Analýza Sociálno-Ekonomickej Situácie Nitrianskeho Samosprávneho Kraja S Návrhmi Na Zlepšenie V Sociálnej a Hospodárskej Oblasti S Dôrazom Na Okres Nitra

ANALÝZA SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ SITUÁCIE NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA S NÁVRHMI NA ZLEPŠENIE V SOCIÁLNEJ A HOSPODÁRSKEJ OBLASTI S DÔRAZOM NA OKRES NITRA

SEPTEMBER 2015

1 OBSAH

1. ANALYTICKÁ ČASŤ 3

1.1 Rámcový popis kraja 3 1.2 Sídla a charakteristika osídlenia 4 1.3 Ľudské zdroje 4 1.4 Štruktúra zamestnanosti 7

2. HOSPODÁRSTVO – SEKTOROVÉ ANALÝZY 11

2.1 Organizačná štatistika 11 2.2 Priemysel 12 2.3 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 13 2.4 Stavebníctvo a bytový fond 14 2.5 Charakteristika dopravy a jej druhy 14 2.6 Cestovný ruch a cezhraničná spolupráca 17 2.7 Životné prostredie 21 2.8 Energetika 22 2.9 Výskum a vývoj 23 2.10 Krízové riadenia 23 2.11 Využívanie štrukturálnych fondov v programovom období 24 2007 – 2013

3. VYBRANÉ OBLASTI PSOBNOSTI 25

3.1 Oblasť sociálnych služieb 25 3.2 Školstvo 28 3.3 Zdravotníctvo 31 3.4 Kultúra 34 3.5 Dopravná infraštruktúra 36

4. ROZVOJOVÉ PRIORITY NITRIANSKEHO KRAJA 38

4.1 Rozvojové priority v oblasti nadradenej dopravnej 38 infraštruktúry 4.2 Rozvojové priority v oblasti hospodárstva 38 4.3 Rozvojové priority v oblasti školstva 38 4.4 Rozvojové priority v oblasti sociálnej starostlivosti 39 4.5 Rozvojové priority v oblasti zdravotníctva 39 4.6 Rozvojové priority v oblasti kultúry 40 4.7 Rozvojové priority v oblasti cestovného ruchu 40 4.8 Rozvojové priority v oblasti regionálneho rozvoja 41 a rozvoja vidieka

2 1. ANALYTICKÁČASŤ

1.1 Rámcový popis kraja

Nitriansky kraj svojou rozlohou 6 343,8 km2 zaberá 13% územia Slovenskej republiky. Nitriansky kraj s počtom obyvateľov 686 662 (k 31.12.2014) predstavuje 12,7% z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky a zaraďuje sa na tretiu priečku za Prešovským a Košickým samosprávnym krajom. Hustota zaľudnenia kraja je 108,1 obyv./km2, čím je nižšia oproti priemeru Slovenska (110,1 obyv./km2) o 2 obyv./km2. Nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom a na západe s Trnavským krajom. V kraji je najjužnejší bod SR v obci Patince, v okrese Komárno. Podľa územno- správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. sa člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Rozlohou najmenším okresom kraja je okres Šaľa (355,9 km2) a najväčším je okres Levice (1 551,1 km2), ktorý je zároveň aj najväčším okresom SR. Krajským mestom je Nitra.

Mesto Nitra leží v povodí rieky Nitra na rozhraní Podunajskej pahorkatiny – konkrétne Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy a pohoria Tríbeč. Rozprestiera sa medzi masívom Zobora (587 m. n. m) a vrchmi (Kalvária 215 m.n.m, Šibeničný vrch 218,5 m.n.m), ktoré možno považovať za časť pohoria Tríbeč oddeleného riekou Nitra od hlavného masívu. Mesto Nitra môžeme začleniť do hraničnej zóny tzv. Stredoeurópskeho regiónu. Ide o hospodársky priestor s počtom obyvateľov 4,5 mil., s hlavnými pólmi rozvoja Bratislava, Viedeň a Budapešť. Širší stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Viedeň – Berlín tvoriaci základňu európskeho hospodárstva: s najvyšším energetickým výkonom, najvyššou produkciou priemyslu, najvyššou produkciou poľnohospodárstva, najvyššou spotrebou výrobkov a služieb na obyvateľa v Európe, najkvalitnejšou sociálnou a technickou infraštruktúrou, najmodernejšími technológiami vo svete a Európe a vysoko rozvinutou dopravou.

Reliéf kraja má prevažne rovinný a nížinný charakter prerušovaný pahorkatinami. Takmer celý kraj sa nachádza na Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine, čo sú celky Podunajskej nížiny. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Podstatnú časť juhu a juhovýchodu kraja zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda. Kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám SR. Priemerná ročná teplota vzduchu (údaje získané meraním v meteorologickej stanici v Hurbanove v roku 2013) je 11,2oC. Kraj, najmä jeho južné oblasti sú bohaté na výskyt vodných zdrojov. Z hľadiska prírodného bohatstva vyniká kraj v oblasti termálnych prameňov v Podhájskej, Patinciach, Komárne, Poľnom Kesove a Štúrove. Územím kraja preteká viacero riek - najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava, pričom rieky Dunaj a Ipeľ tvoria prirodzenú štátnu hranicu s Maďarskom. Na území kraja je 14 národných prírodných rezervácií, 44 prírodných rezervácií, 19 prírodných pamiatok a 46 chránených areálov. Na územie Nitrianskeho kraja zasahuje chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (okres Komárno), Štiavnické vrchy (okres Levice), chránená krajinná oblasť Ponitrie (okres Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce).

Najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky (hrady a zámky) v kraji sú: Levický hrad, hrad Gýmeš (Jelenec), Nitrianky hrad, Oponický hrad, Topoľčiansky hrad, hrad Hrušov (Hostie) a Čierny hrad (Zlatno). Historické sídelné štruktúry má kraj vo forme mestskej pamiatkovej

3 rezervácie Nitra. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce. Okrem toho boli vyhlásené nasledovné pamiatkové zóny: Šahy, Komárno, Nitra - Staré mesto (Dolné mesto), Topoľčany, Zlaté Moravce a na vidieku Bátovce (okres Levice). K často navštevovaným miestam patrí aj Arborétum Mlyňany a Národný žrebčín v Topoľčiankach.

1.2 Sídla a charakteristika osídlenia

Nitriansky kraj je tvorený hierarchickým systémom mestských a vidieckych sídiel, ktoré predstavujú základ polycentrickej, sídelnej sústavy urbanizovaných útvarov Nitrianskeho kraja. Súčasný stav sídelného systému Nitrianskeho kraja je výsledkom transformačných zmien a procesov, ktoré sprevádzali Slovenskú republiku od nadobudnutia jej samostatnosti až po vstup do EÚ.

Hustota zaľudnenia sa v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja značne líši. Najväčšiu hustotu zaľudnenia (183,9 obyv./km2) má okres Nitra, čo vyplýva aj z lokalizácie krajského mesta Nitra. Najnižšiu hustotu zaľudnenia (73,3 obyv./km2) má okres Levice, ktorý je počtom obcí najväčší okres v Nitrianskom kraji.

Tab. č. 1 Základné ukazovatele sídelnej štruktúry v okresoch Nitrianskeho kraja k 31.12.2013 Počet obcí Počet obyvateľov Priemerná veľkosť Územie spolu dediny mestá spolu dediny mestá spolu dediny mestá Komárno 41 38 3 103 709 50 827 52 882 2 531 1 338 17 627 Levice 89 85 4 113 913 61 290 52 623 1 280 721 13 156 Nitra 62 60 2 160 040 72 846 87 194 2 581 1 407 43 597 Nové Zámky 62 59 3 142 964 82 999 59 965 2 306 2 487 19 988 Šaľa 13 12 1 52 938 29 840 23 098 4 072 2 487 23 098 Topoľčany 54 53 1 71 847 45 218 26 629 1 331 853 26 629 Zlaté Moravce 33 32 1 41 251 29 244 12 007 1 289 914 12 007 Nitriansky kraj 354 339 15 686 662 372 264 314 398 1 940 1 098 20 960 SR 2 890 2 752 138 5415949 2486968 2928981 1 874 904 21 225 Zdroj: ŠÚ SR

Tab. č. 2 Ukazovatele urbanizácie v Nitrianskom kraji k 31.12.2013 Hustota obyvateľstva Podiel mestského Územie (osoby/km2) obyvateľstva (%) Komárno 94 50,1 Levice 73 46,2 Nitra 184 54,5 Nové Zámky 106 41,9 Šaľa 149 43,6 Topoľčany 120 37,1 Zlaté Moravce 79 29,1 Nitriansky kraj 108 45,8 SR 110 54,0 Zdroj: ŠÚ SR

1.3 Ľudské zdroje

1.3.1 Vývoj základných demografických ukazovateľov

4 Vývoj počtu obyvateľov v Nitrianskom kraji v priebehu rokov 2004 až 2013 mal klesajúcu tendenciu. Tá sa prejavila poklesom počtu obyvateľov kraja z hodnoty 709 350 obyvateľov (2004) na 686 662 obyvateľov (2013). Celkovo sa počet obyvateľov kraja za desať rokov znížil o 22 688 obyvateľov.Všetky okresy kraja za sledované obdobie zaznamenali pokles počtu obyvateľov, pričom najvýraznejší bol v okrese Nové Zámky (pokles o 5 037 obyvateľov) a najmenej poklesol počet obyvateľov v okrese Šaľa (pokles o 1 172 obyvateľov).

Nepriaznivý vývoj štruktúry obyvateľov Nitrianskeho kraja sa prejavuje v zhoršujúcej sa vekovej štruktúre obyvateľov a to podľa jednotlivých produktívnych ale aj reprodukčných vekových skupín. Neustále klesá podiel detskej zložky populácie, rastie podiel obyvateľov v produktívnom veku a rastie tiež podiel obyvateľov v poproduktívnom veku. Tento fakt sa v Nitrianskom kraji odráža v nižšom podiele (13,3 %) predproduktívnej vekovej skupiny ako je celoslovenský priemer s hodnotou 15,5 %. Ešte nepriaznivejšia situácia v Nitrianskom kraji nastáva v počte obyvateľov poproduktívnej vekovej skupiny, práve Nitriansky kraj dosahuje podiel až (15,2 %) tejto zložky.

Najnižší počet obyvateľov predproduktívnej vekovej skupiny je v okrese Nové Zámky a dosiahol podiel 12,8%. Čo sa týka obyvateľov v poproduktívnej vekovej skupiny, tu pozorujeme najviac obyvateľov v okrese Zlaté Moravce (15,9 %). V porovnaní s hodnotou NSK je to viac o 0,7 %.

Graf č.1 Produktívne vekové skupiny obyvateľov v okresoch Nitrianskeho kraja v roku 2014

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Tab. č. 3 Demografický vývoj krajského mesta Nitra v rokoch 2011 - 2014 2011 2012 2013 2014 St av trvale bývajúceho obyvateľstva k 30.6.(1.7.) (Osoba) 78961 78741 78479 78192 St av trvale bývajúceho obyvateľstva k 31.12. (Osoba) 78875 78607 78351 78033 Narodení (Osoba) 810 783 765 816 Zomretí (Osoba) 700 713 701 770 Prirodzený prírastok obyvateľstva (Osoba) 108 70 63 46 Prisťahovaní na trvalý pobyt (Osoba) 1138 1060 1148 1139 Vysťahovaní z trvalého pobytu (Osoba) 1418 1398 1467 1503 Migračné saldo (Osoba) -280 -338 -319 -364

5 Celkový prírastok obyvateľstva (Osoba) -172 -268 -256 -318 Živonarodení (Osoba) 808 783 764 816 Zdroj: MsÚ Nitra, ŠÚ SR

1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

Vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva sa chápe dosiahnutý stupeň vzdelania. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 malo v Nitrianskom kraji primárne vzdelanie 17 % trvalo bývajúcich obyvateľov. Sekundárnym vzdelaním disponovalo 54,6 % obyvateľov. Počet obyvateľov s terciárnym vzdelaním, čo predstavuje vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, bolo v roku 2011 zastúpených 12,0 %. V jednotlivých okresoch NSK má vzdelanostná úroveň obyvateľstva podobnú štruktúru. V každom okrese vystupuje do popredia sekundárne vzdelanie. Podiel obyvateľov s terciárnym vzdelaním sa pohyboval od 9,3 % do 16,6 %, pričom najvyšší bol v okrese Nitra.

Graf č. 2 Vzdelanie obyvateľstva v okresoch Nitrianskeho kraja v roku 2011

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

Pri porovnaní jednotlivých krajov sa v rámci primárneho a sekundárneho vzdelania nachádza Nitriansky kraj nad priemerom Slovenska. Terciárne vzdelanie je pod priemerom SR o 1,8 %.

Výchovu a vzdelávanie detí a žiakov v meste Nitra zabezpečujú školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Nitra, a to: 2 mestské detské jasle, 25 materských škôl (MŠ), 13 základných škôl (ZŠ), 13 školských klubov detí, 1 základná škola s materskou školou a 1 základná umelecká škola.

Na úrovni krajského mesta Nitra patrí k najväčším problémom MŠ stav inžinierskych sietí a technický stav budov (elektrické rozvody, prípojky vodovodu a kanalizácie, internetové pripojenie) a nevyhovujúce technické vybavenie pre stravovanie detí. Nedostatočná kapacita MŠ je spôsobená spádovosťou územia a dochádzkou rodičov a ich detí z okolitých obcí do práce a MŠ v Nitre. Zároveň mesto Nitra pociťuje nárast detí so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, ako aj detí z marginalizovaných skupín, pre ktoré je potrebné vytvoriť vhodné podmienky novým materiálno-technickým vybavením vzdelávacích zariadení. Potrebu budúcich kapacít MŠ naznačuje aj vývoj počtu narodených detí v meste Nitra v rokoch 2011 – 2014.

Tab. č. 4 Vývoj narodených detí v území mestskej funkčnej oblasti mesta Nitra v rokoch 2011 - 2014 Územie mestskej Počet živonarodených detí

6 funkčnej oblasti mesta 2011 2012 2013 2014 Nitra Nitra 808 783 764 816 Zdroj: ŠÚ SR

K 15.9.2014 bolo v meste Nitra 19 ZŠ. Navštevovalo ich 6 294 žiakov. V 14 ZŠ v zriaďovateľskej kompetencii MsÚ Nitra sa vzdeláva 5 767 žiakov, z čoho je 1 077 žiakov dochádzajúcich do ŽS v Nitre z okolitých obcí. V bežných triedach základných škôl v Nitre je integrovaných 461 zdravotne znevýhodnených žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, 257 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a 203 nadaných detí.

1.3.3 Národnostná štruktúra obyvateľstva

Národnostná štruktúra obyvateľov Nitrianskeho kraja je výsledkom dlhodobého historického vývoja. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 žilo v Nitrianskom kraji 68,6 % obyvateľov slovenskej národnosti, k maďarskej národnosti sa prihlásilo 24,6% a 0,6 % prislúchalo rómskej národnosti. Okresy Nitrianskeho kraja predstavujú značné regionálne rozdiely týkajúce sa najmä maďarskej národnosti, ktorá prevažuje v okrese Komárno. Tento okres má aj najväčší podiel obyvateľov rómskej národnosti. Takmer jedna tretina občanov sa hlási k maďarskej národnosti v okresoch Nové Zámky a Šaľa. Pri porovnaní Nitrianskeho kraja s ostatnými krajmi SR, práve Nitriansky kraj je kraj s dominantným postavením maďarskej národnosti. Zastúpenie občanov rómskej národnosti je v kraji podpriemerné.

1.4 Štruktúra zamestnanosti

Koncentrácia právnych subjektov a ich veľkostná štruktúra majú zásadný vplyv tak na zamestanosť ako aj na nezamestnanosť. Súvisiacim činiteľom je aj sídelná štruktúra. V roku 2013 pracovalo vo všetkých odvetviach hospodárstva Nitrianskeho kraja 151 227 tisíc osôb. V sledovanom období sa od roku 2009 zvýšil ich počet o 5,4% (7 683 osôb).

Z hľadiska štruktúry podľa ekonomických činností rast počtu zamestnancov bol zaznamenaný predovšetkým v odvetví informácií a komunikácie (o 122,2 %), odborné, vedecké a technické činnosti (o 114,2%) a v činnostiach v oblasti nehnuteľností. Kľúčovým sektorom z hľadiska počtu zamestnaných bol v roku 2013 v Nitrianskom kraji priemysel (48 368 zamestnancov). Z celkového priemerného počtu zamestnancov to predstavovalo takmer tretinu (32,0%).

Tab. č. 5 Vývoj priemerného počtu zamestnaných v Nitrianskom kraji podľa ekonomických činností 2009 - 2013 Index Odvetvie 2009 2010 2011 2012 2013 2013/2009 Poľnohospodárstvo 9 879 8 289 8 178 7 738 7 365 0,75 Priemysel 52 090 50 444 49 592 48 202 48 368 0,93 Stavebníctvo 5 497 8 859 7 347 7 358 8 008 1,46 Veľkoobchod a maloobchod 14 149 13 889 19 187 19 966 20 736 1,47 Doprava a skladovanie 9 063 8 932 10 373 10 184 10 004 1,10 Ubytovacie a stravovacie služby 1 193 1 288 1 315 1 759 1 853 1,55 Informácie a komunikácia 845 780 1 948 1 706 1 878 2,22 Finančné a poisťovacie činnosti 1 700 1 501 1 571 1 527 1 581 0,93

7 Činnosti v oblasti nehnuteľností 1 130 930 1 350 1 330 2 390 2,12 Odborné, vedec. a tech. činnosti 2 022 2 014 3 640 4 118 4 331 2,14 Administratívne služby 3 821 4 811 3 627 4 692 6 051 1,58 Verejná správa 13 343 16 617 13 100 13 932 13 841 1,04 Vzdelávanie 14 774 15 688 13 937 14 319 12 075 0,82 Zdravotníctvo 11 212 8 922 9 788 8 937 9 637 0,86 Umenie, zábava, rekreácia 1 570 2 007 2 247 2 169 1 966 1,25 Ostatné činnosti 1 256 980 1 888 1 733 1 143 0,91 Zamestnanci spolu 143 544 145 950 149 086 149 673 151 227 1,05 SR spolu 1 246 822 1 262 574 1 293 397 1 307 830 1 305 169 1,05 Zdroj : ŠÚSR - Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda v Nitrianskom kraji v roku 2013 dosiahla úroveň 782 EUR, čo oproti roku 2009 znamenalo rast o 15,3%. K najvýznamnejšiemu rastu miezd v kraji v sledovanom období došlo v odvetví zdravotníctvo (o 44%), poľnohospodárstvo (28,3%) a v oblasti nehnuteľnosti (16,4%) a administratívne služby (16,3%). K poklesu miezd za sledované obdobie došlo v odvetví informácie a komunikácia (-20,1%) a v odvetví umenie, zábava, rekreácia (-7,3%).

Tab. č. 6 Priemerná výška miezd v krajoch SR v roku 2013 v EUR Priemerná hrubá SR / kraje nominálna mesačná Priemysel Poľnohospodárstvo Stavebníctvo mzda

Slovenská republika 891 933 740 815 Bratislavský kraj 1 182 1 350 813 1 010 Trnavský kraj 841 973 793 805 Trenčiansky kraj 809 873 764 795 Nitriansky kraj 782 852 753 715 Žilinský kraj 820 924 703 742 Banskobystrický kraj 779 799 756 755 Prešovský kraj 721 722 661 656 Košický kraj 855 975 704 844 Zdroj: ŠÚSR - Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014

1.4.1 Štruktúra a vývoj nezamestnanosti

Úroveň nezamestnanosti je jedným z hlavných ukazovateľov vývoja ekonomiky. Miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji (11,2%) ku koncu decembra 2014 bola nižšia ako priemer v SR (12,3%). V porovnaní s rokom 2009 poklesla o 0,5%.

8 Graf č. 3 Vývoj registrovanej miery nezamestnanosti v Nitrianskom kraji (v %)

Zdroj : ŠÚSR - Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014

Na úrovni okresov Nitrianskeho kraja najvyššiu mieru nezamestnanosti v roku 2014 vykazovali okresy Komárno (15,5%) a Levice (12,9%). Nižšiu mieru nezamestnanosti ako je krajská úroveň vykazuje okres Topoľčany (11,1%), Nové Zámky (10,9%), Zlaté Moravce (10,4%), Nitra (8,6%) a okres Šaľa (8,5%). Tieto okresy majú dokonca nižšiu mieru nezamestnanosti ako je priemer v SR.

Graf č. 4 Porovnanie registrovanej miery nezamestnanosti v okresoch Nitrianskeho kraja v roku 2014 (v %)

Zdroj : ŠÚSR - Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014

Sledovanie štruktúry uchádzačov o zamestnanie podľa veku, poukazuje na ťažšie uplatnenie na trhu práce vekovo starších skupín, ktoré sa z tohto pohľadu stávajú ohrozenými. Najväčší absolútny počet uchádzačov o zamestnanie vo vekovej štruktúre uchádzačov o zamestnanie v Nitrianskom kraji tvoria k 31.12.2014 nezamestnaní vo veku od 35 do 49 rokov (podobne ako na úrovni SR). Na trhu práce v rámci Nitrianskeho kraja sa stále prejavuje nesúlad medzi profesijnou štruktúrou uchádzačov o zamestnanie a požiadavkami zamestnávateľov. To z

9 hľadiska budúceho vývoja predstavuje úlohu zosúladenia potrieb trhu práce so vzdelávaním absolventov v rámci školského systému.

V roku 2014 (k 31.12.) Nitriansky kraj zaznamenal najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných (50,8%) za celé sledované obdobie. V porovnaní s rokom 2009 podiel dlhodobo nezamestnaných narástol v kraji o 18,9%. Podobný trend zaznamenali všetky kraje, vrátane Bratislavského kraja.

Graf č. 5 Vývoj priemerného počtu zamestnaných v Nitrianskom kraji podľa ekon. činností 2009 – 2013

Zdroj : ÚPSVaR - mesačné štatistiky, december 2009 - 2014

2. HOSPODÁRSTVO – SEKTOROVÉ ANALÝZY

2.1 Organizačná štatistika

Regionálny hrubý domáci produkt (v mil., PKS) v roku 2013 dosiahol v Nitrianskom kraji 12 060 mil. EUR s podielom na SR 11,1 %. Regionálna hrubá pridaná hodnota v bežných cenách v roku 2013 dosiahla 7 476 mil. EUR s podielom 11,1 % z úhrnu za SR. Po Bratislavskom, Košickom a Trnavskom kraji vytvoril štvrtý najväčší objem HDP Slovenska. Podľa ukazovateľa kúpnej parity v prepočte na 1 obyvateľa Nitrianskeho kraja v roku 2013 dosiahol 88% priemeru HDP SR.

10 V dynamike rastu HDP bol Nitriansky kraj na prvom mieste v rámci celej SR. Intenzitou tvorby HDP, vyjadrenou v prepočte na obyvateľa, sa v roku 2013 kraj zaradil na štvrté miesto spomedzi všetkých krajov Slovenska. Skladba priemyselných odvetví je pestrá, dominantné miesto má krajské mesto Nitra. Medzi ťažiskové odvetvia kraja patrí potravinársky, chemický, elektrotechnický, strojársky, papierenský a kožiarenský priemysel. V okrese Šaľa sa nachádza dôležitý chemický závod Duslo, a.s., v ktorom sa spracúva zemný plyn a vyrábajú sa dusíkaté hnojivá a gumárenské chemikálie.V registri organizácií Štatistického úradu SR v Nitrianskom kraji k 31.12.2014 evidovali 27 881 právnických osôb, čo je o 1 872 viac ako ku koncu decembra 2013. Ku koncu decembra 2014 registroval Štatistický úrad SR v Nitrianskom kraji spolu 46 779 fyzických osôb a 27 881 právnických osôb.

Celková zamestnanosť v hospodárstve (rok 2012) podľa ekonomických činností Nitrianskeho kraja bola 270 155 osôb a je možné ju charakterizovať nasledovne: v obchode, doprave a ubytovacích službách pracovalo najviac a to 75 763 osôb. Nasledoval priemysel 72 418, verejná správa, vzdelávanie, zdravotníctvo 48 394, stavebníctvo 21 840, vedecké a technické činnosti, administratíva 20 791, poľnohospodárstvo 13 179, umenie, zábava, ostatné činnosti 6 771, informácie, komunikácia 5 763, finančné a poisťovacie činnosti 2 878 a činnosť v oblasti nehnuteľností 2 358. Prílev PZI do Nitrianskeho kraja postupne stúpa. Významný prílev bol zaznamenaný v roku 2012, kedy dosiahli PZI v kraji úroveň 1 724 mil. EUR, čo predstavuje 4% z celkovej hodnoty prílevu PZI do Slovenskej republiky. Priemerná hrubá mesačná mzda v Nitrianskom kraji v roku 2013 bola 782 EUR.

Tab. č. 7 Hospodársky profil Nitrianskeho samosprávneho kraja 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Regionálny HDP 10106 11001 10325 10846 11631 12078 12060 (v mil., PKS) HDP na obyv. (v PKS) 14299 15574 14627 15382 16859 17535 17542 Hrubá pridaná hodnota 6180 6835 6388 6543 7243 7552 7476 (v mil. EUR, b. c.) Tvorba hrubého fixného kapitálu (v 1466 1878 1375 1364 1522 1230 mil. EUR, b. c.) Počet podnikateľských subjektov 64513 69641 70263 71517 71122 71683 73957 74660 z toho právnické osoby 14425 16811 17711 19880 21186 23004 26009 27881 z toho fyzické osoby 50088 52830 52552 51637 49936 48679 47948 46779 Priame zahraničné investície (v tis. 1399116 1467286 1552909 1627601 1724309 EUR)

2.2 Priemysel

Výrazný vplyv pre regionálnu ekonomiku a regionálnu konkurencieschopnosť majú priemyselné parky, v rámci ktorých je možné vytváranie vhodných podmienok pre domácich a zahraničných investorov.

Tab. č. 8 Priemyselné parky v Nitrianskom kraji Voľné Typ Priemyselný park Sektor pôsobenia plochy parku Okres (v ha) Priemyselný park V súčasnosti je priemyselný park 6,3 GF Komárno Hurbanovo pripravený pre potencionálnych

11 investorov Priemyselný park Park so sieťami v blízkosti pozemku, 44 GF Nové Zámky Palárikovo možnosť expanzie o 200ha Park pripravený s kompletne Priemyselný park Diakovce vybudovanou infraštruktúrou 7,5 GF Šaľa Chemický, energetický, kozmetický, Priemyselný park Levice strojársky, potravinársky, Géňa elektrotechnický, kovospracujúci, 65 GF Levice plastová výroba Automobilový, plastová výroba, Priemyselný park Nitra strojársky, elektrotechnický, 210 GF Nitra strojársky, elektrotechnický Automobilový priemysel, strojárstvo, Priemyselný park Vráble spracovanie kovov, zdravotná a 23 GF Nitra bezpečnostná technika Park so sieťami na pozemku, s Priemyselný park Čab územným rozhodnutím na výrobné 20 GF Nitra haly a sklady Priemyselný park Zlaté automobilový priemysel, spracovanie Zlaté Moravce kovov 24 GF Moravce energetický, papierenský, plasty, Priemyselný park Štúrovo strojárenská výroba, stavebné 40 BF Nové Zámky materiály, logistika. Priemyselný park Nesvady Plastové a kovové produkty 34 GF Komárno Zdroj: SARIO, ÚNSK

Tab. č. 9 Významné spoločnosti na území NSK Počet Spoločnosť Krajina pôvodu Sektor/Produkt Mesto zamestnancov Automobilové SE Bordnetze - Slovakia Nemecko 2 693 Nitra káble KROMBERG Schubert s.r.o. Rakúsko 2 385 Káblové zväzky Kolárovo Automobilové SEWS Slovakia, s.r.o. Británia 2 251 Topoľčany káble RIEKER OBUV s.r.o. Švajčiarsko 2 134 Obuv Komárno Turbíny, Slovenské energetické strojárne, a.s. Slovensko 2 036 hydraulické Tlmače zariadenia OSRAM Slovakia, a.s. Nemecko 1 917 Elektrotechnika Nové Zámky Duslo a.s. Česko 1 907 Hnojivá Šaľa Západoslovenská vodárenská n.a. 1 550 Distribúcia vody Nitra spoločnosť a.s. Výroba digitálnej FOXCONN Slovakia Japonsko 1 300 Nitra elektroniky Časti automobilov, MATADOR Automotive Vráble Slovensko 1 205 Vráble pneumatiky Zlaté DanfossCompresoors, spol. s.r.o. Dánsko 1 200 Kompresory Moravce Hefra Vráble s.r.o. Nemecko 1 200 Káble a plasty Vráble Prevodové KongsbergDriveline Systems Nórsko 1 150 Vráble systémy EUROOBUV s.r.o. Švajčiarsko 1 100 Obuv Komárno DECODOM s.r.o. Slovensko 1 018 Nábytok Topoľčany Heineken Slovensko s.r.o. Rakúsko 765 Nápoje Hurbanovo ARRIVA Nové Zámky a.s. Nemecko 689 Osobná preprava Nové Zámky INVEST IN a.s. Slovensko 600 Betón Šaľa

12 Plastické výrobky PLASTIKA a.s. Slovensko 524 Nitra a rúry Zdroj: Global Slovakia, 2013, ÚNSK

2.3 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Územie Nitrianskeho kraja sa vyznačuje najvyšším prírodným a socio-ekonomickým potenciálom pre poľnohospodárstvo. Nitriansky kraj je najvýznamnejším poľnohospodárskym producentom v SR. Poľnohospodársky pôdny fond Nitrianskeho kraja v roku 2014 predstavoval výmeru 465 678 ha, teda približne 73,4% celej výmery kraja, čo je najvyššia hodnota na Slovensku. Podiel poľnohospodárskej pôdy Nitrianskeho kraja na celkovej poľnohospodárskej pôde SR v súčasnosti predstavuje 19,43%.

K okresom s najväčším percentuálnym zastúpením poľnohospodárskej pôdy patria okresy Šaľa, Nové Zámky, Komárno a Nitra. V rámci kraja najnižší podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery vykazujú okresy Zlaté Moravce a Topoľčany. Orná pôda predstavuje najčastejšiu formu využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu v regióne. V rámci nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu majú najväčší podiel lesné pozemky. Nitriansky kraj je málo lesnatý, pričom významnejšie zastúpenie majú lesy najmä na území okresov Zlaté Moravce, Levice a Topoľčany.

Nitriansky kraj sa v rámci SR radí medzi výrazne vidiecke regióny s viac ako 50% podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach. Na území kraja koncom roka 2014 fungovalo 21 miestnych akčných skupín typu LEADER, ktoré na implementáciu svojich integrovaných stratégií čerpali zdroje z Programu rozvoja vidieka (5 MAS) alebo zdroje z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja (16 MAS). Územie miestnych akčných skupín pokrýva vyše 75 % celkovej rozlohy kraja a počet obcí, ktoré sú zahrnuté do území miestnych akčných skupín predstavuje vyše 80% zo všetkých obcí Nitrianskeho kraja.

Obr. č. 1

13 2.4 Stavebníctvo a bytový fond

V stavebníctve Nitriansky kraj vykázal v roku 2014 produkciu 427,9 mil. EUR. Z toho tržby za vlastné výkony v stavebníctve za rok 2014 boli 739 844 850,- EUR, v roku 2013 predstavovali tieto tržby 719 417 419,- EUR. Vroku 2013 bolo v Nitrianskom kraji 1 533 podnikov v oblasti stavebníctva, v roku 2014 počet vzrástol na 1 659. Počet živnostníkov v oblasti stavebníctva v roku 2013 bol 9 201 a v roku 2014 to bolo 8 820. Domový fond- v roku 2014 bolo v Nitrianskom kraji dokončených 1 647 bytov, čo je oproti roku 2007 nárast o 30% (1 267 dokončených bytov). Priemerná obytná plocha dokončeného bytu v Nitrianskom kraji v roku 2014 bola 68,5 m2, pričom od roku 2010 (77,9 m2).

2.5 Charakteristika dopravy a jej druhy

Geografická poloha predurčuje územie Nitrianskeho kraja ako kontaktného a tranzitného územia voči susediacim regiónom a krajinám. Územie je priamo napojené na európske multimodálne koridory: - TEN-T základná sieť Baltsko-jadranský koridor, Koridor Orient/Východné Stredozemie, Koridor Rýn – Dunaj; - TEN-T základná sieť – ostatné: Budapešť – Zvolen; - TEN-T súhrnná sieť: na území Nitrianskeho kraja : R1 Trnava, Nitra.

Najvýznamnejším cestným ťahom prechádzajúcim územím Nitrianskeho kraja je ťah E58 (Bratislava – Nitra – Zvolen – Lučenec - Košice a E571 (cesta Bratislava – Nitra – Zvolen – Rožňava – Košice), ktorý je v úseku Trnava – Nitra – Žiar n/Hronom – Zvolen zaradený do cestnej siete ako ťah R1. Rýchlostná cesta R1 bola na území Nitrianskeho kraja dobudovaná a odovzdaná do užívania v roku 2011 s celkovou dĺžkou 45,866 km.

14 Plánované rýchlostné cesty, s výstavbou ktorých sa počíta na území Nitrianskeho kraja: Rýchlostná cesta R3: Pre rýchlostnú cestu R3 bola vypracovaná štúdia realizovateľnosti. Účelom štúdie bol výber koridoru pre návrh technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia novej trasy rýchlostnej cesty R3. V zmysle záverov a odporúčaní štúdie realizovateľnosti v blízkej budúcnosti nie je opodstatnená výstavba rýchlostného ťahu R3 a v horizonte zhruba 20 rokov nebol na realizáciu rýchlostnej cesty R3 Zvolen – Šahy odporúčaný žiaden z navrhovaných koridorov, vzhľadom na to, že ani jeden zo skúmaných koridorov nedosahuje podmienky ekonomickej efektívnosti. Úseky ovplyvnenej cestnej siete budú kapacitne vyhovovať aj po roku 2040. Následné pokračovanie prípravy a stanovenie harmonogramu výstavby úsekov rýchlostnej cesty R3 Zvolen – Šahy bude môcť byť v budúcnosti prehodnocované na základe výsledkov sčítania dopravy minimálne každých 5 rokov, resp. podľa potreby pri zmene východiskových predpokladov aj častejšie. Na základe prezentovaných výsledkov a záverov štúdii realizovateľnosti bude v najbližšej dobe potrebné realizovať len nevyhnutné investície na cestách I/76 a I/66. Slovenská správa ciest preto začne na základe súhlasu MDVRR SR s prípravou stavby I/66 Krupina – obchvat. Rýchlostná cesta R7: Pre stavbu Rýchlostná cesta R7 Nové Zámky - Lučenec sa v súčasnosti vypracováva štúdia realizovateľnosti, príprava jednotlivých úsekov bude pokračovať v zmysle záverov a odporúčaní štúdie realizovateľnosti. Rýchlostná cesta R8: Pre stavbu Rýchlostná cesta R8 zabezpečuje NDS v súčasnosti vypracovanie štúdie realizovateľnosti, príprava jednotlivých úsekov bude pokračovať v zmysle záverov a odporúčaní štúdie realizovateľnosti.

K 1.1.2015 dosahovala celková dĺžka ciest II. a III. triedy na území Nitrianskeho kraja 2 035,521 km, z toho cesty II. triedy tvorili 498,331 km a cesty III. triedy 1 537,190 km. Nitriansky kraj má tretiu najdlhšiu dĺžku ciest III. triedy v SR (14,79% z dĺžky ciest III. triedy v SR). Na regionálnych cestách vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja je spolu 526 mostných objektov, z toho 131 mostných objektov na cestách II. triedy a 395 mostných objektov na cestách III. triedy. Zásadným problémom ciest II. a III. triedy a mostov je ich zlý stavebno-technický stav, čo má vplyv na zhoršenie dostupnosti jednotlivých regiónov kraja a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Na rekonštrukciu a modernizáciu vozoviek sa využívali najmä zdroje z Regionálneho operačného programu. Nitriansky samosprávny kraj zrekonštruoval 226 km ciest z prostriedkov ROP, čo predstavuje 11% zo všetkých viac ako 2 035 km ciest II. a III. triedy, ktoré má NSK vo svojom vlastníctve.

Tab. č. 10 Cestná sieť v Nitrianskom samosprávnom kraji RSÚC Cesty (v km) I. - III. Rýchlostné I. trieda II. trieda* III. trieda* II. - III. trieda* trieda Komárno 85,770 80,713 222,368 388,851 303,081 Levice 155,419 100,857 415,282 671,558 516,139 Nitra 67,319 89,885 82,341 431,312 670,857 513,653 Nové Zámky 129,084 175,932 309,080 614,096 485,012 Topoľčany 28,544 58,488 159,148 246,180 217,636 Spolu 67,319 488,702 498,331 1537,190 2591,542 2035,521 Zdroj: SSC Bratislava - Stav siete cest. komunikácií k 1.1.2015 * Cesty II. a III. triedy sú vo vlastníctve NSK v zmysle Zákona 416/2001/Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky

15 Krajské mesto Nitra, ako centrum osídlenia 1.skupiny, kde sú koncentrované príležitosti zamestnanosti, vzdelávania, kultúry, zdravotníckych a sociálnych služieb veľkej skupiny obyvateľstva, je spojené s inými centrami komunikáciami vyššieho významu (R1, I/51 I/64, I/65). Cesta II/513 predstavuje hlavné dopravné spojenie mesta s jeho funkčným územím cez mesto Hlohovec (TTSK) na diaľnicu D1. Významným dopravným spojením v smere Nitra – Šaľa je cesta II/562 a Nitra - Topoľčany cesta II/593.

Verejná osobná doprava (VOD) má charakter služby obyvateľstvu, ktorej ťažisková úloha spočíva v uspokojovaní jeho každodenných požiadaviek na prepravu (cesty do zamestnania, škôl, úradov, do zdravotných zariadení a pod.). Na tejto úlohe sa rozhodujúcou mierou podieľa osobná autobusová a železničná doprava, v rámci ktorej má pri dopravnej obsluhe mestských aglomerácií a miest nezastupiteľné postavenie prímestská autobusová a železničná doprava a mestská hromadná doprava.

Atraktivitu verejnej osobnej dopravy znižuje nízka úroveň vozidiel. Životnosť vozidlového parku autobusov zabezpečujúcich verejnú osobnú dopravu sa v súčasnosti pohybuje v priemere 12 až 13 rokov. Z celkového počtu 440 ks autobusov prímestskej dopravy k 31.12.2014 predstavuje 40 % vozidiel starších ako 16 rokov a 5 % vozidiel je nízko podlažných. Stupeň využívania VOD podmieňuje aj nedostatočná informovanosť cestujúcej verejnosti a zastaraná infraštruktúra zázemia pre cestujúcu verejnosť a jeho vybavenia – chýbajú záchytné parkoviská pre osobné vozidlá, odstavné plochy pre bicykle a motocykle, úschovne batožiny v blízkosti zastávok a staníc verejnej osobnej dopravy a pod.

Najvýznamnejším slabým miestom VOD nielen v Nitrianskom kraji, ale na Slovensku vôbec, je absencia funkčných integrovaných dopravných systémov – vzhľadom na to, že v súčasnosti objednávateľom v regionálnej železničnej doprave je MDVRR SR, v prímestskej autobusovej doprave sú objednávateľmi VÚC a v mestskej hromadnej doprave sú objednávateľmi príslušné mestá, nie je zabezpečená vzájomná previazanosť a koordinácia jednotlivých dopravných módov.

Regionálnu železničnú osobnú dopravuna území Nitrianskeho kraja zabezpečujú dopravcovia. Železničná spoločnosť Slovensko a RegioJet a.s. Bratislava na základe objednávky MDVRR SR. Obsluha územia Nitrianskeho kraja osobnou železničnou dopravou nie je vzhľadom na jeho hospodársky význam dostatočná. Na území kraja sa nachádza 354 obcí a miest a z uvedených obcí je len 84 obcí obsluhovaných v súčasnosti železničnou dopravou, čo predstavuje 23,73% podiel z počtu obcí a miest v kraji. Na území v obciach obsluhovaných železničnou dopravou žije 424 409 obyvateľov, t. j. 61,81% z celkového počtu obyvateľov NSK k 31.12.2013. Autobusovou dopravou sú obsluhované všetky obce v kraji. Modernizácia železničnej infraštruktúry, budov železničných staníc, zastávok a obnova dopravných prostriedkov v železničnej osobnej doprave na území Nitrianskeho kraja je dôležitým faktorom podmieňujúcim zvyšovanie kvality, bezpečnosti a dopytu po železničnej osobnej doprave s významným dopadom na životné prostredie a v súlade s trendmi vo vyspelých štátoch.

Prímestská autobusová doprava zabezpečuje obslužnosť územia NSK na báze komerčnej dopravy a na báze verejného záujmu. Služby vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave v Nitrianskom kraji objednáva a financuje Nitriansky samosprávny kraj, ktorý má v súčasnosti zmluvné vzťahy s dopravcami ARRIVA Nové Zámky, a. s. a ARRIVA Nitra, a.s. Významný prepravný prúd v relácii Nitra – Bratislava je obslúžený najmä pravidelnou autobusovou dopravou na komerčnom základe. Mestskú

16 autobusovú dopravu v mestách NSK („MAD“) zabezpečujú autobusoví dopravcovia na základe zmluvných vzťahov s príslušným mestom. MAD v mestách Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce a Vráble zabezpečuje spoločnosť ARRIVA Nitra, a. s. v zmysle zmlúv o službách vo verejnom záujme. MAD na základe zmluvných vzťahov s mestami Levice, Nové Zámky, Komárno, Štúrovo, Šaľa vykonáva dopravca ARRIVA Nové Zámky, a.s.

Nemotorová doprava, cyklodoprava nemá v mestách Nitrianskeho kraja dostatočnú infraštruktúru. Sieť komunikácií pre nemotorovú dopravu v mestách nie je ucelená, s množstvom lokálnych povrchových nezrovnalostí, s nízkou bezpečnosťou cyklistov a chýbajúcou naviazanosťou na sieť hromadnej dopravy cez doplnkovú cyklistickú infraštruktúru (chýbajúce cyklostojany, odpočívadlá a pod.). Krátke úseky cyklotrás v niektorých mestách sa budovali aj zo zdrojov ROP v období 2007 – 2013 (napr. Tlmače, Želiezovce).

Sieť vodných ciest Nitrianskeho kraja tvoria: - Medzinárodná vodná cesta E80 Dunaj v úseku celej južnej hranice Nitrianskeho kraja (hranica SR/Maďarsko), ktorá je súčasťou európskeho dopravného koridoru č. VII - Medzinárodná vodná cesta Váh E81v úseku Komárno – Kráľová nad Váhom – hranica Nitrianskeho kraja (s pokračovaním na Žilinu), ktorá je súčasťou intermodálnych dopravných koridorov č. V. a VI.

Základnú sieť prístavov tvoria Komárno, Štúrovo a Šaľa. Prístavy v Komárne a Štúrove vyhovujú základným podmienkam pre medzinárodnú vnútrozemskú plavbu (podľa Dohody AGN – prístavy vnútrozemskej plavby medzinárodného významu ). Komárňanský prístav je napojený na transeurópsku riečnu magistrálu Rýn – Mohan – Dunaj, ktorá spája Severné more s Čiernym morom. Dokončením vodného diela Selice a prístavu v Šali v roku 1998 sa vytvorila na dolnom toku Váhu vodná cesta v dĺžke 70 km s obmedzenými podmienkami na plavbu lodí v úseku Komárno – Sereď ako I. etapa Vážskej vodnej cesty. Ostatné vodné toky nedávajú predpoklad pre ich využívanie vodnou dopravou. Výnimkou môže byť splavnenie dolného úseku rieky Nitra. Strategické verejné a regionálne verejné letiská pre medzinárodnú dopravu sa na území Nitrianskeho kraja nenachádzajú. Na území kraja je regionálne letisko s rozvojovými možnosťami Nitra – Janíkovce. Je to medzinárodné verejné letisko pre nepravidelnú leteckú dopravu.

2.6 Cestovný ruch a cezhraničná spolupráca

V Nitrianskom samosprávnom kraji sledujeme po roku 2009 pokles počtu návštevníkov už 4 roky po sebe. Až v roku 2013 sa počet výrazne zvýšil, nedosiahol však hodnoty z roku 2009. Následne v roku 2014 počet znovu mierne klesá. Rovnaký trend ako pri celkovom počte návštevníkov platí aj pri domácich návštevníkoch. Počet zahraničných návštevníkov dosiahol vrchol až v roku 2013, dovtedy striedavo stúpal a klesal približne o 4%. V poslednom roku 2014 zaznamenávame opäť mierny pokles.

Graf č. 6 Pomer domácich a zahraničných návštevníkov v Nitrianskom kraji v rokoch 2009 - 2014

17 Z hľadiska percentuálneho podielu domácich, respektíve zahraničných návštevníkov na celkovom počte je dlhodobá prevaha domácich v pomere cca 60:40. Najväčší rozdiel v pomere bol v roku 2009, najmenší v roku 2011.

Graf č. 7 Priemerný počet prenocovaní v Nitrianskom kraji

Zdroj: ŠÚ SR

Celkový počet prenocovaní návštevníkov v NSK bol najvyšší v roku 2010, na minimum klesol v roku 2012, odkedy znovu rastie. Počet prenocovaní domácich návštevníkov opäť kopíruje trend pri celkovom počte prenocovaní, v poslednom roku 2014 sa však výraznejšie priblížil k maximu z roku 2010. Počet prenocovaní zahraničných návštevníkov dosiahol maximum tiež v roku 2010, minimum v roku 2012 ale odvtedy sa výraznejšie nezmenil.

Cykloturistika

Konfigurácia terénu predurčuje región k zvýšenému dopytu cykloturistov. Cez NSK vedie medzinárodná cyklotrasa EUROVELO 6, čo vytvára priestor pre propagáciu a komunikáciu na zahraničných trhoch. Okrem uvedenej cyklotrasy sa v kraji nachádza niekoľko obľúbených a navštevovaných cyklotrás, ktoré majú v súčasnosti význam v rámci domáceho dopytu. Medzi najznámejšie patria:  cyklotrasa MTB Tríbeč v celkovej dĺžke 80 km, odovzdaná v roku 2014,  cyklotrasa Komárno – Kolárovo v celkovej dĺžke 18 km, odovzdaná v roku 2014,  cyklotrasa Štúrovo (Kamenica nad Hronom - Chľaba - Leľa – Štúrovo) 30,5 km dlhá,  cyklotrasa Komárno (Moča – Kravany nad Dunajom) dlhá 30 km,  okruh Nitra (Dražovce - Podhorany - Žirany - Štitáre – Nitra) má 35 km.

18 Rekreačný cestovný ruch

Rekreácia pri vode je jednou z najčastejších motivácií účasti na cestovnom ruchu pre všetky segmenty klientely. V NSK je pomerne vysoká koncentrácia vodných plôch, využiteľných k rekreačným účelom. Kraj láka turistov najmä vďaka termálnym prameňom a kúpaliskám pri nich. Mnohé (Podhájska, Štúrovo, Patince) patria k najnavštevovanejším wellness centrám na Slovensku. Medzi ďalšie termálne kúpaliská patria Poľný Kesov, Santovka, Margita -Ilona, Diakovce, Nové Zámky a Komárno.

Vidiecky turizmus, agroturistika a vínny turizmus

Územie NSK je typickým poľnohospodárskym regiónom s bohatými tradíciami pestovania plodín a chovu dobytka. Bohaté tradície má aj vinohradníctvo – v kraji sú dve významné vinárske oblasti a to Nitrianska vinohradnícka oblasť, ktorá ma 9 rajónov a Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, ktorá ma 8 rajónov. Podniky zaoberajúce sa výrobou vín sa nachádzajú v mestách Nitra, Vráble a Topoľčianky.

Poznávací a religiózny cestovný ruch

Na území NSK sa nachádza veľké množstvo religióznych pamiatok a objektov záujmu. Predstavujú potenciál pre realizácie tematických produktových línií, viažucich sa na rôzne architektonické štýly a historické obdobia.

Mestský a prímestský cestovný ruch

Z celého kraja majú potenciál využitia mestského a prímestského cestovného ruchu dve mestá, a to Nitra a Komárno. Obe spĺňajú požiadavky dopytu po stránke primárneho aj sekundárneho potenciálu.

MICE

Kraj ma výborné podmienky na rozvoj incentívneho cestovného ruchu. Práve krajské mesto Nitra je považované za mesto výstav a veľtrhov, keďže sa tu nachádza medzinárodné výstavisko Agrokomplex. Kongresové sály a k tomu odpovedajúce služby sa nachádzajú v mnohých hotelových zariadeniach. Medzi najvýznamnejšie patria: Park Hotel Tartuf (Beladice, okres Zlaté Moravce), Kaštieľ Mojmírovce (Mojmírovce, okres Nitra), Hotel Mikado (Nitra) Zámok Topoľčianky (okres Zlaté Moravce), Chateau Appony (Oponice, okres Nitra), Château Béla (Belá, okres Nové Zámky).

Špecifické formy cestovného ruchu

Zo špecifických foriem cestovného ruchu má potenciál najmä gastroturizmus, ekoturizmus, neuponáhľané cestovanie a zážitkový cestovný ruch. Mesto Nitra má dobré podmienky na rozvoj adrenalínových aktivít, keďže okrem vhodného terénu sa na jeho území tiež nachádza regionálne letisko. Letisko v Janíkovciach umožňuje aktivity ako vyhliadkové lety, či zoskoky s padákom. Zo špecifických foriem cestovného ruchu funguje jazdectvo, na území kraja sa nachádza niekoľko rančov, ktoré poskytujú možnosť jazdenia. Ranče sa nachádzajú v obciach Beladice, Cabaj –Čápor, Bojná, Nový Tekov, Podhorany, Svätoplukovo, Jedľové Kostoľany a Plášťovce. Národným centrom chovu koní je žrebčín v obci Topoľčianky.

19 2.6.1 Nitrianska organizácia cestovného ruchu

Nitrianska organizácia cestovného ruchu (NOCR) bola založená v roku 2012. Jedná sa o samostatný právny subjekt pôsobiaci podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu registrovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zakladajúci členovia NOCR sú Mesto Nitra, Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Arriva Nitra, a.s., Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, š. p. a LL realinvest, s.r.o. Organizácia vznikla v zmysle národnej stratégie rozvoja turizmu a predstavuje moderný systém strategického riadenia turistickej destinácie. Funguje na princípoch verejno–súkromného partnerstva, nakoľko združuje samosprávne, podnikateľské a iné subjekty pôsobiace v destinácii.

Úlohou organizácie je preto zastrešenie riadenej spolupráce medzi čo najväčším počtom subjektov, ktoré tvoria a ovplyvňujú zážitok návštevníka a tiež ochrana záujmov našich členov. Úzka spolupráca s poskytovateľmi služieb cestovného ruchu prirodzene vyústila do ich prijatia za člena organizácie. Združenie právnických osôb, pod názvom Organizácia cestovného ruchu okresu Nitra (OCRON), sa stalo plnohodnotným členom NOCR ku koncu roka 2014. Členmi združenia podnikateľov sú termálne kúpalisko ThermalPark Nitrava, nezisková organizácia Castellum spravujúca Diecézne múzeum v Nitre, Kaštieľ Mojmírovce, Akadémia tanca, čokoládovňa Bon Praline, tradičná nitrianska medovina TOMKA a reklamná agentúra ZoneMediaDigital.

2.6.2 Program cezhraničnej spolupráce

V Nitrianskom samosprávnom kraji sa cezhraničné projekty mohli realizovať jedine prostredníctvom Slovensko – Maďarskej spolupráce. Aktivity projektov boli zamerané hlavne na južné okresy kraja. Sústreďovali sa predovšetkým na oblasti cestovného ruchu, kultúry, životného prostredia a obnoviteľné zdroje energie. Nitriansky samosprávny kraj z geografického hľadiska je oprávnený participovať len na programe cezhraničnej spolupráce s Maďarskom. V zmysle princípu subsidiarity vystupuje v rámci cezhraničnej spolupráce nielen v pozícii žiadateľa, resp. nositeľa projektov, ale aj ako programová štruktúra spoluzodpovedná za implementáciu cezhraničnej spolupráce na svojom území. Máme podpísanú dohodu o spolupráci so župnou samosprávou Komárom-Esztergom. Blízko hraníc sa rozprestiera aj náš ďalší partnerský región Župa Veszprém.

Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja bol ustanovený Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v tomto programe za Regionálny informačný bod (RIB) na Slovensku. Na základe Uznesenia č. 244/2008 Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja bola podpísaná Zmluva na projekt Zriadenie a činnosť Regionálneho informačného bodu v Nitre, spolufinancovanej EÚ z Fondu regionálneho rozvoja EÚ s 5% spolufinancovaním NSK. Cieľom RIB je efektívna a úplná implementácia Programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko. Najvýznamnejšou činnosťou RIB je informovanie potenciálnych žiadateľov o výzvach, poradenstvo pri podávaní projektov a usmernenie úspešných žiadateľov, ako správne implementovať projekt. Spolupracujeme s mestami, obcami, neziskovými organizáciami, vysokými školami, s rôznymi podnikateľskými inštitúciami, atď.

V rámci Maďarsko – Slovenskej spolupráce bolo na území Nitrianskeho kraja podporených 69 projektov, na ktorých participovali žiadatelia z verejného i súkromného sektora. Celková

20 suma nenávratných finančných prostriedkov z ERDF a ŠR zazmluvnených na projekty v rámci kraja je približne 22 miliónov 800 tisíc eur. Medzi významné projekty Maďarsko – Slovenskej spolupráce patrili projekty na vybudovanie cyklotrás na úseku Komárno – Komárom, Komárno – Kolárovo a Komárno – Moča. V rámci investičných aktivít operačného programu boli vybudované prístavy a zaobstaranie nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom. Ďalšou významnou aktivitou cestovného ruchu bola úprava parku a rekonštrukcia vodnej veže Palárikovského kaštieľa, ktorá tiež významne prispeje k zatraktívneniu pohraničného regiónu. Podporené boli aj aktivity, ktoré prispeli kultúrnemu zbližovaniu ľudí žijúcich na oprávnenom území.

2.6.3 Zahraničné vzťahy

Nitriansky samosprávny kraj spolupracuje s partnerskými regiónmi: Kraj Vysočina (Česká republika), Department L´oise (Francúzska republika), ChampegneArdenne (Francúzska republika), Minská oblasť (Bieloruská republika), Župa Komárom Esztergom (Maďarsko), Župa Veszprém (Maďarsko), Provincia di Cremona (Taliansko), Zlatiborský okruh (Srbská republika), Vračanský kraj (Bulharská republika), Orlovská oblasť (Ruská federácia), Viroviticko-podravská župa (Chorvátska republika), Kirovohradská oblastná štátna administratíva (Ukrajinská republika).

Spolupráca medzi krajinami funguje najmä v oblasti kultúry, vzdelania, poľnohospodárstva, školstva, vedy a športu. Medzi partnermi prebiehajú rokovania, konferencie a stretnutia, ktoré napĺňajú ciele a poslania spolupráce. Najaktívnejšia spolupráca je so susednými krajinami a to s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom.

2.7 Životné prostredie

Od roku 2011 sa každoročne znižovalo celkové množstvo komunálneho odpadu. Jeden obyvateľ Nitrianskeho kraja vyprodukoval v roku 2013 o niečo viac ako 366 kg odpadu. Zhodnocovanie odpadov je na veľmi nízkej úrovni, hoci od roku 2009 sa tento ukazovateľ každoročne zvyšoval, z úrovne 8,5% v roku 2009 až na úroveň 15,1 % podielu zhodnocovaného komunálneho odpadu v roku 2013. Podiel obyvateľov kraja zásobovaných z verejných vodovodov dosiahol v roku 2013 hodnotu 90,60%, čo je zatiaľ najvyšší podiel od roku 2009. S podielom obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť nemôžeme byť spokojní, nakoľko v roku 2013 dosiahol iba 50,10%. Do roku 2010 mierne klesala produkcia tuhých emisií, od roku 2011 kolíše úroveň tohto ukazovateľa na úrovni okolo 3 200 ton. Podiel chránených území na celkovej rozlohe Nitrianskeho kraja sa znížil v roku 2013 oproti rokom 2010 a 2011 o 3%. V roku 2011 a 2012 nadobudli účinnosť predpisy, ktorými bolo v Nitrianskom kraji zrušených 15 chránených území (parkov) s rozlohou 112,314 ha. Pre Nitriansky je kraj identifikovaných niekoľko problémov, hlavne ohrozenie zložiek životného prostredia a udržateľnosti rozvoja krajiny hlavne v zmysle ohrozenia povodňami, vysokého lokálneho emisného zaťaženia prostredia, zlého a zastaraného technického stavu niektorých častí technickej infraštruktúry, živelného urbanistického rozvoja, výskytu environmentálnych záťaží, ako dôsledkov intenzívnej priemyselnej činnosti, zakladania čiernych skládok, výskytu nebezpečných odpadov a nízkeho podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadov na celkových odpadoch.

Príležitosťou sú možnosti sanácie a rekultivácia environmentálnych záťaží, minimalizovanie znečistenia jednotlivých zložiek biosféry, dômyselné budovanie ČOV a vhodné agrotechnické zásahy na pôde, zvýšenie kvality životného prostredia zavádzaním nízkoodpadových

21 a bezodpadových technológií do výrobných procesov, zavedenie spoločnej a koordinovanej ochrany pred prírodnými katastrofami a krízového riadenia, lepšie využívanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie nových a zefektívnenie jestvujúcich systémov separovaného zberu komunálnych odpadov a zvýšenie množstva zhodnocovaného odpadu.

2.7.1 Povodňové oblasti

Nitriansky kraj z hľadiska vodného hospodárstva má mimoriadne postavenie oproti ostatným krajom Slovenskej republiky, nakoľko ním preteká päť významných tokov: Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ. Sú to dolné úseky tokov okrem Dunaja, do ktorého vyúsťujú. Ďalšími významnejšími tokmi sú Malý Dunaj, Žitava, Dlhý kanál a Sikenica.

V rámci materiálu „Prieskum o tokoch v intravilánoch miest a obcí SR“, je uvedený prehľad potreby realizácie úprav tokov z hľadiska protipovodňovej ochrany v rámci SR. Tento prieskum na území Nitrianskeho kraja zahrnul celkovo 153 úsekov tokov. Potrebné je riešiť 86 úsekov tokov pretekajúcich intravilánmi jednotlivých miest a obcí. Na rieke Nitra je to predovšetkým v oblasti, kde rieka preteká územím obce Kovarce a horná časť povodia Handlovky. Na hornom úseku rieky Hron hrozí rozrušenie vodnej hrádze, s možným dopadom na obce Veľké Kozmálovce, Nový Tekov, Starý Tekov, Tlmače, Horná Seč, Vyšné nad Hronom a Jur nad Hronom. V južnej časti sú záplavami ohrozené obce Hronovce, Pohronský Ruskov, Šalov a Malé Ludince. Rieka Ipeľ tvorí štátnu hranicu s Maďarskom v dĺžke 24 km. Ohrozené územia pri povodniach a prívalových dažďoch sú v obciach Tešmak, Šahy, Šahy Homok, Šahy Preseľany, Hrkovce, Vyškovce nad Ipľom, Kubáňovo, Ipeľský Sokolec, Bielovce a Pastovce. Podľa dlhodobých pozorovaní najväčšia pravdepodobnosť výskytu zvýšenej hladiny rieky Dunaj je v letných mesiacoch jún - júl, avšak nevylučuje sa, že v ďalších mesiacoch sa nevyskytne vyšší stav vody, čo si vyžaduje väčšie i menšie opatrenia povodňovej ochrany. K ďalším vodným tokom lokálneho významu s možným výskytom povodní patrí rieka Žitava na úseku kde do Žitavy ústia potoky Stránka, Zlatňanka a Chyzerovecký potok, ďalej sú to potoky Štiavnica, Sikenica, Krupinica, Litava, Jablonianka, Búrsky potok, Podlužianka, Perec a Devičiansky potok v okrese Levice. Ohrozené povodňami sú predovšetkým obce v spádových oblastiach týchto vodných tokov.

Najväčšie riziko výskytu povodní je predovšetkým v jarnom období pri topení snehu a v dôsledku náhlych prívalových dažďov na určitom území. Účinnou prevenciou voči vzniku povodní slúži sústava vodných diel a protipovodňová ochrana zahrňujúca celú škálu opatrení. K najúčinnejším opatreniam môžeme zaradiť zalesňovanie povodí, odstraňovanie TKO zo dna riek a potokov a technické opatrenia ako hĺbenie korýt, spevňovanie bokov riek, budovanie hrádzí, hatí a strží. Dôležité bude zamerať sa na Plány manažmentu povodňového rizika, ktoré budú obsahovať súhrn opatrení a určenie priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika. Zároveň majú byť spracované existujúce a navrhované preventívne opatrenia v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a na urbanizovaných územiach podľa územných plánov. Opatrenia v oblasti vodného hospodárstva kraja by mali byť zamerané aj na zvýšenie krajinnej a ekosystémovej diverzity, ktorá zvýši i retenčnú schopnosť krajiny, prispeje k obnove prirodzených odtokových pomerov a k znižovaniu výskytu extrémnych situácií – povodní a sucha. Rovnako dôležité je realizovať opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej a laterálnej kontinuity vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizáciu za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb.

2.8 Energetika

22 V Nitrianskom kraji sú v prevádzke 2 bloky Atómovej elektrárne Mochovce (EMO) o výkone 2x 470 MW. V súčasnosti prebieha výstavba 3. a 4. bloku EMO, kde sa v každom predpokladá výkon 471 MW. Ku koncu roka 2014 bol 3. blok ukončený na 81% a 4. blok na 63%. JE Mochovce vyrobí ročne vyše 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku. Na území kraja sa nachádzajú ďalšie zdroje elektrickej energie pracujúce do prenosovej elektrizačnej sústavy, malé vodné elektrárne (MVE). Tieto zdroje sú svojim výkonom zanedbateľné. Ich prínos je v ekologickom využití hydropotenciálu.

Územím NSK prechádza tranzitný ropovod a tranzitný plynovod. Na území kraja je situovaná aj jedna zo štyroch kompresorových staníc tranzitného plynovodu, nachádza sa v obci Ivanka pri Nitre. Zásobovanie teplom sa zabezpečuje v závislosti od charakteru objektov a hustoty zástavby centralizovaným spôsobom, hlavne v mestách a decentralizovaným spôsobom. Pri centralizovanom spôsobe dodávky tepla sa ako zdroj energie využíva zemný plyn. U menších objektov sa využívajú samostatné tepelné zdroje, kde palivo tvorí v prevažnej miere zemný plyn. Dôraz sa kladie na zvyšovanie využitia obnoviteľných zdrojov energie vrátane slnka. K slabým stránkam kraja patrí nízky podiel energie vyrábanej z alternatívnych OZE a absencia riadnej operatívnej infraštruktúry pre zhodnocovanie energetického potenciálu z OZE.

2.9 Výskum a vývoj

2.9.1 Veda výskum a inovácie

Finančné prostriedky v Nitrianskom kraji smerujú predovšetkým na výskum do odborov prírodných vied a to dvojnásobne viac, než do technických a poľnohospodárskych odborov. Odvetvové smerovanie finančných zdrojov do výskumu a vývoja len z časti korešponduje s odvetvovou štruktúrou Nitrianskeho kraja, z čoho vyplýva potreba zmeny smerovania výskumu vo väzbe na ekonomickú štruktúru kraja, čo je možné dosiahnuť posilnením aplikovaného výskumu. V Nitrianskom kraji v roku 2013 pracovalo vo výskume a vývoji 2 130 osôb. V sledovanom období bol zaznamenaný nárast o 265 osôb, čo je v medzikrajskom porovnaní najvyššia hodnota. Výdavky na výskum a vývoj v Nitrianskom kraji v roku 2013 boli po Prešovskom kraji najnižšie zo všetkých krajov SR a hlboko pod celoštátnym priemerom.

Tab. č. 11 Výdavky na vedu a výskum a počty zamestnancov výskumu a vývoja v krajoch SR (v rokoch 2010 - 2013) Zamestnanci výskumu a vývoja (osoby) Výdavky na výskum a vývoj (tis. EUR) SR / kraje 2010 2011 2012 2013 2010 2011 2012 2013 Slovenská republika 28 128 28 596 58 880 27 823 416 369 468 439 585 225 610 876 Bratislavský kraj 13 839 14 494 14 357 13 402 208 160 242 739 317 113 346 919 Trnavský kraj 1 578 1 707 1 764 1 668 27 996 33 565 25 293 29 188 Trenčiansky kraj 1 535 1 037 1 048 971 47 520 26 742 30 805 31 338 Nitriansky kraj 1 865 1 851 1 889 2 130 18 776 21 298 25 210 20 187 Žilinský kraj 2 482 2 506 2 718 2 482 31 044 42 191 60 788 61 885 Banskobystrický kraj 2 018 2 076 2 051 2 047 18 775 26 320 29 938 33 127 Prešovský kraj 1 090 1 046 1 220 1 196 11 589 13 345 17 440 19 813

23 Košický kraj 3 721 3 879 3 833 3 927 52 508 62 239 78 638 68 420 Zdroj: ŠÚSR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2014

2.10 Krízové riadenie

Nitriansky samosprávny kraj zaisťuje pre účely riešenia krízových situácií technické podmienky a personálne zabezpečenie pre komunikáciu s orgánmi krízového riadenia na území kraja. Spolupracuje pri riešení konkrétnej krízovej situácie s orgánmi štátnej správy na úrovni okresných úradov, so záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému a územnou samosprávou. Získané informácie od orgánov krízového riadenia kraja o vzniknutej krízovej situácii, o pripravovaných opatreniach a nariadených postupoch pre ochranu života, zdravia a majetku, bezprostredne poskytuje pre všetky organizácie patriace do zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti školstva, kultúry a sociálnych služieb.

V oblasti metodickej činnosti samosprávny kraj personálne zabezpečuje v organizáciách vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonávanie prípravy na sebaochranu a vzájomnú pomoc pre zamestnancov a osoby prevzatých do starostlivosti. Pri vykonávaní uvedených činností sa dáva prednosť organizáciám NSK, ktoré pôsobia na území ohrozenom prevádzkou Atómovej elektrárne Mochovce a Atómových elektrární Bohunice. V rámci preverovania vedomostí a praktických návykov žiakov základných a stredných škôl pri riešení vzniknutej mimoriadnej udalosti, NSK poskytuje pre jednotlivé okresné úrady personálnu výpomoc pre účely odborného zabezpečenia súťaží mladých záchranárov.

2.11 Využívanie štrukturálnych fondov v programovom období 2007 - 2013

Nitriansky samosprávny kraj a oprávnení prijímatelia zdrojov zo štrukturálnych fondov v programovom období 2007 – 2013 získali k 31.7.2015 podporu projektov s nenávratným finančným príspevkom vo výške 801 606 484,34 EUR. Objemovo najsilnejšia podpora bola smerovaná z Regionálneho operačného programu (226 616 839,26 EUR) najmä do infraštruktúry vzdelávania a regenerácie verejných priestranstiev v mestách a obciach kraja a do regionálnych ciest. Druhým najsilnejším tokom zdrojov bol Operačný program Životné prostredie (215 064 049,71 EUR) a ďalším významným príspevkom do kraja bol Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (157 923 254,32 EUR).

Tab. č. 12 Hodnotenie čerpania štrukturálnych fondov v programovom období 2007 – 2013 (stav k 31.7.2015) Zazmluvnené Vyčerpané Operačný program prostriedky (zdroje prostriedky Čerpanie v % EÚ a ŠR) (zdroje EÚ a ŠR) OP Informatizácia spoločnosti 11 602 396,00 5 135 107,51 44,26% OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 157 923 254,32 89 805 800,71 56,87% OP Výskum a vývoj 97 313 669,86 62 614 231,25 64,34% OP Vzdelávanie 30 029 011,11 18 472 606,35 61,52% OP Životné prostredie 215 064 049,71 105 890 235,49 49,24% OP Doprava 0 0 0,00% OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 22 569 776,05 12 636 384,23 55,99% OP Zdravotníctvo 40 487 488,03 39 749 863,15 98,18% Regionálny operačný program 226 616 839,26 174 965 152,19 77,21%

24 Spolu 801 606 484,34 509 269 380,88 63,53% Zdroj: www.nsrr.sk

3. VYBRANÉ OBLASTI PÔSOBNOSTI

3.1 Oblasť sociálnych služieb

Poskytovateľmi sociálnych služieb v Nitrianskom samosprávnom kraji sú zariadenia sociálnych služieb („ZSS“), ktoré sa delia na verejných poskytovateľov v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK, verejných poskytovateľov v zriaďovateľskej pôsobnosti miest / obcí a neverejných poskytovateľov(napr. neziskové organizácie, cirkevné organizácie, občianske združenia a pod.). V regióne Nitrianskeho kraja sociálne služby poskytuje celkovo 231 poskytovateľov. ZSS poskytujú rôzne druhy sociálnych služieb, podľa aktuálnych potrieb obyvateľov kraja. Okrem týchto foriem sa v kraji poskytujú terénne formy sociálnych, hlavne opatrovateľská služba.

Tab. č. 13

25 Počet Druh sociálnej služby 24 domov sociálnych služieb 22 špecializované zariadenie 9 zariadenie pre seniorov 4 zariadenie podporovaného bývania 4 rehabilitačné stredisko 2 domov na pol ceste 2 útulok 1 krízové stredisko 1 integračné centrum 1 zariadenie núdzového bývania 1 špecializované poradenstvo 1 zariadenie dočasnej starostlivosti o deti Zdroj: ÚNSK

Poskytovatelia v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK so samostatnou právnou subjektivitou poskytujú sociálne služby celkovo v 25-tich ZSS pre 3 306 prijímateľov sociálnych služieb prostredníctvom 1 720 zamestnancov.

Tab. č. 14 Rozmiestnenie ZSS v Nitrianskom kraji podľa okresov. Počet Okres ZSS prijímateľov zamestnancov Nitra 5 754 401 Levice 5 553 269 Nové Zámky 6 792 411 Komárno 2 214 109 Topoľčany 6 790 436 Zlaté Moravce 1 203 94 Spolu 25 3306 1720 Zdroj: ÚNSK

V NSK poskytuje sociálne služby celkovo 113 poskytovateľov v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí. V Nitrianskom kraji je celkovo registrovaných 93 neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z tohto počtu NSK v roku 2014 poskytol finančný príspevok 42 poskytovateľom (pre domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, rehabilitačné strediská, útulky, domov na pol ceste, zariadenia podporovaného bývania, tlmočenie), 4 resocializačným strediskám, 1 krízovému stredisku a 9 špecializovaným poradcom. Ostatným poskytovateľom NSK finančný príspevok neposkytol z toho dôvodu, že prijímatelia sociálnych služieb o finančný príspevok z NSK nepožiadali, prípadne poskytovatelia sociálnych služieb poskytovali iné druhy sociálnych služieb, na ktoré NSK zo zákona o sociálnych službách finančný príspevok neposkytuje.

Graf č. 8 Vývoj finančných prostriedkov vyčlenených z rozpočtu NSK na sociálne služby v rokoch 2011 – 2014 (v %)

26 Zdroj: ÚNSK

Poskytovatelia sociálnych služieb sa snažia služby skvalitniť a humanizovať (zabezpečiť bezbariérovosť, zlepšiť materiálne zabezpečenie ZSS, zabezpečiť vzdelávanie zamestnancov, individuálny prístup k prijímateľom sociálnych služieb). V roku 2014 predstavovali skutočné výdavky NSK na sociálne služby celkovú výšku 14 708 147 EUR (ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK). V roku 2014 poskytol NSK finančný príspevok 46 neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v sume 3 182 642,28 EUR.

NSK zabezpečuje sociálne služby v ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK a tiež, ak si občan žiada, aj u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Priebežne vybavuje žiadosti občanov odkázaných na sociálne služby, ktorí žiadajú zabezpečenie sociálnej služby u neverejných poskytovateľov. Zmluvou zabezpečeným prijímateľom sociálnych služieb poskytuje finančný príspevok na odkázanosť a finančný príspevok na prevádzku. V súčasnosti Odbor sociálnych vecí NSK eviduje 7 žiadostí o zabezpečenie sociálnej služby u neverejných poskytovateľov.

Nitriansky samosprávny kraj sa v oblasti poskytovania sociálnych služieb zameriava na zvýšenie kvality a profesionality poskytovania sociálnych služieb. Na napĺňanie tohto cieľa využíva účinné formy a prostriedky. Pre ZSS vo svojej pôsobnosti pripravil a neustále pripravuje:  Workshopy, ktoré sú zamerané na jednotnú firemnú kultúru, jednotnú metodiku práce v ZSS, na štandardizáciu postupov pri poskytovaní sociálnych služieb s cieľom zvýšiť úroveň poskytovania,  Projekt na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne vedúcich a odborných zamestnancov v ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK. Vzdelávanie zamestnancov ZSS a zamestnancov odboru sociálnych vecí Úradu NSK. V roku 2015 je zamerané na stredný a nižší manažment ZSS a jeho rolu v interdisciplinárnom tíme a na opatrovateľský personál v priamom kontakte s klientom – seniorom, s klientom so psychiatrickými diagnózami a s klientom s mentálnym postihnutím. Dôraz sa kladie aj na vzdelávanie zamestnancov odboru, aby bola zabezpečená jednota kontrolnej činnosti a zosúladenie požiadaviek na ZSS zo strany odboru a tiež pomoc v oblasti posudkových činností. V rokoch 2016 a 2017 sa plánuje v projekte na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne zamestnancov ZSS vzdelávanie zamerať na ošetrovateľský personál a na personál, ktorý zabezpečuje sociálnu rehabilitáciu klientov a terapie, na vyšší manažment a na riešenie niektorých etických otázok interdisciplinárnym tímom odborných zamestnancov ako je alkoholizmus a drogová závislosť klientov a sexualita klientov,

27  Projekt jednotného systému supervízie v ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK s cieľom overovať si efektívnosť postupov vo svojej práci, korigovanie stereotypov v práci zamestnancov, prevencie syndrómu vyhorenia, rozširovania práce s klientom a v neposlednom rade s cieľom zvyšovania profesionality zamestnancov,  Metodické usmernenia v oblasti organizačných štruktúr ZSS v súlade s platnou legislatívou a štandardami kvality v poskytovaní sociálnych služieb,  Odborné konferencie týkajúce sa aktuálnych tém v oblasti poskytovania sociálnych služieb  Metodiku práce s dobrovoľníkmi.

V oblasti výkonu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately vytvoril NSK projekt „sociálne programy“ na podporu eliminácie sociálno-patologických javov v rodinách a u mládeže Nitrianskeho regiónu. Každoročne vynakladá čiastku do 30 000 EUR na tieto účely. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené subjekty, ktoré sa zapojili do projektu a boli finančne podporené v roku 2015 s cieľom eliminovať negatívne patologické javy v rodinách a u mládeže. NSK plánuje aj v nasledujúcich rokoch pomáhať rodinám s deťmi a mladistvým takouto formou.

Tab. č. 15 Výška Okres Oprávnený subjekt príspevku Cieľ (v EUR) Spoločnosť priateľov detí Pomoc rodine a mladým dospelým v krízovej situácii pri Nitra z detských domovov 7 000 zachovaní stability a sociálnej kvality manželských Úsmev ako dar, o. z. a rodičovských vzťahov Pomoc marginalizovanej komunite a rodinám v kríze Nové Zámky Obec Dvory nad Žitavou 3 000 (rodiny v rozvodovom konaní, dysfunkčné rodiny, rodiny v krízových situáciách) Pomoc a podpora rodinám v kríze, rómskym rodinám Nové Zámky Obec Bánov 3 000 pri riešení nepriaznivej sociálnej situácie Zvýšenie kvality práce s mládežou a cieľovou skupinou Nitra Združenie Storm 4 720 užívateľov drog a eliminácia výskytu sociálno- patologických javov Komárno Nádej – Reménység, n. o. 4 000 Pomoc zvládnuť krízové situácie abstinujúcim osobám a ich rodinným príslušníkom Preventívne pôsobenie na širokú verejnosť Nitra Televízia Central 8 280 prostredníctvom 3 relácií na témy ,,Alkoholizmus a iné závislosti“ ,,Domáce násilie“ ,,Kríza v rodine“ Spolu 30 000 Zdroj: OSV ÚNSK

3.2 Školstvo

Tab. č. 16 Vývoj demografickej krivky na SŠ v NSK Rok 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 Vek. kategória XX: 10 – 14 30051 29892 30281 30614 30860 31040 31126 31142 31069 Vek. kategória YY: 15 – 19 34982 34059 32471 31473 30757 30185 30027 30423 30764 Zdroj: Štatistický úrad SR XX – predpokladaný počet žiakov ZŠ danej vekovej kategórie, YY – predpokladaný počet stredoškolskej mládeže.

28 Napriek vysokej mortalite v Nitrianskom kraji, štatistické ukazovatele k 15.9. každého školského roka potvrdzujú nárast počtu detí zapísaných do materských škôl. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva, počet detí zapísaných v materských školách v období 2008 - 2014 stúpol o 9,1%. Hrubá zaškolenosť detí dosiahla v roku 2014 úroveň 92,64%.

Graf č. 9 Vývoj počtu detí v materských školách v Nitrianskom kraji v rokoch 2008 – 2014

Zdroj: ÚIPŠ

Tab. č. 17 Predpokladané počty žiakov 9. ročníka ZŠ na území NSK podľa okresov Školský rok Okres 2014/2015 2015/2016 2016/2017 2017/2018 2018/2019 2019/2020 2020/2021 2021/2022 Nitra 1327 1267 1231 1267 1251 1290 1290 1285 Topoľčany 558 579 527 536 505 491 504 537 Nové Zámky 1148 1114 1070 1110 1146 1038 1128 1083 Komárno 834 771 749 664 759 773 784 904 Levice 913 888 877 859 839 883 852 954 Šaľa 468 449 391 425 478 441 513 470 Zlaté 320 347 320 289 267 310 293 294 Moravce Spolu 5568 5415 5165 5150 5245 5226 5364 5527 Zdroj: ÚIPŠ

Prioritou v oblasti predprimárneho vzdelávania sa stáva úloha sprístupnenia služieb infraštruktúry materských škôl a zabezpečenie kvalitného predprimárneho vzdelávania prospievajúceho k zvládnutiu povinnej školskej dochádzky. V oblasti podpory základného vzdelávania v Nitrianskom kraji je nutné orientovať sa na budovanie a rekonštrukciu odborných učební, laboratórií podporujúcich technické a prírodovedné zamerania žiakov v súlade s dlhodobou koncepciou rozvoja odborného vzdelávania a prípravy a vývojom dopytu na trhu práce. Nevyhnutné investície si vyžaduje aj podpora budovania jazykových učební pre rozvoj jazykových zručností žiakov ZŠ s cieľom zlepšenia výsledkov žiakov v medzinárodnom, ako i národnom meraní dosiahnutých vedomostí a ich úspešnosti na trhu práce, profesijnou a medziodvetvovou mobilitou.

3.2.1 Sieť stredných škôl

Nitriansky samosprávny kraj má v školskom roku 2014/2015 v zriaďovateľskej pôsobnosti 67 škôl, 19 školských internátov a 39 zariadení školského stravovania. V 16 gymnáziách v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK so všeobecným zameraním sa v školskom roku 2014/2015

29 vzdelávalo 5 699 žiakov, čo je 25% (z celkového počtu žiakov SŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK). V 11 gymnáziách iných zriaďovateľov sa vzdelávalo 2 131 žiakov, čo je 50,84% (z celkového počtu žiakov SŠ iných zriaďovateľov). V Nitrianskom kraji sa vzdelávalo v gymnáziách spolu 7 830 žiakov, čo tvorí 29,18 % zo všetkých žiakov SŠ v Nitrianskom kraji. V 50 stredných odborných školách (SOŠ) v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK sa v školskom roku 2014/2015 vzdelávalo spolu 17 243 žiakov, z toho v technických odboroch sa učilo 6 722 žiakov (čo predstavuje 29,29% z celkového počtu žiakov SŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK) a v netechnických odboroch sa učilo 10 521 žiakov (čo predstavuje 45% z celkového počtu žiakov SŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK). V 8 SOŠ, 2 konzervatóriách a 1 umeleckej škole, ktorých zriaďovateľom sú: cirkev, fyzická alebo právnická osoba, sa v školskom roku 2014/2015 vzdelávalo spolu 2 060 žiakov, z toho v technických odboroch sa učilo 128 žiakov (3,05%) a v netechnických odboroch sa učilo 1 932 žiakov (46,09%).

Tab. č. 18 Počet žiakov SŠ, zriaďovateľ NSK Počet žiakov všeobecné technické netechnické okres odbory odbory odbory % % % (gymnáziá) (SŠ) (SŠ)

Nitra 1459 14,59% 1613 25,23% 3321 51,94% Topoľčany 592 24,71% 641 26,76% 1162 48,51% Nové Zámky 1174 22,24% 1549 29,35% 2554 48,39% Komárno 868 32,25% 1121 41,85% 702 26,08% Levice 1119 29,27% 890 23,28% 1813 47,43% Šaľa 312 34,74% 263 29,28% 323 35,96% Zlaté Moravce 275 17,75% 618 39,89% 613 39,57% Spolu 5699 25% 6722 29% 10521 46% Zdroj: ÚIPŠ

Tab. č. 19 Počet žiakov SŠ v územnej pôsobnosti NSK Počet žiakov všeobecné technické netechnické odbory % odbory % odbory % (gymnáziá) (SŠ) (SŠ) Spolu 7830 29,18% 6823 25,10% 12380 45,70% Zdroj: ÚIPŠ Do počtu žiakov sú zahrnutí žiaci denného štúdia, žiaci 8 ročných gymnázií, ako aj iné formy štúdia (nadstavbové, externé, večerné, individuálne) 3.2.2 Centrá odborného vzdelávania a prípravy (COVaP)

V Nitrianskom kraji je etablovaných 9 COVaP, a to:  Stredná odborná škola polytechnická, Novozámocká 220, Nitra pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti CNC technológií“,  Stredná odborná škola technická, Nitrianska 61, Šurany pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy v strojárstve“,  Stredná odborná škola technická, Kozmálovská cesta 9, Tlmače pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre zváranie a nedeštruktívne technológie“,

30  Stredná odborná škola potravinárska, Cabajská 6, Nitra pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy v pekárstve a cukrárstve“,  Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu, Zdravotnícka 3, Nové Zámky pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu“,  Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Na lúkach 18, Levice pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy v agropodnikaní a rozvoji vidieka“,  Stredná odborná škola, Nábrežie mládeže 1, Nitra pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre stavebníctvo“,  Stredná odborná škola veterinárna, Drážovská 14, Nitra pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre veterinárne vedy“,  Stredná odborná škola drevárska, Pílska 7, Topoľčany pôsobí ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre spracúvanie dreva“.

COVaP pripravené na začatie činnosti (podmienené súhlasným stanoviskom – rozhodnutím príslušnej komory):  Spojená škola, Nivy 2, Šaľa ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre technické odbory a chémiu“,  Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická, Ul. Fraňa Kráľa 20, Nitra ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre robotizáciu kybernetických systémov vo výrobe a pre projektovanie v elektrotechnike a strojárstve“,  Stredná odborná škola polytechnická, Ul. SNP 2, Zlaté Moravce ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre automatizáciu, elektrotechniku a informačno-komunikačné technológie“,  Stredná odborná škola technická, Ul. 1. mája 22, Zlaté Moravce ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre chladiacu a klimatizačnú techniku“,  Stredná umelecká škola Ladislava Bielika, Vajanského 23, Levice ako „Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre rozvoj kreatívneho talentu“.

Duálne vzdelávanie sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúcim problematiku praktického vyučovania žiakov SOŠ, ich hmotné a finančné zabezpečenie, ako aj koordináciu odborného vzdelávania a prípravy žiakov s trhom práce. Zmluvy o duálnom vzdelávaní uzatvorilo 25 zamestnávateľov so 7 SOŠ.

V zriaďovateľskej pôsobnosti NSK je 19 školských internátov s lôžkovou kapacitou 2 662 miest. V školskom roku 2014/2015 bolo ubytovaných 2 139 žiakov. Voľná kapacita bola využívaná v rámci podnikateľskej činnosti. V školskom roku 2014/2015 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK 43 zariadení školského stravovania (40 školských jedální a 3 výdajné školské jedálne) s kapacitou 13 418 miest na stolovanie. Účelové školské stravovanie bolo poskytnuté pre 9739 stravníkov a zabezpečovalo hlavné jedlo pre zamestnancov škôl a školských zariadení.

Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja predpokladá, že podpora vzdelávacích odborov bude sústredná v COVaP. Prioritou SOŠ bude ich pokračujúca profilácia a zvýšenie podielu praktických skúseností žiakov zavedením duálneho systému odborného vzdelávania do praxe. Na základe výsledkov analýzy a v zmysle navrhovanej stratégie územnej a tematickej koncentrácie predpokladá sústredenie intervencií najmä do

31 špecializácie vzdelávacích zariadení v súlade s budúcimi požiadavkami trhu práce vo všetkých okresoch.

Na dosiahnutie zvýšenia počtu žiakov SOŠ na praktickom vyučovaní je plánovaná integrovaná podpora územných investícií so zameraním na vybranú podporu materiálno- technického vybavenia a zlepšenie priestorových podmienok SOŠ, stredísk praktického vyučovania a stredísk odbornej praxe so zreteľom na rozvoj siete COVaP. Prioritné oblasti podpory stredného odborného vzdelávania pri zohľadnením regionálnych potrieb budú smerované najmä do oblasti prípravy mladých ľudí na profesie v strojárenstve, stavebníctve, nábytkárstve a drevárstve, elektrotechnike a automatizácii, v IKT technológiách (informačné, sieťové technológie, informatika), v chemickom, automobilovom priemysle, v poľnohospodárstve, potravinárstve, obchode a službách. Zámerom je optimalizácia systému odborného vzdelávania a prípravy a zvýšenie jeho atraktívnosti v kontexte celoživotného vzdelávania, zlepšenie uplatnenia absolventov odborného vzdelávania a prípravy na trhu práce, vytvorenie podmienok pre poskytovanie celoživotného vzdelávania prostredníctvom prepojenia siete COVaP so zamestnávateľmi a terciálnym sektorom, vytvorenie podmienok pre podnikateľské inkubátory na SOŠ a vytvorenie kreatívnych centier pre mladé talenty v prepojení s investíciami na kultúrny a kreatívny priemysel.

3.3 Zdravotníctvo

Zdravotnú starostlivosť v Nitrianskom kraji poskytujú poskytovatelia ambulantnej, ústavnej zdravotnej starostlivosti, záchrannej zdravotnej služby a lekárenskej starostlivosti.

Z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti je dôležitým ukazovateľom počet lekárov poskytujúcich všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. V Nitrianskom kraji poskytuje 532 poskytovateľov všeobecnú ambulantnú starostlivosť. Z tohto počtu je 336 všeobecných lekárov pre dospelých a 196 všeobecných lekárov pre deti a dorast. Dlhodobým problémom je starnutie všeobecných lekárov. Rozdiely v počte lekárskych miest („LM“) všeobecných lekárov pre dospelých na 10 000 obyvateľov v rámci okresov nie sú výrazné, čo sa premieta aj do dostupnosti ambulantne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Najmenej LM na 10 000 obyvateľov 18 a viacročných je v okrese Zlaté Moravce a Komárno, najviac v okrese Nové Zámky a Topoľčany.

V prípade lekárov pre deti a dorast je najhoršia situácia v okrese Zlaté Moravce a najlepšia v okrese Nové Zámky. Okres Zlaté Moravce zaostáva aj v počte ambulancií zubného lekárstva, najlepšie vybaveným okresom z pohľadu ambulancií zubného lekárstva je okres Topoľčany. Z komplexného hodnotenia poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti vychádza okres Zlaté Moravce ako okres s najnižším počtom ambulancií vo vzťahu k počtu obyvateľov a okres Topoľčany ako okres s najvyšším počtom ambulancií vo vzťahu k počtu obyvateľov.

Lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast v kraji zabezpečuje 9 poskytovateľov, lekársku službu prvej pomoci pre dospelých tiež 11 poskytovateľov a zubno-lekársku službu prvej pomoci 5 poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytuje v kraji 795 ambulantných zdravotníckych zariadení a 5 samostatných polikliník. Záchrannú zdravotnú službu („ZZS“) v Nitrianskom kraji zabezpečujú neštátni poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby. V Nitrianskom kraji je to Krajské operačné

32 stredisko ZZS. Poskytovatelia ZZS - 5 neštátnych poskytovateľov prevádzkujúcich 37 staníc pozemnej ZZS a 1 stanicu vzdušnej ZZS.

Akútnu ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytuje 7 nemocníc:  V zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR je Fakultná nemocnica v Nitre a Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky,  V zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja sú 2 nemocnice, a to Nemocnice s poliklinikami n.o. – prevádzka Topoľčany, prevádzka Levice,  V zriaďovateľskej pôsobnosti mesta sú 2 nemocnice, a to Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce a Nemocnica Hospitale, s.r.o., Šahy,  V súkromnom vlastníctve je 1 nemocnica FORLIFE n.o., Komárno.

Ústavnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Nitrianskeho kraja dopĺňajú psychiatrické nemocnice (2), špecializované nemocnice (2), dialyzačné strediská (9) a hospice (2). V Nitrianskom kraji je 27 agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti s celkovým počtom 114 zdravotníckych pracovníkov.

V prepočte k počtu obyvateľov je výrazne najnižší počet agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v okrese Nové Zámky, kde je 14,8% zastúpenie ADOS na 20,82% obyvateľov kraja žijúcich v okrese Nové Zámky. Mierne podhodnotený je aj počet ADOS v okrese Nitra – 22,2% zastúpenie ADOS na 23,3% obyvateľov kraja na území okresu Nitra. V okrese Levice je naopak vyššie percento zastúpenia ADOS (22,2%) na podiel obyvateľov kraja (16,59%), čo je spôsobené aj skutočnosťou, že okres Levice patrí k intenzívnejšie starnúcim regiónom Slovenskej republiky a z dôvodu nepriaznivej demografickej situácie je výrazný dopyt ošetrovateľských služieb.

Poskytovanie lekárenskej starostlivosti v Nitrianskom kraji zabezpečuje 282 lekární v rátane pobočiek verejných lekární a nemocničných lekární. V kraji sa nachádza aj 16 výdajní zdravotníckych potrieb.

V Nitrianskom kraji zabezpečuje ochranu verejného zdravia 5 regionálnych úradov verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, Komárne, Leviciach, Nových Zámkoch a Topoľčanoch.

Na základe analýzy lôžkového fondu v Nitrianskom kraji konštatujeme nedostatočné počty akútnych, ale najmä chronických a psychiatrických lôžok. Najvýraznejší nedostatok akútnych lôžok zaznamenávame v odboroch anestéziológia a intenzívna medicína. Tento stav bol spôsobený v dôsledku rôznych „racionalizačných opatrení“ po transformácií nemocníc na neziskové organizácie a po prechode nemocníc do vlastníctva súkromných investorov, ktorí postupne redukovali ekonomicky neefektívne činnosti a oddelenia. Z hľadiska poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti bola v rámci NSK zrušená nemocnica s poliklinikou Šaľa. V súčasnej dobe sú občania Šale hospitalizovaní v nemocnici v Galante, ktorá sa nachádza v Trnavskom samosprávnom kraji, a vo Fakultnej nemocnici Nitra a Fakultnej nemocnici s poliklinikou Nové Zámky. Z poukazom na uvedené a flexibilitu riešenia krízových situácií vo vzťahu k možným ohrozeniam a zdravotným rizikám, ktoré vyplývajú z lokalizácie chemického priemyslu - Duslo Šaľa je nevyhnutné, aby bolo v meste Šaľa opätovne zriadené zdravotnícke zariadenie – poliklinika s ambulanciami vo vybraných špecializačných odboroch. V ostatnom období neboli niektoré činnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v Mestskej nemocnici v Zlatých Moravciach zdravotnými poisťovňami zazmluvnené. V súčasnom období sa pripravuje transformácia ÚZZ nemocnice s poliklinikami n. o., prevádzka Topoľčany.

33 3.3.1 Pripravenosť zdravotníctva na krízové situácie

Z pohľadu pripravenosti zdravotníctva na riešenie krízových situácií je potrebné zdôrazniť nutnosť dobudovania, materiálno-technického a personálneho posilnenia najmä v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú zaradené ako subjekty hospodárskej mobilizácie („SHM“). Ide o Fakultnú nemocnicu Nitra, Nemocnice s poliklinikami, n. o., ZZ Levice, Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, FORLIFE n. o., všeobecná nemocnica Komárno, Nemocnice s poliklinikami, n. o., ZZ Topoľčany, Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc., Zlaté Moravce. V Nitrianskom kraji je ako SHM určený aj poskytovateľ špecializovanej zdravotnej starostlivosti - Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie.

Uvedení poskytovatelia ÚZZ sa pravidelne zúčastňujú s ostatnými zložkami IZS cvičení krízového štábu NSK. Ich pripravenosť na riešenie krízových situácií v zmysle poskytovania zdravotnej starostlivosti je hodnotená ako dobrá. Celkový počet lôžok v rámci rozšíreného lôžkového fondu v týchto zariadeniach je 3070. V každom z uvedených zariadení je zriadený krízový štáb. Pri vyhlásení mimoriadnej situácie tieto krízové štáby úzko spolupracujú s krízovým štábom Okresného úradu v sídle kraja, t. j., KŠ OÚ Nitra, pri zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti.

3.3.2 Integrácie primárnej zdravotnej starostlivosti (IROP – špecifický cieľ 2.1.2)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo v rámci stratégie posilnenia primárnej zdravotnej starostlivosti niekoľko systémových opatrení, medzi ktoré patrí aj implementácia konceptu integrovaného modelu starostlivosti o zdravie prostredníctvom centier integrovanej zdravotnej starostlivosti (CIZS). Reformnou integráciou primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa zvýši počet lekárov primárneho kontaktu na jedno kontaktné miesto, zlepší sa manažment pacienta, posilní sa význam poskytovateľov primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ako hlavných manažérov pacienta, zefektívni sa komunikácia a spolupráca lekárov primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti za možnej účasti konziliárnej starostlivosti poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

CIZS tiež vytvárajú veľmi vhodný priestor pre prepájanie primárnej zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb na komunitnej úrovni pre občanov konkrétnych lokalít. CIZS budú poskytovať poradenstvo s cieľom zvýšiť záujem obyvateľov o vlastné zdravie a prevenciu, vrátane propagácie zdravého životného štýlu a ponúknu priestor pre aktivity koordinátorov asistentov zdravotnej osvety, pôsobiacich najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. Oprávnenými predkladateľmi projektových zámerov a následnými žiadateľmi o NFP preto budú neziskové organizácie zriadené MZ SR najmä v spolupráci so samosprávnymi krajmi, obcami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré budú vlastníkmi alebo dlhodobými nájomcami existujúcej infraštruktúry zdravotníckych zariadení (v prípade modernizácie existujúcej infraštruktúry), resp. ktoré budú vlastníkmi alebo dlhodobými nájomcami pozemkov (v prípade výstavby novej infraštruktúry).

3.3.3 Verejné zdravotníctvo

Úlohy v oblasti verejného zdravia zabezpečuje 5 regionálnych úradov verejného zdravotníctva („RÚVZ“), a to RÚVZ Nitra, RÚVZ Levice, RÚVZ Nové Zámky, RÚVZ

34 Komárno, RÚVZ Topoľčany, pričom RÚVZ Nitra plní úlohy na úseku verejného zdravotníctva s pôsobnosťou pre okresy Nitra, Šaľa a Zlaté Moravce. RÚVZ vykonávajú štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva, výkon štátneho zdravotného dozoru a úradnej kontroly potravín, zabezpečovanie špecializovaných výkonov spojených s ochranou zdravia, zabezpečovanie špeciálnych terénnych a laboratórnych vyšetrení pre účely kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia faktorov životného a pracovného prostredia vo vzťahu k zdraviu obyvateľstva. Usmerňujú a kontrolujú epidemiologickú bdelosť prenosných ochorení a plnenie imunizačného programu. Vykonávajú a vyhodnocujú kontrolu zaočkovanosti. Vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu najmä poradenskou činnosťou v oblasti podpory a ochrany zdravia, prevádzkujú špecializované poradenské centrá. Cieľom poradenských centier je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom individuálneho alebo skupinového poradenstva. RÚVZ sa podieľajú sa na koordinácií a plnení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravie.

RÚVZ vykonávajú aj vykonávanie metodickú, konzultačnú a expertíznu činnosť pre právnické a fyzické osoby a odborné usmerňovanie v záujme vytvárania a ochrany podmienok priaznivých pre verejné zdravie. Pri laboratóriu RÚVZ v Nitre je zriadené Národné referenčné centrum („NRC“) pre zdravotnú problematiku vláknitých prachov a pri RÚVZ Komárno je NRC pre Vibrionaceae.

3.4 Kultúra

Kreatívny potenciál Nitrianskeho samosprávneho kraja a krajského mesta Nitry predstavuje širokú sieť kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK, krajského mesta Nitry a ostatných miest a obcí v rámci kraja, organizácií v rámci tretieho sektora, podnikateľský sektor, školstvo – ZUŠ, stredné školy, univerzity. Inštitucionálne prostredie dotvára prítomnosť regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce, ako aj rôznych formálnych a neformálnych neziskových alebo komerčných organizácií či subjektov v oblasti kultúry. V NSK je evidovaných 851 nehnuteľných a 2 526 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, 2 pamiatkové rezervácie, 6 pamiatkových zón a 6 ochranných pásiem.

Krajské mesto Nitra disponuje bohatým fondom hnuteľných i nehnuteľných objektov a predmetov s pamiatkovou hodnotou. Na území mesta Nitry sa nachádza 87 objektov a súborov národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a 107 pamätihodností evidovaných v zozname pamätihodností. Významnými inštitúciami pôsobiacimi na území mesta Nitry je Archeologický ústav SAV, Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Slovenské poľnohospodárske múzeum v areáli výstaviska Agrokomplex, univerzity - Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Krajský pamiatkový úrad. Na Nitrianskom hrade sídli Rímsko-katolícka cirkev - Biskupstvo Nitra so sídelným nitrianskym biskupom, do jeho zriaďovateľskej pôsobnosti patrí Diecézne múzeum, Diecézna knižnica, Kňazský seminár sv. Gorazda a jednotlivé farnosti.

V zriaďovateľskej pôsobnosti NSK je 21 kultúrnych zariadení, z toho 3 divadlá, 5 múzeí, 5 knižníc, 5 osvetových stredísk, 2 galérie a 1 hvezdáreň (mimo pôsobnosti NSK v rámci kraja sú ešte 2 divadlá a 1 galéria). Pre napĺňanie kultúrnych potrieb obyvateľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja sa javí rozvrstvenie kultúrnych zariadení ako pomerne rovnomerné a uspokojivé. Dlhodobú tradíciu má v Nitre najmä hudba a scénické umenie. Predstavenia stálych divadelných scén kraja (Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Starého divadla Karola

35 Spišáka v Nitre a Jókaiho divadla v Komárne) navštívilo 150 000 návštevníkov v roku 2014. Na rozvoj umeleckého vizuálneho umenia sa orientujú dve významné galérie v Nitre a v Nových Zámkoch. Spolu evidujú 7 946 zbierkových predmetov a návštevnosť v roku 2014 bola 11 370 návštevníkov.

Významným krokom na podporu kultúrnych hodnôt projektom je „Digitalizácia kultúrneho dedičstva fondových a pamäťových inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK“. Do projektu je zapojených 5 múzeí na území kraja. Prvým výsledkom projektu je 8 424 zdigitalizovaných objektov, z ktorých je v prvej etape zverejnených takmer 3 000. Realizácia projektu pozostávala z dvoch hlavných aktivít, a to vytvorenie digitalizačnej jednotky NSK a digitalizácie vybraných kultúrnych objektov.

Strategická priorita 3 Regionálnej integrovanej územnej stratégie Nitrianskeho kraja na roky 2014 – 2020 bude neoddeliteľnou súčasťou Koncepcie rozvoja kultúry Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2015 – 2020. Najdôležitejšie špecifické ciele sú stimulovanie podpory udržateľnej zamestnanosti a tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom priemysle prostredníctvom vytvorenia priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu, netechnologických inovácií. Špecifický cieľ je zameraný na vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj kreatívneho talentu a netechnologických inovácií ako predpokladu stimulovania podpory zamestnanosti a tvorby pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom sektore. Investície sú v rámci Nitrianskeho kraja špecificky zamerané hlavne na vybrané kreatívne odvetvia: umelecké vizuálne umenie, scénické umenie, reklama a marketing, dizajn vrátane možnosti využitia synergie s rozvojom remesiel, tradičnej, ľudovej a mestskej kultúry a ostatných odvetví kreatívneho sektora v súlade s identifikovaným rozvojovým potenciálom kultúrneho a kreatívneho priemyslu Nitrianskeho kraja a z toho vyplývajúcich nevyhnutných opatrení ako súčasti RIÚS Nitrianskeho kraja.

Podpora cezhraničnej spolupráce, podpora všetkých aktivít na posilnenie a podporu susedských vzťahov medzi obyvateľmi, ako aj kultúrnymi inštitúciami na oboch stranách spoločnej hranice i v župách z krajín EÚ, s ktorými má NSK podpísané memorandum o spolupráci. Od roku 2012 spolupracuje Nitriansky samosprávny kraj so Zlínskym krajom na medzinárodnom projekte „Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda“, ktorý je zameraný na rozvinutie kultúrneho, duchovného a štátotvorného odkazu sv. Cyrila a Metoda v podmienkach 21. storočia. Jeho cieľom je rozvoj kultúrneho turizmu a ekonomickej prosperity zúčastnených európskych regiónov. V súčasnosti je do projektu zapojených 14 subjektov z 5 európskych štátov.

Nitriansky samosprávny kraj v zmysle všeobecne záväzných nariadení podporuje ochranu, obnovu a prezentáciu duchovných a kultúrnych hodnôt v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja a podporuje organizátorov kultúrneho života ako sú občianske združenia, neziskové organizácie, obce, mestá a pod. NSK plánuje v nasledujúcom programovom období naďalej podporovať aktivity v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia pre poskytovanie dotácií na podporu kultúry na území NSK č. 2/2014 a poskytovať dotácie na obnovu národných kultúrnych pamiatok na území Nitrianskeho kraja podľa VZN č. 3/2010. V roku 2014 sme podporili 594 projektov v sume 200 000 EUR na podporu kultúry a na obnovu 20 národných kultúrnych pamiatok sme poskytli sumu 30 000 EUR.

3.5 Dopravná infraštruktúra

36 Dopravná infraštruktúra a služby poskytované v doprave sú súčasťou každodenného života obyvateľov a patria ku kľúčovým faktorom, ktoré významne ovplyvňujú rozvoj hospodárstva a znižovanie disparít medzi regiónmi a vo vnútri regiónu, jeho adaptabilitu a konkurencieschopnosť. Podmieňujú dosahovanie ekonomického rastu, zvyšovanie konkurencieschopnosti a prosperity, rast zamestnanosti a mobilitu do zamestnania, prílev zahraničných investícií, dostupnosť územia, rozvoj cestovného ruchu, ako i celkovú kvalitu života obyvateľov kraja. Širšie dopravné vzťahy Nitrianskeho kraja sú podmienené dopravnými väzbami na sídelnú štruktúru Slovenska, menovite však na hlavné mesto Bratislavu. Vlastná dopravná poloha riešeného územia, ktoré sa nachádza juhovýchodne od hlavného mesta Slovenska, sa nachádza v dotyku hlavných medzinárodných a celoštátnych dopravných koridorov, na ktoré však toto územie nemá adekvátne prepojenie. V oblasti dopravy Nitrianskeho kraja je preto potrebné sústrediť sa na rozvoj dopravného systému tak, aby sa zabezpečilo rýchle prepojenie riešeného územia na dopravné koridory Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T ).

Obr. č. 2 Medzinárodné koridory na sieti ŽSR

Územie Nitrianskeho kraja je napojené na európsky železničný systém. Diaľkové spoje európskeho významu je možné využiť v smere severozápad - juhovýchod (železničná trať Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo/Komárno – Budapešť). Obsluha územia Nitrianskeho kraja železničnou dopravou nie je vzhľadom na jeho hospodársky význam dostatočná.

Obr. č. 3 Výrez siete diaľnic a rýchlostných komunikácií v SR

37 4. ROZVOJOVÉ PRIORITY NITRIANSKEHO KRAJA

38 4.1 Rozvojové priority v oblasti nadradenej dopravnej infraštruktúry

1. Urýchliť predinvestičnú prípravu pre výstavbu rýchlostnej cesty „R8 Nitra – Bánovce nad Bebravou“. Cesta I/64 je spojnicou horného Ponitria s južným Slovenskom, jej súčasné trasovanie prechádza silne osídleným územím väčšinou ako prieťah obcí s kolíznymi prechodmi jednotlivých sídiel. Vybudovaním rýchlostnej cesty R8 by došlo k podstatnému zníženiu intenzity dopravy na ceste I/64 a súčasne zrýchli mobilitu a dostupnosť pracovných príležitostí vzhľadom na očakávaný príchod nového investora do priemyselného parku Nitra – Sever. 2. Pokračovať v príprave stavby Cesta I/64 Komjatice – Nitra (v súčasnosti vypracovaná Dokumentácia pre územné rozhodnutie) prioritne napojenie kruhovým objazdom na rýchlostnú cestu R1 v križovatke R1 Nitra Juh s cestou II/562 Nitra Šaľa. 3. Dobudovať plnohodnotné napojenie Priemyselného parku Nitra – Sever na rýchlostnú cestu R1. 4. Vypracovanie technických štúdií cesty I/64 v úseku Nitra – Nové Zámky – Komárno mimo osídlenia s napojením na nový hraničný most Komárno – Komárom. 5. Vypracovanie projektovej dokumentácie cesty I/51 Nitra – Levice, s obchvatom mesta Vráble (spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie) s obchvatom obcí Veľký Lapáš, Telince, Čifáre, Veľký Ďur.

4.2 Rozvojové priority v oblasti hospodárstva

1. Podpora výskumu a vývoja vrátane transferu výsledkov a technológií do praxe (Posilňovanie výskumného, vývojového a inovačného potenciálu kraja s cieľom zvýšiť výkonnosť a efektívnosť ekonomických odvetví na úrovni EÚ. Rozvoj vedy a výskumu sa bude orientovať predovšetkým na priority a ciele Regionálnej inovačnej stratégie Nitrianskeho samosprávneho kraja). 2. Vytváranie podmienok pre príchod nových investorov a rozvoja priemyselných odvetví s vyššou tvorbou pridanej hodnoty (Posilňovanie a postupná prestavba priemyselnej základne kraja smerom k odvetviam s vyššou pridanou hodnotou a odvetviam využívajúcim endogénny potenciál kraja.). V rámci činnosti SARIO priebežne propagovať potenciál priemyselnej základne NSK vrátane vzájomných dodávateľsko – odberateľských väzieb. 3. Výrazným prvkom, svedčiacim o rozvoji priemyslu a účinnej podpore jeho rozvoja, sú funkčné priemyselné parky. Potenciálnych investorov smerovať do regiónov kraja s existujúcimi priemyselnými parkami, v ktorých sú voľné plochy pre výstavbu nových výrobných kapacít. 4. Rozvoj multifunkčného pôdohospodárstva (Poľnohospodárstvo má v Nitrianskom kraji strategický národohospodársky význam. Jeho hlavnou úlohou v kraji je zabezpečovať dostatok pracovných príležitostí pre vidiecke obyvateľstvo a udržiavanie krajinného rázu pri efektívnom využívaní endogénnych zdrojov kraja.).

4.3 Rozvojové priority v oblasti školstva

1. Vyčleniť finančné prostriedky na odstránenie havarijného stavu škôl v Nitrianskom kraji. 2. Dofinancovať v súvislosti s financovaním preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva výchovno – vzdelávací proces škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja podľa kritérií ministerstva.

39 3. Podporiť rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, nadstavby a rekonštrukcie priestorov v okrese Nitra. 4. Vytvoriť podmienky na vybudovanie vzdelávacieho centra v priemyselnom parku Nitra - Sever – elokované pracovisko pre centrá odborného vzdelávania a prípravy. 5. Propagovať nedostatkové odbory, duálne vzdelávanie a spoluprácu stredných odborných škôl so zamestnávateľskými zväzmi a združeniami. 6. Podporiť výskumný, vývojový a inovačný potenciál Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s cieľom podporiť a prehĺbiť ich zapojenie do európskych a medzinárodných výskumných projektov. 7. Podporiť využitie vedeckého potenciálu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na plnenie návrhov Analýzy sociálno – ekonomickej situácie Nitrianskeho samosprávneho kraja s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti s dôrazom na okres Nitra. 8. Podporiť dobudovanie a dovybavenie centier odborného vzdelávania a prípravy zameraných na strojárstvo a elektrotechniku:  SOŠ polytechnická, Novozámocká 220, Nitra,  SOŠ technická, Ul. 1.mája 22, Zlaté Moravce,  SOŠ polytechnická, SNP 2, Zlaté Moravce,  SOŠ technická, Nitrianska 61, Šurany,  Spojená škola, Nivy 2, Šaľa, 9. Vytvorenie a vybudovanie centra odborného vzdelávania a prípravy v okrese Komárno.

4.4 Rozvojové priority v oblasti sociálnej starostlivosti

1. Nitriansky samosprávny kraj plánuje zlepšiť kvalitu poskytovaných sociálnych služieb v oblasti budovania bezbariérových vstupov v zariadeniach sociálnych služieb („ZSS“), budovania bezbariérových hygienických zariadení, zlepšenia materiálového vybavenia a vybavenia zariadení bezbariérovým nábytkom a polohovateľnými posteľami, kompenzačnými pomôckami. 2. Nitriansky samosprávny kraj má záujem zabezpečovať poskytovanie komunitných sociálnych služieb, transformovať existujúce zariadenia inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť, vytvárať nové druhy komunitných sociálnych služieb vo verejnom záujme ako sú komunitné centrá, služby včasnej intervencie, zariadenia podporovaného bývania a služby zamerané na zosúladenie rodinného a pracovného života v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb. 3. Prioritou Nitrianskeho samosprávneho kraja je aj zapojenie sa do IROP (RIUS). Preto plánujeme zapojiť vybrané ZSS (LIPKA ZSS Lipová, V KAŠTIELI ZSS Horné Obdokovce, DOMUM ZSS Krškany, KREATÍV ZSS Klasov, KAMILKA ZSS Maňa) do procesu deinštitucionalizácie a vytvárať zariadenia podporovaného bývania v tomto programovom období.

4.5 Rozvojové priority v oblasti zdravotníctva

1. V záujme urýchlenia diagnostických postupov vo Fakultnej nemocnici Nitra, vybudovať komunikačný prechod medzi pavilónom chirurgických disciplín a novým liečebným pavilónom. 2. Pri implementácii integrovaného modelu starostlivosti o zdravie podporiť v súlade s regionálnym master plánom vytvorenie centier integrovanej zdravotnej starostlivosti v Nitrianskom kraji zo zdrojov Integrovaného regionálneho operačného programu

40 a vytvoriť tak podmienky k prepojeniu primárnej zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb na komunitnej úrovni pre obyvateľov Nitrianskeho kraja. 3. podporiť zriadenie zdravotníckeho zariadenia v pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja v meste Šaľa, polikliniky s ambulanciami vo vybraných špecializačných odboroch.

4.6 Rozvojové priority v oblasti kultúry

1. Každoročne vyčleniť v rozpočte NSK finančné prostriedky na doplnenie knižničných fondov a na nákup zbierkových predmetov, 2. Postupne odstrániť architektonické bariéry v budovách kultúrnych organizácií NSK a sprístupniť ich starším, imobilným a telesne postihnutým návštevníkom, 3. Zabezpečenie novej budovy pre Ponitrianske múzeum v Nitre, 4. Zabezpečenie vlastnej budovy pre Knižnicu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch, 5. Zabezpečenie vlastnej budovy pre Regionálne osvetové stredisko v Komárne a Regionálne osvetové stredisko v Leviciach, 6. Zabezpečenie vlastnej budovy pre Tekovskú knižnicu v Leviciach, 7. Rekonštrukcia hlavnej budovy Knižnice Józsefa Szinnyeiho v Komárne, 8. Rekonštrukcia budovy Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre na Samovej ulici, 9. Rekonštrukcia podkrovných priestorov Tribečského múzea v Topoľčanoch, 10. Rekonštrukcia hlavnej budovy Podunajského múzea v Komárne, 11. Rekonštrukcia Dobóovského kaštieľa a Levického hradu v areáli Tekovského múzea v Leviciach, 12. Ukončiť rekonštrukciu Župného domu – v časti patriacej Nitrianskej galérii zriadiť stálu expozíciu, 13. Ukončiť rekonštrukciu depozitáru v Šuranoch, v správe Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch, 14. Pokračovať v digitalizácii zbierkových predmetov v múzeách a galériách, 15. Jókaiho divadlo v Komárne – dobudovať zázemie (skúšobné priestory, sklady, garáže), 16. Pokračovanie v rekonštrukcii budovy Starého divadla K. Spišáka v Nitre, 17. Divadlo A. Bagara v Nitre – postupná rekonštrukcia objektu divadla.

4.7 Rozvojové priority v oblasti cestovného ruchu

1. Zvýšenie kvality služieb Koncepcia poskytovania dotácií by sa mala zamerať najmä na podporu a rozširovanie certifikovaných ubytovacích zariadení na vidieku v rámci NSK. Certifikácia je nástroj udržateľnosti kvality ubytovacích zariadení a vytvára platformu pre spoluprácu. Druhou oblasťou je podpora zvyšovania kvality ostatných služieb cestovného ruchu. Ide o rozširovanie a zvyšovanie kvality doplnkových služieb v cestovnom ruchu. Odporúčame podporovať súkromný aj verejný sektor v cestovnom ruchu. Podpora by sa mala orientovať napr. na stravovacie služby využívajúce regionálne produkty NSK, podporu služieb v rámci cyklotrás, vínneho turizmu. Všeobecne by sa finančné zdroje mohli čerpať aj na propagačné aktivity (tlač pohľadníc s vyobrazením ubytovacieho, resp. stravovacieho zariadenia, zriadenie web stránky s možnosťou on-line rezervácie, propagácia siete certifikovaných ubytovacích zariadení na internete a v tlačených médiách a pod.).

2. Rozvoj cykloturistiky a cyklotrás Cykloturistika je identifikovaná ako jedna z dominantných atraktivít NSK. Vďaka priaznivému reliéfu, vhodnému prírodnému prostrediu a skutočnosti, že cez kraj vedie

41 Medzinárodná cyklotrasa EUROVELO 6, je základnou prioritou podporovať budovanie a značenie nových cyklotrás. Hlavný akcent sa kladie na: - budovanie spevnených cyklotrás Výčapy – Opatovce – Lužianky – Nitra, - vybudovanie a značenie cyklistického chodníka na trase Nitra – Vráble.

3. Marketingové aktivity Marketing, najmä propagácia a zvyšovanie povedomia o výnimočnostiach kraja je jednou z kľúčových úloh rozvoja cestovného ruchu. Je potrebné orientovať sa na nasledovné oblasti: organizácia podujatí, tvorba propagačných materiálov, účasť na konferenciách, tvorba propagačných predmetov, účasť na veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu doma a v zahraničí, podpora, správa a údržba turisticko-informačných portálov www.regionnitra.sk a www.ubytovanienavidieku.sk, spracovanie a výroba reprezentačnej knihy o Nitrianskom samosprávnom kraji, tvorba informačných a propagačných tabúľ a ich rozmiestnenie pri hlavných dopravných tepnách v kraji.

4.8 Rozvojové priority v oblasti regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka

1. V zmysle schválenej Aktualizácie Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR podporiť vypracovanie analýzy možností vytvorenia spoločného fondu regionálneho rozvoja SR a legislatívneho zámeru na vytvorenie mechanizmu na podporu regionálneho rozvoja so zreteľom zabezpečenia finančných zdrojov po roku 2020. 2. Pri vypracovaní hodnotiacich a výberových kritérií pre výber projektov v rámci implementácie štrukturálnych fondov EÚ musíme uplatňovať a zohľadniť regionálne kritériá. 3. Vytvárať v kraji predpoklady pre účinné využitie finančných prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov a ostatných finančných zdrojov prijímateľov počas programového obdobia politiky súdržnosti EÚ 2014 – 2020. 4. Zabezpečiť v Nitrianskom kraji efektívnu implementáciu IROP a riadenie integrovaných územných investícií ako nástroja územného rozvoja v programovom období 2014 – 2020 v súlade so všeobecným nariadením (Nariadenie EP a rady č. 1303/2013, čl. 36). 5. V zmysle podpísaného Memoranda o spolupráci medzi Nitrianskym samosprávnym krajom a mestom Nitra vytvárať podmienky pre spoločnú prípravu a implementáciu Regionálnej integrovanej územnej stratégie a integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti. 6. V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 aktívne spolupracovať s Riadiacim orgánom pri implementácii schválených stratégií CLLD (LEADER) Miestnych akčných skupín na území Nitrianskeho kraja a usmerňovať ich rozvoj formou spolupráce a podpory.