RUKOVÄŤ Spisovnej Reči Slovenskej
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
RUKOVÄŤ spisovnej reči slovenskej. Napísal • dr S. Czambel. Turčiansky Sv. Martin. Vydanie Kníhkupecko-nakladatefského spolku. 1902. ;--:=_-—.-- Všetky práva vyhradené. ------- Kníhtlač, účasť spolok T Turo. Sr. Martine Predmluva. „Rukoväť" je pre takých, ktorí vedia po slovensky rozprávať a chcú vedeť písať. Stredoslovák, ktorý vyslovuje dvojhlásky ia, ie, m. ô, bez všetkých príprav môže vziať Rukoväť do ruky, lebo sú v nej pravidlá osnované na strednom nárečí slo venskom. Naproti tomu príslušníci tých nárečí a podrečí, v ktorých niet dvojhlások ia, ie, iu, ô alebo v ktorých sa vyslovuje dz a c m. písaného ď a ť (ífeakovac m. ďakovaŕ!), musia sa náležité pripraviť. Oni, jak majú potrebu, chuť a vôľu osvojiť si spisovnú reč slovenskú, nech predovšetkým čítavajú také novšie knihy alebo časopisy, ktoré sú správne po slovensky písané. Pre nich sa len potom hodí „Rukoväť". __ Kto sa učí terajšiemu pravopisu slovenskému alebo spisovnej reči vôbec, nech nečíta českých kníh alebo starších slovenských kníh, pokiaľ si neosvojil pravidlá „Rukoväti". Česká reč má inakšiu výslovnosť, a má tedy aj inakšie zákony pravopisné, odchylné od slovenských. Aj staršie knihy a časopisy majú inakší, zastaralý pravo pis. Kto tedy súčasne číta knihy české alebo staršie slo venské, ten si veľmi obťažuje učenie terajšiemu sloven skému pravopisu a jazyku spisovnému. Pokiaľ sa učíš z Rukoväti po slovensky písať, ne zabúdaj * 1) že je terajší spisovný jazyk a pravopis slovenský — čo do foriem — odchylný od českého, 2) že je odchylný aj od jazyka starších slovenských kníh a časopisov, 3) že každý z tých spisovných jazykov a pravopisov rozvil sa dla osobitých rozdielnych zákonov, a 4) že tedy čo je dobré dla českého alebo staršieho slovenského pravopisu alebo jazyka spisovného, to je nie dobré dla nového, vykladaného v „Rukoväti". V „Rukoväti" je všetko, čo je tohto času potrebné vedeť z pravopisu a z grammatiky spisovnej reči slo venskej. „Obsah", ktorý nasleduje po predmluve, dáva úpravu, kde čo treba hladať. V tých veciach, o ktorých nenájdeš úpravy, ani zásadnej, opieraj sa o vlastné pod- rečie. „Abecedný ukazovateľ', na str. 295—373, ukazuje jako sa jednotlivé slová píšu alebo ohybujú a s inými slovami viažu. Kto hľadá v ňom, nech nespúšťa s očí „Pripomenutia", vytlačené na str. 296. V Budapešti, Pôvodca. Obsah. * f A) Z náuky o hláskach. l Úvod: —"~ Strana Aké litery píšeme v slovenčine 1 Roztriedenie hlások 1 O samohláskach a dvojhláskach 2 O spoluhláskach 4 Kde sa píše „ä" 7 Kde sa píše „y" 8 Kde píšeme dvojhlásky 13 O dlhých a krátkych slabikách 14 Kde sa píšu mäkké d, ť, ň, I 17 I B) Z náuky o tvorení kmeňov. Pozor na predpony ob-, od-, nad-, pod-, pred-, bez-, roz- 22 O prípone komparatívu -ši 23 Slová, tvorené príponami -ský, -stvo 24 Rozoznávaj predložky s, z, vz: A) s, z, vz predložkami ........ 26 B) s, z, vz slovesnými predponami .... 29 Zopakované pravidlá o predp. s, z, vz . 32 Kmene zvláštnej pozornosti hodné 34 \C) Z náuky o ohýbaní kmeňov. /. Skloňovanie. Úvod T ." . ......... 37 Skloňovanie podstatných mien. Skloňovanie mužských: Vzory „kráľ", „dvor", „sluha" 37 Poznámky o pádoch 39 Z nárečia a pravopisu ........ 48 Skloňovanie ženských: Vzory „ryba", „ulica", „dlaň", „kosť" . 50 Poznámky o pádoch * -. 5.3 Z nárečia a pravopisu , . 58 Skloňovanie stredných: Vzory „delo", „plece", „obilie", „jahňa" . 60 Poznámky o pádoch ......... 62 Z nárečia a pravopisu 65 Skloňovanie cudzích slov 67 Spoločné poznámky o skloňovacích príponách . 71 Skloňovanie prídavných mien. Vzory „pekný", „boží", „otcov" ...... 12 Poznámky o pádoch 76 Z nárečia a pravopisu 76 Skloňovanie zámen. Ja, ty, sa 80 On, ono, ona 81 Môj, tvoj, svoj . 83 Ten, to, tá 84 Kto, čo 86 Skloňovanie čísloviek. Jedon, jedno, jedna 87 Dva, dve . 90 VII Číslovky 5—99 91 Sto, tisíc 92 Všeobecné pripomenutie o číslovkách 93 II. Časovanie. Ä) O podobách slovies vôbec. Neurčitok (infinitív) 93 Podstatné meno slovesné 93 Priechodníky 94 Príčastia 95 Spôsoby 97 Osoby 98 Časy 98 Stav 98 B) Prosté podoby slovesa. Ohýbacie prípony "slovesné 99 Slovesné kmene: Kmeň neurčitku 101 Kmeň prítomníka 106 Roztriedenie slovies . 109 Vzory časovania: I. triedy 1. vzor „volať-volám" 111 „ 2. vzor „hrabať-hrabem" ..... 112 „ 3. vzor „držať-držím" 115 „ 4. vzor „kupovať-kupujem" .... 116 II. triedy 1. vzor „treť-trem" 117 „ 2. vzor „rozumeť-rozumiem" . 119 „ 3. vzor „horeť-horím" 120 III. triedy 1. vzor „robiť-robím" 121 „ 2. vzor „piť-pijem" 123 IV. triedy 1. vzor „čuť-čujem" 124 „ 2. vzor „minúť-miniem" 125 V. triedy vzor „niesť-nesiem" . , . , ', . 127 VIII Dodatky ku vzorom časovacím: „Byť" 129 „Jesť" 131 „Vedeť" 131 „Chceť" • .... 131 „ísť" 131 i C) Opisované podoby slovesa. Minulý čas 133 Dávnominulý čas 134 Budúci čas 134 Rozkazovací spôsob 135 Podmieňovací spôsob . .' 135 Trpný stav slovies 135 f D) Z_ náuky o význame slov a o ich viazaní. Úvod 139 A) O jednotlivých čiastkach reči. O podstatnom mene: g^^y^Zväčšovanie a zmenšovanie 140 "Zdôrazňovanie 143 Vyhybovanie podstatným menám slovesným . 143 O rode 145 Pomnožné mená 146 O prídavnom mene: ^^^Prídavné mená vo význame podstatných . 147 ' O prisvojovacích prídavných menách .... 147 Prídavné mená miesto mien podstatných . 149 Prídavné mená svoj význam menia: I. piedrážaním sloviec pra-, pre-, pri-, na- 150 II. priberaním prípon 151 III. stupňovaním 152 O zámenách: Osobné zámená: IX O osobných zámenách vôbec 154 O zvratných „seba", »sa" osobité . 155 Prisvojovacie zámená: O prisvojovacích zámenách vôbec . 158 O zvratnom „svoj" osobité 158 Ukazovacie zámená: Ten, to, tá 159 Sám, samo, sama 161 Samý, samé, samá 161 Vzťažné zámená . 162 Neurčité zámená 162 M.-t-'U^-O číslovkách. Číslovka jedon zbytočnou 162 '"„Niekoľko", „viac", „pár" 164 Povaha čísloviek základných a rozčlenúvacích . 164 Vyslovúvanie zlomkov 168 Nahradzovanie „sorty", „fajty", „druhu" . 168 O slovese: O význame slovies vôbec: W-^ Slovesá nedokonané a dokonané .... 169 Slovesá podmetné a predmetné . 171 Slovesá s predponou do-, od- . .171 Slovesá s predponou roz- 172 Slovesá s predponou na- 172 Slovesá s predponou s-, so- 172 Slovesá s predponou vy- 173 Zmenšovanie príponou -ha 173 O význame jednotlivých podôb slovesných: Časy 173 Spôsoby 174 Neurčitok (infinitív) 175 Priechodníky 176 Príčastia 177 Trpný stav 178 x O príslovkách: O príslovkách miesta (hore, dolu, von, dnu, •fotoryu donútra, zpät, zpiatky, nazad) ... 179 Príslovky „veľa", „preč" so slovesami . 181 Všeobecné poznámky o príslovkách miesta 182 O príslovkách času ; 182 O príslovkách spôsobu a miery . 182 Tvorenie prísloviek z prídavných mien . 183 Všeobecné poznámky o príslovkách . 184 O predložkách: \*4ÍŽu ° Predložke l, lu 185 O predložke na 186 O predložke nad 189 O predložke od 190 O predložke okolo 190 O predložke po 191 O predložke pod 192 O predložkách s, so 192 O predložkách z, zo 192 O predložke za 192' Spoločne o predložkách 193 O spojkách: Priraďovacie 197 Podradovacie . ' 200 O citoslovciach 201 B) O jednotlivých pádoch skloňovacích. -/- O nominative 202 XO vokatíve 203 O akkusatíve 203 %,, O genitíve 206 O datíve 211 Ó.Q Máli .215 O inštrumentáli . 216 XI m ••- ' E) Z náuky o vetách a o ich skladaní. Úvod 226 A) 0 jednotlivých čiastkach vety. Lyi 0 podmete 229 O prísudku 231 0 shode prísudku s podmetom : Prísudkom určité sloveso 233 Prísudkom skloňovatelné slovo so sponou . 235 0 shode pri dvojení 237 O prívlastku „ 238 O shode prívlastku s objasňovaným menom: Prívlastky adjektívné 239 Prívlastky predstavkové 241 Prívlastky prístavkové 242 O doplnku 244 O príslovkovom určení 246 Spoločne o čiastkach vety 248 B) O skladaní viet a súvetí. I. Skladanie viet. Úvod 248 a) Jednotlivé o rozličných vetách. Oznamovacie vety 248 Rozkazovacie či vyzývacie vety 250 Podmieňovacie vety 250 Opytovacie a odpovedúvacie vety 251 b) Spoločne o rozličných vetách. Zapieracie vety 253 Podmienky jasnej a zreteľnej vety 254 Kusé v«ty sa dopúšťajú 256 XII II. Skladanie súvetí. Úvod 257 O priraďovaní samostatných viet 257 O podraďovaní pobočných viet: O pobočných vetách vôbec . „. , •,. 258 O pripojovacích slovách ....... Podmetné a predmetné vety . fŠ . 26U Prívlastkové vety 261 Odvislé vety opytovacie 261 Uporiadkovanie podradeného súvetia . 4261 Spoločne o skladaní súvetí: Uvodzovacie vety 262 Mnohočlenné súvetia 263 Spletené vety 263 O) Oddeľovanie výrazov a slov vo vete a v súvetí. O delidhích 263 ?^F)Z ni*u^y ° pravopise. Ako písať cudzie slová 268 Kde sa píšu velké litery 271 O slučovaní slov 281 Skracovanie slov 286 O rozdeľovaní slabík 289 •r»fi- j G) Z náuky o ľubozvuku. O riáení hiatu 291 ' Vyhybuj rovno znejúcim slabikám po sebe . 293 Zreteľnosť nad lubozvuk 294 Abecedný ukazovater, str. 295—373. A) Z náuky o hláskach. Úvod. 1. §. V slovenčine píšeme nasledujúce litery: a. á, ä, ä, b, c, č, d, d, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, U y, ý, j, k, 1, ľ, í, m, n, ň, o, ó, ô, p, r, r, s, š, t, ť, u, ú, v, z. ž = 44. Složky: ia, ie, iu, ou. Každú hlásku o sebe zreteľne môžeme vysloviť, ale v slove, v spojení s druhou alebo s druhými hláskami, z príčin fysiologických, svoj zvuk často zmenia až do nepoznania. Niekedy hláska cele zmizne pri výslovnosti a niekedy -sleje sa s druhou alebo s druhými v novú hlásku. A z toho, že pravé hlásky vysloveného slova nie vždy počujeme jasne a zreteľne, vykľula sa náuka o pra vom písaní slov či náuka o pravopise. 2. §. Aby sme dôkladne porozumeli pravopisným a mluvnickým pravidlám v tejto „Rukoväti" obsaženým, nasledovne roztriedujeme hlásky: Samohlásky: Dľa času Krátke: a, ä, e, i, y, o, u. Dlhé: á, á, é, í, ý, ó, ú. Dľa vlivu na predchodiacu spoluhlásku: Rukoväť spis. reči. 1 — 2 - Tvrdé: a, á, y, ý, o, ó, u, ú. Mäkké: e, i, í. Dla mluvidla: Tenké: e, é, i, í. Hrubé: a, á, o. ó, u, ú. Dvoj hlásky: Tvrdé: ou, uo (= ô). Mäkké: ia, ie, iu. ' Spoluhlásky: Dla jakosti zvuku: Tvrdé: b, d, f, g, h, ch, k, 1, m, n, p, f, s, t, v, z.