OBSAH:

- textová časť

A.1. ÚVOD A.1.1. Základné údaje ...... 2 A.1.2. Vymedzenie riešeného územia a záujmového územia ...... 3 A.2. PRIESKUMY A ROZBORY A.2.1. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia A.2.1.1. Širšie vzťahy...... 3 A.2.1.2. Rozbor urbanistickej štruktúry obce...... 4 A.2.2. Prieskumy a rozbory prírodných podmienok ...... 6 A.2.3. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu a bytového fondu ...... 9 A.2.4. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry ...... 10 A.2.5. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne...... 11 A.2.6. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu ...... 11 A.2.7. Prieskumy a rozbory verejného dopravného zariadenia ...... 11 A.2.8. Prieskumy a rozbory technického vybavenia A.2.8.1. Zásobovanie vodou ...... 12 A.2.8.2. Kanalizácia ...... 12 A.2.8.3. Zásobovanie elektrickou energiou ...... 13 A.2.8.4. Plynofikácia ...... 13 A.2.8.5. Spoje ...... 13 A.2.9. Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny A.2.9.1. Poľnohospodársky pôdny a lesný fond...... 14 A.2.9.2. Životné prostredie ...... 14 A.2.9.3. Ochrana prírody a krajiny ...... 15 A.3. ZÁVERY A.3.1. Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov ...... 17

- grafická časť

1. Širše vzťahy M 1:50 000 2. Komplexný urbanistický rozbor K.Ú. obce Vyškovce nad Ipľom M 1:10 000 3. Komplexný urbanistický rozbor obce Vyškovce nad Ipľom M 1: 5000 4. Rozbor dopravy -problémový výkres M 1: 5000 5. Rozbor TI- elektrifikácia, telekomunikácie M 1: 5000 6. Rozbor TI – plynovod M 1: 5000 7. Rozbor TI – vodovod, kanalizácia M 1: 5000 8. Krajinná štruktúra s prvkami USES M 1:10 000

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 1 A.1.1. Základné údaje:

Obstarávateľ : Obec Vyškovce nad Ipľom, v zastúpení p. starosta Maťo Štefan Obecný úrad Vyškovce nad Ipľom132, 935 77

Spracovateľ : Ing. arch. Alica T I C H Á autorizovaný architekt Požiarnicka 5, 934 01 registračné číslo: 0424 AA 1004

Zodpovedný projektant Ing.arch. Rastislav KOČAJDA, (reg.č. spracovateľa :1260AA) Vypracoval Ing. arch. Alica TICHÁ, Ing. Zsolt PAPP, Ing.arch. Rastislav KOČAJDA, Ing.arch. Miroslava KOČAJDOVÁ, Ing. Lucia DANIŠOVÁ Zoltán BALLA, Ing. Andrea PAPPOVÁ

Osoba odborne spôsobilá pre obstarávanie ÚPP a ÚPD: ing.arch.Gertrúda Čuboňová

• Dôvody zadania prieskumov a rozborov Na vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie obce existuje niekoľko závažných dôvodov : a) obec Vyškovce nad Ipľom nemajú vypracovaný územný plán b) Obec má záujem rozvíjať sa plánovite a odstraňovať prípadné negatívne javy spôsobené minulým vývojom. c) Je snaha zabezpečiť väčšiu účasť občanov na rozvoji a zveľaďovaní obce d) Je potrebné zosúladiť záujmy obecné so záujmami celospoločenskými rešpektovaním územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraja e) Rešpektovať vlastnícke vzťahy a odzrkadliť ich podľa možností v ÚP - obce f) Umožniť rozvoj vitálnych funkcií sídelného útvaru, rozvoj výroby a služieb a podnikateľských aktivít g) Upriamiť pozornosť na riešenie ekologických problémov obce a rešpektovať nové zmeny technického, civilizačného a sociálno-ekonomického charakteru.

Prieskumy a rozbory sú prvou fázou nevyhnutnou pre spracovanie územného plánu obce Vyškovce nad Ipľom.

• Vymedzenie rozsahu PaR Prieskumy a rozbory pre ÚPN obce Vyškovce nad Ipľom sú zamerané na získavanie údajov z oblastí : - prírodné podmienky - geológia, geomorfológia, hydrológia, klimatológia, rastlinstvo, živočíšstvo, - demografia a populačné tendencie, bytový fond - občianska vybavenosť - služby - technická infraštruktúra - bývanie a s ním spojené funkcie - výroba, poľnohospodárstvo a PPF. Prieskumy a rozbory sú orientované na získavanie a spracovanie údajov v rozsahu katastrálnych hraníc obce Vyškovce nad Ipľom k 1.1. 1990.

• Použité podklady, dokumentácie, zdroje poznania a informácie o území a zhodnotenie ich využiteľnosti Východzím podkladom pre spracovanie ÚPN- obce Vyškovce nad Ipľom je aj nadradená dokumentácia ÚPN-VÚC Nitrianskeho kraja, Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, hlavne jeho záväzná časť ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja č. 3/2004 zo dňa 8.11.2004.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 2 Mapové podklady - Digitálna mapa katastra

Zdroje poznania • Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3.diel - Encyklopedický ústav SAV – Vydavateľstvo SAV 1977- • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Vyškovce nad Ipľom, Regionálna rozvojová agentúra Ipeľ – , 2005

Konzultácie a podklady - Slovenský vodohospodársky podnik - Krajský pamiatkový podnik v Nitre - Krajský stavebný úrad v Nitre - Krajský úrad životného prostredia - Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach - Ministerstvo obrany SR - Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. - Západoslovenská energetika a. s. - Slovenský plynárenský priemysel - Okresné riaditeľstvo Hasičského a ochranného zboru - Letecký úrad Slovenskej republiky - Slovak Telecom a.s.

A.1.2. Vymedzenie rozsahu riešeného územia a záujmového územia Záujmové územie je tvorené katastrálnym územím obce Vyškovce nad Ipľom. Vlastná obec sa vývojom z cestnej zmenila na skupinovú cestnú. Vyškovce nad Ipľom sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej nížiny asi 8 km severozápadne od Piešťan v nadmorskej výške 169 metrov. Výmera zastavaného územia je 192 ha Výmera mimo zastavaného územia je 1 737 ha Výmera K.Ú. je 1 929 ha Kataster Vyškovce nad Ipľom susedí s katastrami obcí Dolné Semerovce, , Kubáňovo, Presaľany nad Ipľom/časť Šahy, Tupá a hraničí s Maďarskou republikou.

A.2. PRIESKUMY A ROZBORY

A.2.1. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

A.2.1.1. Širšie vzťahy Obec Vyškovce nad Ipľom leží na juhu Slovenska, na dolnom Poiplí, na východnej strane Ipeľskej pahorkatiny. V rámci administratívnoprávneho členenia územia republiky je obec Vyškovce nad Ipľom začlenená do Nitrianskeho kraja, okresu Levice. Leží na juho-východnom okraji okresu. Najbližšími hraničnými priechodmi do susednej MR k obci sú priechody Šahy, vzdialené 9 km a Letkés (v MR), vzdialený 32 km. Bezprostrednými susednými obcami sú Preseľany nad Ipľom a Sazdice. Najbližšie väčšie mesto sú Šahy, potom Levice – vzdialené 30 km a Želiezovce, vzdialené 32 km. Obec Vyškovce nad Ipľom hraničí s týmito susediacimi katastrami : - na severe - s K.Ú. obce Dolné Semerovce - na severovýchode - s K.Ú. obce Tupá - na východe - s K.Ú. obce Preseľany nad Ipľom / časť Šahy - na juhozápade - s K.Ú. obce Kubáňovo - na západe – s K.Ú. obce Sazdice - na juhu – s Maďarskou republikou

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 3 Urbanistická ekonómia Celková výmera katastrálneho územia je 1 929 ha. Túto plochu delíme na poľnohospodársku pôdu (1 499 ha) a nepoľnohospodársku pôdu (430 ha).

Štruktúra poľnohospodárskej pôdy je nasledovná : Spolu v ha Orná pôda 1099 Chmelnica 0 Vinica 26 Záhrada 18 Ovocný sad 8 Trvalý trávnatý porast 348 Poľnohospodárska pôda 1 499

Štruktúra nepoľnohospodárskej pôdy je nasledovná : Spolu v ha Lesný pozemok 134 Vodná plocha 0 Zastavaná plocha a nádvoria 164 Ostatná plocha 132 Nepoľnoh.pôda 430

A.2.1.2. Rozbor urbanistickej štruktúry obce

Kultúrno – historická charakteristika Obec Vyškovce nad Ipľom je pravdepodobne najstaršou obcou v regióne. Jej územie bolo osídlené už v dobe kamennej – v neolite, čo dokazujú nálezy volutovej kultúry. V eneolite – neskoršej dobe kamennej osídlenie potvrdzuje kultúra s kanelovanou keramikou. V staršej dobe bronzovej je opevnené sídlisko maďarskou kultúrou. Zo strednej doby trvalé osídlenie sa vyznačuje hromadným nálezom bronzových predmetov. Hallštatské sídlisko a hrobové nálezy. Prvá písomná zmienka o Vyškovciach je v rokoch 1156 – 1256. V roku 1256 získal obec Belo IV., v roku 1347 Mikuláš Kónz, neskoršie patrila rôznym zemanom. V roku 1296 uhorský kráľ Ondrej III. Vyškovce nad Ipľom dáva majstrovi Jánovi, synovi Mateja Čáka. Vyškovciam patrili mýta, ako aj obce Preseľany, Perocsény, Tarcsánz a Semerovce. Čákovci vybudovali vo Vyškovciach na ľavej strane Ipľa hrad. Hrad bol v skutočnosti vybudovaný na mieste rímskeho tábora. V roku 1315 má hrad vo Vyškovciach v rukách Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1358 je vykonaná metácia hraníc obce Tarscány. Z popisu hraníc sa dozvedáme, že vedľa potoka južná hranica Tarscánu siahala až po Ipeľ, kde podľa obchôdzkárov hraníc ležal starý Wysk – Vyškovce. V 14. stor. sa obec hrdila mestskými výsadami, čo vykazuje aj záznam pápežského výberčieho desiatkára. V roku 1523 sa Vyškovce sa stávajú poplatníkom novohradského a v 17. stor. novozámockého Turka. V roku 1715 pri celoštátnom sčítaní vo Vyškovciach bolo 24 poddanských a 15 želiarskych domácností. Poddaní obhospodarovali 382 holdov oráčiny, 937 koscov lúk a 42 kopáčov viníc. V súpise nie sú uvádzaní zemania, podželiari a sluhovia. V roku 1720 je zopakované sčítanie. V obci bola jedna zemanská kúrie, 51 poddanských a jedna želiarska domácnosť. Obec mala v prenájme jeden mlyn Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1798. Bol renovovaný v rokoch1984-85. V roku 1996 bol na mieste starého mostu cez rieku Ipeľ postavený nový most, Most sv. Margity. Na vodnej nádrži nachádzajúcej sa v katastri obce majú návštevníci možnosť rybolovu a v poľnom revíri s rozlohou cca 1650 ha majú možnosť poľovania na divú zver. V chotári Vyškoviec nad Ipľom sa nachádzajú majere pod názvom Malé mesto (Kisváros), Strážny vrch (Örhegy) a Nový majer (Újmajor).

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 4 Ochrana pamiatok V zozname ÚZPF nie sú v katastri obce Vyškovce nad Ipľom zapísané žiadne stavby. Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. str. 432, SÚPSOP, Obzor, Bratislava 1968 eviduje v obci Vyškovce nad Ipľom aj nezapísané objekty s pamiatkovými hodnotami: - Lokalita niekdajšieho rímskeho táborišťa, postavený v roku 1732 a rozšírený v roku 1898 – 1899. Sieňová stavba s rovným stropom, neskoroklasicistický s fasádou členenou lizénovým rámom. Vnútorné zariadenie neskoroklasicistické (kazateľnica, lavice a protestantský chór, na stĺpoch z liateho železa) z čias rozšírenia stavby - Kaštieľ, pôvodne neskororenesančný, postavený koncom 17. storočia, klasicistický. Nadstavovaný a fasáda z 2/3 z 19. stor. opravený po r. 1945. Dvojpodlažný bloková dvojtraktová stavba so vstupnou predsieňou. Miestnosti na prízemí zaklenuté križovými valenými klenbami a plackou. Na poschodí rovné stropy. Prestavaný portikus na troch pilieroch so segmentovým zaklenutím. Klasicistické členenie fasády. - Kostol sv. Margity Antioch (kat.), obnovený v roku 1700 s ponechaním obvodového muriva stredo – veľkej stavby, spomínanej spolu s farnosťou v roku 1332 – 1337. Úprava kostola a veže z roku 1711, 1798, 1811. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a plytkou nikou pre oltár. Presbytérium zaklenuté plackou, sakristia valenou klenbou s podkasanými lunetami, loď pruskými klenbami. Vstavaný chór preklenutý plackou. Predstavaná veža, v podveží zaklenutá plackou. Fasáda s lizénovým členením. Vnútorné zariadenie historizujúce z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Kalich z konca 19. storočia so štyrmi emailovými medailónmi. - Kríž pri kostole, neskorobarokový, na volútovom podstavci, z pol 18. storočia - Pamätný dom (č. 186), v ktorom sa za predmníchovskej republiky schádzali komunisti.

Tieto objekty s pamiatkovými hodnotami, nezapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, prípadnej aj iné o ktorých nemá KPÚ vedomosť, ale obec ich považuje za hodnotné z pamiatkového hľadiska môže obec chrániť ako miestne pamätihodnosti vytvorením a odborným vedením evidencie pamätihodností v zmysle §14 odst. 4 Zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu.

Zaujímavé stavby v riešenom katastri: Kaplnka svätej studne bola postavená v roku 1829, nachádza sa v blízkosti obce Pomníky pomník pre zomrelých v I. svetovej vojne a Pomník pre zomrelých v II. Svetovej vone, ktorý bol postavený v roku 1993 v miestnom parku Archeologická lokalita-Nepatrné zvyšky hradu ležia v lokalite bývalého rímskeho tábora, na brehu Ipľa, tesne pri hraniciach s Maďarskom. Hradné zvyšky sú zarastené vegetáciou, ale konfigurácia terénu dáva jasne na javo, že tu stál nejaký objekt. Predstavu o veľkosti hradu však môžu skresľovať aj stopy po tábore a preto je ťažké určiť čo i len približnú dispozíciu z povrchového prieskumu.

Priestorová charakteristika Vyškovce nad Ipľom ležia vo východnej časti Podunajskej nížiny, na pravom brehu Ipľa, pri štátnej hranici s Maďarskou republikou. Severná časť chotára (120 až 238 m.n.m.) na širokej mokrej nive s pieskovými priesypmi a na okraji Ipeľskej pahorkatiny, ako aj južná časť na ľavobežných terasách Ipľa tvoria pyroklastiká andezitov. Cestná radová dedina v oblúku Ipľa, ktorá sa ďalším rastom mení na skupinovú cestnú. Domy orientované štítmi na ulicu, dominantou je kostol z 19. stor. sa zachovalo niekoľko ojedinelých trojpriestorových domov z nepálených tehál, pôvodne pod sedlovou slamenou strechou s podlomenicou a štítom. Hospodárske staviská za obytnou časťou vo dvore. Dnešnú zástavbu charakterizujú troj a viacpriesotrové domy s priestormi radenými za sebou alebo do tvaru L, pod sedlovými a valbovými strechami. Hlavným kompozičným prvkom je tu tok rieky Ipeľ. Občianska vybavenosť sa združuje popri štátnej ceste III triedy E 510031.

Funkčné členenie V obci sú zastúpené všetky základné druhy funkcií. Za centrum obce možno považovať okolie obecného úradu, kde je sústredená značná časť nekomerčnej občianskej vybavenosti (kostol,

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 5 kultúrny dom, park, požiarna zbrojnica, farský úrad, základná škola) a potraviny. Ihrisko a materská škola sa nachádza v severnej časti obce. Obec spravuje 1 cintorín umiestnený na severozápadnom okraji obce. V obci prevláda obytná funkcia, rozdelená v rodinných domoch a bytových domoch (2 štvorbytovky). V súčasnosti sa v obci nachádzajú všetky bonitné triedy objektov, od objektov nových, starších, rekonštruovaných, starých zachovalých, až po objekty na asanáciu.

A.2.2. Prieskumy a rozbory prírodných podmienok Geológia Obec Vyškovce nad Ipľom leží na juhu Slovenska, vo východnej časti Podunajskej nížiny, na pravom brehu Ipľa, pri štátnej hranici s Maďarskou republikou. Severná časť chotára (120 až 238 m.n.m) na širokej mokrej nive s pieskovými presypmi a na okraji Ipeľskej pahorkatiny, ako aj južná časť na ľavobežných terasách Ipľa tvoria pyroklatiská andezitov.

Zrnitosť • stredne ťažké pôdy (hlinité) • ťažké pôdy (ílovito - hlinité)

Pôdne typy • nivná pôda typická • hnedozeme • nivná pôda glejová • černozeme • lužné pôdy

Klimatické pomery Oblasť Ipeľskej pahorkatiny, v ktorej sa nachádza obec Vyškovec nad Ipľom, patrí do teplej klimatickej oblasti. Najteplejšou časťou Ipeľskej kotliny je jej južná časť. V týchto oblastiach sú priemerné ročné teploty vzduchu nad 9°C, vo vegetačnom období sa pohybujú okolo 16°C. Podľa ročného chodu teploty vzduchu je mesiac január najchladnejší a najteplejší je jún. Najnižšie úhrny priemerných a mesačných zrážok sú v Ipeľskej kotline, kde dosahujú 550–600 mm/rok. Smerok k severnejším okrajom kotliny zrážky postupne narastajú na priemerných 600-650 mm.

Povrchové vody Obcou preteká rieka Ipeľ. Ipeľ je ľavostranný prítok Dunaja. V dĺžke 140 km tvorí hranicu s Maďarskou republikou. Celková rozloha povodia Ipľa je 5150 km2. Tok sa delí na tri časti, pričom spomínanú časť Ipľa pri obci Vyškovce nad Ipľom možno označiť ako dolný tok. Ipeľ vo svojich hlinitých náplavoch vytvára značné meandre, šírka koryta sa pohybuje medzi 15 – 20 m, hĺbka koryta sa pohybuje v závislosti od štrkonosnosti od 2 do 4 m. Na začiatku 60-tych rokov bola začatá úprava koryta Ipľa. Vlastný tok rieky i priľahlá niva nebola až dovtedy relatívne ovplyvnená ľudskou činnosťou. Koryto Ipľa hojne meandrovalo, bolo lemované brehovými porastami mäkkého luhu. Charakteristické pre inundáciu rieky boli systémy depresií s celoročnou vodnou hladinou. Poiplie bolo jedinečným územím nižinnej časti toku s vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami vodných a mokraďných ekosystémov. Pred reguláciou Ipľa bol rytmus života v Poiplí určovaný hydrologickými charakteristikami povodia i samotnej rieky. Navrhované a realizované úpravy odtokových pomerov predstavovali drastický zásah do inundačného územia Ipľa. Rozlohou, počtom, druhovou diverzitou boli redukované najzraniteľnejšie a najcennejšie vodné a mokraďové biotopy a spoločenstvá. Obcou pretekajú potoky semerovský potok a potok Štiavnica. Z hydrologického hľadiska katastrálne územie obce spadá do čiastkového povodia Ipľa, ktorý je v správe odštepného závodu, Slovenský vodohospodársky podnik. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných tokov a vodárenských vodných tokov je menovaný tok zaradený medzi vodohospodársky významné vodné toky. V riešenom území je vybudovaná úprava, ktorá bola realizovaná za účelom stabilizácie dna koryta Ipľa, ochrany intravilánu obce a poľnohospodárskych pozemkov. Koryto

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 6 Ipľa je dimenzované na Q1, pre ochranu intravilánu sú vybudované ochranné hrádza na Q100 s určitou bezpečnosťou. V rkm 40,35-43,45 je pozdĺž toku vybudovaná ľavostranná ochranná hrádza, ktorá bola vybudovaná za účelom ochrany poľnohospodárskej pôdy. Ľavostranné územia Ipľa od Vyškoviec nad Ipľom až po Preseľany nad Ipľom (rkm 44,35-52,45) je súvisle ohradzované na Q100. aj po prehodnotení hydrologických údajov o N ročných vodách vybudovaná ochranná hrádza bezpečne prevedie povodňové prietoky. Pravostranné územia Ipľa je ohradzované súvisle v úseku od obce Kubáňovo až po rkm 41,7 – zaústenie Semerovského potoka. Predmetný úsek toku a ohradzovanie postačuje pre neškodné prevedenie povodňových prietokov. V obci Vyškovce nad Ipľom bola prerušená pravostranná ochranná hrádza Ipľa rkm 41,7-42,8. Ipeľ je ďalej pravostrane ohradzovaný. Pravostranná ochranná hrádza v rkm 42,80-44,30 zabezpečuje ochranu obce Vyškovce nad Ipľom pred povodňovými prietokmi Q100. pravostranná ochranná hrádza Ipľa dĺžky 1248 m tvorí juhovýchodnú ochrannú hranicu zastavaného územia obce Vyškovce nad Ipľom. Úsek toku od rkm 44,30-47,80 po zaústenie potoka Štiavnica nie je pravostranne ohrádzovaný. V tomto úseku vody nad úrovňou Q1 vybrežujú, avšak neohrozujú intravilány obcí. Od ústia potoka Štiavnica je pravostranné územie ohrádzované až po rkm 51,00 v obci . Nad zaústením Štiavnice v upravenom úseku Ipľa obojstranne ohrádzovanom v rkm 48,10 je vybudovaná hať a čerpacia stanica Vyškovce nad Ipľom. Hrádza bola na dvoch miestach križovaná štátnou cestou. Ochrana obce pred povodňovými prietokmi Ipľa je riešená predĺžením pravostrannej ochrannej hrádze s možnosťou prehradenia dvoch lokalít prerušenia hrádze štátnou cestou. Na hati je vybudovaný rybovod a nástupné potrubie na oživenie starého ramena. Ďalší tok pretekajúci katastrálnym územím obce, ktorý zaúsťuje ako pravostranný prítok Ipľa je tok Štiavnica č.t. 062. Menovaný tok je v správe odštepného závodu, Slovenský vodohospodársky podnik a je zaradený medzi vodohospodársky významné toky. V úseku od ústia do Ipľa po cestný most pod intravilánom obce Tupá je obojstranne ohrádzovaný. Je tu vybudovaná ľavostranná ochranná hrádza zaviazanie Ipeľskej hrádze, navrhnutá na prevedenie Q100 vrátane spätného vzdutia z Ipľa. Pravá strana je ohrádzovaná v úseku od rkm 0,80-3,50 po most. V súčasnosti rozhodujúcim faktorom pre vedenie Q100 je technický stav koryta, hlavne prehustenosť brehových porastov, ktoré výrazne ovplyvňujú odtok veľkých vôd. Ďalší tok, ktorý zaúsťuje ako pravostranný prítok Ipľa je Semerovský potok č.t. 060. je v správe odštepného závodu, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. a je zaradený medzi drobné toky. Na Semerovskom potoku v rkm 0,924, číslo hydrologického poradia 4-24-03-110 je vybudovaná vodná stavba Vodná nádrž Vyškovce. Vodná nádrž bola uvedená do prevádzky v roku 1990 a plocha nádrže je 18,5m2. Účelovo slúži ako zdroj vody na závlahy, ochrana pred povodňami, na rekreáciu a rybárstvo. Ostatné toky sú v správe hydromeliorácií š. p. Bratislava, sú to: prítok Ipľa kanál č.t. 059, Vyškovce kanál č. t. 061, Tupý kanál č. t. 063, piesočný kanál č. t. 177. Z hľadiska výhľadových zámerov vodného hospodárstva a koncepcie vodného hospodárstva sa uvažuje s výstavbou malej vodnej elektrárne na hati v obce Vyškovce nad Ipľom. Pre ďalší rozvoj, či už bytový, výrobný, športový alebo rekreačný je potrebné zachovať ochranné pásma pozdĺž tokov, kde v zmysle Zákona o vodách č. 364/2004 Z.z. podľa §49 môže správca vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary, pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. V ďalšom je potrebné zabezpečiť ochranu inundačných území tokov, zamedziť v nich výstavbu a iné nevhodné činnosti v zmysle zákona o ochrane pred povodňami č. 666/2004 Z.z.

Návrh úprav na rieke Ipeľ (zdroj: Vodohospodársky plán povodia Ipľa II. a III. cyklus, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., odštepný závod banská Bystrica, 2001, 2004) Vyškovce, predĺženie pravostrannej ochrannej hrádze Ipľa Ochranná hrádza v obce Vyškovce je na dvoch miestach prerušená pri križovaní s komunikáciou. Tento stav zapríčiňuje, že už pri II. stupni povodňovej aktivity voda obteká hrádzu a vniká do obce. Pri provizórnych hradeniach týchto úsekov dochádza k prerušeniu cestnej

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 7 premávky. Navrhujeme uzatvoriť prerušenie hrádzového telesa v profile prechodu cez most na ľavý breh a na začiatku ochrannej hrádze na pravom brehu s vytvorením rámp a konštrukcie vozovky na komunikácii pri krížení s ochrannou hrádzou. Účelom stavby je vylúčiť budovanie dočasnej hrádze z pieskových vriec počas povodne, ktorej napojenie na vyšší terén je problematické a nespoľahlivé. V strednom a hornom úseku Ipľa sú úpravy realizované sporadicky. Priečny profil je takmer na celom úseku ohradzovaný, avšak nemá dostatočnú kapacitu na prevedenie veľkých vôd. Obnova pôvodných ramien Ipľa: čiastkové povodie 4-24-03 Vyškovce nad Ipľom staničenie 41,20 rkm Hať Vyškovce nad Ipľom Hať je jednou zo sústavy, ktorá bola koncepčne pripravovaná na prečerpávanie dunajskej vody, tzn. vybudovaná je v rkm 48,10 Ipľa nad zaústením Štiavnice v upravenom úseku Ipľa obojstranne ohradzovanom. Pozostáva z pevnej betónovej stavby a pohyblivej hradiacej konštrukcie, hydraulicky ovládanej oceľovej, tzv. „balenej“ klapky. Hať zahradzuje kynetu koryta po úroveň brehov. Počas povodňových prietokov je obtekaná a prelievaná. Pre hradenie sú použité klapkové uzávery. Prístup k priestoru hate a čerpacej stanici je od Vyškoviec po št. ceste. Križujúcej potok Štiavnicu a po korune hrádze Štiavnice. Odvodňovacia sústava Vyškovce nad Ipľom Ohradzovaním Ipľa v úseku zaústenia Štiavnice až po obec Hrkovce bol zamedzený odtok vnútorných vôd z územia o rozlohe 530 ha. Vnútorné vody sú odvádzané otvoreným odpadom dĺžky 3,644 km. Odpad bol vybudovaný v rámci úpravy Ipľa. V súčasnosti je prepojený odpadom dĺžky 41 m k čerpacej stanici. Čerpacia stanica je situovaná za pravostrannou ochranou hrádzou Ipľa. Slúži pre dočerpanie vody z chráneného územia. za normálnych prietokových pomerov sú vnútorné vody odvádzané gravitačne do vývaru hate. Za vyšších vodných stavov, nad hladinu 121,30 m n. m. sa výpust uzavrie a vnútorné vody sa prečerpávajú. Čerpaciu stanicu je možné využiť aj na prívod vody z Ipľa do kanála vnútorných vôd pre prípad odberu vody na závlahy. V čerpacie stanici sú osadené čerpadlá vertikálne, diagonálne, jednostupňové. Štiavnica Pravostranný prítok Ipľa, ktorý so svojimi prítokmi predstavuje záujem ochrany prírody od ústia po 30,70 km. Ďalej preteká CHKO Štiavnické vrchy. V ostatných dotknutých priestoroch chránených území, ktoré neležia priamo v údolnej nive Ipľa, ale väčšinou na jeho prítokoch, odporúčame predovšetkým zachovanie meandrujúceho koryta bez vodných bariér s prípadnou výsadbou prirodzenej zelene. Návrhy revitalizácie v jednotlivých lokalitách v údolnej nive Ipľa možno zhrnúť do nasledovných návrhov: Revitalizácia, renaturalizácia územia: Navrhuje sa na územiach, ktoré sú ovplyvňované vodným tokom, väčšinou medzihrádzie. Vychádza sa z predpokladu získať inundované plochy. Pre plnenie je potrebné: - ukončiť využívanie medzihrádzového priestoru pre intenzívne poľnohospodárske účely - obnoviť rastlinné spoločenstvá zaplavovaných lúk - v medzihrádzovom priestore, pokiaľ to dovolia prietokové parametre, založiť skupiny vysokej zelene v druhovom zložení lužného lesa, - podporiť vytvorenie vodných biotopov v škále od zamorených depresií v medzihrádzí až po vodnú hladinu, - pre revitelizáciu medzihrádzového priestoru budovať hate. Koryto Štiavnice je pomerne stabilizované, nemá však dostatočné parametre na prevedenie veľkých vôd, o čom svedčí aj povodeň v roku 1999. Zo študijných materiálov a zo skúseností je zrejmé, že pozornosť treba venovať dolnému úseku materiálov a zo skúseností je zrejmé, že pozornosť treba venovať dolnému úseku pod Hornými Semerovcami. Pokiaľ si to vyžadujú zámery poľnohospodárov, navrhujeme zabezpečiť ochranu územia ohradzovaním terajšieho koryta. Súčasné koryto je napriamené, cca 4 m hlboké, až na menšie brehové výmole v podstate stabilizované, nepostačuje však na odvedenie veľkých vôd. Tok je neohradzovaný, dochádza k zatápaniu nízko položeného ľavostranného územia. Účelom navrhovaných opatrení je ochrániť predmetné územie, t.j. úsek toku v rkm 4,0 – 7,10. uvažuje sa s výstavbou ľavostrannej ochrannej hrádze dĺžky 2,6 km, od odvodňovacieho kanála dĺžky 1,3 km a čerpacej stanice. Ochrana územia 3 -1 je navrhovaná na Q100 = 140 m .s .

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 8 Vodná erózia - v katastrálnom území Vyškovce nad Ipľom sa vodná erózia vyskytuje slabá až mierne slabá.

Flóra V riešenom území prevažujú kultúrne pestované plodiny ako repe, repka olejná, slnečnica, kukurica, obilie, vinič a pod. Pri cestách sú vysadené ovocné dreviny, ktoré boli ponechané na dožitie. . v katastri sa tiež nachádza niekoľko hájov, kde prevládajú listnaté dreviny.

Fauna Z fauny v obci Vyškovce nad Ipľom sa tu nachádzajú diviaky, srnce, zajace, bažanty, líšky a jelene, ktoré sa vyskytujú v roztrúsených hájoch a na poliach. V chotári Bziniec pod Javorinou je v lesoch zachovaných v úžľabinách a jarkoch sa nachádza zajac, bažant, diviak, srnčia zver, muflóni.

A.2.3. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu a bytového fondu Demografické údaje patria k základným zdrojom informácií v podmienkach a predpokladoch ďalšieho rozvoja územia. Pomáhajú pri spracovávaní územno-plánovacej dokumentácie už v jej prípravných fázach. Ich poznanie pomáha pri spracovaní urbanistickej koncepcie územia. Hlavne stav obyvateľstva a jeho vývoj sú základnými údajmi pre optimálne dimenzovanie veľkosti jednotlivých funkčných zložiek sídla. Kapitola je spracovaná na základe elaborátu „program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce“, internetovej stránky štatistického úradu a Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

a) Retrospektívny vývoj obyvateľstva Tabuľka č.1 „Vývoj počtu obyvateľstva v obce Vyškovce nad Ipľom“

Rok sčítania Počet obyvateľov 1869 905 obyv. 1880 792 obyv. 1890 871 obyv. 1900 970 obyv. 1921 1203 obyv. 1930 1193 obyv. 1940 1081 obyv. 1948 1076 obyv. 1961 1162 obyv. 1970 1087 obyv. 2001 752 obyv. 2004 704 obyv.

Demografický vývoj v obci naznačuje pokles obyvateľstva pri jeho starnutí. Nepriaznivý stav vo vývoji obyvateľstva je výsledkom nedostatku pracovných príležitostí, zmeny výrobnej štruktúry na danom území, zaostalosti obce v infraštrukturálnej vybavenosti a jej obmedzenej dopravnej dostupnosti.

b) Dynamika vývoja v poslednom desaťročí, biologická povaha, bilancia obyvateľstva Rok Živo- zomrelí Prirodzení Prírastok Celkový Stav narodení prírastok sťahovaním prírastok k 31.12 2003 6 9 -3 12 9 704

c) Štruktúra obyvateľstva podľa produktivity (podiel z trvale bývajúceho obyvateľstva)

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 9 rok Predprod. Produkt. Poprod. 2001 20,3 53,3 26,4 d) Obyvateľstvo podľa národnosti (r.2004) Národnosť % Slovenská 19,18% Maďarská 79,40% Česká 0,43% e) Obyvateľsto podľa náboženského vyznania Rímsko - katolícke 96,02 % Evanjelické 0,43 % Bez vyznania 1,56 % Nezistené 0,14 % f) Bytový a domový fond V obci Vyškovce nad Ipľom tvorí sídelnú štruktúru prevažne výstavba z rodinných domov, ktoré prevažujú nad ostatnými objektmi.

Rodinné domy spolu 295 Z toho obývaných 250 Neobývaných 45 Bytové domy: 2

A.2.4. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry (vrátane občianskej vybavenosti) Možno ju rozdeliť na komerčnú a nekomerčnú.

Komerčná vybavenosť je v obci zastúpená týmito zložkami: - predajne - pohostinstvo

Nekomerčnú vybavenosť tvoria: - základná škola - Kultúrny dom - Obecný úrad - Rímsko-katolícky kostol - Materská škôlka

Obec nemá vlastné zdravotné stredisko, zdravotnú starostlivosť poskytujú obyvateľom obce najčastejšie lekári pôsobiaci v mestách Šahy a Levice. V obci sa nachádza jedno predškolské zariadenie (materská škola), ktorá zabezpečuje prípravu detí do školského zariadenia. Základná škola pre ročníky 1. – 4. je s vyučovacím jazykom maďarským. V škola sa vyučuje jeden cudzí jazyk – anglický. Kultúrny dom bol vybudovaný v roku 1962 a slúži prevažne na usporadúvanie svadobných hostín. V priestoroch kultúrneho domu má obec zriadenú vlastnú knižnicu, ktorá je čitateľom k dispozícii každú nedeľu popoludní od 14.0-16.0 hod.

A.2.5. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne Po spoločenských zmenách začiatkom deväťdesiatych rokov predchádzajúceho storočia došlo k výrazným zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pôde, čo prinieslo zásadné zmeny aj vo výrobnej infraštruktúre. Systém roľníckeho družstva a štátneho majetku sa rozložil a vytvorili sa nové ekonomické jednotky. Obec Vyškovce nad Ipľom je situovaná na juhu Slovenska, v oblasti s priaznivými podmienkami na rastlinnú výrobu.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 10 Rastlinnou (prevažne pšenica, jačmeň, kukurica, obilie) a živočíšnou výrobou (aj včelárstvom) sa zaoberajú piati samostatne hospodáriaci roľníci. Väčšinu ornej pôdy spravuje PD „Ipeľ“ Balog nad Ipľom. Na celkovej rozlohe 9hz a 60 árov. Z toho zastavaná plocha predstavuje 1000 m2. na poľnohospodárskej pôde sa pestuje prevažne repa, občas repka olejná, slnečnica, kukurica a obilie. Vo vlastníctve poľnohospodárskeho družstva „Ipeľ“ Balog nad Ipľom sú aj vinice, ktoré sú v útlme. Výrobná základňa v obci je rôznorodá a postačujúca: kamenárstvo, sklad strojov, nákladná doprava. Je potrebné však podporovať vznik každej výrobnej aktivity, ktorá nie je v rozpore s rozvojom obce a jeho funkčnými zložkami a zároveň priaznivo pôsobí na životné prostredie obce a širokého okolia, na jej zamestnanosť a sociálno-ekonomické aktivity obyvateľstva.

A.2.6. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu Plochy športu sú riešené vo vlastnej obci v severnej časti obce futbalovým ihriskom. Každodenná rekreácia obyvateľov obce sa odohráva na území obce – na nádvoriach a v záhradách, nespĺňa však štandardnú úroveň rekreovania. Obec má založený vlastný športový klub – Telovýchovná jednota. Športové ihrisko je celoročne prístupné verejnosti a v letných mesiacoch sa tu každoročne usporadúvajú futbalové zápasy a turnaje, na ktorých sa zúčastňujú družstvá aj z okolitých obcí. Pri obci sa nachádza vodná plocha nádrže o rozlohe 18 ha. Slúži na letnú rekreáciu a rybolov, loví sa tu kapor a ostatné druhy rýb. Pre poľovníkov slúži revír s veľkosťou 2000 hektárov (loví sa tu bažant, zajace, diviak a iné). Neďaleko sa nachádza národný park Dunaj Ipeľ – v Maďarsku, možnosť rozvoja turistiky aj do tejto oblasti.

A.2.7. Prieskumy a rozbory verejného a dopravného vybavenia V katastrálnom území Vyškovce nad Ipľom sa nachádzajú cesty III/5108 Sazdice – Vyškovce nad Ipľom, Šahy, III/0663 Horné Semerovce – Vyškovce nad Ipľom, cez obec prechádza štátna cesta III/51031, južne za obcou, pri uzatvorenom hraničnom priechode, sa napája na cestu č. 1211 vedúcu územím MR. 300m západne od obce sa napája na cestu II/564, vedúcu severným smerom do Levíc a južným smerom do Štúrova. Rozbor obecných komunikácií: Celková dĺžka komunikácií je 13 km. Z toho: Obecné cesty 8,5 km Štátna cesta III.triedy 1,5 km Pešie chodníky 3 km Stav peších chodníkov: Zlý Stav obecných komunikácií: Výborný: - km Vyhovujúci: 4,5 km Zlý: 4 km Hlavné pešie ťahy – hlavné pešie ťahy nie sú vždy potvrdené pešími komunikáciami. Obojstranné pešie komunikácie sa nachádzajú iba pozdĺž hlavnej komunikácie, kde sa združuje občianska vybavenosť. Ostatné komunikácie sú sprevádzané jednostrannými pešími komunikáciami alebo sa nevyskytujú vôbec.(viď Rozbor dopravy-problémový výkres) Hromadná doprava osôb je zabezpečená pravidelnou autobusovou dopravou SAD. Diaľková linka Nové Zámky – Vyškovce nad Ipľom – Šahy má umiestenú zastávku na štátnej ceste III/510008. V zastavanej časti obce sa nachádzajú 2 autobusové zastávky (Levice – Vyškovce nad Ipľom – Šahy). Obidve sú umiestnené na štátnej ceste III/ 510031. Jedna sa nachádza na začiatku zastavaného územia v severozápadnej časti obce a druhá v centre obce v blízkosti Obecného úradu. Autobusové spoje premávajú 10x denne v oboch smeroch. Statická doprava- V obci je niekoľko spevnených plôch určených a využívaných na parkovanie:pred pohostinstvom pri cintoríne, pred obecným úradom, pred predajňou Jednoty, pred dvorom súkromníka s nákladnou dopravou. Železničná doprava Železničná trať je vedená južnou časťou obce. Železničná stanica sa nachádza mimo zastavaného územia vo vzdialenosti 2,5km- čo je nevyhovujúce. Vlak premáva 6x denne v oboch smeroch a železničné spoje sú smerom na Šahy a Čatu.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 11 Letecká doprava V zmysle § 30 zákona č. 143/ 1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov, je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na stavby a zariadenia mimo ochranných pásiem letísk a leteckých zariadení, a to na: - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1, písmeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), - zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elekromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d).

A.2.8. Prieskumy a rozbory technického vybavenia

A.2.8.1. Zásobovanie vodou Obec nemá vybudovanú verejnú vodovodnú sieť, obyvatelia čerpajú vodu z vlastných studní. Vybudovaný je verejný vodovod s prívodným potrubím z Preselian nad Ipľom/časť Šahy, ale nie je uvedený do prevádzky. Vodovod zásobuje pitnou vodou obyvateľstvo a drobnú obč.vybavenosť obce. Miestny poľnohospodársky podnik má vlastné vodné hospodárstvo a priemyselný spotrebitelia v obci nie sú. V zmysle minulej koncepcie sa uvažovalo o zásobovaní Výškoviec z vlastného vodného zdroja, vlastnej úpravovne vody a vlastného vodojemu. V súčasnosti sa ukázalo ako výhodnejšie, priviesť pitnú vodu z Preslian nad Ipľom. Prívodné potrubie je z PVC DN150, pričom potrubie aj časť rozvodného potrubia je DN150. v obci je jeden hlavný okruh DN100, ostatné trasy sú DN80 so zokruhovaním v technicky dostupných miestach. Ojedinelé skupinky domov sú napojené združenou vodovodnou prípojkou DN50. V k.u obce sa nachádzajú čerpacie stanice, vodný zdroj a vodojem. Na toku rieky Ipľa sa nachádza aj vodomerná stanica s meraním vodných stavov a prietokov. Podľa UPN VÚC Nitr.kraja je navrhovaný dialkovod vody vedený cez riešený kataster z obce Veľké Turovce do obce Želiezovce Grafická časť bola spracovaná aj na základe dokumentácie „Vodohospodársky plán povodia Ipľa II.a III.cyklus. Tam je navrhovaný dialkovod vody DN500 vedený cez Hrnkovce do Kubáňova a z neho je napojená aj riešená obce potrubím DN 200.

A.2.8.2. Kanalizácia Obec Vyškovce nad Ipľom nemá vybudovanú kanalizáciu ani ČOV. Vybudovanie kanalizačnej siete a ČOV sa výhľadovo plánuje do roku 2012. V súčasnoti sa na kanalizačnú sieť spracúva monitoring. V projekte Vodohospodársky plán povodia Ipľa II. cyklus, spracovaný Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Odštepný závod Banská Bystrica v roku 2001, je navrhovaná ČOV s vyústením do rieky Ipeľ. (výkres č. 7 Rozbor TI – vodovod, kanalizácia, plynofikácia).

A.2.8.3. Zásobovanie elektrickou energiou Obec je plne elektrifikovaná, všetky domácnosti sú napojené na elektrickú sieť. Severným okrajom katastra obce prechádza vedenie VVN 110 kV a 22kV. V obci sa nachádza 5 ks transformačných staníc stožiarového typu C22b a PTS 400 s celkovým výkonom 1280 kVA, 4ks cudzie TS. Tieto sú napojené z VN ved. Č. 122. Výkon transformačných staníc pokrýva požiadavky odberateľov obce a prirodzený nárast spotreby elektrickej energie. V celom katastri sa nachádza 10 transformačných staníc a to:

Číslo TS Výkon Druh Napájaná z Názov Vlastník 0079 001 400 kVA Mrežová VN 122 267 Obec 1 ZSE 0079 002 160 kVA Mrežová VN 122 267 Obec 2 ZSE 0079 003 160 kVA Betón. Stĺpová VN 122 267 Obec 3 ZSE 0079 004 400 kVA Betón. Stĺpová VN 122 267 Obec 4 ZSE

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 12 0079 005 160 kVA Betón. Stĺpová VN 122 267 Nový majer Nepatrí ZSE 0079 006 Vypnuté Betón. Stĺpová VN 122 267 Hať Nepatrí ZSE 0079 007 160 kVA Betón. Stĺpová VN 122 267 CS Nepatrí ZSE 0079 008 100 kVA Mrežová VN 122 267 Nepatrí ZSE 0079 009 100 kVA Mrežová VN 122 267 Nepatrí ZSE 0079 010 100 kVA Betón. stĺpová VN 122 267 TKO Nepatrí ZSE

A.2.8.4. Plynofikácia Obec Vyškovce nad Ipľom nemá zavedenú plynofikáciu. Výhľadovo sa počíta so zavedením plynu do roku 2007. Na plynofikáciu je vypracovaný generel plynofikácie obce Vyškovce nad Ipľom z roku 1999. Generel plynofikácie riešeného územia a okolitých obcí z r. 1999: Navrhované VTL plynovody majú DN100/PN40 po celej trase. Z jednotlivých RS bude STL plynovodná sieť trasovaná do plynofikovaných obcí. Obce Sazdice a budú mať každá samostatnú RS. Spoločnú RS budú mať obce Kubáňovo, Vyškovce nad Ipľom a Dolné Semerovce. Spoločnú RS budú mať i obce Ipeľský Sokolec a Lonotov a , , Malé Ludince a Šalov. Predpokladaní odberatelia z radov občianskej vybavenosti a priemyslu: Obecný úrad + Pošta, Kultúrny dom, Základná škola, HO-PZ, Fara + Kostol, Jednota – predajňa, Materská škola a Šatne TJ. Na výstavbu STL plynovodov miestnej siete a na výstavbu STL domových prípojok budú použité rúry z PE. Doregulácia pretlaku plynu STL/NTL bude vykonávaná takými zariadeniami na doreguláciu pretlaku z konca STL prípojok (od cca 60 do 395 kPa) na pretlak potrebný pre NTL OPZ (od 1,7 po 2,3 kPa). Zariadenia na doreguláciu tlaku a meranie spotreby plynu budú umiestené v skrinkách na hraniciach verejných priestranstiev a súkromných pozemkov v zmysle platných predpisov SPP š.p. Navrhované plynárenské zariadenia obce budú zemným plynom zásobované z navrhovanej RS Kubáňovo. Napojenie bude na STL plynovod PE D 90 v obci Kubáňovo. Vstupný pretlak do siete navrhovaných STL plynárenských zariadení obce (výstupný pretlak z RS Kubáňovo) bol daný podľa platných technických a prevádzkových noriem hodnotu 395 kPa. Podľa UPN VUC Nitr.kraja obec Výškovce n/I sú napojené VTL rozvodom na obec Sazdice. Viď výkr.č.3 Rozbor KU –Technická infraštruktúra.

A.2.8.5. Spoje V rámci prieskumov a rozborov k územno-plánovacej dokumentácii boli spracované prieskumy jestvujúcich telekomunikačných zariadení a vedení. Graficky sú tieto zdokumentované vo výkresovej časti podľa podkladov z T-Comu, ktorá niektoré úseky vedenia nemala zdokumentované (výkr.č. 5 elektrifikácia a telekomunikácie). Digitálna ústredňa sa nachádza priamo v obci za obecným úradom. Pokrytie televíznym signálom je dobré. Voľný prístup k internetu v obci nie je zabezpečený. Pokrytie signálom mobilných sietí T-mobile a Orange je slabé. T-mobile v horizonte 5 rokov planuje umiestniť základňovú stanicu na pokrytie signálom verejnej rádiotelefónnej siete. Bude sa jednať o oceľový stožiar osedný na prenajatom obecnom pozemku s plochou cca 100m2 o výške 30-40m s napojením na verejný rozvod elektrickej energie s umiestnenímv extraviláne, alebo intraviláne obce. Konkrétna lokalita bude známa až po zistení všetkých skutočností potrebných pri výbere vhodného miesta na umiestnenie.

A.2.9. Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny

A.2.9.1. Poľnohospodársky pôdny a lesný fond Obec Vyškovce nad Ipľom ležia vo východnej časti Podunajskej nížiny, na pravom brehu Ipľa. Nachádza sa na dolnom Poiplí, na východnej strane Ipeľskej pahorkatiny. Riešené územie sa nachádza v repárskej výrobnej oblasti s pôdami stredne tažkými až ťažkými, hlinitými až ílovohlinitými. Sú to hnedozemné pôdy, spodinu tvoria sprašné hliny. V blízkosti rieky sa nachádzajú nivné pôdy glejové a nivné pôdy typické.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 13 Lesy v súčasnosti zaberajú 7 % a orná pôda tvorí 56,9% z plochy katastra. Chránené pôdy V súvislosti s účinnosťou zákona č. 220/204 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je potrebné chrániť poľnohospodársku pôdu podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky od 1.-4. kvalitatívnej skupiny. V riešenom území sa nachádzajú chránené pôdy 2., 3. a 4. skupiny. Skupiny chránených pôd sú graficky znázornené vo výkrese č.8 „Krajinná štruktúra s prvkami USES-U“

A.2.9.2. Životné prostredie Rozvoj hospodárskej činnosti človeka priniesol aj v tomto území so sebou výrazné negatívne zmeny, ktoré vplývajú na životný priestor človeka a na kvalitu životného prostredia. KÚ obce Vyškovce nad Ipľom nezostalo ušetrené pred poškodením zo strany pôsobenia poľnohospodárskej činnosti v minulosti. Vznikom JRD došlo k rozorávaniu medzí, sceľovaniu pozemkov , čím sa zrušila pôvodná prirodzená krajinná štruktúra a bola nahradená veľkoplošnými parcelami a vytvorila monokultúrnu poľnohospodársku krajinu. Časť ornej pôdy ohrozuje slabá až stredná vodná erózia. Pozornosť treba venovať aj ochrane podzemných vôd, ktoré sú vystavené potenciálnemu znečisťovaniu splaškovými vodami, žumpami (netesnosť) a používaním trativodov. Vybudovanie kanalizácie v obci chýba a je do budúcnosti nevyhnutné. Ovzdušie V obci sa nenachádza zdroj, ktorý by priamo ohrozoval fyzikálno chemické zloženie ovzdušia. Oxid síričitý a oxid dusíka sú tvorené v naftových motoroch. Environmentálna regionalizácia SR (spracovaná v r. 1997) na základe komplexného zhodnotenia stavu ovzdušia, povrchovej a podzemnej vody, pôdy, bioty a horninového prostredia vymedzila kvalitu životného prostredia v 5: stupňoch, od kvality prostredia s vysokou úrovňou (1.stupeň) až po prostredie silne narušené (5. stupeň). Podľa environmentálnej regionizácii patrí obec Vyškovce nad Ipľom do oblasti so 4 stupňom úrovne kvality životného prostredia (prostredie narušené). Medzi najväčšie zdroje znečistenia v okrese Levice patrí: - SES Real , s r.o. Tlmače, - SES Kolty a.s., Tlmače - Novochema družstvo, Levice - Domov sociálnych služieb, Volkovce - Fortunae, Levice - Leven a.s., Levice - Levitex, Levice

Povrchové vody Obcou preteká rieka Ipeľ. Ipeľ je ľavostranný prítok Dunaja, semerovský potok a potok Štiavnica. Ostatné toky sú v správe hydromeliorácií š. p. Bratislava, sú to: prítok Ipľa kanál č.t. 059, Vyškovce kanál č. t. 061, Tupý kanál č. t. 063, piesočný kanál č. t. 177. Ochranná hrádza v obce Vyškovce je na dvoch miestach prerušená pri križovaní s komunikáciou. Tento stav zapríčiňuje, že už pri II. stupni povodňovej aktivity voda obteká hrádzu a vniká do obce. Pri provizórnych hradeniach týchto úsekov dochádza k prerušeniu cestnej premávky. Pre obec Vyškovce nad Ipľom bol vypracovaný povodňový plán záchranných prác 20.10.2005. V súčasnosti sa hladina vody pohybuje okolo 90 cm. Opatrenia na ochranu pred povodňami sú: povodňové plány, povodňové prehliadky, predpovedná povodňová služba, hlásna služba a varovná. V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity: 1. stupeň – stav bdelosti – 420cm 2. stupeň – stav pohotovosti – 490 cm 3. stupeň – stav ohrozenia – 540 cm

Podzemné vody Kvalita podzemnej vody v riečnych náplavoch Ipľa je ovplyvňovaná zhoršenými oxido- redukčnými podmienkami a antropogénnymi činnosťami s čím súvisí zvýšená koncentrácia Fe, + Mn, NH4 .

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 14 V riešenom katastri sa nachádzajú zavlažovacie a odvodňovacie zariadenia - hydromeliorácie. Mokrade: V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. K mokradiam lokálneho významu zaraďujeme menšie lokality ovplyvňujúce najbližšie okolie, so sústredeným výskytom bežných druhov rastlín a živočíchov viazaných na mokrade. Patria k nim aj mokrade s miestnym hydrologickým významom a lokality významné svojou ekostabilizačnou funkciou. V riešenom území sa nachádzajú 2 lokálne významné mokrade: Mŕtve rameno Ipľa (na rozlohe 76 800 m2) a Odpichnutý meander Ipľa (na rozlohe 1 200 m2).

Odpady V katastri sa nachádza skládka III. stavebnej triedy Šahy – Holá stráž. Odvoz komunálneho odpadu na skládku TKO (okrem nebezpečného odpadu) zabezpečujú Technické služby mesta Šahy. Termín začatia prevádzkovania skládky bol v roku 1995 a má byť v prevádzke do roku 2010, potom sa má odpad vyvážať do Sikeníc. Rozloha skládky a jej úložná plocha je 5 000 m2 a celková kapacita skládky je 95 000 m3. množstvo uloženého odpadu za rok 2000 bolo 3 558 m3 a voľná kapacita skládky 50 000 m3. Zvozová oblasť: priľahlé obce. V obci je zavedený aj separovaný zber- sklo, plast, železo. Každý týždeň sa vyváža iný materiál. Zber nebezpečného odpadu v súčasnosti dohaduje s mestom Šahy. V obci sa nachádzajú vybudované 2 neohradené kompostoviská, ktoré sú určené na vývoz 30 ton zelene. Jedna sa nachádza v areáli obecného úradu a jedna v blízkosti cintorína. Plánuje sa vytvoriť 3. kompostovisko vo východnej časti obce.

Hluk a vibrácie Zdrojom hluku je predovšetkým cestná doprava. Negatívny dopad dopravy na život v obci Vyškovce nad Ipľom vytvárajú štátne cesty III. triedy, ktoré tvoria hlavnú vyššiu komunikačnú sieť v obci.

A.2.9.3. Ochrana prírody a krajiny V riešenom katastrálnom území sa nachádza: Navrhovaný chránený areál – Dubina Vyškovce – návrh na 4. stupeň ochrany (zdroj VÚC). Na ostatnej ploche katastra z pohľadu zákona NR SR 543/2002 Z.z sa vzťahuje prvý stupeň územnej ochrany (§12).

§21 zákona NR SR 543/2002 Z.z.: Chránený areál (1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže krajský úrad vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený areál. (2) Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké účely a kultúrno- výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou. (3) na území chráneného areálu platí tretí (§14), štvrtý (§15) alebo piaty (§16) stupeň ochrany. (4) stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného pásma vrátane ich územnej a časovej doby platnosti ustanoví krajský úrad všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje.

§15 zákona NR SR 543/2002 Z.z.: Štvrtý stupeň ochrany (1) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v §14 ods.1, §13 ods.3 a §14 ods.3a 4 platia rovnako, b) ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom c) umiestniť informačné, reklamné a lebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu d) aplikovať chemické látky a hnojivá e) rozorávať existujúce trvalé trávnaté porasty a rúbať dreviny

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 15 f) zbierať nerasty alebo skameneliny g) oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice h) umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat i) vykonávať geologické práce j) umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej alebo správe vodného toku alebo vodného diela k) voľne pustiť psa okrem psa používanie na plnenie úloh podľa osobitných predpisov a poľovného psa

(2) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) vykonávanie činností uvedených v §12 písm.a), c), e) až h), §13 ods.2 písm. c), i) a l) a §14 ods.2 písm.d) až f) b) pasenie, napájanie preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách , ako aj pri ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 veľkých dobytčích jednotiek, súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v §13 ods.3 písm.b) c) umiestnenie stavby

§ 13 NR SR 666/2004 Z.z.: Inundačné územia (1) podľa bezpečnosti povodňových prietokov sa inundačné územie člení na a) aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok, b) pasívnu zónu , ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku, c) potencionálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektových parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby. (2) V aktívnej zóne inundačného územia, je zakázané a) umiestňovať a prevádzkovať stavby, ktoré môžu zhoršiť prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov, b) ťažiť riečny materiál okrem oprávnenia ťažiť riečny materiál správcom vodných tokov, c) ťažiť nerasty a zeminu spôsobom zhoršujúcim odtok povrchových vôd a vykonávať terénne úpravy zhoršujúce odtok povrchových vôd d) skladovať materiál, látky a predmety, e) zriaďovať oplotenie, živé ploty a iné obdobné prekážky, f) obhospodarovať lesné pozemky a poľnohospodárske pozemky spôsobom, pri ktorom dochádza k škodlivým zmenám odtokových pomerov, ktoré zhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov, g) zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia (3) Ak je nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu, starostlivosť a funkčnosť biotopov, ktoré zhoršujú odtok povrchových vôd, je potrebné realizovať súčasné opatrenia, ktoré umožnia nezmenšený odtok povrchových vôd. (4) V aktívnej zóne inundačného územia možno zriadiť plávajúce ubytovacie zariadenie len so súhlasom príslušného správcu vodného toku. (5) V aktívnej zóne inundačného územia možno povoliť len a) stavby ,ktorými sa upravujú vodné toky, b) výkon opatrení na ochranu pred povodňami, ktorými sa zlepšujú odtokové pomery, c) stavby na odvádzanie vnútorných vôd, d) stavby na odvádzanie odpadových vôd e) stavby zabezpečujúce dopravnú infraštruktúru, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov, f) hydroenergetické stavby, g) stavby umožňujúce vzdutie hladiny vodného toku, ktoré nezhoršujú odtok povodňových prietokov, h) výkon opatrení na ochranu prírody a starostlivosť o biotopy a druhy rastlín a živočíchov, ktoré nezhoršujú prevedenie povodňových prietokov a odchod ľadov, i) stavby na odber povrchových vôd.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 16 (6) V aktívnej zóne inundačného územia a v pasívnej zóne inundačného územia je zakázané umiestňovať a) školy, lôžkové zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia a ubytovacie zariadenia, b) stavby priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a služieb, c) sklady nebezpečných látok, d) čerpacie stanice pohonných látok, e) skládky odpadov vrátane zariadení na spracovanie starých vozidiel a odkalísk, f) zariadenia slúžiace na výkup alebo spracovanie nebezpečných odpadov alebo iných druhotných surovín spadajúcich do skupiny zvlášť nebezpečných látok alebo tieto látky obsahujúce, alebo pri spracovaní uvoľňujúce, g) výstavbu bytových budov. (7) Správcovia vodných tokov vykonávajú evidenciu inundačného územia a navrhujú orgánom štátnej vodnej správy v prípade potreby zmeny v dotknutom území.

Prvky USES-U: Podľa plánov R-ÚSES Nitrianskeho kraja do riešeného katastrálneho územia zasahujú 3 biocentrá regionálneho významu. Chránený areál nA5 – Dubina Vyškovce je súčasťou biocentra regionálneho významu, ktorý je navrhnutý na 4. stupeň ochrany (podľa ÚPN VÚC). Biocentrá sú pospájane biokoridormi regionálneho a nadregionálneho významu. (prvky USES-U sú konkrétnejšie zakreslené vo výkrese č.8 „Krajinná štruktúra s prvkami USES-U).

A.3. ZÁVERY

A.3.1. Súhrné zhodnotenie prieskumov a rozborov Rozvoj sídla prebiehal v minulosti čiastočne spontánne a čiastočne sa formoval logicky. Vlastná obec sa vývojom z cestnej zmenila na skupinovú cestnú. Spontánnosť je v tom, že vznikali slepo ukončené ulice. Z hľadiska kompozičného je vhodné prepojiť zaslepené ulice, dobudovať komunikačné siete a tým vytvoriť podmienky na výstavbu nových obytných domov. Z hľadiska bývania je vhodné najprv využívať vnútorné rezervy a potom iniciovať doformovanie uličných priestorov. Vývoj počtu obyvateľov má klesajúcu tendenciu, čo je spôsobené nedostatkom pracovných príležitostí, výrobnej štruktúry na danom území, zaostalosti obce v infraštrukturálnej vybavenosti a jej obmedzenej dostupnosti. V obci Vyškovce nad Ipľom je dostatočne zastúpená základná občianska vybavenosť či už komerčná alebo nekomerčná. Obec má potenciál rozvoja v cestovnom ruchu, vo vytvorení rekreačnej oblasti v okolí povodia Ipľa a vodnej nádrže Vyškovce. V celej obci Vyškovce nad Ipľom je vybudovaná vodovodná sieť, elektrifikácia je vzdušná, telefónne vedenia sú vzdušné aj podzemné. Chýba dobudovanie kanalizačnej siete, ČOV a splynofikovanie obce. Z hľadiska dopravného je potrebné zlepšiť kvalitu cestného profilu (chýbajúce pešie chodníky a odvodné dažďové rigoly) a zokruhovať tie komunikácie, ktoré si to vyžadujú. Taktiež je potrebné zrekonštruovať štátnu cestu III/510031, ktorá nespĺňa parametre štátnej cesty III: triedy. Významné je posilnenie sprievodnej zelene v celom K.Ú. pozdĺž kanálov a poľných ciest, zlepšiť krajinný obraz obce Vyškovce nad Ipľom.

Problémy v obci, ktoré treba riešiť v ÚPN-O : - slabý rozvoj obce v oblasti technickej infraštruktúry - doplnenie peších chodníkov - plánovaný stavebný rozvoj obce - nedostatok pracovných príležitostí pre občanov obce - poskytované služby občanom - Prezentácia a ochrana zaujímavostí – archeologickej lokality-hradu, bývalého mlynu v spojitosti s tokom Ipeľ.

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 17 VYŠKOVCE NAD IPĽOM

TABUĽKOVÁ PRÍLOHA

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 18 Zoznam príloh:

TEXTOVÁ ČASŤ

GRAFICKÁ ČASŤ 1.Širšie vzťahy M 1:50 000 2.Komplexný urbanistický rozbor K.Ú obce Vyškovce nad Ipľom M 1:10 000 3.Urbanistický rozbor K.Ú. obce – technická infraštruktúra M 1: 5000 4.Komplexný urbanistický rozbor obce Vyškovce nad Ipľom M 1: 5000 5.Rozbor dopravy, problémový výkres M 1: 5000 6.Rozbor TI- elektrifikácia a telekomunikácie M 1: 5000 7.Rozbor TI – vodovod, kanalizácia a plynofikácia M 1: 5000 8.Krajinná štruktúra s prvkami USES M 1:10 000

Územný plán obce Vyškovce nad Ipľom – PRIESKUMY A ROZBORY str. 19