Záverečná správa zo vstupného Úrovne podmienok merania hodnotenia a systematického stanovenia potrieb pre zdravie a zdravotné cieľových lokalít Národného projektu potreby vo vylúčených Zdravé komunity 2A rómskych osídleniach na Slovensku

Andrej Belák Organizácia Zdravé regióny je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva zdravotníctva SR, ktorej poslaním je realizácia a rozvoj dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti zdravia. Jednou z nosných činností v tomto smere je realizácia Národného projektu Zdravé komunity. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Úrovne podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku Záverečná správa zo vstupného merania hodnotenia a systematického stanovenia potrieb cieľových lokalít Národného projektu Zdravé komunity 2A

Obsah správy © Andrej Belák & Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2020 Dizajn a grafická úprava © Matúš Hnát, 2020 Maľba na obálke © Michaela Moravčíková, 2020 Andrej Belák Obsah

Prehľad základných pojmov a použitých 007 ČASŤ III Metodika vstupného merania úrovne 167 skratiek Postupy podmienok pre zdravie

Zhrnutie 009 Metodika stanovenia zdravotných potrieb 183

Summary 019 Literatúra 185

ČASŤ I Úvod 031 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov 191 Súhrn výsledkov Zhrnutie výsledkov vstupného merania Obyvateľstvo vylúčených rómskych 039 a odporúčania Odporúčania 193 úrovní podmienok pre osídlení zdravie Realizačný tím 197 A) Správanie súvisiace so zdravím 051 Poďakovanie 199 B) Psychická záťaž 075 PRÍLOHA A Nerovnosti v zdravotnom stave medzi Rómami 203 C) Materiálne podmienky 083 Prehľad štúdií o zdraví a ostatnými populáciami v strednej a východnej Európe Rómov D) Dostupnosť zdravotnej starostlivosti 095 Nerovnosti v zdravotnom stave medzi Rómami 204 a ostatnými populáciami na Slovensku E) Spoločenské postavenie a príležitosti 113 Príčiny nerovností v zdravotnom stave medzi Rómami 205 ČASŤ II Úvod 137 a ostatnými populáciami v strednej a východnej Európe Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných Súhrnné profily zdravotných potrieb 141 Príčiny nerovností v zdravotnom stave medzi Rómami 207 potrieb a ostatnými populáciami na Slovensku A) Potreby v oblasti správania 144 súvisiaceho so zdravím Politiky zamerané na riešenie nerovností v zdravotnom 209 stave medzi Rómami a ostatnými populáciami v regióne B) Potreby v oblasti psychickej záťaže 147 Literatúra 211 C) Potreby v oblasti materiálnych 150 podmienok PRÍLOHA B I) Cieľové lokality NP ZK 2A 223 Prehľad zapojených D) Potreby v oblasti dostupnosti 153 obcí II) Neobsadené oprávnené územie NP ZK 2A 232 zdravotnej starostlivosti III) Kontrolné lokality hodnotenia NP ZK 2A 234 E) Potreby v oblasti spoločenského 156 postavenia a príležitostí PRÍLOHA C CENZUS – Formulár KAOZ č. 1 238 Dokumentácia CENZUS – Záznamový hárok AOZ č. 1 240 Príklad rôznorodosti jednotlivých lokalít 159 k terénnemu zisťovaniu REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 242 Prehľad základných pojmov a použitých skratiek

Asistent osvety zdravia (AOZ) – Terén­ Čiastkový profil zdravotných potrieb – ny pracovník Národného projektu Zdravé Graf znázorňujúci veľkosti zdravotných komunity (NP ZK), ktorý na dennej báze potrieb vylúčeného rómskeho osídlenia poskytuje osvetové, mediačné a asis­ (alebo osídlení) v lokalite (alebo skupine tenčné služby v oblasti podpory zdravia lokalít) za jednotlivé podskupiny priamo vo vylúčenom rómskom osídlení podmienok pre zdravie (napr. za či osídleniach na území typicky jednej materiálne podmienky v obydliach ako z cieľových lokalít projektu (niektorí AOZ podskupinu materiálnych podmienok) pokrývajú niekoľko menších vylúčených osídlení vo viacerých lokalitách a nie­ktoré Domácnosť – Skupina ľudí, ktorá väčšie vylúčené osídlenia si vyžadujú zdieľa spoločný priestor na bývanie, pokrytie viacerými AOZ v jednej lokalite); spoločne sa stravuje a uprednostňuje NP ZK v čase ukončovania vstupného samostatné obydlie (obvykle tzv. merania (projektová fáza 2A) zamestnával nukleárna rodina) spolu 262 AOZ a ich prostredníctvom pokrýval spolu 255 cieľových lokalít ESF – Európsky sociálny fond

CENZUS – Prvá fáza vstupného merania Kontrolné lokality hodnotenia – hodnotenia dopadov NP ZK za obdobie Obce alebo mestá s vylúčenými rómskymi 2019–22, spočívajúca v úplnom sčítaní osídleniami, v ktorých dosiaľ nepôsobili obyvateľstva, obydlí a vybavenia AOZ, a ktoré boli zahrnuté do vstupného domácností vo vylúčených rómskych merania hodnotenia NP ZK ako kontrolná osídleniach z cieľových lokalít projektu skupina a v kontrolných lokalitách hodnotenia Koordinátor asistentov osvety Cieľové lokality NP ZK – Obce zdravia (KAOZ) – Riadi skupinu alebo mestá s vylúčenými rómskymi AOZ a zodpovedá za ich výsledky osídleniami, v ktorých pôsobia AOZ v oblasti svojej pôsobnosti projektu NP ZK ; NP ZK v čase (koordinačnej oblasti); projekt NP ZK ukončovania vstupného merania zamestnával v čase ukončovania (projektová fáza 2A) pokrýval v 255 vstupného merania (projektová fáza cieľových lokalitách spolu 450 vylúčených 2A) 24 KAOZ, pričom jeden KAOZ rómskych osídlení riadil prácu v priemere 11 AOZ

007 Prehľad základných pojmov a použitých skratiek MZ SR – Ministerstvo zdravotníctva Úrovne podmienok pre zdravie – Slovenskej republiky Miery rizikovosti komunitných Zhrnutie podmienok pre zdravie vo vylúčených Národný projekt Zdravé komunity rómskych osídleniach; za väčšinu (NP ZK) – Projekt financovaný z ESF, podmienok sú vyjadrované podielmi prostredníctvom ktorého príspevková domácností zo zahrnutých osídlení, organizácia MZ SR, Zdravé regióny (ZR), ktoré nie sú vystavené kriticky od roku 2017 riadi, prevádzkuje a rozvíja rizikovým hodnotám konkrétnych intervenčný model Zdravé komunity na ukazovateľov národnej úrovni ÚSVRK – Úrad splnomocnenca vlády OP ĽZ – Operačný program ESF Ľudské Slovenskej republiky pre rómske zdroje komunity

Podmienky pre zdravie – Všetky Vstupné meranie hodnotenia – okolnosti, ktoré sústavne a vo významnej Meranie východiskových úrovní miere ovplyvňujú zdravotný stav na podmienok pre zdravie v cieľových úrovni populácií (determinants of health), lokalitách NP ZK a kontrolných lokalitách tradične rozdeľované do skupín podľa hodnotenia dopadov NP ZK za obdobie povahy okolností (napr. biologické faktory, 2019–22, realizované v roku 2019 environmentálne faktory, životný štýl, (projektová fáza 2A) sociopolitický kontext, a pod.) Vylúčené rómske osídlenie – Podmienky pre zdravie na Sídelná koncentrácia s výraznou komunitnej úrovni – Skupiny prevahou obyvateľstva rómskeho 1 podmienok pre zdravie, ktoré je možné pôvodu, v ktorej žije aj tzv. vylúčená 1 Táto správa zhŕňa výsledky a postupy (MZ SR), Zdravé regióny (ZR), pre Metodický výklad k používaniu Prehľad doterajších odborných etnických kategórií pri nastavení pozitívne ovplyvňovať prostredníctvom (marginalizovaná) rómska komunita zistení o zlom zdravotnom jednak prvého podrobného merania účely Národného projektu Zdravé štátnych integračných politík Úradu terénnej práce AOZ a KAOZ: A) správanie (príp. komunity)1 stave obyvateľov vylúčených úrovní podmienok pre zdravie vo komunity (NP ZK). NP ZK usiluje splnomocnenca vlády Slovenskej rómskych osídlení v regióne republiky z roku 2018 vymedzuje súvisiace so zdravím, B) psychická záťaž, strednej a východnej Európy vylúčených rómskych osídleniach na o systematické vylepšovanie veľmi zlého marginalizované rómske komunity vrátane Slovenska, ako aj ako „rómske komunity, ktoré žijú C) materiálne podmienky, D) dostupnosť Výstupné meranie hodnotenia – o príčinách daného stavu Slovensku, a jednak prvého dôkladného zdravotného stavu obyvateľov vylúčených prevažne v koncentráciách (seg­ služieb zdravotnej starostlivosti a E) Meranie úrovne podmienok pre a súvisiacich politikách, tvorí stanovenia zdravotných potrieb rómskych osídlení prostredníctvom regovane), a trpia systematickým Prílohu A. znevýhodnením v oblastiach spoločenské postavenie a príležitosti zdravie v cieľových lokalitách NP ZK obyvateľov týchto osídlení. Meranie komunitnej práce.1 Projekt je financovaný vzdelávania, zamestnanosti, býva­ 2 nia a zdravia.“ Materiál zároveň prí­ a v kontrolných lokalitách hodnotenia https://zdraveregiony.eu/ úrovní podmienok aj stanovenie potrieb predovšetkým z prostriedkov Európskych zvukuje, že nejde o termín pomenú­ REPRE-zisťovanie – Druhá fáza merania dopadov NP ZK za obdobie 2019–22, boli uskutočnené z podnetu štátnej štrukturálnych a investičných fondov vajúci miesto, ale skupinu ľudí. hodnotenia dopadov NP ZK za obdobie naplánované na rok 2022 (záver príspevkovej organizácie Ministerstva v rámci Operačného programu Ľudské 2019–22, spočívajúca v štruktúrovaných projektovej fázy 2B) zdravotníctva Slovenskej Republiky zdroje (OP ĽZ).2 rozhovoroch vo vzorkách domácností reprezentatívnych za vylúčené rómske Zdravé komunity – Originálny osídlenia v zahrnutých lokalitách participatívny model intervencie Účely merania úrovní podmienok v oblasti podpory zdravia a prevencie Stanovenie zdravotných potrieb – vo vylúčených rómskych osídleniach a stanovenia potrieb Určenie toho, do akej miery je v čom prostredníctvom sústavnej osvetovej, potrebné vylepšiť podmienky pre zdravie mediačnej a asistenčnej práce Hlavným účelom merania úrovní podmie­ vychádzalo, bolo určiť čo všet­ko pre v konkrétnych lokalitách na podstatné terénnych pracovníkov pochádzajúcich nok pre zdravie, realizovaného v priebehu vylepšenie zdravia potrebujú jednot- vylepšenie zdravotného stavu v nich priamo z cieľových osídlení; na roka 2019, bolo zabezpečenie vstupných livé z vylúčených rómskych osídlení Slovensku pôvodne vyvinutý 3 údajov potrebných na vyhodnotenie zahrnutých do projektu NP ZK. Výskum, Pozri Realizačný tím LF UPJŠ Súhrnný profil zdravotných potrieb – v neziskovom sektore a postupne na strane 197. V terminológii úspešnosti NP ZK za obdobie 2019–22. ktorého boli vstupné meranie a stanove­ danej zmluvy (UPJŠ – 247/2018) Graf znázorňujúci veľkosti zdravotných po­ adoptovaný štátnou správou predkladaná správa spája Nadväzujúce výstupné meranie tohto hod­ nie potrieb súčasťou, pod vedením autora trieb vylúčeného rómskeho osídlenia (alebo „druhú časť výstupu z realizácie notenia a samotné vyhodnotenie úspeš­ správy uskutočnila pracovná skupina Úlohy B – vstupného merania osídlení) v lokalite (alebo skupine lokalít) za ZR – Zdravé regióny, štátna príspevková pre hodnotenie dopadov nosti NP ZK boli naplánované na koniec Lekárskej fakulty Univerzity Pa­vla Jozefa NP ZK 2A“ (časti I,III a IV) všetkých päť základných skupín podmienok organizácia MZ SR, ktorá od roku 2017 a „výstup z realizácie Úlohy A – daného obdobia. Hlavným účelom stano­ Šafárika v Košiciach (LF UPJŠ), na pre zdravie na komunitnej úrovni (A–E) riadi a realizuje NP ZK Stanovenia zdravotných potrieb venia zdravotných potrieb, ktoré z výsled­ základe zmluvy o vyhotovení diela medzi v marginalizovaných rómskych komunitách“ (časti II,III a IV). kov vstupného merania úrovní podmienok UPJŠ a ZR.3

008 Prehľad základných pojmov a použitých skratiek 009 Zhrnutie štrukturálne Podmienky pre zdravie na komunitnej úrovni Zdravotný stav Prístup k vstupnému meraniu determinanty

4 Súčasťou zadania zo strany ZR bola S ohľadom na uvedené požiadavky za­ Hoci sú vecne primerané, najmä posledné dve požiadavky zatiaľ priekopnícka­ kombinácia požiadaviek na dávateľa a opierajúc sa o súvisiace mi­ predstavujú aj pri projektoch výstup i postup. Výstup mal zahŕňať údaje moriadne kapacity samotného NP ZK5, menšieho rozsahu značný nad­ štandard. Nastavovanie účinných o všetkých druhoch podmienok pre zdra­ poverený reali­začný tím LF UPJŠ zvolil intervencií na komunitnej úrovni bez údajov o východiskovom stave vie, ktoré sa javia ako kľúčové z odborného rovnako moderný tzv. radikálne v jednotlivých komunitách nie je hľadiska – mal byť teoreticky vyčerpávajúci. participatívny prístup k výskumu: prakticky možné. No s výnimkou nie­ktorých základných údajov z tzv. Zároveň mal byť pre NP ZK bezprostredne­ do upresňovania výskumných cieľov Atlasov rómskych komunít (2004, 2013, 2019), doterajšie súvisiace využiteľný predovšetkým na úrovni a zameraní, do tvorby výskumných prieskumy reprezentatívne za väčšie každej z vyše 250 cieľových obcí projek­ postupov, do plnenia výskumných úloh zemepisné oblasti (vrátane akade­ mických štúdií), usilovali nanajvýš tu – mal byť praktický. Napokon, výstup v teréne aj do interpretácie výsledkov Prečo je vylúčená Ktoré miestne okolnosti Čo obyvateľom Ako sa dané o priemerné hodnoty za kraje. Nastavovanie intervencií bez parti­ mal byť získaný a zostavený tak, aby bolo boli prostredníctvom zamestnancov taká veľká časť práve najviac podporujú vylúčených rómskych podmienky podpisujú cipácie ľudí, ktorých dobrom sa in­ možné preukázať, že dôsledne rešpektuje všetkých organizačných úrovní NP Rómov? to, čo obyvateľom osídlení najviac ničí na zdravotnom tervencie zaštiťujú, nie je legitímne. No tento princíp sa v skutočnosti práva a pohľady samotných obyvateľov ZK sústavne zapájaní zadávateľ vylúčených rómskych telá? stave obyvateľov dôsledne uplatňuje len výnimočne aj tam, kde býva formálne deklaro­ vylúčených osídlení, na ktoré sa NP ZK i obyvatelia cieľových vylúčených osídlení najviac ničí vylúčených rómskych vaný (pre prehľad pozri Prílohu A). zameriava – mal byť eticky citlivý.4 rómskych osídlení. telá? osídlení?

Postupy vstupného merania Sociopolitický kontext E) Nízka úroveň C) Zlé materiálne Pomerne veľmi zlý spoločenského podmienky zdravotný stav 5 Zadanie a zvolený prístup umožnili tímu zisťovať hodnoty v danom prostredí postavenia a príležitostí Projekt NP ZK v danom období Viac škodlivín na dennej báze poskytoval LF UPJŠ pokúsiť sa najskôr o vytvorenie s pomocou terénnych pracovných síl Nízke vzdelanie; Vysoká v domácnostiach; Viac osvetové, mediačné a asistenčné celkom nového nástroja na meranie NP ZK. Prostredníctvom vybraných História útlaku nezamestnanosť; škodlivín v prostredí zdravotné služby približne v troch Nízke príjmy a životná štvrtinách všetkých vylúčených úrovní podmienok pre zdravie v pro­ ukazovateľov sa zameriaval kon­ Rôzne formy priamej úroveň; Priama rómskych osídlení na Slovensku, i nepriamej etnickej etnická diskriminácia; a to prostredníctvom terénnych stredí vylúčených rómskych osídlení. krétne na nasledujúcich päť skupín diskriminácie voči Fyzické vylúčenie; pracovníkov, ktorí z daných osídlení Tvorba tohto nástroja prebehla v roku podmienok pre zdravie: A) správanie nielen pochádzali, ale v nich Rómom; Vznik Sociálne vylúčenie; v drvivej väčšine naďalej zostávali 2018. Započala systematickou revíziou súvisiace so zdravím, B) psychická vylúčených osídlení Sebavylučovacie B) Vysoká psychická Výrazne kratšia dĺžka žiť. V oboch ohľadoch je výnimočný odbornej literatúry k téme a intenzívnym a diskriminačné sociálne záťaž dožitia v celoeurópskom kontexte. záťaž, C) materiálne podmienky, normy; Internalizovaný kvalitatívnym prieskumom v štyroch D) dostupnosť služieb zdravotnej rasizmus Vysoká miera dlhodobého značne odlišných cieľových lokalitách starostlivosti a E) spoločenské stresu; Nízke niektoré miery vnímanej projektu. Následne spočívala v po­ postavenie a príležitosti. Obrázok 1 Kultúrne normy spokojnosti a kontroly; stupnom triedení, výbere a čiastoč­nom zhŕňa, akými podskupinami sú dané Nizke niektoré miery Anticiganizmus sociálnej opory prispôsobovaní inak bežných výs­ skupiny podmienok tvorené, aké a súvisiace sociálne D) Nízka dostupnosť kumných postupov. Všetky úkony pri roly zvyknú najčastejšie zohrávať vo a kultúrne adaptácie vo a kvalita služieb vylúčených rómskych zdravotnej Výrazne vyššia miera tom boli smerované tak, aby výsledný vzťahu k zdravotnému stavu oby­ osídleniach starostlivosti detskej úmrtnosti výber postupov umožňoval mapovať vateľov vylúčených rómskych osídlení Geografická A) Nezdravé správanie podmienky v osídleniach bežne rých- na Slovensku, čím sú predurčované, nedostupnosť; súvisiace so zdravím lo, no mimo­riadne vyčerpávajúco, a ako sa najčastejšie vzájomne Neprimeranosť služieb; Diskriminácia v rámci Nezdravá strava; Viac Obr. 1 → prakticky a citlivo, a to z pohľadu ovplyvňujú. Vychádzajúc z tohto teo­ Sociálny, zdravotný služieb starostlivosti; závislostí; Nezdravé Podmienky predurčujúce nielen reali­začného tímu ako garantov retického rámca realizačného tímu LF a školský systém; Trh Problémy s navigáciou niektoré sexuálne a repro­ zdravotný stav vo vylúčených zdravotníckymi službami; dukčné praktiky; Nízka rómskych osíd­leniach na odbor­nosti a ZR ako zadávateľa, ale UPJŠ, o daných skupinách podmienok Slovensku, zahŕňajúce (farebne) Rôzne formy Nízka zdravotná úroveň osobnej hygieny; päť skupín podmienok na aj terénnych pracovníkov NP ZK – ako možno súhrnne uvažovať ako o pod- priamej i nepriamej gramotnosť; Sociálne Málo zdravého pohybu; Výrazne vyšší výskyt komunitnej úrovni, na ktoré sa znalcov každodennosti a pohľadov oby­ mienkach pre zdravie na komu- etnickej diskriminácie a finančné bariéry Nízka úroveň prevencie; väčšiny druhov ochorení zameriavalo vstupné meranie voči Rómom v prístupe k službám Súvisiace sociálne normy v priebehu celého života hodnotenia vateľov samotných vylúčených osídlení. nitnej úrovni.

Vytvorený merací nástroj pozos­ tával na jednej strane z originálneho súboru viac-menej bežných ukazo­ vateľov, a na strane druhej z originál­ nej následnos­ti viac-menej bežných postupov, ako pre dané ukazovatele

010 Zhrnutie 011 Zhrnutie Priebeh vstupného merania Výsledky vstupného merania

Samotné vstupné meranie úrovne Následne, od júla 2019, sa po priamom oslo­ Hlavné výsledky vstupného merania podmienok bežne definovaná odborníkmi. podmienok pre zdravie začalo vovaní podľa uvedeného predpisu podarilo pre účely hodnotenia popisujú situáciu Samotnú úroveň za danú vlastnosť každý v marci 2019 úplným terénnym uskutočniť vyše 13 500 štruktúrovaných vo vylúčených rómskych osídleniach údaj popisuje tak, že lokalite priraďuje sčítaním obyvateľstva a základ- rozhovorov o všetkých ostatných súhrnne za jednotlivé lokality. Pozos­ zistenú hodnotu z rozsahu hodnôt zmyslu­ nej materiálnej vybavenosti podmienkach pre zdravie na komu- távajú z vyše 380 číselných údajov za plných pre cieľové vylúčené osídlenia (CENZUS) v 410 vylúčených nitnej úrovni (REPRE-zisťovanie). Pre väčšinu z 255 zahrnutých lokalít – spolu NP ZK. Väčšina údajov o podmienkach rómskych osídleniach na území účely porovnávania vzájomných rozdielov ide na tejto úrovni po­drobnosti o bezmála pre zdravie popisuje akým zdravot- 232 cieľových lokalít NP ZK. Vy­ v zmenách podmienok za celé hodnotené 100 000 údajov.6 O samotných úrov­ ným rizikám boli (prípadne neboli) chádzajúc z údajov tohto zisťovania, obdobie (2019–2022) bolo v októbri a no­ niach podmienok pre zdravie pri tom vystavené aké podiely domácnos-

pre každú cieľovú lokalitu NP ZK vembri 2019 vstupné meranie uskutočnené 6 vypovedajú približne tri štvrtiny týchto tí vylúčených rómskych osídlení boli následne vypočítané veľkosti aj v kontrolných lokalitách hodnotenia – Výskum na svojej najpodrobnejšej údajov. Zostávajúca štvrtina údajov popi­ v jednotlivých cieľových lokalitách úrovni celkovo zhromaždil ešte vzoriek domáností reprezentatívne CENZUS a následné REPRE-zisťovanie rádovo väčšie množstvo informácií – suje ďalšie okolnosti užitočné pre projekt NP ZK. Ostatné údaje o podmienkach napr. stovky údajov za každú za všeky vylúčené osídlenia v zahr­ boli zopakované v ďalších 34 lokalitách z desiatok domácností z reprezen­ NP ZK či jeho hodnotenie: skladbu oby­ pre zdravie popisujú, do akej miery nutých lokalitách (priemerná s 38 vylúčenými rómskymi osíd­leniami, tatívnych vzoriek a údaje o jednot­ vateľstva, pokrytie lokalít pracovníkmi boli ktorým konkrétnym rizikám livých z vylúčených osídlení v loka­ veľkosť vzorky domácností za v ktorých NP ZK dovtedy nepôsobilo litách, kde bolo takýchto osídlení NP ZK či ďalšími asistenčnými službami, vystavení spoločne všetci obyvatelia viac. Tieto podrobnejšie údaje môžu lokalitu bola 62, najväčšia vzorka za (tzv. kontrolná skupina lokalít; spolu 1 199 byť výhľadovo využité napríklad na infraštruktúrne vybavenie obcí mimo daných vylúčených osídlení (zahŕňajúc jednu lokalitu zahŕňala spolu 198 rozhovorov). Pre zemepisné pokrytie NP hlbšie analýzy vzájomných vzťahov vylúčené osídlenia, a podobne. aj niekoľko dvojhodnotových premen­ medzi jednotlivými aspektmi pod­ domácností). ZK a merania pozri Obrázok 2. mienok pre zdravie. ných v zmysle – riziko prítomné alebo Každý z číselných údajov o podmien­kach nie). Druhy získaných údajov popisujúcich pre zdravie popisuje úroveň niektorej úrovne podmienok za jednotlivé lokality z vlastností, ktorými býva daná oblasť zhŕňa Tabuľka 1.

Obr. 2 Mestá a obce, na ktoré sa zameriava NP ZK, a mestá a obce zahrnuté to Prístup k stanoveniu potrieb vstupného merania (pre podorbonosti ohľadom jednotlivých lokalít pozri Prílohu B) Požiadavky zadávateľa na výstupy a po­ Tímu LF UPJŠ pre splnenie uvedených stup stanovenia toho, čo pre vylepšenie požiadaviek postačilo vyjsť z poznat- zdravia potrebujú jednotlivé cieľové kov a výsledkov získaných v rámci vylúčené rómske osídlenia projektu NP vstupného merania úrovní podmienok ZK, boli rovnaké, ako pri vstupnom mera­ pre zdravie. Prehľad odborných zistení ní úrovne podmienok pre zdravie v týchto predchádzajúci vstupnému meraniu osídleniach: mali byť odborne vyčerpáva­ poskytol informácie o všetkých známych júce, bezprostredne praktické pre NP ZK príčinách zlého zdravotného stavu vo a eticky citlivé k cieľovému obyvateľstvu. vylúčených rómskych osídleniach na Inými slovami, výstup mal zohľadňovať Slovensku (Obrázok 1). Výsledky vstupného všetky známe druhy príčin zlého zdravot­ merania poskytli údaje o nedostatkoch ného stavu, no potreby popísať s dôrazom v podmienkach pre zdravie na komunitnej na nedostatky v podmienkach pre zdravie úrovni až do úrovne jednotlivých cieľových na komunitnej úrovni, a to až do úrovne lokalít projektu. Napokon, úvodná kvali­ Neobsadené oprávnené lokality NP ZK jednotlivých cieľových lokalít projektu. tatívna fáza prípravy meracieho nástroja, ale NP ZK lokality – výskum neprebiehal K popisu zároveň bolo potrebné dospieť i participatívne postupy a vybrané výsledky NP ZK lokality – len CENZUS tak, aby bolo možné preukázať, že výsled­ samotného vstupného merania, poskytli NP ZK lokality – CENZUS aj REPRE-zisťovanie né stanovené potreby nie sú v rozpore informácie o pohľadoch samotných oby­ Kontrolné lokality hodnotenia s právami a pohľadmi samotných oby­ vateľov vylúčených osídlení na jednotlivé zo Okresy s pôsobnosťou NP ZK vateľov vylúčených rómskych osídlení. zistených nedostatkov v podmienkach.

012 Zhrnutie 013 Zhrnutie Tab. 1 ÚDAJE O PODMIENKACH PRE ZDRAVIE Prehľad druhov údajov získaných v rámci vstupného merania 301 ukazovateľov pokrývajúcich 5 skupín podmienok pre zdravie na komunitnej úrovni: Postup stanovenia potrieb úrovní podmie­nok pre zdravie za zahrnuté lokality Zdravotné potreby vylúčených rómskych medicínskych a verejno-zdravotníckych osídlení v cieľových lokalitách NP ZK odporúčaní. Samotné veľkosti potrieb E) Spoločenské postavenie a príležitosti a veľkosti týchto potrieb boli predbežne boli potom stanovené za jednotlivé uka­ 6 podskupín, 66 ukazovateľov: stanovené prostredníctvom porovna- zovatele ako rozdiely medzi zistenými nia súčasných úrovní podmienok aktuálnymi hodnotami v danej Vzdelanie Zamest­ Príjmy Priama Sociálne Súvisiace nanosť a životná diskrimi­ vylučo­ sociálne pre zdravie v daných osídleniach lokalite a hodnotami popisujúcimi úroveň nácia a vanie a normy v s úrovňami ideálnymi. Ako teoreticky ideálne stavy. segregácia vylúčenie osídleniach vyčerpávajúci a prakticky zmysluplný pre­ hľad aktuálnych úrovní podmienok pre Takto získaný návrh potrieb z biomedicín­ zdravie v cieľových lokalitách poslúžili skeho hľadiska bol následne porovnávaný 12 10 11 12 11 10 údaje získané v rámci vstupného merania s poznatkami tímu LF UPJŠ a terénnych D) Dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti hodnotenia. Na základe tohto prehľadu pracovníkov NP ZK o súvisiacich pohľa­ 6 podskupín, 58 ukazovateľov: realizačný tím LF UPJŠ zo stanovenia doch samotných obyvateľov cieľových potrieb najskôr vylúčil ukazovatele vylúčených rómskych osídlení. Predbežne Geo- Priama Neprime­ Problémy Základné Finančné grafická diskrimi­ ranosť s navi­ vedomosti a spoločen­ vstupného merania, za ktoré neboli pri stanovené potreby boli na základe tejto dostup- nácia služieb gáciou o zdraví a ské prekážky vstupnom meraní ani v najhorších prípa­ kritickej revízie následne rozčlenené na nosť v službách službami zdravotnej starostlivosti doch namerané hodnoty jednoznačne potreby eticky neproblematické a po- kritické pre zdravie z biomedicínskeho treby eticky sporné. Toto rozlíšenie za­ 6 13 9 11 8 11 hľadiska (202 z 301 ukazovateľov). Pre dávateľovi správa približuje a zdôrazňuje C) Materiálne podmienky zo­stávajúce ukazovatele následne určil prostredníctvom súvisiacich odporúčaní

2 podskupiny, 48 ukazovateľov: stavy ideálne z hľadiska súčasných bio­ pre prax (Časť IV).

Podmienky Podmienky v obydliach mimo obydlí

29 19

B) Psychická záťaž

3 podskupiny, 25 ukazovateľov:

Dlhodobý Zvládanie Sociálna stres stresu opora Výsledky stanovenia potrieb

11 6 8 Výsledky stanovenia potrieb vo vše­ podiely vylúčených rómskych domác-

A) Správanie súvisiace so zdravím obecnosti popisujú, ako veľmi sú v jed- ností vystavené kritickým úrovniam notlivých lokalitách podmienky pre konkrétnych podmienok pre zdra- 7 podskupín, 104 ukazovateľov: zdravie v súčasnosti vzdialené od vie. Názorné zhrnutie povahy výsledkov Stravovanie Nadužívanie Sexuálne Osobná Pohyb Prevencia Súvisiace ideálnych stavov. Väčšina kon­krétnych stanovenia potrieb a spôsob ich odvodenia návyko­ a repro­ hygiena sociálne ukazovateľov úrovne podmienok pre zdra­ z výsledkov vstupného merania hodnote­ vých látok dukčné normy a závislosti zdravie vie, z ktorých stanovenie tejto vzdialenosti nia schematicky zhŕňa Obrázok 3. vychádzalo, pri tom zhŕňala úrovne pod­ 22 22 8 6 10 14 22 mienok za jednotlivé lokality prostred­ + Ďalšie údaje níctvom podielov domácností, ktorých

4 podskupiny, 81 ukazovateľov: sa týkali alebo netýkali určité kritické úrovne hodnôt. Zohľadňujúc, že výstupy Obyva- Pokrytie Údaje Pokrytie teľstvo NP ZK o obciach ďalšími stanovenia potrieb mali slúžiť predovšet­ a obydlia službami kým na zmysluplnejšie smerovanie inter­

43 13 15 10 vencií projektu v dlho­dobom horizonte, ako ideálne boli vo všeobecnosti určené stavy, kedy by kritickým hodnotám neboli vystavené žiadne domácnosti. Výsledky stanovenia potrieb preto konkrétne naj­ častejšie popisujú zdravotné potreby ako

014 Zhrnutie 015 Zhrnutie 100% Ideálny stav Obr. 3 (Podľa biomedicínskych a verejno- Pokiaľ ide o potvrdzujúce informácie, na­ • Úroveň zdravotnej gramotnosti Grafické znázornenie vzťahu zdravotníckych odporúčaní pre dané medzi zmeranými úrovňami dobudnuté údaje jednoznačne dokladajú, obyvateľov vylúčených osí­dlení (na ukazovatele) podmienok pre zdravie že vo vylúčených rómskych osídle­niach ktorú sa NP ZK tradične orientoval) a zdravotnými potrebami žije nanajvýš polovica slovenských­ skutočne patrí medzi najkritickejšie „Veľkosť zdravotnej potreby“ (Rozdiel medzi skutočným a ideálnym Rómov (CENZUS v cieľových obciach aspekty ich správania súvisiaceho so stavom, ktorý je potrebné odstrániť NP ZK a kontrolných lokalitách hodnote­ zdravím intervenciou NP ZK) nia spolu napočítal 191 519 obyvateľov), že • Značným častiam obyvateľstva značná časť obyvateľov týchto osídlení je vylúčených rómskych osídlení sa aj vystavených kritickým podmienkam napriek veľmi nepriaznivým súvisiacim pre zdravie (viď nižšie), a že táto situácia okolnostiam – predovšetkým spoločen­ sa dramaticky negatívne odzrkadľuje na skej izolácii a chudobe, podštandard­ ich zdravotnom stave (napr. podiel ľudí ným materiálnym podmienkam, nízkej „Úroveň podmienok pre zdravie“ nad 60 rokov predstavuje v priemere len zdravotnej gramotnosti a vysokej psy­ (Odvodená z údajov vstupného merania hodnotenia za danú skupinu podmienok približne 5% z celkového počtu obyvateľov). chickej záťaži – darí udržiavať vlast- Podiely domácností, ktoré nie sú vystavené kritickým hodnotám podmienok pre zdravie pre zdravie) né rizikové správanie vo väčšine Pokiaľ ide o rozšírenie doterajších poznat­ ohľadov mimo kritické úrovne 0% Najhorší možný stav kov, už základné popisné analýzy zis­ • Väčšina domácností je vo väčšine

Ukazovatele vymedzujúce určitú skupinu tených údajov po prvý raz presvedčivo vylúčených rómskych osídlení trvalo alebo podskupinu podmienok pre zdravie ukazujú nasledovné: vystavená škodlivinám a ďalším bez- • Významné podiely obyvateľov prostredným zdravotným rizikám vylúčených rómskych osídlení sú priamo v obydliach, aj vo verejnom pries­ vystavené kritickým úrovniam všetkých tore osídlení Hlavné výstupy zo vstupného druhov podmienok pre zdravie na • S výnimkou fyzickej dostupnosti komunitnej úrovni prevádzok, značné časti obyvateľov merania a stanovenia potrieb • Ktoré jednotlivé osídlenia sú osídlení­ čelia rozmanitým prob- vystavené kritickým úrovniam jednot­ lémom s reálnou dostupnosťou Prezentácia všetkých získaných údajov Participatívny prístup k plneniu livých druhov podmienok pre zdravie na bežných zdravotníckych služieb,

7 za všetky jednotlivé lokality v textovej úloh však umožnil všetky uvedené komunitnej úrovni a v akej miere a to najmä pokiaľ ide o ich organizáciu Pozri napr. Metodický výklad pre podobe by bola nielen príliš rozsiahla, obmedzenia textovej publikácie obísť • Napriek podobnostiam väčšiny a kvalitu, vrátane prítomnosti et- efektívne uplatňovanie princípov desegregácie, degetoizácie nezáživná a nepraktická, ale do značnej prostredníctvom súbežne dodaného priemerov za väčšie územia (napr. nickej diskriminácie a destigmatizácie, ÚSVRK 2018 miery aj neetická. Zverejnenie mnohých elektronického výstupu – interak- pri porovnávaní krajov), medzi • Medzi obyvateľmi vylúčených rómskych 8 zo zistených údajov by totiž mohlo prispieť tívnej elektronickej databázy. Tá jednotlivými vylúčenými osídleniami osídlení existujú značné rozdiely Ide o databázu programu Excel s predprogramovanými makrami na k stigmatizácii či perzekúcii obyvateľov obsahuje kompletné hlavné výsledky existujú značné rozdiely v úrovniach v chápaní a prežívaní rovnakých jednoduchú tvorbu názorných kom­ parácií, analýz a grafov za ľubovoľné konkrétnych osídlení alebo celých obcí.7 zo vstupného merania i stanovenia konkrétnych ukazovateľov, a to aj v rámci úrovní podmienok pre zdravie, a to aj lokality či kombinácie lokalít. Časť Predkladaná správa sa preto pri pre­ potrieb, t.j. všetky údaje jednotlivo pomerne malých území (napr. okresov) v rámci jednotlivých lokalít databázy je dostupná verejne na stránkach https://zdraveregiony.eu/ zentácii výsledkov mera­nia i stanovenia za všetky ukazovatele a všetky zahr­ potrieb obmedzuje na uvádzanie prie­ nuté obce. Zároveň, keďže samotná merov nameraných hodnôt za väčšie databáza bola vytváraná po­stupne Využitia a obsah správy zemepisné celky (kraje a prípadne v súčinnosti s vedením NP ZK, tzv. koordinačné oblasti hodnoteného zahŕňa aj predpripravené základ­ Predkladaná správa bola koncipovaná Nasledujúce časti správy pokrývajú: projektu), vysvetlenia­ jednotlivých né analytické nástroje, výrazne predovšetkým ako základná prehľadová Časť I – Súhrn výsledkov vstupného meraných ukazovateľov a zhrnutia zjednodušujúce používanie daných príručka. Zhŕňa, čo všetko obsahuje merania úrovne podmienok a príklady celkovej pestrosti výsled- údajov pre všetky účely, za ktorým a na čo všetko sa dá využiť interak- Časť II – Súhrn výsledkov stanovenia kov za vybrané ukazovatele. boli primárne vy­tvorené.8 tívna elektronická databáza, ktorú potrieb výskum priniesol ZR. Zároveň však Časť III – Zhrnutie postupov vstupného predstavuje aj prvý vyčerpávajúci merania a stanovenia potrieb Všeobecné zistenia prehľad samotnej úrovne podmienok Časť IV – Podrobnejšie zhrnutie všeobec­ pre zdravie a zdravotných potrieb vo ných zistení a odporúčania Meranie i stanovenie potrieb boli primárne údaje prinášajú mnoho nových informácií väčšine vylúčených rómskych osíd­ realizované s cieľom zabezpečiť praktické o vylúčených rómskych osídleniach na Sloven­ lení na Slovensku. informácie o jednotlivých lokalitách pre sku aj vo všeobecnosti. Na jednej strane pre­ potreby NP ZK. Už jednoduché zhrnutie svedčivo potvrdzujú všetky doterajšie poznatky, hlavných výsledkov však ukazuje, že získané a nastrane druhej tieto vý­znamne rozširujú.

016 Zhrnutie 017 Zhrnutie Summary

1 This report describes the results and (MoH) of the Slovak Republic, for the A review of the scientific literature on Roma health in methods of the first detailed quantitative purposes of the National Project Healthy Slovakia and beyond can be assessment of the social determinants Communities (NP HC). The NP HC found in Annex A. of health across segregated Roma aims at systematic improvement of the 2 https://zdraveregiony.eu/ enclaves in Slovakia as well as the extremely poor health status of people first comprehensiveassessment of the living in segregated Roma enclaves via health needs in these enclaves. Both community health work.1 The NP HC is assessments were carried out on behalf of financed mostly by European Structural Healthy Regions (HR), a state contributory and Investment Funds via its Operational organization of the Ministry of Health Program Human Resources.2 Purposes of the Assessments

3 The main purpose of the assessment the results of the assessments of social According to a contract between the PJ Safarik University and the of the social determinants of health, determinants, was to determine HR contributory organization. conducted in 2019, was to provide what is needed to improve health The research team members and their roles are listed on page 197. initial data necessary for the in the Roma enclaves targeted by the evaluation of the NP HC's impact NP HC. The research on which both over the period 2019-2022. The follow- assessments were based was performed up assessment of this evaluation is by a team based at the Faculty of scheduled for the end of the given Medicine of Pavol Jozef Šafárik period. The main purpose of the University in Košice (LF UPJŠ) led by health needs assessment, based on the author of this report.3

019 Summary STRUCTURAL SOCIAL DETERMINANTS OF HEALTH AT THE HEALTH STATUS DETERMINANTS COMMUNITY level General approach to the initial OF HEALTH assessment of the evaluation

4 The assignment for the initial assessment residents of the segregated enclaves – Even though all of these require­ ments can easily be argued to be of the social determinants of health they thus had to be ethical.4 indispensable, meeting them all at included a pioneering combination once is today still quite rare even within projects of a much smaller of requirements regarding both the With regard to the avant-garde re­ scale. Designing effective interven­ tions at the community level without assessment’s outputs and methods. The quirements and utilizing extraordi­ initial data regarding individual com­ outputs were required to include data nary related capacities of the NP HC munities is practically impossible. Yet, except for some basic data delivered covering all kinds of social determinants itself,5 the LF UPJŠ team opted for a by the so-called “Atlases of Roma communities” (2004, 2013, 2019), of health relevant according to previous radically participative approach no related surveys representative for expert knowledge – thus, they had to be to research: both the NP HC man- larger geographic areas (including academic studies) have thus far theoretically comprehensive. Next, they agement and residents of the tar- attempted to provide data more specific than county averages. As for were required to be of immediate use for geted segregated Roma enclaves the second aspect, designing inter­ the NP HC, especially with respect to were continuously engaged in the ventions without prior consultation of the targeted people is not legitimate. individual municipalities – that is, they specification of particular research Why does such a large Which community Which exposures How do the given However, in reality this principle only gets thoroughly applied exception­ were supposed to be practical at the objectives and focuses, in the prepa­ proportion exactly level circumstances damage the bodies determinants affect ally, including in cases when such community level. Finally, the outputs ration of research procedures, in of Roma live in support health- of the residents of the health status of a principle is formally declared (see also Annex A). were required to have been obtained and field work implementation as well as segregated enclaves? endangering exposures segregated Roma the residents of the presented in a manner explicitly sensitive in the preparation and interpretation of segregated Roma? enclaves the most? segregated Roma regarding the rights and views of the of the results. enclaves? Initial evaluation assessment methods Sociopolitical context E) Low societal C) Poor material Poor health status The selected research approach enabled The final assessment tool consisted, on position and conditions 5 the LF UPJŠ team to first devisean orig- one hand, of an original set of more or lack of standard At the time of the assessments, the opportunities High exposures within NP HC provided on a daily basis inal tool for quantitative assessment less standard specific indicators. On households; High expo­ outreach, mediation and assistance of the social determinants of health the other hand, it involved an original A history of oppression Low educational level; sures outside households directly in approximately 3/4 of on ethnic basis High unemployment; all segregated Roma enclaves in in segregated Roma enclaves. The tool sequence of more or less standard proce­ Low Income and Slovakia. The majority of the involved field workers came from the targeted design was carried out in 2018. It start­ dures for determining the values of the Various forms of direct living standard; Direct enclaves themselves and most of ed with a systematic review of related given indicators in the given environment and indirect ethnic ethnic discrimination; them also continued living there. discrimination against Physical segregation; In both aspects, the NP HC seems literature and followed with an intense and using standard NP HC field workers' the Roma; Formation of Social segregation, B) High psychological Much shorter life span quite extraordinary in a Europe-wide qualitative research phase in four distinct capacities. Through its indicators, the the segregated Roma Self-exclusionary and burden context (see e.g. Belak A, Veselska enclaves discriminatory social ZD, Geckova AM, Dijk JPv, Reijneveld target locations of the NP HC. Next, it tool focused in particular on the follow­ norms, Internalized High exposure to long- SA (2017) How Well Do Health-Me­ diation Programs Address the consisted in the gradual sorting, selection ing 5 groups of social determinants of racism term stress; Partially Determinants of the Poor Health low level of perceived Status of Roma? A Longitudinal and partial adaptation of standard specific health: A) Health-related practices, Racialized and ethnicized satisfaction and control; Case Study. International Journal of research tools. All these steps were direct­ B) Psychological burden, C) Material cultural norms Partially low level of Environmental Research and Public social support Health 14(12):1569). ed according to the idea that the resulting conditions, D) Health care services Antigypsyism and toolkit needed to be instrumental for as­ access and E) Social position and related social and D) Poor access to and Much higher infant cultural adaptations in quality of health care mortality sessment in a standardly fast, yet more opportunities. Figure 1 shows the more the segregated Roma services comprehensive, practical and ethical- detailed contents of each of the groups, enclaves Poor geographic A) Risky health-related ly sensitive way – all according not only their expected roles with respect to the accessibility; Poor practices Fig. 1 → to the research team (as the guarantors of health status of the segregated Roma in accommodation, Direct Determinants of the poor health expertise) and the NP HC management Slovakia, their social determinants as well Welfare, health-care and discrimination in Poor diet; Partially more fre­ status of segregated Roma in educational system; the services; Low adequacy quent drug abuse; Partially Slovakia, emphasizing (in color) (as the primary future user) but also the as their mutual interactions. Based on market of services; Low ability higher sexual and reproduc­ all five groups of determinants to navigate services; tive health risks; Poor per­ assessed at the community level project field workers (as those most per­ this preliminary theoretical framework, (originally based on the Conceptual Various forms of direct Low basic health sonal hygiene; Unhealthier model on social determinants of sonally familiar with and interested in the the given groups of determinants can be and indirect ethnic literacy; High financial physical activity; Poorer Higher burdens of all health by the 2010 World Health views and preferences of the residents of collectively considered as determinants discrimination against and social obstacles to prevention and self-care, kinds of diseases over Organization’s Commission for the the Roma access Related social norms the lifecourse Social Determinants of Health) the targeted segregated enclaves). of health at the community level.

020 Summary 021 Summary Initial evaluation assessment Initial evaluation assessment procedure results The initial evaluation assessment of so­ were carried out covering all The main results of the initial eval­ Each of the numbers pertaining to social cial determinants of health commenced remaining indicators in samples uation assessment summarize the determinants of health describes the in March 2019 with a total census of of households personally recruited situation in the segregated Roma local level of a specific parameter com­ residents, buildings and selected in the segregated enclaves according enclaves for each of the municipalities monly used by experts as an indicator of material conditions (CENSUS) in to the given sampling plan (REPRE- included in the research. At this level a specific aspect of health determinants. 450 segregated Roma enclaves in the assessment). For the purposes of mutual of detail, the results consist of over 380 Each number assigns to the given place territory of the 255 target municipalities comparison of changes over the entire numbers for most of the 255 municipal­ a specific value from a range of values covered by the NP HC. Based on the data evaluation period (2019–2022), starting ities included, i.e. of nearly 100,000 covering related variability existing across from this survey, the sizes of the repre­ in October 2019 the CENSUS and 6 quantitative data entries.6 Approx. the targeted segregated enclaves. More At its most detailed level, the sentative samples of households were subsequent REPRE-assessment were research consists of even substan­ 3/4 of these data describe the very specifically, the vast majority of these re­ calculated for each of the municipalities both carried out in additional 34 tially more information, e.g. figures social determinants of health at the sults describe what share of segregated describing each of the dozens of covered by the NP HC (the average size municipalities with 38 segregated households included in the repre­ community level. The remaining 1/4 of Roma households in the given munici­ sentative samples individually and of the total sample per municipality was Roma enclaves never previously data regarding individual segregat­ the data describe other circumstances pality was (or was not) subject to specific 62 households, the largest consisted in a covered by the NP HC (extra 1 199 ed enclaves from numerous munic­ useful for the NP HC or for its eval­ health risks. The rest of the results de­ ipalities where there were several total of 198 households). interviews). For the geographical such enclaves. These more detailed uation: the size and composition of the scribe to what extent the population of data can be used in the future for distribution of the NP HC and the more nuanced analyses, e.g. of segregated enclaves' population, cov­ the segregated enclaves in the munic- Next, beginning in July 2019, more control localities, see map in Figure 2 possible interactions between indi­ erage of the included municipalities by ipality was subject to specific risks as vidual parameters of the assessed than 13 500 structured interviews and list of municipalities in Annex B. social determinants of health. the NP HC and various other services, a whole (including through several binary the public infrastructure of the munic­ variables, e.g. risk present or not present ipalities outside the segregated Roma for the whole population). The structure of enclaves, etc. all the main results is presented in Table 1.

Fig. 2 General approach to the health Municipalities targeted by the NP HC and/or the assessments (for further details regarding individual localities see list of municipalities in Annex B) needs assessment

Expectations regarding the outputs and To meet these requirements, the LF UPJŠ methods of the health needs assessment team relied mostly on the knowledge were equally challenging as those for and results obtained within its pre- initial assessment of the evaluation: they vious initial evaluation assessment were required to be theoretically com­ of the social determinants of health. prehensive, immediately practical for the The review of the literature preceding the NP HC and explicitly ethical. In other initial evaluation assessment provided words, the assessment’s outputs were information regarding all known causes of expected to include all known kinds of the poor health status of segregated Roma causes behind the poor health status of in the country (Figure 1). The results of the the segregated Roma but at the same initial assessment provided data on defi­ describe related needs with an emphasis cits at the level of individual municipalities. on deficits down to the level of hundreds Finally, the initial qualitative exploration, Eligible localities at present not covered by NP HC of individual municipalities covered by carried out previously as part of designing NP HC localities – no assessments the NP HC. In addition, the outputs were the initial assessment toolkit, togeth­ NP HC localities – CENSUS only expected to have been attained and to be er with further engagements of the NP NP HC localities – CENSUS and REPRE-assessment presented in a manner explicitly con­ HC’s field workers, provided information Control localities of the NP HC impact evaluation gruent with the rights and views of the regarding related views and preferences of Districts with NP HC field work targeted segregated residents. the residents of the segregated enclaves.

022 Summary 023 Summary Tab. 1 RESULTS REGARDING SOCIAL DETERMINATS OF HEALTH AT THE COMMUNITY LEVEL Structure of the main results of the initial evaluation assessment for 301 indicators covering 5 groups of social determinants: Health needs assessment each of the included municipalities methods and procedure

E) Social position and opportunities The health needs of the segregated Roma according to current clinical and public 6 Subgroups of determinants, 66 indicators: enclaves targeted by the NP HC were health recommendations. Finally, pre­ determined through a comparison of liminary health needs were determined Education Employ­ Incomes Direct Social Self-exclu­ level ment and stan­ ethnic exclusion sionary and the results from the initial evaluation for all the given indicators and for all the dard of discrimi­ discrimina­ assessments of the social determi- locations as the differences between living nation and tory social physical norms nants of health in the given enclaves the current real values and the values segregation with values describing situations that describing the ideal situations. according to contempo­ 12 10 11 12 11 10 would be ideal rary medical and public health recom­ The preliminary health needs, i.e. needs D) Health care services access mendations. The results gained by the critical according to biomedical criteria, 6 Subgroups of determinants, 58 indicators: initial evaluation assessment served as were subsequently reviewed for eventual both theoretically comprehensive and discrepancies with related views of the Geo- Direct Inadequacy Ability to Basic Financial graphic discrimi­ of services navigate health and social practically meaningful input regarding segregated Roma enclaves' residents ac­ acces- nation in health care literacy obstacles the current levels of health risks in the cording to related previous findings of the sibility services services segregated enclaves. Drawing on these re­ LF UPJŠ team and experienced NP HC 6 13 9 11 8 11 sults, the LF UPJŠ team first identified ­in Roma fieldworkers. Based on this criti­

C) Material conditions dicators for which any of the included en­ cal revision, the identified health needs claves appeared to have faced exposures were classified as eitherneeds that are 2 Subgroups of determinants, 48 indicators: critical for health from a biomedical point ethically non-problematic or needs Exposures Exposures of view (202 of the initial assessment's 301 that are ethically disputable. This dis­ within outside indicators). Next, the ideal situations were tinction is emphasized in the results and households households determined for each individual indicator, recommendations section of the report. 29 19

B) Psychological burden

3 Subgroups of determinants, 25 indicators:

Stress Coping Social with stress support

11 6 8

A) Health-related practices 7 Subgroups of determinants, 104 indicators: Health needs assessment Diet Drug abuse Sexual and Personal Physical Prevention Related and depen­ reproduc­ hygiene activity social dencies tive health norms results In general, the results of the health needs to set meaningful intervention-goals for 22 22 8 6 10 14 22 assessment describe how far the deter- long-term, situations in which no house­ + Additional results mined current health exposures are holds would be subject to critical values of from respective non-critical levels exposure were defined as the ideal states. 4 Subgroups, 81 indicators: within each of the included segre­ Thus, the results of the needs assessment, Socio- Coverage The Coverage gated Roma enclaves. All indicators in turn, describe the size of the health demo- by NP HC municipal­ by other graphics field work ity outside services used to assess the current levels of expo­ needs through the share of segregated segregated sure were derived directly from the initial Roma households that were subjected Roma enclaves evaluation assessment of the social deter­ to critical levels of health exposures. minants of health. Consequently, for most For a schematic summary of the nature 43 13 15 10 of the indicators the assessment was ex­ of the needs assessment results and how pressed through the proportions of house­ they were derived from the initial evalua­ holds facing certain exposure levels. As tion assessment of the local social deter­ the main use of the needs assessment was minants of health, see Figure 3.

024 Summary 025 Summary 100% Ideal situation Fig. 3 (According to biomedical and public- As for the supporting side, the assess­ and needs between individual The nature of the health health recommendations) needs assessment results ments' results strongly corroborate that municipalities even within the scope of and their relationship a maxi­mum of half of Slovak Roma relatively small geographical areas with the initial evaluation assessment of social live in segregated Roma enclaves (the • Low health literacy of the residents of determinants of health at “Health need” the community level (Distance between the current and CENSUS in the target municipalities of the segregated Roma enclaves – the social the ideal situation to be closed by the the NP HC and the control locations of determinant of health most traditionally intervention) the evaluation counted 191 519 segregated dealt with by the NP HC – indeed belongs citi­zens in total). Next, the results show among the most critical aspects that substantial parts of this popula­ of health-related practices in the endangering exposures endangering - tion are exposed to critical levels of segregated Roma enclaves health-endangering exposures. Also, • However, despite the extremely poor the results confirm that such exposures availability of all related means and “The level of community exposure” result in an extremely poor health sta- preconditions (e.g. infrastructure, income, (Derived from the initial assessment of values of health of values

Share of households not exposed to critical the social determinants of health at the tus of the population (e.g. the number education, services access), the majority community level) of people over 60 years old makes up only of the residents of segregated Roma 5% of the overall population). enclaves manage to keep most of their 0% The worst possible situation health-related practices outside

Indicators used to measure specific domains As for extensions of previous knowledge, critically risky levels in most other and subdomains of social determinants of health already the basic descriptive analyses respects used for this report allow for adding the • Most residents of the enclaves are following: constantly exposed to environmental • Considerable shares of populations in hazards both indoors and in the Main outputs from the segregated Roma enclaves are exposed public space to critical health-endangering exposures • Apart from geographic distance, assessments across the country and across all significant shares of the enclaves' domains of social determinants of residents face many problems with Presentation of all the main results Nevertheless, the participative health at the community level accessing healthcare services, from both assessments for all individual approach used enabled a transgres­ • Which enclaves are subject to what especially in terms of their organization munici­palities in the form of text would sion of all the above limitations via a critical values for which indicators of and quality, including ethnic be too extensive, tedious, and to a great parallel output – an interactive elec- health-endangering exposures discrimination extent also unethical. Publishing some tronic database. Although formally • Despite relatively small differences in • There are considerable differences

7 of the results could con­tribute to further secondary, this output contains all the most average values for larger territories in how different segregated Roma For example, information suggest­ stigmatization of the particular segre­ main results of both assessments in (e.g. comparing counties), there are understand and experience their ing a certain status of hygiene or regarding illegal provisory connec­ gated Roma enclave's residents or even full, i.e. it provides numbers for all in­ considerable differences between situation, including between residents of tions to public infrastructure. of entire municipalities.7 Presentation dicators used and needs identified for individual segregated Roma enclaves segregated settlements subjected to very 8 of the results of both assessments in the almost each of the included 255 mu­ in terms of specific health exposures similar other living conditions An Excel database with pre- programmed macros e.g. for easy report are therefore limited to averages nicipalities. Moreover, as the database creation of visual comparisons, analyses and charts for any across larger geographical units, ex- itself was created step-by-step in close municipalities or combinations planations of all used indicators and cooperation with the NP HC man­ of municipalities included in the Report use and contents research. summaries and examples of overall agement, it also includes prearranged variability of the results. analytical and visualizing tools.8 This report was designed primarily The following parts of the report cover: as a basic guide regarding what both Part I – Summary of the initial evaluation assessments have delivered for the assessment results General Findings NP HC. However, the report also Part II – Summary of the health needs presents the first comprehensive assessment results Both assessments were carried out pri­ broadly. The results of both assessments, overview of the social determinants Part III – Summary of the methods used marily to deliver information regarding on one hand, support all previous general of health and health needs across for both assessments individual municipalities that would be knowledge about the social determinants the majority of segregated Roma Part IV – General summary of results and practical for the NP HC project. However, of health and health needs in the segre­ enclaves in Slovakia. recommendations already the summaries of the main results gated Roma enclaves in Slovakia. On the of the assessments presented in this other hand, they considerably extend the report show that the acquired data carries previous knowledge, especially with a new a lot of new information relevant more level of detail.

026 Summary 027 Summary ČASŤ I Súhrn výsledkov vstupného merania úrovní podmienok pre zdravie Úvod

Na čo sa súhrn zameriava?

Vstupné meranie prinieslo číselné údaje • Ktorých vylúčených rómskych o podmienkach pre zdravie v jednotlivých osídlení sa výsledky týkajú? vylúčených rómskych osídleniach naprieč • Ktoré skupiny podmienok pre Slovenskom. Tieto údaje predstavujú zdravie výsledky pokrývajú? hlavné výsledky vstupného merania • Ako pokryté skupiny podmienok hodnotenia. Publikácia úplných hlavných ovplyvňujú zdravotný stav? výsledkov v textovej podobe nebola • Prostredníctvom ktorých možná vzhľadom na stovky zahrnutých ukazovateľov a ako boli úrovne obcí (s vyše 400 vylúčenými rómskymi podmienok merané? osídleniami), veľké množstvo druhov • Ktoré výsledky sú ako veľmi presné? výsledkov (vyše 380 ukazovateľov) a etickú chúlostivosť mnohých z nich (riziko stig­ Ďalšie pasáže úvodu sa uvedeným matizácie jednotlivých osídlení či celých otázkam venujú jednotlivo. obcí). Pre účely správy bol preto vytvorený Po všeobecných odpovediach vysvetľujú, 1 nasledujúci prehľadný súhrn výsledkov.1 kde v texte súhrnu čitatelia nájdu Kompletné výsledky boli zadávateľovi výskumu, ZR, Súhrn bol zostavený tak, aby čitateľom súvisiace podrobnejšie informácie. odovzdané súčasne so umožnil získať ucelenú predstavu najmä správou v podobe interaktívnej elektronickej databázy. ohľadom nasledujúcich otázok: Ktorých vylúčených rómskych osídlení sa nadobudnuté výsledky týkajú?

Vstupné meranie úrovní podmienok pre v ktorých na dennej báze pôsobili terénni zdravie sa zameriavalo na dve skupiny pracovníci NP ZK 2A – cieľové lokality obcí s vylúčenými rómskymi osídlenia­ NP ZK. Druhú skupinu tvorilo 34 obcí mi. Prvú skupinu tvorilo 255 obcí so 450 s 38 vylúčenými rómskymi osídlenia­ vylúčenými rómskymi osídleniami, mi, v ktorých dosiaľ terénni pracovníci

Súhrn výsledkov vstupného merania 031 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie NP ZK nepôsobili – tzv. kontrolné lokality lokalitách NP ZK 2A a v kontrolných V tematických podkapitolách čitatelia „A) Správanie súvisiace so zdravím“ hodnotenia NP ZK. Úplné zoznamy lokalitách hodnotenia projektu nájdu zhrnutia výsledkov merania a ukazovatele, ktoré zhŕňa, spoločne obcí, ktoré tvorili obe skupiny, čitatelia (spolu vyše 400 vylúčených rómskych za skupiny vzájomne súvisiacich popisujú aspekty súvisiace s dostupnosťou nájdu v Prílohe B. V drvivej väčšine obcí osídlení naprieč Slovenskom). Výsled­ ukazovateľov: napr. „Stravovanie“ a kvalitou stravy.3 z o­boch skupín prebehli obe fázy mera­ ky merania však zároveň možno predstavuje podkapitolu v rámci kapitoly nia, t. j. úplné sčítanie obyvateľov, budov považovať za reprezentatívne aj pre a vybavenia domácností (CENZUS) aj všetky vylúčené rómske osídlenia štruktúrované rozhovory o ostat­ných Košického, Prešovského a Bansko- Ako pokryté skupiny podmie­ podmienkach pre zdravie (REPRE-zisťo­ bystrického kraja, keďže pokrytá vanie); pozri Tabuľku I.1. Výsledky skupina osídlení priamo zahŕňa absolút­ nok ovplyvňujú zdravotný stav? merania teda spoločne vypovedajú nu väčšinu všetkých tamojších osídlení predovšetkým o situácii v cieľových (pozri Prílohu B a Obrázok 2). Akým spôsobom zahrnutých päť skupín poškodzujú najmä nepriamo­ – prostred­ podmienok pre zdravie zvykne ovplyv­ níctvom významného ovplyvňovania 3 Roztriedenia podmienok a ukazo­ ňovať zdravotný stav (aj) v prostredí úrovní predchádzajúcich skupín podmie­ Tab. I.1 Skupina V koľkých obciach prebehol V koľkých obciach prebehlo Počty štruktúrovaných vateľov do daných skupín aj ich vylúčených rómskych osídlení sche­ nok (v epidemiologickej terminológii tzv. Pokrytie obcí vstupným zahrnutých CENZUS? REPRE-zisťovanie? REPRE-rozhovorov po­menovania boli inšpirované najmä meraním hodnotenia aka­demickou literatúrou. Vyka­ maticky znázorňuje východiskový teo­ sociálne determinanty zdravia). obcí v domácnostiach zujú však aj isté posuny, pretože zohľadňovali viacero praktických retický model vstupného merania (pozri Cieľové 232/255 214/255 13 500 kritérií. Zahrnuté napríklad boli len Obrázok 1). Za cenu istého zjednodušenia Stručné zhrnutia konkrétnych zná­ lokality ukazovatele, o ktorých sa pred­ NP ZK pokladalo, že za ne bude možné možno zhrnúť, že skupiny podmienok mych vplyvov jednotlivých skupín v danom prostredí vybranými A B a C predstavujú okolnosti, ktoré podmie­nok na zdravotný stav – vo Kontrolné 34/34 33/34 1 199 postupmi spoľahlivo zmerať hodnoty, a spájané boli do skupín, o ktorých dokážu ľudské telo poškodzovať alebo všeobecnos­ti a prípadne aj špecificky lokality sa predpokladalo, že sa vo vzťahu hodnotenia k nim bude dať v rámci kapacít NP chrániť predovšetkým priamo (v epide­ v prostredí vylúčených rómskych NP ZK ZK intervenovať spoločne. Názvy všet­kých skupín boli prispôsobené miologickej terminológii tzv. expozície). osíd­lení – čitatelia v súhrne výsledkov tak, aby boli bezprostredne zrozu­ Skupiny podmienok D a E oproti tomu nájdu v krátkych úvodníkoch k jednot­ miteľné aj pre terénnych pracovníkov NP ZK bez odborného vzdelania. predstavujú okolnosti, ktoré ľudské telá livým podkapitolám. 2 S cieľom zviditeľniť prípadné rozdiely, • „Kontrolné lokality“ – výsledky za Výsledky za obce mimo Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj – najmä geografické, čitatelia v súhrne všetky obce, v ktorých dosiaľ NP ZK 2A „NP ZK kraje NR TN TT“ – sú v súhrne nájdu všetky výsledky zhrnuté vždy aj nepôsobilo2 zhŕňané spoločne, pretože ide Prostredníctvom ktorých o obce uvedeným krajom zemepisne zvlášť pre všetky nasledujúce špecifické aj socioekonomicky vzdialené, a pretože NP ZK v nich pôsobí len skupiny obcí s vylúčenými rómskymi Základné údaje o samotnom ukazovateľov a ako boli úrovne v niekoľko málo obciach a len osídleniami: obyvateľstve vylúčených rómskych krátko. V rámci projektu ide o oblasť v teréne koordinovanú spoločne osídlení, ktorého sa výsledky vstupného podmienok merané? jednou KAOZ. • „NP ZK lokality spolu“ – výsledky za merania týkajú, čitatelia nájdu všetky obce, v ktorých pôsobilo NP ZK 2A v prvej kapitole súhrnu s názvom: 4 Vstupné meranie podmienok bolo usku­ ktoré použitý merací nástroj využil V duchu tzv. radikálne partici­ • „NP ZK KE kraj“, „NP ZK PO kraj“, „Obyvateľstvo vylúčených rómskych patívneho prístupu k výskumu. točnené prostredníctvom výskumného na zmeranie úrovní za jednotlivé „NP ZK BB kraj“, „NP ZK kraje NR TN TT“ – osídlení“. Údaje sú aj v tejto podkapitole Nástrojom, postupom a priebehu nástroja, ktorý bol priamo na tento skupiny podmienok (A–E) (spolu vyše výskumu sa podrobne venuje výsledky za všetky obce z daných krajov alebo prezentované súhrnne aj za rozličné časť III. účel vyvinutý realizačným tímom 380 ukazovateľov), zhŕňa Tabuľka 1. skupiny krajov, v ktorých pôsobilo NP ZK 2A výbery obcí. LF UPJŠ. Vývoj nástroja vychádzal V prvej fáze merania (CENZUS), boli z ukazovateľov a postupov tradičných prostredníctvom úplného sčítania v rámci akade­mického výskumu, no v teréne zisťované hodnoty najmä Ktoré skupiny podmienok pre tieto prispôsobil a skombinoval novým za ukazovatele kontextu (údaje spôsobom v spolupráci so zadávateľom o obyvateľstve osídlení, priľahlých zdravie výsledky pokrývajú? a s ľuďmi z cieľovej populácie podľa obciach a pod.) a ukazovatele úrovne ich vedomostí a požiadaviek.4 Merací materiálnych podmienok (skupina A). Výsledky vstupného merania pokrývajú nej starostlivosti a E) Spoločenské nástroj vo výsledku pozostával na V nadväzujúcej fáze merania, (REPRE- päť skupín podmienok pre zdravie na postavenie a príležitosti. jednej strane z originálneho súboru zisťovanie), boli zisťované hodnoty komunitnej úrovni tak, ako ich vymedzuje viac-menej bežných ukazovateľov, najmä za ukazovatele ostatných východiskový teoretický model merania V súhrne výsledkov je každej zo sku­pín a na strane druhej z originálnej podmienok pre zdravie (skupiny B–E), (pozri Obrázok 1 a časť III). Kon­krétne ide podmienok venovaná samostatná kapitola následnosti viac-menej bežných a to prostredníctvom štruktúrovaných o nasledujúce skupiny podmienok: rozdelená do tematických podkapitol. Ka­ postupov, ako pre dané ukazovatele rozhovorov vo vzorkách A) Správanie súvisiace so zdravím, pitoly sú pre prehľadnosť farebne odlíšené zisťovať hodnoty v danom prostredí vylúčených rómskych domácností B) Psychická záťaž, C) Materiálne nasledujúc rozlíšenia v teoretickom mode­ s pomocou terénnych pracovných síl reprezentatívnych za jednotlivé podmienky, D) Dostup­nosť zdravot- li (Obrázok 1): A B C D E. NP ZK. Skupiny a počty ukazovateľov, zahrnuté obce.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 032 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 033 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 5 V súhrne výsledkov čitatelia nájdu Interpretácia – vymedzenie o úrovni čoho, 6 fáze zaznamenané akékoľvek prob- obcí, no neovplyvnené potenciálne Texty popisujúce jednotlivé ukazo­ Celý systém a postup klasifiká­ vatele v tabuľkách nevychádzajú podrobnejšie informácie k jednotlivým t. j. akej dôležitej vlastnosti danej skupiny cie čitatelia nájdu podrobnejšie lémy – pri žiadnych (I), resp. pri menej najnepresnejšími údajmi. Do súhrnu z príslušnej odbornej terminológie, použitým ukazovateľom a postupom podmienok pre zdravie, má vypovedať popísaný v časti III. Odporúčania, než troch (II), resp. pri viac než troch (III). boli preto zahrnuté len výsledky z lokalít ale pridŕžajú sa intuitívnejších for­ ako s týmto systémom klasifiká­ mulácií otázok, prostredníctvom zhrnuté za skupiny ukazovateľov daný údaj (pri odvodených výsledkoch aj, cie pracovať výhľadovo v rámci Súčasne sa však prihliadalo aj k dosiah­ s celkovou kvalitou výsledných údajov ktorých boli pre dané ukazovatele NP ZK, pre­zentuje časť III. hodnoty zisťované v teréne. Táto v zoznamoch nazvaných „Doplňujúce ako bol vypočítaný).5 nutej miere reprezentatívnosti nazbiera­ I alebo II a len za ukazovatele s celkovou voľba na jednej strane mierne informácie k údajom o…“. V tých­ ných vzoriek a k miere návratnosti výs­ kvalitou výsledných údajov A alebo B. sťažuje rýchle porovnávanie s výsledkami iných, tradičnejších to zoznamoch, korešpondujúcich Položky vo výskumnej dokumentácii – kumu v daných lokalitách (nižšie miery Výslednú klasifikáciu jednotlivých obcí prieskumov, no zároveň umožňuje bezprostrednejšie a presnej­ s tabuľkami prezentujúcimi výsledky upresnenie, v rámci ktorej fázy merania celkovú kvalitu údajov ďalej znižovali). (aj s údajmi o návratnosti výskumu v nich) šie pochopenie toho, o čom prostredníctvom jednoduchých kódov, boli za daný ukazovateľ získané hodnoty V druhej klasifikácii boli tri stupne kvality čitatelia nájdu v prílohe B. Celkovú kvalitu príslušné čísla vypovedajú (aj pre laikov). Zároveň približuje posuny sa vždy uvádzajú (pozri aj ilustračný (CENZUS alebo REPRE-zisťovanie) priradené jednotlivým ukazovateľom. jednotlivých ukazovateľov uvádzajú zvolených formulácií oproti príslušným tradičnejším for­ Zoznam I.1): a odkazy na konkrétne formulácie vo vý­ Rozhodujúcim kritériom v tomto prípade priamo v súhrne výsledkov zoznamy muláciám spôsobené prispôsobo­ skumnej dokumentácii, prostredníctvom bolo, v akom počte lokalít sa objavili s doplňujúcimi informáciami k údajom vaním jednotlivých položiek pre dané sociálne prostredie a účel. Údaj – kód daného údaju, ktorým je ktorých boli hodnoty za dané ukazovatele problémy pri zbere alebo analýzach za jednotlivé tematické podkapitoly (po­ označený aj v tabuľke výsledkov (veľké zisťované (samotná výskumná doku­ príslušných údajov – pri žiadnej lokalite zri aj ilustračný Zoznam I.1). Prečo boli začiatočné písmená označujú sku­piny mentácia tvorí Prílohu C správy). (A), resp. v menej než troch (B), resp. vo konkrétne ukazovatele klasifikované ako podmienok, čísla označujú poradia viac než troch (C).6 ukazovatele kvality B, a čo z toho môže príslušných tabuliek s výsledkami Kvalita ukazovateľa – odhad celkovej spoľahli­ vyplývať pre ich presnosť, čitatelia takisto v správe a malé písmená označujú stĺpce vosti daného ukazovateľa (Kategória A alebo Zámerom súhrnu výsledkov vstupného nájdu priamo v súhrne výsledkov – v týchto tabuľkách). B; pre podrobnosti pozri nasledujúcu pasáž). merania bolo ponúknuť čitateľom zhr­ v úvodníkoch k príslušným tematickým nutia výsledkov za čo najväčšie súbory podkapitolám.

Zoznam I.1 Ilustrácia – Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Doplňujúce informácie k údajom dokumentácii ukazovateľa o skupine podmienok X Ako sú výsledky v súhrne X99a Ukazovateľ miery prítomnosti…: Udáva, CENZUS, Záznamový hárok B v akom podiele obcí s osídleniami… KAOZ č. 1 prezentované? X99b Ukazovateľ miery prítomnosti…: REPRE, Záznamový hárok AOZ A Udáva, v akom podiele REPRE vzoriek č. 2 (otázka č. …) 7 V súhrne čitatelia nájdu výsledky za vie vymedzená daným ukazovateľom. domácností… Percentuálne podiely vylúčených rómskych domácností (príp. obcí jednotlivé skupiny podmienok A–E a uka­ Napríklad „priemerný percentuálny podiel X99c Ukazovateľ úrovne…: Udáva, v akom CENZUS, Záznamový hárok A s osídleniami), vystavené kritic­ zovateľov prezentované v príslušných domácností, v ktorých niekoho v posled­ podiele domácností… KAOZ č. 1 kým okolnostiam boli zvolené za hlavné druhy výstupných údajov, kapitolách a podkapitolách, a to prostred- nom roku dlhodobo trápil hlad [ukazovateľ pretože zhŕňajú úrovne podmie­ nok pre zdravie za celé komunity níctvom jednotne štruktúrovaných úrovne] v kontrolných lokalitách [výber (prípadne zemepisné oblasti) tabuliek a grafov. Tabuľky (pozri ilus­ obcí]“. Druhý najčastejší typ prezento­ intuitívnym a vzájomne ľahko porovnateľným spôsobom (pre tračnú Tabuľku I.2) udávajú priemerné vaných údajov predstavujú percentuálne podrobnosti pozri časť III). Tieto Ako presné sú druhy údajov boli pri niekoľkých hodnoty zistené za jednotlivé ukazovatele podiely obcí s vylúčenými rómskymi osí­ výsledkoch doplnené aj údajmi pre rôzne výbery obcí. Poväčšine ide dleniami, v ktorých boli určitým kritickým s konkrétnymi mernými jednot­ ktoré výsledky? kami. Ide vždy o prípady, keď iné o priemerné podiely vylúčených okolnostiam vystavené všetky vylúčené vyjadrenie nie je možné a dané jednotky sú zároveň všeobecne rómskych domácností, ktorých sa rómske domácnosti – napr. percentuálne Počas prípravy a zisťovania údajov kategórií kvality podľa povahy a miery známe a zrozumiteľné (napr. v danom výbere obcí týkala alebo netýkala podiely obcí, v ktorých sú všetky vylúčené priemerné príjmy v eurách alebo v teréne dochádzalo pri konkrétnych zaznamenaných komplikácií pri získavaní vzdialenosti v kilometroch). konkrétna okolnosť kritická pre zdra­ domácnosti bez vybranej infraštruktúry.7 ukazovateľoch a lokalitách k rozličným a analýzach údajov. Išlo o dve súbežné komplikáciám, predovšetkým organi­ klasifikácie: jednu zameranú na určenie začným, personálnym a procesným. miery problematickosti celých lokalít Ďalšie komplikácie boli pri niektorých a druhú zameranú na určenie miery prob­ Tab. I.2 Ilustrácia – X99 a b Spôsob prezentácie výsledných lokalitách a ukazovateľoch zaznamenané lematickosti jednotlivých ukazovateľov. číselných údajov za konkrétne Ukazovateľ y Ukazovateľ z aj pri analýzach získaných údajov. Tieto ukazovatele komplikácie vo všeobecnosti varujú pred V prvej klasifikácii bol každej z obcí, NP ZK lokality spolu % podiel domácností, resp. osídlení % podiel domácností, resp. osídlení rozličnými možnými nepresnosťami v ktorých prebiehal výskum, priradený za NP ZK KE kraj … … príslušných výsledkov. S cieľmi celkom obe fázy zberu (CENZUS a REPRE-zisťo­ NP ZK PO kraj … ... vylúčiť najzávažnejšie z možných nepres­ vanie) jeden z troch stupňov celkovej ností a upozorniť na menej závažné z nich, kvality získaných údajov. Stupne pri tom NP ZK BB kraj … ...

všetky získané údaje boli pred zostavením boli lokalitám priradené predovšetkým NP ZK kraje NR TN TT … ... súhrnu hlavných výsledkov merania podľa toho, pri koľkých ukazovateľoch Kontrolné lokality spolu … ... dodatočne roztriedené do rôznych boli v osídleniach danej obce v danej

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 034 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 035 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 8 Grafy (pozri ilustračné Grafy I.1–3) popi­ priemerné hodnoty za väčšie územné Graf I.3 100% Ide o 24 oblastí, z ktorých IIlustrácia – Graf typu 3 každá zahŕňa v priemere 11 obcí sujú pestrosť podrobnejších výsledkov, jednotky, tzv. koordinačné oblasti.8 Grafy Podiely obcí s osídleniami, s vylúčenými osídleniami, v ktorých ktorá sa „ukrýva“ za mnohými súhrn­ typu 1 a 2 zároveň ukazujú, ako veľmi boli v ktorých… (X99d), resp. … terénnu prácu AOZ koordinuje (X99e); priemery za koordinačné 90% jeden koordinátor (KAOZ). Zhrnutia nými priemermi uvedenými v tabuľkách. ktoré hodnoty bežné, typické, a to pro­ oblasti NP ZK 2A hodnôt označované v grafoch typu Všetky druhy grafov zoraďujú vedľa stredníctvom zobrazenia tzv. percentilov.9 2 a 3 ako „KONTROLA“ nezhŕňajú 80% hodnoty za koordinačnú oblasť, ale seba od najmenšej po najväčšiu hodnoty, Graf typu 3 spoločne zobrazuje hodnoty za kontrolné lokality hodnotenia. z ktorých boli dané priemery vytvorené. za viacero ukazovateľov. Zaraďovaný bol 70% Graf typu 1 vedľa seba zoraďuje všetky v prípadoch, v ktorých mohli byť priame hodnoty získané za jednotlivé loka­ porovnania ukazovateľov z rozličných 10 Grafy boli z dôvodu nedostatku 60% lity (obce). Grafy typu 2 a 3 zoraďujú dôvodov zaujímavé.10 priestoru zaradené len pre vybrané ukazovatele. Zaradenie akéhokoľvek grafu vo všeobecnosti znamená, že podrobné výsledky za daný 50% ukazovateľ možno považovať buď za Graf I.1 60% mimoriadne zaujímavé v kontexte IIlustrácia – Graf typu 1 predošlých zistení (napr. ide o prvé Podiely domácností, v ktorých… alebo hodnotami kritické výsledky 40% (X99b); lokality NP ZK spolu 50% daného druhu) alebo za mimoriadne pestré. Zaradenie konkrétne grafov typu 2 alebo 3 znamená, že podrobné 30% výsledky za dané ukazovatele vyka­ 40% zovali značnú pestrosť už naprieč koordinačnými oblasťami, čo na­ značuje ich možnú variabilitu podľa 20% zemepisných oblastí. Zaradenie grafu 30% typu 1 znamená, že podrobné výsled­ ky za daný ukazovateľ nevykazovali veľkú pestrosť medzi koordinačnými 10% 20% oblasťami, no vykazovali veľkú pestrosť medzi jednotlivými obcami (čo naznačuje variabilitu nezávislú na 0% zemepisných oblastiach). 10% 25. percentil Nitra okolie Snina Košice ZvolenPrešov - Poprad Revúca RožňavaSabinov Trebišov Gelnica Svidník Humenné Bardejov 50. percentil Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany 90. percentil 0% Spišská Nová Ves Rimavská SobotaVranov nad Topľou Zoradenie hodnôt za lokality

Graf I.2 90% Zhrnutie: Niekoľko zásad, IIlustrácia – Graf typu 2 Podiely domácností, v ktorých… (X99a); priemery za jednotlivé 80% koordinačné oblasti NP ZK ako najpohodlnejšie čítať

70% a primerane interpretovať výsledky zo zhrnutia 60% 9 Napríklad 25-ty percentil udáva, akú hodnotu nepresahovala spodná štvr­ • Stručné pripomenutie významu jednotli­ nia v daných zemepisných oblastiach tina hodnôt, 50-ty percentil, akú hod­ 50% vých údajov pre zdravotný stav obsahujú • Výsledky v riadkoch NP ZK TT, TN, NR notu nepresahovala spodná polovica všetkých hodnôt, atď. Ide o názorný krátke úvodníky k jednotlivým podkapitolám a Kontrolné lokality možno považovať za spôsob zhŕňania toho, ktoré hodnoty sú ako veľmi typické, užitočný najmä 40% • Skupiny ukazovateľov, ktorým sú reprezentatívne len za zahrnuté konkrétne vtedy, keď sú priemery najbežnejším venované jednotlivé podkapitoly, pred­ osídlenia (viď zoznamy obcí v prílohe B) hodnotám vzdialené. 30% stavujú vlastnosti podmienok pre zdravie, • Formulácie ukazovateľov v tabuľkách ktorým sa NP ZK venuje alebo hodlá sa pridŕžajú prirodzeného jazyka, ktorý venovať v budúcnosti prostredníctvom bol použitý pri samotnom zisťovaní 20% príbuzných druhov intervencií hodnôt v teréne – odborné interpretácie • Tabuľky zhŕňajú výsledky za jednotlivé uka­ sú uvedené vždy na konci každej sekcie 25. percentil 10% zovatele (stĺpce a, b, …) a zoskupenia obcí v zoznamoch s názvom „Doplňujúce in­ 50. percentil s vylúčenými rómskymi osídleniami (riadky) formácie k údajom o…“; v týchto zozna­ 90. percentil 0% • Výsledky v riadkoch NP ZK lokality spolu, moch sú zároveň uvedené aj kategórie

Nitra okolie Snina Košice Poprad - Prešov Zvolen NP ZK KE kraj, NP ZK PO kraj a NP ZK celkovej kvality daných ukazovateľov Trebišov Gelnica RevúcaSvidník Rožňava Sabinov Bardejov Humenné Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice BB kraj možno považovať za reprezen­ a odkazy na presné formulácie použité Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nadSpišská Topľou Nová Ves tatívne za všetky vylúčené rómske osídle­ pri zisťovaní v teréne

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 036 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 037 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie • Výsledky prezentované v súhrne boli zentatívnych za vyše 200 jednotlivých zostavené len z údajov za ukazovatele obcí (s viac ako 400 vylúčenými Obyvateľstvo vylúčených kvality A alebo B a len za lokality s kvali­ osídleniami) a možno ich považovať za tou výsledných údajov I alebo II reprezentatívne pre všetky vylúčené • Grafy sú zaraďované najmä pri ukazo­ rómske osídlenia v Košickom, Prešov­ rómskych osídlení vateľoch, za ktoré zistené hodnoty vyka­ skom a Banskobystrickom kraji; zovali veľkú variabilitu, a popisujú túto výsledky z obcí v iných krajoch možno variabilitu aj jej rozloženie považovať za reprezentatívne len za • Výsledky boli pre účel súhrnu zo­ dané obce (zoznamy konkrétnych obcí stavené z podrobných údajov repre­ čitatelia nájdu v prílohe B)

Údaje o obyvateľstve zhrnuté v tejto Najzákladnejšie z prezentovaných kapitole – súhrny hodnôt základných demografických údajov boli získané demografických ukazovateľov za vylúčené prostredníctvom priameho a úplného rómske osídlenia v rôznych výberoch sčítania ľudí v teréne (CENZUS). obcí – v princípe nepatria medzi výsledky Ďalšie podrobnejšie údaje boli získané vstupného merania hodnotenia, pretože prostredníctvom štruktúrovaných nevypovedajú priamo o podmienkach rozhovorov vo vzorkách domácností pre zdravie v daných osídleniach. Tieto reprezentatívnych za vylúčené rómske výsledky však významne dopĺňajú, pre­ osídlenia v jednotlivých obciach tože zhŕňajú, kto bol daným podmienkam zahrnutých do výskumu (REPRE- v čase zisťovania vystavený. Viaceré z pre­ zisťovanie). Ani pri jednom zo zisťovaní zentovaných demografických údajov – napr. neboli pre žiaden z ukazovateľov priemerný vek, podiely populácií v jednot­ zaradených do zhrnutia zaznamenané livých vekových kategóriách či rozloženia problémy, či už koncepčné, súvisiace so hodnôt najvyššieho veku za jednotlivé loka­ zberom v teréne, alebo pri analýzach. lity – zároveň nepriamo zhŕňajú aj to, ako Predkladané zhrnutie tak predstavuje sa úrovne podmienok pre zdravie z pred­ stručný prehľad dosiaľ vôbec chádzajúcich období v daných osídleniach najpresnejších (aj najpodrobnejších) v súčasnosti odzrkadľujú na zlom zdravot­ demografických údajov o obyvateľoch nom stave tamojších obyvateľov. vylúčených rómskych osídlení u nás.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 038 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 039 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 1 O12 a b c d e Celkové počty obyvateľov 16000 Dané súhrny zahŕňajú aj odhady za vylúčených rómskych osídlení 23 obcí s (čiastočnou) pôsobnosťou Počet Počet Počet Počet Priemerný (O1a) za jednotlivé koordinačné NP ZK 2A, v ktorých z roz­ličných obyvateľov domácností zahrnutých zahrnutých počet oblasti NP ZK 2A dôvodov nebolo možné realizovať 14000 CENZUS (pozri aj „neobsadené vylúčených vo vylúčených obcí vylúčených vylúčených oprávnené územia“ v Prílohe B) – ide rómskych rómskych rómskych rómskych osídlení spolu osídleniach osídlení osídlení na o predbežné údaje z databázy Atlasu 12000 rómskych komunít 2019. spolu jednu obec

NP ZK 183 602 31 731 255 450 1.8 lokality spolu 10000

NP ZK KE kraj 69 410 11 705 82 126 1.5 8000 NP ZK PO kraj 77 938 14 229 110 174 1.6

NP ZK BB kraj 28 650 5 186 54 122 2.3 6000

NP ZK kraje 7 604 611 9 28 3.1 NR TN TT ZA 4000 Kontrolné 7 909 2 017 34 38 1.1 lokality spolu 25. percentil 2000 Neobsadené 14 565 ? 49 73 1.5 50. percentil oprávnené územia NP ZK1 90. percentil 0

Snina Nitra okolie Zvolen Revúca Prešov Poprad - Svidník Košice RožňavaSabinovBardejovTrebišov Fiľakovo Gelnica Humenné Kežmarok Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Stará ĽubovňaKošice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nad TopľouSpišská Nová Ves

O22 a b c d e f

25. 50. 75. Priemerný percentil percentil percentil Najnižší Najvyšší počet počtu počtu počtu počet počet obyvateľov obyvateľov obyvateľov obyvateľov obyvateľov obyvateľov Priemerné počty obyvateľov 1200 vylúčených vylúčených vylúčených vylúčených vylúčených vylúčených vylúčených rómskych osídlení rómskych rómskych rómskych rómskych rómskych rómskych (O2a) v jednotlivých koordi- osídlení osídlení osídlení osídlení osídlení osídlení načných oblastiach NP ZK 2A 1000 v obci v obci v obci v obci v obci v obci

NP ZK 720 287 517 945 36 4 212 lokality spolu 800

NP ZK KE kraj 846 311 523 1 159 36 4 212 600 NP ZK PO kraj 709 262 568 962 48 2 990

NP ZK BB kraj 531 263 425 685 56 2 586 400

NP ZK kraje 845 307 386 1 210 247 2 363 NR TN TT ZA 25. percentil 200 Kontrolné 233 138 221 286 52 656 50. percentil lokality spolu 90. percentil 0

Neobsadené 297 135 258 442 34 930 Snina okolie Nitra Zvolen PrešovRevúca Poprad - SvidníkKošice BardejovRožňava Sabinov Fiľakovo TrebišovGelnica oprávnené Humenné Kežmarok KONTROLA Veľký Krtíš Michalovce územia NP ZK1 Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nad TopľouSpišská Nová Ves

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 040 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 041 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie O32 a b c d O42 a b c d e f

Približný podiel Počet Počet Podiel obcí Približný Približný Približný Približný Približný Približný obyvateľov vylúčených vylúčených s vylúčenými počet detí počet počet podiel podiel podiel vylúčených rómskych rómskych rómskymi (do 18) vo dospelých starších detí vo dospelých starších vo rómskych osídlení osídlení osídleniami, vylúčených (18-59) vo (od 60) vo vylúčených vo vylúčených osídlení v obciach, ktoré v obciach, ktoré ktoré sú rómskych vylúčených vylúčených rómskych vylúčených rómskych z obyvateľstva sú mestami nie sú mestami mestami osídleniach rómskych rómskych osídleniach rómskych osídleniach obcí osídleniach osídleniach osídleniach

NP ZK 35.0% 125 325 27.8% NP ZK 82 254 90 516 10 833 44.8% 49.3% 5.9% lokality spolu lokality spolu

NP ZK KE kraj 37.8% 31 126 24.6% NP ZK KE kraj 31 790 33 456 4 234 45.8% 48.2% 6.1%

NP ZK PO kraj 36.1% 26 174 14.9% NP ZK PO kraj 35 774 37 566 4 598 45.9% 48.2% 5.9%

NP ZK BB kraj 31.8% 50 122 41.0% NP ZK BB kraj 10 772 15 528 2 321 37.6% 54.2% 8.1%

NP ZK kraje 6.8% 18 28 64.3% NP ZK kraje 3 460 3 832 319 45.5% 50.4% 4.2% NR TN TT ZA NR TN TT

Kontrolné 27.0% 1 38 2.6% Kontrolné 3 559 3 686 664 45.0% 46.6% 8.4% lokality spolu lokality spolu

Neobsadené 6 525 7 181 859 ? ? ? oprávnené územia NP ZK

Približné podiely obyvateľstiev 70% O5 a b c d vylúčených rómskych osídlení z celkových obyvateľstviev Približný priemerný Približný Približný podiel Približný podiel (O3a) v jednotlivých koordi- vek mužov priemerný vek mužov na celkovom žien na celkovom načných oblastiach NP ZK 2A 60% vo vylúčených žien vo vylúčených obyvateľstve obyvateľstve rómskych rómskych vylúčených vylúčených osídleniach osídleniach rómskych osídlení rómskych osídlení 50% NP ZK 24.8 25.4 48.5% 51.5% lokality spolu 40% NP ZK KE kraj 23.6 24.1 49.9% 50.1%

30% NP ZK PO kraj 25.4 25.6 48.2% 51.8%

NP ZK BB kraj 25.6 26.7 47.3% 52.7% 20% NP ZK kraje 24.0 26.5 46.5% 53.5% NR TN TT

10% 25. percentil Kontrolné 24.9 25.0 48.2% 51.8% 50. percentil lokality spolu 90. percentil 0%

Nitra Snina okolie Zvolen PopradKošice Prešov Revúca Svidník- TrebišovSabinov Rožňava GelnicaBardejov Fiľakovo Humenné Kežmarok KONTROLAVeľký Krtíš Michalovce Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 042 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 043 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Približné podiely obyvateľstva O6 a b c d e Najvyššie aktuálne veky mužov vylúčených rómskych osídlení vo vylúčených rómskych v danom veku a mužského Podiel Podiel Podiel Podiel Podiel osídleniach pokrytých NP ZK 2A pohlavia chlapcov chlapcov chlapcov mužov vo mužov vo vo vekovej vo vekovej vo vekovej vekovej vekovej kategórii kategórii kategórii kategórii kategórii <2 2–9 10–17 18–59 60+

NP ZK 1.5% 10.2% 8.9% 25.6% 2.3% lokality spolu

NP ZK KE kraj 1.6% 12.0% 9.6% 24.5% 2.2%

NP ZK PO kraj 1.5% 9.7% 8.7% 25.9% 2.4%

NP ZK BB kraj 1.4% 8.7% 8.0% 26.7% 2.5%

NP ZK kraje 1.8% 10.5% 9.4% 22.2% 2.5% NR TN TT

Kontrolné 1.1% 9.4% 8.8% 25.4% 3.0% lokality spolu Zoradenie hodnôt za lokality za hodnôt Zoradenie

Približné podiely obyvateľstva O7 a b c d e 25. percentil vylúčených rómskych osídlení 50. percentil v danom veku a ženského Podiel dievčat Podiel dievčat Podiel dievčat Podiel žien Podiel žien pohlavia vo vekovej vo vekovej vo vekovej vo vekovej vo vekovej 90. percentil kategórii kategórii kategórii kategórii kategórii <2 2–9 10–17 18–59 60+

NP ZK 1.5% 10.3% 9.0% 27.8% 2.9% lokality spolu

NP ZK KE kraj 1.6% 11.6% 9.7% 24.9% 2.3%

NP ZK PO kraj 1.5% 9.8% 8.8% 28.9% 2.8%

NP ZK BB kraj 1.4% 9.1% 8.2% 30.1% 3.9%

NP ZK kraje 2.2% 12.2% 8.5% 26.8% 3.8% NR TN TT

Kontrolné 1.8% 10.5% 9.3% 27.2% 3.5% lokality spolu

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 044 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 045 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Najvyššie aktuálne veky žien O8 a b vo vylúčených rómskych osídleniach pokrytých NP ZK (2A) Približný podiel obyvateľov Približný podiel obyvateľov vylúčených rómskych vylúčených rómskych osídlení, osídlení, ktorí sa nepovažujú ktorí sa nestotožňujú so svojim za Rómov pripísaným pohlavím

NP ZK 0.8% 0.9% lokality spolu

NP ZK KE kraj 0.5% 0.9%

NP ZK PO kraj 0.9% 0.8%

NP ZK BB kraj 1.3% 1.0%

NP ZK kraje 0.9% 1.8% NR TN TT

Kontrolné 0.8% 1.0% lokality spolu Zoradenie hodnôt za lokality za hodnôt Zoradenie

25. percentil Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o obyvateľstve dokumentácii ukazovateľa 50. percentil 90. percentil O1a Udáva, koľko ľudí žilo vo vylúčených CENZUS, Záznamový hárok AOZ A rómskych osídleniach vo všetkých č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. zahrnutých obciach

O1b Udáva, koľko domácností sa nachádzalo CENZUS, Záznamový hárok AOZ A vo vylúčených rómskych osídleniach vo č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. všetkých zahrnutých obciach

O1c Udáva, koľko obcí s vylúčenými rómskymi CENZUS, Formulár KAOZ č. 1. A osídleniami bolo zahrnutých do daného výberu obcí

O1d Udáva, koľko vylúčených rómskych CENZUS, Formulár KAOZ č. 1. A osídlení sa nachádzalo v zahrnutých obciach

O1e Udáva, koľko vylúčených rómskych N/A N/A osídlení v zahrnutých obciach pripadalo na jednu obec; 1d/1c

O2a Udáva, koľko obyvateľov vylúčených N/A N/A rómskych osídlení v zahrnutých obciach pripadalo na jednu obec; 1a/1c

O2b 25% hodnôt udávajúcich počty CENZUS, Záznamový hárok AOZ A obyvateľov vylúčených rómskych osídlení č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. v zahrnutých obciach neprekračuje danú hodnotu

O2c 50% hodnôt udávajúcich počty CENZUS, Záznamový hárok AOZ A obyvateľov vylúčených rómskych osídlení č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. v zahrnutých obciach neprekračuje danú hodnotu

O2d 75% hodnôt udávajúcich počty CENZUS, Záznamový hárok AOZ A obyvateľov vylúčených rómskych osídlení č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 v zahrnutých obciach neprekračuje danú hodnotu

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 046 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 047 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 2 Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Počty obyvateľov na oficiálnych dokumentácii ukazovateľa dokumentácii ukazovateľa webových stránkach obcí typicky vychádzajú z údajov nezahŕňajúcich O2e Udáva najnižší počet obyvateľov CENZUS, Záznamový hárok AOZ A O6a–e Udávajú, aké časti obyvateľstva REPRE, Záznamový hárok AOZ A ľudí, ktorí v obciach reálne žijú, no nemajú tam oficiálne prihlásené vylúčených rómskych osídlení č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. v zahrnutých REPRE vzorkách č. 2. (1) bydlisko – čo sa práve obyvateľov v zahrnutých obciach domácností tvorili osoby vo vekoch vylúčených rómskych osídlení často z daných rozmedzí s pripísaným mužským zvykne týkať vo zvýšenej miere. O2f Udáva najvyšší počet obyvateľov CENZUS, Záznamový hárok AOZ A pohlavím vylúčených rómskych osídlení č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. v zahrnutých obciach O7a–e Udávajú, aké časti obyvateľstva REPRE, Záznamový hárok AOZ A v zahrnutých REPRE vzorkách č. 2. (1) O3a Udáva, približne akú časť celkového CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?2 domácností tvorili osoby vo vekoch obyvateľstva zahrnutých obcí tvorili č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. + z daných rozmedzí s pripísaným ženským obyvatelia vylúčených rómskych Formulár KAOZ č. 1. pohlavím komunít; 1a/súčet počtov obyvateľstva v zahrnutých obciach podľa oficiálnych O8a Udáva, akú časť obyvateľstva REPRE, Záznamový hárok AOZ A stránok obcí v zahrnutých REPRE vzorkách č. 2. (1) domácností tvorili osoby, ktoré sa O3b Udáva, koľko vylúčených rómskych N/A N/A „nepovažovali za Rómov“ osídlení sa nachádzalo v zahrnutých obciach s celkovým počtom obyvateľov O8b Udáva, akú časť obyvateľstva REPRE, Záznamový hárok AOZ A nad 5000 v zahrnutých REPRE vzorkách č. 2. (1) domácností tvorili osoby, ktoré sa „cítili O3c Udáva, koľko vylúčených rómskych N/A N/A ako iné (než pripísané) pohlavie“ osídlení sa nachádzalo v zahrnutých obciach s celkovým počtom obyvateľov do 5000

O3d Udáva, akú časť zahrnutých vylúčených N/A N/A rómskych osídlení tvorili osídlenia v obciach s celkovým počtom obyvateľov nad 5000

O4a Udáva, koľko žilo v zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 3 vylúčených rómskych osídleniach ľudí č. 1 → Formulár KAOZ č. 1.+ Informácie o veku boli v 245 obciach zahrnutých do CENZU zisťované pred dovŕšením 18. roku života Formulár KAOZ č. 1. priamo od osôb z dotknutých domácností. Pre obce, v ktorých sa O4b Udáva, koľko žilo v zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 CENZUS nerealizoval (predovšetkým vylúčených rómskych osídleniach ľudí vo č. 1 → Formulár KAOZ č. 1. + neobsadené oprávnené územia NP ZK veku 18 až 59 rokov Formulár KAOZ č. 1. 2A – pozri Prílohu B), boli na odhady počtov ľudí daného veku použité O4c Udáva, koľko žilo v zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 priemery získané z CENZU a odhady celkových počtov obyvateľov vylúčených rómskych osídleniach ľudí vo → č. 1 Formulár KAOZ č. 1. + vylúčených rómskych osídlení veku nad 59 rokov Formulár KAOZ č. 1. z Atlasu rómskych komunít 2019. O4d Udáva, akú časť obyvateľstva zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 vylúčených rómskych osídlení tvorili ľudia → č. 1 Formulár KAOZ č. 1. + pred dovŕšením 18. roku života; 1a/4a Formulár KAOZ č. 1.

O4e Udáva, akú časť obyvateľstva zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 vylúčených rómskych osídlení tvorili ľudia → č. 1 Formulár KAOZ č. 1. + vo veku 18 až 59 rokov; 1a/4b Formulár KAOZ č. 1.

O4f Udáva, akú časť obyvateľstva zahrnutých CENZUS, Záznamový hárok AOZ A/?3 vylúčených rómskych osídlení tvorili ľudia č. 1. → Formulár KAOZ č. 1. + vo veku nad 59 rokov; 1a/4c Formulár KAOZ č. 1.

O5a Udáva, aký bol v zahrnutých REPRE REPRE, Záznamový hárok AOZ A vzorkách domácností priemerný vek osôb č. 2. (1) s pripísaným mužským pohlavím

O5b Udáva, aký bol v zahrnutých REPRE REPRE, Záznamový hárok AOZ A vzorkách domácností priemerný vek osôb č. 2. (1) s pripísaným ženským pohlavím

O5c Udáva, akú časť obyvateľstva zo REPRE, Záznamový hárok AOZ A zahrnutých REPRE vzoriek domácností č. 2. (1) tvorili osoby s pripísaným mužským pohlavím

O5d Udáva, akú časť obyvateľstva zo REPRE, Záznamový hárok AOZ A zahrnutých REPRE vzoriek domácností č. 2. (1) tvorili osoby s pripísaným ženským pohlavím

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 048 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 049 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie A Správanie súvisiace so zdravím

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú ohľadom stravovania sa preto zameralo aj Stravovanie o úrovniach nedostatku stravy a prak­ na určenie miery prítomnosti súvisiacich tikách súvisiacich s kvalitou stravovania. preferencií.1 Nedostatok stravy a nekvalitná strava spôsobujú zníženú funkčnosť imunitného Presnosť údajov o nedostatku a kvalite 1 Dôsledné posúdenie skutočných systému, problémy s rastom a regene­ stravy, ktoré vychádzali z vedomostí admi­ vplyvov jednotlivých noriem na jednotlivé praktiky umožnia až ráciou, akútne problémy zažívacieho nistrátorov (A9a–b), sa podľa vyjadrení zapo­ následné hlbšie analýzy. Oba druhy traktu, rôzne psychické problémy vrátane jených KAOZ a administrátorov od lokality výsledkov (za praktiky i prefe­ rencie, resp. normy) však v pasáži porúch správania a zakladajú mnohé k lokalite líšila, a to najmä v závislosti od venovanej stravovaniu prezentu­ jeme v pria­mom porovnaní – pre ďalšie systémové zdravotné ťažkosti. veľkosti jednotlivých vylúčených osídlení – ilustráciu intuitívnosti, no zároveň pri osídleniach približne nad 500 obyvateľov i zložitosti vzájomných vzťahov tohto druhu. Údaje o preferenciách Dominantné praktiky stravovania sú ide o nepresnejšie čísla vychádzajúce a normách, ktoré pravdepodobne podmieňujú ostatné správanie v danom sociálnom prostredí vždy do z hrubších odhadov miestnych admini­ súvisiace so zdravím, zhŕňame ako veľkej miery podmieňované aj súvisiacimi strátorov. Pri ostatných ukazovateľoch také spoločne v poslednej pasáži kapitoly venovanej správaniu. spoločenskými normami. Zisťovanie žiadne problémy zaznamenané neboli.

Súhrn výsledkov vstupného merania 051 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie A9 a b c Podiel domácností, v ktorých A10 a b c d e f g v týždni PO výplate/dávkach Kvalifikované odhady Kvalifikované Podiely domácností konzumujú… surové surové mliečne mliečne mäso múčne sladkosti podielov domácností, odhady podielov v ktorých sa niekto tento ovocie / ovocie / výrobky výrobky alebo jedlá alebo v ktorých chodia ľudia domácností, v ktorých rok dlhodobo trápil pre surovú surovú každý deň vôbec údeniny každý deň sladené niekedy spať hladní, lebo sa konzumuje aj strava nedostatok jedla alebo zeleninu zeleninu každý deň nápoje nie je doma čo jesť z kontajnerov hlad každý deň vôbec každý deň

NP ZK 7.5% 2.7% 13.5% NP ZK 21.5% 13.9% 23.8% 8.6% 34.3% 30.6% 30.0% lokality spolu lokality spolu

NP ZK KE kraj 8.6% 3.5% 17.7% NP ZK KE kraj 18.1% 17.0% 20.3% 10.0% 35.5% 30.0% 29.6%

NP ZK PO kraj 6.3% 1.2% 9.6% NP ZK PO kraj 26.4% 11.1% 27.7% 7.5% 35.2% 33.8% 31.5%

NP ZK BB kraj 9.0% 5.1% 15.6% NP ZK BB kraj 16.4% 13.8% 20.7% 8.3% 29.6% 25.4% 25.6%

NP ZK kraje 0.6% 0.6% 7.6% NP ZK kraje 22.4% 17.7% 28.8% 8.4% 32.3% 21.2% 43.1% NR TN TT NR TN TT

Kontrolné 9.5% 6.0% 16.7% Kontrolné 14.1% 10.7% 16.3% 5.1% 23.2% 20.3% 19.0% lokality spolu lokality spolu

Počty domácností, v ktorých 60 Podiely domácností, v ktorých A11 a b c d e f g sa konzumovala aj strava v týždni PRED výplatou/dávkami z kontajnerov v jednotlivých konzumujú… surové surové mliečne mliečne mäso múčne sladkosti lokalitách NP ZK 2A 50 ovocie / ovocie / výrobky výrobky alebo jedlá alebo surovú surovú každý deň vôbec údeniny každý deň sladené zeleninu zeleninu každý deň nápoje každý deň vôbec každý deň 40 NP ZK 16.1% 26.7% 18.6% 18.4% 27.6% 28.2% 24.0% lokality spolu 30 NP ZK KE kraj 14.7% 29.6% 16.6% 20.7% 28.5% 28.2% 24.1%

20 NP ZK PO kraj 19.6% 23.5% 22.4% 16.7% 29.2% 31.9% 25.5%

NP ZK BB kraj 10.6% 27.8% 13.6% 18.0% 22.1% 21.4% 19.1% 25. percentil 10 NP ZK kraje 11.6% 31.3% 16.0% 15.3% 24.5% 9.3% 31.8% 50. percentil NR TN TT 90. percentil 0 Kontrolné 8.4% 27.5% 10.1% 16.2% 13.2% 18.3% 11.7% Zoradenie hodnôt za lokality lokality spolu

Podiely domácností, ktoré 30% dlhodobo trápi nedostatok jedla (A9c); priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A 25% Preferencie v stravovaní: A12 a b c d Podiel domácností, v ktorých by väčšina členov rada jedávala… viac surovej menej údenín menej sladkostí menej múčnych zeleniny a ovocia a mäsa a pila menej jedál 20% sladených nápojov

NP ZK 51.6% 31.2% 30.9% 28.5% 15% lokality spolu

NP ZK KE kraj 54.0% 31.4% 30.3% 28.2% 10% NP ZK PO kraj 53.4% 31.3% 30.7% 28.0%

25. percentil 5% NP ZK BB kraj 43.3% 32.9% 35.1% 31.6%

50. percentil NP ZK kraje 40.6% 13.3% 11.7% 18.0% 90. percentil 0% NR TN TT

Nitra okolie Snina Kontrolné 48.3% 20.5% 20.0% 19.3% Poprad Prešov Zvolen - Košice Svidník Gelnica Revúca Sabinov Rožňava Trebišov Bardejov Humenné lokality spolu MichalovceKONTROLA Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská NováVranov Ves nadRimavská Topľou Sobota

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 052 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 053 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 80% Sociálne normy: Podiel A13 a b c d by radi konzumovali viac domácností, podľa ktorých surovej zeleniny a ovocia (A12a), by ostatným ľuďom v komunite viac surovej menej údenín menej sladkostí menej múčnych a podiely domácností, podľa pripadalo zvláštne konzumovať… zeleniny a ovocia a mäsa a menej sladených jedál zástupcov ktorých by uvedené 70% ostatným v osídlení pripadalo nápojov zvláštne (A12a); priemery za NP ZK 26.1% 29.2% 24.9% 25.4% koordinačné oblasti NP ZK 2A 60% lokality spolu

NP ZK KE kraj 28.3% 31.4% 24.7% 26.0% 50% NP ZK PO kraj 23.5% 27.4% 23.3% 23.6%

40% NP ZK BB kraj 28.1% 27.5% 27.9% 26.7%

NP ZK kraje 23.6% 43.4% 38.7% 40.1% 30% NR TN TT

Kontrolné 19.8% 24.0% 18.1% 20.6% 20% lokality spolu

10% A12a – osobné preferencie

A13a – dané preferencie „zvláštne“ 0% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o stravovaní Snina okolie Nitra dokumentácii ukazovateľa Poprad - Prešov ZvolenKošice Revúca SvidníkGelnicaTrebišovRožňava Sabinov Bardejov Humenné KONTROLA Veľký KrtíšMichalovce Stará Ľubovňa Košice A9a Ukazovateľ miery prítomnosti CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nad Topľou Spišská Nová Ves nedostatku stravy: Udáva odhady počtov domácností, „v ktorých chodia ľudia niekedy spať hladní, lebo nie je doma čo jesť“, z celkových počtov domácností v zahrnutých osídleniach (O1b) podľa vedomostí administrátorov

A9b Ukazovateľ miery prítomnosti nedostatku CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B stravy: Udáva odhady počtov domácností, „v ktorých sa konzumovala strava aj z kontajnerov“, z celkových počtov Podiely domácností, ktoré vôbec 45% domácností v zahrnutých osídleniach nekonzumujú surové ovocie a zeleninu v týždni po (A10b), (O1b) podľa vedomostí administrátorov a pred (A11b) výplatou/dávkami; priemery za koordinačné oblasti 40% A9c Ukazovateľ miery prítomnosti nedostatku REPRE, Záznamový hárok AOZ A NP ZK 2A stravy: Udáva podiel REPRE vzoriek č. 2 (2) domácností, v ktorých „sa niekto tento 35% rok dlhodobo trápil pre nedostatok jedla alebo hlad“

30% A10 Ukazovatele úrovne konzumácie zdravej, REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–g resp. nezdravej stravy: Udávajú podiely č. 2 (12) REPRE vzoriek domácností, v ktorých si „v týždni PO výplate/dávkach dopriavali“ 25% daný druh stravy v daných frekvenciách

A11 Ukazovatele úrovne konzumácie zdravej, REPRE, Záznamový hárok AOZ A 20% a–g resp. nezdravej stravy: Udávajú podiely č. 2 (13) REPRE vzoriek domácností, v ktorých si „v týždni PRED výplatou/dávkami 15% dopriavali“ daný druh stravy v daných frekvenciách

10% A12 Ukazovatele miery prítomnosti preferencií REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–d ohľadom zdravej, resp. nezdravej č. 2 (14) stravy: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, v ktorých by „väčšina ľudí 5% rada jedávala“ viac alebo menej daných A10b – po druhov potravín

A11b – pred 0% A13 Ukazovatele miery prítomnosti sociálnych REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–d noriem ohľadom zdravej, resp. nezdravej č. 2 (14) Snina okolie Nitra Poprad - Prešov ZvolenKošice Revúca SvidníkGelnicaTrebišovRožňava Sabinov Bardejov Humenné stravy: Udávajú podiely REPRE vzoriek KONTROLA Veľký KrtíšMichalovce domácností, v ktorých si myslia, že dané Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nad Topľou Spišská Nová Ves stravovacie zvyklosti „by boli ostatnými ro­ dinami v komunite považované za zvláštne“

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 054 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 055 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely relevantných A14 a b c d e f domácností, v ktorých Nadužívanie návykových látok niekto… dospelý mladistvý dospelý mladistvý dospelý sa mladistvý sa fajčí viac ráz fajčí viac ráz pije alkohol pije alkohol zvykne opiť zvykne opiť do týždňa do týždňa každý deň každý deň aspoň raz aspoň raz a závislosti (cigarety (cigarety alebo skoro alebo skoro za týždeň za týždeň Nasledujúce údaje spoločne vypove­ len vyskúšali), sa napokon v mnohých alebo iné alebo iné každý deň každý deň (kvalifiko- (kvalifiko- dajú o miere prítomnosti nadužívania lokalitách priamymi otázkami nepodari­ tabakové tabakové vaný odhad) vaný odhad) výrobky) výrobky) rôznych návykových látok, gamblerstva lo získať žiadnu odpoveď. O presnosti a súvisia­cich závislostí. Nadužívanie získaných údajov mnohí administrátori NP ZK 82.7% 20.3% 16.7% 2.6% 21.8% 2.1% lokality spolu návykových látok v dlhodobom hori­ pochybovali – podľa osobných skúseností zonte negatívne ohrozuje nielen priamo väčšiny dochádzalo najmä k zámernému NP ZK KE kraj 78.5% 19.8% 16.2% 3.3% 18.2% 2.0%

zdravotný stav, ale i zdravie v širšom podhodnocovaniu zo strany responden­ NP ZK PO kraj 83.1% 20.8% 16.0% 1.9% 23.1% 2.5% zmysle – duševnú pohodu, osobnosť tov. Alternatíva kvalifikovaných odhadov a ro­dinné a spoločenské vzťahy. Medzi na základe priamych skúseností a ve­ NP ZK BB kraj 88.4% 20.3% 20.5% 3.3% 26.8% 1.5% priame zdravotné dôsledky dlhodobého domostí samotných administrátorov NP ZK kraje 95.5% 15.3% 8.6% 0.0% 7.4% 0.0% nadužívania návykových látok patria poskytla doplňujúce údaje kolísavej NR TN TT predovšetkým: významne zvýšené presnosti, najmä ohľadom chúlostivej­ Kontrolné 82.3% 20.4% 10.7% 0.9% 17.4% 0.8% riziko respiračných, nádorových, srdco­ ších ukazovateľov (15, 16) za osídlenia, lokality spolu vo-cievnych, neuromotorických a psy­ v ktorých daní administrátori sami chických ochorení či kríz priamo ohrozu­ dlhodobo nežili a v osídleniach približne júcich život vrátane úrazov. nad 500 obyvateľov. Kvalifikované odhady podielov A15 a b c d e f relevantných domácností, Keďže závislosti so sebou (aj) v danom v ktorých… niekto niekto niekto užíva niekto niekto niekto užíva prostredí nesú značnú spoločenskú dospelý mladistvý toluén dospelý mladistvý pervitín stigmu, zisťovať mieru ich prítomnos­ užíva toluén užíva toluén užíva užíva pervitín pervitín ti, resp. mieru prítomnosti súvisia­ cich praktík, pri väčšine ukazovateľov NP ZK 1.6% 1.3% 2.0% 0.7% 0.3% 0.8% lokality spolu (s výnimkou A14 a–d) nemalo zmysel prostredníctvom priamych otázok. NP ZK KE kraj 1.4% 2.3% 2.8% 0.3% 0.3% 0.1%

Aj pri ukazovateľoch, ktoré admini­ NP ZK PO kraj 1.5% 0.6% 0.9% 0.4% 0.2% 0.2% strátori predbežne považovali za najme­ NP ZK BB kraj 2.8% 0.8% 2.9% 3.5% 0.7% 3.7% nej chúlostivé (napr. počty ľudí, ktorí v daných domácnos­tiach dané látky NP ZK kraje 1.6% 0.0% 1.0% 3.4% 0.0% 0.1% NR TN TT

Kontrolné 1.4% 1.6% 3.8% 0.2% 0.0% 1.7% lokality spolu

Podiely domácností, v ktorých 25% niekto užíval toluén (A15c); priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A 20%

15%

10%

25. percentil 5% 50. percentil 90. percentil 0%

Nitra -okolie Zvolen Prešov Košice Sabinov Rožňava Svidník Gelnica Trebišov Humenné Michalovce Veľký Krtíš KONTROLA Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 056 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 057 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 12% Podiel relevantných A16 a b c d e niekto dospelý vyskúšal domácností, v ktorých… toluén, pervitín alebo herbu niekto dospelý niekto niekto niekto dospelý niekto (A16d); priemery za jednotlivé užíva herbu mladistvý užíva herbu vyskúšal mladistvý koordinačné oblasti NP ZK 2A 10% (kvalifikovaný užíva herbu (kvalifikovaný toluén, pervitín vyskúšal odhad) (kvalifikovaný odhad) alebo herbu toluén, pervitín odhad) alebo herbu 8% NP ZK 0.7% 0.3% 0.9% 3.4% 2.2% lokality spolu 6% NP ZK KE kraj 0.4% 0.3% 1.2% 3.8% 3.4%

4% NP ZK PO kraj 0.3% 0.1% 0.3% 2.0% 0.9%

NP ZK BB kraj 3.8% 1.1% 2.0% 6.1% 3.6% 25. percentil 2% NP ZK kraje 1.2% 0.0% 0.1% 5.1% 0.0% 50. percentil NR TN TT 90. percentil 0% Kontrolné 0.1% 0.2% 1.1% 1.3% 0.8%

Snina okolie Nitra lokality spolu Poprad - Prešov Zvolen Košice Svidník Revúca SabinovRožňavaTrebišov Gelnica Bardejov Humenné KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou Rimavská Sobota

Podiely domácností, v ktorých 25% Kvalifikovaný odhad podielu A17 a b c d niekto dospelý pravidelne relevantných domácností, užíval nejaké lieky na psychiku v ktorých niekto… dospelý užíva mladistvý užíva dospelý pravidelne mladistvý (A17a); priemery za jednotlivé pravidelne lieky na pravidelne lieky na hrá na automatoch pravidelne hrá na koordinačné oblasti NP ZK 2A 20% psychiku psychiku automatoch

NP ZK 10.6% 1.3% 10.2% 1.3% 15% lokality spolu

NP ZK KE kraj 9.1% 1.5% 7.0% 0.6% 10% NP ZK PO kraj 10.9% 1.0% 12.3% 1.7%

25. percentil 5% NP ZK BB kraj 13.0% 1.6% 12.4% 1.8% 50. percentil NP ZK kraje 6.2% 3.3% 2.2% 0.0% 90. percentil 0% NR TN TT

okolie Nitra Snina - Poprad Prešov Košice Zvolen Kontrolné 4.9% 0.6% 5.8% 1.8% RevúcaSabinov SvidníkGelnica Rožňava Trebišov HumennéBardejov KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš lokality spolu Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota SpišskáVranov Nová nad Ves Topľou

Podiely domácností, v ktorých 30% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita niekto dospelý pravidelne hrá k údajom o nadužívaní dokumentácii ukazovateľa na výherných automatoch návykových látok (A17d); priemery za jednotlivé a závislostiach A14 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A koordinačné oblasti NP ZK 2A 25% a–d nadužívania tabaku a alkoholu, resp. č. 2 (34) závislostí na nikotíne a alkohole: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, 20% v ktorých niekto daným spôsobom užíval dané návykové látky

15% A14 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B e–f nadužívania tabaku a alkoholu, resp. 2 (AOZ časť) závislostí na nikotíne a alkohole: Udávajú 10% podiely z REPRE vzoriek domácností, ktoré daným spôsobom užívali dané návykové látky podľa vedomostí 25. percentil 5% administrátorov

50. percentil A15 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B 90. percentil 0% a–b, nadužívania daných návykových látok: 2 (AOZ časť) d–e Udávajú podiely z REPRE vzoriek

Nitra okolie Snina domácností, ktoré daným spôsobom Poprad - Košice Zvolen Prešov SabinovGelnicaSvidník Trebišov Rožňava Revúca BardejovHumenné užívali dané návykové látky podľa MichalovceKONTROLA Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice vedomostí administrátorov Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská NováVranov Ves nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 058 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 059 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Kvalifikované odhady počtov A18 a b c dokumentácii ukazovateľa domácností, v ktorých… sú ľudia, ktorí spávajú sa za posledný rok sú rodičia, ktorí sú A15 Ukazovatele miery prítomnosti nadužívania CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B s viac ako jedným narodilo dieťa mladistvým druhostupňoví alebo bližší c, f daných návykových látok: Udávajú partnerom v rovnakom rodičom príbuzní odhady počtov domácností, v ktorých daní období ľudia danými spôsobmi užívali návykové látky podľa vedomostí administrátorov, NP ZK 4.2% 2.8% 7.7% a vzťahuje ich k celkovým počtom lokality spolu vylúčených domácností v zahrnutých osídleniach (O1b) NP ZK KE kraj 4.7% 5.7% 10.4%

A16 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B NP ZK PO kraj 3.5% 1.3% 6.5% a–c nadužívania daných návykových látok: 2 (AOZ časť) Udávajú podiely z REPRE vzoriek NP ZK BB kraj 5.3% 1.2% 6.3% domácností, ktoré daným spôsobom užívali dané návykové látky podľa NP ZK kraje 0.8% 0.4% 0.8% vedomostí administrátorov NR TN TT

A16 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A Kontrolné 3.4% 4.5% 6.4% d–e experimentovania s danými návykovými č. 2 (34) lokality spolu látkami: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, v ktorých niekto daným spôsobom experimentoval s danými návykovými látkami

A17 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B Kvalifikované odhady počtov A19 a b c d e a–b nadužívania psychofarmák: Udáva 2 (AOZ časť) domácností, v ktorých… podiely z REPRE vzoriek domácností, dospelá žena mladistvá niekto niekto má nejaká ktoré pravidelne užívali psychofarmaká podstúpila podstúpila dospelý užíva mladistvý užíva žena zavedené podľa vedomostí administrátorov umelé umelé hormonálnu hormonálnu vnútromaterni- prerušenie prerušenie antikoncepciu antikoncepciu cové teliesko A17 Ukazovatele miery prítomnosti hazardného REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B tehotenstva tehotenstva c–d hráčstva: Udáva podiely z REPRE vzoriek 2 (AOZ časť) domácností, ktoré pravidelne hrali na NP ZK 9.5% 0.5% 2.7% 0.4% 12.9% výherných automatoch podľa vedomostí lokality spolu administrátorov NP ZK KE kraj 8.4% 0.6% 2.2% 0.5% 8.4%

NP ZK PO kraj 9.5% 0.3% 2.8% 0.0% 16.6%

NP ZK BB kraj 12.8% 0.6% 3.8% 1.4% 14.0%

NP ZK kraje 1.5% 1.7% 0.0% 0.0% 3.8% NR TN TT

Kontrolné 5.2% 0.0% 6.6% 0.3% 8.5% lokality spolu Sexuálne a reprodukčné zdravie Nasledujúce údaje spoločne vypove­ Hodnoty preto boli určované výhradne dajú o miere prítomnosti sexuálnych vychádzajúc z priamych skúseností a ve­ a reprodukčných praktík, ktoré domostí administrátorov o jednotlivých obvykle význam­ne zvyšujú alebo osídleniach či rodinách zahrnutých do znižujú riziko predovšet­kým šírenia REPRE vzoriek. Na druhej strane, keďže sexuálne-­prenosných ochorení, porúch ide o oblasť, v ktorej zainteresovaní zdravého vývinu detí a zdravotných administrátori obyvateľom vylúčených či spoločenských kompli­kácií v život­ osídlení často priamo asistujú v spoluprá­ ných trajektóriách najmä žien. ci s miestnymi zdravotníkmi, títo svoje odhady považovali poväčšine za presné. Vzhľadom na chúlostivosť daných tém Kvalifikované odhady admi­nistrátorov podľa všetkých zainteresovaných konzu­ mali byť menej presné len v prípadoch ltantov v danom prostredí pri žiadnom zo (výrazne menej častých), kedy išlo zahrnutých ukazovateľov nemalo zmysel o mužov, za osídlenia, v ktorých adminis­ pokúšať sa zisťovať ich aktuálne hod­ trátori sami dlhodobo nežili, a za osídle­nia noty prostredníctvom priamych otázok. nad 500 obyvateľov.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 060 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 061 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 18% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita niektorá dospelá žena podstúpila k údajom o o sexuálnom dokumentácii ukazovateľa umelé prerušenie tehotenstva a reprodukčnom zdraví (A19a); priemery za jednotlivé A18 Ukazovatele miery prítomnosti zdravotne CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B koordinačné oblasti NP ZK 2A 16% a–c rizikových sexuálnych praktík: Udávajú odhady počtov domácností, v ktorých sa vyskyt(ova)li dané praktiky podľa 14% vedomostí administrátorov a vzťahujú ich k celkovým počtom vylúčených domácností v zahrnutých osídleniach (O1b) 12% A19 Ukazovatele miery prítomnosti praktík, REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–e ktoré zvyknú ochraňovať reprodukčné č. 2 (AOZ časť) 10% zdravie dievčat a žien: Udávajú podiely z REPRE vzoriek domácností, ktoré praktizovali uvedené podľa vedomostí 8% administrátorov

6%

4%

25. percentil 2% 50. percentil 90. percentil 0%

Nitra okolie Snina - KošicePoprad Zvolen Prešov Sabinov Svidník Trebišov Gelnica Rožňava Revúca Humenné Bardejov KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota Vranov nad Topľou Osobná hygiena Podiely domácností, v ktorých 35% má niektorá žena zavedené vnútromaternicové teliesko Nasledujúce údaje spoločne Veľmi silná stigmatizácia tzv. (A19e); priemery za jednotlivé vypovedajú o miere (ne)prítomnosti „nižších štandardov“ osobnej koordinačné oblasti NP ZK 2A 30% praktík domácej starostlivosti hygieny celkom znemožňuje o telo, predo­všetkým telesnú čistotu spoľahlivé zisťovanie mier prítom­ 25% v medicín­skom zmysle, ktoré význam­ nosti konkrétnych súvisiacich ne znižujú riziko jednak šírenia praktík prostredníctvom priamych 20% infekčných a parazitárnych chorôb, otázok. Tieto boli preto určované a jednak rozvoja neinfekčných kožných vychádzajúc z priamych skúsenos­ 15% a zubných ochorení. Nedodržiavanie tí a vedomostí administrátorov spoločenských štandardov osobnej o daných lokalitách. Aj takto kvali­

10% hygieny býva súčasne spojené s veľmi fikované odhady administrátorov silnou spoločenskou stigmatizáciou, však boli podľa nich samotných ktorá významne podporuje poväčšine len približné a ich 25. percentil 5% 50. percentil procesy sociálneho vyčleňovania presnosť ďalej klesala za osídle­ a vylučovania, vrátane znižovania nia, v ktorých administrátori sami 90. percentil 0% dostupnosti a kvality služieb dlhodobo nežili, a so stúpajúcimi Nitra okolie Snina - Poprad Košice Prešov Zvolen Trebišov Revúca Gelnica SabinovSvidník Rožňava zdravotnej starostlivosti. počtami obyvateľov. Humenné Bardejov Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Vranov nad TopľouSpišská Nová Ves

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 062 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 063 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely vylúčených rómskych 100% Kvalifikované odhady počtov A20 a b c d e f domácností, v ktorých sa deti domácností, v ktorých… kúpu raz do týždňa alebo menej si dospelí sa deti kúpu sú dospelí, sú častým sa bežne sa za (A20b); podiely v jednotlivých doma každý len raz do ktorí si problémom vyskytujú posledný lokalitách NP ZK 2A 90% deň neumý- týždňa denne vši, blchy, ploštice, rok vyskytli vajú ruky alebo menej neumývajú alebo svrab šváby alebo škrkavky, 80% mydlom zuby hlodavce hlísty alebo iné parazi- tické červy

70% NP ZK 16.4% 16.8% 26.2% 19.1% 16.9% 4.9% lokality spolu

60% NP ZK KE kraj 18.2% 17.9% 29.4% 20.2% 14.7% 8.6%

NP ZK PO kraj 13.9% 14.9% 24.1% 20.7% 18.7% 3.0% 50% NP ZK BB kraj 20.1% 20.8% 27.4% 15.3% 19.2% 1.9%

40% NP ZK kraje 0.7% 0.7% 1.2% 0.8% 1.2% 0.7% NR TN TT

Kontrolné 24.5% 26.1% 34.7% 26.8% 17.3% 6.0% 30% lokality spolu

20%

25. percentil 10% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o osobnej hygiene dokumentácii ukazovateľa 50. percentil 90. percentil 0% A20 Ukazovatele miery prítomnosti tzv. CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B Zoradenie hodnôt za lokality a–c základných hygienických praktík: Udávajú odhady počtov domácností, v ktorých sa podľa vedomostí administrátorov nedodržiavali dané hygienické štandardy, a vzťahujú ich k celkovým počtom Podiely vylúčených rómskych 100% vylúčených domácností v zahrnutých domácností, v ktorých sú častým osídleniach (O1b) problémom blchy, vši alebo svrab (A20d); podiely v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A 90% A20 Ukazovatele miery prítomnosti parazitóz, CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B d–f resp. škodcov, indikujúcich nedodržiavanie tzv. základných hygienických štandardov 80% v domácnostiach, resp. v komunite: Udávajú odhady počtov domácností, v ktorých sa podľa vedomostí 70% administrátorov vyskytovali uvedené javy, a vzťahujú ich k celkovým počtom vylúčených domácností v zahrnutých osídleniach (O1b) 60%

50%

40% Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Pri žiadnom zo zahrnu­tých ukazovateľov Pohyb o miere prítomnosti či neprítomnosti neboli zaznamenané žiadne problémy, či 30% praktík telesnej aktivity, ktoré sú kľúčové už koncepčné, súvisiace so zisťovaním pre predchádzanie predovšetkým civi­ v teréne, alebo pri analýzach. 20% lizačným ochoreniam – najmä srdco­ vo-cievnym a metabolickým, vrátane 25. percentil 10% obezity a cukrovky, ochoreniam pohy­ 50. percentil bovej sústavy, nádorovým a psychickým 90. percentil 0% ochoreniam – ale aj úrazom. Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 064 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 065 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 100% Podiely domácností, A21 a b c d niekto mladistvý cvičí alebo špor- v ktorých niekto… tuje aspoň raz do týždňa neorga- pravidelne športuje pravidelne dospelý cvičí mladistvý nizovane (A21d), resp. pravidelne sám (organizované športuje vo alebo športuje cvičí alebo športuje vo väčších skupinách 90% organizovane (A21b); priemery za aktivity) väčších skupinách aspoň raz športuje aspoň koordinačné oblasti NP ZK 2A (organizované do týždňa raz do týždňa 80% aktivity) (neorganizované (neorganizované aktivity) aktivity)

NP ZK 2.0% 4.0% 78.4% 89.1% 70% lokality spolu

NP ZK KE kraj 1.6% 4.7% 79.6% 90.0% 60% NP ZK PO kraj 1.4% 2.8% 80.0% 88.7%

50% NP ZK BB kraj 4.2% 5.5% 71.2% 88.0%

NP ZK kraje 0.9% 2.2% 86.8% 90.9% 40% NR TN TT

Kontrolné 2.1% 3.2% 74.6% 87.1% lokality spolu 30%

20%

10% Podiely domácností, A22 a b c d v ktorých niekto… A21d – neorganizovane dospelý sa nechce mladistvý sa dospelý pozerá mladistvý pozerá A21b – organizovane 0% hýbať nechce hýbať televízor, hrá sa televízor, hrá sa na počítači alebo na počítači alebo okolie Nitra Snina Zvolen - Prešov KošicePoprad RevúcaSvidník Rožňava Gelnica SabinovTrebišov s telefónom dokopy s telefónom dokopy Bardejov Humenné KONTROLA MichalovceVeľký Krtíš viac ako 2 hodiny viac ako 2 hodiny Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany denne denne Vranov nad Topľou Spišská Nová Ves Rimavská Sobota NP ZK 10.0% 4.8% 54.7% 39.2% lokality spolu

NP ZK KE kraj 8.9% 4.5% 57.3% 39.0% Podiely domácností, v ktorých 16% niekto dospelý utrpel za NP ZK PO kraj 10.9% 5.5% 53.0% 42.1% posledný rok vážne zranenie pri práci okolo domu alebo NP ZK BB kraj 10.5% 4.2% 58.4% 35.3% domácnosti (A23a); priemery za 14% koordinačné oblasti NP ZK 2A NP ZK kraje 3.7% 0.9% 13.3% 18.4% NR TN TT 12% Kontrolné 12.0% 4.5% 65.4% 43.6% lokality spolu 10%

8%

6%

4%

25. percentil 2% 50. percentil 90. percentil 0%

Nitra okolie Snina Poprad PrešovKošice Zvolen - Svidník Revúca Gelnica RožňavaSabinov Trebišov Humenné Bardejov Veľký KONTROLAKrtíš Michalovce Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 066 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 067 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Podiely domácností, A24 a b c d e f k údajom o pohybe dokumentácii ukazovateľa v ktorých… niekto niekto ne- niekto niekto ne- nejaká do- nejaké A21 Ukazovatele miery prítomnosti pre­ REPRE, Záznamový hárok AOZ A dospelý ne- dospelý ne- dospelý ne- dospelý ne- spelá žena dievča ne- a–d venčných pohybových aktivít: Udávajú po­ č. 2 (29) absolvoval absolvoval absolvoval absolvoval neabsol- absolvovalo diely REPRE vzoriek domácností, v ktorých za posledné za posledné za posledný za posledný vovala za za posledný daní ľudia športovali v daných mierach 2 roky prev. 2 roky prev. rok bez- rok bez- posledný rok bez- prehliadku prehliadku platnú prev. platnú prev. rok bez- platnú prev. A22 Ukazovatele miery nedostatku zdravého REPRE, Záznamový hárok AOZ A u vše­ u vše­ prehliadku prehliadku platnú prev. prehliadku a–b pohybu: Udávajú podiely REPRE vzoriek č. 2 (34) obecného obecného u zubára u zubára prehliadku u gynekológa domácností, v ktorých boli ľudia, ktorí sa lekára lekára u gynekológa pohybu celkovo vyslovene vyhýbali NP ZK 26.4% 8.4% 39.6% 15.1% 33.2% 8.8% A22 Ukazovatele miery prítomnosti sedavého REPRE, Záznamový hárok AOZ A lokality spolu c–d správania, resp. nedostatku zdravého č. 2 (34) pohybu: Udávajú podiely REPRE vzoriek NP ZK KE kraj 26.6% 7.7% 36.1% 13.5% 29.8% 6.1% domácností, v ktorých bola bežná nezdravá miera sedavého správania NP ZK PO kraj 28.9% 9.2% 43.4% 16.3% 38.1% 9.9%

A23 Ukazovatele miery prítomnosti neergo­ REPRE, Záznamový hárok AOZ A NP ZK BB kraj 21.7% 8.8% 39.5% 15.8% 30.6% 12.6% a–b nomických pracovných návykov, resp. neer­ č. 2 (34) gonomického prostredia: Udávajú podiely NP ZK kraje 12.7% 1.4% 21.0% 11.4% 11.6% 0.0% REPRE vzoriek domácností, v ktorých daní NR TN TT ľudia v poslednom roku utrpeli zrane­ nia vyžadujúce si lekárske ošetrenie pri Kontrolné 18.1% 6.9% 34.0% 12.0% 25.2% 4.1% bežných prácach v prostredí domova lokality spolu

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Pri žiadnom zo zahrnutých ukazovateľov Podiely relevantných A25 a b c d domácností, v ktorých… o miere prítomnosti praktík využívania neboli zaznamenané žiadne problémy, či Prevencia niektoré niekto posledná posledná roz­ličných bezplatných služieb zdravot­ už koncepčné, súvisiace so zisťovaním dieťa zatiaľ dospelý zatiaľ tehotná žena tehotná žena nej starostlivosti, ktoré napomáhajú v teréne, alebo pri analýzach. neabsolvovalo neabsolvoval neabsolvovala neabsolvovala niektoré povinné žiadnu všetky predchádzaniu, ale i včasnému záchytu z povinných očkovanie proti preventívnu preventívne a úspešnejšej liečbe širokej škály najčastej­ očkovaní tetanu prehliadku prehliadky u gynekológa u gynekológa ších zdravotných problémov. NP ZK 12.9% 18.5% 2.6% 25.6% lokality spolu

NP ZK KE kraj 13.6% 16.7% 3.3% 28.4%

NP ZK PO kraj 15.0% 22.3% 2.2% 23.3%

NP ZK BB kraj 7.6% 14.7% 2.2% 27.7% Podiely domácností, v ktorých 35% niektoré dieťa zatiaľ neabsolvovalo niektoré z povinných očkovaní NP ZK kraje 3.0% 1.1% 0.7% 5.3% (A25a); priemery za koordinačné NR TN TT oblasti NP ZK 2A 30% Kontrolné 10.4% 10.2% 0.5% 27.0% lokality spolu 25%

20%

15%

10%

25. percentil 5% 50. percentil 90. percentil 0%

Nitra okolie Snina Zvolen Poprad- Prešov Košice Rožňava Sabinov Revúca SvidníkGelnicaTrebišov Bardejov Humenné Veľký Krtíš Michalovce KONTROLA Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Vranov nad Topľou Rimavská SobotaSpišská Nová Ves

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 068 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 069 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 45% Podiely domácností, podľa A26 a b c d e f posledná tehotná žena ktorých sa ostatným neabsolvovala všetky (A25c), v komunite… páči, keď sa nepáči, keď páči, keď nepáči, keď nepáči častá nepáči častá resp. žiadnu (A25d) preventívnu niekto snaží tehotná niekto tehotná opitosť opitosť prehliadku u gynekológa; 40% priemery za koordinačné oblasti prestať žena fajčí nechce piť žena pije u žien u mužov NP ZK 2A fajčiť alkohol alkohol 35% NP ZK 69.3% 69.4% 68.5% 78.6% 79.4% 77.3% lokality spolu

30% NP ZK KE kraj 66.3% 65.1% 66.0% 76.4% 77.3% 75.0%

NP ZK PO kraj 63.6% 63.1% 62.9% 73.4% 74.6% 72.3% 25% NP ZK BB kraj 58.9% 58.8% 57.1% 67.6% 69.4% 67.4%

20% NP ZK kraje 60.5% 68.6% 61.5% 74.9% 75.5% 70.5% NR TN TT

15% Kontrolné 62.3% 66.7% 60.8% 72.0% 71.2% 69.3% lokality spolu

10%

5%

A25c – všetky prehliadky Podiely domácností, podľa A27 a b c d e A25d – žiadnu prehliadku 0% ktorých sa ostatným v komunite… páči, keď nepáči nepáči, keď sa nepáči, keď sa nepáči, keď je Nitra Snina okolie Prešov - Zvolen Poprad Košice niekto nechce pravidelné niekto snaží žiť niekto snaží niekto opatrný RevúcaGelnica Svidník RožňavaTrebišov Sabinov Bardejov Humenné KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš hrať na užívanie liekov tak, aby vôbec pravidelne pri práci Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany automatoch na psychiku neochorel cvičiť Vranov nad Topľou Spišská Nová VesRimavská Sobota NP ZK 66.4% 52.4% 10.8% 5.6% 7.3% lokality spolu

Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita NP ZK KE kraj 64.1% 48.3% 9.3% 6.9% 7.6% k údajom o prevencii dokumentácii ukazovateľa NP ZK PO kraj 61.3% 47.3% 8.6% 6.5% 7.0% A24 Ukazovatele miery využívania konkrétnych REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–f preventívnych zdravotníckych služieb: č. 2 (34) NP ZK BB kraj 56.4% 44.8% 7.1% 5.1% 5.4% Udávajú podiely REPRE vzoriek domác­ ností, v ktorých daní ľudia neabsolvovali NP ZK kraje 57.2% 54.3% 12.6% 12.7% 11.2% dané druhy preventívnych prehliadok NR TN TT

A25 Ukazovatele miery využívania konkrétnych REPRE, Záznamový hárok AOZ A Kontrolné 60.6% 46.8% 8.4% 5.3% 5.8% a–d preventívnych zdravotníckych služieb: č. 2 (34) lokality spolu Udávajú podiely REPRE vzoriek domác­ ností, v ktorých daní ľudia zatiaľ neabsol­ vovali dané druhy povinného očkovania

Súvisiace sociálne normy

Nasledujúce údaje spoločne vypoveda­ mali vyhodnotiť, aké postoje podľa ich skú­ jú o miere prítomnosti postojov, resp. seností prevládali v celom osídlení. Ohľadom 2 S výnimkou preferencií a so­ spoločenských noriem, ktoré v danom závislostí a sexuálneho a reprodukčného ciálnych noriem ohľadom stravo­ vania, ktoré boli pre ilustráciu prostredí zvyknú prispievať k adopcii vyššie zdravia sa v mnohých lokalitách napriek možných vzťahov s príslušným popísaných rizikovejších, resp. menej tomu nepodarilo údaje získať vôbec, pretože správaním vyčlenené priamo do časti o stravovacích praktikách. rizikových praktík súvisiacich so zdravím.2 respondenti odmietali s administrátormi na dané témy diskutovať. Na druhej strane, Vzhľadom na chúlostivosť viacerých riziko­ samotné ukazovatele možno považovať vých praktík z pohľadu obyvateľov vylúčených za spoľahlivé všade tam, kde res­pondenti rómskych osídlení bola prítomnosť súvisia­ odpovedať neodmietali (prezentované údaje cich postojov zisťovaná nepriamym­ spôso­ sú výpovedné za jednotlivé lokality, no me­ bom – zástupcovia oslovených domácností nej presné za väčšie geografické celky).

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 070 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 071 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, podľa 100% Podiely domácností, podľa A28 a b c d zástupcov ktorých sa ostatným ktorých sa ostatným v osídlení nepáči, keď sa človek v komunite… nepáči, keď muži nepáči, keď ženy nepáči prostitúcia nepáči sex za pokúša žiť tak, aby vôbec za slobodna za slobodna (za peniaze) odmenu (iné neochorel (A27c); v jednotlivých 90% lokalitách NP ZK 2A striedajú sexuálne striedajú odmeny ako partnerky sexuálnych peniaze) partnerov 80% NP ZK 70.2% 73.5% 78.1% 77.8% lokality spolu 70% NP ZK KE kraj 66.3% 69.4% 73.9% 73.3%

60% NP ZK PO kraj 64.1% 67.0% 72.1% 71.6%

NP ZK BB kraj 59.7% 62.8% 69.0% 68.7% 50% NP ZK kraje 64.9% 64.4% 69.8% 69.8% NR TN TT 40% Kontrolné 59.7% 64.9% 72.1% 72.8% lokality spolu

30%

20%

Podiely domácností, podľa A29 a b c d e f ktorých sa ostatným 25. percentil 10% v komunite… nepáči nepáči nepáči, keď nepáči, nepáči, keď nepáči, 50. percentil používanie užívanie niekto má keď niekto sa niekto keď niekto 90. percentil 0% kondómov hormonálnej vnútroma- nemôže mať stane podstúpi pri milovaní antikoncep- ternicové deti (nedarí slobodnou umelé Zoradenie hodnôt za lokality cie teliesko sa) matkou prerušenie tehotenstva

NP ZK 18.0% 25.1% 16.2% 45.4% 39.4% 47.7% Podiely domácností, podľa 100% lokality spolu zástupcov ktorých sa ostatným v osídlení nepáči, keď za slobodna NP ZK KE kraj 17.3% 21.5% 13.9% 42.2% 35.8% 41.3% sexuálnych partnerov striedajú muži (A28a), resp. keď ženy 90% NP ZK PO kraj 16.6% 18.4% 12.2% 40.1% 33.7% 39.6% (A28b); priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A NP ZK BB kraj 15.5% 13.0% 8.9% 36.0% 30.9% 35.9% 80% NP ZK kraje 13.5% 15.5% 12.8% 44.3% 23.0% 44.4% NR TN TT 70% Kontrolné 14.1% 19.2% 15.5% 43.4% 35.6% 41.7% lokality spolu 60%

50%

40%

30%

20%

10%

A28a – keď muži

A28b – keď ženy 0%

Nitra okolie Snina Košice ZvolenPrešov - Poprad Revúca RožňavaSabinov Trebišov Gelnica Svidník Humenné Bardejov Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská SobotaVranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 072 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 073 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o súvisiacich dokumentácii ukazovateľa sociálnych normách B Psychická záťaž A26 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–f negatívnych postojov ohľadom praktík č. 2 (15) podporujúcich závislosti: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, podľa zástupcov ktorých v komunite prevládali dané postoje

A27 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–e negatívnych postojov ohľadom č. 2 (15) preventívnych praktík: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, podľa zástupcov ktorých v komunite prevládali dané postoje

A28 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–d negatívnych postojov ohľadom praktík, č. 2 (15) ktoré môžu zvyšovať riziko výskytu sexuálne prenosných ochorení a súvisiace ohrozenia reprodukčného zdravia: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, podľa zástupcov ktorých v komunite prevládali dané postoje

A29 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–f negatívnych postojov ohľadom č. 2 (15) praktík, ktoré môžu zvyšovať sexuálne a reprodukčné zdravie, predovšetkým žien: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, podľa zástupcov ktorých v komunite prevládali dané postoje

Nasledujúce údaje spoločne vypove­ zvykne zvyšovať prítomnosť rozličného Stres dajú o miere prítomnosti okolností, rizikového správania sa (napr. nadužíva­ ktoré (aj) v danom prostredí zvyknú na nia návykových látok, keďže takéto ľudí pôsobiť stresujúco predovšetkým správanie predstavuje v krátkodobom v dlhodobom horizonte, no prípadne ho­rizonte účinné prostriedky zvláda­ im spôsobovať aj psychické traumy. nia nadmernej psychickej záťaže). Dlhodobý stres vý­znamne prispieva k rozvoju psychických a civilizačných Pri žiadnom zo zahrnutých ukazovateľov ochorení, hlavne nádo­rových a srdco­ neboli zaznamenané zásadnejšie vo-cievnych, ale i metabo­lických porúch. koncepčné problémy ani problémy Najmä opakované psychické traumy spojené so zberom či analýzami údajov. môžu u jednotlivcov ľahko spôsobovať Niektorí administrátori však vyslovili poruchy správania či osobnosti a viesť obavu, že pri stresoroch, ktorých k sociálnym konfliktom až izolovanos­ prítomnosť v domácnosti môže byť ti, spojenými s ďalšími negatívnymi spoločensky vnímaná ako stigmatizujúca dôsledkami pre zdravie vo všeobecnosti. (napr. nedostatok jedla či fyzické násilie), Vyššia miera stresu či frekvencia psy­ môžu získané údaje skutočnú situáciu chických tráum navyše v populáciách čiastočne podhodnocovať.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 074 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 075 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých sa B30 a b c d e f Podiely domácností, v ktorých 50% niekto tento rok dlhodobo trápil niekoho v poslednom roku s nasledovným: strata nedostatok odňatie dlhy zima trestné dlhodobo trápilo vážne ochorenie strechy jedla, hlad detí v domác- stíhanie, seba alebo niekoho blízkeho (B30g); priemery za jednotlivé 45% nad hlavou/ nosti uväznenie koordinačné oblasti NP ZK 2A nútené blízkeho sťahovanie 40% NP ZK 10.1% 13.5% 4.4% 37.6% 23.9% 10.7% lokality spolu 35% NP ZK KE kraj 12.7% 17.7% 4.8% 34.4% 26.5% 12.5%

NP ZK PO kraj 5.0% 9.6% 2.8% 32.8% 16.5% 7.3% 30%

NP ZK BB kraj 15.4% 15.6% 7.3% 56.7% 34.9% 15.4% 25% NP ZK kraje 29.5% 7.6% 4.4% 30.9% 39.3% 11.7% NR TN TT 20% Kontrolné 10.8% 16.7% 3.1% 41.9% 18.8% 8.7% lokality spolu

15%

B30 g h i j k 10% vážne hádky spory mimo diskriminácia dlhodobá ochorenie seba alebo bitky domácnosť voči sebe alebo neprítomnosť alebo niekoho v domácnosti blízkemu člena rodiny 25. percentil 5% blízkeho 50. percentil

NP ZK 24.8% 10.8% 12.1% 12.9% 8.7% 90. percentil 0% lokality spolu okolie Nitra Snina Poprad Košice- Prešov Zvolen Revúca Gelnica Svidník RožňavaSabinov Trebišov NP ZK KE kraj 23.0% 9.6% 10.9% 16.6% 8.1% BardejovHumenné KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany NP ZK PO kraj 23.5% 7.6% 9.5% 8.4% 8.2% Vranov nad TopľouRimavská Sobota Spišská Nová Ves

NP ZK BB kraj 31.4% 20.6% 21.8% 17.0% 11.9%

NP ZK kraje 25.7% 15.8% 5.7% 9.5% 2.8% NR TN TT Podiely domácností, v ktorých 100% niekoho v poslednom roku Kontrolné 19.8% 7.2% 7.9% 12.2% 7.3% dlhodobo trápilo vážne lokality spolu ochorenie seba alebo niekoho blízkeho (B30g); v jednotlivých 90% lokalitách NP ZK 2A

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil 90. percentil 0% Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 076 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 077 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Prežívaná miera kontroly nad B31 a b vlastnou budúcnosťou – podiely domácností, v ktorých hodnotia „nemáme možnosti skoro nič zlepšiť“ „máme možnosti veľa si zlepšiť sami“ Sociálna opora a zvládanie stresu svoje možnosti ohľadom alebo „máme málo možností niečo alebo „väčšina vecí závisí hlavne od nás“ spokojnosti do budúcna ako: zlepšovať“ Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Zásadnejšie koncepčné problémy ani NP ZK 43.9% 19.2% o miere prítomnosti bežných spôsobov problémy spojené so zberom či analýzami lokality spolu vyrovnávania sa so stresom, ktoré nie sú údajov neboli zaznamenané pri žiadnom zo NP ZK KE kraj 44.7% 18.5% bezprostredne škodlivé pre zdravie – vrá­ zahrnutých ukazovateľov. Podľa niektorých tane sociálnej opory – a o miere celkovej administrátorov však miera absencie NP ZK PO kraj 41.8% 21.6% úspešnosti vyrovnávania sa s psychic­kou vybraných aspektov sociálnej opory mohla NP ZK BB kraj 47.1% 15.0% záťažou. Neprítomnosť zdravých spôsobov byť niektorými respondentmi čiastočne

NP ZK kraje 49.3% 14.8% vyrovnávania sa so záťažou zvyšuje podhodnocovaná v prípadoch, kedy takáto NR TN TT negatívne zdravotné účinky prítomnosti absencia býva vnímaná ako spoločenské stresorov v populácii a zvykne zvyšovať aj zlyhanie (napr. absentujúce formy sociálnej Kontrolné 40.3% 11.6% lokality spolu prítomnosť rizikového správania. opory v rámci rodiny; B32).

Podiely domácností, v ktorých 60% Podiely domácností, ktoré B32 a b c d prežívajú mieru kontroly nad dostupnú sociálnu oporu svojou budúcnosťou ako v rodine hodnotia nasledovne: „v našej rodine „v našej rodine „v našej rodine „v našej rodine vysokú (B31a), resp. nízku sa navzájom sa navzájom sa vieme sa vieme (B31b); priemery za jednotlivé 50% koordinačné oblasti NP ZK 2A podporujeme a podporujeme a o problémoch o problémoch pomáhame si:“ pomáhame si:“ porozprávať:“ porozprávať:“ „áno, vždy“ alebo „málokedy“ alebo „áno, vždy“ alebo „málokedy“ alebo 40% „väčšinou“ „nie, nikdy“ „väčšinou“ „nie, nikdy“

NP ZK 77.3% 7.9% 74.6% 9.2% 30% lokality spolu

NP ZK KE kraj 77.4% 7.8% 74.7% 9.1% 20% NP ZK PO kraj 79.1% 6.8% 76.6% 8.2%

10% NP ZK BB kraj 72.8% 10.3% 69.9% 11.4%

B31a – nízka miera kontroly NP ZK kraje 75.8% 13.7% 72.5% 14.0% B31b – vysoká miera kontroly 0% NR TN TT

Nitra Snina okolie Kontrolné 72.1% 5.7% 69.2% 6.8% PrešovPoprad Zvolen Košice - Gelnica Rožňava Svidník Revúca TrebišovSabinov Bardejov Humenné lokality spolu Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany RimavskáVranov Sobota nad TopľouSpišská Nová Ves B32 e f g h

„v našej rodine sa „v našej rodine sa „v ťažkých časoch „v ťažkých časoch vieme dohodnúť vieme dohodnúť sa môžeme sa môžeme a robiť spoločné a robiť spoločné spoľahnúť jeden na spoľahnúť jeden na rozhodnutia:“ rozhodnutia:“ druhého:“ druhého:“ Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita „áno, vždy“ alebo „málokedy“ alebo „áno, vždy“ alebo „málokedy“ alebo k údajom o strese dokumentácii ukazovateľa „väčšinou“ „nie, nikdy“ „väčšinou“ „nie, nikdy“

B30 Ukazovatele miery prítomnosti daných REPRE, Záznamový hárok AOZ A NP ZK 72.9% 9.8% 79.2% 7.5% a–k stresorov v domácnostiach: Udávajú č. 2 (2) lokality spolu podiely REPRE vzoriek domácností, v ktorých boli dané okolnosti vnímané NP ZK KE kraj 72.3% 9.3% 79.1% 6.8% ako dlhodobo psychicky zaťažujúce v poslednom roku. NP ZK PO kraj 75.2% 8.5% 82.2% 6.3%

B31 Ukazovatele miery prežívanej kontroly REPRE, Záznamový hárok AOZ A NP ZK BB kraj 69.0% 13.1% 72.7% 11.1% a–b nad vlastnou budúcnosťou: Udávajú č. 2 (5) podiely REPRE vzoriek domácností, NP ZK kraje 70.4% 16.2% 73.0% 12.7% v ktorých vnímali svoje možnosti ohľadom NR TN TT spokojnosti do budúcna ako postačujúce, resp. obmedzené (kategórie vytvorené Kontrolné 70.1% 6.9% 75.4% 6.2% z extrémov 5-stupňovej škály). lokality spolu

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 078 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 079 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých Podiely domácností, v ktorých 60% sa môžu v ťažkých časoch sa môžu v ťažkých časoch spoľahnúť jeden na druhého spoľahnúť jeden na druhého vo vysokých mierach (B32g); v nízkych mierach (B32g); v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A 50%

40%

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil 90. percentil 0%

Zoradenie hodnôt za lokality

Nádej – podiely domácností, B33 a b ktoré hodnotia svoje nádeje ohľadom spokojnosti do „veríme, že bude lepšie“ alebo „obávame sa, že bude horšie“ alebo budúcna ako: „dúfame, že bude lepšie“ „je nám jasné, že bude ešte horšie“ Zoradenie hodnôt za lokality za hodnôt Zoradenie

NP ZK 54.3% 11.5% lokality spolu

NP ZK KE kraj 52.9% 12.7%

NP ZK PO kraj 58.4% 9.5%

NP ZK BB kraj 47.4% 13.1%

NP ZK kraje 48.4% 19.0% NR TN TT

Kontrolné 45.6% 15.1% lokality spolu

Podiely domácností, v ktorých 70% svoju budúcnosť spájajú s vysokými (B33a), resp. nízkymi (B33b) mierami nádeje; priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A 60%

50%

40%

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil B33a – vysoké miery nádeje 90. percentil 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% B33b – nízke miery nádeje 0%

Nitra Snina okolie ZvolenPoprad Košice Prešov - Rožňava Sabinov Trebišov RevúcaSvidník Gelnica Humenné Bardejov KONTROLA Veľký Krtíš Michalovce Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 080 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 081 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Celková spokojnosť – podiely B34 a b domácností, ktoré hodnotia svoju celkovú spokojnosť ako: „najlepšiu možnú“ alebo „dobrú“ „najlepšiu možnú“ alebo „dobrú“ C Materiálne podmienky

NP ZK 39.7% 12.7% lokality spolu

NP ZK KE kraj 36.6% 16.4%

NP ZK PO kraj 47.4% 8.7%

NP ZK BB kraj 27.8% 15.2%

NP ZK kraje 34.1% 12.9% NR TN TT

Kontrolné 29.2% 17.3% lokality spolu

Podiely domácností, v ktorých 70% svoju celkovú spokojnosť hodnotia vysokými (B34a) resp. nízkymi (B34b) mierami; priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A 60%

50%

40% Materiálne podmienky

30% v obydliach

20% Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú vybavenia uľahčujúceho vykonávanie o miere prítomnosti okolností, ktoré bez­ osobnej hygieny zvyšujú výskyt súvi­ prostredne škodia zdraviu alebo ohro­ siacich infekčných a kožných ochorení, 10% zujú zdravie, priamo v prostredí obyd­lí parazitóz, tráviacich problémov, ale B34a – vysoké miery spokojnosti domácností. Ide o tradičnú skupinu i problémov pohybovej sústavy (potreba B34b – nízke miery spokojnosti 0% pestrú povahami jednotlivých okolností sústavného prenášania ťažkých bremien). Nitra Snina okolie Zvolen Košice Poprad Prešov - Sabinov RožňavaTrebišov SvidníkRevúca Gelnica aj ich účinkami. Vysoká hustota býva­ Sťažené podmienky pre dodržiavanie Humenné Bardejov Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany nia, najmä v súvislostiach s absenciou hygienických štandardov bežných mimo Spišská Nová Ves Rimavská Sobota Vranov nad Topľou základného infraštruktúrneho vybavenia vylúčené rómske osídlenia zároveň vý­ obydlí, zvyšuje riziko šírenia infekčných znamne prispievajú aj k stigmatizácii a se­ a para­zitárnych ochorení, no môže pri­ gregácii tamojšieho obyvateľstva,­ vrátane Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita spievať aj k vyššiemu stresu z preľudnenia. v rámci služieb zdravotnej starostlivosti. k údajom o sociálnej opore dokumentácii ukazovateľa a zvládaní stresu Obyd­lia bez zateplenia vystavujú svojich B32 Ukazovatele miery prítomnosti konkrétnych REPRE, Záznamový hárok AOZ A obyvateľov nestálosti a extrémom teplôt, Údaje pre väčšinu ukazovateľov boli a–h aspektov sociálnej opory v rodine: Udávajú č. 2 (7) čo zvyšuje záťaž imunitného systému získavané prostredníctvom úplného podiely REPRE vzoriek domácností, v ktorých vnímali prítomnosť daných aspektov sociál­ a riziko telesných kríz (napr. infarktov). sčítania priamo v zahrnutých osídle­ nej opory ako vysokú, resp. nízku (kategórie Nedo­stupnosť (štandardných) pripojení niach (niektoré boli dopĺňané aj po­ vytvorené z extrémov 5-stupňových škál). domácností na elektrinu a súvisiace drobnejšími údajmi z REPRE vzoriek B33 Ukazovatele miery úspešnosti sociálnej opory REPRE, Záznamový hárok AOZ A spaľovanie dreva (príp. aj tuhého odpa­ domácností) a s výnim­kou niekoľkých a–b v rodine a v komunite vo vzťahu k psychickej záťa­ č. 2 (4) ži: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, du) zvyšujú vystavenie toxickým látkam extrémne veľkých lokalít (približne v ktorých vnímali svoje nádeje ohľadom spokoj­ a riziko rozvinutia chronických ochorení nad 1500 obyvateľov) ich teda možno nosti do budúcna ako vysoké, resp. nízke (kate­ górie vytvorené z extrémov 5-stupňových škál). respiračného systému, vrátane nádo­ považovať za presné. Pri zbere údajov rových ochorení (toto sa vzťahuje aj na o zaľudnenosti (C35) dochádzalo aj B34 Ukazovatele miery úspešnosti sociálnej REPRE, Záznamový hárok AOZ A fajčenie v domácnostiach), no i riziko v rámci REPRE vzoriek k nejasnostiam a–b opory v rodine a v komunite vo vzťahu č. 2 (3) k psychickej záťaži: Udávajú podiely REPRE úrazov a popálenín. Absencia štandard­ ohľadom klasifikácie jednotlivých miest­ vzoriek domácností, v ktorých vnímali celkovú ných pripojení na vodu a kanalizáciu ností ako izieb obyvateľmi a adminis­ spokojnosť ako vysokú, resp. nízku (kategórie vytvorené z extrémov 5-stupňových škál). a nedostupnosť ďalšieho štandardného trátormi – tieto údaje sú menej presné.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 082 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 083 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Zaľudnenosť obydlí C35 a b c d Priemerné počty členov 10.0 domácností (C35a); v jednotlivých Priemerný počet Priemerný počet Priemerný počet Priemerný počet lokalitách NP ZK 2A členov domácnosti dospelých členov samostatných ľudí na jednu 9.0 domácnosti (oddelených) izieb samostatnú izbu na domácnosť (okrem kuchyne) 8.0 NP ZK 4.6 2.6 1.9 2.4 lokality spolu 7.0 NP ZK KE kraj 4.8 2.6 1.8 2.6

NP ZK PO kraj 4.8 2.7 2.1 2.4 6.0

NP ZK BB kraj 3.7 2.2 1.5 2.4 5.0 NP ZK kraje 4.3 2.4 1.4 3.2 NR TN TT 4.0 Kontrolné 4.5 2.6 2.0 2.3 lokality spolu

3.0

2.0

Škodliviny a riziká C36 a b c d e f v domácnostiach – 25. percentil 1.0 podiel domácností… zateplených v ktorých sa kúriacich variacich na s pripojením s legálnym bežne fajčí drevom dreve na elektrinu a funkčným 50. percentil aj vnútri pripojením 90. percentil 0.0 na elektrinu Zoradenie hodnôt za lokality NP ZK 30.1% 65.0% 82.4% 69.9% 87.6% 62.8% lokality spolu

NP ZK KE kraj 24.8% 65.6% 79.7% 71.5% 85.6% 58.1% Podiely domácností, v ktorých sa 100% bežne fajčí vnútri obydlí (C36b), NP ZK PO kraj 36.7% 65.4% 84.2% 71.4% 90.2% 63.9% a v ktorých sa kúri drevom (C36c) mierami; priemery za koordinačné 90% NP ZK BB kraj 23.6% 62.3% 85.9% 67.6% 86.2% 67.3% oblasti NP ZK 2A

NP ZK kraje 20.9% 73.3% 52.9% 25.0% 74.9% 76.1% NR TN TT 80%

Kontrolné 21.6% 62.7% 91.8% 81.1% 86.8% 70.6% lokality spolu 70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

C36b – fajčenie vnútri

C36c – kúrenie drevom 0%

Snina okolie Nitra PopradKošice Zvolen Prešov - Gelnica RožňavaSvidníkTrebišovRevúca Sabinov Humenné Bardejov KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany SpišskáVranov Nová nad Ves Topľou Rimavská Sobota

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 084 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 085 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností s pripojením 100% Podiely domácností s funkčným 80% na elektrinu (C36e), resp. splachovacím záchodom (C36j), s legálnym pripojením na resp. s funkčným pripojením na elektrinu (C36f); priemery za kanalizáciu (C36k); priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A 90% koordinačné oblasti NP ZK 2A 70%

80% 60%

70% 50%

60% 40%

50% 30%

40% 20%

30% 10%

C36j – splachovací záchod

20% C36k – pripojenia na kanalizáciu 0%

okolie Nitra Snina PrešovRevúca Košice - Poprad Zvolen Svidník Trebišov GelnicaSabinov BardejovRožňava Veľký Krtíš Humenné 10% Michalovce KONTROLA Stará ĽubovňaKošice Veľké Kapušany Spišská Nová VesRimavská Sobota C36e – akékoľvek pripojenia Vranov nad Topľou

C36f – legálne pripojenia 0%

Nitra okolie Snina Košice Zvolen - Prešov Poprad GelnicaTrebišov Svidník Revúca RožňavaSabinov HumennéBardejov KONTROLA Veľký Krtíš Michalovce Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou Rimavská Sobota

Podiely domácností s legálnym 100% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita a funkčným rpipojením na vodu k materiálnym podmienkam dokumentácii ukazovateľa (C35a); v jednotlivých lokaliách v obydliach NP ZK 2A 90% C35 Ukazovatele veľkosti domácností: REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–b Udávajú priemerné počty ľudí v REPRE č. 2 (1) vzorkách domácností 80% C35c Ukazovateľ funkčnej veľkosti obydlí: REPRE, Záznamový hárok AOZ B uvádza priemerný počet daných izieb č. 2 (30) v užívaní jednej domácnosti v REPRE 70% vzorkách domácností

C35d Ukazovateľ miery zaľudnenosti obydlí: REPRE, Záznamový hárok AOZ B 60% Udáva priemerný počet ľudí na jednu č. 2 (2) samostatnú izbu (mimo kuchyne); C35a/35c 50% C36a Ukazovateľ miery vystaveniu nestálosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a extrémom teplôt v obydliach: Udáva, č. 2 (30) aká časť domácností REPRE vzoriek žila 40% v obydliach s tepelnou izoláciou

C36b Ukazovateľ miery vystavenia škodlivinám REPRE, Záznamový hárok AOZ A 30% zo spaľovania tabaku: Udáva, aká časť č. 2 (30) domácností REPRE vzoriek bola bežne vystavená dymu zo spaľovania tabaku 20% priamo v obydlí

C36 Ukazovatele miery vystavenia CENZUS, Záznamový hárok AOZ A 25. percentil 10% c–d škodlivinám zo spaľovania dreva: Udáva, č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 aké časti domácností nekúrili radiátormi 50. percentil alebo gamatkami, resp. nevarili s využitím 90. percentil 0% elektriny alebo plynu

Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 086 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 087 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Prístup osídlení k vode C37 a b c d dokumentácii ukazovateľa Podiel obcí Počet obcí Počet obcí Počet domácností C36e Ukazovateľ miery vystavenia zdravotným REPRE, Záznamový hárok AOZ A s osídleniami s osídleniami, s osídleniami bez pripojení na rizikám spojeným s nedostupnosťou č. 2 (30) s funkčným v ktorých nemá bez akýchkoľvek vodu elektriny: Udáva, aké časti domácností verejným pripojenie na vodu zdrojov pitnej vody REPRE vzoriek mali v danom čase vodovodom žiadna domácnosť v osídleniach pripojenie na elektrinu v obydliach s technickou z osídlení možnosťou C36f Ukazovateľ miery vystavenia zdravotným CENZUS, Záznamový hárok AOZ A pripojenia obydlí rizikám spojeným s nedostupnosťou č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 v osídleniach štandardných pripojení na elektrinu v domácnostiach (príp. aj riziká spojené NP ZK 80.9% 10 2 14 802 s neštandardnými elektrickými pripoje­ lokality spolu niami, a pod.): Udáva, aké časti domácnos­ tí nemali v danom čase funkčné a legálne NP ZK KE kraj 88.2% 1 0 5 546 pripojenia na elektrinu v obydliach NP ZK PO kraj 68.7% 9 2 6 546 C36g Ukazovateľ miery rizika konzumácie poka­ CENZUS, Záznamový hárok AOZ A zených potravín: Udáva, aké časti domác­ č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 NP ZK BB kraj 93.9% 0 0 2 397 ností nemali v danom čase k dispozícii prostriedky na účinné chladenie potravín NP ZK kraje 100.0% 0 0 313 NR TN TT C36h Ukazovateľ miery vystavenia zdravotných CENZUS, Záznamový hárok AOZ A rizík spojených s nedostupnosťou č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 Kontrolné 78.8% 1 1 955 zdravotne nezávadnej vody lokality spolu v domácnostiach: Udáva, aké časti domácností nemali v danom čase funkčné a legálne pripojenia na vodu v obydliach

C36 Ukazovatele miery nedostupnosti štandard­ CENZUS, Záznamový hárok AOZ A i–k ného vybavenia uľahčujúceho zdravotne č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 bezpečné vykonávanie osobnej hygieny: Prístup k vode v osídleniach C38 a b c d Udáva, aké časti domácností nemali v danom čase miestnosti dané vybavenie Priemerný počet Priemerný počet Priemerný počet Priemerný počet nepretržite nepretržite domácností bez domácností bez funkčných funkčných pripojenia na vodu pripojenia na vodu a bezplatných verejných zdrojov na jeden verejný na jeden bezplatný verejných zdrojov pitnej vody za zdroj pitnej vody verejný zdroj pitnej pitnej vody poplatok vody

Materiálne podmienky NP ZK 0.9 0.1 81 93 lokality spolu mimo obydlí NP ZK KE kraj 0.8 0.2 83 99

NP ZK PO kraj 1.0 0.0 80 83 Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú priemyselných prevádzok či skládok) cez na jednej strane o úrovni dostupnosti zvyšovanie rizika úrazov (napr. v prípade NP ZK BB kraj 0.8 0.2 68 89 verej­nej infraštruktúry, ktorá umožňu­ blíz­kosti vysokonapäťových vedení či NP ZK kraje 0.0 0.5 0 0 je alebo uľahčuje zníženie vystaveniu nestálych svahov) po šírenie infekčných NR TN TT škodlivi­nám a rizikám v obydliach. Na ochorení a priame ohrozenie života Kontrolné 0.5 0.1 50 60 druhej strane vypovedá o úrovni vystave­ (napr. v prípade záplav). Nedostupnosť lokality spolu niu zdraviu škodlivým okolnostiam či funkčných ciest zvyšuje riziko úrazov rizikám vo verejnom priestore osídlení. a znižuje dostup­nosť bežných služieb, Nedo­stupnosť alebo nefunkčnosť kanali­ vrátane dostupnosti rýchlej zdravotnej zácie výrazne zvyšuje riziko šírenia in­ pomoci. fekčných ochorení, predovšetkým zažíva­ cieho traktu. Prítomnosť skládok odpadu Pokiaľ ide o presnosť ukazovateľov, všetky vo verejnom priestore je spojené s výsky­ vychádzali z terénneho zisťovania admi­ tom hlodavcov a parazitov v domác­ nistrátormi priamo v zahrnutých osídle­ nostiach, zvyšuje riziko úrazov, najmä niach a možno ich teda vo všeobecnosti u detí, a môže predstavovať aj zvýšené považovať za presné. Výnimky predstavujú vystavenie toxickým látkam. Prítomnosť ukazovatele prítomnosti skládok a iných environmentálnych rizík ohrozuje zdravie environmentálnych rizík (C40–41), pri a životy obyvateľov rozličnými spôsobmi ktorých sa počas zberu častejšie objavovali od vystavenia toxickým či karcinogén­ nejasnosti ohľadne klasifikácie konkrétnych­ nym látkam (napr. v prípade blízkosti prípadov zo strany administrátorov.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 088 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 089 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Celkové počty domácností 1,200 Prístup ku kanalizácii C39 a b c bez funkčného a legálneho pripojenia na vodu (C37d) Podiel obcí s osídleniami Počet obcí s osídleniami, Celkový počet domácností v jednotlivých koordinačných s funkčnou verejnou v ktorých nemá pripojenie bez pripojení na oblastiach NP ZK 2A 1,000 kanalizáciou a technickou na kanalizáciu žiadna kanalizáciu možnosťou pripojenia domácnosť z osídlení obydlí v osídleniach 800 NP ZK 67.0% 32 15 226 lokality spolu 600 NP ZK KE kraj 66.2% 15 7 072

400 NP ZK PO kraj 69.9% 14 6 121

NP ZK BB kraj 57.6% 3 1 859 25. percentil 200 NP ZK kraje 100.0% 0 174 50. percentil NR TN TT 90. percentil 0 Kontrolné 60.6% 3 1 209 Nitra Snina okolie lokality spolu Poprad Prešov Košice Zvolen - Trebišov SabinovRevúca Gelnice Svidník Rožňava Bardejov Humenné Veľký Krtíš Michalovce KONTROLA Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská Nová Ves

Počty nepretržite funkčných 2.0 Skládky odpadu C40 a b c d a bezplatných verejných zdrojov pitnej vody (C38a), resp. za Priemerný Podiel obcí Priemerný počet Priemerná poplatok (C38b); priemery za 1.5 počet väčších s osídleniami verejných kontaj­ frekvencia odvozu koordinačné oblasti NP ZK 2A skládok odpadov bez väčších nerov na smeti veľkokapacitných v osídleniach skládok odpadu poskytovaných kontajnerov za pol 1.0 na jednu obec v osadeniach obcou v osídleniach roka v osídleniach s osídleniami so skládkami so skládkami

NP ZK 0.9 58.0% 2.5 4.2 0.5 lokality spolu C38a – bezplatné NP ZK KE kraj 1.0 57.4% 3.3 4.5 C38b – za poplatok 0.0 NP ZK PO kraj 0.8 63.9% 1.9 2.6 Nitra Snina Zvolen -okolie Košice Prešov Trebišov RožňavaGelnica RevúcaSabinovSvidník Humenné Bardejov Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš NP ZK BB kraj 0.8 51.5% 2.6 5.2 Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Vranov nad Topľou Spišská Nová Ves Rimavská Sobota NP ZK kraje 2.5 0.0% 0.8 12.3 NR TN TT

Kontrolné 0.5 63.6% 2.2 2.4 Celkové počty domácností 1,400 lokality spolu bez funkčného a legálneho pripojenia na kanalizáciu (C39c) v jednotlivých koordinačných oblastiach NP ZK 2A 1,200

1,000 Ďalšie expozície – podiely obcí C41 a b s osídleniami, v ktorých… sú obyvatelia vystavení sa voľne pohybujú neošetrované zvieratá 800 environmentálnym rizikám

NP ZK 36.7% 93.5% 600 lokality spolu

NP ZK KE kraj 25.0% 91.0% 400 NP ZK PO kraj 51.8% 96.3%

25. percentil 200 NP ZK BB kraj 15.2% 93.9%

50. percentil NP ZK kraje 100.0% 75.0% 90. percentil 0 NR TN TT

Nitra Snina okolie Poprad Zvolen Prešov - Košice Kontrolné 33.3% 90.3% Revúca Rožňava SvidníkTrebišov Sabinov Gelnica Bardejov Humenné Veľký Krtíš Michalovce KONTROLA lokality spolu Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 090 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 091 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Cesty osídlení C42 a b c Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k materiálnym podmienkam dokumentácii ukazovateľa Podiel obcí s osídleniami, Priemerná dĺžka Celková dĺžka mimo obydlia v ktorých sú funkčné cesty nefunkčných úsekov nefunkčných úsekov C37a Ukazovateľ miery dostupnosti pripojení CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A s pevným povrchom miestnych a prístupových miestnych a prístupových domácností na vodu: Udáva časť osídlení, ciest osídlení (m) ciest osídlení (km) pre ktoré existovala technická možnosť pripojenia väčšiny domácností k zdrojom NP ZK 96.3% 228 43 pitnej vody lokality spolu C37b Ukazovateľ celkovej dostupnosti pripojení CENZUS, Záznamový hárok AOZ A NP ZK KE kraj 89.7% 312 21 domácností na vodu: Udáva počet č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 osídlení, v ktorých nebola k zdroju pitnej NP ZK PO kraj 94.0% 158 13 vody pripojená žiadna domácnosť

NP ZK BB kraj 97.0% 263 9 C37c Ukazovateľ celkovej dostupnosti pripojení N/A A domácností na vodu: Udáva počet NP ZK kraje 100.0% 0 0 osídlení, v ktorých nebola k zdroju pitnej NR TN TT vody pripojená žiadna domácnosť (C37c) a zároveň v nich nebol odstupný žiaden Kontrolné 78.1% 291 8 verejný zdroj pitnej vody (C38a–b) lokality spolu C37c Ukazovateľ celkovej dostupnosti pripojení CENZUS, Záznamový hárok AOZ A domácností na vodu: Udáva celkový počet č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 domácností v osídleniach, ktoré nemali funkčné a legálne pripojenia na vodu

Podiely osídlení bez väčších 90% C38a Ukazovateľ miery vystavenia zdravotným CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A skládok odpadu vo verejnom rizikám spojeným s nedostupnosťou priestore (C40b); za jednotlivé zdravotne nezávadnej vody v komunite: koordinačné oblasti NP ZK 2A Udáva, koľko pripadalo na jedno osídlenie 80% zdrojov pitnej vody, ktoré boli nepretržite funkčné a dostupné (s výnimkou krátkodobých porúch) pre obyvateľov 70% osídlenia bezplatne

C38b Ukazovateľ miery vystavenia zdravotným CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A 60% rizikám spojeným s nedostupnosťou zdravotne nezávadnej vody v komunite: Udá­ va, koľko pripadalo na jedno osídlenie zdrojov 50% pitnej vody, ktoré boli nepretržite funkčné a dostupné (s výnimkou krátkodobých porúch) pre obyvateľov osídlenia za poplatky 40% C38 Ukazovatele miery vystavenia zdravotným N/A A c–d rizikám spojeným s nedostupnosťou zdravotne nezávadnej vody v komunite: 30% Udávajú, koľko domácností bez vlastných pripojení na pitnú vodu zdieľalo v priemere jeden verejný zdroj pitnej vody 20% (c), resp. verejný zdroj pitnej vody bez poplatku (d); (1–36h)*1b/(38a+38b), resp. (1–36h)*1b/(38b) 25. percentil 10% C39a Ukazovateľ miery dostupnosti pripojení CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A 50. percentil domácností na kanalizáciu: Udáva časť 90. percentil 0% osídlení, pre ktoré existovala technická možnosť pripojenia väčšiny domácností Nitra okolie Snina Košice Poprad - Prešov Zvolen k funkčnej kanalizácii Trebišov Gelnica RevúcaSvidník Rožňava Sabinov Bardejov Humenné Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Veľké Kapušany C39b Ukazovateľ celkovej dostupnosti pripojení CENZUS, Záznamový hárok AOZ A Rimavská Sobota Vranov nadSpišská Topľou Nová Ves domácností na vodu: Udáva počet č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 osídlení, v ktorých nebola k funkčnej kanalizácii pripojená žiadna domácnosť

C39c Ukazovateľ celkovej dostupnosti pripojení CENZUS, Záznamový hárok AOZ A domácností na kanalizáciu: Udáva celkový č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 počet domácností v osídleniach, ktoré nemali funkčné pripojenia na kanalizáciu

C40a Ukazovateľ miery vystavenia odpadu CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A vo verejnom priestore (a nedostatku štandardných nádob na odpad): Udáva, koľko pripadalo v priemere na jednu lokalitu s osídleniami takých skladok odpadu, ktorých odstránenie by si vyžadovalo veľkokapacitné kontajnery

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 092 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 093 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita dokumentácii ukazovateľa D Dostupnosť zdravotnej C40b Ukazovateľ miery vystavenia odpadu CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A vo verejnom priestore (a nedostatku štandardných nádob na odpad): Udáva, starostlivosti aký podiel lokalít bol bez skládok odpadu, definovaných ako skládok vo verejnom priestore, ktorých odstránenie by nebolo možné bez použitia veľkokapacitných kontajnerov alebo podobnej techniky

C40c Ukazovateľ miery vystavenia odpadu CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A vo verejnom priestore (a nedostatku štandardných nádob na odpad): Udáva, koľko veľkokapacitných kontajnerov v priemere poskytovali obce v lokalitách s osídleniami, v ktorých boli skládky odpadu vo verejnom priestore

C40d Ukazovateľ miery vystavenia odpadu CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B vo verejnom priestore (a nedostatku štandardných nádob na odpad): Udáva, koľko krát v priemere za posledného pol roka obce odvážali plné veľkokapacitné kontajnery z lokalít s osídleniami, v ktorých boli skládky odpadu vo verejnom priestore

C41a Ukazovateľ miery vystavenia obyvateľov CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B environmentálnym rizikám: Udáva, v akom podiele lokalít boli osídlenia v blízkosti environmentálnych rizík ako sú záplavové zóny, oblasti zosuvov pôdy, veľké skládky odpadu, tesné susedstvo prevádzok priemyselnej výroby či staníc a stĺpov vysokého napätia

C41b Ukazovateľ miery rizika zoonóz: Udáva, CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A v akom podiele lokalít boli osídlenia, v ktorých sa ľudia bežne dostávali do kontaktu s voľne sa pohybujúcimi zvieratami, ktoré neboli kontrolované a ošetrované zverolekármi

C42a Ukazovateľ miery dostupnosti osídlení CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A pre automobilovú dopravu: Udáva, v akom podiele obcí s osídleniami boli funkčné cesty s pevným povrchom

C42b Ukazovateľ miery dostupnosti osídlení CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A pre automobilovú dopravu: Udáva, aká dĺžka miestnych a prístupových ciest (v metroch) bola neprejazdná pre vozidlá rýchlej záchrannej služby v priemere na jednu lokalitu

C42c Ukazovateľ miery dostupnosti osídlení CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A pre automobilovú dopravu: Udáva, aká dĺžka miestnych a prístupových ciest (v km) bola neprejazdná pre vozidlá Geografická dostupnosť služieb rýchlej záchrannej služby spolu za všetky zahrnuté osídlenia zdravotnej starostlivosti

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú k menej účinnej alebo absentujúcej o fyzickej dosiahnuteľnosti geograficky medicínskej liečbe, ale i prevencii a rekon­ najbližších prevádzok základných služieb valescencii. zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov zahrnutých vylúčených rómskych osídlení. Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri So znižujúcou sa fyzickou dostupnosťou vstupnom meraní zaznamenané žiadne zdravotníckych prevádzok prudko klesá problémy, či už koncepčné, súvisiace so ich využívanie, čo významne prispiev­a zberom dát v teréne, alebo pri analýzach.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 094 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 095 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Vzdialenosti z komunity D43 a b c d e f Cestné vzdialenosti (km) k naj­- 35.0 k najbližším zdravotníckym bližším ambulanciám detského zariadeniam (km) Ambulan- Ambulancia Zubná Pohotovosť Pohotovosť Lekáreň lekára (D43b), resp. detským po- cia vše­ detského ambulancia pre pre deti hotovostiam (D43e); priemery za koordinačné obalsti NP ZK 2A 30.0 obecného lekára dospelých lekára 25.0 NP ZK 4.5 6.0 7.3 17.2 19.3 6.4 lokality spolu

NP ZK KE kraj 3.9 5.3 6.7 19.3 22.1 7.6 20.0

NP ZK PO kraj 5.2 6.8 7.4 14.8 14.8 6.1 15.0 NP ZK BB kraj 4.0 5.8 8.4 20.5 26.7 5.1

NP ZK kraje 4.0 4.0 4.0 4.0 4.0 4.0 10.0 NR TN TT

Kontrolné 5.1 5.2 6.4 14.9 15.3 5.8 5.0 lokality spolu D43b – ambulancia

D43e – pohotovosť 0.0

Snina Nitra okolie Zvolen Prešov - Poprad Gelnica Sabinov Revúca TrebišovRožňava Svidník Humenné Bardejov Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš Funkčné vzdialenosti D44 a b Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany k najbližším centrám (obciam Vranov nad Topľou Rimavská Sobota Spišská Nová Ves s lôžkovou starostlivosťou) Počty spojov verejnej dopravy Počty spojov verejnej dopravy dopoludnia popoludní

NP ZK 7.8 8.8 lokality spolu

NP ZK KE kraj 8.8 9.3

NP ZK PO kraj 6.4 7.9

NP ZK BB kraj 9.7 10.6

NP ZK kraje 2.8 5.5 NR TN TT Počty dopoludňajších spojení 18 verejnou dopravou do najbližších Kontrolné 8.5 9.4 centier (D44a); priemery za lokality spolu jednotlivé koordinačné oblasti NP ZK 2A 16

14

Cestné vzdialenosti (km) 30.0 12 k naj­bližším ambulanciám vše­ obecného lekára (D43a) z jed- notlivých lokalít NP ZK 2A 25.0 10

20.0 8

15.0 6

10.0 4

25. percentil 5.0 25. percentil 2 50. percentil 50. percentil

90. percentil 0.0 90. percentil 0 Zoradenie hodnôt za lokality Nitra okolie Snina Poprad - Košice Prešov Zvolen Svidník Rožňava GelnicaSabinovTrebišov Revúca Bardejov Humenné Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany RimavskáSpišská Sobota Nová Ves Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 096 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 097 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie k údajom Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Podiel domácností, v ktorých sa D45 a b c d e o geografickej dostupnosti dokumentácii ukazovateľa niekto za posledný rok stretol služieb zdravotnej starostlivosti s diskrimináciou: v ambulancii v ambulancii v zubnej v lekárni od záchrannej D43 Ukazovatele priestorovej vzdialenosti CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A všeobecného detského ambulancii služby a–f základných služieb zdravotnej lekára lekára starostlivosti: Udávajú priemerné cestné vzdialenosti z osídlení v danej NP ZK 16.0% 14.2% 12.5% 11.4% 18.2% obci k najbližším daným druhom lokality spolu zdravotníckych prevádzok v kilometroch. NP ZK KE kraj 15.9% 13.9% 11.7% 11.6% 18.3% D44 Ukazovatele funkčnej vzdialenosti CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 A a–b základných služieb zdravotnej NP ZK PO kraj 17.5% 15.5% 13.2% 12.1% 20.5% starostlivosti: Udávajú počty spojení verejnou dopravou v pracovných dňoch NP ZK BB kraj 14.4% 12.8% 13.6% 10.7% 13.8% z obcí s osídleniami do najbližších centier definovaných ako obcí so zdravotníckymi NP ZK kraje 2.3% 2.2% 0.7% 0.3% 4.3% zariadeniami s lôžkami, v časoch 5.00– NR TN TT 12.00 (a), resp. 12.00–21.00 (b). Kontrolné 9.8% 8.9% 6.3% 8.1% 11.6% lokality spolu

D45 f g h i j

na v ambulancii na detskom na infekčnom na inom gynekologicko- gynekológa oddelení oddelení oddelení alebo pôrodníckom inej ambulancii oddelení

NP ZK 25.1% 15.2% 21.0% 14.8% 18.6% lokality spolu

NP ZK KE kraj 24.6% 15.9% 19.8% 15.4% 20.2%

NP ZK PO kraj 27.9% 15.9% 25.4% 16.8% 19.8%

NP ZK BB kraj 22.3% 13.8% 15.1% 10.4% 14.1%

NP ZK kraje 1.2% 0.3% 1.2% 0.6% 1.9% NR TN TT

Kontrolné 14.0% 10.4% 12.0% 9.8% 11.3% Diskriminácia v službách lokality spolu zdravotnej starostlivosti

1 Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Pre zahrnuté ukazovatele vnímanej Počty prípadov na jednu D46 a b c Podľa uskutočnených fókusových obec s osídleniami, kedy o miere (etnickej) diskriminácie v službách diskriminácie (D46) neboli pri vstupnom skupín s KAOZ a pilotných meraní za posledný polrok: do osídlení na správne záchranár v osídlení lekár odmietol prijať s administrátormi obyvatelia zdravotnej starostlivosti, ako ju prežívali meraní zaznamenané žiadne problémy zavolanie neprišla odmietol vstúpiť do za pacienta obyvateľa vylúčených rómskych osídlení pod záchranka domácnosti osídlenia „diskrimináciou“ vo všeobecnosti obyvatelia zahrnutých zdravotníckych či už koncepčné, súvisiace so zberom chápu diskrimináciu etnickú – spájanú s ich rómskou etnicitou. zariadení. Časté zažívanie diskriminácie dát v teréne, alebo pri analýzach.1 NP ZK 1.9 5.6 2.0 samo o sebe predstavuje závažný Pri ukazovateľoch miery odmietania lokality spolu dlhodobý stresor a zároveň významne poskytovania konkrétnych služieb NP ZK KE kraj 1.3 7.6 1.3 prispieva k vyhýbaniu sa prostrediam, obyvateľom osídlení (D46) takisto neboli NP ZK PO kraj 2.9 5.8 3.4 v ktorých k daným zážitkom dochádza – zaznamenané vážnejšie metodologické v tomto prípade spôsobujúc menej časté ani procesné problémy, no tieto samotnú NP ZK BB kraj 0.5 1.5 0.2

využívania daných služieb starostlivosti. etnickú diskrimináciu skôr len naznačujú, NP ZK kraje 0.5 0.3 0.3 Vnímaná etnická diskriminácia ďalej pretože už koncepčne nerozlišujú medzi NR TN TT silno naznačuje pomerne nižšiu kvalitu teoreticky možnými mnohými inými Kontrolné 0.5 1.1 0.3 poskytovania daných služieb. dôvodmi odmietania. lokality spolu

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 098 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 099 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 45% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita sa niekto za posledný rok stretol k údajom o diskriminácii dokumentácii ukazovateľa s diskrimináciou v ambulancii v službách zdravotnej všeobecného lekára (D45a), resp. starostlivosti D45 Ukazovatele miery etnickej diskriminácie REPRE, Záznamový hárok AOZ A od záchrannej služby (D45e); 40% priemery za koordinačné oblasti a–j prežívanej v službách zdravotníckej č. 2 (11) NP ZK 2A starostlivosti: Udávajú podiely REPRE vzoriek domácností, v ktorých sa 35% niekto za posledný rok stretol v daných prevádzkach starostlivosti so správaním, ktoré pociťoval ako diskriminujúce 30% z dôvodu rómskeho alebo domnele rómskeho pôvodu.

25% D46a Ukazovateľ miery prítomnosti etnickej CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B diskriminácie formou odmietania poskytovania služieb obyvateľom 20% vylúčených rómskych osídlení: Udáva, koľko krát sa za posledný polrok v priemere stalo, že do osídlení v danej obci neprišla záchranka na správne 15% zavolanie („zavolať 155, udať svoje meno, adresu, kam treba prísť a popísať, kto má aký problém.“). 10% D46b Ukazovateľ miery prítomnosti etnickej CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B diskriminácie formou odmietania 5% poskytovania služieb obyvateľom vylúčených rómskych osídlení: Udáva, D45a – všeobecný lekár koľko krát sa za posledný polrok D45e – záchranná služba 0% v priemere stalo, že v osídlení v danej obci odmietol niekto z personálu rýchlej Snina Nitra okolie ZvolenPrešov Poprad - Košice záchrannej služby vstúpiť za pacientom SabinovRevúca Gelnica Svidník Rožňava Trebišov Bardejov Humenné KONTROLA Veľký Krtíš Michalovce do domácnosti. Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Rimavská Sobota SpišskáVranov Nová nadVes Topľou D46c Ukazovateľ miery prítomnosti etnickej CENZUS, Formulár KAOZ č. 1 B diskriminácie formou odmietania poskytovania služieb obyvateľom vylúčených rómskych osídlení: Udáva, koľko krát sa za posledný polrok v priemere Podiely domácností, v ktorých 100% stalo, že lekár odmietol prijať za pacienta sa niekto za posledný rok nejakého obyvateľa z daných osídlení. stretol s diskrimináciou na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach (D45f) v jednotlivých 90% lokalitách NP ZK 2A

80%

70%

60%

50% Neprimeranosť služieb

40% zdravotnej starostlivosti

Získané údaje spoločne vypovedajú Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri 30% o miere reálnej využiteľnosti fyzicky vstupnom meraní zaznamenané dostupných služieb z pohľadu žiadne problémy, či už koncepčné, 20% pacientov. Prvky služieb starostlivosti, súvisiace so zberom dát v teréne, ktoré sú pacientmi vnímané ako alebo pri analýzach. 25. percentil 10% neprimerané, významne znižujú 50. percentil používanie daných služieb bez ohľadu 90. percentil 0% na mieru ich fyzickej dostupnosti. Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 100 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 101 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiel domácností, v ktorých D47 a b c d e Podiely domácností, v ktorých 80% ľudia zvyknú neriešiť zdravotné sa vyhýbajú zdravotníkom, problémy so zdravotníkmi, je pre nich sa obávajú majú zlé majú problém neveria pretože neveria v ich schopnosti pretože: ťažké sa k nim výčitiek lekára skúsenosti zabezpečiť si v schopnosti (D47e), resp. obávajú sa hospitalizácie (D47h); priemery 70% dostať so správaním starostlivosť svojich lekárov za koordinačné obalsti NP ZK 2A sa lekárov o deti a sestier a sestier 60% NP ZK 25.0% 39.7% 24.4% 12.7% 23.9% lokality spolu 50% NP ZK KE kraj 26.3% 38.3% 25.7% 13.4% 26.5%

NP ZK PO kraj 22.4% 42.8% 23.9% 12.0% 21.3% 40%

NP ZK BB kraj 29.3% 36.9% 24.8% 14.1% 26.3% 30% NP ZK kraje 21.4% 21.6% 11.4% 7.1% 11.3% NR TN TT 20% Kontrolné 28.9% 33.4% 15.2% 10.3% 19.1% lokality spolu

10%

D47e – neveria v schopnosti D47h – obavy z hospitalizácie 0%

okolie Snina Nitra D47 f g h i Prešov - Poprad Zvolen Košice GelnicaSabinovSvidník Revúca Trebišov Rožňava Humenné Bardejov Michalovce KONTROLA Veľký Krtíš Košice Stará Ľubovňa sa obávajú bolesti čakacie doby majú nechuť sa hanbia pred Veľké Kapušany pri vyšetrení alebo v miestnych ostať dlhšie zdravotníkmi SpišskáVranov Nová nad Ves TopľouRimavská Sobota zákroku zdravotníckych hospitalizovaní zariadeniach sú dlhé

NP ZK 63.0% 69.8% 62.7% 20.4% lokality spolu Podiely domácností, v ktorých za 100% vyhýbajú riešeniu svojich prob- lémov so zdravotníkmi, pretože sa NP ZK KE kraj 62.6% 68.0% 61.6% 21.2% ich ostýchajú (D47i) v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A 90% NP ZK PO kraj 64.0% 71.0% 61.4% 21.5%

NP ZK BB kraj 63.6% 72.3% 68.6% 18.1% 80%

NP ZK kraje 42.6% 55.7% 56.0% 4.3% NR TN TT 70% Kontrolné 52.5% 58.8% 52.9% 22.6% lokality spolu 60%

50%

40%

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil

90. percentil 0%

Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 102 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 103 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie k údajom Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Podiely domácností, pre ktoré D48 a b c d e f o neprimeranosti služieb zdravot- dokumentácii ukazovateľa bolo nezvládnuteľné bez pomoci: nej starostlivosti vybaviť si nájsť uistiť sa, odpovedať pochopiť a pochopiť a D47 Ukazovatele miery primeranosti fyzicky REPRE, Záznamový hárok AOZ A telefonicky v správnej že lekári lekárom zapamätať zapamätať a–i dostupných služieb zdravotnej sta­ č. 2 (10) objednanie nemocnici správne na to, čo sa si, ako si, čo lekári rostlivosti z pohľadu užívateľov: Udávajú sa správne rozumejú pýtajú sa podľa odporúčajú podiely REPRE vzoriek domácností, u správnych oddelenie ich lekárov ohľadom v ktorých ľudia zvyknú neriešiť zdravotné lekárov zdravotným majú brať životosprávy problémy so zdravotníkmi, pretože im problémom ktoré lieky nevyhovujú dané aspekty daných služieb. NP ZK 25.6% 19.5% 14.9% 12.3% 15.0% 17.8% lokality spolu

NP ZK KE kraj 27.9% 19.7% 16.6% 13.5% 16.9% 19.8% Problémy s navigáciou NP ZK PO kraj 24.8% 20.5% 14.3% 12.5% 15.2% 18.5% NP ZK BB kraj 24.9% 17.9% 14.0% 10.7% 12.0% 13.8% zdravotníckymi službami NP ZK kraje 8.5% 5.6% 5.5% 2.2% 3.9% 3.6% NR TN TT

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri Kontrolné 14.2% 13.1% 12.8% 10.6% 11.1% 12.5% o úrovni schopností pacientov samostatne vstupnom meraní zaznamenané žiadne lokality spolu vyhľadávať potrebné druhy služieb a sta­ koncepčné problémy ani problémy pri rostlivosti. Ide primárne o prvok zdravotnej analýzach. Podľa skúseností zainte­ gramotnosti ohľadom zdravotného sys­ resovaných administrátorov však mali tému, ktorý zároveň predstavuje doplňujú­ mnohí respondenti tendenciu svoje D48 g h i j k cu informáciu o primeranosti zahrnutých schopnosti a mieru svojej samostatnosti prečítať si vypísať vybrať si lieky vybaviť vybaviť si zložiek zdravotného systému vo vzťahu zo spoločenských dôvodov nadhod­ a pochopiť, ako u lekárov na predpis problémy zdravotnícky k daným pacientom. Významne ovplyvňuje nocovať. Príslušné údaje teda možno užívať ktoré potrebné s poistením odvoz (nie lieky papiere záchranku) mieru aj účinnosť využívania tých služieb považovať za plošne nadhodnocujúce zdravotnej starostlivosti, ktoré sú pre pa­ skutočné aktuálne schopnos­ti oby­ NP ZK 17.7% 30.8% 10.6% 32.2% 33.4% lokality spolu cientov fyzicky dostupné a inak prijateľné. vateľov zahrnutých osídlení. NP ZK KE kraj 21.1% 33.5% 10.8% 34.4% 36.8%

NP ZK PO kraj 17.2% 30.9% 11.1% 31.2% 34.8%

NP ZK BB kraj 13.1% 25.7% 9.6% 31.4% 25.7%

Podiely domácností, pre ktoré 40% NP ZK kraje 5.1% 24.4% 4.0% 21.8% 9.5% bolo nezvládnuteľné bez pomoci NR TN TT telefonicky sa objednať na vyšetrenie (D48a), resp. prečítať Kontrolné 13.5% 23.3% 10.3% 22.7% 18.9% si a pochopiť, ako užívať lieky 35% lokality spolu (D48g); priemery za koordinačné obalsti NP ZK 2A 30%

25%

20%

15%

10%

5%

D48a – objednania na vyšetrenie 0% D48g – príbalové informácie

Snina Nitra okolie Zvolen Prešov Košice - Poprad RevúcaSabinov SvidníkGelnica Rožňava Trebišov Humenné Bardejov KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš KošiceStará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou Rimavská Sobota

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 104 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 105 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie k úda- Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Podiel domácností, v ktorých D49 a b c d jom o problémoch s navigáciou dokumentácii ukazovateľa najkompetentnejší člen: zdravotníckymi službami zodpovedal správne nezodpovedal zodpovedal správne nezodpovedal D48 Ukazovatele úrovne zdravotnej gramotnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A všetky položené správne ani jednu všetky položené správne ani jednu a–k v oblasti navigácie zdravotníckymi č. 2 (8) základné otázky zo základných základné otázky zo základných službami: Udávajú podiely REPRE vzoriek ohľadom stavby otázok ohľadom ohľadom prevencie otázok ohľadom domácností, v ktorých ľudia bez pomoci tela a funkcií stavby tela a chorôb prevencie chorôb nedokázali vykonávať uvedené ohľadom orgánov funkcií orgánov daných zdravotníckych služieb. NP ZK 24.0% 7.4% 1.2% 11.4% lokality spolu

NP ZK KE kraj 23.8% 8.7% 0.6% 13.0% Základné vedomosti o zdraví NP ZK PO kraj 23.3% 6.7% 2.0% 9.7% NP ZK BB kraj 24.8% 7.3% 0.4% 11.9% a zdravotnej starostlivosti NP ZK kraje 34.1% 2.7% 0.0% 17.3% NR TN TT Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú spoločenskú stigmu, pri koncipovaní Kontrolné 22.0% 12.4% 0.0% 17.9% o úrovni tých prvkov zdravotnej gramotnosti, ukazovateľov bolo riskantné spoľahnúť lokality spolu ktoré sú kľúčové pre účinné využívanie fyzicky sa len na štandardný prístup priameho dostupných a prijateľných služieb zdravotnej posudzovania úrovne vlastnej gramotnosti. starostlivosti (najmä schopnosť určiť a po­ Úroveň v tejto oblasti preto bola zisťovaná písať zdravotné problémy a súvisiace okol­ formou vedomostného minitestu D49 e f g h nosti) a pre účinné predchádzanie a liečbu pre hlavného respondenta. Tento zodpovedal správne nezodpovedal zodpovedal správne vedel, ako správne zdravotných problémov v domácom prostredí. obsahoval ponuku správnych odpovedí všetky položené správne ani jednu všetky položené privolať záchrannú ohľadom biomedicínskych konceptov základné otázky zo základných základné otázky službu ohľadom podpornej otázok ohľadom ohľadom výživy Keďže nízka osobná gramotnosť a postupov, ktoré možno považovať za domácej liečby podpornej domácej u novorodencov predstavuje (aj) v danom prostredí kriticky základné. liečby NP ZK 54.0% 9.5% 0.4% 74.6% lokality spolu

NP ZK KE kraj 48.7% 11.2% 0.1% 73.2% Podiely domácností, v ktorých 45% najkompetentnejší člen NP ZK PO kraj 57.3% 8.5% 0.7% 77.4% zodpovedal správne všetky (D49a), resp. žiadne (D49b) zo základných NP ZK BB kraj 59.2% 8.5% 0.0% 69.8% otázok o stavbe a funkciách 40% ľudského tela; priemery za koordinačné oblasti NP ZK 2A NP ZK kraje 33.0% 7.7% 0.0% 80.4% NR TN TT 35% Kontrolné 30.2% 17.0% 0.0% 63.1% lokality spolu 30%

25%

20%

15%

10%

5% D49a – všetko správne

D49b – nič správne 0%

Nitra okolie Snina Prešov Poprad Košice - Zvolen Revúca RožňavaGelnica Trebišov SvidníkSabinov Humenné Bardejov KONTROLA Veľký Krtíš Michalovce Stará ĽubovňaKošice Veľké Kapušany Vranov nad Topľou RimavskáSpišská Sobota Nová Ves

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 106 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 107 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 100% Finančné a súvisiace prekážky – D50 a b c d najkompetentnejší člen odpovedal Podiely domácností, ktoré zvyk- správne na všetky otázky nú neriešiť zdravotné problémy nemajú dostatok nemajú dostatok majú dlh na im chýbajú ohľadom domácej liečby (D49e) so zdravotníkmi, pretože: peňazí na dopravu peňazí na lieky zdravotnom súvisiace v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A 90% poistení dokumenty

NP ZK 34.9% 38.6% 14.5% 9.5% 80% lokality spolu

NP ZK KE kraj 37.7% 40.4% 14.1% 8.1% 70% NP ZK PO kraj 32.4% 35.8% 12.4% 10.5%

60% NP ZK BB kraj 37.3% 43.0% 21.0% 10.3%

NP ZK kraje 21.1% 29.5% 10.4% 6.1% 50% NR TN TT

Kontrolné 33.4% 36.4% 15.4% 10.4% 40% lokality spolu

30%

20% Súvisiace spoločenské normy – D51 a b c d Podiely domácností, ktoré zvyk- nú neriešiť zdravotné problémy radšej sa liečia majú strach zo zvyknú radšej v nich partneri 25. percentil 10% so zdravotníkmi, pretože: doma sami zistenia ďalších čakať, kým bránia v návšteve 50. percentil vlastným spôsobom neočakávaných zdravotný problém lekára diagnóz sám pominie 90. percentil 0%

Zoradenie hodnôt za lokality NP ZK 17.9% 69.1% 30.0% 7.2% lokality spolu

NP ZK KE kraj 17.0% 67.2% 27.3% 6.0%

Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita NP ZK PO kraj 15.7% 71.2% 29.2% 7.3% k údajom o základných vedo- dokumentácii ukazovateľa mostiach o zdraví a zdravotnej NP ZK BB kraj 25.7% 69.8% 38.6% 9.9% starostlivosti D49 Ukazovatele úrovne zdravotnej gramotnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–h ohľadom základných biomedicínskych kon­ č. 2 (16-27) NP ZK kraje 14.6% 53.0% 22.8% 1.2% ceptov a postupov: Udávajú podiely REPRE NR TN TT vzoriek domácností, v ktorých najkompe­ tentnejší člen (hlavný respondent) vedel, Kontrolné 17.2% 58.2% 27.8% 7.1% resp. nevedel pre daný tematický okruh lokality spolu otázok zo 4 možností vo všetkých prípadoch vybrať možnosti biomedicínsky správne.

Podiely domácností, ktoré zvyk- D52 a b c nú neriešiť zdravotné problémy Finančné a spoločenské so zdravotníkmi, pretože: celkovo prejavujú nedokážu odhadnúť prejavujú nechuť nezáujem o vlastné zdravie závažnosť daného odporúčaným spôsobom prekážky problému zmeniť svoju životosprávu Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú niekoľkých špecifických ukazovateľov NP ZK 25.6% 28.8% 31.4% o prekážkach v prístupe k fyzicky dostupným celkovej gramotnosti a motivovanosti lokality spolu a inak prijateľným službám zdravotníckej sta­ ohľadom zdravia (D52), ktoré konzul­ NP ZK KE kraj 17.8% 22.1% 21.5% rostlivosti, ktoré pre domácnosti vylúčených tovaní KAOZ a administrátori označili NP ZK PO kraj 27.8% 32.7% 37.2% rómskych osídlení vyplývajú jednak priamo za príliš chúlostivé. Tu bolo zisťovanie z ich veľmi nízkeho spoločenského postave­ priamymi otázkami nahradené odhadmi NP ZK BB kraj 35.6% 33.1% 38.2%

nia (napr. absolútna chudoba a podštandard­ vychádzajúcimi z priamych skúseností NP ZK kraje 30.0% 30.0% 26.4% né vybavenie domácností), a jednak z miest­ a pozorovaní administrátorov a presnosť NR TN TT nych preferencií a spoločenských noriem, výsledných údajov môže byť menšia (vo Kontrolné 30.3% 31.1% 36.6% ktoré s takýmto postavením úzko súvisia. vzťahu k jednotlivým osídleniam najmä lokality spolu v závislosti na ich stúpajúcej veľkosti Pre zahrnuté ukazovatele neboli za­ a na dĺžke pôsobenia administrátora znamenané žiadne problémy s výnimkou v nich).

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 108 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 109 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, ktoré neriešia 50% Podiely domácností, v ktorých 100% svoje zdravotné problémy so neriešia zdravotné problémy zdravotníkmi, pretože nemajú so zdravotníkmi pre strach zo dostatok peňazí na dopravu (D50a), zistenia ďalších neočakávaných resp. na lieky (D50b); priemery za 40% diagnóz (D51) v jednotlivých 90% koordinačné obalsti NP ZK 2A lokalitách NP ZK 2A

30% 80%

20% 70%

10% 60%

D50a – peniaze na dopravu

D50b – peniaze na lieky 0% 50%

Snina okolie Nitra Prešov Zvolen Revúca Poprad - Košice Svidník Bardejov GelnicaSabinov Trebišov Rožňava HumennéVeľký Krtíš Michalovce KONTROLA 40% Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou Rimavská Sobota

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil 90. percentil 0%

Zoradenie hodnôt za lokality

Podiely domácností, ktoré neriešia 30% Podiely domácností, v ktorých 100% svoje zdravotné problémy so neriešia zdravotné problémy so zdravotníkmi, pretože majú dlh na zdravotníkmi pre bránenie zo zdravotnom poistení (D50c), resp. strany partnera (D51d) v jed­ 25% im chýbajú potrebné dokumenty notlivých lokalitách NP ZK 2A 90% (D50d); priemery za koordinačné obalsti NP ZK 2A 20% 80%

15% 70%

10% 60%

5% 50%

D50c – dlhy na poistení

D50d – chýbajúce dokumenty 0% 40%

okolie Snina Nitra - Zvolen Prešov Košice Poprad Revúca Svidník BardejovSabinov Gelnica RožňavaTrebišov Veľký KrtíšHumenné Michalovce KONTROLA 30% Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota Vranov nad Topľou

20%

25. percentil 10% 50. percentil

90. percentil 0%

Zoradenie hodnôt za lokality

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 110 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 111 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o finančných dokumentácii ukazovateľa a spoločenských prekážkach E Spoločenské postavenie D50 Ukazovatele úrovne finančných REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–d a infraštruktúrnych prekážok v prístupe č. 2 (10) k službám zdravotnej starostlivosti: a príležitosti Udávajú, aké podiely REPRE vzoriek domácností zvykli neriešiť svoje zdravotné problémy so zdravotníkmi, pretože ich obmedzovali dané finančné a súvisiace prekážky.

D51 Ukazovatele úrovne spoločenských REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–d prekážok v prístupe k službám zdravotnej č. 2 (10) starostlivosti: Udávajú, aké podiely REPRE vzoriek domácností zvykli neriešiť svoje zdravotné problémy so zdravotníkmi, pretože ich obmedzovali dané miestne preferencie alebo spoločenské normy.

D52 Ukazovatele celkovej gramotnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ č. B a–c a motivovanosti ohľadom zdravia: 2 (AOZ časť) Udávajú, aké podiely REPRE vzoriek domácností zvykli neriešiť svoje zdravotné problémy pre dané obmedzenia, podľa súvisiacich priamych skúseností a vedomostí administrátorov.

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú ne­zrovnalosti medzi údajmi o de­ Vzdelanie o úrovni formálneho vzdelania. Dĺžka mografickom zložení jednotlivých formálneho vzdelávania v dlhodobom domácností a údajmi o vzdelaní ich horizonte ovplyvňuje zdravie predovšet­ členov za konkrétne demografické kým prostredníctvom úrovne zdravotnej kategórie. Podľa konzultovaných zain­ gramotnosti (a súvisiaceho správania), teresovaných KAOZ a administrátorov druhov zamestnania a výšky príjmov. išlo pravdepodobne najmä o dôsledok Nasledujúc predošlé zistenia o najčastej­ problémov s chápaním a prisudzo­ ších druhoch formálneho vzdelávania vaním niektorých kategórií vzdeláva­ v danom prostredí, výber ukazovateľov sa nia zo strany respondentov. Dané zameral predovšetkým na zachytenie na ukazovatele úrovne vzdelania je preto jednej strane prítomnosti a dĺžky bežného nutné interpretovať s touto rezervou. formálneho vzdelávania, a na strane Údaje z lokalít, v ktorých boli podobné druhej prítomnosti a dĺžky menej bežných, problémy s analýzami časté však do tzv. „špeciálnych“ foriem vzdelávania. prezentovaného zhrnutia zahrnuté ne­ boli – predkladané výsledky tak možno Pri analýzach údajov z desiatok lo­ považovať za presné na úrovni zhrnutí kalít boli zachytené početné logické za väčšie geografické celky.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 112 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 113 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiel domácností, v ktorých: E53 a b c d e f Podiely domácností, 100% v ktorých niekto naštevuje nejaké dieťa nejaké dieťa niekto niekto niekto niekto špeciálnu základnú školu v kategórii v kategórii študuje študuje študuje študuje (E53b) v jednotlivých lokali- tách NP ZK 2A 90% 3–5 rokov 6–15 strednú strednú strednú vysokú navštevuje navštevuje praktickú školu bez školu školu materskú špeciálnu školu (po maturity s maturitou 80% školu základnú ŠZŠ) školu

NP ZK 30.6% 12.2% 1.4% 7.0% 2.5% 1.6% 70% lokality spolu

NP ZK KE kraj 29.3% 10.3% 1.7% 7.9% 2.3% 1.7% 60%

NP ZK PO kraj 31.7% 11.2% 1.1% 7.4% 3.1% 1.8% 50% NP ZK BB kraj 31.3% 14.4% 1.3% 4.8% 1.7% 1.0%

NP ZK kraje 27.5% 44.1% 2.5% 1.6% 0.7% 0.3% 40% NR TN TT

Kontrolné 23.9% 7.7% 1.1% 6.7% 2.8% 0.6% lokality spolu 30%

20%

Podiel domácností, v ktorých: E53 g h i j k l 25. percentil 10% 50. percentil je najvyššie je najvyšší má niekto je najvyšší je najvyšší je najvyšší ukončené ukončený najvyššie ukončený ukončený ukončený 90. percentil 0% vzdelanie zo stupeň ukončené stupeň stupeň stupeň Zoradenie hodnôt za lokality špeciálnej vzdelania vzdelanie vzdelania vzdelania vzdelania základnej základná praktickú stredná stredná vysoká školy škola strednú škola bez škola škola školu (po maturity s maturitou ŠZŠ) Podiely domácností, v ktorých 90% je najvyšší ukončený stupeň vzdelania základná škola NP ZK 17.2% 74.7% 0.6% 20.7% 3.3% 0.5% (E53h), resp. stredná škola bez lokality spolu maturity (E53j); priemery za 80% koordinačné oblasti NP ZK 2A NP ZK KE kraj 14.2% 77.7% 0.4% 18.1% 3.0% 0.5% 70% NP ZK PO kraj 15.7% 71.0% 0.9% 23.7% 3.9% 0.5%

NP ZK BB kraj 22.9% 75.7% 0.4% 20.6% 2.9% 0.3% 60% NP ZK kraje 50.5% 89.9% 1.0% 6.4% 2.6% 0.0% NR TN TT 50% Kontrolné 7.8% 78.5% 0.1% 18.7% 2.1% 0.6% lokality spolu 40%

30%

20%

10% E53h – základná škola

E53j – stredná škola bez maturity 0%

Snina okolie Nitra - Zvolen Košice Prešov Poprad Svidník RevúcaRožňava Gelnica Trebišov Sabinov Humenné Bardejov KONTROLA MichalovceVeľký Krtíš Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Vranov nad Topľou Rimavská Sobota Spišská Nová Ves

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 114 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 115 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 7% Podiel domácností, v ktorých: E54 a b c d e je najvyšší ukončený stupeň vzdelania stredná škola niekto má nejaká žena je niekto na niekto niekto pracuje s maturitou (E53k), resp. vysoká pravidelný má pravidelný materskej opatruje dieťa v rámci škola (E53l); priemery za 6% koordinačné oblasti NP ZK 2A príjem zo príjem zo v náhradnej aktivačných zamestnania zamestnania rodinnej prác alebo alebo starostlivosti 5% podnikania podnikania alebo inú osobu

4% NP ZK 40.1% 14.4% 12.6% 8.1% 29.6% lokality spolu

3% NP ZK KE kraj 32.0% 10.6% 16.3% 9.1% 32.6%

NP ZK PO kraj 45.8% 15.8% 11.8% 8.2% 32.3% 2% NP ZK BB kraj 42.3% 17.6% 8.2% 5.6% 19.5%

NP ZK kraje 42.9% 20.2% 4.1% 11.6% 6.0% 1% NR TN TT E53k – stredná škola s maturitou Kontrolné 37.5% 13.6% 7.2% 5.5% 24.3% E53l – vysoká škola 0% lokality spolu

Nitra okolie Snina Poprad Košice PrešovZvolen - Trebišov SabinovGelnica Svidník Rožňava Revúca HumennéBardejov Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská SobotaVranov nad Topľou

Podiel domácností, v ktorých: E54 f g h i j

sa darí niekto niekto žil alebo je niekto nikto nerobí pracovať pravidelne žije vyše roka dlhodobo žiadnu prácu Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita nanajvýš dochádza za v zahraničí nezamestnaný k údajom o vzdelaní dokumentácii ukazovateľa príležitostne prácou mimo okres E53 Ukazovatele úrovní formálneho vzdelania: REPRE, Záznamový hárok AOZ B a–j Udávajú, na aké podiely REPRE vzoriek č. 2 (1) NP ZK 36.8% 18.9% 6.7% 32.7% 20.1% relevantných domácností sa vzťahovali lokality spolu dané kritériá vzdelanostnej úrovne. NP ZK KE kraj 41.8% 16.5% 10.6% 33.2% 23.6%

NP ZK PO kraj 30.1% 21.7% 5.0% 32.8% 16.0%

NP ZK BB kraj 41.4% 16.6% 3.2% 31.9% 22.0%

NP ZK kraje 50.2% 23.5% 3.6% 29.2% 30.8% NR TN TT

Kontrolné 42.7% 18.9% 5.3% 38.5% 23.4% lokality spolu Zamestnanosť

Získané údaje spoločne vypovedajú o mie­ symbolickej výšky spoločenského postave­ rach zamestnanosti i nezamestnanosti nia spájaného s konkrétnymi profesiami rozličných druhov. Zamestnanosť vo vše­ a pod.). Nezamestnanosť, najmä dlhodobá, obecnosti ovplyvňuje zdravie najmä priamo negatívne ovplyvňuje priamo hlavne prostredníctvom charakteru pracovných psychické zdravie. Nepriamo ovplyvňuje podmienok (od charakteru materiálnych zdravie predovšetkým prostredníctvom expozícií cez druhy a miery fyzickej záťaže horších materiálnych podmienok a rizi­ či úrazovosti) a výšky aktuálnych príjmov kovejšieho správania v dôsledku nízkych (významne ovplyvňujúcich správanie príjmov a alternatívnych spôsobov zaob­ súvisiace so zdravím, ale i materiálne pod­ starávania obživy. mienky). Najmä pri dlhodobom zamest­ naní však zároveň významne ovplyvňuje aj Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri celkové psychické zdravie (napr. v závislos­ vstupnom meraní zaznamenané žiadne ti od psychickej náročnosti a pociťovanej problémy, či už koncepčné, súvisiace so miery kontroly v samotnej práci, ale i od zberom dát v teréne, alebo pri analýzach.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 116 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 117 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 90% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita má niekto pravidelný príjem zo k údajom o zamestnaní dokumentácii ukazovateľa zamestnania alebo podnikania (E54a) v jednotlivých lokalitách E54 Ukazovatele úrovní zamestnanosti, resp. REPRE, Záznamový hárok AOZ A NP ZK 2A 80% a–j nezamestnanosti najbežnejších druhov č. 2 (31) v danom prostredí: Udávajú, akých podielov REPRE vzoriek domácností 70% sa týkali dané charakteristiky zamestnanosti, resp. nezamestnanosti.

60%

50%

40%

30%

20%

25. percentil 10% 50. percentil

90. percentil 0% Zoradenie hodnôt za lokality

Podiely domácností, 50% v ktorých je niekto dlhodobo nezamestnaný (E54i), resp. Príjmy a životná úroveň niekto nerobí žiadnu prácu (E53l); priemery za koordinačné 45% obalsti NP ZK 2A Získané údaje spoločne vypovedajú za príliš súkromné a strategicky cenné o úrovniach príjmov a životnej úrovni, (najmä vo väčšinových prípadoch, kedy 40% a to s dôrazom na rozličné aspekty administrátori predstavovali v širšom chudoby, ktorá je v danom prostredí zmysle susedov daných domácností), 35% bežná. Úroveň príjmov a životná úroveň druhé, pretože administrátori narážali vo všeobecnosti ovplyvňujú zdravie najmä aj na veľké množstvo hraničných a ťažšie 30% prostredníctvom úrovne materiálnych posúditeľných prípadov a na neznalosť podmienok a rizikovosti správania stavu na strane respondentov (tu najmä 25% súvisiaceho so zdravím. V prípade úrovní v prípadoch väčších lokalít alebo lokalít, na hraniciach absolútnej chudoby býva kde administrátori nebývali dlhší čas).

20% navyše výrazne ťažšie zabezpečovať si Údaje zahrnuté do zhrnutia však možno akékoľvek zdroje obživy bez súčasného považovať za presné za dané väčšie rozvoja alternatívnych spoločenských geografické oblasti. 15% stratégií či životných štýlov, ktoré bývajú označované ako sociálne patológie – 10% okrem iného aj preto, lebo majú priame negatívne dopady na zdravie (práca 5% „na čierno“, kriminalita, prostitúcia, E53k – stredná škola s maturitou nadužívanie návykových látok). E53l – vysoká škola 0% Pri vstupnom meraní sa javili ako okolie Nitra Snina - Košice Poprad Zvolen Prešov SabinovTrebišov Svidník Gelnica Rožňava Revúca Humenné Bardejov Veľký Krtíš Michalovce KONTROLA problematické z hľadiska zisťovania Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Vranov nad Topľou Spišská Nová Ves Rimavská Sobota údajov v teréne niektoré údaje o príjmoch (E55a a E55b) a niektoré údaje o úrovni bývania (E57a–b). Prvé, pretože dané informácie boli respondentmi považované

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 118 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 119 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie E55 a b c Podiely domácností pod 100% hranicou príjmovej chudoby Priemerný legálny Priemerný legálny Podiel domácností (E55c), resp. s priznaným mesačný príjem v čistom mesačný príjem v čistom v pásme príjmovej chudoby statusom hmotnej núdze (E56a); priemery za 90% na domácnosť (EUR) na jedného člena koordinačné obalsti NP ZK 2A domácnosti (EUR) 80% NP ZK 511 81 90.2% lokality spolu

NP ZK KE kraj 461 69 98.3% 70%

NP ZK PO kraj 585 82 78.3% 60% NP ZK BB kraj 450 99 100.0%

NP ZK kraje 468 85 100.0% 50% NR TN TT

Kontrolné 548 103 100.0% 40% lokality spolu

30%

20% Podiel relevantných E56 a b c d e f domácností, v ktorých: má niekto niekto po- niekto niekto niekto sa nedarí priznaný berá dávku poberá poberá dospelý odkladať 10% status v nezamest- starobný invalidný nemá žiaden si z me- E55c – príjmová chudoba domácnosti nanosti dôchodok dôchodok príjem sačného v hmotnej príjmu bo- E56a – status hmotnej núdze 0% núdzi kom žiadne Snina okolie Nitra - Prešov Košice Poprad Zvoen úspory Svidník RožňavaGelnica Revúca Sabinov Trebišov HumennéBardejov Veľký Krtíš KONTROLA Košice Stará Ľubovňa NP ZK 52.6% 4.1% 13.1% 15.5% 17.2% 20.5% Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Rimavská Sobota lokality spolu Vranov nad Topľou

NP ZK KE kraj 50.1% 3.8% 11.6% 13.3% 17.4% 17.0%

NP ZK PO kraj 47.7% 4.4% 14.9% 15.9% 19.5% 28.6% Podiely domácností, v ktorých 25% NP ZK BB kraj 63.3% 4.6% 11.7% 18.8% 10.1% 9.9% niekto poberá starobný dôchodok (E56c), resp. invalidný NP ZK kraje 100.0% 2.1% 15.8% 19.2% 27.7% 1.1% dôchodok (E56d); priemery za koordinačné obalsti NP ZK 2A 20% NR TN TT

Kontrolné 48.1% 2.2% 12.1% 14.8% 14.3% 12.0% 15% lokality spolu

10%

5%

E56c – starobný dôchodok

E56d – invalidný dôchodok 0%

okolie Nitra Snina Poprad - Košice Zvolen Prešov TrebišovSvidník GelnicaRevúcaRožňava Sabinov Bardejov Humenné KONTROLAVeľký KrtíšMichalovce Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 120 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 121 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiel domácností, ktoré: E57 a b c d e Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita k údajom o príjmoch dokumentácii ukazovateľa musia platiť môžu bývajú majú auto majú práčku nájom bezprostredne v chatrčiach, E55a Ukazovateľ úrovne príjmu: Udáva, aký REPRE, Záznamový hárok AOZ B prísť o bývanie unimobunkách čistý príjem v eurách mali v priemere č. 2 (32) alebo inom k dispozícii na mesiac REPRE vzorky podštandard- domácností. nom bývaní E55b Ukazovateľ úrovne príjmu: Udáva, aký N/A B NP ZK 30.4% 31.5% 12.6% 32.4% 67.9% čistý príjem v eurách mali v priemere lokality spolu k dispozícii na mesiac REPRE vzorky domácností na jedného člena NP ZK KE kraj 32.8% 30.7% 12.5% 30.5% 63.6% domácnosti: E55a/E35a.

NP ZK PO kraj 28.8% 30.1% 14.0% 37.0% 71.7% E55c Ukazovateľ životnej úrovne: Udáva, aký N/A B podiel REPRE vzoriek domácností mal NP ZK BB kraj 22.1% 36.1% 10.6% 24.6% 66.6% čistý mesačný príjem vo výške do 783 eur.1

NP ZK kraje 91.5% 36.9% 0.0% 35.0% 71.9% E56 Ukazovatele príjmov: Udávajú, na aké REPRE, Záznamový hárok AOZ A NR TN TT a–f podiely REPRE vzoriek domácností sa č. 2 (33, 31) vzťahovali dané charakteristiky príjmov. Kontrolné 47.4% 16.6% 12.4% 35.5% 68.6% lokality spolu E57a Ukazovateľ nákladov a životnej úrovne: REPRE, Záznamový hárok AOZ A Udáva, aký podiel REPRE vzoriek č. 2 (33) domácností nebýval vo vlastnej nehnuteľnosti.

E57b Ukazovateľ životnej úrovne a rizika CENZUS, Záznamový hárok AOZ B straty bývania: Udáva, akému podielu č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 Podiely domácností, ktoré 100% 1 domácností hrozila bezprostredná môžu bezprostredne prísť Hranica príjmovej chudoby strata aktuálneho bývania z legálnych o bývanie (E57b) v jednotlivých na Slovensku v roku 2018 pre dôvodov (dlhodobé dlhy na nájomnom, lokalitách NP ZK 2A úplné domácnosti s dvoma budovy určené na zbúranie, bývanie 90% deťmi (2 dospelí + 2 deti do 14 bez povolenia vlastníka, bývanie rokov) (Štatistický úrad SR) v nezlegalizovaných stavbách, a pod. ).

80% E57c Ukazovateľ životnej úrovne CENZUS, Záznamový hárok AOZ A prostredníctvom materiálnej úrovne č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 obydlí: Udáva, aký podiel domácností 70% býval v budovách najnižšieho štandardu.

E57 Ukazovatele životnej úrovne CENZUS, Záznamový hárok AOZ A 60% d–e prostredníctvom úrovní vybavenia č. 1 → Formulár KAOZ č. 1 domácností: Udávajú, aké podiely domácností disponovali daným 50% vybavením.

40%

30% Priama diskriminácia 20% a segregácia

25. percentil 10% Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú mieru sociálneho vylúčenia zahŕňajúce­ 50. percentil o miere priamej (etnickej) diskriminá­ ho menej účinné využívanie dostupných 90. percentil 0% cie v každodennom živote na jednej verejných služieb vo vše­obecnosti. Zoradenie hodnôt za lokality strane tak, ako ju prežívali obyvatelia Vnímaná etnická diskriminácia ďalej zahrnutých osídlení mimo prevádzok silno naznačuje nízku kvalitu poskytova­ zdravotnej starostlivosti, na strane nia samotných služieb, ktorá má podobné druhej tak, ako sa odzrkadľovala v miest­ negatívne efekty ako priama diskrimi­ nych spoločenských pravidlách. Časté nácia. zažívanie diskriminácie predstavuje závažný dlhodobý stresor, a významne Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri prispieva k vyhýbaniu sa pro­strediam, vstupnom meraní zaznamenané žiadne v ktorých k daným zážitkom dochádza. problémy, či už koncepčné, súvisiace so Takéto vyhýbanie sa následne prehlbuje zberom dát v teréne, alebo pri analýzach.

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 122 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 123 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiel domácností, v ktorých E58 a b c d e Podiely domácností, v ktorých 100% sa niekto za posledný rok stretol sa niekto stretáva s (etnickou) s priamou diskrimináciou: v škole v obchode na úrade vo verejnej v podniku diskrimináciou vo verejnej doprave (reštaurácia, doprave (E58d) v jednotlivých lokalitách NP ZK 2A 90% hotel, bar a pod.)

80% NP ZK 23.2% 24.5% 27.3% 24.7% 23.3% lokality spolu

NP ZK KE kraj 20.5% 25.2% 29.2% 23.1% 22.1% 70%

NP ZK PO kraj 26.2% 25.7% 26.9% 27.7% 25.0% 60% NP ZK BB kraj 22.7% 21.9% 25.0% 23.0% 23.3%

NP ZK kraje 9.6% 8.6% 20.7% 3.5% 6.8% 50% NR TN TT

Kontrolné 18.5% 20.5% 27.2% 26.3% 24.1% 40% lokality spolu

30%

Podiely lokalít, v ktorých E59 a b c 20% sa nachádzajú: segregované školy segregované čakárne, podniky (reštaurácie, alebo triedy prípadne vyhradené dni krčmy a pod.) 25. percentil 10% a časy, kedy môžu chodiť nevpúšťajúce ľudí 50. percentil Rómovia z osídlení 90. percentil 0% NP ZK 69.1% 3.5% 29.7% Zoradenie hodnôt za lokality lokality spolu

NP ZK KE kraj 79.1% 6.0% 32.8%

NP ZK PO kraj 72.7% 2.9% 30.4% Podiely osídlení, v ktorých 100% sa nachádzajú segregované školy alebo triedy (E59a), NP ZK BB kraj 48.5% 0.0% 21.9% resp. podniky nevpúšťajúce obyvateľov osídlení (E59c); 90% NP ZK kraje 0.0% 0.0% 25.0% priemery za koordinačné NR TN TT oblasti NP ZK 2A 80% Kontrolné 39.4% 0.0% 24.2% lokality spolu 70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

E59a – segregované školstvo

E59c – nevpúšťanie do podnikov 0%

Nitra okolie Snina Prešov Zvolen - Poprad Košice Revúca Trebišov Gelnica RožňavaSabinov Svidník Humenné Bardejov Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Veľké Kapušany Rimavská Sobota Spišská Nová VranovVes nad Topľou

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 124 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 125 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita Podiel lokalít, kde sa E60 a b c d k údajom o priamej dokumentácii ukazovateľa vyskytuje/jú: diskriminácii a segregácii zastúpenie odmietanie neoficiálne pokusy o kupovanie E58 Ukazovatele miery etnickej diskriminácie REPRE, Záznamový hárok AOZ A komunity predávania, požičiavanie peňazí volebných hlasov a–e prežívanej mimo lužieb zdravotníckej č. 2 (11) v obecnom prenájmu alebo ľudí z komunity starostlivosti: Udávajú podiely REPRE zastupiteľstve prideľovania vzoriek domácností, v ktorých sa (obecní, mestskí nehnuteľností niekto za posledný rok stretol v daných poslanci alebo ľuďom z komunity prostrediach či situáciách so správaním, starostovia bývajúci ktoré pociťoval ako diskriminujúce v komunite) z dôvodu rómskeho alebo domnele rómskeho pôvodu. NP ZK 40.8% 54.1% 78.0% 68.5% lokality spolu E59 Ukazovatele miery etnickej diskriminácie CENZUS, Záznamový hárok A a–c inštitucionalizovanej prostredníctvom KAOZ č. 1 NP ZK KE kraj 38.8% 50.7% 80.6% 78.6% segregačných pravidiel: Udávajú, v akých podieloch osídlení boli zavedené dané NP ZK PO kraj 53.3% 51.9% 74.0% 64.0% diskriminačné pravidlá. NP ZK BB kraj 21.2% 60.6% 81.8% 66.7%

NP ZK kraje 0.0% 100.0% 75.0% 25.0% NR TN TT

Kontrolné 30.3% 36.4% 51.5% 51.5% Sociálne vylučovanie lokality spolu a vylúčenie

Nasledujúce údaje spoločne vypovedajú Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri o miere prítomnosti praktík nepriamej vstupnom meraní zaznamenané žiadne Podiel relevantných E61 a b c d e f domácností, v ktorých: diskriminácie, ktorými ostatní problémy, či už koncepčné, súvisiace so niekto má niekto niekto niekto niekto žil niekto má obyvatelia obcí obyvateľom vylúčených zberom dát v teréne, alebo pri analýzach. chodí do v zamest- pracuje ako navštevuje alebo žije osobnú osídlení zvyknú sťažovať alebo školy, kde je naní kolegov, úradník na umeleckú v nejakom skúsenosť väčšina detí ktorí sú štátnom školu, ústave viac s uväznením znemožňovať prístup k možnostiam nerómskych Nerómo- úrade mládežnícke než rok štandardným mimo osídlenia a o miere via alebo organizácie, žijú medzi športový „úspešnosti“ týchto praktík v zmysle Nerómami klub alebo miery prítomnosti ich bezprostredných záujmové krúžky dôsledkov. Pretrvávajúce praktiky vylučovania popri pestrých negatívnych NP ZK 27.3% 31.8% 3.5% 9.3% 2.5% 7. 2% lokality spolu dopadoch na zdravie prostredníctvom všetkých ostatných skupín podmienok NP ZK KE kraj 21.8% 24.4% 4.5% 9.2% 2.0% 8.2% pre zdravie (viď predchádzajúce NP ZK PO kraj 28.5% 34.9% 3.0% 7.4% 1.9% 5.4% skupiny podmienok) prispievajú aj k rozvoju a adopcii alternatívnych, často NP ZK BB kraj 35.1% 38.2% 3.0% 14.6% 4.7% 9.3% seba-vylučujúcich a menej zdravých NP ZK kraje 31.3% 44.1% 1.8% 5.8% 5.1% 8.7% spoločenských stratégií, noriem a prefe­ NR TN TT rencií na strane samotných vylučovaných. Kontrolné 26.3% 26.3% 1.9% 8.3% 1.9% 4.8% lokality spolu

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 126 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 127 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely osídlení so zastúpením 100% Doplňujúce informácie Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita v obecnom zastupiteľstve k údajom o sociálnom vylúčení dokumentácii ukazovateľa (E60a), resp. s pokusmi o kupovanie volebných E60a Ukazovateľ miery sociálneho vylúčenia CENZUS, Záznamový hárok B hlasov (E59d); priemery za 90% koordinačné obalsti NP ZK 2A prostredníctvom miery politickej KAOZ č. 1 participácie na obecnej úrovni: Udáva, v akom podiele obcí s osídleniami nebol 80% členom obecného zastupiteľstva nikto žijúci v osídlení.

70% E60b Ukazovateľ miery sociálneho vylúčenia CENZUS, Záznamový hárok A prostredníctvom miery prítomnosti KAOZ č. 1 diskriminačných praktík priestorovej 60% segregácie: Udáva, v akom podiele obcí s osídleniami obyvatelia bránili priestorovej desegregácii bývania. 50% E60c Ukazovateľ miery sociálneho vylúčenia CENZUS, Záznamový hárok A prostredníctvom miery nedostupnosti KAOZ č. 1 bežných finančných služieb: Udáva, 40% v akom podiele osídlení dochádzalo ku kompenzácii nedostatku legálnych finančných služieb nevýhodnejšími 30% a ilegálnymi alternatívnymi finančnými službami.

20% E60d Ukazovateľ miery sociálneho vylúčenia CENZUS, Záznamový hárok B prostredníctvom miery nelegitímnosti KAOZ č. 1 politickej reprezentácie: Udáva, v akom 10% podiele osídlení dochádzalo k pokusom o zneužívanie miery spoločenského E60a – zastúpenie na obci vylúčenia obyvateľov osídlení na korupciu E60d – kupovanie hlasov 0% v posledných parlamentných alebo regionálnych voľbách. okolie Nitra Snina - Poprad Zvolen Prešov Košice RevúcaRožňava Gelnica Sabinov Trebišov Svidník Humenné Bardejov Veľký KrtíšKONTROLA Michalovce E61 Ukazovatele úrovne sociálneho vylúčenia REPRE, Záznamový hárok AOZ B Košice Stará Ľubovňa a–e prostredníctvom miery participácie č. 2 (29) Spišská Nová Ves RimavskáVranov Sobota nad Topľou obyvateľov osídlení na spoločenských aktivitách s ľuďmi mimo osídlení: Udávajú, pre aké podiely relevantných domácností platia dané charakteristiky participácie na spoločenských aktivitách.

Podiely domácností, v ktorých 14% Sebavylučovacie má niekto skúsenosť s uväznením (E61f); priemery za jednotlivé koordinačné oblasti NP ZK 2A 12% a diskriminačné sociálne normy

Získané údaje spoločne vypovedajú psychologické aspekty zdravia skupín ľudí, 10% o miere prítomnosti jednak osobných na ktoré konkrétne formy diskriminácie preferencií a spoločenských noriem, ktoré mieria. 8% podporujú pomerne nízke spoločenské postavenie a segregáciu obyvateľov Pre zahrnuté ukazovatele neboli pri 6% vylúčených rómskych osídlení, a jednak vstupnom meraní zaznamenané žiadne miere prítomnosti diskriminačných problémy, či už koncepčné, súvisiace so

4% noriem – oboje v rámci samotných zberom dát v teréne, alebo pri analýzach. osídlení. Sebavylučovacie preferencie a normy nepriamo, no závažne negatívne 25. percentil 2% vplývajú na zdravie tým, že pomáhajú 50. percentil zakladať a udržiavať pomerne nízke 90. percentil 0% úrovne všetkých ostatných podmienok okolie Snina Nitra Poprad - Prešov ZvolenKošice Svidník Trebišov Revúca RožňavaSabinov Gelnica HumennéBardejov pre zdravie v osídleniach. Diskriminačné KONTROLA Michalovce Veľký Krtíš Stará Ľubovňa Košice Veľké Kapušany preferencie a normy v rámci osídlení RimavskáSpišská Sobota Nová Ves Vranov nad Topľou negatívne ovplyv­ňujú predovšetkým

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 128 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 129 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Sebavylučovacie sociálne normy: E62 a b c Podiely domácností, v ktorých 100% podiel domácností, podľa ktorých pociťujú spoločenský tlak nežiť sa ostatným v komunite nepáči: keď niekto skúša žiť alebo keď sa niekto venuje keď niekto študuje na ako Nerómovia (E62a), v jednot- livých lokalitách NP ZK 2A žije celkom ako Nerómovia politike (kandidatúra do strednej alebo vysokej 90% obecného zastupiteľstva škole a pod.) 80% NP ZK 21.1% 14.4% 10.0% lokality spolu

NP ZK KE kraj 20.5% 14.9% 9.7% 70%

NP ZK PO kraj 23.2% 16.3% 12.4% 60% NP ZK BB kraj 15.7% 9.1% 4.8%

NP ZK kraje 31.2% 11.1% 7.9% 50% NR TN TT

Kontrolné 17.7% 8.1% 11.9% 40% lokality spolu

30%

20% Internalizovaný rasizmus: Podiel E63 a b domácností, v ktorých ľudia veria, že rómske deti by dokázali „áno, aj viac, sú od prírody šikovnejšie“ „určite by bolo málo takých, ktoré áno“ to isté, čo nerómske, keby mali alebo „určite by bolo veľa takých, ktoré alebo „určite nie, na také veci nie sú od 25. percentil 10% rovnaké možnosti a podporu: áno“ prírody šikovné“ 50. percentil

NP ZK 60.7% 11.5% 90. percentil 0% lokality spolu Zoradenie hodnôt za lokality

NP ZK KE kraj 60.3% 12.7%

NP ZK PO kraj 58.3% 9.5% Podiely domácností, v ktorých 70% veria v nižšie vrodené kapacity NP ZK BB kraj 67.1% 13.1% rómskych detí (E63b), v jednot- livých lokalitách NP ZK 2A NP ZK kraje 64.3% 19.0% 60% NR TN TT

Kontrolné 52.2% 15.1% 50% lokality spolu

40%

30%

Diskriminačné sociálne normy: E64 a b c d e podiel domácností, podľa ktorých 20% sa ostatným v komunite nepáči: násilie medzi bitie „vlastnej“ bitie „vlastných“ homosexualita keď sa muž partnermi ženy mužom detí rodičmi podieľa na domácich prácach 25. percentil 10% a starostlivosti 50. percentil o deti 90. percentil 0%

NP ZK 78.5% 82.2% 83.1% 67.2% 5.4% Zoradenie hodnôt za lokality lokality spolu

NP ZK KE kraj 74.0% 77.2% 79.1% 62.8% 5.8%

NP ZK PO kraj 85.1% 89.3% 89.4% 75.7% 5.4%

NP ZK BB kraj 72.0% 75.5% 76.6% 57.6% 3.4%

NP ZK kraje 74.6% 77.0% 74.7% 44.9% 13.8% NR TN TT

Kontrolné 72.2% 74.5% 76.1% 59.8% 4.9% lokality spolu

Súhrn výsledkov vstupného merania Súhrn výsledkov vstupného merania 130 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie 131 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie Podiely domácností, v ktorých 100% pociťujú spoločensky tlak proti násiliu medzi partnermi (E64a), resp. násiliu mužov proti „vlastným“ ženám (E64d); 90% priemery za koordinačné obalsti NP ZK 2A 80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

E64a – násilie medzi partnermi

E64b – bitie vlastnej ženy 0%

Nitra okolie Snina Košice Zvolen - Prešov Poprad SabinovTrebišov RožňavaRevúca GelnicaSvidník Humenné Bardejov Veľký Krtíš KONTROLA Michalovce Košice Stará Ľubovňa Veľké Kapušany Spišská Nová Ves Vranov nad Topľou Rimavská Sobota

Údaj Interpretácia Položky vo výskumnej Kvalita dokumentácii ukazovateľa

E62 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–c sebavylučovacích osobných preferencií č. 2 (15) a spoločenských noriem: Udávajú, podľa akých podielov REPRE vzoriek domácností boli dané činnosti napomáhajúce inklúzii v daných osídleniach považované poväčšine za neobľúbené.

E63 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–b internalizovaného protirómskeho rasizmu: č. 2 (6) Udávajú, podľa akých podielov REPRE vzoriek domácností mali rómske deti v protiklade k nerómskym väčšie, resp. menšie vrodené kapacity.

E64 Ukazovatele miery prítomnosti REPRE, Záznamový hárok AOZ A a–e diskriminačných noriem: Udávajú, č. 2 (15) podľa akých podielov REPRE vzoriek domácností boli dané formy diskriminácie či emancipácie považované ostatnými v osídlení poväčšine za neprijateľné.

Súhrn výsledkov vstupného merania 132 ČASŤ I úrovní podmienok pre zdravie ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Úvod

Na čo sa súhrn zameriava?

Stanovenie potrieb vychádzalo z hlav­ jednotlivých osídlení či celých obcí). ných výsledkov vstupného merania Pre účely správy preto bol z hlavných úrovne podmienok pre zdravie (viď výsledkov stanovenia potrieb vy­ časť I). Prinieslo po­drobné údaje o tom, tvorený nasledujúci súhrn.1 Súhrn bol čo pre vylepšenie zdravia potrebujú zostavený tak, aby čitateľom umožnil jednotlivé vylúčené rómske osídlenia získať ucelenú predstavu ohľadom naprieč Slo­venskom. Podobne ako nasledujúcich otázok: v prípade vstupného me­rania úrovne podmienok, publikácia úplných • Ktorých vylúčených rómskych osíd­ hlavných výsledkov stanovenia potrieb lení sa výsledky týkajú? v textovej podobe nebola z viacerých • Aké zdravotné potreby nadobudnuté dôvodov možná. Aj tieto výsledky výsledky pokrývajú? pokrývajú stovky obcí (s vyše 400 vylúčenými osídlenia­mi), veľké Ďalšie pasáže úvodu sa uvedeným 1 množstvo druhov potrieb (pro­ otázkam venujú jednotlivo. Po stručných Kompletné výsledky stanovenia potrieb boli zadávateľovi výskumu, stredníctvom stoviek ukazovateľov) všeobecných odpovediach vysvetľujú, kde ZR, p. o., odovzdané súčasne so a mnohé z nich sú eticky chúlostivé v texte súhrnu čitatelia nájdu súvisiace správou v podobe interaktívnej elektronickej databázy. (nesú so sebou riziko stigmatizácie podrobnejšie informácie. Ktorých vylúčených rómskych osídlení sa výsledky týkajú?

Keďže stanovenie zdravotných potrieb zahrnutých do merania: v cieľových vychádzalo z výsledkov vstupného mera­ lokalitách NP ZK a v kontrolných loka- nia úrovne podmienok pre zdravie, jeho litách hodnotenia projektu. Vzhľadom výsledky rovnako vypovedajú predovš­ na počty a priestorové rozmiestnenie etkým o situácii v dvoch skupinách obcí zahrnutých obcí s vylúčenými

137 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 100% Ideálny stav rómskymi osídleniami (spolu vyše 400 • „NP ZK KE kraj“, „NP ZK PO Obr. 3 (Podľa biomedicínskych a verejno- Grafické znázornenie vzťahu zdravotníckych odporúčaní pre dané osídlení­ naprieč Slovenskom), dané výsled­ kraj“, „NP ZK BB kraj“ – výsledky medzi zmeranými úrovňami ukazovatele) ky možno považovať za reprezentatívne za všetky obce, v ktorých pôsobilo NP podmienok pre zdravie a zdravotnými potrebami pre všetky vylúčené rómske osídlenia ZK 2A v daných krajoch „Veľkosť zdravotnej potreby“ Košického, Prešovského a Bansko- • „Kontrolné lokality“ – výsledky za (Rozdiel medzi skutočným a ideálnym bystrického kraja (viď Prílohu B). všetky obce, v ktorých dosiaľ NP ZK stavom, ktorý je potrebné odstrániť intervenciou NP ZK) 2A nepôsobilo V súhrne čitatelia nájdu výsledky zhr­ nuté za všetky nasledujúce skupiny obcí Základné údaje o obyvateľstve o­sídlení, s vylúčenými rómskymi osídleniami: ktorého sa výsledky vstupného merania týkajú, nájdu čitatelia v prvej kapitole čas­ • „NP ZK lokality spolu“ – výsledky za ti I s názvom „Obyvateľstvo vylúčených všetky obce, v ktorých pôsobilo NP ZK 2A rómskych osídlení“. „Úroveň podmienok pre zdravie“ (Odvodená z údajov vstupného merania hodnotenia za danú skupinu podmienok Podiely domácností, ktoré nie sú vystavené kritickým hodnotám podmienok pre zdravie pre zdravie) Aké zdravotné potreby 0% Najhorší možný stav nadobudnuté výsledky Ukazovatele vymedzujúce určitú skupinu pokrývajú? alebo podskupinu podmienok pre zdravie

2 Zdravotné potreby boli pre účely podmienok pre zdravie, za ktoré 4 V súhrne čitatelia nájdu výsledky stano­ priemeru podrobnejšie údaje o veľkostiach Keďže práve na podmienky pre Všetky grafy aj tabuľky v súhrne zdravie na komunitnej úrovni sa pro­ NP ZK definované akonedostatky boli pri vstupnom meraní namerané pre ľahšiu orientáciu využívajú venia potrieb prezentované predovšetkým potrieb za celú jednu skupinu podmienok gramovo zameriavajú intervencie NP v podmienkach pre zdravie na hodnoty jednoznačne kritické pre rovnaké farebné kódovanie tema­ prostredníctvom dvoch druhov grafov pre zdravie, resp. oblasť potrieb (A–E). ZK, a keďže práve tieto podmienky tických oblastí (skupín podmienok zahŕňajú väčšinu známych príčin komunitnej úrovni, ktorých zdravie z biomedicínskeho hľadiska pre zdravie) ako zvyšok správy. nazvaných profily zdravotných potrieb súčasného veľmi zlého zdravot­ ného stavu obyvateľov vylúčených vylepšenie je nutné pre podstatné (202 z 301 ukazovateľov úrovní a zobrazujúcich priemerné výsledky za Čiastkové profily – predstavujú zhrnutia rómskych osídlení na Slovensku aj vylepšenie zdravotného stavu podmienok). S ohľadom na dlhodobé špecifické výbery obcí (NP ZK lokality špecifickejšie a podrobnejšie. Zameriavajú inde (viď Obrázok 1 a Prílohu A). obyvateľov vylúčených rómskych ciele NP ZK, za ideálne stavy boli spolu, kontrolné lokality hodnotenia sa vždy len na jednu skupinu podmienok 3 osídlení.2 Stanovenie potrieb vychádzalo v prípade väčšiny ukazovateľov zvolené a NP ZK lokality špecificky v KE, PO a BB pre zdravie, resp. oblasť zdravotných po­ Takto odvodené výsledky prihliadajú len na biomedicínske kritériá, ktoré z výsledkov vstupného merania úrovne situácie, v ktorých by konkrétnym krajoch). Úvodné grafy, zhrňujúce výsled­ trieb. Popri zobrazení priemeru podrobne­ samé o sebe ešte nutne nemusia podmienok pre zdravie na komunitnej kritickým hodnotám neboli vystavené ky za všetky NP ZK lokality spolu, sú jších údajov o veľkostiach potrieb za celú zohľadňovať aktuálne preferencie obyvateľov vylúčených rómskych úrovni. Výsledky stanovenia pokrývajú žiadne vylúčené rómske domácnosti. pre lepšiu ilustráciu vždy sprevádzané aj danú oblasť potrieb (prvý stĺpec) zobrazujú osídlení. Tieto výsledky preto boli následne podrobené kritickej revízii nedostatky, resp. potreby v oblastiach Väčšina výsledkov stanovenia potrieb tabuľkovými prehľadmi číselných hodnôt, aj priemery veľkostí potrieb za jednotlivé z hľadiska prijateľnosti pre cieľovú podmienok pre zdravie, na ktoré sa teda popisuje zdravotné potreby ako ktoré grafy zobrazujú. Oba druhy grafov – podoblasti, ktorými je daná oblasť defi­ populáciu. Odporúčania ohľadom etickej použiteľnosti daných vstupné meranie úrovne zameriavalo: nedostatky v podmienkach, ktoré súhrnný profil aj čiastkový profil – novaná (ostatné stĺpce). Čiastkové profily výsledkov čitatelia nájdu v časti IV. Metodiku stanovenia podrobne A) správanie súvisiace so zdravím, je potrebné vyriešiť v jednotlivých predstavujú jednoduché stĺpcové grafy, teda predstavujú názorné „rozbalenia“ popisuje časť III. B) psychická záťaž, C) materiálne obciach. Mieru týchto nedostatkov ktoré vychádzajú zo schémy na Obráz­ priemerov zobrazených v jednotlivých podmienky, D) dostupnosť vyjadruje prostredníctvom veľkosti ku II.1. Umožňujú intuitívne zobrazovanie stĺpcoch súhrnných profilov. zdravotnej starostlivosti podielov vylúčených rómskych a porovnávanie veľkostí aj rôznych druhov a E) spoločenské postavenie domácností, ktoré boli v danom stanovených zdravotných potrieb za Prvá kapitola súhrnu prezentuje za a príležitosti. Jednotlivé potreby boli čase vystavené kritickým jednotlivé obce či ľubovoľné zoskupenia vybrané skupiny obcí súhrnné profily stanovované tak, že súčasné úrovne úrovniam daných podmienok obcí s vylúčenými rómskymi osídle­niami zdravotných potrieb. Nasledujúce kapitoly podmienok pre zdravie vo vylúčených pre zdravie. Za naplnenie potrieb (pozri aj ilustračné Grafy II.1–2).4 prezentujú za rovnaké výbery obcí čiast­ rómskych osídleniach boli porovnané by tak pri väčšine ukazovateľov kové profily zdravotných po­trieb – každej s úrovňami ideálnymi. Veľkosti potrieb bolo možné považovať Grafy sa vzájomne líšia v úrovni z oblastí potrieb A–E je tu venovaná samo­ jednotlivých potrieb boli určené ako situáciu, v ktorej by daným kritickým podrobnosti: statná kapitola. Posledná kapitola sa zame­ rozdiely medzi stavmi súčasnými úrovniam v daných obciach prestali byť riava na prezentáciu značných rozdielov a stavmi ideálnymi, a to v jednotkách vystavené akékoľvek vylúčené rómske Súhrnné profily – predstavujú najabstrakt­ v potrebách medzi obcami s vylúčenými príslušných ukazovateľov úrovne domácnosti. Pre názorné zhrnutie nejšie zhrnutia výsledkov stanovenia po­ rómskymi osídleniami v rámci malých podmienok pre zdravie. spôsobu odvodenia zdravotných trieb. Pre dané výbery obcí zhŕňajú výsled­ území, a to pro­stredníctvom príkladu potrieb osídlení z výsledkov vstupného ky za všetkých 5 oblastí podmienok pre porovnania potrieb dvoch konkrétnych Do stanovenia potrieb boli merania úrovní podmienok pre zdravie zdravie na komunitnej úrovni. Každý stĺpec obcí s vylúčenými rómskymi osídleniami zahrnuté len tie ukazovatele úrovní pozri Obrázok II.1.3 v týchto grafoch zhŕňa prostredníctvom z okresu Košice-okolie.

138 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 139 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 5 V kapitolách venovaných jednotlivým • z ktorej skupiny ukazovateľov úrovne Definície ukazovateľov úrovní podmienok a hodnoty za ne zistené oblastiam potrieb (A–E) čitatelia nájdu podmienok pre zdravie daná oblasť Súhrnné profily pri vstupnom meraní čitatelia tabuľky zhrňujúce, z akých údajov boli potrieb­ vychádzala5 nájdu v časti I venovanej súhrnu výsledkov vstupného merania (viď odvodené hodnoty veľkosti zdravot­ • s akým ideálnym stavom boli kódovanie – napr. E99b). ných potrieb za jednotlivé sku­piny hodnoty namerané za jednotlivé zdravotných potrieb príslušných ukazovateľov (pozri ilus­ ukazovatele úrovne podmienok tračnú Tabuľku II.1). Tabuľka vždy pre porovnávané pri odvodzovaní veľkostí každú oblasť potrieb uvádza: príslušných potrieb

Tab. II.1 Skupina ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu Ilustračná tabuľka – Ukazovatele úrovní podmienok Skupina ukazovateľov 1 Ukazovateľ X96a Žiadna domácnosť vystavená… pre zdravie a hodnoty príslušných Ukazovateľ X97c Všetky domácnosti disponujú… ideálnych stavov použité na odvodenie veľkostí príslušných Ukazovateľ X99b Priemerná hodnota ukazovateľa zdravotných potrieb X99b do hodnoty… … …

Skupina ukazovateľov 2 … … … … … …

Graf II.1 100% ideálny stav Hodnoty k súhrnným Skupiny A) Správanie B) Psychická C) Materiálne D) Dostupnosť E) Spoločenské Ilustrácia – Súhrnný profil profilom za všetky cieľové podmienok súvisiace so záťaž podmienky zdravotnej postavenie zdravotných potrieb: Cieľové 22.1% 23.9% priemerné podiely domácností NP ZK lokality spolu: pre zdravie, zdravím starostlivosti a príležitosti 30.7% lokality NP ZK spolu 35.5% vystavené kritickým hodnotám resp. oblasti 80% podmienok pre zdravie = veľkosti 53.6% zdravotných potrieb zdravotných potrieb

60% Súčasné 78.2% 76.2% 46.3% 69.4% 64.3% podiely domácností 40% podiely domácností nevystavené mimo kritické kritickým podmienkam (odvodené úrovne z úrovne príslušných podmienok pre zdravie) 20% Veľkosti 21.8% 23.8% 53.7% 30.6% 35.7% zdravotných potrieb 0%

A) Správanie príležitosti starostlivosti a B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím D) Dostupnosť zdravotnej C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie

Graf II.2 100% Súhrnný profil: Cieľové 100% 4% Ilustrácia – Čiastkový profil lokality NP ZK spolu 16% zdravotných potrieb: A) Správanie 19% 22% 22% 25% 21.8% 23.8% 28% 30.6% súvisiace so zdravím 35.7% 80% 42% 80% 53.7%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Pohyb normy PRIEMER zdravie Prevencia A) Správanie Stravovanie príležitosti starostlivosti a Osobná hygiena látok a závislosti Súvisiace sociálne B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné D) Dostupnosť zdravotnej C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie

140 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 141 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Súhrnný profil: Kontrolné 100% Súhrnný profil: NP ZK 100% lokality vstupného hodnotenia lokality Prešovský kraj 21.8% 21.9% 20.7% 26.2% 29.0% 30.8% 34.3% 80% 34.3% 80% 56.5% 54.0%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

A) Správanie A) Správanie príležitosti príležitosti a starostlivosti a starostlivosti B) Psychická záťaž B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím súvisiace so zdravím D) Dostupnosť zdravotnej D) Dostupnosť zdravotnej C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie

Súhrnný profil: NP ZK 100% Súhrnný profil: NP ZK 100% lokality Košický kraj lokality Banskobystrický kraj 21.9% 24.8% 22.2% 33.5% 29.2% 80% 36.9% 80% 36.3% 36.0% 54.6% 52,8%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

A) Správanie A) Správanie príležitosti príležitosti starostlivosti a starostlivosti a B) Psychická záťaž B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím súvisiace so zdravím D) Dostupnosť zdravotnej D) Dostupnosť zdravotnej C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie

142 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 143 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: Kontrolné 100% 4% A lokality hodnotenia 11% Potreby v oblasti správania 22% 25% 23% 21% 29% súvisiaceho so zdravím 80% 41% 60%

40%

20%

0%

Pohyb zdravie normy PRIEMER Prevencia Stravovanie Osobná hygiena látok a závislosti Súvisiace sociálne

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné

Hodnoty k čiastkovému Skupiny PRIEMER Stravo- Nadužívanie Sexuálne Osobná Pohyb Prevencia Súvisiace Čiastkový profil: NP ZK 100% profilu za všetky cieľové lokality Košický kraj 5% ukazo- vanie návykových a repro­ hygiena sociálne 15% NP ZK lokality spolu: 22% 18% 18% vateľov látok dukčné normy 26% 27% a závislosti zdravie 80% 43% Súčasné 78.2% 58.2% 72.3% 96.2% 79.5% 81.5% 84.5% 74.8% podiely domác- 60% ností mimo kritické 40% úrovne

Veľkosti 22% 42% 28% 4% 20% 18% 15% 25% 20% zdravot- ných potrieb 0%

Pohyb zdravie normy PRIEMER Prevencia Stravovanie Osobná hygiena látok a závislosti Súvisiace sociálne

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné

Čiastkový profil: 100% Čiastkový profil: NP ZK 100% 4% 3% NP ZK lokality spolu lokality Prešovský kraj 15% 17% 22% 20% 18% 22% 19% 22% 28% 25% 28% 25% 80% 42% 80% 41%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Pohyb Pohyb zdravie normy zdravie normy PRIEMER Prevencia PRIEMER Prevencia Stravovanie Stravovanie Osobná hygiena Osobná hygiena látok a závislosti Súvisiace sociálne látok a závislosti Súvisiace sociálne

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné

144 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 145 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: NP ZK 100% 3% lokality Banskobystrický kraj 17% 15% 22% 19% B Potreby v oblasti 30% 29% 80% 42% psychickej záťaže 60%

40%

20%

0%

Pohyb zdravie normy PRIEMER Prevencia Stravovanie Osobná hygiena látok a závislosti Súvisiace sociálne

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné

Tab. 1 Skupina Ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu Hodnoty k čiastkovému Skupiny PRIEMER Dlhodobý stres Zvládanie stresu Sociálna opora Potreby v oblasti správania profilu za všetky cieľové ukazo- súvisiaceho so zdravím – Zahrnuté Stravovanie A10a Platí pre 100% domácností NP ZK lokality spolu: vateľov ukazovatele úrovní podmienok A10d–e,g Platí pre 0% domácností pre zdravie a hodnoty príslušných ideálnych stavov použité na A12a–c Platí pre 100% domácností Súčasné 76.2% 77.4% 67.4% 83.7% odvodenie veľkostí potrieb A13a–c Platí pre 0% domácností podiely domác- Nadužívanie návykových látok A14a–d Platí pre 0% domácností ností a závislosti A15a–f Platí pre 0% domácností mimo A17a–d Platí pre 0% domácností kritické úrovne Sexuálne a reprodukčné zdravie A18a–c Platí pre 0% domácností A19b Platí pre 0% domácností Veľkosti 23.8% 22.6% 32.6% 16.3% zdravot- Osobná hygiena A20a–f Platí pre 0% domácností ných potrieb Pohyb A21c–d Platí pre 100% domácností A22a–d Platí pre 0% domácností A23a–b Platí pre 0% domácností

Prevencia A24a–f Platí pre 0% domácností A25a–d Platí pre 0% domácností

Súvisiace sociálne normy A26a–i Platí pre 100% domácností A27a–c Platí pre 0% domácností A28c–d Platí pre 100% domácností A29b–c,f Platí pre 0% domácností Čiastkový profil: 100% NP ZK lokality spolu 16.3% 23.8% 22.6% 32.6% 80%

60%

40%

20%

0%

PRIEMER

Dlhodobý stres Sociálna opora Zvládanie stresu

146 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 147 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: Kontrolné 100% Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality hodnotenia lokality Banskobystrický kraj 21.8% 17.4% 20.2% 26.2% 29.2% 29.2% 80% 39.4% 80% 38.3%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

PRIEMER PRIEMER

Dlhodobý stres Sociálna opora Dlhodobý stres Sociálna opora Zvládanie stresu Zvládanie stresu

Čiastkový profil: NP ZK 100% Tab. 1 Skupina Ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu lokality Košický kraj Potreby v oblasti psychickej 16.2% záťaže – Zahrnuté ukazovatele 24.8% 23.3% Dlhodobý stres B30a–k Platí pre 0% domácností 34.9% úrovní podmienok pre zdravie B31a Platí pre 0% domácností 80% a hodnoty príslušných ideálnych stavov použité na odvodenie B31b Platí pre 100% domácností veľkostí potrieb Zvládanie stresu B33a Platí pre 100% domácností 60% B33b Platí pre 0% domácností B34a Platí pre 100% domácností B34b Platí pre 0% domácností 40% Sociálna opora B32a,c,e,g Platí pre 100% domácností B32b,d,f,h Platí pre 0% domácností 20%

0%

PRIEMER

Dlhodobý stres Sociálna opora Zvládanie stresu

Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality Prešovský kraj 14.6% 20.7% 19.3% 28.1% 80%

60%

40%

20%

0%

PRIEMER

Dlhodobý stres Sociálna opora Zvládanie stresu

148 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 149 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: Kontrolné 100% C Potreby v oblasti lokality hodnotenia 80% 53.5% 53.0% materiálnych podmienok 56.5% 59.5% 60% 80.9%

40%

20%

0%

Odpad a PRIEMER v osídlení

Funkčnosť ciest Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí

environmentálne riziká

Hodnoty k čiastkovému Skupiny PRIEMER Podmienky Voda Odpad a Funkčnosť ciest1 Čiastkový profil: NP ZK 100% profilu za všetky cieľové ukazo- v obydlí a kanalizácia environmentálne lokality Košický kraj NP ZK lokality spolu: vateľov v osídlení1 riziká1

1 80% Súčasné 46.3% 43.3% 49.3% 17.4% 48.1% 48.5% Kategória vstupného merania 54.6% 51.5% úrovní podmienok „Podmienky podiely 60.7% mimo obydlia“ bola pre väčšiu domác- 60% 79.0% názornosť pri potrebách rozčlenená ností na špecifickejšie kategórie mimo „Voda a kanalizácia v osídlení“, kritické „Odpad a environmentálne riziká“ úrovne 40% a „Funkčnosť ciest“. Veľkosti 53.7% 56.7% 50.7% 82.6% 51.9% zdravot- 20% ných potrieb 0%

Odpad a PRIEMER v osídlení

Funkčnosť ciest Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí

environmentálne riziká

Čiastkový profil: 100% Čiastkový profil: NP ZK 100% NP ZK lokality spolu lokality Prešovský kraj

80% 80% 50.7% 51.9% 53.7% 56.7% 54.0% 54.3% 53.8% 52.4%

60% 60% 82.6% 87.0%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Odpad a Odpad a PRIEMER PRIEMER v osídlení v osídlení

Funkčnosť ciest Funkčnosť ciest Voda a kanalizácia Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí Podmienky v obydlí

environmentálne riziká environmentálne riziká

150 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 151 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality Banskobystrický kraj D Potreby v oblasti 80% 49.5% 52.8% 56.2% 51.5% dostupnosti zdravotnej 77.3% 60% starostlivosti 40%

20%

0%

Odpad a PRIEMER v osídlení

Funkčnosť ciest Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí

environmentálne riziká

Tab. 1 Skupina Ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu Hodnoty k čiastkovému Skupiny PRIEMER Geografická Diskrimi­- Neprimera- Problémy s Základné Finančné a Potreby v oblasti materiálnych profilu za všetky cieľové ukazo- dostupnosť nácia nosť služieb navigáciou vedomosti spolo­čen­ské podmienok – Zahrnuté ukazovatele Podmienky v domácnostiach C35d 2 alebo menej ľudí na 1 izbu NP ZK lokality spolu: vateľov služieb v službách službami o zdraví prekážky úrovní podmienok pre zdravie C36a,f–k Platí pre 100% domácností a hodnoty príslušných ideálnych stavov použité na odvodenie C36b-d Platí pre 0% domácností Súčasné 69.4% 100.0% 72.4% 62.0% 79.1% 30.8% 72.0% veľkostí potrieb podiely Voda a kanalizácia v osídlení C38c 5 alebo menej domácností domác- nepripojených na vodu na jeden ností verejný zdroj pitnej vody mimo C37a Platí pre celé osídlenia kritické C39a Platí pre celé osídlenia úrovne

Odpad a environmentálne riziká C40a 0 verejných skládok odpadu Veľkosti 30.6% 0.0% 27.6% 38.0% 20.9% 69.2% 28.0% v osídleniach zdravot- C40d 6 a viac odvozov ných veľkokapacitných kontajnerov potrieb z osídlení za pol roka C41a 0 environmentálnych rizík v osídleniach C41b Neplatí pre celé osídlenia

Funkčnosť ciest C42a Platí pre celé osídlenia C42c 0 km nefunkčných ciest

Čiastkový profil: 100% NP ZK lokality spolu 20.9% 30.6% 27.6% 28.0% 80% 38.0%

69.2% 60%

40%

20%

0%

PRIEMER služieb o zdraví Geografická službami prekážky Diskrimináciav službách Neprimeranosť

Základné vedomosti dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské

152 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 153 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: Kontrolné 100% Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality hodnotenia lokality Banskobystrický kraj 14.8% 21.8% 18.1% 29.0% 27.6% 24.9% 32.6% 33.3% 33.0% 80% 80% 36.3% 39.3%

69.1% 60% 76.9% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

služieb PRIEMER služieb o zdraví PRIEMER o zdraví Geografická službami prekážky Geografická službami prekážky Diskrimináciav službách Diskrimináciav službách Neprimeranosť Neprimeranosť

Základné vedomosti Základné vedomosti dostupnosť služieb Problémy s navigáciou dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské Finančné a spoločenské

Čiastkový profil: NP ZK 100% Tab. 1 Skupina Ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu lokality Košický kraj Potreby v oblasti dostupnosti 16.7% 22.8% zdravotnej starostlivosti – 27.4% 25.4% Geografická dostupnosť služieb D43a–f Vzdialenosť do 20 km (vrátane) 33.5% Zahrnuté ukazovatele úrovní 38.2% 80% podmienok pre zdravie a hodnoty príslušných ideálnych stavov použité Diskriminácia v službách D45a–j Platí pre 0% domácností na odvodenie veľkostí potrieb D46b 0 odmietnutí 70.7% 60% Neprimeranosť služieb D47a–j Platí pre 0% domácností

Problémy s navigáciou službami D48a–k Platí pre 0% domácností 40% Základné vedomosti o zdraví D49a,c,e,g–h Platí pre 100% domácností

20% Finančné a spoločenské prekážky D50a–d Platí pre 0% domácností D51a–d Platí pre 0% domácností D52a–c Platí pre 0% domácností 0%

PRIEMER služieb o zdraví Geografická službami prekážky Diskrimináciav službách Neprimeranosť

Základné vedomosti dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské

Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality Prešovský kraj 21.0% 30.8% 29.5% 28.4% 80% 37.8%

67.9% 60%

40%

20%

0%

PRIEMER služieb o zdraví Geografická službami prekážky Diskrimináciav službách Neprimeranosť

Základné vedomosti dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské

154 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 155 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: Kontrolné 100% lokality hodnotenia E Potreby v oblasti 21.2% 25.8% 34.3% 30.5% 80% spoločenského postavenia 42.5% 41.7% 44.3% a príležitostí 60% 40%

20%

0%

úroveň PRIEMER Vzdelanie vylúčenie a Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a sociálne normy Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie

Hodnoty k čiastkovému Skupiny PRIEMER Vzdelanie Zamest- Príjmy Priama Sociálne Seba­- Čiastkový profil: NP ZK 100% profilu za všetky cieľové ukazo- nanosť a životná diskrimi­ vylučovanie vylučovacie a lokality Košický kraj NP ZK lokality spolu: vateľov úroveň nácia a a vylúčenie diskrimi­načné 21.6% segregácia sociálne normy 36.9% 33.9% 33.2% 80% 41.7% 43.2% 47.7% Súčasné 64.3% 56.7% 62.6% 67.0% 68.3% 52.5% 79.0% podiely 60% domác- ností mimo kritické 40% úrovne

Veľkosti 35.7% 43.3% 37.4% 33.0% 31.7% 47.5% 21.0% 20% zdravot- ných potrieb 0%

úroveň PRIEMER Vzdelanie vylúčenie a Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a sociálne normy Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie

Čiastkový profil: 100% Čiastkový profil: NP ZK 100% NP ZK lokality spolu lokality Prešovský kraj 21.0% 21.0% 31.7% 31.6% 35.7% 37.4% 33.0% 34.3% 33.3% 33.5% 80% 43.3% 80% 41.5% 47.5% 45.1%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

úroveň úroveň PRIEMER Vzdelanie PRIEMER Vzdelanie vylúčenie vylúčenie a a Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a a sociálne normy sociálne normy Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie

156 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 157 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil: NP ZK 100% lokality Banskobystrický kraj 19.4% Príklad rôznorodosti 26.6% 34.0% 80% 36.0% 38.3% 45.4% 52.3% jednotlivých lokalít 60%

40%

20%

0%

úroveň PRIEMER Vzdelanie vylúčenie a Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a sociálne normy Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie

Tab. 1 Skupina Ukazovateľov Ukazovatele úrovní podmienok Hodnota ideálneho stavu Súhrnný profil: Obec X 100% Potreby v oblasti dostupnosti v okrese Košice-okolie 17.2% zdravotnej starostlivosti – Zahrnuté Vzdelanie E53a Platí pre 100% domácností 19.3% 23.0% ukazovatele úrovní podmienok E53b Platí pre 0% domácností 36.9% pre zdravie a hodnoty príslušných 80% ideálnych stavov použité na E53g–h Platí pre 0% domácností odvodenie veľkostí potrieb 64.8% Zamestnanosť E54a Platí pre 100% domácností 60% E54f,i–j Platí pre 0% domácností

Príjmy a životná úroveň E55c Platí pre 0% domácností E56a,e–f Platí pre 0% domácností 40% A9a Platí pre 0% domácností E57b–c Platí pre 0% domácností E57e Platí pre 100% domácností 20%

Priama diskriminácia a segregácia E58a–e Platí pre 0% domácností E59a–c Neplatí pre celé osídlenia 0%

Sociálne vylučovanie a vylúčenie E61a–b Platí pre 100% domácností E61e–f Platí pre 0% domácností A) Správanie E60a Platí pre celé osídlenia príležitosti starostlivosti a E60b–d Neplatí pre celé osídlenia B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím D) Dostupnosť zdravotnej Sebavylučovacie a diskriminačné E62a–c Platí pre 0% domácností C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie sociálne normy E63b Platí pre 0% domácností E64a–c Platí pre 100% domácností E64d–e Platí pre 0% domácností Súhrnný profil: Obec Y 100% v okrese Košice-okolie 14.7% 27.5% 80% 45.3% 55.7% 65.5% 60%

40%

20%

0%

A) Správanie príležitosti starostlivosti a B) Psychická záťaž súvisiace so zdravím D) Dostupnosť zdravotnej C) Materiálne podmienky E) Spoločenské postavenie

158 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 159 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil A: Obec X 100% Čiastkový profil B: Obec Y 100% 6% 9% 3.2% v okrese Košice-okolie 15% v okrese Košice-okolie 19% 18% 24% 26% 27.5% 27.9% 80% 38% 80% 51.4%

60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Pohyb zdravie normy PRIEMER Prevencia PRIEMER Stravovanie Osobná hygiena Dlhodobý stres Sociálna opora látok a závislosti Súvisiace sociálne Zvládanie stresu

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné

Čiastkový profil A: Obec Y 100% Čiastkový profil C: Obec X 100% v okrese Košice-okolie 7% v okrese Košice-okolie 15% 12% 11% 21% 18% 35% 80% 80%

64.8% 62.9% 66.7% 75.0% 60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Pohyb Odpad a zdravie normy PRIEMER Prevencia PRIEMER osídlení Stravovanie závislosti v Osobná hygiena Funkčnosť ciest látoka Súvisiace sociálne Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí

Nadužívanie návykovýchSexuálne a reprodukčné environmentálne riziká

Čiastkový profil B: Obec X 100% Čiastkový profil C: Obec Y 100% v okrese Košice-okolie 10.9% 10.1% v okrese Košice-okolie 17.2% 30.7% 80% 80% 50% 65.5% 64.4% 66.7% 75.0% 60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

Odpad a PRIEMER PRIEMER v osídlení

Dlhodobý stres Sociálna opora Funkčnosť ciest Zvládanie stresu Voda a kanalizácia Podmienky v obydlí

environmentálne riziká

160 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 161 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb Čiastkový profil D: Obec X 100% Čiastkový profil E: Obec X 100% 4.5% v okrese Košice-okolie 11.4% 10.4% v okrese Košice-okolie 23.0% 20.0% 20.6% 23.0% 33.3% 33.2% 32.0% 80% 80% 36.9% 46.8% 58.3% 63.7% 60% 60%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

služieb o zdraví úroveň PRIEMER službami PRIEMER Vzdelanie Geografická prekážky vylúčenie Diskrimináciav službách a Neprimeranosť Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a sociálne normy Základné vedomosti Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské

Čiastkový profil D: Obec Y 100% Čiastkový profil E: Obec Y 100% v okrese Košice-okolie v okrese Košice-okolie 21.5% 23.6% 33.3% 31.5% 80% 80% 45.3% 45.3% 48.9% 45.6% 55.7% 52.3% 69.8% 70.4% 60% 60% 83.9% 80.3%

40% 40%

20% 20%

0% 0%

služieb o zdraví úroveň PRIEMER službami PRIEMER Vzdelanie Geografická prekážky vylúčenie Diskrimináciav službách a Neprimeranosť Zamestnanosť Príjmy a životná a segregácia Sebavylučovacie diskriminačné a sociálne normy Základné vedomosti Priama diskrimináciaSociálne vylučovanie dostupnosť služieb Problémy s navigáciou Finančné a spoločenské

162 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb 163 ČASŤ II Súhrn výsledkov stanovenia zdravotných potrieb ČASŤ III Postupy Metodika vstupného merania úrovne podmienok pre zdravie

Zostavovanie metodiky vstupného mera­ merania preto začína stručným zhrnutím nia vychádzalo predovšetkým z hlavného metodiky celého hodnotenia.1 Nasledujú účelu merania, ktorým bolo zabezpečenie popisy výberu, resp. vývoja meracieho vstupných údajov potrebných na vyhod­ nástroja a priebehu samotného vstupného notenie úspešnosti NP ZK za obdobie merania. Časť uzatvára diskusia spoľahlivos­ 2019–22. Predstavenie postupov samotného ti meracieho nástroja a presnosti výsledkov. Prečo si hodnotenie NP ZK vyžaduje merať práve podmienky pre zdravie?

1 O hodnotení úspešnosti akéhokoľvek hodnotenia úspešnosti NP ZK teda sú: Podrobné predstavenie a odôvod­ nenie zvoleného prístupu k samot­ projektu možno teoreticky uvažovať vo Do akej miery sa NP ZK darí prispievať nému hodnoteniu bolo publikované všetkých rovinách, v ktorých sa o niečo k odstraňovaniu rozdielov v zdraví medzi v správe Metodika hodnotenia dopadov Národného projektu usiluje: v rovine plnenia hlavného účelu, obyvateľmi vylúčených rómskych osídlení Zdravé komunity z roku 2018. V rám­ ci plnenia zmluvy UPJŠ – 247/2018 v rovine dosahovania cieľov, ktoré si za a ostatnými ľuďmi na Slovensku? Do akej išlo o prvú časť výstupu z realizácie daným účelom vytýčil, aj v rovine plnenia miery sa NP ZK darí vylepšovať podmien­ „Úlohy B – Vypracovanie metodiky vstupného hodnotenia a realizácie naplánovaných činností, prostredníctvom ky pre zdravie v daných osídleniach? Do vstupného merania pre hodnotenie dopadov NP ZK 2A na sociálne ktorých sa vytýčené ciele snaží dosiahnuť akej miery sa NP ZK v daných osídleni­ determinanty zdravia v marginali­ [1–3]. Hlavným účelom NP ZK je prispieť ach darí naplánovaným spôsobom robiť zovaných rómskych komunitách zapojených do NP ZK 2A“. k odstraňovaniu príkrych nerovností osvetu, mediáciu a asistenciu? v zdravotnom stave medzi obyvateľmi vylúčených rómskych osídlení a ostatnými Hodnotenie úspešnosti NP ZK výhradne ľuďmi na Slovensku vylepšením zdravot­ v rovine plnenia hlavného účelu alebo ného stavu v prvej skupine. Za daným hodnotenie len v rovine plnenia napláno­ účelom si projekt vytýčil cieľ vylepšovať vaných činností v danom prípade nepred­ podmienky pre zdravie v týchto osídleni­ stavovali vhodné roviny hodnotenia. Hod­ ach. Vytýčený cieľ sa projekt pokúša plniť notenie NP ZK za obdobie 2019–2022 má prostredníctvom osvetovej, mediačnej podľa zadania napomôcť štátnej správe a asistenčnej práce vo vybraných komu­ zodpovedať nielen či, ale aj prostred­ nitách. Zodpovedajúce možné roviny níctvom čoho projekt predstavuje účinný

167 ČASŤ III Postupy 2 nástroj na odstraňovanie nerovností Hodnotenie úspešnosti NP ZK podľa 5 v jeho intuitívnom predpoklade, že vývoj experi­mentu. Vo všeobecnosti najpre­ Pozri požiadavky zadávateľa na Prístup hodnotenia spôsobom komplexnosť a praktickosť, formu­ v zdraví medzi obyvateľmi vylúčených miery plnenia vytýčených cieľov – porovnania s kontrolou bol v kontrolnej skupine dobre ukazuje, čo by svedčivejšie hodnotenia pri porovnaní lované v Zmluve UPJŠ – 247/2018. rómskych osídlení a ostatnými ľuďmi na veľkostí jeho príspevkov k vylepšeniu z uvedených dôvodov vybraný už sa dialo s cieľovou skupinou, keby na ňu s kontrolou sú také, pri ktorých sa miesta, Tieto požiadavky reflektujú, že NP zadávateľom – pozri požiadavky ZK predstavuje z pohľadu štátnej Slovensku.2 Hodnotenie NP ZK výhradne podmienok pre zdravie – predstavo­ zadávateľa na spoľahlivosť (Zmluva nepôsobili hodnotené činnosti, pretože kde bude hodnotená činnosť prebiehať správy programovo predovšetkým UPJŠ – 247/2018). pilot systémového riešenia (viď napr. podľa miery plnenia hlavného účelu pro­ valo najvhodnejšiu rovinu hodnotenia obe skupiny sú vo všetkom ostatnom pod­ a kde nie, vyberajú vopred a náhodne Projektová žiadosť NP ZK 2A, Akčné jektu (vylepšenie zdravotného stavu) by na z viacerých dôvodov. V prvom rade ide statnom rovnaké.5 (tzv. randomi­zované experimenty; pozri plány Stratégie začleňovania Rómov SR a štatút ZR). druhú otázku nedokázalo odpovedať už o teoreticky veľmi presvedčivé meradlo Obrázok III.1). V danom prípade však

3 z definície. Takéto hodnotenie by navyše užitočnosti aj pokiaľ ide o hlavný účel Realizačný tím LF UPJŠ vzhľadom na smela byť vopred vybraná len skupina Zároveň by išlo o zdvojenie hod­ nebolo možné uskutočniť pre dve zásadné projektu, teda vylepšenie zdravotného obmedzujúce okolnosti spomedzi rôz­ kontrolná, pretože výber lokalít, v ktorých notenia, ktoré pre potreby NP ZK štandardne realizuje manažment praktické prekážky. Prvá spočíva v tom, že stavu vo vylúčených rómskych osíd­ nych možných dizajnov hodnotenia pri NP ZK pôsobí (cieľová skupina), už projektu. údaje o rozdieloch v zdraví medzi oby­ leniach. Zdravotný stav obyvateľov porovnaní s kontrolou predbežne vy­ prebehol v minulosti (v období 2014–16) 4 vateľmi vylúčených osídlení a ostatnými vylúčených rómskych osídlení je totiž bral konkrétne dizajn tzv. prirodzeného a formálne nenáhodne. Medzi základné požiadavky na hodnotenie zo strany zadávateľa populáciami sa na Slovensku stále sys­ podľa všetkých doterajších zistení patrila aj požiadavka na vyhodnotenie ekonomických tematicky nezbierajú [4] a že vytvoriť ich dôsledkom práve a len pretrvávania aspektov NP ZK – analýzu efektivity de novo v rámci projektu by nebolo možné nedostatočných tamojších podmienok Obr. III.1 Vhodná cieľová populácia nákladov (cost-effectiveness Schéma randomizovanej analysis) a analýzu nákladov pre finančné, legislatívne a logistické pre zdravie (pozri Prílohu A). Zame­ experimentálnej štúdie (prebraté a prínosov (cost-benefit analysis). obmedzenia. Druhú prekážku predstavuje ranie hodnotenia na túto rovinu však z EUC 2012). Ak niektorá Rovina hodnotenia projektu z porovnávaných skupín nemôže byť z hľadiska cieľov je kompatibilná aj skutočnosť, že podstatnú časť hodnotenej zároveň umožňuje hodnotiť aj príspev­ vybraná vopred a náhodne, ide o tzv. Zber dát o počiatočnom stave s týmito požiadavkami. Jednotlivé prirodzený experiment. aspekty podmienok pre zdravie sa činnosti NP ZK tvoria osveta a prevencia, ky a užitočnosť jednotlivých postupov, totiž spájajú s konkrétnymi dopadmi na zdravie a zdravotníctvo. Oba ktorých dopady na zdravie sa v mnohých prostredníctvom ktorých sa projekt Cieľová skupina Náhodný výber Kontrolná skupina druhy analýz však bude z definície smeroch môžu prejaviť až výrazne ne­ pokúša daný hlavný účel plniť. Napokon, možné uskutočniť až záverom hodnotenia (pozri správu Metodika skôr (napr. neskorší nástup civilizačných hoci podmienky pre zdravie predstavujú hodnotenia dopadov Národného projektu Zdravé komunity). ochorení v populácii v dôsledku zdravšie­ podobne širokú a pestrú množinu prvkov Hodnotená intervencia Žiadna intervencia ho životného štýlu). Hodnotenie NP ZK ako zdravotný stav, meranie ich úrovne podľa toho, do akej miery sa uskutočňujú nie je logisticky zďaleka také náročné plánované činnosti, by bolo prakticky ako získavanie dát priamo o zdraví Výsledný stav Rozdiel medzi výslednými stavmi Výsledný stav možné. No o užitočnosti projektu v zmysle (nevyžaduje napr. tak kvalifikovaný po intervencii predstavuje čistý dopad intervencie bez intervencie jeho cieľov či hlavného účelu (vylepšenie personál, drahú techniku a neobmed­ podmienok pre zdravie a zdravotného zuje ho toľko prísnych legislatívnych stavu) by samé o sebe nevypovedalo nič.3 obmedzení).4 6 Presnosť, s ktorou dokáže prirodzený výsledného hodnotenia sa napriek pred­ Informácia od súčasného manaž­ mentu NP ZK. Do výberu navyše experiment určiť príspevky hodnotených bežnej voľbe „len“ prirodzeného experi­ priebežne vstupovali aj ďalšie činností, je v porovnaní s randomizo­ mentu v skutočnosti bude blížiť skôr k pre­ okolnosti, ktoré možno z hľadiska Ako bude možné určiť zamerania hodnotenia považovať za vaným experimentom menšia v prípadoch, ukaznosti experimentov randomizovaných náhodné, ako napríklad adminis­ tratívne rozhodnutia začleniť nie­ kedy spôsob výberu oboch skupín mohol štúdií. Údaje získané z terénu pri hľadaní ktoré lokality medzi cieľové lokality významne ovplyvniť výsledky ich vzájom­ kontrolných lokalít (pozri postup výberu príspevky NP ZK k vylepšeniu preto, lebo sa v nich prostredníc­ tvom Úradu splnomocnenca vlády ného porovnania. Pôvodný výber lokalít lokalít nižšie) a z porovnania samotných SR pre rómske komunity (ÚSVRK) podmienok pre zdravie? súčasne plánovala realizovať NP ZK teoreticky mohol mať takéto vplyvy. úrovní podmienok v cieľových a kontrol­ alebo realizovala štátna pomoc Keďže za cieľové lokality NP ZK mali byť ných lokalitách NP ZK pri vstupnom meraní v iných oblastiach – napr. projekty Žiaden projekt neprebieha v izolácii od pomáhajúcich profesií v rovnakých lokali­ zamerané na vzdelávanie, bývanie, pôvodne vyberané komunity s väčšími (pozri­ časť I) totiž ukázali, že pôvodnému vý­ bezpečnosť a pod. Z hľadiska teórie ostatného diania. Jedným zo základných tách (tzv. zavádzajúcich faktorov). hodnotenia pri porovnaní s kon­ zdravotnými potrebami, do kontrolnej beru lokalít s najhoršími podmienkami pre problémov pri hodnotení úspešnosti trolou možno vo výsledku hovoriť sku­piny hodnotenia mohli v dôsledku toho zdravie (z roku 2014) zrejme mnoho takých­ o prirodzenom experimente s prvka­ akéhokoľvek projektu je preto presvedčivé Spôsob hodnotenia, ktorý daný problém mi randomizácie „administratívnou zostať k dispozícii už len lokality s výrazne to lokalít „prekĺzlo“. Presnú mieru náhod­ chybou“ (EUC 2012). určenie toho, ktoré žiaduce zmeny spôsobil rieši najpresvedčivejšie, je tzv. hodnote­ lepšími počiatočnými podmienkami. Ten­ nosti v pôvodnom výbere cieľových lokalít a ktoré s ním nesúvisia (tzv. problém atribú­ nie dopadov pri porovnaní s kontrolou to rozdiel by teoreticky mohol čiastočne z tohto zistenia spätne nie je možné stanoviť. cie) [1, 5, 6]. Aj spoľahlivo namerané vylep­ (counter-factual impact evaluation) [1, 5, 6]. znížiť výpovednú hodnotu vzájomného No keďže hlavnou príčinou nedodržania šenia podmienok pre zdravie vo všetkých Základným prístupom takéhoto hodnote­ porovnania skupín napríklad preto, lebo pôvodne určeného systematického postupu cieľových komunitách NP ZK za hodnotené nia je porovnanie vývoja na miestach, v zvýhodnenejších kontrolných lokalitách bolo to, že mohol v skutočnosti pracovať obdobie by totiž nemuseli predstavovať kde hodnotené činnosti prebiehali (v tzv. by mohlo byť ťažšie rovnakou činnosťou za len s veľmi sprostredkovanými a nepres­ dôsledky práce tohto projektu. Mohlo by cieľovej alebo experimentálnej skupine), rovnaký čas dosiahnuť zmeny rovnakých nými vstupnými údajmi o samotnej úrovni ísť namiesto toho o dôsledok napríklad s vývojom na podobných miestach, kde veľkostí ako v lokalitách cieľovej skupiny. podmienok pre zdravie a súvisiacich okol­ kombinácie celoplošných zmien v systéme hodnotené činnosti neprebiehali (v tzv. nostiach (iné v danom čase neexistovali),6 zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti kontrolnej skupine). Vysoká presvedčivosť Z dodatočných informácií v priebehu vo vzťahu k zameraniu hodnotenia možno (kontextu) a efektívneho pôsobenia iných takéhoto prístupu k hodnoteniu spočíva hodnotenia však vyplynulo, že preukaznosť predpokladať náhodnosť značnú.

168 ČASŤ III Postupy 169 ČASŤ III Postupy štrukturálne Podmienky pre zdravie na komunitnej úrovni Celkový prístup metodiky determinanty vstupného merania: radikálne Prečo vo vylúčených Ktoré okolnosti Ktoré okolnosti osídleniach žije taká najviac podporujú najviac ničia participatívny výskum veľká časť práve to, čo vo vylúčených telá obyvateľom Rómov? rómskych osídleniach vylúčených rómskych 7 Popri nárokoch na hodnotenie, popísaných podobných výskumov v skutočnosti pro­ ničí ľuďom telá? osídlení? Pre podrobnosti ohľadom požiada­ viek pozri Zmluvu UPJŠ – 247/2018. vyššie, bol výber konkrétnych postupov gramovo zužuje buď len na špecifickejšie vstupného merania vo všeobecnosti naj­ témy (napr. len na niektoré výseky podmie­ 8 Sociopolitický kontext Sociálne postavenia Expozície V kontexte regiónu porovnaj napr. viac ovplyvnený najmä priekopníckymi­ nok pre zdravie), alebo len na zisťovanie s Mušinka a kol. 2013, UNDP 2011. požiadavkami zadávateľa na komplexnosť, priemerov hodnôt za pomerne hrubé História útlaku Nízke vzdelanie Nezdravé materiálne 9 spoľahlivosť, praktickosť a etickosť metodiky ukazovatele a väčšie geografické celky podmienky https://zdraveregiony.eu/ Vysoká nezamestnanosť i výstupu samotného merania. Výstup mal (napríklad regionálne priemery malého Kultúrne normy Vysoká psychická záťaž Pomerne zlý zdravotný zahŕňať štatisticky spoľahlivé údaje o všet­ počtu ukazovateľov pokrývajúcich jednot­ Menej zdravé pracovné stav obyvateľov Anticiganizmus podmienky Rizikové správanie vylúčených rómskych kých druhoch podmienok pre zdravie, ktoré livé tematické oblasti).8 a súvisiace sociálne osídlení sa javia ako kľúčové z odborného hľadiska a kultúrne adaptácie Nízke príjmy Gény v osídleniach (spoľahlivosť a komplexnosť). Zároveň mal Vďaka výnimočnému personálnemu pre­ Priestorová segregácia Horšia dostupnosť byť pre NP ZK bezprostredne využiteľný pojeniu NP ZK s obyvateľstvom cieľových a kvalita služieb predovšetkým na úrovni každej zo stoviek lokalít sa realizačný tím LF UPJŠ mohol Sociálny, zdravotný Sociálna segregácia zdravotnej starostlivosti a školský systém; Trh cieľových obcí projektu (praktic­kosť). Na­ pokúsiť vyriešiť nedostatok hotových meto­ Medzigeneračná pokon, výstup mal byť získaný a zostavený tak, dických predlôh prostredníctvom vývoja Etnická diskriminácia chudoba aby bolo možné pre­ukázať, že dôsledne reš­ originálnych postupov s pomocou tzv. pektuje súčasné práva a pohľady samotných radikálne participatívneho prístupu k vý­ obyvateľov vylúčených rómskych osídlení, na skumu [10–13]. Vyše 90% z takmer troch ktoré sa NP ZK zameriava (etickosť).7 stovák zamestnancov NP ZK totiž pochád­ za priamo z cieľových osídlení programu, Prvotné, najvšeobecnejšie predpoklady s odlišným etnickým pôvodom (t.j. sku­ Všetky uvedené požiadavky sú plne kde nielen pracujú na dennej báze v rámci boli prebraté z tzv. Rámca pre sociálne pinami odlišnými podobne ako Rómovia v súlade so všeobecnými medzinárodnými projektu, ale poväčšine naďalej i žijú.9 determinanty nerovností v zdraví od a Nerómovia na Slovensku) [17-21]. Z tejto odbornými odporúčaniami pre podobné Tento aj na svetové pomery mimoriadne Svetovej zdravotníckej organizácie skupiny medzinárodných poznatkov výskumy [1, 6]. Výskumy, ktoré by zod­ participatívny model [14] umožnil prostred­ (WHO SDNZ rámec) [15, 16]. Tento prebral predpoklady o zanedbateľnom povedali všetkým daným odporúčaniam níctvom zamestnancov NP ZK všetkých teoretický rámec predstavuje jeden z naj­ vplyve vrodených špecifík (rozdielov vo zároveň, však v skutočnosti stále vôbec nie organizačných úrovní väčšinu metodických vyčerpávajúcejších a najnázornejších frekvenciách zdravotne významných sú obvyklé ani len v akademickej litera­ nejasností a dilem riešiť zapájaním podrob­ medzi­národných prehľadov poznatkov génov) a podstatnom vplyve priameho túre [7–9]. Vzhľadom na veľkú logistickú ného know-how a osobného záujmu nielen z epidemiologických štúdií, pokiaľ ide i nepriameho rasizmu a etnickej diskrim­ náročnosť naozaj komplexného prístupu zadávateľa, ale aj obyvateľov samotných o to, ktoré okolnosti najčastejšie prispie­ inácie pri danom druhu nerovností. naprieč väčším počtom lokalít sa väčšina cieľových vylúčených rómskych osídlení. vajú k nerovnostiam v zdravotnom stave medzi väčšími skupinami ľudí v prie­ Takto zlúčené všeobecnejšie predpokla­ myselnom svete. Tím LF UPJŠ z modelu dy boli následne porovnané s poznat­ Ako bolo určené, úroveň prebral šírku záberu (čo všetko je možné kami z predošlého, predovšetkým považovať za podmienky pre zdravie), akademického výskumu o vybraných ktorých podmienok pre zdravie predbežné úrovne a skupiny podmie­ podmienkach ovplyvňujúcich zdravie nok (napr. roz­líšenie na štrukturálne priamo obyvateľov vylúčených rómskych bude potrebné merať? a lokálne podmienky) a predpoklady osídlení na Slovensku a v regióne (pozri o vzťahoch medzi jednotlivými skupina­ Prílohu A). Na základe tohto porovnania Obr. III.2 → Obrázok III.2 zhŕňa prvotné teoretické • o ktorých podmienkach realizačný tím LF mi podmienok (napr. vzťah dominancie: boli predbežné teoretické predpoklady Komunitné podmienky pre zdravie vo vylúčených rómskych osídleniach predpoklady realizačného tímu LF UPJŠ UPJŠ pred meraním predpokladal, že vý­ sociálne normy → sociálne postavenie doplnené o niekoľko prvkov, ktoré sa na Slovensku a ich štrukturálne o príčinách podštandardného zdravotného znamne ovplyvňujú zdravie vo vylúčených → expozície, so spätnými väzbami). v uvedených medzinárodných odporúča­ determinanty stavu vo vylúčených rómskych osídleniach na rómskych osídleniach na Slovensku, niach a prehľadoch takisto dajú nájsť, Slovensku. Zostavený bol postupne, kombi­ • do akých skupín si tieto podmienky Realizačný tím súčasne čerpal z para­ no nebývajú natoľko zdôrazňované, nujúc odbornú literatúru a vlastný terénny vý­ rozdelil z praktických dôvodov, lelných a novších zhrnutí doterajších pretože nebývajú prítomné všade (napr. skum spôsobom popísaným v nasledujúcich • aké príčinné vzťahy predpokladal medzi poznatkov o príčinách veľkých nerovností fenomény ako priestorová segregácia či pasážach. Schéma konkrétne znázorňuje: zostavenými skupinami podmienok. v zdravotnom stave medzi skupinami ľudí kultúrne adaptácie na rasizmus).

170 ČASŤ III Postupy 171 ČASŤ III Postupy Výsledný abstraktný výber (Obrázok osídleniach na Slovensku v rámci priamo Tab. III.1 ↓ Realizačný tím pre jednotlivé skupiny skupiny zvyknú aktuálne najčastejšie Podrobná matrica sociálnych III.2) bol následne podrobený doda­ na to určeného kvalitatívneho výskumu, determinantov zdravia vo a podskupiny podmienok východis­ vymedzovať a skúmať. Túto podrobnejšiu točným hĺbkovým diskusiám o jeho realizovaného v roku 2019. Tento výs­ vylúčených rómskych osídle­ kového teoretického modelu (Obrázok teoretickú predlohu spracoval do „mat­ niach na Slovensku platnosti a dostatočnosti vo vzťa­ kum neviedol k ďalším úpravám daného III.2) podľa jeho zdrojovej literatúry rice sociálnych determinantov zdravia vo hu k situácii vo vylúčených rómskych východiskového modelu. zostavil predbežné množiny vlastnos­ vylúčených rómskych osídle­niach“, pozri tí, prostredníc­tvom ktorých sa dané Tabuľku III.1. Ako bolo vybraté, prostredníctvom Zdravie a starostlivosť o zdravie ktorých vlastností a ukazovateľov Najčastejšie zdravotné problémy v lokalite (infekčné ochorenia, parazitózy, chronické ochorenia, zranenia, vrodené vývinové vady) • Prenatálna starostlivosť sa budú vstupné úrovne • Starostlivosť o novorodencov, dojčatá a batoľatá (0–3 roky) • Starostlivosť o deti v predškolskom a školskom veku (do 15) • Starostlivosť o zdravie adolescentov a dospelých (nad 15) podmienok merať? • Najčastejšie príčiny úmrtia

Po predchádzajúcom určení skupín každej z vybraných druhov podmienok Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti • Vybavenosť a prístupnosť zdravotníckych zariadení (reálna dostupnosť ambulancie všeobecného podmienok, ktorých úroveň je potrebné bude potrebné merať a prostredníctvom lekára a pediatra, pohotovosti, nemocníc, záchrannej služby, zubára) merať, bolo koncepciu potrebné doplniť ktorých ukazovateľov? Celý použitý po­ • Finančná dostupnosť služieb (poplatky za dopravu, recepty, služby) • Dôvera v lekárov o podrobnejšiu a praktickú úroveň (opera­ stup riešenia týchto otázok schematicky • Problémy s poistením a dokumentáciou cionalizovať). Ktoré konkrétne vlastnosti zhŕňa Obrázok III.3. Zdravotná gramotnosť • Znalosti o prevencii a základnej starostlivosti o zdravie v domácom prostredí • Schopnosť navigácie zdravotným systémom • Motivácia na prevenciu a starostlivosť o zdravie Obr. III.3 Všeobecný • Sociálna podpora prevencie a starostlivosti o zdravie Schéma participatívneho procesu model sociálnych Nemedicínske praktiky starostlivosti o zdravie vývoja meracieho nástroja determinantov zdravia (SDZ) vo vylúčených rómskych osídleniach Životný štýl a rizikové správanie Odborná literatúra Výživa Teoretické modely • Bežný jedálniček konkrétnych skupín • Preferovaná strava podmienok pre zdravie • Hlad Podrobná matrica SDZ Prehľady meracích Nezdravá fyzická aktivita nástrojov Skupiny prvkov • Ťažká fyzická práca a ich vlastností, • Vyhýbanie sa pohybu Meracie nástroje prostredníctvom ktorých z predchádzajúcich štúdií sa zvyknú vymedzovať Návykové látky o vylúčených rómskych jednotlivé skupiny • Fajčenie, alkohol osídleniach podmienok pre zdravie • Psychofarmaká a iné drogy Nezdravé sexuálne a reprodukčné praktiky • Striedanie partnerov Spolupráca s terénnymi • Nechránený styk pracovníkmi NP ZK / • Sobáše blízkych pokrvných príbuzných obyvateľmi osídlení • Antikoncepcia Pred-finálny návrh • Predčasné ukončenia tehotenstiev meracieho nástroja Fokusové skupiny

Predbežný zoznam Kolektívne diskusie Materiálne podmienky a zdroje ukazovateľov pre komentárov pred najpodstatnejšie vlastnosti aj po školeniach na Kvalita bývania podmienok s návrhom administráciu • Druhy obydlí postupov na zisťovanie • Kúrenie a varenie ich úrovne v jednotlivých Diskusie individuálnych • Voda v domácnosti cieľových lokalitách podnetov po pilotoch • Počet osôb na izbu • Záchody • Parazity a hlodavce • Elektrina • Nakladanie s odpadom

Verejný priestor a infraštruktúra Použitý merací nástroj • (Ne)legálnosť obydlí Ukazovatele a postupy • Odvoz odpadu CENZU + REPRE- • Prítomnosť skládok zisťovania (Príloha C) • Prístupové cesty • Verejné zdroje vody

172 ČASŤ III Postupy 173 ČASŤ III Postupy Sociálny kapitál Tento podrobnejší výber teoretických pred­ vylúčených osídlení a na strane druhej jazyku, • Známosti v obci pokladov – a jeho prostredníctvom aj všetky akým o nich v danom prostredí zvykla hovoriť • Známosti na úradoch • Sieť solidarity vo vzťahu k zdraviu všeobecnejšie predpoklady základného rámca – neodborná verejnosť (oboje predovšetkým bol následne podrobený hĺbkovým diskusiám s cieľom zvýšiť schopnosť jednotlivých postu­ Násilie • Domáce násilie o ich platnosti a dostatočnosti v rámci priamo pov merať to, čo merať mali – ich presnosť). • Bitky na to určeného kvalitatívneho výskumu. Vý­ Biologické aspekty skum predstavoval úvodnú časť prípravy samot­ Takto získaný predbežný návrh meracieho ných postupov vstupného merania a prebiehal nástroja bol prostredníctvom niekoľkých kôl Demografia komunity • Počet obyvateľov od mája do októbra 2018 v štyroch zámerne kritických diskusií, školení a skúšobných použití • Podiel ľudí nad 60 rokov značne odlišných cieľových lokalitách NP ZK ďalej upravovaný podľa podnetov a odporúčaní • Podiel detí do 15 rokov • Priemerné počty detí na partnerskú dvojicu (Rudňany, Trebišov, Litava a Nižný Komárnik). terénnych pracovníkov NP ZK. Tento kolabo­ ratívny proces bol popri ďalšom dolaďovaní Genetické vplyvy Výskum v každej z vybraných obcí spočíval vecnej primeranosti jednotlivých prvkov nástro­ • Potvrdené dedičné ochorenia predovšetkým v hĺbkových rozhovoroch o tom, ja zameraný aj na ďalšie zvyšovanie presnosti Psychosociálne faktory čo všetko a ako v daných lokalitách význam­ prostredníctvom postupného znižovania počtu • Prechodné stresové situácie ne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľov a zložitosti čiastkových postupov predbežného • Trvalé stresory vylúčených rómskych osídlení. Rozhovory boli návrhu. Podľa odporúčaní pre participatívny vý­ • Spôsoby vyrovnávania sa so stresom vedené vždy so všetkými miestnymi ľuďmi, skum nerovností v zdraví [11, 13, 29] kolaborácia Sociálne prostredie komunity u ktorých sa predpokladali rozsiahle priame zahŕňala: niekoľkodňové podrobné tematické

Socioekonomické postavenie/chudoba znalosti z titulu ich miesta bydliska a/alebo diskusie (fókusové skupiny) s vybranými • Miera nezamestnanosti pracovného zamerania. Konkrétne išlo najmä koordinátormi asistentov osvety zdravia NP • Druhy pracovných príležitostí • Výšky a zdroje príjmov o obyvateľov samotných osídlení, vedúcich ZK (KAOZ), podrobné kolektívne diskusie • Vzdelanostný profil pracovníkov obecných a mestských úradov, komentárov a návrhov od všetkých KAOZ pred • Druhy navštevovaných škôl • Funkčnosť vzdelávania terénnych sociálnych pracovníkov, lekárov, i po skúšobných použitiach (pilotovaní) v rámci pracovníkov psychologických poradní, učiteľov oblastných školení na administráciu pre asis­ Životná úroveň a pracovníkov príslušných regionálnych úradov tentov osvety zdravia (AOZ), množstvo ďalších • Zadĺženosť domácností • (ne)legálnosť obydlí verejného zdravotníctva (RÚVZ). Ako podklad individuálnych diskusií písomných a telefo­ • Vybavenie domácností spotrebičmi pre záverečné štruktúrované časti rozhovorov nických podnetov jednotlivcov zo všetkých • Vlastníctvo áut 10 slúžila teoretická matrica SDZ (Tabuľka III.1).10 úrovní organizácie NP ZK a odskúšanie admi­ Postupy, priebeh aj ďalšie výsledky Sociálne patologické javy nistrácie záverečnej verzie spojené s kontrol­ • Prítomnosť a charakter úžery tohto výskumu podrobnejšie zhŕňa Správa o plnení úloh a čiastkový Na základe zistení z uvedeného výskumu bola ným rozhovorom (kognitívny rozhovor). • Prítomnosť a charakter prostitúcie výstup z terénneho výskumu pre • Prítomnosť a charakter gamblingu NP ZK 2A z roku 2018. teoretická matrica SDZ zúžená na najpodstat­ • Miera a druhy inej kriminality • Miera inkarcerácie 11 nejšie prvky a vlastnosti jednotlivých skupín Najmä v priebehu uvedeného kolaboratívneho Tabuľka uvádza aj dôsledky jednot­ podmienok pre zdravie a následne poslúžila „ladenia“ (validácie) meracieho nástroja musel Pohlavné roly livých metodických rozhodnutí pre • Rozdiely v povinnostiach a životných trajektóriách mužov a žien možnosti štatistického overovania ako predloha pre predbežný návrh samotného realizačný tím LF UPJŠ riešiť množstvo dilem presnosti a spoľahlivosti výsled­ • Rozdiely v zdravotnom stave a správaní medzi mužmi a ženami ného nástroja – pre zhrnutie týchto meracieho nástroja. Z pôvodnej teoretickej ohľadom toho, do akej miery prispôsobovať • Pohľady na neheteronormatívnu sexualitu aspektov pozri záver kapitoly. matrice­ SDZ boli najskôr vylúčené prvky, štandardné postupy z pôvodného teoretického Migrácia 12 ktorých vplyvy na zdravie boli naprieč danými návrhu podľa podnetov od terénnych pra­ • Prítomnosť, miera a druhy migrácie K rozdeleniu merania na dané sekvencie prispela aj dodatočná pestrými lokalitami a aktérmi považované za covníkov NP ZK a vlastných predchádzajúcich Diskriminácia a rasizmus požiadavka zadávateľa na urýchle­ pomerne nepodstatné (napr. výskyt potvr­ skúseností z výskumu v danom prostredí. Trva­ nie výsledkov o socio-demografii cieľových lokalít. Pre viac podrob­ dených dedičných ochorení). Pre zostávajúci nie na štandardoch ponúkalo cestu pohodl­ Prejavy rasizmu a diskriminácie v osobnom styku a v inštitúciách ností o tejto okolnosti pozri Správu • Konflikty a segregácia v zdravotníckych zariadeniach o plnení úloh a čiastkový výstup zoznam podstatných vlastností boli následne nejšiu (skrátenie zdĺhavého kolaboratívneho • Konflikty a segregácia na školách z terénneho výskumu pre NP ZK 2A z odbornej literatúry o súvisiacich štandardoch procesu a vyhnutie sa osobnej zodpovednos­ti • Konflikty s políciou z roku 2018. • Konflikty a segregácia v ďalších verejných inštitúciách a vo verejnom priestore merania vo všeobecnosti [9, 22–28], či prípadne za ne­tradičnosť postupov), no podľa názorov priamo vo vzťahu k vylúčeným rómskym osíd­ všet­kých zainteresovaných zároveň významne Internalizovaný rasizmus • Sebapodceňovanie leniam (Príloha A), prevzaté predlohy na mera­ znižovalo schopnosť výsledného nástroja • Sebavylučovacie preferencie nie jednotlivých vlastností – sady ukazovateľov merať­ mnohé podstatné vlastnosti presne či

Socio-politický kontext a otázok na zisťovanie príslušných hodnôt. merať ich vôbec. Realizačný tím sa preto pri Tieto predlohy boli následne upravené podľa väčšine dilem vybral cestou prispôsobova­ Sociálne politiky zistení a skúseností z predchádzajúceho kvali­ nia a návrhov originálnych riešení. Konkrét­ • Fungovanie služieb sociálneho systému • Fungovanie asistenčných služieb Tab. III.2 → tatívneho výskumu tak, aby vecne lepšie zod­ ne zvažované výhody a nevýhody prvého • Fungovanie intervenčných projektov Prehľad pomerných výhod povedali na jednej strane konkrétnym druhom a druhého prístupu pri najzásadnejších a nevýhod tradičných a použitých Legislatíva postupov a rozmedziam daných vlastností v prostredí dilemách približuje Tabuľka III.2.11 • Problematické zákony a vyhlášky

174 ČASŤ III Postupy 175 ČASŤ III Postupy Metodická úloha Tradičný postup/Použitý postup Výhody Nevýhody Metodická úloha Tradičný postup/Použitý postup Výhody Nevýhody

Výber ukazovateľa Výber položky z tradičného Lepšia porovnateľnosť Neschopnosť merať Výber formálne menej Väčšia schopnosť posúdiť a roz­ Dlhšie školenia na administráciu a zodpovedajúceho postupu súboru (batérie) výskumných výsledkov so zisteniami pre neštandardné, no na mieste kvalifikovaných a pomerne málo porovať nepravdivosť odpovedí pre zisťovanie príslušných otázok daný ukazovateľ z výskumov podstatné úrovne a kategórie skúsených administrátorov a menšia nedôvera zo strany re­ Väčšie riziko osobného záujmu hodnôt za lokalitu z iných miest (napr. bežne nezaznamenávané žijúcich (sústavne pôsobiacich) spondentov → menšia náročnosť ovplyvňovať výsledky (a väčšia úrovne nízkeho vzdelania, priamo v cieľových administrácie a nepresnosť schopnosť ovplyvňovať ich statusov (ne)zamestnanosti, a kontrolných komunitách merania, resp. menej nejasností so znalosťou prostredia) → a pod.) → Nižšia užitočnosť ohľadom významu zistení Potreba nezávislej kontroly výsledkov administrácie V prípade praktickosti Prispôsobenie položky Schopnosť merať neštandardné, Horšia porovnateľnosť výskumných otázok väčší z tradičnej batérie alebo no na mieste podstatné úrovne výsledkov so zisteniami pre osobný záujem administrátorov vytvorenie položky na základe a kategórie → vyššia užitočnosť daný ukazovateľ z výskumov o presnosť zisťovania kvalitatívneho výskumu výsledkov z iných miest a kolaborácie s terénnymi Zvýšenie kvalifikácie a štan­ pracovníkmi NP ZK dardizácia vedomostí a postupov terénnych pracovníkov NP ZK Výber skupín ukazovateľov Použitie kompletného Viac informácií o danej Rádovo vyšší počet položiek o podmienkach pre zdravie pre meranie úrovne vlastnosti tradičného súboru položiek vlastnosti zisťovania v nástroji → väčšia v cieľových komunitách projektu alebo skupín vlastností náročnosť administrácie Lepšia možnosť overovať a chybovosť merania až Možnosť dodatočného spoľahlivosť jednotlivých meraní nemožnosť merania niektorých upresňovania zistení, resp. úrovne tej istej vlastnosti (napr. iných vlastností či celých skupín overovania ich významov v rámci jednej domácnosti) podmienok prostredníctvom porovnávania Výber spôsobu školenia Priame školenia administrátorov Bezprostredná kontrola kvality Rádovo väčšia náročnosť súvisiacich odpovedí (testy administrátorov školenia → menšia rôznorodosť a dlhšia celková doba školení vnútornej konzistencie) postupov administrácie až nemožnosť vyškoliť dostatok a chybovosť → väčšia administrátorov do všetkých Výber len najpodstatnejších Rádovo nižší počet položiek Menej informácií o danej počiatočná presnosť zisťovania, cieľových lokalít v rámci daných položiek z tradičného súboru zisťovania v nástroji → menšia vlastnosti resp. menej nejasností ohľadom kapacít (alebo súborov) na základe náročnosť administrácie významov jednotlivých zistení kvalitatívneho výskumu a chybovosť merania a možnosť Horšia možnosť overovať a kolaborácie s terénnymi merania všetkých skupín spoľahlivosť jednotlivých Školenia administrátorov Možnosť súčasného školenia Menšia priama kontrola kvality pracovníkmi NP ZK podmienok meraní úrovne tej istej vlastnosti prostredníctvom ich dostatočného počtu školenia → väčšia rôznorodosť (napr. za jednu domácnosť) nadriadených (koordinátorov administrátorov do všetkých postupov administrácie a chybo­ prostredníctvom porovnávania NP ZK) cieľových lokalít vosť meraní → Nutnosť priebežnej súvisiacich odpovedí (testy kontroly a úprav kvality administrá­ vnútornej konzistencie) → cie, resp. ujasňovania a znižovania overovanie spoľahlivosti merania väčšej počiatočnej rôznorodosti možné len prostredníctvom významov jednotlivých zistení následných meraní (test-re-test merania) Výber spôsobu administrácie Jednorazová administrácia Rýchlejšie výsledky Nemožnosť prispôsobovať pri­ meranosť postupov neskorších Výber jazyka zisťovania Formulácie z tradičných batérií Okamžitá porovnateľnosť so Ťažšie porozumenie postupom fáz zisteniam z predchádzajúcich otázok zisteniami z iných výskumov zisťovania na strane fáz → nižšia presnosť, resp. viac administrátorov i respondentov nejasností ohľadom významu zisťovania → väčšia náročnosť jednotlivých zistení administrácie a nepresnosť merania, resp. viac nejasností Postupná administrácia Možnosť prispôsobovať prime­ Zdĺhavejší proces ohľadom významu zistení ranosť postupov neskorších fáz zisteniam z predchádzajúcich fáz Formulácie z tradičných batérií Ľahšie porozumenie Pre porovnávanie s výsledkami → vyššia presnosť, resp. menej otázok prispôsobené na postupom zisťovania na strane štandardných zisťovaní sú nutné nejasností ohľadom významu základe kvalitatívneho výskumu administrátorov i respondentov preklady položiek a prípadne aj jednotlivých zistení a kolaborácie s terénnymi zisťovania → menšia náročnosť overovanie totožnosti pracovníkmi NP ZK administrácie a nepresnosť porovnávaného (kritériové, resp. merania, resp. menej nejasností súbežné testy kritériovej validity) ohľadom významu zistení

Výber administrátorov Výber formálne kvalifikovaných Urýchlenie školení Menšia schopnosť posúdiť Z čoho pozostával použitý zisťovania a pokiaľ možno skúsených administrácie a rozporovať nepravdivosť administrátorov nežijúcich a nepresnosť odpovedí, väčšia (sústavne nepôsobiacich) Menšie riziko osobného záujmu nedôvera zo strany respondentov merací nástroj a ako meranie v cieľových a kontrolných ovplyvňovať výsledky (a menšia a menší osobný záujem na lokalitách schopnosť ovplyvňovať ich so presnosti zistení → väčšia znalosťou prostredia) náročnosť administrácie a prebehlo? nepresnosť merania, resp. viac Vyššie popísaný proces kolaboratívneho rozhovory o zaostávajúcich položkách vo nejasností ohľadom významu zistení vývoja poskytol originálny nástroj na podrob­ vzorkách domácností reprezentatívnych za né meranie úrovne podmienok pre zdravie jednotlivé komunity (ďalej len REPRE-zisťo­ Nemožnosť dodatočného Tab. III.3 → vo vylúčených rómskych osídleniach. Ide vanie).12 Hlavné prvky nástroja a ich čiast­ upresňovania zistení, resp. Zhrnutie prvkov použitého overovania ich významov meracieho nástroja o nástroj kombinujúci priame terénne zisťo­ kové roly zhŕňa Tabuľka III.3. Príslušné vanie úplným sčítavaním vybraných položiek jednotlivé položky čitatelia nájdu v Prílohe C (ďalej len CENZUS) a následné štruktúrované (Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu).

176 ČASŤ III Postupy 177 ČASŤ III Postupy Prvok nástroja Rola prvku Zahrnuté skupiny Použitie Dokumentácia 13 lokalít – vyplynul z dvoch neobvyklých najväčšiu podobnosť každej kontrolnej Táto nadštandardná požiadavka mala podmienok pre zdravie s príslušnými okolností výskumu. Na jednej strane tu lokality s čo najviac lokalitami cieľovými, a ďalších ukazovateľov položkami zabezpečiť skutočnú praktickosť výsledkov v protiklade k obvyklým priemerným čísel­ bola požiadavka zadávateľa na výsled­ a jednak čo najrovnomernejšie pokrytie ným údajom za väčšie geografické celky, Školenia na Zabezpečiť dostatok Všetky Školenie koordinátorov Všetka ktoré sú pre intervenčnú prax v konkrét­ ky praktické aj vo vzťahu k jednotlivým celého územia pôsobenia NP ZK. Podob­ administráciu administrátorov na NP ZK (KAOZ) dokumentácia nych lokalitách v podstate nepoužiteľné. meranie úrovne všetkých na administráciu k CENZU aj lokalitám.13 Na druhej strane tu bolo nosti lokalít mali umožniť čo najpresnejšie vybraných ukazovateľov pracovníkmi LF UPJŠ REPRE-zisťovaniu 14 výnimočne intenzívne pokrytie lokalít zo stanovenie účinkov pôsobenia NP ZK pri vo všetkých lokalitách Z 262 vhodných lokalít napokon kompletné cieľovej aj kontrolnej Všetky Školenie asistentov Všetka vstupné meranie nebolo realizované v 23. strany samotného projektu, ktoré takúto záverečnom hodnotení v roku 2022 pre čo skupiny osvety zdravia (AOZ) dokumentácia Išlo o lokality bez aktuálne dostatočného pokrytia AOZ v dôsledku dlhodobých PN, požiadavku umožňovalo riešiť prostred­ najviac jednotlivých cieľových lokalít. na administráciu k CENZU aj výpovedí, krátkej dobe pôsobenia apod. vyškolenými KAOZ REPRE-zisťovaniu níctvom zapojenia pracovných síl priamo Široké pokrytie malo umožniť hodnotenie 15 v každej cieľovej lokalite projektu.14 NP ZK ako celku. Prehľad konkrétnych Všetky Nábor a školenia Všetka Ideál dvoch lokalít na koordinačnú oblasť administrátorov do dokumentácia sa odvíjal od limitu 48 kontrolných lokalít kritérií, podľa ktorých boli kontrolné kontrolných lokalít k CENZU aj v dôsledku obmedzených personálnych 34 kontrolných lokalít vytipoval v rámci lokality určené, aj s odôvodneniami koordinátormi NP ZK REPRE-zisťovaniu a finančných kapacít pre výskum. Pre podrobnosti pozri správu Metodika praktických obmedzení výskumu reali­ a informačnými zdrojmi, s ktorými výber a pracovníkmi LF UPJŠ hodnotenia dopadov Národného pro- jektu Zdravé komunity z roku 2018. začný tím LF UPJŠ, sledujúc jednak čo pracoval, uvádza Tabuľka III.4.15 CENZUS Na základe priameho Vybrané aspekty Vyplnenie elektronického Formulár KAOZ a úplného zisťovania materiálnych podmienok, formulára KAOZ na č. 1 v teréne zaznamenať za vybrané aspekty základe štruktúrovaných dané vylúčené rómske dostupnosti zdravotnej rozhovorov s AOZ Tab. III.4 Kritérium Dôvod(y) Zdroj informácií osídlenia hodnoty takých starostlivosti, veľkosť a vlastného terénneho Kritériá odôvodnenia a informačné ukazovateľov, ktoré a zloženie obyvateľstva, zisťovania zdroje pre výber kontrolných lokalít Potreba pôsobenia AOZ v danej Zabezpečenie podobnosti Konzultácia s KAOZ a AOZ je možné ľahko overiť pokrytie inými službami, lokalite v podmienkach pre zdravie z danej geografickej oblasti priamym pozorovaním súvisiace parametre Úplné sčítanie budov, Záznamový hárok s cieľovými lokalitami NP ZK jednotlivca pri návšteve priľahlých obcí obyvateľov, domácností AOZ č. 1 komunity (t.j. v danom a vybavenia domácností – V lokalite nikdy nepôsobili ZK Zabezpečenie neprítomnosti Manažment NP ZK zmysle išlo o „objektívnej­ zaznamenanie hodnôt hodnotených činností šie“ ukazovatele) počas návštevy terénu v kontrolnej skupine

Výber REPRE Zabezpečiť N/A Výpočet minimálnych N/A Minimálne 200 obyvateľov vo Zabezpečenie podobnosti Konzultácia s KAOZ + domácností reprezentatívnosť zistení počtov domácností vylúčenom rómskom osídlení v podmienkach pre zdravie predbežné výsledky Atlasu za jednotlivé lokality do vzoriek REPRE s väčšinou cieľových lokalít NP rómskych komunít 2019 v rámci REPRE-zisťovania zisťovania za všetky ZK + zníženie vplyvov náhody lokality (realizačný tím na výsledky LF UPJŠ podľa údajov za jednotlivé lokality Možnosť najať administrátora Zabezpečenie realizovateľnosti Konzultácia s KAOZ a AOZ z CENZU) s dobrým vstupom do daného merania v lokalite z danej geografickej oblasti osídlenia REPRE-zisťovanie Na základe štruktúro­ Ukazovatele za všetky AOZ náhodne oslovuje Záznamový hárok vaných rozhovorov vo zostávajúce skupiny domácnosti podľa AOZ č. 2 2 lokality na 1 koordinačnú Zabezpečenie dobrého Konzultácia s KAOZ + vzorkách domácností podmienok pre zdravie: predpisu od LF UPJŠ oblasť NP ZK pokrytia geografických oblastí predbežné výsledky Atlasu reprezentatívnych Správanie súvisiace (minimálne počty s pôsobnosťou NP ZK rómskych komunít 2019 za jednotlivé lokality so zdravím, materiálne domácností za 6 kategórií) zaznamenať hodnoty za podmienky, dostup­ a vedie v nich rozhovory ukazovatele, ktoré nie nosť zdravotnej sta­ s najkompetentnejšími Obr. III.4 je možné ľahko overiť rostlivosti, psychická členmi podľa dotazníka Lokality cieľovej a kontrolnej priamym pozorovaním záťaž, spoločenské skupiny vstupného merania jednotlivca pri návšteve postavenie a príležitosti komunity (t.j. v danom zmysle „subjektívnejšie“ ukazovatele)

Ako prebiehal a k čomu dospel výber cieľových a kontrolných lokalít? Do vstupného merania bola ako cieľová pretože práve na prítomnosť AOZ sa viažu skupina zahrnutá drvivá väčšina všetkých všetky hodnotené činnosti (osvetová, lokalít, v ktorých mal v roku 2019 sústavne mediačná a asistenčná činnosť AOZ, ale pôsobiť asistent osvety zdravia NP ZK i súvisiaca podporná činnosť KAOZ). (AOZ), pozri obrázok III.4. Plánovaná Výber všetkých lokalít, ktoré sa takto Cieľové obce NP ZK sústavná prítomnosť AOZ činila z lokality kvalifikujú – namiesto štandardného vý­ Kontrolné lokality hodnotenia NP ZK vhodného kandidáta do cieľovej skupiny, beru len reprezentatívnej vzorky takýchto Okresy v ktorých pôsobí NP ZK

178 ČASŤ III Postupy 179 ČASŤ III Postupy presnosti prostredníctvom porovnávania KAOZ, a jednak pracovníkmi realizačného Ako prebehlo samotné s výsledkami iných meraní (štatistické testy tímu LF UPJŠ (zástupcovia tímu skon­ externej validity) neboli možné, pretože trolovali náhodne vybraté aspekty adminis­ vstupné meranie? vo väčšine aspektov išlo o prvé merania trácie minimálne v dvoch lokalitách každej svojho druhu vôbec (doterajšie prieskumy z 24 koordinačných oblastí NP ZK). 16 CENZUS v lokalitách cieľovej skupiny resp. bez pripojenia na vodu, domácnosti väčšiny príbuzných aspektov sa nepokúšali Výber domácností v rámci jednot­ livých stratifikačných kategórií bol prebiehal od marca 2019 a zahrnul 410 v murovaných rodinných domoch s, resp. o reprezentatívnosť na úrovni jednotlivých Nástroj vstupného merania možno náhodný (vyberali administrátori), vylúčených rómskych osídlení na území 232 bez pripojenia, a domácnosti v chatr­ lokalít). Dôsledné kontroly presnosti pro­ predbežne považovať za celkovo nadštan­ pričom minimálne počty za jednot­ livé kategórie boli do predpisov pre obcí, ktoré v danom čase pokrýval NP ZK čiach alebo UNIMO bunkách s, resp. bez stredníctvom porovnávania alternatívnych dardne spoľahlivý pre účely štátnej správy, nábor počítané podľa nasledu­ júceho konzervatívneho vzorca (pre podrobnosti pozri Prílohu B). Získané pripojenia.16 výsledkov v rámci uskutočneného merania a to vzhľadom na vyššie uvedené, na a parametrov: údaje vychádzali z pria­mych a úplných (štatistické testy internej validity) neboli dostupné čiastkové porovnania výsledkov pozorovaní, ktoré v osídleniach usku­ Samotné REPRE-zisťovanie v lokali­ možné, pretože šírka záberu výskumu a na niektoré ďalšie okolnosti. Pokiaľ ide z2×p (1-p) točnili na to vyškolení AOZ a KAOZ. Išlo tách cieľovej skupiny začalo v júli 2019. (5 rôznorodých oblastí podmienok pre o výsledky už koncepčne neproblema­ e2 o postup­né úplné sčítavanie sledovaných Spočívalo v štruktúrovaných rozhovo­ zdravie na komunitnej úrovni) nedovoľova­ tického CENZU (priame sčítanie ľahko z2×p (1-p) aspektov za všetky jednotlivé budovy roch AOZ podľa príslušnej dokumentácie la väčšinu aspektov merať súčasne via­ overiteľných skutočností), žiadne zistenia 1+ ( ) e2N prítomné v daných lokalitách. (Príloha C) s členmi domácností reprezen­ cerými spôsobmi. Napokon, požadovaný merania nie sú v príkrom rozpore s prekrý­ tatívnych vzoriek. Na rozhovory admini­ dôraz na participatívnosť postupov, vajúcimi sa výsledkami iných príbuzných Hladina pravdepodobnosti 90.00% Nábory domácností do následného strátori po konzultácii priamo v domác­ ktorá je logisticky a časovo mimoriadne prieskumov z daného obdobia (napr. Atlas p 0.5 REPRE-zisťovania realizovali AOZ podľa nostiach oslovovali členov, ktorých náročná, neumožnil dôsledné predbežné rómskych komunít 2019, EU SILC MRK predpisov vopred vypracovaných adresne považovali za najkompetentnejších odhady nepresností opakovanými násled­ 2019). Rovnakú konzistenciu s dosiaľ pub­ Veľkosť chyby (e) 0.1 pre jednotlivé lokality tímom LF UPJŠ. ohľadom otázok súvisiacich so zdravím. nými meraniami v rovnakých lokalitách likovanými prácami vykazujú aj výsled­ Alpha / 2 0.05 Predpisy pre nábor boli vypracované na Rozhovory pokrývali všetky aspekty (vnorené test-retest štúdie). ky REPRE-zisťovania (v tomto prípade Z-skóre 1.644854 základe analýz sociodemografických podmienok pre zdravie, ktoré nepokryl najmä s užšie zameranými akademickými údajov za príslušné lokality z pred­ CENZUS, a v jednej domácnosti trvali Čo najväčšiu spoľahlivosť meracieho nástro­ štúdiami – pozri Prílohu A). Celkovú chádzajúceho CENZU. Predpis pre 1–2 hodiny. V cieľovej skupine boli štruk­ ja sa preto realizačný tím LF UPJŠ pokúsil nadštandardnú primeranosť nástroja každú lokalitu určoval minimálne počty túrované rozhovory REPRE-zisťovania zabezpečiť prístupom odporúčaným pre v prípade REPRE-zisťovania signalizuje aj domácností za rôzne druhy domácností realizované spolu v 13 520 domácnostiach merania v menej prebádaných oblas­tiach – mimoriadne nízky počet odmietnutí počas podľa materiálneho vybavenia a sociál­ (pre podrobnosti pozri Prílohu B). dôrazom na získanie a zohľadnenie čo náboru (priemerná návratnosť až 94%; pre neho postavenia tak, aby išlo vo výsledku najpodrobnejších kvalitatívnych informácií podrobnosti na úrovni jednotlivých lokalít o vzorky domácností reprezentatívne za V 34 lokalitách kontrolnej skupiny o objekte a situácii merania [22, 30, 31]. pozri Prílohu B). Pomerne malé odchýlky jednotlivé lokality. Participatívne zvo­ (38 vylúčených rómskych osídlení bez Presnosť nástroja pri vhodnom použití sa medzi mnohými zistenými priemermi za lená stratifikácia domácností vychádzala pokrytia NP ZK) boli obe fázy vstupného tím LF UPJŠ pokúsil zabezpečiť prostred­ väčšie geografické celky napriek značnej konkrétne z kombinovania dvoch ukazo­ merania (CENZUS a REPRE-zisťovanie) níctvom dôsledne kolaboratívneho vývoja celkovej variabilite medzi lokalitami vateľov CENZU: druhu budovy, v ktorej realizované v priebehu približne dvoch jednotlivých zložiek nástroja aj s adminis­ (pozri časť IV) naznačujú rovnaké použitie domácnosť prebýva (murovaný rodinný mesiacov od októbra 2019. Vstupné trátormi a zástupcami cieľovej populácie nástroja veľkým počtom rôznych adminis­ dom, bytovka alebo chatrč, resp. UNIMO meranie v týchto lokalitách (pozri Prílo­ (pozri fázu „ladenia“ nástroja popísanú trátorov. Kolaboratívny vývoj zároveň bunka), a prítomnosti či neprítomnosti hu B) realizovali externí administrátori vyššie), zahŕňajúceho aj kognitívne kontroly priniesol mimoriadnu presnosť merania legálneho a funkčného pripojenia na vodu s dobrým vstupom do tamojších osídlení, (diskusie primeranosti výsledkov pilotných aj v prakticky najpodstatnejšom zmysle – v danej domácnosti. V jednej lokalite vytipovaní regionálnymi koordinátormi použití a pod.). Vhodnosť samotného použi­ všetky zistenia je vďaka nemu možné tak mohlo teoreticky existovať najviac NP ZK. V rámci REPRE-zisťovania boli tia mali zabezpečiť početné vopred avizo­ interpretovať nadštandardne jednoznačne, 6 rôznych skupín domácností: domácnosti štruktúrované rozhovory realizované vané náhodné i cielené terénne kontroly pretože ich významy boli podrobne konzul­ v bytových domoch s pripojením na vodu, v 1 199 domácnostiach. realizované počas administrácie jednak tované aj z pohľadu respondentov [22, 32]. Čo vieme o celkovej presnosti Čo vieme o presnosti a spoľahlivosti vyvinutého konkrétnych výsledkov? meracieho nástroja? Počas vstupného merania v teréne a procesným. Ďalšie komplikácie boli pri konkrétnych ukazovateľoch a lo­ pri niektorých lokalitách a ukazo­ Vzhľadom na netradičnosť zadania spresňovať postupne prostredníctvom kalitách, pochopiteľne, dochádzalo vateľoch zaznamenané aj pri analýzach a logistické obmedzenia NP ZK nástroj na to určených tradičných formálnych aj k rozličným komplikáciám, predo­ získaných údajov. Tieto komplikácie vo vstupného merania nebolo možné postupov. Dôsledné predbežné kontroly všetkým organizačným, personálnym všeobecnosti varujú pred rozličnými

180 ČASŤ III Postupy 181 ČASŤ III Postupy možnými nepresnosťami príslušných Kvalita lokality I – Žiadne problémy ani pri jednotlivých výsledkov. S cieľmi celkom kontrolách, ani pri analýzach, dosiahnuté Metodika stanovenia vylúčiť najzávažnejšie z možných ne­ minimálne počty za všetky druhy domác­ presností a upozorniť na menej závažné ností vo vzorke, návratnosť nad 85% z nich boli všetky získané údaje pred zdravotných potrieb zostavením súhrnov hlavných výsled­ Kvalita lokality II – Problémy pri kon­ kov merania dodatočne roztriedené do trolách alebo analýzach najviac pri 3 kon­ rôznych kategórií kvality podľa povahy krétnych parametroch, návratnosť nad 85% a miery zaznamenaných komplikácií pri ich získavaní a analýzach. Ide o dve Kvalita lokality III – Problémy pri kon­ súbežné klasifikácie. Prvá sa zameria­ trolách alebo analýzach pri viac než va na určenie miery problematickosti 3 konkrétnych parametroch celých lokalít, druhá na určenie miery problematickosti jednotlivých ukazo­ V druhej klasifikácii boli tri stupne kvality vateľov. priradené jednotlivým ukazovateľom. Rozhodujúcim kritériom v tomto prípade V prvej klasifikácii bol každej z obcí, bolo, v akom počte lokalít sa objavili v ktorých prebiehal výskum, priradený problémy pri zbere alebo analýzach za obe fázy zberu (CENZUS a REPRE- príslušných údajov: zisťovanie) jeden z troch stupňov Celkový prístup k stanoveniu celkovej kvality získaných údajov. Kvalita ukazovateľa A – žiadne problémy Stupne pri tom boli lokalitám priradené ani pri kontrolách, ani pri analýzach potrieb Požiadavky na výstupy a postup Vzhľadom na značný obsahový prienik predovšetkým podľa toho, pri koľkých stanovenia toho, čo pre vylepšenie oboch úloh však v tomto prípade pre splne­ ukazovateľoch boli v osídleniach Kvalita ukazovateľa B – problémy pri zdravia potrebujú cieľové vylúčené nie uvedených náročných požiadaviek danej obce v danej fáze zaznamenané kontrolách alebo analýzach v menej než rómske osídlenia pokryté NP ZK, boli postačilo vyjsť z už dostupných komplex­ akékoľvek problémy. Súčasne sa však štvrtine lokalít rovnako náročné a priekopnícke ako ných poznatkov a výsledkov získaných prihliadalo aj na dosiahnutú mieru pri vstupnom meraní úrovne podmie­ v rámci predchádzajúceho vstupného reprezentatívnosti nazbieraných vzoriek Kvalita ukazovateľa C – problémy pri nok pre zdravie v týchto osídle­niach.17 merania úrovní podmienok pre zdravie. a na mieru návratnosti výskumu kontrolách alebo analýzach vo viac než Mali byť štatisticky významné Prehľad odborných zistení predchádzajúci 17 v daných lokalitách: štvrtine lokalít Pozri Zmluvu UPJŠ – 247/2018 (spoľahlivosť), odborne vyčerpáva­ vstupnému meraniu (Príloha A) poskytol júce (komplexnosť), bezprostredne informácie o všetkých známych príčinách využiteľné v rámci kapacít NP ZK na zlého zdravotného stavu vo vylúčených Metodické odporúčania pre úrovní jednotlivých obcí (praktickosť) rómskych osídleniach na Slovensku­ a citlivé k cieľovému obyvateľstvu (Obrázok 1 v Zhrnutí). Výsledky vstupného účely nadväzujúceho merania (etickosť). Z pohľadu teórie stanovo­ merania (pozri Časť I) poskytli údaje vania potrieb teda išlo o požiadavky o nedostatkoch v podmienkach pre zdravie hodnotenia na jednej strane mimoriadne mo­ v komunitách až do úrovne jednotlivých derné – predovšetkým svojím radikál­ cieľových lokalít projektu. Napokon, • Overenie a prípadné vylepšenie presnos­ nym dôrazom na demokratickosť, úvodná kvalitatívna fáza prípravy mera­ ti jednotlivých výsledkov potenciálne holizmus a praktickosť pri definovaní cieho nástroja, ale i participatívne postupy nižšej kvality (lokality II–III a ukazovatele samotných zdravotných potrieb, no a vybrané výsledky samotného vstupného B–C); napr. prostredníctvom dodatočných na strane druhej v skutočnosti zatiaľ merania poskytli informácie o pohľadoch u­presnení v elektronickej databáze v rám­ málokedy dôsledne napĺňané – najmä samotných obyvateľov vylúčených osídlení ci kolaboratívnej prípravy úprav zodpove­ pre ich značnú koncepčnú a logistickú na jednotlivé zo zistených biomedicínsky dajúcich intervencií NP ZK s príslušnými náročnosť [11, 13, 29, 33-35]. definovaných nedostatkov v podmienkach. AOZ a KAOZ

• Dodatočné formálne stanovenie miery Aký bol postup vymedzenia chybovosti pre jednotlivé prvky meracie­ ho nástroja; napr. prostredníctvom test-re­ a stanovenia potrieb? test štúdie vo vybraných lokalitách Realizačný tím LF UPJŠ zdravotné po­ účely NP ZK najskôr predbežne vymedzil treby vylúčených rómskych osídlení pre ako biomedicínsky chápané nedostatky

182 ČASŤ III Postupy 183 ČASŤ III Postupy 100% Ideálny stav Obr. III.5 (Podľa biomedicínskych a verejno- Grafické znázornenie vzťahu zdravotníckych odporúčaní pre dané medzi nameranými úrovňami Literatúra ukazovatele) podmienok pre zdravie a zdravotnými potrebami „Veľkosť zdravotnej potreby“ (Rozdiel medzi skutočným a ideálnym stavom, ktorý je potrebné odstrániť intervenciou NP ZK)

„Úroveň podmienok pre zdravie“ (Odvodená z údajov vstupného merania hodnotenia za danú skupinu podmienok Podiely domácností, ktoré nie sú vystavené kritickým hodnotám podmienok pre zdravie pre zdravie)

0% Najhorší možný stav

Ukazovatele vymedzujúce určitú skupinu alebo podskupinu podmienok pre zdravie

v tamojších podmienkach pre zdravie na výsledkov stanovenia potrieb tak popisuje 1. Bauman, A. and D. Nutbeam, 8. Krieger, N., Epidemiology and the komunitnej úrovni. Samotné nedostatky zdravotné potreby ako nedostatky v pod­ Evaluation in a nutshell: a practical people's health: theory and context. pri tom určil prostredníctvom porovnania mienkach, ktoré je potrebné vyriešiť v jed­ guide to the evaluation of health 2011, New York: Oxford University súčasných úrovní podmienok pre zdravie notlivých obciach. Mieru týchto nedostatkov promotion programs. 2013: McGraw Press. x, 381 pages. v daných osídleniach s úrovňami ideálnymi popisuje ako podiely tamojších vylúčených Hill. 9. Garthwaite, K., et al., Desperately z biomedicínskeho hľadiska. Ako teoreticky rómskych domácností, ktoré boli v danom 2. Goodyear, L., et al., Qualitative Inquiry seeking reductions in health vyčerpávajúci a prakticky zmysluplný čase vystavené kritickým úrovniam vy­ in Evaluation: From Theory to Practice. inequalities: perspectives of UK prehľad aktuálnych úrovní podmienok pre braných podmienok pre zdravie. Vol. 29. 2014: John Wiley & Sons. researchers on past, present zdravie v osídleniach boli použité priamo 3. Scriven, M., Types of evaluation and and future directions in health výsledky vstupného merania. Vylúčené Takto získaný predbežný návrh zdravotných types of evaluator. American Journal of inequalities research. Sociology však boli všetky ukazovatele vstupného potrieb – potrieb kritických z biomedicín­ Evaluation, 1996. 17(2): p. 151–161. of Health & Illness, 2016. 38(3): merania, za ktoré neboli ani v najhorších skeho hľadiska – bol následne porovnávaný 4. Belák, A., Segregated Roma and p. 459–478. prípadoch namerané hodnoty jednoznačne s poznatkami tímu LF UPJŠ a terénnych health policies: ethical and practical 10. Fals Borda, O. and M.A. Rahman, kritické pre zdravie z biomedicínskeho pracovníkov NP ZK o súvisiacich pohľadoch contradictions [Segregovaní Rómovia Action and knowledge: breaking the hľadiska (99 z 301 ukazovateľov). Samotné a postojoch samotných obyvateľov cieľových a zdravotné politiky: etické a praktické monopoly with participatory action- veľkosti predbežných biomedicínskych vylúčených rómskych osídlení (diskusie rozpory], in Čierno-biele svety. Rómovia research. 1991: Apex Press. potrieb boli stanovené za všetky dané s KAOZ, AOZ a manažmentom NP ZK v majoritnej spoločnosti na Slovensku, 11. Minkler, M. and N. Wallerstein, ukazovatele a pre všetky lokality, v ktorých 2A). Predbežne stanovené potreby boli na T. Podolínska and T. Hrustič, Community-based participatory sa podarilo namerať príslušné hodnoty, a to základe tejto revízie následne rozčlenené na Editors. 2015, VEDA Ústav etnológie research for health: From process to ako rozdiely medzi zistenými aktuálnymi potreby eticky neproblematické a potreby Slovenskej akadémie vied: Bratislava outcomes. 2011: John Wiley & Sons. hodnotami a hodnotami popisujúcimi stavy eticky sporné. Toto rozlíšenie zadávateľovi 5. EUC, Design and commissioning of 12. Schulz, A.J., et al., A community- ideálne z hľadiska súčasných biomedicín­ správa približuje a zdôrazňuje prostredníc­ counterfactual impact evaluations. A based participatory planning process skych a verejno-zdravotníckych odporúčaní tvom súvisiacich odporúčaní pre prax NP ZK practical guidance for ESF managing and multilevel intervention design: [15, 36] (pozri Obrázok III.5). (Časť IV). Ako eticky sporné boli konkrétne authorities. 2012. toward eliminating cardiovascular identifikované predovšetkým z biomedicín­ 6. WHO, Evaluation in health promotion: health inequities. Health Promotion Stanovenie potrieb malo slúžiť predo­ skeho pohľadu nezdravé sociálne normy principles and perspectives, in WHO Practice, 2011. 12(6): p. 900–911. všetkým na smerovanie intervencií NP ZK. a preferencie týkajúce sa správania sa súvi­ Regional Publications European Series. 13. Wallerstein, N.B. and B. Za ideálne stavy boli preto v prípade väčšiny siaceho so zdravím (najmä v oblasti osobnej 2001. Duran, Using community-based ukazovateľov konkrétne zvolené také situá­ hygieny, sexuality a reprodukcie) a sociálne 7. Kaplan, G.A., What's wrong with social participatory research to address cie, v ktorých by konkrétnym kritickým hod­ normy a preferencie podporujúce sociálne epidemiology, and how can we make health disparities. Health notám neboli vystavené žiadne vylúčené vylúčenie (najmä internalizovaný rasizmus it better? Epidemiol Rev, 2004. 26: promotion practice, 2006. 7(3): rómske domácnosti. Väčšina predbežných a preferencia priestorovej segregácie). p. 124–35. p. 312–323.

184 ČASŤ III Postupy 185 ČASŤ III Postupy 14. Belák, A., et al., How Well Do 25. Moore, S. and I. Kawachi, Twenty years Health-Mediation Programs Address of social capital and health research: the Determinants of the Poor Health a glossary. Journal of Epidemiology Status of Roma? A Longitudinal and Community Health, 2017. 71(5): Case Study. International Journal of p. 513–517. Environmental Research and Public 26. Levesque, J.-F., M.F. Harris, and Health, 2017. 14(12): p. 1569. G. Russell, Patient-centred access to 15. WHO, Review of social determinants health care: conceptualising access and the health divide in the WHO at the interface of health systems and European Region: final report. 2013, populations. International journal for WHO Regional Office for Europe: equity in health, 2013. 12(1): p. 18. Copenhagen. p. 188. 27. Batterham, R., et al., Health literacy: 16. WHO, A conceptual framework for applying current concepts to improve action on the social determinants of health services and reduce health health, in Discussion Paper Series inequalities. Public health, 2016. 132: on Social Determinants of Health, 2. p. 3–12. 2010, World Health Organization: 28. Hicken, M.T., et al., Racial inequalities Geneva. in health: Framing future research. 17. Dressler, W.W., K.S. Oths, and C.C. Social Science & Medicine, 2018. 199: Gravlee, Race and ethnicity in public p. 11–18. health research: Models to explain 29. Cargo, M. and S.L. Mercer, The value health disparities. Annual Review and challenges of participatory research: of Anthropology, 2005. 34(Oct): Strengthening its practice*. Annu. Rev. p. 231–252. Public Health, 2008. 29: p. 325–350. 18. Gravlee, C., How race becomes 30. Flyvbjerg, B., Five misunderstandings biology: Embodiment of social about case-study research. Qualitative inequality. American Journal of inquiry, 2006. 12(2): p. 219–245. Physical Anthropology, 2009. 139(1): 31. Gravlee, C.C., Research design and p. 47–57. methods in medical anthropology. A 19. Diez Roux, A.V., Conceptual companion to medical anthropology, approaches to the study of health 2011: p. 69–91. disparities. Annual review of public 32. Taherdoost, H., Validity and reliability health, 2012. 33: p. 41–58. of the research instrument; how to 20. Phelan, J.C. and B.G. Link, Is racism test the validation of a questionnaire/ a fundamental cause of inequalities in survey in a research. How to Test the health? Annual Review of Sociology, Validation of a Questionnaire/Survey 2015. 41: p. 311–330. in a Research (August 10, 2016), 2016. 21. Bailey, Z.D., et al., Structural racism 33. Kelly, M., J.E. Powell, and N. Bartle, and health inequities in the USA: Health needs assessment. 2015. evidence and interventions. The Lancet, 34. Ross, J.A., Participatory needs 2017. 389(10077): p. 1453–1463. assessment. The Canadian Journal 22. McDowell, I., Measuring health: of Program Evaluation, 2006. 21(1): a guide to rating scales and p. 131. questionnaires. 2006: Oxford 35. Leung, M.W., I.H. Yen, and University Press, USA. M. Minkler, Community based 23. Ibrahim, S. and S. Alkire, Agency participatory research: a promising and Empowerment: A Proposal approach for increasing epidemiology's for Internationally Comparable relevance in the 21st century. Indicators. Oxford Development International journal of epidemiology, Studies, 2007. 35(4): p. 379–403. 2004. 33(3): p. 499–506. 24. Berkman, L.F., I. Kawachi, and M.M. 36. Šašinka, Nyulassy, and Badalík, Glymour, Social epidemiology. 2014: Vademecum medici. 6 ed. Vademecum Oxford University Press. medici. 2003, Martin: Osveta. 2252.

186 ČASŤ III Postupy ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania Zhrnutie výsledkov

Vstupné meranie a stanovenie potrieb získané údaje zároveň prinášajú aj množ­ mali zabezpečiť informácie bezprostredne stvo nových všeobecných informácií. Dote­ využiteľné predovšetkým v rámci NP ZK, rajšie všeobecné poznatky o vylúčených a teda ohľadom jednotlivých vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku na jed­ rómskych osídlení. Už prosté súhrny nej strane významným spôsobom potvrdzu­ výsledkov oboch úloh však ukazujú, že jú, a na strane druhej významne rozširujú.1 Čo výsledky potvrdzujú?

1 Pokiaľ ide o potvrdzujúce informácie, na­ • Značná časť obyvateľov týchto osídlení je Získané údaje budú vďaka svojej bezprecedentnej podrobnosti dobudnuté údaje jednoznačne dokladujú vystavených kritickým podmienkam a reprezentatívnosti využiteľné nasledovné: pre zdravie (viď úrovne podmienok pre aj na skúmanie celkom nových, hlbších všeobecných súvislostí, zdravie, resp. veľkosti zdravotných potrieb) ako sú napríklad kauzálne vzťahy medzi jednotlivými druhmi pod­ • Vo vylúčených rómskych osídleniach • Toto vystavenie sa veľmi negatívne mienok či ich aspektmi. žije nanajvýš polovica slovenských odzrkadľuje na zdravotnom stave Rómov (CENZUS v cieľových lokalitách obyvateľov osídlení (pozri napr. mimo­ NP ZK a v kontrolných lokalitách hod­ riadne nízke podiely ľudí nad 60 rokov notenia spolu narátal 191 519 obyvateľov) z celkových počtov obyvateľov) Ako výsledky doterajšie poznatky rozširujú?

Pokiaľ ide o rozšírenie poznatkov, získané (viď rozptyly hodnôt úrovní podmienok za údaje po prvý raz poskytujú presvedčivé všetky skúmané skupiny podmienok pre doklady o nasledovnom: zdravie naprieč krajmi) • Ktoré osídlenia sú vystavené • Významné podiely obyvateľov drvivej kritickým úrovniam jednotlivých väčšiny vylúčených rómskych osíd­ druhov podmienok pre zdravie na lení na Slovensku sú vystavené kritickým komunitnej úrovni a v akej miere (pozri úrovniam všetkých druhov podmie­ napr. zoradenia hodnôt úrovní podmienok nok pre zdravie na komunitnej úrovni za jednotlivé lokality v grafoch typu 1)

191 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania • Napriek podobnostiam väčšiny kritické úrovne (pozri napr. veľkosti po­ priemerných výsledkov za väčšie zeme­ trieb ohľadom väčšiny aspektov nadužíva­ Odporúčania pisné oblasti (pozri napr. porovnania nia návykových látok či za oblasť sexuál­ veľkostí potrieb za kraje), medzi jednot­ neho a reprodukčného zdravia) livými vylúčenými osídleniami exis­ • Väčšina domácností je vo väčšine tujú značné rozdiely a to aj v rámci vylúčených rómskych osídlení trvalo pomerne malých území (pozri napr. vystavená škodlivinám a ďalším bez- porovnania úrovní mnohých podmienok prostredným zdravotným rizikám medzi koordinačnými oblasťami a príklad pria­mo v obydliach, aj vo verejnom porovnania veľkostí potrieb dvoch obcí priestore osídlení (viď najmä rozloženia v okrese Košice-okolie) mier absencie základnej infraštruktúry • Úroveň zdravotnej gramotnosti v domácnostiach i verejnej infraštruktúry) obyvateľov vylúčených rómskych osídlení • S výnimkou fyzickej dostupnosti prevádzok, (oblasť podmienok, na ktorú sa interven­ značné časti obyvateľov osídlení čelia cie NP ZK tradične zameriavali) skutočne rozmanitým problémom s reálnou patrí medzi najkritickejšie aspekty dostupnosťou bežných zdravotníckych ich správania súvisiaceho so zdravím (viď služieb, a to najmä pokiaľ ide o ich orga­ najmä úrovne a potreby v oblasti základ­ nizáciu a kvalitu, vrátane prítomnosti et- ných vedomostí o zdraví a starostlivosti) nickej diskriminácie (viď celkovú výšku • Značným častiam obyvateľstva a pestrosť úrovní a potrieb) vylúčených rómskych osídlení sa aj • Medzi obyvateľmi vylúčených rómskych Všeobecné odporúčania napriek veľmi nepriaznivým súvisiacim osídlení existujú značné rozdiely okolnostiam – predovšetkým spoločenskej v chápaní a prežívaní aj rovnakých ohľadom podpory zdravia izolácii a chudobe, podštandardným ma­ úrovní podmienok pre zdravie, a to teriálnym podmienkam, nízkej zdravot­ aj v rámci jednotlivých osídlení (viď napr. vo vylúčených rómskych nej gramotnosti a vysokej psychickej rozdiely v miere obáv už pri porovnaniach záťaži – darí udržiavať vlastné rizikové za veľké zemepisné celky s podobnými osídleniach správanie vo väčšine ohľadov mimo materiálnymi podmienkami) 2 Už z prezentovaných jednoduchých a sociálnych noriem, ktoré podporujú Toto odporúčanie vychádza z veľkého množstva kritických súhrnov výsledkov vstupného merania nezdravé stravovacie návyky a nezdravé spätných väzieb zo strany a stanovenia potrieb je zjavné, že pod- spôsoby zvládania stresu (predovšetkým predovšetkým participujúcich Rómov, a to vo všetkých fázach statné vylepšenie veľmi zlého zdravot- fajčenie), zdravšími alternatívami výskumu. Vo všeobecnosti poukazovali na rozšírený ného stavu vo vylúčených rómskych • Osobné preferencie a sociálne normy otvorený odpor zo strany osídleniach na Slovensku nebude možné súvisiace s nezdravým správaním sú však mnohých obyvateľov osídlení voči intervenčným prístupom, bez účinných opatrení a intervencií veľmi pestré aj v rámci jednotlivých osíd­ ktoré sa zameriavajú na nezdravé osobné preferencie, spoločenské naprieč všetkými preskúmanými lení a obyvatelia osídlení ich často spájajú normy a správanie bez súčasného skupinami podmienok. aj so svojou etnickou či pohlavnou iden­ pochopenia, zohľadňovania a riešenia toho, že takéto titou – danú oblasť je potrebné považovať preferencie, normy a správanie poväčšine bezpro­stredne Ohľadom skupín podmienok, na ktoré sa za eticky i prakticky veľmi proble­ alebo historicky úzko súvisia dosiaľ na Slovensku opatrenia a interven­ matickú; súvisiace intervencie je preto aj so zníženou dostupnosťou štandardných životných príležitostí cie vo všeobecnosti zameriavali najviac – žiaduce obmedziť – rozhodne voči ľuďom a služieb pre daných ľudí. správania súvisiaceho so zdravím a dostup­ bez prístupu k štandardnej infraštruktúre nosti zdravotnej starostlivosti – možno na a ohľadom najintímnejších tém ako sú základe uskutočneného výskumu vo vše­ osobná hygiena a se­xuálne a reprodukčné obecnosti odporučiť nasledovné dôrazy: zdravie – na citlivé zdieľanie informácií o rizikách z medicínskeho hľadiska • Zlepšenie zdravia prostredníctvom a kritické diskusie možnos­ti, že miestne zdravšieho správania súvisiaceho so nezdravé preferencie a normy by mohli zdravím na strane obyvateľov osídlení predstavovať dôsledok dlhodobého sociál­ by si vyžadovalo: zvýšenie dostupnosti neho vylúčenia2 kvalitnej stravy a vody v domácnosti­ • Riešenie problémov s dostupnosťou ach, zníženie celkovej psychickej záťaže zdravotnej starostlivosti, je potrebné a na­hradenie osobných preferencií zamerať najmä na všetky aspekty

192 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania 193 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania 3 organizácie a kvality fyzicky dostupných alebo prítomnosť internalizovaného ra­ konávaním bariér v prístupe k bežným nadriadeného rezortu zdravotníctva, Presvedčenie o prirodzene nižších kapacitách rómskych detí či služieb zdravotnej starostlivosti, vrátane sizmu3) je na mieste s nimi citlivo otvárať službám zdravotnej starostlivosti medzi­rezortne i vo vzťahu k ďalším Rómov, a prípadne až o nezmysel­ odstránenia bežnej priamej etnickej kritické diskusie možnosti, že takéto a zvýšenie dôrazu na edukačnú funk- aktérom a verejnosti (napr. proaktívne nosti pokusov o životné trajektórie bežné mimo osídlenia z daného diskriminácie, no i na veľmi nízku úroveň preferencie a normy môžu predstavovať ciu takejto asistencie (len na vyžiadanie zhromažďovanie a analyzovanie dát dôvodu. základných vedomostí o zdraví a službách bezprostredné alebo historické dôsledky zdravotníkmi alebo obyvateľmi a so o lokálnych zdravotne významných dopa­ na strane obyvateľov osídlení (v tomo segregácie a vylúčenia snahou edukáciou výhľadovo zabezpečiť doch štrukturálnych nastavení a opatrení smere predovšetkým prostredníctvom • Zníženie celkovej psychickej záťaže: samostatnosť na oboch stranách) v lokalitách projektu a súvisiace podnety účinných opatrení a intervencií na zvýšenie úrovne materiálnych podmienok, a c) poskytovanie psychosociálnej pod­ príslušným zodpo­vedným štátnym ak­ zvýšenie reálnej dostupnosti kvalitného zlepšenie spoločenského postavenia (vrá­ pory obyvateľom len v závažných indi- térom) štandardného vzdelávania) tane odstránenia všetkých foriem etnickej viduálnych prípadoch • Nastavenie vzájomnej komuniká- segregácie a diskriminácie) a zlepšenie • Zúženie práce koordinátorov (KAOZ) cie a spolupráce NP ZK s ostatnými Ohľadom skupín podmienok, ktorým sa tých organizačných a kvalitatívnych výhradne na supervíziu a podporu aktérmi pokrývajúcimi identifikované v rámci podpory zdravia vo vylúčených aspektov fyzicky dostupných služieb práce AOZ (predchádzanie plytvaniu príbuzné oblasti potrieb vo vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku dosiaľ zdravotnej starostlivosti, ktoré predstavu­ manažérskych kapacít KAOZ na rozvojo­ rómskych osídleniach – predovšetkým žiadne opatrenia a intervencie nevenovali, jú bariéry pre ich reálne využívanie (vrá­ vé aktivity a pod.) a zavedenie dlhodobých s Regionálnymi úradmi verejného možno vo všeobecnosti odporučiť tane všetkých foriem prípadnej etnickej individuálnych pracovných plánov zdravotníctva a s ostatnými národnými nasledovné: diskriminácie v prevádzkach) AOZ pre jednotlivé lokality, vychádza­ projektami (vyjednanie jasného pre­ júcich z profilov potrieb príslušných lokalít rozdelenia úloh, pravidiel komunikácie • Vylepšenie materiálnych podmienok Vzhľadom na značnú variabilitu pro­ (prispôsobovanie celkového zamerania, a postupov koordinovaných intervencií) v domácnostiach i vo verejnom priestore filov zdravotných potrieb od osídlenia výberu intervencií a vytyčovanie kon­ osídlení: zabezpečenie štandardnej verej­ k osíd­leniu je ďalej žiaduce akékoľvek krétnych cieľov priamo podľa aktuálneho nej infraštruktúry a funkčných napojení na intervencie na komunitnej úrovni stavu potrieb a jeho miestnych príčin) ňu pre jednotlivé domácnosti a odstraňo­ (a ideálne aj miestnu implementáciu • Úpravy vzdelávania personálu vanie prípadných miestnych zdrojov akých­koľvek všeobecných opatrení) zohľadňujúce vyššie uvedené zmeny ďalších environmentálnych rizík (likvidácia navrhovať a plánovať priamo vo vzťa- v intervenčnej praxi, ideálne navrhované skládok, spevňovanie brehov, a pod.) hu k jednotlivým osídleniam a vy- v spolupráci aj so zástupcami dotknutého • Zlepšenie spoločenských príležitostí: chádzajúc z dobrej znalosti miestnych personálu a príprava previazania odstránenie priamych i ne­priamych príčin súčasného stavu. Z tohto istého vzdelávania personálu s rezortným foriem diskriminácie a segregácie obyva­ dôvodu, ale i vzhľadom na rozšírený odpor systémom vzdelávania, predovšet­ teľstva osídlení zo strany ostatných miest­ k niektorým medicínskym štandardom kým v oblasti verejného zdravotníctva nych obyvateľov a miestnych inštitúcií a štandardným intervenčným postupom (v spolupráci s príslušnými odbormi na vo všetkých oblastiach služieb, vrátane zo strany mnohých obyvateľov vylúčených ministerstve zdravotníctva a ministerstve pracovného trhu; v prípade prítomnosti rómskych osídlení (viď poznámka 1), je školstva) osobných preferencií či spoločenských zároveň potrebné postupovať čo najpar­ • Vývoj a pilotovanie novej inter- noriem podporujúcich sociálne sebavy­ ticipatívnejšie – zapájať miestnych venčnej roly na komunitnej úrovni lučovanie na strane obyvateľov osídlení obyvateľov už do návrhov a nielen do zameranej na projektom dosiaľ syste­ (napr. osobných preferencií segregácie implementácie opatrení a intervencií. maticky neriešené skupiny podmienok pre zdravie – materiálne podmienky, kva­ litatívne zmeny na strane zdravot- Odporúčania pre NP ZK níckych prevádzok a vylepšovanie vybraných aspektov spoločenského Na základe priebežných diskusií s vede­ nosti zdravotnej starostlivosti a psychickej postavenia a príležitostí obyvateľov ním a terénnymi koordinátormi by mohli záťaže osídlení; nová rola by mohla byť po byť uvedené všeobecné odporúčania • Úprava dôrazov v práci AOZ nasledu­ organizačnej stránke podobná role KAOZ, v rámci súčasných kapacít projektu naj­ júcim spôsobom: no za­meriavala by sa na komunitný rozvoj efektívnejšie zohľadnené nasledovne: a) proaktívne prioritné zameranie sa podľa potrieb identifikovaných v jednot­ na zvyšovanie zdravotnej gramotnosti livých lokalitách a pôsobila by s KAOZ • Ponechanie kapacít asistentov osvety obyvateľov osídlení, a to predo­všetkým čo paralelne zdravia (AOZ) primárne na každoden­ do základných informácií o zdraví a efek­ • Vývoj a pilotovanie novej inter- nú osvetovú, mediačnú a asistenčnú tívneho využívania služieb zdravotnej venčnej roviny na centrálnej úrovni prácu vo vzťahu k tým sku­pinám potrieb, starostlivosti, zameranej na štrukturálne determi- ktorým sa venovali aj doposiaľ – ohľadom b) ponechanie, no zníženie aktivity, nanty zdravia, ktoré nie je možné ovplyv­ správania súvisiaceho so zdravím, dostup­ pokiaľ ide o osobnú asistenciu s pre­ ňovať na komunitnej úrovni – v rámci

194 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania 195 ČASŤ IV Zhrnutie výsledkov a odporúčania Realizačný tím

LF UPJŠ Mgr. Andrej Belák, PhD Ing. Ivana Borysová & Ing. Jarmila Koncepcia, logistika, terény výskum, Frištiková tvorba databázy, analýzy, záverečná Konzultácie ku koncepcii, manažment správa financií a administratívy, logistika, citová podpora Mgr. Daniela Fiľakovská Bobáková, PhD MUDr. Ingrid Babinská, PhD, MPH Konzultácie ku koncepcii Konzultácie ku epidemiologickým a kvantitatívnym aspektom, terénny a verejno-zdravotníckym aspektom výskum Ing. Lucia Bosáková, PhD Doc. Mgr. Zuzana Dankulincová Konzultácie ku ekonomickým aspektom Veselská, PhD Konzultácie ku koncepcii Mgr. Shoshana Chovan a kvantitatívnym aspektom Terénny výskum

Externí Mgr. Jan Ort Mgr. Eva Mazárová spolupracovníci Konzultácie ku koncepcii a kvalitatívnym Terénny výskum aspektom, terénny výskum Mary Balážová Mgr. Tomáš Hrustič, PhD Pomocné práce pri spracovaní dát Konzultácie ku kvalitatívnym aspektom, a analýzach terénny výskum

Mgr. Zuzana Jarošová Konzultácie ku geografickým aspektom, príprava máp, citová podpora

197 Realizačný tím Poďakovanie

Snahy popasovať sa so starými problé­mami novými spôsobmi vždy najviac ohrozuje strach z neznámeho. Inak tomu nebolo ani v prípade tohto výskumu. Pre pohodlnosť, podozrieva- vosť, hystériu a zbabelosť – verné dcéry strachu z neznámeho – záverom realizácie takmer nezostali zamestnankyne, čo by sa nebáli poctivo dokončiť zverené úlohy. Ako ošedivelý preživší, čo pôvodne všetkých ostatných do realizácie uondal, preto z cieľovej rovinky posielam vďaku predovšetkým za statočnosť: ďakujem všetkým, kto ste kedy nazbie­rali odvahu toto bláznivé bádanie podporiť proti násiliam ustráchaných akoby mocných, či už v kancelárii, susedstve alebo manželstve, či už zoči-voči alebo aspoň tajne. AB

199 Poďakovanie PRÍLOHA A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Nerovnosti v zdravotnom stave medzi Rómami a ostatnými populáciami v strednej a východnej Európe

Značná časť Stredoeurópanov, ktorí sa Hoc nie sú zďaleka vyčerpávajúce, považujú (aj) za Rómov, zastáva v rámci dosiaľ publikované rigorózne ziste­ svojich domovských krajín najnižšie nia spoločne presvedčivo naznačujú, možné spoločenské postavenie, žije vo že v SVE medzi rómskymi a vše­ vylúčených osídleniach a čelí častému obecnými populáciami pretrvávajú nerovnocennému zaobchádzaniu zo výrazné nerovnosti aj v zdravotnom strany ostatných ľudí i inštitúcií. Vý­ stave. Pre chýbajúci systematický zber znamné podiely obyvateľstva rómske­ súvisiacich údajov na úrovni štátov ho pôvodu v celom regióne strednej (ERRC, 2013; EUC, 2014), dosiaľ a východnej Európy (SVE) žijú v jednot­ zhromaždené kvantitatívne dôkazy livých štátoch fyzicky aj spoločensky pozostávajú len z akademických štúdií oddelene od ostatných krajanov (bežne a zo správ mimovládnych organizácií sú im napr. oddelene poskytované (MVO). Akademické štúdie sú čoraz vzdelávanie a ďalšie verejné služby), početnejšie a rigoróznejšie, no v o­sídleniach s extrémne podštan­ poväčšine len jednorazové a tema­ dardnou infraštruktúrou, podobných ticky dosť špecifické, t. j. zameria­ najchudobnejším predmestiam tretieho vajú sa len na jednotlivé ochorenia sveta (chýbajúca elektrina, pitná voda, a súvisiace faktory a len v niektorých kanalizácia, apod.) (EUFRA, 2018a; zemepisných oblastiach (B. Cook EUFRA a UNDP, 2012; Picker, 2017). a kol., 2013; B. L. Cook a kol., 2019; U tejto časti Rómov aj v posledných Fiľakovská Bobáková, 2019; Hajioff dvoch desaťročiach pretrvávali extrémne a McKee, 2000; Teresa Janevic, 2019; nízke úrovne vzdelania, zamestnanosti Orton a Cuevas, 2017; van Dijk, 2019). a príjmov (EUC, 2004; EUFRA, 2018a; Prieskumy rôznych MVO sa naopak EUFRA a UNDP, 2012). Rómovia zo SVE vykonávajú v podstate už pravidelne sa zároveň – aj nezávisle na miere svojho a zameriavajú širšie – na zdravie spoločenského vylúčenia – neustále a súvisiace ukazovatele vo všeobec­ stretávajú s etnickou diskrimináciou a nosti a v celom regióne – no typicky bežne i s otvoreným anticiganizmom, t. j. vychádzajú len z údajov subjektívneho špecifickou formou rasizmu zameranou sebahodnotenia a nebývajú podrobo­ vyslovene na Rómov, ktorá je hlboko vané rigoróznym recenzným kona­ zakorenená v miestnych nerómskych niam (EUC, 2014). Oba druhy zdrojov tradíciách (Albert a kol., 2016; EUFRA, sú však vzájomne konzistentné a uka­ 2018b; Grill, 2017; Stewart, 2012). zujú jednoznačne rovnakým smerom.

203 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Mnohé z doterajších vedeckých štúdií v úmrtnostiach, očakávaných dĺžkach sú z hľadiska kvantity aj kvality príliš dožitia a subjektívnych hodnoteniach Príčiny nerovností nedostatočné na to, aby z nich bolo vlastného zdravia (B. Cook a kol., 2013; možné vyvodiť jednoznačné závery Hajioff a McKee, 2000). No MVO ohľadom rozdielov medzi rómskymi správy i vedecké analýzy zhŕňajúce v zdravotnom stave medzi a ostatnými populáciami, pokiaľ ide údaje z rozsiahlych rigoróznych o konkrétne zdravotné problémy na prieskumov nadnárodných MVO tieto Rómami a ostatnými úrovni celého SVE regiónu. Dostatočne zistenia podporujú množstvom ďalších presvedčivé dôkazy v tomto zmysle boli konkrétnych indícií (napr. o vyššej záťaži dosiaľ nahromadené len o významných zdravotnými ťažkosťami za jednotlivé populáciami v strednej rozdieloch v ukazovateľoch, ktoré skupiny ochorení) (napr. EUFRA, 2018a; sprostredkujúco vypovedajú EUFRA a UNDP, 2012; FSG, 2009; a východnej Európe o zdravotnom stave vo všeobecnosti – Masseria a kol., 2010; UNDP, 2012).

Predovšetkým rozsiahle pravidelné 2018; Sándor a kol., 2018; Stojanovski a kol., Nerovnosti v zdravotnom prieskumy MVO sústavne ukazu­ 2017; Tambor a kol., 2014). Do­stupné ve­ jú, že Rómovia v SVE sú v porovnaní decké štúdie zamerané na materiálne pod­ so vše­obecnými populáciami trvale mienky a správanie súvisiace so zdravím stave medzi Rómami význam­ne viac vystavení okolnostiam, u dospelých, vrátane rôznych aspektov o ktorých je známe, že sú bezprostredne sexuál­neho a reprodukčného zdravia, ten­ a ostatnými populáciami škodlivé pre zdravie, a že príkre sociálne to obraz takisto potvrdzujú, no nepokrý­ nerovnosti v zdravotnom stave bývajú vajú zďaleka celý región (napr. Andreassen udržiavané práve ich prostredníctvom a kol., 2018; B. Cook a kol., 2013; Dimitrova na Slovensku (tzv. zdravie-ohrozujúce expozície) a kol., 2013; Dimitrova a kol., 2018; Janevic (napr. Diez Roux, 2012; Krieger, 2011; a kol., 2017; Kamberi a kol., 2015; Kósa WHO, 2010, 2013a). Rómovia v SVE a kol., 2015; Nikolic a Djikanovic, 2015; Nerovnosti v zdravotnom stave medzi kých slovenských Rómov (Mušinka a kol., regióne podľa týchto prieskumov Sedlecky a Rašević, 2015; Walfisch a kol., vylúčenými Rómami a ostatnými popu­ 2014), rôznorodé klinické štúdie rigorózne v porovnaní s ostatnými s narastajúcou 2013; Zeljko a kol., 2013). láciami priamo na Slovensku patria pre­ukázali významne vyššie zaťaženia úrovňou vylúčenia čelia konkrétne naj­ v regióne medzi najlepšie preskúmané vô­ dlhým radom rozličných infekčných aj mä výrazne škodlivej­ším materiálnym Rigorózne zistenia o všetkých ostatných bec a zistenia o nich do vyššie uvedeného chro­nických ochorení (napr. Antolová podmienkam, vyššej psychosociálnej druhoch zdraviu-škodlivých expozícií sú všeobecného popisu na jednej strane a kol., 2018; Antolová a kol., 2016; de záťaži a rizikovejšiemu správaniu súvi­ za región SVE ešte menej úplné a ich zis­ dobre zapadajú a na druhej ho významne Courten a kol., 2003; Dražilová a kol., siacemu so zdravím, pričom súčasne tenia sú zároveň rôznorodejšie. Napríklad prehlbujú (Bartošovič, 2016; Belák, 2019; 2018; Halánová a kol., 2018; Hasajová využívajú zdravotnícke služby menej najpočetnejšie z nich – komparatívne B. Cook a kol., 2013; Ginter a kol., 2005; a kol., 2014; Kristián a kol., 2013; Rosen­ často a nižšej kvality (EUC, 2014; EU­ štúdie o vystavení nepriaznivým psycho­ Hajioff a McKee, 2000; Šprocha, 2011). berger a kol., 2014; Rudohradská a kol., FRA, 2018a; FSG, 2009; UNDP, 2012). sociálnym podmienkam – pochádzajú len Pokiaľ ide o slovenských Rómov vo 2012; Sudzinová a kol., 2015; Sudzi­nová z niekoľkých krajín (vrátane Slovenska) všeobecnosti, t. j. bez ohľadu na mieru a kol., 2013; Veselíny a kol., 2014). Tento Pokiaľ ide o vedecké štúdie a analýzy, a vo svojich zisteniach sú sčasti až proti­ ich vylúčenia, rozličné demografické obraz jednoznačne podporujú aj opako­ vyššie zdravie-ohrozujúce expozície chodné (Bobáková a kol., 2012; Dimitrova analýzy pre nich v porovnaní s ostatnými vané zistenia, že tunajší Rómovia v porov­ u Rómov v SVE boli dosiaľ potvrdené naj­ a kol., 2013; Dimitrova a kol., 2014; Dimit­ Slovákmi konzistentne preukazujú vyššie naní so svojimi nerómskymi náprotivkami mä porovnávacími štúdiami o rozdieloch rova a kol., 2018; Dimitrova a kol., 2017; miery úmrt­nosti, vrátane u novorodencov či celoštátnymi priemermi svoje zdravie v materiálnych podmienkach, expozíciách Kamberi a kol., 2015; Koľarčík a kol., 2010; a malých detí, a kratšie očakávané dĺžky konzistentne hodnotia ako horšie práve so súvisiacich so životným štýlom u detí Koľarčík a kol., 2012; Koľarčík a kol., 2015). života pri narodení (Rosičová a kol., 2011; zvyšujúcim sa vylúčením (napr. Davidová (B. Cook a kol., 2013; Orton a Cuevas, Čo sa týka genetických štúdií, napriek Rosičová a kol., 2015; Šprocha, 2014; Špro­ a kol., 2010; Filadelfiová a Gerbery, 2012; 2017) a v kvalite a prístupe k zdravotnej dlhodobo nevyváženému zameraniu cha a Bleha, 2018). Špecificky pre Rómov Filadelfiová a kol., 2007; Gecková a kol., starostlivosti (napr. Andreassen a kol., výskumu práve na hľadanie genetických žijúcich vo vylúčených osídleniach, čiže 2014; Jarčuška a kol., 2013; Peter Koľarčík 2018; Arora a kol., 2016; Duval a kol., 2016; rozdielov (B. Cook a kol., 2013; Hajioff pre približne 40% zo 400 – 450 000 všet­ a kol., 2009; Silárová a kol., 2014). Földes a Covaci, 2012; McFadden a kol., a McKee, 2000), dedičné znaky, ktoré

204 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 205 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov by mali významné zdravotné účinky Novšie vedecké štúdie o diskriminácii v akýchkoľvek skupinách SVE Rómov ako Rómov v súvislosti s poskytovaním zdravot­ Príčiny nerovností takých, teda účinky nad rámec zvýšenej nej starostlivosti a o sociálnych normách na náchylnosti na niekoľko ochorení zried­ strane samotných Rómov priamo súvisia­ kavého výskytu, dosiaľ zachytené neboli cich so zdravím poukazujú na to, že pri for­ v zdravotnom stave medzi (napr. Diószegi a kol., 2017; Fiatal a kol., movaní toho, čo ktorým Rómom v SVE zdra­ 2016; Iovita a Schurr, 2004; Kalaydjieva vie najviac poškodzuje, môžu hrať dôležitú Rómami a ostatnými a kol., 2001; Martinez-Cruz a kol., 2016; úlohu práve tieto dva druhy sociálnych de­ Pikó a kol., 2017; Szalai a kol., 2014). Tieto terminantov. Celý rad exploračných štúdií zistenia sú v jednoznačnom súlade so napríklad preukázal rôzne diskriminačné populáciami na Slovensku zisteniami o zanedbateľných vplyvoch a rasistické praktiky voči Rómom v SVE, génov pri etnických rozdieloch v zdraví vo a to na všetkých organizačných úrovniach všeobecnosti (Belák a kol., 2019a; Bhopal, tunajších systémov zdravotnej starostlivos­ 2015; Dressler a kol., 2005; Smith, 2000). ti (napr. Colombini a kol., 2011; George a kol., 2018; Janevic a kol., 2017; Janevic Naopak, vedecké dôkazy o sociálnych de­ a kol., 2011; Rechel a kol., 2009). Nedávne terminantoch samotných zdravie-ohro­ komparatívne kvantitatívne štúdie z tejto zujúcich expozícií, t .j. o tom, prečo sú oblasti tieto zistenia dopĺňajú o prvé údaje zdraviu-škodlivým okolnostiam omnoho aj o špecifických príspevkoch diskriminácie viac vystavené také časti práve rómskych (Janevic a kol., 2015; Janevic a kol., 2017; Aj vystavenie zdravie-ohrozujúcim a Gerbery, 2012; Filadelfiová a kol., 2007; populácií, začali pribúdať len pomerne Koľarčík a kol., 2015). okolnostiam bolo v prípade Rómov na FSG, 2009; Popper a kol., 2011). Na­ nedávno. Väčšina skorších štúdií sa Slovensku preštudované pomerne výni­ pokon, genetický výskum aj v prípade zameriavala na súvislosti medzi zdravot­ Pokiaľ ide o sociálne normy a praktiky na močne podrobne a rigorózne a všeobecný slovenských Rómov preukázal vyššie ným stavom, úrovňami sociálno-eko­ strane samotných Rómov, kvalitatívne popis za SVE región najmä podporu­ frekvencie len niekoľkých génových nomického postavenia (SEP) a správaním (napr. Andreassen a kol., 2017; Janevic je. Rozličné vedecké štúdie napríklad mutácií spôsobujúcich výhradne ochore­ súvisiacim so zdravím (Cook a kol., 2013). a kol., 2011; Kelly a kol., 2004; Stojanovski preukázali, že tunajší vylúčení Rómovia nia zriedkavého výskytu, naznačujúce Vo všeobecnosti možno povedať, že tieto a kol., 2019) aj kvantitatívne štúdie (napr. v porovnaní s ostatnými Slovákmi (vrá­ predovšetkým spoločensky predurčené štúdie po prvý raz rigorózne potvrdili, že Čvorovič, 2018; Čvorovič a Coe, 2017; tane nevylúčených Rómov) žijú v menej a udržiavané nepriaznivé reprodukčné výrazne nižšie úrovne formálneho vzde­ Čvorovič a James, 2018), dosiaľ zamerané zdravých materiálnych podmienkach vzorce (izolácia a endogámia) (napr. lania a príjmov u vylúčených Rómov úzko najmä na sexuálne a reprodukčné zdravie (Frisman a kol., 2015; Majdan a kol., Bôžiková a kol., 2015; Hijová a kol., 2012; súvisia aj s nepriaznivejšími zdravie-ohro­ rómskych žien, identifikovali značne zlo­ 2012; Škobla a Filčák, 2016), častejšie Dluholucký a Knapková, 2017; Gábriková zujúcimi expozíciami rôznych druhov žité a na kontexte závislé, no potenciálne fajčia a užívajú lacné nelegálne drogy a kol., 2015; Gábriková a kol., 2013; Ivanov (napr. Janevic a kol., 2012; Masseria a kol., veľmi vplyvné kultúrne ukotvené stratégie (Babinská a kol., 2013; napr. de Courten a kol., 2014). 2010; Voko a kol., 2009). Väčšina týchto a adaptácie. Zistenia z kvantitatívnych a kol., 2003; Hubková a kol., 2018; Važan komparatívnych štúdií však nezahŕňala štúdií skúmajúcich to, ako sa kolektívne a kol., 2011), jedia menej zdravú stravu V istom kontraste k literatúre odinokadiaľ (dostatok) Rómov nevylúčených a via­ identity formujú u rómskej mládeže a ako a bývajú obéznejší (Hijová a kol., 2014; v SVE, dôsledné komparatívne štúdie na ceré použili sporné ukazovatele etnickej tieto identity súvisia s vnímaním vlastného Krajčovičová-Kudláčková a kol., 2004; Slovensku zistili aj rovnaké alebo príslušnosti (Janka a kol., 2018). Mnohé zdravia, vykazujú podobnú mieru zloži­ Petrásová a kol., 2014), zapájajú sa do me­ menšie vystavenie niektorým zdra­ z nich navyše poukázali aj na systema­ tosti i dôležitosti (Dimitrova a kol., 2018; nej zdravých fyzických aktivít a častejšie vie-ohrozujúcim expozíciám na strane tické rozdiely v zdravotnom stave a ex­ Dimitrova a kol., 2017). Celkovo možno sa zrania (Babinská a kol., 2014; Babinská vylúčených Rómov, a to najmä u mládeže. pozíciách, ktoré nebolo možné vysvetliť povedať, že všetky výskumy v tejto oblasti a kol., 2013; Koľarčík a kol., 2010). Zistilo Na rozdiel od bežných predpokladov rozdielmi v SEP, a na to, že výsledky podporujú myšlienku, že viaceré dôležité sa tiež, že slovenskí vylúčení Rómovia verejnosti, pre vylúčenú rómsku mládež týkajúce sa rovnakých vzťahov sa medzi sociálne determinanty zdravia sa môžu čelia väčším prekážkam v prístupe ku v porovnaní s miestnymi Nerómami boli jednotlivými krajinami SVE môžu značne pre rôzne skupiny Rómov v SVE čiastočne kvalitnej zdravotnej starostlivosti (Belák, napríklad zistené menej častá konzumácia líšiť. V dôsledku všetkého uvedeného líšiť, a to najmä v závislosti od meniacich 2013; Belák a kol., 2020; Belák a kol., alkoholu (Babinská a kol., 2014; Koľarčík (pozri aj Diez Roux, 2012; Dressler a kol., sa sociálnych kontextov aj v rómskych 2017a; Bobáková a kol., 2015; Jarčuška a kol., 2010), protispoločenské alebo 2005; Reijneveld, 2010; Smith, 2000), komunitách aj mimo ne. Štúdie hodnotia­ a kol., 2013; Koľarčík a kol., 2015) a hod­ agresívne správanie (Koľarčík a kol., 2016) týmto štúdiám samým o sebe sa ne­ ce dopady politík a iných štrukturálnych notia svoje zdravie ako horšie (Gecková a promiskuitné vzťahy (Babinská a kol., podarilo bližšie objasniť ani konkrétne determinantov zdravia či súvisiacich a kol., 2014; Koľarčík a kol., 2009). Všetky 2017; Dražilová a kol., 2018; Halánová príčinné vzťahy medzi príslušnosťou intervencií boli dosiaľ v SVE skôr zriedkavé uvedené zistenia sú zároveň v súlade so a kol., 2014; Veselíny a kol., 2014). k rómskej etnicite a nízkym SEP , ani to, a poväčšine zostávajú málo výpovedné zisteniami početných a pomerne kvalit­ Zároveň sa zistilo, že rómska mládež akými cestami presne nízke SEP zvykne (Kaluski a kol., 2015; Molnár a kol., 2010; ných tunajších MVO prieskumov (CRR, čelí menšiemu nepriaznivému tlaku vplývať na zdravie Rómov v regióne. Orton a Cuevas, 2017; Sándor a kol., 2017). 2017; Davidová a kol., 2010; Filadelfiová rovesníkov (Bobáková a kol., 2012), máva

206 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 207 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov väčšiu psychosociálnu podporu v rodine poukázala aj na nanaj­výš slabé súvislos­ (Bobáková a kol., 2015; Koľarčík a kol., ti medzi SEP a rôznymi ukazovateľmi Politiky zamerané na 2012) a podľa niektorých ukazovateľov sa podstatnými pre zdravotný stav aj v rámci jej aj v subjektívnom sebahodnotení darí vylúčených rómskych enkláv. Inými lepšie (Koľarčík a kol., 2012). slovami, podobné vzorce poškodzova­ riešenie nerovností nia zdravia môžu platiť pre väčšinu ľudí Čo sa týka preskúmania sociálnych deter­ žijúcich vo vylúčených rómskych osídle­ v zdravotnom stave medzi minantov daného stavu, štúdie skúma­ niach na Slo­vensku bez ohľadu na rôzne júce možné sprostredkovateľské úlohy úrovne vzdelania a príj­mu existujúce nízkeho SEP aj na Slovensku zápasili v rámci týchto osídlení. Takto naznačenú Rómami a ostatnými s problémom zahrnúť do porovnávaní dôležitosť ďalších druhov sociálnych dostatočné počty Rómov s vysokým determinantov zdravia, predovšetkým populáciami v regióne SEP. Ani tu teda samé o sebe nedokázali etnickej diskrimi­nácie a súvisiacich uspokojivo vysvetliť všetky zistené syste­ osobitých sociálnych noriem v prostredí matické rozdiely v expozíciách a zdravot­ a okolí samotných vylúčených osídlení, ných výsledkoch, a potvrdili najmä to, že ale i súvisiacich politík, následne po­ vylúčení Rómovia sú na tom v daných tvrdil prostredníc­tvom série rigo­róznych ukazovateľoch zdravotného stavu horšie exploračných štúdií ten istý výskumný než Nerómovia s rovnako nízkym SEP kolektív (Belák, 2015a, 2019; Belák a kol., (Gecková a kol., 2014; Koľarčík a kol., 2020; Belák a kol., 2017a; Belák a kol., V posledných dvoch desaťročiach boli série dokumentov, ktoré boli jednotlivými 2009; Koľarčík a kol., 2010). Originálna 2018, 2019b; Belák a kol., 2017b; Bosáková, prakticky v celej SVE medzinárodnými krajinami prijaté ako hlavné strategické séria štúdií od Geckovej a kol. (2014) však 2013; Peter Koľarčík a kol., 2015). organizáciami navrhnuté a štátmi prijaté plány na riešenie miestnych nerovností a vytýčené ambiciózne národné plány na medzi Rómami a Nerómami v niekoľkých odstránenie všetkých rozdielov medzi kľúčových oblastiach vrátane zdravia Rómami a Nerómami, ktoré výslovne (Brüggemann a Friedman, 2017; EUC, zahŕňajú zdravie ako jednu zo svojich 2018a, 2019). Rámec NSIR bol následne kľúčových oblastí (Brüggemann a Fried­ prijatý Európskou komisiou, ktorá sa man, 2017; Vermeersch a van Baar, 2017). postupne stala hlavným financovateľom Pristupujúc k daným nerovnostiam a do značnej miery aj motorom jeho spočiat­ku najmä ako k rozvojovým prob­ implementácie. Zúčastnené krajiny lémom, vychádzajúc najmä z prieskumov v poslednom desaťročí každé 2 až 3 roky Rozvojového programu OSN (UNDP) pokračovali v pokusoch o vyhodnoco­ a využívajúc vlastné finančné prostriedky vanie plnenia a revízie cieľov NSIR, za­ a kapacity, Svetová banka a Nadácia otvo­ meraných na konkrétne oblasti a súvisiace renej spoločnosti postupne navrhli a vy­ ukazovatele – revízie tak­zvaných akčných jednali tzv. Dekádu začleňovania Rómov plánov (AP) NSIR. Práve AP NSIR sa (DZR) (DRI, 2005). Táto iniciatíva podnes podnes používajú najčastejšie ako základ­ zostáva zatiaľ najširšou a najvýznamnej­ né návody pre nastavovanie programov, šou poli­tickou iniciatívou, ktorá sa kedy grantových výziev, hodnotenia pokroku, zamerala vyslovene na odstraňovanie atď. , a to nielen štátnymi úradníkmi, ale rozdielov medzi Rómami a Nerómami aj MVO, súkromnými darcami, médiami v Európe ako také (Brüggemann a Fried­ či akademikmi, ktorí prispievajú k formo­ man, 2017; Vermeersch a van Baar, 2017). vaniu súvisiacich politík (Brüggemann a Friedman, 2017; EUC, 2018a; Vermeersch Do iniciatívy DZR sa postupne podari­ a van Baar, 2017). lo zapojiť ďalšie medzinárodné MVO, zástupcov vlád a lokálne pro-rómske Plnenie AP NSIR však bolo dosiaľ pomalé aktivistické organizácie z väčšiny eu­ a prinieslo nanajvýš sporné úspechy, a to rópskych krajín s početnou rómskou do veľkej miery aj z dôvodu nedostatku menšinou. Iniciatíva DZR v roku 2011 potrebných súvisiacich spoľahlivých vyústila do medzinárodného legislatívne­ poznatkov a údajov. Už v samotných AP ho rámca tzv. Národných stratégií inte- napríklad pretrváva malá konzistencia grácie Rómov (NSIR). NSIR pozostáva zo a jednoznačnosť, najmä pokiaľ ide o ich

208 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 209 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov konkrétne ciele, príslušnosť úloh a mera­ pokroku (napr. EUC, 2014, 2018a, b). No nie dopadov ich plnenia (napr. Brügge­ detailnejšie preskúmanie ukazuje, že Literatúra mann a Friedman, 2017; EUC, 2018a, b). takéto pozitívne posudky sa zvyčajne za­ Mnohé z činností vytýčených v AP sa kladajú skôr na hodnotení miery aktivity nevykonávali vôbec, a tie, ktoré áno, často než na dôkazoch o jej účinkoch (ERRC, nie celkom podľa daných plánov. Pre 2013; EUC, 2014, 2018b; Fésüs a kol., 2012). väčšinu vykonávaných činností navyše Doterajšie kladné posudky okrem toho bolo hodnotenie ich procesov a účinkov boli založené na zisteniach o prinajlepšom veľmi povrchné. Všetko uvedené sa od­ zmiešaných dopadoch a vychádzali zrkadľuje v trvalom všeobecnom dojme poväčšine len zo subjektívnych odhadov všetkých zúčastnených strán na všetkých (EUC, 2018a; Sándor a kol., 2017). Vo organizačných úrovniach, že iniciatíva väčšine krajín SVE sa navyše aktivity reali­ DZR v skutočnosti priniesla len veľmi zované na národnej úrovni obmedzovali skromné pozitívne zmeny (Brüggemann na aktivity na projektovej báze a z pro­ a Friedman, 2017; EUC, 2018a, b). striedkov zahraničného financovania, konkrétne predovšetkým na zdravotnú Za najvýznamnejšie príčiny povrchného mediáciu (Belák a kol., 2017b; OSF, 2011; plánovania a hodnotenia pokroku NSIR Sándor a kol., 2017; cf. Thornton, 2017; pritom bývajú označované predovšetkým WHO, 2013b). Inými slovami, väčšine koncepčné dilemy aktérov (napr. ohľadne determinantov, ktoré preukázal predošlý Albert, G., Dijksterhuis, R., End, M., Arora, V.S., Kühlbrandt, C., a McKee, toho, či zvoliť prístup skôr redistribúcie výskum ako potenciálne kľúčové (napr. Hrabanova, G., Jarab, J., Koller, F., a kol. M. (2016). An examination of unmet alebo podpory etnickej emancipácie), ne­ nedostatočná infraštruktúra v osídleniach (2016). Antigypsyism – a reference health needs as perceived by Roma dostatok politickej vôle požadované pro­ či pretrvávajúce diskriminačné praktiky paper. In A.A. Antigypsyism (Ed.): in Central and Eastern Europe. cesy skutočne zavádzať a prevádzkovať, v systémoch zdravotnej starostlivosti) Alliance Against Antigypsyism. European Journal of Public Health, 26, neschopnosť uľahčiť efektívne zapojenie sa dosiaľ zdravotné politiky v podstate Andreassen, T., Melnic, A., Figueiredo, R., 737–742. cieľových rómskych komunít a nedostatok nevenovali (EUC, 2014; Fésüs a kol., 2012; Moen, K., Şuteu, O., Nicula, F., a kol. Babinská, I., Gecková, A.M., Jarčuška, spoľahlivých a zrozumiteľných súvisiacich Koller, 2010). S výnimkou mimoriadne (2018). Attendance to cervical cancer P., Pella, D., Marekova, M., Stefkova, údajov a odborných poznatkov (Brügge­ rozvinutej zdravotnej mediácie, ktorá screening among Roma and non-Roma G., a kol. (2014). Does the population mann a Friedman, 2017; EUC, 2018a, b; sa tu v praxi tradične zameriava na širší women living in North-Western region living in Roma settlements differ in Vermeersch a van Baar, 2017). rad determinantov na komunitnej úrovni of Romania. International Journal of physical activity, smoking and alcohol a výnimočne participatívnym spôsobom Public Health, 63, 609–619. consumption from the majority Vývoj špecificky za oblasť zdravia celkové (momentálne projekt NP ZK), všetky Andreassen, T., Weiderpass, E., Nicula, population in Slovakia? Central skromné prínosy​​ systému DZR veľmi vyššie uvedené nedostatky sa týkajú aj F., Suteu, O., Itu, A., Bumbu, M., a kol. European journal of public health, 22, 1 dobre ilustruje. Táto oblasť býva väčšinou Slovenska (Belák, 2015b, c, 2019; Belák (2017). Controversies about cervical S22–27. Pozri aj externé hodnotenia plnenia slovenských NRIS. správ označovaná ako oblasť určitého a kol., 2017b; Lajčáková, 2012).1 cancer screening: A qualitative study of Babinská, I., Halánová, M., Kalinová, Roma women's (non) participation in Z., Cechová, L., Čisláková, L., cervical cancer screening in Romania. a Madarasová Gecková, A. (2017). Social Science a Medicine, 183, 48–55. Prevalence of Chlamydia trachomatis Antolová, D., Janičko, M., Halánová, Infection and Its Association with M., Jarčuška, P., Gecková, A.M., Sexual Behaviour and Alcohol Use in Babinská, I., a kol. (2018). Exposure to the Population Living in Separated Toxoplasma gondii in the Roma and and Segregated Roma Settlements Non-Roma Inhabitants of Slovakia: A in Eastern Slovakia. International Cross-Sectional Seroprevalence Study. Journal of Environmental Research and International Journal of Environmental Public Health, 14, 1579. Research and Public Health, 15, 408. Babinská, I., Veselska, Z.D., Antolová, D., Jarčuška, P., Janíčko, M., Bobáková, D., Pella, D., Panico, S., Reiterová, K., Halánová, M., Cechova, Reijneveld, S.A., a kol. (2013). Is the L., a kol. (2016). Occurrence of cardiovascular risk profile of people Echinococcus multilocularis and E. living in Roma settlements worse granulosus seropositivity in Roma in comparison with the majority and non-Roma population of Eastern population in Slovakia? International Slovakia. Annals of Parasitology, 62. Journal of Public Health, 58, 417–425.

210 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 211 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Bartošovič, I. (2016). Some aspects of Belák, A., Madarasova Gecková, A., van Bôžiková, A., Gábriková, D., Pitonak, J., Čvorovič, J., a James, S.A. (2018). John health status of the Gypsy population Dijk, J.P., a Reijneveld, S.A. (2018). Bernasovska, J., Macekova, S., a Loha­ Henryism, Gender and Self-reported in Slovakia. Bratislavske lekarske listy, Why don’t segregated Roma do more jova-Behulova, R. (2015). Ethnic Differ­ Health Among Roma/Gypsies 117, 26–30. for their health? An explanatory ences in the Association of Thrombo­ in Serbia. Culture, Medicine, and Belák, A. (2013). Health-system framework from an ethnographic study philic Polymorphisms with Obstetric Psychiatry, 42, 295–314. limitations of Roma health in Slovakia: in Slovakia. International Journal of Complications in Slovak and Roma Davidová, E., Elichova, M., Ivanova, A qualitative study. Bratislava: WHO Public Health, 63, 1123–1131. (Gypsy) Populations. Genetic Testing K., Kajanova, A., Matulay, S., Country office in Slovakia. Belák, A., Madarasova Gecková, A., van and Molecular Biomarkers, 19, 98–102. Matulayova, E., a kol. (2010). Kvalita Belák, A. (2015a). Medicína Dijk, J.P., a Reijneveld, S.A. (2019a). Hijová, A., Gabriková, D., Sovičová, A., života a sociální determinanty v segregovanej rómskej osade: “Do my Roma and non-Roma patients Behulová, R., Mačeková, S., Boroňová, zdraví u Romů v České a Slovenské Priklad z juhu stredného Slovenska need different care?” A brief step-by- I., a kol. (2012). The frequency of factor republice [Quality of life and social [Medicine in a segregated Romani step guideline for clinical practitioners. V Leiden and prothrombin G20210A determinants of health in Roma in the settlement: An exapmple from South- International Journal of Public Health, mutations in Slovak and Roma (Gypsy) Czech Republic and Slovakia]. České Central Slovakia]. Romano Džaniben, 64, 1117–1121. ethnic group of Eastern Slovakia. Budejovice: Triton. 22, 57–84. Belák, A., Madarasova Gecková, A., van Journal of Thrombosis and Thrombolysis, de Courten, B.V., de Courten, M., Belák, A. (2015b). Responding to health Dijk, J.P., a Reijneveld, S.A. (2019b). 34, 406–409. Hanson, R.L., Zahorakova, A., literacy needs of the Roma in Slovakia. What Roma nonadherence is likely Brüggemann, C., a Friedman, E. (2017). Egyenes, H.P., Tataranni, P.A., a kol. In S. Dodson, S. Good, a R.H. Osborne and what drives it? Reply to Broz and The Decade of Roma Inclusion: (2003). Higher prevalence of type 2 (Eds.), Health literacy toolkit for Nunes. International Journal of Public Origins, Actors, and Legacies. diabetes, metabolic syndrome and lowand middle-income countries: a Health, 64, 805–807. European Education, 49, 1–9. cardiovascular diseases in gypsies than series of information sheets to empower Belák, A., Veselska, Z.D., Gecková, A.M., Colombini, M., Rechel, B., a Mayhew, in non-gypsies in Slovakia. Diabetes communities and strengthen health Dijk, J.P.v., a Reijneveld, S.A. (2017b). S.H. (2011). Access of Roma to sexual research and clinical practice, 62, 95–103. systems pp. 141–144). New Delhi: WHO How Well Do Health-Mediation and reproductive health services: Diez Roux, A.V. (2012). Conceptual Regional Office for South-East Asia. Programs Address the Determinants Qualitative findings from Albania, approaches to the study of health Belák, A. (2015c). Segregovaní Rómovia of the Poor Health Status of Roma? A Bulgaria and Macedonia. Global Public disparities. Annual review of public a zdravotné politiky: etické a praktické Longitudinal Case Study. International Health, 7, 522–534. health, 33, 41–58. rozpory]. In T. Podolinska, a T. Hrustic Journal of Environmental Research and Cook, B., Wayne, G.F., Valentine, A., Dimitrova, R., Chasiotis, A., Bender, M., (Eds.), Čierno-biele svety. Rómovia Public Health, 14, 1569. Lessios, A., a Yeh, E. (2013). Revisiting a van de Vijver, F. (2013). Collective v majoritnej spoločnosti na Slovensku. Bhopal, R. (2015). Ethnicity, race, the evidence on health and health care identity and wellbeing of Roma Bratislava: VEDA Ústav etnológie epidemiology, and public health. In disparities among the Roma: a system­ minority adolescents in Bulgaria. Slovenskej akadémie vied. C.C. Tan, M. Gulliford, Q.A. Karim, atic review 2003–2012. International International Journal of Psychology, Belák, A. (2019). The health of segregated a R. Detels (Eds.), Oxford Textbook Journal of Public Health, 1–27. 48, 502–513. Roma: first-line views and practices. of Global Public Health. Oxford UK: Cook, B.L., Progovac, A., a Tran, N. Dimitrova, R., Chasiotis, A., Bender, A case study in Slovakia using Oxford University Press. (2019). Improving the mental health M., a van de Vijver, F.J.R. (2014). ethnographic methods. Faculty Bobáková, D., Dankulincova Veselska, Z., of Roma through research and policies Collective Identity and Well-Being of Medicine (p. 243). Groningen: Babinská, I., Klein, D., Madarasova that cross multiple social sectors. of Bulgarian Roma Adolescents and University of Groningen. Gecková, A., a Cislakova, L. (2015). Dif­ International Journal of Public Health, Their Mothers. Journal of Youth and Belák, A., Fiľakovská Bobáková, D., ferences between Roma and non-Roma 64, 979–980. Adolescence, 43, 375–386. Madarasova Gecková, A., van Dijk, J.P., in how social support from family and CRR. (2017). Vakras zorales/We speak Dimitrova, R., Johnson, D.J., a van a Reijneveld, S.A. (2020). Why don't friends helps to overcome health care aloud. Experiences of Roma women de Vijver, F.J.R. (2018). Ethnic health care frontline professionals do accessibility problems. International in Slovakia with reproductive socialization, ethnic identity, life more for segregated Roma? Exploring journal for equity in health, 14, 37. healthcare. (p. 42). Geneve: Center for satisfaction and school achievement mechanisms supporting unequal care Bobáková, D., Koľarčík, P., Gecková, Reproductive Rights. of Roma ethnic minority youth. practices. Social Science a Medicine, 246, A.M., Klein, D., Reijneveld, S.A., a van Čvorovič, J. (2018). Self-rated health and Journal of Adolescence, 62, 175–183. 112739. Dijk, J.P. (2012). Does the influence teenage pregnancies in Roma women: Dimitrova, R., van de Vijver, F.J.R., Belák, A., Gecková, A.M., van Dijk, J.P., of peers and parents on adolescents' Increasing height is associated with Taušová, J., Chasiotis, A., Bender, a Reijneveld, S.A. (2017a). Health- drunkenness differ between Roma and better health outcomes. Journal of M., Buzea, C., a kol. (2017). Ethnic, endangering everyday settings and non-Roma adolescents in Slovakia? Biosocial Science, 1–13. Familial, and Religious Identity practices in a rural segregated Roma Ethn Health, 17, 531–541. Čvorovič, J., a Coe, K. (2017). of Roma Adolescents in Bulgaria, settlement in Slovakia: A descriptive Bosáková, L. (2013). A bottom-up Approach Reproductive Investment and Health Czech Republic, Kosovo, and summary from an exploratory to Employment: An Example of Good Costs in Roma Women. International Romania in Relation to Their Level longitudinal case study. BMC Public Practice. Bratislava: WHO Country Journal of Environmental Research and of Well-Being. Child Development, 88, Health, 17, 128. Office in Slovakia. Public Health, 14, 1337. 693–709.

212 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 213 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Diószegi, J., Fiatal, S., Tóth, R., Moravcsik- EUC. (2018b). A synthesis of civil society’s Frisman, E., Racz, O., Petrovicovicova, Hajioff, S., a McKee, M. (2000). The Kornyicki, Á., Kósa, Z., Sándor, J., a kol. reports on the implementation of J., Slavik, J., a Cimbolakova, I. (2015). health of the Roma people: a review (2017). Distribution Characteristics and national Roma integration strategies Scald Burns in Children. An Analysis of the published literature. J Epidemiol Combined Effect of Polymorphisms in the European Union. Focusing on with Special Attention to the Roma Community Health, 54, 864–869. Affecting Alcohol Consumption structural and horizontal preconditions Ethnic Group in East Slovakia. Halánová, M., Jarčuška, P., Kalinova, Z., Behaviour in the Hungarian General for a successful implementation. International Journal of Clinical Carikova, K., Oravcova, J., Jarčuška, P., and Roma Populations. Alcohol and Budapest: Center for Policy Studies, Medicine, Vol.06No.01, 6. a kol. (2014). The prevalence of Alcoholism, 52, 104–111. Central European University. FSG. (2009). Health and the Roma Chlamydia trachomatis in the Dluholucký, S., a Knapková, M. (2017). EUC. (2019). Roma integration in EU community: analysis of the situation population living in Roma settlements: The First Results of Extended countries. in Europe. Bulgaria, Czech Republic, a comparison with the majority Newborn Screening in Slovakia – EUFRA. (2018a). Fundamental Rights Greece, Portugal, Romania, Slovakia, population. Central European journal of Differences between the Majority and Report 2018. Luxembourg: European Spain.: Fundación Secretariado Gitano. public health, 22, S32–36. the Roma Ethnic Group. International Union Fundamental Rights Agency. Gábriková, D., Bernasovska, J., Sokolova, Halánová, M., Veselíny, E., Kalinová, Journal of Neonatal Screening, 3, 25. EUFRA. (2018b). A persisting concern: an­ J., a Stiburkova, B. (2015). High Z., Jarčuška, P., Janičko, M., Dražilová, S., Janicko, M., Kristián, ti-Gypsyism as a barrier to Roma inclu­ frequency of SLC22A12 variants Urbančíková, I., a kol. (2018). P., Schreter, I., Halánová, M., sion. (p. 60). Luxembourg: European causing renal hypouricemia 1 in the Seroprevalence of Hepatitis E Virus in Urbancikova, I., a kol. (2018). Union Fundamental Rights Agency. Czech and Slovak Roma population; Roma Settlements: A Comparison with Prevalence and Risk Factors for EUFRA, a UNDP. (2012). The situation simple and rapid detection method the General Population in Slovakia. Hepatitis B Virus Infection in Roma of Roma in 11 EU Member States. by allele-specific polymerase chain International Journal of Environmental and Non-Roma People in Slovakia. Survey results at a glance. (p. 31). reaction. Urolithiasis, 43, 441–445. Research and Public Health, 15. International Journal of Environmental Luxembourg: European Union Gábriková, D., Mistrik, M., Hasajová, A., Valencakova, A., Malcekova, Research and Public Health, 15, 1047. Fundamental Rights Agency a United Bernasovska, J., Bozikova, A., B., Danisova, O., Halan, M., Goldova, Dressler, W.W., Oths, K.S., a Gravlee, C.C. Nations Developmental Programme. Behulova, R., Tothova, I., a kol. (2013). M., a kol. (2014). Significantly higher (2005). Race and ethnicity in public Fésüs, G., Östlin, P., McKee, M., a Ádány, Founder mutations in NDRG1 and occurrence of Cryptosporidium health research: Models to explain R. (2012). Policies to improve the HK1 genes are common causes of infection in Roma children compared health disparities. Annual Review of health and well-being of Roma people: inherited neuropathies among Roma/ with non-Roma children in Slovakia. Anthropology, 34, 231–252. The European experience. Health Gypsies in Slovakia. Journal of Applied European Journal of Clinical DRI. (2005). Declaration of the Decade of Policy, 105, 25–32. Genetics, 54, 455–460. Microbiology a Infectious Diseases, 33, Roma Inclusion 2005–2015. In D.o.R.I. Fiatal, S., Tóth, R., Moravcsik-Kornyic­ Gecková, A.M., Babinská, I., Bobáková, D., 1401–1406. 2005–2015 (Ed.). Sofia: Decade of ki, Á., Kósa, Z., Sándor, J., McKee, M., Veselska, Z.D., Bosakova, L., Koľarčík, Hijová, E., Gecková, A.M., a Babinská, Roma Inclusion 2005–2015. a kol. (2016). High Prevalence of Smok­ P., a kol. (2014). Socioeconomic I. (2014). Do eating habits of the Duval, L., Wolff, F.-C., McKee, M., ing in the Roma Population Seems to characteristics of the population population living in Roma settlements a Roberts, B. (2016). The Roma Have No Genetic Background. Nicotine living in Roma settlements and their differ from those of the majority vaccination gap: Evidence from twelve a Tobacco Research, 18, 2260–2267. association with health and health- population in Slovakia? Central countries in Central and South-East Filadelfiová, J., a Gerbery, D. (2012). related behaviour. Central European European journal of public health, 22, Europe. Vaccine, 34, 5524–5530. Report on the living conditions of journal of public health, 22, S57–64. S65–68. ERRC. (2013). Hidden Health Crisis. Roma households in Slovakia 2010. In George, S., Daniels, K., a Fioratou, E. Hubková, B., Rácz, O., Bódy, G., Frišman, Health Inequalities and Disaggregated UNDP (Ed.), (p. 234). Bratislava: UNDP. (2018). A qualitative study into the E., a Mareková, M. (2018). Toluene Data. (p. 60). Budapest: European Filadelfiová, J., Gerbery, D., a Skobla, perceived barriers of accessing abuse markers in marginalized Roma Rights Centre. D. (2007). Report on the living healthcare among a vulnerable populations. 11, 22. EUC (2004). The Situation of Roma in an conditions of Roma in Slovakia. United population involved with a community Iovita, R.P., a Schurr, T.G. (2004). Enlarged European Union. Luxembourg: Nations Development Programme: centre in Romania. International Reconstructing the Origins and European Commission – Directorate- Regional Bureau for Europe and the journal for equity in health, 17, 41. Migrations of Diasporic Populations: General for Employment and Social Commonwealth of Independent States. Ginter, E., Havelkova, B., Rovny, I., Hlava, The Case of the European Gypsies. Affairs. Fiľakovská Bobáková, D. (2019). Chal­ P., Barakova, A., a Kudlackova, M. American Anthropologist, 106, 267–281. EUC. (2014). Roma Health Report. Health lenges for research, policy and practice (2005). Health status of the Slovakia Ivanov, I.S., Azmanov, D.N., status of the Roma population. Data in the field of Roma health. Internation- population at its entry to the European Ivanova, M.B., Chamova, T., collection in the Member States of the al Journal of Public Health, 64, 645–646. Union. Bratisl Lek Listy, 106, 45–54. Pacheva, I.H., Panova, M.V., a kol. European Union. (p. 153). Földes, M., a Covaci, A. (2012). Research Grill, J. (2017). ‘In England, they don’t call (2014). Founder p.Arg 446* mutation EUC. (2018a). Evaluation of the EU on Roma health and access to you black!’Migrating racialisations and in the PDHX gene explains over half Framework for National Roma healthcare: state of the art and future the production of Roma difference of cases with congenital lactic acidosis Integration Strategies up to 2020. challenges. International Journal of across Europe. Journal of Ethnic and in Roma children. Molecular Genetics Brussels: European Commission. Public Health, 57, 37–39. Migration Studies, 1–20. and Metabolism, 113, 76–83.

214 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 215 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Janevic, T. (2019). Romani maternal Kaluski, D.N., Stojanovski, K., McWeeney, G., Koller, T. (Ed.) (2010). Poverty and social McFadden, A., Siebelt, L., Gavine, A., and child health: moving from Paunovic, E., Ostlin, P., Licari, L., a kol. exclusion in the WHO European Region: Atkin, K., Bell, K., Innes, N., a kol. documenting disparities to testing (2015). Health insurance and accessibility health systems respond. Copenhagen: (2018). Gypsy, Roma and Traveller progress and interventions to achieve to health services among Roma in settle­ World Health Organization. access to and engagement with health equity. International Journal of Public ments in Belgrade, Serbia—the journey Kósa, Z., Moravcsik-Kornyicki, Á., services: a systematic review. European Health, 64, 981–982. from data to policy making. Health Policy Diószegi, J., Roberts, B., Szabó, Z., Journal of Public Health, 28, 74–81. Janevic, T., Gundersen, D., Stojanovski, K., and Planning, 30, 976–984. Sándor, J., a kol. (2015). Prevalence of Molnár, Á., Ádány, R., Ádám, B., Gulis, Jankovic, J., Nikolic, Z., a Kasapinov, Kamberi, E., Martinovic, B., a Verkuyten, metabolic syndrome among Roma: G., a Kósa, K. (2010). Health impact B. (2015). Discrimination and M. (2015). Life Satisfaction and a comparative health examination assessment and evaluation of a Roma Romani health: a validation study of Happiness Among the Roma in Central survey in Hungary. European Journal of housing project in Hungary. Health a discrimination scales among Romani and Southeastern Europe. Social Public Health, 25, 299–304. Place, 16, 1240–1247. women in Macedonia and Serbia. Indicators Research, 124, 199–220. Krajčovičová-Kudláčková, M., Blazicek, Mušinka, A., Skobla, D., Hurrle, J., Mat­ International Journal of Public Health, Kelly, J.A., Amirkhanian, Y.A., Kabakchie­ P., Spustova, V., Valachovicova, M., lovicova, K., a Kling, J. (2014). Atlas of 60, 669–677. va, E., Csepe, P., Seal, D.W., Antonova, a Ginter, E. (2004). Cardiovascular Roma communities in Slovakia 2013 Janevic, T., Jankovic, J., a Bradley, E. R., a kol. (2004). Gender roles and HIV risk factors in young Gypsy [Atlas rómskych komunít na Slovensku (2012). Socioeconomic position, sexual risk vulnerability of Roma (Gyp­ population. Bratislavske lekarske listy, 2013]. (p. 120). Bratislava: UNDP. gender, and inequalities in self-rated sies) men and women in Bulgaria and 7–8, 7. Nikolic, Z., a Djikanovic, B. (2015). Differ­ health between Roma and non-Roma Hungary: an ethnographic study. AIDS Krieger, N. (2011). Epidemiology and the ences in the use of contraception between in Serbia. International Journal of Care, 16, 231–245. people's health: theory and context. New Roma and non-Roma women in Serbia. Public Health, 57, 49–55. Koľarčík, P., Gecková, A.M., Orosova, O., York: Oxford University Press. Journal of Public Health, 37, 581–589. Janevic, T., Osypuk, T., Stojanovski, K., van Dijk, J.P., a Reijneveld, S.A. (2009). Kristián, P., Veselska, Z.D., Paralicova, Z., Orton, L., a Cuevas, R.A.d. (2017). Jankovic, J., Gundersen, D., a Rogers, To what extent does socioeconomic Jarčuška, P., Virag, L., Valkova, I., a kol. OP19 Roma populations and health M. (2017). Associations between status explain differences in health (2013). Regional and ethnic aspects inequalities: a systematic scoping racial discrimination, smoking during between Roma and non-Roma of viral hepatitis B among pregnant review of multiple intersecting pregnancy and low birthweight among adolescents in Slovakia? Social Science women. Central European journal of determinants. Journal of Epidemiology Roma. European Journal of Public a Medicine, 68, 1279–1284. public health, 21, 22–25. and Community Health, 71, A10–A10. Health, 27, 410–415. Koľarčík, P., Gecková, A.M., Orosova, O., Lajčáková, J. (2012). Civil Society OSF. (2011). Roma Health Mediators: Janevic, T., Sripad, P., Bradley, E., a van Dijk, J.P., a Reijneveld, S.A. (2010). Monitoring Report: On the Successes and Challenges. (p. 84). Dimitrievska, V. (2011). "There's no Predictors of health-endangering Implementation of the National Roma New York: Open Society Foundations. kind of respect here" A qualitative behaviour among Roma and non- Integration Strategy and Decade Petrásová, D., Bertková, I., Petrásová, M., study of racism and access to maternal Roma adolescents in Slovakia by Action Plan in 2012 in Slovakia. (p. 92). Hijová, E., Mareková, M., Babinská, I., health care among Romani women in gender. Journal Epidemiology and Budapest: Decade of Roma Inclusion a kol. (2014). Biomarkers associated the Balkans. International journal for Community Health, 64, 1043–1048. Secretariat Foundation. with obesity and overweight in the equity in health, 10, 53. Koľarčík, P., Gecková, A.M., Reijneveld, Majdan, M., Coman, A., Gallová, E., Roma population residing in eastern Janka, E., Vincze, F., Ádány, R., a Sándor, S., a van Dijk, J. (2012). Social support, Ďuricová, J., Kállayová, D., Kvaková, Slovakia. Central European journal of J. (2018). Is the Definition of Roma hopelessness and life satisfaction M., a kol. (2012). Assessment of the public health, 22 Suppl, S18–S21. an Important Matter? The Parallel among Roma and non-Roma indoor environment and implications Picker, G. (2017). Racial cities: Governance Application of Self and External adolescents in Slovakia. International for health in Roma villages in Slovakia and the segregation of Romani people in Classification of Ethnicity in a Journal of Public Health, 57, 905–913. and Romania. Central European journal urban Europe: Routledge. Population-Based Health Interview Koľarčík, P., Gecková, A.M., Reijneveld, of public health, 20, 199. Pikó, P., Fiatal, S., Kósa, Z., Sándor, J., a Survey. International Journal of S.A., a Van Dijk, J.P. (2015). The Martinez-Cruz, B., Mendizabal, I., Ádány, R. (2017). Genetic factors exist Environmental Research and Public mediating effect of discrimination, Harmant, C., de Pablo, R., Ioana, M., behind the high prevalence of reduced Health, 15, 353. social support and hopelessness on Angelicheva, D., a kol. (2016). Origins, high-density lipoprotein cholesterol Jarčuška, P., Bobáková, D., Uhrin, J., Bo­ self-rated health of Roma adolescents admixture and founder lineages in levels in the Roma population. bak, L., Babinská, I., Koľarčík, P., a kol. in Slovakia. International journal for European Roma. Eur J Hum Genet, 24, Atherosclerosis, 263, 119–126. (2013). Are barriers in accessing health equity in health, 14, 137. 937–943. Popper, M., Szeghy, P., Poduška, O., services in the Roma population asso­ Koľarčík, P., Madarasova Gecková, A., Masseria, C., Mladovsky, P., a Hernandez- a Kollárik, R. (2011). Iná realita: chudo­ ciated with worse health status among Reijneveld, S.A., a van Dijk, J.P. (2016). Quevedo, C. (2010). The socio- ba, deprivácia a zneužívanie inhalantov Roma? Int J Public Health, 58, 427–434. Delinquent and Aggressive Behavior economic determinants of the health v rómskych osídleniach­ na východnom Kalaydjieva, L., Gresham, D., a Calafell, and Social Desirability Among Roma status of Roma in comparison with Slovensku [Other reality: Poverty, depriva­ F. (2001). Genetic studies of the Roma and Non-Roma Adolescents in Slova­ non-Roma in Bulgaria, Hungary and tion and inhalants misuse in Roma enclaves (Gypsies): a review. BMC Medical kia:A Cross-Sectional Study. Journal of Romania. Eur J Public Health, 20, in Eastern Slovakia]. (p. 187). Bratislava: Genetics, 2, 5. Interpersonal Violence, 31, 677–693. 549–554. Nadácia otvorenej spoločnosti – OSF.

216 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 217 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov Rechel, B., Blackburn, C.M., a Spencer, N.J. Sedlecky, K., a Rašević, M. (2015). Stojanovski, K., King, E.J., Bondikjova, Vermeersch, P., a van Baar, H. (2009). Access to health care for Roma Challenges in sexual and V., Brooks, D.K., a Mihajlov, A. (2019). (2017). The Limits of Operational children in Central and Eastern Eu­ reproductive health of Roma ‘Until we have laws … everything Representations: Ways of Seeing rope: findings from a qualitative study people who live in settlements in is useless!’: intersectionality, self- Roma beyond the Recognition- in Bulgaria. Int J Equity Health, 8, 24. Serbia. The European Journal of identified needs and inequity among redistribution Paradigm. Reijneveld, S. (2010). Ethnic differences Contraception a Reproductive Health sexual and gender minorities Intersections. East European in health and use of health care: the Care, 20, 101–109. in Macedonia. Culture, Health a Journal of Society and Politics, 3, questions to be answered. International Silárová, B., van Dijk, J., Nagyova, Sexuality, 1–16. 120–139. Journal of Public Health, 55, 353–355. I., Rosenberger, J., a Reijneveld, Sudzinová, A., Nagyova, I., Rosenberger, Veselíny, E., Janicko, M., Dražilová, Rosenberger, J., Majernikova, M., Jarčuška, S. (2014). Differences in health- J., Studencan, M., Vargova, H., S., Siegfried, L., Pastvova, L., P., Pella, D., Marekova, M., Gecková, related quality of life between Middel, B., a kol. (2015). Seven years’ Schreter, I., a kol. (2014). High A.M., a kol. (2014). Higher prevalence Roma and non-Roma coronary mortality in Roma and non-Roma hepatitis B and low hepatitis C of nephropathy in young Roma heart disease patients: the role of patients after coronary angiography. prevalence in Roma population in females compared with non-Roma hostility. International Journal of European Journal of Public Health, 25, eastern Slovakia. Central European females. Central European journal of Public Health, 59, 271–277. 765–769. journal of public health, 22, S51–56. public health, 22, S28–31. Škobla, D., a Filčák, R. (2016). Sudzinová, A., Nagyova, I., Studencan, Voko, Z., Csepe, P., Nemeth, R., Rosičová, K., Madarasova Gecková, A., Infrastructure in Marginalised M., Rosenberger, J., Skodova, Z., Kosa, K., Kosa, Z., Szeles, G., a kol. van Dijk, J.P., Kollarova, J., Rosic, M., Roma Settlements: Towards a Vargova, H., a kol. (2013). Roma (2009). Does socioeconomic status a Groothoff, J.W. (2011). Regional Typology of Unequal Outcomes of coronary heart disease patients have fully mediate the effect of ethnicity socioeconomic indicators and ethnicity EU Funded Projects. Sociológia, 48. more medical risk factors and greater on the health of Roma people in as predictors of regional infant Smith, G.D. (2000). Learning to severity of coronary heart disease Hungary? J Epidemiol Community mortality rate in Slovakia. International live with complexity: ethnicity, than non-Roma. International Journal Health, 63, 455–460. Journal of Public Health, 56, 523–531. socioeconomic position, and health of Public Health, 58, 409–415. Walfisch, A., Nikolovski, S., Talevska, Rosičová, K., Reijneveld, S.A., Madarasova in Britain and the United States. Am Szalai, R., Magyari, L., Matyas, P., Duga, B., a Hallak, M. (2013). Fetal Gecková, A., Stewart, R.E., Rosic, M., J Public Health, 90, 1694–1698. B., Banfai, Z., Szabo, A., a kol. (2014). growth restriction and maternal Groothoff, J.W., a kol. (2015). Inequal­ Šprocha, B. (2011). Health status Genetic polymorphisms in promoter smoking in the Macedonian Roma ities in mortality by socioeconomic of Roma population in Slovakia. and intronic regions of CYP1A2 gene population: a causality dilemma. factors and Roma ethnicity in the two Demografie, 4, 293–303. in Roma and Hungarian population Archives of Gynecology and biggest cities in Slovakia: a multilevel Šprocha, B. (2014). Reprodukcia samples. Environmental Toxicology Obstetrics, 287, 1131–1136. analysis. International journal for equity rómskeho obyvateľstva na Slovensku and Pharmacology, 38, 814–820. WHO. (2010). A conceptual in health, 14, 123. a prognóza jeho populačného Tambor, M., Pavlova, M., Rechel, framework for action on the Rudohradská, P., Halánová, M., vývoja [Reproduction of the Roma B., Golinowska, S., Sowada, C., social determinants of health. Ravaszova, P., Goldova, M., population in Slovakia and prognosis a Groot, W. (2014). The inability to Discussion Paper Series on Social Valencakova, A., Halan, M., a kol. of its development]. Bratislava: pay for health services in Central and Determinants of Health, 2. Geneva: (2012). Prevalence of intestinal Prognostický ústav Slovenskej Eastern Europe: evidence from six World Health Organization. parasites in children from minority akadémie vied. countries. European Journal of Public WHO. (2013a). Review of social group with low hygienic standards in Šprocha, B., a Bleha, B. (2018). Does Health, 24, 378–385. determinants and the health Slovakia. Helminthologia, 49, 63–66. Socio-Spatial Segregation Matter? Thornton, J. (2017). Bulgaria attempts to divide in the WHO European Sándor, J., Kósa, Z., Boruzs, K., Boros, J., ‘Islands’ of High Romany Fertility combat discrimination against Roma. Region: final report. (p. 188). Tokaji, I., McKee, M., a kol. (2017). The in Slovakia. Tijdschrift voor The Lancet, 389, 240–241. Copenhagen: WHO Regional decade of Roma Inclusion: did it make economische en sociale geografie, 109, UNDP. (2012). The health situation of Office for Europe. a difference to health and use of health 239–255. Roma communities: Analysis of the WHO. (2013b). Roma health care services? International Journal of Stewart, M. (2012). The Gypsy menace: data from the UNDP/World Bank/ mediation in Romania. Public Health, 62, 803–815. Populism and the new anti-Gypsy EC Regional Roma Survey 2011. Copenhagen: World Health Sándor, J., Pálinkás, A., Vincze, F., Kovács, politics. London: Hurst a Company. Bratislava. Organization Europe. N., Sipos, V., Kőrösi, L., a kol. (2018). Stojanovski, K., Holla, A., Hoxha, I., van Dijk, J.P. (2019). Roma health: Do we Zeljko, H.M., Škarić-Jurić, T., Healthcare Utilization and All-Cause Howell, E., a Janevic, T. (2017). know enough? International Journal of Narančić, N.S., Barešić, A., Premature Mortality in Hungarian The Influence of Ethnicity and Public Health, 64, 647–648. Tomas, Ž., Petranović, M.Z., a kol. Segregated Roma Settlements: Displacement on Quality of Važan, P., Khan, M.R., Poduska, O., (2013). Age trends in prevalence Evaluation of Specific Indicators in a Antenatal Care: The Case of Roma, Stastna, L., a Miovsky, M. (2011). of cardiovascular risk factors Cross-Sectional Study. International Ashkali, and Balkan Egyptian Chronic Toluene misuse among in Roma minority population Journal of Environmental Research and Communities in Kosovo. Health and Roma youth in Eastern Slovakia. of Croatia. Economics a Human Public Health, 15, 1835. human rights, 19, 35–48. Substance Use a Misuse, 46, 57–61. Biology, 11, 326–336.

218 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov 219 Príloha A Prehľad štúdií o zdraví Rómov PRÍLOHA B Prehľad zapojených obcí Neobsadené oprávnené lokality NP ZK NP ZK lokality – výskum neprebiehal I) Cieľové lokality NP ZK 2A NP ZK lokality – len CENZUS NP ZK lokality – CENZUS aj REPRE-zisťovanie Kontrolné lokality hodnotenia Okresy s pôsobnosťou NP ZK

Cenzus REPRE-zisťovanie

Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci

Arnutovce Spišská SN KE I 233 1 II 42 100.0% Nová Ves

Bačkov Trebišov TV KE I 270 1 I 46 100.0%

Bánovce Nitra BN TN II 569 3 I 63 94.0% nad Bebravou

Banské Vranov VT PO I 800 1 I 53 100.0% nad Topľou

Bardejov Bardejov BJ PO I 1432 1 II 54 100.0%

Batizovce Spišská PP PO I 618 2 II 74 100.0% Nová Ves

Belina Fiľakovo LC BB III 536 1 II 27 90.0%

Bidovce Košice-okolie KS KE I 330 1 II 42 77.8%

Bijacovce Gelnica LE PO I 181 1 I 22 100.0%

Biskupice Fiľakovo LC BB III 694 1 II 58 96.7%

Blatné Remety Michalovce SO KE I 430 1 II 53 100.0%

Boliarov Košice-okolie KS KE I 667 2 II 62 63.9%

Bôrka Rožňava RV KE I 396 3 II 53 68.8%

Brekov Snina HE PO I 156 1 II 22 84.6%

Brezno Zvolen BR BB I 1358 5 II 126 100.0%

Brzotín Rožňava RV KE I 478 2 I 69 86.3%

Bušince Veľký Krtíš VK BB I 765 1 I 49 100.0%

Bystrany Gelnica SN KE I 4212 2 II 164 97.0%

Bystré Humenné VT PO I 479 1 II 65 76.5%

Bzovík Zvolen KA BB I 165 1 II 30 100.0%

222 Príloha B Prehľad zapojených obcí 223 Príloha B Prehľad zapojených obcí Cenzus REPRE-zisťovanie Cenzus REPRE-zisťovanie

Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci v obci v obci

Čakanovce (LC) Fiľakovo LC BB III 984 1 II 38 100.0% Giraltovce Sabinov SK PO I 727 1 II 93 100.0%

Čaklov Vranov VT PO I 1113 1 I 110 100.0% Hanušovce Vranov VT PO I 910 3 I 78 100.0% nad Topľou nad Topľou nad Topľou

Čaňa Košice KS KE II 441 2 N/A N/A N/A Hencovce Vranov VT PO I 206 1 II 29 100.0% nad Topľou Čelovce Veľký Krtíš VK BB I 227 1 II 48 100.0% Hermanovce Prešov PO PO N/A 528 2 N/A N/A N/A Cerovo Veľký Krtíš KA BB I 104 1 I 22 95.7% Hlinné Vranov VT PO I 987 1 I 66 81.5% Červenica Košice-okolie PO PO I 743 2 I 79 98.8% nad Topľou

Chmeľov Prešov PO PO I 165 1 I 19 100.0% Hlohovec Nitra HC TT II 247 5 II 34 100.0%

Chminianske Svidník PO PO I 2796 4 II 77 88.5% Hniezdne Stará Lubovňa SL PO II 124 1 III 22 84.6% Jakubovany Hnúšťa Rimavská RS BB I 792 8 II 96 88.9% Chrásť nad Spišská SN KE I 277 1 N/A N/A N/A Sobota Hornádom Nová Ves Hodejov Rimavská RS BB I 797 6 N/A N/A N/A Čičarovce Veľké Kapušany MI KE I 36 1 II 11 100.0% Sobota

Čičava Snina VT PO I 715 2 II 69 90.8% Hodruša Hámre Zvolen ZC BB I 91 3 I 21 100.0%

Čierna nad Tisou Veľké Kapušany TV KE I 506 2 II 67 95.7% Holiša Fiľakovo LC BB N/A 290 1 N/A N/A N/A

Čierny Balog Zvolen BR BB I 629 4 II 81 100.0% Holumnica Stará Lubovňa KK PO II 599 5 II 60 96.8%

Cigeľka Bardejov BJ PO I 466 1 II 56 100.0% Hrabušice Spišská SN KE I 982 2 I 88 100.0% Nová Ves Detva Zvolen DT BB I 731 4 I 80 100.0% Hranovnica Poprad PP PO II 1471 2 N/A N/A N/A Divín Fiľakovo LC BB III 356 1 III 41 100.0% Hrušov (VK) Veľký Krtíš VK BB I 110 1 II 26 96.3% Dlhé nad Snina SV PO I 48 1 II 12 80.0% Cirochou Humenné Humenné HE PO I 1041 1 II 117 88.6%

Dobšiná Rožňava RV KE I 1142 2 II 107 74.8% Huncovce Kežmarok KK PO I 1068 1 III 95 95.0%

Doľany- Gelnica LE PO I 545 1 I 57 100.0% Ihľany Stará Lubovňa KK PO II 676 4 II 60 92.3% Roškovce Iňačovce Michalovce MI KE I 196 1 I 26 100.0% Dolná Ždaňa Zvolen ZH BB I 56 1 II 9 100.0% Jakubany Stará Lubovňa SL PO II 763 3 I 96 96.0% Drahňov Trebišov MI KE I 370 1 II 8 100.0% Jánovce Spišská PP PO I 944 1 I 45 81.8% Drienov Prešov PO PO I 263 1 I 46 100.0% Nová Ves

Drienovec Košice KS KE I 929 1 I 101 91.8% Jarovnice Svidník SB PO II 2990 2 II 132 81.5%

Družstevná Košice-okolie KS KE I 563 1 II 49 100.0% Jasov Košice KS KE I 1610 1 II 87 73.1% pri Hornáde Jastrabie Vranov VT PO I 101 1 I 16 100.0% Fiľakovo Fiľakovo LC BB III 2586 5 II 64 88.9% nad Topľou nad Topľou

Fiľakovské Fiľakovo LC BB III 300 1 II 22 84.6% Jelšava Revúca RA BB N/A 1317 2 N/A N/A N/A Kováče Jurské Stará Lubovňa KK PO II 921 3 II 48 92.3% Frička Bardejov BJ PO I 197 1 II 26 100.0% Kamenica Humenné HE PO I 225 1 I 40 80.0% Fričovce Prešov PO PO I 226 1 I 43 100.0% nad Cirochou

Gelnica Gelnica GL KE I 292 4 I 48 94.1% Kamenná Vranov VT PO I 766 1 I 70 100.0% Poruba nad Topľou Gemerská Rožňava RV KE I 257 1 II 31 100.0% Poloma Kapušianske Michalovce MI KE N/A 350 1 N/A N/A N/A Kľačany Gemerská Ves Revúca RA BB I 512 3 III 74 93.7% Karná Snina HE PO I 123 1 I 24 100.0%

224 Príloha B Prehľad zapojených obcí 225 Príloha B Prehľad zapojených obcí Cenzus REPRE-zisťovanie Cenzus REPRE-zisťovanie

Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci v obci v obci

Kecerovce Košice-okolie KS KE I 2033 3 II 143 74.1% Levice Nitra NR NR II 386 2 N/A N/A N/A

Kežmarok Kežmarok KK PO I 556 1 II 39 92.9% Levoča Spišská LE PO I 579 2 II 32 61.5% Nová Ves Klenovec Rimavská RS BB I 516 5 II 68 86.1% Sobota Lipany Sabinov SB PO N/A 800 1 N/A N/A N/A

Kokava nad Rimavská PT BB I 300 5 N/A N/A N/A Liptovská Poprad PP PO I 463 2 II 32 86.5% Rimavicou Sobota Teplička

Kolačkov Stará Lubovňa SL PO II 401 2 II 49 90.7% Litava Zvolen KA BB I 215 1 II 35 100.0%

Komárno Nitra KN NR II 1210 8 I 81 96.4% Lomnička Stará Lubovňa SL PO II 2361 7 II 110 97.3%

Košice Luník IX Košice KE KE II 2492 2 II 30 75.0% Ľubica Kežmarok KK PO I 645 1 II 32 84.2%

Košické Oľšany Prešov KS KE I 342 1 I 55 100.0% Lučenec Veľký Krtíš LC BB I 527 2 I 36 81.8%

Kosihovce Veľký Krtíš VK BB I 156 1 I 35 97.2% Lukov Bardejov BJ PO I 238 1 II 26 100.0%

Kozárovce Nitra NR NR II 254 1 N/A N/A N/A Magnezitovce Revúca RA BB N/A 250 2 N/A N/A N/A

Krajná Bystrá Svidník SK PO I 291 2 N/A N/A N/A Malá Domaša Snina VT PO I 196 1 II 33 84.6%

Kráľ Rimavská RS BB II 282 1 II 44 100.0% Malčice Veľké Kapušany MI KE I 685 1 II 49 96.1% Sobota Malcov Bardejov BJ PO I 402 1 N/A N/A N/A Kráľovce Košice-okolie KS KE I 304 1 I 46 93.9% Malý Slavkov Kežmarok KK PO I 396 1 III 22 81.5% Kráľovský Veľké Kapušany TV KE II 1438 3 I 122 96.8% Chlmec Malý Slivník Prešov PO PO I 739 1 I 75 100.0%

Krásnohorské Rožňava RV KE I 959 1 II 99 67.3% Marhaň Sabinov BJ PO I 180 1 N/A N/A N/A Podhradie Markušovce Spišská SN KE N/A 2921 1 N/A N/A N/A Krásny Brod Humenné ML PO I 96 1 N/A N/A N/A Nová Ves

Krišovská Veľké Kapušany MI KE II 72 2 II 14 82.4% Medzev Košice KS KE I 1129 1 I 116 89.2% Liesková Medzilaborce Humenné ML PO I 909 3 III 62 78.5% Krížová Ves Kežmarok KK PO I 1416 1 III 95 86.4% Michalovce Michalovce MI KE I 1245 1 II 65 100.0% Krompachy Gelnica SN KE I 1662 1 II 81 100.0% Mirkovce Košice-okolie PO PO N/A 945 2 N/A N/A N/A Krupina Zvolen KA BB I 146 3 II 23 100.0% Mníšek Gelnica GL KE I 789 2 I 93 100.0% Kružlová Svidník SK PO I 461 3 I 47 90.4% nad Hnilcom

Kučín Snina BJ PO I 141 1 II 27 93.1% Modrý Kameň Veľký Krtíš VK BB I 305 1 I 60 100.0%

Kurov Bardejov BJ PO I 214 1 II 24 100.0% Moldava Košice KS KE I 1658 2 II 104 86.7% nad Bodvou Kuzmice Trebišov TV KE I 299 1 N/A N/A N/A Muráň Revúca RA BB I 393 1 II 49 94.2% Ladomirová Svidník SK PO I 424 1 II 43 89.6% Muránska Revúca RA BB I 424 1 II 56 91.8% Laškovce Michalovce MI KE N/A 510 1 N/A N/A N/A Dlhá Lúka

Lastovce Veľké Kapušany TV KE I 691 1 II 50 100.0% Nacina Ves Humenné MI KE I 535 1 I 54 87.1%

Leles Veľké Kapušany TV KE II 335 2 II 45 100.0% Nálepkovo Gelnica GL KE I 1394 5 III 107 100.0%

Lenartov Bardejov BJ PO I 733 1 I 58 100.0% Nitra Nitra NR NR N/A 1900 5 N/A N/A N/A

Lesíček Prešov PO PO I 243 1 II 28 100.0% Nižný Hrabovec Snina VT PO I 113 1 I 23 85.2%

Lesné Humenné MI KE I 40 1 I 7 100.0% Nižný Tvarožec Bardejov BJ PO I 258 1 I 27 100.0%

Letanovce Spišská SN KE II 868 1 II 39 100.0% Nižný Žipov Trebišov TV KE N/A 579 3 N/A N/A N/A Nová Ves

226 Príloha B Prehľad zapojených obcí 227 Príloha B Prehľad zapojených obcí Cenzus REPRE-zisťovanie Cenzus REPRE-zisťovanie

Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci v obci v obci

Ochtiná Rožňava RV KE II 317 1 II 40 100.0% Rožňava Rožňava RV KE I 954 2 II 103 82.4%

Ondavské Snina VT PO I 268 1 II 34 94.4% Rudňany Gelnica SN KE I 2039 5 I 120 100.0% Matiašovce Ruská Michalovce MI KE N/A 130 1 N/A N/A N/A Ostrovany Sabinov SB PO I 1482 1 I 135 100.0% Ružiná Fiľakovo LC BB N/A 306 1 N/A N/A N/A Parchovany Vranov TV KE I 287 1 I 36 100.0% nad Topľou Sabinov Sabinov SB PO I 936 1 I 110 100.0%

Pašková Revúca RV KE I 226 1 I 41 100.0% Sačurov Vranov VT PO I 1070 1 I 98 100.0% nad Topľou Pavlovce Michalovce MI KE I 1802 1 II 93 100.0% nad Uhom Šamudovce Michalovce MI KE I 361 1 I 49 100.0%

Pečovská Sabinov SB PO I 655 1 I 95 100.0% Šarišská Poruba Prešov PO PO I 278 1 I 32 100.0% Nová Ves Šarišská Trstená Prešov PO PO I 116 1 II 14 100.0% Petrová Bardejov BJ PO I 641 1 III 70 100.0% Šarišské Sabinov SB PO I 613 1 II 51 100.0% Petrovce Humenné MI KE I 245 2 I 23 100.0% Jastrabie nad Laborcom Šávoľ Fiľakovo LC BB III 651 1 II 35 94.6% Plešivec Revúca RV KE N/A 96 2 N/A N/A N/A Sečovce Trebišov TV KE I 1308 1 I 94 100.0% Podhorany Stará Lubovňa KK PO II 1181 5 I 122 95.3% Sečovská Vranov VT PO I 422 1 I 43 91.5% Pohorelá Poprad BR BB I 208 1 II 39 88.6% Polianka nad Topľou

Polomka Poprad BR BB N/A 595 3 N/A N/A N/A Šíd Fiľakovo LC BB III 945 1 III 40 88.9%

Poprad Poprad PP PO I 519 1 II 54 91.5% Slavkovce Veľké Kapušany MI KE I 309 1 II 34 100.0%

Poráč Gelnica SN KE II 270 1 N/A N/A N/A Slavošovce Rožňava RV KE I 775 1 II 96 94.1%

Poša Humenné VT PO II 368 1 II 25 45.5% Slovenská Ves Kežmarok KK PO N/A 287 1 N/A N/A N/A

Prešov Prešov PO PO I 944 1 I 85 100.0% Slovenská Humenné HE PO I 156 1 I 26 83.9% Volová Radzovce Fiľakovo LC BB III 1187 1 III 61 100.0% Smižany Spišská SN KE I 1710 1 II 86 85.1% Rakúsy Kežmarok KK PO I 2547 1 III 126 86.3% Nová Ves

Rankovce Košice-okolie KS KE I 732 1 I 70 87.5% Snina Snina SV PO I 1304 2 II 97 82.9%

Raslavice Sabinov BJ PO I 428 1 I 67 100.0% Sobrance Michalovce SO KE II 1164 1 II 72 94.7%

Ratková Revúca RA BB I 356 1 II 51 100.0% Sokoľany Košice KS KE I 440 1 II 50 90.9%

Ražňany Sabinov SB PO N/A 300 1 N/A N/A N/A Soľ Vranov VT PO II 1135 1 II 101 100.0% nad Topľou Rejdová Rožňava RV KE I 240 1 II 36 55.4% Spišská Spišská SN KE II 2017 5 I 130 92.9% Revúca Revúca RA BB I 968 2 I 88 89.8% Nová Ves Nová Ves

Richnava Gelnica GL KE I 1857 1 II 83 100.0% Spišské Vlachy Gelnica SN KE I 307 2 II 27 100.0%

Rimavská Seč Rimavská RS BB I 517 6 I 72 100.0% Spišský Štiavnik Poprad PP PO I 1232 1 II 105 77.8% Sobota Stakčín Snina SV PO I 292 1 II 38 79.2% Rimavská Rimavská RS BB I 898 3 II 81 77.9% Sobota Sobota Stará Ľubovňa Stará Lubovňa SL PO II 968 5 II 54 94.7%

Rimavské Rimavská RS BB I 340 1 I 44 100.0% Stráne Kežmarok KK PO I 1506 1 III 88 89.8% Janovce Sobota pod Tatrami

Roštár Rožňava RV KE I 353 1 II 57 91.9% Strážske Snina MI PO I 120 1 II 17 89.5%

Rožkovany Sabinov SB PO I 151 1 II 33 100.0% Stropkov Svidník SP PO N/A 1198 4 N/A N/A N/A

228 Príloha B Prehľad zapojených obcí 229 Príloha B Prehľad zapojených obcí Cenzus REPRE-zisťovanie Cenzus REPRE-zisťovanie

Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť Obec Koordinačná Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností oblasť NP ZK dát vylúčených vylúčených dát domácností (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke (2A)/Iné osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci v obci v obci

Šumiac Poprad BR BB I 461 1 III 29 93.5% Vtáčkovce Košice-okolie KS KE I 623 1 I 58 85.3%

Švedlár Gelnica GL KE II 506 1 III 21 29.2% Výborná Stará Lubovňa KK PO II 311 5 I 100.0%

Sveržov Bardejov BJ PO I 81 1 I 10 100.0% Vydrník Spišská PP PO I 972 1 II 56 100.0% Nová Ves Svidník Svidník SK PO I 455 2 II 38 90.5% Žalobín Snina VT PO I 262 1 II 50 87.7% Svinia Prešov PO PO I 1326 1 II 100 100.0% Zámutov Vranov VT PO I 1647 1 I 112 100.0% Svit Spišská PP PO I 316 1 II 34 94.4% nad Topľou Nová Ves Žbince Michalovce MI KE I 687 1 II 61 96.8% Telgárt Poprad BR BB I 552 2 N/A N/A N/A Zborov Bardejov SK PO I 1710 6 N/A N/A N/A Toporec Kežmarok KK PO N/A 1376 2 N/A N/A N/A Zbudské Dlhé Humenné HE PO N/A 544 1 N/A N/A N/A Tornaľa Revúca RA BB II 315 1 N/A N/A N/A Žehňa Košice-okolie PO PO I 704 1 I 72 82.8% Trebišov Trebišov TV KE II 3954 1 I 184 100.0% Žehra Gelnica SN KE I 1295 2 II 102 83.6% Trenč Veľký Krtíš LC BB I 426 1 I 63 100.0% Zemplínska Veľké Kapušany TV KE I 376 1 II 48 96.0% Trhovište Michalovce MI KE I 1415 1 II 68 97.1% Teplica

Tuhrina Prešov PO PO I 244 1 I 48 100.0% Zemplínske Veľké Kapušany MI KE I 343 1 I 56 100.0% Kopčany Turňa Košice KS KE I 492 2 II 57 73.1% nad Bodvou Žiar nad Hronom Zvolen ZH BB I 378 2 I 51 100.0%

Ubľa Snina SV PO I 122 1 II 20 90.9% Zlaté Klasy Dunaská Streda DS TT N/A 2363 1 N/A N/A N/A

Úbrež Michalovce SO KE I 405 1 II 48 100.0% Zvolen Zvolen ZV BB I 656 10 I 71 100.0%

Vaľkovňa Poprad BR BB I 233 1 II 30 75.0% Zvolenská Zvolen ZV BB I 189 5 II 37 100.0% Slatina Varhaňovce Košice-okolie PO PO II 837 1 II 82 84.6%

Važec Liptovský LM ZA N/A 368 1 N/A N/A N/A Cenzus REPRE-zisťovanie Mikuláš Počet Počet Kvalita Počet Počet Kvalita Počet Priemrná Vechec Vranov nad VT PO I 1472 2 I 113 100.0% obcí okresov I + II obyvateľov vylúčených I + II rozhovorov návratnosť Topľou vylúčených osídlení osídlení Veľká Ida Košice KS KE II 1981 2 II 95 90.5% 255 38 96% 183 602 450 92% 13 500 92.7% Veľká Lomnica Kežmarok KK PO I 1952 1 III 93 78.8%

Veľká Nad Ipľom Veľký Krtíš LC BB I 257 1 I 40 100.0%

Veľké Blahovo Nitra NR NR II 307 2 I 52 100.0%

Veľké Dravce Fiľakovo LC BB III 581 1 II 20 83.3%

Velké Kapušany Veľké Kapušany MI KE II 607 3 I 46 90.2%

Veľký Krtíš Veľký Krtíš VK BB I 717 1 I 49 100.0%

Vikartovce Poprad PP PO N/A 755 1 N/A N/A N/A

Vítkovce Spišská SN KE I 261 1 N/A N/A N/A Nová Ves

Vranov Vranov VT PO I 1081 4 I 78 98.7% nad Topľou nad Topľou

Vrbnica Michalovce MI KE I 579 1 N/A N/A N/A

Vrbov Kežmarok KK PO I 341 1 III 21 84.0%

230 Príloha B Prehľad zapojených obcí 231 Príloha B Prehľad zapojených obcí Obec Okres Kraj Počet obyvateľov Počet vylúčených vo vylúčených osídlení v obci II) Neobsadené oprávnené osídleniach Lascov BJ PO 182 1 územie NP ZK 2A Licince RA BB 505 2 Liptovský Mikuláš LM ZA 930 5

Markovce MI KE 761 1

Milpoš SB PO 73 1

Nesluša KM ZA 135 1

Nový Život DS TT 500 1

Panické Dravce LC BB ? ?

Petrovany PO PO 453 2

Poltár PT BB 358 2

Prašník PN TT 64 1

Pribylina LM ZA 400 1

Obec Okres Kraj Počet obyvateľov Počet vylúčených Ratnovce PN TT 98 1 vo vylúčených osídlení v obci 1 osídleniach 1 Rokycany PO PO 894 2

Banská Bystrica BB BB 488 5 Rozložná RV KE 153 1

Banská Štiavnica BS BB 284 1 Sady nad Torysou KS KE 332 1

Beniakovce KS KE 115 1 Seňa KS KE 321 1

Bracovce MI KE 285 1 Sirk RA BB 300 1

Buzica KS KE 273 3 Širkovce RS BB 527 3

Cabaj-Čápor NR NR 215 1 Spišská Teplica PP PO 520 1

Chmiňany PO PO 604 1 Spišské Bystré PP PO 308 2

Chyžné RA BB 34 1 Spišské Tomášovce SN KE 600 4

Dlhé Stráže LE PO 181 1 Sučany MT ZA 258 1

Drnava RV KE 189 2 Teplička SN KE 115 1

Egreš TV KE 190 3 Trnava pri Laborci MI KE 48 1

Falkušovce MI KE ? ? Veľký Šariš PO PO 442 1

Gerlachov (BJ) BJ PO 232 1

Gortva RS BB 398 3 Počet Počet Počet obyvateľov Počet vylúčených obcí okresov vo vylúčených osídlení Horovce MI KE 40 1 1 osídleniach Údaje z pracovnej verzie Hrčeľ TV KE 701 2 Atlasu rómskych komunít 2019 49 26 14 565 73

Hrochoť BB BB 160 1

Hronské Kosihy LV NR 75 1

Jelšovec LC BB 267 1

Jovice RV KE 216 1

Kapišová SK PO 145 1

Komjatice NZ NR 196 2

Krušinec SP PO ? ?

232 Príloha B Prehľad zapojených obcí 233 Príloha B Prehľad zapojených obcí Cenzus REPRE-zisťovanie III) Kontrolné lokality Obec Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť dát vylúčených vylúčených dát domácností osídleniach osídlení vo vzorke hodnotenia NP ZK 2A v obci v obci Roztoky SK PO I 185 2 I 27 100.0%

Rudlov VT PO I 221 1 I 24 100.0%

Sedliská VT PO I 242 1 I 33 100.0%

Šindliar PO PO I 135 1 I 26 100.0%

Skrabské VT PO I 209 1 I 27 87.1%

Spišské Podhradie LE PO I 112 1 I 23 100.0%

Spišský Štvrtok LE PO I 656 1 II 65 100.0%

Švábovce PP PO I 220 1 I 27 84.4%

Torysa SB PO I 457 1 I 57 100.0%

Viťaz PO PO II 190 1 I 21 100.0%

Žarnovica ZC BB I 144 1 I 30 93.8% Cenzus REPRE-zisťovanie Zavadka GL KE I 171 1 I 23 100.0% Obec Okres Kraj Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Návratnosť dát vylúčených vylúčených dát domácností osídleniach osídlení vo vzorke v obci v obci Cenzus REPRE-zisťovanie

Budkovce MI KE I 237 1 I 26 100.0% Počet Počet Kvalita Počet ľudí vo Počet Kvalita Počet Priemerná obcí okresov I + II vylúčených vylúčených I + II domácností návratnosť Bunkovce SO KE I 130 1 I 22 100.0% osídleniach osídlení vo vzorke

Čabalovce ML PO I 52 1 II 12 100.0% 34 20 100% 8 524 38 100% 1 199 94.5%

Čakanovce (KS) KS KE N/A 378 1 N/A N/A N/A

Chanava RS BB II 186 1 I 44 100.0%

Hrabské BJ PO I 348 1 II 40 100.0%

Hucín RA BB I 237 1 II 44 81.5%

Jesenské RS BB I 314 1 I 53 100.0%

Kačanov MI KE I 251 1 I 34 100.0%

Kravany TV KE I 136 1 I 22 100.0%

Kyjov SL PO II 190 1 II 30 75.0%

Lovinobaňa LC BB N/A 303 3 N/A N/A N/A

Lubeník RA BB I 288 1 I 61 92.4%

Lučivná PP PO I 281 1 II 34 77.3%

Michaľany TV KE I 262 1 II 40 95.2%

Muľa VK BB I 300 1 I 49 100.0%

Nižná Myšľa KS KE I 362 1 I 45 100.0%

Nižná Slaná RV KE I 421 1 II 58 63.0%

Palín MI KE I 253 1 I 39 100.0%

Palota ML PO I 66 1 I 9 100.0%

Podolínec SL PO II 113 1 II 30 78.9%

Rapovce LC BB N/A 474 2 N/A N/A N/A

234 Príloha B Prehľad zapojených obcí 235 Príloha B Prehľad zapojených obcí PRÍLOHA C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu Informácie o vylúčenej komunite v obci (názov obce): Informácie o vylúčenej komunite v obci (názov obce):

Vzdialenosti z vylúčenej komunity k najbližším zdravotníckym zariadeniam (v kilometroch): Koľko je približne v komunite takých domácností, v ktorých...

xi ⋅ Ambulancia všeobecného lekára km ... sa za posledný rok narodilo dieťa mladistvým rodičom ____ ... sú ľudia, ktorí spávajú s viac ako jedným partnerom v rovnakom období ____ ⋅ Ambulancia detského lekára km ... sú rodičia, ktorí sú druhostupňoví alebo bližší príbuzníxii ____ ⋅ Zubná ambulancia km ... chodia ľudia niekedy spať hladní, lebo nie je doma čo jesť ____ ⋅ Pohotovosť pre dospelých km ... sa konzumuje aj strava z kontajnerov ____ ⋅ Pohotovosť pre deti km ... si dospelí doma každý deň neumývajú ruky mydlom ____ ⋅ Lekáreň km ... sa deti kúpu len raz do týždňa alebo menej ____ ... sú dospelí, ktorí si denne neumývajú zuby ____ ... sú častým problémom vši, blchy, alebo svrab ____ Nachádzajú sa v danej komunite v čase zisťovania (zakrúžkujte): ... sa bežne vyskytujú ploštice, šváby, alebo hlodavce ____ ... sa za posledný rok vyskytli škrkavky, hlísty alebo iné parazitické červy ____ Bezplatné verejné zdroje pitnej vody funkčné 24 hodín denne?i ÁNO / NIE ... niekto užíva toluén ____ Verejné zdroje pitnej vody za poplatok funkčné 24 hodín denne?ii ÁNO / NIE ... niekto užíva herbu ____ ... niekto užíva pervitín ____ Funkčný obecný vodovod, na ktorý by sa dali napojiť domácnosti v komunite?iii ÁNO / NIE ... je niekto závislý na automatoch ____ Funkčná obecná kanalizácia, na ktorú by sa dali napojiť domácnosti v komunite? ÁNO / NIE iv Možnosť pripojenia domácností k elektrickej sieti? ÁNO / NIE Funkčné verejné osvetlenie (pouličné lampy)? ÁNO / NIE Je v danej komunite prítomné nasledovné (zakrúžkujte)? v Funkčné cesty s pevným povrchom v komunite? ÁNO / NIE Funkčná prístupová cesta z obce do komunity? ÁNO / NIE Neoficiálne požičiavanie peňazí? ÁNO / NIE vi Dostatok bežných malých nádob na smeti pre domácnosti? ÁNO / NIE Segregované školy alebo triedy?xiii ÁNO / NIE Kamery monitorujúce verejné priestory v komunite? ÁNO / NIE Segregované čakárne, prípadne vyhradené dni a časy, kedy môžu chodiť iba Rómovia? ÁNO / NIE Možnosť pre domácnosti pripojiť sa k vysokorýchlostnému internetu? ÁNO / NIE Podniky (reštaurácie, krčmy a pod.) nevpúšťajúce ľudí z komunity? ÁNO / NIE vii Okolnosti vystavujúce obydlia environmentálnym rizikám? ÁNO / NIE Zastúpenie komunity v obecnom zastupiteľstve (poslanci alebo starostovia bývajúci v komunite)? ÁNO / NIE Kupovanie volebných hlasov ľudí z komunity?xiv ÁNO / NIE Odmietanie predávania, prenájmu alebo prideľovania nehnuteľností ľuďom z komunity? ÁNO / NIE V prípade prítomnosti, uveďte za danú komunitu: Ľudia sa denne stretávajú s voľne sa pohybujúcimi neošetrovanými zvieratami (psy, mačky...)? ÁNO / NIE

⋅ Počet bezplatných verejných zdrojov pitnej vody funkčných 24 hodín denne ____ ⋅ Počet verejných zdrojov pitnej vody za poplatok funkčných 24 hodín denne ____ Koľkokrát sa v danej komunite stalo za posledný POLrok, že... ⋅ viii Dĺžka nefunkčných úsekov miestnych a prístupových ciest spolu (v metroch) ____ m ⋅ do komunity na správne zavolanie neprišla záchranka? ____ ⋅ ix Počet väčších skládok odpadov v komunite ____ ⋅ záchranári v komunite odmietli vstúpiť do domácnosti? ____ ⋅ Počet veľkokapacitných kontajnerov na smeti v komunite ____ ⋅ lekár odmietol prijať pacienta z komunity? ____ ⋅ Koľko krát boli veľkokapacitné kontajnery vyprázdnené za posledného pol roka? ____ ⋅ Počet kamier monitorujúcich verejné priestory v komunite ____ i Pumpy alebo kohútiky s pitnou vodou bez pravidelných odstávok a s funkčným zariadením platené obcou ii Pumpy a kohútiky s pitnou vodou bez pravidelných odstávok a s funkčným zariadením platené obyvateľmi komunity iii x Potrubie poskytovateľa v bezprostrednej blízkosti obydlí komunity, ku ktorému by sa miestni mohli pripojiť Koľko dlhodobo pracuje v danej komunite terénnych pracovníkov? iv Stĺpy poskytovateľov v bezprostrednej blízkosti obydlí komunity, ku ktorým by sa miestni mohli pripojiť v Asfaltový alebo betónový povrch v stave umožňujúcom prejazd rýchlej záchrannej služby vi ⋅ TSP ____ Kontajnery pre rodinné domy (KUKA nádoby) a bytové domy, NIE veľkokapacitné kontajnery vii Blízkosť záplav, zosuvov pôdy, skládok, stĺpov vysokého napätia, industriálnych prevádzok alebo skládok, a pod. ⋅ MOPS ____ viii Približne aké dlhé úseky ciest by bolo potrebné opraviť, aby sa do lokality a v lokalite dali bez problémov používať autá ⋅ Občianskych hliadok ____ ix Haldy smetí, ktoré by na odpratanie vyžadovali vysokokapacitný kontajner x Celkový počet pracovníkov organizácií pravidelne tráviacich čas v komunite (minimálne 2 razy do mesiaca), vrátane nekvalifikovaných ⋅ Komunitných centier ____ pracovníkov (upratovačky v komunitných centrách a podobne) ⋅ Cirkví ____ xi V domácnosti boli problémy so zákonom, lebo niektorý z rodičov nemá ešte 15 rokov xii ⋅ Pracovníkov iných mimovládnych organizácií ____ Bratranec a sesternica alebo bližší xiii Ak sú v škole triedy, kam chodia len deti z komunity, alebo keď do celej školy chodia len také deti (aj v prípade, že ide o obce, kde sú väčšina obyvateľov alebo všetci obyvatelia Rómovia) xiv V posledných parlamentných alebo komunálnych voľbách

Administrátor(ka): Dátum: Administrátor(ka): Dátum:

CENZUS – Formulár KAOZ č. 1 CENZUS – Formulár KAOZ č. 1 238 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 239 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu

Záznamový hárok pre (zakrúžkujte 1): bytové domy / murované rodinné domy / chatrče, unimobunky a maringotky Obec: VYSVETLIVKY k záznamovému hárku o BUDOVÁCH Budova č. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ...... (vlastné číslovanie): Počet domácností Budova č. – poradové číslo budovy, ktoré si sami zvolíte (NIE súpisné číslo a podobne) (samostatných rodín) v budove Koľko z domácností Počet domácností v budove - počet domácností v danej budove (domácnosť = samostatná rodina, nemusí platiť nájom? skupina ľudí, ktorá sa stravuje spoločne, a ktorá by rada mala vlastné bývanie) Koľkým z domácností hrozí, že môžu hneď prísť o bývanie? Koľko domácností nemusí platiť nájomné? – Počet domácností v danej budove, od ktorých za bývanie Počet detí do 17 v celej budove nikto nepýta nájomné (platia si len energie, vodu a pod.) Počet dospelých 18-59 v celej budove Koľkým z domácností hrozí, že môžu hneď prísť o bývanie? – Počet domácností v danej budove, ktoré Počet dospelých by mohli prísť o bývanie, pretože nemajú v poriadku potrebné doklady k bývaniu (stavebné povolenia, od 60 v celej budove Koľko domácností v dokumenty o vlastníctve, stratené doklady a podobne) budove kúri radiátormi alebo gamatkami Počet detí do 17 v budove – Počet detí v danej budove spolu, ktoré majú menej ako 17 alebo 17 rokov …varí elektricky alebo plynom Počet dospelých 18-59 v budove – Počet dospelých v danej budove spolu, ktorí majú menej viac ako 17 …má legálne a funkčné pripojenia a menej ako 60 rokov na vodu …má legálne a funkčné Počet dospelých od 60 v budove – Počet dospelých v danej budove spolu, ktorí majú viac ako 60 rokov pripojenia na elektrinu …má funkčný splachovací záchod Koľko domácností v budove kúri radiátormi alebo gamatkami – Počet domácností v danej budove, … má kúpeľňu ktoré kúria radiátormi alebo gamatkami (predpokladáme, že ostatné kúria drevom)

… má funkčnú …varí elektricky alebo plynom – Počet domácností v danej budove, ktoré varia výhradne na chladničku alebo mrazničku elektrických alebo plynových spotrebičoch (predpokladáme, že ostatné spaľujú) … má funkčnú práčku ...má legálne a funkčné prípojky na vodu – Počet domácností v danej budove, ktoré majú aj …má funkčné pripojenie na kanalizáciu/septik funkčné aj legálne prípojky na vodu (nepripájali sa sami) …používa auto ...má legálne a funkčné prípojky na elektrinu - Počet domácností v danej budove, ktoré majú aj Vyplnil(a) administrátor(ka): Podpis: Dátum: funkčné aj legálne prípojky na elektrinu (nepripájali sa sami)

Záznamový hárok pre (zakrúžkujte 1): bytové domy / murované rodinné domy / chatrče, unimobunky a maringotky Obec: ...má funkčný splachovací záchod – Počet domácností v danej budove, ktoré majú funkčný splachovací záchod (splachuje a je pripojený na funkčnú kanalizáciu) Budova č...... (vlastné číslovanie): ...má kúpeľňu – Počet domácností v danej budove, ktoré majú miestnosť vyhradenú ako kúpelňu Počet domácností (samostatných rodín) v budove ...má funkčnú chladničku alebo mrazničku – Počet domácností v danej budove, ktoré majú Koľko z domácností funkčnú chladničku alebo mrazničku nemusí platiť nájom? Koľkým z domácností hrozí, že môžu hneď ...má funkčnú práčku – Počet domácností v danej budove, ktoré majú funkčnú práčku prísť o bývanie? Počet detí ...má funkčné pripojenie na kanalizáciu/septik - Počet domácností v danej budove, ktoré majú do 17 v celej budove Počet dospelých funkčné pripojenie na kanalizáciu alebo septik (mohli by si pripojiť splachovací záchod) 18-59 v celej budove Počet dospelých ...používa auto – Počet domácností v danej budove, ktoré pravidelne používajú akékoľvek vlastné auto od 60 v celej budove Koľko domácností v (aj vyhlásené a bez ohľadu na držanie vodičského preukazu alebo kúpne zmluvy) budove kúri radiátormi alebo gamatkami …varí elektricky alebo plynom …má legálne a funkčné pripojenia na vodu …má legálne a funkčné pripojenia na elektrinu …má funkčný splachovací záchod … má kúpeľňu

… má funkčnú chladničku alebo mrazničku … má funkčnú práčku

…má funkčné pripojenie na kanalizáciu/septik …používa auto

Vyplnil(a) administrátor(ka): Podpis: Dátum:

CENZUS – Záznamový hárok AOZ č. 1 CENZUS – Záznamový hárok AOZ č. 1 240 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 241 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu (A) DOMÁCNOSŤ V BYTOVOM DOME S AOZ ...... Lokalita ...... LEGÁLNYM A FUNKČNÝM PRIPOJENÍM NA VODU Dátum rozhovoru ......

1. Pre každého, kto žije v tejto domácnosti, udajte pohlavie, školu, vek, a či sa považuje za Neróma: ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH INFORMÁCIÍ O ROZHOVORE PRE ÚČASTNÍKOV Je to muž Je to žena Cíti sa Koľko má tento Považuje sa Prítomný pri Najvyššia škola ktorú Na akej škole teraz (alebo chlapec) (alebo dievča) ako iné človek rokov? za Neróma rozhovore dokončil? študuje? Označte krížikom jednu možnosť pohlavie Napíšte číslo Napíšte číslo z tabuľky Napíšte číslo z tabuľky 1      O čo ide? Prieskum formou rozhovoru v domácnostiach, ktorý pre potreby Zdravých komunít zabezpečuje Lekárska 2      3 fakulta Univerzity PJ Šafárika v Košiciach. Presný názov výskumu: „Stanovenie zdravotných potrieb v cieľových      4      marginalizovaných rómskych komunitách a vstupné meranie pre hodnotenie dopadov projektu“. 5      6      Prečo sa mám zúčastniť? Odpovedaním na naše otázky nám pomôžete zistiť viac o tom, čo všetko môže byť 7      potrebné zmeniť, ak chceme vylepšiť podmienky pre zdravie na miestach ako je to Vaše. Je pre nás dôležité vedieť, 8      čo všetko v podobných komunitách so zdravím súvisí, ako to vnímajú ľudia, čo by potrebovali, aby bolo ich zdravie 9      lepšie, a podobne. Tieto cenné informácie nám pomôžu bojovať za to, aby sa veci, ktoré sa týkajú zdravia, na miestach 10      ako je to Vaše, zlepšovali. 11      12      Nemusím sa báť? Tento dotazník je anonymný. To znamená, že Vaše odpovede ostanú tajné a Váš dotazník uvidia 13      len výskumní pracovníci. Žiadne osoby na úradoch alebo v obci neuvidia Vaše odpovede. Na dotazník sa preto nepíše 14      15 Vaše meno. Asistent osvety zdravia Vám pomôže s jeho vyplnením. Asistent je viazaný mlčanlivosťou, to znamená,      16      že nesmie nikomu ďalšiemu prezradiť, o čom ste sa rozprávali pri vypĺňaní dotazníka a ako ste odpovedali na otázky. 17      Vaše údaje sa vypisujú iba na informovaný súhlas, ktorý hovorí o tom, ako budú informácie od Vás využité a že nič 18      z toho, čo nám poviete, sa nebude spájať s Vaším menom. Chráni Vás aj nás pred zneužitím. Zároveň nám to umožní 19      Vás o tri roky opäť osloviť a poprosiť o rozhovor o tom, čo sa zmenilo. 20     

Ak si neprajete vyplňovať dotazník, tak nemusíte. Ak na ktorékoľvek otázky nebudete mať chuť odpovedať, môžete č. 1. Žiadna škola/škôlka č. 5. Ukončená stredná škola / učilište s výučným listom č. 2. Materská škola - škôlka č. 6. Ukončená stredná škola / gymnázium / učilište s maturitou ich preskočiť a pokračovať ďalej – pre nás bude lepšie mať otázky nezodpovedané než ich mať zodpovedané č. 3. Základná škola č. 7. Praktická škola (po ŠZŠ) nepravdivo. č. 4. Špeciálna základná škola č. 8 Vysoká škola Ako odpovedať? Najviac nám pomôžete, ak sa budete snažiť odpovedať na každú otázku úprimne a pravdivo. Pozorne si vypočujte postupne každú otázku a odpovedajte na ňu najúprimnejšie ako viete. Nie je to test, ani v ňom nie sú správne alebo nesprávne odpovede.

Odpovede, ktoré Vám najviac vyhovujú, označte krížikom v príslušnom štvorčeku.  Odpoveďou môže byť aj číslo (počet ľudí a podobne). Čísla vpisujte do rámčekov

Ak sa pomýlite a prajete si označiť inú odpoveď, začiernite štvorček s nesprávnou odpoveďou a krížikom označte druhú zvolenú odpoveď. 

Na koho sa môžem obrátiť s ďalšími otázkami? Na pracovníkov Ústavu psychológie zdravia Lekárskej Fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorí sú za výskum zodpovední:

Andrej Belák: [email protected]; 0919 XXX XXX

Daniela Fiľakovská: [email protected]

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 242 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 243 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 2. Trápil sa niekto v domácnosti tento rok dlhodobo Áno Nie

Stratou strechy nad hlavou alebo núteným sťahovaním?   Niekedy 7. Skúste úprimne zhodnotiť ako je to vo Áno, áno, Nie, vašej domácnosti s nasledujúcimi Väčšinou Málokedy Nedostatkom jedla alebo hladom?   vždy niekedy nikdy vecami nie Odňatím detí?   V našej rodine sa navzájom podporujeme      Dlhmi?   a pomáhame si V našej rodine sa vieme o problémoch Zimou v domácnosti (dlhodobé problémy s kúrením)?   porozprávať      V našej rodine sa vieme dohodnúť a robiť Trestným stíhaním alebo uväznením seba alebo niekoho blízkeho?   spoločné rozhodnutia      V ťažkých časoch sa môžeme spoľahnúť jeden Vážnym ochorením seba alebo niekoho blízkeho?   na druhého      Veľkými hádkami alebo bitkami v domácnosti?   Vážnymi spormi s ľuďmi mimo domácnosť, napríklad so vzdialenejšou rodinou alebo Nedá sa to bez   8. Aké ťažké alebo ľahké je pre Vás robiť Dá sa to, ale susedmi? Je to ľahké pomoci iného nasledujúce veci? nie je to ľahké Diskrimináciou voči sebe alebo blízkemu?   človeka Vybaviť si telefonicky objednanie sa u správnych    Dlhodobou neprítomnosťou člena domácnosti kvôli práci?   lekárov Nájsť v správnej nemocnici správne oddelenie   

Uistiť sa, že lekári správne porozumeli vašim    3. Ako by ste zhodnotili celkovú životnú spokojnosť vo Vašej domácnosti? zdravotným problémom Odpovedať lekárom na to, čo chcú vedieť    Najlepšia možná Dobrá Ani dobrá ani zlá Zlá Najhoršia možná Pochopiť a zapamätať si, ako sa podľa lekárov         majú brať ktoré lieky Pochopiť a zapamätať si, čo lekári odporúčajú    ohľadne životosprávy 4. Ako by ste zhodnotili celkové nádeje na zlepšenie spokojnosti vo Vašej domácnosti? Prečítať si a pochopiť, ako užívať ktoré lieky    Vypísať u lekárov potrebné papiere    Veríme, že bude Dúfame, že bude Ťažko odhadnúť, Obávame sa, že Je nám jasné, že lepšie lepšie ako bude bude horšie bude ešte horšie Vybrať si lieky na predpis         Vybaviť problémy s poistením    Vybaviť si odvoz sanitkou (nie záchranka)   

5. Ako ľudia vo Vašej domácnosti vidia svoje možnosti ohľadne spokojnosti do budúcna? 9. Naposledy, keď bola niektorá zo žien tehotná, chodila na pravidelné mesačné prehliadky ku Nemáme Máme málo Niečo závisí od Máme možnosti Väčšina vecí závisí gynekológovi? možnosti skoro možností niečo nás, niečo nie veľa si zlepšiť sami hlavne od nás nič zlepšiť zlepšovať Áno, chodila pravidelne       Bola niekoľko krát, ale niektoré vynechala 

Nebola ani raz, až keď išla rodiť  6. Dokázali by rómske deti to isté, čo nerómske, keby mali rovnaké možnosti a podporu? Nevieme / nepamätáme sa 

Áno, aj viac, sú od Určite by bolo by Určite by bolo Určite nie, na také prírody veľa takých, čo Ťažko povedať málo takých, čo veci nie sú od šikovnejšie áno áno prírody šikovné      2 3

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 244 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 245 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 10. Zvykne byť u Vás doma dôvodom toho, že sa nerieši Áno Nie zdravotný problém s lekármi... 12. Ako často si v týždni PO výplate / dávkach doprajete Každý Niekoľko Vôbec Radšej sa liečime doma sami vlastným spôsobom (bylinky, liečitelia, dokeriben a pod.)   nasledovné veci deň krát Je pre nás ťažké sa tam dostať   Surové ovocie (jablko, banán, pomaranč a podobne)    Surovú zeleninu (paradajku, papriku, šalát a podobne) Bojíme sa výčitiek lekára po dlhodobom neriešení zdravotného stavu      Mliečne výrobky (mlieko, jogurt, syr a podobne)    Nemáme dostatok peňazí na dopravu k lekárovi   Údeniny (salámu, klobásu, šunku a podobne)    Nemáme dostatok peňazí na výber liekov na predpis   Mäso (rezeň, pečené kurča, halušky alebo cestoviny s mäsom    Máme dlh na zdravotnom poistení   a podobne) Chýbajúce dokumenty (doklady, kartička poistenca, zdravotné záznamy, žiadanky)   Múčne jedlá (cestoviny, halušky, knedle, placky, palacinky    a podobne) Máme zlé skúsenosti so správaním sa lekárov a sestier   Sladkosti (cukríky, čokolády a podobne)    Máme problém zabezpečiť starostlivosť o deti   Sladené nápoje (koly, malinovky, energy drinky)    Neveríme v schopnosti našich lekárov a sestier   Strach z bolesti pri vyšetrení alebo zákroku   13. Ako často si v týždni PRED výplatou / dávkami doprajete Každý Niekoľko Vôbec Čakacie doby v zdravotníckych zariadeniach sú dlhé   nasledovné veci deň krát Strach zo zistenia nových diagnóz   Surové ovocie (jablko, banán, pomaranč a podobne)    Nechuť ostať dlhšie v nemocnici hospitalizovaný   Surovú zeleninu (paradajku, papriku, šalát a podobne)    Radšej počkáme, kým zdravotný problém sám pominie   Mliečne výrobky (mlieko, jogurt, syr a podobne)    Partner bráni v návšteve lekára   Údeniny (salámu, klobásu, šunku a podobne)    Hanblivosť pred zdravotníkmi   Mäso (rezeň, pečené kurča, halušky alebo cestoviny s mäsom    a podobne) Iné, doplňte ......   Múčne jedlá (cestoviny, halušky, knedle, placky, palacinky    a podobne) Sladkosti (cukríky, čokolády a podobne) 11. Stretol sa niekto v tejto domácnosti za posledný rok s diskriminačným Áno Nie    správaním? Sladené nápoje (koly, malinovky, energy drinky)    V škole   V obchode   14. Myslíte si, že ... Áno Nie Na úrade   Väčšina ľudí v tejto domácnosti by rada jedávala viac surovej zeleniny a ovocia?   V autobuse alebo vlaku   Väčšina ľudí v tejto domácnosti by rada jedávala menej údenín a mäsa?   V podniku (reštaurácia, bar, kaviareň, hotel...)   Väčšina ľudí v tejto domácnosti by rada jedla menej sladkostí a pila menej sladených   V ambulancii všeobecného lekára   nápojov? Väčšina ľudí v tejto domácnosti by rada jedávala menej múčnych jedál? V ambulancii detského lekára     Jedávať viac surovej zeleniny a ovocia by bolo ostatnými rodinami v komunite V zubnej ambulancii     považované za zvláštne? V lekárni   Jedávať menej údenín a mäsa by bolo ostatnými rodinami v komunite považované   Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v nemocnici   za zvláštne? V ambulancii gynekológa Jedávať menej sladkostí a piť menej sladených nápojov by bolo ostatnými rodinami     v komunite považované za zvláštne? Na detskom oddelení v nemocnici   Jedávať menej múčnych jedál by bolo ostatnými rodinami v komunite považované za   Na infekčnom oddelení v nemocnici   zvláštne? Na inom oddelení v nemocnici alebo v inej ambulancii   Od záchrannej služby  

4 5

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 246 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 247 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu V nasledujúcej časti označte všetky odpovede, o ktorých si myslíte, že sú správne. 15. Ako tu podľa Vás ľudia berú ... Páči sa im (AOZ číta len otázky, odpovede neponúka – z možností Nepáči sa im Neriešia to 16. Vedeli by ste mi ukázať na svojom tele, kde približne sú obličky, vaječníky a srdce? (Väčšine) vyberie sám podľa odpovedí) (Podľa toho, čo ukázali, vyberie správnu odpoveď AOZ)  Vedeli všetko Keď niekto študuje na strednej alebo vysokej škole     Niečo vedeli, niečo nie Keď sa niekto snaží prestať fajčiť     Nevedeli nič Keď niekto nechce piť alkohol    Keď niekto nechce hrať na automatoch    17. Na čo slúžia obličky? Chladia telo Keď sa niekto snaží pravidelne cvičiť      Čistia krv a vytvárajú moč Keď je niekto opatrný pri práci (vyhýba sa riziku,    používa rukavice, rozcvičí sa a podobne)  Urýchľujú trávenie potravy Používanie kondómov pri milovaní     Nevieme

Keď tehotná žena fajčí    18. Na čo slúžia vaječníky? Keď tehotná žena pije alkohol     Prečisťujú maternicu Častú opitosť u žien (problémy s rečou, chôdzou, Tvoria sa v nich spermie zvracanie alebo okno – strata pamäti)      Tvoria sa v nich vajíčka Častú opitosť u mužov     Nevieme Keď muži za slobodna striedajú sexuálne partnerky    Keď ženy za slobodna striedajú sexuálnych partnerov    19. Na čo slúži srdce? Prostitúciu (za peniaze)     Pumpuje krv do celého tela Sex za odmenu (iné odmeny ako peniaze)     Je to centrum pocitov  Poháňa pohyb svalov Pravidelné užívanie liekov na psychiku     Nevieme Bitky medzi partnermi    Bitie vlastnej ženy    20. Ako sa dá predchádzať žltačke? Bitie vlastných detí     Dostatok vitamínov v strave Pravidelné umývanie rúk mydlom Homosexualitu      Pravidelné cvičenie Keď niekto nemôže mať deti (nedarí sa)     Nevieme Keď niekto, kto má menej ako 15 rokov, má dieťa    Slobodné matky    21. Ako sa dá predchádzať vysokému tlaku? Umelé prerušenie tehotenstva (potrat)     Pravidelné cvičenie  Strava bohatá na cukry a tuky Užívanie hormonálnej antikoncepcie (tabletky proti    otehotneniu)  Vyhýbanie sa stresu Keď niekto má vnútromaternicové teliesko („danu“)     Nevieme Keď sa niekto snaží žiť tak, aby vôbec neochorel    22. Kedy a ako je potrebné začať doma znižovať teplotu u detí? Keď sa muž podieľa na domácich prácach    a starostlivosti o deti  Od 37 °C, studené obklady na čelo Že sa niekto venuje politike (napr. kandiduje za     Od 39 °C a lieky na teplotu (paralen alebo nurofen) poslanca)  Od 37 °C a lieky na teplotu (paralen alebo nurofen) Keď niekto skúša žiť alebo žije celkom ako Nerómovia     Nevieme

6 7

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 248 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 249 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 23. Ako sa má doma správne liečiť hnačka? 28. Čo si myslíte o kojení?  Trochu pálenky a žiadne tekutiny (môžete zaškrtnúť viacero možností)  Suchá strava a veľa tekutín  Kojenie je dôležité pre správnu výživu bábätka  Veľa vitamínu C a ovocný čaj  Nie je veľký rozdiel v tom, či je bábätko kojené, alebo na umelom mlieku  Nevieme  Ak má žena materské mlieko, mala by kojiť svoje bábätko  Je zbytočné kojiť bábätko príliš dlho 24. Ako sa dá predchádzať hlístam u detí?  Kojenie je dobré pre vzťah medzi matkou a bábätkom Keď sa žene nechce, nech nekojí  Očkovanie detí  Kojenie dieťa upokojuje  Odčervovanie zvierat  Umelé mlieko je výživnejšie ako kojenie  Pravidelné umývanie rúk s mydlom 

 Nevieme 29. Je v tejto domácnosti niekto, kto... Áno Nie Pravidelne dochádza za prácou mimo okres? 25. Ako sa dá predchádzať prechladnutiam u detí?    Otužovanie a primerané obliekanie von Chodí do školy, kde je väčšina detí nerómskych?    Silné vykurovanie v domácnosti Má v zamestnaní kolegov, ktorí sú Nerómovia alebo žijú medzi Nerómami?    Dostatok vitamínov v strave Pracuje ako úradník na štátnom úrade (obecný úrad, úrad práce, sociálna alebo    Nevieme zdravotná poisťovňa - NIE aktivačné, NIE MOPS, NIE TSP, NIE upratovačky)? Žil alebo žije vyše roka v zahraničí?   Žil alebo žije v nejakom ústave viac než rok (v detskom domove alebo v polepšovni   26. Ako správne privolať záchrannú službu - reedukačnom centre)?  Zavolať 155, udať svoje meno, adresu kam treba prísť, a popísať, kto má aký problém Má osobnú skúsenosť s uväznením, je trestne stíhaný alebo je vo väzení?    Zavolať 158, udať svoje rodné číslo a akú má človek dlhodobo chorobu Pravidelne športuje vo väčších skupinách (napríklad za futbalový klub)?    Zavlať 155, Udať svoju adresu, meno a poprosiť o rýchlu pomoc Pravidelne športuje sám (napríklad boxuje za klub)?    Nevieme Navštevuje umeleckú školu (hudobný nástroj, spev, výtvarná, tanec, atď.)?  

Navštevuje detské alebo mládežnícke organizácie (napríklad skauti)?   27. Čo treba dávať dieťaťu do 6 mesiacov okrem materského mlieka? Navštevuje záujmový krúžok (napríklad vyšívanie, klub mladých mamičiek, atď.)? (môžete zaškrtnúť viacero možností)   Pravidelne navštevuje cirkevné podujatia alebo skupiny (napr. omše, zbor)?   Umelé mlieko  Je neveriaci? Obyčajné sušené mlieko     Osladenú vodu 30. Áno Nie  Čaj bez cukru  Jedlo, ktoré jedia aj ostatní Má táto domácnosť bývanie zateplené?    Kravské mlieko Má táto domácnosť funkčné pripojenie na elektrinu (akékoľvek)?   Čistú vodu bez cukru  Fajčí sa v tejto domácnosti bežne aj vnútri?    Čaj s cukrom Poberá Vaša domácnosť príspevok na bývanie?    Voda zo zemiakov, cestovín a podobne Darí sa vám odložiť si každý mesiac nejaké peniaze bokom?   Netreba dávať nič  Koľko oddelených izieb (spálne, obývačka) používate okrem kuchyne?

8 9

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 250 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 251 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 31. Koľko ľudí v tejto domácnosti (uveďte počet)... Muži/ Ženy/ AOZ vyplní samostatne chlapci dievčatá Má pravidelný príjem zo stáleho zamestnania alebo podnikania? Koľko ľudí v tejto domácnosti... (uveďte počet alebo, ak neviete, dajte krížik do políčka „neviem“) Muži Ženy Chlapci Dievčatá Neviem Má nepravidelný príjem z príležitostných prác/fušiek? Pije alkohol každý deň, alebo skoro každý deň?  Dostáva aktivačný príspevok? Sa zvykne opiť aspoň raz za týždeň (problémy s rečou, chôdzou, zvracanie alebo okno – strata pamäti)?  Dostáva motivačný príspevok (po zamestnaní sa)? Užíva pravidelne lieky na psychiku?  Poberá dávku v nezamestnanosti (do pol roka od straty stáleho zamestnania)? Užíva herbu?  Poberá starobný dôchodok (aj predčasný)? Užíva toluén?  Poberá invalidný dôchodok (aj čiastočný)? Užíva pervitín?  Poberá príspevok pre dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti? Hrá na automatoch?  Poberá opatrovateľský príspevok? Podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva (potrat)?  Poberá štipendium? Užíva hormonálnu antikoncepciu?  Poberá vdovské/sirotské? Má vnútromaternicové teliesko („danu“)?  Dostáva rentu (peniaze z prenájmu)? Materské? Dôvody neriešenia vážnych zdravotných problémov v danej domácnosti... Áno Nie Rodičovský príspevok? Celkový nezáujem o vlastné zdravie   Je dlhodobo nezamestnaných (vyše roka)? Nepochopenie vážnosti daného problému   Nemá žiaden príjem (ani sociálne dávky, počítajú sa aj deti)? Nechuť odporúčaným spôsobom zmeniť svoju životosprávu   Má iný pravidelný príjem (napríklad z nadácií)? Uveďte aký......

MIESTO PRE KÓD 32. Celkový pravidelný legálny príjem domácnosti za mesiac (okrem fušiek, darov, pôžičiek...) (uveďte sumu v eurách) € 33. Koľko dávok v hmotnej núdzi poberá táto domácnosť? (uveďte počet priznaných DHN)

10 12

34. Koľko ľudí vo Vašej danej domácnosti (uveďte počet ľudí)... Muži Ženy Chlapci Dievčatá Fajčí viac razy do týždňa kupované cigarety? Fajčí viac razy do týždňa iné tabakové výrobky (šúľaný tabak, fajka, špaky)? Vyskúšalo herbu? Vyskúšalo toluén? Vyskúšalo pervitín? Necvičí ani nešportuje ani raz do týždňa? Sa nechce hýbať (z iných ako zdravotných dôvodov, napríklad nechodí peši a podobne)? Pozerá televízor, hrá sa na počítači alebo s telefónom dokopy viac ako 2 hodiny denne? Utrpelo za posledný rok vážne zranenie pri práci okolo domu alebo domácnosti (vrátane úrazov pri nosení vody, dreva; NIE v práci ani na fuške; úraz vyžadoval lekárske ošetrenie)? Neabsolvovalo za posledné 2 roky preventívnu prehliadku u všeobecného lekára (deti od troch rokov a dospelí)? Neabsolvovalo za posledný rok bezplatnú preventívnu prehliadku u zubára? Neabsolvovalo za posledný rok bezplatnú preventívnu prehliadku u gynekológa (len ženy)? Nešli za posledný rok ku lekárovi, alebo na zákrok, keď boli objednaní? Zatiaľ neabsolvovalo niektoré z povinných očkovaní (len deti)? Zatiaľ neabsolvovalo povinné očkovanie proti tetanu (dospelí)?

11

REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 REPRE – Záznamový hárok AOZ č. 2 252 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu 253 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu

Záznam o poučení a informovaný súhlas respondenta s účasťou na výskume „Stanovenie zdravotných potrieb v cieľových marginalizovaných rómskych komunitách a vstupné meranie pre hodnotenie dopadov projektu“

Hlavným cieľom výskumu je zmapovať pre potreby intervenčného projektu Zdravé Komunity aktuálne zdravotné potreby a zároveň jednoznačne vyhodnotiť dopady zdravotných intervencií v cieľových marginalizovaných rómskych komunitách. Za týmto účelom požiadame účastníkov výskumu o vyplnenie anonymného dotazníka. Všetky údaje poskytnuté účastníkmi výskumu budú anonymné a budú podliehať Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR“) a zákonu o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 18/2018 Z. z.). Kontaktné informácie ako meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a telefónne číslo sú potrebné pre možnosť skontaktovania sa s účastníkmi výskumu v priebehu nasledujúcich troch rokov výhradne za účelom opätovného vyplnenia dotazníka a budú uchovávané v oddelenej databáze. Odpovede účastníkov výskumu nebudú poskytnuté im navzájom ani žiadnej tretej strane, ale budú štatisticky spracované za účelom splnenia cieľov tohto výskumu. Svojím podpisom potvrdzujem nasledovné (hodiace sa zakrúžkujte): Áno / Nie Boli mi poskytnuté všetky potrebné informácie a mal/a som možnosť klásť otázky týkajúce sa tohto výskumu. Prípadné otázky boli zodpovedané. Som si vedomý/á toho, že moja účasť v tejto štúdii je anonymná a dobrovoľná. Áno / Nie Súhlasím s účasťou v štúdii „Stanovenie zdravotných potrieb v cieľových marginalizovaných rómskych komunitách a vstupné meranie pre hodnotenie dopadov projektu“. Áno / Nie Rozhodol som sa slobodne, bez nátlaku, pri plnom vedomí, zároveň prehlasujem, že nie som zbavený spôsobilosti na právne úkony v žiadnom rozsahu. Beriem na vedomie, že tento informovaný súhlas môžem kedykoľvek slobodne odvolať.

V ...... , dňa ...... podpis respondenta

Súhlas dotknutej osoby (respodenta)

...... Meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko,

Áno / Nie Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov podľa čl. 6 a čl. 7 GDPR v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko na účel vedenia respondentov zapojených do výskumu. Tento súhlas je možné kedykoľvek písomne odvolať a odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania osobných údajov, založeného na súhlase pred jeho odvolaním. Som si vedomý/á, že poskytnutie osobných údajov, ako aj udelenie súhlasu s ich spracúvaním je dobrovoľné. Spracované údaje sa budú archivovať a likvidovať v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

V ...... , dňa ...... Podpis respondenta

Poučenie osobne poskytol respondentovi a súhlas s účasťou na výskume zaznamenal/a: ......

V ...... , dňa ...... Podpis administrátora

Tento záznam je súčasťou výskumnej dokumentácie.

254 Príloha C Dokumentácia k terénnemu zisťovaniu Úrovne podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach na Slovensku

Záverečná správa zo vstupného merania hodnotenia a systematického stanovenia potrieb cieľových lokalít Národného projektu Zdravé komunity 2A

Autor: Mgr. Andrej Belák, PhD, za Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach Zadávateľ: Zdravé regióny, štátna príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva SR Dizajn a grafická úprava: Matúš Hnát Maľba na obálke: Ing. Arch. Michaela Moravčíková Jazyková korektúra: Mgr. Monika Timková Tlač: Equilibria, s. r. o., Košice

Dielo vytvorené prostredníctvom autora Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach pre potreby štátnej príspevkovej organizácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej Republiky, Zdravé komunity, na základe zmluvy o dielo. Realizované vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Všetky práva vyhradené. Žiadne časti tohto diela nesmú byť reprodukované, uchovávané, rozmnožované, predvádzané alebo prezentované verejnosti bez predošlých písomných súhlasov autorov a zadávateľa.

Vydané a vytlačené v Košiciach v roku 2020 Koľko presne žije ľudí v ktorých vylúčených osídleniach? Koľko z nich sa nepovažuje za Rómov? Akého veku sa kde dožívajú? Aké podiely domácností v ktorých osídleniach sú odkázané aj na stravu z odpadových kontajnerov? Koľko ľudí tam dlhodobo trápi uväznenie niekoho blízkeho? Ako ľudia v osídleniach vnímajú svoju spokojnosť, svoju budúcnosť a svoje možnosti ovplyvňovať ju? Aké sú podiely domácností, kde nemajú pripojenia na elektrinu, splachovací záchod, kúpeľňu? Koľko závažných environmentálnych rizík pripadá na jedno osídlenie? Aká časť domácností sa bežne stretáva s etnickou diskrimináciou v akých prevádzkach zdravotnej starostlivosti? V ktorých osídleniach záchranári nevstupujú do domácností? Aká časť osídlení nemá žiadne zastúpenie v miestnom obecnom zastupiteľstve? V ktorých obciach dochádza k pokusom o kupovanie volebných hlasov, nevpúšťaniu ľudí do podnikov a k segregácii detí v školách? V akých podieloch domácností ktorých vylúčených osídlení ľudia veria, že rómske deti majú vrodené menšie schopnosti než deti nerómske?

Organizácia Zdravé regióny je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva zdravotníctva SR, ktorej poslaním je realizácia a rozvoj dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti zdravia. Jednou z nosných činností v tomto smere je realizácia Národného projektu Zdravé komunity. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.