Masarykova univerzita
Filozofická fakulta
Ústav germanistiky, nordistiky a nederlandistiky
Nórsky jazyk a literatúra
Dorota Žuchová
Literárna cena Severskej rady v českých a slovenských prekladoch
Bakalárská diplomová práca
Vedúci práce: doc. PhDr. Miluše Juříčková, CSc.
2018
Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. V Brne dňa 29. 6. 2018
……………………………....
Dorota Žuchová
Poďakovanie Na tomto mieste by som sa rada poďakovala pani doc. PhDr. Miluši Juříčkové, CSc. za jej odborný dohľad pri vedení práce a cenné rady, ktoré mi pri jej spracovaní poskytla.
OBSAH ÚVOD ...... 5 1 VÝVOJ SEVERSKEJ SPOLUPRÁCE A VZNIK SEVERSKEJ RADY ...... 8 1.1 SEVERSKÁ SPOLUPRÁCA V PRIEBEHU DEJÍN ŠKANDINÁVIE ...... 8 1.2 SEVERSKÁ RADA ...... 10 1.2.1 SEVERSKÁ RADA MINISTROV ...... 14 2 OCENENIA SEVERSKEJ RADY A LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY ...... 16 2.1 LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY ...... 16 2.2 LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU .... 17 2.2.1 PREKLADATELIA A POPULARIZÁTORI SEVERSKÝCH LITERATÚR V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU ...... 24 3 SEVERSKÉ LITERATÚRY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU ...... 27 3.1 RECEPCIA SEVERSKÝCH LITERATÚR NA ÚZEMÍ ČESKA ...... 27 3.2 RECEPCIA SEVERSKÝCH LITERATÚR NA ÚZEMÍ SLOVENSKA ...... 33 ZÁVER ...... 37 RESUMÉ...... 39 BIBLIOGRAFIA ...... 40 PRIMÁRNE ZDROJE: ...... 40 SEKUNDÁRNE ZDROJE: ...... 41 INTERNETOVÉ ZDROJE: ...... 42 PRÍLOHA ...... 44
ÚVOD Spolupráca medzi severskými krajinami sa formovala dlhé roky, až napokon vykryštalizovala v podobe Severskej rady. Medzinárodná organizácia, ktorá odohráva dôležitú úlohu vo všetkých severských štátoch, má za následok nielen politickú spoluprácu, ale i kultúrnu a literárnu podporu. Výsledkom tejto činnosti je každoročné udeľovanie viacerých významných ocenení, medzi ktoré patrí aj cena za literatúru.
Literárna cena Severskej rady je hlavným predmetom mojej bakalárskej práce, čo vyplýva aj z jej názvu, ktorým je Literárna cena Severskej rady v českých a slovenských prekladoch. Dôvodom výberu práve tejto literárnej ceny je fakt, že predstavuje to najprestížnejšie literárne ocenenie, ktoré severskí spisovatelia môžu získať (odhliadnuc od Nobelovej ceny za literatúru).1 Cena je zároveň nástrojom propagácie literatúry, a závažnosť jej odovzdávania sa odzrkadľuje v následnej zahraničnej recepcii nielen diel ocenených literárnou cenou, ale i v samotnej recepcii severských literatúr. Predkladaná bakalárska práca sa recepciou severských literatúr zaoberá, a to presnejšie v českých a slovenských prekladoch s bližším zameraním sa na diela ocenené práve Literárnou cenou Severskej rady. Súčasne je mojím zámerom analyzovať priebeh vývoja prekladovej recepcie severských literatúr v Čechách a na Slovensku ako taký. Východzím bodom je pre mňa Severská rada, bez ktorej by odovzdávanie ceny nebolo možné. Po dokonalom oboznámení sa so vznikom a vývojom medzinárodnej organizácie, ktorá spája severské štáty, je mojím cieľom zmapovať už spomínanú Literárnu cenu Severskej rady, a zároveň zmapovať diela ocenené práve touto cenou. Následne sa zameriavam na popredných českých a slovenských prekladateľov zo severských literatúr, čím súčasne otváram dvere k poslednému bodu bakalárskej práce, a to k analýze a komparatistike recepcie severských literatúr na území Českej a Slovenskej republiky všeobecne. Na základe tohto postupu chcem zistiť, do akej miery sa prekladová recepcia severských literatúr zhoduje, respektíve odlišuje v dvoch pomerne veľmi blízkych a podobných krajinách, a aké okolnosti odohrali dôležitú úlohu pri ovplyvnení tohto vývoja prekladovej recepcie. V bakalárskej práci hľadám najmä kontrasty vo vývoji recepcie severských literatúr v Čechách a na Slovensku.
1 HUMPÁL, Martin – KADEČKOVÁ, Helena – PARENTE-ČAPKOVÁ, Viola: Moderní skandinávské literatury 1870–2000. Praha: Karolinum, 2006, s.455. 5
Na to, aby som vypracovala a získala odpovede ku všetkým vymedzeným bodom, čerpám z viacerých domácich i zahraničných zdrojov. Najdôležitejším primárnym zdrojom, o ktorý sa opieram, a z ktorého vychádzam, je oficiálna webová stránka spolupráce severských krajín Norden.org. Z nej som získala takmer všetky informácie, ktoré sa zaoberajú Severskou radou a Literárnou cenou Severskej rady. Okrem toho mi stránka do istej miery ponúkla historický prehľad udalostí, ktorý sa viaže k vývoju severskej spolupráce. Čo sa týka primárnych literárnych zdrojov, využívam všetky dostupné preklady ocenených diel, ktoré som zozbierala pomocou podrobného zmapovania severských recepcií v Čechách i na Slovensku. Neskôr som sa na základe vzájomných súvislostí jednotlivých prekladov zamerala na niekoľko významných prekladateľov.
K hlavným sekundárnym zdrojom, ktoré sa vyjadrujú na tému vývoja a vzniku severskej spolupráce, patrí prevažne niekoľko zahraničných odborných článkov, keďže česká a slovenská strana takmer žiadne neponúka. Výnimkou je článok Severská rada – neznáma evropská organizace? Jaroslava Knota, ale aj diplomová práca Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a její současná podoba od bývalej študentky Karlovej univerzity v Prahe, Ivy Viktorovej.
Pri analýze vývoja prekladovej recepcie severských literatúr na území Českej a Slovenskej republiky, vychádzam z podrobne vypracovaných publikácií významných nordistov. Zo slovenskej strany sú to diela Milana Žitného – Severské literatúry v slovenskej kultúre a Súradnice Severských Literatúr. Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia, zatiaľ čo na českej strane je to dielo Ondřeja Vimra s názvom Historie překladatele. Cesty skandinávských literatur do češtiny (1890–1950). Knihy prehľadne a systematicky pojednávajú a spracúvajú otázky recepcie severských literatúr, ako aj otázky problematiky translatológie. Autori M. Žitný a O. Vimr sú známymi odborníkmi v oblasti nordistiky, ktorí zužitkovali všetky svoje dlhoročné skúsenosti v podobe prínosných zdrojov, a preto boli pre mňa spomínané publikácie istým usmernením k správnemu uchopeniu témy bakalárskej práce.
Predkladaná práca pozostáva z úvodu, troch hlavných kapitol, ktoré obsahujú ďalšie podkapitoly, a záveru. Úvodná časť podáva krátku introdukciu témy a problematiky, ktorou sa bakalárska práca zaoberá. Ďalej pojednáva o významných publikáciách, ktoré využíva, a načrtáva jej základné rozčlenenie. Kapitola 1
6 sa zapodieva výhradne Severskou radou a vývojom dlhoročnej severskej spolupráce, ktorú predstavuje vo viacerých historických etapách. Ďalšia kapitola sa venuje Literárnej cene Severskej rady – jej laureátom, oceneným dielam, a českým a slovenských prekladom ocenených diel. Tretia kapitola predstavuje najdôležitejšiu časť bakalárskej práce. V nej analyzujem a porovnávam vývoj prekladovej recepcie severských literatúr v Čechách a na Slovensku, a hľadám kontrasty, ktoré z tejto analýzy a komparatistiky vychádzajú. Kapitola odpovedá na všetky kladúce otázky, a preto je ťažiskom tejto práce.
Záverečná časť ponúka výsledky analýz, odpovede ku kladúcim otázkam a bodom stanoveným na začiatku bakalárskej práce, a taktiež zhŕňa všetky získané poznatky, ku ktorým dospela.
7
1 VÝVOJ SEVERSKEJ SPOLUPRÁCE A VZNIK SEVERSKEJ RADY Vývoj severskej spolupráce prebieha na území Škandinávie už mnoho rokov. Úzke vzťahy medzi severskými krajinami možno sledovať od stredoveku, čo súvisí s faktom, že ich spája niekoľko dôležitých skutočností. V prvom rade je to geografická poloha, ktorá umožňuje krajinám veľmi blízky kontakt, s čím ďalej súvisí vzájomná podobnosť kultúr, jazykov a politiky. Okrem toho sú to spoločné dejiny Škandinávie, počas ktorých sa myšlienka integrácie severských krajín objavuje niekoľkokrát. Tá napokon nadobúda reálne kontúry v 50. rokoch 20. storočia, kedy vzniká Severská rada – orgán pre parlamentnú spoluprácu severských krajín.
V nasledujúcej kapitole sa budem zaoberať práve vývojom severskej spolupráce, ktorá vyústila v podobe Severskej rady. Mojím cieľom je podrobne popísať daný vývoj vo viacerých historických obdobiach, a poukázať na význam, ktorý severská spolupráca predstavuje. V ďalšej časti kapitoly sa zameriavam na samotnú Severskú radu. Zaoberám sa jej vznikom, pôsobením a poprednými cieľmi.
1.1 SEVERSKÁ SPOLUPRÁCA V PRIEBEHU DEJÍN ŠKANDINÁVIE Severská rada je inštitúcia, ktorá predstavuje najväčší úspech vzájomnej spolupráce severských krajín, a existuje viac ako 60 rokov. Celý proces jej založenia nebol jednoduchý, a preto trval pomerne dlhú dobu. Treba teda zdôrazniť, že vznik Severskej rady je „iba“ výsledkom a súčasťou oveľa dlhodobejšej idey spolupráce krajín severnej Európy. Pri otázke čo predchádzalo tomuto vzniku, možno konštatovať, že korene a prvé myšlienky integrácie sa objavili už počas vikingského obdobia, a preto má rozsiahlu historickú tradíciu.
Už v prvej polovici 19. storočia sa severská spolupráca prejavuje v podobe nového smeru, ktorého zrod súvisí s tým, že severské krajiny spája nielen politika, ale i jazyk a kultúra. Škandinavizmus je pojem pre hnutie, ktorého hlavnou myšlienkou bola politická, kultúrna a hospodárska jednota severských krajín Dánska, Nórka a Švédska.2 Korene tohto hnutia sa objavujú už v 18. storočí, kedy dánsky literát Henrik Sneedorf prehlásil význam politickej jednote troch severských krajín, čím vytvoril podnet k zrodu
2 DOLAN, Paul. The Nordic Council. The Western Political Quarterly [online]. 1959, 12, č. 2, s. 512. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/443986?origin=JSTOR-pdf 8
„Škandinávskej spoločnosti“. Škandinavizmus zaznamenal svoj vrchol v 30. až 40. rokoch 19. storočia, kedy sa výrazne rozšíril, a to najmä v akademických kruhoch Dánska a Švédska. K hnutiu sa okrem študentov hlásili aj významný literáti, ako napríklad Hans Christian Andersen, ktorý napísal báseň s názvom Jeg er en Skandinav (Som Škandinávcom). Tá predstavovala základ budúcej hymny zjednotenej Škandinávie. Aj napriek dlhoročným snahám o integráciu Dánska, Nórska a Švédska, založenej na spoločnom jazykovom, politickom a kultúrnom dedičstve, existovali medzi jednotlivými severskými krajinami príliš rozdielne záujmy, a preto zaznamenáva Škandinavizmus, ako politické hnutie, svoj koniec.3
Spolupráca medzi severskými krajinami však v nasledujúcich rokoch nezaniká, ale objavuje sa v rôznych podobách. V druhej polovici 19. storočia pokračuje spoluprácou vymedzenia spoločného práva a zákonov, ďalej založením Severskej poštovnej únie, ale najmä vďaka zavedeniu spoločnej menovej únie. Škandinávska menová únia (Skandinaviske myntunion) vznikla medzi Dánskom a Švédskom v máji roku 1873. Nórsko, ktoré bolo v tom čase v personálnej únii so Švédskom, k nej vstúpilo až o dva roky neskôr. Výsledkom vzniku menovej únie, bolo používanie spoločnej peňažnej jednotky, koruny (krone), založenej na systéme zlatého štandardu. V praxi to teda znamenalo, že koruny dánska, švédska a nórska mali na celom území únie voľný obeh. Systém zlatého štandardu využívali všetky tri krajiny až do vypuknutia 1. svetovej vojny. Koruna však naďalej ostáva peňažnou jednotkou Dánska, Nórska a Švédska.4
Už začiatkom 20. storočia je predstava vzájomnej severskej spolupráce široko akceptovaná a zároveň nadobúda konkrétnejšie obrysy. V roku 1907 založili poslanci všetkých severských parlamentov neformálnu súkromnú organizáciu – Severskú medziparlamentnú úniu, ktorej vznik otvára dvere podpore severskej spolupráce. Ďalšou takouto organizáciou, ktorá vznikla v roku 1919, je Severská asociácia alebo Združenie Norden (Foreningen Norden). Jedná sa o vznik severských asociácií v Nórsku, Dánsku a Švédsku, pričom neskôr sa k nim pridali aj ďalšie asociácie, a to vo Fínsku, na Faerských ostrovoch, Islande a Ålandoch. Od roku 1965 sú všetky spomínané asociácie zoskupené v Konfederácii Severských združení (Foreningene Nordens Forbund). Hlavnými cieľmi
3 BUDIL, Ivo T: Dějiny Skandinavie. Praha: Triton, 2017. s. 341. 4 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha. 9 tejto mimovládnej organizácie je podpora, posilňovanie a rozvíjanie spolupráce medzi severskými krajinami. Okrem toho podporuje kultúru a vzdelávanie, vydáva nové publikácie, odovzdáva štipendiá a zameriava sa na oblasti priemyslu, trhu práce a ochrany životného prostredia.5
Založenie severských asociácií výrazne prispelo k prehĺbeniu severských vzťahov, čo sa preukázalo v 20. až 30. rokoch minulého storočia, kedy prebehlo niekoľko oficiálnych, ale i neoficiálnych medzivládnych stretnutí. Návrh na vybudovanie stáleho medzivládneho orgánu, ktorého úlohou by bolo prehlbovanie vzájomných vzťahov, ako aj riešenie problémov a otázok, týkajúcich sa oblasti celého Severu, prišiel z dánskej strany roku 1938. Tento návrh však nebolo možné uskutočniť kvôli nesúhlasu zo strany Nórska. O niekoľko rokov neskôr prichádzajú dánski, švédski a nórski ministri spravodlivosti s novým prianím a návrhom na vybudovanie spoločného medzivládneho orgánu, ktorý by disponoval i legislatívnou právomocou. K vysloveniu návrhu došlo na spoločnom stretnutí roku 1946. Netrvalo dlho a v roku 1952 prichádza k realizácii tohto návrhu, čím vzniká Severská rada. Založenie tejto organizácie je najúspešnejším počinom vo vývoji dlhoročnej spolupráce severských krajín.6
1.2 SEVERSKÁ RADA Severská rada (nórsky Nordisk råd) je medzinárodnou parlamentárnou organizáciou štátov severnej Európy, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, a to konkrétne v roku 1952. V tomto období sa Európa ocitá v novej etape. Po nepríjemných a krvavých rokoch počas druhej svetovej vojny, sa európske štáty dostávajú z nepriaznivej situácie a snažia sa vytvoriť mier. Prvým krokom k tomuto cieľu, je vybudovanie si vzájomnej cesty k spolupráci. Výsledky idey vytvorenia mieru sa objavili už krátko po skončení vojny, a to vznikom medzinárodných organizácií, ako napríklad Organizácia Spojených národov a Rada Európy, čím sa vybudoval užší vzťah medzi svetovými a európskymi krajinami. Po príklade vzniku vyššie spomínaných medzinárodných organizácií, vznikajú s rovnakou myšlienkou i ďalšie, medzi ktoré nepochybne patrí aj Severská rada.7 Hlavným cieľom a úlohou založenia tejto organizácie
5 Ibid. 6 Ibid.; KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 67. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501 7 Om nordisk råd. Norden [online]. https://www.norden.org/da/nordisk-raad/bag-om-nordisk-raad/om- nordisk-raad [cit. 02. marec 2018]; KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 66. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501 10 bola vzájomná spolupráca parlamentov severských štátov, a s tým súvisiace prehĺbenie vzájomných vzťahov, ako aj vytvorenie novej platformy pre riešenie otázky krátkodobých či dlhodobých problémov sužujúce práve krajiny severnej Európy. Prvými členmi, ktorí sú zároveň i zakladateľmi Severskej rady, sa stávajú Dánsko, Island, Nórsko a Švédsko. Ich prvé zhromaždenie sa uskutočnilo 13. februára 1953.8 K rokovaniu a k vzájomnej spolupráci dostalo „pozvánku“ i samotné Fínsko, ktoré sa však v dôsledku tlaku zo strany vtedajšieho Sovietskeho Ruska, nemohlo zúčastniť severskej spolupráce. Tá predstavovala pre Sovietsky zväz hrozbu, keďže štáty Dánsko a Nórsko boli súčasťou organizácie NATO. Netrvalo však dlho a v roku 1955 sa Fínsko napokon stáva novým členom Severskej rady.9 V roku 1970 sa pripájajú dve autonómne územia, Faerské ostrovy a Ålandy, a v roku 1984 Grónsko.10
Mimoriadnosťou pri vzniku organizácie bolo podpísanie základnej medzinárodnej zmluvy, k čomu zvyčajne dochádza pred samotným založením medzinárodných orgánov. V tomto prípade sa tak stalo až o 10 rokov neskôr, a to 1. júla 1962, kedy vznikla tzv. Helsinská zmluva (Helsingforsaftalen), ktorá podrobne definuje charakter Severskej rady. Text zmluvy bol v nasledujúcich rokoch revidovaný niekoľkokrát – rozhodujúcim bol práve rok 1971, kedy popri Severskej rade vzniká Severská rada ministrov (Nordisk ministerråd), ako nový medzivládny orgán severskej spolupráce založený na exekutívnej báze (viz kapitolu 2.3.1.)11
Severská rada sa celkovo skladá z 87 členov, ktorí zastupujú jednotlivé parlamenty členských štátov a autonómnych území, a sú do Rady zvolení každoročne na základe nominácií politických strán. Zároveň je do Rady zvolený aj určitý počet náhradníkov, ktorých volia zákonodarné zhromaždenia. Funkčné obdobie zvolených poslancov, ako aj funkčné obdobie náhradníkov, trvá po dobu jedného roku, a teda do nových volieb. Svoje miesto pri zasadaní majú i členovia jednotlivých vlád, a to vrátane premiérov. Treba však podotknúť, že títo členovia nemajú žiadne hlasovacie práva.
8 LARSEN, Knud. Scandinavian Grass Roots: From Peace Movement to Nordic Council. Scandinavian journal of history [online]. 9, č. 2-3, s. 183. Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/03468758408579041 9 DOLAN, Paul: The Nordic Council. The Western Political Quarterly [online]. 1959, 12, č. 2, 12, s. 511–512. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/443986?origin=JSTOR-pdf 1010 Om nordisk råd. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/bag-om- nordisk-raad/om-nordisk-raad [cit. 04. marec 2018]. 11 KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 67. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501; http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/om-nordisk-ministerraad/arbeidsordning-og- styringsdokumenter/helsingforsaftalen [cit. 17. apríl 2018]; 11
Nasledujúca tabuľka zobrazuje presný počet zvolených členov na jednotlivý parlament za rok 2018.12
Štát/autonómne Národné Počet územie zhromaždenie zástupcov
Nórsko Stortinget 20
Švédsko Riksdagen 20 Fínsko Eduskunta 18 Dánsko Folketinget 16
Island Alþingi 7 Faerské ostrovy Førøya Løgting 2 Grónsko Inatsisartut 2 Ålandské ostrovy Lagtinget 2 Celkový počet 87
[Zdroj: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/bag-om-nordisk-raad/nordisk-raads- medlemmer (cit. 15. apríl 2018)]
Zloženie národných delegácií predstavuje rozloženie síl v národných parlamentoch. Zároveň však majú členovia Severskej rady možnosť vytvoriť politické strany, bez ohľadu na ich príslušnosť k národnej delegácii. Podmienkou je, aby jedna politická strana pozostávala minimálne zo štyroch členov, a zároveň mala zástupcov aspoň dvoch krajín. V súčasnosti je v Severskej rade vytvorených 5 politických strán: Strana socialistickej ľavice a Zelených (Den venstresosialistiske, grønne gruppen), Sociálni demokrati (Den sosialdemokratiske gruppen), Centristi (Midtengruppen), Konzervatívci (Den konservative gruppen), Nordická sloboda (Nordisk frihet) a niekoľko zástupcov, ktorí nezastupujú žiadnu politickú stranu, a teda sú nestranní.13
Čo sa týka organizačného hľadiska, pozostáva Severská rada z troch dôležitých orgánov: Plenárne zhromaždenie, ktoré je tvorené zo všetkých členov národných delegácií, a predstavuje reprezentatívnu funkciu. Za realizáciu tohto zhromaždenia
12 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha.
13 Ibid.; Partigrupper. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-raad/organisasjon- og-struktur/partigrupper [cit. 09. máj 2018] 12 zodpovedá Prezídium, ktoré predstavuje najvyšší rozhodovací orgán v čase medzi výročnými zhromaždeniami a zasadnutiami. Skladá sa z prezidenta14, viceprezidenta (zastupujú krajinu, v ktorej sa uskutoční riadne zasadnutie Severskej rady počas roka, v ktorom sú zvolení) a ďalších 12 členov, pričom musia byť zastúpené všetky krajiny a politické strany. Predsedníctvo medzi krajinami každoročne rotuje, a to v nasledujúcom poradí: Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko a Island. Jednotlivé výbory Severskej rady sa taktiež podieľajú na jej činnosti – zaoberajú sa všetkými politickými otázkami, s výnimkou zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Výbory sú rozdelené podľa odbornosti na: Výbor pre kultúru a vzdelávanie severského regiónu, Výbor pre udržateľnosť severského regiónu, Výbor pre rast a rozvoj severského regiónu, Výbor pre sociálne zabezpečenie severského regiónu, Kontrolný výbor a Volebný výbor.15
Zasadanie Severskej rady sa koná minimálne dvakrát do roka, a to na jeseň – Riadne zasadanie a na jar – Tematické zasadanie. O ďalšie dodatočné zhromaždenia počas roku môže požiadať Prezídium, vlády minimálne dvoch krajín alebo 25 zvolených členov Severskej rady. Jednotlivé zhromaždenia sú jedinečným priestorom pre škandinávskych politikov na riešenie rôznych dôležitých otázok, ktoré sa týkajú práve severského regiónu. Okrem zvolených členov Severskej rady sa do debát zapájajú aj ministri severských vlád, čo robí Radu osobitou oproti iným medzinárodným organizáciám. Zároveň sa v posledných rokoch mohli jednotlivých schôdzok zúčastniť aj hostia z iných medzinárodných a severských organizácií.16
Častokrát bola Severská rada v mnohých ohľadoch inšpiráciou pre vznik ďalších medziparlamentných organizácií. Medzi takéto organizácie patrí napríklad Baltské zhromaždenie (Baltic assembly), založené v roku 1991, s ktorým Severská rada úzko spolupracuje. Okrem toho sa Rada podieľa na spolupráci s ruskými, poľskými a nemeckými poslancami, čím sa potvrdzuje, že jej dosah prekračuje i samotné hranice Severu.17
14 V roku 2018 bol zvolený Nór Michael Tetzschner, predstaviteľ konzervatívnej strany. 15 KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 68–69. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501; http://www.norden.org/no/nordisk-raad/organisasjon-og-struktur [cit. 09. máj 2018] 16 KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 68. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501; Sesjoner. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-raad/sesjoner-og- moeter/nordisk-raads-sesjoner/om-nordisk-raads-sesjoner [cit. 09. máj 2018] 17 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních 13
1.2.1 SEVERSKÁ RADA MINISTROV Severská rada ministrov, založená roku 1971, je oficiálny orgán zabezpečujúci kooperáciu medzi severskými vládami. Podobne ako Severská rada pozostáva z vlád piatich severských krajín (Dánsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko a Island) a vlád troch autonómnych území (Grónsko, Faerské ostrovy a Ålandy). Aj napriek svojmu všeobecnému názvu, ktorý odkazuje na jednu radu, ide v skutočnosti o niekoľko rád zameraných na konkrétne oblasti politiky (Severská rada ministrov pre prácu, rada pre trvalo udržateľný rast, rada pre rybolov, akvakultúru, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo, rada pre rodovú rovnosť, rada pre kultúru, rada pre legislatívne záležitosti, rada pre životné prostredie a klímu, rada pre zdravotníctvo a sociálne záležitosti, rada pre vzdelanie a výskum, rada pre finančníctvo a rada pre digitalizáciu, ktorá bola zriadená na obdobie rokov 2017–2020). Zasadanie ministrov jednotlivých rád sa koná niekoľkokrát ročne. Rozhodnutia všetkých rád musia byť jednomyseľné a zároveň sú záväzné pre všetky podieľajúce sa krajiny.18
Predsedníctvo Severskej rady ministrov sa strieda medzi piatimi severskými krajinami na obdobie jedného roku, rovnako ako v prípade Severskej rady, a to v poradí: Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Island, pričom platí, že štát, ktorý zastáva túto funkciu nesmie stáť v čele Severskej rady toho istého roku. Predsedajúca krajina Rady ministrov je vždy zodpovedná za vypracovanie programu predsedníctva, na základe ktorého realizuje jeho prioritné body a usmerňuje severskú spoluprácu.19
Hlavným sídlom Severskej rady ministrov, ako aj samotnej Severskej rady, je dánska Kodaň. Na čele sekretariátu Rady ministrov stojí generálny tajomník, ktorým je od marca roku 2013 Dagfinn Høybråten. Okrem toho má Severská rada ministrov svoje kancelárie aj v Estónsku, Litve, Lotyšsku a taktiež v niekoľkých častiach Ruska. 20
studií FSV UK Praha.; http://www.norden.org/no/nordisk-raad/internasjonalt-samarbeid/internasjonalt- samarbeid [cit. 09. máj 2018] 18 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha; http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/om-nordisk-ministerraad; http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/ministerraad 19 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha; Om nordisk ministerrad. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/om-nordisk-ministerraad 20 VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha; Generalsekretaeren. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/om-nordisk-ministerraad/generalsekretaeren 14
Úzka spolupatričnosť medzi Severskou radou ministrov a Severskou radou je badateľná. V mnohých ohľadoch je však Rada ministrov v podriadenom vzťahu k Severskej rade, pretože je povinná predkladať jej návrhy a správy, a zároveň musí rešpektovať jej odporúčania. Medzi takéto správy/návrhy patrí napr. návrh rozpočtu, ktorý odovzdáva Severskej rade k vyjadreniu. Taktiež má povinnosť predložiť ročnú správu týkajúcu sa „severskej spolupráce a popisu plánov pre budúci rozvoj tejto spolupráce“21, a v neposlednom rade je to správa o opatreniach, ktorú Severskej rade musí poskytnúť vždy pred jej pravidelným zasadaním.22
Cieľom tejto kapitoly bolo predostrieť historický vývoj severskej spolupráce, a predstaviť orgán, ktorý zodpovedá tejto spolupráci dnes. Z vyššie uvedeného textu možno poznamenať, že snaha o spomínanú kooperáciu nie je výsledkom posledných pár rokov, práve naopak, možno ju pozorovať už niekoľko storočí, čo súvisí so skutočnosťou, že krajiny Severu si boli vždy veľmi blízke. Aj napriek tomu nadobúda severská spolupráca reálnejšie kontúry až začiatkom 20. storočia. V tomto období bolo možné zaznamenať viaceré pokusy o vytvorenie stálej platformy pre prehlbovanie vzájomných severských vzťahov. V skutočnosti k nej došlo až v 50. rokoch 20. storočia kedy vzniká Severská rada. Dôležitosť jej založenia a následného pôsobenia možno pozorovať od jej úplného vzniku. Cieľ zlepšovania a prehlbovania spolupráce v širokom spektre politík (vzdelávanie, sociálna oblasť, kultúra, životné prostredie a iné) je len jedným z dôkazov toho, akú dôležitú úlohu zohráva v oblasti severnej Európy. Zároveň jej vplyv prekračuje hranice Severu – spolupracuje s mnohými ďalšími krajinami Európy, čím sa opäť potvrdzuje jej obrovský význam. Možno teda skonštatovať, že Severská rada je rešpektovaná inštitúcia, ktorá je dôkazom spolupatričnosti Severského regiónu, a stala sa inšpiráciou pre ďalšie podobné orgány.
21 KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1, s. 71. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501 22 Ibid. 15
2 OCENENIA SEVERSKEJ RADY A LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY Každoročne udeľuje Severská rada niekoľko významných ocenení. V skutočnosti ide o päť tematicky zameraných cien, a to o Cenu za literatúru, Cenu za literatúru pre deti a mládež, Cenu za film, Cenu za hudbu a Cenu za životné prostredie. Udeľovanie prebieha počas pravidelného zasadnutia Severskej rady, ktoré sa koná vždy v jesennom období. Všetky zmienené ocenenia sú veľmi prestížne, čo dokazuje aj ich honorovanie odmenou 350 000 dánskych korún, a zároveň sa tešia veľkej úcte nielen zo strany laureátov a kritikov, ale aj zo strany širokej verejnosti.23
V prvej časti nasledujúcej kapitoly je mojím cieľom bližšie predstaviť jednu z týchto prestížnych ocenení, a to Literárnu cenu Severskej rady. V ďalšej časti sa sústredím na české a slovenské preklady diel ocenených touto cenou. Jednotlivé zoznamy všetkých dostupných prekladov som vyhľadala a zozbierala sama, a po ich porovnaní som dospela k viacerým dôležitým bodom. V závere kapitoly spomeniem zopár z významných osobností, ktoré sa zasluhujú o šírenie severských literatúr v českých a slovenských kruhov.
2.1 LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY Literárna cena Severskej rady (Nordisk råds litteraturpris) je jednou z piatich ocenení, ktoré udeľuje Severská rada výročne od roku 1962 za beletristické dielo napísané v jednom zo severských jazykov. Môže teda ísť o poéziu, prózu alebo drámu napísanú v jednom z piatich hlavných severských jazykov, t.j. v dánčine, nórčine, švédčine, fínčine, a islandčine, ale aj o dielo napísané v grónčine, faerčine alebo sámčine. Všetky diela musia spĺňať vysoké literárne štandardy, na základe ktorých sú následne nominované. Práve preto je toto ocenenie jedno z najprestížnejších literárnych ocenení, aké môžu severskí autori získať.24
Udeľovaniu samotnej ceny predchádza plynulý proces, ktorý spočíva v nominácii a následného výberu víťaza. Nominácie vykonávajú národné výbory, z ktorých každý má nárok vymenovať maximálny počet dvoch literárnych diel. Výber víťazného diela má ďalej pod kontrolou Severský rozhodovací výbor (Bedømmingskomiteen), ktorý sa skladá
23 Nordisk raads priser. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk- raads-priser [cit. 23. máj 2018] 24 Om litteraturprisen. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk- raads-priser/nordisk-raads-litteraturpris/om-litteraturprisen/om-litteraturprisen [cit. 23. máj 2018] 16 z dvoch členov jednotlivých severských krajín. Každý z nich musí byť odborníkom svojej národnej literatúry, a zároveň sa musí vedieť orientovať aj v literatúrach susedných krajín. Ak sú nominované diela z Faerských ostrovov, Grónska, Ålandských ostrovov alebo Laponského regiónu, tak sa k rozhodovaciemu výboru automaticky pripoja ich príslušní zástupcovia. Finálna ceremónia a samotné udelenie ceny sa odovzdáva počas výročnej schôdzi Severskej rady spolu s jej ostatnými oceneniami. Každá jedna z cien je honorovaná odmenou 350 000 dánskych korún, čo v prepočte predstavuje približnú sumu 47 000 EUR.25
Prvým nositeľom Literárnej ceny Severskej rady sa stal v roku 1962 švédsky autor Eyvind Johnson s dielom Hans nådens tid (Za čias Jeho milosti, 1977). V nasledujúcich rokoch bolo ocenených množstvo významných severských autorov, ktorí sú známy svojimi prepracovanými dielami nielen doma, ale i v zahraničí. Z nich možno spomenúť napr. Tarjei Vesaasa a Lars Saabye Christensena (Nórsko), Pera Olofa Sundmana a Ivara Lo-Johanssona (Švédsko), Klausa Rifbjerga (Dánsko), Kari Hotakainen (Fínsko), Einara Már Guðmundssona (Island) a iní. Posledným víťazom tejto ceny sa stala v roku 2017 dánska spisovateľka Kirsten Thorupová s dielom Erindring om kjærligheden (názov možno voľne preložiť ako Spomienky na lásku).26 Zoznam všetkých laureátov Literárnej ceny Severskej rady od roku 1962 až po rok 2017 možno nájsť v prílohe na konci bakalárskej práce.
Cena Severskej rady za literatúru predstavuje dôležitý nástroj propagácie škandinávskej literatúry. Cieľom jej odovzdávania je vzbudzovať silnejší záujem o severské kultúry a poukázať na významnú severskú spoluprácu. 27
2.2 LITERÁRNA CENA SEVERSKEJ RADY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU Medzi prvé české preklady diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady patrí románová trilógia s názvom Pod Severskou28 fínskeho spisovateľa Väinö Linnu.
25 Ibid. 26 Ibid.; Vinner av norsisk raads litteraturpris 2017. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads-litteraturpris/vinner-av- nordisk-raads-litteraturpris-2017 [cit. 24. máj 2018] 27 Om litteraturprisen. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk- raads-priser/nordisk-raads-litteraturpris/om-litteraturprisen/om-litteraturprisen[30. máj 2018]; Vedtekter for nordisk raads litteraturpris. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk- raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads-litteraturpris/om-litteraturprisen/vedtekter-for-nordisk-raads- litteraturpris [cit. 24. máj 2018] 28 LINNA, Väinö: Pod Severkou III. Preložil Jan Petr Velkoborský. Praha: Odeon, 1969. 17
Originálne dielo je vynikajúcim knižným spracovaním, ktoré si získalo veľkú fínsku obľubu a dnes predstavuje najslávnejšie dielo fínskej povojnovej literatúry.29 Za české preklady všetkých troch častí, ktoré vyšli v pražskom vydavateľstve Odeon už roku 1969, je zodpovedný významný prekladateľ Jan Petr Velkoborský. Roku 1972 vychádza vo vydavateľstve Odeon ďalší český preklad knihy ocenenej Severskou radou. Tentokrát ide o švédske dielo spisovateľa Pera Olofa Sundmana s názvom Let inženýra Andréeho30. O jeho preklad sa postaral český prekladateľ, pedagóg a knihovník Libor Štukavec, ktorý je i autorom knižného doslovu. V ňom komentuje samotné dielo, a to najmä jeho strohý rozprávačský štýl, ktorý je pre P. O. Sundmana charakteristický:
[...], Let inženýra Andrérho, který vyšel v roce 1967, znamená vrchol Sundmanova vyprávěčského umění také v kontextu jeho předcházejícího díla. Střízlivá věcnost a úsporný styl, jimiž se celé vyznačuje, zaujaly ovšem švédskou kritiku již dříve, hned při jeho prvotine, [...].31
O niekoľko rokov neskôr vychádza v českom preklade kniha prvého nórskeho laureáta Literárnej ceny Severskej rady – Tarjei Vesaasa – s názvom Ledový zámek32. Preklad tohto diela zhotovila Helena Kadečková, prekladateľka a dlhoročná pedagogička germanistiky a nordistiky Karlovej univerzity v Prahe. Knihu vydalo roku 1975 vydavateľstvo Mladá fronta.
Zoznam českých prekladov diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady je v roku 1977 obohatený o dielo s názvom Za časů Jeho Milosti33, ktorej autorom je švédsky spisovateľ Eyvind Johnson. Práve táto kniha sa stala historicky prvým literárnym dielom oceneným Severskou radou. Jej české vydanie vyšlo pod záštitou vydavateľstva Svoboda v preklade Radka Kejzlara.
V nasledujúcej dekáde možno sledovať odmlku vo vydávaní knižných prekladov diel ocenených cenou Severskej rady. Takýto preklad opäť evidujeme až v roku 1989. Ide o dielo faerského spisovateľa Williama Heinesena – Dobrá naděje34, ktoré do češtiny preložil významný český prekladateľ František Fröhlich. Kniha vyšla vo vydavateľstve
29 Pod Severkou. Databaze knih [online]. Dostupné z: https://www.databazeknih.cz/knihy/pod-severkou- iii-159370 [cit. 06. jún 2018] 30 SUNDMAN, Per Olof: Let inženýra Andréeho. Preložil Libor Štukavec. Praha: Odeon, 1972. 31 Op. cit., s. 374–375. 32 VESAAS, Tarjei: Ledový zámek. Preložila Helena Kadečková. Praha: Mladá fronta, 1975. 33 JOHNSON, Eyvind: Za časů Jeho Milosti. Preložil Radko Kejzlar. Praha: Svoboda, 1977. 34 HEINESEN, William: Dobrá naděje. Preložil František Fröhlich. Praha: Odeon, 1989. 18
Odeon, rovnako ako aj následný preklad z roku 1990, ktorým je Vánoční Oratorium35 švédskeho autora Görana Tunströma. O preklad tohto diela sa zaslúžila Dagmar Hartlová.
V rokoch 1997 a 2000 vychádzajú dva preklady ocenených kníh – obe z islandskej literatúry. Prvým je román s názvom Zatímco plyne noc36 (1997) spisovateľky Fríðy Á. Sígurðadóttirovej, ktorý do češtiny preložila už vyššie spomínaná Helena Kadečková. Tento román vyšiel v pražskom vydavateľstve Mladá fronta za podpory islandského fondu Fund for the Promotion of Icelandic Literature a podpory Ministerstva kultúry Českej republiky. Druhým je román Andělé všehomíra37 (2000) spisovateľa Einara Már Gudmundssona, ktorý spracúva tému šialenstva a duševne chorých. Jej český preklad, o ktorý sa pričinila Olga Maria Franzdóttirová, vyšiel vo vydavateľstve Arista, Praha. Kniha sa teší pozitívnej recenzii z pera Marty Jeřábkovej, ktorú ponúka webová stránka iLiteratura.cz.
Poloviční bratr38 je názov ďalšej knihy, ktorá vychádza roku 2004. Dej románu je zasadený do 50. a 60. rokov 20. storočia a popisuje osudy štyroch generácií jednej nórskej rodiny, a to najmä osudy dvoch nevlastných bratov Barnuma a Freda. Autorom tohto diela je spisovateľ Lars Saabye Christensen, ktorý je jedným z najpopulárnejších a najčítanejších nórskych spisovateľov súčasnosti. Do češtiny ho preložila významná česká prekladateľka Jarka Vrbová. Kniha vyšla v brnianskom vydavateľstve Doplněk s pomocou finančnej podpory nórskej nadácie NORLA (Norwegian Literature Abroad). Román Poloviční bratr bol vysoko cenený českými literárnymi kritikmi. Helena Březinová sa o ňom vyjadrila nasledovne: „Poloviční bratr končí stranou 545, označení velký román si však zaslouží nejen rozsahem. Je to próza se silným příběhem plným neotřelých myšlenek, která epickou šíří upomína třeba na Johna Irvinga.“39 I Ondřej Vimr hodnotí toto dielo veľmi pozitívne – oceňuje najmä autorov štýl rozprávania:
35 TUNSTRÖM, Göran: Vánoční Oratorium. Preložila Dagmar Hartlová. Praha: Odeon, 1990. 36 SÍGURĐADÓTTIR, Fríðy Á.: Zatímco plyne noc. Preložila Helena Kadečková. Praha: Mladá fronta, 1997. 37 GUDMUNDSSON, Einar Már: Andělé všehomíra. Preložila Olga Maria Franzdóttirová. Praha: Arista, 2000. 38 CHRISTENSEN, Lars Saabye: Poloviční bratr. Preložila Jarka Vrbová. Brno: Doplněk, 2004. 39 BŘEZINOVÁ, Helena (rec.): Christensen, Lars Saabye Poloviční bratr (in Respekt) [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/17157/christensen-lars-saabye-polovicni-bratr-in-respekt [cit. 23. jún 2018] 19
Christiansenovu vypravěčskému stylu vévodí košatá metaforika. Obrazná přirovnání se na sebe kupí, aniž to příbehu ubírá na spádu. Čtenář je unášen nekonečným proudem fantazie a vydává se až na samé konečky stále se rozplétajících nitek vzpomínek a útržků historek.40
K ďalším českým prekladom patrí román Na domácí frontě (2006) od jedného z najúspešnejších fínskych autorov Kari Hotakainena. Kniha vyšla pražským vydavateľstvom Dybbuk, a to v preklade Vladimíra Piskořa. Tomuto literárnemu dielu napísala recenziu Lenka Fárová – redaktorka a odborná asistentka fínskeho oddelenia Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe41, ktorú taktiež možno vyhľadať na webovej stránke iLiteratura.cz.
Roku 2008 vychádza vo vydavateľstve Argo, Praha, preklad knihy Syn stínu42 islandského spisovateľa Sjóna (celým menom Sigurjón Birgir Sigurðsson). Román vyšiel s podporou Fondu pre islandskú literatúru Bókmenntasjóður, a o jeho preklad a doslov sa zaslúžila česká prekladateľka Helena Březinová.
V nasledujúcom roku sa zoznam českých prekladov diel ocenených Severskou radou opäť rozrastá, a to o prvý diel trilógie nórskeho spisovateľa Jona Fosseho – Mámení43 (2009). Český preklad, ktorý napísal významný znalec nordickej literatúry Ondřej Vimr, publikovalo vydavateľstvo Pistorius & Olšanská za pomoci už predtým zmienenej nórskej nadácie NORLA. Podľa hodnotenia Barbory Grečnerovej je toto dielo „univerzálnou výpoveďou o základných hodnotách tohto sveta, o podstate ľudského bytia, o bolesti, úzkosti, strachu, smrti a láske“44.
O rok neskôr vychádzajú až dva nové preklady. Jedným z nich je zbierka poviedok s názvom Pavián45 (2010), ktorej autorkou je dánska spisovateľka Naja Maria Aidtová. Kniha vyšla s podporou programu Danish Arts Councils Commitee for Literature a programu Culture 2000 vo vydavateľstve Dauphin, Praha. Jej preklad napísala Helena Březinová. Druhým z publikácií, ktoré vyšli počas roku 2010, je fínsky
40 VIMR, Ondřej (rec.): Christensen, Lars Saabye Poloviční bratr (in Tvar) [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/17373/christensen-lars-saabye-polovicni-bratr-in-tvar [cit. 23 jún 2018] 41 Lenka Fárová. iLiteratura [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Redaktor/47/lenka-farova [cit. 21 jún 2018] 42 SJÓN: Syn stínu. Preložila Helena Březinová. Praha: Argo, 2008. 43 FOSSE, Jon: Mámení. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2009. 44 GREČNEROVÁ, Barbora (rec.): Fosse Jon Mámení [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/24965/fosse-jon-mameni [cit. 24. jún 2018] 45 AIDT, Naja Maria: Pavián. Preložila Helena Březinová. Praha: Dauphin, 2010. 20 román Očista46 (2010) napísaný z pera Sofi Oksanenovej. Český preklad Jána Petra Velkoborského vydalo pražské vydavateľstvo Odeon. Táto kniha obsahuje i doslov, ktorý napísala Lenka Fárová.
Aj v roku 2013 vychádzajú ďalšie dva preklady: Černá voda47 švédskej spisovateľky Kersti Ekmanovej a Mezi stromy islandského autora Gyrðira Elíassona. Detektívny román Černá voda v preklade Dagmar Hartlovej uviedlo vydavateľstvo Argo. Okrem toho, že kniha obsahuje doslov prekladateľky, teší sa aj finančnej podpore Švédskej umeleckej rady. Zbierka poviedok Mezi stromy48 bola preložená skupinou pražských študentov škandinavistiky – Luciou Koreckou, Markétou Podolskou, Janom Marekom Šíkom a Pavelom Vondřičkom, pod vedením ich pedagogičky a vynikajúcej prekladateľky Heleny Kadečkovej. Toto dielo bolo publikované vydavateľstvom dybbuk za pomoci podpory Islandského literárneho centra Bókmennta a podpory Ministerstva kultúry Českej republiky.
Na prelome rokov 2014–2015 sa k českému publiku dostáva preklad výboru básní švédskeho autora Tomasa Tranströmera s názvom Přijde smrt a vezme ti míry49. O tento preklad sa pričinili slovenský spisovateľ a prekladateľ Milan Richter a český básnik Vít Janota. Kniha obsahuje poznámky oboch prekladateľov a doslov Milana Richtera. Publikovaná bola vo vydavateľstve Dauphin, Praha.
V priebehu roku 2015 zaznamenávame ďalšie tri preklady – Sny Olavovi50 sú pokračovaním trilógie nórskeho spisovateľa Jona Fosseho (prvá časť Mámení, ktorá v Čechách vyšla roku 2009, je uvedená vyššie v texte). I táto druhá časť trilógie vychádza zásluhou vydavateľstva Pistorius & Olšanská, nórskej nadácie NORLA a významného českého nordistu Ondřeja Vimra. Ďalším z prekladov sa nazýva Proklínam řeku času51 (2015). Román nórskeho spisovateľa Pera Pettersona preložila do češtiny Jarka Vrbová. Kniha bola publikovaná vydavateľstvom Knižný klub, Praha. Posledným z trojice nových prekladov nesie názov Proroci z fjordu Věčnosti52 (2015). Ide o historický román
46 OKSANEN, Sofi: Očista. Preložil Jan Petr Velkoborský. Praha: Odeon, 2010. 47 EKMAN, Kerstin: Černá voda. Preložila Dagmar Hartlová. Praha: Argo, 2013. 48 ELÍASSON, Gyrðir: Mezi stromy. Preložili Lucie Korecká, Markéta Podolská, Jan Marek Šík, Pavel Vondřička. Praha: dybbuk, 2013. 49 TRANSTRÖMER, Tomas: Přijde smrt a vezme ti míry. Preložil Milan Richter, Vít Janota. Praha: Dauphin, 2014–2015. 50 FOSSE, Jon: Sny Olavovi. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2015. 51 PETTERSON, Per: Proklínam řeku času. Preložila Jarka Vrbová. Praha: Knižní klub, 2015. 52 LEINE, Kim: Proroci z fjordu Věčnosti. Preložila Magdalena Jírková. Brno: Host, 2015. 21 popisujúci stret dvoch kultúr – grónskych domorodcov a dánskych kolonistov, ktorého autorom je dánsky spisovateľ Kim Leine. Český preklad tohto diela vydalo s pomocou nadácie Danish Arts Foundation vydavateľstvo Host v preklade Magdaleny Jírkovej.
Posledným a zároveň najaktuálnejším prekladom z celého zoznamu českých prekladov diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady sa nazýva Na sklonku dne53 (2016). Je to záverečné dielo trilógie, ktorej autorom je už viackrát zmienený spisovateľ nórskeho pôvodu Jon Fosse (predchádzajúce diely Mámení (2009) a Sny Olavovi (2015) viz. vyššie). Rovnako ako aj predchádzajúce časti trilógie, i táto vyšla vydavateľstvom Pistoriu & Olšanská a pomocou nórskej nadácie NORLA v preklade Ondřeja Vimra.
Pokiaľ ide o slovenskú recepciu diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady, i tu zaznamenávame niekoľko titulov. Prvým takýmto prekladom je dielo s názvom Žena v zrkadle54. Román, ktorého autorom je fínsky spisovateľ Veijo Meri, bol publikovaný bratislavským vydavateľstvom Slovenský spisovateľ v roku 1980. Preklad tohto literárneho diela napísal Milan Žitný. Tento významný germanista a nordista sa zaslúžil aj o ďalší preklad, ktorý vyšiel len o rok neskôr. Ide o dielo dánskeho autora Klausa Rifbjerga s názvom Anna, (ja) Anna55 (1981). Knihu vydalo vydavateľstvo Smena, Bratislava.
O niekoľko rokov neskôr vychádza slovenský preklad diela švédskeho spisovateľa Eyvinda Johnsona – Za čias Jeho Milosti56, a to v zásluhe vydavateľstva Tatran a dvojice prekladateľov Jarmily Cihovej a Fedora Kiša. Tento historický román je prvým dielom oceneným Literárnou cenou Severskej rady vôbec (1962). Jeho slovenský preklad, ktorý obsahuje i autorovu záverečnú poznámku, vyšiel v roku 1986.
V roku 1996 sa slovenskému čitateľovi dostávajú až dva nové preklady. Prvým z nich je výber básní švédskeho autora Tomasa Tranströmera s názvom Básne pre živých a mŕtvych57, ktorý vychádza v košickom vydavateľstve Knižná dielňa Timoteja v preklade významného slovenského spisovateľa a prekladateľa Milana Richtera. Druhým z nich je román Stalo sa pri vode58 od švédskej autorky Kersti Ekmanovej.
53 FOSSE, Jon: Na sklonku dne. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2016. 54 MERI, Veijo: Žena v zrkadle. Preložil Milan Žitný. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1980. 55 RIFBJERG, Klaus: Anna, (ja) Anna. Preložil Milan Žitný. Bratislava: Smena, 1981. 56 JOHNSON, Eyvind: Za čias Jeho Milosti. Preložila Jarmila Cihová. Bratislava: Tatran, 1986. 57 TRANSTRÖMER, Tomas: Básne pre živých a mŕtvych. Preložil Milan Richter. Košice: Knižná dielňa Timoteja, 1996. 58 EKMAN, Kersti: Stalo sa pri vode. Preložila Jarmila Cihová. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1996. 22
O tento preklad sa pričinila už spomínaná slovenská prekladateľka Jarmila Cihová. Román publikovalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava. K ďalším prekladom diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady, o ktorý sa opätovne zaslúžila Jarmila Cihová, patrí román nórskeho spisovateľa Lars Saabye Christensena s názvom Nevlastný brat59. Kniha vyšla v roku 2004 v bratislavskom vydavateľstve Slovart. V tom istom roku je publikovaný aj jej český preklad Jarky Vrbovej, ktorý nesie názov Poloviční bratr (2004). Román recenzoval slovenský kritik Michal Schuster, ktorý vyzdvihuje autorovu schopnosť intenzívneho rozprávača:
Lars Saabye Christensen udržiava čitateľa v neustálom napätí. Čosi z budúcnosti aj prezradí, no nie dosť, aby zvedavého čitateľa len nalákal. Približne po tridsiatich stranách pravidelne dochádza k prekvapeniam, zauzleniam, riešeniam, ktoré nikdy nie sú definitívne.60
O sedem rokov neskôr vychádza preklad diela švédskej spisovateľky Sofi Oksanenovej – Očista61. Slovenský preklad diela vyšiel v rovnakom vydavateľstve ako i predchádzajúce dielo. Do slovenčiny ho preložila slovenská prekladateľka Zuzana Drábeková.
Trilógia62 (2014) je názov najaktuálnejšieho slovenského prekladu diel ocenených Severskou radou. Ide o prózy nórskeho spisovateľa Jona Fosseho – Bdenie (2007), Sny Olavove (2012) a Na sklonku dňa (2014), ktoré sú spojené v jeden komplexný súbor. O ich preklad sa zaslúžila slovenská prekladateľka a manželka samotného spisovateľa Anna Fosseová, ktorá je i autorkou doslovu diela. Trilógia vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter v Levoči. Dielo sa teší pozitívnej recenzii z pera Mira Zumríka, ktorá bola zaradená v periodiku Knižná revue 2015/08, a dnes ju možno vyhľadať na webovej stránke litcentrum.sk. M. Zumrík hodnotí:
Vydanie Fosseho Trilógie je mimoriadne záslužný počin. Vyzdvihnúť tiež treba slovenský preklad, ktorý je veľmi prirodzený, nenápadne sprístupňuje nórske reálie, pričom zachováva sugestívny a akoby mimovoľne poetický, archaizujúci a repetitívny štýl originálu,
59 CHRISTENSEN, Lars Saabye: Nevlastný brat. Preložila Jarmila Cihová. Bratislava: Slovart, 2004. 60 SCHUSTER, Michal (rec.): Nevlastný brat – Lars Saabye Christensen – Svet chce byť klamaný [online]. Dostupné z: http://www.litcentrum.sk/recenzie/nevlastny-brat-lars-saabye-christensen-svet-chce- byt-klamany [cit. 25. jún 2018] 61 OKSANEN, Sofi: Očista. Preložila Zuzana Drábeková. Bratislava: Slovart, 2011. 62 FOSSE, Jon: Trilógia. Preložila Anna Fosse. Levoča: Modrý Peter, 2014. 23 takzvanej novej nórčiny. Slovenský čitateľ má tak možnosť získať presnejšiu predstavu o rôznych podobách súčasnej nórskej prózy.63
Po dôkladnom zmapovaní všetkých dostupných prekladov diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady v Čechách i na Slovensku, možno nasledovne skonštatovať:
a) Počet prekladov v jednotlivých recepciách sa značne líši. Zatiaľ čo na českej strane evidujeme až 23 knižných prekladov, na slovenskej možno hovoriť iba o ôsmych. b) Niekoľko prekladaných titulov sa v oboch recepciách opakuje. c) Zopár z českých a slovenských prekladateľov sa zaslúžilo o viaceré preklady. Táto skutočnosť platí rovnako i pre vydavateľstvá. Veľakrát možno sledovať, že jedno vydavateľstvo publikuje viacero prekladov.
V konečnom dôsledku však treba podotknúť, že výsledný počet všetkých českých a slovenských prekladov diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady je naozaj vysoký. Za tento fakt možno vďačiť viacerým významným prekladateľom, ktorí sa zasluhujú o udržiavanie seversko-českého a seversko-slovenského kultúrneho kontaktu na vysokej úrovni.
2.2.1 PREKLADATELIA A POPULARIZÁTORI SEVERSKÝCH LITERATÚR V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU Rovnako ako v Čechách, tak i na Slovensku možno pozorovať prácu viacerých významných prekladateľov, ktorí neustále prispievajú v popularizácii severských literatúr. Ako vyšlo aj z predchádzajúcej analýzy, niekoľko z českých a slovenských prekladateľov sa zaslúžilo o viaceré než len jedno z prekladov diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady. Táto ich chvályhodná činnosť potvrdzuje to, aký veľký význam zohrávajú v danej oblasti recipovania. I nasledujúca podkapitola Prekladatelia a popularizátori severských literatúr v Čechách a na Slovensku vyzdvihuje ich prácu.
Helena Kadečková, 14. 8. 1932 Praha, je významnou českou spisovateľkou, prekladateľkou z nórčiny, dánčiny a islandčiny a vysokoškolskou pedagogičkou na Ústave germánskych štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, kde sama vyštudovala nemecký a dánsky jazyk. Neskôr vyštudovala aj islandský jazyk, a to na
63 ZUMRÍK, Miro (rec.): Trilógia – Jon Fosse [online]. Dostupné z: http://www.litcentrum.sk/recenzie/trilogia-jon-fosse [cit. 24. jún 2018] 24 univerzite v Reykjavíku. V roku 1968 získala tituly PhDr. a CSc., a v roku 1991 sa stala docentkou. Zaslúžila sa o mnohé významné publikácie a preklady severských literatúr, za ktoré získala viaceré ocenenia. Svoju pozornosť venuje i staroislandským ságam. Za obrovský prínos v rámci udržiavania česko-severských kontaktov si vyslúžila Nórsky kráľovský rád za zásluhy. Medzi jej najvýznamnejšie preklady patrí: Edda a Sága o Ynglinzích (1. vyd. 1988, 2. vyd. 2003) Snorriho Sturlusona, Kranova cukrárna (1975) Cory Sandelovej, Pan (1982) Knuta Hamsuna, Zatímco plyne noc (1997) Fríðy Á. Sígurðadóttirovej a iné. 64
Dagmar Hartlová, 24. 3. 1951 Praha, je vynikajúca česká prekladateľka a pedagogička. Vyštudovala anglický a švédsky jazyk na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde dnes pôsobí ako vyučujúca švédskej literatúry a prekladateľstva. Prekladá najmä tituly zo švédčiny a nórčiny. Pomedzi tie najdôležitejšie radíme dielo Selmy Lagerlöfovej – Podivuhodná cesta Nilse Holgerssona Švédskem (2005), knihy Astrid Lindgrenovej – Emilovy skopičiny (2003), Kluci darebáci a pes (2004), Emilovy další skopičiny (2006), Emil a Ida (2006), ale najmä dva zväzky výborov zo Strindbergového diela – Hry I (2000) a Hry II (2004), na ktorých sa podieľala spolu s ďalšími skvelými prekladateľmi.65
Jarka Vrbová, 2. 7. 1950 Praha, je ďalšou významnou popularizátorkou a prekladateľkou severských literatúr. Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudovala odbor angličtina-nórčina a v súčasnosti tam pôsobí ako externá pedagogička. Prekladá diela z anglického, ale hlavne nórskeho a švédskeho jazyka. Z nich možno spomenúť napr.: diela Josteina Gaardera – Tajemství karet (1997), Halo! Je tu někdo? (1998), Dívka s pomeranči (2004) a i., diela Lars Saabye Christensena – Poloviční bratr (2004) a Model (2006), dielo Pera Pettersona Na Sibiř (2013) a mnohé ďalšie.66
Jarmila Cihová, 6. 4. 1957 Bratislava, je významnou slovenskou prekladateľkou, ktorá sa zasluhuje o recipovanie severských literatúr na Slovensku. Vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špeciálnym zameraním na ruský, anglický a švédsky jazyk. V rokoch
64 Kadečková Helena. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/K/KadeckovaHelena.htm [25. jún 2018] 65 Hartlová Dagmar. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/H/HartlovaDagmar.htm [25. jún 2018] 66 Vrbová Jarka. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/V/VrbovaJarka.htm [25. jún 2018] 25
1982–1995 bola redaktorkou vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Dnes pôsobí ako pedagogička a prekladateľka z nórčiny, švédčiny a angličtiny. Pričinila sa o početné preklady diel severských autorov, a preto ju možno považovať za jednu z najaktívnejších slovenských prekladateľov zo severských literatúr. Z jej prekladov treba zmieniť historický román Eyvida Johnsona Za čias Jeho Milosti (1986), román Lars Saabye Christensena Nevlastný brat (2004), prózu Thorvalda Steena Ťavie oblaky (2006) a i.67
Druhá kapitola s názvom Ocenenia Severskej rady a Literárna cena Severskej rady mala za cieľ priblížiť jedno z piatich prestížnych ocenení, ktoré organizácia severskej spolupráce odovzdáva každoročne, a to Literárnu cenu Severskej rady. Jadrom tejto kapitoly predstavuje časť, ktorá sa zapodieva ocenenými dielami v českých a slovenských prekladoch. Z analýzy vzišlo viacero podstatných poznatkov, ktoré majú jednotlivé recepcie spoločné, ale i kontrastné: a) počet prekladov daných recepcií je výrazne odlišný (23 titulov na českej strane, 8 titulov na slovenskej strane), b) viaceré rovnaké tituly sú preložené v oboch jazykoch, c) niekoľkí z prekladateľov sa pričinili o viaceré preklady. Posledný z bodov súvisí so skutočnosť, že počet prekladateľov zo severských literatúr nie je taký počet ako prekladateľov z „veľkých“ svetových jazykov, a práve preto je každý jeden z nich pre naše kultúry veľmi významný. Posledná časť kapitoly s názvom Prekladatelia a popularizátori severských literatúr v Čechách a na Slovensku prezentuje iba niekoľko málo z nich. Vďaka ich aktívnej činnosti majú severské literatúry v Čechách a na Slovensku svoje stále miesto.
67 KOVAČIČOVÁ, Oľga – KUSÁ, Mária: Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočie A – K. Bratislava: VEDA, 2015, s. 161–162. 26
3 SEVERSKÉ LITERATÚRY V ČECHÁCH A NA SLOVENSKU Recepcia severských literatúr prebieha na území Česka a Slovenska už niekoľko desiatok rokov. O jej začiatkoch možno hovoriť iba ako o nepravidelnom vydávaní časopiseckých publikácií, no postupom času sa stala neoddeliteľnou súčasťou oboch spomínaných kultúr. Tretia kapitola Severské literatúry v Čechách a na Slovensku predstavuje najzávažnejšiu časť danej bakalárskej práce. Jej náplňou je zmapovať a porovnať vývoj českej a slovenskej prekladovej recepcie severských literatúr všeobecne. Pri skúmaní problematiky sa opieram o diela dvoch významných nordistov – Ondřeja Vimra a Milana Žitného.
3.1 RECEPCIA SEVERSKÝCH LITERATÚR NA ÚZEMÍ ČESKA Povedomie o severskej literatúre existuje v českom prostredí celé desaťročia. Už v 40. rokoch 19. storočia možno evidovať jej prvé rané preklady, ktoré majú niekoľko charakteristických čŕt: po prvé, ich výskyt je síce veľmi významný, ale zároveň iba zriedkavý. Po druhé, častokrát sa jedná o preklady časopisecké, po prípade javiskové, ale nie knižné. Tie sa začali hojnejšie publikovať až v neskoršom období. Po tretie, nemecká konkurencia prekladov do značnej miery ovplyvnila tú českú. Väčšina českých vzdelancov čítala po nemecky, a preto dávala prednosť prekladom z nemčiny ako z češtiny. A po štvrté, pri všetkých spomínaných bodoch zohráva dôležitú úlohu čas. I definícia prekladu ako takého sa v priebehu rokov neustále mení, a to čo bolo považované za preklad v 19. st. už dnes zaň nemusíme považovať. Rané obdobie recepcie severských literatúr na českom území (obdobie rokov 1841–1889) možno teda charakterizovať iba ako prípravné obdobie.68
Do polovice 60. rokov 19. storočia vychádzajú najmä preklady autora Hansa Ch. Andersena. Diela ostatných severských spisovateľov sa objavujú veľmi málo, mnohokrát iba časopisecky (napr. dánske stredoveké piesne o kráľovnej Dagmar). Treba však poznamenať, že tieto preklady pochádzajú z tzv. druhej ruky, a teda že boli sprostredkované z inej literatúry, a to predovšetkým z nemeckej.69
68 VIMR, Ondřej: Historie překladatele : Cesty skandinávských literatur do češtiny (1890–1950). Příbram 2014, s. 19, 31. 69 Op. cit., s. 32–33. 27
Od druhej polovice 60. rokov 19. storočia sa škandinávska literatúra objavuje v časopisoch čoraz častejšie. Preto možno skonštatovať, že vydávanie časopisov zohrávalo v recipovaní veľmi významnú úlohu. Okrem nich sa o šírenie severských literatúr postarali aj divadlá, ktoré uvádzajú prvé české a zároveň mimoriadne úspešné inscenácie nórskych spisovateľov Bjørnstjerne Bjørnsona a Henrika Ibsena.70
Knižné preklady diel severských autorov sa do českého prostredia dostávajú pozvoľne. Výnimku tvoria preklady tzv. kratochvíľnej literatúry. Ide najmä o romány švédskych autoriek Emilie Flygare-Carlénovej a Marie Sophie Schwartzovej (okrajovo aj Frederiky Bremerovej), ktoré sa v českom jazyku začínajú vyskytovať už v 2. polovici 19. storočia. Beletria bola v tomto čase vydávaná k časopisom zadarmo, čím sa vydavateľstvá snažili prilákať záujem väčšiny. Túto skutočnosť zdôrazňuje i O. Vimr: „[...], beletrie byla stále jen pragmatickým doplňkem k hlavnímu obsahu časopisu, vějičkou, na niž se vydavatel snažil přilákat co nejvíce čtenařů, kteří by si následně přečetli závažnější články sociálně-politického rázu.“71 Takúto funkciu dokonale spĺňali siahodlhé romány oboch švédskych spisovateliek. Ich prijatie však bolo ostro kritizované. České preklady, ktoré boli okrem iného sprostredkované z nemčiny, boli pokladané za chybné a zbytočné. Aj napriek tomu sa tešili obľube širokého publika, čo potvrdzoval i veľký záujem o ich vypožičiavanie. Na túto skutočnosť reagovali vydavateľstvá tým, že romány publikovali v nových reedíciách a to v niekoľkých vlnách. Zamietnuté boli v rámci cenzúry po r. 1948.72
Obrovská zmena v recepcii severských literatúr na českom území nastáva až roku 1890, kedy sa nepravidelnosť a zriedkavosť výskytu českých prekladov škandinávskej literatúry natrvalo obracia v opak. Systematickosť a silnejšie presadzovanie severských literatúr súvisí jednak s nárastom jej ponuky ako aj so „zmenou českého kultúrno- spoločenského prostredia“73. S novou generáciou sa mení i chápanie samotného prekladu. Výskyt viacerých odborníkov danej oblasti výrazne dopomohol v efektívnosti recepcie. Spomedzi najvýznamnejších treba spomenúť priekopníka Huga Kosterku, ktorý až do konca 19. storočia pôsobí ako jediný z nich. Jeho zásluhou vyšlo množstvo kvalitných prekladov diel severských autorov. Konkrétne možno hovoriť o 110 knižných
70 Op. cit., s. 34, 36. 71 Op. cit., s. 40. 72 Op. cit., s. 40–44. 73 Op. cit., s. 45. 28 tituloch, pričom viac ako 30 vyšlo v nasledujúcich reedíciách. Ďalší významní odborníci sa objavujú až začiatkom 20. storočia.74
Dôležitú úlohu pri vydávaní českých prekladov diel severských autorov zohrávala edícia s názvom Vzdělávací bibliotéka, v ktorej vydáva svoj prvý preklad i samotný Hugo Kosterka, a to drámu Bjørnstjerne Bjørnsona Nový systém (1890). Táto edícia sa pričinila o niekoľko závažných prekladov ďalších významných autorov ako napr. Arneho Gaarborga, Alexandera Kiellanda, Knuta Hamsuna, Augusta Strindberga a ďalších. V jej čele stál Karel Stanislav Sokol, ktorý bol zodpovedný nielen za jej fungovanie, ale aj za samotný výber textov k prekladu. Neskôr bol za angažovanie v procese s Omladinou odsúdený do väzenia (1893–1895). Aj napriek tomu sa vydavateľskej činnosti naďalej úspešne venoval, a to pomocou tajných listov.75
I v tomto období je nemecká konkurencia rovnako citeľná ako predtým, a preto musela Vzdělávací bibliotéka neustále sledovať jej preklady. Dôvodom tohto problému predstavuje fakt, že sa prekladali iba tie severské diela, ktoré už raz boli preložené v nemčine (aj napriek tomu, že prekladatelia často komunikovali s autormi a prekladali z originálov). Treba však poznamenať, že nemecké ponímanie severských literatúr nebolo vždy to správne. Idealizovaný obraz Škandinávie bol v nemeckom prostredí tak silno zakorenený, že ani nový prúd spoločensko-kritickej literatúry im nedokázal otvoriť oči, čo súviselo najmä s tým, že i samotné preklady jednotlivých diel boli neutralizované. Ako konkrétny príklad možno uviesť drámu nórskeho spisovateľa Henrika Ibsena – Nora (Et dukkehjem, 1879), ktorú bol autor donutený prepísať hneď po jej prvej nemeckej inscenácií (Nora neopúšťa rodinu). Neutralizovanie nemeckých prekladov sa nepáčilo ani samotným autorom. Neskôr je táto tendencia eliminovaná, a to z dvoch dôvodov: a) preklady začali kontrolovať sami autori, b) konkurencia prekladateľov narastá, čo viedlo k vzájomným upozorneniam na chyby a nesprávne preklady.76
Záujem o preklad zo škandinávskych literatúr prejavuje začiatkom 90. rokov 19. storočia viacero prekladateľov, medzi ktorých patrí napr.: Eliška Pěšková, Václav Petrů a Alois Lucek. Postavenie českého prekladateľa H. Kosterky je však nemenné. Okrem publikovania v spomínanej Vzdělávací bibliotéke, sa začína angažovať v časopise Moderní revue, popri ktorom vzniká niekoľko menších vydavateľstiev. Spomedzi nich
74 Op. cit., s. 45–47. 75 Op. cit., s.47–48. 76 Op. cit., s. 50–53 29 možno spomenúť vydavateľstvo Symposion – Knihy nové doby, ktoré založil sám Kosterka (vydal až 3 vlastné preklady). Zoznam jeho prekladovej prózy je nesmierne bohatý. Okrem nej sa venuje i prekladom škandinávskej drámy. Neskôr začína prekladať i pre väčie a zabehnuté vydavateľstvá (Šimáček, Otto). Neobmedzuje sa ani na preklady z kratochvíľnej literatúry, a to na romány švédskej spisovateľky Emilie Flygare- Carlénovej. Dalo by sa teda podotknúť, že využíval každú jednu príležitosť na prekladateľskú a publikačnú činnosť, pričom sa stihol venovať i ďalším aktivitám.77
Začiatkom 20. storočia sa začínajú objavovať noví odborníci škandinávskych literatúr, čím sa doterajšie dominantné postavenie Huga Kosterky oslabuje. Jeho prvou vážnou konkurenciou sa stal prekladateľ Hanuš Hackenschmied, ktorý debutoval s dielom Ollyho Hanssona Tři novelly (1899, Ottovo vydavateľstvo). K ďalším významným prekladateľom, ktorí prichádzajú na scénu patrí: Milada Krausová, Gustav Pallas, Emil Walter a Karol V. Rypáček. Ich nástupom sa začala prejavovať silnejšia rivalita a konkurencia, ktorá v ďalších rokoch neustále silnela vďaka dvom skutočnostiam: a) recepcia severských literatúr bola obľúbenejšia – zažívala obrovský rozmach, b) väčšina významných a veľkých autorov Škandinávie mizne, čo viedlo k vydávaniu reedícií alebo nových prekladov kníh, ktoré boli českému publiku dávno známe. Najväčší záujem bolo o diela Selmy Lagerlöfovej, ktorej na českom území vyšlo až 21 titulov. Jej diela boli častokrát vydávané vo viacerých prekladoch naraz, čo zapríčinilo niekoľko odlišných verzií toho istého titulu (napr. Podivuhodná cesta Nilse Holgerssona Švédskem, Gösta Berling – oba tituly vyšli až v troch rozdielnych prekladoch). Takýto prekladový zmätok možno sledovať pri dielach viacerých autorov, čo vedie i k prvým debatám o kvalite jednotlivých prekladov a taktiež sa začínajú prejavovať „dôsledky absencie medzinárodného autorsko-právneho rámca, ktorý by usmernil vydavateľov pri preberaní cudzej literatúry (Rakúsko-Uhorsko sa k Bernskej dohode o ochrane literárnych a umeleckých diel nikdy nepridala)“78.79
Recepciu severských literatúr v českom prostredí výrazne ovplyvnila prvá svetová vojna, a to k horšiemu. Činnosť viacerých prekladateľov je pozastavená a zaniká
77 Op. cit., s. 57–61. 78 Op. cit., s. 23. 79 Op. cit., s. 61–74 30 i veľký počet vydavateľstiev. Prežívajú to iba väčšie nakladateľské podniky, ktoré však zaznamenávajú nízku publikačnú činnosť.80
V medzivojnovom období možno sledovať profesionalizáciu v prekladateľskom i publikačnom procese. Úspech viacerých komerčných vydavateľských podnikov viedol k zvýšenému tlaku na iné podniky, ktorých cieľom nebol v zisku, ale vo vydávaní kvalitných titulov. Nápor bol však v mnohých prípadoch taký silný, že mu podľahla väčšina vydavateľstiev. Riešenie tejto situácie spočívalo v skvalitnení výberu diel, ale aj ich samotného spracovania. Týmto spôsobom boli prekladatelia ukrátení o možnosť rozhodovania jednak vo výbere, jednak v konečnej úprave prekladaných titulov. Profesionalizáciu možno sledovať v úprave obsahu zmlúv a v utvorení nových noriem (lexikálno-gramatických a štylistických), ktoré museli prekladatelia jasne dodržovať. Práca dovtedy jednej osoby sa rozčlenila medzi niekoľko jednotlivcov: redaktori, ktorých úloha spočívala vo výbere diel. Ani tí sa však neorientovali vo všetkých odvetviach literatúry, a preto sa zaviedla Inštitúcia lektorských posudkov, ktorá mala redaktorom pomôcť pri ich konečnom výbere. K najvýznamnejším lektorom a redaktorom škandinávskych literatúr patrili: Emil Walter, Jiřina Vrtišová a Gustav Pallas.81
Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá sa postarala o propagovanie severských literatúr bol v tomto období spisovateľ a redaktor Josef Knap. Stal sa vplyvným a uznávaným redaktorom Topičovho vydavateľstva, v ktorom sa výrazne pričinil o recipovanie škandinávskych literatúr. Vážili si ho viacerí českí prekladatelia, ktorí s ním nadviazali i pracovne. Ide najmä o Emila Waltera, Karla Rypáčka, Huga Kosterku, Máriu Polívkovú a Ninu Neumannovú-Neklanovú. Okrem českých prekladateľov sa okolo neho zoskupili aj dvaja Nóri – Olav Rytter a Inge Krokann, s ktorými udržiaval veľmi blízke kontakty.82
Medzivojnové obdobie je teda poznačené jednak radikálnou profesionalizáciou a formálnymi zmluvami, jednak sieťou priateľstiev a neformálnych zmlúv. Ako píše Ondřej Vimr:
Hlavním hybatelem české recepce skandinávské literatury však byla síť přátel. Díky ní byly všechny ústupky z osobního vlivu a prestiže snesitelnější. Musel to být zvláštní pocit pro
80 Op. cit., s. 75–76. 81 Op. cit., s. 77–95. 82 Op. cit., s. 96–99. 31
Huga Kosterku, jemuž ještě v devadesátých letech běhal mráz po zádech při pomyšlení na to, jak se mu daří objevovat zemi neznámou a směle uvádět skvosty skandinávské literatury do českého prostředí. Ve třicátých letech se jako překladatelský nestor, jenž měl šedesátku dávno za sebou, najednou pod tlakem nové situace musel podvolovat podstatně mladším kolegům, kteří – jak by se na první pohled mohlo zdát – ho využívali jako překladatelského nádeníka. Kosterku, jenž byl kdysi zvyklý pracovat na vlastní pěst, však nepochybně těšilo vědomí, že se pohybuje ve skupině lidí, kteří s ním sdílejí zálibu ve skandinávské literatuře a mají tentýž cíl: zprostředkovat českému čtenáři to nejlepší z ní v co nevyšší kvalitě.83
V 30. rokoch 20. storočia sa postavenie prekladu a prekladateľa opäť mení, a to v nástroj kultúrnej diplomacie. Hlavným prekladateľom-diplomatom sa stáva český prekladateľ Emil Walter, ktorý od roku 1920 pôsobí na veľvyslanectve v Kodani, a o niečo neskôr v „kultúrnom a diplomatickom centre Škandinávie“84 – Štokholme. Toto obdobie prináša okrem iného i viaceré dohody o kultúrnej spolupráci. Československo podpisuje takúto dohodu so Švédskom, Nórsko a Dánskom v rokoch 1936 a 1937. Ich jediným citeľným prínosom boli iba propagačné akcie, ku ktorým dochádzalo v rámci recipročných návštev.85
V medzivojnovom období má na postavenie prekladu a prekladateľa silný vplyv politika. Opakuje sa situácia charakteristická po 1. svetovej vojne, kedy je prekladateľ ukrátený o možnosť rozhodovania, čím je obmedzený iba na samotný preklad. V takomto procese zohrávali častokrát dôležitejšiu úlohu redaktori, lektori a vydavatelia, než samotní prekladatelia (napr. Jiřina Vrtišová, Nina Neumannová-Neklanová a Gustav Pallas, ale aj mladšia generácia – Jan Rak a Břetislav Mencák). Nakoniec aj oni po roku 1948 strácajú svoje silné postavenie. Prekladateľ začína absentovať, čo výrazne ovplyvňuje sila štátnej moci, kultúrna politika a ideológia. Vydavateľská činnosť podlieha štátnej kontrole, čo neskôr vyústilo v samotnú cenzúru diel. Hlavnú propagáciu tvoria preklady predovšetkým sovietskych spisovateľov. Novou úlohou lektorských posudkov je hodnotenie autora ako politickej osobnosti. Preto sa zo škandinávskej literatúry vydávajú diela iba dvoch autorov – a to Martina Andersena Nexøa a Halldóra Laxnessa. Táto skutočnosť vedie k výraznému poklesu prekladateľskej činnosti zo severských literatúr, čo súvisí s tým, že množstvo českých prekladateľov sa na istý čas odmlčalo, emigrovalo (Marie Jensen-Rádlová a Emil Walter), alebo umrelo (Hugo
83 Op. cit., s. 99–100. 84 Op. cit., s. 104. 85 Op. cit., s. 104–117. 32
Kosterka). Iba malá časť sa podvolila režimu a vydávala tzv. konformnú literatúru (Jan Rak a Oldřich Liška). Rok 1950 neprináša ani jeden preklad. K uvoľneniu prišlo až v polovici 50. rokoch 20. storočia (smrť Stalina a Gottwalda, XX. zjazd KSSZ). Početný nárast prekladov, ktorý bolo možné zaznamenať v rokoch 1890–1950, sa už nikdy neopakuje. Výnimku tvorí žáner severskej detektívnej literatúry.86
3.2 RECEPCIA SEVERSKÝCH LITERATÚR NA ÚZEMÍ SLOVENSKA Čo sa týka recepcie severských literatúr na Slovensku, i tu možno zaznamenať výraznú prekladateľskú činnosť viacerých osobností. Prvé seversko-slovenské kontakty sa prejavujú v rokoch 1880–1918, kedy príbuznosť jednotlivých prostredí zohrávala v recipovaní dôležitú úlohu. Vyzdvihnúť treba najmä blízke kontakty slovenských a švédskych evanjelikov, ktoré dopomáhali recepcii škandinávskych literatúr. Už koncom 19. storočia možno sledovať prvé rané preklady severských autorov. Treba však poznamenať, že ide o preklady časopisecké, ktoré sa vydávali veľmi nepravidelne a sporadicky. Okrem toho sa slovenskí čitatelia stretávajú s veľkým počtom nemeckých a českých prekladov diel severských literatúr. Išlo o prvé ukážky spisovateľov Bjørnstjerne Bjørnsona, Henrika Ibsena, Augusta Strindberga, Selmy Lagerlöfovej a iných. Spomedzi nich zohrával významnú úlohu najmä nórsky spisovateľ Bjørnstjerne Bjørnson, ktorý sa v počiatkoch 20. storočia výrazne angažoval v boji proti utláčaniu malých národov. Postavil sa aj za samotných Slovákov, čím si získal ich obrovský obdiv a čitateľský úspech.87 Vďaku za jeho vystupovanie mu vyjadrili Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Roy, Ladislav Lajčiak, Milan Rúfus a iní.88 Jeho poviedky sa na Slovensku vydávali časopisecky už pred 1. svetovou vojnou. K prvým knižným prekladom, ktoré nenechali na seba dlho čakať patrili poviedky: Arne (1907), Rybárča (1908), Dom na úslní (1908) a Synnöve Solbakken (1908). 89
Začiatkom 20. storočia sa okrem časopiseckých publikácií začínajú objavovať i prvé knižné preklady. Ide o diela takmer všetkých popredných autorov severských literatúr svojej doby, ktoré však pochádzajú z českej recepcie. Výskyt obrovského
86 Op. cit., s. 30, 122, 157–162. 87 ŽITNÝ, Milan: Severské literatúry v slovenskej kultúre. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2012, s. 13–16. 88 ŽITNÝ, Milan: Súradnice severských literatúr : Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2013, s. 22. 89 ŽITNÝ, Milan: Severské literatúry v slovenskej kultúre. s. 14. 33 množstva vydavateľstiev na českom území viedlo k viacerých verziám jedného a toho istého titulu. Spomedzi nich možno zmieniť najmä diela Gösta Berling (1914) a Podivuhodná cesta Nilsa Holgerssona Švédskem (1913) autorky Selmy Lagerlöfovej, ktoré vyšli v minimálne troch rozličných verziách. K popredným prekladateľom patrí predovšetkým Karol V. Rypáček, ktorý prekladal nielen v Čechách, ale aj na Slovensku.90
Po tomto tzv. prípravnom období prichádza ďalšie, ktoré sa vyznačuje kultúrno- politickou zmenou prostredia. V období rokov 1918–1948 vychádzajú prvé slovenské preklady kníh severských autorov – dielo Legendy od spisovateľky S. Lagerlöfovej vychádza už r. 1925.91 Záujem o tituly švédskej autorky je mimoriadne veľký. Roku 1929 vyšlo jej dielo Legendy o Kristu.92 Dané obdobie však zaznamenáva silnú absenciu slovenských prekladateľov. Okrem Vladimíra Hurbana nemožno menovať žiadnych ďalších. Celkovú situáciu mení až príchod českého prekladateľa Karla V. Rypáčka, ktorého zásluhou vyšlo v slovenskom preklade až takmer 20 severských titulov (nie je však jasné či išlo o preklady nové alebo o preklady z tzv. druhej ruky – češtiny). Medzi najvýznamnejšie patrí román Gösta Berling (1941), trilógia o Löwensköldovcoch (1943) a Zázračné dobrodružstvá Nilsa Holgerssona (1947) Selmy Lagerlöfovej. Český preklad posledného spomínaného diela vyšiel už roku 1913, čo teda dosviedča výrazný nedostatok prekladateľov na slovenskom literárnom trhu. Karol V. Rypáček sa okrem slovenského prekladu neustále venuje i prekladu českému, kde súperí s ďalšími významnými osobnosťami – Emilom Walterom a Hugom Kosterkom. Na Slovensku je až do polovice 50. rokov 20. storočia jediným, ktorý sa zasluhuje o recipovanie severských literatúr. O nedlho na to sa k nemu pridali Gustáv Viktory a Jaroslav Kaňa.93
Výrazné recipovanie severských literatúr na slovenskom území možno sledovať aj v rokoch 1939–1945. Dôkazom sú literárne kritiky z rôznych periodík, napísané Alexandrom Matuškom, Jozefom Felixom, Michalom Chorváthom a iných. V rokoch 1945–1948 vyšlo ročne v priemere až 10 titulov.94
V neskoršom období, a to najmä po roku 1948 dochádza v dôsledku stalinizmu k výraznému poklesu recipovania. V roku 1949 boli preložené iba tri tituly, v roku 1950
90 Op. cit., s. 16. 91 Ibid. 92 ŽITNÝ, Milan: Súradnice severských literatúr : Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia. s. 27. 93 ŽITNÝ, Milan: Severské literatúry v slovenskej kultúre. s. 16–18. 94 Op. cit., s. 18, 24. 34 už iba dva a rok 1951 zaznamenáva iba jeden titul. Prestávajú sa prekladať významný severskí autori ako S. Lagerlöfová, A. Strindberg, K. Hamsun a iní, pričom sa začínajú publikovať mená ako M. A. Nexø, J. Fridegård a S. Lindmanová. Roky 1952 a 1953 neprinášajú ani jeden preklad zo severských literatúr. Orientácia smeruje najmä na spisovateľov ruskej a sovietskej literatúry. Nové obdobie teda znamenalo pre recepciu severských literatúr na dlhé roky radikálny koniec.95
K uvoľneniu režimu dochádza až po XX. zjazde KSSZ roku 1956, kedy sa opäť začínajú publikovať diela už predtým známych spisovateľov, a to najmä dielo S. Lagerlöfovej. Svoje silné postavenie v slovenskom prostredí však severské literatúry stratili nadobro. Prekladatelia i napriek obrovských snahám nedokázali nadviazať na ich popularitu, ktorú dosiahli v predchádzajúcom období. Aj samotní kritici o nich prestali písať. Takéto negatívne faktory ovplyvnili recepciu severských autorov do takej miery, že ich dnešné prekladanie je opätovne sporadické a nepravidelné.96
Aj napriek tomu je recepcia severských literatúr pre slovenské prostredie veľmi dôležitá, a dodnes má svojich príjemcov. Úspechy žnú najmä preklady detskej literatúry, v ktorých dominujú prekladateľky Astrid Lindgrenová a Tove Janssonová, ale aj preklady žánru detektívnej literatúry. Po staršej generácii prekladateľov (Milan Richter, Peter Kerlík, Andrej Rády, Milan Žitný, Jarmila Cihová a i.) nastupuje nová: Katarína Motyková, Petra Mikulášová, Miloš Švantner, Eva Bubnášová, Alexandra Debnárová, Anna Fosse a iní. Osobitnú zásluhu majú prekladatelia, ktorí sa zasluhujú o recipovanie fínskej literatúry: Veronika Babjaková, Ivana Donovalová, Ján Keresty, ale hlavne Zuzana Drábeková. K recepcii do značnej miery prispieva i inscenovanie viacerých severských drám.97
Úlohou poslednej kapitoly bolo zmapovať a následne porovnať prekladovú recepciu diel severských literatúr v Čechách a na Slovensku. Z daného rozboru jednotlivých recepcií možno podotknúť, že aj napriek dvom (do istej miery) rozdielnym prostrediam, má recipovanie veľmi podobné, niekedy až rovnaké črty. Rané obdobie prekladov je na oboch stranách identické (keďže slovenská recepcia čerpá z tej českej). Publikácie sú sprostredkované z nemeckej literatúry, vychádzajú zriedkavo
95 Ibid. 96 Op. cit., s. 19, 28. 97 ŽITNÝ, Milan: Súradnice severských literatúr : Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia. s. 29–31. 35 a nesystematicky, mnohokrát majú časopiseckú podobu. Následné obdobie prináša českým i slovenským čitateľom prvé knižné preklady, a prejavuje sa veľký záujem o preklad titulov švédskej spisovateľky Selmy Lagerlöfovej. Zároveň tu možno sledovať i prvý markantný kontrast v jednotlivých recepciách, ktorý spočíval vo výraznej odchýlke počtu prekladateľov. Zatiaľ čo v českom prostredí figurujú viaceré významné mená ako Hugo Kosterka, Emil Walter a Karol V. Rypáček, v slovenskom prostredí je osamelým bežcom posledný zo spomínanej trojice – K. V. Rypáček. Situáciu prekladu intenzívne ovplyvnilo obdobie po roku 1948, kedy stalinistický režim prináša do oboch knižníc silný vplyv, ktorý vyústil k prepadu publikovania a cenzúre. „Odmäk“ sledujeme až v 50. rokoch 20. storočia, no postavenie severských literatúr ostáva naďalej oslabené.
Na záver treba spomenúť, že recepcia severských literatúr na území Česka zobrazuje i vývoj postavenia samotného prekladu a prekladateľa v jednotlivých etapách.
36
ZÁVER Predkladaná bakalárska práca s názvom Literárna cena Severskej rady v českých a slovenských prekladoch sa centralizuje na prostredie dvoch krajín – Česka a Slovenska. Objektom jej skúmania bola recepcia severských literatúr v oboch spomínaných prostrediach so zreteľom na preklady diel ocenených Literárnou cenou Severskej rady. Cieľom bolo a) analyzovať a paralelizovať jednotlivé recepcie, b) spozorovať okolnosti, ktoré ich značne ovplyvnili.
Východiskovým bodom pri skúmaní predstavuje Severská rada. Inštitúcia, ktorej úlohou je podporovať a prehlbovať vzájomú spoluprácu medzi severskými krajinami, je zodpovedná aj za samotné vydávanie viacerých významných cien. Medzi ne patrí i Literárna cena Severskej rady, ktorá reprezentuje jedno z najprestížnejších severských literárnych ocenení a zároveň predstavuje dôležitý nástroj propagovania severských literatúr. Diela ocenené touto cenou sa s úspechom objavujú i v zahraničných recepciách. Vynimkou nie je ani tá česká a slovenská. Pri ich analýze dochádza k viacerým závažným poznatkom, ktoré zobrazujú ich totožné i kontrastné črty:
počet prekladov daných recepcií je v značnej miere odchylný (23 titulov – česká strana, 8 titulov – slovenská strana); v oboch recepciách sa objavujú preklady tých istých titulov; niekoľko prekladateľov sa pričinilo na vytvorení viacerých prekladov.
Aj napriek výraznej odchýlke v počtoch preložených diel, možno dané recepcie hodnotiť kladne. Vyzdvihnúť treba najmä prácu jednotlivých českých a slovenských prekladateľov, bez ktorých by sa tieto významné diela severských autorov inak nedostali do rúk čitateľov.
Pokiaľ ide o recepciu severských literatúr ako takých, i tu je možné sledovať niekoľko paralel a kontrastov. Ako české, tak i slovenské recipovanie severských literatúr sa delí na niekoľko období. Prvé tzv. rané obdobie prekladov, ktoré trvá od polovice 19. storočia až do začiatku 20. storočia, je na oboch územiach rovnaké, a to najmä z dôvodu, že slovenská recepcia vychádzala v mnohých ohľadoch z tej českej. V tomto období vychádzajú preklady severských autorov sprostredkovane, sporadicky a častokrát iba v časopiseckej podobe. S ďalším obdobím prichádzajú prvé knižné preklady diel. Výrazným kontrastom, ktorý sa v tejto etape silno prejavuje, je absencia slovenských prekladateľov. Zatiaľ čo na českom území možno sledovať prácu viacerých aktérov, na 37 slovenskej cenzúru viacerých severských autorov, preto sa českí i slovenskí prekladatelia odmlčali na dlhú dobu. Uvoľnenie režimu prichádza až v 50. rokoch 20. storočia.
Z analýzy možno skonštatovať, že recepcia severských literatúr v Čechách a na Slovensku prebiehala až na pár odchýliek identicky. Tento fakt súvisí s výraznou príbuznosťou krajín, ktoré majú i spoločné dejiny.
38
RESUMÉ Bacheloroppgaven med tittelen Nordisk Råds litteraturpris i tsjekkiske og slovakiske oversettelser fokuseres på den litterære mottakelsen av den nordiske litteraturen i to land – Tsjekkia og Slovakia, med hensyn til oversettelser av verk som fikk Nordisk Råds litteraturpris. Det første målet med denne bacheloroppgaven var å analysere og sammenligne de to nevnte mottakelsene. Det andre målet var å observere de omstendighetene som har vesentlig påvirket dem.
Jeg begynner med det første kapittelet som handler først og fremst om nordisk samarbeid. Det beskriver jeg i mange historiske stadier fra de første tankene til fremveksten av Nordisk Råd selv. Denne institusjonen som fremmer og utdyper gjensidig samarbeid mellom nordiske land, er også ansvarlig for å utstede flere betydelige priser, inkludert Nordisk Råds litteraturpris. Om den snakker jeg i det andre kapittelet. Blant annet nevner jeg prisvinnere og alle de tsjekkiske og slovakiske oversetttelsene av de bøkene som fikk literaturprisen. Så analyserer jeg de to mottakelsene hvor jeg finner deres identiske, men også kontrasterende trekk. Den tsjekkiske litterære mottakelsen viser et større antall oversatte verk enn den slovakiske. Tsjekkiske oversettelser er opptil 23 mens slovakiske er bare 8. Det viser seg også at i begge to mottakelsene ar oversatt de samme titlene. Sist men ikke minst må jeg nevne at flere slovakiske og tsjekkiske oversettere har gjort flere oversettelser. Det kan være knyttet til det faktum at antall oversettere fra den nordiske literaturen ikke er så store som oversettere fra andre verdens språk. Derfor er hver av den svært viktig for våre kulturer.
I det tredje og samtidig siste kapittelet analyserer jeg den tsjekkiske og slovakiske mottakelsen av den nordiske litteraturen generell. Analysen viser at det var flere omstendighetene som spilte viktige roller i oversettelse. Jeg kan nevne for eksempel censurperioden som sterkt påvirket de enkelte littelære mottakelsene. Når det gjelder å sammenligne de to mottakelsene selv, må jeg si at de gikk ganske på samme måte. Det kan hevdes at mottakelsen av den nordiske litteraturen fant sted i begge to land.
39
BIBLIOGRAFIA
PRIMÁRNE ZDROJE: AIDT, Naja Maria: Pavián. Preložila Helena Březinová. Praha: Dauphin, 2010. ISBN 978-80-7272-228-0.
CHRISTENSEN, Lars Saabye: Poloviční bratr. Preložila Jarka Vrbová. Brno: Doplněk, 2004. ISBN 80-7239-170-4.
EKMAN, Kerstin: Černá voda. Preložila Dagmar Hartlová. Praha: Argo, 2013. ISBN 978-80-257-0968-9.
EKMAN, Kersti: Stalo sa pri vode. Preložila Jarmila Cihová. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1996. ISBN 80-220-0698.
ELÍASSON, Gyrðir: Mezi stromy. Preložili Lucie Korecká, Markéta Podolská, Jan Marek Šík, Pavel Vondřička. Praha: dybbuk, 2013. ISBN 978-80-7438-093-8.
FOSSE, Jon: Mámení. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2009. ISBN 978-80-87053-31-7.
FOSSE, Jon: Na sklonku dne. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2016. ISBN 978-80-87855-61-4.
FOSSE, Jon: Sny Olavovi. Preložil Ondřej Vimr. Příbram: Pistorius & Olšanská, 2015. ISBN 978-80-87855-33-1.
FOSSE, Jon: Trilógia. Preložila Anna Fosse. Levoča: Modrý Peter, 2014. ISBN 978-80- 89545-33-9.
GUDMUNDSSON, Einar Már: Andělé všehomíra. Preložila Olga Maria Franzdóttirová. Praha: Arista, 2000. ISBN 80-86410-00-5.
HEINESEN, William: Dobrá naděje. Preložil František Fröhlich. Praha: Odeon, 1989. ISBN 80-207-0840-5.
JOHNSON, Eyvind: Za časů Jeho Milosti. Preložil Radko Kejzlar. Praha: Svoboda, 1977. ISBN 25-077-77.
JOHNSON, Eyvind: Za čias Jeho Milosti. Preložila Jarmila Cihová. Bratislava: Tatran, 1986. ISBN 61-814-86.
LEINE, Kim: Proroci z fjordu Věčnosti. Preložila Magdalena Jírková. Brno: Host, 2015. ISBN 978-80-7491-416-4.
LINNA, Väinö: Pod Severkou III. Preložil Jan Petr Velkoborský. Praha: Odeon, 1969. ISBN 01-107-69.
40
MERI, Veijo: Žena v zrkadle. Preložil Milan Žitný. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1980. ISBN 13-72-089-80. OKSANEN, Sofi: Očista. Preložila Zuzana Drábeková. Bratislava: Slovart, 2011. ISBN 978-80-8085-944-2.
OKSANEN, Sofi: Očista. Preložil Jan Petr Velkoborský. Praha: Odeon, 2010. ISBN 978-80-207-1319-3.
PETTERSON, Per: Proklínam řeku času. Preložila Jarka Vrbová. Praha: Knižní klub, 2015. ISBN 978-80-242-4972-8.
RIFBJERG, Klaus: Anna, (ja) Anna. Preložil Milan Žitný. Bratislava: Smena, 1981. ISBN 73-040-81.
SÍGURĐADÓTTIR, Fríðy Á.: Zatímco plyne noc. Preložila Helena Kadečková. Praha: Mladá fronta, 1997. ISBN 80-204-0688-3.
SJÓN: Syn stínu. Preložila Helena Březinová. Praha: Argo, 2008. ISBN 978-80-7203- 995-1.
SUNDMAN, Per Olof: Let inženýra Andréeho. Preložil Libor Štukavec. Praha: Odeon, 1972. ISBN 01-097-72.
TRANSTRÖMER, Tomas: Básne pre živých a mŕtvych. Preložil Milan Richter. Košice: Knižná dielňa Timoteja, 1996. ISBN 80-967294-3-8.
TRANSTRÖMER, Tomas: Přijde smrt a vezme ti míry. Preložil Milan Richter, Vít Janota. Praha: Dauphin, 2014–2015. ISBN 978-80-7272-481-9.
TUNSTRÖM, Göran: Vánoční Oratorium. Preložila Dagmar Hartlová. Praha: Odeon, 1990. ISBN 80-207-0158-3.
VESAAS, Tarjei: Ledový zámek. Preložila Helena Kadečková. Praha: Mladá fronta, 1975. ISBN 23-075-75.
SEKUNDÁRNE ZDROJE:
BŘEZINOVÁ, Helena (rec.): Christensen, Lars Saabye Poloviční bratr (in Respekt) [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/17157/christensen-lars-saabye- polovicni-bratr-in-respekt
BUDIL, Ivo T: Dějiny Skandinavie. Praha: Triton, 2017. ISBN 978-80-7553-228-2.
DOLAN, Paul. The Nordic Council. The Western Political Quarterly [online]. 1959, 12, č. 2. Dostupné z: http://www.jstor.org/stable/443986?origin=JSTOR-pdf
41
GREČNEROVÁ, Barbora (rec.): Fosse Jon Mámení [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/24965/fosse-jon-mameni
HUMPÁL, Martin – KADEČKOVÁ, Helena – PARENTE-ČAPKOVÁ, Viola: Moderní skandinávské literatury 1870–2000. Praha: Karolinum, 2006. ISBN 80-246- 1174-0.
KNOT, Jaroslav. Severská rada – neznámá evropská organizace?. Časopis pro právní vědu a praxi [online]. 2002, 10, č. 1. Dostupné z: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8348/7501
KOVAČIČOVÁ, Oľga – KUSÁ, Mária: Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočie A – K. Bratislava: VEDA, 2015. ISBN 978-80-224-1428-9.
LARSEN, Knud. Scandinavian Grass Roots: From Peace Movement to Nordic Council. Scandinavian journal of history [online]. 9, č. 2-3. Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/03468758408579041
SCHUSTER, Michal (rec.): Nevlastný brat – Lars Saabye Christensen – Svet chce byť klamaný [online]. Dostupné z: http://www.litcentrum.sk/recenzie/nevlastny-brat-lars- saabye-christensen-svet-chce-byt-klamany
VIKTOROVÁ, Iva: Severská spolupráce. Její proměny ve druhé polovině 20. století a současná podoba. Diplomová práca 2008. Vedúci práce: prof. PhDr. Lenka Rovná, CSc. Institut mezinárodních studií FSV UK Praha.
VIMR, Ondřej: Historie překladatele : Cesty skandinávských literatur do češtiny (1890–1950). Příbram: Pistorius & Olšanská, 2014. ISBN 978-80-87855-14-0.
VIMR, Ondřej (rec.): Christensen, Lars Saabye Poloviční bratr (in Tvar) [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Clanek/17373/christensen-lars-saabye-polovicni- bratr-in-tvar
ZUMRÍK, Miro (rec.): Trilógia – Jon Fosse [online]. Dostupné z: http://www.litcentrum.sk/recenzie/trilogia-jon-fosse
ŽITNÝ, Milan: Severské literatúry v slovenskej kultúre. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2012. ISBN 978-80-89607-04-4.
ŽITNÝ, Milan: Súradnice severských literatúr : Konštituovanie severských literatúr, ich medziliterárne súvislosti a slovenská recepcia. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV, 2013. ISBN 978-80-89607-03-7.
INTERNETOVÉ ZDROJE:
Om nordisk råd. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk- raad/bag-om-nordisk-raad/om-nordisk-raad
42
Partigrupper. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk- raad/organisasjon-og-struktur/partigrupper
Om nordisk raads sesjoner. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-raad/sesjoner-og-moeter/nordisk-raads-sesjoner/om- nordisk-raads-sesjoner
Om nordisk ministerrad. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk-ministerraad/om-nordisk-ministerraad
Generalsekretaeren. Norden [online]. Dostupné z: http://www.norden.org/no/nordisk- ministerraad/om-nordisk-ministerraad/generalsekretaeren Nordisk raads priser. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk- raad/nordisk-raads-priser
Om litteraturprisen. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk- raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads-litteraturpris/om-litteraturprisen/om- litteraturprisen
Vinner av norsisk raads litteraturpris 2017. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads- litteraturpris/vinner-av-nordisk-raads-litteraturpris-2017
Vedtekter for nordisk raads litteraturpris. Norden [online]. Dostupné z: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads- litteraturpris/om-litteraturprisen/vedtekter-for-nordisk-raads-litteraturpris
Pod Severkou. Databaze knih [online]. Dostupné z: https://www.databazeknih.cz/knihy/pod-severkou-iii-159370
Lenka Fárová. iLiteratura [online]. Dostupné z: http://www.iliteratura.cz/Redaktor/47/lenka-farova
Kadečková Helena. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/K/KadeckovaHelena.htm
Hartlová Dagmar. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/H/HartlovaDagmar.htm
Vrbová Jarka. Obec překladatelů. [online]. Dostupné z: http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/V/VrbovaJarka.htm [25. jún 2018]
43
PRÍLOHA
Zoznam laureátov Literárnej ceny Severskej Rady v rokoch 1962–2017
1962 Eyvind Johnson, Švédsko: Hans nådens tid
1963 Väinö Linna, Fínsko: Söner av ett folk
1964 Tarjei Vesaas, Nórsko: Is-slottet
1965 William Heinesen, Faerské ostrovy: Det gode Håb
Olof Lagercrantz, Švédsko: Från Helvetet till Paradiset
1966 Gunnar Ekelöf, Švédsko: Diwán över Fursten av Emgión
1967 Johan Borgen, Nórsko: Nye noveller
1968 Per Olof Sundman, Švédsko: Ingenjör Andrées luftfärd
1969 Per Olof Enquist, Švédsko: Legionärerna
1970 Klaus Rifbjerg, Dánsko: Anna, jeg, Anna
1971 Thorkild Hansen, Dánsko: Slavernes øer
1972 Karl Vennberg, Švédsko: Sju ord på tunnelbanan
1973 Veijo Meri, Fínsko: Kersantin poika
1974 Villy Sørensen, Dánsko: Uden mål – og med
1975 Hannu Salama, Fínsko: Siinä näkijä missä tekijä
1976 Ólafur Jóhann Sigurðsson, Island: Að laufferjum og Að brunnum
1977 Bo Carpelan, Fínsko: I de mörka rummen, i de ljusa
1978 Kjartan Fløgstad, Nórsko: Dalen Portland
1979 Ivar Lo-Johansson, Švédsko: Pubertet
1980 Sara Lindman, Švédsko: Vredens barn
1981 Snorri Hjartarson, Island: Hauströkkrið yfir mér
44
1982 Sven Delblanc, Švédsko: Samuels bok
1983 Peter Seeberg, Dánsko: Om fjorten dage
1984 Göran Tunström, Švédsko: Juloratoriet
1985 Antti Tuuri, Fínsko: Pohjanmaa
1986 Rói Patursson, Faerské ostrovy: Likasum
1987 Herbjørg Wassmo, Nórsko: Hudløs himmel
1988 Thor Vilhjálmsson, Island: Grámosinn Glóir
1989 Dag Solstad, Nórsko: Roman 1987
1990 Tomas Tranströmer, Švédsko: För levande och döda
1991 Nils-Aslak Valkeapää, Laponsko: Beaivi, áhčážan
1992 Fríða Á. Sigurðardóttir, Island: Meðan nóttin liður
1993 Peer Hultberg, Dánsko: Byen og Verden
1994 Kerstin Ekman, Švédsko: Händelser vid vatten
1995 Einar Már Guðmundsson, Island: Englar alheimsins
1996 Øystein Lønn, Nórsko: Hva skal vi gjøre i dag og andre noveller
1997 Dorrit Willumsen, Dánsko: Bang. En roman om Herman Bang
1998 Tua Forsström, Fínsko: Efter att ha tillbringat en natt bland hästar
1999 Pia Tafdrup, Dánsko: Dronningeporten
2000 Henrik Nordbrandt, Dánsko: Drømmebroer
2001 Jan Kjærstad, Nórsko: Oppdageren
2002 Lars Saabye Christensen, Nórsko: Halvbroren
2003 Eva Ström, Švédsko: Revbensstäderna
2004 Kari Hotakainen, Fínsko: Juoksuhaudantie
2005 Sjón, Island: Skugga-Baldur
45
2006 Göran Sonnevi, Švédsko: Oceanen
2007 Sara Strindsberg, Švédsko: Drömfakulteten
2008 Naja Marie Aidt, Dánsko: Bavian
2009 Per Petterson, Nórsko: Jeg forbanner tidens elv
2010 Sofi Oksanen, Fínsko: Puhdistus
2011 Gyrðir Elíasson, Island: Milli trjánna
2012 Merethe Lindstrøm, Nórsko: Dager i stillhetens historie
2013 Kim Leine, Dánsko: Profeterne fra Evighedsfjorden
2014 Kjell Westö, Fínsko: Hägring 38
2015 Jon Fosse, Nórsko: Andvake, Olavs draumar, Kveldsvævd
2016 Katarina Frostenson, Švédsko: Sågner och formler
2017 Kirsten Thorup, Dánsko: Erindring om kærligheden
(Zdroj: https://www.norden.org/no/nordisk-raad/nordisk-raads-priser/nordisk-raads- litteraturpris/vinnere-av-nordisk-raads-litteraturpris)
46