Masarykova univerzita
Filozofická fakulta
Ústav filmu a audiovizuální kultury
Barbora Cibulová
(FAV, bakalárske prezenčné štúdium)
Dokumentarizmus – edukačná funkcia filmu
Glen or Glenda.
Neoformalistická analýza filmu
Bakalárska diplomová práca
Vedúci práce: Mgr. Marie Barešová
Brno
2012
Poďakovnie:
Ďakujem vedúcej práce Mgr. Marii Barešovej za trpezlivosť, rady a pripomienky, ktorými mi pomáhala pri písaní tejto práce.
2
Prehlásenie:
Prehlasujem, ţe som pracovala samostatne s pouţitím uvede- ných zdrojov.
24.4.2012 Podpis: ......
3
Obsah
1. Úvod...... 6
1.2. Teoreticko-metodologická reflexia...... 7
1.2.1. Princípy neoformalistickej analýzy filmu...... 7
1.2.2. Analýza filmu...... 8
2. Ekonomický a kultúrne-historický kontext...... 10
2.1. Vznik filmu...... 10
2.1.1. Autor a prípad Jorgensen...... 11
2.1.2. Spolupráca...... 14
2.1.3. Distribúcia a predvádzanie...... 15
2.2. Ďalší ţivot filmu po uvedení a jeho šírenie...... 17
2.2.1. Spôsoby šírenia a zmena vnímania...... 18
3. Neoformalistická analýza...... 22
3.1. Úvod k analýze...... 22
3.2. Segmentácia syţetu...... 23
3.3. Naratologická analýza...... 25
3.3.1. Štruktúra syţetu...... 26
3.3.2. Rozsah a hĺbka narácie...... 29
3.4. Štylistická analýza...... 31
3.4.1. Mizanscéna...... 31
3.4.2. Záber...... 33
3.4.3. Strihová skladba...... 34
3.4.4. Zvuk...... 35
3.5. Téma...... 36
4. Záver...... 38
5. Pouţité zdroje...... 40
5.1. Knihy a publikácie...... 40
5.2. Internetové zdroje...... 40
5.3. Databázy...... 41
5.4. Filmy...... 41
4
6. Summary...... 43
5
1. Úvod
Pre bakalársku prácu – neoformalistickú analýzu filmu, som si vybrala film Glen or Glenda1 od reţiséra Edwarda D. Woo- da Jr. Na výber práve tohto filmu som mala mnoho dôvodov. Okrem faktu, ţe film patrí k mojim srdcovým záleţitostiam, je dôvodom práve výnimočnosť tohto snímku. Prečo moţno Glen or Glenda povaţovať za výnimočný? Je tomu tak jednak z hľadiska vzniku filmu, ktorý je mnohým filmovým fanúšikom známy, a ktorý máme moţnosť v skratke sledovať vďaka snímku Tima Burtona - Ed Wood2, ale najmä preto, ţe tento film je povaţovaný za jeden z najhorších kúskov kinematografie. Na toto tvrdenie však existujú mnohé názory a ja by som sa ho pomocou tejto analýzy pokúsila vyvrátiť, pretoţe Glen or Glenda je z mnohých hľadísk inovatívny. Prvok, ktorý film ozvláštňuje - ako napovedá samotný názov - je práve doku- mentarizmus. Robí tak z neho netradičné dielo medzi nara- tívnymi filmami.
Podľa hodnotení na internetovej databáze The Internet Mo- vie Database3 si moţno utvoriť obraz o rozpoltenosti v názoroch na tento film. Nachádza sa tu mnoho hodnotení, ktoré označujú film za umelecký unikát a reţiséra za génia, alebo dokonca tvrdenia, ţe film je síce zlý nepodarok, ale aj napriek tomu je obľúbený a stretáva sa s vysokým hodno- tením uţívateľov (pričom priemerné hodnotenie dosahuje 3,8 hviezdičky z 10).4 Tu však musím pripomenúť ţe ide o dnešný pohľad na film, pretoţe kontext, v ktorom sa nachádza v dnešnej dobe sa značne líši od minulosti. Takţe potvrde-
1 Glen or Glenda (Edward Davis Wood Jr., USA, 1953)
2 Ed Wood (Tim Burton, USA, 1994)
3
4
6 nie teórie o tom, ţe nejde o brakový film je moţné utvá- rať len z pohľadu dnešného diváka.
Zastávam názor, ţe je nevyhnutné vidieť ako kvalitné, kul- tové filmy, tak je potrebné zamerať sa aj na menej známe diela alebo dokonca brakové - tzv. B filmy, medzi ktoré sa radí aj Glen or Glenda. Je to nevyhnuté pre pochopenie jed- notného kontextu danej kinematografie ako celku (napr. ur- čitého národa) alebo tvorby určitého autora. Ako som spomí- nala, film Glen or Glenda je radený medzi filmy B kategó- rie. Toto jeho zaradenie pochádza ešte z doby jeho vzniku, teda 50. rokov. „Béčkové“ filmy boli typickým ţánrom, kto- rých korene siahajú do konca 20. rokov 20. storočia a ich popularita trvala aţ do 60. rokov. Vo všeobecnosti ide o menej popularizované, nízkorozpočtové filmy, ktoré bývali súčasťou tzv. double feature – trend filmového priemyslu, kedy kiná premietali dva filmy za cenu jedného. Takéto fil- my boli väčšinou reprezentované určitým konkrétnym ţánrom, ako napríklad western, sci-fi, horor alebo exploatačné fil- my.5
1.2 Teoreticko-metodologická reflexia
Na napísanie bakalárskej práce som zvolila metódu neofor- malistickej analýzy, pričom ako hlavný zdroj informácií mi slúţili diela Kristin Thompsnovej a Davida Bordwella.
1.2.1 Princípy neoformalistickej analýzy filmu
Neoformalizmus vychádza najmä z práce ruských literárnych formalistov. Kladie teoretické otázky, snaţí sa vysvetľovať
5 7 a objasňovať. Výstiţné a zhrňujúce je tvrdenie Kristin Thompsonovej: „Keď film vybudí náš záujem, analyzujeme ho, aby sme formálnymi a historickými pojmami vysvetlili, čo sa v diele, ktoré spustilo takú reakciu deje.“6 Ide teda o akýsi pohľad do vnútra filmu, jeho štruktúry a priblíţenie tohto uhlu pohľadu divákovi. V neoformalistickej analýze nie sú hlavným bodom záujmu myšlienky, ktoré má dielo zdeľovať, ale riadi sa princípom „umenie pre umenie“ (ktoré rovnako vychádza z formalizmu) – jeho hlavným cieľom je potešenie, ktoré v nás vyvoláva. Dô- leţité sú tu emócie a ich hĺbka a krása. Preto tu hrá dôle- ţitú úlohu divák, ktorý sa podieľa na konštrukcií filmu. Divák vo vzťahu k umeleckému dielu nie je pasívny, práve naopak. Stáva sa aktívny tým, ţe hľadá podnety a následne na ne reaguje. Vytvára si určité mentálne konštrukty, kto- rými postupne uceľuje vnútornú stavbu diela tak, aby dávalo zmysel. Veľmi dôleţité je tu spomenúť pojem „ozvláštnenie“. Je to v podstate situácia, kedy divák vidí, resp. vníma je- mu známu, automatickú vec v umeleckom diele úplne inak, ako je na ňu zvyknutý zo sveta, ktorý ho denne obklopuje alebo z iného umeleckého diela. Prístup diváka sa tak mení a objavuje nový spôsob chápania nejakej konkrétnej situácie v umeleckom diele, obvykle vnímanej na základe vytvorených alebo naučených stereotypov, ktorá sa ukazuje v novom svet- le práve vďaka novému kontextu, v ktorom sa nachádza. Ume- nie sa takýmto spôsobom snaţí zabrániť automatizácii ozvláštnením. 1.2.2. Analýza filmu Jednou zo základných stratégií neoformalistickej analýzy je hľadanie dominanty. Dominanta je akýsi hlavný princíp, 6 THOMPSON, Kristin (1988): Breaking the Glass Armor. Neoformalist Film Analysis. Princeton: Princeton UP (Iluminace, 1998, č.1)s.7 8 ktorý určuje celkový vnútorný chod filmu, naznačuje organi- záciu prostriedkov pouţívaných v diele a ich opodstatnenie. Pomocou dominanty sú poprepájané jednotlivé roviny filmové- ho diela, teda rovina tematická, štylistická a naratívna. [Thompsonová, 1998: 35] Narácia je proces, pri ktorom syţet rozpráva príbeh urči- tým konkrétnym spôsobom tak, aby si divák konštruoval fabu- lu, pričom pod pojmom syţet chápeme všetko čo vidíme a po- čujeme na plátne a fabulou rozumieme mentálny konštrukt, ktorý si vytvorí divák na základe syţetu. Pri štylistickej rovine ide o usporiadanie jednotlivých prostriedkov filmovej reči, ktoré vytvárajú a štylizujú ce- lé dielo. Utvárajú akúsi koherentnú formu. 9 2. Ekonomický a kultúrne-historický kontext Do nasledujúcej kapitoly som sa snaţila čerpať z čo naj- väčšieho počtu prístupných zdrojov, čím som sa snaţila priblíţiť pozadie vzniku, marketingu a nejaké informácie zo zákulisia filmu a o autorovi samotnom. Ako zdroje mi slúţi- li najmä audiovizuálne diela, ktoré sú najpočetnejším z prístupných zdrojov o tomto filme. Čerpala som najmä z dokumentárnych filmov, z ktorých moţno vymenovať The Haunted World of Edward D.Wood Jr.7 alebo The Flying Sau- cers Over Hollywood: The Plan 9 Companion, 19928. Veľmi prínosným zdrojom bol tieţ fikčný film Ed Wood (1994), na- točený americkým reţisérom Timom Burtnom. Nemálo tieţ po- mohla literatúra a to najmä kniha Roba Craiga: Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films9 a v podstatnej miere aj internet10. V tejto kapitole sa budem zaoberať vznikom filmu, jeho pozadím, tvorcami, ktorí sa na ňom po- dieľali ale i recepciou a hodnotením. 2.1 Vznik filmu O filme Glen or Glenda a za začalo polemizovať aţ nedávno. V čase jeho vzniku, teda v 50. rokoch, mu nebola venovaná taká pozornosť s akou sa stretol o štyridsať rokov neskôr. Toto tvrdenie vyplýva aj z faktu, ţe neexistuje veľa ofi- ciálnych záznamov a informácií o tomto filme, zverejnených v médiách, predovšetkým v tlači alebo poskytnutých filmovým 7 The Haunted World of Edward D.Wood Jr.(Brett Thompson, USA, 1995) 8 The Flying Saucers Over Hollywood: The Plan 9 Companion (Mark Patrick Carducci, USA 1992) 9 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 23-68. 10 Viď. záverečná bibliografia 10 štúdiom. Mnohé z nich sú len domnienky a odhady, a väčšina zdrojov pochádza z rozprávania zúčastnených a ich spomie- nok. Všetka existujúca literatúra, ktorá o Edovi Woodovi a jeho filmoch vznikla, má základy v orálnej histórii. K tomu tieţ prispieva fakt, ţe v prípade Glen or Glenda ne- šlo o ţiadny hollywoodsky trhák s miliónovým rozpočtom. Práve naopak. Jedná sa o nízkorozpočtový exploatačný film kategórie B. So spracovaním nasledujúcich informácií mi po- mohla najmä publikácia Roba Craiga: Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Rovnako podnetným zdrojom bol tieţ spomínaný film Tima Burtona. 2.1.1. Autor a prípad Jorgensen Filmová kariéra reţiséra Edwarda D. Wooda Jr. začala roku 1947, keď prišiel do Hollywoodu s nádejou stať sa úspešným filmárom. V 50. rokoch sa venoval tvorbe TV reklám. K tým, ktoré je ešte dnes moţné zhliadnuť na internete patrí na- príklad „Surprise“ – reklama na ojazdené auto, „The Bes- test“ – TV spot pre obchod s obuvou, alebo „Magic Man“ – reklama na obchodný dom, v ktorej vystupuje sám Wood.11 Kariéru odštartoval písaním scenárov, na základe ktorých točil pilotné TV filmy. Ranná tvorba Eda Wooda zahŕňa aj krátkometráţne westerny. Jedným z nich je Crossroads Of La- redo12, ktorý nebol nikdy dokončený (cca 30 minút, zachova- lo sa 23 minút). Negatív tohto filmu bol objavený v roku 1995 a dodnes ho drţí vo svojom vlastníctve Crawford John Thomas, ktorý film produkoval, a zároveň v ňom stvárnil aj jednu z postáv. Ďalším bol TV film The Sun Was Setting13 11 12 Crossroads Of Laredo (Edward Davis Wood Jr., USA, 1948) pôvodne Streets of Laredo, ako bonusový materiál na DVD The Haunted World of Edward D. Wood Jr. 13 The Sun Was Setting (Edward Davis Wood Jr.,USA, 1951) 11 z roku 1951, po ktorom nasledoval dokument zobrazujúci strelecké schopnosti westernového herca Kenne Duncana s ná- zvom Trick Shooting With Kenne Duncan14. Po televíznom štarte sa reţisér začal uberať iným smerom, pričom sa odklonil od westernovej tematiky. Jeho cieľom bol celovečerný film. Debutovým sa stal práve film Glen or Glenda v roku 1953. Po ňom nasledovali ďalšie filmy rôznych ţánrov určené pre kiná. Medzi známejšie patrí napríklad kriminálny Jail Bait, Bride of The Monster s hororovou te- matikou alebo Plan 9 from outer space, ktorý sa stal najús- pešnejším filmom Eda Wooda. Jeho tvorba je charakteristická určitou mystickosťou, pričom všetky Woodove filmy majú spo- ločný znak – reţisérova posadnutosť smrťou a vzkriesením, ktorá má korene v jeho záţitkoch z 2. svetovej vojny, keď bol napadnutý japonským vojakom, ktorého pri obrane usmr- til. Výčitky svedomia ho prenasledovali celý ţivot a ovplyvnili tak aj jeho tvorbu.15 Vo všetkých jeho fil- moch, nehľadiac na ţáner sa objavuje motív smrti – či uţ ukončenie ţivota samovraţdou, kvôli nešťastnému ţivotu transvestitu, ktorý chce naveky odpočívať v tom, čo miluje najviac na svete – v ţenských šatách (Glen or Glenda) alebo z mŕtvych vstanie v dôsledku príchodu mimozemšťanov (Plan 9 From Outer Space). Premýšľanie nad ţivotom a smrťou je jed- ným z faktorov, ktoré sprevádzajú Woodovu celú tvorbu. Film Glen or Glenda vznikal v dobe, keď bol senzáciou prípad Christine Jorgensenovej (nar. George William Jorgen- sen) koncom roku 1952 - muţ, ktorý zmenil svoje pohlavie. Jorgensen si necháva pripisovať svetové prvenstvo v takomto 14 Trick Shooting With Kenne Duncan (Edward Davis Wood Jr.,USA, 1953) 15 CRAIG, Rob: (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 9 12 zákroku. Keďţe Wood bol sám transvestitom, prípad ho veľmi zaujal, ba dá sa povedať ţe mu dodal odvahu na realizáciu svojho prvého celovečerného filmu – na tú dobu veľmi kon- troverzného snímku. Wood týmto počinom predbehol svoju do- bu, kedy podobná tematika neprichádzala v úvahu, a diskutovať o záleţitostiach týkajúcich sa ľudskej sexua- lity sa začalo aţ o nejaké to desaťročie neskôr. Pôvodným plánom bolo natočiť pravdivý príbeh o Christine. Malo ísť o akýsi biografický dokument. Tento námet zaujal producenta Georga Weissa, ktorému sa však nepodarilo získať povolenie od Jorgensenovej - tá nesúhlasila s natočením exploatačného dokumentu16. Wood preto navrhol, ţe natočí fiktívny príbeh o danej problematike – teda o zmene pohlavia, transvestizme a celkovo otázkach rozdelenia sveta na muţský a ţenský. Hlavnej role sa chcel podujať sám reţisér a film preto ne- sie značné autobiografické prvky. Scenár taktieţ napísal Wood a pri jeho tvorbe ho inšpirovali v mnohých prípadoch vlastné skúsenosti a záţitky - čerpal zo svojich osobných túţob a poznatkov, ktoré sa mu za tie roky podarilo nado- budnúť. Týmto filmom ako by sa snaţil ospravedlniť svoje správanie a ponúknuť tak divákom jeho vlastný pohľad na vec. Chcel docieliť aby sa ľudia vcítili do pocitov trans- vestitu, ktorý nerobí nič zlého – jeho jediným previnením je láska k šatstvu ţenského pohlavia. V tej dobe však išlo o priestupok ukazovať sa na ulici v šatách opačného pohla- via. Vzbudzovalo to pohoršenie verejnosti a v takýchto prí- padoch často dochádzalo k zatknutiu osoby – v prípade ţe bol pristihnutý na verejných miestach. Títo ľudia sa stre- távali s nepochopením a predsudkami, zrejme aj preto chcel Wood poukázať na túto problematiku, keďţe sa týkala aj jeho samotného. Vedel aký je to pocit nemať moţnosť slobodne sa 16 CRAIG, Rob: (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 25. 13 vyjadriť, preto sa o to pokúsil pomocou umeleckého média - filmu. 2.1.2 Spolupráca Ako som uţ spomínala, hlavnú rolu vo svojom debutovom filme – Glena, stvárnil sám Ed Wood. V titulkoch sa však objavuje pod pseudonymom „Daniel Davis“. Wood často pouţí- val pseudonymy aj ako scénarista a spisovateľ. Jednu z hlavných postáv vo filme stvárnil Bela Lugosi – v tej do- be vyhasnutá hviezda. Bol známy najmä z 30. rokov, pričom ho preslávila hlavná úloha vo filme Dracula17. Woodovi sa pre film Lugosi hodil na prilákanie publika na známe meno, okrem neho totiţ vo filme nehrajú ţiadny známi herci – Woo- dova partnerka Dollores Fuller, ktorá stvárnila Barbaru, Lyle Talbot ako inšpektor Warren, alebo Timothy Farrell ako doktor Alton. Okrem toho Wood Lugosiho údajne obdivoval, a touto úlohou mu dal druhú šancu. Takţe voľba hereckého obsadenia nebola tak problematická – väčšinou šlo o Woodovych známych, ktorí pracovali za veľmi nízku mzdu. Rozpočet filmu bol podľa dostupných zdrojov 20 000 dolá- rov18, aj keď odhady sa v niektorých prípadoch líšia a udávajú rôzne čiastky. Tak či tak z toho zrejme vyplýva, ţe platy zúčastnených boli mimoriadne nízke. Aj napriek to- mu však Wood okolo seba vytvoril stálu pracovnú skupinu, ktorá s ním pracovala na väčšine jeho filmov (s malými ob- menami pri niektorých tituloch) - maskér Harry Thomas, ka- meraman William C. Thompson, a niekoľkých stálych hercov (Dollorel Fuller, Lyle Talbot, Conrad Brooks a Bela Lugo- si). Títo ľudia vţdy ochotne spolupracovali aj na ďalších Woodovych projektoch. V dokumente The Haunted World of Ed- 17 Dracula (Tod Browning, Karl Freund, USA, 1931) 18 14 ward D. Wood Jr., sa jeho spolupracovníci vyjadrujú o Woodovi ako charakternom človeku a skvelom priateľovi, čo bol asi jeden z hlavných dôvodov, prečo títo ľudia pokračo- vali v spolupráci s „najhorším reţisérom všetkých čias“. 2.1.3. Distribúcia a predvádzanie Ohlasy divákov na film v dobe uvedenia neboli najlepšie. Autor Rob Craig vo svojej knihe uvádza, ţe film bol premie- taný takmer prázdnemu publiku a stretával sa s nezáujmom.19 V povojnovej dobe tak kontroverzná tematika ako zmena po- hlavia, či tzv. cross-dressing nebola prijímaná s nadšením. Bola to doba, kedy sa ľudia ešte stále vyrovnávali s traumami spojenými s vojnou a hlavným cieľom bolo zaloţe- nie rodiny a rodinný ţivot.20 Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa na transvestitov hľadelo s opovrhnutím a museli svoju tajnú identitu skrývať. Preto, keď reţisér prišiel s takýmto námetom, obecenstvo ho mohlo len sťaţka prijímať s nadšením. Film neniesol na tú dobu poţadovanú „hlbokú myšlienku“, publiku sa preto mohol zdať nevhodný, alebo podradný na to, aby ho chodili masovo sledovať do kín. Ta- kouto problematikou sa zaoberá Jeffrey Sconce, ktorý vo svojej eseji z roku 1995: Trashing the Academy: Taste, Ex- cess, and an Emerging Politics of Cinematic Style21, uţíva výraz „paracinema“, čím sa snaţí o kodifikáciu rôznych ţán- rov, ktoré boli doposiaľ povaţované za „jednorázový“ ko- 19 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 68 20 21 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s.4 por. SCONCE, Jeffrey (1995): Trashing the Academy: Tas- te, Excess, and an Emerging Politics of Cinematic Style, esej 15 merčný produkt, ktorý nie je hodný váţnosti alebo seriózne- ho štúdia. Zaoberá sa exploatačnými a béčkovými filmami, ktoré odráţajú predsudky ale aj sociálnu problematiku doby, v ktorej vznikli.22 V Amerike bol film uvedený v januári 1953. Bol uvádzaný pod rôznymi distribučnými názvami: I Changed My Sex, I Led Two Lives (UK), alebo He or She. Film bol produkovaný a distribuovaný spoločnosťou Screen Classics Inc. Film mal viacero distribučných názvov okrem zahraničia aj v rámci samotnej americkej distribúcie, čo nie je aţ tak beţná vec. Pravdepodobne to bola stratégia na prilákanie väčšieho publika. K filmu bolo taktieţ vyrobených niekoľko plagátov. Ich vzhľad bol prispôsobený k distribučným názvom Na niektorých verziách sa dokonca nachádza aj meno Christi- ne Jorgensenovej. Pre marketingové účely bol tieţ natočený trailer. Ţánrové zaradenie filmu Glen or Glenda nie je jednoznačné. Film sa nachádza niekde na hranici dokumentu a naratívneho filmu s (auto)biografickými prvkami. Keď uvaţujeme na rovi- ne naratívneho filmu, dalo by sa hovoriť o dráme – jedno- značná osobnostná dilema, ktorá je kľúčovou v deji filmu a ľúbostný vzťah Glena a Barbary. To, čo film odlišuje od beţných hollywoodskych dramatických príbehov danej doby, sú mysteriózne a fantastické prvky vzťahujúce sa na postavu vedca hranú Belom Lugosim. V tejto naratívnej rovine je hlavný príbeh Glena - hľadanie samého seba a bojovanie so svojou „úchylkou“, so svojim druhým ja - Glendou. V dokumentárnej rovine by sa dalo povaţovať za kľúčové fik- tívne vyšetrovanie inšpektora Warrena – jeho spovedanie doktora Altona o prípadoch podobných tomu Glenovmu. Ide 22 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s.4 16 o akýsi pokus o edukačný dokument, ktoré boli v 50 rokoch typické. Zobrazovali najmä tabuizované témy ako ľudská se- xualita a podobné. Takéto filmy niesli často známky porno- grafického materiálu a preto boli automaticky radené k béčkovej tvorbe, označené ako exploatačné snímky („vykrá- dali“ tematiku rôzneho pôvodu – sexualita, násilie, prípad- ne filmové hviezdy). Glen or Glenda nijak priamo nezobrazu- je pornografiu ani násilie, nepriamo je tu však naznačených niekoľko násilných a erotických aktov, a to konkrétne v scéne Glenovho sna – napríklad spútavanie ţeny leţiacej na gauči, alebo naznačené znásilnenie. Ide však len o čisté náznaky súvisiace s momentálnym rozpoloţením hrdinovej mys- le. 2.2. Ďalší život filmu po uvedení a jeho šírenie Vnímanie filmu sa v priebehu niekoľkých dekád zásadne zmenilo. Za štart tejto zmeny by sa dal označiť rok 1994, kedy vznikol známy film Tima Burtona Ed Wood. Tento film sám o sebe ponúka nový pohľad na tvorcu. Wood bol známy ako najhorší reţisér všetkých čias, ale spôsob, akým ho zobra- zuje Burton vo svojom filme je glorifikujúci. Wood je preňho akousi modlou, vzorom, ktorý obdivuje a obhajuje ho. Tento nový pohľad, ktorý poskytol Burton naštartoval dis- tribútorov na oţivenie jeho diela Glen or Glenda. Krátko po uvedení filmu do distribúcie – zhruba po roku, Glen or Glenda upadol takmer do zabudnutia. Dlhé roky leţal nepovšimnutý v trezoroch Screen Classics Inc. aţ do jeho znovu objavenia koncom 70. rokov. Film sa začal opäť hrávať v Californii a New Yorku ako „znovu oţivenie“ Eda Wooda. Známe je premietanie v New Yorskom kine Thalia z roku 1978, 17 na ktorom sa zúčastnil aj autor Rudolph Grey23. Toto pre- mietanie bolo veľmi dôleţité pre ďalší ţivot filmu - inšpi- rovalo Greya k napísaniu svojej publikácie Nightmare of Ec- stasy: The Life and Art of Edward D. Wood, Jr., v ktorom čerpá z orálnej histórie - výpovede ľudí, ktorý Wooda osob- ne poznali a pracovali s ním. Menej úspešné bolo opätovné uvedenie do kín spoločnosťou Paramount Pictures z roku 1981, pri ktorom bol film premie- taný takmer prázdnemu publiku. Od 90. rokov sa však film začal tešiť veľkej popularite. Tá narastala najmä medzi milovníkmi kinematografie. Pre väčšinu publika, ktoré sa nijak hlbšie o filmy nezaujíma, pre divákov obľubujúcich skôr komerčnú tvorbu však ostáva dodnes tento film jednou veľkou neznámou. Senzácia, ktorú spustil v roku 1994 Burton naberala čoraz väčšie obrátky, čo vyústilo do vzniku kultu okolo Woodovej osobnosti - takzvaný Woodizmus. Zástancami tohto kultu sú ľudia, ktorí obdivujú autorovu osobnosť a prácu ako takú, ku ktorej ne- pochybne patrí aj Glen or Glenda. 2.2.1. Spôsoby šírenia a zmena vnímania Od polovice 90. rokov sa Glen or Glenda začal šíriť po ce- lom svete – a to najmä televíznou formou, neskôr na filmo- vých festivaloch a VHS/DVD. V júli 1995 mal film TV premié- ru v Nemecku. V USA sa objavil na VHS nosiči prvý krát, a to v roku 1994. Film má dokonca aj svoju verziu na laser- discu (USA 1998, Lumivision). Prvé DVD sa začali objavovať ako inak v USA. V roku 2000 bol film vydaný spoločnosťou Image Entertainment. Neskôr sa objavil aj vo Francúzsku 23 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 68. 18 (2005). Na DVD nosičoch sa objavili rôzne zostrihané ver- zie, ktoré sú ukrátené o niektoré zábery, vystrihnuté z pôvodného 35 mm filmu, ktorý má 65 minút. Zostrihaná ver- zia trvá 61 minút. Niektoré však obsahujú aj bonusový mate- riál, celková dĺţka trvania sa preto v takýchto prípadoch predĺţila o niekoľko minút. To je prípad znovu vydanej ver- zie v roku 1981, ktorej trvanie sa vyšplhalo aţ na 74 mi- nút. 21. novembra 2004 bol film premietaný na Paríţskom festivale gayov a lesbičiek (Paris Gay and lesbian film festival). V neskorších rokoch (2010) bol dokonca podľa filmu vytvorený divadelný muzikál s názvom Glen or Glenda: A new musical24, ktorého autorom je Micheael Penny. Postupom času sa menil kontext uvádzania a sledovania fil- mu, a preto sa začal meniť aj postoj publika. Edward D. Wo- od Jr. sa v očiach mnohých stal veľkým umelcom. Glen or Glenda je v dnešnej dobe mnohými divákmi vnímaný skôr ako avantgardný film, ktorý obohacuje kinematografiu rôznymi ozvláštňujúcimi prvkami, film ktorý prináša neobvyklý po- hľad a štýl. Samozrejme, nie v kaţdom prípade je tomu tak. Recepcia tohto filmu je dosť rozpoltená a názory naň sa vý- razne líšia (viď. kapitola 1. Úvod). Tí čo videli Glen or Glenda by sa dali rozdeliť do dvoch protichodných táborov – jedni, ktorí vidia film ako príšerný nevydarený pokus nie- koho, kto sa snaţí hrať na reţiséra, v niektorých ľuďoch dokonca vyvoláva smiech a pôsobí komicky. Pre nich je vidi- na toho, ţe film je myslený váţne priam ironická a dielo tak na publikum pôsobí zábavne. Výsledný dojem je taký, ţe Wood sa snaţil aţ príliš a preto film pôsobí skôr komicky neţ seriózne. Druhá polovica obecenstva sa dá povaţovať za umelecky senzitívnejších – prikláňajú sa skôr k umelecky 24 19 hodnotnému výkladu a prínosu filmu. Tí vidia vo filme Glen or Glenda niečo viac, ako len tragický pokus nejakého pseudoreţiséra. Vidia v ňom netradičné dielo vymykajúce sa konvenciám a normám. Avantgardné dielo plné momentov, ktoré nútia zapnúť divákove percepčné schopnosti a skúsenosti, snaţiac sa vyvrátiť ich naruby. Rob Craig dokonca vo svojej kritickej štúdii Woodových filmov prirovnáva Glen or Glenda k undergroundovej avantgarde: „[...]nezrozumiteľná pozlie- paná (mozaiková) štruktúra filmu, eklektický naratívny sce- nár a divoké štylistické odklony vytvárajú výsledný dojem filmu avantgardnej undergroundovej kinematografie Luisa Bu- ñuela alebo Maye Derenovej skôr, neţ typický Béčkový grin- dhousový ,programmer‘ danej doby“.25 Keď zhrnieme všetky fakty, čo sme sa o diele dozvedeli, môţeme povedať, ţe ide o rozporuplný film plný kontrastov – či uţ vo svojej vnútornej štruktúre, alebo v celkovom kon- texte, v ktorom existuje a je vnímaný. Oproti jednoznačnému negatívnemu prijatiu v minulosti, v dobe svojho vzniku, je dnešná vidina filmu Glen or Glenda menej jednoznačná, priam rozpoltená. Wood si za tie roky získal mnoho prívrţencov a obdivovateľov ako aj odporcov, ktorí by Wooda nikdy neuz- nali ako plnohodnotného umelca. Edward D. Wood Jr. ako mu- čedník svojej doby, podceňovaný a nepochopený umelec, ktorý sa celý ţivot snaţí zo všetkých síl, ale úspechu sa nedočká - verzus nešikovný filmár bez talentu. Jasné je len jedno, Wood nikdy veľmi nedbal na pravidlá a princípy, čo sa odrá- ţalo aj v jeho tvorbe. Glen or Glenda nie je výnimkou. Re- ţisér sa tu pohráva s myšlienkami a vytvára si vlastný sys- tém a štruktúru filmu. Ako uvidíme v podrobnej analýze, jednotlivé prvky pouţíva podľa vlastnej vnútornej potreby, 25 CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Company, Inc., Publis- hers, s. 23. 20 ktorá sa vymyká beţným konvenciám a systémom. Naratívny svet, ktorý tu vytvára je omnoho zloţitejší neţ sa na prvý pohľad môţe zdať. Tento film pripomína skôr odraz autorovej mysle a jeho aktuálnych vnútorných pochodov. Film pôsobí dojmom, akoby bol celý len akousi improvizáciu kinematogra- fického diela. 21 3. Neoformalistická analýza V nasledujúcej kapitole sa budem venovať podrobnej analýze filmu Glen or Glenda. Zameriam sa najmä na rozbor filmového štýlu a narácie, ktoré sa dajú povaţovať za kľúčové aspekty filmu. Ich objasnenie by malo ozrejmiť vnútornú štruktúru filmu a vysvetliť pouţitie jednotlivých prvkov. Pokúsim sa o hľadanie spoločných prvkov a princípov, ktoré ich spájajú ktoré by mali viesť k definovaniu dominanty. 3.1.Úvod k analýze Filmy Eda Wooda boli absolútnym protikladom ku komerčnej tvorbe. Nešlo o ţiadne Hollywoodske veľkofilmy plné herec- kých hviezd. Neboli preto pre publikum dostatočne zaujíma- vé. Svojim debutovým filmom Glen or Glenda sa zaškatuľko- val v očiach divákov uţ na začiatku svojej kariéry. Glen or Glenda je však veľmi netradičný film, najmä čo sa filmového štýlu týka – spôsob, akým reţisér uţíva výrazové prostried- ky sa v mnohých prípadoch vymyká konvenciám. Má vlastný štýl, ktorý je charakteristický akýmsi chaotickým usporia- daním vnútornej štruktúry filmu. V tomto prípade sa dá ho- voriť najmä o striedaní spomínaných dokumentárnych a naratívnych pasáţí a ich kombinácii. Rovnako tak je zau- jímavá samotná narácia filmu, pri ktorej je moţno pozorovať zloţitú štruktúru syţetu. Podrobnej analýze týchto prvkov sa budem podrobne venovať v nasledujúcej časti práce. 22 3.2. Segmentácia syžetu Glen or Glenda Úvodné titulky Prológ 1.) Úvod – Laboratórium a) Vedcovo rozprávanie o ľudskej povahe b) Samovraţda Patrick/Patricia c) Príchod inšpektora Warrena na miesto činu d) List Patricka/Patricie 2.) Kancelária Dr. Altona a) Príchod inšpektora Warrena s prosbou o radu b) Rozprávanie príbehu o Glenovi/ Glende 3.) Príbeh o Glenovi rozprávaný doktorom a) Úvaha nad kontroverznosťou problematiky - novinky a vynálezy v histórií ľudstva b) Byt – Glen a Barbara rozprávajúc sa o svadbe - vysvetľovacia vsuvka - rozdelenie muţských a ţenských rolí a odievanie - flashback – Glenova minulosť - poţičiaval si sestrine šaty - Glen sa bráni povedať Barbare o svojom druhom ja, Barbara ho obviňuje z nevery - vstup vedca – prerušenie príbehu 4.) Továreň a) Mimoobrazový rozhovor dvoch muţov o transvestizme a zmene pohlavia 5.) Johnnyho byt a) Glenova návšteva u kamaráta Johnnyho, ktorý je tieţ transvestita 23 b) Flashback – Johnny rozpráva svoj príbeh - ţena ho pristihla v ţenských šatách a rozviedla sa s ním c) Glenove uvedomenie, ţe sa musí buď priznať, alebo zabudnúť na svadbu 6.) Glenov návrat domov a) Glen oficiálne poţiada Barbaru o ruku b) Snová sekvencia - Glenove predstavy /vidiny 7.) Rozhodnutie Glena a) Glen sa priznáva Barbare so svojím tajomstvom b) Barbara je zmätená ale napokon prijme Glena takého aký je a sľubuje mu, ţe to spolu zvládnu 8.) Doktorova kancelária a) Rozhovor s inšpektorom o iných transvestitoch a o príčinách problému b) Doktor rozpráva príbeh o Alanovi/ Anne - vysvetlenie pojmu „pseudohermafrodit“ - Alanovo detstvo - Alan povolaný na vojnu – skrýva ţenské šaty - návrat z vojny a zmena pohlavia - priebeh operácie 9.) Glen a Barbara u doktora Altona (flashback) a) Zmierenie Barbary s Glenovou transvestitnou identitou b) Postupné miznutie Glendy z Glenovho ţivota 10.) Laboratórium a) Vedec spomína „menej šťastných Glenov“ na celom svete b) Záver Záverečné titulky 24 3.3. Naratologická analýza Ako som uţ spomínala, ţánrové zaradenie tohto filmu je veľmi zaujímavé. Oplýva akousi zvláštnou schopnosťou meniť sa počas filmu. Film je moţné chápať z dvoch hľadísk - chvíľu sa tvári ako naratívny film, chvíľu ako edukačný do- kument. Jeho naratívna tvár má jasné črty dramatického prí- behu. Hlavný hrdina – Glen tu rieši ţivotnú dilemu – musí sa rozhodnúť medzi láskou a svojou slabosťou pre šaty opač- ného pohlavia. Glen je obyčajný muţ, ktorý ţije so svojou snúbenicou Barbarou. Jeden druhého ľúbia a chystajú sa spe- čatiť svoju lásku sobášom. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by Glen nebol zarytý transvestita. A jeho nastávajúca samozrejme o ničom nevie. Hlavná dejová línia filmu sa točí okolo Glenovho odhodlávania priznať sa Barbare. Rozhoduje sa, či bude lepšie, keď sa oţení a pred svojou ţenou bude skrývať svoju druhú tvár aj naďalej, alebo sa jej prizná pred svadbou a bude tak riskovať ţe ju navţdy stratí. Dokumentárna tvár filmu naznačuje niekoľké línie príbehu. Hovorím o fiktívnom dokumente, lebo ústrednou postavou je tu doktor Alton, ktorý formou rozhovoru s inšpektorom War- renom rozpráva Glenov príbeh. Ide o vymyslené postavy, a príbeh, ktorý sa zakladá na skutočných udalostiach. Rozprá- vanie je dokonca poprepletané skutočnými dokumentárnymi zá- bermi (skutočné zábery z vojny). Sú tu však prítomné aj fiktívne pseudodokumentárne zábery – príkladom je scéna, keď doktor vysvetľuje zákony prírody a základné pudy na do- morodých kmeňoch, kde muţi sú tí, ktorí nosia pestré oble- čenie a maľbu po celom tele, čím sa snaţia zapôsobiť na ţe- ny. Sú to zábery natočené reţisérom s hercami v domorodých kostýmoch a kulisami. Prostredie však vyzerá autenticky. Film sa dá z tohto uhla chápať ako vysvetľujúci dokument, ktorý bol typický práve pre 50. roky. Vzhľadom na obsah, z ktorého ťaţí sa zaradil k exploatačným filmom kategórie 25 B. Základom exploatačných filmov je „vykrádanie“. V tomto prípade ide o vykrádanie ţánru a tabuizovanej tematiky - zmena pohlavia, cross-dressing, a do určitej miery sa dá uvaţovať aj o vykrádaní hviezd (Lugosi). Je to práve Lugosi, ktorý dodáva filmu akýsi mysteriózny tón. Vďaka jeho postave sú tu badateľné prvky klasického hororu, typického najmä pre Hollywood 30. rokov. Na tento ţáner odkazujú najmä kulisy a štylistické prvky, ktorým sa budem podrobnejšie venovať v ďalšej kapitole. V prípade filmu Glen or Glenda by sa teda dalo povedať, ţe ide o dielo, ktoré ostáva naratívnym filmom, pričom nesie prvky exploatačného dokumentu, ktorými je celý popretkáva- ný. Tu by sa dalo hovoriť o ozvláštnení, ktoré štylizuje celý film a utvára tak jeho celkovú formu a výslednú podo- bu. Glen or Glenda je drámou s mysterióznymi prvkami. Ale tie nehrajú v príbehu tak podstatnú úlohu ako tie dramatic- ké, ktoré sú kľúčové. Ide o veľmi zvláštne filmové dielo, ktoré v sebe kĺbi na prvý pohľad nesúrodé prvky, ale pri hlbšom rozbore divák pozná, ţe je tvoria ucelenú formu a v konečnom dôsledku harmonický celok. 3.3.1. Štruktúra syţetu Autor pri tvorbe syţetu uţíva klasických naratívnych po- stupov, čo sa odráţa najmä v štýle, čím pomáha divákovi k vytvoreniu koherentnej fabule. Veľmi podstatnou úlohou pri analýze syţetu tohto filmu je zaradenie postáv a ich úlohy, ktorú majú vo filme. Rovnako podstatné je tu tieţ definovanie rozprávača. Príbeh filmu Glen or Glenda sa dá vzhľadom na jednotlivé postavy rozdeliť na tri základné línie: 26 - Doktor Alton a jeho rozhovor s inšpektorom Warrenom – táto línia je vzhľadom na naráciu vedľajšia, kladie však základy hlavnej línii, ktorou je, ako inak, prí- beh o Glenovi/ Glende. - Glenova línia – tvorí podstatnú časť dĺţky trvania syţetu (rovnako aj fabule) - Za samostatnú líniu sa tieţ dá povaţovať postava ved- ca. Ide o zvláštne postavenie, ktoré má vo filme. ok- rem toho ţe ide o pozorovateľa, dal by sa nazvať akým- si prostredníkom medzi divákmi a naráciou filmu. Kým doktorove rozprávanie utvára samotnú Glenovu líniu, vedec akoby bol tvorcom úplne všetkého – zahŕňajúc doktora, v konečnom dôsledku teda aj Glena. Ide o akési zloţité stupňovité členenie, na ktorého vrchole je vševediaci ve- dec, ktorý zároveň sprostredkuje dianie divákom (adresuje svoje vstupy priamo divákovi). Pre lepšiu orientáciu v syţete je potrebné definovanie rozprávača. Rozprávačom hlavného príbehu – teda o Glenovi a Barbare je spomínaný Dr. Alton. Inšpektor sa dá povaţovať za spúšťača – to on príde za doktorom aby mu pomohol objas- niť problematiku týkajúcu sa prípadu samovraţdy transvesti- tu. Doktor mu to následne vysvetľuje na Glenovom príklade. Inšpektor miestami prerušuje jeho rozprávanie a kladie mu rôzne otázky, čím posúva jeho rozprávanie (teda dej príbehu týkajúci sa Glena). Doktor je diegetickým rozprávačom – je prítomný v deji, dokonca sa sám stáva súčasťou príbehu, ktorý rozpráva - zobrazuje stretnutie v jeho kancelárii s Glenom a Barbarou. Doktorove rozprávanie je motivované inšpektorovým dotazovaním. Tým je narušovaná kontinuita doktorovho rozprávania. Väčšinou nasleduje vysvetlenie ne- jakého pojmu alebo situácie, na ktorú sa inšpektor spýta. Rozprávanie potom náväzne pokračuje ďalej. 27 Otázne je tu postavenie vedca. Ide o akéhosi vševediaceho pozorovateľa deja. Vie všetko o prítomnom aj budúcom dianí, dokonca sa dá povedať ţe ho ovplyvňuje, a do určitej miery riadi. Nachádza sa však mimo dej – ţiadna z postáv nevie o jeho existencii. Ţiadna z postáv sa s ním nedostane do priameho kontaktu. Nachádza sa tu scéna, keď Glen vojde do jeho laboratória a pokľakne k jeho nohám. Vedec ho nechá mávnutím ruky zmiznúť. Tu však nejde o fyzické stretnutie Glena s vedcom – ide skôr o symboliku – vedec, tým ţe ho nechá zmiznúť, ako by ho poslal naspäť do sveta, v ktorom ţije, akoby zmazal jeho problém a všetko bolo zrazu vyrie- šené – Barbara sa zmieri s Glenovym priznaním. Táto situá- cia sa potom opakuje so vstupom Alana – vedec ho nechá zmiznúť, ale vzápätí sa objaví ako Anna. Jeho postava teda nesie nejaké magické nadprirodzené schopnosti. Nie je pria- mo prítomný v rozprávaní doktora, ale jeho pozorovanie za- hŕňa rovnako Glenovo počínanie, ako aj doktorove rozpráva- nie. Dokonca sleduje aj Glenove predstavy a myšlienky. Ide tu o spomínané stupňovité rozčlenenie. Jeho postava sa na- chádza v akomsi bliţšie nešpecifikovanom priestore – dalo by sa povedať transcendentnom priestore. Keďţe ide o vševe- diacu postavu s „nadpozemskou mocou“ dá sa predpokladať, ţe aj priestor, v ktorom sa nachádza sa nestotoţňuje s pozemským svetom. Svojimi vstupmi prerušuje rozprávanie a komentuje to, čo sa práve odohráva, alebo predpovedá nad- chádzajúce udalosti. Jeho prítomnosť vo filme má akýsi spi- rituálny charakter. Ako som uţ spomínala, ústrednou postavou je tu Glen. Nie- len ţe je po ňom pomenovaný celý film, ale rozprávač si vy- bral zrovna jeho na determináciu transvestizmu. Taktieţ sa okolo Glena kumuluje dramatická zápletka, ktorá je na roz- diel od iných postáv (Alan/Anna) zdokumentovaná podrobne. 28 Prológ na začiatku filmu naznačuje, ţe pôjde o vysokú mie- ru sebauvedomenia filmu. Narácia tak pripomína svoju prí- tomnosť, to ţe divák je ten, kto práve sleduje film, ten komu je adresovaný. Na tomto fakte sú postavené základy ce- lého filmu. Uţ len samotná dokumentárnosť filmu ho k tomu predurčuje. Na tento fakt rovnako upozorňuje aj mimoobrazo- vý voice-over, ktorý je tu prítomný často. Napríklad spomí- naná scéna s dopisom, kde máme moţnosť vidieť detektíva ako v duchu list číta, so zábermi na miestnosť, v ktorej sa scéna odohráva a popritom počujeme hlas Patricka, ktorý di- vákovi zdeľuje obsah daného dopisu. Na miere sebauvedomenia sa však najväčšou mierou podieľa postava samotného vedca. Jeho náhle vstupy do deja formou monológov prerušujú konti- nuálne rozprávanie. Sú adresované priamo divákovi – postava sa díva priamo do kamery, oslovuje diváka. 3.3.2. Rozsah a hĺbka narácie Vzťah syţetu a fabule určuje korešpondencia medzi nimi – syţet vyberá určité udalosti, ktoré potom prezentuje. Do- chádza tak k vzniku medzier, ktoré sú buď trvalé, alebo do- časné. V tomto prípade, vytvorené medzery ostávajú zväčša trvalé. Ide napríklad o priestorové medzery, ktoré sa vzťa- hujú na laboratórium, ale aj postavu vedca samotného. Počas filmu nedôjde k ich objasneniu. Ako som spomínala, ide o neurčité miesto, o ktorého polohe nič nevieme. Vieme len, ţe ide o laboratórium, ktoré je pravdepodobne stálym domo- vom vedca. Môţeme sa len domnievať, ţe ide o akýsi trans- cendentný priestor, vymykajúci sa nášmu svetu. K tejto dom- nienke nás privádza vedec oplývajúci magickou mocou. Postava Glena je z hľadiska narácie veľmi dôleţitá. Je tomu tak preto, ţe udáva hĺbku narácie. Vďaka tomu, ţe máme moţnosť vidieť a počuť Glenove myšlienky a sny, ide 29 o subjektívnu naráciu. Táto subjektivizácia je prítomná v pasáţi Glenovho sna. Ide skôr o nejakú vidinu, alebo za- snenie. Táto sekvencia narúša kontinuálne rozprávanie – Glen poţiadal Barbaru o ruku, no vzápätí je duchom neprí- tomný. Uvedomuje si váţnosť svojho problému. Vtedy prichá- dza na rad táto snová sekvencia, pozostávajúca z všemoţných bludov a zvláštnych výjavov. Takáto subjektivizácia sa však môţe vzťahovať aj na roz- právača – Dr. Altona. Keďţe ide o príbeh rozprávaný samot- ným doktorom, vidíme jednotlivé skutočnosti jeho očami. Na- rácia je práve preto dosť zloţitá, lebo v prípade Glena ide teda o určitú subjektivizáciu v subjektívnom rozprávaní. Opäť sa dá uvaţovať nad niekoľkými líniami. Ako príklad sa tu dá opäť pouţiť vnútorný pochod, ktorý Glen preţíva tesne pred tým, ako sa prizná Barbare. Z hľadiska rozsahu je narácia taktieţ nejednotná, dalo by sa povedať premenlivá. Nie je moţné tvrdiť, ţe by bola buď len obmedzená alebo vševediaca. Ak chceme definovať rozsah narácie, je potrebné analyzovať ho vzhľadom na jednotlivé segmenty vzťahujúce sa na postavy. Z pohľadu Dr. Altona sa dá uvaţovať o obmedzenej narácii. Vidíme len to, čo nám priamo podáva, vieme len tie informácie, ktoré zdeľuje vo svojom rozprávaní. Z pohľadu Glena sa väčšinou jedná o vševediacu naráciu – jeho činy, aj tie budúce sú komento- vané rozprávačom alebo vedcom a tak v tomto prípade divák (aj iné postavy) vie viac neţ samotný Glen. Postava vedca je tu opäť v zvláštnom postavení. O jeho existencii ostatné postavy nič nevedia, je informovanejší neţ všetci ostatní – vie o všetkom dianí a dokonca doňho môţe aj zasahovať. Vo vzťahu k divákovi je to podobné – vie viac neţ divák a zde- ľuje len minimum toho čo vie – jeho monológy a varovania sú neurčité, väčšinou majú podobu rôznych veršov a hádaniek, z ktorých si moţno vyvodiť len obraz toho čo sa bude diať – 30 nie priamu akciu. Divák si môţe utvoriť napríklad obraz o tom, ţe sa blíţi niečo zlé, alebo ţe hrdina by sa mal nie- čomu vyvarovať. S postavou vedca vzniká niekoľko medzier, ktoré ostanú počas celého filmu neobjasnené. Takýmito trva- lými medzerami sú otázky, ktoré si divák kladie počas sle- dovania – kde sa tam vzal a aká presne je jeho úloha?; pre- čo je prítomný a kde presne sa nachádza?; akú veľkú moc má v skutočnosti nad ostatnými postavami?... Motivácia filmu sa však vo väčšej miere vymyká normám kla- sickej kinematografie. Nie je presne vyhranená. Dalo by sa hovoriť o umeleckej motivácii – v podstate ide o banálny, jednoduchý príbeh, v ktorom hlavný hrdina rieši problém svojej dvojakej identity. Ide tu hlavne o spôsob, akým sú informácie podávané – zobrazuje najmä psychologické ponory a vnútorný svet hrdinu. Za realistické by sa dali však po- vaţovať dokumentárne zábery, ktorými je príbeh popretkáva- ný, rovnako ako aj fakt, ţe sa film opiera o skutočné uda- losti a niektoré postavy sú inšpirované skutočnými ľuďmi. 3.4. Štylistická analýza Filmový štýl je tvorený výrazovými prostriedkami, ktoré sú dôleţitým estetickým faktorom filmu. Týmito prostriedkami chápeme mizanscénu, záber, strihovú skladbu a zvuk. Normy vytvárané týmito prostriedkami tvoria určité štylistické patenty, ktoré napomáhajú k vytváraniu fabule. 3.4.1. Mizanscéna Jedným zo základných prvkov, ktorých podrobný rozbor je pri štylistickej analýze nevyhnutný je mizanscéna. Ide o rozostavenie prvkov v priestore pred kamerou – tak ako 31 ich vidíme na plátne. Medzi prvky mizanscény patrí prostre- die, osvetlenie, kostýmy, pohyby postáv a výrazy. Vo filme Glen or Glenda sa strieda niekoľko druhov pro- stredia, ktoré majú spoločné určité rysy. Prevládajúce sú scény v interiéroch. Najfrekventovanejšie miesta sú Glenov byt, laboratórium alebo doktorova kancelária. Prostredie je vo väčšine prípadov komponované jednoducho, s malým počtom rekvizít. Nábytok a jeho rozloţenie pôsobí veľmi stroho. Prevaţuje antropocentrické rozloţenie – teda človek – herec umiestnený v strede. Za výnimku by sa dalo povaţovať labo- ratórium. Miestnosť pôsobí preplneným dojmom, s mnoţstvom rekvizít (ľudské lebky, kostry, staré knihy), pričom však zachováva antropocentrické zameranie – v strede je umies- tnené kreslo, z ktorého sa vedec prihovára divákom. Osvetlenie hrá v tomto filme samostatnú úlohu. Výrazne prispieva k dramatizácii príbehu, ale v niektorých prípa- doch vytvára aţ hororovú atmosféru. Na dosiahnutie takéhoto efektu reţisér pouţíva spodné alebo bočné osvetlenie. Doko- nalým príkladom je časť zo snovej sekvencie, kde je pouţitý detailný záber Glenovej tváre, pričom je ostro osvetlený zospodu. Výsledný efekt pôsobí priam desivo. Čo je špeci- fické pre túto sekvenciu, je veľmi strohá kompozícia mizan- scény a značná časť záberov je natočená pred čiernym poza- dím. Vytvára tak vizuálne veľký kontrast čím podporuje dra- matické vyvrcholenie v tejto sekvencii. Samotný pohyb postáv nehrá v tomto filme podstatnú úlohu. Výraznejšie pozorovateľné sú zmeny v pohybe hlavného hrdinu – spôsob akým sa pohybuje ako Glen alebo Glenda. Keď má na sebe oblečené ţenské šaty, aj jeho pohyby a gestikulácia sú miernejšie, pôsobia jemne, priam krehko. Naopak ako Glen, je jeho pohyb ráznejší, energickejší. Ako by zmena obleče- nia vyvolala uňho zmenu charakteru. Podstatnejším prvkom pre film je tu mimika hercov. Tá je značne expresívna, 32 v niektorých prípadoch aţ teatrálna. Je to hlavne v prípade vedca. Keďţe jeho prejav je závislý na monológoch a jeho pozícia je charakteristická v sede s tým, ţe je pouţitý po- lodetail, najväčšou zbraňou je preňho výraz tváre. Rovnako aj spôsob reči a gestikulácia sú v jeho prípade značne dra- matické. Kostýmy sú jednoduché a nijak sa nelíšia od beţného oble- čenia. Keďţe ide o príbeh dramatický, nie je potrebné aby kostýmy nejakým spôsobom vynikali. Špecifické sú kostýmy v niektorých prípadoch muţských aktérov – keď majú oblečené ţenské šaty. Najpodstatnejšiu úlohu tu hrá angorský sveter, ktorý nadobudol vlastný charakter a reprezentuje Glenove druhé ja. Za zmienku tieţ stoja kostýmy v snovej pasáţi, ktorá celá pôsobí zvláštnym dojmom – vnútorné pochody a vý- javy hlavného hrdinu – a tomu sú prispôsobené aj kostýmy. Je tu prítomná napríklad postava diabla, ktorá vyţaduje špeciálne maskovanie. 3.4.2. Záber Základnou jednotkou snímania mizanscény je záber. Prevlá- dajú tu zábery statické. Jazda kamerou sa tu vôbec nenachá- dza. Prechod medzi jednotlivými scénami je riešený stmie- vačkami alebo prelínačkami. Často opakovaným prvkom, ktorý tu moţno pozorovať je dvo- jexpozícia. Ako príklad moţno uviesť scénu, kde Bela Lugosi sedí v kresle a rozpráva o ľudstve. Záber je horizontálne rozdelený na dve časti. V hornej časti vidíme Lugosiho tvár, ako rozpráva a v dolnej časti sa prelína záber Lugo- siho rúk so zábermi ľudí kráčajúcich po ulici. Na konci scény prechádza záber Lugosiho prelínačkou na záber preľud- nenej ulice a naspäť. Vytvára tak umelecký dojem v diele. 33 Aj vďaka takýmto štylistickým prevedeniam film pôsobí avantgardne. Najbeţnejší je záber z profilu rozprávajúcich sa postáv. Typickými predstaviteľmi sú tu doktor a inšpektor. Častým je tieţ frontálne postavenie, a to najmä v scénach adreso- vaných divákom. Prítomný je tu aj ustanovujúci záber, čo je typické pre klasický hollywoodsky štýl. V scéne, ktorá sa odohráva v obývačke je záber na Glena a Barbaru ako sedia oproti sebe v kreslách a rozprávajú sa. V tom je strih na Barbaru, ako sa prihovára Glenovi a opäť záber na oboch. Ustanovujúci záber napomáha pri lepšej orientácii v mizan- scéne a vysvetľuje tak moţné medzery, ktoré by mohli vznik- núť vo fabuli. Reţisér tu uţíva antropocentrickú kompozíciu, kde je me- rítkom ľudská postava. Najčastejšie pouţíva polodetail, ktorý je prítomný takmer vo všetkých scénach. Polocelok je rovnako frekventovaný, ten sa strieda s celkom, a detail je pouţitý konkrétne napríklad v subjektívnej Glenovej sek- vencii. 3.4.3. Srihová skladba Strih vytvára určité vizuálne vzťahy medzi jednotlivými zábermi. Tvorí tieţ rytmus filmu, teda rýchlosť striedania obrazových polí. Z tohto hľadiska film nie je príliš dyna- mický. Väčšina záberov je dlhých. Dynamickejšia je snová sekvencia, kde sa rytmus mierne zrýchľuje – dĺţka záberov sa postupne skracuje. To je však dočasný stav, ktorý ku koncu opäť spomaľuje a dĺţka záberov sa predlţuje. Typickým prvkom je tu záber/ protizáber, tzv. kríţový strih. Ten je vyuţívaný pri dialógoch Glena s Barbarou, in- 34 špektora s doktorom, ale neminie ani vedľajšie postavy – rozhovor Glenovej sestry s kolegyňou vo flashbacku. 3.4.4. Zvuk Najvýraznejším štylistickým prvkom filmu Glen or Glenda je zvuk. Jednotlivými zvukovými zloţkami sú hudba, hovorené slovo a zvukové efekty. Hudba je tu výhradne nediegetická. Dej je sprevádzaný dramatickou orchestriálnou hudbou. Hovorené slovo – teda dialóg a monológ tvorí podstatnú časť zvukovej zloţky. Na rozdiel od hudby, ktorá je ne- diegetická, hovorené slovo tu má naratívny význam, je jeho súčasťou. Frekventovaným javom je tu umiestnenie zdroja zvuku do mimoobrazového priestoru, tzv. offscreen. Tento jav sa vyskytuje vo filme často, najmä v podobe hlasov, či uţ prostredníctvom rozprávača, alebo vedľajších postáv pre- hovárajúcich z priestoru mimo obraz - scéna na súde, kde počujeme rozprávať ţenu, ale my vidíme len záber na sudcu. Rovnako tak sú tu prítomné aj rôzne zvukové efekty v podobe postsynchrónov. Najvýraznejším prvkom sú tu práve zvukové efekty. Opakujú- cim sa motívom je výrazne dramatický prvok – blesk sprevá- dzaný hromovým zvukom. Objaví sa vţdy v nejakej dramatickej situácii a spája sa s postavou vedca, upozorňuje na jeho prítomnosť. Je veľmi výrazný a narušuje naráciu, čím pôsobí sebauvedomujúco. Podobným prípadom je detský plač, ktorý sa objaví z mimoorazového priestoru, ale ide čisto len o zvuk, ţiadne dieťa tu nie je prítomné. 35 3.5. Téma V nasledujúcej časti kapitoly sa budem bliţšie venovať významom filmu – aplikujem jednotlivé typy významov na ana- lyzovaný film. Referenčné významy – vo filme Glen or Glenda divák jedno- ducho rozpozná, ţe ide o problematiku transvestizmu a určitej rozpoltenosti osobnosti. Explicitné významy – vzhľadom k tomu, ţe hlavný hrdina fil- mu neustále pripomína aký je nešťastný a zmätený, a ţe jeho hlavným problémom je dilema, či má uchovať svoje tajomstvo alebo sa priznať, film explicitne ponúka názor, ţe ľudia ako je Glen – transvestiti, sú nepochopenou skupinou ľudí a ţe to v ţivote nemajú ľahké. K beţným kaţdodenným problé- mom pribúda ešte aj strach z odhalenia a predsudkov. Týmto spôsobom sa Wood snaţí poukázať na danú problematiku a vy- volať v ľuďoch pochopenie. Implicitné významy – pre ich pochopenie je potrebné dostať sa na úroveň interpretácie. Film Glen or Glenda poskytuje niekoľko príleţitostí, ktoré je moţné interpretovať ako im- plicitné významy. Ako príklad by sa dala uviesť scéna so stádom splašených bizónov – nediegetická vsuvka – záber na splašené stádo – je to záber, ktorý nemá s príbehom ako ta- kým nič spoločné, naznačuje však, ţe Barbara sa práve do- tkla citlivej témy, keď obvinila Glena z nevery. On si za- čal uvedomovať, ţe sa bude musieť skôr či neskôr priznať so svojim problémom. Inak by si Barbara všimla jeho čudné správanie a mohla by si to vysvetľovať inak, čo by rovnako mohlo zapríčiniť koniec ich vzťahu. V tom do scény vstupuje vedec, ktorý dramatickým vstupom prehlási, ţe sa stala chyba a príbeh musí na povrch. Stádo má v tomto prípade symbolický význam. 36 Symptomatické významy – tak by sa dalo chápať ľudstvo ako také, tak ako ho zobrazuje film – ľudia sú plní predsudkov a nedôvery. Všetci sú ako jedno stádo, jeden sa nepohne bez druhého a všetko, čo sa od nich čo i len trochu líši sa snaţia vyčleniť. Je tu prítomný určitý vzťah medzi témou a filmovým štýlom. To, akým spôsobom sú tu pouţívané niektoré štylistické prv- ky priamo korešponduje s témou. Hlavná tematika je zmena a odlišnosť, a tak sa prejavuje aj filmový štýl a narácia tohto filmu. Je nestála a premenlivá, plná kontrastov. Ide o umelecky hodnotné dielo, pretoţe ponúka mnoţstvo inovácií ale najmä so sebou prináša do kinematografie ozvláštnenie. 37 4. Záver Neoformalistická analýza filmu Glen or Glenda pomohla ob- jasniť mnohé fakty a pochopiť fungovanie jednotlivých pou- ţitých prvkov. Hlavným cieľom analýzy však ostáva dominan- ta. Zásadné prvky vo filme Glen or Glenda spája jeden hlav- ný princíp, a to dokumentarizmus. Tento spôsob, ktorým je koncipovaná celá štruktúra filmu so sebou nesie určitú edu- kačnú funkciu. Film sa snaţí vysvetľovať a objasňovať pomo- cou realistických prvkov a autentických záberov. Ide teda o dokumentaristicky štylizovaný naratívny film. Glen or Glenda zobrazuje ţivot jedného transvestitu, čím dovoľuje divákovi vstúpiť do jeho sveta, a stotoţniť sa s ním a pochopiť tak jeho zámery a konanie. Snaţí sa vy- svetľovať tieto fakty netradičným spôsobom – pouţíva rôzne vsuvky a vloţky dokumentárneho charakteru. Aj pre tento fakt film nadobúda špecifický charakter v kategórii nara- tívnych filmov. Ide o ozvláštňujúci prvok, ktorý vyvoláva zmenu v naratívnej forme, a tomu sa prispôsobuje aj stavba syţetu. Dalo by sa hovoriť o akejsi transformácii vo vnú- tornej štruktúre filmu. Táto štruktúra presne odráţa tema- tické zameranie – teda dokumentáciu ţivota hlavného hrdinu a jeho transformáciu. Na začiatku filmu je Glen spokojný, ţije si svoj ţivot vo vyšliapaných koľajach, so svojou uta- jovanou druhou tvárou, ktorou je Glenda. Tento stav sa za- čne postupne meniť. Glen začne pociťovať nátlak z plánovanej svadby, a on si začne uvedomovať ţe nebude môcť celý ţivot svoju nastávajúcu takto klamať. Napätie za- čína gradovať. Ku koncu sa Glenovi všetko zrúti, a vyvrcholí to jeho priznaním. Barbara ho nakoniec prijíma takého aký je, s tým, ţe sa pokúsia riešiť Glenovu situá- ciu. Film sa končí happy endom, Glen sa zbaví svojho druhé- ho ja tak, ţe ho prenesie na Barbaru a tým v nej nájde ţe- nu, sestru ale i Glendu. 38 Glen or Glenda apeluje priamo na diváka, snaţí sa vyvolať autentické pocity a porozumenie. Akoby sa reţisér snaţil zmeniť názor ľudí na transvestitnú menšinu, ku ktorej sám patril. Prostredníctvom hlavného hrdinu film vťahuje diváka do problému, ktorý nie je celkom beţnou záleţitosťou a snaţí sa oboznámiť ho s ním, ukázať mu, ţe to, čo robí hlavný hrdina nie je nič zlé, a ktokoľvek v našom okolí mô- ţe ako Glen. Film sa snaţí naznačiť, ţe zmena nie je zlá, zmena znamená pokrok a príchod nových vecí. Autor odsudzuje ľudstvo ako také za ich zaslepenosť a povrchnosť. Ľudia sú v jeho očiach obmedzený a snaţia sa vytesniť všetko, čo sa i len trochu odlišuje od väčšiny. Ľudia majú tendencie vytvárať modely a ideály, podľa ktorých by sa mali všetci správať a vyzerať. Ide o akúsi stádovitosť, z ktorej vymaniť sa je veľmi ťaţké, a stojí to jednotlivca viac neţ si ostatní do- káţu predstaviť. Robiť si veci po svojom, byť odlišný, zna- mená stať sa vyvrheľom spoločnosti, podivínom, ktorý si ďa- lej nezaslúţi stať sa členom komunity. Glen or Glenda v podstate predkladá sociálnu problematiku v širšom zmysle, ktorú sa snaţí determinovať práve na príklade transvesti- toch a transsexuáloch. Aj film sám sa stal outsiderom v kinematografii. Príčinou je práve jeho odlišnosť, výnimočnosť a odklon od konvencií väčšiny. 39 5.Použité zdroje 5.1. Knihy a publikácie ALLEN, Robert C. & GOMERY, Douglas (1985): Film History. Theory and Practice. New York: McGraw – Hill. BORDWELL, David (1985): Narration in the Fiction Film. Madi- son: The University of Wisconsin Press. BORDWELL, David (1997): On the History of Film Style. Cam- bridge, Mass. – London: Harvard University Press. BORDWELL, David - THOMPSON, Kristin (2008): Film Art: An In- troduction, Eight Edition. New York: The McGraw-Hill Compa- nies. CRAIG, Rob (2009): Ed Wood: Mad Genius- The Critical Study of The Films. Jeffersons, North Carolina: McFarland & Com- pany, Inc., Publishers. THOMPSON, Kristin (1998): Neoformalistická filmová analýza: jeden přístup, mnoho metod. Iluminace, 1998, s. 5-36; prel. Zdeněk Böhm (Neoformalist Film Analysis: One Approach, many Metods, 1988). 5.2. Internetové zdroje PENNY, Michael (2010): Glen or Glenda – Libretto. MARTIN, L. Duane (online): Glen or Glenda – 1953 – 68 Minu- tes. MARTIN, L. Duane (2005): What exactly is a B-Movie? 40 ERTEL McCORMICK, Teresa (2012): Playwright and Composer Mi- chael Penny on ‘Glen or Glenda: A New Musical. DOOGAN, Todd (2000): The films of Ed Wood on DVD. FREY, R. Philip (online): The films of Edward D. Wood Jr. HILL, Robert (2011): „We share a sacred secret": gender, domesticity, and containment in Transvestia's histories and letters from crossdressers and their wives. 5.3. Databázy Česko-slovenská filmová databáze. Rotten Tomatoes. The Internet Movie Database. Youtube. 5.4. Filmy Analyzovaný film: Glen or Glenda (USA, 1953) Réžia: Edward Davis Wood Jr. Námet: Edward Davis Wood Jr. Scénár: Edward Davis Wood Jr. Kamera: William C. Thompson Strih: 'Bud' Schelling. Hrajú: Edward D. Wood Jr. ako Da- niel Davis (Glen/Glenda), Bela Lugosi (vedec), Timothy Far- 41 rell (doktor Alton/rozprávač), Dolores Fuller (Barbara), Lyle Talbot (inšpektor Warren. Produkcia: Screen Classsics. Distribúcia: Screen Classics. Formát: 35 mm, čb., 1.37 : 1, mono, anglicky, 65 min. Premiéra: 1.1.1953. Použitá verzia: DVD Citované filmy: Crossroads of Laredo (Edward D. Wood Jr., USA,1948) The Sun Was Setting (Edward Davis Wood Jr.,USA, 1951) Bride of the monster (Edward D. Wood Jr., USA, 1955) Dracula (Tod Browning, Karl Freund, USA, 1931) Ed Wood (Tim Burton, USA, 1994) Jail Bait (Edward D. Wood Jr., USA, 1954) Plan 9 from outer space (Edward D. Wood Jr., USA, 1959) The Sun Was Setting (Edward Davis Wood Jr.,USA, 1951) Trick Shooting With Kenne Duncan (Edward Davis Wood Jr.,USA, 1953) The Flying Saucers Over The Hollywood: The Plan 9 Companion (Mark Patrick Carducci, USA, 1995) The Haunted World of Edward D. Wood Jr. (Brett Thompson, USA, 1995) Reklamy: Surprise The bestest Magic man 42 6. Summary Documentarism – educational function of the film Glen or Glenda. Neoformalist analysis. American director Edward D. Wood Jr. made his debut featu- re film in 1953. The story of Glen or Glenda was made ac- cording to the real case of Christine Jorgensen – claiming to be the first person ever who uderwent the surgical chan- ge of sex. The film was originally supposed to be the real story of Jorgensen but she disagreed with use of her name for such an exploitation documentary. Wood then came up with his own story, inspired by his own life and experien- ces. The story is about Glen (played by Ed Wood) - the young transvestite, who is going to be married to Barbara, but she doesnt´t know about Glnen´s secret identity – Glenda. This feature is characteristic with it´s unusual form, which combines documentary with narrative. It is a dramatic story which can be devided into three basic lines: 1. Dr. Alton´s line, which is located in his office. Do- ctor is interviwed by inspector Warren. He explains the transgender issue on the Glen´s example. 2. Line of Glen and Barbara – the story about his life and trouble, told by Dr. Alton. 3. The last one and the very specific line is concerning the scientist played by Bela Lugosi. This line gives to film a mystirious and kind of horor tint. Reception of the film after release was not good at all. Thanks to this film, Ed Wood became the world´s worst di- rector. Audience of early 50´s was not ready for such 43 a controversial movie at the time. Dealing with such issue as cross-dressing or sex change was unapropriate for after- war generation. But as years went by, the audiences started to change their opinion about this movie. Since 1990´s, Ed Wood became a center of interest of many people. In 1994, Tim Burton directed a movie named Ed Wood. This started a big wave of so called “Woodism“ – a cult of Ed Wood. According to the book of Kristin Thompson: Breaking the Glass Armor: Neoformalist Film Analysis, every film has it´s dominant, which is characterized by the individual components connected by some specific signs. In Glen or Glenda, there is a very significant attribute – documenta- rism and it´s educational function. This atribute is speci- fic for whole film. Glen or Glenda becomes sort of documen- taristic narrative movie, which makes it very special in cinematography. It was one of the tasks in my diploma paper – to find such as component, which could be considered as dominant. The other task was to prove, that Glen or Glenda is not as bad movie, as it´s told, but it rather have many important and influental artistic qualities. Despite of so many negative opinions and reviews of the film, Glen or Glenda, and the author himself, have found many fans and admirers around the world. 44