Edícia Zápisnice Mestečka Martin 1531-1851 (1871)
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Masarykova univerzita Filosofická fakulta Ústav pomocných věd historických a archivnictví Archivnictví Bc. Ján Olexa Edícia Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871) Magisterská diplomová práca Vedúci práce: PhDr. Zbyněk Sviták, CSc. Brno 2014 2 Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne s pouţitím uvedených prameňov a literatúry. ......................................................... 3 Na tomto mieste by som chcel poďakovať vedúcemu mojej diplomovej práce PhDr. Zbyňku Svitákovi, CSc. za cenné rady a podnety a najmä za ochotu pri riešení problémov. Ďakujem tieţ Mgr. Ivane Musilovej, ktorej magisterská diplomová práca bola pre mňa veľkou inšpiráciou. Úprimná vďaka patrí mojim rodičom za podporu v ťaţkých chvíľach. 4 Obsah 1. Úvod ......................................................................................................................... 7 2. Z dejín mestečka Martin ......................................................................................... 8 3. Právne postavenie mestečka a jeho obyvateľov .................................................. 11 4. Mestské knihy v Turci ........................................................................................... 14 5. Zápisnica mestečka Martin 1531-1851 (1871) .................................................... 18 5.1 Názov a časové vymedzenie ............................................................................. 19 5.2 Vonkajší popis .................................................................................................. 20 5.3 Jazyk ................................................................................................................. 22 5.4 Písmo a pisári ................................................................................................... 23 5.5 Zápisy z hľadiska obsahu ................................................................................. 26 5.6 Zápisy z hľadiska formy ................................................................................... 31 5.7 Miery, váhy, mena ............................................................................................ 34 5.8 Pečate ................................................................................................................ 39 6. Edícia Zápisnice mestečka Martin 1531-1851 (1871) ......................................... 41 6.1 Edičná poznámka .............................................................................................. 43 6.2 Konkordančná tabuľka ..................................................................................... 48 6.3 Edícia ................................................................................................................ 56 7. Register k edícii .................................................................................................... 251 7.1 Register - úvodná poznámka .......................................................................... 253 7.2 Register mien .................................................................................................. 257 7.3 Register miestnych a chotárnych názvov ....................................................... 287 7.3.1 Názvy obcí .......................................................................................... 287 7.3.2 Chotárne názvy ................................................................................... 288 7.4 Vecný register ................................................................................................. 290 8. Záver ..................................................................................................................... 293 9. Zoznam použitých prameňov a literatúry ......................................................... 294 10. Zoznam skratiek .................................................................................................. 297 5 6 1 Úvod Cieľom predkladanej práce je edičné spracovanie Zápisnice mestečka Martin 1531- 1851 (1871), ktorá je najstaršou zachovanou martinskou mestskou knihou, a ktorej popisu a rozboru sme sa venovali v našej bakalárskej práci.1 V úvodnej teoretickej časti prinášame stručný prehľad dejín mesta Martin, základné informácie o právnom postavení zemepanského mestečka a jeho obyvateľov v uhorskom zvykovom práve a zaradenie najstaršej martinskej zápisnice do širších súvislostí vývoja mestských kníh v Turci. Nasleduje popis a rozbor samotnej zápisnice z rôznych hľadísk, pričom väčšinou ide o zhrnutie informácií z našej bakalárskej práce. Venujeme sa názvu a časovému rozsahu knihy, vonkajšiemu popisu rukopisu, stránke jazykovej, písmu a pisárom, typom zápisov podľa obsahu i formy, menovým a mierovým jednotkám pouţitým v zápisnici, ako aj pečatiam. Druhú časť tvorí edícia najstaršej martinskej zápisnice uvedená edičnou poznámkou. Sem tieţ zaraďujeme konkordančnú tabuľku s chronologicky radenými zápismi, ich umiestnením v knihe a základnou informáciou o obsahu, aby tak bolo moţné sledovať napr. poradie zápisov. Poslednou časťou je podrobný register, a to menný, miestnych a chotárnych názvov a vecný. 1 OLEXA, Ján: Zápisnica mestečka Martin 1531-1871. [Bakalárska diplomová práca] Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Ústav pomocných věd historických a archivnictví, Brno 2012. 7 2 Z dejín mestečka Martin Mestečko Martin (Turčiansky Sv. Martin) vzniklo z osady, ktorá sa v druhej polovici 13. storočia utvorila okolo kostola sv. Martina, postaveného pre potreby okolitých dedín v oblasti dolného Turca; v prameňoch je prvýkrát doloţená v roku 1284 ako „villa sancti Martini―.2 Územie okolo kostola sv. Martina, tzv. Riadok, tvorilo aţ do r. 1872 samostatnú jednotku, ktorej zemepánom bol martinský farár.3 V roku 1340 osada získala od Karola Róberta z Anjou mestské privilégiá podľa vzoru mesta Krupina.4 Mesto bolo vyňaté z právomoci kráľovského kastelána na Sklabinskom hrade. Mešťania si mohli slobodne voliť richtára a farára, mať vlastného sudcu, slobodne odkazovať majetok, slobodne rúbať drevo a kameň v chotári mesta a boli oslobodení od mýt na území Uhorska. Vďaka svojej kľúčovej polohe vzhľadom k sídlu turčianskeho ţupana – Sklabinskému hradu sa Martin po vzniku samostatnej Turčianskej ţupy stal miestom konania stoličných kongregácií (prvýkrát v roku 1391), na ktorých sa zúčastňovali aj zástupcovia mesta.5 V 15. storočí mesto postihlo viacero pohrôm (plienenie husitov, zemetrasenia, morová epidémia) a súčasne sa začína jeho zostup zo slobodného kráľovského mesta (civitas) na mestečko zemepanské (oppidum).6 Hradné panstvo Sklabiňa, súčasťou ktorého bolo aj mestečko Martin, dávajú panovníci niekoľkokrát do zálohu (ako prvý kráľ Ţigmund Andrejovi Balickému v roku 1410), a noví drţitelia vyuţívajú príleţitosť na vyberanie ďalších dávok. Nepomáha opakované potvrdzovanie mestských privilégií ani kráľovo napomínanie. Napokon v roku 1527 kráľ Ferdinand I. udeľuje sklabinské panstvo svojmu oddanému prívrţencovi Františkovi Révaiovi. Rod Révai (pôvodom zo Sriemu) získal v Turci rozsiahle majetky a v roku 1535 aj dedičnú hodnosť ţupana 2 FLOREK, Pavol.: Turčiansky Sv. Martin v stredoveku. Martin 1941, s. 37. 3 Územie daroval martinskému kostolu zvolenský kastelán magister Donč r. 1315. Ibid., s. 49. 4 LACKO, Richard.: K dejinám Martina za feudalizmu. In: Z minulosti a prítomnosti Turca 6, Martin 1981, s. 34-35. Originál listiny zhorel pri husitskom vpáde roku 1433. Poznáme len jej regest v zázname z tzv. Turčianskeho registra z roku 1391. Uloţený v Štátnom archíve v Bytči, Turčianska ţupa, kongregačné listiny, inv.č. 1-3 z 27.sept.1391, odpis z r. 1727. Publikovaný HORVÁTH, S.: A Liptói és Turóczi registrum. Budapest 1902 a LUBY, Š.: Liptovský a turčiansky register z roku 1391. Bratislava 1933. 5 LACKO, R.: K dejinám Martina, s. 34-35. FLOREK, P.: Turčiansky sv. Martin, s. 78-82. HAJNÝ, Ján: O komitátnom sriadení v Turčianskej stolici v 16. aţ 18. stol. ČČH 1922, roč. 28, tu s. 344, 351, 357. 6 Mesto zemepanské – rozumej vrchnostenské, patriace zemepánovi (svetskému či duchovnému), oproti mestám kráľovským. 8 turčianskej stolice, a toto postavenie si podrţal aţ do roku 1848, v menšej miere vlastne aţ do vzniku Československej republiky.7 Povinnosti Martinčanov k vrchnosti boli stanovené v urbároch. Prvý vydali Révaiovci v roku 1637, ďalší v roku 1699, v rokoch 1720 a 1728 bol obnovený. Obyvatelia mesta museli platiť peňaţný cenzus v troch splátkach (na Vianoce, Juraja a Michala), odovzdávať naturálne dávky (hus, kohút, kapúň, zajac), vykonávať povinnosti (voziť drevo, víno, robotovať podľa potreby, napr. pri oprave hradu). Révaiovcom patrili aj hole, za pouţívanie ktorých museli obyvatelia platiť, martinský mlyn a mýto, ktoré dávali do prenájmu.8 Na druhej strane, zemepáni podporovali hospodársky rozvoj svojich miest, najmä v oblasti trhov a jarmokov. V rokoch 1767-1772 sa v Turci realizovala urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá mala zlepšiť postavenie poddaných a produktivitu v poľnohospodárstve. Na základe prieskumu doterajšieho stavu podľa „odpovedí na deväť bodov― dalo mesto Martin na príkaz kráľovského komisára 21. apríla 1771 podeliť svoj chotár na sessie (šestnástinové usadlosti).9 Súčasne prebehla aj klasifikácia pôdy podľa kvality a bol vyhotovený nový urbár. Obyvatelia Martina sa ho však 16. septembra 1772 rozhodli neprijať, pretoţe by tak prišli o všetky staršie výsady a nemohli by sa odvolať k panovníkovi.10 Od druhej polovice 18. storočia sa začína obdobie dlhých sporov mesta s Révaiovcami, v ktorých sa Martin snaţí obhájiť svoje staré privilégiá. Spory sa týkali najmä oblasti tzv. menších regálnych