Rosalia (Nitra) 2009 20: 71–100
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
Rosalia (Nitra) 2009 20: 71–100 CHROBÁKY (COLEOPTERA) MASÍVU ROKOŠA A OKOLIA (STRÁŽOVSKÉ VRCHY) OTO MAJZLAN Univerzita Komenského Bratislava, Pedagogická fakulta, Katedra biológie UK, Moskovská 2, 813 34 Bratislava, [email protected] Abstract Majzlan O., 2009: Beetles (Coleoptera) of Rokoš Massif (Strážovské vrchy Mts.). Rosalia (Nitra), 20, p. 71–100. In years 2004-2009 we realized a faunistic research of beetles at 8 sites in natural reserves - in Strážovské vrchy landscape area. Using several methods we generally recorded 1079 beetle species. Several species (e.g. Rhysodes sulcatus, Cephennium slovenicum, Attaephilus arenarius, Cerophytum elaterolides, Necydalis major) indicate a high natural quality of the sites. The sites represent a valuable gene pool of Coleoptera and may be classified into the Natura 2000 network. Key words: Coleoptera, faunistics, ecology, Natura 2000 Úvod Stav poznania koleopterofauny Strážovských vrchov je uspokojivý len v oblasti Súľovských skál (KORBEL 1973). Sporadické údaje sú z okolia Bojníc (BRTEK 1979 a BRTEK & VACHOLD 1962), prípadne z neďalekej Prírodnej rezervácie (PR) Veľký vrch (CUNEV & MAJZLAN 1998). Prvé výsledky o faune chrobákov z okolia Dolných Vesteníc boli spracované z výskumu v roku 2001 (MAJZLAN 2005). O vodných chrobákoch z okolia Bánoviec sa zmieňuje ROUBAL (1935).V oblasti Strážovských vrchov robili výskum koleopterofauny FRANC (2004) a HOLECOVÁ & HAVIAR (2004). Po novom organizačnom členení sa južná časť Strážovských vrchov dostala pod správu Chránenej krajinnej oblast (CHKO) Ponitrie. Od roku 2000 je v oblasti masívu Rokoša realizovaný intenzívny entomologický prieskum. Prvá lokalita bola po stránke entomofauny spracovaná pri obci Dolné Vestenice (MAJZLAN 2005). V roku 2004 sme spracovali lokalitu Karolintál, osadu v k. ú. obce Žitná- Radiša a v oblasti Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Rokoš a Prírodnej rezervácie (PR) Jankov vŕšok. V roku 2005 sme realizovali enomologický prieskum v okolí obce Čierna Lehota (MAJZLAN 2006) a o dva roky neskôr (2007) 71 sme sa podrobne venovali územiu v blízkosti obce Dolné Vestenice, časťi chotára známeho ako Milotina. V roku 2008 pokračoval výskum spracovaním fauny chrobákov v doline nad obcou Nitrianske Rudno na mieste známom ako Biele scaly. O rok neskôr (2009) sme exponovali Malaiseho pascu v doline Behúľova pod Rokošom (miestny názov Dúbravy) a uskutočnili zber pôdnych chrobákov v okolí kóty Rokoša (1080 m n.m.). Metodika a material Pre zber chrobákov sme použili metódu Malaiseho pascí na lokalitách 1-7. Pasce boli vyberané v týždňových intervaloch. Získaný materiál bol vytriedený do systematických skupín a následne spracovaný špecialistami. Okrem tejto metodiky sme použili aj metódu zemných pascí, presevov listovej opadanky a drte v starých stromoch. Na determinácii chrobákov sa podielali: R. Kolimár (Pselaphidae), O. Šauša (Elateridae), E. Jendek (Buprestidae), P. Průdek (Latridiidae), I. Rychlík a T. Jászay (Staphylinidae), J. Zahradník (Anobiidae), J. Cunev (Curculionidae, časť). Za účinnú pomoc im chcem na tomto mieste poďakovať. Charakteristika sledovaného územia a prehľad lokalít Sledované územie je vyčlenené ako územie európskeho významu Rokoš. Podrobnejšiu charakteristiku sme spracovali v príspevku MAJZLAN 2008. Táto časť pohoria Strážovských vrchov predstavuje do fytogeografického obvodu Praecarpathicum. Z hľadiska posudzovania diverzity v systéme Natura 2000 je to oblasť severnej časti panónskeho regiónu v styku s karpatským regionom. O tejto kontaktnej zone svedčia aj mnohé xerotermikolné a súčasne aj montánne druhy chrobákov. Podrobnejšiu lokalizáciu uvádzam v tabuľke 1. Bralnaté vrcholky Rokoša (1010 m n. m.) sú súčasťou orografického celku Strážovské vrchy. Geologicky je budované z triaských dolomitov a vápencov chočskej série. Lesy sú vo vrcholovej patrii Rokoša spravidla bučiny. V nižších partiách sú lipové bučiny, vápencové bučiny a drieňové dubiny. Územie Rokoša predstavuje severnú hranicu rozšírenia duba plstnatého, ako aj iných panónskych prvkov flóry ako napr.: Aster linosyris, Jurinea mollis, Scorzonera austriaca, Linum tenuifolium, Stipa pulcherrima. Na Rokoši je aj lokalita západokarpatského endemita Bromus monocladus. V západokarpatskom oblúku tu rastie vzácne a ojedinele spolu borievka a dub plstnatý. Na vrchole Rokoša sa stretávajú panónske druhy a dealpínskymi (montánnymi), ako napríklad: Daphne cneorum, Calamintha alpina, Pulsatilla slavica, Phyteuma orbiculare, Anemone narcissiflora, Pleurospermum austriacum a i. (VESELÝ ed. 1954). Lokalita Biele skaly je významná aj tým, že je miestom výskytu druhu Amelanchier ovalis. 72 Prehľad skúmaných lokalít 1. Záviničie (E 18°23´17´´; N 48°42´1´´), k.ú. Dolné Vestenice, okres Prievidza, rok 2001, DFS 7276, 230 m n.m. 2. Karolintal (E 18°22´15´´; N 48°46´10´´), k.ú. Žitná, okres Bánovce nad Bebebravou, rok 2004, DFS 7276, 290 m n.m. 3. Behúľova (Dúbravy) 1, (E 18°24´47´´; N 48°46´17´´), k.ú. Uhrovecké Podhradie, okres Bánovce nad Bebebravou, rok 2004, DFS 7276, 560 m n.m. 4. Jankov vŕšok, PR (E 18°21´23´´; N 48°43´19´´), k.ú. Látkovce, okres Bánovce nad Bebebravou, rok 2004, DFS 7276, 350 m n.m. 5. Milotina (E 18°23´27´´; N 48°42´43´´), k.ú. Dolné Vestenice, okres Prievidza, rok 2007, DFS 7276, 320 m n.m. 6. Biele skaly, (E 18°27´11´´; N 48°47´14´´), k.ú. Nitrianske Rudno, okres Prievidza, rok 2008, DFS 7276, 450 m n.m. 7. Behúľova (Dúbravy) 2 (E 18°24´27´´; N 48°46´8´´), k.ú. Uhrovecké Podhradie, okres Bánovce nad Bebebravou, rok 2009, DFS 7276, 520 m n.m. 8. Rokoš, kóta, NPR (E 18°26´3´´; N 48°46´14´´), k.ú. Uhrovecké Podhradie, okres Bánovce nad Bebebravou, rok 2009, DFS 7276, 1010 m n.m. Výsledky V príspevku uvádzam 1079 druhov chrobákov zo sledovaného územia. Počet druhov chrobákov vo faune Slovenska je 6253 k 21.10.2008. Tento údaj však nezachytáva nepublikované údaje v rôznych súkromných zbierkach. Tak možno konštatovať, že na území Rokoša bolo zistených 17 % druhov z koleopterofauny Slovenska. Reálny počet druhov môže byť na sledovanom území vyšší, za použitia iných metodík. Poznámky k faunisticky významným druhom chrobákov Rhysodes sulcatus (Rhysodidae) Druh európskeho významu, ktorý vyžaduje neporušené komplexy lesov so starými drevinami. Laemostenus punctatus (Carabidae) Pontický prvok zasahujúci na naše územie do najteplejších území. Silnú populáciu som zistil v Národnej prírodnej rezrvácii (NPR) Bábsky les pri Nitre. Satrapes sartorii (Histeridae) Panónsky element, zasahujúci na naše územie len do najjužnejších oblastí. Imágo aktívne v skorých jarných mesiacoch v spoločenstve s mravcami Taetramorium caespitum. Indikuje prírodne zachovalé stanovištia. Staršie údaje zberateľov sú napr. z Devínskej Kobyly pri Bratislave. 73 Choleva paskoviensis (Leiodidae) Druh rozšírený v Európe. Viac-menej obýva vyššie polohy pohorí Slovenska. Leiodes cinnamomea (Leiodidae) Európsky druh, žijúci na podzemných hubách. Aktívny za súmraku. V Malaiseho pasciach pomerne často zachytený. Bryaxis monstrosetibialis (Pselaphidae) Stredoeurópsky druh s ťažiskom rozšírenia v slovenských Karpatoch. Na Slovensku je lokálny a vzácny druh. Viazaný na listovú opadanku, dutiny stromov v dubových lesoch. Copris lunaris (Scarabaeidae) Európsky druh, ktorý v minulosti bol len na juhu Slovenska. V ostatných rokoch sa šíri aj do severnejších oblastí Slovenska. Limoniscus violaceus (Elateridae) Submediteránny druh, topicky viazaný na dutiny dubov v najteplejších územiach Slovenska. V ostatnom období boli zistené viaceré lokality najmä v oblasti Malých Karpát, ale aj z intravilánu mesta Bratislavy. Porthmidius austriacus (Elateridae) Euro-západoázijsky druh. Význačný pre zachovalé dubiny na Slovensku. Jeho populačná hustota za ostatných 40 rokov klesá. Tento stav môže byť dôsledkom chemických zmien v pôde, kde sa vyvíja larva. V Strážovských vrchoch hojný druh. Benibotarsus taygetanus (Lycidae) Druh strednej Európy, avšak s disjunktívnym areálom výskytu. Na Slovensku doposiaľ málo údajov o jeho rozšírení. Pravdepodobne druh so skrytým spôsobom života, hoci jeho príbuzní z čeľade Lycidae sú aktívni cez deň na kvetoch. Cybocephalus pulchellus (Cybocephalidae) Európsky druh, v strednej Európe pomerne zriedkavý. Pravdepodobne sú jeho údaje o výskyte podmienené intenzitou metodického spracovania. Druh, ktorý je možné prehliadnuť uniká pozornosti pre malé rozmery (1,4-1,6 mm). Tetrabrachys connatus (Coccinellidae) Pontický druh zasahujúci len do najjužnejších oblastí Slovenska. Je to bezkrídla lienka, žijúca v pôdnom stráte. Imágo je aktívne len v skorých jarných mesiacoch (marec-apríl). Indikuje najzachovalejšie prírodné stanovištia na xerotermoch Slovenska. Halyzia sedecimguttata (Coccinellidae) Euro-sibírsky druh, zasahujúci od nížin až do vyšších polôh slovenských pohorí. Larva a imágo požierajú mycéliá húb. ROUBAL (1936) uvádza tento druh ako indikátor prírodne zachovalého prostredia. V ostatnom čase viackrát zistený v Malaiseho pasci (MAJZLAN 2002) 74 Vibidia sedecimguttata (Coccinellidae) Euro-sibírsky druh. Najčastešie na drevinách, kde larva a imágo požierajú huby (mycetofág ?). ROUBAL (1936) uvádza tento druh ako hojný, čo však dnes nezodpovedá skutočnosti. Pomerne zriedkavý druh a najmä zistený v Malaiseho pasciach (MAJZLAN 2002). Harmonia axyridis PALLAS, 1773 (Coccinellidae) Pôvodný druh z Východnej Ázie. V súčasnosti v Kanade, na severe USA. Invázny druh do strednej Európy. Ripidius quadriceps (Rhipiphoridae) Patrí k veľmi zriedkavým druhom chrobákov. Tento druh má pozoruhodnú bionóniu: samec je okrídlený so skrátenými krovkami, samica je larvovitá a parazituje u švábov