Historické Parky a Záhrady Okresu Nitra
Total Page：16
File Type：pdf, Size：1020Kb
HISTORICKÉ PARKY A ZÁHRADY OKRESU NITRA Richard Kubišta Katedra záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, Tulipánová 7, 949 76 Nitra, e-mail: [email protected] Abstract Historical Parks and Gardens of Nitra District After the change of the political system in 1989 it came to a reevaluation of the relation to the cultural and historical heritage of the society. Today are historical parks and gardens an important part of national monuments of each nation. Nitra District is specific by a fact that there is an historical park or garden in almost each village. In the past it was usually a residence of the nobility or of the land lords. Each of them needed to represent themselves by larger or smaller manor house together with park or garden. Theoretical research has shown that such historical objects are to found in villages: Nová Ves nad Žitavou, Mojmírovce, Lefantovce, Tajná, Nitra-Kynek, Dolná Malanta (Nitrianske Hrnčiarovce), Lúčnica nad Žitavou, Veľké Zálužie, Báb, Rišňovce, Klasov, Jelenec, Výčapy-Opatovce a Ľudovítová. Their condition, area and period-style is various, even their present use, but they have one thing in common – they decline. Field research was oriented on their photo documentation, on the evaluation of their condition and on categorisation based on possible use in these times. Reconstruction of buildings – manor houses is little bit simplier then the reconstruction of gardens or parks. It is because it needs much more time to achieve compareable result and it requires continual maintenance. Of course the result is conditioned by the spoting of a new meanigful reason for their exitence. Key words: historical garden, historical park, Nitra district, manor house, mansion Historické parky a okrasné záhrady na Slovensku sú súčasťou kultúrneho bohatstva (Tomaško 2004), avšak neboli v našej spoločnosti v minulosti dostatočne docenené. Hoci dnes ich už považujeme za významnú súčasť našho historického dedičstva, ich stav tomu však nenasvedčuje. Naďalej chátrajú, premieňajú sa na ihriská, v horšom prípade na stavebné pozemky. Okres Nitra je špecifický práve veľkým počtom takýchto objektov, miera ich zachovania je veľmi rôznorodá. Od úplne zaniknutých až po takmer ukážkové rekonštrukcie. Teoretický prieskum odhaľuje parky na takých miestach, kde o nich chyruje už len najstaršia generácia. Najčastejší je stav, kedy sa z historického objektu zachoval iba kaštieľ a z parku iba najbližšie okolie kaštieľa. Zvyšná časť parku je rozparcelovaná medzi súkromných vlastníkov. Je zaujímavé sledovať osudy takýchto záhrad a parkov (Petrovai 2002, Steinhübel 1990, Sziklai, Borovszki 1898,). Terénny prieskum môže o existujúcich parkoch hovoriť už iba v obciach: Báb, Cabaj-Čápor, Čakajovce, Ivanka pri Nitre, Jelenec, Klasov, Lefantovce, Lúčnica nad Žitavou, Ľudovítová, Mojmírovce, Nitra-Kynek, Nová Ves nad Žitavou, Rumanová, Šurianky, Tajná, Veľké Zálužie, Žitavce a v ešte v niektorých meších obciach. Parky zanikli v obciach: Alekšince, Lukáčovce, Nové Sady (Sila), Pohranice, Rišňovce, Výčapy-Opatovce a možno ešte v ďalších. Nitriansky okres má v súčasnosti 58 obcí, práve som vymenoval asi polovicu z nich, nie je to zaväzujúce? Keďže tento prieskum je súčasťou mojej práce zameranej na celý Nitriansky kraj, tak spomeniem osudy len niektorých vybraných kaštieľov a ich parkov z Nitrianskeho okresu. 170 Jelenec Prvá písomná zmienka je z 1113, keď obec patrila nitrianskemu hradu. V 1226 kráľ Ondrej II. daroval obec predkom Forgáčovcov z Hont-Pázmányovského rodu. Nad obcou postavili hrad Ghymes, ktorý bol jedným z hlavných sídiel rodiny. Rodina Forgáčovcov na krátky čas stratila Gímeš v prospech grófa Wratislava. V 1712 ho opäť získavajú Forgáčovci až do 1945, dokedy tu žil gróf Karol Forgáč. Barokový kaštieľ bol postavený Ladislavom IX. Forgáčom v 1722, keďže hneď už nevyhovoval ich nárokom na bývanie. Po 1945 sa sem nasťahovala obecná škola, kaštieľ sa využíval na obecné účely, po výstavbe novej školy a obecného domu chátra. Momentálne sa do kaštieľa zaviedol plyn a jedna jeho časť sa prebudováva na školskú telocvičňu. Z rozlohy parku ukrojili novodobé budovy zdravotného strediska, bytovka, ako i rodinné domy, nádvorie kaštieľa je bez porastov, využíva sa na obecné slávnosti. Samotný park dosahuje minimálnu rozlohu, nachádza sa tu niekoľko významnejších jedincov. Pôvodne siahal až po obecný potok, väčšia časť je zachovaná len za zdravotným strediskom. Klasov Prvá spomienka o obci je z 1156 v súpise majetku Ostrihomskej kapituly, od 1232 sú obyvatelia poddanými Zolyómskeho hradu. Od druhej polovice 14. storočia sa stáva majiteľom obce rodina Forgáčovcov, v 17. storočí na krátky čas rodina Fáncsyak, začiatkom 18.storočia rodina Paluskovcov čím sa pripojila k zlatomoraveckému panstvu. Koncom 18. storočia kúpil v obci statok barón Weisz Jozef, manželstvom s Barbarou Berchtold sa priženil do Paluskovskej rodiny. Na kraji parku postavil začiatkom 19. storočia menšiu klasicistickú kúriu, po výstavbe kaštieľa sa stala sídlom správcu statku. Po 1945 sa po menších zjednodušujúcich úpravách stala detským domovom. Časom už malá kúria nepostačovala požiadavkám rodiny a tak Weisz Pavol stavia v 1866 neogotický kaštieľ, v 1886 sa však jeho odvážna klenba zrútila. Zaujímavosťou kaštieľa bolo jeho vnútorné zariadenie v arabskom orientalizujúcom štýle. Posledným vlastníkom kaštieľa bol Ján Weisz do znárodnenia v 1945. V obnovenom kaštieli bol zriadený domov dôchodcov. Od 1965 je tu ústav pre duševne chorých, kaštieľ bol pre nedostačujúcu kapacitu rozšírený prístavbou nových krídiel. Parkové priečelie je značne prestavané. Park kaštieľa je pomerne zachovalý, údržba parku nie je dostačujúca, je tu viacero zaujímavých jedincov. Park pôsobí upravene, napriek tomu by bola vhodná rekonštrukcia najmä systému chodníkov, ale i kompozície parku. V blízkosti kaštieľa sa voľakedy nachádzal mimoriadne starý (asi 350 ročný) agát biely, ktorý však v 1990 vyrúbali. Lefantovce – Poľovnícky zámoček Obec sa prvý krát spomína v 1113 ako susediacu zo Zoborským kláštorom. Vlastnili ju Lefantovci, od 16. storočia sa stávajú zemepánmi Horných i Dolných Lefantoviec. Pôvodné sídlo Lefantovci začali stavať v 13. storočí, postupnými prístavbami v 14.-15. vznikol menší stredoveký gotický hrad, nechýbal barbakan ani opevnenie. V 16. storočí ho prestavali v ranorenesančnom štýle, v 1618 bol opäť prestavaný rodinou Jaklin na kaštieľ, tá prevzala panstvo Lefantovcov. Na krátky čas vlastnila kaštieľ rodina Jezerniczkých, po nich od 1750 rodina Charadovcov, po nich dedili Schertzovci, ktorí ho predali v 1894 barónovi Edelsheim-Gyulay Lipótovi, ktorý ho vlastnil až do 1945. Od 1948 tu bola škola, od 1956 tu sídlilo JRD, ktoré spôsobilo chátranie kaštieľa. Po základnom archeologickom prieskume v 1977-1983 Bratislavské bytové družstvo zriadilo v zrekonštruovanom kaštieli rekreačné stredisko. V súčasnosti si kaštieľ prenajíma Hagard:Hal na reprezentačné účely. Kaštieľ bol pôvodne štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a so štyrmi vežami okrúhleho pôdorysu na rohoch, pri barokových úpravách zbúrali jedno krídlo a priľahlé dve veže, čím sa otvorilo nádvorie. Romantická prestavba prebehla v prvej polovici 19. storočia, 171 kedy vznikla i dnešná podoba park v prírodno-krajinárskom štýle. Nedávno bol ohľaduplne rekonštruovaný, chýba ešte úprava cestného systému. Archeologický prieskum odhalil v parku stopy obranných hradných múrov. Lefantovce – Liečebný ústav V 1369 Michal Lefantovský zakladá Kláštor Svätého Jána, ktorý po tureckých nájazdoch opravili v 1636, prestavaný bol v 1687, v 1708 znova vyrabovaný vojskami. Opát Kardos Lukács v 1760-1764 pristaval ďalšie poschodie, budova bola prestavaná v barokovom štýle. V 1764 tu otvorili lekáreň, v 1782 cisár František Jozef zrušil cirkevné rády, medzi inými i tunajší. Ich majetok prevzala štátna pokladňa. V čase napoleonských vojen tu bola v 1809 zriadená nemocnica. V 1830 si kláštor prenajal Karol Appel, v 1836 budovu kúpil Gyulai Ferenc, minister obrany Rakúsko-Uhorskej monarchie, po ňom ju zdedil práve barón Edelsheim Lipót, ktorý potom začal používať meno Edelsheim-Gyulay. V 1894 ako z politických dôvodov penzionovaný cisársky tajný radca prestavuje kláštor na honosný barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý slúžil ako rodinné letné sídlo až do 1945. Od 1948 je v kaštieli Liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, dnes ako pracovisko Nitrianskej nemocnice. Park je jedným z ukážkových príkladov prírodne-krajinárskeho slohu, predovšetkým z hľadiska kompozície. Významné sú pohľady na kaštieľ ako i celkový priehľad od prístupovej cesty smerom ku kaštieľu. Miernym negatívom je množstvo síce novodobých (funkcionalistických) liečebných a ubytovacích pavilónov. Park priamo naväzuje na lesný porast, čím prispieva k zdravotnej pohode pacientov. Ľudovítová Prvá písomná zmienka o obci je z 1389, s jej históriou sa od 16. storočia spája meno rodiny Nyáryovcov, kedy sa stala ich majetkom. V druhej polovici 17. storočia obec počas tureckých vojen vymrela. V 17.-19. storočí vlastnila obec rodina Zayovcov. V polovici 17. storočia postavili v obci Nyáryovci kúriu, prestavali ju v polovici 18. storočia v barokovom štýle. Dostala sa do majetku Adama Ghillányiho, v 1773 postavili na cintoríne neskorobarokovú rodinnú kaplnku a kaštieľ prestavali do neskorobarokového slohu. Začiatkom 19. storočia získala budova klasicistický vzhľad. Začiatkom 20. storočia získava kaštieľ Krajcsovics Michal, v 1920 jeho syn Vojtech. V 1945 zbavili budovu množstva historických znakov, zostalo len priečelie a zadný vchod.