INFORMAČNÁ DATABÁZA O POTENCIÁLI REGIÓNU – OKRES , ROK 2011

Obsah 1. História ...... 3

1.1 Krátky popis historického vývoja okresu aţ po súčasnosť ...... 3

1.2 Kultúrne a historické pamiatky ...... 5

1.3 Mapa daného územia ...... 6

2. Základné údaje o území ...... 6

3. Obyvateľstvo ...... 9

4. Sociálne štatistiky ...... 10

5. Investičné moţnosti v okrese ...... 11

6. Kultúra a šport ...... 12

7. Cestovný ruch ...... 14

8. Ekonomický potenciál sledovaného regiónu ...... 16

9 Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný PHSR ...... 21

10 Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný ÚP ...... 23

11 Zoznam miest, ktoré sú zapojené do integrovaného plánu rozvoja miest ...... 24

12 Zoznam obcí, ktoré v sledovanom okrese vyuţívanú finačné nástroje EIB (JEREMIE, JASPERS, JESSICA) ...... 24

13 Zoznam obcí, ktoré sú zapojené do verejno-súkromných partnerstiev ...... 24

14 Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do programov cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce ...... 26

15 Zoznam obcí, na území ktorých sú podnikateľské činnosti zamerané na podporu inovatívnych procesov ...... 28

16 Zoznam obcí, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod a kanalizáciu ...... 28

17Zoznam obcí , ktoré vyvíjajú spoluprácu s ďalšími obcami na území okresu ...... 30

18 Identifikovanie oblastí v sledovanom okrese, v ktorých je zaznamenaná najvyššia dochádzka za prácou...... 30

19 Ukazovatele pre hodnotenie napĺňania strategického cieľa na úrovni regiónov NUTS 3 ...... 30

Pouţitá literatúra ...... 30 1. HISTÓRIA

1.1 Krátky popis historického vývoja okresu aţ po súčasnosť

Nie je mnoho miest a súvislých areálov, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, ţe bola (podobne ako Rím), zaloţená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma. Počiatky jej osídlenia siahajú však aţ do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Uţ pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta uţ takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storočí pred našim letopočtom sa na našom území na dlhší čas usídlili Kelti, zruční hutníci a kováči, ktorých chaty a dielne sa našli pod Martinským vrchom. Stopy tu zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Uţ v 1. polovici 7. storočia sa západné pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Samova ríša bola akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru - Veľkej Moravy, ktorej jedno z centier bolo práve v Nitre. Významné obdobie Nitra preţívala aj v období panovníka Rastislava (846-870), na podnet ktorého v roku 863 prišli na Veľkú Moravu vierozvestci Konštantín a Metod. Práve v časoch Veľkomoravskej ríše sa poloţili základy ospevovanej slávy starobylej kresťanskej Nitry, doloţené mimoriadne vzácnymi listinnými pamiatkami z 9. storočia. Mesto Nitra je jedno z najstarších slovenských miest na Slovensku. Z významných období mesta, ale i celého okresu, bola spomínaná história Veľkej Moravy, kedy Slovania postupne osídľovali oblasť Nitry niekoľko storočí pred nástupom knieţaťa Pribinu na knieţací stolec (800–861). Knieţa Pribina bol povaţovaný za prvého vladára Slovienov – predchodcov Slovákov. Knieţa dal postaviť v okolí Nitry prvý kresťanský kostol, o lokalizácii ktorého sa dodnes archeológovia nevedia dohodnúť. Vzdelaní bratia pochádzajúci z gréckeho Solúna ovládali reč Slovanov. Úspešnosť svojej práce postavili na myšlienke vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej prostému ľudu. O stave osídlenia a význame Nitry v tomto období výrečne hovoria mohutné slovanské hradiská na Vŕšku, na Martinskom vrchu pod Zoborom, na Borine a na Lupke. Na niektorom z týchto hradísk mohol pobývať knieţa Pribina, v čase ktorého bola Nitra dôleţitým politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina preukázal veľkú štátnickú múdrosť a znalosť európskej politiky, keď v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. Vysvätil ho soľnohradský (Salzburg) arcibiskup Adalram. Pribinov kostol je prvým historicky doloţeným dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku. O tejto udalosti sa zmieňuje spisok Conversione Bagoariorum et Carantanorum z roku 870-71. V ďalšom vývoji bolo Nitrianske knieţatstvo, násilne pripojené Mojmírom ku knieţatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny celok, v prameňoch spomínaný ako Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z knieţacieho stolca sa vládcom Veľkej Moravy stal Rastislav. S jeho vládou je spojená významná udalosť, príchod byzantských vierozvestov, bratov Konštantína - Cyrila a Metoda r.863. Konštantín - Cyril utvoril prvé slovanské písmo hlaholiku, preloţil prvé liturgické texty do staroslovienčiny. Metoda pápeţ Hadrian II. dal r.870 vysvätiť za biskupa a neskôr za arcibiskupa a vymenoval ho za pápeţského legáta pre Panóniu a naddunajských Slovanov. Najväčší rozkvet Veľkomoravskej ríše, kedy bola na vrchole svojej slávy aj mesto Nitra, sa zaznamenal v čase panovania Svätopluka. Z tohto obdobia sa traduje aj povesť „O troch Svätoplukových prútoch“. V jednom z najcennejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880 Industriae tuae je Svätopluk titulovaný ako kráľ a pápeţ mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Nitra mala vtedy uţ pravdepodobne mestský charakter a pozostávala z piatich opevnených hradísk a vyše dvadsiatich sídlisk s rozvinutými remeslami. Nitra ostala sídelným mestom pohraničného knieţatstva formujúceho sa Uhorského kráľovstva, a to aţ do začiatku 14. storočia. Aj počas stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, často spustošená rôznymi vojskami. Preto je toto obdobie chudobné na písomné doklady o histórii Nitry. Jednou z najvzácnejších pamiatok, zachovaných v biskupskom archíve, sú tzv. Zoborské listiny. Listina z roku 1111 sa týka sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a kráľovskými vyberačmi mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113 obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí. Svedčí o tom, ţe v tom čase preberali benediktínski mnísi organizáciu cirkevného ţivota. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol najstarším na Slovensku. Prvá listina poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na našom území pri benediktínskom kláštore. V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Stoličný Belehrad (Szekesfehervar). Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo uţ o 40 rokov neskôr ju kráľ Ladislav IV daroval aj so všetkým príslušenstvom nitrianskemu biskupstvu. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala ďalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do niţšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom. Stredoveká Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto, ktoré bolo ďalej delené na niekoľko samostatných štvrtí s vlastnými richtármi a obecnými pečaťami. Vznikli tu štyri samostatné fary pri kostoloch sv. Michala na Vŕšku, sv.Jakuba na námestí, sv. Štefana na Párovciach a Matky Boţej na Kalvárii. Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umoţnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály. Významným zásahom do stavebného rozvoja Dolného mesta bola výstavba ţupného domu na jeho hranici s Horným mestom. Súčasne bol v juţnej časti mesta postavený justičný palác pre celú nitriansku ţupu. Pokojné pomery umoţnili aj stavby ďalších objektov v Hornom meste, (Kluchov palác so sochou Atlanta na nároţí z r. 1818-21, budova pre penzionovaných kňazov z r.1832, dostavba seminára s jedinečnou diecéznou kniţnicou). V roku 1835 bola zásluhou biskupa Vuruma zaloţená prvá dievčenská škola. V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10 000 a správa sa stala zloţitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom ţupy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby. Dnešná Nitra – mesto kultúry, administratívy a študentstva s bohatou ponukou múzeí, galérií a divadiel sa môţe pochváliť hodnotným kultúrnym a spoločenským vyţitím, ktoré sa ponúka nielen v centre mesta. Nitra je známa aj výstaviskom Agrokomplex, v ktorom sa nachádza Slovenské poľnohospodárske múzeum. Kaţdý turista, návštevník Nitry a jeho okolia určite dostane podrobné informácie v infocentre, sídliacom na námestí Nitry.

1.2 Kultúrne a historické pamiatky

Najviac kultúrno-historických pamiatok je sústredených v okresnom meste Nitra. Mnoţstvo udalostí v dejinách slovenského národa radí Nitru k najvýznamnejším historickým mestám na Slovensku. Aj keď bola zničená mnohými vojnami, pohromami a poţiarmi, moţno v nej nájsť hodnotné kultúrno-historické pamiatky. Väčšina z nich (najmä sakrálneho charakteru) sa zachovala v Hornom meste, ktoré je od roku 1981 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Dominantou mesta je Nitriansky hrad, ktorý je najvýznamnejšou a najcennejšou pamiatkou mesta. Na území mesta sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky, napr. budova bývalého ţupného domu postavená v roku 1823, kláštor a kostol milosrdných sestier sv. Vincenta Pavlánskeho, barokový kostolík sv. Michala, postavený v roku 1739, románsky kostol sv. Štefana z 12. storočia, pôvodne gotický kostol Matky Boţej a v mestskej časti Dráţovce sa nachádza románsky kostolík z 12. storočia (Havranová). V okrese Nitra sa nachádzajú početné kaštiele. K významnejším zaraďujeme barokové kaštiele v Mojmírovciach a v Horných Lefantovciach, tri kaštiele z 18. a 19. storočia v Novej Vsi nad Ţitavou, klasicistické kaštiele v Tajnej a Klasove a neoklasicistický kaštieľ v Ivanke pri Nitre. Špecifickou skupinou stavebných kultúrno-historických pamiatok sú hrady, resp. ich zrúcaniny. Na území okresu sa nachádza hrad Nitra a zrúcanina hradu Gýmeš.

1.3 Mapa daného územia

2. Základné údaje o území Okres Nitra patrí v rámci SR z hľadiska územno-správneho členenia do Nitrianskeho kraja. Má rozlohu 870,70 km2 (87070 ha) . Počet obyvateľov okresu k 31.12.2010 je 165 011, z toho ţeny tvoria 51,66 %. Hustota zaľudnenia k 31.12.2010 je 189,5 obyv./km2. Do okresu Nitra spadá 62 obcí, z toho 2 majú štatút mesta. (Nitra, Vráble) V mestách ţije z 92 751 obyvateľov (56%) z celkového počtu obyvateľov. V ostatných obciach k 31.12.2010 ţilo 72 260 obyvateľov. Mesto Nitra je počtom obyvateľov najväčšie mesto v kraji aj v okrese.

POLOHA

Okres Nitra sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska v geomorfologickej oblasti Podunajská níţina (v celkoch Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina). Susedí s okresmi Topoľčany, Hlohovec, Galanta, Šaľa, Nové Zámky, Levice a Zlaté Moravce, cca 88 – 90 km vzdialený SV od hlavného mesta Bratislavy. Geografický stred mesta Nitry má súradnice: 48_18`46``s.g.š. a 18_05`10`` v.g.d. Reliéf okresu má prevaţne rovinný aţ pahorkatinný charakter, iba na severe ho narúša pohorie Tribeč, v ktorom sa nachádza najvyšší vrch okresu Veľký Tribeč (829 m.n.m.). Ďalšími významnými vrchmi sú Ţibrica (617 m.n.m.) a Zobor (588 m.n.m.). Z hľadiska vodných tokov okresu dominantnú osu územia tvoria rieky Nitra a Ţitava (s prítokmi)

PRÍRODNÉ POMERY Klíma Reliéf okresu je prevaţne rovinný a pahorkatinný. Níţinný charakter je prerušovaný pahorkatinami a to na severe a SV postupným prechodom do pohoria Tríbeč. Poloha a níţinný charakter sa podieľajú na tom, ţe patrí medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na rovine je 1 aţ -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20 °C, priemerný ročný úhrn zráţok je 550 - 600 mm. Juţné a juhovýchodné stráne Tríbeča zasahujú do mierne teplej, mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, vyššie poloţené časti pohoria majú mierne teplé, vlhké, vrchovinové podnebie. Vodstvo Hydrologickú sieť okresu Nitra tvoria rieky Nitra a Ţitava spolu s ich prítokmi. Najvýznamnejšou riekou okresu je rieka Nitra. Rieka Nitra pramení na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry. Jej dĺţka bola pôvodne 243 km, v roku 1950 sa skrátila na 170 km, a to vybudovaním preloţky do Váhu. Staré koryto rieky Nitra však naďalej existuje. Rieka Nitra prekonáva výškový rozdiel 691 m. Významnejšie prítoky Nitry sú: Handlovka, Nitrica – Belianka, Bebrava, Radošinka, Dlhý kanál a Ţitava. Nitra je ľavostranným prítokom Váhu, do ktorého sa vlieva pri obci Komoča. Riečna sústava Nitry je charakterizovaná dlhou hlavnou tepnou s viacerými krátkymi a niekoľkými dlhšími prítokmi. Druhou významnou riekou na území okresu je rieka Ţitava. Ţitava pramení v Pohronskom Inovci, na severnom svahu Kamenného vrchu (696,4 m n. m.) v nadmorskej výške pribliţne 625 m n. m., juhozápadne od stredu obce Veľká . Má dĺţku 99,3 km. Je ľavostranným prítokom Nitry a tokom IV. rádu. Je to vrchovinovo-níţinný typ rieky so širokou riečnou nivou. Medzi významné prítoky Ţitavy radíme: Hostiansky potok, Podhájsky potok, Drevenicu, Širočinu, Hosťovský potok, Telinský potok, Kováčovský potok a Melecký potok Rieky vytvárajú meandre a zákutia, ktoré sú charakteristické luţným typom krajiny. Na území okresu Nitra sa nachádza mnoţstvo malých vodných nádrţí menšieho významu. Väčšina z nich slúţi na rybolov a pre poľnohospodárske účely. Medzi významnejšie patria VN Vráble, VN , VN , VN Veľké Záluţie a VN . Do územia okresu zasahuje časť Ţitného ostrova, ktorý je jednou z najvýznamnejších zásobární pitných podzemných vôd v strednej Európe. Pôdny kryt a prirodzená potenciálna vegetácia Pôdny kryt regiónu tvoria hlavne pôdne typy níţin (rovín a pahorkatín), teda subtypy černozemí, hnedozemí (vo vyššie poloţených oblastiach pohoria Tribeč) a v okolí vodných tokov dominujú rôzne subtypy fluvizemí, čiernic, zriedkavejšie oglejených subtypov pôd. Z lesov (lesnej pokrývky) v súčasnosti dominujú dubové, bukové a dubovo - hrabové lesy, ktoré tvoria pozostatky v minulosti takmer súvislo zalesneného územia. Ţivočíšstvo je reprezentované biotopmi luţných lesov a kultúrnej stepi. Nerastné suroviny Na území okresu Nitra bolo zistených niekoľko loţísk energetických a nerudných surovín. Z energetických surovín sú významné dve loţiská. Prvým je loţisko lignitu v priestore Jelenec-Beladice-Čeľadice-Malé Chyndice-Dolné Obdokovce-Hosťová. Loţisko lignitu pozostáva z 5 bazálnych slojov a nachádza sa v hĺbke 100-300 m. V loţisku bolo vyčíslených celkovo 206,055 mil. t geologických zásob. Ťaţba lignitu na tomto loţisku neprebieha, ale je povaţované za rezervu prvotných palivovo-energetických zdrojov Slovenska. Druhým je loţisko zemného plynu v lokalite - Golianovo. Loţisko nie je zatiaľ vyuţívané. V loţisku sa vykazuje 942 mil. m3 zásob zemného plynu. Chránené oblasti Z hľadiska ochrany prírody má v rámci okresu najväčší význam CHKO Ponitrie, ktorá zasahuje na územie okresu Nitra v jeho severnej časti. Vyhlásená bola v roku 1985 a má rozlohu 37 665 ha. CHKO Ponitrie zasahuje do okresov Nitra, Partizánske, Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Ţarnovica a Ţiar nad Hronom

Na území okresu Nitra sa nachádza 21 maloplošných chránených území, ktorých prehľad môţeme vidieť v tabuľke č.1.

Do okresu Nitra zasahujú aj tri chránené územia sústavy NATURA 2000, ktorými sú:

chránené vtáčie územie Tribeč, CHVÚ Ţitavský luh, územie európskeho významu Zoborské vrchy a územie európskeho významu Gýmeš a ÚEV Vinodolský hájik Z veľkoplošných chránených území zasahujú do Nitrianskeho okresu časti troch chránených krajinných oblastí - CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy.

3. Obyvateľstvo V okrese Nitra sa nachádza spolu 62 obcí, z toho 2 mestá (Nitra, Vráble). Počtom obyvateľov 165 011 (stav k 31.12.2010), z toho podiel ţien tvorí 51,66 %. Hustota zaľudnenia na území okresu 189,5 obyv./km2. V mestách ţije z 92 751 obyvateľov (56%) z celkového počtu obyvateľov. V ostatných obciach k 31.12.2010 ţilo 72 260 obyvateľov. Mesto Nitra je počtom obyvateľov najväčšie mesto v kraji aj v okrese.

K 31.12.2010 bol v okrese Nitra prirodzený úbytok obyvateľov -73 obyvateľov, celkový prírastok obyvateľstva tvoril 414 osôb. Vo veku 0-14 rokov ţilo k uvedenému dátumu v okrese 22 830 obyvateľov (13,84% z celkového počtu) ,vo vekovej kategórii 15-64 rokov to bolo 120 568 (73%). Zvyšok patrí starším vekovým kategóriám.

NÁRODNOSTNÉ ZLOŢENIE V OKRESE NITRA

V tabuľke č. 2 môţeme vidieť národnostné zloţenie v okrese Nitra k 31.12.2010

Obyvateľstvo podľa národnosti , 2010 Okres Nitra % Spolu 165 011 100 slovenská 149 461 90,58 maďarská 10 432 6,32 rómska 570 0,35 česká, moravská, sliezska 1 402 0,85 rusínska 27 0,02 ukrajinská 137 0,08 nemecká 138 0,08 poľská 211 0,13 ruská 108 0,07 iná a neudaná 2 525 1,53 Zdroj: štatistický úrad SR, regionálna databáza

Na štruktúre národnostného zloţenia v okrese Nitra mali hlavný podiel obyvatelia dvoch národnosti. Najväčšie zastúpenie mali obyvatelia slovenskej národnosti (90,58 %), po nich nasledovala početná skupina obyvateľov maďarskej národnosti (6,32 %). Zostávajúce národnosti mali iba malé zastúpenie, s podielom jednotlivých národností nepresahujúcim 1 %. Celkový súčet zvyšných 16 národností (okrem slovenskej a maďarskej) tvoril v r. 2009 – 3,11 % 4. Sociálne štatistiky Podľa údajov ÚPSVAR, k 31.12.2010 bolo v okrese Nitra 81 644 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Miera zamestnanosti v okrese Nitra je 49,47%. Ku koncu roka 2010 bolo v okrese Nitra 6 852 uchádzačov o zamestnanie. Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie bol 6143 osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti k uvedenému dátumu bola 7,5%. Počet uchádzačov o zamestnanie - absolventi k uvedenému dátumu bol 650 osôb. Tabuľka č. 3: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v okrese Nitra v rokoch 2006-2010 Miera evidovanej nezamestnanosti v % Rok Miera evidovanej nezamestnanosti 2010 7,5 2009 7,71 2008 4,32 2007 3,94 2006 5,83 Zdroj: UPSVAR Môţeme vidieť, ţe miera evidovanej nezamestnanosti od roku 2006 striedavo klesá, v posledných rokoch má stúpajúcu tendenciu. Ku koncu septembra roka 2011 bola miera evidovanej nezamestnanosti 8,21%. Čiţe sledujeme stúpajúcu tendenciu v danom ukazovateli. (ÚPSVAR).

5. Investičné moţnosti v okrese Tabuľka č. 4 Voľné nehnuteľnosti vhodné na podnikanie v obciach okresu, dec. 2011

Obec Voľná nehnuteľnosť vhodná na podnikanie Alekšince nie Báb nie nie Bádice údaj nezistený Branč nie Cabaj Čápor áno, dotazník Čab nie Čakajovce nie Čechynce nie Čeľadice nie Čifáre nie Dolné Lefantovce áno - centrum sluţieb a obchodu Dolné Obdokovce nie Golianovo nie Horné Lefantovce nie Hosťová nie Hruboňovo nie Ivanka pri Nitre údaj nezistený Jarok nie Jelenec áno, dotazník Jelšovce nie áno, dotazník nie Kolíňany áno, dotazník Lehota áno, dotazník Lúčnica nad Ţitavou áno, dotazník Ľudovítová údaj nezistený Lukáčovce nie Luţianky nie Malé Chyndice áno, dotazník Malé Záluţie áno, dotazník Malý Cetín nie Malý Lapáš nie nie Mojmírovce nie Nitra priemyselný park Nitrianske Hnrčiarovce nie Nová Ves nad Ţitavou áno, dotazník Nové Sady áno, dotazník Paňa stav nezistený Podhorany nie nie Poľný Kesov nie Rišňovce nie Rumanová áno, dotazník Svätoplukovo nie Štefanovičová nie Štitáre nie Šurianky nie Tajná nie áno, dotazník Veľká Dolina nie Veľké Chyndice nie Veľké Záluţie nie Veľký Cetín nie Veľký Lapáš nie Vinodol áno Vráble údaj nezistený Výčapy-Opatovce nie nie Ţirany áno, dotazník Ţitavce áno, dotazník

Dotazníky k nahliadnutiu v stave v akom nám ich zaslali obce sú dostupné v RRA Nitra.

6. Kultúra a šport Nitra má na báze oficiálnych zmlúv priame kontakty s mestami Spišská Nová Ves (Slovensko), České Budějovice a Kroměříţ (Česká republika), Kielce a Zielona Góra (Poľsko), Zoetermeer (Holandsko), Báčsky Petrovec (Srbsko), Osijek (Chorvátsko), Eretria (Grécko), Gosford (Austrália), Naperville (USA), Jinotéga (Nikaragua). Dôleţitou činnosťou NISYSu (Nitrianskeho informačného systému, ktorý funguje v Nitre v rámci oddelenia na MsÚ Nitra) je propagácia Nitry a kultúrno – športových aktivít pravidelnou aktualizáciou web stránky mesta Nitry www.nitra.sk a výlepom plagátov na výlepných skruţiach. NISYS zabezpečuje celkovú propagáciu mesta doma i v zahraničí vydávaním propagačných materiálov o meste, účasťou na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu na Slovensku i v zahraničí, komunikáciou s tlačou, usporadúvaním tlačových konferencií pri významných podujatiach mesta, zasielaním informácií regionálnym novinám, pravidelnou komunikáciou s časopismi zameranými na CR, v prípade záujmu spracovaním článkov o meste, príleţitostnou platenou inzerciou v tlači, pravidelnou reláciou: „Tip na víkend“ v regionálnom rozhlase N-Rádio a regionálnej TV Zobor, zasielaním informácií na www.kultura.sk, www.VasCas.sk, www.obce.info, do Rádia Twist a Slovenského rozhlasu, spoluprácou so SACR a profesionálnymi zdruţeniami CR na Slovensku i v zahraničí. Mesto Nitra ďalej vyvíja konkrétna činnosť, ktorá zahŕňa prácu s verejnosťou a regionálnu výchovu detí a mládeţe. V spolupráci s Mestským úradom sa organizujú kultúrne a športové podujatia, semináre a konferencie, besedy pre ţiakov základných škôl s názvom „Moje mesto“, spolupracuje tieţ s centrom voľného času Domino na regionálnej súťaţi „Poznaj svoje mesto“, na univerzitách sa pripravujú prednášky o súčasnej Nitre. Intenzívna je spolupráca so študentmi oboch nitrianskych univerzít, ktorí študujú cestovný ruch, pri spracovaní diplomových prác. V tejto spolupráci ide o prepojenie praktických skúseností s vedomosťami študentov a vytvárať konkrétne produkty cestovného ruchu. V Nitre sa vydáva i kultúrno–spoločenský mesačník NITRA, ktorý na 32 stranách mapuje aktivity Mestského úradu v Nitre a informuje o udalostiach v samotnom meste Nitra. Nitriansky informačný systém je členom asociácie informačných kancelárií Slovenska AICES, čo je zárukou vysokej kvality poskytovaných sluţieb v oblasti cestovného ruchu. Najdôleţitejšími centrami ďalšej kultúrnej činnosti v okrese Nitra sú: - Ponitrianske múzeum v Nitre - Nitrianska galéria - Divadlo Andreja Bagara v Nitre - Staré divadlo v Nitre V Nitre sa nachádza aj krajské osvetové stredisko. Krajské osvetové stredisko v Nitre je aj aktívnym organizátorom a spoluorganizátorom mnohých podujatí: a) Medzinárodných festivalov – Festival kultúry nepočujúcich sv. Františka Saleského; Divadelná Nitra; Dni českej kultúry; Strom premien b) Celoslovenských podujatí – Novomeského Nitra; Nitra, milá Nitra; Zlatá priadka; Pre-čo som na svete rád/rada c) V spolupráci s Národným osvetovým centrom je partnerom v projekte dištančného vzdelávania „Animátor kultúry tri moduly – Miestna a regionálna kultúra, Manaţment a marketing v kultúre, Animácia kultúrnych činností a hodín“, d) V Krajskom osvetovom stredisku v Nitre vzniklo Centrum dištančného vzdelávania v oblasti kultúry s 1 pracovníkom – zamestnancom Národného osvetového centre) V spolupráci s Ministerstvom kultúry SR vznikol projekt Prevencia v kultúrnych organizáciách Nitrianskeho kraja (kniţnice, osvety, galérie, múzeá, divadlá a hvezdáreň ) ako modelový projekt rezortného vzdelávania pre pracovníkov kultúrnych organizácií v oblasti prevencie – prvý na Slovensku V spolupráci s Mestom Nitra zabezpečuje Krajské osvetové stredisko v Nitre mnoho významných podujatí – Vianoce, fašiangy, Kvetná nedeľa a ďalšie. Najvýznamnejšie kniţnice v okrese Nitra (okrem obecných kniţníc): Krajská kniţnica Karola Kmeťka v Nitre Univerzitná kniţnica UKF v Nitre Univerzitná kniţnica SPU v Nitre Tabuľka č. 5 Prehľad stavu kniţníc v Nitrianskom okrese 19

Školy (stredné) v okrese Nitra v pôsobnosti NSK:

Gymnázium Golianova Nitra, Gymnázium školská Vráble, Stredná priemyselná škola Nitra, Spojená škola Slančíkovej Nitra, Stredná priemyselná škola stavebná Nitra, Stredná odborná škola veterinárna Nitra, Obchodná akadémia Nitra, Stredná odborná škola Cintorínska Nitra, Stredná zdravotnícka škola Farská Nitra, Jazyková škola Golianova Nitra, Stredná odborná škola Levická Nitra, Stredná odborná škola Nábreţie mládeţe Nitra, Stredná odborná škola polytechnická Nitra, Stredná odborná škola potravinárska Nitra, Stredná odborná škola Vráble, Stredisko praktického vyučovania Nitra V Nitre sa nachádza 5 internátov: Stančíkovej, Dráţovská, Nábreţie mládeţe, a 2 na Cabajskej ulici. Zo športových aktivít, pravidelnými športovými podujatiami v okrese Nitra sú: Challenge day Týţdeň olympizmu Dni športu Nitrianska školská liga Športové kluby Škola otvorená športu

7. Cestovný ruch

Okres Nitra (súčasť Nitrianskeho regiónu) je podľa regionalizácie CR z roku 2004 zaradený do nasledovnej kategórie: regióny s nadregionálnym významom, región strednej priority. Na rozvoj cestovného ruchu v okrese majú vplyv aj medzinárodné partnerstvá v Nitrianskom kraji - Česká republika, kraj Vysočina, Francúzska republika – Department L OISE, Región Champaine – Ardenne, Bilorusko – Minská oblasť, ţupa Komárom – Esztergom, ţupa Veszprém Maďarsko, Taliansko – provincia Di Cremona, Poľsko – Lubuské vojvodstvo, Srbsko – Zlatiborský okruh, Bulharsko – Vračasnký kraj.

Význam CR v okrese zvyšuje jeho poloha v Euroregióne Váh – Dunaj –Ipeľ, euroregióne Ister Granum a Ipeľskom euroregióne.

V okrese Nitra je 182 pamiatkových objektov, a 137 kultúrnych pamiatok. Vybrané oblasti cestovného ruchu v okrese Nitra: Cyklotrasy v území: Ponitrianska cyklomagistrála Cyklotrasa Euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ Pútnický cestovný ruch Najvýznamnejším pútnickým centrom Nitrianskeho okresu je Kalvária v Nitre, s tradíciou Mariánskej púte od r. 1747 , ktorá sa koná v auguste. Okrem tejto púte regionálneho významu je v meste iniciovaná tradícia júlovej Cyrilometodskej púte, ktorá má taktieţ regionálny význam. Ostatné púte v území majú iba lokálny význam, napr. Mariánske púte v Lehote (apríl), Novej Vsi Nad Ţitavou (august). Kongresový a veľtržný cestovný ruch Veľtrţný turizmus je v lokalizovaný v Nitre a jeho história je úzko spätá s existenciou dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Pre vystavovateľov je k dispozícii komplexná infraštruktúra (výstavný areál je svojou plochou najväčší na Slovensku, k dispozícii sú aj ubytovacie kapacity i moţnosti aktívneho preţitia voľného času). Je však potrebné viac investovať do rekonštrukcie a údrţby areálu výstaviska, ako aj prehodnotiť marketing najmä (doteraz) nosnej výstavy - poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex. Okrem mesta Nitra sa táto forma realizuje aj v pokojnom prostredí vidieka, kde kongresovým centrom sa stala aj obec Mojmírovce s renovovanými kaštieľom s adekvátnymi ubytovacími priestormi. V Nitre sídlia okrem SPU tieţ mnohé ďalšie výskumné inštitúcie: SAV (Slovenská akadémia vied), VÚSAPL (Výskumný ústav plastikárstva), MEVAK (veterinárny a farmaceutický priemysel), UKF (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre). Rekreačný cestovný ruch pri termálnych prameňoch V okrese Nitra nájdeme aj výskyt geotermálnych vôd. Tieto vody sú pre cestovný ruch vyuţívané v Poľnom Kesove. Geotermálne body vody boli zistené vrtmi aj v Bardoňove, kde sa uvaţuje s projektom vybudovania kúpeľného mestečka, v Pozbe, kde doteraz zostávajú bez turistického vyuţitia Hrady Atraktivitu vidieckej krajiny zvyšujú aj zrúcaniny hradov Gýmeš (v obci Jelenec), ktoré uţ od 18 stor. pustnú, čo spôsobili násilné vojnové udalosti, ako aj trend sťahovania miestnej aristokracie z hradov do pohodlnejších kaštieľov a taktieţ nezáujem štátu o ich zakonzervovanie. Športové jazdectvo V okrese sa rozvíja na základe chovu koní. Jazdecké areály sú Mojmírovciach, Kolíňanoch, Nitre. Poznávací cestovný ruch Okres disponuje aj pamiatkami z najstarších historických dôb. pamiatky z obdobia Nitrianskeho knieţatstva a Veľkej Moravy (Nitra, Bojná). Medzi najvýznamnejšie turistické atraktivity v okrese Nitra patria: mesto Nitra – staré mesto, kaštieľ Mojmírovce, Lupka – prírodná rezervácia, Hrad Gýmeš, Termálne kúpalisko Poľný Kesov. Mnohé z kaštieľov a zemianskych kúrií časom svoju funkciu zmenili. Napr. kúria v Klasove slúţi ako domov dôchodcov, kaštieľ v Jelenci s výzdobou od Van Dycka v interiéroch slúţi ako základná škola. v Ivanke pri Nitre slúţia ako archívy, (zdroj , aktualizácie stratégie rozvoja CR v SR. Kaštiele sa nachádzajú aj v obciach Hruboňovo – Výčapky, Nové Sady a Rišňovce.

Tabuľka č. 6 Vybrané ukazovatele cestovného ruchu v okrese Nitra za rok 2009,2010

Štatistika cestovného ruchu podľa okresov podľa územie, typ ukazovateľa a rok Počet prenocovaní Počet lôţok v Počet ubytovacích Počet návštevníkov v návštevníkov v ubyt. ubytovacích zariadení ubyt. zariadeniach zariadeniach zariadeniach 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 Okres Nitra 180 075 227 009 46 45 76 446 76 909 2 779 2 876 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR

V roku 2010, v porovnaní s rokom 2009 počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach stúpol o 46 934 návštevníkov, to je nárast o 26%. Počet ubytovacích zariadení sa zníţil, avšak počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach a taktieţ počet lôţok v ubytovacích zariadeniach sa zvýšil.

8. Ekonomický potenciál sledovaného regiónu Z hľadiska hospodárskych charakteristík Nitriansky kraj, ktorého súčasťou je aj okres Nitra zaraďujeme do poľnohospodársko-priemyselného typu. Nitriansky okres patrí do obilninárskej oblasti s intenzívnou ţivočíšnou a rastlinnou výrobou, rozvinuté je veľkoplošné vinohradníctvo ako aj malopestovateľská výroba. Poľnohospodárstvo má v okrese bohatú tradíciu.

Rozhodujúcimi priemyselnými odvetviami kraja sú strojársky, chemický (v rámci neho aj plastikársky) a potravinársky priemysel, ktorý je zároveň najstarším a najrozšírenejším priemyselným odvetvím okresu a nadväzuje na základnú poľnohospodársku výrobu. Potravinársky priemysel je rozmiestnený takmer homogénne po území celého kraja.

Dominantné postavenie z hľadiska lokalizácie priemyselných odvetví majú mestá Nitra a Vráble. V Nitre sa nachádza najmä strojársky, chemický, elektrotechnický a potravinársky priemysel, vo Vrábľoch je to strojársky, elektrotechnický a potravinársky priemysel. Môţeme ešte spomenúť výrobu energetických izolantov v Čabe a ťaţbu vápenca v Ţiranoch. Jedine krajské mesto Nitra má výrazne diverzifikovaný priemysel. Okres je známy produkciou kvalitných vín. Vo Vrábloch bol vybudovaný 1. priemyselný park na Slovensku. V meste Nitra je tak isto priemyselný park Nitra – Sever.

POČET FO - PODNIKATEĽOV A PO V OKRESE NITRA

Tabuľka č. 7 Počet FO - podnikateľov a PO v okrese Nitra (2010)

rok 2009 rok 2010 FO - podnikatelia 13351 13148 slobodné povolania 549 593

SHR 236 233 živnostníci 12566 12322

Právnické osoby 4991 5588 obchodné spoločnosti 3392 3897 družstvá 50 49 štátne podniky 2 2 rozpočtové organizácie 180 180 príspevkové 15 16 ostatné 1352 1444 Zdroj: ŠÚ SR

V okrese Nitra bolo k 31. 12. 2010 bolo na území okresu registrovaných 12 322 ţivnostníkov. Právnické osôb v okrese bolo 5588. V porovnaní s predchádzajúcim rokom môţeme vidieť, ţe počet ţivnostníkov poklesol o 203 a počet právnických osôb naopak stúpol o 505.

PRIEMERNÝ EVIDENČNÝ POČET ZAMESTNANCOV V OKRESE (2010)

V okrese Nitra bol k 31.12. 2010 priemerný evidenčný počet zamestnancov 47 518. V poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove to bolo 4,72%, v priemysle 28,83%, v stavebníctve 6,82%, v sluţbách 58,96%. Ostatné činnosti tvorili 0,66%. Priemerná mesačná mzda zamestnanca bola k uvedenému dátumu bola 768 eur. Údaj pracujúci v hospodárstve SR za okres Nitra je dostupný k 31.12.2009. Ide o 72 264 pracujúcich.

PRIEMYSELNÉ ZÁVODY - VYBRANÉ UKAZOVATELE PODĽA SK NACE REV. 2

Tabuľka č.8 Priemyselné závody – vybrané ukazovatele podľa SK NACE Rev. 2

Priemyselné závody - vybrané ukazovatele podľa SK NACE Rev. 2 podľa územie, typ ukazovateľa a rok

Hrubý obrat (tis. EUR) Medzispotreba (tis. EUR) Počet priemyselných závodov Pridaná hodnota (tis. EUR)

2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010

O kres Nitra 2050754 2622282 1787611 2335250 96 89 263144 287033 Zdroj: ŠÚ SR

ĎALŠIE VYBRANÉ UKAZOVATELE OKRESU NITRA K 31.12.2010

Tab. č. 9 Vybrané údaje za stavebníctvo v okrese Nitra

B yty - P rie m e rná B yty - B yty Byty - začaté dok onč e né obytná plocha rozostavané rozostavané v danom roku v danom roku bytu (m 2 ) k 1 . 1 . k 3 1 . 1 2 . 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 O kres Nitra 663 585 77,4 82,8 640 501 2 102 2 066 2 079 1 982 Zdroj: ŠÚ SR

Tab. č. 10 Spotreba palív, elektriny a tepla v okrese Nitra k 31.12.2009

S potreba palív, elektriny, tepla podľa úz emie, rok a typ ukaz ovateľa 2009 S potreba čierneho S potreba elektriny S potreba S potreba vykurovacích S potreba tepla uhlia, hnedého uhlia, S potreba z emného (MWh) motorovej nafty (t) olejov (t) (GJ) koks u (t) plynu (1000 m3) O kres Nitra 210673 17551 - 237047 434 22921 Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka č. 11 Produkcia vybraných poľnohospodárskych plodín v okrese Nitra

Okres Nitra 2009 2010 Pšenica tvrdá ozimná (vrátane osiva) 3 584,91 3 980,70 Kukurica na zrno (vrátane osiva) 65 169,14 80 805,21 Jačmeň ozimný (vrátane osiva) 1 802,16 1 926,11 Jačmeň jarný (vrátane osiva) 48 208,18 29 671,48 Raţ ozimná (vrátane osiva) 1 649,92 1 037,77 Raţ jarná (vrátane osiva) 22,7 16,2 Ovos (vrátane osiva) 216,318 215,99 Proso (vrátane osiva) 43,22 63,109 Obilniny i.n. (vrátane osiva) 0 0,52 Zemiaky konzumné skoré 2 060,40 1 402,82 Mak (vrátane osiva) 45,597 17,677 Rajčiaky konzumné zrelé 727,019 76,305 Karfiol skorý a letný 46,8 17,5 Karfiol neskorý 60 53,827 Vinohrady rodiace - hrozno stolové 47,995 2,74 Vinohrady rodiace - hrozno muštové 3 372,87 1 567,39 Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka č. 12 Hektárová úroda v okrese Nitra

Hektárová úroda podľa územie, hospodárske rastliny a rok V ia c roč né C uk rová Zrniny spolu O bilniny O le jniny Z e m ia k y krmoviny na re pa orne j pôde

2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 O kres Nitra 5,12 4,8 5,14 4,77 2,72 2,35 25 15,92 58,97 56,13 7,59 7,82 Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka č. 13 Intenzita chovu hospodárskych zvierat v okrese Nitra

Hovädzí dobytok K ra vy O š ípa né Ovce a barany K one H ydina

2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 2009 2010 Okres Nitra 8 291 7 530 3 122 3 029 20 547 24 310 1 683 1 449 108 111 838 909 958 442 Zdroj: ŠÚ SR

Tabuľka č. 14 Pôdny fond v okrese Nitra

Okres Nitra Orná pôda 60996 Chmeľnice 0 Vinice 2105 Záhrady 2636 Ovocné sady 239 TTP 1599 Poľnohospodárska pôda 67576 Lesné pozemky 8647 Vodné plochy 1369 Zastavané plochy 6684 Ostatné plochy 2328 Nepoľnoshopodárska pôda 19028 Celková výmera 86604 Zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR podľa údajov katastra nehnuteľností 2011 ŢIVOTNÉ PROSTREDIE - ZNEČISŤOVATELIA

Znečisťovatelia

Na území okresu Nitra sa v roku 2006 nachádzalo 26 veľkých a 464 stredných zdrojov znečistenia ovzdušia. Medzi veľkých znečisťovateľov ovzdušia treba zaradiť aj dopravu. Vodné zdroje sú na území okresu znečisťované najmä poľnohospodárskou a priemyselnou činnosťou. Veľkým zdrojom znečistenia sú aj ČOV a kanalizácia. Na kvalitu pôd negatívne vplýva hlavne poľnohospodárska činnosť, ktorá spôsobuje kontamináciu, zasoľovanie a eróziu pôd.

K najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia na území okresu Nitra patria:

• Calmit, spol. s r.o., závod Ţirany • Slovenský plynárenský priemysel, a.s., závod Nitra • OPM2SR s.r.o., Nitra • AVS s.r.o., Nitra • POLYSACK ICT s.r.o., Nitra Rieka Nitra je najväčším a najvýznamnejším tokom okresu Nitra. Z hľadiska posudzovania akosti povrchovej vody je rieka Nitra jednou z najznečistenejších riek na Slovensku. Takmer celý jej tok je z hľadiska tried akosti povrchových vôd zaradený do IV. (silne znečistená voda) a V. (veľmi silne znečistená voda) stupňa znečistenia. Je to dôsledok toho, ţe uţ na jej hornom toku pôsobí niekoľko veľkých znečisťovateľov. Medzi najväčších znečisťovateľov patria: Novácke Chemické Závody a.s., Elektráreň Nováky, Hornonitrianske bane Prievidza a.s. a komunálne odpadové vody. Významným zdrojom znečistenia povrchových vôd rieky Nitry v Ponitrianskej zaťaţenej oblasti je ČOV Nitra.

Druhým významným tokom na území okresu je rieka Ţitava, ktorá je tieţ značne znečistená. Jej stredný a dolný tok je z hľadiska tried akosti povrchových vôd zaradený do IV. (silne znečistená voda) a V. (veľmi silne znečistená voda) stupňa znečistenia. Horný tok je zaradený do II. (čistá voda) a III. (znečistená voda) stupňa znečistenia.

Najväčším znečisťovateľom pôdy na území okresu Nitra je poľnohospodárstvo, ktoré znečisťuje pôdu najmä pouţívaním pesticídov a priemyselných hnojív. Pôdu znečisťujú aj iné faktory, ako napr. priemysel, doprava a energetika. Znečistenie pôdy preto úzko súvisí s celkovým znečistením ovzdušia a vody, pretoţe znečisťujúce látky sa dostávajú do pôdy aj z týchto zloţiek ţivotného prostredia.

DOPRAVNÁ DOSTUPNOSŤ

Cestná sieť je rozhodujúcim faktorom tvoriacim predpoklad pre zodpovedajúcu dopravnú obsluhu územia okresu Nitra. Najvýznamnejším cestným ťahom prechádzajúcim územím okresu je ťah E 571 Bratislava – Košice, ktorý je v úseku Trnava – Nitra – Ţiar n/Hronom – Zvolen zaradený do siete rýchlostných ciest ako rýchlostná komunikácia R1.

Cestný ťah E 571 prechádza centrálnou častou okresu v smere západ-východ v dĺţke 34,696 km. Územím okresu prechádza spomínaná rýchlostná cesta R1 v úseku Báb-Nitra v dĺţke 15,837 km (www.unsk.sk). Ďalšie významné komunikácie z hľadiska celoštátneho významu sú cesta 1. triedy I 64 (smer Nové Zámky – Partizánske), ďalej cesty 1. triedy I 51 smer na Levice a E 58 – cesta nadnárodného významu smerom na Ţarnovicu, Ţiar nad Hronom. Niţšieho regionálneho významu sú komunikácie II 511 a II 513. Cez okres prechádzajú ţelezničné trate : Šurany – Veľké Bielice v úseku od obce Branč po Výčapy – Opatovce, ďalej trať Zbehy - Radošiná v úseku od Zbehov po Kapince, trať Luţianky - Leopoldov v úseku od Luţianok po Rišňovce, trať trať Luţianky – Zlaté Moravce, na ktorej bola zrušená osobná doprava, zasahuje do okresu Nitra od Luţianok po Jelenec a napokon trať Úľany nad Ţitavou – Zlaté Moravce, v úseku Lúčnica nad Ţitavou po Novú Ves nad Ţitavou (www.maps.google.com, Mapa krajov Slovenskej republiky, Nitriansky kraj, 1997). V októbri roku 2011 bol otvorený juţný obchvat mesta Nitra.

V Nitre – Janíkovciach sa nachádza letisko regionálneho významu.

Okres Nitra je SV vzdialený od hlavného mesta Bratislavy a severne od štátnej hranice s Maďarskom. Od mesta Nitra je vzdialená 88,3 km (D1, E 571, E 58, E 75), od štátnej hranice s Maďarskom je mesto Nitra vzdialené (I 64) 69,2 km.(program Google Earth, program google – maps)

9 Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný PHSR Tabuľka č. 15 Stav PHSR v obciach okresu Nitra

Dátum vystavenia PHSR Dátum aktualizovania (schválenia obecným PHSR (schválenia Názov obce zastupiteľstvom) obecným zastupiteľstvom) okres Nitra Alekšince 21.6.2006 nie Báb 26.10.2007 nie Babindol 23.6.2005 nie Bádice 14.6.2007 nie Branč 10.6.2005 nie Cabaj Čápor I.08 nie Čab 1.10.2007 nie Čakajovce 24.6.1997 áno Čechynce 12.12.2008 nie Čeľadice 2007 21.6.2009 Čifáre 28.2.2007 nie Dolné Lefantovce 30.10.2007 nie Dolné Obdokovce 2005 15.1.2008 Golianovo 1.6.2009 nie Horné Lefantovce jún 2007 nie Hosťová 6.5.2005 nie Hruboňovo 27.8.2007 nie Ivanka pri Nitre 18.2.2008, 18/2008 nie Jarok 22.2.2008 nie Jelenec 8.2.2005 nie Jelšovce 21.5.2004 18.4.2008 Kapince nie nie Klasov 31.8.2007 nie Kolíňany 24.7.2009 nie Lehota 12.3.2008 nie Lúčnica nad Ţitavou 7.10.2007 plánovaná na jar 2012 Ľudovítová 27.6.2008 nie Lukáčovce 17.12.2007 nie Luţianky 31.1.2008 nie Malé Chyndice 5.2.2010 1.3.2011 Malé Záluţie 2007 nie Malý Cetín 2005 28.3.2008 Malý Lapáš 18.1.2007 2008 Melek 22.3.2007 nie Mojmírovce 2007 nie Nitra 22.11.2007 31.5.2010 Nitrianske Hnrčiarovce 8.2.2008 nie Nová Ves nad Ţitavou 29.11.2007 nie Nové Sady 18.3.2008 nie Paňa VII.09 2009 Podhorany 29.11.2007 nie Pohranice 26.1.2005 26.9.2011 Poľný Kesov 7.12.2007 nie Rišňovce 14.9.2007 nie Rumanová 8.2.2008 nie Svätoplukovo 22.1.2009 nie Štefanovičová 22.9.2008 nie Štitáre 13.9.2007 nie Šurianky 13.8.2007 nie Tajná 26.4.2007 nie Telince 8.12.2008 nie Veľká Dolina 6.4.2004 nie Veľké Chyndice 2006 nie Veľké Záluţie 2003 21.2.2008 Veľký Cetín V.05 nie Veľký Lapáš III.07 nie Vinodol 2005 nie Vráble III.08 nie Výčapy-Opatovce 21.9.2007 nie Zbehy 16.9.2008 nie Ţirany 17.11.2008 nie Ţitavce 25.9.2008 nie Zdroj: telefonický prieskum v obciach 10 Zoznam obcí, ktoré majú v sledovanom okrese vypracovaný ÚP Tabuľka č. 16 Stav ÚPD v obciach okresu Nitra

Územný Plán áno, schvál.uz.č. 17/2001 mim.OZ, dňa Alekšince 1.8.2007 Báb áno, 2005 Babindol áno, 2009 áno, schvál.uz.č. 22/2009, dňa Bádice 15.12.2009, Branč áno, 1996 Cabaj Čápor áno, 2011 Čab áno Čakajovce v štádiu riešenia Čechynce áno, 1992 Čeľadice áno, 1972 Čifáre nie Dolné Lefantovce stav nezistený Dolné Obdokovce áno, 1998 Golianovo áno, 2010 Horné Lefantovce stav nezistený Hosťová 2011- zadanie UP Hruboňovo nie Ivanka pri Nitre stav nezistený Jarok áno, 2000 Jelenec áno, 2007 Jelšovce áno Kapince nie Klasov 2010 - zadanie ÚP Kolíňany áno, 2010 Lehota áno, 2005 Lúčnica nad Ţitavou nie Ľudovítová v procese spracovania Lukáčovce nie Luţianky áno, schválený dňa 31.5.2006 Malé Chyndice nie Malé Záluţie nie Malý Cetín áno, 2002 Malý Lapáš áno, 1975 Melek nie Mojmírovce áno, 2008 Nitra áno, aktualizovaný v roku 2003 Nitrianske Hnrčiarovce áno, 2002 Nová Ves nad Ţitavou áno, schválený 17.12.2009 Nové Sady áno, schválený 9.12.2009 Paňa nie Podhorany áno, 2004 Pohranice áno, 2008 Poľný Kesov rozpracovaný Rišňovce zadanie 2010 - v rozpracovaní Rumanová áno, 2005 Svätoplukovo áno, 2009 Štefanovičová áno, 2010 Štitáre áno, 2003 Šurianky nie Tajná áno, 2010 Telince nie Veľká Dolina nie Veľké Chyndice stav nezistený Veľké Záluţie áno, 2005 Veľký Cetín áno, schválený 26.2.2010 Veľký Lapáš stav nezistený Vinodol nie Vráble stav nezistený Výčapy-Opatovce áno, 2005 Zbehy áno, schválený 23.7.2007 Ţirany áno, schválený .11.2008 Ţitavce áno, 1992 Zdroj: telefonický prieskum v obciach

11 Zoznam miest, ktoré sú zapojené do integrovaného plánu rozvoja miest Nitra, Vráble.

12 Zoznam obcí, ktoré v sledovanom okrese vyuţívanú finančné nástroje EIB (JEREMIE, JASPERS, JESSICA) ţiadne

13 Zoznam obcí, ktoré sú zapojené do verejno-súkromných partnerstiev Tabuľka č. 17 Verejno-súkromné partnerstvá v okrese Nitra

VS parnerstvá Alekšince OZ MR Radošinka Báb nie Babindol Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Bádice MAS Ţibrica OZ(2011) Branč nie Cabaj Čápor MR Cedron Čab OZ MR Radošinka Čakajovce OZ MR Radošinka Čechynce Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Čeľadice nie Čifáre nie Dolné Lefantovce nezistené Dolné Obdokovce Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Golianovo Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Horné Lefantovce nezistené Hosťová MAS Ţibrica (06/2011) Hruboňovo OZ MR Radošinka Ivanka pri Nitre nezistené Jarok áno - zdruţenie VITIS Jelenec MAS Ţibrica (7.10.2011) Jelšovce MAS LEADER, OZ MAS Radošinka Kapince OZ MAS Radošinka Klasov nie Kolíňany MAS Ţibrica, zaloţ. 2011 Lehota nie Lúčnica nad Ţitavou nie Ľudovítová áno MAS Ţibrica Lukáčovce OZ MR Radošinka Luţianky nie Malé Chyndice nie Malé Záluţie OZ MR Radošinka Malý Cetín Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Malý Lapáš nie Melek nie Mojmírovce MR Cedron Nitra nezistené Nitrianske Hnrčiarovce áno Nová Ves nad Ţitavou MR Poţitavie Širočina Nové Sady OZ MR Radošinka Paňa Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Podhorany áno Pohranice Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Poľný Kesov MR Cedron Rišňovce nie Rumanová nie Svätoplukovo MAS LEADER, MR Cedron Štefanovičová MR Cedron Štitáre nie Šurianky nie Tajná nie Telince nie Veľká Dolina MR Cedron Veľké Chyndice nezistené Veľké Záluţie pripravuje sa MAS VITIS Veľký Cetín Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Veľký Lapáš Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z.

Vinodol MAS LEADER, Regionálne zdruţenie Dolná Nitra o. z. Vráble nezistené Výčapy-Opatovce áno Zbehy OZ MR Radošinka Ţirany áno Ţitavce nie Zdroj: telefonický prieskum v obciach

14 Zoznam obcí, ktoré sú v sledovanom okrese zapojené do programov cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce Tabuľka č. 18 Cezhraničná, medziregionálna a nadnárodná spolupráca v obciach v okrese Nitra

Alekšince áno (Prijepolje –Srbsko) Báb nie Babindol nie Bádice nie Branč áno (obec LITÉR, Maďarsko) Cabaj Čápor áno Čab áno Čakajovce áno Čechynce áno Čeľadice nie Čifáre nie Dolné Lefantovce nezistené Dolné Obdokovce nie Golianovo nie Horné Lefantovce nezistené Hosťová áno (druţobná obec Maďarsko) Hruboňovo nie Ivanka pri Nitre nezistené Jarok nie áno (druţobná obec Maďarsko: Jelenec Balatonvilágos, spolupáca na úseku kultúry) Jelšovce nie Kapince nie Klasov áno (druţobná obec Alšóorš, Maďarsko) Kolíňany áno Lehota áno (druţobné mesto Koryčany, CZ) Lúčnica nad Ţitavou nie Ľudovítová nie Lukáčovce nie Luţianky nie Malé Chyndice nie Malé Záluţie nie Malý Cetín áno (maďarská obec Pilis) Malý Lapáš nie Melek nie ano Csömör (Maďarsko, Wartberg nad Mojmírovce Kremsom (Rakúsko), Aradáč (Srbsko), Mizia (Bulharsko) Nitra Nitrianske Hnrčiarovce áno Nová Ves nad Ţitavou nie Nové Sady nie Paňa nie Podhorany nie Pohranice nie Poľný Kesov nie Rišňovce nie Rumanová nie Svätoplukovo nie Štefanovičová nie Štitáre áno (Maďarsko) Šurianky nie Tajná nie Telince nie Veľká Dolina nie Veľké Chyndice nezistené Veľké Záluţie nie Veľký Cetín nie Veľký Lapáš nezistené Vinodol nie Vráble nezistené Výčapy-Opatovce nie Zbehy cezhraničnej spolupráce medzi obcou Zbehy a obcou Veliká Ţupa – Srbsko. Ţirany áno (Dorog, Papkeszi) Ţitavce nie Zdroj: telefonický prieskum v obciach

15 Zoznam obcí, na území ktorých sú podnikateľské činnosti zamerané na podporu inovatívnych procesov V ţiadnej z obcí sa dané činnosti nenachádzajú.

16 Zoznam obcí, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod a kanalizáciu Tabuľka č. 19 Stav napojenia na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v obciach okresu NR

verejný vodovod verejná kanalizácia Alekšince áno nie Báb áno nie Babindol áno áno Bádice áno nie Branč áno čiastočne áno Cabaj Čápor áno vo výstavbe Čab áno nie Čakajovce áno nie dokončená Čechynce áno áno Čeľadice áno kolauduje sa Čifáre áno nie Dolné Lefantovce nezistené nezistené Dolné Obdokovce áno áno Golianovo áno nie Horné Lefantovce nezistené nezistené Hosťová áno nie Hruboňovo áno áno Ivanka pri Nitre nezistené nezistené Jarok áno (čiastočne) 580 občanov z áno 1905

nie - prebieha výstavba - Jelenec áno rozvody 70% obce

Jelšovce nie áno Kapince áno nie Klasov áno áno Kolíňany áno áno Lehota áno nie Lúčnica nad Ţitavou áno čiastočne Ľudovítová áno nie Lukáčovce ano nie Luţianky áno nie Malé Chyndice áno nie Malé Záluţie áno nie Malý Cetín áno áno Malý Lapáš áno áno Melek áno nie Mojmírovce áno áno Nitra nezistené nezistené Nitrianske Hnrčiarovce áno áno Nová Ves nad Ţitavou áno buduje sa Nové Sady áno nie Paňa áno nie Podhorany áno áno Pohranice áno áno Poľný Kesov áno nie Rišňovce áno áno Rumanová áno nie Svätoplukovo áno áno Štefanovičová áno áno Štitáre áno nie Šurianky áno áno Tajná áno nie Telince áno nie Veľká Dolina áno vo výstavbe Veľké Chyndice nezistené nezistené Veľké Záluţie áno v skúšobnej prevádzke na 20% Veľký Cetín nie nie Veľký Lapáš nezistené nezistené Vinodol áno nie Vráble nezistené nezistené Výčapy-Opatovce áno áno Zbehy áno(80%) nie Ţirany áno čiastočne (50%) Ţitavce áno nie Zdroj: telefonický prieskum v obciach

17 Zoznam obcí , ktoré vyvíjajú spoluprácu s ďalšími obcami na území okresu V bode 13 sú uvedené obce, ktoré spolupracujú v rámci regiónu v rámci verejno-súkromných partnerstiev.

18 Identifikovanie oblastí v sledovanom okrese, v ktorých je zaznamenaná najvyššia dochádzka za prácou. mesto Nitra, mesto Vráble

19 Ukazovatele pre hodnotenie napĺňania strategického cieľa na úrovni regiónov NUTS 3 Ukazovatele sú uvedené v osobitnom súbore, ktorý je prílohou databázy.

Použitá literatúra http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=114) http://obce.info/?make=mapa&id=4004&obec=1268&clanok=8&rubrika=rub&pl=obc esk www.statistics.sk

www.wikipedia.sk

www.unsk.sk www.sopsr.sk,2009 http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=56 http://www.regionnitra.sk/index.php?Itemid=43&id=27&layout=blog&option=com_c ontent&view=category

Google maps www.portal.gov.sk www.nitra.sk

ATLAS KRAJINY SR, 2002

Aktualizácia stratégie rozvoja CR v SR