ANALÝZA SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ SITUÁCIE NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA S NÁVRHMI NA ZLEPŠENIE V SOCIÁLNEJ A HOSPODÁRSKEJ OBLASTI S DÔRAZOM NA OKRES NITRA SEPTEMBER 2015 1 OBSAH 1. ANALYTICKÁ ČASŤ 3 1.1 Rámcový popis kraja 3 1.2 Sídla a charakteristika osídlenia 4 1.3 Ľudské zdroje 4 1.4 Štruktúra zamestnanosti 7 2. HOSPODÁRSTVO – SEKTOROVÉ ANALÝZY 11 2.1 Organizačná štatistika 11 2.2 Priemysel 12 2.3 Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 13 2.4 Stavebníctvo a bytový fond 14 2.5 Charakteristika dopravy a jej druhy 14 2.6 Cestovný ruch a cezhraničná spolupráca 17 2.7 Životné prostredie 21 2.8 Energetika 22 2.9 Výskum a vývoj 23 2.10 Krízové riadenia 23 2.11 Využívanie štrukturálnych fondov v programovom období 24 2007 – 2013 3. VYBRANÉ OBLASTI PSOBNOSTI 25 3.1 Oblasť sociálnych služieb 25 3.2 Školstvo 28 3.3 Zdravotníctvo 31 3.4 Kultúra 34 3.5 Dopravná infraštruktúra 36 4. ROZVOJOVÉ PRIORITY NITRIANSKEHO KRAJA 38 4.1 Rozvojové priority v oblasti nadradenej dopravnej 38 infraštruktúry 4.2 Rozvojové priority v oblasti hospodárstva 38 4.3 Rozvojové priority v oblasti školstva 38 4.4 Rozvojové priority v oblasti sociálnej starostlivosti 39 4.5 Rozvojové priority v oblasti zdravotníctva 39 4.6 Rozvojové priority v oblasti kultúry 40 4.7 Rozvojové priority v oblasti cestovného ruchu 40 4.8 Rozvojové priority v oblasti regionálneho rozvoja 41 a rozvoja vidieka 2 1. ANALYTICKÁČASŤ 1.1 Rámcový popis kraja Nitriansky kraj svojou rozlohou 6 343,8 km2 zaberá 13% územia Slovenskej republiky. Nitriansky kraj s počtom obyvateľov 686 662 (k 31.12.2014) predstavuje 12,7% z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky a zaraďuje sa na tretiu priečku za Prešovským a Košickým samosprávnym krajom. Hustota zaľudnenia kraja je 108,1 obyv./km2, čím je nižšia oproti priemeru Slovenska (110,1 obyv./km2) o 2 obyv./km2. Nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom a na západe s Trnavským krajom. V kraji je najjužnejší bod SR v obci Patince, v okrese Komárno. Podľa územno- správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. sa člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Rozlohou najmenším okresom kraja je okres Šaľa (355,9 km2) a najväčším je okres Levice (1 551,1 km2), ktorý je zároveň aj najväčším okresom SR. Krajským mestom je Nitra. Mesto Nitra leží v povodí rieky Nitra na rozhraní Podunajskej pahorkatiny – konkrétne Nitrianskej pahorkatiny a Nitrianskej nivy a pohoria Tríbeč. Rozprestiera sa medzi masívom Zobora (587 m. n. m) a vrchmi (Kalvária 215 m.n.m, Šibeničný vrch 218,5 m.n.m), ktoré možno považovať za časť pohoria Tríbeč oddeleného riekou Nitra od hlavného masívu. Mesto Nitra môžeme začleniť do hraničnej zóny tzv. Stredoeurópskeho regiónu. Ide o hospodársky priestor s počtom obyvateľov 4,5 mil., s hlavnými pólmi rozvoja Bratislava, Viedeň a Budapešť. Širší stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Viedeň – Berlín tvoriaci základňu európskeho hospodárstva: s najvyšším energetickým výkonom, najvyššou produkciou priemyslu, najvyššou produkciou poľnohospodárstva, najvyššou spotrebou výrobkov a služieb na obyvateľa v Európe, najkvalitnejšou sociálnou a technickou infraštruktúrou, najmodernejšími technológiami vo svete a Európe a vysoko rozvinutou dopravou. Reliéf kraja má prevažne rovinný a nížinný charakter prerušovaný pahorkatinami. Takmer celý kraj sa nachádza na Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine, čo sú celky Podunajskej nížiny. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Podstatnú časť juhu a juhovýchodu kraja zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda. Kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám SR. Priemerná ročná teplota vzduchu (údaje získané meraním v meteorologickej stanici v Hurbanove v roku 2013) je 11,2oC. Kraj, najmä jeho južné oblasti sú bohaté na výskyt vodných zdrojov. Z hľadiska prírodného bohatstva vyniká kraj v oblasti termálnych prameňov v Podhájskej, Patinciach, Komárne, Poľnom Kesove a Štúrove. Územím kraja preteká viacero riek - najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava, pričom rieky Dunaj a Ipeľ tvoria prirodzenú štátnu hranicu s Maďarskom. Na území kraja je 14 národných prírodných rezervácií, 44 prírodných rezervácií, 19 prírodných pamiatok a 46 chránených areálov. Na územie Nitrianskeho kraja zasahuje chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (okres Komárno), Štiavnické vrchy (okres Levice), chránená krajinná oblasť Ponitrie (okres Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce). Najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky (hrady a zámky) v kraji sú: Levický hrad, hrad Gýmeš (Jelenec), Nitrianky hrad, Oponický hrad, Topoľčiansky hrad, hrad Hrušov (Hostie) a Čierny hrad (Zlatno). Historické sídelné štruktúry má kraj vo forme mestskej pamiatkovej 3 rezervácie Nitra. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce. Okrem toho boli vyhlásené nasledovné pamiatkové zóny: Šahy, Komárno, Nitra - Staré mesto (Dolné mesto), Topoľčany, Zlaté Moravce a na vidieku Bátovce (okres Levice). K často navštevovaným miestam patrí aj Arborétum Mlyňany a Národný žrebčín v Topoľčiankach. 1.2 Sídla a charakteristika osídlenia Nitriansky kraj je tvorený hierarchickým systémom mestských a vidieckych sídiel, ktoré predstavujú základ polycentrickej, sídelnej sústavy urbanizovaných útvarov Nitrianskeho kraja. Súčasný stav sídelného systému Nitrianskeho kraja je výsledkom transformačných zmien a procesov, ktoré sprevádzali Slovenskú republiku od nadobudnutia jej samostatnosti až po vstup do EÚ. Hustota zaľudnenia sa v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja značne líši. Najväčšiu hustotu zaľudnenia (183,9 obyv./km2) má okres Nitra, čo vyplýva aj z lokalizácie krajského mesta Nitra. Najnižšiu hustotu zaľudnenia (73,3 obyv./km2) má okres Levice, ktorý je počtom obcí najväčší okres v Nitrianskom kraji. Tab. č. 1 Základné ukazovatele sídelnej štruktúry v okresoch Nitrianskeho kraja k 31.12.2013 Počet obcí Počet obyvateľov Priemerná veľkosť Územie spolu dediny mestá spolu dediny mestá spolu dediny mestá Komárno 41 38 3 103 709 50 827 52 882 2 531 1 338 17 627 Levice 89 85 4 113 913 61 290 52 623 1 280 721 13 156 Nitra 62 60 2 160 040 72 846 87 194 2 581 1 407 43 597 Nové Zámky 62 59 3 142 964 82 999 59 965 2 306 2 487 19 988 Šaľa 13 12 1 52 938 29 840 23 098 4 072 2 487 23 098 Topoľčany 54 53 1 71 847 45 218 26 629 1 331 853 26 629 Zlaté Moravce 33 32 1 41 251 29 244 12 007 1 289 914 12 007 Nitriansky kraj 354 339 15 686 662 372 264 314 398 1 940 1 098 20 960 SR 2 890 2 752 138 5415949 2486968 2928981 1 874 904 21 225 Zdroj: ŠÚ SR Tab. č. 2 Ukazovatele urbanizácie v Nitrianskom kraji k 31.12.2013 Hustota obyvateľstva Podiel mestského Územie (osoby/km2) obyvateľstva (%) Komárno 94 50,1 Levice 73 46,2 Nitra 184 54,5 Nové Zámky 106 41,9 Šaľa 149 43,6 Topoľčany 120 37,1 Zlaté Moravce 79 29,1 Nitriansky kraj 108 45,8 SR 110 54,0 Zdroj: ŠÚ SR 1.3 Ľudské zdroje 1.3.1 Vývoj základných demografických ukazovateľov 4 Vývoj počtu obyvateľov v Nitrianskom kraji v priebehu rokov 2004 až 2013 mal klesajúcu tendenciu. Tá sa prejavila poklesom počtu obyvateľov kraja z hodnoty 709 350 obyvateľov (2004) na 686 662 obyvateľov (2013). Celkovo sa počet obyvateľov kraja za desať rokov znížil o 22 688 obyvateľov.Všetky okresy kraja za sledované obdobie zaznamenali pokles počtu obyvateľov, pričom najvýraznejší bol v okrese Nové Zámky (pokles o 5 037 obyvateľov) a najmenej poklesol počet obyvateľov v okrese Šaľa (pokles o 1 172 obyvateľov). Nepriaznivý vývoj štruktúry obyvateľov Nitrianskeho kraja sa prejavuje v zhoršujúcej sa vekovej štruktúre obyvateľov a to podľa jednotlivých produktívnych ale aj reprodukčných vekových skupín. Neustále klesá podiel detskej zložky populácie, rastie podiel obyvateľov v produktívnom veku a rastie tiež podiel obyvateľov v poproduktívnom veku. Tento fakt sa v Nitrianskom kraji odráža v nižšom podiele (13,3 %) predproduktívnej vekovej skupiny ako je celoslovenský priemer s hodnotou 15,5 %. Ešte nepriaznivejšia situácia v Nitrianskom kraji nastáva v počte obyvateľov poproduktívnej vekovej skupiny, práve Nitriansky kraj dosahuje podiel až (15,2 %) tejto zložky. Najnižší počet obyvateľov predproduktívnej vekovej skupiny je v okrese Nové Zámky a dosiahol podiel 12,8%. Čo sa týka obyvateľov v poproduktívnej vekovej skupiny, tu pozorujeme najviac obyvateľov v okrese Zlaté Moravce (15,9 %). V porovnaní s hodnotou NSK je to viac o 0,7 %. Graf č.1 Produktívne vekové skupiny obyvateľov v okresoch Nitrianskeho kraja v roku 2014 Zdroj: ŠÚ SR, 2015 Tab. č. 3 Demografický vývoj krajského mesta Nitra v rokoch 2011 - 2014 2011 2012 2013 2014 St av trvale bývajúceho obyvateľstva k 30.6.(1.7.) (Osoba) 78961 78741 78479 78192 St av trvale bývajúceho obyvateľstva k 31.12. (Osoba) 78875 78607 78351 78033 Narodení (Osoba) 810 783 765 816 Zomretí (Osoba) 700 713 701 770 Prirodzený prírastok obyvateľstva (Osoba) 108 70 63 46 Prisťahovaní na trvalý pobyt (Osoba) 1138 1060 1148 1139 Vysťahovaní z trvalého pobytu (Osoba) 1418 1398 1467 1503 Migračné saldo (Osoba) -280 -338 -319 -364 5 Celkový prírastok obyvateľstva (Osoba) -172 -268 -256 -318 Živonarodení (Osoba) 808 783 764 816 Zdroj: MsÚ Nitra, ŠÚ SR 1.3.2 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva sa chápe dosiahnutý stupeň vzdelania. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 malo v Nitrianskom kraji primárne vzdelanie 17 % trvalo bývajúcich obyvateľov. Sekundárnym vzdelaním disponovalo 54,6 % obyvateľov. Počet obyvateľov s terciárnym vzdelaním, čo predstavuje vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, bolo v roku 2011 zastúpených 12,0 %. V jednotlivých okresoch NSK má vzdelanostná úroveň obyvateľstva podobnú štruktúru. V každom okrese vystupuje do popredia sekundárne vzdelanie. Podiel obyvateľov s terciárnym vzdelaním sa pohyboval od 9,3 % do 16,6 %, pričom najvyšší bol v okrese Nitra. Graf č. 2 Vzdelanie obyvateľstva v okresoch Nitrianskeho kraja v roku 2011 Zdroj: ŠÚ SR, 2015 Pri porovnaní jednotlivých krajov sa v rámci primárneho a sekundárneho vzdelania nachádza Nitriansky kraj nad priemerom Slovenska.