Tento projekt bol realizovaný s finančnou pomocou Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) prostredníctvom Operačného programu Základná infraštruktúra, ktorého Riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87 www.atrium -archstudio.sk, e-mail: architekti@atrium -archstudio.sk KOJŠOV územný plán obce
SPRIEVODNÁ SPRÁVA
S podporou / with support UzemnePlany.sk © Marec200 8 komplexný portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny
Obstarávateľ: Obec Kojšov Okres: Gelnica Kraj: Košický
Spracovateľ: Architektonické štúdio Atrium Letná 40, 040 01 Košice tel./fax: 055/ 62 315 87 e-mail: [email protected] web: www.atrium-archstudio.sk www.UzemnePlany.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, Csc. Zodpovední riešitelia: Ing. Ladislav Pažák Bc. Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Michal Burák Ing. Marek Bakalár Ing. Ladislav Baran Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD: Ing. Ján Nárožný a Ing. Martin Hudec
Schvaľovacia doložka – Územný plán obce Kojšov
SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO KOJŠOV STAROSTA OBCE ČÍSLO UZNESENIA: 85/2008, VZN 1/2008 KOJŠOV DÁTUM SCHVÁLENIA: 16.04.2008 RUDOLF KUŠNIR
PEČIATKA
1
2 Zoznam príloh
Grafická časť
č. výkresu názov výkresu mierka 1 Širšie vzťahy a návrh záujmového územia (je súčasťou Sprievodnej správy) 1:50 000 2 Komplexný urbanistický návrh katastrálneho územia 1: 10 000 3 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny 1: 10 000
KOJŠOV – obec
Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania 1:5 000 4 územia (1: 2 500) Vý kres verejného technického vybavenia: Zásobovanie pitnou vodou, 5a 1:5000 odkanalizovanie, vodné toky Výkres verejného technického vybavenia: Zásobovanie elektrickou energiou 5b 1: 5 000 a plynom, telekomunikácie 6 Výkres verejného dopravného vybavenia 1: 5 000 7 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP 1: 5 000 8 Výkres verejnoprospešných stavieb 1: 5 000
KOJŠOVSKÁ HOĽA – rekreačná lokalita
Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania 1:5 000 9 územia, výkres verejného technického a dopravného vybavenia (1: 2 500) 10 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na LP 1 : 15 000
Textová časť
Sprievodná správa a 1:50 000 Návrh regulatívov územného rozvoja obce (vložené schémy záväznej časti b 1:50 000/ a verejnoprospešných stavieb) c /20 000 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP d Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na LP
3
4 Obsah 1. Základné údaje ...... 7 1.1 Hlavné ciele...... 7 1.2 Vymedzenie riešeného územia...... 7 1.3 Vymedzenie záujmového územia...... 7 1.4 Použité podklady a materiály ...... 7 1.4.1 Mapové podklady...... 7 1.4.2 Ostatné materiály ...... 7 1.5 Postup spracovania ÚPD...... 7 1.6. Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD ...... 8 1.7 Väzba na ÚPN – VÚC Košického kraja ...... 8 2. Charakteristika riešeného územia...... 11 2.1 Prírodné podmienky ...... 11 2.2 Civilizačné podmienky...... 16 3. Návrh...... 19 3.1 Širšie vzťahy a základné informácie ...... 19 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce...... 20 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania...... 20 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia ...... 20 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície...... 21 3.3.3 Ochrana pamiatok ...... 21 3.4 Demografia a bytový fond...... 21 3.4.1 Demografický vývoj...... 21 3.4.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti ...... 22 3.5 Bytový fond...... 22 3.6. Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít...... 23 3.6.1 Poľnohospodárska výroba...... 23 3.6.2 Lesné hospodárstvo...... 23 3.6.3 Výroba, ťažba a remeselné živnosti ...... 23 3.6.4 Komerčné služby a obchod ...... 23 3.7 Občianske vybavenie...... 24 3.8 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia...... 25 3.9 Ekonomické aktivity ...... 26 3.10 Zastavané územie obce...... 26 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia...... 26 3.11.1 Ochranné pásma...... 26 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ...... 26 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany...... 27 3.11.4 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení...... 27 3.12 Záujmy obrany štátu, PO a ochrany pred povodňami ...... 27 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská...... 27 3.14 Ochrana prírody a krajiny ...... 27 3.15 Starostlivosť o životné prostredie...... 30 3.16 Verejné dopravné vybavenie...... 30 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy ...... 30 3.16.2 Koncepcia prepravných vzťahov a miestne komunikácie...... 31 3.16.3 Statická doprava...... 31 3.16.4 Pešia doprava ...... 32 3.16.5 Železničná doprava ...... 33 3.16.6 Letecká doprava ...... 33 3.16.7 Nekonvenčná doprava...... 33 3.16.8 Autobusová doprava, ochranné pásma...... 33 3.17 Verejné technické vybavenie ...... 34 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou ...... 34 3.17.2 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd ...... 35 3.17.3 Vodné toky...... 36
5 3.17.4 Energetika a energetické zariadenia...... 37 3.17.5 Zásobovanie teplom ...... 39 3.17.6 Zásobovanie plynom ...... 41 3.17.7 Telekomunikácie a miestny rozhlas ...... 42 3.18 Technická infraštruktúra – rekreačné stredisko Kojšovská hoľa ...... 43 3.19 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia...... 43 3.20 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP a LP...... 44 3.20.1 Poľnohospodárska pôda ...... 44 3.20.2 Lesná pôda ...... 45
6 1. Základné údaje ÚPN-O Kojšov je vypracovaný na základe schváleného Zadania a Pokynov pre dokončenie Návrhu ÚPD s ktorými je v súlade. Dôvodom obstarania je skutočnosť, že obec má ako nástroj pre územné riadenie Zoznam pozemkov pre RD z r. 1986 a rekreačný priestor Kojšovská hoľa Územný projekt 1. etapy výstavby strediska CR , ktoré sú však prekonané. Ďalším dôvodom je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce, strediska turizmu Kojš. hoľa a celého katastrálneho územia vo väzbe na mikroregión Dolný Spiš a ZaD ÚPN – VÚC Košického kraja do r. 2020 a neskôr. 1.1 Hlavné ciele Cieľom riešenia ÚPN-O je získanie koncepčného a rozvojového dokumentu s urbanistickou koncepciou, ktorá zohľadní plánované a určí nové rozvojové zámery obce, rekr. lokality a k.ú., a vytvorí územno - technické predpoklady pre jej trvalo udržateľný rozvoj. Hlavné ciele: - definovať postavenie obce a rekr. priestoru v širšom regióne Dolného Spiša, Košického kraja, ale aj Slovenska - posilniť úlohu obce, ako turistického centra - zapojiť lesnú krajinu do aglomerovaného systému CR - v lyžiarskom stredisku stanoviť limity a regulatívy na jeho ekologickú, kapacitnú a funkčnú revitalizáciu s cieľom transformácie na medzinárodný význam - vymedziť rozvojové plochy bývania, občianského vybavenia, rekreácie a výroby v obci - lokalizovať plochy verejnoprospešných stavieb. 1.2 Vymedzenie riešeného územia Riešené územie tvorí katastrálne územie obce veľkosti 3 180 ha, ktorého súčasťou je obec, rekr. lokalita Kojš. hoľa a rozsiahla lesná krajina. Je zdokumentované v M 1: 20 000. Komplexnosť lyžiarského strediska si vyžiadala jeho zobrazenie aj v k.ú Zlatá Idka a Gelnica. V M 1: 5 000 (2 500) je riešené zastavané územie obce a ťažisko strediska turizmu. 1.3 Vymedzenie záujmového územia Záujmové územie zahŕňa priľahlé časti k.ú. obcí Veľký Folkmár, Zlatá Idka, Gelnica, a Opátka. Časť katastr. hranice tvorí rozhranie okresov Gelnica a Košice-okolie. Je vyjadrené v M1: 20 000. 1.4 Použité podklady a materiály 1.4.1 Mapové podklady Polohopis v M 1: 5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u Kojšova a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov (bodkovaná čiara). Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSFR v M 1:10 000 z roku 1990. Mapový podklad v M 1:20 000(10 000) bol skenovaný z tých istých máp. 1.4.2 Ostatné materiály - ÚPN-VÚC ZaD Košického kraja (Urbi Košice, 2003) - Prieskumy a rozbory obce Kojšov a jej rekreačného zázemia (Atrium Košice, 2007) - Zoznam pozemkov pre výstavbu RD – Kojšov ( Stavoprojekt Košice, 1986) - Plynofikácia obce Kojšov ( Koplyn Košice,1997) - ÚPT-Z 1. etapa výstavby strediska CR Kojšovská Hoľa ( Stavoprojekt Košice, 1985) - Projekt ČOV a kanalizácie Kojšov ( 1990 ) - UŠ – lyžiarský areál Kojšovská hoľa ( Aso Ružomberok, 2003) - UTŠ – lyžiarske stredisko Skipark Erika – Kojšovská hoľa ( Archi-M Ružomberok, 2007) - porealizačné dokumentácie vodovodného systému a plynofikácie - vydané ÚR a SP od r. 2005. 1.5 Postup spracovania ÚPD - príprava mapového podkladu a vstupných materiálov (2004), - spracovanie Prieskumov a rozborov obce (2007),
7 - vypracovanie UŠ obce a jej rekr. zázemia v ceruzkovej podobe (2/2007), - vypracovanie, prerokovanie a schválenie Zadania (2 a 5/2007, uznes. Obecného zastupiteľstva č.57/2007 z 30.11.2007). 1.6. Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD Obec nemala vypracovanú ÚPD. V roku 1986 bol spracovaný Zoznam pozemkov, ktorý sa donedávna využíval. Ďalší vývoj obce sa riadil parciálnymi rozodnutiami (ČOV, vodovod, plynovod). Pre stredisko CR Kojš. Hoľa bol v r.1985 vypracovaný ÚPT-Z 1. etapy výstavby, rozsah ktorého sa naplnil v 80-tych rokoch. 1.7 Väzba na ÚPN – VÚC Košického kraja V zmysle § 31 stavebného zákona schválilo zastupiteľstvo KSK na územie Košického kraja, vrátane okresov Košice – okolie a Gelnica ÚPN-VÚC Košického kraja – Zmeny a doplnky dňa 30.8.2004. V rozsahu týchto záväzných častí vyhlásených nariadením schvaľujúceho orgánu sú záväzné aj pre spracovanie územného plánu obce Kojšov:
I. Záväzne regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry: 2.1 podporovať rozvoj sídelnej štruktúry vytváraním polycentrickej siete centier osídlenia, ťažísk osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.6 formovať sídelnú štruktúru na regionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovni ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 2.8. podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít, ako pre priliehajúce zázemie tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim nasledovných skupín centier; 2.8.4. podporovať rozvoj centier tretej skupiny v jej druhej podskupine;Gelnica, 2.14. podporovať ako ťažiská osídlenia tretej úrovne druhej skupiny; 2.14.1. gelnické ťažisko osídlenia, 2.15 vytvárať priaznivé podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 2.15.3. podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa; - hornádsku rozvojovú os Spišský Štvrtok – Spišská Nová Ves -Krompachy – Košice, 2.17 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbárnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a 2.18 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19 zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20 vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí. 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry: 3.2 vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť priemer v kraji 340 bytov na 1 000 obyvateľov, 3.3 vytvárať podmienky pre výstavbu ubytovacích zariadení dôchodcov s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 3.4 podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení na území kraja, 3.6 vytvárať podmienky pre rovnomerné pokrytie územia zariadeniami základnej zdravotnej starostlivosti pri uprednostnení prirodzených centier, 3.7 vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.8 podporovať činnosť existujúcich a rozvoj nových zariadení v oblasti kultúry a umenia ako neoddeliteľnú súčasť kultúrnych tradícií a služieb obyvateľstvu.
8 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky: 4.4. vytvoriť územno-technické a dopravné podmienky na rekreačné využitie priestoru Kojšovská hoľa - Zlatá Idka tak, aby bol dodržaný určený hygienický režim v povodí vodárenskej nádrže Bukovec, 4.8. viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok 4.10. rozvíjať a zvyšovať komplexnosť, štandard a kvalitu ponuky rekreačných a športových aktivít, služieb cestovného ruchu a turizmu všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a stredísk cestovného ruchu, 4.13 vytvárať podmienky pre rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných stredísk a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v zázemí sídiel, 4.14 vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu: 5.1 rešpektovať ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu ako faktor usmerňujúci urbanistický rozvoj raja, 5.2 zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb, prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3 podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, 5.10 rešpektovať pri organizácií, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti najmä v osobitne chránených územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, v územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny, 5.11 zohľadňovať pri umiestňovaní činnosti na území ich predpokladaný vplyv na životné a realizáciu vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 5.12 zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť a zvyšovať vododržnosť krajiny a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry: 6.14. chrániť koridory pre významné mestské komunikácie a cesty III. triedy, a to pre: 6.14.1. nové komunikačné prepojenie strediska turistiky a rekreácie Kojšovská hoľa - Zlatá Idka v úseku Rudník - Zlatá Idka - Bukovec, 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: 7.3. rezervovať územia, pre vodné nádrže Rejdová na Slanej, Šopy na Perlovom potoku, Obišovce na Svinke, Medzev na Bodve, Nadabula na Slanej, Meliata na Muráni, Jablonov na Turni a Ladmovce na Bodrogu, 7.13 vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU 7.14. podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb. 8. V oblasti hospodárstva: 8.1 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváženú socio-ekonomickú úroveň regiónov, 8.2 zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním územia regiónov výkonnou verejnou dopravnou a technickou infraštruktúrou, 8.3 dosiahnuť trvalú udržateľnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov v kraji, 8.4 stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárstvo diferencovane podľa poľnohospodárskych
9 produkčných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funkčný územný systém ekologickej stability, 8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody av pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, 8.7. zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov, 8.10. podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby a nevýrobných činností súvisiacich s lesnou činnosťou ako integrovanú súčasť lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka.
II. Verejnoprospešné stavby
Nevyskytujú sa.
10 2. Charakteristika riešeného územia
2.1 Prírodné podmienky Obec Kojšov leží v dolnej časti údolia Kojšovského potoka (Rieka) v nadmorskej výške 425 – 614 m. Kojšovský potok tvorí prirodzenú os obce, pričom väčšia časť intravilánu leží na jeho ľavom brehu. Údolie rieky je charakteristické profilom širokého U až zarezaného V, vyskytujú sa v ňom slabo vyvinuté riečne terasy. Extravilán obce tvorí submontánna až montánna lesno-lúčno-oráčinová krajina, pričom lúčne priestory a v malej miere aj oráčiny sú sústredené prevažne v bezprostrednom okolí obce a lokálne pozdĺž vodných tokov i vo väčšej vzdialenosti, a aj v kompaktnej ploche lesov, obklopujúcich poľnohospodársku krajinu bezprostredného okolia obce, sa nachádza viacero menších i väčších lúčnych enkláv. Najnižší bod katastra je okolo 420 m n. m., najvyšší bod predstavuje vrchol Kojšovskej hole (1246 m n. m.). Územie leží z hľadiska geomorfologického členenia v oblasti Slovenské rudohorie, jeho celku Volovské vrchy a jeho oddiele Kojšova hoľa. Geologická stavba predmetného územia je pomerne zložitá. Uplatňujú sa v nej paleozoické horniny. Územie je tvorené horninami tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny, ktoré bývajú zahŕňané aj do spoločnej tzv. volovskej skupiny. Osobitné postavenie má ostrov mezozoických vápencov a dolomitov Folkmárskej a Murovanej skaly, ktorý zasahuje do územia. Z geomorfologického hľadiska predstavuje územie v širšom okolí obce silne členitú až veľmi silne členitú nižšiu hornatinu s vrchovinovým, hornatinovým až vysočinovým podhôľnym reliéfom. Dolná časť údolia Kojšovského potoka má charakter doliny s nivou, prítoky tvoria hlboké V doliny bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou. Osobitý reliéf má lokalita Murovanej skaly, predstavujúca monoklinálny hrebeň s početnými vežovitými útvarmi a dobre vyvinutou skalnou bránou. Predmetné územie leží v zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenska v hydrogeologickom rajóne G 118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu. Budujú ho vzájomne sa striedajúce horniny paleozoika – fylity, porfyroidy, diabázy a pieskovce. Tento komplex hornín je minimálne zvodnený a má malú priepustnosť, čo nevytvára podmienky pre sústredenie väčšieho množstva podzemných vôd. Ich režim je navyše narušený banskou činnosťou. Podzemná voda pochádza len zo zrážok, ktoré z dlhodobého hľadiska dosahujú ročný priemer okolo 700 mm. Povrchové vody sú odvodňované Perlovým, Kojšovským potokom a potokom Zlatník a ich prítokmi, územie patrí do povodia Hornádu. Z hľadiska režimu odtoku leží predmetné územie v oblasti stredohorskej so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku. Podzemné vody sú rozdelené do dvoch hydrogeochemických skupín podľa pôvodu rozpustených látok – petrogénne a fluviogénne. Z petrogénnych najväčšie rozšírenie majú silikátogénne a silikátovo-karbonátogénne, menej silikátovo-sulfidogénne, okrajovo zasahujú vody karbonátogénne. Fluviogénne podzemné vody sú viazané na úzky pruh alúvia Kojšovského potoka pod obcou. Pôdy v predmetnej oblasti patria do skupiny pôd melanických, hnedých, podzolových a nivných. Pôdotvornými substrátmi sú fluviálno-aluviálne, deluviálne a deluviálno-proluviálne sedimenty, metamorfované a sedimentárne horniny. Z klimatického hľadiska leží obec v mierne chladnom okrsku chladnej oblasti, okrajovo zasahuje aj mierne teplý, vlhký, dolinový okrsok mierne teplej oblasti. Vplyv človeka na viacerých miestach poznamenal okolie obce. Na časti plochy pôvodných lesov vznikli činnosťou človeka náhradné spoločenstvá a v malej miere oráčiny. V období budovania socializmu, po kolektivizácii a združstevňovaní bola časť plôch prirodzených náhradných spoločenstiev zničená a premenená na druhotné lúky a pasienky s umelou druhovou skladbou, ovplyvnenou ekonomickým aspektom, tento proces však ani zďaleka nenadobudol taký charakter, ako je to napr. v Hornádskej kotline, a tak sa v okolí Kojšova zachovala krajina s dostatočným zastúpením významných krajinných prvkov, s pomerne pestrou skladbou spoločenstiev, čo sa odráža aj vo výskyte vzácnejších druhov rastlín. Dnes je, paradoxne, najväčším problémom absencia tradičného obhospodarovania rozsiahlych plôch lúk a pasienkov, ktoré zarastajú sukcesnými štádiami lesa. Ešte lepšia situácia je v zalesnenej časti katastra. Prevažnú časť pôvodných lesov okolia Kojšova tvorili bučiny s primiešanou jedľou, v ktorých bol smrek zastúpený len vzácne, viac bol primiešaný vo vyšších polohách. Dnešné rozsiahle plochy jedlín vznikli vplyvom rozvoja baníctva, keď zvýšená spotreba dreveného uhlia zapríčinila prebierku tvrdých drevín a jedľa ako menejcenný materiál bola ponechávaná na zmladzovanie bez konkurencie. Na mnohých miestach, najmä vzdialenejších, menej prístupných, hospodársky ťažko využiteľných, sa zachovali neporušené pôvodné
11 porasty. Aj podrast v premenených porastoch, v ktorých bol v neskorších dobách preferovaný najmä smrek, nebol vždy premenený vplyvom okyslenia pôdy a nedostatočnej tvorby humusu z ihličia – na mikroklimaticky vhodných miestach ostávali spoločenstvá podrastu pôvodného lesa temer bezo zmeny. V lesoch a nad hornou hranicou lesa sa najhodnotnejšie spoločenstvá udržali na extrazonálnych stanovištiach – skalách, prameniskách, aluviálnych mokradiach. Špecifickým prípadom vegetácie sú lesné lúky a lúčne enklávy v okrajoch lesov, na ktorých boli často dlhodobo fixované špecifické spoločenstvá s mnohými dnes vzácnymi druhmi. Ústup od ich pôvodného využívania a dokonca zalesňovanie, vedené bezpochyby dobrou snahou prinavrátenia týchto plôch medzi porastové, znamená často nezvratné škody v cenných spoločenstvách. Negatívny je aj trend umelého zakladania lesných porastov na plochách bývalých lúk a pasienkov v údolí Kojšovského potoka nad obcou, zalesnenie časti lúčnych priestorov Kojšovskej hole, nakoľko sú pri nich preferované nepôvodné dreviny (smrek, smrekovec, borovica) tak, že tvoria hlavnú zložku budúcich porastov. Tento trend je veľmi viditeľný aj pri obnovných ťažbách v lesných porastoch celého predmetného územia. Okolie Kojšova predstavuje z typologického hľadiska poľnohospodársku krajinu so sústredenými vidieckymi sídlami, montánnu, oráčinovo-lúčno-lesnú, lesná krajina je zaradená k neosídlenej až riedko osídlenej, so sekundárnou skladbou drevín, hornatinovej až vysočinovej, pričom lesná krajina je v prevahe nad poľnohospodárskou. Malý výsek krajiny v okolí Kojšovskej hole predstavuje hornatinovú až vysočinovú lúčno-lesnú krajinu bez trvalých sídiel. Percento zornenia PP v k. ú. Kojšov je 7,27, lesnatosť dosahuje 87,26 %. Poľnohospodárska krajina je sústredená najmä v okolí obce a v priestore severozápadne od nej. Dostatočné množstvo skupinovej i líniovej ekostabilizačnej zelene vyhovujúcej kvality sa vyskytuje lokálne, niektoré plochy sú bez dostatočného zastúpenia. Menšie plochy lesných porastov tvoria enklávy v poľnohospodársky využívanej krajine. Osídlenie je kompaktné, sústredené pozdĺž Kojšovského potoka a v ústiach jeho prítokov. Pri porovnaní s celoslovenskými pomermi predstavuje okolie Kojšova krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a s veľmi dobrým zastúpením rozptýlenej krovinnej zelene. Značnú časť mimolesnej zelene tvoria brehové porasty Kojšovského potoka a jeho prítokov, lokálne aj skupiny na prameniskách a zamokrených plochách. Sú tvorené prevažne jelšou sivou (Alnus incana), ojedinele i lepkavou (A. glutinosa), vŕbou krehkou (Salix fragilis), sivou (S. incana) a purpurovou (S. purpurea), pričom jelša prevažuje na nenarušených častiach tokov, kým v upravovaných a inak narušených častiach tokov dominujú vŕby, najmä krehká a purpurová. Tento typ mimolesnej zelene je doplnený vtrúsenou brezou (Betula pendula), lieskou (Corylus avellana), vŕbou rakytovou (Salix caprea), kalinou obyčajnou (Viburnum opulus), svíbom krvavým (Swida sanguinea), krušinou jelšovou (Frangula alnus). Suchšie plochy svahov a strání sú porastené spoločenstvami mezofilných trnkových krovín, živnejšie časti podhorskými lieštinami a vrbinami, značné plochy najmä v okolí tokov aj svahovými jelšinami. Sú sústredené v pásoch na medziach, pozdĺž úvozov a suchých korýt potokov, ako aj v nepravidelných skupinách. Jednotlivé typy spoločenstiev sú zväčša zmiešané, na jednej lokalite rastú na odlišných expozíciách a polohách, pričom dochádza k vzájomnému prelínaniu. Okrem jelše sivej, liesky a trnky (Prunus spinosa) tu rastie breza, topoľ osikový (Populus tremula), hrab (Carpinus betulus), ruža šípová (Rosa canina), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), bršlen európsky (Euonymus europaeus), kalina, svíb krvavý, hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), borovica (Pinus sylvestris), hruška (Pyrus pyrastes), dub zimný (Quercus petraea), javor poľný (Acer campestre) a horský (A. pseudoplatanus), ruža šípová (Rosa canina) a zob vtáčí Ligustrum vulgare). Lokálne je mimolesná zeleň tvorená aj remízami na strmých svahoch a vysokých medziach, predstavujúcimi fragmenty pôvodných prirodzených lesných spoločenstiev. V posudzovanom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia, v obci je skupina líp malolistých vyhlásená za chránené dreviny. Územie katastra je zahrnuté do navrhovanej CHKO Volovské vrchy, tento návrh však zrejme s prípravou nových chránených zemí v súvislosti so vstupom do Európskej únie už nebude aktuálny. Podľa týchto nových návrhov územie katastra leží v navrhovanom chránenom vtáčom území CHVÚ Volovské vrchy a na území katastra je navrhované územie sústavy Natura 2000. Chránené vtáčie územie bolo schválené vládou a malo by byť vyhlásené ako chránené územie v zmysle § 26 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Navrhovaná lokalita sústavy Natura 2000 Murovaná skala bola napriek viacerým predchádzajúcim návrhom vyhlásenia za chránené územie navrhnutá v nedostatočnej výmere, neodrážajúcej skutočné hodnoty prírody územia. V druhej etape návrhu lokalít sústavy Natura
12 2000 však tento návrh vôbec nebol uvedený, aj keď sa na jeho území vyskytujú prioritné druhy, ktorých biotopy je treba chrániť. Navrhované Chránené vtáčie územie Volovské vrchy má nasledovnú charakteristiku. Volovské vrchy Katastrálne územie: Okres Gelnica: Kluknava, Margecany, Závadka pri Nálepkove, Rolova Huta, Žakarovce, Jaklovce, Gelnica, Švedlár, Nálepkovo, Prakovce, Helcmanovce, Veľký Folkmar, Mníšek nad Hnilcom, Kojšov, Stará Voda, Henclová, Smolník, Úhorná, Smolnícka Huta, Okres Košice okolie: Ružín, Malá Lodina, Veľká Lodina, Obišovce, Kysak, Košické Hámre, Trebejov, Košická Belá, Malý Folkmar, Sokoľ, Opátka, Kostoľany nad Hornádom, Vyšný Klátov, Zlatá Idka, Poproč nad Bodvou, Hýľov, Štós, Nižný Klátov, Rudník pri Jasove, Bukovec pri Košiciach, Nováčany, Hačava, Šemša, Hodkovce, Malá Ida, Jasov, Vyšný Medzev, Okres Košice I: Košice- Čermeľ, Kavečany, Okres Košice II: Myslava, Košice-Západ, Okres Prešov: Hrabkov, Klenov, Sedlice, Suchá Dolina, Miklušovce, Ruské Pekľany, Okres Rožňava: Dobšiná, Dedinky, Vlachovo, Gemerská Poloma, Gočovo, Betliar, Pača, Rožňava, Čučma, Krásnohorské Podhradie, Drnava, Kováčová pri Hrhove, Lúčka pri Hrhove, Bôrka, Okres Spišská nová Ves: Smižany, Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Olcnava, Chrasť nad Hornádom, Vítkovce, Markušovce, Kolinovce, Krompachy, Matejovce nad Hornádom, Teplička, Poráč, Rudňany, Šafárka, Nižné Slovinky, Mlynky, Hnilčík, Vyšné Slovinky, Hnilec Výmera lokality: 128 014 ha Odôvodnenie návrhu ochrany: Volovské vrchy sú jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orol krikľavý (Aquila pomarina), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), sova dlhochvostá (Strix uralensis), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a muchár sivý (Muscicapa striata).
Zastúpenie druhov: priemerný počet kritériové splnené druh hniezdiacich párov druhy kritérium Aquila pomarina 26 • K1 Ciconia nigra 35 • K1 Pernis apivorus 45 • K1 Aegolius funereus 100 • K1 Glaucidium passerinum 160 • K1 Strix uralensis 120 • K1 Picoides tridactylus 150 • K1 Picus canus 150 • K1 Dryocopus martius 200 • K1 Lanius collurio 1800 • K1 Ficedula parva 2000 • K1 Ficedula albicollis 5500 • K1 Bubo bubo 3.5 >1 % Aquila chrysaetos 6 >1 % Tetrao tetrix 10 >1 % Tetrao urogallus 25 >1 % Bonasa bonasia 500 >1 % Coturnix coturnix 90 >1 % Alcedo atthis 15 >1 % Dendrocopos leucotos 230 >1 % Dendrocopos medius 130 >1 % Jynx torquilla 150 >1 %
13 Sylvia nisoria 200 >1 % Streptopelia turtur 450 >1 % Muscicapa striata 1500 >1 % Caprimulgus europaeus 10 Lullula arborea 15 Crex crex 40 Phoenicurus phoenicurus 60 Saxicola torquata 250 Alauda arvensis 500
Z ďalších prvkov chránených zákonom sú v území vyhlásené ochranné lesy, pásma hygienickej ochrany povrchových vôd 2. a 3. stupňa a povodia vodárenských tokov Perlového potoka, Kojšovského potoka a okrajovo zasahujúce povodie potoka Ida. V území boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné segmenty. 1. Perlový potok. Zasahuje do územia pramennou oblasťou a hornou časťou toku a niektorými prítokmi na juhozápadnom okraji katastra. Potok pramení v oblasti Kojšovskej hole a v území predstavuje výlučne bystrinný lesný tok s prirodzeným korytom a charakteristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. 2. Kojšovský potok (Rieka) s prítokmi. Hlavný tok oblasti, tvoriaci prirodzenú os územia. Charakteristický je krátkymi, zväčša priamymi prítokmi, väčšie prítoky sú popísané ako samostatné biotopy. Potok pramení v oblasti Kojšovskej hole, po obec tečie ako lesný tok, zväčša s priamym korytom, tesne nad obcou a pod obcou sa mení na meandrujúci potok v dobre vyvinutej nive, lokálne s dobre vyvinutými brehovými porastami, ktoré v lesnej časti územia splývajú s okolitými lesnými spoločenstvami. V alúviu sú lokálne dobre vyvinuté charakteristické rastlinné spoločenstvá s výskytom viacerých vzácnych a chránených druhov. 3. Podskalový potok. Pravostranný prítok Kojšovského potoka, prameniaci v sedle Zemičky medzi Folkmarskou a Murovanou skalou. Prirodzený lesný tok s balvanitým korytom a charakteristickou vegetáciou na brehoch, lokálne s mokrinami a prameniskami. 4. Potok s prítokmi. Ľavostranný prítok Kojšovského potoka predstavuje prirodzene tečúci, čiastočne meandrujúci podhorský až horský tok s brehovými porastami, ktoré v zalesnenej časti územia splývajú s okolitými lesnými porastami. 5. Kobuľdzej s prítokmi Predný a Lopušný jarok. Ľavostranné prítoky Kojšovského potoka podobného charakteru, ako v predchádzajúcom prípade. 6. Zlatník s prítokmi. Početné prítoky prevažne v zalesnenej časti územia majú prirodzený charakter, ide zväčša o viac-menej priame horské až podhorské toky s fragmentami brehových porastov, ktoré splývajú s okolitými lesnými porastami. 7. Strieborná – Smolej. Rozsiahle plochy lúk a pasienkov s rôznym stupňom sukcesných štádií nelesnej drevinovej zelene. Prevažne živné spoločenstvá sú v blízkosti obce obhospodarované intenzívnejšie. Hodnotné sú najmä rozsiahlejšie plochy mokradí okolo potokov a pramenísk. 8. Pod skalami. Rozsiahla plocha bývalých lúk a pasienkov, dnes najmä v južnej časti zväčša zarastených drevinovými formáciami blízkymi prirodzenému lesu, ktoré na mnohých miestach splývajú s oficiálnymi lesnými porastami. Nezarastené plochy hostia prevažne živné, vzácnejšie aj teplomilné spoločenstvá. 9. Murovaná skala. Rozsiahle plochy prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sú na viacerých miestach prerušované výskytom skalných výstupov, ktoré obsadzujú veľmi vzácne skalné spoločenstvá s výskytom mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín. Lokalita je popri krajinárskom význame aj významným stanovišťom viacerých druhov a skupín živočíchov. 10. Medzi skalami. Komplex prirodzených bukovo-jedľových lesov, lokálne so zmenenou drevinovou skladbou, predstavuje hodnotnú ukážku tohto typu lesa s dobre vyvinutými spoločenstvami podrastu. Na extrémnejšom reliéfe okolo prítokov Zlatníka sú ochranné lesy. 11. Krížny hrb – Suchý vrch – Okrúhla – Planíky – Nad Romanovou. Komplex lesných porastov na pravej strane doliny Kojšovského potoka, prevažne jedľových a jedľobukových, ktoré boli na viacerých miestach rozpracované obnovnou ťažbou s následným menej vhodným umelým zalesnením, v ktorom sa uplatňuje aj značný podiel prirodzeného zmladenia. 12. Kojšovská hoľa. Rozsiahle plochy trávnych spoločenstiev okolo rovnomennej kóty s charakterom hôľnych horských lúk. Značná časť priestoru bola nevhodne zalesnená, časť je zničená kvôli výstavbe
14 meteoradaru, rekreačných zariadení a ďalších objektov. Najhodnotnejšie sú plochy rašelinísk na miestach pramenísk Kojšovského a Perlového potoka a ich prítokov 13. Trochanky. Okrajová časť rozsiahleho komplexu prirodzených lesov v závere doliny Perlového potoka. 14. Okrajová časť Kojšovskej hole, v minulosti zalesnená, na ktorej sa však vďaka skalnatému reliéfu zachovali rozsiahle plochy pôvodných trávnych spoločenstiev a nízkych kríčkovitých formácií. 15. Dankova roveň – Peciská. Rozsiahly komplex pomerne homogénnych, rovnorodých lesných porastov v podhrebeňovej časti Kojšovskej hole s vysokým podielom ochranných lesov. 16. Jedlinka. Malý komplex pomerne zachovalých lesov s jadrom ochranných porastov. V súvislosti so zákonom a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. Posudzované územie bolo zahrnuté do Regionálneho ÚSES okresu Spišská Nová Ves, ide však o materiál, ktorý je potrebné konfrontovať s inými materiálmi a reálnym stavom priamo v území. Dôkazom toho je i fakt, že RÚSES uvádza v katastri obce ako regionálne prvky ÚSES len lesné porasty v údolí Kojšovského potoka, kým ostatné plochy hodnotných lesov alebo mokrade v oblasti Kojšovskej hole ponecháva bez povšimnutia. Z nadregionálnych materiálov podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR prebieha v južnej polovici katastra nadregionálny biokoridor, kataster leží v území s veľmi priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry. Národná ekologická sieť Slovenska NECONET zahŕňa do svojich štruktúr celý kataster – jeho severná časť je zahrnutá do územia rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia národného významu N18. Volovské vrchy – Kojšovská hoľa, ktoré zaberá celú zalesnenú časť katastra južne od obce. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Charakter regionálnych biocentier majú živné lúky a mokraďné spoločenstvá lokality č. 12 a lesné porasty lokalít č. 9, 10, 13 a 15. Medzi miestne biocentrá môžeme zaradiť ostatné lesné porasty a mimolesné lokality. Toky a prítoky Perlového a Kojšovského potoka a potoka Zlatník tvoria reálne biokoridory miestneho významu a často sú aj súčasťou okolitých biocentier. Značná časť ostatných plôch lesných porastov predstavuje potenciálne miestne biocentrá, pre uplatnenie ich funkcie je však potrebné zmeniť spôsob ich pestovania, ťažby a obnovy. Homogenita a veľká ekologická stabilita územia sa prejavuje aj nedostatkom ostatných prvkov ÚSES, ako sú genofondové plochy, interakčné prvky a prvky ochrany zložiek krajiny, nakoľko všetky plochy majú zväčša funkciu biocentier a biokoridorov, len niektoré časti najmä plôch poľnohospodárskej krajiny majú charakter týchto prvkov. Celá plocha katastra je pomerne homogénna, predstavuje stabilnú krajinu, ekologicky vyváženú, dostatočne diverzifikovanú a biologicky bohatú. S plochami voľnej krajiny sú v súlade aj niektoré, najmä staršie časti intravilánu, ktoré najmä okolo potokov predstavujú harmonické prostredie s dostatočným zastúpením prírodných hodnôt. Hodnotenie krajiny v rámci VÚC Košického kraja klasifikuje územie katastra v širšom okolí obce ako priestor ekologicky štandardný, kým zvyšok územia zaraďuje ako priestor ekologicky hodnotný. Koeficient ekologickej stability vyjadrený ako podiel plôch prevažne ekologicky stabilných a plôch výrazne ekologicky labilných predstavuje 67,4, pričom územia s KES nad 3,0 predstavujú katastre s úplnou prevahou prírodných prvkov. Veľká časť územia katastra Kojšova môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá), zväčša je problém opačný, t. j. že sa veľké plochy pasienkov využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú jestvujúce lesné porasty pomerne stabilné a s ich postupným dorastaním sa bude zvyšovať ich vnútorná stabilita, najmä u porastov, ktorých drevinové zloženie je v súlade s prirodzenými podmienkami stanovišťa a historickým vývojom vegetácie v oblasti. U zmenených a premieňaných porastov je situácia zložitejšia, čo je zrejmé z jestvujúcich poznatkov v širšom priestore, avšak tento fakt nehovorí o vhodnosti pestovania lesov na súčasných stanovištiach, ktoré nie je v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami.
15 2.2 Civilizačné podmienky Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Kojšov je údolná dedina. Urbanistická štruktúra je charakteristická: - potočnou a uličnou radovou zástavbou sledujúcou pomerne ťažké terénne podmienky s úzkymi verejnými priestormi, - úzkou parceláciou a hustou zástavbou jednopodlažnými domami so sedlovými strechami orientovanými štítom, resp. odkvapom do ulice a hospodárskymi objektami. Malebný rázovitý charakter obce je zachovalý napriek necitlivému zásahu v južnej časti obce (ide o niekoľko nových rodinných domov, ktoré výškovo a objemovo nerešpektujú okolitú zástavbu). Jadro obce predstavujú objekty občianskeho vybavenia a bývania v prevažne zlom technickom stave. Obec vznikla na lesnom území, ktoré pôvodne patrilo comesovi Jakulovi. V stredoveku bola majetkom rodiny Fekelfalussy, potomkov menovaného comesa, neskoršie rodiny Csakyovcov. V 19. storočí boli v obci bane na železo a pálilo sa tu aj uhlie. V roku 1465 pripadla obec panstvu Spišského hradu. V roku 1787 mala 106 domov a 751 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 129 domov a 933 obyvateľov. Za 1. ČSR obyvateľstvo pracovalo v poľnohospodárstve a lesoch. Počas SNP obyvatelia podporovali partizánske skupiny pôsobiace v okolí. JRD bolo založené v roku 1960. Časť obyvateľov pracuje na železnici a v priemyselných podnikoch na okolí. Zamestnanie obyvateľstva bolo predurčené prírodnými podmienkami. Pôvodní obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka. Vtedajšie lesy poskytovali možnosť práce v nich pri ťažbe a spracovaní dreva. Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré upravovali vyťažené rudy z kojšovských baní. V roku 1565 sa Kojšov počítal medzi banské obce. Hlavným zamestnaním obyvateľov popri chove oviec bolo drevorúbačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo. Symboly zamestnania sú vyjadrené aj v erbe obce, ktorého atribútmi sú píla, brvno a okrídlená hlava anjela symbolizujúceho ochranu pred zlom a nešťastím. Zruční obyvatelia vyrábali dlabaný riad – korytá, misky, lyžice, naberačky a ďalšie pre dedinský život potrebné výrobky. Ženy sa venovali tkaniu plátna, kobercov a súkna. Zručné ruky žien potvrdzujú uchované prekrásne výšivky na tradičných kojšovských ženských, dievčenských a mužských krojoch, ktoré si zachovali dodnes svoju autenticitu a ktorými sa v súčasnosti pýšia členovia dedinskej folklórnej skupiny. V polovici 20. storočia sa ozdobovali kraslice batikovaním rúročkou (M. Onderčová). Tradičné tance sú: zbojnícky, krucená, do kola, družbovský. Pôsobí tu dedinská folklórna skupina.
Vývoj názvu obce:
1368 1375 1565 1773 1920 1927 Koys Koysfalua Koischow Kojskow Kolšov Kojšov
Názov obce je najpravdepodobnejšie odvodený od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva („Kojšova dedina“) z roku 1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola osídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski kolonisti tak vtlačili svoj nový národopisný ráz aj straším obciam (Kojšov, Slovinky, Helcmanovce a i.), ktorý sa doteraz zračí v reči, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových rysoch obyvateľstva. Obec bola súčasťou župy Spišskej, do roku 1960 súčasťou kraja Košického a okresu Gelnica, do roku 1996 kraja Východoslovenského a okresu Sp. Nová Ves a v súčasnosti súčasťou kraja Košického a okresu Gelnica. Miestne názvy: Hámrik, Tolhajská horáreň, Zalom, Ždiar chata.
16 Vývoj počtu obyvateľstva: Rok Počet obyvateľov 1880 991 1900 1171 1930 901 1970 1071 1984 925 1991 805 2001 744 2005 720
V ÚZPF SR je evidovaný kostol sv. Petra a Pavla apoštolov (grecko-kat.). Je to klasicistický objekt z roku 1809 - jednoloďový obdĺžnikový s polygonálnym uzáverom presbytéria a so vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Na západnom vstupnom portáli je letopočet 1809. Hlavný oltár s ikonostasom je z polovice 19. storočia. Má pseudorokokovú ornamentiku a maľby J. Miklušíka. Kazateľnica retarduje klasicistické tvary poslednej tretiny 18. storočia (štyria evanjelisti, Rozsievač v odeve slovenského poddaného a je Dobrý pastier.). V Súpise pamiatok SR je evidovaná grécko-katol. fara – jednopodlažná budova, na prízemí s pôvodným dreveným trámovým stropom zo začiatku 18. storočia. V chotári je rad kaplniek, krížov, zachovalé drevenice, gánkové domy, píla, studne a pod. Hodnotnými stavbami sú pravoslávny kostol a škôlka. Rekr. stredisko Kojšovská hoľa bolo objavené pre rekreáciu a šport začiatkom minulého storočia. Bola tu postavená chata Erika a lyžiarský vlek ( chotár Gelnica). Do súčasnej podoby bolo vybudované v 80-tych rokoch 20. stor. prevažne na chotári Kojšova. Z obce je krásny výhľad na okolitú krajinu a obec je dobre vnímaná zo širšieho okolia. Mimoriadne príťažlivé prostredie je na Kojšovskej holi, odkiaľ je výhľad ja na Vysoké Tatry. Funkčné využitie plôch Chotáru dominuje lesná krajina rozčlenená tokmi a lúčnymi priestormi. Podľa nadregionálneho ÚSES SR prebieha v južnej polovici katastra nadregionálny biokoridor. Kataster leží v území s veľmi priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry. Národná ekologická sieť Slovenska NECONET zahŕňa do svojich štruktúr celý kataster. Obec sa nachádza v pomerne izolovanej polohe obklopená vencom turisticky významných horských terénov a je obľúbeným priestorom chalupárov a turistickým a horolezeckým rajom. Sídlo je polyfunkčné s dominujúcou obytnou funkciou a so sústredením občianskeho vybavenia miestneho významu v centre obce. Futbalové ihrisko leží pri potoku a MŠ s pravoslávnym kostolom na severnom okraji zástavby. Škola v prírode leží za potokom v centr. zóne. Obytná funkcia je zastúpená prevažne rodinnými domami. Jedna bytovka leží pri Mestských lesoch. Okrem bývania je v obci rozvinuté aj chalupárstvo. Plochy poľnohospodárskej výroby – pasienky a role sú lokalizované okolo obce a na holi. Poľnohospodársku výrobu prevádzkuje poľnohospodárske Agrodružstvo Gelnica. Jeho HD je odčlenený od obce s PHO 100m od zdrojov znehodnocovania ovzdušia. Malovýrobu reprezentujú rodinné farmy - SHR. Lesy v k. ú. obhospodarujú Mestské lesy Košice, Urbárska a Jakubiskova spoločnosť a pozemkové spoločenstvo Kojšov. Popri sieti vývozných ciest je niekoľko skládok dreva. Drevná hmota je vyvážaná obcou, čo spôsobuje neúmerné zaťažovanie miestnych komunikácií. Časť z nej sa spracúva na obecnej píle. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená a historické bane sú nevyužívané. V zalesnenej krajine sú umiestnené tri rekreačné chaty vyvinuté z hájeniek. Murovaná skala sa využíva ako regionálny tréningový útvar horolezcov a lúka pod ňou na stanovanie. Severne od obce je postavený karabínkový lyžiarsky vlek. Obec je koncovým sídlom a na nadradenú komunikačnú sieť - cesta II/547 je napojená prostredníctvom cesty III. triedy 54714. Na jej konci je zastávka SAD. Chotárom prechádza sieť značkovaných turistických trás so sústredením na holi a v obci. Pod obcou je vybudovaná ČOV. Stavebnotechnický stav budov je rozmanitý, prevažujú však objekty vyhovujúce. Časť pôvodných domov bola zrekonštruovaná na chalupy.
17 Samostatnou a odčlenenou jednotkou je lyžiarske stredisko nadregionálnej úrovne Kojšovská hoľa, prístupné prevažne sedačkovou lanovkou zo Zlate Idky, kde je vybudované záchytné parkovisko pre prevažne košickú klientelu. Stredisko je súčasťou rekr. priestoru Kojšovská hoľa – Zlatá Idka a rozprestiera sa na troch k.ú. (aj gelnickom). Okrem 2+3 vlekov a sedačky je tu čajovňa, zrekonštruovaná chata Erika a Meteorolgické a radarové observatórium Kojš. Hoľa - SHMÚ Bratislava (časť z neho sa využíva pre rekr. ubytovanie). Z hôľneho sedla je výhľad na V. Tatry. V súčasnosti stredisko na Kojšovej holi neposkytuje zodpovedajúce štandardné podmienky pre ubytovanie, služby a najmä pre najdôležitejšiu aktivitu – alpské lyžovanie. Prírodné podmienky, geografická poloha, ako i klimatické podmienky vytvárajú dobrý rámec pre lyžovanie v rozsahu dní v sezóne.Geografická poloha strediska na Kojšovej holi (1245,7 mn.m.) s okolím (Kojšov, Opátka, Zlatá Idka) a s prepojením na blízku Ružínsku priehradu, ďalej s jedinečnou atmosférou historického centra Košíc, poskytuje to, čo len veľmi ťažko poskytnú iné strediská. Dopravná infraštruktúra – cestná sieť je napojená na medzinárodné dopravné cesty, relatívne malé vzdialenosti od významných medzinárodných centier (letisko Košice – vzdialenosť 30 km). V minulosti tu bolo dosť podnikových rekreačných zariadení na dobrej úrovni, bohužiaľ dnes sú buď nefunkčné alebo zdevastované. Ťažiskový priestor lyžiarskeho areálu tvorí územie masívu Kojšovskej hole. Konfigurácia v riešenom území je mierne členitá, bez výrazných terénnych zlomov. Riešené plochy sú jednak mimo lesných porastov a v rovnakom pomere aj v lesných. Severné svahy sú pod Kojšovou hoľou do úrovne 1100 mn.m. nezalesnené. Terén sa zvažuje smerom – SV, SZ a JV, čo v kombinácii s nadmorskou výškou tvorí priaznivé mikroklimatické pomery. Slnečná expozícia, smer vetrov sú jedným z dôležitých faktorov ku komplexnému vyhodnoteniu návrhu zasnežovacieho systému. Z hľadiska klimatických pomerov možno na základe štatistických údajov SHMÚ lokalitu kvalifikovať ako vhodnú pre alpské lyžovanie. Zo 120 dní – december až marec – je 107 s mínusovou teplotou v noci a 100 dní sú mínusové teploty aj cez deň, čo je mimoriadne priaznivé! Teploty v noci sú v rozpätí od 0,0 do 27,5˚C. Cez deň sa pohybujú od +6,5 do – 25˚C. Čiastočne vážnejším problémom sú hmly. Našťastie dotýka sa to väčšinou len horných častí Kojšovej hole. Z 90 sledovaných dní (december, január, február) je 64 – 75 dní hmla, čo síce výrazne neovplyvňuje kvalitu povrchu lyžiarskych tratí, ale znižuje komfort lyžiarov. Z hľadiska hydrologického je situácia komplikovanejšia. Údolnými partiami riešených plôch pretekajú Kojšovský potok a riečka Ida. Tá je však určená na zásobovanie vodnej nádrže Bukovec a je pre nás „nepoužiteľná“. Kojšovský potok svoju výdatnosťou (Q 355) vykazuje pomerne nízke hodnoty. Stredisko je priamo napojené na obec Zlatá Idka, čiastočne Gelnicu a Kojšov. Pprístupné je obslužnou komunikáciou, ktorá z dopravného hľadiska svojimi parametrami a konfiguráciou vyhovuje pre zabezpečenie primárnej dopravy. V riešenom území sa nachádzajú v súčasnosti štyri dopravné zariadenia: - 1 x sedačková lanová dráha (LD) – Tatrapoma, - 1 x lyžiarsky vlek (LV) – Tatrapoma typ „H“, - 2 x lyžiarsky vlek (LV) – Tatrapoma typ „P“. Ďalej je tu malý, symbolický zasnežovací systém. Voda sa čerpá z jednej malej akumulačnej nádrže (cca 1500 m2) do čerpacej stanice (pod budovou stanice LV „H“). V stredisku je asi 1000 m rozvodov a 3 snežné, vrtuľové, delá. Z obslužných zariadení je v stredisku zrekonštruovaná chata Erika (120 lôžok) a jeden bufet Katka, v polovici trate pri LV „H“ Tatrapoma. V širšom priestore sú už vybudované chatové a rekreačné objekty, poľné a lesné komunikácie a čiastočne technická infraštruktúra – inžinierske siete (IS) – vzdušné vedenie VN a NN, vodohospodárske objekty a telekomunikačné zariadenia.
18 3. Návrh
3.1 Širšie vzťahy a základné informácie Chotár obce sa rozprestiera pod dominantou Volovských vrchov – Kojšovskou hoľou na západnom okraji okresu Gelnica (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice- okolie), cca 25 km západne od Košíc. Je súčasťou mikroregiónu Dolný Spiš. Samotná obec leží v nadmorskej výške 425 – 614 m na spojnici dolín ústiacich do Kojšovskej (Rieka). Potok tvorí prirodzenú os obce, pričom väčšia časť intravilánu leží na jeho ľavom brehu. Obec sa nachádza v spádovom území Jakloviec v pomerne izolovanej polohe. Je obklopená vencom turisticky významných horských terénov a je obľúbeným priestorom chalupárov a turistickým a horolezeckým rajom. Vyššia vybavenosť a pracovné príležitosti sú jednak v okresnom sídle Gelnica, ako aj v Košiciach. Chotár je teda súčasťou širšieho koncom týždenného, najmä zimného rekreačného zázemia miest Košice, Gelnica a Spišská Nová Ves. Samostatnou a odčlenenou jednotkou je lyžiarske stredisko medzinárodnej úrovne Kojšovská hoľa, ktoré je súčasťou RÚC Volovské vrchy a rekr. priestoru Kojš. Hoľa – Zlatá Idka. Je prístupné prevažne sedačkovou lanovkou zo Zlatej Idky. Navrhujeme jeho modernizáciu, rozvoj a sprístupnenie sedačkovou lanovkou aj od Kojšova. V posudzovanom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia prírody, okrem skupiny líp malolistých v obci – chránené dreviny. Územie katastra leží v navrhovanom Chránenom vtáčom území Volovské vrchy a na území katastra je navrhované územie európskeho významu sústavy Natura 2000 Murovaná skala. Podľa nadregionálneho ÚSES SR prebieha v južnej polovici katastra nadregionálny biokoridor. Kataster leží v území s veľmi priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry. Národná ekologická sieť Slovenska NECONET zahŕňa do svojich štruktúr celý kataster – jeho severná časť je zahrnutá do územia rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia národného významu N18 Volovské vrchy – Kojšovská hoľa. Z ďalších prvkov chránených zákonom sú v území vyhlásené ochranné lesy, ochranné pásma zdrojov pitnej vody povrchových vôd II. a III. stupňa – povodia vodárenských tokov Perlového potoka, Kojšovského potoka (navrhujeme na zrušenie) a okrajovo zasahujúce povodie potoka Ida. Obec je koncovým sídlom a na nadradenú komunikačnú sieť - cestu II/547 je napojená prostredníctvom cesty III. triedy 54714. Chotárom prechádza sieť značkovaných turistických trás a lesných ciest. Na holi sú 3-4 vleky a vrcholová stanica sedačkovej lanovky, ktoré budú rozšírené o ďalšie 4-5. Obec je plynofikovaná z RS vo Folkmári. Má vybudovaný celoobecný vodovod. Zdroje vody tvoria pramene v hore Jedlinka stiahnuté do vodojemu 2 × 100 m³ s kótou dna 525m n. m. Verejná splašková kanalizácia je zaústené do čističky odpadových vôd. Zásobovanie elektrickou energiou je realizované z 22 kV vedenia č. 204 Krompachy – Budulov cez 3+2 transformovne. Lyžiarske stredisko je zásobované vodou vlastnými vodovodmi z miestnych prameňov. Úžitková voda na zasnežovanie lyžiarskych tratí sa čerpá z Kojšovského potoka a budú sa využívať ďalšie zdroje. Systém akumulácie vody zvolený tak, aby sa minimalizoval zásah do prírody. Zásobovanie el. energiou je vlastnými trafostanicami napájanými 22 kV vedením od Zlatej Idky. Nové rozvody budú kabelizované. Meteoradar, chata Erika, čajovňa a bývalé hájovne sú zásobované vlastným vodovodom z prameňa. Majú vybudované ČOV, alebo žumpy. Obec je súčasťou Regionálneho technického centra Východ v primárnej oblasti Spišská Nová Ves a je napojená na digitálnu ATU Kojšov. Signál TV je šírený miestnym vykrývačom na stráni a signál mobilných operátorov T-mobile a Orange šíri žiarič pri Veľkom Folkmári. Lesy spadajúce do LHC Kojšov a Gelnica obhospodarujú Mestské lesy Košice – polesie Kojšov a Urbárska a Jakubiskova spoločnosť a pozemkové spoločenstvo Kojšov. Rekr. priestor Kojš. hoľa zasahuje aj do LHC Poproč. Pôsobí tu poľovnícke združenie Kojšov. Poľnohospodárska výroba je sústredená do HD Agrodružstva Gelnica.
19 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce Obec a jej celý chotár má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Dôvodom je zachovalé a príťažlivé prírodné prostredie, rozvinutý CR, zachovalý charakter rekreačnej obce, blízkosť krajského sídla a prihraničného pásma, dobré mikroklmatické podmienky a disponibilita plôch pre nové športovo rekreačné funkcie. Potenciál obce a katastrálneho územia je teda daný samotnou koncovou polohou na ceste III. tr. a primeranou dostupnosťou z Košíc, Gelnice, Ružína, ale aj od významných medzinárodných centier - N. Targu, Miškolca a Užhorodu (letisko Košice – vzdialenosť 30 km). Disponuje úplnou technickou infraštruktúrou a rezervami na jej skapacitnenie. Potenciálom medzinárodného významu s bezkonkurenčnými klimatickými a geomorfolog. podmienkami je Kojšovská hoľa umožňujúca jej športovo- rekreačné využitie na báze alpského a severského lyžovania. Leží na križovatke značkovaných turistických ciest a píši sa najstaršou lyžiarskou tradíciou v okolí Košíc. Ďalším predpokladom rozvoja je využitie prírodných daností pre horolezectvo – Murovaná skala, ako aj pre pešiu a cyklo turistiku – celý chotár. Obec je uchovávateľom hodnôt ľudovej tradície a organizátorom folklórnych slávností regionálného významu, ktorý bude prerastať do stredoeurópskeho kontextu. Uvedené podnety vytvárajú silné predpoklady pre rozvoj služieb v turizme, CR, rekreácii a športe na medzinárodnej úrovni v stredisku Kojšovská hoľa, ďalej využitie obce pre ubytovanie a služby. V obci je očakávaná obnova a rozvoj drobnej remeselnej výroby na báze finalizácie dreva a miestnych potravinových produktov a následne rozvoj bývania a občianskeho vybavenia. 3.3 Urbanisticko – architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce a jej chotára vychádza z územno – technických, krajinno- ekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce, strediska turizmu a chotára do roku 2020. Rešpektuje princípy ochrany a tvorby životného prostredia. Územie je rozčlenené na tieto priestorové jednotky: 1. obec Kojšov, 2. rekreačná lokalita Kojšovská hoľa, 3. lesná krajina. 1 – obec : základná funkčná, priestorová a prevádzková štruktúra bude orientovaná na posilnenie úlohy: - rekreačnej obce pre širšie spádové územie Košíc a Gelnice, - turistického centra ako východiska, ale aj cieľa turistických aktivít medzinárodnej úrovne, - centra ľudovej kultúry Dolného Spiša stredoeurópskeho významu. 2 – rekreačná lokalita Kojšovská hoľa: bude komplexne vybaveným a prevádzkovo previazaným celkom uspokojujúcim medzinárodné poslanie v lyžovaní, turistike, CR a rekreácií celoročného , ale hlavne zimného využitia. 3 – lesná krajina: bude polyfunkčným priestorom na báze lesnej turistiky, horolezectva zapojenými do širšej aglomerácie CR: Kojšov - Zl. Idka – Ružín. 3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia Základná funkčná skladba chotára a jeho jednotiek (obec, stredisko turizmu a lesná krajina) vychádza z optimalizácie vnútorných potrieb obce a vonkajších územno-technických, socio- ekonomických a prírodných determinantov. 1 – obec Kojšov: bude plniť dominantnú funkciu obytnú, vybavenostnú, športovo – turistickú, uchovávateľa folklóru, rekreačnú a výrobno – dopravnú. Nové funkčné plochy sú vymedzené prevažne v zastavanom území, ale aj mimo. Rozvoj bývania je riešený nasledovne: - využitím zastavaného územia obce pre RD / Bandurova lúka, Potôčik, Zalazor a voľné parcely/, - využitím extavilánu obce pre rodinné domy / Konopiská, Pod skalou/. Občianske a turistické vybavenie je koncentrované v centrálnej zóne. Ťažiskom športu a rekreácie bude rozšírená a vzájomne prepojená športovo- rekreačná zóna severne pod obcou. Navrhujeme predĺžiť a modernizovať jestv. vlek a zrealizovať nový, so zaústením na ihrisko. Pod oboma vlekmi bude parkovisko. Hlavné, spolu s otočkou kyvadlovej dopravy bude pri
20 ČOV a bude plniť úlohu záchytu pasantskej návštevnosti v špičke a jej presun autobusmi k údolnej stanici sedačky na Kojš. hoľu. Rozsah rekr. chalúp bude narastať. Novým prvkom bude chatová základňa pri bytovke so základným turistickým vybavením, nadväzujúca na otočku autobusov SAD. HD Agrodružstva Gelnica je navrhovaný na transformáciu v prospech potravinovej malovýroby, alt. finalizácie dreva s cieľom minimalizácie PHO. Areál píly je navrhovaný na zachovanie, alt. nahradenie hygienicky nezávadnou výrobou na báze finalizácie drevnej hmoty. 2 – rekreačná lokalita Kojšovská hoľa: bude plniť úlohu komplexného lyžiarského strediska a rekreácie s dominujúcim alpským lyžovaním celoročného využitia. Ubytovanie bude zabezpečované prevažne mimo strediska - v Kojšove a Zl. Idke. Základné športovo – turist. vybavenie bude v samotnom stredisku. Sú navrhované dve nástupné centrá: jestvujúce v Zl. Idke ( vrátane parkingu, techn. hospodárskych prevádzok a služieb pre návštevníkov a zamestnancov) a nové v Kojšovskej doline (parking), dve lyž. Centrá - Golgota a Kojš hoľa a jedno rekr. centrum Erika (techn. hospodárske objekty mimo k.ú). Nevyhovujúci spôsob prepravy osôb z parkoviska Zl. Idka na Golgotu bude riešený v ÚPD Zl. Idka prepojovacou sedačkou a výhľadovo novou priamou trasou. Hoľa bude prístupná aj navrhovanou sedačkou z Kojšovskej doliny. Nové lyžiarské priestory sú navrhované východne – vlek a sedačka. Vlek na Tokáreň bude predĺžený na hrebeň ponad cestu (mimo k.ú.). 3 – lesná krajina: bude tvoriť spojovací článok aglomerovaného CR: Kojšov – Zl. Idka polyfunkčným využitím bývalých hájovní pre agro a leso turistiku. Ťažiskom bude stanový tábor pod Murovanou skalou. Bude vybavený kvalitným sociálnym zariadením a parkoviskom. Podmienkou je odsunutie lesnej závory. Systémom lesných ciest budú sprístupnené pre cykloturistiku Opátska, Perlová a Idianská dolina. 3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície Návrh hmotovo – priestorovej štruktúry vychádza zo snahy o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obce, ako aj krajinného prostredia na novej kvalitatívnej úrovni. Osobitne dôležitým je priestor centrálnej zóny, oboch kostolov, cintorína, ale aj skupiny pôvodných domov, ako odkaz ľudovej architektúry. Tu výška zástavby nesmie prekročiť 1 – 2 podl. a zástavba sa musí prispôsobiť pozdĺžnemu charakteru parciel. Princípy citlivosti ku krajinnej štruktúre – merítko, materiál budú uplatnené v reštrukturácii strediska Kojš. hoľa. Vhodnými objektmi na prezentáciu súčasnej európskej architektúry budú úpravy jestvujúcich a plánovaných objektov. Za účelom skvalitnenia obytných a rekreačných podmienok je potrebné doplniť riešené územie o prvky drobnej architektúry (zastávky autobusov, lavičky, verejné osvetlenie, oddychové zóny a pod.). 3.3.3 Ochrana pamiatok V ÚZPF SR je evidovaný kostol sv. Petra a Pavla apoštolov (grecko-kat.). V Súpise pamiatok SR je evidovaná grécko-katol. fara. V chotári je rad kaplniek, krížov, zachovalé drevenice, gánkové domy, píla, studne a pod. Hodnotnými stavbami sú pravoslávny kostol a škôlka. Uvedené objekty navrhujeme zaradiť do Zoznamu pamätihodností obce. V ÚPD sú v plnom rozsahu rešpektované. 3.4 Demografia a bytový fond Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. 3.4.1 Demografický vývoj V obci býva 744 obyvateľov, z toho 370 žien. Ekonomicky aktívnych je 305 obyvateľov (z toho 67 nezamestnaných), nepracujúcich dôchodcov je 242, ostatní nezávislý sú dvaja, deti a žiaci ZŠ – 143, študenti – 41, ostatní – 11. Narodení a bývajúci v obci – 621. Dočasne neprítomných je 61 a dočasne prítomných je 16 obyvateľov. Prítomné obyvateľstvo – 699. Dominuje slovenská národnosť (733). Rómov je 104. Vysokoškolské vzdelanie má 17 obyvateľov a stredoškolské 518. Väčšina obyvateľstva je gréckokatolíckeho vyznania – 494. Rimokatolíckeho vyznania je 177 a pravoslávneho 41 obyv.. Vekový priemer je 40 rokov.
21 Pri demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: - stagnujúci vývoj a starnutie obyvateľstva, - súčasný pomerne nízky podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku, - postupný pokles pôrodnosti, - postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku - predpokladaný nárast pracovných príležitostí v turizme a CR a stabilizácia hospodárskej základne - prisťahovalectvo dôchodcov (vzhľadom na pokojnejšie a lacnejšie životné podmienky) z veľkých miest. Prognóza výhľadového počtu obyvateľov: rok 2013 2020 počet obyvateľov 870 960
3.4.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti Pracovné príležitosti v obci sú zastúpené v primárnom a terciárnom sektore. Ekonomicky aktívnych je 305 obyvateľov (z toho 129 žien), z toho podnikateľov 31, zamestnaných 240 (z toho 147 v št. podniku, 83 v súkr. podniku a v družstve 7), ostatní 33. Do zamestnania mimo obec odchádza 164 obyvateľov. V produktívnom veku je 54,8% obyvateľstva. V poľnohospodárstve pracuje 14 obyvateľov, v lesníctve 32 v priemysle 36, stavebníctve 13, v doprave 63, v obchode a službách 49, vo verejnej správe 24, v školstve 12 a zdravotníctve 11 obyvateľov. Pracovná aktivita podľa odvetví: z toho odchádza muži ženy spolu mimo obec 1. sektor 27 19 46 16 2. sektor 35 14 49 34 3. sektor 84 83 167 101 bez udania 30 13 43 13 spolu 176 129 305 164
V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb, a rozvojom cestovného ruchu. Údaje o stave sa dynamicky menia, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí na 250 miest. 3.5 Bytový fond Súčasný bytový fond – 347 b. j. pozostáva z prevažne rodinných domov – 345. Trvalo obývaných je 234 domov. Priemerný vek objektov je 50 rokov. Prevažujú tehlové. Trvalo obývaných bytov je 236, prevažne 2 –3 izbové. Priemerná obytná plocha je 53,5 m2 a obložnosť – 3,15 osôb/ byt. Prevažujú byty I. kategórie – 72. Na plyn je napojených 146 bytov, na vodovod 223, kanalizáciu 26 a septik 68 bytov. Ústredné a etážové kúrenie slúži 138 bytom (z toho na plyn 115). Kachle využíva 65 bytov. Automatickú práčku má 91 bytov, farebný televízor 151, pevný telefón 153 a osobný automobil 54 bytov. Rekreačnú chalupu majú 2 domácnosti. Vzhľadom na technický stav staršej zástavby sa predpokladá prirodzený úbytok: - do roku 2013 – 3 RD - do roku 2020 – 3 RD. Tento úbytok bude čiastočne kompenzovaný rekonštrukciou, alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Prognóza priemernej obložnosti vychádza z nárastu počtu obyvateľov a obložnosti na 3,2 obyvateľov/ byt. Riešenie potreby nových bytov: rok 2020 2013 potreba nových bytov 26 27
22 Bilancia územného rozvoja bytového fondu podľa ÚPD: Stav k roku 2001 248 Predpokladaný úbytok k roku 2020 0 - 4 Návrh výstavby k roku 2020 53 Spolu v roku 2020 301
3.6. Predpokladaný rozvoj ekonomických aktivít Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje terciálny a primárny sektor (vrátane sezónnej zamestnanosti). V návrhu sa predpokladá rozvoj pracovných príležitostí najmä rozvojom služieb a cestovného ruchu. Údaje o vývoji sa budú dynamicky meniť, avšak predpokladáme výhľadový nárast pracovných príležitostí na 250 miest. 3.6.1 Poľnohospodárska výroba Poľnohospodárska výroba je sústredená v HD Agrodružstva Gelnica. V súčasnosti je však nefunkčný. Bol orientovaný na chov oviec – 500 ks a kurčiat – 2 stajne a pestovanie technických plodín – jačmeň a kukurica. Vzhľadom na pomer zornenia PP, ktoré je 7,3 % vo vzťahu k lesnatosti 87,3 % je však význam rastlinnej výroby malý. Zamestnaných bolo 25 osôb a v sezóne cca 40 osôb. V riešení sa predpokladá, že dvor sa využije pre nepoľnohospodársku činnosť s cieľom minimalizácie PHO. Veľkovýrobu doplňujú rodinné farmy - dvaja SHR. Predpokladáme stabilitu zamestnania. Pôdy patria do skupiny pôd melanických, hnedých, podzolových a nivných. Pôdotvornými substrátmi sú fluviálno-aluviálne, deluviálne a deluviálno-proluviálne sedimenty, metamorfované a sedimentárne horniny. Najlepšou skupinou BPEJ je 7 a najmenej kvalitnou – 9. 3.6.2 Lesné hospodárstvo Lesy v k. ú. spadajúce do LHC Kojšov a Gelnica obhospodarujú Mestské lesy Košice – 5 zamestnancov, Urbárska a Jakubiskova spoločnosť a pozemkové spoločenstvo Kojšov – 6 zamestnancov. Rekr. priestor Kojš. hoľa zasahuje aj do LHC Poproč. Časť LPF tvoria ochranné lesy. Popri sieti vývozných ciest je niekoľko skládok dreva. Drevná hmota je vyvážaná cez obec, čo spôsobuje neúmerné zaťažovanie miestnych komunikácií. Časť hmoty sa spracúva na obecnej píle. Celkovo je zamestnaných je 15 osôb a v sezóne cca 25 osôb. Predpokladáme stabilitu na úseku ťažby a odvozu dreva. V obci pôsobí Poľovnícke združenie Kojšov (5 členov). 3.6.3 Výroba, ťažba a remeselné živnosti V obci nie je zastúpená priemyselná výroba a ťažba, ale sú rozvinuté remeselné živnosti. Obec prevádzkuje Pílu Kojšov – 4 zamestnanci. Predpokladáme nárast zamestnania rozvojom malovýroby – finalizácia dreva a potravinárstvo. 3.6.4 Komerčné služby a obchod V obci sú nasledovné komerčné služby: - predajňa potravín v Obecnom dome (1 pracovník) - predajňa potravín v Kultúrnom dome (1 pracovník) - Hostinec v Kultúrnom dome – 9 stol (1 pracovník) - Predajňa mäso-údeniny a Bistro – 7 stol (2 pracovníci). V stredisku Kojšovská hoľa sú nasledovné komerčné služby: - čajovňa - 30stol (1 pracovník) - chata Erika - 120 lôž., 2 reštaurácie – 120stol., denný a nočný bar -30 stol., salónik – 15 stol., spol. miestnosť- 50 stol, vinná pivnica – 10 stol, bazénik a sauna (5 pracovníkov). Pre výhľadové potreby nebudú uvedené kapacity stačiť. Rozvoj komerčných služieb v obci navrhujeme v rodinných domoch na hlavných kompozičných osiach a námestí, ubytovacie a stravovacie kapacity v autentických objektoch ľudovej architektúry a nových objektoch. Rozvoj komerčných služieb v stredisku navrhujeme v oboch nástupných centrách a na Golgote a holi.
23 3.7 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov obce a návštevníkov ( približne 1500 osôb) nasledovne: Školské a predškolské zariadenia V obci je Materská škola o kapacite 2 triedy s kuchyňou - je umiestnená v samostatnej budove. Zamestnáva 5 osôb. Bude výhľadovo vyhovovať. Základná škola nie je v obci vybudovaná. Žiaci navštevujú oba stupne ZŠ vo Veľkom Folkmári. Škola v prírode s vlastnou kuchyňou a ubytovňou s kapacitou 40 – 50 lôžok vyhovuje. Je majetkom obce – v súčasnosti je prenajatá KSK. Stredné školy sú v Gelnici a Košiciach. Systém bude výhľadovo vyhovovať. Kultúra a osveta Kultúrny dom s viacúčelovou kultúrno-spoločenskou sálou o kapacite 150 miest pre rôzne spoločenské aktivity, ako aj miestnosti Klubu mladých nad hostincom vyhovujú. Miestna knižnica v budove MŠ tak isto vyhovuje. Vyššie kultúrne vybavenie je v Gelnici a Košiciach. V obci pôsobí folklórny súbor Kojšovan. Dobudovaním tribúny na futbalovom ihrisku bude vytvorený prírodný amfiteáter pre poriadanie kultúrnych a folklórnych podujatí. Systém bude výhľadovo vyhovovať. Gréckokatolícky a pravoslávny kostol vyhovujú aj pre výhľadové obdobie. Chýbjúci r.k. kostol navrhujeme pri MŠ. Telovýchova a šport Futbalové ihrisko s minimálnou vybavenosťou navrhujeme dobudovať – tribúna, šatne WC a stánky. V obci chýbajú detské a malé ihriská pre loptové hry – návrhujeme dobudovať v športovom areáli a pri bytovkách. Nad obcou je zjazdovka s nefunkčným vlekom, ktorú navrhujeme modernizovať a doplniť o nový vlek a zjazdovku. Organizátorom telovýchovných aktivít je obec. Aktívnym je futbalový klub TJ Kojšov. V obci pôsobí turistický Horal klub Kojšov – 50 členov a Motorracing Kojšov s areálom pri ČOV – 30 členov. Obec je východiskom do okolitých turistických terénov po značkovaných trasách. Na holi je sústava zjazdoviek. Navrhujeme jej sprístupnenie z Kojšovskej doliny Zdravotníctvo V obci sa nenachádza žiadne zdravotnícke zariadenie. Najbližšia lekáreň a vyššie vybavenie v je vo Folkmári –ObZS, Gelnici a Košiciach. Systém vyhovuje i perspektívne. Sociálna starostlivosť V obci sa nenachádza žiadne zariadenie pre sociálnu starostlivosť. Opatrovateľská služba sa stará o 5 dôchodcov. Vzhľadom na stárnutie obyvateľstva je potreba sociálneho zariadenia s domom opatrovateľskej služby – 10 lôžok, jedálňou a klubovňou pre 50 miest. Vhodným miestom pozemok pri MŠ s navrhovaným r.k. kostolom a jestvujúca školská jedáleň. Administratíva V objekte Obecného domu sa nachádzajú prevádzkové priestory obecného úradu - 5 pracovísk a zasadačka o kapacite 50 miest. Sídli tu aj Pošta s kapacitou 2 pracovísk. Objekt bude vyhovovať aj vo výhľade. Gréckokatolícky a Pravoslávny farský úrad a kostol vyhovujú (3 pracoviská). Ostatné Dobrovoľný hasičský zbor Kojšov spadá pod OR HaZZ Gelnica a má 15 členov. Požiarnu zbrojnica vyhovuje – 1 garáž a 1 klubovňa. Tri cintoríny svojou plochou vyhovujú. V lokalite horného cintorína je navrhovaný dom smútku s kapacitou 50 miest. Ostatné zariadenia Poľovnícke združenie Kojšov sídli v Obecnom dome. Čistička odpadových vôd je obsluhovaná jedným pracovníkom. V obci sú nasledovné komerčné služby: - predajňa potravín v Obecnom dome (1 pracovník) - predajňa potravín v Kultúrnom dome (1 pracovník) - Hostinec v Kultúrnom dome – 9 stol (1 pracovník) - Predajňa mäso-údeniny a Bistro – 7 stol (2 pracovníci) - Penzión – 10 lôž. ( 2 pracovníci).
24 3.8 Turizmus, cestovný ruch a rekreácia. Obec je súčasťou rekreačného územného celku č. IV – Volovské vrchy nadregionálneho významu. Ťažiskom turizmu a rekreácie je nadregionálne stredisko turizmu Kojšovská hoľa, ktoré je súčasťou rekr. priestoru Kojš. Hoľa – Zl. Idka a rozprestiera sa na troch k.ú. Je prístupné sedačkovou lanovkou zo Zlatej Idky, kde je vybudované záchytné parkovisko pre prevažne košickú klientelu. Dva hlavné vleky (Tatrapoma) a vrcholová stanica sedačky ležia v k. ú. obce. Tri vleky ležia v k. ú. Gelnice. Je tu funkčná čajovňa (30 stol.), zrekonštruovaná chata Erika (120 lôž., 2 reštaurácie, denný a nočný bar, salónik, spol. miestnosť, vinná pivnica, bazénik a sauna) a Meteorolgické a radarové observatórium Kojš. Hoľa - SHMÚ Bratislava (časť z neho sa využíva pre rekr. ubytovanie fy VODS – 15 lôž.). Zjazdovky sú zasnežované. Komfort lyžovania však znižuje častý a silný severný vietor a početné hmly. Zámerom bolo v histórii intenzívnejšie využitie hole. Bol postavený vlek na hoľu a neskôr demontovaný z dôvodu nedostatku snehu ( južná expozícia). Riešenie strediska vychádza zo spracovaných urbanist. štúdií a zohľadňuje prírodné danosti, hydrologické pomery, mikroklimatické pomery, sezónnosť prevádzky s hľadaním možnosti na celoročnú prevádzku. Ďalej zohľadňuje širšie väzby na obce Kojšov, Opátku, Zlatú Idku a na existujúce rekreačné zariadenia a najmä na mesto Košice. Cieľom je komplexné dobudovanie rekr. lokality na medzinárodnú úroveň. Svojou konfiguráciou, výškou, plochou tratí bude jedno z najväčších v SR. Koncepcia prevádzky vychádza z toho, že primárny dopravný systém zabezpečí prepravu návštevníkov priamo do strediska kyvadlovou a individuálnou dopravou. Vzhľadom na predpokladanú priemernú návštevnosť cca 2500 lyžiarov denne sa v UŠ navrhuje nad Zl.Idkou dobudovať parkoviská pre cca 550 osobných áut a 20 autobusov. V druhom nástupnom centre pred obcou Kojšov navrhujeme záchytné parkovisko pre 150 osobných áut a 10 autobusov. Od neho bude kyvadlovou dopravou zabezpečený presun návštevníkov k sedačke v Kojš. doline. V priestoroch údolných staníc (najmä Zlatá Idka) sa navrhuje vytvoriť nevyhnutnú strediskovú infraštruktúru (pokladne, ski servis, lyžiarska škola, občerstvenie, ….). Nosným dopravným zariadením OHDZ bude systém lyžiarskych vlekov (LV) a lanových dráh (LD), ktoré sú riešené v nezávislých úsekoch s ohľadom na dve nástupné centrá (zo smeru Zlatá Idka a zo smeru Kojšov). Tento systém dopraví lyžiarov až na vrchol Kojšovej hole (1246 mn.m.). Navrhovaným systémom OHDZ dôjde k sprístupneniu vrcholu Kojšovej hole a prepojeniu dvoch nástupných centier (obec Kojšov a Zlatá Idka) zabezpečujúcich prístup lyžiarov zo smeru Spišská Nová Ves – Prešov – Nový Targ (Poľsko), zo smeru Košice – Miskolc (Maďarsko) a zo smeru Košice – Michalovce – Užhorod (Ukrajina). Pre zabezpečenie snehovej dostatočnosti, čo v tejto oblasti nie je samozrejmá vec, sa navrhuje vybaviť lyžiarske stredisko technickým kombinovaným (vrtuľovým a tyčovým) systémom. Zdrojom vody bude Kojšovský potok v kombinácii s ďalšími zdrojmi prostredníctvom štyroch otvorených akumulačných nádrží na potoku. Predpokladáme, že stredisko bude postupne riešené ako celoročné s rozširujúcim aspektom aktivít a doplnkových zariadení (letná bobová dráha, zjazdové kolobežky, systém cyklotrás, …). Na základe tejto súvahy sa navrhuje celkovo: - 4 x lanová dráha (LD), - 6 x lyžiarsky vlek (LV). Prepravná kapacita (vychádza z únosnosti lyžiarskych tratí) bude cca 11000 osôb za hodinu. A prepravná dĺžka 8200 m . V zámere sa počíta s existujúcimi dopravnými zariadeniami. Sedačka zo Zl. Idky sa navrhuje výhľadovo nahradiť novou, s priamou trasou z parkoviska na golgotu. V návrhu tratí berieme do úvahy aj fakt o postupnom posúvaní trvalej hranice snehu zo 600 m až na 800 mn.m. To znamená, že pod túto hranicu je snehová pokrývka veľmi nestabilná (najmä z prírodného snehu). V nadmorských výškach nad 700 – 800 m je možné v značne ekonomickom režime zabezpečiť snehovú dostatočnosť a kontinuitu prevádzky v priebehu sezóny. Dôležitá je aj možnosť posunutia začiatku a konca sezóny, čím sa táto predĺži až o cca 10 dní. Z doteraz definovaných podmienok vyplýva nutnosť zónovať (etapizovať) systém prípravy tratí a prevádzky a to z dôvodu teplotných podmienok a limitnej kapacity vody na zasnežovanie. Tým sa prevádzkový režim flexibilne prispôsobuje momentálnym podmienkam, pri zachovaní kontinuity prevádzky a ekonomickosti (viď prílohu č. 3 a tabuľku č. 7).
25 Terén lyžiarsky tratí bude veľmi pestrý a poskytne využitie všetkým typom lyžiarov – od ľahkých až po extrémne ťažké. Celková dĺžka tratí je 19500 m a celková plocha tratí je 89,1 ha. Okrem technickej stránky vybavenosti, stredisko bude mať aj ki servis a požičovňu lyží, lyžiarsku školu, stravovacie a občerstvovacie miesta, predajne športového a doplnkového tovaru a ubytovacie služby. Na to, aby bolo možné bez obáv prehlásiť úspešnosť zámeru je potrebné, aby stredisko malo dostatok vody na zasnežovanie. Bohužiaľ tento faktor je výrazne limitujúci. Vody pre mechanické zasnežovanie je nedostatok (najmä pre finálnu rozlohu 90 ha a 20 km tratí). Celý rozvoj strediska je však podmienený zrušením OP vodárenského toku Kojšov a Zmenou ÚPN-VÚC KSK. V samotnej obci sú rozvinuté niektoré športovo – rekreačné aktivity. Dominuje chalupárenie s 81 objektmi. Pôsobí tu Škola v prírode – 50 lôž. a 50 stoličiek s telocvičňou. Jeden penzión má kapacitu 10 lôž. Predpokladáme nárast ubytovania na súkromí. Pod Murovanou skalou bude modernizovaný stanový tábor pre cca 25 stanov a pri bytovke navrhovaná chatová osada. Nad obcou je navrhovaný lyžiarský areál v nadväznosti na jestv. zjazdovku. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – futbalové ihrisko, prechádzkové trasy pozdĺž potokov a okolo obce a hrebeňom. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore Košického kraja. Priemerná denná návštevnosť strediska je v zime je 800-1000 a v obci v lete 500 osôb. Do r. 2020 predpokladáme nárast na 2500 a v obci na 800. 3.9 Ekonomické aktivity Rozvoj ekonomiky obce je podmienený oživením cestového ruchu, lesného hospodárstva a malovýroby v súčasných výrobných areáloch. V poľnohospodárskej výrobe dominuje malovýroba (iba súkromne hospodáriaci roľníci) na báze živočíšnej výroby ( prevažne chov oviec ) a rastlinnej výroby ( prevažne obilniny a krmoviny ) . Cestovný ruch je zatiaľ extenzívnou a sezónou ekonomickou aktivitou, výhľadovo však ÚPD vytvára územno – technické podmienky na taký rozvoj, aby sa toto ekonomické odvetvie stalo pilierom nielen obecnej, ale aj regionálnej ekonomiky. 3.10 Zastavané územie obce Navrhovaná hranica zastavaného územia podľa § 139 Stav. zákona je vedená hranicou súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990 a je rozšírená o navrhované plochy bývania, infraštruktúry, dopravy, turizmu a občianskeho vybavenia. V obci je rozšírená severne o jestv. zastavané plochy bývania, ČOV a dopravy. Južne je rozšírená o navrhovanú chatovú osadu a športovo – rekreačný areál. Západne je rozšírená o jestv. horný cintorín a navrhované pozemky RD Konopiská. 3.11 Ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany a chránené územia 3.11.1 Ochranné pásma - zdrojov pitnej vody I° - pramene využívané na pitné účely pre obec a rekr. objekty na holi - zdrojov pitnej vody II° - SV a SZ nad obcou - zdrojov pitnej vody III° na Kojšovskom, Perlovom a Idianskom potoku - cesty III. triedy – 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie, - lesné pozemky – 50 m od okraja pozemku. 3.11.2 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry - Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 3 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov - 6 m pozdĺž neupraveného toku ( tak, ako to vyplýva z § 49 vodného zákona) - 10 m voľný nezastavaný pás pozdĺž Kojšovského a Perlového potoka. - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektroenergetických zariadení, - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m.
26 - Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení (viď grafická časť) - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) - Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území. 3.11.3 Pásma hygienickej ochrany - ČOV – 50 m od oplotenia - cintorín – 50 m od oplotenia - HD Agrodružstva – po redukcii 100 m od chovných objektov - Obecná píla – 50 m od píly - bývanie, zdravotníctvo a školstvo – izofóna ekvivalentnej hladiny hluku od ciest 60 dB(A). 3.11.4 Chránené územia– funkčné obmedzenie v zmysle prísl. zákonných ustanovení - navrhované Chránené vtáčie územie Volovské vrchy – celé k.ú. - navrhovaná Natura 2000 – Murovaná skala - ostatná príroda – celé územie leží v 1.stupni ochrany podľa Zák. o ochrane prírody - skupiny líp malolistých v obci – chránené dreviny - ochranné lesy. 3.12 Záujmy obrany štátu, PO a ochrany pred povodňami Obec je zatriedená do IV. kategórie ukrytia obyvateľov v úkrytoch budovaných svojpomocne. Za týmto účelom bola prevedená analýza stavebno-technického stavu budov a identifikovanie suterénnych priestorov. Samostatná doložka CO v rozsahu ukrytia obyvateľov pred radiačným žiarením bude spracovaná po dohode s ObÚ – OKR Košice - okolie v súlade s Vyhl. MV SR č. 297/ 1994 Z.z. a stavebno – technickými požiadavkami na stavby a technické podnikové zariadenia. Protipožiarna ochrana je zabezpečená OHaZZ Košice okolie - hasičskou stanicou Gelnica a Dobrovoľným hasičským zborom Kojšov. MOS SR nemá v k. ú. obce požiadavky na ÚPD. Ochrana pred povodňami je riešená zástavbou mimo inundovaného územia. 3.13 Prieskumné územia a chránené ložiská Do severovýchodnej časti chotára zasahovalo Chránené ložiskové územia Folkmárska skala, 71/e – výhradný nerast vápenec, ktoré od 1.1.2007 už nie je v evidencii podľa Bilancie zásob výhradných ložísk SR. 3.14 Ochrana prírody a krajiny V posudzovanom území sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené územia, v obci je skupina líp malolistých vyhlásená za chránené dreviny. Územie katastra je zahrnuté do navrhovanej CHKO Volovské vrchy, tento návrh však zrejme s prípravou nových chránených zemí v súvislosti so vstupom do Európskej únie už nebude aktuálny. Podľa týchto nových návrhov územie katastra leží v navrhovanom chránenom vtáčom území CHVÚ Volovské vrchy a na území katastra je navrhované územie sústavy Natura 2000. Chránené vtáčie územie bolo schválené vládou a malo by byť vyhlásené ako chránené územie v zmysle § 26 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Navrhovaná lokalita sústavy Natura 2000 Murovaná skala bola napriek viacerým predchádzajúcim návrhom vyhlásenia za chránené územie navrhnutá v nedostatočnej výmere, neodrážajúcej skutočné hodnoty prírody územia. V druhej etape návrhu lokalít sústavy Natura 2000 však tento návrh vôbec nebol uvedený, aj keď sa na jeho území vyskytujú prioritné druhy, ktorých biotopy je treba chrániť. Z ďalších prvkov chránených zákonom sú v území vyhlásené ochranné lesy, pásma hygienickej ochrany povrchových vôd 2. a 3. stupňa a povodia vodárenských tokov Perlového potoka, Kojšovského potoka a okrajovo zasahujúce povodie potoka Ida.
27 V území boli vyčlenené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné segmenty. 1. Perlový potok. Zasahuje do územia pramennou oblasťou a hornou časťou toku a niektorými prítokmi na juhozápadnom okraji katastra. Potok pramení v oblasti Kojšovskej hole a v území predstavuje výlučne bystrinný lesný tok s prirodzeným korytom a charakteristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. 2. Kojšovský potok (Rieka) s prítokmi. Hlavný tok oblasti, tvoriaci prirodzenú os územia. Charakteristický je krátkymi, zväčša priamymi prítokmi, väčšie prítoky sú popísané ako samostatné biotopy. Potok pramení v oblasti Kojšovskej hole, po obec tečie ako lesný tok, zväčša s priamym korytom, tesne nad obcou a pod obcou sa mení na meandrujúci potok v dobre vyvinutej nive, lokálne s dobre vyvinutými brehovými porastami, ktoré v lesnej časti územia splývajú s okolitými lesnými spoločenstvami. V alúviu sú lokálne dobre vyvinuté charakteristické rastlinné spoločenstvá s výskytom viacerých vzácnych a chránených druhov. 3. Podskalový potok. Pravostranný prítok Kojšovského potoka, prameniaci v sedle Zemičky medzi Folkmarskou a Murovanou skalou. Prirodzený lesný tok s balvanitým korytom a charakteristickou vegetáciou na brehoch, lokálne s mokrinami a prameniskami. 4. Potok s prítokmi. Ľavostranný prítok Kojšovského potoka predstavuje prirodzene tečúci, čiastočne meandrujúci podhorský až horský tok s brehovými porastami, ktoré v zalesnenej časti územia splývajú s okolitými lesnými porastami. 5. Kobuľdzej s prítokmi Predný a Lopušný jarok. Ľavostranné prítoky Kojšovského potoka podobného charakteru, ako v predchádzajúcom prípade. 6. Zlatník s prítokmi. Početné prítoky prevažne v zalesnenej časti územia majú prirodzený charakter, ide zväčša o viac-menej priame horské až podhorské toky s fragmentami brehových porastov, ktoré splývajú s okolitými lesnými porastami. 7. Strieborná – Smolej. Rozsiahle plochy lúk a pasienkov s rôznym stupňom sukcesných štádií nelesnej drevinovej zelene. Prevažne živné spoločenstvá sú v blízkosti obce obhospodarované intenzívnejšie. Hodnotné sú najmä rozsiahlejšie plochy mokradí okolo potokov a pramenísk. 8. Pod skalami. Rozsiahla plocha bývalých lúk a pasienkov, dnes najmä v južnej časti zväčša zarastených drevinovými formáciami blízkymi prirodzenému lesu, ktoré na mnohých miestach splývajú s oficiálnymi lesnými porastami. Nezarastené plochy hostia prevažne živné, vzácnejšie aj teplomilné spoločenstvá. 9. Murovaná skala. Rozsiahle plochy prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sú na viacerých miestach prerušované výskytom skalných výstupov, ktoré obsadzujú veľmi vzácne skalné spoločenstvá s výskytom mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín. Lokalita je popri krajinárskom význame aj významným stanovišťom viacerých druhov a skupín živočíchov. 10. Medzi skalami. Komplex prirodzených bukovo-jedľových lesov, lokálne so zmenenou drevinovou skladbou, predstavuje hodnotnú ukážku tohto typu lesa s dobre vyvinutými spoločenstvami podrastu. Na extrémnejšom reliéfe okolo prítokov Zlatníka sú ochranné lesy. 11. Krížny hrb – Suchý vrch – Okrúhla – Planíky – Nad Romanovou. Komplex lesných porastov na pravej strane doliny Kojšovského potoka, prevažne jedľových a jedľobukových, ktoré boli na viacerých miestach rozpracované obnovnou ťažbou s následným menej vhodným umelým zalesnením, v ktorom sa uplatňuje aj značný podiel prirodzeného zmladenia. 12. Kojšovská hoľa. Rozsiahle plochy trávnych spoločenstiev okolo rovnomennej kóty s charakterom hôľnych horských lúk. Značná časť priestoru bola nevhodne zalesnená, časť je zničená kvôli výstavbe meteoradaru, rekreačných zariadení a ďalších objektov. Najhodnotnejšie sú plochy rašelinísk na miestach pramenísk Kojšovského a Perlového potoka a ich prítokov 13. Trochanky. Okrajová časť rozsiahleho komplexu prirodzených lesov v závere doliny Perlového potoka. 14. Okrajová časť Kojšovskej hole, v minulosti zalesnená, na ktorej sa však vďaka skalnatému reliéfu zachovali rozsiahle plochy pôvodných trávnych spoločenstiev a nízkych kríčkovitých formácií. 15. Dankova roveň – Peciská. Rozsiahly komplex pomerne homogénnych, rovnorodých lesných porastov v podhrebeňovej časti Kojšovskej hole s vysokým podielom ochranných lesov. 16. Jedlinka. Malý komplex pomerne zachovalých lesov s jadrom ochranných porastov. V súvislosti so zákonom a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov
28 a rastlín európskeho a národného významu. Veľká časť územia katastra Kojšova môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia bez zmien, resp. je potrebné zvýšiť intenzitu využívania. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá), zväčša je problém opačný, t. j. že sa veľké plochy pasienkov využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú jestvujúce lesné porasty pomerne stabilné a s ich postupným dorastaním sa bude zvyšovať ich vnútorná stabilita, najmä u porastov, ktorých drevinové zloženie je v súlade s prirodzenými podmienkami stanovišťa a historickým vývojom vegetácie v oblasti. U zmenených a premieňaných porastov je situácia zložitejšia, čo je zrejmé z jestvujúcich poznatkov v širšom priestore, avšak tento fakt nehovorí o vhodnosti pestovania lesov na súčasných stanovištiach, ktoré nie je v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, prakticky v celom katastri je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť postupnou premenou niektorých porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu, kde sú pre takýto postup predpoklady vďaka vtrúsenému výskytu vhodných drevín v smrekových monokultúrach a pomerne pestrému reliéfu s vystupujúcimi skalami. Územie katastra môžeme rozčleniť z hľadiska krajinnoekologických opatrení na tri pásma. Prvé (I.) predstavuje zachovalú prevažne lesnú krajinu, vhodnú na primerané hospodárske využívanie, ale najmä na zachovanie nadregionálnych a regionálnych štruktúr ekologickej stability krajiny a primerané využitie pre rekreáciu, turistiku a pod. Ďalšie (II.) pásmo predstavuje rôznorodú, prevažne poľnohospodársku krajinu s roztrúsenou mimolesnou zeleňou charakteru lesných porastov, ktorá má perspektívu intenzívneho až extenzívneho hospodárskeho využitia, ale najmä veľký potenciál v oblasti rekreácie a turistiky, znížený doterajšou devastáciou prostredia. V celom priestore je množstvo štruktúr regionálneho a miestneho významu nevyhnutných pre zachovanie stability krajiny. Tretie (III.) pásmo predstavuje produkčnú intenzívnu poľnohospodársko-lesnú a sídelnú vidiecku krajinu s predurčením na hospodárske využitie, v malej miere na zachovanie miestnych a regionálnych prvkov stability krajiny. Zaberá len najbližšie okolie obce a na mnohých miestach sa prelína s druhým pásmom, resp. hranica medzi nimi je nezreteľná. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať v menej stabilnej časti katastra v III. pásme zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej a lesnej krajiny. Prirodzené pasienky je potrebné udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov najmä v III. a II. pásme zabezpečovať postupné prebudovanie nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. V oblasti ochrany prírody je potrebné zabezpečiť začlenenie lokality Murovaná skala v dostatočnom rozsahu do siete Natura 2000. Formou chráneného areálu je žiadúce chrániť aspoň časť lúčnych plôch v oblasti Kojšovskej hole (najmä mokrade). V oblasti opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva, ktoré sa týkajú predovšetkým III. Pásma, je potrebné uskutočniť niektoré opatrenia technického charakteru (vybudovanie a dobudovanie infraštruktúry, zlepšovanie a skvalitňovanie využívania jestvujúcich energetických zdrojov), aby nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prírodných zdrojov, ktoré súvisia s ľudským zdravím. Niektoré vplyvy je však možné eliminovať relatívne nenáročnými opatreniami, ako je výsadba zelene v intraviláne. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať nelegálnym skládkam odpadu. Do tejto oblasti je možné začleniť návrhy na budovanie športovo-rekreačných zariadení, prípadne náučných, turistických a cykloturistických trás, ktoré by sa mali týkať najmä II. a I. pásma v rámci rozvíjania nestatického cestovného ruchu, turistického a rekreačného využívania krajiny. V žiadnom prípade by však nemali byť na úkor prírodných hodnôt a ekologickej stability krajiny. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci (III. pásmo) je potrebné spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine.
29 3.15 Starostlivosť o životné prostredie Obec a jej chotár disponuje veľmi kvalitnými podmienkami ŽP človeka a spoločnosti. Nachádzajú sa tu však niektoré stacionárne a mobilné zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných vôd, zasahovania nadmerným hlukom a vibráciami.
Kvalita ovzdušia v obci je odvíjaná od externých imisií. V obci nie sú výrazne zdroje jeho znečistenia – obec je plynofikovaná a odkanalizovaná a hoľa je vykurovaná elektr. energiou. Píla v obci obťažuje bývanie prachom – návrh na transformáciu výroby v prospech hygienicky nezávadných prevádzok. Cesta III. triedy prechádzajúca stredom má nízku záťaž a sú navrhované opatrenia na jej redukciu. Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná prevažne poľnohospodárskou činnosťou v HD Agrodružstva – v súčasnosti je nefunkčný. V obci je vybudovaná kanalizácia s ČOV. Na holi je zdrojom znečistenia Meteoradar, čajovňa a lesovne a mimo k.ú. chata Erika. Všetky navrhujeme riešiť ČOV. Ďalej je potrebné rešpektovať ochranu vodárenských tokov a ich povodí podľa vyhlášky MP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú vodárenské toky, ich povodia a vodohospodársky významné toky. Celý rozvoj rekr. strediska je podmienený zrušením OP vodárenského toku Kojšov a Zmenou ÚPN-VÚC KSK. Následne bude technické zasnežovanie z Kojš. potoka podmienené jeho prednostným využívaním pre pitné účely a zachovaním sanitárneho prietoku. Zdrojom hluku je automobilová doprava a pílenie v obecnej píle. Intenzita dopravy na ceste III. triedy prechádzajúca obcou je však nízka a sú navrhované opatrenia na jej nezvyšovanie. Výnimkou sú preťažené nákladné autá s drevnou hmotou. Hlukom je zaťažená zástavba pozdĺž tohto prieťahu. Píla je odčlenená od obytnej zástavby. Odpadové hospodárstvo obce sa realizuje na princípoch POH okresu Gelnica a je premietnuté do vlastného POH. Obec nemala a ani nemá vo svojom k. ú. povolenú vlastnú skládku odpadu. Separovanie, odvoz, zneškodňovanie a uloženie domového a nebezpečného odpadu zabezpečuje fy Fura Rozhanovce na riadenú skládku Košice – spaľovňa. Odvoz je realizovaný 2x mesačne a separuje sa sklo, plasty, železo a papier. Separovaný zber je prevádzkovaný v špeciálnych nádobách. Množstvo KO je nízke. Pôvodcami komunálneho odpadu sú aj Agrodružstvo, SHR, živnostníci, Obec, VODS a SVIM a pod. Všetky subjekty majú zabezpečených zmluvných partnerov. Kompostovanie obec nezabezpečuje, ale pripravuje sa využitie silážnych jám v HD. Tu navrhujeme aj zberný dvor KO. Účelom odpadového hospodárstva do roku 2020 bude predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich tvorby. Ak už ale odpady vzniknú, bude ich predovšetkým treba zhodnotiť materiálovo alebo energeticky a len , keď sa to nedá, zabezpečiť ich vhodné zneškodnenie. Nakladanie s KO sa bude riadiť VZN obce. Najneskoršie do roku 2010 je potrebné podľa zákona 223/ 2001 Z. z. o odpadoch zabezpečiť úplný separovaný zber zložiek KO a ich zhodnotenie. Odpady vznikajúce výkonom predmetu podnikania je producent povinný zhodnocovať sám, resp. treťou osobou, alebo odovzdaním osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch. V súčasnosti takéto odpady vznikajú v malých prevádzkach, kde je žiadúce využívať najlepšie na trhu dostupné technológie šetriace prírodné zdroje a zhodnocujúce vlastný odpad, ale aj odpad zo širšieho okolia. Dôležité je zavádzať technológie predchádzajúce vzniku odpadu, resp. obmedziť ich tvorbu. Zariadenia pre podnikanie vo vlastných účel. stavbách a priestoroch nesmú negatívne ovplyvňovať susedné stavby a životné prostredie. Pre udržanie biodiverzity, vitality a estetiky k. ú. je navrhovaná kostra ekologickej stability zahŕňajúca miestne, regionálne a nadregionálne významné ekosystémy. 3.16 Verejné dopravné vybavenie 3.16.1 Širšie dopravné vzťahy Obec Kojšov je koncovým sídlom a na nadradenú komunikačnú sieť je napojená prostredníctvom cesty III. triedy 54714, ktorá je vybudovaná kategórie C 7,5/60. Východne od obce Kojšov sa cesta III. triedy napája stykovou križovatkou tvaru "T" v neprehľadnom smerovom oblúku (točke) na cestu II/547 so smerom Košice - Jaklovce. V zmysle ÚPN VÚC Košického kraja – zmeny a doplnky 2004 cesta II/547 v celom úseku vyžaduje dobudovanie a homogenizáciu cesty na kategóriu C 9,5/70 s výhľadovým predpokladaným rozšírením na kategóriu C 11,5/70, z dôvodu skvalitnenia cestného spojenia okresných miest Spišská
30 Nová Ves a Gelnica s krajským sídlom Košice a zvýšenia dopravnej záťaže z rekreačnej oblasti Ružín, Hornádska a Hnilecká dolina. 3.16.2 Koncepcia prepravných vzťahov a miestne komunikácie Obec Kojšov je koncovým sídlom, takže cesta III/54714 je slepo ukončená obratiskom pre linky SAD, ktoré majú konečnú zastávku v centrálnej polohe obce pri objekte OÚ Kojšov. Cesta III. triedy v obci plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B3 a je vybudovaná kategórie MZ 6/40 ( red. 8,5/40). Na ceste III. triedy nebol určený sčítací úsek pri Celoštátnom dopravnom sčítaní, vzhľadom na predpoklad minimálnej dopravnej zaťaženosti tejto komunikácie. Nie je predpoklad zvýšenia intenzity dopravy ani v návrhovom období, nakoľko budú prevládať iba miestne prepravné vzťahy. Miestne komunikácie majú charakter obslužných a prístupových komunikácií, funkčnej triedy C3. Cesty sú nepostačujúcich šírkových parametrov a majú nevyhovujúci technický stav. Prevládajú komunikácie so šírkou 3-4 m so štrkovou povrchovou úpravou s pozostatkami asfaltu. V niektorých úsekoch majú cesty charakter účelových poľných ciest. Cesty je možné v zmysle STN 73 6110 zaradiť do kategórie MOK 3,75/30 - ide o jednopruhové cesty s obojsmernou premávkou. Odvodnenie ciest nie je v obci vyriešené, teda pri prítokoch dažďových vôd dochádza k vymývaniu štrkového povrchu. Návrh cesta III/54714 bude aj v návrhovom období plniť funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B3 a navrhujeme ju prestavať na kategóriu MOK 7,5/40 v zmysle STN 73 6110 v celom úseku zastavaného územia obce až po navrhované obratisko spojov SAD v južnej polohe obce pri existujúcej bytovej zástavbe a nástupe do rekreačnej oblasti Kojšovská hoľa pozdĺž zbernej komunikácie v celom úseku zastavaného územia obce až po nástup do rekreačnej oblasti Kojšov navrhujeme vybudovať jednostranný peší chodník šírky min. 2,0m mimo zastavané územie obce bude cesta vyhovovať kategórie C 7,5/70 podľa STN 73 6101, pri dodržaní ochranného pásma pre cesty III. triedy 20 m od osi komunikácie úsek miestnej komunikácie od OÚ po objekt potravín, s pokračovaním trasy cesty ku cintorínom a areálu agrodružstvo bude aj v návrhovom období plniť funkciu obslužnej komunikácie funkčnej triedy C2 a navrhujeme jej prestavbu v celom úseku na kategóriu MOK 6,5/40 s výstavbou jednostranného pešieho chodníka min. šírky 2,0 m po autobusovú zastávku SAD v starej časti zástavby nachádzajúcej sa severne a západne od obecného úradu v centre obce sú miestne komunikácie nepostačujúcich šírkových parametrov a majú nevyhovujúci technický stav. Pre zachovanie rázovitosti obce navrhujeme nevyhovujúce existujúce miestne komunikácie radené do funkčnej triedy C3, z ktorých nie je sprístupňovaná rozsiahla nová výstavba prestavať na kategóriu MOK 3,75/30. V zmysle STN 73 6110 ide o jednopruhovú obojsmernú komunikáciu s krajnicami a výhybňami a šírkou vozovky 2,75m pri rozšírení vjazdov do dvorov rodinných domov. V úsekoch, kde nie je možné zrealizovať výhybne navrhujeme ulice zjednosmerniť vzhľadom na intenzívny rozvoj výstavby nových rodinných domov, prevádzania rekonštrukcií starých rodinných domov na exkluzívne bývanie a pre dopravné napojenie nových lokalít na výstavbu rodinných domov je potrebné vo vytvorených koridoroch uličných priestorov, kde to šírka uličného priestoru dovoľuje vybudovať miestne komunikácie kategórie min. MO 6,5/40. V zmysle STN 73 6110 ide o obojsmerné komunikácie vedené v stiesnených pomeroch komunikačné prepojenie novej zástavby IBV severne od areálu MŠ s napojením na III/54714 navrhujeme obslužnou komunikáciou funkčnej triedy C2, kategórie MO 7,5/40, s min. jednostranným peším chodníkom a so šírkou uličného priestoru 10 – 12,0m pre sprístupnenie navrhovaných rekreačných zariadení na Kojšovskej holi zásobovacími, obslužnými vozidlami a vozidlami kyvadlovej dopravy je navrhované ponechať existujúcu asfaltovú lesnú komunikáciu so šírkou vozovky 3,75 m. Po výstavbe výhybní v neprehľadných úsekoch bude cesta tejto obslužnej premávke vyhovovať komunikačnú sieť obce je potrebné odvodniť, nakoľko v súčasnosti nie je odvodnenie realizované a dochádza k vymývaniu podložia ciest a deformácii povrchu vozoviek 3.16.3 Statická doprava V obci nie sú vybudované samostatné parkovacie plochy. Pred objektom potravín je vyasfaltovaná plocha pre zásobovacie vozidlá s možnosťou zaparkovania cca 5-ich vozidiel. Pri objekte potravín a pekárne je taktiež zásobovacia plocha s možnosťou parkovania pre cca 6 vozidiel.
31 Pri dome smútku je vyrovnaný terén trávnatej plochy, kde je vytvorená možnosť parkovania 10-tich státí na nespevnenom povrchu. Garážové státia v rodinnej zástavbe sa budujú individuálne podľa potreby na vlastných pozemkoch. Návrh Výpočet a návrh potrieb parkovacích statí pre objekty občianskej vybavenosti obce boli navrhované v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 pre stupeň automobilizácie 1:3,5, pri redukcii veľkosti sídelného útvaru. Kapacita/ merná jednotka návrh_____
Obecný úrad, potraviny existujúce parkovisko 5 státí
kultúrny dom 80 stol./4 stol./1 st. 15 statí cintorín 1,06 ha/500m2/1 st. 20 statí
samostatné parkovacie plochy pre zamestnancov a zákazníkov areálov Agrodružstvo, Mestské lesy, píla Kojšov nenavrhujeme. Parkovanie v potrebnom počte statí v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 si musia zabezpečiť podnikateľské subjekty na vlastnom pozemku pri vznikaní nových podnikateľských aktivít, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov, je taktiež potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy na vlastnom pozemku, aby nedochádzalo ku parkovaniu vozidiel na miestnych komunikáciách. Návrh parkovísk pre areály zimných športov: Obec Kojšov Predpokladaná priemerná denná návštevnosť na vlekoch navrhovaných v obci Kojšov je cca 300 návštevníkov. Podľa STN 73 6110 pripadá na 4 návštevníkov 1 parkovacie miesto. Pre navrhovanú kapacitu navrhujeme 2 parkovacie státia pre autobusy a 60 miest pre osobné automobily. Areál Kojšovská hoľa – nástup z Kojšovskej doliny Predpokladaná priemerná denná návštevnosť na horských dopr. zariadeniach na Kojšovskej holi s nástupom zo smeru od obce Kojšov je cca 800 návštevníkov. Pre potrebu priemernej návštevnosti navrhujeme parkovanie na sústredenej záchytnej parkovacej ploche v severnej polohe obce o kapacite 10 státí pre autobusy a 138 státí pre osobné automobily. V obci Kojšov navrhujeme dve parkovacie plochy pre návštevníkov zimných športov: záchytná parkovacia plocha pri existujúcom vleku v severnej polohe obce o kapacite 138 státí pre osobné automobily a 10 státí pre autobusy na páse pridruženom ku ceste III/54714 a nástupnú stanicu pre kyvadlovú dopravu na Kojšovskú hoľu navrhujeme sezónnu parkovaciu plochu pri ihrisku a dojazde z navrhovaného vleku o kapacite 60 státí pre osobné automobily. 3.16.4 Pešia doprava Samostatné pešie chodníky v obci nie sú vybudované ani pozdĺž cesty III. triedy. Chýbajúci chodník pozdĺž zbernej komunikácie považujeme za líniovú dopravnú závadu. Na tento účel pešieho pohybu sa využívajú štrkom spevnené cesty a pridružený uličný priestor. Na miestnych komunikáciách je nízka intenzita dopravy, z tohto dôvodu neboli v obci realizované samostatné pešie chodníky. Návrh vzhľadom na tesnú obostavanosť cesty III/54714 navrhujeme v zastavanom území obce až po navrhované obratisko spojov SAD v južnej polohe obce pri existujúcej bytovej zástavbe a nástupe do rekreačnej oblasti Kojšovská hoľa jednostranne vybudovať peší chodník min. šírky 2,0 m, pre bezkolízne pešie prepojenie zastávok SAD, občianskej vybavenosti obce a navrhovanej vybavenosti rekreačných oblastí Kojšovskej hole, ktorá bude mať charakter celoročného turistického využitia na miestnych obslužných komunikáciách, pokiaľ to umožňuje šírka uličného priestoru navrhujeme jednostranne zrealizovať pešie chodníky min. šírky 1,5m pozdĺž navrhovaného komunikačného prepojenia novej zástavby IBV severne od areálu MŠ s napojením na III/54714 navrhujeme jednostranne vybudovať peší chodník v čase letnej turistickej sezóny navrhujeme pre pohyb peších a cyklistov sprístupniť lesné cesty do smeru rekreačných plôch Kojšovská hoľa
32 Značkované turistické chodníky Na konečnej zastávke SAD je osadená smerová tabuľa vedenia značkovaných turistických chodníkov : modrá značka – so smermi – Strieborná lúka, Gelnica, Perlová dolina žltá značka - so smermi - Zemničky, Folkmarská skala, Turniška, Idčianske sedlo 3.16.5 Železničná doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšia trasa a stanica je v Jaklovciach. 3.16.6 Letecká doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšie letisko je v Košiciach. 3.16.7 Nekonvenčná doprava V súčasnosti sa v severnej polohe obce sa nachádza lyžiarsky vlek Tatrapoma s dojazdom k ceste III/54714. V stredisku časť Kojšová hoľa prevádzkujú tri lyžiarske vleky typ Tatrapoma a jedna sedačková lanovka SL3 Tatrapoma. V lokalite „chata Erika“ je lyžiarsky vlek typ Tatrapoma. Návrh v obci v severnej polohe obce je navrhované predĺženie existujúceho vleku na dĺžku 550 m s dojazdom ku ceste III/54714, kde je navrhovaná vybavenosť pre zimné športy a záchytné parkovisko so stanicou kyvadlovej dopravy pre dopravné sprístupnenie horských dopravných zariadení Kojšovej hole ku existujúcemu vleku v obci je navrhovaný vlek s dĺžkou 550 m s dojazdom na existujúce futbalové ihrisko, kde je navrhovaná parkovacia plocha pre osobné automobily Návrh v rekreačnej oblasti Kojšova hoľa Podľa spracovaných urbanistických štúdií „Lyžiarského areálu Kojšovská hoľa“ pozostáva z urbanistického riešenia: - zjazdových tratí, - (OHDZ) – osobné horské dopr. zariadenia - obsadenia územia zjazdových tratí - technického zasnežovania. V štúdii sú zjazdovky navrhované vo vzájomnom okruhovom prepojení s výhľadovým prepojením Kojšovskej doliny s existujúcim strediskom prístupným z obce Zlatá Idka. Koncepcia urbanistického riešenia a prevádzky strediska vychádza z toho, že primárny dopravný systém zabezpečí prepravu návštevníkov priamo do strediska tzv. kyvadlovou dopravou a tiež budú vytvorené komunikačné podmienky pre individuálnu dopravu osobnými automobilmi. Priamo dve parkoviská pre cca 550 osobných autom. a 20 autobusov nad Idkou a parkoviská pre cca 150 osobných autom. a 10 autobusov pod Kojšovom. V priestore údolných staníc sedačkovej lanovky a lyžiarskeho vleku sa navrhuje vytvoriť priestory pre vybavenosť strediska a nevyhnutnú infraštruktúru. V návrhu ÚPN obce Kojšov je v severnej polohe obce navrhnutá záchytná sústredená parkovacia plocha so stanicou kyvadlovej dopravy. Na tomto území budú mať možnosť návštevníci lyžiarskeho areálu Kojšovská hoľa zaparkovať motorové vozidlá, či autobusy a kyvadlovou dopravou bude zabezpečovaná preprava návštevníkov cez dolinu k údolnej stanici sedačky a na hoľu. Týmto riešením nebude dopravou nadmerne zaťažovaná komunikačná sieť obce, ktorá nie je dimenzovaná na zvýšenú záťaž v čase zimnej turistickej sezóny. 3.16.8 Autobusová doprava, ochranné pásma Obec Kojšov je na sieť autobusových liniek SAD napojená troma prímestskými linkami SAD, ktoré premávajú po ceste III/54714.
číslo linky so smerom počet spojov tam+žiacke/späť+žiacke 801403 Gelnica- Margecany / Kojšov 6/7 801411 Kojšov - Margecany/Gelnica - Prakovce- - Mníšek nad Hnilcom 3+1ž./5 801415 Kojšov . Margecany 12+1ž./12+1ž. V obci sú zriadené zastávky s označením Kojšov,dolina a pri objekte Jednota.. Zastávky sú jednostranne vybavené prístreškom pre cestujúcich. Konečná zastávka má zriadenú asfaltovú plochu pre možnosť otočenia sa autobusov.
33 Návrh situovanie existujúcej autobusovej zastávky SAD v centrálnej polohe obce je vyhovujúce aj pre návrhové obdobie pre zabezpečenie pešej dostupnosti južnej polohy obce, kde sú bytové domy a nástup do rekreačnej oblasti Kojšovská hoľa navrhuje zriadiť v tejto polohe autobusovú zastávku s obratiskom zastávky SAD navrhujeme vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi pre linky SAD, prístreškami pre cestujúcich a pešími nástupnými plochami Základné cestné ochranné pásmo pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Vplyv dopravy na životné prostredie v zastavanom území obce Kojšov nie je vyhodnocovaný, nakoľko nie sú k dispozícii vstupné údaje potrebné pre výpočet hluku, ktoré požadujú metodické pokyny SK-VTIR, z roku 1984. Základným vstupom je špičková intenzita dopravy za hodinu a %- tuálny podiel nákladovej dopravy. Vzhľadom na koncovú polohu sídla, je zrejme, že táto intenzita aj v návrhovom období bude tak nízka, že hladina hluku od automobilovej dopravy neprekročí najvyššie prípustnú hodnotu hladinu hluku vo vonkajších priestoroch pozdĺž základnej komunikačnej siete max 60 dB(A). Predpokladom, že v obci nebude prekročená prípustná hladina hluku je realizácia sústredenej záchytnej parkovacej plochy v severnej polohe obce pre návštevníkov rekreačného zázemia. 3.17 Verejné technické vybavenie 3.17.1 Zásobovanie pitnou vodou Obec Kojšov má vybudovaný celoobecný vodovod od r. 1993. Vodovod bol vybudovaný v investorstve obce, ktorá ho aj prevádzkuje už 12 rokov. Zdroje vody tvoria pramene v hore Jedlinka na hornom toku Jedlinského potoka 2 km od obce vo výške 699,80 m n. m., druhý na kóte 675 m n.m. Spoločná výdatnosť oboch prameňov je bilančne 3,9 l/s. Výdatnosť kolíše od jedného do šiestich l/s v závislosti na ročnom období. Obec plánuje zachytenie tretieho prameňa na kóte 650 m n. m. Pramene sú zachytené do zberných jímok z prostého betónu, kryté studničným poklopom. Pôsobia zároveň ako prerušovacie komory na zníženie hydraulického tlaku v prívodnom potrubí. Prívodné potrubie DN 110 PVC dĺžky 2100 m vedie pozdĺž lesnej cesty do vodojemu pod lesom na hornom konci obce. Vodojem je osadený na kóte 530 m n. m. železobetónový polozapustený čiastočne prisypaný zeminou – dvojkomorový s nadzemnou armatúrnou miestnosťou. Obsah vodojemu je 2 × 100 m³ s kótou dna 525 a max. hladiny 529 m n. m. Akumulácia vody vo vodojeme 200m³ prevyšuje maximálnu dennú spotrebu v obci viac než dvojnásobne. Prebytok vody odteká cez prepad a odpadové potrubie do Jedlinského potoka. Tlakové pomery - dno vodojemu 525 m n. m. - najnižšie položené potrubie 438 m n. m. - najvyššie položené potrubie 500 m n. m. hydrostatický pretlak 25 – 87 m v. s.
V potrubí v najvyššej polohe je dostatočný pretlak 25 m v. s. Potrubie najnižšej polohe má pretlak presahujúci prípustných 60 m v. s., preto na zníženie tlaku v rozvodoch v strede obce je osadený redukčný ventil. Redukčné ventily sú osadené aj na niektorých prípojkách. Rozvodné potrubie v celej obci je z materiálov PVC profilu DN 110. Potrubie je položené v krajniciach komunikácií aj v predzáhradkách. Na potrubí, okrem šachty pre redukčný ventil, sú v miestach podchodov pod potokmi zhybky a pod štátnou cestou je potrubie uložené v oceľovej chráničke. Vodovod je vybavený požiarnymi hydrantmi, ktoré slúžia aj na odkalenie a odvzdušnenie potrubia. Napojenosť obyvateľov na vodovod: Podľa posledného celoštátneho sčítania obyvateľstva domov a bytov v r. 2001 bolo v obci: 347 domov s 348 bytmi z toho trvale obývaných 234 domov s 236 bytmi so 743 obyvateľmi z toho s vodovodom v byte 223 bytov so 724 obyvateľmi
34 bez vodovodu 8 bytov s 9 obyvateľmi nezistených 5 bytov s 10 obyvateľmi Výsledky sčítania ukazujú, že na vodovod je napojených vyše 97% obyvateľstva obce, čo je veľmi vysoká napojenosť.
Doterajší vývoj spotreby vody v obci:
Údaje 1997 2000 2004 2007 2020
Počet obyvateľov v obci 730 743 750 758 963 -z toho napojení na vodovod 710 724 740 746 950 Voda vyrobená m³ 20 004 20 100 22 540 22 420 105 000 Voda fakturovaná m³ 18 915 18 510 21 820 21 580 102 500 - v domácnosti m³ 13 601 15 943 19 151 18 530 97 500 - ostatní m³ 5 314 2 567 2 667 3 050 5 000 Voda nefakturovaná m³ 1 089 1 590 720 840 2 500
Výroba vody, t.j. odber vody z prameňov do vodojemu 22 540 m³/rok značí priemerný odber Qp = 62 m³/deň = 0,7 l/s a Qmax = 0,7 x 2,0 = 1,4 l/s. Fakturovaný odber (skutočná spotreba) vody : 0,6 l/s v porovnaní s bilančnou výdatnosťou prameňov 3,9 l/s ukazuje na prebytok zdrojov vody. Rozdiel výdatnosti a spotreby 3,9 – 0,6 = 3,3 l/s odteká nevyužitý. Spotreba domácností 19 151 m³ na 740 obyvateľov dáva 71 l/osobu/deň, čo v porovnaní s projektovanými 135 l/osobu/deň je veľmi nízka spotreba. Obyvatelia obmedzujú odber vody z vodovodu v dôsledku merania a spoplatnenia odobratej vody. Budúca potreba pitnej vody Potrebu pitnej vody stanovuje úprava MP – SR č. 477/2000 Zb. a vyhláška MŽP č. 684/2006 Zb. Pre byty s lokálnou prípravou TÚV a vaňovým kúpeľom 135 l/osobu/deň. Pre obce s vodomermi v každom byte sa spotreba vody znižuje o 25% (čl. 5 ods. 3 úpravy MP-SR). Budúci počet obyvateľstva v obci sa navrhuje v počte 963 osôb. - Potreba vody obyvateľstva – 963 x 135 x 0,75 = 97500 l/deň - Celková bilancia potreby vody: - potreba vody obyvateľstva: 97 500 l/deň - občianskej vybavenosti 5 000 l/deň - straty vody 2 500 l/deň - Celková potreba výroby a dodávky vody 105 000 l/deň 3 - Priemerná denná potreba Qp = 105000 l = 105 m /deň = 1,2 l/s 3 3 - Maximálna denná potreba Qm = 105 m x 2,0 = 210 m /deň = 2,4 l/s
- Maximálna hodinová potreba Qh = Qm x 1,8 = 2,4 x 1,8 = 4,4 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu: - Zdroje vody – pramene s výdatnosťou 3,9 l/s pokryjú Qm = 2,4 l/s 3 - Vodojem 2 x 100 m zabezpečí 95% Qm, čo vyhovuje norme - Zásobovacie potrubie DN 110 PVC s kapacitou 8 l/s zabezpečí dodávku Qh = 4,4 l/s vrátane požiarnej vody. 3.17.2 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Kojšov má verejnú kanalizáciu, ktorá bola budovaná od r 1994 postupne podľa finančných možností. Z celkovej projektovanej dĺžky 5 500 m je vybudovaných 4 000 m. Kanalizácia je delená len na odvádzanie splaškov z domácností. Potrubie kanalizácie je z materiálu PVC profilu DN 300 mm. Kmeňové potrubie je položené pozdĺž štátnej cesty. Do kmeňového potrubia ústia vetvové zberače z bočných komunikácií. Kmeňové potrubie je zaústené do čističky odpadových vôd (ČOV) umiestnenej na dolnom konci obce pri Kojšovskom potoku. Potrubná sieť umožňuje pripájanie väčšiny domov na kanalizáciu, ale obyvatelia sa pripájajú na kanalizáciu váhavo a pomaly.
35 Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva domov a bytov v r. 2001 bola hygienická vybavenosť obce nasledovná: Počet trvale obývaných domov 236 domov 743 osôb - z toho prípojka na kanaliz. sieť 26 domov 85 osôb Septik (žumpa) 68 domov 283 osôb So splachovacím záchodom 102 domov 386 osôb S kúpeľňou alebo sprchou 190 domov 671 osôb. V súčasnosti je na kanalizáciu pripojených 60 domov t.j. 240 osôb, čo z celkového počtu 236 domov predstavuje 25%. Produkcia splaškových vôd podľa terajšej spotreby pitnej vody 81 l/osobu/deň je 240 × 81 = 20 m³/deň. Skutočný merný odtok z ČOV za júl bol 1 070 m³/deň. Potrubie kanalizácie odvádza nie len splašky, ale aj značné množstvo balastných vôd vnikajúcich do kanalizácie. Obsluha kanalizácie vyhľadáva miesta a zdroje vnikania balastných vôd do kanalizácie. Našli sa miesta kde občania svojvoľne zaviedli povrchové vody z priekop do kanalizácie. Na štátnej ceste v priekope sú uličné vpuste na bývalej starej kanalizácii zapojenej do novej. Kanalizácia sa ďalej preveruje, aby všetky miesta vnikania povrchových či spodných vôd do kanalizácie boli zistené a utesnené. Čistička odpadových vôd je v skúšobnej prevádzke, balastné vody ju preťažujú a znemožňujú hodnotenie jej účinnosti. Veľké množstvo balastných vôd mnohonásobne zrieďuje splašky tak, že znečistenie odpadových vôd na prítoku na ČOV je hlboko pod limitom. Odkanalizovanie navrhovanej zástavby v obci: Navrhovaná zástavba rodinných domov na nových okrajových lokalitách bude odkanalizovaná novými uličnými stokami a v prielukách v zástavbe obce priamym napojením prípojkami do jestvujúcich uličných stôk, tak ako je navrhnuté na výkrese technickej infraštruktúry územia. Spádové pomery terénu umožňujú gravitačný odtok vôd samospádom do uličných stôk a cez kmeňovú stoku do čističky odpadových vôd (ČOV). Zaťaženie ČOV k roku 2020: Budúce zaťaženie ČOV stanovíme podľa potreby pitnej vody vyhodnotenej v predošlej kapitole podľa reálneho trendu jej spotreby: 3 - priemerné denné splašky Q24 = 105 m /deň 3 - maximálne denné splašky Qm = 210 m /deň Projektovaná kapacita ČOV: 1000 EO 3 Q24 = 169 m /deň 3 Qm = 237 m /deň Vzájomné porovnanie údajov preukazuje, že jestvujúca ČOV svoju kapacitou pokryje aj zaťaženie v roku 2020, za podmienky podstatného zníženia prítoku balastných vôd. 3.17.3 Vodné toky Obec Kojšov leží v údolí Kojšovského potoka, ktorý je v dĺžke 2 km obojstranne zastavaný. V strede obce priberá z ľavej strany Jedlinský potok, ktorý priteká z dolinky Jedliny. Nižšie pred ihriskom priberá zľava potok Cigár stekajúci z rovnomennej stráne. Kojšovský potok pramení pod Kojšovou hoľou. Evidovaný je ako vodárenský tok od horného konca obce (rmk 7,7) po pramenisko (rmk 16,2). Potok nie je regulovaný. Cez obce preteká smerove ustáleným kľukatým korytom pozdĺž štátnej cesty. Koryto je prirodzene vymyté, rôzne široké a rôzne hlboké. Priemerný spád 2,5 % dáva toku bystrinný charakter so stálym prietokom po celý rok. Jarné vody a vody po prívalových dažďoch koryto nestačí odvádzať. Vody podomieľajú štátnu cestu a zaplavujú ihrisko a priľahlé záhrady a dvory. Premostenia do dvorov sú vysoké a veľká voda ich neohrozuje. Správa povodia má vypracovaný projekt úpravy a stabilizácie svahov a úpravu dna koryta toku cez celý intravilán obce na Q50 ročnú veľkú vodu. Mimo intravilán až po pramenisko je koryto prírodné stabilizované brehovým porastom. Jedlinský potok priteká do obce z lesnej stráne „Jedliny“. Potok má veľký spád so stálym prietokom; väčším za dažďa, menším za sucha. Z prameňov v údolí potoka je obec zásobovaná pitnou vodou. Potok tečie z Jedliny v prirodzenom koryte. Cez intravilán obce sa kľukatí pozdĺž obecnej komunikácie a medzi záhradami a zástavbou kde má miestami spevnené úseky proti podomieľaniu cesty a záhrad. Projekt úpravy Kojšovského potoka obsahuje aj úpravu Jedlinského potoka. Potok Cigár odvádza vody dažďové i pramenisté z výmoľa na stráni Cigár. Koryto má prirodzene vymyté smerove ustálené, stabilizované brehovým porastom. Medzi záhradami má obyvateľmi spevnené úseky proti podmývaniu dvorov či záhrad. Do Kojšovského potoka ústi cez
36 priepust pod štátnou cestou. Kojšovský potok je hlavným recipientom všetkých vôd vtekajúcich doň z celého územia obce 3.17.4 Energetika a energetické zariadenia Kojšov je zásobovaný elektrinou z 22 kV vedenia č. 204 Krompachy – Budulov odbočným vedením Veľký Folkmár – Kojšov. Prívod do Kojšova ide vedľa štátnej cesty v dĺžke 2 km k trafostanici č. 1 v obci. Od prívodu v obci odbočujú prípojky k trafostanici č. 2 pri píle a k trafostanici č. 3 pri ČOV. Vysokonapäťové vedenie a prípojky k transformátorom zaberajú ochranné pásmo v šírke 10+10 m po celej dĺžke vedenia. Trafostanice vyžadujú 10 m ochranný okruh okolo podpernej konštrukcie. Rozvodná sieť NN v obci je realizovaná nadzemným vedením pozdĺž miestnych komunikácií. Vedenie tvorí lúčovitú sieť s dlhými vývodmi od okrajových trafostaníc do stredu obce. Vývody sú z lán AlFe6 prierezu 70 mm² na betónových stĺpoch a rozvetvujú sa do odbočiek z vodičov AlFe prierezov 35, 25, 16 mm² po vedľajších uliciach až k okrajovým skupinám domov. Prípojky k domom sú kábelové, vyskytujú sa aj z holých vodičov, ktoré sa postupne vymieňajú. Úbytky napätia na koncoch vývodov v súčasnosti nie sú pozorované, možno predpokladať, že sú v normou prípustných medziach. Rozmiestnenie a údaje trafostaníc Názov - Inštal. výkon Majiteľ Zaťaženie Ročný odber Číslo Druh miesto kVA rok výroby % kWh TS1 Pri MŠ Stĺp 250 VSE 80% neudané TS2 Pri píle Stĺp 250 VSE 80% neudané TS3 Pri ČOV Stĺp 160 VSE 60% neudané Spolu 660
Trafostanice v súčasnosti sú v dobrom technickom stave. Spoľahlivo zabezpečujú distribúciu elektriny na území obce bez väčších porúch či prerušení. Zaťaženie a následné využitie trafostaníc môžeme odvodiť z ročných odberov jednotlivých tarifných skupín a počtu odberných miest pripojených na jednotlivé trafostanice podľa ich podielového zaťaženia v závislosti od stupňa ich elektrifikácie. Bilancia terajšieho zaťaženia trafostaníc: Podielové zaťaženie od obyvateľstva: (OM = odberné miesto) D1 110 OM – svetlo a dom. elektrospotrebiče – stupeň elektrizácie A Sb = 0,4 + 1,6/√343 = 0,5 kVA/odber ×110 = 55 kVA
D3 168 OM – dtto ako A + varenie – stupeň elektrizácie B1 Sb = 0,8 + 3,2/√343 = 1,0 kVA/odber ×168 = 168 kVA
D4 36 OM – dtto ako B1 + príprava TÚV – stupeň elektrizácie B2 Sb = 1,6 + 6,4/√343 = 2,0 kVA/odber ×36 = 72 kVA
D7 22 OM – plne elektrifikovaných v stupni C1 Sb = 6 + 4/√343 = 6,2 kVA/odber ×22 = 136 kVA
Sb = 431 kVA Zaťaženie od občianskej vybavenosti: Obecný úrad 2 Pošta + Telecom 3 Škola v prírode 5 Materská škola 3 Kultúrny dom 15 Fara + kostol 3 Potraviny + rozličný tovar 2 Mäsiar 3 M. ČOV – bytoviek 2 Pohostinstvo + bistro 5
37 ČOV 15 Mestské lesy 3 Píla – odstavená - Sov = 61 kVA Terajšie zaťaženie trafostaníc S = 492 kVA
Doterajší vývoj ročných odberov v obci
2002 2003 2004 Počet Odb. Priem. Počet Odb. Priem. Počet Odb. Priem. Podiel Tarif OM tis. kWh kWh/ OM tis. kWh kWh/ OM tis. kWh/ tarify OM OM kWh OM MOO – Maloodber obyvateľstva D1 115 40 360 101 37 339 110 35 326 32% D2 2 1 500 2 1 500 3 1 500 D3 173 341 1970 170 322 1890 168 332 1965 50% D4 34 127 3440 33 99 2990 33 90 2720 10% D7 22 252 11400 22 266 12130 22 212 9640 Spolu 346 751 338 725 336 670 6% MOP – Maloodber – podniky, obchodné organizácie C1 4 3 750 4 3 750 4 3 750 C2 1 12 12000 1 12 12000 1 10 10000 C3 3 42 14000 3 39 13000 3 35 11660 C4 11 129 11700 11 99 9000 9 58 6450 C5 ------2 22 11000 C7 3 1 110 3 1 110 3 1 110 C11 1 14 14260 1 15 15177 1 15 15927 Spolu 24 201 24 167 23 144 C10 1 63 1 60 1 60 Celkom 1015 953 874
Rozbor vykazuje absolútnu prevahu jednotarifov, príznačnú pre plynofikovanú obec, v ktorej sa elektrina využíva prevažne len na svietenie a domáce elektrospotrebiče. Elektrický akumulačný ohrev vody (bojlery) a prikurovanie využíva 33 domácností (10%). Elektrické vykurovanie má 22 domácností (6%) inštalované ešte pred plynofikáciou. Priemerné ukazovatele vykázané v tabuľke signalizujú medziročný pokles spotreby elektriny jednak pre postupujúcu plynofikáciu a jednak vplyvom úspornej spotreby elektriny v dôsledku zvyšovania cien elektriny. Návrh Návrh územného plánu rieši rozvoj obce k roku 2020 v rozsahu 56 nových domov rozmiestnených do nových ulíc na západnom okraji obce a v obci na voľných prelukových parcelách. Občianska vybavenosť sa nerozširuje. Nová zástavba bude zásobovaná z najbližších jestvujúcich trafostaníc. Jestvujúce uličné rozvody NN sa predĺžili do nových ulíc, tých istých profilov, vonkajšie, na betónových podperných bodoch. Napájanie domov bude závesnými káblami so skratovou bezpečnosťou. Prírastok zaťaženia trafostaníc sa stanoví podľa elektrizačnej smernice č. 2/2000 koncernu SEZ pre plynofikovanú obec 1,5 kVA/dom. Posúdenie krytia nárastu záťaže k roku 2020: Zástavba v Počet Zaťaženie trafa kVA Záver okruhu TS domov, návrh na 1 dom nárast stav spolu TS1-250 kVA 17 1,5 26 160 186 trafostanica pokryje nárast TS2-250 kVA 23 1,5 35 225 260 trafostanica nárast nepokryje TS3-160 kVA 16 1,5 24 96 120 trafostanica pokryje nárast
38 Podľa posledných meraní trafostanica TS 2 vykazuje preťaženie zo strany píly a podnikateľov v areáli bývalého JRD. Spoločnosť VSE a.s. plánuje úplnú rekonštrukciu trafostanice TS 2 vrátane výmeny trafa z 250 kVA na výkon 400 kVA, čím bude nárast pokrytý.
Vývoj ročných odberov k roku 2020: OM – odberné miesto 2002 2004 2006 2020 počet odber priem. počet odber priem. počet odber priem. počet odber priem. OM kWh/O kWh/O OM kWh/O kWh/O OM kWh/O kWh/O OM kWh/O kWh/O M M M M M M M M MOO – Maloodber obyvateľstva 346 751 2160 336 670 1994 402 804 2002 MOP – Maloodber – podniky, obchodné organizácie 24 201 8375 23 144 6260 23 138 6000 Verejné osvetlenie 1 63 1 60 1 60
Spolu 1015 874 1002
Priemerné ukazovatele ročných odberov vyhodnotené v tabuľke signalizujú medziročný pokles spotreby elektriny v obci vplyvom úspornej spotreby v dôsledku zvyšovania cien elektriny. Nárast odberov elektrickej energie sa predpoklada na základe rozvoja zástavby obce o 56 rodinných domov. Dodávku vybilancovaného množstva spoľahlivo zabezpečia distribučné trafostanice a rozvody NN v obci. Verejné osvetlenie Osvetlenie komunikácií a verejných priestorov je výbojkovými svietidlami výložníkového typu v dobrom technicko-prevádzkovom stave, s dostatočným osvitom. Svietidlá sú osadené na spoločných stĺpoch NN rozvodov vrátane napájacieho vedenia z vodičov AlFe prierezu 16 mm². Ovládanie osvetlenia je centrálnym časovým spínačom. V súčasnosti nie sú v obci miesta, na ktorých by bolo potrebné dodatočne inštalovať verejné osvetlenie. Verejné osvetlenie nových ulíc sa navrhuje predĺžením rozvodov z priľahlých ulíc. Typ a konštrukcia osvetlenia sa navrhujú rovnaké ako jestvujúce v obci. 3.17.5 Zásobovanie teplom Teplo potrebné pri varení, vykurovaní a ohreve vody v Kojšove sa zabezpečuje individuálne ako v rodinných domoch, tak aj v občianskej vybavenosti. V rodinných domoch a budovách v obci sa využívajú rôzne zdroje tepla na rôzne druhy paliva. Elektrina a plyn ako energetické médiá privedené až do domu a bytu, umožňujú využívanie moderných zdrojov tepla s vysokým výhrevným efektom. Energetické médium sa však volí podľa cenových relácií medzi palivami. Najvyššia spotreba tepla je pri vykurovaní, efektívnosť ktorého závisí od spôsobu vykurovania. Spôsoby vykurovania v domoch a bytoch boli zisťované pri celoštátnom sčítaní v r. 2001 aj v Kojšove s týmito výsledkami: Rok 2001 Rok 2004 Ústredné kúrenie lokálne (v dome) - na pevné palivo 12 domov 12 domov - na plyn 82 domov 87 domov - elektrické 5 domov 22 domov
Etážové kúrenie (v byte) - na pevné palivo 3 bytov 3 bytov - na plyn 33 bytov 33 bytov - ostatné 2 byty 2 byty
39 Kachle (pece, sporáky) - na pevné palivo 65 bytov 50 bytov - elektrické - - - plynové 2 byty 2 byty
Iné 32 bytov 30 bytov Počet trvale obývaných bytov 236 bytov 241 bytov
Prieskumy ukazujú, že plyn a efektívne moderné vykurovanie v Kojšove využívajú v 122 bytoch, t.j. v 50% domácností. Elektrické ústredné kúrenie vzrástlo z 5 na 22 bytov. Pevné palivo sa využíva v 65 bytoch (domoch), čo spolu s inými spôsobmi vykurovania značí 97 domov t.j. 42% domácností. V občianskej vybavenosti: obecný úrad, škola v prírode, materská škola, fara, kostol a predajne potravín majú plynové vykurovanie. Elektrické vykurovanie majú. kultúrny dom, pohostinstvo, pošta a mäsiareň. Prechod na plynové vykurovanie neplánujú. Zdroje tepla v obci Výsledky celoštátneho sčítania umožňujú hodnotiť využívanie rôznych zariadení na získavanie tepla v Kojšove:
Skutočnosť rok 2001 rok 2004 Kotle domáceho ÚK v 99 domoch v 121domoch Kotle etážové (bytové) v 38 domoch v 38 domoch Kachle, pece a sporáky v 99 domoch v 82 domoch
Prevládajú kotle domáceho ústredného kúrenia v 121 domoch, čo z celkového počtu 241 domov predstavuje polovicu. Druhú polovicu predstavujú bytové zdroje tepla (bytové kotle, kachle, pece, sporáky) v 120 domoch. Terajšia spotreba palív a tepla v obci Palivo Teplo Spotreba Počet Elektrina Plyn Pevné GJ GJ/dom bytov (tis. kWh) (kg) palivá (t) Obyvateľstvo obce - varenie a kúrenie 122 - 298 8940 80 - varenie 78 - 8 240 3 - varenie a kúrenie 95 - 250 4500 47 - el. bojler, konvektor 33 90 320 10 - el. vykurovanie 22 212 770 35 Spolu 302 306 250 14770 Občianska vybavenosť Obecný úrad 1 6 3 112 112 Pošta 1 7 25 25 Telekom 1 5 18 18 Škola v prírode 1 11 17 550 550 Materská škola 1 7 7 235 235 Kultúrny dom 1 8 30 30 Kostol, fara 2 14 4 170 170 Mestské lesy 1 15 54 54 Pohostinstvo 1 16 58 58 Bistro 1 5 18 18 Potraviny 1 6 5 170 170 Rozličný tovar 1 8 30 30 Mäsiareň 1 7 25 25 Stolár 1 5 18 18 Spolu 120 36 1513
40 Rozbor vykonaný v tabuľke vykazuje najväčšie množstvo tepla 8940 GJ získaného spaľovaním zemného plynu v 122 domoch. Priemerný ukazovateľ 80 GJ na dom nedosahuje doporučených 100 GJ zabezpečujúcich optimálnu tepelnú pohodu v rodinnom dome. Spotreba 35 GJ na dom v 22 elektrinou vykurovaných domoch je veľmi nízka a svedčí o kombinovaní zdrojov tepla pod vplyvom zdražovania elektriny. Podobne nízky je ukazovateľ 47 GJ v domoch s pevným palivom. Zabezpečuje prijateľnú teplotu najviac v dvoch miestnostiach. Vylepšovanie tepelnej bilancie sa deje varením na plyne v 78 domoch, el. bojlermi a el. konvektormi v 33 domoch. Návrh Návrh územného plánu rieši rozvoj obce, ktorý obsahuje 56 nových rodinných domov. Nové domy budú vykurované plynom. Prírastok potreby plynu je vyčíslený v predošlej kapitole v množstve 168 000 m3/rok. Celková budúca potreba palív a tepla je prehľadne bilancovaná v nasledovnej tabuľke:
Bilancia potreby palív a tepla k roku 2020.
Palivo Teplo Počet Ročná bilancia Elektr. Plyn Pevné p. GJ/ bytov GJ tis. kWh tis. m3 t byt Obyvateľstvo Doterajšia spotreba 247 302 306 250 14770 59 Prírastok domov 56 - 168 - 5040 90 Plynofikácia domov 20 - 40 - 120 60 Bilancia k roku 2020 303 302 514 250 19930 66
Občianska vybavenosť Bilancia v roku 2006 6 120 36 1513 Prírastok 4 - 20 600 Bilancia k roku 2020 120 56 2113
Potreba tepla a palív v obci k roku 2020 422 570 22043
Potreba palív a tepla k roku 2020 u obyvateľstva vzrástla o 5160 GJ/rok čím vzrastie priemer 59 GJ/dom na 66 GJ/dom v obci, čo bude, v porovnaní s optimom 100 GJ/dom zabezpečujúcim tepelnú pohodu v dome, naďalej nízke. V občianskej vybavenosti bude spotreba palív a tepla primeraná veľkosti a funkčnosti budov. Zásobovanie teplom v obci zostane aj v budúcnosti individuálne. Neskoršie sa postupne presadia efektívne spôsoby vykurovania a nové zdroje tepla aj na tradičné palivá (drevo, plyn, elektrinu) alebo alternatívne (bioplyn, teplogenerátory) a tiež solárne, prípadne veterné generátory elektriny. Cieľom modernizácie bude znižovanie spotreby palív pri dosahovaní optimálnej tepelnej pohody v bytoch a domoch v obci. 3.17.6 Zásobovanie plynom Kojšov je plynofikovaný od r. 1998. Plyn do obce je privedený cez miestny plynovod vo Veľkom Folkmári, stredotlakým (300 kPa) prepojovacím potrubím D110 PE dĺžky 2625 m. Potrubie prichádza k severnému okraju obce, odkiaľ pokračuje profilom D90 PE do stredu obce, kde sa rozvetvuje do rozvodov po miestnych komunikáciách. Miestne rozvody plynu sú stredotlaké 300 kPa vybudované v krajniciach obecných komunikácií. Rozvody sú z polyetylénového potrubia D63 a D50, privedené ku každej zástavbe. Umožňujú pripojenie každého odberateľa prípojkou cez domový regulátor 300/73 kPa.
41 Odber plynu: V súčasnosti plyn zo siete odberá 200 domácností, čo z celkového počtu 285 cenzovaných domácností v obci predstavuje 70 %-nú plynofikovanosť domácností. Rozdiel 85 domácností sa doteraz na miestne plynovody nepripojilo.
Doterajší vývoj spotreby Obyvateľstvo Občianska vybavenosť Roky Ročný Počet Priemer Ročný Počet Priemer odber tis. odberateľov m³/odberat. odber tis. odberateľov m³/odberat. m³ m³ 2001 300 146 2060 18 5 3600 2002 340 184 1850 26 6 4330 2003 400 200 2000 32 6 5350 2004 306 200 1500 36 6 5100
Počet odberateľov plynu v ostatných rokoch stagnuje. Spotreba plynu v domácnostiach pri varení a vykurovaní nedosahuje optimum 3600 m³/odberateľa/rok a vykazuje klesajúcu tendenciu. Obyvateľstvo alternuje využívanie plynu, elektriny a tuhých palív podľa cien. Odbery v občianskej vybavenosti sú ustálené a primerané veľkosti objektov. Budúca potreba plynu Potreba plynu k roku 2020 sa stanoví s prihliadnutím na doterajší vývoj spotreby v obci. Priemerné ročné odbery plynu na jedného odberateľa v obci vykazujú medziročne klesajúcu tendenciu. Reálne možno predpokladať, že odbery obyvateľstva v obci sa ustália na ekonomicky únosnej úrovni 2000 m3/dom/rok a v nových domoch 3000 m3/dom/rok. návrh územného plánu rieši rozvoj obce do roku 2020 o 56 nových rodinných domov, čo značí taký istý počet nových odberateľov plynu. V občianskej vybavenosti bude 10 odberateľov. Hodinová potreba plynu: - doterajší odberatelia 200 x 1,3 m3/hod = 160 m3/hod - noví odberatelia 56 x 1,5 m3/hod = 100 m3/hod - občianska vybavenosť 10 x 1,0 m3/hod = 10 m3/hod Spolu 270 m3/hod
Ročná potreba plynu - doterajšia ročná spotreba 200 x 1503 = 306 000 m3/rok - spotreba v nových domoch 56 x 3000 = 168 000 m3/rok - občianska vybavenosť 10 x 5000 = 50 000 m3/rok Spolu 524 000 m3/rok
Vyhodnotenú hodinovú potrebu 270 m3/hod a ročnú potrebu plynu 524 000 m3/rok zabezpečí jestvujúca regulačná stanica plynu vo Veľkom Folkmári s dostatočnou kapacitou. 3.17.7 Telekomunikácie a miestny rozhlas Obec Kojšov je súčasťou Regionálneho technického centra Východ v primárnej oblasti Spišská nová Ves. Telefónni účastníci sú napojení miestnou telefónnou sieťou na digitálnu ATU Kojšov, ktorá je umiestnená v prenajatých priestoroch Obecného úradu. So zmenou jej umiestnenia sa neuvažuje. Ústredňa je dimenzovaná na zabezpečenie jednotlivých telekomunikačných služieb pre všetky miestne i okolité účastnícke stanice. Žiadosti nových účastníkov v rámci celoštátneho sčítania ODB v r. 2001: r. 2001 r. 2004 r. 2020 Počet trvale obývaných bytov v obci 236 bytov 240 bytov 475 bytov - z toho telefón v byte 153 bytov 150 bytov 250 bytov
42 - mobilný telefón 18 bytov 40 bytov 600 bytov - osobný počítač 7 bytov 8 bytov 120 bytov - osobný počítač s internetom - 1 byt 80 bytov Organizácie, podnikatelia 9Pp 11Pp 20 Pp Porovnanie ukazuje na stagnovanie rozvoja telefónov v bytoch a rozširovanie mobilných telefónov. Miestna telefónna sieť (MTS) Telefónne rozvody v obci sú vedené vzduchom, závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celý intravilán obce a umožňuje napojenie každej účastníckej stanice priamo prípojkou. Prípojky závesnými káblami sú prevedené jednotlivo alebo viac účastníkov zo stĺpa pomocou združovacieho zariadenia PCM. Závesnú kábelovú sieť plánujú ST uložiť do zeme. Plánujú tiež pokládku optického kábla Veľký Folkmár – Kojšov. Pre obidve plánované investície budú určené a rezervované koridory v návrhu územného plánu. Rozhlas a televízia V obci funguje miestny rozhlas s ústredňou v budove Obecného úradu. Rozvody sú vedené do všetkých ulíc. Vedenie je z vodičov FeZn na oceľových stĺpoch, na ktorých sú upevnené aj reproduktory. Počuteľnosť v každej ulici je dobrá. Vysielanie SRO je v obci dobre počuteľné na všetkých vlnách a frekvenciách. Signály STV a ostatných TV sú sprístupnené miestnym vykrývačom na stráni „Strieborná“ nad obcou „Na Zdubisku“. Príjem sa zabezpečuje individuálnymi anténami každého koncesionára. Signály mobilných operátorov T-mobile a Orange šíri žiarič umiestnený na vrchu nad stráňou „Pažite“ pri Veľkom Folkmári. T-mobile plánuje v k.ú. umiestniť základňovú stanicu na zlepšenie pokrytia signálom verejnej rádiotelefónnej siete. 3.18 Technická infraštruktúra – rekreačné stredisko Kojšovská hoľa Okolo známej turistickej chaty Erika na južnej stráni Kojšovej Hole funguje turisticko- lyžiarsky areál, ktorý zasahuje aj do južného okraja k.ú. Gelnice. Zásobovanie vodou je vlastným vodovodným systémom z miestnych prameňov a odstraňovanie splaškov v ČOV so zaústením do podmoku. Vykurovanie je elektr. energiou. Čajovňa je zásobovaná vodou vlastným vodovodným systémom z miestnych prameňov a odstraňovanie splaškov v septiku so zaústením do podmoku. Navrhujeme ČOV. Vykurovanie je elektr. energiou. Areál meteorologickej stanice je zásobovaný vodou vlastným vodovodom z prameňa zachyteného na južnej stráni pod hoľou v mieste prameniska Kojšovského potoka. OP I° je oplotené. Likvidácia splaškov je zabezpečovaná v MČOV vyústenej do podmoku. Vykurovanie je elektr. Navrhované turist. objekty budú vybavené identicky – zachytené pramene, likvidácia splaškov v ČOV a vykurovanie elektr. energiou. Úžitková voda na zasnežovanie lyžiarskych tratí sa čerpá z Kojšovského potoka samostatným systémom – vodná nádrž, Š, zásobníky, výtlak, ČS. Zásobovanie strediska el. energiou je trafostanicami napájanými 22 kV vedením od Zl. Idky. Budúci rozvoj technickej infraštruktúry strediska Kojšová Hoľa závisí od prijatia jednej z dvoch koncepcií rozvoja lyžiarskeho strediska. Spoločným problémom oboch je Kojšovský potok, ako zdroj úžitkovej vody na zasnežovanie. Štúdie neobsahujú viacročné pozorovanie prietokov v miestach navrhovaných hatí. Vyriešenie problému vodného zdroja potrebnej výdatnosti je základnou podmienkou všetkých ďalších úvah rozvoja lyžiarskeho strediska. 3.19 Prvé poradie výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny funkčného využitia Výstavba, prestavba a rekonštrukcia obce je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – rok 2013, 2. etapa – rok 2020. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach obce a strediska Kojš. hoľa pre 800 obyvateľov a 2 200 návštevníkov. V 1. etape je navrhovaných 27 bytov a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou, obč. vybavením a športovo – rekreačným vybavením. Asanácia je jedna a prestavbu na mieste odhadujeme pre 3 rodinné domy.
43 3.20 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných a iných zámerov na PP a LP 3.20.1 Poľnohospodárska pôda Základné východiskové podklady: hranice súčasne zastavaného územia k 1. 1. 1990, druhy pozemkov a BPEJ (ROEP Kojšov), odvodenia (SVP, odštepný závod hydromeliorácie Bratislava) a kontaminácie PP (VÚPOP – reg. pracovisko Banská Bystrica).
Pôda v k. ú. je zaradená do 7-9. kvalitatívnej skupiny BPEJ. Pôdy patria do skupiny pôd melanických, hnedých, podzolových a nivných. Pôdotvornými substrátmi sú fluviálno-aluviálne, deluviálne a deluviálno-proluviálne sedimenty, metamorfované a sedimentárne horniny. Hydromelioračné stavby v správe SVP, sa v k. ú. nenachádzajú. Poľnohospodárska krajina je sústredená najmä v okolí obce a v priestore severozápadne od nej. Poľnohospodárska pôda je z časti v užívaní súkromne hospodáriacich roľníkov. HD Agrodružstva Gelnica je nad obcou. V súčasnosti sa však nevyužíva. Podľa VÚPaP je pôda z hľadiska kontaminácie zaradená do kategórie pod A – nekontaminované pôdy (obsah všetkých hodnotených rizikových látok je pod limitom). ÚPD rieši rozvoj obce a strediska turizmu do roku 2020 a to postupným obaľovaním zastavaného územia. V 1. etape sa budú využívať rezervy v hraniciach zastavaného územia a neskôr aj mimo neho. Zastavané územie bude teda max. využité. Doplnenie lyžiarského strediska Kojš. hoľa o športové plochy je prevažne na východnom okraji rekreačného priestoru a reprezentuje lesné pôdy. Celkovo je navrhovaných na záber pôdy 20 lokalít v rozsahu 9,3469 ha, z toho poľnohospod. pôdy je 7,4854 ha, z toho v zastavanom území 3,0369 ha.
44 3.20.2 Lesná pôda Prevažnú časť pôvodných lesov okolia Kojšova tvorili bučiny s primiešanou jedľou, v ktorých bol smrek zastúpený len vzácne, viac bol primiešaný vo vyšších polohách. Dnešné rozsiahle plochy jedlín vznikli vplyvom rozvoja baníctva, keď zvýšená spotreba dreveného uhlia zapríčinila prebierku tvrdých drevín a jedľa ako menejcenný materiál bola ponechávaná na zmladzovanie bez konkurencie. Na mnohých miestach, najmä vzdialenejších, menej prístupných, hospodársky ťažko využiteľných, sa zachovali neporušené pôvodné porasty. Aj podrast v premenených porastoch, v ktorých bol v neskorších dobách preferovaný najmä smrek, nebol vždy premenený vplyvom okyslenia pôdy a nedostatočnej tvorby humusu z ihličia – na mikroklimaticky vhodných miestach ostávali spoločenstvá podrastu pôvodného lesa temer bezo zmeny. V lesoch a nad hornou hranicou lesa sa najhodnotnejšie spoločenstvá udržali na extrazonálnych stanovištiach – skalách, prameniskách, aluviálnych mokradiach. Lesy v k. ú. spadajúce do LHC Kojšov a Gelnica obhospodarujú Mestské lesy Košice – 5 zamestnancov, Urbárska a Jakubiskova spoločnosť a pozemkové spoločenstvo Kojšov – 6 zamestnancov. Rekr. priestor Kojš. hoľa zasahuje aj do LHC Poproč. Časť LP tvoria ochranné lesy. Popri sieti vývozných ciest je niekoľko skládok dreva. Drevná hmota je vyvážaná cez obec, čo spôsobuje neúmerné zaťažovanie miestnych komunikácií. Časť hmoty sa spracúva na obecnej píle. ÚPD rieši rozvoj strediska turizmu medzinárodného významu Kojšovská hoľa. Jednou z dôležitých úloh je jeho napojenie z dvoch smerov. Okrem jestvujúcej Zl.Idky, kde je hlavný nástup ( ale problém s ochranou vodných zdrojov) je navrhovaný aj zo severu - z Kojšovskej doliny novou sedačkou a zjazdovkou. Tým sa dokážu aktivizovať do dnes oddelené ubytovacie a stravovacie kapacity Ružína a zjednoduší sa prevádzka celého strediska ( záchytný parking pre Kojšovom na ceste III. tr.). Záber LP je vyčlenený na nové vleky pod hoľou, sedačku na hoľu, zjazdovky, parkovisko v Kojš. doline a 4 retenčné nádrže na Kojš. potoku. Informatívne uvádzame záber LP mimo k.ú.: prepojenie jestv. údolnej stanice sedačky s parkoviskom Zl. Idka novou sedačkou a predĺženie jestvujúceho vleku z Tokárne. Celkový záber LP navrhovaný na výrub je 23,2 ha. Záber na nezalesnených plochách nebol bilancovaný a bude predmetom samostatnej dokumentácie.
ZÁBER LESNEJ PôDY :
1 – pre vleky / 0,2555 ha
LV 4-vlek / 2555 m2 LESNÝ DIELEC 439 a 439 b ZÁBER (M2) 555 2000
2 – pre sedačkové lanovky / 1,435 ha LD 3- sedačková lanovka /1880 m2 LESNÝ DIELEC 44 442 ZÁBER (M2) 800 1080 LD 4- sedačková lanovka / 1550 m2 LESNÝ DIELEC 441 ZÁBER (M2) 1550 LD 5- sedačková lanovka / 10920 m2 LESNÝ DIELEC 428 a 428 b 428 c 429 a 430 I 431 ZÁBER (M2) 2020 860 130 3680 1580 2650 3 – pre zjazdovky / 15,769 ha ZLD 3-B – zjazdovka / 11640 m2 LESNÝ DIELEC 217 44 ZÁBER (M2) 6380 5260
45 ZLD 4-B – zjazdovka / 6500 m2 LESNÝ DIELEC 441 ZÁBER (M2) 6500 ZLD 4-D – zjazdovka / 15000 m2 LESNÝ DIELEC 441 ZÁBER (M2) 15000 ZLD 5-A – zjazdovka / 75150 m2 LESNÝ DIELEC 425 b 425 a 426 a 426 b 424 a 427 I 422 I 431 ZÁBER (M2) 6800 9750 8050 6100 3270 5700 13680 21800 ZLV 4-A – zjazdovka 23980 m2 LESNÝ DIELEC 439 b 439 a ZÁBER (M2) 3780 20200 ZLV 4-B – zjazdovka / 25420 m2 LESNÝ DIELEC 440 439 a ZÁBER (M2) 20370 5050
4 – ostatné / 0,91 ha RN – retenčné nádrže / 9100 m2 LESNÝ DIELEC 441 ZÁBER (M2) 9100
INFORMATÍVNY ZÁBER LESNEJ PôDY mimo k.ú obce Kojšov:
LV 1-vlek / 880 m2 LESNÝ DIELEC 195-I 44 ZÁBER (M2) 405 475 LV 3-vlek / 1315 m2 LESNÝ DIELEC 44 ZÁBER (M2) 1315 LD 1- sedačková lanovka / 4690 m2 LESNÝ DIELEC 197 197 I 189 195 b-II 195 b-I 195 b-III 195 b 42 ZÁBER (M2) 810 200 950 800 230 230 1000 470 LD 3- sedačková lanovka /2200 m2 LESNÝ DIELEC 44 442 ZÁBER (M2) 2200 ZLD 1- zjazdovka / 5460 m2 LESNÝ DIELEC 189 b 195 b 195 a-I 195 a-II 195 a-III ZÁBER (M2) 2660 140 2000 260 400 ZLV 3-B – zjazdovka / 15230 m2 LESNÝ DIELEC 45 217 ZÁBER (M2) 7260 7970 ZLV 3-A – zjazdovka / 33230 m2 LESNÝ DIELEC 40 42 a-I 42 a-III 42 b 44 ZÁBER (M2) 12500 1500 5170 12040 2020
46 VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH A INÝCH ZÁMEROV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE
Lokalita č. Katastrálne územie Funkčné Výmera Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Užívateľ Vybudované Časová poznámka využitie lokality poľnohos- hydromelioračné etapa spolu v ha spolu v ha z toho podárskej zariadenia realizácie v zasta- mimo zas- skupina výmera v pôdy (závlaha, odvodnenie) vanom tavané BPEJ ha území od územie od 1.1.1990 1.1.1990 1Kojšov RD 00-26-62 00-26-62 00-26-62 0 00-26-62 I.etapa 1´ Kojšov RD 00-10-10 00-10-10 00-10-10 0 00-10-10 2Kojšov RD 00-36-62 00-36-62 00-36-62 0 00-36-62 I.etapa 3Kojšov RD 00-15-94 00-14-46 00-14-46 0 00-14-46 I.etapa 4Kojšov RD 00-15-34 00-15-34 00-15-34 0 00-15-34 I.etapa 5Kojšov OV 00-22-66 00-19-93 00-19-93 0 00-19-93 I.etapa 6 Kojšov RD,D,VZ 00-49-33 00-49-33 00-49-33 0 00-20-50 I.etapa 7 00-28-83 7 Kojšov RD,D,VZ 01-28-02 00-06-74 00-06-74 0 00-01-74 I.etapa 7 00-05-00 8Kojšov RD 00-21-05 00-21-05 00-21-05 0 00-21-05 I.etapa 9Kojšov RD 00-18-86 00-18-86 00-18-86 0 00-18-86 I.etapa 10 Kojšov RD,D,VZ 00-75-22 00-72-54 00-72-54 0 00-72-54 I.etapa 11 Kojšov RD,D,VZ 00-20-31 00-16-37 00-16-37 0 00-16-37 11´ Kojšov RD,D,VZ 00-28-68 00-28-68 00-28-68 7 00-28-68 12´ Kojšov RD 00-64-18 00-64-18 00-64-18 7 00-64-18 13 Kojšov RD 00-14-50 00-05-28 00-05-28 0 00-05-28 I.etapa 14´ Kojšov RD 00-84-97 00-84-97 00-84-97 7 00-84-97 15 Kojšov CR,VZ,D 00-05-47 0 15´ Kojšov CR,VZ,D 00-94-4600-86-33 00-86-33 7 00-82-47 9 00-03-86 16´ Kojšov CR,Š 00-52-62 00-52-62 00-52-62 7 00-52-62 17 Kojšov D-vlek 00-00-55 00-00-55 00-00-55 0 00-00-55 17´ Kojšov D-vlek 00-46-65 00-45-68 00-45-68 9 00-45-68 18´ Kojšov D-vlek 00-27-57 00-21-64 00-21-64 9 00-21-64 19´ Kojšov CR,D 00-15-77 00-14-06 00-14-06 7 00-05-14 9 00-08-92 20´ Kojšov D,VZ 00-59-20 00-36-59 00-36-59 7 00-35-90 9 00-00-69 SPOLU 09-34-69 07-48-54 03-03-69 04-44-85 07-48-54 Celkový záber nepoľnohospodárskej pôdy 01-86-15
LEGENDA:
RD – rodinné domy OV – občianske vybavenie CR - cestovný ruch Š – šport D – dopravné plochy VZ – verejná zeleň