Ostredni knihovna FSS MU Brna
o 111111111111 1111111111 11111 IIIH 1111111111111111111111111111 Oft/& 4240737623 MASARYKOVA UNIVERZITA V BRNE , v , I FAKULTA SOCIALNYCH STUDU Katedra politologie
Autoritarizmus marockeho politickeho rezimu pO nastupe Mohameda VI. Bakalarska praca
v , , Lenka Sarmlrova
Veduci prace: PhDr. Stanislav Balik, Ph.D. UCO: 79009 Odbor: PL - ME Imatrikulacny rocnik: 2002 Trnava, 2005 REVIZE 2008
",:ASA.RYKC '!l\ '.ANfVERZITAV BRNl!, Fakulta sociaInich studif JoStuva 10 'i0200 BRNO @
Tymto Cestne prehlasujem, ze som svoju bakalarsku pracu, vratane vsetkych priloh spracovala samostatne. Vsetky pouzite zdroje uvadzam v zozname pouzitYch zdrojov a literatury. Zaroven by som sa rada podakovala PhDr. Stanislavovi Balikovi za vedenie mojej bakalarskej prace. ')~ ~ ~...
2 Obsah
Ovod ...... 5
1. Teoreticke vYchodiska ...... 6 1.1. Typol6gie autoritativnych rezimov ...... 6 1.1.1. Linzova analyza autoritativnych a sultanistickych rezimov ...... 7 1.1.2. Autoritativne rezimy podra Wolfganga Merkela ...... 10 1.2. Problematika legitimity politickeho panstva ...... 11 1.2.1. Vyznam a definicie legitimity ...... 11 1.2.2. Legitimita a symbolika ...... 12 1.2.3. Legitimizacia a udrfanie legitimity v autoritativnych rezimoch ...... 13 1.3. Analyza politiky arabskeho sveta ...... 15 1.3.1. Kontroverzia v ramci discipliny politickych vied ...... 15 1.3.2. Arabsky autoritarizmus ...... 17 1.3.3. Demokratizacia bez demokratov alebo tzv. syndr6m autoritarizmu ....18
2. Charakter politickeho rezimu Maroka ...... 21 2.1. Ostavno-pravny ramec ...... 22 2.2. MOrlarchia v Maroku ...... 24 • 2.2.2. Naslednictvo, prisaha vernosti a otazka legitimity ...... 25 2.2.3. Dar-al-Makhzen a Makhzen ...... 26 2.3. Politicky pluralizmus ...... 27 2.3.1. Parlamentne a komunalne vofby ...... 27 2.3.2. Obcianska spolocnosf ...... 30 2.3.3. L.:udske a obcianske prava ...... 31 2.3.4. Marocky islamizmus a terorizmus ...... 33
3 1 i laver...... 36 Pouzite zdroje a literatura ...... 39 Poznamky ...... 42
Priloha c. 1: lakladne kategorie Priloha c. 2: Maroko - zakladne data Priloha c. 3: Maroko - politicky system Priloha c. 4: Maroko od arabsko-moslimskeho dobytia Maghrebu Priloha c. 5: Vofby v Maroku
Pocet znakov vlastneho textu prace: 70 927
•
4 , Uvod
Na nasledujucich stranach sa pokusim 0 ucelene deskriptivne a analyticke zachytenie charakteru su~asneho politickeho rezimu marockej monarchie, jeho fungovania a tendencif vYvoja od nastupu su~sneho krara Mohammeda VI. na tr6n v roku 1999. Intronizacia Mohammeda VI. po smrti jeho otea - krara Hassana II. bola vnimana ako un~itY bod zlomu; ~sf pozorovatefov a analytikov politickych rezimov vo vseobecnosti, a obzvlasf politickych rezimov arabskeho sveta, resp. regi6nu Stredneho vychodu a severnej Afriky, si od nastupu mladeho krara a transferu moci sfubovala vefke zmeny, politicku liberalizaciu, ~i dokonea demokratizaciu dosiaf silne nedemokratickeho marockeho rezimu. Bilancia viac nez siestich rokov vladnutia krara Mohammeda VI. dokazuje, ze sa skutocne udiali mnohe - menej ~i viac - vyznamne zmeny z politickeho, ale i socio-ekonomickeho hfadiska, no rovnako poukazuje na znacnu kontinuitu a nemennosf niektorYch esencialnych charakteristik marockej monarchie. Politicky rezim Maroka je bezne klasifikovany ako nedemokratickY. autoritativny politicky rezim. Je vsak nevyhnutne blizsie skumanie povahy politickeho rezimu v Maroku, aby sme mohli dospief k zaveru 0 jeho autoritativnosti, a to nielen z dOvodu jeho vyraznej specifickosti, ale i z dOvodu objektivnych obmedzeni sucasnej komparativnej politickej vedy. Predmetom nasledujucej prace budu jednotlive .,ciastkove aspekty a crty marockeho politickeho rezimu (ako napr. specificky sa definujuca legitimita marockej monarchie, charakter politickeho pluralizmu, miera politickej participacie obyvatefstva, islamsky I moslimsky prvok, arabsky prvok, exogenne faktory - kontext globalnej vojny proti terorizmu ci faktor rozvojovej pomoci. .. ). Maroko je ako priklad nedemokratickeho rezimu vefmi zaujimavou, no zaroven nesmierne zlozitou temou. Skumanie vybranych charakteristik jej su~sneho politickeho systemu, a nevyhnutne okrajovo i ekonomiky, kultury a celej spolocnosti predstavuje pre mna vefku vyzvu. V ziadnom pripade vsak nie je mojim zamerom vyeerpavajuea analyza marockej vlady a komplexu politickeho systemu. Zakladny ramec kvalitatfvnej analyzy zalozenej na empiricko-analytickom pristupe spolu 5 tematickym a chronologickym ohranieenim vytvaraju vhodnu platformu pre nasledny rozbor.
5 1. Teoreticke "ychodiska
1.1. Typologie autoritativnych rezimov
Ak chcem pri dal~ej analyze vychadzaf zo vseobecnej hypotezy, ze politick" system sucasneho Maroka je autoritarskym rezimom, potrebujem vymedzif kateg6riu a typy autoritarskych rezimov, urcif ich prvkya kriteria, na zaklade ktorYch by som nasledne mohla pomeriavaf charakter marockeho autoritarizmu, jeho standardnosf ci naopak ~pecifickosf I jedinecnosf.
Autoritativne rezimy su vymedzene ako jedna z dvoch zakladnych kateg6rii nedemokratickych rezimov. Stanislav Balik autoritativne rezimy popisuje ako svojbytne nedemokraticke rezimy, ktore sa odlisuju od dvoch historickych foriem
~tatneho usporiadania - dvoch p610v politickych rezimov - demokracie a totalitarizmu. Autoritatfvne rezimy nenaplriaju charakteristiky ani jedneho z uvedenych p61ov, a ani k ijmto p610m nesmeruju. Legitimita autoritarizmu sa nezaklada ani na slobodnych vofbach, ani na oficialnej, exkluzivnej a v~ezahfriajucej ideol6gii. (Balik 2003: 259, 268)
Problemalikou nedemokratickych rezimov sa zaoberali a zaoberaju mnohi autori. Niektore prispevky sa vsak pre potreby tejto prace zdaju byf 0 cosi menej vyhovujucimi ci relevantnymi (napr. spanielska revolucia - autoritativno-konzervativny rezim - Raymonda Arona, typol6gia nie uplne demokratickych systemov Edwarda Shilsa). a tak som sa rozhodla analyzu sucasneho politickeho rezimu v Maroku teoreticky podlozif primarne typol6giou a charakteristikou autoritativnych a zvlasf sultanistickych rezimov americkeho pOlitol6ga Juana Jose Linza. Pre ucelenej~i pohfad na rOznorodosf pristupov k sledovanej problematike uvadzam i klasifikaciu nedemokratickYch rezimov nemeckeho politol6ga Wolfganga Merkela.
6 1.1.1. Linzova analyza autoritativnych a sultanistickych rezimov
J. J. Linz vyraznou mierou prispel k poznaniu nielen totalitnych, ale i netotalitnych nedemokratickych rezimov.1 Politicky system mozno podfa J. J. Linza povazovaf za autoritativny, ak su mu vlastne nasledovne charakteristiky: • obmedzeny Ilimitovany politicky pluralizmus; • absencia artikulovanej oticialnej ideol6gie a pritomnosf typickej mentality; • absencia extenzivnej ci intenzivnej politickej mobilizacie; • tormalne zle definovane, no predvidatefne hranice uplatnovania moci mocenskymi strukturami;
Najvyraznejsou crtou autoritativnych rezimov je podfa Linza prave prva 2 charakteristika - limitovany politickj pluralizmus . Rezim nepopiera pluralizmus totalne. Naopak toleruje, ba i priamo podporuje pluralizmus v politickej, no vacsmi v socio-ekonomickej stere (cirkvi, sukromne podnikanie, spolocenske zaujmove asociacie a organizacie ... ). Akokofvek vsak, existencia a posobenie roznych organizacii nesmie spochybnovaf ci ohrozif samotnu podstatu rezimu. Obmedzenie pluralizmu pritom moze byf zakotvene legislativne alebo existuje cisto v politickej praxi. Politicka participacia je institucionalizovana: rezim urcuje, ktore organizacie maju ci mozu posobif... Kooptacia je zakladnym mechanizmom zapajania clenov roznych spolocenskych ster do systemu. V dosledku tohto procesu je tak zakladna elity do istej miery heterogenna, v ramci elitnych kruhov posobi menej protesionalnych politikov a naopak vefke mnozstvo reprezentantov spolocenskych skupin. Pokiaf ide 0 posobenie opozicnych sit v autoritarizme, podfa Linza je ambivalentne (Linz hovori 0 tzv. semiopozicii a pseudoopozicii): opozicia je vo vlade nezastupena alebo nedominantna, casto kritizuje politiky a konkretne kroky rezimu, no inak prijima pravidla hry stanovene mocenskym centrom a nepozaduje podstatnu zmenu rezimu. Otazky povahy rezimu a legitimity vodcu su zvacsa tabuizovane. (Balik 2003: 268-271) Druhym rysom autoritativnych rezimov je existencia urciteho specifickeho I typickeho sposobu myslenia a citenia - tzv. mentality - ktora ospravedlnuje existenciu autoritativneho rezimu. Mentalita je pre Linza kateg6riou - p61om, proti ktoremu stoji protip61 - kateg6ria ideol6gie charakteristicka pre rezimy totalitne. Na rozdiel od ideol6gie mentalita nie je exkluzivna, auton6mna, intelektualne podlozena
7 1
a vsezahfflajuca; nie je tak pevne tvarovana a artikulovana; a rovnako nie je utopicka a futuristicka. Mentalita je skor emocionalne zalozena, dokaze odpovedaf na relativne male mnozstvo tern; je beztvara, vagna a premenliva, eim otupuje mozne deliace Ifnie a umozfluje ziskaf loajalitu rozlienych spoloeenskych segmentov; je blizsie pritomnosti (pripadne minulosti). Mentalita je charakteristicka vseobecnejsimi hodnotami, ako patriotizmus I vlastenectvo, pravda, spravodlivosf, poriadok ei ekonomicky rozvoj, ktore su zrozumitefne pre vaesinu obyvatefstva. Mentalita preto nema taky silny mobilizaeny a identifikaeny potencial ako ideol6gia (nedokaze byt' testom loajality); nedokaze formovaf spoloeensku a politicku realitu, len ju reflektuje. Treti charakteristicky rys autoritativnych rezimov - obmedzena moznosf mobilizovat' obyvaterstvo - je prave dosledkom absencie ideol6gie. Rezim skor usiluje 0 depolitizaciu spoloenosti, ktora rna za nasledok apatiu voei politike. V dosledku nizsieho intelektualneho obsahu mentality - je vlastne akymsi myslienk0vYm postojom - mozno v autoritativnych rezimoch pozorovaf odcudzenosf intelektualov, studentov I mladeze a silne nabozensky zalozenych obyvaterov. (Balik 2003: 271-273)
Stanislav Balik tiez poukazuje na uzku spatosf mentality so symbolikou a na efektivnosf autoritativnych rezimov v oblasti komunikacie prostrednictvom symbolov. Tvrdi, ze v tYchto rezimoch.. symboly Casto nahradzaju, ba az vytvaraju realitu. (Balik 2004: 98)
V ramci kateg6rie autoritativnych rezimov J. J. Linz potom na podra tYchto troch OS! vymedzuje sedem zakladnych typov autoritativnych rezimov: • byrokraticko-militaristicke; • organicko-etatisticke I koroporativisticke I organicke demokracie; • mobilizaene v postdemokratickych spoloenostiach; • mobilizaene v eerstvo nezavislych spoloenostiach - v nOvYch statoch; • rasove ei etnicke "demokracie"; • defektne a predtotalitne; • posttotalitne. (Balik 2003: 274-277)
8 Neskor J. J. Linz v spolupraei s Alfredom Stepanom vymedzuje ako zvlastny I samostatny typ nedemokratiekyeh rezimov tzv. sultanistieke3 rezimy, ktore eharakterizuje nasledovne: • ekonomieky a spoloeensky pluralizmus nezmizol, no je subjektom nepredvfdaternyeh a despotiekyeh interveneif; • funkcne, ako i priestorovo neobmedzena moe sultana; • neexistujuea vlada zakona; • nfzka miera institueionalizaeie; • silna fuzia privatneho a verejneho; • manipulaeia so symbolmi a extremna glorifikaeia vodeu; • nevystavany na ideol6gii ani na mentalite okrem despotiekeho personalizmu; • nfzka obeasna manipulativna mobilizaeia ceremonialneho typu natlakovYmi ci klientelistiekymi met6dami bez stalyeh organizacnyeh struktur; • parastatne skupiny pouz.fvajuce nasilie voci skupinam utociaeim proti sultanovi; • vysoko personalizovane a silne dynastieke tendeneie vodeovstva. (Balfk 2003: 277-278)
..
9 1.1.2. Autoritativne reiimy podra Wolfganga Merkela
Vychadzajuc z predosleho vYskumu nedemokratickych rezimov - vratane Linzovej klasifikacie - definoval Wolfgang Merkel vo svojom diele Systemova transformacia z r. 1999 kriteria autokratickeho systemu: • legitimita zalozena na menta lite I "objektivnom pravdivom svetonazore; • obmedzene volebne pravo; nepovolena kandidatura potencialnych opozicnych sf!; • mocensky monopol - moc uplatnuje monisticke centrum; • zakladne rudske prava a obcianske slobody su porusovane I neuznavane; • nemozno hovorif 0 pravnom state. Nasledne definoval dva zakladne typy nedemokratickych rezimov - totalitne a autoritativne - a tieto dalej rozclenil na: • komunisticke, fasisticke a teokraticke totalitne rezimy; a • komunisticke, fasisticke, militaristicke, organicko-etatisticke, rasisticke, modernizacne, teokraticke, dynasticke (krafovske, monarchisticke) a sultanisticke autoritativne rezimy. (Balik 2003: 279-283) .. Z hfadiska vYberu sucasneho marockeho politickeho systemu ako objektu analyzy sa javia ako relevantne predovsetkym posledne tri subkateg6rie Merkelovej detailnej typol6gie autoritativnych rezimov, ktore Merkel charakterizuje: nadvladou mlbozenskych autorit a silnym priklonom k totalitarizmu (teokraticke); dynastickym principom (kraf hlavou exekutivy i legislativy) a neexistenciou volieb a ustavy (dynasticke); resp. zmesou prvkov rodinno-klanoveho usporiadania s autoritativnymi ci totalitnymi systemovYmi charakteristikami (sultanisticke). (Balik 2003: 282-283)
10 1.2. Problematika legitimity politickeho panstva
Pre postihnutie charakteru politickeho reiimu Maroka je nemenej doleiit}im aspektom i problematika legitimity politickeho panstva - jej ziskavania I legitimizacie i udriiavania - ktora nam pomoie objasnif, na ak)'ch zakladoch, argumentoch, procedurach, hodnotach, vlastnostiach a symboloch je zaloieny marocky politicky reiim a ake nastroje pouiiva, aby zabezpeeil svoju existenciu.
1.2.1. Vjznam a definicie legitimity
Stanislav Balik povaiuje legitimitu za krueovy pojem suvisiaci s vladnutim v demokratick)'ch i nedemokratickych politickych reiimoch. Tvrdi, ie kaida forma vladnutia rna svoju legitimitu, resp. legitimity, ktore sa easto navzajom prelinaju. Pre kaide politicke panstvo je legitimita vyhodna, ei skor potrebna. Politick)' reiim vladnuci nelegitimne sa must opieraf iba 0 svoj donucovaci aparat pri zabezpeeovani svojho vlastneho preiitia I udriania sa. l#gitimita zabezpeeuje silu a trvalosf reiimu lepsie nei prinutenie, prospieva politickej integracii a stabilizacii, zniiuje materialne naklady na vykon moci, kedie nie je potrebne udriiavaf nadmeme vefky donucovaci aparat. Podfa BaHka je vsak legitimita vyhodna i z hradiska spoloenosti: v demokratickych systemoch uspokojuje aspiracie obyvaterov t}im, ie im umoinuje ueasf na politickom procese; v reiimoch nedemokratickych nuti vladu (vlada v najsirsom zmysle slova) plnif legitimizaene poiiadavky, ktore sarna hlasa. (Balik 2004: 66, 69)
Este pred rozborom roznych nastrojov legitimizacie autoritativnych i totalitnych reiimov vymedzuje styri zakladne koncepcie legitimity a legitimneho panstva: • tradiena koncepcia: panstvo vykazujuce ureite vnutorne ei transcendentne hodnoty (napr. boisky povod I vnuknutie, prirodzene prava, dejinne poslanie, tradicia ... ); • koncepcia liberalnej demokracie: panstvo garantujuce siroku a vedomu ueasf obyvaterov v politickom procese a disponujuce ich doverou a aktivnou podporou; • legitimita ako presvedrenie: panstvo vnimane aspon easfou spoloenosti (najlepsie mocenskou elitou) ako najvhodnejsie, zavazne, platne, vzorove ... ;
11 • behavioralna I normativne neutralna koncepcia: akekorvek existujuce panstvo,
ktore dokaze presvedcif 0 svojej neotrasitefnosti, nespochybniternosti a absencii alternativy (legitim ita vyplY'ia zo samotnej skutocnosti existencie panstva a opiera sa 0 komunikaciu). (Balik 2004: 66-67)
1.2.2. Legitimita a symbolika
Obsahovou zlozkou legitimity su popri argumentoch, pOsobeni a procedurach i symboly - statne a narodne symboly, rOzne sviatky a vyrocia, ktore su sueasfou urciteho politickeho ritualu. Tento je tvoreny vyjadrovanim ucty, resp. demonstrovanim nepriaterstva, a priklonom k posvatnemu a popieranim vsedneho. Karl Deutsch povazuje symboly za krucovy aspekt legitimity - tvrdi, ze panstvo je legitimne, ak je schopne "produkovaf a distribuovaf legitimizacne symboly". (Balik 2004: 67, 69) .. Symbolika je obzvlasf vyznamna i v moslimskych spolocnostiach. Ako zdOraznuju Dale Eickelman a James Piscatori vo svojom rozbore moslimskej politiky, vladcovia v moslimskom svete pravidelne invokuju islam sku obraznosf a myslienky za ueelom legitimizacie svojej vlady a obrany voci moslimskym kritikom (napr. nabozenske autority ci na islame zalozene politicke strany). Moslimska politika zahfna i sufazenie I boj 0 interpretaciu symbolov a kontrolu formalnych i neformalnych institucii, ktore tieto symboly vytvaraju a udriiavaju. Symbolicka zlozka politiky mOze byf vyuzivana ako instrument presviedeania a prinutenia, pricom podra tzv. bargaining modelov politiky je presviedeanie vacsmi nez prinutenie zakladom politiky. Eickelman a Piscatori citujuc profesora sucasnych arabskych studii Stevena C. Catona tvrdia, ze na Strednom vychode vodcovia klanov viac diskutuju, nez bojuju.
Odvolavaju sa napr. na KyOsti Pekonena, ktorY definuje politiku ako boj o imaginaciu rudi a vyznam symbolov a 0 kontrolu nad instituciami, ktore definuju a artikuluju socialne hodnoty, alebo na Immanuela Wallersteina, argumentujuceho, ze moc spociva nielen vo vlastnictve ekonomickYch zdrojov, ale i v kontrole kulturnych institucii.
12 Moslimsku politiku podfa nich preto nemozno vnimaf redukovane iba ako boj o moc a superenie rOznych mocenskych zaujmov. Takjto koncept nedokaze postihnuf kooperativne vzfahy medzi jednotlivcami v moslimskej spolocnosti, v ktorej su ekonomicke a socialne vzfahy, ako i vzfahy v ramci mocenskej elity, casto organizovane okolo rodiny ci na zaklade sirSich pribuzenskych vazieb. Eickelman a Piscatori ju skOr vnimaju ako proces vyjednavania medzi rOznymi silami I prudmi; verejnu negociaciu 0 pravidlach; diskurz, ktorj moraine viaze spolocenstvo dohromady. (Eickelman - Piscatori 1996: 5-11) (Pozri Priloha c. 1)
1.2.3. Legitimizacia a udrianie legitimity v autoritativnych rezimoch
Pokiaf ide 0 konkretne vyuzivanie legitimity v autoritativnych rezimoch, Stanislav Balik vymenuva rOzne typy legitimizacnych nastrojov: • osoba I charizma vodcu - urcite vrodene yYnimocne vlastnosti alebo moralna • kvalifikacia (napr. ako otec naroda, komandant veriacich ... ), prlpadne ich kombinacia; • tradicia a tradicne hodnoty - specificka najma pre konzervativne autoritarizmy rna politicky, kulturny i psychologicky yYznam - vefmi dOlezita napr. pre plynuly transfer moci; • nacionalizmus - rOzne typy a intenzita (od patriotizmu az po rasisticky nacionalizmus) - narod vnrmany ako suveren; • spoloeenska zmluva vo forme korporativizmu - celospoloeenska harm6nia a spolupraca (pripadne az zastupenie vsetkych spolocenskych vrstiev v mocenskych strukturach) ako zdroj silneho a stabilneho statu; • ustavnosf I zakonnosf - zvacsa cisto forma Ina (len formalne slobodne a sufazive vofby, oktrojovana ustava, plebiscity); • geopolitika I ohrozenie statu - vyzdvihovanie realnej ci potencialnej, vnutornej ci vonkajsej hrozby ako odOvodnenie moci - casto vo vojenskych rezimoch; • idealy - zastupuju v autoritarizmoch absentujucu ideol6giu - vznesene a sfachetne idealy, ktorjmi sa vodca riadi, ako garancia buducich uspechov; • odbornosf - dOraz na intelektualne a odborne kvality vladcu; • negacia - poukazovanie na kontrast medzi zlou minulosfou a dobrou pritomnosfou alebo medzi zatiaf zlou pritomnosfou a dobrou buducnosfou;
13 • distribucny autoritarizmus - doraz na schopnosf vodcu I vedenia statu uspokojovaf socialne potreby obyvaterstva - casto pritomny populizmus; • akumulacny I usporny autoritarizmus - opak distribucneho - doraz na akcieschopnosf a uspesnosf statu. (Balik 2004: 704)
Zdoraznuje d'alej pre nedemokraticke rezimy typicku problematickosf udrzania uz nadobudnutej, no nevyhnutne upadajucej legitimity, ked'ze v tYchto rezimoch chybaju mechanizmy jej obnovovania (ako napr. pravidelne slobodne vorby). Uvadza rozne moznosti riesenia krizy legitimity: • posilnenie represii - vacsi doraz na donucovanie; • presun dorazu na iny typ legitimizacnych nastrojov - hradanie novej legitimity; • zavedenie pseudodemokratizacnych prvkov; • postavenie sa vodcu I vedenia statu do cela iniciovaneho procesu
demokratizacie. (Balik 2004: 79-80) •
v zavere pojednavania 0 problematike legitimity pise, ze vsetky pokusy o riesenie krizy legitimity zvacsa skor ci nesker koncia padom nedemokratickych rezimov. Sucasna politicka prax v niektor)'ch nedemokratickych rezimoch vsak popiera tento predpoklad a najma zavedenie pseudodemokratizacnych prvkov sa javi ako vysoko efektivny nastroj prezitia rezimu. Problematikou ozivenia I navratu ci prezivania autoritarizmu sa budem blizsie zaoberaf vo svojej praci nesker. T eraz vsak povazujem za vhodne upriamif pozornosf na otazky spate s analyzou politickeho rezimu Maroka v kontexte tzv. arabskeho, resp. moslimskeho sveta.
14 1.3. Analyza politiky arabskeho sveta
1.3.1. Kontroverzia v ramci discipliny politickych vied
Sucasna politicka veda sa pri skumani politickjch institucii a mechanizmov casto dopusfa chyby prilisnej generalizacie, univerzalizacie zapadnych hodnOt a skusenosti a abstrahovania od socio-ekonomickeho kontextu. Nezriedka najma teoretici modernizacie nereflektuju nesulad medzi vlastnou te6riou a empirickou
realitou nezapadnych politickych rezimov a optimisticky pisu napr. 0 evidentnom trende demokratizacie v moslimskom svete, 0 tzv. narabskej jari". Koncepty a typologie nedemokratickych rezimov vychadzaju primarne zo skusenosti zapadnych politickych systemov, resp. ak aj postihuju nezapadne nedemokraticke rezimy ako predstavitefov rOznych subkategorii autoritativnych • rezimov, pristupuju k nim z do istej miery skreslenej (v zmysle biased) perspektivy zapadnej politickej vedy ci zapadnej politickej praxe a mozno im vytykaf urcitu mieru eurocentrizmu a etnocentrickeho redukcionizmu. Lisa Anderson ako jedna z mnohych pozorovatefov a analytikov politickych rezimov oblasti Stredneho vjchodu (ci sirSie definovanej oblasti Stredny vjchod 4 a severna Afrika - Middle East and North Africa), resp. arabskeho sveta , poukazuje, ako vefmi je moderna politologia spajana vjhradne s modernymi, resp. modernizovanymi politickymi systemami, akoby ani nebola mozna bez institucii sufazivej politiky (predmetom kritiky su konkretne teoretici racionalnej vorby a modernizacie). Kladie otazku preco sa zda, ze je analyza krafovstiev, autoritativnych rezimov, pribuzenskych a klientelistickych sieti, klanov, klubov s exkluzivnym clenstvom (cliques) a otazok naslednictva, tribalizmu, vojenskej vlady, nacionalizmu, formovania sa statu, politickeho nasilia, atd. nevhodnym predmetom skumania pre politologov: "Maju byf tieto problemy objektom skumania len "obycajnych regionalnych studif" a kultumej antropoI6gie?'. (Anderson 1999: 1) Ked v priebehu 90. rokov 20. storocia niektore arabske rezimy zosihlovali svoj represivny a autoritativny charakter, zatiaf Co inde vo svete prebehla uspesne tretia vlna demokratiz8cie, teoretici modernizacie zavrhli arabske rezimy ako nekompatibilne s principmi demokracie, dOsledkom bola marginalizacia sku mania tjchto novjch, hybridnych autoritarizmov arabskeho sveta, ako i subsaharskej Afriky.
15 I Stanislav Balik usudzuje, ze sucasne formy sultanistickych a teokratickYch autoritativnych ci totalitnych rezimov predstavuju yerke neprebadane pole. Naskyta sa tu ale otazka ako skumaf nezapadne politicke rezimy a konkretne marocky politicky rezim. Ci ich moino posudzovaf kateg6riami zapadnej politickej vedy, ktora je kritizovana pre neschopnosf reflektovaf specifika nezapadnych politickych rezimov, alebo su potrebne nejake specificke nastroje a koncepty vhodne pre analyzu moslimskej politiky, resp. arabskeho autoritarizmu. Ak zvolim PrvY pristup a budem pomeriavaf marocky politicky reiim kateg6riami te6rie demokracie
a modernizacie I demokratizacie, mozno predpokladaf, ze dospejem k zaveru 0 jeho jednoznacnej nedemokratickosti. Tak vsak obmedzim moznosti poznania a skutocneho pochopenia marockeho politickeho reiimu; a nepoviem nic 0 jeho charaktere, fungovani a pripadnych zmenach, ktore sa v "om odohravaju. Ak zvolim druhy pristup, je potrebne, aby som zadefinovala zakladne kateg6rie ako arabsky I moslimsky svet, pribuzenske a klientelisticke siete ... , no je moine, ze sklznem k prilis historizujucemu a kulturologickemu pristupu, a zvolene koncepty nebudu operacionalizovaterne z hfadiska politickych vied. Lisa Anderson vyzYva k novej synteze medzi "area studies" a sociologickym
pristupom v politol6gii: "Je potrebne, aby ~tudium politickych rezimov Stredneho
vychodu odrilzalo sucasne vybomu znalosf oblasti a jej ~pecifickeho kontextu, ako i znacnu teoreticku ambiciu." (Anderson 1999: 9) Netreba zdOraz"ovaf, ie potreba tejto syntezy, resp. lepsieho poznania specifickeho kontextu daneho regi6nu sa stala nesmierne akutnou v kontexte tzv. "post-9/11" medzinarodnych vzfahov a sucasnej globalnej vojny proti terorizmu. Niektore koncepcie nedemokratickych reiimov sa stali zastaranymi, je nutne ich aktualizovaf, resp. vytvorif nove, ktore by reflektovali i sucasne zmeny a tendencie vyYoja.
16 1.3.2. Arabskj autoritarizmus
Mozno vdbec vymedzif nie~o ako arabsky autoritarizmus? Ide 0 specificku formu I subkategoriu autoritarizmu s urcitYmi specifickymi charakteristikami, alebo je tento pojem skdr odrazom vseobecne prijab9ho predpokladu, ze vsetky arabske rezimy - "od Atlantiku po Perzsk'j zaliV' - su inherentne autoritatfvne?
Abdellah Hammoudi na zaklade modelu pana I majstra I ucitefa a u~f\a (master and disciple I maitre et disciple) argumentuje, ze spolocnym zakladom autoritativnej moci varabskych rezimoch su patrimonialisticke vzfahy, a ze tak napriek urcitYm morfologickym a ideologickym rozdielom maju arabske politicke rezimy rovnaku autoritativnu strukturu.5
Michel Camau naopak odmieta premisu 0 jednoliatom arabskom autoritarizme. Nepopiera, ze jednotlive slaty komplexu arabskeho sveta maju urcile podobne charakteristiky (napr. personalizacia moci) , no akukofvek generalizaciu povazuje za problematicku. Zddrazf\uje, ze tieto maju nemenej rozdielnych a specifickych charakteristik - ich historicke a kulturne skusenosti su Casto diametralne odlisne. V ddsledku plurality a diskontinuity kulturnych referencif nemozno podfa neho stotozf\ovaf charakter napr. marockej monarchie s charakterom baasistickeho polilickeho rezimu v Iraku za vlady Sadaama Husseina, ale ani s relativne blizsim rezimom v Tunisku. (Camau 2003: 84-92) Rovnako ako Camau i Holger Albrecht a Olivier Schlumberger spochybf\uju
premisu 0 spolocnej strukture autoritarizmu v rezimoch arabskeho sveta a upozorf\uju, ze pri komparacii stredoyYchodnych I arabskych rezimov treba konceptualne rozlisovaf minimalne medzi republikami a monarchiami, pretoze existuju vYznamne odlisnosti v podstate jednotliyYch typov rezimov. Vzhfadom na tematicke, ako i rozsahove obmedzenie lejto prace vsak nebude mozne detailne skumaf podobnosti a odlisnosli a specifika marockeho politickeho rezimu a jeho predpokladaneho autoritativneho charakteru v porovnani s ostatnymi arabskymi rezimami, no pokusim sa na zaklade poznatkov roznych autorov aspof\ poukazaf na niektore yYznamne prvky a specifika.
17 •
1.3.3. Demokratizacia bez demokratov a/ebo tzv. syndrom autoritarizmu
Ako posledne teoreticke vychodisko pre skumanie charakteru marockeho autoritarizmu by som rada uviedla koncept ozivenia I navratu autoritarizmu, resp. koncept liberalizovanej ei parcialnej autokracie, ako i koncept tzv. strategickej koordinacie, resp. koordinaenych verejnych tovarov. Pre analyzu politickej tranzicie a vseobecne politickych zmien rezimov Stredneho vychodu, resp. arabskeho a vseobecne rozvojoveho sveta je kfueovym opsf spravne polozenie otazky. Heydemann, Albrecht a Schlumberger, a mnohi dalsi autori zdOraznujuc potrebu revizie te6rie politickych prechodov tvrdia, ze sa netreba pYlaf preeo zlyhal proces modernizacie a demokratizacie v tYchto rezimoch, ale ake politicke zmeny a tendencie mozno pozorovaf (a to jednak zmeny v rezime - change within regime, ako i zmeny rezimu - regime change)6: nSkuma sa nieco, co nikdy neexistovalo, namiesto toho, co sa naozaj deje. Potrebne su diagnosticke otazky: co sa zmeni/o, co nie, a co pripadne zmeny znamenaju." (Albrecht - Schlumberger 2004: 372) Albrecht a Schlumberger vychadzajuc z predpokladu, ze top prioritou autoritativnych vodcov je udrfanie rezimu, skumaju uspech udrfania sa 7 a utoritarizmu , a nie zlyhanie demokracie , a vymenuvaju razne strab3gie adaptacie I zmeny za ueelom zachovania stability rezimu a oddialenia rozmachu auton6mnych socialnych sUs. (Albrecht - Schlumberger 2004: 376-390)
Ani jeden z autorov nepopiera tezu 0 demokracii ako dosiaf najlepsej znamej forme politickeho zriadenia; ich ciefom je neskreslene a verne poznanie a pochopenie podstaty, charakteru nezapadnych politickjch systemov, a to paradigmy modernizacie a demokratizacie vermi neumoznuju. SUCasna politicka real ita totiz naznaeuje, ze po obdobi ureiteho otvorenia sa, ekonomickej i politickej liberalizacie, experimentovania s demokraciou (pluralitne vofby, zrusenie restrikcii slobody prejavu, rozmach pOsobenia mimovladnych organizacii ... ), vodcovia I vlady zvolili deliberalizaciu - navrat k autoritativnejsiemu spOsobu vladnutia, prieom zrusili vszbu ekonomickej a politickej liberalizacie: nadalej s angazuju vekonomickych reformach, eim si zaisfuju dalsie zdroje prostriedkov. ako i podporu USA a medzinarodnych finanenych institucii, no zaroven obmedzili I spomalili proces politickej liberalizacie. napr. i v mene ochrany pred hrozbami politickeho islamu.9 Niektori dokonca hovona 0 tzv. post-tranzitivnom obdobi.
18 Daniel Brumberg popisuje vYvoj na Strednom Vychode v poslednych dvoch dekadach 20. storoeia ako dynamicky prechod - ustup a opatovny navrat I nastup autoritarizmu. Poukazuje na fakt, ze tzv. liberalizovana autokracia sa preukazala overa trvanlivejsou nez si kto dokazal predstavif. Tvrdi, ze mix riadeneho pluralizmu, kontrolovanych volieb a selektivnej represie, na ktoru maju patent Egypt, Jordansko, Maroko, Alzirsko a Kuwait, nie je len strategiou prezitia tYchto rezimov, ale skOr specifickym typom politickeho systemu, ktoreho institucie, pravidla a logika popieraju aky-korvek linearny model demokratizacie. Prezentuje koncept tzv. ciastocnych autokracii (partial autocracies) a dokazuje, ze nejde 0 navrat plnohodnotneho autoritarizmu, ale skOr 0 zatiaf posledny obrat v cykle zuzovania a rozsirovania hranic politickej participacie a vyjadrovania sa zo strany autoritativnych vladcov, ktori tak reaguju na sueasne socialne, ekonomicke, politicke a geostrategicke yYZVV. Politickym syndr6mom statov tejto tzv. sivej z6ny liberalizovaneho autoritarizmu10 je podfa neho politika dominantnej moci (dominant-power politics): politicky priestor je sice obmedzeny, no stale skutoeny; existuje ureita politicka sufaz s opozienymi skupinami a minimalne zakladna institucionalna forma demokracie. Avsak jedno politicke zoskupenie - hnutie, strana ei rozsirena rodina, alebo jediny vodca I vladca - systemu dominuje takym spOsobom, ze sa perspektiva zmeny I alternacie moci v blizkej buducnosti jay! ako vermi mala. KfueoyYm problemom je rozmazana deliaca eiara medzi statom a vladnucou silou. Vorby su zmanipulovane, no navonok sa javia ako regularne; obeania sa vefmi v politike neangazuju; efektivnou opoziciou su casto iba nepoeetne sku piny obcianskej spoloenosti, vlada fakticky toleruje iba obmedzenu opoziciu. Podfa Brumberga tieto systemy dominuju v troch regi6noch: subsaharska Afrika, oblasf byvaleho Sovietskeho zvazu a Stredny yYchod, prieom mnoho arabskych krajin z tabora autoritativnych rezimov priviedol do tabora sivej z6ny dominantnej politiky liberalizaeny trend z polovice 80. rokov 20. storoeia (napr. Maroko, Jordansko, Alzirsko, Egypt, Iran a Jemen).11 Na problematickosf vzt'ahu ekonomickeho a politickeho rozvoja a pozoruhodne uspesne prezivanie sueasnych autoritativnych rezimov poukazuju v okt6brovom eisle Foreign Affairs i autori Bruno Bueno de Mesquita a George W. Downs. 12 Prezentuju koncept tzv. strategickej koordinacie, ktoru vysveUuju ako subor aktivit, ktore musia rudia vykonavaf, aby ziska Ii politicku moc (napr. sirenie informacii, nabor a organizacia opozicnych elenov, yYber vodcov a vypracovanie
19 dlhodobej strategie zvysenia sily skupiny a ovplyvnovania politik). Vymedzuju styri typy tzv. koordinacnych verejnych tovarov (coordination public goods), ktore vyrazne ovplyvnuju schopnosf strategickej koordinacie politickych protivnfkov rezimu, no ktore maju zvycajne zanedbatefny vplyv na ekonomicky rast: • politicke prava (sloboda prejavu, organizacie a zhromaid'ovania sa ...); • fudske prava (nediskriminacia, fyzicka bezpecnosf, pravo cestovaf); • sloboda tlace (rOznoroda a neregulovana tlac a ine typy masovych medii); • siroka dostupnosf vyssieho vzdelavania. Koordinacne verejne tovary su odlisne od vseobecnych verejnych tovarov (zdravotnicka starostlivosf, doprava, zakladne skolstvo a narodna obrana), ktore, ak su obmedzene, mOzu maf zasadny vplyv na verejnu mienku, ekonomicky rast, a tak ina stabilitu rezimu. Met6dou pokusu a omylu postupne autoritatfvne rezimy objavili spOsob, ako potlacaf opozicnu aktivitu bez toho, aby totalne nepodkopali ekonomickY rast. Zatiaf co v minulosti potlacali oba typy tovarov, dnes zameraju svoje restrikcie vyhradne na koordinacne tovary, a tak mOzu nad'alej poskytovaf sluzby potrebne pre ekonomicky rast a stabilitu rezimu. Autori dokazuju, ze ide 0 efektivnu strategiu prezitia: sloboda tlaee a zaruka obcianskych slobOd podra nich znizuju sance prezitia rezimu 0 15 az
20 % za rok (formalne demokraticke vorby napovedia 0 rezime overa menej nez slobodna tlac); vyrazne vysoke tempo ekonomickeho rastu, ktore mozno dosiahnuf a udriaf i pri potlaeani koordinacnych tovarov, znizuje predpoklad zmeny a demokratizacie 0 5 az 10 rokov. Iba rozsirenim a sprisnenim podmienok poskytovania pOziciek a grantov medzinarodnych financnych institucii a oficialnej rozvojovej pomoci a tlaeenim na poskytovanie koordinacnych sa dosiahne ziadana zmena. (Bueno de Mesquita - Downs 2005: 77-86)
20 2. Charakter politickeho rezimu Maroka
Charakter politiekeho reiimu sucasneho Maroka vYrazne ovplyvnili rozne historieke endogenne i exogEmne faktory. Svoju stopu na dnesnej tvari Maroka zaneehali nielen povodne obyvaterstvo so svojim speeifiekym sposobom iivota, jednotlive vladnuee dynastie13, ale i viaeere eur6pske moenosti. Maroko si tak vytvorilo mnohodimenzionalnu identitu. Z etno-lingvistiekeho hradiska je speeifieke vYznamnou zloikou nearabof6nneho obyvaterstva - berberske etnikum tvori ai 30% populaeie. Nemenej relevantnym je frankof6nny faktor ci frankof6nna identita reflektujuea pritomnosf a vplyv Franeuzov v 19. a este vacsmi v 20. storoci v obdobi protektoratu (1912-1956) a v proeese boja za nezavisJosf.14 Rovnako treba zohfadnif i sirSi kontextualny ramee politiekeho vyvoja v Maroku - predovsetkym vsak regi6n Maghrebu. 15 Maroko sa definuje ako suverenny arabsky hovoriaei moslimskY stat, ktolj je integralnou sucasfou verkeho arabskeho Maghrebu (Grand Maghreb Arabe)16 a zaroven statom afriekym, angaiujueim sa v projekte afriekej jednoty (i ked' paradoxne ako jediny afrieky stat nie je clenom Afriekej unie - UA). Maghreb vsak nie je len referencnym identifikacnym ramcom, ma i svoj politieky obsah. Od arabskeho vYehodu sa lisi starsim povodom a relativnou kontinuitou teritorialneho statu: deliaee ciary medzi Marokom, Aliirskom, Tuniskom a Ubyou sa formovali a utuiovali ui v priebehu 14. a 15. storocia v konfrontaeiaeh Spanielskej a Osmanskej rise v Stredomori a vo vYmenaeh so severnym pobreiim Stredozemneho mora. Majue na pamati tuto identitarnu komplexnosf Maroka, pristupim teraz k analyze formalnyeh i neformalnyeh prvkov jeho politiekeho systemu.
21 I , I 2.1. Ustavno-pravny ramec
Podfa Ostavy 17 je Maroko demokratickou a socialnou dedicnou kon§titucnou monarchiou, ktorej suverenita vychadza z marockeho naroda, pricom tento ju vykonava priamo formou referenda a nepriamo prostrednictvom ustavnych in§titucii. Politicke strany, odbory, organy miestnej spravy (regi6ny, prefektury, provincie a komuny) a odborne komory maju ustavnu misiu organizovaf a reprezentovat' obcanov. POsobenie jedinej politickej strany ustava vyslovene zakazuje (cl. 3). Najvy§§im vyjadrenim vOle naroda je zakon; zakonu sa podriaduju v§etci a v§etci su si pred zakonom rovni. Muzi a zeny maju rovnake obcianske a politicke prava; Ostava garantuje v§etkym obcanom slobodu pohybu a pobytu, prejavu, vyznania (v cl. 6 je popri tom, ze §tatnym nabozenstvom je islam, stanovene, ze §tat zabezpecuje slobodny vYkon kultov), zdruzovania sa ... ; nedotknutefnosf osoby a sukromia. V§etci obcania maju pravo na vzdelanie a pracu; zarueene je dalej pravo na stavku; pravo vlastnictva a slobody podnikania. Druha hlava Ostavy obsahuje ustanovenia ijkajuce sa marockej koruny (v zmysle royaute).18 CI. 19 zakotvuje postavenie marockeho krafa: kraf; vodca veriacich (Amir AI Mouminine); najvy§§i reprezentant naroda, symbol jeho jed n oty; garant trvania a kontinuity §tatu, nezavislosti naroda a teritorialnej integrity krarovstva v jeho autentickych hraniciach; strazca Islamu a Ostavy; ochranca pray a slobOd obcanov, ako i socialnych skupin. GI. 23 ustanovuje, ze osoba krafa je nedotknutefna a posvatna. Pravomoci monarchu - najvy§§ej autority §tatu - su §iroke: menuje ministerskeho predsedu ana zaklade jeho navrhu i ostatnych clenov vlady. ktorYch mOze rovnako ako vladu ako celok odvolaf; predseda zasadaniam vlady • Rady ministrov; mOze rozpustit' parlament; rna pravomoc vydavaf dekrety so silou zakona . dahiry - a prostrednictvom ijchto vykonava svoje ustavne pravomoci. Kraf je tiez najvy§§im veliterom Krafovskych ozbrojenych sil; disponuje pravom udelif milost' a v pripade ohrozenia teritorialnej integrity §tatu ci za vYnimocnych okolnosti i pravom vyhlasif prostrednictvom dahiru vYnimocny stay (po konzultacii s predsedami komOr parlamentu a predsedom Ostavnej rady a po prejave k narodu).
22 Nova Ustava z r. 1996 zaviedla za ueelom zabezpeeenia politickej rovnovahy rezimu dvojkomorovY parlament, skladajuci sa z Komory reprezentantov a Komory poradcov. (Blizsie v Prilohe e. 3) Postavenie poslancov, fungovanie a pravomoci parlamentu su v zasade standardne - porovnatefne so systemami zapadnych demokracii - az na zopar osobitosti, ako napr. pos/anecka imunita nepokrYvajuca nazory poslancov spochybnujuce monarchicky rezim, moslimske nabozenstvo ei podrYvajuce respekt voei krafovi (el. 39), relativne siroka dekretalna pravomoc vlady (el. 45-48,55). Rovnako i pOsobnosf exekutivy I vlady, ako i vzajomne vzfahy medzi jednotlivYmi zlozkami statnej moci su poznaeene charakterom marockej monarchie; mozno spomenuf napr. zodpovednosf vlady nielen voei pariamentu, ale i voei krafovi (el. 60). Novela ustavy predpokladala i vznik 12-elennej Ustavnej rady, ktorej elenovia su menovani krafom (6) a predsedami oboch komOr parlamentu (po 3) na devafroene funkene obdobie, prieom tretina elenov sa obnovuje kazde tri roky. Znovuzvolenie ustava nepripusfa. Ostavna rada posudzuje regularnosf priebehu volieb a referend a sulad organickych zakonov a nariadeni s Ostavou. Jej rozhodnutia nie su napadnutefne. Sudnictvo je nezavisle od legislatfvnej i vYkonnej moci; rozsudky su vynasane a vykonavane v mene krafa (el. 83); sudcovia (magistrats) su menovani na zaklade dahiru na navrh Vysokej rady pre magistraty, ktorej predseda kraf, a ktorej elenmi su i minister spravodlivosti, predseda Najvyssieho sudu, ei generalny prokurator. Dalsie hlavy Ustavy upravuju pOsobnosf organov ako Vysoky dvor. Ekonomicka a socialna rada, UCtovny dvor a pOsobnosf miestnych organov statnej spravy. Reviziu Ustavy mOzu okrem krafa iniciovaf i obe komory parlamentu. Kraf mOze projekt revizie ustavy predlozif fudovemu referendu. Navrh na reviziu ustavy je schvaleny dvojtretinovou vacsinou vsetkych elenov v kazdej z komOr parlamentu, no o revizia je definitivne schvalena az ustavnym referendom. Podfa el. 106 predmetom ustavnej zmeny nemOzu byf monarchicka forma statu ani dispozicie tYkajuce sa moslimskeho nabozenstva. Na zaklade vYkladu marockej ustavy mozno identifikovaf vsetky podstatne atributy demokratickeho pravneho statu. Ustavny system sa v podstatnych bodoch nevymyka standardnym normam. no kedze politicka realita v Maroku nie vzdy zodpoveda formalnemu ustavno-pravnemu systemu. v dalsej Casti sa zameriam na neformalne aspekty marockeho politickeho systemu.
23 2.2. Monarchia v Maroku
podra Ignacea Dallea marocka monarchia pocas polstorocia od ziskania nezavislosti preukazovala vermi silnu koherenciu a kapacitu obnovovaf svoju socialnu zakladiiu a potrebne vzfahy pre organizaciu a podriadenie si celej spolocnosti, a to i napriek dvom transferom moci, ktore maju potencial monarchicke zriadenie destabilizovaf, kedze "monarchia sa ako certa obava vzduchoprazdna a neistof;l' a prave "smrf monarchu otvara historicku sekvenciu docasnosti / premeniivosti, pocas ktorej m(jzu byt' zakladne pi/iere rezimu redefinovane". (Daile 2004: 770) Osoba monarchu a institlicia monarchie ako taka zohrava v marockej politike eminentnu, hegemonicku rolu. Samotna ustava zakotvuje princip nedotknutefnosti a posvatnosti osoby monarchu. Marocky monarcha je sUCasne najvyssou politickou i nabozenskou autoritou: je hlavou statu - sefom dvojhlavej organizacie skladajucej sa z tradicneho Makhzenu a modernej administrativy - a zaroveii vodcom veriacich (Emir al-Mouminine I Amir AI Mouminine I Commandeur des croyants). Kumulaciou legitimity ustavnej a tradicnej (bozsky pOvod - potomok proroka Mohameda) tak ziskava kvazi absolutnu autoritu, umoiiiujucu mu vykon vsetkYch pravomoci podra okolnosti. Pravni experti pritom zredukovali rozpor medzi tradicnymi a modernymi zdrojmi moci zakomponovanim teologickej dimenzie do ustavnych ustanoveni. Hegem6nia monarchie sa prejavuje dvoma spOsobmi: monopolom na produkciu a interpretaciu nabozenskej symboliky a kapacitou sirif prostrednictvom statnej administrativy zmysel pOlitickYch konceptov. Legitimita monarchu krafa sultana (sulta - z arab. politicka autorita) je v zasade nabozenska a osoba potomka proroka sakralizovana. Zakladom politickeho paktu medzi sultanom a politickou triedou su mechanizmy dominancie a servilnosti. Stat vyzaduje v zasade absolutnu konformitu s fudovymi zvykmi a poslusnosf. ROzni akteri mOzu na politicke pole vstupif, iba ak akceptuju pravidla hry. Viaceri autori povazuju za kulturny zaklad marockeho autoritarizmu princip panalucitefa a uciia. Marocka monarchia je cementom naroda. Ako dominantny akter politickeho pora zavadza rovnovahu medzi archaickou realitou a jej modernym ustavnym vyjadrenim.
24 2.2.2. Naslednictvo, prisaha vernosti a otazka legitimity
Ostava specifikuje priebeh naslednictva marockej koruny v cl. 20, no tento pravnicky aspekt sukcesie nestaci na jej pochopenie. Ostrednym prvkom strategie legitimacie novodobeho marockeho politickeho systemu je cerem6nia sfubu/prisahy vernosti/poslusnosti voci krafovi - tzv. bay'albe·ia19 (allegeance) - odvodena od ritualnych formulacii odvolavajucich na povinnosf moslima byf viazany aktom prisahy ku kalifovi.20 Rehabilitacia tejto prisahy vernosti I poslusnosti predstavuje v Maroku konstitutivny element politickej moci - umoznila zredukovaf yYznam pozitivneho prava. Marocky historik Abdelwahab Benmansour zdorazliuje, ze v Maroku bay' a nie je zakladom moci, ale len jednoduchym ritualom podriadenia sa vladcovi a ze na rozdiel od prisah yYchodnych arabskych statov je aktom pisomnym a podpisovanym i notarmi a sudnymi poradcami spoloeenstva potvrdzujucimi zav8zok poslusnosti signatarov prisahy. Takmer automaticky a precizny - tradiciu respektujuci - priebeh sukcesie v Maroku v r. 1999 poukazuje na pretrvavajucu hegem6niu kultury dvora, ktora dokazala efektivne vyuzif potencial konsolidovaneho statu, vyplnif mocenske vakuum a absorbovaf I zohfadnif nove rovnovahy, zmeny v mocenskej strukture a socialnej zakladni monarchie. Cerem6nia zacala citanim textu redigovaneho ministrom islamskych zalezitosti: "My dolu podpfsanf signatari prezentujeme svoju prBvnu prfsahu svojmu naslednfkovi a dedicovi, jeho velicenstvu vodcovi veriacich, Sidi Mohammed Ben AI Hassan Ben Mohammed Ben Youssef Ben AI Hassanovi. Nech boh poiehna jeho vladu a zarucf ie jeho v/ada bude vladou dob,ych skutkov a §fastia pre jeho fud a jeho krajinu... ie/ame mu mier a poiehnanie, bohom prisudeny d/hy iivot a trvalU s/avu." (Tozy 2001: 83) Tozy poukazaJ na viacere specifika marockej bay'a v r. 1999: text neosahoval ziadne odvolania na ustavu, ba ignoroval rozne jej clanky vzfahujuce sa na naslednictvo; poradie signatarov signalizovalo zmenu - premier a clenovia vlady podpisovali tesne po clenoch krarovskej rodiny; poeet signatarov bol nizsi; vermi slabo bol reprezentovany zbor moslimskych ueencov (u/ama) - faktickych producentov monarchovej legitimity; na cerem6nii boli po prvYkrat v hist6rii Maroka pritomne i zeny.
25 2.2.3. Dar-al-Makhzen a Makhzen
Mohamed Tozy upozoniuje. ze pri studiu marockeho politickeho systemu treba odlisif dva rozdielne pojmy - Dar-al-Makhzen a Makhzen. Dar-al-Makhzen odvolava na fyzicky priestor moci - krafovsky Palac (maison royale). ktorY je ustrednym miestom konstrukcie kultury moci. Sultan v flom okupuje kfuCove miesto on kresli kruhy blizkosti/vplyvu (cercles de proximite/d'influence) a definuje hierarchiu clenov dvora. Odtiarto sa prenasaju k6dy poslusnosti a riadenia; tu sa vytvara etiketa. podfa ktorej sa riadia ostatne marocke institucie - od Makhzenu, cez Parlament, politicke strany, az po rodinu. Makhzen je sekularnym, profannym konceptom bez akehokofvek nabozenskeho ci sakralneho naboja. Je nastrojom monarchu - administrativnou strukturou, ktorej legitimita je transhistoricka, a ktora je zalozena na vzfahoch klientelizmu a podriadenia sa. V sUCasnosti pritom mozno rozlisif politicky Makhzen a ekonomicky Makhzen v dOsledku ekonomizacie marockej politiky (prieniku ellt hospodarskeho sektora do politiky). Svoju autoritu siri prostrednictvom siete osobnych vzfahov; a pritom obnovuje elitu a udrZiava priestor pre kontrolovanu disidenciu. Tozy cituje Michaux-Bellairea, ktorY 0 Makhzene tvrdi, ze zamerne udrZuje socialny neporiadok, vojny medzi kmeflmi 5 cierom posilnif svoju poziciu arbitra. (Tozy 1999: 42) Dominique Lagarde poukazuje na modifikaciu I obmenu elit v ramci kruhov vplyvu od intronizacie Mohammeda VI: "omladnutie a otvorenie su kfueovymi slovami tejto jemnej modifikacie". Ako pise, vAcsina tYchto kruhov sa konstituuje okolo jednej ci viacerYch osob, ktore sa tesia dovere suverena. Vsetky tieto kruhy funguju na zaklade kooptacie. NovY Makhzen rna svoje nove hodnoty mladosf. podnikavosf. dobre vzdelanie. modernosf a samozrejme vofa odovzdaf sa I tuzba sluzif krafovi.21 Jadro moderneho Makhzenu tvoria prevazne mladi biznismeni. zvAcsa bYvali spoluziaci22 Mohammeda VI. z Krafovskej akademie (College royal). Tito krafovi rovesnici pritom Casto nemaju ziadnu oficialnu rolu (napr. Mohamed Mounir Majidi - spravca majetku krafovskej rodiny. ci Zoulikha Naciri - poradkyfla pre socialne zalezitosti). Po prvom kruhu nasleduje tzv. top 100 - zoskupenie reprezentantov roznych socialnych strukturlsieti: napr. z oblasti mimovladnych asociacii. sukromnych podnikatefov, masmedii, diplomacie. Rovnako su zastupeni i Berberi ako etnicky definovana skupina ci struktura. A napokon armada a bezpecnostne zlozky zostavaju nadalej vyznamnym pilierom rezimu. 23
26 2.3. Politickj pluralizmus
2.3.1. Parlamentne a komunilne vofby
Dosiar sa od nastupu Mohammeda VI. na tr6n uskutoenili jedine parlamentne, komunalne a regionalne vofby. S istou rezervou mozno tieto vorby pouzif ako indikator prfpadnych zmien v marockom rezime, ak ich napr. porovname s poslednymi vofbami za vlady Hassana 11., ktore prebehli v r.1997 po revizii ustavy a zavedeni viacerYch reformnych opatreni. Tiez pomOzu naznacif mieru politickeho pluralizmu v Maroku. podra Noureddine Jouhari24 volebny marat6n v Maroku zahajeny v septembri 2002 legislativnymi vofbami korunoval seriu dodatkov a zlepseni volebneho k6dexu. Na zaklade noveho volebneho zakona bol zavedeny proporeny volebny system volebnych listin, znizena vekova hranica volebneho prava z 20 na 18 rokov, prekreslene hranice a znizeny poeet volebnych obvodov z pOvodnych 325 na 91 obvodov, Tiez boli zavedene celonarodne listiny urcene pre reprezentaciu zien.
Fatiha Layadi vyzdvihuje, ze islo 0 dosiaf najslobodnejsie vofby v Maroku, a ze vYsledky legislativnych volieb z 27. septembra 2002 aspofl ciastoene zodpovedali realite. Vofby nepriniesli ziadneho vacsinoveho vifaza: na prvom mieste skoneila Socialisticka unia fudovYch sf! (USFP) so ziskom 50 mandatov, druha IstiqlaliStrana nezavislosti (IIPI) ziskala 48, tretia Strana spravodlivosti a rozvoja (PJD) 42 25 mandatov, elm bola potvrdena normalizacia jej ueasti vo volebnej ucasti , a napokon 26 stvrte Narodne zhromazdenie nezavislych (RNI) ziskalo 41 mandatov • (Blizsie Priloha e. 5) Napriek ureiijm pozitivnym posunom, ako su napr. nespochybnitefny narast poctu politickych stran od r. 1997 (spomedzi tridsiatky stran kandidovalo 26 politickych stran - vo vofbach v r. 1997 ich bolo 16), vYrazna legislativna aktivita pred vofbami, tlak na liberalizaciu volieb zo strany monarchie - osobna angazovanosf 27 krara a jeho administrativy v otazke transparentnosti volieb a mobilizacie voIicstva , ei zmena volebnych mod alit, mozno ijmto vofbam vytknuf viacero zasadnych nedostatkov: • len v 7 z celkoveho poetu 91 volebnych obvodov kandidovalo vsetkych 26 prezentovanych politickYch stran;
27 28 • z politickej sut'aze su fakticky vylu~eni niektori akteri : asociacia Spravodlivosf a dobrocinnosf (al-'Adl wa al-Ihsan I Justice et bienfaisance)29 sejka Abdessalama Yassina, emblematickej postavy islamistickeho hnutia, ako
i asociacie ci strany extremnej favice, vratane Strany soch~lno-demokratickej avantgardy (PADS) a asociacie Demokraticka cesta (Annahj Addimocrati), ktora
rovnako ako Spravodlivosf a dobro~innosf nie je oficialne uznana ako politicka strana (Catusse 2005 :75) • prilis neskoro a za prisnych podmienok prijate rozhodnutie Ustavnej rady umoznif
kandidaturu nestranickych kandidatov ~i listin, ktore tak mozno vnimat' ako diskriminujuce; • vysoka miera volieskej neueasti (pri 51,61%30 oficialnej ueasti bolo az 15% hlasovacich Hstkov neplatnych, resp. cistYch: potom mozno hovorif fakticky 044% ueasti); • nadhodnotenie hlasov vidieckeho obyvatefstva v dOsledku prekreslenia I
zv~csenia volebnych obvodov;
• skresfujuci efekt propor~neho volebneho systemu volebnych listin najv~csieho zostatku - favorizujuci stare I etablovane strany disponujuce materialnymi i personalnymi zdrojmi a strany implantovane vo vidieckych z6nach. (Catusse 2005: 81) Vofby 2002 potvrdili, ze politicke strany v Maroku hraju nad'alej sekundarnu rolu. Strany, ktore sa chcu dostaf do vlady a ziskaf aspon nejaky podiel na vykone moci, nemOzu spochybnovaf dominantnosf krarovskej moci, inak budu bud' marginalizovane alebo uplne vyluoone z politickej sufaze. Rovnako mozno interpretovaf i prekvapivu nominaciu ministerskeho predsedu bez stranickej prislusnosti, nezavisle od vysledkov volieb. Premierom nebol menovany ziaden z predsedov veducich politickych stran, ale technokrat Driss Jettou.31 I d'als[ch osem clenov vlady je bez stranickej prislusnosti - vratane tzv. ministrov suverenity 32 kfurovych postov v exekutfve • Tak ako v r. 1997 i tieto vofby mozno vnimaf ako vyraz dobrej vOle Palaca zorganizovaf vofby, ktore by boli indikatorom demokratizacie. Omar Bendourou tvrdi, ze existencia politickych stran v Maroku neumoznuje alternaciu moci, skOr favorizuje kontrolovany multipartizmus a forrnalny konstitucionalizmus, ktore sluzia mocenskemu centru k legitimizacii svojej vlady pred medzinarodnym spolocenstvom. (Bendourou 2004: 62)
28 V okt6bri 2002 bola prijata nova komunalna charta zavadzajuca napr. princip jednoty mesta pre najvacsie aglomeracie a vYrazne rozsirujuca pravomoci miestodriitefov na lokalnej urovni (napr. v oblasti ekonomickeho a socialneho rozvoja komuny) s ciefom posilnif miestnu demokraciu, kedze ina regionalnej urovni rna dominantne postavenie set exekutivy - walis. Komunalne vorby sa konali 12. septembra 2003. Rovnako ako pri legislativnych vorbach boli marocki statni prislusnici zijuci v zahraniei, znaene prispievajuci lokalnemu rozvoju, z volebneho procesu vylueeni. Pri ueasti 54,16% zvifazila na celonarodnej urovni IstiqlallStrana nezavislosti (IIPI) so ziskom takmer 17% mandatov, eim kompenzovala svoj eiastocny neuspech v legislativnych vofbach; na druhom mieste sa umiestnila Socialisticka unia fudovYch sil (USFP) s 14,7% mandatov ana trefom centristicke Narodne zhromazdenie nezavislych (RNI) s 12,38%.33 Pre Stranu spravodlivosti a rozvoja (PJD) boli komunalne vofby zdanlivo neuspechom, avsak 11. miesto na celonarodnej urovni je len dOsledkom umoznenia kandidatury iba v obmedzenom pocte okrskov: vedenie PJD sa preto rozhodlo nekandidovaf vo vidieckych oblastiach a zameraf sa vYhradne na verkomesta a stredne yerke mesta: napr. v Casablance zvifazila PJD - na ukor USFP - vo Osmich zo sestnastich okrskov a potvrdila tak dominantne postavenie islamistov v mestach.34 (Blizsie v Priloha c. 5)
V suvislosti s vofbami v Maroku by som rada poukazala na prispevok k analyze volieb v autoritativnych systemoch Guya Hermeta, ktorY povazuje dichotomicke rozlisenie a analyzu slobodnych a sufazivYch, resp. tzv. jednomysefnych - nesufazivYch - volieb za nespravne. Zavadza tretiu kateg6riu tzv. semisut'aiivjch I pseudosufaiivjch volieb, v ktorYch je rOznymi spOsobmi obmedzena volebna sufaz (napr. klientelistickYmi vazbami). Tvrdi, ze v sueasnych konzervativnych autoritativnych rezimoch prevlada typ tzv. vylucujucich pluralitnych volieb, prieom vofby maju v ijchto rezimoch inu logiku, iny vYznam: "Kvalita politickej participacie a volieskej uvedomelosti odrazaju globalny stay spoloenosti, preto nemozno ocakavaf, ze vYsledky volieb v spolocnosti nediterenciovanej, vYrazne negramotnej nebudu maf rovnaky vYznam ako vofby v industrializovanej a diverzifikovanej spoloenosti. Oefinuje styri funkcie pseudosufazivYch volieb: legitimizaena, vzdelavacia, komunikacna a vzfahujuca sa k vnutornej debate v ramci mocenskeho centra. (Hermet 1978: 46-52)
29 Mohamed Tozy tiez tvrdi, ze vorby v krajinach Magrebu, ako i v inych rozvojovych krajinach neplnia rovnaku funkciu ako zapadne demokraticke vorby. sufaz sa tu odohrava v mocenskym centrom vymedzenom kontrolovanom priestore; easto ide len 0 cirkulaciu elit ci plebiscity bez moznosti vyberu; vysledky volieb su easto oddelene od samotneho procesu vorby I hlasovania. Tozy povazuje zneuzivanie - tzv. "zvratenu reaktivaciu" - volebnych procesov za tretiu os politickej tranzlcie v krajinach Maghrebu.35 (Tozy 2001: 69) Obdobne i Myriam Catusse poukazuje tak na symbolicke a ritualne dimenzie volebneho aktu. Tvrdi, ze marocke vorby 2002 mozno interpretovaf rozne: ako dal§ie v serii kontrolovanych a vyfabrikovanych volieb, alebo ako vyraz formalizacie 36 poslu§nosti politickej triedy novemu monarchovi .
2.3.2. Obcianska spolocnosf
Stvrtou Tozyho osou politickej tranzicie je dynamika obcianskej spolocnosti tzv. konsolidacia asociativneho tkaniva. Tato v§ak v pripade Maroka prebieha na zaklade predo§leho rozhodnutia politickych vodcov. Zrod obcianskej spolocnosti ako hlavneho aktera politickeho a socialneho iivota bol v Maroku dosledkom dvoch paradoxnych procesov: otvorenia sa politickeho systemu kontrolovanej konkurencii a krizy §tatu poskytovatera. Tozy vnima marocky politickY system ako autoritativny centralizovany a multisekularny, ktorY je charakteristicky procesom pomalych a progresivnych zmien. (Tozy 2001: 69) Rozmach medii a poeetnosf asociatrvnych hnuti a formacii dokazuju verku dynamiku marockej obcianskej spolocnosti, no tato dynamika sa podra Tozyho stretava s viacerYmi prekazkami a obmedzeniami: nejednoznacnosf legislativnej upravy posobnosti asociacii; elitizmus (vedenie vac§iny subjektov patri prevaine k vy§§ej strednej vrstve mestskeho obyvaterstva); nedostatok profesionalizmu vodcov a nedostatok stalych uradnikov; zavislosf od financnej pomoci zo zahranicia; absencia celonarodnej koordinacnej a reprezentatfvnej in§tancie z tejto vrstvy; ako 37 i selektivne represie zo strany reiimu ... Identifikuje tri hlavne typy asociacii: regionalne (tvorene a kontrolovane osobami blizkymi palacu); ekonomicke a socialne; politicke (Berberi, ieny, fudske prava). (Tozy 2001: 77-83)
30 Jean-No~1 Ferrie rovnako ako Tozy poukazuje na elitisticky charakter procesu zmeny v Maroku - impulz vsetkych zmien prichadza zhora. Ferrie tvrdi. ze rozvoj obcianskej spolocnosti v regi6ne severnej Afriky nestoji pri zrode politik politickej liberalizacie zavadzanych miestnymi vladami. Tieto zmeny su podfa neho mozne iba preto. ze porazene opozicne sily prenechali politicke superenie obcianskej spolocnosti nespochybnujucej dominantnosf vladnuceho rezimu. ktorY je v zasade ideologicky proti obcianskej spolocnosti. no pokiaf sa tate nestavia do pozicie politickeho konkurenta, dokaze ju tolerovaf.38
2.3.3. l!udske a obcianske prava
Organizacia Freedom House ohodnotila Maroko ako ciastocne slobodnu krajinu: na stupnici od 1 do 7 (1 ako najvyssia miera slobody) politicke i obcianske prava v Maroku klasifikovala hodnotou 5.
Amesty International vo svojej sprave 0 yYvoji v Maroku za rok 2003 konstatovala zasadne napadanie principov fudskych pray (najm8 obhajcov nezavislosti Zapadnej Sahary39) a aktivistov obcianskej spolocnosti zo strany statnych organov, ako napr. nezakonne zatYkanie, ddanie vo v8zbe, ci politicky motivovane obvinenia (podnikanie nelegalnych aktivit, narusovanie verejneho poriadku, pod,yvanie teritorialnej integrity Maroka), zakaz vycestovania, domace v8zenie ... Pozitivne AI hodnotila prijatie K6dexu osobneho statutu (Moudawana) v okt6bri 2003 a ustanovenie Komisie pre rovnosf/spravodlivosf a zmierenie (Equity and Reconciliation Commission). Reforma k6dexu osobneho statutu iniciovana Mohammedom VI. v okt6bri 2003 bola v Maroku i v zahranici prijata ako zasadny posun, ktorY stavia Maroko spolu s tuniskom na prve miesto spomedzi arabskych statov v otazke liberalizacie statutu zeny. Statut zlepsuje postavenie zien v marockej spolocnosti: zvysuje zakonnu hranicu veku vydaja zeny z 15 na 18 rokov veku, zavadza prisne restrikcie polygamie a uznava rovnocennu a zdieranu zodpovednosf manzelov za rodinu. Ustanovenia tYkajuce sa dediestva, ktore v sucasnej podobe diskriminuju zeny, neboli zasadne zmenene. Komisia pre rovnosf a zmierenie rna presetrif pripady zmiznuti a arbitrarnej v8zby v predchadzajucich dekadach v rokoch olova (1956-1999).40
31 Ked zaciatkom roka 2005 delegacia Amnesty International navstivila Maroko, konstatovala v8csiu otvorenosf a seri6znosf v otazke fudskych pray, vratane verejnych debat 0 ich nelegalnom porusovani v minulosti, ako i znaky pokroku k vacsiemu respektovaniu vlady zakona.41 Sloboda prejavu je v Maroku podfa AI vsak nadalej obmedzena; monarchia a statut Zapadnej Sahary zostavaju pre verejnu diskusiu, ako i pre tlac zakazanou temou. Niektori politicki aktivisti a zurnalisti boli uV8zneni po tom, eo nenasilnou cestou vyjadrovali svoje nazory na tieto zalezitosti. AI vyzdvihuje najm8 pripad Aliho Lmrabeta - zurnalistu a editora dvoch satirickych nezavislych periodik - Demain a Doumane, ktorY bol na zaklade niekofkych clankov, fotomontazi a karikatur zverejnenych v tYchto periodikach v juni 2003 odsudeny za urazku krafa, podr5'Yanie monarchie a ohrozovanie teritorialnej integrity na trest odnatia slobody v trvani troch rokov. Lmrabet - ktoreho AI povazuje za V8zna svedomia - musel tiez zaplatif pokutu 20000 dirhamov a oba jeho denniky boli zakazane.42 Pripad Aliho Lmrabeta ilustruje problematicke vzfahy marockych statnych organov s narodnymi mediami: 7. januara 2004 bol Ali Lmrabet napokon prepusteny na zaklade krarovskej milosti udelenej 25 politickym vaznom. I v decembri 2005 tlaeova agentura AFP zverejnila informacie o obavach nezavislej tlaee v Maroku z nelegalnych procesov a faZkych pokut v pripade pisania 0 citliyYch politickych temach. V Indexe slobody tlaee 2005, ktorY vypracuva kazdorocne asociacia Reporteri bez hranic, sa Maroko umiestnilo az na 120. mieste. 43 I Mohammed EI Oifi tvrdi, ze napriek existencii relativne pluralistickej medialnej ponuke, radio a televizia zostavaju pod prisnou kontrolou statu a sloboda prejavu je obmedzovana represivnou legislativou. Novela K6dexu tlaee (Code de pressel zaviedla prisnejsie sankcie za spachanie ndeliktu proti verejnemu zaujmu", moznosf postavif zurnalistov pred sudny tribunal, zakaz vydavania tlace44 na zaklade rozhodnutia tribunalu (za urazku krafa, krafovskYch princov a princezien; utok na moslimske nabozenstvo, monarchickY rezim ci teritorialnu integritu; ci za spajanie sa s islamistami). (EI Oifi 2004: 52-53) Zvrat v otazke obcianskych pray a slobOd nastal po 11. septembri 2001, no predovsetkym po teroristickych utokoch v Casablance zo 16. maja 2003.45 Tendenciu relativnej liberalizacie medii nahradila skutocna regresia a jej nepriamym dOsledkom je i rastuci zaujem fudi 0 panarabske televizne stanice ako napr. AI-Jazira, AI Arabiya ci AI-Manar, ktore sa stali privilegovanym prostriedkom vyjadrenia sa opozicie, obchadzajucej tak cenzuru narodnych medii.
32 Marocky parlament kratko po utokoch prijal novy anti-teroristicky zakon, ktorY vstUpil do platnosti 28. maja 2003. Zakon obsahuje vefmi siroku a vagnu definiciu terorizmu, Co umozi'luje postih i legitfmnej opozicie; predlzuje maximalnu lehotu trvania predbeznej vazby z 8 na 12 dni a pOCas tejto doby obmedzuje i pristup podozriveho k pravnemu zastupcovi. Tiez sa rozsiril rozsah aplikacie trestu smrti.
V januari 2005 Renaud Revel v ijZdenniku Express pise 0 rozhodnuti Mohammeda VI. Iiberalizovaf audiovizualne sluzby. Otvorenie medialnej sceny sukromnemu vlastnictvu povazuje za bezprecedentne v arabskom svete. 25. novembra 2004 bol prijatY zakon, podfa ktoreho by mal byt' do konca r. 2005 zruseny monopol statu nad vysielanim radia a televizie, pricom najprv by mali byt' liberalizovane audio sluzby, zrusene statne radio (RTM) a vytvorene nezavisle lokalne a regi6nalne radio stanice. NeskOr by mal rovnaky osud postihnuf i statnu televiziu (2M). Revel upozori'luje, ze sucasna liberalizacia sa vsak nedotkne tzv. konfesijnych radii - radii islamistickeho hnutia.46
Pokiaf ide 0 slobodu toku informacii na internete, na rozdiel od Alzirska a Tuniska, ktorYch statne organy sCI asociaciou Reporteri bez hranic obvii'lovane z prisnej kontroly informacii sirenych prostrednictvom siete Intrenet a sudneho postihu novinarov ci "cyberdisidentov", Maroko v sprave Internet pod dohfadom 2004 nefiguruje.47
2.3.4. Marocky islamizmus a terorizmus
Islamizmus - v zmysle doktriny ci hnutia zakladajuceho svoju politicku aktivitu na nabozenskom zaklade - sa v Maroku objavil zaciatkom 70. rokov 20. storocia ako dOsledok vznikleho politickeho vakua. Jeho nasledny rozvoj v 80. rokoch zivili najma faktory ako ekonomicka kriza, urbanizacia a nezamestnanosf. Islamisticke zoskupenia sa vyborne etablovali na socialnej scene a najma v mestach a ich periferiach preberali mnohe lokalne funkcie statu, ktorY ich nezvladol poskytovaf. Is/amisticki socialni aktivisti dokazu ovefa lepsie nez statne struktury pomahaf riesif akutne socio-ekonomicke problemy. PolitickY islam tak od 90. rokov okupoval prvotne miesto na verejnej scene v Maroku, a v snahe ziskaf politicku participaciu sa coraz castejsie stretaval so statnou mocou v konflikte ci v dial6gu.
33 Marocki islamisti su pre monarchiu v\jzvou az hrozbou pre statny monopol nad islamskou doktrinou a jej interpretaciou - zakotveny cl. 19 ustavy48. Monarchia sa preto snazila umiernene skupiny integrovaf, zatiar co radikalnejsie prudy postihla represia a politicka exkluzia. Paradoxne vsak zostava najvplyvnejsia islamisticka asociacia v krajine AI Adl wal Ihsane (SpravodJivosf a dobrocinnosf) sejka Yassina, hlasajuca soufizmus - islamizaciu spolocnosti nenasilnou cestou, prostrednictvom vzdelavania, nadalej vylueena a monopol na politicku reprezentaciu islamistickeho prudu ma v rukach Strana spravodlivosti a rozvoja, ktora pristupila na kooptacnu hru Palaca a po pOlitickom pakte s monarchiou a narodnym hnutim vstupila v r. 1997 do 49 parlamentu. Islamisticka hrozba je marockym rezimom v\jrazne instrumentalizovana. Tradicne prozapadne Maroko sa ako privilegovany partner a PrvY oficialny ne-NATO spojenec USA uCastni globalneho boja proti terorizmu. Volebny uspech islamistickej PJD vo vofbach v r. 2002 a 2003 sluzil vlade ako zamienka zosilnenia politickych represii islamistickjch aktivistov. Odporcovia politickej liberalizacie rezimu dokonca pred legislativnymi vorbami vystrihali, ze volebny uspech islamistov moze sposobif opakovanie sa "alzirskeho scenara" - rozputanie sa krvavej obcianskej vojny. Proti 50 tejto extremnej hypoteze vsak stoja argumenty viacerjch analytikov , poukazujucich na specificky charakter islamizmu v Maroku: marocky islamizmus je heterogenny a relativne kontrolovany. Mozno rozlisif islam oficialny, islam rudov\j a islam hlasany nabozenskymi radmi, ako i islam ovplyvneny specifickym lokalnym mysticizmom. Marocke islamisticke skupiny su navyse atomizovane; chyba im jednotne "velenie". Iba zjednotenie fundamentalistickych milicii z roznych miest v celonarodnej organizacii by mohlo predstavovaf potencialnu hrozbu. podra Remyho Leveaua radikalny islamizmus v sueanosti uf nema moznosf kontrolovaf moc suberzivnymi aktivitami, i ked zostava pritomny v spolocnosti charakteristickej hlbokymi socialnymi nerovnosfami a absenciou nadeje u mladych vrstiev obyvaterstva. I Bruno Etienne tvrdi, ze radikalny islamizmus ako auton6mna pOliticka sila nema ziadnu kapacitu ohrozif etablovanu moc. Postoj statnej moci voci islamistom radikalne pozmenili teroristicke bombove utoky v Casablance zo 16. maja 2003 a implikacia niekofkych marockych statnych 51 prislusnikov v teroristickych atentatoch v Madride v marci 2004 • Maroko tak bolo tYmito dvoma udalosfami konfrontovane s fenomenom interneho, ako i medzinarodneho terorizmu.
34 Seria piatich samovrazednych bombovYch utokov na civilne ciele v Casablance, ktora mala za nasledok 45 obeti na zivotoch, vratane 12 utocnikov, poukazala na fakt, ze otazka dzihadu sa bytostne doijka i moslimskych statov, ana implantaciu novej formy fundamentalistickej ideol6gie - takfirizmu ci takfiristickeho 52 salafizmu - ktora sa neuspokojuje s utokmi na USA a "sionisticku entitu". ale kritizuje a odsudzuje i vodcov moslimskYch statov z odklonu od praveho islamu ci z apostatie (popretia viery). Politicke nasilie vyuziva ako nastroj navratu k bozim zakonom a prorokovej spolocnosti pOvodneho islamu. Mohamed Tozy ale pripomina, ze v Maroku je salafisticke hnutie relativne slabe a nevylucuje moznosf modernizacie islamu. Tiez ho vsak postihla represia zo strany monarchie. V bezprostrednej reakcii na utoky prijal 28. maja 2003 parlament protiteroristicky zakon a 29. maja vo svojom prejave kraf Mohammed VI. ohlasil koniec "ery vofnosti", t. j. navrat k represivnym praktikam. 11. jUla bolo vynesenych desaf rozsudkov smrti voci clenom zoskupenia Salafia Djihadia, ktore bolo v utokoch zapletene.53
35 Zaver
Na zaklade hore uvedenych vybranych charakteristik a aspektov/dimenzii sucasneho marockeho rezimu by som v zavere svojej prace rada surname zhodnotila celkov}i charakter politickeho rezimu v Maroku. V Maroku Mohammeda VI. mozno vysledovaf vsetky Linzove charakteristiky autoritativneho rezimu, ako i mnohe crty sultanistickeho rezimu. Pluralizmus nie je obmedzeny formalne, no v politickej praxi, ako i v socio-ekonomickej sfere je posobenie opozicie a asociativneho tkaniva a medii nadalej selektivne rezimom obmedzovane a pre niektorYch akterov plati uplny zakaz ich politickej aktivity. Thomas Carothers vo svojej praci "Koniec paradigmy tranzicie" tvrdi, ze obmedzeny pluralizmus sa prejavuje bud ako tzv. nezodpovedny pluralizmus (feckless pluralism) alebo ako system dominantnej moci (dominant power system). Podfa Myriam Catusse sa v marockej politike dominovanej palacom a jeho administrativou prelinaju oba typy obmedzeneho pluralizmu. (Catusse 2004: 103) Mozno sledovaf snahu kontrolovaf ci inak obmedzovaf politicku participaciu. ktora rna za dosledok napr. i autocenzuru I autolimitaciu u politickych akterov a apatickosf obyvatefstva voci politike. podra studie CSA z augusta 2002 az 49% volicov priznalo, ze sa 0 politiku zaujima len vefmi malo a 33% dokonca vobec. Zhodnotenie mobilizacnych snah
rezimu je 0 cosi mlrocnejsie: v zasade sa rezim nesnazi v}irazne mobilizovaf obyvaterstvo, no na priklade rozsiahlej mobilizacie voliestva statnou administrativou pred parlamentnymi vorbami v r. 2002 mozno demonstrovaf jednu z legitimizacnych strategii marockeho rezimu - najma voci medzinarodnemu spolocenstvu. Pritomna je skor nizka obcasna manipulativna mobilizacia ceremonialneho typu. Ako typicku mentalitu mozno vnimaf marocky patriotizmus - zdoraznovanie specialneho vzfahu medzi monarchom a jeho rudom, akejsi symbi6zy a spojenia medzi tr6nom a rudom, ako i specificky charakter marockej monarchie - bozsky povod monarchu.
Pokiar ide 0 charakteristiky sultanistickeho rezimu, v marockom pripade v sucasnosti uz nemozno identifikovaf crty ako despoticky personalizmus, extremna glorifikacia vodcu ci neexistujuca vlada zakona v cistej I extremnej podobe. Tieto su, i ked diskutabilne, no predsa ako-tak obmedzene ustavno-pravnym ramcom.
36 Marocky monarchicky rezim by sme mohli po vzore Wolfganga Merkela charakterizovaf ako sultanisticky s crtami teokratickeho rezimu, i ked kriterium nadvlady nabozenskych autorit by bolo treba vnimaf vo svetle specifickej nabozenskej legitimity marockeho monarchu, ktorY ma monopol na vyklad nabozenskej doktriny a v tom zmysle totalnu I absolutnu nabozensku moc, no kedze rezim zarucuje nabozensku pluralitu nemozno potvrdif priklon k totalitarizmu.
Vzhfadom na dokazy faktickeho obmedzovania koordinacnych verejnych tovarov marockym rezimom (exkluzia niekt0rYch opozicnych politickych akterov; selektivne obmedzovanie politickych a fudskych pray a zvlasf i slobody tlace) a nespochybnitefnu pokracujucu ekonomicku liberalizaciu v Maroku, ktoru ma v rukach Palac (kooptacia ekonomickych elit do politickych mocenskych struktur; vyrazne reformy narodneho hospodarstva; medzinarodna ekonomicka integracia; znacny prilev oficialnej rozvojovej pomoci zo zahranicia ... ) si dovofujem sudoby marocky monarch icky rezim charakterizovaf ako reprezentativny priklad liberalizovaneho autoritarizmu I parcialnej autokracie so specifickym nabozensko sultanistickym akcentom.
Co sa tYka legitimizacnych nastrojov, legitimita marockeho rezimu spociva predovsetkym na osobe I charizme krafa, na jeho bozskom povode. Iste uplatnenie ako nastroje legitimizacie maju i tradicia a nacionalizmus, a v poslednej dekade i konstitucionalizmus (viac ci menej formalny) a ohrozenie statu (v zmysle hrozby medzinarodneho terorizmu). Je zrejme, ze marockY rezim usiluje 0 rozsirenie bazy svojej legitimity a hfada jej nove zdroje, a zaroven do znacnej miery vefmi uspesne zavadza mnohe pseudodemokratizacne prvky (napr. reforma K6dexu osobneho statutu; reforma K6dexu tlaee ... ).
Nuz a napokon co dodaf k otazke zmien rezimu, resp. demokratickej tranzicie rezimu? Pocas vlady Htroch krafov" sa charakter marockeho krafovstva - ktore si v marci 2006 pripomina 50. vyrocie ziskania nezavislosti - vyrazne zmenil (ak opomenieme nespochybnitefnu kontinuitu v zmysle pokrvneho zV8zku krafov). Je narocne porovnavaf vladu repsektovaneho otea naroda Mohammeda V" obavaneho a svojvorneho Hassana II. a mladeho a sfubneho Mohammeda VI.
37 Ked' po 38 rokoch despotickej a arogantnej vlady Hassana II. na tron marockeho krarovstva zasadol v juli 1999 Hassanov najstarSi syn Sidi Mohammed ako krar Mohammed VI., viaceri analytici a odbornici na marackY politickY rezim si od sukcesie sfubovali vyrazne zmeny. Ocakavania zmien suviseli primarne so zmenami v politickej sfere - s u,ychlenim a dokoneenim demokratickej tranzicie.
Mlady krar sa skutocne preukazal ako ciastocne odli~ny v porovnani s otcom (prikladom napr. prezentovanie sa v prvych oficialnych prejavoch ako kraf chudobnych), novatorsky; naznacil viackrat vOfu politickej zmeny a snahu vybudovaf modernu a slobodnu monarchiu a prispel k vytvoreniu obrazu Maroka ako
moderneho, civilizovaneho a prozapadneho, tolerantneho a umierneneho ~tatu.
Zaroven v~ak dokazal zachovaf urcite mechanizmy ako kooptacia, patrimonialisticke siete, ci autoritativne rozhodovanie, ktore mu umoznuju nad'alej kontrolovaf moc a obmedzovaf rozmach potencialnych superov rezimu. Imidz Maroka sa tak i v sucasnosti vyrazne rozchadza s politickou realitou v krajine. Prekazkami demokratizacie su prave pretrvavajuca dominantna rola monarchu
vyplyvajuca z jeho ~pecialneho postavenia, nejednoznacnosf legitimity rezimu,
sekundarna rala reprezentatfvnych in~titucii a politickych stran a kontrolovana sfera obcianskych a fudskych pray. Monarchia je nad'alej vyrazne autoritativna, vladne v nej klima politickej apatie, deziluzie a cynizmu - a to najma u mladych Maroeanov (dOsledkom je nizka miera politickej participacie, socialne odcudzenie,
a predov~etkym i vysoka miera emigracie smerom do europskych ~tatov).
Mnohe z reforiem a krokov mocenskeho centra ~tatu su vyrazom cisto formalnej politickej liberalizacie ci demokratizacie rezimu. Napriek viace,ym v poslednych ~iestich rokoch uskutocnenym ustavnym a politickym reformam - ci uz v dOsledku zahranicnych tlakov, alebo internych problemov - nemozno tvrdif, ze by tieto reformy vytvorili postacujuce podmienky pre skutocnu demokraticku tranziciu (slovami Omara Bendouroua "aggiomamento democratique").
38 Pouzite zdroje a literatura
Kniine a casopisecke zdroje
1. Anderson, Lisa (1999): Politics in the Middle East: Opportunities and Limits in the Quest for Theory, in Mark Tessler (1999): Area Studies and Social Science: Strategies for Understanding Middle East Politics, Bloomington, Ind., Indiana University Press. pp. 1-9.
2. Balik, Stanislav (2004): Totalitarni a autoritativni rezimy, In: Hlousek, Vit _ Kopeeek, Lubomir (eds. 2003): Demokracie. Teorie, modely, osobnosti, podminky, nepratele a perspektivy demokracie, Brno: Mezinarodni pOlitologicky ustav.
3. Balik, Stanislav - Kubat, Michal (2004): Teorie a praxe totalitnich a autoritativnich rezimu, Praha: Dokoran.
4. Bendourou, Omar: Les regimes politiques et Ie deti de la transition democratique, In: Questions internationales: Le Maghreb, No 10, novembre-decembre 2004,
Paris, Documentation fran~ise, pp. 54-62.
5. Bratton, M. - Vandewalle, N.: Neopatrimonial Regimes And Political Transitions In Africa, In: World Politics 46 (4), July 1994, pp. 453-489.
6. Bueno de Mesquita, Bruno - Downs, George W. (2005): Development and Democracy, In: Foreign Affairs, Vol 84, Number 5, September/October 2005, pp. 77-86.
7. Camau, Michel - Geisser, Vincent (2003): Un autoritarisme arabe?, in Michel Camau et Vincent Geisser (dir. 2003): Le syndrome autoritaire: politique en Tunisie de Bourguiba a Ben Ali, Paris, Presses de Sciences Po, pp. 67-112.
39 8. Catusse, Myriam - Vareil, Frederic (2002): Ni tout a fait Ie m€!me ni tout a fait un autre: metamorphoses et continuites du regime marocain, Maghreb-Machrek, printemps 2003, No. 175, pp. 73-91.
9. Catusse, Myriam (2005): Les coups de force de la representation, In: Bennani Chraibi, Mounia - Catusse, Myriam - Santucci, Jean-Claude (2005): Scenes et coulisses de relection au Maroc. Les legislatives de 2002, Paris, Karttalas, pp. 69-104.
10. Daile, Ignace (2004): Les trois rois. La monarchie marocaine de !'independance a nos jours, Paris, Fayard.
11. Eickelman, Dale F. - Piscatori, James (1996): Muslim Politics, Princeton, Princeton University Press.
12. EI Oifi, Mohammed: Les medias maghrebins: un enjeu pour la democratie, dans Questions internationales, Le Maghreb, No 10, La documentation Franc;aise, novembre - decembre 2004, pp. 52-53.
13. Ferrie, Jean-Noel (2003): Les limites d'une democratisation par la societe civile en Afrique du Nord, In: Maghreb - Machrek, Numero 175, Printemps 2003.
14. Hermet, Guy: Les elections dans les regimes autoritaires, esquisse d'un cadre d'analyse, In: Hermet, Guy - Rouquie, Alain - Linz, Juan (1978): Des elections pas comme les autres, Paris, FNSP, pp. 21-58.
15. Heydemann, Steven (2002): La question de la democratie dans les travaux sr Ie monde arabe, Critique internationale, janvier 2002, No. 14, pp. 54-62.
16. Holger, Albrecht- Schlumberger, Olivier (2004): Waiting for Godot: Regime Change Without Democratization in the Middle East, International Political Science Review, vol. 25, NO.4. pp. 371-392.
40 17. Tozy, Mohamed (1999): Monarchie et islam politique au Maroc, References academiques, Presses de Sciences Po, Paris.
18. Tozy, Mohamed (2001): Transitions politiques au Maghreb: etat des lieux, Prologues, No. 22-23, ete-autumne 2001, pp. 68-127.
19.Zav~sickY, Jan (2005): Boj proti terorismu v soucasnem Tunisku a Maroku, In: Mezinarodni politika 312005. pp. 21-23.
Internetove zdroje
L'Express (http://www.lexpress.fr) Le Matin (http://www.lematin.ma). Le Monde Diplomatique (http://www.mondediplomatigue.fr). Marocka ustava (http://www.al-bab.com/maroclgov/con96fr.htm) Morocco Times (http://www.moroccotimes.com).
41 poznamky
1 Pozri: Unz, J. J. (1973): Handbook of Political Science; Unz, J. J. - Stepan, A. (1996): Problems of Democratic Transition and Consolidation. Southern Europe, South America, and post-Communist Europe. Baltimore - London, John Hopkins University Press; Unz, J. J. - Chehabi, H. E. (1998): Sultanistic regimes. Baltimore, John Hopkins University Press; Unz, J. J. (2000): Totalitarian and Authoritarian Regimes. Boulder - London, Lynne Rienner publishers.
2 Zaujfmavo sa k Unzovej definicii obmedzeneho pluralizmu ako definujuceho prvok autoritarizmu stavaju Albrecht a Schlumberger: liZ pohfadu politiekeho sysremu, (deJliberalizaeia nerobf reiim viae Ci menej autoritatfvnym. Relevantnou premennou nie je miera pluralizmu, ale samotny fakt, Ci pluralizmus obmedzenyje, alebo nie je. Politieka liberalizada rOzSiruje verejntJ stem, no to neznamena nevyhnutne spochybnenie skutolnej vladnueej moei. Napdklad v Maroku Ci Jordansku mOiu by!'par/amenty volene demokratieky, no ked'ie nie stJ miestom faktickeho strategiekeho politiekeho rozhodovania, nemenf tento takt nicna eharaktere autoritatfvneho reiimu. "(Albrecht - Schlumberger 2004: 374)
3 Zelkladom Unzovej a Stepanovej charakteristiky sultanistickYch reiimov bolo pojatie sultanizmu ako extremnej formy patrimonializmu Maxom Weberom . .. Pozri: Tessler, M. (1999): Area Studies and Social Science: Strategies for Understanding Middle East Politics. Bloomington - Indiana, Indiana University Press; Bates, R. H. (1997): Area Studies and Political Science: Rupture and Possible Synthesis. Africa Today, Vol. 44, No. 2.; Bates, R. H. (1997): Area Studies and the Discipline: A Useful Controversy? Political Science and Politics, Vol. 30, No.2, June 1997; Chalmers, J. (1997): Preconception versus Observation, or the Contributions of Rational Choice Theory and Area Studies to Contemporary Political Science, Political Science and PolitiCS, Vol. 30, No.2, June 1997.
5 Pozri: Hammoudi, A. (2001): Maitres et disciples. Genese et fondements des pouvoirs autoritaires dans les societes arabes. Essai d 'anthropologie politique. Rabat, Editions Toukbkla.
6 Podl'a A1brechta a Schlumbergera je metodologickou chybou skumat'vYhradne systemovY politickY prechod a nereflektovat' rozne subsystemove zmeny rezimu. Hovoria 0 tzv. pasci demokratizacie - redukcionizme skodiacom pochopeniu funkcnej logiky rezimov a odklanajucom nasu pozornost' od moznych nedemokratickYch zmien rezimu a od skutocne yYznamnych zmien v reZime. (Albrecht - Schlumberger 2004: 375)
7 "PosudzujtJe podfa uplynulej dekady bez indikadfdemokratiekYeh zmien, moino konstatovat', ie ani demokracia, ani demokratizaeia varabskom svete nie stJ prftomne. " (Albrecht - Schlumberger 2004: 376)
8 Za jedine existujuce skutocne autonomne socialne sily moino podra nich povazovat' milltantnych islamistova antisystemove opozicne skupiny, ktore odolali lakadlam kooptacie. Inak nenachadzaju ziadne socialne sily s dostatocnymi organizacnymi kapacitarni, 0 ktorYch by bolo moine povedat', ze su od reZirnu financne, organizacne a personalne nezavisJe.
9 Albrecht a Schlumberger v tejto suvislosti poukazuju na variacie v rozsahu a nacasovant zmien v Statoch regionu Stredneho vYchodu a severnej Afriky - politicka zmena bola vo vacsine arabskYch Statov pritomna, no v roznych formach: Alzfrsko ako pionier llberalizacnych tendencit - zaciatkom 90. rokov, pripadne pred zaciatkom tretej vlny
42 demokratizacie; Bahrajn, Katar a Egypt ako prfklady rezimov liberalizovanych oneskorene; Syria bezo zmien v stave existujucich sloboo... (Albrecht - Schlumberger 2004: 372-378), na zaklade coho rovnako ako camau popieraju hyporezu 0 univerzalnom arabskom autoritarizme a 0 vseobecnom smerovani ku demokracii. Odpoved'ou na koncept 0 konci histOrie Francisa Fukuyamu, je v tomto zmysle koncept 0 prefikanosti autoritativnych neopatrimonialistickYch rezimov Fuck.you.ama.
10 Autorom koncepcie "grey zone countries" je Thomas Carothers (1999).
11 Pozri: Brumberg, Daniel: Democratization in the Arab World? The Trap Of Liberalized Autocracy., in: Journal of Democracy Volume 13, Number 4 October 2002.
12 Na priklade Ruskej federacie, Crny, Vietnamu, Venezuely popieraju vSeobecny predpoklad, ze ekonomicka liberalizacia vedie k liberalizacii politickej a nasledne k demokracii. Tvrdia, ze vazba medzi ekonomickYm rozvojom a tzv. liberalnou demokraciou je - ako ukazuju prakticke skusenosti - v skutocnosti ovel'a slabsia a dokonca sa d'alej moze oslabovat'. EkonomickY rast dokaze byt' niekedy vyuzitY ako prostriedok posilnenia rezimu, resp. oddialenia demokracie. Mnohe autoritarske reZimy - a najocividnejsie Rusko a Cfna - ukazuju ako vedia vyt'azit' z ekonomickeho rozvoja a sueasne unikat' vSetkYm tlakom na uvornenie svojej politickej kontroly. Pricinu uSpeSnosti tYchto rezimov vidia autori v ich rasrucej sotistikovanosti, ucenia sa z vlastnych chyb a zo spolocnej skusenosti / praxe. (Pozri Bueno de Mesquita, Bruno
Downs, George W. (2005): Development and Democracy, In: Foreign Affairs, Vol 841 Number 5, September/October 2005.)
13 Pozri: Prnoha C. 4 - Maroko od arabsko-moslimskeho dobytia Maghrebu
14 Pozri: Prnoha c. 4 - Maroko od arabsko-moslimskeho dobytia Maghrebu
15 Koncept Maghrebu (al-Maghrib) / Zapadu (Ie Couchant) kontrastuje s konceptom Machreku / Vychodu (Ie Levant). ArabskY nazov - al-Djazirat al-Maghrib - pre oblast' severnej Afriky reflektuje jej geograticke umiestnenie: "polostrov zapadu, oddeleny od ostatku sveta morom a pust'ou." (Podra: Questions internationales: Lai-Cheung-Kit, Laetitia: Glossaire, p. 19)
16 Ustavy vsetkYch statov Maghrebu sa tou ci onou formou odvolavaju na koncept jednoty regi6nu. Uz prva marocka ustava z 7. decembra 1962 v preambule prebrala ruto vagnu formulclciu 0 prlslusnosti k verkemu arabskemu Maghrebu z ustavy Tuniska z juna 1959.
Popri zrejmych jednotiacich prvkov - napr. silnej kulrurnej homogenite - Statov Maghrebu, existujU i mnohe faktory diverzity (rozdielna historicka skusenost', geograticke specitika). lleto komplikuju bilateralne, ako i multilateralne Vlt'ahy tYchto Statov, a maju za dosledok I fakt, ze Maghreb ako politickY projekt je zatiar stale skor pli~nom nei realitou, neexistuje skutocna dynamika ani dostatocne silna vnutorna percepcia jednoty, a Unia arabskeho Maghrebu (I 'Union du Maghreb arabe) zoskupujuca Alzfrsko, llbyu, Maroko, Mauritaniu a Tunisko je dlhodobo v krize. (Podra: Questions internationales: Unite et diversite du Maghreb, pp. 4, 6-7, 15)
17 Text aktualne platnej Ustavy bol prijatY na zaklade ustavneho referenda z 13. septembra 1996.
18 Marocka koruna a jej ustavne prava su dedicne a prenasaju sa z otca na potomkov muiskeho pohlavia - primarne na najstarSieho syna v priamej IInii (krar moze dezignovat' i nIektoreho z d'alsfch svojich synov).
43 pocas neplnoletosti krara (do 16 rokov veku) jeho pravomoc a ustavne prava koruny (okrem prava revidovat' Ustavu) vykonava Rada regentov. Rade predseda prezident Najvyssieho sudu; zastupeni su tiei predseda Komory reprezentantov, predseda Komory poradcov, predseda regionalnej rady oulemaov miest Rabat a Sale. Ai. do veku 20 rokov potom Rada posobi ako konzultacny organ mladeho krara.
19 Abdelwahab Benmansour tento akt charakterizuje nasledovne: "Ked'knifzomrie, je zosadeny, alebo sa slava neschopnrm vYkonu svojich pravomoc~ bwa zvykom, ie sa stretmJ veduci muii statu, sfachtici, aby sa dohodli na najvhodnejSej osobe nastupcu, a to podfa pravidiel a podmienok, ktoni stanovuju knihy islamskejjurisprudencie (fiqh). Akje dosiahnutj konsenzus, uzatvaraju pakt, prfsahu bay'a. Ak je kandidat na krafovstvo znamy uina zaklade rozhodnutia jeho predchodcu alebo sa dostdva k moci silou, baya je cisto potvrdenlm / legitimizaciou faktickej skutoenosti -jej ciefom je predfst' vojne Ci zabranit' prelievaniu krvi," (Tozy 2001: 43)
20 Pozn. Ceremania bay' a sa v Maroku kazdorocne pripomfna pri prileiitosti sviatku tranu ad r. 1961 3. marca, od r. 1999 potom 31. jUla.
21 Lagarde a Jebbar spominaju v tejto suvislosti delegovaneho ministra vnutra - Fouad Ali el Himma - ako jedneho z najmocnejsich muzov v krajine - najblizsieho medzi bl(zkymi. Prave on podra nich stoji v pozadi obnovenia, omladenia najvySSlch elft Statu. Toto "oko Palaca", ci "kral'ovo ucho" riadi najzavaznejsie zalezitosti Statu, ako napr. bezpecnostne otazky ci otazky organizacie politickej sceny. podra podra Lagarde, Dominique - Jebbar, Dominique: Plus pres de Sa Majeste, L'Express du 13/10/2005, on-line text (http://www.lexpress.fr).
22 Pozn. Mehdi Alaoui, Khalid Cohen, Karim Chakour.
23 podra Podl'a Lagarde, Dominique - Jebbar, Dominique: Plus pres de Sa Majeste, L'Express du 13/10/2005, on-line text (http://www.lexpress.fr).
24 Podl'a Jouhari, Noureddine (2003): Un marathon electora~ quelles I~ons?, on-line text (http://www.lagazettedumaroc.com/articles.php?r=2&sr=727&n=340&id artl=3547).
25 Oproti r. 1997, kedy ziskala 9 mandatov, si PJO yYrazne polepSila, pricom bastou jej uspechu su stredne vel'ke a yerke mesta. PJO je relativne mladou stranou; vznilda prave pri pn1eiitosti volieb v r. 1997, spoliehajuc sa na podporu asociacie al-Islah wa at-Tawhid (Reforma a jednota). Pod uspech PJO sa podl'a Fatihy Layadi podpfsala predovSetJ<.Ym relativna transparentnost' volieb, ako i debakel pravicoyYch administrativnych stran, ktorYch skare bolo dosial' umelo zvySovane ministerstvom vnutra. PJO pritom kandidovala len v 55 z 91 volebnych obvodov.
26 RNI Ahmeda Osmana - svagra krara Hassana II. - z volieb vystUpiio ako jedina uspesna formacia spomedzi tzv. administrativnych stran (stran vytvorenych Makhzenom). Ustavna unia (UC) ci Socialne a demokraticke hnutie (MOS) zaznamenali vY'razny poldes podpory. Podl'a Layadi, Fatiha: Elections du 27 septembre 2002: Les memes..• et les islamistes L'Express du 03/10/2002, on-line text (htm:/Iwww.lexpressJr).
27 Statne organy urobili podra viacerYch pozorovatel'ov vsetko preto, aby legislativne vorby v septembri 2002 prebehli pod taktovkou transparencie a slobodnej vorby. Odhodlanost' Palaca hrat' transparentne a dosiahnut' co najvacsiu mobilizaciu voliCstva mozno ilustrovat' na prejave krara z 20. augusta 2002, v ktorom krar vyslovil tUlbu po regularnych vorbach
44 a moralizi3cii volebneho procesu, ci volebnou kampanou ministerstva vnutra "Tvoj hlas, tvoje pravo" a vYraznou senzibilizaciou akterov obCianskej spolocnosti. podra Legarde, Dominique: Operation elections propres, L'Express du 26/09/2002, on-line text (http://www.lexpress.fr).
28 Profesor na IEP v Bordeaux a specialista na Maroko Pierre Vermeren poukazuje, ze islamisti sejka Yassina nie su jedinYm akterom, ktorY moze pocit'ovat' vylucenie ci podreprezentkiu: poukazuje na kultume hnutie Berberov / amazighof6nneho obyvatel'stva, ktoremu bolo Statnymi organmi v r. 2000 zakazane vytvorit' novu berbersku stranu a ktoreho jazyk ani kulturu neuznava ani sucasna Ustava. podra Vermeren, Pierre: La participation est I'un des grands enjeux de cette election, L'Express du 26/09/2002, on-line text (http://www.lexpress.fr).
29 Asociacia implicitne zastava abstenciu; ueast' na vorbach, resp. uz len konStituovanie sa ako politickej strany by bolo vYrazom uznania legitimity sucasnej monarchie a rezimu.
30 Oproti r. 1997 ucast' pokJesla 0 6 percentualnych bodov.
31 Krar Mohammed VI. oznamil nominaciu Drissa Jettoua na post ministerskeho predsedu 9. okt6bra 2002 v MarrakeSi. Jettou pritom nebol na politickej scene novacikom: bol ministrom obchodu a priemyslu vo vladach v 1993-5, ministrom financil, obchodu priemyslu a remesiel v r. 1997-8, a v septembri 2001 bol menovany za ministra vnutra. PrvY krat tak tento post obsadila osoba sfce bllzka Palacu, no nie vychadzajuca z armadnych kruhov ci z administratlVY ministerstva vnutra. Jettouova nominacia zahajila cykJus nominacil technokratov na posty lokalnych guvemerov atd'. (Catusse 2002: 82-84)
32 Napr. minister ekonomickY'ch a vseobecnych ved a ekonomickej reformy Abderrazak Mossadeq (sef colnej spravy), minister vnutra Mustapha Sahel (prefekt regi6nu Rabat-Sale), minister islamskY'ch zaleiitostl Ahmed Taoufik (muz s reputaciou brilantneho intelektuala a otvorenej osobnosti), ci minister zahranicnych ved a spoluprace Mohamed Benaissa.
Fatiha Layadi poukazuje na rozdelenie ministerskY'ch kresiel v novej heterogennej viade medzi pOliticke osobnosti a technokratov. Rovnovaha medzi stranami bola pritom podl'a nej reSpektovana, i ked' na ukor obmeny ci obnovenia vlady. Po osem ministrov a Statnych tajomnikov v Jettouovej vlade maju USFP aI/PI - pricom ministri USFP sa prakticky nezmenili a USFP si uchovala k1'ucove rezorty financif a teritorialnej vYstavby, ako i narodneho vzdelavania a vysokeho skolstva a spravodlivosti. Istiqlal dokazala priniest' cerstvu krv, i ked' nova zostava nie je ani mladsia, ani zenskejsia. podra Layadi, Fatiha: Le Whos Who du nouveau gouvemement, L'Express du 14/11/2002, on-line text (http://www.lexpress.fr).
33 podra Maroc - Elections communales : Les RME simples spectateurs, on-line text (http://www.yabiladi.com/rubriklarticle-2611.html).
34 Podl'a: Tuquoi, Jean-Pierre: Au Maroc, !'implantation urbaine des is/amistes se confirme, Le Monde du 15.09.03, on-line text: www.lemonde.fr/article/0.5987.3212-333970-.00.html.
3S Prvou osou /sekvenciou demokratickY'ch premien je podra Tozyho politickj pakt medzi relevantnymi politickY'mi protagonistami; druhou inStltucionalne reformy - zdoraznovanie konStitucionalizmu. (Tozy 2001: 69)
36 Predosle vol'by v rokoch 1993 a 1997 boli podra Catusse vnfmane ako vYraz zmierenia sa monarchie a narodneho hnutia, vYrazom altemacie moci. (Catusse 2005: 87-89)
45 37 AMDH - najbojovnejsia z marockYch asocickil na obranu rudskYch pray - 26. okt6bra publikovala otvoreny list ministrovi spravodlivosti, v ktorom poukazala na fakt, ze viacerf kompetentnf implikovanf v zlocinoch nuteneho zmiznutia, arbitraznej vazby ci mucenia nad'alej vykonavaju funkcie v Statnej sprave, vratane Hosni Benslimana - sefa kral'ovskej polfcie a Hamidou Laanigri - sefa bezpeCnostnych sluzieb - dvoch blfzkych spolupracovnfkov krara. Statne organy v reakcii vylucili kOreSpondenta tlacovej agentury, ktorY reprodukoval v depesi komunike asociacie AMDH. 9. decembra 2000 bola zakazana a nasilne potlacena demonStracia AMDH ziadajucej vytvorenie parlamentnej komisie pre preSetrenie poruSenf rudskYch pray PoCas rokov olova, ako i demonStrcicia islamistov Sejka Abdessalama Yassina. podra Legarde, Dominique: : Presse: Le tour de vis, L'Express du 11/01/2001, on-line text (http://www.lexpress.fr).
38 Podl'a Jean-Noel FERRIE: Les limites d'une democratisation par la societe civile en Afrique du Nord, In: Maghreb - Machrek, Numero 175, Printemps 2003.
39 I na jesefi 2005 boli sudenf siedmi obhajcovia l'udskYch pray zo Zelpadnej Sahary obvinenf a stmanf za uCast' na manife5taciach proti marockej vlade, za ucast' na a podnecovaniu k nasilnych protestnych aktivft a clenstvo v nepovolenej asociacii. Dvaja z obvinenych tvrdia, ze boli pocas vYsluchu mucen!. V okt6bri 2005 dokonca zomrel za zahadnych okolnostf jeden demonStrant. PodYa Morocco/Western Sahara: Human rights defenders on trial, on-line text (http://www.amnesty.org).
40 Podl'a AI Country Report: Morocco (htto:llweb.amnesty.org/web/web.nsf/printlA1AC2DCEE4B72BC780256E8A004185E4). 41 podra AI: "Amnesty International praises Morocco's 'Increasing openness on human rights", 1/27/2005, on-line text (http://www.amnest;y.org). 42 Lmrabet bol v uz novembri 2001 usvedceny z sfrenia faloSnych informacii podr'fvajucich verejny poriadok po tom, Co zverejnil v Casopise Demain z 20. okt6bra 2001 clanok o udajnom rozhodnuti predat' kral'ovskY palac Skhirat zahranicnym investorom. Okrem trestu Stvormesacneho odfiatia slobody musel zaplatit' pokutu 30000 marockYch dirhamov. I jeho pOvodne noviny Demain boli zakazane v decembri 2000 za podkopavanie stability Statu po tom, co publikoval clanok 0 udajnej implikacif politickej I'avice v pokuse 0 prevrat z r. 1972 voci krarovi Hassanovi II.
43 Vyrocna sprava 0 Maroku za rok 2004 sa odvolava okrem ineho i na StUdiu Saida Mohameda, podra ktorej az 80% v Maroku pOsobiacich zurnalistov nepocit'uje slobodu prejavu, a to predovSetkYm v otazkach tYkajucich sa clenov vlady a verejnych politfk. Podl'a Reporteurs sans frontiers (http://www.rsf.org).
44 V decembri 2000 boli na zaklade rozhodnutia premiera Abderrahmana Youssoufiho definitivne zakazane tri t:YZdennfky - Le Journal, Assahifa a Demain - za diskreditaciu Statnych inStitUcif a utoky na armadu a monarchiu. podra: Lagarde, Dominique: Quelle liberte pour la presse?, L'Express du 14/06/2001, on-line text (http://www.lexpress.fr).
45Spomedzi 1500 osob, voci ktorYm bolo zahajene sudne konanie pre podozrenie z ucasti na Utokoch ci inych teroristickYch aktivitach bolo 16 odsudenych na smrt' a stovky na trest odfiatia slobody. Viacerf z odsudenych tvrdilo, ze boli mucenf ci potajomky drZani vo vazbe i ked'VYSetrovanie neviedlo k obvineniam. Obmedzenie slobody zdruzovania sa a slobody prejavu pocit'ovali najvacsmi aktivisti za rudske prava saharskeho obyvateYstva a osoby spochybfiujuce autoritu monarchie.
46 Nasledne po utokoch boli odsudenf i niektorl novinari napr. za slrenie falosnych informaci( a popudzovania k nasiliu len preto, ze zverejnili nazory obvinenych islamistov. podra (http://www.amnesty.org).
46 Vzorom marockej reformy je podra Revela obdobna reforma masmedif realizovana vo Francuzsku zaeiatkom 80. rokov 20. storocia. podra Revel, Renaud: Maroc: Mohammed VI ouvre les chaines, L'Express du 03/01/2005, on-line text (http://www.lexpressJr).
47 Pri pn1ezitosti svetoveho summitu 0 informaenej spolocnosti, ktorY sa konal v novembri 2005 v Tunise, rnarockY premier Driss Jettou poukazal na efektlvnost' a prinosnost' avantgardnej politiky Maroka v oblasti informacnych a komunikacnych technol6gll, ktora je realizovana v sueinnosti so sukromnym sektorom a aktermi obCianskej spolocnosti. Maroko bolo jednou z prvYch rozvojovYch kraj(n, ktora prijala opatrenia sledujuce liberalizaciu telekomunikaenych sluzieb, vratane vzdelavadch programov a vyclenenia adekvatnych financnych prostriedkov. Poeet pouifvatel'ov Internetu presiahol vd'aka zavedeniu systemu ADSL styri mili6ny. podra "Driss Jettou expose la politique du Maroc dans Ie domaine des nouvelles Technologies", MAP, Le Matin du Jeudi 17 Novembre 2005, on-line text (www.lematin.ma).
48 V moslimskYch spolocnostiach vSak objektfvne v naboienskYch otazkach ziaden z akterov nevlastnf monopol: okrem sultanov, ulamov, Sejkova sufistickYch radov mozu doktrfnu Islamu vykJadat' i vzdelanci, elm je tak autorita statnej moci narUSana, fragmentovana.
49 Okrem PJD su d'alslmi integrovanymi zoskupeniami ei politickYmi stranami i Hnutie pre jednotu a reformu - MUR (AI Islah wal Attawhid), a rozne marginalne zoskupenia ako AI Maydane ci al-Badil...
50 Napr. profesorka na IEPI univerzity v Lausanne Mounia Bennani-Chraibi, profesor politickYch vied na IEP v A1x-en-Provence Bruno Etienne, emeritny profesor na IEP v Pan'li Remy Leveau, ci profesor na univerzite Hassan II v Rabate Mohamed Tozy.
Sl Jan ZavesickY v suvislosti s madridskYmi utokmi spornina MarockU islamsku bojujucu skupinu (Groupe islamique combattant marocain) - najznamejsiu islamisticku organizaciu v Maroku, ktorej cierom je nasilne nastolenie islamskeho poriadku a ktora podporuje dzihad voci zapadu, prieom v nej pOsobia i bYvalf arabskf mudzahedfni z Afghanistanu. (ZavesickY 2005: 23)
52 Pozn. ,,salafizmus" / salafisticka doktrfna idealizuje minulost' a odkaz zivota proroka a jeho spoloenlkov povazuje za model moslimskeho sposobu zivota; hlasa navrat k povodnej eistote islamu, k praktikam predkov (salaf). Opiera sa pritom principialne na doslovne a fundamentalisticke eitanie / interpretaciu Koranu a striktnu aplikaciu islamskeho prava Sarra (sharia = charia). Toto rigor6zne hnutie vzislo z wahhabizmu - integristickeho hnutia zrodeneho v Saudskej Arabii v 13. storoee. (Podra Lai-Cheung-Kit, Laetitia: Glossaire, In: Question Internationales: Le Maghreb, No 10, novembre-decembre 2004, pp. 20)
S3 Otvorene VYSetrovanie odhalilo, ze vacsina zo Strnastich utoenlkov kamikadze pochadzala z defavorizovanej Stvrte Sidi Moumen na periferii casablancy a ze vacsina clenov takftristickYch zoskupenf vyrastala v "ghetto" Stvrtiach miest casablanca, Meknes, Fes ei Tangier - ktore su vyslovne z6nami bezpravia, pevnost'ami nenavisti a bastami revolty prameniacej zo zufalstva.
47 1: Zakladne kategorie
lezia hranice medzi Zapadom a vychodom? Na Balkane? V Palestine? V In~ne? Mozno kopirovat' deliaee linie ,ntinatonovyeh eivilizaeii? Na tieto otazky je vel'mi naroene najst' jednoznaenu a vseobecne akeeptovanu
~QC.Ipovt::U. Podl'a Bruna Etienna vychod zaCina az v indiekej provincii Punjab (Pandzab), ked'ze az tam konei oblast' f, fJ1lOnoteistickej tradieie. Vymedzenie geografieke nezodpoveda casto vymedzeniu historiekemu, kulturno
~lInaVistiekemu. Preto napr. nemozno stotoznovat' Stredny vYehod 5 arabskym svetom, ako ani so svetom
,:-.:limC::I(Vm. Co tieto jednotlive pojmy reprezentuju?
~ctrPdnv vjchod I Middle East I Moyen Orient1
:;:. arabskj svet I Arab world I monde arabei :;:. moslimskj svet I Muslim world I monde musulmani :;:. Blizky vjchod I Near East I Proche Orient; :;:. Urodny polmesiac I Fertile Crescent I Croissant fertile; :;:. vacsi stredny vjchod I Greater Middle East I Grand Moyen Orient;
camau zdoraznuje, ze region Stredneho vYehodu je regionom premenlivej geometrie: v 19. storoci zataH
!nnimp.m "Vychod" (Orient) europske mocnosti pouzivat' pre Osmansku rfSu: IItureeky" bolo synonymom nY". Inym pouzivanym pojmom bolllLevant" (pozn. z tal. vYehod) popisujuci oblast' tzv. vYehodneho
c:trMnmmi::. - oblast' medzi Stredozemnym morom, pohorim Zagros a pust'ou Taurus? V druhej poloviei 19. ~crnrnrl::' bol oproti pojmu "DalekY vYchod,,3 vymedzeny pojem IIBlizky vjchod" pre oblast' Osmanskej riSe
a jeho europske a arabske provincie). Arabske provincie Osmanskej riSe - dnesna Syria, Libanon, Izraell Jordansko a Irak - dostali nazov "Urodny polmesiac,,4.
rozpade osmanskej rise v r. 1918 bol sa obsah pojmu Stredny vyehod pozmenil: v 20. rokoch XX. storocia tak nazYvali oblast' medzi Cervenym morom a Indickym polostrovom - t. j. Arabsky. polostrov, resp. podl'a logiky Brititnie a Ruska v Egypte a Indii, zahfnal i Egypt a Iran, pripadne i Turecko a Sudan. George Corm
~isal Stredny vYehod ako oblast' geograficky a historicky definovanu arabskou identitou a lingvisticky a kulturne (nabozenske partikularity; tri lingvisticke skupiny) - oblast' siahajucu od balkanskych pohorf az po
pust' (Tureckol Egypt, Arabsky. polostrov1 Izrael i Palestlnu, Syriu, Jordanskol Libanon, Iran, Irak) - oblast' 2 sViac nez 240 milionmi obyvatel'ov (dnes uz viae nez 300 mil.) a rozlohou cca. 7,2 mil. km • Takmer synonymicky vnimany pojem Blizkeho vYchodu: oblast' Machreku (Egypt a Urodny polmesiae).
It:..,..~ , :-vyraficky je najcastejsie "Stredny "ychod" vymedzeny ako oblast' juhozapadnej Azie a severovYchodnej Afriky - oblast' .zaoarln<' ad Afganistanu, Pakistanu a Indie. Zahrna tak Cyprus, azijsku cast' Turecka, Syriu, Libanon, Izrael, Palestinu, , . Irak, Iran, Staty Arabskeho polostrova (Saudska arabia, Jemen, Oman, SAE, Katar, Bahrain, Kuwait), d'alej tiez Egypt lllbyu. (Podl'a: http://www.infoplease.com) • Casti francuzskeho mandatu nad Syriou a Libanonom sa nazYvali Stilty Levantu I vychodu - "Levant States". Dodnes sa tento pojem pouz[va pre oznacenie tYchto dvoch Statov. (Podl'a: http://www.infoplease.com) , _ "ychod (Far East) - v uZSom zmysle slova krajiny vYchodnej Azie (eina, India, Japonsko, Korea"Mongolsko) .VVchodna cast' ruskej Sibiri (ruskY d'alekY vYchod); v sirsom zmysle slova zahrna i krajiny juhovYchodnej Azie (FilipinYI Iptn"m, Kambodzu, Laos, Thajsko, MaJajziu, Singapur, Myanmar, Brunej, Indoneziu). (Podl'a: http://www.infoplease.com) http:Uwww.infoplease.comide 0 historickY region Stredneho vYchodu (medzi Stredozemnym morom, severnou Casrou Syrijskej riekami Eufrat a Tigris), charakteristickY dostatkom vodnych zdrojov a urodnou pOdou.
Priloha C. 1/1 upozornuje, ze casto sa pojem Stredny vYchod nespravne aplikuje na krajiny moslimskeho sveta - vtedy i Afganistan a Pakistan, ako i staty severnej Afriky (napr. koncept Middle East &. Northern Africa;
;-I".nr:~Ul americkej administrativy - Greater Middle East).
RUSSIA
"P'il
."uraydah
*Riyadh SAUDI ,-- --- "" ARABIA
Arabian Sea
~Soc"". rrr:MtNJ
. Perry-Castaneda Libra~ The University of Texas atAustin
Priloha C. 1/2 Co 2: Stredny "ychod a severna Afrika
':t~ Perry-Castaneda Library, The University of Texas atAustin Priloha c. 1/3 Arabska identita VS. moslimska identita Etienne definuje tzv. objektfvne vlt'ahy konkurencie a objektfvne vlt'ahy transakcif, pomocou ktorYch uje na rozdielnost', nestotoznitel'nost', resp. podobnost' arabskej a moslimskej identity. Moslimske spolocenstvo Arabskj narod (umma al-islamiyya) (al-watan ai'arabyiyya) KONKURENCIA sura (konzultacie moslimov) parlamentna demokracia participacia moslimov participacia obeanov ziadny vYber formy vlady narodny Stat Sarla (transcendentny nemenny zakon) normativny zakon TRANSAKCIA islamo-arabizmus arabo-islamizmus antisionizmus antiimperializmus modernita {okrem modernity mravov} modernita {primarne modernizacia technologicka} svet !AraDSKY svet akoby mal svoju konkretnu podobu v organizaeii Ugy arabskyeh statov - LAS. Arabska Iiga ma sUCasnosti 22 clenskyeh statov; prevazne ide a staty z regi6nu MENA (zakladatel'mi bali staty Urodneho nnlmpc::i~("'~), no clenmi su i Mauritania, Somalsko, Dzibuti, a Komory, a od roku 2003 ma status pozorovatera . Arabsky svet tak mozno rozdelit' na mensie eelky: Maghreb; povodie Nflu; Urodny polmesiae, Arabsky polostrov. Michel Camau zdoraziluje, ze skumanie arabskeho sveta musf nutne brat' do uvahy dvojaku realitu: davnu anedilVnu - "Cas dlhy" (temps long) a "Cas kratky I nedavny" (temps recent). Arabska identita (arabib!) je realitau davnou - reflektuje viae ci menej silne zvazky a solidaritu medzi statmi definovanymi z historiekeho, kulturneho a lingvistiekeho hl'adiska aka arabske. Prave LAS reprezentuje tento spolocny zaklad, arabsku jednotu, Iked' ide a "jednotu statov" - statov roznorodych, statov s rozdielnym vYvojom a hist6riou. Prejavom nedavnej je politicke hl'adisko - arabskj' nacionalizmus - rodiaci sa koncom 19. storocia v dosledku arabskej .ODCIoby renesancie (hnutie Nahdha) - a majuci za dosledok vznik suverennych statov v procese rozpadu Osmanskej riSe Ci neskor v proeese dekolonizaeie. Jednotlive staty maju svoje rozne specifika (napr. nearabof6nne obyvatel'stvo - kurdska ci berberska mensina). Preto je generalizi3eia eelej arabskej oblasti vel'mi problematieka. Priloha C. 1/4 Mapa C. 3:Arabskysvet Zdroj: www.wikipedia.com Moslimskj svet Spojujucim clankom krajfn moslimskeho sveta je islam. Tento vznikol povodne na Strednom vYchode, no casom sa rozsiril do celeho sveta a stal sa celosvetovYm fenomenom (moslimovia tvoria 20-22% svetovej populacie). A prave krajiny mimo Stredneho vYchodu sa najvacsmi vymedzuju ako moslimske a maju najvacs( podiel moslimskeho obyvatel'stva (Indonezia - 82%, Pakistan 97%, Banglades - 83%, Egypt 94%). Preto nemozno moslimsky svet redukovaf na region Stredneho vYchodu. Navyse islam sice je vacsin0vYm, no nie jedinym / monopolnym nabozenstvom v oblasti Stredm§ho vYchodu. Moslimsky svet je napriek vnutrostatnym specifikam relatfvne homogennym nadstatnym kulturne definovanym spolocenstvom. I v ramci islamskeho nabozenstva eXistuju rozne tradfcie / prudy, vr<3tane dvoch najznamejslch - sunnitskej (sunni) a sfitskej (shia). Tzv. vel'ky rozkol (fitna) v islame sa vyjadril v dvoch schizmikh: kharijitskej a sfitskej. Tab.: Krajinys najviicsou moslimskoupopulaciou Zdroj: International Muslim Board Priloha C. 1/5 -Zdroj: Perry-Castaneda Library, The University of Texas atAustin Zdroje: Prednasky profesorov Institutu politickych vied v Aix-en-Provence Michela Camaua a Bruna Etiennea. C8mau, Michel: 1. La region du Moyen Orient; 3. Configuration de la region et logiques impt§riales (Cours de Geopolitique du Moyen Orient annee 2004-2005, Institut d 'Etudes Politiques d 'Aix-en-Provence); Etienne, Bruno: Cours de Geopolitique des grandes religions, annee 2004-2005, Institut d 'Etudes Politiques d 'Aix- Priloha C. 1/6 ha c. 2: Maroko - zakladne datal Severna Afrika; ohranicenie Stredozemnym morom a severnym Atlantickym oceanom, Alzfrskom a Zapadnou Saharou; strategicka poloha vzhl'adom na Gibraltar; celkova dlzka hranfc 2 017,9 km (Alzfrsko, Zapadna Sahara, spanielske enklavy Ceuta a Melilla); celkova dlzka pobrezia 1835 km; 446,550 km2 fosfaty, zelezna ruda, mangan, olovo, zinok, ryby, sor On.frnrln"" nebezpecenstva: geologicky nestabilne severne pohoria - zemetrasenia; pravidelne sucha prostredie: degradckia podya dezertifikacia; znecistenie zasob vody; zneCistenie pobreznych vod; Obyvatel'stvo (odhady z r. 2005) 32725847 (odhad z jula 2005) - tretia najl'udnatejsia arabska krajina (po Egypte a Sudane); hustota zal'udnenia 73 obyvatel'ov I km 2 0- 14 rokov: 32,1% 15 - 64 rokov: 63% nad 65 rokov: 4,9% Priemerny vek: 23,61 rokov Populacny prlrastok: 1,57% (miera natality: 22,29 na 1000obyvatel'ov; miera mortality: 5,64 na 1000obyvatel'ov) Etnicka I narodnostna struktura: dominantnym arabsko-berberske etnikum - 99,1%; oficialny - arabcina; najma na vidieku sa pouzlvaju 3 rozne dialekty berberciny (Tarifit, Tashelhiyt, Tamazight) ; administratfvny - francuzstina Miera gramotnosti: 51,7% (obyvatel'stvo nad 15 rokov) - u muzov 64,1 %, u zien 39,4% Nabozenska struktura: sunnitski moslimovia 98,7%; krest'ania 1,1%; zidia 0,2% 1 Zdroj: CIA World Fact Book: Morocco; Wikipedia; BBC Country Profile Priloha C. 2/1 l' Ekonomika (odhady z r. 2004) Typ a stay ekonomiky: problemy charakteristicke pre ekonomiky rozvoj0vYch stiitov; napriek programom strukturalnej adaptacie je dirham konvertibilny iba pre transakcie bezneho ucru; v r. 2004 prijate opatrenia na priliikanie priamych zahranicnych investfcil a podporu zahranicneho obchodu (napr. dohody 0 zone vol'neho obchodu s USA a EU; privatizacia statnych telekomunikiicil a najvacsej stiitnej banky); narast vykonu pol'nohospodarstva 0 viae nez 4% v r. 2004; dlhodobymi vYzvami liberalizekia obehodu, zlepsenie podmienok pre vzdelavanie a zamestnanie najma mladych a zyYsenie zivotnej urovne; ilegalna / cierna ekonomika; pornohospodarska produkcia: jacmen, psenica, citrusy, vinic, zelenina, olivy, dobytok Priemyselna produkcia: t'azba a spracovanie fosfatov; potravinarsky, koziarsky a textilny priemysel; stavebnfctvo; cestovny ruch HOP: 134,6 miliard USD - v parite kupnej sily HOP per capita: 4200 USD - v parite kupnej sHy Reiilny rast HOP: 4,40/0 Sektorova skladba HOP: pol'nohospodc3rstvo 21,2% priemysel 35,8% sluzby 43% (odhad z r. 2003) Pracovnii sila: 11,02 mil. obyvatel'ov Miera nezamestnanosti: 12,10/0 (190/0 obyvatel'stva zije pod hranicou chudoby) Miera infliicie: 2,1% - ceny spotrebnych tovarov Verejny dlh: 70,2% HOP Zahranicny dlh: 17,07 miliard USD VYvoz: odevy, ryby, anorganicke chemikalie, tranzistory, nerasty, hnojiva, ropne produkty, ovocie a zelenina; Francuzsko 33,6%; Spanielsko 17,4%; VB 7,7%; Taliansko 4,7%; USA 4,1% Dovoz: surova ropa; textilne vlakna; telekomunikacne zariadenia; psenica; zemny plyn a elektricka energia; tranzistory; piasty; Francuzsko 18,2%; Spanielsko 12,1%; Taliansko 6,6%; Nemecko 6%; Rusko 5,7%; Saudska arabia 5,4%; Cfna 4,2%; USA 4,1% OOA: 218 mil. USO (udaj z r. 2002) Komunikacie a doprava Telekomunikacny system: domaci: 1,22 miliona pevnych a 7,33 mobilnyeh telef6nnych liniek (udaj z roku 2003); moderny system, no stiile nlzka hustota pokrytia obyvatel'stva; internet dostupny, no drahy; medzinarodny: 7 podmorskych kablov; satelitne pozemne stanice: 2 Intelsat a 1 Arabsat; internetovY kod: ma; Dlzka zeleznlc: 1907 km Dlzka ciest: 57694 km Letiska: 63 (odhad z r. 2004), 1 pre helikoptery Priloha c. 2/2 , F;.1";';::';~_'''''''''_''' ______ Priloha c. 3: Maroko - politicky system 1 Nszofl Statu konvencna dlha forma: Marocke krarovstvo (Royaume de Maroc I Kingdom of Morocco) konvencna kratka forma: Maroko (odvodene od mesta Marrakech - v berberCine "krajina boha") miestna dlha forma: AI Mamlakah al Maghribiyah (v preklade z arabciny "zapadne krarovstvo") miestna kratka forma: AI Maghrib Kod Statu: MO Motto: Allah, al Watan, al Malik = Dieu, la Patrie, Ie Roi = Boh, vlast', kral' Vlajka a erb: Politicks mapa Hlavne mesto: Rabat Najvacsie mesto: Casablanca (obchodne a priemyselne centrum, vYznamny prfstav) Dalsie mesta: Agadir, Essaouira, Fes (kulturne a nabozenske centrum), Marrakech (prevazne berberske mesto, turisticke centrum), Meknes, Oujda, Ouarzazat, Safi, Tangier (vYznamny prfstav; brana do Spanielska), Tiznit, Sale and Tan-Tan l :Administratfvne clenenie: 37 provincii a 2 mesta so specialnym Statutom (wilayas) - Casablanca a Rabat-Sale; v r. 1997 bolo v ramci decentralizacie / regionalizacie vytvorenych 14 regionov (Grand Casablanca; Chaouia-Ourdigha; Doukkala-Abda; Fes-Boulmane; Gharb-Chrarda-Beni Hssen; Guelmim-Es Smara; Marrakech-Tensift-EI Haouz; Meknes-Tafilalet; Oriental; Rabat-Sale-Zemmour-Zaer; Souss-Massa-Draa; Tadla-Azilal; Tangier-Tetouan; Taza-AI Hoceima-Taounate) + O ","'" 'r» ,j~L#"f'« {~1?:R1lt0f~~::.,.." T~i.~'" l ienitrn ~,.~._&...... ',fer. .~.'.~:~ ... "MekrlEi$ "~~ MoI'Iammedia /-BJadlda ,SafI /' Marrak~"'" ('~. """" j r<~I. ",Ouarmmt ··~gadir l 1 Zdroje: CIA World Fact Book - Country Profile - Morocco (aktualizacia k 1. novembru 2005); Wikipedia; Morocco Gateway; Election World (bttp:ljwWN.electionworld.org/morocco.htm); Portal Ell (http://europa.eu.int/comm/dgs{energy transport/galileo) 1 Popis vlajky: zelena pat'dpa hviezda - Sulaymanova / Solomonova peCat' - na cervenom podklade Priloha C. 3/1 I Po/itickj system Forma vlady: konStitucna / parlamentna dedicna monarchia Nezavislost': 2. marca 1956 (od Francuzska) Narodny sviatok: Sviatok tronu - 30. jula (ad nastupu sucasneho kn:ll'a na tron v r. 1999) ustava: 1. marca 1972 schvalena ustavnym referendom; na zaklade referenda revidovana 4. septembra 1992 a opatovne pozmenena 13. septembra 1996 Pravny system: zalozeny na islamskom prave saria a francuzskom a spanielskom obCianskom prave; sudna revlzia legislatfvy vykonava Ustavna komora Najvyssieho sudu Volebne pravo: univerzalne; od 18 rokov veku Legislatfva: dvojkomor0vY parlament; dolna komora - Zhromazdenie reprezentantov I Majlis al-Nuwab I Assemblee des Representants (325 poslancov volenych na 5-roene funkcne obdobie vo vseobecnych parlamentnych vol'bach; 295 poslancov je volenych vo viacmiestnych volebnych obvodoch; 30 mandatov je udel'ovanych na zaklade narodnych listfn skladajucich sa vYhradne z kandidatok zenskeho pohlavia); horm~ komora - Komora poradcov I Majlis al- Mustasharin I Chambre des conseillers {zavedena ustavou z r. 1996; 270 poradcov volenych nepriamo miestnymi radami (162 mandatov)/ profesionalnymi organizaciami I komorami (91 mandatov) a odbormi (27) na 9-rocne funkcne obdobie; tretina clenov sa obnovuje kazde 3 roky); pri3vomoci parlamentu ustavnymi zmenami rozsfrene, no nad'alej fakticky obmedzene Exekutiva: hlava Statu; kral' Mohammed VI. - od 23. jula 1999 hlava vlady: predseda vlady Driss Jettou - ad 9. oktobra 2002; zakonodarna iniciativa; vlada: Rada ministrov - menovana monarchom; Statna sprava: na cele regionov prefekti / wallis a guverneri menovanf kral'om Sudnictvo: podl'a ustavy nezavisle; Najvyssi sud - predsedom monarcha - sudcovia NS menovani monarchom na zaklade odporucenia Najvyssej sudnej rady Po/iticke strany a ich vodcovia ADL Alliance des Libertes (Alliance of Liberties) [Ali BELHAJ] FFD Front des Forces Democratiques (Front of Democratic Forces) [Thami EL KHYARI] rCD Initiatives Citoyennes pour Ie Developpement Citizen's Initiatives for Development [Mohamed BENHAMOU] lIPI IstiqlaljParti d'Independence (Independence Party) [Abbas EI FASSI] MDS Mouvement Democratique et Social (Democratic and Social Movement) [Mahmoud ARCHANE] MNP Mouvement Nationale Populaire (National Popular Movement) [Mahjoubi AHERDANE] MP Mouvement Populaire (Popular Movement) MP [Mohamed LAENSER] Parti AI Ahd [Najib EL OUAZZANI, chairman] PA Parti de l'Action (Action Party) [Muhammad EL IDRISSI] PADS Parti de l'Avant Garde Democratique SoCial (Democratic Social Vanguard Party) (Ahmed BENJELLOUN] PGSU Parti de la Gauche Socialiste Uniflee (Party of the Unified Socialist Left) [Mohamed Ben Said AIT !DDER] PJD Parti de la Justice et du Developpement (Justice and Development Party) [Saad Eddine OTHMANI] PRD Parti de la Reforme et du Developpement (Reform and Development Party) [Abderrahmane EL KOUHEN] PED Parti de l'Environnement et du Developpement (Environment and Development Party) [Ahmed EL ALAMI] PDI Parti Democratique et de l'Independance (Democratic Party of Independence) [Abdelwahed MAACH] PFC Parti des Forces Citoyennes (Citizens' Forces) [Abderrahman LAHJOUJI] PeS Parti du Centre Social (Social Center Party) [Lahcen MADIH] eNI Parti du Congres National Ittihadi (National Congress Party Ittihadi) [Abdelmajid BOUZOUBAA] PPS Parti du Progres et du Socialisme (Party of Progres and Socialism) [Ismail ALAOUI] PRE Parti du Renouveau et de l'Equite (Party of Renewal and Equity) [Chakir ACHABAR] PML Parti Marocain Liberal (Moroccan Liberal Party) [Mohamed ZIANE] PND Parti National Democrate (National Democratic Party) [Abdallah KADIRI] PSD Parti Socialiste Democratique (Socialist Democratic Party) [Aissa OUARDIGHI] RNI Rassemblement National des Independents (National Rally of Independents) [Ahmed OSMAN] UC Union Constitutionelle (Constitutional Union) [Mohamed ABIED (interim)] UD Union Democratique (Democratic Union) [Bouazza IKKEN] USFP Union Socialiste des Forces Populaires (SOCialist Union of Popular Forces) [Mohammed EI-YAZGHI] Po/iticke mJtlakove skupinya ich vodcovia Association of Popular Trade Unions ADP; Democratic Confederation of Labor - CDT [Noubir AMAOUI]; Democratic National Trade Union - USND; Democratic Trade Union - SD; General Union of Moroccan Workers - UGTM [Abderrazzak AFILAL]; Labor Union Commissions - CS; Moroccan National Workers Union - UNMT [Abdelslam MAATI]; Moroccan Union of Workers - UTM [Mahjoub BENSEDIQ]; Moroccan Employers Association - CGEM [Hassan CHAMI]; Party of Shura and Istiqla [Abdelwaheb MAASH] Priloha C. 3/2 Obrana Vojenske zlozky: Kral'ovske ozbrojene sily (Forces Armees Royales): armada, namornictvo a letectvo (Force Aerienne Royale Marocaine) Vojenska sluzba: povinna; trvanie 18 mesiacov; odvod od 18 rokov veku (udaj z r. 2004) Vojenske sily k dispozicii: 7908864 muzov vo veku 18-49 rokov (odhad z r. 2005) vYdavky na obranu: 2,3 mil. USD - t. j. 5% HDP (udaj z r. 2004) Hedzinarotine vzt'ahya clenstvo v medzinarotinych organizaciach Maroko bolo PrvYm Statom, ktorY uznal nezavisle Spojene Staty americke v r. 1777; s USA ma najdlhsie trvajucu / neprerusenu zmluvu 0 priatel'stve platnu od r. 1783. Od juna 2004 prvYm ne-NATO spojencom USA. Dohody 0 zone vol'neho obchodu s USA, ako i sEll. Dohoda sEll 0 ucasti Maroka na europskom satelitnom radio navigacnom programe Galileo (priemyselna a vedecka spolupraca) z 8. novembra 2005. ABEDA, ACCT, AfDB, AFESD, AMF, AMU, EBRD, FAO, G-77, IAEA, IBRD, lCAO, ICC, ICCt (signatar), ICFTU, ICRM, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, IHO, ILO, IMF, IMO, Interpol, lOC, 10M, ISO, ITU, LAS, MIGA, MINUSTAH, MONUC, NAM, OAS (observer), OIC, OPCW, OSCE (partner), PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO/ UNITAR, UNOO, UPU/ WCl, WCO, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTO Hedzinarodne problemy Sporny Statut Zapadnej Sahary: Maroko si narokuje uzemie Zapadnej Sahary; anexia v r. 1975; doteraz na prevaznej vacsine uzemia marocka sprava; od septembra 1991 primerie vyrokovane OSN; predpoklad konania referenda 0 nezavislosti; Medzinarodna migracia; nelegalny obchod s drogami (vYroba a vYvoz hasisu; tranzit kokainu z Juznej Ameriky) Priloha C. 3/3 -...,. Priloha c. 4: Maroko od arabsko-moslimskeho dobytia Maghrebu Chrono/6gia dynastii v Maroku IDRISID dynastia (788-974) Idris I (787-793) Idris II (807-827) Muhammad bin Idris (828-836) Ali bin Idris (836-838) Yahya I (848-) Yahya III (880-904) Yahya IV (904-922) Hassan at-Hajum (925-927) At Qasim Gannum (937-948) Abu I-Aish Ahmad (948-954) Hassan II (954-974) MAGHRAWA dynastia (987-1070) ALMORAVID dynastia (1073-1147) Yusuf ibn Tashfin (1061-1106) Ali ibn Yusuf (1106-1142) Tashfin ibn Ali (1142-1146) Ibrahim ibn Tashfin (1146) Is'haq ibn Ali (1146-1147) ALMOHAD dynastia (1147-1269) 'Abdul-Mu'min 1145-1163 Abu Yaqub Yusuf I 1163-1184 Aby Yusuf Yaqub ai-Mansur 1184-1199 Muhammad an-Nasir 1199-1213 Abu Yaqub Yusuf II 1213-1224 Abdul-Wahid I 1224 Abdallah 1224-1227 Yahya 1227-1235 Idris I 1227-1232 Abdul-Wahid II 1232-1242 Ali 1242-1248 Umar 1248-1266 Idris II 1266-1269 MERINID dynastia (1258-1420) Abdalhaqq I. (1195-1217) Uthman 1. (1217-1240) Muhammad I. (1240-1244) Abu Yahya Abu Bakr (1244 - 1258) Umar (1258 - 1259) Abu Yusuf Yaqub (1259 - 1286) Abu Yaqub Yusuf (1286 - 1306) Abu Thabit (1307 - 1308) Abu I-Rabia (1308 - 1310) Abu Said Uthman II. (1310 - 1331) Abu I-Hasan (1331 - 1348) Abu Inan Faris (1348 - 1358) Priloha C. 4/1 --..,- Muhammad II. as Said (1359) Abu Salim Ali II. (1359 - 1361) Abu Umar Taschufin (1361) Abu Zayyan Muhammad III. (1362 1366) Abu I-Fariz Abdul Aziz I. (1366 - 1372) Abu I-Abbas Ahmad (1372 - 1374) Abu Zayyan Muhammad IV. (1384 - 1386) Muhammad V. (1386 - 1387) Abu I-Abbas Ahmad (1387 - 1393) Abdul Aziz II. (1393 - 1398) Abdullah (1398 - 1399) Abu Said Uthman III. (1399 - 1420) Abdalhaqq II. (1420 - 1465) WATTASID dynastia (1420-1547) SAADI dynastia (1554-1659) Mohammed I (1554-1557) Abdallah al-Ghalib (1557-1574) Abu Abdallah Mohammed II (1574-1576) Abu Marwan Abd ai-Malik I (1576-1578) Ahmad I ai-Mansur (1578-1603) Abdul Abdallah Mohammed III (1603-1607) Zaidan AI Nasir (1607-1628) Abu Marwan Abd ai-Malik 11(1628-1631) AI-Walid (1631-1636) Mohammed IV (1636-1654) Ahmad II (1654-1659) ALAOUITE dynastia (1666 - ) Muhammad I (1631-1635) Muhammad II (1635-1664) AI-Raschid (1664-1672) Muhammad I (1672) AI-Harrani, Abu'l Abbas Ahmad If and Ismail (1672-1684) Ismail (1684-1727) Abu'l Abbas Ahmad II (1727-1728) (1. krat) Abdalmalik (1728) Abu'l Abbas Ahmad II (1728-1729) (2. krat) Abdallah (1729-1735) (1. krat) Ali (1735-1736) Abdallah (1736) (2. krat) Mohammed II potom 1736-1738 AI-Mostadi (1738-1740) Abdallah III (1740-1745) Zin al-Abidin (1745) Abdallah IV (1745-1757) Mohammed III (1757-1790) Yazid (1790-1792) Slimane of Morocco (1792-1822) Abderrahmane (1822-1859) Mohammed IV (1859-1873) Hassan I (1873-1894) Abdelaziz (1894-1908) Abdelhafid (1908-1912) Yusef (1912-1927) Mohammed V (1927-1961) Hassan II (1961-1999) Mohammed VI (1999 - ) J Priloha c. 4/2 Alaouitska dynastia Nazov dynastie sueasnej marockej kral'ovskej rodiny - alaouitska - pochadza od zakladatel'a dynastie AI Raschida ci Moulay I Mulai Ali Cherifa/ ktorY sa v r. 1666 stal sultanom. Alaouitska dynastia si narokuje, ze je vzdialenym potomkom proroka Mohameda I Muhammada, resp. stvrteho kalifa Aliho (z arabciny sharif I cherif - sg. I chorfa - pI. znaci reillny ci potencialny potomok proroka a jeho rodiny). Po prlchode do Maroka koncom 13. storoeia zaCala alaouitska dynastia upevnovat' svoju moc na juhu krajiny, no az Moulay Ali Cherif sa definitivne ujal moei v Maroku. Na rozdiel od predoslyeh dynastii boli Alaouiti formalne vyzvani obyvatel'stvom mesta Fes k prevzatiu maroekeho tronu. Organizaeia kral'ovstva sa vybudovala za vlady Moulay Ismaila, ktorY v opozfcii voci lokalnym kmenom zacal zjednocovat' stat. Alaouiti oproti predoslym dynastiam nemali podporu berberskeho Ci bedufnskeho obyvatel'stva; Ismail vladne absolutistieky, zvrhava miestnu politicku a nabozensku moe, stat kontroluje prostrednictvom armady cernosskych otrokov I vojakov. S ieh pomocou tiez vyhana Anglieanov z Tangiers a Spanielov z Laraehe. Buduje Meknes - neskor hlavne mesto kral'ovstva. Jeho dominancia siaha az k Senegalu. Pritom udrZiava vel'mi dobre vztahy s francuzskym kri3l'om Ludovitom XIV. a anglickym panovnikom Jakubom II. Po Ismailovej smrti sa v dosledku serie moeenskyeh bojov jednota Maroka rozpada a politieku i vOjensku moe opatovne ziskavajU kmene. AZ Mohammed III. opat paeifikuje kral'ovstvo a reorganizuje jeho spravu; kmenom je umoznene poneehat' si autonomiu. Za vlady Abderrahmana sa Maroko dostava pod vplyv europskych mocnosti. Ked' Maroko podporuje alzirske hnutie za nezavislost' Emira Abd al-Qadira, Franeuzsko intervenuje (1844) a prinucuje Maroko stiahnut' svoju podporu. Mohammed IV. a Hassan I. sa snazia posilnit' obehodne vztahy 5 Europou i USA; modernizovat' armadu a spravu; zlepsit' kontrolu nad miestnymi kmenmi. Ueast'ou vo vojne proti Spanielsku sa Maroko priamo angazuje v europskyeh zalezitostiach, a napriek tomu, ze je jeho nezavislost' zarucena Madridskou konfereneiou z r. 1880/ Francuzi posilnuju svoj vplyv. Spanielsko a Francuzsko su dezignovane ako mandatari novej statnej banky zadlzeneho Maroka (konferencia z Aigesiras v r. 1906). Odpor voei ich rastucemu vplyvu z nemeekej strany vedie k prvej (1905-6) a druhej (1911) marockej krize. V r. 1909 Spanielsko zahajuje vOjensku dobyvanie - 0 dva roky apeluje Moulay Hafid na francuzsku armadu/ aby oslobodila Fes od rebelskych kmenov. Po prkhode Francuzov je IIsak sultan nuteny 3. decembra 1912 (na zaklade dohody z Fesu podpfsanej 30. marca 1912) uznat' francuzsky protektorat. Oblast' Rifu na severe a Sahara na juhu Maroka sa dostavaju do tzv. zany vplyvu Spanielska. PoCas obdobia francuzskeho protektoratu alaouitska dynastia pokracuje; Moulay Hafid prenechava tron bratovi Moulay Youssefovi - otcovi Mohammeda V. - no Franeuzsko postupne redukuje prerogatfva sultanskej moeL Maroko spravuje az do r. 1925 general Lyautey. Rezim musf celit' opozkii berberskych kmenov. Uz v r. 1921 zaCina II Rife povstanie vedene Abdelkrim el-Khattabim; poziadavka z r. 1930, aby Berberi spadaIi pod jurisdikciu francuzskych sudov, je impulzom pre vznik narodno-oslobodzovacieho hnutia. V r. 1944 je zalozena strana pre nezavislost' - Istqlal - a tato vyhlasuje manifest nezavislosti. Priloha C. 4/3 ~ VYznamnym prvkom v boji Maroka za nezilVislost' bola vzajomna podpora sultana Mohammeda Ben Youssefa a nacionalistov. V r. 1952 vsak krfza medzi autoritami protektoratu a nacionalistami vedie rna za nasledok povstania; sultan je v r. 1953 zosadeny a vyhnany do exilu. Zosadenie popularneho a uznavaneho Mohammeda V. a jeho nahradenie Mohammedom Ben Aarafaom sposobilo tivizaciu 0pozlcie voCi protektoratu, a tak Francuzsko umoznilo ni3Vrat Mohammeda V. do vlasti v novembri 1955; v decembri je vytvorena prva nezavisla marocka vlada. Francuzsko pod tlakom 2. marca 1956 uznava nezavislost' Maroka; 7. aprlla ho nasleduje i Spanielsko. Po zfskanf nezavislosti sultan Mohammed Ben Youssef prijfma titul kral'a Mohammed V. a Maroko sa stava nezavislym kral'ovstvom. Po smrti Mohammeda V. nastupuje 3. marca 1961 na tron jeho syn Moulay Hassan ako Hassan 11., ktorY bol uz od maja 1960 dezignovany ako vice-prezident vlady. Hassanova vlada "rokov olova" trva az do r. 1999, kedy ho po jeho smrti na trone nahradza syn - sucasny rnarocky monarcha Mohammed VI. Priloha C. 4/4 ". Krarovska rodina Francuzsky dvojmesacnik Paris Match du Monde v novembri 2005 vo svojom specialnom vydanf 0 Maroku zverejnil jedineenu fotografiu troch generi3cif marockej kral'ovskej rodiny. Obr.: Krarovska rodina (zrava doprava) PRvA RADA: jej velicenstvo Lalla Fatima Zahra (teta Mohammeda VI., dcera Mohammeda V.); jej velicenstvo Lalla Malika (teta Mohammeda VL, sestra Hassana II.); jeho velicenstvo Moulay Rachid (brat Mohammeda VI.); jej velicenstvo Lalla Amina (teta Mohammeda VI., sestra Hassana II, deera druhej manzelky Mohammeda V., narodena na Madagaskare poeas jeho exilu); Lalla Oumaima (neter Mohammeda VI., najstarsia deera jej velicenstva Lally Hasna); Lalla Nouhaila (neter Mohammeda VI., najstarsia deera jej velicenstva Lally Asma); Lalla Ouliya (neter Mohammeda VI., mladsia dcera jej velicenstva Lally Hasna); Lalla Zoubeida (sesterniea Mohammeda V1v, najstarsia deera jej velicenstva Lally Aicha). DRUHA RADA: jej velicenstvo Lalla Aicha (teta Mohammeda VI./ sestra Hassana 11.); Lalla 50ukaina (neter Mohammeda VI., najstarSia dcera jej velicenstva Lally Meriem); jeho velicenstvo korunny prine Moulay Hassan; jej velicenstvo Lalla Salma (manzelka Mohammeda VI.); jeho velicenstvo Mohammed VI.; jej velicenstva Lalla Meryem, Lalla Hasna a Lalla Asma (sestry Mohammeda VI.); jej velicenstvo Lamia 50lh (teta Mohammeda VI., vdova po prineovi Moulay Abdallahovi, mladsom bratovi kral'a Hassana II.); jej velicenstvo Lalla Zineb (sesterniea Mohammeda VL, dcera jej velicenstva Lamie Solh a princa Moulay Abdallaha); Lalla Rabiaa (sesterniea Mohammeda VI., dcera jej velicenstva Lally Maliky). TREnA RADA: Moulay Youssef (bratranec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lally Fatimy Zahra); Moulay Yazid (synovec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lally Asma); jeho velicenstvo Moulay Smail (bratranec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lamie Solh a princa Moulay Abdallaha); Moulay Driss (synovec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lally Meriem); Lalla Noufissa (sesternica Mohammeda VL, dcera jej velicenstva Lally Aieha); Lalla 50umaya (sesternica Mohammeda VI., dcera jej velicenstva Lally Amina); Lalla Joumana (sesterQica Mohammeda VI., dcera jej velicenstva Lally Fatimy Zahra). SlVRTA RADA: Moulay Slimane a Moulay Omar (bratranci Mohammeda VI., synovia jej velicenstva Lally Malika); Moulay Abdallah (bratranec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lally Fatimy Zahra); Moulay Mehdi (bratranec Mohammeda VI., syn jej velicenstva Lally Malika). Zdroje: CIA World Fad Book - Country Profile - Morocco (aktualizacia k 1. novembru 2005); Wikipedia (.http://www.wikipedia.com); DaileI' Ignace (2004): Les trois rois. La monarchie marocaine de I 'independance a nosjou~ PariS, Fayard; Morocco Times (http://www.moroccotimes.com). il Priloha c. 4/5 III ~, priloha c. 5: Vol'by v Maroku Par/amentne vo/'by - september2002 1 Pocet ziskanych mandatov Poradie Politicka strana a logo Lokalne I Narodne :Celkom listiny I listiny ...... ·····Ici;:········· ...... ,; ...... ··· .. "r ...... ":.. 1 II~II SoelaHsliek. unia rudovyeh sil (U.5.F.P.) 45 5 50 ~ 2 I!U Istiqlal/strna nezavislosti (P.I.) 44 4 48 ~ 3 In strana spravodlivosti a rozvoja (PJD) ljl 38 4 42 ~ 4 I~ Narodne zdruzenie nezavislych (R.N.I.) 37 4 41 Sill Ludove hnutie (M.P.) 25 2 27 I-.:::,·'~ 6 ~~ Narodne I'udove hnutie (M.N.P.) 16 2 18 ~ ~. 1...... [..·...... ·..·.. ·:...... ·•..·..·.... ,...... ·.. ···························1 I 7 II'~-T~I Ustavna unia (U.c.) 2 16 1,-1 1~]iJ! Narodna demokraticka strana (P.N.D.) 2 12 91i strana fronty demokratickych sf! (F.F.D) 2 12 10 I~ strana pokroku a socializmu (P.P.S.) 9 2 11 -'--- Demokraticka unia (UD) 9 1 10 .~---'#..."»i 12 I [!~ .... socialno-demokraticke hnutie (M.D.s) 7 0 7 13fi socialisticko-demokraticka strana (P.s.D) 6 0 6 F~:;rr Slrana AI Ahd 5 0 5 'r:T~- l~~L_.__ Alianeia slobiid -(ADL) 4 0 4 : Priloha C. 5/1 ~ Strana zjednotenej socialistickej lavice (P.G.S.U.) 3 o 3 Strana reformy a rozvoja (PRO) 3 o 3 Marocka liberalna strana (PML) 3 o 3 Strana obcianskych sll (PFC) 2 o 2 Strana iivotneho prostredia a rozvoja (PEO) 2 o 2 Oemokraticka strana pre nezavislost (POI) 2 2 Narodny kong res Ittihadi (CNI) 1 1 Strana akcie (P.A) o o Strana socialneho centra (PCS) o o o ObCianske iniciativy pre rozvoj (!CO) o .. 0 o Strana obnovy a rovnosti (PRE) o lokalnych listin 295 Spolu 325 Zdroj: http://www.electionworld.org!; Questions internationales: Le Maghrebr La Documentation Fran~aise . Priloha c. 5/2 Komunalne vmy":'12. september2003 2 Miera uCasti [narodna uroven] I Zap/san! [HlaSUjUCi I[Neplatne hlasYI~t~e hlasyllMiera ucastil '14 6210l0l17 918 64311 771 577 117 147066 [54.16% i Poeet ziskanych hlasov a pridelenych mandatov [narodna uroven] Ls~rana I[Ziskanjch hlasovllOfo ziskanjch hlasov 1~~[OIi.mandatov 1 [PI ]I1120 834 Il15.68% 1138~O~6.95% I [USFP-]991 035 1113.87% l~i75 1114.71% I [RNI]783771 1110.97% 11 2841 111 2.38% I IMP 11627292 1[78% 1[2240l~·80% I IUD 1\409052 115.72% 11 1515 1~·60% I IMNP 11419375 115.87% 1[B06 116.13% I ~slI377747 1[5.29% IIi207 11 5.26% I luc jl306115 114.28% 1~~14.18% I ~JI274359 1[3·84% 11889 I~io;o I [FFD JI238 083 Ilij3% Ili2~~[ili% I ~J[):=J1320 299 1[4.48% I~ 11 2.58% I Ipso 11158951 1~2% 1~9~~.04% I ~~HEJ@6052 1\1.76% l[43i 1[1·90% I @>-~~[1~5 125 111.89% 1@9 Il!£% I 1~[108631 1[1.52% I~ 1~2% I IMDsJI95 610 1[1·34% 11300 Il£i!% I liiiJ~3181 111.16% 11253 IILiO% I ICNI 11 102697 111.44% 11240 ~11.05% I IPED 1176558 Ili07% 1~60~% I [PRfJ@i891 110.82% I~-=:J~% I IpMLJ§363 1[0.68% 11114~~.50% 1 ISAP 1180770 1[D3% 1~~~48% I ~]45007 1[0,63% 1[9§~10.42% I IICD I[4fS76 1[64% 1171 1@)l~/o I IpFC ]48533 110.68% 1~1~[~.31% I Ipcs 1133386 1@:~7% 1167 1[0.29% I IpA [131773 1@·44% 1[43 1[0.i9% I 1 Podl'a (http://www.mincom.gov.ma/french/generalites/orgaetaielections2002/resultatglobal.htm) 2 Podl'a (http://www.elections2003.ma) Priloha C. 5/3 * i~,1 • Katedra politologie Fakulta socialnicb studii ll~~\ Masarykovy univerzity v Brne PhDr. Stanislav BaUle, Ph.D. Jo~tova 10,60200 Bmo odbomyasistent telefon: 549493019 fax: 549491 920 ~--.::ttJa ....'" e-mail: [email protected] HODNOCENI VEDOUClHO pRACE NA BAKALARSKOU pRACI Lenky Sarmirove Autoritarizmus marockeho politickeho rezimu pO nastupe Mohameda VI. Lenka Sannirova se ve sve bakalarske pnici pokusila ovefit hypotezu, ze politicky system soucasneho Maroka je autoritativnim rezimem. Platnost teto hypotezy nakonec potvrdila, coz vsak rozhodne nevystihuje charakter cele prace. Ta je totiz, zvhiste v nekterych pasazich, mnohem slibnejsi, nez by napovidala hyporeza. Kapitola venovane analyze politiky arabskeho sveta je skuteene vynikajici a pro ceske prostfedi velmi pfinosna. Skoda jen, ze autorka nedokazala tento potencial pIne vyuZit i v druM (nazvu prace vice odpovidajici) casti. Teze 0 nutnosti zvlastniho pfistupu (nikoli okcidentalistickeho) k arabskemu svetu v analyze marockeho systemu sarna nedodrZela. Z tohoto pohledu je totiz zcela nekonzistentni oddil venovany hodnoceni parlarnentnich voleb v roce 2002 (str. 27-28). Proe je volbam napf. vytykano, ze vsech 26 stran kandidovalo pouze v 7 z 91 volebnich obvodn? 0 cern to svedei? Ma-li se k arabsk)rm systemlim pnstupovat nikoli vyhradne z pozic demokratizaenich a modernizaenich, proe je systemu vytyka,Oo vylouceni islarnistick)rch a ultralevicov)rch politickych subjekru z volebni souteze? Autorka ne vzdy dodrzela citaeni standardy (kupf. prace Teorie a praxe totalitnich a autoritativnich reiimu rna dva, nikoli jednoho autora - viz napf. s. 11; dIe seznarnu literatury jsou autory clanku Waiting for Godot A. Holger a O. Schlumberger, zatimco autorka opakovane uvadi Albrecht a Schlumberger - napf. s. 18). Ne zcela jednoznacne je uZivani nekterych odbomych term inn za objasneni stoji napf. neobvykly termin "multisekulami stat" (s. 30). Po slibne teoreticke casti nedovedla autorka analyzu marockeho systemu do konce. Zvlaste zavereene shmuti je diskutabilni. Na jedne strane (zcela proti sV)rm pfedchozim zaverum) tvrdi, ze marocky rezim je sultanisticky s rysy teokratickeho rezimu (s. 37), aby 0 odstavec dale pnpustila oznaceni liberalizovany autoritarismus. Neni mezi tern ito terminy rozpor? Autorka prokazala schopnost pracovat s prarneny a odbomou literaturou - zvlaste ocenitelna je skutecnost, ze pracovala se zdroji nikoli pouze cesk)rmi a anglick)rmi, ale i francouzskymi. Prace je doprovozena bohatou pfilohovou casH. Bakalarskou praci Lenky Sannirove navrhuji hodnotit znamkou velmi d.rgbrn. V Bm~, 3, ledna 2006 /!(/~ PhDr. Sianislav B~ik,lPh.D. "" ; f Oponentsky posudek na bakalafskou praci "Autoritarizmus marockeho politickeho rezimu po nastupe Mohameda VI." Studentka Lenka Sannirova si ve sve praci klade za cO analytickou deskripci marockeho rezimu od roku 1999, kdy nastoupO na tnlB po svem zesnulem otci novj kral Muhammad VI. Tento cO se ji dari splnit pouze casteine, coz neni zpusobeno jejim chybnym analytickYm pohledem, ale predeviim nedostatkem prostoru, ktery byl kYzene analYze venovan. Polovina cele studie je tom venovana teoriiim autoritativnich reZimii, a nakonec se v tomto az pnlisnem teoretickem balastu ztraci analytickY popis, ktery mel byt steiejni casti prace. V casti studie, venovane analYze monarcbie Muhammada VI., by bylo vhodne detailneji zminit nektere zajimave aspekty. Kupfikladu otazku urbanizovane berberske elity, ktera pomaha udriovat politickou legitimitu rezimu, nebo podrobnejsi popis soucasne socio-ekonomicke reality, ktera v cbudinskYch predmestich stejne drasticky postihuje arabskou i berberskou populaci - a v koneinem dusledku tak napomaha ve specifickem marockem kontextu ke skutecnosti, ze otazka arabske a berberske etnicity neni v dnesnim Maroku politizovana. Nejvetsi slabinou prace je nedostateine vyjasneni nekterycb duleiitYcb terminu, pnpadne jejicb chybne chapani. Jedna se napnldad 0 zmatene a nespnivne pouZlvani pojmu jako "siifismus", "integrismus", "salaflSmus", nebo velmi matouci spojeni jako napfiklad "takfiristickY salafismus". Je mi znamo, ze toto nesmyslne spojeni je bez bliZSiho vysvetleni ve francouzske literature pouiivano, nicmene je nasim iikolem podobna spojeni vysvetlit, pokud se je rozbodneme v textu uiivat. Kvalite prace neprospivaji ani nedusledne prepisy arabskYch terminii a jmen, a bobuiel je ponechana otresna francouzska transkripce, kteni je v ceskem kontextu velmi nevhodna. Terminy jako "bara" ei "amir al-mu'minin" jsou jii veeske odborne literature dobre zpracovany, stejne jako neodbome terminy "iejk" nebo "kalif" (spnivne "iajch", respektive "cbalifa"). Nazvy dynastii, politickYch instituci nebo dokonce nazvu statU jsou ponechany ve francouzskem Uzu (kuprikladu Kuvajt). FaktickYch chyb je poskrovnu, ale rovnez sniiuji kvalitu studie. Wahhabismus vznikl nikoliv ve 13. stoleti (viz str. 47), ale v 18. stoleti, a ryby jiste nepatn k nerostnemu bohatstvi (viz Pruoha c. 2). Poznamka e. 48, ktera konstatuje, ze "okrem sultanov, ulamov, sejkov a sufistickYch radov mozu doktrinu islamu vykladat' i vzdelanci, eim je tak autorita statnej moci nariisana, fragmentovana", svedei 0 nepochopeni nekterych zasadnich principii politicko-nabozenskeho zivota islamskYch zemi. Nehlede na vagni pojem "doktrlna islamu" je zrejme, ze z hlediska klasickeho ortodomiho islamu vjklad zasadnich nabozensko-pravnich kategorii pnnaleZi sunnitskYm ulama (pnpadne v sfitskem kontextu fukaha). Pres vYie uvedene nedostatky hodnotlm velmi kladne originalni tema bakalafske pnice, pouZite infonnaeni zdroje a take zajimave pnlohy, ktere jsou relevantnim dodatkem k cele studii. Praci doporueuji k obhajobe a hodnotim jako velmi dobrou. V Bme dne 4. ledna 2006 Mgr. Tomas Radej .~ _",." v~ ~~.C--.-~