PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 PROGNÓZA VYUŽÍVANIA ZDROJOV PITNEJ VODY PRE OKRES SOBRANCE DO ROKU 2030 DRINKING WATER SOURCES FUTURE PROGNOSIS FOR THE SOBRANCE COUNTY EVALUATION UP TO 2030 Ladislav Tometz ABSTRACT East Slovakian Waterworks Košice manages the majority of waterworks in eastern Slovakia. This pilot project was established to meet the demands for a review of groundwater drinking source conditions, by assessing utilization and accessibility throughout the Sobrance county. This submission first focuses on description of geological settings and hydrogeology, with detailed study of the occurrence and catchment of groundwater and surface water sources, including their current qualitative and quantitative characteristics. The current situation in the supply of public drinking water is then analyzed, with final examination of county connection to the public water conduit grid. The descriptions and analysis result in balanced evaluation of groundwater sources and their needs in the Sobrance county, with solution proposals focused on balanced deficiency. KEY WORDS Drinking water, regional evaluation, groundwater resources, surface water resources, water quality, drinking water supply, Sobrance county KĽÚČOVÉ SLOVÁ Pitná voda, regionálne hodnotenie, zdroje podzemných vôd, kvalita vôd, zásobovanie obyvateľstva, okres Sobrance ÚVOD účelom zhodnotenia prírodných pomerov ovplyvňu- júcich povrchové a podzemné vody okresu ako aj V rokoch 1989 až 1991 si vtedajšia organizácia zhodnotenia súčasného stavu v zásobovaní okresu Východoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Košice pitnou vodou. Predmetný príspevok je zameraný na (VVaK) nechala spracovať štúdie prognóz využívania metodiku uvedeného súboru prác ktoré spočívali najprv zdrojov pitných vôd do roku 2010. Tento štátny podnik vo fyzickom zmapovaní využívaných aj nevyužívaných spravoval vodárenské zariadenia v rozhodujúcej časti zdrojov vody v okrese Sobrance na vodárenské účely, okresov vtedajšieho Východoslovenského kraja. ich lokalizácii, zhodnotení súčasného stavu zásobovania Odvtedy sa veľa zmenilo. V prvom rade sa zmenila obyvateľstva pitnou vodou a riešení bilančne deficit- územná a správna organizácia Slovenskej republiky ných oblastí, s podaním návrhu prognóznych zdrojov na a k významnému obratu došlo aj vo využívaní ich vodárenské využitie. povrchových a podzemných vôd pre vodárenské účely. Okrem uvedeného, bolo úlohou predmetného súboru Z uvedeného dôvodu nástupca VVaK, Východo- prác aj vykreslenie vodovodov v okrese Sobrance slovenská vodárenská spoločnosť a. s. Košice (VVS) vrátane ochranných pásiem, a tiež vyhotovenie účelo- spravujúca rozhodujúcu časť vodovodov a kanalizácií vých vodohospodárskych máp zameraných na hydro- v Košickom, Prešovskom kraji a okrese Revúca geologickú preskúmanosť, hydrogeologickú rajonizáciu, v Banskobystrickom kraji, sa rozhodla prehodnotiť hydrogeologické pomery, prognózne vodárenské zdroje, prognózy využívania zdrojov pitných vôd v okrese a to ako v tlačenej forme, tak aj vo forme interaktívneho Sobrance do roku 2030. informačného systému. Na jeho podstatu a štruktúru je Stalo sa tak na základe realizácie súboru prác zameraný článok D. Dugáčka (2012). hydrogeologického prieskumu, vykonaných hlavne za doc. Ing. Ladislav Tometz, PhD. Ústav geovied, Fakulta BERG, Technická univerzita v Košiciach, park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected] 14 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 ÚZEMNÉ ZAČLENENIE OKRESU A JEHO ny), Východoslovenskej nížiny (celky Východoslo- PRÍRODNÉ POMERY venská rovina s podcelkami 4 – Závadská tabuľa, 5 – Sobranecká rovina a Východoslovenská pahorkatina Okres Sobrance je v zmysle územného a správneho s podcelkami 7 – Podvihorlatská pahorkatina a 9 – usporiadania Slovenskej republiky z roku 1996 súčas- Petrovské predhorie). ťou Košického kraja. Nachádza sa na jeho východnom Územie Východoslovenskej nížiny patrí do teplej okraji, keď z východu susedí s Ukrajinou, zo západu klimatickej oblasti. Južná časť (okolie Lekároviec) a juhu s okresom Michalovce, na severe s okresmi Snina predstavuje teplý, mierne suchý okrsok T5 s chladnou a Humenné (obr. 1). zimou, zvyšok nížiny na Z a S patrí do teplého, mierne Plošne zaberá okres 538 km2 a okrem mesta vlhkého okrsku T7 s chladnou zimou. Vihorlatské vrchy Sobrance sa tu nachádza 46 obcí. Počet obyvateľov patria k mierne teplému a mierne vlhkému okrsku M3, okresu prevyšuje 23 tisíc s hustotou 43 na kilometer vyššie časti svahov Vihorlatských vrchov k mierne štvorcový. Ani jedna obec nemá viac ako 2000 teplému vlhkému okrsku C1. obyvateľov, v jednej je viac ako 100 a vo väčšine sa Ročné zrážkové úhrny vo väčšej časti nížiny počet pohybuje v rozmedzí 200 až 500 obyvateľov. dosahujú 550 až 650 mm, v južnom okolí Bežoviec Podľa geomorfologického členenia Slovenska nedosahujú ani 550 mm. Na horských okrajoch územia (Mazúr, Lukniš, 1978), územie okresu Sobrance spadá sa pohybujú okolo 700 až 800 mm. do provincie Západných Karpát, oblastí Vihorlatsko- Hydrologicky patrí okres Sobrance do povodia Gutínskej (celok Vihorlatské vrchy, podcelok Poprieč- Obr. 1 Mapa územného a správneho usporiadania okresu Sobrance a jeho okolia Fig. 1 Self-governing and urban geographic map of the Sobrance county 15 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 Bodrogu (4-30). Najväčším tokom je tu Uh, do ktorého v jeho nadloží predstavuje teriakovské súvrstvie (pies- ústí rozvetvený systém povodia Čiernej vody kovce, ílovce, zlepence), soľnobanské súvrstvie (slané so sústavou prítokov odvodňujúcich južné svahy a vápnité ílovce a prachovce s vložkami vápnitých Vihorlatu. Významnejším ľavostranným prítokom pieskovcov) a kladzianske súvrstvie (vápnité ílovce a íly Čiernej vody je potok Okna so Sobraneckým potokom. s tenkými polohami jemnozrnných vápnitých pieskov- Prirodzené hydrologické pomery južnej časti okresu sú cov). Lastomírske súvrstvie sa skladá z vápnitých ílov narušené vodohospodárskymi úpravami. Priemerné až ílovcov s prechodmi do prachovcov, tufitov a tufov. ročné prietoky hlavných tokov charakterizujú hodnoty Klčovské súvrstvie je rozšírené v severnej časti územia 23,0 m3.s-1 pre Uh (Lekárovce); a 5,10 m3·s-1 pre Čiernu a jeho vrchná časť sa začleňuje už k spodnému sarmatu. Vodu (ústie). Väčšinu súvrstvia tvoria (najmä vo vrchnej časti) íly s polohami piesku. V bazálnej časti, ale aj vyššie, sa vyskytujú niekoľko metrov hrubé polohy štrkov. GEOLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ V spodnom a strednom sarmate sedimentovalo POMERY stretavské súvrstvie. Prevažujú v ňom vápnité íly až ílovce s polohami pieskov, pieskovcov a ryolitových Územie okresu Sobrance je z hľadiska geologického tufov, pričom pieskov smerom k okraju panvy a do členenia Západných Karpát a severných výbežkov nadložia pribúda. Vystupuje predovšetkým pod kvartér- Panónskej panvy (Vass et al., 1988) súčasťou nasledu- nymi hlinami v juhozápadnej časti územia. Ptrukšianske júcich jednotiek: súvrstvie (vrchný sarmat) je rozšírené v juhozápadnej • oblasť východoslovenská panva, podoblasť 9CA časti Východoslovenskej nížiny, na povrch však trebišovská panva, nevystupuje. Sú to vápnité piesky až pieskovce s polo- • oblasť neovulkanity, podoblasť 10D neovulkanity hami vápnitých ílov, tufitických ílov a tufitov. Vihorlatských vrchov, Spodný panón je zastúpený sečovským a senian- • bradlové pásmo a pribradlová oblasť, podoblasť 3H skym súvrstvím. Sečovské súvrstvie je vyvinuté beňatinský úsek, vo fáciách ílov až ílovcov a prachovcov s polohami • oblasť vnútrokarpatský paleogén, 8AE chmeľovsko- pieskov, vulkanoklastík, uhoľných ílov a lignitu. Vyššiu beňatinský paleogén. časť spodného panónu tvorí senianske súvrstvie, ktoré buduje spolu s nadložným pliocénnym čečehovským Najstaršie horniny vystupujúce v skúmanom území súvrstvím celú východnú časť predkvartérneho povrchu na povrch predstavuje mezozoikum bradlového pásma Východoslovenskej roviny. Prevažujúcim litotypom sú pri Beňatinej vo forme pribradlových slieňov, pestré íly. Najmladším členom neogénu je čečehovské slieňovcov, pieskovcov, zlepencov, ílovcov a bradlo- súvrstvie (dák a ruman). Je vyvinuté v podloží kvartéru vých vápencov s rádiolaritmi (Žec et al., 1997). alebo na povrchu územia na značnej ploche východnej Terciér je zastúpený sčasti paleogénom, no hlavne časti Východoslovenskej roviny. Jeho výskyt je na neogénom. Paleogénne horniny bradlového pásma území okresu Sobrance zhruba ohraničený čiarou Blatné vystupujú na povrch v oblasti Podhorode vo forme Remety – východné okolie Záhora. Tvoria ho pestré íly, ílovcov a pieskovcov. Všetky doposiaľ uvedené litostra- piesky a štrky s prevahou andezitových okruhliakov. tigrafické jednotky zasahujú do okresu Sobrance len Podstatnú časť územia Sobraneckého okresu na v nepatrnom rozsahu a nemajú z hľadiska predmetného povrchu zaberajú kvartérne sedimenty. Predstavujú ich hodnotenia zvláštny význam. Z mladších geologických fluviálne, proluviálne, eolické a deluviálne uloženiny. útvarov zaberajú neovulkanity približne 1/3 územia Ako hydrogeologické kolektory majú z týchto uloženín hodnoteného okresu. Jedná sa tu o andezitové strato- v skúmanom území význam predovšetkým štrky vulkanické telesá Diel (SZ časť okresu) a Popriečny a piesky. Z podrobného opisu, ktorý podal Baňacký (SV časť okresu, ktoré od seba oddeľuje Choňkovské et al. (1987, 1989) možno stručne charakterizovať sedlo. Buduje ich celá plejáda vulkanických foriem od jednotlivé stratigraficé členy s väčším hydrogeo- ryodacitov, andezitových dajok, cez lávové prúdy, až po logickým významom nasledovne: ich pyroklastiká a epiklastiká. Fluviálne sedimenty tvoria najrozšírenejší typ Z hydrogeologického hľadiska