Edícia Zápisnice Mestečka Martin 1531-1851 (1871)

Masarykova univerzita Filosofická fakulta

Ústav pomocných věd historických a archivnictví

Archivnictví

Bc. Ján Olexa

Edícia Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871)

Magisterská diplomová práca

Vedúci práce: PhDr. Zbyněk Sviták, CSc.

Brno 2014 2

Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne s pouţitím uvedených prameňov a literatúry.

......

Na tomto mieste by som chcel poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce PhDr. Zbyňku Svitákovi, CSc. za cenné rady a podnety a najmä za ochotu pri riešení problémov. Ďakujem tieţ Mgr. Ivane Musilovej, ktorej magisterská diplomová práca bola pre mňa veľkou inšpiráciou. Úprimná vďaka patrí mojim rodičom za podporu v ťaţkých chvíľach.

Obsah

1. Úvod ...... 7

2. Z dejín mestečka Martin ...... 8

3. Právne postavenie mestečka a jeho obyvateľov ...... 11

4. Mestské knihy v Turci ...... 14

5. Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871) ...... 18 5.1 Názov a časové vymedzenie ...... 19 5.2 Vonkajší popis ...... 20 5.3 Jazyk ...... 22 5.4 Písmo a pisári ...... 23 5.5 Zápisy z hľadiska obsahu ...... 26 5.6 Zápisy z hľadiska formy ...... 31 5.7 Miery, váhy, mena ...... 34 5.8 Pečate ...... 39

6. Edícia Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871) ...... 41 6.1 Edičná poznámka ...... 43 6.2 Konkordančná tabuľka ...... 48 6.3 Edícia ...... 56

7. Register k edícii ...... 251 7.1 Register - úvodná poznámka ...... 253 7.2 Register mien ...... 257 7.3 Register miestnych a chotárnych názvov ...... 287 7.3.1 Názvy obcí ...... 287 7.3.2 Chotárne názvy ...... 288 7.4 Vecný register ...... 290

8. Záver ...... 293

9. Zoznam použitých prameňov a literatúry ...... 294

10. Zoznam skratiek ...... 297

1 Úvod

Cieľom predkladanej práce je edičné spracovanie Zápisnice mestečka Martin 1531- 1851 (1871), ktorá je najstaršou zachovanou martinskou mestskou knihou, a ktorej popisu a rozboru sme sa venovali v našej bakalárskej práci.1 V úvodnej teoretickej časti prinášame stručný prehľad dejín mesta Martin, základné informácie o právnom postavení zemepanského mestečka a jeho obyvateľov v uhorskom zvykovom práve a zaradenie najstaršej martinskej zápisnice do širších súvislostí vývoja mestských kníh v Turci. Nasleduje popis a rozbor samotnej zápisnice z rôznych hľadísk, pričom väčšinou ide o zhrnutie informácií z našej bakalárskej práce. Venujeme sa názvu a časovému rozsahu knihy, vonkajšiemu popisu rukopisu, stránke jazykovej, písmu a pisárom, typom zápisov podľa obsahu i formy, menovým a mierovým jednotkám pouţitým v zápisnici, ako aj pečatiam. Druhú časť tvorí edícia najstaršej martinskej zápisnice uvedená edičnou poznámkou. Sem tieţ zaraďujeme konkordančnú tabuľku s chronologicky radenými zápismi, ich umiestnením v knihe a základnou informáciou o obsahu, aby tak bolo moţné sledovať napr. poradie zápisov. Poslednou časťou je podrobný register, a to menný, miestnych a chotárnych názvov a vecný.

1 OLEXA, Ján: Zápisnica mestečka Martin 1531-1871. [Bakalárska diplomová práca] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2012. 7

2 Z dejín mestečka Martin

Mestečko Martin (Turčiansky Sv. Martin) vzniklo z osady, ktorá sa v druhej polovici 13. storočia utvorila okolo kostola sv. Martina, postaveného pre potreby okolitých dedín v oblasti dolného Turca; v prameňoch je prvýkrát doloţená v roku 1284 ako „villa sancti Martini―.2 Územie okolo kostola sv. Martina, tzv. Riadok, tvorilo aţ do r. 1872 samostatnú jednotku, ktorej zemepánom bol martinský farár.3 V roku 1340 osada získala od Karola Róberta z Anjou mestské privilégiá podľa vzoru mesta Krupina.4 Mesto bolo vyňaté z právomoci kráľovského kastelána na Sklabinskom hrade. Mešťania si mohli slobodne voliť richtára a farára, mať vlastného sudcu, slobodne odkazovať majetok, slobodne rúbať drevo a kameň v chotári mesta a boli oslobodení od mýt na území Uhorska. Vďaka svojej kľúčovej polohe vzhľadom k sídlu turčianskeho ţupana – Sklabinskému hradu sa Martin po vzniku samostatnej Turčianskej ţupy stal miestom konania stoličných kongregácií (prvýkrát v roku 1391), na ktorých sa zúčastňovali aj zástupcovia mesta.5 V 15. storočí mesto postihlo viacero pohrôm (plienenie husitov, zemetrasenia, morová epidémia) a súčasne sa začína jeho zostup zo slobodného kráľovského mesta (civitas) na mestečko zemepanské (oppidum).6 Hradné panstvo Sklabiňa, súčasťou ktorého bolo aj mestečko Martin, dávajú panovníci niekoľkokrát do zálohu (ako prvý kráľ Ţigmund Andrejovi Balickému v roku 1410), a noví drţitelia vyuţívajú príleţitosť na vyberanie ďalších dávok. Nepomáha opakované potvrdzovanie mestských privilégií ani kráľovo napomínanie. Napokon v roku 1527 kráľ Ferdinand I. udeľuje sklabinské panstvo svojmu oddanému prívrţencovi Františkovi Révaiovi. Rod Révai (pôvodom zo Sriemu) získal v Turci rozsiahle majetky a v roku 1535 aj dedičnú hodnosť ţupana

2 FLOREK, Pavol.: Turčiansky Sv. Martin v stredoveku. Martin 1941, s. 37. 3 Územie daroval martinskému kostolu zvolenský kastelán magister Donč r. 1315. Ibid., s. 49. 4 LACKO, Richard.: K dejinám Martina za feudalizmu. In: Z minulosti a prítomnosti Turca 6, Martin 1981, s. 34-35. Originál listiny zhorel pri husitskom vpáde roku 1433. Poznáme len jej regest v zázname z tzv. Turčianskeho registra z roku 1391. Uloţený v Štátnom archíve v Bytči, Turčianska ţupa, kongregačné listiny, inv.č. 1-3 z 27.sept.1391, odpis z r. 1727. Publikovaný HORVÁTH, S.: A Liptói és Turóczi registrum. Budapest 1902 a LUBY, Š.: Liptovský a turčiansky register z roku 1391. Bratislava 1933. 5 LACKO, R.: K dejinám Martina, s. 34-35. FLOREK, P.: Turčiansky sv. Martin, s. 78-82. HAJNÝ, Ján: O komitátnom sriadení v Turčianskej stolici v 16. aţ 18. stol. ČČH 1922, roč. 28, tu s. 344, 351, 357. 6 Mesto zemepanské – rozumej vrchnostenské, patriace zemepánovi (svetskému či duchovnému), oproti mestám kráľovským. 8 turčianskej stolice, a toto postavenie si podrţal aţ do roku 1848, v menšej miere vlastne aţ do vzniku Československej republiky.7 Povinnosti Martinčanov k vrchnosti boli stanovené v urbároch. Prvý vydali Révaiovci v roku 1637, ďalší v roku 1699, v rokoch 1720 a 1728 bol obnovený. Obyvatelia mesta museli platiť peňaţný cenzus v troch splátkach (na Vianoce, Juraja a Michala), odovzdávať naturálne dávky (hus, kohút, kapúň, zajac), vykonávať povinnosti (voziť drevo, víno, robotovať podľa potreby, napr. pri oprave hradu). Révaiovcom patrili aj hole, za pouţívanie ktorých museli obyvatelia platiť, martinský mlyn a mýto, ktoré dávali do prenájmu.8 Na druhej strane, zemepáni podporovali hospodársky rozvoj svojich miest, najmä v oblasti trhov a jarmokov.

V rokoch 1767-1772 sa v Turci realizovala urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá mala zlepšiť postavenie poddaných a produktivitu v poľnohospodárstve. Na základe prieskumu doterajšieho stavu podľa „odpovedí na deväť bodov― dalo mesto Martin na príkaz kráľovského komisára 21. apríla 1771 podeliť svoj chotár na sessie (šestnástinové usadlosti).9 Súčasne prebehla aj klasifikácia pôdy podľa kvality a bol vyhotovený nový urbár. Obyvatelia Martina sa ho však 16. septembra 1772 rozhodli neprijať, pretoţe by tak prišli o všetky staršie výsady a nemohli by sa odvolať k panovníkovi.10 Od druhej polovice 18. storočia sa začína obdobie dlhých sporov mesta s Révaiovcami, v ktorých sa Martin snaţí obhájiť svoje staré privilégiá. Spory sa týkali najmä oblasti tzv. menších regálnych práv (slobodné čapovanie vína, uţívanie lesov), zaberania slobodnej portálnej pôdy vrchnosťou, príznačný bol spor o pranier – symbol mestského práva. Ukončil ich aţ zánik patrimónií v roku 1848.11 Obyvatelia sa venovali prevaţne poľnohospodárstvu. Remeselníkov bolo málo (aj v porovnaní s inými mestečkami v Turci) a vyrábali predovšetkým pre miestnu spotrebu, často popri poľnohospodárstve. Podľa súpisov pracovalo v Martine v roku 1557 10 remeselníkov, v roku 1709 uţ 36, v roku 1790 len 20 a v roku 1824 je to 19. Prvý cech – spoločný cech obuvníkov pre Martin a Mošovce – je doloţený k roku 1551.

7 BARTL, Július: K problémom diferenciácie miest a mestečiek na kráľovskej pôde v 15. storočí a na začiatku 16. storočia. In: Vývoj správy miest na Slovensku, 1984, s. 83. 8 LACKO, R.: K dejinám Martina., s. 58-63. 9 Cf. zápisy 220, 221, 222. K tereziánskej urbárskej regulácii pozri REBRO, Karol: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku. Bratislava 1959. 10 LACKO, s. 64-68. BEŇADIK, Michal et al.: Martin. Z dejín mesta. Zostavil Jozef Mlynarčík. Martin 2000, s. 117-122. 11 Martin. Z dejín mesta, s. 122-125. Cf. zápisy 274, 275, 282, 287. 9

Ďalšie vznikajú v 17. – mäsiarsky, čiţmársky, koţušnícky, spojený cech krajčírov, kováčov a zámočníkov – a 19. storočí – mlynársky, kováčsky, farbiarsky. Cechy boli často spoločné pre viaceré remeslá a viaceré turčianske mestečká.12 Reformácia prenikla do Turca pomerne skoro, aj zásluhou Františka Révaya, a celé farnosti sa stávali evanjelickými. Evanjelický zbor je v Martine doloţený v roku 1544, od roku 1557 sa spomína aj škola pri fare. V roku 1639 však František III. Révai rekatolizoval a kostol i škola boli evanjelikom odňaté. Po zvyšok 17. storočia v dôsledku protihabsburských povstaní sa náboţenské pomery rýchlo menili, kostol definitívne pripadol katolíkom v roku 1710. Evanjelici boli odkázaní na súkromné bohosluţby a vyučovanie; vlastný chrám si mohli postaviť aţ v roku 1784, po vydaní tolerančného patentu. Škola bola odvtedy konfesijne zmiešaná. Ţidia prichádzajú do Turca aţ na prelome 18. a 19. storočia.13 V druhej polovici 19. storočia zaznamenal Martin demografický, hospodársky a kultúrny vzostup, čo súviselo s výstavbou ţeleznice a s rozvojom slovenského národného hnutia po Memorandovom zhromaţdení (6.-7. jún 1861). Martin sa stal sídlom viacerých inštitúcií národného významu, napr. Matica slovenská (1863),14 jedno z prvých troch slovenských gymnázií (1867), Muzeálna slovenská spoločnosť, Ţivena, Kníhtlačiarsky účastinný spolok, Tatra banka a iné. Pôsobili tu mnohé významné osobnosti národného, literárneho a kultúrneho ţivota a z hľadiska dejín slovenského jazyka a literatúry sa obdobie 1863-1918 označuje ako matičné a martinské. Pred rokom 1918 i po ňom predstavoval významné slovenské politické a kultúrne centrum.15

12 LACKO, R.: K dejinám Martina, s. 76-84. Martin, s. 109-114. 13 Martin, s. 125-130. 14 Cf. zápis 313. 15 Martin. Z dejín mesta, s. 193-261. 10

3 Právne postavenie mestečka a jeho obyvateľov

Keďţe prevaţná časť zápisov v najstaršej martinskej zápisnici sa týka majetkovoprávnych záleţitostí obyvateľov mestečka, pokladáme za uţitočné uviesť na tomto mieste základné informácie o právnom postavení mestečka a jeho obyvateľov v uhorskom práve. Martin vstupuje do raného novoveku ako mesto zemepanské, t.j. vrchnostenské (oppidum), neustále sa však odvoláva na svoje staré mestské privilégiá (zo 14. st., vlastne v konfirmácii z 15. st.), pomocou ktorých si chce uhájiť svoje práva proti poţiadavkám vrchnosti a označuje sa ako „privilegované mestečko―.16 Zemepanské mestečká, najmä tie, zaloţené pôvodne na kráľovskej pôde, si zväčša dokázali zachovať zvyšky svojich starých výsad, najmä v oblasti správy a súdnictva. Hlavným predstaviteľom mestskej správy v Martine bol richtár (judex ordinarius), ktorému pri výkone úradu pomáhali prísaţní či boţeníci (jurati) – ich počet kolíše medzi 2 – 12. Závaţnejšie záleţitosti posudzuje mestská obec, tá sa však v zápisnici objavuje aţ v 19. storočí. Významným členom úradu bol notár (juratus notarius), ktorý mal na starosti písomnú agendu. V 19. storočí máme doloţených aj ďalších mestských funkcionárov, ako je mladší richtár (vice judex), výberčí (incassator) a pokladník, hájnici a inšpektor nad mestskými horami. Členov úradu volila mestská obec kaţdoročne, nakoľko tu zasahoval zemepán, nie je známe.

Zemepanské mestá na rozdiel od slobodných miest kráľovských neboli pokladané „za pravého a skutočného šľachtica― a nemali teda zemepanské práva – vlastníctvo pozemkového majetku, vrchnostenskú právomoc, menšie regálne práva (právo výčapu a výroby liehovín, právo mlyna, výseku mäsa, rybolovu, poľovačky, právo mýta).17 Tie patrili vrchnosti a mestá ich mohli uţívať len ako odvodené, prepoţičané zemepánom. V Martine mali mešťania právo vyberať jarmočné poplatky a po celý rok variť a čapovať vlastnú pálenku a pivo (ale boli tu aj krčmy panské).18

16 Privilegované mestečká mali kráľovské privilégiá alebo privilégiá zemepanské, potvrdené kráľom. CSIZMADIA, Andor: Právne postavenie a správa miest vo feudálnom Uhorsku v 18. storočí. Slovenská archivistika, roč. 6, 1971, č. 1, s. 303-332, tu s. 307. 17 Ibid., s. 307-308. 18 ŠPIESZ, Anton: Hospodársko-spoločenské pomery v zemepanských mestách a mestečkách na Slovensku v čase urbárskej regulácie Márie Terézie. Historický časopis, 23, č. 4, 1975, s. 567-600, tu s. 580. 11

Obyvatelia zemepanských mestečiek boli de iure poddaní a mali voči zemepánovi finančné, naturálne a robotné povinnosti, zachytené v urbároch, kontraktoch či len miestnym zvykovým právom. Ich postavenie bolo lepšie neţ postavenie beţných poddaných: mali vyššiu dispozičnú moc na uţívanú pôdu, mohli sa slobodne sťahovať a z urbárskych povinností voči vrchnosti sa mohli vykúpiť finančnou náhradou.19 Okrem povinností k zemepánovi museli plniť povinnosti k cirkvi (desiatok, „deţma―), stolici (stoličná daň a verejné práce – regulácia vôd, oprava ciest a mostov, práce so záprahom) a panovníkovi, štátu (najmä vojenská daň – kontribúcia). Práve snaha zabezpečiť plnenie kontribúcie bola podnetom k štátnym zásahom do pomeru medzi poddaným a zemepánom, najmä tereziánskou urbárskou reguláciou. Pôda v mestskom chotári bola jednak panská (kuriálna; dominikál), ktorú obrábal zemepán vo vlastnej réţii, a jednak poddanská (rustikál), ktorú zemepán prenechal do uţívania poddaným. Poddanská pôda sa označovala tieţ ako kontribučná či „kontribucionálska―, pretoţe len z nej sa platila vojenská daň – kontribúcia. Základnou jednotkou zdanenia bola tzv. porta, ktorá sa pôvodne rovnala jednej sedliackej usadlosti (sessio), jej veľkosť sa však menila. Portálna či portálska pôda je teda taká, ktorá podlieha zdaneniu. Poddanská pôda bola rozdelená na sedliacke usadlosti (sessiones), ktoré pozostávali z intravilánu (pôda, na ktorej stál dom = fundus alebo grunt; dvor, záhumnie, záhrada) a extravilánu (orná pôda a lúky). Veľkosť usadlosti (t.j. výmera zemí) bola stanovená pre kaţdú obec s ohľadom na akosť pôdy a rozsah poddanských povinností, najmä v rámci tereziánskej urbárskej regulácie.20 Podľa rozsahu uţívanej pôdy sa rozlišovali tri kategórie poddanského obyvateľstva: sedliaci (uţívali sesiu alebo jej časť), ţeliari (uţívali len pôdu v intraviláne, prípadne len menší extravilán) a domkári či podţeliari (neuţívali ţiadnu pôdu, len dom a vedľajšie stavby). Sedliaci obyčajne neuţívali celú usadlosť, ale len jej časť – štvrť (quarta), osminu (octava) či šestnástinu (sedecima). Okrem usadlostnej pôdy mohli poddaní uţívať aj iné pozemky (fundi extrasessionales), z ktorých sa neplatila kontribúcia, a preto sa s nimi dalo zaobchádzať voľnejšie z hľadiska právneho i praktického. Boli to napr. pozemky pusté (pôvodne neúrodná pôda), opustené (prevzaté od iných poddaných), zvyškové (ostali po novom rozdelení chotára na usadlosti). Pomerne beţné bolo uţívanie kuriálnej pôdy, ktorú

19 HORVÁTH, Pavel – SEDLÁK, František: Zemepanské mestá a mestečká a ich prínos pre rozvoj slovenskej národnosti v období neskorého feudalizmu. Historický časopis, 29, č. 6, 1981, s. 877-893, tu s. 879. 20 LUBY, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946, s. 342-344. 12 zemepán poddanému prenajal a tieţ uţívanie kopaníc (lazov).21 Kopanice (exstirpaturae) boli pozemky pôvodne zarastené, ktoré poddaní vyklčovali a zúrodnili. Najmä na severe Uhorska bolo klčovanie pomerne rozsiahle uţ od stredoveku. Kopanice sa nachádzali na úpätiach hôr a v dolinách, mimo hlavných polí, preto ich uţívateľ nebol viazaný na beţnú disciplínu obecného hospodárenia z hľadiska času i pestovaných plodín. Ďalšou výhodou bolo, ţe išlo o pôdu kuriálnu, z ktorej nevyplývala povinnosť kontribúcie a všeobecne povinnosti voči zemepánovi boli obvykle stanovené niţšie neţ z pôdy usadlostnej (s ohľadom na námahu s kultiváciou). Konečne, postavenie poddaných tu bolo silnejšie v smere dedičského i dispozičného práva (pozri ďalej).22 Mimo pozemkov mali poddaní ešte niektoré uţívacie a poţívacie práva na dominikále svojho zemepána, a to právo uţívať spoločné pasienky a právo na lesné úţitky (zber stavebného a palivového dreva, zber určitých lesných plodov).23 Vrchné vlastníctvo poddanského majetku bolo u zemepána, poddanému patrilo právo uţívacie a poţívacie (ius utile), v istej miere dedičné. Dispozičné právo bolo preto obmedzené. Pokiaľ ide pôdu usadlostnú, poddaný nemohol meniť jej charakter (napr. ornú pôdu na lúky, intravilán na vinice), ani ju uţívať iným neţ poľnohospodárskym spôsobom. Bez súhlasu zemepána nemohol usadlosť predať, ani zaloţiť, ani vymeniť, ani prenajať alebo inému akokoľvek do uţívania prenechať, ani s ňou naloţiť v testamente. Uznávalo sa dedičské právo v muţskej línii podľa prirodzenej postupnosti, zemepán však mohol poddaného z pôdy odstrániť (aj keď len zo závaţných dôvodov).24 Netýkalo sa to však kopaníc a viníc, ktoré boli panskou pôdou, hoci v uţívaní poddaných. Tie smel poddaný predať, vymeniť, zaloţiť aj bez súhlasu zemepána, mohol ich rozdeliť, obsievať a uţívať podľa svojej vôle. Dedičské právo sa tu uznávalo v muţskej i ţenskej línii, moţno ich odkazovať v testamente. Zemepán mohol kopanice a vinice vykúpiť, ale kopaničiara vyhnať nesmel.25 Martinčania v čase tereziánskej urbárskej regulácie dokázali, ţe môţu slobodne predávať svoje domy a grunty, netýkalo sa to však poľností v extraviláne.26

21 LUBY, s. 344-345. 22 REBRO, s. 302-303. 23 LUBY, s. 346. REBRO, s. 278-302. 24 REBRO, s. 272-275. 25 REBRO, s. 276-277. 26 SPIESZ, s. 579. 13

V rodinnom práve sa uplatňoval inšitút tzv. nedielu, t.j. spoločenstva príbuzných osôb, ţijúcich zo spoločného majetku. Všetkým členom patrí z majetku ideálny podiel. Jednotliví členovia môţu disponovať len svojimi ideálnymi dielmi; majetok ako celok mohli scudziť len všetci nedielnici spoločne, resp. senior so súhlasom ostatných. (Výnimočne otec mohol scudziť majetok nedielu aj bez súhlasu nedielnych synov v prípade krajnej núdze.) Pri nehnuteľnostiach bola platnosť scudzenia podmienená navyše tým, ţe scudzenie muselo byť rozumné. Pri rozdelení nedielu spoločnou dohodou zaniklo kolektívne vlastníctvo v prospech jednotlivých podielov, ale medzi rozdelenými a ich potomkami zostávalo vzájomné právo dedičské. Ak rozdelenie na rovnaké diely in natura nebolo moţné, člen, ktorý dostal väčší diel, musel rozdiel nahradiť. Takisto vo veci otcovského domu, ktorý dostával najmladší syn, ktorý musel vyplatiť ostatných.27 V dedičskom práve poddaných sa rozlišovalo dedenie zákonné a testamentárne, a majetok zdedený (aviticitný) a nadobudnutý. Pri zákonnom dedení dedili majetok aviticitný aj nadobudnutý v prvom rade potomkovia (muţi aj ţeny), ak ich nebolo, tak rodičia a kolateráli. Ak nebolo príbuzných, mohol zostaviteľ testovať o majetku hnuteľnom, zdedenom nehnuteľnom a o polovici nadobudnutého nehnuteľného, ostatok dedil zemepán.28

4 Mestské knihy v Turci

Pokúsime sa tu načrtnúť obraz mestských či obecných kníh v bývalej Turčianskej stolici, ako sa javí na základe dochovaného materiálu, uloţeného v Štátnom archíve Bytča, pobočka Martin, aby sme tak najstaršiu martinskú zápisnicu z rokov 1531-1851 (1871), ktorej edícia je predmetom tejto práce, zaradili do širšieho kontextu.29 Najlepšie predpoklady na vznik kniţnej agendy v Turci mali mestečká náleţiace k veľkým panstvám – Sv. Martin, Sučany, Turany, Mošovce. Všetky získali mestské výsady v 14. storočí a v priebehu 15. storočia sa dostali do poddanskej závislosti, uchovali si však privilegované postavenie. Na prahu raného novoveku sa Martin, Turany a Mošovce stali trvalou súčasťou panstva rodu Révai v Turci (Sučany získal rod

27 LUBY, s. 249-254. 28 LUBY, s. 450-451. 29 Inventáre k príslušným fondom spracovala SADLOŇOVÁ Katarína: Mestečko Turany (1399-1884). Inventár. Martin 2002. TÁŢE: Mestečko Mošovce a Kláštor pod Znievom (1564-1899). Zdruţený inventár. Martin 2002. TÁŢE: Obce Belá, Bláţovce, Bodorová, Borcová, Čremošné, Diviaky, Príbovce, Rakša, Rudno, Socovce (1641-1929). Zdruţený inventár. Martin 2004. 14

Nyári) aţ do polovice 19. storočia. Patrili vţdy medzi najväčšie turčianske obce. Väčšina ich obyvateľov sa ţivila poľnohospodárstvom, remeslá boli najrozvinutejšie v Mošovciach.30 Vďaka ich spoločnému osudu je u nich vývoj mestských kníh veľmi podobný. (Pre Sučany sa nám kniţný materiál nezachoval, ďalej preto budeme hovoriť o zvyšných troch.) Mestské knihy sa vo Sv. Martine, Turanoch a Mošovciach objavujú v polovici 16. storočia, čo je v súlade so situáciu v iných mestečkách Uhorska i českých zemí.31 od V Martine je to naša Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871), v Turanoch Kniha mestečka Turany 1562-184732 a v Mošovciach Kniha mestečka Mošovce 1564-1882.33 Tieto prvé mestské knihy majú obsahovo zmiešaný charakter (liber mixtus). Martinská aj mošovská kniha obsahuje predovšetkým záleţitosti majetkovoprávne, ale tieţ spory, dlţobné úpisy, potvrdenia o zaplatení, testamenty, zápisy zo zasadania a voľby úradu. Kniha mestečka Turany sa oproti tomu vyznačuje absolútnou prevahou majetkovoprávnych záleţitostí a takmer úplnou absenciou iných typov. Evidencia majetkových pomerov je veľmi podrobná najmä od 18. storočia a v porovnaní s Martinom a Mošovcami má kniha takmer dvojnásobný rozsah (548 listov). Martinská zápisnica oproti ostatným knihám vyniká prítomnosťou pamätných záznamov, najmä z 19. storočia. Po formálnej stránke sa v martinskej a mošovskej knihe vyskytujú zápisy štylizované v 3. os. i v 1. os., notície i odpisy; kniha turianska sa opäť odlišuje dominanciou notícií štylizovaných v 3. os., ktoré majú od 18. storočia veľmi stereotypnú štruktúru. Z jazykového hľadiska sú všetky tri knihy vedené v latinčine, slovakizovanej češtine a slovenčine. Tieto najstaršie mestské knihy dlhý čas stačili potrebám mestečiek a pouţívajú sa aţ do polovice 19. storočia. Od konca 18. storočia sa objavujú nové typy kníh s uţ špecializovanou agendou: tzv. kurentálne protokoly a rôzne knihy hospodárske. Kurentálne protokoly obsahujú nariadenia stoličné (vydávané v podobe obeţníkov – currentes), ale i miestne. V Martine máme dochované dva (1790-1824, 1824-1865), podobne v Turanoch (1790-1811, 1812-1850),34 v Mošovciach sú stoličné nariadenia len v spisovom materiáli. Hospodárskych kníh je väčší počet. V Turanoch máme Knihu

30 ŠIKURA, Ján: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava 1944, s. 34-39, 49-51, 82-86. 31 Jednotlivé stolice začínajú viesť úradné knihy tieţ len v tomto období (16. storočie). Kongregačný protokol Turčianskej stolice je z r. 1542. LEHOTSKÁ, Diplomatika, s. 298. 32 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond Mestečko Turany, inv. č. 25. 33 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond Mestečko Mošovce, inv. č. 4. 34 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond Mestečko Turany, inv.č. 27 a 28. 15 mestských počtov (1794-1829) a Knihu kontribúcií (1833-1851).35 V Mošovciach Knihu mestských počtov (1811-1848), Knihu kontribučnú (1830-1852), Knihu účtov (1856-1858) a Knihu účtov a výdavkov (1860-1875).36 V Martine: Protokol cenzorálny (1810-1848) – obsahuje ročné vyúčtovania richtára a inkasátora; Protokol účtov richtára Riadku (1810-1848); Protokol mesta Sv. Martina (1846-1866) – obsahuje richtárske účty 1846-1852 a evidenciu dreva vydávaného z obecných hôr urbarialistom 1860- 1864; Index poplatkov (1882-1891) – obsahuje evidenciu mestských príjmov z poplatkov a pokút. Okrem toho nezviazané mestské účty 1863-1872. Zatiaľ čo vo fondoch mestečiek Mošovce a Turany sa nachádza uţ len kniha o vymedzení chotárnych hraníc a pozemková (gruntovná) kniha z 19. storočia,37 fond mestečka Martin – pokiaľ ide o knihy – rozhodne nie je vyčerpaný. Predovšetkým, dlhotrvajúce súdne spory s vrchnosťou, rodom Révai, v druhej polovici 18. storočia viedli k vzniku samostatnej skupiny kníh o sporoch: Knihy ţiadostí a sťaţností Martinčanov k sedrii (stoličnému súdu) z r. 1776-1779, kde sú aj príslušné rozhodnutia sedrie; zvláštneho Elenchu, obsahujúceho prehľad sporov týkajúcich sa mesta Martin a Révaiovcov v archívoch kráľovskej kúrie, Turčianskej stolice, ostrihomskej kapituly, konventu v Hronskom Beňadiku a Turčianskeho konventu, od najstarších čias asi do r. 1790; tri knihy materiálov pouţitých v procesoch medzi Martinom a Révaiovcami v r. 1763, 1766 a 1770, odpísaných z archívu Turčianskej stolice v r. 1840. Podobnému účelu slúţili výpisy z najstaršej martinskej zápisnice 1531-1851 (1871), uskutočnené v r. 1828-29, ktoré mali dokázať autonómiu mesta od najstarších čias. Do týchto súvislostí zapadá aj snaha vymazať z najstaršej martinskej zápisnice zmienky o vrchnosti či úpravami starších zápisov zdôrazniť mestskú autonómiu (pozri v časti „Vonkajší popis―). Spory s Révaiovcami viedli aj Turany a Mošovce, tu však ostalo pri aktovom materiáli, ţiadne zvláštne knihy nevznikli. V druhej polovici 19. storočia, keď najstaršia martinská zápisnica slúţila len ako pamätná kniha, zaviedli v Martine osobitné zápisnice zasadnutí mestskej obce: Zápisnica mesta T. Sv. Martin 1863-188138 a Protokol zastupiteľstva veľkej obce T. Sv. Martin 1882-1901. Navyše v spisovom materiáli sa nachádzajú nezviazané protokoly obecných zasadnutí z r. 1854-1880. Od r. 1811 fungovala v Martine zvláštna kniha prijímaných mešťanov – Protokol meštiansky 1811-1877.

35 Ibid., inv. č. 29 a 31. 36 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond Mestečko Mošovce, inv. č. 5, 6, 8, 9. 37 ŠA Bytča, pobočka Martin, Mestečko Turany, inv. č. 30; Mestečko Mošovce, inv. č. 7 a 10. 38 Slovenská národná kniţnica, Archív literatúry a umenia, J 1977. 16

Vidíme teda, ţe hoci Martin v období raného novoveku bol menším a hospodársky slabším spomedzi turčianskych mestečiek, práve tu sa mestská písomná agenda rozvinula najviac, čo môţeme pozorovať na mnoţstve dochovaných mestských kníh rôznych druhov. Samozrejme, bolo to dané aj demografickým a hospodárskym rozvojom v druhej polovici 19. storočia, myslíme však, ţe rovnako dôleţitú úlohu tu hral faktor politický – mesto bolo miestom konania pravidelných kongregácií Turčianskej stolice a od 60. rokov 19. storočia sa stáva centrom slovenského národného obrodenia.

K mestečkám sa v Turci počítali aj Kláštor pod Znievom (pôv. Znievske Podhradie) a Slovenské Pravno.39 Kláštor pod Znievom získal mestské výsady uţ v 13. storočí, náleţal však k znievskemu panstvu, ktoré spravoval Turčiansky konvent (pôv. premonštrátov, neskôr jezuitov). V ŠA Bytča, pobočka Martin je uloţená jediná jeho kniha, Protokol mestečka Kláštor pod Znievom (1769-1878),40 ktorá obsahuje majetkovoprávne záleţitosti a mestské účty, viac záznamov je aţ z polovice 19. storočia. Slovenské Pravno leţalo na ceste spájajúcej Turiec s hornou Nitrou, vďaka čomu získalo remeselnícko-obchodnícky charakter (hoci trhové privilégium je aţ z r. 1655).41 Vo fonde obce sa nachádzajú knihy obecných účtov z r. 1799-1854 a 1833- 1880, dve knihy vojenskej evidencie a Zápisnice a protokoly zo zasadania mestského zastupiteľského zboru (1877-1904), ktoré však zrejme nie sú zviazané; okrem toho ďalší aktový materiál, týkajúci sa majetkovoprávnych záleţitostí a súdnych sporov. Napriek tomu, ţe mestečko leţalo v oblasti nemeckej kolonizácie 14. storočia, väčšina písomností je v slovenčine. Archívny materiál ostatných turčianskych obcí je značne torzovitý a zachovaný len pre malú časť z nich: Belá, Bláţovce, Bodorová, Borcová, Čremošné, Diviaky, Príbovce, Rakša a Socovce. Zachované knihy sú väčšinou hospodárskeho charakteru, najstaršie od r. 1780 (Čremošné), 1788 (Borcová), Bláţovce (1790); tieto knihy však môţu obsahovať aj zápisy iného druhu (liber mixtus). Okrem toho sú to obecné protokoly z 19. storočia, v obci Socovce je navyše dochovaný kurentálny protokol (1790-1839). Výnimočnou je preto Pamätná kniha (či Richtárska kniha) z obce Belá z r.

39 ŠIKURA, s. 62-67. 40 ŠA Bytča, pob. Martin, fond Mestečko Kláštor pod Znievom, inv.č. 1. 41 ŠIKURA, s. 73-75. 17

1641(!)-1850.42 Pôvodne bola zavedená ako pozemková kniha (strany sú vyhradené pre jednotlivé rodiny), neskôr slúţi ako kniha pamätná, obsahuje majetkové záznamy, súpisy pozostalostí. Kniha je papierová, nezviazaná, rečovo latinská a slovenská, prvá strana je písaná kaligraficky s výzdobou. Spomína sa tu dokonca akási kniha predošlá, ktorá sa zničila vo vojnových časoch.

5 Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871)

Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871), v súčasnosti uloţená v Štátnom archíve v Bytči, pobočka Martin,43 je najstaršou martinskou mestskou knihou. Svedčí o tom aj latinský príhovor na začiatku zápisnice, kde sa vysvetľuje potreba a rozhodnutie zriadiť mestskú knihu, „[...] v ktorej by boli po poriadku spísané všetky súdne prípady mešťanov aj istých vlastníkov(?) z našej Turčianskej stolice, ktorí k mestu oddávna patria podľa vyššieho práva, tieţ kúpy domov, orných zemí, senných lúk a akýchkoľvek ďalších záleţitostí, [...], aby vyhlásené zákony, vydané výnosy a poriadok vonkajších vecí verejných nevymizol z pamäti smrteľníkov, ba aby neupadol do zabudnutia a bol touto knihou odovzdaný potomstvu.―44 Zápisnica je však významná aj preto, ţe po dlhú dobu bola jedinou mestskou knihou, obsahuje preto zápisy najrôznejšieho druhu. Iné, uţ špecializované knihy, napr. kurentálne protokoly, účtovné knihy, knihy sťaţností Martinčanov, sa objavujú aţ od konca 18. storočia. Pre obdobie 16. aţ 18. storočia predstavuje teda najstaršia martinská zápisnica jedinečný prameň pre dejiny mesta Martin. Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871), ktorej edíciu tu predkladáme, bola predmetom našej bakalárskej práce,45 kde sme sa venovali jej popisu a rozboru po stránke vonkajšej (kodikologickej), jazykovej, paleografickej a najmä diplomatickej. Veľká časť z toho, čo tu uvedieme v rámci neodmysliteľnej úvodnej teoretickej časti edície, bude preto nutne opakovaním uţ napísaného. Snaţili sme sa obmedziť na stručné zhrnutie, niektoré veci je však predsa len potrebné uviesť úplnejšie. Pre obšírnejšie vysvetlenie odkazujeme na spomínanú bakalársku prácu.

42 ŠA Bytča, pob. Martin, fond Obec Belá, inv. č. 1. 43 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond Mestečko Martin, bez inv. č. (fond nie je spracovaný). Okrem originálu je k dispozícii aj fotokópia tejto knihy. 44 Zápis č. 1: „in quo omnes cause adjudicate ... per hunc libellum posteritate demandaretur.― 45 OLEXA, Ján: Zápisnica mestečka Martin 1531-1871. [Bakalárska diplomová práca] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2012. 18

5.1 Názov a časové vymedzenie 46

Podľa diplomatického charakteru by najsprávnejším označením tejto písomnosti bolo „mestská kniha―. S týmto pomenovaním sa najčastejšie stretneme aj v samotnej zápisnici; od konca 17. storočia sa viac pouţíva pojem „protokol―. Ak sme aj napriek tomu dali prednosť neštandardne znejúcemu označeniu „zápisnica“, bolo to z toho dôvodu, ţe takýto názov nájdeme na jej chrbtovej väzbe (pozri v časti „Vonkajší popis―); preto ho pouţíva aj archív a vystupuje tak aj v odbornej literatúre o meste Martin. Nebudeme sa však brániť pouţívaniu aj iných názvov.

V časovom vymedzení najstaršej martinskej zápisnice panuje značná nejednotnosť. Nápis na chrbte väzby udáva roky 1535-1851. M. Jeršová v inventári Slovenského národného múzea (kde bola kniha pôvodne uloţená) uvádza 1531-1845.47 R. Lacko vo svojej práci o dejinách Martina hovorí o „mestskej knihe 1531-1863―48 a tento údaj nájdeme aj na kartóne so zápisnicou v mieste jej uloţenia v martinskom archíve. Rovnakým rokom začína aj nová zápisnica mesta Martin (1863-1881), ktorá je uţ len protokolom obecných zasadnutí.49 V našej bakalárskej práci sme pouţili rozmedzie 1531-1871, dané najstarším a najmladším zápisom. Jednotlivým vymedzeniam sme sa podrobnejšie venovali v bakalárskej práci.50 V tejto edícii pouţívame spresnené rozmedzie 1531-1851 (1871). Keďţe úvodný príhovor vysvetľujúci zavedenie mestskej knihy pochádza asi z r. 1536 a súvislý sled zápisov začína aţ rokom 1540, je pravdepodobné, ţe kniha bola skutočne zavedená aţ r. 1535, ako to stojí na väzbe, a zápis z r. 1531 sem bol vpísaný dodatočne. Napriek tomu ponechávame v našom vymedzení rok 1531, aby tak bol zachytený aj onen zápis a aby sme zmenou nespôsobili zbytočný zmätok, keďţe sa v názve zápisnice uţ predtým pouţíval tento rok. Zápisnica sa aktívne pouţívala do r. 1851, ktorým končí súvislý sled zápisov. V knihe sa však nachádza ešte šesť mladších zápisov (1858-1871), dopísaných na voľné miesta, ktoré zachytávajú význačné udalosti (zemetrasenie, poloţenie základného

46 OLEXA, s. 13-16. 47 JERŠOVÁ, Mária: Inventár archívu Slovenského národného múzea v Martine, II. Bratislava 1953, s. 12, č. 8. 48 LACKO, R.: K dejinám Martina, s. 86, pozn. 46. 49 Slovenská národná kniţnica, Archív literatúry a umenia, J 1977. 50 OLEXA, s. 14-16. 19 kameňa Matice slovenskej, záznam o dlhotrvajúcom richtárstve Andreja Švehlu). Nová zápisnica mesta, ktorá je uţ len protokolom obecných zasadnutí, bola však zavedená aţ r. 1863;51 „pamätnú― funkciu zápisnice preberá mestská kronika, vedená od r. 1860 mestským notárom Samuelom Šípkom.52 V novej zápisnici 1863-1881 sa na zasadnutí z 20. marca 1864 spomína stará zápisnica z rokov 1535 (!) aţ 1851, pre ktorú sa mesto rozhodlo vyhotoviť novú väzbu.53

5.2 Vonkajší popis 54

Zápisnica má rozmery 29,8 x 25 cm, chrbát je široký 4 cm. Väzbu tvoria drevené dosky potiahnuté koţou červenohnedej farby. Dosky sú zdobené mušličkovým ornamentom vytvárajúcim dva obdĺţniky – po obvode a v strede; v rohoch je kvetinový vzor. Chrbát je šiestimi pruhmi s ornamentmi rozdelený na päť polí: vrchné, spodné a prostredné nesú výzdobu (kvety, orol stojaci na váze s kyticou), v zvyšných dvoch je umiestnený nápis, písaný fraktúrou: Zápisnica│sl. kr. mesta│T. Swäty Mart[in] ║ od roku │ 1535—1851 Súčasná väzba vznikla v čase, keď sa zápisnica prestala aktívne pouţívať, pravdepodobne okolo r. 1864.55 Zdá sa, ţe zápisnica mala uţ od začiatku podobu knihy (podľa spôsobu radenia zápisov, keď neskoršie zápisy boli dopisované na voľné miesta pod zápisy staré), ale niekoľko fáz číslovania, vynechané čísla v poradí, nesprávne zaradené strany, to všetko vypovedá o manipulácii s pôvodnými fóliami počas dlhej doby pouţívania zápisnice. Písacou látkou je papier – hrubší (sieťovitá textúra), dobrej kvality, bez filigránov, s rozmermi 29 x 19,5-19,7 cm. Kolísanie šírky je spôsobené tým, ţe listy boli nanovo orezané, pravdepodobne pri vzniku súčasnej väzby. Pri tom došlo k odseknutiu textu viacerých zápisov. Oriezka je modrá. Poškodenie papiera. Niektoré listy sú poškodené pôsobením bliţšie neurčených tekutých látok a mechanických vplyvov: poškodenie vodou(?) – fol. 43, 57, 74-75, 79-

51 Pozri vyššie, pozn. 49. 52 Pametnik mestečka Sv. Martina, Slovenská národná kniţnica, Archív literatúry a umenia, J 263. 53 SNK, ALU, J 1977, s. 14. Rok 1535 bol zrejme na starej väzbe zápisnice, preto ho prevzala aj väzba nová, hoci sa neodráţa v nijakom zápise. 54 OLEXA, s. 10-13. 55 Pozri vyššie, text k pozn. 53. 20

80, 106; škvrny – fol. 45, 66; mechanické poškodenie – fol. 31-33, 82-84; na fol. 51v sú stopy lepidla. Text sa na týchto miestach stáva takmer nečitateľným, či uţ kvôli jeho rozmazaniu alebo prederaveniu stránky. Mechanické poškodenia fol. 1-11, 48, 52, 80 sú na okrajoch opravené nalepením pásov novodobého papiera, a to veľmi necitlivo, takţe zakrývajú pôvodný text. Listy, najmä na začiatku zápisnice, majú od častého pouţívania zašpinené vonkajšie rohy. V rozsahu fol. 1 – 29 je horný okraj listov od svojho stredu navlhnutý. Číslovanie. Zápisnica obsahuje 173 fólií, ktoré sú označené modrou ceruzou na dolných vonkajších rohoch; v našej práci pouţívame túto modernú foliáciu. Okrem toho sa v horných vonkajších rohoch nachádza pôvodné číslovanie – paginácia arabskými číslicami, a to v niekoľkých fázach, ktoré sa odlišujú atramentom a charakterom číslic. V najstaršej fáze (1 – 218) je číslovanie vyblednuté, takmer nečitateľné, niekde prekryté opravami stránok či odseknuté pri orezaní. Niektoré čísla sú vynechané, číslovanie je miestami nanovo obtiahnuté alebo prepísané. Nesúrodosť a chyby v prvej fáze číslovania svedčia o manipulácii s fóliami. Ďalšie fázy číslovania sú uţ pravidelné: 219 – 251, 252 – 297, 298 – 351. Okrem originálnej zápisnice je bádateľom k dispozícii aj jej fotokópia, ktorej strany sú samostatne očíslované pagináciou. Táto sa líši od pôvodného číslovania v origináli, pretoţe neobsahuje nepopísané listy. Súvislosť medzi foliáciou originálu a pagináciou fotokópie uvádzame v priloţenej konkordančnej tabuľke. Poradie zápisov sa na prvý pohľad môţe zdať chaotické, ale pri bliţšom skúmaní moţno vysledovať istú pravidelnosť. Pisár najskôr pouţíval iba jednu stranu fólia, prípadne iba hornú polovicu strany a ďalšie zápisy uţ boli vpisované aj na voľné miesta medzi zápisy staršie, ted na druhú stranu fólií a dolnú polovicu strán. Stretneme sa aj s pokusom o tematické radenie zápisov – pokope sa vyskytujúce zápisy o odovzdávaní richtárstva zo 17. storočia či zápisy o súdnych sporoch 16. storočia. Pre lepšiu predstavu o poradí jednotlivých zápisov slúţi konkordančná tabuľka, v ktorej sú zápisy usporiadané chronologicky spolu s príslušným fóliom, číslom zápisu a základnou obsahovou charakteristikou. Korektúry a razúry. Neplatnosť zápisov je tradične označená ich viacnásobným prečiarknutím, prípadne podčiarknutím (v prípade zaplatenia). Stretneme sa so vsuvkami písanými nad riadkom, in margine, občas aj kolmo na hlavný text. Niektoré mená v zápisoch sú podčiarknuté modrou, ruţovou alebo obyčajnou ceruzou – pravdepodobne snaha sledovať výskyt určitej osoby ako súčasť moderného bádania.

Obzvlášť zaujímavé sú prípady zámerného znečitateľnenia textu, či uţ rozmazaním (rozleptaním), začiernením alebo vyškrabaním, ktorý by svedčil o existencii vrchnosti a teda o poddanskom pomere mestečka.56 Vymazaním zmienok o vrchnosti v mestskom protokole chcelo mesto zjavne poukázať na svoje postavenie slobodného kráľovského mesta (ktorým kedysi bolo), na ktoré sa v sporoch s rodom Révai stále odvolávalo. Rovnakému účelu malo poslúţiť aj zdôrazňovanie mestskej autonómie pomocou prípiskov a opráv.57

5.3 Jazyk 58

Z jazykového hľadiska sa v najstaršej martinskej zápisnici nachádzajú tri typy zápisov: latinské, v slovakizovanej češtine a prevaţne slovenské. Najstaršie zápisy do 60. rokov 17. storočia sú písané výhradne latinsky; do r. 1577 (záp. 37, fol. 39r) sa potom latinčina vyskytuje striedavo so slovakizovanou češtinou. Zachováva si tradičnú stredovekú podobu – „e― miesto „ae―, „ci― miesto „ti―, vynechávanie počiatočného „h―, particípiá vo funkcii plnovýznamových slovies; z neštandardných tvarov je najčastejšie „utputa― miesto „utpote―. Po r. 1577 sa zápisy celé písané latinsky objavia len päťkrát.59 Nejde pritom o záznamy vzniknuté z pôsobnosti mesta, ale o odpisy písomností vzdelaných osôb a úradov. V týchto prípadoch je ich štylizácia značne komplikovaná a nie vţdy dáva zmysel – predpokladáme, ţe pri odpise došlo k chybám, vynechaniam či skomoleniam. Inak sa pouţívanie latinčiny obmedzuje na ustálené formule – dátum, judikát, actum poznámky pri podpisoch. Odborné výrazy pouţívané v texte majú tieţ latinský základ, bývajú však poslovenčené (napr. fundus, contribuentské, obligator, sessia, portálny, contentovať, família). Absolútna väčšina zápisov je písaných v tzv. slovakizovanej češtine. Prvý zápis v slovakizovanej češtine je prísaha novo prijímaných mešťanov z r. 1541 (záp. 8, fol. 9v), druhý aţ z r. 1559 (záp. 21. fol. 23r); odvtedy nahrádza latinčinu, definitívne od r.

56 Fol. 39v (záp. 41; 1580), 57r (záp. 60; 1597), 65r (záp. 74; 1615), 43r (záp. 97; 1650), 75r (záp. 102; 1651), 71v (záp. 156; [1686]). 57 Záp. 5 (fol. 9r): „acta est in domo nostra ciwili―; ciwili dopísané pod riadkom. Záp. 11 (fol. 13v): „in domo civico―; slovo prepísané namiesto pôvodného. Záp. 37 (fol. 39r): „quicquid concluserant cives, id ratum esto‖; cives prepísané namiesto pôvodného slova. 58 OLEXA, s. 16-20. 59 Záp. 61 (fol. 52v; 1600), 221 (104v; 1771), 224 (fol. 121v-123r; 1773*), 237.b (fol. 113r-v; 1784*), 248.a (fol. 116r; 1792). 22

1577. Ide o nenormalizovanú slovakizovanú češtinu, kde sa český text voľne a nerovnomerne prispôsobuje slovenskej výslovnosti. Slovenské a nárečové prvky sú najsilnejšie v zápisoch s niţšou úrovňou štylizácie, zatiaľ čo dodrţiavanie českej normy je prejavom lepšieho vzdelania pisára. Poslovenčovanie sa viac uplatňuje vo voľnejšie štylizovaných textoch a pasáţach; stereotypné obraty a formulácie si zachovávajú český charakter ešte v 1. pol. 19. storočia. Bliţšie o konkrétnych slovenčiacich prvkoch pozri v bakalárskej práci.60 Pravopis je zväčša kombinovaný, t.j. zloţkový i diakritický. Mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa zvyčajne neoznačuje (prípadne sa naznačí pridaním i/y/j), podobne kvantita samohlások. Osobitne treba upozorniť na zápisy z rokov 1580-1591 (záp. č. 40, 45, 46, 49, 50, 52, 53), ktoré sa vyznačujú pouţitím zvláštnej diakritiky, najmä na označenie „ě―. Okolo polovice 19. storočia sa miera slovakizácie zvyšuje a zápisy z druhej polovice storočia moţno pokladať za takmer úplne slovenské. Písmo je humanistické, mizne zloţkový pravopis a tieţ pouţívanie „w― pre „v― a „g― pre „j―, uplatňuje sa diakritika. Zvláštnu pozornosť si zaslúţi skutočnosť, ţe v zápisnici nenájdeme ani jeden zápis v maďarčine a aj inak jej vplyv nie je výrazný. Obmedzuje sa na podobu niektorých miestnych (Szent-Márton – pravidelne od konca 18. st.; Jordánfőld, Draskócz, Turócz, Jeszen, Ruttka) a osobných mien (Pál, Márton, Mihály, János, Ferencz, Lajos), príleţitostne sa prejaví v grafike (sz = s, napr, Sztacho; cs = č, napr. Laucsek; gy = ď, napr. Gyungyel; ly = ľ, napr. Halyama). Naopak môţeme pozorovať poslovenčovanie maďarských priezvisk: Gyarmek – Ďarmek.

5.4 Písmo a pisári 61

Dlhé časové rozmedzie 1531-1851 (1871), v ktorom sa zápisnica mestečka Martin pouţívala, je príčinou veľkej rozmanitosti po stránke paleografickej, či uţ v počte pisárskych rúk alebo typoch písma. Najstaršie zápisy z prvej polovice 16. storočia majú výrazný bastardný charakter, neskoršie latinské texty sú písané písmom humanistickým. V textoch jazykovo českých a slovakizovaných sa pouţíva písmo novogotické v podobe kurzívnej i polokurzívnej, pričom si aţ do 19. storočia

60 OLEXA, s. 17-20. 61 OLEXA, s. 21-26. 23 zachováva starší charakter, vychádzajúci z bastardy. Kurentné prvky sú zriedkavé, najsilnejšie na konci 18. storočia.62 Naopak beţné sú prvky humanistické; pisári ovládali oba typy písma, ich miešanie je preto časté: latinské krstné mená písané humanisticky v novogotickom texte, novogoticky písané priezviská v textoch latinských (kvôli niektorým, v latinčine neobvyklým písmenám – k, ch, z, atd.), novogotické tvary písmen „d―, „b―, „h― v humanistických textoch. Posledné, jazykovo uţ slovenské zápisy z druhej polovice 19. storočia sú písané písmom humanistickým. Väčšina zápisov je písaná čiernym atramentom, ktorý si obvykle zachoval svoju sýtosť; len niekde pôsobením času vybledol do hneda aţ ţltohneda. Pomerne dosť je zápisov, u ktorých došlo ku korózii (oxidácii) ţeleznatého atramentu. Stretneme sa aj s atramentom zeleným (záp. 20, fol. 22r) a modrým (záp. 315 D, fol. 42r). V latinských textoch a formulách sa vyskytujú beţné skratky kontrakčné a suspenzné: it[em], in p[raesen]cia judic[is], p[er]soluit, [con]scripta, p[ro] t[empore], etc. Pravidelne bývajú skracované krstné mená v latinskej podobe (Geor., Nico., Joan., And., čo je zvlášť nepríjemné v prípade Matt. – Matthaeus / Mathias), podobne názvy mesiacov. V 18. storočí je za radovou číslovkou často nadpísaná koncovka, typicky pri letopočtoch: anno 1792-do. V slovakizovanej češtine sú skratky zriedkavé: p[ana] richtáře, J[eho] Slo[vutnej] Opp[atrnosti]. Ako interpunkčné znamienka sa uplatňujú spočiatku len čiarky, neskôr aj bodky, pričom oboje môţu plniť funkciu dnešnej bodky, čiarky, dvojbodky, ... Diakritika je v zápisnici pouţívaná veľmi nepravidelne. V najstarších textoch (latinských) je to bodka, dvojbodka či čiarka nad „i― a „y―. V textoch písaných slovakizovanou češtinou sa uţ v 16. storočí objavujú znamienka nad „ţ―, „č―, neskôr aj nad „š―, ale tieţ v kombinácii so zloţkovým pravopisom („čz/cţ―, „sš―), ktorý nie je dôsledne odstránený aţ do 19. storočia. Znamienka majú najčastejšie podobu oblúčika, ktorý sa môţe stáčať aţ do krúţku ale tieţ bodky, dvojbodky, vodorovnej čiarky alebo dvoch zvislých čiarok. Dĺţka samohlások sa označuje len ojedinele, uţ od 16. storočia, častejšie aţ v 19. storočí. V 80. rokoch 16. storočia sa v zápisoch stretneme so zvláštnymi diakritickými znamienkami v podobe akéhosi apostrofu, ktoré sa objavia ešte na začiatku 17. storočia, nikde inde ich však nenájdeme.63 Väčšinou sa vyskytuje pred alebo nad písmenom „e― (‗e), ale aj v iných polohách (ţit‘, Dawyd‘). Vo väčšine prípadov to moţno interpretovať

62 Napr. záp. 237, 237.a-e, 248, 248.a. 63 Zápisy 45 (1584), 46 (1585), 49 (1587), 50 (1588); 63, 64 (1604), 65 (1607), 68 (1611), 77 (1618). 24 ako české „ě― (laskav‘e, spravedliv‘e, v’ed‘eni, zem‘e, kn‘ech, mn‘e, rovn‘e, z t‘echto, n‘eho, m‘ela,...), ale nie vţdy je to moţné (B‘eno, čtwrti‘e, Elyassow‘ech, kter‘e, tr‘etu cţast). Ak pominieme moţnosť pouţitia „ě― v nenáleţitých polohách, snáď by mohlo ísť o označenie dvojhlásky „ie― (Elyassowiech, kterie ?) alebo o všeobecné označenie palatalizácie. Pouţívanie diakritiky je jedným z kľúčových faktorov pre posúdenie miery slovakizácie textu – bez diakritiky často nemoţno rozhodnúť, či je dané slovo české alebo slovenské.

Podľa zbeţnej paleografickej analýzy sa zdá, ţe za vyše tri storočia pouţívania najstaršej martinskej zápisnice sa na vzniku zápisov podieľalo takmer sto pisárskych rúk. Väčšine z nich však moţno priradiť len 1 – 3 zápisy. Pisateľov viac ako 10 zápisov bolo dokopy len 8, polovica z nich pôsobila v 18. storočí. Vysoký počet pisárskych rúk spolu s nízkym počtom zápisov, ktoré im moţno prisúdiť, vedie k úvahám o autoroch jednotlivých zápisov a o funkcii mestského notára. Okolo polovice 16. storočia máme doloţeného pisára Benedikta Pannifexa a autorom niektorých zápisov (vrátane úvodného latinského príhovoru) je kňaz Vavrinec. Ďalej, najmä v 17. storočí sa zdá pravdepodobnejšia absencia stáleho mestského pisára. Je moţné, ţe do knihy zapisoval richtár alebo niektorý člen mestskej rady, ktorá sa obmieňala; to však vyvoláva otázku úrovne vzdelania v malom mestečku. Mená stálych pisárov sa v knihe objavujú od konca 17. storočia, aj tak ale často dochádza k ich rýchlemu striedaniu. S označením „notár― (juratus notarius oppidi S. Martini) sa prvýkrát stretneme v r. 1706 (záp. 165), a do 60. rokov 18. storočia sa vyskytuje len zriedkavo. V druhej polovici 18. storočia pozorujeme, ţe notár a pisateľ zápisu môţu byť dve rôzne osoby. Notár je tu zrejme vnímaný ako významný člen mestskej rady s právnickým vzdelaním, pričom samotná pisárska prax prechádza na iného. K opätovnému „spojeniu― dochádza po r. 1828 (záp. 283).64 Mená pisárov a notárov, doloţených v najstaršej martinskej zápisnici:65 Benedikt Pannifex (1531-1558?) farár Vavrinec (1536-1548?) Ondrej Torani, rektor martinskej školy (1612) Ján Kuchárik (1686, 1691, 1695)

64 OLEXA, s. 24-26. 65 OLEXA, s. 23-24. 25

Matúš Marček (1681-1702) Juraj Kuchárik (1705-1728?) Mikuláš Bartoš (1739-1774) Ján Švehla (1764-1775) Pavol Kašovic (1769-1786) Ján Lauček (1776-1789) Eliáš Láň (1788, 1793, 1795) Mikuláš Marček (1790-1799) Samuel Gallo (1792-1807) Ján Holko (1804-1813) Ondrej Gallanda (1807) Ján Bartoš (1806-1818) Ondrej Kašovic (1820-1835) Matúš Peniaţtek (1824, 1832) Pavol Ivanka z Draţkoviec (1828-1829) Samuel Tichý (1843-1847) Martin Gallo (1848) Juraj Rolko (1848) Ján Šimko (1868) Okrem zápisov notárov a pisárov sú v martinskom protokole aj jednorazové zápisy iných osôb – ide o vlastnoručné potvrdenia: farár Martin Slukoninus (záp. 62, 1600), stoličný geometer Martin Ruttkai (záp. 221, 1771), farár Jozef Mezner (záp. 299 D, 1845).

5.5 Zápisy z hľadiska obsahu 38

Z hľadiska obsahovo-právneho moţno zápisy v najstaršej martinskej zápisnici rozdeliť do skupín, ktoré pribliţne zodpovedajú jednotlivým špecializovaným typom mestských kníh, vedených vo väčších mestách. V porovnaní s našom bakalárskou prácou delenie trochu upravujeme.66 1. záleţitosti mestskej správy – odovzdávanie richtárstva, prijímanie mešťanov, uznesenia mestskej obce

66 OLEXA, s. 28-38. Podrobnejšie pozri tam. 26

2. záleţitosti mestského súdnictva a. nesporné – kúpa a predaj, zápis vlastníctva, testamenty, prijatie do spoluvlastníctva, vyplatenie z gruntu b. sporné (civilné i trestné) – podstatou je rozhodnutie mestskej rady a zmierenie strán 3. dlhy a splácanie – evidencia sirotských peňazí 4. pamätné záznamy – zaznamenanie pamätihodnej udalosti „na večné časy― (poţiar, epidémia, bezprávie vrchnosti) Chýbajú zápisy týkajúce sa mestského hospodárstva; pre evidenciu mestských príjmov a výdajov bola zavedená samostatná kniha aţ v r. 1846.67

1. Záležitosti mestskej správy68 Zápisy o odovzdávaní richtárstva sú doloţené v období 1640-1682, nie však ku kaţdému roku.69 Išlo o symbolickú ceremóniu, pri ktorej starý richtár pred svedkami odovzdal novému richtárovi predmety, ktoré dostal do úschovy z titulu svojho úradu: mestskú truhlicu s mestskými pečaťami a privilégiami a mestské knihy.70 Zápisy o prijímaní mešťanov tvoria nepočetnú skupinu. Prvý takýto zápis je prísaha novo prijímaných mešťanov z r. 1541, ktorá je (a do polovice 16. storočia aj ostane) zároveň prvým zápisom v češtine. Okrem nej sú to ešte tri ďalšie zápisy ( z r. 1723, 1724, 1810).71 Mešťania sa zaväzujú znášať s mestom dobré i zlé, plniť povinnosti voči kráľovi i zemepánovi; mestu zaplatia poplatok (v r. 1810 25 zl.). Zápisy o uzneseniach mestskej obce sú okrem jedného všetky aţ z pol. 19. storočia.72 Zdôrazňuje sa v nich prítomnosť celej obce, ktorá sa podieľa na rozhodovaní o mestských záleţitostiach, a v dvoch prípadoch sú pod zápismi všetci členovia obce dokonca vlastnoručne podpísaní. Uznesenia sa týkajú prehlásenia o slobodných zemiach, rozhodnutia priznať plat členom mestského úradu a stanovenia jeho výšky, zákazu šenkovania v richtárskom dome, ustanovenia poplatku za pouţité drevo

67 ŠA Bytča, pobočka Martin, fond mestečko Martin, Protokol Turč. Sv. Martina 1846-1866. 68 OLEXA, s. 36-37. 69 Ide o 14 zápisov: záp. 89, 90, 103, 105, 108, 114, 119, 121, 132, 138, 141, 143, 147, 149. 70 K identifikácii listín a pečatidiel pozri BEŇADIK, Michal et al.: Martin. Z dejín mesta. Zostavil Jozef Mlynarčík. Martin 2000, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku, zv. 1. Bratislava 2008, s. 630. 71 Celkovo teda 4 zápisy: záp. 8, 183, 184, 269. 72 Ide o 4 zápisy: záp. 140, 300, 304, 305. 27 z mestských lesov pri predaji domu a ustanovenia zvláštneho výboru z obce k ruke mestskej rade.

2.a Záležitosti mestského súdnictva nesporného Do tejto skupiny patrí väčšina zápisov najstaršej martinskej zápisnice. Ich podstatou je potvrdenie vlastníctva (či drţby) zápisom do úradnej knihy s právnou záväznosťou, „aby vládal a uţíval on i succesorovja jeho na večnost―. Tomuto účelu sú podriadené všetky ostatné informácie, ktoré sú vlastne podruţné – spôsob nadobudnutia majetku (kúpa-predaj, zdedenie, prijatie do spoluvlastníctva) a jeho cena, prípadne informácie o zaplatení sumy či vyplatení z gruntu. Disponovanie majetkom bolo v prípade zemepanského mestečka, akým bol Sv. Martin, obmedzené právnym postavením jeho obyvateľov; podrobnejšie o tom v časti „Právne postavenie mestečka a jeho obyvateľov―. Najčastejším úkonom bola kúpa-predaj, ale tieţ záloh. V zápisoch občas nemoţno určiť, o aký druh úkonu ide – pouţíva sa sloveso „púšťam/pustil―, „dostal―, čo sa môţe vzťahovať ku kúpe-predaju rovnako ako k zálohu. Znakom kúpy býva formulácia „[dostal/pustil] úrečitým spôsobom / na úrek,― čiţe natrvalo, dedične. Predmetom zmluvy je obvykle nejaký druh pozemku; v extraviláne sa pritom rozlišuje pôda orná („oráčiny―), lúky či pasienky a lazy (kopanice). Lazy predstavujú pôdu pôvodne neúrodnú, ktorá bola vyklčovaná (terra extirpatoria) a leţí mimo beţných polí, nie je teda viazaná na spoločný cyklus hospodárenia v obci. Práve lazy tvoria väčšinu zemí, ktoré sú predmetom zmluvy a zápisu do mestskej knihy. Ďalej môţe ísť o dom a k nemu náleţiace hospodárske budovy (humno, stodola, kôlňa), záhrada a samozrejme pozemok, na ktorom je postavený (fundus, grunt). Občas sa spomína aj mobiliár – poľnohospodárske nástroje a „riad― (rôzne nádoby), najmä pivovarný. Predajcom pozemku môţe byť aj mesto samotné.73 V 18. storočí zápisy nesporného súdnictva nadobúdajú väčšinou charakter potvrdenia o zápise (vlastníctva/držby) do mestskej knihy. Poznámka o zápise do knihy bývala aj predtým súčasťou textu, tu však tvorí hlavnú náplň (dispozíciu): „pristúpil pred nás [...], abychom mu zapísali‖; ―uznajíce to za spravedlivé / nemohúce odepríti, dovolili sme jemu zapísať.‖ Spôsob nadobudnutia vlastníctva (od koho získal, ako, za koľko) je tu nepodstatný a často ani nie je uvedený. Inou formou zápisu

73 OLEXA, s. 29. 28 vlastníctva je odpis príslušnej listiny o nadobudnutí majetku. Do tejto kategórie patrí aj rozsiahly súpis drţiteľov jednotlivých poddanských usadlostí (sesií) vzniknutý pri novom rozdelení mestského chotára v rámci tereziánskej urbárskej regulácie (záp. 220) a následný súpis pozemkov, pridelených ako náhrada za zeme rozdelené v rámci urbárskej regulácie (záp. 222).74 Medzi zápisy nesporného súdnictva náleţia aj špeciálne vyhranené typy zápisov: Prijatie do spoluvlastníctva („za syna / na statok―), spojenie majetkov. Najčastejšie ide o starú osobu alebo vdovu, ktorá sama nie je schopná zabezpečiť chod hospodárstva, preto urobí zmluvu s nejakým muţom (väčšinou zaťom), ktorého učiní spoluvlastníkom a dedičom. Výmenou za to ţiada, aby sa staral o hospodárstvo a siroty „ako o vlastné―, starého hospodára doopatroval do jeho smrti a siroty náleţite zaopatril (postaral sa dievčatám o svadbu a výbavu). Dedenie je podmienené dodrţaním podmienok, niekedy sa v prípade nezhody pripúšťa oddelenie prepísanej polovice majetku. Z právneho hľadiska ide o tzv. synovskú adopciu, ktorou vzniká adopčné príbuzenstvo, rovnajúce sa čo do účinkov príbuzenstvu pokrvnému (s ohľadom na dedenie).75 Podobný charakter má tieţ spojenie majetkov, napr. vdovy a jej druhého manţela.76 Dohoda o majetkovom vyrovnaní („vyplatenie z gruntu―) sa uskutočňuje pri zániku rodinného nedielu, keď sa kolektívne vlastníctvo delí medzi jednotlivých jeho členov na rovnaké diely. Otcovský dom (ktorého rozdelenie na rovnaké diely in natura nie je moţné) dostával podľa Tripartita najmladší syn, ktorý musel vyplatiť ostatných.77 Potvrdenie o vyplatení z gruntu v martinskej zápisnici môţe stáť samostatne, alebo byť súčasťou zápisu vlastníctva; dispozičné sloveso je „vyplatil / contentoval / prijal som výplatok―.78 Testamenty sa vyskytujú v priebehu celého obdobia pouţívania zápisnice, nachádza sa ich tu však len 12. Moţno ich rozdeliť na testamenty pravé, ktoré majú podobu odpisov štylizovaných v 1. os. sg. a obsahujú typické obraty v zboţnom duchu (odkazy na ľudskú smrteľnosť, márnosť hmotných vecí, slabosť tela, ale dobrý duševný

74 Ibid., s 30. 75 LUBY, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946, s. 256-257. 76 OLEXA, s. 30-31. 77 LUBY, s. 253. 78 OLEXA, s. 33-34. 29 stav), a nepravé, ktorých obsahom je prevod, odovzdanie majetku, ale nemajú charakteristické zboţné časti (formulácia „chtejíce porádek učiniti―).79

2.b Záležitosti mestského súdnictva sporného80 Podstatou týchto zápisov je dohoda dvoch strán v spornej záleţitosti. Vyskytujú sa počas celého obdobia vedenia zápisnice, ale vyše polovica je zo 17. storočia. Tri štvrtiny zápisov tohto typu pojednávajú o majetkovoprávnych sporoch a majú skôr charakter dohôd medzi spornými stranami, pričom mestský úrad vystupuje pasívne (formulácie: „stalo se dokonání/pokonání―, „učinili porádek medzi sebú―). Vyhranenejšie pôsobia zápisy, týkajúce sa trestných sporov, kde je aktivita mestského súdu zjavná: „predloţila se prizina (t.j. pře, škriepka, zvada) [...], kterášto prizina dlúho se vedla, a potom dokonána est skrze všecko mesto, které tak nalezlo―; „nacházíme tímto spúsobem―. Väčšina sporov sa týka nactiutŕhania, ktoré končí povinnosťou odprosiť sa navzájom a pred mestskou radou a zloţiť pokutu. Pokuta sa tieţ stanovuje pre prípad obnovenia sporu. Tri zápisy sa týkajú jednania pred stoličným súdom (sedria);81 jeden prípad sa týka sťaţnosti poddaného na protizákonné konanie vrchnosti (záp. 248 a 248.a). Zasadania stoličného súdu sa pravidelne konávali v Sv. Martine a zúčastňovali sa ich aj zástupcovia mestečka, dokonca im bol niekedy zverený výkon spravodlivosti.82

3. Dlhy a splácanie83 Informácie o splácaní nájdeme v martinskej zápisnici veľmi zriedka. Pri kúpe- predaji, zálohu či zápise vlastníctva sa väčšinou uvádza len príslušná suma, prípadne s formuláciou o tom, ţe peniaze boli vyplatené. Záznamy o jednotlivých splátkach a poznámky o zaplatení sa vyskytujú skôr v starších zápisoch, zo 16. storočia. Ako samostatné zápisy sa v zápisnici nachádzajú potvrdenia o zaplatení, prijatí peňaţnej čiastky („ktoré peniaze som ja [...] skutočne v hotovosti prijal―) a zápisy o pôţičkách s prípadnou evidenciou jednotlivých splátok („vzal ku svojej potrebe―). Najcharakteristickejšími zápismi tohto typu je evidencia sirotských peňazí z rokov 1531/40-1554 (záp. 2, 3, 5, 14). Sú to vôbec najstaršie zápisy v martinskej zápisnici;

79 OLEXA, s. 31-32. 80 OLEXA, s. 34-35. 81 Záp. 37, 248.a, 278. 82 HAJNÝ, s. 351, 357. 83 OLEXA, s. 32-33. 30 majú charakter stručných regestových záznamov o tom, komu boli peniaze zverené, akú sumu vzal a koľko má odovzdávať vdove a sirotám (tradične 10% úrok), prípadne koľko zaplatil. Zúčtovanie sa odohrávalo na fare v prítomnosti farára a mestskej rady. So sirotskými peniazmi sa stretneme ešte dvakrát – v r. 1568 a 1572 (záp. 29 a 31).

4. Pamätné záznamy84 Ich úlohou je zaznamenať pamätihodné udalosti na večné časy. Skoro dve tretiny sú aţ z 19. storočia a tento charakter majú aj zápisy sem dopísané po r. 1851, keď sa zápisnica prestala aktívne pouţívať. Obsahovo sú rôznorodé: zápisy o katastrofách, ktoré mesto postihli (záp. 289, 1831: cholera; záp. 299, 1845: poţiar; záp. 312, 1858: zemetrasenie), o vymedzení hraníc voči susedným obciam (záp. 288, 291), o stavbe a údrţbe cesty (záp. 272, 293), o poloţení základného kameňa Matice slovenskej (záp. 313), o dlhom úradovaní richtára Andreja Švehlu (záp. 315). Osobitnú skupinu tvoria pamätné záznamy o ťaţkých časoch a príkorí, ktoré mesto a jeho obyvatelia museli zniesť od vrchnosti, rodu Révai: o vynútenej voľbe úradu v r. 1848-49 (záp. 310), spor o mestský pranier (záp. 275), nedostatok dreva (záp. 282), zaberanie pôdy vrchnosťou (záp. 287), záznam o nútenom zabratí pozemku z dôvôdu stavby panskej krčmy (záp. 274), odpis sťaţnosti Matúša Peniaţtek na grófku Révay (záp. 248).

5.6 Zápisy z hľadiska formy 57

V bakalárskej práci sme z hľadiska formy vytýčili tieto typy zápisov: 1. Notície 2. Odpisy listín 3. Súpisy Typológiou a vývojom jednotlivých skupín sa podrobne zaoberá naša bakalárska práca,85 na tomto mieste preto uvedieme len základné informácie.

84 OLEXA, s. 37-38. 85 OLEXA, s. 38-58, zhrnutie na s. 59-67. 31

1. Notície Notícia je základným typom zápisov v martinskej zápisnici. Podobne ako u listín, notícia má význam dokazovací, dodatočne vydáva svedectvo o právnom úkone, čo je vyjadrené dispozičným slovesom v minulom čase. Aj vnútorná štruktúra notície vychádza z listinnej praxe: a. Dátum. b. Narácia a dispozícia – vlastný obsah. c. Poznámka o zápise do mestskej knihy. Má podobný význam ako koroborácia v listinách – je dôkazom, ţe zápis má právnu platnosť. d. Judikát, t.j. formulka s uvedením mena richtára a členov mestskej rady, ktorí plnia funkciu svedkov. Od konca 17. storočia má podobu vlastnoručných podpisov pod zápisom. e. Actum.86

2. Odpisy Popri notíciách tvoria väčšinu ostatných zápisov v martinskej zápisnici odpisy. Ide o písomnosti (listiny), vydané ako súčasť právneho úkonu, ktoré boli „pre lepšiu stálosť a potvrdenie― prepísané do mestskej knihy. Po formálnej stránke sú veľmi podobné notíciám, predsa však moţno uviesť základné dištinkčné znaky: Sprievodný text, stojaci mimo vlastný text odpisu. Môţe to byť nadpis, poznámka o inprotokolácii. Ak je odpis uvedený notíciou, nadibúda charakter insertu. Promulgácia, t.j. úmysel uviesť vo všeobecnú známosť. Teoreticky sa môţe vyskytovať aj pri notíciách, v tejto zápisnici je však vţdy zviazaná s 1. os. sg. a pl. Koroborácia. Na rozdiel od notícií, kde sa spomína zápis do mestskej knihy, tu sa hovorí o overovacích prostriedkoch, konkrétne podpisoch, prípadne i pečati. Odpísané podpisy a locus sigilli. Listiny bývajú odpísané v úplnosti, vrátane podpisov (dokonca aj s „manu propria―) a naznačenia pečate (L.S.). Vyskytne sa však aj pečať skutočná.

86 OLEXA, s. 39. 32

Moţno dodať, ţe odpisy sú zvyčajne gramaticky štylizované v 1. os. sg. alebo pl., neznamená to však, ţe by bola 1. os. vyhradená pre odpisy a 3. os. pre notície. Rozlišovanie medzi odpisom a notíciou je ťaţké najmä v staršom období, pretoţe forma zápisov ešte nie je ustálená a niektoré znaky (napr. podpisy) sa objavujú aţ v 18. storočí.87

3. Súpisy Takmer všetky zápisy v najstaršej martinskej zápisnici majú podobu buď notícií alebo odpisov listín. Súpis sa vyskytne najmä ako súčasť testamentov a zápisov vlastníctva, kde sú vymenúvané jednotlivé poloţky. Samostatným súpisom je záp. 220, ktorý prináša mená drţiteľov jednotlivých poddanských usadlostí v martinskom chotári v rámci jeho nového rozdelenia pri tereziánskej urbárskej regulácii. Druhým prípadom je záp. 222, v ktorom sú drţiteľom slobodných zemí rozdelených v urbárskej regulácii priznané náhradných zeme v iných lokalitách.88

Ak sa pozrieme na chronologický vývoj notícií a odpisov v najstaršej martinskej zápisnici, môţeme konštatovať, ţe po počiatočnom štádiu regestových zápisov (obmedzili sa na evidenciu splácania, ďalej sa nevyskytujú) sa hlavným typom zápisov stávajú notície, ktoré sa v čistej podobe objavujú od 60. rokov 16. storočia. V 16. a 17. storočí existujú v dvoch verziách – s judikátom na začiatku a na konci. Od 18. storočia prevláda druhý typ a objavujú sa podpisy, ktoré postupne nahrádzajú judikát. V prvých dvoch storočiach sú nepochybné odpisy zriedkavé – zápisy v 1. os. sg. a pl. majú skôr charakter notícií. Rozvoj odpisov začína od 30. rokov 18. storočia, keď sa ich štruktúra dopĺňa o koroboráciu a odpísané podpisy. Všeobecne dochádza v 18. storočí k ustáleniu poradia jednotlivých častí zápisov a obmedzeniu mnoţstva pouţívaných formulácií, čím zápisy získavajú značne uniformnú podobu. Konečne, počas celého obdobia pouţívania zápisnice narazíme na zápisy, ktorých príslušnosť k notíciám či odpisom je neistá.89

87 OLEXA, s. 50-51. 88 OLEXA, s. 58. 89 OLEXA, s. 60-62. 33

5.7 Miery, váhy, mena

Na tomto mieste sa pokúsime o prehľad merných, váhových, menových jednotiek a platidiel, s ktorými sa môţeme stretnúť v najstaršej martinskej zápisnici. Situácia v Uhorsku, pokiaľ ide o miery, sa v období raného novoveku vyznačovala trvalou rozdrobenosťou. O zjednotenie mier na území celého Uhorska sa panovníci usilovali uţ od 15. storočia, pretoţe nejednotnosť vyvolávala problémy pri výbere daní a vojenského zásobovania a brzdila rozvoj obchodu; napriek tomu sa to aţ do 19. storočia nepodarilo.90 Nové zákony a opakované výzvy na zjednotenie mier boli prijaté len v niektorých stoliciach, aj to často len na papieri (novým názvom označili staré lokálne miery). Pouţívaniu nových mier sa bránia zemepáni (staré miery im zaručujú vyššiu rentu) i mestá, v ktorých disponovanie vlastnými mierami a váhami zaručujú mestské privilégiá. Neúčinnosť zákonov a nariadení bola spôsobená aj tým, ţe v nich často vôbec nie je uvedená veľkosť nových mier – odkazuje sa na miery pouţívané v Budíne či Bratislave (vlastne dolnorakúske), ale vznikajú tu pochybnosti, alebo sa len všeobecne prikazuje zjednotenie. Kaţdým ďalším pokusom sa tak v Uhorsku zväčšuje metrologický chaos. Počas revolúcie 1848-49 bol v Uhorsku pripravený zákon, ktorý mal metrologickú situáciu definitívne vyriešiť (nové miery sčasti podľa starých uhorských, sčasti dolnorakúske), po potlačení povstania sa postupne presadzujú miery dolnorakúske. Napokon v r. 1874 bola v Uhorsku zavedená metrická sústava.91 V Turčianskej stolici je pouţívanie lokálnych mier doloţené podľa štatútu z r. 1560, ktorý bol potvrdený aj v r. 1590, 1639 a 1643: gbel (cubulus), holba (sextarius) a ţajdlík (media sextarii) – podľa mestečka Sv. Martin libra a centenarius – sa rovnajú váham viedenským lakeť (ulna) – pouţíva sa viedenský (tzv. ríf) i domáci (tzv. kratší) 92 Stolica vo svojej správe z r. 1737 uvádza, ţe bratislavské miery a váhy zaviedla uţ v r. 1715, ale v r. 1755 a 1771 sa preukázateľne pouţívajú staré lokálne miery.

90 Najdôleţitejšie zákony o zjednotení mier v Uhorsku: 1405 (podľa Budína), 1504, 1588 (podľa Budína), 1655 (podľa Budína či Bratislavy), 1715 (podľa Bratislavy), 1807 (podľa Bratislavy). HÚŠČAVA, Alexander: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972, s 14-48. 91 HÚŠČAVA, s. 70-99. 92 Štatút zachovaný v konfirmácii z r. 1639. HÚŠČAVA, s. 21-24. 34

Opätovné hlásenie o výhradnom pouţívaní bratislavských mier je z r. 1783, je však otázna, nakoľko sa tu odráţal skutočný stav.93 V najstaršej martinskej zápisnici sa stretneme predovšetkým s mierami dutými, pouţívanými pri objemoch obilia i ako miery plošné pri výmere zemí („zem pod tri korce― = na ktorú sa vysejú 3 korce obilia): gbel (cubulus) – 1549 (záp. 11, 12), 1597 (záp. 57) lukno – 1578 (záp. 38), 1586 (záp. 47), 1695 (záp. 158), 1720 (záp. 180) Podľa Húščavových výskumov sa starší gbel (doloţený uţ v 13. storočí) pribliţne rovná luknu zo 16. storočia, asi 156-159 litrov.94 korec (corus) – najbeţnejšia dutá a plošná miera, pouţívaná od pol. 17. aţ do 19. st. (1662, záp. 123 – 1805, záp. 264 a 1824, záp. 280). merica (metreta) – oficiálna „jednotná― uhorská miera, jej veľkosť nejasná: existovala 64-holbová (budínska, prešporská; asi 53 l) i 74-holbová (viedenská, dolnorakúska; asi 61 l). V martinskej zápisnici sa vyskytuje len trikrát: 1778 (záp. 235), 1807 (záp. 267) a 1824 (záp. 279). Podľa správy Turčianskej stolice sa v Turci pouţívala uţ od r. 1715, pričom 1 bratislavská merica = 1,5 (turčianskeho) korca.95 štvrtka / štvrtňa / štvrtáčka (quarta) – uţ v 16. st. (záp. 12, 45, 50, 57) a na počiatku 17. (záp. 66, 72), potom od polovice 17. st. aţ do začiatku storočia 19. (naposledy r. 1813, záp. 270). Ide zjavne o štvrtú časť korca / merice (porovnaj v záp. 266 „štvrtáčka meričná―). Treba rozlišovať od štvrte (quarta) ako dielu usadlosti (sessio). jachtel (nem. Achtel) – pôvodne osmina akejkoľvek miery, neskôr dutá miera či nádoba veľkosti 1,77 dl.96 Vyskytuje sa len v záp. 38 a 65 ako nádoba na varenie piva. kopa (capecia) – 50-92 snopov; výskyt len v 2 prípadoch: 1597 (záp. 59) a 1656 (záp. 115). siaha la(ch)trová – plošná miera pouţívaná od konca 18. storočia; odvodená od dĺţkovej miery lachter/lachtor z banského prostredia. V záp. 240 (1788) a 272 (1815).

Dĺţkové miery sa objavujú len vzácne: siaha (ulna) – asi 2 m (dolnorakúska siaha = 1,896 m); iba v záp. 127 (1664)

93 Ibid., s. 30-38, 192. 94 HÚŠČAVA, s. 103-105. 95 Ibid., s. 30. 96 Historický slovník slovenského jazyka. I. Red. M. Majtán et al. Bratislava 1991.

látro, láchtor (Lachter) – siaha; v záp. 278 (1824), 285 (1829), 290 (1832), 291 (1833) šúch, t.j. stopa (Schuh) = asi 30 cm; v záp. 248 (1792), 285 (1829), 290 (1832) cól, t.j. palec (Zoll) = asi 2,5 cm; v záp. 278 (1824). Látro, stopa a palec sú pouţité aţ v novšej dobe (pri vymeriavaní pozemku), je pravdepodobné, ţe v dolnorakúskych veľkostiach.

Z váh sa stretneme len s funtom (libra, Pfund) = 0,5 kg, v zápise 299 (1845).

Menové jednotky v zápisnici mestečka Martin 1531-1851 (1871) sú prirodzene odrazom menového vývoja v Uhorsku, hoci nie dôsledne. Počtovou jednotkou bol v Uhorsku od 16. storočia zlatý uhorský a zlatý rýnsky. V martinskej zápisnici sa však aţ do začiatku 18. storočia nerozlišujú – hovorí sa len o zlatých (floreni) a denároch (denarii). Iba v troch zápisoch na prelome 16. a 17. storočia sa spomínajú zlaté „uherskej mince―,97 čím sa však zrejme myslí skôr uhorská razba, s ohľadom na kvalitu. Podobnú funkciu majú zrejme aj označenia „pecuniis monete wlky― (záp. 2-[6a]) a ―in fl. [monetae 2└]― (záp. 37, r. 1577), ktoré zrejme odkazujú na značky na minciach. Uţ od vlády Jagelovcov sa ustálil pomer 1 zl. = 100 den., ktorý potom existoval ako počtová jednotka aj vtedy, keď pomer v reálnych minciach kolísal.98 S bliţším označením zlatého sa stretneme aţ v 18. storočí (prvýkrát 1714, záp. 168 a 170): zlaté uhorské (floreni Hungaricales) = 100 den. zlaté rýnske, nemecké, (často v podobe „rímske―), (floreni Rhenenses) = 80 den. Uhorské zlaté sa pouţívajú omnoho menej neţ rýnske (zl.uh. v 22 zápisoch, zl.rh. v 58 zápisoch), naposledy v r. 1777 (záp. 232) a ešte izolovane v r. 1805 (záp. 234) a 1829 (záp. 286). Rýnske zlaté sa naposledy vyskytujú v r. 1834 (záp. 292) a 1850 (záp. 310). V mnohých zápisoch z 18. storočia rozlíšenie medzi rýnskymi a uhorskými zlatými chýba a niektoré naopak obsahujú obidve jednotky (záp. 195, 202, 207, 214), preto sa domnievame, ţe mohli byť pouţívané aj ako synonymá, bez uvedomenia si rozdielu v počte denárov.

97 Záp. 59, 60 (1597), 64 (1604). 98 HLINKA, Jozef - KAZIMÍR, Štefan - KOLNÍKOVÁ, Eva: Peniaze v našich dejinách. Bratislava 1976, s. 134. 36

Inou pomerne beţnou jednotkou sú toliare (taleri), ktoré sa v Uhorsku začali raziť začiatkom druhej polovice 16. storočia, v martinskej zápisnici sa však objavujú v období 1681 (záp. 148) aţ 1729 (záp. 250). Ako počtová jednotka mali v oblasti Bratislavskej komory hodnotu 150 den.99 Groše, pôvodne mince české a poľské, razené v Uhorsku od Karola Róberta do r. 1780100 s hodnotou asi 1/20 zlatého, sa v zápisnici nachádzajú len ojedinele; skôr aţ od konca 18. storočia, teda ako ríšske groše v rámci systému konvenčnej meny: záp. 250 (1729), 245 (1787), 240 (1788), 292 (1834), 311 (1851). Iba v jednom zápise sa vyskytnú polturáky (poltura), t.j. pôvodne mince s hodnotou pol druhého poľského groša (1679, záp. 146). V Uhorsku boli razené ako strieborné mince od Leopolda I., od r. 1761 potom z medi, do r. 1780.101 Výnimočne, v dvoch prípadoch sa objaví názov „imperiales―: záp. 176 (1720), 216 (1733); nie je jasné, či ide o iný názov pre toliar (imperiál), alebo len o všeobecné označenie ríšskej meny, teda ekvivalent k rýnskym zlatým. Na označenie drobných mincí sa pouţívajú takmer výhradne denáre. Dvakrát sa objaví pomenovanie „peniaze― (záp. 195 a 278), ale s grajciarmi (Kreutzer) sa stretneme aţ v 19. storočí, a to v dvoch prípadoch priamo (záp. 280, 281 z r. 1824), inak pod názvom „dvaciatniky―, čiţe 20-grajciare (záp. 295, 296, 301).

Prvými významnejšími papierovými peniazmi v Habsburskej monarchii boli tzv. bankocetle (Banco-Zettel), ktoré v roku 1762 vydala Viedenská mestská banka. Ich mnoţstvo v obehu sa stupňovalo, od r. 1800 bolo nariadené ich nútené prijímanie. Situácia vyústila do štátneho bankrotu r. 1811: bankovky boli devalvované na pätinu hodnoty, stiahnuté z obehu a namiesto nich boli vydané tzv. šajny (tieţ Wiener Währung = viedenská mena). Situácia sa však opakovala a rakúska národná banka mala papierové peniaze postupne sťahovať z obehu podľa kurzu z r. 1820: za 25 zl. viedenskej meny (šajnov) 10 zl. konvenčnej (striebornej) meny. Štát opäť vydal papierové peniaze s núteným kurzom bez zmeniteľnosti v revolučných rokoch 1848-49. 102 V martinskej zápisnici sa papierové peniaze objavujú aţ v 19. storočí – najprv „zlaté bankálske― (1813, záp. 270) či „banco cedule― (1815, záp. 271), neskôr „zlaté

99 Ibid., s. 136. 100 Ibid., s. 146, 159. 101 Ibid., s. 135, 159. 102 Ibid., s. 159-160. 37

šajnálske―, šajny (prvýkrát v r. 1821, záp. 276; naposledy v r. 1851, záp. 311), označované tieţ ako fl. Rh. W.W.103 Protikladom sú im zlaté konvenčnej meny, teda „na striebre― (fl. Rh. C.M.).104 Rýchly rast počtu papierových peňazí viedol k prudkej inflácii, čím sa papierová mena oddelila od stabilnejšej meny striebornej. Preto v martinskej zápisnici v záp. 298 (r. 1844) čítame: „za zlatych šajnovich dvetisic aj sto, id est fl. 2100, anebo na strjebre osemstoštiricat zlaty, id est fl 840 C.M.―, a inde sa zase uvádza, ţe suma má byť či bola vyplatená „na dobrej striebornej minci―, teda nie v šajnách.105 Krásne svedectvo o devalvácii papierovej meny nájdeme v zápise 287 (asi z r. 1829-30): „[...] aţ presslo do roku 1811, kdiţ z nassim milostivim kralem Francus veliku vojnu drţal – v takovi čas naš kral mnoho papirovich penezí po kraj[i]ne pustil. Majice kaţdy mnoho penez, familiae Revay z linee stephanickej prefectus Matias Rombaver vssecky quarty jemu prynaleţejíce povimjenal a na pansku stranu obsjevaty začal. Viduce to linea danjelicka, y ta sobe prysluchajice quarty povimjenala. Potom hned na penize devalvatia prissla – za sto zlaty papirovich penezi dostal dvacat zlaty, teţ z vetssy častky jen papirovich, a opet o deset rokou za tich dvacať dostal v striebre osem – a tak usilovaní nassich otcou sto zlatich v striebre visslo na osem zlaty striebra.―

Zápisnica sa aktívne pouţívala do r. 1851, ale niektoré zápisy sem boli dopísané aj neskôr a teda siahajú aj do obdobia rakúskej či spolkovej alebo zlatníkovej meny (od r. 1857). V dvoch zápisoch sa preto spomínajú zlaté rakúskeho čísla (zl. rak. č.): záp. 316 (1868), 317 (1871).

Výrazom chaotických menových pomerov a neustálenosti jednotlivých menových jednotiek kvôli kolísaniu obsahu drahého kovu v minciach sú v zápisoch sa vyskytujúce vyjadrenia, ktoré upresňujú jednak razbu, jednak počtový pomer: „sedemnast toliarou bielej a kremnickej mincze― (záp. 173); „dobrich penizoch striebernich kremnickich‖ (záp. 174); ―na dobrej kremnickej striebornej minci― (záp. 188); „na sumu beţící,― t.j. v peniazoch, ktoré sú práve v obehu (záp. 148, 151); „currentis monete― (záp. 159); „zlatich rimskich tricat y čtiry grosse, id est fl. 30 den. 20‖ (záp. 245); ―od kaţdeho toliara ratajic po triciati grossom [!] a to bielej a vssudy beţicej kremnickej minczy― (záp. 250); „to jest na samich dvacjatnikach, ratajice tri do jedneho zlateho‖ (záp. 295).

103 Záp. 276 (1821), 280 (1824), 281 (1821/4), 283 (1828), 284 (1829), 294 (1842), 297 (1843), 298 (1844), 306, 307, 308, 309 (1848), 311 (1851). 104 Záp. 295 (1842), 298 (1844), 303 (1846). 105 Záp. 284 (1829), 296 (1843), 300 (1845). 38

V troch zápisoch (154, 162 a 168) sa hovorí o ―zlatých bitkovských / sume bitkovskej,‖ čím sa rozumie menej kvalitná minca razená v časoch kuruckých a iných povstaní.106

5.8 Pečate 107

Hoci ohlásenie pečate ako overovacieho prostriedku v koroborácii odpisov listín je pomerne časté, jej naznačenie v podobe locus sigilli sa vyskytuje len asi v desiatich prípadoch. Často sa s L.S. stretneme aj tam, kde pečať nie je uvedené v koroborácii. Je teda zrejmé, ţe hoci originály listín boli spečatené, nie vţdy to bolo výslovne spomenuté v koroborácii, a pri odpise do mestskej knihy bola pečať bez ohľadu na koroboráciu naznačená len ojedinele. Skutočná pečať sa vyskytuje v šiestich prípadoch, pritlačená pod zápismi. V piatich prípadoch108 ide o ľahko oválnu pečať z červeného vosku s priemermi 14 x 13 mm. V strede poľa sú veľké písmená S a M, písané kapitálou, sprevádzané hore korunkou a dolu troma bodkami, obklopené vetvičkami. Je to menšia pečať mesta Martin (S.M. = Sanctus Martinus), ktorá mala byť pouţívaná v r. 1790-1810 (hoci očividne bola pouţitá aj skôr , v r. 1778). Keďţe inak bol zápis do mestskej knihy povaţovaný za dostatočnú záruku právnej platnosti, pritlačené mestské pečate treba chápať ako dodatočné potvrdenie.

Posledná pečať na fol. 104v (záp. 221, r. 1771) je okrúhla s priemerom 19 mm, z červeného vosku. Hoci obraz je ťaţko rozoznateľný, ide o menšiu sekrétnu pečať znakovú, pravdepodobne pečať Michala Ruttkai z Nededze a Dolných Vrútok, ktorý je pod zápisom vlastnoručne podpísaný. Erb rodu Ruttkai pozostáva z modro-červeno štvrteného štítu, v 1 a 4. poli zlatý lev, v 2. a 3. poli strieborný jednoroţec. Nad štítom vpravo hľadiaca korunovaná turnajová prilba, prikrývadlá sú červeno-strieborné a modro-zlaté. Klenotom je orol prirodzene alebo čiernej farby so zelenou vetvičkou v zobáku.109

106 Historický slovník slovenského jazyka. I. Red. M. Majtán et al. Bratislava 1991. 107 OLEXA, s. 13, 65-66. 108 Záp. 235 (fol. 144r, 1778), 243 (fol. 110r, 1792), 244 (fol. 110r, [1792]), 265 (fol. 124r, 1806), 268 (fol. 119v, 1810). 109 VÍTEK, Peter: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Bratislava 2007, s. 108-109. 39

Edícia Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871)

6.1 Edičná poznámka

Pri formálnej štruktúre zápisov sme sa inšpirovali prácou Ivany Musilovej.110 V záhlaví zápisu je uvedené číslo zápisu tučným písmom. Aby sme zachovali väzby medzi samostatnými zápismi, ktoré sú od seba chronologicky vzdialené, avšak navzájom súvisia, pouţívame v takýchto prípadoch rovnaké číslo zápisu, doplnené malým písmenom: 237., 237. a, 237. b. Pod číslom zápisu vľavo je v zátvorke kurzívou uvedené fólio, na ktorom sa zápis nachádza. Bádateľom je k dispozícii aj fotokópia martinskej zápisnice, ktorá je paginovaná. Súvislosť medzi foliovaním originálu a stránkovaním fotokópie uvádzame v konkordančnej tabuľke. Pod číslom zápisu vpravo je kurzívou datácia vo formáte: rok, deň. mesiac (napr. 1563, 7. apr.). V prípade zápisov s veľkým časovým rozptylom zaznamenávame príslušné časové rozmedzie, netýka sa to však dodatkov k zápisom – tie uvádzame len v regeste. Neisté či rekonštruované dátumy uvádzame v hranatých zátvorkách, alternatívnu datáciu zapisujeme cez lomku. Keďţe zápisnica sa pouţívala dlhý čas, došlo k porušeniu pôvodného sledu zápisov – boli vpisované na druhú stranu fólií, pod existujúce zápisy, kde bolo voľné miesto. Z toho dôvodu sme sa rozhodli radiť ich chronologicky. V prípade, ţe nemoţno rozhodnúť o poradí zápisov na základe dátumu (napr. sú datované len rokom, majú rovnaký dátum alebo datácia je neistá), radíme ich podľa ich poradia v zápisnici. Zdrojom veľkých ťaţkostí pre nás bola skutočnosť, ţe dátumy udávané v zápisoch nemusia byť skutočne dátumami zápisu do mestskej knihy! V mnohých prípadoch je zrejmé, ţe dátumy sa vzťahujú k právnemu aktu, ktorý sa odohral, niekedy aj pred značne dlhou dobou (ide napr. o odpisy listín). Dátum zápisu („inprotokolácie―) sa výslovne uvádza len v niektorých prípadoch od konca 18. storočia. Aby sme uţívateľov upozornili na toto nebezpečenstvo, rozhodli sme sa „podozrivé― zápisy označiť. Tam, kde je očividné, ţe ide o odpis (formulácia, odpísané podpisy, naznačená pečať), a teda dátum sa určite vzťahuje k času právneho aktu, označujeme túto skutočnosť hviezdičkou za dátumom v záhlaví: 1789, 1. feb.* V niektorých prípadoch sme sa pokúsili o rekonštrukciu dátumu zápisu na základe pisárskej ruky, polohy zápisu v zápisnici a mena richtára. Ak je pravdepodobné, ţe ide o odpis, ale nemoţno to spoľahlivo doloţiť, dávame hviezdičku do okrúhlych zátvoriek: 1786, 15. máj (*).

110 MUSILOVÁ, Ivana: Edice nejstarší městské knihy boskovické z let 1484-1565 (1581). [Magisterská diplomová práce] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2013. 43

V prípade, ţe poznáme aj dátum právneho aktu (actum), aj dátum zápisu do mestskej knihy (datum), najskôr zapisujeme datum a potom actum s hviezdičkou, oddelené lomkou: 1824, 26. okt./ 1822, 6. jún * Pod foliáciou a datáciou nasleduje regest. Krstné mená a miestne vlastné mená tu píšeme v modernej podobe. Pri priezviskách dodrţiavame jednotnú podobu v celej zápisnici, v niektorých prípadoch ich uvádzame neskloňované. Osobitne tu zaznačujeme dodatky k zápisom s udaním roku (ak ho moţno zistiť) a inzerované listiny. Ak je zápis (alebo jeho časť) preškrtnutý, poznačíme to poznámkou pod regestom. Nasleduje samotný text zápisu. Latinské texty transkribujeme podľa zauţívaných pravidiel, ktoré uvádzajú napr. Zásady vydávání novověkých historických pramenů,111 podrobnejšie i Bohumil Ryba.112 Keďţe ide o texty novoveké, zjednocujeme spôsob písania i a j, tak, ţe pred samohláskou na začiatku slova píšeme prepisujeme i ako j: judex, jurati, Johannes. Problém však nastáva pri textoch, písaných v slovakizovanej češtine a slovenčine. Vyjadril ho uţ B. Varsik v úvode k svojej edícii listov a listín z 15. a 16. storočia: „Kým pre české krajiny [...] fonetická transkripcia je oprávnená, zatiaľ je to uţ inak s textami, ktoré vznikli na Slovensku, lebo pri takomto prepisovaní môţu sa mnohé domáce (slovenské) zvláštnosti zotrieť.‖113 Ako príklad uvádza slová nicz a czo, ktoré sa dajú chápať ako nic a co, alebo nič a čo. Podobne slovo vidyek nemoţno prepisovať vidék či viděk, ale s dvojhláskou vidiek. Preto na základe porady slovenských historikov a jazykovedcov zo Slovenskej akadémie vied boli vypracované Zásady pre vydávanie rukopisných pamiatok písaných v domácom jazyku z obdobia 15.-17. storočia,114 ktoré prináša aj česká príručka vydávania novovekých prameňov,115 a ktorých sa pridŕţali viaceré edície slovenských textov.116 Hlavná zásada je pouţívať transkripciu do tej miery, aby sa texty mohli vyuţívať aj na jazykové bádania. Texty do r. 1600 sa v zásade transliterujú (s drobnými úpravami), texty po r. 1600 transkribujú podobne, ako texty české. Hranica je stanovená so zreteľom k tomu, ţe aţ od 17. storočia je slovenský charakter textov výrazný natoľko, ţe môţeme hovoriť o textoch slovenských s českými prvkami, a nie naopak. Texty

111 ŠŤOVÍČEK, Ivan a kol.: Zásady vydávání novověkých historických pramenů z období od počátku 16. století do současnosti. Praha 2002, s. 62-64. 112 RYBA, Bohumil: Pravidla pro transkripci latinských literárních rukopisných textú. Nevydané. 113 VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z XV. a XVI. storočia. I. Bratislava: SAV 1956, s. 7. 114 Vypracovala Slovenská akadémia vied v roku 1952. Neboli vydané, len rozmnoţené cyklostylom. 115 ŠTOVÍČEK, Zásady..., s. 58. 116 Okrem vyššie uvedenej Varsikovej edície je to najmä MARSINA, Richard – KUŠÍK, Michal: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. Bratislava 1959. 44 nadobúdajú ustálenejší ráz a moţno teda zjednodušiť ich grafickú podobu bez obáv zotretia jazykových javov. V našom prípade ide o texty graficky veľmi rôznorodé, s časovým rozpätím 16.-19. storočia, s rozličnou mierou „slovenskosti―. Keďţe aj naším zámerom je, aby edícia slúţila aj pre jazykovedné účely – ba práve jej veľké časové rozpätie ju k tomu priamo predurčuje – a keďţe stanovenie akejkoľvek časovej hranice medzi transliteráciou a transkripciou naprieč materiálom by bolo neorganické, rozhodli sme sa všetky zápisy prepisovať podľa zásad, stanovených pre texty do r. 1600. Uvedomujeme si, ţe čitateľnosť textov tým značne utrpí, takto však podľa nášho názoru lepšie vynikne osobitosť jednotlivých pisárov aj postupný grafický vývoj slovenčiny.117 Pouţívame teda tieto zásady prepisu: 1. Nevynecháva sa ani jedno písmeno, a to ani vtedy, keď označuje palatálnosť predchádzajúcej spoluhlásky (napr. ziena miesto ţena). 2. Dôsledne sa zachovávajú zloţky (cz, cs, ss, rz,...), dvojité samohlásky (aa, ee, ii,...) a dvojhlásky (ia, ie,...). 3. Zachováva sa písanie i a y podľa originálu. J vo funkcii i (iota longa) na konci slov a po g prepisujeme ako i (gjnemu – jinemu). 4. České au sa prepisuje ako ou. 5. Dvojité w prepisujeme ako v. Obyčajné v a u prepisujeme podľa významu ako v alebo u (wsseci – vsseci, vplnu – uplnu, rychtaroui – rychtarovi); v prípade neistej výslovnosti ponechávame ako v origináli (Bvorová, nebov by kcev !). 6. G vo funkcii j prepisujeme ako j. Y vo funkcii j ponechávame (yakssto, pokoy). 7. Miesto dlhého s (ſ) píšeme s. 8. Nefunkčné zdvojenia sa zjednodušujú (radda – rada, oppatrny – opatrny). 9. Odstraňuje sa aspirácia th (letha – leta, grunthu – gruntu). Netýka sa mien (Mathiass, Katharina, Záthurecký). 10. Kvantita samohlások sa zachováva ako v predlohe. 11. Diakritické znamienka (bodky, čiarky, oblúčiky) nad spoluhláskami prepisujeme ako označenia mäkkosti (č, cţ); odstraňujeme ich nad u a y, kde mali len rozlišovaciu funkciu (ŭ, ÿ). Diakritické znamienko v podobe apostrofu pred písmenom „e― (‗e) prepisujeme ako „ě―; výnimočne v zápisoch 46 a 50 ponechávame pôvodnú diakritiku v prípadoch neistej interpretácie; upozorňujeme pomocou [!].

117 Takto moţno pozorovať napr. postupný ústup zloţiek a rozvoj diakritiky. 45

12. Interpunkcia sa upravuje podľa súčasnej pravopisnej normy. 13. Rozdelenie slov, písanie predpôn, predloţiek, spojok a veľkých písmen sa upravuje podľa súčasnej pravopisnej normy. Latinské názvy mesiacov píšeme s veľkým písmenom (Maii), české, slovenské a slovakizované s malým písmenom (června, juniusa). 14. Krstné mená a priezviská v texte transliterujeme (okrem prípon skloňovania: Kassowitz-ovho), v regestoch však uvádzame v modernej podobe (Lautcsek – Lauček). Všetky varianty toho istého mena prepisujeme v regestoch (a v registri) jednotne. 15. Číslice ponechávame rímske a arabské ako v predlohe. Zachovávame koncovky radových čísloviek v hornom indexe (4-to). Za radovými číslovkami v latinských dátumoch nepíšeme bodku (die 20 Januarii). 16. Zrejmé skratky rozpisujeme bez označenia; tam, kde je pravopisná podoba rozvedenia nejednoznačná (napr. pri skrátení krstných mien – Geor., Jo., Matt.), rozvádzame v hranatých zátvorkách. Skrátené ponechávame len najbeţnejšie slová (sv./s. – svätý, num. – numero). Pre menové jednotky pouţívame vlastné skratky bez ohľadu na originál (fl./zl. Rh. – zlaté rýnske, zl. konv.m. – zlaté konvenčnej meny, den. – denáre). Pouţité skratky uvádzame v zozname skratiek. 17. Na rozdiel od iných, vyššie uvedených edícií pouţívame iba dva typy zátvoriek. Do guľatých dávame to, čo bolo v zátvorkách v origináli. Hranaté zátvorky označujú zásah editora: rozvedenie skratky, neisté čítanie, doplnenie poškodeného miesta. Písmená či slová, ktoré nie sú v origináli a ktoré dopĺňame pre lepšiu zrozumiteľnosť textu, dávame do hranatých zátvoriek a píšeme kurzívou. Chýbajúce, poškodené a nečitateľné miesta označujeme [...]. 18. Zjavné chyby pisára (zámena písmen) v texte opravujeme a pôvodný tvar uvádzame v textovej poznámke; na zvláštne tvary upozorňujeme pomocou [!], nejasný či zavádzajúci tvar slova spresníme v textovej poznámke. V textových poznámkach zaznačujeme tieţ všetky pisárove opravy a doplnky v texte; pri podpisoch tu upozorňujeme, ţe ide o podpisy odpísané, nie vlastnoručné. 19. Pri zápisoch, ktoré zaberajú viac strán, označíme prechod na novú stranu dvojitou čiarou ║ a na okraji uvedieme označenie príslušného fólia v kurzíve. Tam, kde je to účelné, členíme text na odseky – oddeľujeme tak najmä úvodné a záverečné formulárové časti (actum, judikát). Jednotlivé podpisy píšeme pod seba. Ak sa v zápise vyskytnú okrem podpisov richtára a prísaţných (svedkov)

aj podpisy zúčastnených strán, píšeme tieto na pravú stranu, zatiaľ čo ostatné podpisy na ľavú. 20. Ak je pod zápisom pritlačená pečať, naznačíme to v texte pomocou [L.S.] a popíšeme v poznámke pod čiarou. Časti, ktoré majú charakter dodatku k hlavnému zápisu (napr. o zaplatení), označujeme v texte pomocou značky [D] a osobitne ich zaznamenávame v regeste. Texty, ktoré bezprostredne súvisia s iným zápisom, na ktorý nadväzujú, ale majú charakter samostatných zápisov (formálna štruktúra), označujeme číslom pôvodného zápisu s pridaním písmena (232., 232. a, 232. b). Pri najstaršom type zápisov, tzv. regestových, týkajúcich sa najmä evidencie sirotských peňazí (zápisy č. 2 a 3), zavádzame pre lepšiu prehľadnosť špeciálne označenie. Zápisy sú tvorené stručnými (regestovými) záznamami, ktoré vytvárajú viaceré chronologické vrstvy. Pisár najprv poznamenal, koľko sirotských peňazí si kto poţičal, pričom medzi jednotlivými záznamami vynechal miesto. Sem sa neskôr dopisovali ďalšie údaje, dodatky o „osude― týchto peňazí osobitne pre kaţdú pôvodnú osobu. Zápisy prvej fázy označujeme číslami v hranatých zátvorkách a písmenom a (ak nasledujú dodatky) – [1], [2a], [3] – dodatky z ďalších rokov tým istým číslom s pridaním písmena b, c, atď.– [2b], [2c], [3b],... Vo vecných poznámkach prevádzame dátumy na dnešný spôsob,118 identifikujeme miestne názvy,119 vysvetľujeme dobové výrazy a termíny, ktoré sú dnes zastarané,120 prinášame biografické informácie o osobách121 a upozorňujeme na súvislosti s inými zápismi.

118 Podľa BLÁHOVÁ, Marie: Historická chronologie. Praha 2001. 119 MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (vývin v rokoch 1773-1997) [online databáza]. 19984 [cit. 5. apr. 2014]. Dostupné z: http://www.slovniky.korpus.sk/. 120 Podľa Historický slovník slovenského jazyka. I-VII. Red. M. Majtán et al. Bratislava 1991-2009. 121 Podľa: Slovenský biografický slovník. Zv. 1-6. Red. Vladimír Mináč et al.. Martin 1986-1994. MAŤOVČÍK, Augustín – PARENIČKA, Pavol – ĎURIŠKA, Zdenko: Lexikón osobností mesta Martin. Martin 2006. MAČUHA, Maroš: Najvýznamnejší Révaiovci v novoveku. In: Rod Révai v slovenských dejinách. Edd. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin 2010, s. 17-62. Genealogy page with royal and noble family trees. (Ed.) Miroslav Marek [online]. Posledné úpravy 2. máj 2013 [cit. 5. apr. 2014]. Dostupné z:

6.2 Konkordančná tabuľka

Č. STRANA ZÁPI FOL. vo FOTO- DÁTUM DRUH ZÁPISU SU KÓPII 1. 2r – 2v 3 - 4 [1536] príhovor 2. 3r – 4r 5 - 6 1531 – 1548 evidencia sirotských peňazí 3. 6r – 7r 9 - 11 1540 – 1554 evidencia sirotských peňazí 4. 7v – 8r 12 - 13 1541 kúpa domu 1541, 29. mar sirotské peniaze na úrok; 5. 9r 15 (1543, 1548) dodatky o splácaní 6. 10r 17 1541, [?] dedičské vyrovnanie 7. 11r 18 1541, [?] zaplatenie dlhu 8. 9v 16 1541, 29. sep. prísaha nových mešťanov 9. 12r 19 1546, 1. okt. prenájom zeme 10. 13r 20 1547, 17. apr. kúpa zeme 11. 13v – 14r 21 - 22 1549, 9. jún spor o dedičský podiel 1549, 20. jún majetkové vyrovnanie; 12. 14v – 15r 23 - 24 (1562) dodatok o zaplatení 13. 15v 25 1549, 8. dec. prijatie do spoluvlastníctva 14. 16r 26 1550, 20. júl sirotské peniaze na úrok 15. 17r – 17v 28 - 29 1552, 22. apr. pôţička peňazí 16. 18r 30 1553, 28. apr. majetkové vyrovnanie medzi bratmi 17. 19r – 19v 31 - 32 1553, 4. jún svedectvo o zaplatení spor o dom; postúpenie majetku pod 18. 20r – 21r 33 - 35 1554, 2. mar. podmienkou zasnúbenia 19. 21v 36 1554 mesto prenajíma lúku 20. 22r 37 1558, 16. jan. prijatie do spoluvlastníctva 21. 23r 38 1559, 21. mar. prijatie do úplného vlastníctva 22. 24r 39 1559, 27. apr. predaj domu 22. a 24v 40 1560 dohoda o spoločnom splácaní 23. 1v 2 1562, 1. jan. vyplatenie zálohovaných zemí 24. 25r 41 1563 vyplatenie dedičského podielu 25. 25v 42 1563, 7. apr. súpis úrokov 26. 26r 43 1563, 28. dec. uţívanie oráčiny; predaj domu 27. 27r 44 1565, 2. mar. predaj domu 28. 27v 45 1565, 2. mar. odpis testamentu 29. 52r 91 1568 evidencia sirotských peňazí 30. 29r 48 1570, 15. jan. manţelská zmluva 31. 29v 49 1572, 29. máj sirotské peniaze na úrok 32. 28r – 28v 46 – 47 1573, 23. apr. prijatie do spoluvlastníctva 33. 30r 50 1573, 20. jún prijatie do spoluvlastníctva 34. 30v 51 1576, 2. mar.* odpis testamentu 35. 37v 65 1577, 23. jan. spor o nactiutŕhanie 36. 38r 66 1577, 23. jan. spor o nactiutŕhanie 37. 39r 68 1577, [po 8. nov.] spor pred odvolacím súdom 38. 31r – 31v 52 – 53 1578, 2. jún odpis testamentu a súpis majetku 39. 38v 67 1579, pred 24. jún spor o krivé obvinenie 48

40. 43r 75 1580 kúpa pol domu 41. 39v 69 1580, 26. apr. kúpa zeme od vrchnosti 42. 40v 70 1581 kúpa zeme 43. 44v 77 1581, 14. jún 44. 41r 71 1582 pokuta pri obnovení sporov 45. 37r 64 1584 kúpa zemí 46. 5r 7 1585, 15./19. dec. majetkové vyrovnanie 47. 45r 78 1586 majetkové vyrovnanie 48. 45v 79 1586, 10./13. apr. kúpa domu, zemí a príslušenstva 49. 43v 76 1587, 1. nov. majetkové vyrovnanie 50. 47r 82 1588 kúpa domu a zeme 51. 48r 84 1591 potvrdenie o vyplatení; kúpa zeme 52. 49r 86 1591, 24. jún kúpa domu a zemí 53. 50r 88 1591, 1. júl vyplatenie zo statku 54. 51r 89 1591, 11. aug. prijatie do spoluvlastníctva 55. 36r 62 1593 výmena domov a zeme 56. 53r 93 1594, 14. okt. predaj domu a zeme 57. 54r 94 1594 výmena domov 58. 55r 96 1594, 14. okt. vyplatenie zo statku 59. 56r – 56v 98 – 99 1597, 3. jan. prijatie do spoluvlastníctva 60. 57r 100 1597, 3. jan. majetkové vyrovnanie 61. 57v 101 1599, 29. jún ? kúpa zeme 62. 52v 92 1600, 30. jan. potvrdenie o vrátení pôţičky 63. 58r 102 1604, 30. jan. spojenie majetkov 64. 59r 104 1604, 6. feb. kúpa domu 1607, 6. mar. predaj domu, spoluvlastníctvo 65. 60r – 60v 106-107 (1608, 1609) dodatky o zaplatení 66. 56v 99 1610, 22. jan. kúpa lúk 67. 57r 100 1610, 22. jan. kúpa lúky od vrchnosti 68. 61r 108 1611, 4. feb. majetkové vyrovnanie 69. 54r 94 1611, 13. dec. prijatie do spoluvlastníctva 70. 32r 54 1612, 15. jan. urovnanie sporu 71. 62r 109 1614, 18. mar. kúpa gruntu a domu [1614]/1613,26. jún * kúpa domu 72. 63r 111 (1614) poznámky o zaplatení 73. 64r 112 1615 výmena zemí 74. 65r 114 1615, 30. sep. kúpa pol gruntu 75. 65v 115 1617, 17. apr. kúpa gruntu 76. 66r 116 1617, 17. apr. kúpa štvrtky zeme 77. 66v 117 1618, 6. jún spojenie majetkov 78. 67r 118 1619, 25. mar. kúpa gruntu 79. 67v 119 1619, 13. apr. predaj gruntu 80. 57v 101 1620, 15. jún kúpa lazu 81. 68r 120 1624, 23. apr. zaplatenie dlţoby 82. 67r 118 1628, 23. mar. súdne rozhodnutie o uţívaní zeme 83. 68v 121 1628, 23. mar. spor o záhradu 84. 69r 122 1628, 13. apr. kúpa gruntu 85. 69r 122 1629, 25. okt. kúpa gruntu

86. 48r 84 1632/1637 ? majetkové vyrovnanie 87. 70r 124 1638, 1. okt. odpis testamentu 88. 71r 126 1639, 6. [dec.?] kúpa zemí 89. 5v 8 1640, 20. máj odovzdávanie richtárstva 90. 5v 8 1641 odovzdávanie richtárstva 91. 72r 128 1643, 20. apr. kúpa lúky 92. 72v 129 1643, 20. apr. kúpa pol gruntu a domu 93. 73r 130 1648, 22. apr. kúpa lúky 94. 42v 74 1649, 16. dec. urovnanie sporu 1650 kúpa gruntu 95. 40v 70 (?) kúpa lazu 96. 72v 129 1650, 18. mar. spor o časť domu 97. 43r 75 1650, 1. apr. prijatie na statok 98. 54r 94 1650, 1. apr. kúpa zemí 99. 65r 114 1650, 8. okt. prijatie do spoluvlastníctva 100. 74r 132 1650, 8. okt. urovnanie sporu 101. 46r 80 1650, 9. okt. majetkové vyrovnanie 102. 75r 134 1651, 24. mar. predaj domu a zemí 103. 5v 8 1651, 12. máj odovzdávanie richtárstva 104. 74v 133 1651, 28. jún kúpa gruntu; pozn. o zaplatení 105. 6r 9 1652, 9. máj odovzdávanie richtárstva 106. 64v 113 1652, 25. júl prijatie do spoluvlastníctva 107. 46r 80 1652, 15. nov. majetkové vyrovnanie 108. 6r 9 1653, 23. máj odovzdávanie richtárstva 109. 61r 108 1654, 9. apr. kúpa zeme 110. 71r 126 1654, 12. apr. súpis zemí pre dediča 111. 54v 95 1654, 5. dec. predaj zemí; pozn. o zaplatení 112. 55v 97 1654, 5. dec. kúpa lazov 1654, 5. dec. kúpa lazov 113. 58v 103 (1776) pozn. o zaplatení 114. 7r 11 1655, 12. máj odovzdávanie richtárstva 115. 77v 138 1656, 10. mar. prijatie do spoluvlastníctva 1657, 3. mar. kúpa zeme 116. 78r 139 (1661) pôţička a vyrovnanie 117. 54v 95 1657, 24. mar. zmluva o uţívaní lazu 118. 54v 95 [po 1657, 24. mar. ?] kúpa zemí 119. 7r 11 1657, 27. máj odovzdávanie richtárstva 120. 55v 97 1658, 26. feb. súpis zemí pre dediča 121. 7r 11 1658, 19. máj odovzdávanie richtárstva 122. 79r 141 1662, 26. apr. predaj záhrady 123. 79r 141 1662, 26. apr. kúpa zeme 124. 70r 124 1662, 19. jún predaj zeme 125. 34r 58 1663, 26. apr. kúpa lazov 126. 35r 60 1663, 26. apr. kúpa lazu a výmena záhrady 127. 55r 96 1664, 27. apr. predaj zeme 1664, 27. apr. predaj zeme 128. 79r 141 (1768) výmena tohto lazu 129. 45v 79 1665, 28. nov. mesto predalo pasienok

1666, 25. feb. majetkové vyrovnanie 130. 80r 143 (1818) dodatok 131. 76r 135 1668, 20. feb. predaj záhrady 132. 8r 13 1668, 18. máj odovzdávanie richtárstva 133. 77r 137 1669, 14. jan. kúpa zeme 134. 35r 60 1670, 19. mar. predaj mestskej lúky 135. 76v 136 1670, 19. mar. spor o zeme 136. 78v 140 1670, 19. mar. predaj lazu 137. 78v 140 1670, okolo 21. sep. zápis vlastníctva 138. 8r 13 1671 odovzdávanie richtárstva 139. 81r 145 1673, 7. apr. zaplatenie lazu 140. 5r 7 1675, 29. aug. ustanovenie mesta 141. 8r 13 1676, 21. máj odovzdávanie richtárstva 142. 76r 135 1677 kúpa domu 143. 8v 14 1677, 17. máj odovzdávanie richtárstva 144. 81v 146 1678, 16. mar. vyplatenie zemí zo zálohu 145. 82r 147 1678, 16. mar. vyplatenie z majetku 146. 16v 27 1679, 9. máj kúpa lazu 147. 8v 14 1680, 17. máj odovzdávanie richtárstva kúpa lazu; kúpa zeme; zápis zeme do 148. 82v – 83r 148-149 1681, okolo 12. mar. uţívania 149. 8v 14 1682, 21. máj odovzdávanie richtárstva 150. 83r 149 1682, 20. jún predaj zeme 151. 16v 27 1683, 1. máj predaj lazu 152. 83v 150 1683, 1. máj predaj lazu 153. 36r 62 1683/1685 predaj lazu 154. 32v 55 1686, 3. apr. kúpa gruntu 155. 70v 125 1686, 13. jún predaj lazu 156. 71v 127 [1686], 7. sep. spor o nactiutŕhanie 157. 32v 55 1691, 23. apr. predaj lúky 158. 46v 81 1695, 21. mar. predaj lazu na vyrovnanie dlhu 159. 69v 123 1695, 6. jún vyplatenie lazu zo zálohu 160. 36v 63 1696 zápis zemí 161. 85v 153 1699, 13. mar. zápis zemí 162. 86v 155 1702, 23. feb.(*) predaj lazu 163. 87v 157 1702, 23. feb. predaj lazu 164. 46v 81 1705, 2. apr. nadobudnutie lazu 165. 87v 157 1706, 23. jan. predaj lazu [1706-1714] / 1680, 1. odpis: predaj lazov 166. 88v 159 feb.* [1706-1714] / 1690, odpis: vyrovnanie o laz 167. 89v 161 17. sep.* 168. 90r 162 1714, 26. máj (*) predaj lazu 169. 90v 163 1714, 26. máj potvrdenie vlastníckeho podielu 170. 91v 165 1714, 27. máj (*) predaj lazu 171. 33r 56 1715, 9. máj kúpa gruntu 172. 47r 82 1715, 9. máj spoločná kúpa lazu 173. 92r 166 1716, okolo 7. júl * predaj lazu

174. 34v 59 1718, 11. jan. kúpa časti lazu 175. 32v 55 1720, 1. feb. kúpa časti zeme 176. 33r 56 1720, 1. feb. predaj lúky 177. 33v 57 1720, 1. feb. zápis zemí 178. 69v 123 1720, 1. feb. zápis lazov 179. 73v 131 1720, 1. feb. zápis zeme 180. 76v – 77r 136-137 1720, 1. feb. zápis lazov 181. 34v 59 1721, 1. aug. zápis lazu 182. 92v 167 1721, 1. aug. zápis lazu 183. 93v 169 1723, 17. máj prijatie za mešťana 184. 94v 171 1724, 21. jan. prijatie za mešťana 185. 88r 158 1725, 6. mar. zápis lazu 186. 95v 173 1725, 6. mar. zápis kopaníc 187. 90r 162 1726, 8. júl zápis lazu 188. 88r 158 1728, 5. apr. predaj lúky 189. 32r 54 1728, 6. apr. vyplatenie dedičského podielu 190. 34r 58 1729, 28. jún zápis lazu 191. 47v 83 1729, 28. jún predaj zeme na vyklčovanie 192. 96r 174 1731, 29. mar. zápis zeme 193. 97r 176 1731, 29. mar. zápis zeme 194. 81r 145 1734, 15. mar. zápis lazov 195. 88v – 89r 159-160 1734, 17. júl zápis lazov 196. 98r – 98v 177-178 1736, 27. apr. zápis lazov 197. 99v 179 1738, 20. aug. predaj mestských lúk 198. 87r 156 1739, 2. dec. rozdelenie lazu medzi bratmi 199. 91r 164 1739, 2. dec. rozdelenie lazu medzi bratmi 200. 80v 144 1740, 17. apr. predaj zeme na vyklčovanie 201. 35v 61 1740, 16. máj zápis lazu 202. 100v 181 1744, 5. jún zápis kúpených lúk 203. 101v 183 1745, 11. aug. zápis lazov 204. 87r 156 1745, 11. aug. vrátenie lazu zo zálohu 205. 86v 155 1747, 25. apr. predaj lazov 206. 87r 156 1747, 25. apr. zápis kúpených lazov 207. 94v 171 1747, 25. apr. zápis kúpených lazov 208. 79v 142 1751, 24. máj zápis zeme 209. 100v 181 1760, 10. apr. zápis kúpených lazov 210. 101v 183 1761, 27. máj zápis kúpeného lazu 1764, 15. máj mesto si berie pôţičku 211. 103r 186 (1766) vyplatenie sumy 212. 91r – 91v 164-165 1764, 11. dec. zápis kopaníc 213. 101r 182 1765, 12. jan. kopanica do zálohu 214. 103v 187 1766, 25. feb. zápis kúpených zemí 215. 92v 167 1767, 18. jún predaj lazu [1767-1768] / 1733, 6. odpis testamentu 216. 93v – 94r 169-170 sep.* 216. a 94r 170 [1767-1768] obvinenie z krádeţe 217. 83r 149 1768, 4. mar. vyplatenie lazu zo zálohu 218. 81v 146 1769, 5. mar. zápis lazov

219. 102r 184 1769, 5. mar. zápis dedičského podielu z lazu 1771, 21. apr.–[1776] nové rozdelenie mestského chotára 220. 124v-135v 227-249 v rámci urbárskej regulácie; (1851) nový súpis drţiteľov sesií 221. 104v 189 1771 potvrdenie o vyplatení odmeny udelenie náhradných slobodných 222. 139r-142r 255-261 [1771-1776] zemí 222. a 142r 261 1776, 5. apr. opätovná „kúpa― zeme od mesta 222. b 142v 262 1776, 6. apr. náhrada kopaničnej zeme 223. 105v 191 1772, 11. jún ţiadosť o predaj statku a kopaníc 224. 121v-123r 221-224 1773, 2. jan.* list banského úradu v Kremnici 225. 92r 166 1773, 20. mar.(*) predaj časti lúky 226. 110v 201 1773, 2. okt.(*) predaj mestskej zeme 227. 104v-105r 189-190 1774, 10. feb. zápis zemí 228. 106r 192 1775, 27. okt. zápis zdedených zemí 229. 106v 193 1775, 27. okt. zápis zemí a bratské vyrovnanie 230. 107r 194 1775, 27. okt. zápis kopaníc 231. 123v 225 1776, 20. júl (*) predaj domu 232. 33v 57 1777, 14. aug. zápis gruntu 233. 142v 262 1778, 25. mar.(*) zeme do zálohu 234. 143r 263 1778, 10. máj (*) predaj kopaníc 235. 143v-144r 264-265 1778, 27. okt. vystavenie novej listiny na lazy 236. 107v 195 1781, 15. dec.(*) kúpa domu s gruntom [1785, 27. dec.-1795] odpis testamentu 237. 112r-112v 204-205 / 1781, 25. júl * [1785, 27. dec.-1795] potvrdenie o výdajoch na pohreb 237. a 112v 205 / 1783, 12. jún * 1785, 27. dec.[-1795] potvrdenie listiny o prisúdení 237. b 113r-113v 206-207 / 1784, 26. jún * poddanského gruntu [1785, 27. dec.-1795] 237. c 114r 208 / 1784, 17. aug.* stanovenie dedičského podielu (1784, 9. dec.) vyplatenie peňazí z úschovy [1785, 27. dec.-1795] potvrdenie o prijatí dedičského 237. d 112v-113r 205-206 / 1785, 16. dec.* podielu [1785, 27. dec.-1795] nájom domu 237. e 114v 209 / 1785, 16. dec.* 238. 108r 196 1786, 15. máj (*) zápis podielu z lazu 239. 145r-146r 266-268 1787, 21. apr. zápis kopaníc 240. 146r 268 1788, 13. máj (*) predaj časti mestského pozemku 241. 146v 269 1788, 20. máj (*) výmena zemí 242. 108v-109r 197-198 1789, 1. feb.* odpis testamentu 1792, 18. jan. zápis lúky; 243. 109v-110r 199-200 (1733, 1784) inzerované odpisy [po 1792, 18. jan.] / kúpa domu 244. 110r 200 1790, 22. apr.* [1792-1794] / 1787, 6. predaj lazu 245. 110v-111r 201-202 sep.* 246. 111r 202 [1792-1794] vlastníctvo a výmena zemí

247. 117r 214 1792, 25. apr. kúpa mestského lazu 247. a 117r 214 1792, 25. apr. zápis kúpenej zeme 248. 115r-115v 210-211 1792, 11. sep.* list poddaného stoličnej sedrii 248. a 116r 212 1792, 12. sep.* rozhodnutie stoličnej sedrie 249. 116r-116v 212-213 [1792-1795] súpis výdajov na príbuzných 1794, 3 nov. zápis lazu; 250. 102v 185 (1729, 7. feb.) insert testamentu 1794, 3. nov. zápis lúky; 251. 111v 203 (1774, 11. feb.) insert kúpnej zmluvy 252. 118r 215 [1795]/1788, 3. nov.* predaj domu a zemí 253. 118r-118v 215-216 [1795]/1793, 4. feb.* predaj domu 254. 118v 216 1795, 1. dec. odovzdanie domu a zemí 1797, 20. mar. zápis domu a zeme; 255. 96r – 96v 174-175 (179[?] + 1790) odpis kúpnej zmluvy + dodatok 256. 96v 175 1799, 25. apr.* predaj lazu 257. 100r 180 1801, 2. mar. predaj domu 258. 104r 188 1801, 8. sep. zápis lazu 259. 104r 188 1802, 14. máj zápis lazu 260. 95v 173 1803, 27. apr.* predaj lazu 261. 84v – 85r 151-152 1803, 29. apr. zápis kopaníc 262. 104r 188 1804, 27. dec. kúpa zemí 263. 86r 154 1805, 29. mar. kúpa podielu z kopanice 264. 119r 217 1805, 5. máj zápis lazov 265. 124r 226 1806, 30. jún zápis kúpeného lazu 266. 103r 186 1807, 22. mar.* zeme do zálohu 267. 109r 198 1807, 19. máj * zeme do zálohu 268. 119v 218 1810, 14. mar. zápis kúpenej kopanice 269. 120v 220 1810, 15. apr. prijatie za mešťana 270. 136r 250 1813, 31. jan.(*) zápis získaných zemí 271. 136v 251 1815, 18. feb. predaj domu s gruntom 272. 168r 310 1815 pamätný záznam – stavba cesty 1817, 24. okt. zápis zálohovaných lúk 273. 120r 219 (1817, 22. máj) odpis listiny 274. 147v-148r 270-271 1819, 23. máj pamätný záznam – zvôľa vrchnosti 1820, 29. okt. pamätný záznam – mestský pranier 275. 148v 272 (1821) o zrútení starého praniera 276. 137r 252 1821, 20. mar. zmluva o domoch 277. 137v-138r 253-254 1824, 12. mar.* odpis testamentu; dod. o vyrovnaní 278. 149r-149v 273-274 1824, 18. sep.* súdne rozhodnutie sporu o kopanice 1824, 26. okt./ 1822, 6. zem do zálohu 279. 150r 275 jún * 1824, 26. okt. prenesenie dedičského nároku 280. 150v-151r 276-277 (1824, 30. mar.*) odpis príslušnej listiny 1824, 26. okt. odpis listiny: zaplatenie dlhu matky 281. 151v 278 (1821, 1. apr.*) 282. 152v 279 [po 1827, 18. okt.] pamätný záznam– nedostatok dreva 1828, 10. máj predaj domu s gruntom 283. 153r 280 (1828, 30. apr.*) odpis listiny

284. 95r 172 1829, 19. máj predaj gruntu s budovami 1829, 26. júl mesto potvrdzuje výmeru lúky 285. 153v-154r 281-282 (1829, 4. júl *) odpis listiny 286. 154v-155r 283-284 1829, 28. okt.* mesto potvrdzuje zaplatenie kúpy pamätný záznam– kurializácia 287. 155v-156r 285-286 [1829-1830] pôdy pam. záznam– hranica s 288. 156v 287 1830, 24. sep. Jahodníkmi 289. 157r-157v 288-289 1831, 31. okt. pamätný záznam - cholera 290. 158r 290 1832, 8. sep.* premeranie lúky 291. 158v 291 1833, 6. jún pam. záznam – hranica so Sučanmi 292. 159r 292 1834, 25. nov. zápis kúpených zemí 293. 158v 291 1835, 5. apr. pamätný záznam – údrţba mosta 294. 159v 293 1842, 10. máj mestská zem na vyklčovanie 295. 160v-161r 295-296 1842, 6. jún zmluva o poddan. povinnostiach 296. 169v-170r 313-314 1843, 31. júl (*) predaj gruntu a zeme 297. 161v-162r 297-298 1843, 24. sep.(*) predaj domu 298. 162v 299 1844, 10. sep.* predaj gruntu a zeme pam. záznam–oprava hodín a zvonu 299. 93r 168 1845, [pred 7. nov.] farár potvrdzuje 300. 169r 312 1845, 16. nov. stanovenie platov mest. úradníkov 301. 173r-173v 319-320 1845, 20. nov.* vyplatenie dedičského podielu 302. 166r-166v 306-307 1846, 22. máj * vzdanie sa dedičského podielu 303. 163r 300 1846, 25. júl * predaj gruntu 304. 170v-171v 315-317 1847, 20. feb. zavedenie poplatku z dreva 305. 172r 318 1847, 8. dec. zvolenie obecného výboru 306. 164v-165r 303-304 1848, 9. feb.* odpis testamentu 307. 163v-164r 301-302 1848, 12. máj * predaj pol gruntu 308. 166v-167r 307-308 1848, 6. júl * majetkové vyrovnanie 309. 165v 305 1848, 14. dec.* predaj gruntu a zemí 1850 pam. záznam – voľba úradu 1848-9 310. 168r-168v 310-311 [po 1864, 6. apr.] dodatok – dlhé úradovanie richtára 311. 167v 309 1851, [po 7. máji] odpis kvitancie 312. 48v 85 1858, 15. jan.* pamätný záznam o zemetrasení 313. 41v 72 1864, 6. apr.* pam. záznam – zákl. kameň Matice 314. 59v 105 [1865] / 1864 * poďakovanie za dozor nad stavbou pam. záznam–dlhé úradovanie 315. 41v – 42r 72 – 73 [1867-1872] richt. 316. 49v 87 1868, 13. apr. potvrdenie o vrátení peňazí 317. 62r – 62v 109-110 1871, 10. dec.* mesto odkupuje zeme

6.3 Edícia

1. (fol. 2r – 3r) [1536]

Príhovor zdôvodňujúci zaloţenie mestskej knihy.

Quemadmodum regno absurdum est sine legitimo rege ac principe esse, qui ex industria animi curam reipublice administrande gerere nosset, ita non convenit civitati, patribus senioribus spectare probitatis bene institutam, carere legibus, cum id utile et necessarium sit populo. Cum et Christus nobis Legem et Evangelium mandaverit: Legem ut lex exigeret penam pro delictis, Evangelium ut gratis condonaret peccata. Cum itaque judex et jurati cives civitatis S. Martini de comuni calamitate pauperum [oppidaorum, quam]a calamitatem infelix rerum status [et quoque disturbia]a gencium militarium prede avidorum sine pietate christiana certis ab annis jus proflugebant [!], mutuo inter se conquererentur. (Nam inter alia omnia, quibus distruciatur [!] vita mortalium, nichil bello sceleracius, nichil nocencius; quod atrocius exicium infert moribus hominum, quam facultatibus, aut corporibus.)1 Inter alia comminiscebantur jus opere precium esse, et summe necessarium pro comuni omnium bono hunc oppidum S. Martini sub jurisdicione christianorum dominorum libro comunitatis consolidare, in quo omnes cause adjudicate tam oppidanorum, quam certarum possessionum istius comitatus de Thurocz, ab antiquo jure superiori ad oppidum spectarum, empciones quoque domorum, terrarum arrabilium, pratorum fenilium, ceterorumque negociorum quorumcumque iam revid[endorum], deinceps ab anno Dominice Incarnacionis 1536 gestorum et adjudicatorum, conscripte haberentur suo ordine, ne leges pronunciati ac administrati series et ceterarum rerum publicarum ordo ex memoria ║ mortalium fol. 2v exederetur ac elaberetur, immo pocius ne aliqua oblivio deleretur, per hunc libellum posteritate demandaretur. Iterum post annos certos causas adjudicatas reintegrare volentibus ac denuo jure revidendarum causarum adjudicatarum series cum certis fassionibus testium, inscriptis eorundem nominibus hoc libello suo ordine occureret. In hoc negligenciam et incuriositatem oppidanorum merito condempnare possemus, nisi eos excusaret pristinorum temporum erumpnosus status, [quod] hucusque [!] communitates [utilitatem]b postponentes curabant ea, que ventri congrue[ban]t. Cum et Paulus, doctor gencium, omnes nos ad edificacionem proximorum admoneat,2 conatus oppidanorum in hoc officio pio et sancto proposito laudandus nobis occurrit. Cum de negocio utili communitatis proximorum et justicie Dei agatur, nec credimus esse aliquem christianum vere pium, qui hunc ipsorum propositum omni ex parte commendatum non habeat. Nos quoque precamur Deum Optimum Maximum, quo [!] ipsorum conatus adjuvet et operetur nutuo [!] suo divino in ipsis, ut non allecti favore alicuius partis, omnibus equalem administrent justiciam. Proeo optimi concives relictis rebus terrenis ad vitam per fervorem sepe accingere, non curantes accepcionem personarum, justiciam Dei in injusticia ne detineatis, sed omnibus equalem administretis justiciam; cum Christus, comunis omnium pater, equali gaudeat justicia, scientes tam regibus ceterisque dominis juxta mundum, quantumvis potentibus, dominum esse in celis Ihesum Christum, cui honor, imperium, graciarum accio per omnes ║etates fol. 3r seculorum, amen.

1. a Miesto prelepené kvôli oprave poškodenej strany. Doplnené podľa odpisu vo fonde mestečka Martin: Extractus Prothocolli privilegiari oppidi Thurócz Szent-Márthon, bez sign. — b Miesto poškodené. Doplnené podľa odpisu vo fonde mestečka Martin; cf. predošlú pozn. 1 Citát z Erasma Rotterdamského Stultitiae laus: „Nam inter omnia mala, quibus discruciatur vita mortalium...― — 2 Cf. R 15:2, 1 K 14:26. 57

2. (fol. 3r – 4r) 1531, 30. júl – 1548

Evidencia sirotských peňazí sirôt po Valentínovi Škodovi. Zápisy o ich zverení na úrok jednotlivým mešťanom. Dodatky z r. 1543 [4b, 10a], 1544 [3b, 10b] a 1548 [10c] o splácaní.

Zápisy 2a, 3a-b, 4a-b, 5, 6a, 8, 10a-c preškrtnuté.

[1] Incipit regestum super debita orphanorum olim Valentini Sskoda de pecuniis domus vendite, quantum cui ex illis est concreditum ita, quod addicio singulis annis debet dari a fl. X fl. I, et a quinque fl. den. L. Terminus vero solucionis illorum est festum s. Georgii.1 Incipit autem hec distribucio anno Domini 1531. Item hec conscripta sunt et signata in domo parochi eodem anno, dominica post festum beate Anne,2 in presencia judicis Ladislai Mertuk et juratorum eius, videlicet Helia, Martino Mezdra,a Mathia Garna, Sstewo, Lewko, Martino Sopuch, Johanne Osskeryss. Et hanc racionem posuit Benedictus Pannifex.

[2a] Item primum Andris accepit fl. II aureos in summa fl. III, et tandem ducentos den. Tenetur singulis annis den. L. [2b] persolvit totum

[3a] Item Jacobus Klukan accepit fl. V. Tenetur similiter den. L singulis annis. [3b] Item anno Domini 1544, feria sexta post Cinerum3 Johannes Sskoda determinavit cum Johanne Klukan in presencia judicis Michaelis Nosak et Mathie Garno et Martino Mezdra et Laurencii plebano in domo eiusdem plebani, quod de hiis omnibus debitis, que inter illos erant, ipse Johannes Klukan debet et tenetur persolvere Johanni Sskoda fl. III et den. XXXV festo s. Michaelis4 […]b ║ fol. 3v [4a] Item Ladislaus Mertuk accepit fl. IIII. [4b] Item Nicolaus, Me[r]tukow filius, in presencia judicis Michaelis Nosak anno 1543, festo Corporis Christi5 conclusum est, quod festo Natalis Domini6 Joan[es], filius Mertukow, debet reponere fl. I ½. [4c] solvit

[5] Item Michaeli Nosak ex consensu eiusdem orphani datus est fl. I in auro.

[6a] Item ad Solnam7 Johanni Napnikowi a pecuniis monete wlky,8 quam repositam habuimus apud parochum sub sigillo, dedimus de eiusdem pecuniis orphanorum fl. III. [6b] persolutum est ei tempore judicis Michaelis Sskrabak unacum suis juratis

[7] Item illam summam, quam Benko Pannifex suscepit cum addicione illius fl. I, et facit iam summa fl. II et den. XX c, quam Zado tenetur reponere festo beati Johannis Baptiste9 jure mediante in toto iam cum addicione [...]

2. a Nasleduje znovu Martino Mezdra, preškrtnuté. — b Nečitateľné slovo. — c et den. XX škrtnuté, XX prepísané na L 1 23./24. apr. — 2 30. júl. — 3 29. feb. — 4 29. sep. — 5 24. máj. — 6 25. dec. — 7 Ţilina, ţilinský kraj. — 8 Pravdepodobne označenie, značka na minciach. — 9 24. jún. 58

[8] Item ego, Benedictus Pannifex, judex anni preteriti, ad racionem provisionis mee de pecuniis eiusdem orphani dedi taxam pro Telepkowa fl. I et den. XX.

[9] Conscripta sunt in domo parochi, die dominica post festum dive Anne10, in presencia judicis Ladislai Mertuk et juratorum eius, videlicet Helye, Martini Mezdra, Garno, Sstewo, Lewko, Martini Sopuch, Johannis Osskeriss, ut supra. ║

Eiusdem orphani Sskoda Johannis d fol. 4r

[10a] Item iam anno 1543, festo Corporis Christi11 Martinus Mezdra determinavit coram judice Michaele Nosak, quod festo Nativitatis Domini12 tenebitur reponere eidem fl. 4 et parrocho fl. 1. Et hec coram Michaele determinata est. [10b] Item iam anno 1544, sabbato Epiphanie Domini13 idem Martinus Mezdra dedit Johanni Sskoda fl. I ½, et restant apud eum fl. II ½, quos tenetur persolvere festo Mathie apostoli.14 persolvit totum [10c] Item anno Domini 1548, feria sexta festo beati Clementis pape15 Mathias Garna recognovit in domo plebani coram judice Georgio Sstewo et coram Michaele Wyhnat, atque coram me, Laurencio plebano et ceteris bonis hominibus, habere apud se de pecuniis Joannis Sskoda a die prescripta fl. VI ½, hoc tempore sine aliqua addicione. hec persoluta sunt

3. (fol. 6r – 7r) 1540, 11. nov. / 1541, 1. jan. – 1554

Evidencia sirotských peňazí sirôt po Valentínovi Hanušovi. Zápisy o ich zverení na úrok jednotlivým mešťanom. Dodatky z r. 1548 [3b-c, 5b, 7], 1551 [3d] a 1554 [5c] o splácaní.

Zápisy 3a-c a 5a-c preškrtnuté.

[1] Incipit regestum super hiis, que orphani olim Valentini Hanus de pecuniis vendicionis domus illorum, quantum cui de illis est distributum, et hoc a festo sancti Martini1, anno Domini 1540. Nomina autem illorum orphanorum sunt hee, videlicet Georgius, Johannes, Matheus, Martinus. [2a] Item ego primum a, Laurencius Bassensky, accepi a seniore fratre illorum Georgio nomine, accepi pro necessitate mea fl. III.b [2b] solvit totum.

[3a] Item a reliquis fratribus, videlicet Johanne, Matheo, Martino primum Ladislaus Mertuk accepit fl. V. Actum cum consensu eorundem orphanorum super addicionem anni eiusdem dedit genitrici illorum den. L.

d Nadpis v záhlaví. 10 30 júl, pravdepodobne 1531. Formula má uzatvárať evidenciu týchto sirockých peňazí; porovnaj s úvodným zápisom na fol. 3r (30. júl) - pozn 2. — 11 24. máj, cf. pozn. 5. — 12 25. dec. — 13 Asi sobota pred Zjavením Pána, teda 5. jan. — 14 24. feb. — 15 23. nov. 3. a Nasleduje znovu ego, škrtnuté. — b fl. III podčiarknuté 1 11. nov. 59

[3b] Item iam anno 1548 incipiente, ipsa die dominica festo Circumcisionis Domini2, Nicolaus, filius Ladislai Mertuk, fassus est iam teneri eiusdem orphanis fl. VII ½. [3c] Item anno eodem, die sabbato festo Mathie apostolis3 idem Nicolaus Mertuk persolvit fl. V ½ in presencia Michaelis Sopuch. Et ita adhuc restan[t] fl. 2. Dedit autem pecuniam illam Johanni. [3d] Item anno Domini 1551, feria quarta in vigilia Gregorii4, idem N. Mertuk persolvit totum debitum ipsis orphanis in presencia Lewkonis et me. ║ fol. 6v [4] Item Mathias Lysska ab eisdem orphanis fl. II ½. Ex consensu autem predictorum orphanorum persolvit genitrici illorum super annos duos addicionem.

[5a] Item Andreas Andris accepit ab eisdem orphanis fl. II. Ex consensu vero predictorum orphanorum persolvit addicionem genitrici illorum den. XX. [5b] Idem Andrys jam anno 1548 incipiente, ipsa die dominica festo Circumcisionis Domini5, fassus est teneri eisdem orphanis iam fl. III. [5c] Idem Andrys jam anno Domini 1554, dominica die, que est dies tercia post festum Apolonie6, fassus est iam teneri eisdem orphanis cum addicioni fl. IIII ½. [5d] Persolvit totum.

[6] Hec acta sunt in domo parochi, sabbato die Circumcisionis Domini7, in presencia judicis Laurencio Bassensky et juratorum eius, videlicet Melchero Abuda, Georgio Sstewo, Michaele Nosak, Georgio Andris, Georgio Frenko, Michaele Wyhnath, Johanne Osskeriss, Benedicto Pannifice, etc. ║

fol. 7r [7] Item jam anno 1548 incipiente, ipsa dominica die festo Circumcisionis Domini8, Caspar Rús fassus est teneri eiusdem orphanis fl. IIII ½.

4. (fol. 7v – 8r) 1541

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Ján Kovačka kúpil dom a kopanicu v Jamnom od Tomáša a Fabiána Kačerových za 79½ zl. a 2 zl., z ktorých väčšiu časť zaplatil. Stanovujú sa podmienky uţívania kopaníc. Dodatok: poznámka o zaplatení.

1541 Johannis Kowacţka Item Johannes Kowacţka emit domum a Thoma et Fabiano Kacţer dictis precio florenorum LXXIIII ½, dempta extirpacione una, pro qua idem Johannes Faber tempore suo, quo poterit, debebit reponere fl. II ipsis Thome et Fabiano Kacţer in redempcionem prefate extirpacionis v Yamnee[m]. Idem Johannes Faber in sortem precii domus eiusdem persolvit dictis Thome et Fabiano Kacţer fl. LX in domo judicis Laurencii Bassensky, et hoc in presencia ipsius judicis et omnium consulorum eiusdem, et ceterorum plurium bonorum hominorum. Reliquam vero summam huius precii idem Johannes Faber debebit persolvere ipsis

2 1. jan. — 3 25. feb (prestupný rok 1548). — 4 Pápeţa Gregora Veľkého (12. mar.), t.j. 11. mar. — 5 1. jan., cf. pozn. 2. — 6 11. feb. — 7 1. jan., pravdepodobne 1541. Formula uzatvára evidenciu týchto sirotských peňazí; porovnaj s úvodným zápisom na fol. 6r (11. nov. 1540). — 8 1. jan., cf. pozn. 2 a 5. 60

Thome et Fabiano Kacţer in festo dive Dorothee virginis1 et si prius poterit, eo absolucior erit, et hoc sub vinculo amissionis tocius precii prefati. Restant autem adhuc apud eundem Johannem Fabrum fl. XIII ½, qua idem Johannes Faber iuxta consuetudinem oppidi huius S. Martini ad terminum prenotatum debet persolvere. [D] Item persolucio iam et huius residui debiti per ipsum Johannem Fabrum facta est plenarie ipsis Thome et Fabiano, etc. Item et hoc conclusum est per eos in presencia judicis et juratorum eius ex parte extirpacionum, quas prefati Thomas Kacţer et Fabianus, frater eius, extirpaverant. Primum, quod illam extirpacionem supranominatam, videlicet In Yamne dictam, ipse Johannes Faber habet facultatem illam iuxta convencionem: quacumque dierum reposuerit fl. II, illam potest habere. De his autem, que in fine terrarum extirpate sunt, est conclusum, quod ipse Johannes Faber a habebit facultatem utendi illas, Uvratii dictas. Item extirpacio, que nominatur na Bukoviinie ipse Thomas Kacţer cum Fabiano, fratre suo, se voluerint vendere alicui alteri, tunc nulli possunt dempto ipsi Johanni Fabro, et ipse habet facultatem pro ea reponendi precium; impignorandi tamen autoritatem haberent. Nomina autem juratorum intra patent, item et judicis anni eiusdem ║ Item hec acta sunt tempore judicis Laurencii Bassenssky, et Johannis Osskeriiss, fol. 8r Mathiae Lisska, Georgio Frenowicz, Georgio Andrissowicz, Laurencii Beran, Michaele Wyhnath, Stephano Sswagriik, Melchiore Abuda, Benedicto Pannifice, Michaele Nosak, Martino Mezdra, Georgio Sstewo,b juratorum protunc eiusdem, anno ut supra.

5. (fol. 9r) 1541, 29. mar.

Zapisuje sa, ţe Ondrej Kabát vzal na úrok sirotské peniaze Matúša Raducha v hodnote 14 zl. pred richtárom a prísaţnými. Dodatky z r. 1543 a 1548: zápisy o splácaní.

Prvý zápis a dodatok 1 preškrtnuté.

1541 Mathei orphani, nepotis Raduch Item Andreas Kabath unacum filio suo Georgio suscepit fl. 14 a Matheo, filio Marthe, qui est nepos Andree Raduch, sub tali conclusione, quod idem Andreas Kabath unacum filio suo Georgio a festo Pasche anni prescripti1, eodem termino singulis annis, quoad usus fuerit pecuniis prenotatis, debebit reponere vera decima ab illis fl. 14 ipsi Matheo, orphano Raduch.

[D 1] Item anno Domini 1543, feria sexta Pasche2, adveniens unacum Matheo, orphano Raduch, idem Andreas Kabath, fassus est iam addicionem debere prefato Matheo Raduch fl. 11 den. 80.

4. a Nasleduje preškrtnuté: pro eorundem habere satisfaciendo. — b Nejednoznačnosť v pádoch krstných mien: v gen. (Johannis, Laurencii), väčšinou však v abl. (Georgio, Stephano, Martino, Melchiore). Skrátené Mich[ael] rozvádzame Michaele, skrátené Math. nerozvádzame – môţe znamenať Mathias aj Mathaeus. 1 6. feb. 5. 1 17. apr. 1541. — 2 Na Veľký piatok, t.j. 23. mar. (1543). 61

[D 2] Item anno Domini 1548, feria quinta proxima mox post festum Mathie3, prefatus Andreas Kabath adveniens unacum Matheo, orphano Raduch, in presencia Martini Mezdra fassi sunt uterque illorum concorditer, quod iam ipse Andreas Kabath persolvit plenarie, tam de pecuniis sibi mutuo datis, tamque addicionem totam integraliter atque plenarie satisfecit.

Hec determinata sunt et conclusa feria tercia post dominicam Letare anno supranotato,4 tempore judicis Laurencii Bassensky, in presencia eiusdem et juratorum eius, videlicet Johanne Osskeriiss, Matheo Liiska, Melchiore Abuda, Benedicto Pannifice, Georgio Frenowicz, Stephano Sswagryk, Michaele Nosak, Martino Mezdra, Georgio Sstewo, imo et Adam Institor et ceteris adfuere isti proscriptioni eorundem. Que acta est in domo nostra civilia, die et anno superius scriptis.

6. (fol. 10r) 1541, [20. máj/12. aug.]

Vyrovnanie pred richtárom a prísaţnými: Štefan Bocian prepúšťa dom s hospodárstvom svojmu staršiemu synovi Jurajovi pod podmienkou doopatrovania otca a vyplatenia mladšieho brata Ondreja.

1541 Stephanus Boczen cum filiis

Item anno Domini 1541, feria sexta proxima ante festum beate Helene1, tempore judicis Mathie Helyass, juratorum vero eius Georgii Sstewo, Stephani Sswagryk, Laurencii Mertuk, Michaelis Sopuch, Caspari Walassek, Valentini Milecz, Laurencii Nosak, Michaelis Sskoda, Michaelis Sskrabak, Georgii Frenko, Johannis Mezdra, Johannis Fabri. Item Stephanus Boczen fecit concordiam cum filiis suis, videlicet Georgio et Andrea ita, quod suscepit Georgium, filium suum seniorem, et condescendit illi domum et totam hospitalitatem in providenciam firmiter possidendam et regendam. Tali tamen sub determinacione et conclusione, quod ipse Georgius, filius eius, debeat et tenetur patrem suum fovere et providere omnibus licitis necessariis usque ad obitum, et ipsum integerrima reverencia atque honore debito tenere, prout lex jubet; pater quoque eundem vicissima charitate et favore habere et tueri. Et demum illa tota substancia nulli alteri pertinere debeat, preterque ipsi Georgio et posteris eius. Attamen prefatus Georgius, senior filius, eiusdem Stephani Boczen ordinacione eadem fratrem suum juniorem, hoc est Andream, a se separare tali concordia debet: primum debet ei resignare domum suam, quam emerat unacum agris et ceteris pertinenciis eidem, quibus usus fuerat, item extirpaciones duas – una penes extirpatam Massuty, aliam penes Brlen; equum unum, boves magnos II, juniores similiter II boves, vaccam unam.

a ciwili dopísané neskôr pod riadkom. 3 1. mar. (1548) — 4 29. mar. 1541. 6. 1 Nie je jasný dátum sviatku sv. Heleny (8. feb./21.máj/18.aug.) a teda: 4. feb./20. máj/12. aug. Prvý dátum vypúšťame vzhľadom na dátum predošlého zápisu – 1541, 29. mar. 62

7. (fol. 11r) 1541, [20. máj/12. aug.]

Zapisuje sa, ţe Michal Škoda pred richtárom a prísaţnými zaplatil na ţiadosť Jakuba Czuodora 2 zl., ktoré dlhoval z kúpy domu.

1541 Causa Michaelis Sskoda

Item anno Domini 1541, feria sexta proxima ante festum beate Helene1, tempore judicis Mathie Helyass, juratorum vero eius Georgii Sstewo, Stephani Sswagryk, Laurencii Mertuk, Michaelis Sopuch, Caspari Walassek, Valentini Milecz, Laurencii Nosak, Michaelis Sskoda, Michaelis Sskrabak, Georgii Frenko, Johannis Mezdra, Johannis Fabri. Causa Michaelis Sskoda ex parte domus, quam determinavit cum Margaretha Lehutyna et filiis eius, videlicet Michaele et Stanislao, necnon et cum Jacobo Czuodor de Selecz,2 qui supraduxit cognatam dicti Michaelis Sskoda, ymo et prefate Margarethe Lehutyna. Item dictus Michael Sskoda reposuit ipsi Jacobo Czuodor in presencia nostri fl. II, quos prescriptus Jacobus Czuodor fatebatur restare in debitum, et super ea persolucione more consuetudinis solito implenerunt mercipoti arram, tali conclusione et determinacione, quod ipse Michael Sskoda unacum fratre suo Matheo et posteris ipsorum liberi et tuti debeant esse in omnibus, ymo ab omnibus undecumque impedimentis.

8. (fol. 9v) 1541, 29. sep.

Prísaha novo prijímaných mešťanov.

Anno Domini MDXLI Item festo sancti Michaelis arrachangeli1 [!] intulimus presenti libro: ţe kdiţ od Boha tak zrizeno jest, ţe lidske statki a grunti opet pripadaji na lidi, jako y mi teţ niţe psani nemalu promenu a v nassem slobodnem b meste Svatem Martine citime, jako y v ninejssich časoch v nove stupujicych a za messtanoch se dawajicich lidi pod prysahou nasledujicy gakţto za civilov c prijimame, a sice: Ja, Jiri Oskerisch, Daniel Coss d, Melchior Nosak, Jan Cundra prisaham Bohu Oci, Bohu Sinu, Bohu Duchu Svatemu etc., ţe vssecki bremena kterekoli, budto ze strany nasseho mylostiveho krale, budto ze strani nasseho slobodneho kralo[v]skeho mesta se zavazujem vikonavati, v spokoinosti, v lasce a v svornosti ţiti, poslussnost, podanost, vernost ku vsseckim dokazovati, proti vssem utrhačom aneb nepritelom poradku nassich braniti a zastavati, roskazi mej milej vrchnosti domacej plniti a slobodi nasse budto

7. 1 Nie je jasné: 20. máj/12. aug., cf. predošlý zápis (č. 7). — 2 Selec, okr. Trenčín alebo Selce, okr. Banská Bystrica. 8. a Moţno čítať i premenu. — b Moţno čítať i v nassom slobodnom. — c Tj. mešťanov. — d Zrejme Koš, Koša. 1 29. sep. 63 jmenim, budto spusobem jinim braniti a zastavati, tak my pomahej Buch Otec, Syn y Duch Svati etc. na veki poţehnany, amen. Actum sub judicatu Melchioris Paluch, anno die ut supra.

9. (fol. 12r) 1546, 1. okt.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Ondrej Boczen postúpil zem Pol dluhu na 10 rokov Jánovi Činčurovi za ročný plat 4 zl. a ďalšie povinnosti.

Causa Andree Boczen et Johannis Czynczura Item anno Domini 1546, feria sexta proxima post festum beati Michaelis archangeli1, tempore judicis Mathie Elyass, facta est hec concencio inter Andream, filium Stephani Boczen, et Johannem Czynczura dictus, coram prefato judice Mathia Elyass et juratis eius, videlicet Mathia Lysska, Johanne Osskeryss, Michaele Wyhnath, Michaele Sopuch, Valentino a Milecz, Stephano Barthoss, Georgio Freno, Melchior Abuda, Johanne Sskrabak, Casparo Ruus, Sstewo, Emryssko, in hunc modo, quod suprascriptus Andreas Boczen condescendit terras suas omnes eundem concernentes, videlicet Pol dluhu, prefato Johanni Cţyncţura libere possidendas et utendas usque ad annos decem sub tali conclusione, quod ipse Johannes Cţynčura tenebitur illas terras cum summa diligencia fimare et censum annuum annis singulis ab eis persolvere et prefato Andree – singulis annis festo beati Martini florenos duos et tandem festo Pasche similiter florenos duos, sine omni jurgio dare – et singulis annis lima subsolia occrearum(?) subducere. Et tandem anno decimo tenebitur tres terras, videlicet klyn Konecz hrabye, et Pol dvora za Turczom na bohaty hay, et terciam lazyk v Kutech, suo proposicio semine [!] seminare et ita seminatas resignare, eo quod ipse Andreas illas tres terras similiter seminatas prefato Johanni Cţynczura ad usum condescendit. Hec acta sunt anno et die ut supra.

10. (fol. 13r) 1547, 17. apr.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Juraj Števo kúpil od Pavla Kotrtašku kopanicu za 10 zl. Dodatky: poznámky o zaplatení.

Causa Sstewonis Georgii et Pauli Kothrtasska Item anno Domini 1547, dominica die conductus Pasche1, tempore judicis Laurencii Nosak, juratorum vero eius Valentino Milecz, Cassparo Walassko, Benkone, Elya, Joanne Sskrabak, Joanne Paluch, Georgio Sstewo, Emryssko, Joanne Osskeryss, Michaele Wyhnath, Balthazaro Galyk.

9. a Nasleduje preškrtnuté: Sopuch 1 1. okt. (1546) 10. a Pôvodne VII, preškrtnuté. 1 17. apr. 1547 — 2 Potok Bystrička, tečie cez rovnomennú obec a vlieva sa do Turca. 64

Item prefatus Georgius Sstewo emit terram extirpatam arabilem a Paulo Kothrtasska atque a filiis eiusdem, que est horze Bystrycţkuw2 vysse mezdravskeho lazu precio pro fl. X.a Item ipsi Paulo Kothrtasska persolvit fl. V. [D 1] Item Nicolao, filio eiusdem, persolvit fl. 2. [D 2] Et sic adhuc restant in debitis fl. 3. Et illos iam persolvit plenarie.

11. (fol. 13v – 14r) 1549, 9. jún

Spor medzi Ladislavom Masszutom a jeho bratancami, synmi Juraja Palúcha o Ladislavov dedičský podiel. Po vypočutí svedka Juraja Sartora z Dolného Jasena richtár a rada rozhodli, ţe synovia Juraja Palúcha vyplatia Ladislavovi ako náhradu 10 zl. a postúpia mu statok v Ţabokrekoch.

Causa Thome, Joannis, Martini, Nicolai, filiorum Georgii Paluch et Ladislai Masszuta, fratris patruelis illorum 1549 Item judice protunc Helya iuniore, et Michaele Nosak et Benedicto Pannitonsore, item Michaele Wyhnath, item Joanne Osskeriss et ceteris juratis eius, atque Georgio Sstewo judice antiquo, quoque Lewkone olim judice oppidi huius, die dominica Penthecosten1, in domo civicoa ad audiendam causam controversionis inter Thomam et Joannem, Martinum et Nicolaum, filiorum Georgii Paluch partis unius, atque Ladislaum Masszuta, fratrem illorum patruelis, partis adverse, coram prefatis, videlicet judice cum ceteris mutuo consedentibus, extunc prefatus Ladislaus Masszuta expostulabat partem hereditatis ab illis fratribus patruelibus, que ad illum concerneret. Prefati vero fratres, patrueles eius, responde[rent?], quod illa causa dudum determinata est atque in medio illorum conclusa adhuc, tempore olim Lewkone protunc judice existente, qui oretenus fassus est, quod ea res ita habetur. Q[uum] autem adhuc idem Ladislaus Masszuta instanter prefatos fratres suos patrueles inclamaret, quod ei iniuriam magnam faceret. Extunc utraque pars interrogata est, quod si esse adhuc aliquod testimonium vivum, per quod posset intelligi [!] clarius, quomodo aut quo ordine illa causa in medio illarum parcium determinata atque conclusa fuisset. Extunc constitutus est nobilis vir Georgius Sartor claudus de Inferiori Jasen2, qui coram adsedentibus juramento strictissimo prestito sub fide sua, recognovit hoc modo, quod tempore eo, quo prefatus Lewko cum juratis suis agebat judicem, extunc causa litigancium parcium prefatarum coram prefato Lewkone cum suis juratis proposita est. Interea vero prefatus nobilis Georgius Sartor de Jasen Inferiori unacum nonnullis bonis hominibus spiritualibus ║ atque secularibus interposset diligenciam, quomodo posset fol. 14r eam causam inter partes illas litigantes invicem in aliquem finem bonum, absque juris revisione, Deo adiuvante, deducere, quod favente Deo, tam consensu atque favore juris, quam partis utriusque illorum fratrum patruelium ad consensum deduxit in hunc modum. Quod prefati fratres patrueles, videlicet Thomas, Joannes, Martinus, Nicolaus, filii Georgii Paluch, deberent reponere prescripto Ladislao Masszuta, fratri suo patrueli, pro parte hereditaria illum concernente, videlicet fl. X et semitritici cubulos III. Illud solus

11. a Slovo úmyselne rozmazané. 1 9. jún. 1549 — 2 Dolné Jaseno, dnes súčasť Turčianskeho Jasena, okr. Martin. 65

Ladislaus Masszuta recognovit, quod iam hoc plenarie totum persolverent. Attamen et hoc in medio illorum determinatum est atque conclusum sub tali condicione, quod prefati fratres patrueles Ladislai, videlicet Thomas, Joannes, Martinus, Nicolaus, filii Paluch, illam hereditariam curiam illorum, que est in Ţabokrek3, prefato Ladislao Masszuta, fratre suo patrueli, omnino eliberandam ac eidem ad possidendum, totis viribus atque modis, opere curam dare deberent, tenerenturque ad effectum. Et tunc isti fratres eiusdem patrueles sepe nominati in sua hereditate plenaria ab eodem Ladislao Masszuta sub illa conclusione determinata omnino absoluti et libere manere atque in omnibus perseverare possent, tanquam in hereditate omnino libera atque propria.

12. (fol. 14v – 15r) 1549, 20. jún

Delenie pozostalosti Pavla Galíka pred richtárom a prísaţnými na dve časti: jeho syna Jána a manţelky Anny s ďalšími sirotami. Jánov podiel je zverený do poručníctva jeho strýka Petra Galíka. Súpis zemí sirôt Pavla Galíka. Dodatok z r. 1562 o úplnom vyplatení medzi nimi.

Prvá časť zápisu po dodatok je preškrtnutá.

1549 Joannis, filii Pauli Galyk atque Anne, cum ceteris orphanis. Item feria quinta festo Corporis Christi1, tempore judice Helya iuniore, juratis vero eius Michaele Nosak, Benkone, Joanne Osskeryss, Michaele Sopuch, Michaele Wyhnath, Melchiore Abuda, Valentino Milecz, Joanne Mezdra, Valentino Frenko, Joanne Sskrabak, Laurentio Beran, Valentino Kowacţka. Item Petrus Galyk, patruus Joannis orphani, fassus est accepisse ab eodem Joanne, fratrueli suo, siliginem cubulos III et quartale I, idem ordeum cubulum I, idem paganismi2 cubulum ½, idem fl. 3 et den. 25. Illa pecunia est apud Michaelem Wyhnath. Idem fl. IIII. Attamen ex illis dedit Joanni Sartori claudo florenos 3. Iam idem Sartor Joannes scilicet illos fl. 3 [persolvit]. Item aratrum I apud eundem Petrum Galyk. Item ohnyv vetcznych 17 apud eundem Petrum. Item currus apud eundem, revideri debet, justicia median[te], cui quid ex illo cedat. Item idem Petrus Galyk singulis annis a terris arabilibus et extirpatis, quibus utitur, tenetur solvere fl. 2 : unum fl. Joanni orphano et alterum fl. Anne cum filiis eius.

[D] Anno Domini MDLXII, mensis februarii prima die ipse Johannes Galik confessus est coram toto senatu oretenus, quod omnia illa, quae supra conscripta erant, iamque deleta cernuntur, exolverit idem Petrus Galik, patruus Johannis huius, his praesentibus, nempe Georgio Freno, Michaele Wihnat, Ladislao Korbel, Mathia Kowaczka, Gaspar Walassek, Mathia Milecz, Elia iuniore, Georgio Kohút, Stephano Stewo, Georgio Sskoda, Johanne Napnik, Michael Sopúch, sub judicatu quisdam Petrik Galik. ║

3 Ţabokreky, okr. Martin 12. 1 20. jún 1549 — 2 Pravdepodobne pohánka, podľa paganus = pohan. 66

Item preterea Anna, olim uxor Pauli Galyk, noverca Joannis, attamen mater carnalis fol. 15r alterius filii orphani accepit siliginem cubulos 3 et quartale 1. Atque eidem cum eius orphanis ad expensas pro sustentacione dati sunt cubulos II siliginis. Item ordeum cubulum 1 tenetur persolvere Joanni orphano. Cubulum vero 1 ordei datum est ad pronam ceteris orphanis. Item prefata Anna tenetur Joanni paganismi cubulum ½ Item vaccam I, juvencas II, boves II, ssyny III, vidly I Hec omnia iam alius vir prefate Anne, Hanzel Thomas dictus, unacum uxore sua Anna accipiebat ad pronam sclavorum.

Conscripcio terrarum et extirpationum prefatorum orphanorum totiuma item terra extirpatoria na Bukovine hornye strana item v Kutech ostredek I od czesty na kray vyssný item v tomţe laze od Bystrycze3 na duol v druhych honyech ostredek I item konecz toho luky polovicz item za Kosszuthovuov luka vssytka tych syrotek item vysse píly luky polovicze tychţe syrotek

13. (fol. 15v) 1549, 8. dec.

Zmluva pred richtárom, prísaţnými a svedkami, ţe Matej Švagrík prijíma svojho zaťa Ţigmunda ako spoluvlastníka polovice celého svojho majetku, ku ktorému Ţigmund pripojí majetok svoj. V prípade odstúpenia od dohody Matej vyplatí Ţigmundovi jeho podiel.

1549 Causa Mathie Sswagryk Item dominica secunda adventus Domini, festo concepcionis Marie1, tempore judicis Helye iuniore, juratorum vero eius Benkone Pannitonsore, Michaele Sopuch, Melchiore Abuda, Joanne Mezdra, etc., atque in presentia Andree Kabath, quoque Martino Nartyk, etc., facta est proscriptio hec inter Mathiam Sswagryk et Sigismondum, generum eius, in hunc modum. Quod prefatus Mathias Sswagryk suscipit eundem Sigismondum, generum suum, ad directam mediam partem tocius facultatis sue, utputaa [!] domus, terrarum extirpatarum atque arabilium et omnium aliarum rerum mobilium et immobilium sine omni revocacione, tali tamen condicione conclusa, quod et ipse Sigismondus, gener eiusdem, quitquid [!] habet substantie sue, sit magna sive parva, debet adiungere facultatibus istis ita, ut utraque sint unum. Et ipse Mathias suscipit eundem Sigismondum generum in filium suum, ipse quoque Sigismondus suscipit ipsum Mathiam Sswagryk in patrem suum verum ita, quod [!] in omnibus uniti sint. Dato vero casu, quod si contigerit, temporum curriculus, ipsum Sigismondum quacumque de causa non posse commorari cum prefato Mathia Sswagryk, iam patre suo, et haberet animum atque voluntatem discedendi ab eo, extunc prefatus Mathias Sswagryk sine omni controversia debet ei dare integer unam mediam partem tocius facultatis eorundem, iam invicem coniuncte, tam mobilium rerum atque immobilium.

a totium napísané dolu, na druhom riadku. 3 Potok Bystrička, tečie cez rovnomennú obec a vlieva sa do Turca. 13. a Správne: utpote. — b in edibus nostris ciwilibus dopísané inou rukou. 67

Hec coram suprascriptis personis determinata atque conclusa sunt, die et anno ut supra, in edibus nostris ciwilibusb.

14. (fol. 16r) 1550, 20. júl

Zapisuje sa, ţe Ján Oškeríš a Michal Zado prijali na úrok sirotské peniaze po Jakubovi Oškeríšovi, obaja po 2 zl., pred richtárom a prísaţnými.

1550 Orphanorum Jacobi Osskeryss Item dominica die ante festum Marie Magdalene1, tempore judicis Michaelis Sopuch, juratorum autem eius protunc Joannis Osskeryss, Michaelis Wyhnath, Nicolai Mertuk, Valentini Mylecz, Laurentii Baran, Cassparo Walassko, Benkone Pannitonsore, Cassparo Ruus, Valentino Frano iuniore, Mathia Elyass, Joanne Mezdra, Georgio Sstewone. Item eodem die dominico de pecuniis substancie illorum orphanorum Johannes Osskeryss suscepit fl. 2, addicionem ab illis dedit den. XX. Quoniam ita conclusum est, atque et in futurum si fuerit usus illis fl. 2, debebit solvere singulis annis den. XX addicionem. Item Michael Zadoa similiter sub tali conclusione accepit fl. 2. Et solvit ab illis addicionem illius anni den. XX. In futurum autem et ipse usus si fuerit illis fl. 2, tenebitur ab illis dare addicionem singulis annis den. XX. Hec autem pecunia addicionis huius anni, videlicet den. 40, est assignata ad manus Marussy, matris orphanorum prefatorum.

15. (fol. 17r – 17v) 1552, 22. apr.

Zapisuje sa, ţe bratia Gašpar a Pavol Rús si poţičiavajú od Ladislava Korbela z Bystričky 78 zl. zálohom za ich dom, dve zeme a pivovarnícke náčinie. Stanovujú sa podmienky.

Casspari et Pauli Ruus Anno Domini 1552 Item anno eodem, feria VI intra festa [!] Pasche1, Casspar Ruus cum fratre suo Paulo Ruus fassi sunt in hunc modum, quod exquo prefatus Casspar Ruus unacum fratre suo Paulo Ruus non haberent, unde persolverent debitum domino Podmaniczky pro caseis, quos Casspar Ruus emerat ab ipso domino Podmaniczky, qu[amvis] autem in tali sua ardua necessitate idem Casspar Ruus huc illuc laborasset satis cum diligenti cura, verumtamen nequaquam potuit invenire aliquem consolatorem, qui ei subvenisset in sua necessitate tam ardua. Demum Paulus Ruus, frater iunior, rogatum habuit providum Ladislaum Korbel de Bystricţka,2 quatenus ipse consolaretur eos in tam ardua necessitate eorum ac subveniret. Tandem ipse precibus illorum inclinatus, hanc pietatem

14. a Pôvodne napísané vyššie, škrtnuté. 1 20. júl. (1550) 15. 1 22. apr., Veľký piatok r. 1552. — 2 Bystrička, okr. Martin. 68 fecit cum illis, quod dedit illis in summa fl. LXXVIII ad terminum usque ad unam hebdomadam proximam post festum Martini,3 sub tali conclusione, quod si prefatus Casspar Ruus cum Paulo Ruus, fratre suo, possent reponere prefatos fl. LXXVIII in termino prefixo, videlicet hebdomada una post Martini, ip[s]i Ladislao Korbel, extunc addicionem debent dare illi Ladislao Korbel fl. 2. Si vero non possent persolvere prefatam summam, tunc debent eidem resignare domum eorundem cum terris I ½ quartalibus, quibus utuntur pro [nunc], atque utensibilibus omnibus ad braxandum pertinentibus, utputa [!] ║ caldar, dolia, et cetera omnia. Quod si autem ita evenerit, fol. 17v quod eandem domum eidem Ladislao Korbel unacum terris et ceteris ad id pertinentibus resignarent, tandem ipse Ladislaus Korbel iuxta convencionem, in medio illorum factam, tenebitur adhuc persolvere istis duobus fratribus, videlicet Cassparo et Paulo Ruus dictis, ad fl. LXXVIII usque ad centum fl. plenarie. Et si prescripti fratres, videlicet Casspar Ruus et Paulus, frater eius, possent persolvere illam summam pecunie in prefato termino, videlicet hebdomada una post festum Martini, est determinatum, quod debent persolvere cum florenis aureis, aut nova moneta regali. Hec acta et conscripta sunt anno et die ut supra, in presencia judicis Joannis Sskrabak, Melicheri Abuda, Casspari Wallassko, Joannis Mezdra, Mathie Garna, Jacobi Klukan, Joannis Klukan, Laurentii Beran, Georgii Freno, Lewkone, Adamo Kraycţy, et ceterorum multorum proborum hominum.

16. (fol. 18r) 1553, 28. apr.

Richtár s prísaţnými dosvedčuje majetkové vyrovnanie medzi bratmi: Ondrej Števo si kúpil vlastný dom, ostatní bratia Ján, Štefan a Martin mu vyplatili 23 zl. ako jeho dedičský podiel.

1553 Item ego, Georgius Frenowicz, protunc judex, unacum juratis suis recognosco pro futura memoria, quod facta est convencio inter fratres quatuor, filios olim Georgii Sstewo, sub hac condicione, quoniam senior illorum fratrum nomine Andreas emit sibi domum a Joanne Fabro. Isti vero reliqui tres fratres, videlicet Joannes, Stephanus, et Martinus, pro parte prefati Andree, fratris illorum senioris, de hereditate illum concernentem persolverit in presencia nostri fl. 23. Et sic illi Andree, fratre illorum seniori, juxta convencionem facta est plena satisfactio. Hec acta sunt anno suprascripto, feria sexta festo Vitalis1.

17. (fol. 19r – 19v) 1553, 4. jún

Richtár a prísaţní dosvedčujú, ţe Matúš Kohút vyplatil Matejovi Garna za kúpený dom 60 zl. z 80-tich. Dodatok: úplne zaplatené.

3 11. nov., t.j. týţdeň 13.-19. nov. 1552 16. 1 28. apr. 1553 69

1553 Causa Mathie Garna et Mathei Kohuth Ego, Laurentius Nosak, protunc judex, unacum juratis suis, videlicet Lewkone, Michaele Sopuch, Melichero Abuda, Benedicto Pannifice, Elya iuniore, Joanne Mezdra, Cassparo Wallassko, Joanne Paluch, Mathia Flesska, Andrea Sstěwo, Matheo Kohuth, Georgio Sskoda. Ob futuram memoriam nos supranotati fatemur, quod anno suprascripto, die dominica inter octavas Corporis Christi1, nobis mutuo consedentibus in domo parochi nostri presbyteri Laurencii etc., casu necessitate nostre, inter cetera vero accessit presencia nostri providus Matheus Kohuth, concivis noster, qui retulit coram nobis, presente Mathia Garna, adoptuo patre suo, quomodo idem Matheus Kohuth iam annis aliquot elapsis emerat domum unacum agris ad eandem pertinentibus pro florenis octuaginta a prefato Mathia Garna, patre suo adoptivo, ita tamen, quod singulis annis festo beati Georgii2 idem Matheus Kohuth spopondit reponere fl. X usque ad satisfactione. Nunc vero coram nobis racione facta, in medio sui inventum est, quod iam prefatus Matheus Kohuth persolvit ipsi Mathie Garna fl. LX. Et sic restant adhuc in debito fl. XX. ║ fol. 19v [D] Iam vero persolvit et illos fl. 20. Et hoc [...] judicis Valentini Freno cum toto [senatu]a

18. (fol. 20r – 21r) 1554, 2. mar.

Spor medzi Mikulášom Palúchom a Uršulou, vdovou po jeho bratovi Tomášovi, o uţívanie domu. Z rozhodnutia mestskej rady si kaţdá strana ponechá polovicu domu. Richtár s prísaţnými dosvedčujú, ţe Ondrej Števo berie na seba starostlivosť o vdovu Uršulu Palúchovú a jej dcéry, ako aj o celý ich majetok, pod podmienkou zasnúbenia dvoch svojich synov s dvoma Uršulinými dcérami.

Causa Nicolai Paluch et Ursule Paluchowa Item anno Domini 1554, feria sexta post festum Mathie apostoli1, tempore judice oppidi huius existente Laurencio Nosak, juratisque eius, videlicet Lewkone, Michaele Sopuch, Mathia Kohuth, Mathia Flesska, Cassparo Wallasszek, Benkone Pannifice et ceteris, protunc juratis eius existentibus. Est sciendum pro futura memoria, quomodo discordie et lites assidue agebantur inter providum virum Nicolaum Paluch et honestam relictam quondam Thome Paluch, Ursulam dictam, que fuerat uxor legitima prefati Thome Paluch, fratris carnalis suprascripti Nicolai Paluch, ita, quod idem prefatus Nicolaus Paluch, quamvis sit junior natu, nullatenus voluit pati prefatam relictam Ursulam unacum misere orphanis eiusdem, videlicet filiabus quatuor, commorandi simul in domo illorum, sed semper conabatur alienare illam unacum predictis filiabus eiusdem. Et sic multociens prefata relicta Ursula conquesta est contra eundem Nicolaum Paluch, interest(?) coram judice et juratis eius, aliquando vero et coram tota communitate oppidanorum. Et sic ex commissione tocius communitatis facta est divisio circa domum eandem inter prefatos

17. a Zápis o zaplatení dopísaný neskôr inou rukou. 1 4. jún 1553 — 2 23./24. apr. 18. 1 2. mar. 1554 70 discordantes, et hoc per prefatum judicem et juratos eiusdem, sub tali determinacionem, quod prefatus Nicolaus Paluch debet contentari ac morari in media parte inferiori, prefata vero relicta Ursula unacum filiabus suis in alia media parte, videlicet superiori, domus eiusdem similiter debet contentari ac morari. ║ De ceteris autem ad eandem domum pertinentibus, utputa [!] agris, terris fol. 20v extirpatorialibus, pratis et reliquis, pronunc quitquam est determinatum, verumtamen Deo favente in futurum et his revidendis(?) fieri, justicia mediante, debet.

Insuper autem nos, prefati ac suprascripti judex cum suis juratis, pro futura memoria recognoscimus, quomodo anno atque die supracriptis, nobis mutuo in domo parrrochiali plebani nostri congregatis, accessit coram nobis providus Andreas Sstewo unacum filio suo Georgio dicto a parte una, prefata quoque relicta Ursula Paluchowa unacum provido Joanne Paluch, atque provido Matheo Fabro et ceteris aliquibus cognatis suis, cum pleno ac integro consensu mutuo, a parte altera. Tamen prefatus Andreas Sstewo in presencia nostri suscepit curam providendi prefate relicte Ursule Paluchowa unacum filiabus omnibus eiusdem, quoque et medie partis domus, que ad eandem pertinet, et ceteris omnibus ad eandem spectantibus, nihilominus tanquam custos ║ ac provisor fol. 21r deberet esse bonorum propriorum semper. Tamen sub tali determinacione ac conclusione, quod prefata relicta Ursula Paluchowa desponsavit filiam suam Dorotheam dictam Georgio, filio prefati Andree Sstewo, in uxorem. Et insuper adhuc, qui est alter filius iunior eiusdem Andree Sstewo, quod si optimo Deo visum fuerit, debet accipere in uxorem sibi similiter unam filiam prefate relicte Ursule ex illis tribus filiabus iunioribus, quam optimus Deus dignabitur illi favere. De reliquis autem duabus filiabus, prefatus Andreas Sstewo promisit coram nobis totam provisionem habere tanquam propriis, et hoc favente Deo usque ad tempus nuptiarum tradendi easdem, decenti ac honesto modo nuptiis(?).

19. (fol. 21v) 1554

Mesto dáva lúku zvanú Kostelná do uţívania Lewka a ôsmich ďalších pod podmienkou sadenia kapusty a za ročný plat 14 den. od kaţdého.

Anno Domini 1554 Pratum Kostelna luka na Czundrovema Item tempore judicis Valentini Frenowicz unacum juratis eiusdem est ita conclusum, quod hoc idem pratum datum est in usu hominibus novem, videlicet Lewkoni cum reliquis ad id coniunctis, tali modo, ut facerent de eodem prato ortum caulium plantacionem(?), atque debent reponere singuli eorum omni anno tempore plantacionis per den. 14. Et hoc sub vinculo tali, quod si aliquis illorum tempore plantacionis olerum caulium non reposuerit determinatos den. 14, extunc alter quicumque illorum posset reponere den. 14, potest obtinere partem eandem.

19. a V záhlaví listu. V spodnej časti listu ešte raz uvedené: Anno Domini 1554 Pratum Kostellna Luka; tu však skorodovaným atramentom. 71

20. (fol. 22r) 1558, 16. jan.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: vdova Anna Vidowá prijíma svojho zaťa Ladislava Gregorušových zo Slovian za spoluvlastníka štvrtiny celého jej majetku.

Anno Domini 1558 Causa Wydowey Item anno Domini 1558, dominica prima post octavas Epiphanarum, que est dominica nuptiarum appellatur1, tempore judicis Andreę Sstewo, Anna Wydowa, ad Sanctum Martinum colona plebani in parte ejusdema, existens vidua post obitum viri sui Wydo dicti, consilio prehabito, habens filiam suam Catherinam nomine, nutu Dei tradidit illam nuptiis cuidam adolescenti Ladislao dicto nomine, de villa Slowyeny2, progeniei vero Gregorusowyech, suscipiens eundem in generum suum, admodum in filium in medium filiorum suorum, adhuc parvulorum existencium, iam eidem Ladislao, genero suo, tanquam uni ex filiis suis, quartam partem tocius substancie et omni bonorum, tam domus, quam aliorum bonorum excepta extirpatione una, que appellatur Czuorthowy laz, et bobus duobus junioribus, quia hec ex speciali pro serpsa deputavit, cetera vero omnia simul coniuncta. Est itaque determinatum, quod prefatus Ladislaus iam gener eiusdem b

21. (fol. 23r) 1559, 21. mar.

Richtár a rada dosvedčujú, ţe Dorota Figuli prijala Petra Hrnčiara za svojho zaťa a sľubuje mu celý svoj majetok pod podmienkou jej doopatrovania do smrti.

Causa Dorothaę [!] Figuli Item anno 1559, velikonocţny uterok1 prystupila jest pred nas, pred rychtare Valentha Frene spolu z jeho ztnuova raduv, mlovycz [!], ţe jest pryjilab Petra Hrncţera k czere svey Ţofii, tym obycţejem, ţe vsseczky veczy, kerekolvek ma c, nechcze nikomu jinemu odat, ani synovy, ani ţadney jiney dievcze, czoskolvek jest, ness prerecţenemu Petrovy, ale tym obycţejem, aby on jy pocztlive dochoval aţ do skonany ţyvota jieyd.

22. (fol. 24r) 1559, 27. apr.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: vdova Anna Nosáková predala dom Matúšovi a Lackovi za 22 zl., pričom si do smrti ponecháva slobodu jeho uţívania.

20. a Pôvodné slovo prepísané. — b Veta nedokončená. 1 16. jan. (1558) — 2 Slovany, okr. Martin. 21. a ctnou, stčes. ctnú — b prijala/přijala — c ma nadpísané — d jej/její 1 21. mar (1559). 72

Caussa Annae Nosaczka Letha Panie MDLIX, ve cztvrtek przed svatym Phylipem Jakubem1 stala se smluva a przed rychtarzem a przedevssemi starssymi tohoţ roku postavenychb, mezy Anu[!] Nosaczku, pozustavenu vdovu Nosaka Jirzika, a mezy Matussem a Laczkem, z strany domu, kteryc se jim pustil ve dvu a dvaczeti fl. tymto spuosobem, aby se kazdy rok na svateho Jirziho fl. IIII davaly, dokudkolvek se ji nevyplatii. K tomu teţ jestli by czo bylo potrzeba przi siati zorati teyto Anne zvrchupsaney, aby oni jey obadva zpoleczne dopomohli beze vsseho hadrunku2. Przitom teţ jestli by chtiela pivo varziti a neb potrzeby jine v dome provoditi, aby jey oni toho nebranili, ale jey ke vsseczkemu dopomohli. Take aby beze vsseckey przekazky v tom dome do smrti svobodu mela, y v pivniczy, y v stodole, czo by jey kolvek bylo potrzeby. Dale zase mezy tymi dvema bratry tato se stala smluva v den teţ ten y v ten czas, aby czo se dotycze rziadu pivovarnieho aneb jinych potrzeb domaczych, spolecznie bez svady a bez hadanii vsseliyakeho uţyvali. Przitom teţ Matuss ma klasti ty peniize sam teyţ Annie kaţdy rok, yak zvrchu psane jest, na svateho Jirzi fl. IIII. Potom pak aby jeho mladssy bratr Laczko nehybal z toho domu nikuda, nebo Anna jemu pustyla yako sestrenczu sve[mu] v tak malych peniizech, to jest ve fl. XXII, aczkolvek jey davali jinii fl. XXXVI. Ta se smluva stala przed rychtarzem Franom Walentom tohoţ roku, Eliassom Matiejem, Wyhnatom Missom, Lissku Matiejem, Missom Mytnym, Brzakom Jirzikom.

22. a (fol. 24v) 1560

Richtár a rada dávajú zapísať dohodu medzi bratmi Matúšom a Lackom o spoločnom splácaní kúpeného domu. (Viď zápis č. 22)

Causa Mathiae Nosak et Ladislai Item leta Panie 1560, cţasu rychtarze Jirika Klimontha spolu y ze vsseczkov jeho radov, videlicet Michala Sopucha, Eliasse mladeho, Michala Vihnata, Valentha Frene, Laczka Korbele, Jana Sstewa, Mathusse Kowacţe, Jana Sskody, Jana Napnika, Mathusse Flessky, Valentha Milcze. Item Mathuss Nosak a Laczko, bratrz jeho, tu zmlovu [!] pred namii ucţinili mezy sebu, ţe ten dom, ktery Mathuss kupil od Anny Nosaczki, majii spolu zaplatiti, a czo k domu potreba, majii spolu spravovat tak jeden dom, yak druhy. Jiss za tohoţe uradu zaplatili Anne fl. VIII.

23. (fol. 1v) 1562, 1. jan.

Zapisuje sa, ţe Jakub Oškeríš zaplatil pred richtárom a prísaţnými svojmu bratovi Jánovi 2 zl. za dve oráčiny, ktoré má v zástave.

22. a Nasleduje preškrtnuté: mezy. — b správne: postavenými. — c Dvakrát který, raz preškrtnuté. 1 27. apr. (1559) — 2 T.j. bez hádania (hadrovanie, ia) 73

Item anno Domini MDXLII, mensis Januarii, die prima sive dominica Sexagessimae1, Johannes Osskeriss veniens aliud pro literis conservatoriis in hoc oppidum, quod cum non esset solvendo pro literis fratera ipse hic existens, solvit pro eo. Postea etiam posuit pro terris arabilibus duobus in pignore existentibus idem frater Jacobus fl. 2. Haec conscriptio facta est ad retinendum in animo coram hominibus fide dignis, hoc est sub judicatu Petri Galik et juratis civibus Michael Freno, etc.

24. (fol. 25r) 1563

Zapisuje sa, ţe Michal Oškeríš pred svedkami a radou vyznal, ţe úplne vyplatil dedičský podiel svojmu bratovi Lackovi.

Svedomi Misse Osskerysse, kteri viplatil svuoy dil lazku bratru svemu Item stalo se leta Pane 1563, ţe pristupil Misso Osskeriss pred uplnu radu za richtarstvi Jyrika Klimenta a viznal pod prisahu s tiemito lidmi, totyss z Jirik[em] Boczenem, Galikem Jankem, z Matussom, synom Janka Ssewcze a z Valentem Milczom, pred richtarem Jirikem Klimentem a pred radu, nayprv pred Valentem Frenem, pred Wihnatem Michalem, pred Michalem Sopuchom, pred Eliassem mladym, pred Mathussem Kohutem, pred Brzakem Jirik[em], pred Matussem Kowatssem, pred Kabatem Jirikem, pred Matussem Osskerissem, pred Janom Sstewom, pred Matussem Flesskem, pred Valentem Mylczem, ze vssecek dil viplatil bratru svemu Laczkovi, a to svedomim z lidmi, ktery svrchu napsani su. Protoţ kdobi se k tomu statku nadobyval, zhola nicz nemuoţe tam mieti, ponevass jiste svedomi prestavil pred nassuv radov, ze mu vssecko viplatil.

25. (fol. 25v) 1563, 7. apr.

Súpis úrokov jednotlivých mešťanov, ktoré majú platiť vdove a sirotám pastiera Mikuláša za poţičané peniaze.

Všetky zápisy okrem prvého preškrtnuté.

Item stala se zmlova [!] u pana rychtare Klimenta v jeho dome, veliku stredu pred Velikov notczov [!]1 pred cztnu radu, zvlasste pred samym richtarem Jirikem Klimentom, pred Michalem Wihnatem, pred Mychalem Sopuchem, pred Matussem Osskerissem, pred Jirikem Kabatem, pred Janem Sstewom, pred Valentom Milczem, leta Pane 1563. Item vzel Mikulass Nosak oda pastire Mikulasse fl. 8 ku svey potrebe na niekteri čzas. Pak teho jisteho pastire Buoch svu strelu paromovu s tehoto sveta vzel, od

23. a E a R rozmazané 1 1. jan. (1562) 25. a Nosak od dopísané nad riadkom. 1 7. apr. 1563 74 kteryssto penezi ten Mikulass Nosak ma na rok ţene a syrotam teho pastire davati po den. 80. Item [od] tehoţe pastire vzela take Palucha Mikulasse manţelka fl. 2 ku svey potrebe, ktere ma je uţivati prez rok a od nich take ma platiti na rok den. 20. Item take Repa Jano vzel fl. 1 tiechţe penezi, od kterych take syrotam jeho, zvlasste ţene ma dati do roka den. 10. Item Pavlikov syn Baltozir [!] teţ byl vzel fl. 1, od kterych ma dati na rok den. 10. Item v klecţech vzel take Jano Demko fl. 2, od kterych do roka ma dati den. 20. Item zostaly take dve kravy, kdy on umrel, kteressto jey prisluchaji, zvlasste o tuto priczinu: ţeby ona svymi dietkami y jeho od prvssey ţeny sirotkamib svymic chovala a ve vssem svoy ţivot poboţne riedila [!]d, ochranujicz sirotki ve vsseme nedostatczich jich.

26. (fol. 26r) 1563, 28. dec.

Richtár s prísaţnými dosvedčuje, ţe Ondrej Sila dal Jurajovi Klimontovi do uţívania oráčinu Pol dvora na desať rokov, za 4 zl. na rok. Zároveň Ondrej Sila predal dom Mikulášovi Nosákovi za 23 zl., ponechal si však právo v ňom aj s manţelkou bývať.

Prvý zápis preškrtnutý.

Anno Domini 1563 Ego, judex Elias, cum omnibus juratis, videlicet Walentino Frano, Johanne Scrabak, Michaele Wihnat, Ladislao Korbel, Georgio Sskoda, Matthia Kowaczka, Mathia Flesska, Georgio Kabat, Martino Sstewo, Georgio Siwi, Valentino Milecz, Georgio Mertuk, hic accesserunt ad omnes hos nomine Sila Andreas una cum Georgio Klimonth de quodam agro, vulgo feruntur(?) Pol dwora, quod dedita ei ad usuram, commodi debet accipere Sila ad quemlibet annum fl. 4 per decem annum, non plus, quod ipse vellet dare censum domini per omnes annos. Et hac ratione dedit, ut stercoraret agrum, eo plus utilitatis sit – quo melius id facturus, eo meliorem fructum capissandum judetur. Scriptum a me Helia, eiusdem oppidi 28 die Decembris.

Eadem hora etiam hic idem Andreas Sila vendidit domum Nicolao Nossak fl. 23 hoc modo, quod velit ei pecuniam tribus preciis solvendo esse, nempe hac hora, die Jovis ante Circumcisionis Domini1, aliam vero Georgii2, tertiam partem b solutum debet esse usque Natalicias [!] Domini3. Et idem Nicolaus Nossak promisit eum retinere seu excipere hospicio una cum coniuge, unum vel alterum annum, si bene velit morari. Ad finem item ipse emerit fineum(?) cum sedili floreno uno, et ut pro vehendo sit auxiliator faginei ad arcem.

b Pôvodne: sirotkamy, my škrtnuté a nadpísané mi. — c Pôvodne s tym, škrtnuté. — d správne: riadila — e správne: ve všech 26. a Pôvodne napísané debet, škrtnuté. — b Nasleduje škrtnuté ut. 1 30. dec. 1563 — 2 23./24. apr. 1564 — 3 25. dec. 1564 75

27. (fol. 27r) 1565, 2. mar.

Vdova Barbora Krajčová pred mestskou radou predáva dom svojmu zaťovi Matúšovi Milcovi za 40 zl. a po svojej smrti mu sľubuje podiel na statku v Draţkovciach, polovica výnosu ktorého mu prísluší pod podmienkou doopatrovania vdovy Barbory do jej smrti.

Causa de vendita domo Michaelis Lysska alias Kraycţowsky a Barbara Krayczowa generi suo Matthaeo Milecz, tunc juratoa, anno Domini 1565, secunda die Martii sive feria sexta post ferias [!] Mathiae1 Ego, Barbara Krayczowa, relicta vidua Michaelis, pia memoriae Krayczi, fateor coram toto senatu sive consessu senatorio nostro, quod ego domum mihi a marito pia memoria relictam vendiderim [in] fl. quadraginta in proprium usum et jure haereditario ab ipso possidendam ac posteris eius, nempe genero meo Matthaeo Milecz hac ratione, ut ipse me sine omni cura et labore nutriret usque ad terminum vitae meae a Deo statutum, utque(?) ipse dimidiam partem frugum et totius proventus illius curia in Drasskowecz2 habita usque fine vitae meae percipiat, sine omni conductione meab, servorum vel mercenariorum. Postea vero (si Deo visum fuerit) ut post mortem meam ipse praefatus Matthaeus Milecz, gener meus, tam particeps(?) fiat illius curia sicuti ilii [!] mei generi, ipsum vero Matthaeum ex parte domus venditae eiusque posteros missos faciant. Si quidem ipse Matthaeus Milecz mecum ita egerit usque ad ultimum vitam spiritum, prout generum decuerit(?). Haec rata et firma esse sub juramento sanae conscientiae meae velim. Haec autem fassio facta est sub judicatu nostro judice Joanne Skrabak, [juratis] Gaspare Walassko, Valentino Freno, Joanne Krywonos, Matthaeoc Kowaczka, Matthaeo Kohut, Jacobod Lysska, Andrea Štewo, Georgio Sskoda, Michaele Wihnat, Ladislao Korbel, Georgio Brzak.

28. (fol. 27v) 1565, 2. mar./ 1561, 26. sep.*

Odpis testamentu Jána Kovačku z r. 1561.

Druch testamentu udelaneho od Jana Kowacţky roku 1561 v patek pred svatym Michalom1, prepsanyho pak do meskych knych pro lepssy jistotu leta Pane 1565, v patek po svatom Matheji2, za richtarstva lydii podepsanych. Tento pak testament ma se slovo od slova takto: Ja, Jano Kowacţka, v dobrey pamety buduce, acţkolvek nemoczny v tele, ale v pamety dobry sucze, ucţynil sem testament v patek pred s. Michalom, za cţasu richtare Petra Galika, kteryssto pry tom byl samotrety [se] svimy starssimy, to jest von [!], richtar menovany napred, Sopuch Michal, Gasspar Wallassek,a k tomu take farar toho cţasu Martinus jmenem, u s. Martina buduce. Take jiny susedy pry tom boly, to

27. a tunc jurato dopísané nad riadkom — b mea dopísané nad riadkom — c Prepísané z Matthaeus. — d Prepísané z Jacobus. 1 2. mar. (1565) — 2 Draţkovce, okr. Martin. 28. a Druhé L dopísané nad riadkom. 1 26. sep. (1561) — 2 2. mar. (1565) 76 jest Michal Kriwonos, Jakub Ţyrko, Lewrinczb z fararovho Redku,3 tii prytom byli su, pred kterymissto sem viznal, aby ve všem vladu mel, yak prve mel, v tom statku aby ţadny bratrc any přiitel nektery jeho nebantoval4, neb ţadnemu jynemu krome samemu Mathussovy, synu svemu to porucţem a v mocz davam. Neb sam prve syna sveho Valenta s teho statku odebyl, protoss teprovd jyss v tomto aby Mathussovi pakoy [!]e dal. Anno Domini 1561. Pred namy se pak tehoto testamentu prepys stal, totiţto richtare Jana Skrabaka, [prísaţných] Gasspare Walasska, Matthusse Kohuta, Jakuba Lyssky, Ondrege Stewa, Jyrika Sskody, Michala Wyhnata, Laczka Korbela, Jyrika Brzaka a Mathusse Milcze.

29. (fol. 52r) 1568

Evidencia sirotských peňazí, ktoré Ján Karkuš vyplatil svojim nevlastným súrodencom.

Anno Domini 1568, tempore judicatus Joannis Sskrabak, coram juratis ipsius, Joannes Karkuss, juxta conventionem, deposuit orphanis Barbare a Karkusska, coniugi patris ipsius: Primum duos boves, aestimatos fl. 10, quos in eadem summa acceperat Elias Iunior Item alios duos boves, aestimatos fl. 7 den. 25, quos accepit Andreas Hladko. Item fl. 3 pro quadam vacca. Item postremo deposuit fl. 3 in domo Joannis Sskrabak, tunc(?) temporis judicis. Atque ita totum, quod debebat, videlicet fl. 23, solvit.

30. (fol. 29r) 1570, 15. jan.

Richtár a rada dávajú zapísať manţelskú zmluvu medzi Oxanou Škoda a Matúšom Miezdra: navzájom sa prijímajú do spoluvlastnícta svojich statkov.

Zapis tento ucţinen jest 15 dne Januarii Ozanne Sskodniey a Mathussovi Miezdrovy a v jyeb dome, leta Panie 1570. Ponevacţe Pan Buoch tak raczil zriedity a sposobity a c Ozannu Sskodniich v manzelstvo vedle poratku Czirkve Svatey z Mathussem Mezdriniech [!] spoiti, protoss jeho, Mathusse Miezdra prijimad sobe na poloviczu vsseczkieho statku sveho, kterehoţ jye [!]e Pan Buoch vssemohuczi racţil dati, a ţe po smrti jey nema nikomu jinemu pritif (jestliţe se pachole g pomine), neţ jemu Mathussovy, manzelu memuh. Jestlize pak bude se chovati a ţiti, techdy aby jeho polovicz czela byla. S timze spuosobem prijima sobe Mathuss Miezdra Ozannu Sskodiniech [za] manţelku svu, take na pravu polovicz vsseho statku, kterehoţ jemu Pan Buoch nahodil a y potom raczi daty. A po smrti,

b Laurinc, t.j. Vavrinec — c V texte: brtr. — d t.j. teprv — e t.j. pokoj 3 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 4 bantovať = (z maď.) dotýkať sa, vyrušovať, znepokojovať 29. a Nasleduje coniugi, škrtnuté. 30. a Nasleduje z Jano Ss, škrtnuté. — b t.j. v její / jej — c Nasleduje mne, škrtnuté. — d Pôvodne prijimam, posledné M škrtnuté. — e t.j. jí / jej. Prepísané z pôvodného me, t.j. mě. — f t.j. přijíti g Nasleduje se ne(pomine), se ne škrtnuté. — h Správne: svému. 77 jestlize se prvey pomine s tehoto marneho sveta, nema bytii neţ jey a jeho dietkam, jestlize jym ktere Pan Buoch popreje. A ţe chcze a prislibuje jye,j matku y sirotky, ktereţ pozustali, k neopustity. Pry kterem zapisu byli, neyprvey totissto pan richtar Mathuss Kohut, [prísaţní] Kaspar Walassek, Pavol Miezdra, Jirig [!] Sskoda, Bartoss Andrey, Klesken Jirik, amen.

31. (fol. 29v) 1572, 29. máj

Richtár s radou dali Jánovi Oškeríš na úrok sirotské peniaze 10 ½ zl. z predaja domu Juraja Galíka.

Zápis preškrtnutý.

Za rychtarstva Orolyma Jamryssky, leta Pane 1572, mesycze Maii dne 29, predal se a domok Galyka Jyrika Martinovy Nartykovy [za] fl. 10 ½. Ponevass pak nebostyczky Galyk Jyrik po sobe zastavyl syna sveho Markusa, dyete jescze [!], ktere s tym staczekem [!]b nemohol sobe provyesty, prystupyl pred nassy uplnu radu Jano Osskeryss, stryk teho pacholete pozustaleho. Zadal nas, aby ty penize jemuc yak tutorovy a prytely teho pacholate dane byly. Protoţ my tu vecz vyduce spravedlyvu, bylyd jemu sme ten statek fl. 10 ½ do ruku daly, ale tym spuosobem, aby Jan Osskeriss, pritel teho detete [!]e, na kazdy rok urok dal od desiaty[ch] zlatych jeden zlaty a od pol zlateho den. 5.

32. (fol. 28r –28v) 1573, 23. apr.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: vdova Katarína Klimontová prjala svojho zaťa Jána Janka na polovicu svojho statku, pod podmienkou zaopatrenia sirôt.

Stala se smluva mezi Katherinov Klimontkuov a Janem Jankem s Pryewyze1, z zetem jejii, za uradu rychtarskeho Orolima Jamryssky a za bozeniicztva Petra Galyka, Valenta Mylcze, Flessky Mathusse, Mykulasse Nosaka, Jyrika Abudy, Pavla Myezdry, Kowaczky Matthusse, Mychaele Lyssky, Osskerysse Matthuse, Palucha Jana, Korbela Thomasse, Brzaka Matthusse, leta Pane 1573, dne Aprilis 23, na tento spuosob. Ze ponewass Buoch [!] vssemohucy raczyl povolaty s techto [!] sveta marneho napred manzela jejii, Jyrika Klimonta, potom take syny a nemohla sama statku sveho spravovaty a syrotcze zachovati, pryiala zete sveho Jana Jankovho z Pryewyze na polovicz vsseho sveho statku, ktery ma v dome y na poly, aby jedna strana syrotcze byla, druha pak Janovi Jankovho, zety svemu. A to tak, jestli by Pan Buoch vssemohucy raczyl povolaty syrotku, aby vsseczek statek Janovi zety byl. Pakly by raczyl Pan Buoch vssemohucy povolaty Jana zete a jeho dety y manzelku, a syrotka by byla zyva, aby

i nema byti nadpísané. — j t.j. je — k Nasleduje aţ, škrtnuté. 31. a Nasleduje statek, škrtnuté. — b správne: statečkem, cf. pozn. a. — c Dopísané nad riadkom. — d Dopísané nad riadkom. — e t.j. dítěte 32. 1 Prievidza, trenčiansky kraj. 78 vsseczek statek na syrotu byl. O druhu pak syrotku czo se dotycze, dyevczetka totyssto, tu aby tak choval a spravoval, yak sve vlasne [!] dyete. A kdy k svemu pryde czasu a temu detety Pan Buoch by tovarysse sudyl, aby jy vydal, yak na to slussi, ssatamy pocztyvymy. Czo se pak dotycze o nevestu, dczeru Kusmovy, naslo pravo, aby po neveste byla ║ pry tom statku a delala. Dala se jey jedna krava za try zlate, sukno za try fol. 28v zlate, rub2 za zlaty a svatba, jestli by jey Pan Buoch vssemohucy popryal tovarysse, udelala se jey.

33. (fol. 30r) 1573, 20. jún

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Matúš Abuda a Ján Abuda sa navzájom prijali do spoluvlastníctva na polovicu svojich statkov a zaviazali sa k spoločnému hospodáreniu.

Leta Pane 1573, dne Junii 20, stala se zmluva mezy Matthussem Abudom a Janem Abudom za rychtarstva Jana Palucha a za bozenycztva Mathusse Kowaczky, Frene Jyrika, Mykulasse Nosaka, Balthozyera [!] Galyka, Kleskne Jyrika, Jyrika Eliasse, Petra Krayczyho, Mykulasse Myezdry, Korbela Thomasse, Jyrika Abudy, Sstewa Janka, Pavla Myezdry, na tento spuosob. Ze Matthuss Abuda, ponevass sam zustal a nemohol sveho statku spravovati pro velike pracze,a pryial sobe Jana Abudu, nayprv za vlasneho brata, potom k statku svemu na pravu polovycz, aby on tak v nem vladl yako y sam Matthuss. Tymze obyczejem y Jan Abuda pryial Matthusse k svemu statku na pravu polovycz, aby v tem zhromazdenem statku jednaku jeden yako druhy vladu mely, y v zaloznyczyech,1 a ktere su dluhy jedneho y druheho, aby vjedno platyly. Jestli by pak Pan Buoch vssemohucy raczyl povolaty kterehokoly z nych s dyetkamy,b aby vsseczek statek na druheho, ktery by zustal zyv, zvalyl se. Jestli by pak oba zemrely a dyetky by jych zustaly a nemohly by se sebuov zrovnat, aby na prave poly s tym statkem z[h]romaţdenym rozdelyly se.

34. (fol. 30v) 1576, 2. mar.*

Odpis testamentu Michala Brzáka.

Druch testamentu, ktery udelal Mychal Brzak v ten patek po s. Mattheji,1 leta Pane 1576

Ya, Mychal Brzak, jsucze trestan od Pana Boha vssemohuceho na tele nemocuov, ale vssak na dussy sucze zdrav, pozadal sem k sobe rychtare Mykulasse Nosaka. Pry tom byly spolu z rychtarem Jan Paluch, Matthuss Kowaczka, Jyrik Abuda, Baltozyer [!] Galyk, Jyrik Sstewo, Matthuss Baran, Jyrik Syvy, Lawryncz Belobass. Y uczynyl sem pred tymy vssemy zvrchu menovanymy lydmy tento testament.

2 rub = (tu) šatka 33. a Nasleduje ktere prychazejy od Pana, vyškrtané. — b Pôvodne z dyet[kami], škrtnuté. 1 záloţnica = časť zaloţenej zeme, na ktorej je dlh 34. 1 2. mar. (1576) 79

Nayprve dom poruczam manzelcze svey, a z teho domu, jestli by ho prodala, techda aby dala pacholetu [!], ktere mam od prvssey zeny, fl. 5. Pote tess jey poruczam kravu jednu. Pote pak poruczam lazy vsseczky tomuze pacholetu svemu a tess kravu jednu. Toto porukomy2 uczynyl sem v ten patek po s. Mattheji, leta 1576. Kratyny3 jedny Na Bukowynach dal sem jesste zdravy sucze na sspytal. Kapustnu zahradu konyecz sstvrty na mlin koncze poruczam tess pacholetu

35. (fol. 37v) 1577, 23. jan.

Juraj Fraňo obvinil Mikuláša Miazdru a Pavla Rusa z krádeţe peňazí, za čo sa musí verejne ospravedlniť a v prípade opakovania sporu zaplatiť pokutu 24 zl.

Causa Georgii Frano et Pauli Rús et Nicolai Miazdra Roku Pane 1577, mesicze Januarii 23, za richtarstva Mathussa Kowaczky a starssich Jana Palucha, Valenta Milcza, Michala Lissky, Baltoziera Galika, Jyrika Kleskna, Miazdri Mikulasse, Mikulassa Kabata, Nosaka Lawrincze, Kraiczeho Petra, Korbela Thomasse, Jamrisska Orolyma, Pavla Rusa, predlozila se prizina1 Jyrika Frana2 a Pavla Rusa a Mikulassa Miazdry, kterak zvrchu jmenovany Jyrik Frano povinil bil Mikulassa Miazdrua a Pavla Rusa, ţe bi jemu penize byly pobraly, kterassto pryzina dluho se vedla, tak ţe i pravo se od zvrchu jmenovanich Mikulassa Miazdry a Pavla Rusa zadalo, neţ dokonana jest potom skrze vsseczko mesto, naleznuvsse tuto sententii: aby Jyrik pravo odpytoval od rady a od Miazdry Mikulassa a Pavla Rusa z lidmy 24 – [s] ssestmi zemany, stranovnimy3 lidmi, zase ssiesty z ostatnymi obecznimi, polozivsse zavazek tuhi 24 fl., s ktereho polovicz na kostel, polovicz na radthaus. Takb jestli bi kteri c porussil a prava zadal, at se ty penize prvey kladu a at se potom dela pravo.

36. (fol. 38r) 1577, 23. jan.

Spor o nactiutŕhanie medzi Jurajom Fraňom a Mikulášom Nosákom. Obaja sa musia verejne ospravedlniť a v prípade opakovania sporu zaplatia pokutu 24 zl.

Causa Georgii Frano et Nosag Nicolai Roku Pane 1577, mesicze Januarii 23, za richtarstva Mathussa Kowaczky a starssich Jana Palucha, Valenta Milcza, Michala Lissky, Baltoziera Galika, Jyrika Kleskna, Miazdri Mikulassa, Mikulassa Kabata, Nosaka Lawrincze, Kraiczeho Petra, Korbela Thomassa, Jamrisska Orolima, Pavla Rusa, predlozila se prezina1 Nosaka Mikulasse a Jyrika Frana,2 kterak sebe oni dvaa hanili a pocztivosti svy uterhali [!], kterassto prezina dluho se vedla, a potom dokonana [jest] skrze vsseczko mesto, ktere tak nalezlo, abi Jyrik Frano odpitoval od Mikulassa Nosaka y od vsseczkey rady z osmi

2 t.j. porukomie = testament — 3 kratina = krátky kus poľa 35. a Miazdru dopísané nad riadkom. — b Tak dopísané nad riadkom. — c Nasleduje pak, škrtnuté. 1 t.j. spor, škriepka (od pra, e); cf. čes. pře — 2 Cf. záp. 36. — 3 stranovný = nie svoj, cudzí 36. a oni dva dopísané nad riadkom 1 t.j. spor; pozri zápis č. 35, pozn. 1 — 2 Cf. záp. 35. 80 lidmy, a Nosag Mikulass od Jyrika Frana a od rady ze dvema lidmy, poloţivsse teţ tuhi zavazek 24 fl., jestli bi s nich kteri pohnul, s kterich polovicza ma se klasti – fl. 12 – na rotdhaus [!]b, 12 [fl.] na kostal [!]. Potom, polozivsse tento zavazek, c znovu pravo at se jim dokonava.

37. (fol. 39r) 1577, [po 8. nov.]

Zápis o prejednávaní sporu Matúša Milca s Barborou, príbuznou Juraja Vyhnata, v rámci druhého odvolania, pred zemianskymi sudcami Turčianskej stolice. Keďţe sa Matúš Milec nedostavil, súd potvrdil predošlé rozhodnutie v jeho neprospech – do dvoch týţdňov zaplatí pokutu 20 zl.

Caussa juris inter Mathaeum Milecz tanquam actorem, ex parte altera Georgium Wihnat tanquam reum In Zenth Marton1 administratum fuerat jus bis, judice existente provido Paulo Rus semel. Secundum applicationem testimoniorum convictus fuerat Mathaeus Milecz in fl. 10, quos administrare debebat, si non processerit ad appellationem. Altera jure ex[s]uscitavit idem Mathaeus Milecz contra eundem Georgium a Wihnat, defendentem sororem uxoris suae, judice existente Ladislao Nosak. Idem Mathaeus Milecz nihil probare poterat contra Barbaram, affinem Georgii Wihnat, et convictus fuit in dimidio homagio in fl. [monetae 2└]2 20, quos, quia secundo jus administratum fuerat, intra dies quindecim restificare debebat. Mathaeus Milecz appellavit. 8 die Novembris convocati fuerant nobiles ad caussam appellatam discutiendam, ubi juri Mathaeus Milecz non comparuit. Et quia absentavit revisa caussa, nobiles et judices convocati adjudica[ve]runt(?) priorem revisionem et sententiam ratam esse debere, et eam conclusionem pronuncia[ve]runt(?) ratam. Actore enim non comparente, reus absolvitur. Intra quindecim dies ut in quocunque convictus fuerit, Ma[t]haeus Milecz illud deponat et satisfaciat, judexque ut pignus ei tradendum curet. Et silentium perpetuum eidem Mathaeo Milecz hic(?)b imponatur. Caussaque hac excidat ad tavernicum appell[atione]; quicquid concluserant cives,c id ratum esto. 1577 Judices nobiles aderant juri, qui solent interesse, cum judicibus solitis, personaliter: Georgius Czapiar3 Melicheor [!] Krayczowiech de Felso Jes[sen]6 Joannes Tomcanski,4 judex nobilium Georgius Jambor7 de eadem Jessen Caspar Ilgo3 de Drasskovicz5 Georgius Dianiss8 de eadem Jessen Damianus Orsag et alii consueti(?) judices ex oppidis et pagis quilibet, judex cum duobus

b Správne: rathaus. — c Nasleduje potom, škrtnuté. 37. a Nasleduje Mathae[um], preškrtnuté. — b Dopísané na riadkom. — c Pôvodné slovo vymazané, cives dopísané neskôr. 1 Szent Márton = (maď.) Sv. Martin. — 2 Zrejme značka na minciach. — 3 Čapiar a Ilgo sú zemianske rody z Draţkoviec. NOVÁK, Turč. rody, s. 77-78, 89-90. — 4 Tomčiansky je zemiansky rod z Tomčian. NOVÁK, Turč. rody, s.87-88. — 5 Draţkovce, okr. Martin. — 6 Horné Jaseno, dnes časť Turčianskeho Jasena, okr. Martin. — 7 Jambor je vetva zemianskeho rodu Jesenských z Jasena. NOVÁK, s. 78, 90. — 8 Dianiš je zemiansky rod z Draţkoviec. NOVÁK, s. 78, 90. 81

38. (fol. 31r – 31v) 1578, 2. jún

Odpis testamentu Jána Števo z r. 1577 a súpis jeho majetku.

Exemplar rozniczenii ku smrti Jana Sstewa, ktery zessel z tohoto sveta leta Pane 1577, dominica 2 Adventus1 Vo jmeno Otcze, y Syna, y Ducha Svateho. Ya, Jano Sstewo, jsucze v dobrey pamety, pomnucze na Pana Boha neyprv, potom teţ na sve dietky, y svu hospodarini, y na vssech jinych pratelov. Ponevadz pak Pan Buoch vssemohuczy raczil na mne svu ruku dopustiti, a to, czoţ mi myly Pan Buoch poţehnal v statku y ve vssem jinssem, proto sem tychto dobrych lidy, susedov svych milych, k sebe pozval, ţe a chzem poradne a poboţne testament udelati, totiţto pred Baltazarem Galikom a Sstephanem Sstewom, pred Matejem Eliassom, pred Jirikem Krywonosom, pred Yamrychem Paluchem, pred Krysstophem Ninajem(?), pred Michalem Kla[cza]niech, pred Jakubem Pilatom, timto spuosobem, ţe se to jinacze nemuoţe stati, ani pohnuti za ţivota meho y po mej smrti. Neyprve svey manţelcze, ţe mne trovyla2 buducze v nemoczi, ma se ji ze vsseho statku viplatiti fl. 3. Item vsseczek statek y hospodarstvy y syrotky ţadnemu jinssemu neţ Orolimovi, abi on byl za hospodare, nesycze [!]b moje jmeno, a ona, Dorota, za hospodarini. Pakli bi jey Buoch sudil manţela, abi jii odpravili pocztive. A nadto nadevsseczko Orolymovi laz za Hrabovym. Item odvrhnuvssii dva pr[v]sy, bratru Sstephanovy porucţil, ţe jestli bi videl, abi se Orolym k hospodarstvii nejmel, abi ho ssnassel [!] tak, yako na stryka prinaleţi. Item pozval k sobe Orolyma, syna sveho, a rekl jemu, aby ty ţeny neplakaly nad nim, ţe by navratil dietkam, kdy cţas prijde, jecţmene 3 lukna.

Zeme, ktere jsu v zaloze: Neyprve Na [Pansky] laz konczem u Sopucha Benedika ve fl. 1 Druha Na Rozemberku u Jirika Sstewa ve fl. 1 Tretii Niţe mesta u Sopucha ve fl. 4 Cţtvrta Pod Buorovczom u Sopucha ve fl. 2 Pata Na Slatinu konczem u Hicţka ve fl. 1 Ssiesta u Wyda ve fl. 1 fol. 31v ║Dluhy, komu czo dluţen: Neyprve Laczkovi Kuzmovy fl. 3 Potom Eliassovi do Kalniku3 fl. 2 solvit Yachtel4 pyva Paluchovi Janovi Toto ya zapoczituji, svu dussi z tohto sveta jdiecze [!]c.

Svobodny statek tehoţ domu: pol domu vssem syrotam z Pol dvora zemi [9], s toho zalozeno jest zemi 6 V Luczkach kus

38. a Nasleduje sem, škrtnuté. — b t.j. nesúce — c t.j. jdúce 1 8. dec. 1577 — 2 t.j. ţivila — 3 Kalník (Horný a Dolný), okr. Martin. — 4 jachtel (nem. Achtel) = nádoba 1,77 dl 82

V [B]ambuskych zahrada Na Stranach travny laz voly 4 kiad5 variaczu krava 1 kotel jalovicze 2 yachtele 4 voz fiertele6 2 pluch sudby 4 brany 2 sud velki 1 srezov7 7 klat cziel 1 flesska8 svyn 6 ruost9 husy 8 pandva10 slepicz 8

Tento zapis tohoto statku ucţinen jest leta Pane 1578, 2. dne czervena [!] mesycze, za rychtarstvii Michala Lisky a rady Yana Palucha, Mikulasse Rusa, Mathussa Kowaczka, Petra Kreycziho, Yana Czundry, Yurika Repy, Yanka Galika, Jirika Kleskna, Jirika Abudy, Yana Napnika, Mikulassa Nosaka, Valenta Milcza.

39. (fol. 38v) 1579, pred 24. jún

Spor: Matúš Milec obvinil Mikuláša Nosáka z vraţdy hrnčiara Poliaka, za čo sa mu musí so svedkami verejne ospravedlniť a obaja zaplatia pokutu 24 zl.

Prizina Mikulassa Nosaka a Mathussa Milcza Roku Pane 1579, pred svatim Janem Krstitelem,1 za richtarstvy Laczka Nosaka a starssich Valenta Milcza, Petra Galyka, Orolyma Jamrisska, Jana Napnika, Jyrika Kleskna, Mikulassa Rusa, Jana Czundry, Myssa Walasska, Mathussa Mertuka, Petra Kraycziho, Thomassa Korbela, Jana Palucha, predlozila se pryzina2 zvrchu jmenovanich lidy – totizto Mikulassa Nosaka a Mathussa Milcza – ktera se dluho vedla. Prizini pak poczatek byl tento: ze Mathuss Mylecz potvaral3 Mikulassa Nosaka mordarstvy (zeby zabyl bil hrnczyra Polyaka). Nemohlo se pak toho dosveczity, protoz dobry ludia, vsseczku tuto prizinu medzi sebe vzavssy, jey konecz dobry nalezly a ku konczi privedly, ulozivsse toto: aby Mathuss Mylecz odpitoval z dvaczitmy lidmi od Nosaka Mikulassa a od rady, oba spolu s timy lidmy polozivsse tez tuhy zavazek, totizto 24 fl. – 12 fl. na kostal [!] a dobrim lidem, kteri jednaly, 12 fl. Kteri by pak pohnul a prava zadal niekdy, aby vsseczek tento zavazek napred kladol.

40. (fol. 43r) 1580

Benedikt Sopúch s bratom Jánom kúpili pol domu od sirôt po Michalovi Sopúchovi za 36 zl.

5 kaďa = veľká otvorená sudovitá nádoba — 6 štvrtáčka (Viertel) = nádoba s obsahom štvrť merice — 7 srez = veľká drevená nádoba — 8 t.j. fľaška — 9 t.j. rošt — 10 t.j. panva, panvica 39. 1 24. jún — 2 t.j. spor, škriepka (od pra, e); cf. čes. pře — 3 potvárať = neprávom obvniniť, očierniť 83

Causa Sopuchii [!] Benedicti Ja, Beno Sopuch, a bratr jeho Janko, roku 1580, ktereho a času Pavel Miazdra byl rychtarem a rada tato dolu poloţena: Mikulaš Miazdra, Jano Paluch, Matthuš Kowačka, Orolim Jamrissko, Petro Krayčowiech, Matej Merťuk, Matuš Milec, Matuš Nartik, Lawko Nosak, Janko Czundra, Matthuš Galik, Tomaš Korbel, kupil sem pol domu od tutorov syrot, totiţto pozustalych synov Sopucha Michaela – Bena a Missa – [za] fl. 36. Na to pak sem pil litkup mestky z bratmi tymiţe, kteři jsou jmenovanii zvrchu.

41. (fol. 39v) 1580, 26. apr.

Richtár a rada dávajú zapísať, ţe štvrť zeme Jána Kontora, ktorá po jeho smrti pripadla vrchnosti, kúpil Pavol Rús za 20 zl., ktoré aj zaplatil.

Leta Pane 1580, za richtarstvy Galika Petra, za jeho uredu apan Jeho Milost […] Revay(?) Ferencza, 1 hledal cztvrt zeme neboheho Konthora Jana, ponevaz nemal vlasnych [!] zadnych bratov, komu by ta cztvrt prisluchala, dal pravom opatrzety. Pravo pak nasslo to, ze ponevaz zadnych bratov nemal, tu zemu apanu Jeho Milostia przisudily tu cztvrt zeme, panske pravo to przisudilo. Tu pak cztvrt zeme videvsse Rus Pavol, ze ji apanu Jeho Milostia przisudili, ponevaz tenze Pavol ji prve uzival, nadan k Jeho Milosti panu o tu cztvrt pracoval, ze by tu zemu jemu prodal. Pan Jeho Milost, ponevaz tenze Pavol jest aJeho Milosti […]a jemu ji prodal, kteruzto Jeho Milost jemu prodal hotovych penez fl. 20, kterze [!] penize przed tehoto poctiveho mesta rychtarem y spolu z jeho radov su polozene. K tomu take od zalohov dal fl. 4 den. 50, na kterze tyto jmenovane penize naleli [!] su lidkup mestky, kterzi lidkup ana Jeho Milosti […]a meste, Martyn Thomczenski na ten czas buducze urednikom aprzi(?) Jeho Milosti […]a lidkup spolu z Rusom Pavlom su naleli a pan Martin Thomczenski penize vzel. Pro lepssy teho jistotu dali sme tu vecz do mestkych knych zapisaty, kterzi zapis jest psany v dome tehoze Petra Galika, richtarze na ten czas, 26 die Aprilis, anno [15]80.

42. (fol. 40v) 1581

Benedikt Sopúch s bratom Jánom kúpili štvrť zeme od Matiáša Barana, tútora sirôt po Jánovi Sopúchovi, za 32 zl.

Causa Sopuch Benedicti Ya, Beno Sopuch a Yanko, bratr jeho, roku 1581, ktereho byl rychtarem Orolim Jamrissko a rada tato, ktera dolu poloţena jest: Jano Paluch, Galik Petro, Matthuš Milecz, Mikulaš Bocian, Beno Sopuch, Jano Czundra, Tomaš Korbel, Lacko Nosak, Misso Zirko, Matthuš Kowacka, Mikulaš Rus, Lacko Lisskowiech, kupil sem

40. a Nasleduje Pane, škrtnuté. 41. a – a Miesto preškrtnuté a úmyselne rozleptané, väčšinou nečitateľné. 1 Pravdepodobne barón František II. Révai († asi 1588), turčiansky ţupan (1583-1588?), syn Františka I. Révai (1489-1553) a Barbory Ďulaj. MAČUHA, s. 42, 58. 84

čtvrt zeme od Macka1 Barana, tutore syrot (z dovolenym sirot)a pozustalych Jana Sopucha – Janka, Lawka, b Macka – [za] fl. 32, za kteru sem ya jiţ penize vssecky c [vyplatil], ktereho jsu svedkove vssichni zvrchu jmenovanii. A na to pili litkup mestky z tymiţe.

43. (fol. 44v) 1581, 14. jún

Richtár a rada dávajú zapísať, ţe Stanislav Kostka si nechal prepísať list od martinského richtára z r. 1578 na r. 1581.

Anno [15]81, die 14 Junii, Stanislav Kostka dal sobie spraviti list, kteri jemu byl vidany vod [!] rychtarze miesta Svateho Martina na rok [15]78, dal sobie przeloţiti na rok [15]81, toho cţasu za rychtarstvi a za jeho urzadu, totiţto za Orolimoveho za Jamrisskoveho, ktery byli boţeniczi za jeho urzadu tyto sa: neiprvssi Jan Paluch, Petro Galik, Matuss Milecz, Nosak Laczko, Tomass Korbel, Benio Sopuch, Mikulass Boczien, Misso Ţirko, Jen [!] Czundra, Laczko Lisska, Mikulass Rus, Matuss Kowaczka. Vedle toho jeho przestupenii przistupili dobry lidie prosicz pana rychtarze y vsseczkeho miesta Svatomartinskeho, aby jemu ta viec byla pominula. Tyto osoby, ktere zan ruczeli [!] a prosili, jsu jmena tyto: neiprviessi [!] urozeny p. Gasspar Orolimowiech Tomczansky,1 Laurincz Belombass, Krisstof Miezdra, Matuss Baran, Jirzik Radolsky, cztiehodni [!] Niemila Jen, Jirzik Partak. Toto se daloa zapsaty proto do mieskych knich, aby se na dielssie [!]b czasy toho nedopusstel.

44. (fol. 41r) 1582

Stanovená pokuta 12 zl. pre prípad obnovenia urovnaného sporu medzi Jurajom Šlošiarom a Jurajom Oškeríšom so sestrou Annou (r. 1582), a medzi Jurajom Šlošiarom a Orolímom Jamriškom (r. 1581).

Uczineni zavazek skrz dobrich lidi za uradu Jamrisska Orolima roku 1582 mezi Jurikom Slossiarom a Jurikom Osskerissom a Annov, sestrov Osskerissovov, timto spuosobom: ze jestli bi mez[i] timi zvrchu psanimi lidmi zvadu od dobrich lidi mezi nimi dokonanu pohnul, ten ma poloziti zavazku fl. 12 – na dobre lidi1 fl. 6 a na kostal [!] fl. 6 – a potom pravo. Mezi Orolimom Jamrisskom a mezi Jurikom Slossiarom stal se zavazok za uradu Pavla Rusa roku 1581 takto: ze dobri lidia uczinili mezi nimi zrovnani a dobre pritelstvo

42. a Dopísané nad riadkom. — b Nasleduje Nosaka, škrtnuté. — c Nasleduje penize, škrtnuté. 1 Macko = Matiáš 43. a Dalo dopísané nad riadkom. — b t.j. ďalšie (ďälšie) 1 Tomčany, dnes súčasť Martina. 44. 1 t.j. na špitál 85 a zavazok fl. 24 – na kostal fl. 12 a na dobre lidi fl. 12 – kteri bi mezi nimi pohnul, a potom pravo.

45. (fol. 37r) 1584

Zapisuje sa, ţe Pavol Miazdra učinil kúpu so synmi Pavla Rusa za 12 zl. a 3 štvrte obilia, a tieţ kúpil pol lúky od Juraja Fraňa za 8 zl. 75 den.

Causa Pauli Miazdra et Frano Georgiia Roku 1584, za Lacka Lisskowiech, rychtarsky ourad na ten čas nosiceho, a rady na ten čas – byla pak rada teho času tyto osoby: Jan Paluch, Matthuš Kowačka, Lacko Nosak, Mikulaš Rus, Běno [!] Sopuch, Mikulaš Bocian, Jiiryk Klesken, Jiiřik Osskeriš, Matthuš Zirko, Mikulaš Miazdra, Jiirik Abuda, Orolim Jamrissko, stala se kupa od Pavla Miazdry, bktery byl zet Gassparac Rusow,b od synuv Pavlovych Rusovych,d totizto Matthussa, Gasspara, Lacka, [za] fl. 12 a try čtvrtiě [!] ţita aneb pssenice. Na to pak pil litkup mestky pred tiemy vssemi zvrchu jmenovanymy. Item tehoţe času porovnali se Pavol a Frano, kterym, dokad se byli neporovnali, mělo pravo byti, o druhey strany luky, kterey byl prodal Mikulaš Rus Franovi. Pavol pak Miazdra tey luky polovic jiţ jmenovaney zase vymenil, dokonavsse mezy sebuv, ţe mu Pavol Miazdra dal fl. 8 den. 75. Luka pak byla ta v Zahumenskych, kteru Franoe uţival od rokov čtiritcet.

46. (fol. 5r) 1585, 15./19. dec.

Zápis o majetkovom vyrovnaní medzi bratmi Dávidom a Jurajom Eliášovými: Dávid kúpil tretinu celého majetku.

Anno 1585, die Mercurii [post] dominica 3 Adventus1, facta est hoc, praesente domino judice Matthia Kowácţka, existente eo tempore, immoa cum aliis juratis suis: Matthias Měrtuk [!], Mikulass Rus, Mikulass Myazdra, Yurik Klesken, Yurik Frano, Yurik Osskeryss, Yano Czundra, Yurik Abuda, Laczko Nosak, Beno Sopuch, Yan Paluch. David Eliae kúpyl od sveho bratřa [!], od Yurikab Elyassowěch [!], kupyl tr‘etu [!] cţást domu, tretu čast raliic, lúk, a tak vssetkyho ur‘eku [!] za 80 fl. a fl. 2. A nato poloviicz ţit‘ [!] pustyl mu, kterě [!] jsou syate nacţim. A nato ţe kladě [!] plat 20 fl. prvii, potom ostatne naroky po děsyety zlatych. Nato pak nadovssetko Davyd‘ [!] Eliass slibyl Jurykovi Eliassoviid, stričenemu2 bratru po mäczye [!], czo se doticţe toho dlha, kterii dluţen jest Sopuchovi za vola, (slibyl) polovicz zaplatiti.

45. a Georgii dopísané nad riadkom. — b – b Dopísané in margine. — c Pôvodne Pawla, škrtnuté. — d Rusovych dopísané nad riadkom. — e Pôvodne Paw[ol], škrtnuté. 46. a V texte: ima. — b Pôvodne Mykulasse, škrtnuté. — c t.j. rolí — d Pôvodne Sopuchowii, škrtnuté. — e t.j. po meči 1 Podľa jul. kalendára 15., podľa gregoriánskeho 19. dec. 1585 — 2 strýčnemu, t.j. zo strýkovej strany 86

47. (fol. 45r) 1586

Zápis o majetkovom vyrovnaní medzi bratmi Jánom a Michalom Cundrovými.

Leta 1586 Item stala se zmluva [se] susedem nassim Janem Czundrem [a] z jeho bratrem Missem, takeţ Czundrem, ţe menovany Jan Czundra svemu bratru Missovi ze vsseho gruntu y statku ma daty diel fl. 5 a jednu kravu, a on jmenovany Misso sveho bratra Jana ve vssem svobodneho cţiny y z dietkamy svimy, ţe do nieho nikdy nicz ani ja, anie [!] dietky, ani ţadny przitel k niemu ţadney przipovedy nema, a k temu ţita lukna puol. Take nadevsseczko na svuoy pocţet kromie teho jemu vijednal list zachovaczy.1 Jenţ jse [!] ta vecz stala a dokonala za richtarze Mathusse Kowacţki, urzedu Matieje Mertuka, Mikulasse Rusa, Mikulasse Mezdry, Jirzika Osskerisse, Jirika Abudy, Laczka Nosaka, Bene Sopucha, Jana Palucha, y jina vsseczka rada spolu ze vssim miestem.

48. (fol. 45v) 1586, 10. / 13. apr.

Zapisuje sa, ţe Ondrej Ďurď kúpil od Orolíma Jamrišku dom s poľnohospodárskym a pivovarným príslušenstvom a časť zemí za 150 zl.

1586 v prevodnu nedelu1 stala se zmlova [!] mezi Jamrisskom Orolimom a mezi Ondreyom Durdom, nebosstika Gasspara Durda s Tomczin2 sinom, na tento spuosob: ţe kupil Ondrey Durd od Jamrissa [!] Orolima dom y s pol tretov cztvrtov zeme dannei3 a lazi vsseczki za jistu summu – za fl. 150. K tomu tez domu mal jemu dat vos, pluch, branu, k tomu vsseczok [!] riad pivovarni y z sudi. Na tu tedi kupu polozil Ondrei Durd Jamrisskovi Orolimovi pred richtarom Mathussom Kowaczkom a pred jeho radov, a pred Mateyom Mertukom, Janom Paluchom a jinimi prisaznimi, hotovu summu fl. 50. Ostatnich pak fl. 100 od tohto prissleho svateho Jirzi4 kaţdi rok po fl. 10 dotud, dokud sa neviplati summa zjednana. K tomu take Ondrey Durd slibil, ze czo se doticze meskei nebo [...]a veczi, ze chcze podle svei povinnosti zarovno [se] susedi znasseti.

49. (fol. 43v) 1587, 1. nov.

Richtár a rada dosvedčujú majetkové vyrovnanie medzi bratmi Benediktom, Jánom a Jurajom Sopúchovými: Benedikt a Ján vyplatili Juraja v sume 54 zl.

47. 1 list zachovací = svedectvo o bezúhonnosti, o pôvode 48. a Miesto (úmyselne ?) poškodené, nečitateľné. 1 10. (podľa jul. kal.)/ 13. (podľa greg.) apr. 1586 — 2 Tomčany, okr. Martin. Ďurď je vetva zemianskeho rodu Tomčianskych z Tomčian. NOVÁK, Turč. rody, s. 78. — 3 danný – snáď od dane, t.j. z ktorej sa platí daň, „portálna― — 4 23./24. apr. 1586 87

Leta Pánie 1587, Calendis Novembris1, za fojtovstvii Benedika Sopucha a starssých přísedicých jeho – Yána Palucha, Lacka Nosáka, Ondrejea Dúrda, Petra Kreičýho, Yana Cundry, Miazdra Mikulasse, Gasspara Korbele, Yána Kalnického, Jiřiika Osskerisse, Lackab Lyssky, Jiřiika Abudy, Mathousse Kowačky, etc. Přistupilic sou před uplnii radu Benedik, Yán, Jiřiik Sopuchové oznamujic nám, kterak mezy sebou smluvu učinili z strany statku po svém otcy ponechalého, y také svú prácy nabytého. Benedyk pak a Yand oznamili, ţe jiţ bratru svému Jiřiikovi vssecku tu summu, kteru od niich tenze Jiřiik, bratr jich, ţádal, viplatili fl. 54. Jiřiik také, bratr jich zvrchu jměnovaný [!], spravedlivě oznámil, ţe přestává na té summe, aniţe vice neţádá, ani f na potomný čas ţádati nechce. A to proto tak laskavě s nimi naloţil, nebo nikdy v svých potřebách a uzkostech, které nabývajíc vědění literniiho v sskolách znássel, od niich nebyl oslyssen a zavrzen. Protoţ vzavssy Jiřiik, bratr jich, dobrovolně summu zvrchu jměnovanú [!], jim téţ vssecek statek, y jejich potomkum, laskavě a příznivě svobodil. A aby toho plnějssý jistota byla, obojí stranka tuto smluvu a platy do mestskych kniich zapsati dala. A k tomu vedle staré zvyklosti vssicknii bratří sousedúm svým, při téţe smluvě přísedícým, litkup naliali a dali.

50. (fol. 47r) 1588

Zapisuje sa, ţe Matúš Bocian kúpil od Uršuly Bocianovej pol domu a štvrť zeme za 38 zl. a ďalšie sluţby.

Anno 1588, za rychtaře Matieje Mertuka a starssych zejmena tiechto: Yana Palaucha, Mathusse Kowačky, Petro Kreyčí, Ondrey Durď [!], Yan Cundra, Mikulass Miazdra, Kasspar Korbel, Jiuryk Klesken, Jiuryk Torani, Jiuryyk Osskerych, Lawrync Nosak, Jiuryk Abuda, stal se kup takovy, zie Matouss Bocan‘ [!] koupil od Orssyly Bocanky, andi (?) svy, pul domu a sstvrt země za 38 fl. na ten spusob, zie jest Orssyla přyjala neyprve 8 fl. a na rok 1589a na s. Jiřy ma Matouss Bocan poloţiti 15 fl. A poslednich penieţ [!] teţ od toho s. Jiřy v rok 15 fl. ma poloţiti a po ctvrti semence (do tiech roku) ma ji přysyvati a zahon kapusty. A coţ by se penize kladly, tehdy na ten čas ma se pro pamiet do tiechto miestskych kněch poznamenati.

51. (fol. 48r) 1591

Zapisuje sa, ţe Gašpar Korbel úplne vyplatil 54 zl. za kúpený dom. Dodatok: Gašpar Korbel kúpil 1½ štvrte zeme za 48 zl. Údaje o splácaní.

Gasparus K[orbel] kupyl od Jana B[...]a Leta Pane 1591 stala se zmluva u pana rychtara Bena Sopuchoviech, ze prystupil Gasspar Korbel pred radu vssecku skrze domu, ze mel penyze daty, ale jiz vsseczko

49. a Pôvodne Jiriika, škrtnuté. — b Pôvodne Yana, škrtnuté. — c Pôvodne Stala [se], škrtnuté. — d Pôvodne Jiřiik, škrtnuté. — e správne: a nic — f Nasleduje vice, škrtnuté. 1 1. nov. 50. a 1589 dopísané na okraji 88 zaplatyl. Pro potvrzeny, anebo aby se nazabylo1, suma byla 54 fl. Pry tom byly tyto: Benedictus Sopuch, bozenyczy Johannes Paluch, Petro Krayczoviech, Lauko Nosak, Ondrej Durd, Jano Czundra, Georgius Osskeryss, Jyryk Klesken, Rohacz Jyryk, Mysso Walassek, Jyryk Toran, Matthuss Kowaţka, Matej Martuk. [D] Post scrypta:b ze zase pol druhej cztvrty zeme predal anebo pustyl Gassparovi Korbelovi [za] 48 fl. a dal prvssy plat Gasspar Korbel 21 fl. A druhy plat dal 17 fl.

52. (fol. 49r) 1591, 24. jún

Michal Domanický z Domaniţe vyznáva, ţe kúpil od Michala Hromadu dom s príslušnými pozemkami za 26 zl., z ktorých časť vzal zo sirotských peňazí svojho nevlastného syna Tomáša Fraňa, a ktoré mu sľubuje aj s úrokom vrátiť.

Anno 1591, den svatého Yana.1 Ya, Michael Domaniczky z Domaniţe,2 vyznávám pred pocztivymi pány, pánem Mathejem Merťukom, na ten cţas rychtarţem města Svatého Martina, przi tom pritomných souseduv a starssych, to jest: Mathejem Kowacţka, potom Mikulassem Nosak, Ondrejem Durďem, Petrem Krajczoviech, Mikulassem Miazdra, Michalem Walasskem, Yanem Milczem, Jyrzykem Rohaczem, Jirzykem Osskerissem, Abuda Jirzykem, Gassparem Korbelem, y pri pritomnosti mnohých jiných dobrych souseduv, etc., ţe ya koupil sem u Svatého Martina dum od Michala Hromady, na ten cţas obyvatele tohoţe města, spolu y s tymi zemiami nebo lukami, y s zahradámi, které k domu tomu przisluchaji, aneb jestli by se vyhledalo, ţe by u někoho byli, které by k tomu domu przisluchaly, abych jych slobodně podle obycţeje města vyhledávat mohl. Za kteryţto dum ya sem zvrchu jmenovanemu Michalovi Hromadovy dal pred zvrchu psanymi pany měssťany uherskych zlatych ssest a dvaczet. Ty pak jisté penize nedal sem svoje, neţ syrotczy, totiţto Thomasse Fraňa manţelky mé Elizabety Kusminych, niekdy pozustalé manţelky dobréja paměti Ondreje Fraňa syna, na ten cţas pacholetě [!]. Tych jistych penězi tohoţe pacholetě [!] vzal sem od Jirzyka Cznigi z Mossoviecz3 fl. 16 – z tych penezi 13 a ktere on měl byl platiti manţelcze mej za sol. Potom zase z tohoţe pacholete penezi vzal sem od Jirzyka Kusmy osm zlatých a svojych sem dodal dva zlaté. Tito pak jisté penize proto sem vzal, ţe bych pacholeti ourek koupil. Kdy jemu bude potreba, bez práva, bez hadrunkúv, ya neb manţelka má jemu propusty. Paklyze by ya mohl jeho vyplatiti penezmi s tym spusobem, aby jemu y prirostek se napisal, tehdy hotovy budu jemu zaplatiti.

53. (fol. 50r) 1591, 1. júl

Matej Merťuk prehlasuje, ţe svojich dvoch bratov zo statku úplne vyplatil.

51. a Meno prekryté pri oprave listu. — b v texte: srcypta 1 t.j. nezabudlo 52. a Na začiatku pôvodne P, prepísané na D. 1 24. jún — 2 Domaniţa, okr. Povaţská Bystrica. — 3 Mošovce, okr. Turč. Teplice.

Leta Pane 1591, v vigilii Navsstiivenii Panny Marie.1 Ya, Matěj Měrtuk, tehdaţ rychtar svatomartinský, v znamost sem uvedl a dal sem y zapsati przede vssym ourzadem města Svatého Martina, ţe vyplatil sem svých bratruv, totiţto Jirziika Krayczyho a druhého bratra stryczného Jirziika Krţka. A toto sem dal zapsati pro dobru pamatku a pro lepssii svedecztvii na potomny czas potomkum, aby oni budto po mej smrti vycz ţádného hadrunku a práva k mym potomkom pro tento statek neměli, budto po jejiich smrti aby jejiich potomczy téţ ani se mnuv, ani s mymi pro jmenovany ourzek cţiněnii a prava neměli. Stalo se pak toto v przitomnosti przisediiczych boţeniikuv, totiţto: Matěje Kowacţky, Mikulassa Nosaka, Ondreje Ďurda, Petra Krajczoviech, aJirzika Rohacza, Ondreje Sswehly,a Mikulassa Miazdry, Michala Walassky, Yana Milcza, Jirziika Osskerissa, Jirziika Abudy, Gasspara Korbela, a jiných mnohých dobrych lidii a souseduv nassých. Ten pak ourzed nikomu jinému neţ synu memu Lawrzinczovy má zachovan byti. To se stalo v domě pred zvrchu jmenovanym urzadem, kterychţto jmena zvrchu psané jsu.

54. (fol. 51r) 1591, 11. aug.

Zapisuje sa, ţe Matúš Bartoš prijal Juraja Kontora „za syna― a do spoluvlastníctva statku, pod podmienkou náleţitého správania a hospodárenia.

Leta Paně 1591, v neděli po svatem Vavrinczy.1 Stalo se, ţe Matuss Bartoss przijal sobě za syna Jirziika, Kontorovho syna, tym obycţejem, ţe dokuď Matuss Bartoss ţiv jest, nema Jiriik Kontor ţádného diilu z teho statku brati; nebo k tomu obojej strany povolenii bylo, sam Jirziik Kontor k tomu privolil. Ten pak Jirziik Kontor przijaty jest od Matussa Bartossa k statku svobodnému na ten zpusob, ţe jestli Jiriik Kontor, jiţ syn jeho prijaty, bude se neyprvé Pána Boha bati a jeho naleţite v pocztivosti miiti, jeho ve vssech naleţitych veczech yako otcze sveho se raditii, potom take vrchnosti poddanu a poslussnu byti, ţe na niikoho jiného po své smrti statek nema zpadnuti neţ na něho, neţ na něho samého a na diivcţe jeho tak, aby ten statek nemarnil, ani utraczal, ale hospodarstvii vedl, przirabal a czoţkoli potrebného jest vedle své neyvyţssii moţnosti zpravoval. Pakliţ by se jiinacţ měl zpravovati, neţli se jemu tuto przedklada, a on zpoliihal by se, ţe ma sobě jiţ statek zapsany, z tym by pocţal piichaty2 a statek marniti a utraczati, miisto teho, czo by mel nabyvaty, tehda otecz jeho jiţ przijaty Matuss Bartoss uloţil, ţe ma jeho diil oddelen byti vzlavsstě [!]a; czehoţ Pan Buh zachovaj, ale racz jiim radej dati své svaté poţehnanii na czasy neskonalé. Mezy tym jestli Pan Buh jemu jineho dczeru nebo syna nahodii. Toto ujednanii stalo se za rychtarzstvii Matusse Mertuka a spoluprzisediicych jeho starssiich Matussa Kowaczky, Mikulassa Nosaka, Petra Krajczoviech, Ondreje Durda, Mikulasse Miazdry, Jirzika Osskerisse, Ondreje Sswehla, Milcza Yanka, Jirzika Rohacţe, Gasspara Korbela, Missa Walassky, Jirzika Abudy, v dome rychtare jiţ jmenovaneho.

53. a – a Dopísané na okraji. 1 1. júl (1591) 54. a správne: zvláště 1 11. aug. (1591) — 2 píchati = pýšiť sa, pyšniť sa 90

55. (fol. 36r) 1593

Zapisuje sa, ţe Juraj Roháč dal bratom Jurajovi a Michalovi Fraňovým pol dvora a 36 zl. výmenou za ich dom a tri štvrte zeme.

Anno Domini 1593. Stala se zmlova [!] meczii [!]a Jurikom Rohaczom a Jurikom Franom a Missom Franom, ze fraymok1 uczinili meczii sebov z domy a zemiamy, ze Jurik Rohacz dal jim pol dvora Franovim sinom a Franovi sinovia daly jemu Rohaczovi dom zo stvrtmy trimiab. Nato pak Rohacz Franom pridal fl. 36. Lazy, ktere mel Frano po svem dome, ty lazy vzal sebom [!]c na dom rohaczovskii a Rohacz take svoje lazy vzal k tomu domu k franovskemu. Ta pak zmlova stala se leta Pane 1593, za uredu Matussa Palucha, richtara na ten czas, a pret jeho radom [!]d zuplnov: Beno Sopuch, Matej Mertuk, Michal Swecz, Jurik Klesken, Michal Kabat, Jurik Sstewo, Pavol Rus, Mikolass Miazdra, Matus Kowaczka, Ondrey Durth, Ondrey Swehla. Pro lepssie potvrzenii pili litkup messky. Zaden proti tomu neodmloval [!], any pritel, ness slobodne sebe slobodili,2 y strana, y strana. Pro lepssii potvrzenii do meskich knich se zapsalo.

56. (fol. 53r) 1594, 14. okt.

Zapisuje sa, ţe Eliáš Eliášovic v r. 1590 predal dom a role Ondrejovi Krpelcovi za 160 zl.

Leta Pane 1590, ve cţtvrtek zeleny1 stala se zmluva mezy Eliassem Eliassovicem, synem nebosstika Mateje Eliasse, nasseho [...]a Svateho Martina obivatele, a Ondrejem Krpelcem, sousedem [...].a Ponevadţ v običeji jest, ţe statky tohoto sveta vţ[d]icky z lidi na lidi padaji, tento teda Eliass Eliassovic, syn nebosstika Matusse2 Eliasse, po[nevadţ] nebyl dustoyny a dostatečny mestkych poradkov, a [...... ]b spolu z jinymi sousedy odbyvati, pustil a prodal slobodne cs dovolenim sveho bratance Davidac svuj urek3, yako jest dom y role k nemu vssecky prinaleţejice – krome jedney zahrady, ktera jest u knezovho mosta – ktere mu pozustaly byly od otce jeho, nebosstika Mateje Eliasse, za sto zlatych a ssezdesat [!] Ondrejovi Krpelcovi, ku kteremu se nema ani muţ ţaden yakovykolvek jeho pritel a pribuzny jiţ ohlasovati a jemu neb jeho dietkam neyaku tesskost v tom zavdavati. Po smrti pak tohoto Ondreje Krpelce na nikoho nema ten urek spadnuti neţ na jeho deti, ktere by pozustaly po nem, aneb po jeho syniech. Pakliţe by na to prisslo, ţe bi ho meli zase prodavati, maji v tom uplnu moc a vladu, ktery se koli nahradi kupec, s nim ssafovati.4 Toto pak jednani a kupectvi stalo se v dome Bene Sopucha, na ten čas rychtare. Zapis pak za rychtare Petra Krayčiho, v pritomnosti panov boţenikov, totiţto Mateje Mertuka, Pavla Rusa, Matusse

55. a správne: medzi — b t.j. s tromi — c t.j. so sebou — d t.j. radou 1 frajmark = vzájomná výmena — 2 slobodiť (čes. svobodit) = vzdať sa vlastníckeho práva 56. a Miesto (zámerne ?) vyškrabané. — bPolovica riadku vyškrabaná. — c – c Dopísané nad riadkom. 1 19. apr. 1590 — 2 Predtým nazývaný Matej, podobne i ďalej v texte. — 3 urek, urečitosť = (tu) dedičstvo, dedičný statok 91

Kowačky, Lacka Nosaka, Jirika Rohače, Jirika Sstewa, Michala Kabata, Caspara Korbele, dJana Cundry, Mikulasse Miazdry, Ondreje Durda, roku 1594, 14 Octobris.

57. (fol. 54r) 1594

Zapisuje sa, ţe Juraj Števo dal Jurajovi Abudovi výmenou za jeho dom svoj dom, 26 zl. 25 den. a 2½ štvrtky ţita, čo pred mestským úradom uţ vyplatil.

Causa Georgii Sstewo Anno 1594 stal se fraymark z domy mezy Jirykem Sstewem a Jirykem Abudem na tento spusob: ze Jiryk Sstewo k svemu domu aby Abudovi Jirykovi prydal fl. 26 den. 25 a pol tretey čtvrtne1 ţita. To Jiryk Sstewo podle platu meskeho viplatil v prytomnosti pana rychtare Matusse Palucha a prysaţnych jeho Jana Palucha, Jirika Rohacţe, Mateje Mertuka, Ondreje Durda, Jana Cundry, Ondreje Sswehly, Mikulasse Miazdry, Caspara Korbele, Michala Ssewce, Missa Walasska, Jiryka Kleskna, Lauka Nosaka. Actum in aedibus judicis ut supra. Tento fraymark ani jedney, ani druhey stranky dietky ani pryteli pokrvni nemohu zrussiti, nebo se to z dovolenim vsseckych stalo.

58. (fol. 55r) 1594, 14. okt.

Mestská rada dáva zapísať, ţe Mikuláš Miazdra vyplatil svojho brata i bratancov zo statku, ktorý má po jeho smrti pripadnúť jeho deťom.

Anno 1594 die 14 Octobris, prystupil pred uplnu radu mestečka nasseho Mikulass Miazdra prosyce nas, ponevadţ sme smrtedlni a nic jisteyssiho nad smrt nemame, nejisteyssiho pak yako hodinu smrti, aby sme mu dopustili do meskych knich zapis poloţiti. Znamo teda bud vssem, ţe Mikulass Miazdra bratra sveho Cristofa Miazdru odplatil od vsseckeho, yak pohnuteho, tak y nepohnuteho statku; k tomu teţ stryčenych bratov od pol domu, y zemi vsseckych, ktere na ne prisluchaly. Tento pak vssecek statek po smrti Mikulasse Miazdry na nikoho nema pritia, neţ na jeho deti, ktery aby uţivali z bazni boţi pri pokoji a natisku1 vssech svych pritelov. Tento pak zapis stal se v dome Petrusa Krayčeho, na ten čas rychtare, a boţenikov, totiţto Mateje Mertuka, Pavla Rusa, Matusse Kowačky, Lacka Nosaka, Jyrika Rohačze, Jyrika Sstewy, Michala Kabata, Caspara Korbele, Jana Cundry, Ondreje Durde, Bena Sopucha, tohoţ roku a dne, yak zvrchu jest poznamenovano [!].

d Nasleduje Michala K, preškrtnuté. 4 šafovať (nem.) = disponovať, nakladať, hospodáriť 57. 1 štvrtka (quarta) = objemová miera 58. a t.j. přijíti 1 nátisk = nátlak 92

59. (fol. 56r – 56v) 1597, 3. jan.

Zapisuje sa, ţe Ladislav Klimont prijal Matúša Čičmora z Dolného Záturčia do spoluvlastníctva polovice celého svojho majetku, s pripojením majetku Čičmorovho.

Anno reparatae salutis 1597, die tertia mensis Januarii. Stalo se, ţe Lacko Klimont pry niekterem poctivem a poradnem posedzeni Matusse Čzičzmora z Niţneho Zaturčia1 pryjal bez vssej ossemetnosti, chitrosti, vssetečnosti a oţralstvi za bratra yako vlastniho a spoločnika vssech dobrych vecy, tak pohnutych, yako y nepohnutych, ktere mu pozustaly od sveho otčika [!] nebosstickeho, tymto spusobem: ţe Lacko Klimont pol vsseho domu z budovaním y predním, y zadnim, y zememi k nemu prynaleţejicymi, tak s podomnimi,2 yako dannimi,3 k tomu teţ y lazmi k nim prysluchajicymi, z volmi, y z jinym vsseckym dobytkem Matussovi Čzičzmorovi, bratru svemu, y jeho dietkam a buducym vssem potomkom dava a leguje,4 z dovolením a s porady Jeho Milosti pana sveho, z lasky a z uprymnosti vsseho polovic, aby byl tak učastnik tych vssech jmenovanych vecy, nic jinačze, neţ yako dedicny aneb pokrvny, ano vlastny bratr. Matuss pak Čzičzmor viduce bratra sveho Lacka Klimonta byti k sobe nachilneho a uprymneho, svuj sta[te]ček, yakovy mal, k Lackovmu prypojil, yako jest: dva voly, dva junce5 zapraţne, dve kravy, těle mlade, yačmene čisteho kup 16, ţita surţeneho6 kup 6, hotovych penezy uherskej mince fl. 23, yačmene v zrne cubulov7 3, ovsa cubulov 3. Ponevadţ pak nic není jistejssiho nad smrt, kterey vssichni jsme poddaní pro pad prvssich nassich rodičov, jestli by Lacko Klimont pominul se, tak ţe by dietky pozustaly z manţelkov jeho, aby Matuss Čzičzmor, bratr jeho, je opatroval, zaodieval a obhayoval, yako na bratra vlastniho zaleţi. Tymţe spuosobem Matuss Čzičzmor jestli by se s tohto sveta skrze smrt časnu odebral, aby take rovnym spusobem jeho dietky y manţelku bez vsseckey kryvdy a kratosti8 Lacko Klimont ochranoval a zaodieval podle poradku krestanskeho. Neţ ponevadţ chitrosti jest ve svete mnoho, snad by se niektera strana pochopila k ruţnicem9 aneb k neporadnym dielom, nemajice slussnej pryčiny, zavazek mezy sebu učinili takovyto: ţe ktery by s nich pryčinu neporadnu zavdal k dielu, pohnuty z hnevu ║ aneb z zavisti, aby dal ten birssiak10 na kostel fl. 40 pred fol. 56v vsseckym dielom z sveho vlasniho. Po smrti pak tychto dvuch bratrov boţenych, Lacka a Matusse, dietky jestli by se mezy sebu nemohly zrovnati, aby se bezpečne, spravedlive z domem, z ralov, z dobytkem y z jinymi vsseckimi vecmi k hospodarstvi prynaleţejicymi bez vssej kryvdy a ubliţení na dvoje rozdelili. Pakli by se pak mohly zrovnavati, day Pane Boţe, aby vţdicky v svornosti vjedno bez dilu mohli ţiti a trvati. Tato smluva stala se v dome pana rychtare Jyryka Kleskne, v prytomnostia Matusse Mertuka, Jana Palucha, Jiryka Sstewa, Michala Walasska, Ondreje Durde, Ondreje Sswehly, Tomasse Ssewrly, Michala Ssewce, Matusse Palucha, Jana Cundry, na ten čas prysaţnych; z obce pak v prytomnosti Jiryka Abudy, Jana Zachara, Lawka Nosaka, Mateje Mertuka, anno et die ut supra.

59. a v prytomnosti dopísané nad riadkom. 1 Dolné Záturčie, dnes súčasť Martina. — 2 podomný = patriaci k domu — 3 danný – snáď od dane, t.j. z ktorého sa platí daň — 4 legovať = právoplatne poručiť — 5 junec = mladý vôl — 6 surţica = zmes pšenice a raţi — 7 gbel (cubulus) = dutá miera, asi 156-159 l — 8 t.j. bez umenšenia — 9 ruznica (čes. různice) = zvada, nesvornosť — 10 biršag (maď.) = pokuta 93

60. (fol. 57r) 1597, 3. jan.

Jakub Kovačka vyznáva, ţe svojmu bratovi Mikulášovi predal svoj dedičský podiel na rodičovskom statku za 30 zl., pričom si ponechá lazy.

Anno 1596, Januarii 3. Ya, Jakobus Kowačka, uznavam pred uplnu radu, yako jest pana rychtare Jiryka Kleske[n], prysaţnych Jana Palucha, Jiryka Sstewy, Misse Walasska, Ondreje Durde, Ondreje Sswehly, Tomasse Ssewrly, Michala Ssewce, Lacka Klimonta, Matusse Palucha, Jana Cundry, Mateje Mertuka, ţe sem sveho ureku1, pozustaleho mne od mych rodicov, memu bratru Mikulassovi Kowačzkovi cţastku slobodne, trhom slobodnym prodal za uherskej mince fl. 30; do ktereyssto častky ani ya, ani me ditky, ani ţadni potomcy nic nemaji, krome lazov, ktere ya mam bespečne uţivati. Kterussto summu jiţ mne docela zaplatil – nieco hotovymi penezmi, nieco pak zememi zaloţnymi, ktere jestli vimeni, poloţivsse mne fl. 20, ty mia slobodim2 a bez tesskosti pusstemb. Actum ut supra.

61. (fol. 57v) 1599, [29. jún]

Zapisuje sa, ţe Jamrich Palúch kúpil od Beňa Galika eliášovský laz za dva voly a 4 zl. 75 den.

Anno 1599, na den svateho Pavla.1 Stala se a smluva mezy Jambrychem [!] Paluchem a Benem Galikem skrze lazu eliassovskeho, ktery on kupil byl na urek od Jiryka Eliasse, na tento spusob: aby Jambrych Paluch dal Galikovi Benovi dva voly a fl. 4 den. 75, a on ţe mu pussteb slobodne las zvrchu jmenovany. Tato smluva aby mezy nimi byla pevneyssi, prystupili pred pana rychtare Ondreje Sswehlyc a prosyli, aby to zjednaní dal do knich zapisati. Ta vec nemohla sed jim odepryti, neţ v prytomnosti vssech panov boţenikov dalo se zapsati, yakossto Mateje Mertuka, Jiryka Rohacţe, Ondreje Durde, Jana Cundry, Caspara Korbele, Lacka Stanika, Michala Krayčiho, Matusse Barthosse, Jirika Hlawateho, Jiryka Sstewy. Jiţ tento jisty las Yambrych Paluch ma moc y [se] svymi dietkami slobodne uţivati.

62. (fol. 52v) 1600, 30. jan.

Martinský farár Martin Slukoninus vyznáva, ţe poţičaných 7 zl. vrátil richtárovi a rade.

Anno 1600 die 30 Januarii. Ego, reverendus dominus Martinus Slukoninus, pastor tum ecclesiae Martinopolitanae, testatum facio hoc meo autographo, me

60. a správne: mu — b t.j. púšťäm 1 urek, urečitosť = (tu) dedičstvo, dedičný statok — 2 slobodiť = oslobodzovať 61. a Nasleduje fraymark, škrtnuté. — b t.j. púšťä — c Pôvodne Durda, prepísané. — d se dopísané nad riadkom 1 Asi sviatok app. Petra a Pavla – 29. jún 94 pecuniam, quam a Prochotrophii hospite Casparo Frano mutuo acciperam, iterum restituisse, ac judici Andreae Sswehla praesentibus assessoribus ejus, videlicet Andrea Durt, Matthaeo Martuk, Michaele Sartoris, integre tradidisse, fl. scilicet 7.

63. (fol. 58r) 1604, 30. jan.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Adam Trizna spája svoj majetok s gruntom Juraja Chludu, zosnulého manţela svojej manţelky Oxany. Adamove deti i pozostalé siroty z neho dostanú rovnaký podiel.

Anno Christi 1604, die 30 Januarii. Pristupili pred nás uplnú radu – yakţto mně Ondreje Sswehlu, na ten čas rychtara, potem [!] prisaţných, yakţto Mateje Mertuka, Kasspara Korbele, Jyrika Rohacţe, Michala Krajcţoviech, Matussa Bartossa, Michala Korbele, Yana Palúcha, Yana Abudy, Adama Brzaka, Matoussa Palúcha, Yana Czundry, Ondreje Durdě – Adam Trizna [ze] strany jednej a Osanna Blaho, manţelka jeho, spolu [s] syrotami svymi – z Ondrejem a z dcerou Barborou, splozených z nebosstika Jyrika Chluda – [ze] strany druhéj, majíce spolecznú zmluvu strani spolcţení nejprvé gruntu nebosstíka Jyrika Chluda, jmenovaných syruot otcze, a spolcţení statku teţ vsseliyakého pohnutého Adama Trizny. A to s tým spuosobem: co by kolvek Pán Buoh spolčeného statku za tým nabytého poţehnati račyl, časem svým kdyby potreba ukazovala po smrty jeden druhého rovně, yako na Adamovy potomky, tak teţ y na jmenovane syroti aneb na jejých potomky nejblissé aby zea vsseczkieho spadlo. (Statek takovyto se pak prijal od Adama syrotčy nejprvé) Toho pak zmissanehob nadobytého statku aby se na poli delilo spolu y z gruntom yak na Adamove dítky, tak teţ na syroty pozustalé po nebosstikemc Chludovy. Kdo by pak z těchto dvúch stránek tuto zmluvu zrussyl, ten aby stratyl svú častku. Actum ut supra.

64. (fol. 59r) 1604, 6. feb.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Tomáš Korbel kúpil dom a grunt po neboţtíkovi Jánovi Škrabákovi za 116 zl., ktoré uţ vyplatil.

Anno 1604, 6 Februarii. Stala se kupa mezy Tomassem Korbelem a mezy Malkem Matussem a Adamem Ssalakem o dom a urek nebosstyka Yana Sskrabaka, který vivolení byli za tutory od něhoa sameho z dovoleným take Dory, manţelky jmenovaneho Sskrabaka, spolu y [se] syrotk[a]mi, totiţto z Martynem a z Michalem. Protoţe Tomass Korbel od predmenovaných tutorov kupil grunt vssecek y dom [in] fl. 116 uherskéj [!] myncze, ty pak penize vedle jisté zmluvy a času ustanoveného jmenovaný Tomass Korbel vsseczko zuplna tych sto a ssestnaste zlatých viplatyl: netczo [!] dal Michalovy Krajčzových alias Sskrabakovy fl. 38, ostatnie pak dali se pozustalé vdove a syrotě Martynovy. Prý tomto vodlovaní1 byli pritomný Ondrej

63. a ze dopísané nad riadkom — b zmissaneho dopísané nad riadkom — c správne: po neboštíku/-ovi 64. a Pôvodne jěho, prepísané. 1 správne: hodlování = obcovanie 95

Sswehla, na ten čas rychtár, y bratry vssyckny, totiţto Matej Mertuk, Gasspar Korbel, Jyrik Rohačz, Michal Petroviech, Matuss Bartoss, Michal Korbel, Yan Palúch, Yan Abu[da], Adam Brzak, Matuss Palúch, Yan Czundra, Ondrej Durd. Actum ut supra.

65. (fol. 60r – 60v) 1607, 6. mar.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Adam Trizna s manţelkou Oxanou predali dom so zemami a ďalším príslušenstvom bratom Jakubovi a Michalovi Oravcom za 91 zl., ktoré majú poloţiť v troch splátkach. Michal Oravec prijíma svojho brata Jakuba do spoluvlastníctva polovice kúpeného domu. Dodatky 1 a 2: zápisy z r. 1608 a 1609 o zaplatení splátok.

Anno 1607 die 6 Martii. Pristupili Adam Trizna z svou manţelkúv Osannúv1 a Yakub y Michal, vlastný bratry, skrze zmluvy ucţinenej a kupy domu nebosstýka Jyrika Chluda1 pred uplnú radu, totissto pred pána richtara Matoussa Palúcha a prisaţných Ondreje Krpelcze, Jyrika Sstewa, Matousse Bartossa, Kasspara Korbele, Lawrincza Nosaka, Yana Brzaka, Jyrika Wihnata, Yana Ssewrly, Michala Korbele, Michala Krajcţových, Mateje Milcza, Ondreje Durda. Protoţe Adam Trizna [se] svou manţelkúv Osannúv, pozustalúv po nebosstykovy Jyrikovy Chludovy, z syrotúv take, jmenem Ondrejem, prodal dom predjmenovaneho Chludy z týmto spúsobem Yakubovya a Michalovy, bratrom vlastným Oravczom: totissto prodal jym dom ze vsseckymi zemiami, luky prisluchajycimi k tomu domu, nadto try pivné yachtle,2 sud kapustny, kiad varaczu z jinym[i] nadoby k tomu prisluchajicymi za zlatých jeden a devadesát. Ty pak penize maji viplaczane byti od predjmenovaných bratrúv Yakuba a Michala pri pritomnosty poctiveho uradu na tri terminy vedle uloţení. Najprvnejssých penezy poloţili Yakub a Michal Oravcy, kdy se toto zapisovalo fl. 40 Adamovi Triznovy a jeho manţelcze Osanne. Druhý termín jest uloţený ku viplaczený těch penez den Trych kralúv3 buduceho roku, totissto leta 1608; v ten cţas mají poloţyti fl. 25. Na tretý termin zas na tenţe den Trých kralúv buducze[ho] času mají klasti fl. 26. Actum ut supra. A to aby se od nych kladlo pri pritomnosty uplnéj rady. [D 1] Yako uloţený termin druheho platu ku viplaczení, totissto fl. 25 na den Trých kralúv3 leta 1608, jyţ predjmenovaný bratry Michal a Yakub Oravcy viplatili těch fl. 25 predjmenovanému Adamovy Tryznovy a jeho manţelcze Osanne z syrotúv Ondrejem pri pritomnosty uplnéj rady. [D 2] Tak y na trety termyn roku 1609 tiţe predjmenovaný bratry Michal a Yakub teţ ostatných fl. 26 viplatili predjmenovanému Adamovy Triznovy a jeho manţelcze Osanne a syrotě Ondřejovy, pozustalemu synovy po nebosstikovy Chludovy Jyrikovy. A tak vssecz[ek] plat za ten dom kopený [!] jest poloţení pri pritomnosty vsseczkej rady v ten cţas moudrychb muţy – richt[are] Yana Brzaka a rady Ondreje Sswehly, Lawrincza Nosak[a], Gasspara Korbele, Michala Petrových, Matoussa Bartossa, Martina Ondrisa, Yana Ssewrly, Jyrika Palucha, Missa Czundry, Michala Korbela, fol. 60v Jyrika Sstewa a Ondreje Durda. ║

65. a Pôvodne ţe, prepísané. — b Pôvodne richtare, prepísané. 1 Cf. záp. 63. — 2 jachtel (nem. Achtel) = nádoba 1,77 dl — 3 6. jan. 96

Tych pak vsseckých penezy, totissto zlatých devadesát a jeden, poloţyl svych vlastných Michal Oravecz, bratr Yakuba Oravcza, kterého prijal on na spolky tohoto domu kupeného ze vssemi rolmy a luky prisluchajícimi k tomu domu. Nadto dal k tomu domu Michal predjmenovaný čztiry voly své. Mezy tým jestli by se prihodylo, ţe by predjmenovaný bratry tito dva nemohli (czoss Pan Búh sy da, aby mohli po vsseckny dny ţyvota v svornosty a lasce bratrské a [se] sebúv bidleti) spolu – yako se stava – bidlyti, tehdy podluţen Yakub Oravecz Michalovy, svému bratru, poloţiti platu, za ten dom daného, polovicy, totissto [z] fl. 91 zlatych fl. 45 den. 50. A Michal predjmenovaný take podluţen dati polovycze domu z roly, y luky k tomu domu prinaleţejiczymi, nadto y z tych volúv čztyr dílu polovycz dati, y statku prirosteného, jestli by jych poţehnal hojnějy Pan Búh, teţ aby se krasne rozdelili. Jesste pak bez tých čztyr volúv jest jedna krava, dva yuncze a troje telatek, a co se z toho prichova, spolecţné ať teţ bude. A yak prvéj oznaměno [!], jestli by se chtěli podeliti, Yakub Oravecz tomu Michalovy z téj summy fl. 91 má svého tala4 oddeleného dati fl. 45 den. 50. Mezy tým oba yako svúj vlastný statek mají, yakssto od obojých kupený, uţivati.

66. (fol. 56v) 1610, 22. jan.

Ladislav Klimont kúpil lúku od Adama Trizny za 5 zl. a štvrtku ţita, druhú od Ladislava Valenta za 7 zl. 25 den., ktoré obom vyplatil.

Anno 1610 die 22 Januarii. Ya, Laczko Klimont, znamo cţiním, ţe sem kupyl od Adama Trizny luku ţadovskú na urek za fl. 5 a za čtvrtnu ţyta, kteru summu vssecku sem jemu poloţyl. To se tu dalo zapsati pro lepssý svedectvy pri pritomnosty uplného uradu, jakssto Jyrika Rohacţe, na ten čas richtare, a prisaţnych Ondreje Sswehly, Ondreje Krpelcze, Ondreje Durda, Gasspara Korbele, Jyrika Sstewa, Lacka Klimonta, Matousse Bartossa, Michala Petrových, Myssa Czundry, Jyrika Palucha, Yana Abudy, Mikulassa Marcţekových. Item tohoţe roku y toho dne znamo cţiním, ţe sem od Laczka Valentovýcha pri pritomnosty Jurcţa Mertuka a Jyrika Osskeryssa kupyl na urek luku v kruze hore Bistricţkúv1 za fl. 7 den. 25, kterú summu vssecku sem predjmenovanému Laczkovy Walentovy viplatil. To tehdy take pro lepssý svedectvy zapsalo se pri pritomnosty pocztivych osob zhora jmenovaných.

67. (fol. 57r) 1610, 22. jan.

Richtár Juraj Roháč kúpil od vrchnosti lúku za 34 zl., ktoré zaplatil. Zároveň ponúka na predaj pol dvora.

Zápis preškrtnutý.

4 táľ, -a = diel, čiastka 66. a Pôvodne Klimon[tových], prepísané. 1 Potok Bystrička, tečie cez rovnomennú obec a vlieva sa do Turca. 97

Potem oznamujy ya, Jyrik Roháčz, na ten čzas rychtár, ţe sem kupyl od a[Jeho Milosti] velkomoţneho pana […] nasseho […],a z dovolením Paula Miazdry luku r[u]sovsku (?) v zahumenských [in] florenis 34, kteru summu poloţyl sem bJeho Milosty Panu namestnikom.b Pro lepssý pak svedecztvý dal sem do kných techto mestkych zapsati pri pritomnosty vsseczkeho uradu, yakssto Ondreje Sswehly, Ondreje Durda, Ondreje Krpelcze, Jyrika Sstewa, Laczka Klimonta, Matoussa Bartossa, Gasspare Korbele, Michala Krejcţovych, Missa Czundry, Yanka Abudy, Mikulassa Marčzeka. Anno 1610 die 22 Januarii. V tenţe čas oznamuji, ţe sem kupyl y zaplatyl pol dvora zeme Frenoveho za fl. 5[0], kteru uţívam a ji chci zas pustiti tomu, kdo ji chcze ode mne kupiti.

68. (fol. 61r) 1611, 4. feb.

Majetkové vyrovnanie medzi bratmi Gašparom, Eliášom, Mikulášom a Matúšom Kalnickými: Gašpar sa vzdáva svojho dedičského podielu v prospech bratov za ich ţivota; po ich smrti môţe on alebo jeho potomkovia opäť vzniesť nárok.

Anno 1611 die 4 Februarii, v pritomnosti uplneho uradu, pana rychtare toho času pana Matusse Palucha, [prísaţných] Ondreje Durďa [!], Sstewa Jirika, Michala Krajčovích, Mikulasse Marčeka, Yana Ssewrly, Yany Korbela, Yana Abudy, Michala Cundry, Vaclava1 Klimonta, Johannesa Brzaka, Caspara Korbela, Ondreje Sswehly stala se zmluva mezy bratry Gassparem, Eliass[em], Mikulassem a Matussem Kalnickych, nebosstika Yana Kalnickeho syny, strany gruntu, který jim byl pozustal po nebosstiku tatiku, na tento spúsob: ţe Gasspar dobrovolně častku svu pusste bratrom svym, Eliassovy, Mikulassovy a Matussovy, bez vsselikych penezy; toliko aby bratry jeho, Eliass, Mikulass a Matuss daly jemu dvaceti zlatych jeho, kterych byl dal mezy bratry, aneb k[t]erych byl jim poţičal. Potom, ponevadţ smrtedlní sme lide, jestly by se trefilo, jestli by bratri Eliass, Mikulass a Matuss skrze smrt z tohoto sveta zachvaceni byli a mal by nekdo jiny ten grunt uţivati, ab[y] Gasspar zase mel, aneb jeho ditky, jestli by s toho mohly byti, pričin[u] k tomu domu a gruntu.

69. (fol. 54r) 1611, 13. dec.

Juraj Števo prijíma svojho zaťa Mikuláša Korbela do spoluvlastníctva polovice svojho statku.

Anno 1611 die 13 Decembris. Ya, Jirik Sstewo, prijimam zeťe sveho Mikulasse, Korbelovho Martinovho syna, na svoji polovicy yak vrchního, tak take y gruntovního a yakovy by byl kolivek statek, ktery a z bratancem mym Danielemb společny mame, tym spúsobem, aby mne smrti dochoval, y mojí manţelku, [a] aby Mikulass, zet múj,

67. a – a Riadok zámerne rozmazaný, čiastočne nečitaľný. — b – b Úmyselne začiernené. 68. 1 Pravdepodobne Ladislav; cf. záp. 66, 67, 69. 69. a Nasleduje škrtnuté: mne Bohda — b Prepísané z pôvodného: od bratance meho Daniela. 98 tuţe vladu v dome mel yako y Daniel bratanec. Actum anno et die supra notato, v pritomnosti uplnej rady: pana rychtare Michala Krayčovích, [prísaţných] Matussa Palucha, Lacka Klimonta, Yana Brzaka, Ondreje Krpelca, Mikulasse Marčeka, Missa Cundry, Matusse Barana, Jirika Palucha, Ondreje Durda, Ondreje Sswehly, Caspara Korbela, Johannesa Korbela et Andrea Thorani, rectore scholae Martinopolitanae simul et notario.

70. (fol. 32r) 1612, 13. jan.

Stanovuje sa pokuta 40 zl. v prípade obnovenia sporu medzi Jurajom Kotúčom a Ondrejom Ďurďom.

Anno millesimo sexcentesimo duodecimo, die 13 Januarii. Majice pru nekteru Jirik Kotuč z panem Ondrejem Durdem, nechtejíce velikej prace uradu zavdavati, dobrovolne k zmerení1 se vstupili, co jest y Panu Bohu myle, y dobrym lidem prijemne. Pro pevnejssí tehdy tohoto urovnaní a uspokojení se techto dvuch osob, totiţto Jirika Kotuča a pana Ondreje Durda, společní radu to sme zavreli, ţe jestlyţe by nektera z nych zas teto zvady a hanení začala a obnovila, tehdy sine omni juridico processu ma vladu pan rychtar z svimi bratry z takovej, ktera by pohnula, vzyti florenos quadraginta. A z tych penezy aby se netco [!] na popravu2 kostelní, farsku, sskolní y sspitala vynaloţilo. Actum anno et die supra notato in praesentia domini judicis Michaelis Krayčovích et totius senat[us] [...]a

71. (fol. 62r) 1614, 18. mar.

Zapisuje sa, ţe Matiáš Korbel kúpil od Uršuly Šlosiarky grunt a dom s príslušenstvom za 40 zl., ktoré vyplatil.

Anno 1614 die 18 Martii. Stala se zmluva mezy Matiasom Korbelom, synom Gasspara Korbela, a mezy Orssulov Slossiarkov, pozustalú vdovú Jirika Slossiara, skrze gruntu anebo domu vsseckeho, ktery zvrchu jmenovaný Matias Korbel koupil a zjednal [in] fl. 40, zo vsseckim uţitkem k domu prynaleţejícym, od zvrchu napsanej Orssuly Slossiarki. Pry tomto vodlovaní1 anebo kupe prytomní byli: Johannes Brzak, Jirik Abuda, Michael Ssewrla, Janko Ssewrla, Janko Wihnat. Ty pak penize vedle zmluvy a zjednaní viplatily se na try platy. Pry poslednom platu byli prytomní Janko Wihnat, Jirik Klesken, Janko Milecz, ktery vzal poslední plat vedle porukomí2 svej manţelki. Tento zapis stal se za rychtara Gasspara Korbela a boţeníkov Ondreje Sswehly, Ondreje Durda, Matussa Palucha, Ondreje Krpelcza, Michala Kraycţoviech, Johannesa Korbela, Mikulassa Marcţeka, Michala Korbela, Janka Abudy, Jirika Abudy, Jana Palucha.

70. a Miesto vyškrabané. 1 t.j. k zmiereniu / (čes.) ke smíření — 2 poprávka = oprava 71. 1 správne: hodlování = obcovanie — 2 porukomie = závet, testament 99

72. (fol. 63r) [1614] / 1613, 26. jún *

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Vavrinec Nosák, farár z Turč. Ďura, kúpil od Gašpara Šotra dom za 108 zl. a zaplatil prvú splátku. Dodatky 1 a 2: poznámky z r. 1614 o zaplatení zvyšných splátok

Anno 1613 die 26 Junii. Za rychtarstvi moudreho a opatrneho pana Gasspara Korbela a starssích, moudrych a opatrných panov Ondreje Sswehly, Ondreje Durda, Matussa Palucha, Michala Korbela, Jirika Abudy, Jana Palucha, Michala Czundry, Janka Michloviech, Janka Korbela, Mikulassa Marcţeka, Ondreje Krpelcza, Michala Kraycţoviech, stala se zmluva mezy dvojey cztihodným panom Lawrinczom Nosakom, toho času fararom svatojurskím,1 a mezy Gassparom Ssotrom y jeho syny vsseckimi, ţe totissto koupil zvrchu jmenovaný pan Lawrincz Nosak dúm od Gasspara Ssotry ze vsseckimi uţitki, které k nemu prynaleţejí, za summu fl. 108 tymto spúsobem, ţe ty penize má klasti na try platy. Nayprve jiţ poloţil v dome pane rychtarovom Gassparovom Korbelovym fl. 33 anno 1613, die 26 Junii. [D 1] Druhi [plat na] den s. Jiri,2 totissto fl. 36. [D 2] Ostatni vsseczek plat take poloţil jiţ v dome pana Jana Palucha, na ten čas rychtara svatomartinskeho, v prytomnosti jehoa bratromb zvrchu napsanych anno 1614 die 9 Julii. A tak jiţ ten Gasspar Ssotra c y z svymi syny jemu slobodne vssecko, czo k tomu gruntu prynaleţilo [!], pustil a slobodné učinil. Nadto nade vssecko na zmluvu prvej učinenu dvoji czti hodny pan Lawryncz Nosak nadal synovi zvrchu napsanemu Gasspara Ssotry, jmenem Jankovi Ssotrovi fl. 10, zeme pod try cţtvrtne;3 a to vssecko viplatil.

73. (fol. 64r) 1615

Zapisuje sa, ţe Juraj Abuda vymenil svoj oplotený pozemok za pol pozemku Matiáša Nosáka.

Anno 1615, za rychtarstvy mudreho a opatrneho muze pana Jana Palucha, na ten czas rychtara mesta Svateho Martina, a spolubratruov jeho Ondreja Sswehli, Ondreja Durda, Ondreja Krpelcza, Jana Korbela, Matussa Palucha, Laczka Milcza, Michala Korbela, Janka Abud[y], Mikulass Sstewo, a Mikulassa Marczeka, Michala Ssewrli, stala se smluva anebo fraymark mezi Jirikom Abudom a Maczkom1 Nosakom na tento spuosob: ze Duro Abuda dal Maczkovi Nosakovi oplet2 u meskich luk za jeho pol opleta, Maczka Nosaka, kteri jest v zahumenskich, tak, ţe Maczko Nosak ma davati od toho opleta dan, yako od jednej cztvrte prinalezi. Pro lepssi jistotu dali do meskich knich zapisati.

72. a Pôvodne: swych, škrtnuté a nadpísané. — b správne: bratrov — c Nasleduje škrtnuté: zvrchu 1 Turč. Ďur, okr. Martin. — 2 23./24. apr. (1614) — 3 štvrtka = dutá i plošná miera, štvrť merice 73. a Nasleduje škrtnuté: Michal 1 Macko = Matiáš, Matej — 2 oplet, oplot = ohradený, oplotený pozemok 100

74. (fol. 65r) 1615, 30. sep.

Zapisuje sa, ţe Juraj Beran kúpil od svojho svokra Juraja Jurča pol gruntu za 60 zl., ktoré vyplatil.

Anno 1615, v tu stredu po svatem Michale1, za rychtarstvy mudrich a opatrnich muzuov, pana Ondreja Sswehli ana stranu Jeho Milosti velkomozneho pana mladssi[ho]a Refay Francza,2 a Dura Palucha, na ten czas ana stranu velkomoznich panuov starssich,a v pritomnosti vssech panuov bratuo[v] – Gasspar Korbel, Matuss Bartoss, Jan Abuda, Johanes Korbel, Ondrej Durt, Michal Korbel, Mikulass Marczek, Mathias Petri, Duro Abuda, Michal Ssewrla, Daniel Sstewo – smluva, kte[ra] bila ucţinena mezi Jurikom Jurcţom a jeho zatom Durom Beranom skrze gruntu, kteri kupil tenze jeho zat od sveho [...]b za summu fl. 60 svu polovicz; kteruztu [!] summ[u] v pritomnosti vssech svrchu psanich osob viplatil, a tak zvrchu jmenovani Jurczo sveho zati vo vsseczkom slobodneho czini. A jemu do meskich knich dopustil ten zapis. Actum ut supra.

75. (fol. 65v) 1617, 17. apr.

Zapisuje sa, ţe Melichar Fraňo kúpil od Janka Miazdru grunt za 7[3] zl. 50 den., ktorú vyplatil.

Anno 1617 die 17 Aprilis stala se smluva mezi Jankom Miazdrom a Melicherom Franom skrze gruntu, kteri grunt zvrchu jmenovani Melicher Frano kupil od tohoţe Janka Miazdri timto spuosobem: ţe tenţe grunt kupil Frano od tohoţe Miazdri za summu fl. 7[3]a den. 50, za kteri grunt svrchu psani Melicher Frano tu summu napsanu viplatil. To se stalo za uradu na ten cţas Ondreya Sswehli, rychtara mesta Svateho Martina, a Matussa Palucha, tak[e] rychtara, potom y jinich bratuov – Gasspara Korbela, Mateya Milcza, Matuss Bartoss, Johanes Korbel, Mikulassa Marczeka, Jirika Abudy, Johanesa Palucha, Michala Korbela, Matias Petri, Michal Ssewrla, Daniel Nosak. Actum ut supra.

76. (fol. 66r) 1617, 17. apr.

Zapisuje sa, ţe Matej Milecz kúpil od Juraja Bociana štvrť zeme za 37 zl., ktoré vyplatil.

Anno 1617 die 17 Aprilis stala se smluva mezi Mateyom Milczom a Durom Boczianom za uradu Ondreya Sswehli, na ten cţas rychtara mesta Svateho Martina,

74. a – a Miesto úmyselne začiernené. — b Nečitateľné – okraj zápisu odrezaný. 1 30. sep. (1615) — 2 Môţe ísť o baróna Františka III. Révai († 1623), turčianskeho ţupana (1622- 1623), syna Michala Révai († 1587) a Anny Bakič z Laku, alebo o Františka V. Révai († 1657), turč. ţupana (asi 1623?-1659?), syna Gabriela Révai († 1598) a Katarína Turzo. MAČUHA, s. 42, 58-59. 75. a Číslica začiernená. 101 a Matussa Palucha, tolikeţ rychtara, y jinich panuov bratuov z druhey strani psanich, ţe svrchupsani Milecz kupil sstvrt zeme od tohoţe Dura Bocziana za summu fl. 37; kteruţtu [!] summu svrchupsani Matey Milecz pred uradom viplatil a ten Duro Boczian jeho slobodneho v tom ucţinil. Actum ut supra.

77. (fol. 66v) 1618, 6. jún

Mestská rada dáva zapísať, ţe Matúš Palúch spája svoj majetok s majetkom svojho zaťa; po Matúšovej smrti všetko pripadne zaťovi a jeho bratom.

Anno 1618 die 6 Junii stala se zmluva za rychtarov mudrych a opatrnych panov, k tomu y panov prisaţnich, yakossto jmenovite panov rychtarov Johannesa Palucha, Laczka Klimonta a bratrov prisediczych jejych, yakossto Ondreja Sswehly, Caspara Korbela, Matias Bartoss, Michel Korbel, Janko Michel, Matias Petri, Mykulass Marczek, Juryk Paluch, Juryk Abuda, Daniel Nosak, Daniel Sstewo, Mykulass Milecz. Pristupyly pred nassu uplnu radu Matuss Paluch spolu [s] svym zatom y s pritelstvyma zata sveho, nebo Paluch Matuss prijavsse matku zata sveho za manzelku sobe vernu y z dytkamy, ktere měla, y ze vsseczkym statkem, takze pred uradem zvrchu napsanym Matuss Paluch vsseczek statek y gruntb y svoj, y jejych zpolczeny zadnemu jinemu po svej smrty, neţc svojmu zatovy spolecţne z bratrov jeho, yakssto jmeno Mykulassovy a Samuelovyd Ssymovych. e A to pro lepssy jistotu daly sme do nassych knich meskych zapysaty.

78. (fol. 67r) 1619, 25. mar.

Zapisuje sa, ţe čiţmár Ján Nagy kúpil od Doroty, vdovy po Jánovi Vyhnátovi grunt za 42 zl., ktoré vyplatil.

Anno Domini 1619, 25 Martii. Smluva ucţynena mazy Doroteov, pozustalov vdovov nebosstika Jana Wyhnata, a jej susedov a tutorov, a mezy Janem Nagy, czyţmarem, ze kupyl od nej grunt z uţytky prynaleţycymi za summu fl. 42, ktere poloţyl dne svrchu napsaneho. Pro lepssy jistotu tejto zmluvy dali sobe napsat do mezkych [!] knych za rychtarstvy pana Jána Palucha a Laczka Klymonta, y panov prysaţnych Ondreje Sswechly, Gasspara Korbela, Jana Abudy, Michaela Korbela, Mykulassa Marczeka, Jyryka Abudy, Matiassa Petry, k tomu jinych prinalezejyczych.

79. (fol. 67v) 1619, 13. apr.

Mestská rada dáva zapísať, ţe Anna Eliášová so súhlasom svojho manţela predala grunt svojmu zaťovi Lukášovi Murárovi za 15 zl.

77. a Pôvodná koncovka škrtnutá, -stvym dopísané nad riadkom. — b y grunt dopísané in margine — c neţ dopísané nad riadkom — d Koncovky -ovy v menách dopísané. — e Nasleduje škrtnuté: Ness to se porucza 102

Anno 1619 die 13 Aprilis stala se zmluva mezy Annov Eliassa Iliassoviech, ness neprimnostya jeho (ness z dovolenym jeho, ponevadz nebyl pritomny), ze Lukacz Murar spolu [s] Susannov, jej dczerov, ten gruntyk svoj odkupyly.b Ona vyducze a s poruczenym sveho manzela, aby ona tenze gruntyk jynssemu neodpredala, ness svojmu zatovy a synovy. On vyducze jejich nachilnost k sobe, ze ten gruntyk zjednal [za] fl. 15 cze vsseckymy podomnimy1 zemiamy.c On pristupyl potom z niekterymy statecznimy lidmy, aby sme mu tejto zmlove [!] jejich dosty učynyly. My, vyducze jejich slussnu zadost, nemohli sme to odepryty, ness jejich zmluvu do tejto knychy [!] daly zapsaty. A to se stalo za rychtarstvy Jana Palucha a Lacka Klimonta, v pritomnosty bratov Ondreje Sswehla, Caspar Korbel, Janko Michel, Macko2 Bartoss, Juryk Paluch, Mykulass Marczek, Matias Petri, Juryk Abuda, Michael Korbel, Daniel Nosak, Daniel Sstewo, Mykulass Milecz. Actum in domo providi ac circumspecti viri, domini judicis Johannis Paluch.

80. (fol. 57v) 1620, 15. jún

Zapisuje sa, ţe Matúš Bartoš kúpil od Michala Palúcha eliášovský laz za 20 zl., ktoré zaplatil.

Anno 1620 die 15 Junii stala se zmluva mezy Michalom Paluchom a jeho braty, spolu y s pany matkov, ze Matuss Bartoss zjednal las y zaplatyl zvrchu zapsany ilyassovsky in fl. 20, ktery las ma slobodne uzyvaty y jeho dytky. Actum in domo judicis, domini Joannis Paluch et Michaelis Korbel, ejusdem temporis judici, et aliorum j[u]ratorum praesentia, utpote Andreae Sswehla, Janko Michel, Juryk Abuda, Michael Frano, Matthias Petri, etc.

81. (fol. 68r) 1624, 23. apr.

Zapisuje sa, ţe Juraj Stolár zaplatil 8 zl. za uţívanie zeme sirôt po Pavlovi Mlynárovi podľa zmluvy z r. 1608.

Anno Domini 1608 in feria Andreae1 zmluva uczynena mezy Jyrikom Stolarom a Gassparom Korbelom yakozto najprednejssim tutorom, strani pusteho, niekdi Mlinara Pavla a siruot jeho, totizto za sumu fl. 5, mimo tej zeme, kteru bili u dobrich lidi zalohom. Te pak, chtejicze uzivati mimo sumi predepsanej, te musel vymienati(?). Czo se pak doticze sumi svrchupsanej, tu uzival nekolik rokov, od kterejssto sumi vedle dokonani polozil interes, yakozto fl. 3. A tak uczin[i] vsseczkej sumi za plna fl. 8, kterezto penize dali se k rukám Maczkovy2 Korbelovy, bratru Gassp[a]ra Korbela,

79. a správne zrejme: v neprítomnosti — b Pôvodne odprodaly, škrtnuté a nadpísané. — c – c Dopísané in margine. 1 podomný = patriaci k domu — 2 Macko = Matiáš, Matej. 81. a Pôvodne 1623, prepísané. 1 30. nov. 1608 — 2 Macko = Matiáš, Matej. 103 yakozto tutorovy nejblissemu anno 1624,a die 23 Aprilis. A to za rychtarov Mychala Korbela a Jana Palucha, prisaznich pak Matussa Bartossa, Jirika Kleskna, Missa Frana, Matiasa Korbela, Mikulassa Mylcza, Mikulassa Marczeka, Daniela Nosaka, Sstephana Sopucha, Jana Barana, Jirika Abudy.

82. (fol. 67r) 1628, 23. mar.

Súdne rozhodnutie v neprospech Michala Fraňa vo veci uţívania pásu zeme v bambuských lúkach.

Anno 1628 die 23 Martii. Vec opatrena a presuzena jiz po treti krat strani radku1 v lukach v Banbuskich [!] po cztvrti nebosstika Dura Miezdri timto spuosobom: abi zadnej moci nemel Michal Frano k tomu radku, ponevadz jest po tej cztvrti. A to v pritomnosti panov richtarov Jana Palucha, Gasspara Korbela, prisaznich Ondreja Ssvehli, Mikulassa Marczeka, Michala Korbela, Michala Frana, Mikulassa Milcza, Michala Ssuvadi, Johanesa Barana, Jana Ssevrli, k tomu jinich.

83. (fol. 68v) 1628, 23. mar.

Spor o záhradu v záhumní, ktorú uţíva Anna, dcéra Mikuláša Miazdru. V prípade jej ďalšieho predaja má mať János Cizmazia predkupné právo.

Anno 1628 die 23 Martii. Psani uczinene strani zahradki, ktera jest v Zahumenskich na starom mlinisku, timto spuosobom: ze niekdi dobre zachovali muz Mikulass Miazdra, nejsuc dostateczni v svem hospodarstvi, nez poruczil svojej dcercze jmenem Anne tu jistu zahradu namisto sukni; kterazto tu jistu zahradu uziva az do to[ho]to času. Mezitim, ponevadz se Cizmazia Janoss k tomu se pripomina, ze bi nan prinalezela ta jista zahrada, ponevadz jest po tej cztvrti. Techda to nachazime, abi zaden jinssi k tomu nemohol prekrocziti, jestli bi predjmenovana Anna anebo jeji dczera Zuzana chcela odprodati, anebo jeji potomok, nez Cizmazia Janoss. A to pri pritomnosti Jana Palucha a Gasspara Korbela, na ten čas richtarov, prisaznich pak Jirika Abudi, Jana Korbela, Mikulassa Marczeka, Michala Ssuvadi, Jana Ssevrli, Laczka Brzaka.

84. (fol. 69r) 1628, 13. apr.

Zapisuje sa, ţe Ján Palúch kúpil od Ladislava Milca grunt za 100 zl. 20 den., ktoré úplne vyplatil.

Anno 1628 die 13 Aprilis stala se zmluva vedle kupeny gruntu inter dominum Johannem Paluch et Ladislaum Milecz alias Muka, s timţe spusobem a dovolenim synuov Martina a Gregussa jeho: tenţe grunt predjmenovaný kupený jest v summe jistej, totiţto fl. 100 den. 20. A summa ta vedle behu a običeje poloţena bila Ladislao

82. 1 radok = pás pokosenej trávy, obilia 104

Milecz alias Muka vo trech dokonanich terminoch zuplna, a to v pritomnosty slovutnich a opatrnich muţov, panov richtaroch [!] Georgio Abuda, Mattheo Bartoss na ten čas, a potom v urade kteri bily toho času jmenovite: Johanne Brzak, Nicolao Milecz, Nicolao Marček, Johanne Ssuwada, Johanne Baran, Matthia Nawsstiweny, Michaele Frano, etc.

85. (fol. 69r) 1629, 25. okt.

Zapisuje sa, ţe Ján Bocian kúpil od Vavrinca Merťuka grunt za 35 zl., ktorú úplne vyplatil.

Anno 1629 mensis Octobris die 25 stala se zmluova [!] mezy panom Janom Bozensky a Jeho Opatrnosty Lawrynczom Mertukom s timto spuosobem a dovolenym synov Mertuka Lawryncze: tenţe grunt predmenovany kupeny jest v summe jistej, totiţto fl. 35. Ta se jista summa vyplatyla zuplne, a to pred poctyvym urad[om] slovutných opatrnosty muţov, panov rychtarov Jirika Abudy, Johanem Paluch, na ten cţas sluţyczy pocztyvemu mestu; a potom v urade kteri byly toho czasu jmenovaný: Mik[ulass] Marczek, Joh[annes] Brzak, Mikulass Milecz, Matthias Korbel, Misso Frano, Michal Ssuwada, Matthias Rossowski, Johannes Nosak, Johannes Ssywrla, Johannes Hohoss.

86. (fol. 48r) 1632 / 1637

Majetkové vyrovnanie medzi bratmi Matiášom a Gašparom Korbel: Gašpar vyplatil Matiášovi jeho podiel.

Anno 1632/7a stal se rozdiel mezy Matthiasem a Gassparem Korbel,1 totiţto ktery statek po jejich rodičo[c]h, ktery v Krystu Panu zesnuli, byl zustal,b takovymto spúsobem: ponevadţ pak starssi brat Matthias Korbel ssacoval2 grunt v tejto summe – in fl. 150, teda Casparus Korbel, mladssi bratr, jemu krasne vssecko, yak na to zaleţí, vyplatyl. A to pro lepssi jistotu dal do meskych kních zapsati.

87. (fol. 70r) 1638, 1. okt.

Odpis testametu Štefana Sopúcha: všetko odkazuje manţelke a nevlastným synom.

Anno 1638 die 1 Octobris stalo se toto dokonání od Sstefana Sopucha a porukomy1 pred poctyvym ouradem tohoto poctyveho mesta Svateho Martina, yakţto za rychtarstvy pro tempore Andreae Paluch, [prísaţných] Nicolao Milecz, Michaele Frano,

86. a Prepísané; nemoţno rozhodnúť. — b byl zustal dopísané nad riadkom 1 Gašpara Korbela sa týkajú všetky zápisy na tejto strane; cf. zápis č. 50. — 2 t.j. ocenil, odhadol hodnotu 105

Johanne Korbel, Michaele Blaho, Michaele Sswehla, Georgio Múcz, Michaele Ssuwada, Johanne Skypala, Georgio Toran, Johanne Kucyan, Matthia Brzak. Ya, Sstefan Sopuch, znamo činím tymto mim psaním a porukomym, ponevadţ mne mily Pan Búch vssemohoucy kryţem svym svatym navsstyvyl a na mne dopustyl, ţe jiţ tak yako prvej nemúţem sve prace vykonavati. Teda ponevadţ sem sobe poradne a poctyve za manţelku pojal Catharinu, dcerua moudreho a opatrneho muţe Yana Abudy, tohoto poctiveho mesta obyvatele, kteru nayprve byl vydal do poctivej dediny Pryekopy2 za moudreho a opatrneho muţe Tomasse Hladku, ktereho k sobe Pan Búh skrze smrt časnu povolal, s kterov tenţe jisty nebosstik Tomass zsplodyl [!] dvuch synov, yakţto Yana a Tomasse. Ya pak, prohlidajíce na svu ssvachovytost (?), ţe sem smrtedlny, teda nikomu jinemu neţ mej milej manţelce spolu y z stymi dvuma synačky, yakţssto [!] predne mu polovicz a častku gruntu, k tomu take vssecko me male [...]b a hospodarstvo y vssecken statekc poručam, a to tymto spúso[bem]: aby predne Pana Boha se bali a milovaly, potom take mne v poctivosti meli a do smrti mne dochovali.

88. (fol. 71r) 1639, 6. [dec. ?]

Zapisuje sa, ţe Matiáš Brzák kúpil od Matúša Bartoša kopanicu a lúku za 34 zl., ktoré vyplatil.

Anno 1639 die 6 [Decem]bris.a Prystupil mudry a opatrni muţ Matias Brzak pred poctyvy ourad, yakţto za richtarstva mudreho a opatrneho muţe Johanesa Korbela, na ten čzas poctyveho mesta Svateho Martina pana richtara, k tomu take spolu y s pany braty priseţnimy: Jurigb Abuda, Nicolaus Milecz, Georgius Mucz, Nicolaus Marček, Michael Blaho, Michael Suvada, Nicolaus Krivda, Johanes Skipala, Matias Frano, Georgius Marček. To jest, ţe koupil od Matusa Bartoša na Baranovey kopaniczu spolu i z lukov na ourek za zlatich sstiri a triacet a [...], czo pak y zaplatil. A to pre lepssi jistotu dal sobe do meskich knich zapsat, abi zatim zadnich jini k tomu ouţitku mysta nemel, krom jeho ditek Matiasa Brzaka. Anno et die ut supra.

89. (fol. 5v) 1640, 20. máj

Richtár Michal Šuvada prijíma mestskú truhlicu s listinami pred úradom a mestom.

Anno 1640 die 20 Maii. Ya, Michael Ssuwada, na ten čas poctiveho mesta pan rychtar společně y zs [!] pany bratri prysaţnymy, pryjal sem pred poctivym mestem truhlycu mesku, v kterej jsou listy na ssnurach osem, k tomu na pargamynach1 dva a na papiri dva, ktere na myta prysluchaji.2

87. a dceru dopísané nad riadkom — b Slovo zakryté škvrnou. — c y vssecken statek dopísané nad riadkom 1 porukomie = testament — 2 Priekopa, dnes súčasť mesta Martin. 88. a Nejednoznačné; moţné i Septembris. — b Prepísané z Geor[gius]. 89. 1 t.j. na pergamenoch — 2 K otázke identifikácie spomínaných listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. 106

90. (fol. 5v) 1641

Starý richtár Michal Šuvada odovzdal mestskú truhlicu novému richtárovi Jurajovi Abudovi v prítomnosti svedkov.

Anno 1641 Jeho Opatrnost pan rychtar stary, jakossto Michael Ssuwada,1 cuo sa mu do ruka odalo, pekne odal vssetky vecy panu rychtarovy Gorio2 Abuda jakossto pred tymyto osobamy: Nicolaus Mylec, Johanes Korbel, Mattias Brzak, Gorius Marček, Nicolaus Kriwda, Johanes Korbel,3 Michael Michel rovnym spusobem, jako lysty, tak pecaty a k tomu ynssye vecy svrchu menuvane.

91. (fol. 72r) 1643, 20. apr.

Zapisuje sa lúka, ktorú Katarína Palúchová kúpila od Matúša Bartoša za 30 zl.

Anno 1643, 20 Aprilis prystupyla cztna a slechetna matrona Catharina Palusska pred poctivy ourad, yakţto pro tempore pana rychtare Jyrika Abudy, [prísaţných] Mikulasse Mylcza, Johanne Korbel, alter Johannes Korbel, Michael Sswehla, Michael Ssuwada, Johannes Kuczyan, Johannes Skypala, Nicolaus Krywda, Nicolaus Tessky, Michael Blaho, Georgius Petri, v tejto veczy: ţe kupyla luku od Matusse Bartosse pod vyssnym Rakytim, ktera byvala ţadovska, na ourek kupyla za try-a-cat zlatych. A to pro tu pryčynu dala zapsat do poctiveho mesta knychy [!], aby ţadny k tomu nemela prystupu, k tej jistej lucze, krom jey mile dytky.

92. (fol. 72v) 1643, 20. apr.

Zapisuje sa pol gruntu a časť domu, ktorú Krištof Klimont kúpil od Matiáša Matúšku za 53 ½ zl.

Anno 1643 die 20 Aprilis prystupyl pred poctivy ourad Krysstof Klymont, pro tempore pana rychtare Jyrika Abudy, [prísaţných] Mikulasse Mylcza, Johanne Korbel, altera Johanne Korbel, Michaele Sswehla, Michaele Ssuwada, Michaele Blaho, Johanne Skypala, Nicolao Krywda, Georgio Petri, Nicolao Tessky, tymto spúsobem: ţe kupyl tentoţe Krysstof Klymont od Macka1 Matussky pol gruntu za tuto summu – za padesat a try zlate, k tomu take za stúl dal pol zlateho, predne yzbu, pod sklepom pyvnyczu,a treti chliev a kú[l]nu. A to pro tu pryczynu dal do poctiveho mesta knyhy, aby k tomu ţadny nemel prystupu, toliko jeho mile dítky a synove.

90. 1 Cf. zápis č. 89. — 2 t.j. Georgio — 3 Druhý Ján Korbel; cf. záp. 91, 92. 91. a ne- dopísané nad riadkom. 92. a V texte: pynvyczu. 1 Macko = Matiáš, Matej. 107

93. (fol. 73r) 1648, 22. apr.

Zapisuje sa, ţe bratia Michal a Melichar Blaho kúpili od Baltazára Švehlu lúku na Košútovej za 4 zl.

Michal a Melo Blahoa Anno 1648 die 22 Aprilis prystupyli pred poctivý ourad moudrý a opatrný muţy, totyssto Jeho Slovutna Opatrnost toho času mestečka poctiveho Svateho Martina pan rychtar jmenem Michael Blaho spolu z svym mylym bratrem Melicherem Blahem, b pro tempore judicis ut supra, a vsseckych panov bratrov, yakossto Jyrika Abudy, Mykulasse Mylce, Mikulasse Marčeka, Georgio Múczy, Nicolao Hrywnak, Georgio Marček, Matthias Frano, Danielis Sswecz, Johanne Nosák, Nicolao Abudy, Martino Korbel, tymto spúsobem: ţe tyeto osoby jyţ zvrchu predjmenovane, ţe kupyli luku takrečenu totyssto na Kossutovej od opatrneho muţe Baltazara Sswehly za čtyry zlate, a to v prytomnosti techto osob: Jana Abudy, Michala Abudy, Matusse Bartosse. A tak pro lepssi svedomý tuto kupu dali jsme do meskej knyhy zapsati, a to pro tu pryčynu, aby zatym niekdo se nenamnyval,1 ţe ony tuto jystu luku len tak bez penezí uţyvají. A tak pro lepssy jystotu davají aldomass2 pred poctivym ouradem, ţe jy na urek kupyli.

94. (fol. 42v) 1649, 16. dec.

Zmierenie sporných strán Michala a Jána Švehlu s Michalom Blahom: Michal Blaho so šiestimi svedkami poprosí za odpustenie. V prípade porušenia zmieru zaplatia pokutu 24 zl.

Anno 1649 die 16 [Decem]bris Ad judicii legitimi accuratam tractationem de controversia inter prudentissimum Michaelem et Johanem Sswehla, et Michaelem Blacho sunt hae juridicae personae: dominus judex Nicolaus Marček,1 [jurati] Nicolaus Hriwnak, Michael Ssuwada, Mattias Brzak, Mattias Frano, Daniel Sswec, Nicolaus Michel, Andreas Krpelecz, Nicolaus Marček, Johannes Holy, Johannes Radolsky, Mattias Korbel. Reconciliatae personae praenominatae auxilio Spiritus Sancti Duch Svatý jest puvodce vsseho dobreho a svornosty y pokoje, nebo skrze prostredky dobre a lydy poboţnych, milujicy, snaţy se misly lydy hnevem zbuzene uspokojity a v svornost uvesty, coţ kaţdodejny skussenost ukazuje. Ano, coţ slovutnich lydy, yakoţto predne Jeho Slovutnu Opatrnosty, pana Michala, Yana Sswechly a Mychala Blaha znaty se dava, nebo ony v rostrţytosty od nyektereho času zetrvavajice aţ do tejto chvyle, nyny s pusobeny Ducha Svateho vnuknuty dobre do srdce davajice a skrze napominany osob v urade postavene v mir a v pokoj pryssly a sebe vespolek zrovnaly. Nachazyme timto spusobem: aby Blaho samo ssyesty hodnovernymy osobamy od Mychala a Yana Sswechly v ych prybytku odpytal. Dalej pak nachodyme

93. a Dopísané neskôr. — b Nasleduje škrtnuté: za času. 1 namnívať sa = domnievať sa, nazdávať sa — 2 oldomáš (z maď.) = zapíjanie uzavretia kúpy- predaja 94. 1 Mikuláš Marček alias Števo (cf. záp. 95), na rozdiel od iného Mikuláša Marčeka, prísaţného. 108 mezy tymito osobami: jestly by jedna y drucha [!] osoba hanily jeden druhemu, [dvacet]a 4 zlatych zavazku na opravu fary a sskoly [poloţí]. Pan B[úh] jym dej dar Ducha Svateho, aby zatym ţyly v lasce susedckej.

95. (fol. 40v) 1650

Krištof Klimont kúpil a zaplatil aj druhú polovicu gruntu od sirôt po Matúškovi (prvú polovicu kúpil v r. 1639). Dodatok: Krištof Klimont kúpil od Juraja Abudu laz v Slatine za 6 zl. a zem v záhumní. Laz potom od neho odkúpil jeho syn Ján, zem majú uţívať spoločne.

Causa Krystoforisa Klimont, Anno 1650 Ya, Krysstof Klymont, prystupyl sem pred uplny urad, totiţto pred pana rychtara Nicolaum Marček alias Sstewo, [prísaţných] Nico[laum]b Hrywnak, Micha[elem] Ssuwada, Matt[iam] Brzak, Michaelem Blacho, Matt[iam] Frano, Danielem Sswecz, Nicolaum Michel, Andream Krpelecz, Johannem Korbel, Johannem Radolsky, Mattias Korbel, Nicolaum Marcţek, ţe on – byvssy človek smrtedlny – chtejyce lepssu jystotu mat, ţe polovycu od syrot kupyl y zaplatyl. Kteru prvssy polovyczu od Matussky neboheho1 kupyl y zaplatyl pry prytomnosty prvssyho uradu, totyţto Skypala Yana a Mykulassa Mylcza, Yana Korbela, Mychala Blachy, kteru y zaplatyl prvssu polovycu – roku tohoto 1639 tento plat prvssy se stal tejto polovycy. Za tento vssecek grunt predjmenovaný Krysstof Klymont vssecko uplne zaplatyl mymo lazov. [D] Lazyk pak, ktery jest v Slatyne v bocze, kupyl sem od Jyryka Abudy, mymo gruntu a zoru (?) vsseczkeho za ssest zlatych. Tan pak jysty laz muj syn starssy Yano kupyl ode mne v tych penyzech pre svuj uţytek na urek yak pre seba, tak take y pro sve dytky. Zem pak v Zahumenskych, kteru sem mymo gruntu kupyl od Abudy Jyryka za penyze synovske, společne aby uţyvaly.

96. (fol. 72v) 1650, 18. mar.

Spor medzi Jánom Czabajom a synom Michala Štecka vo veci vlastníctva časti domu, ktorú Ján Czabaj kúpil od Michala Štecka: potvrdené predošlé rozhodnutie v prospech Jána Czabaja.

Anno 1650 die 18 Martii, pro tempore judicis Nicolai Sstewo alias Marczek, [juratoribus] Nicolaus Hrywnak, Michael Ssuwada, Matthias Brzak, Michael Blaho, Matthias Frano, Daniel Sswecz, Nicolaus Michel, Nicolaus Marczek, Andreas Krpelecz, Johannes Radolsky, Matthias Korbel, Johannes Holly. Ponevacţ v prytomnosti tohoto poctiveho uradu a osob jiţ zvrchu napsaných prystupyl slovutny a opatrny muţ Johannes Czabaj, to jest pred vrchnost poctivu mesta tohoto poctiveho Svateho Martina, v znamost uvodzujicze strany prybitku sveho, ktery kupil od opatrneho muţe jiţ

a Preškrtnuté. 95. a Pôvodne Chrystoforis, prepísané. — b Mená v orig. skrátené, rozvádzame v akuz. 1 Matúška Matiáš (Macko);cf. záp. 92. 109 v Krystu Panu zesnuleho Michala Stecko za sve spravedlive penyze fl. numero osem, a tak obtezujicze se, ţe tohoto Michala Stecka sin chcel by ho von s toho pribitku vihnaty, co nanho neprinaleţi. Však pak na to nadovssecko virozumivsse poctiva vrchnost, ţe toho bribitku [!] cziastka ta, kteru Jano Czabaj zaplatil, [nikomu] neprinaleţi, krome Janovi Czabajovy. A tak ţe y predtim tato vecz se konala pred poctivim uradom, a tak nassly, aby Jano Czabaj na miste zustaval, s tej techdi [!]a pricziny y my to potvrzujeme. A kdo by to russil, aby dal pokuty fl. numero 12.

97. (fol. 43r) 1650, 1. apr.

Zapisuje sa, ţe Matúš Krajany so súhlasom vrchnosti prijíma svojho zaťa Michala Turčeka „za syna a dediča― pod podmienkou jeho doopatrovania do smrti a zabezpečenia sobáša jeho deťom.

Anno 1650, 1 Aprilis, prystupyl pred uplny urad Matthuss Krajany [se] svojym milym zatom Mychalom Turčekom. Prymaa ho za syna sveho a dedyctvy sve poruča jemu tymto spusobem: ţe slubuje otca sveho uctyvostov pred[c]hazety a do smrty pry poctyvosty do[c]hovaty a ostatnye dyetky, yak budu My[c]hala Turčeka poslu[c]haty a v pracy napomahaty, slybuje jych mezy dobre lydy pry poctyvosty vydaty a svadobne vesely podle moţnosty učynity. bNa to vssecko Jeho M[ilost pan Revay] [...]c pryjyma tohoţe Mychala Turčeka [...]c svojym lystom potvrdyl,b,1 tymto spusobem mezy spoločnyky puss[ta], ţeby vssady vedle pobehu2 meskeho yak v domovem uţytku, tak v poly nyţnu stranuv uţyval slobodne. Toto dokonany stalo se za pana rychtara Nicolaum Marcţek alias Sstewo, [prísaţných] Nicolaus Hrywnak, Mychael Ssuwada, Michael Blacho, Matt[ias] Brzak, Matt[hias] Frano, Daniel Sswecz, Nicolaus Michel, Andreas Krpelecz, Johannes Korbel, Johannes Radolsky, Mattias Korbel, Nicolaus Marcţek.

98. (fol. 54r) 1650, 1. apr.

Zapisuje sa, ţe Juraj Marček kúpil od Navštívených zem Hlinu za 15 zl. a od Michala Šuvadu kus zeme vyše Bukoviny.

Anno 1650, 1 Aprilis. Uvody [v] znamost Duro Marček alias Sstewo, ţe kupyl od Nasstyvenej1 zem, totyţto Hlynu [za] fl. 15 na urek, y od jeho syna Daniela Nasstyvenych. Tym spusobem od Michala Ssuwady kupyl vysse Bukovyny sen[n]ej jeden kus, na ktery kus vynde try korce, ktery kus jemu na urek predal z dovolenym pastorka2

96. a správne: tedy 97. a správne: prijíma — b Pasáţ zámerne rozmazaná. — c Miesto nečitateľné. 1 Zmyslom pasáţe je pravdepodobne súhlas martinskej vrchnosti (Révai) s prijatím do spoluvlastníctva, keďţe Matúš Krajany zrejme hospodáril na vrchnostenskej prenajatej pôde. — 2 t.j. behu, chodu, poriadku 98. 1 Navštívená Anna, vdova; cf. záp. 99. — 2 pastorok = nevlastné dieťa — 3 Tomáš Korbel; cf. záp. 100. 110

Tomassa3 sveho pry prytomnosty pana rychtara Nicolaus Sstewo alias Marček, [prísaţných] Nicolaus Hrywnak, Michael Ssuwada, Michael Blacho, Matt[ias] Brzak, Matt[ias] Frano, Daniel Sswecz, Nicolaus Michel, Andreas Krpelecz, Johannes Holy, Matt[ias] Korbel, Johannes Radolsky, Nicolaus Marczek.

99. (fol. 65r) 1650, 8. okt.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Vdova Anna Navštívená prijíma svojho zaťa Jána Samokyša do spoluvlastníctva polovice celého majetku pod podmienkou jej doopatrovania do smrti.

Anno 1650 die 8 Octobris. Zmluva ucţynena mezy Annov Nasstyvenov a mezy jejych po svej czere jmenem Anne zatom Yanom Samokyssom, ţe ho netolyko ta vdova Nasstyvena, jmenem Anna, ale y jej syn jmenem Daniel yak v statku, tak v dome, ale y v raly, ve vsseczkem na polovycz pryjyma. Ale tym spusobem, ţeby tu jistu vdovu Nasstyvenu, jmenem Annu, ten jysty zat yako svu mylu matku vsselijakov pocztyvostov pred[c]hazel, na to nadovsseczko aby [j]y [do] smrty do[c]hoval. Pan Buh jym raczy pomocznykem byty. Toto dokonany stalo se v prybytku pana rychtara Chrysstofa Klymonta, [prísaţných] Michael Ssuwada, Georgius Múcz, Michael Blaho, Matt[ias] Frano, Nicolaus Marczek, Daniel Sswecz, Michael Michel, Johannes Holy, Matt[ias] Korbel, Georgius Sswagryk, Georgius Nemila. Ale tym spusobem, jestly by myly Pan Buh tej czere mladcţej zosudil (?), aby z hospodarstvy pocztyv[eho] krasu1 ucţynyly.

100. (fol. 74r) 1650, 8. okt.

Urovnanie sporu medzi Michalom Šuvadom, ktorý bol prijatý na statok neboţtíka Michala Korbela, a Korbelovým synom Tomášom: majú dodrţiavať svoje povinnosti ako otec a syn, majetok ostáva spoločný.

Anno 1650 die 8 Octobris stalo se dokonany mezy Michaelem Ssuwadem a jeho pastorkem Tomassem Korbelem v prybytku pana rychtare na ten čas poctyveho mesta S. Martina, yakoţto Chrysstoforus Klymont, [prísaţných] Georgius Múcz, Michael Blacho, Mattias Frano, Michael Sswehla, Nicolaus Marcţek, Michael Michel, Mattias Korbel, Georgius Sswagrik, Georgius Nemyla, Jeho Urozenosty pana Ruttkay Ysstwana juratoribus. Ponevacţ byl pryjaty od nebohej Marty Korbelky do toho gruntu, ktery pozustal po nebohem Michaelovy Korbelovy, tymto spusobem: aby syrotu o[c]hranoval a do cţlovecţenstvy vychoval, czo y ucţynyl tento Michael Ssuwada. Ku kteremu pak statku prystupoval a czo k sobe pryjal, s toho vsseczkeho poczet pred pocztyvym uradem oddal za tym, aby jemu ţaden toho na ocţy nedrţal, ţeby takovy statek pry nem zustaval. Na to nadevsseczko pocztyvy urad, vyducze mezy nymy nesvornost, s pomoczy Pana Bohaa uvedly jych [v] svornost a lasku krestansku. Y to take nassly sme,

99. 1 krása = (tu) svadba, svadobná hostina

111 aby Mychael Ssuwada sveho pastorka tak myloval a ochranoval, b yako y prvej; rovnym spusobem pastorek ţeby ucztyvostov synovskov predchazel a jeho cztyl yako sveho vlastnyho otcza. Czo se dotycţe dluchov [!], na to aby mal starost Mychal Ssuwada, ţeby dobrym lydem z hospodarstvy s pomoczy Pana Boha pomaly vyplatyl. Statek pak, ktery jest nadobyty a bude vychovany, ten vssetek ţeby do spolocţnosty zustaval, mymo ovyecz: aby svym cţasem Michaelovy Ssuwadovy pet starych ovyecz c napredok vydelene byly, ostatnye pak do spolecţnosty vsseczko. Pan Buh jym racţy na pomo[c]zy byty, ţeby Pana Boha mylovaly, jeden druheho pocztyvostov predchadze[ly].

101. (fol. 46r) 1650, 9. okt.

Zapisuje sa, ţe Mikuláš Marček ml. vyplatil dedičský podiel z otcovského gruntu svojim dvom bratom Matúšovi a Jurajovi.

Anno 1650 die 9 Octobris prystupyl moudry a opatrny muţ Nicolaus Marček junior pred poctivi ourad, yakossto pro tempore pana rychtare společne z svymy pany bratri prydanymy Krysstofa Klymonta, Georgio Múcz, Michaele Ssuwada, Michaele Blaha, Matthusse1 Frana, Jana Korbela, Mateja Korbela, Jyrika Sswagryka, Jyryka Nemyly, Daniel Sswecz, Mikulass Tassky. Moudry a opatrny muţ Mykulass Marček, otec jich,a ktery do poctiveho mesta pryssel a sobe jeden poctivy grunt kupyl yak pro sebe, tak take y pro sve myle ditky a syny, totyssto za tuto sumu za sto a dvacet zlatych; z ktereho gruntu jiţ Mikulass Marček juniorb dvuch bratrov, yakossto Matthiase a Georgiuse, peknym a dobry poradkem vyplatyl a contentoval, nacţ jemu tito dva bratry zvrchu napsany dovolili jemu tento zapys do mestkych knychc zapsati. A to pro tu pryčynu dal sem zapsati, ponevadţ jesste mam jedneho bratra Yana,2 a ya sem smrtedlny a mne Pan Buhd take poţehnal mylymy dytkamy, aby oni za tym od nych nevyhledavali, ktere sem ya dal sve vlastny penize, totyssto petnast zlatych, Matthiasovy, bratru memu starssimu.

102. (fol. 75r) 1651, 24. mar.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Martin Nosák pustil Mikulášovi Kováčovi dom s príslušnými zemami okrem uvedených štyroch zemí, ku ktorým má však predkupné právo.

Anno 1651 die 24 Marci [!] stalo se dokonani mezy Martinom Baranom1 a Kowaczem Mykulassem [pri] prytomnosty pana rychtara Chrystoforum Klymont, [prísaţných] Michael Ssuwada, Georgius Múcz, Michael Blaho, Matias Frano, Nicolaus Marcţek, Daniel Sswecz, Nicolaus Tassky, Michael Michel, Johanes Holy, Mattias

100. a V orig. P.B., podobne i ďalej. — b Nasleduje škrtnuté tak. — c Nasleduje škrtnuté starych. 101. a otec jich dopísané nad riadkom — b junior dopísané na okraji — c knych dopísané na okraji — d V orig. P.B. 1 Zrejme Matiáš Fraňo; cf. záp. 93-100, 102, 104... — 2 Cf. zápis č. 107. 112

Korbel, Georgius Sswagryk, Georgius Nemila, tymto spusobem: a[vedle rozkazu Jeho Milosti a nebo ... nedostatku Martina Nosaka],a ţe on svuj uţytek a[nemohuzy obhajovaty]a pre svuj nedostatek, pustyl Mykulassovy Kowacţovy s Pryekopy2 svuj dom ze vsseczkymy uzytky prynaleţejyczy[mi] k tomu gruntu, mymo ty[c]hto cţtyr kusov, ktere sebe Martyn Nosak vymyenyl: 1. pod Ruţomberkom las y z lucţkov 2. Hore Brtnym las 3. v Zahumensky[c]h zahrada 4. na Buorovej na vyesska[c]h klyn, ktery se menuje lazyk Actum anno et die ut supra. P.S.: Mezy tym jestly by Martyn Nosak tyeto kusy komu jynemu predaval, teda Mykulass Kowacz bude blyssy k tem kusom, ktere prynaleţejy gruntu tomu, vedle penezy.

103. (fol. 5v) 1651, 12. máj

Starý richtár Krištof Klimont odovzdáva novému richtárovi Martinovi Korbelovi mestskú truhlicu s písomnosťami a pečaťami v prítomnosti svedkov.

Anno 1651 die 12 Maii. Ya, Christoforus Klymont, na ten cţas poctyveho mesta pan rychtar, oddal sem Jeho Slovutnej Opatrnosty panu rychtarovy Martino Korbel mesku truhlyczu, lystov pak na ssnurach sedem, peczety try y knyhy meske1 pred hodnovernymy lydmi Nicolauma Hrywnak, Georgium Muocz, Michaelem Blaho, Nicolaum Marczek. Coram toto senatu.

104. (fol. 74v) 1651, 28. jún

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Mikuláš Švec kúpil od Oxany, vdovy po Jurajovi Šebíkovi, grunt za 25 zl., ktorý bude uţívať spolu s Janom Hladkom. Dodatok: Poznámka o zaplatení.

Anno 1651 die 28 Junii, pro tempore judici Martini Korbel et juratis Nicolaus Sstewo Michael Ssuwada, Mathias Marcţek, Mathias Frano, Nicolaus Tassky, Michael Abuda, Andreas Krpelecz, Georgius Sswagrik, Michaela Blaho,b Johannes Hladko, Daniel Sswecz Georgius Nemila. Stala se zmluva medzy Mikulassem Ssewczem a pozustalej vdovyc po nebohem Jirikovy Ssebikovy, reczenej Ozanna, timto spusobem: ze predjmenovany muţ

102. a – a Pasáţ zámerne rozmazaná (zmienka o vrchnosti). 1 Ďalej v texte uvádzaný Martin Nosák. — 2 Priekopa, dnes súčasť Martina. 103. a Prepísané cez pôvodný text. 1 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 104. a Prepísané z pôvodného Matheas. — b Michael Blaho dopísané nad riadkom. — c správne: s pozústalou vdovou 113

Mikulass Sswecz kupil grunt [in] numero fl. 25. Ponevacţ ona [se] svymy sirotamy nemohla dostatecţna biti, [...]d s tej a takovej pricziny Mikulass Sswecz dal do meskich knych zapsati v pritomnosti Jana Hladka, ponevacţ su spolocţniczi, abi zadnej vadi a hidru[n]ku1 medzi nimi nebilo. Zatim pak jestli bi Mikulass Sswecz chcel grunt niekomu predati, abi Jano Hladko bez vsseho hidrunku nedopustil a na sebe stavyl. Co se doticze kotla a pivovarnieho riadu, to ze spolecţnuo z Janom Hladkom a Mikulassem Ssewczom, anno et die ut supra. [D] Za kteri grunt uplne viplatil a siroti contentoval.

105. (fol. 6r) 1652, 9. máj

Starý richtár Martin Korbel odovzdáva novému richtárovi Michalovi Blahovi mestskú truhlicu s písomnosťami a pečaťami v prítomnosti svedkov.

Anno 1652 die 9 Maii. Ya, Martinus Korbel,1 na ten cţas pocztyveho mesta pan rychtar stary, oddal sem Jeho Slovutnej Opatrnosti panu rychtarovy Michael Blachovy mesku truhlyczu, lystov na ssnurach sedem, donatie 3,a pecţety try, meske take knyhy2 pred hodnovernymy lydmy Michaelem Sswehla, Michael Ssuwada, Johannes Milecz, Mat. Kalnyczky, Andreas Gross, etc.

106. (fol. 64v) 1652, 25. júl

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Melichar Blaho prijíma svojho zaťa Jána Ševcoviech do spoluvlastníctva polovice svojho majetku; podobne prijíma Daniela, syna Jána Ševcoviech, za manţela svojej dcéry Kataríny a do spoluvlastníctva.

Anno 1652, pro festo Jacobi.1 Zmluva ucţynena mezy Melom2 Blahom, zatem pak jeho Yanom Ssewczovjech. Predjmenovany Melo Blacho sveho zata Yana Ssewczovjech ţe cho [!] netolyko v dome, ale y v roly, take v statku, ve vsseckem na pravu polovyczy pryjima. Ponevacţ myly P[an] B[uh] V[šemohúci] racţyl J[eho] S[lovutnu] O[patrnost] pana Mela Blahu poctyvymy dytkamy poţehnaty racţyl, tenţe jysty predjmenovany Melo Blacho J[eho] S[lovutnu] O[patrnost] pana Daniela Ssewcza, synka Yana Ssewczovjech, k svej mylej czere Catharine netolyko za sveho zata, ale za syna pryjal. On vyducze mravy dobre od tohoto sveho zata a syna, pryjyma ho k sebe naa pravu polovyczy yak v dome, take v statku y v roly. Pakly by tento predjmenovany zat Yano Ssewczovjech nemohol spolu [se] svym sswagremb Durom3

d Pasáţ zámerne znečitateľnená. 1 správne: hadrunku, t.j. bez hádania (hadrovania) 105. a donatie 3 dopísané na okraji 1 Cf. zápis č. 103 — 2 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 106 a k sebe na prepísané cez pôvodný text — b svym sswagrem nadpísané nad pôvodný škrtnutý text: yak [se] svym tatykom, nebo z jeho mylym synom. 1 Pravdepodobne Jakuba apoštola, teda 25. júl. — 2 Asi Melichar. — 3 Predtým v texte uvádzaný Melo Blaho. 114

Blahom zustavaty, aby jemu ze vsseczkeho polovyczu daly. Mezy tym P[an] B[uh] raczy tymyto osobamy dar Du[c]ha S[vateho] daty, aby dytky otcze, matku vsselyakov pocztyvostov mohly pred[c]hazety.

107. (fol. 46r) 1652, 15. nov.

Mikuláš Marček vyplatil svojmu bratovi Janovi dedičský podiel z otcovského gruntu 47 zl., okrem lazu nad Hlinou. (cf. zápis č. 101)

Anno 1652 die 15 Novembris. Ya, Mykulass Marček, ponevacz sem byl zustal na gruntu meho myle[ho] tatyka z Yanem svim bratom Marčekom, a tak pre slussne pričyny nemohol som s nim zustavaty, pretoss od tohoto gruntu anebo uţytku vsseckeho – mymo teho lazu kupeneho, jmenem nad Hlynov, merťukovskeho – contentujem jeho in summa fl. 47 in presencia domini judici Michaeli Blaho ac presentibus assesoribus Nicolao Marček senior, Nicolao Hriwnak, Mathia Frano, Daniele Sswecz, Andrea Abuda, Thomas Kucian, Mat. Korbel, Georgius Nemila, Joanes Hladko, Baltazar Bun, Joanes Krpelecz, anno et die ut supra.

108. (fol. 6r) 1653, 23. máj

Starý richtár Michal Blaho odovzdal novému richtárovi Matúšovi Fraňovi mestskú truhlicu s písomnosťami a pečatidlami v prítomnosti úradu.

Anno 1653 die 23 Maii. Ya, Michael Blaho,1 pocztyveho mesta stary pan richtar, odal sem J[eho] Slo[vutne] Op[atrnosti] panu rychtarovy Mattussovy Franovy mesku truhlyczu, na ssnurach lystov sedem, donatie try, pecţety numero try, meske knyhy;2 netolyko predjmenovanemu panu rychtarovy, ale pred uplne vsseczkym uradom, anno et die ut supra. Y jine vsseczky veczy, ktere jemu byly prydane, zase krasne odal.

109. (fol. 61r) 1654, 9. apr.

Ondrej Kabátik z Riadku kúpil od Ondreja Ďurkoviech kus zeme k svojmu lazu pod Vidovou borinou.

Anno 1654 die 9 Aprilis. Ya, Ondrej Kabatik, na ten cţas pod p[anem] oczem [!] duchovnim na Ryatku1 zustavajiczy, ponevacţ majicze ya pod Wydovov borinov lazyk, a tak od J[eho] Slo[vutne] Opatrnosty z vysse meho laziku od Durkovjech Ondreja

108. 1 Cf. zápis č. 104. — 2 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 109. 1 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 2 kratina = krátky kus poľa 115 kratynky2 na urek sebe y mim ditkam koupil sem. Ya, byvssy človek smrtedlny, pre lepssy jistotu davam do meskich knych zapsaty, a to v pritomnosty pana rychtara Matt[heus] Frano, [prísaţných] Michael Ssuwad[a], Nicolaus Marcţek, Melichear [!] Blaho, Nicolaus Tassky, Mattias Korbel, Baltazar Bun, Martinus Brzak.

110. (fol. 71r) 1654, 12. apr.

Zapisujú sa zeme, ktoré nadobudla Katarína so svojím nebohým manţelom Matiášom Brzákom. (cf. zápis č. 88)

Anno 1654 die 12 Aprilis, pristupila pred uplny urad uboha vdova Catharina Brzacţka po nebosstikema Mattiasovy Brzakovy, ponevacţ jest ona smrtedlna, aby svim milim ditkam po sobe nieczo dobreho nadobila. A tak za sve vlastne penize nadobila tato predjmenovana uboha vdova spolu y [se] svim nebosstickym v Kristu Panu odpočivajicim manţelom niektere zeme anebo lazy, ponaiprve: 1. U Tureckej studne las od Kasse Dure [v] sedemnasty zlatiech y čtvrtna pssenicze 2. V Hrbiech laz od Andrease Abudy [v] osmy zlatiech 3. Na Kameny čtvrtka od Brzaka Martina ve čtirech zlatiech 4. Pred Yamnim od tohoţe Martina Brzaka lazik za čtyry zlate 5. od Martina Brzaka na Kossutovey kupeny laz za deset zlatich 6. Na Bukovine laz od Czemanky v desiaty zlatiech a ve čtvrtny pssenicze 7. V Zahumenskych od matky sveho manţela ve čtyrech zlatiech A tieto vsseczki lazy y zeme na urek kupily, toliko mimo lazu od Dure Kasse U Tureckey studne. Pakly by mely komu odpredaty, aby nykdo jiny blyssy nebil mymo Dure Kasse. Pro tempore judex Mattias Frano, [seniori] Michael Ssuwada, Nicolaus Marček, etc.

111. (fol. 54v) 1654, 5. dec.

Zapisujú sa otcovské lazy, ktoré Ladislavovi Števovi predal Jano Pučka s matkou za 12 zl. Dodatok: poznámka o zaplatení.

Anno 1654 die 5 Decembris, stalo se dokonany strany lazov pucţkovskych mezy syrotov Yanom Pucţkom a Laczom Sstewom, ţe tato predjmenovana syrota spolu y [se] svu matku predala Laczkovy Sstewovy po zustalem svem milem, jiţ [v] Kristu Panu odpocţivajy[cim] tatikovy, lazy, ktere tie pučkovske lazy nykomu jinemu sem nepredal, tolyko vsseczky Laczkovy Sstewovy [in] fl. 12. Pre lepssy svedecztvy a jistotu tento predjmenovany Lacko Sstewo dava do meskych knich zapsaty. Za pana rychtare Martinum Korbel, [prísaţných] Michaelem Ssuwada, etc. [D] Za ktere lazy tuto sirotu uplne contentoval Laczo Sstewo [v] tychto predjmenovanich dvanaste zlatych.

110. a správne: po neboštíku/-ovi 116

112. (fol. 55v) 1654, 5. dec.

Zapisuje sa laz v Jarku, ktorý Ján Milo (Kostolný) kúpil od richtára [Martina Korbela] za 3 zl. 75 den. a laz za Lyhotou od Anny Korbelovej za 6 zl. (cf. zápis č. 113)

Zápis preškrtnutý.

Anno 1654 die 5 Decembris, pristupil pred uplny urad Jano Millo, na ten cţas Kostelny, ţe kupyl od pana rychtara na urek lazyk v Yarku v Mylessove [in] fl. 3 den. 75. Item druhy lazyk tentoţe predjmenovany Jano Milo kupyl od Anny Korbelky na urek v fl. 6; kteriţto laz kupil za Lyhotov pod Kowačkovim. Za pana rychtare Martinum Korbel, [prísaţných] Mi[c]hael Ssuwada, Mi[c]hael Blaho, Nicolaus Marcţek, etc.

113. (fol. 58v) 1654, 5. dec.

Zapisuje sa laz v Jarku, ktorý Ján Milo (Kostolný) kúpil od richtára Martina Korbela za 3 zl. 75 den. a laz za Lyhotou od Anny Korbelovej za 12 zl. (cf. zápis č. 112) Dodatok: zápis z r. 1776 o zaplatení.

Causa Johanni Milo juniori Anno 1654 die 5 Decembris, prystupyl pred uplny urad Jano Milo, na ten čas Kostolny, ze kupyl od pana rychtara Martin Korbela na urek lazyk v Jarku v Mylossove [in] fl. 3 den. 75. Item kupyl tenze Mylo Jano druhy las od Anny Korbelky y od jei vlastnej cery [!] Zsuzany Korbelky za Lyhotou, rečeny pod Kowacţkovym [in] fl. 12b na urek. A to mu dopustila zapysat, y jeho vlastnym dytkam y potomkom na veky. V prytomnosty pana rychtara Georiusa [!] Marčeka alias Sstewo, seniori Melicheor Blaho, Johanes Nosak, Mattiam Korbel, Michael Chalupka, Nicolaum Kowačz, Johannes Marčzek. Actum ut supra.1 [D] Anno 1776 die 31 Maji. Nahore psani las urečitim spusobem nadobiti, ţe takmer polovičku k nemu priklčovali, poloţili Milovia Andreas a Joannes poctivemu mestečku zlatich rimskych numero 20 v pritomnosti poctiveho uradu.

114. (fol. 7r) 1655, 12. máj

Ján Holý odovzdáva novému richtárovi Michalovi Blahovi mestskú truhlicu s písomnosťami a pečatidlami v prítomnosti úradu.

113. a Martin Korbel dopísané na okraji. — b V zápise č. 112 sa uvádza 6 zl. 1 Nesúhlasí: v r. 1654 bol richtárom Martin Korbel (cf. zápis č. 111 a 112), nie Juraj Marček alias Števo. Richtára tohto mena sa nám nepodarilo dohľadať v inom zápise z tohto obdobia (Juraj Števo bol richtárom v r. 1761). Paleograficky je zápis príbuzný so zápisom č. 146 (1679, 9. máj). 117

Anno 1655 die 12 Maii. Johannes Holy cum omnibus assesoribus oddavam pred poctivim mestom Jeho Slovutney Opaternosti [!] Michaelovi Blahovi meske spravedlivosty, totissto sedem listov na ssnurach hodvabnich,a donatii pet a meske pečety try, to jest v truhlicy meskey.1 A to pre tu pričinu abi jeden kassdy richtar dal do meskich knich zapisat.

115. (fol. 77v) 1656, 10. mar.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Anna, vdova po Mikulášovi Hlavatém, prijala Michala Vilima do spoluvlastníctva polovice svojho majetku pod podmienkou zaplatenia dlhov a zaopatrenia sirôt.

Anno 1656 die 10 Marci. Pozustala vdova Anna po neboţcykovy Mykulassovy Hlawatem, ponevacţ ona sama od sebe nemohla sve hospodarstvy vykonavaty, pryjala sobe druheho manţela Mychaele Wylima tymto spuosobem na polovicku vsseckeho statku y polovicz gruntu. Zmluva učynena mezy timy zvrchu jmenovanimy osobamy – mezy Michaelem Wilymem a sirotkamy, pozustalymy po neboţčy[ko]vy Mykulassem Hlavatim – timto spuosobem. Nayprve dluhu se nachazy zlatich 16, ktere se podluţny lidem, techda s toho statku se ma platity. Pakly ten dluch vyplaty Mychael Wylim a da Pan Búh sirotkam zrost vesely, a budu se Pana Boha baty a po cestach jeho kračety, a poctive a poradne do stavu svateho manzelskeho vstupity, a zeby muohly spuosobne sve hospodarstvy ridity a spra[v]ovaty. A stal by se rozdil mezy sirotku a očimem [!] zvrchu jmenovanym, ma se daty napredek Michaelovy Wilymovy florenos deto.1 2-do Pryviezel po svadebnem vesely z Jahodnyk2 7 kuop Wilim Mysso – dve kopy reţy, čtiry kopy yačmena a kopu pohanky – sveho vlastneho, ktereţto za sedem rokuov ma se mu vyplatit, kaţdy rok po jednej kope. A to se stalo za uradu rychtare Johannesa Korbela, jinačze Holeho, [prísaţných] Hriwnaka Nykolausa, Ssuwady Mychaela, Melicheora Blaha, Frane Matthiasa, Johannesa Nosaka jinacze Glopky, Georgium Cundra, Matthiasa Bartossa, Andream Paluch, Martinum Tupy, Andream Galyk aliter Laučeka. A to se stalo pri pritomnosty teţ tich siruot stareho otcza Kotrmana, obivatele z poctivej dediny Ţabokriek,3 a pak osoba Hriwnaka Mykulasse z tej teţ dediny Ţabokriek.

116. (fol. 78r) 1657, 3. mar.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Juraj Milec kúpil od Michala Nosáka oplotený pozemok za 47 zl., ktorý bude splácať; Michal Nosák si ponecháva predkupné právo v prípade jeho opätovného predaja. Poznámka o zaplatení sumy.

114. a V texte: hodbabnich. 1 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 115. 1 Suma neuvedená; k čomu odkazuje deto je nejasné. — 2 Jahodníky, dnes súšasť Martina. — 3 Ţabokreky, okr. Martin. 118

Dodatok z r. 1661: Michal Nosák vzal od Juraja Milca ešte 4 zl. a zvyšok splátok mu odpúšťa.

Anno 1657, die v tiden po sv. Matey.1 Stalo se za uradu poctiveho richtara Michael Blaho, [prísaţných] Michael Ssuwada, Nicolaus Sstewo, Mathias Frano, Jeohannes [!] Sopuch, Georgius Czundra, Jeohannes Sswehla, Jeohannes Sswehla, Martinus Tupy, Andreas Gallik, Baltazar Bun, Jeohannes Willim, Jeohannes [!] Krpelecz. Stala se kupa mezi Georiusom [!] Millecz a Michael Nosakem, totissto Georius Millecz kupil oplet2 od Michala Nosaka, totissto jmenovany Od chotara Zatureckeho3 vedle meskey luky, ne na zaloch, ale na urek, totissto za summu fl. 47, ktere penize zaplatil.a Nato bude podlţen davati Georgius Millecz od teho opleta Michalovy Nosakovy kassdeho roku penezi den. 42. Michael Nosak to vimiena: jestliţe by tento Georius Millecz svojim časom on sam, anebo jeho dietky chtely odpredaty tento predjmenovany oplet, a mohol by Michael Nosak anebo jeho dietky tuto zvrchu predjmenovanu summu poloţit, ţadneho blissieho neny, mimo Nosaka. Mezy tim day jim Pan Buch Ducha Svateho, abi sebe mohly dobre priaty.

[D] Potom pak tento predjmenovany Michal Nosak, upadnuvsse do velykey tesskosty, nemal a nemohol, kterak by v svem krizy zaopatril sebe a svu manzelku z dietkami, vzal jest od tohotoze [!] Georgia Milcza k [timto] visse psanym penizom jezte fl. 4. S tej pričziny, [chodival ?] tento Georgius Milecz daty do roka den. 40, s teho jeho slobody a dovoluje do meskych [knych] zapisat. Anno 1661, die 27 [Augusti]

117. (fol. 54v) 1657, 24. mar.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Martin Korbel dal Jánovi Masiarikovi polovicu lazu do uţívania za 3 zl. a švrtku raţi. V prípade jeho ďalšieho predaja má Ján Masiarik predkupné právo.

Anno 1657, v tu sobotu pred nedeli Kvetnov,1 [pri] pritomnosti pana richtara Michael Blaho, na ten čas buduci richtar, assesores Michael Ssuwada, Martinus Tupy, Andreas Galik; na ten čas bil pritomny riadocky2 richtar Ladislaus Baran. Item hospodar Martinus Korbel, kterissto na urek predava svúj vlasny [!] uţitek Jeohannesovy [!] Masiarikovy, totissto v sume fl. 3 y zvrchom jednu sstvrtnu raţi. Lazok ten jisty jest pred Kuty, kterehossto laziku ma polovic uţivat Jeohannes Masiarik. Y to jest vimienka od Martina Korbela, quod fortuna est mutabilis, jestliţe by tento Jeohannes Masiarik chcel by odpredaty tento lazik, aby ţiaden nebil blissy, mimo pokrvnosty.

116. a ktere penize zaplatil dopísané nad riadkom 1 Chápeme ako― in octava s.Mathiae―, teda 3. mar. — 2 oplet, oplot = ohradený, oplotený pozemok — 3 Záturčie, dnes súčasť mesta Martin. 117. 1 24. mar. 1657 — 2 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. 119

118. (fol. 54v) [po 1657, 24. mar.] 1

Michal Cmarko kúpil od Matiáša Krivonosa lazik na Hline za 3 zl. a od Matúša Fraňa klin v Baranovej za 7 zl.

Ya, Mycţo2 Czmarko, kupil sem od Kriwonosa Maczka3 na Hline lazik [in] fl. 3 na urek. Item tentoţe jisti Czmarko Micţo kupil v Baranovey klin na chotar konczom od Frana Matusse [in] fl. 7 na urek. Pre lepssy jystotu dava do meskych knih zapisat. A to za pana rychtare Johanem Sswehla,4 [prísaţných] Michaelem Ssuwada, Nicolaum Sstewo, Matiam Frano, etc.

119. (fol. 7r) 1657, 27. máj

Starý richtár Michal Blaho odovzdáva mestské písomnosti a pečatidlá v prítomnosti metskej obce.

Anno 1657, dominica Trinitatis.1 Ya, Mychael Blaho,2 prijal som od poctyveho mestecka spravedlyvosty3 z jejich [rúk], totiţto lystov pod pečiatiamy sedem, donacii, ktere jsu uţitecţne mestecku, 5, nadto nadevssecko pečety try, ktere se pečatiaa spravedlyvosty jejich.4 A tak oddava pred vssecku obeczy [!] mestecka in integro.

120. (fol. 55v) 1658, 26. feb.

Zapisujú sa zeme, ktoré kúpil neboţtík Matiáš Palúch, a ktoré vdova Katarína zanecháva svojmu synovi Gašparovi.

Anno 1658, 26 Februarii, prystupyla [vdova] nebosstyka Mattyasa Palucha jmenem Kataryna spolu [se] synem svym, jmenem Gasparem, chtejycze v znamost uvyest netolyko synovy svemu Gasparovy, ale y vrchnosty mesta Sv. Martyna, totyzto za uradu a rychtarstvy Andrease Laczkovych cum omnibus assesoribus, kteru by ţyvnost a lazy zanechala synu svemu, totyţto tyto su: U rybnyka na Bu[o]rovey laz jeden rohaczovsky, od rodyčov za penyze kupeny Druhy: Pred ylyassowym laz travny Trety: Za Hrabovym, kupeny od Daniela Sstewa Sstvrty: Hore Stupy, od Brzačky Hany, kteryţto laz od matky Brzačky jest darovany Piaty: Na Buorovey na vrchu na lanoch nad kmetskym

118. 1 Nedatované. Paleograficky je zápis totoţný so zápisom č. 111 (1654, 5. dec.), podľa usporiadania sa však zdá, ţe bol do knihy zapísaný aţ po zápise č. 117 (1657, 24. mar.), preto ho zaraďujeme na tomto mieste. — 2 Michal — 3 Matiáš — 4 Ján Švehla je ako richtár doloţený aţ k r. 1679 (fol. 16v). 119. a V texte: sa pečiata. 1 27. máj 1657 — 2 Cf. zápis č. 115. — 3 tu v zmysle: písomnosti úradnej povahy (spravodlivosť = úradná, súdna právomoc) — 4 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 120

Tyto zvrchu jmenovane lazy vssecky za penyze na urek nebosstyk Mattyass Paluch kupyl, pamatujyce na sve myle dytky.

121. (fol. 7r) 1658, 19. máj

(Richtár) Ondrej Lackovič odovzdáva mestské písomnosti a pečatidlá v prítomnosti mestskej obce.

Anno 1658, dominica Cantate.1 Ya, Andreas Laczkovycz, pryjal sem od poctyveho mesta spravedlyvosty2 z jejich, totyţto lystov pod peczyatyamy sedem, donacyj, ktere su uzytečne mestecku, 5, nadto nadevssecko peczety try, ktere se peczatya spravedlyvosty jejych.3 A tak odava se pri prytomnosty susedov meskych a in integro.

122. (fol. 79r) 1662, 26. apr.

Zapisuje sa záhrada, ktorú Juraj Abuda pustil Janovi Ševcovi za 5 zl.

In anno 1662, die 26 Aprilis, stalo se dokonany mezy Girykom Abudom a Janom Ssewcom, a to za rychtarstvy slovutneho a opatrneho muze Melicheora [!] Blahi spoloczne y s pany braty Mychael Ssuwada, Johanes Nosaka, Johanes Holi, Georgium Abudy, Johanes Sswehly, Martynus Tupa, Johanes Kmet, Nicolaus Kowacz, Matt. Frana, Michael Krpelecz, Georgius Palluch, a to timto spuosobom: ponevadţ Jiryk Abuda dobrovolne pussta Janovy Ssewcovy zahradku na starom mlynysku na urek in fl. 5. A to pre lepssy jistotu dava se zapisaty do meskych knych, aby slobodne uzival bez vssej hindrovky.1

123. (fol. 79r) 1662, 26. apr.

Zapisuje sa zem v Hradečnici, ktorú Martin Klimont kúpil od Baltazára Búňa za 5 zl.

In anno 1662, die 26 Aprilis, stalo se dokonany mezy Baltema Bunem a [...] Klymontom, ze kupil Martin Klymont od Balta Buna zem v Hradečnycy vysse Milca na urek [in] fl. 5,b kteruzto zem bil tez na urek kupil tentoze Bun Balto od Hohossa Yanka, na kteru vynde corus1 1. A tak se dava do meskych knych zapisat pre lepssy jistotu, aby

121. a Nasleduje škrtnuté: jurati judicis. 1 19. máj 1658 — 2 tu v zmysle: písomnosti úradnej povahy (sdlivosť = úradná, súdna právomoc) — 3 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. Formulácia je prevzatá z predošlého zápisu, cf. č. 120. 122. 1 t.j. bez hádania (hadrovanie) 123. a t.j. Baltazarem — b na urek fl. 5 dopísané nad riadkom 1 korec (corus) = plošná miera — 2 t.j. hádka, hádanie (hadrovanie) 121 zatym mezi nymy y jejich ditkamy ziadnej hyndrovky2 nebilo, a zatim aby se zadny k tomu nepryvlasnoval, mymo Martyna Klymonta.

124. (fol. 70r) 1662, 19. jún

Ondrej Abuda predal Jurajovi Kuchárikovi zem pri Panove za 40 zl., ktorú mu dal zapísať.

Anno 1662, die 19 Junii. Ya, Andreas Abuda, znamost činim vssem, komu naleţi vedeti, ţe sem predal v mej vlasnei potrebi jednu zem kopanicu, takrečenu Pri Panove, za summu 40 zl., abi slobodne uţival tentoze Georgius Kucharik, obivatel poctiveho mesta Sv. Martina, i jeho potomci. Pro lepssi svedectvi dopustil sem tomuto Georgio Kucharik pri pritomnosti poctiveho uradu za richtare, slovutneho muţe Matthiae Frano et juratis assesoribus Nicolao Hriwnak, Michaele Blaho, Georgio Millec et Georgio Abuda, do meskich knich zapsaty. Anno et diae [!] ut supra.

125. (fol. 34r) 1663, 26. apr.

Zapisuje sa laz v Hrboch, ktorý Ján Millo kúpil od Matúša Bartoša za 15(?) zl. a laz hore Milešovom od Ondreja Kabateka za 4 zl. 10 den.

Causa Johanni Millo et Matthiam Bartoss Anno 1663, po sv. Marku cztvrtek,1 za richtarstvi Matthussa Frane et assesores Michael Blaho, Johannes Sswehla, Johannes Holi, Johannes Nosak, Martinus Tupy, Thomas Kucian, Michal Krpelec. Pri pritomnosti jak zvrchu napsanich lidi, tak take y tichto zepsanich [!], jakozssto Ondreja Lawček, Michael Zwonecz, ze kupil od Matthussa Bartossa Johannes Millo v Hrbiach las-oračinu za summu fl. [11]. Nato ţe do [...] od Matzenki las y od dietok. Item v ten čas, kdi se na vrchu psalo, pri pritomnosti vssechnech zvrchu zepsanich [!], ţe kupil Janno Millo od Ondreja Kabateka lazik hore Millessowom [in] fl. 4 den. 10. Pre lepssie svedectvi dal jsem do meskich knich zapsati.

126. (fol. 35r) 1663, 26. apr.

Zapisuje sa, ţe Ondrej Lauček kúpil Matúša Bartoša laz na Hline za 7 zl. a od Jána Radolského vymenil záhradu v Kráčinách za 2 zl.

Causa Ondreja Lawček et Matthiam Bartoss

125. 1 26. apr. (1663) 122

Anno 1663, po svatem Marku v ten cţtvrtok,1 za richtarstvi Matussa Frane et assesores Michael Blaho, Johannes Sswehla, Johannes Holi, Johannes Nosak, Martinus Tupi, Mattuss Bartoss,a Thomas Kucian, Michael Krpelecz. Pri pritomnosti jak zvrchu napsanich lidi, tak take y tichto zepsanich [!], jakossto Jana Milla, Michael Zwonecz, ţe kupil Ondrej Lawček od Mattussa Bartossa na Hline las-oračinu za summu fl. 7. Nato se dopustilo jak od Matzenki, tak y od deti zapsaťy. Item v ten čas, kdy se navrchu psalo, pri pritomnosti vssech zvrchu zepsanich [!] pre lepssie svedomi dal sem do meskich knich zapisat, ţe sem viviedol poctivi urad [pre tu] zahradku, ktera jest v Kračinach. A tu jistu zahradku poctivy urad [...] a ja sem oddal Radolskemu [in] fl. 2 – btotyzto vymenil od Radolskeho Jana ya, Andreas Lauczek, yako sve vlastne.b

127. (fol. 55r) 1664, 27. apr.

Matúš Kalnický pustil svojej dcére Ţofii kus zeme v Hradečnici za 2 zl. a siahu súkna, ktorý jej dáva zapísať.

Anno 1664, die 27 Aprilis. Ya, Matuss Kalnicky, [v] znamost uvodim vssem, komu by nalezelo vedieti, ze sem pustil svei miley dcere jeden kus zeme, v Hradečznicy takrečzeny, Sofii, za ktery kus zeme dala mne v mey potrebe dva zlate a jednu siahu sukna, dovolujice jey y do meskich knich zapisati.

128. (fol. 79r) 1664, 27. apr.

Zapisuje sa kus zeme na Kameny, ktorý Martin Brzák predal Pavlovi Marčekovi za 3 zl. Dodatok z r. 1768: Ondrej Marček ml. vymenil tento laz na Kameny od Jána Milla za 4 zl.

Anno 1664, die 27 Aprilis. Stalo se dokonany mezy Pavlom Marčzekom a Martinom Brzakom, ze tento Martin Brzak predal jest jeden kus zeme, na Kameny takrečzeny, ktery jest slobodny, tomuto Pavlovy Marčzekovy za fl. 3, dovolujice jemu slobodne do meskich knicha zapisat. A to v pribitku Jeho Opat[rnosti] na ten čas pana richtara Nicolao Marček, seniori Melicheore Blaho, Michaele Ssuwada et Johane Sswehla.

[D] Anno 1768, die 4-to Martii. Hore doloţeny lazik na Kameny jsoucy vimenil Andreas Marčzek mlatssy tak, jako je[mu] prisluchajicy od [Johannesa] Millo, od ktereho y zo syatim poloţil fl. Rh. 4. Za rychtarstvy Andreasa Sebik, prisaznich Andreasa Stewo, Joannes Laučzek, Andreas Gallo, etc. et Nicolao Bartoss notario.

126. a Prepísané z pôvodného: Frano. — b – b Dopísané neskôr. 1 26. apr. (1663) 128. a knich dopísané nad riadkom 123

129. (fol. 45v) 1665, 28. nov.

Mesto Sv. Martin predalo kus pasienku Mikulášovi Marčekovi za 20 zl.

Anno 1665, die 28 Novembris. Za richtarstvi Yana Sutoris a starssich Melichara Blahy, Matussa Franio, Martina Tupeho, etc., poctive mestecko [v] svey slussnej potrebe predalo jeden kus passienky meskey panu Nicolao Marček, spoluobyvateli, vedle jeho lazu, Pred Velkou takrečzeneho, [in] fl. 20. Ten pak lezy kus od vrchu a [dolu] vodov po samya hlawatovsky las, ktery poctyve mestečko odalo nelen Jeho Opatrnosti, ale y jeho milym ditkam y potomkum, ale večzitim spusobem.

130. (fol. 80r) 1666, 25. feb.

Majetkové vyrovnanie medzi súrodencami: Martin a Ondrej Krška zaplatili Jánovi Galíkovi podiel za šesť lazov; časť peňazí prísluší Michalovi a Ondrejovi Galíkovi so sestrou. Dodatok z r. 1818: Juraj Machnik z rodiny Krškovskej odovzdal originál listiny o tomto úkone, patriaci jeho bratovi Janovi, Ondrejovi Kašovicovi st.

In anno 1666, po sv. Mateji v ten den,1 za richtarstvi Jeho Slovutnej Opatrnosti Jana Ssewca, et Michaela Ssuwadi, Melicheor Blaho, etc., stalo se dokonani meczi [!] bratri strani lazov kupenich, totissto Janom Gallikom, Martinom Krsskom, Ondrejom Krsskom. Co se dotiče siruot, nevitvarame jich. Ţe pak tito dva bratia zvrchu napsani contentovali a vssecko uplne zaplatili numero 72 fl. Janovi Gallikovi, kdessto na urek pustil timtoţe bratom zvrchu napsanim lazov sesst [!] kusov. Dvom bratom Michalovi Gallikovi a Ondrejovi Gallikovi, i sstvrtej sestre [dolupsaney] v tej summy zvrchu napsanej 54 fl., kdessto tuto summu tito obidva bratia pod prisahov pred poctivim uradom museli viznaty.

[D] Anno 1818, die 29 Martii. Georgius Machnik, starssi bratr z familiae Krsskouskej, prisluchajicy original mladssiho brata Jana – ponevadţ na Dolnu zem odissel – pri pritomnosti ouradskej do ruku oddany jest do opaternosti nassemu obivateli Andreas Kassovicz starssimu. Per juratum seniorem notarium Joannem Bartoss

131. (fol. 76r) 1668, 20. feb.

Zapisuje sa kapustná záhrada vedľa špitálskej záhrady za mestským mostom, ktorú Matúš a Michal Ďurkových predali Martinovi Hulejovi.

129. a V texte: po saný. 130. 1 Asi deň po sv. Mateji, teda 25. feb. 124

Anno 1668, die 20 Februarii, stala se kupa mezy Matussem y Mycţem Durkovich a Martinem Hulejom, ţe tyto dva bratry predepsany [v] svey potrebe slussney prodaly jeden kus – kapusnu zahradu vedle sspitalskey zahrady, recţeney Za mostom meskym – Martinovy Hulejovy na urek. Pre lepssy jistotu dava tento Martinus Hulej do meskych knych zapysat, ponevacţ jest cţlovek smrtedlny. A to [pri] prytomnosty uradu pro nunc judex Nicolaus Marcţek, [jurati] Michael Ssuwada, Matias Frano, Georgius Millecz, Johanes Nosak, Georgius Nemila, Georgius Abuda.

132. (fol. 8r) 1668, 18. máj

Starý richtár Mikuláš Marček odovzdáva mestskú truhlicu s písomnosťami novému richtárovi Jurajovi Kuchárikovi v prítomnosti úradu a mestskej obce.

Leta Pane 1668. Ya, Mikulass Marček,a richtar tohoto zvrchu b napsaneho roku, pryjavsse k rukam meske vecy – truhlicu, listy a jine vecy meske – ktere zachoval, yako zaleţy na poctiveho a dobreho čzloveka, a tak splna vssecky vecy odava opet k rukam domino provido viro Georgio Kucharik pri pritomnosty vsseckeho uplneho uradu a k tomu obecnich mnohich susedov mestečka Sv. Martina, v ten patek pred Sv. Duchom.1

133. (fol. 77r) 1669, 14. jan.

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Martin Hulej kúpil od Ondreja Abudy zem na Panove za 46 zl. a korec obilia.

Anno 1669, die 14 Januarii, stalo se dokonani mezi Andreasem Abudem a mezi Martinusem Hulejem; ktere dokonani se stalo pri pritomnosti slovutnich opatrnosti podcivej [!]a vrchnosti svatomartinskej, jakoţto pana richtara Georgiusa Kucharika, uradnich pak osob Melichura [!] Blahy, Matt[iassa] Frana a ostatnich ossob [!], od podciveho [!] mestečka zvolenich, totiţto Michala Blahy, Johanesa Korbela, Johanesa Hladky, Thomasse Kucziana a jinich, s podciveho [!] mestečka vuly. To dokonani se stalo strany zeme, kteru kupil Martinus Hulej společne y z vrbinu, totiţ na Panove pri hatiach pana farare a luce korbelovskej takrečenej, za fl. 46 a za korjecz chleboveho; a to na urek jak jemu, tak take y jeho ditkam. Pakli bi se jemu nejakova sskoda stala, abi jemu vrchnost mestka zadosti učinila.

134. (fol. 35r) 1670, 19. mar.

Mesto Sv. Martin predalo Ondrejovi Laučekovi kus mestskej paţite za mestským mostom za 5 zl. 50 den.

132. a Nasleduje škrtnuté: Mikulass. — b Nasleduje škrtnuté: psane[ho]. 1 18. máj 1668 133. a Správne: poctivej; podobne aj ďalej v texte. 125

In anno 1670, die 19 Marcii. My, poctyve uplne mesto, znamost czinyme tymto nassym kratyczkym psanym, ze sme pre nassy vlastny pilnu potrebu pustyly Andr[eae] Lawczekovy za meskym mostom hned vedle Wydovej zahrady pazite meskej kus na zahradu kapusnu, tez Rowne a reczenu, na urek in fl. 5 den. 50. Toto se stalo v prytomnosty tychto prytomnych osob, yakozto Melychar Blaho, Mattias Frano, Nicolaus Marczek, etc.

135. (fol. 76v) 1670, 19. mar.

Ţofia a Katarína, dcéry Mikuláša Grznu, vzniesli nárok na lúku pod Ruţomberkom, ktorú im poručil ich brat Martin Grzna, ale ktorá je u Jána Mila. Keďţe sestry zaplatili Jánovi Milovi 10 zl., z rozhodnutia mesta má lúka patriť im.

Anno 1670, die 19 Marcii. Prystupyly pred uplne mesteczko niekdy pozustale syroty, sestry dve Zofia a Katharyna, cery [!] Nicolausa Grzny alias Ssewczoviech, predlozivsse pred poctyve mesto skrze niektery uzitek prynalezejicy na nych, takreczeny luka pod Ruzomberkom, kteru luku poruczil brad [!] jejich vlastny, Martyn Grzno, tymto predjmenovanym sestram. Aczkolvek vzalo, ze bila u Jana Myla, za kostolem messkajicyho, in fl. 10, ktere penyze polozily pred poctyvym mestom. A tak z roskazu poctyveho mesta a delyberatije1 tedy prydavame, aby slobodne vladaly a uzivaly tak, yako ureczite2 jim poruczeno. Toto dokonany stalo se v prybitku pana richtara An[drease] Lawczeka, Melich[ara] Blahy, Matt[iase] Frane, Nico[lause] Marczeka, etc. Aczkolvek poctyvy urad a pytal jejich testament, ktery maji od predkov, ony nykoly nechtely uposluchnuty, any vydaty.b

136. (fol. 78v) 1670, 19. mar.

Mikuláš Cma[r]ko predal Janovi [Alienovi] laz hore Brtným pred Jamným za 4 zl. [12] den.

Anno 1670, die 19 Marcii. Ya, Nicolaus Czma[r]ko, znamost czinym tymto mym psanym, ze sem odpredal Janovy [Alienovy] lazik hore Brtnym pred Yamnym takreczeny, hned vedle pana pharara [!], in fl. 4 den. [12].a A to na urek jemu se oddava tak, yako b sem y ja dostal. Toto se stalo v prytomnosty na ten czas pana richtara An[drease] Lawczeka, [prísaţných] Melich[ara] Blahy, Matt[iase] Frane, etc.

134. a Nasleduje škrtnuté: na urek. 135. a Nasleduje škrtnuté: vyslal. — b Nasleduje škrtnuté: na co; veta nedokončená. 1 deliberatio = (lat.) úvaha, uvaţovanie — 2 úrečite = tu: z nariadenia, ustanovenia, úradne 136. a Nasleduje škrtnuté: ktery. — b Nasleduje škrtnuté: y mne od. 126

137. (fol. 78v) 1670, okolo 21. sep.

Zapisuje sa laz na Pánove, ktorý má po smrti Ondreja Abudy uţívať sestra Jána Muku.

Anno 1670, circa festum Matthiae ewangelistae,1 stalo se dokonany poa smrty Andrease Abudy, ze predjmenovany Abuda Ondrej uzival jeden lazik mukovsky, totiţ na Panove. Kdiţ pak prinaleţel Yana Muki ten lazik, techdi ho poručzil svej sestre,b kdeţto vimenila ho od Ondreja Abudi [in] fl. 1 ad dimidio. A tak dala pro lepssi jystotu zapisaty do knich meskich za rychtara toho čzasu Johanesa Nosaka a starssich bratuv Melchiora Blahy, Mateje Frani, Michaele Hlatki, Jurika Sstewi a jinich ostatnich. A to abi slobodne uţivala vţdicky y z ditkamy. Coram me Martino Kohut, m.p.

138. (fol. 8r) 1671

Starý richtár Ján Nosák odovzdáva mestskú truhlicu s písomnosťami novému richtárovi Jánovi Radolskému v prítomnosti mestskej obce.

Anno 1671. Ya, Johanes Nosak, rychtar tohoto zvrchu napsaneho roku, pryjavsse k rukam meske veczy – truhlyczu, lysty a jyne veczy meske – ktere zachoval, yako zalezy; a tak splna vsseczky veczy odava opet k rukam Jeho Slovutnej Opatrnosty Yanovy Radolskemu pry prytomnosty vsseczkeho uplne mesta.1

139. (fol. 81r) 1673, 7. apr.

Zapisuje sa, ţe Ján Švehla st. i ml. vyplatili sirotám po Matúšovi Bocianovi 66 zl. za laz pred Malou.

Anno 1673, die 7 Aprilis. Stalo se dokonany mezy Durom Boczianom a sirotamy, yakoţto Matussa Bocziana a Zuzy Boczianky – Dora a Katerina – skrze lazu pred Malov, travny takreczeny, takovymto spusobem: yak predesslim predkom a potomkom jejich ţe daly tyto Sswehlovya – yak Jano starssy y mladssy Sswehla – vsseczkey sumy ssedesate y ssest zlatych na urek jim samym y potomkom jejich. A to za rychtare Nycolaum Marcţek, [prísaţných] Melicher Blaho, Matiam Frano, Georgium Milecz, Andream Krpelecz, Johanem Nosak, Georgium Nemila, Matiam Durkowich, etc.

137. a Prepísané z pôvodného: z A[ndreasom]. — b Nasleduje škrtnuté: techdi. 1 Správne: Matthei ev., 21. sep. 138. 1 Štylizácia zápisu – cf. zápis č. 133. 127

140. (fol. 5r) 1675, 29. aug.

Mesto stanovuje pokutu 12 zl. pre tých, ktorí by spochybňovali slobodu zemí na Kameni, Hostihore a Kalnom.

Anno 1675, die 29 Augusti, uplne vsseczkeho mestecţka stalo se dokonany takoveto: pakly by se ktery obyvatel a sused upovaţyl1 mluvyty, ţe poda Kamen, Hostyhoru, Kalnuo, ponevacţ su slobodne zeme a nykdy se s nych deţmy2 nedavalo, tak zavyra uplne vsseczko mesto, aby takovy sused neyprv poloţyl fl. 12 a potom pravo aby uţyval. A to za pana rychtara Johanem Nosak, etc.

141. (fol. 8r) 1676, 21. máj

Nový richtár Melichar Blaho prijíma mestskú truhlicu s písomnosťami a pečatidlami od starého richtárai Jána Nosáka v prítomnosti mestskej obce.

Anno 1676, die 21 Maii. Ja, Melicher Blaho, na ten cţas rychtar, pryjal sem od Jeho Slovutnej Opatrnosti pana rychtara stareho Johanem Nosak lystov meskych ssest,a pecţety try, knyhu mesku, donatii,1 mesku truhlyczu pred uplne vsseczkeho mesta.b Anno et die ut supra.

142. (fol. 76r) 1677

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Matúš Kucian kúpil od Jana Krpelca dom s príslušnými úţitkami za 10 zl.

Anno 1677, die 22 a stala [se] kupa mezy Matussom Kucyanom a Yanom Krpelcom, nebostyka Tomassa Krpelca synom mladčym, ze kupil dom ze vsseckymy uzitky prylezitymy a to tymto spuosobom: z dovolenym y jeho manzelky, y jeho dytek; a to za sumu desat zlatych a tak, aby polozil penyze pred Jeho Opatrnostou panom rychtarom nynejssym Melychyorom Blahom, i jinich panou bratou k boku prydanych – Johanesa Nosaka, Stefanusa Kanvicky, Andreasa Lauceka, Baltasara Sstewa, Mykulassa Kovaca, Johanesa Sswehly.

140. 1 t.j. opováţil — 2 deţma = desiatok 141. a Prepísané z pôvodného: sedem. — b Zrejme myslené: v prítomnosti úplne všeckého mesta. 1 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 142. a Mesiac chýba. 128

143. (fol. 8v) 1677, 17. máj

Starý richtár Melichar Blaho odovzdáva mestskú truhlicu s písomnosťami a pečatidlami novému richtárovi Štefanovi Kanvička v prítomnosti úradu a mestskej obce.

Anno 1677, die 17 Maii. Ya, Melicher Blaho,1 na ten čas richtar mestečka Sv. Martina, prijavsse k rukam svim meske vecy pro zachovania – listy, pečety a jine vecy – ktere dosluzivsse opet poradne vssecko to, co sem prijal, odavam v pritomnosti yako uradu, tak teţ obce, Jeho Opatrnosty domino Stephano Kanwička, pro tunc domino judici.

144. (fol. 81v) 1678, 16. mar.

Zapisujú sa zeme, ktoré Zuzana Hohoš, manţelka Daniela Stolček, vyplatila zo zálohu – laz pod Kramaroviciami, klin nad kňazovými holiami, záhradu na Baranovej.

Anno Domini millessimo sexcentessimo septuagessimo octavo, die 16 Martii, pristupila pred uplny urad tohoto mestečka Svateho Martina za rychtarstvy Step[hanusa] Kanwičky a bratuv jeho prisahanich Nicolausa Marčeka, Georgiusa Milcza, Daniela Milcza, Andrease Krpelcza mladssiho, Johanesa Sswehly, Andreasa Lauč[e]ka, Michala Krpelcza, Matth[iasa] Klika, Baltazara Buna, Baltazara Sstewa, Martinusa Bubnika, kdeţto chtyecze svim ditkam Zuzanna Hohoss, na tento čas manţelkaa Daniela Sstolčeka, [po]radek zanechaty,b dava zapsany do tejto knihy tohoto mestečka na las pod Kramaroviciami končza dyurkovskeho lazu, kteriţto las skrze predkuv svojich bil zaloţeny a skrze tuto predepsanu Zuzannu Hohoss jest oslobozeny. Podle toho rovnim spusobem dava pro lepssy jistotu zapsaty do tejtoţe knihy klin nad knazovimy haliamy, teţ pro zachovany ditkam. Rovnim spusobem y zahradu na Baranovej končza Bartossoveho opleta1 a podla Priehrady dava zapsaty pro lepssy jistotu a zachovany svim ditkam. Tito kusy predepsane bily skrze predkov teytoţe Zuzanny Hohoss nadobite y pozakladane, neţ jsou zase oslobozene skrze tutoţe Zuzannu.

145. (fol. 82r) 1678, 16. mar.

Zapisuje sa, ţe Dorota, vdova po Janovi Holom, vyplatila Martinovi Holému, bratovi jej zosnulého manţela, podiel z gruntu; naďalej mu ostáva predkupné právo.

Anno Domini millessimo sexcentessimo septuagessimo octavo, die 16 Martii, stalo se dokonany mezy Barbaru Holy, pozustalu vdovu po nebosstikem Yanovy Holem starssim, a z Doru Holu, z vdovu pozustalu tez po nebohem Yanovy Holem, syna predepsaneho stareho Holeho, strany gruntu pozustaleho: ţe vedle dokonany mezy sebu

143. 1 Richtár Melichar Blaho, cf. zápis č. 141. 144. a V texte: malţenka. — b [po]radek zanechaty dopísané na okraji 1 oplet = oplotený, ohradený pozemok 129 strany dvuch sinuv viplaczeny se z domu, kdeţto starssy brat anebo pozustala vdova Dorothea Holy alias Widowa juţ totaliter contentuvala mladssy sirotu anebo sina jmenem Martinusa Holeho. Pro lepssy jistotu dava zapsaty do knich meskich. Pakli by pro uskost Dorothea Holy buduczne predavala predepsany grunt, povinna bude sirotu napomenuty.

146. (fol. 16v) 1679, 9. máj

Zapisuje sa laz na Košútovej, ktorý Ján Hlatko kúpil od Doroty, dcéry Mikuláša Brzáka, za 2 zl. a 8 polturákov.

Anno 1679, die 9 Maii, stala se kupa mezy opatrnim muzom Johanesom Hlatkom a Dorotou Brzačkou, nebosstika Nicolausa Brzaka cerou, ze tento Johanes Hlatko zvrchupsany kupyl jeden las na Kossutovej rečeny, vedle opatrneho muze Wydy, od tejtoze zvrchupsanej matrony Doroty Brzačky za sumu za dva zlate a za osem polturakov na urek; ktera dovolyla mu do meskych knych zapysaty tym spusobem, zeby vladal tenze Johanes Hlatko spolu y [se] svu manzelku Zuzanu Korbel y z dytkamy. A to za rychtarstvy opatrneho muze Johanesa Sswehly, [prísaţných] Melycheora Blahy, Nicolaum Marčzek, etc.

147. (fol. 8v) 1680, 17. máj

Starý richtár Ján Švehla ml. odovzdáva mestské písomnosti a pečatidlá novému richtárovi Matúšovi Ďurkoviech v prítomnosti mestečka.

Anno 1680, 17 Maii. Ya, Johannes Sswehla mladssy, toho roku rychtar mestečka Sv. Martina, prijavsse k rukam svim meske veczy pro zachovany – listi, pečzety dve a jine veczy – ktere doslouzivsse opet poradne vssecko to, co sem prijal, odavam v pritomnosty vsseckeho mestečka Matussovya Durkoviech, jmenovite ssest listu starich a jeden novy.1

148. (fol. 82v – 83r) 1681, okolo 12. mar.

Mestská rada dosvedčuje, ţe Juraj Masiarik kúpil od martinského špitálu laz, ktorý kedysi patril jeho svokrovi, za 4 toliare. Ďalej kúpil Juraj Masiarik od Baltazára Búňa susediacu štvrť zeme za 3 zl. 60 den. Zem Medzi Jarky, ktorú uţíval Juraj Abuda, sa podľa rozhodnutia stoličného súdu zapisuje do uţívania Juraja Masiarika za 9 zl.

147. a Prepísané z pôvodného: Matej[ovi] 1 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. K pečatidlám pozri tieţ NOVÁK, J.: Pečate miest, s. 630. 130

Anno millessimo sexcentessimo octuagessimo primo. My, urad mestečka Sv. Martina v Turczanskem vidieku1 leţiciho, znamost uvodime s timto nassim psanim, ţe nekdy Andreas Marčzek, syn Mathiasa Marčeka, bil kupil jeden lazik pry ml[ine] knazovem od Georgiusa Abudy za ssest toliarov na urek. Zatim kdy jmel predepsany Andreas Marčzek s teho sveta zjity, poručzil [jest] ten jisty lazik na dum ubohy, totiţ sspital svatomartinsky. Uţivajicze techdy ubostvo2 ten lazik za nekolik rokov, zatim vedle dokonany s pany patrony pristupil Georgius Masiarik, zet predjmenovaneho Georgiusa Abudy, chtejicze dostaty ten jisti lazik, dokonal na čtyry toliare, ktere hned in flagranti polozil. My techdy zvisse psany urad pro lepssy jistotu zapisujeme jemu do nasseho protokola na ţadost jeho. Actum in domo judicis Matth[eus] Durkoviech, anno ut supra, circa festum Gregorii.3 per quem scripta, M[athias] Marčzek, m.p.

Insuper Baltazar Bun, majicze jednu čtvrtočku vedle teho laziku, pustil tez Georgiusovy Masiarikovy, na kteru jemu nadal zvissek fl. 1 s tim spusobem: pakli by jinemu chtel nekomu pustity Georgius Masiarik, aby mimoa Balta[zara] Buna pritelstva, potomkov jinemu nepustil. Poloţivsse vssecku summu od tej čtvrtky – fl. numero 3 den. 60. Anno ut supra.4 ║

Item anno precedenti4 jednu zemičku, ktera jest Mezy Yarky takrečena, v chotare fol. 83r svatomartinskem, kteru uţival Abuda Ďurko, mezitim majicze controverssie barvier Brzak Magda mezy sebu strany zemy predjmenovanej, s tej pričziny dali su se na pravo panske.5 Tam rozvazujicze ucţinily vedle deliberatiae a prisudily su Georgiusovy Masiarikovy, ponevadčz blissy jest k temu vedle Durky Yudy(?) Abudoviech. A tak my pro lepssy jeho jistotu a vedle deliberatiae panuv soudcuv videck[ych] zapisujeme tu zem predepsanu, aby uţival Georgius Masiarik na urek in fl. 9 na sumub beţicy. Anno ut supra, die circa festum Gregorii.3 Czo se stalo za rychtarstvy Mathiasa Durkoviech, prisahanich pak Johanesa Nosaka, Mathiasa Korbela, Mathiasa Frana, Georgiusa Sstewa, Michaela Chalupky, Mathiasa Marčzeka, manu propria, etc., a jinich ostatnich.

149. (fol. 8v) 1682, 21. máj

Starý richtár Juraj Blaho odovzdal mestskú truhlicu s písomnosťami novému richtárovi Michalovi Krpelcovi v prítomnosti úradu a mestečka.

Anno 1682, 21 Maii. Georgius Blaho, rychtar teho roku, oddal jest truhlicu mesku v pritomnosty yak uradu, tak y mestečka listov ssest na pargamiene a dva na papieri1 Jeho Slovutnej Opatrnosty Michaelovy Krpelczovy.

148. a mimo dopísané nad riadkom — b V texte: na saummu. 1 vidiek = stolica, ţupa — 2 uboztvo = chudobní ľudia, chudina (t.j. tu špitál) — 3 12. mar. — 4 1681 — 5 t.j. na sedriu, súd Turčianskej stolice 149. 1 K identifikácii listín pozri Martin. Z dejín mesta, s. 96. 131

150. (fol. 83r) 1682, 20. jún

Matúš Ďurkoviech predal Jánovi Trubačovi kus zeme vyše špitálskej záhrady za 2 toliare, ktorú mu dal zapísať.

Anno millessimo sexcentessimo octuagessimo secundo, die 20 Junii. Ya, Math[uss] Durkoviech, znamo činim s timto mojim psanim, ţe sem pustil Jeho Opatrnosty Joh[anesovi] Trubačzovy jeden kus zeme povyše zahrady sspitalskej na urek v summe ve dvuch toliarech, mimo Hulejoveho kuska, ktery y ten uţiva predepsany Johanes Trubačz ve dvuch toliarech. Nacz pro lepssy jistotu dopustil sem jemu do knich zapsaty. V pritomnosty pana rychtare Michaela Krpelcza, starssich pak Nicolausa Marčeka, Andreasa Krpelcza, Johanesa Sswehly, Mathiasa Korbela, Baltazara Sstewa, Johanesa Milcza, Mathussa Durkoviech, Mathiasa Marčeka, Martinusa Bubnika, Georgiusa Cundry, Johanesa Hladka.

151. (fol. 16v) 1683, 1. máj

Zmluva pred richtárom a prísaţnými: Anna Ruţena, vdova po Jurajovi Krpelcovi, pustila s dovolením príbuzných laz na Bukovine Jánovi Hlatkovi za 10 zl.

Anno 1683, die 1 Maii. Stala se kupa mezy uctivov vdovov Annov Ruzenov, pozustalov vdovov po nebosstikovy Durovy Krpelczovy, kdeţto bivsse osirala vdova, zustavajiczy v tesskosty, pustila laz na Bukovine rečzeny na urek Jeho Opatrnosty Johanesovy Hlatkovy in fl. decem na summu beţiczy, necontradicujicze zadnich pokrvnich priteluv (z napomenutim vsseho pritelstva). A tak plenipotentia1 jemu dava zvrchu psana vdova, totiţ Joh[anesovi] Hlatkovy, manţelcze Zuzanne Korbel,a ditkam y potomkom, aby vzdy ureczitim spusobem vladaly. Czo se stalo v pritomnosty pana rychtare Mich[aela] Krpelcza, starssich Math[iasa] Korbela, Joh[anesa] Milcza, Baltazara Sstewa, Mah[ussa] Durkoviech, Math[iasa] Marčeka, manu propria a Georgiusa Cundry. Pre lepssy jistotu ya, Anna Ruzena, svoji vlastni ruku uczinim try kriţe. XXX

152. (fol. 83v) 1683, 1. máj

Zapisuje sa kopanica na Hline, ktorú Katarína Cmarko v r. 1679 predala Pavlovi Blaho-Marček za 9 zl.

Anno 1683, die 1-mae Maii. Stalo se dokonany roku 1679, die 9 Maii, v roku pak zapisu napred psany, mezy osobamy Paulusem Blahem aliter Marčzek s poctivu matronu Catharinu Cmarko, kdeţto pro obhajovany svich ditek pustila jednu kupniczua

151. a Zuzanne Korbel dopísané nad riadkom. 1 neobmedzenou plnou mocou 152. a správne zrejme: kopanicu 132 takrečzenu na Hline na urek in fl. novem opatrnemu muţy zvrchu doloţenem, Paulusovy Marčekovy (zadneho s pritelstva1 necontradicujicze), yak zvrchu doloţenemu, manţelce Zuzannae Kmet, ditkam a potomkom, aby vladaly a uţivaly vţdy urečzitim spusobem. Czo se stalo v pritomnosti pana rychtare Mich[aela] Krpelcza, [starších] Math[iasa] Korbela, Joh[anesa] Milcza, Baltazara Sstewa, Math[ussa] Durkoviech, Joh[anesa] Hlatka, Georgiusa Cundry, Math[iasa] Marčeka, manu propria.

153. (fol. 36r) 1683 / 1685

Matiáš Fraňo oznamuje, ţe predal laz pod Hájom Jánovi Kuchárikovi za 45 zl.

Anno Domini 1683/5.1 Ja, Mathias Frano, znamost činim vssem, komu naleţi vedeti, ţe som predal v mej vlasney potrebe jeden laz takrečeni pod Hajom na urek za sumu 45 fl. obivately poctiveho mestečka Sv. Martina Johannni Kucharik, abi slobodne uţival y jeho potomcy. Co se stalo pri pritomnosti Jejich Slovutnich Opatrnosti Joanni Nosak, pro tempore judice oppidi praefati, Matthia Korbel, Nicolao Marček, Michaeli Blaho et Georgio Abuda, etc.

154. (fol. 32v) 1686, 3. apr.

Zapisuje sa grunt, ktorý Martin a Michal Bizik kúpili od Martina Klimonta za 50 zl.

Anno 1686, die 3 Aprilis. Stalo se dokonany mezy Jich Slovutnimy Opatrnostiamy, yakozto jmenovite Martinusem Klimontem a Martinusem Bizikem, kdeţto podle dokonany kupily grunt Martinus Bizik a Michael od zvrchu psaneho Martinusa Klimonta za zlatich numero padesate na nassy bitkovsku summu1 bezycy. Tim pak spusobem, aby ony atak slobodne yako ya vssecek grunt slobodne uzivalya podle nejvetssy svej moznosty, tak yakozto jiz na ten čas zustavajice nam susede, ktery i incorporacii davsse,2 slobody mesta nasseho neujimajice, ale rodnej napomahajice ke vssemu dobremu sluzity mohly. Na co pro lepssy ji[stotu] [...]b jim do meskeho protocola zapsaty dalo. Co se stalo pri pritomnosty Jejich [Opatrnosti ?],b yakozto: Johanne Nosak, pro tempore judice oppidi praefati Andrea Krpelecz, Mathiae Korbel, Nicolao Bartoss, juratoribus Johannes Kucharik, per quem et correcta.

1 prátelstvo = (tu) príbuzenstvo 153. 1 Nemoţno rozhodnúť. Ján Nosák, ktorý bol v tom čase richtárom, je doloţený v r. 1686, 3.apr. (fol. 32v) a teda pravdepodobne vo funkčnom odbobí 1685-6, nemoţno ho však vylúčiť ani v druhej polovici r. 1683 – richtári sa v 17. storočí v Martine striedali v máji – po Michalovi Krpelcovi (cf. fol. 8v, 83v, 16v). 154. a – a Dopísané na okraji. — b Miesto vyškrabané. 1 bitkovské zlaté = menej kvalitné mince razené v časoch protihabsburských povstaní (bitiek) — 2 dať inkorporáciu = zaplatiť za prijatie za člena

133

155. (fol. 70v) 1686, 13. jún

Zmluva medzi Jánom Marčekom st., Jánom Kuchárikom a Jánom Laučekom o predaji tzv. kelnického trávového lazu pred Kútami za 6 zl.

Anno 1686, die 13 Junii. Stala se zmluva mezy slovutnimy a opatrnymy osobamy, yakoţto Johan[esom] starssim Marčekom, Jo[hanesom] Kucharikom a Johan[esom] Laučekom, kdeţto jim prodal1 na urek las pred Kuty, takreceny kelnycky,2 ktery se mu v diele dostal po svej milej matky, travovy, za zlatich numero šest, ktery aby uzyvaly slobodne ony, ano y jeich [!] ditky. Na co pro lepssy jistotu y do meskych knych jim dovolil sem zapsaty. Co se stalo pry pritomnosty Jeho Slo[vutnej] Op[atrno]sty pana rychtare Geor[giusa] Blahy, prisaznych pak Joh[anesa] Sswehly, Georgi[usa] Czundry, Nico[lausa] Kovača, Georg[iusa] Ssewca.

156. (fol. 71v) [1686], 7. sep.

Spor o nactiutŕhanie medzi Matúšom Brzákom a Matúšom Palúchom: v prípade opakovania zaplatia pokutu 24 zl.

Zápis preškrtnutý.

Anno [1686],a die 7 Septembris, za rychtarstvy opatrneho muţe Joannesa Yhlara1 a opatrnych muţúv, panúv prysaznych, yakozto zejmena Joannes Korbel, Nicolaus Mylecz, Georgius Múcz, Nicolaus Sstewo, Michael Ssuwada, Nicolaus Hrywnak, Georgius Marček, Daniel Sswecz, Mathusš Fráňo, Joannes Nosak, Matias Kasša. Prystupili pred nás poctivý a opatrný muţi, yakoţto zejmena Mathusš Brzak, bpoddany Jej M[ilosti panej? Revay]b Palky,2 a Mathusš Paluch, bpoddany Jeho M[ilosti pana Revay],b tymto spúsobem: zeby mezy nymi zrostly mezi nymyc zle rečy. My pak pozorujice, aby diabel němel [!] mocy mezi dobrymi lydmi, ale zeby radnej Pana Boha vule plnila se a slava boskad vzmahala se, nachazime: jestly by ktery z nich dvuch sobe zvrchu napsanich nametali na očy, budto jich manţelky anebo bratry anebo dytky jejich takove zle rečy, a mohlo by se jednym svedomim anebo [...]e to dosvečyt, budto v noci, budto v poli anebo kdekoli, ma poctivy urad uplnu mocz z jedneho kazdeho fl. 24 vzity, a tak potom pravem komukoli, co pravo prynase, učinity. Actum in aedibus providi viri Joannis Ihlar, pro tempore judicis existentis, anno et die ut supra.

155. 1 Nie je jasné, kto je predávajúci a kto sú kupujúci. — 2 Asi kalnický – Kalník (Dolný a Horný), okr. Martin. 156. a Rok je prepísaný, moţno čítať aj 17?6. Vzhľadom k tomu, ţe väčšina uvedených mien prísaţných sa vyskytuje len v priebehu 17. storočia a nie v storočí 18.-tom, zaraďujeme tento zápis na tomto mieste. — b – b Slová úmyselne začiernené – zmienka o vrchnosti. — c Duplicitné: mezi nymy. — d správne: boţská — e Okraj strany odrezaný. 1 V júni 1686 je richtárom Juraj Blaho (cf. zápis 155). Meno Ján Ihlár sa v celej zápisnici nachádza len na tomto mieste. — 2 t.j. vdovy po Pavlovi Révai. Kvôli neistému datovaniu nemoţno upresniť. 134

157. (fol. 32v) 1691, 23. apr.

Zapisuje sa lúka v Slatine, ktorú Martin Klimont predal Martinovi a Michalovi Bizik za 14 zl.

Anno 1691, die 23 Aprilis. Stalo se dokonany mezy Jich Slo[vutnými] Opatrnostiamy, yakozto Martinusem Klimontem, a Martinusem [a] Michaelem Bizikem, kdeţto pustil Martinus Klimont Martinusovy a Michaelovy Bizik luku v Slatine takrečenu in summa fl. 14, to jest ctrnasty, tim pak spusobem, aby oni slobodne uţivaly, i jejich ditky, ano i jeich potomcy urečytim spusobem. Na co pro lepssy jistotu jim i do meskeho protocola zapsaty sem dopustil.

158. (fol. 46v) 1695, 21. mar.

Zapisuje sa trávny laz na Košútovej, ktorý Juraj Cundra st. pustil Matiášovi Šebíkovi ako vyrovnanie dlhu.

Anno 1695, die 21 Martii pristupil pred poctivy urad naš svatomartinsky Mattias Ssebik, jakozto pana richtare Mattiam Marčzek, jud[icia]lios1 Joh[anem] Sswehla, Geor[gium] Czundra, Nicol[aum] Bartoss, Johan[em] Hladko, Jo[hanem] Laučzek, Mar[tinum] Krpelecz, kdezto majice jeden dluch u s[lovutneho] a opatrneho muze jmenem Geor[gii] Czundri starssiho – fl. numero 5 a pet lukan zbozy, za kteriţto dluch pustil predjmenovanemu Mattiae Ssebik las travny, na Kossutovej takrečeny, podle Oravca Gyura na urek, abi on y jeho ditky slobodne uţivaly. Pro lepssy pak jistotu i do meskeho protokola jemu dal zapsat. Actum in aedibus domini judicis suprafati. Scriptum per me, Johannem Kucharik, m.p.

159. (fol. 69v) 1695, 6. jún

Zapisuje sa laz za Hájom, ktorý bol v zálohu u Jána Brzáka a ktorý Ján Roháčik vyplatil za 12 zl. Polovicu tohto lazu prepisuje na manţelku a deti.

Anno 1692, die 6 Junii. Pristupily pred uplny urad Joannes Brzak a Joannes Rohačik strany lazu, rečenem za Hajem od strany zathureckej,1 ktery bil v zalohu u predepsaneho Joanesa Brzaka, takţe Joannes Rohačzik poloţil jemu summu jistu – fl. duodecim curentis monetae – spusobem takim: jestli by buduczne chtel Joanes Rohaczik tento jisty laz nekomu pustity na zaloch aneb na urek, aby blissy bil Joannes Brzak penize poloţity Joan[esovi] Rohaczikovy. Co se stalo v dome pana rychtare Joan[esa] Marčeka, prisaznich Daniele Milcza, Joan[esa] Švehly, Martina Krpelcza, Nicolausa Bartossa, Joannesa Kucharik, Georg[iusa] Sutorise, Joanesa Lauček, Joan[esa] Trubačza et Mat[iase] Marčeka.

158. 1 Nezvyčajne namiesto jurati, prísaţní. 159. 1 Záturčie, dnes súčasť mesta Martin. 135

A ponevadčz Jano Rohačik majice druhu manţelku, s kteru ma dvoje ditek, tak yako y od prvnejssej dvoje, takţe zvrchupsaneho lazu ninejssej manţelke Anne Matu[sscze] y [se] svimy ditkamy poručza polovicz lazu.

160. (fol. 36v) 1696

Richtár a prísaţní dosvedčujú dedičné vlastníctvo vymenovaných zemí Ondreja Kašovic, ktoré si dáva zapísať.

Roku 1696 slovutny muţ a opatrny, Andreas Kassovicz, za richtarstvy Jana Noszak, juratorybus [!] Andrea Krpelecz, Mathia Korbel, Nicolao Bartoss, Johanesa Kucharyk, et cetera, dal zapisat svoye urečyte1 kopanyce do tejto knyhi: v Sylave klyn, nyţe mesta dve velyke zahrady, na Panove luku, kteru voda Turyec odbera a pod breh prenassa, aj tam yesly yu prinesye, yeho urečyta zostane; v Jablony zem – ktere ţe su yeho urečyte vyznavame a sem pro bezpečnost y yeho potomkum zapisaty sme dovolyly. Anno die ut supra.

161. (fol. 85v) 1699, 13. mar.

Mestská rada oznamuje, ţe richtár Mikuláš Bartoš si dáva zapísať svoj tretinový podiel na zemiach po svojom otcovi (laz iliášovský a na Baranovej) a okrem toho aj laz na Mravej.

Anno 1699, die 13 Martii. My, zniţey podepsany, znamost uvodime, ţe pristupil pred urad opatrny muţ Nicolaus Bartoss, toho čzasu pan richtar mestecka Sv. Martina, abichme Jeho Opatrnosty lazy jiste a kupanicze1 napsali do knich meskich, ktere Jeho Opatrnosty stary otecz Mathias Bartoss od jinich urečitim spusobem apprehenduval,2 yak se da znaty v tejto knize meskej napred psanej.3 Techdy ony uznajicze spravedlive bity – yakoţto predne las illiassovsky, ktery jest kupeny [in] fl. 20, item Baranova rovnim spusobem na urek kupena [in] fl. 32 – ponevadcţ pak tieto kusy zanechal synom svim, yakoţto Nicolausovy, Martinusovy a Joannesovy Bartoss, tech[d]y jsoucze osobitne zvisse psany opatrny Nicolaus Bartoss z predjmenuvanich dava zapsaty svoji častku prinaleţejiczy tretu. Mimo pak teho ponevadčz kupil jisty laz na Mravej takrečeny a bil od domu odprodany, techdy Jeho Opatrnost mimo gruntu takovu luku osobitne kupila na urek, czo y svedkove ţivy tehoto dosvedčzity neodpiraji. A protoţ my, uznajicze toto za pravdu, odeprity jeho ţadosty sme nemohly, ale z dobrim svedomim dopustily sme zapsaty. Co se stalo v pritomnosty Georgiusa Blahy, Georgiusa Czundry, Martinusa Bartossa, Joannesa Hlatka, Georgiusa Kucharika, Andreasa Rolky, Nycolausea Zwonecz, Mathiase Marczek, etc., Mathiase Nosaka, etc., roku a dne zvrchu psaneho.

160. 1 úrečitý = (tu) dedičný 161. a Nycolause preškrtnuté. 1 t.j. kopanice — 2 apprehendo, ere (lat.); tu v zmysle získal — 3 Cf. záp. 80 a 88. 136

162. (fol. 86v) 1702, 23. feb.(*)

Dorota a Anna, dcéry Zuzany Palúch, oznamujú, ţe predali Matúšovi Marčekovi trávny laz pred Veľkou dolinou za 15 zl., ktorý mu dali zapísať, pričom si naň ponechávajú predkupné právo pre svoje deti.

Annoa 1702, die 23 mensis Februarii. My, pozustale syroty nekdy šlechetnej matrony Zuzanny Paluch, zustavajicze na grunte ţirkovskem, yakţto Dorothea a Anna z nassimy ditkamy znamo činime s timto psanim, ţe majicze jeden laz travny pred dolinu Velku takrečenub v chotary svatomartinskem, na ktery nassa matka hore psana v svej velikej potrebe bila vzala fl. 15, nas opet zanechavsse, majicze potrebu a znassejicze velike tesskosty, vzali sme od opatrneho muţe Mathaeusa1 Marčeka fl. 15, kterich penezy nachazi se v summe zlatich tridcet na summu bitkovsku,2 kteremu predepsanemu dopusstame do meskich knich na urek zapisaty, vssakţe s takovuto conditiu: pakli by predepsany aneb jeho ditky chtely takovy laz jinemu pustity, aby podle bliskosty nasse ditky k takovemu lazu mohly prijity. Co se stalo v pritomnosty v dome pana rychtare Joanesa Tybiariho, prisaţnich Nicolausa Bartossa, Joanesa Lauczeka, Joanesa Dundela, Andreasa Štewa, etc. Idem,c qui supra, Dorothaea, Anna Paluch z nassimy ditkamyd Coram me Mathia Marczek, m.p.

163. (fol. 87v) 1702, 23. feb.

Matiáš Marček oznamuje, ţe pustil laz hore Stupy Eliášovi Marček za 34 zl., ktorý mu dáva zapísať, pričom si naň ponecháva predkupné právo pre svojich potomkov.

Annoa 1702, die 23 mensis Februarii. Ja, Mathias Marczek, syn nekdy opatrneho muţe Mathiase Marczeka, znamo czinim s timto mim kratickim psanim, ţe majicze jeden laz hore Stupy v chotary svatomartinskem, ktery mne nadobily mojy rodičove [in] fl. 40, ţe časy a roky pritomnimy pro veliku uskost pustil sem takovy laz v mej slussnej potrebe – totiţ vdavany mojich dcer Catharinu a Zuzannu – opatrnemu muţy Eliae Marčzek in fl. 34 na urek, aby uţival [se] svu manţelku y z ditkamy. Pakli by buduczne predjmenuvany, manţelka neb ditky chtely takovy laz opet jinemu pustity, aby mich ditek aneb potomkov jinemu nebilo sloboda podle bliskosty pustity. Načz pro jistotu lepssy dopustil sem y do meskeho protocolla a knihy zapsaty. A to v pritomnosty Joanne Laučzek, Joanne Dundel, Andrea Štewo, etc. Idem qui supra, Mathias Marčzek, m.p.

162. a V texte: Anni. — b správne: takrečený (t.j. laz) — c správne: eaedem (pl. fem.) — d Podpisy sú odpísané. 1 Podpísaný pod textom ako Matiáš. — 2 bitkovské zlaté = menej kvalitné mince razené v časoch protihabsburských povstaní (bitiek) 163. a V texte: Anni. 137

164. (fol. 46v) 1705, 2. apr.

Ján Korbel ml. si dáva zapísať laz za Hájom, ktorý dostal od svojho bratranca Martina Korbela za 14 zl. 20 den.

Annia 1705, die 2 Aprilis. Prystupil pred poctivy urad svatomartinsky Johannes Korbel mladssy, od opatrneho muze Matiasa Korbela sin, na ten cas richtara poctiveho mestecka Martinusa Bartossa, bozenikov pak starssich Nicolausa Bartossa, Johanesa Lauceka, Johanesa Hladky, Johannesa Banovsky, etc., tak a takovim spusobem, ze jest dostal las jeden za Hajom takrečeny od slovutneho muze Martinusa Korbela yakozto strycneho bratra1 urečitim spusobem in fl. 14 den. 20 tim a takovim spusobem, aby uzivaly ony y jich potomcy. A tak pro lepssy jistotu davam do meskeho protokole [!] zapsaty.

165. (fol. 87v) 1706, 23. jan.

Matiáš Marček oznamuje, ţe predal laz v Jabloni Eliášovi Marčekovi za 32 zl., ktorý mu dal zapísať.

Anno 1706, die 23 mensis Januarii. Ja, Mathias Marcţek, sin nekdy opatrneho muţe Mathiase Marcţeka, znamo cţinim timto mim psanym, ze majicze las v Jablony v chotare [!] svatomartinskem, ktery jest mne zanechany od mojich predkuv, vedle lazu Novomesstanoveho, ten a takovy pusstam v mej nevyhnutedlnej potrebe in fl. 32, to jest v trycaty a dvuch zlatich na urek Eliae Marcţek y manzelcze jeho, ano y ditkum, aby slobodne vladaly a uzivaly. Nacz pro lepssi jistotu dal sem do meskej knihy zapsaty pred podepsanimy osobamy: predne pana richtare Martinuse Sutoris, m.p. Daniele Milecz, seniori, m.p. Coram me, Georgio Kucharik, jurato notario, m.p.

166. (fol. 88v) [1706-1714] / 1680, 1. feb.*

Odpis listiny Jána Milca, ktorou predáva Jurajovi Rolkovi dva lazy za 8 zl. 100 den.

Annoa 1680, die 1 Februarii. Ya, Joannes Milecz, mladssy syn nekdy opatrneho muţe Ondrasse Mylcza, messtana a obyvatele zdejssiho, znamo cţinim vssem, komu vedety a znaty prynaleţi, ze pusstam a odpredavam z dovolenim svej milej sestry An[n]y las, rečeny v Turczianskem vidieku1 a v chotary svatomartinskem jiny,

164. a V texte: Anni. 165. 1 strýčny brat = strýkov syn, bratranec z otcovej strany 166. a V texte: Anni. 138 takrečeny Yakussov las travny, od svych predkuv sebe zanechany. Viducze svu nedostatečnu potrebu, dokonal se svym milim prytelom Georgiusom Rolkom a z jeho milu manzelku, tak yako s pokrvnimy prytelmy, pustil sem a odpredal zvrchu predepsany las na urek za summu fl. 8 den. 100, a to takym spusobem, aby tenze zvrchu napsany Georgius Rolko spolu [se] svu manzelku y z ditkamy slobodne vladal a uţival. Pro lepssy toho jistotu davam tento muj list pred hodnovernimi osobamy zniţe podepsanimy osobamy. Datum in opido Szent Marton in aedibus Georgio Rolko, anno [et] die ut supra. Idem, qui supra, Johannes Mileczb Coram me Georgio Czundrab Coram me Joanne Nosakb Coram me Joanne Petrnakb Coram me Danielo Mileczb

167. (fol. 89v) [1706-1714] / 1690, 17. sep.*

Odpis: Mestská rada dosvedčuje, ţe Matiáš Kriţko zloţil peniaze za polovicu lazu pred Jamným, ktorý Ondrej Palúch predal Jurajovi Sobocký, Jurajovi a Jánovi Masiarik za 29 toliarov, nárokujúc si ho z titulu príbuzenstva. [1706-1714]: Matiáš Bartoš a Jakub M[...] zloţili 29 toliarov za ten istý laz, zaloţený u Judity Masiarik.

Anno 1690, die 17 Septembris. My, zniţe podepsany, znamo čzynime, pozadany sucze od opatrneho muţe Matiase Krisska strany jysteho lazu pred Jamnim suciho, kdeţto majicze se predne od nas odebraty Andreas Paluch, ktery takovy las mel v uţitku a pustil ho opatrnim [muţom], jakoţto Georgio Szobocy, Georgio Masiarik et Joanni Masiarik spusobem zaloţnim – mimo vssak teho kuska, ktery vedle cesty a jarku se hony,1 czo dal do uţitku svemu sestrinczovy2 Matiae Krissko – ten a takovy las jestit odpredany za summu: bez jedneho za trycat toliarou. Ponevacţ techdy v svojem zapise pustil Andreas Paluch takovy las do vimeneny prytelstva,3 kdiţ pak se s pokrvnosty nachazy predepsany muţ Matias Krissko, ktery, nechtejicze na jinich pustyty takovy las prynaleţejicy jemu, sam pred namy penize polozil od polovicze. Polovičku pak teho lazu do času vymeneny bude uţivaty Georgius Masiarik [se] svu milu manzelku y z ditkamy. Czo se stalo v prytomnosty pana richtara riadockeho4 Andrease Dosticha, [prísaţných] Joanne Sswehly, Georgiuse Sswagrika, Martinuse Bartossa a Matiase Marčzeka, manu propria. Coram me Martino Hulej, m.p. P.S.: Nadalej ya niţe psany zanechavam sebe cautellu5 y mich ditek – jestli bi sem se ja, manţelka, me ditky buducne se sem usilovaly pryjity a tu osadity [v] Sv. Martine, aby jim bilo slobodne zvrchupsany las odmenity. Idem, qui supra, Andreas Paluch, m.p.a

b Podpisy sú odpísané. 1 vidiek = stolica, ţupa 167. a Podpis je odpísaný. 1 honiť sa = (tu) lipnúť, drţať sa, lepiť sa — 2 sestrenec = bratranec od tety — 3 prátelstvo = príbuzenstvo — 4 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 5 cautella (lat.) = záruka 139

[1706-1714] Tento jisty zvrchupsany las pred Yamnim re[če]ny, ktery vladala zaloznim spusobem Yuditha Masiarik, my podle bliskosty nassej, Mathias Bartoss a Yacobus M[...], poloţily sme summu toliarou devat y dvaczak [!] pry prytomnosty pana richtare Martinuse Sutoris, [prísaţných] Daniela Milcza, Joannesa Lauczeka a G[eorgiusa] Kucharik, m.p.

168. (fol. 90r) 1714, 26. máj (*)

Ondrej Kováč oznamuje, ţe predal Jánovi Bizíkovi laz za 6 zl., ktorý mu dal zapísať.

Anno 1714, die 26 Maii. Ya, Andreas Kovacţ, sin Andreasa Kowača, znamost činim s timto mim psanim, ze ja majice jeden las pod Kuzmovim vissny v chotary svatomartinskem, ktery las travny bol zaloţil na Bistričku1 Danilovy Lacovy, ktery y uţival okolo sstiricat rokou. Takovy las nechtejicze ja tam dalej trpety vo troch zlatiech uherskich, pustil sem a predal na urek Janovy Bizikovy za ssest zlatich bitkovskich,2 abi on slobodne uţival a vladal y jeho ditky az na veky. Nacţ pro lepssy ystotu dopustil sem mu y do tohto meskeho protokola zapsaty. Idem qui supra, Andreas Kovacţ

Co se stalo na ten čas v pritomnosty pana richtara Joanesa Dundela, [prísaţných] Joanesa Laučeka, Georgiusa Kucharika, Eliasa Marceka, Tobiasa Hlatky, Nicolausa Bartossa, Andreasa Milcza, etc.

169. (fol. 90v) 1714, 26. máj

Úrad mestečka potvrdzuje sirote Ondrejovi Fraňovi polovicu zeme medzi Jarky, ktorú jeho strýko Juraj Fraňo dal do zálohy a k druhej polovici má mať predkupné právo.

Anno 1714, die 26 mensis Maii. Pristupila pred poctivy urad Zuzanna Ssuvada a y zo svojou sirotou Andreassom Franom, ktery bol splodeny z Matussa Frane, vihledavajicze jeden kus zeme od sveho stricza Dura Frane rečeny mezy Jarky v chotary nassem svatomartinskem, ktery kus zeme bil v zaloze na Kalniku1 u vdovy Markovej. Ten a takovy kus zeme vimenil Duro Frano od tejze vdovy z Kalniku, ktera bola v sume zaloţena, totissto za ssest zlatich. Tatoţe jista sirota, totissto Andrass [!] Frano, pristupila pred poctivy urad, abichom mi jemu k tejţe poloviczy dopomohly. Kdessto uznajicze, ţe jeho polovička prinaleţi, pridaly sme, abi on slobodne uţival aţ naveky. Buducne pak jestliţe by on chtel komu inssiemu zaloţity, abi mimo tejto siroty nebolo inssiemu zadnim spusobem zaloţity any predaty, ale aby prvej tuto sirotu napomenul.

168. 1 Bystrička, okr. Martin. — 2 bitkovské zlaté = menej kvalitné mince razené v časoch protihabsburských povstaní (bitiek) 169. a Nasleduje škrtnuté: pred poctivy urad. 1 Dolný a Horný Kalník, okr. Martin. — 2 Mičo = Michal 140

Co se stalo na ten čas v dome pana richtara Joanesa Dundela, boţenikou Joanesa Laučeka, Georgiusa Kucharika, Eliasa Marczeka, Tobiasa Hlatky, Mica2 Bartossa, Matussa Bartossa, Matiassa Marčţeka [!], Georgiusa Marcţeka, etc.

170. (fol. 91v) 1714, 27. máj (*)

Barbora Hlavatý oznamuje, ţe predala Matúšovi Bartošovi laz Hore Brtným za 5 zl. a 1 groš.

Anno 1714, die 27 mensis Maii. Ya, Barbara Hlavaty, pozustala nekdy po nebohem Matussovy Durkovie, znamost činim s timto mim psanim komu prinaleţy vedety, ţe ja majicze jeden laziček hore Brtnim takrečeny v chotary svatomartinskem, muoj vlasni ourečity,1 pustila sem a predala Matussovy Bartossovy pod jeden koniecz y z lučinou za pet zlatich rimskich y za jeden gross na urek. A to tim spusobem, abi on, manţelka y ditky slobodne uţivaly az naveky. Co se stalo v pritomnosty na ten čas pana richtara Joanesa Dundela, [prísaţných] Eliasa Marčzeka, Tobiasa Hlatky, Nicolausa Bartossa, Matiasa Bartossa, Matiassa Marceka, Georgiusa Marceka, Andreasa Milcza, etc.

171. (fol. 33r) 1715, 9. máj

Mikuláš Laukoviech si dal zapísať grunt, ktorý kúpil od Kataríny, vdovy po Jurajovi Blahovi, za 36 zl., štvrtku bryndze a korec raţe, ktoré uţ zaplatil.

Anno 1715, die 9 Maii. Prystupil pred poctivy urad nass svatomartinsky Jeho Opatrnost Nicolaus Laukoviech, sin niekdy Ondreje Laukoviech z Niţnieho Zaturczia,1 spolu y z Jey Sslechetnostou Catharinou Kozicka, pozustalou vdovou po niekdy v Krystu Panu zesnulom vdovou Georgiusa Blahya takrečenou, kterezto osoby učinily zmluvu mezi sebou z gruntom blahovskim totizto za triczat za ssest zlatich id est 36 fl. hungaricales y za jednu sstvrtačku2 brincze, ano tez za koriecz rezi. Ktere vecy tieto y contentoval3 zvrchu napsany Nicolaus Laukoviech tejto pozustalej vdove. A tak [suce pro lepssi jistotu dal? zapsaty]b do nasseho protokola, aby jak jemu, tak manţelcze, ano y ditkam, k tomu y potomkom na urek sluţilo. K tomu take i incorporatii dal4 uradu nasseho mestečka. Co se stalo v dome na ten čas pana richtare Martinuse Sutoris, prysaţnich Joannesa Laucţek, Eliasa Marcţeka, Andreasa Rolky, Tobiasa Hlatky, Georgiusa Marcţeka, Nicolausa Bartossa starssieho, Matiasa Bartossa mladssieho, Matiasa Marcţeka mladssieho, Andrease Milecz, Joannesa Sstewi mladssieho a Georgiusa Kucharik, skrze ktoreho bolo y psanuo.

170. 1 úrečitý = (tu) dedičný, zdedený 171. a Pôvodne zrejme malo byť: po v Kristu pánu zesnulom [G. Blahovi]. Napísané však zesnulou (opravené na zesnulom) a nasleduje iná formulácia: vdovou Georgiusa Blahy. — b Miesto poškodené. 1 Dolné Záturčie, dnes časť Martina. — 2 štvrť, štvrtka (lat. quarta) = dutá miera — 3 (z lat. contendo, ere) uspokojil, t.j. vyplatil — 4 dať inkorporáciu = zaplatiť za prijatie za člena 141

172. (fol. 47r) 1715, 9. máj

Matiáš Marček a Mikuláš Laukoviech si dávajú zapísať laz za Hájom, ktorý dostali od Ondráša Korbela za 5 zl.; v prípade sporu nech sa rozdelia rovným dielom.

Anno 1715, die 9 Maii. Pristupily pred nass urad svatomartinsky opatrny muţi Mattias Marczek a Nicolaus Laukoviech, ktery dostaly sebe laz za Hajom v Milossove od opatrneho muţe Ondrasse Korbela za zlatich pat uherskich na urek, sebe y potomkom nassim. A ponevacţ mi, zvisse psany, dostaly sme spolu, dokladame z dovolenim uradu do protokola meskeho zapsaty, aby buducnim časem po nassej smrty mezi nassimy dietkami zyadna rozepra nebola. Jestli by znikla, aby mal vladu urad y buducne len toliko napoly rozdeliti. Co se stalo v dome pana richtara Martinusa Sutoris, prisaţnich Joannesa Laucţek, Eliasa Marcţeka, Tobiasa Hlatky, Andreasa Rolky, Andreasa Milcza, Nicolausa Bartossa, Mattiasa Bartossa, Georgiusa Kucharika, Georgiusa Marczeka a Joannesa Števy et aliis.

173. (fol. 92r) 1716, okolo 7. júla *

Odpis listiny: Barbora Hlavatý oznamuje, ţe predala Jánovi Galanda laz pred Kúty za 17 toliarov; pri opätovnom predaji majú jej potomkovia právo výhradnej kúpy.

Anni [!] 1716, circa festum sacro-sanctae Trinitatis.1 Ya, Barbara Hlawaty, znamo čzinim timto mim psanim, ze ja v mej nevihnutedlnej potrebe vizdvihnula sem od Jeho Opatrnosty Joannesa Galandy sedemnast toliarou bielej a kremnickej mincze, za ktere penize majicze ja jeden las travny pred Kuty takrečeny v chotary svatomartinskem, ktery na urek zviss psanemu Joannesovy, sinum a potomkom sem dala. Vssakţe tim spusobem: jestli bi buducne pusstal takovy las, aby mimo mich ditek zadnemu nesmel pustity. Načz pro jistotu lepssy davam tento revers ze sebe pred niţe podepsanimy lidmy a moji ruku try kriţe učinenu. Idem qui supra,a Barbara Hlawatyc XXX Coram me, Matia Marczekc Coram me,b Michalem Hanko(?)c

Ucinene aneb zapsane za richtarstvi Nicolausa Bartossa starssieho, prysaţnich Joannesa Laučzeka, Martinusa Sutoris, Andreasa Milcza, Joannesa Sstewi, Mathiasa Bartossa mladssieho, Georgiusa Marczeka, Georgiusa Blahi, Nicolausa Martincza, Joanesa Bizika, Joannesa Stupawskeho(?) a Georgiusa Kucharika.

173. a Nasleduje: anno et die [ut supra], zrejme omylom vsunuté do podpisovej formulácie. — b V texte: corame. — c Podpisy sú odpísané. 1 7. jún (1716) 142

174. (fol. 34v) 1718, 11. jan.

Juraj Krpelec si dal zapísať časť lazu za Hrabovým, ktorý kúpil od Martina Puchana za 5 zl.

Anno 1718, die 11 Januarii. Prystupil pred nass urad svatomartinsky Georgius Krpelecz, sin Michala Krpelcza, ktery dostal sebe častku lazu za Hrabowim takrecţenya od potomkou nebosstika Jura Krpelcza, totizto od Martina Puchana, in florenis numero 5 Renensibus, to jest v piaty[ch] drobnich zlatiech, dobrich penizoch striebernich kremnickich, z dovolenim jeho manţelky Anny Ruzeny z Mossoviecz1 branej. A to na urek, aby vladal on, zviss dolozeny Georgius Krpelecz, y potomczi jeho bes vsselijakej prekazky. Co se stalo v dome nasseho pana richtare Eliasa Marcţeka, ano spoluprysaţnich Joannesa Laucţeka, Tobiasa Hlatky, Andreasa Milcza, Joannesa Dundela, Joannesa Galandy, Joannesa Sstewy, Joannesa Bizika, Matiasa Simi, Georgiusa Torana, Nicolausa Bartossa a Georgiusa Kucharika.

175. (fol. 32v) 1720, 1. feb.

Mikuláš Martinec si dal zapísať časť brzákovskej zeme, ktorú kúpil od Jána Bartoša za 8 zl.

Anno 1720, die 1 Februarii dostal Nicolaus Martinecz z urečitosti brzakouskej vissnu stranu Zuzinnu, na Suchonov pod Yelssinou,a od Joannesa Bartossa, ktery take urečitim spuosobom drzal, pod korcze numero 4 in fl. 8 Renensibus; dostal na urek a hnedky y do meskich knich sobe dal zapisaty, co sme uznaly za spravedlive. Co se stalo v dome nasseho pana richtare Joannesa Dundela, prisaznich Eliasa Marczeka, Tobiasa Hlatky, Martinusa Sutoris, Georgiusa Kucharika, Andreasa Milcza, Mattiasa Marczeka jun., Joanesa Sstewa, Nicolausa Bartossa, Joanesa Bizika et coeteris[!].

176. (fol. 33r) 1720, 1. feb.

Zapisuje sa lúka, ktorú predala vdova po Matúšovi Tupom Mikulášovi Martincovi za 3 zl.

Anno 1720, die 1 Februarii. Pristupila pred nass urad svatomartinsky vdova pozustala po nebosstickem Matussovy Tupom, ktera v svej starobe nemajicze se čeho chititi, ale radnej jeden kus lučinky od svich predkou zanechanej pustila Nicolausovi Martincovi urečitim spuosobom. A protoz hnedky ju dal y do meskich knich zapisaty. Co se stalo v dome na ten čas nasseho richtare Joannesa Dundela, prisaznich Eliasa Marcţeka, Tobiasa Hlatky, Martinusa Sutoris, Andreasa Milcza, Georgiusa Kucharika,

174. a Za Hrabowim takrecţeny dopísané na okraji. 1 Mošovce, okr. Turč. Teplice. 175. a na Suchonov pod Yelssinou dopísané na okraji 143

Mattiasa Marcţeka mladssieho, Nicolausa Bartossa, Joannesa Šstevy, Joannesa Bizika et coeteris [!]; ktery kusstek in imp[eriales] 3 convenitur.

177. (fol. 33v) 1720, 1. feb.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Števo laz hore Brtným, ktorý kúpil od Jána Bartoša a lúku pred Jamným, ktorú kúpil od Matúša Kalinu.

Anno 1720, die 1 Februarii. Prystupil pred nass urad svatomartinsky Joannes Sstewo, abichom mu zapisali dva laziky do nassej knihi meskej, v kterej lazy na urek se zapisuju. A ponevacţ netoliko obligatore1 proukazal, ale take y v tejto knize predessle poznamenane jesu [!], a tak y my sme neodeprely, ale radnej pre buduce dobre a informatiu dalssich potomkou zapisaly sme: jeden [laz] hore Brtnim pod pol treta korcza, ktery dostal Joannes Bartoss od Anni Brzačky urečitim spuosobom, ya pak Joannes Sstewo od Bartossa Yana rovne urečitim spuosobom. Druhy pak od Matusse Kaliny luku pred Yamnim pry laze sstewovskom. Za uradu na ten čas richtare nasseho Joannesa Dundela, prisaţnich Eliasa Marcţeka, Tobiasa Hlatky, Martinusa Sutoris, Andrease Milcza, Georgiusa Kucharika, Matiase Marcţeka mladssieho, Nicolausa Martincza et ceteris.

178. (fol. 69v) 1720, 1. feb.

Úrad mestečka zapisuje bratrancom Matiášovi a Mikulášovi Bartoš lúku, kúpenú od mesta za 19 zl. a laz od Matiáša a Jána Roháčik za 36 zl.

Anno 1720, die 1 Februarii. Pristupili pred nass urad svatomartinsky spoluobivatele nassi Mattias et Nicolaus Bartos, bratia stričny,1 k tomu esste jesu [!] jich dva bratia – Matussou Martinus a Nicolausou Georgius – ktery zadaly, abichom jim dva lazy zapisaly do nassej meskej knihi. A ponevacţ y obligatore2 ukiazaly [!] – jeden od luky pod meskou pečatou in fl. 19 Hungaricis, druhi od Matiasa a Joanesa Rohacţika za meskim hajom in fl. 36 Hungaricis – a protoţ jestli bi sa kdo buducne chtel do tichto lazou dopomahaty (mimo jestli by Pan Buh uchovej bes potomkou zemrely), aby najprednejssu mocz malo mesto na luku polozity penize, to jest fl. 19 Hungaricos. Co se stalo u richtare na ten čas Joannesa Dundela, prisaznich Eliasa Marczeka, Tobiasa Hlatky, Martinusa a Sutoris, Andreasa Milcza, Georgiusa Kucharik, Nicolausa Bartossa, Joannesa Sstewa, Mattiasa Marczeka, Nicolausa Martincza et coeteris [!].

177. 1 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina 178. a Nasleduje škrtnuté: Kucharik. 1 t.j. bratranci — 2 Pozri zápis č. 177, pozn. 1. 144

179. (fol. 73v) 1720, 1. feb.

Bratia Ján a Juraj Toran si dali zapísať kus zeme na Pánove, ktorý kúpili od akéhosi Hromadu za 12 zl.

Anno 1720, die 1 Februarii. Pristupili pred nass urad svatomartinsky Joannes Toran, ano i jeho brat Georgius, majicze jeden kusstek slobodny na Panove pod pat sstvrtaček,1 ktery od mnoha rokou dostaly od niakoveho Hromady in fl. 12 Hungaricis urečitim spuosobom, a protoss ho dali y do meskej knihi zapisaty. Kdezto y my zniţepsani sme nemohly odepriti, na co se y podpisujeme. Na ten čas sporadany richtar Joannes Dundel, prisazni Elias Marcţek, Tobias Hlatko, Martinus Sutoris, Andreas Milecz, Georgius Kucharik, Joannes Sstewo, Mattias Marczek junior, Nicolaus Bartos, Nicolaus Martinecz et coeteris [!].

180. (fol. 76v – 77r) 1720, 1. feb.

Richtár Ján Dundel si dáva zapísať lazy v Hrboch, v Záhumenských, hore Stúpy a pri Vidovie borine.

Anno 1720, die 1 Februarii. V dome svem predoznamil na ten čas nass richtar Joannes Dundel, abichom jemu dva laziky zapsali do nassej meskej knihi: jeden, ktery bol v zaloze u Anny y u Zuzanny Brzačky, neţ urečitim spuosobem prislucha Joannesa Dundela a jeho potomkou, jmenovite v Hrbiech. Druhy v Zahumenskich pry Ssweh[l]ovie oplete,1 ktery dostal od Nicolausa Marczeka pod pol luknia in fl. 13 Hungaricis na urek. Ktereho sme svedkovia jeho prisaţni Elias Marczek, Tobias Hlatko, Martinus Sutoris, Andreas Milecz, Matias Marcţek junior, Joannes Sstewo, Nicolaus Bartos, Joannes Bizik, Nicolaus Martinecz etc.║ Item anno 1720 ea die, tomuto richtarovi nassemu Joanni Dundel zapisaly sme dva fol. 77r lazy: hore Stupi jeden a druhi pry Widovie borine, ktere jeho vlasne prisluchaju, ano y jeho potomkom, v pritomnosty prisaţnich bratou Eliasa Marczeka, Tobiasa Hlatky, Martinusa Sutoris, Georgiusa Kucharik, Andreasa Milcza, Mattiasa Marcţeka mladssieho, Joanesa Sstewa, Nicolausa Bartossa, Joannesa Bizika, Nicolausa Martincza, etc.

181. (fol. 34v) 1721, 1. aug.

Úrad mestečka zapisuje prísaţnému Jurajovi Krpelec laz za Hrabovým, ktorý vymenil od detí Jána Dundela.

Anno 1721, die 1 Augusti. Prystupil pred nass urad spolubrat prysahany Georgius Krpelecz, ktery sebe viţiadal od nas, aby sme mu poradnim spuosobom zapysaly za

179. 1 štvrtka (lat. quarta) = dutá/plošná miera 180. 1 oplet = oplotený, ohradený pozemok 145

Hrabovim lazik [in] coro1 1½ – oracinu, ktera ostala po jehoa priateloch, totiţto po Andreasovi a Joannesovi Krpelcovi, mojich strykoch – urečity a slobodny, ktery acţprave bol poručeny od Andreasa Krpelcza Joannesa Dundelovim dietkam, vssak z dovolenim jeho, nebo nato mesto Joannes Krpelecz dal tim jistim Dundelovim dietkam na mesto toho v inssom meste. A ponevacţ sme uznaly spravedlivu vecz, teda sme se y podpisaly. Actum in aedibus ordinarii judicis Nicolai Martinecz, juratis Elia Marczek, Tobia Hlatko, Andrea Milecz, Joanne Lauczek, Georgio Marczek, Georgio Kucharik, communitas Joannes Dundel, Michael Milecz, Joannes Galanda.

182. (fol. 92v) 1721, 1. aug.

Juraj Marček si nechal zapísať laz na Jakušove, ktorý kúpil od Ondreja Rolku za 30 zl. 72 den.

Anno 1721, die 1 Augusti. Pristupil pred slovutny ourad Georgius Marcţek, chtejice sobe poradnym spúsobom las na Jakussove (ktery pred rokom bil dostal od Andrease Rolky na urek in fl. Hungaricis 30 den. 72) do knyhy meskej zapsati. A to učinil pre lepssie svedomy, ač prave y obligator1 ma od neho, vssak pre lepssy assecuratiu,2 jestly by obligator mu bil zhinul,3 aby jistejssim mohol bity. Czo se stalo v pritomnosty pana richtare na ten čas Nicolausa Martincza zpolu [!] z prisaţnimy, yakoţto Eliasa Marcţeka, Georgiusa Kucharika, Martinusa Sutoris, Thobia Hlatko, Andrea Milecz, Joannes Laucsek, Georgius Krpelecz, etc.

183. (fol. 93v) 1723, 17. máj

Mestečko Sv. Martin prijíma Jána Supavského za mešťana.

Anno 1723, die 17 Maii. Prystupil pred poctivy urad nass svatomartinsky Johannes Stupausky, ano y pred mestečko, chtejice obnovity svuoj prichod, učinil vedle povinosty nassej meskej incorporatiu.1 Ktereho y pryjimame za spoluobivatele a suseda nasseho, ano pro lepssie dobre zapisujeme do protokola nasseho, ţe chce a zavazuje sa s nami vssecki trpke, ano y sladke vecy znassat a odbyvat. Kteremu vinssujeme, aby Pan Búh prispeu [!] svojou pritomnostou a koronuval [!] svim svatim poţehnanim. Co se stalo v dome na ten čas nasseho richtare Matiasa Lobodass, ostatnich susedou Eliasa Marczeka, Andreasa Milcza, Joannesa Dundela, Tobiasa Hlatky, Joannesa Laučeka, Georgiusa Marcţeka, Eliasa Buna, Georgiusa Kucharika a mnohich inssich.

181. a Prepísané z: nassich 1 korec (corus) = plošná miera 182. 1 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina — 2 assecuratio (lat.) = istota, uistenie — 3 zhynúť = (tu) stratiť sa 183. 1 dať inkorporáciu = zaplatiť za prijatie za člena 146

184. (fol. 94v) 1724, 21. jan.

Mestečko Sv. Martin prijíma Michala Stehlíka za mešťana.

Anno 1724, die 27 Januarii. Vihladal Michael Stehlik z mestečka nasseho Sv. Martina niekterich pokrvnich, ano y susedou, aby jeho praesentuvaly1 pred nasse mestečko, ponevacţ esste aţ do tohoto času nechtely jeho uznavaty za spoluobivatele svojho. Neţ natolko instoval,2 ano y incorporatiu dal,3 mi pak viduce jeho privetivost nechtely sme, ano y nemohly odeprity, ale jeho z dobrej vuole prijaly sme za spolususeda nasseho a obivatele. Ktery se zaviazal svedomim svojim vsecky odpornosti,4 ano y uzitky, acţ prave nevelke, s nami trpelive znassat a prijimat; kteremu Pan nech sam udeli svojej svatej pomoci. Co se stalo v dome na ten čas nasseho richtare Mattiasa Lobodass, prysaţnich Martinusa Blaha, Tobiasa Hladka, Georgiusa Marcţeka, Joannesa Sstewi, Georgiusa Kucharik, Davida Milecz, Eliasa Bun, Andreasa Kasse, Joannesa Dundela, ano y ostatnich obecnich lidy.

185. (fol. 88r) 1725, 6. mar.

Eliáš Marček si dal zapísať laz za Hájom, ktorý kúpil r. 1718 od Rosiny Palúch.

Anno 1725, die 6 Martii. Prystupil pred našs urad svatomartinsky Elias Marček, ktery sobe dostal las za Hajom od Rozini Paluch roku 1718 vedle Mattiasa Šsima, a to na urek, a pro lepssy jistotu dal sebe y do meskej knihi zapisati. Co se stalo v dome na ten cas nasseho richtare Joannesa Dundela, prysaznich Tobiasa Hlatky, Georgiusa Kucharika, Andreasa Milcza, Joannesa Lauceka, Nicolausa Bartossa, Eliasa Bun et coeteris.

186. (fol. 95v) 1725, 6. mar.

Úrad mestečka zapisuje Pavlovi Búň dve kopanice – za Hájom a v Lúţku.

Anno 1725, die 6 Martii. Prystupil pred nass urad opatrny muţ Paulus Bun chtejice sobe pre lepssie zavarovani dva kusy od svich predkuv – totiţto materinske jeden za Hajom a druhi v Lussku takrečene kupenicze1 – opatrity, tak aby y jeho dietky tim lepssie a pokojnejssie bili, zapisaty. A ponevacţ sme uznali za spravedlive, tedy sme y učinili. Co se stalo v dome na ten čas nasseho pana richtare Joannesa Dundela, [prísaţných] Eliasa Marčeka, Tobiasa Hla[t]ky, Georgiusa Kucharika, Andreasa Milcza, Johannesa Laučeka, Nicolausa Bartosse, etc.

184. 1 (z lat.) praesentare = predstaviť, uviesť pred — 2 (z lat.) instare = nástojiť — 3 dať inkorporáciu = zaplatiť za prijatie za člena — 4 odpornosť = ťaţkosť 186. 1 t.j. kopanice 147

187. (fol. 90r) 1726, 8. júl

Matúš Bartoš st. si dal zapísať laz v Hrboch, ktorý opäť získal zo zálohy u Matiáša Brzáka za 4 zl.

Anno 1726, die 8 Julii. Prystupil pred nass urad svatomartinsky Mathaeus Bartos senior straniva lazu v Hrbiech takrečeneho, ktery bil zaloţeny predesslimi roky rovnim spuosobom od stareho Matiasa Bartossa urečitim spuosobom Matiasovi Brzak za dvanast zlatich. A ponevacţ z dovolenim potomkou Matiasa Brzaka zasek se dostal naspat Bartossovi Matussovi, ktereho predessle y prisluchal urečitim spuosobom, y nadanim zlatich sstir. Ktery sobe dal y do protokola zapisat, [ţe] naspat vzal. Co se stalo v dome na ten čas nasseho pana richtara Joanesa Sstewi, prisaznich Tobiasa Hlatky, Matiasa Marceka, Eliasa Marčeka, Joannesa Laučeka, Matiasa Ssimi, Joannesa Dundela, Joannesa Bakiti, Georgiusa Kucharika et coeteris.

188. (fol. 88r) 1728, 5. apr.

Úrad mestečka dosvedčuje, ţe richtár Matiáš Marček predal lúku za 6 zl. Matiášovi Klačan a Matiášovi Hardel(?).

Anno 1728, die 5 Aprilis. Pristupil pred nass urad svatomartinski na ten čas pan richtar svatomartinski Mattias Marček, ponevacţ dostal z jednej stranki od Matiasa Klačana a od jeho manţelki Zuzanny Korbel polovičku, z druhej pak stranki od Matiasa Hardla(?) a od jeho ditek jak zvrchu, tak zdole napsanich po tri zlate uherske. A tak učini fl. 6 Hungaricos, to jest ssest zlatich uherskich ana urek, y jeho potomkom,a ratajicze do kazdeho zlateho try y tricat durakou,1 na dobrej kremnickej striebornej minci učinenich, czo sme y privolili. Kteri sme pryvolili na Mravu luku takrečenu, v kraj hore visse Yam recenej. A protos sme boli pritomni jurati Elias Marcek, Joannes Dundel, Martinus Sutoris, Georgius Kucharik, Andreas Kassa, Matias Lobodass, Matias Simo, Georgius Bakita et ex communitate Matt. Bartoss.

189. (fol. 32r) 1728, 6. apr.

Úrad mestečka dosvedčuje, ţe Ján Bizík vyplatil svojmu bratovi Ondrejovi Bizíkovi jeho podiel z gruntu v sume 25 zl.

Anno 1728, die 6 Aprilis. Pristupil pred poctivy urad Johanes Bisik spolu y [se] svim bratom Andreasom Bisikom, kdeţto viplatil Johanes Bisik Andreasa Bisika z gruntu klimontouskeho [in] pat y dvacat zlaty uherskich. Co se stalo na ten čas pana richtara nasseho Matiasa Marczeka, prisahanych pak Eliasa Marczeka, Georgiusa

188. a – a Dopísané na okraji. 1 Zrejme turákov – strieborné mince pôvodne poľské, v Uhorksu razené od Leopolda I. do r. 1780 (od r. 1761 z medi). HLINKA, Jozef - KAZIMÍR, Štefan - KOLNÍKOVÁ, Eva: Peniaze v našich dejinách. Bratislava 1976, s. 135-139. 148

Kucharika, Martinusa Blaho, Johanesa Dundela, Tobiasa Hlatko, Matiasa Lobodass, Matiasa Šimo, Johanesa Bakita Johanesa Radolskeho, Andreasa Kassowicz, manu propria.

190. (fol. 34r) 1729, 28. jún

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Števo jeho laz pred Jamným, ktorý bol predtým exekučne prisúdený Martinovi Hulejovi.

Anno 1729, die 28 Junii. Pristupil pred poctivy urad Johanes Stewo, abichom jemu do nasseho protocola meskeho zapisali las jeden pred Yamnim, takrečeny števousky, pod try korce pod brezinou, jako se da znati na druhej strane napsanej1 aneb y z dosvečenim poctiveho uradu, ţebi bil aneb nazival se az do tohoto času štewovsky urečiti a jeho vlastny, aktery bil u Martinusa Hulejab neboţtickeho,a, 2 jiţ v Kristu Panu zesnuleho v vistauce.3 Zatim pak vimenil ten jisti las zviss doloţeny Andreas Štewo, ponevadcţ jeho prisluchal a bil urečiti. Co se stalo na ten čas nasseho pana richtara Johanesa Klanica, prisaznich pak Eliasa Marczeka, Johanesa Dundela, Matiasa Marczeka, Johanesa Štewi, Tobiasa Hlatko, Johanesa Radolsky, Johanesa Bartossa, Johanesa Hlatko, Andreasa Galandy, Andreasa Swehli et Andreasa Kassowicz, manu propria.

191. (fol. 47v) 1729, 28. jún

Mestečko pustilo richtárovi Jánovi Klanica vrbinu v Lúčkach za 3 zl. a zároveň mu udelilo výhradné právo na susednú kopanicu Jána Štrbu v prípade jej predaja.

Anno 1729, die 28 Junii. Vipustilo mestečko spolu y z poctivim uradom Johanesovy Klanicovy v Lučkach vedle Eliasa Marczeka vrbinu viklčovat, a to na urek jemu y jeho potomkum, ponevadcţ na druhej strane ma nadobitu kopanicu od Johanesa Strbi zaloznim spusobom, kteru voda temer vssecku zahatila. A jestli bi buducne chtel Johanes Strba vimenit a ţebi niečo k tomuto kusku zviss doloţeneho aneb kupeneho za trya rimske [zlaté] primlelo, ma biti Johanes Klanica, on y jeho potomci v uţitku, nakolko jemu poctivuo mesto vipustilo. Co se stalo na ten čas nasseho pana richtara Johanesa Klanica, prisahanich pak Eliasa Marczeka, Johanesa Dundela, Matiasa Marczeka, Johanesa Stewy, Tobiasa Hlatko, Johanesa Bartossa,b Johanesa Radolsky, Johanesa Hlatko, Andreasa Galandi, Andreasa Swehla, Andreasa Kassovicz, manu propria.

190. a – a Pasáţ preškrtnutá. — b Huleja dopísané nad riadkom. 1 Cf. fol. 33v, zápis č. 177. — 2 Martin Hulej, zeman – získal šľachtictvo a erb v r. 1679, zomrel pred r. 1709. NOVÁK, Turč. rody, s. 99. — 3 výstavok = exekúcia; t.j. bol mu súdne zabavený 191. a Try prepísané. — b Bartossa preškrtnuté. 149

192. (fol. 96r) 1731, 29. mar.

Martin Sutoris alias Blaho dostal od svojho brata Juraja kus lúky v Lúčkach, za ktorý mu zaplatil 10 zl., a ktorý si dáva zapísať.

Anno 1731, die 29 Martii. Ya, Martinus Sutoris alias Blaho, dostal sem kus lučziny v Lučkach takrečzeny od Georgiuse Sutoris, jakoţto od meho pokrvneho brata, urečytym spúsobem, na ktery sem jemu poloţil fl. Hungaricos numero 10, t.j. desat uherskych zlatich; ktery sem dal do meskych knich zapsaty a poloţiti pro lepssy budouczne a dobre zachovany. Czo se stalo v pribitku nasseho pana richtare Eliase Buna, prisaţny Georgiuse Kucharik, Johannesa Gyungyela, Andrease Milecz, Mattiase Marčsek, Johannesa Laučsek, Nicolao Martinecz, Johanne Krpelecz, Johanne Hlatko et Johanne Gyarmek, etc.

193. (fol. 97r) 1731, 29. mar.

Ján Hladko alias Prostredný opäť získal kus zeme na Pánove za 4 zl., ktorý si dal zapísať.

Anno 1731, die 29 Martii. Ya, Johannes Hlatyko alias Prostredny, jakovy kus zeme Pod konecz na Panove takrečzeny, koncţa Tobiassovej kopanicze, bila zaloţila Helena Prostredny Anne Brzaczke, zatim bil aţ posavad u pozustalej vdovy po nebosstikovy Georgiusovy Klanicza – ten a takovy sem vimenil v sstirech zlatich uherskych, kteriţto mne podle predkúv mich a pokrvnosty prislucha. A tak pro lepssy budoucze dobre zachovany dal sem do meskych knich zapsaty a poloţiti. Czo se stalo v pribitku nasseho pana richtare a prisaţnich: judex ordinarius Elias Bun, jurati Georgius Kucharik, Johannes Gyungyel, Andreas Milecz, Mattias Marčsek, Nicolaus Martinecz, Johannes Laučsek, Johannes Krpelecz, Johannes Hlatyko, etc.

194. (fol. 81r) 1734, 15. mar.

Ján Mlynárik si nechal zapísať tri lazy (pri mestskom laze, na Pánove a na Bukovinách), ktoré predkovia jeho manţelky Krško zaloţili a ktoré on opäť vyplatil.

Anno 1734, die 15 Martii. Ya, Johanes Mlinarik, pristupujice na grunt meho uprimneho testa Georgiusa Krssko, stareho otca,a messkajice tam za nekolik rokuv ze svoju milou manzelkou, zplozenou z poctivej loze Johanesa Krss[ky]b; kdeţto uviedol jsem pred poctivy urad nektere laziky slobodne, od predkuv mej manzelky zalozene. Ya pak usilujice se, poloţil sem penize Georgiusovy Masiarik – 16 [fl.] Hungaricos 50 den. vedle blizkosti mej milej manţelky, a toc jeden pri meskem kuse a druhy pri Kraklovej zahrade na Panove, tretiemu pak Georgiusovy Laukoviech na Bukovinach takrečen[y], vedle Strbi, tomu poloţil opet ssest zlaty[ch] uherskych. Uznajice y to poctivy urad

194. a stareho otca dopísané na okraji — b Okraj strany odrezaný. — c a to dopísané nad riadkom 1 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina 150 mestecka Sv. Martina, ţe virozumejice z obligatoruv1 jejich vedle blizkosti a vlastnost[i] urečitej ţiadneho jineho neprislucha, toliko Krsskovych potomkuv; y tak pridava se jemu a jeho manzelce na veky vekuv vedle spravedlnosti. Co se stalo na ten čas nostro judice ordinario Andrea Galandy, prisahanych Johanesa Dundela, Matiasa Marczeka, Nicolausa Martinecz, Georgiusa Marcţek, Johanesa Krpelecz, Johanesa Hlatko, Johanesa Darmek, Eliasa Sebik, Andreasa Kassowicz, jurato notario, manu propria.

195. (fol. 88v – 89r) 1734, 17. júl

Úrad mestečka na základe príslušných listín zapisuje Matiášovi Marček nadobudnuté lazy na Hline, v Lúţku a na Predkútí.

Anno 1734, die 17 Julii. Pristupivsse pred poctivy ourad tohoto mestečzka Sv. Martina obivatel Mathias Marčsek, kdeţto predloţivsse svu spravedlivu instantiu,1 abichom mu poloţily do meskej knyhy nektere lazy na ourek dostane. Kdeţto my nemohouce jeho instantii odeprity podle jeho hodnovernich obligatorov,2 ktereţto lazy niţe psanym poradkem jmenovyte se dokladuji: Primo aneb ponajprve las muj ourecţity mojich pred║kou, dostany od opatrneho fol. 89r muţe Andrease Kopoczy v patnasty rzimskych [zlatých], na Hlyne takrečzeny, podo try korcze, visse Joanesa Mikliana pod niţnym rakytim; kteriţto las horepsany Kopoczy Andreas vo viplatku dal sestre svej, Zuzanne Kopocy, manţelcze predjmenovaneho Mattiasse Marčseka. Druhy pak oplietok v Lussku takrečzeny, od Georgiusa Sutoris podobne ourečzitim spusobom v patnasty řzimskych [zlatých] a dvaciaty peniazoch, ktery podle dosvedčeny obligatora hodnoverneho dostal roku 1709, 26. Februarii. K tomu teţ trety na Predkuty laz travny korbelousky takrečzeny, dostany od Nicolause Šturecz, vladnuczi ourecţitim spusobem. A tak podle pokrvnosty zviţ [!] doloţenemu Matiassovy Marčzek ourečzitim spusobem pustyl dobrovolne horepsaneho lazu polovičku spolu y s polovičkou štalu,3 a to v desiaty zlat[ich] uherskych tim spusobem, jako jeho vlastnej manţelky Zuzanny Kopoczy prisluchajicej. Czo se stalo v dome nasseho na ten čas pana richtara Joannesa Klanicze, pri pritomnosty prisaţnich Georgiuse Kucharik, Andrease Milecz, Joanne Bartoss, Nicolao Martinecz, Joanne Krpelecz, Joanne Holyko, Nicolao Bartoss, Georgio Gallo, Georgio [...]a et Joanne Laučsek, per quem [scripta].a

196. (fol. 98r – 98v) 1736, 27. apr.

Úrad mestečka dáva zapísať richtárovi Ondrejovi Švehla jeho dedičné lazy (v Kračinách, na Baranovej, vo Vrabcy a hore Brtným), ktoré vyplatil zo zálohu.

195. a Vyblednutý atrament, nečitateľné. 1 instancia, ae, f. = (tu) prípad, potreba — 2 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina — 3 štál = stodola, humno 151

Anno 1736, die 27 Aprilis. My, ourad mestečska Sv. Martina, sessli sme se na instantiu1 Andr[easa] Šweh[ly], na ten čas nasseho pana richtare, kteriţto majicze sve jiste rodičovske lazy pozakladane niţe psanym poriadkem, jako: 1-mo: V Kračsinach takrečzeny laz vedle lazika Gyungyelouho, ktery bil zaloţeny predne u Jana Swagrika, zatim u Nicolause Martincza na ourek v pol piata toliaru. 2-do: Na Baranovej dva ostredky2 pod lukno in fl. Hungaricis 20, kteriţto bil zaloţeny u Michaele Šwehly na Riadu3 zustavajiczyho, on pak svym synom po smrty svej leguval4 – Gyurovy a Janovy; zatim pak Jano mlinarovy knazoumu Georgio Jančsek bil zaloţil. 3-tio: Tamţe na Baranovej pod koriecz, ktery bil zaloţeny u Geor[giusa] Račsky v čtirach toliarech. 4-to: Vo Vrabcy luka, podobne u horepsaneho Michaele Šwehly polovicz, druha pak u predjmenovaneho Geor[giusa] Jančsek in fl. Hungaricis numero 6 5-to: Hore Brtnym na brodok koncsom pod koriecz, ktery Joan[nes] Šwe[h]la, predjmenovaneho Andr[ease] Šwehly stricz, bil zaloţil mnohokratye jmenovanemu Georgio Jančsek in fl. Hungaricis numero 5. fol. 98v Ktere zvyss ║ psane lazy svojimy vlastnymy peniazmy povimienal. A ponevadţ se jeho rodičovske ourečzite, z tej teda pricţiny uznali sme biti za spravedlive, ţeby se horepsane lazy do meskych knich zapsali. Datum in Szenth Márthony, anno et die ut supra. Czo se stalo v dome Andrease Šwehly, na ten čas nasseho pana richtare, pri pritomnosty prisaţnych, jakoţto: Eliase Marčseka, Matt[iase] Marčseka, Nicolause Martinecz, Andrease Kassa, Joannesa Krpelecz, Joanesa Hlatyko, Andreasa Krpelecz, Nicolausa Bartoss, Georgiusa Hill, Joanesa Šwehla et Joannesa Laučsek, per quem scripta manu propria.

197. (fol. 99v) 1738, 20. aug.

Mestečko Sv. Martin kvôli svojej platobnej neschopnosti predalo lúky Za mestským mostom Ondrejovi Števo za 35 zl.

Anno 1738, 20 Augusti. My, rychtar, rada, k tomu y vsseczka obecz mestečka Svateho Martina v znamost uvodzujeme vssem, ţe sme dobrovolne vipustili za meskym mostom paţitye medzy Sarikym a Martinczovym opletom1 Andreasovy Štewo v trycziaty piaty zlatiech rzymskych; na ktere penize prinutila nas nassa nemoţnost, nemajicze se čeho chitit na viplaczenia evantum. A tak dava se mu na ourek, aby on, manţelka y potomczy jeho slobodne uţyvaly. Datum in Szenth Márthony, anno et die ut supra. judex ordinarius Joannes Gallanda jurati: Georgius Kucharik, Andreas Milecz, Elias Bun, Nicolaus Bartoss, Andreas Gallanda, Joannes Hlatyko, Joannes Gyungyel, etc. ex communitate: Elias Marčsek, Martinus Sutoris, Andreas Kassa, Joannesa Klanicza, etc.

196. 1 (tu) naliehanie — 2 ostredok = malý záhon — 3 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 4 (z lat.) lego, are = (testamentárne) poručiť, odkázať 197. 1 oplet = oplotený, ohradený pozemok 152

198. (fol. 87r) 1739, 2. dec.

Zapisuje sa, ţe Eliáš Marček si s bratom Matiášom rozdelili otcovský laz pred Veľkou. (cf. záp. č. 200)

Anno 1739, die 2 Decembris. Pristupil pred poctivy urad Elias Marcţek ţadajicze, aby las pred Velkou recţeny, ktery jejich otecz Mathias Marcţek urečţitim spusobem nadobil, z takovim se y dobrim spusobem v pritomnosty vsseckeho uradu rozdelily z mlatssim bratom Mathiasom; z ktereho lazu vissnya strana, to jest prava polovicz vsseckeho, prislucha brata starssieho Eliasa. Kteremuţto rozdielu privolily obe stranky – Elias y Mathias Marcţek. Nacţ pro lepssy jistotu do tejto knihy meskej su daly zapsaty. Co se stalo v dome na ten čzas pana richtar[e] Johannesa Laucţek, prisaznich Andreasa Milecz, Mathiasa Marcţek, Johanesa Klanicza, Eliasa Bun, Gerogiusa Hil, Andreasa Krpelecz, Eliasa Marcţek jun., Georgiusa Steva, Johanesa Blaho et Nicolausa Bartoss, manu propria.

199. (fol. 91r) 1739, 2. dec.

Zapisuje sa, ţe Matiáš Marček si s bratom Eliášom rozdelili otcovský laz pred Veľkou. (cf. záp. č. 199)

Anno 1739, die 2 Decembris. Pristupil pred poctivy urad Mathias Marcţek zadajicze, aby las pred Velkou recţeny, ktery jejich otec Mathias Marcţek urecţitim spusobem nadobil, z takovim se y dobrim spusobem v pritomnosty vsseckeho uradu rozdelily z starssim bratom Eliasom; z ktereho lazu niţnia strana, to jest prava polovicz, prislucha brata mlatssieho Mathiasa. Kteremuţto rozdielu obe strany su privolily – Elias y Mathias Marcţek. Nacţ pro lepssy jistotu do tejto knihi meskej daly su zapsaty. Co se stalo v dome na ten cţas pana richtare Johannesa Laucţek, prisaţnich Andreasa Milecz, Mathiasa Marcţek, Johanesa Klanicza, Eliasa Bun, Georgiusa Hil, Andreasa Krpelecz, Eliasa Marcţek, Georgiusa Steva, Johanesa Blahi et Nicolausa Bartoss, per quem scripta manu propria.

200. (fol. 80v) 1740, 17. apr.

Mesto predalo Janovi Tvaroţnému kus vrbiny na Pánove za 10 zl. na kapustnú záhradu.

Anno 1740, 17 Aprilis. Prednesov [!] ponos Jano Tvaroţni, ţe nema kapusnej zahradi. Dalo mu mesto kus vrbini vitat na Panove, dokud sa zamoţe. Dal nato mestu X zlati. Za richtara Jana Krpelecz, And[reasa] Milecz, Jana Klanicza, Jana Hlatki, Jana Bakiti, etc. Anno die ut supra.

153

201. (fol. 35v) 1740, 16. máj

Úrad mestečka zapisuje Ondrejovi Radolskému laz na Bukovinách, ktorý nadobudol od Tobiáša Hlatka.

Anno 1740, 16 Maii. Pristupil pred poctivy urad svatomartinsky opatrny muţ Andreas Radolsky ţadajicze, abichom las lyskovsky, nadobity od Thobiasa Hlatky na urek, poriadnim spusobem do tejto nassej knihi zapsaly; nachaczejiczy [!] se v chotary nassem na Bukovinach, pod korcze try. Techdy my, uznajicze to za pravdu, dovolily jsme zapisaty. Co se stalo v dome nasseho pana richtare na ten čzas Johanesa Krpelecz, [prísaţných] Andreasa Milecz, Johanesa Klanicza, Johanesa Hlatky, Georgiusa Hill, Johanesa Bakitty, Andreasa Krpelecz, Andreasa Štewa, Eliasa Marcţek, Georgiusa Stewa, Johanesa Šwehla et Nicolausa Bartoss, manu propria.

202. (fol. 100v) 1744, 5. jún

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Gyarmek dve lúky na Jamách a na Košútovej, ktoré nadobudol od Judity Marček za 15 zl. a od Eliáša Šebík za 12 zl.

Anno 1744, die 5-ta Junii. Pristupil pred poctivy urad Joannes Gyarmek, kdeţto majicze nadobite dva kusky luky – jeden od Judity Marčsek, dcery v Panu zesnuleho Mathiasa Marčsek, v chotary nassem svatomartinskem na Yamach hornu stranu in fl. Hungaricis 15, druhy pak na Kossutovej od Eliasa Šebik in fl. Rh. 12 – ktereţto luky dostal na urek, aby vladal predepsany Johanes Gyarmek y potomky na večnost, yak se da znaty z obligatoruv; co sme [s] dobrim svedomim pre lepssy jistotu dopustily zapsaty. Co se stalo v dome na ten čzas pana richtare Joannesa Milecz, osob prisaznich pritomnich Georgiusa Kucharik, Joannesa Laucsek, Joannesa Krpelecz, Nicolausa Bartoss, Georgiusa Gallo, Georgiusa Hill, Georgiusa Stevo, Paulusa Marčsek, Joannesa Blaho, Georgiusa Šimo, Joannesa Beličska.

203. (fol. 101v) 1745, 11. aug.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi st., Jánovi ml., Ondrejovi a Jurajovi Krpelec ich šesť otcovských lazov (na Kozinej, v Sihoti, za Hrabovým, na Bôrovej, na Bukovinách a na Baranovej).

Anno 1745, die 11-ma Augusti. Pristupily pred poctivy ourad spoluobivatelia nassy Krpelczovia, totiţto Joannes senior, Joannes junior, Andreas et Georgius, abichom jejich slobodne lazy a kopanicze do tejto knihi meskej zapisaly; ktere jsou zejmena poznamenane: 1-mo Na Kozinej, 2-do V Sihoty za knazovim mlinom, 3-tio Za Hrabovim, 4-to Na Buorovej, 5-to Na Bukovinach, 6-to Na Baranovej.

154

Ktereţto jim od jejich starobilich predkuv jsou zanechane, yak se da znat z jisteho svedomja,1 ktere maji pri rukach. Co jsme uznaly bity spravedlive, dopustily jsme jim dobrim svedomim zapsaty. Co se stalo v dome pana richtare Joannesa Beličska, prisaţnich Georgiusa Kucharik, Eliasa Marčsek, Georgiusa Gallo, Georgiusa Hill, Georgiusa Števo, Paulusa Marcsek, Nicolausa Bartoss, manu propria.

204. (fol. 87r) 1745, 11. aug.

Úrad mestečka zapisuje bratom Eliášovi a Pavlovi Marček laz pred Veľkou, ktorý mali v zálohu Ondrej a Ján Krpelec a ktorý im vrátili.

Zápis preškrtnutý.

Anno 1745, die 11-ma Augusti. V pritomnosty vsseckeho ouradu učini[li] zmluvu bratove Elias a Paulus Marčsek z Andreasom a Joannesom Krpelecz strany lazu travneho pred Velkou, ktery mnoho rokuv uţiv[aju] v jistich penizoch – in fl. 21 – Krpelczovia. Včilejssiho pak času, ponevačz predessle Marčzekovskich bival, dobrovolne Krpelcovia horepsanim bratum Eliasovy a Paulusovy Marčsek jsou pustily, aby slobodne vladaly a uţivaly ony y potomczy jejich na večnost. Pre lepssy jistotu [s] dobrim svedomim jsme dopustily do protocola meskeho zapsaty. Co se stalo v dome na ten čzas pana richtare Joannesa Beličsky, prisaţnich Georgiusa Kucharik, Georgiusa Gallo, Georgiusa Hill, Andreasa Krpelecz, Georgiusa Števo, Joannesa Števo, Nicolausa Bartoss, manu propria.

205. (fol. 86v) 1747, 25. apr.

Eliášovi Marček sa zapisujú palúchovské lazy, ktoré dostal od Michala Stehlík, a jeho synovi Ondrejovi Stehlík laz za Hájom, ktorý mu Eliáš Marček pustil a ďalšie dva (v Hradečnici a pred Jamným), ktoré mu predal za 49 zl. 70 den.

Anno 1747, die 25-ta Aprilis. Učinili poradek meczy [!] sebu Elias Marčsek a Andreas Stehlik pred poctivim uradom strany lazuv paluchovskich, ktereţ bil dostal Eliaš Marčsek od Michaele Stehlik; z kterich dobrovolne vipustil synovy jeho Andreasovy za Hajom las, pri kterichţto dvuch – totiţto v Hradečzniczy pod try korcze tretinu a pred Yamnim rovne pod try korcze – in fl. Rh. 49 den. 70 urečzitim spusobem dostal. Jeden druhemu dopustily do tohoto meskeho protocolu zapisat, jemu y potomkum jeho. Co se stalo v dome pana richtare Joannesa Stevo, v pritomnosty lidy prisaţnich Georgiusa Kucharik, Andreasa Galandi, Georgiusa Galli, Andreasa Stevi, Georgiusa Simi, Nicolausa Bartoss, pro tunc notario.

203. 1 svedomie = (tu) dôkaz, potvrdenie svedectva 155

206. (fol. 87r) 1747, 25. apr.

Úrad mestečka zapisuje Eliášovi Marček lazy na Bukovinách a na Bôrovej, ktoré kúpil za 17 zl. a 6 toliarov s dovolením vrchnosti.

Anno 1747, die 25-ta Aprilis. Pristupil Eliaš Marčsek pred poctivy urad ţadajicze, aby jiste laziky – jeden na Bukovinach oracina y z lukou, druhy pak na Buorovej – a to z lazou baranovskich aneb bycsisskovskich(?) in fl. 17 Hungaricis; druhich pak penezy taleros 6, z potvrczenim osviczeneho grofa pana Revay Petra1 [zapísali]. Co viducz, ţe by bilo spravedlive, dopustily jsme do tejto knihi meskej zapisaty. Co se stalo v dome pana richtare Joannesa Stevo, [prísaţných] Georgiusa Kucharik, Andreasa Galanda, Georgiusa Gallo, Andreasa Stevo, Paulusa Marčsek, Georgiusa Simo, Joannesa Gyarmek z obce et me pro tunc notario, Nicolao Bartoss, manu propria.

207. (fol. 94v) 1747, 25. apr.

Úrad mestečka zapisuje Ondrejovi Stehlík lazy: medzi mostami, kúpené za 15 toliarov, za Hájom za 23 zl. a hore Stúpy za 10 zl.

Anno 1747, die 25-ta Aprilis. Pristupil pred poctivy urad Andreas Stehlik, abichom jiste lazy, o ktere se dobrim poradkem z Eliasom Marčsek zcompo[n]ovaly,1 [!] [zapísali]. A nachazy se jeden meczy [!]a mosty kopanica, druhy pak za Hajom, na ktere sa viseje cororum2 6, a to z lazou paluchovskich, jeden in taleros 15, druhy pak in fl. Hungaricis 23. Ktere uznajicze, ţeby jeho vlastne prisluchaly, dopustily jsme do tejto knihy zapsaty. Jestli by chtel zatim buducne niekomu zaloţit, bude povinny napomenut Eliasa Marčsek. Co se stalo v dome pana richtare Joannesa Stevo, [prísaţných] Georgiusa Kucharik, Andreasa Galanda, Georgiusa Gallo, Andreasa Stevo, Paulusa Marčsek, Georgiusa Simo, Nicolausa Bartoss, etc., manu propria.

Item anno et die supra scripto, majicze take jisty lazik hore Stupi, urečitim spusobom nadobity in fl. Rh. 10, takovy se take v pritomnosty horepsaneho pana richtare, ano y uradu dopustil zapsaty. Idem judex oppidi Joannes Stevo et juratis supra scriptis.

208. (fol. 79v) 1751, 24. máj

Úrad mestečka zapisuje bratom Jurajovi, Jánovi a Ondrejovi Gallo oplotený pozemok pri mestskej lúke, ktorý ich otcovi Jurajovi Gallovi s manţelkou Zuzanou Cundra odkázala Zuzana Milec s manţelom Ondrejom Victor alias Lauček za ich opateru, a

206. 1 Gróf Peter II. Révai († 1749), turčiansky ţupan (1712-1749), syn Michala II. Révai a Magdalény Benickej. MAČUHA, s. 60. 207. a t.j. medzi 1 (z lat.) compono, ere = vyrovnať, upokojiť, zmieriť — 2 corus, i, m. = korec, dutá miera 156 ktorého uţívanie Jurajovi Gallovi po zaplatení kompenzácie potvrdil aj vrchnostenský pán Michal Révai.

Anno 1751, die 24-ta Maii. Pristupily pred poctivy urad bratja trya – Georgius, Joannes et Andreas Gallo – abichom oplet1 v knize poznamenany, od chotara Zathureczkeho pri meskej luce jsoucy, nadobity nekdy skrze deda jejich, Georgiusa Milecz, urecţitim spusobem od Michaele Noszak in fl. 51 Rhenensibus, [zapísali]. Kteriţto Georgius Milecz – majicze jedneho syna Eliasa, ktery mnoho rokuv na vandrovce se zdrţoval, takţe ţadnej nadeje nebilo, ţeby se bil navratil – techdy oddal dceram svim. Z kterichţto dcer zatim jedna jmenem Zuzanna, manţelka Andrea Victor jinačz Laučsek, vedle dokonany a z takoveho opleta vsseckim sestram viplatok dala. Zatim, kdy sa navratil z vandrovky y brat Eliaš, y jemu take dvoje tolko yako sestram viplatku dala. A tak se nasslo viplatku okrem jej častky fl. Rh. 60. V takovem oplete zustavala horepsana Zuzanna Milecz z manţelom svim Andreasom Victor jinačz Laučsek stala spusobem urečitim. Neţ kdy dyetok ţadnich nemely, zustavaly pod protectiou sestrnice svej Zuzanny Cundra, manţelky Georgii Gallo, za rokuv okolo tricet, to jest aţ do smrty. Techdy – ponevačz tento Georgius Gallo [s] manţelkou svojou Zuzannou Cundra takovy oplet zrabal, povaţal, ano jich do staroby velkej opatroval – k rukam tejţe sestrnice Zuzanny Czundra skrze list porukomny2 spusobem takovim, yako ony drţely, y potomkum jeji k urečzitemu uţivany pridaly tak, ţeby ţaden jiny do takoveho opleta nic nemel a prekaţky nečinil; ponevačz jich zavazal, aby jich obidvuch y poradne pochovaly. Neţ predce [!] po smrty tejţe Zuzanny Milecz a Andreasa Victor jinačz Laučsek takovy oplet aJeho Velkomoţnost pan Revay Michal3 [...], ponevačz [...] jehoa Geor[giusa] Gallo zomrely, ţeby na neho yako na pana prinaleţel.4 Takţe opet musel daty viplatku apanu Revay Michalovya za takovy oplet fl. Rh. 20, kteremuţto Geor[giusovi] Gallo skrze svu obligatii spusobem urečitim, y potomkum jeho k buducemu uţivany pridal. Co my uznajicze bity vssecko za spravedlive, takţe ţadneho jineho takovy oplet prisluchaty nema, okrem horepsanich potomkuv Georgia Gallo, to jest Georgiusa, Joannesa et Andreasa Gallo. Načz pre lepssy jistotu y do tejto knihy zapsaty jsme dopustily. Co se stalo za richtarstvy Georgiusa Gallo, v pritomnosty prisaţnich osob Georgiusa Kucharik Nicolausa Bartoss, Andreasa Gallanda, Andreasa Krpelecz, Joannesa Stevo, Andreasa Bartoss, Georgiusa Steva, Joannesa Laučsek, Joannesa Bizik, Joannesa Toran, Andreasa Sebik, etc., manu propria.

209. (fol. 100v) 1760, 10. apr.

Úrad mestečka na základe listiny od Alţbety Petróczi zapisuje Jánovi Gyarmek baranovské lazy, kúpené za 101 zl.

Zápis preškrtnutý.

208. a – a Pasáţ zámerne znečitateľnená – zmienka o vrchnosti. 1 oplet = oplotený, ohradený pozemok — 2 t.j. závet, testament — 3 Asi barón Michal II. Révai, syn Daniela Révai († 1676) a Judity Bošáni. MAČUHA, s. 60. — 4 Ak nebolo iných dedičov, mohol poddaný testovať len o polovici nadobudnutého nehnuteľného majetku, zvyšok pripadol zemepánovi (Tripartitum, III/30 § 1; LUBY, s. 450). 157

Anno 1760, die 10-ma Aprilis. Pristupil opet horepsany Joannes Gyarmek1 pred poctivy urad, ţadal, aby jiste lazy baranovske do tejto nassej knihy jemu daly zapsaty. Co uznajicze bity spravedlive, jako se da znat z obligatora2 od Jej Velikomoţnosty pany Erţibet Petrocsy,3 velikomoţneho pana Christiana Calicsia4 pany manţelky, za sto a jeden zlaty rymsky na urek kupene. Co se stalo za richtarstvy Andreasa Stevo, prisaţnich Andreasa Gallandi, Andreasa Krpelecz, Joannesa Bizik, Andreasa Šebik, Paula Kassovics et Nicolausa Bartoss, per quem et scripta manu propria, etc.

210. (fol. 101v) 1761, 27. máj

Úrad mestečka zapisuje Jurajovi Globka laz pred Jamným hore Brtným, ktorý dostal za 25 zl. od sestier Ţiveckých.

Anno 1761, die 27-ma Maii. Pristupil pred poctivy urad Georgius Globka, abichom jemu jisty las pred Jamnim hore Brtnim do tohoto nasseho protocola zapsaly, ktery a dostal urečzitim spusobem od Joannesa Stacho a manţelky jeho Zuzanny Ţiwecky, od druhej pak sestry Mariae Ziweczky, manţelky Georgii Vančso, in fl. Hungaricis 25, ktery aby slobodne vladal a uţival na večnost – cororum1 6. Co, uznavsse bity za spravedlive, jsme y zapsaly. [Co se stalo] v dome na ten [čas] pana richtare Georgiusa Stevo, v pritomnosty Georgiusa Gallo, Andreasa Krpelecz, Johanesa Laučsek, Nicolausa Bartoss, per quem scripta manu propria, etc.

211. (fol. 103r) 1764, 15. máj

Mestečko Sv. Martin si na krytie nákladov spojených s pobytom mestských vyslancov na kráľovskom dvore poţičalo od Juraja Frndu z Jahodník, Juraja Števo a Ondreja Kľačan z Jahodník celkom 473 zl. 85 den. Dodatok: V r. 1766 mesto vyplatilo sumu, poţičanú od Ondreja Kľačan.

Roku Pane 1764, dna 15. Maya. Uvozuje se v znamost vssem nassim messtanum svatomartinskim, ţe se vzalo v potrebe slussnej celeho mesta v čas prava, ano kdiţ sa mely nassy abligaty1 prestehovat k Jej Jasnosty kralovskej panej nassej dobrotivej k vihledavany spravedlnosty slobod nassich potvrzeny: ponajprve od Georgiusa Frndi jahodniczkeho2 fl. Rh. 250; po druhe, od Georgiusa Števo fl. 100; po trety, od Andreasa Klačzan jahodniczkeho fl. Rh. 123 den. 85.

209. 1 Cf. zápis č. 202. — 2 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina — 3 Barónka Alţbeta Petrőci (1705-1771), dcéra Štefana Petrőci (1654-1712) a Alţbety Révai, dcéry turč. ţupana Imricha Révai († 1688) a Hataríny Ujfaluši. — 4 Barón Christián Calisius / Kališ († 1750), syn Filipa Henricha Calisia z Bytčice. KOVAČKA, M.: Šľachtické ţeny..., s. 173. 210. a Nasleduje druhýkrát: ktery. 1 korec = dutá miera 211. 1 obligáti ( z lat. obligo, are) = poverené osoby — 2 Jahodníky, dnes časť mesta Martin. 158

[D] In anno 1766, za richtarstvy Georgiusa Miklyan, horepsanemu Andreae Klačsan mesto viplatilo horepsanich fl. Rh. 123 den. 85; ktere penize odal Andreas Gallanda a Georgius Krpelecz.

212. (fol. 91r – 91v) 1764, 11. dec.

Ján Šuvada st. spolu s Jurajom, Matúšom a Jánom, nástupcami Tomáša Šuvadu, si nechali zapísať kopanice pred Jamným hore Jarkom, pod Kramárovicami, pod Rakytím hore Jarkom, na Pánove a v Hradečnici.

Zápis na fol. 91v preškrtnutý.

Anno 1764, die 11 Decembris. Pristupily pred nass urad svatomartinsky a na ten čas pana richtara Georgiuse Miklan moudry a opatrny muţy a spoluobivatele nassy, jmenovite Johanes Suvada starssy se svou od bratuv odeleny porcii,1 k tomu take Thomasse sukcesoruv, jakoţto Georgiuse neystarssiho, Mathussa a Jana Ssuwady, ktery sobe daly zapsaty sve urečite kopanicze timto poradkem, to jest: pred Jamnim hore Yarkom, druhy pod Kramaroviczamy, trety pod Rakitim hore Yarkom, ctvrty na Panove, paty v Hradecnyci. ║ Co se stalo na ten čas horepsaneho pana richtara Georgiusa Miklan, prisaznich pak fol 91v Andrease Gallandi, Andrease Stevo, Math[iase] Nemecz, Georg[iuse] Krpelecz, Geor[giuse] Hrbolt, Joh[anesa] Nossak, Joh[anesa] Cancziny, Joh[anesa] Hlavati, And[reasa] Bartoss, Geor[giusa] Glopka et me presente Joh[ane] Svehla, notario. Anno et die ut supra.

213. (fol. 101r) 1765, 12. jan.

Úrad mestečka zapisuje, ţe Matúš Gyarmek zaloţil kopanicu v Kračinách za 50 zl. Eliášovi Šebík.

Anno 1765, die 12 Januarii. Prystupil pred poctivy urad svatomartinsky Mathaeus Gyarmek, ţe majicze on kupenu a dostanu kopanicu od nekdy v Kristu Panu zesnuleho Eliase Sebik, a to na urek sebe zaloţenu, na kteru – t.j. potrebu dostavavani sebe zaprahu – na kteru vizdvihol padesat rimskich zlatich, id est fl. Rh. 50, na dobrej st[r]ibrnej mince. A tak jsme mu na jeho zadost toto vipsaly do meskeho protokolu. Co se stalo v dome na čas pana richtara svatomartinskeho Georgiuse Miklan, k tomu prisaznich Andrease Gallanda, Andreasa Stevo, Mathaeuse Nemcse, Georgiusa Krpelecz, Georgiusa Hrboltovsky et Johanesa Svehly, per quem et scripta. P.S.: Tento jisty zviss doloţeny uzitek nachazy se vedle Johanesa Svehly v Kracinach podle Turca.

212. 1 portio, nis, f. = diel, čiastka 159

214. (fol. 103v) 1766, 25. feb.

Úrad mestečka zapisuje Ţofii Koţehuba zeme: laz za Hájom, kúpený od Michala a Matúša Hrnčiar za 27 zl. 30 den., oráčina a lúka na Pánove, kúpené od Kataríny Vančo za 21 zl. 10 den.

Anno 1766, die 25 Februarii. Pristupila pred nass svatomartinsky urad nassa obyvatelkyne a spolususeda Zophia Koţehuba, po v Kristu Panu zesnulem svem manţelovy Georg[iusovi] Milecz vdova pozustala, ţadajicze nas, aby jsme jej my slobodne kusy a urečitym spusobem od niţepsanich ludy dostate do nasseho protokolu zapsaly. Na kteru ţadost my jsme jej dovolily, nebo dobre vime, ţe jsme lide smrtedlny a ţe nas smrt muţe na nahle potrhnuty, a tak dokud se muţeme rozpamataty, aby jsme to dobre pro nasse ditky zachovaty mohly. A tak vipisuje sea poradkem takovimto: poneyprve las za Hayom od zatureckej1 strany od Hr[n]cyara Michaele, ano y od jeho sina Matheusa Hr[n]cyar, urečitym spusobem dostaty, na ktery se viseje jednich pet korczy, a to v jistej sume in fl. Hungaricales [!] 27 den. 30. Po druhe, od Kathariny Vančso, dcery Rachele Abudky, ktera byla tejţe svojej dcere poručila, to jest na Panove jak oraczinu, tak y lucţinu, a to v jistej sume in fl. numero Rh. 21 den. 10, a to urecitim spusobem, aby vladala a uzivala, y potomcy jeji. Na kteru vec se y my nassimy jmeny podpisujeme. Co se stalo v dome b na ten čas nasseho pana richtare Georgiusa Miklyan. Coram me,c Gorigo [!]d Stewo Coram me, Joanne Bartoss Coram me, Andrea Števo, m.p. Et me presente, pro tunc oppidi jurato notario, Johane Svehla, etc.

215. (fol. 92v) 1767, 18. jún

Úrad mestečka zapisuje, ţe Juraj Marček predal laz na Jakušove, ktorý kúpil od Ondreja Rolku, jeho synom Jánovi a Ondrejovi, pričom si naň ponecháva predkupné právo pre svojich potomkov.

Anno 1767, die 18-ua Junii. Pristupily pred poctivy urad Joannes Rolko z najstarssim synom bratra sveho, Andreasom také Rolko, strany horepsaneho lazu na Jakussove jsouceho, ktery bil od otce jejich, Andreasa Rolko, na urek Georgio Marčsek zapredany.1 Takovy opet dobrovolne v čas uzkosty tenţe Georgius Marčsek opet synom jeho, Andreasovy a Jankovy, takovim pravom, jako on dostal, tak on jim vipustil, ponevačz y predessle jeho urečity bil. Neţ vssak ponevacţ Georgius Marčsek conditiu kdiţ Rolkom na urek pusstal, ţe jestli by na nich uzkost prissla a takovy by mely pustit, aby potomok Georgiusa Marčsek bil napomenuty, ţeby bil najprednejssy k tomu. V čom poctivy urad, kdiţ uznaly to bity spravedlive, dopustily do tohoto nasseho protocola zapsaty. Co se stalo za pana richtare Joannesa Svehla, uradnich pak osob

214. a se dopísané nad riadkom — b Nasleduje škrtnuté: nass[eho] — c V texte: corame — d správne: Georgio 1 Záturčie, dnes časť mesta Martin. 215. 1 Cf. zápis č.182 (fol. 92v). 160

Andreasa Stevo, Andreasa Sebik, Andreasa Gallo, Georgiusa Kucharik, Paulusa Kassovics, Joanesa Bartoss a Nicolausa Bartoss, per quem scripta manu propria.

216. (fol. 93v – 94r) [1767-1768] / 1733, 6. sep.*

Odpis „testamentu―-ustanovenia o majetku Jána Banovského z r. 1733: statok i lazy dáva svojmu zaťovi Jurajovi Hily s podmienkou doopatrovania Banovského s manţelkou do smrti a zaopatrenia ich dvoch dcér.

Anno 1733, die 6 Septembris. Ja, Johanes Banowsky, spolu y s mu milu manţelku Katarinu Majercsik, znamo čynim tymto mym psanim, ţe poţjadavsse do meho pribytku statečnych lidy, chtejicze poradek učyniti pred nymi medzy svymi ditkamy z mojim na ten čas zatom Georgiusom Hily: I. Štvrt aneboţe grunt, k tomu statek, rjad jakovykoli jmenovany muţe byti, ponevacţ jiţ od ssjestich rokou pomaha sebe y mne z mojou manţelkou, k tomu y s cerkou ţyviti a opatrovati, aj dalej s pomocou Pana Boha aţ do smrti se zavazuje, ten a takovy se jemu oddava. II. Slobodne lazy, ktere se nachazeji: 1. Pred Jamnym pri Bartossovom laze, na kteri se vyseje cororum1 3, k tomu y luka, na kterej se naberje voz sena 2. kusstek na Predkuti luka, na kterey se tjeţ nabera jeden neveliky voz 3. Od Ţjarou(?) pri Bartossovom Janovom laze luka, na kterej se naberje jedno rebrjačka2 4. Za Hajom oracyna, na kteru sa vyseje cororum 3, k tomu y druhy kusstek tamţe za Hajom pod cororum 1½ 5. Hore Stupi, na ktery se vyseje cororum 2 6. zas(?) od Kohut Istvana, na kteri sa vyseje cororum pet, imperialibus 2 7. Hore Brtnym lazik [in] coris 2 8. V Kračynach pri meskom mline [in] coris 1½, na kterem je imperialis 8 ║ 9. Hore Kamenom [in] coris 1 fol. 94r 10. V Kratkych v zatureckom3 chotare [in] coris 4 et imperialibus fl. 15 III. Na ktere lazy na Predkuti dal sem Toranovy fl. 10 na arandu,4 čuo poţyčal Mattus Marček fl. 8; ktere penize maju se napredok vyratat Georgiusovy Hily. IIII. S kterych lazou aneb zalohou hore Brtnym lazyk vynima Joanes Banousky spolu z jeho manţelkou uţivat a sjat ač do smrti. V. Majyce dve cery: jednu, ktera v Breznicy5 za muţom jmeno Ţofia, tey nadat fl. 6. Osvojnej(?) pak, ponevadţ je jsste malička, jak na ssati napomahat, tak teţ y veselja, kdy Pan Búh ukaţe, vedle moţnosti učynit. Jestli by [ju] Pan Búh, čuo nemuţeme tu vec vystihnut, k sobe povolal, jej čjastku, ktera na nu připada – fl. 20 – zostala by Georg[iusovi] Hily a jeho manţelce. Jestliţe by Pan Búh na nas nemocy trvanlivu z vule svej nejsvetejssej dopustil a nechtel by nas v takovej nemocy nas zet fedrovat,6 aby sme slobodu meli v tychto kuskach zaloţit na svoju potrebu slussnu.

216. 1 corus = korec, dutá miera, asi 156-159 l — 2 rebrina = bočnica na voze, (všeob.) druh vozu — 3 Záturčie, dnes časť mesta Martin. — 4 árenda = nájom, pacht — 5 Môţe ísť o Breznicu (okr. Púchov), Hronskú Breznicu alebo Ţeleznú Breznicu (okr. Zvolen). — 6 fedrovať = ţiviť, podporovať 161

Na ktere dokonanja dobrovolne jak jedna, tak y druha stranka privoluje. K tomu se y svojimi rukama podpisujeme. Co se stalo v dome na ten čas Johanesa Banouskeho, pri pritomnosti statečnych lidi coramisovanych.7 Anno et die ut supra. Johanes Banousky, m.p.a Georgius Hily, m.p.a Coram me, Eliam Marcsek, m.p.a Coram me, Georgium Kucharik, per quem et scripta, m.p.a

216. a (fol. 94r) [1767-1768] 1

Juraj Hily obviňuje nemenovanú sestru z krádeţe listiny potvrdzujúcej vlastníctvo lazu pred Osikovým; v prípade predloţenia tejto listiny nároky tejto sestry nemajú byť uznané.

Item pristupil pred podstivy [!] urad Georgius Hily s ponosovanim, ţebyţe sestra volaktera od lazu travneho pred Osykovy[m] obligatora,2 tajnym spusobom jemu vzala; ktery jestli by buducne byl od takovej predloţeny, ţeby za ukradeny uznan byl. Do lazu pak takoveho ţeby bez spravedliveho poradku Georg[iusa] Hily pristupit nemohla. Co se stalo za rychtarstvy Andreassa Sebik, [pri] pritomnosti celeho uradu: Coram me,b Andrea Stewo, juratorem, m.p.d Coram me,b Georgio Kucharik, m.p.d Coram me,b Paulo Kassovicz, m.p.d Coram me,b Joane Bartoss, juratore, m.p.d Coram me,b Georgio Krpelecz, m.p.d Et me presente, Nicolao Bartoss, [...]c qua jur[ato] not[ario], m.p.d

217. (fol. 83r) 1768, 4. mar.

Zapisuje sa, ţe Ondrej Marček ml. vyplatil zo zálohu abudovský laz, ktorý jeho otec kedysi poručil martinskému špitálu, od Juraja a Jána Masiarik za 6 zl.

Anno 1768, die 4-ta Martii. Sub pagina 169-ma na druhej folii poznamenany uţitek abudovsky,1 ktery bil v zalohu u Georgiusa a Joannesa Massiarik, takovy Georgius Abuda bil predal na urek Andreasovy Marčsek, ktery na chudobny dom2 bil do času poručil, a tenze hore dolozeny Georgius et Joannes Massiarik ze spitala bily dostaly. Tak techdy jako dedič ţe jemu prisluchal takovy uţitek, vimenil Andreas Marčsek mlatssy, poloţivsse od takoveho fl. Rh. 6 na urek, aby uţival on y potomcy jeho. [Co se

a Všetky podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 7 t.j. podpísaných formuláciou „coram me― 216. a a obligator dopísané na okraji — b V texte: corame. — c Dolná časť strany odrezaná. — d Všetky podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 Zápis nedatovaný. Podľa richtára Ondreja Šebík a uvedených prísaţných moţno zaradiť do rokov 1767-1768 (cf. zápisy č. 127 dodatok a 217 na fol. 79r a 83r). — 2 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina 217. 1 Cf. zápis č. 148 (fol. 82v). — 2 t.j. špitál 162 stalo] za richtarstvy Andr[ease] Sebik, prisaţnich Andr[ease] Stevo, Andr[ease] Gallo, Joannesa Laučsek, Georgiusa Kucharik, Paulusa Kassovics, Andreasa Svehly, Joannesa Bartoss, Andr[easa] Bun, Georgiusa Hill, Nicolausa Bartoss, na ten čas notariusa, manu propria.

218. (fol. 81v) 1769, 5. mar.

Jánovi Oravec sa zapisuje laz za Hájom, ktorý jeho manţelke Zuzane Stolček poručila jej matka Judita Marček, a ďalší laz hore Stúpy, kúpený za 21 zl. 10 den.

Anno 1769, die 5-ta Marcii. Horepsany las slobodnia za Hajom pod pat korcy podla marčsekouskeho a visse turčekouskeho, ktery poručila Judita Marčsekb Susane, c dcere svej d Stolček a jeji manţelovy Joanni Orawec, znovu do ruku oddala za jeho vernuo opatrovania a do meskich knich dovolila zapisat. Co se stalo v dome pana richtara nasseho Nicolausa Bartoss, prisaţnich Joannesa Lautcsek, Georgio Kucharik, Andreasa Laucsek, Paulo Kassowicz, manu propria. Item ea die [s] dobrim svedomim se mu zapsal lazik hore Stupy takrečzeny matikovsky, na urek dostaty, cororum 2, aby slobodne vladal on y jeho potomcy, in fl. Rh. 21 den. 10. Anno ut supra.

219. (fol. 102r) 1769, 5. mar.

Matiáš Nemec si nechal zapísať svoju časť lazu za Hrabovým, ktorý jemu a jeho sestre Zuzane Stolček poručila ich matka Judita, aby sa zabránilo jeho zálohovaniu u nepríbuzných.

Anno 1769, die 5-ta Marcii. Stalo se dokonany mezy sl[ovutnymi] a opatrnimi osobamy, totiss s manţelkou Joanesa Stolček – Zuzanou, a Mattiasom Nemecz strany jisteho lazu za Hrabovim, kterim a vlastna matka jich Juditha1 poručila, aby spolu uţivaly. Ačkolvek Stolček Suszana na takovy las jsouci vizdvihla od sl[ovutneho] a opatrneho muţe Georgiusa Hrbuolt fl. 10, a to na večnost. To zveduce brat jej vlastny Mattias Nemecz a jinuo priatelstvo, to nedopustily, ale ţadaly, aby se jim do meskej knihi zapisal a aby pri pokrvnosty takovy las zustaval. Co se stalo v dome pana richtare nasseho Nicolausa Bartoss, [prísaţných] Joanne Laucsek, Georgio Kucharik, Joanne Bartoss, Andrea Marcs[e]k, Paulo Kassowicz, manu propria, etc.

218. a slobodni dopísané nad riadkom — b Opravené z pôvodného: Judite Stolcţek — c Nasleduje škrtnuté: a Susana opet — d Nasleduje škrtnuté: Susane 219. a Nasleduje škrtnuté: poručila. 1 Judita Marček; cf. záp. 218. 163

220. (fol. 124v – 135v) 1771, 21. apr. – [1776 ?]

Mestečko Sv. Martin dalo z rozkazu kráľovského komisára nanovo rozdeliť svoj chotár 1 na 27 sesií a /16 . Uvedený súpis uţívateľov jednotlivých sesií, a to osobitne pre kaţdý „trakt― kaţdého z troch polí martinského chotára.

Roku Pane 1771, dne 21-ho aprila. Za richtarstvi Jo[anesa] Bartoss alias Sirko.a Z rozkazu pana velikomoţneho, pana comissara Jej Jasnosty cisarsko-kralovskej Mariae Theresiae – Balog Janossa, z povolenim Slavnej Stolice y Slavneho Panstva, na ten čas familiae Revay, dalo mesto podelit cely chotar mestečzka Svateho Martina a vssecky try polia na sedem a dvacat sessii y jednu sedecimu skrze pana insinira Rutkay Mihalya.1 Kdeţto k jednej kaţdej sessii jmenovite gazdovya ze svu portii2 jsou poznamenane timto poradkem, jakoţto: 3 in 1-ma sessione

1-ma : ¼ Gallandovska, ¼ Bartossovska, ¼ Cundrikovska, ¼ Kassouska 2-da : ¼ Stehlikovska, ¼ Franiovska, ¼ Belicskovska, ¼ Holkovska, -tia 2 3 : /4 Kulichovske, ¼ Andreas Bartoss, ¼ Bakittovska 4-ta : ¼ Šoucovska, ¼ Šewrlovska, ¼ Toranovska, ¼ Ivanovska 5-ta : ¾ Mukovske, ¼ Nosakovska et Nowomesstanovska -ta 2 6 : ⅛ Kutlovska, ⅛ Andreas Bartoss, ¼ Šalakovska, /4 Stachovske 7-ma : ¼ Lojissovska, ¾ Michlovske alias Ujhelovske 8-va : ¾ Korbelovske, ¼ Andreas Jakubik 9-na : ¾ Laucsekovske, ¼ Hlatkovska -ma 2 2 10 : /4 Bizikovske seu Klimontovske, /4 Brzakovske 11-ma : ¼ Radolskich, ¾ Krpelcovske 12-da : ¾ Švehlovske, ¼ Hlatkovska -tia 2 13 : ¼ Chalupkovska, ¼ Blahovska, /4 Paluchovske seu Mučskovske -ta 2 14 : ¼ Globkovie, ¼ Rolkovie, /4 Oraucsovske -ta 1 15 : ¼ Hlavatovska, ⅛ Andreas Bakiti, ¼ Nosakovska, ¼ Kub[i]ssovska, /16 1 Georgius Miklyan, /16 Georgius Hrbuolth -ta 2 16 : /4 Šuvadovske, ¼ Tarnoczovska, ⅛ Vilimovska Svatkovi, ⅛ Andrease Bun senioris ║ -ma 1 1 fol. 125r 17 : ¼ Zirkovska, ¼ Blahovska, ¼ [et] ⅛ Filipovska, /16 Molterovska(?), /16 Hodulovska -va 2 18 : ¼ Kumkačsovska(?), ¼ Fekettovska, /4 Nemetovske(?) 19. : ¼ Marčsekovska, ¼ Krajčsovska, ¼ Stachovska, ¼ Tupovska -ma 2 20 : /4 Kucharikovske, ¼ Sebikovska, ¼ Martincovska -ma 2 21 : ¼ Štrbovska, /4 Kubissovske, ¼ Paulus Stacho 22-da : ¼ Grznarovska, ¼ Thoranovska, ¼ Turcsekovska, ¼ Blahovska 23-tia : ¼ Hillovska, ¼ Gyung[y]elovska, ¼ [et] ⅛ Bartossovska, ⅛ Zingor Machnik, Sztolčsek -ta 1 1 24 : ¼ [et] /16 Johannes Gallo, /16 Gyurany, ¼ [et] ⅛ Milcsovska, ¼ Gyarmekovska 25-ta : ¼ Tasskovska, ¼ Nemčsekovska, ¼ Jurcekovska, ¼ Bubnikovs[ka]

220. a Veta dopísaná na okraji. 1 Michal Ruttkai-Nedecký (*1710), kartograf. Slov. biogr. slovn. V., s. 154. Cf. záp. 221. — 2 portia = čiastka, podiel — 3 Nasleduje 27 novovymedzených usadlostí (sessiae), ktoré sú rozdelené na štvrte (quartae) s udaním sedliaka, ktorý ich uţíva. 164

26-ta : ¼ Nicolaus Bartoss, ¼ Andreas Bun, ¼ Gassparcsovska, ¼ Sebikovska 27-ma : ¼ Ihlarovska, ¼ Nemilovska, ¼ Bartossovska, ¼ Andreas Marčsek 1 [et] /16 Paul Klanicza cum Vančsonibus.

Podelila se hora od chodnika Kriudouho aţ do chotara thomčsanskeho4 nasledujicim spusobem: 1-mam sessionem levavit Kumkačs cum sociis 15-ta : Mukovske cum sociis 2-dam : Marcsekovskam cum sociis 16-ta : Kutlovske cum sociis 3-tiam : Kucharik cum sociis 17-ma : Lojissovska cum sociis 4-ta : Strbovska cum sociis 18-va : Korbelovske cum socio 5-ta : Grznarovska cum sociis supra scriptis ║ 19-na : Laučsekovske cum socio 6-ta sessio : Hillovska cum sociis 20-ma : Bizikovske cum Brzak fol. 125v 7-ma : Johannis Gallo cum sociis 21-ma : Krpelcsovske cum Radolsky 8-va : Tasskovska cum sociis 22-da : Svehlovske cum Hlatkovska 9-na : Nicolai Bartoss cum sociis 23-tia : Chalubkovska cum sociis 10-ma : Ihlarovska cum sociis 24-ta : Globkoviae cum sociis 11-ma : Gallandovska cum sociis 25-ta : Hlavatovska cum sociis 12-ma : Stehlikovska cum sociis 26-ta : Suvadovska cum sociis 13-tia : Kulichovska cum sociis 27-ma : Zirkovska cum sociis 14-ta : Šoucovska cum sociis

Item tamţe na hore tye hony od Kriudouho chodnika a do Bizikovie opleta5 koncsom brala, prva sessia – klin od mostku pry thomčsianskem chotary, jakoţto: ║

1-ma sessio: Laucsekovska cum socio 15-ta sessio: Hillovska cum sociis fol. 126r 2-da sessio: Klimontovska cum Brzak 16-ta sessio: Johannis Gallo cum sociis 3-tia sessio: Krpelcsovska cum Radolsky 17-ma sessio: Tasskovska cum sociis 4-ta sessio: Svehlovska cum socio 18-va sessio: Nicolai Bartoss cum sociis 5-ta sessio: Chalupkovska cum sociis 19-na sessio: Ihlarovska cum sociis 6-ta sessio: Globkovska cum sociis 20-ma sessio: Gallandovska cum sociis 7-ma sessio Hlawatovska cum sociis 21-ma sessio: Stehlikovska cum sociis 8-va sessio: Šuvadovska cum sociis 22-da sessio: Kulichovska cum sociis 9-na sessio: Zirkovska cum sociis 23-tia sessio: Soucsovska cum sociis 10-ma sessio: Kumkacsovska cum sociis 24-ta sessio: Mukovske cum sociis 11-ma sessio Marčsekovska cum sociis 25-ta sessio: Kutlovska cum sociis 12-da: sessio: Kucharikovska cum sociis 26-ta sessio: Ujhelovske cum sociis 13-tia [sessio]: Strbovska cum sociis 27-ma sessio: Korbelovske cum sociis 14-ta sessio: Grznarovska cum sociis

Item k tomuţe polu tenkrat se delilo vissnie Za humnim, počnuce od chotara zathureckeho do Kubissovie opleta a richtarskej luky koncsom; kdeţto se vzaly y tie zeme mezy mostom a Jahodniky6 do dielu k tomutoze Za humnim. ║ K tomu vzalo mestečzko y skolu nassu do reflectiae, takţe nadelilo k tejţe skole fol. 126v jeden kus zeme od kraja pri ceste do Sučsjan7 veducej, od zathureckej strany, cororum numero 8. A od tejto zeme skolskej vzal prvu sessiu Martinus Stevo alias Kumkacs cum sociis, id est:

4 Tomčany, dnes časť mesta Martin. — 5 oplet = oplotený, ohradený pozemok — 6 Jahodníky, dnes časť mesta Martin. — 7 Sučany, okr Martin. 165

1-ma sessio: Kumkačsovska cum sociis 15-ta sessio: Mukovska cum sociis 2-da sessio: Mersekovska seu Johannis 16-ta sessio: Kutlovska Mequet cum sociis 17-ma sessio: Lojissovska cum sociis 3-tia sessio: Kucharikovska cum sociis 18-va sessio: Korbelovska cum socio 4-ta sessio: Strbovska cum sociis 19-na sessio: Laučsekovske cum socio 5-ta sessio: Grznarovska cum sociis 20-ma sessio: Bizikovska cum Brzakovska 6-ta sessio: Hillovska cum sociis 21-ma sessio: Krpelcsovska cum Radolsky 7-ma sessio: Johannis Gallo cum sociis 22-da sessio: Svehlovska cum Hlatkovska 8-va sessio: Tasskovska cum sociis 23-tia sessio: Chalupkovksa cum sociis 9-na sessio: Nicolai Bartoss cum sociis 10-ma sessio: Ihlarovska cum sociis Tjeto sa mezi Jahodniky a mestom 4 sessie.b 11-ma sessio: Gallandovska cum sociis 24-ta sessio: Globkovska cum sociis 12-da sessio: Stehlikovska cum sociis 25-ta sessio: Hlawatovska cum sociis 13-tia sessio: Kulichovska cum sociis 26-ta sessio: Suvadovska cum sociis 14-ta sessio: Šoucsovska cum sociis 27-ma sessio: Zirkovska cum sociis ║ fol. 127r Item k tomuţe polu druhuo Zahumnia, od human az po kapusniska v Kračzinach se nachazejicich. A s tohoto Zahumnia nadelilo mestečko Miklyanoucom podle knazouho zahumnia, potom fundus Krajčsovsky vedle stoličneho domu se nachazejicy. Tak potom bral prvniu sessiu podle zviss psanich Za[hu]mnya, bral ze sessie Korbelouskej Joannes Tichy cum Andrea Jakubik, id est:

1-ma sessio: Korbellovska cum Jakubik 15-ta sessio: Grznarovska cum sociis 2-da sessio: Laucsekovska cum socio 16-ta sessio: Hillovska cum sociis 3-tia sessio: Klimontovska cum Brzak 17-ma [sessio]: Johannis Gallo cum sociis 4-ta sessio Krpelcsovska cum Radolsky 18-va [sessio]: Tasskovska cum sociis 5-ta sessio: Svehlovska cum Kolar 9-na [sessio]: Nicolai Bartoss cum sociis 6-ta sessio: Chalupkovska cum sociis 20-ma [sessio]: Ihlarovska cum sociis 7-ma sessio: Globkovska cum sociis 21-ma sessio: Gallandovska cum sociis 8-va sessio: Hlavatovska cum sociis 22-da sessio: Stehlikovska cum sociis 9-na sessio: Suvadovska cum sociis 23-tia sessio: Kulichovska cum sociis 10-ma sessio: Zirkovska cum sociis 24-ta sessio: Součsovska cum sociis 11-ma sessio: Kumkacsovska cum sociis 25-ta sessio: Mukovska cum sociis 12-da sessio: Marčsekovska [seu] 26-ta sessio: Kutlovska cum sociis Johannis Mequet(?) cum sociis 27-ma sessio: Lojissovska cum sociis sibi 13-tia sessio: Kucharikovska cum sociis adjunctis in sessio[ne] 14-ta sessio: Strbovska cum sociis

Item končza tohoto Zahumnya nachazeji se kapustniska v Kračsinach, prisluchajice gu [!] gruntom. Takove aby jestli by zbivali, prissel do chudoby a nemel by odkut [!] fol. 127v ţivy bity, aby ║ bars by y ctvrtnich zemy ku gruntu prisluchajicich nesial, aby mu ten, kteri byl takovu čtrvt prijal, prekaţky nečinil, neţ aby slobodny v tom zustal, vssecko mesto to mezy sebou zavrelo. Z kterich prvnia sessia jest Ţirkovska od knazouho mlina počnuc y od Krpelcsovskich zahrad.

b Poznámka dopísaná na okraji. 166

[D] 1851, vladatelja jsú tich[t]o sessij tito:c 1-ma sessio: Zirkovska cum sociis ¼ Peniasskova, ¼(?) Zingor, Simkova 8 3 1 z Riadku /16, ¼ Sipka Jan, Timko Kovačik /16 2-da sessio: Mar. Stevo cum sociis Terezia Revay ¾, Lanicka ¼ 3-tia sessio: Marčsekovska cum sociis Andreas Svehla ¼, Suvadovy ¼, laz seu ¼ odobrali pani, ¼ Jan Klacsanecz -ta 2 4 sessio: Kucharikovska cum sociis Jan Kucharik /4, Mitlman ¼, Hravy(?) ¼ 5-ta sessio: Strbouska cum sociis ¼ Jan Sztacho, ¼ Svehlovsky, G. Gallo ¼, G. Sztacho ¼ 6-ta sessio: Grznarovska cum sociis ¼ panstvo, ¼ G. Kucharik, ¼ Simo, ¼ Sipka 7-ma [sessio]: Hillovska cum sociis ¼ Sam. Gallo, ¼ Mitlman, ¼ [a] ⅛ Kosstan, ⅛ Lilge Samko(?) -va 1 8 sessio: Johannis Gallo cum sociis ¼ [a] /16 Ivanka, ¼ Hanko, ¼ Ossaczky, 2 Perlt(?) /16(?) 9-na sessio: Tasskovska cum sociis ¼ panstvo, ¼ Chrenko, J. Kovačik, ¼ Kossovey, ¼ Tomčin 10-ma sessio: Nicolai Bartoss cum sociis ¼ Joan, ¼ Gassparecz, ¼ Revala, ¼ Koţehuba 11-ma sessio: Ihlarovska cum sociis ¼ Maly, ¼ Nic. Gallo, ⅛ Szlivka, ⅛ Suladi, ¼ Libka(?) 12-da [sessio]: Gallandovska cum sociis ¼ Simke Svehlik, ¼ Bartoss G., ¼ panska, ¼ Kassovy 13-tia sessio: Stehlikovska cum sociis ¼ Hurta, ¼ Milcova, ¼ Belička, ¼ Suhajda 14-ta sessio: Kulichovska cum sociis ¼ Janike, ¼ Vidovsky, ¼ Bartossovy, ¼ Kriger 15-ta sessio: Šoucovska cum sociis ¼ panstvo, ⅛ Sztanika, ⅛ panstvo, ¼ Michalecz, ¼ Pukov(?)d 16-ta sessio: Mukovska cum sociis ¾ panstvo, ⅛ Sam. Noszak, ⅛ panstvo Lyllge? 17-ma sessio: Kutlovska cum sociis ⅛ Hulej, ⅛ Kubale, ¼ panstvo, ¼ Svehla,e ¼ J. Sztacho [...] 18-va sessio: Lojissovska cum sociis ¼ Halama, ¾ Ujhely 19-na sessio: Korbelovska cum Jakubik ⅛ And. Noszak, ⅛ Tomčik, ¾ panstvo -ma 2 20 sessio: Laučsekovska cum Tvaruoch Lavcik /4, ⅛ panstvo, ⅛ And. Kassovicz, ¼ Harta 21-ma sessio: Klimontovska cum Brzakovska ¼ Bizicka, ¼ panstvo, ¼ Sztaricka, ¼ Sam. Gallo -da 2 22 sessio: Krpelcsovska cum Radolsky /4 G. Kuzma, ¼ panstvo, ¼ Jenda -tia 3 3 23 sessio: Svehlovska cum Kolar /8 G. Klačanecz, /8 Jan Simko, ¼ Samuely 24-ta sessio: Chalupkovska cum sociis ¼ Josef Gallanda, ⅛ G. Gallanda, ⅛ Jan Kuzma, 2 /4 panstvo 25-ta sessio: Globkovska cum sociis ¼ Ivasska, ¼ Roliko, ¼ Olejček, ¼ panstvo 26-ta sessio: Hlawatovska cum sociis ⅛ Sam. Gallanda, ¼ Ajchler, ¼ Sztehlik, ¼ Demikatovy, ⅛ Hulej, Hrbvolt 27. sessio: Suvadovska cum sociis ¼ G. Hloda, ¼ G. Gallanda, ¼ Jan Kuzma, ⅛ Geo. Darmek, ⅛ panska

c Na pravej strane listu je k jednotlivým sesiám dopísaný zoznam ich uţívateľov k roku 1851 spoločne s čiastkou, ktorú uţívajú. — d Pôvodné škrtnuté, prepísané. — e Prepísané z pôvodného: Bakja. 8 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár.

167

[D] Toto boli vladatelja nekdi, toto roku 1851, ked sa chotara popisovaly vssecky zeme na rozkas kralovsky, tak poznačilo se skrze Andrease Kassovicz, notario, manu propria. ║ fol. 128r Item jesste k tomuto polu prinalezeji kusky v Lučskach a na Priehonisku; kdeţto se nekolik sessii, to jest osem v Lučskach nadelilo, jakoţto:

1-ma sessio: Soucsouska cum sociis 15-ta sessio: Tasskovska cum sociis 2-da sessio: Mukovska cum sociis 16-ta sessio: Kutlovska cum sociis 3-tia sessio: Gallandovska cum sociis 17-ma sessio: Laučsekovska cum sociis 4-ta sessio: Klimontovska cum sociis 18-va sessio: Korbelovska cum sociis 5-ta sessio: Globkovska cum sociis 19-na sessio: Hlawatovska cum sociis 6-ta sessio: Gyarmekovska cum sociis 20-ma sessio: Kucharikovska cum sociis 7-ma sessio: Suvadovska cum sociis 21-ma sessio: Ihlarovska cum sociis 8-va sessio: Chalupkovska cum sociis 22-da sessio: Grznarovska cum sociis 9-na sessio: Nicolai Bartoss cum sociis; 23-tia sessio: Stehlikovska cum sociis tato se honi do zhony Krsskovskej 24-ta sessio: Marčsekovska cum sociis 10-ma sessio: Ujhelovska cum socio 25-ta sessio: Strbouska cum sociis 11-ma sessio: Zirkovska cum sociis 26-ta sessio: Krpelcsovska cum sociis 12-ma[!] sessio: Kumkačsovska cum sociis 27-ma sessio: Kulichovska cum sociis in 13-tia sessio: Svehlovska cum sociis sessione specificatis 14-ta sessio: Hillovska cum sociis

Item nachazeji se v Lučskach y po kusku na jednu sessiu lučsiny, ktere sa delily hned od potoka Bistričsky jednej kaţdej sessii narovno, jakozto prvnia sessia od kraja Bistričsky dolu vodou: 1-ma sessio: Tasskovska cum sociis 15-ta sessio: Gyarmekovska cum sociis 2-da sessio: Mukovska cum sociis ║ 16-ta sessio: Klimontovska cum sociis fol. 128v 3-tia sessio: Sewrlovska cum sociis 17-ma sessio: Korbelovska, in qua 4-ta sessio: Hlawatovska cum sociis Johannes Tichy cum Jakubik 5-ta sessio: Zirkovska cum sociis 18-va sessio: Ujhelovska cum socio 6-ta sessio: Strbouska cum sociis 19-na sessio: Kumkačsovska cum sociis 7-ma sessio: Krpelcsovska cum sociis 20-ma sessio: Nicolai Bartoss cum sociis 8-va sessio: Marčsekovska ubi Johannes 21-ma sessio: Šuvadovska cum sociis Mequet cum sociis 22-da sessio: Grznarovska cum sociis 9-na sessio: Ihlarovska cum sociis 23-tia sessio: Swehlovska cum sociis 10-ma sessio: Stehlikovska cum sociis 24-ta sessio: Kucharikovska cum sociis 11-ma sessio: Laučsekovska cum sociis 25-ta sessio: Gallandovska cum sociis 12-da sessio: Chalupkovska cum sociis 26-ta sessio: Hillovska cum sociis 13-tia sessio: Globkovska cum sociis 27-ma sessio: Kutlovska pri Stachee 14-ta sessio: Kulichovska cum sociis Pavlovom laziku v samom kutie

Item k tomuto polu prislucha spodok Buorovej, kdeţto se podle losu jednemu kaţdemu podelilo a počaly se sessiae od Ribnikou.

-ma -ta fol. 129r 1 sessio od Ribnika počnuc: 5 sessio: Kumkačsovska cum sociis ║ Kutlovska cum sociis 6-ta sessio: Hillovska cum sociis 2-da sessio: Ujhelovska cum sociis 7-ma sessio: Hlawatovska cum sociis 3-tia sessio: Mukovska cum sociis 8-va sessio: Součsovska cum sociis 4-ta sessio: Krpelcsovska cum sociis 9-na sessio: Marčsekovska, Johannes

168

Mequet cum sociis 19-na sessio: Laučsekovska cum sociis 10-ma sessio: Kulichovska cum sociis 20-ma sessio: Ihlarovska cum sociis 11-ma sessio: Klimontovska cum sociis 21-ma sessio: Gallandovska cum sociis 12-da sessio: Korbelovska cum sociis 22-da sessio: Globkovska cum sociis 13-tia sessio: Chalupkovska cum sociis 23-tia sessio: Stehlikovska cum sociis 14-ta sessio: Suvadovska cum sociis 24-ta sessio: Kucharikovska cum sociis 15-ta sessio: Ţirkovska cum sociis 25-ta sessio: Svehlovska cum sociis 16-ta sessio: Štrbouska cum sociis 26-ta sessio: Nicolai Bartoss cum sociis 17-ma sessio: Tasskovska cum sociis 27-ma sessio: Grznarovska cum sociis 18-va sessio: Gyarmekovska cum sociis sibi adjunctis

Item tamţe na Buorovej se osobitne vrch toho polia rozdeli[l]:

1-ma sessio od Ribnikou: Ihlarovska cum 14-ta sessio: Strbouska cum sociis sociis sa počala 15-ta sessio: Swehlovska cum sociis 2-da sessio: Mukovska, na kteru se 16-ta sessio: Nicolai Bartoss cum sociis Farska luka vihania 17-ma sessio: Součsouska cum sociis 3-tia sessio: Hillouska cum sociis 18-va sessio: Kutlovska cum sociis 4-ta sessio: Kumkacs cum sociis 19-na sessio: Klimontovska cum sociis 5-ta sessio: Tasskovska cum sociis 20-ma sessio: Korbelovska cum sociis 6-ta sessio: Chalupkovska cum sociis 21-ma sessio: Gyarmekovska cum sociis 7-ma sessio: Grznarovska cum sociis 22-da sessio: Laučsekovska cum sociis 8-va sessio: Suvadovska cum sociis 23-tia sessio: Stehlikovska cum sociis 9-na sessio: Kucharikovska cum sociis 24-ta sessio: Hlawatovska cum sociis 10-ma sessio: Kulichovska cum sociis ║ 25-ta sessio: Krpelcsovska cum sociis 11-ma sessio: Marcsekovska cum sociis 26-ta sessio: Ujhelovska cum sociis fol. 129v 12-da sessio: Gallandovska cum sociis 27-ma sessio: Globkovska cum sociis 13-tia sessio: Zirkovska cum sociis

Roku 1772, die 19-na Septembris, za richtarstva Andrease Marčsek delilo se druhuo pole na sessii 27, jakoţto Ruţomberok, Kalnuo, Hrby, nad Brehy a k tomu tractu Sitiena z Bukovinou, Kamen, Bambuske a Niţe mestia [!] do Baranovej koncom.

1-ma sessia na Kameni se počina, na brehu u Jahodnickeho mosta: 1-ma : Laučsekovska cum sociis 15-ta : Hlavatovska cum sociis fol. 130r 2-da : Kutlovska cum sociis 16-ta : Grznarovska cum sociis 3-tia : Svehlovska cum sociis 17-ma : Nicolai Bartoss cum Andrea Bun 4-ta : Chalupkovska cum sociis 18-va : Ujhelovska, quam modo in 5-ta : Krpelcsovska cum sociis pignore Joannis Thomka 6-ta : Suvadovska cum sociis 19-na : Tasskovska cum sociis 7-ma : Zirkovska cum sociis 20-ma : Štrbouska cum sociis 8-va : Kulichovska cum sociis 21-ma : Globkovska cum sociis 9-na : Johannis Gallo cum sociis 22-da : Šewrlovska cum sociis 10-ma : Stehlikovska cum sociis ║ 23-tia : Korbelovska cum sociis 11-ma : Klimontovska cum Brzak 24-ta : Hillovska cum sociis 12-da : Marčsekovska cum sociis 25-ta : Gallandovska cum sociis 13-tia : Mukovska cum sociis 26-ta : Ihlarovska cum sociis 14-ta : Kucharikovska cum sociis 27-ma : Kumkačsovska cum sociis

169

Item v tomţe poly druhy tract – Hrby. Počaly sa delit sessiae od vissnim Rakitim od Tureckej studny a ostatnia se skončila za Hrabovim, jakoţto:

1-ma sessia: Kumkačsovska cum sociis 15-ta sessia: Hlavatovska cum sociis 2-da sessia: Klimontovska cum sociis 16-ta sessia: Ujhelovska cum sociis 3-tia sessia: Marčsekovska cum sociis 17-ma sessia: Kulichovska cum sociis 4-ta sessia: Laučsekovska cum sociis 18-va sessia: Krpelcsovska cum sociis 5-ta sessia: Strbovska cum sociis 19-na sessia: Grznarovska cum sociis 6-ta sessia: Kutlovska cum sociis 20-ma sessia: Ihlarovska cum sociis 7-ma sessia: Svehlovska cum sociis 21-ma sessia: Nicolai Bartoss cum Bun 8-va sessia: Korbelovska cum sociis et Gassparecz 9-na sessia: Sevrlovska cum sociis 22-da sessia: Gallandovska cum sociis 10-ma sessia: Chalupkovska cum sociis 23-tia sessia: Kucharikovska cum sociis 11-ma sessia: Mukovska cum sociis ║ 24-ta sessia: Šuwadovska cum sociis -da -ta fol. 130v 12 sessia: Tasskovska cum sociis 25 sessia: Zirkovska cum sociis 13-tia sessia: Stehlikovska cum sociis 26-ta sessia: Johannis Gallo cum sociis 14-ta sessia: Globkovska cum sociis 27-ma sessia: Hillovska cum sociis

Item trety tract se delil – Kalnuo. A počaly sa delit do Kalneho jarku koncom. Item začala se prvnia sessia od Bambuskich do riadockich zemy koncsom, jakoţto:

1-ma sessia: Tasskovska cum sociis 15-ta sessia: Grznarovska cum sociis 2-da sessia: Johannis Gallo cum sociis 16-ta sessia: Šuvadovska cum sociis 3-tia sessia: Klimontovska cum Brzak 17-ma sessia: Laučsekovska; toto je prva 4-ta sessia: Ševrlovska cum sociis do jarku Brtneho koncsom 5-ta sessia: Štrbovska cum sociis 18-va sessia: Kumkačsovska cum sociis 6-ta sessia: Hillovska cum sociis 19-na sessia: Stehlikovska cum sociis 7-ma sessia: Svehlovska cum sociis 20-ma sessia: Zirkovska cum sociis 8-va sessia: Ujhelovska cum sociis 21-ma sessia: Kucharikovska cum sociis 9-na sessia: Chalupkovska cum sociis 22-da sessia: Krpelcsovska cum sociis 10-ma sessia: Kulichovska cum sociis 23-tia sessia: Hlavatovska cum sociis 11-ma sessia: Mukovska cum sociis 24-ta sessia: Marčsekovska cum sociis 12-da sessia: Ihlarovska cum sociis 25-ta sessia: Globkovska cum sociis 13-tia sessia: Kutlovska cum sociis ║ 26-ta sessia: Korbelovska cum sociis fol. 131r 14-ta sessia: Nicolai Bartoss cum 27-ma sessia: Gallandovska cum sociis Andrea Bun et Gassparecz

Item tract čtvrty – nad Brehy, k tomu Sitiena z Bukovinou, ktere se delilo narovno. A počala se prva sessia nad Kozinou, podle Mikandovej kopanicze.

1-ma sessia: Krpelcsovska cum sociis 11-ma sessia: Mukovska cum sociis 2-da sessia: Grznarovska cum sociis 12-da sessia: Hillovska cum sociis 3-tia sessia: Nicolai Bartoss cum sociis 13-tia sessia: Kumkačsovska cum sociis ║ fol. 131v 4-ta sessia: Korbelovska cum sociis 14-ta sessia: Chalubkovska cum sociis 5-ta sessia: Švehlovska cum sociis 15-ta sessia: Kulichovska cum sociis 6-ta sessia: Zirkovska cum sociis 16-ta sessia: Johannis Gallo cum 7-ma sessia: Tasskovska cum sociis Gyarmek etc. 8-va sessia: Kucharikovska cum sociis 17-ma sessia: Ihlarovska cum sociis 9-na sessia: Strbouska cum sociis 18-va sessia: Kutlovska cum sociis 10-ma sessia: Globkovska cum sociis 19-na sessia: Laučsekovska cum sociis

170

20-ma sessia: Stehlikovska cum sociis 24-ta sessia: Hlawatovska cum sociis 21-ma sessia: Marčsekovska cum sociis 25-ta sessia: Gallandovska cum sociis 22-da sessia: Klimontovska cum sociis 26-ta sessia: Ujhelovska cum sociis 23-tia sessia: Šewrlovska cum sociis 27-ma sessia: Šuwadovska cum sociis

Item tract piaty – na Ruţomberku – počal se od mosta od luky meskej a Martincovej kopanicze.

1-ma sessia: Joannis Gallo cum sociis 14-ta sessia: Korbelovska cum sociis 2-da sessia: Gallandovska cum sociis 15-ta sessia: Švehlovska cum sociis 3-tia sessia: Ihlarovska cum sociis 16-ta sessia: Chalupkovska cum sociis 4-ta sessia: Štrbovska cum sociis 17-ma sessia: Mukovska cum sociis ║ -ta -va 5 sessia: Laučsekovska cum sociis 18 sessia: Krpelcsovska cum sociis fol. 132r 6-ta sessia: Hillovska cum sociis 19-na sessia: Zirkovska cum sociis 7-ma sessia: Ujhelovska cum sociis 20-ma sessia: Tasskovska cum sociis 8-va sessia: Kumkačsovska cum sociis 21-ma sessia: Stehlikovska cum sociis 9-na sessia: Kulichovska cum sociis 22-da sessia: Marčsekovska cum sociis 10-ma sessia: Kutlovska cum sociis 23-tia sessia: Hlawatovska cum sociis 11-ma sessia: Šewrlovska cum sociis 24-ta sessia: Kucharikovska cum sociis 12-da sessia: Grznarovska cum sociis 25-ta sessia: Šuwadovska cum sociis 13-tia sessia: Nicolai Bartoss cum 26-ta sessia: Globkovska cum sociis Andrea Bun et Gassparecz 27-ma sessia: Klimontovska et Brzakovska

Item tract ssiesty – Bambuske ratky a zeme – pocina se od panskich ratkou.

1-ma sessia: Ujhelovska cum sociis 15-ta sessia: Kumkačsovska cum sociis 2-da sessia: Ihlarovska cum sociis 16-ta sessia: Korbelovska cum sociis 3-tia sessia: Strbouska cum sociis 17-ma sessia: Krpelcsovska cum sociis 4-ta sessia: Kutlovska cum sociis 18-va sessia: Švehlovska cum sociis 5-ta sessia: Hlawatovska cum sociis 19-na sessia: Kulichovska cum sociis 6-ta sessia: Globkovska cum sociis 20-ma sessia: Tasskovska cum sociis 7-ma sessia: Chalupkovska cum sociis 21-ma sessia: Laucsekovska cum sociis 8-va sessia: Šewrlovska cum sociis 22-da sessia: Hillovska cum sociis ║ 9-na sessia: Grznarovska cum sociis 23-tia sessia: Stehlikovska cum sociis fol. 132v 10-ma sessia: Zirkovska cum sociis 24-ta sessia: Marcsekovska cum sociis 11-ma sessia: Johannis Gallo cum sociis 25-ta sessia: Šuvadovska cum sociis 12-da sessia: Kucharikovska cum sociis 26-ta sessia: Klimontovska cum sociis 13-tia sessia: Nicolai Bartoss cum Bun 27-ma sessia: Mukovska cum sociis 14-ta sessia: Gallandovska cum sociis

Item sijednif tract – Niţe mesta do Baranovej koncom – se počina od rectorouvskej zeme, ktera je vedle chalupskich zemičiek pri Priehrade.

1-ma sessio: Hlawatouska cum sociis 15-ta sessio: Stehlikouska cum sociis 2-da sessio: Strbouska cum Andrea 16-ta sessio: Taškouska etiam cum sociis Lautcek sen. 17-ma sessio: Ihlarouska cum sociis 3-tia sessio: Grsnarouska cum sociis 18-va sessio: Lautčekouska cum suis sociis 4-ta sessio: Klimontouska cum Brzakouska 19-na sessio: Joannes Gallo cum Giarmek

f t.j. siedmy 171

5-ta sessio: Marčekouska cum sociis et aliis ║ fol. 133r 6-ta sessio: Kutlouska cum sociis 20-ma sessio: Lojisouska cum sociis 7-ma sessio: Šwehlouska cum sociis 21-ma sessio: Chalupkouska cum sociis 8-va sessio: Ţirkouska cum sociis 22-da sessio: Kulichouska cum sociis 9-na sessio: Šuwadouska cum sociis 23-tia sessio: Kumkačouska cum sociis 10-ma sessio: Globkouska cum sociis 24-ta sessio: Mukouske cum sociis 11-ma sessio: Korbelouska cum sociis 25-ta sessio: Galandouska cum sociis 12-ma sessio: Hilouska cum sociis 26-ta sessio: Nicolaus Bartoš cum sociis 13-tia sessio: Krpelcouska cum sociis 27-ma sessio: Kucharikouska cum sociis 14-ta sessio: Šoucouska cum sociis

Item a naposledi, za richtarstvi Georgiusa Kucharik tretie pole se delilo, jakoţto: na Turčianhore prednie a zadnie honi spolu venkoncom, tamţe Hradečnica, Hostihora, Kozina, Kruch, ces Huorki a pod Zabreţia.

1-ma sessio od stranickej cesti, vinechajic kuriu pod staruo mito – Strbouska cum sociis 2-da : Marčekouska cum sociis 15-ta : Taškouska cum sociis 3-tia : Ujhelouska seu Mičikouska 16-ta : Ihlarouska cum sociis cum sociis 17-ma : Šuwadouska cum suis sociis 4-ta : Kulichouska cum sociis 18-va : Kutlouska cum sociis 5-ta : Joannis Gallo cum sociis 19-na : Klimontouska etiam cum sociis 6-ta : Chalupkouska cum sociis 20-ma : Galandouska cum sociis 7-ma : Stehlikouska cum sociis 21-ma : Globkovie cum sociis 8-va : Nicolaus Bartos cum Andrea Bun 22-da : Hlawatouska cum sociis et soc[iis] 23-tia : Krpelcouska cum sociis 9-na : Šewrlouska cum sociis 24-ta : Kumkačouska cum sociis 10-ma : Mukouska cum sociis 25-ta : Ţirkouska cum sociis 11-ma : Hilouska cum sociis 26-ta : Korbelouska cum sociis 12-ma : Šwehlouska cum sociis ║ 27-ma : Lautčekouska cum sociis, fol. 133v 13-tia : Grsnarouska cum sociis od samej sucanskej hradskej 14-ta : Kucharikouska cum sociis

Item do toho pola Hradečnica prinaleţi:

1-ma sessio: Kumkačousky, 14-ta : Grsnarouska cum sociis od thomčanskeho chotara 15-ta : Korbelouska cum socio Jakubik 2-da : Nicolai Bartoš cum sociis 16-ta : Joannes Gallo cum sociis 3-tia : Kucharikouska cum sociis 17-ma : Mukouska cum sociis 4-ta : Ujhelouska seu Mičikouska 18-va : Globkovie cum sociis cum sociis 19-na : Kutlouska cum sociis 5-ta : Ţirkouska cum sociis 20-ma : Klimontouska cum sociis 6-ta : Taškouska cum sociis 21-ma : Suwadouska cum sociis 7-ma : Hlawatouska cum sociis 22-da : Marčekouska cum sociis 8-va : Šwehlouska cum sociis 23-tia : Kulichouska cum sociis 9-na : Hilouska cum sociis 24-ta : Stehlikouska cum sociis 10-ma : Krpelcouska cum sociis 25-ta : Chalupkouska cum sociis 11-ma : Šewrlouska cum sociis ║ 26-ta : Galandouska cum sociis fol. 134r 12-da : Ihlaro[u]ska cum sociis 27-ma : Lautčekouska cum sociis, 13-tia : Štrbouska cum sociis pri sučanskej ceste

172

Item do toho polia tract Hostihori prinalezi a počina se od thomčianskeho chotara, zadnie honi, do Hradečnice koncom.

1-ma sessio: Kumkačouska cum sociis 15-ta : Ţirkouska cum sociis 2-da : Mukouska cum sociis 16-ta : Globkovie cum sociis 3-tia : Nicolaus Bartoš cum Andreas Bun 17-ma : Joannes Gallo cum sociis et sociis 18-va : Chalupkovska cum sociis 4-ta : Grznarouska cum sociis 19-na : Marčekouska cum sociis 5-ta : Klimontouska cum sociis 20-ma : Ujhelouska seu Mičikouske 6-ta : Šwehlouska cum sociis cum sociis 7-ma : Šewrlouska cum sociis 21-ma : Korbelovska cum Jakubik 8-va : Hlawatouska cum sociis 22-da : Štrbouska cum sociis 9-na : Stehlikouska cum sociis 23-tia : Kutlouska cum sociis 10-ma : Galandouska cum sociis ║ 24-ta : Suwadouska cum sociis 11-ma : Lautčekouska cum sociis 25-ta : Ihlarouska cum sociis fol. 134v 12-ma: Hilouska cum sociis 26-ta : Taškouska cum sociis 13-tia : Krpelcouska cum sociis 27-ma : Kucharikouska cum sociis 14-ta : Kulichouska cum sociis

Item treti tract – Kruch, ces Huorki, pod Zabreţim a na Kozinej – na jedno se delilo, ponevadţ je v jednom tracte.

1-ma sessio: Globkovie na Kozinej, 14-ta : Galandouska cum sociis cum sociis 15-ta : Grznarouska cum sociis 2-da : Švehlouska tamţe, cum sociis 16-ta : Suwadouska cum sociis 3-tia : Ihlarouska cum sociis 17-ma : Korbelouska cum sociis 4-ta : Ţirkouska cum sociis 18-va : Kumkačouska cum sociis 5-ta : Ujhelouska seu Mičikouska 19-na : Krpelcouska cum sociis cum sociis ║ 20-ma : Šewrlouska cum sociis 6-ta : Mukouska cum sociis 21-ma : Kucharikouska cum sociis fol. 135r 7-ma : Hilouska cum sociis 22-da : Marčekouska cum sociis 8-va : Taškouska cum sociis 23-tia : Stehlikouska cum sociis 9-na : Kutlouska cum sociis 24-ta : Štrbouska cum sociis 10-ma : Hlawatouska cum sociis 25-ta : Lautčekouske ¾ et H[l]atkovie ¼ 11-ma : Joannes Gallo cum sociis 26-ta : Nicolaus Bartoš et Andreas Bun 12-ma : Kulichouska cum sociis cum sociis 13-tia : Chalupkouska cum sociis 27-ma : Klimontouska

Sedecima vero Klaniciana cum Vančo. Habet [...] exclusum seu excisum, utpote: ║

1-mo : na Kalnom pri riadockich zemach fol. 135v 2-do : do toho pola Niţe mesta do Baranovej koncom, podla sameho chotarneho jarku 3-tio : do druheho pola na Horu maju v Zahumenskich podla kapustnisk a na Buorovej od Ribnikou 4-to : v tretom poli maju v jednom toliko meste – v Hradečnici

Signatum per juratum notarium prelibati oppidi Sz. Martony Johannem Lautček, m.p.

173

221. (fol. 104v) 1771

Michal Rutkay z Nededze a Dolných Vrútok potvrdzuje, ţe mu mesto vyplatilo dohodnutú odmenu za vymeranie jednotlivých sesií v chotári mesta.

Anno 1771. Ego infra scriptus, evocatus existens ab oppidanis oppidi Szent Martony cum speciali indultu dominii terestralis familiae Revayanae pro adaequanda aequali proportione sessionum [...], quod opus aeque peractum est. Pro quo labore benevole conventum est inter me et oppidum, ut pro labore et fatigiis meis oppidani ab uno quarta 1 1 sessionum 27 [et] /16 florenum unum Rhene[nsem] deponant. Quod etiam praefatum oppidum mihi praestitit, super quibus senatum et judicem oppidi praesentibus quieto. Actum et datum sub judicatu Johanis Bartos et Georgii Kucharik. Michael Rutkay de Nedecz et A[lsó] Rutka,2 jur[atus] geometra, m.p. [L.S.]3

222. (fol. 139r – 142r) [1771 - 1776] 1

V súvislosti s novým rozdelením martinského chotára v rámci tereziánskej urbárskej regulácie dalo mesto všetkým drţiteľom slobodných mimousadlostných zemí po novom zaradených medzi zdanenú („portovnú―) pôdu, ktorí svoj nárok dostatočne preukázali (obligátorom), náhradné zeme v inej lokalite.

Anno 1771, za času richtarstvya Joannesa Bartoss z roskazu Jej Jasnosty cisarsko- kralovskej nassej panej nejmilostivejssej, ano y vsseckej slavnej familiae Revay podeleny jest vssecken chotar nass svatomartinsky skrze geometra pana Michaele Ruttkay, tak jako prisahaneho Slavnej Krajiny insinira.2 Kdeţto sa nachazely meczy portalskimy zemjamy nektere za penize urečzitim spusobem nadobite kusy, na co y hodnoverne obliga[to]re majicze proukazaly, techdy takove jsme vssecky k porte zaujaly a na mesto takovich meczy slobodne, ktereţto jsou rovne takove slobodne a ur[e]čzite, translocovaly a preloţily; ktere seb budu nachazet poradkem timto: 1-mo : Martinus Stevo mel v Hradečnicy pod jeden korjecz kus zeme vibornej; na mesto takovej dalo mu mesto visse sessii pod Bukovinamy kus zeme pod dva korce. Druhy pak kus zeme mel take slobodny pry meskom mline; za takovy mu pak daly na Suchonove pod dva korce.

221. 1 Rozdelil martinský chotár na 27 sesií a 1/16; cf. zápis č. 220, fol. 124v. Za kaţdú štvrť (quarta) sesie dostal 1 zl., spolu teda 108 zl. 25 den. — 2 Michal Ruttkai-Nedecký (*1710), kartograf, vypracoval viaceré chotárne mapy z územia Uhorska. Slov. biogr. slovn. V., s. 154. Nededza, okr. Ţilina. Dolné Vrútky, dnes časť Vrútok, okr. Martin. — 3 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 19 mm, pravdepodobne sekrétna znaková pečať s erbom rodu Rutkay. Pozri: VÍTEK, P: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Bratislava 2007, s. 108-109. 222. a richtarstvy dopísané nad riadkom. — b se dopísané nad riadkom. 1 Zápis nedatovaný. Ohraničujeme rokmi 1771 – začiatok delenia chotára, na ktoré sa odkazuje (porovnaj pozn. 2) – a 1776, 6. apr. – dátum nasledujúceho zápisu, ktorý na tento nadväzuje. — 2 Cf. zápis č. 220 a 221. 174

2-do : Pozustaly syn po v Panu zesnulem Joannesovy Števo, take Joannes, mel zahrady dve – jednu v Slatine a druhu na Baranovej; za takove kusy daly mu v Kračsinach ckus luky vedle Paulusa Kassowics. 3-tio : Andreas Mik[l]yan mel kus zeme na Kameny, druhy na Hline; kdeţto ten, ktery jest Na Kameny, nachazy [se] v protocoly,3 na Hline pak take urečity; za ktere mu daly jakoţto na Kameny – pod Rakitim, na mesto pak Hliny daly mu na Suchonove. 4-to : Joannes Gardass mel meczy Jarky od Andreasa Kucsyan, ujca, nadobity kus zeme na zaloch pod dva korce; za takovy dalo sa mu na Suchonove pod dva korce. Co pak se bude vicej nachazet visse dvuch korcy, to Joann[esovi] Gardass za jeho vernu pracy pry chotara deleny – ţe sluţil z retjazkou za dny 25 – jisty kus na niţnej strane(?) prid[eli]ly. Co jestli by Kucsyan vimenil, aby mu to zanechal. ║ 5-to : Georgius Kuboviae mel jeden kus v Kračsinach, druhy pod Zabreţim, trety fol. 139v take v Kračsynach. Za takovy v Kračsinach mu daly na Panove, takovy ma urečity; neţ druhy, ktery jest zapsany v Kračsinach, takovy drţy na Panove vedle kassowicovskich; trety pak, co ma pod Zabreţim, za takovy mu daly pod Rakitim. 6-to : Joannes Mequet(?) mel v Kračsinach kus zeme, ktery bil zaloţil Nicolao Svatko a Jacobo Szlowak, Georgius Marčsek jinačz Kanassy kdiţ jesste bival na grunte. Neţ kdiţ Jano Megvet na ten grunt sa dostal, techdy on takovy vimenil; neţ na mesto toho dalo se mu na Baranovej vedle Joannesa Rolko. 7-mo : Georgius Krpelecz mel zahradu pry meskom moste, za ktoru mu daly vo Vrabcy pry zathureczkom chotary; neţ ţe klčsoval, s tim daly mu z kopaničnich, ponevačz tam y moc klčsoval a takove do dielu odobraly, jemu pak daly na to mesto pod dva korce tamţe v kopaničnich. 8-vo : Georgius Kucharik mel kopanicu jeden kus v Kračsinach, za ktery mu daly v dvuch mestiech – za cestou jeden vedle Prostrednieho, druhy pak vedle Nicolausa Bartoss, ktera se y v protokoly nachazy.4 9-no : Georgius Hill mel na Kameny na urek zem, dostatu in fl. 10; zad takovu mesto translocuvalo jemu na Brtnom teţ oračinu asy pod piet cztvrtačsek podle lazu baranovskeho a thoranovskeho. 10-mo : Mathiass Gyarmek meld luku na Panove in fl. 50, ktera bila dostata od nebosstika Eliasse Sebika; takovu pak luku translocuvalo mesteczko na Suchonove, zem oracu pod ctiry korced jemu dalo na urek. ║ 11-mo : Andreas Thoran mel kus zeme mezy Jarky, po matky jeho dostaty urečitim fol. 140r spusobem; za takovy daly jsme jemu pod Suchonovim pod ctiry korce. Neţ polovic s takoveho zaloţila jeho matka, kdeţto jej po rodičach bil prissel. Neţ jestly ju syn [do] smrty dochova, pod jeden koriec ţeby od sestry mohol vimenit, druhy pak pry sestre aby zostal. 12-do : Nicolaus Bartoss mel v Lučkach dva laziky – jeden szutorissovsky, druhy stevovsky – trety pak v Kracinach od Johanesa Sztecky. Za takove laziky dostal od mesteczka tamţe v Lučkach pod try korce podle Chalupskich za tie dva, za trety pak na Panove za knazovim mlinom kus oracsiny pod dobry koriecz; za cztvrty lazik premeneny daly mu na Panove podle Kucharika a Prostredneho. 13-mo : Mathias Zingor mel medzy Jarky dva kusky – jeden kassovsky, druhy od Barbary Kumkačky – po dva korcse. Za takove dostal na Brtnom končsa špitalskeho lazika pod dva korce zem oraczu. 14-to : Mathias Lobodass mel kus zeme na Hline – takovy prysluchal mezy portalske, ktery prissel do rozdielu. Neţ za takovy daly mu pod Rakitim vissnim pod dva korce.

c Nasleduje opäť daly mu, v zátvorke. — d Slovo dopísané nad riadkom. 3 Nenašli sme. — 4 Nenašli sme. 175

15-to : Joannes Oravecz mel kus zeme v Kračsinach slobod[ny], ktery take se nachazel mezy portalskimy; takovy pryssel do rozdielu. Neţ nato mesto daly mu pred meskim mlinom pod jeden koriec. 16-to : Andreas Gallanda. ║ fol. 140v 17-mo : Andreas Milecz a Andreas Hanulya mely spoločnu oracinu po rodičach zanechanu na Panove; takova vessla do rozdielu mezy portalske. Nato mesto daly jim pod Rakitim vissnim vedle Kukučsa, take jako slobodnu. 18-vo: Joannes Bartoss cum fratribus. Luka,e ktera bila pod Rakitim zniţa Tureczkej studne, takovu zaujaly mezy portovne. Nato mesto, daly messtanya na druhej strane tamţe nizssie opet kus luky pod Rakitim. Neţ omil se bil stal o jednu retiazku, to jest desat syach, takţe se opet napravilo a daly jim pod Zabreţim, aby slobodne uzivaly a urečite natolko, kolko jim chibuvalo. 19-no : Andreas Kassovics mel dve zahrady Niţe mesta mezy portalskimy zemiamy, neţ takovu vzaly do rozdielu. Nato mesto daly mu za jednu v Kračsinach, za druhu pak na Panove vedle Andrease Marčseka; neţ ta v Kračsinach nachazy se vedle Prostrednieho. 20-mo : Andreas Hanuss mel v Lučskach kus lučsiny nemčsekovsky,f od Jana Jakubika acquirovany zaloţnim spusobem; vzaty jest do rozdielu. Nato mesto dalo mu jest pod Rakitim vedle Lobodassa. 21-ma : Andreas Rolko mel v Lučkach vedle Kucharika pod pou [!]g druha korcza, co y mel hodnoverny obligator od takovej zemicky, nez u Nicolause Bartossa bil shorel, yako sam tentoţe predmeno[va]ny Bartoss tak yako pod prisahou viznau [!] pred richtarskim uradom na ten čas. Takova pak zemicka translocuvana jest v čas tohoto deleny chotara za Hrabovuo, pod pou [!] druha korca, ktera je podle Georgiusa Krpelcza tak vinassejicy. Druha pak pod try c[t]wrtacky, co bila voda pretrhla, tae zostala na tom miste na Baranovej. ║ fol. 141r 22-do : Nicolaus Honko, zat Czavasdou, mel jeden kus na Kameny v Sedličkach pod pul korca a pred meskim mostom pod pul korca; takove prissly do rozdielu. Nato mesto dalo jim mesto v Kračsinach v jednom meste vedle Šimkoviae pod jeden koriecz, z druhej pak strany vedle Beličky. 23-tio : Georgius Belicka mel zahradu na Baranovej slobodnu – ta a takova prissla mezy portalske – pod koriec, neţ polovičku takovej drţy Joannes Števo, Georgius pak Belička dosavat bil v uţitku. Neţ na mesto toho pod pul korca daly messtanya v Kračsinach vedle Honky a Joanesa Stevo jemu pod pul korca do uţitku. 24-to : Vdova Globkova mela v Kračsinach kus zeme; takova vessla mezy portovne. Neţ namesto takoveho dana jest zem pod Rakitim pod dva korce, tak jako slobodna. Druhy pak kus zeme na Bu[o]rovej nad Patrovou lukou mela; za takovu dano jest take na Buorovej nad Ribnikmy a prytom na Kramaroviciach kusstik slobodny z uvratiamy. 25-to : Vdova pozustala po Joannesovy Bizik mela kus zeme slobod[nej] v Kračsinach pod čtiry korce; za takovy daly jej messtanya na Suchonove, take pod čtiry korce. Neţ ţe planu daly, za dorobenu pridaly jej take v [K]račsinach jeden kusstek, druhy pak pod Ruzomberkom niţe krajnich sessii. 26-to : Georgius Kolar mel v Kračsinach kus zeme pod try korce, ktery jest vzaty do portii a namesto toho meczy kopanične translocovaly messtanya opet do Kračsin, ta dalej k Turcu luku. Natolko predess[l]e nakolko bil v uţitku, opet mu pridaly, co by se nachodilo pod try korce vedle Kucharika a Kassovicou z druhej strany. Obligator v protoco[le] se nachazy in pagina 112.5

e Slovo dopísané nad riadkom. — f Prepísané z pôvodného: od Nemčseky. — g t.j. pol 5 Nenašli sme. Na strane 112 nie je zmienka o zemi v Kráčinách ani oKolárovi či Milcovi. 176

27-mo : Joannes Milecz majicze podobny uţitok take v Kračsinach k obidvom gruntom prinaleţejicy, od predkou zanechany, na ktery se nachazy obligator v protocoly, takţe jim spolu translocovany jest, jako predessle uţivaly Kolar z Joannesom Milecz, pod korce try, ţeby sa vinassaly jak jedna, tak druha častka. Nachazy se in pagina rovne 112-da.5 ║ 28-vo : Paulus Machnik mel v Kračsinach jeden kusstek, ktery v čas rozdielu chotara fol. 141v translocovany jest tamţe, ale vssak na jinssie mesto – vedle špitalskich z jednej strany, z druhej pak vedle Rolky. Druhy pak kusstek uvrate v Lučskach mel; za takovy daly muh pod Rakitim hornim. 29-no : Mathaeus Nemecz mel lazik v Kračsinach v Zahumenskich cororum 3, neţ takovy bil mezy portalskimy; translocovany jest na jine mesto mezy kopanične vedle Priehrady k meskemu mosty veducy, vedle Andreasa Marčsek, z druhej pak strany vedle Johanesa Noszak. 30-mo : Joannes Noszak mel take v Kračsinach kopaničnich cororum 2 mezy portalskimy; takovy preloţeny a translocovany jest vedle Priehrady k mostu veducej, vedle špitalskich a vedle Nemcsa mezy kopanične. Item druhy kus mel ta[ke] v Jablony, ktery se dostal mezy portalske; nam[esto] takoveho prelozeny jest hore vissie mezy kopanične, vedle Johanesa Laucsek. 31-mo : Georgius Jančsovics, mlinar mesky, mel kusstek zeme v Hradečnicy pod try čtvrtačky z portalskich; takovy prelozeny jest mezy kopanične pod Rakitim. Neţ druhy take mel v Kračsinach pry Turcy, y ten take mezy portalske translocovany jest, take y namesto toho v jedno tamţe pod Rakitim vimerany a pridany jest pod dva korcze vedle Globkovej a Galandovej zeme. 32-do : Andreas Bun mel v Lučskach pod Torianovou luku kupenu mezy portou; za takovu dana jest mu opet luka mezy kopani[č]nimy pod Rakitim vissnim. Druhu mel v Lussku; za takovu mu daly vo Vrabcy jeden kus luky a v Lučskach coros 1¼ mezy kopanične. 33-tio : Joannes Gassparecz mel [zem] v Lussku mezy portalskimy; takovu preloţily k Močidlom pry knazovom moste, mezy kopanične a slobodne. ║ 34-to : Michael Bun mel [zem] v Lussku; za takovu, ponevačz bila mezy portovnimy, fol. 142r preloţena jest takova zemička pod dva korce tamţe pry Močidlyech pry knazovom moste mezy kopanične. 35-to : Joannes Kucsyan mel v Lussku vedle Bartossky zem oracu pod try korce, za kteru mu daly a translocovaly na jine mesto tamţe k mostu bliţie. Neţ ţe obligator na ten cas pry rukach nemel a neproukazal, neţ buducne jestli ho vihleda, takovy ma proukazat a zostava mezy kopaničnimy.

222. a (fol. 142r) 1776, 5. apr.

Úrad mestečka zapisuje, ţe Ján Kucian nemohol pri parcelácii martinského chotára, ani dodatočne predloţiť doklad o vlastníctve lazu v Lúţku (cf. záp. 222, poloţka 35), preto zaň mestečku opať zaplatil 28 zl.

Anno 1776, die 5-ta Aprilis. Horepsani Joannes Kucian1 podle pretensiae2 poctiveho mestečka netoliko ţebi obligator neukazal, ale take se z mestečkom tak sporadal

h Slovo dopísané nad riadkom. 222. a 1 Vzťahuje sa k poslednej poloţke predošlého zápisu; cf. záp. č. 222, poloţka 35 (fol. 142r). 177 a spravil, abi jemu mestečko urečitim spusobem do tohoto meskeho protokola dovolilo zapisat, aby uţival on y ditki jeho aţ na večnost. Na kteruţto kopanicu, takrečenu v Lussku, podle bartosouskej se nachadzejici, poloţil mestečku pred nami, niţe podpisanimi osobami, hotovich penezi fl. Rh. 28, id est osem a dvacat zlatich rimskich, a to na nakladki meskeho prava.

Judex ordinarius Paulus Kassovicz, m.p.a Nicolaus Bartoss, juratus oppidi senior, m.p.a Coram me, Andrea Martsek, jurato, m.p.a Coram me, Andrea Kasovicz, jurato, m.p.a Coram me, Andrea Bun, jurato, m.p.a Coram me, Martino Štewo, jurato, m.p.a Et me presente, Joanne Lautček, jurato notario, per quem et [scripta], m.p.

222. b (fol. 142v) 1776, 6. apr.

Kvôli novému rozdeleniu chotára dostal Ondrej Marček náhradou za svoje zeme nové, v inej lokalite. (cf. záp. 222)

Anno 1776, die 6-ta Aprilis. Majice Andreas Marček, spolu naš obivatel, jeden kus zeme kopaničnej v Lussku, skrze svich predkuv nadobiti a se nachadzejici v tomto protokoli sub pagina 182,1 ten a takovi preloţeni jest v cas deleni celeho chotara na Panovo, vedla Andreasa Buna a Kasowicou. Druhi pak mel kus zeme podobne kopaničnej, dostati od Masiarikou, visse knazouho mlina, ten je teţ preloţeni poniţe meskeho mlina, konča patrouho zahumnia, v tich Kratinach, podle Hodula z visnej strani a niţnej podle Stolčeka.

223. (fol. 105v) 1772, 11. jún

Ján Hofman a Juraj Mihoczko zo Spišskej stolice vzniesli nárok na statok a kopanice, ktoré Michalovi Stehlík zanechal ich zosnulý svokor Ondrej Krpelec. Záleţitosť sa odloţila do ďalšieho zasadania mestského úradu.

Anno 1772, die 11-ma Junii. Pristupily pred nass ouplny urad svatomartinsky zatia nekdy v Panu zesnuleho nasseho spoluobivatele Andreasa Krpelecz, Joannes Hofman a Georgius Mihoczko ze stolice sl[avnej] Spiskej, z mesta Kralovskeho Podhradia1 rečseneho, kdessto predjmenovani Joannes Hofman a Georgius Mihoczko se dopominaly do statku a kopanicz po svem testovy Andreasovy Krpelecz, zanehaneho [!] pred roky nektorima u Mihala Stehlik, ţeby jim tak jako potomkum toho statku Stehlik vipustil. Neţ ponevadţ tato vec tak nahle skončsiti se nemohla, do dalssej dispositiae

a Podpisy sú odpísané. 2 t.j. predošlého rozhodnutia (z lat. praetendere) 222.b 1 Cf. záp. 195. 223. 1 Spišské Podhradie, okr. Levoča. 178 meskej se odloţila. Co se stalo na ten čas za pana richtara Georgiusa Kucharik, prisaţnich Nicolausa Bartoš, Andreasa Galli a Paulusa Kassovicz, m.p., etc.

224. (fol. 121v – 123r) 1773, 2. jan.*

Odpis listu od banského úradu v Kremnici barónovi Vavrincovi Révai vo veci nároku a podielov istej bane pri Sv. Martine, vyloţených podľa platného banského práva.

Illustrissimo domino Laurentio, libero baroni de Reva, arcium Szklabina et Blatnicza,1 haereditario necnon i[ncliti] comitatus Thurocziensis perpetuo supremo comiti, domino nobis praetiosossimo Prikopae2

Illustrissime domine baro et perpetue supreme comes, domine praetiosissime! Inclitum supremum Camergraffiatus oficium illustrissimae Dominationis Vestrae et illustrissimi domini baronis Simonis de Reva3 respectu partium fodinalium penes neo inventam fodinam Szentmartonensem denegatarum factas representationes, ea cum gratiosa ordinatione, judicio huicce montano transmittere dignabatur, ut nos explanatis legibus montanis et consuetudinibus exortas differentias inter Illustritates Vestras amicis modis ac[c]omodare satagamus. Cui gratiosae dispositioni satisfacere cupientes, illustrissimam Dominationem Vestram omni cum venerationis cultu obsequiosissime informamus, quod Judicium montanum inventori venarum mineralium et eatenus primo insinuanti, in conformitate juris montani, et quidem Constitutionis Maximilianae4 ║ -di -mi art[iculi] 2 [paragraphi] 1 , Cremniczien[sis] dillucidationis art[iculi] 2 [paragraphi] fol. 122r 1-mi, tam pauperi quam diviti, domestico vel extraneo, sine omni mora et protelatione literas muthungales5 confere obligetur. Cum itaque per concessionem muthungalium inventor fodinae per consequens thesauri subteranei, vi[delicet?] art[iculi] 1-mi [paragraphi] 1-mi per summum terrae principem reservati proprietarius efficiatur, ejusmodi nova fodina autem longiorem moram et sumptus majores requireret, inventor muthungalibus provisus et solus tam sumptuosum opus prosequendi extra statum positus sibi de urbariis prospicit, et iisdem partes secundum beneplacitum cedere; praeferenter autem dominis terrestribus suis titulis dignissimis, dum illis de consuetudine hunc laborem fodinalem assumendum insinuatur. Non solum partes similes libenter offere solet, sed de eo etiam dominis terrestribus nonnullis partes assumere placet summe gratulatur, cum frequentius tam inventori, quam urburariis fodinam colentibus dominalis adsistentia necessaria foret. Prouti et in praesenti casu, cito quidem tardius inclito domino terrestrali mediam fodinam offerendo observatum fuit, quia a vero solum illustrissimae dominae comitissae et domino illustrissimo baroni Simoni hanc oblatam mediam fodinae partem assumere, hancque assumptionem

224. a Nasleduje druhýkrát: quia. 1 Barón Vavrinec Révai, turčiansky ţupan (asi 1751-1772 ?; nesúhlasí s dátumom listu), syn Imricha Révai a Sidónie Pekry, zo sklabinsko-blatnickej línie. Hrady Sklabiňa a Blatnica pri rovnomenných obciach, okr. Martin. MAČUHA, s. 42. — 2 Priekopa, dnes súčasť Martina. — 3 Barón Šimon Révai (1726-1796), turčiansky ţupan (asi 1782-1785), syn Michala Révai (čongrádsky ţupan) a Zuzany Okoličáni, bratranec Vavrinca Révai. MAČUHA, s. 42. — 4 Maximiliánov banský poriadok, pôv. z r. 1565, s úpravami od r. 1723 platný pre celé Uhorsko. LUBY, s. 355. — 5 mutung (nem.) = dolovacie povolenie — 179

secundum praedicti juris montani tenorem signanter art[iculi] 25 [paragraphi] 7-mi et art[iculi] 26 [paragraphi] 1-mi hujati [!] caesareo-regio Judicio montano insinuare placuisset, per hanc insinuationem autem in poss[ess]ione praefatarum partium stabilitus, ad cessionem nonnullarum partium non alia quam amica modalitate addigi posset. Cum certum esset reliquos illustrissimos dominos terrestres juxta tenorem gratiosarum illustrissimae Dominationis Vestrae ad nos sub 14-ta Novembris anni elapsi fol. 122v exaratur, literas ║ saltem in casu subjecuturae [!] benedictionis partes assumendi facultatem reservasse, ejusmodi reservata autem subsistere vel ex eo requiret, quod per talem reservatam cultores fodinarum a cultura fodinali – per consequens a promotione altissimorum regalium – contra clarum(?) juris montani tenorem, antiquam praxim et consuetudinem deterrerentur. Sed cum inclitum Camergraffiatus officium vigore sui ad nos sub 30-ma praeterlassi mensis et anni expediti gratiosi rescripti pro parte inclitae Camerae oblatam 4-tam fodinae partem propter majorem distantiam non acceptaturam se declarasset, per hanc declarationem autem adhuc modus superesset illustrisissimis [!] dominis compossessoribus, partes nonnullas assumere volentibus, satisfaciendi. Nam si ex ambabus per Illustritates Vestras inclito supremo Camergrafiatus officio transmissis urburarioris specificationibus plurimas partes contine[ntibus] assumatur, juxta projectatam novam hic adjectam specificationem non solum illustrissimo domino baroni Ludovico6 desideratae 10 partes vulgo kus dictae, sed et illustrissimo domino baroni Christophoro 7 partesb obvenire possent, verum adhuc 13 partes pro reliquis illustrisissimis dominis compossessoribus cum fata inventorum dividendae remanerent. Et cum praeterea cuique dominorum urburariorum benedictione tardius subsecuta partes suas dum et quando remittere liceret, remissionem vero hanc [...] Judicio montano insinuare et laborantibus per quatuordecim dies post remissionem proportionatam [...] fol. 123r persolvere oporteret. Frequentiusquae [!] fieret, quod domini urburarii ║ plures partes possidentes diutius expensas sufferendi percesi partes nonnullas, aut omnes remittere, alii vero paucioribus partibus provisi in societate urburiari existentes similes partes sine omni bonificatione facturum expensarum assumere, prout et venditas partes vigore articuli 11-mi [paragraphi] 2-di Crem[niciensis] dilucidationis etiam prae amicis praeemere consuevissent, consequenter omnis modus futuris temporibus plures partes obtinendi superesset. Speramus itaque illustrisissimam [!] Dominationem Vestram unacum reliquis illustrissimis dominis compossessoribus partibus his, ex quarum inclitae Camerae oblata partae, remanensis tanto certius contentam et quietam reddi, quanto evidentius est, quod distincta partium fodinalium possessio inter dominos terrestres juri terrestrali hec in minimoc derogari posset; requirentes insimul, quatenus compositio hac projectata modalitate differentis specificationem titulorum dominorum urburariorum fine(?) prob cujuslibet partis securitate fiendae prothocollationis medio inventorum nobis ex liberi facere dignaretur. Eadem illustrissima Dominatio Vestra, qui gratiis recomendati singulari cum veneratione perseveramus. Illustrissimae Dominationis Vestrae Cremnicz,7 2-da Januarii 1773 Obsequiesissimi servi N.N., montium magister coeteriqae Caesareo-Regis judicii montani Cremnicziensis jur[ati] assessores

b Slovo dopísané nad riadkom. — c V texte: miminimo. 6 Barón Ľudovít Révai (1739-1781), turčiansky ţupan (asi 1772?-1782), syn Vavrinca Révai a grófky Ţofie Keresztes. MAČUHA, s. 42. — 7 Kremnica, okr. Ţiar nad Hronom. 180

225. (fol. 92r) 1773, 20. mar.(*)

Odpis listiny: vdova Zuzana Hanula predala kvôli biede a dlhom časť lúky na Predkútí, ktorú dostala od Barbory Hlavatý, Jánovi Gallo za 100 zl. a dala mu ju zapísať.

Anno 1773, die 20-ma Martii. Ja niţe podepsana viznavam, ţe ya bivsse od mileho Pana Boha navsstivena, a to jiţ jak skrze mich v Kristu Panu zesnulich rodičuv, svokra a svokrussy mou, tak y skrze meho manţela predessleho, kdiţ vssecy v dluhotrvanlivich nemocach smrtedlnich jich bolestne z mnohima naklatky, jako naleţy, jsem opatrovala, k tomu uctive pissu v statku sskodu veliku jsem mela, a nato z drobnimy dietkamy ssestima [ve] vdovstvy za try roky jsem ţiva bity a opatrovaty bolestne se musela, a tak z pričin tich do bidy a dluhou jsem upadla. Nemohuce techdy sobie jinak poradity any pomocy, pustila jsem mu urečitu čzastku luky na Predkuty jsucu, dostatu od Barbary Hlawaty podle meho strica Andr[ease] Gallandy, Joanni Gallo, manţelce jeho Anne Suvada y potomkum jeho za zlatich sto rymskich, id est fl. 100 [Rh.], aby vladaly a uţivaly ačz na večnost. Nato pro lepssy jistotu dala jsem do meskej knihy zapisat; neveduce pisat, kriţikom potvrzujem. Na ten čas pana richtare Andreasa Marčsek, [prísaţných] Nicolausa Bartoss, Andreasa Laucsek, Andreasa Sebik, Andreasa Bun, Georgiusa Hill, [...].

Coram me, Andrea Gallanda seniora Coram me, Elia Gallanda, etc.a Szuzanna Hanula, manţelka Georgiusa Gallandi, pozustala vdovaa X Et me presente Paulo Kassowics, per quem et scripta manu propria.

226. (fol. 110v) 1773, 2. okt.(*)

Odpis listiny: Mestečko Sv. Martin predalo kus zeme hore Brtným richtárovi Ondrejovi Marček za 30 zl., aby tak hradilo cestu do Viedne.

Anno 1773-o, die 2-a Octobris. My, richtar a urad y vssecka obec mestečska privilegiatneho Sv. Martina viznavame, ţe v čas slussnej a nevihnutedlnej potrebe na cestu vidienskua vizdvihly jsme od spolumesstana nasseho, na ten čas pana richtara nasseho Andrease Marčsek, na jisti kus zeme zvissa brodku hore Brtnim, mezy Stache Pavlovim zniţa, zvisse pak Joannesa Thoranovim lazikmy, zlatich nemeckich tricat, id est fl. Rh. 30, aby vladal a uţival ač na večnost. Ač pro lepssi jistotu tohoto vsseho vidali jsme jemu tento obligator,1 jmeni nassimy podpisani a pečety mesku menssib potvrzeny. Anno et die ut supra. Coram me, Nicolao Bartoš, jurato seniore, m.p.c Coram me, Joanne Laučsek, jurato seniore, m.p.c Coram me, Joanne Bartoš, jurassore,2 m.p.c Coram me, Andrea Šebik, jurato seniore, m.p.c

225. a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 226. a t.j. viedenskú — b Pečať nijako nenaznačená. — c Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 obligátor = (všeob.) zápis o právnom počine, listina — 2 jurassor = juratus senior 181

Coram me, Andrea Laučsek, ex junioribus primarius jurassorc Coram me, Georgio Hill, jurassore,2 m.p.c Coram me, Georgio Kucharik, m.p.c Coram me, Paulo Kassovicz, per quem et scripta manu propria.c

227. (fol. 104v – 105r) 1774, 10. feb.

Úrad mestečka zapisuje Eliášovi Krpelec zeme, ktoré vyplatil zo zálohu, a ďalšie, ktoré sú ešte zaloţené.

Anno 1774, die 10-ma Februarii. Na ţadost spolumesstana nasseho Eliasa Krpelecz jsouce spolu zhromaţdeny, abichom jeho slobodne kopanične kusy, jak orace tak y luky, do tohoto nasseho protocolla zapisaly. My pak uznajicze to, ţe predne takove skrze jeho otca bily pozakladane, on takove svimi vlastnimy penezmy povimienal, jakozto: 1-mo : ktery bil v zalohu u Georgiusa Rohon, Eliasa Krpelecz svagra, zahrada kapustna polovička in fl. 10; druha pak polovička pozustala mu po rodičach urečzita. 2-do : Lučsinu vimenil za knazovim mlinom vedle Mikandouho klina od Joannesa Radolsky in fl. 12. Druha polovic tamţe pod Brehom, vimenil take od sveho svagra Rohonya in talleris 7 den. 75. Ktereţto obidve tito častečky maji z dolnej strany suseda Joannesa Krpelecz, mlatssieho syna Michala Krpelecz. K tomu take zostal mu ║ fol. 105r 3-tio : lazik po rodičach v Hradečniczy urečity, podla gavajdouskeho(?), v kterem je dosavat v uţitku, ktery take svimi penezmy vimenil. 4-to : [laz] Na Baranovej podle strica Andreasa Krpelecz, ktery take vimenil od svojho švagra Georgiusa Rohon in fl. 27, take urečity. Jesste pozustavaji nektere v zalohu, jakoţto: u Michaele Stachy za Hrabovim hore Jarkom in fl. 10; druhy na Buorovej u tohoţe Stachy in talere 1; trety za knazovim mlinom, take u tohoţe Stachy, in fl. 5; item na Kozinej luka mezy vodamy u Georgiusa Piroch zaloţena in fl. 12 Rh.; item lazu paluchovskeho pravu tretinu mej manţelcze Suzanne Orawec pravem urečzitim poručil jej otec Johanes Orawecz. Co se stalo za richtarstvy Joannesa Swehla, v pritomnosty poctivich panou bratou v urade jsoucich, jakoţto:

Joanne Lautček, m.p. Andrease Stewa, m.p. Georgiusa Krpelecz, m.p. Joannesa Bartoss, m.p. Andrease Lautček, m.p. Adrease Steh[lik], m.p. Nicolausa Bartoss, na ten čas mestečzka notariusa, per quem et scripta manu propria.

228. (fol. 106r) 1775, 27. okt.

Úrad mestečka zapisuje richtárovi Jurajovi Krpelec zeme na Baranovej, na Predútí a na Košútovej hore Jarkom, ktoré mu poručil jeho svokor Ján Stacho so súhlasom vrchnosti, biskupa Pavla Révai.

Anno 1775, die 27-ma Octobris. Pristupil pred poctivy urad nass Georgius Krpelecz, spolumesstan nass, skrze jistich kusou slobodnich, abichom do tohoto protocola nasseho

182 zapsaly. Techdy my, kdiţ nam proukazal svu spravedlnost na pisme, predne od testa sveho Joannesa Stacho, jako mu juss na smrtedlnej postely poručil, ţe mu vssecky uţitky slobodne, tak jako on urečitim spusobem uţival, ano ţe ho [do] smrty dochoval a poctivo pochoval, aby ţaden jiny toliko on, Georgius Krpelecz, pravom urečzitim z manţelku y ditkamy na večnost uţival. Jsou pak takové uţitky potvrzené a rukou osviceneho pana, pana Revay Pala, biskupa1 podepsane, takţe jsou v poradku tomto: (Jako y dluhou ţe sa nachazelo po Joannesovy Stacho visse šedesaty zlatich, ţe Georgius Krpelecz takové ţe viplacal.) 1-mo : Na Baranovej zem niţe mosta pod korce try 2-do : Na Predkuty luka vedle Kucharika 3-tio : Na Kossutovej kus luky hore Jarkom vedle Michaela Blaho. Co se stalo za richtarstvy tohoţe Geor[giusa] Krpelecz, v pritomnosty lidy v urade postavenich.

Coram me, Nicolao Bartoss, jurato oppidi S. Marthon senior, m.p. Coram me,a Andrea Stevo, jurato, m.p. Coram me, Joanne Bartoss, jurato, m.p. Coram me, Andrea Lauček, jurassore, m.p. Coram me, Andrea Martsek, jurato, m.p. Coram me, Andrea Kasovic, jurato, m.p. Coram me,b Gorius Swehala [!],c m.p. Coram me,d Andrea Gallanda, ex communitate, m.p. Et me prese[n]te Johanne Svehla, pro tunc jurato notario, m.p.

229. (fol. 106v) 1775, 27. okt.

Bratia Michal a Juraj Stacho si nechali zapísať zeme v Lúčkach, na Bukovine a tzv. sopúchovský laz, ktorý biskup Pavol Révai dal ich otcovi. Michal Stacho prenechal dva lazy – nad Hlinou a hore Brtným – bratovi Jurajovi.

Anno 1775, die 27-ma Octobris. Pristupily pred poctivy urad nass svatomartinsky Michael a Georgius Stacho, abichom – jako znamo jest, ze grunt takrečzeny szopuchovsky bil, y ze čtvrtu y zo slobodnimy kusy, ktere Szopuch uţival, zaloţeny – takovy grunt vimenil osviceny pan Revay Pal, biskup1 a zloţil penize y za slobodne kusy – takove dal otcovy jejich Paulo Sztacho, v kterich od času tohoa aţ dosavat slobodny zustavaji, ano ţe se ţaden b potomok sopuchovsky nenachazy. A takove pripadly na os[viceneho] biskupa, takţe Jeho Osvicenost jim k uţivany pridal, aby v takovich slobodny zostaly; jako jsou poznamenane poradkem timto: 1-mo : V Lučskach kus lucsiny konča riadockich.2 2-do : Na Bukovinach oracziny dve y z uvratmy jednim.

228. a V texte: corame. — b V texte: cora me. — c t.j. Georgius Švehla — d V texte: corram me. 1 Asi Pavol III. Révai (1694-1776?), od 1753 titulárny biskup dibiňský, syn Ţigmunda Révai a Zuzany Lehocký. MAČUHA, s. 37. Slov. biogr. slovn. V, s. 76-77. 229. a Slovo dopísané nad riadkom. — b Nasleduje opäť: se. 1 Asi Pavol III. Révai (1694-1776?), od 1753 titulárny biskup dibiňský. MAČUHA, s. 37. Cf. záp. 228. — 2 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. 183

3-tio : Laz travny, takrečzeny szopuchovsky, pred Malou 4-to : Laziky dva – jeden nad Hlinou, druhi hore Brtnim. Takové dobrovolne [prenechal] brat starssy dva kusky Michal Sztacho Georgiusovy, aby v takovich bil slobodny y z dietkamy svimy na večnost; krome jestli by chtel pustit, aby mu slobodno nebilo jinemu, toliko jemu anebo jeho ditkam. Co se stalo v dome pana richtare Geor[giusa] Krpelecz, v pritomnosty vsseckeho uradu.

Coram me, Nicolao Bartoss, jurato seniore, m.p. Coram me,c Andrea Števo, m.p. Coram me, Joanne Bartoss, jurato, m.p. Coram me, Andrea Lautsek, jurato, m.p. Coram me, Andrea Martsek, jurato, m.p. Coram me, Andrea Kasovic, jurato, m.p. Coram me, Gorius Swehla, m.p. Et me presentae [!], Johanne Svehla, pro tunc jurato notario, m.p.

230. (fol. 107r) 1775, 27. okt.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi a Jurajovi Bartoš dve kopanice na Kramároviciach.

Anno 1775, die 27 Octobris. Pristupily pred nass nizepsany richtarsky urad Johannes et Georg[ius] Bartoss,a majice jiste kusky medzy slobodnimy kopanyczamy, jakozto na Kramarovicjach dva y z uvratiamy, v kterich bili vzdicky [v] slobodnom uzitku, ţe jich zaden neturboval.1 My takove uznajice jim za spravedlive, techdy jsme dovolily y do tohoto nasseho protocolu meskeho zapsaty, ano y nassimy jmeny podepsany potvrdity.2 Co se stalo v dome na ten čas pana richtare Georg[iusa] Krpelecz, prisaznich pak Nicol[ausa] Bartoss, And[reasa] Stevo, And[reasa] Kassovitcz, And[reasa] Laučsek, And[reasa] Marcsek, et ceteri, et me presentae [!], pro tunc jurato notario Johanne Svehla, m.p.

231. (fol. 123v) 1776, 20. júl (*)

Odpis listiny: Vdova Zuzana Gallo predala dom s príslušným pozemkom Jánovi Števo, ktorého manţelka Katarína je jej neter, za 100 zl.

Anno 1776,a die 20 Julii. Stala se zmluva medzi Joanesom Stewo, sinom Andreasa Stewo, a vdovo[u] Susanou Gallo, pozustalou po nekdi v Panu zesnulem Andreasovi Bartoš; kdeţto nemajice zadnich potomkou, predala dom horepsanemu Joanni Štewo a manţelce jeho Katarine Gallo, bratra jej vlastneho Georgiusa Gallo dcere – to jest isbu,

c V texte: corame. 230. a Nasleduje škrtnuté: abychom. 1 (z lat.) turbare = rušiť, znepokojovať — 2 Podpisy sa nenachádzajú. 231. a Opravené z pôvodného 1775. 184 kuchinu z dreva vistavan[u], k tomu ces pitvor komoru s tehal vimuruvanu, ano take y siparen z dreva za komorou vistavanu, nejinače y s fundusom – skrze predkuv meho manţela za penize nadobiti, za sumu zlatich rimskich sto, id est centum. Kteriţto dom spolu y z fundusom abi vladal a uţival on, manţelka y ditki jeho na večnost. Nač vidala sem tento obligator pred niţe podepsanimi lidmi. Susana Gallo, pozustala vdova po nekdi Andreasovi Bartoš, neveduce pisat, kriţikem sa podpisujem X Coram me, Andrea Galanda, seniore, m.p.b Coram me, Joanne Lautček, m.p.b Coram me, Andrea Lautček, jurato, m.p.b Coram me, Martino Štewo, jurato, m.p.b Coram me, Georgio Swehla, m.p.b Et me presente, Nicolao Bartoš, jurato pro tunc seniore, per quem et scripta manu propria.

232. (fol. 33v) 1777, 14. aug.

Úrad mestečka zapísal Jánovi Števo kukučovský grunt, za ktorý uţ poloţil 14 zl.

Anno 1777, die 14 Augusti. Pryssedsse pred nass urad svatomartinsky Joannes Sstewo mladssy za richtarstvy Eliasa Marčzeka, ktery sadol na grunt kukučovsky pusty, za ktery y zaplatil ponajprve zlatich desat uherskich, opet roku 1774 na svatek sv. Michala1 tejze jistej Zofii Marčzek, po nebosstickem v Kristu Panu zesnulem manţelovy Danielovy Mikocim pozustalej manţelcze, poloţil zlate sstiry; kterych penezi vsseckich učiny zlatich strnast uherskich, id est fl. 14 Hungaricales. A ponevačz se tieto penize z nassim vedomim davaly, t[e]dy pro lepssi potvrzeny toho zapsaly sme y do nasseho protokola. Czo se stalo v dome na ten cas nasseho richtare Joannesa Dundela, [prísaţných] Joannesa Laucţeka, Thobiasa Hlatky, Martinusa Sutoris, Andreasa Rolky, Nicolausa Bartossa starssieho, Matiasa Marcţeka, Matiasa Bartossa mladssieho, Andreasa Milcza a Georgiusa Kucharika y Georgiusa Marcţeka.

233. (fol. 142v) 1778, 25. mar.(*)

Odpis listiny: Juraj Hrbuoltovský dáva svoju kopanicu a lúku na Baranovej do zálohu Jánovi Gallo za 140 zl.

Anno 1778, die 25-ta Martii. Per praesentes znamo činim s timto mojim psanim komu bi vec tato prinaleţela vedeti a znati, ţe ja v mojej slussnej a nevihnutedlnej potrebe pustam a zakladam moju vlastnu a urečitu kopanicu v chotari tomto nasom svatomartinskom se nachadzejicu – na Baranovej vedle Swehli a podle Paulusa Klanice a konča Krpelca Ondraša – spolu y z lučinou za vodou, take vedle Klanice a podle Eliasa Marček, pri tom y vedla pana patera, zakladam opatrnemu a mnohovaţnemu muţi Joanni Gallo a manţelce jeho Anne Šuwada spusobem urečitim, abi vladal

b Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 232. 1 29. sep. 185 a uţival on y successorovia jeho na večnost, in fl. Rh. 140, id est ve stu a čtiridciati zlatich nemeckich. Nač pre lepši jistotu davam ze sebe tuto obligatii, mu vlastni ruku upevnujem a potvrdzujem. Georgius Harbuoltousky, m.p.a Coram me, Andrea Martzek, judice ordinario, m.p.a Coram me, Georgio Kucharik, jurato, m.p.a Coram me, Georgio Hilli, jurato, m.p.a

234. (fol. 143r) 1778, 10. máj (*)

Odpis listiny: Ondrej Šuvada oznamuje, ţe predal svojmu švagrovi Jánovi Gallo tri kopanice (v Hradečnici, pod vyšným Rakytím a na Pánove) za 175 zl.

Anno 1778, die 10-ma Maii. Ja, Andreas Suwada, v znamost uvodzujem vssem, kterimkoli prisluchati a vedeti bude, ţe sem pustil a predal urečitim spusobem moje vla[st]ne a urečite kopanice – jedna v Hradečnici pod pol druha korca in fl. Rh. 45, druhu pod visnim Rakitim hore Jarkom in fl. Rh. 70, tretu na Panove in fl. Rh. 60 – memu panu svagrovi Joannesovi Gallo a jeho manţelce Anne Šuwada; na kterich kopanicach trich vsseckich penezi je insimul fl. Rh. 175, id est sto sedemdesiat y pet; ktereţto kopanice bu[du] uţivat aţ na večnost. Nač pre lepsi jistotu a bespečnost vidal sem jemu tento obligator, meho vlastniho jmena neved[u]ce pisat, kriţem potvrdzujem. Anno et die ut supra. Andreas Suwada crucem ponit X Coram me, judice ordinario oppidi Sz. Marthon, Andrea Martsek, m.p. Coram me, Georgio Hill, m.p. Et me presente jurato notario oppidi Sz. Marto[n], Joanne Lautček, per quem et scripta manu propria.

235. (fol. 143v – 144r) 1778, 27. okt.

Mesto Sv. Martin vystavuje Ondrejovi Števo novú listinu, potvrdzujúcu jeho vlastníctvo istých kopaníc v martinskom chotári, pretoţe staré listiny mu zhoreli.

Anno 1778, die 27 Octobris. Mi, richtar a urad y vssecka obec mestečka privilegiatneho Sv. Martin davame a vedomia vssem, kterim bi prinaleţelo vedeti, aj buducne prinaleţeti bude znati, ţe majice nas spoluobivatel Andreas Štewo jiste kuski kopanične, jak lučin tak take y oracich zemičiek, ktere jemu nekdi po jeho milich rodičoch pravem urečitim zostali, tak ţe s nich dobrim a poradnim spusobem sveho mladšieho bratra Joannesa Štewo viplatil, a nektere sam za sve vlastni penize dostal a aquiroval. Tak potom z dopussteni Pana Boha vssemohuciho skrze nenadali ohen od takovich kopaničnich uţitkou roku nini beţiciho jemu vssecki obligatore zhoreli. Kdeţto po nekterem čase pristupil pred poctive mestečko a ţadal, abi jemu na takove uţitki a laziki novi a hodnoverni testimonial a obligator vidalo. Mi pak jeho ţadosti a prosbe nemohouce jemu zadnim spusobem odepriti, ale pod našim dobrim svedomim

233. a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 186

– jako je nam to vec dobre znama, kde a na kterem miste takove uţitki ma, ktereţto tuto niţe vikladame a zejmena specificujeme: 1-mo : Las travni, takrečeni od Ţiarou a zatureckeho1 chotara na sumedzi, urečitim spusobem nadobiti. 2-do : Na Kosutovej las travni, spolu y s predeslou oracinou pod tri merice prešpurske,2 od Tobiasa Hlatko pravem urečitim dostati. 3-tio : Tamţe na Kosutovej [laz], od Georgiusa a Joannesa Vido, ano y od Joannesa Diundiel na urek dostati 4-to : Na Panove za Hradisko, od mestečka – a to y z prieloţkom3 – teţ na urek dostatie. Nač pre lepsi jistotu tohoto vsseho vidali sme jemu tento ║ testimonial namisto fol. 144r obligatorou, našima vlastnima rukami podpisani a pečeti mesku menši potvrdzeni. Actum in domo judicis pro tunc Andrea Marček, anno et die ut supra. [L.S.] 4 Coram me, Andrea Martsek, judice ordinario, m.p. Coram me, Georgio Kucharik, jurato seniore, m.p. Coram me, Georgio Hill, jurato, m.p. Coram me, Martino Štewo, jurato, m.p. Coram me, Joanne Gallo, jurato, m.p. Et me presente jurato notario oppidi, Joanne Lautček, m.p.

236. (fol. 107v) 1781, 15. dec.(*)

Odpis listiny: Úrad mestečka zapisuje Ondrejovi Gallanda dom s gruntom, ktorý kúpil od Zuzany Hanula a jej syna Jána Gallanda, a za ktorý aj zaplatil 80 zl.

Anno 1781, die 15-ta mensis Decembris. Mi, richtar a uplni urad mestečka naseho privilegiatneho Sv. Martin a v tomto slavnom vidieku1 Turcanskem se nalezajiciho, zessli sme se do domu našeho pana richtara, na ten čas Georgiusa Kucharik, abichom dobri poradek medzi Andreasom Galanda a pani strinou jeho, Susanou Hanula, učinili. Kdeţto predjmenovani Andreas Galanda, naš spoluobivatel a starodavni mestan, kupil od svojej pani strinej a jejiho sina Joannesa Galanda dom spolu y z gruntom, kdeţto jej podle zmluvi a zjednani hnedki pred nami očital sumi zlatich rimskich osemdesat, id est fl. Rh. 80; kteri dom jemu s poţehnanim Pana Boha vssemohouciho y jeho ditkam do ruku odava a vsseho dobreho jemu vinssuje. Na co jemu y tento obligator, aj do protocola mestkeho dovolila zapisat. Anno et die ut supra. L.S.a Judex ordinarius Georgius Kucharik, m.p. Georgio Krpelecz Paulus Klanitza, juratus Andreas Martsek, juratus, m.p.

235. 1 Záturčie, dnes časť mesta Martin. — 2 bratislavská merica (64 holieb) = asi 54 litrov — 3 prieloh = úhor, neobrobená zem — 4 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 14 mm – menšia znaková pečať mesta Martin, podľa literatúry uţívaná v rokoch 1790-1810. Pozri NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku. Zv. 1. Bratislava 2008, s. 630-631. 236. a Uvedené dvakrát: L. Sigilli, L.S. 1 vidiek = (tu) stolica, ţupa 187

Joannes Kutzian, juratus, m.p. Martino Štewo, juratus, m.p. Et me presente jurato notario oppidi, Joanne Lautček, m.p.

237. (fol. 112r – 112v) [1785, 27. dec.-1795] / 1781, 25. júl *

Odpis testamentu Michala Blaho alias Bugaj: dom s pozemkom odkazuje svojmu zaťovi Matúšovi Peniaţtek s manţelkou Ţofiou, svojou dcérou, ktorému predal humno a sypáreň za 37 zl. a laz na Kuzmove za 20 zl. Matúš Peniaţtek navyše vyplatil zo zálohy laz v Kračinách za 40 zl. Michal Blaho zaplatil dlhy sirôt po Jánovi Petrikovi v celkovej výške 30 zl.

Testamentum Michaelis Bugay1 Ja, niţe podepsany, ano y osobamy uradskimy potvrdzeni, viznavam tymto mojim psanim, komu by vec buducne prinaleţela vedety a znaty, ţe ja v mojom jiţ zesslom veku nemohuce pracovaty, ani zbivaty2 krala ani pana, teda som na sve misto do domu mojho zatia prijal, Matuša Penia[š]tek, a dceru svu Sophiu Blaho, aby v tomţe mojom dome bivaly tak jako ja. Ness stavy, ktere se nachadzeji na tomto mem fundusy, slussna by vec byla, ţeby takove zanech[al](?) jako ditkam. Neţ kdy sem v byde, v nuzy a v nemocy postaveny jako stary človek, teda v tejto nevihnutedlnej potrebe vzal sem a predal zvisspsanemu mojmu zatiovy a dcere na tomţe fundusy humn[o] [a] syparen za sedem a tricat zlatich, id est fl. 37. 2. Lazyk ten zaloţeni byl u špitalskeho v mery3 zlatie, id est in fl. Rh. 40; takovy teţ moj zaty a dcera zvisspsany vimenily, v Kračinach takrečeni petrikousky, pod try korce, svima vlastnima penjazmy. Ness takove pozustale syroty, po Petrikovi Johanesovy zanechane, jak se budu dopomahat casom buducym, jestly horepsane penize se najdu mojmu zatiovy, pridu do uţitku. Neţ y to dokladajice, ze som jako stary otecz syrotek dlţobu mnohu od otcze jejich zanechanu viplacal – jakoţto pana nasseho Laurentiusa Zirka zlatych desat a Johanesa Klaniczu dvacat; učini spolu tricat, id est 30. ║ fol. 112v Item od bistriczkej4 strany na Kuzmove pod Baltom visse bizikouskeho lazu teţ lazyk muoj urečity travny, na ktery teš dvacat zlatich v tejţe mojej uskosty berjem a tymţe zvisspsanim mojim detom na urek do mocy davam. Nač pro lepssi tejto vecy istotu a ditkam zvisspsanim k dobremu utvrdzeni vidavam a tento muj obligator mu vlastny ruku krizem podpisanim a uradskima osobamy coramisuvanim.5 Anno 1781 die 25 Julii. Michael Blaho X Judex ordinarius praelibati oppidi Szent Marton, Georgius Krpellecz, m.p.a Coram me, Andrea Marcsek, m.p.a Coram me, Joanne Laucsek, m.p.a Extradatum per juratum notarium Joannem Svehla, m.p.a

237. a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 Zrejme iné meno Michaela Blaho, ako vyplýva z podpisu i z mena jeho dcéry Ţofie Blaho. Cf. et. záp. 237.b, 237.d, 237.e. — 2 zbívať = starať sa; tu zrejme vo význame plniť povinnosti — 3 meru = 40 kusov — 4 Bystrička, okr. Martin. — 5 t.j. podpísaným formuláciou „coram me― 188

237. a (fol. 112v) [1785, 27. dec.-1795] / 1783, 12. jún*

Potvrdenie, ţe Matúš Peniaţtek dal 8 zl. na pohreb svojho svokra Michala Blaho. (cf. záp. 237)

Anno 1783-io, 12 Junii. Opet dal dnu psany Peniaţtek a jeho manţelka Sophia Blaho na pohreb otce sveho osem zlatych, id est fl. 8. Czo vssecky sestry viznavaji. Coram me, Joanne Svehla, pro tunc oppidi Sancti Martini jurato seniore, m.p.

237. b (fol. 113r – 113v) 1785, 27. dec.[-1795] / 1784, 26. jún*

Grófka Johana Révai potvrdzuje listinu z r. 1784, 26. jún: Na ţiadosť grófky Révai a v prítomnosti prísediaceho Turčianskej stolice oceňuje mesto Sv. Martin stavby, pozostalé po zosnulom Michalovi Bugaj, na 52 zl. a priznáva vlastníctvo týchto stavieb, ako aj príslušného pozemku a ďalších úţitkov Matúšovi Peniaţtek, keďţe uţ vlastní humno a sypáreň, a keďţe vyplatil ostatné Bugajove dcéry a zaplatil Bugajov pohreb.

Anno 1784-to, die 26 mensis Junii in oppido Szent Marthon, ad requisitionem perillustris ac gloriosi domini Michaelis Dedinszky, illustrissim[ae] dominae comittissae Joanne Revayanae1 tit. bonorum provisoris, sequ[ens](?) peracta est in praesentia perillustris ac gloriosi domini Stephani Huszar, praetitulatae dominae comitissae fiscalis, et praenominati domini provisoris, per magistratum oppidi Szent Marthon, utpote judicem Joannem Tichy, Paulum et Andream Kassovicz Andreamque Laucsek juratos, atque Joannem Cuwny(?), aedificiorum post mortem Michaelis Bugay, subditi titulatae dominae comitissae Szentmarthonensis, ║ remansorum aestimatio, fol. 113v utpote: domus in fl. Rh. triginta duobus, id est 32; stabula vero cum curruli intra domum et stabula situata(?) in fl. Rh. viginti, id est fl. Rh. 20; insimul in fl. Rh. 52. Quibus taliter aestimatio licet omnes quatuor defuncti Michaelis Bugay filiae remansas postfunduales utilitates, successionem quasi in iisdem praetendentes, apprehendere voluissent. Cum nihilominus unica solum earum, Sophia, Matthiae Peniaţtek subdito dominali nupta esset, qui aliunde in fundo praescripto jam horeum et granarium a defuncto socero suo empta possideret,2 caetera [!] etiam modo praevio(?) aestimata aedificia cum fundo et aliis postfundualibus utilitatibus erga solitum censum et robottam eidem Matthiae Peniastek – conditione ea, ut ex aedificiis reliquas tres sorores suprafatis passivis defuncti Bugay debitis et expensis in funus3 ejus causatis exsolvat – per i[ncli]tum(?) dominium resignata sunt. Super cujusmodi in praesentia mei etiam facta aedificiorum aestimatione et Matthiae Peniaţtek una cum fundo et aliis appertinentiis resignatione praesentes extradedi testimonialis literas. Anno, die et loco quibus supra. Josephus Zorkoczy, i[ncliti] comitatus Thur[ocziensis] juratus assessor, m.p.a

237.b a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 Grófka Júlia (1730-1819), vdova po Jánovi Révai (syn Petra II. Révai, † 1760), rod. barónka Bošáni. Pozri niţšie. Genealogy page: http://genealogy.euweb.cz/hung/revay4.html. 2 Cf. zápis 237. — 2 Cf. zápis 237. — 3 Cf. záp. 237.a. 189

Zviss doloţenu spravu jak straniva fundusu, tak teš y s stavania na nem se nachadzejici, Peniasstek Mattussovy a jeho manţelce potvrdzujem a confirmujem. Stiawnička,4 die 27-a Decembris anno 1785. Grof Revay Johanna, zrodzena baro Bossany, m.p.a

237. c (fol. 114r) [1785, 27. dec.-1795] / 1784, 17. aug.*

Jozef Zorkovský oznamuje, ţe Matúš Peniaţtek má dcéram svojho svokra vyplatiť dedičský podiel v celkovej výške 33 zl. Zaplatil Zuzane, manţelke Juraja Janček, ostatných 22 zl. vzal do úschovy révajovský úradník Dedinský. Dodatok z 9. dec. 1784: Michal Dedinský vyplatil 22 zl., ktoré prijal od Matúša Peniaţtek.

Matuš Peniasstek, ponevadţ nakladkuv1 testya sveho liquiduje zlatych osem,2 takove ze summi, ktera za stavania sestram zloţity ma, sa dosahuju. Kterassto učini zlatich rymskich ctiricat čtiry, id est 44,3 z kterichţto ctvrta castka – zl. 11 – zostane pry Peniasstek Matušovy, ostatnie pak zl. 33 sestry ostatnie poviny bude viplatit. Jakossto y skutečne Susanne, Diura Janček manţelce,4 y castku druhej sestry Zahradničky v pritomnosty mojej zlatych 22 zloţity chcel a očitaty. Neţ ponevadţ takove prijaty nechcela penize, Jeho Milost pan uradnik Dedinsky5 prijal, kteressto kdykolvek od Jeho Milosty dostane. Signatum Szent Marthon 17 Augusti 1784-to. Zorkovszky Joseph,6 m.p.a

Jakovich zlatych rymskich dva y dvacat, id est fl. Rh. 22, som bou [!] vizdvihou [!] od Penyasstek Matussa a jeho ţeny, takove poratajice arend7 roku 1784-ho z priplatenim ostatnej summi skutečne som viplatil, na czo y nize coramisansi8 su svedkovia. Stiavnička9 9 Decembris 1784. Dedinszky Mihaly, m.p.a Coram me, Joanne Gaffov a Paar, m.p.a Coram me, Josepho Szarvas, m.p.a

237. d (fol. 112v – 113r) [1785, 27. dec.-1795] / 1785, 16. dec.*

Odpis listiny: Zuzana Blaho alias Bugaj so svojím manţelom dosvedčujú, ţe im Matúš Peniaţtek s manţelkou Ţofiou Bugaj vyplatili dedičský podiel z domu Michala Bugaj – 11 zl. Zároveň dosvedčujú, ţe rovnako vyplatili aj Annu Petrik, manţelku Juraja Michalec.

4 Turč. Štiavnička, okr. Martin. 237. c a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 nákladek, ky = (pohrebné) výdaje — 2 Cf. záp. 237.a. — 3 Budovy boli ocenené na 52 zl. (cf. záp. 237.b) – 8 zl. na pohreb = 44 zl. — 4 Cf. zápis 237.d. — 5 Michal Dedinský, vrchnostenský úradník u Júlie, vdovy po Jánovi Révai; cf. záp. 237.b. — 6 Prísaţný Turčianskej stolice; cf. záp. 237.b. — 7 árenda = poplatok (za nájom) — 8 t.j. podpísaní formuláciou „coram me― — 9 Turčianska Štiavnička, okr. Martin. 190

Anno 1785-to, die 16 Decembris. Ja, Gorius Janček alias Haran, viznavam s timto mojim psanim, a to y z moju manţelku Suzannu Blaho jinače Bugay, ţe jsem prijal viplatku podle porukomy1 mojho testa Michala Bugay2 ze stavou jeho, poručenych Matussovy Peniaţtek a jeho manţelke Sophii Bugay – zlatich rimskich jedenast, id est fl. 11. Kde ja y z moju manţelku mojej sestre Sophii vidavam tento testimonial anebo obligator, ║ ţe som prijala y s mojim manţelom viplatku z domu otcouskeho, ano y fol. 113r z fundusu bugayouskeho horepsanich jedonast [!] zl., id est fl. 11.3 K tomu take svedčim ja y s mojim manţelom Goriusom Janček alias Haran, ţe y moju sestrniczu [!] Annu, manţelku Goriusa Michalecz, podobne teţ z takovich stavou tak jako statočne jedenactma zlatyma vyplatila. Na co jej vidavam tento obligator [a] moji vlastni ruku, neveduce pisat, krizem potvrdzujem; na co se y nektery lyde statečni niţe podpisuji. Gorius Janček crucem ponit X Susanna Bugay crucem ponit X Anna Michalecz jinačej Petrik crucem ponit X Coram me, Joanne Kutzian, m.p.a Coram me, Nicolao Ma[r]csek, m.p.a Me itaque presente jurato notario oppidi Szancti [!] Martini,4 m.p.a

237. e (fol. 114v) [1785, 27. dec.-1795] / 1785, 16. dec.*

Odpis listiny: Katarína Bugaj si najíma od svojej sestry Ţofie dom ich zosnulého otca Michala Bugaj za 12 zl. a ako záruku jej necháva svoj dedičský podiel.

Niţe psana Bugay Katariena, dcera nekdy Bugay jinačej Blaho Mihala, manţelka pak Jarabek Danielova, viznavam a na vedomi davam, ţe chtejice sa ja y s mojim muţom sem do Sv. Martina k dalssiemu byvani prestehovaty a previesty, v dome pak otcouskom, ktery jak skrze neboheho otca najmladssej sestre Sophii, Peniasstek Mattušovej manţelce, pred uradom mestkim zapisany, ano y skrze Slavne Panstvo pridany jest,1 taţe sestra Sophia ţidou, ktery jej zl. rimskich 12 na rok platia, v hospode ma a drţi; techdy y ja sa zavazujem, ţe predjmenuvanej mojej sestre Zofii Bugay, dokud v tom dome jej byvaty budem, takovu arendu2 jej rovnym spusobem platity sa zavazujem. A aby v tom ystejssia bola, vyplatok ten, ktery by mne mala s toho otcouskeho domu vedle usudzeni Slavneho Panstva daty,3 pri rukach jej zanechavam. Ja pak se usilovaty budem, kdiţ mne ze strany osvicenej pani grofky Revay Janošky4 placz, na kterem včilek Bizik Ondrej biva, y ze stavy pridany bude, aby som potom czo najskorej te stavy popravity, a tak ta prejiti mohla. V kterejssto vey pre lepssi stalost vidala sem jej ze seba tento obligator. Szent Marthon, die 16 mensis Decembris, anno 1785-to. horepsana Katarina Blaho jinačej Bugay X Coram me, Simone Zorkoczy de eadem, i[ncliti] comitatus Thur[ocziensis] fiscali, m.p.a Coram me, Georgio Velicz de Laczlofalva,5 ejusdem fiscali notarius, m.p.a

237. d a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 porukomie = testament — 2 Cf. zápis 237. — 3 Cf. záp. 237.c. — 4 Notár Ján Lauček; cf. záp. 238 (fol. 108r). 237. e a Podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 1 Cf. záp. 237.b — 2 árenda = poplatok za nájom — 3 Cf. záp. 237.c. — 4 Cf. záp. 237.b. — 5 Lászlófalva = Laclavá, okr. Turč. Teplice. 191

238. (fol. 108r) 1786, 15. máj (*)

Odpis listiny: Úrad mestečka dosvedčuje, ţe šiesta čiastka Šuvadovského lazu pred Veľkou v hodnote 5 zl. 73⅓ den. sa oddala Jánovi Kalina, zaťovi Matúša Šuvadu.

My, richtar a urad mestečka privilegiatneho Sv. Martina viznavame, ze roku 1786-ho dna 22-ho mesice f[ebruara] stalo se dokonany mezi Suvadouci a Georgiusom Kucharik skrze lazu suvadouskeho pred Velkou rečseneho,a z ktereho šiesta castka in fl. Rh. 5 den. 73 ⅓ večitim pravom do ruku Janna Kaliny, zatovy Suvada Matuš rečeneho, oddala. Na cob jemu y tento testimonial vidavame. Dne 15-ho mesice maja 1786-ho.

Judex ordinarius oppidi Sz. Marthoni, Andreas Marčsek, m.p.c Andreas Mlinarik senior, Andreas Gallanda, Joannes Simo, Joannes Gallo, Andreas Simo, Paulus Zingor, Joannes Laučs[ek], notarius, m.p.c Coram me, Paulo Kassovicz, per quem et scripta manu propria. L.S.

239. (fol. 145r – 146r) 1787, 21. apr.

Úrad mestečka zapisuje členom bartošovskej rodiny ich kopanice vo viacerých lokalitách, pretoţe príslušné listiny od nich im zhoreli pri poţiari roku 1778.

Anno 1787, die 21-ma mensis Aprilis. Pristupili pred naš urad svatomartinski obivatele naši svatomartinski ze starodavnej familiae bartošouskej – jmenovite Mattias Bartoš a jeho dva strični bratia,1 Joannes Bartoš starši a druhi teţ Joannes Bartoš mladsi, item z druheho brata zplodzeni Andreas Bartoš starši, druhi teţ podobne Andreas Bartoš mladši, z druhej ale liniae, s Paulusa Bartoša zp[lo]dzena sirota zostala jmenem Andreas, ostatni pak vimreli bes potomkou – abichom sme jim jejich urečite kopanicne jak zeme orace, tak teţ y luki a lučini do tohoto protocola našeho podle behu a običeje od starodavna urideneho2 pozapisuvali. A to sice s pričini tej sebe ţadali a dali zapisat, ţe roku 1778, die 1-ma Septembris skrze nenadali ohen mesta našeho častka velika vihorela, do ktereho ohne y tito predjmenovani Bartošovia upadli a v nem takmer o v[š]ecko prišli; take ţe jim y jejich starodavne obligatore od tichţe jejich urečitich kopanic teţ zhoreli. Mi pak nemohuce jejich ţadosti a instantii odepriti, ale podlenašeho sudu, spravedlnosti a prisahi takove sme jim vssecki do tohoto protocola zapisali nasledujicim spusobem, jakoţto: 1-mo : Na Baranovej jak hornie tak y v dolnich opletie3 maji kaţdi svoju častku podle predkuv naleţite aţ posavad rozdelene, ktere bes vsseck[ej] prekaţki madzi sebou po braterski aţ posavad uţivaji a vladzu. 2-do : Tamţe na Baranovej kratini4 do farskej, ml[in]skej a Turca se vinassejici a vihanajici; kaţd[i] svoju častku od starodavna rozdelenu drţi. ║

238. a Pred Velkou rečseneho dopísané na okraji. — b co dopísané nad riadkom. — c Podpisy sú odpísané. 239. 1 strýčni (t.j. od strýka) bratia, bratanci — 2 t.j. ustanoveného — 3 oplet = oplotený, ohradený pozemok — 4 kratina = krátky kus poľa 192

3-tio : Pred Malou niţe šwehlouskich lazou kaţdi a proportione od starodavna fol. 145v rozdelene skrze svojich predkuv aţ posavat drţja. 4-to : Pod višnim Rakitim osobitnu maji aquisitiu urečitim spusobem dostatu, a to jen tito, ano (ktere luce kdiţ se chotar delil jim mestečko zbonificuvalo, ţe malo zbolo(?) pod Zabreţim pri mestkej luce kus lučini, na čtvrtu častku medzi nich prisluchajicu) a to jen medzi tichto bratou prislucha a prinaleţi, jakozto: 1-mo Mattiasovi jedna častka 2-do Jo[annesovi] staršiemu a Jo[annesovi] mladšiemu druha castka 3-tio Andreasovi Bartoš starsiemu treti castka 4-to Andreasovi mladšiemu čtvrta castka neboheho pak Paulusa sirota Andreas do tejto luki a uţitku nema nic 5-to : Za mestkim hajom oraca kopanica urečita medzi horepsanich p[anou] bratuv je na kaţdu častku na ctvoro podelena, ale Paulusou sin ani do tejto nic nema. 6-to : Pred Jamnim visse hilouskej luki teţ tito horepsani bratia okreme [!] Paulusouho sina Andreasa je a proportione urečita podelena. Anno et die ut supra. Na co se našima vlasnima rukami podpisujeme.

Andreas Martsek, judex ordinarius oppidi Sz. Marthony, m.p. Paulus Kassovicz, juratus oppidi senior, m.p. Johanne Simo, jurato, m.p. Paulus Zingor, jurato, m.p. Andreas Števo, jurato, m.p. Geor[g]ius Machnik, jurato, m.p. Joanes Šimo, jurato, m.p. ║ Joannes Kutzian, jurato, m.p. fol. 146r Et me presente jurato notario oppidi Sancti Martini, Joanne Lautček, per quem et scripta manu propria.

240. (fol. 146r) 1788, 13. máj (*)

Odpis listiny: Mestečko Sv. Martin predalo Ondrejovi Palets(?) kus mestského pozemku na postavenie domu a zámočníkej vyhne za ročný plat 11 grošov a dovolilo mu zriadiť záhradu na Uhlisku. V prípade predaja má mesto predkupné právo.

Anno 1788, die 13-tia Maii. My rychtar, urad a vssecka obecz mestečţka privilegiatneho Sancti Martin a v teto slavne stolicy Turčianske se nalezajicyho, zessli sme se na instantiu Andreasa Palets(?) do domu nasseho pana rychtara Andreasa Martsek, abychom sme jemu z nasseho slobodneho mestkeho fundusu k vystaveny jeho domu a šmikne,1 [tak] jako jemu k jeho remeslu slossiarskemu2 prinaleţeti m[a] a bude. Tehdy sme vyssli niţe mesta a ukazali sme jemu na slobodny plac, ktery sme lonskeho roku dostali na frajmo[k] od Joannesa Haliami,3 a vydelili sme jemua s takoveho na […]b siach laktrovich numero 9, id est devet; od ktereho z mestečzkom sporadal a zjednal platit kaţdoročne […]b jeden y desat grossy, a syce tak, aby slobodne uţival a vladal takovy fundus aţ na večnost. Y to dokladaji[ce], aby slobodna byla cesta pred dom jeho chodit meskym pastierom do pastierne. Jesste y to se jemu dovoluje na

240. a V texte: jene. — b Okraj listu orezaný. 1 šmikňa = vyhňa — 2 šlosiar = zámočník — 3 Cf. záp. 241. 193

Uhlisku zahradku na priesadu a pretrţlen [!] zaprav[iti]; zahradka pak nech nebude vetssia, jen tri siachy ssy[re] a čtiri zdlţe. Jestli by napozatim nekomu takovy na tomto [fun]dusi dom chtel odpredat, tehdy povinni bude najprv na ten pana rychtara napomenut a rychtar mestecţku na znamost [po]vinni bude dat, aby s takovym fudusom a domom mestecţko mohlo disponuvat. Nač pre lepssi jistotu tohoto vsseho vydali sme Jeho Opatrnosti tento list, jmien nassych uradskych podpisani a pečeti mestku menssic potvrdzeni. Anno et die ut supra.

Andreas Martsek, judex oppidi Sz. Marthony, m.p. Paulus Kassovicz, juratus oppidi senior, m.p. Johannes Svehla, m.p. Matthias Bartoss, m.p. Nicolaus Martsek, m.p. Me itaque presente jurato notario Joanne Lautček, m.p.

241. (fol. 146v) 1788, 20. máj (*)

Odpis listiny: Mesto dalo Jánovi Haľama lúku v Jamnom výmenou za jeho kus zeme pri Uhlisku, pričom sľúbil doplatiť 5 zl.

Anno 1788-vo, die 20-ma Maii. Za rychtarstvy And[reasa] Martsek a boţenikou niţe podepsanich učinilo mestečzko nasse Sv. Martin z Joannesom Halama frajmok, takţe Joannes Halama mestečzku dal svoju vlastnu zemičku Niţe mesta pri Uhlisku, vynassejici se pod jeden koriec, a to sice k potrebe mestkej, ku vystaveni pre pastierou domu a pastierne, takovym vssak spusobem, ţe jemu mestecţko za tuto zemičku dalo kus passienki v Jamnom na luku; kteru aby Joannes Halama vladal a uţival aţ na večnost, mestečţko tez podobnim spusobem aby v tejţe zemicke a anebo fundusi bylo v uţitku pravem urečitim. Neţ ponevadţ mestečţko dalo Halamovy vetssy kus v Jamnom, tehdy slibyl dobrovolne doplatit mestečzku zlatich rymskych pet, id est fl. Rh. 5. Ano, jestli y dalej lepssie se ukaţe na tejţe luce v Jamnom uţitok,b tehdy slibyl y druhych pet zlatich rymskych zloţit a zaplatit. Nač pre lepssi jistotu tohto vsseho vydali sme Jeho Opatrnosti tento obligator, nassyma vlastnima rukami podpisani, ano y pečeti mestku menssic potvrdzeny. Anno et die ut supra. Andreas Martsek, judex ordinarius oppidi Sz. Marthony, m.p. Paulus Kassovicz, juratus oppidi senior, m.p. Joannes Kutsian, juratus, m.p. Joannes Simo, juratus, m.p. Et me presente jurato notario Joanne Lautček, m.p.

242. (fol. 108v – 109r) 1789, 1. feb.*

Odpis testamentu Ondreja Šimo: jednotlivé zeme rozdeľuje medzi svojich troch synov a dcéru.

c Pečať nijako nenaznačená. 241. a Nasleduje škrtnuté: teţ. — b Prepísané z pôvodného: uţitku. — c Pečať nijako nenaznačená. 194

Ve jmeno blahoslavenej Trojice Svatej – Boha Otce, Boha Sina, Boha Ducha Svateho, amen. Ja, Andreas Šimo, rospominajice se na slova toho muţe boţiho, velikeho proroka Izaiaše, ktere mluvil krali Ezechiašovi, v k[apitole] 38: ―Zred dum svuj, nebo jistotne umreš a nebudeš ţiv.‖ 1 Kteraţto slova kdiţ uslišel kral Ezechiaš, plakal a modlil se Panu Bohu, y vislisana jest modlitba jeho, kdi jemu skrze tohoţe proroka Izaiaša oznamene bilo, ţe patnacte let Pan Buh ješte prodluţi ţivobiti jeho.2 Ponevadţ ja bivše v teškosti veku sveho, veduce to, ţe velmi kratki čas je na tomto svete ţivobiti moje, jsuce ješte predce pri dobrej pameti, poručam predne duši moju Stvoriteli, Vikupiteli a Posvetiteli memu, telo pak me besdušne k poctivemu a krestanskemu pochovani. Co se pak dotiče jmeni meho maličkeho, vikladam a poručam na spusob tento: 1-mo Najstaršimu sinovi Ondrašovi lazik v Jabloni. 2-do Mladšim dvum sinom Janovi a Mattiasovi na Bukovinach. 3-tio Dcere Katharine v Lučkach pod Hajom. 4-to Kopanicu medzi mosti spolu y zo sihotou3 vsseckim trom sinom y z dcerou, na čtvoro maji uţivat. 5-to Na Jamach a v Jelssinach, nie jinače za Hajom a hore Stupi, to toliko vssecy tria sinovia vladati budu. Dlch pak jsoucy u Joannesa Thoran fl. Rh. 15 kaţdy jedon [!] syn po pet zlaty viplatit povinovati bude. 6-to Y to dokladajice, ţe ponevadţ muj sin neymladssi Matthias jmeno vojenske prijal, jemu ouplnu moc po mej smrty zanechavam, aby z horepsanimi uţitky podle svej vule disponoval. ║ Co aby tento muj testament neporussitedlni zustal, dobru misli a v dobrej nadeji fol. 109r odsud odjiti chcy. Anno 1789-o, 1-a Februarii. Andreas Simo neveduce pisat kriţem potvrzuji + Samuel Gallo, judex ordinarius, m.p.a Elias Kucharik, juratus, m.p.a Coram me, Andrea Lautsek, m.p.a Coram me, Paulo Kassovitz, per quem et scripta manu propria.a

243. (fol. 109v – 110r) 1792, 18. jan.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Vidovskému lúku v Sihoti, ktorú dostal od Ondreja Búňa. Inzerované 2 odpisy: 1. 1733, 20. máj: Vdova po Ţigmundovi Révai dáva svojmu poddanému Eliášovi Búň lúku pod Ruţomberkom, za ktorú jej on z vďačnosti zaplatil 12 zl. 2. 1784, 2. apr.: Úrad mestečka dosvedčuje, ţe Ondrej Búň musel zaloţiť lúku pod Ruţomberkom Jánovi Vidovskému za 90 zl., z ktorých sa vyplácali jeho kontribučné dávky.

Anno 1792, die 18 Januarii. Pristupil pred naš urad svatomartinsky spolu naš obyvatel a messtan Johannes Widovszky za rychtarstvy na ten čas Andreasa Schtevy y k jeho boku pridanich boţenikov a z obce lidy, aby totiţ tomuţe Joanni Vidovszkemu luka v Syhoty rečena od Andreasa Buuna, podobne nasseho spolumesstana, do tohto nasseho protocola zapsana bity mohla. Ktereţto ţadosty my jako urad a prisa[ţ]ni y

242. a Podpisy sú odpísané. 1 Iz 38:1 — 2 Cf. Iz 38: 2 – 5. — 3 sihoť = suchá zem medzi ramenami rieky 195

obecny ludia odepriti sme nemohli, co se jako y obligator zny od slova do slova prepisuje.

Z rozkazu Jej Velkomoţnosti pani matky1 jakova luka pod Ruţomberkom, vrbinov zarastla, k domu memu prisluchajicza, takovu sem darovala večite memu podanemu Bun Eliassovy a manţelce jeho y potomkom. On pak hladiac na me dobrodenja a vdaku dal mi dvanact rimskich zlatich na dobrej kremnickej stribrnej mincy. Ja teţ neveduce pisat, davam mu tento list skrzeva meho syna podpisani. Evictiu2 berjem na sebe proti vsseckim protivnikom, kteri by chteli nejakovu prekaţku činiti, ţe chcem svimi nakladky braniti. Nač pro lepssi jistotu davam tento obligator skrzeva meho syna starssjeho podepsany. Die 20 Maii 1733. Revai Laclav starssia L.S.

Anno 1784, die 2 Aprilis. My, rychtar a urad mestečka privilegiatneho Sv. Martina, vyznavame, ţe pri pritomnosty Jeho Milosty vysoce urodzenej, pana Zaborszky Josepha, stalo se pokonani medzy Andreasom Buun a Johanesom Widovszky, ţe prinuceny byl dnu psany Andreas Buun zaloţiti zviţ a horepsanu luku, od velikomoţnej pani pani Revai Zsigmontky1 sveho pana velkomoţneho syna Revai Laclava podpisanu a dostatu, zaloţiti Johanesovy Widovszky na urek v zlatich rimskich devadesiaty, id est in fl. 90. Dokladajice y to, ţe tito horepsane penize jiţ jmenovani Andreas Buun neprijal do ruku sam vssecky, ale viplacalo se quantum contributionalske,3 sluha a jiny; ostatnie vssak vzal do ruku Matthias Bartoš, za ktere nakupil jemu, t.j. And[reasovi] Buun, jarnie siata, ktere pak jesste pozustali – zanechali se na quantum contributionalske zaplatit. Na co se y svu vlastny ruku podpisuje. Anno et die ut supra. Andreas Buun, m.p.a Dorothea Bentzur pos[uit] (?) X Coram me, Josepho Zaborszky, incl[iti] comitatus Thurocz[iensis] jurassorea Coram me, Matthiae Bartoša Coram me, Johanne Gallanda ex communitatea Coram me, Johane Lautseka Coram me, Joanne Tichy, pro tunc ordinario judice.a ║ fol. 110r Tato inprotocolatia se stala dne a roku, t.j. 1792, 18 Januarii pred niţe podepsa[ni]mi osobami v dome nasseho pana rychtara, jiţ jmenovaneho Andreasa Štewy.

judex ordinarius Andreas Stevo, m.p. Coram me, Johanne Svehla, seniore, m.p. Coram me, Andrea Martsek, jurato, m.p. Coram me, Andrea Bartoss, jurator [!], m.p. Coram me, Johanne Halama, jurato, m.p. ex communitate Paulus Kassovicz, m.p. Inprotocolatum per me Nicolaum Marcsek, juratum oppidi notari[um]. In cujus rei robur et firmius testimonium sigillo minori munire voluimus. [L.S.]4

243. a Podpisy sú odpísané. 1 Pozri niţšie. Vdova po Ţigmundovi Révai (syn Štefana III. Révai, † 1650), pravdepodobne jeho tretia manţelka Zuzana Lehocký. Genealogy page: http://genealogy.euweb.cz/hung/revay3.html. — 2 evikcia = záruka, záväzok — 3 Dávka odvádzaná vrchnosti v rámci kontribúcie (voj. dane). 196

244. (fol. 110r) [po 1792, 18. jan.] / 1790, 22. apr.*

Odpis: Úrad mestečka potvrdzuje, ţe Ján Vidovský kúpil od Ondreja Búňa dom za 110 zl. s tým, ţe Búň v ňom môţe zostať do svojej smrti. Vidovský má zároveň predkupné právo na slobodné Búňove zeme.

Anno 1790, die 22 Aprilis. Stala se dobrovolna smluva a compositia medzi nassima messtanmi a obyvatelmi, ţe kupil Johannes Vidovszky dum, jakoţto izbu, pitvor, kuchinu, pivnicua y komoru, od Andreasa Buun za zlatich rimskich sto y desat, id est in fl. 110 na dobrej stribernej kremnitzkej mincy vssudy po krajine beţicej, aby slobodne vladal a uţival zviţpsany Johannes Widovszky z manţelku, z ditkami podla svej libosti; tak jestliţe by y stavy k gruntu prinaleţejice a potrebne vistavety chtel, podle svej vule a potreby učini. Ponevadţ jiţ znamo jest, ţe buducne tak jako on na tom grunte y siata drţel, y Widovszky drţety bude, z te pričiny tehdy jiţ vice Andreas Buun ţadne slobody ani jeho ditky a potomcy ţadneho prava do toho domu miti nebudu. Toliko to sobe viţadal a vimjenil zviţpsany Buun, ale jen jestli poboţne, pokojne a strizlive ţivy bude, v tom dome jako samotny aby do dne smrty svej zustavaty mohol. Dalej y to se smluvili a uprimne medzy sebov dokonali, ţe jiţ k tim slobodnim zemiam, ktere Buun drţjaval a uţival, y luky dokladajice, nejbliţssi Joannes Widovszky bity ma a bude. Nač pro lepssi jistotu teto smluvy a tohto contractu jmeni svimy se podpisujeme a pečeti mesku potvrdzujeme. Szent Martony, die et anno ut supra. Andreas Buunb judex ordinarius praelibati oppidi Joannes Tichyi, m.p.b Coram me, Joanne Svehla, seniore pro tunc ordinario notario, m.p.b Coram me, Joanne Kutzian, jurato, m.p.b Coram me, Nicolao Martzek, per quem et scripta manu propria.b [L.S.]1

245. (fol. 110v – 111r) [1792-1794] / 1787, 6. sep.*

Odpis listiny: Ján Gajdošík s manţelkou Zuzanou Torani pre poţiar v čase núdze predali svoj laz Pod Hlinou Ondrejovi Marček za 30 zl. 20 den.

Anno 1787, die 6 Mensis Septembris. Ja, Johannes Gajdossik nazvany Šumak, y z mojou manţelkov Zuzannu Thorany znamo činime timto nassim psanim vssem tim, kterim vec prinaleţi vedety, ţe my v nassej slussnej a nevyhnutedlnej potrebe, kdyţ sme skrze ohen1 o vssecko nasse dobre prissly, takţe sme sobe jinačej poraditi nemohli na

4 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 14 mm – menšia znaková pečať mesta Martin, podľa literatúry uţívaná v rokoch 1790-1810. Pozri NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku. Zv. 1. Bratislava 2008, s. 630-631. 244. a V texte: pinvicu. — b Podpisy sú odpísané. 1 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 14 mm – menšia znaková pečať mesta Martin, podľa literatúry uţívaná v rokoch 1790-1810. Pozri NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku. Zv. 1. Bratislava 2008, s. 630-631. 245. 1 Poţiar roku 1778, 1. sep.; cf. záp. 239.

197

stavy, izbu, masstal a humno a na nassu ţivnost, tehdy sme pohladaly Andreasa Martsek a manţelku jeho Zuzannu Gallo, aby nam dali na naš vlastny a urečity lazik, ktery byl poručeni nam od Widy remenara urečitim spusobem a nachadzy se pod dva korce pod Hlinov rečeni, na ktery sme vizdvihly od horepsaneho Andreasa Martsek zlatich fol. 111r rimskich tricat y čtiry grosse, id est fl. 30 den. 20, ║ a to takovym spusobem, aby vladal a uţival on y potomcy jeho aţ na večnost, to je na urek. Na co se nassima vlastnima rukamy podpisujeme. Johannes Gajdossik alias Šumak, m.p.a Zuzanna Thorany, m.p.a Coram me, Johanne Kutzian, m.p.a Coram me, Michaelem Sztacho, m.p.a Coram me, Joanne Gallanda, m.p.a

246. (fol. 111r) [1792 – 1794] 1

Zapisuje sa, ţe Ján Haľama zaplatil mestu 20 zl., aby si ponechal lúku v Jamnom, ktorú mu mesto dalo výmenou za kus jeho zeme v Uhlisku a ktorý patrí ku gruntu, predanému Jánovi Schmal. Mesto dalo Jánovi Schmal iný pozemok na 4 roky ako náhradu.

aAnno 1788, die 20 Maii. Za rychtarstvy Andreasa Martsek a bozenikov niţe podepsanich učinilo mestečko nasse Svaty Martin z Joannesom Halama frajmok tak, ţe Joannes Halama mestečku dal svoju vlastnu zemičku Niţe mesta pri Uhlisku, vinassejicy se pod jeden korjecz, a to syce k potrebe meskej, k vistaveny pre pastierov domu a pastierne, takovim vssak spusobem, ţe jemu mestečko za tuto zemičku dalo kus passienky na luku, kteru aby Joannes Halama vla[dal] a uţival aţ na večnost.a Neţ kdyţ jiţ psany Joannes Halyama svuj dum y jinimi stavy Joannesovy Šmal predal a ta zemička prinaleţela k gruntu tomu, kde jiţ Joannes Schmal bydly, znamo se čini timto psanim, ţe ta luka v Jamnon [!] se nachadzejica zustala jen pri rukach Johanni Halyama, na kteru zloţil mestecku zlatich rimskich dvacat, id est fl. 20, aby vladal on y potomcy jeho aţ na večnost. Namisto pak tohoto zalohu, ţe se skrze mestečko zanechal pri rukach Johanni Halyama a podle frajmoku zviš poloţeneho, mela by se byla oddaty Johanni Schmal, tehdy opet mestečko vedle spravedlnosty a uznanja ukazaly Joanni Schmal v Lučkach pod Zerpanov kus luky na čtiry roky. Nač pro lepssi bezpečnost zapisalo se do tejto meskej knihy a protocola.

bAndreas Martsek, judex ordinarius oppidi Sz. Marthony, m.p. Paulus Kassovitz, juratus oppidi senior, m.p. Joannes Kutzian, juratus, m.p. Joannes Simmo, m.p. Et praesente jurato oppidi notario Joanne Lautsek, m.[p.]b, 2

a Všetky podpisy sú odpísané, nie vlastnoručné. 246. a – a Pasáţ od začiatku odpísaná podľa zápisu 241 aj s dátumom. — b – b Pasáţ s podpismi je odpísaná zo zápisu 241. 1 Zápis obsahuje pasáţe odpísané zo zápisu 241 (1788, 20. máj), ale je paleograficky totoţný s okolitými zápismi (fol. 109v-110r a 111v) z rokov 1792, 18. jan. a 1794, 3. nov. — 2 Mená richtára a prísaţných sa vzťahujú k roku 1788, nie k tomuto zápisu. 198

247. (fol. 117r) 1792, 25. apr.

[Ján Gardáš] si dal zapísať trávny laz pod Stráňami, ktorý kúpil od mestečka.

Anno 1792, die 25 Aprilis. Kupil od mesteczka Svateho Martina pravem urečzitim spolu naš messtan a obivatel mestečzka nasseho1 kus passjenki niţe turcţekouskeho laziku pod Stranami se nalezajiciho, kteri lazik travni dalo jemu mestecţko pravem urecţitim, jemu y jeho potomkum ačz na večnost. Kde pohledavsse [v] teto veci pana richtara, na ten čas Eliaša Kucharik a niţe podepsanich, dal sobe tento obligator inprotocoluvat.

Elias Kucharik, judex ordinarius oppidi privilegiati Sz. Marthini, [m.p.] Coram me, Elia Lany, m.p., ex communitate Coram me,a Johanne Šymo, jurate [!], m.p. Coram me, Paulo Klanitza, m.p. Coram me,a Andrea Marček, jurato, m.p. Me itaque presente jurato notario oppidi, Joanne Lautček, per quem non scripta, sed confirmata manu propria.

247. a (fol. 117r) 1792, 25. apr.

Ján Gardáš si dal zapísať zem na Kozinej, ktorú dávnejšie kúpil od Matúša Kotúča.

Eodem anno et die ut supra1 kupil sobe tentiţ Johanes Gardaš od Matthuša Kothucţa a jeho manţelky Kathariny Smutko ješte roku 17[?]5, dne šjesteho aprila pravem urecţitim od Mathuša Kutuca zem na Kozinej za knazovim mostom pod pol korcza spolu y z lucţinkou, kteru sobe dal tentiţ Johanes Gardaš do tohto meskeho protocola zapisat. Nad co se dalo zapisat za richtarstvi na ten cţas Eliaše Kucharik a nize podepsamich prisaţnich osob.

Elias Kucharik, judex ordinarius oppidi privilegiati Sz. Marthiny [!], m.p Coram me, Paulo Klanitza, m.p. Coram me,a Johanne Šymo, m.p. Coram me,a Andrea Marček, jurato, m.p. Me itaque juato notario oppidi, Joanne Lautček, m.p.

247. a V texte: corame. 1 Z nasledujúceho zápisu vysvitá, ţe ide o Jána Gardáša; cf. záp. 247.a. 247. a a V texte: corame. 1 1792, 25. apr.; cf. záp. 247. 199

248. (fol. 115r – 115v) 1792, 11. sep.*

Odpis listu Matúša Peniaţtek Turčianskej stolici, v ktorom ţiada zastatie proti grófke Révai, vdove po Jánovi Révai, vo veci nútenej výmeny zemí, ktoré Peniaţtek uţíva.

Slavna vrchnost, pani, pani milostivy! Pryčiny tohoto meho supplicovany jsu dve: prvni, ţe ja pred nekolik roky, kdyţ muj test nebohy Bugay jinačej Blaho Mihaly pre svoju starobu nebyvsse dostatečný jak krala, tak y pana – to jest osvicenu pani grofku Revay Janossku zbivaty,1 prinuceny som bol skrze Jej Osvicenosti uradnika, neboheho pana Dedinsky Mihalya,2 ze mlina dianovskeho3 na bugajovsky grunt prejity, a ten grunt y z jednou ctvrtiou zbivati;4 ktery ja aţ posavad zbivam a zbyvam tak, ţe y quantum contributionalske5 y Jej Osvicenost z roka na rok naleţite, jako o tom knizky moje quietantionalske svedčia, vyplacam. Včilek pak pani osvicena grofka mne z tej ctvrty a z placu zohnati chce, kdeţto ja som ctvrt jak z pluhom, tak y s hnojom po gazdouski dorobyl a z vetssi castky y posial. Potom, kdiţ muoj test zomrel, švagrine moje zo stavou som vyplacal,6 czo y osvicena pani grofka svojim vlastnim pismom potvrdila. Druha pričina je ta, ţe s privolenym Jej Osvicenosti vimenil sem pre seba jednu octauku7 orauczousku rečenu, takze starodavni obligator Jej Osvicenost sama potvrditi račila tym spusobem, ţe any sama Jej Osvicenost tu octauku ode mne dotud nevimeni, dokud sama potrebu na nu miti nebude, ani jinemu nedopusti vimenity. Včilek pak, kdiţ sem ja zeme dorobil, ano y posial, pre druheho sveho poddaneho zdejssiho svatomartinszkeho Szent-Kereszti rečeneho odmenity chce, czo je y proty Jej Osvicenosty pismu, y proty Sl[avnej] Stolicy statutum o vimieneni zalohu urydienemu.8 fol. 115v ║Ale vsseckemu tomuto pričina je ta, ze osvicena pani grofka – neznam ss ciho [!] navodu – plac ctvrty portovnej prisluchajicy mne odebraty a hostinecz na nem vistavyty a mne jini bizikouski, ktery Bizik Gyurova vdova a jej zaty spolu ze stvrtou uţiva, daty chtela a ja na to pristaty nechcem, ba any ta Bizik Gyurova vdova, aby sa jej plac od ctvrte odebral, pristaty nechce; obidva pak za to mame, ţe contributionalske fundusi9 na curiu10 obraceti sloboda neni. Ja syce zem Za humnia rečenu osem korcou Jej Osvicenosty vdečne pustim od tej portovnej ctvrte, jen nech mne jine v tom qualitassi zeme Jej Osvicenost proukaţe, potom bude mocy jakykolvek hostinecz na tej zemy postavity. Mne pak jinače Jej Osvicenost vin[a]hraditi nemuţe, jen tak, jestli jistej octauky s kurialskich zemy a luk učinenej vinahradi. Jestly tedy Jej Osvicenost na toto pristaty nechce, techdy v obidvuch pričinach aneb pripadnostech poniţene u Sl[avnej] Vrchnosty instujem, aby mne, verneho a jisteho contribuensa,11 mocy svu magistratualsku zastaty račila, na czo očekavajice laskavu resolutiu. V Svatom Martine dne 11 Septembris 1792.

Slavnej Vrchnosty vzdicky poslussny poddany Peniasstek Matuš,

248. 1 Grófka Júlia (1730-1819), vdova po Jánovi Révai († 1760), rod. bar. Bošáni. Cf. záp. 237. — 2 Cf. záp. 237.b, 237.c. — 3 Ďanová, okr. Martin. — 4 zbívať = starať sa, obrábať — 5 Dávka vrchnosti ako príspevok ku kontribúcii (vojenská daň). — 6 Cf. záp. 237.c a 237.d. — 7 octava, t.j. 1/8 sesie — 8 urídený = ustanovený — 9 poddanská pôda, rustikál — 10 panská pôda, dominikál — 11 poddaný, platiaci kontribúciu

200

contribuens svatomartinsky

Pred Slavnu Vrchnost Turčiansku ponyţena instantia o milostive zastupeni proty impetitiam osvicenej grofky Revay Janossky a to tak, ţe mu je nahliva a odkladaty se nemuţe

248. a (fol. 116r) 1792, 12. sep.*

Vyjadrenie Turčianskej stolice vo veci sťaţnosti Matúša Peniaţtek na grófku Révai.

Anno 1792, die 12 Septembris. Sub gratione in oppido Szent Marthon celebrata, ratione quartae1 orauczouszka cum fundo contributionali minus [...] instantem ad ineundam cum dominae terrestri accordam relegari. Racione autem fundi contributionalis bugayouszky, velut ad punctum urbariale illud, quo mendant(?) cambiationes terrarum et pratorum licitantium, haud spectantis id disponi. Vel si praefata domina terrestris talem curialisare et a portali[bus ?] eximere intentionat(?) Fiscum magistrat[ua]lem, eatenus ad Sedria comitatus evocet, eo usque autem ab omni via facti instanti contribuenti intendanda supersedeat, atque de hauc novellari etiam regulationem urbarialem legalisanti articulo conformi dispositione, medio domini processualis judlium2 edoceatur. Extradatum per Georgium Velics, i[ncliti] comitatus Thuroczien[sis] juratum notarium, m.p.

249. (fol. 116r – 116v) [1792-1795] 1

Neúplný odpis súpisu vecí, ktoré Ţofia Peniaţtek, rod. Bugaj poskytla svojim rodičom a sesternici Hane Michalec, v celkovej hodnote 48 zl. 55 den.

Ja, Sophia Bugay, manţelka neboheho Matusse Peniasstek, vidala som mojmu nebohemu otcovy a matky nasledujice vecy: 1. Jesste kdy sem byla v dianouskom2 mline za mlinarku, tedy prisse[l] muj otecz Michael Bugay ke mne, dala som mu [...] na konya zlatich rimskych devat, id est fl. 9 2. Item dala som mojej matky na černastvo sukno, ktere mne kosstuvalo zlatych sedem; to ale sukno dala moja matka do Stodulou(?) v ten cas, kdiţ sa moja sestra Katoriena vidavala za Zahradnika, id est fl. 7 3. Dala som mojej sestrnycy na partu sedem zlati, ktera je niny vidata za Gyurom Michalecz, id est fl. 7 Latus fl. 23 ║ Translatus fl. 23 den. [0]

248. a 1 V záp. 248 uvádzaná ako „octava―. — 2 judlium = judices nobilium; zemianksi sudcovia, slúţni, ktorí stáli v čele jednotlivých okresov (processus) stolice 249. 1 Nedatované, paleograficky totoţné s predošlými zápismi na fol. 115r, 115v, 116r (č. 248., 248.a). — 2 Ďanová, okr. Martin. 201 fol. 116v 4. Priduce ke mne moja matka a prosice, aby sem sestrniczy dala na stussky a stuhle k parte; dala som fl. 2 den. 55 6.a Dala som tejţe sestrniczy truhlu smrekovu tak jako mladej neveste in fl. 3 7. Potom Hane Michalcze, mojej sestrnicy, dala som ctiry korce sladu, item na druhi rok dva korcze, zase na treti rok jačmena koriecz a raţi koriecz; ktere zratajice spolu učini fl. 8 8-vo, 9-no, 10. anihilat[ae] 11-o: Za 11 rokou drţala som mojmu otcovy šecko jarnie siatia a 12 zl. som viplatila Pizdussku, kterej muoj otecz zaloţil portartnub zem in fl. 12 Tu pak sem ja vimenila, Zofia Peniasstek.c

250. (fol. 102v) 1794, 3. nov.

Úrad mestečka na základe predloţenej listiny zapisuje Mikulášovi Šimko laz nad Bambuskými, z ktorého vyplatil svojho brata Daniela. Inzerovaný odpis testamentu Jána Švagríka z 1729, 7. feb.: laz nad Bambuskými potvrdzuje Kataríne Šimko a jej potomkom.

Anno 1794, die 3 Novembris. Predstupil pred mnohovaţny urad svatomartinsky naš spoluobyvatel Mikluš Simko, aby jemu povoleno bylo jisty lazik nad Bambuskima urečitym spusobem dostati do meskej knihy zapisati. Co se jemu y skutečne povolilo a jako v obligatore doloţeno jestit, nasledujicim spusobem se vipisalo.

Anno 1729, die 7 Februarii. Ponevadţ jest uloţeno jednemu kaţdemu človeku, ktery se narodil, ţe musi zemriti, y ja, Joannes Swagrig, viduce, ţe ze vsseckej mojej sily klesnem a proti smrty se nemuţem zastaviti a obraniti, uminil sem ostatni dispositiu učiniti, usilujice se mu dussi Panu Bohu vruce odati, od ktereho sem byl prijal, telo pak do zeme matky, odkut vzato jest, odati, ponejprve timto spusobem: ţe pred mnohimi leti byl sem prijal od v Kristu Panu zesnulej Kathariny Simko prijal sem dvanact, id est 12, toliarov – od kaţdeho toliara ratajic po triciati grossom [!] a to bielej a vssudy beţicej kremnickej minczy – na muj urečiti kus rečeny lazik nad Bambuskimi; kteri lazik mi moji mili rodičove zanechali, Georgius Swagrik, matka pak Katharina Kassa. Ten jisty lazik sem opet y jej successorom, jakoţto synovy Martinusovy Simkovy, tim spusobem pri mojej a ostatnej dispositii na urek potvrdil – nebo mi v mojej teţkosty zase jeden toliar dodal, kdy sem se nemohol čeho chititi – a to pred niţe podepsanimi statečnimi lidmi, ano y pred mu vlastny dceru Katharinu Noszak, y pred mim zatem Georgiusom Noszak, aby slobodne urečite vladali, y potomcy jeho. A to urečitim spusobem pres vsseckej prekaţky a osvečujice se na to, jestli by niejakovu od mich pokrvnich ditek mel prekaţku, aby ţadneho Pana Boha poţehnany nemohli cititi, jestli by tuto moji dispositiu ostatni chteli zrussiti. Na čvo se podpisujem pro lepssi jistotu s kriţem pred niţe psanimi statečnimi lidmi. Joannes Swagrig X Actum in aedibus Joannis Swagrig, anno et die ut supra. per quem et scripta et nullibi corecta, Joannes Tomasskovics, m.p.a Coram me, Joanne Miklian alias Klissnics(?), manu propria.a

a Číslo 5 vynechané. — b správne: portálnu, t.j. zdanenú — c Odpis je zrejme nedokončený. 250. a Podpisy sú odpísané. 202

Pro memoria doklada se y to, ţe Nicolaus Schimko sveho bratra Danka, na Riadku1 bidliciho, z tohto hore doloţeneho lazika poradne a skutečne viplatil a uplne do celeho vstupil. Andreas Kassovicz, judex ordinarius opidi Szent Martony Mattias Bartosš, senior opidi, m.p. Joannes Kutsian, juratus, m.p. Coram me, Johanne Svehla, seniore, m.p. Coram me, Joanne Lautček, pro tunc notario, m.p. Coram me, Nicolao Martsek, per quem et scripta manu propria.

251. (fol. 111v) 1794, 3. nov.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Kucian lúku vo Vrabcy, kúpenú od Ondreja Búň za 200 zl. Inzerovaný odpis kúpnej zmluvy z 1774, 11. feb.

Anno 1794, die 3 Novembris. Na insstantiu Joanesa Kutzian privolili mnohovaţni urad a obecz mestečka Sv. Martina ve Vrabcy luku urečitim spusobem od Andreasa Bunn dostatu do tejto meskej knihy vpisaty a jako obligator zni, slovo od slova se vipisalo.

Anno 1774, die 11 Februarii. Ja, Andreas Bunn, syn nekdy Eliasse Buna, obyvatele mestečka Svateho Martina, davam na vedomi vssem tim, kterim vec tato nini, ano y na budce časy vedety a prisluchaty bude, ţe mne muj horepsany otec Elias Bun zanechal pravem urečitim nadobudnutu luku takrecenu ve Vrabcy, mezy Dyundyelčinov z Andreasom Galom a z vissnej strany sztehlikovskej luky se nachazejicu, kteruţto luku pusstam memu krevnemu pritelovy Joanni Kutzian a manţelce jeho Zuzane Kucharik, tak jako sestrnicy podobne pravem urečitim; na kteru sem podle dobrej libeznej nassej smluvy a vule vzal a prijal dvesto rimskych zlatich, id est fl. Rh. 200, kterov aby vladal on y z manţelkov, y z ditkamy, y z potomky aţ na večnost. Nač pro lepssi jistotu tohto vsseho dokonani vydal sem tento obligator jmena sveho moju vlastny ruku podpisanim a pred statečnimi lidmi coramisovanimi. Anno et die ut supra. Andreas Bunna Coram me, Joanne Lautsek, m.p.a Coram me, Andrea Kassovicz, m.p.a Coram me, Georgio Kucharik, m.p.a Coram me, Andrea Martsek, m.p.a Coram me, Nicolao Martsek, per quem et scriptum manu propria.a

1 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. 251. a Podpisy sú odpísané. 203

252. (fol. 118r) [1795] / 1788, 3. nov.*

Odpis listiny: Ján Lobodáš s manţelkou predal svoj dom, hospodárske budovy s gruntom a k nemu prislúchajúcimi slobodnými zemami Adamovi Šebík za 200 zl.

Anno 1788, die 3-ia Novembris. Ja, Joannes Lobodass, y z moju manţelku Zuzannu Siran snamost[!] uvozujem s timto mojim psanim tim, kterim vec tato nini, ano y na buduci časy prinaleţeti a znati bude, ţe ja v mojej slusšnej potrebe pustil sem a odpredal muj dom, totiţ yzbu, pitvor, kuchinu, masstal jednu a kvolničku, kteriţto dom anebo stavi spolu y z fundusom odpredal sem s mojej dobrej vule na tento čas ctnemu a sšlechetnemu mladencovi Adamovi Šebik; na kteri mne podle zmluvi učinene se mnu dal hore nadoznameni Adam Šebik zlatich rimskich 200, id est Rh. fl. 200. Kde take jemu pridavam a odavam y k tomu domu a gruntu prisluchajice portovne zeme1 tak, aby od tich sbival2 jak Slavne Panstvo, Slavni Vidjek,3 ano y mestečko nasse Sv. Martin, jako jini nasši sbivatele od starodavna zbivaji. Nač pro lepssi jistotu tohoto vsšeho vidal sem jemu tento obligator, jmena meho pred niţe podepsanimi lidmi podpisani a pečeti meskua potvrzeni. Anno et die ut supra. Joannes Lobodass, m.p.b Coram me, Nicolao Martsek, m.p.b Andreas Martsek, judex oppidi Sz. Marthon, m.p.b Coram me, Elia Kucharik, juratob Et me presente jurato notario Joanne Lautsek, m.p.b

253. (fol. 118r – 118v) [1795] / 1793, 4. feb.*

Odpis listiny: Adam Šebík oznamuje, ţe predal dom, ktorý kúpil od Jána Lobodáš, svojmu bratovi Ondrejovi Marček za 190 zl. a odvoz do Radvane.

Anno 1793, die 4-ta Februarii. Ja, vnitr [!] psani Adam Šebik, y z moju manţelku Annu Grusspan znamost uvodzujem vsšem tim, kterim vec tato prinaleţeti bude, ţe ja bivsše dissponovani skrze mojho pana testa Joannesa Gruspan, abych sem za svoje obidleni s Svateho Martina prenesl naspatek do Radvane,1 tedy mne pohledal muj vlastni bratr Andreas Martsek y ze svoju manţelku Zuzannu Gallo, abych sem jemu ten dom spolu y zo vsseckimi k nemu prinaleţejici[mi] stavi a uţitki pustil, kteri sem ja pre sebe byl kupil od Joannesa Lobodass.2 Ten a takovi, jako je na druhej strane v obligatore poznamenanvo, pusštam dobrovolne a odpredavam horepsanemu memu panu bratrovi Andreasovi Martsek in florenis Rh. 190, id est zlatich rimskich (190) sto devedesjatich – za deset pak zlatich, ktere mne mel dat a doplatit do dvuch sta zlatich, odvezel mne y z mu parteku3 zo Sv. Martina do Radvane – kteri aby vladal a uţival pravem takovim, jako sem ja kupil od Joannesa Lobodass aţ na večnost. Nač pro lepssi fol. 118v ║ jistotu tohoto vsseho vydavam jemu tento obligator anebo spis, moji vlastni ruku

252. a Pečať nijako nenaznačená. — b Podpisy sú odpísané. 1 t.j. slobodné — 2 zbívať = starať sa, obrábať — 3 vidiek = stolica, ţupa 253. 1 Radvaň, dnes časť Banskej Bystrice. — 2 Cf. zápis 252. — 3 partéka, partieka = tovar — 4 t.j. podpísanými formuláciou „coram me― 204 podpisani a pred niţe podepsanimi lidmi coramisovanimi.4 Co sa stalo v dome Andreasa Martsek, anno et die ut supra. Adamus Šebik, m.p.a Anna Gruspan klade kriţ + Coram me, ordinario judice Joanne Kutzian, m.p.a Coram me, Paulo Zingor, jurato, m.p.a Coram me, Michaele Tichi, m.p.a Coram me, Andrea Svehla, m.p.a Me itaque presente jurato notario Joanne Lautsek, per quem et scripta manu propria.a

254. (fol. 118v) 1795, 1. dec.

Úrad mestečka zapisuje, ţe Ondrej Marček odovzdal dom z gruntom a ďalšími zemami, ktorý kúpil od Adama Šebík za 200 zl., svojmu zaťovi Jánovi Lilge s manţelkou.

Anno 1795, die 1-ma Decembris. Vnutri psani dum spolu y z fundusom a z ostatnim stavenim y k nemu prisluchajicimi uţitki, kteri odkupil Andreas Martsek od svich vlastnich bratru Adama Šebik v summe hore viloţenich in fl. Rh. 200,1 ten a takovy dom spolu y z gruntom y z ostatnim stavenim a k nemu prisluchajicimi uţitki pusšta a odava pravem urečitim svemu milemu panu zetovi Joannesovi Lilge a jeho manţelce Marii Martsek, y jejich potomkum aţ na večnost. Nač pro lepssi jistotu dal zapisat do tohto protocola meskeho svatomartinskeho Andreas Martsek pre horepsaneho zete sveho a dceru. Co se stalo v dome na ten čas Joannesa Vido rychtara y [pred] niţe podepsanimi prisaţnimi, jmenovite: judex Joanes Vido, m.p. Coram me, Joanne Kutzian, jurato, m.p. Me itaque presente jurato notario oppidi, Joanne Lautček, m.p. Et me presente jurato Elia Lany, per quem et scripta manu propria.

255. (fol. 96r – 96v) 1797, 20. mar.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Galanda kúpnu zmluvu na dom, grunt a kopanice, kúpené od Kataríny, vdovy po Jánovi Hlavatý, za 127 zl. Ak sa opäť nevydá, ponecháva si Katarína v tom dome právo bývania aţ do smrti. Odpis kúpnej zmluvy z 179[?], 6. apr. a dodatku z 1790, 13. apr.

Anno 1797, die 20 Martii. Na ţadost opatrneho muţe a spolumesstenina nasseho, Johannesa Gallandy, povolil mnohovaţny naš urad svatomartinsky, aby se jemu obligator od placu, stavov a kopanicz, kupenich od v ten čas spoluobyvatelkyne nassej Kathariny H[la]vaty, rodzenej Kubovitz, do teto obecny meske knihy [dal] zapisati, jako se y vipisalo slovo od slova takto:

a Podpisy sú odpísané. 254. 1 Cf. zápis 253. 205

My, rychtar a urad mestečka nasseho Svateho Martina, vyznavame, komu by vec prinaleţela vedety a znati, ţe se stala dobrovolna shovora a compositia medzy nassima spolumesstani Johanesom Gallanda a vdovu pozustalu po Johanesovy Hlavaty, Katarinu Kubovitz. Majice ona svuj dom – izbu, pitvor, kuchynu – dve masstalky a humjence, k tomu dva laziky – jeden v [Ja]blony pod try korce z lučinov, druhy pod Stankom sama lučina – poručene od sveho mileho svok[ra] Johanesa Hlavaty – ktery testament učineni jest pred nasseho mestečka uradskima ludmy – aby vladala a uţyvala a jestli by se ji libilo, y prodala; coţ ona y učinila a prodala jak zviţ doloţene stavy, tak y laziky za sto a sedem-a-dvacat zlaty, id est in fl. 127, aby vladal a uţival horepsany y z ditkami Johannes Gallanda dotud, pokud v smrtedlnem ţivote budeme trvaty; tím vssak spusobem, aby predoznamena vdova v tomţe dome spolu z Johanesom Gallanda dotud, pokud by se za druheho manţela nevidala, zetrvavat mohla. Nač pro lepssi jistotu vydava se tento contract jak svych jmen podpisanim, tak y mesku pečetya v pritomnosty uradskych osob potvrdzenim, 6 Aprilis 179[?].b judex ordinarius Johannes Tichy, m.p.c Coram me, Johanne Kutzian, jurato, m.p.c Coram me, Nicolao Martsek, m.p.c Coram me, Joanne Swehla, pro tunc oppidi notario, m.p.c ║ fol. 96v Podle horepsaneho contractu stranky obydve jako se spravily, tak y skutečne ucţinily. Ponevadţ vdova po [v] Panu zesnulem Janovy Hlavaty, pozustala vdova, se contentuje, tak aby horepsany contract tim lepssje se rozumety mohol: prijala pred nami penize od Johanesa Gallandy, fl. Rh. 127, tim vssak spusobem, ţe jestli se nevida za muţe, tam do smrty sobe pravo zanechava byvat a jestli by se vidala, nikdy ţadneho prava, aby vimjenaty mohla, sobe nezadrţuje, y z laziky, ale ho bez vsseckej prekaţky, vinimajice Slavno Panstvo a Slavnu Stoliczu, do toho ja prava ţadeho nemam, z mej pak stranky jemu na večnost odavam. Na co y jmenem svym se podpisujem, neveduc pisat, kriţikem potvrdzujem pred niţe podepsanimi ludmi. Anno 1790, die 13. Aprilis. Katharina Hlavatyc X Coram me, Andrea Kassovicz, m.p.c Coram me, Andrea Sztehlik, crucem ponit X Coram me, Andrea Kubovitz, m.p.c Coram me, Paulo Kassovitz, per quem et scripta manu propria.c

Psano jak zviţ a na druhe strance psano – roku 1797, 20 Martia za rychtarstvy Johanesa Widovszky, Johanesa Svehla, Johanesa Holko, Andreasa Stevo, Paula Szingor, Johanesa juniore Simmo, Andreasa Martsek, Johanesa Sztacho uradskych osob a Nicolausa Martsek, de tempore notario, m.p.

256. (fol. 96v) 1799, 25. apr.*

Odpis listiny: Juraj Hill predal Ondrejovi Gallo laz Hore Stúpy za 84 zl., ktorý mu dal zapísať.

255. a Pečať nijako nenaznačená. — b Okraj listu orezaný. — c Podpisy sú odpísané. 206

Paria1 urečiteho obligatora skrz Georgiusa Hyll Andrassovy Gallo od zeme hore Stupy, lazika konča swehlovskeho se nalezajiciho a v osemdesjaty ctirach zlatje vydateho, nasledujicim spusobem:

Anno 1799, dne 25. aprila. Ja y niţe podepsany Georgius Hyll y z mu manţelku Suzannu Gallanda znamo činim timto psanim a vyznavam, ţe v mej slussnej a nevyhnutedlnej potrebe, zvlasste v čas upadnuti do bidy skrze nenadali ohen, pustil sem byl do zalohu muj vlastny a urečity lazik hore Stupy jmenovany, konča swehlovskeho pod pol treťa korcza y z uvratjami, mnohovaţnemu a opatrnemu muţi Andreasovy Gallo a manţelce jeho Suzanne Sztacho v osemdesjati zlaty rimskych, id est in fl. 80, pod conditiov uţivani bezpečneho za dvanact rokou. Kdyţ pak opet, v mem zesslem veku jiţ jsuce, raditi sem sobe jinače nemohol, chtejic jesste sve hospodarstvi opatrity, usyloval sem na rozličny spusob sobe pomocy; ale kdyţ jiţ odnikud pomocy nebylo moţne, pohledal sem hore poloţeneho muţe a messtana nasseho Andreasa Gallo a poţadal, aby – ačkoli conditia rokov nebila vyssla – mne nekterim zlatim zaopatril, ţe jemu urečitim spusobem tentoţe lazik zavazaty a odaty chcem. On vyduce mu vdečnost mne try rimske zlate a korjecz jačmena – podobne ve zlatom to učiny sstiry rimske zlate a spolu jiţ osemdesjet sstiry zlate, id est fl. Rh. 84 – zloţil a očital. Ja pak jiţ tolikrat jmenovanemu Andrassovy Gallo urečitim spusobem odal sem a odavam, z vedomim meho syna Dura mladssiho a starssiho Jana, na ten čas ve vojne zustavajiciho, y mej dcery, aby vladal on ze svu manţelku, ditkamy y potomky aţ na večnost. Nač pro lepssi jistotu tohoto ureku dovolil sem y do meskej knihy a protocolla zapisaty, ano pro bezpečnost a stalost na ten čas v dome rychtara pana Andreasa Stevy, v pritomnosty meskeho uradu jmena sveho ruku vlastni podpisanim potvrdzujem. Anno die quibus supra. Georgius Hyll, m.p.a judex ordinarius Andreas Stevo, m.p.a Joannes Swehla, senior, m.p.a Andreas Kassovicz, m.p.a Johannes Wido, m.p.a Johannes Simmo, juratus, m.p.a Joannes Sztacho, m.p.a Paulus Tichy, m.p.a Joannes Hallamaa Et me praesente Nicolao Martsek, jurato oppidi notario, per quem et scripta manu propria.a

257. (fol. 100r) 1801, 25. mar.

Zapisuje sa, ţe Ondrej Lauček predal Matúšovi Dragula dom, hospodárske budovy a náčinie na pálenie alkoholu za 250 zl.

Anno 1801, de 25-ta Martii. Stala se zmluva a krestianske dokonani medzy nassima spoluobivatelmi a messtanmi, t.j. Matthussom Dragulya a Andrea Laucsek v dome na ten čas nasseho pana richtara Joannesa Vido, v pritomnosty meskeho uradu, ktery y

256. a Podpisy sú odpísané. 1 (z lat. par, paris, n.) kópia, dvojica 207 s predavačom niţe sa podpisuju. Totiţto ţe predmenovany Andraš Laucsek dobrovolne urečitim spusobem predal Matthiae Dragula dom s komorou muruvany, paliničku s kotlikom aj z ostatnim riadom k nej prisluchajicim, k tomu masstal aj z humnom o jednom začinku1 v zlatie rimskich ve dvuch sta zlatie y pa[t]desiati, id est in fl. 250, dokladajic y s fundusom, aby slobodne v nem s poţehnanim ob[o]jim prebival, y ditky a potomci jeho. Andreas La[u]tsek, senior, m.p.a Juditta Gallo, consors, cruce posito X judex ordinarius Joannes Vidovsky, m.p. Johannes Svehla, senior, m.p. Andreas Sstevo, juratus, m.p. Et me presente jurato notario Samuel Gallo, m.p., et ceteris juratis.

258. (fol. 104r) 1801, 8. sep.

Úrad mestečka zapisuje Jurajovi Krieger laz nad Rakytím, ktorý dostal od Kataríny Števo a Zuzany Hill.

Anno 1801, die 8-va Septembris. Pristupil pred naš urad svatomartinsky spolu naš obivatel a messtan Georgius Griger, abichom jemu laz nad Rakitim urečitim spusobem od Cathariny Stevo a Suzany Hilly dostati do meskej knihy zapisali. Kteriţto laz a kopaniczu, jako y obligator učy, aby timţe spvosobom [!] on y potomcy jeho slobodne vladal a uţival a z takoveho hojnim boskim poţehnanim oplival, jakoţto dedičky Gallandovske. Na co se y na jejich zavazek a ţadost y podpisujeme. judex ordinarius Joanes Widouszky, m.p. Coram me, Johanne Svehla, seniore, m.p. Coram me, jurato Andrea Gallanda, m.p. Et me presente Samuele Gallo, jurato oppidi notario, m.p.

259. (fol. 104r) 1802, 14. máj

Úrad mestečka zapisuje Jurajovi Krieger laz pod Rakytím, ktorý dostal od vdovy po Ondrejovi Szteczko.

Anno 1802, die 14 Maii. Na requisitiu Georgiusa Krieger alias Szla[...] zessli jsme se do domu pana richtara Andrása Laucsek, abychom jem[u] lazik pod Rakitim se nalezajicy a od Andrásse Szteczko pozustale vdovy dostati pravem urečitim, do tohoto protocolla mestkeho zapsali. My ţadosti jeho neodpirajice, ale a pre buducu jeho stalost a bezpečnost ţe v pritomnosti z uradu osobb a z privolen[im] tejţe predepsanej vdovy Andrásse Szteczko ten a takovy lazik urečitim spusobem aquiroval a y jeho potomkom k buducemuc urečitemu pravu se zanechava. judex ordinarius Andreas Lautsek, m.p.

257. 1 záčinok = oddiel v stodole 259. a Nasleduje škrtnuté: na ţadost. — b Prepísané z pôvdného: lidi. — c V texte: budecemu. 208

Samuel Gallo, juratus, m.p. Elias Kucharik, juratus, m.p. Et me praesente jurato notario oppidi, Johanne Bartoss, m.p.

260. (fol. 95v) 1803, 27. apr.*

Odpis listiny: Ondrej Šimo predal Jánovi Gardáš s manţelkou laz v Jabloni za 20 zl.

Anno 1803, die 27 Aprilis. Ja, niţe podepsani, vyznavam, komu by tato vec prisluchala vedety a znati, ţe ja majice las takrečeni v Jabloni podla Jana Dundela y z uvratjami, tedy ja v mej slussnej a nevihnutedlnej potrebe pustil sem mnohovaţnemu a opatrnemu muţi Johani Gardaš a manţelce Zofiae Stehlik za rimskich dvacat, id est fl. 20, aby vladal a uţival večitim spusobem, ano y jeho ditky. Pro lepssi jistotu davam tento obligator ze sebe a potpisujem se s mou vlasni ruku. Andreas Šimo a manţelka Katarina Gardaš X Coram Andrea Lautzcek, Johane Widovsky, Johane Šimo, jurato,a et me bpresente Samuele Gallo, notario.b

261. (fol. 84v – 85r) 1803, 29. apr.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Torani jeho kopanice, pretoţe príslušné listiny od nich mu zhoreli.

Anno 1803, die 29 Aprilis. Pristupil pred naš urad mestečka Sv. Martina Johannes Thorany y ze svojim synom Johanesom Thorany, abichom jima jejich slobodne a urečite kopanicze, ktere na ten čas v slobodnem uţitku bez ssetkej [!]b prekaţky uţivaji, do meskej knihy aneb protocolla zapisali s pričiny tej, ponevadţ z dosvedčenim mnohich svetkou skrze nenadali ohen v ramu1 a popel obracene jsu obligatore.c A tak sme y samy uznali, ţeby takove jejich urečitosty prisluchaly, kdeţto jich specificujeme nasledujicim poradkem: 1-mo Hore Brtnim pry špitalskom lazik oracy y z lučinou. 2-do Hore Stupy podobne oracy lazik vedle Mikandy zaleţejici. 3-tio Pod Hajom na Hlinach tieţ oracy lazik pry Bizike Ondrejovy. 4-to V Jablony lazik i Rh. fl. 25 od Kačeninej Zuzy Andreas Bizik dostal, kteriţto svojemu tatiovi Joannesovi Thorany tak jako vo venie ze svojou dcerou oddal ║ fol. 85r a v takovim laziku jiţ od 40-to rokou v slobodnem uţitku zostaval. 5-to Pod Kamenom lazik oracy pod dva korce v zlatie rimskich čtiricjati pjatich, id est in Rh. fl. 45, podobne od Káčeninej Zuzy urečitim spusobem dostati a aquirovani.

judex ordinarius Johanes Gallo, m.p. Coram me, Johanne seniore Svehla, oppidi senator, m.p.

260. a Podpisy sú odpísané. — b – b Dopísané vertikálne pri ľavom okraji zápisu. 261. a Prepísané z pôvodného: jemu. — b správne: všetkej. — c Slovo dopísané na okraji. 1 rama = prah, nadpraţie; tu mylne pouţité vo význame prach, popol 209

Coram me, Joanne Widouszky, m.p. Coram me, Andrea Sstevo, jurato, m.p. Coram me, Nicolao Martsek, m.p. Et me presente jurato oppidi notario Samuele Gallo, per [quem] et scripta manu propria.

262. (fol. 104r) 1804, 27. dec.

Zapisuje sa, ţe Juraj Krieger kúpil zeme pod Rakytím za 6 a 15 zl.

Anno 1804, die 27 Decembris. Stala se zmluva medzy nassyma spoluobyvate[li], ţe [...] Georgius Grigel1 co dostal zemičku od Matt. Blaho2 pod jednu štvrtačku pod nyţnim Rakitim za zlatich rynskych šest, id est in fl. 6; druhu pak od Andrease Arvai(?)3 tamţe pod tim Rakitim v patniasti [!] zlatie, id est in fl. 15. Co se stalo na ten čas pana rychtar[e] Joannesa Widouskeho, prisaznich Andreasa Lautsek, Andreasa Gallo a notariusa Joannes Holyko, a to urečitim spusobem.

263. (fol. 86r) 1805, 29. mar.

Úrad mestečka zapisuje, ţe Mikuláš Marček kúpil od Zuzany a Ţofie Tvaruoch druhú tretinu hladkovskej kopanice v Hradečnici za 90 zl.

Anno 1805, die 29-a Martii. My, rychtar a urad mestečzka nasseho Sv. Martina znamo činime timto psanim, ţe naš messta[n] a obyvatel zdejssi Nicolaus Martsek dostal v Hradečnicy opet y druhu tretinu kopanice, hladkousku jmenuvanu, na uriek od Zuzanny Twa[rwoch], vlastnej dcery Hlatkovej, a Zophii Twarwoch, z druheho manţelstva splodzenej dcery, v zlatich rymskych devadesiati, id est in fl. Rh. 90. Kteraţto kupa a jednani v pritomnosti pana rychtara Joannesa Widousky se dial[a] a z pryčini tej y [do] tohoto meskeho protocolla na pamatku a bezpečnost urečitosti uznali a usudili sme zapisati.

judex ordinarius Joanes Widouszky, m.p. Coram me, Andrea Gallanda, jurato, m.p. Coram me, Andrea Gallo, m.p. Coram me, Joanne Simo, vice-judex, m.p. Coram me, Andrea Lautsek, seniore, m.p. Et me presentae [!] notario oppidi Joanne Holyko, m.p.

262. 1 Pravdepodobne Juraj Krieger; cf. záp. 258 a 259 na tom istom fol. 104r. — 2 Matiáš Blaho; cf. záp. 266, 267. — 3 Arvai = Oravec 210

264. (fol. 119r) 1805, 5. máj

Úrad mestečka zapisuje Ondrejovi Michalec laz Nad vyšným Rakytím, ktorý získal za 14 zl. a ďalší tamtieţ, ktorý vyplatil zo zálohy u Ondreja Martinec za 6 zl.

Anno 1805, die 5-ta Maii. Pristupil pred naš urad svatomartinsky do domu nasseho na ten čas pana rychtara Joannesa Widouskeho Andreas Michalecz,a ţeby sme jemu zapisali do meskeho protocolla lazik takrečeni nad vyssnim Rakytim, od Jarku pod Rakytja tekucim aţ do Hrbou, pod korce štiry in fl. Rh. 14, to jest za štrnast zlati rymskych bielej stribrnej mince kremniczkej tomuţe Andreasovy Michalecz a manţelce jeho Susanni Wido, a to spusobem urečitim, aby v[la]dal a uţival on y manţelka jeho, y ditky jejich na večnost. Nacţ pre lepssy jistotu davam ze sebe tento obligator anebossto psani, pred statečnimy lydmi mu vlastni ruku podepsani kriţem potvrdzujem. S[ignatum] Sz. Marthony, die 28. Septembris 1742.1 Katarina Nowomesstian X Coram me, Joanne Hrbuolt, kriţem podepsani X Coram me, Nicolao Bartoš, per quem et scripta m.p.b

Rovne teţ dovolujeme predpsanemu Andreasovy Michalecz las, kteri jest zaloţeni u Andreasa Martinecz pod jeden korjecz v šjesti zlatich uherskych, aby c slobodne vymenil a uţival; kteri korjec je z horepsanej kopanice. Na co se na ten čas rychtar a nekteri z uradu podpisujeme. Die 5-ta Maii 1805.

judex ordinarius Joannes Widouszky, m.p. Andreas Lautsek, juratus, m.p. Johanes Gallo, juratus, m.p. Et me praesente jurato oppidi notario Sz. Marthony, Joanne Holyko, [m.p.]

265. (fol. 124r) 1806, 30. jún

Úrad mestečka zapisuje Jurajovi Kuzma laz pred Hostian dolinou, ktorý kúpil od Juraja Búň za 100 zl.

Recognitio perennalis My, richtár a urad mestečka priv[ilegiatneho] Sv. Martina znamo činime timto psanim, komu bude buducne prinaleţeti vedti a znati, ţe pristupil pred nas z instantii obivatel a messtian zdejssi Georgius Kuszma, abichom jemu las pred Hostian dolinou od Georgiusa Bunn na urek kupeni a dostati pre lepssi bezpečnost do protocolla meskeho zapsali. My ţadosty jeho odepriti nemohoucze viznavame, ţe takovy las poradnim spusobem apprehendoval a odkupil pravem večitym za rimskich zlatich sto, id est Rh. fl. 100, ktery uţivati a vladati bude on y potomcy jeho aţ na večnost. Co se stalo za pana richtára Andrassa Gallanda, jurato seniore Samuele Gallo, Joanesa

264. a Andreas Michalecz dopísané na okraji. — b Podpisy sú odpísané. — c Nasleduje škrtnuté: vladal. 1 Posledná veta a dátum je odpísaný z pôvodnej listiny o kúpe. 211

Kuczian, Joanesa Jánovecz, Joanesa Kollar, pana richtara mladssiho, Paulusa Zsingor, Georgiusa Kovacsik, Joanesa Nosak prisaţnich. Anno 1806-o, 30-a Junii. Me praesente jurato pro tunc notario, Joanne Bartoss, per quem et scripta manu propria. [L.S.]1

266. (fol. 103r) 1807, 22. mar.*

Odpis listiny: Matiáš Blaho oznamuje, ţe zaloţil kusy zeme na Kozinej, v Sihoti a pod Hájom, ktoré dostal od svojej manţelky Zuzany Štecko, Jánovi Gardáš za 36 zl.

Anno 1807, die 22 Martii. Ja, niţe podepsany, znamo činim timto mym psanim, komu by koly znamo bolo vedeti a znati, ţe ja v mej slussnej a nevihnutedlnej potrebe vyzdvihol sem od Johannes[a] Gardaš a manţelky jeho Sophia Stehlik [...]a uţitky, ktere sem prijal po mej milej manţelky Susanni Šteczko, Mathias Blaho, ti a takove odevzdavam a zakladam memu neyblissimu pritelovi Joanni Gardass a manţelce jeho Sophii Sztehlik urečitim spusobem, y potomkom jeho; ti a takove kusky, jmenovite: 1-ni Na Kozinej pod pol mjeri z lučinou 2-do druhi kusstik v Syhoti na Kozinej lučyna 3-o treti kusstik pod Hajom pod stvrtačku meričnu Ty vssecky sa nachazejici sa v summe 36 fl., t.j. tricjatssest z[la]tich. Na co vidavam a jeho v tom ujisstujem a jemu to plnomocenstvi davam, aby ţaden jemu v tej vecy ţadneho prava zaneprazneni nečynil, okrem jeho vlastnej manţelky jeho. Co pro lepssi jistotu etc. etc. kriţom potvrzuju. Coram me, Andrea Kubovics m.p., Andrea Gyungyel m.p., Joannes [Mi]klian m.p., Martinus Blaho m.p., Et me presente Andrea Gallanda, per quem [et scripta m.p.]b

267. (fol. 109r) 1807, 19. máj *

Odpis listiny: Matiáš Blaho oznamuje, ţe zaloţil dva kusy zeme a lúku na Bukovinách, ktoré dostal od svojej manţelky, Jánovi Gardáš za 32 zl.

Anno 1807, dne 19 Maii. Ja niţe podepsany znamo činim, komu by vec buducne znama biti mela, ţe ja v mej nevihnutedlnej potrebe vizdvihol sem na me po mej manţelce pozustale urečite 2 steckovske kusky v chotary svatomartinskem, na Bukovinach rečene a pod pol merice jedna kaţda v sobe obsahujica, vedle stachovskich, takove hore doloţene zemičky y z lukou tamţe na Bukovinach proti timţe zemičkam pusstam memu nejblissimu priteli a bratovi Joanni Gardasš za tricat y dva zlate, id est [in] fl. 32, aby uţival a vladal on y potomcy jeho takovim spusobem, jako predtim

265. 1 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 14 mm – menšia znaková pečať mesta Martin, podľa literatúry uţívaná v rokoch 1790-1810. Pozri NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku. Zv. 1. Bratislava 2008, s. 630-631. 266. a Miesto poškodené. — b Podpisy sú odpísané. 212 manţelky mojej predkove uţivali, urečite jemu poţehnani davam a pro lepssi jistotu y tento obligator z mu vlastn[i] ruku podpisujem. Matt[ias] Blaho, neveduce psati kladie kriţ + a manţelka jeho, pritelkine1 zviš doloţeneho Jana Gardasš, Zuzanna Stecko, rovne z kriţem potvrzuje + Johanne Tomasskovicz, m.p.b Coram me, Joanne Vidovszkya, b Et me presente Andrea Krpelecz, m.p.b

268. (fol. 119v) 1810, 14. mar.

Úrad mestečka zapisuje synom bratov Jána a Ondreja Gallanda kopanicu pod Hájom, ktorú kúpili od Kataríny Števo, rod. Gallanda.

Roku Pane 1810, die 14 Martii. Prystupili pred poctivy ourad na ten čas zhromaţdeni za richtarstvy pana Georgiusa Thomcsik z opatrnich a mnohovaţnich rodyčuv – Jána totyţto starssyho a mladssiho Andrassa Gallanda – synove, jmenovite Samuel a Joseph z prvssyho brata, z druheho Georgius a Joseph, abychom jim nadobudnutu a aquirovanu kopaniczu pod Hajom, urečytim spusobem od Catharini Števo, rozenej Gallanda, ktera po vymrelich bratoch pravom urečitim na sobe apprehendovala a takovu kopanycu predjmenovanim prytelom1 na urek a večnost predala. Na jejich instantiu do tohoto protocolla pre lepssy stalost a bezpečnost zapysujeme, aby vladaly a uţyvaly z poţehnani boţiho aţ na večnost. Co se stalo v dome predjmenovaneho richtara, pry prytomnosti niţepsanich coramisansou2 a pečyti mestku menssi z potvrzenim. Anno die eta loco ut supra.

judex ordinarius Georgius Tomčsik, m.p. Joanes Vidouszky, juratus senior, m.p. Johanes Sztacho, juratus senior, m.p. Coram me, Georgio Kriger, jurato, m.p. et me presente Andrea Kassovycz, m.p. Coram me, Samuel Martsek Coram me, Joanne Bartoss, pro tunc loci notario, per quem et scripta. [L.S.]3

269. (fol. 120v) 1810, 15. apr.

Mestečko Sv. Martin prijíma Jána Ivašku za mešťana; zaplatí mestu 25 zl.

267. a Pôvodne Gardass, škrtnuté. — b Podpisy sú odpísané. 1 t.j. príbuzná 268. a V texte: ut. 1 t.j. príbuzným — 2 t.j. osôb podpísaných formuláciou „coram me― — 3 Pritlačená pečať z červeného vosku s priemerom 14 mm – menšia znaková pečať mesta Martin, podľa literatúry uţívaná v rokoch 1790-1810. Pozri NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku. Zv. 1. Bratislava 2008, s. 630-631.

213

My, richtár a ourad mestečka priv[ilegiatneho] Sv. Martina, na ten čas zhromaţdeni bivsse u nasseho spolu pana richtara Georgiusa Thomtsik, známo činime timto psanim, buducne komu prysluchati bude vedety a znati, ţe prijduce pred nas z instantii a k obydleni do mestečka slovutni a opatrni muţ Jan Ivasska, abychom jeho pre buducy bezpečnost a utrţky lidske, ktere snadno znykaju, jako opravdiveho spolu s namy znassejiceho bremena, jak z ohledu na Jeho Jasnost cysarsko-kralovsku,1 tak y Sl[avne] dedične Panstvy,2 do tohoto prothocolla mestkeho pre buducy directii a spravedlnost za messtiana zapsaly. My ţadosty jeho odepryti nemohucze – jako y jinich, ktery pravem statečnosty do poctyveho mestečka stupyli – jeho ve vssech slobodach obecnych mestkych skrzeva tuto improthocolatiu mestku za opraudiveho messtiana vyhlassujeme; za kteruţto lasky statečnost, uloţenu horepsanemu ouradu, do cassi obecnej zloţil effective zlatych rimskych pet-a-dvaczat, id est Rh. fl. 25. Signatum in oppido Szent Márthony anno 1810 die 15-a Aprilis.

Coram judex [!] ordinarius G[eorgius] Tomčsik, m.p. Coram me, Joane Vido, seniore Coram me, Andrea Gallanta, jurato, m.p. Coram me, Johanes Sztacho, jurato, m.p. Coram me, Samuel Martsek, jurato, m.p. Coram me, Joanne Gallo, jurato, m.p. Coram me, Joanes Kuzma, jurato Coram me, Joanne Bartoss, loci notario, m.p.

270. (fol. 136r) 1813, 31. jan.(*)

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Koša zeme na Baranovej a za Hájom, ktoré získal od Matiáša Bartoša za 150 zl.

Anno 1813, die 31 Januarii. Pristupivssi mnohovaţny muţ Jano Kossa a manţelka jeho Anna, rozena Bartoss, jinače Szubala pred zhromaţdeny poctivy urad mestecka Sv. Martina viţadal sobe to, aby pro bezpečnost jeho aquisitia od Matiaše Szubala anebo Bartossa do meskeho protocolu zapsana bola. Mi ţadosti jeho slussnej odepret nechtejice, nasledovne tuţe jeho aquisitiu poznamename: 1. Sub anno 1810, die 18 Aprilis dostal zemičku pod čztvrtačku na Baranovej v hornom oplete1 v zlatych bankalnych patnast, id est [in] fl. 15. 2. Sub anno eodem et die dve zemičky, jednu za Hajom a druhu a tretu na Baranovej v opletje, v zlatich bankalskych sto y patnast, id est [in] 115 fl. 3. Nahore doloţene zemičky roku 1813, 25 Januarii dal jesste horepsany Jano Kossa a manţelka jeho Anna Bartoss [do] auctie cţtiri zlate šajnami, pri kterejţto auctie y predoznamene uţitky dostal urečitym spusobom. Na kterychţto summa vssecka jest stopadesát zlaty bankalskych, id est 150 fl. Co viznavame urad mesta privilegiatneho Sv. Martina, na ten čas richtara And[reasa] Krpelecz, m.p.a

269. 1 Cisár František II./I. (1792-1835). — 2 Rod Révai zo Sklabine a Blatnice. 270. 1 oplet = oplotený, ohradený pozemok 214

notariusa Jana Bartossa bozenich Samuela Gallo, Jana Widouszky, Jana Gallo, m.p.a

271. (fol. 136v) 1815, 18. feb.

Úrad mestečka zapisuje, ţe Ján Machnik predal dom s pozemkom Jánovi Lilge s manţelkou za 880 zl. v šajnách.

Roku 1815, dne 18-ho februara. Stala se zmluva mezi Janom Machnikom a Janom Lilge tak, ţe predal Jano Machnik y z manţelku svou Katarinu Gassparecz svuj dom muruvani y z placom Janovi Lilge a manţelce jeho Marii Martsek za osemstoosemdesjat zlati, id est [in] fl. 880, na šajnovich banco ceduljach, na ten čas vssudy po kraj[i]ne beţicye, tak, aby uţival a vladal s takovim domom on y potomcy jejich. Čo sme y na ţadost jejich tak jako slussnu vec do protocola zapísati dopustity. Co se stalo za richtarstvy Jozepha Gallandi a prísaţnich Jana Vidovsky, Geor[giusa] Tomcseka, And[reasa] Krpelecz, Samuele Gallo, Samuele Gallandi, etc.

272. (fol. 168r) 1815

Pamätný záznam o stavbe kamennej cesty cez mesto Sv. Martin.

Roku 1815 za richtarstvi Jozepha Gallan[di] z roskazu Sl[avnej] Stolice a pana viarum directora, pana Benicky Sandora, robila sa cesta ces nasse mestečko Sv. Martin; do kterejssto muruvanej cesti minulo sa skali latrov 1525. Pre budouci vedomost do tejto knihi sme zapisali viznavam. Andreas Krpelecz, notari[us], m.p.

273. (fol. 120r) 1817, 24. okt.

Úrad mestečka zapisuje Samuelovi Tichý lúky v Močiari a v Sihoti, ktoré uňho roku 1805 zaloţil Ján Globka za 86 zl. Odpis príslušnej listiny – potvrdenia o zálohe z 22. mája 1817.

Roku 1817, 24 Octobris. Predstupil pred mnohovaţny urad svatomartinsky naš spoluobivatel Samuel Tichy ţadajice, aby mu povoleno bylo do nassej mestkej knyhy zapisati jiste laziky, urečitim spusobem dostate. Co se jemu y skutečne povolilo a jako v obligatore doloţeno jestit y vipisalo nasledovne:

My, rychtar y urad mestečka privilegiatneho Sv. Martina, znamo činime s timto psanim, komu vec znaty prinaleţeti bude, ţe jesste roku 1791, dne 11 Martiusa Jano Glopka y s manţelku svu Susannu Zsingor byl zaloţil jiste lučini – jakoţto v Močjare a v Szihoti konča krpelczovskych – Janovi Sztehlik a manţelce jeho Catharinae

a Podpisy sú odpísané.

215

Zsingor; ktere zvyš jmenovane luky opet prenesol roku 1805, die 5 Maii a zaloţil, a to syce urečitim spusobem Samueli Tichy a manţelce jeho Annae Gallo za osedesjatsest zlaty, id est [in] fl. 86, aby vladali a uţivali s poţehnanim. Dohledajice y to, ţe ponevadţ syn zvyš jmenovaneho Jana Glopky, rovne Jan, z vojny pryjduce fedrovany byvsse, teto otcovske conditae za spravedlive uznal a pre lepssi jistotu a stalost toho urečiteho predaju pred niţe podepsanimi uradskyma osobamy contract tento svu vlasny ruku podpisuje. Co se stalo v Svatem Martine roku 1817, 22 Maiia. Johan Glopka, m.p.a judex ordinarius Johanes Gallo, m.p.a Andreas Krpelecz, juratus senior, m.p.a Johanes Svehla, senior juratus, m.p.a Extradatum per juratum privil[egiati] oppidi notarium Johanem Martsek, m.p.

Tato inprotocollatia se stala roku a dne zvyš doloţeneho, za rychtarstvy mnohovaţneho muţe Jana Gallo jinače Kubis a notariusse Jana Martsek, m.p.

274. (fol. 147v – 148r) 1819, 23. máj

Pamätný záznam o násilnom presťahovaní uţívateľov švehlovského gruntu na grunt kohútovský z príkazu stolice kvôli rozšíreniu stoličného domu.

Promemoria Jisty fundus svehlovsky, ve Sv. Martine se nachazejicy, takmer od trich sta rokov kupeny a uţivany z domom, Svehlovja uţivaly y z grunt[o]vnima zemjamy, totiţ na ten čas Jano Svehla, Andreas Svehla, relicta Joanis Zyak a Jan Klacsanecz roku 1817. Ţe ponevadţ Slavna stolična Vrchnost chtejice dom stoličny rossirity za krčmu na sukenikovskem jmenujicu, tichto predjmenovanich contribuenssov1 k vuly Slavnemu zemskemu Panstvy a zvlasste na ten čas pana baro Revajy Janossa,2 pana hlavneho ispana, Slavna Stolica namysto tohoţe zmatekovskeho fundusu Slavna Stolica nejakely cambium3 s[essionum] contribuensi nassima prynucenim spusobem pod zasteru tohoţe cambium jich aj vihnaty poručity rozkazala a na placy tom contributionalskem k vuly pred[jmenovaneho] pana hlavneho ispana nakladkom stoličnym a chudopskov pracy vystavyty poručyla, kde y znamenity hostinec numero 121a na tomţe fol. 148r contributionalskem ║ svehlovskem placy vystaveny jest. Quarty prisluchajice k tomu gruntu svehlovskemu na prinuceny tichţe obyvatelov ze svehlovskeho gruntu vedle tohoţe jakehosy cambium prynuteny byly odjist a sebu tyto jiste quarty podle rozkazu Slavnej Stolicy na fundus nekdy kohutovsky prenest a k tomu kohutovskemu fundusu prypojity – Sl[avna] Stolica prysylila a poručyla zvlasste Andreasa Svehlu, Jana Svehlu a polovice fundussu Joanis Klacsanecz namisto tohoţe fundussu aby obydleni sve mely na kohutovskem fundussy. Anno 1819, die 23 Maji.

273. a Podpisy sú odpísané. 274. a numero 121 dopísané naspodku strany. 1 contribuens = poddaný platiaci kontribúciu, vojenskú daň — 2 Barón Ján Nepomuk Révai (1777-1840), hl. banský gróf (1813-34), turčiansky ţupan (1811/23-1840), syn Františka Révai († 1810) a bar. Anny Révai. Slov. biogr. slovn. V., s. 75. — 3 cambium, ii, n. = zmena; tu v zmysle výmena poddanských gruntov 216

fol. 148r

Načo pre buducy stalost vedomy tohoto y z nassima rukamy obec y urad a zvlasste za richtarstvy Andreasa Kassovicz, kdiţ se vec tato djala, se podpisujeme.

Johanes Svehla, senior, m.p. ordinarius judex Andreas Kassovicz, bAndreas L[a]utcsek [m.p.],b Johanes Chrenko m.p., Andreas Krpelecz m.p.,b Joannes Martsek m.p., testis effectivus Johanes Bartoss m.p. Me presenti [!] Johane Svehla, juratore, m.p.

275. (fol. 148v) 1820, 29. okt.

Pamätný záznam o novom mestskom pranieri, ktorý dali postaviť Révajovci namiesto starého, ktorý zavadzal pri stavbe krčmy. Dodatok z roku 1821: záznam o zrútení starého praniera.

Promemoria Roku 1820, dne 29. octobra. Znamo čynime pre buducy vedomost, ţe pramjera orginalni stary, ktery pred čtyrmysty roky skrzeva nassich predkuv v čas vydatich skrzevab cysarsko-kralovskich nam vidanich slobvod byly vystavyly, a takovy v čas stavany revajovskej krčmy na fundusy lautsekovskem do muru zaujaty jest. Namysto ale toho sl[avna] famylia Revay iny novy na ringu1 svim nakladkom vystavyty rozkazala, do ktereho jsme y nasse pametne pysma zamurovat daly. Co se stalo za rychtarstvy Joannesa Sztacho, notariusa Andreasa Kassovicz, Joannesa Vido a Andrasse Krpelecz najstarssich boţenikov et ceteris.

[D] Anno 1821, die 2 Aprili [!]. Pramjera tento zviš doloţeni familia Revajy ze strani stephanovskej2 skrze fisscalise sveho Tomka Janossa a poddanich sklabinskich3 jmenem Jana Miko a k nemu jesste tichţe poddanich sklabinskich – byly štirja, kterich tenţe Miko sam by jmenoval – včas rano ho porucaly. Co se pro buducy vedomost doklada a stalo se za richtarstvy Joanesa Kuzma, anno die ut supra. per Andream Kassovicz, notarium, m.p.

276. (fol. 137r) 1821, 20. mar.

Zapisuje sa zmluva medzi Fridrichom Hartman a Jurajom Rakovan ohľadom domov a ďalších budov, pričom Hartman dal Rakovanovi 550 zl. v šajnách.

Roku 1821, dne 20. marca. Stalo se dobrovolne pokonany mezy Fridrichom Hartman, stolarskim magistrom, a Georgiusom Rakovan, hodinarskim magistrom, ktery ze svimy vlastnimy stavy a domy pokupčily na spusob tento: Hartman dodal petsto

b Tieto podpisy sú odpísané, ostatné vlastnoručné. 275. a správne: pranier. — b ze v slove dopísané pod riadkom. 1 ring (nem.) = námestie, rínok — 2 Vetva rodu Révai, ktorá sa odvodzuje od Štefana († 1650), syna Františka V. († 1657), a jeho manţelky Eufrozíny Balašovej. — 3 Sklabinský Podzámok pod hradom Sklabiňa, okr. Martin. 217

padesiat šajnalskich zlatich Rakovanovy. Prystupily tedy pred zhromaţdeni urad, na ten čas u nasseho pana richtara Jana Kuzmy, abichom do nasseho protocolla pro vetssy bezpečnost opsaly a nassimy jmeni potvrdily. Signatum Sz. Marthony anno die ut supra.

Coram me, Andrea Vidovsky, juratus seniora Joanes vice-judex Simoa Andreas Kassovicz, oppidi juratus notarius, per quem et scripta m.p.a

277. (fol. 137v – 138r) 1824, 12. mar.*

Odpis testamentu Ondreja Gallandu: dve tretiny celého majetku náleţia synovi Jozefovi, tretina synovi Jurajovi. Poznámka o vyrovnaní medzi Jurajom a Jozefom.

Ve jmenu blahoslavene Trojicy Svate, Otce y Syna y Ducha Svateho ja, niţe podepsany, na ostatnim stupni ţyvota tohoto zemskeho postaven jsucy, uminil sem z maličku moju supstanciu, od Hospodina mne udelenu a poţehnanu, mezy mojimi ditkamy, totiţ Joanessom, Andrassom, Georgiusom a Josephom, nasledujicy poradek učyniti; kteryţto aby nezmenitedlny byl, zde takovy v rychtarskem dome na ten čas pana rychtara Josepha Gallandi při přitomnosti osob ouradskych niţe podepsany uvozujem. I. Muj syn nejstarssi, Joanes Gallanda, mim nakladkom a fedrovanim do stavu přiveďeny, v liternim oumeni nakolik vycvyčeny, ţe svú poctivu ţivnost ma, ten podle meho prvniho testamentu u neho učyneneho svoju sucessiu dobrovolne svym bratom cessoval, nasledovne praetensiae čyniti nemuţe. Tich pak Rh. fl. 100, ktere mne titulo viatici daroval, a ktere sem ja k mej podpore v zesslem mem veku obratil, se povaţovat maji jako dar, za kteriţto nechat Búh jemu hojne odplati. II-do: Andrass Gallanda, syn múj otemneny, v mrakote ţivot svúj veducy, ačkoli vyplatku přijal od Josepha Rh. fl. 50, ano y uţitok pod Kramarovycjami, a nanemţto Rh. fl. 50 investigovane jest, vssak do gratiae a lasky braterskej jeho poručejic nakladam, aby stranka ta, pri kterej nadotčena zem pod Kramarovycjami jsuca, bude jemu Rh. fl. 50 viplatila. Neţ ponevacţ ţyvnost svú od Josepha ma, tedy s povynosti teto, z ohledu toho dosti čyniti povyni nebude, neţ opatrovat a ţyvit. III-tio: Georgius Gallanda, syn múj, ktery od mladosti hospodarstvy moje fedroval, ten nechat bude vo vsseckych kopaničnych uţitkach v pravej tretine, tak vssak, aby jeden druhemu vssecky investitiae proukazal. IV-to: Josephus, nejmladssi syn a successor muj, ostava dedičom vo vsseckych fol. 138r stavoch, ano y jmeni meho vo ║ dvúch tretinach z ohledu toho, ţe takovy jak mne otce, tak y brata temneho ţyvil. V-to: Zusana, jiţ vyplatena jsuce, tym, co přijala, contentna byti ma a musy od Josepha. Co kdyţ moji ostatni vúli a dispositii byti uznavam a podpisem jmena meho vlasniho potvrzujem.

276. a Podpisy sú odpísané. 277. a Nasleduje škrtnuté: jsouca bude jemu Rh. fl. 50. 218

Andreas Gallanda, m.p.b Signatum Sz. Marthon die 12 Martii 1824.

(L.S.) judex ordinarius Joseph Gallanda, m.p.b Andreas Widousky, juratus senior, m.p.b Marton Gallo, juratus senior, m.p.b Johanes Gallo alias Klacsanecz, juratus senior, m.p.b vice-judex Georgius Thomaskovicz, m.p.b Coram me, Samuel Gallo, m.p.b Coram me, Johanes Hulej, m.p.b Coram me, Johanes Skolka, m.p.b Et me praesente jurato oppidi notario Mathaeus Peniaštek, m.p.b

P.S. Strany compositiae braterskej v diele jednej tretine jednoho brata Georgiusa Gallanda učynenej a vyplatenej skrze Josepha Gallanda, ktery vo dvúch tretinach zaleţi a zustava, pred nami niţepsanimy učyneni handgriff1 bratersky a pokoj učyneni, ano y vyplateny jest [...] pravo sobe zanechavajic Georg od vsseckych uţytkou, jakoţto pred Jamnym, potom pod Jamami, Kossutova, Predkut[i]a, aj na Panove do tretiny. Tato inprotocolatia se stala roku a dne zvyţ doloţeneho za rychtarstvy mnohovaţneho muţe Josepha Gallanda a notariusse Mattusse Penjasstek.

278. (fol. 149r – 149v) 1824, 18. sep.*

Odpis listiny: V spore medzi Annou Siládi a Katarínou Paţický o kopanice hohošovské je z rozhodnutia stolice tretina prisúdená Kataríne Paţický, ktorá Anne Siládi vyplatí 72 zl. 57½ den. Výkon rozhodnutia uskutočňuje mesto Sv. Martin, ktoré z príslušných zemí vymeralo tretinu.

1824 die 18 Septembris. Controversia znyknuta medzy Anou Sziladyi a Katarinou Pazsiczky strani successii uţytkou kopaničnich jest predne skrze deputatiu stoličnu, totiţ p[ánov] v[ysoko] u[rozených] processualneho pana sluţneho Justh Janossa a pana prisaţneho Baltazara Rutkay a pana fiscala Marthona Zathureczky a pana Zathureczky Josepha dokonana, totiţ podle sententiae Sl[ávnej] Vrchnosti stoličnej Katarinae Pazsiczky tretina pravá přisoudena jest ze vssech kopanic staromaterinskych hohossouskych. K jakovemu cyli zvyš vyloţen[a] deputatia aneboţe inq. exq. jud. denominovala poctivy a mnohovaţny magistrat svatomartinsky, aby dle svedomy sveho a prisahi teţe stranky dle vyrčenej tretiny podelili; na kteruţto expeditii jak pan richtar, na ten čas Joseph Gallanda, a notarius Matth[uss] Peniasstek, najstarssi boţenicy And[reas] Widousky, Marthon Gallo, mladssi pak Joh[anes] Huley a Joh[anes] Skolka y skutečne vykonali nasledujicym poradkem: 1. Stranka triu[m]fujicy, totiţ Katarina Pazsiczky, investitiu na specifice niţe poloţenich kopaničnych úţitkuv strance odpornej, totiţ Annae Sziladyi, sedemdesjatdva zlate y p[et]desjatsedem penezy y pou [!], id est Rh. fl. 72 den. 57½ skutečne zloţila. ║ Nasledovne [v] nasledujicych kopanicjach do uţitku tretiny poloţena jest, ktera skrze fol. 149v nas niţe psanych y vymerena sluje:

b Podpisy sú odpísané. 1 rukodanie, podanie ruky na znak úradného potvrdenia dohody 219

1.A. Na Baranovej Katarinae Pazsiczky vymereno jest niţnja strana od Turca od Prjehrady ssyrej lactrou1 numero 14, šuchy2 sstiry a od Syrky aneb na druhych uvratach učyni ssirej lactrou numero 8 a ssuchy numero 4. 2. Hore Stupy – tretja čjastka na dolnich uvratach učyni lactrou numero 4, šuch 1, na druhom koncy, to jest na hornom, lactrou numero 1, šuch 1. 3. Nad Brehy – tretina od Kruhu l[actrou] 7, šuchy 3. Od Turca tretina lac[trou] numero 8, šuchy 3. 4. Na Kramarovycjach – hornje uvrate ssirej lactrou numero 5, šuchou 2; dolny konjec uvrati širej l[actrou] 8, šuchy 2. 5. Pri Prjehrade – širej od Priehrady l[actrou] 3, šuch 1, col[ov]3 3; od Kračyn ssirej lactrou numero 2, šuchy 2. 6. Luky, patrice k tejţe Kate staromaterinskej, podobne tretina jest Katerinae Pazsiczkej oddana, jako pod Brehom a na Panove. Signatum Sz. Marthon anno die ut supra. (L.S.)

judex ordinarius Joseph Gallanda, m.p.a Coram me, Andrea Widousky, jurato seniore, m.p.a Coram Marthon Gallo, aeque jurato, m.p.a Coram Johane Skolka, m.p.a Coram Johane Hulej, m.p.a Et me presente jurato notario, Matthaeo Peniasstek, m.p.a

279. (fol. 150r) 1824, 26. okt. / 1822, 6. jún*

Odpis listiny: Ondrej Rolko s manţelkou oznamuje, ţe zaloţil zem pod Kramarovicami Martinovi Gallo za 46 zl. kvôli dlhu ţidovi Izákovi Straus.

Anno 1822, die 6 Junii. Znamo uvozujeme timto nassim psanim, ţe my, majice pod Kramarovycjami pod jednu mericu y z uvratjami zem nassu ourečytu, tu a takovu zaloţyli sme pravom urečytim mnohovaţnemu muţi Martinusov[y] Gallo a manţelce jeho Susane Lobodass za zlatich Rh. štiricatssest, id est Rh. fl. 46, aby slobodne uţyval slobodnym pravem urečytim on y potomcy jeho. Dale dokladajice y to, ţe roku 1799, die 31 Martii byla taţe zemička zaloţena za dvacat zlatich rimskych, nini augtiaea sme prijali dv[a]catssest zlati; s přyčyni tej sme byli přinuceny urečyte zaloţyti, ponevadţ sme byli dluţny ţydovy Isakovy Strausz, kteriţto ţid nam y commissiu pridal. Jestliţe by buducne nasse ditky proti tomu contradicovat chceli, aby přičyna znama ym byla. Na co se y podpysujeme nassima vlasnima rukami. Andreas Rolyko, m.p.b Maria Rolyko kladie kriţ, m.p. [!]b Coram me, Joanne Gallo, per quem et scripta m.p.b Coram me, Andrea Kucsera, m.p.b Et me presente jurato notario oppidi, Mathaeo Peniasstek.

278. a Podpisy sú odpísané. 1 látro, láchtor = dĺţková miera, asi 2 m — 2 šúch = dlţková miera stopa; asi 35 cm. — 3 cól = dĺţková miera, palec 279. a t.j. aukcie — b Podpisy sú odpísané. 220

Inprotocolatum anno 1824 die 26 Octobris, m.p.

280. (fol. 150v – 151r) 1824, 26. okt.

Úrad mestečka dosvedčuje, ţe Ján Kalina prevádza svoj nárok na šuvadovské zeme v celkovej rozlohe 11 korcov na Martina Gallo za 386 zl. v šajnách a 40 grajciarov. Inzerovaný odpis príslušnej listiny z 30. mar. 1824.

My, rychtar a ourad mesta privilegiatneho Sv. Martina, znamo čynime timto psanim vssem, jimţto znati slussi aneb y na buducnost přynaleţeti bude, ţe pristupivsse pred nas naš spolumesstan Johanes Kalina jakoţto neyblissi napadnik šuwadouskej rati1 po svej v Krystu Panu zesnulej matky Cathariny Schuvada, ten a takovy obchod svuj remeselnicky, totiţ klobučnicky, majicy, ţivnost svú poctivú z neho, totiţ z remesla, vyhledava. Neţ majicy nejblissi pravo k jistim uţitkom schuvadouskym, ktere zde u Svatomartincou pozakladane jsou, uminil toto sve pravo a tuto slobodu na pokrvnost svoju prenesti a plnomocnost takovej dati, vssecky uţytky schuwadouske na nej připadajice vymeniti. Ponevadţ ale y na ratu tetkinu pravo ma, totiţ na Anninu Schuvada, ktera bez potomka vymruce dedictvy svoje na Jana Kalina prenesla, tedy y to pravo svoje na pokrvnost prenassa v nasledujicy recognitii:

Ja y niţe podepsany vyznavam, ţe s takovejto mej pokrvnosti schuvadouskej nejzasluţenejssi osobu, na kteru pravo dedictvy meho prenassam, sem uznal Martinusa Gallo, messtana svatomartinskeho, kteremuţto mocy pysma tohoto pravem urečytim, y ditkam aneboţe potomkum jeho nasledujice uţitky odavam: 1-mo Pred Jamnim dve zeme pod sstiry korce, numero 4 2-do Do cesti koncom pod Kramarovycjamy zemičky num. 2, korjec num. 1 3-io Pod Rakitim [zemičky] num. 3, pod korci num. 3½ 4. Na Panove num. 2, pod korci num. 1½ 5. V Hradečnyci num. 2, pod korci num. 1 korce num. 11 ║ v zlatich rimskych šajnalskych tristo osemdesjatssest y sstirycet graicjarou, id est fol. 151r Rh. fl. W.W. 386 fl., graj. 40, aby vladal a uţyval on y potomcy jeho na večnost. Dokladajic y to, ţe y uţ[it]ky, ktere sub rubricam processus tamquam ratae meae by pripadnuti mohli, toho a takoveho, jakoţto na meho transactionalistu oddavam, rozumejic y laz u Kucharičky zaloţeny, šesta častka, ktere ja plnomocnikem a napadnikem Martina Gallo čynim. Pro bezpečnost a stalost tohoto meho učynku vydavam pritomny obligator, jmenom mojim vlastnim y ruku vlastny podpysani. Signatum Sz. Marthon die 30 Martii 182[4]. Johanes Kalyna, m.p.a (L.S.) manţelka Maria Dibak kladie kriţ, m.p. [!]a judex ordinarius Josephus Gallanda, m.p.a Coram me, Andrea Widouszky, m.p., jurato seniorea Coram me, Johane Klacsanecz, jurato seniore, m.p.a Coram Johane Simo, jurato seniore, m.p.a

280. a Podpisy sú odpísané. 1 ráta = čiastka, diel pozemku, roľa 221

vice-judex Georgius Thomaskovicz, m.p.a Coram Samuele Gallo, jurato, m.p.a Coram Johane Mecsko, jurato, m.p.a Coram Johane Hulej, jurato, m.p.a Coram Johane Skolka, jurato, m.p.a Et me presente jurato notario oppidi Mathaeo Peniasstek, m.p.

Inprotocolatum per me, juratum notarium Mathaeum Peniasstek, anno 1824 die 26 Octobris.

281. (fol. 151v) 1824, 26. okt. / 1821, 1. apr.*

Odpis listiny z 1. apr. 1821: Úrad mestečka zapisuje Jurajovi Tomáškovic laz pod Škodovým lazom, ktorý mu postúpila jeho matka Zuzana za to, ţe zaplatil 20 zl. s úrokmi, ktoré si poţičala od Jána Bulak.

My, richtar a ourad mestečka privilegiatneho Sv. Martina, znamo čynime timto psanym, ţe nassa spoluobyvatelkyna Susana Thomasskovicz, po nebohom Jano Thomaskovicz pozustala vdova, byla sobe vypoţyčala od spolumesstana nasseho, teţ v Krystu zesnuleho Jana Bulak, zlatich šajnalskych dvacat, id est 20 valutates. Takovyto dluh, ponevadţ fundusu ţadneho nemel[a] a synove jeji, totiţ Andrass Thomaskovicz a Paulus Thomaskovicz, takoveho se odvrhli, nalezla nadočtena vdova fundus, jmenovite laz pod Škodovym, skrze neboheho manţela jej poručeny. Takovyto laz aby zachovan byti mohol, napominal nejmladssi brat Georgius Thomaskovicz, aby vespolek vssecy bratry k takovehoto lazu obrane pristupil[i], jinačej ţe veritel ten, Jan Bulak, do uţitku stupy. Bratri ale vespolek odepreli tomu reknuc, aby ten, ktery nadočteny dluh zaplati, y lazykom vladal, odrikajice vsseckeho prava do takoveho lazu. Georg[ius] Thomaskovicz bremeno toto na sebe prijal a skutečne y [veritelkini](?) Annae Bulak nadočtenich 20 fl. valutates spolu y z legalskym interessom 6 pro sento, totiţ 1 zl. 12 graj., poloţyl. Ponevadţ na tento spúsob vssecka praetensia jiţ se praescindovala, Georg[iusa] Thomasskovicz matkaa bkladie – totiţ Susana Thomasskovicz,b rozena Bartoss – do uţytku toho lazu, aby vladal a uţyval on y ditky jeho z hojnim poţehnanim. Pro bezpečnost jeho vydavame jemu tento recognitional, jmenem matky jeho, ano y podpisem jmen nassich potvrzeny. Signatum Sz. Marthon die 1 Aprilis 1821. matka Susana Thomaskovicz, rozena Bartoss kladie svu ruku kriţ, m.p. [!]c judex ordinarius Johanes Kuzma, m.p.c Coram Andrea Widousky, jurato seniore, m.p.c Coram Johane Sztacho, seniore, m.p.c vice-judex Johanes Simo, m.p.c Coram Adam Kolar, jurato, m.p.c Me presente jurato oppidi notario, Andrea Kassovicz, m.p.c

Inprotocolatum per me, juratum notarium oppidi Sz. Marthon Mathaeum Peniasstek, m.p. Anno 1824 die 26 Octobris.

281. a Slovo dopísané nad riadkom. — b – b Dopísané na okraji. c Podpisy sú odpísané. 222

282. (fol. 152v) [po 1827, 18. okt.]

Pamätný záznam o neúspešnej sťaţnosti mesta Sv. Martin k uhorskej kancelárii ohľadom nedostatku dreva, zablokovanú zo strany révajovskej vrchnosti.

Roku 1827 in mense Majii, za richtarstvy Jana Ivasska, pre okolostojičnost nassu mestečka Sv. Martina a nedostatku jak edilneho1 dreva, tak aj na ohrev jsouceho, my obyvatele, prynuteny bivsse recurovat na Sl[avnu] Cancellariu, jako teţ y pred vyslanim kralovskym comissarom N. Czaparii, aby nam v horach nassich svatomartinskich, pod sequestrum2 zaujatich, dle jiţ predtim vidatich mandatou slobodne predjmenovane drevo bez vsseckich šedou3 dovolene vivaţety bilo. Kdiţ pak sl[avne] zemske Panstvy nam to determinovaty račilo, ţe nam vo vydelenem taly4 z nassich grunou na vssecku prypadnost jak edilne, tak na ohreu jsouceho dreva dosti mity muţeme, na prypadnost tu y occulata5 učynena jestit, jak deputatia Sl[avnej] Stolicy, ano pansky oficiry, naš asistens Jezerniczky, jako teţ cisarsko-kralovsky k horam patricy panstvy klasstorskeho6 waldberagtej N. N., v prytomnosty vsseckich deputatou svedectvy vidane jest, ţe jestly my teto nam videlene hory na ohreu a reparatiu jen toliko potrebovat budeme, za pet rokou dostatečne ţe nejsou. Tuto declaratiu prednesla nassa obec svatomartinska pred Sl[avnu] Cancelariu, na kteru opet zemske panstvy y Sl[avna] Stolica novu occulatu sebe vivolily z pričin tich, ţe bi nas do tich sequestruvanich hvor [!] nassich bez šed pustity a povolity nemusely, ţe ale occulata tato, ktera se mela vikonat na rozkaz Jeho visoce u[rozenej] M[ilosti] pana sluţneho Justh Janossa prefiguvaneho dne roku beziciho 1827 v maji mesicy, se nevikonala. To nam naš assistens hovoril, ţe panstvy revajovskeho prefect Ferdinant Felix Petraš takovu odeprel, ţe tak nahle to nemuţe bit, ze to čas dluhy potrebuje a opet jako zde prypojena cedulka na 18. October r[oku] b[eţiciho] rozkas jsme mely – opet nic. Z jakovich pričin se to nestalo, nezname. K reflectii se toto zanechava prytomne pysmo na buduce [časy]. per Andream Kassovicz, notarium, m.p.

283. (fol. 153r) 1828, 10. máj

Odpis listiny z 30. apr. 1828: Úrad mestečka zapisuje, ţe bratia Samuel a Ján Milec predali dom s pozemkom a hospodárskymi budovami Ondrejovi Kučera za 375 zl. v šajnách.

Anno 1828 die 10 Maii sub asservata sessione nostra in aedibus judicis Joannis Gallo infra expositus contractus inprotocolatus exstitit:

Roku 1828 dne 30. aprila stala se dobrovolná zmluva mezy mnohováţními lydmy, a síce spolu vlastní bratové urození, Samuel starssí a Joannes mladssí Milecz, kteríţto odpředali dom y s gruntom, svúj vlastní muruvaní, s pitvorom, s komorou, přy kteréj se

282. 1 (z lat. aedes, is, f.) stavebné a priemyselné drevo (na hosp. náradie) — 2 sekvester = nútená správa majetku úradnou osobou za účelom vyberania úţitku pre tretiu osobu — 3 šeda = (tu všeob.) potvrdenie, povolenie — 4 táľ = diel, pás, časť — 5 okuláta (lat.) = prezretie, prehliadka; svedctvo na mieste činu — 6 Panstvo konventu v obci Kláštor pod Znievom, okr. Martin. 223 y jedna drevená S.V. masstálka zo trích stjénok přistávená nachází, podobně na jeden záčinok1 humno, vssecko to tedy v summe za zlatí scheinalskich trystosedemdesjátpet, id est Rh. fl. W.W. 375, slovutnému a mnohováţnému muţy, ano messtanovy svatomartinskému Andrea Kutsera a jeho manţelce Marii Lobodáss aţ na večnost, aby vládal a uţíval vţdy bezpečně s poţehnáním boţím, ony y potomcy jejích, kterí jakékoly bremená mesta nasseho se tíkajíce znássety, ano y jiné povinosty na ních naloţené dostatečně odbavovaty povinovatí budú, aj se obligujú. Nač pro lepssí jejích bezpečnost vydali sme jím tento obligator nassímy vlastnímy jméní y podpisem pred hodnovernímy osobámy přitomnímy. Signatum Szent-Márthony anno die ut supra. Samuel Milecz přivolujem, m.p.a Johanus Milecz přivolujem + a Me presente Joanne Gyöngyely, m.p.a Coram me, Marthino Gallo, m.p.a Me presente Andrea Kassovicz, jurato oppidi Szenth-Márthony notario, per quem scripta, m.p.a

Inseruit Paulus Ivanka de Drasskócz et Jordánföld.2

284. (fol. 95r) 1829, 19. jún

Zapisuje sa nosákovský grunt s budovami, ktorý Adam Bartoš predal svojmu švagrovi Jurajovi Obšica za 600 zl. v šajnách.

Anno 1829 dne 19 Junii. Stala se zmluva mezi Adamom Bartossom a jeho švagrom Jirikom Obssicom tak, ţe predal Adam Bartoss grunt nekdy nosakovsky za tricat zlatích na dobrej stribrnej mincy, jako teţ y stavy, na tomţe grunte [se] nalezajice a v obligatore obssírneji viloţene, za seststo šajnalskích zlatích, id est fl. Rh. 600, pre lepssi pak stalost tomuţe mnohovaţnemu muţi a jiţ messteninu nassemu Jirimu Obssicov[y], aby s poţehnaním boţím uţival on y ditki jeho aţ na večnost. Co se stalo za richtarstvy Andrasse Svehli, [prísaţných] Andrasse Krpelca, Martina Galli, Samuel[e] Marcseka, Jana Klacanecz, Samka Kubis, Andras[se] Tupi etc., notariussa pak uroz[enej] Milosty pana Ivanka Pala. Pre lepssí pak stalost zviţ jmenovaní Jiry Obssica y do teto knihi zapsati dal. Anno die ut supra.

285. (fol. 153v – 154r) 1829, 26. júl

Odpis listiny z 4. júla 1829: Mestečko Sv. Martin potvrdzuje Ondrejovi a Jánovi Švehla lúku na Baranovej, ktorú museli pre odplavovanie zeme vyklčovať na novom mieste, v starej výmere, uvedenej v listine z 20. júla 1769.

283. a Podpisy sú odpísané. 1 záčin = oddiel v stodole — 2 Draţkovce, okr. Martin. Jordánföld / Jordánfeld je starý názov časti dnešných Draţkoviec, odvodený od potoka Jordán, ktorá bola v 13. st. udelená rodu Ivanka (terra Jordan). Pozri ŠIKURA, J.: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava 1944, s. 103-105. 224

Anno 1829 dne 4. juliusa. My, richtár y úrad y ňekterí z obce mestečka privilegiatňeho Sv. Martina známo činíme tímto psáňím, komu vec přináleţéty buďe znaty, ţe Andreas a Johannes Schvehla jesste roku 1769, dňe 20. Julii skrze svú domácí vrchnosť lúku na Baranovéj a v chotáre nassom se nalezajícéj pomeraty daly; jakové hodnoverné písmo y před námy ukázaly a takové y přy svích rukách majú. Neţ ponevádţ svím prudkím behom voda Turjécz od zvíš vyloţeného roku vssecku schvehlovskú lúku bila pobrala a pokazila, takţe přimitini opeť znovu vyklčovaty a vyrábaty musely, takţe s velikú prácy jamy a jiné skaţenosty vyrovnávaly, takţe sme my ňiţepsaní nassli to, ţe od poledňí strany, od gallouszkého úţitku majú tak, jako v starom obligatore zňjé: ţe dvaja bratjá zviţ doloţení, Andráss a Jánoss, majú širinu na 28½ látrou,1 na ňiţnom koncy od Szirkouho západňího cjéla nalezá se ňjé 22 látre, ale 35 látrou y 4 šúchy.2 Dle svedomitého uznání sme jim přisúdily, aby v takovem uţitku y na budúcňe y jejích successorou ţáden v tom ňepokojil, aňiţ jím kdo jaké tesskosty čiňity se opováţil. Na co my jím pře [!] budúcí bezpečnosť a ║ stálosť přítomné písmo fol. 154r vydávame nassima vlastňíma rukámy podpísané y pečety meskú potvrzené. Signatum Szent-Márthony anno die ut supra. (L.S.) judex ordinarius Andreas Schvehla, m.p.a Andreas Krpelecz m.p., Martin Gallo m.p., Andreas Janovecz m.p., Samuel Martsek m.p., Samuel Gallo m.p., Joannes Huley m.p., Joannes Halyama m.p., Joannes Gallo Klatsanecz m.p., Joannes Schimo m.p.a ex communitate Andreas Schvehla alias Krcho senior m.p., Johannes Szilágyi, Samuel Sztaritske m.p.a Presentatum subscribit Paulus Ivanka de Drasskócz et Jordánföld,3 notarius, m.p.

Erga honestam requisitionem Andreae necnon Joannis et Andreae, Joannis cond. Schvehla filiorum, presens inprothocolatio intercessit. Die 26 Julii 1829. per Paulum Ivanka de Drasskócz et JordánfŊld, notarium, m.p.

286. (fol. 154v – 155r) 1829, 28. okt.*

Mesto Sv. Martin potvrdzuje, ţe Ondrej Švehla krajčí v r. 1828 vyplatil Annu, dcéru Jana Šalaga, od ktorého v r. 1797 kúpil pol marčekovského gruntu aj s domom, a tak nech slobodne uţíva.

Niţepsaní úrad, roku tohoto 1829 skrze poctivé mestečko do sluţby uradskéj vyvolení, vyznávame, ţe Schvehla Andráss kraitsií,a roku tohoto rychtár, předstúpíu [!] před nás s pokorú prosil, abychom jemu ten traktát a to pokonání, které roku minulého 1828 v dome na ten čas pana richtára Gallo alias Klatsanecz Jánossa učiněné bilo, do prothocolla nasseho authenticsného vedle običeje zapísely; kterého ţádosty slussnéj

285. a Podpisy sú odpísané. 1 látro, láchtor = dĺţková miera, asi 2 m — 2 šúch = dlţková miera, stopa; asi 35 cm. — 3 Draţkovce, okr. Martin. Jordánföld / Jordánfeld je starý názov časti dnešných Draţkoviec, odvodený od potoka Jordán, ktorá bola v 13. st. udelená rodu Ivanka (terra Jordan). Pozri ŠIKURA, J.: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava 1944, s. 103-105. 286. a t.j. Krajčí 225

odepríty němohúce, nasledující jako spravedlivé vpisujeme, a to jest takové: jakového gruntu Elias Martsek polovici uţíval, druhú pak polovic tohoţe gruntu předal jesstě roku 1714 Ján Krpelecz Schalák Mikulássovy za pol treta a dvacať zlatí uherskích, pod conditiami v obligatore tomţe znějícíma. Ten ponevádţ zvíš jmenovaného Mikulássa Schalák syn Jano y s manţelkú svoju Annu Krpelecz opeťb předal y s domčekom roku 1797 opaternému muţy Andrássovy Schvehla kraitsiému a manţelce jeho Anne Krpelecz na úrek. Ţe ale dcéra Jana Schaláka Anna, za Gyarmekom v Priekope1 vdaná, s tím předajom svého otce spokojná něbila a před niţepsaníma osobámy ţádost svú přednesla, jistú summu penězí dal, a tak jí uspokojíce, v spokojnem úţitku ode vssech fol. 155r impetitorou oslobodení zustal. Signatum ║ Szent-Márthony die 28 Octobris [1]829. Andreas Krpelecz, tum oppidi Sancti Martini juratus senior, m.p.c Martinus Gallo juratus senior m.p., Joannes Gallo Klatsan m.p., Johanes Huley m.p., Samuele Gallo m.p., Johannes Halyama m.p.c Extradatum per me, Paulum Ivanka de Drasskócz et Jordánföld,2 notarium, m.p., per quem et huic libro inseritur.

287. (fol. 155v – 156r) [1829-1830]

Pamätný záznam o nezákonnom prevedení poddanskej pôdy v martinskom chotári na panskú zo strany rodiny Révai, ktorá marí súdne prejednanie tohto prípadu, začatého uţ v r. 1811, takţe nesprávny stav bol zaznačený aj pri novej konskripcii kontribučnej pôdy r. 1828.

Roku 1828 mesice maja na rozkas cisarsko-kralovsky nova conscriptia po celej krajine se začala strany contributionalskeho siata, ano aj S.V. statku, kteraţto conscriptia nejen skrze domacich stoličnich panov vikonana bila, ale aj ze stranovních1 stolic sudcy na dosvedčení pravdy deputovaní bily – do nassej stolice ze stolice Tornanskej2 deputat Samuel Commiatti(?) bil vislaní – pri kterej conscriptii se to vihledavalo od conscriptorou pod prysahou, aby bez ohledu vissich stavov a zemskeho panstvy accurate vssecky quarty contributionalske popisane bily. Tato pak conscriptia v nassej stolicy od nasseho mesta se začala, pry kterej conscriptii my, niţe podepsany, pritomny a od nasseho mesta jsme deputovaní bily, aţ pokud conscriptia zkončena nebila. Na kterej conscriptii mnohe quarty contributionalske z nassich vinechane jsou, strany kterich my jsme hnedky protesstovaly a contradicovali, co ale nic neplatilo. (Na co jsme y hned pred sameho palatina protestatiu daly, ktera protestatia hned na diete roku 1830 hore vzata bila.)a Toto vinechaní quart z conscriptie z tohoto posslo, ţe roku 1770 nova dimensia nasseho chotara, teţ na rozkas kralovsky, se vikonala a naš cely chotar na 27 sesii 1 3 a jednu /16 bil rozdelen. Hned po tej dimensii familia Revay nassich messtanov z veliku pansstinu začala prenasledovaty a z tej pryčiny mnozí nassy messtanja, majícejssy [!] od familiae Revay sve quarty, odkupily za penize, tak od pansstiny

b Moţno čítať aj: opět. — c Podpisy sú odpísané. 1 Priekopa, dnes súčasť Martina. — 2 Draţkovce, okr. Martin. K názvu Jordánföld pozri záp. 285, pozn. 3. 287. a Dopísané neskôr pozdĺţne na okraji strany. 1 stranovný = cudzí — 2 Pravdepodobne Turnianska stolica. — 3 V rámci tereziánskej urbárskej regulácie. Cf. záp. 220 a 221. 226 a panskej dane se oslobodily. Jini ale chudobni, nemohuce takove tarchy znassat, quarti na pusto zanechali a siaty nechteli. Mnoho pustich quart se nalezlo – kdokoli zo susednich dedin chtel, budli na zbivku4 aneb za penize quartu snadno v meste od familiae Revay dostati mohol. Dost y zemani nektere quarti za penize b drţali, ale kdi se nekdo hlasil z nassich Martincou, y od zemana quartu bez vsseckej otazky vimeniti mohol. Ty pak, ║ ktery za penize quarty drţali, toliko od pansstiny a panskej dane fol. 156r oslobodení bily, jine bremena jakekoli mestečka se tikajice – totiţ contributiu, odeţmu,5 magazin,6 vojakou, porjatky – jakekoli bez vsseckej vimluvy a otazky, jednako jako y ti, ktery za penize nemali, odpravali. A ani ţadnej zminky o nejakovich curialskich7 quartach jsme neslichali a nepočuli. V tichto ale quartach za mnohe roky rozlične mutatiae a promeny se činili, jedni od druhich dostavali, sem-tam se prenassali, aţ presslo do roku 1811, kdiţ z nassim milostivim kralem Francus veliku vojnu drţal – v takovi čas naš kral mnoho papirovich penezí po kraj[i]ne pustil. Majice kaţdy mnoho penez, familiae Revay z linee stephanickej8 prefectus Matias Rombaver vssecky quarty jemu prynaleţejíce povimjenal a na pansku stranu obsjevaty začal. Viduce to linea danjelicka,9 y ta sobe prysluchajice quarty povimjenala. Potom hned na penize devalvatia prissla – za sto zlaty papirovich penezi dostal dvacat zlaty, teţ z vetssy častky jen papirovich, a opet o deset rokou za tich dvacať dostal v striebre osem – a tak usilovaní nassich otcou sto zlatich v striebre visslo na osem zlaty striebra. Strani tichto odebratich quart hned se roku 1811 proces začal, ktery aţ podnes jesste ani na panskej stolicy neni sudeni, jen familiae Revay namesnicy čim dalej, tim vicej odtahují, abi se vice pokolomutilo, a tak nezname jako, predne na panskej stolicy, potom na [...] consilium odsudene budu. Tak pro tuto pričinu z conscriptie vihodene jsou a panstvo na curiae jich obratiti c chce. Co pro buducy pamatku do tohoto protocolla zapisujeme. Signatum Szent-Marthony anno die ut supra. Judex ordinarius Jan Gallo Klatsan, Jan Dyungyely advocat, Andreas Krpelecz, Jan Gallo kordovanik,10 Joseph Gallanda slossiar, Samuel Sztaricska, Samuel Lillge, Jan Noszak, Jan Rohon, Andreas Kassovicz notarius, per quem et scripta m.p. Pritomny y mnohy jiny tam bily, ktery nejsou tu zapsany.

288. (fol. 156v) 1830, 24. sep.

Památný záznam o novom stanovení hranice medzi chotármi Sv. Martina a Jahodník.

Roku 1830 dne 24. Septembris, stala se ocullata1 pod Kamenom zo susedy Jahodničani2 strani mety chotarnej. Toto posslo odtud, ţe Jahodnicanja rozbroj a roztrţitost mnohe roky z nassimy obyvatelmy činily proto, ţe do jejich chotara a passjenky nassy messtanja se voravaji; ba aj nassim obivatelom raţi bily odkosily aj pobraly, druhykrat lany začali kosit. Ale se Jahodničanja obavaly dalssiho zleho, potom tak zanechaly. My pak hore doloţeneho roku a dne opet novu ocullatu a obmezeny

b Nasleduje škrtnuté: dostali. — c Nasleduje škrtnuté: chtej[íce]. 4 zbívať = starať sa, obrábať — 5 deţma = desiatok — 6 magazin = sklad; zrejme povinnosť zásobovania vojska — 7 kuriálny = panský, náleţiaci k dominikálu — 8 Vetva rodu Révai, odvodzujúca sa od Štefana III. († 1650), syna Františka V. († o. 1657). — 9 Vetva rodu Révai, odvodzujúca sa od Daniela († 1676), syna Františka V. († o. 1657). — 10 kordovaník = výrobca tovaru z mäkkej kozej koţe (kordovánu) 288. 1 okuláta (lat.) = konfrontácia, svedetvo na mieste činu — 2 Jahodníky, dnes časť Martina. 227 cjelou3 spolu z Jahodničany jsme učynily aj dokonali; pry kterej ocullate bily prytomny pani: pan sluzny Justh Janoss y jako sluţny aj Jahodničanou zemsky pan, pan Revaj Ferencz t[r]ebostovsky,4 Zathureczky Joseph, fiscal Revaj Dinessa,5 z nassich pak messtanou richtar Georg Schimko, notarius Andreas Kassovicz, Joseph Gallanda slossiar juratus, Samuel Sztariczka juratus, Jan Iwasska juratus. Stranovny6 svedkove, po visse sestdesiat rokou majicy: Jan Rohon, Paul Skolka, Georg Martsek, Mihal Blaho Trtko. Jahodničanja pod pokutou z dom do domu vissly. Cjele se poloţily počnucz od dolnej strany od luky, kteru Jahodničanja pod Kamenom drţja, podle nassich zemy aţ hore po kopanicu, pod samym Brehom se nalezajicu – niny ju uţiva Joseph Lichner a Georg Koruna. Poloţilo se cjelou velikich sedem, neni vssak vssude recta linea, na tej zemy kopaničnej jsou cjele dva, na koncy trety – velikich tedy cjelou je devet; aj menssje jsou mezi tim cjele a kopce porobene. Co pro buducy pamatku do tohoto protocolla se toto zapisuje a timto psanim se presvedcuje. Signatum Szent-Marthony anno die ut suprascriptum. per Andream Kassovicz, juratum notarium, m.p.

289. (fol. 157r – 157v) 1831, 31. okt.

Pamätný záznam o cholerovej epidémii v lete 1831.

Moc Boţí hrozna, smutna, nikdy ani od predkúv nassich neslichana, poznamenana Roku 1831 dne 10. Julia za richtarstvy Josepha Gallanda, remenara, a starssiho boţenika Josepha Gallanda, slossiara a Georgiuse Schimko, teţ boţenika etc., jakovasy nemoc orientalni, cholera nazvana, morovej rane podobna, sem do nassej stolice pryvandrovala, nejprve Klasstor,1 Turani2 a nasse mesto navsstivila, visse dvestodvanast rozličneho veku lidy vzacnich a predstavenich umorila u nas.a Kdy se u nas zjevila, musel hned urad dat dve chalupy mezi meskimy mosty vistavit, a jaknahle se tato nemoc na nekom zbadala, hned ho do tich bud odvesti dali. Dom ten, v kterem nekdo ochorel, y z ostatnimi domacimi zamkly, tuhov vartov3 osadily a ven z neho za petnact dni ţadneho nevipustily. Nemoc tato takto se začinala: najprve človeka začalo laksovat,4 potom ho vracačka pochitila, v celich udach tela sveho mel hrozne velike lamani, mdloba na srdce velika prychazela. Jedny za šest hodin mrely, druzi za dvanast, jini za den, za noc, jini za tiţden a nektery y vicej chory bily a potom zemrely. Chalupy zatim mezi mosti vistavane nestačily. Zo špitala nasseho meskeho vsseckich ţebrakou stoličny pani ven vihnali a na vozje chorich ta vozili; ty pak ţebracy, kteri čerstvejssy bily, za jistu kaţdodeni placu opatrovat, ba y zemrelich pochovavat musely. Potom v avguste mesicy tato nemoc večmy se u nas rozmohla a takmer z dom do domu panovala. Špital mesky nestačil, z meskeho domu felčiara ze vsseckim jeho hospodarstvim, ba aj stoličnich lovasou5 z vajčiaky6 ven deputaty vihnali a y ta chorich vozili. Postele, plachty, stroţiaky7 pan comissar Rutkay Baltazar ustanoveni robit dal

3 cieľ = (tu) medzník, kameň — 4 Trebostovo, okr. Martin. Trebostovská vetva Révaiovcov odvodzuje svoj pôvod od Štefana, brata Františka I. Révai (1489-1553), ktorý mu r. 1545 vydelil časť svojho majetku. Tu zrejme František (1788-1873), syn Františka Révai a Rózy Ilgo z Draţkoviec. Genealogy page: http://genealogy.euweb.cz/hung/revay2.html. — 5 Denis Révai († 1837) z trebostovskej línie, syn Petra Révai a Kristíny Benický. — 6 stranovný = cudzí 289. a u nas dopísané nad riadkom. 1Kláštor pod Znievom, okr. Martin. — 2 Turany, okr. Martin. — 3 varta = stráţ — 4 laxovať = spôsobovať hnačku, preháňať — 5 lovás = pastier koní, koniar — 6 vajčiak = ţrebec 228 a skupoval, potrebnimi vecmy chorich zaopatroval. Aresstantov v stoličnom dome vsseckich odkovaly, k posluhovani nemocnim ustanovily. Mrtvich, jak nahle dussa z neho ║ ven vissla, pochovavali; ani pratele toho mrtveho z domu, ani knez a rechtor fol. 157v po[c]hovavat, ani zvonit, ani odprevadit nesmeli ţaden. Tichto mrtvich na voze na konach y pet vozili a aj po čtrnast do jednej jamy a šichty8 pochovavali. Truhly jen zo čtir kusou dosak ani nehobluvanich zhlabali a v jakovich šatach zemrel, v tich ho pochovali. Moc jich pochovali z tich, ktery vo špitaly boly, co jich domacy ani neznali, ţe zemreli. Urad v ten čas mel velike zaneprazdneni; jeden kaţdy osobitne tvrde povinosti konaty musel, mnohe prysne regule vidate bily a ani uradssty sve prace nic nekonali, jen povinosti na se naloţene odpravati z velikim zanepraznenim museli. bNasse cele mesto od kirisrajtarov9 tak tvrdo ohradene bilo, ţe od linei ani my krok, ani k nam za lineu ţaden prystupit [nemohol, hned by ho boly zastrelily – taky bil rozkas.]b Po ulicy a meste jen plač, kvileni, horekovani slissano bilo, ze vssech stran lidy strach a hruza obkličovala, kdiţ totiţto zvazek uprymnich a vernich manţelu nahle se trhal, ditky rodiču svich nejmilejssich tratily, rodičja ditky sve mile opustity musily, bezpočtu sirotek pozustalich, mnohe slzy vilevajice, y zufaty počaly, verne pratelstvy se v nahlivosti rozlučovalo. Ba any to slunce tak jako prve sveho jasneho svetla nevidavalo, mnohe dny zatemnene bilo – mnozi domneni toho bily, ţe juţ posledny den nastava. Búh ale, v bitu10 jedini, ve sve tajne rade to vssecko promenil dne dvacateho Avgusta z druhe strani viloţeneho roku. Nemoc tato nassem meste prestala, ale potom kaţde mesto a dediny navsstevovala nejen v nassem vidjeku,11 ale v celem panovani nasseho cisara, ba y jinich potentatu navsstivila. Jen v nassej uherskej krajine visse stodvacet tisickrat lidu na tuto nemoc vimrelo. Co pro buducy pamatku pre potomkuv do tohoto protocolla skrze na ten čas ustanoveneho notariusse Andrasse Kassovicz se poznamenalo a zapsalo. Signatum Szent-Marthony die 31 Octobris 1831, m.p.

P.S. Tichto 212 ludy vimretich v nasse meste, tito zemrely, ani jich do cinterina nepo[c]hovali, ale za mostom do Jahodnik12 jduc do Brehu do tej mezi, a druhich za cinterin do tej širokej meze zakopavali.

290. (fol. 158r) 1832, 8. sep.*

Odpis listiny: Mestečko Sv. Martin na ţiadosť Jána Lilge premeralo jeho lúku v Lúčkach mestskou retiazkou.

Anno 1832 die 8 Septembris. My, rychtar a ourad mestečka nasseho privilegiatneho Sv. Martina znamo čynime tymto nassím psanim, ţe pristupyl do domu nasseho pana rychtara Paulusa Blaho naš messtan svatomartinsky Johanes Lillge, ţeby sme k jeho ţadosti nadost učynili ze strani jeho uţitku, ktery byl dostal po nekdy zesnulem nassom messtanovy Joh[anesovy] Bartoss jinačej Syrko, jeho pak zete, messtana banskobystrickeho, Jana Telezy a jeho manţelky rodzenej Anni Bartoss, v nassom chotare svatomartinskom se nalezajice, v tracte rečenom v Lučkach; ţeby sme tenţe

b – b Dopísané pozdĺţne na okraji, čiastočne orezané. 7 stroţiak = slamník — 8 šichta = (tu) vrstva — 9 kyrysrajtár = obrnený jazdec — 10 byt, u = bytie — 11 vidiek = stolica, ţupa — 12 Jahodníky, dnes časť mesta Martin. 229 jeho uţitok, totissto luku, nassou meskou retiaskou na vssecky sstiry strany vymeral[i]. Nacoţ sme k jeho ţadosti nadost učynili a neodepreli. A tak počnuc od vychodu, to jest podle r[at]i(?) Joh[anesa] Svehli učyni 1-mo lactrou zdlţej num. 39. 2-do Potom odtud počnuc na poludnia1 podle Joh[anesa] Kucharik a r[at]i(?) Nic[olausa] Simko učyni lactrou2 ssirej num. 30, šuchy3 num. 2. 3-tio Opet začnuc podle Joh[anesa] Halyami na zapad, učyni lactrou zdlţej 39, ato jest po riadocky4 chotar.a 4-to Naposledy začnuc podle riadockeho b, to jest na polnoc,5 učyni ssirej lactrou num. 38, šuchou num. 5. Nacoţ mi toto testimonium vydavame, ano do meskej knihy do protocolla se zapysalo, nassima jmeni podpysujeme, pečeti mesku potvrzujeme. Signatum Sz. Marthon anno die ut supra. (L.S.) rychtar Paulus Blaho, m.p.c Coram me, Samuele Gallanda, jurato seniore, m.p.c Coram me, Samuele Sztaricska, jurato, m.p.c Coram me, Johane Kriger, jurato, m.p.c Coram me, Johane Huley, jurato, m.p.c Et me presente, jurato notario Matthaeo Peniasstek, m.p.

291. (fol. 158v) 1833, 6. jún

Pamätný záznam o vymedzení hranice medzi chotármi Sučian a Martina v júli 1832.

Roku 1832 v mesicy juliusi učinily Sučany1 sveho chotara reambulatiu, y podle nasseho chotara od Bvorovej, pri kterej reambulatii bili pritomni pani: pan sluţni Rutkay Baltazar, prisaţni Kossuth Lajos, ze strani panskej Thomka Janoss, ze strani sučianskich panov Nemes Simon, Zathureczky Joseph, aj mnozi Sučancy, z Martina pak richtar Pauko2 Blaho, notarius Matuš Peniasstek a jini prednejsy mnozi Martinčanja. Kdeţto priduce na kopanicu Hlodovu na vrch Bvorovej, pri kterej na uvratach na polnoc3 veducich poloţil se hodni kopec zeme. Potom pak od toho kopca na vichod jduce na šestnast latrov4 zdlţej poloţil se druhy kopec pri tej zemi, na kteru se ta kopanica Hlodova vihana. Tak vssade vrchom hrebenom aţ do Ribnikov zhusta kopce jsou poloţene a obnovene. Co se pro buducych potmkov do tohoto protocolla zapisalo ve Sv. Martine dne 6. junia 1833 skrze Andrease Kassovicz, m.p.

290. a – a Dopísané na okraji. — b Nasleduje škrtnuté slovo, asi: chotara. — c Podpisy sú odpísané. 1 poludnie = (tu) juh — 2 látro, láchtor = dĺţková miera, asi 2 m — 3 šúch = stopa, dlţková miera; asi 35 cm. — 4 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 5 polnoc = (tu) sever 291. 1 Sučany, okr. Martin. — 2 t.j. Pavol. Cf. záp. 290. — 3 t.j. na sever — 4 látro = dĺţková miera, asi 2 m 230

292. (fol. 159r) 1834, 25. nov.

Úrad mestečka zapisuje Jánovi Gardáš dve zeme: kapustnú záhradu pri kňazovom mlyne, kúpenú 11. nov. 1834 od Jána Uliczky za 48 zl., a hlatkovskú kopanicu medzi kňazovými mostami, kúpenú od Jána Bartoš Sirko za 104 zl. 20 den.

Roku 1834 dne 25. Novembris pristupil pred cely urad zhromaţdeny niţe podepsani naš spolumesstan Joseph Gardass, abychom jemu pro buducy y jeho ditek bezpečnost dve kopanice, na urek dostate – jednu od Jana Uliczky, po Andrassovy Kutsian zanechanu, pry knazovom mline kapusnu zahradu, roku 1834 dne 11. Novembris na urek dostatu za zlatich čtiricatosem y z bonificatiou, id est Rh. fl. 48; druhu hlatkovsku kopanicu, zem y luku mezi knazovimi mosty, od Jana Bartoss Szirko teţ na urek za zlatich stočtiry y čtiry grosse, id est Rh. fl. 104 den. 20, nadobudnutu – co vssecko obligatore pry rukach jeho presvedčia. Za spravedlive jsme uznaly a do protocolla tohoto zapsaty povolily, nassimi jmeni potvrdili. Ve Sv. Martine dne a roku hore doloţeneho. judex ordinarius Joannes Gallo m.p., Josephus Gallanda m.p., Johanes Gallo Klačan senior, Jano Iwaška senior m.p., Pavlus Gallo, Pavlus Svehla, Georgius Rolyko m.p., Samuel Tichy. Me presente Andrea Kassovicz, notario, per quem et scripta manu propria.

293. (fol. 158v) 1835, 5. apr.

Pamätný záznam o udrţiavaní cesty a mosta s poukazom na jednanie obyvateľov Jahodník.

Observatio specialis. Zavos1 z kamena na most jsoucy za richtara Jana Gallo kordovanik2 dal roku 1835 pan Thomka Pal, comissar, pre zimnu cestu na nassej strany nad hlbokou cestou spravit. Ba aj Jahodničanja3 vţdy, kdy most robja, aj zavaţaju jen z nasseho chotara, Breh podkopavaju a nikdy z Turca pjesok nevozja. Tak nedavno ta hlboka cesta, na Bystričku4 veduca, uska bola, jen teţko vos zo zboţim nassiroko nabraty zmestity se mohol. Co pro buducy directii nassej obcy toto se poznačilo. Signatum die 5 Aprili [!] 1835 skrze Andrease Kassovicz, notariuse meskeho, m.p.

294. (fol. 159v) 1842, 10. máj

Mesto Martin dalo Jánovi Belička a Pavlovi Švehla kus zeme v Lúčkach na vyklčovanie za 10 zl. v šajnách na dobu 4 rokov.

Contract Dle ktereho dovoluje jak urad, tak obec nassim obivatelom a messtanom svatomartinskym, totiţto Janovi Belicska a Pavlovi Svehla krajčjemu, Turčiska kus

293. 1 závoz = poľná cesta pod úrovňou okolitého terénu — 2 kordovaník = výrobca tovaru z mäkkej kozej koţe (kordovánu) — 3 Jahodníky, dnes súčasť Martina. — 4 Bystrička, okr. Martin. 231

klčovati v Lučkach a konča rjadockych1 zemi a od zatureckej2 strani, v chotary nassem svatomartinskem se nalezajicyho, ţeby mestečko do vetssiho uţytku prijiti mohlo. Pri tom pak Turčisku aj kusstek maličky lučinky čistej dava do uţitku jak urad, tak take aj obec timţe hore predjmenovanim messtanom na uplne sstiri roky, ţeby vladali uţivali s poţehnanim boţim bez vssetkej prekaţky, v zlatich šajnalskych desat, id est Rh. fl. 10 W.W. Po viplneni pak sstir rokov opet takovi uţitok – jak kusstek čistej lučini, tak take aj Turčisko načisto viklčovane a k svemu poratku privedene – mestečku bez vssetkych penezi vipustiti se zavazuji. Jestli by takovi uţitok tak, jak se prislucha, do pekneho a slussneho poratku neprivedli, to, čvo jich mestečko posudi a za neviplneni učinok poţadovati bude, pokuti zloţiti se zavazuji. Na coţ y dobrovolne stranky pristavaji a jmena sveho podpisem potvrdzuji. Signatum Szenth-Marthon 1842 die 10 Maji. Johan Beliczka m.p

295. (fol. 160v – 161r) 1842, 6. jún

Odpis listiny: Mestečko Sv.Martin sa zaviazalo na 6 rokov plniť časť poddanských povinností, ktoré lekárnikovi Benediktovi Zörnleib vyplývajú z drţby zeme, kúpenej od Ondreja Marček. Zörnleib za to mestu zaplatí 72 zl. – 12 zl. kaţdý rok alebo v dvoch splátkach po 36 zl.

Contract Jeho Milosti pana apatikara, pana Benedict ZŊrnlaiba Anno 1842 ţe od dne 6-ho Junii. My, niţe podepsani, jak obec, tak urad privilegiatneho mestečka Sv. Martina pritomnim pismom znamo činime, komu by vec prisluchala vedeti a znati nini y na budouce, ţe Jeho Milost pan Benedict ZŊrnlaib, pan apatikar, odkoupil od spolu nasseho obivatela a messtana Andrassa Martsek jeho grunt slobodni marcsekovsky, pod kteriţto grunt a plac prisluchajicu štvrt portalskou [!] marcsekovsku nejen toliko podle zmislu noveho zakona, ale z častky aj s prisylenim Sl[avneho] Panstvi mossovskeho1 Jeho Milost pan apatikar prijati musel, kteraţto štvrt tak jako jina contributionalska vssetkym tercham a povinostem podrobena jestit. Z mnohich ale slussnich a douleţitich [!] pričin Jeho Milost pan apatikar jak pred obec, tak take aj pred urad tou [!] ţadost a prosbu prednesl, ţeby s častky od nekterich povinosti skrze obec a urad – jakţto od vojaka drţani, cjest robeni a zavaţani, skala vozeni, ano y forsspontov2 jak stoličnich, tak vojenskych – oslobodeni biti mohol. Jakovou prosbu a ţadost jak obec, tak urad za slussnou vyznali, ba y hore viloţene povinosti za uplnich šest rokov cela obec za Jeho Milost pana apatikara konati se zaujala. Za kterouţto dobročinost Jeho Milost pán Benedict ZŊrnlaib, pan apatikar, zavazal se obcy na jeden kaţdy rok po dvanact zlatich v strjebre, id est Rh. fl. 12 C.M. – fol. 161r to jest na samich dvacja║tnikach, ratajice tri do jedneho zlateho – skutečne zaplatit. Aneb jestliţe bi mestečko na vssetkych šest rokov prichodicy summu, zaleţejicy v zlatich sedemdesjatich a dvuch, id est Rh. fl. 72 C.M., aodrazu od Jeho Milosti pana apatikara zloţiti ţadalo a potrebovalo, y to kedykolvek napomenuti a poţadani bude,

294. a Nasleduje škrtnuté: od. 1 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. — 2 Záturčie, kuriálna obec, dnes súčasť Martina. 295. 1 Mošovce (okr. Turč. Teplice), v drţbe blatnickej vetvy Révaiovcov. — 2 foršpont = záprah; teda furmanská povinnosť 232 dobrovolne viplatiti prislibil.a Na dnu v contractae viloţene nakladanja penezi conditiae, Jeho Milost pan apatikar nasledovne pristava, a sice ţe na budoucy rok 1843 dne 24. Aprilis polovičku zavazanej summi zloţiti se zavazuje, zaleţejicej in Rh. fl. 36 C.M.; druhu pak polovičku summi, zaleţejicu teţ in Rh. fl. 36 C.M. opet na buduce roku 1846 dne 24. aprila doplatit povini bude a dobrovolne pristava a se podpisuje. Ostatni pak jesste povinosti – jakţto magazinu3 zosipani, fararovib deţmi4 plateni, do stoličneho domu dreva davani a contributiae plateni – tak jako jini contribuens odpravati povini bude a se zavazuje. Jestliţe bi po viplneni hore viloţenich šest rokov od pokonani tohoto Jeho Milost pan apatikar odstoupiti chtel, pritomni contract platnosti ţadne miti nebude; aneb jesste y nadalej takove pokonani potvrditi by chtel a ţadal, to se do budoucyc ob[e]čnej [!] dobrovolnej vuli a sudu zanechava. Nač pro lepssi jistotu a stalost tohoto pokonani pritomni contract vidavame, ano y podpisem jmena Jeho Milosti pana apatikara, aj pečeti jeho potvrdzuje.d viznavam Benedict Zörnlaib m.p., apatikar martinsky

296. (fol. 169v – 170r) 1843, 31. júl (*)

Odpis listiny: Úrad mestečka potvrdzuje, ţe Pavol a Ján Mikľan predali svoj grunt a štvrť Petrovi Šípka za 444 zl., ktoré im vyplatil.

Paria1 domoveho contraktu Petra Sipka Roku 1843 dne 31. Julii. Mi, niţepsani richtar a urad mestečka nasseho privilegiatneho Sv. Martina, pritomnim pismom zeznavame, komu bi naleţelo vedeti a znati jak nini, tak y na buduce, ţe predstupil[i] pred nas nassi spolumesstanja, totiţto Pavlus a Johanes Miklyan, totissto vlasni bratove, v tej okolostojičnosti, ţe kdiss mestečko nasse velikim nesstestim ohnem r[oku] b[eţícího] zachvatene bilo, mi jako ubohi ludja nemohuce biti dvostatečni takove nasse stavi shorene do porjatku uvesti a postaviti, s tej pričini odpredali sme dobrovolne nass grunt staroocovski [!] miklianovski aj s prinaleţejicov k tomuţe gruntu portovnov štvrtov mnohovaţnemu jistemu šusterskemu majstrovi Peterovi [!] Sipka a manţelki jeho Terezie, rozene Alexsi. Za kterissto grunt vizdvihli sme a skutečne prijali od vissej psaneho štiristoštiricat aj štiri zlate, id est fl. 444, na dobrej stribrnej minci na dvacjatnikach, to jest tri dvacjatniki do jedneho zlateho ratajice. Kterissto grunt my jemu pravem urečitim na večnost odpredavame, abi vladal a uţival on y nejvzdalenejssim [!] potomci jeho z boţim poţehnanim, to dokladajice, ţe tento Peter Sipka vssecki povinosti a bremena se tikajice na sebe prima a odpravati a splacati se statočne zavazuje. Na co jemu vidavame tento contract v pritomnosti podepsanich coramisansov,2 jmeni nassimia podebsani [!], jako y ║ pečeti mesku potvrzeni.b Anno et die ut supra. fol. 170r gruntu odpredavatele: Johanes Miklian, neveduce psati kladje svu vlasni ruku kriss (X)c Pavlus Miklian, neveduce psati kladje kriss (X)c manţelka Suzana, rozena M[...] kladje kriss (X)c

a – a Pasáţ dopísaná niţšie v texte. — b Slovo dopísané nad riadkom. — c V texte: bouduci. — d Pečať nenaznačená. 3 magazin = sklad; teda povinnosť zásobovania vojska — 4 deţma = desiatok 296. a Prepísané z pôvodného: nassima. — b Pečať nenaznačená. — c Podpisy sú odpísané. 1 paria = odpis, kópia — 2 t.j. osôb podpísaných formuláciou „coram me― 233

dcera Suzana Miklian, neveduce pisat kladje kriss (X)c judex ordinarius Mateus Peniasstek m.p.c Coram me, Johanes Gallo, juratus, m.p.c Coram me, Johanes Kovačzik, juratus, m.p.c Coram me, Georgius Rolyko, vice-judex, m.p.c Coram me, Samuheli Tichi, loco notarius juratus, m.p.

297. (fol. 161v – 162r) 1843, 24. sep.(*)

Odpis listiny: Ignác Fratrik predal svoj zhorený dom so záhradou Ignácovi Dobiáš a jeho ţene Kataríne za 500 zl. v šajnách a za uţívanie zeme na Pánove.

Paria1 domoveho contractu Jeho Milosti pana felčjara Ignatia Dobias Anno 1843 die 24 Septembris Mocy ktereho ja, niţe podepsany Ignacz Fratrik, tak jako dcery mej Therezie, z Theresie nekdi Kerk, manţelky mej predesslej splodzenej, naturalni tutor a curator, zeznavam, ţe ja bivsse skrze nenadali ohen, dne 23. Aprilis tu v mestečku v Sv. Martine vzniknutem,2 natolik skaţeni, ţe skrz shoreni domu toho, v kterem nini bidlim, na to sem priveden, ţe ja dom spolu aj k ta[ko]vemu prisluchajicov zahradov, tu v mestečku Sv. Martine se nachadzejicy, a sice v susedctvi z dolnej stranky pana Ignatia Dobias z hornej pak Andreasa Hvisdak, odpredati sem musel Jeho Milosti panu Ignacovi Dobias a jeho pani manţelky Catharine Dobias tim spusobem, ţe predoznameni pani aquizitorovia mne a dcere mej Therezii na dopraveni druheho domu, ano kassdodenej po ohni potrebnej ţivnosti za dom na placi predepsanem suci zlatych šajnovich patsto zaplatili. Nejinače pre buduce me viţiveni mne jednu zahradu na Panove visse mlina pana fararovho rimskokatolickeho svatomartinskeho; tam se nachazejica zahrada, ktera nekdy od Jana Machnik a manţelky jeho Catharini dostata na zaloch jestit, tu a takovu mne odali; od jakovejssto zeme pri mne obligator zustava. Jakovi grunt predepsani spolu aj zo stavanim se nachazejicym, ano aj spolu z jistov zemičkov a lučkov pod grunt prisluchajicov sem odpredal, abi horepsani pani aquisitorovia slobodne vladali a fol. 162r uzivali, oni y ║ potomcy jejich z boţim poţehnanim. A ponevadţ tenţe grunt portovni jestit, a tak daň stoličnu, tak aj panske a meske povinosti odpravati a splacati Jeho Milost pani aquizitorovjaa povini zustava[ju]. Nač pro lepssi stalost a bezpečnost vidavam ze sebe tento contract u pritomnosti niţepsanich panov coramisensov3 moju vlasni ruku podepsani. Ignatius Fratrik, mej dcere curatorb Coram me, Balthazar Rutkay, judex [nobilium ?],4 m.p.b Coram me, Josepho Thomka, castelanus,5 m.p.b judex ordinarius Matheus Peniasstek m.p.b Coram me Samuele Tichy, jurato oppidi notario, m.p.

297. a -ovja dopísané nad riadkom. — b Podpisy sú odpísané. 1 paria = kópia, odpis — 2 Cf. záp. 299 — 3 t.j. ľudí podpísaných formuláciou „coram me― — 4 Stoličný slúţny. Cf. záp. 278, 298. — 5 t.j. správca (révaiovského) panstva 234

298. (fol. 162v) 1844, 10. sep.*

Odpis listiny: Mária, vdova po Fridrichovi Hartman, oznamuje, ţe predala pozemok s 1 domom, hospodárskymi budovami a ďalšiu zem veľkosti /16 usadlosti ţidovi Jakubovi Lévy za 840 zl. konv. meny.

Paria domoveho contractu Jacoba Levy, Izraelita Roku 1844 dne 10-ho Septembra. Ja, niţe podepsana, znamo činim tymto pismom, komu by naleţelo vedeti a znati jak nini, tak y buducne, ţe ja z jistej duleţitej a nevihnutedlnej pričiny, a sice ţe ja po mem nebohem manţelovy Fridrichovy Hartman sem velike dlţoby po nem viplacati musela, s tej pričiny sem byla prynucena ten dum aj z gruntom a zo sjatim – to jest z jednov sedecimov, ktera pod tenţe grunt pryslucha a jakovu sme my z mojim manţelom od počatku uţivali – ktery dum mne muj manţel hore jmenuvani poručyl a takovy sem ja aj zo vsseckyma stavy na takovem grunte se nalezajicima a z humjencom na zahumni vistavenem dobrovolne odpredala pravom večitym jistemu Izraelitovi Jacubovi Levy a manţelky jeho Rozalie, rodzenej Mitlman, za zlatych šajnovich dvetisic aj sto, id est fl. 2100, anebo na strjebre osemstoštiricat zlaty, id est fl 840 C.M., aby v takovem dome prebival on y z manţelku, y potomcy jeho z boţim poţehnanim; to ale dokladajice, ţe predjmenuvani Jacob Levy se zavazuje vssecky povinosti a bremena jak stolične, tak y slavnemu zemskemu panstvu, ano take y mestečku nassemu statočne odpravati a splacati, tak jako y predessli domu toho obivatel odbival a odplacav [!]. A pro lepssi stalost a bezpečnost tohoto urečiteho predaju vidavam jemu tento contract v dome na ten čas pana richtara, v pritomnosti niţe podepsanych uradskych osob moju vlastni ruku podepsany, jako y pečeti mesku potvrdeni. Maria Hartman, rodzena Maier, neveduce psati kladjem kriss X (L.S.) Coram me, judex ordinarius Georgius Bartossa Coram me, Samuelye Staritskay, juratusa Coram me, Andree Kossa, juratusa Coram me, Joanes Gallo, juratusa Coram me, Paulo Gallo, vice-judexa Coram me, Samuelye Tichy, jurato oppidi notario, per quem et scripta m.p.

299. (fol. 93r) 1845, [pred 7. nov.]

Pamätný záznam o oprave veţových hodín a zvonu, poškodených poţiarom 22. apr. 1843, na ktorú sa vynaloţilo 466 zl. Dodatok: Martinský farár Jozef Mezner dosvedčuje pravdivosť záznamu.

Povedomost o hodiny veţove Roku 1843 dne 22. aprila velike nesstesti ohne mestecko nasse, Sv. Martyn recene, nelitostive zachvatilo, v jakovem nesstesti y zvoni, aj veţove hodiny aj ze zvonom na zkazu obracene bivsse. Kteressto hodiny potom na ţadost nassej mnohovaţnej obce a uradu reparovati, jako aj zvon, ku takovym hodinam potrebny, odljati se dalo

298. a Podpisy sú odpísané. 235 a nadobudlo; kterassto reparatia aj ze zvon[om], ktery 114 funtov vaţi a 256 zlaty se zan zaplatilo, potom pak od reparatie hodin a jinych k tomu potrebnych vecy do 210 zlaty se vyplatilo, a tak spolu na 466 zlaty takove meskea nakladky vinassali. Co se stalo za richtarstvy Andreasa Kossa, a sice roku 1845. psano skrze Samuelye Tichy, notariusse, m.p.

[D] Ţe hore viloţena vipoved pravdiva se vinachaza, svojim vedomim prisvedčujem. V Sv. Martine dne [7]-ho listopadu 1845. Jozef Mezner m.p., districtu horneho turčianskeho vice-archidiacon, kanonik honorarni a farar svatomartinski

300. (fol. 169r) 1845, 16. nov.

Mesto Sv. Martin rozhodlo o stanovení platov pre jednotlivých mestských úradníkov a novo zriadilo úrad lesného inšpektora a hajtmana. Súčasne rozhodlo o zákaze podávania alkoholu v richtárskom dome na mestské útraty.

Roku 1845 dne 16-ho novembra. V uplnem zhromaţdeni mnohovaţneho uradu y obce mestečka nasseho privilegiatneho Sv. Martina to se pro obecne dobre ujednostajnilo, aby buducne jedna kaţda uradska osoba svoju ročitu placu za vikonavani svej povinosti dostavala. Naproti pak tomu aby šenkuvani palenky na mesky kelčik1 v dome richtarskom na buduce prestalo, a sice s toho ohledu, ţe se to jiţ s timto vekom nezrovnava, ano take jakossto v privilegiatnom nassom mestečku nessikuje. Na to misto, aby radneji uradsky jeden kaţdi svoju placu prijal a na sve dobre obratil; jakovu obec nassa ujednostejnila nasledujicym poradkem: panu richtarovi na strjebre zlaty 20 notariussovy 20 [zl.] – s toho si ma papier ssacuvat starssim boţenikom po 8 [zl.] incasatorovi 16 [zl.] vice-richtarovi 12 [zl.] mlačim boţenikom po 5 [zl.], rozumejice vssak na strjebre Ponevadţ obec nassa svatomartinska y to ujednostajnila, aby buducne jen dvaja starssi a dvaja mlači boţenicy v urade sluţily, z ohledu toho na to misto ku horam nassim meskim slobodnim inspectora a ku pomocy panu richtarovy hajtma[na] takova obec a urad vivolila. Vec tato se proto do povahi vzala, ţe pre takove šenkovani v dome richtarskom trungu2 velike utrssky3 a nevaţnosti uradskia znasseti museli. Psano na ţadost obce skrze Samuele Tichy, mesta notariusse, m.p.

299. a Slovo dopísané nad riadkom. 300. a Slovo dopísané nad riadkom. 1kelčík = útraty, výdavky — 2 trúnok = alkohol — 3 útrţok = výsmech, uráţka 236

301. (fol. 173r – 173v) 1845, 20. nov.*

Odpis listiny: Jozef Lauko ţiadal od svojho švagra Jána Klein, aby mu vyplatil dedičský podiel – polovicu z majetku po jeho zosnulých rodičoch v hodnote 85 zl., ktoré od neho aj prijal.

Roku 1845-ho dňa 20. novembra. Ja, i zniţapodpísaný Josephus Lauko, syn Jíriho nekdy Lauko, známo činím tímto písmom, komu bi nyni alebo i na budúce náleţelo vedeti, ţe ja ven ze stolice Turcjanskej a jmenovite [z] mestečka Svatého Martina štestí hledati a v slávnej stolici Zemplinskej v mestě Táli1 osaditi se chtejíce, z toho ohladu poţádal sem meho pána švagra Johanesa Klein a jeho manţelku, jakoţto moju vlastnú sestru Annu, rodzenú Lauko, aby z tej majetnosti a successie, která nám po naších v Kristu odpočívajících rodičach, a sice otci Georgiusovi Lauko matky pak Anni Bátor, pozustala, aby mňe z mojej a na mňe prislúchajicej tejţe successie polovici príslušný vyplatok odevzdal. Jaková spoločná naša successia jest nasledujíca: domčeku dreveného polovic aj s gruntom, sipáreň muruvaná celkom, aj nadvorne komori celkom, a slovem všetko, cokoli se na takovem našem grunte nalezá, áno také aj rjad domový, jakovýkoli se nachodí. Ja tedy z takovejto poznamenanej našej rodičovskej majetnosti podle uznaňja a šacungu statočných a hodnoverných ludí na moju stránku a na mňe pripadajicu polovic[i] od tohoţe jiţ menuvaneho mého pána švagra Joanesa Klein a sestri mojej ║ Anni Lauko vyplatku skutečne primama osemdesjatpat zlaty, id est fl. 85, fol. 173v na strjebre na dvacjatnikách, a tak jiţ ţádného práva a vlastnosti ku takovej mej rodičouskej successie sobe osobovati vícej nebudem, ani moji successorovja osobovati sobe nebudú mocti, ale všecko tomuţe mému pánu švagrovi a manţelky jeho, ba áno aj nejvzdáleňejším potomkum jeho oddávam a zanechávam, vinšujíce im od všemohuciho Pána Boha hojného poţehnani. A pro lepší stalost a jeho bezpečnost vydávam jemu ze seba toto písmo, a to v prítomnosti statočných ludí niţe podepsaných, aj mojou vlastnou rukou podepsané, jako aj pečeti meskú potvrděné.b V Svatom Martiňe roku a dňe hore napsaneho. Josef Laukoc pritomný z uradu: Ondraš Gallanda, richtar, m.p.c Andreas Kossa, juratus, m.p.c Andreas Nosák, juratus, m.p.c Georg Svehla, m.p.c Samuel Tichy, notarius, m.p.c

302. (fol. 166r – 166v) 1846, 22. máj *

Odpis listiny: Jozef Gallanda sa vzdáva svojho podielu na laze pred Valaskou v prospech dedičov svojho zosnulého brata Samuela a vdova Sofia v mene týchto dedičov upúšťa od súdneho procesu.

301. a t.j. prijímam — b Pečať nenaznačená. — c Podpisy sú odpísané. 1 Hatalov, okr. Michalovce. 237

Poznamenani medzi Gallanda Jozefom slosjarom1 a jeho nevestu a jej napadniky,2 totissto vdovov po Samuelovi Gallanda pozustalov, dnessniho dne medzi nimi učineneho pratelskeho pokonani. Mocy ktereho my, niţepsany, a sice z jednej stranki ja, po Samuelovi nekdi Gallanda pozustala vdova, ano take aj z mojima ditkami, tak z druhej stranky ja, Josef Gallanda, predjmenovaneho vlastni brat, pritomne vizname, komu bi nini aneb buducne naleţelo vedeti, ţe sme se obe stranky podle tohoto nasseho dobrovolneho pokonáni tak sporadali, ţe ja, Gallanda Josef, od mej čjaski na laze pred Valaskov majicu, dobrovolne odstupujem a na meho hore jmenuvaneho brata successorov a napadnikov zanechavam, tim cilem, ţe sem s takoveho za moje nakladki a prace tam vinaloţene slussn[i] viplatok prijal. A tak jiss jen urad a obec nad takovim lazom svoju jurisdictiu miti bude a do času vimenenja jim uţivati zanechava. Tak podobne z druhej stranky ja, vdova po tomţe jiss jmenuvaném Samuelovi Gallanda pozustala, aj z mojima ditkami a potomki, aj zo vssetkima Gallandovskima z nassej familie succesormi od vsseckich pretensii a pravoteni naproti nemu odstupujeme a nasse pismo umrtvujeme a jeho aj potomkov jeho vo vsseckom jeho jmeni bezpečnim činime a v pokoji zanechavame, takţe ţadni tohoţe Jozefa Gallanda a jeho napadnikov v ničom turbovati prava miti nebude. Na co se pro lepssi stalost a bezpečnost aj svima rukami podpisujeme. V Sv. Martine 22. maja 1846. vdova Sofia Gallanda, neveduce pisat kladjem (+) Skutečne i ze svu ruku potvrzujem. Jozef Gallanda m.p. fol. 166v Abi tato vec svoju platnost miti mohla, proto sme do tohoto ║ nasseho meskeho protocolla zapisali a vedle toho aj reversal Josefovi Gallanda vidali a pečeti mesku potvrdili. Co se stalo za pana richtara Andreasa Gallanda, Andreasa Lautsek a Andreasa Kossu, Andreasa Noszak boţenikov, notariusa pak Samuela Tichy.

303. (fol. 163r) 1846, 25. júl *

Odpis listiny: Úrad mestečka oznamuje, ţe Benedikt Zörnleib predal lekárnikovi Samuelovi Grosman marčekovský grunt za 2000 zl. konv.m.

Paria1 contractu pana apatekara Samuela Groszman My, niţe podepsany richtar a urad privilegiatneho mesta Sv. Martina, v sl[avnej] stolicy Turčanskej se nalezajicyho, znamo činime pritomnim pismom, komu by tato vec nini anebo buducne naleţelo vedeti, ţe Jeho Milost pan Bernhard2 Zörnleib, apatekar svatomartinsky, dle svej dobrej vule odpredal svuj grunt ma[r]tsekovsky aj zo vssetkima stavy, na takovem grunte se nalezajicyma, za zlatych – na stribrnej mincy rozumejice – dvetisic, id est fl. 2000 C.M., Jeho Milosti panu apatekarovy Samuelovy Groszman, a to sice spusobem večitym a urečitym takovy grunt a stavy predtitulovany pán apatekar odpredava a pod takovima conditiami, jako on uţival, odevzdava – ţe podobne Jeho Milost pan Samuel Groszman prijima na sobe a se zavazuje vssetky terchi a bremena ta[k] jako jiny contribuens a messtan odpravati a znassati, obecne dobre napomahati,

302. 1 šlosiar = zámočník — 2 nápadník = dedič 303. 1 paria = kópia, odpis — 2 Správne Benedikt. Cf. podpis a záp. 299 (Benedikt Zörnleib kupuje Marčekovský grunt). 238 ano take aj uţivati. Nač pro lepssi vecy tejto stalost a bezpečnost vidava se tento contract, jmeny nassima podepsany, jako aj pečeti mesku potvrdeny. V Sv. Martine dne 25 Julii 1846. Benedict Zörnlaiba L.S. Andreas Gallanda, richtar, m.p.a Andreas Kossa, senator, m.p.a Andreas Lautsek, senatora Samuel Tichy, notarius, skrze nej aj psane, m.p.

304. (fol. 170v – 171v) 1847, 20. feb.

Z dôvodu nedostatku dreva v mestských lesoch podľa rozhodnutia obce mesta Sv. Martina kaţdý, kto bude predávať dom či inú budovu, zaplatí do mestskej pokladnice poplatok za drevo, spotrebované pri jej stavbe.

Po tom, jak roku 1843 dne 22. dubna nasse mesto to hrozne nesstesty potkalo, ţe skrze ukrutny ohen cele mesto z Riadokom [!] popelem lehlo,1 nasse hory slobodne v nejlepssom kvete skoro do cela vssecky zotalo, ba aj Slavne Panstvy familia Revay nasse vrchnie, hornie hory majice pod inspectiou, takove ţidom odpredalo a do gruntu zotiati dalo, smutne prypadnosty kaţdodene nas potkavaju, od toho ohna obkličuju: tu i tam obyatelja domy svoje predavati začinaju, pomaličky klesnu a nezname, co nas jesste dalej odporneho potka. Hvor jiţ malo mame, krome mlady neco. Cela obec do domu pana richtara Jana Jenda se zissla, na tom jednomistne znesla a inprotocolluvala, ţe kdokoly jakykoly obyvatel bude svoje stavy odpredavati, za drevo z meskich hvor, na svoje stavy zpotrebovane, hned pry prodaji domu a jinich stavov podle uznani a odssacovani do meskej cassi zaplatiti bez vsseckej vihovory poviny jest. Co aby kaţdy richtar a urad pilne zachovaval, cela obec potvrdila vlastnimy svimy rukami a jmeni podpisala. Ve Svatem Martine dne 20. februara roku 1847. Aj to obec ujednostajnila: od tohoto času kdo bude barsjeky [!] stav predavaty Svatomartinčan, predne u richtara hlasiti se bude; jinače jestli stranovnimu2 preda. Kupa skrze urad se stavy, a ktory messtan potrebovati bude, tomu se odda a jistotne. obejatnea

obec: Joannes Szamueli, m.p. Matuš Dukva, m.p. Martin Gallo, m.p. ║ Johanes Švehla, m.p. Georgius Gallanda, m.p. Joannes Krieger, m.p. fol. 171r Paulus Thomka, m.p. Joannes Tomčsik, m.p. Georgius Kuzma, m.p. Andreas Stehlik, m.p. Mar[tin] Lacko, m.p. Michael Kerk, m.p. Georg Kucharik, m.p. Jan Hanko, m.p. Pavlus Svehla, m.p. Pavel Kramar, m.p. Johan Vidovszky, m.p. Paulus Wantso, m.p.

a Podpisy sú odpísané. 304. a Slovo dopísané k textu neskôr. Zrejme reakcia na základe neskorších skúseností (obojetný = pokrytecký). 1 Cf. záp. 303. — 2 stranovný = cudzí 239

Georijus [!] Revalo, m.p. Jano Halama, m.p. Ján Schimko, m.p. Dordyus Michalec X Pal Stolarski Johanes senior Svehla, m.p. Michael Gallo, m.p. Andreas Szilady, m.p. Jan Belitska, m.p. Andreas Gazgik, m.p. Carl Herth, m.p. Paulus Ivasska, m.p. Ján Lilge, m.p. Josephus Šypka, m.p. Gorgius Ivan, m.p. Johanes Gallo Klacanecz, m.p. Andreas Kucsera, m.p. Paulus Gallo Chrenko, m.p. Paulus Sztacho, m.p. Jozef Lany Rjadok,3 m.p. Kucharik Janoss, m.p. Andreas Michalecz, m.p. Paulus Koszehuba, m.p. Johanes Sta[c]ho, m.p. Johannes Olejček, m.p. Zuzana Šymkowa, m.p., Jarmila, m.p. Jan Kuzma, m.p. Johanes Hodny, m.p. ║ fol. 171v richtar Jenda Jan, m.p. Andreas Svehla, m.p. Andreas Kossa, m.p. Emerikus Aichler, m.p. Johanes Jankovičz, m.p. Andreas Noszak, m.p. Andreas Kassovicz, notarius, skrze ktereho aj z druhe strany obecne urideni psane, m.p.

305. (fol. 172r) 1847, 8. dec.

Obec mesta Sv. Martin sa rozhodla zvoliť obecný výbor k ruke mestskému úradu.

Roku 1847 dne 8. decembra v uplnem zhromaţdena obecz do domu nasseho pana richtara, na tento čas Jana Jendy, abichom taţe poctiva obecz poradky potrebne mezi sebou ujednostajnila, a tak to zavrela, ţe by potrebne a slussne bilo, aby vivoleny bily z poctivej obce osoby messtia[n]ske, ktere by v čas potrebya na rozkas uradu na určite mesto se zhromaţdily a tam svoje potrebne zakony ujednostajnily; kteressto messtianske osoby y prisahov se zavazaly nasledujicy: z obce se podpisuju, a sice Jan Schimko, m.p. Joannis Belitska, m.p. Jan Kucharik, m.p. Johan Vidovszky, m.p. Johan Gallo Klacanecz, m.p. Jankovičz Janoš, m.p. Jankovic Mateus Hulaj Paul, m.p. Paulus Gallo Paulus Svehla, m.p. Georijus [!] Revall, m.p. Andreas Lautsek, m.p Andreas Gasparecz Georgius Kuzma, m.p. Samuel Lilge, m.p. Jozefus Gallanda, m.p. Ján Lilge, m.p. Georgius Gallanda, m.p. Andreas Gasgik, m.p. Andreas Gallanda, m.p. Michael Kerk, m.p. Georgius Roliko, m.p

3 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. 305. a Pôvodne: potrebny. 240

Georg Kohuth, m.p. Johannes Olejček, m.p. Andreas Svehla, m.p. Georg Šwehla, m.p. Pal Stolar[s]ky

306. (fol. 164v – 165r) 1848, 9. feb.*

Odpis majetkového ustanovenia – testamentu Anny Gallo, vdovy po Ondrejovi Krpelec, týkajúci sa jej detí a vnuka.

Ja, niţe podepsana Anna Gallo, po v Kristu Panu zesnulem manţelovy Andrasovi Krpelecz, messtanovy svatomartinskom, pozustala vdova, s pričiny tej, ţe oznameny manţel muoj strany společnich dety ţadneho porjatku neurobil, pro vivarovany lahko mezi detmy po smrty mojej znikniti [!] mohuceho pohorsseny a ottut viplivajiciho prenasledovani, z ohledu mojeho skutečneho jmeni, nasledujic mna, dety moje – sina Ignatza, cer pak Maria, Julka, Julka, Fantcka, Katussa a vnuk Sama Lany – zavazujic, vidavam porjadok: 1. Nakolik gru[n]t vnitrny zde v mestečku Sv. Martine mam, ten zo vsseckima na takovem sucima muruvanima a drevenima stavmi podle slussnej ceny zlatich dvetisic čtirysto, to jest fl. V.V. 2400 v šainach, cery mojej Julky tim spusobem skutečne odevzdavam, ţe ponevač ona podle plateny mojich vlastnich dlhov a mne pojčanich [!] hotovich penazi jiš tisic zlatich popredku svojich vlastnich penazi vinaloţenich ma, ţe mne len od pozustavajicich zlatich tisic čtirysto ročity sest od sta interes, kim mna milostivy Buch pry časnom ţivote zdrţovaty račy, dokonale budem platit tak, ţe mimo odpravovaty pansstiny [...?] pe[ne]ţitej place na sebe pri[ji]mam, qartiel1 slobodny v dome do mojej časnej zustavajičnosty pre sebe zadrţujem. 2. Dobre znam, ţe cera moja Julka z domu a stavov, kim ja pry ţivote zustanem a interes od zlatich tisic čtirysto primaty budem, od svojeho jiš zavisnuteho capitalu ţaden uţitok nepri[ji]ma. Jestli by tehdy sin Ignatcz sve obidleny zde [v] Sv. Martine ujednostajity a grunt zo stavy od sestry Julky pre seba vimenity minil, [v] ten čas nejen oznamenich zlatich 2400, ktere ona po mojej smrty bratovy ║ a sestram nejinačej fol. 165r sestrencovy podle niţepsaneho punctu viplaty, neš aj zamesskany od svojho posavat majiciho capitalu do smrty mojej uţitok, ba y vssecky stavoch reparatiu vedle pokojneho braterskeho a sestrnskeho pokonany naras a s uplna zloţity tentiţ sin poviny a zavazany bude. 3. S pozustavajicich visse vlastniho cery Julky capitalu zlatich tisic štirysto popredku, a sice bez vsseckej chiby sin Ignatcz zlatich petsto občiahne,2 ostatni pak jesste capital, nakolko totiš skrze mna v nevyhnutedlnej potrebe stroveny, nabudu sobe hore jmenuvane cery s vnukom; tak mezi sebov podelja, ţe jedna kaţda cera rovne dve časte, vnuk ale – pretoţe na jho matky nemoc visse sedemsto zlatich utrovene bilo – len jednu čast nebo častky cery polovic dostane, co vssak ja po mojej smrty nasledovat ma. Strany ktereho skrze mna urobeneho a skrze de[ty] moje nepremenitedlne zachovaty majiciho porjatku toto vidavam ve dvoch rovnich exemplaroch [...] zavazujice zaloţny list spolu v sobe obsahujicy pismo. Dane v Svatom Martine dne 9. Februarii 1848. Anna Krpelecz, rodzena Gallo, neveduce pisat, kladie vlastny ruku X

306. 1 kvartieľ = byt, bývanie — 2 občiahnuť = získať, dosiahnuť 241

Co se stalo v nassej pritomnosty zeznavame a se podpisujeme. richtar mesky Sz. Martini Jenda Janos, m.p.a Andreas Kossa, prisahany, m.p.a Marton Gallo, mesta Sv. Martina notar

307. (fol. 163v – 164r) 1848, 12. máj *

Odpis listiny: Anna Tomáškovic predala ostávajúcu polovicu svojho gruntu Jánovi Vančo, novému manţelovi vdovy po jej vnukovi Jozefovi, za 200 zl. v šajnách.

Paria domoveho contractu Jana Va[n]tsso Ja, niţe podepsana, pritomnim pismom v znamost uvodzujem, ţe ja majice muj grunt a na nem domček dreveny, po mich v Kristu zesnulich rodičoch mne zanechany, v meste Svatom Martine v slavnej tejto stolicy Turčianskej se nalezajicy, z ktereho gruntu jiš pred dvaciatima roky polovicz sem bila mej cere Marii, vdatej [!] za Gorgiusom Mitil, odevzdala a tenţe muj zat na nem pre sebe potrebne stavy postavil. Neš ale predessly mna oba z časnosty do večnosty a zanechaly po sobe dvuch sinov, z kterich mladssi menem Joszef vstupil do manţelstvy z ctnu panu Juditu Svehla jinačej Hloda, splodily spolu jednu ceru. Y ten muj vnuk v mladosty zemrel a zanechal po sobe hore oznamenu manţelku a cerku v tomţe jeho otcovskom dome a grunte. Manţelka, ktera pre nepohodlnost ţivota sveho vdala se za ctneho mladence a remesla čiţmarskeho skuseneho mistra Jana Vantsso, kteremu ja tenţe hore oznameny muj polgrunt a chalupu na nem postavenu sem predala pravom večitim pred nizepsanima nasseho mesta uradskima osobamy za zlatich šainalskich dvesto, id est Rh. fl. 200 W.W., s tej pričiny, ţe ja vo velikej starobe a nuzy postavena bivsse, ţadnej podpory a opaternosty od meho sina Samuela nemam, aby tenţe Jan Vantsso z pozehnanim boţim uţival y z meho vnuka zplodzenu cerku. Na co pritomny obligator ze sebe fol. 164r vidavam a mu vlastny ruku mena meho kriţem podpisujem. Ve Sv. Martine ║ dne 12. Maii 1848. Anna Tomasskovicz, rodzena Stevo,a neveduce pisat kladie X L.S. richtar svatomartinsky Jan Jenda, m.p.b Ondrej Kossa, prisahany, m.p.b Andreas Noszak, mlači richtarb Martin Gallo, mesta Svateho Martina notarius, skrze ktereho y psano, m.p.

308. (fol. 166v – 167r) 1848, 6. júl *

Odpis listiny: Pavol Vančo vrátil svojmu bratovi Jánovi polovicu z otcovských kopaníc, ktoré mu predtým vyplatil, s podmienkou vrátenia časti tohto výplatku.

Ja, Pavol Vancso, zeznavam, ţe ačprave sem ja z ohledu celeho po otcovy mojom Janovi nekdi Vancso pozustaleho, na mna, brata Jana, sestry dalej Susu, Annu a Judu

a Podpisy sú odpísané. 307. a rodzena Stevo dopísané nad riadkom. — b Podpisy sú odpísané. 242 pripadnuteho imania podla tractatov dna 13. a 14-o marca roku 1842 skrze visotce [!] urodzeneho pana Pala Lehotzky jakossto zemskeho panstva pan[a] fiskala vidatich, uplne ubezpečeny bov [!] a podla takovich jak brata Jana, tak sestry zuplna viplativ [!], 1 pozorujice nicmenej na to, ţe na mna strany /16 urbarskej podle novich zakonov znamenitejssie dobrodenia nasledovalo, čistov brate[r]sku lasku pohnuty, navisse bratovy Janovi učineneho skutečneho viplatenja, potom, kdiš ja vssecko rodičovskvo imania z vnitrnim gruntom, zde v meste Svatom Martine jsucom, na tom poloţenima 1 1 stavy, /16 urbarskov a kopanicnima uţitky nadalej pre mna a mojich napadnikov zadrţim, ţe ja s kopaničnich uţitkov menovanemu bratovy Janovi zčastky pen[e]ţitej nahrady, zčastky podle nasledovat majiciho vip[l]atenia pravu polovicu vipusstam, zejmena: 1. zo zemi: a. v Jabloni b. v Hrbie c. na kapusnisku pry meskom moste d. Hore Stupi v kruhu zo slobodnich e. Hore Stupi v kruhu s druhej vimenenej polovicu, ket my z lezjacich stopadesiat zlatich zlaty sedemdesiatpat v šainach prinav[r]aty. ║ 2-o z luk: fol. 167r a. V laze od dvoch nadobudnutich, tak vssak, ze s auctie desiatich zlati na urek datei mne zlati pet v šainach navraty. b. Na Panove. To zretedlne dokladajice, ţe sice do zemy v Jablony a v Hrbie jakossto v uhore jsucich hnedkya vstupity, ostatnie ale či zeme, či luky jen po zebrany urody a poloţeni poznamenanich penazi jesste tejto jeseny anebo na buducy jar podle svej lubosty odoberie a rovnako ako ja, slobodne, aj skrze svojich potomkov uţivaty bude, a jen na pripadok nas jednoho nebo druheho bez potomkov vimrety nam rovno braterska successia slobodna pozustane. Naproti tomu ja, teţ zniţa podepsany Jan Vancso, na predloţenvo brata pola pokonany nejen uplne pristavam, neţ takoveho z ohledu ostatniho rodičovskeho jakovehokoly imanja tak bezpečneho oznamujem, ţe naproty takovemu nebo jeho napadnikom ţiadnej viacej ja anebo potomcy a napadnicy moji praetensii činity nebudem a nebudu muocty. Strany jakovehossto, timto spusobem ku koncy privedeneho a nepromenitedlneho, skrze nas a potomkov nassich zachovavaty majiciho braterskeho dielneho pokonanya, toto sebe pro uplnu bezpečnost do knihi meskej vpisat majice, vidavame psani. V Svatom Martine dne 6. juliusa 1848. Joanis Vantsob Paulus Vantsob pri pritomnosty mojej, richtara svatomartinskeho Jenda Janos, Andreas Kossa prisahani, Jan Samueli [juratus], Andreas Noszak, mlačy richtar, Martin Gallo, mesta Svateho Martina notarius

308. a v texte: henky. — b Podpisy sú odpísané. 1 nápadník = dedič

243

309. (fol. 165v) 1848, 14. dec.*

Odpis listiny: Samuel Tichý s manţelkou predal svoj grunt s budovami a slobodné zeme Ondrejovi Slivka za 1315 zl. v šajnách.

Pag. contraktus domovný Andrea Sliwka Moci kterej sem ja, niţepsani Samuhel Tichy, aj z mojov manţelkov Suzanov Paričzka, podla mej dobrej vule a pojednani odpredal sem muj grunt aj zo stavmi, na takovem grunte se nalezajicima, vinimajic humna – takove pak stavi su nasledujice: prednja yzba, pitvor, skuchina [!], zadnja yzba, komora a S.H. masstalka nedohotovena, k tomu jesste siparen, vssecki pak teto stavy muruvane, k tomu aj studňa, čjastku kteru z Martinom Gallo spoločne uţivame, k tomu aj zo sjatim portovnim – opatrnemu muţi Andreasovi Sliwka a manţelki jeho Katarine, rodzenej Tučni, za 1315, to jest tisic tristopatnast zlati na šajnach, a to sice abi v takovich stavoch a grunte, ano aj v tichto zemech portovnich, z jednej povštvrte [!] zaleţejycich, vladal a uţival on y z manţelku, aj nejvzdalenejssi potomci jeho z boţim poţehnanim, ponevač sem takove hore oznamene stavi, grunt a zeme na večnost a urečitim spusobem odpredal. To vssak dokladajice, ţe hore oznameni S[l]iwka vssecki krajinske, stolične a meske terchi a davki na seba ku odbivani a splacani prijima. Nač pre lepssi jistotu a stalost tohoto predaja učinili zme tento contract pred nassim mnohovaţnim svatomartinskim uradom a v dome pana richtara Andreasa Kossa, kteriţto nam aj takovi svima jmeni podpisuju a potvrzuju. [V] Sv. Martine dne 14. decembra 1848. Sam[uel] Tich[y], odpredatel, v.r.a manţelka Suzana Parička kladje kriţ + Andreas Kossa, richtar, m.p.a Johanes Samuheli, juratus, m.p.a Gorgius Roliko, notarius z obce Andreas Kassovicz, m.p.a Emerikus Aichler, m.p.a Ignacz Tilka(?), m.p.a

310. (fol. 168r – 168v) 1850

Pamätný záznam o voľbe richtára a úradu v pohnutých časoch po revolúcii 1848-49 – zvolení s donútením obce a stolice. Stanovujú sa nové platy mestským úradníkom. Dodatok [po 6. apr. 1864]: o dlhom úradovaní Andreja Švehlu na pozícii richtára.

Roku 1850 pro buducy vedomost sem se zapisuje, ţe kdy nassa krajina po zbureny v obleţeni bola, tu v mestečku Svatem Martine vojsko velike, nejprve ulanery,1 potom jagry2 leţelo a mnohe prenasledovany y od toho vojska tu leţiciho, y skrze mnohe zakony v nove vidavane a jine porjatky, a potlačeny urad ze dne na den trpel nanho(?). Pry zloţeny sveho uradu dne prveho novembra podle običeje v chrame boţom volil se novy richtar, tak zhromaţdena obec jen jak ustne, tak podle hlasov jen stareho richtara

309. a Podpisy sú odpísané. 310. 1 hulán = vojenský jazdec — 2 jáger = príslušník horského útvaru 244

Andrease Svehla, stolara, vivolily. Tentoţe richtar vssemoţne odpiral, any tento urad pre mnohe obt[e]ţnosty jako remeselnik na seba nechtel prijat – nebo obavajice se buducich nasledkov, ţe se chotar mesky, ba cela krajina ma merat, a kaţda zem v chotary se nalezajicy pisat, kolik siata v sobe obsahuje a kdo je vladatel – ale predce z prinutenim obce predce jen richtarom musel predjmenovany Svehla ║ musel zostat. fol. 168v Potom podle običeje na piaty den potrebny urad zhromaţdila se obec volila, ale nic nevivolila. Aţ naposledy okolny comissar, visodce [!] u[rozeny] p[an] Kossuth Lajoš a u[rozeny] p[an] adjunct Lillge Jozef3 skrze sedriu vislany bily a urad z prisilenim vivolili; nebo kaţdy se odtahoval, obavajice se nasledkov buducich a co po minuly rok urad vistal. To pred očima majice, tak tito pany aj platy timţe uradskim ujednostejnily; ţe pokud urad zaneprazdneny v zaleţitostech krajinskich pry vidavani mnohich novich zakonov a jinich dobrich poradkov ku pokoji se vssecko privede, aby za ten čas kaţdy znal, jakovu placu mity bude, a sice: starssy richtar ročitu placu bude mat v striebre Rh. fl. 24 notarius, za mnohe pisany a messkany 30 vice-richtar 20 starssy boţenicy dvaja po 10 zlaty, v summe 20 mladssy boţenicy čtirja, kaţdi po osem zlaty, nebo penize na viplaceny uradu a sluhov meskich tito viberaju a jine mnohe penize incassovat museju, v sumi [!] tedy vssecy štirja 32 viberčy ţeby mal mat menssu placu, ale ţe y curialsku contributiu vibera, tedy tak, jako aj prve mel, tak aj niny 16

[D] Tenţe rychtár Andrej Švehla aţ do roku 1861 nepretrţene uradoval a v tom čase palenia tehly a dlaţenia so skalim pôvodcom sostal [!]. Roku 1863-ho bol opät na úrad rychtarsky pozdvihnuty, pod ktorým i základ k budove mestkého domu dňa 6. aprila 1864a poloţeny bol. jako to na strane 83-tej sa nachodib, 4

311. (fol. 167v) 1851, [po 7. máji]

Odpis kvitancie: Pavol Mítil dosvedčuje, ţe prijal 192 zl. 45 grajc. od Judity, vdovy po jeho bratovi Jozefovi, a jej terajšieho manţela Jána Vančo ako výplatok z rodičovského majetku, ktoré mu poslali do Talianska.

Paria quetancie [!] od Pavla Mittyl, z taljanskej krajini poslata Janovi Vantso, ţe vskutku je z rodicovskej majetnosty viplateni Na zlatich šajnalskich stodevadesiatdva aj štrnast grossy, ktere sem ja, niţepsani, skutečne prijal od mojej nevesty Juditi Svehla jinače Hloda rodzenej, po mojom bratovy Josefovi Mittyl pozustalej, ano aj od jej ninejssiho manţela Jana Vantso z alaturi rodičovskej, mne skrze vissi sud nadelene a prisudene spolu aj z prichodicim interesom; jakove penize skrze krajansku vissi vrchnost su mi do vojenskeho stavu aţ do taljanskej

a Rok dopísaný nad riadkom. — b Dopísané neskôr inou rukou. 3 Jozef Lilge (*1824), v povstaní 1848-49 kapitán martinskej gardy slovenských dobrovoľníkov. Od októbra 1848 pracoval na sedrii Turč. stolice, 1853 odišiel z Turca. LOMM, s. 161. — 4 Cf. zápis 313 (fol. 41v-42r). 245 krajini odeslane. Co skrze toto pismo presvedčujem, ţe ja jich od vsseckeho buduciho nasledovat majiciho prava slobodnich činim, tak jako mojej neveste a jej manţelovi pohnutedlne stavy y nepohnutedlny grunt z poţehnanim bozim oddavam aţ na večnost, aby vladaly a uţivali ony y potomcy jejich. Pro jejich stalost a bezpečnost y pritomny svedkove presvedčuji, ţe sa mi penize odeslane z Uhor do taljanskej [krajiny]. V Turčanskej stolicy ve Svatem Martine dne 22. aprila 1851. Paul Mittyla Andreas Svehla, richtar, Daniel Tomka, Andreas Kossa starssi boţenicy, Andreas Kassovicz notarius v.r.a

Na dosvedceni tohoto viplatku aj osobitni quitung v nemeckom jaziku psani a svu vlastny ruku podpisany poslal z taljanskej [krajiny] tenţe Paul Mittyl, ţe prijal hore oznamenu summu zlatich 192, grajc. 45 z rodicovskej majetnosty. Signatum Majland,1 die 7. Maji roku 1851. Paul Mittyl v.r.a psane skrze Andrease Kassovicz, not[ariusa], m.p.

312. (fol. 48v) 1858, 15. jan.*

Pamätný záznam o zemetrasení.

Roku 1858 dňa 15-ho januara o osmej hodine večernej navštívené bolo mesto naše zemetrasením. Predbeţným jeho znakom bolo strašné hučanie povetrné, za tým nasledovalo trojnásobné silné pohybovanie zeme, pri čom čo dreveného na muroch práskalo a čo na stenach na dva šuchy sa kolísalo. Obyvatelstvo naše, poneváč o podobnom úkaze prírodňom aţ po ten čas nič neslýchalo, jal velký strach a úzkostlivé obávanie sa hrozných následkov jeho. Buď Bohu chvála, ţe stavy mesta našeho neporušené zostaly a ţiadneho jiného neštestia sa neprihodilo, kde naproti tomu obyvatelia mesta Ţiliny sedemnásobným zatrasením zeme zostrašení boli a viacej domov sa i popukalo. Andrej Švehla, richtár, m.p.

313. (fol. 41v ) 1864, 6. apr.*

Pamätný záznam o poloţení základného kameňa Národnej svetlice – prvej budovy Matice slovenskej.

Roku 1864-ho dňa 6-ho apríla, za času uradovania p[ánov] rychtára Andreja Švehla, prisahanicha Jozefa Kohút, Daniela a Ludovíta Thomka, Jána Belička a Jána Šimko, bol základný kameň k budove svetlice národnej alebo mestkého domu slávnostne uprostred ozívani sa náboţného, mládeţou provodzovaného zpevu, poloţený. Pán Samuel

311. a Podpisy sú odpísané. 1 Miláno, Taliansko. 313. a Slovo dopísané nad riadkom. 246

Ďarmek1 vytesal do zakladneho kameňa prázdny priestor, do ktoréhoţ sa dva starobylé strieborné peniaze a obrúčka s napisom „memorandum‖ vloţily; na kameni ale vyryl nasledujúce slová: „Svetlica národnia, mestom Sv. Martinom a Maticou slovenskou 6. aprila 1864 zaloţena.‖ Dôstojny pán Michal Chrástek, profesor gymnasia banskobystrickeho, a blahorodý pán Pavel Mudroň,2 pravotár, drţali pri prileţitosti tejto na to sa vzťahujúcu a primeranú reč. Pri zkončení vzal dôstojný pán Dr. Karol Kuzmány3 kladivo do ruky a udrel v meno Boha Otca, Syna i Ducha Svateho trykráť [!] na kameň základný, čo sa všetkými pri slávnosti tejto shromaţdenými opetovalo. Behom tohoţe roku bolo nám z milosti boţej a s pomocou Matice slovenskej a jiných štedrých dobrodincov a podporovatelov dopriano dve tretiny domu toho vystavit a dachom prikryť.

314. (fol. 59v) [1865] / 1864*

Poďakovanie mesta Danielovi Tomka za dozor nad stavbou budovy Matice slovenskej.

Roku 1864 prikročilo sa k staväniu domu mestského.1 Spolu poţiadalo obyvatelstvo naše vo svojom valnom shromaţdení pána Daniela Tomku, aby dozorstvo pri staväni tohoţe domu na sebä prevzal; k čomu on ochotne sa podvolil a ulohu svoju za celý čas aj svedomite konal, za čo jemu mesto svoju uznanlivosť a vďaku vyslovilo. Andrej Švehla, richtár

315. (fol. 41v – 42r) [1867-1872]

Pamätný záznam o dlhom působení Andreja Švehlu ako martinského richtára.

Dodatok 3 preškrtnutý.

Zpomenutý richtár Andrej Švehla bol po prvýkrát roku 1849-ho na richtarský úrad povyšený, ktorýţto on aţ do roku 1861-ho nepretrţene spravoval. Roku 1863-ho bol opäť ║ za richtára vyvolený, aţ konečne potom po štyrročnom uradovaní pre slabost fol. 42r a nedostatky vzešleho [!] veku ţivota svojho sa navţdy z uradua poďakoval. Uradoval tedy jako richtár spolu 16. (šestnact) rokov. [D 1] Poneváč ale poďakovanie jeho z uradu obyvatelstvo svatomartinské navzdor mnohému zdráhaniu sa prijať nechcelo, privolil konečne urad rychtarský ešte i roku 1868 spravovať.

1 Samuel Ďarmek (1825-1888), zámočník a strojník v Martine. LOMM, s. 42. — 2 Pavol Mudroň (1835-1914), od r. 1862 samostatný advokát v Martine, zakladajúci člen a tajomník Matice slovenskej, ako aj ďalších inšitúcií národného významu v Martine (Tatra banka, Kníhtlačiarsky účastinný spolok). Slov. biogr. slovn. IV., s. 138-9. LOMM, s. 182. — 3 Karol Kuzmány (1806- 1866), evanjelický farár (od r. 1863 v Martine), doktor teológie, prvý podpredseda Matice slovenskej. Slov. biogr. slovn. III., s. 321. 314. 1 t.j. prvej budovy Matice slovenskej (postavená v rokoch 1864-1865); cf. záp. 313. 315. a z uradu dopísané nad riadkom. 1 Andrej Švehla (1805-1893), stolár, bol richtárom v Martine v rokoch 1850-60, 1863-72, 1873- 77. LOMM, s. 256. 247

[D 2] V roku 1872 dňa 1-ho januára za úrad richtárský sa poďakoval a viac prijať ho nechtel; jeho uradovania trvalo 19 rokov a dva mesiace.1 [D 3] To je nepravda, ţe bi nebov [!] kcev [!] prija[ť], ale bol shodeni, aj celi urad.

316. (fol. 49v) 1868, 13. apr.

Richtár potvrdzuje, ţe prijal od pána farára Leopolda Striš špitálske peniaze, ktoré mu mesto poţičalo. Bliţšie vysvetlenie okolností zálohu týchto peňazí.

Poistenie na pädesiat zlatych rakuských, ktore peniaze som ja, dolupodpisany Andrej Švehla ako richtár svätomartinsky, od velebného pána farára kat[olíckeho] Leopolda Striš1 špitalskej kasse prinavratene, skutočne v hotovosti prijal. Preto teda, ked je špitálska kasa týmto spúsobem uţ úplne vyplatená, obligátor na tuto dlţobu od 3-ho decembra 1867 znejúci za neplatny vyhlasujem. Na dokaz pravdy a prava podpisujem moje meno v pritomnosti dvoch svedkov. V Tur[čianskom] Svätom Martine 13-ho aprila 1868. Jan Simko m.p., svedok Andrej Švehla m.p., richtár pritomni svedok Daniel Thomka m.p., boţenik pritomni svedok Jan Belička m.p. Ondrej Kossa m.p., svedok

Na budúce aby bolo dosvedčene, vyše poznamenana suma 50 zl. pochodi takto: docktor [!] Mastik v testamente svojom mestskemu špitalu poručil 150 zl., to jest stopadesiat zlatych rak. č. Velebny pán farar katolícky Leopold Striš tie peniaze bol vypoţičal, ktore na tri raty zloţil (prinavratil). Prvu ratu roku 1863 – tie sa na obligatii u Jana Lichner na Riadku;2 druhu ratu 50 zl. 3-ho oktobra 1867 – tie sa dali na obligaciu pánovi Pavlovi Hulaj, meštanovi; tretu rátu hore poznamenaneho datum 13-ho aprila 1868 zloţil velebny pan farár Leopold Striš, ktoré na poţiadanie pánu Pavlovi Hulej sa opat poţičali. A tak u pána Pavka Hulej rovno sto zlaty na obligacii zostavat budu aa jak obligatore, tjeţ i intabelačne zisteni sa a [...?] sa zloţene.a V Sv. Martine 13. apríla 1868. Ján Šimko m.p., notár Andrej Švehla m.p., richtár

317. (fol. 62r – 62v) 1871, 10. dec.*

Odpis: mesto Turč. Sv. Martin kupuje od grófky Františky Nyári zeme v martinskom chotári a právo šenkovania a mýta za 11 000 zl.; uvádzajú sa ďalšie podmienky.

316. a – a Dopísané pod zápisom a podčiarknuté. 1 Leopold Striš (1823-1883), katolícky kňaz, v r. 1861-1878 farár v Martine. LOMM, s. 232. — 2 Riadok – osada pri kostole sv. Martina, ktorej zemepánom bol do r. 1872 martinský farár. 248

Roku 1871 dňa 10. decembra Kúpno-odpredajná smluva, uzavretá z jednej strany medzi osvietenou grófkou Františkou Nyáry, rodenou barónkou Revay,1 jako predávajúcou, z druhej strany medzi urbariatne traktovaným mestom Turč. Sv. Martinom. 1. Osvietená grófka predáva nepohnutedlnosti v pozemnokniţnom protokole 27 zo Sv. Martina pod b. č. 5, 8, 12, 14, 21, 27, 34, 41, 50, 54, 57, 61, 69, 75, 80, 86, 89 a 94, jako aj v pozemnokniţnom protokole 71 z Turč. Sv. Martina pod b. č. 1 a v poz.kn. protokole 391 z Turč. Sv. Martina pod b. č. 1 na jej meno popísané; krem toho aj právo šenkovania a mýta – nakoľko jej v Turč. Sv. Martine spolu jako dedičke po nebohej barónke Anne Révaj2 patrí – s tým ale doloţením, ţe na pád ten, keď by právo šenkovania zákonom prestalo byť právom regálnym a za to by zákon nejakú odmenu ustanovil, túto odmenu za právo šenkovania osvietená grófka si podrţiava. 2. Výslovne sa dodáva, ţe ani hora, ani paša, ani vôbec ţiadne, skrze kommassaciu3 dosiahnuť ║ sa majúce dobrodenia sa nepredávajú, ani nekupujú, ale len predmety v 1. fol. 62v punkte výslovne označené. 3. Kúpna cena obnáša 11 000 zl. rak. č., t.j. jedenásťtisíc zlatých rak. č., z ktorých sa 2325 zl. rak. č. pri podpise tejto smluvy hneď vyplatilo a prítomne sa pojišťuje, 3175 zl. rak. č. sa do 7. januára 1872, ostatok ale – t.j. 55 zl. rak. č. – do 7. marca 1872 skrze kupcov vyplatí pod následkom najkratšej úsntej pravoty pred sluţnovským, poťaţne okresným súdom turčiansko-svätomartinským. 4. Poneváč v punkte 1. menovaný majetok v arende je, povinný je kupec terajšieho arendátora do 1. novembra 1872 v arende ponechať, bude ale od dneška arendu kupec brať a aj daň od dneška znášať, jako aj prichodiaci odplatok od prenesenia tohoto majetku sám platiť. 5. Osvietená grófka neberie na seba ţiadnu eviciu4 ohladom predaného majetku a povoluje prítomne nepohnutedlnosti, v 1. punkte vyznačené, na meno kupca v pozemnokniţných protokoloch dať vlastníckym právom intabulovať. 6. Zretedlne sa dokladá, ţe patronátske práva a tarchy ţiadne neprejíma kupec na seba. 7. Smluva táto uplnú svoju platnosť dosiahne vtedy, keď ju politická vrchnosť potvrdí. Dôkazom toho vlastnoručné podpisy stránok v prítomnosti dvoch svedkov. V Turč. Sv. Martine dňa 10. decembra 1871. grófka Nyáry Františka ako predávajúcaa Andrej Švehla, richtár urbariálnej obce Sv. Martina, ako kupujúcia Andrej Koša, svedoka Juraj Jankovič, svedoka Pavol Mudroň5 ako svedoka Ivan Rakovszký ako svedoka gróf Coloman Nyáry ako svedoka

317. a Podpisy sú odpísané. 1 Františka Révai († 1889), dcéra baróna Františka Révai (syn Šimona Révai, 1726-1796, turč. ţupana) a barónky Anny Révai, dcéry Františka Révai († 1810, syn Ladislava Révai). V tomto čase vdova po grófovi Antalovi Nyári (1793-1861). — 2 Anna Révai, dcéra Františka Révai (†1810) a Anny Révai, matka Františky, vyd. gr. Nyári. — 3 komasácia = sceľovanie pozemkov — 4 evikcia = záruka, rukojemstvo — 5 Pavol Mudroň (1835-1914), od r. 1862 advokát v Martine. Cf. záp. 313, pozn. 2. 249

250

7 Register k edícii

251

252

7.1 Register – úvodná poznámka

Register k edícii Zápisnice mestečka Martin 1531-1851(1871) pozostáva z troch častí: register menný, miest a chotárnych názvov a vecný. Vo všetkých častiach sa odkazuje na číslo zápisu. V prípade, ţe sa meno či názov vyskytuje iba v dodatku k zápisu, označujeme to písmenom D za číslom zápisu (napr. 22 D). Všetky mená a názvy uvádzame v ich modernej podobe; v prípade neistého čítania prepisujeme ako v texte.

Naším úmyslom bolo, aby bol menný register čo najúplnejší, aby bolo moţné edíciu vyuţiť aj pre genealogické bádanie. Preto sme sem zaradili nielen jednajúce stránky (kupujúci, predávajúci, sporné strany) a úradné osoby mestečka Martin (richtár, prísaţní, notár, zástupcovia z obce), ale vôbec všetkých, ktorí sa v zápise spomínajú menom, aj keď len krstným. Zároveň k jednotlivým priezviskám radíme aj označenia polí, lúk, lazov podľa ich majiteľov (napr. laz palúchovský, eliášovský, lúka ţadovská). Menný register je štruktúrovaný tak, ţe sú v ňom uvedené priezviská veľkými písmenami (napr. LAUČEK) a pod nimi jednotlivé krstné mená v abecednom poradí. Rôzne varianty toho istého priezviska uvádzame pod jedným heslom (napr. LAUKO / LAUKOVIECH / LEWKO) a súčasne ako kríţový odkaz, najmä v prípade väčšej odlišnosti (napr. SARTOR, pozri KREJČÍ). Ak osobu poznáme iba priezviskom, radíme odkazy pod heslo (---) pred jednotlivé krstné mená daného priezviska. Oproti tomu odkazy na označenia nehnuteľností pomocou priezvisk (napr. lazy baranovské) uvádzame v registri hneď vedľa príslušného priezviska. Ak je známe len krstné meno, píšeme ho medzi priezviskami len s veľkým začiatočným písmenom (napr. Mikuláš, pastier; Mária Terézia). Zaradili sme sem aj heslá typu vdova, siroty, manţelka, ktoré slúţia najmä v prípadoch, keď poznáme stav, nie však priezvisko, prípadne ani krstné meno (napr. siroty Ďura Palúcha; Anna, vdova po Brzák Matúšovi); sčasti fungujú ako kríţové odkazy. Osoby rovnakého mena uvádzame za sebou pod jedným heslom, pretoţe ich zväčša nemoţno rozlíšiť. Akúkoľvek doplňujúcu informáciu prinášame v zátvorke za číslom zápisu – napr. LAUKO Mikuláš 171 (syn Ondreja) – prípadne, ak sa osoba vyskytuje iba raz alebo je isté, ţe ide o jednu osobu, rovno za menom pred číslom zápisu – napr. NAGY Ján, čiţmár 78. Doplňujúca informácia môţe byť v zásade tohto druhu:

253

1. príbuzenský vzťah a stav: (syn, otec, brat, manţelka, vdova, sirota, st., ml.). Pokiaľ v zátvorke neuvádzame priezvisko, je rovnaké ako u danej osoby, napr.: MILEC Ján 166 (syn Ondreja) – t.j. Milca. 2. alternatívne, druhé priezvisko: (alias KĽAČANEC). Niektoré osoby sa v texte nachádzajú s dvoma priezviskami (napr. Ján Hladko alias/jináče Prostredný). Dôvod je nejasný; snáď pri priţenení sa do cudzej rodiny alebo pri prijatí do spoluvlastníctva (tzv. „za syna―), rozhodne má rozlišovaciu funkciu oproti iným osobám toho istého mena. 3. označenie zastávaného úradu v mestečku: richtár – (R); prísaţný, boţeník (p); pisár, notár (n); mladší richtár, vice-judex (viceR) 4. miesto, odkiaľ dotyčný pochádza: KĽAČAN Ondrej 211 (z Jahodník) 5. (†) označuje, ţe osoba je v zápise zmieňovaná ako neboţtík 6. pôvodná podoba mena v texte, ak je výrazne odlišná: Ţofia („Sofia―), Matiáš („Matúš―). Tu treba poznamenať, ţe mená Matiáš/Matej a Matúš sa v zápisoch často zamieňajú, prípadne nemoţno určiť, o ktoré meno ide, pretoţe je skrátené (Matt.). Preto osoby týchto mien niekde uvádzame pod jedným heslom. V prípade, ţe sa v rámci jedného zápisu vyskytnú dve osoby toho istého mena, pričom nie je jasné, ţe ide o rôzne osoby, označíme to za číslom zápisu symbolom (2x), napr.: ŠIMO Ján 239(p; 2x). Ak ich moţno rozlíšiť ako dve rôzne osoby, uvedieme číslo príslušného zápisu dvakrát, napr.: GALANDA Ondrej 277, 277 (syn Ondreja).

Písanie osobných mien

Priezviská sú v najstaršej martinskej zápisnici písané zloţkovým pravopisom (Marcsek), s diakritikou (Marček) alebo aj bez nej (Marcek); častá je kombinácia. V prípade zloţkového pravopisu sa vyskytujú obvyklé zloţky: cs = č, ss = š, ts = c/č, cz = obvykle „c―, ale niekedy aj „č―. Maďarského pôvodu sú: sz = s (Sztaritsky = Staričký), cs = č (Laucsek = Lauček), gy = ď (Gyungyel = Ďundel), ny = ň (Lány = Láň), ly = ľ (Halyama = Haľama). Diakritika je beţná v prípade „č―, „ţ―, „š―, naopak, mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa neoznačuje vôbec. Kvantita samohlások sa pravidelnejšie udáva aţ od polovice 19. storočia. Absencia diakritiky môţe viesť k neistému čítaniu, pri ktorom sú prípustné obidve moţnosti: Mertuk/Merťuk, Basensky/Bašenský, Sopuch/Sopúch,

254

Korbel/Korbeľ, Paluch/Palúch, Klesken/Klešken, Kašovic/Kašovič, Liskový/Líškovič, Sebik/Šebík, Bun/Búň, a pod. Okrem odlišností v pouţitej grafike (Ďarmek/Gyarmek, Laucsek/Lautsek/Lauček, Klymont/Klimont) sa vyskytujú aj rôzne varianty toho-ktorého priezviska, zaloţené napr. na odlišnej výslovnosti alebo neustálenej podobe. a. zámena samohlások: Miazdra/Miezdra/Mezdra, Fraňo/Freňo, Krajčo/Krejčí, Kovačka/Kovačko, Jamriška/Jamriško, Kliment/Klimont, Valašek/Valaška, Fleška/Flaška, Lewko/Lauko, Hlatko/Hlatký, Baran/Beran b. asimilácia znelosti: Krieger/Griger, Navštívený/Naštívený, Peniaštek / Peniaţtek c. odlišné koncovky: Vido/Vidovský, Krajčo/Krajčoviech (t.j. pochádzajúci od Krajčov), podobne Freno/Frenko/Frenovič, Kaša/Kašovic; Kľačan / Kľačanec, Hlatko/Hlatyko, Palúch/Palucký, Kováč/Kovačka d. zdvojená spoluhláska: Galo/Gallo, Kolár/Kollár, Hofman/Hoffmann Pri rozhodovaní o podobe priezvisk sme prihliadali k súčasným priezviskám podľa Databázy priezvisk na Slovensku zo stránky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.1

Krstné mená sú v zápisnici uvádzané v podobe: a. Latinskej: Andreas, Nicolaus, Georgius (alebo Gorius), Jo(h)annes, Paulus, Caspar, Melchior, Michael, Laurentius. Často sú v skrátenej podobe (And., Geor., Joan., Mich.), čo je obzvlášť nepríjemné v prípade Matt., čo môţeme rozvádzať Matthias alebo Matthaeus. b. Českej: Jiřík (písané Jirik), Pavel, Matyáš. c. Slovenskej: Matúš, Juraj. Vyskytujú sa aj hovorové verzie: Mišo/Mičo (= Michal), Beňo (= Benedikt), Lacko (= Ladislav), Laurinc (= Vavrinec), Macko (= Matiáš, Matej). d. Maďarskej: István, János, Mihály, Márton, Pal. Najčastejšie sú mená latinské, s ktorými sa stretneme ešte aj v 19. storočí. Textom v slovakizovanej češtine zodpovedajú české podoby krstných mien, ktoré môţu byť poslovenčené (napr. Jurík). Niekedy nemoţno rozhodnúť, či ide o podobu českú alebo

1 Vytvorené podľa ĎURČO, Peter a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998. [online databáza]. Dostupné z:< http://slovniky.korpus.sk/?d=priezviska >. 255 slovenskú: Matej/Matěj, Ondrej/Ondřej, Mikuláš, Ján/Jan. S maďarskými verziami sa stretneme len výnimočne. V registri pouţívame slovenské podoby mien podľa moderného pravopisu. Problém nastáva pri menách Matúš (lat. Matthaeus, čes. Matouš) a Matej (lat. Matthias, čes. Matyáš). Zdá sa, ţe pisári ich latinské podoby príliš nerozlišovali, pre obe pouţívajú české Matyáš, preto osoby týchto mien niekedy uvádzame pod jedným heslom. Podobná dvojakosť je pri menách Ondrej a Andrej. Tieto mená uvádzame v podobe Matúš, Matiáš a Ondrej. Matej a Andrej sa vyskytujú zriedka, pouţívame ich len vtedy, ak sú takto uvedené v texte. Otázka je, nakoľko k zámene dochádzalo aj v reálnom ţivote.

256

7.2 Register mien

ABUDA - Ján 33, 63(p), 64(p), 66(p), 67(p), 68(p), 71(p), 73(p), 74(p), 78(p), 87, 93 - Juraj 33(p), 34(p), 38(p), 45(p), 46(p), 47(p), 49(p), 50(p), 52(p), 53(p), 54(p), 57, 59, 71(p), 72(p), 73, 74(p), 75(p), 77(p), 78(p), 79(p), 80(p), 81(p), 83(p), 84(R), 85(R), 88(p), 90(R), 91(R), 92(R), 93(p), 95 D, 122(p), 124(p), 131(p), 148, 153(p), 217 - Katarína, dcéra Jána, vdova po Hladko Tomášovi, manţelka Sopúch Štefana 87 - Matúš 33 - Melichar 3(p), 4(p), 5(p), 9(p), 12(p), 13(p), 15(p), 17(p) - Michal 93, 104(p) - Mikuláš 93(p) - Ondrej 107(p), 110, 124, 133, 137(†) - Ráchel 214 AICHLER, pozri EICHLER ALEXI Terézia, manţelka Šípka Petra 296 ALIENA ? Ján 136 ANDRIŠ - (---) 2 - Juraj 3(p), 4(p) - Ondrej 3 ARVAI (Oravec?) Ondrej 262 BAKITA 220 - Ján 187(p), 189(p), 200(p), 201(p) - Juraj 188(p) - Ondrej 220 BALOG Ján, kráľovský komisár 220 Baltazár, syn Pavlíka 25 BANOVSKÝ - Ján 164(p), 216 - Ţofia, dcéra Jána 216 BARAN / BERAN 206, 209, 222 - Ján 81(p), 82(p), 84(p) - Juraj 74 - Ladislav, richtár z Riadku 117 - Matiáš („Macko―) 42 - Matúš 34(p), 43, 69(p) - Vavrinec 4(p), 12(p), 14(p), 15(p) Barbora, príbuzná Vihnata Juraja 37 BARTOŠ 144, 220, 220 D, 222.a - Adam 284 - Anna (alias SZUBALA), manţelka Koša Jána 270 - Anna, manţelka Teleckého Jána 290 - Ján 130 D(n), 161 (syn Matiáša), 175, 177, 190(p), 191(p), 195(p), 214(p), 215(p), 216, 216.a(p), 217(p), 219(p), 220(alias ŢIRKO; R), 221, 222(R), 226(p), 227(p), 228(p), 229(p), 230, 239 (st.), 239 (ml.), 259(n), 265(n), 268(n), 269(n), 270(n), 274, 290 (alias SIRKO; †), 292 (alias SIRKO) - Juraj 178 (brat Mikuláša), 220 D, 230, 298(R)

257

- Martin 161(p; syn Matiáša), 164(R), 167(p), 178 (brat Matiáša) - Matiáš/Matej 77(p), 79(p), 115(p), 161 (starý otec Mikuláša), 167, 170(p), 171(ml.; p), 172(p), 173(ml; p), 178, 187, 232 (ml.; p), 239, 240(p), 243, 250(p), 270 (alias SZUBALA) - Matúš 54, 61(p), 63(p), 64(p), 65(p), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 74(p), 75(p), 80, 81(p), 84(R), 88, 91, 93, 125, 126(p), 169(p), 170, 187 (st.), 188 - Michal 169(p) - Mikuláš 128 D(n), 154(p), 158(p), 159(p), 160(p), 161(R; syn Matiáša), 162(p), 164(p), 168(p), 170(p), 171(st; p), 172(p), 173(st; R), 174(p), 175(p), 176(p), 178(p), 179(p), 180(p), 185(p), 186(p), 195(p), 196(p), 197(p), 198(p), 199(p), 201(n), 202(p), 203(n), 204(n), 205(n), 206(n), 207(n), 208(p), 209(n), 210(n), 215(n), 216.a(n), 217(n), 218(R), 219(R), 220, 222, 222.a(p), 223(p), 225(p), 226(p), 227(n), 228(p), 229(p), 230(p), 231(n), 232(st.; p), 264(n) - Ondrej 30(p), 208(p), 212(p), 220, 231(†), 239 (st.), 239 (ml.), 239 (sirota Pavla), 243(p) - Pavol 239(†) - Štefan 9(p) - Zuzana, vdova po Tomaškovic Jánovi 281 BAŠENSKÝ Vavrinec 3 (R), 4 (R), 5 (R), BÁTOR Anna, manţelka Lauko Juraja 301(†) BELIČKA 220, 220 D, 222 - Ján 202(p), 203(R), 204(R) - Ján (1826-1901), garbiar2 294, 304, 305, 313(p), 316 - Juraj 222 BELO(M)BÁŠ Vavrinec 34(p), 42 BENCÚR Dorota 243 BENICKÝ Sándor, cestný komisár Turčianskej stolice 272 BENKO (---) 11(p), 12(p) BERAN, pozri BARAN BIZÍK 220, 220 D, 237 - Ján 168, 173(p), 174(p), 175(p), 176(p), 180(p), 189, 208(p), 209(p), 222(†) - Juraj 248(†) - Martin 154, 157 - Michal 154, 157 - Ondrej 189 (brat Jána), 237.e, 261 BLAHO 171, 220 - Ján 198(p), 199(p), 202(p) - Juraj 149(R), 155(R), 161(p), 171(†), 173(p) - Katarína, dcéra Melichara 106 - Katarína (alias BUGAJ), dcéra Michala, manţelka Jariabek Daniela 237.e, 249 - Martin 184(p), 189(p), 192 (alias SUTOR), 266 - Matiáš 262, 266, 267 - Melichar 93 (brat Michala), 106, 109(p), 113(p), 115(p), 122(R), 128(p), 129(p), 130(p), 133(p), 134(p), 135(p), 136(p), 137(p), 139(p), 141(R), 142(R), 143(R), 146(p) - Michal 87(p), 88(p), 91(p), 92(p), 93(R), 94, 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 100(p), 101(p), 102(p), 103(p), 104(p), 105(R), 107(R), 108(R), 112(p), 114(R),

2 LOMM, s. 19. 258

116(R), 117(R), 119(R), 124(p), 125(p), 126(p), 133(p), 153(p), 228, 288 („Trtko―) - Michal (alias BUGAJ) 237, 237.b(†), 237.d(†), 237.e(†), 248(†), 249 - Oxana, vdova po Chluda Jurajovi, manţelka Triznu Adama 63, 65 - Pavol 152 (alias MARČEK), 290(R), 292(R) - Zuzana (alias BUGAJ), dcéra Michala, manţelka Janček Juraja 237.c - Ţofia (alias BUGAJ), dcéra Michala, manţelka Peniaţtek Matúša 237, 237.a, 237.b, 237.d, 237.e, 249 BOCIAN / BOCZEN - Ján 85 - Juraj 6 (syn Štefana), 24, 76, 139 - Matúš 50, 139(†) - Mikuláš 42(p), 43(p), 45(p) - Ondrej 6 (syn Štefana), 9 - Uršuľa („Oršila―) 50 - Štefan 6 - Zuzana, manţelka Matúša 139 BRZÁK 175, 220 - Adam 63(p), 64(p) - Anna 120 („Hana―), 177, 180, 193 - Dorota, sirota po Mikulášovi 146 - Ján 65(p), 65 D2(R), 68(p), 69(p), 71, 84(p), 85(p), 159 - Juraj 22(p), 24(p), 27(p), 28(p) - Katarína, vdova po Matiášovi 110 - Ladislav 83(p) - Magdaléna ? 148 - Martin 109(p), 110, 128 - Matiáš/Matej 87(p), 88, 90(p), 94(p), 96(p), 97(p), 98(p), 110(†), 187 - Matúš 32(p), 156 - Michal 34 - Mikuláš 146(†) - Zuzana 180 BUBNÍK 220 - Martin 144(p), 150(p) BUGAJ (alias BLAHO) 248.a - Katarína, dcéra Michala, manţelka Jariabek Daniela 237.e, 249 - Michal 237, 237.b(†), 237.d(†), 237.e(†), 248(†), 249 - Zuzana, dcéra Michala, manţelka Janček Juraja 237.c - Ţofia, dcéra Michala, manţelka Peniaţtek Matúša 237, 237.a, 237.b, 237.d, 237.e, 249 BULAK - Anna 281 - Ján 281(†) BÚŇ 220 - Baltazár 107(p), 109(p), 116(p), 123, 144(p), 148 - Eliáš 183(p), 184(p), 185(p), 192(R), 193(R), 197(p), 198(p), 199(p), 243, 251(†) - Juraj 265 - Michal 222 - Ondrej 217(p), 220 (st.), 222, 222.a(p), 222.b, 225(p), 243, 244, 251 (syn Eliáša) - Pavol 186

259

CALISIUS / KALIŠ Christián, manţel Alţbety PetrŊci 209 CANCZINY Ján 212(p) CMARKO - Katarína 152 - Michal 118 - Mikuláš 136 COMMIATI ? Samuel, deputát z Turnianskej stolice 287 CUNDRA 19, 220 - Ján 8, 38(p), 39(p), 40(p), 42(p), 43(p), 46(p), 47 (brat Michala), 49(p), 50(p), 51(p), 56(p), 57(p), 58(p), 59(p), 60(p), 61(p), 63(p), 64(p) - Juraj 115(p), 116(p), 150(p), 151(p), 152(p), 155(p), 158(p), 158 (st.), 161(p), 166(p) - Michal 47 (brat Jána), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 68(p), 69(p), 70(p) - Zuzana, manţelka Gallo Juraja 208 CZABAJ Ján 96 CZAPAR ?, kráľovský komisár 282 CZNIGA Juraj, z Mošoviec 52 CZUODOR Jakub 7 ČAPIAR Juraj, zemiansky sudca 37 ČEMANKA 110 ČIČMOR Matúš, z Dolného Záturčia 59 ČINČURA Ján 9 ČIZMAZIA Ján 83 ČUVNY (?) Ján 237.b DEDINSKÝ Michal, vrchnostenský úradník Johany Révai 237.b, 237.c, 248(†) DEMIKÁT 220 D DEMKO Ján 25 DIANIŠ Juraj, zeman z Horného Jasena 37 DIBÁK Mária, manţelka Kalinu Jána 280 DOBIÁŠ - Ignác 297 - Katarína, manţelka Ignáca 297 DOMANICKÝ Michal, z Domaniţe 52 Dorota, (manţelka Števa Orolíma) 38 DOSTICH Ondrej, richtár na Riadku 167 DRAGULA Matúš 257 DUKVA Matúš 304 ĎARMEK / GYARMEK 220 - (---) 286 (z Priekopy) - Ján 192(p), 194(p), 202, 206, 209 - Juraj 220 D - Matiáš 222 - Matúš 213 - Samuel (1825-1888), zámočník 313 ĎUNDEL / GYUNGYEL 196, 220, 251 - Ján 162(p), 163(p), 168(R), 169(R), 170(R), 174(p), 175(R), 176(R), 177(R), 178(R), 179(R), 180(R), 181, 183(p), 184(p), 185(R), 186(R), 187(p), 188(p), 189(p), 190(p), 191(p), 192(p), 193(p), 194(p), 197(p), 232(R), 235, 260, 283, 287 (advokát) - Ondrej 266

260

ĎURAN 220 ĎURĎ, vetva zemianskeho rodu Tomčianskych z Tomčian - Gašpar z Tomčian 48(†) - Ondrej 48 (syn Gašpara), 49(p), 50(p), 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 55(p), 56(p), 57(p), 58(p), 59(p), 60(p), 61(p), 62(p), 63(p), 64(p), 65(p), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 68(p), 69(p), 70, 71(p), 72(p), 73(p), 74(p) ĎURKOVIECH 144 - Matej 139(p) - Matúš/Matiáš 131 (brat Michala), 147(R), 148(R), 150(p), 151(p), 152(p), 170(†) - Michal 131 (brat Matúša) - Ondrej 109 EICHLER 220 D - Imrich („Emerikus―) 304, 309 ELIÁŠ / ILIÁŠ 61, 80, 120, 161 - (---) 2(p), 10(p), 26(R), 38 (z Kalníka) - Anna, manţelka Eliáša 79 - Dávid 46 (brat Juraja), 56 (bratranec Eliáša) - Eliáš 56 (syn Mateja), 79 - Juraj 33(p), 46 (brat Dávida), 61 - Matiáš/Matej 6(R), 7(R), 9(R), 14(p), 22(p), 38, 56(†) - mladší / mladý 11(R), 12(R) D(p), 13(R), 17(p), 22.a(p), 24(p), 29 - Zuzana, dcéra Eliáša a Anny, manţelka Lukáša Murára 79 FABER, pozri KOVÁČ farár martinský - (---) 233 - Martin 28 - Mezner Jozef 299 - Slukoninus Martin 62 - Striš Leopold 316 - Vavrinec 2, 17 farár svätoďurský, Nosák Vavrinec 72 FEKETE 220 FIGULI - Dorota 21 - Ţofia 21 (dcéra Doroty) FILIP 220 FLAŠKA / FLEŠKA / FLEŠ - Matiáš/Matúš 17(p), 18(p), 22.a(p), 24(p), 26(p), 32(p) FRAŇO / FREŇO / FRENKO / FRENOVIČ 67, 220 - (---) 45 - Gašpar 62 - Juraj 3(p), 4(p), 5(p), 6(p), 7(p), 9(p), 12 D(p), 15(p), 16(R), 33(p), 35, 36, 46(p), 55 (brat Michala), 169 - Matiáš/Matej/Matúš 88(p), 93(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 100(p), 101(p; „Matúš―), 102(p), 104(p), 107(p), 108(R), 109(R), 110(R), 115(p), 116(p), 118, 118(p), 122(p), 124(R), 125(R), 126(R), 129(p), 131(p), 133(p), 134(p), 135(p), 136(p), 137(p), 139(p), 148(p), 153, 156(p) - Matúš 169(†) - Melichar 75 - Michal 23(p), 55 (brat Juraja), 80(p), 81(p), 82(p), 84(p), 85(p), 87(p)

261

- Ondrej 52(†), 169 (sirota po Matúšovi) - Tomáš 52 (sirota po Ondrejovi) - Valentín 12(p), 14(p), 17 D(p), 19(R), 21(R), 22(R), 22.a(p), 24(p), 26(p), 27(p) FRATRIK - Ignác 297 - Terézia, dcéra Ignáca 297 FRENKO, pozri FRAŇO FRNDA Juraj, z Jahodník 211 GAFFOV A PAAR ? Ján 237.c GAJDOŠÍK (alias ŠUMAK) Ján 245 GALANDA 220, 222, 258 - Eliáš 225 - Ján 173, 174(p), 181, 197(R), 236 (syn Juraja a Zuzany Hanuľa), 243, 245, 255, 268, 277 (syn Ondreja) - Jozef 220 D, 268 (syn Jána), 268 (syn Ondreja), 271(R), 272(R), 277 (syn Ondreja; R), 278(R), 280(R), 289 (remenár; R), 305 - Jozef, šlosiar 287(p), 288(p), 289(p), 292(p), 302 (brat † Samuela) - Juraj 220 D, 225(†), 268 (syn Ondreja), 277 (syn Ondreja), 304, 305 - Katarína, manţelka Števo --- 268 - Ondrej 190(p), 191(p), 194(R), 197(p), 205(p), 206(p), 207(p), 208(p), 209(p), 211 D, 212(p), 213(p), 222, 225, 231(p), 236, 238(p), 258(p), 263(p), 265(R), 266(n), 268, 277, 277 (syn Ondreja), 301(R), 302(R), 303(R), 305 - Samuel 220 D, 268 (syn Jána), 269(p), 271(p), 290(p), 302 (†; brat Jozefa) - Sofia, vdova po Samuelovi 302 - Zuzana 256 (manţelka Hill Juraja), 277 GALÍK - Anna 12 (vdova po Pavlovi) - Baltazár 10(p), 33(p), 34(p), 35(p), 36(p), 38 - Benedikt 61 - Ján 12 (sirota, syn Pavla a Anny), 24, 38(p), 130 - Juraj 31 - Markus 31 (syn Juraja) - Matúš 40(p) - Michal 130 (brat Ondreja) - Ondrej 115(p; alias LAUČEK), 116(p), 117(p), 130 (brat Michala), 228 - Pavol 12 - Peter 12 (strýko Jána) D(R), 23(R), 28(R), 32(p), 39(p), 41(R), 42(p), 43(p), GALLO 220, 285 - Anna, vdova po Krpelec Ondrejovi 306 - Anna, manţelka Tichý Samuela 273 - Ján 208, 220, 225, 233, 234, 235(p), 238(p), 261(R), 264(p), 269(p), 270(p), 273 (alias KUBIS; R), 279(n), 283(R), 287 (kordovaník; p), 292(R), 293(kordovaník; R), 296(p), 298(p), 304 (alias CHRENKO) - Ján (alias KĽAČANEC) 277, 285(p), 286(R, p), 287(R), 292(p), 304, 305 - Judita, manţelka Lauček Ondreja 257 - Juraj 195(p), 202(p), 203(p), 204(p), 205(p), 206(p), 207(p), 208(R), 208, 210(p), 220 D, 231 - Katarína, dcéra Juraja, manţelka Števo Jána 231 - Martin 277(p), 278(p), 279, 280, 283(p), 284(p), 285(p), 286(p), 304, 306(n), 307(n), 308(n), 309

262

- Michal 304 - Mikuláš 220 D - Ondrej 128 D(p), 208, 215(p), 217(p), 223(p), 251, 256, 262(p), 263(p) - Pavol 292(p), 298(viceR), 305 - Samuel 220 D, 242(R), 257(n), 258(n), 259(p), 260(n), 261(n), 265(p), 270(p), 271(p), 277, 280(p), 285(p), 286(p) - Zuzana 231 (vdova po Bartoš Ondrejovi), 245+253 (manţelka Marček Ondreja) GARNA Matiáš 2(p), 15(p), 17 GARDÁŠ - Ján 222, [247], 247.a, 260, 267 - Jozef 292 - Katarína, manţelka Šimo Ondreja 260 GAŠPAR / GAŠPAREC 220, 220 D - Ján 222 - Katarína, manţelka Machnik Jána 271 - Ondrej 305 GAZDÍK ? Ondrej 304, 305 GLOBKA / GLOPKA 220, 222 - Ján (alias NOSÁK) 115(p), 273 - Juraj 210, 212(p) GLOPKA, pozri GLOBKA GREGORUŠOVIECH Ladislav zo Slovian 20 GRIGER, pozri KRIEGER GROSMAN Samuel, apatikár 303 GROŠ Ondrej 105(p) GRUSPAN - Anna, manţelka Šebík Adama 253 - Ján, otec Anny 253 GRZNA / GRZNÁR 220 - Katarína, dcéra Mikuláša 135 - Martin 135 - Mikuláš 135 (†; alias ŠEVCOVÝCH) - Ţofia, dcéra Mikuláša 135 GYARMEK, pozri ĎARMEK GYUNGYEL, pozri ĎUNDEL GYURAN, pozri ĎURAN HAĽAMA 220 D - Ján 240, 241, 243(p), 246, 256, 285(p), 286(p), 290, 304 HANKA / HANKO 220 D - Ján 304 - Michal 173 HANUĽA - Ondrej 222 - Zuzana, vdova, manţelka Galanda Juraja 225, 236 HANUŠ - Juraj, sirota po Valentínovi 3 - Ján, sirota po Valentínovi 3 - Matúš, sirota po Valentínovi 3 - Martin, sirota po Valentínovi 3 - Ondrej 222

263

- Valentín 3 HANZEL Tomáš, manţel vdovy po Pavlovi Galík 12 HARAN Juraj, pozri JANČEK HARDEL Matiáš 188 HARTMAN Fridrich, stolár 276, 298(†) HERTH Carl 304 HIČKO (---) 38 HILL 220, 239 - Ján 256 (syn Juraja) - Juraj 196(p), 198(p), 199(p), 201(p), 202(p), 203(p), 204(p), 216, 216.a, 217(p), 222, 225(p), 226(p), 233(p), 234(p), 235(p), 256, 256 (syn Juraja) - Zuzana 258 HLADKO / HLADKÝ / HLATKO / HLATKÝ / HLATYKO 220, 263, 292 - Ján 87 (syn Tomáša), 104(p), 107(p), 133(p), 146, 150(p), 151, 152(p), 158(p), 161(p), 164(p), 190(p), 191(p), 192(p), 193 (alias PROSTREDNÝ), 193(p), 194(p), 196(p), 197(p), 200(p), 201(p) - Michal 137(p) - Ondrej 29 - Tobiáš 168(p), 169(p), 170(p), 171(p), 172(p), 174(p), 175(p), 176(p), 177(p), 178(p), 179(p), 180(p), 181(p), 182(p), 183(p), 184(p), 185(p), 186(p), 187(p), 189(p), 190(p), 191(p), 201, 232(p), 235 - Tomáš z Priekopy 87(†), 87 (syn Tomáša) HLATKO / HLATKÝ, pozri HLADKO HLAVATÝ 129, 220 - Anna, vdova po Mikulášovi 115 - Barbora 170+173 (vdova po Ďurkovie Matúšovi), 225 - Juraj 61(p) - Ján 212(p), 255(†) - Katarína, rod. Kubovic, manţelka Jána 255 - Mikuláš 115(†) HLODA 291 - Judita (alias ŠVEHLA), vdova po Mítil Jozefovi, manţelka Vančo Jána 307, 311 - Juraj 220 D HODNÝ Ján 304 HODULA 222.b HOFMAN Ján, zo Spiš. Podhradia 223 HOLKO / HOLYKO 220 - Ján 195(p), 255(p), 262(n), 263(n), 264(n) HOLÝ - Barbora, vdova po Jánovi st. 145 - Dorota, vdova po Jánovi ml. (alias VIDO) 145 - Ján 94(p), 96(p), 98(p), 99(p), 102(p), 114, 115(R; alias KORBEL), 122(p), 125(p), 126(p), 145 (st.;†), 145 (ml.;†), - Martin, sirota po Jánovi st. 145 HOHOŠ 278 - Ján 85(p), 123 - Zuzana, manţelka Stolček Daniela 144 HONKO Mikuláš, zať Čavašdu 222 HRBUOLT 220, 220 D - Ján 264

264

- Juraj 212(p), 213(p), 219, 233 HRIVNÁK Mikuláš 93(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 103(p), 107(p), 115(p), 115 (zo Ţabokriek), 124(p), 156(p) HRNČIAR - Matúš (syn Michala) 214 - Michal 214 - Peter 21 HROMADA - (---) 179 - Michal 52 HULEJ / HULAJ 150, 220 D - Ján 277(p), 278(p), 280(p), 285(p), 286(p), 290(p) - Martin 131, 133, 167, 190(†) - Pavol 305, 316 HURTA 220 D HUSÁR Štefan, fiškál Johany Révai 237.b HVIZDÁK Ondrej 297 CHALUPKA 220, 222 - Michal 113(p), 148(p) CHLUDA Juraj 63(†), 65(†) CHRÁSTEK Michal, profesor gymnázia z B. Bystrice 313 CHRENKO 220 D - Ján 274(p), 304 (alias GALLO) IHLÁR 220 - Ján 156(R) ILGO Gašpar z Draţkoviec 37 ILIÁŠ, pozri ELIÁŠ INŠTITOR Adam 5(p) IVAN 220 - Juraj 304 IVANKA 220 - Pavol (z Draţkoviec) 283(n), 284(n), 285(n), 286(n) IVAŠKA 220 D - Ján 269, 282(R), 288(p), 292(p) - Pavol 304 JAKUBÍK 220 - Ján 222 - Ondrej 220 JAKUŠ 166 JAMBOR Juraj, z Horného Jasena 37 JAMRIŠKA - (---) 9(p), 10(p) - Orolím 31(R), 32(R), 35(p), 36(p), 39(p), 40(p), 42(R), 43(R), 44(R), 45(p), 48 JANČEK / JANČO - Juraj 196 (kňazov mlynár), 222 (mestský mlynár), 237.c + 237.d (alias HARAN) - Zuzana, dcéra Bugaj alias Blaho Michala, manţelka Juraja 237.c, 237.d JANKO / JANKOVIČ 220 D - Ján 32 (z Prievidze), 304(p), 305 - Juraj 317 - Matúš 305

265

JANOVEC - Ján 265 - Ondrej 285(p) Jarmila 304 JAZERNICKÝ, zástupca mesta Sv. Martin 282 JENDA 220 D - Ján 304(R), 305(R), 306(R), 307(R), 308(R) JURČO /JURČEK 220 - Juraj 74 JUŠT Ján, procesuálny slúţny Turč. stolice 278, 282, 288 KABÁT - Juraj 5 (syn Ondreja), 24(p), 25(p), 26(p) - Michal 55(p), 56(p), 58(p) - Mikuláš 35(p), 36(p) - Ondrej 5, 13 KABÁTIK Ondrej 109, 125 KAČENINÁ Zuzana 261 KAČER - Tomáš a Fabián 4 KALINA - Ján 238, 280 (klobučník, syn Kataríny Šuvada) - Matúš 177 KALIŠ, pozri CALISIUS KALNICKÝ - Ján 49(p), 68(†) - Eliáš 68 (syn Jána) - Gašpar 68 (syn Jána) - Matúš 68 (syn Jána), 105(p), 127 - Mikuláš 68 (syn Jána) - Ţofia (Sofia), dcéra Matúša 127 KANVIČKA Štefan 142(p), 143(R), 144(R) KARKUŠ - Barbora, vdova 29 - Ján 29 KAŠA / KAŠOVIC 220, 220 D, 222, 222.b - Juraj 110 - Katarína, manţelka Švagrík Juraja 250 - Matiáš 156(p) - Ondrej 130 D, 160, 184(p), 188(p), 189(n), 190(n), 191(n), 194(n), 196(p), 197, 220 D(n), 222, 222.a(p), 228(p), 229(p), 230(p), 237.b(p), 250(R), 251, 255, 256, 268, 274(R), 275(n), 276(n), 281(n), 282(n), 283(n), 287(n), 288(n), 289(n), 291(n), 292(n), 293(n), 304(n), 309, 311(n) - Pavol 209(p), 215(p), 216.a(p), 217(p), 218(n), 219(n), 222, 222.a(R), 223(n), 225(n), 226(n), 237.b(p), 238(n), 239(p), 240(p), 241(p), 242(n), 243, 245(p), 255(n) KERK - Michal 304, 305 - Terézia, manţelka Fratrik Ignáca 297(†)

266

KĽAČAN / KĽAČANEC - Ján (alias GALLO) 220 D, 274, 280(p), 284(p), 285(p), 286(R, p), 287(R), 292(p), 304, 305 - Juraj 220 D - Matiáš 188 - Michal 38 - Ondrej 211 (z Jahodník) KLANICA 220 - Ján 190(R), 191(R), 195(R), 197, 198(p), 199(p), 200(p), 201(p), 237 - Pavol 220, 233, 236(p), 247, 247.a KLEIN Ján 301 KLESKEŇ Juraj 30(p), 33(p), 35(p), 36(p), 38(p), 39(p), 45(p), 46(p), 50(p), 51(p), 55(p), 57(p), 59(R), 60(R), 71, 81(p) KLIKA ? Matej 143(p) KLIMENT / KLIMONT 189, 220 - Ján 95 D (syn Krištofa) - Juraj 22.a(R), 24(R), 25(R), 26, 32(†) - Katarína, vdova po Jurajovi 32 - Krištof 92, 95, 99(R), 100(R), 101(R), 102(R), 103(R) - Ladislav 59, 60(p), 65(p), 67(p), 68(p; „Václav―), 69(p), 77(R), 78(R), 79(R) - Martin 123, 154, 157 KLUKAN - Jakub 2, 15(p) - Ján 2, 15(p) KMEŤ 120 - Ján 122(p) - Zuzana, manţelka Blaho (alias Marček) Pavol 152 KOHÚT 274 - Jozef 313(p) - Juraj 12 D(p), 305 - Martin 137(n) - Matúš 17(p), 24(p), 27(p), 28(p), 30(R) - Matiáš 18(p) - Štefan 216 KOLLÁR 220 - Adam 281(p) - Ján 265 - Juraj 222 KONTOR - Ján 41 - Juraj 54 KOPÓCY - Ondrej 195 - Zuzana, sestra Ondreja, manţelka Marčeka Matiáša 195 KORBEL 133, 195, 220 - Anna 112, 113 - Gašpar 49(p), 50(p), 51, 52(p), 53(p), 54(p), 56(p), 57(p), 58(p), 61(p), 63(p), 64(p), 65(p), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 68(p), 69(p), 71(R), 72(R), 74(p), 75(p), 77(p), 78(p), 79(p), 81, 82(R), 83(R), 86 (brat Matiáša)

267

- Ján 68(p), 69(p), 71(p), 72(p), 73(p), 74(p), 75(p), 83(p), 87(p), 88(R), 90(p), 90(p)!, 91(p), 91(p)!, 92(p), 92(p)!, 95(p), 97(p), 101(p), 115(R; alias HOLÝ), 133(p), 156(p), 164 (syn Matiáša) - Ladislav 12 D(p), 15 (z Bystričky), 22.a(p), 26(p), 27(p), 28(p) - Marta, vdova po Michalovi 100 - Martin 69(†), 93(p), 103(R), 104(R), 105(R), 111(R), 112(R), 113(R), 117, 164 - Matiáš/Matej 71 (syn Gašpara), 81 (p; brat Gašpara), 85(p), 86 (brat Gašpara), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 100(p), 101(p), 102(p), 107(p), 109(p), 113(p), 148(p), 150(p), 151(p), 152(p), 153(p), 154(p), 160(p), 164 - Michal 63(p), 64(p), 65(p), 65 D2(p), 71(p), 72(p), 73(p), 74(p), 75(p), 77(p), 78(p), 79(p), 80(R), 81(R), 82(p), 100(†) - Mikuláš 69 (syn Martina) - Ondrej 172 - Tomáš 32(p), 33(p), 35(p), 36(p), 39(p), 40(p), 42(p), 43(p), 64 - Tomáš, nevlastný syn Michala Šuvada 98, 100 - Zuzana 113 (dcéra Anny), 146 + 151 (manţelka Hlatko Jána), 188 (manţelka Kľačan Matiáša) KORUNA Juraj 288 KOSTOLNÝ (alias MILO) - Ján 112, 113, 113 D - Ondrej 113 D KOSTKA Stanislav 43 KOŠA 220 D - Daniel 8 - Ján 270 - Ondrej (1800-1887)3 298(p), 299(R), 301(p), 302(p), 303(p), 304(p), 306(p), 307(p), 308(p), 309(R), 311(p), 316, 317 KOŠŤAN 220 D KOŠÚT Ľudovít, prísaţný Turč. stolice 291, 310 (komisár) KOTRMAN, zo Ţabokriek 115 KOTRTAŠKA - Pavol 10 - Mikuláš, syn Pavla 10 KOTÚČ - Juraj 70 - Matúš 247.a KOVÁČ / KOVAČKA / FABER 112, 113 - Jakub 60 (brat Mikuláša) - Ján 4, 6(p), 7(p), 16, 28 - Matiáš/Matej/Matúš 12 D(p), 18, 22.a(p), 24(p), 26(p), 27(p), 28 (syn Jána), 33(p), 34(p), 35(R), 36(R), 38(p), 40(p), 42(p), 43(p), 45(p), 46(R), 47(R), 48(R), 49(p), 50(p), 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 55(p), 56(p), 58(p) - Mikuláš 60 (brat Jakuba), 102 (z Priekopy), 113(p), 122(p), 142(p), 155(p) - Ondrej 168 - Valentín 12(p), 28 (syn Jána) KOVÁČIK 220 D - Ján 296(p) - Juraj 265(p)

3 Prispel k zvolaniu Memorandového zhromaţdenia do Martina (6.6.1861) a predsedal jeho prvej časti. LOMM, s. 134. 268

KOVAČKA, pozri KOVÁČ KOZICKA Katarína, vdova po Blaho Jurajovi 171 KOŢEHUBA 220 D - Pavol 304 - Ţofia, vdova po Milec Jurajovi 214 KRAJANY Matúš 96 KRAJČÍ / KRAJČOVIECH / KREJČÍ / SARTOR 220 - Adam 15(p) - Barbora, vdova po Michalovi 27 - Ján 12 - Juraj 11 (z Dolného Jasena), 53 - Melichar, z Horného Jasena 37 - Michal 27 (alias LÍŠKA), 61(p), 62(p), 63(p), 64 (alias ŠKRABÁK), 65(p), 67(p), 68(p), 69(R), 70(R), 71(p), 72(p) - Peter 33(p), 35(p), 36(p), 38(p), 39(p), 40(p), 49(p), 50(p), 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 56(R), 58(R) KRAMAR ? Pavol 304 KREJČÍ, pozri KRAJČÍ KRIEGER / GRIGER 220 D - Ján 290(p), 304 - Juraj 258, 259, 262, 268(p) KRIVDA 220 - Mikuláš 88(p), 90(p), 91(p), 92(p) KRIVONOS - Ján 27(p) - Juraj 38 - Matiáš („Macko―) 118 - Michal 28 KRIŢKO Matiáš 167 KRPELEC 220, 273 - Anna, rod. Gallo, vdova po Ondrejovi 306 - Anna, manţelka Šalaga Jána 286 - Eliáš 227 - Fanny? („Fancka―), dcéra Anny Gallo 306 - Ignác, syn Anny Gallo 306 - Ján 107(p), 116(p), 142 (syn Tomáša), 181, 192(p), 193(p), 194(p), 195(p), 196(p), 200(R), 201(R), 202(p), 203 (st.), 203 (ml.), 204, 227 (syn Michala), 286 - Júlia, dcéra Anny Gallo 306 (2x) - Juraj 151(†), 174 (syn Michala), 174(†) !, 181(p), 182(p), 203, 211 D, 212(p), 213(p), 216.a(p), 222, 227(p), 228(R), 229(R), 230(p), 236, 237(R) - Katarína, dcéra Anny Gallo 306 - Mária, dcéra Anny Gallo 306 - Martin 158(p), 159(p) - Michal 122(p), 125(p), 126(p), 144(p), 149(R), 150(R), 151(R), 152(R), 174, 227 - Ondrej 56, 65(p), 66(p), 67(p), 69(p), 71(p), 72(p), 73(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 104(p), 139(p), 144(ml; p), 150(p), 154(p), 160(p), 181, 196(p), 198(p), 199(p), 201(p), 203, 204(p), 204, 208(p), 209(p), 210(p), 227, 233, 267, 270(R), 271(p), 272(n), 273(p), 274(p), 275(p), 284(p), 285(p), 286(p), 287(p), 306(†) - Tomáš 142(†)

269

KRŠKO / KRCHO 220 - Ján 130 D, 194 (syn Juraja), 285 (alias ŠVEHLA) - Juraj 53, 194 - Martin 130 (brat Ondreja) - Ondrej 130 (brat Martina) KUBAL 220 D KUBOVIE / KUBOVIC - Juraj 222 - Katarína, vdova po Hlavatý Jánovi 255 - Ondrej 255, 266 KUBIS / KUBIŠ 220 - Ján (alias GALLO) 273(R) - Samuel 284(p) KUCIAN - Ján 87(p), 91(p), 222, 222.a, 236(p), 237.d, 239(p), 241(p), 244(p), 245, 246(p), 250(p), 251, 253(R), 254(p), 255(p), 265 - Matúš 142 - Ondrej 222, 292 - Tomáš 107(p), 125(p), 126(p), 133(p) KUČERA Ondrej 279, 283, 304 KUCHÁRIK 220, 222 - (---) 228, 280 („Kuchárička―) - Eliáš 242(p), 247(R), 247.a(R), 252(p), 259(p) - Ján 153, 154(n), 155, 158(n), 159(p), 160(p), 220 D, 290, 304, 305 - Juraj 124, 132(R), 133(R), 161(p), 165(n), 167(n), 168(p), 169(p), 171(n), 172(p), 173(p), 174(p), 175(p), 176(p), 177(p), 178(p), 179(p), 181(p), 182(p), 183(p), 184(p), 185(p), 186(p), 187(p), 188(p), 189(p), 192(p), 193(p), 195(p), 197(p), 202(p), 203(p), 204(p), 205(p), 206(p), 207(p), 208(p), 215(p), 216(n), 216.a(p), 217(p), 218(p), 219(p), 220(R), 220 D, 221, 222, 223(R), 226(p), 232(p), 233(p), 235(p), 236(R), 238, 251, 304 - Zuzana, manţelka Kucian Jána 251 KUKUČ 222, 232 KULICH 220 KUMKÁČ 220 - Barbora 222 - Martin 220 (alias ŠTEVO) KUTLA 220 KUZMA 168, 237 - (---), nevesta Janka Jána 33 - Alţbeta, vdova po Fraňo Ondrejovi 52 - Ján 220 D, 269(p), 275 D(R), 276(R), 281(R), 304 - Juraj 220 D, 265, 304, 305 - Ladislav 38 KUZMÁNY Karol (1806-1866), ThDr., evanj. farár 313 LACKO - Martin? 304 - Ondrej 120(R), 121(R) LÁŇ / LÁNI 220 D - Eliáš 254(n) - Jozef (z Riadku) 304

270

- Samuel, vnuk Anny Krpelec, rod. Gallo 306 LAUČEK 220, 220 D, 275 - Ján 128 D(p), 155, 158(p), 159(p), 162(p), 163(p), 164(p), 167(p), 168(p), 169(p), 171(p), 172(p), 173(p), 174(p), 181(p), 182(p), 183(p), 185(p), 186(p), 187(p), 192(p), 193(p), 195(n), 196(n), 198(R), 199(R), 202(p), 208(p), 210(p), 217(p), 218(p), 219(p), 220(n), 222, 222.a(n), 226(p), 227(p), 231, 232(p), 234(n), 235(n), 236(n), 237(p), [237.d(n)], 238(n), 239(n), 240(n), 241(n), 243, 246(n), 247(n), 247.a(p), 250(n), 251, 252(n), 253(n), 254(n) - Ondrej 115(p; alias GALIK), 125, 126, 134, 135(R), 136(R), 142(p), 144(p), 208 (alias VIKTOR), 218(p), 220, 225(p), 226(p), 227(p), 228(p), 229(p), 230(p), 231(p), 237.b(p), 242(p), 257, 259(R), 260, 262(p), 263(p), 264(p), 274(p), 302(p), 303(p), 305 LAUKO / LAUKOVIECH / LEWKO - (---) 2(p), 3, 11(p), 15(p), 17(p), 18(p), 19 - Anna, sestra Jozefa, manţelka Klein Jána 301 - Jozef 301 (syn Juraja) - Juraj 194, 301(†) - Mikuláš 171 (syn Ondreja), 172 - Ondrej, z Dolného Záturčia 171(†) LEHOTSKÝ Pavol, fiškál Turč. stolice 308 LEHUTYNA ? - Margaréta 7 - Michal a Stanislav, synovia Margaréty 7 LÉVY - Jakub, ţid 298 - Rozália, rod. Mitelman, manţelka Jakuba 298 LEWKO, pozri LAUKO LICHNER - Ján (z Riadku) 316 - Jozef 288 LILGE 220 D - Ján 254, 271, 290, 304 - Jozef (1824 – ?), adjunkt Turč. stolice4 310 - Samuel 220 D, 287, 305 LÍŠKA 201 - Jakub 27(p), 28(p) - Ladislav 42(p), 43(p), 45(R), 49(p) - Matiáš/Matej 3, 4(p), 5(p), 9(p), 22(p) - Michal 27 (alias KRAJČO), 32(p), 35(p), 36(p), 38(R) LOBODÁŠ - Ján 252, 253 - Mária, manţelka Kučera Ondreja 283 - Matiáš 183(R), 184(R), 188(p), 189(p), 222 - Zuzana, manţelka Gallo Martina 279 LOJŠ 220 MADUNICKÝ Juraj MAIER Mária, vdova po Hartman Fridrichovi 298

4 V povstaní 1848-49 kapitán martinskej gardy slovenských dobrovoľníkov. Od októbra 1848 pracoval na sedrii Turč. stolice, 1853 odišiel z Turca. LOMM, s. 161. 271

MACHNIK 220 - Ján 271, 297 - Juraj 130 D, 239(p) - Katarína, manţelka Jána 297 - Pavol 222 MAJERČÍK Katarína, manţelka Banovského Jána 216 MALKO Matúš 64 MALÝ 220 D manţelka - Brzáka Michala 34 - Palúcha Mikuláša 25 - Puchana Martina – Anna Ruţena z Mošoviec 174 - Števa Jána 38 - Záhradníka 237.c, 249 MARČEK 218, 220, 303 - Eliáš 163, 165, 168(p), 169(p), 170(p), 171(p), 172(p), 174(R), 175(p), 176(p), 177(p), 178(p), 179(p), 180(p), 181(p), 182(p), 183(p), 185, 186(p), 187(p), 188(p), 189(p), 190(p), 191(p), 196(p), 197, 198(p), 199(p), 201(p), 203(p), 204, 205, 206, 207, 216(p), 232(R), 233, 286 - Ján 101 (brat Mikuláša ml.), 107, 113(p), 155 (st.), 159(R), 273(n), 274(p) - Judita 202 (dcéra Matiáša), 218 - Juraj 88(p), 90(p), 93(p), 101 (brat Mikuláša ml.), 156(p), 169(p), 170(p), 171(p), 172(p), 173(p), 181(p), 182, 183(p), 184(p), 194(p), 215, 222 (alias Kanaši), 232(p), 288 - Juraj (alias ŠTEVO) 98, 113(R) - Katarína, dcéra Matiáša ml. 163 - Mária, manţelka Lilge Jána 254, 271 - Matej/Matiáš 101 (brat Mikuláša ml.), 104(p), 148(n), 150(p), 151(n), 152(n), 158(R), 159(p), 161(p), 162, 163+165(†), 163+165 (ml., syn Matiáša), 167(n), 169(p), 170(p), 171(ml.; p), 172, 173, 175(ml.; p), 176(ml.; p), 177(ml.; p), 178(p), 179(ml.; p), 180(ml; p), 187(p), 188(R), 189(R), 190(p), 191(p), 192(p), 193(p), 194(p), 195, 196(p), 198(p), 198+199 (brat Eliáša), 199(p), 202(†), 232(p) - Matúš 216 - Mikuláš (alias ŠTEVO) 94(R), 95(R), 96(R), 97(R), 98(R) - Mikuláš 66(p), 67(p), 68(p), 69(p), 71(p), 72(p), 73(p), 74(p), 75(p), 77(p), 78(p), 79(p), 81(p), 82(p), 83(p), 84(p), 85(p), 88(p), 93(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 100(p), 101(†), 101 (ml., syn Mikuláša), 102(p), 103(p), 107(p), 107 (ml., syn Mikuláša) 109(p), 110(p), 112(p), 128(R), 129, 131(R), 132(R), 134(p), 135(p), 139(R), 144(p), 146(p), 150(p), 153(p), 180, 237.d, 240(p), 243(n), 244(n), 250(n), 251(n), 252, 255(n), 256(n), 261(p), 263 - Ondrej 128 D, 148 (syn Matiáša), 217 (st. a ml.), 219(p), 220, 220(R), 222, 222.a(p), 222.b, 225(R), 226(R), 228(p), 229(p), 230(p), 233(R), 234(R), 235(R), 236(p), 237(p), 238(R), 239(R), 240(R), 241(R), 243(p), 245, 246(R), 247(p), 247.a(p), 251, 252(R), 253+254 (brat Adama Šebík), 255(p), 295 - Pavol 128, 152 (alias BLAHO), 202(p), 203(p), 204, 206(p), 207(p) - Samuel 268, 269(p), 284(p), 285(p) - Zuzana, dcéra Matiáša ml. 163 - Ţofia, vdova po Mikóci Danielovi 232 Mária Terézia, kráľovná uhorská (1740-1780) 211, 220, 222 MARKOVÁ, vdova z Kalníku 169

272

MARTINEC 197, 220 - Mikuláš 173(p), 175, 176, 177(p), 178(p), 179(p), 180(p), 181(R), 182(R), 192(p), 193(p), 194(p), 195(p), 196(p) - Ondrej 264 MASIARIK 222.b - Ján 117, 167, 217 - Judita 167 - Juraj 148 (zať Abudy Juraja), 167, 194, 217 MASSZUTA Ladislav 11 MASTÍK, doktor 316 MATIK ? 218 MATÚŠKA - Anna, manţelka Roháčika Jána 159 - Matej („Macko―) 92, 95(†) MEČKO Ján 280(p) MEQUET / MEGVET ? Ján 220, 222 MEZDRA, pozri MIAZDRA MERŤUK 107 - Ján 2 - Juraj 26(p), 66 - Ladislav 2(R), 3 - Matej/Matúš 39(p), 40(p), 46(p), 47(p), 48(p), 50(R), 51(p), 52(R), 53(R), 54(„Matúš―; R), 55(p), 56(p), 57(p), 58(p), 59(p), 59 !, 60(p), 61(p), 62(p), 63(p), 64(p) - Mikuláš 2, 3 (syn Ladislava), 14(p) - Vavrinec 6(p), 7(p), 53 (syn Mateja), 85 MEZNER Jozef, martinský farár 299 MIAZDRA / MIEZDRA / MEZDRA 10 - Anna, dcéra Mikuláša 83 - Ján 7(p), 12(p), 13(p), 14(p), 15(p), 17(p), 75 - Juraj 82 - Krištof 43, 58 (brat Mikuláša) - Martin 2(p), 4(p), 5(p), 6(p) - Matúš 30 - Mikuláš 33(p), 35(p), 36(p), 40(p), 45(p), 46(p), 47(p), 49(p), 50(p), 52(p), 53(p), 54(p), 55(p), 56(p), 57(p), 58 (brat Krištofa), 83(†) - Pavol 30(p), 33(p), 40(R), 45, 67 MIČÍK 220 MIEZDRA, pozri MIAZDRA MIHOCKO Juraj, zo Spiš. Podhradia 223 MICHALEC 220 D - Anna (alias PETRÍK), manţelka Juraja 237.d, 249 - Juraj 237.d, 249, 304 („Ďordyus―) - Ondrej 264, 304 MICHEL / MICHLOVIECH 220 - Ján 72(p), 77(p), 79(p), 80(p) - Michal 90(p), 99(p), 100(p), 102(p) - Mikuláš 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p) MIKANDA 220, 227, 261

273

MIKĽAN 220 - Ján 195, 250, 266, 296 (brat Pavla) - Juraj 211 D(R), 212(R), 213(R), 214(R) - Ondrej 222 - Pavol 296 (brat Jána) - Zuzana, dcéra Pavla ? 296 MIKO Ján, poddaný sklabinský 275 D MIKÓCI Daniel 232(†) Mikuláš, pastier 25 MILEC 220, 220 D - Anna, sestra Jána 166 - Daniel 144(p), 159(p), 165(p), 166(p), 167(p) - Dávid 184(p) - Eliáš 208 (syn Juraja) - Gregor („Greguš―) 84 (syn Ladislava) - Ján 52(p), 53(p), 54(p), 71, 105(p), 150(p), 151(p), 152(p), 166 (syn Ondreja), 202(R), 222, 283 (ml. brat) - Juraj 116, 124(p), 131(p), 139(p), 144(p), 208, 214(†) - Ladislav 73(p), 84 (alias MUKA) - Martin 84 (syn Ladislava) - Matiáš/Matej 12 D(p), 27, 28(p), 65(p), 75(p), 76 - Matúš 37, 39, 40(p), 42(p), 43(p) - Michal 181 - Mikuláš 77(p), 79(p), 81(p), 82(p), 84(p), 85(p), 87(p), 88(p), 90(p), 91(p), 92(p), 93(p), 95(p?), 156(p) - Ondrej 166(†), 168(p), 170(p), 171(p), 172(p), 173(p), 174(p), 175(p), 176(p), 177(p), 178(p), 179(p), 180(p), 181(p), 182(p), 183(p), 185(p), 186(p), 192(p), 193(p), 195(p), 197(p), 198(p), 199(p), 200(p), 201(p), 222, 232(p) - Samuel 283 (st. brat) - Valentín 6(p), 7(p), 9(p), 10(p), 12(p), 14(p), 22.a(p), 24(p), 25(p), 26(p), 32(p), 35(p), 36(p), 38(p), 39(p) - Zuzana, dcéra Juraja, manţelka Lauček alias Viktor Ondreja 208 MILO (alias KOSTOLNÝ) - Ján 112, 113, 125, 126, 128 D, 135 - Ondrej 113 D MITTELMANN 220 D - Rozália, manţelka Lévy Jakuba 298 MÍTIL - Jozef, syn Juraja a Márie Tomaškovic 307(†), 311(†) - Juraj 307(†) - Pavol 311 MLYNÁR Pavol 81(†) MLYNÁRIK - Ján 194 - Ondrej 238 MOLTER (?) 220 MÔC / MÚCZ Juraj 87(p), 88(p), 93(p), 99(p), 100(p), 101(p), 102(p), 103(p), 156(p) MÚCZ, pozri MÔC MUČKA 220

274

MUDROŇ - Jakub 167 - Pavol (1835-1914), advokát5 313, 317 MUKA 137, 220 - Ján 137(†) - Ladislav (alias MILEC) 84 MURÁR Lukáš 79 MÝTNY Michal 22(p) NAGY Ján, čiţmár 78 NAPNIK Ján 2, 12 D(p), 22.a(p), 38(p), 39(p) NARTIK ? - Martin 13, 31 - Matúš 40(p) NAVŠTÍVENÝ - Anna, vdova (98), 99 - Anna, dcéra Anny, manţelka Jána Samokyša 99 - Daniel, syn Anny 98, 99 - Matiáš 84(p) NEMČEK 220, 222 NEMEC 220 - Matiáš/Matúš 212(p), 213(„Matúš―; p), 219, 222 („Matúš―) NEMEŠ Šimon 291 NEMILA 220 - Ján 43 - Juraj 99(p), 100(p), 101(p), 102(p), 104(p), 107(p), 131(p), 139(p) NINAJ ? Krištof 38 NOSÁK 220, 284 - Anna 22 (vdova po Jurajovi), 22.a - Daniel 75(p), 77(p), 79(p), 81(p) - Ján 85(p), 93(p), 113(p), 115(p; alias GLOPKA), 122(p), 125(p), 126(p), 131(p), 137(R), 138(R), 139(p), 140(R), 141(R), 142(p), 148(p), 153(R), 154(R), 156(p), 160(R), 166(p), 212(p), 222, 265(p), 287 - Juraj 22(†), 250 - Katarína, dcéra Švagrík Jána, manţelka Juraja 250 - Ladislav 22 (brat Matúša), 22.a, 37(R), 39(R), 42(p), 41(p), 45(p), 46(p), 47(p), 49(p), 56(p), 57(p) - Lauko 40(p), 51(p), 57(p), 59 - Martin 102 - Matej/Matiáš 73, 161(p) - Matúš 22 (brat Ladislava), 22.a - Melichar 8 - Michal 2(R), 3(p), 4(p), 5(p), 11(p), 12(p), 116, 208 - Mikuláš 25, 26, 33(p), 34(R), 36, 38(p), 39, 52(p), 53(p), 54(p) - Ondrej 220 D, 301(p), 302(p), 304(p), 307(viceR), 308(viceR) - Samuel 220 D - Vavrinec 6(p), 7(p), 10(R), 17(R), 18(R), 35(p), 36(p), 50(p), 65(p), 65 D2(p), 72 (farár vo Sv. Ďure)

5 Slov. biogr. slovn. IV., s. 138-9. LOMM, s. 182. 275

NOVOMEŠŤAN 165, 220 - Katarína 264 NYÁRI - Františka († 1889), grófka, rod. bar. Révai 317 - Koloman, gróf 317 OBŠIC Juraj 284 OLEJČEK 220 D - Ján 304, 305 ONDRIŠ Martin 65 D2(p) ORAVEC 220, 248, 248.a - Ján 218, 222, 227 - Jakub 65 (brat Michala) - Juraj 158 - Michal 65 (brat Jakuba) - Zuzana, dcéra Jána, manţelka Krpelec Eliáša 227 ORSÁG Damián 37 OŠACKÝ 220 D OŠKERÍŠ - Anna, sestra Juraja 44 - Ján 2 (p), 3(p), 4(p), 5(p), 9(p), 10(p), 11(p), 12(p), 14(p), 23 (brat Jakuba), 31 - Jakub 14, 23 (brat Jána) - Juraj 8, 44, 45(p), 46(p), 47(p), 49(p), 50(p), 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 66 - Ladislav 24 (brat Michala) - Matúš 24(p), 25(p), 32(p) - Michal 24 (brat Ladislava) PALEC ? Ondrej 240 PALÚCH / PALUCKÝ 205, 207, 220, 227 - Dorota 18 (dcéra Uršuly a Tomáša) - Gašpar, sirota po Matiášovi 120 - Jamrich 38, 61 - Ján 10(p), 11(syn Juraja), 17(p), 18, 32(p), 33(R), 34(p), 35(p), 36(p), 38(p), 39(p), 40(p), 42(p), 43(p), 45(p), 46(p), 47(p), 48(p), 49(p), 50(p), 51(p), 57(p), 59(p), 60(p), 63(p), 64(p), 71(p), 72(p), 72 D2(R), 73(R), 75(p), 77(R), 78(R), 79(R), 80(R), 81(R), 82(R), 83(R), 84, 85(R) - Juraj 11, 65 D2(p), 66(p), 69(p), 74(R), 77(p), 79(p), 122(p) - Katarína 91, 120 (vdova po Matiášovi) - Martin 11 (syn Juraja) - Matiáš 120(†) - Matúš 55(R), 57(R), 59(p), 60(p), 63(p), 64(p), 65(R), 68(R), 69(p), 71(p), 72(p), 73(p), 75(R), 76(R), 77, 156 - Melichar 8(R) - Michal 80 - Mikuláš 11 (syn Juraja), 18 (brat Tomáša) - Ondrej 87(R), 115(p), 167 - Rosina 185 - Tomáš 11 (syn Juraja), 18(†) - Zuzana 162(†) PANNIFEX / PANNITONSOR Benedikt 2(n), 2(R), 3(n), 4(p), 5(p), 11(p), 13(p), 14(p), 17(p), 18(p) PANNITONSOR, pozri PANNIFEX

276

PÁRIČKA Zuzana, manţelka Tichý Samuela 309 PARTÁK Juraj 43 PAŢICKÝ Katarína 278 PENIAŢTEK / PENIAŠTEK 220 D - Matúš, manţel Ţofie Blaho alias Bugaj 237, 237.a, 237.b, 237.c, 237.d, 237.e, 248, 249(†), 277(n), 278(n), 279(n), 280(n), 281(n), 290(n), 291(n), 296(R), 297(R) PETR / PETROVIECH - Juraj 91(p), 92(p) - Matiáš 74(p), 75(p), 77(p), 78(p), 79(p), 80(p) - Matúš - Michal 64(p), 65 D2(p), 66(p) PETRÁŠ Ferdinand Felix, správca révaiovského panstva 282 PETRÍK - Anna, manţelka Michalec Juraja 237.d - Ján 237(†) PETRNÁK Ján 166(p) PETRŉCI Alţbeta, manţelka Christiána Calisia 209 PILÁT Jakub 38 PIROH Juraj 227 PODMANICKÝ 15 POLIAK, hrnčiar 39 PROSTREDNÝ 222 - Helena 193 - Ján 193 (alias HLATKO) PUČKO Ján, sirota 111 PUCHAN Martin 174 RAČKO Juraj 196 RADOLSKÝ 220 - Ján 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 126, 138(R), 189(p), 190(p), 191(p), 227 - Juraj 43 - Ondrej 201 RADÚCH Matúš, sirota 5 RAKOVAN Juraj, hodinár 276 RAKOVSKÝ Ivan 317 REPA - Ján 25 - Juraj 38(p) RÉVAI - (Jeho Milosť) 59, 67, 97, 102, 156 - (Slávne Panstvo) 252, 255, 269, 295 - (rodina) 220, 221, 222, 275, 287, 304 - Anna, barónka 317(†) - Denis († 1837), z trebostovskej línie 288 - František II. ? († asi 1588), barón, turč. ţupan 41 - František III. († 1623) / V. (†1657), barón, turč. ţupan 74 - František (1788-1873), z trebostovskej línie 288 - Františka († 1889), vyd. grófka Nyári 317 - Ján (1777-1840), barón, turč. ţupan (1811/23-1840) 274 - Júlia (1730-1819), grófka, rod. barónka Bošáni, vdova po Jánovi Révai 237.b, 237.e, 248

277

- Krištof, barón 224 - Ladislav, syn Ţigmunda 243 - Ľudovít (1739-1781), barón, turč. ţupan 224 - Michal II., barón 208 - Pavol III., biskup (dibiňský?; 1694-1776?) 228, 229 - Peter II., gróf, turč. ţupan (1712 - † 1749) 206 - Šimon (1726-1796), barón, turč. ţupan (asi 1782-1785) 224 - Terézia 220 D - Vavrinec, barón, turč. ţupan (asi 1751-1772 ?) 224 - vdova po Pavlovi 156 - [Zuzana, rod. Lehocký], vdova po Ţigmundovi 243 REVALA 220 D - Juraj 304, 305 ROHÁČ(IK) 120 - Ján 159, 178 - Juraj 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 55, 56(p), 57(p), 58(p), 61(p), 63(p), 64(p), 66(R), 67(R) - Matiáš 178 ROHOŇ Ján 287, 288 ROLKA / ROLKO / ROLYKO 220, 220 D, 222 - Ján 215 - Juraj 166, 222, 227, 292(p), 296(viceR), 305, 309(n) - Mária, manţelka Ondreja 279 - Ondrej 161(p), 171(p), 172(p), 182, 215 (2x), 222, 232(p), 279 ROLYKO / ROLIKO, pozri ROLKA ROMBAVER Matiáš, správca panstva štefanovskej vetvy Révaiovcov 287 ROŠOVSKÝ Matej 85(p) RÚS 67 - Gašpar 3, 9(p), 14(p), 15 (brat Pavla), 45 (syn Pavla) - Ladislav 45 (syn Pavla) - Matúš 45 (syn Pavla) - Mikuláš 38(p), 39(p), 42(p), 43(p), 45(p), 46(p), 47(p) - Pavol 15 (brat Gašpara), 35(p), 36(p), 37(R), 41, 44(R), 45, 55(p), 56(p), 58(p) RUTTKAI / RUTKAI - Baltazár, prísaţný Turč. stolice 278, 289 (komisár), 291, 297 - Michal, z Nededze a Dolných Vrútok, stoličný geometer 220, 221, 222 - Štefan 100(p) SAMOKYŠ Ján, manţel Anny Navštívenej 99 SAMUEL / SAMUELI 220 D - Ján 304, 308(p), 309(p) SARTOR, pozri KRAJČÍ SARVAŠ Jozef 237.c SCHMAL Ján 246 siroty - Bociana Matúša – Dora a Katarína 139 - Fraňa Matúša – Ondrej 169 - Fraňa Ondreja – Tomáš 52 - Galíka Pavla 12 - Grznu Mikuláša – Katarína a Ţofia 135 - Hanuša Valentína 3

278

- Hladko Tomáša – Ján a Tomáš 87 - Hlavatého Mikuláša 115 - Holého Jána – Martin 145 - Chludu Juraja – Ondrej a Barbora 63, 65 - Karkuša 29 - Mikuláša pastiera 25 - Mlynára Pavla 81 - Matúšku 95 - Oškeríša Jakuba 14 - Palúcha Matiáša – Gašpar 120 - Palúcha Tomáša 18 - Palúch Zuzany – Dorota a Anna 162 - Petrík Jána 237 - Sopúcha Jána – Ján, Ladislav, Matiáš 42 - Sopúcha Michala – Benedikt a Michal 40 - Šebíka Juraja 104 - Škodu Jána 2 - Škrabáka Jána – Martin a Michal 64 SILA Ondrej 26 SILÁDI / SZILÁGYI 220 D - Anna 278 - Ján 285 - Ondrej 304 SIRAN Zuzana, manţelka Lobodáš Jána 252 SIRKO (pozri tieţ ŢIRKO) 285 - Ján (alias BARTOŠ) 290(†), 292 SIVÝ Juraj 26(p), 34(p) SKYPALA Ján 87(p), 88(p), 91(p), 92(p), 95(p?) Slávne Panstvo, pozri RÉVAI SLIVKA 220 D - Katarína, rod. Tučný, manţelka Ondreja 309 - Ondrej 309 SLOVÁK Jakub 222 SLUKONINUS Martin, martinský farár 62 SMUTKO Katarína, manţelka Kotúč Matúša 247.a SOBOCKÝ / SZOBÓCZY Juraj 167 SOPÚCH 229 - Benedikt 38, 40 (brat Jána), 42(p), 43(p), 45(p), 46(p), 47(p), 49(R), 51(R), 55(p), 56(R), 58(p) - Ján 40 (brat Benedikta), 42 (brat Benedikta), 42(†), 49 (brat Benedikta a Juraja), 116(p) - Juraj 49 (brat Benedikta a Jána) - Martin 2(p) - Michal 3, 6(p), 7(p), 9(p), 12(p), 13(p), 14(R), 17(p), 18(p), 22.a(p), 24(p), 25(p), 28(p), 40(†) - Štefan 81(p), 87 STACHO 220, 220 D, 267 - Ján 210, 220 D, 228, 255(p), 256, 268(p), 269(p), 275(R), 281(p), 304 - Juraj 220 D, 229 (syn Pavla) - Michal 227, 229 (syn Pavla), 245

279

- Pavol 220, 226, 229, 304 - Zuzana, manţelka Gallo Ondreja 256 STANIK 220 D - Ladislav 61(p) STARIČKA 220 D - Samuel 285, 287, 288(p), 290(p), 298(p) STEHLÍK 220, 220 D, 251 - Ján 273 - Michal 184, 205, 223 - Ondrej 205 (syn Michala), 207, 227, 255, 304 - Ţofia, manţelka Gardáš Jána 260, 266 STOLÁR(SKY ) - Juraj 81 - Pavol 304, 305 STOLČEK 220, 222.b - Ján 219 - Daniel 144 - Zuzana, dcéra Marček Judity 218, 219 STRAUS Izák, ţid 279 STRIŠ Leopold (1823-1883), farár martinský 316 STUPAVSKÝ Ján 173(p), 183 SÚKENÍK 274 SUTOR, pozri ŠVEC SVATKO 220 - Mikuláš 222 SZENT-KERESZTI (Svätokristiánsky) 248 SZILÁGYI, pozri SILÁDI SZUBALA (alias BARTOŠ) - Anna, manţelka Koša Jána 270 - Matiáš 270 ŠALAGA 220 - Adam 64 - Anna, dcéra Jána, manţelka Ďarmeka v Priekope 286 - Ján 286 (syn Mikuláša) - Mikuláš 286 ŠEBÍK 220 - Adam 252, 253, 254 - Eliáš 194(p), 202, 213(†), 222(†) - Juraj 104(†) - Matiáš 158 - Ondrej 128 D(R), 208(p), 209(p), 215(p), 216.a(R), 217(R), 225(p), 226(p) - Oxana, vdova po Jurajovi 104 ŠEVCOVIECH, pozri ŠVEC ŠEVRLA 220 - Ján 65(p), 65 D2(p), 68(p), 71, 82(p), 83(p), 85(p) - Michal 71, 73(p), 74(p), 75(p) - Tomáš 59(p), 60(p) ŠIMKO 222 - Daniel 250 (brat Mikuláša; z Riadku) - Ján 220 D, 276(viceR), 304, 305, 313(p), 316

280

- Juraj 288(R), 289(p) - Katarína 250(†) - Martin 250 (syn Jána Švagrík) - Mikuláš 250, 290 - Zuzana 304 ŠIMO 220 D - Ján 238(p), 239(p; 2x), 241(p), 242 (syn Ondreja), 246, 247(p), 247.a(p), 255(ml; p), 256(p), 260(p), 263(viceR), 280(p), 281(viceR), 285(p) - Juraj 202(p), 205(p), 206(p), 207(p) - Katarína 242 (dcéra Ondreja) - Matiáš 174(p), 185, 187(p), 188(p), 189(p), 242 (syn Ondreja) - Mikuláš 77 (brat Samuela) - Ondrej 238(p), 242, 242 (syn Ondreja), 260 - Samuel 77 (brat Mikuláša) ŠÍPKA 220 D - Ján 220 D - Jozef 304 - Peter 296 (obuvník) ŠKODA 281 - Ján 2, 22.a(p) - Juraj 12 D(p), 17(p), 26(p), 27(p), 28(p), 30(p) - Michal 6(p), 7(p) - Oxana 30 - Valentín 2 ŠKOLKA - Ján 277(p), 278(p), 280(p) - Pavol 288 ŠKRABÁK - Ján 9(p), 10(p), 12(p), 15(R), 26(p), 27(R), 28(R), 29(R), 64(†) - Martin a Michal, siroty po Jánovi 64 - Michal 2(R), 6(p), 7(p), 64 (alias KRAJČÍ) ŠLOSIAR (t.j. zámočník) - Juraj 44, 71(†) - Uršuľa, vdova po Jurajovi 71 ŠOTRA - Ján 72 (syn Gašpara) - Gašpar 72 ŠTECKO 267 - Ján 222 - Michal 96(†) - Ondrej 259(†) - Zuzana, manţelka Blaho Matiáša 266, 267 ŠTEVO 177, 190, 220, 222 - (---) 2(p), 9(p) - Baltazár 142(p), 144(p), 150(p), 151(p), 152(p) - Daniel 69 (bratranec Juraja), 74(p), 77(p), 79(p), 120 - Ján 16 (syn Juraja), 22.a(p), 24(p), 25(p), 33(p), 38, 171(ml.; p), 172(p), 173(p), 174(p), 175(p), 176(p), 177, 178(p), 179(p), 180(p), 184(p), 187(R), 190(p), 191(p), 204(p), 205(R), 206(R), 207(R), 208(p), 222(†), 222 (syn Jána), 231 (syn Ondreja), 232 (ml.), 235 (brat Ondreja)

281

- Juraj 2(R), 3(p), 4(p), 5(p), 6(p), 7(p), 10(p), 11(p), 14(p), 16(†), 18 (syn Ondreja), 34(p), 38, 55(p), 56(p), 57, 58(p), 59(p), 60(p), 61(p), 65(p), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 68(p), 69, 137(p), 148(p), 198(p), 199(p), 201(p), 202(p), 203(p), 204(p), 208(p), 210(R), 211, 214(p) - Juraj (alias MARČEK) 98, 113(R) - Katarína 258, 268 (rod. Galanda) - Ladislav 111 - Martin 16 (syn Juraja), 26(p), 220 (alias KUMKÁČ), 222, 222.a(p), 231(p), 235(p), 236(p) - Mikuláš 73(p), 104(p), 116(p), 118(p), 156(p) - Mikuláš (alias MARČEK) 94(R), 95(R), 96(R), 97(R), 98(R) - Ondrej 16 (syn Juraja), 17(p), 18, 20(R), 27(p), 28(p), 128 D(p), 162(p), 163(p), 197, 201(p), 205(p), 206(p), 207(p), 209(R), 212(p), 213(p), 214(p), 215(p), 216.a(p), 217(p), 227(p), 228(p), 229(p), 230(p), 231, 235 (brat Jána), 239(p), 243(R), 255(p), 256(R), 257(p), 261(p) - Orolím, syn Jána 38 - Štefan 12 D(p), 16 (syn Juraja), 38 ŠTRBA 194, 220 - Ján 191 ŠTUREC Mikuláš 195 ŠUHAJDA 220 D ŠUMAK (alias GAJDOŠÍK) Ján 245 ŠUVADA 220, 220 D - Anna, manţelka Gallo Jána 225, 233, 234 - Anna 280 - Ján 84(p), 212 (2x) - Juraj 212 - Katarína 280(†) - Matúš 212, 238 - Michal 82(p), 83(p), 85(p), 87(p), 88(p), 89(R), 90, 91(p), 92(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 100, 101(p), 102(p), 104(p), 105(p), 109(p), 110(p), 111(p), 112(p), 115(p), 116(p), 117(p), 118(p), 122(p), 128(p), 130(p), 131(p), 156(p) - Ondrej 234 - Tomáš 212 - Zuzana, vdova po Fraňo Matúšovi 169 ŠVAGRÍK - Ján 196, 250 - Juraj 99(p), 100(p), 101(p), 102(p), 104(p), 167(p), 250 (otec Jána) - Matiáš 13 - Štefan 4(p), 5(p), 6(p), 7(p) ŠVEC / ŠEVCOVIECH / SUTOR 220, 222 - Daniel 93(p), 94(p), 95(p), 96(p), 97(p), 98(p), 99(p), 101(p), 102(p), 104(p), 106 (syn Jána), 107(p), 156(p) - Ján 24, 106, 122, 129(R), 130(R) - Juraj 155(p), 159(p), 192 (brat Martina), 195 - Martin 165(R), 167(R), 171(R), 172(R), 173(p), 175(p), 176(p), 177(p), 178(p), 179(p), 180(p), 182(p), 188(p), 192 (alias BLAHO), 197, 232(p) - Matúš 24 (syn Jána) - Michal 55(p), 57(p), 59(p), 60(p)

282

- Mikuláš 104, 135 (†; alias GRZNA) ŠVEHLA 180, 220, 220 D, 239, 256 - (---) 233 - Andrej (1805-1893), stolár, richtár v r. 1849-61, 1863-72, 1873-776 310(R), 311(R), 312(R), 313(R), 314(R), 315(R), 316(R), 317(R) - Baltazár 93 - Ján 94, 116(p; 2x), 118(R), 122(p), 125(p), 126(p), 128(p), 139 (st.), 139 (ml.), 142(p), 144(p), 146(R), 147(ml.; R), 150(p), 155(p), 158(p), 159(p), 167(p), 196 (syn Michala; p), 201(p), 212(n), 213(n), 214(n), 215(R), 227(R), 228(n), 229(n), 230(n), 237(n), 237.a(p), 240(p), 243(p), 244(n), 250(p), 255(n), 256(p), 257(p), 258(p), 261(st; p), 273(p), 274(p; 2x), 285, 290, 304, 304 (st.) - Judita (alias HLODA), vdova po Mítil Jozefovi, manţelka Vančo Jána 307, 311 - Juraj 196 (syn Michala), 228, 229, 231, 301, 305 - Michal 87(p), 91(p), 92(p), 94, 100(p), 105(p), 196 (z Riadku) - Ondrej 53(p), 54(p), 55(p), 57(p), 59(p), 60(p), 61(R), 62(R), 63(R), 64(R), 65 D2(p), 66(p), 67(p), 68(p), 69(p), 71(p), 72(p), 73(p), 74(R), 75(R), 76(R), 77(p), 78(p), 79(p), 80(p), 82(p), 190(p), 191(p), 196(R), 217(p), 220 D, 253, 274, 284(R), 285(R), 285 (alias KRCHO), 286 (krajčí; R), 304(p), 305 - Pavol 292(p), 294 (krajčí), 304, 305 TELECKÝ / TELEZI Ján, z Banskej Bystrice 290 TELEPKOVÁ, vdova 2 TEŠKÝ, pozri ŤAŢKÝ THOMKA, pozri TOMKA TICHÝ - Ján 220, 237.b(R), 243(R), 244(R), 255(R) - Michal 253 - Pavol 256 - Samuel 273, 292(p), 296(n), 297(n), 298(n), 299(n), 300(n), 301(n), 302(n), 303(n), 309 TILKA? Ignác 309 TOMAŠKOVIC - Anna, rod. Števo 307 - Ján 250(n?), 267, 281(†) - Juraj 277(viceR), 280(viceR), 281 (syn Zuzany) - Mária, dcéra Anny, manţelka Mítil Juraja 307(†) - Ondrej 281 (syn Zuzany) - Pavol 281 (syn Zuzany) - Zuzana, rod. Bartoš, vdova po Jánovi 281 TOMČANSKÝ 220 D - Gašpar Orolímoviech 43 - Ján 37 - Martin 41 TOMČEK / TOMČÍK 220 D - Ján 304 - Juraj 268(R), 269(R), 271(p) TOMKA / THOMKA - Ján 220, 275 D (révaiovský fiškál), 291

6 Patril k iniciátorom Memorandového zhromaţdenia v r. 1861 a bol aj členom delegácie, ktorá odovzdala Memorandum panovníkovi. Významnou mierou sa zaslúţil o hospodársky a kultúrny rozvoj Martina. LOMM, s. 256. 283

- Jozef, správca panstva 297 - Daniel (1813-1885), krajčír7 311(p), 313(p), 314, 316(p) - Ľudovít 313(p) - Pavol 293 (komisár), 304 TORAN / TORANI 216, 220, 222 - Ján 179 (brat Juraja), 208(p), 226, 242, 261, 261 (syn Jána) - Juraj 50(p), 51(p), 87(p), 174(p), 179 (brat Jána) - Ondrej, rektor martinskej školy 69(n), 222 - Zuzana, manţelka Gajdošík alias Šumak Ján 245 TRIZNA - Adam 63, 65, 66 - Oxana, manţelka Adama (cf. et. BLAHO) 63, 65 TRNAVSKÝ / TARNÓCY 220 TRUBAČ Ján 150, 159(p) TUČNÝ Katarína, manţelka Slivka Ondreja 309 TUPÝ 220 - Martin 115(p), 116(p), 117(p), 122(p), 125(p), 126(p), 129(p) - Matúš 176(†) - Ondrej 284(p) TURČEK 218, 220, 247 - Michal 97 TVAROŢNÝ Ján 200 TVARUOCH - Zuzana, dcéra Hladka 263 - Ţofia, dcéra Hladko 263 TYBIARI Ján 162(R) ŤAŢKÝ / TEŠKÝ 220 - Mikuláš 91(p), 92(p), 101(p), 102(p), 104(p), 109(p) UJHELY 220, 220 D ULIČKA Ján 292 VALAŠEK / VALAŠKO - Gašpar 6(p), 7(p), 10(p), 12 D(p), 14(p), 15(p), 17(p), 18(p), 27(p), 28(p), 30(p) - Michal 39(p), 51(p), 52(p), 53(p), 54(p), 57(p), 59(p), 60(p) VALENTOVÝCH Ladislav 66 VANČO 220 - Anna, sestra Pavla 308 - Ján 307 (čiţmár), 308(†), 308 (brat Pavla), 311 - Judita, sestra Pavla 308 - Juraj 210 - Katarína, dcéra Abuda Ráchel 214 - Pavol 304, 308 (syn Jána) - Zuzana, sestra Pavla 308 Vavrinec z Riadku 28 VELIČ Juraj, z Laclavej, notár Turčianskej stolice 237.e, 248.a vdova - (---), po Bizík Jánovi 222 - (---), po Bizík Jurajovi 248 - (---), po Globkovi 222

7 LOMM, s. 261-2. 284

- (---), po Klanica Jurajovi 193 - (---), po Štecko Ondrejovi 259 - (---), po Tupom Matúšovi 176 - Anna, po Galík Pavlovi 12 - Anna, po Hlavatý Mikulášovi 115 - Anna, po Nosák Jurajovi 22, 22.a - Anna Ruţena, po Krpelec Jurajovi 151 - Barbora, po Krajčovi Michalovi 27 - Dorota, po Škrabák Jánovi 64 - Dorota, po Vyhnat Jánovi 78 - Katarína KOZICKA, po Blaho Jurajovi 171 - Katarína, po Brzák Matiášovi 110 - Katarína, rod. ABUDA, po Hladko Tomášovi 87 - Katarína, po Klimontovi Jurajovi 32 - Katarína, po Palúchovi Matiášovi 120 - Mária, rod. MAIER, po Hartman Fridrichovi 298 - MARKOVÁ, z Kalníku 169 - Marta, po Korbel Michalovi 100 - Maruša, po Oškeríš Jakubovi 14 - Oxana, po Šebík Jurajovi 104 - Sofia, po Galanda Samuelovi 302 - TELEPKOVÁ 2 - Uršuľa, po Palúch Tomášovi 18 - Uršuľa, po Šlosiar Jurajovi 71 - Zuzana, po Bartoš Ondrejovi 231 - Zuzana, po Fraňo Matúšovi 169 - Ţofia, po Mikóci Danielovi 232 - Ţofia, po Milec Jurajovi 214 VIDO / VIDOVSKÝ 109, 180, 220 D - (---) 38, 134, 146, 245 (remenár) - Anna 20 - Ján 235, 243, 244, 254(R), 255(R), 256, 257(R), 258(R), 260(p), 261(p), 262(R), 263(R), 264(R), 267, 268(p), 269(p), 270(p), 271(p), 275(p), 304, 305 - Juraj 235 - Katarína 20 (dcéra Anny) - Ondrej 276(p), 277(p), 278(p), 280(p), 281(p) - Zuzana, manţelka Michalec Ondreja 264 VIKTOR (alias LAUČEK) Ondrej 208 VILIM 220 - Ján 116(p) - Michal (z Jahodník) 115 VYHNAT - Dorota, vdova po Jánovi 78 - Ján 71, 78(†) - Juraj 37, 65(p) - Michal 2(p), 3(p), 4(p), 9(p), 10(p), 11(p), 12(p), 14(p), 22(p), 22.a(p), 24(p), 25(p), 26(p), 27(p), 28(p) ZÁBORSKÝ Jozef, prísaţný Turčianskej stolice 243 ZÁHRADNÍK (---), dcéra Bugaj alias Blaho Michala 237.c, 249 ZACHAR Ján 59

285

ZÁTURECKÝ - Jozef 278 (člen stoličnej deputácie), 288 (fiškál Denisa Révai), 291 - Martin, fiškál Turč. stolice 278 ZMATEK ? 274 ZORKOVSKÝ - Jozef, prísaţný Turčianskej stolice 237.b, 237.c - Šimon, fiškál Turčianskej stolice 237.e ZŉRNLEIB Benedikt, apatikár 295, 303 Zuzana, dcéra Anny Miazdra 83 ZVONEC - Michal 125, 126 - Mikuláš 161(p) ŢADO 66, 91 - (---) 2 - Michal 14 ŢIAK Ján 274 Ţigmund, zať Švagrík Matiáša 13 ŢINGOR 220, 220 D - Katarína, manţelka Stehlík Jána 273 - Matiáš 222 - Pavol 238(p), 239(p), 253(p), 255(p), 265(p) - Zuzana, manţelka Globka Jána 273 ŢIRKO (pozri tieţ SIRKO) 162, 220 - Jakub 28 - Matúš 45(p) - Michal 42(p), 43(p) - Vavrinec 237 ŢIVECKÝ - Mária, manţelka Vančo Juraja 210 - Zuzana, manţelka Stacho Jána 210

286

7.3 Register miestnych a chotárnych názvov

7.3.1 Názvy obcí

Banská Bystrica 290, 313 Breznica (bliţšie neurčené) 216 Bystrička, okr. Martin 15, 168, 237, 293 Ďanová, okr. Martin 248, 249 Domaniţa, okr. Pov. Bystrica 52 Draţkovce, okr. Martin 27, 37, 283, 285, 286 Hatalov, okr. Michalovce 301 Jahodníky, dnes časť Martina 115, 211, 220, 288, 289, 293 Turčianske Jaseno (Dolné, Horné), okr. Martin 11, 37 JordánfŊld – pozri Draţkovce Kalník (Horný a Dolný), okr. Martin 38, 155, 169 Kláštor pod Znievom, okr. Martin 282, 289 Kremnica, okr. Ţiar n. Hronom 224 Laclavá, okr. Turč. Teplice 237.e Miláno, Taliansko 311 Mošovce, okr. Turč. Teplice 52, 174, 295 Nededza, okr. Ţilina 221 Priekopa, dnes časť Martina 87, 102, 224, 286 Prievidza, trenčiansky kraj 32 Radvaň, dnes časť B. Bystrice 253 Riadok, dnes časť Martina 28, 109, 167, 196, 220, 229, 250, 290, 294, 304, 316 Selec, okr. Trenčín / Selce, okr. B. Bystrica 7 Sklabinský Podzámok, okr. Martin 275 Slovany, okr. Martin 20 Spišská stolica 223 Spišské Podhradie, okr. Levoča 223 Sučany, okr. Martin 220, 291 Tomčany, dnes časť Martina 43, 48, 220 Trebostovo, okr. Martin 288 Turany, okr. Martin 289 Turčianska stolica 1, 166, 220, 224, 236, 237.b, 237.e, 240, 243, 248, 248.a, 252, 255, 272, 274, 278, 282, 287, 289, 301, 303, 307, 311 Turčianska Štiavnička, okr. Martin 237.b, 237.c Turčiansky Ďur, okr. Martin 72 Turnianska stolica 287 Vrútky, okr. Martin 221 Záturčie (Dolné), dnes časť Martina 59, 116, 159, 171, 208, 214, 216, 222, 235, 294 Zemplínska stolica 301 Ţabokreky, okr. Martin 11, 114 Ţilina 2, 312

287

7.3.2 Chotárne názvy

Bambuské (zeme), chotárny názov (38), 82, 220, 250 Baranová, chotárny názov 88, 118, 144, 161, 196, 203, 220, 222, 227, 228, 233, 239, 270, 278, 285 Blatnica, hrad 224 borina Vidova 109, 180 Bôrová, chotárny názov 102, 120, 203, 206, 220, 222, 227, 291 Bôrovec, chotárny názov 38 Breh, Brehy, Zábreţie, chotárny názov 220, 222, 227, 239, 278, 288, 289 hore Brtným (jarkom), chotárny názov 102, 136, 170, 177, 196, 210, 216, 220, 222, 226, 229, 261 Brlen, chotárny názov 6 Bukovina, Bukoviny, chotárny názov 4, 12, 34, 98, 110, 151, 201, 203, 206, 220, 222, 229, 242, 267 Bystrička, potok 10, 12, 66, 220 Háj (mestský), chotárny názov 153, 159, 164, 172, (178), 185, 186, 205, 207, 214, 216, 218, 239, 242, 261, 266, 268, 270 Hlina, Hliny, chotárny názov 98, 107, 118, 126, 152, 195, 222, 229, 245, 261 Hosťan dolina, chotárny názov 265 Hostihora, chotárny názov 140, 220 Hrabové, chotárny názov 38, 120, 174, 181, 203, 219, 220, 222, 227 Hradečnica, pole, chotárny názov 123, 127, 205, 212, 220, 222, 227, 234, 263, 280 Hradisko, chotárny názov 235 Hrby, chotárny názov 110, 125, 180, 187, 220, 264, 308 Iliášova (dolina) 31, 80, 120, 161 Jablonia, chotárny názov 160, 165, 222, 242, 255, 260, 261, 308 Jakušové, chotárny názov 182, 215 Jamné, Pred Jamným, chotárny názov 4, 110, 136, 167, 177, 190, 205, 210, 212, 216, 239, 241, 246, 277, 280 Jamy, chotárny názov 188, 202, 242, 277 Jarok, hore Jarkom, medzi Jarky, chotárny názov 111, 112, 148, 169, 212, 222, 227, 228, 234, 264 Jelšina, chotárny názov 175, 242 Kalnô, chotárny názov 140, 220 Kameň, chotárny názov 110, 128, 140, 216, 220, 222, 261, 288 Košútová, chotárny názov 12, 93, 110, 146, 158, 202, 228, 235, 277 Koziná, chotárny názov 203, 220, 227, 247.a, 266 Kráčiny, chotárny názov 126, 196, 213, 216, 220, 222, 237, 278 Kramarovice, chotárny názov 144, 212, 222, 230, 277, 278, 279, 280 Krátke, chotárny názov 216 Kruh, chotárny názov 220, 278 Kúty, Predkútie, chotárny názov 9, 12, 117, 155, 173, 195, 216, 225, 228, 277 Kuzmové 168, 237 lúka - farská, kostolná 19, 239 - mestská 73, 208, 220, 239 Lúčky, chotárny názov 38, 191, 192, 220, 229, 242, 246, 290, 294 Lúţok, chotárny názov 186, 195, 222, 222.a, 222.b

288

Lyhota / Lahutová (dolina), chotárny názov 112, 113 Malá (dolina), chotárny názov 139, 229, 239 Mašuty, chotárny názov 6 Milešov / Milošov, chotárny názov 112, 113, 125, 172 mlyn - kňazov 148, 203, 220, 222, 222.b, 227, 292, 297 - mestský 34, 222, 222. - mlynisko staré 83, 122 Močiare, chotárny názov 273 Močidlá, chotárny názov 222 most - kňazov 56, 222, 247.a, 292 - medzi mosty 207, 242, 289 - mestský 131, 134, 197, 220, 222, 308 Mravá, chotárny názov 161, 188 Niţe mesta 38, 220, 222, 240, 241, 246 Osikové, chotárny názov 216.a Pánové (pole), chotárny názov 124, 133, 136, 160, 179, 193, 200, 212, 214, 222, 222.b, 234, 235, 277, 278, 280, 297, 308 Predkútie – pozri Kúty Priehonisko, chotárny názov 220 Priehrada, chotárny názov 144, 220, 222, 278 Rakytie, chotárny názov 91, 195, 212, 220, 222, 234, 239, 258, 259, 262, 264, 280 Rovné, chotárny názov 134 Ruţomberok, chotárny názov 38, 102, 135, 220, 222, 243 Rybníky, chotárny názov 220, 222, 291 Sedličky, chotárny názov 222 Sihoť, chotárny názov 203, 243, 266, 273 Silava, chotárny názov 160 Sitiena, chotárny názov 220 Sklabiňa, hrad 224 Slatina, potok 38, 95, 157, 222 Stráne, chotárny názov 38, 247 hore Stúpy, chotárny názov 120, 163, 180, 207, 216, 218, 242, 256, 261, 278, 308 Suchoňové, chotárny názov 175, 222 Škodové, chotárny názov 281 špitálska záhrada, laz 131, 150, 222 Turčanhora, chotárny názov 220 Turčisko, chotárny názov 294 Turecká studňa, chotárny názov 110, 220, 222 Turiec, rieka 9, 160, 222, 239, 278, 285, 293 Uhlisko, chotárny názov 240, 241, 246 Valaská (dolina), chotárny názov 302 Veľká (dolina), chotárny názov 129, 162, 198, 199, 204, 238 Vrabec, chotárny názov 196, 222, 251 Zábreţie – pozri Breh záhumnia, záhumenské (zeme) 46, 67, 73, 83, 95, 102, 110, 180, 220, 222, 248 Ţiare, chotárny názov 216, 235

289

7.4 Vecný register cesta 12, 167, 220, 222, 226, 272, 280, 293 cintorín 289 baňa 224 desiatok, deţma 140, 287, 295 dobytok, voly, kravy 6, 12, 25, 29, 32, 34, 38, 47, 59, 61, 65 fara, domus parochi/plebani 2, 18, 70, 94 hnoj, hnojenie 26, 248 hodiny veţové 299 cholera 289 kontribúcia, kontribučný pozemok, kontribuent 243, 248, 248.a, 274, 287, 295, 303, 310 kostol 35, 36, 44, 70, 310 krčma, hostinec, šenkovanie 237.e, 248, 274, 275, 300, 317 materiály - drevo, drevený 26, 231, 282, 283, 295, 301, 304, 306, 307, 312 - kameň, tehla, murovaný 231, 257, 271, 283, 293, 295, 301, 306, 309, 310, 313 - súkno 32, 127, 249 Matica slovenská 313 mestský dom, domus civilis, Rathaus 5, 13, 35, 36, 310, 313, 314 mestská truhlica, písomnosti, pečate 89, 90, 103, 105, 108, 114, 119, 121, 132, 138, 141, 142, 147, 149 miestnosti (izba, pitvor, kuchyňa) 92, 231, 244, 245, 252, 255, 283, 309 náradie, náčinie - pluh, brány 38, 48, 248 - voz 12, 26, 38, 48, 216, 289, 293 pastieri 25, 240, 241, 246 platy úradníkov 300, 310 poľnohospodárske plodiny - jačmeň 12, 59, 115, 249, 256 - ovos 59 - pšenica, ţito 11, 12, 45, 47, 57, 59, 66, 110 - raţ 117, 171, 249, 288 poţiar, oheň 235, 239, 245, 256, 261, 296, 297, 299, 304 pranier 275 remeslá - apatikár 295, 303 - čiţmár 78, 307 - doktor 316 - hodinár 276 - klobučník 280 - kordovaník (kordován = mäkká kozia koţa) 287, 293 - krajčír 286, 294 - obuvník (šuster) 296 - remenár 245, 289 - stolár 276, 310

290

- zámočník, šlosiar 44, 71, 240, 287, 288, 289, 302 riad pivovarný 15, 22, 48, 65, 104, 257 siroty 2, 3, 5, 12, 14, 18, 25,29, 30, 32, 38, 40, 42, 63, 64, 65, 81, 95, 100, 104, 111, 115, 130, 135, 139, 145, 162, 169, 237, 239, 289 sirotské peniaze 2, 3, 5, 14, 29, 31, 52 stavby - hospodárske 237, 237.e, 244, 245, 246, 255, 276, 284, 298, 303, 304, 306, 307, 308, 309, 311, 312 - humno, stodola, maštaľ, chliev 22, 92, 195, 237, 237.b, 245, 252, 255, 257, 283, 309 - komora, pivnica, sypáreň 22, 92, 231, 237, 244, 257, 283, 301, 309 stoličný dom 220, 274, 289, 295 stoličný súd, sedria, „panské právo― 37, 41, 148, 248.a, 287, 310 škola 69, 70, 94, 220 špitál 44, 70, 148, 217, 237, 289, 316 testament, porukomie 28, 34, 38, 71, 87, 135, 208, 216, 237, 237.d, 242, 250, 255, 277, 306, 316 vrbina 133, 191, 200, 243 záhrada (kapustná) 34, 38, 52, 56, 83, 102, 122, 126, 131, 134, 144, 160, 194, 200, 220, 222, 227, 240, 292, 297 zemetrasenie 312 zvon 299 ţid, ţidia 237.e, 279, 298, 304

291

292

8 Záver

Edičným spracovaním Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871) sme túto knihu sprístupnili pre účely historického a jazykového bádania. Zvolené pravidlá transkripcie odstraňujú len javy grafickej povahy, inak ponechávajú text v pôvodnej podobe, čo má síce za následok horšiu čitateľnosť, zato však umoţňuje vyuţitie edície aj pre lingvistov. Práve komplexné jazykové spracovanie jazykovo slovenských a slovakizovaných textov, ktoré by mohlo prispieť k obrazu vývoja slovenčiny v období raného novoveku a prvej polovice 19. storočia, a ktoré sa vzhľadom k veľkému časovému rozsahu tejto knihy priamo ponúka, by si najstaršia martinská zápisnica nepochybne zaslúţila. Autor tejto magisterskej práce ţiaľ nemá v tejto oblasti potrebné vzdelanie. Takisto sme rezignovali na detailný paleografický rozbor, ktorý by rozšíril základné postrehy z našej bakalárskej práce. Dôvodom je výskyt veľkého mnoţstva pisárskych rúk s malým počtom zápisov v priebehu rozsiahleho časového úseku. Ako prínosné hodnotíme vytvorenie registra, ktorý zachytáva osobné i miestne mená, a umoţňuje tak vyuţitie zápisnice pre výskumy genealogické, toponomastické a prosopografické. Zdá sa, ţe vkladanie zápisov do najstaršej martinskej mestskej knihy bolo značne nesústavné, takpovediac príleţitostné, preto informácie, ktoré táto kniha poskytuje (či uţ z hľadiska mestskej správy, vedenia písomnej agendy, pozemkovej drţby, martinských rodín), sú torzovité a môţu mať len ilustratívny význam.

293

9 Zoznam použitých prameňov a literatúry

PRAMENE Štátny archív Bytča, pobočka Martin, . fond Mestečko Martin (nespracovaný, bez sign.) - Zápisnica mestečka Martin 1531-1871 - fotokópia Zápisnice mestečka Martin 1531-1871 - Extractus Prothocolli privilegiari oppidi Thurócz Szent-Márthon . fond Mestečko Turany . fond Mestečko Mošovce . fond Mestečko Kláštor pod Znievom . fond Obec Slovenské Pravno . fondy Obec Belá, Bláţovce, Bodorová, Borcová, Čremošné, Diviaky, Príbovce, Rakša, Socovce Slovenská národná kniţnica – Archív literatúry a umenia, fond J (jednotliviny), Zápisnica mesta T. Sv. Martin na rok 1863/4, sign. J 1977.

EDÍCIE PRAMEŇOV A INVENTÁRE LEHOTSKÁ, Darina – ORLOVSKÝ, Jozef: Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566- 1710. Martin 1976. MARSINA, Richard – KUŠÍK, Michal: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. Bratislava 1959. MUSILOVÁ, Ivana: Edice nejstarší městské knihy boskovické z let 1484-1565 (1581). [Magisterská diplomová práce] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2013. SADLOŇOVÁ, Katarína: Mestečko Turany (1399-1884). Inventár. Martin 2002. SADLOŇOVÁ, Katarína: Mestečko Mošovce a Kláštor pod Znievom (1564-1899). Zdruţený inventár. Martin 2002. SADLOŇOVÁ, Katarína: Obce Belá, Bláţovce, Bodorová, Borcová, Čremošné, Diviaky, Príbovce, Rakša, Rudno, Socovce (1641-1929). Zdruţený inventár. Martin 2004. VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z XV. a XVI. storočia. I. Bratislava: SAV 1956.

294

LITERATÚRA BARTL, Július: K problémom diferenciácie miest a mestečiek na kráľovskej pôde v 15. storočí a na začiatku 16. storočia. In: Vývoj správy miest na Slovensku, 1984, s. 69-89. BEŇADIK, Michal et al.: Martin. Z dejín mesta. Zostavil Jozef Mlynarčík. Martin 2000. BERNOLÁK, Anton: Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Budae 1825. [online databáza]. [cit. 5. apr. 2014] Dostupné z: BLÁHOVÁ, Marie: Historická chronologie. Praha 2001. CSIZMADIA, Andor: Právne postavenie a správa miest vo feudálnom Uhorsku v 18. storočí. Slovenská archivistika, roč. 6, 1971, č. 1, s. 303-332. ĎURČO, Peter a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA– COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998. [online databáza]. Dostupné z: FLOREK, Pavol: Turčiansky sv. Martin v stredoveku. Martin 1941. Genealogy page with royal and noble family trees. (Ed.) Miroslav Marek [online]. Posledné úpravy 2. máj 2013 [cit. 5. apr. 2014]. Dostupné z: HAJNÝ, Ján: O komitátnom sriadení v Turčianskej stolici v 16. aţ 18. stol. ČČH 1922, roč. 28, s. 355-363. Historický slovník slovenského jazyka. I-VII. Red. M. Majtán et al. Bratislava 1991- 2009. HLINKA, Jozef - KAZIMÍR, Štefan - KOLNÍKOVÁ, Eva: Peniaze v našich dejinách. Bratislava 1976. HORVÁTH, Pavel – SEDLÁK, František: Zemepanské mestá a mestečká a ich prínos pre rozvoj slovenskej národnosti v období neskorého feudalizmu. Historický časopis, 29, č. 6, 1981, s. 877-893. HÚŠČAVA, Alexander: Poľnohospodárske miery na Slovensku. Bratislava 1972. JERŠOVÁ, Mária: Inventár archívu Slovenského národného múzea v T. Sv. Martine, I. Martin 1938. JERŠOVÁ, Mária: Inventár archívu Slovenského národného múzea v Martine, II. Bratislava 1953. KOMOROVÁ, Klára: Z genealógie najstarších Révaiovcov v Turci. In: Biografické štúdie 32. Zostavil Vladimír Petrík, Martin 2007, s. 187-193. KOVAČKA, Miloš: Šľachtické ţeny rodu Révai v slovenských a turčianskych evanjelických dejinách. In: Rod Révai v slovenských dejinách. Martin 2010, s.152-188. LACKO, Richard.: K dejinám Martina za feudalizmu. In: Z minulosti a prítomnosti Turca 6, Martin 1981, s. 29-100. LUBY, Štefan: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946.

295

MAČUHA, Maroš: Najvýznamnejší Révaiovci v novoveku. In: Rod Révai v slovenských dejinách. Edd. Miloš Kovačka, Eva Augustínová, Maroš Mačuha. Martin 2010, s. 17-62. MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (vývin v rokoch 1773-1997) [online databáza]. 19984 [cit. 5. apr. 2014]. Dostupné z: MARSINA, Richard – KUŠÍK, Michal: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku. I.-II. Bratislava 1959. MAŤOVČÍK, Augustín – PARENIČKA, Pavol – ĎURIŠKA, Zdenko: Lexikón osobností mesta Martin. Martin 2006. NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku, zv. 1. Bratislava 2008. NOVÁK, Jozef: Turčianske rody. Súpis turčianskych rodov z 18. storočia. In: Kmetianum. Vlastivedný zborník..., roč. 4, 1976, s.75-109. OLEXA, Ján: Zápisnica mestečka Martin 1531-1871. [Bakalárska diplomová práca] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2012. REBRO, Karol: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. na Slovensku. Bratislava 1959. RYBA, Bohumil: Pravidla pro transkripci latinských literárních rukopisných textú. [Nevydané] Slovenský biografický slovník. Zv. 1-6. Red. Vladimír Mináč et al.. Martin 1986-1994. ŠIKURA, Ján: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava 1944. ŠPIESZ, Anton: Hospodársko-spoločenské pomery v zemepanských mestách a mestečkách na Slovensku v čase urbárskej regulácie Márie Terézie. Historický časopis, 23, č. 4, 1975, s. 567-600. ŠŤOVÍČEK, Ivan a kol.: Zásady vydávání novověkých historických pramenů z období od počátku 16. století do současnosti. Praha 2002. VÍTEK, Peter: Lexikón erbov šľachty na Slovensku III. Bratislava 2007.

296

10 Zoznam skratiek

den. – denár fl. / zl. – zlatý Rh. – rýnsky W.W. – viedenskej meny, „šajny― C.M. / konv. m. – konvenčnej meny rak. č. – rakúskeho čísla fol. – fólio graj. - grajciare inv. č. – inventárne číslo LOMM – Lexikón osobností mesta Martin. Martin 2006 m.p. / v.r. – manu propria, vlastnou rukou num. – numero, číslo r. – rok, v roku s. / sv. – svätý Slov. biogr. slovn. – Slovenský biografický slovník ŠA – Štátny archív záp. – zápis

297