MNÍŠEK NAD HNILCOM
ÚZEMNÝ PLÁN OBCE - NÁVRH
A. Sprievodná správa
Apríl 2006
1
Názov zákazky : Územný plán obce Mníšek nad Hnilcom
Obstarávateľ : Obec Mníšek nad Hnilcom
Spracovateľ : Ing. arch. Mariana Šimková Ing. arch. Ladislav Timura
Odborní projektanti: · vodné hospodárstvo a zásobovanie plynom : Ing. Vladimír Molčan · zásobovanie elektrickou energiou : Ing. Vladimír Jánošík · doprava : Ing. Ján Toporčák · vyhodnotenie perspektívneho hodnotenia PPF : Ing. Silvia Fehérová · ochrana prírody a tvorba krajiny : v spolupráci s RNDr. A. Lieskovjanskou
Dátum spracovania : Apríl 2006
2
OBSAH
Strana
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1. Dôvody pre obstaranie územného plánu...... 4 1.2. Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi, o súlade riešenia so zadaním, chronológia spracovania ÚPD...... 4 2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 2.1 . Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis...... 5 2.2 . Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí nadradenej ÚPD...... 5 2.3 . Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce : 2.3.1. Demografický rozbor súčasného stavu...... 5 2.3.2. Rozbor súčasného stavu v bytovom fonde...... 11 2.3.3. Zhodnotenie sociálnych, ekonomických a rozvojových predpokladov obce...... 15 2.4 . Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy...... 17 2.5 . Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania...... 18 2.6 . Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkcií...... 19 2.7 . Návrh riešenia : 2.7.1 Bývanie...... 19 2.7.2 Sociálna infraštruktúra a občianske vybavenie...... 20 2.7.3 Výroba...... 24 2.7.4 Rekreácia, cestovný ruch...... 25 2.8 . Vymedzenie zastavaného územia obce...... 27 2.9 . Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území...... 27 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami...... 28 2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny 2.11.1 Charakteristika územia...... 29 2.11.2 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry...... 34 2.11.3 Environmentálne problémy...... 35 2.11.4 Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability, zachovania prírodných zdrojov a biodiverzity...... 36 2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 2.12.1 Doprava...... 42 2.12.2 Vodné hospodárstvo...... 47 2.12.3 Zásobovanie zemným plynom...... 51 2.12.4 Zásobovanie elektrickou energiou...... 51 2.12.5 Telekomunikácie...... 52 2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie...... 53 2.13.1 Ochrana vodných zdrojov, povrchových a podpovrchových vôd...... 54 2.13.2 Ochrana ovzdušia...... 58 2.13.3 Ochrana pôdy...... 59 2.13.4 Ochrana bióty...... 59 2.13.5 Zestetizovanie životného prostredia v obci...... 59 2.14. Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov.....60 2.15. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu...... 60 2.16. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu...... 60 2.17. Hodnotenie navrhovaného riešenia...... 61 2.18. Návrh záväznej časti územného rozvoja obce Mníšek nad Hnilcom 2.18.1.Zásady priestorového usporiadania a funkčného využitia územia obce - regulatívy funkčného využitia územia...... 61 2.18.2.Určenie podmienok pre využitie plôch - regulatívy priestorového usporiadania územi...... 61 2.19. Určenie lokalít s potrebou vypracovania ÚPN - zóny...... 62 2.20. Zoznam verejnoprospešných stavieb...... 62 2.21. Stavebné uzávery...... 63
3
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
1.1. Dôvody pre obstaranie územného plánu Mníšek nad Hnilcom nemá v súčasnosti spracovanú a platnú územnoplánovaciu dokumentáciu. ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom je spracovaný ako principiálne nová územnoplánovacia dokumentácia, ktorá vychádza zo zhodnotenia súčasného stavu sídla, z vyhodnotenia potrieb ďalšieho územného rozvoja, ale aj z možnej prestavby a obnovy obce. ÚPN obce po schválení bude mať formu právne záväzného dokumentu. Takto vypracovaný územný plán má definovať hlavné princípy urbanistickej koncepcie, určovať osobitné podmienky alebo obmedzenia rozvoja, sanácie a revalorizácie územia. Záväzne stanovuje regulatívy vzťahujúce sa k verejným priestorom a funkciám v sídle. Vymedzuje, ale i limituje možnosti využitia územia a určuje optimálny spôsob jeho zastavania. Vymedzuje plochy dlhodobých koncepčných zámerov (plochy výhľadové). Zároveň stanovuje podmienky pre využitie priestorov špecificky obmedzovaných - limitovaných, a to ochranné pásma, chránené prírodné i umelé prvky... ÚPN obce má mať prednostne ponukový charakter, ale zároveň má byť praktickým podkladom pre rozhodovanie o stavebných a iných činnostiach v území.
1.2. Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi, o súlade riešenia so zadaním, chronológia spracovania ÚPD Nakoľko obec Mníšek nad Hnilcom nemala doteraz spracovaný a schválený územný plán obce pristúpila v roku 2001 k podpísaniu „Zmluvy o dielo č.25/06/01“ o spracovaní tohto územného plánu so spracovateľom Ing. arch. Ladislavom Timurom a Ing. arch. Marianou Šimkovou z Košíc. V roku 2001 boli doplnené prieskumy a rozbory v teréne (v roku 1995 boli spracované „Prieskumy a rozbory“ architektonickou kanceláriou ARCHING, Spišská Nová Ves, avšak zachovala sa len textová časť týchto prieskumov). V rokoch 2002 – 2003 bola spracovaná urbanistická štúdia, ktorá bola prerokovaná so zainteresovanými orgánmi a organizáciami dňa 7.4.2003 na Obecnom úrade v Mníšku nad Hnilcom. Občania obce boli oboznámení s urbanistickou štúdiou obce Mníšek nad Hnilcom formou verejného zhromaždenia dňa 7.4.2003 a UŠ bola vyvesená po dobu 30 dní na obecnom úrade. Následne bolo vypracované obstarávateľom – Ing. Martinom Hudecom zadanie pre spracovanie návrhu ÚPN – obce Mníšek nad Hnilcom a prerokované bolo s orgánmi štátnej správy a zainteresovanými orgánmi a organizáciami dňa 12.11.2003 v Košiciach. Po vyhodnotení pripomienok obstarávateľom bolo doplnené zadanie pre spracovanie návrhu ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom schválené KSÚ dňa 28.10.2004 a následne dňa 29.11.2004 schválené uznesením miestneho zastupiteľstva č. 457/ 2004 . Návrh ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom je spracovaný v súlade so zadaním v nasledovnom rozsahu: a) Grafická časť: · výkres č.1 – Komplexný urbanistický návrh M = 1 : 2 880 · výkres č.2 – Návrh dopravy M = 1 : 2 880 · výkres č.3 – Návrh vodného hospodárstva M = 1 : 2 880 · výkres č.4 – Návrh energetiky a telekomunikácie M = 1 : 2 880 · výkres č.5 – Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely M = 1 : 2 880 · výkres č.6 – Komplexný návrh k.ú. obce a ochrana prírody a tvorby krajiny M = 1 : 10 000 · výkres č.7 – Širšie vzťahy, návrh záujmového územia obce M = 1 : 50 000
b) Textová časť: · A . Sprievodná správa · B . Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF a LPF na nepoľnohospodárske účely · C . Záväzná časť ÚPN-O ( Regulatívy územného rozvoja obce )
Mapové podklady: - Polohopis bol spracovaný prebratím mapy registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), zmenšený do M = 1 : 2880 a doplnený prieskumom v teréne - Výškopis bol získaný zväčšením štátnej mapy M = 1 : 5 000 odvodenej do M = 1 : 2 880. - Pre komplexný návrh k.ú. obce a výkres ochrany prírody a tvorby krajiny boli použité mapy zložené z listov základných máp SR v M = 1 : 10000. - Pre širšie vzťahy a návrh záujmového územia obce bola použitá mapa M = 1 : 50 000 získaná z KSK v Košiciach (ÚPN VÚC Košického kraja, zmeny a doplnky schválené v roku 2004).
4
2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis
2.1.1. Vymedzenie riešeného územia Riešeným územím je katastrálne územie obce Mníšek nad Hnilcom (výmera 3943,7ha) s podrobnejším riešením zastavaného územia obce a územia naň bezprostredne nadväzujúceho. Záujmové územie Mníšek nad Hnilcom a širšie vzťahy sú vymedzené v rozsahu väzieb na okresné mesto Gelnica a okolité osídlenie obce Mníšek nad Hnilcom.
2.1.2. Geografický opis a charakteristika riešeného územia Sídlo sa nachádza vo východnej časti Slovenského rudohoria (Volovské vrchy), v údolí rieky Hnilec a potoka Smolník. Podľa hydrologickej rajonizácie je záujmová oblasť súčasťou rajónu G-118 Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu. Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti vlhkej – povodie Hnilca a hrebeňové časti do chladnej oblasti. Stred obce leží v nadmorskej výške 419m nad morom, chotár 410 až 1154m nad morom. Dopravne je sídlo sprístupnené štátnou cestou II. triedy 546 Jaklovce - Hnilec, v obci je táto komunikácia napojená na štátnu cestu II. triedy 549 Mníšek nad Hnilcom - Smolník - Krásnohorské Podhradie, kde sa napája na cestu I/50. Mníškom nad Hnilcom prechádza železničná trať Margecany - Červená Skala - Brezno a v obci zastavujú vlaky v železničnej stanici situovanej vo východnej časti obce. Autobusová doprava je zastúpená linkami SAD, ktoré premávajú po cestách II. triedy. Mníšek nad Hnilcom je zásobovaný elektrickou energiou z 22kV v diaľkových vedení č.245 Spišská Nová Ves - Prakovce a č.302 Medzev - Prakovce. Zásobovanie obce Mníšek nad Hnilcom plynom je zabezpečené z regulačnej stanice napojenej na VTL plynovod Prakovce - Helcmanovce - Mníšek nad Hnilcom. V západnej časti katastra obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádza rekreačná chatová lokalita napojená na obec prístupovou cestou. V juhovýchodnej časti katastra ako aj na severovýchod od zastavaného územia obce sa nachádzajú menšie chránené ložiskové územia.
2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí ÚPN – VÚC Košického kraja Riešenie ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom je v súlade so záväznou časťou ÚPN VÚC Košického kraja vyhlásenou nariadením vlády SR č.281/1998 Z.z., prílohou č.2 v znení zmien a doplnkov vyhlásených všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č.2/2004. Konkrétne je v súlade s nasledovnými:
I. záväznými regulatívmi územného rozvoja: 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry: 2.2. Vytvárať územno-technické podmienky na rozvoj osídlenia v: 2.2.2. regionálnych rozvojových osiach v smere: f) Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom, 2.10. Vytvárať podmienky na rozvoj v oblasti dopravy, technickej infraštruktúry, poľnohospodárskej výroby a vidieckej turistiky s cieľom udržať a oživiť stagnujúce a upadajúce vidiecke osídlenie v priestoroch: 2.10.5. okresu Gelnica – Hnilecká dolina, 3. V oblasti sociálnej starostlivosti: 3.1. rozširovať sieť a štruktúru zariadení sociálnych služieb 3.2. zamerať hospodársky rozvoj na zvýšenie počtu pracovných príležitostí s cieľom znížiť vysokú mieru nezamestnanosti 5. V oblasti usporiadania územia a hľadiska ekológie, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu: 5.1. rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja 5
5.2. zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologicky prijateľnejších premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb; prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, 5.3. podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizácie krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch 5.4. zveľaďovať najcennejšie časti prírodného potenciálu regiónu: ...Volovských vrchov ... 5.5. chrániť najcennejšie územia a objekty nehnuteľných kultúrnych a archeologických pamiatok, a to hlavne národné kultúrne pamiatky, ...a územia vyhlásené alebo navrhované za pamiatkové zóny, 5.7. postupne odstrániť environmentálne dlhy kraja, koncentrované najmä v oblastiach: 5.7.3. Strednospišskej ... a Gelnica (Smolnícka Huta) 5.8. rezervovať vo výrobných zariadeniach plochy na uplatňovanie moderných ekologických technológií a prechod na spaľovanie zemného plynu v prospech eliminovania príčin poškodenia životného prostredia, 5.10. vytvárať podmienky na základnú stratégiu hospodárenia s odpadmi založenú na princípoch zhodnotenia odpadov v najväčšej možnej miere. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 6.4. chrániť koridory pre cesty II. triedy, ich preložky a úpravy, a to pre: 6.4.8. cestu II/549, úpravy v úseku Mníšek nad Hnilcom - Smolník - Úhorná - Krásnohorské Podhradie (cesta I/50) 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry 7.3. na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou využívať prednostne zdroje podzemných vôd 7.8. chrániť koridory na rozšírenie skupinových vodovodov, a to: 7.8.7. skupinový vodovod Smolník - Smolnícka Huta, prívod do Mníška nad Hnilcom, 7.12. pri využití územia chrániť koridory na rekonštrukciu alebo výstavbu hrádzí alebo úpravu korýt tokov v lokalitách: 7.12.5. na toku Hnilec v úseku Mníšek nad Hnilcom - Švedlár a v intravilánoch Gelnice, Mníška nad Hnilcom, Švedlára a Nálepkova
Ďalej je riešenie ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom v súlade so záväznou časťou ÚPN VÚC Košického kraja, a to jej :
II. verejnoprospešnými stavbami: Verejnoprospešné stavby spojené s revitalizáciou predchádzajúcich záväzných regulatívov sú tieto:
1. Cestná doprava 1.4. cesty II. triedy, ich preložky a úpravy: 1.4.8. cesta II/549, úpravy v úseku Mníšek nad Hnilcom - Smolník - Úhorná - Krásnohorské Podhradie (cesta I/50)
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa §108 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona č.262/1992 Zb. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
2.3.1. Demografický rozbor súčasného stavu Východiskovým podkladom pri nápočte obyvateľov v návrhovom období boli údaje zo štatistického úradu SR - Krajskej správy v Košiciach zo sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája roku 2001.
6
Tab.č.1 Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity, podľa pohlavia a miesta narodenia Osoby ekonomicky aktívne Žiaci a študenti Narodení v obci z toho v tom súčasného Nepra- Po- Ostatní Deti Ostatní Úhrn bydliska cujúci hla- na nezá a žiaci nezávislí, obyva- spolu v% dôchod- spolu zo z vie mater- pracujúci vypomáha- neza- -vislí ZŠ z nezistení teľ. covia stred- vyso- skej dôchod- júci v rod. mest- učilíšť spolu v% ných kých do- covia podniku naní (SOU) škôl škôl volenke a 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 Mníšek nad Hnilcom muži 444 54,2 0 43 0 166 100 13 223 28 9 11 8 11 819 546 66,7 ženy 410 47 58 56 0 135 155 16 237 29 7 12 10 25 872 565 64,8 spolu 854 50,5 58 99 0 301 255 29 460 57 16 23 18 36 1691 1111 65,7
Z uvedeného vyplýva, že v roku 2001 mala obec Mníšek nad Hnilcom 1691 obyvateľov, z toho 854 ekonomicky aktívnych (50,5%).
Tab.č.2 Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov 1869 2124 1890 1820 1900 1907 1921 1694 1950 1750 1970 1918 1980 1664 1991 1539 1992 1559 1993 1621 1994 1621 1995 1633 1996 1629 1997 1656 1998 1660 1999 1663 2001 1691 2006 1694
V poslednom desaťročí bol zaznamenaný mierny nárast (index rastu = 104).
Tab.č.3 Obyvateľstvo podľa druhu pobytu a pohlavia Dočasne Bývajúce Dočasne Bývajúce Prítomné pohlavie neprítomné prítomné prítomné obyvateľstvo obyvateľstvo obyvateľstvo obyvateľstvo obyvateľstvo a 1 2 3 4 5 Mníšek nad Hnilcom muži 819 49 770 6 776 ženy 872 42 830 5 835 spolu 1691 91 1600 11 1611
Z uvedeného vyplýva, že v roku 2001 z bývajúceho obyvateľstva bolo 95,27% prítomných.
7
Tab.č.4 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa národností Národnosť Muži Ženy Spolu a 1 2 3 Mníšek nad Hnilcom Slovenská 685 714 1399 Maďarská - - - Rómska 67 81 148 Rusínska - - - Ukrajinská - - - Česká 3 2 5 Nemecká 60 70 130 Poľská - - - Chorvátska - - - Srbská - - - Ruská - - - Židovská - - - Ostatné, nezistené 4 5 9 Spolu 819 872 1691
Z uvedeného vyplýva, že najviac obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti (83%).
Tab.č.5 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania · Náboženské vyznanie / cirkev Muži Ženy Spolu a 1 2 3 Mníšek nad Hnilcom · Rímskokatolícka cirkev · 561 · 592 · 1153 · Gréckokatolícka cirkev · 17 · 30 · 47 · Pravoslávna cirkev · 1 · 1 · 2 · Evanjelická cirkev augsburského vyznania · 153 · 163 316 Reformovaná kresťanská cirkev · - · - · - · Evanjelická cirkev metodistická · - · - · - · Apoštolská cirkev · 1 · 0 · 1 · Starokatolícka cirkev · 4 · 1 · 5 · Bratská jednota baptistov · - · - · - · Cirkev československá husitská · - · - · - · Cirkev adventistov siedmeho dňa · - · - · - · Cirkev bratská · - · - · - · Kresťanské zbory · - · - · - · Židovské náboženské obce · - · - · - · Náboženská spoločnosť Jehovovi · - · - · - svedkovia · Ostatné · - · - · - · Bez vyznania · 63 · 68 · 131 · Nezistené · 19 · 17 · 36 · Spolu · 819 · 872 · 1691 ·
V obci Mníšek nad Hnilcom sa najviac obyvateľov hlási k rímskokatolíckej cirkvi (68%).
8
Tab.č.6 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia, rodinného stavu a podľa veku Vek Muži Ženy Obyvateľstvo spolu slobodní ženatí rozvedení ovdovení nezistení spolu slobodné vydaté Rozvedené ovdovené nezistené úhrn v% a 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Mníšek nad Hnilcom 0 – 2 29 29 0 0 0 0 42 42 0 0 0 0 71 4,2 3 – 4 22 22 0 0 0 0 41 41 0 0 0 0 63 3,7 5 12 12 0 0 0 0 10 10 0 0 0 0 22 1,3 6 – 9 67 67 0 0 0 0 47 47 0 0 0 0 114 6,7 10 – 14 76 76 0 0 0 0 79 79 0 0 0 0 155 9,2 15 17 17 0 0 0 0 18 18 0 0 0 0 35 2,1 16 – 17 24 24 0 0 0 0 21 21 0 0 0 0 45 2,7 18 – 19 28 27 0 0 0 1 41 40 0 0 0 1 69 4,1 20 – 24 73 64 6 0 0 3 63 42 20 0 0 1 136 8 25 – 29 64 26 35 1 0 2 71 22 44 3 0 2 135 8 30 – 34 55 21 32 1 0 1 49 9 39 0 1 0 104 6,2 35 – 39 63 18 45 0 0 0 49 5 42 1 0 1 112 6,6 40 – 44 57 13 43 0 0 1 54 5 39 6 3 1 111 6,6 45 – 49 49 8 38 2 1 0 58 6 43 3 5 1 107 6,3 50 – 54 43 4 35 2 2 0 45 2 37 1 4 1 88 5,2 55 – 59 35 4 30 0 1 0 34 1 26 0 7 0 69 4,1 60 – 64 25 1 22 1 1 0 36 1 24 2 9 0 61 3,6 65 – 69 31 2 24 0 5 0 38 1 21 0 16 0 69 4,1 70 – 74 29 1 26 0 2 0 24 0 9 0 14 1 53 3,1 75 – 79 13 0 10 0 3 0 24 2 4 0 17 1 37 2,2 80 – 84 2 0 1 0 1 0 17 0 0 1 16 0 19 1,1 85+ 4 0 1 0 3 0 9 1 1 0 7 0 13 0,8 Nezistený vek 1 0 0 0 0 1 2 1 0 0 1 0 3 0,2 Spolu 819 436 348 7 19 9 872 396 349 17 100 10 1691 100 0 – 5 63 63 0 0 0 0 93 93 0 0 0 0 156 9,2 6 – 14 143 143 0 0 0 0 126 126 0 0 0 0 269 15,9 Produktívny 508 226 264 6 4 8 469 170 264 14 13 8 977 57,8 Poproduktívny 104 4 84 1 15 0 182 6 85 3 86 2 286 16,9 Podiel obyvateľstva: 0 – 5 7,7 - - - - - 10,7 - - - - - 9,2 - 6 – 14 17,5 - - - - - 14,4 - - - - - 15,9 - Produktívny 62 - - - - - 53,8 - - - - - 57,8 - Poproduktívny 12,7 - - - - - 20,9 - - - - - 16,9 - Priemerný vek 32,7 - - - - - 34,3 - - - - - 33,6 -
Z uvedeného vyplýva, že najvyššie percento (9,2%) tvoria deti od 10 – 14, potom po 8% mládež od 20 – 24 a od 25 – 29 rokov. Z trvale bývajúceho obyvateľstva je 25,1% v predproduktívnom, 57,8% v produktívnom a 16,9% v poproduktívnom veku.
Pre porovnanie uvádzame stav k 3.3.1991: Veková skupina Priemer. Spolu Poprod. vek 0 - 14 M 15 - 59 Ž 15 - 54 M 60+ Ž 55+ vek 1518 387 435 392 106 198 304 34,5 100% 25,5 28,7 25,8 7,0 13,0 20
Z uvedeného vyplýva, že medzi poslednými sčítaniami došlo k vzrastu produktívnej skupiny z 54,5% na 57,8%, t.j. o 3,3%. Podiel vekovej skupiny v predproduktívnom veku klesol o 0,4% a v poproduktívnom veku o 3,1%.
Index veku populácie roku 2001 = počet osôb vo veku 0 – 14 rokov x 100 = 425 x 100 = 148 počet osôb vo veku 60 a viac 286
9
Tab.č.7 Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a podľa najvyššieho skončeného stupňa školského vzdelania Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania Muži Ženy Spolu a 1 2 3 Mníšek nad Hnilcom Základné 200 308 508 Učňovské (bez maturity) 196 106 302 Stredné odborné (bez maturity) 62 39 101 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 32 13 45 Úplné stredné odborné (s maturitou) 54 79 133 Úplné stredné všeobecné 18 44 62 Vyššie 1 2 3 Vysokoškolské bakalárske 1 0 1 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 17 24 41 Vysokoškolské doktorandské 1 1 2 Vysokoškolské spolu 19 25 44 Vysokoškolské podľa zamerania: - univerzitné 6 18 24 - technické 7 4 11 - ekonomické 1 2 3 - poľnohospodárske 5 1 6 - ostatné - - - Ostatní bez udania školského vzdelania 12 11 23 Ostatní bez školského vzdelania 7 9 16 Deti do 16 rokov 218 236 454 Úhrn 819 872 1691
Tab.č.8 Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvie hospodárstva Ekonomicky aktívne osoby Odvetvie hospodárstva z toho odchádza muži ženy spolu do zamestnania a 1 2 3 4 Mníšek nad Hnilcom · Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 21 18 39 1 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 61 49 110 35 Rybolov, chov rýb - - - - Ťažba nerastných surovín 0 1 1 0 Priemyselná výroba 83 51 134 63 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 6 0 6 4 Stavebníctvo 27 0 27 15 Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, 21 42 63 20 motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie 1 7 8 5 Doprava, skladovanie a spoje 30 9 39 19 Peňažníctvo a poisťovníctvo 1 4 5 3 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum 6 17 23 16 a vývoj Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie 59 35 94 13 Školstvo 2 31 33 15 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 2 19 21 14 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 5 5 10 5 Súkromné domácnosti s domácim personálom - - - - Exteritoriálne organizácie a združenia - - - - EA bez udania odvetví 119 122 241 13 Spolu 444 410 854 241
10
Z tabuľky vyplýva, že najvyšší počet ekonomicky aktívnych osôb pracuje v priemyselnej výrobe (15,69%) a ďalej v lesníctve, ťažbe dreva a pridružených službách (12,88%). Z ekonomicky aktívnych osôb 241 dochádza do zamestnania 28,22%. Tab.č.9 Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny a podľa veku a pohlavia Ekonomicky Zamestnanec pracujúci za mzdu, plat, iný druh odmeny Podnikatelia aktívni v poľnoh. Členovia Vypomáhajúci Ostatní Vek v v družstve produkčných u iného bez so v rod. podniku nezistení z toho štátnom súkromnom alebo inej družstiev spolu zamestnávateľa zamestnancov zamestnancami robotníci podniku podniku družs. organizácii a 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Úhrn muži 173 118 18 5 0 19 6 0 105 444 275 ženy 167 79 16 4 1 12 2 0 129 410 184 spolu 340 197 34 9 1 31 8 0 234 854 459 v% 39,8 23,1 4 1,1 0,1 3,6 0,9 0 27,4 100 53,7 Z obyvateľstva v produktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych muži ------80,7 - ženy ------77,4 - spolu ------79,1 - Z obyvateľstva v poproduktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych ------28,3 -
Z uvedeného vyplýva, že 854 obyvateľov obce Mníšek nad Hnilcom je ekonomicky aktívnych (80,7% z obyvateľstva v produktívnom veku), z toho 53,7% tvoria robotníci. Z počtu ekonomicky aktívnych 39,8% tvoria zamestnanci v štátnom podniku a 23,1% v súkromnom podniku. Podnikatelia bez zamestnancov tvoria 3,6% a so zamestnancami 0,9%. Z obyvateľstva v poproduktívnom veku bolo v r.2001 28,3% ekonomicky aktívnych.
2.3.2. Rozbor súčasného stavu v bytovom fonde
Tab.č.10 Domy, byty a ukazovatele bývania Rodinné Bytové Ostatné Domový Počet domy domy budovy fond spolu a 1 2 3 4 Mníšek nad Hnilcom Domov spolu 465 5 8 478 Trvale obývaných domov 372 5 8 385 · v% 96,6 1,3 2,1 100 · v tom vlastníctvo: štátu 1 0 3 4 bytového družstva - - - - obce 0 1 0 1 fyzickej osoby 364 1 0 365 právnickej osoby 0 2 0 2 ostatných 7 1 5 13 s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené 372 3 8 383 s 3-4 nadzemnými podlažiami 0 2 0 2 s 5+ nadzemnými podlažiami - - - - Ubytovacích zariadení bez bytu - - - - Neobývaných domov 93 0 0 93 z toho: určených na rekreáciu 52 0 0 52 Priemerný vek domu 53 31 49 53 Bytov spolu 471 30 10 511 v tom: trvale obývané 376 30 10 416 v% 90,4 7,2 2,4 100 z toho družstevné - - - - byty vo vlastníctve občana v bytovom dome 0 8 0 8 neobývané 95 0 0 95 neobývané z dôvodu zmeny užívateľa 11 0 0 11 neobývané, určené na rekreáciu 52 0 0 52
11
neobývané, uvoľnené na prestavbu 7 0 0 7 neobývané, nespôsobilé na bývanie 6 0 0 6 neobývané po kolaudácii - - - - neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní 2 0 0 2 neobývané z iných dôvodov 14 0 0 14 nezistené 3 0 0 3 · Trvale obývané byty: Materiál nosných múrov: kameň, tehly 353 22 6 381 drevo 8 0 3 11 nepálené tehly 4 0 0 4 ostatné a nezistené 11 8 1 20 Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť 8 0 0 8 2 izby 82 12 1 95 3 izby 136 16 7 159 4 izby 76 2 0 78 5+ izieb 74 0 2 76 Bývajúcich osôb 1 432 118 43 1 593 Počet CD 492 35 11 538 Počet HD 440 31 10 481 Obytné miestnosti 1 314 80 33 1 427 Počet osôb na 1: byt 3,81 3,93 4,3 3,83 obytné miestnosti 1,09 1,48 1,3 1,12 CD 2,91 3,37 3,91 2,96 HD 3,25 3,81 4,3 3,31 Obytná plocha bytu v m2 23 270 1 411 644 25 325 Celková plocha bytu v m2 35 878 1 922 858 38 658 · Priemerný počet: - m2 obytnej plochy na 1 byt 61,9 47 64,4 60,9 - m2 celkovej plochy na 1 byt 95,4 64,1 85,8 92,9 - m2 obytnej plochy na 1 osobu 16,3 12 15 15,9 - obytných miestností na 1 byt 3,49 2,67 3,3 3,43 Z tabuľky č.10 vyplýva, že v Mníšku nad Hnilcom : - je z celkového počtu 478 domov 19,5% neobývaných. - bytov je v obci 511, z toho 90,4% je v rodinných domoch, 9,6% v bytových domoch a 18% tvoria neobývané byty. - z trvale obývaných bytov v obci, ktorých je416, je najviac bytov s nosnými múrmi z kameňa a tehál (91,6%). - z trvale obývaných bytov je najviac bytov 3-izbových (38,2%). - počet osôb na 1 byt je 3,83.
Tab.č.11 Vybavenie trvale obývaných bytov Vybavenie Počet bytov osôb v bytoch a 1 2 Mníšek nad Hnilcom Bytov spolu 416 1593 z toho: s plynom zo siete - - s vodovodom v byte 268 949 mimo bytu 2 5 bez vodovodu 133 574 nezistené 13 65 s kanalizáciou prípojka na kanalizačnú sieť 4 12 septik (žumpa) 210 774 so splachovacím záchodom 201 721 s kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 257 908
12
Z uvedeného vyplýva, že v r.2001 malo 268 bytov vodovod v byte (64,4%), bez vodovodu bolo 133 bytov (31,97%).
Tab.č.12 Trvale obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a kategórie bytu Domový fond Obdobie výstavby Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy spolu a 1 2 3 4 Mníšek nad Hnilcom · I. Kategória - 1899 a nezistené 7 0 2 9 · 1900 – 1919 2 0 0 2 1920 – 1945 12 0 0 12 1946 – 1970 32 0 1 33 1971 – 1980 19 7 1 27 1981 – 1990 25 12 0 37 1991 – 2001 18 0 2 20 spolu 115 19 6 140 % 82,1 13,6 4,3 100 % danej kategórie z celku 30,6 63,3 60 33,7 · II. Kategória - 1899 a nezistené 6 0 0 6 1900 – 1919 7 0 0 7 1920 – 1945 14 2 1 17 1946 – 1970 17 0 0 17 1971 – 1980 8 7 0 15 1981 – 1990 1 0 0 1 1991 – 2001 - - - - spolu 53 9 1 63 % 84,1 14,3 1,6 100 % danej kategórie z celku 14,1 30 10 15,1 · III. Kategória - 1899 a nezistené 8 0 0 8 1900 – 1919 6 0 0 6 1920 – 1945 6 0 0 6 1946 – 1970 15 0 0 15 1971 – 1980 9 0 0 9 1981 – 1990 3 0 0 3 1991 – 2001 - - - - spolu 47 0 0 47 % 100 0 0 100 % danej kategórie z celku 12,5 0 0 11,3 · IV. Kategória - 1899 a nezistené 32 0 0 32 1900 – 1919 29 0 3 32 1920 – 1945 36 2 0 38 1946 – 1970 40 0 0 40 1971 – 1980 10 0 0 10 1981 – 1990 9 0 0 9 1991 – 2001 5 0 0 5 spolu 161 2 3 166 % 97 1,2 1,8 100 % danej kategórie z celku 42,8 6,7 30 39,9 · Úhrn - 1899 a nezistené 53 0 2 55 1900 – 1919 44 0 3 47 1920 – 1945 68 4 1 73 1946 – 1970 104 0 1 105 1971 – 1980 46 14 1 61 1981 – 1990 38 12 0 50 1991 – 2001 23 0 2 25 spolu 376 30 10 416 % 90,4 7,2 2,4 100 Úhrn - z toho 1996 – 2001 6 0 1 7
13
Z tab. č. 12 vyplýva, že najviac bytov bolo postavených v rokoch 1946 – 1970 (25%). V rokoch 1971 – 1980 bolo postavených 15%, v rokoch 1981 – 1990 - 12% a v rokoch 1991 – 2001 len 6%.
Spôsob vykurovania bytov sa oproti r. 2001 zásadne zmenil (obec bola plynofikovaná). Napriek tomu tab.č.13 uvádza spôsob vykurovania trvale obývaných bytov v r.2001 následovne: 47% trvale obývaných bytov kúrilo kachlami na pevné palivo a 33% zas malo ústredné kúrenie lokálne na pevné palivo.
Tab.č.13 Spôsob vykurovania trvale obývaných bytov Počet Spôsob vykurovania bytov osôb v bytoch a 1 2 Mníšek nad Hnilcom Ústredné kúrenie diaľkové - · Ústredné kúrenie lokálne 143 na pevné palivo 137 na plyn - elektrické 3 · Etážové kúrenie na pevné palivo 18 na plyn - ostatné 2 · Kachle na pevné palivo 196 elektrické 1 plynové - ostatné 6 Iné 50 Spolu 416
Tab.č.14 Vybavenie a rekreačné možnosti domácností Počet Vybavenie domácnosti bytov osôb v bytoch a 1 2 Mníšek nad Hnilcom · Samostatná chladnička 278 1 074 Chladnička s mrazničkou 106 377 Samostatná mraznička 149 558 Automatická práčka 164 624 Farebný televízor 325 1 320 Telefón v byte 196 694 Mobilný telefón 53 229 Rekreačná chata, domček, chalupa - - Osobný automobil 116 475 Osobný počítač 26 110 Osobný počítač s internetom - -
Z uvedeného vyplýva, že v roku 2001 malo 66,8% trvalo obývaných domácností chladničku, 25,5% chladničku s mrazničkou, 39,4% automatickú práčku, 27,9% osobný automobil a 6,3% osobný počítač.
Tab.č.15 Cenzové domácnosti rodinné podľa počtu závislých detí Úplné rodiny Neúplné rodiny Počet závislých detí ženy ekonomicky aktívne ženy ostatné a 1 2 3 Mníšek nad Hnilcom · 1 44 8 23 2 70 8 5 3 29 1 5 4+ 27 2 3 Spolu 170 19 36
14
Z tab.č.15 vyplýva, že najvyšší počet (70CD) tvoria úplné rodiny s dvoma závislými deťmi a ženami ekonomicky aktívnymi.
Tab.č.16 Zloženie domácnosti podľa typu a podľa počtu členov Domácnosti s počtom členov Domácnosti Domácnosti 1 2 3 4 5 6+ spolu a 1 2 3 4 5 6 7 Mníšek nad Hnilcom · Bytové: s 1 CD 72 80 37 63 33 28 313 s 2+ CD 0 5 11 12 19 55 102 spolu 72 85 48 75 52 83 415 · Hospodáriace: s 1 CD 109 106 52 92 41 45 445 s 2+ CD 0 1 6 8 12 27 54 spolu 109 107 58 100 53 72 499 · Cenzové: · úplné: bez závislých detí 0 88 33 18 9 6 154 so závislými deťmi 0 0 25 77 45 42 189 spolu 0 88 58 95 54 48 343 · neúplné: bez závislých detí 0 20 5 5 0 0 30 so závislými deťmi 0 17 7 6 5 1 36 spolu 0 37 12 11 5 1 66 viacčlenné nerodinné 0 12 2 0 0 0 14 · jednotlivci: vo vlastnom byte 89 0 0 0 0 0 89 vo inom byte 46 0 0 0 0 0 46 podnájomníci ------spolu 135 0 0 0 0 0 135 úhrn 135 137 72 106 59 49 558
Z uvedeného vyplýva, že v Mníšek nad Hnilcom z celkového počtu 558 domácností je 61,5% úplných, 11,8% neúplných, 2,5% viacčlenných nerodinných a 24,2% jednotlivcov vo vlastnom alebo inom byte.
2.3.3. Zhodnotenie sociálnych, ekonomických a rozvojových predpokladov obce
· Zhodnotenie demografického rozboru:
o Bývajúce obyvateľstvo:
V roku 2001 mala obec Mníšek nad Hnilcom 1691 obyvateľov, z toho 854 ekonomicky aktívnych (50,5%), najviac obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti (83%) a k rímskokatolíckej cirkvi (68%), z trvale bývajúceho obyvateľstva bolo 25,1% v predproduktívnom, 57,8% v produktívnom a 16,9% v poproduktívnom veku ( medzi poslednými sčítaniami došlo k vzrastu produktívnej skupiny z 54,5% na 57,8%, t.j. o 3,3%, podiel vekovej skupiny v predproduktívnom veku klesol o 0,4% a v poproduktívnom veku o 3,1%) Vzhľadom na mierne sa zvyšujúci index rastu v posledných rokoch ( index rastu od roku 2001 - po 2006 = = 104), ako aj vzhľadom na pozitívnu migráciu do obce Mníšek nad Hnilcom, v ÚPN - obce uvažujeme s počtom obyvateľstva minimálne 2200 obyvateľov.
o Ekonomická aktivita: 854 obyvateľov obce Mníšek nad Hnilcom bolo v r. 2001 ekonomicky aktívnych (80,7% z obyvateľstva v produktívnom veku), z toho 53,7% tvorili robotníci. Z počtu ekonomicky aktívnych 39,8% tvoriili
15 zamestnanci v štátnom podniku a 23,1% v súkromnom podniku. Podnikatelia bez zamestnancov tvoriili 3,6% a so zamestnancami 0,9%. Z obyvateľstva v poproduktívnom veku bolo v r.2001 28,3% ekonomicky aktívnych.
Najvyšší počet ekonomicky aktívnych osôb v roku 2001 pracoval v priemyselnej výrobe (15,69%) , ďalej v lesníctve, ťažbe dreva a pridružených službách (12,88%), z ekonomicky aktívnych osôb 241 dochádzalo do zamestnania 28,22%.
Dôsledkom nových spoločensko-ekonomických pomerov sa situácia v zamestnanosti zmenila. Podľa údajov z r. 2005 bolo v sídle 220 nezamestnaných z celkového počtu 1694 obyvateľov (čo je 13%). Počet nezamestnaných sa však mení v priebehu roka v dôsledku letných sezónnych prác. V súčasnej dobe sú pracovné príležitosti: o v primárnej sfére (Poľnohospodárske družstvo – 17 zamestnancov, Obecné lesy – 11 zamestnancov, Štátne lesy – 7 zamestnancov), o v sekundárnej sfére (drevospracujúci priemysel : Ekotrade, spol. s r.o. Košice a GO-HO drevorez spol. s r.o. Prakovce), o v terciálnej sfére (obchod, služby, doprava – Železnice SR – 9 zamestnancov, KSK – správa ciest – 15 zamestnancov). V obci bolo v r. 2005 evidovaných 66 živnostníkov (prevažne v službách vrámci lesníctva – 32, ďalej v obchode – 10, stavebné práce – 4, autodoprava – 3, montáže – 3 a pod.). Ak sa zlepšia podmienky vytvárané vládou pre podnikanie, obec má predpoklady zvyšovať svoju ekonomickú aktivitu obyvateľstva vytváraním ďalších podnikov drevospracujúceho priemyslu a pod., ako aj v oblasti cestovného ruchu.
· Zhodnotenie rozboru v bytovom fonde:
V Mníšku nad Hnilcom v r. 2001 : - bolo z celkového počtu 478 domov 19,5% neobývaných. - bytov bolo v obci 511, z toho 90,4% je v rodinných domoch, 9,6% v bytových domoch a 18% tvorili neobývané byty, - z trvale obývaných bytov v obci, ktorých bolo 416, bolo najviac bytov s nosnými múrmi z kameňa a tehál (91,6%), - z trvale obývaných bytov bolo najviac bytov 3-izbových (38,2%), - 268 bytov malo vodovod v byte (64,4%), bez vodovodu bolo 133 bytov (31,97%) - 66,8% trvalo obývaných domácností malo chladničku, 25,5% chladničku s mrazničkou, 39,4% automatickú práčku, 27,9% osobný automobil a 6,3% osobný počítač, - z celkového počtu 558 domácností bolo 61,5% úplných, 11,8% neúplných, 2,5% viacčlenných nerodinných a 24,2% jednotlivcov vo vlastnom alebo inom byte, - počet osôb na 1 byt bol 3,83 ( = obložnosť bytu )
S predpokladaným nárastom obyvateľstva v obci a s uvažovaným zlepšením ukazovateľa obložnosti bytu ( z 3,83 klesla táto na 3,2 obyvateľa / 1 byt ), je v ÚPN - O uvažované podľa schváleného zadania na vypracovanie ÚPN-O s prírastkom minimálne 140 b.j. ( vrátane cca 20 b.j. pre sociálne bývanie Rómov ).
· Rozvojové predpoklady obce:
Za predpokladu, že nedôjde k realizácii nezmyselne lokalizovanej evidovanej vodnej nádrže Helcmanovce ( H max = 450 m n.m., Vc = 142,8 mil. m3 ), ktorá by zatopila celú obec Mníšek nad Hnilcom (a ktorú z tohto dôvodu navrhujeme vyradiť z evidencie VN ), má táto obec vzhľadom na svoju polohu, ako aj prírodné danosti, vhodné predpoklady na rozvoj v oblasti cestovného ruchu, ďalej drevospracujúceho priemyslu, ako aj rozvoja iných odvetví nezávadnej výroby v nadväznosti na železničnú a cestnú dopravu, vhodnú surovinovú základňu a pomerne lacnú pracovnú silu. Realizáciou zámerov ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom sa vytvoria vhodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu ( skrášlenie životného prostredia po dobudovaní technickej a občianskej vybavenosti ), jednak na rozvoj nezávadnej výroby v obci ( lokalizácia nezávadnej výroby, dobudovanie chýbajúcej technickej infraštruktúry ), a tým sa vytvorí vhodná základňa pre rozvoj v oblasti ekonomickej ( zvýšenie zamestnanosti) a následne aj v oblasti sociálnej.
16
2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy
Mníšek nad Hnilcom sa nachádza vo východnej časti Slovenského rudohoria (Volovské vrchy), v údolí rieky Hnilec a potoka Smolník. Vzhľadom na svoju dopravnú polohu - polohu dopravnej križovatky ciest II. triedy (č.546 a č.549) plní významnú funkciu strediskovej obce v páse osídlenia okolo rieky Hnilec. Riešenie záujmového územia nadväzuje na Záväzné regulatívy územného rozvoja - záväznú časť ÚPN VÚC Košického kraja a to:
· V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry: o realizáciou zámerov navrhovaných v ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom (usporiadaním funkčných plôch a pod.) sa vytvoria územno-technické podmienky na rozvoj osídlenia v regionálnych rozvojových osiach v smere Margecany - Gelnica - Mníšek nad Hnilcom a to : - v oblasti dopravy : 1.) odľahčenie centra obce od automobilovej dopravy preložkami ciest II. triedy, 2.) umožnenie obnovy koľajovej dopravy do Smolníckej Huty , príp. až do Smolníka 3.) návrh cyklistického prepojenia obce so Smolníckou Hutou, príp. až Smolníkom 4.) návrh nového turistického chodníka spájajúceho obec Mníšek nad Hnilcom s jestvujúcim turistickým chodníkom č. 5750 vedúcim z Tepličky do Krompách - v oblasti technickej infraštruktúry (návrh riešenia zásobovania vodou s rozdelením obce na dve tlakové pásma a návrhom dvoch vodojemov; návrh trasovania hlavných stôk splaškovej kanalizácie a umiestnenia ČOV; návrh riešenia zásobovania obce elektrickou energiou so zahustením trafostaníc, návrh trasovania miestnej telekomunikačnej siete v obci s uložením káblov v zemi a pod.) - v oblasti poľnohospodárskej výroby (návrh v oblasti poľnohospodárskej výroby nepočíta so zvyšovaním počtu chovaných zvierat na HD vzhľadom na polohu HD vo vzťahu k obci. V oblasti rastlinnej výroby nie sú v katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom vhodné podmienky pre jej rozvoj) - v oblasti vidieckej turistiky (lokalizáciou športových plôch, rekreačných plôch, rekreačných vodných plôch, ako aj plôch vodných na agroturistiku, či návrhom využitia neobývaných domov na rekreačné chalupy a pod.) sa vytvoria podmienky na udržanie a oživenie upadajúceho vidieckeho osídlenia v priestoroch okresu Gelnica - Hnilecká dolina. S vidieckou turistikou súvisí aj Európska železná cesta -EŽC ( Po vzore západných štátov Európy formou kultúrnej turistiky prezentuje miesta ťažby, výroby a spracovania železa na území Slovenska. Na území KSK má navrhnuté 3 trasy charakterizované baníckou a hutníckou činnosťou, ktorá mala mimoriadny význam pri rozvoji osídľovania nášho kraja. Slovenské technické múzeum, Slovenská hutnícka spoločnosť a Hutnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach založili spoločné združenie Železná cesta a pripravili návrh troch trás Európskej železnej cesty na Slovensku.) Obec Mníšek nad Hnilcom je súčasťou dvoch navrhovaných trás EŽC charakterizovaných baníckou a hutníckou činnosťou: Trasa č. I: Košice – Moldava nad Bodvou – Medzev – Štós – Smolník – Mníšek nad Hnilcom – Prakovce – Gelnica – Krompachy – Ružín – Košice Trasa č. III: Mníšek nad Hnilcom – Švedlár – Nálepkovo – Hnilčík (Roztoky, Grétla, Bindt) – Novoveská Huta – Spišská Nová Ves – Markušovce – Rudňany – Krompachy – Kluknava – Jaklovce – Opátka – Košice
· V oblasti sociálnej starostlivosti: o návrh ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom lokalizuje plochu na výstavbu domova dôchodcov o ďalej sa zameriava na lokalizáciu plôch vhodných na nezávadnú výrobu, ale aj občiansku vybavenosť a pod., s cieľom zvýšiť počet pracovných príležitostí a znížiť vysokú mieru nezamestnanosti
· V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu: o ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom rešpektuje v maximálne možnej miere poľnohospodársky pôdny fond ako faktor limitujúci rozvoj obce, avšak v súlade so schváleným zadaním zaberá určité plochy pre rozvoj obce
17 o zabezpečuje funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov návrhom miestnych biocentier a biokoridorov, ktorých križovanie s trasami dopravy a technickej infraštruktúry navrhuje riešiť mimoúrovňovo o podporuje výsadbu plošnej a líniovej zelene – revitalizáciu krajiny ako v nadregionálnych biocentrách a biokoridoroch, tak aj v biokoridoroch a biocentrách regionálnych a miestnych o ÚPN obce navrhuje chrániť: - národné kultúrne pamiatky (a to tieto objekty zapísané v ÚZPF SR: rímsko-katolícky kostol sv. Kríža, evanjelický a.v. kostol, pekáreň, vodný mlyn a ľudový dom na parc. č 379) - objekty pamiatkového záujmu (komplex železničnej stanice, 2 železné mosty ako aj objekty č.1, 10, 11, 15, 18, 19, 20, 21, 131, 132, 133, 134, 136, 339, 142, 161, 164, 167, 169, 273, 274, 277, 291, 292, 293, 295, 301, 302, 304, 306, 307, 308, 310, 312, 329, 331, 441, 442, 450, 541, 454, 456 a 458)s výnimkou tých, ktoré sa nachádzajú na trase novonavrhovanej preložky cesty II. triedy II/ 546 - najcennejšie urbanistické priestory: vidlicový pôdorysný tvar historického jadra obce (navrhovaná pešia zóna), priestor okolo evanjel. a.v. kostola (navrhovaný parčík a pod.) o ÚPN obce navrhuje postupne odstrániť environmentálne dlhy kraja (Smolnícka Huta) – doporučením na zabezpečenie ochrany vôd Smolníckeho potoka od znečisťovania banskými vodami, nakoľko tento Smolnícky potok v konečnom dôsledku znižuje kvalitu vody aj v rieke Hnilec. o navrhuje ďalej vytvárať podmienky na zhodnocovanie odpadov v najväčšej možnej miere
· V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry: o ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom chráni koridory pre preložky a úpravy ciest II. triedy - - cesty II. triedy II / 549 a II / 546 sú pretrasované mimo centrum obce, o ÚPN obce navrhuje chrániť koridor pre možnú výstavbu koľajovej dopravy smerom na Smolnícku Hutu (príp. až do obce Smolník). Pozdĺž tejto železnice navrhuje výstavbu cyklistického chodníka, o ÚPN obce navrhuje novú trasu turistického chodníka, ktorá by spojila Mníšek nad Hnilcom s hrebeňovým turistickým chodníkom č. 5750 vedúcim z Tepličky (1km JV od Spišskej Novej Vsi) cez Plejsy do Krompách.
· V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: o ÚPN obce navrhuje vyradiť z evidencie VN Helcmanovce, ktorá uvažuje so zatopením celej obce, o ÚPN obce navrhuje na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou využívať prednostne zdroje podzemných vôd, o ÚPN obce chráni koridory na rozšírenie skupinových vodovodov a to: o skupinového vodovodu Smolník - Smolnícka Huta - prívod do Mníška nad Hnilcom o skupinového vodovodu vedúceho údolím rieky Hnilec : Stará Voda - Prakovce - Gelnica o ÚPN obce navrhuje pri využití územia chrániť koridory na úpravu korýt tokov biotechnickými metódami v úseku Mníšek nad Hnilcom - Švedlár a v zastavanom území obce Mníšek nad Hnilcom. V úseku medzi Mníškom nad Hnilcom a Švedlárom navrhuje územie vyznačené na výkrese č.6 (Komplexný návrh k.ú obce...) rezervovať ako územie záplavové - pre zníženie špičky povodňových vĺn a navrhuje výstavbu hate na rieke Hnilec pre tieto účely ( konkrétne nadimenzovanú v ďalších stupňoch PD).
2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania obce Mníšek nad Hnilcom je determinovaná najmä danosťami prírodnými (terén, vodstvo), ale aj danosťami historickými (pôvodná historická zástavba). Mníšek nad Hnilcom je hromadnou cestnou dedinou, ktorej ťažiskový priestor tvorí historické jadro obce s urbanisticky najcennejším priestorom námestia s verejnými stavbami (radnica, bývalá škola, požiarna zbrojnica,katolícky kostol). Ďalším z urbanistického hľadiska historicky cenným priestorom je priestor okolo evanjelického a.v. kostola, ktorý navrhujeme zazeleniť (sadové úpravy s pôvodnou drevinovou skladbou) - - z dôvodu optického oddelenia od novostavieb vybudovaných za kostolom v poslednom období. Tento kostol tvorí spolu s prírodnou scenériou Ostrého vrchu v pozadí hodnotnú historickú dominantu obce, ktorú je potrebné chrániť. Vidlicový pôdorysný tvar obce je daný zástavbou pri komunikáciách, ktorých trasovanie je determinované terénom a vedie v údoliach rieky Hnilec, Smolníckeho a Mníšanského potoka. V obci sa Smolnícky
18 a Mníšanský potok vlievajú do rieky Hnilec, ktorá pokračuje v smere na Gelnicu, tak ako aj cesty sa v obci spájajú, aby pokračovali do Gelnice. ÚPN - obce Mníšek nad Hnilcom rieši pretrasovanie ciest II. triedy mimo centrum obce, ktoré sa tak stane pešou zónou. Z hľadiska urbanistickej kompozície navrhujeme rešpektovať charakter historickej zástavby, jej merítko a štruktúru, ako aj uplatňovanie šikmého zastrešenia s použitím tradičných materiálov - a to pri návrhu všetkých novostavieb v obci - z dôvodu vytvorenia celistvo pôsobiacej obce bez cudzorodo pôsobiacej architektúry s plochými strechami, ktoré narúšajú vidiecky charakter obce. Už jestvujúce objekty s plochými strechami navrhujeme zrekonštruovať s použitím šikmých striech a merítka prispôsobeného merítku historického jadra obce. Priestorové usporiadanie novonavrhovaných funkčných plôch je lokalizované v blízkom extraviláne obce bez vytvárania veľkoobjemových dominánt. Novonavrhované objekty je potrebné citlivo zakomponovať do prostredia tak, aby nadviazali na historické prvky pôvodnej architektúry ( mierkou, šikmými strechami jednotnej farby ) a vytvorili tak výrazovo jednoliaty celok esteticky pôsobiaci aj z diaľkových pohľadov.
2.6. Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkcií
V Mníšku nad Hnilcom dochádzalo v posledných desaťročiach k stagnácii prirodzeného vývoja sídla v dôsledku stavebnej uzávery – sídlo sa nachádza v zátopovej oblasti vodnej nádrže „Helcmanovce“ zaradenej v kategórii evidovaných. Časový horizont realizácie vodnej nádrže nie je určený. Nakoľko obec Mníšek nad Hnilcom má záujem ďalej vo vývoji sídla pokračovať (nachádzajú sa tu vzácne historické pamiatky zapísané v ÚZKPSR, obec je súčasťou trás Európskej železnej cesty, atď.) navrhujeme túto vodnú nádrž do budúcna vyradiť z evidencie vodných nádrží. V rámci súčasne zastavaného územia obce je plošne najrozsiahlejšou funkcia bývania, ktorá je doplnená plochami občianskeho vybavenia (sústredená hlavne v centre obce), nezávadnej výroby (píly, sklady a pod.), poľnohospodárskej výroby (hospodársky dvor), športu (futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko, v zime ľadová plocha a pod.) a zelene (malý park v centre obce ako aj zanedbaný lesopark a pod.). Aj v návrhu bude prevládajúcou funkciou bývanie, ktoré bude rozšírené o nové lokality. V ÚPN sa ďalej uvažuje s rozšírením športovo-rekreačných plôch, plôch občianskeho vybavenia a sociálnej infraštruktúry, verejnej zelene a vodných plôch pre účely rekreačné (v JV časti obce) a pre chov rýb (v S časti obce), ako aj plôch na rozvoj nezávadnej výroby (na lokalitách menej vhodných na bývanie s vhodným komunikačným napojením) a funkčne zmiešaných plôch – plôch polyfunkčných (bývanie spojené s občianskou vybavenosťou, či nezávadnou výrobou, príp. poľnohospodárskou činnosťou s možnosťou využitia ako agroturistiky, ďalej šport spojený s občianskou vybavenosťou a pod.)
2.7. Návrh riešenia :
2.7.1. Bývanie
Podľa druhu zástavby je v súčasnosti v obci Mníšek nad Hnilcom bývanie realizované zväčša v rodinných domoch (90,4%). Bytové domy sú v obci v počte 4. V návrhu so zástavbou bytovými domami neuvažujeme. (Prípustné je na navrhovanej lokalite č.31 umiestniť 1 bytový dom.) V ÚPN obce navrhujeme zástavbu rodinnými domami (príp. polyfunkčnú zástavbu, avšak formou rodinných domov s kompozične zjednotenou prístavbou nezávadnej výroby, občianskeho vybavenia, či poľnohospodárskej výroby s možnosťou ubytovania turistov – agroturistiky a pod.- v intenciách stavebného zákona ) Vo vzťahu k lokalizácii výstavby rodinných domov, túto navrhujeme riešiť hlavne intenzívne – v hraniciach zastavaného územia obce (v prelukách, na nadmerných pozemkoch a pod.). Avšak je potrebné uspokojiť aj dopyt po stavebných pozemkoch formou extenzívnou (mimo hraníc súčasne zastavaného územia obce). V ÚPN obce je bývanie navrhované následovne: - v prelukách a na nadmerných pozemkoch bez nutnosti privedenia inžinierskych sietí (IS): - cca 40 b.j. (vrátane sociálneho bývania – cca 12 b.j.) - na nadmerných pozemkoch s nutnosťou privedenia inžinierskych sietí (IS): - cca 60 b.j. (vrátane sociálneho bývania – cca 12 b.j.) - v grafickej časti sú to lokality č.: 33, 34, 36, - cca 44 b.j.- väčšia časť lokality „Breziny“- lokality č. 28,29,30,31 - na nadmerných pozemkoch jestvujúceho bývania v lokalite „Medzi vodami“ 19
- extenzívnym spôsobom výstavby v týchto lokalitách mimo zastavaného územia obce: - cca 8 b.j - časť lokality „Breziny“– lokalita č. 32 - cca 3 b.j.-lokalita „Pod močidlom“ – polyfunkčné využitie– bývanie s poľnohospodárskou výrobou (agroturistika) – lokalita č. 56 V ÚPN - O nie je určený časový horizont, čiže závisí od dopytu a kúpyschopnosti obyvateľstva, kedy sa tento návrh skutočne naplní. Takisto sa nedá stanoviť etapovitosť výstavby týchto lokalít. Z hľadiska reálnosti výstavby je pravdepodobná najskoršia realizácia zástavby na lokalitách bez nutnosti privedenia IS. Pre jednotlivé lokality bude potrebné spracovať územné plány zóny s presnejšou parceláciou (ktorá je ÚPN O nezáväzná, z tohto dôvodu je počet novonavrhovaných domov približný). V nasledujúcej tabuľke je znázornený návrh počtu obyvateľov podľa jednotlivých lokalít s navrhovanou priemernou obložnosťou bytov 3,2 obyvateľov / 1 byt.
Počet Počet Lokalita bytov obyvateľov súčasný stav (trvalo obývané byty) 416 1691 na nadmerných pozemkoch bez nutnosti privedenia IS 40 128 v zastavanom území · na nadmerných pozemkoch s nutnosťou privedenia 60 192 IS mimo zastavaného lokalita „Breziny“ 52 166 územia lokalita „Pod močidlom“ 3 10
Neobývaných domov v obci je v súčasnosti 93, z toho 52 je určených na rekreačné využitie ako chalupy pre koncotýždňovú rekreáciu. Aj u zvyšného počtu 41 neobývaných domov navrhujeme takisto využite na tieto rekreačné účely. V návrhovom období je výhľadový počet obyvateľstva cca 2 200 obyvateľov.
2.7.2. Sociálna infraštruktúra a občianske vybavenie Súčasná sieť zariadení základnej i vyššej občianskej vybavenosti v Mníšek nad Hnilcom má rôznorodú kvalitu a funkčnosť. Časť týchto zariadení je nedostatočne využívaná. Kapacitne však väčšia časť týchto zariadení vyhovuje. Návrh občianskeho vybavenia vychádza z: o rozboru využiteľnosti existujúcich kapacít a zariadení v obci o požiadavky na skvalitnenie služieb o predpokladu nárastu počtu obyvateľov o potreby vytvorenia podmienok pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu
2.7.2.1. Zariadenia školstva a výchovy V súčasnosti je sociálna infraštruktúra v obci Mníšek nad Hnilcom zastúpená predškolským zariadením – materskou školou s dvoma triedami a počtom detí 30 (nachádza sa v spoločnom objekte so ZŠ). Pri budúcej rekonštrukcii MŠ bude potrebné vychádzať zo zámeru vytvorenia podmienok pre predškolskú výchovu rómskych detí so zapojením matiek do procesu vzdelávania (popri deťoch sa vzdelávajú aj ich matky) – vytvoriť bude potrebné 2 nové triedy (štandard 40 miest / 1000 obyvateľov). V Mníšku nad Hnilcom sa nachádza Základná škola - ročník 1. až 9. v objekte postavenom v r.1977. Kapacita školy 600 miest nie je využitá a vysoko prekračuje odporúčaný štandard 136 miest na 1000 obyvateľov. Školu navštevujú deti z Mníška nad Hnilcom a Smolníckej Huty. Súčasťou areálu ZŠ je kuchyňa s jedálňou (640m2 úžitkovej plochy) a telocvičňa. V budove školy sa nachádza aj osobitná škola – 33 miest, momentálne jedna trieda s 8 žiakmi pre 1. až 5. ročník, pre staršie deti je osobitná škola v Gelnici. Pri návrhu na rekonštrukciu Základnej školy (v súčasnosti 13 triednej s 242 žiakmi) bude potrebné uvažovať s polyfunkčným využitím objektu, s využitím podkrovných priestorov, s využitím alternatívnych zdrojov energie pri riešení ich vykurovania a pod. Ďalej bude potrebné pri tejto rekonštrukcii uvažovať s jej využitím v čase mimo vyučovacieho procesu (centrum voľného času, ubytovanie v podkroví, využitie časti objektu na organizovanie seminárov a konferencií - s možnosťou pribudovania plavárne, fitnesscentra a pod.).
2.7.2.2. Zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti Mníšek nad Hnilcom patrí organizačne do územného obvodu Švedlár. V spoločnom rekonštruovanom objekte v centre obce sa nachádzajú: - obvodné zdravotné stredisko ( detská ambulancia, zubná ambulancia ) s nevyhovujúcim technickým zázemím - je potrebné s jeho doplnením uvažovať pri rekonštrukcii. - novovybudovaná lekáreň. 20
Nakoľko zo zadania pre spracovanie ÚPN-O vyvstala požiadavka lokalizácie domova dôchodcov, návrh uvažuje s jeho lokalizáciou v blízkosti novopostavených rodinných domov na severozápad od cintorína, za evanjelickým kostolom. Z dôvodu optického oddelenia navrhujeme medzi kostol a domov dôchodcov parčík.
2.7.2.3. Kultúrne zariadenia Kultúrne zariadenia sa nachádzajú v centre obce. Sú zastúpené týmito objektami: o kultúrny dom (s viacúčelovou sálu v minulosti využívanou ako kino o kapacite 300 miest, s knižnicou s 5807 knižnými jednotkami, 201 čitateľmi a klubovými priestormi) o kostoly – rímskokatolícky a evanjelický o viacúčelová sála v objekte Obecného úradu (kapacita 200 miest) o automotoklub s turistickou ubytovňou o Karpatonemecký spolok na Slovensku, Dom stretnutia „Dolný Spiš“ o Dom smútku Obec vydáva toho času už tretí ročník vlastných obecných novín (novín občanov obce Mníšek nad Hnilcom)- - „Moja dedina“, v ktorom zachytáva aktuálne dianie v obci. Svoju činnosť v obci rozvíjajú následovné záujmové organizácie: o KNS (Karpatonemecký spolok) – s počtom členov 100, v rámci ktorého pracuje spevokol – s počtom členov 10 o SZZP s počtom členov 40 o SČK s počtom členov 50 o SZV (Slovenský zväz včelárov) s počtom členov 15 o Poľovnícke združenia (I. – 20 členov, II. – 20 členov) o ZPOZ s počtom členov 6 o ZRPŠ (pri ZŠ) o DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) s počtom členov 70 o Občianske združenie „Ostrý vrch“ s počtom členov 6 o Evanjelická a.v. cirkev má svoj spevokol s počtom členov 10 a Posaunenchor (trubači)
Jestvujúce kultúrne zariadenia budú kapacitne postačovať aj pre potreby obyvateľov v návrhovom období (je však potrebná ich rekonštrukcia). Navrhujeme ich však rozšíriť o: o prírodný amfiteáter o kapacite cca 1000 miest v blízkosti objektu základnej školy o objekt športovej haly v lokalite „Medzi vodami“ - bude využívaný ako na športové, tak aj na kultúrne podujatia o Pamätnú izbu - „Európska železná izba“ – polyfunkčne riešený objekt na JZ konci historického námestia (výstavné priestory, priestory na semináre, stravovanie, predaj suvenírov a pod.)
2.7.2.4. Zariadenia športu a telovýchovy V obci Mníšek nad Hnilcom rozvíja svoju činnosť Telovýchovná jednota, v rámci ktorej futbalový oddiel má 30 členov, volejbalový oddiel 20 členov a stolnotenisový 4 členov. Pravidelne sa v obci organizujú turnaje (futbalový, šachový a pod.) Jediným krytým športovým zariadením v Mníšku nad Hnilcom je telocvičňa, nachádzajúca sa v areáli školy s celkovou úžitkovou plochou 563m2 a 297 m2 cvičnej plochy. Telocvičňa slúži nielen pre žiakov školy, ale aj pre ostatných obyvateľov obce. Z dôvodu rozšírenia počtu krytých športových zariadení navrhujeme vybudovanie športovej haly (s kapacitou cca 500divákov) v priestore „Medzi vodami“, ktorá by okrem využitia na športové účely slúžila aj na organizáciu väčších kultúrno-spoločenských podujatí. Doporučujeme v areáli základnej školy vybudovať aj krytú plaváreň. Z otvorených športových plôch sa v sídle nachádza: o futbalové ihrisko TJ Baník so 6600 m2 telovýchovnej plochy ( hracia plocha ihriska je 100 x 64m) a šatňami ( 80 m2 úžitkovej plochy ) o volejbalové ihrisko (v zime ľadová plocha) so šatňami (v JZ časti obce) o v areáli ZŠ sa ďalej nachádza ihrisko na hádzanú - 1200 m2 telovýchovnej plochy (hracia plocha 20 x 40m), ihrisko na volejbal 300 m2 telocvičnej plochy (18 x 9m), atletická dráha 800 m2 telocvičnej plochy a 100 m dĺžky. o V južnej časti obce, mimo zastavaného územia na Strednom vŕšku sa nachádza motokrosová dráha Združenia technických a športových činností na ploche 1,43ha. Na motokrosovej dráhe sa usporadúvali majstrovstvá Slovenska (cca 2 preteky ročne), v súčasnosti je nevyužívaná. Túto plochu navrhujeme využiť ako rekreačnú s cyklotrasou, náučným chodníkom a pod. (presnejšie využitie bude podrobnejšie spracované v ÚPN – Zóny)
21 o Združeniu technických a športových činností (AMK) patrí aj autocvičisko – dopravné ihrisko o ploche 0,48ha, ktoré sa v súčasnosti nevyužíva. V týchto priestoroch navrhujeme vybudovanie vyššie spomínanej športovej haly.
Jestvujúce zariadenia slúžiace telesnej výchove a športu ďalej navrhujeme v ÚPN obce doplniť o tieto novonavrhované zariadenia: o lyžiarske vleky a svahy v južnej časti obce (pri bývalej motokrosovej dráhe) – so športovo-rekreačným centrom (požičovňa lyží, penzión, reštaurácia a pod.) o malú vodnú plochu slúžiacu v zimnom období na zasnežovanie lyžiarskych svahov a v letnom období na rekreačné účely o letné kúpalisko (príp. krytý bazén) pre 400 návštevníkov (cca 1000 m2 vodnej plochy) v lokalite „Medzi vodami“ 2.7.2.5. Zariadenia obchodu a služieb · Súčasný stav : o Obchodné zariadenia : - Potravinárske obchodné zariadenia: V súčasnosti najväčším obchodným potravinárskym zariadením je veľkopredajňa potravín v objekte umiestnenom na križovatke ciest II. Triedy v centre obce s predajnou plochou 176m2 (skladové plochy - 158m2, ostatné plochy - 236m2). Ďalšie potraviny (súkromné) sa nachádzajú v rodinných domoch: - smerom na Smolník – dvoje potravín - smerom na Švedlár – potraviny + miešaný tovar V centre sídla je predajňa mäso a údeniny, predajňa – ovocie a zelenina, cukráreň + lahôdky a predajňa potravín pri Rímsko-katolíckom kostole (v súčasnosti nevyužitá). - Nepotravinárske maloobchodné zariadenia: Tieto zariadenia sa nachádzajú prevažne v centrálnych priestoroch obce a to: - v spoločnom objekte predaj kvetín (spolu s pohrebnými službami) a second-hand - papiernictvo, drogéria, farby-laky - domáce potreby, železiarstvo, stavebniny (60 m2 predajnej plochy) - tabak - v spoločnom objekte – predaj krmív a obuv, odevy - obuv – predajňa PD Mníšek nad Hnilcom (predajná plocha 60 m2) - ESENEX – predajňa palív a stavebných materiálov
o Služby nevýrobné a výrobné : - Nevýrobné služby Verejné stravovanie: V obci sa teplé jedlá v súčasnom období podávajú len v reštaurácii + kaviareň + výčap piva, nachádzajúcej sa v spoločnom objekte s Obecným úradom, ktorá poskytuje i zamestnanecké stravovanie (cca 60 jedál). Reštaurácia má kapacitu 48 stoličiek a je zariadením OcÚ. Spoločenská sála v tom istom objekte má kapacitu 200 stoličiek a príležitostne sa v nej usporadúvajú spoločenské podujatia spojené s podávaním jedál.Hostinec „Pri stanici“ má kapacitu 48 stoličiek (100m2 odbyt. plochy). V areáli Združenia technických a športových činností je aj reštaurácia s kapacitou 48 stoličiek, ktorá sa v súčasnosti neprevádzkuje. Ubytovanie: Ubytovacím zariadením je v Mníšku nad Hnilcom len turistická ubytovňa „Združenia technických a športových činností“ s kapacitou 40 lôžok vyhovujúca (v súčasnosti nevyužívaná). Sezónne sa využívajú 2 chaty v lokalite Suchá dolina s kapacitou 20 lôžok patriace tiež Združeniu technických a športových činností. Chaty sú v peknom prírodnom prostredí s kvalitným technickým zázemím. Iné nevýrobné služby: - Požiarnou zbrojnicou - Domom smútku Nevýrobné služby poskytujú v obci aj súkromní živnostníci (krajčírstvo, pohrebné služby , kaderníctvo, a pod.) - Výrobné služby Menšie výrobné služby v obci poskytujú súkromní živnostníci (služby v rámci lesníctva, drevovýroby, stavebných prác a pod.). · Návrh :
22
Existujúce predajne potravinárskeho aj nepotravinárskeho maloobchodného charakteru ako aj výrobné a nevýrobné služby prekračujú v minulosti stanovený štandard pre sídla miestneho významu, avšak nakoľko obec Mníšek nad Hnilcom podľa ÚPN - VÚC KSK patrí medzi sídla navrhované pre rozvoj vidieckej turistiky pre návrhové obdobie navrhujeme disponibilné plochy pre rozvoj týchto zariadení (viď výkres č.1 - - komplexný urbanistický návrh). Okrem naznačených disponibilných plôch je možné v intenciách stavebného zákona podnikať v ktoromkoľvek rodinnom dome. Najvhodnejšie predpoklady na polyfunkčné využitie rodinných domov majú tieto priestory obce: - centrum (vyznačené v schéme verejno-prospešných stavieb ako lokalita s potrebou spracovania ÚPN-Z č.1) - obytný súbor rodinných domov a vyššej občianskej vybavenosti (amfiteáter a pod.) „Breziny“ (vyznačený v schéme verejno-prospešných stavieb ako lokalita s potrebou spracovania ÚPN-Z č.2) - športovo-rekreačný areál „Medzi vodami“ (vyznačený v schéme UPS ako lokalita s potrebou spracovania ÚPN-Z č.4) a na ich spojniciach - peších ťahoch spájajúcich jednotlivé subcentrá občianskej vybavenosti - napríklad na týchto peších ťahoch: centrum – športovo-rekreačný areál „Medzi vodami“,centrum – výrobný areál „Dolný a Horný háj“,centrum – lesopark „Grófsky les“ – vodná plocha v lokalite „Pod močidlom“ (chov rýb + reštaurácia a pod.).
Doporučené kapacity novonavrhovanej občianskej vybavenosti sú vyjadrené v nasledujúcej tabuľke: Číslo a názov navrhovanej OV vo výkrese č.1 Doporučená kapacita (Komplexný urbanistický návrh) 16. Polyfunkčný objekt (pamätná izba „Európská železná cca 50 návštevníkov (stoličiek) cesta“ - priestory na semináre, snack-bar a pod. ) 27. Amfiteáter ( so zázemím , s bufetom a pod. ) cca 1 000 návštevníkov (s odbytovou plochou pre zariadenia služieb cca 50 - 100m2) 54. Občianska vybavenosť - obchody, služby odbytová plocha cca 100m2 55. Občianska vybavenosť - obchody, služby odbytová plocha cca 150m2 57. Vodná plocha (chov rýb) - s možnosťou spracovania odbytová plocha cca 100m2 v reštaurácii (48 stoličiek) 61. Penzión s reštauráciou, príp. hotel s bazénom cca 40 - 60 stoličiek,cca 20 - 50 postelí 64. Pekáreň - doporučená zmena na polyfunkčné využitie cca 48 stoličiek (ubytovanie, reštauračné služby, príp. športové cca 20 postelí aktivity - kolkáreň a pod.) 65. Viacúčelové ihrisko TJ Baník - doplnenie služieb odbytová plocha cca 25m2 (bufet a pod.) 66. Letné kúpalisko (príp. krytý bazén s reštauráciou, cca 300 návštevníkov,cca 1 000m2 vodnej plochy bufetom a pod.) (odbytová plocha cca 50 - 100 m2) 68. Športová hala (s možnosťou umiestnenia bufetu cca 500 divákov a pod.) (odbytová plocha cca 50 - 100 m2) 69. Bývalý mlyn - doporučená rekonštrukcia cca 24 stoličiek na ubytovacie a reštauračné služby cca 20 postelí (s technickým múzeom) 70. Bývanie a občianska vybavenosť - obchody, služby odbytová plocha cca 50m2 72. Obchody, služby odbytová plocha cca 50m2 73. Obchody, služby odbytová plocha cca 50m2 76. Komunitné centrum (sociálny klub) - s možnosťou v sále 200 stoličiek, v kluboch 100 miest umiestnenia bufetu a pod. (odbytová plocha cca 50m2) 77. Obchody, služby odbytová plocha cca 50m2 79. Športovo-rekreačné centrum (ubytovanie, obchody, cca 48 postelí,cca 50 stoličiek reštauračné služby, požičovne bicyklov a lyží a pod.) cca 150 m2 obchodnej a odbytovej plochy cca 50 m2 ostatnej odbytovej plochy 81. Penzión, reštaurácia, servis lyží a pod. cca 20 postelí cca 24 stoličiek cca 50 m2 ostatnej odbytovej plochy 82. Obecné lesy - sklady, pneuservis a doplnené cca 100 m2 odbytovej plochy navrhovanej priestory ( obchody, služby, nezávadná výroba ) 90. Železničná stanica - návrh na rekonštrukciu cca 50 - 100 m2 odbytovej plochy navrhovanej a doplnenie ( obchody, služby)
23
2.7.2.6. Verejná administratíva a správa
· Súčasný stav: Verejná administratíva a správa je v súčasnosti zastúpená nasledujúcimi zariadeniami: - Obecný úrad (8 pracovníkov) - Pošta (3 pracovníci) - Sporiteľňa (1 pracovník) - Poštová banka (1 pracovník) - Telekomunikácie (1 pracovník) - Obecné lesy s r.o. (20 stálych, 40 sezónnych pracovníkov) - Policajná stanica Policajného zboru SR (2 pracovníci)
· Návrh: Vzhľadom na zmenené podmienky (rozšírenie kompetencií Obecných úradov) doporučujeme zvýšenie počtu pracovníkov Obecného úradu na počet min. 10 – 12, ako aj počet policajtov (zvyšujúca sa kriminalita) na 4 – 6 policajtov.
2.7.3. Výroba
· Súčasný stav: Poľnohospodárska výroba je v obci Mníšek nad Hnilcom zastúpená poľnohospodárskym družstvom Obnova Mníšek nad Hnilcom (s plochou hospodárskeho dvora 10,82ha) s počtom zamestnancov 17. Celková výmera pôdy obhospodarovanej družstvom je cca 950ha, z toho poľnohospodárska pôda predstavuje 867ha. V areáli hospodárskeho dvora je ustajnených 248 ks hovädzieho dobytka, z toho 100 ks dojníc, 300 ks oviec. Jalovice – 148 ks a ovce sú v lete na pastve a sú ustajnené mimo hospodárskeho dvora. PHO hospodárskeho dvora je 400m a zasahuje do obytnej zóny obce. Lesné hospodárstvo: Lesnatosť katastrálneho územia Mníšek nad Hnilcom je 66,43%. Lesnú pôdu obhospodarujú Obecné lesy Mníšek nad Hnilcom spol. s r.o., ktoré zamestnávajú 11 pracovníkov (sezónne aj 40 pracovníkov). Obhospodarovaná lesná pôda má výmeru 3404ha (z toho obec vlastní 1717ha, iní vlastníci – 684ha). V súčasnosti je vypracovaný nový lesný hospodársky plán. Lesné porasty tvorí zmiešaný les, ktorý je síce zasiahnutý imisiami, ale je v relatívne dobrom zdravotnom stave. Z titulu kalamity nie je v chotári ťažba. Priemyselná výroba a skladové hospodárstvo: V obci Mníšek nad Hnilcom je priemyselná výroba zastúpená drevospracujúcim priemyslom – v obci sa nachádza niekoľko píl: o Ekotrade, spol. s r.o. Košice zamestnáva 4 pracovníkov o GO-HO drevorez, spol. s r.o. Prakovce, prevádzka Mníšek nad Hnilcom o Píla Murcko o Lesy SR š.p. majú v prevádzke mechanizačný drevosklad lesov (výmera pozemku – 2,13ha – pri železničnej stanici) – zamestnávajú 7 pracovníkov. o Esenex, spol. s r.o. Spišská Nová Ves sa zaoberá predajom palív a stavebnín. Zamestnáva 2 pracovníkov. o Energo-aqua, a.s. Trenčín má v obci malú vodnú elektráreň s 1 zamestnancom. o Železnice SR zamestnávajú v obci 9 pracovníkov Do terciálnej hospodárskej sféry sú zaradení zamestnanci: o Košického samosprávneho kraja – Správy ciest (15 zamestnancov) o Školstva (v ZŠ – 15 učiteľov, v osobitnej škole – 1 učiteľ, v MŠ - 4 učiteľky) V obci Mníšek nad Hnilcom je v súčasnosti evidovaných 66 živnostníkov s uvedením hlavnej činnosti: o služby v rámci lesníctva – 32 živnostníkov o autodoprava – 3 živnostníci o drevovýroba – 2 živnostníci o stavebné práce – 4 živnostníci o píla – 1 živnostník o pohostinstvá – 3 živnostníci o obchod – 10 živnostníkov o montážne práce (stavebné) – 3 živnostníci o pokládka parkiet, pláv. Podláh – 2 živnostníci 24
o vodič – 1 živnostník o vodoinštalatérske práce – 1 živnostník o krajčírstvo – 1 živnostník o vedenie účtovníctva – 2 živnostníci
· Návrh: V oblasti poľnohospodárskej výroby navrhujeme nezvyšovať počet ustajnených zvierat vzhľadom na blízkosť obytného územia obce. Doporučujeme areál hospodárskeho dvora využiť aj na nezávadnú výrobu (spracovanie poľnohospodárskych produktov). Rozdelenie tohto dvora na menšie subjekty je umožnené zabezpečením viacerých prístupov na jeho plochu. Vzhľadom na odporúčanie RÚSES-u doporučujeme poľnohospodárske pôdy vzhľadom na vysokú kamenitosť zatrávniť a využívať v kultúre TTP. V oblasti lesného hospodárstva je potrebné dodržiavať novovypracovaný lesný hospodársky plán, ktorý je potrebné zosúladiť s ochrannými opatreniami platnými v CHVÚ. V oblasti priemyselnej výroby skladového hospodárstva v ÚPN - obce vyčleňujeme preto plochy vhodné na umiestnenie nezávadnej výroby a skladov (viď výkres č.1 grafickej časti) - vzhľadom na vhodnú surovinovú základňu má v obci Mníšek nad Hnilcom predpoklady hlavne drevospracujúci priemysel - v lokalite „Dolný a horný háj“ ( lokality č. 45- 53 ) , ako aj pri „Mlynskej studni“ ( lokalita č. 42 ) . V návrhu je uvažované s možnosťou spájania navrhnutých plôch pre nezávadnú výrobu a sklady napr. lokality 50 a 49,ďalej 48 a 88, Príp. 48 a 47 . Riešené je napojenie plôch novonavrhovanej nezávadnej výroby na jestvujúcu dopravnú a technickú infraštruktúru. Etapizácia nie je určená, realizácia bude závisieť od požiadaviek budúceho investora ( resp. investorov ). V ÚPN - obce Mníšek nad Hnilcom sú lokalizované plochy doporučené na polyfunkčné využitie : o na agroturistiku ( bývanie spojené s poľnohospodárskou malovýrobou a ubytovávaním turistov ) v lokalitách „Nad starým mlynom“( lokalita č. 35 , „Smolnícka dolina“ ( lokality č. 39,40,41 ), „Pod močidlom“ ( lokalita č. 56 ) a „Pod kamenným kopcom“ ( lokalita č. 32 ) , o na nezávadnú výrobu spojenú s predajom v lokalite „Kapustnice“ ( lokalita č. 82 ) -pekárne, remeselné dvory a pod., o na poľnohospodársku výrobu spojenú s predajom (chov rýb a pod.) – v lokalite „Pod močidlom“ ( lokalita č. 57 ) .
2.7.4. Rekreácia, cestovný ruch
· Historický vývoj obce Mníšek nad Hnilcom a jej historické pamiatky V lesoch mesta Gelnice sa v r. 1255 na mieste dnešnej obce spomínajú pustovne mníchov. Známe sú písomné zmienky o obci z r. 1322. Predpokladá sa však osídlenie tejto lokality ešte v dobe kamennej a bronzovej (archeologické nálezy zo Švedlára a Mníšek nad Hnilcom). V stredoveku patril Mníšek nad Hnilcom medzi dôležité komunikačné uzly - prepojenie Gemera a Spiša (Spišská Kapitula - Jasov). V chotári sa dolovalo zlato. Obec patrila Gelnici, v roku 1465 bola pripojená k Spišskému panstvu. Vyvíjala sa ako stredoveké poddanské banské mestečko. V 14. storočí vydal Mníšek nad Hnilcom svoje listiny so znakom sv. Kataríny, v 15. storočí si zvolil erb s dvoma skríženými kladivami a štyrmi ružami. V roku 1787 bolo v sídle 292 domov a 2296 obyvateľov, v roku 1828, 295 domov a 2143 obyvateľov. V 18. a 19. storočí tu bolo niekoľko baní, hámrov a vysoká pec, taktiež banský úrad a trhovisko. Hámre pracovali na parný pohon (r. 1869). Za I. ČSR bol Mníšek nad Hnilcom strediskom drevárskeho priemyslu. Obyvatelia pracovali aj v baníctve - - smolnícka oblasť. Nemeckú časť obyvateľstva po roku 1945 vysídlili do Nemecka. Jadro najstaršej časti Mníška nad Hnilcom sa podľa nálezov z 13. a 14. storočia nachádza juhozápadne od rímskokatolíckeho kostola. Mníšek nad Hnilcom je stredovekým banským mestečkom, v ktorom rozsah dochovanej historickej stavebnej štruktúry má predpoklady pre vyhlásenie pamiatkovej zóny. V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR sú evidované následovné objekty: o Rímskokatolícky kotol sv. kríža na parc. č. 323 (č. ÚZKP – Vs / 685) barokovo-klasicistický, postavený v roku 1820 na mieste staršej zástavby zo 17. storočia s čiastočným ponechaním veže. Jednoloďový priestor s presbytériom s oblým uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami; o organ v rím.kat. kostole pravdepodobne z 18. storočia o Evanjelický a.v. kostol na parc. č. 576 (č. ÚZKP – Vs / 681) typu tolerančných kostolov z roku 1787, rozšírený v roku 1901 o vežu a generálne opravený v roku 1926 o Pekáreň na parc. č. 594 (č. ÚZKP – Vs 4444) z konca 19. storočia o Vodný mlyn na parc. č. 284 (č. ÚZKP – Vs 4445) o Ľudový dom na parc. č. 379 (č. ÚZKP – Vs / 680) – vidiecky dom barokový z roku 1700.
25
V obci boli pamiatkovo chránené drevené kryté mosty, ktoré už v súčasnosti neexistujú. Doporučujeme zrealizovať rekonštrukciu týchto krytých mostov podľa dobových fotografií. Objektami záujmu pamiatkovej starostlivosti sú: domy č. 1, 10, 11, 15, 18, 19 + sýpka, 20, 21, 131, 132, 133, 134, 136, 139, 142, 161, 164, 167, 169, 273, 274, 277, 291, 292 (radnica, pošta, reštaurácia), 293, 295, 301, 302, 304, 306, 307, 308, 310, 312, 329, 331, 441, 442, 450, 451, 454, 456, 458, komplex železničnej stanice, 2 kovové mosty.
· Zhodnotenie výtvarno-estetických pomerov Svojej polohe vďačí obec Mníšek nad Hnilcom za prekrásnu prírodnú scenériu, ktorá znásobuje dojmy z obce. Vzhľadom ku konfigurácii terénu sa v diaľkových pohľadoch z príjazdovej cesty z Gelnice uplatňuje ako dominanta obce evanjelický kostol s prírodnou scenériou Ostrého vrchu v pozadí, ako aj katolícky kostol v priestore námestia s verejnými stavbami (radnica, požiarna zbrojnica a pod.). Z historicko-urbanistického hľadiska je cenným vidlicový pôdorysný tvar historického jadra obce s charakterom zástavby pri komunikáciách smerom na Smolník, Nálepkovo aj na Gelnicu. Historickú panorámu sídla v ÚPN - O navrhujeme zachovať a podriadiť jej novú výstavbu v obci.
· Rekreácia Podľa základnej koncepcie turizmu a rekreácie Košického kraja, obec patrí do navrhovaného rekreačného celku (RÚC) IV. Volovské vrchy s možnosťou týchto rekreačných činností: turistika, cykloturistika, zimné športy, rybolov, poľovníctvo, poznávanie kultúrnych pamiatok a prírody, vidiecky turizmus. Navrhujeme sa zamerať na krátkodobé formy rekreácie – s maximálnym využitím súčasných zariadení a kapacít. V obci Mníšek nad Hnilcom je cca 52 rodinných domov využívaných ako rekreačné chalupy - - na individuálnu rekreáciu. Neobývané domy ( cca 43 ) tvoria potenciál vhodný na rozšírenie tejto formy rodinnej rekreácie. V katastri obce v Suchej doline, pri Suchom potoku je vybudovaná menšia chatová lokalita, patriaca Auto- moto-klubu (AMK) so sezónnym využitím. Možnosti ubytovania v obci sú rozpísané v predchádzajúcej kapitole (občianska vybavenosť), avšak v súčasnosti nie sú v plnej miere využívané. Navrhujeme preto dobudovať zariadenia zabezpečujúce väčšiu atraktivitu pre turistov, a tým aj ich záujem o pobytovú rekreáciu (lyžiarsky areál, malú rekreačnú vodnú plochu, cyklotrasy, rekonštrukciu jestvujúceho a výstavbu nového lesoparku, náučný chodník, kúpalisko a pod.) V ÚPN - O sú vytypované najvhodnejšie lokality pre umiestnenie rodinných domov v odľahlejších polohách s využitím pre agroturistiku (v blízkosti HD, pri vodnej ploche doporučenej na chov rýb, smerom na Smolník, ako aj za železničnou traťou - „Pod kamenným kopcom“).
· Cestovný ruch Obec Mníšek nad Hnilcom je pôvodným stredovekým banským mestečkom ležiacim na „Európskej železnej ceste“ (EŽC). Po vzore západných štátov Európy formou kultúrnej turistiky prezentuje miesta ťažby, výroby a spracovania železa na území Slovenska. Na území KSK má navrhnuté 3 trasy charakterizované baníckou a hutníckou činnosťou, ktorá mala mimoriadny význam pri osídľovaní nášho kraja. Slovenské technické múzeum, Slovenská hutnícka spoločnosť a Hutnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach založili spoločné združenie Železná cesta a pripravili návrh 3 trás Európskej železnej cesty na Slovensku. Mníšek nad Hnilcom je súčasťou dvoch trás: Trasa I. : Košice – Moldava nad Bodvou – Medzev – Štós – Smolník – Mníšek nad Hnilcom – Prakovce – Gelnica – Krompachy Ružín – Košice. Trasa III. : Mníšek nad Hnilcom – Švedlár – Nálepkovo – Hnilčík (Roztoky – Grétla – Bindt) – Novoveská Huta – Spišská Nová Ves – Markušovce – Rudňany – Krompachy – Kluknava – Jaklovce – Opátka – Košice. V obci preto navrhujeme zrekonštruovať v centre chátrajúci objekt na účely pamätnej izby „Európskej železnej cesty“ s priestormi na semináre a pod. (viď výkres č.1 grafickej časti – objekt č. 16). Obcou prechádza takisto aj „Gotická cesta“. Regionálne združenie cestovného ruchu Spiš – Gemer so sídlom v Levoči vyvíja svoje aktivity na území KSK pomocou siete propagačných sietí a kancelárií. Doporučujeme umiestnenie informačnej kancelárie aj v budúcnosti v centre obce Mníšek nad Hnilcom. Vzhľadom na históriu, prírodné danosti, ako aj činorodosť obyvateľov obce (v rôznych kultúrnych ako aj športových spolkoch, združeniach a kluboch: Karpatonemecký spolok so spevokolom, Združenie Ostrý vrch, SZZP, SČK, Slovenský zväz včelárov, Dobrovoľný hasičský zbor, TJ Obnova– futbalový, volejbalový, stolnotenisový oddiel, dve Poľovnícke združenia, ZPOZ, cirkvi – rímskokatolícka a evanjelická a.v.) má obec Mníšek nad Hnilcom vhodné predpoklady na rozvoj v oblasti cestovného ruchu.
26
V ÚPN – obce navrhujeme dobudovať infraštruktúru technickú (vodovod, splaškovú kanalizáciu, ČOV a pod.) a dopravnú (pretrasovanie ciest II. triedy mimo centrum obce a vytvorenie pešej zóny v centre obce, návrh cyklistických trás a chodníkov, obnova železničného prepojenia so Smolníckou Hutou, príp. aj Smolníkom a pod.). Vytvárame ponukové plochy pre rozvoj občianskej vybavenosti (amfiteáter, plochy vhodné pre distribúciu a služby – ubytovanie, stravovanie a pod.) a športu (lyžiarsky areál, letné kúpalisko, športová hala a pod.). Doporučujeme skrášliť životné prostredie a to: - doplniť prvky urbanistického designu na verejných priestranstvách (smetné koše, lavičky, verejné osvetlenie, zeleň a pod.). ktoré by boli riešené v jednotnom štýle a zvýšili by estetickú hodnotu týchto verejných priestranstiev - prijať opatrenia na zestetizovanie rodinných a bytových domov a ich okolia - zrekonštruovať schátralé objekty v majetku obce - zrekonštruovať lesopark - zrekonštruovať pôvodné drevené mosty podľa dobových fotografií a pod. Vytvorením vhodných podmienok na rozvoj v cestovnom ruchu sa vytvorí dobrá základňa pre rozvoj v oblasti ekonomickej a následne aj sociálnej.
2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce Napriek tomu, že doporučujeme predovšetkým intenzívny spôsob zástavby na území obce, bolo potrebné v ÚPN - O Mníšek nad Hnilcom lokalizovať plochy extenzívneho spôsobu zástavby z dôvodu uspokojenia potrieb trvaloudržateľného rozvoja obce (plochy určené na bývanie, nezávadnú výrobu, šport a rekreáciu, dopravu a technickú infraštruktúru). Zastavané územie obce je preto vymedzené následovne: · severnú hranicu v smere od východu na západ tvorí: časť cesty II / 546, ďalej jestvujúca prístupová cesta k drevoskladu Lesov SR, severné hranice novonavrhovaných plôch nezávadnej výroby (č.49, 50, 51), jestvujúca plocha bývania, severná hranica novonavrhovaného vodojemu (č.94), jestvujúca hranica zastavaného územia rozšírená o polyfunkčné plochy určené na agroturistiku (č.56), chov rýb spojený so spracovaním a predajom (č.57) ďalej o jestvujúci lesopark (tzv. Grófsky les) a o plochy jestvujúceho bývania a polyfunkčné plochy doporučené na agroturistiku (č.32). · severozápadná a západná hranica zastavaného územia sa zhoduje s jestvujúcou · južná hranica v smere od západu na východ je vymedzená jestvujúcou hranicou zastavaného územia rozšírenou o navrhovanú plochu bývania (č.32), plochu občianskej vybavenosti (č.61), izolačnej zelene JZ od navrhovaného amfiteátra (č. 27) . Od areálu ZŠ a MŠ pokračuje jestvujúca hranica zastavaného územia až po cestu II / 549 (smer Smolník), pozdĺž ktorej je navrhované rozšírenie zastavaného územia vrátane jestvujúceho bývania, vodojemu (č.97), novonavrhovaných polyfunkčných plôch doporučených na agroturistiku (č.40,41) a izolačnej zelene. Novonavrhovaná hranica zastavaného územia sa vracia po JV strane cesty II. triedy / 549, lemuje južnú hranicu pozemkov jestvujúceho bývania, novonavrhovaného lesoparku (č.59), novonavrhovanej vodnej plochy (č.60) a prístupovej cesty k novonavrhovanej polyfunkčnej ploche (č.81). · východnú hranicu v smere od juhu na sever tvoria k novonavrhované polyfunkčné plochy v športovo- rekreačnom areáli (č.81, 79), ako aj prístupové cesty k nim, ďalej jestvujúca píla Ekotrade (č.80), novonavrhovaná trasa železnice až po prienik s jestvujúcou hranicou zastavaného územia, po ktorej ďalej pokračuje po prechode cez Smolnícky potok. Oproti pôvodnému zastavanému územiu v tejto časti obce sa rozširuje o jestvujúci HD (č.83) a jestvujúce a novonavrhované bývanie (č.43). Pokračuje sčasti po novonavrhovanej prístupovej komunikácii k tomuto bývaniu a sčasti po JV strane cesty II. triedy / 546, ďalej po JV hranici novonavrhovaných plôch pre nezávadnú výrobu (č.46, 91, 45), resp. pozdĺž severného brehu rieky Hnilec až po JV cíp plochy určenej pre ČOV a jej východnú hranicu končiacu pri ceste II / 546.
2.9. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území Do zastavaného územia obce Mníšek nad Hnilcom zasahujú následovné ochranné pásma vyznačené vo výkrese č. 1 grafickej časti : - ochranné pásmo cintorína (50m) zasahuje do jestvujúcich plôch bývania a zelene (záhradkárska lokalita, les, detské ihriská MŠ, neupravená zeleň). V tomto ochrannom pásme navrhujeme prístupovú cestu, parkoviská a pešie priestranstvo so zeleňou pred vstupom do cintorína zo SV. - pásmo hygienickej ochrany hospodárskeho dvora PD Mníšek nad Hnilcom (400m od ustajnených zvierat) zasahuje SV časť obytného územia obce. Nakoľko nie je reálne 27
premiestnenie tohto dvora do patričnej vzdialenosti od obytného územia, doporučujeme zníženie počtu ustajnených zvierat (resp. nepovoľujeme zvyšovanie počtu týchto ustajnených zvierat), ďalej výsadbu izolačnej zelene na voľných plochách HD, ako aj lokalizáciu nezávadnej výroby v dotyku s HD ( lok. č. 42), - ochranné pásmo železnice (60m) – v tomto ochrannom pásme navrhujeme nové plochy určené na bývanie. Ako návrhové plochy sa v tomto OP nachádzajú: plochy občianskej vybavenosti. Nezávadnej výroby, polyfunkčné plochy (občianska a športová vybavenosť a pod.) a plochy izolačnej zelene. Ďalšie stupne PD jednotlivých stavieb v tomto OP bude potrebné predložiť na vyjadrenie železniciam SR, - hranica územia pozdĺž vodných tokov bez možnosti výstavby objektov v tomto území (15m) z dôvodu zabezpečenia prístupu k vodným tokom, - ochranné pásmo vzdušného elektrického vedenia VN (22 kV) (10m) – v zastavanom území je ponechané vzdušné vedenie k trafostanici č.3, 4, 5, 7, 8, 10 a 11. Prechádzajúce trasy vedení VN (22 kV) č.302 a č.245 sú ponechané ako vzdušné aj pri prechode zastavaným územím obce. Ostatné vedenia VN navrhujeme v zastavanom území viesť káblom v zemi (OP = 2m) . Doporučujeme však všetky vedenia VN v zastavanom území viesť káblom v zemi , - ostatné ochranné pásma inžinierskych sietí (OP vodovodných potrubí – 3m, OP hlavných kanalizačných zberačov – 3m a pod.) zasahujú len do verejných priestorov, takže nemajú obmedzujúci vplyv na navrhovanú výstavbu, - ochranné pásmo miestnych biokoridorov – vymedzuje v zastavanom území obce priestor pozdĺž potokov (cca 15m). Tento je potrebné chrániť, nezastavať a nevyhnutné spevnenie brehov realizovať biotechnickými metódami. Križovania biokoridorov s komunikáciami (cestnými, pešími, cyklistickými) je potrebné riešiť mimoúrovňovo – mostnými konštrukciami s dostatočným voľným priestranstvom pod úrovňou konštrukcie, aby tieto odolali náporu storočných vôd – Q 100. V katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádzajú tieto ochranné pásma a chránené územia vyznačené vo výkrese č. 6 grafickej časti : - pásmo hygienickej ochrany PHO II. stupňa (v JV časti katastra) - ochranné pásma ciest II. triedy (25m)mimo zastavaného územia obce - ochranné pásma elektrických vedení vzdušných (22 kV) – 10m - ochranné pásma VTL plynovodu (8m) - chránené ložiskové územia (58/e – Mníšek nad Hnilcom I. – druh nerastu: kremeň; 54/e – Mníšek nad Hnilcom – druh nerastu: Cu, Pb, Zn, Hg; 70/e – Helcmanovce – druh nerastu: Cu rudy) - Chránené vtáčie územie (zasahuje takmer celý kataster okrem zastavaného územia obce) - vodná nádrž evidovaná – Helcmanovce (H max = 450m n. m., Vc = 142,8m3) – doporučujeme na vyradenie z evidencie, nakoľko by došlo jej realizáciou k zaplaveniu takmer celej obce Mníšek nad Hnilcom - nadregionálny biokoridor zasahujúci západnú časť katastra - nadregionálne biocentrum – v JV časti katastra - regionálny biokoridor navrhovaný (vrcholové plochy hornatiny až vysočiny) - navrhované biocentrum regionálneho významu (alúvium Smolníckeho potoka) - miestne biokoridory (pozdĺž ostatných potokov v katastri a v hrebeňových častiach lesných komplexov) - miestne biocentrá (prameniská potokov a pod.)
2.10. Návrh na riešenie záujmov obrany - štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami Na katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa nenachádzajú žiadne priestory vyžadujúce riešenie záujmov štátu. Z hľadiska požiarnej ochrany si riešenie ÚPN – obce nevyžaduje podrobnejší návrh (lokalizáciu hydrantov a pod.), tento je predmetom podrobnejších stupňov ÚPD. V obci vyvíja činnosť DHZ (Dobrovoľný hasičský zbor) a okrem jestvujúcich vodných tokov novonavrhované vodné plochy v J a S časti obce môžu v prípade potreby slúžiť ako protipožiarna nádrž. Z hľadiska ochrany pred povodňami sú navrhované tieto opatrenia (vyznačené v grafickej časti ÚPN – obce vo výkrese č.1 a č. 6): - biotechnické úpravy brehov rieky Hnilec v zastavanom území obce a medzi Švedlárom a Mníškom aj mimo zastavaného územia, ako aj všetkých potokov v úsekoch 28
prechádzajúcich zastavaným územím obce Mníšek nad Hnilcom (ochrana pred Q 100) - upresniť v ďalších stupňoch ÚPD. - všetky križovania potokov s komunikáciami (cestnými, cyklistickými a pešími) realizovať mostnými konštrukciami mimoúrovňovo (s dostatočným priestorom pod konštrukciou, aby mostná konštrukcia nevytvárala prekážku pretekajúcej vode Q 100). - potoky v lokalitách s veľkým spádom navrhujeme upraviť vytvorením kaskád na zachytenie Q 100 (upresniť v ďalších stupňoch ÚPD). - vodné plochy realizovať s rezervou pre možnosť zvýšenia svojej hladiny v čase špičky povodňových vĺn - „Záplavové územie“ - v priestore medzi Švedlárom a Mníškom nad Hnilcom zabezpečiť ( v ďalších stupňoch PD ) realizáciu hrádze - technicky pripraviť územie bežne nezaplavované.
2.11. Návrh ochrany prírody a tvorba krajiny
2.11.1. Charakteristika územia
Riešeným územím je kataster obce Mníšek nad Hnilcom s výmerou 3943,72ha. Obec je súčasťou pásu vidieckeho osídlenia v údolí rieky Hnilec. Administratívne patrí do okresu Gelnica, do Košického kraja. Geomorfologicky patrí do sústavy Alpsko-Himalájskej, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné západné Karpaty, oblasti Slovenské rudohorie, celku Volovské vrchy. Na základe priemetu Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej len GNÚSES) Slovenskej republiky schváleného Uznesením vlády SR č.319 z 27. apríla 1992 možno konštatovať, že západnou časťou k.ú. prechádza trasa nadregionálneho biokoridoru (NB7). Juhovýchodná časť k.ú. patrí podľa GNÚSES do všeobecne definovaných ekologicky významných celkov a oblastí. Z Regionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej len RÚSES) vypracovaného v januári 1994 (Ekoland Prešov) vyplýva, že rieka Hnilec je regionálnym biokoridorom (brehové porasty sú vhodným prostredím pre mnohé druhy živočíchov) a severnou časťou katastra prechádza navrhovaný biokoridor regionálneho významu (vrcholové časti pohoria). V zmysle RÚSES ekologicky významné celky a oblasti majú priaznivý vplyv na dosiahnutie celoplošného systému ekologickej stability a predstavujú oblasti biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov na úrovni regionálnej ako aj na úrovni nižšej – miestnej. Z RÚSES-u vyplývajú aj ekostabilizačné opatrenia, ktoré sú podrobnejšie rozobraté v kapitole 2.11.4. tejto správy. Značná časť katastra obce Mníšek nad Hnilcom patrí do Chráneného vtáčieho územia (dňa 9.7.2003 bolo uznesením vlády SR č.636 zaradené do Národného zoznamu CHVÚ).
· Krajinnoekologická analýza:
A. Abiotické zložky Vo východnej časti (Slovenského rudohoria, ktorého súčasťou je katastrálne územie obce Mníšek nad Hnilcom) Volovskej tvoria prvohory podstatnú časť pohoria a sú slabo metamorfované. Sú tu zastúpené jednak staršie, jednak mladšie prvohory. Najstaršou stavebnou jednotkou je gelnická sféra. Je to geosynklinálny flyšový útvar charakterizovaný mohutnou kyslou, najmä efesívnou sopečnou činnosťou. Tvoria ju rôzne druhy usadených hornín slabo metamorfovaných, ako chloritické fylity, seritické fylity, piesčité fylity, pieskovce až kremence, lydity a lokálne vyvinuté šošovky kryštalických vápencov a dolomity. Významné sú ložiská nerastných surovín, najmä železných a neželezných rúd. Územie je odvodňované do rieky Hnilec, ktorá je pravobrežným prítokom Hornádu, s ktorým sa stretáva pri Margecanoch. Klimaticky patrí územie do mierne teplej oblasti, len vrcholové časti patria do chladnej oblasti. Priemerné januárové teploty dosahujú –5 až –6,5°C, júlové teploty 13 až 16°C. Ročný úhrn zrážok je od 780 – 1100 mm (Švedlár 786mm). Pôdy sú piesočnato-hlinité a v lesoch prevládajú hnedé lesné pôdy nenasytené. V nadmernej výške 900 – 1000 m n.m. sú hnedé lesné pôdy podzolované až podzolové.
B. Súčasná krajinná štruktúra Na súčasnej štruktúre krajiny sa podieľajú v nasledujúcej tabuľke uvedené kultúry: 29
číslo druh pozemku plocha m2 2 orná pôda 2 919 106 3 chmeľnice 0 4 vinice 0 5 záhrady 285 260 6 ovocné sady 36 670 7 lúky 8 99 925 8 pasienky 0 10 lesná pôda 27 198 661 11 rybníky s chovom rýb (potoky) 295 354 12 ostatné vodné plochy 0 13 zastavané plochy – nádvoria 513 737 14 ostatné plochy 1 594 765 spolu 40 942 478
B.1. Lesy a lesný pôdny fond Lesy predstavujú v krajine najvýznamnejší ekostabilizačný prvok v krajine. Výmera lesného pôdneho fondu v k.ú. Mníšek nad Hnilcom je 2719ha, čo predstavuje 68,94% z celkovej výmery katastrálneho územia. Na lesnatosti sa podieľajú aj rozsiahlejšie nevyužívané plochy PPF zarastené drevinami. Súvislé lesné komplexy sa vyskytujú od nadmorskej výšky 600 m n.m. Pôvodné lesné spoločenstvá tvorili zmiešané jedľovo-bukové porasty, v najnižších polohách s prímesou duba a hraba, v najvyšších polohách s vtrúseným smrekom. V závislosti od podmienok prostredia sa viac alebo menej uplatňovali cenné listnáče ako lipa malolistá, lipa veľkolistá, javor mliečny, javor horský, jaseň štíhly, brest horský. Borovica je pôvodná len na reliéfovo extrémnych stanovištiach. Súčasná drevinná skladba je pomerne priaznivá, najviac zachovalé sú staré porasty (nad 100 rokov), v ktorých sa nachádzajú fragmenty lesov s kompletne zachovanou druhovou skladbou a priestorovou štruktúrou. Lesný pôdny fond je v užívaní Obecných lesov s r.o. Mníšek nad Hnilcom. Z hľadiska kategorizácie prevládajú lesy osobitného určenia vyhlásené z titulu vplyvu imisií. Ochranné lesy sú na výmere 200ha. Hospodárske lesy predstavujú len približne 100ha. Územie je pod relatívne silným imisným tlakom. Absolútna väčšina územia je zaradená do pásma ohrozenia imisiami B a C. Najviac atakované sú hrebeňové porasty Hnileckých vrchov. V porovnaní s okolitými časťami Hnileckej doliny sú však lesy v území vďaka svojej vyhovujúcej drevinovej skladbe i napriek zaťaženiu imisiami relatívne stabilné. Prieskumom v teréne boli v týchto priestoroch zistené nasledujúce významné biotopy: · Jedľovo-smrekové lesy (Vaccinio-Abietenion) Jednotka patriaca do 6.lvs je fragmentárne vyvinutá v najvyšších polohách Hnileckých vrchov. V drevinovej zložke nadobúda vedúce postavenie smrek, stále je účasť jedle a jarabiny vtáčej. Vegetácia má výrazne kyslomilný až oligotrofný charakter s domináciou Calamagrostis villosa, C. arundinacea, Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea, Luzula sylvatica, L. luzuloides, Dryopteris dilatata, Avenella flesxuosa, Soldanella hungarica, Homogyne alpina a iné. · Jedľobučiny s borovicou, dubom (Fagetum quercino-abietinum) Tento typ lesného spoločenstva je obmedzený extrémnymi reliéfovými a pôdnymi podmienkami. Vyskytuje sa J od obce na niekoľkých izolovaných lokalitách (Tinesgrund, Mníšansky vrch). V prírodných porastoch prevládali buk a jedľa s prímesou duba zimného a borovice. Narušené kultúrne porasty sú tvorené borovicou a smrekom. Podrast má výrazne oligotrofný charakter s dominanciou Avenella flexuosa, Luzula luzuloides, Vaccinium myrtillus, Vaccinium vitis-idaea, Caluna vulgaris, Genista pilosa, Genista tinctoria, Melampyrum nemorosum. · Bukové javoriny s brestom (Fageto-Aceretum) Spoločenstvo bohaté na listnaté dreviny (buk, javor, lipa, vŕba rakyta) je rozšírené na humóznych, skeletnatých, zvyčajne strmých svahoch. Tento typ spoločenstva bol mapovaný v časti Krivého jarku, lokálne pri vodných tokoch (Martinova dolka). V bylinnom podraste prevládajú nitrofilné druhy ako napr. Lunaria rediviva, Dryopteris filix-mas, Petasites albus, Doronicum austriacum, Thalictrum aquilegigolium, Galium odoratum, Aruncus sylvestris. · Podhorské a horské bučiny s jedľou a bukové jedliny (Eu-Fagion, Luzulo-Fagion) Najrozšírenejšia a najvýznamnejšia jednotka v rámci lesných spoločenstiev v záujmovom území. Rastlinné spoločenstvá vykazujú veľkú variabilitu v závislosti na ekologických podmienkach. Pôvodné lesné porasty sú zachovalé na pomerne veľkých plochách. Dominujúcou drevinou je buk a jedľa, vo vyšších polohách pristupuje smrek, v nižších polohách zasa hrab na úkor buka. Stálu prímes tvoria cenné listnáče
30 ako javor horský, javor mliečny, lipa a jaseň. Na kyslejších podložiach prevládajú umelo založené porasty s prevahou borovice a smreka. V bylinnom podraste dominujú Avenella flexuosa, Vaccinium myrhillus, Trientalis europaea, Hieradum murorum, Vaccinium vitis-idaea, Luzula luzuloides a iné. Na miestach s vyšším zastúpením buka sú to Dentaria bulbifera, Dentaria glandulosa, Galium odoratum, Melica nutans, Gentiana asclepiadea, Dryopteris-filix-mas a iné.
B.2. Poľnohospodársky pôdny fond Poľnohospodársky pôdny fond predstavuje 984,35ha, čo je 24,97% z celkovej rozlohy územia. Tvorí ho: - orná pôda - 236,72ha - 6,01% - TTP - 715,83ha - 18,15% - záhrady a sady - 31,79ha - 0,81% Najväčšiu rozlohu prestavujú trvalé trávne porasty, ktoré tvoria lúky a pasienky v mnohých prípadoch už rekultivované. Ide prevažne o vlhké až mezofilné lúky s vysokosteblovými trávami a širokolistými druhmi bylín, ktoré sa využívajú pastvou hovädzieho dobytka a oviec, prípadne sa 2krát ročne kosia. Vzácny je výskyt rašelinných lúk, ktoré pokrývajú severné svahy intravilánu obce. V intraviláne sa nachádzajú aj viaceré sady a veľkoplošné záhrady. Prieskumom v teréne boli v týchto priestoroch zistené nasledujúce významné biotopy: · prechodné rašelinné a oligotrofné lúky s Drosea rotundifolia Výskyt: Lúky nad cestnou komunikáciou, S exp. Zastúpenie: byliny: Viola palustris, Potentilla erecta, Rumex acetosa, Prunella vulgaris, Scirpus sylvaticus, Filipendula ulmaria, Succisa pratensis, Ranunculus repens, Caltha palustris, Equisetum palustre, Crepis paludosa, Lysimachia vulgaris, Anthoxanthum odoratum, Platago lanceolata, Myosotis palustris, Leontodon hispidus, Deschampsia caespitosa, Pedicularis palustris, Drosera rotundifolia, Carex echinata, Valeriana simplicifolia, Angelica sylvestris. · vegetácia skál na nekarbonátovom podklade Výskyt: Skalka po pravej strane potoka Smolník, pokračovaním sú lúky Svinské brehy Zastúpenie: byliny: Dianthus deltoides, Viscaria vulgaris, Potentilla argentea, Genista tinctoria, Agrostis capillaris, Rumex vulgaris, Helianthemum ovatum, Hieracium pilosella, Arenaria sepillifolia, Festuca ovina, Draba nemorosa, Sedum maximum, Polypodium vulgare, Lembotropis nigricans, Rubus caesius. · ovsíkové a trojštetové lúky podhorské a horské (Arrhenatherion, Nardetum) Výskyt: Suché lúky kosené – pod Základnou školou, J exp. Lúky na Suchou dolinou, lúky v hrebeňových častiach (Hutná hoľa) Zastúpenie: byliny: Alopecurus pratensis, Poa pratensis, Nardus stricta, Agrostis capillaris, Anthoxanthum odoratum, Ranunculus acris, Trifolium pratense, T. repens, Lychnis floscuculi, Leucanthemum vulgare, Stellaria graminea, Taraxacum officinale, Carex leporina, Campanula patula, Daucus carota, Succisa pratensis, Arrhenatherum elatius, Geranium pratense, Galium mollugo a iné. · mezofilné lúky a pasienky (Molinietalia) Výskyt: V okolí poľnohospodárskeho družstva, Svinské brehy Zastúpenie: byliny: Hypericum maculatum, Galium palustre, Jacea phrygia, Gladiolus imbricatus, Alopecurus pratensis, Festuca pratensis, Lythrum salicaria, Pimpinella major, Holcus lanatus, Genista tinctoria, Linaria vulgaris, Artemisia vulgaris, Geranium pratense, Galium verum, Vicia cracca, Thymus pulegioides, Briza media, Deschampsia caespitosa, Agrostis capillaris, Equisetum arvense. na medziach kry: Frangula alnus, Alnus glutinosa, Prunus spinosa, Alnus incana, Prunus spinosa, Betula verrucosa, Populus tremula. · vlhké lúky na alúviu Hnilca s dominanciou Peucedanum palustris a Angelica sylvestris Výskyt: Medzi vodnými plochami, mokraď v intraviláne po pravej strane Hnilca Zastúpenie: byliny: Angelica sylvestris, Peucedanum palustris, Caltha palustris, Lzhrum salicaria, Lysimacha vulgaris, Galium rivulare, Cirsium palustre, Filipendula ulmaria, Equisetum palustre, Scirpus sylvaticus, Juncus sp., Lathyrus pratensis, Carex fusca, Potentilla erecta, Viola palustris, Typha latifolia, Festuca pratensis, Eriophorum latifolium, Ranunculus flammula, Campanula patula a iné. · vlhké lúky na alúviach vodných tokov (Alopecurion pratensis) Výskyt: Od železnice smerom na východ (Helcmanovce), po ľavej strane toku Hnilca
31
Zastúpenie: byliny: Galium mollugo, Hypericum mucalatum, Geranium pratense, Tanacetum vulgare, Alopecurus pratensis, Artemisia vulgaris, Angelica sylvestris, Cirsium palustre, Filipendula ulmaria, Achillea millefolium, Dactylis glomerata, Vicia tetrasperma, Galium palustre, Lzthrum salicaria, Stellaria graminea, Potentilla anserina, Ranunculus repens, Trifolium repens, Lotus corniculatus, Ranunculus acris a iné. · vlhké lúky horských a podhorských oblastí (Calthion) Výskyt: v okolí vodných plôch Zastúpenie: byliny: Scirpus sylvaticus, Caltha palustris, Ranunculus acris, Lzsimacha vulgaris, Carex rostrata, Potentilla erecta, Cirsium palustre, Geranium palustre, Carex panicea, Myosotis palustris, Angelica sylvestris, Dactylorhiza majalis, Drosorea rotundifolia, Viola palustris, Lychnis floscuculi a iné.
B.3. Nelesná krovina a stromová zeleň Ide o významný krajinotvorný prvok v území, ktorý plní množstvo biologických a ekologických a pôdoochranných funkcií. Jej prítomnosť dáva ráz prirodzenej, ekologicky vyváženej krajiny. Táto zeleň sprevádza všetky vodné toky, rozšírená je na medziach a stržiach ako aj okolo poľných ciest. Tvorená je vŕbami, lieskami, trnkami, hlohmi, jelšami a ďalšími sprievodnými drevinami, v podraste s vysokobylinnými druhmi rastlín. Prieskumom v teréne boli v týchto priestoroch zistené nasledujúce významné biotopy: · podhorské krovinné vrbiny (Salicetum eleagni) Výskyt: medze, strže a krovinná vegetácia v blízkosti lesa Zastúpenie: dreviny: Salix caprea, Salix cinerea, Prunus spinosa, Frangula alnus,, Crataegus monogyna, C. oxyacantha, , Rosa spinosa, Viburnum opulus, Alnus glutinosa, Alnus incana, Salix fragilis, Betula verrucosa, Pinus sylvestris, Sorbus aucuparia, Rubus caesius, Picea abies, Populus tremula, Carpinus betulus, Corylas avellana, Acer pseudoplatanus, Sambucus nigra.
B.4. Brehové porasty Katastrálnym územím Mníšek nad Hnilcom preteká rieka Hnilec s množstvom pravostranných a ľavostranných prítokov. Najvýznamnejším pravostranným prítokom je vodný tok Smolník a Smolnícky potok. Všetky vodné toky sprevádzajú brehové porasty. Prieskumom v teréne boli v týchto priestoroch zistené nasledujúce významné biotopy: · podhorské jelšové lesy lužné (Stellario-Alnetum) a jelšové lesy slatinné (Alnetum glutinosae) Výskyt: Brehové porasty okolo vodného toku Hnilca Zastúpenie: dreviny: Alnus glutinosa, Altus incana, Salix fragilis, Betula verrucosa, Fraxinus excelsior, Padus racemosa, Frangula alnus, Salix caprea, miestami vysadené kanadské topole. byliny: Chaerophyllum hirsutum, Aegopodium podagraria, Artemisia vulgaris, Urtica diocam, Peucedanum palustre, Lydimachia vulgaris, Lythrum salicaria, Carex gracili, Calamagrostis epigejos, Mentha longifolia a iné. · horské jelšové lesy (Alnetum incanae) Výskyt: Brehové porasty vodných tokov : Smolnícky potok, Mníšanský potok a horné časti ostatných vodných tokov. Zastúpenie: dreviny: Alnus incana, Alnus glutinosa, Picea ebies, Betula pendula, Populus tremula, Salix caprea, Salix purpurea, Pinus sylvestris a iné. byliny: Lythrum salicaria, Urtica dioica, Heracleum sphondylium, Filipendula ulmaria, Geum rivale, Caltha palustris, Rumus odeaus ,Chaerophyllum hirstum a iné.
B.5. Rekreačné a vodné plochy Významnou a v minulosti celoštátne využívanou plochou v intraviláne obce bola motokrosová dráha, ktorá sa nachádza vo východnej časti intravilánu. Je prispôsobená svojmu účelu, bola využívaná na rôzne súťaže, v súčasnosti je nevyužívaná. Pre rekreačné a oddychové účely slúžia aj okolité lesné porasty. Účelovým lesom, ktorého hlavnou funkciou je oddych bol Grófsky les v blízkosti železničnej stanice, v severnej časti intravilánu obce. V JV časti je pre účely oddychu vytvorené umelé jazero. Bolo vytvorené prehĺbením koryta rieky Smolník a napájané z viacerých vodných zdrojov. Má svoju charakteristickú flóru a faunu. Druhou menšou vodnou plochou je vodná nádrž v S časti intravilánu, ktorá pôvodne slúžila pre potreby železnice. V súčasnosti patrí medzi oddychové a rekreačné zóny využívané aj širokou verejnosťou. Prieskumom v teréne boli v týchto priestoroch zistené nasledujúce významné biotopy: 32
· antropogenná vegetácia Výskyt: Okolie poľných ciest, motokrosovej dráhy a v zastavanom území obce na neudržiavaných plochách. Zastúpenie: byliny: Scleranthus sp., Hypericum perforatum, Tanacetum vulgare, Viola tricolor, Urtica dioica, Artemisia vulgrais, Chenopodium album a iné.
B.6. Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky): · Energovody a produktovody Rozvoj územia limitujú a prípadný bariérový efekt vytvárajú povrchové a podzemné produktovody a energovody. Obec je zásobovaná zemným plynom (vedenia plynu sú podzemné). Ďalej je obce zásobovaná elektrickou energiou – vedenia el. energie 22kV sú vzdušné, tieto elektrovody patria k bariérovým prvkom, najmä pre ornitofaunu. · Dopravné línie a objekty Obcou prechádzajú cesty II. triedy, územím obce prechádzajú miestne komunikácie a lesy v katastri obce sú popretkávané lesnými cestami. Všetky tieto cesty sú bariérovými prvkami pre faunu (najväčším nebezpečenstvom sú cesty II. triedy vzhľadom na najväčšiu frekvenciu áut). Špecifickým stresovým javom sú prístupové poľné komunikácie, ktoré sú často vedené kolmo na vrstevnice. · Poľnohospodárske objekty Areál Poľnohospodárskeho dvora sa nachádza vo východnej časti obce. Stresovým javom je veľkokapacitná farma hovädzieho dobytka a oviec a plochy intenzívne využívané pastvou nad 5ha. · Lesohospodárske objekty a vodohospodárske objekty Jedná sa o objekty slúžiace lesohospodárskym účelom v katastri obce, k vodohospodárskym objektom patria vodné pramene ako aj vodojemy a úpravňa vody v obci. · Sídelná vegetácia Udržiavaná verejná zeleň sa nachádza hlavne v centre obce. Oplotený park je medzi Obecným úradom a Požiarnou zbrojnicou – výmera 669m2. Parkové úpravy sú pri katolíckom a evanjelickom kostole, pri železničnej stanici. Pásy udržiavanej zelene (vysoká i nízka zeleň) sú v centrálnych polohách obce medzi štátnou cestou II/546 a chodníkmi a tiež existujúcou zástavbou. Plochy vysokej i nízkej zelene sú pri niektorých objektoch vybavenosti (areál školy, Policajný zbor, objekt kina...). Ochranná zeleň je vysadená pred areálom píly Ekotrade , v areáli pekárne a pri niektorých miestnych komunikáciách (komunikáciách pri Hnilci v blízkosti Združenia technických a športových činností a futbalového ihriska) . Udržiavané je i detské ihrisko s parkovou úpravou pri školskom areáli. Hodnotný je i cintorín (kvalitná vysoká zeleň) o výmere 2,8351ha. · Rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty Mimo zastavaného územia sa nachádzajú na katastrálnom území obce 2 chaty rekreačne využívané, športové plochy sa nachádzajú v blízkom extraviláne (JV časť) – motokrosová dráha, ako aj v zastavanom území obce (futbalové ihrisko, ako aj iné ihriská – volejbalové a hádzanárske). V obci sa nachádzajú kostoly – evanjelický a.v. a katolícky, ďalej iné objekty zapísané v ÚZKP (pekáreň, vodný mlyn, ľudový dom na parc.č.379), ako aj iné objekty záujmu pamiatkovej starostlivosti ( spomenuté v kap. Č. 2.7.4. tejto správy, zaznačené vo výkrese č. 1 grafickej časti ).
C. Zoologický rozbor záujmového územia Z hľadiska zoologického sa v záujmovom území nachádzajú tri rozhodujúce typy spoločenstiev: - Spoločenstvá alúvia Hnilca - sú v súčasnosti najmenej stabilným ekosystémom, značne pozmeneným osídlením a dopravnou sieťou (štátna cesta, železnica). Biologickú hodnotu tu majú najmä vodné spoločenstvá rieky Hnilec s brehovými porastami a segmenty ostatnej zelene. Významný biotop vodných a pri vode žijúcich živočíchov. - Spoločenstvá svahov doliny Hnilca - sú stabilnejšie ekosystémy s charakterom významne ekotonálnych (prechodových) spoločenstiev, teda so zvýšenou druhovou diverzitou (rôznorodosťou) živočíchov. - Spoločenstvá horných častí doliny Hnilec - Sú najstabilnejšie ekosystémy s typickou zoocenózou lesných porastov. Majú rozhodujúci význam pre funkčnosť systému biocentier a biokoridorov terestrických (suchozemských) organizmov. Katastrálne územie obce Mníšek nad Hnilcom podľa hodnoty KES (12,7) patrí k ekologicky stabilným.
33
2.11.2. Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry
· Územná ochrana prírody V katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa v zmysle zákona NR SR č.534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nenachádzajú žiadne chránené územia – okrem Chráneného vtáčieho územia, ktoré pokrýva takmer celý kataster obce (viď grafická časť – výkres č.6) – dňa 9.7.2003 bolo uznesením vlády SR č.636 zaradené do Národného zoznamu CHVÚ. Odôvodnenie návrhu ochrany: Volovské vrchy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).
· Územné systémy ekologickej stability Na základe priemetu GNÚSES a RÚSES možno konštatovať, že západnou časťou katastra prechádza nadregionálny biokoridor (názov sosiekoregiónu je Volovské vrchy - č.91) s biocentrom Hnilecké vrchy a jadrom biocentra ŠPR Červené skaly a ŠPR Galmuská tíšina. V JV časti katastra sa nachádza časť nadregionálneho biocentra. Ďalej katastrálnym územím prechádza regionálny biokoridor (alúvium rieky Hnilec) a navrhovaný regionálny biokoridor, ktorý prechádza najvyššími vrcholovými polohami v severnej časti katastra (Korban, Orlí vrch, Havrania hlava). V RÚSES je ďalej navrhovaný ako regionálny biokoridor aj alúvium potoka Smolník. V ÚPN - O navrhujeme kostru MÚSES - miestne biokoridory a biocentrá (viď výkres č. 6). · Chránené druhy V zmysle zákona NR SR č.287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č.93/1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín sú chránené nasledujúce druhy: - Aconitum variegatum – pribilica pestrá - Aquilegia vulgaris – orlíček obyčajný - Dactylorhiza majalis – vstavačovec májový - Drosera rotundifolia – rosička okruhlolistá - Gladiolus imbricatus – mečík strechovitý - Lycopodium clavatum – plavúň obyčajný - Platanthera bifolia – vemenník dvojlistý Medzi vzácne a regionálne významné druhy patria: - Molinia arundinacea – bezkolenec trsťovnikovitý - Pedicularis palustris – všivec močiarny - Peucedanum palustre – olšovníkovec močiarny
· Prírodné zdroje: Ochrana lesných zdrojov Ochrana lesných zdrojov sa zabezpečuje Zákonom SNR č.61/1977 Zb. o lesoch, novela zákona č.14/1994 Zb. a zákonom č.100/1997 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení novely zákona NR SR č.15/1994 Zb. a Vyhláškou MP SR č.5/1995 o hospodárskej úprave lesov. Ochrana vodných zdrojov Ochrana vodných zdrojov sa zabezpečuje Zákonom č.138 Zb. o vodách (vodný zákon). Ochrana pôdnych zdrojov Ochrana pôdnych zdrojov sa zabezpečuje Zákonom č.307/1992 Zb. o ochrane PPF. Ochrana dochovávaných genofondových zdrojov Ochrana dochovávaných genofondových zdrojov sa zabezpečuje Zákonom NR SR č.284/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyhláškou č.211/1958 o chránených druhoch rastlín a vyhláškou SNR č.125/1965 o ochrane voľne žijúcich živočíchov. V katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádzajú tieto genofondovo významné lokality: Alúvium Hnilca – brehové porasty vytvárajú sprievodnú zeleň rozličnej šírky – porasty horských a podhorských jelšín a podhorských vrbín, na viacerých miestach sa lokálne vyskytujú fragmenty
34 prirodzených vysokosteblových spoločenstiev, ako aj antropogénne depresie – hodnotný biotop rozmnožovania obojživelníkov Potok Smolník s prítokmi – prirodzene tečúci, lokálne meandrujúci podhorský až horský tok so sprievodnými brehovými porastami horských a podhorských jelšín. Alúvium je lokálne vyplnené pomerne chudobnými lúčnymi spoločenstvami vlhkých a podmáčaných stanovíšť na kyslom podklade, trocha bohatšie sú spoločenstvá na prítokoch. Lokálne sa vyskytujú prameniská s nízkoostricovými porastami slatinného charakteru (oblasti Smolníckej Huty), taktiež fragmenty zazemnených mŕtvych ramien, starých korýt a antropogénne depresie, ktoré sú lokalitami rozmnožovania obojživelníkov. Lokalita na S od alúvia Hnilca – veľmi rôznorodý komplex poľnohospodársky využívanej krajiny, krajinársky pôsobivý a biologicky hodnotný. Rozsiahle celky poloprirodzených podhorských pasienkov na suchých až živných stanovištiach s vtrúseným výskytom teplomilnejších prvkov sú striedané s ornou pôdou a početnými líniami a skupinami kriačín podhorských lieštín a brezových porastov na nepočetných medziach, lokálnych strmých svahoch, výmoľoch. Celá lokalita je rozčlenená početnými ľavostrannými prítokmi Hnilca s hlboko zarezanými korytami a bohatými porastami brehovými – podhorských jelšín a vrbín. Toky sú v dolnom úseku alúvia Hnilca zväčša zregulované a bez sprievodnej zelene, je potrebné zabezpečiť aspoň výsadbu náhradných porastov. Lokalita na V od alúvia Smolníka – rozsiahle plochy lúk a pasienkov s početnými medzami a stržami, porastenými krovinnou vegetáciou podhorských lieštín. Bylinné spoločenstvá majú charakter podhorských porastov živných stanovíšť s vtrúsenými teplomilnými druhmi.
· Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry:
Pamiatkový fond · V ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR sú z obce Mníšek nad Hnilcom zapísané nasledujúce nehnuteľné kultúrne pamiatky: 1) Rímskokatolícky kostol sv. Kríža – č. ÚZPF = 682 (parc.č.323) 2) Evanjelický a.v. kostol – č. ÚZPF = 681 (parc.č.576) 3) Pekáreň – č. ÚZPF = 4444 (parc.č.594) 4) Vodný mlyn – č. ÚZPF = 4445 (parc.č.284/2) 5) Dom ľudový – č. ÚZPF = 680 (parc.č.379) · Objektami záujmu pamiatkovej starostlivosti sú tieto domy a objekty: Domy s parc.č.: 1, 10, 11, 15, 18, 19 + sýpka, 20, 21, 131, 132, 133, 134, 136, 139, 142, 161, 164, 167, 169, 273, 277, 291, 292 (radnica, pošta, reštaurácia), 293, 295, 301, 302, 304, 306, 307, 308, 310, 312, 329, 331, 441, 442, 450, 451, 454, 456, 458, ďalej: komplex železničnej stanice a 2 železné mosty · Z historicko-urbanistického hľadiska sú v obci najcennejšími tieto priestory, ktoré treba chrániť ako historické štruktúry: - priestor okolo katolíckeho kostola je potrebné nechať bez urbanizačných zásahov (vzhľadom na doterajšiu výstavbu je potrebné okolie zazeleniť – výstavbou parčíka ako optického oddelenia od novostavieb) – tento kostol s prírodnou scenériou Ostrého vrchu v pozadí tvorí hodnotnú historickú dominantu obce. - priestor námestia s verejnými stavbami (radnica, bývalá škola, požiarna zbrojnica, evanjelický a.v. kostol) - vidlicový pôdorysný tvar jadra obce - zachovať siluetu obce a historické dominanty naďalej zachovať v diaľkových pohľadoch na obec
Iné krajinné štruktúry, ktoré je potrebné chrániť v katastrálnom území obce sú: - zachovať opticky neporušené pohľady na okolité vrchy – ich hrebeňové polohy – Korban – Orlí vrch – Havrania hlava na sever od obce, ďalej Mníšanský vrch na JZ od obce a Hutná hoľa smerom na Kloptaň na JV od obce - väčšia časť katastra obce sa nachádza v Chránenom vtáčom území z dôvodu hniezdenia mnohých chránených druhov vtákov. Z tohto dôvodu je potrebné nenarúšať jestvujúcu krajinnú štruktúru nevhodnými zásahmi. - Alúvium rieky Hnilec je tiež chránený regionálnym biokoridorom, takže treba veľmi citlivo postupovať pri realizácii úprav brehov z dôvodu ochrany pred povodňami.
2.11.3. Environmentálne problémy Environmentálne problémy v k.ú. obce Mníšek nad Hnilcom sa týkajú znečisťovania pôdy, vody, či ovzdušia. 35
· Znečisťovanie a erózia pôdy: o V k.ú. ide o kontamináciu PPF prirodzenými geochemickými anomáliami s výskytom koncentrácií o Cd > 0,8mg / kg (max. hraničná hodnota je 3,0) o Pb > 65,0mg / kg (max. hraničná hodnota je 100) o Hg > 1,0mg / kg (max. hraničná hodnota je 2,0). o (Z hľadiska výskytu kovov v pôdach je väčšina katastra v hladine B) o V k.ú. sa nachádza niekoľko nelegálnych skládok tuhého komunálneho odpadu, ktoré je potrebné odstrániť o Orná pôda je tu zastúpená veľmi malým percentom (III. stupeň intenzity využitia), jej vplyv na eróziu je zanedbateľný o Eróziu pôd spôsobujú aj nevhodne vedené prístupové poľné komunikácie, ktoré sú vedené kolmo na vrstevnice, na erózii pôd sa podieľa aj lesné hospodárenie (približovaním drevnej hmoty). o Špecifickým stresovým javom súvisiacim s hospodárením na pôde sú poľnohospodárske meliorácie a rekultivácie, ktoré boli vykonané v 70. – 80. rokoch. Ich realizáciou sa na mnohých miestach zmenili rastlinné spoločenstvá v neprospech kvitnúcich bylín. V suchých rokoch sa vplyv meliorácií na svahoch môže prejaviť silným prerušovaním pôdneho profilu, a tým aj silnou mineralizáciou organickej hmoty. o Špecifickým negatívnym javom v neprospech kultúrnej krajiny je časté vybrežovanie tokov Hnilca a Smolníka, čo spôsobuje zamokrenie priestorov a následne ťažšie hospodárske využívanie. · Znečisťovanie vody: o k.ú. je podľa hodnotenia podzemných vôd z hľadiska vhodnosti úpravy na pitnú vodu v oblasti s potrebnou úpravou odkysľovanie, SV časť k.ú. – jednostupňová úprava o podľa kategorizácie tokov na základe ichtyofauny je Hnilec nad obcou zaradený do III. kategórie (menej významná genofondová hodnota), pod obcou do IV. Kategórie (nízka hodnota). o Podieľa sa na tomto znečisťovaní: - absencia splaškovej kanalizácie a ČOV - znečisťovanie vody (podzemnej i povrchovej) priesakmi maštaľného hnoja zo živočíšnej výroby - znečistenie Smolníckeho potoka vlievajúceho sa do Hnilca vodami z baní (v minulosti využívaných na ťažbu nerastných surovín)
· Znečisťovanie ovzdušia: o Znečisťovanie ovzdušia je v rámci k.ú. veľmi nízke (len z výfukových plynov cestnej dopravy, lokálneho vykurovania a pod.), len malá časť – SZ časť katastra je zasiahnutá emisiami SO2. o Zaťaženosť imisiami sa prejavuje v hrebeňových častiach k.ú., v dôsledku čoho sú lesné porasty zaradené do lesov osobitného určenia z titulu imisií o Na sever a východ od zastavaného územia cca súbežne s tokmi Hnilca a Smolníka prechádzajú k.ú. línie elektrovodov (22kV), ktoré vzhľadom na to, že sú vzdušné, ohrozujú ornitofaunu o Zaťaženosť prostredia hlukom z cestnej a železničnej dopravy bude potrebné riešiť, aj keď tento hluk nie je v súčasnosti nadmieru stresujúcim faktorom (vzhľadom na predpokladaný rozvoj výroby) Celkovo možno konštatovať, že podľa hodnoty koeficienta ekologickej stability (KES) – obec má hodnotu 12,7 (čo je nad 3,0), ide o katastrálne úyemie ekologicky stabilné. Ide však len o pomerové hodnotenie plošné (podľa RÚSES). Ekologickú stabilitu je potrebné reálne zvýšiť vyriešením jestvujúcich environmentálnych problémov.
2.11.4. Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie prírodných zdrojov a biodiverzity V krajine je potrebné zachovať ekologickú rovnováhu a trvalo zaistiť možnosť využitia jej produkčných a mimoprodukčných funkcií. Zároveň je potrebné zamedziť ireverzibilnému narušeniu funkčného potenciálu krajiny následkom činnosti človeka. Z tohto dôvodu je potrebné:
36
· zachovať a chrániť o nasledujúce rastlinné druhy (v zmysle Zákona NR SR č.287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č.24/2003 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín): - Aconitum variegatum – pribilica pestrá - Aquilegia vulgaris – orlíček obyčajný - Dactylorhiza majalis – vstavačovec májový - Drosera rotundifolia – rosička okruhlolistá - Gladiolus imbricatus – mečík strechovitý - Lycopodium clavatum – plavúň obyčajný - Platanthera bifolia – vemenník dvojlistý - Molinia arundinacea – bezkolenec trsťovnikovitý - Pedicularis palustris – všivec močiarny - Peucedanum palustre – olšovníkovec močiarny o nasledujúce druhy vtákov (v zmysle Uznesenia vlády SR č.636 dňa 9.7.2003 boli Volovské vrchy zaradené do Národného zoznamu chránených vtáčích území - CHVÚ): bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).
· zabezpečiť ekologickú stabilitu ochranou týchto ekologicky významných prvkov v katastri obce Mníšek nad Hnilcom: - Nadregionálny biokoridor: prechádzajúci západnou časťou katastra (prevzatý z GNÚSES) - Regionálny biokoridor: - alúvium rieky Hnilec - alúvium rieky Smolník - vrcholové polohy Hnileckých vrchov (hornatiny až vysočiny) - Prvky kostry MÚSES: o miestne biocentrá: - pramenisko Mníšanského potoka - pramenisko Suchého potoka - pramenisko Vápenného potoka - pramenisko Hlbokého potoka a ostatné prameniská potokov prameniacich na území katastra obce Mníšek nad Hnilcom o priestory krajinnoekologických komplexov ( KEK):
Priestor č.1 Pod Kloptaňou – Hutná hoľa – Šajby – Farkasova studňa – Jalovičí vrch – Tinesová dolina Priestor má rozlohu cca 350ha a nachádza sa v rozmedzí nadm. výšok od 500 – 1094 m n.m. Ide o najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie lesné spoločenstvá vo veku 100 rokov, ktoré patria do 5.lvs a tvorené sú jedľobučinami. Porasty majú zväčša zachovanú dvojetažovú štruktúru s vynikajúcou prirodzenou obnovou. Z hľadiska kategorizácie lesa patrí polovica porastov do kategórie hospodárskych lesov a lesov osobitného určenia z titulu imisií a polovica do kategórie ochranných lesov. Z celého katastrálneho územia sú tieto lesy pod najmenším imisným zaťažením. Do tohto priestoru sú radené aj lúky a pasienky v oblasti Hutnej hole, ktoré patria k suchým, oligotrofným spoločenstvám zväzu Arrhenatherion, asociácie Nardetum.
Priestor č.2 Vápenný jarok – Strompfová – Mníšanský potok – Nižný kotel Priestor má rozlohu cca 150ha a nachádza sa v rozmedzí nadmorských výšok od 600 do 900 m n.m. Z hľadiska lesníckeho ide o komplex s čiastočne pozmenenou drevinovou skladbou a výraznejšie narušenou štruktúrou.
37
Lesné porasty patria do 4. a 5.lvs a sú tvorené bukovo-jedľovými porastami s prímesou ďalších drevín. Miestami sa vyskytujú čisté jedliny. V mladších porastoch má vyššie zastúpenie smrek. Z hľadiska kategorizácie lesa patria 2/3 porastov do lesov osobitného určenia z titulu imisií a 1/3 do lesov ochranných.
Priestor č.3 Suchý potok – Pravá, Ľavá dolina – Korban – Ostrá skala Priestor má rozlohu cca 250ha a je rozložený v rozmedzí nadmorských výšok 500 - 1100 m n.m. Z lesníckeho hľadiska ide o vekovo rôznorodejší, nie príliš homogénny priestor , čiastočne rozpracovaný obnovnou ťažbou, pod pomerne silným imisným vplyvom. Vegetačne patrí do 4. – 6.lvs s prirodzeným výskytom smreka Dominantné zastúpenie má jedľa s bukom, vo vyššie položených častiach sa silnejšie uplatňuje smrek. Z hľadiska kategorizácie lesa patria 3/4 porastov do lesov osobitného určenia z titulu imisií a 1/4 do lesov ochranných.
Priestor č.4 Brehové porasty v okolí toku Hnilec Podhorské lužné jelšové lesy a jelšové lesy slatinné (Stellario-Alnetum, Alnetum glutinosae). Ide o veľmi pôsobivé prirodzené porasty s dominantným zastúpením jelše lepkavej (Alnus glutinosa), ktorá tu na mnohých miestach dosahuje priemer 50 – 100cm. Druhou sprievodnou drevinou je vŕba krehká (Salix fragilis) s podrobnými hypsometrickými údajmi ako predchádzajúca drevina. V spoločenstve týchto drevín má vhodné podmienky aj krušina jelšová (Frangula alnus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba rakytová (Salix caprea) a iné. Bylinný podrast je závislý od hladiny spodnej vody a od humifikácie. Dominantné zastúpenie majú najmä druhy Chaerophyllum hirsutum, Galium aparine, Lythrum salicaria, Lysimachia vulgaris, Urtica dioica, Fillipendula ulmaria, Rubus caesius a mnohé ďalšie. V niektorých častiach brehového porastu boli nevhodne vysadené kanadské topole.
Priestor č.5 Brehové porasty v okolí potoka Smolník a ďalších vodných tokov – horské jelšové lesy (Alnetum incanae) Porasty tohto charakteru majú väčšinou pôvodné zastúpenie drevín s prevahou jelše sivej (Alnus incana). Porasty sú obyčajne zaraďované medzi vodoochranné s vodohospodárskym významom. V drevinnej vrstve sa okrem jelše sivej vyskytuje aj jelša lepkavá (Alnus glutinosa), baza čierna (Sambucus nigra), vŕba rakytovaá (Salix caprea), vŕba sliezka (Salix silesiaca), smrek (Picea abies), krušina jelšová (Frangula alnus), čremcha strapcovitá (Padus racemosa) a ďalšie. Z bylín sa vyskytujú najčastejšie vlhkomilné až mokraďné druhy ako napr. Caltha palustris, Aegopodium podagraria, Geum rivale, Fillipendula ulmaria a iné.
Priestor č.6 Vegetácia močiarov, vlhkých a rašelinných lúk (Calthion, Phragmition, Peucedanum palustris) Uvedené fytocenózy sú v krajinno-ekologických priestoroch pod písmenami C, D, E, F, G. Ide o spoločenstvá, ktorých kvalitatívne a kvantitatívne zastúpenie určuje hladina spodnej vody. Ich druhové zloženie je pomerne pestré, zaujímavý a regionálne významný je výskyt druhov: Peucedanum palustre, Drosera rotundifolia. Uvedené spoločenstvá sa zachovávajú vďaka extenzívnemu hospodáreniu. Celková plocha je približne 455ha.
Priestor č.7 Vegetácia skál na nekarbonátovom podklade Plošne zanedbateľné, ale floristicky veľmi dôležité je spoločenstvo skál, ktorým je charakterizovaný priestor pod písmenom I a nachádza sa po pravej strane potoka Smolník na skalnom výstupku. Jeho pestré floristické zloženie prispieva k širšej biodiverzite v danej oblasti. Vyskytujú sa tu druhy ako napr. Potentilla argentea, Genista tinctoriam Sedum maximum, Lembotropis nigricans, Heliantheum ovatum, Hieracium pilosella a iné.
Priestor č.8 Vegetácia ovsíkových a trojštetových lúk podhorských a horských (Arrhenatherion, Nardenum) Suché lúky kosené – pod Základnou školou, J exp. Lúky nad Suchou dolinou, lúky v hrebeňových častiach (Hutná hoľa). Na lúkach je výskyt týchto druhov: 38
Alopecurus pratensis, Poa pratensis, Nardus stricta, Agrostis capillaris, Anthoxanthum odoratum, Ranunculus acris, Trifolium pratense, T. repens, Lychnis flos-cuculi, Leucanthemum vulgare, Stellaria grminea, Taraxacum officinale, Carax leporina, Campanula patula, Daucus carota, Succisa pratensis, Arrhenatherum elatius, Geranium pratense, Galium mollugo a iné.
Tieto KEK doporučujeme povýšiť na biocentrá regionálne.
o miestne biokoridory : 1) Brehové a pobrežné porasty pozdĺž vodných tokov v katastri obce a to: - rieky: Hnilec - potoky: Smolnícky Mníšanský Suchý Vápenný Hlboký a iné Šírka týchto biokoridorov je cca 20 – 50m (v zastavanom území 5 – 20m) 2) Lesné geobiocenózy – hrebeňové časti lesných komplexov Šírka biokoridorov v lesných biocenózach sa pohybuje okolo 50m, pri prechode poľnohospodárskou krajinou ide o šírku cca 15m.
Križovania biokoridorov s komunikáciami (cyklistickými, cestnými, železničnými) je potrebné riešiť mimoúrovňovo (mostnými konštrukciami s dostatočnou podchodnou výškou)
· zabezpečiť ekostabilizačné opatrenia na lesnom pôdnom fonde Ekostabilizačné opatrenia na lesnom pôdnom fonde (Stolina, M. 1982; Caboun, V. 1989; Zlatník, A. 1976; Hančinský, L. 1972, 1977) spočívajúce v ekologicky optimálnych spôsoboch hospodárenia sú uvedené po jednotlivých typoch potenciálnej vegetácie. Dubovo-brezové lesy Skupiny lesných typov a hospodárske súbory lesných typov: Brezové dúbravy (BQ, HSLT – 121) Spôsob hospodárenia a význam lesov: Porasty tohto spoločenstva patria do kategórie hospodárskych lesov s dobrou produkciou drevnej hmoty u duba letného, brezy bielej alebo chlpatej, jelše lepkavej. Ak sú na týchto stanovištiach pôvodné dreviny, treba pre obnovu lesa použiť hospodársky spôsob výberkový s formou stromovou alebo skupinovou. Rubný vek brezy bude 70 rokov, jelše lepkej 40 rokov, duba letného 120 rokov, borovice 100 rokov, jedle 100 rokov, smreka 80 rokov a vŕby 30 rokov. Ak sú tu monokultúry nepôvodných drevín (smrek) môžme použiť aj holorub v skupinách na jednu výšku stromu. Cieľové drevinové zastúpenie: 121 – breza 25, borovica 30, jelša lepkavá 20, dub letný 15, jedľa + smrek 10, vŕba krehká
Lužné lesy podhorské a horské Skupiny lesných typov a hospodárske súbory lesných typov: Jaseňové jelšiny (FrAl, HSLT – 323) Luh jelše sivej (Ali, HSLT – 623) Spôsob hospodárenia a význam porastov: Jaseňové jelšiny (HSLT – 323) – sú v pahorkatinnom a podhorskom stupni s prevládajúcou jelšou lepkavou. Patria k lesom hospodárskym alebo ochranným (podľa významu funkcií), tvaru vysokého so 70 ročnou rubnou dobou. Úzke brehové porasty je potrebné obnovovať hospodárskym spôsobom výberkovým formou stromovou alebo skupinovou a v širších porastoch a holorubným spôsobom formou maloplošnou na jednu výšku stromu. Cieľové drevinové zastúpenie: jelša lepkavá 25, vŕba krehká 20, javor horský 20, jaseň 20, brest 5, čerešňa vtáčia 10, javor poľný, dub letný, lieska, vŕba biela Obnova porastov sa má vykonávať prevažne pralesovou formou bez ťažby dreva, s podporou prirodzeného zmladenia a výsadieb (na miestach, kde odumierajú staré stromy), s ochranou proti poškodzovaniu zverou. Na miestach relatívne priaznivejších na spodnom okraji spoločenstva môže sa použiť aj hospodársky spôsob výberkový, formou účelovou. Cieľové drevinové zastúpenie: HSLT 719 – smrek 50, breza + jarabina + smrekovec + limba 50 39
· zabezpečiť ekostabilizačné opatrenia pre imisiami ohrozené lesné ekosystémy K.ú. Mníška nad Hnilcom má v mape č.6 grafickej časti vyznačené najintenzívnejšie zaťažené lokality (pásma ohrozenia B). Pre tieto lokality platia následovné ekostabilizačné opatrenia: o Zvyšovanie odolnosti porastov: - hospodárením podrastovými formami - plánovaním prirodzenej obnovy v menej zaťažených oblastiach a v porastoch so zmiešanou druhovou skladbou (prevažne jd, sm, bk, ja) (SLT FA, AF, FAc...) - používať prípravu pôdy v porastoch obnovovaných prirodzene - používať podrastovú a obnovnú formu hospodárenia v porastoch, kde sú predpoklady zakladať zmiešané porasty z listnatých a ihličnatých drevín - pri zakladaní využívať podsadbu tiennych drevín - obnova najohrozenejších lokalít má najvyššiu naliehavosť - za najcitlivejšie sa považujú ihličnaté dreviny sm, jed, bo - za najviac tolerantné sa považujú pionierske dreviny - breza, osika, jarabina, vŕby - vo výsadbe sa odporúčajú domáce stanovištne vhodné listnaté dreviny, v zložení sukcesne blízkom vyspelým ekosystémom - horizontálne a vertikálne členiť porasty v pásmach ohrozenia o Upravovanie pH lesných pôd vápnením Tieto ekostabilizačné opatrenia sú konkretizované a aktualizované pri Prieskumoch prírodných pomerov v rámci spracovávania Lesných hospodárskych plánov. Jednotlivé špecifické opatrenia sú osobitne pre každý imisný typ (SO2, NO3, NH4) a druh poškodenia porastov abiot. a biotickými činiteľmi navrhované na základe Zásad hospodárenia v lesoch SR postihnutých imisiami (VÚLH, 1989).
· zabezpečiť ekostabilizačné opatrenia v poľnohospodárskej krajine Pri navrhovaní opt. zastúpenia základných kultúr (OP, TTP) RÚSES vychádzal z typologicko- produkčných kategórií – TPK (Bonitácia čs. poľ. pôd a smery jej využitia, 2. diel, MPaV SSR 1988). Na tomto základe boli pôdy začlenené do týchto typov využívania: - orné pôdy (typické) - podmienené orné pôdy a trávne porasty (striedavé polia) - trvalé trávne porasty - územia nevhodné pre poľnohospodárske využívanie Na k.ú. Mníšek nad Hnilcom sa typické orné pôdy nenachádzajú, v malej miere 6% sú tu zastúpené striedavé polia (podmienené orné pôdy a trávne porasty). Ostatná poľnohospodárska krajina patrí do typu trvalé trávne porasty a územia nevhodné pre poľnohospodárske využívanie (viď grafická časť, výkres č.6)
o Podmienené orné pôdy a trávne porasty (striedavé polia) – OT Návrh na vyčlenenie tejto „netradičnej“ kategórie vychádza z reálnych požiadaviek dočasnej, resp. trvalej špecifickej sústavy hospodárenia na pôdach, ktoré sa v podstate orať dajú, ale z hľadiska ich súčasných vlastností, najmä výrazného prevlhčenia, skeletovitosti, výskytu balvanov, svahovitosti, eróznej ohrozenosti, vysokého obsahu ílovitých častíc, obtiažnej dostupnosti, nevhodného tvaru a veľkosti pozemkov a najmä kombinácií viacerých negatívnych faktorov predovšetkým v nepriaznivých klimatických podmienkach je ich začlenenie do kategórie orných pôd, resp. trvale trávnych porastov podmienené dôslednou realizáciou všetkých pôdno a krajinno ochranárskych zásahov. V záujme ochrany a zvyšovania ich produkčného potenciálu v kontexte s ochranou a tvorbou krajiny majú byť využívané formou cyklického striedania poľných plodín a trávnych porastov. Do tejto kategórie sú začlenené: - plytké pôdy na sypkých substrátoch v suchých klimatických regiónoch - ľahké mačinové pôdy na viatych pieskoch a pieskovcoch, - ílové pôdy v depresných územiach, - zamokrené oglejené pôdy (OG) vo vlhkých klimatických regiónoch, - nemeliorované komplexy lužných a zasolených pôd (LP + Sc), - ľahké, stredne skeletovité a stredne hlboké pôdy, - kombinácie stredne hlbokých a stredne skeletovitých hnedých pôd (HP), resp. rendzín (RA) s výskytom balvanov na svahoch 7 – 12°, - výrazne oglejené subtypy v hlbokých a slabo skeletovitých pôdach v chladnom klimatickom regióne, - kombinácie stredne hlbokých a stredne skeletovitých oglejených subtypov hnedých pôd (HPg, HPG), - ťažké, výrazne glejové nivné pôdy (NPG) v mierne chladnom a chladnom klimatickom regióne.
40
o Trvalé trávne porasty – T Pri začleňovaní BPEJ do kategórie TTP boli okrem základných parametrov svahovitosti (12 – 25°), hĺbky pôdy (30 – 10cm), štrkovitosti (nad 50% skeletu) a zamokrenia zohľadňované aj existujúce kombinácie viacerých negatívne pôsobiacich vlastností pôd a prostredia, ako napr.: zrnitosti, oglejenia a klímy, resp. hĺbky pôdneho profilu, zrnitosti, sklonitosti a pod., ktoré umocňujú obmedzujúci vplyv čiastkových faktorov prostredia na pestovanie poľných plodín, zvyšujú eróziu pôd a znižujú ich produkčný potenciál. V konkrétnej forme sa jedná o: - pôdy na svahoch nad 12°, - plytké, stredne skeletovité pôdy (30 – 10cm) na pevných substrátoch a svahoch 7 – 12°, - zamokrené glejové (GL), glejové rašelinové (GLrš) a zasolené pôdy (Sc, SK) a íly, - nemeliorované oglejené pôdy (OG) v klimatických regiónoch MCH a CH, - severné expozície na svahoch 7 – 12° v chladnom klimatickom regióne (CH), - katény pôd s nepriaznivými vlastnosťami, - pôdy v nadmorskej výške nad 800 – 850 m.
o Pre poľnohospodársku výrobu nevhodné územia – NP Do tejto kategórie boli začlenené najmä: - pôdy (lokality) na svahoch nad 25°, -extrémne plytké pôdy (0 – 10cm), - nevyvinuté pôdy (NV). K.ú. Mníšek nad Hnilcom patrí do abiokomplexu regiónu Volovských vrchov, subregiónu Hnileckého podolia. Návrh optimalizačných opatrení na ornej pôde je teda pre tento subregión následovný: Poľnohospodárska výroba nie je v tejto oblasti zameraná na intenzívnu produkciu. I keď subregión je tvorený riečnou nivou so stredným uhlom sklonu 6 - 10°, vzhľadom na vysokú kamenitosť poľnohospodárske pôdy v tomto subregióne navrhujeme zatrávniť a využívať v kultúre TTP.
· zabezpečiť ochranu Chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) Zakázané činnosti v celom CHVÚ:
Lesné biotópy - akýkoľvek ťažobný zásah v porastoch starších ako 50 rokov v čase od 1.3. do 31.7. bežného kalendárneho roka - likvidovať, rúbať a spracovávať suché stojace stromy, vývraty, pahýle a zlomy, ktoré nemajú charakter rozsiahlej kalamity (do 10m3 / 1ha / 1 rok) - vyťažiť v jednotlivých JPRL všetky stromy. V každej JPRL musí po ukončení obnovnej ťažby ostať minimálne 10 životaschopných stromov na 1ha hrubších ako 30cm meraných v prsnej výške. Tieto stromy tam budú ponechané bez ďalšieho zásahu do nasledujúcej obnovy. Rovnako musia po ukončení ťažby ostať v poraste aj všetky zlomy, vývraty, suché stromy a pahýle - vo všetkých porastoch ťažiť stromy označené ako „dutinové stromy“. Ako dutinové stromy je možné označiť živé stromy s vytesanými alebo prirodzenými dutinami. Takto je možné v každej JPRL označiť maximálne 10 životaschopných stromov / 1ha. „Dutinové stromy“ budú zároveň tie, ktoré v poraste ostanú aj po jeho vyrúbaní. - vo všetkých porastoch so zastúpením pionierskych drevín (breza, osika, jarabina, lieska, jelša, vŕba) vyrúbať pred obnovou porastu všetky tieto dreviny. Do obnovy porastu musí ostať nezasiahnutých minimálne 10% stromov týchto drevín (minimálne však 10ks / 1ha v priemere v každej JPRL) - pri obnove všetkých porastov použiť obnovný postup s celkovou obnovnou dobou menej ako 40 rokov - pri obnove lesa odstrániť hornú etáž na jednotkovej ploche väčšej ako 0,5ha. To isté platí aj pri likvidácii lykožrútovej kalamity. - pri likvidácii lykožrútovej kalamity vyťažiť všetky napadnuté stromy. Je potrebné v poraste nechať stáť min. 10 stromov / 1ha. - likvidácia krovinatých okrajov lesov (okrajom lesa sa rozumie minimálne 10m pás smerom do vnútra porastu od okraja lesného komplexu) - výrub pionierskych drevín v porastových plášťoch minimálne 10m od okraja lesného komplexu - aplikácia insekticídov a herbicídov vo všetkých lesných porastoch
Nelesné biotópy - likvidovať zmenšovať rozlohu a dĺžku medzí, remízok, vetrolamov, poľných lesíkov, samotárskych stromov a krovín a iných typov zelene - výrub stromov a krovín a realizácia akýchkoľvek iných zásahov do všetkých typov rozptýlenej zelene v období od 1.3. do 31.7. bežného kalendárneho roka - rúbať a ničiť živé a suché stromy s obvodom kmeňa väčším ako 30cm mimo lesných porastov 41
- rozorávať trvalé trávne porasty - obnovovať TTP nepôvodnými druhmi tráv - realizovať zmenu druhu pozemku z trvalého trávnatého porastu na iný - vykonávať činnosti meniace prirodzený stav skalných biotopov a terénne úpravy meniace tvary reliéfu, okrem schválených dobývacích priestorov v činných lomoch - realizovať rekultiváciu kameňolomu - aplikovať chemické hnojivá a pesticídy vo všetkých typoch rozptýlenej zelene, trvalých trávnych porastov, pasienkov, úhorov, medzí a porastov trstiny a pálky a vo vzdialenosti menšej ako 10m od nich - zákaz aplikácie umelých hnojív a pesticídov na neobhospodarovaných plochách (okraje ciest, komunikácií, skládky hnoja apod.) v období od 1.3. do 31.7. - aplikácia rodenticídov - odvodňovanie a zasypávanie mokradí, podmáčaných lúk a rašelinísk - výstavba nových 22kV ekologicky nevhodných vzdušných elektrických vedení (najmä s vodorovnými konzolami) - prevádzkovanie vzdušných elektrických vedení bez mechanických zábran proti usmrteniu elektrickým prúdom Z dôvodu zakázaných činností v území je možné získať finančný príspevok a to: náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania - je riešená v §61 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody aktívna podpora cieľov ochrany - je možná v súlade s §60 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (finančný príspevok)
· zabezpečiť realizáciu opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia a zdravia obyvateľov - vybudovať čistiareň odpadových vôd a splaškovú kanalizáciu - vybudovať vodovod a zbernú kanalizáciu dažďovej vody pri cestných komunikáciách - odstrániť zdroj znečistenia Smolníckeho potoka - odstrániť všetky nelegálne skládky odpadu v okolí obce, a dôsledne dbať na to aby sa nevytvárali nové - začať využívať systém triedenia domového odpadu a informovať obyvateľov obce o výhodách takéhoto triedenia - zabezpečiť využitie maštaľného hnoja zo živočíšnej výroby na výrobu bionafty a pod. - zapojiť obyvateľov obce do činností súvisiacich s ochranou prírody a životného prostredia - vytvoriť plochy pre oddych a rekreáciu obyvateľov a vhodne ich zakomponovať do okolitej krajiny a prostredia - vysadiť izolačnú zeleň pozdĺž dopravných línií (cesty, železnice)
· zabezpečiť realizáciu opatrení na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach - podporiť ochranu pôvodných druhov drevín, krovín a bylín - pri výsadbe sídelnej vegetácie uprednostňovať pôvodné autochtónne druhy pred alochtónnymi - dôsledne likvidovať invázne druhy drevín a bylín - citlivo pristupovať k vyberaniu nových lokalít sídelnej vegetácie z ohľadom na ochranu prírody a krajiny - pravidelne kontrolovať zdravotný stav drevín v sídle, choré a prestarnuté stromy asanovať - zabezpečiť vhodné materiálnotechnické zabezpečenie na údržbu zelene ( hlavne vysokých stromov ) - pre zachovanie historického parkového lesa (Grófsky les) je potrebné vypracovať samostatný projekt parkových úprav ( takisto aj pre novonavrhovaný lesopark)
2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia
2.12.1. Doprava
· Železničná doprava
V severnej polohe obce Mníšek nad Hnilcom vedie železničná trať č.173 v smere Margecany-Červená Skala, s pokračovaním traťou č.172 do smeru Brezno. Traťový úsek Margecany-Červená Skala je využívaný na osobnú a nákladnú železničnú dopravu (dovoz uhlia a koksu a odvoz dreva). Trať je jednokoľajová a neelektrifikovaná. Vzhľadom k dostatočnej vlastnej kapacite a kapacite súbežných tratí (os východ – západ), sa v zmysle ÚPN VÚC Košického kraja nepredpokladá výrazná modernizácia na tejto trati, je navrhovaná jej elektrifikácia. 42
Osobná železničná doprava : V severnej polohe zastavaného územia obce je na vyššiespomenutej železničnej trati Margecany - Červená Skala umiestnená železničná stanica, kde zastavuje 22 vlakov v oboch smeroch za priemerný pracovný deň a rýchlikový spoj Horehronec. V návrhu uvažujeme s vytvorením územnej rezervy na možné obnovenie koľajovej dopravy do Smolníckej Huty, príp. až do Smolníka a s napojením výrobného areálu vo východnej časti obce na železnicu prostredníctvom železničnej vlečky.
· Cestná doprava
V centre zastavaného územia obce Mníšek nad Hnilcom sa v súčasnosti úrovňovou stykovou križovatkou križujú cesty II. triedy: - II/546 so smerom Margecany-Gelnica-Mníšek nad Hnilcom-Nálepkovo-smer Spišská Nová Ves. Cesta tvorí dopravnú os okresu. Trasa si vyžaduje v zmysle ÚPN VÚC Košického kraja zmeny a dopln. 2004 homogenizáciu na základnú kategóriu C 9,5/70,80 - II/549 Mníšek nad Hnilcom-Smolník-Krásnohorské Podhradie-smer cesta I/50 Rožňava. Cesta má spojovaco obslužný charakter hospodárskeho významu pre dopravný smer z Hnileckej do Medzevskej doliny cez Štóssky vrch cestou II/548. V zmysle ÚPN VÚC Košického kraja si cesta vyžaduje homogenizácie a rekonštrukciu na kategóriu C 9,5/60 s preriešením horského priechodu Úhorná- Pačanský vrch-Krásnohorské Podhradie. Na cestách II. triedy sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2000. Výhľadové zaťaženie komunikácií bolo napočítané pomocou priemerných výhľadových koeficientov nárastu jednotlivých druhov dopravy v skladbe dopravného prúdu pre cesty II. triedy. ______sčítací úsek cesty rok skutočné vozidlá /24 hod. nákl.aut. osobné aut. motocykle vozidlá spolu NA % ______
II/546 – 02110 Mníšek-Sp.N.Ves 2000 208 741 10 959 21,7 2005 223 867 12 1 102 20,2 výhľad 2015 279 1 156 15 1 450 19,2
II/546 – 02120 Mníšek-Gelnica 2000 374 1 055 15 1 444 25,9 2005 400 1 235 17 1 652 24,2 výhľad 2015 502 1 646 23 2 171 23,1
II/549 – 02230 Mníšek-Smolník 2000 293 648 17 958 30,6 2005 314 758 20 1 092 28,8 výhľad 2015 393 1 011 26 1 430 27,5
Podľa výsledkov sčítania dopravy je na cestách II. triedy nízke dopravné zaťaženie, s pomerne vysokým zastúpením percentuálneho podielu nákladnej dopravy, v tejto horskej oblasti. Smerové a sklonové pomery ciest majú nevyhovujúce parametre pre pohyb nákladnej dopravy, čo sa prejavuje hlavne v zimnom období. Vo výhľadovej zaťaženosti ciest je predpoklad malého nárastu dopravy s miernym poklesom percentuálneho podielu nákladnej dopravy. Existujúca kategória ciest C 7,5/60 je nevyhovujúca už v súčasnom období a je potrebná prestavba na kategóriu C 9,5/60, s odstránením líniových a bodových závad na trase.
Nadradená cestná sieť Cesty II/546 a II/549 v súčasnosti vedú centrom zastavaného územia obce. Vzhľadom na kulminovanie negatívnych vplyvov z prejazdu automobilovej dopravy v centre obce (hluk, exhaláty, stiesnené šírkové pomery hlavne z prejazdu nákladnej dopravy) navrhujeme v ÚPN preložky ciest II. triedy mimo centrum obce. Trasu cesty II/546 navrhujeme do dopravného koridoru paralelne s navrhovanou železničnou traťou a cestu II/549 severne od centra obce. Preložkami ciest do nových polôh dôjde ku odkloneniu hlavne nákladnej a tranzitnej dopravy mimo centrálnu zástavbu obce. Navrhované preložky ciest II. triedy preberú funkciu zberných komunikácií obce Mníšek nad Hnilcom, funkčnej triedy B2, navrhovanej kategórie MZ 8,5/50, v zmysle STN 73 6110. Cesta vedúca obcou JZ od centra bude mať charakter obslužný, funkčnej triedy C1, kategórie MO 7,5/40. 43
· Návrh riešenia: - preložky ciest II. triedy v celom úseku vedenia zastavaným územím obce vybudovať v kategórii MZ 8,5/60 v zmysle STN 73 6110, so šírkou jazdného pruhu 3,25m. Potrebnú šírku uličného priestoru – min. 20,0m - križovanie a napojenie preložiek ciest II. triedy na dnešné trasy ciest II. triedy navrhovať v ďalšom stupni PD s parametrami dĺžok zaraďovacích, pripojovacích pruhov a polomerov zakružovacích oblúkov v zmysle STN 73 61110 - zastávky SAD je potrené obojstranne vybaviť samostatnými zastavovacím pruhmi - vybudovať pozdĺž zberných komunikácií obojstranné pešie chodníky - vybudovať pešie chodníky v centrálnej polohe obce a v úsekoch s veľkou intenzitou pešieho pohybu – školské areály, náväznosť zastávok SAD a objektov občianskej vybavenosti na plochy bývania .
Miestne obslužné a prístupové komunikácie Preložky ciest II. triedy spája v južnej polohe navrhovanej pešej zóny obslužná komunikáciou funkčnej triedy C1, ktorá je vybudovaná kategórie MO 7,5/40. Systém ostatných komunikácií v zastavanom území má charakter obslužných a prístupových komunikácií funkčnej triedy C2, C3, ktoré majú nepostačujúcu šírku vozovky. V mnohých prípadoch starej zástavby sú komunikácie šírky v rozpore s parametrami stanovenými STN 73 6110, a nevyhovujú ani komunikáciám pre jednosmernú premávku.
· Návrh riešenia: - obslužnú komunikáciu funkčnej triedy C1 vedúcu južnou polohou pešej zóny obce prestavať v celom úseku na kategóriu MO 7,5/40 s obojstrannými pešími chodníkmi - v centrálnej polohe obce navrhujeme zrealizovať pešiu zónu s organizovanou možnosťou vjazdu zásobovacích vozidiel a tu bývajúcich obyvateľov - pre možnosť obsluhy objektov pešej zóny sú v zadných častiach záhrad navrhované obslužné komunikácie funkčnej triedy C3 kategórie MO 7,5/40 s návrhom parkovísk pre potreby objektov občianskej vybavenosti v centre - sieť existujúcich obslužných komunikácií navrhujeme postupne prestavať na kategóriu MO 6,5/40 so šírkou vozovky 5,5m s jednostranným peším chodníkom min. šírky 1,5m. V zmysle STN 73 6110 ide o dvojpruhovú miestnu komunikáciu v stiesnených podmienkach - v novonarhovaných lokalitách IBV navrhujeme cesty vybudovať kategórie MO 7,5/40 so šírkou uličného priestoru 10 – 12,0m - miestne komunikácie, ktorých tesná zástavba neumožňuje rozšírenie uličného priestoru navrhujeme dobudovať cesty na kategóriu MOK 3,75/30, ide o jednopruhové komunikácie s obojsmernou premávkou s výhybňami - v severnej polohe obce pri železničnej trati sú navrhované ponukové plochy pre nezávadnú výrobu. Územie navrhujeme dopravne sprístupniť existujúcou komunikáciou a paralelne s ňou navrhujeme obslužnú komunikáciou pre sprístupnenie územia v nižšej výškovej úrovni. Železničná trať je križovaná úrovňovo v mieste existujúceho priecestia. Cesty navrhujeme prestavať a vybudovať v kategórii MO 7,5/40
Statická doprava Samostatné parkovacie plochy v obci sa nachádzajú pred obchodným centrom pri Obecnom úrade, pri železničnej stanici a Automotoklube. Pri futbalovom ihrisku je nespevnená plocha. V návrhu ÚPN sú pre objekty služieb a občianskej vybavenosti navrhované parkovacie státia, pre stupeň automobilizácie 1:3,5 v počte podľa ukazovateľov STN 73 6110.
· Návrh parkovísk pre objekty občianskej vybavenosti a služieb na pešej zóne:
Účelová jednotka 1 stoj./účel.jed. potreba
1 OÚ, pošta, reštaurácia 50 stol. 4 stol/1 P 10 státí 4 dom kult.,viacúč. Sála 300 stol. 7 stol/1 P 45 státí 6 klubové priestory 40 stol. 4 stol/1 P 10 státí 10 espresso 24 stol. 4 stol/1 P 6 státí 16 polyf. objekt 48 stol. 7 stol/1 P 7 státí 14 krčma 40 stol 4 stol/1 P 10 státí 73 obchody, služby 50 m2úž.pl. 30 m2/1 P 2státia 44
Celková potreba parkovacích státí pre centrum je 90 parkovacích státí. V návrhu je východne od pešej zóny navrhnutých 120 státí a západne od centra je 65 státí. Potreba státí pre občiansku vybavenosť v centre je pokrytá v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 v pešej dostupnosti cca 150 m.
· Návrh parkovacích státí pre navrhovanú občiansku vybavenosť na území obce po blokoch:
Účelová jednotka 1 stoj./účel.jed. potreba návrh
27 amfiteáter 1000 návštev. 7 návšt./1 P 140 státí 61 penzión, hotel 60 stol.+50 lôžok 4/2 lôžka/1 P 40 státí 110 státí 70,71,72 obchody, služby 150 m2úž.plochy 30 m2úž.pl/1 P 5 státí 68 športová hala 500 divákov 4 návšt/1 P 125státí 70státí 64, 65 viacúčel.ihrisko 48 stol+50 lôžok 4/2 lôžka/1 P 37 státí 40státí 25 dom smútku, cintorín 25 000 m2 500 m2 /1 P 50 státí 50státí 79 športovo rekr.centrum 48 lôž.+48 stol 4/2 lôžka/1 P 150 m2úž.pl. 1 státí 85státí 80 penzión,rešt.servis lyží 24 stol+20 lôžok 4/2 lôžka/1 P30 m2úž. pl 16 státí 60 rekreačná vodná plocha 55státí
Iné parkoviská nenavrhujeme, pri jednotlivých hoteloch musia byť garážové státia pre hostí navrhované v objektoch hotelov. Pri veľkých kultúrnych podujatiach je možné využiť parkoviská v okolí pešej zóny. Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia pre svoje potreby na vlastných pozemkoch. Pri návrhu nových podnikateľských aktivít a nezávadnej výroby, či pri zmene funkčného využitia už existujúcich objektov, alebo areálov je potrebné požadovať zabezpečenie potrieb statickej dopravy v zmysle ukazovateľov STN 73 110 na vlastnom pozemku.
Pešie komunikácie Na úseku peších komunikácií navrhujeme v ÚPN-O dobudovať: o v zastavanom území obce : - systém peších chodníkov pozdĺž hlavnej komunikačnej siete obce, - v centrálnej polohe obce navrhujeme zriadiť pešiu zónu, - spevnené pešie priestranstvá navrhujeme v blízkosti zariadení občianskej vybavenosti : pred športovou halou, amfiteátrom a železničnou stanicou, - ostatnú sieť peších chodníkov v nadväznosti na zastávky SAD ( dochádzková vzdialenosť 500 m je v návrhu dodržaná), ďalej na areály škôl, občianskej vybavenosti a bývania, - v zástavbe individuálnej bytovej výstavby navrhujeme realizovať chodníky s min šírkou 1,5m ( v grafickej časti – vo výkrese č. 1 a 2 sú vyznačené pešie chodníky vrátane verejnej zelene )
o mimo zastavaného územia obce : - novú trasu turistického chodníka, ktorá by spojila Mníšek nad Hnilcom s hrebeňovým turistickým chodníkom č. 5750 vedúcim z Tepličky (1km JV od Spišskej Novej Vsi) cez Plejsy do Krompách.
Cyklistické trasy V ÚPN - O navrhujeme systém cyklistických trás následovne : o v zastavanom území obce: - pozdĺž automobilových komunikácií , avšak oddelených pásom izolačnej zelene - pozdĺž hlavných peších ťahov vedených mimo systém automobilových komunikácií o mimo zastavného územia obce: - pozdĺž navrhovanej koľajovej dopravy do Smolníckej Huty , príp. až do Smolníka - v športovorekreačných areáloch a v území na nich nadväzujúcom
V ďalšom stupni ÚPD ( v ÚPN - Z ) bude upresnená segregácia automobilovej, pešej a cyklistickej dopravy v zastavanom území obce detailnejším riešením uličného koridoru vrátane zelene. Hromadná autobusová doprava Obec Mníšek nad Hnilcom je na sieť autobusovej dopravy napojená siedmimi prímestskými linkami SAD, ktoré premávajú po cestách II. triedy a centrom obce. Autobusové zastávky sú obojstranné a sú navrhované so samostatnými zastavovacími pruhmi, z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
45
Pešia dostupnosť ku zastávkam SAD jemax. 500 m . Zastávky navrhujeme vybaviť obojstranne prístreškami pre cestujúcich.
Prímestské autobusové linky so smermi : počet spojov tam/späť + žiacke spoje
801405 Úhorná-Smolník-M.n.H.-Prakovce-Gelnica 9 / 8 zastávky: č.d.64, OÚ, žel.stanica 801409 Mníšek n.Hnilcom-Margecany-Košice 2 / 0 801411 Kojšov-Margecany/Geln.-Prakovce-M.n.H 9 / 7 zastávky: žel.st., OÚ-konečná 801413 Margecany-Gelnica-M.n.H.-Smolník 1 / 1 810429 Spišská N.Ves-M.n.H.-Gelnica 2 / 3 810430 Spišská N.Ves-M.n.H.-Smolník-Úhorná 4 / 3 810431 Spišská N.Ves-Nálepkovo-Smolník-Košice 4 / 3
Za priemerný pracovný deň je obec z miestnych zastávok obsluhovaná 53 spojmi SAD. Zastávky SAD navrhujeme umiestniť na preložky ciest II. tried, tak aby bolo dodržané pokrytie zastavaného územia pešou dostupnosťou do 500 m. Zastávky navrhujeme vybaviť samostatnými zastavovacími pruhmi, prístreškami pre cestujúcich s náväznosťou na hlavné pešie ťahy.
Zariadenia služieb motoristom V severnej polohe zastavaného územia obce Mníšek nad Hnilcom navrhujeme jednostranne osadiť čerpacia stanica pohonných hmôt, s dopravným napojením na cestu II/546. Poloha ČS bude výhodná vzhľadom na sústredené ponukové plochy nezávadnej výroby. Zo služieb motoristom je v obci zriadený Automotoklub. Ostatné poskytované služby motoristom je potrebné umiestňovať podľa potreby na ponukových plochách mimo obytných území. Cestné ochranné pásma a hluk od automobilovej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre cesty II. triedy je 25m od osi ciest v extravilánových úsekov, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Základné železničné ochranné pásmo je 60m od osi koľajiska. Za hlavný líniový zdroj hluku od automobilovej dopravy považujeme cesty II/546,II/549, ktorých trasy sú v návrhu ÚPN preložené mimo centrálnu časť obce. Hluk od železničnej dopravy je zanedbateľný oproti hluku od automobilovej dopravy. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku bola výhľadová intenzita dopravy na rok 2015, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety ciest. Výpočet hluku bol prevedený podľa "Metodických pokynov SK-VTIR" z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-O. Výpočet hluku predstavuje hladinu hluku bez redukcií možných odrazov, pevných prekážok a pod.
Výpočet izofón ekvivalentnej hladiny hluku - očakávaný stav v roku 2015 ______
Sčítací úsek n podiel Faktofy Veličina Zákl.hlad. hlad.dB,v m číslo úseku sk.v./h NA % F3 = 1,0 X Laeq v (dBA) 60dB(A) ______
II/546, 02110 84 19,2 % F1=2,1 229 63,6 19 Mníšek-Sp.Nová Ves F2=1,3 ______
II/546, 02120 126 23,1 % F1=2,4 393 65,9 33 Mníšek-Gelnica F2=1,3 ______II/549,02230 83 27,5 % F1=2,7 291 64,6 24 Mníšek-Smolník F2=1,3 ______Pre obytné útvary stanovuje vyhláška MZ SSR č.14/1977 Zb najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete max. LAeq 60 dB(A). Táto hodnota hluku bude dosiahnutá vo vzdialenosti 19 až 33 m od ciest II. triedy. Výstavbou preložiek ciest II. triedy mimo centrum obce dôjde ku odkloneniu nákladnej dopravy a ku zlepšeniu životného prostredia v obci. 46
2.12.2. Vodné hospodárstvo
2.12.2.1. Zásobovanie pitnou vodou
· Súčasný stav: Sídlo je vybudované v údolnej nive rieky Hnilec a údoliach jeho prítokov potokov Smolníckeho a Mníšanského. Okrem neširokej údolnej nivy rieky Hnilec je terén silne sklonitý. Jestvujúca zástavba je v teréne s výškou od 410 do 480m n.m. V súčasnosti je sídlo zásobované z individuálnych studní s nevyhovujúcou kvalitou vody s mikrobiologickými závadami a miestami so zvýšeným obsahom železa a mangánu. V sídle sú užívané miestne vodovody. Rozsahom najväčší je vodovod zásobujúci základnú školu, školské bytové domy a lokalitu Medzi vodami na ľavom brehu Hnilca. Zdrojom vody sú studne na ľavom brehu Hnilca s poškodeným oplotením PHO 1o. Voda je dopravovaná do lokality Medzi vodami a do úpravne vody na pravom brehu Hnilca kapacity 2 ls-1.Upravená vody je dopravovaná potrubím DN 80mm do školského areálu, kde zásobuje aj neškolské objekty. Nedostatok tohto vodovodu je zhoršujúca sa kvalita vody a nepokrytie požiarnej potreby vody. Vlastný gravitačný vodovod má poľnohospodárske družstvo. Zdrojom vody je prameň v extraviláne sídla výdatnosti 0,7 ls-1. Voda je akumulovaná vo vodojeme nad hospodárskym dvorom a dopravovaná aj do susedného výrobného areálu. Miestny vodovod je v užívaní v rómskej osade s vlastným vodným zdrojom nad lokalitou Vyšný mlyn s vodojemom obsahu 10m3 s dnom vo výške 475m n.m. Zásobné potrubie do osady je profilu 50mm. Voda sa v spotrebisku odoberá cez výtokové stojany. V osade sú pri dvoch studniach užívané dve malé nádrže na vodu. Jedna z nich slúži pre potreby osady, druhá pre zásobovanie 6 bytov v bytovom dome poľnohospodárskeho družstva nachádzajúceho sa pod osadou.
· Výhľadové zámery: V roku 1988 bola projektovým odborom VsVaK Košice spracovaná projektová úloha vodovodu pre Mníšek nad Hnilcom, ktorá je prezentovaná vo VÚC Košického kraja. Riešenie vodovodu nadväzuje na jestvujúce vodovodné zariadenia skupinového vodovodu Smolník – Smolnícka Huta. Zdrojom vody je povrchový odber -1 -1 s povoleným množstvom 7 ls z Bystrého potoka s Q355 = 22 ls , tečúceho v doline severne od sídla. Surová voda je dopravovaná do úpravne vody. Úpravňa vody sa nachádza na južnom svahu nad sídlom. V objekte úpravne výkonu 20 ls-1 sa dávkujú chemikálie na odstránenie zvýšeného obsahu železa a zabezpečuje sa dezinfekcia vody dávkovaním plynného chlóru. V budove pod úpravňou je vybudovaný vodojem obsahu 2 x 3 110m vo výške 610m n.m. Zásobné potrubie DN 250mm je vedené po prerušovaciu komoru vo výške -1 583m n.m. Podľa ÚPD Smolníka výhľadová potreba vody je Qm = 3,9 ls . Zásobovanie Smolníckej Huty je 3 cez tieto zariadenia a systém je doplnený samostatným vodojemom obsahu 100m . Podľa projektovej úlohy zásobovania vodou Mníška je prívodné potrubie DN 150mm z vodojemu pri úpravni vody v Smolníku zavedené do vodojemu obsahu 2 x 250m3 s dnom vo výške 490m n.m. umiestnenom v lokalite Ostrý vrch. Spotrebná sieť je navrhnutá z potrubí DN 100 až 200mm v dvoch tlakových pásmach. I. tlakové pásmo je v prevažnej časti sídla, II. tlakové pásmo je navrhnuté na opačnom brehu Smolníckeho potoka a na ľavom brehu Hnilca. Na dosiahnutie potrebných tlakov je navrhnutý -1 redukčný ventil. Potreby vody boli v projektovej úlohe určené : priemerná denná Qp = 5,08 ls -1 maximálna denná Qm= 6,76 ls -1 maximálna hodinová Qh =21,51 ls V súčasnosti má stavebné povolenie výstavba celoobecného vodovodu podľa dokumentácie spracovanej projekčnou kanceláriou Idara – Ing. Fabian s doporučením PVS Poprad. V dokumentácii je navrhnutá vodovodná sieť v dvoch tlakových pásmach vytvorených pomocou redukčných ventilov. Hydrostatická čiara I. tlakového pásma je navrhnutá vo výške 470m n.m., II. tlakového pásma vo výške 500m n.m. V stupni projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie je schválené riešenie stavby Prívodné potrubia. Riešenie obsahuje zachytenie dvoch prameňov vody v lokalite pod Orlím vrchom. Výdatnosť prameňov je udávaná od 1,4 do 4,4 ls-1. Vo vode sa vyskytujú koliformné baktérie. Súčasne je navrhnuté PHO 1o plochy 1600m2 na lesnej pôde. Voda je potrubím DN 100mm dĺžky 4km gravitačne privedená do vodojemu osadeného v lokalite Pod kamenným kopcom. Vodojem je navrhnutý objemu 2 x 150m3 s dnom vo výške 497,0 a maximálnou hladinou vo výške 500,0m n.m. s chloráciou vody. Zásobné potrubie DN 150mm dĺžky 500m je navrhnuté na ukončenie na hranici intravilánu, kde sa má spojiť so schválenou spotrebnou sieťou. Zariadenia sú navrhnuté pre 1900 obyvateľov, 300 žiakov základnej školy a 60 miest v materskej škole v koncovom roku 2030. Potreby vody boli určené v množstvách : 3 -1 -1 priemerná denná Qp =299,4 m d = 3,46 ls 3 -1 -1 maximálna denná Qm = 478,9 m d = 5,54 ls -1 maximálna hodinová Qh = 10,0 ls 47
V roku 1989 spracoval Hyco Košice projektovú úlohu vodovodu Prakovce - Gelnica s odberom vody z potoka Stará voda v množstve 60 ls-1 s možnosťou rozšírenia odberu z potokov Tichá voda s 12 ls-1 a Henclová s 8 ls-1. Úprava vody je navrhovaná v úpravni s kapacitou 55 ls-1 s možnosťou rozšírenia na 80 ls-1. Prívodné potrubie DN 350mm do Prakoviec je navrhované ukončiť vo vodojeme 2 x 400m3 a odtiaľ potrubím DN 250mm do vodojemu 2 x 1500m3 v Gelnici. Táto stavba by mala pokryť deficit v sídlach v povodí rieky Hnilec.
· Návrh: o určenie potrieb vody
Stav počtu obyvateľov súčasnosť návrh počet obyvateľov 1.687 2.430
Potreby vody pre obyvateľstvo pre návrhový stav budú : -1 -1 3 -1 -1 - priemerná denná Qp = 2.430 obyv x 135 ld x 0,8 + 2.430 obyv x 25 ld = 323,19 m d = 3,7 ls 3 -1 3 -1 -1 - maximálna denná Qm = 323,19 m d x 1,6 = 517,10 m d = 6,0 ls 3 -1 3 -1 -1 - maximálna hodinová Qh = 517,10 m d : 24 h x 1,8 = 38,78 m h = 10,8 ls
Potrebný objem vodojemu je 517 m3, najmenší 310 m3.
o zhodnotenie výhľadových zámerov Zásobovanie vodou zo skupinového vodovodu Smolník – Smolnícka Huta si vyžaduje vybudovanie prívodného potrubia dĺžky asi 5,5km (asi o 1,5km viac, ako riešenie z prameňov Orlí vrch) a vybudovanie vodojemu (rovnakého objemu). Riešenie okrem toho si vyžiada ešte zmenu povoleného odberu z Bystrého potoka. Výhodou tohto riešenia je použitie jestvujúcich vodohospodárskych zariadení: odberného zariadenia, úpravne vody, vhodná nadmorská výška riadiaceho vodojemu a potrubných systémov. Výškové umiestnenie vodojemu podľa spracovanej dokumentácie nie je vyhovujúce. Prameň v lokalite Orlí vrch má veľmi rozkolísanú výdatnosť, ktorá v najnižšom množstve nie je dostatočná ani pre pokrytie súčasných potrieb. Najvyššia výdatnosť však nepostačuje pre predpokladaný rozvoj sídla. Kvalita vody naznačuje ďalší nedostatok svedčiaci o závislosti na dažďových zrážkach. Výhodou je menšia dĺžka prívodného potrubia z prameniska do vodojemu. Výškové umiestnenie vodojemu je vyhovujúce pre II. tlakové pásmo. Zásobovanie vodou zo skupinového vodovodu Hnileckej doliny je po stránke kvality a množstva vody najvhodnejšie. Nevýhodou je značný objem investičných prostriedkov, čo pravdepodobne už dlhodobo bráni výstavbe. Všetky spôsoby riešenia spotrebnej siete v sídle sú navrhnuté so znižovaním tlaku vody redukčnými ventilmi. Vzhľadom na skutočnosť, že najväčšie množstvo vody bude spotrebovávané v I. tlakovom pásme, tento spôsob z prevádzkového hľadiska nie je najvhodnejší. Výškové umiestnenie vodojemu vzhľadom na územie I. tlakového pásma je nevhodné.
o návrh zásobovania vodou V návrhu riešenia sú zakreslené vodovodné zariadenia podľa dokumentácie spracovanej projekčnou kanceláriou Idara – Ing. Fabian a podľa schválených projektových podkladov v zmysle doporučenia PVS Poprad. Zdroj vody je prameň vody v lokalite Orlí vrch s vodojemom 2 x 150m3 s dnom vo výške 497,0 a maximálnou hladinou vo výške 500,0m n.m. Zásobné potrubie je podľa tohto riešenia. Zo spotrebnej siete sú zakreslené hlavné potrubia s doplnením podľa požiadaviek urbanistického riešenia. Vzhľadom na výdatnosti prameňa je navrhnuté ponechať v užívaní jestvujúce miestne vodovodné systémy a tieto neprepájať na potrubia vyprojektované. Verejné studne je navrhnuté ponechať a udržiavať v použiteľnom stave. Vzhľadom na uvedené zhodnotenie výhľadových zámerov je však doporučené zachovať koridory pre vybudovanie prívodných potrubí výhľadových skupinových vodovodov. Doporučujeme zásobovanie vodou zo skupinového vodovodu Smolník – Smolnícka Huta. Riešenie siete doporučujeme v oddelených tlakových pásmach bez požívania redukčných ventilov s vybudovaním vodojemov I. a II. tlakového pásma v lokalite Ostrý vrch. Vodojem I. tlakového pásma vybudovať s dnom vo výške 500,0m n.m. a II. tlakového pásma s dnom vo výške 470,0m n.m.
48
2.12.2.2. Zásobovanie úžitkovou vodou
· Návrh: Nad lokalitou Stredný mlyn je ideový zámer vybudovania lyžiarskeho strediska bez bližších parametrov. Pre možné zasnežovanie svahu je vyčlenená plocha pre vybudovanie nádrže vody so zásobovaním vodou z vodných tokov.
2.12.2.3. Odvádzanie odpadových vôd
Odvádzanie splaškových vôd
· Súčasný stav: Splaškové odpadové vody v súčasnosti sú odvádzané do individuálnych žúmp. V areále základnej školy je vybudovaná septická nádrž, z ktorej prečistené splaškové vody sú odvedené potrubím DN 300mm do Hnilca s vyústením v priestore úpravne vody. Do potrubia sú za septickou nádržou zavedené dažďové vody z areálu školy. Poľnohospodárske družstvo má vybudované močovkové jamy. Pri administratívnej budove má vybudovanú žumpu. V areále píly Japeka je vyprojektovaná malá čistiareň odpadových vôd s vyústením prečistených vôd do Smolníckeho potoka.
· Výhľadové zámery a zhodnotenie: Okrem spomenutého zámeru malej čistiarne odpadových vôd nie sú rozpracované žiadne zámery. VÚC Košického kraja má v riešení návrh odvádzania a čistenia splaškových vôd so situovaním čistiarne na pravom brehu Hnilca s prístupom z cesty II./549 v smere do Gelnice. Súčasný stav v odvádzaní a čistení splaškových odpadových vôd je nevyhovujúci, poškodzujúci životné prostredie s priamym ohrozením zdravia obyvateľstva.
· Návrh: o určenie množstva splaškových vôd Množstvá splaškových vôd budú podľa alternatív rozvoja sídla : 3 -1 -1 - denné Qd = 323,19 m d = 3,7 ls 3 -1 3 -1 -1 - najväčší prietok Qmax = 517,10 m d : 24 h x 2,1 = 45,25 m h = 12,6 ls
o návrh odvádzania a čistenia Odvádzanie splaškových odpadových vôd navrhujeme zabezpečiť výstavbou splaškovej kanalizačnej siete pokrývajúcej celý intravilán sídla. Po výstavbe siete a čistiarne je doporučené septickú nádrž v školskom areále zrušiť. Vo výkrese sú zakreslené zberače profilov 300mm a hlavný zberač po sútoku profilu 400mm. Hlavný zberač je navrhnutý ukončiť v čistiarni odpadových vôd umiestnenej medzi pravým brehom Hnilca a cestou II/546 v smere do Gelnice. Poloha čistiarne je v súlade s VÚC vo vzdialenosti asi 650m od intravilánu sídla pri meandri Hnilca. Čistiareň a kanalizačné zberače je potrebné zabezpečiť proti záplavám na Q100.
Odvádzanie dažďových vôd
· Súčasný stav: Dažďové odpadové vody v súčasnosti sú odvádzané systémom cestných priekop do vodných tokov. Dažďové vody zo školského areálu sú odvádzané s vyčistenými splaškovými vodami kanalizačnou stokou DN 300mm do rieky Hnilec.
· Výhľadové zámery a zhodnotenie: V odvádzaní dažďových vôd kanalizáciou nie sú rozpracované žiadne zámery. Súčasný stav v odvádzaní dažďových odpadových vôd je vyhovujúci.
· Návrh odvádzania dažďových vôd: Odvádzanie dažďových odpadových vôd navrhujeme zabezpečiť výstavbou dažďových stôk : 49
- na osovej komunikácii prebiehajúcej centrom sídla z dôvodu jej veľkého sklonu a výskytu hodnotných budov a občianskeho vybavenia - pozdĺž navrhovaných preložiek cestných komunikácií II. triedy - na plochách navrhovaných na zastavanie. Dažďové stoky navrhujeme zaústiť do vodných tokov. Pri ostatných komunikáciách navrhujeme ponechať vo funkcii jestvujúce cestné priekopy.
2.12.2.4. Vodné toky
· Súčasný stav: Sídlom pretekajú rieka Hnilec s pravostranným prítokom - Smolníckym potokom a ľavostranným - - Mníšanským potokom. Popri ľavom brehu Hnilca a pravom brehu Smolníckeho potoka sú mlynské náhony, ktoré sú nefunkčné z dôvodu čiastočného zasypania. Na západnom okraji sídla bola v minulosti elektráreň (v súčasnosti obnovená ) s vlastným prívodným kanálom bez možnosti regulácie množstva nátokovej vody. Na Mníšanskom potoku bola nádrž na úžitkovú vodu slúžiaca železnici. Hydrologická charakteristika vodných tokov sa vyznačuje snehovo - dažďovým režimom stredohorskej oblasti s akumuláciou snehových zrážok v zimnom období a vysokou vodnatosťou v jarných mesiacoch. Minimálne odtoky sú v zimných a jesenných mesiacoch. Rieka Hnilec a Mníšanský potok nemajú upravené korytá a preto často dochádza k vybrežovaniu vody. Pri III. povodňovom stupni sa vylieva Hnilec v úseku medzi haťou a objektom malej vodnej elektrárne. Pri II. stupni sa vylieva na celom úseku prietokom sídla. Smolnícky potok má koryto spevnené lomovým kameňom. Kapacitne je koryto upravené na prietoky 20 a 30 ročnej vody. Charakteristické prietoky sledovaných vodných tokov sú: 3 -1 recipient Q355 m s Q5 Q100
rieka Hnilec 1,47 84,0 170,0 Smolnícky potok 0,20 33,0 65,0
Sídlo sa nachádza v zátopovej oblasti nádrže Helcmanovce. Nádrž je zaradená v kategórii evidovaných. Hranica zátopy je vo výške 450,0m n.m.
· Výhľadové zámery a zhodnotenie: Na vodných tokoch nie sú rozpracované žiadne zámery - okrem evidovanej VN Helcmanovce . Súčasný stav v stave vodných tokov je podmienečne vyhovujúci (Smolnícky potok je znečisťovaný banskými vodami ). Z hľadiska ochrany pred povodňami je problematické celé zastavané územie obce, ako aj úsek medzi Švedlárom a Mníškom nad Hnilcom.
· Návrh: Predovšetkým v tomto ÚPN -O navrhujeme: - vyradenie VN Helcmanovce z evidencie vodných nádrží, inak by navrhovaný rozvoj obce nemal žiadny význam, - odstránenie zdroja znečistenia Smolníckeho potoka, - obnovenie mlynských náhonov na ľavom brehu Hnilca a pravom brehu Smolníckeho potoka až po revitalizácii Smolníckeho potoka ( ich obnovou sa umožní obnova, resp. znovuvybudovanie mlynov na rekreačné a iné účely , ďalej sa zlepší zadržiavanie vody v území , a tým aj mikroklíma v blízkosti týchto náhonov, - v miestach pripojenia mlynských náhonov na vodné toky navrhujeme vybudovať zariadenia na reguláciu prietoku vody. Rovnaké zariadenie navrhujeme vybudovať pre náhon malej vodnej elektrárne, - obnovenie a rozšírenie bývalej nádrže na úžitkovú vodu na Mníšanskom potoku - na chov rýb, - plochu pre vybudovanie rekreačnej vodnej plochy v blízkosti Smolníckeho potoka v lokalite „ Stredný hrebienčok“ v zime slúžiacej na zasnežovanie lyžiarskych svahov. Do času odstránenia zdroja znečistenia Smolníckeho potoka bude táto vodná plocha zásobovaná z pravostranných prítokov Smolníckeho potoka potrubím realizovaným tak, aby sa zabezpečil dostatočný prietok v týchto vodných tokoch aj po úseku napojenia sa na potrubie odvádzajúce vodu do navrhovanej vodnej nádrže, - vodné plochy navrhovať v ďalších stupňoch PD s rezervou pre prívalové vody,
50
- na všetkých tokoch v intraviláne vybudovať ochranné hrádze, prípadne ich zvýšiť podľa súčasných prognóz zmien najväčších prietokov podľa dôležitosti toku a kvality plôch ohrozovaných záplavami. Tieto úpravy je potrebné realizovať biotechnickými metódami vzhľadom na skutočnosť, že toky sú zároveň biokoridormi - pozdĺž upravených brehov tokov ponechať nezastavané manipulačné plochy podľa požiadavky správcu toku - 15m, - čistiareň odpadových vôd , kanalizačné zberače a plochy nezávadnej výroby nachádzajúce sa v blízkosti vodných tokov ( ČSPH a pod. ) zabezpečiť proti záplavám na Q100, - na vodných tokoch mimo zastavaného územia obce pretekajúcich terénom so sklonom väčším ako 25% doporučujeme vybudovať kaskády na zadržiavanie prívalových vôd, - z dôvodu ochrany zastavaného územia obce pred prívalovými vodami vyčleňujeme v priestore medzi Švedlárom a Mníškom nad Hnilcom tzv. „zátopové územie“ - plochu bežne nezaplavovanú, s výstavbou hrádze na rieke Hnilec ( za týmto účelom je potrebné spracovať samostatný projekt )
2.12.3. Zásobovanie zemným plynom · Súčasný stav: Obec je plynofikovaná. Plynofikácia bola ukončená v r. 2001. Zásobovanie plynom je zabezpečené z regulačnej stanice plynu RS o výkone 900 m3/h, ktorá je pripojená na VTL plynovod Prakovce - -Helcmanovce - Mníšek nad Hnilcom. Rozvod plynu je stredotlaký (STL) s prevádzkovým tlakom 200 kPa . Trasy a dimenzie STL rozvodu sú zakreslené vo výkrese č. 4 grafickej časti. Materiál STL rozvodu je PE. Počet odberateľov pre obyvateľstvo: 200 odberov Počet maloodberateľov (MO): 6 maloodberov Doteraz nameraná najväčšia 24 hod. hodnota odberu: 3452,0 m3/24 hod
· Návrh: Pre návrh rozšírenia plynofikácie pre odbery riešené v ÚPN- O vychádzame z nasledovnej bilancie maximálnych a ročných spotrieb plynu: Byty a polyfunkčné objekty: Max. spotreba: 236,0 m3/h Ročná spotreba: 450 . 103 m3/rok Celková očakávaná spotreba pre návrh ÚPN - O bude: Max. spotreba: 236 + 129 = 365 m3/h Ročná spotreba: 450 . 103 + 230 . 103 = 680 . 103 m3/rok Uvedené zvýšenie odberov zemného plynu bude možné zabezpečiť z kapacity jestvujúcej regulačnej stanice plynu. To je predpoklad pre stav odberov v súčasnosti. Pre budúce obdobie bude potrebné previesť meranie odberov z jestvujúcej RS a podľa toho rozhodnúť o jej prípadnej rekonštrukcii. Pripojenie navrhovaných objektov navrhujeme riešiť prípojkami STL na jestvujúci STL rozvod. Trasy a dimenzie rozvodu sú vyznačené v grafickej časti. Materiál navrhovaného rozvodu: PE
2.12.4. Zásobovanie elektrickou energiou · Súčasný stav Obec Mníšek nad Hnilcom je zásobovaná elektrickou energiou z 22kV diaľkových vedení č. 245 Spišská Nová Ves – Prakovce a č. 302 Medzev – Prakovce. Distribúcia elektrickej energie je zabezpečená transformovňami 22 / 04kV uvedenými v nasledujúcej tabuľke:
Ozn. Názov Typ Výkon (KVA) Poznámka T1 Obchod PTS 160 T2 Smolnícka cesta C2 250 T3 Bauhorn nezistené 160 Nie je v správe VSE T4 Štátne lesy C2 250 T5 Pekáreň Mrežová 160 T6 ZŠ C2 250 T7 MVE C2 250 T8 Obalovačka Štvorstĺpová 250 Nie je v správe VSE T9 Zväzarm Mrežová 100 Vyzn. na mape č. 6 T10 Hlaváč-mlyn PTS 250 T11 PD C2 400
51
Vyťaženie jednotlivých transformovní je udané hodnotou cca 70 – 80%. NN el. rozvod vzdušný na betónových a drevených podperách, v zástavbe aj na strešných konzolách. Sekundárna sieť je v nevyhovujúcom technickom stave, bude potrebná rekonštrukcia týchto NN rozvodov. Vonkajšie verejné osvetlenie je výbojkové a umiestnené je na podperách NN rozvodov.
· Návrh: Pri návrhu potrebných zdrojov – t.j. transformovní vychádzame z bilancie potrieb – inštalovaných výkonov a z predpokladaných súčasných príkonov. Potreby elektrickej energie sú riešené v súlade s komplexným urbanistickým návrhom. Príkony sú uvažované pre osvetlenie, domáce spotrebiče a nezávadnú, bežnú výrobnú činnosť. Pre prípadné špeciálne technologické účely bude potrebné príkony riešiť v samostatných zámeroch. Predpokladaný odber pre byty a polyfunkčné objekty bude: Pi = 398,0kW Ps = 350,0kW Pre OV a nezávadnú výrobu: Pi = 217,0kW Ps = 210,0kW Celkový predpokladaný odber pre novonavrhované objekty bude: Pi = 615,0kW Ps = 560,0kW Pre zabezpečenie uvedených potrieb Navrhujeme nasledujúce riešenia: 1. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T1 na murovanú a výmenou transformátora 22 / 04kV zo 160 kVA na 400 kVA 2. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T2 na murovanú a výmenou transformátora 22 / 04kV z 250 kVA na 400 kVA 3. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T4 výmenou transformátora 22 / 04kW z výkonu 250 kVA na 400 kVA (príp. 2x 400kVA) 4. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T5 na murovanú s výkonom 400 kVA 5. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T6 na murovanú s výkonom 630 kVA 6. rekonštrukciu jestvujúcej transformovne T10 na murovanú s výkonom 400 kVA 7. vybudovať novú transformovňu T12 (na začiatku obce od Smolníka) - murovanú s výkonom 400 kVA (príp. 630kvA) 8. vybudovať novú transformovňu T13 (na začiatku obce od Švedlára) - murovanú s výkonom 400 kVA 9. vybudovať novú transformovňu T14 (v priemyselnej zóne smerom na Gelnicu) - murovanú s výkonom 400 kVA (príp. 630kvA) VN prípojky k niektorým transformovniam (č.T1, T2, T6, T12, T13, T14) navrhujeme zmeniť z vzdušného vedenia na káblové uložené v zemi (príp. zavesené). Za priaznivej finančnej situácie doporučujeme v zastavanom území všetky VN prípojky k transformovniam zmeniť na káblové uložené v zemi. V ďalšom stupni ÚPD doporučujeme riešiť NN rozvod podzemnými káblami a vonkajšie verejné osvetlenie s výškou 4-8 m. VN vzdušné vedenia prechádzajúce CHVÚ (Chráneným vtáčím územím) – takmer celé k.ú. obce , je potrebné zabezpečiť mechanickými zábranami proti usmrteniu ornitofauny elektrickým prúdom.
2.12.5. Telekomunikácie
· Súčasný stav: Miestny telefónny obvod (MTO) Mníšek nad Hnilcom je súčasťou uzlového telefónneho obvodu (UTO) Gelnica. V Mníšku nad Hnilcom je automatická telefónna pobočková ústredňa (ATÚ) umiestnená v objekte OÚ a pošty. Telefónne rozvody sú v obci vedené vonkajšími vedeniami na strešných konzolách resp. drevených, či betónových stĺpoch. V obci sa nachádza aj rozvod miestneho rozhlasu.
· Návrh: V návrhu uvažujeme so 100%-nou telefonizáciou bytov (max. 630Pp). Počet HTS bol určený na základe predpokladaného počtu obyvateľov pri naplnení návrhu. Pre občiansku vybavenosť a nezávadnú výrobu uvažujeme 50% z HTS (počtu potrieb pre byty) – t.j. max. 315 Pp. Celkový predpokladaný počet Pp = 945. 52
Pri potrebe zmeny umiestnenia ATÚ navrhujeme uvažovať s telekomunikačným objektom v blízkosti jestvujúcej ATÚ (cca 40m2). Miestne telefónne vedenia jestvujúce navrhujeme zrekonštruovať a viesť káblami v zemi. Takisto novonavrhované miestne telefónne rozvody k novonavrhovaným plochám bývania, občianskej vybavenosti a pod. riešime ako kábelové uloženie v zemi (viď grafickú časť - výkres č.4).
2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie
· Súčasný stav: Medzi hlavné environmentálne problémy v obci Mníšek nad Hnilcom patrí absencia vodovodu splaškovej kanalizácie a ČOV. Stresovým prvkom v obci je ďalej trasovanie ciest II. triedy cez centrálnu časť obce, kde má hlavne nákladná doprava svojim hlukom a exhalátmi negatívny dopad na životné prostredie obyvateľov obce. Ako širšie okolie výskytu uránových ložísk a anomálií sa vysoké radónové riziko (prírodná rádioaktivita hornín a vôd) vykazuje východne od Mníška nad Hnilcom. Obec samotná nie je v zozname obcí s najvyššími hodnotami EOAR v Košickom kraji. Smolnícky potok je znečisťovaný banskými vodami-dôsledok banskej činnosti z minulosti. Kataster obce Mníšek nad Hnilcom je zasiahnutý imisiami , hlavne v hrebeňových častiach okolitých vrchov. Zanedbané sú verejné priestranstvá v obci vrátane verejnej parkovej zelene. Nedostatok financií spôsobuje riešenia urgentných problémov cestou výrubu (vinou absencie potrebného technického zabezpečenia), a tak mizne aj vysoká zeleň (stromoradie na okraji cintorína). Avšak najdôležitejším prvkom, ktorý by ovplyvnil rozvoj obce je skutočnosť, že ešte stále je evidovaná vodná nádrž „Helcmanovce“ v územnom pláne VÚC Košického samosprávneho kraja. Realizáciou tejto vodnej nádrže by prakticky obec Mníšek nad Hnilcom prestala existovať (bola by zatopená) – hranica zátopy je 450m n. m.
· Návrh: Cieľom tohto ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom je určiť hlavné zásady funkčného využívania (najmä hospodárskeho a rekreačného) územia vo vzťahu k jeho ekologickej únosnosti, a to: o Najdôležitejším predpokladom pre akýkoľvek rozvoj obce je zrušiť možnosť zatopenia obce – preto navrhujeme VN „Helcmanovce“ na vyňatie z evidencie vodných nádrží. o V oblasti poľnohospodárstva navrhujeme nezvyšovať počty ustajnených hospodárskych zvierat na hospodárskom dvore PD vzhľadom na jeho umiestnenie v zastavanom území obce – v tesnej blízkosti obytných plôch. o Ďalej vzhľadom na vysokú kamenitosť poľnohospodárskej pôdy doporučujeme túto ornú pôdu zatrávniť a využívať v kultúre TTP (trvalý trávny porast). o V oblasti lesného hospodárstva navrhujeme postupovať v súlade s novým lesným hospodárskym plánom, avšak je potrebné zabezpečiť zároveň ochranu Chráneného vtáčieho územia, ktorá obmedzuje niektoré činnosti v lesnom biotópe (viď kapitolu 2.11.4. tejto správy). o Obec Mníšek nad Hnilcom má vhodné predpoklady na rozvoj v oblasti spracovania drevnej hmoty (vhodné napojenie na cestnú a železničnú sieť). V ÚPN obce podporujeme túto oblasť vymedzením ďalších plôch nezávadnej výroby (vo východnej časti obce). o Vzhľadom na skutočnosť, že Chránené ložiskové územia 58 / e; 54 / e; 70 / e na k. ú. Obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádzajú v Chránenom vtáčom území (CHVÚ), je zakázané započať činnosti spojené s dobývaním týchto ložísk (viď kapitolu 2.11.4. tejto správy). o Z dôvodu zníženia zaťaženosti ciest nákladnou automobilovou dopravou (a tým aj zlepšenia životného prostredia) navrhujeme železničné napojenie Smolníckej píly (príp. až po Smolník) na jestvujúcu železničnú sieť, ako aj napojenie novonavrhovaných plôch nezávadnej výroby na túto sieť železničnými vlečkami. o Najväčšie predpoklady pri uvažovaní o budúcom rozvoji obce má obec Mníšek nad Hnilcom v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Z tohto dôvodu je v návrhu ÚPN obce najdôležitejšou úlohou zabezpečenie atraktivity prostredia (určením plôch na rozvoj: o športových a rekreačných aktivít o občianskej vybavenosti – hlavne v oblasti zabezpečenia služieb ubytovacích a stravovacích o technickej vybavenosti – dobudovaním vodovodu, kanalizácie, určením plochy na ČOV, riešením obchvatu ciest a pod. o a zestetizovaním verejných priestranstiev)
53
o Stavebná činnosť v obci je v ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom usmernená vyznačením funkčných plôch pre možnú výstavbu (viď výkres č.1 grafickej časti) a určením základných regulatívov budúcej výstavby. o Z dôvodu zachovania krajinno-estetických hodnôt územia navrhujeme v ÚPN obce taký priestorový rozvoj obce, ktorý by nenarušil pôvodnú historickú siluetu obce s dominantami oboch kostolov. Akokoľvek sa zdá nevhodné regulovať v tejto etapu návrhu ÚPN farebnosť striech, trváme na jednotnej farbe striech (rôzne odtiene červenej farby) – bez možnosti realizácie striech inej farby (modrá a pod.) – práve z dôvodu krajinno-estetického. (Jednotiacim prvkom pri pohľade na obec z okolitých kopcov je práve farba striech.) Ochrana základných zložiek životného prostredia a to: vody, ovzdušia, pôdy a bióty je zhodnotená podrobnejšie v následovných kapitolách:
2.13.1. Ochrana vodných zdrojov, povrchových a podpovrchových vôd a odstraňovanie TKO V katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádzajú pásma hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov – viď výkres č.6 grafickej časti. ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom rieši zníženie znečisťovania povrchových a podpovrchových vôd: · návrhom splaškovej kanalizácie a ČOV ako aj dažďovej kanalizácie pozdĺž ciest (viď výkres č.3 grafickej časti a kapitola 2.12.2. tejto správy) · návrhom ekostabilizačných opatrení a opatrení na zachovanie prírodných zdrojov a biodiverzity – viď kapitolu 2.11.4. tejto správy, hlavne však: - návrhom na využitie maštaľného hnoja zo živočíšnej výroby (a tým aj hrozby priesakov do podzemných vôd) na výrobu bionafty a pod. - návrhom na vybudovanie vodovodu splaškovej kanalizácie, ČOV a dažďovej kanalizácie pozdĺž cestných komunikácií - pri realizácii ČOV, ČSPH a iných výrobných prevádzok je potrebné zabezpečiť tieto plochy pred povodňami výstavbou hrádzí (príp. aj mobilných hrádzí) - návrhom na odstránenie zdroja znečistenia Smolníckeho potoka - odstránením nelegálnych skládok odpadu v okolí obce a zabezpečením nevytvárania skládok nových · doporučením dôsledného dodržiavania Programu odpadového hospodárstva ( POH ) obce Mníšek nad Hnilcom, ktorý rieši odstraňovanie TKO a iného odpadu v obci následovne: Používané zariadenia na zhodnocovanie, úpravu a zneškodňovanie odpadov Odpady skupiny 91 – komunálny odpad Typ zariadenia Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný – Kúdelník II Názov a sídlo prevádzkovateľa Nova s.r.o., Spišská Nová Ves Adresa prevádzky Sadová 13 Kontaktná osoba Ing.Čech Katastrálne územie a lokalita k. ú. Rok začatia prevádzky 1995 Druhy zneškodňovaného odpadu ostatný a komunálny odpad Kapacita zariadenia 250 000m3 Množstvo zneškodňovaného odpadu cca 15 000 ton za rok v Záväzná časť programu POH : Komodity pre záväznú časť programu pôvodcu odpadu Výber komodít pre záväznú časť POH zohľadňuje produkované odpady vznikajúce na území obce a čiastočne sa stotožňuje s výberom komodít z POH okresu Gelnica do roku 2005, ktoré ešte v súčasnosti neboli transponované do právnej úpravy SR. Obec je v zmysle zákona o odpadoch zodpovedná za nakladanie s komunálnymi odpadmi, medzi ktoré patria komodity: 1. opotrebované batérie a akumulátory 2. odpadové oleje 3. opotrebované pneumatiky 4. odpady z viacvrstvových kombinovaných materiálov 5. odpady zo žiariviek s obsahom ortuti 6. odpady z papiera 7. elektronický šrot 8. odpady z polyetyléntereftalátu (PET) 9. odpady z polyetylénu (PE) 10. odpady z polypropylénu (PP) 54
11. odpady z polystyrénu (PS) 12. odpady z polyvinylchloridu (PVC) 13. odpady zo skla 14. staré vozidlá 15. biologicky rozložiteľné odpady Prúdy odpadov podľa nového Katalógu odpadov: 1. opotrebované batérie a akumulátory 20 01 33 N batérie a akumulátory uvedené v 16 06 01, 16 06 02 alebo 16 06 03 a netriedené batérie a akumulátory obsahujúce tieto batérie 20 01 34 O batérie a akumulátory iné ako uvedené v 20 01 33 2. odpadové oleje 3. opotrebované pneumatiky 16 01 03 O opotrebované pneumatiky 4. odpady z viacvrstvových kombinovaných materiálov 15 01 05 O kompozitné obaly 5. odpady zo žiariviek s obsahom ortuti 20 01 21 N žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť 6. odpady z papiera 20 01 01 O papier a lepenka z komunálnych odpadov 7. elektronický šrot 16 02 14 O vyradené zariadenia iné ako uvedené v 16 02 09 až 16 02 13 (iba odpady zo spotrebnej elektroniky) 20 01 35 N vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23, obsahujúce nebezpečné časti (iba odpady zo spotrebnej elektroniky) 20 01 36 O vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23 a 20 01 35 (iba odpady zo spotrebnej elektroniky) 8. odpady z polyetyléntereftalátu (PET) 07 02 13 O odpadový plast (len z PET) 15 01 02 O obaly z plastov (len z PET) 20 01 39 O plasty z komunálnych odpadov (len z PET) 9. odpady z polyetylénu (PE) 20 01 39 O plasty z komunálneho odpadu (len z PE) 10. odpady z polypropylénu (PP) 07 02 13 O odpadový plast (len z PP) 15 01 02 O obaly z plastov (len z PP) 20 01 39 O plasty z komunálnych odpadov (len z PP) 11. odpady z polystyrénu (PS) 20 01 39 O plasty z komunálnych odpadov (len z PS) 12. odpady z polyvinylchloridu (PVC) 20 01 39 O plasty z komunálnych odpadov (len z PVC) 13. odpady zo skla 20 01 02 O sklo z komunálnych odpadov 14. staré vozidlá 15. biologicky rozložiteľné odpady 20 01 01 O papier a lepenka z komunálnych odpadov 20 01 08 O biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad 20 01 25 O jedlé oleje tuky 20 01 38 O drevo iné ako uvedené v 20 01 37 20 02 01 O biologicky rozložiteľný odpad (v r. 2000 cca 62% z celkového množstva) 20 03 01 O zmesový komunálny odpad 20 03 02 O odpad z trhovísk Biologicky rozložiteľné odpady ( BRO ) Podiel z domového odpadu z celkového množstva odpadu v obci vo východiskovom roku 2000 tvoril 88t, čo je 78,6%, v tom biologicky rozložiteľné odpady neboli udané, vzhľadom na možnosť vlastného kompostovania v rodinných domoch a na dané ciele v rámci kompostovania a materiálneho využívania odpadu. O odvoz odpadu zo septikov a žúmp sa stará majiteľ sám. V uvádzanom roku bolo odvezené 18t, čo znamená, 16,1%. Na materiálne zhodnocovanie bol odovzdaný odpad z papiera, ktorý tvoril 0,18% z celkového komunálneho odpadu. Predpokladaný vznik odpadov a podiel ich zhodnocovania a zneškodňovania pre ustanovené komodity
55
Pri prevzatí údajov z celoslovenského POH spracovaného Ministerstvom ŽP (uvádzané aj v POH okresu Košice – okolie) by malo byť percentuálne zastúpenie vyseparovaných zložiek následovné: Materiálové využitie Vyseparované zložky komunálneho odpadu podiel z celkového množstva vyseparovaných zložiek v % Papier 13 Sklo 8 Plasty 7 Kovy 3 BRO* 38 Nebezpečné zložky 1 Zvyšok 30 Spolu 100,00 *Poznámka: BRO – biologicky rozložiteľný odpad
Prijatím novej právnej úpravy v odpadovom hospodárstve boli zavedené povinné miestne poplatky za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, čo znamená, že obec už na vlastné náklady neznáša zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov.Podľa nového zákona o odpadoch obci pribudli povinnosti, týkajúce sa zavedenia zberu odpadov, ktoré sú konkretizované v prijatom VZN obce Mníšek nad Hnilcom , s účinnosťou od 1.1.2002. Zavedením vhodného systému zberu odpadov obec sa zaväzuje hlavne a) zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade so zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci separovaného zberu b) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov. Obec po zvážení všetkých faktov vyplývajúcich na separovaný zber odpadov a hlavne po zvážení finančného hľadiska pristúpila v súčasnom období k alternatíve b). V nasledujúcej tabuľke je uvedená prognóza vzniku a nakladania s komunálnymi odpadmi v roku 2005.
Podiel zhodnotenia a zneškodnenia v cieľovom roku 2005 Rok 2005 Množstvo Zhodnotenie Zneškodnenie Kategória a druhy Iné odpadov Materiálové Energetické Spaľovaním Skládkovaním odpadov (t) % % % % % % Nebezpečné 5,0 1,1 60,0 3,0t - 1,0 0,05t 30,0 1,5t 9,0 ,045t Ostatné 440,0 98,9 14,0 61,6t 1 4,4t - 84,0 369,6t 1,0 4,40t Spolu 445,0 100,0 14,5 1,0 0,01 83,4 1,09 V tom komodity (t) % % % % % % Opotreb. batérie a 3,0 - 75 - - - -25 akumulátory Odpad. oleje 0,5 - 75 - - - -25 Odpad. 0,8 - 90 - - - - pneumatiky Odp. žiarivky 0,1 - 50 - - - 50 Odpady z plastov PET, PE, PP, PS, 0,75 - 70 10 - - 20 PVC Odpady zo skla 2,0 - 90 - - - 10 Odpady z papiera 2,0 - 85 - - 5 10 Šrot 5,0 - 95 - - 5 - BRO 150,0 - 35 - - 60 5
56
Organizačné, technologické a výrobné opatrenia na zníženie vzniku odpadov : o Nakladanie s komunálnymi odpadmi: Do roku 2005 dosiahnuť : materiálové zhodnocovanie cca 14,50% energetické 1,00% spaľovanie 0,01% skládkovanie 83,40% iné 1,09% Všeobecne záväzné nariadenia (ďalej VZN) obce Mníšek nad Hnilcom vypracované v súlade so zákonom o odpadoch stanovuje: obec zabezpečí separovaný zber komodít : - zberový papier, sklo vrecia, termín podľa zvozeného kalendára - textil, železo voľné uloženie v deň odvozu - nebezpečné odpady odovzdávanie len oprávnenej osobe a držiteľovi autorizácie, (opotrebované batérie a akumulátory, odpadové oleje, staré liečivá, žiarivky, a pod.) nezmiešavať s komunálnym odpadom - objemné odpady 2x ročne, za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia - BRO (iba drvenie) 2x ročne ambulantné drvenie BRO u držiteľa odpadu - drobný stavebný odpad n a vlastné náklady občana prostredníctvom obcou vybranou firmou obec nezabezpečí - zber a prepravu biologicky rozložiteľných odpadov Držiteľ BRO zhodnotí odpad vo vlastnom domácom kompostovisku Opatrenia: Dodržiavať harmonogram zberu separovaných zložiek zhodnotiteľných odpadov z komunálnych odpadov na územie celej obce. o Nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi z komunálnych odpadov: Do roku 2005 dosiahnuť 10%-ný podiel kompostovania komunálnych biologicky rozložiteľných odpadov. Pri stanovení percentuálneho podielu kompostovania komunálnych biologicky rozložiteľných odpadov sme vychádzali z predpokladu, že uvedený odpad sa v obci v predchádzajúcom období zhromažďoval na čiernych skládkach, prípadne sa spaľoval. Vznik komunálnych odpadov, biologicky rozložiteľných odpadov v komunálnych odpadoch a podiel ich zneškodňovania skládkovaním nie je možné kvantifikovať, z dôvodov podhodnotených údajov o množstve komunálneho odpadu. Čo sa predpokladá, že má súvis s vytváraním čiernych – nelegálnych skládok v okolí obce. Opatrenia na zníženie biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov: 1. Osvetou vplývať na občanov v IBV, aby odpad zo záhrad a podiel biologicky rozložiteľný odpad z domácnosti triedili od ostatných komunálnych odpadov a kompostovali ich na domácich kompostoviskách. 2. Začať kompostovať biologicky rozložiteľné odpady zo zelene obce a jeho následné využitie. Do roku 2005 znížiť množstvo biologicky rozložiteľných zložiek komunálnych odpadov zneškodňovaných spaľovaním o 10% oproti roku 2000. Opatrenia: 1. Zaviesť systém evidencie a kontroly nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi v komunálnych odpadoch. 2. Vytvoriť podmienky na materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov z verejných priestranstiev. 57
Nakladanie s komunálnym Rok 2000 Rok 2005 odpadom % t % t Zhodnocovanie materiálové 21,4 24,0 14,50 64,60 Zhodnocovanie energetické 0 0 1,00 4,40 Zneškodňovanie spaľovaním 0 0 0,01 0,05 Zneškodňovanie skládkovaním 78,6 88,0 83,40 371,10 Iný spôsob nakladania 0 0 1,09 4,85
v Smerná časť programu ( POH ) : Obec do roku 2005 nemá zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov alebo zariadení na iné nakladanie s odpadmi. V rámci Združenia a mesta a obcí pre separovaný zber Hnilec n. o sa obec bude podieľať - na výstavbe triediarne na vyseparované zložky z komunálnych odpadov - na výstavbe novej skládky odpadov v okrese Gelnica.
ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom navrhuje schválený POH do r. 2005 doplniť v smernej časti následovne: - ďalšou z možností na využitie BRO je v spolupráci s okolitými obcami vybudovať a prevádzkovať kompostáreň vyrábajúcu konkurencieschopný kompost vyhovujúci príslušným normám - stavebný odpad recyklovať (podpísať zmluvu obce s oprávneným zmluvným partnerom) - princípy trvalo udržateľného rozvoja v oblasti riadenia odpadového hospodárstva predstavujú preferovanie preventívnych opatrení pred nápravnými a nutnosť regulovania odpadového hospodárstva počas životného cyklu výrobku. Niektoré smernice Európskej únie už riešia nielen fázu nakladania s opotrebovaným výrobkom, ale aj fázu jeho vzniku a výroby, čo znamená pre budúcnosť znižovanie škodlivých vlastností výrobku, a tým znižovanie odpadov s nebezpečnými vlastnosťami, následne možné ich: - materiálové využitie - energetické zhodnocovanie alebo - bezpečné zneškodňovanie a nakladanie s dopadmi
2.13.2 Ochrana ovzdušia
Znečistenie ovzdušia je v rámci katastrálneho územia obce Mníšok nad Hnilcom relatívne nízke. Spôsobujú ho výfukové plyny z cestnej dopravy (najmä nákladnej) občasné vykurovanie tuhými palivami (v obci je zavedený plyn z ekonomických dôvodov sa však obyvatelia vracajú k pôvodnému kúreniu). Poľnohospodárske družstvo s hospodárskym dvorom umiestneným v dotyku s obytným územím, staršie rodinné domy bez septiku, či žumpy (z ktorých odpadové vody vytekajú na terén, do rigolov a sú zdrojom zápachu), ale hlavne imisie, ktoré zaťažujú predovšetkým severozápadné hrebeňové časti katastrálneho územia (Korban, Orlí vrch, ale aj časť mníšanského vrchu (viď výkres č. 6 grafickej časti)
· Návrh: Ochranu obyvateľov pred zdrojmi znečistenia navrhujeme realizovať: - preložkami ciest II. triedy mimo centrum obce a vybudovaním izolačnej zelene pozdĺž týchto ciest - preferovaním ekologickej čistejšej železničnej dopravy pred cestnou – návrhom na obnovu železnice smerom na Smolnícku Hutu (príp. až po Smolník) - podporou projektov s využitím obnoviteľných zdrojov energie (obnova mlynských náhonov, využitie slnečných kolektorov pri novostavbách a rekonštrukciách stavieb) - vybudovaním splaškovej kanalizácie a ČOV - zaťaženosť imisiami doporučujeme riešiť vyvíjaním tlaku na zabezpečenie znižovania znečisťovania ovzdušia v zdrojoch znečistenia. - zabezpečením udržiavania čistoty verejných priestorov (zníženie sekundárnej prašnosti) a jestvujúcej verejnej zelene - návrhom vodných plôch a doporučením umiestňovania fontán (príp. studní a iných foriem udržania vody) nakoľko dostatočná vlhkosť je nevyhnutná pre zabezpečenie potrebnej čistoty ovzdušia. - rekonštrukciou a zachovaním jestvujúcej vegetácie v sídle a to: 58
o podporou ochrany pôvodných druhov drevín, krovín a bylín o rekonštrukciou historického parkového lesa(grófsky les) v severnej o časti obce a iných parkových úprav v obci) o pravidelnou kontrolou zdravotného stavu drevín v sídle - lokalizáciou nových lokalít sídelnej vegetácie a to: o novonavrhovaného lesoparku v južnej časti obce (pri športovorekreačnom areáli) o izolačnej zelene pozdĺž cestnej a železničnej dopravy ako aj v blízkosti amfiteátra o súčasť novonavrhovaných peších ťahov a priestranstiev a ostatných peších ťahov
2.13.3 Ochrana pôdy
· Súčasný stav: - V k.ú. ide o kontamináciu PPF prirodzenými geochemickými anomáliami s výskytom koncentrácií - Cd >0,8mg / kg (max. hraničná hodnota je 3,0) - Pb < 65,0mg / kg (max. hraničná hodnota je 100) - Hg >1,0mg / kg (max. hraničná hodnota je 2,0) Z hľadiska výskytu kovov v pôdach je väčšina katastra v hladine B. - V k.ú. sa nachádza niekoľko nelegálnych skládok tuhého komunálneho odpadu - Orná pôda je tu zastúpená veľmi malým percentom ( III. stupeň intenzity využitia), jej vplyv na eróziu je zanedbateľný - Eróziu pôd spôsobujú aj nevhodne vedené prístupové poľné komunikácie, ktoré sú vedené kolmo na vrstevnice, na erózii pôd sa podieľa aj lesné hospodárenie (približovaním drevenej hmoty). - Špecifickým stresovým javom súvisiacim s hospodárením na pôde sú poľnohospodárske meliorácie a rekultivácie, ktoré boli vykonané v 70. – 80. rokoch. Ich realizáciou sa na mnohých miestach zmenili rastlinné spoločenstvá v neprospech kvitnúcich bylín. V suchých rokoch sa vplyv meliorácií na svahoch môže prejaviť silným prerušovaním pôdneho profilu, a tým aj silnou mineralizáciou organickej hmoty. - Špecifickým negatívnym javom v neprospech kultúrnej krajiny je časté vybrežovanie tokov Hnilica a Smolníka, čo spôsobuje zamokrenie priestorov a následne ťažšie hospodárske využívanie.
· Návrh : - V kapitole 2.11.4 tejto správy sú podrobne rozpísané ekostabilizačné opatrenia na lesnom pôdnom fonde : pre imisiami ohrozené lesné ekosystémy, v poľnohospodárskej krajine a iné, ktoré by mali zabezpečiť odstránenie negatívnych javov ohrozujúcich kvalitu pôd v k. ú. obce Mníšek nad Hnilcom (likvidáciou nelegálnych skládok, zatrávnením ornej pôdy a využívaním v kultúre TTP a pod.). - V kapitole 2.10 tejto správy je zas popísaný spôsob ochrany pred povodňami, ktoré ohrozujú nielen zastavané územia, ale aj pôdy s iným hospodárskym využitím (úprava brehov biotechnickými metódami a pod.)
2.13.4. Ochrana bióty
Zabezpečenie ochrany bióty ako jednej zo základných zložiek životného prostredia je podrobne rozpísané v kapitole 2.11.4. (ochrana rastlinných druhov, vtákov, biokoridorov nadregionálnych, regionálnych, miestnych a pod.)
2.13.5. Zestetizovanie životného prostredia v obci
Okrem vyššie spomenutých opatrení, ktoré zabezpečia skvalitnenie životného prostredia v ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom navrhujeme vytvorenie pešej zóny v centre mesta, ako aj peších priestranstiev pred objektmi občianskej vybavenosti. V ďalších etapách spracovania ÚPD bude potrebné vypracovať ÚPN zón s podrobnejším návrhom na estetizáciu verejných priestranstiev v obci (vrátane štýlovo zjednotených prvkov urbanistického designu pre celú obec – lavičky, smetné koše, verejné osvetlenie, mobilnú zeleň a pod.) s cieľom vytvorenia kvalitného životného prostredia pre obyvateľov obce a jej návštevníkov, následne na tvorbu propagačných materiálov o obci a v konečnom dôsledku aj na zlepšenie možností podnikania v oblasti cestovného ruchu.
59
2.14. Vymedzenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov
V katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa nachádzajú tieto chránené ložiskové územia: o SV nad obcou : 58 / e – Mníšek nad Hnilcom (druh nerastu – kremeň) o JV od obce : 54 / e – Mníšek nad Hnilcom (druh nerastu – Cv, Pb, Zn, Hg) o v SV cípe pri katastrálneho územia obce (Havranej hlave) sčasti zasahuje CHLÚ Helcmanovce- - 70 / e (druh nerastu – Cu rudy) Presné vymedzenie týchto CHLÚ viď výkres č. 6 grafickej časti. Na katastrálnom území obce Mníšek nad Hnilcom sa prieskumné územia ani dobývacie priestory nenachádzajú. Vzhľadom na skutočnosť, že CHLÚ sa nachádzajú v chránenom vtáčom území, je nutné rešpektovať zákaz vykonávania činností meniacich prirodzený stav skalných biotópov a terénne úpravy meniace tvary reliéfu, okrem schválených dobývacích priestorov v činných lomoch.
2.15. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
Zvýšenú ochranu pred povodňovými vlnami si vyžadujú hlavne navrhované plochy ČOV, ČSPH, plochy nezávadnej výroby, ako aj celé zastavané územie obce vrátane plôch bývania a občianskej vybavenosti. Z ÚPN VÚC Košického kraja vyplýva požiadavka zabezpečenia ochrany pred povodňami okrem celého zastavaného územia obce Mníšek nad Hnilcom aj územia medzi obcou Švedlár a Mníškom nad Hnilcom. V ÚPN obce na ochranu pred povodňami navrhujeme opatrenia, ktoré sú podrobne rozpísané v kapitole 2.10. tejto správy.
2.16. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu
Táto problematika je spracovaná v samostatnej prílohe, ktorá je súčasťou tohto ÚPN-O.
Základným východiskovým podkladom pri vyhodnotení PPF bola mapa Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), z ktorej boli prevzaté hranice súčasťou zastavaného územia k 1.1.1990, druh pozemkov (kataster nehnuteľností), hranice a kódy bonitovaných pôdno – ekologických jednotiek (BPEJ) a komplexný urbanistický návrh ( výkres č. 1 grafickej časti ).
ÚHRNNÉ ROZDELENIE DRUHOV POZEMKOV V K.Ú OBCE MNÍŠEK NAD HNILCOM
číslo Druh pozemku Plocha m2 % 2 Orná pôda 2 919 106 7,20 3 Chmeľnice 0 4 Vinice 0 5 Záhrady 285 260 0,70 6 Ovocné sady 35 670 0,087 7 Lúky 8 099 925 19,79 8 Pasienky 0 10 Lesná pôda 27 198 661 66,43 11 Rybníky s chovom rýb 295 354 0,72 12 Ostatné vodné plochy 0 13 Zastavané plochy 513 737 1,25 14 Ostatné plochy 1 594 765 3,90 Spolu 40 942 478 100,00
60
REKAPITULÁCIA VYHODNOTENIA PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PPF
Rekapitulácia / ha / Poznámky Záber pôdy spolu 79-14-00
Z toho poľnohospodárska pôda 35-59-50 Z toho nepoľnohospodárska pôda 43-54-50
2.17. Hodnotenie navrhovaného riešenia
Obec Mníšek nad Hnilcom má vhodné predpoklady pre rozvoj v oblasti spracovania drevnej hmoty, avšak svojimi historickými, ale ako aj prírodnými danosťami je predurčená na rozvoj hlavne v oblasti cestovného ruchu (nachádzajú sa tu vzácne historické pamiatky zapísané v ÚZKP SR obec sa nachádza na trase „ Európskej železnej cesty“, kataster obce sa nachádza v Chránenom vtáčom území. V posledných desaťročiach došlo k stagnácii prirodzeného vývoja sídla v dôsledku stavebnej uzávery (sídlo sa nachádza v zátopovej oblasti evidovanej vodnej nádrže, Helcmanovce). Pre ďalší rozvoj obce je dôležitý fakt zmysluplnosti, z tohto dôvodu navrhujeme v ÚPN – obce Mníšek nad Hnilcom vyradenie VN „Helcmanovce“ zo zoznamu evidovaných vodných nádrží. Za splnenia predpokladu, že obec nebude zatopená, ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom svojim riešením určuje využitie potenciálu územia na zabezpečenie rozvoja obce vo všetkých jeho funkčných požiadavkách (bývanie, občianska vybavenosť, nezávadná výroba, rekreácia a šport, zeleň, technická vybavenosť a pod.) rieši jej hlavné environmentálne problémy návrhom (splaškovej kanalizácie, lokalizáciou ČOV, pretrasovovaním ciest II. triedy mimo centrum obce, návrhom obnovy železnice smerom do Smolníckej Huty (príp. do Smolníka) určením ekostabilizačných a protipovodňových opatrení, navrhuje estetizáciu prostredia vytvorením peších zón a priestranstiev pred občianskou vybavenosťou navzájom poprepájaných pešími ťahmi lemovanými zeleňou a doporučením na podrobnejšie spracovanie v ÚPN – zóny. Postupnou realizáciou tohto ÚPN obce Mníšek nad Hnilcom sa budú zlepšovať podmienky na rozvoj vo všetkých oblastiach, hlavne však v oblasti cestovného ruchu. ÚPN – O vytvára vhodné podmienky pre rozvoj oblasti ekonomickej, čo bude mať za následok vzostup aj v oblasti sociálnej .
2.18. Návrh záväznej časti územného plánu obce Mníšek nad Hnilcom:
V tejto textovej časti A - Sprievodná správa uvádzame len základné : 2.18 1. Zásady a regulatívny priestorového usporiadania územia V k.ú. Mníška nad Hnilcom navrhujeme rešpektovať v plnej miere zásady využívania územia v CHVÚ, čiže priestorové usporiadanie katastra je jednoznačne určené zachovaním okolitej prírodnej scenérie obce Mníšek nad Hnilcom, ktorý je rozložený v údolí rieky Hnilec a Smolníckeho potoka. Z hľadiska urbanistickej kompozície samotnej obce navrhujeme rešpektovať charakter historickej zástavby, jej merítko a štruktúru, ako aj uplatňovanie šikmého zastrešenia s použitím tradičných materiálov – a to pri návrhu všetkých novostavieb v obci – z dôvodu vytvorenia celistvo pôsobiacej obce bez cudzorodej architektúry s plochými strechami, ktoré narúšajú vidiecky charakter obce. Už jestvujúce objekty s plochými strechami navrhujeme zrekonštruovať s použitím šikmých striech merítka prispôsobeného merítku historického jadra obce. Priestorové usporiadanie novonavrhovaných funkčných plôch je lokalizované v blízkom extraviláne obce. Tieto je potrebné realizovať bez vytvárania veľkoobjemových dominánt. Novonavrhované objekty je potrebné citlivo zakomponovať do prostredia tak, aby nadviazali na historické prvky pôvodnej architektúry (mierkou, šikmými strechami s použitím prírodných materiálov) a vytvorili tak výrazovo jednoliaty celok s pôvodnými historickými dominantami – oboma kostolmi.
2.18 2. Zásady a regulatívy funkčného využitia územia - určenie podmienok pre využitie plôch: Prevládajúcou funkciou v navrhovanom zastavanom území obce je funkcia bývania, ďalej športu a rekreácie, občianskeho vybavenia a nezávadnej výroby.
61
Funkčné využitie územia obce je zdokumentované vo výkrese č. 2 grafickej časti, kde je stanovená aj navrhovaná hranica zastavaného územia. Pre jednotlivé funkčné plochy sú stanovené podmienky podrobnejšie spracované v samostatnej textovej časti , ktorá je súčasťou tohto ÚPN-O ( Textová časť C. : Záväzná časť ÚPN-O - Návrh regulatívov územného rozvoja obce ).
2.19. Určenie lokalít s potrebou vypracovania ÚPN - zóny
V prílohe č.1 k textovej časti C : Záväzná časť ÚPN -O (schéma verejnoprospešných stavieb a určenie častí obce s potrebou spracovania ÚPN-zóny ) sú vyznačené okrem verejnoprospešných stavieb aj časti obce, pre ktoré je potrebné spracovať ÚPN - Z. Ide o tieto priestory: 1. Centrum obce (historická časť obce od evanjelického a. v. kostola po železničnú stanicu) 2. Obytný súbor rodinných domov a vyššej občianskej vybavenosti (amfiteáter a pod.) – „Breziny“ 3. Výrobný areál „Dolný a horný háj“ 4. Športovo – rekreačný areál „Stredný hrebienčok“ (s lyžiarskoym areálom, rekreačnou vodnou plochou, lesoparkom, náučným chodníkom, cyklistickými trasami a pod.) V prípade potreby je možné spracovať ÚPN - Z aj pre iné lokality v obci.
2.20. Zoznam verejnoprospešných stavieb
Verejnoprospešné stavby sú spojené s revitalizáciou záväzných regulatívov územného rozvoja podrobne popísaných v samostatnej prílohe - textová časť C. : Záväzná časť ÚPN-O - Návrh regulatívov územného rozvoja obce . V ÚPN - obce Mníšek nad Hnilcom sú verejnoprospešnými stavbami: 1. v oblasti verejnej dopravy: 1.1 koridory navrhovaných preložiek ciest II. triedy 1.2 koridor navrhovanej obnovy koľajovej dopravy do Smolníckej Huty (príp. do Smolníka) 1.3 všetky koridory jestvujúcich a navrhovaných uličných profilov (priestorov medzi uličnými čiarami) – z dôvodu potreby rekonštrukcie všetkých miestnych komunikácií podľa záväzných regulatívov vrátane chodníkov, verejnej zelene, ako aj navrhovaných ciest, chodníkov, verejnej zelene a cyklistických chodníkov 1.4 mostné konštrukcie automobilovej, pešej a cyklistickej dopravy (križovania biokoridorov s touto dopravou – s dostatočným voľným priestorom pre Q 100) 1.5 výstavba navrhovaného turistického chodníka na Orlí vrch 2. v oblasti vodného hospodárstva: 2.1 všetky trasy vodovodov (skupinový, privádzací, zásobný, rozvádzací) 2.2 navrhované vodojemy 2.3 všetky trasy splaškovej a dažďovej kanalizácie (vrátane odkanalizovania novonavrhovaných funkčných plôch) 2.4 čistiareň odpadových vôd 2.5 navrhovaná hrádza a „zátopové územie“ bežne nezaplavované – na zachytenie prívalových vĺn – 2.6 úprava vodných tokov – ochrana zastavaného územia pred záplavami (úprava brehov biotechnickými metódami, stavba vodných kaskád na vodných tokoch so sklonom terénu väčším ako 25 %, zabezpečenie nezastavaného priestoru 15 m od brehovej čiary) 2.7 výstavba hate na rieke Hnilec slúžiacej na reguláciu prietoku vody pre náhon malej vodnej elektrárne 2.8 navrhovaná revitalizácia mlynských náhonov 2.9 navrhovaná rekreačná vodná plocha slúžiaca aj na zachytenie prívalových vĺn 3. v oblasti energetiky a telekomunikácií: 3.1 rekonštrukcia jestvujúcich a výstavba nových transformovní (viď výkres č. 4) 3.2 výstavba nových VN kábelových vedení 3.3 úprava vzdušných VN vedení v CHVÚ na zabezpečenie ochrany ornitofauny 3.4 výstavba NN kábelových rozvodov v celej obci 3.5 koridory VTL plynovodov (viď výkres č. 4) 3.6 STL plynovody k navrhovaným plochám 62
3.7 výstavba miestnych telekomunikačných kábelových rozvodov v celej obci 3.8 výstavba kábelového vedenia miestneho rozhlasu 4. v oblasti zachovania kultúrnohistorických hodnôt: 4.1 rekonštrukcia objektu č. 16 vo výkrese č. 1 na pamätnú izbu „Európskej železnej cesty“ 4.2 rekonštrukcia krytých drevených mostov podľa dobových fotografií 5. v oblasti občianskej vybavenosti: 5.1 výstavba „Domova dôchodcov“ (objekt č. 20 vo výkrese č. 1) 5.2 výstavba „Komunitného centra“ (objekt č. 76 vo výkrese č. 1) – sociálneho klubu 5.3 výstavba „Športovej haly“ (objekt č. 68 vo výkrese č. 1) 6. v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ochrany a využívania prírodných zdrojov: 6.1 odstránenie zdroja znečistenia Smolníckeho potoka 6.2 ochrana ČOV a hlavných kanalizačných stôk pred záplavami na Q 100 6.3 výsadba navrhovanej verejnej zelene v obci (lesopark, izolačná zeleň, zeleň na peších priestanstvách a pozdĺž peších chodníkov) 6.4 rekonštrukcia jestvujúcich parkových úprav a lesoparku „grófsky les“
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa §108 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení zákona č.262/1992 Zb. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
2.21. Stavebné uzávery
· Súčasný stav : V posledných desaťročiach došlo k stagnácii vývoja obce Mníšek nad Hnilcom práve dôsledkom stavebnej uzávery týkajúcej sa takmer celého zastavaného územia obce z dôvodu navrhovanej VN Helcmanovce. V súčasnosti už táto stavebná uzávera je ukončená, avšak VN Helcmanovce ešte stále patrí medzi VN evidované a je zakreslená aj v ÚPN VÚC KSK. · Návrh: 2.21.1. V ÚPN-O navrhujeme vyradenie VN Helcmanovce z evidencie vodných nádrží. Inak hrozí obnovenie stavebnej uzávery pre celú obec a tento územný plán by nemal žiaden zmysel. o Vymedzenie navrhovanej stavebnej uzávery :
Stavebná uzávera je v ÚPN-O navrhovaná : 2.21.2. v koridoroch novonavrhovaných preložiek ciest II. triedy a priľahlých plochách izolačnej zelene 2.21.3. vo všetkých navrhovaných uličných priestoroch vymedzených uličnými čiarami , ktoré tvoria koridory pre trasovanie verejnej dopravy a technickej infraštruktúry 2.21.4. v manipulačnom priestore 15 m od brehovej čiary pozdĺž všetkých vodných tokov 2.21.5. v priestoroch navrhovanej a stávajúcej verejnej zelene vrátane rozšírenia cintorína 2.21.6. v priestoroch navrhovaných vodných plôch a vymedzeného „záplavového územia“ medzi Švedlárom a Mníškom nad Hnilcom 2.21.7. v priestoroch navrhovaných lyžiarskych svahov 2.21.8. v priestoroch navrhovaných rekreačných plôch Všetky tieto priestory sú zakreslené vo výkrese č. 1 , príp. č. 6 ( „záplavové územie“). o Termín ukončenia :
Jednotlivé priestory navrhovanej stavebnej uzávery je možné zmeniť, prípadne zrušiť iba zmenou územného plánu obce - jeho aktualizáciou.
63