Život V Dávnom Gútore Výročné Obyčaje Obce Hamuliakovo V 20
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
JANÁČKOVA AKADEMIE MÚZICKÝCH UMĚNÍ V BRNĚ Divadelní fakulta Ateliér Divadelní produkce a jevištní technologie Divadelní manažerství se zaměřením na produkční management Život v dávnom Gútore Výročné obyčaje obce Hamuliakovo v 20. storočí Bakalárska práca Autorka práce: Viktória Kállayová Vedúca práce: doc. MgA. Blanka Chládková Oponentka práce: MgA. Zdeňka Kujová Brno 2019 Bibliografický záznam KÁLLAYOVÁ, Viktória. Život v dávnom Gútore - Výročné obyčaje obce Hamuliakovo v 20. storočí [Life in ancient Gútor - Annual customs in the village of Hamuliakovo in the 20th century]. Brno: Janáčkova akademie múzických umění, Divadelní fakulta, Ateliér divadelní produkce a jevištní technologie, 2019, 106 s. Vedúca bakalárskej práce: doc. MgA. Blanka Chládková Anotace Práca zaznamenáva nehmotné kultúrne dedičstvo pôvodných obyvateľov obce Hamuliakovo (pôvodne Gútor), na príklade tradičných výročných obyčají 20. storočia. Pôvodné obyvateľstvo obce - etnikum slovenských Maďarov, v dôsledku politických, historických a urbanistických zmien, tvorí dnes v obci etnickú menšinu a kultúra etnika sa vytráca. Práca opisuje etnikum slovenských Maďarov, geografický, historický, politický a kultúrny kontext prostredia. Dokumentuje zabudnuté obyčaje pomocou osobných výpovedí pôvodných obyvateľov. Ďalej sa zameriava na funkciu, význam a špecifiká miestnych výročných obyčají, skrz ktorých kontextualizáciu sa snaží interpretovať dávne, a z časti aj súčasné podoby spoločnosti. Kľúčové slová ľudové divadlo, tradičné obyčaje, nehmotné kultúrne dedičstvo, slovenskí Maďari, maďarská menšina, etnografický výskum, folklór, Hamuliakovo Annotation This bachelor's thesis deals with the disappearing intangible cultural heritage of the original inhabitants of the village Hamuliakovo (orig. in hung. Gútor), on the example of local traditional annual customs in the 20th century. The original population of the village - an ethnic minority of Slovak Hungarians - is now a minority of the village and its culture is in decline, as a result of political, historical and urban changes. The work describes the ethnicity of Slovak Hungarians, geography, history, politics, and cultural context of the environment. The work deals with the function, meaning and specifics of local annual customs, through which it tries to contextualize and interpret the ancient and contemporary form of local society. Key words folk theater, traditional customs, the intangible cultural heritage, Hungarians in Slovakia, hungarian minority, ethnographic research, folklore, Hamuliakovo Prehlásenie Prehlasujem, že som predloženú prácu spracovala samostatne a použila iba uvedené pramene a literatúru. V Brne, dňa 20. mája 2019 Viktória Kállayová Poďakovanie Moja vďaka patrí vedúcej bakalárskej práce, doc. MgA. Blanke Chládkovej, za oporu, trpezlivosť a cenné rady pri výbere témy a písaní práce. Veľká vďaka patrí mojej babičke Margite Kállayovej, za nenahraditeľné rozhovory k téme a druhej babičke Valérii Borsovej, za pomoc s maďarskými textami. Ďakujem mojej sestre Scarlett Kállayovej za rady k spracovaniu textu. Vďaka patrí Terézii Szűcsovej a Julianne Bogárovej, za ochotu zdieľať ich vzácne spomienky. Ďakujem mojim predkom a bývalým obyvateľom Hamuliakova, za cenný dar v podobe kultúry ktorú nám po sebe zanechali a na ktorú môžeme ako ďalšia generácia nadväzovať. Obsah Úvod 1 1. Metodika práce a terminológia 4 1.1 Metodika práce 4 1.1.1 Príprava 4 1.1.2 Realizácia výskumu 4 1.1.3 Interpretácia dát 7 1.1.4 Publikácia 8 1.1.5 Vybrané problémy výskumu 8 1.2 Terminológia 10 2. Etnikum slovenských Maďarov, Žitný ostrov a Hamuliakovo 14 2.1 Kto sú slovenskí Maďari? 14 2.2 Žitný ostrov - Csallóköz 17 2.3 Hamuliakovo - Gútor 20 2.3.1 Základné informácie 20 2.3.2 História obce 26 2.3.3 Súčasnosť 31 2.3.4 Csemadok 33 3. Výročné obyčaje obce Hamuliakovo v 20. storočí 34 3.1 ZIMA 35 3.2 JAR 39 3.3 LETO 44 3.4 JESEŇ 47 3.5 ZIMA 48 Záver 53 Zoznam skratiek 55 Použitá literatúra 56 Zoznam obrázkov 62 Zoznam príloh 63 Úvod Súčasný trend globalizácie vedie k potrebe znalosti a porozumenia koreňov kultúr. Pre ľudské správanie, tvorbu a umenie je dôležité vedieť, z čoho naša kultúra vychádza a na čo nadväzujeme. V našej práci skúmame výročné obyčaje obce Hamuliakovo, s pôvodným názvom Gútor, v 20. storočí. Hamuliakovo je slovenská pohraničná obec z 12. storočia, obývaná pôvodne maďarským, neskôr slovenským a slovensko-maďarským etnikom. V priebehu 20. storočia, bola táto obec súčasťou Rakúsko-Uhorska, Prvej česko-slovenskej republiky, Maďarska, Druhej česko-slovenskej republiky a Slovenska. Zloženie obyvateľstva sa menilo zakladaním kolónií po 1. svetovej vojne, deportáciou maďarského obyvateľstva po 2. svetovej vojne a od 90.-tych rokov urbanizáciou. Obec sa svojou polohou blízko Bratislavy, stáva od roku 1989 súčasťou masívnych urbanizačných procesov. Pôvodné etnikum slovenských Maďarov a rurálny ráz krajiny sa vytrácajú a s nimi aj tradičná kultúra pôvodných obyvateľov. V zmysle zachovania miznúceho kultúrneho dedičstva, sme sa preto rozhodli zmapovať lokálne výročné obyčaje z obdobia 20. storočia. Podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, pojmom nehmotné kultúrne dedičstvo označujeme ústne prejavy a tradície, interpretačné umenie, spoločenské zvyky, obyčaje, rituály a slávnostné udalosti, tradičné remeselníctvo a ďalšie. Živý, ucelený systém tradičnej kultúry zanikol vplyvom modernizácie spoločnosti, ale viaceré javy sú pre nás zdrojmi kultúrnej a spoločenskej identity. Uchovávajú sa ako prejav lokálneho, regionálneho a národného dedičstva. (ONKDKZSO, 2017) V roku 2018 sa všetky inštitúcie Európskej únie zapojili do Európskeho roku kultúrneho dedičstva, aby upozornili na potrebu zachovania miznúceho kultúrneho dedičstva. V Odporúčaní na ochranu tradičnej kultúry a folklóru, ktoré schválila generálna konferencia Organizácie OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (ďalej len UNESCO), je vyzdvihnutá výrazná zraniteľnosť tradičných foriem folklóru so zvláštnym dôrazom na šírenie ústnym podaním, uvedomujúc si nebezpečenstvo, že sa to všetko môže stratiť. Najrozšírenejšia teória divadelnej antropológie, nachádza pôvod divadla v mýtoch a rituáloch. Podľa Brocketta, sa mýty a rituály vyformovali v ranom štádiu vývoja spoločnosti, kedy spoločnosť začala objavovať vplyv ich magických síl na prísun potravy, 1 počasie, chorobu a iné kľúčové prvky života. Spoločnosť videla súvis medzi určitým jednaním skupiny, alebo jej jednotlivcov (napr. šamanov) a priaznivým výsledkom a tak toto jednanie začala opakovať a formovať do špecifických obradov a rituálov. Okolo týchto rituálov potom vznikli mýty, ktoré konanie vysvetľovali a idealizovali. Kultiváciou spoločnosti, sa predstavy o rituáloch začali meniť a tak sa mýty začali modifikovať, oddeľovať a praktizovať mimo nich. Tento moment, je prvým krokom k vzniku autonómneho divadla. Pôvodný úžitkový zmysel aktivít, začal nahrádzať estetický a zábavný. (Brockett, 2008) Konkrétnym dôkazom rituálnej teórie pôvodu divadla sú tradičné ľudové obyčaje, ktoré sa radia k ľudovému divadlu. Podľa Toncrovej, sa jednotlivé formy ľudového divadla odlišujú pôvodom, charakterom a voľbou výrazových prostriedkov, avšak obsahujú škálu spoločných prvkov, ktoré špecifikujú ľudové divadlo ako celok. (Toncrová, 2000) Obyčaje boli a sú nositeľmi mnohých kľúčových performačných prvkov a zdrojom divadelnosti. Podľa Brocketta sú nimi: čas, miesto, účastníci (herci a publikum), scenár (ciele, text, pravidlá, piesne), oblečenie (kostýmy), maska (líčenie, škrabošky), zvuk (hudba, piesne, reč), pohyb (gesto, pantomíma, tanec) a ďalšie. (Brockett, 2008) Hlavným cieľom práce je zaznamenať miznúcu kultúru pôvodných obyvateľov obce Hamuliakovo, skrz kalendárne obyčaje pôvodných obyvateľov. Práca využíva mimo iné, aj nástroje etnografického výzkumu a kladie si za ciele: zdokumentovať poznatky o tradičných kalendárnych obyčajoch etnika v obci, vysvetliť ich spoločenský kontext, porovnať súčasnú a minulú podobu obyčajov a preskúmať dôvody ich premien. Dôležitou časťou je priebežná kontextualizácia - vysvetlenie významu dát vo vzťahu k iným dátam, ich samotným v širšom kontexte a porozumenie ich významu z pohľadu ich nositeľov. V práci sa zaoberáme funkciou, významom a špecifikami miestnych výročných obyčají, skrz ktorých kontextualizáciu sa snažíme interpretovať dávne a z časti aj súčasné podoby spoločnosti. Na ciele práce nadväzujú výskumné otázky. ● Hlavná výskumná otázka: Aké sú tradičné obyčaje pôvodných obyvateľov Hamuliakova? ● Vedľajšie výskumné otázky: Aké sú kultúrne, dobové špecifiká obyčají? 2 Prečo tieto tradičné obyčaje z obce zmizli a zabudlo sa na ne? Akú majú tradičné obyčaje funkciu, zmysel a význam? S akými inštitúciami súvisia? Zachytiť nehmotné kultúrne dedičstvo etnika s tak špecifickou históriou, akú má slovensko-maďarské, skrz tradičné obyčaje, bolo pre nás metodicky pomerne náročné. Pri výskume sme vzhľadom k cieľom práce, používali metódy etnografického výskumu, ktoré nám metodicky aj teoreticky dopomohli. Proces práce so zdrojmi, rôzne fázy výskumu a metódy zberu dát opisujeme v kapitole Metodika práce a terminológia. Špecifiká kultúr a obyčají odlišujú napríklad prírodné podmienky, historické udalosti, kontakt s kultúrami iných etník. Druhá kapitola predstavuje historický, politický a hospodársko-sociálny kontext etnika slovenských Maďarov. Etnikum mapujeme na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Jednotlivé regióny a oblasti sa vyznačujú rôznymi špecifikami. Rovnako je tu úroveň lokálnych miest a obcí, ktoré sú tvorené jedinečnosťou ľudí, ktorí ich obývajú. Pre pochopenie kultúry