Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce /ÚPN –O/ , VOJNATINA, KOLIBOVCE - NÁVRH -

OBEC TIBAVA

Košice

Sobrance Tibava

Vojnatin a

Kolibabovce

št. hranica SR/UA

Obstarávate ľ: Obec Tibava, Obec Vojnatina, Obec , Spracovate ľ: Ing. arch. Marianna Bošková Ing. Iveta Sabaková

január 2016 Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

OBSAH: a) Dôvody obstarania ÚPN-O ...... 2 b) Hlavné ciele riešenia rozvoja územia vyjadrujúcich rozvojový program obstarávate ľa a varianty a alternatívy rozvoja územia ...... 3 c) Vymedzenie riešeného územia ...... 4 d) Požiadavky vyplývajúce z rešpektovania záväzných regulatívov ÚPD vyššieho stup ňa ...... 4 e) Požiadavky vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie nižšieho stup ňa ...... 7 f) Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia ...... 7 g) Požiadavky na riešenie záujmového územia obce ...... 8 h) Základné demografické údaje a prognózy ...... 9 1.1 Stav a vývoj obyvate ľstva obce ...... 9 1.2 Ekonomická aktivita ...... 11 i) Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce ...... 12 j) Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce ...... 13 k) Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia ...... 13 1.3 Riešenie dopravy ...... 13 1.4 Požiadavky na riešenie vodného hospodárstva ...... 14 1.5 Požiadavky na riešenie zásobovania elektrickou energiou, plynom, teplom a zabezpe čenie telekomunika čných sietí...... 15 l) Požiadavky z hľadiska ochrany prírody a tvorbu krajiny, kultúrne dedi čstvo, ochrana prírodných zdrojov, chránených území a ich ochranných pásiem vrátane požiadaviek na zabezpe čenie ekologickej stability územia...... 15 m) Požiadavky z h ľadiska ochrany trás nadriadených systémov dopravného a technického vybavenia územia. ..16 n) Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povod ňami, civilnej ochrany obyvate ľstva...... 16 o) Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funk čného využívania územia obce...... 17 p) Požiadavky na riešenie bývania, ob čianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby...... 17 1.6 Bývanie ...... 17 1.7 Požiadavky na rozvoj ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry ...... 19 1.8 Požiadavky na ochranu kultúrneho dedi čstva ...... 20 1.9 Požiadavky na rozvoj rekreácie ...... 20 1.10 Požiadavky na riešenie hospodárskych aktivít ...... 20 q) Požiadavky z h ľadiska životného prostredia ...... 21 r) Požiadavky z h ľadiska ochrany po ľnohospodárskej pôdy (PP) a lesných pozemkov (LP)...... 23 s) Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné rieši ť územný plán zóny ...... 23 t) Požiadavky na ur čenie regulatívov priestorového usporiadania a funk čného využívania územia ...... 23 u) Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby ...... 24 v) Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu ...... 24

01/2016 Strana 1 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

a) Dôvody obstarania ÚPN-O Obce Tibava, Vojnatina a Kolibabovce sa nachádzajú vo východnej časti okresu v Košickom kraji. Na základe uznesenia Obecného zastupite ľstva dotknutých obcí, obec Tibava bola poverená zabezpe čením obstarávania spolo čného územného plánu týchto obce. Ke ďže doposia ľ žiadna z obcí nemala schválený územný plán, boli v roku 2015 za čaté práce na obstaraní územného plánu obce formou spolo čného územného plánu "Oznámením o začatí obstarávania spolo čného ÚPN-O" so za čiatkom 07.12.2015. Pre obstaranie spolo čného územného plánu obce bol stanovený postup v zmysle §19a, odst. 1, pod ľa ktorého sa zabezpe čuje vypracovanie Prieskumov a rozborov, Zadania, Konceptu a Návrhu ÚPN-O. Dokumentácia spolo čného Územného plánu obcí bude spracovaná tak, že jej výstupy budú spracované samostatne pre každú riešenú obec. Prípravné práce na obstaraní spolo čného Územného plánu obcí boli za čaté 07.12.2015 oznámením o za čatí obstarávania spolo čného Územného plánu obcí Tibava, Vojnatina, Kolibabovce. V zmysle prijatého postupu nasledujúcou etapou je spracovanie Zadania pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obcí Tibava, Vojnatina, Kolibabovce, ktoré obsahuje tri samostatné časti: - Zadanie pre vypracovanie dokumentácie Územného plánu obce Tibava, - Zadanie pre vypracovanie dokumentácie Územného plánu obce Vojnatina, - Zadanie pre vypracovanie dokumentácie Územného plánu obce Kolibabovce. Dokumentácia Zadania, po prerokovaní v súlade s §20, odst.2 stavebného zákona s verejnos ťou a dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými obcami, samosprávnym krajom, s dotknutými organizáciami, právnickými a fyzickými osobami, zapracovaní uplatnených pripomienok a schválení Obecným zastupite ľstvom obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce, bude základným zadávacím dokumentom, v ktorom sú stanovené hlavné ciele a požiadavky na riešenie ÚPN-O obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce.

01/2016 Strana 2 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

Z a d a n i e pre vypracovanie dokumentácie Územného plánu obce /ÚPN –O/ Tibava

b) Hlavné ciele riešenia rozvoja územia vyjadrujúcich rozvojový program obstarávate ľa a varianty a alternatívy rozvoja územia Ciele riešenia územného plánu obce vyplývajú z účelu a zamerania využitia územnoplánovacej dokumentácie. Z potrieb riešenej obce v oblasti územného rozvoja vyplýva, že je potrebné v územnom pláne obce sa zamera ť na riešenie sú časných územnotechnických a environmentálnych problémov a navrhnú ť územný rozvoj obce zodpovedajúci potenciálu územia a potrebám obyvate ľov obce pri rešpektovaní princípov trvalo udržate ľného rozvoja. Obec Tibava má spracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v ktorom sú definované ciele rozvoja obce a navrhnutá koncepcia rozvoja územia. Pri spracovaní Územného plánu obce budú tieto ciele rozvoja obce zoh ľadnené a premietnuté do návrhu rozvoja územia obce. V tomto zmysle sú hlavné ciele riešenia územného plánu obce nasledovné: • hlavným cie ľom územno-plánovacej dokumentácie je návrh koncepcie dlhodobého urbanistického rozvoja obce a jednotlivých funkcií využitia administratívneho územia riešenej obce, • vymedzi ť funk čné usporiadanie sídelnej a krajinnej štruktúry, určiť základné zásady organizácie územia, spôsobu jeho využitia a podmienok výstavby, • územným plánom vytvori ť predpoklady pre zabezpe čenie trvalého súladu všetkých činností na území riešenej obce s osobitným zrete ľom na starostlivos ť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpe čenie trvalo udržate ľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civiliza čných a kultúrnych hodnôt, • vytvori ť územnú ponuku pre dlhodobejšie uspokojovanie základných potrieb obce, jej obyvate ľov a návštevníkov, v bývaní, ob čianskej a sociálnej vybavenosti, výrobe a v ponuke uspokojovania vo ľno časových potrieb, • podrobne rieši ť regulatívy a limity funk čného a priestorového usporiadania obce, územno-technické podmienky umiest ňovania stavieb, zariadení verejného dopravného a technického vybavenia a základných prvkov územného systému ekologickej stability, • prioritne rieši ť sú časné územnotechnické a environmentálne problémy v území identifikované v dokumentácii Prieskumov a rozborov, • návrhovým obdobím pre riešenie zámerov a cie ľov v územnom pláne je časový horizont 10 – 15 rokov. Časový horizont naplnenia jednotlivých vecných zámerov územného rozvoja sa však nedá jednozna čne reálne presne časovo ur čova ť, pretože čas a termín ich realizácie je závislý od množstva vplyvov objektívneho a subjektívneho charakteru, ktoré nemusia by ť v sú časnosti známe a ktoré sa nedajú s ur čitos ťou predpoklada ť. Z tohto dôvodu je návrhové obdobie územného plánu smerným cieleným časovým horizontom a jednotlivé koncep čné zámery pod ľa zložitosti podmienok, spolo čenskej potreby a verejného záujmu sa budú nap ĺň ať v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom časovom pláne a ich plnenie môže presiahnu ť časový horizont návrhového obdobia územného plánu. V zmysle stavebného zákona § 29 č. 3 obec pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúma schválený územný plán, vyhodnotí jeho aktuálnos ť a posúdi či nie sú potrebné jeho zmeny, alebo doplnky, alebo či nevznikli také objektívne dané podmienky, ktoré vyvolajú potrebu obstara ť aktualizáciu prípadne nový územný plán. • v návrhu komplexného územného rozvoja obce rešpektova ť nadradenú dokumentáciu ÚPN VÚC Košický kraj schválený vládou SR, ktorého záväzná čas ť bola vyhlásená Nariadením Vlády SR č. 281/1998 zo d ňa 12.5.1998 a následne boli spracované aktualizácie: Zmeny a doplnky 2004, schválené uznesením Zastupite ľstva KSK d ňa 30.8.2004, Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.2/2004, Zmeny a doplnky 2009, schválené uznesením Zastupite ľstva KSK č.712/2009 d ňa 24.08.2009. Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.10/2009, Zmeny a doplnky 2014, schválené uznesením Zastupite ľstva KSK č.92/2014 d ňa 30.6.2014. Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.6/2014. • v návrhu koncepcie územného rozvoja obce rieši ť obec ako administratívne a územne samostatný celok a v rámci širších nadlokálnych väzieb zoh ľadni ť vz ťahy a väzby na mesto Sobrance a susedné obce, • obsah a rozsah dokumentácie ÚPN - O obce spracova ť v súlade s platnou legislatívou pre územné plánovanie.

01/2016 Strana 3 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

c) Vymedzenie riešeného územia Obstarávate ľ pre riešenie územného plánu obce ( ďalej len UPN-O) vymedzuje katastrálne územie obce Tibava. Katastrálne územie obce Tibava za čle ňuje celú plochu katastrálneho územia obce (základnej územnej jednotky) pozostávajúceho z jediného katastrálneho územia (územno-technickej jednotky) Tibava. Katastrálna hranica obce Tibava je vymedzená a je evidovaná Katastrálnym úradom v Michalovciach. Celková plocha katastrálneho územia je 10,66 km 2 (1066 ha). Katastrálne územie obce Tibava hrani čí spolu so 7 katastramymi obcami, na severnej strane to je katastrálne územie obce Cho ňkovce, na severovýchode s katastrálnym územím obce Ko ňuš, na východnej strane je to katastrálne územie obce Vojnatina, na juhu s obcou Orechová a Ostrov, na západnej strane je to katastrálne územie obce Hor ňa a s mestom Sobrance. Význam obce v štruktúre osídlenia Nepriamo na rozvoj obce budú vplýva ť širšie územné a vz ťahové súvislosti vyplývajúce zo základnej urbanistickej koncepcie Košického kraja. Vo vnútri kraja sa formujú, ťažiská osídlenia okolo najvýznamnejších urbanistický centier nadregionálneho až regionálneho charakteru (sídelných pólov) medzi ktoré sa zara ďuje michalovské ťažisko osídlenia a sobranecké ťažisko osídlenia. Prepojenie jednotlivých sídelných pólov je definované rozvojovými osami. Rozvojové osi sídelné sa na území Košického kraja vyformovali pozd ĺž komunika čno-sídelných osí. Na území michalovsko a sobraneckého okresu sa formujú v smere rozvojovej osi: východoslovenská rozvojová os prvého stup ňa - Košice – Se čovce – Michalovce – Sobrance – hr. s Ukrajinu. v trase cesty 1/19 (50). Vo vz ťahu k uvedenému sa pre spracovanie Územného plánu obce vymedzuje riešené územie nasledovne: • v rozsahu sú časného administratívneho územia obce Tibava, tvoreného jeho katastrálnym územím pre návrh priestorového usporiadania a funk čného využitia územia obce (mierka 1:10 000), • v rozsahu zastavaného územia obce pre podrobné riešenie urbanistickej koncepcie a priestorového usporiadania (mierka 1:2 000), • v rozsahu zastavaného územia obce pre riešenie koncepcie dopravy, technickej infraštruktúry a využitia záberov PP a LP na iné ú čely (mierka 1:5 000), • pre riešenie záujmového územia a širších vz ťahov (mierka 1:10 000, 1: 50 000). d) Požiadavky vyplývajúce z rešpektovania záväzných regulatívov ÚPD vyššieho stup ňa Vo vz ťahu k územnému plánu obce je nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN VÚC Košický kraj schválený vládou SR, ktorého záväzná čas ť bola vyhlásená Nariadením Vlády SR č. 281/1998 zo d ňa 12.5.1998 a následne boli spracované aktualizácie:  Zmeny a doplnky 2004, schválené uznesením Zastupiteľstva KSK d ňa 30.8.2004, Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.2/2004,  Zmeny a doplnky 2009, schválené uznesením Zastupiteľstva KSK č.712/2009 d ňa 24.08.2009. Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.10/2009,  Zmeny a doplnky 2014, schválené uznesením Zastupiteľstva KSK č.92/2014 d ňa 30.6.2014. Záväzná čas ť vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č.6/2014. Z ÚPN – VÚC Košický kraj vyplýva potreba zabezpe čiť ( číslovanie je pod ľa textu záväzných regulatív ÚPN VUC KK): ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNK ČNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA Pre spracovanie nových územných plánov sídelných útvarov musia by ť rešpektované tie záväzné časti ÚPN-VÚC, ktoré majú dopad na katastrálne územie konkrétneho sídla. 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry 2.2. formova ť sídelnú štruktúru Košického kraja v nadväznosti na národnú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunika čnú kostru medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 2.6. formova ť sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funk čného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.8. podporova ť rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier; 2.8.5. podporova ť rozvoj centier štvrtej skupiny; Dobšiná, Krompachy, Sobrance a Ve ľké Kapušany, 2.15 vytvára ť priaznivé podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 2.15.1. podporova ť ako rozvojové osi prvého stup ňa;

01/2016 Strana 4 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

- východoslovenskú rozvojovú os Košice – Se čovce – Michalovce – Sobrance – hranica s Ukrajinou, 2.17. vytvára ť podmienky pre rovnovážny vz ťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funk čných vz ťahov mesta a vidieka , pri čom pri ich rozvoji zoh ľadni ť koordinovaný proces prepojenia sektorových strategických a rozvojových dokumentov, 2.18. podporova ť rozvoj vidieckeho osídlenia s cie ľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvate ľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19. zachováva ť špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zoh ľad ňova ť špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, pri rozvoji jednotlivých činností dba ť na zamedzenie resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 2.20. vytvára ť podmienky pre dobrú dostupnos ť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporova ť výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, 2.21. vytvára ť podmienky pre udržanie a oživenie stagnujúceho a upadajúceho vidieckeho osídlenia v priestoroch: 2.21.3. oblas ť Sobraniec, 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.7. vytvára ť podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre ob čanov odkázaných na sociálnu pomoc a ob čanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.8. podporova ť rozvoj existujúcich a nových kultúrnych zariadení ako neoddelite ľnú sú čas ť poskytovania kultúrnych služieb obyvate ľstvu a zachovania kultúrneho dedi čstva, podporova ť proporcionálny rozvoj kultúrnej infraštruktúry a budovanie domov tradi čnej ľudovej kultúry. 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpe ľníctva a cestovného ruchu 4.7. vytvára ť podmienky pre rozvoj poznávacieho turizmu v lokalitách: - tematických ciest (,...,vínna a ...), 4.8. viaza ť lokalizáciu služieb cestovného ruchu prednostne do sídiel s cie ľom zamedzi ť neodôvodnené rozširovanie rekrea čných útvarov vo vo ľnej krajine, pri čom využi ť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok, 4.11. podporova ť výstavbu nových stredísk cestovného ruchu a rekreácie len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciu, resp. územnoplánovacím podkladom príslušného stup ňa, 4.13. vytvára ť podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a vä čších obcí budovaním rekrea čných stredísk a zamera ť sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel, 4.16. zabezpe čiť na územiach európskej sústavy chránených území a územiach národnej sústavy chránených území funkcie spojené s rozvojom turizmu a rekreácie tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu stavu ochrany týchto území a predmetu ich ochrany. 4.17. podporova ť ťažiskové formy cestovného ruchu v Košickom kraji (vidiecky a agroturistika, mestský a kultúrno-poznávací, kúpe ľný a zdravotný, zimný, letná turistika a pobyty pri vode a aktivity súvisiace s rozvojom tradi čných remesiel a gastronómie špecifických pre Košický kraj).

5. V oblasti usporiadania územia z h ľadiska z hľadiska ochrany kultúrneho dedi čstva, ekológie, ochrany prírody, prírodných zdrojov a starostlivosti o krajinu a tvorby krajinnej štruktúry 5.1. chráni ť najkvalitnejšiu po ľnohospodársku pôdu v katastrálnom území pod ľa kódu bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, vinice v Tokajskej vinohradníckej oblasti a Východoslovenskej vinohradníckej oblasti a lesných pozemkov ako faktor usmer ňujúci urbanistický rozvoj kraja, zabezpe čova ť ochranu prírodných zdrojov vhodným a racionalizovaným využívaní po ľnohospodárskej a lesnej krajiny, 5.2. zabezpe čiť funk čnos ť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funk čnom využití a usporiadaní územia, uprednostni ť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobi ť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3. podporova ť výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.5. zabezpe čova ť nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia pri rešpektovaní a skvalit ňovaní územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni regionálnej a lokálnej,

01/2016 Strana 5 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

5.9. podmieni ť usporiadanie územia z h ľadiska aspektov ekologických, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry, 5.10. v chránených územiach (európska sústava chránených území NATURA 2000 vrátane navrhovaných, národná sústava chránených území, chránené územia vyhlásené v zmysle medzinárodných dohovorov), v prvkoch prírodného dedi čstva UNESCO, v NEOCENT, v biotopoch európskeho významu, národného významu a v biotopoch druhov európskeho a národného významu zosúladi ť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s cie ľom udržania resp. dosiahnutia priaznivého stavu druhov, biotopov a častí krajiny, 5.11. rešpektova ť pri umiest ňovaní činností do územia hodnotovo-významové vlastnosti krajiny integrujúce v sebe prírodné a kultúrne dedi čstvo, nerastné bohatstvo, vrátane energetických surovín a realizáciou vhodných opatrení dosiahnu ť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, ako aj elimináciu nežiaducich zmien v charakteristickom vzh ľade krajiny, 5.13. identifikova ť stresové faktory v území a zabezpe čiť ich elimináciu 5.13.1 vzdušné elektrické vedenia postupne uklada ť do zeme, 5.13.2 postupne ukon čiť ťažbu nerastných surovín v chránených územiach, plány otvárky a dobývania v existujúcich kame ňolomoch schva ľova ť len so záväzným projektom revitalizácie a krajinného zakomponovania dotknutého územia po ukon čení jeho exploatácie, 5.13.3 vytvára ť podmienky pre prednostnú realizáciu verejného technického vybavenia v urbanizovaných priestoroch, 5.17. zabezpe čiť trvalo ochranu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine smerujúcu k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕ t krajiny vyplývajúcich z jej historického dedi čstva a prírodného usporiadania, alebo ľudskej aktivity, 5.18. rešpektova ť pri umiest ňovaní činností do územia záplavové a zosuvné územia, realizáciou vhodných opatrení dosiahnu ť obmedzenie alebo zmiernenie ich prípadných negatívnych vplyvov, 5.19. zachova ť prirodzené inunda čné územia vodných tokov mimo zastavaných území obcí na transformáciu povod ňových prietokov po čas povodní. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.5. rešpektova ť dopravnú infraštruktúru zaradenú pod ľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC) 6.5.1. koridory ciest: − E 50 Prešov – Košice – Vyšné Nemecké – Ukrajina, − E 58 Zvolen – Košice – Vyšné Nemecké – Ukrajina, 6.8. chráni ť územie na trasu dia ľnice D1 Budimír – Michalovce – Záhor (hrani čný priechod s Ukrajinou), 6.12. chráni ť koridory pre cesty I. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy vrátane ich prie ťahov v základnej komunika čnej sieti miest, a to: 6.12.1. cestu I/50 úsek (Zvolen) hranica kraja – Rož ňava – Košice s prepojením na dia ľnicu D1, vrátane plánovaných mimoúrov ňových dopravných uzlov a úsek Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké (hrani čný priechod na Ukrajinu), 6.13. chráni ť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy, a to: 6.13.15. cestu II/566, úpravy v úseku Ub ľa (I/74) – Ruský Hrabovec – Tibava (I/50), 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry

7.4 pre zásobovanie obyvate ľstva pitnou vodou využíva ť prednostne zdroje podzemných vôd, 7.6. vytvori ť podmienky pre rekonštrukcie existujúcich nadradených líniových stavieb vodovodov vodárenských sústav, 7.9 znižova ť rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvate ľov a podielom zásobovaných obyvate ľov pitnou vodou, 7.10 zvyšova ť úrove ň v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd miest a obcí s cie ľom dosiahnu ť úrove ň celoslovenského priemeru, 7.14. vytvára ť priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnovite ľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, podporova ť a presadzova ť v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvate ľstva i služieb, 7.15. chráni ť koridory existujúcich elektrických vedení a územia zálohované pre výstavbu zariadení zabezpe čujúcich zásobovanie elektrickou energiou, 7.15.9. chráni ť koridor pre nové 2x110 kV napájanie ES Michalovce – ES Sobrance – ES Snina,

01/2016 Strana 6 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

8. V oblasti hospodárstva

8.4. stabilizova ť a revitalizova ť po ľnohospodárstvo diferencovane pod ľa po ľnohospodárskych produk čných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funk čný územný systém ekologickej stability, 8.5. podporova ť alternatívne po ľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, 8.10. rozvíja ť tradi čnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s po ľnohospodárskou a lesnou činnos ťou, ako integrovanú sú čas ť hospodárenia na pôde podporujúce rozvoj vidieka. 8.11. vychádza ť v územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných, stavebných a po ľnohospodárskych areálov, 8.17. a) minimalizova ť používanie fosílnych palív v energetike, b) podporova ť efektívne zavádzanie výroby elektrickej energie a tepla z dostupných obnovite ľných zdrojov, c) podporova ť využívanie alternatívnych zdrojov energie. 9. V oblasti odpadového hospodárstva 9.1. usmerni ť cie ľové nakladanie s ur čenými druhmi a množstvami odpadov, budovania nových zariadení na zhodnocovanie a zneškod ňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení na iné nakladanie s odpadmi v území v súlade s Programom odpadového hospodárstva kraja,

II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Pre spracovanie územného plánu obce Tibava sú navrhované verejnoprospešné stavby, ktoré vyplývajú zo záväznej časti ÚPN-VÚC. 1.Cestná doprava 1.1. dia ľnica D1 Budimír – Michalovce – Záhor (hrani čný priechod s Ukrajinou), 1.5. cesty I. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy vrátane ich prie ťahov v základnej komunika čnej sieti miest 1.5.1. cesta I/50 v úseku (Zvolen) hranica kraja – Rož ňava – Košice na dia ľnicu D1, vrátane plánovaných mimoúrov ňových dopravných uzlov prepojením a úsek Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké (hrani čný priechod na Ukrajinu), 1.6. cesty II. triedy, ich preložky, rekonštrukcie a úpravy 1.6.15. cesta II/566, úpravy v úseku Ub ľa (I/74) – Ruský Hrabovec – Tibava (I/50), 5. Nadradená technická infraštruktúra 5.7. stavby zariadení zabezpe čujúcich zásobovanie elektrickou energiou 5.7.9. 2x110 kV napájanie ES Michalovce – ES Sobrance – ES Snina,

Na uskuto čnenie verejnoprospešných stavieb možno pod ľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastni ť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedzi ť. e) Požiadavky vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie nižšieho stup ňa Na úrovni obce a jej zón nebol spracovaný platný dokument na úrovni územnoplánovacej dokumentácie. f) Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia Pod ľa dostupných prame ňov obec Tibava bola založená v roku 1282 ako Tyboa, neskôr ako Tyba (1284), Eghazas Tyba (1344), Tyba Inferior (1346), Tyba, que Komorouch nunc appellatur (1352), Felsewtyba (1419), Tybawa, Cybawa (1808), Cibava (1920), Tibava (1927); po ma ďarsky Tiba. Obec má doložené osídlenie v paleolite, stanice s aurignackou industriou, neolit. sídlisko bukovohorskej kultúry, východoslov. lineárnu keramiku, eneolit. sídlisko a pohrebisko tiszapolgárskej kultúry s kanelovanou keramikou, žiarové pohrebisko zo st. doby bronzovej, sídlisko hallštattské, laténske z doby rímskej, slovanské zo 6.– 7.stor. a z doby ve ľkomoravskej. Obec sa spomína 1282, 1290 ju kúpili Andrej a Jakov, synovia Jakova. V 14. stor. obec dosídlili valasi, 1398 dostala trhové právo, 1413 sú správy o tunajších viniciach. R. 1427 mala obec 40 port. Hrad je doložený 1337.

01/2016 Strana 7 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

Tibava bola strediskom panstva, kt. sa vy členilo z panstva Michalovce pred 1418. Patrili k nemu obce Be ňatina, Hor ňa, Cho ňkovce, Ko ňuš, Korom ľa, , Orechová, Podhoro ď, , Porúbka, , Sobrance. Zemepánmi boli do 20. stor. Sztárayovci. R. 1828 mala obec 58 domov a 548 obyv. R. 1850-80 ju postihlo vys ťahovalectvo. Aj po 1918 sa obyv. zaoberali po ľnohospodárstvom. R. 1939-44 bola obec pri členená k Ma ďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. čas ť. Obec Tibava bola sú čas ťou osídlenia strednej časti „Užskej župy“. Užská župa na sever susedila s Hali čskou župou, na východe a juhu s Berežskou župou a na západe so Zemplínskou župou. Tibava leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny na náplavových kuže ľoch Cho ňkovského potoka. V južnej časti odlesneného chotára sú prikryté štvr ťohornými uloženinami. Od okresného mesta Sobrance je vzdialená približne 2 km a od krajského mesta Košice 95 km. V strede obce je nadmorská výška 129 metrov. Rozloha katastra územia je 1066 ha, na základe čoho môžeme obec zaradi ť medzi stredne ve ľké obce okresu Sobrance. Pod ľa posledného s čítania obyvate ľstva d ňa 31.12.2013 bol evidovaný stav 555 obyvate ľov. Z hľadiska štruktúry osídlenia patrí obec Tibava do tretej ve ľkostnej skupiny (do 500-999) obcí v Košickom kraji. Dominantou Tibavy je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Je to pôvodne gotická stavba postavená v prvej polovici 14. storo čia. Pôvodná gotická architektúra je silne pozna čená neskoršími prestavbami. Architektonicky ide o jednolo ďovú stavbu s polygonálne uzavretým presbytériom, vstavanou vežou v prie čelí a dostavanou sakristiou a kaplnkou. Z pôvodnej gotiky sa zachovalo obvodové murivo, gotická klenba v interiéri a jedno okno v južnej časti lode. Severná fasáda má pôvodné gotické piliere. Interiér je bohato vyzdobený freskami a zachoval sa tu renesan čný barokový epitaf Ladislava Pribeka zo 16. storo čia. Kostol patrí rímskym katolíkom. Uprostred obce v okolí kostola a niekdajšieho kaštie ľa sa na území cca 1,5 ha rozprestiera „Chránený park“, v ktorom sa vyskytuje vysoký po čet mohutných stromov, z ktorých sú mnohé staré nieko ľko storo čí. Obec patrí do regiónu, ktorý sa vyzna čuje významnými zdrojmi zásob kvalitnej podzemnej vody s využívanými vrtmi v lokalite Vojnatina, Tibava, Vyšné Nemecké, Petrovce, Korom ľa, Hlivištia. Najvýdatnejší podzemný vodný zdroj – Remetské Hámre – Vihorlat - Popri čný zásobuje vodou mesto Michalovce s odberom 65 sekundových litrov. Z potenciálu zásob pitnej vody sa v sú časnosti využíva 50,15 %. Kataster obce leží severne od rozvojovej osi: východoslovenská rozvojová os prvého stup ňa - Košice – Se čovce – Michalovce – Sobrance – hr. s Ukrajinu. Nachádza sa v suburbárnom pásme mesta Sobrance. Je typickým vidieckym sídlom na okraji mesta Sobrance, ktoré pre osídlenie vo svojom okolí saturuje potreby vyššieho ob čianskeho vybavenia a poskytuje pracovné príležitosti. Väzby obce na mesto sú podporené aj komunika čným prepojením po ceste I/19 v trase Košice - Michalovce - Sobrance - Tibava - Orechová a cestou tr. II/566 v trase Tibava - Cho ňkovce. V súlade so záväznými výstupmi ÚPN – VÚC Košického kraja je potrebné posil ňova ť väzby medzi mestom a jeho vidieckym zázemím a vytvára ť rovnocenné kultúrne a sociálne prostredie, pri čom treba zachova ť vidiecky charakter osídlenia a ráz krajiny s prírodnými a urbanistickými špecifikami. V týchto intenciách je potrebné v Územnom pláne obce rieši ť ďalší rozvoj obce. g) Požiadavky na riešenie záujmového územia obce Prírodná štruktúra územia • zachova ť prvky systému ÚSES - biocentrá a biokoridory, ktoré tvoria základný pozitívny faktor v území; • zachova ť a chráni ť pôdy najlepších bonitných tried – pôdy 1. - 4. odvodovej skupiny, v opodstatnených prípadoch zdôvodni ť ich záber; • zachova ť a rozvíja ť významné plochy sídelnej vegetácie (plochy s ekostabiliza čnou a environmentálnou funkciou) hlavne v polohách pri kostole, sprievodnú zele ň okolo kanálu Revištia - Bežovce, zele ň cintorína; • rieši ť výsadbu novej zelene s hygienickou a estetickou funkciou hlavne v polohách • trás a križovatiek prístupových ciest do obce – cesty II. a II. triedy; pozd ĺž miestnych komunikácií; • po obvode areálu po ľnohospodárskeho družstva; • zachova ť prírodné prvky a za členi ť ich do systému MÚSES • rešpektova ť lokálne interak čné prvky zelene • vetrolamy a stromoradia. Urbanistická štruktúra územia • definova ť polohu centra obce a na podklade východiskových podmienok a poznania historického a sú časného stavu a predpokladov budúceho vývoja obce stanovi ť stratégiu pre formovanie funkcie a výrazu najmä priestorov okolo kostola a obecného úradu a vybavenostného priestoru pozd ĺž Hlavnej ulice; • vymedzi ť územie historicky hodnotnej štruktúry charakterizujúcej vývojový kontext obce a definova ť podmienky stavebného rozvoja (reštrukturaliza čnej prestavby, dostavby a novej výstavby);

01/2016 Strana 8 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

• akceptova ť a rozvíja ť pozitívne javy a prvky formovania urbanistickej štruktúry a rieši ť negatívne javy a vplyvy na prestavbu územia v polohe definovaných koridorov hlavných koncep čných urbanistických osí obce miestneho významu; • prehodnoti ť hrani čné vymedzenie zastavaného územia obce a v kontexte s predpokladaným územným rozvojom obytných, vybavenostných funkcií a urbanistickou koncepciou vymedzi ť rozšírenie hranice zastavaného územia obce. h) Základné demografické údaje a prognózy

1.1 Stav a vývoj obyvate ľstva obce Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych s čítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991, 2001a 2011). Údaje z posledného s čítania v roku 2011 sú pod ľa Štatistického úradu SR. Pod ľa dynamiky vývoja pohybu obyvate ľstva (prírastok, úbytok) sú obce zaradené do štyroch kategórií:

Kategória obce Priemerný ro čný prírastok obyvate ľstva rýchlo rastúca nad + 5 % pomaly rastúca + 2 – + 5 % stagnujúca - 2 – + 2 % regresívna pod - 2 %

Údaje o vekovej štruktúre obyvate ľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: • predproduktívny vek (obyvatelia 0 – 14-ro ční) je vek, v ktorom obyvate ľstvo ešte nie je ekonomicky aktívne, • produktívny vek (obyvatelia 15 – 64-ro ční) je vek, v ktorom je vä čšina obyvate ľstva ekonomicky aktívna, • poproduktívny vek (obyvatelia vo veku 65+) je vek, v ktorom vä čšina obyvate ľstva už nie je ekonomicky aktívna.

Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvate ľstva (zhoršenie vekovej štruktúry obyvate ľstva) môže ma ť za následok pokles reproduk čných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvate ľstva, ozna čený ako index vitality, môže okrem iného vypoveda ť aj o popula čných možnostiach vo výh ľade.

Pod ľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvate ľstvo zara ďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 ve ľmi progresívna ( rýchlo rastúca ) 201 – 300 progresívna ( rastúca ) 151 – 200 stabilizovaná rastúca 121 – 150 stabilizovaná 101 – 120 stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca )

Stav a vývoj obyvate ľstva obce Tibava K 31.12.2014 žilo v obci Tibava 555 obyvate ľov, čo predstavuje 2,43 % z celkového po čtu obyvate ľov okresu Sobrance. Ženy tvorili 49,91 % obyvate ľov obce. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 065,718 ha, priemerná hustota osídlenia 52,17 obyvate ľov na 1km 2.

Retrospektívny vývoj po čtu obyvate ľov v rokoch 1970 – 2014 Rok s čítania 1970 1980 1991 2001 2011 2014 Po čet obyvate ľov 700 624 563 552 549 555 Prírastok obyvate ľov - 76 - 61 - 11 - 3 + 6 Index rastu 89,14 90,22 98,05 99,46 101,09 ∅ ro čný prírastok - 1,09 % - 0,89 % - 0,19 % - 0,05 % + 0,36 % Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpo čty

01/2016 Strana 9 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

Pod ľa dynamiky pohybu obyvate ľstva obec Tibava zaznamenáva neustály pokles po čtu obyvate ľov, pri čom tempo má klesajúcu tendenciu. Priemerné ro čné prírastky sa pohybujú od –1,09 % do +0,36 % čo zaradilo obec medzi stagnujúce sídlo. V roku 2014 bol celkový úbytok -2 (prirodzený úbytok -4, migra čný prírastok +2).

Vývoj vekovej štruktúry obyvate ľstva v období rokov 1991 – 2014 Po čet obyvate ľov Rok Vekové skupiny Index Spolu vitality predproduktívny produktívny poproduktívny 1991 563 131 287 145 90,34 % 100,00 23,27 50,98 25,75 2003 531 101 306 124 81,45 % 100 19,02 57,63 23,35 2007 518 83 312 123 67,48 % 100 16,02 60,23 23,75 2011 549 83 387 79 105,06 % 100,00 15,12 70,49 14,39 2014 555 77 391 87 % 100 13,87 70,45 15,68 88,51 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpo čty

Významnou demografickou charakteristikou každej populácie je jej vekové zloženie, v ktorom sa odrážajú výsledky demografických procesov z minulosti a zárove ň ide o základ budúceho demografického vývoja. Pri poh ľade na vekovú štruktúru obyvate ľstva v obci Tibava môžeme konštatova ť, že v roku 2011 došlo k zlepšeniu vekovej štruktúry, kedy predproduktívna zložka prevyšovala poproduktívnu o + 0,73 %. Index vitality sa po čas celého sledovaného obdobia pohyboval pod hodnotou 100 bodov, čo zaradilo obyvate ľstvo medzi regresívny (ubúdajúci) typ populácie, s výnimkou v roku 2011 (stagnujúca populácia). Pod ľa údajov zo SODB v roku 2011 priemerný vek obyvate ľov obce bol 39,46 rokov. Pod ľa vzdelanostnej štruktúry a najvyššieho ukon čeného stup ňa školského vzdelania má základné vzdelanie ukon čených 19,37 %, učň ovské a stredné bez maturity 25,46 %, stredné u čň ovské, odborné a všeobecné s maturitou 28,60 % a vysokoškolské 9,41 % obyvate ľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (67,34 %) nasleduje gréckokatolícka cirkev (23,43 %), pravoslávna cirkev (1,29 %). Reformovaná kres ťanská cirkev a evanjelická cirkev augsburského vyznania sa podieľajú menej ako 1 %. Pod ľa národnostnej štruktúry obyvate ľstva žilo v obci Tibava 96,68 % obyvate ľov slovenskej národnosti, 0,74 % obyvate ľov rómskej a českej národnosti.

Návrh Pod ľa „Prognózy vývoja obyvate ľstva v okresoch SR do roku 2035“ (Šprocha, Va ňo, Bleha, október 2013) je zrejmé, že na Slovensku vzniknú do roku 2035 tri regióny s vysokým popula čným potenciálom (rozvojové regióny) a jeden región s nízkym popula čným potenciálom (depopula čný región). Úbytok a starnutie obyvate ľstva v okresoch s nízkym popula čným potenciálom budú ma ť dopady na spôsob života aj životnú úrove ň týchto regiónov. Strata dynamiky a stagnácia sa prejaví predovšetkým na trhu práce na strane ponuky aj dopytu. Pôjde o regióny s vysokými nárokmi na zdravotnú aj sociálnu starostlivos ť a služby pre seniorov. Okres Sobrance bude patri ť medzi okresy s najvä čším úbytkom obyvate ľstva a medzi najstaršie okresy na východnom Slovensku. O čakáva sa najnižšia plodnos ť, kde priemerný po čet detí na jednu ženu bude dosahova ť úrove ň len 1,4 die ťaťa a zárove ň najnižšiu dynamiky nárastu podielu plodnosti vo veku 30 a viac rokov. Zárove ň okres patrí medzi oblasti s relatívne najhoršími úmrtnostnými pomermi. Pod ľa ÚPN-VÚC Košický kraj - Zmeny a doplnky 2014, okres Sobrance patrí medzi okresy s dlhodobo stagnujúcim typom populácie. Predstavuje územie so zložitou hospodárskou situáciou, bez významnejšej ekonomickej základne, z ktorého sa obyvatelia vys ťahovávajú. Okres Sobrance má najvyšší úbytok obyvate ľstva prirodzeným pohybom (prevaha zomretých nad narodenými). Nepriaznivý vývoj obyvate ľstva v okrese vychádza zo sú časných trendov a vekovej štruktúry obyvate ľstva, pre ktorú je charakteristické výrazné starnutie obyvate ľstva. V záujme zvrátenia predpokladaného negatívneho demografického vývoja bude potrebné prija ť opatrenia na odstránenie jeho prí čin. Medzi zásadné opatrenia patrí vytvorenie dostato čného po čtu pracovných príležitostí, dobudovanie dopravnej infraštruktúry (dia ľnica D1) a podpora bytovej výstavby. Situácia si vyžaduje podporu aj na úseku zariadení sociálnej infraštruktúry.

01/2016 Strana 10 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

Pri prognóze obyvate ľov do roku 2035 v obci Tibava sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvate ľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii . Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvate ľstva) je 10 ‰ za rok.

Prognóza vývoja po čtu obyvate ľov do roku 2035 rok 2014 2015 2020 2025 2030 2035 Tibava 555 560 588 618 649 681

Pre porovnanie uvádzame prognózu demografického vývoja za okres Sobrance pod ľa „Prognózy vývoja obyvate ľstva v okresoch SR do roku 2035“:

Okres Sobrance : Rok 2015 22 610 obyvate ľov Rok 2020 22 236 obyvate ľov Rok 2025 21 826 obyvate ľov Rok 2030 21 394 obyvate ľov Rok 2035 20 881 obyvate ľov 2015 - 2035 úbytok celkom: -1 958 obyvate ľov (-7,34% ).

1.2 Ekonomická aktivita Vývoj po čtu ekonomicky aktívnych obyvate ľov a ich podielu na celkovom po čte obyvate ľov má klesajúcu tendenciu. Ide o postupné prejavovanie sa starnutia obyvate ľstva a posun po četnejších skupín do vyššieho veku. Pod ľa Štatistického úradu SR (REGDAT - databáza regionálnej štatistiky), v okrese Sobrance od roku 2001 bol zaznamenaný pokles ekonomicky aktívneho obyvate ľstva. Kým v roku 2001 EA obyvate ľstvo tvorilo 47,97 % z celkového po čtu, v roku 2011 to bolo 42,10 %. Pre porovnanie Košický kraj vykazoval v roku 2001 47,90 % EA obyvate ľstva, v roku 2011 to bolo 45,35 % osôb z celkového po čtu obyvate ľov kraja. Pod ľa SODB 2011 z celkového po čtu 542 obyvate ľov obce tvorilo 261 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 48,15 % (okres Sobrance 45,06 %). Ženy tvorili 44,10 %. Nezamestnaných ku d ňu s čítania bolo 88 osôb. Za prácou odchádzalo do zamestnania 164 obyvate ľov obce. Najviac ľudí odchádzalo za prácou v oblasti verejnej správy a obrany (10 osôb), nasledovalo odvetvie maloobchodu (10 osôb) a výroby motorových vozidiel (10 osôb). Ako zamestnanci si uvádzalo pod ľa SODB 179 obyvate ľov, 4 podnikatelia so zamestnancami a 16 podnikatelia bez zamestnancov.

Ekonomická aktivita a zamestnanos ť v roku 2011 (SODB 2011) Po čet ekonomicky aktívnych osôb Po čet nezamestnaných č Po et % ľ % Obec obyvate ov z ekonomicky celkom z celkového celkom celkom aktívnych po čtu obyvate ľov obyvate ľov Tibava 542 261 48,15 88 33,71 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpo čty

Pod ľa štatistických sledovaní ÚPSVaR okres Sobrance vykazoval v mesiaci september 2015 19,78 %-nú mieru evidovanej nezamestnanosti, ktorá patrí k relatívne vyšším na Slovensku. V Košickom kraji bola evidovaná v tomto období 15,60 %- ná miera evidovanej nezamestnanosti.

Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti September 2012 September 2013 September 2014 September 2015 Sobrance 24,93 % 22,02 % 20,86 % 19,09 % Košický kraj 18,70 % 17,77 % 16,25 % 15,30 % Zdroj: ÚPSVaR SR

Na základe „Prognózy vývoja obyvate ľov v okresoch SR do roku 2035“ môžeme o čakáva ť pre navrhované obdobie územného plánu - rok 2035 nárast poproduktívnej zložky populácie. Pod ľa už spomenutej prognózy za okres Sobrance v roku 2015 bol prognózovaný nárast celkových úbytkov obyvate ľstva - 3,27, v roku 2035 to bude – 5,07 obyvate ľov (na 1000 obyv.). Priemerný vek bol v roku 2015 stanovený na 40,05, v roku 2035 sa zvýši na 44,79 rokov, čo je nárast o 11,8%. Okres Sobrance bude patri ť medzi najstaršie okresy na východnom Slovensku s najvä čším úbytkom obyvate ľstva. Z hľadiska migrácie sa pod ľa spomínanej prognózy budú obyvatelia tohto okresu s ťahova ť najmä

01/2016 Strana 11 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

do okresov západného Slovenska, pri čom tieto pomerne výrazné hrubé migra čné toky nebudú kompenzované protismerným migra čným pohybom. Priaznivý vývoj zamestnanosti v obci nemožno predpoklada ť, ten bude závisie ť od ponuky pracovných príležitosti v okresnom meste Sobrance, ako aj výraznejšími investi čnými aktivitami v rámci okresu a cezhrani čnej spolupráce. Môže k tomu prispie ť posilnenie východoslovenskej rozvojovej osi Košice – Se čovce – Michalovce – Sobrance – hranica s Ukrajinou a to vybudovaním dopravnej infraštruktúry, t.j. dia ľnica D1 Budimír – Michalovce – Záhor (hrani čný priechod s Ukrajinou. V obci je dostato čná ponuka neobývaných domov (25), ktoré si zachovali pôvodný architektonický charakter. Je potrebné sa zamera ť na zachovanie prírodných, historických a krajinných čŕ t so zameraním na vidiecku turistiku či agroturistiku. Obec patrí do Sobraneckého vinohradníckeho rajónu, preto je potrebné sa zamera ť a rozvíja ť vínny turizmus a spoznávanie gastronomických špecialít regiónu (rekrea čný pobyt na vidieku v obnovených pôvodných domoch, vinohradníctvo) . i) Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce Pod ľa Štatistického úradu SR k 31.12.2012 malo k. ú. obce celkovú výmeru 1 065,718 ha. Po ľnohospodárska pôda (PP) zaberá 923,096 ha, z toho orná pôda tvorí 508,797 ha, vinice 170,284 ha, záhrady 34,881 ha a trvalé trávne porasty 209,133 ha. V k. ú. obce nie sú evidované chme ľnice a ovocné sady. Podiel PP z celkovej rozlohy k. ú. obce je 86,62 %. Nepo ľnohospodárska pôda má rozlohu 142,622 ha, pri čom vodná plocha zaberá 26,180 ha, zastavané plochy a nádvoria 52,224 ha a ostatné plochy 64,217 ha. Urbanizácia obce prebiehala pozd ĺž hlavnej komunikácii s rozširovaním zástavby smerom severojužným. Pre priestorovú štruktúru je charakteristická jednopodlažná, miestami dvojpodlažná zástavba rodinných domov postavených prevažne v povojnovom období.. Dominantou obce Tibava je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 14.storo čia. Zastavané územie je narušené cestou II/566 v trase Tibava - Cho ňkovce- Ub ľa, ktorá do obce vstupuje zo severnej strany, prechádza stredom obce a v južnej časti sa pripája na cestu tr. I/19 v trase Košice - Michalovce - Sobrance - Tibava - št. Ukrajina. Z hľadiska širších väzieb je pre obec špecifické, že sa nachádza v suburbánnom pásme okresného mesta Sobrance v turisticky zaujímavom prírodnom prostredí Vihorlatských vrchov. Uprostred obce v okolí kostola a niekdajšieho kaštie ľa sa na území cca 1,5 ha rozprestiera „Chránený park“, v ktorom sa vyskytuje vysoký po čet mohutných stromov, z ktorých sú mnohé staré nieko ľko storo čí. V bohatom druhovom zastúpení upútajú najmä samostatne chránené stromy, kam patrí moruša biela (Morus alba) s obvodom kme ňa 317 centimetrov, výškou 16 metrov a odhadovaným vekom 200 rokov. Je to jediný strom svojho druhu chránený zákonom o ochrane prírody a krajiny (543/2002, Z.z) a pravdepodobne i najstaršia moruša na Slovensku. Nachádza sa v areáli kostola. Druhým osobitne chráneným stromom je platan javorolistý (Platanus hispanica) s obvodom kme ňa 540 centimetrov, výškou 27 metrov a odhadovaným vekom 250 rokov. Nachádza sa približne uprostred parku pri jazierku. Stojí tu aj tis oby čajný (taxus baccata) s odhadovaným vekom cez 200 rokov. Pri kostole výrazne zaujme lipa ve ľkolistá (Tilia platyphyllos ) s obvodom 379 centimetrov a výškou cez 25 metrov. Z najmohutnejších stromov sa v niekdajšom parku kaštie ľa ešte nachádzajú pagaštany konské (Aesculus hippocastanum) s obvodom kme ňa cez 2 metre a výškou cca 22 metrov, borovice čierne (Pinus nigra) s obvodom kme ňa cez 150 centimetrov, jase ň štíhly (Fraximus excelsior) s obvodom kme ňa 464 centimetrov a výškou 27 metrov a v ŕba biela (Salix alba) s obvodom kme ňa 317 centimetrov a výškou 21 metrov. Prechádzku týmto parkom možno vníma ť ako exkurziu do pestrého sveta mimoriadne ve ľkých starých stromov. Je však na škodu, že v rámci zatraktívnenia prostredia a rozvoja cestovného ruchu tu doposia ľ nevznikol botanický náu čný chodník alebo neboli osadené aspo ň informa čné tabule o jednotlivých druhoch.

V Územného plánu obce je potrebné: • rešpektova ť založenú urbanistickú štruktúru obce a návrh zástavby mimo sú časne zastavané územie obce rieši ť tak, aby boli vytvorené priestorové a funk čné väzby na sú časnú urbanistickú štruktúru sídla, • ďalší územný rozvoj obce orientova ť na zlepšenie kvality sociálneho a životného prostredia, na rozvoj obytnej funkcie, dopravnej a verejnej technickej infraštruktúry a ekonomickej základne, zamera ť sa na skvalitnenie existujúcej stavebnej a funk čnej štruktúry, • dotvori ť kompozíciu zástavby obce, vylepši ť nevhodne sa uplat ňujúce funk čné a priestorové závady, priestorovo a funk čne vymedziť centrálny priestor sídla a vytvori ť podmienky na jeho revitalizáciu - dokompletizova ť ho zele ňou a verejnými pešími priestormi, vytvori ť podmienky na revitalizáciu centrálnej časti obce, zdôrazni ť kompozi čné a priestorové väzby na prírodné hodnoty v území a na potenciálne rekrea čné priestory, • navrhnú ť priestorové zásady a regulatívy pôdorysného a výškového usporiadania zástavby tak, aby boli

01/2016 Strana 12 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

rešpektované kompozi čne významné urbanistické a architektonické celky, • navrhnú ť územia ur čené na prestavbu a rekonštrukciu, príp. na asanáciu, • dobudova ť športové plochy. j) Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce

Obytná zástavba je z plošného h ľadiska v pomerne dobrom technickom stave. Napriek tomu sú potrebné plošné asanácie dlhodobo neobývaných rodinných domov, ktoré sú v zlom technickom stave. Rekonštrukciu a rozširovanie existujúceho bytového fondu možno realizova ť dostavbami a nadstavbami, pri dodržaní regulatívov intenzity využitia, ktoré stanoví návrh územného plánu. V Územného plánu obce je potrebné: • zachova ť fragment v podobe priestoru „námestia“ v polohe objektu Obecného úradu vrátane urbanistickej dominanty v podobe veže kostola ako historicky založenú čas ť urbanistickej štruktúry obce a ako jeden z výrazných urbanisticky pozitívnych prvkov sídelnej štruktúry a rozvíja ť ho v súlade s jeho historickým významom a novou spolo čenskou potrebou; • pri obnove, prestavbe a novej výstavbe ma ť na zreteli princíp formovania verejných priestorov - z hľadiska ich významovej charakteristiky a priestorového usporiadania rozlišova ť priestorové formy definované ako: - „námestie“ resp. centrum obce - vo ľne prístupné priestranstvo plošne rozsiahlejšie pevne vymedzené prvkami zástavby ur čené prioritne pre funkciu obslužnej dopravy, pešieho pohybu a spolo čenského pobytu; - ulica - vo ľne prístupné priestranstvo líniového charakteru pevne vymedzené prvkami zástavby ur čené pre tranzitný alebo obslužný dopravný pohyb, peší pohyb a v exponovaných polohách aj spolo čenský pobyt; - cesta - vo ľne prístupné priestranstvo líniového charakteru bez vymedzenia prvkami zástavby ur čené prioritne pre tranzitný dopravný pohyb; • územne špecifikova ť verejný centrálny priestor – centrum spolo čenského života a verejný spolo čenský priestor v obci; • v rámci obnovy a prestavby stavebných štruktúr územne špecifikova ť významove spolo čensky diferencované priestory verejného, poloverejného a súkromného charakteru; • prehodnoti ť stavebnú štruktúru v území obce a vymedzi ť polohy zástavby s predpokladom postupnej prirodzenej prestavby vyvolanej zmenou funkcie a potrebou intenzívnejšieho využitia plôch pozemkov vo forme kompaktnej uli čnej zástavby; • prehodnoti ť stavebné štruktúry a definova ť podmienky pre obnovu a prestavbu jestvujúcej zástavby a dostavbu na disponibilných plochách; • prehodnoti ť štruktúru individuálnej rodinnej zástavby a špecifikova ť predpokladané zmeny štruktúr so zameraním na obnovu alebo postupnú prirodzenú prestavbu vyvolanú zmenou funkcie a potrebou intenzívnejšieho využitia plôch pozemkov vo forme kompaktnej alebo vo ľnej uli čnej zástavby; • vymedzi ť plochy pre novú individuálnu prípadne skupinovú bytovú výstavbu; • definova ť mieru polyfunk čnosti stavebných štruktúr a podmienky pre funk čnú zlu čite ľnos ť prevádzkových zariadení ; • s plošnou asanáciou stavieb uvažova ť iba podmiene čne v odôvodnených prípadoch vyvolaných potrebou lokalizácie verejnoprospešných stavieb. k) Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia

1.3 Riešenie dopravy Koncepcia rozvoja dopravy Košického kraja pre okres Sobrance: dopravné siete SR celoštátnej úrovne sú definované cestnou komunikáciou Košice – Michalovce - Sobrance št.hr. Ukrajina (Užhorod). Okres Sobrance má hlavnú dopravnú os vo východo-západnom smere ako cestu I/50, ktorá je cestou celoštátnej úrovne v úseku Košice – Michalovce - Sobrance – Ukrajina. Katastrom obec Tibava prechádza cesta II/566 v trase Tibava - Cho ňkovce - Ub ľa a cesta III/3801 (050 241) v trase Tibava - Vojnatina - Porúbka - Kolibabovce - Korom ľa - Petrovce, ktorá sa v obci Tibava napája na nadriadený dopravný systém - cesta I/19 (50) Košice – Michalovce – Sobrance - Ukrajina. Miestnymi obslužnými komunikáciami je zabezpe čená ďalšia dopravná obsluha v obci. Pozd ĺž niektorých miestnych komunikácií sú vybudované jednostranné pešie chodníky. Parkovacie plochy sú vybudované pred zariadeniami ob čianskeho vybavenia. Obec je obsluhovaná dvoma autobusovými linkami. Priamo v obci sú zriadené dve autobusové zastávky v oboch smeroch a jedna aut. zastávka mimo zastavaného územia.

01/2016 Strana 13 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

V Územného plánu obce je potrebné: • rešpektova ť ust. §28 odst. 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon), • z nadriadenej ÚPN VÚC Košický kraj premietnu ť do ÚPN obce: - koridor cesty E50 Prešov - Košice - Vyšné Nemecké, - cesta I/50 v úseku (Zvolen) hranica kraja – Rož ňava – Košice na dia ľnicu D1, vrátane plánovaných mimoúrov ňových dopravných uzlov prepojením a úsek Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké (hrani čný priechod na Ukrajinu, - úpravu cesty II. triedy v úseku Ub ľa (I/74) a Ruský Hrabovec - Tibava (I/19). • v grafickej časti zakresli ť a rešpektova ť koridor cesty I. a II. triedy v zastavanom území i mimo neho, • rieši ť skvalitnenie systému miestnych obslužných komunikácií, rekonštruova ť a kategorizova ť miestnu komunika čnú sie ť v zmysle novej STN 736110, organizáciu dopravy podriadi ť jej funk čnému triedeniu, • navrhnú ť odstránenie dopravných závad, • navrhnú ť dopravné sprístupnenie navrhovaných rozvojových funk čných plôch vo väzbe na komunika čný systém regionálnych ciest a miestnych komunikácií, pri čom dodrža ť STN 73 6110 a ďalšie súvisiace normy a vyhlášky, • v zastavanom a mimo zastavané územie rešpektova ť výh ľadové šírkové usporiadanie cesty I. a II. triedy v zmysle STN 73 6110, • mimo zastavané územie ozna čiť a rešpektova ť ochranné pásma vyššie uvedenej cesty v zmysle zákona 135/1961 Zb. a vyhlášky č. 35/1984 Zb. • navrhnú ť úpravu zastávok autobusovej dopravy a vyzna čiť ich pešiu dostupnos ť, • navrhnú ť dobudovanie systému pešej dopravy v zastavanom území i mimo neho a vyzna čiť i v širších súvislostiach k pri ľahlému územiu, jej šírkové usporiadanie je potrebné navrhnú ť v zmysle STN 736110; • navrhnú ť cyklistickú dopravu pod ľa Národnej stratégie cyklistickej dopravy a cykloturistiky - Cyklotrasa: Sobrance - Tibava - Cho ňkovce - Ko ňuš - Priekopa - Porúbka - Korom ľa - Husák - Petrovce - V. Nemecké - Orechová - Tibava - Sobrance. • navrhnú ť dobudovanie chodníkov pozd ĺž komunikácii prechádzajúcich zastavaným územím obce, • pri riešení dopravných závad, parkovacích plôch, rekonštrukcie chodníkov a autobusových zastávok postupova ť v súlade s platnými ustanoveniami cestného a stavebného zákona, • pri výpo čte výh ľadových intenzít dopravy je potrebné vychádza ť' z výsledkov celoštátneho s čítania dopravy v roku 2005 a MP 01/2006 - Metodický pokyn a návod prognózovania výh ľadových intenzít na cestnej sieti do roku 2040 uverejnený na internetovej stránke SSC (www.ssc.sk).

1.4 Požiadavky na riešenie vodného hospodárstva V obci Tibava je vybudovaný verejný vodovod v správe spolo čnosti VVS a.s. Je napojený na Sobranecký skupinový vodovod. Zdrojom pitnej vody je vrt VH-16 s povoleným odberom 20,0 l/s. Akumulácia vody je zabezpe čená vo vodojeme Orechová o objeme 500 m3 s kótou dna 179,77 m n.m. a max hladinou 184,27 m n.m. Z celkového po čtu obyvate ľov 558 bolo v roku 2014 napojených na verejný vodovod 553 obyvate ľov. V obci Tibava je vybudovaná verejná kanalizácia v majetku obce, prevádzkovate ľom je VVS a.s. Splaškové vody sú odvádzané do ČOV Sobrance. Po čet napojených obyvate ľov k roku 2014 je 558. Daž ďové vody sa zbierajú v cestných rigoloch a z nich jarkami a stružkami stekajú do Kruhovského potoka, Breznického potoka a drobného vodného toku Tibavka. V južnej časti katastra je vodohospodársky významný vodný tok, resp. kanál Ve ľké Revištia - Bežovce. Na celom katastrálnom území obce sú evidované hydromeliora čné zariadenia v správe Hydromeliorácii, š.p. Bratislava. V obci je vybudované detailné odvodnenie po ľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom.

V Územného plánu obce je potrebné: • premietnu ť aktuálnu koncepciu vodovodnej siete, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd pre sú časný stav a navrhovaný rozvoj obce, • zbilancova ť potrebu vody pre navrhovaný rozvoj obce a navrhnú ť doplnenie zdrojov vody, • navrhnú ť riešenie odkanalizovania celého zastavaného územia riešenej obce a navrhnú ť adekvátne dobudovanie kapacít čistenia odpadových vôd produkovaných na území obce komunálnou sférou a výrobnými prevádzkami, • navrhnú ť funk čný systém odvádzania daž ďových vôd z povrchových odtokov a zo spevnených plôch v zastavanom území obce, vrátane odstránenia existujúcich závad, pri čom rieši ť zaradenie sedimenta čných nádrží a lapa čov olejov na likvidovanie zne čistenia zaolejovaných splachov z komunikácií a parkovísk, • rešpektova ť ochranné pásma vodných zdrojov zasahujúce do k.ú. obce, • rešpektova ť a zdokumentova ť ochranné pásma vodovodných a kanaliza čných potrubí,

01/2016 Strana 14 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

• rešpektova ť a zdokumentova ť hydromeliora čné zariadenia.

1.5 Požiadavky na riešenie zásobovania elektrickou energiou, plynom, teplom a zabezpe čenie telekomunika čných sietí.

Energetické zariadenia Cez obec Tibava neprechádza koridor elektrického vedenia 400 kV. Zásobovanie elektrickou energiou

Katastrálnym územím obce prebieha nadzemné VVN 110 kV vedenie V_6601 a VN 22 vedenia V515.

Obce sú zásobovaná elektrickou energiou VN vedením V_543 napojeným z elektrickej stanice 110/22 kV Sobrance. Alternatívne je možné lokalitu zásobova ť aj z elektrickej stanice 110/22 kV Michalovce. Pre napájanie odberných elektrických zariadení v záujmovej lokalite sú využívané ako zdroj el. energie tieto trafostanice v majetku VSD, a.s. primárne napájané z VN linky č. V_543: Obec Tibava: - TS0462-0001 TS 1/201 Tibava – priehradová TS (PTS) - 250 kVA - TS0462-0002 TS 2/401 Tibava – 2,5 st ĺpová - 250 kVA - TS0462-0004 TS 4/701 ŠM Tibava - mrežová - 100 kVA Cudzie TS - TS0462-0003 TS 3/701 VVaK – 2,5 st ĺpová - TS0462-0005 TS 5/702 HD Tibavín - 4-st ĺpová - TS0462-0006 TS 6/716 pivnica Tibavín - 4-st ĺpová. Sekundárne NN nadzemné vedenie v obciach je na betónových podperných bodoch. V Územného plánu obce je potrebné: • navrhnú ť nové trasy rozvodov s uložením v zemi, • premietnu ť trasu - 2x110 kV napájanie ES Michalovce – ES Sobrance – ES Snina • pri riešení územného plánu je nutné zdokumentova ť a rešpektova ť ochranné pásma existujúcich el. vedení a zariadení pod ľa Zákona 251/2012. Telekomunika čné siete Rozvody telefónnej siete vyhovujú sú časným potrebám. Telekomunika čne je obec sú čas ťou Regionálneho technického centra Východ. Telefónni ú častníci sú pripojení na digitálnu ústred ňu, ktorá je v meste Sobrance a v obci Korom ľa. Územie obce je pokryté signálmi mobilných operátorov Orange, a.s., a T-com a O 2.

V Územného plánu obce je potrebné : • rešpektova ť jestvujúce trasy miestnych telekomunika čných sieti • vytvori ť podmienky pre rozvoj telekomunika čnej a informa čnej siete a navrhnú ť trasu telefónnych rozvodov s uložením telefónnych káblov v zemi aj v existujúcej zástavbe obce, • pri riešení územného plánu je nutné zdokumentova ť a rešpektova ť ochranné pásma existujúcich el. vedení a zariadení pod ľa Zákona 251/2012. Zásobovanie plynom , teplom Obec Tibava má vybudovaný rozvod plynu (stredotlak (STL) a nízkotlak (NTL) DS PN 300kPa a PN2,1 kPa), ktorý je pripojený cez regula čnú stanicu s výkonom RS Tibava 5000 m3/hod a RS Vysoká nad Uhom 3000 m 3/hod. Katastrálnom území obce je vedený VTL plynovod DN 100, PN 4 MPa, ktorý zásobuje RS Tibava 5000. Zásobovanie teplom je na báze plynu alebo pevného paliva.

V Územného plánu obce je potrebné : • rieši ť zásobovanie plynom pre navrhovaný rozvoj obce v rozsahu metodiky spracovania ÚPN-O, • rešpektova ť jestvujúce trasy plynovodov, • preveri ť možnosti využívania alternatívnych zdrojov energie, • pri riešení územného plánu je nutné zdokumentova ť a rešpektova ť ochranné pásma existujúcich el. vedení a zariadení pod ľa Zákona 251/2012. l) Požiadavky z hľadiska ochrany prírody a tvorbu krajiny, kultúrne dedi čstvo,

01/2016 Strana 15 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

ochrana prírodných zdrojov, chránených území a ich ochranných pásiem vrátane požiadaviek na zabezpe čenie ekologickej stability územia. Kvalita životného prostredia obce je ovplyvnená jednak zdrojmi znehodnotenia, ktoré sa nachádzajú na území obce ale čiasto čne aj vplyvmi mesta Sobrance. Zdrojom zne čistenia povrchových a podzemných vôd sú predovšetkým komunálne odpadové vody. Ako ďalší zdroj zne čistenia môžeme považova ť v katastrálnom území obce po ľnohospodárske družstvo. Na území obce vzniká predovšetkým komunálny odpad (KO), ktorý je produkovaný obyvate ľmi obce. Ukladanie komunálneho odpadu je zabezpe čené na skládku zmluvným partnerom. Je zavedený separovaný zber odpadov. Kompostovanie biologicky rozložite ľného odpadu nie zatia ľ obcou zabezpe čené.

Pre zvýšenie kvality životného prostredia a elimináciu environmentálnych problémov je v Územného plánu obce potrebné : • rieši ť environmentálnu infraštruktúru v obci, • rieši ť odstránenie estetických závad a environmentálnych problémov v zastavanom území obce, • navrhnú ť revitalizáciu verejnej zelene a jej rozšírenie, • dorieši ť problematiku odpadového hospodárstva, v súvislosti s navrhovaným rozvojom obce vypracova ť prognózu vývoja odpadového hospodárstva v produkcii komunálneho odpadu, vrátane riešenia starých zá ťaží na k.ú. obce, navrhnú ť dokompletizovanie separovaného zberu odpadov, vrátane dostavby zberného dvora, • rešpektova ť a v grafickej časti vyzna čiť ochranné pásmo cintorína • rešpektova ť a v grafickej časti vyzna čiť ochranné pásma všetkých líniových zariadení verejnej dopravy a technického vybavenia (koridor ciest, elektrické vedenia a rozvody plynu) zasahujúcich do územia obce, • pri riešení územného plánu je nutné zdokumentova ť a rešpektova ť ochranné pásma existujúcich el. vedení a zariadení pod ľa Zákona 251/2012. • zoh ľadni ť pripomienky a požiadavky uvedené v rozsahu hodnotenia vydaného OÚŽP v Sobranciach v rámci posudzovania ÚPN-O obce v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. m) Požiadavky z h ľadiska ochrany trás nadriadených systémov dopravného a technického vybavenia územia. Riešeným katastrálnym území obce sú vedené nadradene trasy technického vybavenia územia. V území je trasovaná VVN 110 kV vedenie č. V_6601 a VN 22 kV vedenie č. 543 je napojené z VN rozvodne 110/22 kV Sobrance, alt. zásobovanie z ES 110/22 kV Michalovce. Požaduje sa v návrhu územného plánu rešpektova ť trasy dopravného vybavenia a trasy technickej infraštruktúry a ich ochranne pásma lokálneho významu, ktoré majú predovšetkým zásobovaciu funkciu: - cesty I/19, II/566 a III /3801 (050 241) s príslušnými ochrannými pásmami, - trasy vodovodu a kanalizácie, - trasy vedení elektrickej energie VVN 110 kV a VN 22 kV, - trasy telekomunika čných káblov, dátových a ostatných elektronických komunikácii s príslušnými ochrannými pásmami. V zmysle § 49 zákona č. 364/2004 Z.z. (Vodný zákon) a vykonávacej normy STN 75 2102 rešpektova ť ochranne pásmo pozd ĺž vodných tokov obojstranne 10 m od brehovej čiary. V ochrannom pasme nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s latkami škodiacim vodám, výstavba súbežných inžinierskych sieti. Je nutne zachova ť prístup mechanizácie správcu vodného toku k pobrežným pozemkom (bez trvalého oplotenia) z h ľadiska realizácie oprav, údržby a povod ňovej aktivity. n) Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povod ňami, civilnej ochrany obyvate ľstva. Záujmy obrany štátu: V území obce Tibava nie sú špecifikované žiadne záujmy a nie sú známe žiadne zámery obrany štátu. Záujmy civilnej ochrany: Z h ľadiska podmienok civilnej ochrany je obec Tibava zaradená do územného obvodu Sobrance. Územný obvod Sobrance je pod ľa Nariadenia vlády č.565/2004 zaradené do II. kategórie z hľadiska možností vzniku mimoriadnych udalostí v dôsledku priemyselnej činnosti a negatívneho pôsobenia prírodných síl. Pre sídla zaradené v II. kategórii v zmysle vyhl. MV SR č. 297/1994 a jej neskorších zmien a doplnkov sa požaduje rieši ť ukrytie obyvate ľstva v havarijných úkrytoch pre 70% obyvate ľstva a doplnkovou formou do 100% obyvate ľstva v úkrytoch budovaných svojpomocne. Pod ľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z.

01/2016 Strana 16 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii sa pri územnom pláne obcí doložka civilnej ochrany nespracováva. Doložka je sú čas ťou územného plánu zóny. Rešpektova ť požiadavky orgánov civilnej ochrany obyvate ľstva, požiarnej ochrany a orgánov hygienickej služby, zodpovedajúce platnej legislatíve a riešiť ochranu obyvate ľstva v rozsahu metodiky spracovania ÚPNO. Záujmy požiarnej ochrany: Z hľadiska riešenia základných zásad požiarnej ochrany nehnute ľného a hnute ľného majetku ako aj ochrany osôb dodržiava ť príslušné legislatívne ustanovenia a to najmä: • každý stavebný objekt (objekty) resp. parcely na ktorých tieto objekty stoja musia by ť prístupné z verejných priestorov; • pri realizácii jednotlivých stavebných objektov musia by ť dodržané odstupové vzdialenosti objektov, prípadne musia by ť riešené protipožiarne opatrenia.

Záujmy z hľadiska ochrany pred povod ňami: Z hľadiska riešenia ochrany pred povod ňami nie je hrozba plošnej záplavy územia obce, je však nutné v sú časnosti zhodnoti ť vplyvy a ob časné zaplavovanie kontaktného územia okolo vodných tokov v časoch ve ľkých daž ďových prívalových vôd. Problémom je periodické zanášanie daž ďových rigolov a korýt vodných tokov splavenou zeminou pri nárazových zrážkach. V tejto súvislosti je potrebné špecifikova ť opatrenia pre vodnú eróziu ako aj pre protipovod ňovú ochranu kontaktného územia vodných tokov; • rešpektova ť ochranné pásma vodných tokov a to v šírke 10 m od brehovej čiary obojstranne – do tohto priestoru neumiest ňova ť technickú infraštruktúru, cestné komunikácie, pevné stavby, súvislú vzrastlú zele ň a neobhospodarova ť ich po ľnohospodársky, • rešpektova ť a zachova ť hydromeliora čné zariadenia, • navrhnú ť opatrenia na ochranu pred povod ňami v zmysle zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povod ňami, • navrhnú ť požiarnu ochranu v súlade so zákonom č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi Z. z. a Vyhlášky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii. o) Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funk čného využívania územia obce. Pre optimálne usporiadanie urbánneho prostredia obce v záväznej časti ÚPN obce ur čiť regulatívy funk čného využívania územia formou: • ur čenia štruktúry urbanistických blokov a podrobnejšej štruktúry urbanistických skupín so stanovením záväzného funk čného využitia plôch a podmienky pre umiest ňovanie stavieb. • ur čenie prípustných a neprípustných podmienok na využitie jednotlivých funk čných plôch s reguláciou ich využitia • ur čenie základných urbanisticko-architektonických regulatívov pre nadväzné riešenie zón a umiestnenie súborov stavieb (bývanie, ob čianska vybavenos ť, cestovný ruch a rekreácia, výroba, dopravná a technická vybavenos ť). p) Požiadavky na riešenie bývania, ob čianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby.

1.6 Bývanie Domový a bytový fond sa podrobne sleduje po čas s čítania obyvate ľstva, domov a bytov. Ku d ňu S čítania obyvate ľov domov a bytov zo d ňa 21.mája 2011 bol v obci stav domového a bytového fondu: Domový fond tvorilo v obci spolu 192 domov , z toho: ⋅ trvale obývaných 148 domov, ⋅ neobývaných 44 domov. Trvalo obývané domy pozostávali zo: ⋅ 146 rodinných domov. Neobývané domy boli prevažne z týchto dôvodov: ⋅ 11 zmena vlastníka, ⋅ 14 ur čených na rekreáciu, ⋅ 7 uvo ľnených na prestavbu, ⋅ 11nespôsobilé na bývanie, ⋅ 1 z iných dôvodov. Bytový fond tvorilo v obci spolu 198 bytov , z ktorých bolo 154 trvale obývaných:

01/2016 Strana 17 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

⋅ 8 vlastné byty v bytových domoch, ⋅ 139 bytov vo vlastných rodinných domoch, ⋅ 1 družstevný byt, ⋅ 2 byty v inej budove. Vývoj po čtu trvale obývaných bytov v rokoch 1980 – 2011 Rok s čítania 1970 1980 1991 2001 2011 Po čet trvale obývaných bytov 168 168 165 161 154 Prírastok bytov 0 - 3 - 4 - 7 Po čet bytov/1 000 obyv. 240,00 269,23 293,07 291,67 284,13 Okres Sobrance 226,96 253,90 286,90 282,30 289,19 Košický kraj 247,60 273,60 297,90 296,80 295,60 SR 370,00 353,50 321,30 Zdroj: ŠÚ SR, ÚPN-VÚC Košický kraj, Zmeny a doplnky 2014, vlastné výpo čty

Doterajší vývoj bytov v obci zaznamenával úbytok po roku 1980. V po čte trvale obývaných bytov na 1000 obyvate ľov a v po čte obyvate ľov na jeden byt (obložnos ť) bola obec Tibava, s výnimkou roku 2011, nad okresným priemerom.

Vývoj obložnosti v rokoch 1970 - 2011 Rok s čítania 1970 1980 1991 2001 2011 Obložnos ť (obyv./ byt) 4,17 3,71 3,41 3,43 3,52 Okres Sobrance 4,40 3,94 3,49 3,54 3,45 Košický kraj 4,04 3,65 3,36 3,37 3,38 SR 2,83 3,11 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpo čty

Prevládajú 5 izbové byty (61) a 3-izbové (45). Pod ľa ve ľkosti obytnej plochy je najviac bytov s výmerou 40 – 80 m2 (63) bytov ale ja s výmerou viac ako 100 m2 (46).

Trvale obývané domy pod ľa obdobia výstavby (SODB 2011) Obec Do roku 1945 1946 - 1990 1991 - 2000 2001 a viac spolu Tibava 19 117 6 3 145 % 13,10 80,69 4,14 2,07 100 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné výpo čty

Prognóza vývoja bytového fondu v obci Tibava Pod ľa ÚPN VÚC Košický kraj – Zmeny a doplnky 2014 medzi aktuálne tendencie, resp. požiadavky v oblasti bývania možno zaradi ť: • vylepšovanie kvality bývania, hlavne však v okresoch, ktoré nedosahujú v po čte bytov na 1000 obyvate ľov priemer kraja, • odstránenie sú časnej disproporcie medzi potrebou bytov a možnos ťami ich získania. Pri stanovení výh ľadových po čtov bytov v obci Tibava sa vychádzalo z predpokladaného vývoja po čtu obyvate ľov s cie ľom dosiahnu ť kvalitatívnu úrove ň bývania v obci z roku 2011 a vyššiu, t.j. zvýši ť po čet bytov na 1000 obyvate ľov a zníži ť obložnos ť. Zárove ň potreba výstavby nových bytov čiasto čne nahrádza úbytky prestárleho bytového fondu (11domov nespôsobilých na bývanie). Vo vz ťahu k prognóze vývoja obyvate ľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci je potrebné sa zamera ť na obnovu jestvujúceho bytového fondu, hlavne neobývaných domov (44 RD). Zvýšenie kvality a modernizáciu bytového fondu. Rozvoj bývania navrhnú ť tak, aby v roku 2035 pri predpokladanom zvýšení po čtu obyvate ľov na 681 boli dosiahnuté ukazovatele: • po čet obyvate ľov na jeden byt 3,00, • po čet bytov na 1000 obyvate ľov 333,3, čo je odporú čaná hodnota pre okres Sobrance v roku 2025 (Zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Košický kraj, 2014). To znamená: - pre predpokladaný nárast obyvate ľov o 139 do roku 2035 (od roku 2011) je potrebných cca 46 bytových jednotiek (RD ), - ak by sme chceli dosiahnu ť ukazovate ľ obložnosti 3,0 obyv./byt pre celkový po čet obyvate ľov 681 v roku 2035 je potrebné navrhnú ť a pripravi ť územie pre výstavbu nových bytov a rekonštrukciu jestvujúceho bytového fondu na celkový po čet cca 227 bytových jednotiek (RD) v obci (227 b.j. návrh rok 2035 – 198 b.j.

01/2016 Strana 18 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

po čet bytov celkom v roku 2011 = cca 29 b.j. čo je potreba nových b.j. pre navrhovanú obložnos ť 3,0 obyv/byt v roku 2035.

V Územného plánu obce je potrebné: • rieši ť rozvojové plochy vhodné pre bytovú výstavbu v kapacitách zodpovedajúcich prirodzenému prírastku obyvate ľov obce a potrebám súvisiacim so znižovaním obložnosti, • vymedzi ť plochy pre obytnú funkciu v rámci zastavaného územia na plochách nadmerných záhrad, jestvujúcich prieluk s možným obojstranným obstavaním uli čného priestoru a mimo zastavaného územia, • vytvori ť rezervu pozemkov pre bytovú výstavbu v podobe ponukových plôch pre príp. záujemcov z okolia. a preveri ť možnosti využitia územia pre rozvoj bývania, • preveri ť možnosti výstavby rodinných domov aj v ďalších lokalitách v zastavanom území aj mimo neho, • navrhnú ť funk čné a priestorové regulatívy pre existujúce a navrhované obytné plochy, • preveri ť v rámci variantného riešenia potrebu výstavby viacpodlažných bytových domov a v prípade aktuálnosti vymedzi ť územie pre jej výstavbu, • využi ť sú časnú disponibilitu zástavby obce, skvalitni ť jej stavebno-technicky stav pôvodných domov, priestory dvorných traktov využi ť pre drobnú hospodársku činnos ť a vývojovo aj pre možný rekrea čný pobyt, • rozvoj obytnej funkcie formou individuálnej bytovej výstavby, zástavby nevyužitých preluk, tiež regulatívom možnosti dostavby vä čších záhrad v rámci zástavby sídla, • navrhnú ť umiestnenie polyfunkcie výrobných služieb a bývania, miestnej remeselnej malovýroby, v polohe bez rušivých vz ťahov k zástavbe, s ve ľkos ťou pozemkov pod ľa individuálnej požiadavky, • v rozvojových plochách rieši ť plochy základnej ob čianskej vybavenosti, športove plochy, plochy verejnej sídelnej zelene pod ľa urbanistických ukazovate ľov s drobnou architektúrou a detskými ihriskami, • rešpektova ť priestorové obmedzenia rozvoja, ktoré je viazane na skladbu vlastníckych pozemkov, sú časný systém zástavby, dodržiavanie kompozi čnej tvorby sídla, stanovene hygienickými pásmami a inými obmedzeniami, • rozvojové plochy bývania rieši ť v štruktúre zástavby: - individuálne rodinne domy –pozemky 600-1000m2, - predpoklad 1 rodinný dom = 1byt, - index zastavanosti pozemkov=0,35, • pod ľa štatistických údajov úrovne bývania v štátoch Európskej únie je štandardom vykazova ť viac ako 400 bytov na 1000 obyvate ľov v mestskej zástavbe pri obložnosti 2,5 osob/byt. Pod ľa tohto štandardu bude k návrhovému obdobiu v UPN obce riešený rozvoj po čtu nových bytov modelovo s priemernou obložnos ťou 3,0 osob/byt.

1.7 Požiadavky na rozvoj ob čianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry V obci Tibava sa nachádzajú zariadenia základnej občianskej vybavenosti. V rámci sociálnej infraštruktúry (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, sociálne zariadenia) sú v obci zastúpené nasledovné zaradenia: - objekt obecného úradu, kultúrny dom s kuchy ňou a soc. zariadením, rímskokatolícky kostol, cintorín, domom smútku, hasi čská zbrojnica, hostinec, predaj ňa potravín, materská škola, športový areál (futbalové ihrisko, multifunk čné ihrisko s objektom FK Tibava), Pivnica Tibava s.r.o., HYFA s.r.o., maloobchodné zariadenia, - zariadenia základného školstva sa v obci nenachádzajú. - základné zdravotnícke služby v obci sú zabezpe čené v meste Sobrance.

V Územného plánu obce je potrebné : • v súvislosti s rozvojom bytovej výstavby a s potrebou zvýšenia kvality sociálneho prostredia, navrhnú ť dobudovanie adekvátnych kapacít ob čianskeho vybavenia a verejných a komer čných služieb, • navrhnú ť rekonštrukciu obecného úradu a rozšírenie priestorov pre verejnú správu, • navrhnú ť rekonštrukciu zariadení pre kultúru s dôrazom na polyfunk čné využívanie priestorov (klubové priestory pre mladých a dôchodcov), pri čom predovšetkým využi ť pre tieto ú čely nedostato čne využité priestory existujúcich objektov, • dobudova ť zariadenia sociálnej starostlivosti pre dôchodcov, vytypova ť priestor pre zriadenie stacionára pre chorých a odkázaných v obci, • vytvori ť podmienky na revitalizáciu centrálnej časti obce, na dobudovanie ihrísk, zelene a prislúchajúcich odstavných plôch pre motorové vozidlá, • navrhnú ť plochu pre umiestnenie kompostoviska, • rešpektova ť 50m ochranné pásmo cintorína.

01/2016 Strana 19 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

1.8 Požiadavky na ochranu kultúrneho dedi čstva Na území obce je evidovaná národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu č. ÚZPF 98/0 Rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Panny Márie z druhej polovici 14. storo čia. V katastrálnom území obce Archeologický ústav SAV eviduje vä čšie množstvo archeologických lokalít (v polohe Hrun, Lipnica, poloha Hrun za cintorínom, polohe Kosce ľník (Gašaj 2000, zdroj: Archeologické dedi čstvo Zemplína - Pravek až v časný stredovek. Vydala Zemplínska spolo čnos ť Michalovce 2004). Je pravdepodobné, že výkopovými prácami pri stavebnej činnosti môže dôjs ť k objaveniu ďalších archeologických nálezov.

V Územného plánu obce je potrebné : • vytypova ť pamätihodnosti obce, • rešpektova ť ochranu archeologických nálezísk a do záväznej časti územného plánu zapracova ť povinnos ť investorov vyžiada ť si v územnom a stavebnom konaní vä čších stavieb a líniových stavieb, stanovisko alebo rozhodnutie príslušného orgánu ochrany pamiatok, • navrhnú ť obnovu kultúrno-historických zaujímavosti nachádzajúcich sa na území obce a rieši ť ich zakomponovanie do krajinného prostredia a preveri ť možnosť ich zaradenia do evidencie miestnych pamätihodnosti v zmysle § 11 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.

1.9 Požiadavky na rozvoj rekreácie Pod ľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (Ministerstvo hospodárstva, 2005) je okres Sobrance sú čas ťou Dolnozemplínskeho regiónu cestovného ruchu. Potenciál cestovného ruchu v okrese Sobrance predstavuje najmä zachovalé prírodné prostredie a kultúrne dedi čstvo. Poloha okresu, ktorý hrani čí s Ukrajinou, umož ňuje perspektívne jeho aktívne zapojenie do medzinárodného cestovného ruchu. K.ú. obce nevedú žiadne miestna ani regionálne cyklotrasy a turistické trasy. Len cca 10 km na sever za čína Chránená krajinná oblas ť Vihorlat (CHKO Vihorlat), ktorá patrí medzi najmenšie ve ľkoplošné chránené územie na Slovensku. Celé územie CHKO je popretkávané turistickými chodníkmi s rôznym bodom prevýšenia. Táto rôznorodos ť terénu dáva dobre podmienky na pešiu turistiku. Územím CHKO vedú turistické chodníky s celkovou d ĺžkou 88 km. Svojimi prírodnými podmienkami a charakterom vidieckeho osídlenia, kde prevládajú domy s typickou architektúrou prelomu 19. a 20. storo čia môže plni ť funkciu obce pre vidiecku turistiku, kultúrno-poznávací turizmus, chalupárstvo a v spojení s obnovou Sobraneckých kúpe ľov aj s kúpe ľnou turistikou. Z poh ľadu potenciálu cestovného ruchu pre sobranecký okres je charakteristická prí ťažlivá prírodná scenéria dotváraná jedine čnou biodiverzitou. Na svojom území má bohatú sie ť chránených území rôznych kategórií. Jediným ve ľkoplošným chráneným územím je chránená krajinná oblas ť Vihorlat a v rámci nej nieko ľko známych prírodných a národno – prírodných rezervácií (Morské oko, Jedlinka, Lysák, Malé Morské oko). Rovnako bohaté a pestré je aj zastúpenie v oblasti kultúry, kultúrnych pamiatok a historického dedi čstva (drevené kostolíky, zrúcaniny hradov a opevnení). Multikulturálny charakter regiónu zvýraz ňuje prítomnos ť a vzájomné prelínanie zemplínskeho a rusínskeho kultúrneho prejavu. Vinárska tradícia sobraneckej oblasti je reprezentovaná známymi zna čkami kvalitných zna čkových vín Tibava a Orechová. Na území okresu je vybudovaná sie ť udržiavaných turistických chodníkov, avšak bez napojenia na existujúce trasy susediacich regiónov.

V Územného plánu obce je potrebné vyhodnoti ť rekrea čný potenciál obce a rieši ť: • navrhnú ť plochy pre krátkodobú rekreáciu a pobyt v prírode (oddychové zóny, chodníky s lavi čkami, altánky, piknikové plochy a pod.), • vyhodnoti ť ďalšie možnosti rekrea čného potenciálu obce, najmä z h ľadiska turistiky, • vymedzi ť cyklotrasu (poznávací turistický chodník) s dôrazom na vzájomnú koordináciu medzi už existujúcimi alebo plánovanými cyklotrasami v regióne, zapoji ť do tejto trasy prírodné a kultúrnohistorické hodnoty nachádzajúce sa na katastrálnom území obce, • navrhnú ť možnosti rozvoja vidieckeho turizmu – chalupárstvo, ekoturistika, • navrhnú ť dobudovanie a zvýšenie štandardu športových plôch na území obce a rozšíri ť ponuku pre rôzne formy športových aktivít.

1.10 Požiadavky na riešenie hospodárskych aktivít

Výroba V k.ú. obce Tibava sa nenachádzajú prieskumné územia, výhradné ložiska s ur čeným DP, ložisko nevyhradeného nerastu, ani staré banské diela. V severnej časti k.ú. obce sa nachádzajú 2 opustené skládky bez prekrytia (nelegálne skládky). K.ú. obce spadá do nízkeho až stredného radónového rizika. Izoplochy

01/2016 Strana 20 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

radónového rizika (2) nízke 36,7% (7), stredné 63,0% (3). Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava Výrobné prevádzky sa v obci nenachádzajú. Po ľnohospodárstvo V obci Tibava je po ľnohospodárstvo zamerané na rastlinnú aj živo číšnu výrobu, vinohradníctvo so zameraním na pestovanie vini ča a spracovanie hrozna. Z rastlinnej výroby sa pestuje prevažne obilia, najmä pšenice a ja čme ňa. V severnej, západnej časti a na východ pri intraviláne obce sa vyskytujú lúky a pasienky, ktoré núkajú možnos ť okrem chovu hovädzieho dobytka aj zavedenie a rozšírenie chovu oviec a kôz. Živo číšna výroba je zameraná na chov ošípaných a hovädzieho dobytka, čas ť súkromne hospodáriacich živnostníkov sa venuje produkcii hydiny a po ľnohospodárskym službám. Na území obce hospodári nieko ľko samostatne hospodáriacich ro ľníkov a prosperujúci po ľnohospodársky podnik Pivnica Tibava s.r.o. s vinárskou výrobou. Pod ľa Štatistického úradu SR k 31.12.2012 malo k.ú. obce celkovú výmeru 1 065,718 ha. Po ľnohospodárska pôda (PP) zaberá 923,096 ha, z toho orná pôda tvorí 508,797 ha, vinice 170,284 ha, záhrady 34,881 ha a trvalé trávne porasty 209,133 ha. V k. ú. obce nie sú evidované chme ľnice a ovocné sady. Podiel PP z celkovej rozlohy k. ú. obce je 86,62 %. Nepo ľnohospodárska pôda má rozlohu 142,622 ha, pri čom vodná plocha zaberá 26,180 ha, zastavané plochy a nádvoria 52,224 ha a ostatné plochy 64,217 ha. V celom k.ú. prevláda orná pôda. Vinice zaberajú východnú a severnú čas ť k.ú., orná pôda zaberá celú južnú a zapadnú čas ť územia obce. Trvalý trávny porast je vo východnej časti pri intraviláne obce, na juhu menšia čas ť územia a na severe smerom ku k.ú. Hor ňa. Index po ľnohospodárskeho potenciálu (IP) sa pohybuje v prevažne rozmedzí 52 – 73, čo je vyšší produk čný potenciál pôdy. Pod ľa typologicko-produk čných kategórií prevládajú v severovýchodnej a južnej časti produk čné orné pôdy a stredne produk čné orné pôdy. V juhozápadnej produk čné trvalé trávne porasty a na juhu stredne produk čné orné pôdy, stredne produk čné polia a produk čné trávne porasty. Severozápadne popri intraviláne obce stredne produk čné polia a produk čné trávne porasty. Pod ľa skupín BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka - klasifika čný a identifika čný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produk čno-ekologického potenciálu po ľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti) sa v k. ú. obce nachádzajú pôdy prevažne strednej kvality (pôdy zaradené do 5. až 7. kvalitatívnej skupiny BPEJ) a v západnej časti obce aj pôdy nižšej kvality (pôdy zaradené do 8. až 9. kvalitatívnej skupiny BPEJ). V k.ú. obce sú vy členené chránené (najkvalitnejšie PP v k.ú.) po ľnohospodárske pôdy prevažne 5. kvalitatívnej skupiny BPEJ (NV č.58/2013) v severovýchodnej a južnej časti k.ú. Osobitne chránené PP zaradené do 1. až 4. kvalitatívnej skupiny BPEJ sa v obci nenachádzajú . (www.podnemapy.sk ). V zmysle Nariadenia Vlády SR č. 58/2013 o odvodoch za od ňatie a neoprávnený záber PP ( ďalej len „nariadenie vlády“) sú od 1.4.2013 v katastrálnom území obce Tibava chránené PP s týmito kódmi bonitovaných pôdno – ekologických jednotiek ( ďalej len „BPEJ“) : Zoznam najkvalitnejšej po ľnohospodárskej pôdy pod ľa kódu bonitovaných pôdno – ekologických jednotiek (BPEJ): Katastrálne územie Skupina BPEJ BPEJ 7. miest. kód Tibava 5 0311002, 6 0311012, 0311042, 0312003, 0357002 Lesné hospodárstvo V riešenom katastrálnom území sa lesné spolo čenstvá nenachádzajú.

V Územného plánu obce je potrebné : • navrhnú ť rozvoj, resp. stabilizáciu existujúcich hospodárskych subjektov na území obce, • rieši ť rozvoj výrobných aktivít a služieb vytvorením ponuky nevyužitých objektov a priestorov po ľnohospodárskych dvorov a objektov ob čianskeho vybavenia, pri čom preveri ť možnosti integrovaného riešenia výrobných služieb pre potreby obce. • nezávadné remeselné činnosti lokalizova ť na územie so zmiešanou funkciou, ostatné prevádzky na výrobné územie s funkciou výroby a skladovania. • navrhnú ť zintenzívnie využitia územia areálu po ľnohospodárskeho dvora na menšie podnikate ľské prevádzky, • zdokumentova ť a rešpektova ť zosuvy. Na daných územiach nenavrhova ť žiadnu zástavbu. q) Požiadavky z h ľadiska životného prostredia Kvalita životného prostredia obce je ovplyvnená jednak zdrojmi znehodnotenia, ktoré sa nachádzajú na území obce ale čiasto čne aj vplyvmi mesta Sobrance. Priamo v obci je zdrojom zne čistenia doprava, vedená po

01/2016 Strana 21 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

ceste tr. I. a II.. Zdrojom zne čistenia povrchových a podzemných vôd sú predovšetkým komunálne odpadové vody. Na území obce vzniká predovšetkým komunálny odpad (KO), ktorý je produkovaný obyvate ľmi obce. Ukladanie komunálneho odpadu je zabezpe čené zmluvným partnerom. Je zavedený separovaný zber odpadov. Kompostovanie biologicky rozložite ľného odpadu nie zatia ľ obcou zabezpe čené. V rámci administratívneho územia obce sa nachádzajú tieto chránené územia: Osobitne chránené časti prírody a krajiny • Lokalita medzinárodného významu: na riešenom území sa nenachádza. • Európska sie ť chránených území: na riešenom území sa nenachádza. • Územie európskeho významu: na riešenom území sa nenachádza. • Chránené územia: na riešenom území sa nenachádza. • Územný systém ekologickej stability (ÚSES): - Biokoridor: Regionálny biokoridor (RB/2) kanál Revištia - Bežovce - Pod Hrunom - Močiar pri Svätuši - Mo čiar pri kristoch - Tašu ľský les (k.ú. Tibava). - Biocentrum: Regionálne biocentrum Pod Hrunom (RBc/6) (k.ú. Tibava). - Genofondovo významné lokality: na riešenom území sa nenachádza. - Ekologicky významné segmenty: EVS11 - KP Kruhovského, kúto čného a Breznického potoka (k.ú. Tibava, Vojnatina). Vodné toky : vodohospo. významný tok kanál Revištia - Bežovce, Breznický potok, Kruhovský potok. Na toku Revištia - Bežovce nebolo v zmysle § 46 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) orgánom štátnej správy vyhlásené inunda čné územie. Ťažba nerastných surovín - prieskumné územia, ložiska nerastných surovín, staré banské diela, svahové deformácie, skládky odpadov: V rámci k. ú. obce sa nenachádzajú: prieskumné územia, výhradné ložiska s ur čeným DP, ložisko nevyhradeného nerastu, staré banské diela. V obci Tibava sa nenachádzajú svahové deformácie. V severnej časti k.ú. obce Tibava sa nachádzajú 2 skládky (nelegálna skládka bez prekrytia). K.ú. obce Tibava spadá do nízkeho radónového rizika - referen čné plochy (cU nad 4 ppm). Izoplochy radónového rizika (2) nízke 36,7% (6), stredné 63,0% (1). Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava

S cie ľom zvýši ť ekologickú stabilitu územia a zabezpe čiť zvýšenie biodiverzity je v Územného plánu obce potrebné: • premietnu ť cesty tr. I. II. a III., navrhovanú preložku cesty tr. I. • premietnu ť a rešpektova ť všetky územia ochrany prírody a nenavrhova ť jej využívanie v rozpore s legislatívne stanovenými zásadami jej využívania, • premietnu ť všetky kategórie nadradených prvkov ÚSES, • premietnu ť a navrhnú ť dotvorenie regionálneho územného systému ekologickej stability a premietnu ť prvky miestneho územného systému ekologickej stability vymedzené krajinnoekologickým plánom obce, • zachova ť prírodnú brehovú vegetáciu pozd ĺž vodných tokov pretekajúcich katastrálnym územím obce, • navrhnú ť zalesnenie málo úrodných po ľnohospodárskych plôch, • rieši ť v zastavanom území obce zachovanie, udržiavanie a zvýšenie podielu drevinovej vegetácie vo verejných i súkromných priestoroch, • doplni ť líniovú zele ň okolo cestných komunikácií a navrhnú ť líniovú zele ň okolo hlavných po ľných ciest, • navrhnú ť protierózne úpravy v atakovanom území, • navrhnú ť opatrenia na zdržanie daž ďových vôd na k.ú. obce a minimalizova ť tak riziko ohrozenia záplav a prívalových vôd v území, • pozd ĺž významného vodohospodárskeho kanálu Revištia - Bežovce je potrebné ponecha ť pre potreby opráv a údržby manipula čný pás šírky min. 10 m. • ostatných vodných tokov pretekajúcich riešeným územím je potrebné ponecha ť pre potreby opráv a údržby manipula čný pás šírky min. 5 m. • podporova ť aktivity v oblasti energetického využitia netradi čných obnovite ľných zdrojov (solárna energia, veterná energia a vodná energia) • podporova ť riešenia diferencovaného systému rozvodov úžitkovej a pitnej vody v domácnostiach – úžitková voda z domových studní a pitná voda z obecného vodovodu • zabezpe čiť súvisiace opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd pred ich zne čistením (skládkovanie a likvidácia komunálnych odpadov a nebezpe čných odpadov, prevádzkovanie výrobných po ľnohospodárskych areálov, odvádzanie a likvidácia splaškových vôd)

01/2016 Strana 22 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

• obmedzenie záberov najkvalitnejších pôd po ľnohospodársky využívaných, realizované zábery zdôvodni ť; • eliminova ť veternú eróziu pôdy členením plôch - profilova ť štruktúru po ľnohospodársky súvislo obrábaných plôch pôdneho fondu v spojení s líniami a plochami nízkej a vysokej zelene • ochranu ovzdušia zabezpe čova ť regula čnými opatreniami štátnej správy – kontrolou povinnosti dodržiavania zákonných limitov prevádzkovate ľov zdrojov zne čis ťujúcich ovzdušie • v území so zvýšenou hladinou dopravného alebo iného hluku rieši ť organiza čné a priestorové úpravy na elimináciu vplyvu hluku na obytné priestory a objekty, • opatrenia na zabránenie vzniku takýchto skládok, • podporova ť a ďalej rozvíja ť materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov a ich separovaný zber, podporova ť spa ľovanie odpadov s energetickým využitím, znižova ť zneškod ňovanie odpadov skládkovaním a zvýši ť využitie biologicky rozložite ľných odpadov najmä v prípade komunálneho odpadu, skvalitni ť nakladanie s odpadmi z obalov, pokra čova ť v separovanom zbere vybraných zložiek odpadov; • zoh ľadni ť pásma hygienickej ochrany od jestvujúcich a plánovaných objektov ob ťažujúcich okolie zápachom, hlukom, prachom a pod. (od areálu PD, výrobných prevádzok, cintorína ...) • podporova ť rozšírenie plôch verejnej zelene v zastavanom území obce. r) Požiadavky z h ľadiska ochrany po ľnohospodárskej pôdy (PP) a lesných pozemkov (LP). Pri navrhovanej novej výstavbe rešpektova ť požiadavky na ochranu PP a LP: • považova ť PP ako limitujúci faktor územného rozvoja riešeného územia, využi ť predovšetkým nezastavané plochy v rámci zastavaného územia obce a plochy priamo nadväzujúce na zástavbu obce, • chráni ť po ľnohospodárske pôdy najlepších bonitných jednotiek 1. – 4. kvalitatívnej skupiny, • lokality navrhova ť tak, aby nedošlo k narušeniu ucelených honov, vytváraniu častí nevhodných pre po ľnohospodárske obrábanie, prípadne obmedzeniu prístupu po ľnohospodárskym mechanizmom, • rešpektova ť opodstatnené požiadavky po ľnohospodárskej výroby, • vo väzbe na navrhovanú koncepciu územného rozvoja obce vyhodnoti ť perspektívne budúce využitie PP pre nepo ľnohospodárske ú čely a vypracova ť v súlade s platnou metodikou samostatnú prílohu záberu PP a pri vyhodnocovaní záberu PP vyhodnocova ť v textovej, tabu ľkovej a grafickej časti požiadavky na zmenu funk čného využitia len v rámci platnosti návrhu ÚPN, • zachova ť sú časnú rozlohu lesných porastov na LP, • opodstatnený záber LP vyhodnoti ť v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z platnej legislatívy. s) Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné rieši ť územný plán zóny V riešení ÚPN-O obce je potrebné ur čiť a vymedzi ť územia, pre ktoré je potrebné obstara ť podrobnejšie riešenie (ÚPN-Z, UŠ), vzh ľadom na špecifické podmienky riešenia, potrebu ur čenia podrobných zastavovacích podmienok na umiest ňovanie jednotlivých stavieb a ur čenie únosnosti využívania územia. Pre tento ú čel je v ÚPN-O potrebné: • v textovej časti uvies ť a v grafickej časti vymedzi ť územia, pre ktoré je potrebné obstara ť podrobnejšie riešenie (ÚPN-Z, UŠ), premietnu ť vymedzenie týchto území do záväznej časti ÚPN-O. Na riešenie územným plánom zóny navrhnú ť predovšetkým vybrané územie so špecifickými hodnotami prostredia, ktoré si vyžadujú zvýšenú ochranu, podrobné stanovenie funk čného využitia jednotlivých priestorov s rozsahom činností, podrobnú reguláciu umiestnenia stavieb, intenzitu využitia a pod. Nové rozvojové lokality s dôrazom na územia s komplikovanou štruktúrou vlastníckych vz ťahov. V zastavanom území obce navrhované na intenzifikáciu, resp. zmenu funk čného využitia s požiadavkou koordinácie viacerých záujmov v území. t) Požiadavky na ur čenie regulatívov priestorového usporiadania a funk čného využívania územia V Územnom pláne obce je potrebné vypracova ť záväznú čas ť, ktorá bude obsahova ť zásady a regulatívy funk čného a priestorového usporiadania riešeného územia obce. Do záväznej časti územného plánu obce je potrebné zahrnú ť zásady a regulatívy v zmysle štruktúry danej §12, odst. 6 vyhlášky č.55/2001 Z.z. a metodikou spracovania ÚPN– O : • navrhnú ť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funk čného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozi čné, kultúrnohistorické, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funk čné a priestorovo homogénne jednotky,

01/2016 Strana 23 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

• regulatívy priestorového usporiadania navrhovanej zástavby formulova ť s dôrazom na vidiecky charakter sídla, • ur čiť prípustné, obmedzujúce alebo vylu čujúce podmienky na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia), • navrhnú ť zásady a regulatívy umiestnenia ob čianskeho vybavenia územia, • navrhnú ť zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia, • navrhnúť zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene, • navrhnú ť zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, • navrhnú ť zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, • navrhnú ť vymedzenie zastavaného územia obce, • navrhnú ť vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov, • navrhnú ť plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sce ľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny, • ur čiť, na ktoré časti obce je potrebné obstara ť a schváli ť územný plán zóny, • navrhnú ť zoznam verejnoprospešných stavieb, • spracova ť schému záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb. u) Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby V dokumentácii územného plánu sa požaduje navrhnú ť a vymedzi ť pozemky resp. plochy pre stavby a zámery verejného záujmu ktoré budú rieši ť významné potreby obce a budú v súlade so Stavebným zákonom a jeho znením pod ľa §108 odsek 2. Pre verejnoprospešné stavby pod ľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie sa pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskuto čň ovanie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, môžu vyvlastni ť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedzi ť rozhodnutím stavebného úradu. Pre tento ú čel je v ÚPN-O potrebné: • v textovej časti uvies ť a v grafickej časti vymedzi ť plochy pre asanáciu a plochy pre verejnoprospešné stavby, • premietnu ť vymedzenie týchto území do záväznej časti ÚPN-O, • premietnu ť plochy pre verejnoprospešné stavby do samostatnej schémy záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb, • do zoznamu verejnoprospešných stavieb zahrnú ť tie verejnoprospešné stavby stanovené v záväznej časti nadradenej ÚPD (ÚPN- VÚC Košického kraja v znení doterajších Zmien a doplnkov), ktoré sa vz ťahujú na riešené územie obce. v) Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu Pri spracovaní dokumentácie Územného plánu obce rešpektova ť platnú legislatívu. Pri spracovaní dokumentácie ÚPN-O primerane využi ť metodický materiál „Štandardy minimálnej vybavenosti obcí“, vydaný MŽP SR v roku 2002. Dokumentáciu územného plánu spracova ť v členení na textovú a grafickú čas ť. Textová čas ť bude obsahova ť : A) sprievodnú správu (text, tabu ľky, schémy) B) záväznú čas ť (návrh regulatívov funk čného a priestorového usporiadania územia, návrh vymedzenia pozemkov pre verejnoprospešné stavby) – samostatne pre každú riešenú obec C) samostatnú prílohu vyhodnotenia budúceho možného použitia PP a LP pre nepo ľnohospodárske ú čely a v prípade potreby aj samostatnú prílohu záberu lesnej pôdy D) dokladovú čas ť Grafická čas ť bude obsahova ť: 1) Širšie vz ťahy (vrátane záujmového územia) , mierka 1 : 50 000 – spolo čný pre tri riešené obce 2) Komplexný výkres funk čného využitia územia katastrálneho územia obce (vrátane záujmového územia), mierka 1 : 10 000 – osobitný pre každú riešenú obec. 3) Komplexný výkres priestorového usporiadania a funk čného využitia zastavaného územia obce a navrhovaných rozvojových plôch, s riešením dopravy a s vyzna čením verejnoprospešných stavieb, mierka 1 : 2 000 – osobitný pre každú riešenú obec 4) Verejné technické vybavenie územia (vodné hospodárstvo), mierka 1:5 000 – osobitný pre každú riešenú obec,

01/2016 Strana 24 z 26

Z a d a n i e pre vypracovanie spolo čného Územného plánu obce Tibava, Vojnatina, Kolibabovce

5) Verejné technické vybavenie územia (energetika, spoje, káble, plyn), mierka 1: 5 000 – osobitný pre každú riešenú obec, 6) Perspektívneho vyhodnotenie budúceho použitia PP a LP na nepo ľnohospodárske ú čely, mierka 1 : 5 000, príp. dopl ňujúci výkres záberu PP pre lokality mimo zastavané územie, mierka 1:10000 – osobitný pre každú riešenú obec 7) Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickej stability, mierka 1:50 000 – spolo čný pre riešené obce, Textovú a grafickú dokumentáciu vypracova ť: - 2x kompletnú dokumentáciu s riešením troch obcí 1x dokumentáciu osobitné riešenie každej obce - 1x samostatná prílohy vyhodnotenia perspektívneho použitia PP na nepo ľnohospodárske ú čely s riešením obidvoch obcí.

Kompletnú dokumentáciu predloži ť v analógovej forme spracovania a na CD obstarávateľovi.

Dokumentáciu Návrhu spolo čného Územného plánu obcí Tibava, Vojnatina, Kolibabovce spracova ť v rovnakom členení a štruktúre ako je vyššie uvedené. Textová a grafická čas ť Návrhu ÚPN-O však nemôže obsahova ť variantné riešenia. Prípadné požiadavky na úpravu štruktúry a členenia dokumentácie Návrhu ÚPN-O vyplynú zo Súborného stanoviská, ktoré bude spracované v zmysle § 21, odst.7 stavebného zákona na základe výsledkov prerokovania Konceptu ÚPN-O.

01/2016 Strana 25 z 26