Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

ECTOBIUS VITTIVENTRIS – NOVÝ ŠVÁB (BLATTARIA) PRE FAUNU SLOVENSKA

Ľubomír VIDLIČKA

Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, email: [email protected]

VIDLIČKA, Ľ. 2014: vittiventris – new (Blattaria) for the fauna of Slovakia. Entomofauna carpathica, 26(1): 33-40.

Abstract: New cockroach (Blattaria) for the fauna of Slovakia – – was found in town residential area of the city Bratislava in 2012. This invasive, primarily Mediterranean species was recorded on three localities – small grasses areas near houses. The population of the species was observed on the same localities in Bratislava in 2013 and 2014 too. invade into surrounding houses, but they are not synantropic.

Key words: , invasive species, central Europe, first record

ÚVOD

Na Slovensku boli doteraz známe tri druhy švábov rodu Ectobius: E. lapponicus, E. sylvestris a E. erythronotus nigricans. Všetky tri druhy sú v prírode bežné a pomerne široko rozšírené. a obývajú skôr lesné biotopy, Ectobius erythronotus nigricans je známy prevažne z lesostepných až lúčnych biotopov a je z našich druhov najteplomilnejší. Ani jeden z týchto druhov nemá u nás tendenciu prenikať do ľudských príbytkov. Živia sa rozkladajúcimi sa zvyškami organického pôvodu, takže plnia v prírode dôležitú funkciu. Zo sveta je z rodu Ectobius známych 68 druhov z toho 37 druhov sa vyskytuje v Európe, zvyšok v Afrike a Ázii. Väčšina európskych druhov je rozšírená v Stredomorí, hlavne v Taliansku (jednotlivé ostrovy). Viaceré druhy z rodu Ectobius začali v druhej polovici minulého storočia rozširovať svoj areál smerom na sever, prípadne boli človekom zavlečené do oblastí, kde predtým nežili (Severná Amerika). V oblastiach nepôvodného výskytu sa často u nich prejavujú synantropné sklony.

MATERIÁL

Šváby boli chytané individuálne a sú uložené na Ústave zoológie SAV. Väčšina je uložená v 75 % alkohole, zvyšok je vypreparovaný. Jeden exemplár bol použitý na zhotovenie mikroskopických preparátov.

33 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Ectobius vittiventris (A. Costa, 1847)

Synonymá: vittiventris A. Costa, 1847 (južné Taliansko: Campania). Ectobius neolividus Fruhstorfer, 1921 (JV Švajčiarsko: Graubünden, Ticino). Syn. Ramme (1923: 130). Ectobius grandis Ramme, 1922 (Severné Taliansko: Tridentsko-Južné Tirolsko). Syn. Ramme (1923: 130). Ectobius vitreus Ramme, 1923 (Taliansko, Chorvátsko, Rumunsko). Syn. Ramme (1951: 42).

Skúmaný materiál: 1♂, 1♀ Bratislava, Vajnorská ulica, 15.IX.2012, leg. P. Kromer 1♂, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 10.IX.2013, leg. P. Kromer 1♂, Bratislava, Vajnorská ulica, exteriér, 17.XI.2013, leg. P. Kromer

1♀, 1n4-5i, Bratislava, Brnianska ulica, interiér, 2.VIII.2014, leg. P. Kromer 1♂, Bratislava, Brnianska ulica, interiér, 16.IX.2014, leg. P. Kromer 1♂, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 22.IX.2014, leg. P. Kromer 2♂♂, 1♀, Bratislava, Brnianska ulica, 28.-29.IX.2014, leg. P. Kromer 1♂, Bratislava, Riazanská ulica, interiér, 30.IX.2014, leg. P. Kromer 2♀♀, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 1.X.2014, leg. P. Kromer 7♂♂, 7♀♀+1oo, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 12.X.2014, leg. P. Kromer 4♂♂, 8♀♀, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 16.X.2014, leg. Ľ. Vidlička 1♀+ootéka, Bratislava, Brnianska ulica, interiér, 26.X.2014, leg. P. Kromer 1♀+ootéka, Bratislava, Brnianska ulica, exteriér, 1.XI.2014, leg. P. Kromer 1♀, Bratislava, Riazanská ulica, interiér, 2.XI.2014, leg. P. Kromer

Ectobius vittiventris je veľmi široko rozšírený a veľmi premenlivý druh. Opísaný bol pôvodne z južného Talianska už v polovici 19. storočia talianskym entomológom Achillom Costom (*1823-†1899), riaditeľom Zoologického múzea v Neapole. O viac ako 70 rokov bol druh objavený aj v juhovýchodnom Švajčiarsku, na južných svahoch Álp (opísaný Fruhstorferom pod menom „E. neolividus“) a tiež v severnom Taliansku (opísaný Rammem ako „E. grandis“ a „E. vitreus“). Problémy so správnou determináciou spôsobovala hlavne spomínaná variabilita druhu. Na Slovensku bola životaschopná populácia druhu Ectobius vittiventris objavená v septembri 2012 pánom P. Kromerom v záhradke na Vajnorskej ulici v Bratislave. V nasledujúcom roku 2013 bol na tom istom mieste potvrdený výskyt populácie tohto druhu a objavená bola ďalšia populácia na Brnianskej ulici v Bratislave, tiež v záhradke (trávniku) pri dome. V roku 2014 už boli populácie E. vittiventris P. Kromerom zámerne monitorované a dokladované. Okrem dvoch predchádzajúcich populácií bola nájdená aj ďalšia na Riazanskej ulici v Bratislave. Jedince, samčeky aj samičky, boli pozorované od začiatku augusta do začiatku novembra. Koncom októbra až začiatkom novembra bolo zaregistrované aj kladenie vajíčok (ooték). Vo všetkých prípadoch boli populácie E. vittiventris pozorované v intraviláne Bratislavy, v tesnej blízkosti ľudských príbytkov. 34 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

Viackrát bolo zaznamenané aj náhodné prenikanie švábikov do ľudských príbytkov, ale ich rozmnožovanie tu pozorované nebolo. Vzhľadom na pozorovaný výskyt švábika E. vittiventris v Bratislave v troch rokoch za sebou (2012-2014) sa dá konštatovať, že tento pôvodne mediteránny druh sa v našich podmienkach aklimatizoval a udržiava sa v poloprirodzenom prostredí intravilánu obce v stabilných populáciách, ktoré dokážu prežiť naše klimatické podmienky a prirodzene sa rozmnožovať.

Obrázok 1. Ectobius vittiventris a jeho habitát. a) samček švábika chytený v roku 2014 na Brnianskej ulici, b) vzhľad biotopu na ktorom žije hojná populácia E. vittiventris na Brnianskej ulici. Foto autor. Figure 1. Ectobius vittiventris and its habitat. a) male of E. vittiventris catched in Brnianska street in 2014, b) habitat on Brnianska street, where live abundant population of E. vittiventris. Photo author.

Ectobius vittiventris bol pôvodne rozšírený v stredomorskej oblasti od Talianska cez Chorvátsko (Istria, Dalmácia), Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Turecko a na východ až po Kaukaz. Vo voľnej prírode sa vyskytuje aj na južných svahoch švajčiarskych Álp (kantóny Ticino, Valais a Graubünden), kde donedávna mal severnú hranicu rozšírenia. K jeho rozšíreniu do severného Švajčiarska (severne od Álp) došlo pomerne nedávno (po roku 1985). Avšak jeho výskyt sa v novoobsadených územiach obmedzuje predovšetkým na mestské oblasti (LANDAU et al. 2000; LANDAU LÜSCHER et al. 2003; BAUR et al. 2004). Okrem severného Švajčiarska sa E. vittiventris rozšíril aj do južného Nemecka. Prvý krát tu bol zaznamenaný v roku 2001 v Bádensku-Württembersku (BAUR et al. 2004). Stredné Nemecko dosiahol v roku 2006, kedy ho v oblasti Durínska 35 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

(Thüringen) v okolí Jeny zaznamenal KÖHLER (2006). Neskôr (2011) bol zaznamenaný aj v Porýní-Falcku (Rheinland-Pfalz) v okolí Landau (PFEIFER 2012). Šírenie druhu E. vittiventris z juhu Švajčiarska bola zaregistrované nielen severným smerom (severné Švajčiarsko, Nemecko) ale aj na východ (Rakúsko). Druh bol zachytený v najzápadnejšom Rakúskom spolkovom štáte, vo Vorarlbersku, v okolí mesta Dornbirn (pri hraniciach so Švajčiarskom) už v roku 2009 a odvtedy je každoročne zaznamenávaný vo vyššej početnosti. Preto bol zaradený medzi invázne druhy (ZIMMERMANN 2014). E. vittiventris povodne nežil ani na Korzike a Sardínii. Avšak v roku 2003 bol objavený aj na ostrove Korzika, kde sa pravdepodobne dostal zo stredného Talianska. Na Sardínii zatiaľ jeho výskyt hlásený nebol.

Obrázok 2. Mapa pôvodného rozšírenia švábika Ectobius vittiventris a smery jeho šírenia po roku 1985. Figure 2. Map of natural distribution of Ectobius vittiventris and its spreed directions after 1985.

Rýchle šírenie druhu v posledných rokoch je pripisované viacerým faktorom z ktorých je pravdepodobne najvplyvnejším počasie a zmena klímy. V lete roku 2003 bolo v strednej Európe mimoriadne horúco a sucho. Počasie pripomínalo subtropické podnebie, a tomu zodpovedal aj rast a vývoj populácie teplomilných druhov švábikov. Pokiaľ bude trend otepľovania pretrvávať, populácia švábikov E. vittiventris sa bude aj naďalej rozširovať (UÇKAY et al. 2009).

36 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

Zaznamenanie populácie E. vittiventris v intraviláne Bratislavy plne zodpovedá trendu šírenia tohto druhu v strednej Európe. V oblasti Švajčiarska a Nemecka bolo pozorované šírenie švábikov údolím Rýnu, prípadne Mohanu. Bratislava leží v tesnej blízkosti Dunaja. Údolie Dunaja môže tiež predstavovať pre šírenie druhu východným smerom vhodnú cestu. Dunaj začína svoju cestu Európou v Čiernom lese v južnom Nemecku. Z južného Nemecka je E. vittiventris známy od roku 2001. Do úvahy prichádza aj jeho šírenie údolím rieky Inn. Inn pramení v južnom Švajčiarsku (kantón Graubünden), kde sa vyskytujú prirodzené populácie E. vittiventris. Inn preteká rakúskym Tirolskom a pri bavorskom meste Passau sa vlieva do Dunaja. Zatiaľ však neboli publikované nálezy E. vittiventris z lokalít popri rieke Inn ani z okolia Dunaja. Možno však iba unikajú pozornosti alebo životaschopné populácie sa tvoria iba v intravilánoch väčších miest. Dôležitým faktorom uchytenia sa druhu v novom prostredí je pravdepodobne mestské prostredie, kde sú priemerné teploty o niečo vyššie ako v okolitej otvorenej krajine. To zrejme napomáha švábikovi E. vittiventris prežiť v našich, oproti Stredomoriu chladnejších, podmienkach. V severnom Švajčiarsku sa E. vittiventris vyskytuje v nadmorských výškach od 260 do 700 m nad morom (na juhu výnimočne až do 1400 m). Dospelce sa vyskytujú od mája do decembra s maximálnou frekvenciou v auguste. Predpokladá sa dvojročný vývinový cyklus, na čo poukazuje výskyt menších nymfálnych instarov v lete a väčších instarov v zime (BAUR et al. 2004). V Bratislave je výskyt E. vittiventris potvrdený od augusta do novembra v nadmorských výškach od 170 do 200 m. Bola zaznamenaná zatiaľ iba jedna väčšia nymfa v lete, čiže pre objasnenie vývinového cyklu v našich podmienkach bude treba ďalšie pozorovania. Švábov E. vittiventris je v severnom Švajčiarsku možné veľmi často zachytiť vo vnútri budov, ale keďže to nie je ich prirodzené prostredie, nedokážu sa v tomto prostredí rozmnožovať. Sú to denné tvory. Do budov zalietajú najmä v letnom období, hlavne v noci za svetlom. Zamedziť ich prístupu do budov sa dá zatváraním okien a aplikovaním sietí proti hmyzu. Použitie insekticídov sa nedoporučuje, keďže nemá veľký zmysel. Švábiky budú z neošetreného prostredia v okolí domov opätovne prenikať do vnútra, ak im nezamedzíme prístup (UÇKAY et al. 2009). Časté prenikanie do domov v okolí trávnikov s výskytom E. vittiventris bolo pozorované aj v Bratislave, ale väčšie problémy zatiaľ neboli zaregistrované.

37 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

Zo Švajčiarska je zatiaľ známych 10 druhov švábikov z rodu Ectobius (VIDLIČKA, REZBANYAI-RESER 2005). Z nich sa práve E. vittiventris stal v severnom Švajčiarsku najčastejšie sa vyskytujúcim druhom švába v mestských oblastiach. V posledný rokoch bol zaznamenaný aj v nemocniciach, na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Napriek tomu sú šváby E. vittiventris považované za neškodné a zatiaľ nie sú spájané s prenosom ľudských chorôb alebo šírením patogénov. Neboli pozorované žiadne alergické reakcie alebo zvýšenie infekcie multirezistentných choroboplodných organizmov (UÇKAY et al. 2009). Ostatné druhy z rodu Ectobius u nás zvyčajne nemajú sklony k synantropnému spôsobu života. Avšak v iných oblastiach sa u nich tieto sklony môžu prejaviť. V lese žijúci švábik tmavoštíty (E. lapponicus) spôsobuje v Laponsku (Švédsko) značné škody na sušených rybách (HARZ 1957). Dokonca v Nemecku bol raz pozorovaný jeho výskyt v meste (Hamburg) v roku 1952 (WEIDNER 1972) a začiatkom leta 2000 sa zistilo zamorenie týmto švábikom v niekoľkých lesných nemocniciach v oblasti Magdeburgu (Nemecko) (MIELKE 2000). Po jeho zavlečení do Severnej Ameriky bol pozorovaný častý výskyt v ľudských obydliach (CHANDLER 1985, 1992). Švábik hôrny (E. sylvestris) bol tiež, i keď zriedkavo, pozorovaný vo väčších množstvách v lesných chatách v Bosne (WEIDNER 1953) a na Morave (AŠMERA 1967). Podobne ako E. lapponicus aj E. sylvestris bol po zavlečení do Severnej Ameriky pozorovaný v obytných domoch (HOEBEKE, NICKLE 1981; HOEBEKE, CARTER 2010).

SÚHRN

V roku 2012 bol v Bratislave (Slovensko) zaznamenaný výskyt švábika druhu Ectobius vittiventris. Populácie švábika boli v priebehu rokov 2012-2014 zaznamenané na troch malých trávnatých plochách v intraviláne Bratislavy. Častokrát boli švábiky zaregistrované aj v okolitých domoch, kam prenikli náhodne.

POĎAKOVANIE

Autor článku vďačí za informácie o výskyte švábika Ectobius vittiventris a tiež za poskytnutie nazbieraného materiálu pánovi Patrikovi Kromerovi z Bratislavy. Správnosť determinácie druhu overil Mgr. Georgi Hristov z Bulharskej akadémie vied (Institute of Biodiversity and Ecosystem Research, Bulgarian Academy of Sciences) zo Sofie, za čo mu tiež patrí poďakovanie. Článok vznikol vďaka finančnej podpore grantu VEGA 2/0186/13.

38 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

LITERATÚRA

AŠMERA, J. 1967. K výskytu Ectobius sylvestris (Poda 1761), Ectobius lapponicus (Linn. 1745) a Phyllodromica maculata (Schreber 1781) v lesních a rekreačních chatách. Zprávy Československé Společnosti Entomologické pri ČSAV, 3: 30- 32. BAUR H., LANDAU LÜSCHER, I., MÜLLER G., SCHMIDT M., CORAY A. 2004. Taxonomie der Bernstein-Waldschabe Ectobius vittiventris (A. Costa, 1847) (: Blattellidae) und ihre Verbreitung in der Schweiz. Revue Suisse de Zoologie 111(2): 395–424. CHANDLER, D. S. 1985. A new introduction of a European cockroach, Ectobius lapponicus (: Blatellidae [sic]). Entomological News 96: 98-100. CHANDLER, D. S. 1992. New records of Ectobius lapponicus in North America (Dictyoptera: Blattellidae). Entomological News 103: 139-141. HARZ, K. 1957. Die Geradflügler Mitteleuropas. VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 494 s. HOEBEKE, E.R., CARTER, M.E. 2010. First North American Record of Ectobius lucidus (Hagenbach) (Blattodea: Blattellidae: Ectobiinae), with Notes on Recognition Characters and Seasonal History, and Additional Records for Other Ectobius Species in the Northeastern United States. Proceedings of the Entomological Society of Washington, 112(2):229-238. HOEBEKE, E.R., NICKLE, D.A. 1981. The forest cockroach, Ectobius sylvestris (Poda), a European species newly discovered in North America (Dictyoptera: Blattodea: Ectobiidae). Proceedings of the Entomological Society of Washington 83: 592–595. KÖHLER G. 2006. Erstfund der Bernstein-Waldschabe, Ectobius vittiventris (A. Costa, 1847), in Thüringen (Insecta: Blattoptera, Blattellidae). Thüringer Faunistische Abhandlungen XI: 49 – 53. LANDAU I., BAUR H., MÜLLER G., SCHMIDT M. 2000. Zur Verbreitung und Taxonomie von Ectobius vittiventris (Costa) (Blattoptera: Ectobiidae) in der Schweiz. Mitteilungen der Schweizerischen Entomologischen Gesellschaft 73: 179–180. LANDAU LÜSCHER I., MÜLLER G., SCHMIDT M., BAUR H. 2003. Die Bernstein- Waldschabe Ectobius vittiventris (Costa). Der praktische Schädlingsbekämpfer 2003 (7/8): 6-7. MIELKE, U. 2000: Über das Auftreten der Lapplandschabe (Ectobius lapponicus [Linné 1758]) in Gebäuden. Anz. Schädlingskunde / J. Pest Science 73: 152- 154. PFEIFER M.A. 2012. Die Bernstein-Waldschabe, Ectobius vittiventris (A. Costa, 1847) hat Rheinland-Pfalz erreicht (Insecta: Blattodea). Mitteilungen der Pollichia 96: 63–65.

39 Entomofauna carpathica, 2014, 26(1): 33-40

UÇKAY, I., SAX, H., LONGET-DI PIETRO, S., BAUR, H., BOULC’H, M.-F., AKAKPO, Ch., CHEVROLET, J.-C., PITTET, D., 2009. Cockroaches (Ectobius vittiventris) in an Intensive Care Unit, Switzerland. Emerging Infectious Diseases, 15 (3): 496- 497. VIDLIČKA, Ľ., REZBANYAI-RESER, L. 2005. Neuere Angaben zur Schabenfauna der Schweiz (Blattaria, Blattellidae: Ectobius). Entomologische Berichte Luzern 53: 123-134. WEIDNER, H. 1953. Bestimmungstabellen der Vorratsschädlinge und des Hausungeziefers Mitteleuropas. VEB Gustav Fischer, Jena, 234 s. WEIDNER, H. 1972. Lapplandschaben als potentielle Freizeitschädlinge. Anzeiger für Schädlingskunde und Pflanzenschutz 45: 75-76. ZIMMERMANN, K. 2014: Scientific experiences from Pest Advisory in Vorarlberg, Austria. In: MÜLLER, G., POSPISCHIL, R. and ROBINSON,W.H. (Eds) Proceedings of the Eighth International Conference on Urban Pests, 315-318.

40