Suchova Zbornik.Indd
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici �udáci a komunisti: Súperi? Spojenci? Protivníci? Xénia Šuchová (ed.) Prešov 2006 1 �udáci a komunisti: Súperi? Spojenci? Protivníci? Výskumná správa v rámci projektu VEGA � . 2/4183/24 Radikálny socializmus a komunizmus na Slovensku v rokoch 1918 – 1989. Spolo �nos� medzi demokraciou a totalitou. Obrázok na obálke: Putovná protibolševická výstava umiestnená v piatich železni �ných voz� och, poriadaná v roku 1944 Úradom propagandy Slovenského štátu. SNA, f. STK, neg. 23253 Zostavila: PhDr. Xénia Šuchová, CSc. Posúdili: PhDr. Valerián Bystrický, DrSc. Prof. PhDr. Jan Rychlík, DrSc. Obálka: Stanislav Šalko © Historický ústav SAV v Bratislave a Katedra histórie FHV UMB v Banskej Bystrici, 2006 Vydalo vydavate �stvo UNIVERSUM, Javorinská 26, 080 01 Prešov (www.universum-eu.sk) ISBN 80-89046-38-X Obsah Úvod .................................................................................................................. 5 BENKO, JURAJ: Socialistická ideológia v konfrontácii s religióznym slovenským prostredím v prvej štvrtine 20. storo �ia (Politizácia kres� anskej tradície a sakralizácia socialistickej vízie) ......................................................................... 9 ŠUCHOVÁ, XÉNIA: „Heslo autonómie alebo právo na odtrhnutie?“ (Komunistické ponímanie národnostnej a „slovenskej“ otázky do polovice 20. rokov) ........... 24 HERTEL, MAROŠ: Komunisti, � udáci a ma� arská iredenta ................................ 53 MARTULIAK, PAVOL: Pozemková reforma v politike dominantných politických strán na Slovensku v období 1. � SR (s � ažiskom v 20. rokoch) ....................... 61 KATUNINEC, MILAN: Kres� anské odbory v spolupráci a konfrontácii s komunistickými odbormi ................................................................................ 76 RÁKOSNÍK, JAKUB: Limity p� sobení �u� áckého odborového hnutí ve 30. letech ....................................................................................................... 88 ARPÁŠ, RÓBERT: Postoj HS�S k podpisu � eskoslovensko-sovietskej zmluvy z roku 1935 ........................................................................................................ 102 ZEMKO, MILAN: � eskoslovensko-sovietske spojenectvo z poh� adu mlado� udáckeho Nástupu .................................................................................. 108 FREMAL, KAROL: Ilegálna KSS vo vz� ahu k HS�S, HG a HM v rokoch 1939 – 1943 ........................................................................................ 118 ZAVACKÁ, MARÍNA: Prvé máje v režimovej tla� i 1939 – 1944 ........................ 130 SYRNÝ, MAREK: Vz� ah komunistickej strany Slovenska a politického katolicizmu na Slovensku v rokoch 1945 – 1947 ........................... 137 VARINSKÝ, VLADIMÍR: Biela légia ako forma protikomunistickej rezistencie na Slovensku (K otázke vzniku a jej pôsobeniu na Slovensku).......................... 154 PEŠEK, JAN: „�udácke tiene“ v Komunistickej strane Slovenska (a nad � ou) po roku 1948 ...................................................................................................... 169 RUSKOVÁ, MÁRIA: Tzv. „slovenský buržoázny nacionalizmus“ v politike KS� po XX. zjazde KSSZ (1956 – 1960) ......................................... 181 Slovo na záver KÁRNÍK, ZDEN�K: Studium politických extrém� na Slovensku a grantový projekt „KS � a radikální socialismus v � eskoslovensku 1918 � 1989“ .......... 193 Autori príspevkov ............................................................................................ 197 Úvod Vznik � eskoslovenska r. 1918 zastihol Slovensko uprostred procesu premeny z tradi� nej na modernú ob� iansku spolo� nos� . Narážali v � om na seba dve protichodné tendencie: tiahnutie ku konzervativizmu sa odrážalo vo vysokej miere religiozity; moderniza �ná tendencia sa – okrem iných relevantných znakov – prejavila v prudkej, až agresívnej dynamike politického a verejného života. Obe pozna �ili aj „zžívanie sa“ domáceho obyvate� stva s vyspelejším a „modernejším“ � eským národným elementom v novom spolo� nom štáte. V podmienkach hospodárskeho liberalizmu a parlamentnej demokracie, vyzna� ujúcej sa na jednej strane rozsiahlymi ústavnými právami a slobodami, na druhej strane recipovanými zákonmi rakúsko-uhorskej monarchie, tento prechod nemohol by � priamo� iary ani bezbolestný. Prežitá „Ve� ká vojna“ pustošivo vtrhla do myslí �udí, narušila, ba prevrátila dovtedajší hodnotový systém a otriasla � i aspo� spochybnila predtým nesporné autority: štát a cirkev. Spolu s pretrvávajúcou sociálnou a nacionálnou frustráciou „ �udových“ vrstiev, s ich neschopnos� ou pochopi� objektívne prí� iny a neochotou vyrovna� sa s pozíciou nerovnoprávneho � lánku v novom štátnom zväzku, bola aj kríza tradi �ných hodnôt živnou pôdou pre politický extrémizus – pravý aj � avý. Zápas s nimi, trvajúci celé medzivojnové obdobie, � eskoslovenskú demokraciu oslaboval, až napokon, vy� erpaná a opustená spojencami, pod�ahla zahrani �nej agresii. V polohe dobovej � udáckej resp. komunistickej rétoriky sú odpovede na otázky položené v titule zborníka pomerne jednoduché a priamo �iare; v propaga� ných brožúrach, politických a verejných prejavoch, straníckej tla� i atd. obe hnutia jednozna� ne vystupujú ako programoví nepriatelia, nezmierite� ní ideoví protivníci. Na verejných zhromaždeniach organizovaných jednou � i druhou stranou sa ich aktivisti navzájom potierali nevyberanými slovnými invektívami, medzi militantnými stúpencami oboch hnutí dochádzalo ku krvavým zrážkam. Naopak, tzv. „štátotvorná“ propaganda v nich rada videla otvorených �i skrytých spojencov: pri podkopávaní „� eskoslovenskej národnej a štátnej jednoty“, pri torpédovaní základov ústavnej demokracie a spochyb �ovaní samotnej existencie štátu, pri (domnelej �i skuto� nej) službe cudzím mocnostiam. Hoci obavy boli namieste, argumentácia vládnych strán bola � asto až bizarná, no aj kontra-produktívna, pretože skôr zahmlievala ako ozrejmovala nebezpe�én spoloé�n � rty pravej a � avej opozície – symptómy totalitných ašpirácií, rozpoznate �né už od samého za� iatku: príchylnos� k autoritatívnym �i diktátorským zahrani� ným vzorom, k ich geopolitickým predstavám a akceptovanie nedemokratického, násilného „roz� atia“ latentných vnútorných problémov. 5 Pri konfrontácii s prame� mi neverejnej povahy sa ukazuje, že skuto� nos� bola ove� a zložitejšia a že vz�ha � udákov a komunistov bol v priebehu � asu zna �ne premenlivý. Napriek príležitostným vzájomným „o� ukávaniam“ a individuálnym straníckym „prebehlíkom“ tu rozhodne nešlo o spoluprácu v opozícii, hoci podobná, ú �elovo protivládna rétorika k takejto interpretácii akoby ponúkala. Možno potvrdi �, že od za� iatku boli rivalmi: vo volebnej agitácii súperili o priaze� tých istých, t. j. najnižších a nižších stredných sociálnych vrstiev, � ažko zasiahnutých dôsledkami vojny a povojnového rozvratu, krízou tradi �ných hodnôt, v � alších rokoch najviac postihnutých dopadom transformácie, modernizácie a racionalizácie a krízového vývoja hospodárstva. Je však zrejmé, že ich vzájomný pomer nemožno spo �ahlivo ur�i� bez prihliadnutia k „tretiemu na ihrisku“. Tým boli tzv. „centralistické“ - ob �ianske aj socialistické – koali�én strany, ktoré formovali a ur� ovali charakter demokratického politického systému. Nefungoval bez chýb a rozhodne poskytoval dostatok dôvodov ako aj príležitostí pre nekompromisnú oponentúru. Spolo �ným úhlavným protivníkom oboch hnutí, ktoré sa etablovali na jeho pravom resp. �avom okraji, bol liberalizmus, v ktorom videli základný princíp �eskoslovenskej demokracie. Pritom komunistické hnutie v � SR, a najmä v jej východných �astiach, možno prinajmenšom od polovice 20. rokov minulého storo �ia oprávnene charakterizova� ako � avý politický extrém, vzh�adom na otvorenú deklaráciu cie� ov a prostriedkov: likvidova� pluralitný politický systém, zvrhnú� parlamentnú demokraciu cestou socialistickej revolúcie a nahradi � ju „diktatúrou proletariátu“. Jednozna� ná kvalifikácia � udáckeho autonomistického hnutia ako pravicového extrému však nemá pre medzivojnové obdobie opodstatnenie. Z h�adiska straníckopolitického spektra sa HS�S deklarovala predovšetkým ako kres �anská, konzervatívna a národná strana a v oficiálnych vyhláseniach rešpektovala, i ke� s rastúcimi výhradami, existujúci demokratický systém a režim. Na politickom spektrograme obsadzovala po� as celého dvadsa�or � ia miesto od stredu doprava, i ke� od samého za� iatku v sebe zah��ala aj extrémistické zložky, ktoré mali ambíciu aj skrytý potenciál v „priaznivých podmienkach“ ovládnu� celú stranu. Ak politickú stranu charakterizuje okrem programu a organiza �nej štruktúry vô�a súperi� o politickú moc, potom táto vô� a nechýbala ani � udákom, ani komunistom. Kým však �udová strana po� as trvania predmníchovskej republiky � oraz vehementnejšie a agresívnejšie presadzovala svoj nárok na vä� ší podiel na moci, komunistická strana od samého za� iatku cielene smerovala k prevzatiu absolútne celej moci v štáte a k jej podriadeniu potrebám „proletárskej revolúcie“; nech už to aktuálna taktická línia otvorene priznávala alebo, naopak, zastierala. Do novej roviny sa vz�ha � udákov a komunistov dostal po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938, odkedy HS�S závratným tempom uskuto��ovala demontáž �eskoslovenskej demokracie, smerovala k monopolu politickej moci na Slovensku a završovala svoju vnútornú fašizáciu. Predchá- 6 dzajúce spolo� né postavenie legálnej parlamentnej opozície sa