PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

PROGNÓZA VYUŽÍVANIA ZDROJOV PITNEJ VODY PRE OKRES DO ROKU 2030

DRINKING WATER SOURCES FUTURE PROGNOSIS FOR THE SOBRANCE COUNTY EVALUATION UP TO 2030

Ladislav Tometz

ABSTRACT East Slovakian Waterworks Košice manages the majority of waterworks in eastern . This pilot project was established to meet the demands for a review of groundwater drinking source conditions, by assessing utilization and accessibility throughout the Sobrance county. This submission first focuses on description of geological settings and hydrogeology, with detailed study of the occurrence and catchment of groundwater and surface water sources, including their current qualitative and quantitative characteristics. The current situation in the supply of public drinking water is then analyzed, with final examination of county connection to the public water conduit grid. The descriptions and analysis result in balanced evaluation of groundwater sources and their needs in the Sobrance county, with solution proposals focused on balanced deficiency.

KEY WORDS Drinking water, regional evaluation, groundwater resources, surface water resources, water quality, drinking water supply, Sobrance county

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Pitná voda, regionálne hodnotenie, zdroje podzemných vôd, kvalita vôd, zásobovanie obyvateľstva, okres Sobrance

ÚVOD účelom zhodnotenia prírodných pomerov ovplyvňu- júcich povrchové a podzemné vody okresu ako aj V rokoch 1989 až 1991 si vtedajšia organizácia zhodnotenia súčasného stavu v zásobovaní okresu Východoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Košice pitnou vodou. Predmetný príspevok je zameraný na (VVaK) nechala spracovať štúdie prognóz využívania metodiku uvedeného súboru prác ktoré spočívali najprv zdrojov pitných vôd do roku 2010. Tento štátny podnik vo fyzickom zmapovaní využívaných aj nevyužívaných spravoval vodárenské zariadenia v rozhodujúcej časti zdrojov vody v okrese Sobrance na vodárenské účely, okresov vtedajšieho Východoslovenského kraja. ich lokalizácii, zhodnotení súčasného stavu zásobovania Odvtedy sa veľa zmenilo. V prvom rade sa zmenila obyvateľstva pitnou vodou a riešení bilančne deficit- územná a správna organizácia Slovenskej republiky ných oblastí, s podaním návrhu prognóznych zdrojov na a k významnému obratu došlo aj vo využívaní ich vodárenské využitie. povrchových a podzemných vôd pre vodárenské účely. Okrem uvedeného, bolo úlohou predmetného súboru Z uvedeného dôvodu nástupca VVaK, Východo- prác aj vykreslenie vodovodov v okrese Sobrance slovenská vodárenská spoločnosť a. s. Košice (VVS) vrátane ochranných pásiem, a tiež vyhotovenie účelo- spravujúca rozhodujúcu časť vodovodov a kanalizácií vých vodohospodárskych máp zameraných na hydro- v Košickom, Prešovskom kraji a okrese Revúca geologickú preskúmanosť, hydrogeologickú rajonizáciu, v Banskobystrickom kraji, sa rozhodla prehodnotiť hydrogeologické pomery, prognózne vodárenské zdroje, prognózy využívania zdrojov pitných vôd v okrese a to ako v tlačenej forme, tak aj vo forme interaktívneho Sobrance do roku 2030. informačného systému. Na jeho podstatu a štruktúru je Stalo sa tak na základe realizácie súboru prác zameraný článok D. Dugáčka (2012). hydrogeologického prieskumu, vykonaných hlavne za

doc. Ing. Ladislav Tometz, PhD. Ústav geovied, Fakulta BERG, Technická univerzita v Košiciach, park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected]

14 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

ÚZEMNÉ ZAČLENENIE OKRESU A JEHO ny), Východoslovenskej nížiny (celky Východoslo- PRÍRODNÉ POMERY venská rovina s podcelkami 4 – Závadská tabuľa, 5 – Sobranecká rovina a Východoslovenská pahorkatina Okres Sobrance je v zmysle územného a správneho s podcelkami 7 – Podvihorlatská pahorkatina a 9 – usporiadania Slovenskej republiky z roku 1996 súčas- Petrovské predhorie). ťou Košického kraja. Nachádza sa na jeho východnom Územie Východoslovenskej nížiny patrí do teplej okraji, keď z východu susedí s Ukrajinou, zo západu klimatickej oblasti. Južná časť (okolie Lekároviec) a juhu s okresom , na severe s okresmi Snina predstavuje teplý, mierne suchý okrsok T5 s chladnou a Humenné (obr. 1). zimou, zvyšok nížiny na Z a S patrí do teplého, mierne Plošne zaberá okres 538 km2 a okrem mesta vlhkého okrsku T7 s chladnou zimou. Vihorlatské vrchy Sobrance sa tu nachádza 46 obcí. Počet obyvateľov patria k mierne teplému a mierne vlhkému okrsku M3, okresu prevyšuje 23 tisíc s hustotou 43 na kilometer vyššie časti svahov Vihorlatských vrchov k mierne štvorcový. Ani jedna obec nemá viac ako 2000 teplému vlhkému okrsku C1. obyvateľov, v jednej je viac ako 100 a vo väčšine sa Ročné zrážkové úhrny vo väčšej časti nížiny počet pohybuje v rozmedzí 200 až 500 obyvateľov. dosahujú 550 až 650 mm, v južnom okolí Bežoviec Podľa geomorfologického členenia Slovenska nedosahujú ani 550 mm. Na horských okrajoch územia (Mazúr, Lukniš, 1978), územie okresu Sobrance spadá sa pohybujú okolo 700 až 800 mm. do provincie Západných Karpát, oblastí Vihorlatsko- Hydrologicky patrí okres Sobrance do povodia Gutínskej (celok Vihorlatské vrchy, podcelok Poprieč-

Obr. 1 Mapa územného a správneho usporiadania okresu Sobrance a jeho okolia Fig. 1 Self-governing and urban geographic map of the Sobrance county

15 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Bodrogu (4-30). Najväčším tokom je tu Uh, do ktorého v jeho nadloží predstavuje teriakovské súvrstvie (pies- ústí rozvetvený systém povodia Čiernej vody kovce, ílovce, zlepence), soľnobanské súvrstvie (slané so sústavou prítokov odvodňujúcich južné svahy a vápnité ílovce a prachovce s vložkami vápnitých Vihorlatu. Významnejším ľavostranným prítokom pieskovcov) a kladzianske súvrstvie (vápnité ílovce a íly Čiernej vody je potok Okna so Sobraneckým potokom. s tenkými polohami jemnozrnných vápnitých pieskov- Prirodzené hydrologické pomery južnej časti okresu sú cov). Lastomírske súvrstvie sa skladá z vápnitých ílov narušené vodohospodárskymi úpravami. Priemerné až ílovcov s prechodmi do prachovcov, tufitov a tufov. ročné prietoky hlavných tokov charakterizujú hodnoty Klčovské súvrstvie je rozšírené v severnej časti územia 23,0 m3.s-1 pre Uh (Lekárovce); a 5,10 m3·s-1 pre Čiernu a jeho vrchná časť sa začleňuje už k spodnému sarmatu. Vodu (ústie). Väčšinu súvrstvia tvoria (najmä vo vrchnej časti) íly s polohami piesku. V bazálnej časti, ale aj vyššie, sa vyskytujú niekoľko metrov hrubé polohy štrkov. GEOLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ V spodnom a strednom sarmate sedimentovalo POMERY stretavské súvrstvie. Prevažujú v ňom vápnité íly až ílovce s polohami pieskov, pieskovcov a ryolitových Územie okresu Sobrance je z hľadiska geologického tufov, pričom pieskov smerom k okraju panvy a do členenia Západných Karpát a severných výbežkov nadložia pribúda. Vystupuje predovšetkým pod kvartér- Panónskej panvy (Vass et al., 1988) súčasťou nasledu- nymi hlinami v juhozápadnej časti územia. Ptrukšianske júcich jednotiek: súvrstvie (vrchný sarmat) je rozšírené v juhozápadnej • oblasť východoslovenská panva, podoblasť 9CA časti Východoslovenskej nížiny, na povrch však trebišovská panva, nevystupuje. Sú to vápnité piesky až pieskovce s polo- • oblasť neovulkanity, podoblasť 10D neovulkanity hami vápnitých ílov, tufitických ílov a tufitov. Vihorlatských vrchov, Spodný panón je zastúpený sečovským a senian- • bradlové pásmo a pribradlová oblasť, podoblasť 3H skym súvrstvím. Sečovské súvrstvie je vyvinuté beňatinský úsek, vo fáciách ílov až ílovcov a prachovcov s polohami • oblasť vnútrokarpatský paleogén, 8AE chmeľovsko- pieskov, vulkanoklastík, uhoľných ílov a lignitu. Vyššiu beňatinský paleogén. časť spodného panónu tvorí senianske súvrstvie, ktoré buduje spolu s nadložným pliocénnym čečehovským Najstaršie horniny vystupujúce v skúmanom území súvrstvím celú východnú časť predkvartérneho povrchu na povrch predstavuje mezozoikum bradlového pásma Východoslovenskej roviny. Prevažujúcim litotypom sú pri Beňatinej vo forme pribradlových slieňov, pestré íly. Najmladším členom neogénu je čečehovské slieňovcov, pieskovcov, zlepencov, ílovcov a bradlo- súvrstvie (dák a ruman). Je vyvinuté v podloží kvartéru vých vápencov s rádiolaritmi (Žec et al., 1997). alebo na povrchu územia na značnej ploche východnej Terciér je zastúpený sčasti paleogénom, no hlavne časti Východoslovenskej roviny. Jeho výskyt je na neogénom. Paleogénne horniny bradlového pásma území okresu Sobrance zhruba ohraničený čiarou Blatné vystupujú na povrch v oblasti Podhorode vo forme Remety – východné okolie Záhora. Tvoria ho pestré íly, ílovcov a pieskovcov. Všetky doposiaľ uvedené litostra- piesky a štrky s prevahou andezitových okruhliakov. tigrafické jednotky zasahujú do okresu Sobrance len Podstatnú časť územia Sobraneckého okresu na v nepatrnom rozsahu a nemajú z hľadiska predmetného povrchu zaberajú kvartérne sedimenty. Predstavujú ich hodnotenia zvláštny význam. Z mladších geologických fluviálne, proluviálne, eolické a deluviálne uloženiny. útvarov zaberajú neovulkanity približne 1/3 územia Ako hydrogeologické kolektory majú z týchto uloženín hodnoteného okresu. Jedná sa tu o andezitové strato- v skúmanom území význam predovšetkým štrky vulkanické telesá Diel (SZ časť okresu) a Popriečny a piesky. Z podrobného opisu, ktorý podal Baňacký (SV časť okresu, ktoré od seba oddeľuje Choňkovské et al. (1987, 1989) možno stručne charakterizovať sedlo. Buduje ich celá plejáda vulkanických foriem od jednotlivé stratigraficé členy s väčším hydrogeo- ryodacitov, andezitových dajok, cez lávové prúdy, až po logickým významom nasledovne: ich pyroklastiká a epiklastiká. Fluviálne sedimenty tvoria najrozšírenejší typ Z hydrogeologického hľadiska nie je jednoznačne kvartérnych sedimentov v skúmanom území. Spolu určené, ktoré z týchto vulkanických foriem predstavujú so staršími piesčitými štrkmi mindelu sú riské piesčité vhodnejšie prostredie pre akumuláciu a prúdenie štrky súčasťou akumulácie Uhu, pričom sa v koncových podzemnej vody. Sedimenty neogénu v okrese Sobrance častiach zjemňujú a od čiary Tašuľa – Vysocký Dvor na povrch nevystupujú. Sú prekryté kvartérnymi prechádzajú do jemnozrnných až rôznozrnných pieskov. útvarmi, keď najstarším litostratigrafickými členom Riské piesky sa vyskytujú v hlbších častiach kvartér- neogénu Východoslovenskej nížiny je prešovské súvrst- nych depresií v južnej časti územia, avšak nevystupujú vie (egenburg), reprezentované vápnitými ílovcami na povrch. Ich hrúbka dosahuje spravidla 5 až 20 m. s polohami vápnitých pieskovcov. Sedimenty karpatu Najväčšie hrúbky dosahujú v čiastkovej trakanskej

16 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 depresii, značne sú rozšírené v bežovskej depresii. Najvýznamnejšie hydrogeologické rajóny vymedze- Jemnozrnné piesky würmu 2 a 3 tvoria podstatnú časť né Šubom et al. (1984), čo do množstiev podzemných výplne bežovskej depresie. V značnej časti územia vôd v skúmanom území, predstavujú rajóny kvartérnych uvádza Baňacký (1987, 1989) würmské fluviálne zvodnených kolektorov, odpovedajúce poriečnym sedimenty bez rozlíšenia na jednotlivé podstupne. rovinám hlavných tokov, kvartérnym depresiám Würmské piesčité štrky senianskej depresie vyplňujú a prepadlinám. Kvartérne kolektory alebo kvartérne poklesávajúcu južnú a výchonú časť depresie v hrúbke kolektory spolu s menej významnými neogénnymi 15 až 20 m vo forme resedimentovaných piesčitých kolektormi (QN) dominujú v týchto rajónoch: štrkov z mindelských a riských akumulácií Uhu. • QN 102 – Kvartér SV časti Východoslovenskej nížiny Piesčité štrky a piesky würmu sú uložené ako pod Vihorlatom a Popriečnym tvorí centrálnu časť preplavené sedimenty podhorských prolúvií aj okresu. V jeho severnej polovici sa vyskytujú viac v Sobraneckej rovine. Pre holocén je v skúmanom soliflukčné sedimenty s malou hrúbkou a prevahou území charakteristická výrazná prevaha hlinitých hlinitej frakcie nad štrkovitou, resp. piesčitou, čo sedimentov. Ílovité až prachovité hliny pokrývajú podmieňuje nízku vodárenskú hodnotu územia. väčšinu pleistocénnych fluviálnych uloženín. V mladom Južná časť rajónu v oblasti náplavov Uhu pri holocéne sedimentovali v riečnych nivách prevažne Pinkovciach a Lekárovciach, je tvorená piesčitým povodňové hliny, preplavené sprašové, sprašovité štrkom v dvoch kvartérnych horizontoch o celkovej a svahové sedimenty. Hlinité sedimenty vystupujú na hrúbke okolo 30 m, oddelených od seba vrstvou veľkých plochách, prekrývajú a vyrovnávajú predholo- ílového izolátora. V týchto podmienkach bola cénny povrch fluviálnych sedimentov. V reliéfe povrchu zistená možnosť odberu 5 až 17 l·s-1 podzemnej južnej časti územia sú často zvyšky mŕtvych ramien, vody z jedného vrtu. sčasti zanesené povodňovými kalmi. Na malých • QN 103 – Kvartér dolnej časti tokov Uh, Laborec, plochách vystupujú na povrchu jemnozrnné holocénne Ondava a pravej strany Latorice zaberá JZ okraj piesky. Určitý hydrogeologický význam majú aj okresu je tvorený najčastejšie fluviálnymi sedi- proluviálne sedimenty. V severnej časti územia mentmi menovaných riek vo forme piesčitých pokrývajú podhorie okrajových vrchov, vypĺňajú štrkov. Ich hrubá vrstva sa vytvorila hlavne na východnú. časť podvihorlatskej prepadliny. Malý ľavom brehu Latorice (30 až 40 m) mimo územia vodohospodársky význam majú kvartérne deluviálne hodnoteného okresu. Zasahuje sem vodárensky málo sedimenty. V skúmanom území možno rozlíšiť tri typy nádejná oblasť, kde polohy piesku majú malú týchto svahovín. Soliflukčné hlinito-kamenité sú hrúbku a sú sčasti zahlinené, čo znehodnocuje ich vyvinuté hlavne na Podvihorlatskej pahorkatine a sú vodohospodársky význam. tvorené úlomkami, balvanmi a blokmi andezitov v piesčito-hlinitom až hlinitom prostredí. Najväčšiu Z hydrogeologických rajónov terciérnych geolo- hrúbku dosahujú vo v. okolí Remetských Hámrov (5 až gických útvarov paleogénnych a neogénnych sedimen- 23 m). Hlinito-kamenité deluviálne sedimenty vrúbia tárnych kolektorov, neogénnych sedimentárnych úpätné stupne bližšie k svahom okraja pohoria. Eolické kolektorov spolu s menej významnými kvartérnymi sedimenty sa na území okresu vyskytujú ako vo forme kolektormi a neovulkanickými kolektormi sú v skúma- spraší, tak aj viatych pieskov. Spraše sa vyskytujú nom území zastúpené rajóny (obr. 2): najmä severne od Sobraniec, kde vytvárajú až 8 m hrubé • P 098 – Paleogén povodia Uhu sa rozprestiera na vrstvy. Ich hydrogeologický význam je však zanedba- nepatrnej časti severného okraja okresu. Budovaný teľný. Viate piesky, ktoré pôvodne pokrývali celú je flyšoidnými horninami centrálnokarpatského Východoslovenskú nížinu, možno v okrese pozorovať paleogénu v podobe pieskovcov, zlepencov a ílov- južne od Nižnej Rybnice. Piesky však nie sú čisté, často cov. Hydrogeologickú hodnotu tu majú porušené obsahujú značnú hlinitú prímes, čo znižuje ich prie- formy uvedených typov hornín zlomovou pustnosť. tektonikou. Vrtmi hlbokými 20 až 60 m je miestami Podľa pričlenenia k útvarom podzemných vôd možno -1 možné dosiahnuť Qv = 0,5 až 2 l·s (Qv – využiteľné v okrese Sobrance vyčleniť útvary v kvartérnych množstvo). sedimentoch a predkvartérnych horninách. V prvom • NQ 101 – Neogén Východoslovenskej nížiny medzi prípade sú to Medzizrnové podzemné vody kvartérnych Laborcom a Čiernou vodou tvorí časť východnej náplavov južnej časti oblasti povodia Bodrogu oblasti okresu. Územie je budované pelitickými (SK1001500P), potom Medzizrnové vody Východoslo- sedimentmi neogénu, ktoré sú z hľadiska výskytu venskej panvy oblasti Povodia Bodrogu (SK2005800P) podzemných vôd bezvýznamné. Menšie množstvo a Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulka- -1 podzemnej vody (Q = 0,5 až 2,0 l·s ) možno získať nitov Vihorlatu v oblasti povodia Bodrogu (Kullman v z kvartérnych do 10 m hrubých, proluválnych et al., 2006). sedimentov sústredených do severnej časti okresu.

17 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

• VNP 100 – Neovulkanity Vihorlatských vrchov tvorí a menej aj sulfidosilikátogénnych, resp. sulfidogénnych S polovicu okresu. Na jeho stavbe sa podieľajú vôd, pre karbonatické komplexy bradlového pásma hlavne lávové prúdy andezitov a ich pyroklastiká. a pre vápnité sedimenty neogénu je to naproti tomu Ich priepustnosť na J strane pohoria je pomerne výskyt karbonátogénnych vôd. V podzemných vodách významná. Zdroje podzemných vôd sú tu sústredené živého obehu v malých hĺbkach pod povrchom do okrajových častí pohoria. Vrtmi hlbokými 100 až vzhľadom na prevažujúci význam opísaných genetic- 150 m boli v oblasti Remetských Hámrov, Hlivíšť, kých procesov mineralizácie petrogénneho a potamo- Choňkoviec, Vyšnej Rybnice, Vojnatiny, Tibavy, génneho typu v skúmanom území výrazne dominuje Porúbky a Petroviec overené značne porušené základný kalcium-hydrogenkarbonátový, resp. kalcium- horniny s puklinovou priepustnosťou. Výdatnosť (magnézium)-hydrogenkarbonátový typ chemického pripadajúca na jeden vrt je pomerne premenlivá zloženia v zmysle Gazdovej klasifikácie (Gazda, 1971) -1 Ca Ca Ca a pohybuje sa v rozmedzí 0,5 až 20 l·s . Hydro- a typy C II, C IIIa a C I v Alekinovej klasifikácii geologický význam jednotlivých rajónov možno (Alekin, 1970). V zmysle všeobecnej vertikálnej hydro- Ca charakterizovať úrovňou modulu využiteľného geochemickej zonálnosti sú to vody podzóny C II, množstva podzemnej vody (podielom celkového predstavujúcej najvrchnejšiu podzónu vrchnej (hydro- využiteľného množstva podzemnej vody na území génkarbonátovej) hydrogeochemickej zóny, prípadne Ca rajónu a plochou rajónu), ktorá je jednotlivým vody nasledujúcej podzóny C I. Výskyt iných rajónom priradená v Mape využiteľných zásob základných typov Gazdovej klasifikácie je v prvej podzemných vôd Slovenska (Šuba ed., 1995), zvodni pod povrchom veľmi obmedzený a viaže sa iba upravenej podľa údajov Štátnej vodohospodárskej na určité špecifické geologické podmienky, napr. bilancie z roku 2008 (obr. 2). Najvyššie hodnoty kalcium- sulfátový typ na nízkomineralizované vody modulu využiteľného množstva 1 – 1,99 l·s-1·km-2 neovulkanitov. Pomerne hojne sú však zastúpené vody sú priradené rajónom QN 102 (Kvartér severo- rôznych prechodných a zmiešaných typov Gazdovej východnej časti Východoslovenskej nížiny pod klasifikácie. Vyskytujú sa hlavne v kvartérnych Vihorlatom a Popriečnym) a QN 103 (Kvartér dolnej a neogénnych sedimentoch a ich vznik súvisí s pôso- časti tokov Uh, Laborec, Ondava a pravej strany bením špecifických genetických faktorov (súčasné Latorice). Nižšiu úroveň modulu využiteľného pôsobenie viacerých genetických procesov, miešanie množstva (0,50 – 0,99 l·s-1·km-2) majú rajóny VNP vôd rôzneho pôvodu, rozptyl podzemných vôd hlbšieho 100 (Neovulkanity Vihorlatských vrchov), NQ 101 obehu po puklinových zónach a tektonických (Neogén Východoslovenskej nížiny medzi Labor- komunikáciách v menších hĺbkach a pod.), jednak aj com a Čiernou vodou) a zo SV do hodnoteného s významnejším vplyvom antropogénnych faktorov. okresu zasahujúca časť rajónu P 098 (Paleogén Pre hlbšie uložené kolektory neogénu sú povodia Uhu). charakteristické vody nátrium-hydrogénkarbonátového, nátrium-chloridovo-hydrogenkarbonátového a nátrium- Chemické zloženie podzemných vôd prvej zvodne chloridového typu. Nátrium hydrogénkarbonátové vody pod povrchom v kvartérnych kolektoroch mimo môžu byť jednou z foriem petrogénnych vôd formu- poriečnych zvodní a v predkvartérnych kolektoroch je júcich sa v podmienkach relatívne nehlbokého obehu v úzkej korelácii s mineralogicko-petrografickým v sedimentoch neogénu. Nátrium-chloridovo-hydrogen- zložením horninového prostredia, v ktorom sa vysky- karbonátové vody a nátrium-chloridové vody môžu tujú, takže ide o vody s litomorfnou mineralizáciou reprezentovať reliktné morské vody v rôznom stupni (Jetel, 1975). V genetickej klasifikácii chemického infiltračne, biogénne alebo petrogénne metamorfované. zloženia podzemných vôd (Gazda, 1974) patria tieto Špecifickou črtou neogénnych zvodnencov je výskyt vody k petrogénnemu podtypu atmosférogénnych vôd. nátrium-chloridových soľaniek, viazaných sčasti na Odlišný charakter majú potamogénne (“fluviogénne”) soľonosné formácie karpatu a bádenu. Nátrium- podzemné vody poriečnych zvodní v kolektoroch chloridové vody, ktoré nie sú produktom rozpúšťania dnových výplní nív povrchových tokov, kde je halitu, predstavujú tak typické vody s batymorfnou podstatným zdrojom napájania povrchová voda s časovo mineralizáciou (Jetel, 1975), ktorých chemické zloženie i priestorovo premenlivou mineralizáciou a kde sa na nie je korelovateľné s horninovým prostredím, lebo je tvorbe chemického zloženia podieľajú významne aj do značnej miery určovaný hĺbkovou pozíciou a fak- prítoky zo svahov, takže vzťah chemického zloženia tormi s ňou súvisiacimi. Zložitosť hydrogeochemických vody k horninovému prostrediu nie je tak významný. podmienok opisovaného územia sa popri opísanej Pre neovulkanity Vihorlatských vrchov, pre pestrosti genetických typov chemického zloženia soliflukčne-deluviálne a proluviálne sedimenty v ich podzemných vôd prejavuje aj širokým rozpätím ich podhorí a pre nevápnité kolektory sladkovodného celkovej mineralizácie. neogénu je charakteristický výskyt silikátogénnych

18 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Obr. 2 Mapa hydrogeologických rajónov a využiteľného množstva podzemných vôd Fig. 2 Map of hydrogeological rayons and exploitable groundwater amouds

V podzemných vodách nehlbokých obehov sa V skúmanom území sa vyskytujú aj minerálne vody celková mineralizácia pohybuje prevažne v rozpätí viacerých typov, predovšetkým uhličité, sírne a slané. -1 -1 0,1 – 1 g·l , ojedinele až do 3 g·l , s maximálnou Uhličité vody, sýtené CO2, sa vyskytujú na južnom početnosťou v intervale 0,3 – 0,7 g·l-1. Najvyššie okraji a v predpolí Vihorlatských vrchov (Sobrance, hodnoty celkovej mineralizácie v skúmanom území , , Svätuš, , Nižné Nemecké). majú hlbinné vody neogénu s batymorfnou minerali- Najvýznamnejším výskytom minerálnych vôd v skúma- záciou a ďalej aj halitogénne vody formujúce sa nom území sú slané sírne a slabo uhličité vody kúpeľov rozpúšťaním halitu. Halitogénne vody zo soľonosných Sobrance. Podrobnejšie informácie o minerálnych formácií dosahujú hodnoty celkovej mineralizácie do vodách okresu podávajú v regionálnych monografiách 300 g·l-1. Jetel (1997) a Jetel et al. (2001).

19 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

KVALITA PODZEMNÝCH A POVRCHOVÝCH tam kde nie je vybudovaná kanalizácia. Okres má VÔD Z HĽADISKA ICH VODÁRENSKÉHO v súčasnosti len 19 % napojenie na verejnú kanalizáciu, VYUŽITIA z toho v obciach Jasenov, Veľké Revištia a Vyšné Remety je riešená likvidácia odpadových vôd z domác- Vychádzajúc z početných archívnych dokumentov ností tzv. malými (domovými) čistiarňami odpadových o kvalite podzemných vôd, ako aj aktuálnejších vôd. Odpadové vody v okrese vykazujú spravidla výsledkov pozorovaní hlavného prevádzkovateľa zvýšený obsah pevných rozpustených látok (800 – 1000 vodárenských zariadení v hodnotenom okrese (VVS -1 mg·l ), pH (4,2 – 6,3). Typickým rysom sú vysoké a. s.) možno jednoznačne skonštatovať, že základnými koncentrácie chloridov, síranov a dusičnanov (prevažne chemickými komponentmi ovplyvňujúcimi priamu viazaných na alkálie), ďalej vysoký obsah amónnych možnosť ich využitia na pitné účely sú vo vode iónov, fosforečnanov a organických látok. Aj napriek rozpustené železo a mangán. Prítomnosť týchto anor- útlmu poľnohospodárskej činnosti v okrese ju stále treba ganických komponentov možno vo zvýšenom množstve považovať za potenciálny zdroj znečistenia, zvlášť je to pozorovať najmä vo vodách fluviálnych sedimentov aplikácia organických a anorganických hnojív, použí- kvartéru, no výnimkou nie sú ani v neovulkanickom vanie prostriedkov na ochranu rastlín (herbicídy komplexe. V minulosti boli hlavne podzemné vody a insekticídy). Znečistenie vôd priemyselnou činnosťou kvartéru ovplyvňované aj antropogénnou činnosťou, čo nie je výrazné a sústreďuje sa hlavne do okolia sa v prvom rade prejavilo na kvalite povrchových vôd. okresného mesta. Mimo hranice okresu a štátu je V pririečnej zóne Uhu sa výrazne uplatňuje vplyv takýmto zdrojom mesto Užhorod na Ukrajine, ktorého infiltrovaných povrchových vôd, prejavujúci sa zníže- priemyselná činnosť môže ovplyvňovať kvalitu nou mineralizáciou a stopami vplyvov sekundárneho povrchovej vody v rieke Uh. V ostatnom území okresu znečistenia z obcí. Výraznejšie sa tu prejavuje zvýšený Sobrance nie je väčšia priemyselná činnosť a výroba. obsah železa a mangánu v dôsledku čoho nemožno vodu Možnými zdrojmi znečistenia tu môžu byť najmä použiť na pitné účely bez predchádzajúcej úpravy. hospodárske dvory, mechanizačné strediská, skládky Železo a mangán sa v miestnych podmienkach odpadov a plošná aplikácia organických a anorga- nachádzajú v podzemnej vode vo zvýšenom množstve nických hnojív. Pri lesohospodárskej činnosti je to zasa v dôsledku nepriaznivých oxidačno-redukčných pod- používanie prostriedkov na ochranu lesa, zvlášť pri ich mienok spôsobených znečistením povrchových tokov. leteckej aplikácii. Pri intenzívnej ťažbe dreva nie je Ostatné povrchové toky nemajú výraznejší vplyv na vylúčené ani nebezpečenstvo znečistenia vôd ropnými kvalitu podzemnej vody a pokiaľ sa jedná o vodárenské látkami (Tometz et al., 2008). toky (v okrese Sobrance je to len Žiarovnica pri

Hlivištiach) ich kvalita odpovedá podmienkam stano- vených platnými legislatívnymi úpravami. Druhým SÚČASNÝ STAV V ZÁSOBOVANÍ najvýznamnejším vodárenským územím je oblasť OBYVATEĽSTVA OKRESU PITNOU VODOU Vihorlatu a Popriečného. Vzhľadom na skutočnosť, že A NAPOJENIE NA VEREJNÉ VODOVODY Vihorlat bol vyhlásený za chránenú vodohospodársku oblasť a zároveň aj za chránenú krajinnú oblasť, je Zásobovanie obyvateľstva okresu Sobrance je kvalita jeho povrchových a podzemných vôd zvlášť v súčasnosti zabezpečované vodárenským systémom chránená. Dobré vlastnosti podzemných vôd s vyhovu- pozostávajúcim: júcou kvalitou bez predchádzajúcej úpravy pre pitné a) zo skupinových vodovodov v správe VVS a. s. účely vykazuje oblasť Vyšná Rybnica – Choňkovce – Košice, závod Michalovce, Koromľa – Orechová – – Jasenov. Podzemné b) z obecných vodovodov v správe VVS a. s. Košice, vody neovulkanitov ponorených pod sedimenty závod Michalovce, neogénu a kvartéru v oblasti – Tibava – c) z verejných vodovodov v správe obcí. Choňkovce – Baškovce majú hlbší obeh, čo sa prejavuje na ich zvýšenej mineralizácii (600 – 800 mg·l-1). Tam kde nie je vybudovaný vodovod, je Rovnako je tomu tak aj v oblasti severne od obyvateľstvo zabezpečené pitnou vodou z vlastných Remetských Hámrov, kde v niektorých vrtoch možno domových studní (tab. 1, obr. 3). pozorovať mierne zvýšený obsah železa, prípadne Skupinový vodovod Sobrance predstavuje mangánu ako prirodzených komponentov horninového najdôležitejší a najväčší vodárenský systém, ktorého prostredia v ktorom dochádza k tvorbe chemického zdroje zachytávajú jednak podzemné vody zloženia podzemných vôd. Z fyzikálneho hľadiska majú prostredníctvom hydrogeologických vrtov tieto podzemné vody zvýšenú teplotu (14 – 21 oC). a pramenných záchytov, tak aj povrchové vody (priamy Významným faktorom ovplyvňujúcim výsledné odber z vodárenského toku). Zásobované sú ním chemické zloženie vôd okresu, sú rôzne zdroje sekun- Sobrance a obce Baškovce, , Hlivištia, Horňa, dárneho znečistenia. Ako možné zdroje znečistenia Choňkovce, Koňuš, Krčava, Orechová, Porúbka, pripadajú do úvahy hlavne odpadové vody obcí, zvlášť , , Tibava a Vojnatina (tab. 2).

20 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Tab. 1 Zabezpečenie obcí okresu Sobrance pitnou vodou Tab. 1 Municipal drinking water supply in the Sobrance county

Typ vodovodu Správca vodovodu Počet napojených obcí Skupinový vodovod VVS a. s. Košice, z. Michalovce 28 Samostatný vodovod VVS a. s. Košice, z. Michalovce 5 Samostatný vodovod Obec Podhoroď 1 Individuálne zásobovanie – 13

Obr. 3 Mapa systému zásobovania obcí okresu Sobrance pitnou vodou Fig. 3 Public drinking water supply system map in the Sobrance county

21 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Tab. 2 Distribúcia vody skupinového vodovodu Sobrance (od zdroja do obce) Tab. 2 Distribution of water in the public water supply system of Sobrance (from resources to municipalities)

Lokalita Zdroj Výdatnosť zdroja (l·s-1) Zásobovaná obec prameň Hlava 15,0 Tibava a Sobrance Tibava vrt RH - 1 3, 0 Tibava a Sobrance vrt RH - 2 4,0 Tibava a Sobrance vrt HVZ - 21 25,0 Vojnatina a Sobrance vrt HVZ - 22 10,0 Vojnatina a Sobrance Vojnatina vrt VH - 16 20,0 Baškovce, Hlivištia vrt HVZ - 20 10,0 Orechová, Tibava, Vojnatina vrt HVZ - 6 3,2 Baškovce, Hlivištia Hlivištia potok Žiarovnica 5,0 Hlivištia Syrový prameň 4,0 Choňkovce, Koňuš Koňuš Kamenistý prameň 3,0 Choňkovce, Koňuš Krčava Toroškov prameň 1,5 Krčava Priekopa pramene Temľová 7,1 Priekopa Spolu: 100, 8

Skupinový vodovod Lekárovce – – Skupinový vodovod Vyšné Nemecké – Nižné Bežovce – Záhor je druhým najvýznamnejším vodáren- Nemecké – Jenkovce – Tašuľa zásobované sú podzem- ským zariadením v okrese Sobrance. Navyše má aj nou vodou z vrtov HVN-1 a HVZ-18 len tri obce, nadokresný význam, keď dodáva vodu do mesta Veľké a v roku 2008 bola napojená aj obec Tašuľa (tab. 4). Kapušany patriaceho do okresu Michalovce (tab. 3).

Tab. 3 Distribúcia vody skupinového vodovodu Lekárovce (od zdroja do obce) Tab. 3 Distribution of water in the public water supply system of Lekárovce (from resources to municipalities)

Lokalita Zdroj (vrty) Výdatnosť zdroja (l·s-1) Zásobovaná obec S-1 4,0 S-5 4,0 Lekárovce NS-2 2,8 NS-3 1,2 Bežovce, Lekárovce, Pinkovce, Záhor, NS-4 6,0 (Veľké Kapušany) S-1 6,0 S-3 4,6 Pinkovce S-4 3,0 S-5 3,0 Spolu: 34,6

Tab. 4 Distribúcia vody skupinového vodovodu Vyšné Nemecké (od zdroja do obce) Tab. 4 Distribution of water in the public water supply system of Vyšné Nemecké (from resources to municipalities)

Lokalita Zdroj (vrt) Výdatnosť zdroja (l·s-1) Zásobovaná obec Vyšné HVN-1 5,0 Jenkovce, Vyšné Nemecké, Nemecké HVZ-18 11,0 Nižné Nemecké, Tašuľa Spolu: 16,0

22 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Skupinový vodovod Michalovce – Jasenov – príslušný samostatný (obecný) vodovod uvádza tab. 6. Ruskovce – Úbrež – V. Rybnica – V. Remety – Bez vodovodu je v súčasnosti v okrese Sobrance 15 Fekišovce zásobuje pitnou vodou uvedené obce a pre obcí, čo predstavuje 33 % z ich celkového počtu. Jedná dotáciu využíva zdroje podzemnej vody situované do sa hlavne o obce situované na JZ od okresného mesta oblasti Remetských Hámrov, Vyšnej Rybnice, Hlivíšť (obr. 3). Toto územie spadá do hydrogeologických a Baškoviec (tab. 5). Tieto zdroje predstavujú hydro- rajónov NQ 101 a QN 102, ktoré sú podľa vyššie geologické vrty ktoré dodávajú rozhodujúce množstvo uvedeného hodnotenia najchudobnejšie na podzemnú pitnej vody do mesta Michalovce. vodu a aj jej kvalita patrí v rámci okresu k najhorším. Samostatným vodovodom je zabezpečených Menšia skupina obcí bez vodovodu sa nachádza v okrese Sobrance 5 obcí z toho len jeden je v správe v severovýchodnej časti okresu kde zasahuje južný obce (Podhoroď), ostatné spravuje VVS a.s. Košice, OZ okraj rajónu P 098, pre ktorý sú tiež charakteristické Michalovce. Napojenie jednotlivých zdrojov vody pre nízke hodnoty využiteľného množstva podzemnej vody.

Tab. 5 Distribúcia vody skupinového vodovodu Michalovce (od zdroja do obce) Tab. 5 Distribution of water in the public water supply system of Michalovce (from resources to municipalities)

Lokalita Zdroj (vrt) Výdatnosť zdroja (l·s-1) Zásobovaná obec HVZ-1 15,0 Remetské hámre HVZ-3 10,0 Hlivištia HVZ-4 23,5 Ruskovce, Jasenov, Úbrež, Vyšná V. Rybnica HVZ-5 20,0 Rybnica, Vyšné Remety, Fekišovce HB-2 20,0 Baškovce HVZ-8 10,0 Spolu: 98,5

Tab. 6 Zdroje pitnej vody napojené na príslušný samostatný vodovod Tab. 6 Drinking water resources in an individual waterlines distribution

Zdroj Výdatnosť zdroja (l·s-1) Zásobovaná obec prameň Jaškov - Dúbravka 1,5 Husák vrt KO-1 3,0 prameň Potočky 1,5 Koromľa vrt HK-1 2,0 vrt PH-1 2,0 - 3,0 Petrovce vrt HVZ-2 3,0 Remetské Hámre prameň Pod Lysákom 1,0 prameň Sokolovec 0,4 Podhoroď Poznámka: Podstatná časť množstva podzemnej vody z uvedených zdrojov zásobuje skupinový vodovod Michalovce.

BILANČNÉ HODNOTENIE POTREBY VODY a) Skupinové vodovody V OKRESE A NÁVRH RIEŠENIA BILANČNÝCH DEFICITOV Skupinový vodovod Sobrance predstavuje hlavný vodárenských systém okresu zabezpečujúci pitnou Výpočet potreby vody bol spracovaný v zmysle vodou okresné mesto Sobrance a 13 obcí (Baškovce, platných legislatívnych opatrení, t.j. Vyhlášky Bunkovce, Hlivištia, Horňa, Choňkovce, Koňuš, Ministerstva životného prostredia SR č. 684/2006 Z. z. Krčava, Orechová, Porúbka, Priekopa, Sejkov, Tibava ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požia- a Vojnatina). Jednotlivé zdroje a ich výdatnosti uvádza davkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu tab. 3. Rovnako je možné z tejto tabuľky vyčítať, na verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V ďalšom zásobovaní ktorých obcí sa jednotlivé zdroje podieľajú texte je spracované zhodnotenie potreby vody a návrh pri ich sumárnom využiteľnom množstve 100,8 l·s-1. na riešenie bilančných deficitov podľa nasledujúceho Vypočítaná sumárna potreba vody pre v súčasnosti členenia: napojené obce predstavuje 34,02 l·s-1. Výhľadovo sa

23 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 uvažuje s napojením ďalších 9 obcí (Blatná Polianka, b) Samostatné vodovody Blatné Remety, Blatné Revištia, Kristy, Nižná Rybnica, Ostrov, Porostov, Svätuš, Veľké Revištia) na tieto Samostatným vodovodom je zásobovaných v okrese zdroje. Ich potreba predstavuje 10 l·s-1 v roku 2010 Sobrance šesť obcí zo siedmych zdrojov podzemných a 15,8 v roku 2030. Z uvedeného vyplýva, že sumárna vôd (hydrogeologické vrty a pramene). Ich sumárne -1 potreba vody je výhľadovo do roku 2030 v hodnote využiteľné množstvo predstavuje 15,4 l·s . Ostatné 49,82 l·s-1. Využiteľné množstvo podzemnej a povrcho- obce disponujú vlastnými zdrojmi. V ďalšom texte sú vej vody zdrojov skupinového vodovodu Sobrance, tak uvedené obce zabezpečené pitnou vodou samostatným niekoľkonásobne prevyšuje jej nároky pre vodárenské vodovodom v abecednom poradí. využitie. Ak je tomu tak, potom možno výhľadovo pre Obec Husák využíva prameň Jaškov-Dúbravka. -1 uvedených 9 obcí využiť zdroje zachytávajúce Využiteľné množstvo prameňa je 1,5 l·s a výhľadová -1 podzemnú vodu hlbšieho obehu, ktoré predstavujú potreba obce do roku 2030 je 1,3 l·s , čo postačuje na hydrogeologické vrty situované v oblasti Choňkovce – bilančné vykrytie pre zásobovanie pitnou vodou. Tibava – Vojnatina. Výhodnejšie sa to javí nielen Kolibabovce sú zásobované z vlastného zdroja z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z hľadiska kvality podzemnej vody – hydrogeologického vrtu KO-1 -1 týchto podzemných vôd a ich ochrany. s využiteľným množstvom 3 l·s . Potreba pitnej vody -1 Skupinový vodovod Lekárovce, ako to už bolo pre obec do roku 2030 predstavuje hodnotu 1,2 l·s , čo uvedené skôr, má nadokresný význam, keď jeho zdroje je postačujúce na bilančné vykrytie pre zásobovanie zásobujú podzemnou vodou aj mesto Veľké Kapušany pitnou vodou. v Michalovskom okrese. V okrese Sobrance zabezpe- Koromľa využíva pre zásobovanie obyvateľstva čuje toto zariadenie pitnou vodou 4 obce (Bežovce, pitnou vodou dva zdroje, a to prameň Potočky a hydro- -1 Lekárovce, Pinkovce, Záhor). Pri sumárnej výdatnosti geologický vrt HK-1 so sumárnou výdatnosťou 3,5 l·s . zdrojov z vodárenských území v Lekárovciach Bilancia potreby pitnej vody, do roku 2030 predstavuje -1 a Pinkovciach (tab. 6) 34,6 l.s-1 a potreba pre obce je hodnotu 2,7 l.s pri stagnácii počtu obyvateľstva je tu 14,4 resp. až do 20 l·s-1, vrátane odberu mimo okres mierne plusová. V prípade vyššieho nároku na využiteľ- Sobrance, kapacita zdrojov podzemnej vody výhľadovo né množstvo bude potrebné sa zamerať na realizáciu do roku 2030 postačuje pre zásobovanie obyvateľstva hydrogeologického prieskumu s vrtom (100 m) zachytá- pitnou vodou. Otvorenou otázkou tu však ostáva kvalita vajúcim hlbší obeh podzemných vôd. podzemnej vody, ktorú je treba z dôvodu zvýšeného Petrovce – realizáciou vrtu PH-1 v roku 1994 bol obsahu železa a mangánu upravovať pred jej použitím predchádzajúci deficit pitnej vody vyriešený. Pri -1 na pitné účely. súčasnej potrebe 1,8 l.s a výdatnosti predmetného vrtu -1 Skupinový vodovod Vyšné Nemecké využíva zdroje 2 až 3 l·s to predstavuje pozitívne výhľady. situované do oblasti s miestnym názvom Močidlá. Remetské Hámre využívajú pre zásobovanie obce Sumárna výdatnosť hydrogeologických vrtov HVN-1 pitnou vodou hydrogeologický vrt HVZ-2 a prameň Pod -1 a HVZ-18, predstavuje 16 l·s-1. Nároky na pitnú vodu Lysákom so sumárnym využiteľným množstvom 4 l·s . doposiaľ napojených obcí (Vyšné Nemecké, Nižné Aj napriek tendencii mierneho nárastu obyvateľstva -1 Nemecké, Jenkovce a Tašula) predstavujú výhľadovo v obci do roku 2030 s bilančnou potrebou 3,7 l·s sa sumárnu hodnotu 6,7 l·s-1, čo bilančne postačuje. javia predmetné zdroje ako postačujúce. Skupinový vodovod Michalovce (Jasenov – Podhoroď je ako jediná obce v okrese Sobrance Ruskovce – Úbrež – V. Rybnica – R. Hámre – Fekišovce zabezpečovaná pitnou vodou zo samostatného vodo- ) zásobuje tieto obce zo zdrojov v okrese Sobrance, tie vodu v správe obce. Pre jej zásobovanie sú využívané ale doplňujú aj skupinový vodovod Michalovce. Využi- dva pramene situované do oblasti úpätia kóty -1 teľné množstvo zdrojov skupinového vodovodu Sokolovec. Ich sumárna výdatnosť 0,4 l·s však Michalovce predstavuje hodnotu 98,5 l·s-1. Výhľadovo nepokrýva v súčasnosti nároky obce na pitnú vodu -1 je potrebné zabezpečiť obce Jasenov, Ruskovce, Úbrež, v množstve 1,9 l·s . Štatisticky bol zistený v tejto obci V. Rybnica a V. Remety sumárnym množstvom do postupný nárast obyvateľstva do roku 2030, čo si 12,1 l·s-1. V roku 2008 sa napojila aj obec Fekišovce vyžiada aj zvýšený nárok na pitnú vodu. Predmetný s nárokom 1,4 l·s-1. Keďže sumárny nárok pre zabez- výrazný bilančný deficit je tu možné riešiť zachytením pečenie uvedených obcí pitnou vodou nepredstavuje ani ďalších prameňov v údolí potoka Kladnianka, prípadne jednu desatinu využiteľného množstva všetkých zvážiť možnosť priameho odberu z tohoto zdroja. Vo zdrojov, pri predpoklade dostatočného zabezpečenia všeobecnosti sa tu neodporúča realizácia hydrogeo- sídiel v Michalovskom okrese, možno očakávať, že tu logických vrtov, pretože v bezprostrednom, ako aj nenastane bilančný deficit. širšom okolí obce sa nepotvrdila možnosť zachytiť dostatočné množstvo podzemnej vody využiteľnej pre vodárenské účely.

24 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 c) Individuálne zásobovanie Z uvedeného pohľadu je potom v tab. 7 uvedený návrh spôsobu riešenia napojenia obce bez vodovodu na zdroj Skutočnosť, či jednotlivé domy v obciach sú pitnej vody po realizácii jeho výstavby. Vychádzajúc zásobované skupinovo a či samostatne nebola zvlášť z tab. 8 je podstatná časť obcí výhľadovo plánovaná zisťovaná. Z hľadiska predmetného hodnotenia je napojiť na Sobranecký skupinový vodovod, ktorý mal podstatná tá skutočnosť, že vyššie uvedených 15 obcí tieto obce dotovať do roku 2010 10 l·s-1 a do roku 2030 nemá verejný vodovod a ich obyvatelia sú zásobovaní 15,8 l·s-1. Využiteľné množstvo zdrojov vody tohto z vlastných domových studní, prípadne prameňov. Je vodovodu je 100,8 l·s-1, pri súčasnom využívaní všeobecne známe, že z hľadiska zabezpečenia zdravot- 34,02 l·s-1, čo poukazuje na dostatočnú zabezpečenosť nej ochrany obyvateľstva by bolo výhodnejšie využiť aj pre uvedené obce v súčasnosti bez vodovodu (Tometz hromadné zásobovanie pitnou vodou v týchto obciach. et al., 2008).

Tab. 7 Nároky obcí bez vodovodu na množstvo vody a návrh spôsobu riešenia Tab. 7 Water demands of municipalities without water-supplying pipeline and solution proposals

Potreba vody (l·s-1) P. č. Obec Spôsob riešenia 2010 2030 1 Beňatina 1,0 1,4 Pramene a povrchový tok 2 Blatná Polianka 0,7 1,2 SV Sobrance 3 Blatné Remety 1,6 2,6 SV Sobrance 4 Blatné Revištia 0,7 1,4 SV Sobrance 7 1,0 1,5 Pramene a povrch. tok 8 Kristy 1,2 1,7 SV Sobrance 9 Nižná Rybnica 1,2 2,0 SV Sobrance 10 Ostrov 1,2 1,6 SV Sobrance 11 Porostov 1,0 1,4 SV Sobrance 12 Ruská Bystrá 0,5 0,9 VS okresu Snina 13 Ruský Hrabovec 1,5 2,0 VS okresu Snina 14 Svätuš 0,5 0,9 SV Sobrance 15 Veľké Revištia 1,9 3,0 SV Sobrance Sumárny deficit (l·s-1) 14,0 21,6

ZÁVER d) z individuálnych vodárenských zariadení, najčastej- šie domových studní. Prognóza využívania zdrojov pitnej vody v okrese Sobrance sa zaoberá teritoriálnym výskytom zdrojov Na základe demografického vývoja jednotlivých povrchových a podzemných vôd využívaných aj sídiel okresu bola spracovaná prognóza potreby vody do nevyužívaných pre vodárenstvo v okrese tak, že tieto roku 2030. Porovnaním potreby s bilančnou kapacitou zdroje sú previazané na jednotlivé obce. Z uvedených v súčasnosti využívaných zdrojov boli stanovené zdrojov sú vyčlenené ich jednotlivé typy ako z kvalita- bilančné rozdiely so špecifikáciou pre jednotlivé tívneho, tak aj kvantitatívneho hľadiska, ako aj ich vodovody a obce. Z výsledkov bilancie vyplýva, že využívania, prípadne potenciálneho využitia. využiteľné množstvo vody v okresepresahuje potrebu do Zásobovanie okresu Sobrance je v súčasnosti roku 2030. Toto následne znamená, že aj obce ktoré zabezpečované vodárenským systémom pozostáva- doposiaľ nemajú vodovod a technicky ako aj ekono- júcim: micky je možné ich napojiť na súčasnú vodárenskú a) zo skupinových vodovodov v správe VVS a. s. sústavu, môžu byť vykryté z jestvujúcich zdrojov. Košice, závod Michalovce, Výnimku tvorí skupina obcí situovaných v severo- b) zo samostatných vodovodov v správe VVS a. s. východnej časti okresu, ktorú však možno zabezpečiť Košice, závod Michalovce, pitnou vodou z vodárenskej sústavy Starina zo suse- c) z jedného samostatného vodovodu v správe obce diaceho okresu Snina. Podhoroď,

25 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012

Ochrana funkčných vodárenských zdrojov využíva- Pre tieto účely bol zvlášť vyvinutý interaktívny júcich ako povrchovú tak aj podzemnú vodu sa javí byť informačný systém (Dugáček, 2012). dostatočnou. Odporúča sa tu však prehodnotenie ochranných pásiem v zmysle nateraz platnej legislatívy. Využívaniu a ochrane vodárensky významných vôd POĎAKOVANIE je treba venovať neustále zvýšenú pozornosť. Jednou Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP z foriem ako tak učiniť je aj predmetná hydrogeologická Výskum a vývoj pre projekt: 26220220031, ktorý bol štúdia, ktorá predstavuje pilotný program moderného spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu hodnotenia vodárenských zdrojov. regionálneho rozvoja.

LITERATÚRA ALEKIN, O.A. 1970: Osnovy gidrochimii. Leningrad, Gidrometeoizdat, 1970. 443 s. BAŇACKÝ, V., VASS, D., KALIČIAK, M., REMŠÍK, A., POSPIŠIL, P. 1987: Vysvetlivky ku geologickej mape severnej časti Východoslovenskej nížiny 1:50 000. Bratislava, Vydavateľstvo D. Štúra, 1987. 117 s. BAŇACKÝ, V., ELEČKO, M., KALIČIAK, M., STRAKA, P., ŠKVARKA, L., ŠUCHA, P., VASS, D., VOZÁROVÁ, A., VOZÁR, J. 1989: Vysvetlivky ku geologickej mape južnej časti Východoslovenskej nížiny a Zemplínskych vrchov 1:50 000. Bratislava, Vydavateľstvo D. Štúra, 1989. 143 s. DUGÁČEK, D., 2012: Informačný systém pre hydrogeologické štúdie. Podzemná voda. ISSN 1135-1052, 2012, roč. 18, č. 1, s. 28-37. GAZDA, S. 1971: Modifikácia Palmerovho klasifikačného systému. Hydrogeologická ročenka 1970-1971. Bratislava, Geologický ústav Dionýza Štúra, 1971. s. 122-126. GAZDA, S. 1974: Chemizmus podzemných vôd Západných Karpát a jeho genetická klasifikácia. In: B. Leško (Ed.): Materiály z III. celoslovenskej geologickej konferencie, II. časť. Bratislava, Slovenský geologický úrad, 1974. s. 43-50. JETEL, J. 1975: Klasifikácia chemizmu podzemných vôd. Geol. práce, Správy 62, GÚDŠ Bratislava, s. 9-18. JETEL, J., SIHELNÍKOVÁ, A., ŠOLTÉSOVÁ, E., 2001: TIBREG – vysvetlivky k hydrogeologickej mape Východoslovenskej nížiny 1:50 000. In: Puchnerová, M. (Ed.): Prieskum prírodných zdrojov vo vzťahu k životnému prostrediu Tibreg. Manuskript – archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č. 84569, 149 s. KULLMAN, E. ml., HORNÁČKOVÁ PATSCHOVÁ, A., MALÍK, P., BODIŠ, D., HOLUBEC, M. 2006: Vymedzenie útvarov podzemných vôd, ich klasifikácia a vyhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na ich stav. In: Hanzel, V., Kollár, A., Bodiš, D. (Eds.): Zborník príspevkov z odborného seminára „Rámcová smernica o vode, stav implementácie v podmienkach SR, Rajecké Teplice, 25. - 26. 6. 2006. Bratislava, Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2006. s. 7-12. MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1978: Regionálne geomorfologické členenie SSR. Geografický časopis. ISSN 0016-7193, 1978, roč. 30, č. 2, s. 101-121. ŠUBA, J., BUJALKA, P., CIBUĽKA, Ľ., FRANKOVIČ, J., HANZEL, V., KULLMAN, E., PORUBSKÝ, A., ŠKVARKA, L., ŠUBOVÁ, A., TKÁČIK, P., ZAKOVIČ, M. 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska, 2. vyd. Bratislava, Slovenský hydrometeorogický ústav, 1984. 308 s. ŠUBA, J. (Ed.), BAJO, I., BUJALKA, P., CIBUĽKA, L., GUNIŠ, K., HANZEL, V., JETEL, J., KULLMAN, E., ST., KULLMAN, E., ML., LEITMANN, Š., MADA, I., MIHÁLIK, F., PATSCHOVÁ, A., PORUBSKÝ, A., ŠTASTNÁ, K., ŠUBA, J., ŠUBOVÁ, A., ZAKOVIČ, M. 1995: Mapa využitelných zásob podzemných vôd Slovenska. Stav k 31. 12. 1990. Bratislava, Slovenský hydrometeorologický ústav, 1995. Mapový list 1:500 000. TOMETZ, L., DUGÁČEK, D., KONDELA, J., NYÁRHIDY, J. 2008: Štúdia – prognózne zdroje pitnej vody pre okres Sobrance. Manuskript – archív VVS a. s. Košice, 44 s. VASS, D., BEGAN, A., GROSS, P., KAHAN, Š., KOHLER, E., LEXA, J., NEMČOK, J. 1988: Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy 1:500 000. Bratislava, SGÚ a GÚDŠ. Vyhláška MŽP SR č. 684/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. ŽEC, B., KALIČIAK, M., KONEČNÝ, V., LEXA, J., JACKO, S. ml., BAŇACKÝ, V., KAROLI, S., POTFAJ, M., RAKÚS, M., PETRO, Ľ., SPIŠÁK, Z., BODNÁR, J., JETEL, J., BOOROVÁ, D., ZLINSKÁ, A. 1997: Vysvetlivky ku geologickej mape Vihorlatských a Humenských vrchov. Bratislava, Vydavateľstvo D. Štúra, 1997. ISBN 80-85314-70-3, 254 s.

SUMMARY East Slovakian Waterworks Košice manages majority of waterworks in eastern Slovakia. This pilot project was established to meet demands for a review of groundwater drinking source conditions, by assessing utilization and accessibility throughout the Sobrance county (Fig. 1). This submission first summarizes geological settings and hydrogeological conditions for the occurrence, formation and catchment of groundwater and surface water, which are all related to waterworks implementation. Groundwater originating in the Quaternary and pre-Quaternary sedimentary

26 PODZEMNÁ VODA XVIII 1/2012 accumulations and also groundwater associated with neo-volcanites occur in this county. Important hydro-geological evaluation is illustrated in Figure 2. When groundwater quality criteria are considered, Quaternary deposits related to groundwater are considered less valuable than pre-Quaternary formations, and upper stream surface waters have higher quality than the mid and lower stream segments (Tab. 1). This study then focuses on the current situation in the public supply of drinking water, related to county connection to the water conduit grid. Tables 2 to 6 provide a review on “state of the art” waterworks utilization of groundwater and surface water sources, and their localization, extraction capacity and municipal distribution in the grid ducts. While table 7 summarizes the utilization of waterworks sources in individual pipeline systems, table 8 lists municipalities served by all ducts implemented for public water supply. Here, the autonomous water supply system relies on four grid-connected ducts. Two of these have super-regional importance, since one delivers water to the township of Michalovce from a source in the north-eastern part of the neovolcanites, and the second one helps Veľké Kapušany drain water caught in Uh river fluvial accumulations near the town of Lekárovce. Five towns in this county possess single conduits. All these are managed by the East Slovakian Waterworks, except for the one in the town of Podhroď,, which operates independently. However, the relatively high number of 13 out of 46 municipalities lacked ducts in 2008 (Fig. 3). The results of Sobrance county water duty balance are evaluated, providing proposed balance deficiency solutions. Based on all analysis, this county is sustainably autonomous in drinking water supply, except for the towns of Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec, Inovce and Beňatina. The prognosis to 2030 is presented in line with the domicile demography expectations. The assessment of specified balances for partial water conduits and municipalities, which compare the balanced capacity of currently utilized sources with delivery duty, is also included the calculations highlight that this county possesses redundant groundwater sources. This balance is considered as positive source achievability, and it can influence more towns to connect to the public conduct grid provided that their economical and technical situation satisfies all associated requirements. Although the current preservation of waterworks sources appears adequate, it is necessary to review existing protection zones in all future legislation. Waterworks sources management and its preservation and utilization require sustainable and continuous observation. This submitted study provides an evaluation of waterworks-utilized water sources which guarantees an appropriate approach to meet this challenge. Additional support for this process is supplied by creation of an interactive information system, which is described in detail by Dugáček (2012).

27