Vplyv Výsevku Na Produkciu Stoklasu Horského

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV 2122358

VPLYV VÝSEVKU NA PRODUKCIU STOKLASU HORSKÉHO

2011 Katarína Kolenová, Bc. SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

VPLYV VÝSEVKU NA PRODUKCIU STOKLASU HORSKÉHO

Diplomová práca

Študijný program: Udržate ľné po ľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné po ľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra trávnych ekosystémov a k ŕmnych plodín

Školite ľ: Ing. Ľuboš Vozár, PhD.

Nitra 2011 Katarína Kolenová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Katarína Kolenová vyhlasujem, že som závere čnú prácu na tému „Vplyv výsevku na produkciu stoklasu horského“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 18. apríla 2011

Po ďakovanie

Chcela by som po ďakova ť všetkým, ktorí mi akýmko ľvek spôsobom pomohli pri vypracovaní tejto diplomovej práce. Moja v ďaka patrí najmä Ing. Ľubošovi Vozárovi, PhD.- vedúcemu diplomovej práce, za odborné vedenie a cenné pripomienky pri spracovaní problematiky.

SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Fakulta : Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Katedra : Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín Akademický rok: 2010/2011

ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE

Študent: Katarína Kolenová, Bc. Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné po ľnohospodárstvo Študijný program: Udržate ľné po ľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

V zmysle 3. časti, čl. 21 študijného poriadku SPU v Nitre z roku 2002 Vám zadávam tému diplomovej práce: Vplyv výsevku na produkciu stoklasu horského.

Cie ľ práce:

Cie ľom práce bolo experimenálne overenie vplyvu výšky výsevku stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud .) ´Tacit´ na jeho produkciu.

Rámcová metodika práce: • získavanie údajov z pokusného stanoviš ťa, • získavanie literárnych zdrojov a informácií, • analýza údajov a literárnych zdrojov, • vypracovanie diplomovej práce.

Rozsah grafických prác: 4 strany Rozsah textovej časti: 60 strán

Literatúra:

HOLÚBEK et al., 2007. Krmovinárstvo- manažment pestovania a využívania krmovín. Nitra: Vydavate ľstvo SPU, 2007. ISBN 978-80-8069-911-6 KUNÁŠOVÁ, P., 2009. Vplyv výsevku na produk čnú schopnos ť stoklasu horského ´Tacit´. Diplomová práca. Nitra: SPU, 2009. MÍKA, V. - ŘEHO ŘEK, V., 2003. Sv ěrepy ve st řední Evrop ě. Praha: Výskumný ústav rostlinné výroby, 2003. 151 s. ISBN 80-86555-39-9 MÍKA, V. - KOHOUTEK, A., 2002. Sv ěrep horský TACIT- výkonná silážní tráva . In: Úroda- príloha Semená řství trav, č. 10, 2002. s. 4. ISSN 0139-6013

Vedúci diplomovej práce: Ing. Ľuboš Vozár, PhD.

Dátum zadania diplomovej práce: marec 2009

Harmonogram postupu prác: • zadanie práce: marec 2009 • oboznamovanie sa s problematikou: marec 2009 - máj 2009 • získavanie údajov na experimentálnom stanovišti: máj 2009 - september 2010 • zhromaž ďovanie literárnych zdrojov: september 2010 - december 2010 • analýza získaných údajov a literatúry, písanie práce: január 2011- apríl 2011 • odovzdanie práce: apríl 2011

Dátum odovzdania diplomovej práce: 18.4.2011

Ing. Ľuboš Vozár, PhD. prof. Ing. Daniel Bíro, PhD. vedúci katedry dekan

Abstrakt Cie ľom práce bolo experimenálne overenie vplyvu výšky výsevku stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud.) ´Tacit´ na jeho produkciu. Experiment bol pôvodne založený v roku 2007 v teplých a suchých klimatických podmienkach v lokalite Nitra, kedy boli v troch opakovaniach vysiate štyri rôzne varianty výsevkov stoklasu horského ´Tacit´. Variant 1 predstavoval výšku výsevku odporú čanú literatúrou (30 kg. ha -1), na variante 2 bol použitý výsevok o polovicu znížený (15 kg. ha -1), na variante 3 o polovicu zvýšený (45 kg. ha -1), na variante 4 výsevok zdvojnásobený (60 kg. ha -1). V práci uvádzame výsledky z rokov 2009 a 2010, kedy sa realizovali dve kosby (2009), resp. tri kosby (2010). Všeobecne najvyššiu pokryvnos ť mal stoklas horský na variante 2, čo sa prejavilo aj v najvyššej úrode sušiny stoklasu horského za obdobie dvoch rokov na tomto variante (11,21 t.ha -1). Najvyššiu kumulatívnu úrodu sušiny z celkovej fytomasy, spolo čne s burinovými druhmi, sme zaznamenali na variante 1 (výsevok 30 kg.ha -1) - 14,61 t.ha -1. Kumulatívna úroda sušiny stoklasu horského bola na tomto variante 10,42 t.ha -1. Štatistické porovnanie výsledkov produkcie všetkých variantov nepotvrdilo preukazné rozdiely úrod medzi variantmi. Sledovania však poukázali na literatúrou uvádzanú slabú konkuren čnú schopnos ť stoklasu horského.

Kľúčové slová : stoklas horský ´Tacit´, výška výsevku, produkcia

Abstract The aim of this study was experimental verification of different seeding rates effect on yield of mountain brome. Experiment was originally established in 2007 in hot and dry climatic conditions of the Nitra region. Here were seeded 4 variants of mountain brome cv. Tacit, each with different seeding rate. For each variant there were 3 replications. The applicatoin rate in variant one was 30 kg.ha -1 (recommended amount by literature), variant two 15 kg.ha -1, variant three 45 kg.ha -1, variant four 60 kg.ha -1. This thesis presents results for the years 2009 and 2010, during which were made 2 harvests in 2009 and 3 harvests in 2010. Generally, highest dominance of mountain brome was at variant 2, which results in high yields over a period of two years here (11,21 t.ha -1). Highest cumulative yield of total dry phytomass, together with weeds, were recorded at variant 1 (seeding rate 30 kg.ha -1) - 14,61 t.ha -1. Cumulative yield of dry phytomass of mountain brome was 10,42 t.ha -1 here. Statistical comparison of the production of all variants did not show significant differences between yields variants. However, observations indicated the low competitive ability of mountain brome, as is stated in the literature.

Key words : mountain brome cv. ´Tacit´, seeding rate, yield

Obsah

Obsah ...... 8 Zoznam ilustrácií ...... 10 Zoznam tabuliek ...... 11 Zoznam skratiek a zna čiek...... 12 Úvod ...... 14 1 Preh ľad o sú časnom stave problematiky...... 15 1.1 Rozdelenie po ľných krmovín ...... 17 1.2 Kŕmne trávy...... 18 1.2.1 Botanická a biologická charakteristika tráv...... 19 1.2.2 Rozdelenie tráv pod ľa ich biologických vlastností...... 21 1.2.3 Rozdelenie tráv pod ľa ekologických nárokov ...... 23 1.2.4 Rozdelenie tráv pod ľa hospodárskeho významu ...... 24 1.3 Vplyv globálnej klimatickej zmeny na trávne porasty...... 25 1.4 Rod Bromus L. sensu lato- Stoklas...... 27 1.4.1 Definícia rodu ...... 27 1.4.2 Systematika rodu Stoklas...... 27 1.4.3 Morfológia rodu Stoklas ...... 28 1.4.4 Bromus marginatus Nees ex Steud. (stoklas horský) ...... 29 1.4.4.1 Biologická charakteristika ...... 29 1.4.4.2 Ekologické nároky...... 30 1.4.4.3 Krmovinársky význam...... 31 1.4.4.4 Mimoproduk čný význam...... 34 1.4.4.5 Odrody ...... 35 2 Cie ľ práce...... 42 3 Metodika práce...... 43 3.1 Charakteristika experimentálneho stanoviš ťa ...... 43 3.2 Plán pokusu ...... 45 3.3 Sledované parametre ...... 46 3.4 Chemická analýza pôdneho substrátu ...... 48 4 Výsledky...... 49 4.1 Stav porastu pred za čiatkom našich sledovaní ...... 49

4.2 Analýza floristického zloženia porastov ...... 50 4.3 Po četnos ť druhového spektra burín...... 62 4.4 Zhodnotenie hmotnosti nadzemnej biomasy stoklasu horského ´Tacit´ ...... 63 5 Návrh na využitie výsledkov ...... 68 6 Záver...... 69 7 Použitá literatúra ...... 70 8 Prílohy ...... 75

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Stoklas horský...... 29 Obr. 2 Plán pokusu so stoklasom horským ´Tacit´...... 46 Graf 1 Pokryvnos ť stoklasu horského v jednotlivých kosbách [%] - priemer opakovaní...... 51

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Čeľaď lipnicovitých a jej pod čeľade (Gábor čík, Gábor čík, 1988)...... 20 Tab. 2 Kvalitatívne parametre pri prvej kosbe (na 2 miestach po čas 3 rokov) (Míka et al., 2003)...... 32 Tab. 3 Dynamika živín v stoklase horskom po čas vývoja rastlín (Raj čáková, Mlynár, 2006) ...... 33 Tab. 4 Agrochemické vlastnosti pôdy pokusného stanoviš ťa (Kunášová, 2009)...... 44 Tab. 5 Priemerné mesa čné a ro čné teploty vzduchu a množstvo zrážok v Nitre za obdobie rokov 2007 - 2010 (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra)...... 44 Tab. 6 Klimatický normál pre Nitru za obdobie rokov 1951 - 1980 (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra) ...... 45 Tab. 7 Charakteristika mesiacov v rokoch 2009 a 2010 na základe porovnania priemerných mesa čných teplôt a množstva zrážok s klimatickým normálom pre Nitru (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra) ..... 45 Tab. 8 Kosby realizované v rokoch 2009, 2010 ...... 47 Tab. 9 Pokryvnos ť stoklasu horského a burín v jednotlivých kosbách [%] - priemer opakovaní ...... 50 Tab. 10 Preh ľad druhového spektra burín na pokusnom pozemku v roku 2009...... 52 Tab. 11 Preh ľad druhového spektra burín na pokusnom pozemku v roku 2010...... 54 Tab. 12 Podiel burinových druhov z celkovej biomasy v roku 2009 [%] - priemer opakovaní...... 56 Tab. 13 Podiel burinových druhov z celkovej biomasy v roku 2010 [%] - priemer opakovaní...... 58 Tab. 14 Po četnos ť druhového spektra burín na pokusnom pozemku - priemer opakovaní...... 62 Tab. 15 Priemerná produkcia biomasy v sušine [t.ha -1] ...... 63 Tab. 16 Priemerná hmotnos ť sušiny stoklasu horského [t.ha -1]...... 64 Tab. 17 Pokus so stúpajúcim výsevkom stoklasu horského, kumulatívna úroda sušiny v t.ha -1 (sú čet troch kosieb v troch žatevných rokoch) (Míka et al., 2004) ...... 65 Tab. 18 Štatistická analýza vplyvu hlavných komponentov na prdukciu...... 66 Tab. 19 Štatistická analýza vplyvu roku na produkciu...... 67 Tab. 20 Štatistická analýza vplyvu kosby na produkciu...... 67

Zoznam skratiek a zna čiek

ADV acidodetergentná vláknina AF ČZU Agronomická fakulta České zem ědelské univerzity B. rod Bromus C uhlík C3 rastliny mierneho pásma s C3 typom fotosyntézy C4 rastliny tropického pásma s C4 typom fotosyntézy Ca vápnik cm centimeter

CO 2 oxid uhli čitý

Cox. oxidovate ľný uhlík °C stupe ň Celzia E0 potenciálna evapotranspirácia g gram ha hektár HTS hmotnos ť tisíc semien K draslík K VI-VIII ukazovate ľ zavlaženia v letných mesiacoch KCl chlorid draselný kg kilogram kJ kilo joule km 2 kilometer štvorcový

K2O oxid draselný m meter m2 meter štvorcový Mg hor čík MJ mega joule mm milimeter N dusík

Na sodík NEL netto energia laktácie NDV neutrálne detergentná vláknina NL dusíkaté látky OH organická hmota P fosfor PDI skuto čne strávite ľné dusíkaté látky v tenkom čreve prežúvavcov pH potencia hydrogeni; záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov v roztoku

P2O5 oxid fosfore čný RUBISCO enzým, ribulóza-1,5-bisfosfát-karboxyláza/oxygenáza syn. synonymum t tona

Tmin . priemerná hodnota absolútnych teplotných miním TS10 suma priemerných teplôt vzduchu za hlavné vegeta čné obdobie TTP trvalé trávne porasty U.S.A Spojené Štáty Americké var. varieta VÚTPHP Výskumný ústav trávnych porastov a horského po ľnohospodárstva Z zrážky

Úvod

Kŕmne trávy tvoria dôležitú skupinu viacro čných krmovín na ornej pôde. Zara ďujeme ich do čeľade lipnicovité ( Poaceae ). V tejto čeľadi môžeme nájs ť rôzne druhy tráv, ktoré sa využívajú nie len v po ľnohospodárskej praxi, ale aj na nepo ľnohospodárske ú čely (špeciálne trávniky, bioenergetika,...). V súvislosti s nastupujúcim globálnym otep ľovaním sa zvýšená pozornos ť venuje zhromaž ďovaniu a testovaniu suchovzdorných druhov tráv, ktoré budú eliminova ť negatívne vplyvy klimatickej zmeny. Stoklas horský patrí ku k ŕmnym trávam, ktoré sa nie len na Slovensku, ale aj v zahrani čí využívajú skôr sekundárne. Postavenie tejto k ŕmnej trávy sa však mení vzh ľadom k predpokladaným globálnym zmenám klimatických podmienok. Význam jeho pestovania narastá najmä kvôli jeho zvýšenej odolnosti vo či suchu, dobrej adaptácii na nižšie množstvo zrážok a vyššie teploty. V dôsledku dlhotrvajúcich periód sucha a nedostatku zrážok v niektorých oblastiach dochádza k limitovaniu produkcie objemových krmív. Diverzifikáciou pestovania krmovín a zaradením sucho znášajúcich plodín do osevných postupov je možné zmierni ť riziko nízkej produkcie a jej negatívneho vplyvu na krmivovú základ ňu polygastrických zvierat. Odroda stoklasu horského ´Tacit´ je vhodná pre po ľné krmovinárstvo, zvláš ť ku konzervácii. Ve ľmi dobre sa silážuje v ďaka vysokej koncentrácii vodorozpustných sacharidov. Vzh ľadom na nižšiu konkuren čnú schopnos ť sa obvykle pestuje v monokultúre alebo s podsevom ďatelinovín. Ke ďže stoklas horský je rastlina, ktorá rýchlo klí či a vytvára dobre rozvinutý kore ňový systém i celistvý vegeta čný pokryv, nachádza využitie i na pozemkoch ohrozených eróziou. Stoklas horský ´Tacit´ sa tiež za čína uplat ňova ť ako surovina pre bioenergetiku. Poznatky zosumarizované v tejto práci môžu poslúži ť všetkým, ktorý sa zaujímajú o perspektívne trávne druhy, či už z poh ľadu produkčného alebo mimoproduk čného, medzi ktoré stoklas horský ur čite patrí.

1 Preh ľad o sú časnom stave problematiky

Krmovinárstvo - pestovanie krmovín, je vedecké, vedecko-technické a technologické odvetvie rastlinnej výroby, kam jednozna čne patrí metódami skúmania a praktického hospodárenia, ale navyše sa zaoberá spôsobmi využívania v živo číšnej výrobe, ktoré majú spätnú väzbu na spôsoby obhospodarovania i metodológiu vo výskume. Okrem vz ťahov k živo číšnej výrobe z výrobného h ľadiska, predur čujú vlastnosti krmovín ich nadväznos ť na všetky zložky krajiny, životného prostredia a možnosti ich ovplyv ňovania (Holúbek et al., 2007). Kŕmne plodiny sú jednak obligátne, t.j. krmoviny v pravom zmysle slova, ktoré boli zavedené do kultúry, alebo sa výhradne využívajú k produkcii objemových krmív (ďatelinoviny, k ŕmne trávy, do časné a trvalé trávne porasty) a fakultatívne, pôvodne zavedené do kultúry predovšetkým pre výrobu zrna, ale v skoršej rastovej fáze ich možno využíva ť ako objemové krmivo (kukurica a ďalšie obilniny, strukoviny, k ŕmne okopaniny, kapustovité, slne čnica) (Jan čovi č et al., 2006). Pod ľa dostupných údajov z Ministerstva pôdohospodárstva SR (Zelená správa 2010) bola v roku 2009 celková výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy 1 930 348 ha, z toho TTP (trvalé trávne porasty) tvorili 523 609 ha. Vzh ľadom k výmere sa kladie na TTP ve ľký dôraz. Ke ďže sa stav hospodárskych zvierat neustále znižuje, je pravdepodobné, že plochy, ktoré sú definované ako trvalé trávne porasty budú po čas najbližších rokov využívané nie len na chov hospodárskych zvierat, ale aj na energetické ú čely, či na pestovanie netradi čných plodín. Je potrebné vytvori ť návrh ich efektívneho využívania tak, aby nedochádzalo k degradácii porastov, zvyšovaniu zaburinenia a k strate kultúrneho rázu krajiny (Dubravská, 2007). Trvalé trávne porasty sú rastlinné spolo čenstvá, ktoré zah ŕň ajú viac ako 50 botanických druhov troch hlavných agrobotanických skupín: trávy, ďatelinoviny a byliny. Plnia dôležité produk čné funkcie vo forme základnej zložky potravy pre polygastrické hospodárske i divo žijúce zvieratá. Popritom zah ŕň ajú dôležitú úlohu v krajinotvorbe, ochrane a tvorbe životného prostredia, zabezpe čujú protieróznu ochranu, retenciu a biofiltráciu vody (Golecký, 2009). Pod ľa Kempa a Michalka (2005) sú poloprírodné trávne porasty najvä čším prírodným zdrojom krmiva pre bylinožravé organizmy. Vo svetovom meradle zaberajú

viac ako 117 miliónov km 2 a v každej krajine alebo regióne sú úzko späté so štýlom života a tradíciami vidieckeho obyvate ľstva zamestnaného v chove dobytka. Lúky a pasienky, ako prevažne sekundárne spolo čenstvá, podmienené a udržujúce sa ako produkt ľudskej činnosti, sa vyskytujú od nížin po subalpínske pásmo, od vlhkých po suché stanovištia. Chápeme ich tiež ako prírodné útvary zložitejších porastov tráv, leguminóz a ostatných dvojklí čnolistých bylinných druhov, spojené s abiotickým prostredím, vymedzeným najmä klimatickými, geologickými a pôdnymi činite ľmi. Prirodzený výber a koevolúcia lú čnych druhov rastlín a živo číchov, vytvorili stabilné biocenózy, ktoré sú však svojou existenciou odkázané na človeka (Hanzes et al., 2007). Dnešné lúky a pasienky nie sú využívané iba ako zdroj pastvy, ale tiež hrajú multifunk čnú ekologickú a sociálno-ekonomickú úlohu, formujúc ekosystémy zabezpe čujúce stanovištia pre flóru a faunu. Zelené krmoviny sa pestujú pri hustejšom zápoji, aby sa dostato čne využil priestor pre tvorbu fytomasy. Tým sa však plní aj ich ďalšia funkcia - biologické odburi ňovanie pôdy. Spomínaný dobrý zápoj a hustota porastu sú časne prispieva k spomaleniu odtoku atmosférických zrážok, a tým aj k ochrane ornej pôdy proti erózii, ale aj k jej reten čnej schopnosti (Holúbek et al., 2007). Funkcie trávnych spolo čenstiev vymenováva Obrcianová et al. (2008): obohatenie rozmanitosti - prostredie pre život ve ľkého množstva druhov mikroorganizmov, rastlín a živo číchov, produkcia biomasy a kyslíka, zdroj výživy ľudstva, lie čivé ú činky, využitie pri výrobe liekov, ochrana pôdy pred eróziou, reten čná schopnos ť, zúrod ňovanie pôd, pasenie hovädzieho dobytka, oviec, kôz, at ď., rekreácia, vzdelávací význam, zdroj estetických zážitkov.

Dôležitou zložkou rastlinnej výroby a ešte významnejšie podmie ňujúce úspešný rozvoj živo číšnej výroby sú po ľné krmoviny. V nížinách sú základom výroby objemových krmív, v horských oblastiach majú doplnkový charakter. Vo všetkých oblastiach však majú nezastupite ľnú úlohu v rámci osevných postupov pri zvyšovaní úrodnosti. Ich dôležitos ť je často podce ňovaná vzh ľadom na to, že nie sú finálnym produktom, ale na trhu sa v rozhodujúcej miere realizujú prostredníctvom živo číšnych produktov, mäsa a mlieka (Vozár, Jan čovi č, 2009).

1.1 Rozdelenie po ľných krmovín

Kŕmne plodiny môžeme rozdeli ť z viacerých h ľadísk. Gregorová a Malý (2002) uvádzajú nasledovné rozdelenie po ľných krmovín: • pod ľa trvácnosti: - jednoro čné krmoviny (kukurica na siláž), - viacro čné krmoviny (lucerna siata). • pod ľa zaradenia v osevnom postupe: - hlavné krmoviny (kukurica na siláž), - medziplodiny (vikoražná miešanka). • pod ľa spôsobu pestovania: - porasty čistých kultúr ( ďatelina lú čna), - miešanky (vika s ovsom), - krmovinové podsevy (mätonoh). • pod ľa botanickej príslušnosti, agrotechnickej príbuznosti a kvality získaného krmiva: - ďatelinoviny (lucerna siata, ďatelina lú čna ...), - trávy (rezna čka lalo čnatá, timotejka lú čna), - obilniny ako objemové krmoviny (raž na k ŕmenie ...), - kŕmne strukoviny (bôb ...), - kŕmne okopaniny (k ŕmna repa ...), - ostatné doplnkové krmoviny (slne čnica ...). • pod ľa obsahu živín: - bielkovinové ( ďatelinoviny), - polobielkovinové (trávy), - sacharidové (kukurica na siláž).

1.2 Kŕmne trávy

Trávy tvoria najvýznamnejšiu botanickú čeľaď nielen v rastlinnej výrobe všeobecne, ale predovšetkým v jej sú časti - krmovinárstve. Zara ďujeme ich do čeľade lipnicovité ( Poaceae ). V čeľadi možno nájs ť množstvo druhov tráv s rozdielnymi biologickými a hospodárskymi vlastnos ťami, ktoré sa nevyužívajú len v po ľnohospodárskej praxi (obilniny, k ŕmne druhy tráv), ale aj na nepo ľnohospodárske účely (špeciálne, športové, technické trávniky) (Ilavská et al., 2007). Kŕmne trávy tvoria dôležitú skupinu viacro čných krmovín na ornej pôde. Uplat ňujú sa predovšetkým v trávnych a ďatelinotrávnych miešankách, iba niektoré z nich sa odporú ča pestova ť v čistom poraste (mätonoh mnohokvetý - Lolium muliflorum L. ). Majú mnohé cenné vlastnosti, a tak kombináciou druhov a odrôd možno vytvára ť porasty pre rôzny spôsob využívania a stanovištné podmienky (Gregorová, Malý, 2002). V súvislosti so sú časnými úvahami a prognózami (vyšší podiel oxidu uhlíka v atmosfére, skleníkový efekt, zvyšovanie teploty ovzdušia) je možné uvažova ť aj o postavení tráv v tomto zmysle (Gábor čík, Gábor čík, 1988). Trávne porasty patria k plodinám s najvyššou úrov ňou konverzie radia čnej energie na energiu chemických väzieb v produk čnom procese. Vzh ľadom k plošnému rozšíreniu na Slovensku patria k najvýznamnejším porastom a ich význam v krajine bude v budúcnosti na ďalej narasta ť. V nadväznosti na zmenu radia čného režimu vplyvom klimatickej zmeny predpokladá sa na území Slovenska tiež zmena produk čného potenciálu trávnych porastov. Na základe uvedeného sa dá predpoklada ť, že potenciálna produkcia sena vzrastie do roku 2075 na južnom Slovensku o 0,42 kg.m -2 (o 10 %) a na severe Slovenska o 0,77 kg. m -2 (o 27 %) (Špánik, Šiška, 2006). V súvislosti s nastupujúcim globálnym otep ľovaním sa zvýšená pozornos ť venuje zhromaž ďovaniu a testovaniu suchovzdorných tráv a ďatelinovín. Získané výsledky majú poskytnú ť odpovede na viaceré otázky súvisiace s nastupujúcim otep ľovaním. V po ľnohospodárskych sústavách všeobecne je potrebné venova ť osobitnú pozornos ť odrodám tráv a ďatelinovín, ktoré budú eliminovať negatívne vplyvy klimatickej zmeny (Tišliar, Citarová, 2006). O suchovzdornosti trávneho porastu (okrem vlastností nadzemných častí) rozhoduje mohutnos ť kore ňového systému, h ĺbka prenikania kore ňov do pôdneho profilu a hustota prekorenenia pôdy. Nadzemná biomasa porastov je funkciou

genetických vlastností ich komponentov i vonkajších podmienok prostredia. Nedostatok vlahy vyvoláva nízky prízemný typ porastu s ťažiskom biomasy v prízemných partiách (www.rokovania.sk). Pod ľa informácií publikovaných na internetovej stránke www.rokovania.sk sa v súvislosti s klimatickou zmenou o čakáva: Rozširovanie suchovzdornejších ovsíkových lúk, čo z produk čného hľadiska nemusí znamena ť zníženie úrod, ale nako ľko ide o porasty s rýchlejším vývojom, bude potrebné uskori ť, ale aj zrýchli ť priebeh 1. kosieb. Na chudobnejších a teplejších (výsušnejších) stanovištiach, využívaných prevažne ako pasienky, sa rozšíria porasty úzkolistých kostráv, ktoré nahradia typické tomkovo-psin čekové pasienky. Táto zmena bude spojená nielen s poklesom produk čnej schopnosti, ale aj s nerovnomerným narastaním paše, preto bude potrebné za čína ť so skorším jarným spásaním, v čase letnej depresie spása ť mládze lúk a na pasienky sa vráti ť už na jese ň, po narastení paše. Psiarkové porasty, ako aj iné typy vlhkomilných lúk sa budú meni ť na mezofilnejšie typy so zvýšenou dominanciou kostravy lú čnej a červenej, ktoré bude možné vzh ľadom na skorší pokles hladiny podzemnej vody a nižšiu vlhkos ť pôdy kosi ť v skorších termínoch ako doteraz.

1.2.1 Botanická a biologická charakteristika tráv Botanicky patria k ŕmne trávy do čeľade lipnicovitých ( Poaceae ). Z celkového po čtu viac ako 3500 druhov tráv v našich podmienkach rastie okolo 200 druhov, v po ľnom krmovinárstve má význam približne 15 druhov (Gregorová, Malý, 2002).

Tab. 1 Čeľaď lipnicovitých a jej pod čeľade (Gábor čík, Gábor čík, 1988)

Pod čeľaď Najznámejšie rody a druhy

1. lipnicové ( Pooideae , resp. a) trávy, obilniny : pšenica, raž (žito), ja čme ň, ovos Festucoideae ) b) trávy, krmoviny : timotejka lú čna a uzlatá, kostrava červená, lú čna a trsteníkovitá, ovsík Trávy mierneho pásma oby čajný, trojštet žltkastý, lipnica lú čna, mo čiarna a hájna, psiarka lú čna, rezna čka lalo čnatá, mätonoh trváci a mnohokvetý, druhové a rodové hybridy mätonohov, psin ček poplazový a oby čajný (tenu čký), hrebienka oby čajná, c) jednoro čné krmoviny : triticale (kríženec pšenice a raže), cirok cukrový a kŕmny, kríženec ciroku cukrového a sudánskeho, mohár taliansky, raž siata ozimná, d) trávy prírodných porastov : druhy skupiny b, okrem nich tomka vo ňavá, lipnica ro čná a pospolitá, psica tuhá, druhy stoklasu a pýru a iné, e) trávy trávnikové : lipnica lú čna, hájna a stla čená, kostrava červená a ov čia, psin ček oby čajný, mätonoh trváci, timotejka uzlatá a iné.

2. ryžové ( Oryzoideae ) ryža siata a iné druhy ryže, cirok alepský Trávy tropických a subtropických a sudánsky, paspal rozšírený a iné nám neznáme oblastí druhy.

3. prosové ( Panicoideae ) cirok zrnový, cirok metlový, proso siate a jeho Trávy teplých a subtropických poddruhy. oblastí 4. fúzovcové ( Andropogonoideae ) kukurica siata (na zrno, na siláž), kukurica siata cukrová, pukancová 5. bambusové ( Bambusoideae ) bambus trsteníkovitý, druhy bambusovca a iné Trávy tropických oblastí druhy.

Kore ňová sústava tráv je tvorená jemnými, zna čne rozkonárenými rovnocennými kore ňmi, ktoré spolu s vrchnou vrstvou pôdy tvoria súdržnú, nerozpadavú vrstvu - ma činu. Maximálna h ĺbka prenikania kore ňového systému je pri vä čšine tráv 1 - 1,5 m. Osobitos ťou kore ňového systému tráv je mykoríza - symbióza tráv s hubami, ktoré sprístup ňujú trávam dusík z organických väzieb (Holúbek et al., 2007). Nadzemné orgány tráv majú svoj základ, podobne ako sekundárne korene, v odnožovacom uzle. V pazuchách primárnych listových pošiev sa nad kolienkom vytvárajú pú čiky, z ktorých vyrastajú dcérske odnože. Ide o vegetatívny spôsob rozmnožovania a nazýva sa odnožovanie . V priebehu odnožovania, vplyvom prostredia, vznikajú dva základné typy odnoží - generatívne a vegetatívne. Steblá tráv sú duté, v priereze okrúhle alebo oválne, kolienkami rozdelené na jednotlivé internódiá. Listy tráv sú tenké čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou. Skladajú sa z pošvy a čepele. Na prechode listovej pošvy do listovej čepele môže vyrasta ť blanitý jazý ček, resp. veniec ch ĺpkov. Pri niektorých druhoch aj výrastky rôznej ve ľkosti - ušká (Holúbek et al., 2007). Ako píše Holúbek et al. (2007), k ŕmne trávy vytvárajú tri typy súkvetia :

• klas,

• metlina,

• valcovite stiahnutá metlina na nepravý klas. Plodom tráv je zrno, ktoré býva obalené kvetnými plevami. HTS sa pohybuje od 0,1 g (psin čeky) do 4,0 g (stoklas bezos ťový) (Gregorová, Malý, 2002).

1.2.2 Rozdelenie tráv pod ľa ich biologických vlastností Rovnako ako k ŕmne plodiny, aj k ŕmne trávy môžeme rozdeli ť pod ľa mnohých hľadísk. V tejto kapitole uvádzame aspekty členenia pod ľa rôznych biologických vlastností. Pod ľa h ĺbky zakorenenia delíme trávy (Jan čovi č et al., 2006): plytko koreniace (psiarka lú čna, timotejka lú čna, psin ček poplazový a i.), stredne hlboko koreniace (rezna čka lalo čnatá, mätonoh mnohokvetý, mätonoh trváci, trojštet žltkastý, kostrava červená, kostrava lú čna a i.), hlboko koreniace (ovsík oby čajný, stoklas bezos ťový, kostrava trsteníkovitá a i.).

Pod ľa charakteru rastu rozde ľujeme trávy (Holúbek et al., 2007): trsnaté: - hustotrsnaté, - riedkotrsnaté. výbežkaté: - s nadzemnými výbežkami (stolony), - s podzemnými výbežkami (rizómy) - krátke, - dlhé.

Pod ľa nárokov tráv na jaroviza čné štádium (Holúbek et al., 2007): trávy vyhranene ozimného charakteru (oziminy), trávy prevažne ozimného charakteru (polooziminy, presievky), trávy prevažne jarného charakteru (jariny).

Pod ľa rýchlosti vývoja delíme trávy na (Holúbek et al., 2007): trávy s rýchlym vývojom, trávy so stredne rýchlym vývojom, trávy s pomalým vývojom.

Pod ľa skorosti rozde ľujeme trávy do troch skupín (Jan čovi č et al., 2006): skoré, klasia v máji ( psiarka lú čna, lipnica lú čna), poloskoré, klasia koncom mája až za čiatkom júna (rezna čka lalo čnatá, kostrava červená, ovsík oby čajný, kostrava lú čna, mätonoh trváci, mätonoh mnohokvetý, trojštet žltkastý, kostrava trsteníkovitá), neskoré, klasia v priebehu júna (stoklas bezosťový, timotejka lú čna, psin ček obrovský).

Pod ľa výšky trávy delíme (Holúbek et al., 2007): vysoké, stredne vysoké, polovysoké, nízke trávy.

1.2.3 Rozdelenie tráv pod ľa ekologických nárokov Pod ľa nárokov na vlahu (Holúbek et al., 2007): vlhkomilné trávy (psiarka lú čna, psin ček obrovský), trávy s priemernými nárokmi na vlahu (mätonoh trváci, mätonoh mnohokvetý, timotejka lú čna, hrebienka oby čajná, k suchším trojštet žltkastý, rezna čka lalo čnatá), suchovzdorné trávy (ovsík oby čajný, stoklas bezos ťový), trávy so širokou vlhkostnou amplitúdou (lipnica lú čna, kostrava lú čna, kostrava červená).

Pod ľa nárokov na živiny môžeme trávy rozdeli ť nasledovne (Holúbek et al., 2007): trávy nenáro čné na živiny (do tejto skupiny zara ďujeme menej hodnotné, divorastúce druhy- psica tuhá, kostrava ov čia, tomka vo ňavá, z hodnotnejších druhov hrebienka oby čajná, kostrava červená), trávy so strednými nárokmi na živiny (psin ček obrovský, trojštet žltkastý, stoklas bezos ťový), trávy náro čné na živiny (timotejka lú čna, mätonoh mnohokvetý, mätonoh trváci, ovsík oby čajný, kostrava trsteníkovitá, rezna čka lalo čnatá), trávy so širokou amplitúdou v nárokoch na živiny (kostrava lú čna, lipnica lú čna).

Z hľadiska nárokov na svetlo trávy delíme na (Jan čovi č et al., 2006): trávy znášajúce zatienenie (rezna čka lalo čnatá, mätonoh trváci, psin ček obrovský), trávy znášajúce mierne zatienenie (lipnica lú čna, psiarka lú čna, kostrava červená, ovsík oby čajný), trávy neznášajúce zatienenie (mätonoh mnohokvetý, timotejka lú čna, hrebienka oby čajná).

Pod ľa nárokov na h ĺbku sejby rozde ľujeme trávy (Jan čovi č et al., 2006): 10 - 20 mm (mätonohy, rezna čka lalo čnatá, ovsík oby čajný, kostrava lú čna, kostrava trsteníkovitá, stoklas bezbranný, timotejka lú čna), 5 - 10 mm (trojštet žltkastý, psin ček poplazový, kostrava červená), 0 - 5 mm resp. na povrch (lipnice - tieto potrebujú na klí čenie striedanie svetla a tmy, alebo aspo ň rozptýlené svetlo).

Rozdelenie trávnych druhov z hľadiska vhodnosti na konzervovanie (Holúbek et al., 2007): druhy vhodné najmä na silážovanie - mätonoh mnohokvetý tetraploidný, mätonoh mnohokvetý, loloidné hybridy (Be čva, Perun, Lofa), stoklas horský, druhy vhodné na sušenie na seno - ovsík oby čajný, trojštet žltkastý, psin ček obrovský, psiarka lú čna, timotejka lú čna, stoklasy, rezna čka lalo čnatá, kostrava trsteníkovitá a festucouidné hybridy.

1.2.4 Rozdelenie tráv pod ľa hospodárskeho významu Pod ľa hospodárskeho významu člení Holúbek et al. (2007) k ŕmne trávy nasledovne: Základné trávy - majú široké uplatnenie ako základné komponenty krátkodobých, do časných aj trvácich trávnych porastov. Sú to trávy s vysokou produkciou fytomasy, poskytujú kvalitný krm a majú relatívne ľahkú výrobu osiva. Osivo sa ľahko vysieva. Patria sem mätonoh mnohokvetý, mätonoh trváci, kostrava lú čna, rezna čka lalo čnatá, timotejka lú čna. Doplnkové trávy - používajú sa pri zakladaní trvácich, resp. dlhodobých porastov, alebo tam, kde stanovištné podmienky nedovo ľujú vysia ť niektorý zo základných druhov. Zara ďujeme sem druhy s problematickým semenárstvom, s nižšou úrodnos ťou a horšou kvalitou. Ovsík oby čajný, trojštet žltkastý, psiarka lú čna, kostrava trsteníkovitá, kostrava červená, lipnica lú čna, psin ček obrovský. Trávy pre špeciálne ú čely - uplat ňujú sa mimo krmovinárstva. Používajú sa najmä v trávnikárstve na ozelenenie rôznych plôch. Okrem druhov, ktoré sa používajú aj v krmovinárstve (mätonoh trváci, kostrava červená, lipnice lú čna a i.) sem patrí napr. hrebienka oby čajná, kostrava ov čia, psin ček oby čajný, metlica trsnatá, lipnica hájna a i.

1.3 Vplyv globálnej klimatickej zmeny na trávne porasty

Globálna klíma sa mení na pozadí vzrastajúcich koncentrácií oxidu uhli čitého a ostatných skleníkových plynov (Søegaard et al., 2007). Evolúcia klímy Zeme prebieha už od jej vzniku pred takmer piatimi miliardami rokov a tento klimatický systém fungoval v podstate bez uvedomelej činnosti človeka, teda viac-menej na základe prírodných klimatotvorných procesov. V sú časnosti sme svedkami diskusie o tom, či v prebiehajúcej klimatickej zmene je už človek hlavným činite ľom, alebo všetko je to prirodzené, v rámci kolobehu slne čnej aktivity a následne prirodzených procesov na Zemi. Avšak, dôležité na uvedenom je to, že klimatická zmena prináša zvýšenie teploty, ktorá ak stúpne o 1°C, zvýšia sa aj zrážky v rozpätí 4 až 7% normálu. A čo je ešte dôležitejšie, takýmto spôsobom sa narúša prirodzené rozdelenie. Narastajú obdobia bez výskytu zrážok, ktoré sa striedajú s krátkymi periódami čoraz intenzívnejších zrážok (Brita ňák et al., 2007). Klimatická zmena ohrozuje po ľnohospodárstvo, ktoré sa spolieha na mierne teploty a tiež rovnomerné rozdelenie zrážok pre rast pasienkov. Je ve ľký po čet dôsledkov tohto javu. Tieto zah ŕň ajú efekt vzrastajúcej koncentráciu oxidu uhli čitého na pasienkoch, vplyv vyšších teplôt na pomer C3 a C4 druhov v trávnych porastoch a z toho vyplývajúca zmena výživovej hodnoty pasienkov a tiež zvýšenie výskytu extrémnych prejavov po časia (Hodgson, 2005). Výsledky mnohých výskumov indikujú, že vzrastajúce množstvo oxidu uhli čitého v atmosfére povedie k rastu rastlinnej produkcie, efektívnejšiemu využívaniu vody rastlinami, vyššej vododržnosti pôdy, ale tiež môže pôsobi ť na redukciu kvality krmovín, čo sa prejaví zníženou strávite ľnos ťou (Morgan, 2005). Biotická premena vplyvom klimatickej zmeny sa najviac prejaví v genotypovej a druhovej homogenizácii na rôznej úrovni v závislosti od regiónu. To bude najmarkantnejšie pozorovate ľné prevahou malého množstva ve ľmi úspešných inváznych druhov. Jedným z najlepších príkladov je štúdia invázie ro čnej trávy Bromus tectorum L. v trávnych porastoch Severnej Ameriky. Tento stoklas sa objavil na konci 19. storo čia v regióne Great Basin, kde svojím invazívnym rozšírením nahrádzal rovnako kry aj trváce trávy (Aguiar, 2005). Je potrebné porozumie ť budúcim vzorom evolúcie a zmenám ekologických systémov, pretože zánikom mnohých druhov sa krajina stáva fragmentovanou, spolo čenstvá postihnutými a látkové cykly pozmenenými. V prípade rastlín je

predpoklad, že burinové druhy budú prevláda ť, avšak časom je možné, že sa z tejto skupiny vyvinú nové užito čné druhy. Trávne porasty budú vždy patri ť k významne využívaným ekosystémom, preto je potrebné implementova ť nové - ozdravné postupy riadenia prejavov biodiverzity (Aguiar, 2005). Trávne porasty môžu zmier ňova ť globálnu klimatickú zmenu prostredníctvom nasledujúcich možností (Brita ňák et al., 2007):

→ pôsobením zníženej konkurencie kyslíka na aktívne miesta RUBISCO, fotosyntetická kapacita C3 typu rastlín sa zvyšuje vplyvom obohacovania atmosféry o oxid uhli čitý;

→ znížená vodivos ť prieduchov pri zvýšenej koncentrácii oxidu uhli čitého zvyšuje efektívnos ť využívania vody a ďalej zvyšuje primárnu produkciu;

→ s fixovaným dodávaním dusíka pomer C:N v rastlinných pletivách sa zvyšuje vplyvom stúpajúcej koncentrácie oxidu uhli čitého a rozklad je pravdepodobne pomalý v dôsledku nárastu obsahu uhlíka v pôde;

→ zvýšená sekvestrácia (ukladanie) uhlíka pri zvýšenom obsahu oxidu uhli čitého má potenciál spoma ľova ť rýchlos ť nárastu atmosférického oxidu uhli čitého a v budúcnosti tak zníži vrcholovú koncentráciu;

→ obhospodarovanie, najmä stupe ň využívania (intenzívne pasenie), má potenciál negova ť rôzne pozitívne vplyvy zvýšenej koncentrácie oxidu uhli čitého v globálnom otep ľovaní, alebo so zlepšeným obhospodarovaním, miernejšie využitie (stredná intenzita pasenia) môže by ť prospešným vplyvom.

Stoklas horský je trávou, ktorá sa vyzna čuje oproti iným druhom tráv vyššou toleranciou vo či suchu. Význam jeho pestovania narastá najmä vzh ľadom k predpokladaným globálnym zmenám klimatických podmienok. V dôsledku dlhotrvajúcich periód sucha a nedostatku zrážok v niektorých oblastiach dochádza k limitovaniu produkcie objemových krmív. Problematické nie sú iba oblasti južného Slovenska, ale aj vyššie položené lokality. Diverzifikáciou pestovania krmovín a zaradením sucho znášajúcich plodín do osevných postupov je možné zmierni ť riziko nízkej produkcie a jej negatívneho vplyvu na krmivovú základ ňu polygastrických zvierat (Raj čáková, Mlynár, 2006).

Klimatická zmena je v sú časnosti často sklo ňovaným pojmom. Je potrebné si uvedomi ť jej globálny dopad na všetky procesy a deje v prírode a tiež jej vplyv na organizmy, teda i rastlinné spolo čenstvá. Je nutné neignorova ť už v sú časnosti cite ľné zmeny, ale sa im postupne prispôsobova ť. Preto sme sa v tejto práci zamerali na perspektívnu trávu stoklas horský ( Bromus marginatus), ktorá môže nájs ť široké uplatnenie v oblasti produkcie krmovín i v mimoproduk čnej oblasti. Je význa čná svojou suchovzdornos ťou a schopnos ťou produkova ť úrody primeranej kvality i v podmienkach, ktoré donedávna neboli na území Slovenska bežné.

1.4 Rod Bromus L. sensu lato- Stoklas

1.4.1 Definícia rodu Rod Bromus L. v širšom pôvodnom ponímaní je pomerne dobre definovanou prirodzenou skupinou jednoro čných, či trvácich tráv s ve ľmi širokým rozšírením. V rámci tejto skupiny existuje ur čitá heterogenita, čo dáva priestor k rozdielnym prístupom v taxonomickom spracovaní. Ide o odlišnosti v členení na podrody, sekcie, čiastky, ďalej o odlišnosti v nomenklatúre druhov at ď. (Smith, 1970, cit. z Míka, Řeho řek, 2003).

1.4.2 Systematika rodu Stoklas Stoklasy ( Bromus spp.) patria v rámci čeľade Poaceae do pod čeľade Pooideae . Donedávna boli zara ďované do skupiny Poeae , avšak vzh ľadom k neobvykle zaobleným škrobovým zrnám pre ne bola vytvorená skupina Bromeae . Tá má bližší vz ťah k Triticeae než Poeae (Clayton, Renvoize, 1986, cit. z Míka, Řeho řek, 2003). Taxonomická hierarchia (USDA, 1996) na príklade stoklasu horského (Míka, Řeho řek, 2003): Taxóny (= systematické jednotky) najvyšších kategórií: Regnum (ríša): Vegetabile (rastlinná) Subregnum (podríša): Tracheobionta (cievnaté) Phylum (kme ň): Spermatophytae (semenné rastliny) Divisio (oddelenie): Magnoliophyta (krytosemenné) Classis (trieda): Liliopsida (jednoklí čnolistové)

Subclassis (podtrieda): Commelinidae Taxóny stredných kategórií : Ordo (rad): Poales (lipnicotvaré) Familia ( čeľaď): Poaceae (lipnicovité) Subfamilia (pod čeľaď): Pooideae (vlastné trávy) Tribus (skupina): Bromeae (stoklasovité) Genus (rod): Bromus L. (stoklas)

Sectio (sekcia): Ceratochloa (stoklasovka) Taxóny nižších kategórií : Species (druh): Bromus marginatus Nees ex Steud . (stoklas horský)

1.4.3 Morfológia rodu Stoklas Jednoro čné, dvojro čné alebo trváce rastliny, s uzavretými pošvami listov, blanitými jazý čkami, čepe ľami plochými, niekedy zvinutými; metlina je rozpadavá, všestranná, klásky jedno- i viackveté, stopkaté; plevy nerovnaké, 1 - 8 žilové, neopadavé, horná širšia, plevica 5 - 11 žilová, bylinná, bez osti alebo s os ťou priamou, pripojenou pod vrcholom plevice; klásky rozpadavé, odde ľovacia plôška na vretene klásku šikmá, andreceum 2 - 3, lodikuly 2, na báze zrastené, zrná okôrené, tesne obalené plevicou a plievo čkou, hílum úzke a dlhé, blizny 2, pripojené na boku semenníka (Dostál, Červenka, 1992). Druhy rodu Bromus L. môžu by ť identifikované pod ľa ich ve ľmi odlišných semenníkov. Pri desa ťnásobnom zvä čšení môžme ľahko rozozna ť, že nesú lalo čnatý ochlpený apikálny prívesok s dvomi čnelkami, vyrastajúcimi z jeho základu. Táto ochlpená čas ť pretrváva i na špi čke obilky a obsahuje jednoduché škrobové zrná (Hubbard 1972, cit. z Míka, Řeho řek, 2003). Habitus vo vegetatívnej fáze: Druhy jednoro čné, či trváce s rizómami alebo stolónmi, trsnaté, prípadne výbežkaté. Listy sú široké, ploché s tenkými čepe ľami a tubulárnymi pošvami, list v pošve je sto čený alebo zložený. Ušká často chýbajú. Rôzne druhy stoklasov sa môžu líši ť okrem iného aj v anatómii listov (Kolá ř, 1930, cit. z Míka, Řeho řek, 2003).

Habitus v generatívnej fáze: Obojpohlavné kvety vo viackvetých kláskoch, ktoré tvoria laty, strapce alebo klasy. Kvety sú samoopelivé alebo cudzoopelivé. Klásky sú pomerne ve ľké, dvoj- až viackveté, os klásku so širokými odde ľovacími plôškami kvetov. Plevy sú nerovnaké. Plevice pä ťžilné, dvojzubé, na chrbte oblé alebo špicaté s ostinou. Plievo čka býva kratšia než plevica a prirastá k obilke. Semenník je chlpatý, s nápadným apikálnym príveskom, čnelka nasadá na vrchol semenníku. Obilka je podlhovastá (Míka, Řeho řek, 2003).

1.4.4 Bromus marginatus Nees ex Steud. (stoklas horský) syn.: B. parviflorus Nutt. ex A. Gray, nom.inv., B. breviaristatus Buckl., B. sitchensis var. marginatus (Nees et Steud) Boivin, Ceratochloa marginata (Nees ex Steud.) B. D. Jackson, angl. mountain brome (Míka, Řeho řek, 2003). Ďalšie synonymické názvy uvádza internetový portál USDA: Bromus carinatus Hook. & Arn. var. linearis Shear, Bromus marginatus Nees ex Steud. var. breviaristatus (Buckley) Beetle, Bromus marginatus Nees ex Steud. var. latior Shear, Bromus marginatus Nees ex Steud. var. seminudus Shear, Bromus sitchensis Trin. var. marginatus (Nees ex Steud.) B. Boivin, Ceratochloa marginata (Nees ex Steud.) B.D. Jacks., Ceratochloa marginata (Nees ex Steud.) W.A. Weber. Obr. 1 Stoklas horský

1.4.4.1 Biologická charakteristika Je to trváca, trsnatá, vysoká tráva (0,6 - 1,2 m) jarného charakteru. Ve ľmi dobre znáša suché, teplé až horúce po časie (Holúbek et al., 2007).

Je to druh, vo svojich morfologických znakoch pomerne variabilný, ktorý je tesne príbuzný s Bromus carinatus a B. subvelutinus na západe, s B. aleutensis na severe a s B. polyanthus na juhovýchode oblasti svojho prirodzeného rozšírenia a vytvára s nimi škálu prechodných foriem. Druhy s širším a dlhším (robustnejším) steblom, latami 200 - 300 mm dlhými, s dlhými spodnými vetvičkami (100 - 200 mm) a 60 - 70 mm dlhými ostinami sa nazývajú var. latior Shear . Viac olistené druhy, ktoré bývajú menej ochlpené prípadne viac-menej lysé, s lysými plevami a plevicami drsnými až obrvenými sa nazývajú var. seminidus Shear . Sú morfologicky podobné druhu B. polyanthus (Pavlick, 1995). V medzivojnovom období prebehla v nieko ľkých vlnách introdukcia tohto druhu tiež do južných Čiech, najmä do oblasti Veselí n. Luž., kde ho ro ľníci s ob ľubou pestovali v krátkodobých trávnych zmesiach pod ľudovým názvom „americký ovos“. Zvláš ť na okraji zasolených pôd, kde vrstva organického substrátu nebola dostato čne vysoká, aby poskytovala vegetácii i v suchých obdobiach potrebné zásobovanie vlahou, Bromus marginatus Nees ex Steud . dokázal odoláva ť relatívnej fyziologickej suchosti stanoviš ťa a prinies ť hojnos ť úrody výbornej kvality (Míka et al., 2002). Stoklas horský (Bromus marginatus Nees ex Steud.) sa prirodzene vyskytuje v Severnej Amerike. Zbierka, ktorá bola introdukovaná do Českej republiky v období medzi dvoma svetovými vojnami dovolila vyš ľachtenie materiálu, ktorý bol registrovaný ako odroda ´Tacit´ v roku 1998 (Míka et al., 2003). Je potrebné doda ť, že pred introdukciou zo severnej Ameriky sa tento druh v strednej Európe prirodzene nevyskytoval (Míka et al., 2002).

1.4.4.2 Ekologické nároky Stoklas horský je tráva vyzna čujúca sa vyššou toleranciou vo či suchu. Význam jeho pestovania narastá najmä vzh ľadom k predpokladaným globálnym zmenám klimatických podmienok (Raj čáková et al., 2007). Rastie predovšetkým v oblastiach s miernejšou zimou a hlavne s teplou jarou a letom, od nížin po pahorkatiny. Ale aj v drsnejších podmienkach rastie dobre. Sucho znáša lepšie než mnohé iné trávy, no napriek tomu je za teplé po časie a dostatok vlahy vďačný. Dobre reaguje i na závlahu. Má rád hlboké pôdy, kvalitné a priepustné, pokia ľ nie sú zamokrené. Mrazuvzdornos ť odrody ´Tacit´ je ve ľmi dobrá. Vzh ľadom na jeho

nižšiu konkuren čnú schopnos ť sa obvykle pestuje v monokultúre alebo s podsevom ďatelinovín. I napriek svojej pozoruhodne vysokej vytrvalosti sa v zložitejších trávnych zmesiach v prítomnosti agresívnych komponentov presadzuje ťažšie (Míka, Kohoutek, 2002). Napriek tolerancii stoklasu vo či širokému rozpätiu stresových faktorov (sucho, teplo, nízka pôdna úrodnos ť) považujú Míka a Řeho řek (2003) za nevyhnutné pre dosiahnutie ekonomicky optimálnych výnosov zabezpe čiť aspo ň ur čitú úrove ň N, P, K (Raj čáková et al., 2007). Pri dobrých environmentálnych a pôdnych podmienkach tento druh dáva posta čujúce úrody pri každej kosbe s trvácnos ťou 3 - 7 rokov. Pri kosbe je potrebné necha ť vyššie strnisko a po čas pasenia dodrža ť nízke, nanajvýš stredné za ťaženie dobytkom. V ďaka tolerancii vo či suchu a jeho schopnosti zvyšova ť infiltráciu vody do pôdy, stáva sa druhom užito čným na ochranu území ohrozených eróziou (Pozdíšek et al., 2002).

1.4.4.3 Krmovinársky význam Stoklas horský patrí ku k ŕmnym trávam, ktoré sa nie len na Slovensku, ale aj v zahrani čí využívajú skôr sekundárne. Postavenie tohto druhu však stále narastá, špeciálne kvôli jeho zvýšenej odolnosti vo či suchu, dobrej adaptácii na nízke množstvo zrážok a vyššie teploty. Horú čavy a sucho znáša lepšie ako mätonoh trváci alebo timotejka lú čna. Jeho odolnos ť vo či suchu súvisí s rozsiahlym kore ňovým systémom (Míka, Řeho řek, 2003; cit. z Raj čáková et al., 2007). Poskytuje vysoké úrody kvalitnej fytomasy, ktorá je aj na za čiatku kvitnutia málo lignifikovaná a zvieratami dobre prijímaná. Vzh ľadom na nižšiu konkuren čnú schopnos ť je ur čený najmä pre pestovanie v monokultúre využívanej kosením. (Holúbek et al., 2007). Vyniká nielen vysokými celkovými úrodami zeleného krmu a sušiny, ale i ich pomerne rovnomerným rozdelením v jednotlivých kosbách v priebehu vegetácie (Míka et al., 2002). Hovädzí dobytok a kone ho s ob ľubou prijímajú. Silážovate ľnos ť úrody je výborná, a to v ďaka vysokému obsahu vodorozpustných sacharidov. Jeho nevýhodou je zvýšená citlivos ť na intenzívne pasenie ve ľkými zvieratami (Míka et al., 2004).

V roku 1999 boli založené rovnaké po ľné pokusy s piatimi ďatelinovino - trávnymi miešankami na dvoch miestach ( Červený Dv ůr blízko Tábora a Jeví čko). Porasty boli kosené trikrát ro čne po čas troch nasledujúcich rokov. Úrody miešaniek s leguminózami ( číslo 2, 3, 4, 5) výrazne nepresahovali výšku úrod monokultúry stoklasu horského, avšak kvalita rastlinnej hmoty miešanky bola lepšia (tabu ľka 2). Výsevok 2 milióny životaschopných semien stoklasu horského (28,1 kg.ha -1) posta čuje pre zabezpe čenie primeranej úrody. Výška výsevku sa môže zníži ť v miešankách s ďatelinovinami. Pestovanie v monokultúre alebo jednoduchej miešanke napr. s lucernou siatou je najvhodnejšie, kvôli nízkej konkuren čnej schopnosti stoklasu. Menej vhodné sú miešanky s ďatelinou lú čnou alebo ďatelinou plazivou, resp. inými trávami. Optimálna výška kosenia stoklasu horského je 50 - 80 mm s oh ľadom na úrodu trávnej hmoty a vytrvalos ť. Hoci táto tráva nemá vysoké nároky na stanovište, netoleruje dlho trvajúce zamokrenie a záplavy (Míka et al., 2003).

Tab. 2 Kvalitatívne parametre pri prvej kosbe (na 2 miestach po čas 3 rokov) (Míka et al., 2003) Miešanka Kvalitatívne parametre úrody sacharidy strávite ľnos ť NL NEL rozpustné OH vo vode Číslo Výsevok kg.ha -1 g.kg -1 MJ.kg -1 g.kg -1 suchej suchej suchej % hmoty hmoty hmoty 48 kg stoklas horský 1 133,6 5,8 74,9 57,8 ´Tacit´ (SH) 42 kg SH + 6 kg ďatelina 2 139,4 5,9 75,2 57,5 lú čna ´Tábor´ 36 kg SH + 12 kg ďatelina 3 148,1 5,9 76,0 56,5 lú čna ´Tábor´ 29 kg SH + 10 kg kostrava červená ´Tagera´+ 5 kg 4 146,8 5,9 76,7 52,4 lipnica lú čna ´Slezanka´+ 5 kg ďatelina plazivá ´Nivel´ 42 kg SH + 6 kg lucerna 5 142,4 5,9 75,5 55,9 siata ´Magda´

Na experimentálnom stanovišti v nadmorskej výške 580 m Raj čáková et al. (2007) sledovali nutri čnú hodnotu čistého porastu stoklasu horského a jeho miešanky s ďatelinou lú čnou. Stoklas horský sa pod ľa ich zistení javí ako tráva s prirodzene

vyšším obsahom vlákniny a celého vlákninového komplexu. Oproti čistému porastu stoklasu bol v ďatelinotrávnej miešanke priaznivejší obsah živín a energie. Výraznejšie rozdiely v produk čnom potenciáli sledovaných porastov neboli zistené. Nahradenie minerálneho hnojenia stoklasu dusíkom zaradením ďateliny lú čnej do porastu sa prejavilo pozitívne. U obidvoch typov porastov sa potvrdilo, že oneskorenie kosby prudko znižuje nutri čnú hodnotu vyrobeného krmiva. Cie ľom práce Raj čákovej a Mlynára (2006) bolo na základe analýzy obsahu živín zisti ť najvhodnejšiu fenologickú fázu zberu stoklasu horského na silážovanie a overi ť možnosti usmernenia fermenta čného procesu pri jeho konzervovaní aplikáciou biologických silážnych prípravkov. Porast stoklasu horského (odroda Tacit) bol pestovaný v lokalite Levo čské lúky formou maloparcelkového pokusu. Obsah živín v poraste stoklasu horského zberaného v rôznych vegeta čných fázach je uvedený v tabu ľke 3. Zistené hodnoty indikujú, že ide o trávu s vysokým obsahom vlákniny a jej frakcií. Koncentrácia N - látok sa s vývojom trávy znižovala od 160,9 do 89,8 g.kg -1 sušiny. S postupom vegeta čných fáz bol zistený aj nárast koncentrácie celkových cukrov a pokles obsahu tuku a popola (Rajčáková, Mlynár, 2006).

Tab. 3 Dynamika živín v stoklase horskom po čas vývoja rastlín (Raj čáková, Mlynár, 2006) Parameter Koniec Za čiatok Metanie Koniec st ĺpkovania metania metania Sušina v g.kg -1 čerstvej hmoty 199,88 219,92 209,67 275,82 N-látky v g.kg -1 sušiny 160,89 131,67 121,44 89,83 Vláknina v g.kg -1 sušiny 278,72 311,78 342,83 343,64 ADV v g.kg -1 sušiny 294,80 330,12 354,58 366,33 NDV v g.kg -1 sušiny 503,84 576,10 591,68 615,96 Cukry celkové v g.kg -1 sušiny 120,96 121,73 104,02 140,92 Tuk v g.kg -1 sušiny 28,20 28,09 23,95 24,89 Popol v g.kg -1 sušiny 82,89 78,10 73,12 64,20 NEL v MJ.kg -1 sušiny 5,57 5,20 4,93 4,78 PDI v g.kg -1 sušiny 85,20 79,20 75,90 55,6 Úroda v t sušiny .ha -1 2,40 3,03 3,77 5,63

Výsledky experimentu Raj čákovej a Mlynára (2006) korešpondujú s experimentom Pozdíška et al. (2002) na stanovišti v Hladkých Životiciach. Najvhodnejším termínom na silážovanie je za čiatok metania rastlín. Aplikácia biologických silážnych prípravkov do konzervovaného krmiva zlepšila fermenta čný

proces trávnej siláže. To sa prejavilo poklesom pH hodnoty, znížením strát sušiny, zvýšením koncentrácie kyseliny mlie čnej, znížením obsahu unikavých mastných kyselín, alkoholu a amoniakálneho dusíka. V obsahu živín zistili degradáciu vlákninového komplexu a koncentrácie reziduálnych cukrov v inokulovaných silážach oproti silážam bez silážnych prípravkov.

1.4.4.4 Mimoproduk čný význam Bromus marginatus sa dobre uplat ňuje v rýchlom ozele ňovaní plôch, ekologických projektoch, na pozemkoch ohrozených eróziou, pretože rýchlo klí či a v pomerne krátkej dobe vytvára celistvý vegeta čný pokryv a dobre rozvinutý kore ňový systém (Whyte et. al, 1959, cit. z Míka, Řeho řek, 2003). Rastlina nevykazuje alelopatické ú činky, biomasa kore ňov i nadzemných častí neobsahuje žiadne toxické, ani pre zdravie teplokrvných organizmov škodlivé látky (Kala č, Míka, 1997, Míka et al., 2001, cit. z Míka, Řeho řek, 2003), jej dekompozícia tak prebieha rýchlo a efektívne. Zasakovanie zrážkovej vody do pôdy sa tak urých ľuje a uľahčuje (Míka, Řeho řek, 2003). B. marginatus Tacit, podobne ako B. inermis Tabrom nachádza v poslednej dobe uplatnenie tiež ako surovina pre bioenergetiku (Míka, Kohoutek, 1999). V zahrani čí sa využívajú trávne porasty na energetické ú čely. Možnos ťou využívania trávnych porastov na produkciu bioplynu sa zaoberá pracovisko VÚTPHP v Banskej Bystrici v spolupráci s pracovníkmi Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity v Nitre. Získavanie energie z trávnych porastov považujeme za prirodzenejšie ako využívanie obilnín, ktoré zárove ň vyžadujú množstvo vody na primeranú produkciu. Avšak aj pri využívaní trávnych porastov na energetické ú čely je rozhodujúca kvalita vstupnej suroviny (Dubravská, 2007). Pri aktuálnom stave rozvoja bioenergetických technológií sú možné dve cesty. Suchá cesta priamym spa ľovaním s využitím spalného tepla. Druhou je mokrá cesta, anaeróbna fermentácia fytomasy s výrobou bioplynu a s možnos ťou jeho priameho spa ľovania pri získavaní tepelnej energie, alebo kogenerácia na výrobu elektrickej energie. Druhá cesta má pri sú časných agroenvironmentálnych podmienkach rad predností oproti prvej. Jednak širšie možnosti ďalšieho využitia produktu bioplynu, výrazná redukcia skleníkových plynov a CO 2 , bezodpadová technológia využitia

druhotného produktu (vyhnitého substrátu z reaktora) na výrobu kvalitných stabilizovaných organických hnojív (Gonda, Kunský, 2007). V roku 1999 bol založený na Katedre krmovinárstva a trávnikárstva AF ČZU v Prahe pokus s cie ľom overi ť vhodnos ť niektorých krmovinárskych trávnych druhov pre energetické využitie. Do pokusu boli zaradené štyri trávne druhy: medzirodový hybrid mätonohu mnohokvetého a kostravy trsteníkovitej ´Felina´ , kostrava trsteníkovitá ´ Kora´ , stoklas horský ´ Tacit´ a stoklas bezos ťový ´ Tabrom´ (Kocourková et al., 2003). Pod ľa výsledkov v prvom roku vegetácie v druhej kosbe (prvá - odburi ňovacia kosba nebola hodnotená) boli dosiahnuté najvyššie úrody čerstvej hmoty u hybridu ´Felina´ 15,5 t .ha -1 a najvä čšie úrody sušiny pri stoklase horskom 5,4 t.ha -1. Avšak najvä čší výnos energie spalného tepla na jeden hektár sa dosiahlo u stoklasu horského (17,504 kJ.g -1) (Kocourková et al., 2003).

1.4.4.5 Odrody V U.S.A. sú dve registrované odrody stoklasu horského, ‘Bromar’ a ´Garnet´. ‘Bromar’ bol vyš ľachtený z viac ako 154 výberov zozbieraných na severozápade pacifickej oblasti Severnej Ameriky v roku 1946, spolo čne po ľnohospodárskymi výskumnými ústavmi vo Washingtone, Idahu a Oregone. Š ľachtenie bolo zamerané tak, aby potomstvo pôvodného výberu bolo vyššie, olistenejšie a odolnejšie ako rodi čovská generácia. Ukazuje sa, že ´Bromar´ má lepšiu trvácnos ť pri pastevnom využívaní v pestovaní v miešankách s ďatelinou lú čnou alebo komonicou bielou. Pokusy preukázali, že je stredne odolný vo či Sporisorium reilianum a odporú ča sa chemické ošetrenie osiva (plants.usda.gov). Maximálnu produkciu semena i zelenej hmoty dosahuje ´Bromar´ v druhom roku po výseve. Okrem produkcie biomasy môže by ť využívaný aj na stabilizáciu eróziou ohrozených pozemkov po požiaroch (www.blm.gov). Odroda ´Garnet´ bola vyselektovaná v roku 2001 v ďaka spolupráci dvoch inštitúcií v Colorade a Montane. Pôvodná zbierka pochádzala z miesta blízko mesta Garnet v Montane z roku 1976. ´Garnet´ má vä čšiu energiu klí čivosti, dlhšie pretrváva v poraste, má vyššiu produkciu semien a je odolnejší vo či Sporisorium reilianum ako odroda ´Bromar´ (plants.usda.gov).

V roku 1984 Ministerstvo po ľnohospodárstva a rybolovu Nového Zélandu schválilo zaradenie odrody stoklasu horského s názvom ´Grasslands Hakari´ do Listiny povolených odrôd. Stoklas horský ´Hakari´ je vysoká, vzpriamená tráva so širokou stanovištnou amplitúdou. Odnožuje slabšie a pri častej pastve je málo vytrvalý. Táto odroda je ur čená najmä na pestovanie v podhorských oblastiach Južného Ostrova a má potenciál vyprodukova ť dostatok nutri čne hodnotného krmiva. Je to však podmienené pestovaním na úrodných pôdach a zabezpe čením dostato čného intervalu medzi pastvami pre opätovný nárast zelenej hmoty (Rumball et al., 1987). V Listine registrovaných odrôd pre rok 2010 sa neuvádza žiadna povolená odroda stoklasu horského v Slovenskej republike. V susednej Českej republike je registrovaná jedna odroda - Bromus marginatus ´Tacit´.

1.4.4.5.1 Bromus marginatus Nees ex Steud., odroda ´Tacit´ Pred introdukciou zo severnej Ameriky sa stoklas horský v strednej Európe prirodzene nevyskytoval. Zo zberov Ing. Bumerla, po rokoch š ľachtite ľskej práce na šľachtite ľskej stanici Červený Dv ůr (Tábor 4 – M ěšice) bol vyselektovaný šľachtite ľskou firmou TARGO materiál, ktorý bol zaregistrovaný v Listine povolených odrôd ČR ako kultivar ´Tacit´ (Míka, Řeho řek, 2003; Míka et al. 2002; Míka et al., 2004). V roku 1998 bola povolená odroda Tacit v Čechách dovtedy neobvyklého trávneho druhu stoklasu samužníkového (syn. sverepovka americká). Botanické zaradenie bolo upresnené na stoklas horský ( Bromus marginatus Nees ex Steud .) a pod rovnakým názvom je odroda Tacit povolená i v EÚ (Míka, Kohoutek, 2002). Tento kultivar vo fáze metania dosahuje 0,50 - 0,70 m, je modrozelenej farby, dobre olistený, s hladkými a jemnými steblami. Listy sú jemné a takmer lysé. Metá do každej kosby, metajú dokonca rastliny v prvom raste v roku výsevu. Odnožuje menej, ale po kosbe dobre odrastá. Pri chladnej a daždivej jari rastliny „sedia“, zato pri teplej vlhkej jari nastupuje intenzívny rast. Ve ľmi mu vyhovuje teplé až horúce po časie a vcelku dobre znáša prechodný zrážkový deficit. Vyniká nie len celkovými vysokými úrodami zelenej hmoty a sušiny, ale ich pomerne rovnomerným rozdelením v jednotlivých kosbách v priebehu vegetácie (Míka, Řeho řek, 2003).

Rastie dobre predovšetkým v oblastiach s miernejšou zimou a najmä s teplou jarou a letom, od nížin po pahorkatiny. Sucho znáša lepšie než mnohé iné trávy, napriek tomu je za teplé po časie a dostatok vlahy v ďačný. Dobre reaguje i na závlahu. Má rád pôdy hlboké, živné a priepustné, pokia ľ nie sú zamokrené. Mrazuvzdornos ť odrody 'Tacit' je ve ľmi dobrá (Míka et al., 2002). Vyniká nielen vysokými celkovými úrodami zeleného krmu a sušiny, ale i ich pomerne rovnomerným rozdelením v jednotlivých kosbách v priebehu vegetácie. Vzh ľadom k nižšej konkuren čnej schopnosti sa obvykle pestuje v monokultúre, či s prístrekom ďatelinovín. V zložitejších trávnych zmesiach v prítomnosti agresívnych komponentov sa presadzuje horšie (Míka et al., 2002). Tacit je odroda vhodná predovšetkým pre po ľné krmovinárstvo, zvláš ť ku konzervácii alebo ku skrmovaniu v čerstvom stave. Intenzívnu pastvu znáša horšie. Dobytok jeho úrodu žerie ve ľmi rád (dokonca i na za čiatku kvitnutia), pretože táto tráva starne pomalšie ako vä čšina našich ostatných druhov tráv. Úroda vykazuje vysokú koncentráciu využite ľnej energie, živín a tiež vodorozpustných sacharidov („cukrov“). Ve ľmi dobre sa silážuje, siláže bývajú pravidelne dobrej kvality. Ro čná produkcia sušiny je okolo 10 - 15 t.ha -1, s relatívne ve ľmi rovnomerným rozložením v troch až štyroch kosbách. Najvyššie úrody dosahuje v druhom až piatom roku (Míka, Kohoutek, 2002). Vysoká produkcia sušiny (10 – 15 t.ha -1), relatívne stabilný v časovom slede, lacné osivo, vytrvalos ť na stanovišti, jednoduchá agrotechnika a zber sú jeho nespornými prednos ťami (Míka, Řeho řek, 2003). Dobre sa uplat ňuje v ekologických projektoch, na pozemkoch ohrozených eróziou, pretože rýchlo klí či a v pomerne krátkej dobe vytvára uzavretý vegeta čný kryt a dobre rozvinutý kore ňový systém (Míka, Řeho řek, 2003). Osivo stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud .) odrody ´Tacit´ sme využili na založenie experimentu so stúpajúcim výsevkom stoklasu horského na Katedre trávnych ekosystémov a k ŕmnych plodín.

1.4.4.5.1.1 Aspekty pestovania Bromus marginatus ´Tacit´ Vzh ľadom k nižšej konkuren čnej schopnosti je obvykle pestovaný v monokultúre alebo v zmesiach s ďatelinovinami. V zložitých trávnych zmesiach aj napriek svojej pozoruhodne vysokej vytrvalosti totiž nedokáže odoláva ť konkuren čnému tlaku agresívnych komponentov a presadzuje sa horšie (Míka, Kohoutek, 2002). Vysieva sa v monokultúre s výsevkom 40 – 60 kg.ha -1 (pod ľa podmienok pestovania) alebo v zmesi s ďatelinou lú čnou (prednostne diploidnou) alebo lucernou s podielom stoklasu od 30% (v suchších oblastiach) do 80% (vo vlhších oblastiach) (Míka, Kohoutek, 2002). Prítomnos ťou ďatelinoviny sa nezvýši úroda, iba kvalita krmiva. Kombinácia Bromus marginatus s inými trávami ako napr. rezna čka lalo čnatá a mätonohy sa neodporú ča, pretože vytrvalos ť kultivaru ´ Tacit´ na stanovisku sa tým podstatne skracuje. Tieto odporú čania sú založené na krátkodobých pozorovaniach a praktických skúsenostiach (Míka, Řeho řek, 2003; Míka et al., 2004). Cyklus ukladania zásobných sacharidov a ich čerpanie ukazuje, že musí by ť vo vz ťahu k sezónnemu cyklu svetelných a tepelných podmienok. Ukladanie rezervných sacharidov je spojené s režimom krátkeho d ňa a nízkych teplôt na jese ň. Pretože tieto rezervy sú využívané pre tvorbu nových fotosyntetizujúcich pletív po defoliácii, sú znalosti o sezónnom kolísaní hladiny zásobných sacharidov dôležité pre plánovanie optimálneho spôsobu obhospodarovania a krmovinárskeho využitia porastu (Whyte R. O. et al., 1959 cit. z Míka, Řeho řek, 2003). Optimálny termín kosby Bromus marginatus ´Tacit ´ je koniec metania až za čiatok kvitnutia, pretože jeho krmivo starne omnoho pomalšie ako krmivo iných tráv. Prítomnos ť fertilných odnoží všeobecne brzdí tvorbu nových odnoží, ale ako náhle sú tieto odstránené (kosbou, pastvou), z odnožovacích uzlov nastáva znova rast vegetatívnych odnoží (Míka, Řeho řek, 2003). Výška kosby podstatným spôsobom ovplyv ňuje úrodu sušiny a vytrvalos ť stoklasov. V prvom náraste sa ve ľká čas ť odnoží predlžuje a vytvárajú sa z nich fertilné výhony. Súčasne sa s tým posúvajú odnožovacie uzly smerom hore. Treba necha ť strnisko 50 – 80 mm. Pri nižšej kosbe dochádza k obmedzeniu tvorby nových odnoží a listového aparátu (Míka, Řeho řek, 2003).

Hnojenie krmovinárskeho porastu Všeobecne povedané, hnojenie je ekonomické, ak náklady na 1 kg hnojiva sú nižšie ako tržby za 1 kg hmotnosti (prírastku) zviera ťa pri odporu čených dávkach N (Vogel et al., 1996, cit. z Míka, Řeho řek, 2003). Na stanovisku červený Dv ůr (M ěšice u Tábora) to pre Bromus marginatus ´ Tacit´ je až 90 kg N (pri sú časnom doplnení 25 kg P 2O5 a 45 kg K 2O) na hektár. Obsah dusíkatých látok v sušine krmu sa zvyšuje až do použitia dávky 180 kg. Pritom dávku je treba deli ť (k prvému nárastu 40 kg N.ha -1, k druhému 30 kg N.ha -1 a k tretiemu 20 kg N.ha -1). Pokia ľ sa pestuje v čistej kultúre efektívne využíva dodaný N, dokonca lepšie ako obilniny (Míka, Řeho řek, 2003).

Semenárska agrotechnika Úroda zrna tejto odrody býva nezvy čajne vysoká. Napríklad semenársky porast na Červenom Dvo ře u Měšic v okrese Tábor poskytol ešte v šiestom úžitkovom roku 1,3 t čistého osiva na hektár (Kunášová, 2009). Zrná sú ve ľké (HTS okolo 13 g) a majú 10 až 15 mm (4 – 7 mm) dlhú os ť. Pre ľahší výsev ju možno technologicky viac-menej odstráni ť bez zrete ľného zhoršenia klí čivosti (Míka, Kohoutek, 2002). Môže sa tak urobi ť opálením na keramickej doske pri 800 °C. Ve ľmi krátky styk s doskou znižuje klí čivos ť max. o 3 – 4 %, čo je vzh ľadom k pravidelnej vysokej klí čivosti neošetrených z ŕn (cca 95 – 98 %) nepodstatné zníženie (Míka, Řeho řek, 2003). Špecifickým problémom v súvislosti s termickým odstra ňovaním ostí je dormancia. Aj ke ď pozberová dormancia (tzv. sekundárna dormancia) nebýva dlhšia ako 2 – 4 týždne, ak bolo toto ošetrenie urobené po jej prebehnutí, dormancia sa ,,vracia“ a trvá ďalšie 3 – 4 týždne, než sa klí čivos ť z ŕn dostane na úrove ň pred termickým ošetrením. Bromus marginatus ´ Tacit´ si udržuje svoju vysokú klí čivos ť (pri uskladnení vo vhodných podmienkach) 2 – 4 roky (Míka et al., 2002). Odrodu ´Tacit´ je treba siať na nezamokrené a nezaplavené pozemky, čo umož ňuje využíva ť semenársky porast úspešne aj viac rokov (Kunášová, 2009). Vysieva sa na jar, najneskôr do konca júna do krycej plodiny (do ovsa na siláž alebo v priaznivejších oblastiach do pšenice jarnej). Je tiež možný výsev do ja čme ňa jarného, je však nutné zníženie výsevu ja čme ňa (až na 80 kg.ha -1) (Kunášová, 2009).

Pokia ľ nebolo osivo zbavené ostí, je treba k výsevu použiť sejací stroj na trávy. Mechanické odrhnutie ostí nie je príliš efektívne, neh ľadiac na zna čné sprievodné zníženie klí čivosti. Na š ľachtite ľskej stanici Červený dv ůr štandardne používajú špeciálne zariadenie na opálenie ostí (Kunášová, 2009). Vysieva sa do h ĺbky 20 mm, do riadkov 200 – 250 mm širokých pokia ľ možno kolmo na riadky krycej plodiny. Pred siatím sa hnojí dávkou asi 50 kg N. ha -1 a pod ľa pôdnej zásoby tiež 30 – 40 kg P. ha -1 a 60 – 70 kg K. ha -1 (Kunášová, 2009) . Po zasiatí sa podsev ve ľmi rýchlo vyvíja. Proti burinám je možné použi ť celú škálu herbicídov pod ľa metodík. Po zbere krycej plodiny je potrebné prihnoji ť dávkou 30 kg. ha -1. V októbri je treba porast pokosi ť a hmotu odstráni ť, aby v zimných mesiacoch nedošlo k jeho vyležaniu a rozmnožovaniu hrabošov. Skoro na jar sa aplikuje N v dávke 30 kg. ha -1. Pokia ľ je to nutné, je možné v priebehu steblovania použi ť bežné herbicídy uvedené v metodikách do porastov tráv na semeno proti širokolistým burinám (Míka, Kohoutek, 2002). Semenársky porast dozrieva spravidla v druhej polovici júla. Zrná vypadávajú, preto je treba v období zberovej zrelosti sledova ť nielen porast, ale i výdrol semien pod rastlinami a včas pristúpi ť k zberu. Porast sa zberá priamo zberovou mlá ťačkou a produkt zberu je nutné dosúša ť (Míka, Kohoutek, 2002). Úroda čistého osiva sa pohybuje v závislosti na podmienkach pestovania medzi 1–2 t.ha -1. Sú zaznamenané aj úrody 2,8 t.ha -1 (Míka, Kohoutek, 2002). Pod ľa Pet říkovej (2002) je tvorba semena štandardne dobrá a dosahuje pravidelne okolo 1,5–2 t.ha -1. Pokia ľ sa semenársky porast ponecháva aj do ďalšieho roku, je treba ihne ď po zbere odstráni ť z plochy vymlátenú slamu a porast prihnoji ť dávkou 30 – 40 kg N.ha -1. S pribúdajúcimi rokmi trvania semenárskeho porastu sa uvedená dávka N po skosení a na jar zvyšuje o 5 – 10 kg.ha -1 (Kunášová, 2009). Vzh ľadom na to, že odroda ´Tacit ´ metá aj do ďalších kosieb, je možné pri zaburinení pýrom v máji prvý porast skosi ť na zeleno a semená zbiera ť až v druhej kosbe. Pýr totiž v druhom náraste nemetá. Toto opatrenie však znižuje úrodu osiva asi o 1/3 (Míka, Kohoutek, 2002).

Biotické škodlivé činitele Odroda ´Tacit´ netrpí žiadnymi hospodársky významnými chorobami ani škodcami, sná ď len v lokalitách s dlhodobo vyššou relatívnou vlhkos ťou vzduchu sa môžu ojedinele vyskytnú ť na listoch hubovité choroby (napr. Drechslera bromii ) (Míka, Kohoutek, 2002). Skoro na jar sa môže na rastlinách vyskytnú ť antokyanové zafarbenie. Týmto sa však netreba znepokojova ť, pretože je vyvolané predovšetkým nedostato čnou kvalitou svetla. Ako náhle spektrum svetla, intenzita svetla a dĺžka denného osvetlenia rastlín sa dostane na úrove ň zodpovedajúcu požiadavkám rastliny, zafarbenie rýchlo ustupuje (Míka, Řeho řek, 2003). Základom regulácie zaburinenosti trávnych porastov je dokonalé poznanie biológie vyskytujúcich sa burinových druhov. V regulácii burinových druhov na trávnych porastoch treba použi ť odlišné spôsoby ako v porastoch na ornej pôde. V trávnom poraste sú ved ľa seba burinové druhy, ktoré majú rovnakú reakciu na použité zásahy ako kultúrne druhy (Jan čovi č et al., 2006). Regulácia zaburinenosti sa bude sústre ďova ť na tieto smery (Jan čovi č e al., 2006):

→ úprava stanovištných podmienok vyvolávajúcich zaburinenos ť,

→ regulácia zaburinenosti správnym využívaním a hnojením,

→ chemickými prípravkami.

2 Cie ľ práce

Cie ľom práce bolo experimenálne overenie vplyvu výšky výsevku stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud .) ´Tacit´ na jeho produkciu. V rámci hlavného cie ľa sme si stanovili čiastkové ciele, ktoré zah ŕň ajú: zhodnotenie floristického zloženia pokusného porastu, zhodnotenie po četnosti burinového spektra, posúdenie vplyvu klimatických ukazovate ľov na produkciu stoklasu horského, posúdenie vplyvu výšky výsevku na produkciu biomasy stoklasu horského.

3 Metodika práce

3.1 Charakteristika experimentálneho stanoviš ťa

Pokus sa realizoval na pokusno-demonštračnej ploche Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín SPU v Nitre. Mesto leží na juhozápadnom Slovensku, kde sa stýka Nitrianska niva s východným okrajom Nitrianskej pahorkatiny a severný výbežok Podunajskej nížiny s juhozápadným výbežkom pohoria Tríbeč. Hydrologickou osou územia je rieka Nitra, ktorá preteká územím od severu na juh. Toto územie je charakteristické teplou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom (priemerne 50 a viac letných dní za rok, s denným maximom teploty vzduchu 25 °C) a s krátkou, mierne teplou, suchou zimou, s krátkym trvaním snehovej prikrývky (30 - 40 dní). Priemerná ro čná teplota vzduchu je 8 - 9 °C a priemerné ro čné úhrny zrážok sú 550 – 600 mm. Poloha mesta Nitry je daná týmito krajinnými súradnicami: 48° 18’ 28’’ zemepisnej šírky 18° 05’ 08’’ zemepisnej d ĺžky Nadmorská výška sa pohybuje okolo 142 metrov nad morom. Prevládajú severozápadné vetry, ďalšími častými vetrami sú východné, severovýchodné a západné smery vetrov. Pôda sa vyvinula na kvartérnych, sedimentárnych horizontoch rie čnej nivy rieky Nitra. Pôdnym typom je prevažne hnedozem. Hrúbka humusového horizontu je hlboká (0,24 – 0,30 m) až stredne hlboká (0,18 – 0,24 m). Produk čná schopnos ť pôdy je pomerne vysoká. Nitra patrí k najproduktívnejším po ľnohospodárskym centrám Slovenska. Konkrétne zaradenie mesta Nitry do územného agroklimatického členenia uvádza Špánik et al. (2002): Agroklimatická oblas ť ve ľmi teplá - suma priemerných teplôt vzduchu za hlavné vegeta čné obdobie TS10 3000 °C a viac. Teplotné podmienky umož ňujú pestova ť kultúry náro čné na teplo. Agroklimatická oblas ť ve ľmi suchá - ukazovate ľ zavlaženia v letných mesiacoch (KVI-VIII = E0 – Z) 150 mm a viac. Znamená to, že v letných mesiacoch je potenciálna evapotranspirácia E0 o 150 mm i viac vyššia ako

zrážky Z, čo zara ďuje lokalitu k najsuchším. Zásoba vody v pôde na za čiatku jari býva v priemere 150 – 160 mm. V mesiacoch apríl až máj sa pri zvyšovaní radia čnej bilancie a sýtostného doplnku prejavuje už jej nedostatok 60 – 90 mm. Agroklimatický okrsok prevažne miernej zimy - priemerná hodnota absolútnych teplotných miním (Tmin): > -18,0 °C. Tu sú najpriaznivejšie podmienky na prezimovanie kultúr.

Tab. 4 Agrochemické vlastnosti pôdy pokusného stanoviš ťa (Kunášová, 2009)

humus humus (%) Cox pH/KCl -1 % N P K Mg Ca Na (g.kg )

7,09 3,59 2282 54 350 680 4900 40 2,082

Tab. 5 Priemerné mesa čné a ro čné teploty vzduchu a množstvo zrážok v Nitre za obdobie rokov 2007 - 2010 (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra)

mesiac

rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ø rok

2007 4,4 5,2 7,9 12,2 16,6 21 22,3 21,2 13,7 9,9 3,6 -1,1 11,4

Teplota 2008 1,4 2,7 5,8 11 16 19,9 20,4 20,5 15,3 11,2 6,7 3 11,2

(°C) 2009 -2,3 0,9 5,6 14,6 13,2 18,8 22,3 20,5 14,6 9,9 6,3 0,6 10,4

2010 -2,8 0,2 5,3 10,6 15,1 20,1 23 19,5 14 7,8 7,6 -2,3 9,9

mesiac ro čný rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. úhrn

2007 66,3 32,9 58 0 107 36 36,6 79,1 91,2 31,6 50,2 19 607,6

Zrážky 2008 25,5 20,2 62,7 36,4 55,4 86,2 90 9,8 51,5 30,2 33,1 68 569 (mm) 2009 25 17 67 35 52 75 97 7 47 31 36 63 554

2010 44 7 21 95 157 158 52 103 77 29 73 53 869

Tab. 6 Klimatický normál pre Nitru za obdobie rokov 1951 - 1980 (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra)

mesiac ø rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. teplota ø -1,7 0,5 4,7 10,1 14,8 18,3 19,7 19,2 15,4 10,1 4,9 0,5 9,7 ( ˚C ) mesiac úhrn I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Zrážky 31 32 33 43 55 70 64 58 37 41 54 43 561 (mm)

Tab. 7 Charakteristika mesiacov v rokoch 2009 a 2010 na základe porovnania priemerných mesa čných teplôt a množstva zrážok s klimatickým normálom pre Nitru (Katedra biometeorológie a hydrológie, SPU Nitra)

mesiac

Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 2009 N N N MT S N VT T N N T N N Teplota 2010 N N N N N T MT N S S T S N 2009 N Sch VV N N N V MS V Sch VS VV N Zrážky 2010 N MS Sch MV MV MV N VV MV Sch VV N VV N-normálny, MT- mimoriadne teplý, S- studený, VT- ve ľmi teplý, T- teplý Sch- suchý, MS- mimoriadne suchý, V- vlhký, VV- ve ľmi vlhký, MV- mimoriadne vlhký

3.2 Plán pokusu

Experiment bol pôvodne založený 24. apríla 2007, kedy boli v troch opakovaniach vysiate štyri rôzne varianty výsevkov stoklasu horského ´Tacit´. Výsev sa realizoval na široko. Pokusné parcelky mali rozmery 1,5 m x 1,5 m., teda jedna parcela predstavuje zberovú plochu 2,25 m 2. Medzi parcelkami sú chodníky šírky 0,5 m.

Obr. 2 Plán pokusu so stoklasom horským ´Tacit´

variant 1 – výsevok odporú čaný literatúrou 30 kg. ha -1, variant 2 – výsevok znížený o polovicu 15 kg. ha -1, variant 3 – výsevok o polovicu zvýšený 45 kg. ha -1, variant 4 – výsevok zdvojnásobený 60 kg. ha -1.

S oh ľadom na plochu jednej parcely (2,25 m 2) boli vypo čítané a navážené výsevky pre jednotlivé varianty: variant 1 – 6,75 g, variant 2 – 3,375 g, variant 3 – 10,125 g, variant 4 – 13,5 g.

3.3 Sledované parametre

V diplomovej práci sme nadviazali na pokus založený na Katedre trávnych ekosystémov a k ŕmnych plodín v roku 2007, ktorého cie ľom bolo analyzova ť vplyv výsevku stoklasu horského na jeho produkciu. V práci sme sa sústredili na sledovania v rokoch 2009 a 2010. Tabu ľka 8 zobrazuje termíny kosieb uskuto čnených v tomto období.

Tab. 8 Kosby realizované v rokoch 2009, 2010 1. kosba 2. kosba 3. kosba 2009 22.5. 22.9. - 2010 22.5. 13.7. 20.9.

Pred každou kosbou sme sledovali floristické zloženie jednotlivých variantov a opakovaní. Konkrétne, percentuálnu pokryvnos ť stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud.), percentuálny výskyt prázdnych miest a sprievodných burín. Jednotlivé kosby boli vykonávané strunovou kosa čkou, zber pokosenej zelenej hmoty sa robil ru čne. Biomasa z každého variantu sa zberala samostatne a následne bola odvážená. Po zistení hmotnosti čerstvej hmoty sme z každého variantu odobrali 0,5 kg vzorky na laboratórne stanovenie percentuálneho podielu sušiny. Vzorky boli sušené pri teplote 105 °C. Sprievodné buriny sme ur čovali pomocou týchto knižných publikácií: Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín I (Dostál, Červenka, 1991), Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín II (Dostál, Červenka, 1992), Z našej prírody ( Červenka et al., 1984) Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marhold, Hindák, 1998). Podklady pre agroklimatickú charakteristiku experimentálneho stanoviš ťa sme získali v rámci jedného z pracovísk Slovenskej po ľnohospodárskej univerzity v Nitre, Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva - na Katedre biometeorológie a hydrológie.

3.4 Chemická analýza pôdneho substrátu

Na jar pred založením pokusu (rok 2007) boli odobrané vzorky pôdy z pokusného stanoviš ťa potrebné na analýzu agrochemických vlastností pôdy. Vzorky boli získané z hĺbky 0 - 0,2 m v množstve približne 250 g. Chemické analýzy sa robili v Stredisku biológie a ekológie rastlín, Dolná Malanta. Pre ur čenie obsahu jednotlivých prvkov boli využité nasledovné metódy:

Ncelk . – pod ľa Kjehldala P – kolorimetricky na spektrofotometri (Mehlich III) K, Ca, Mg – atómovou absorb čnou spektrofotometriou na plame ňovom absorb čnom spektrofotometri Na – vo výluhu pod ľa Ri ňkinsa

humus (C ox ) – pod ľa Tjurina (Hm (% humusu) = C ox . 1,724 pH – výmenne v KCl

4 Výsledky

4.1 Stav porastu pred za čiatkom našich sledovaní

Pri zhodnotení stavu porastu pred našimi sledovaniami vychádzame z práce Kunášovej (2009). Z jej výsledkov vyplýva, že zastúpenie stoklasu horského sa od prvej kosby po tretiu výrazne zvýšilo a zastúpenie burín sa naopak znížilo. V máji 2008 - v prvej kosbe bol podiel stoklasu horského od 37% do 67%, v auguste 2008 bol jeho podiel od 50% do 87% a nakoniec v novembri 2008 v tretej kosbe od 80% do 97%. Míka a et al. (2004) považuje za optimálny výsevok stoklasu horského ´Tacit´ v monokultúre približne 30 kg.ha -1. V experimente Kunášovej (2009) však bola najvyššia priemerná pokryvnos ť dosiahnutá na variante 4, v ktorom bol použitý dvojnásobný výsevok ako výsevok odporú čaný literatúrou, teda 60 kg.ha -1 a najnižšia na variante 2, kde bol použitý polovi čný výsevok, ako literatúrou odporú čaný, čo znamená 15 kg.ha -1. Najvyššie zastúpenie medzi burinami mali na pokusnom pozemku mlie č zelinový (Sonchus oleraceus), paruman ček nevo ňavý ( Tripleurospermum martimum) a turanec kanadský (Conyza canadensis). Celková zaburinenos ť bola vo všetkých troch kosbách najvyššia na variante 2 a najnižšia na variante 4. Celkovo klesla zaburinenos ť od prvej kosby po tretiu na variante 1 o 32%, na varianre 2 o 55%, na variante 3 o 46% a na variante 4 o 33%. Úroda suchej hmoty stoklasu horského ´Tacit´ za obdobie roka 2008 (sú čet troch kosieb) bola najvyššia na variante 4, kde sa získalo 8,83 t.ha -1 suchej hmoty. Porovnate ľné výsledky boli dosiahnuté i na variantoch 1 a 3 (7,63 t.ha -1 a 7,90 t.ha -1 suchej hmoty). Celkovo najnižšia úroda suchej hmoty bola na variante 2, a to 4,27 t.ha -1. Z výsledkov Kunášovej (2009) vyplýva, že pri pestovaní stoklasu horského ´Tacit´ v podmienkach Slovenska, je vhodnejšie použi ť výsevok dvojnásobne vyšší ako je odporú čaný, čiže 60 kg.ha -1. Vzh ľadom na krátke trvanie pokusu však dosiahnuté výsledky neboli dostato čné pre vyvodzovanie všeobecnejších záverov.

4.2 Analýza floristického zloženia porastov

V rámci jednotlivých kosieb sme evidovali percentuálny podiel stoklasu horského (Bromus marginatus Nees ex Steud.), percentuálny podiel prázdnych miest v poraste, a následne sme diagnostikovali zastúpenie a pokryvnos ť burinových druhov. Viacerí autori (Míka et al., 2003, Míka, Řeho řek, 2003, Raj čáková, 2006 a iní) uvádzajú, že stoklas horský je rastlina, ktorá ve ľmi dobre odoláva poveternostným podmienkam, ktoré môžu by ť pre vä čšinu kultúrnych tráv stresujúce. Sem zara ďujeme napríklad nízke množstvo zrážok a vysoké teploty. Jeho slabos ťou je však jeho nízka konkuren čná schopnos ť, resp. pomerne nízka schopnos ť odoláva ť ve ľkému tlaku burín. Podiel pokryvnosti stoklasu horského, ale aj burín a prázdnych miest pre jednotlivé varianty a kosby zaznamenáva tabu ľka 9, percentuálnu pokryvnos ť stoklasu

horského graf 1.

Tab. 9 Pokryvnos ť stoklasu horského a burín v jednotlivých kosbách [%] - priemer opakovaní Pokryvnos ť stoklasu Pokryvnos ť burín Prázdne miesta horského var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1. 89,00 87,33 90,00 93,50 5,33 8,50 2,67 1,50 5,67 4,17 7,33 5,00 kosba 2009 2. 58,67 68,33 63,50 54,33 19,67 10,00 9,50 8,00 21,66 21,67 27,00 37,67 kosba 1. 59,50 70,67 61,00 58,50 30,50 13,67 25,33 23,17 10,00 15,66 13,67 18,33 kosba 2. 2010 69,00 80,00 56,67 78,67 24,33 14,00 33,33 10,67 6,67 6,00 10,00 10,66 kosba 3. 76,67 89,33 72,33 91,33 23,00 10,67 27,33 8,67 0,33 0,00 0,34 0,00 kosba

100,00 90,00 80,00 70,00 var. 1 60,00 var. 2 50,00 [%] 40,00 var. 3 30,00 var. 4 20,00 10,00 0,00 1. kosba 2. kosba 1. kosba 2. kosba 3. kosba

2009 2010 termín

Graf 1 3 Pokryvnos ť stoklasu horského v jednotlivých kosbách [%] - priemer opakovaní

Prvým krokom analýzy floristického zastúpenia druhov v pokuse bolo sledovanie pokryvnosti stoklasu horského. V grafe 1 je možné vidie ť, že v roku 2009 sa pokryvnos ť stoklasu v druhej kosbe výrazne znížila v porovnaní s prvou kosbou, a to na všetkých variantoch. Tento jav môžeme ozna čiť ako paradoxný, pretože i v roku predošlom (2008) i nasledujúcom (2010) je tendencia zmeny pokryvnosti stoklasu horského opa čná, teda sa v priebehu roka zvyšuje. Je možné predpoklada ť, že k zníženiu pokryvnosti stoklasu došlo vplyvom poveternostných podmienok. Vegeta čné obdobie daného roku bolo charakteristické striedaním teplých a studených mesiacov (oproti klimatickému normálu Nitry), spolu so zvýšeným množstvom zrážok v jarných a jesenných mesiacoch (tabu ľka 7). V prvej kosbe roku 2009 sme najvyššiu pokryvnos ť stoklasu horského zaznamenali na variante 4 (93,50%) a najnižšiu na variante 2 (87,33%). V druhej kosbe toho istého roku však nastala opa čná situácia. Najvyššiu pokryvnos ť dosiahol stoklas na variante 2 (68,33%) a najnižšiu na variante 4 (54,33%). Je potrebné poznamena ť, že Míka et al. (2004) považuje za optimálny výsevok stoklasu horského 30 kg.ha -1. Na variante 2 bol však výsevok znížený o polovicu oproti výsevku odporú čanému literatúrou (15 kg.ha -1) a na variante 4 bol naopak výsevok zdvojnásobený (60 kg. ha -1).

V tabu ľke 9 si môžeme všimnú ť, že v druhej kosbe roku 2009, v porovnaní s kosbou prvou, sa rozšírili aj prázdne miesta v poraste. Zaznamenali sme nasledovné zvýšenie podielu prázdnych miest: o 15,99% na variante 1, 17,50% na variante 2, 19,67% na variante 3 a o 32,67% na variante 4. Tento jav môžeme odôvodni ť vy čerpaním semien burín v povrchovej vrstve pôdy. Ke ďže po čas trvania experimentu pôda nebola obracaná, semená burín uložené v hlbších vrstvách pôdy nemohli vyklí čiť. Po čas roku 2010 sme zaznamenali postupné zvyšovanie pokryvnosti stoklasu horského. V prvej kosbe sa pokryvnos ť pohybovala v rozmedzí 58,50% (variant 4) a 70,67% (variant 2), v druhej kosbe to bolo od 56,67% (variant 3) do 80,00% (variant 2), a napokon pri tretej kosbe sme zaznamenali pokryvnos ť od 72,33% (variant 3) do 91,33% (variant 4). Najvä čšia zmena v porovnaní prvej a poslednej kosby bola zistená na variante 4, kedy sa pokryvnos ť stoklasu zvýšila až o 32,83%. V tabu ľke 9 si však môžeme všimnú ť, že k nárastu pokryvnosti stoklasu nedošlo potla čením burín, ale stoklas horský odnožovaním zaplnil prázdne miesta v poraste. Pod ľa stanov Európskej spolo čnosti pre výskum burín (EWRS) sa považuje za burinu každá rastlina, alebo vegetácia, okrem húb, ktorá prekáža cie ľom a požiadavkám človeka ( Černuško et al., 1997, cit. z Hunková, 2006). V bežnej po ľnohospodárskej praxi sa považujú za po ľné buriny všetky druhy rastlín rastúce vo vä čšom množstve medzi kultúrnymi rastlinami proti vôli pestovate ľa a znižujúce množstvo a kvalitu zberaných produktov (Kohout et al., 1996). Diagnostikované druhy burín v jednotlivých rokoch 2009 a 2010 sú uvedené v tabu ľkách 10 a 11, kde nájdeme ich slovenský názov, vedecký názov, čeľaď a hospodársku významnos ť. Pod ľa hospodárskeho významu člení Černuško et al. (1997) buriny na: +++ ve ľmi nebezpe čné, ++ menej nebezpe čné a + málo významné buriny.

Tab. 10 Preh ľad druhového spektra burín na pokusnom pozemku v roku 2009 Systémová Hospodársky jednotka, Vedecký názov Čeľaď význam slovenský názov bažanka ro čná ++ Mercurialis annua L. Euphorbiaceae bodliak Carduus acanthoides L. Asteraceae oby čajný bolehlav škvrniý +++ Conium maculatum L Apiaceae ďatelina lú čna Trifolium pratense L. Fabaceae

pokra čovanie tab. 10

ďatelina plazivá Trifolium repens L. Fabaceae drchni čka ro ľná ++ Anagallis arvensis L. Primulaceae hviezdica ++ Stelaria media (L.) Vill. Caryophyllaceae prostredná hviezdnik ro čný Stenactis annua (L.) Nees Asteraceae jastrabina Galega officinalis L. Fabaceae lekárska javor mlie čny Acer platanoides L. Aceraceae ježatka kuria Echynochloa crus-galli (L.) P. +++ Poaceae noha Beauv kapsi čka ++ Capsella bursa-pastoris (L.) Medik Brassicaceae pastierska kostrava Festuca arundinacea Schreb. Poaceae trsteníkovitá kozobrada lú čna Tragopogon pratensis L. Asteraceae ľadenec rožkatý Lotus corniculatus (L.) Hart. Fabaceae loboda konáristá +++ Atriplex patula L. Chenopodiaceae lucerna Medicago lupulina L. Fabaceae chme ľovitá lucerna siata Medicago sativa L. Fabaceae margaréta biela Leucanthemum vulgare Lam. Asteraceae mäta pieporná ++ Mentha x piperita L. Lamiaceae mätonoh Lolium multiflorum Lam. Poaceae mnohokvetý mlie č ro ľný +++ Sonchus arvensis L. Asteraceae mlie čnik ++ Tithymalus helioscopius (L.) Scop. Euphorbiaceae kolovratcový mrkva oby čajná ++ Daucus carota L. Apiaceae orech krá ľovský Juglans regia L. Juglandaceae ostružina Rubus idaeus L. Rosaceae malinová Arrhenatherum elatius (L.) P. ovsík oby čajný Poaceae Beauv. palina oby čajná Arthemisia vulgaris L. Asteraceae paruman ček Tripleurospermum martimum (L.) +++ Asteraceae nevo ňavý Sch. Bip pichlia č ro ľný +++ Cirsium arvense (L.) Scop. Asteraceae portulaka Portulaca oleracea L. Brassicaceae kapustná Taraxacum officinale Weber in púpava lekárska +++ Asteraceae Wiggers pupenec ro ľný +++ Convolvus arvensis L. Convolvulaceae pýr plazivý +++ Elytrigia repens (L.) Desv. Poaceae pyštek oby čajný ++ Linaria vulgaris Mill. Scrophulariaceae ranostaj pestrý Coronilla varia L. Fabaceae rebrí ček ++ Achillea millefolium L. Asteraceae oby čajný

pokra čovanie tab. 10 rezna čka Dactylis glomerata L. Poaceae lalo čnatá skorocel ++ Plantago lanceolata L. Plantaginaceae kopijovitý stavikrv vtá čí ++ Polygonum aviculare L. Polygonaceae stoklas Bromus inermis Leyss. Poaceae bezos ťový stoklas Bromus ramosus Huds. Poaceae konáristý šalát kompasový ++ Lactuca serriola (L.) Torn. Asteraceae štiav ku čeravý +++ Rumex crispus L. Polygonaceae turanec +++ Conyza canadensis (L.) Cronqu Asteraceae kanadský veronika po ľná + Veronica agrestis L. Scrophulariaceae vi čenec vikolistý Onobrychis viciifolia Scop. Fabaceae vika vtá čia Vicia cracca L Fabaceae

Tab. 11 Preh ľad druhového spektra burín na pokusnom pozemku v roku 2010 Systémová jednotka, Hospodársky Vedecký názov Čeľaď slovenský význam názov bažanka ro čná ++ Mercurialis annua L. Euphorbiaceae bodliak ++ Carduus acanthoides L. Asteraceae oby čajný ďatelina Trifolium hybridum L. Fabaceae hybridná ďatelina lú čna Trifolium pratense L. Fabaceae ďatelina plazivá Trifolium repens L. Fabaceae hluchavka Lamium amplexicaule L. Lamiaceae objímavá hluchavka ++ Lamium purpureum Lamiaceae purpurová hviezdica ++ Stelaria media (L.) Vill. Caryophyllaceae prostredná hviezdnik ro čný Stenactis annua (L.) Nees Asteraceae jastrabina Galega officinalis L. Fabaceae lekárska kapsi čka Capsella bursa-pastoris (L.) ++ Brassicaceae pastierska Medik kostrava Festuca arundinacea Schreb. Poaceae trsteníkovitá kozobrada lú čna Tragopogon pratensis L. Asteraceae králik neskorý Leucanthemella serotina L. Asteraceae ľadenec rožkatý Lotus corniculatus (L.) Hart. Fabaceae lipkavec mäkký +++ Galium mollugo L. Rubiaceae loboda +++ Atriplex patula L. Chenopodiaceae konáristá lucerna Medicago lupulina L. Fabaceae chme ľovitá

pokra čovanie tab. 11 lucerna siata Medicago sativa L. Fabaceae mak vl čí +++ Papaver rhoeas L. Papaveraceae mäta ku čeravá Mentha crispa L. Lamiaceae mäta pieporná ++ Mentha x piperita L. Lamiaceae mätonoh trváci Lolium perenne L. Poaceae mlie č ro ľný +++ Sonchus arvensis L. Asteraceae mohár zelený ++ Setaria viridis (L.) P. Beauv. Poaceae mrkva oby čajná ++ Daucus carota L. Apiaceae orech krá ľovský Juglans regia L. Juglandaceae Arrhenatherum elatius (L.) P. ovsík oby čajný Poaceae Beauv. palina oby čajná Arthemisia vulgaris L. Asteraceae paruman ček Tripleurospermum martimum (L.) +++ Asteraceae nevo ňavý Sch. Bip pichlia č ro ľný +++ Cirsium arvense (L.) Scop. Asteraceae Taraxacum officinale Weber in púpava lekárska +++ Asteraceae Wiggers pupenec ro ľný +++ Convolvus arvensis L. Convolvulaceae pýr plazivý +++ Elytrigia repens (L.) Desv. Poaceae pyštek oby čajný ++ Linaria vulgaris Mill. Scrophulariaceae rebrí ček ++ Achillea millefolium L. Asteraceae oby čajný rezna čka Dactylis glomerata L. Poaceae lalo čnatá rožec ro ľný Cerastium arvense L. Caryophyllaceae sklerant ro čný ++ Scleranthus annuus L. Caryophyllaceae skorocel ++ Plantago lanceolata L. Plantaginaceae kopijovitý slne čnica ro čná Helianthus annuus L. Asteraceae star ček ++ Senecio vulgaris L. Asteraceae oby čajný stoklas Bromus inermis Leyss. Poaceae bezos ťový šalát ++ Lactuca serriola (L.) Torn. Asteraceae kompasový štiav ku čeravý +++ Rumex crispus L. Polygonaceae Trisetum flavescens (L.) P. trojštet žltkastý Poaceae Beauv. turanec +++ Conyza canadensis (L.) Cronqu Asteraceae kanadský veronika po ľná + Veronica agrestis L. Scrophulariaceae vi čenec Onobrychis viciifolia Scop. Fabaceae vikolistý vika vtá čia Vicia cracca L Fabaceae

Kunášová (2009) uvádza, že v roku výsevu (rok 2007) buriny pokryli takmer celú pokusnú plochu a stoklas horský sa nedokázal uplatni ť. Z toho dôvodu tento rok nebol zaradený do výsledkov a kosba bola vykonaná len za ú čelom odburinenia pozemku.

V roku 2008 v máji buriny ešte stále mali približne rovnaký podiel v poraste ako stoklas horský. Hlavným dôvodom bolo dlhodobé nevyužívanie pokusnej plochy. Nadmerné rozšírenie burín môžeme vysvetli ť tým, že v období, kedy sa tu nepestovali žiadne plodiny dochádzalo každoro čne k vysemeneniu burín. Preto vyklí čili semená burín, nachádzajúce sa v pôde, no i semená, ktoré boli na pozemok zavle čené napr. náradím, prípadne sa na pokusnú plochu dostali anemochórne zo susedných pokusných parciel. Pri ďalších kosbách v roku 2008 však Kunášová (2009) zistila stúpajúcu tendenciu zastúpenia stoklasu horského. Pravidelným kosením sa výskyt niektorých burín znížil, iné dokonca úplne vymizli z porastu. Z parceliek významne ustúpil mlie č zelinový (Sonchus oleraceus ), ktorý v prvej kosbe pokrýval priemerne 24% (na variante 3) až 48,33% (na variante 2) pokusnej plochy. Z paruman čeka nevo ňavého (Tripleurospermum martimum ), pokrývajúceho v prvej kosbe na variante 3 až 20,3% zostali len stopové množstvá. Na druhej strane sa v porovnaní s prvou kosbou zvýšil výskyt turanca kanadského ( Conyza canadensis ) z 0,01% až na 4% na variante 2. Pri skúmaní výskytu burín na pokusných parcelách Kunášová (2009) zaznamenala v roku 2008 pri troch kosbách 44 rozli čných burinových druhov. Výsledky našich pozorovaní nazna čujú rozšírenie burinového spektra, ke ďže v roku 2009 v rámci dvoch kosieb sme diagnostikovali 48 rôznych burín na pokusných parcelách a v roku 2010 pri troch kosbách dokonca 49 burinových druhov. Detailný zoznam zastúpenia jednotlivých burín vyjadrených percentuálne osobitne pri každej kosbe zobrazujú tabuľky 12 a 13.

Tab. 12 Podiel burinových druhov z celkovej biomasy v roku 2009 [%] - priemer opakovaní 1. kosba 2. kosba DRUH var. 1 var. 2 var. 3 var. 4 var. 1 var. 2 var. 3 var. 4 bažanka ro čná ------+ bodliak oby čajný - + - - - 0,67 - - bolehlav škvrnitý - 0,16 ------ďatelina lú čna - - - - + + + + ďatelina plazivá - - + - - - + - drchni čka ro ľná ------+ hviezdnik ro čný 0,33 0,16 + 0,33 1,67 0,33 + 0,67 jastrabina lekárska - + + - - 1,00 - - javor mlie čny ------+

pokra čovanie tab. 12 ježatka kuria noha - - - - + - - + kapsi čka pastierska + + + - - - - + kostrava trsteníkovitá 0,33 - - - 0,33 - - - kozobrada lú čna + - + - + + 1,67 + ľadenec rožkatý - - - - + - - - loboda konáristá - - - - + + + + lucerna chme ľovitá - + + - - + + + lucerna siata 1,00 0,33 0,67 + 10,00 1,00 2,17 0,33 margaréta biela - - + - - - + - mäta pieporná - + - - 0,33 0,33 - - mätonoh mnohokvetý ------+ - mlie č ro ľný 0,33 6,67 + + - - - - mlie čnik kolovratcový - - - - + + + + mrkva oby čajná - - - - 0,33 + + - orech krá ľovský - - - + - - - + ostružina malinová - - - + - - - - ovsík oby čajný 0,67 - - 0,33 - - - - palina oby čajná 0,33 0,17 0,17 - 1,00 0,67 1,00 - paruman ček nevo ňavý ------+ + pichlia č ro ľný + + + - + + + - portulaka kapustná - - - - + + - + púpava lekárska + - + - - + - - pupenec ro ľný 0,67 + 0,17 0,17 1,67 0,67 0,33 4,00 pýr plazivý - + - - - + - - pyštek oby čajný + + 0,33 0,17 1,67 0,67 2,00 0,33 ranostaj pestrý - - + - - + + - rebrí ček oby čajný - - - - + - - - rezna čka lalo čnatá 1,00 - 0,33 - 0,33 + - - skorocel kopijovitý - - - - + + + + stavikrv vtá čí - - - - 0,33 + + + stoklas bezos ťový 0,33 - 1,00 0,17 0,67 - - - šalát kompasový - - - - + + - + štiav ku čeravý + + + - 0,67 + 0,33 - turanec kanadský - - + + 0,67 3,00 1,33 2,00 veronika po ľná ------+ vi čenec vikolistý - + - - - 0,33 - - vika vtá čia + + - - + + - -

Tab. 13 Podiel burinových druhov z celkovej biomasy v roku 2010 [%] - priemer opakovaní

1. kosba 2. kosba 3. kosba

DRUH var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. var. 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 bažanka ro čná - - - - + - - - - - + - bodliak oby čajný - - 1,00 ------ďatelina hybridná - - - - 0,67 - - - 0,33 + + + ďatelina lú čna 0,33 0,33 2,33 1,33 0,67 1,00 13,0 3,67 + 0,33 10,67 1,00 ďatelina plazivá - 0,33 0,33 - - - 0,33 - - 0,33 0,33 - drchni čka ro ľná ------+ - hluchavka objímavá ------+ - hluchavka purpurová - + ------hviezdica prostredná - + + + - - - - + - - - hviezdnik ro čný 1,67 0,33 + 2,17 1,67 0,33 0,33 2,33 2,67 0,33 0,67 0,67 jastrabina lekárska - - 0,33 ------ježatka kuria noha - - - - + - - - 1,00 + 0,33 1,33 kapsi čka pastierska 3,33 0,67 + 1,00 - - - + - - + - kostrava trsteníkovitá 1,00 - - - 1,00 - - - 0,67 - + - kozobrada lú čna + - 1,67 0,67 0,67 0,67 2,67 0,67 + + 1,00 - králik neskorý - 0,33 ------ľadenec rožkatý + - - - 0,67 - - - + - - - lipkavec mäkký 0,33 - - - 1,00 - - - 0,33 - - - loboda konáristá - - - - + - - - + - + - lucerna chme ľovitá 1,67 1,33 0,83 3.33 + + + + + + 0,33 + lucerna siata 5,00 1,00 0,17 1,33 6,67 1,33 2,33 0,67 1,00 0,67 1,00 3,00 mak vl čí + - - + + ------mäta ku čeravá ------0,33 - - - mäta pieporná + 0,33 - 0,33 0,33 0,33 - - 0,33 1,00 - - mätonoh mnohokvetý ------+ - - mätonoh trváci - + 0,33 - 2,00 0,33 0,67 - + 0,33 - - mlie č ro ľný ------+ mlie čnik kolovratcový ------+ - + mohár zelený ------+ + 2,33 + mrkva oby čajná + + + + + 1,00 0,67 + + 0,33 0,33 0,33 orech krá ľovský - - + ------

pokra čovanie tab. 13 ovsík oby čajný 1,00 + - 0,67 0,33 - - 0,67 0,33 - - 0,67 palina oby čajná 1,67 1,00 0,67 - 1,00 1,00 1,00 + 4,67 0,33 1,00 0,33 paruman ček nevo ňavý - 0,67 2,67 1,67 ------pichlia č ro ľný - - + - - + 1,33 - - + + - púpava lekárska - 0,33 - - - 0,33 0,33 - - - - 0,67 pupenec ro ľný 2,00 - 0,67 1,67 1,00 0,67 + 1,00 + + + + pyštek oby čajný + 0,33 + + + 0,33 - + + + + + ranostaj pestrý ------0,33 - - - + - rebrí ček oby čajný 0,17 - - - 0,33 - - - 0,33 - + - rezna čka lalo čnatá 0,67 2,33 1,00 - 1,33 + 0,33 - 0,33 1,00 - - rožec ro ľný - + 1,33 - - - + - - - - - sklerant ro čný - - + 0,33 ------skorocel kopijovitý 0,33 1,33 6,67 - 1,00 2,33 8,33 - 0,33 1,00 7,00 - slne čnica ro čná - - - - - 0,33 ------star ček oby čajný + ------stavikrv vtá čí ------+ + + + 10,3 stoklas bezos ťový 3 - 2,67 3,67 2,67 - 0,33 - 7,33 - 1,67 - šalát kompasový + + 0,33 4,33 + + 0,33 1,33 - + + + štiav ku čeravý 1,33 0,33 1,33 - 0,67 0,33 0,67 - 1,33 0,33 0,67 - trojštet žltkastý - - - - + - - - + - + + turanec kanadský + - 1,67 0,33 + + + + 0,33 - - - veronika po ľná - + - + ------vi čenec vikolistý + 0,67 + + + 0,33 - + 0,33 0,33 + + vika vtá čia - 1,00 - - 0,33 1,67 - - 1,00 3,67 - -

Na základe analýzy burinového spektra môžme konštatova ť, že najvä čší podiel tvorili byliny, vysoké zastúpenie však mali aj ďatelinoviny, najmenej sa vyskytovali buriny z čeľade lipnicovitých ( Poaceae ). Zo získaných údajov vyplýva, že najmenej zaburinený bol pozemok v roku 2009, a to v prvej kosbe, kedy sa pokryvnos ť burín pohybovala v rozmedzí 1,5% (variant 4) a 8,5% (variant 2). V druhej kosbe roku 2009 sa pokryvnos ť burín zvýšila najcite ľnejšie na variante 1 o 14,34% a najmenej na variante 2 o 1,5%. V roku 2010 bol pozemok viac zaburinený v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Najvyššiu zaburinenos ť sledujeme na variante 1 a variante 3. Pozoruhodné výsledky môžeme vidie ť u variantu 2, kde sa zaburinenos ť zvyšuje len nepatrne oproti roku 2009 (najviac o 4% v druhej kosbe). Celkovo môžeme konštatova ť, že experimentálne

stanovište bolo najviac zaburinené v prvej a druhej kosbe roku 2010. V prvej kosbe bol podiel burín od 13,67% (variant 2) do 30,50% (variant 1), v druhej kosbe to bolo od 10,67% (variant 4) do 33,33% (variant 3). Medzi burinové druhy, ktoré sa v roku 2009 v pokusnom poraste vyskytovali naj častejšie, prípadne v najvyššom zastúpení patrili hviezdnik ro čný ( Stenactis annua), lucerna siata ( Medicago sativa), palina oby čajná (Artemisia vulgaris) , pyštek oby čajný (Linaria vulgaris) a pupenec ro ľný (Convolvulus arvensis). Prítomnos ť lucerny siatej sme zaznamenali v každom variante, pri oboch kosbách, pri druhej kosbe sa jej priemerná pokryvnos ť na variante 1 dokonca zvýšila na 10%. U ostatných menovaných druhov sa priemerná pokryvnos ť pohybovala v rozpätí 0,33 až 4%, no taktiež boli prítomné pri oboch kosbách a na takmer všetkých variantoch. V roku 2010 sme na experimentálnom stanovišti pozorovali podobné druhy ako v roku predchádzajúcom - lucerna siata sa na pokusnom pozemku opä ť vyskytovala v každej kosbe, takmer na všetkých variantoch, na variante 1 v prvej kosbe dokonca dosahovala jej priemerná pokryvnos ť 5% a v druhej kosbe na tom istom variante 6,67%. Hviezdnik ro čný tiež z porastu neustúpil a jeho pokryvnos ť dosahovala v prvej kosbe najviac 2,17% na variante 4, v druhej kosbe 2,33% opä ť na variante 4 a v tretej kosbe 2,67% na variante 1. Podobne palinu oby čajnú sme diagnostikovali vo všetkých troch kosbách s percentuálnym zastúpením od 0,01 do 4,67%. Na druhej strane, v porovnaní s rokom 2009, sa v poraste vo vysokom zastúpení objavuje ďatelina lú čna ( Trifolium pratense) , ktorá na variante 3 dosiahla priemernú pokryvnosť v druhej kosbe 13% a v tretej kosbe 10,67%. Variant 3 bol silne zaburinený aj skorocelom kopijovitým (Plantago lanceolata). Tento sa v prvej kosbe vyskytoval na 6,67% pokusnej plochy, v druhej kosbe na 8,33% a v tretej kosbe mal priemernú pokryvnos ť na variante 3 7%. Lucernu siatu nepovažujeme za burinu. Je to rastlina, ktorú zámerne pestujeme ako hodnotnú viacro čnú krmovinu. Míka et al. (2003) pestovanie stoklasu horského v miešanke s lucernou siatou odporú ča, pretože v porovnaní s čistým porastom stoklasu sa zlepšujú kvalitatívne parametre úrody. Nako ľko lucerna siata v experimente nebola zložkou siateho porastu, ale vyskytla sa tam len náhodne, pravdepodobne z okolitých porastov, zaradili sme ju medzi buriny. Lucerna siata (Medicago sativa) pochádza z kontinentálnych podmienok náhorných plošín prednej Ázie, ktoré jej v genóme zafixovali znaky suchovzdornosti a odolnosti vo či nízkym teplotám a tomu zodpovedajúcu morfologickú stavbu rastlín. Je

to trváca bylina vysoká 0,20 - 0,80 m. By ľ vzpriamená, holá, bohato rozvetvená. Listy dla ňovito 3 - po četné, lístky elipsovité, v hornej polovici zúbkaté, ukon čené malým hrotom. Prílistky na báze stopky prirastené k stonke. Kvety na krátkych stopkách vo vrcholovom strapci, koruna modrá, fialová až červenofialová. Struk vo ľne skrutkovito zvinutý. Využitie lucerny je všestranné - skrmuje sa v čerstvom stave, vyrába sa z nej siláž, seno. V budúcnosti možno predpoklada ť jej alternatívne využitie, napríklad vo výžive ľudí, pri výrobe celulózy, energie a podobne. Často splanieva v lú čnych spolo čenstvách nížin a pahorkatín (Jan čovi č et al., 2006). Ďalšou burinou, často sa vyskytujúcou na pokusnom pozemku a s vysokou percentuálnou pokryvnos ťou, bola palina oby čajná ( Artemisia vulgaris ). Je to trváca bylina vysoká 0,50 - 1,00 m, s rozkonárenou stonkou. Listy má perovito delené, na líci lysé a tmavozelené, na rube bieloplstnaté. Nažltlé až červenkasté vajcovité úbory sú v hustých metlinách na vrcholkoch stoniek. Kvitne od júla do septembra. Plody sú nažky bez chocholca. Rastlina uprednost ňuje u ľahnuté staršie násypy, ale je bežná aj pri cestách, na rumoviskách a neobrábaných pozemkoch. Vytvára dokonca typické spolo čenstvá. Spomedzi všetkých, asi troch stoviek druhov paliny, je najlepšie identifikovate ľná, najvyššia a u nás najbežnejšia (www.zdravyobchod.sk). Burinový druh, z hospodárskeho h ľadiska menej významný, ktorý však svojim vysokým podielom v poraste mohol úrodu stoklasu horského ovplyvni ť, bol skorocel kopijovitý ( Plantago lanceolata ). Opisujeme ho ako trvácu bylinu s krátkym kore ňom a prízemnou ružicou kopijovitých listov. Stonka 0,10 - 0,50 m vysoká je ukon čená valcovitým klasom bieložltých kvetov. Plody sú dvojsemenné tobolky. Kvitne od mája do septembra. Rastie na okrajoch polí, pasienkov, lúk a strání ako burina (www.liecive.herba.sk). Z h ľadiska hospodárskeho ve ľmi významný druh - pupenec ro ľný ( Convolvulus arvensis L.) sa na pokusnom pozemku vyskytoval s vysokou pokryvnos ťou takmer v každej kosbe. Je to trváca burina s hlboko prenikajúcim hlavným kore ňom, rozkonárenými podzemkami a ve ľkým po čtom kore ňových stolónov, na ktorých sa nachádzajú pú čiky. Rastie takmer na všetkých stanovištiach, zvlášť na suchých, teplých, drobnohrudkovitých pôdach s priepustnou spodnou vrstvou. Pupenec ro ľný sa vyskytuje na ornej pôde, pozd ĺž ciest a železni čných tratí, na skládkach odpadu at ď., vo všetkých častiach sveta okrem chladnejších regiónov. Preferuje ľahké, teplé a na živiny bohaté

pôdy, ale znáša i ťažšie pôdy. Ako burina sa vyskytuje v po ľných plodinách, na lúkach, viniciach, záhradách a v parkoch (www.plantprotection.hu).

4.3 Po četnos ť druhového spektra burín

Posledným bodom analýzy floristického zloženia porastov bolo ur čenie po četnosti burinových druhov na jednotlivých variantoch. Po četnos ť druhového spektra burín na pokusnom pozemku bola stanovená z priemerov opakovaní a je zaznamenaná v tabu ľke 14.

Tab. 14 Po četnos ť druhového spektra burín na pokusnom pozemku - priemer opakovaní

variant 1 variant 2 variant 3 variant 4 1. kosba 8 8 10 6 2009 2. kosba 11 12 12 12 1. kosba 13 14 16 12 2010 2. kosba 13 11 12 9 3. kosba 15 14 17 13

V roku 2009 sme viac burinových druhov zaznamenali v druhej kosbe v porovnaní s prvou, teda sa burinové spektrum v priebehu roka rozšírilo. Najvä čší rozdiel bol zistený na variante 4, kde bolo v druhej kosbe 12 burinových druhov, čiže o 6 viac ako v prvej kosbe. V prvej kosbe bolo najmenej burinových druhov na variante 4 (6 druhov) a najviac na variante 3 (10 druhov). V rámci druhej kosby roku 2009 sme porovnaním jednotlivých variantov zistili, že po čty burinových druhov boli približne rovnaké a pohybovali sa v rozmedzí 11 (variant 1) až 12 (varianty 2, 3, 4) rôznych burinových druhov. Po čas roku 2010 sa spektrum burín opä ť rozšírilo. V prvej kosbe sme na pozemku diagnostikovali priemerne 12 (variant 4) až 16 (variant 3) burinových druhov. V druhej kosbe sme v porovnaní s prvou zistili zníženie po čtu druhov burín. Po četnos ť druhového spektra sa pohybovala od 9 (variant 4) do 13 (variant 1 ). Najvyšší po čet rôznych druhov burín sme v tretej kosbe zaznamenali na variante 3 (17 druhov) a najnižší na variante 4 (13 druhov).

Medziro čným porovnaním po četnosti druhového spektra burín sme zistili, že došlo k jeho postupnému rozširovaniu. Celkovo najvyšší počet burinových druhov sa v oboch rokoch nachádzal na variante 3, najnižší na variante 4. Postupné rozširovanie burinového spektra môžeme odôvodni ť tým, že na pokusnom pozemku sa nevykonávala herbicídna ochrana, ani nebol zabezpe čený mechanickou bariérou proti náletu semien burín z okolitých parciel.

4.4 Zhodnotenie hmotnosti nadzemnej biomasy stoklasu horského ´Tacit´

Vychádzajúc z cie ľa našej práce, sme okrem floristického zloženia porastu, sledovali aj produkciu nadzemnej biomasy jednotlivých pokusných variantov. Produkciu celkovej biomasy v sušine zobrazuje tabu ľka 15. Tabu ľka 16 zobrazuje percentuálne priemernú hmotnos ť sušiny stoklasu horského na jednotlivých variantoch v jednotlivých kosbách i celkom za oba pokusné roky. Priemernú hmotnos ť sušiny stoklasu horského sme ur čili na základe jeho pokryvnosti v poraste.

Tab. 15 Priemerná produkcia biomasy v sušine [t.ha -1]

Variant 1 Variant 2 Variant 3 Variant 4 1. kosba 2009 3,43 3,22 2,57 2,97 2. kosba 2009 2,06 2,89 2,07 0,52 Rok 2009 celkom 5,49 6,11 4,64 3,49 1. kosba 2010 3,93 3,38 2,97 3,64 2. kosba 2010 2,01 2,44 2,54 1,69 3. kosba 2010 3,18 2,33 2,17 1,96 Rok 2010 celkom 9,12 8,15 7,68 7,29 Celkom za dva roky 14,61 14,26 12,33 10,78

Tab. 16 Priemerná hmotnos ť sušiny stoklasu horského [t.ha -1]

Variant 1 Variant 2 Variant 3 Variant 4 1. kosba 2009 3,05 2,81 2,31 2,78

2. kosba 2009 1,21 1,98 1,31 0,28

Rok 2009 celkom 4,26 4,79 3,63 3,06

1. kosba 2010 2,34 2,39 1,81 2,13

2. kosba 2010 1,39 1,95 1,44 1,33

3. kosba 2010 2,43 2,08 1,57 1,79

Rok 2010 celkom 6,16 6,42 4,82 5,25 Celkom za dva roky 10,42 11,21 8,45 8,31

Míka a Kohoutek (2002) vo svojej práci uvádzajú, že ro čná produkcia sušiny stoklasu horského ´Tacit´ býva okolo 10- 15 t.ha -1, s relatívne rovnomerným rozložením v troch až štyroch kosbách. V našom prípade sa tomuto tvrdeniu najviac približuje priemer variantu 1 (výsevok odporú čaný literatúrou - 30 kg.ha -1) v roku 2010. Na variante 1 sme za obdobie roka 2010 získali celkom z troch kosieb 9,12 t.ha -1 suchej hmoty z celkovej pozberanej biomasy. Prepo čtom na suchú hmoty stoklasu horského sme v tejto kosbe získali 6,16 t.ha -1 sušiny stoklasu horského ´Tacit´. Vysokú úrodu suchej hmoty sme dosiahli v tomto roku aj na variante 2 (výsevok 15 kg.ha -1) 8,15 t.ha -1 (6,46 t.ha -1 sušiny stoklasu horského - SSH). Porovnate ľné výsledky sme zaznamenali na variantoch 3 (výsevok 45 kg.ha -1) a 4 (výsevok 60 kg.ha -1) - 7,68 t.ha -1 (4,82 t.ha -1) a 7,29 t.ha -1 (5,25 t.ha -1 SSH). Rok 2009 bol z poh ľadu získanej úrody suchej hmoty ve ľmi slabý. Maximálna dosiahnutá úroda sušiny bola 6,11 t.ha -1, čo predstavuje 4,79 t.ha -1 sušiny stoklasu horského, a to na variante 2. V celku dosta čujúce boli úrody na variante 1 - 5,49 t.ha -1 (4,26 t.ha -1 SSH) a variante 3 4,64 t.ha -1 (3,63 t.ha -1 SSH). Napriek najvyššiemu výsevku sme na variante 4 dosiahli najnižšiu úrodu sušiny, a to 3,49 t.ha -1 (3,06 t.ha -1 SSH). V medziro čnom porovnaní priemerných úrod suchej hmoty stoklasu horského sme zaznamenali výrazný nárast v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009. Najvyšší rozdiel medzi úrodami sušiny stoklasu horského sme pozorovali na variante 4, kde sa dosiahnutá úroda zvýšila z 3,06 t.ha -1 v roku 2009 na 5,25 t.ha -1 v roku 2010, teda o 2,19 t.ha -1. Na variante 1 sme pozorovali nárast pozberanej úrody o 1,9 t.ha -1 (z 4,26

t.ha -1 na 6,16 t.ha -1), na variante 2 o 1,63 t.ha -1 (z 4,79 t.ha -1 na 6,42 t.ha -1). Najmenší rozdiel medzi úrodami suchej hmoty stoklasu horského sme zaznamenali na variante 3, kde sme v roku 2009 získali 3,63 t.ha -1 a v roku 2010 4,82 t.ha -1, z čoho vyplýva, že úroda v roku 2010 bola vyššia o 1,19 t.ha -1. Výsledky dosiahnuté výskumom sú v rozpore s prácou Kunášovej (2009), z ktorej výsledkov je zrejmé, že najvyššie úrody stoklas horský ´Tacit´ dosiahol pri dvojnásobnom výsevku, teda na variante 4 a naopak najnižšie na variante 2, kde bol výsevok polovi čný. Naše výsledky totiž poukazujú na najnižšie dosiahnuté úrody v oboch rokoch práve na variante 4 a naopak na variante 2 bola v roku 2009 získaná najvyššia úroda sušiny a v roku 2010 za najvyššou dosiahnutou úrodou suchej hmoty 9,12 t.ha -1 zaostávala len o 0,97 t.ha -1. Míka et al. (2004) vo svojej práci zis ťoval o. i. optimálnu výšku výsevku stoklasu horského pre zabezpe čenie primeranej produkcie (tabu ľka 17). Ako optimálny výsevok uvádza 2 milióny životaschopných semien, teda 28,1 kg.ha -1.

Tab. 17 Pokus so stúpajúcim výsevkom stoklasu horského, kumulatívna úroda sušiny v t.ha -1 (sú čet troch kosieb v troch žatevných rokoch) (Míka et al., 2004) Po čet Kumulatívna Výsevok Alternatíva č. životaschopných úroda sušiny (kg.ha -1) semien (mil.ha -1) (t.ha -1) 1 2 28,1 35,0 2 4 44,2 35,3 3 6 66,3 35,2 4 8 88,4 35,0 5 10 110,5 35,0 6 15 165,7 35,2

Výsledky nášho experimentu sa približujú k tomuto tvrdeniu, ke ďže najvyššiu kumulatívnu úrodu sušiny z celkovej biomasy za 2 roky sme získali na variante 1 (výsevok 30 kg.ha -1) 14,61 t.ha -1. Kumulatívna úroda sušiny stoklasu horského bola tiež na tomto variante vysoká 10,42 t.ha -1. Najvyššia úroda sušiny stoklasu horského za obdobie dvoch rokov bola dosiahnutá na variante 2 (výsevok 15 kg.ha -1) 11,21 t.ha -1.

Výsledky pokusu mohli by ť ovplyvnené viacerými faktormi. Medzi hlavné patria zaburinenos ť, spôsob kosby a poveternostné podmienky. Na variante 2 sme zaznamenali nižšiu pokryvnos ť burín ako pri ostatných variantoch, a teda sa stoklas horský mohol lepšie uplatni ť. Dôležitý je aj spôsob kosenia porastu. V našom experimente bola využitá strunová kosa čka. Mechanizmus kosenia takouto kosa čkou spôsobuje významné poškodenie listovej plochy, čím sa spoma ľuje obrastanie stoklasu horského. Vplyv poveternostných podmienok bol nemenej významný. Z tohto uhla poh ľadu bol rok 2009 ve ľmi nestabilný (tabu ľka 7). Striedanie ve ľmi vlhkých, vlhkých a suchých mesiacov spolu s teplotnými výkyvmi od ve ľmi teplých, cez studené a opä ť ve ľmi teplé mesiace mohlo ma ť nepriaznivý dopad na výšku úrody stoklasu horského. Rok 2010 bol stabilnejší, aj ke ď odlišný oproti klimatickému normálu (tabu ľka 7). Mesiace tohto roka boli skôr vlhké a teplé. Na štatistickú analýzu hlavných komponentov pokusu (rok, kosba, variant, opakovanie) bol použitý štatistický software Statistica Complete CZ 7.1. V tabu ľkách 18, 19 a 20 vidíme, že medzi rokmi a kosbami je preukazný rozdiel, zatia ľ čo medzi opakovaniami a variantmi je nepreukazný rozdiel. Z uvedeného vyplýva, že v podmienkach Slovenska je vhodný rovnaký výsevok ako odporú ča Míka et al. (2004), čiže 30 kg.ha -1, jeho zvyšovaním, ale ani znížením totiž nedochádza k zvýšeniu produkcie stoklasu horského.

Tab. 18 Štatistická analýza vplyvu hlavných komponentov na prdukciu

Jednorozmerné testy významnosti pre produkciu Sigma - obmedzená parametrizácia Dekompozícia efektívnej hypotézy SČ Stupne PČ F p Abs. člen 348,0241 1 348,0241 325,3957 0,000000 rok 17,0845 1 17,0845 15,9737 0,000171 kosba 50,8857 2 25,4429 23,7886 0,000000 variant 7,6163 3 2,5388 2,3737 0,078577 opakovanie 1,0659 2 0,5330 0,4983 0,609930 Chyba 67,3811 63 1,0695

Tab. 19 Štatistická analýza vplyvu roku na produkciu

Tab. 20 Štatistická analýza vplyvu kosby na produkciu

5 Návrh na využitie výsledkov

Výsledky diplomovej práce je možné zužitkova ť v praxi, pri pestovaní stoklasu horského. Stoklas horský sa javí ako perspektívna tráva pre podmienky Slovenska, najmä vzh ľadom k pomerne širokej škále jeho využitia. Informácie, ktoré o tejto k ŕmnej tráve prezentujeme, poslúžia každému, kto sa zaujíma o stoklas horský v súvislosti s produk čným - po ľnohospodárskym využitím. ´Tacit´ je odroda vhodná na skrmovanie v čerstvom i konzervovanom stave, seno stoklasu horského ´Tacit´ je takmer ideálnym krmivom pre kone. Z poh ľadu nepo ľnohospodárskeho - mimoproduk čného je tiež zaujímavým trávnym druhom, ktorý je možné využi ť v rôznych environmentálnych projektoch a v bioenergetike. Na základe uskuto čneného pokusu odporú čame vysieva ť stoklas horský v množstve 30 kg.ha -1. Pri jeho pestovaní je však okrem výšky výsevku potrebné zoh ľadni ť i nasledovné aspekty: rastie predovšetkým v oblastiach s miernejšou zimou a hlavne s teplou jarou a letom, od nížin po pahorkatiny, no i v drsnejších podmienkach rastie dobre, sucho znáša lepšie ako iné trávy, dobre reaguje na závlahu, vyhovujú mu hlboké pôdy, kvalitné a priepustné, ale nie zamokrené, vzh ľadom na jeho nižšiu konkuren čnú schopnos ť sa odporú ča pestova ť v monokultúre alebo s podsevom ďatelinovín, pre dosiahnutie ekonomicky optimálnych úrod je potrebné zabezpe čiť aspo ň ur čitú úrove ň N, P, K - hnojenia, optimálny termín kosby je koniec metania až za čiatok kvitnutia, v dobrých environmentálnych a pôdnych podmienkach tento druh dáva posta čujúce úrody pri každej kosbe s trvácnos ťou 3 - 7 rokov, pri kosbe je potrebné necha ť vyššie strnisko a po čas pasenia dodrža ť nízke za ťaženie dobytkom, vďaka tolerancii vo či suchu a jeho schopnosti zvyšova ť infiltráciu vody do pôdy, stáva sa druhom užito čným na ochranu území ohrozených eróziou, sušina stoklasu horského má vysokú energiu spalného tepla, čo umož ňuje i jeho využitie na energetické ú čely.

6 Záver

Stoklas horský je trávny druh, ktorý sa na Slovensku v po ľnom krmovinárstve nevyužíva. Sved čí o tom i fakt, že v Listine registrovaných odrôd SR pre rok 2010 nie je uvedená žiadna odroda tejto k ŕmnej trávy. Význam jeho pestovania však narastá v súvislosti s globálnou zmenou klimatických podmienok. Klimatická zmena ohrozuje po ľnohospodárstvo, ktoré sa spolieha na mierne teploty a tiež rovnomerné rozdelenie zrážok. Stoklas horský sa oproti iným druhom tráv vyzna čuje vyššou toleranciou vo či suchu a vyšším teplotám, preto sa v podmienkach zmenenej klímy javí ako druh k ŕmnej trávy perspektívny vo výžive zvierat, ale tiež môže nájs ť uplatnenie v bioenergetike, či na spev ňovanie svahov alebo rýchle ozelenenie plôch. Cie ľom práce bolo experimenálne overenie vplyvu výšky výsevku stoklasu horského ( Bromus marginatus Nees ex Steud .) ´Tacit´ na jeho produkciu. Z výsledkov experimentu uskuto čneného v teplých a suchých klimatických podmienkach južného Slovenska vyplýva, že stoklas horský je vhodné vysieva ť v množstve 30 kg.ha -1. Tento fakt potvrdili najvyššie získané priemerné úrody na variante 1. Výsevok vo výške 30 kg.ha -1 je zárove ň výsevkom odporú čaným literatúrou. Štatistické analýzy ukázali, že medzi variantmi bol nepreukazný rozdiel, čiže zvyšovanie výsevku neprináša adekvátne zvýšenie produkcie.

7 Použitá literatúra

AGUIAR, M. R. 2005. Biodiversity in grasslands. Current changes and future scenarios . In: Grasslands: DEVELOPMENTS, OPPORTUNITIES, PERSPECTIVES. Rome: Food and agriculture organosation of the United nations, 2005. s. 199. ISBNs (FAO) 92-5-105-042-2 (SPI) 1-57808-359-1

BRITA ŇÁK, N. et al., 2007. Sucho: odolnos ť vo či nemu a rýchlos ť trávneho porastu vysporiada ť sa s jeho negatívnymi produktívnymi dôsledkami . In: Environmentálne hospodárenie so zameraním na trávne porasty. Banská Bystrica: SCPV, 2007. s. 65 - 68. ISBN 978-80-88872-67-2

ČERNUŠKO, K., 2010. Expanzia hospodársky významných burín a ich eliminácia . [online] [cit. 2011-02-15]. 14:30 Dostupné na internete:

ČERVENKA et al., 1984. Z našej prírody. Rastliny, horniny, minerály, skameneliny . Bratislava: Príroda, 1984. 404 s.

DOSTÁL, J. - ČERVENKA, M. 1991. Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín I. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1991. 775 s. ISBN 80-08-00273-5

DOSTÁL, J. - ČERVENKA, M. 1992. Ve ľký k ľúč na ur čovanie vyšších rastlín II. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate ľstvo, 1992. 1561 s. ISBN 80-08-00003-1

DUBRAVSKÁ, J. 2007. Budúcnos ť využívania trvalých porastov chovom hospodárskych zvierat. In: Environmentálne hospodárenie so zameraním na trávne porasty. Banská Bystrica: SCPV, 2007. s. 3 - 6. ISBN 978-80-88872-67-2

GÁBOR ČÍK, Š. - GÁBOR ČÍK, N. 1988. Trávy naše každodenné. Banská Bystrica: Horizont, 1988. 118 s. ISBN 80-967940-0-0

GOLECKÝ, J., 2009. Využívanie trvalých trávnych porastov pasením . In: Naše pole, č. 6, 2009. s. 48 - 49. ISSN 1335-2466

GONDA, Ľ. - KUNSKÝ, M. 2007. Biomasa z plôch ma činového fondu a možnosti jej energetického využitia . In: Environmentálne hospodárenie so zameraním na trávne porasty. Banská Bystrica: SCPV, 2007. s. 20 - 23. ISBN 978-80-88872-67-2

GREGOROVÁ, H. - MALÝ, O. 2002. Po ľné krmoviny . 2. vyd. Nitra: Vydavate ľstvo SPU, 2002. 128 s. ISBN 80-8069-038-3

HANZES, Ľ. et al., 2007. Prí činy, dôsledky a možnosti revitalizácie krmovinársky a produk čne obmedzených trávnych porastov . In: Environmentálne hospodárenie so zameraním na trávne porasty. Banská Bystrica: SCPV, 2007. s. 36 - 39. ISBN 978-80- 88872-67-2

HODGSON, J., 2005. New Zealand’s pastoral industries: Efficient use of grassland resources. In: Grasslands: DEVELOPMENTS, OPPORTUNITIES, PERSPECTIVES. Rome: Food and agriculture organosation of the United nations, 2005. s. 199. ISBNs (FAO) 92-5-105-042-2 (SPI) 1-57808-359-1

HOLÚBEK et al., 2007. Krmovinárstvo- manažment pestovania a využívania krmovín. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2007. ISBN 978-80-8069-911-6

HUNKOVÁ, E. 2006. Výskum zaburinenosti pestovaných plodín vo vz ťahu k špecifickému stanoviš ťu. Autoreferát dizerta čnej práce, Nitra: SPU, 2006. 25 s.

ILAVSKÁ, I. et al., 2007. Intenzívne siate trávne a ďatelinotrávne porasty na ornej pôde . In: Environmentálne hospodárenie so zameraním na trávne porasty. Banská Bystrica: SCPV, 2007. s. 7 - 10. ISBN 978-80-88872-67-2

JAN ČOVI Č, J. - ĎURKOVÁ, E. - VOZÁR, Ľ. 2006. Trávne porasty a po ľné krmoviny . 3. vyd. Nitra: Slovenská po ľnohospodárska univerzita, 2006. 127 s. ISBN 80- 8069-640-3

KEMP, D. R. - MICHALK, D. L., 2005. Australian temperate grasslands: Changing philosophies and future prospects. In: Grasslands: DEVELOPMENTS, OPPORTUNITIES, PERSPECTIVES. Rome: Food and agriculture organosation of the United nations, 2005. s. 199. ISBNs (FAO) 92-5-105-042-2 (SPI) 1-57808-359-1

KOCOURKOVÁ, D. - MRKVI ČKA, J. - FUKSA, P. 2003. Trávy jako vhodný obnovitelný zdroj energie. In: Úroda, č. 4, 2003. s. 54. ISSN 0139-6013

KOHOUT et al., 1996. Herbologie: Plevele a jejich regulace . Praha: ČZU, 1996. 116 s. ISBN 80-213-0308-5

KUNÁŠOVÁ, P., 2009. Vplyv výsevku na produk čnú schopnos ť stoklasu horského ´Tacit´. Diplomová práca. Nitra: SPU, 2009.

MARHOLD, K. - HINDÁK, F. 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska . Bratislava: VEDA, 1998. 687 s. ISBN 80-224-0526-4

MÍKA, V. et al., 2002 . Morfogenéze trav . Praha: Výskumny ústav rostlinné výroby, 2002. s. 198. ISBN 80-86555-20-8

MÍKA, V. et al., 2003. Mountain brome (Bromus marginatus Nees ex Steud.) - Highly productive silage grass suitable for dry regions . In: Forage conservation. Nitra: VÚŽV, 2003. s. 47 - 48. ISBN 80-88872-31-6

MÍKA, V. et al. 2004. Performance of grass mixtures with mountain brome (Bromus marginatus Nees ex Steud.) in Central European lowlands . In: Plant soil environment, vol. 50, no. 3, 2004. p. 101- 107

MÍKA, V. - KOHOUTEK, A., 1999. Sv ěrepy- perspektivní trávy na píci a pro bioenergetiku. In: Farmá ř, č. 12, 1999. s. 16 - 17.

MÍKA, V. - KOHOUTEK, A., 2002. Sv ěrep horský TACIT- výkonná silážní tráva . In: Úroda- príloha Semená řství trav, č. 10, 2002. s. 4. ISSN 0139-6013

MÍKA, V. - ŘEHO ŘEK, V., 2003. Sv ěrepy ve st řední Evrop ě. Praha: Výskumný ústav rostlinné výroby, 2003. 151 s. ISBN 80-86555-39-9

MORGAN, J. A., 2005. Rising atmospheric CO 2 and global climate change: Responses and management implications for grazing lands. In: Grasslands: DEVELOPMENTS, OPPORTUNITIES, PERSPECTIVES. Rome: Food and agriculture organosation of the United nations, 2005. s. 199. ISBNs (FAO) 92-5-105- 042-2 (SPI) 1-57808-359-1

NOVÁK, J., 2008. Pasienky, lúky a trávniky . Prievidza: Patria I. spol. s r.o. 2008 1. vydanie. ISBN 978-80-85674-23-1 708 s.

OBRCIANOVÁ, D. - JAN ČOVÁ, M. - POLLÁK, Š. 2008. Ohrozenie trávnych spolo čenstiev a ich funkcie. In: Lúkarstvo a pasienkárstvo, č. 1, 2008. s. 34 - 37. ISSN 1337-589X

PAVLICK, L. E. 1995. Bromus L. of North America . Royal British Columbia museum, 1995. 160 p.

PET ŘÍKOVÁ, V. 2002. Rostliny pro energetické ú čely . Praha: Česká energetická agentúra, 2002. 34 s.

POZDÍŠEK, J. et al. 2002. Nutritive value of selected grass species (cultivars) and tetraploid red clover in sequential sampling . In: Proc. EGF Conf. “Multi-function

Grassland” (Quality forages, animal products and landscapes), La Rochelle, France, 2002, p. 150 - 151.

RAJ ČÁKOVÁ, Ľ. - GÁBOR ČÍK, N. - MLYNÁR, R. 2006. Nutrition value of Bromus marginatus and possibilities to regulation of fermentation in ensillage process . In: Slovak journal of animal science, vol. 39, no. 1 - 2, 2006. s. 93 - 98. ISSN 1335- 3686

RAJ ČÁKOVÁ, Ľ. et al., 2007. Analýza nutri čnej hodnoty porastu stoklasu horského a jeho miešansky s ďatelinou lú čnou . In: Sú časnos ť a pesrpektívy krmovinárskeho výskumu a vzdelávania v multifunk čnom využívaní krajiny. Zborník referátov. Nitra: Vydavate ľstvo SPU, 2007. s. 250- 253. ISBN 978-80-8069-929-1

RAJ ČÁKOVÁ, Ľ. - MLYNÁR, R. 2006. Silážna kvalita stoklasu horského a možnosti usmernenia fermenta čného procesu pri jeho konzervovaní . In: Trávne porasty- sú čas ť horského po ľnohospodárstva a krajiny. Banská Bystrica: VÚTPHP, 2006. s. 101 - 104. ISBN 80-88872-56-1

REHEUL, D. - DE VLIEGHER, A. - BOMELLÉ, L. - CARLIER, L., 2007. The comparason between temporary and permanent grassland. In: Permanent and temporary grassland. Plant, environment and economy. Ghent (Belgium): Geers Offset Printers Ltd., 2007. p.5. ISBN 9789081100731

RUMBALL, W. et al., 1987. ´ Grasslands Hakari´ mountain brome ( Bromus marginatus Nees.). In: New Zealand Journal of Experimental Agriculture, vol. 15, no. 1, 1987. s. 115 - 118. ISSN 0301-5521

SOEGAARD, K. et al., 2007. Temporary grassland- challenges in the future . In: Permanent and temporary grassland. Plant, environment and economy. Ghent (Belgium): Geers Offset Printers Ltd., 2007. p. 33-34. ISBN 9789081100731

ŠPÁNIK, R. - REPA, Š. - ŠIŠKA, B. 2002. Agroklimatické a fenologické pomery Nitry (1991-2000) . Nitra: SPU, 2002. 39 s. ISBN 80-7137-987-5

ŠPÁNIK, F. - ŠIŠKA, B., 2006. Predpokladaná klimatická zmena vo vz ťahu k trvalým trávnym porastom. In: Podtatranské pažite. Nitra: Vydavate ľstvo SPU, 2006. s. 83- 87. ISBN 80-8069-721-3

TIŠLIAR, E. - CITAROVÁ, E., 2006. Produk čná schopnos ť a kvalitatívne parametre vyš ľachtených druhov tráv v klimaticky suchých podmienkach . In: Podtatranské pažite. Nitra: Vydavate ľstvo SPU, 2006. s.163-169. ISBN 80-8069-721-3

VOZÁR, Ľ. - JAN ČOVI Č, J., 2009. Zásady a perspektívy pestovania krmovín na ornej pôde. [online] [cit. 2011-03-31]. 16:54 Dostupné na internete:

www.rokovania.sk, 2008 [online] [cit. 2008-10-20]. 14:38 Dostupné na internete:

www.blm.gov, 2011 [online] [cit. 2011-03-20]. 14:30 Dostupné na internete:

www.plants.usda.gov, 2011 [online] [cit. 2011-03-14]. 10:48 Dostupné na internete:

www.zdravyobchod.sk, 2011 [online] [cit. 2011-03-02]. 11:20 Dostupné na internete:

www.plantprotection.hu, 2011 [online] [cit. 2011-03-02]. 11:23 Dostupné na internete:

www.liecive.herba.sk, 2011 [online] [cit. 2011-03-02]. 11:30 Dostupné na internete:

LISTINA REGISTROVANÝCH ODRÔD PRE ROK 2010. [online] [cit. 2011-02- 02]. 10:35 Dostupné na internete:

SPRÁVA O PO ĽNOHOSPODÁRSTVE A POTRAVINÁRSTVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009 (Zelená správa). [online] [cit. 2011-02- 02]. 10:38 Dostupné na internete:

8 Prílohy

Príloha 1 Fotodokumentácia kosby 22.5.2009

stoklas horský

opakovanie 2, variant 1 opakovanie 2, variant 2

opakovanie 2, variant 3 opakovanie 2, variant 4

Príloha 2 Fotodokumentácia kosby 20.9.2009

poh ľad na pokusný porast

opakovanie 2, variant 1 opakovanie 2, variant 2

opakovanie 2, variant 3 opakovanie 2, variant 4

Príloha 3 Fotodokumentácia kosby 22.5.2010

poh ľad na pokusný porast z boku

poh ľad na pokusný porast z predu

Príloha 4 Fotodokumentácia kosby 13.7.2010

opakovanie 2

poh ľad na pokusný porast