Univerzita Palackého v Olomouci Filozofická fakulta
Diplomová práca
Fenomén Vikingov v súčasnej televízii Interpretácia historického faktu v seriáli Vikings
Bc. Martin Kučera
Katedra divadelných a filmových štúdií
Vedúci práce: Mgr. Jakub Korda, Ph.D Teórie a dejiny dramatických umení
Olomouc 2018
Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému Fenomén Vikingov v súčasnej televízii vypracoval samostatne za pomoci v práci uvedených prameňov a literatúry. Ďalej prehlasujem, že táto diplomová práca nebola použitá k získaniu iného alebo rovnakého titulu
Dátum ......
podpis
Týmto by som chcel poďakovať svojej rodine, ktorá mi vytvorila ideálne podmienky na realizáciu tejto práce. Podpora rodiny a priateľov zohrala kľúčovú úlohu pri mojej práci, pomohli mi docieliť psychickú pohodu, ktorá mi pomohla prekonať mnoho prekážok.
Obsah
Úvod ...... 6 1. Literatúra a pramene ...... 8 1.1 Historická literatúra ...... 8 1.2 Metodologická literatúra ...... 10 1.3 Pramene ...... 19 1.4 Doplnkové zdroje ...... 20 2. Metodológia ...... 22 2.1 Definícia mizanscény ...... 24 2.2 Definícia diváckej aktivity ...... 26 3. Žánrová špecifikácia ...... 31 3.1 Dokumentárny film ...... 31 3.2 Mainstreamová dráma ...... 32 3.3 Dokudráma ...... 33 3.4 Miniséria ...... 35 3.5 Seriál ...... 35 3.5.1 Spôsoby sprostredkovania informácií v seriáloch ...... 36 3.5.2 Obmedzenie spôsobov sprostredkovania ...... 36 3.6 Žánrová špecifikácia programu Vikings ...... 37 3.7 History Channel a jeho pôsobenie na poli populárnej histórie...... 40 4. Historické fakty v seriáli ...... 43 4.1 Postavy ...... 43 4.1.1 Ragnar Lodbrok ...... 43 4.1.2 Lagertha ...... 48 4.1.3 Rollo ...... 49 4.1.4 Floki...... 50 4.1.5 Ivar the Boneless ...... 51 4.1.6 Bjorn Ironside ...... 53 4.1.7 Aslaug ...... 53 4.1.8 Sigurd Snake-in-the-Eye...... 54 4.1.9 Ostatní synovia Ragnara Lodbroka ...... 55
4.1.10 Halfdan the Black a Harald Fairhair...... 56 4.1.11 Ostatné postavy prítomné v seriáli ...... 56 4.2 Mizanscéna ...... 60 4.2.1 Mestá a obydlia ...... 61 4.2.2 Obyvatelia a rodiny ...... 66 4.2.3 Vierovyznanie ...... 68 4.2.4 Lode a námorníctvo ...... 70 4.2.5 Štýl boja, armády a bojovníci ...... 72 4.2.6 Zbrane ...... 74 4.2.7 Zbroj ...... 75 4.2.8 Štýl boja ...... 76 5. Interpretácia historického faktu v seriáli Vikings ...... 78 6. Divák a divácka aktivita ...... 90 Záver ...... 93 Zoznam literatúry a prameňov ...... 96 Pramene ...... 96 Literatúra ...... 97 ABSTRAKT ...... 100 ABSTRACT ...... 101
Úvod
Tému interpretácie historického faktu som si zvolil, pretože táto oblasť nie je príliš často spracovávaná. Jej výskyt v akademickom prostredí je pomerne ojedinelý, obzvlášť na území Česka a Slovenska. Zvolil som si ju aj z osobných dôvodov, vďaka tomu, že som fanúšikom historickej drámy už od detstva, kedy som so zatajeným dychom sledoval súboje Russela Crowa v gladiátorskej aréne. Navyše som mal vždy záľubu v dejepise, obzvlášť v obdobiach staroveku a stredoveku. Predmetom mojej analýzy je seriál Vikings1. Žáner seriálu som zvolil preto, že pokiaľ je v odborných publikáciách rozoberaná interpretácia historického faktu na poli televízie, tak ide predovšetkým o jej demonštráciu na filmových príkladoch. Ide väčšinou o dokumentárny film a historickú mainstreamovú drámu. Málokto sa doposiaľ venoval seriálu. Považujem za dôležité sa mu venovať, pretože oproti filmom je oveľa komplexnejší. Dôvodom je predovšetkým oveľa väčšia minutáž seriálov, a teda majú omnoho viac priestoru na interpretáciu faktu a vyobrazenie histórie. Program Vikings som konkrétne vybral, pretože sa v posledných rokoch stal veľkým fenoménom a jedným z najpopulárnejších seriálov na svete. Prináša aj odlišný pohľad na Vikingskú kultúru. Dovtedy bolo na nich nahliadané ako na pirátov, hrdlorezov a celkovo boli vyobrazovaní v negatívnom svetle. Cieľom mojej práce je overiť historickú presnosť faktov vyobrazených v seriáli a preskúmať ich interpretáciu v zmysle autorovej práce s faktami. Vo filmovom prostredí je vždy nutné nejakým spôsobom upraviť fakty tak, aby to fungovalo či už z naratívneho alebo technického hľadiska. Niektoré veci a situácie sa za pomoci filmárom dostupných prostriedkov nedajú vytvoriť. Či už ide o veľkosť armád, geografickú polohu, a podobne. Je teda nutné niektoré fakty upraviť a napasovať do naratívu tak, aby nepôsobili rušivo a nekomplikovali divácke vnímanie. V práci budem klásť dôraz predovšetkým na spôsob a potenciálny dôvod vyobrazenia konkrétnych faktov v tom zmysle, ako sa isté udalosti a skutočnosti pretransformovali, čo mohlo byť autorovým zámerom takej interpretácie, aký to môže mať dopad na diváka a ako si ju môže vysvetliť. Mojím cieľom je teda poukázať na klady a zápory interpretácie historických faktov
1 HISTORY CHANNEL. Vikings. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 6
v historickej dráme, ktorá musí spĺňať určité štandardy, ktoré priblížim v žánrovej špecifikácii samotného seriálu. Fakty musia teda prejsť istou premenou, dramatizáciou, aby boli divácky atraktívne a vhodné do žánru historickej drámy. Skúmať budem predovšetkým túto premenu, pričom považujem za nevyhnutné poznať historický kontext. Z toho vyplýva, že časť práce venujem overovaniu historickej presnosti, ktorá mi pomôže následne odhaliť nezrovnalosti v seriáli. Z toho sa bude logicky odvíjať analýza interpretácie faktu a toho, ako to na diváka môže pôsobiť. Venovať sa budem aj diváckemu prostrediu, avšak nie na poli kvantitatívneho či kvalitatívneho výskumu, ale budem pracovať s hypotetickým divákom. Nechcem tvrdiť, že s ideálnym, lebo sa pokúsim do svojich úsudkov automaticky zapracovať prirodzené odchýlky či prekážky, ako napríklad časovú dostupnosť, prehľad, vzdelanie a podobne. Teoretické zázemie ohľadom diváckeho vnímania budem čerpať od Davida Bordwella a jeho knihy Narration in the Fiction Film.2 Moja práca bude inovatívna hlavne preto, že podobné štúdie sa nevenujú seriálom, ale filmom, ktoré, ako som spomenul vyššie, sa od nich v rámci tejto témy odlišujú. Ďalším dôvodom je, že som sa doposiaľ nestretol v rámci Českej a Slovenskej republiky s obdobnou prácou, ktorá by sa venovala analýze interpretácie historického faktu v televíznom prostredí.
2 BORDWELL, D. Narration in the Fiction Film. Madison: The Univerity of Wisconsin Press, 1985. 7
1. Literatúra a pramene
Publikácie a štúdie, ktoré som si vybral pre dosiahnutie svojich cieľov, boli napísané odborníkmi v danom odbore. Väčšina z nich stále pôsobí na univerzitách a vykonávajú vedeckú činnosť na poli odborov, ktoré vyštudovali, alebo v odboroch im blízkym. Na základe toho som zhodnotil, že ide o relevantnú literatúru pre moju diplomovú prácu. Napriek tomu, že niektoré diela sú staršie ako desať, dvadsať, či tridsať rokov, stále obsahujú relevantné informácie vhodné do mojej práce.
1.1 Historická literatúra
Pre pochopenie a odhalenie úspechu Vikingov v televíznom prostredí je potrebné, aby som pochopil ich kultúru, každodenný život, bojové zvyky a techniky či ich unikátne schopnosti plaviť sa na mori. Vybral som preto odbornú literatúru, ktorá by ma s tým mala dostatočne oboznámiť. Začnem knihou od Else Roesdahl, The Vikings3. Autorka v knihe podrobne popisuje každodenný život Vikingov. Možno v nej nájsť aj spôsob výstavby a zariadenia domov, dedín a miest, čo mi pomôže pri analýze prostredia, v ktorom sa niektoré scény odohrávajú, obzvlášť pokiaľ ide o interiérové scény. Popisuje aj šperky a odevy, aké zvykli Vikingovia nosiť, čo mi pomôže v analýze kostýmovej zložky hlavných hrdinov, ich rodín a iných členov spoločnosti. Kniha mi poskytne aj ďalšie detaily z vikingskej kultúry, ba dokonca sa v nej dozviem aj o postavení žien v rámci ich spoločnosti, ktoré je tiež rozoberané v seriáli, ktorý som si zvolil za predmet analýzy. Dôležitou súčasťou ich kultúry sú mocenské a politické vzťahy medzi nimi, ktorým je tiež venovaný značný priestor v spomínanom seriáli. Avšak nie všetky poznatky v tejto knihe sú dostatočne detailné, preto som vybral aj ďalšie publikácie, ktoré ju doplnia. Knihu Erica Christiansena, The Norsemen in the Viking Age4, som zvolil, pretože podrobne popisuje komunitu Vikingov. Popisuje ju až do takej miery, že sa v nej nachádzajú informácie o jednotlivých významných rodinách, rodovej štruktúre
3 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. 323s. 4 CHRISTIANSEN, E.: The Norsemen in the Viking Age. Oxford: Blackwell Publishing. 2002. 379s. 8
a postavení jednotlivcov v spoločnosti, dánskych a švédskych kráľoch a ich rodoch, individualitách, ktoré sa vyskytujú aj v samotnom seriáli. Popisuje spoločenský status jednotlivcov podľa rôznych znakov ako je vek, pohlavie, alebo či bol dotyčný/dotyčná otrok/otrokyňa. Následne popisuje vikingské komunity a asociácie, čo bude prínosné pri analýze jednotlivých skupín, ktoré sa v seriáli vyskytujú. Kniha tiež popisuje politické vzťahy, funkcie a hodnosti vo vikingskej spoločnosti. Pomôže mi zistiť, do akej miery je seriál v tomto ohľade historicky presný, či sa dané postavy mohli v skutočnosti stretnúť alebo nie. Na základe toho môžem uvažovať o tom, prečo sú postavy v seriáli a prečo sú doňho zasadené tak, ako sú. Následne som vybral knihu od autorov Carle Schulze & Torsten Verhülsdonk, The Vikings5, ktorá vyšla v roku 1999 v cykle Europa Militaria. Dozviem sa v nej podrobnosti o vikingskom štýle boja, ktorý je v seriáli nemálo krát prítomný. Tiež popisuje výzbroj vikingských bojovníkov, ktorí boli vo svojej dobe veľmi obávaní. Ďalej v nej nájdem aj chronológiu vikingských bojových výjazdov do Európy. Kniha bude nápomocná pri analýze bojových scén, ktorých je v seriáli prítomných mnoho. Pomôže určiť ich historickú relevanciu. Dôležitým prvkom vo vikingskej kultúre je moreplavectvo, o ktorom podrobnejšie píšu autori R. Chartrand, K. Durham, M. Harrison, I. Heath vo svojej knihe The Vikings – Voyagers of Discovery and Plunder6. Poskytuje podrobnejšie informácie o ich plavebnom umení ako Else Roesdahl, ktorej kniha je skôr všeobecná. Obsahuje dobové mapy škandinávskeho polostrova a námorných ciest, ktoré boli využívané pri ich bojových výpadoch a obchodných či objaviteľských cestách. Pri určovaní historických faktov pri postavách si pomôžem internetovým portálom Mythologian.7 Považujem ho za veľmi zaujímavý, pretože obsahuje výťažky z historických prameňov, ako napríklad kroník či ďalších ság, ku ktorým som nemal prístup. Obsahuje mnoho užitočných informácií o hlavných postavách, ktorým som sa rozhodol venovať pozornosť a ich historické činy sú inšpiráciou či predlohou seriálu.
5 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6. 95 s. 6 CHARTRAND, R. – DURHAM, K. – HARRISON, M. a i.: The Vikings: Voyagers of Discovery and Plunder. Oxford: Osprey Publishing Ltd. 2006. 208 s. 7 MYTHOLOGIAN: [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net> . 9
1.2 Metodologická literatúra
V tejto kapitole sa budem zaoberať metodologickou literatúrou. Budem sa venovať konkrétnym častiam vybranej literatúry, ktoré budú udávať metodologické smerovanie mojej práce. V mojej práci sa budem zaoberať predovšetkým vyobrazením histórie v televíznom prostredí a fikcionalizáciou faktov. Vybral som preto literatúru, ktorá sa zaoberá predovšetkým týmito témami, aj keď nie presne v kontexte Vikingov, avšak postupy v nej použité je možné premietnuť na prakticky akúkoľvek historickú tému či dobu. History and the Media8 je vedecká štúdia, ktorá sa venuje vzťahu histórie a televízie v kontexte medializácie faktov. Bola vytvorená na základne trojdňovej konferencie Telling the Story: The Media, the Public, and American History, ktorá sa konala v roku 1993 v Bostone. Zišlo sa tam veľké množstvo odborníkov z rôznych odborov, aby diskutovali na tému dramatizácie histórie a vyobrazenia historických faktov vo filme. Autorom štúdie je Robert Brent Toplin9. Nevidí problém v tom, ak sa interpretácia histórie v televízii líši od predstáv historikov. Popisuje to na príklade filmovej minisérie The Civil War (1990), ktorej režisérom bol Ken Burns. Bolo mu vyčítané, že nezobrazil klady a zápory historických otázok, ktoré sa v minisérii vyskytli, ale sám režisér potvrdil, že to ani nebolo jeho zámerom. Jeho cieľom bolo publiku predložiť niektoré otázky určitým spôsobom. Toplin sa ho zastáva napriek tomu, že priznal, že režisér nie zrovna vhodne vyobrazil historické fakty. Prišlo mu zaujímavé a dôležité hlavne to, aký dopad to malo na publikum, pretože odrazu vzrástol záujem o danú tematiku a primälo to ľudí debatovať o histórii. V článku sa tiež Toplin odvoláva na Alana Brinkleyho10, ktorý tvrdí, že filmári a historici sa stretávajú s inými výzvami a prekážkami. Tí,
8 TOPLIN, BRENT, ROBERT: History and the Media, IN: The Journal of American History, vol 80, no 3, pp. 1175-1179. Oxford University Press, 1993. 9 Robert B. Toplin je americký historik, ktorý je členom niekoľkých asociácií na poli historickej vedy. Získal mnoho ocenení v oblasti humanitných a sociálnych vied. Momentálne pôsobí na katedre histórie University of North Carolina vo Wilmingtone. 10 Alan Brinkley je americký historik, ktorý vyše dvadsať rokov pôsobil na Columbia University, kde bol v rokoch 2003-2009 dekanom. 10
ktorí komunikujú cez film, musia nájsť spôsob, ako udržať divákov pred obrazovkami. Naopak učitelia a historici majú výhodu „zotročeného“ publika. Pokiaľ chcú vzbudiť divákov záujem, filmári musia dať prednosť naratívu pred analýzou. Navyše majú filmári oveľa menšiu slobodu prejavu ako učitelia či historici, pretože sú mnohokrát závislí od inštitúcií a súkromných sponzorov kvôli financovaniu projektov. Profesori nemajú zábrany voči tomu byť provokatívni pri interpretácii histórie, pretože nie sú voči tomu vyvodené dôsledky. Brinkley aj Toplin sú toho názoru, že historici sa majú čo od filmárov učiť a naopak. Prítomnosť odborníkov na historické fakty je pri tvorbe filmu žiadúca, pretože aj keď nepoznajú pravdu, tak dokážu rozpoznať nepravdu. 11 Pre demonštráciu, ako môžu filmy nápadito skúmať historické problémy, je v článku spomenutých niekoľko filmov. Jedným z nich je napríklad Huey Long (1986), v ktorom režisér Ken Burns predstavuje pozitívny aj negatívny pohľad na vec tak, že povzbudzuje divákov, aby si vytvorili svoj vlastný názor na Luisianského politika. Robert A. Rosenstone12 zase podotýka, že film Walker (1987) uspel v tom, ako naráža prostredníctvom fiktívneho dialógu na dôležité historické problémy. Walkowitz13 poukazuje na kreativitu dokumentárneho filmu Margaret Sanger: A Public Nuisance (1992), ktorý vyzýva divákov uvažovať o spojitostiach medzi minulosťou a prítomnosťou.14 Podobnou štúdiou je JFK: Hisotrical Fact/Historical Film od Roberta A. Rosenstona. Tvrdí v nej, že miešanie faktu a fikcie vo filme môže vyvolať vlnu nevôle a negatívnej kritiky, pokiaľ film pojednáva o nejakej citlivej téme. Demonštruje to na príklade filmu JFK od Olivera Stonea. Hlavný problém podľa Rosenstona spočíval v tom, že bolo ťažké, ba priam až nemožné rozoznať fakt od fikcie, respektíve dôkazy od špekulácií. Vo filme boli prítomné postavy, ktoré nikdy neexistovali a udalosti, ktoré sa nikdy neodohrali, čo býva veľmi často vyčítané
11 TOPLIN, BRENT, ROBERT: History and the Media, IN: The Journal of American History, vol 80, no 3, pp. 1175-1179. Oxford University Press, 1993. s. 1177 12 Robert A. Rosenstone je americký historik, autor a profesor histórie na California Institute of Technology. Je jedným z popredných a medzinárodne uznávaných odborníkov v oblasti štúdia vzťahov medzi historickými faktami a vizuálnymi médiami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria knihy History on Film/Film on History a zbierka esejí Revisioning History: Film and the Construction of a New Past. 13 Daniel J. Walkowitz je americký historik, ktorý sa špecializuje na oblasť urbanistickej a ľudovej histórie. Od roku 1978 pôsobí na New York University. 14 TOPLIN, BRENT, ROBERT: History and the Media, IN: The Journal of American History, vol 80, no 3, pp. 1175-1179. Oxford University Press, 1993. s. 1178 11
filmom, ktoré sa zaoberajú pre spoločnosť citlivou témou. Kritici často hovoria doslova o zneužívaní histórie dvoma spôsobmi. Prvý, ak historický film už nie ako písaná história premietnutá na filmové plátno. Druhý, že fakt a história je podľa nich niečo viac ako len organizovaná kompilácia určitých faktov. Podľa Rosenstona sú to všetko pádne argumenty, avšak kritici a historici si musia uvedomiť, že film nie je kniha a teda jeho kapacita a možnosti sú značne obmedzené. Tvrdí tiež, že neexistuje len jedna cesta ako zobrazovať historický fakt vo filme. Tradičné delenie na dramatickú a dokumentárnu časť je irelevantné, pokiaľ sa nájdu filmy, ktoré rozdiely medzi nimi zmažú. Filmy tohto druhu zaraďuje do sekcie, ktorú nazval „Hollywood drama“ alebo „mainstream drama“. Tieto filmy sa vyznačujú tým, že pri zobrazovaní histórie používajú špecifický filmový jazyk. Pre pochopenie mainstreamového historického filmu sú kľúčové tieto elementy:
1. Film rozpráva históriu ako príbeh s úvodom, jadrom a záverom. Príbeh sa v nás snaží zanechať morálne posolstvo a pocit povznesenia. Posolstvo pomerne často nebýva vyjadrené priamo, ale je ukryté v širšom alebo užšom kontexte. 2. Film kladie dôraz na históriu ako príbeh individualít. Centrom diania je muž alebo žena (väčšinou muž), ktorý je už známy medzi divákmi, alebo ide o neznámeho jedinca, ktorý vykonal nejaké významné, priam až heroické veci. 3. Film nám ponúka históriu ako príbeh uzavretej, skompletizovanej a jednoduchej minulosti. Neposkytuje žiadne alternatívne možnosti ako vnímať dianie na plátne. Príbeh v nás nevyvoláva žiadne pochybnosti. 4. Film emocionalizuje, personalizuje a dramatizuje históriu. Prostredníctvom hercov a historických svedectiev nám ponúka históriu ako triumf, úzkosť, potešenie, zúfalstvo, dobrodružstvo, utrpenie a heroizmus. Dramatické filmy, rovnako ako aj dokumentárne, využívajú špeciálnych schopností daného média. 5. Film ukazuje históriu ako proces. Svet na plátne prináša dohromady veci pre analytické a štrukturálne účely. Písaná história býva často rozdelená na časti. Ekonomická, politická, rasová, triedna a rodová problematika sa spoja
12
dohromady v životoch a momentoch individualít, skupín a národov, ktoré sú prítomné v danom filme. 6. Film nám ponúka priamy náhľad do minulosti. Zameriava sa na budovy, krajinu a artefakty. Vyobrazuje historické objekty ako boli používané v každodennom živote. Objekty nie sú statické ako v múzeu, ale sú prenášané do skutočného prostredia. 15
Dráma potrebuje invenciu incidentov a charakterov, pretože historické fakty sú často len informácie bez nejakej formy, rádu a intenzity, ktorá by udržala divákov v sedadlách. Invencie posúvajú príbeh vpred, udržiavajú zvýšené emócie a rád dodá sérií udalostí štruktúru.16 Štúdia od Susan Bordo17, When Fictionalized Facts Matter18, pojednáva o dôležitosti fikcionalizácie historických faktov v seriáloch a filmoch. Jeden z príkladov uvádza film z roku 1969, Anne of the Thousand Days, ktorého príbeh sa odohráva v tudorovskom Anglicku. Popisuje scénu, kde sa kráľ Henrich VIII rozhodol navštíviť v Londýnskom Toweri svoju manželku Annu Boleynovú, čakajúcu na popravu. Strhla sa medzi nimi výmena názorov a Anna predpovedala svojej dcére veľkú budúcnosť na anglickom tróne. Skutočnosť je však taká, že Henrich VIII ju nikdy vo väzení navštíviť nebol a Anna nikdy nepredviedla svoju reč ako vo filme. Bordo si v článku kladie otázku, či je teda historická presnosť faktov pre diváka dôležitá. Tvrdí, že ani trochu. Dokonca aj diváci, ktorí videli dostatok alternatívnych verzií zobrazenia posledných dní Anny Boleynovej, aby sa zaujímali o historickú presnosť udalosti, sú toho názoru, že pokiaľ sa scéna vo veži nikdy neodohrala, tak sa mala.19 V článku cituje Hilary Mantel20, „Musíte si premyslieť, čo dlžíte histórii, ale tiež čo dlžíte románovej forme. Vaši čitatelia
15 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
očakávajú príbeh a nechcú byť pri čítaní knihy rozpoltení.“21 Citát sa vzťahuje síce na knižnú formu, ale pojednáva o dôležitosti fikcionalizácie faktov, ktoré sú pre dobrý a pútavý príbeh nevyhnutné. The Historical Film as Real History22 je štúdia, ktorej autorom je Robert A. Rosenstone a pojednáva o druhoch historických filmov. Nadväzuje na jeho predošlý článok JFK, ktorý som už v tejto práci uviedol. Vo svojej štúdii ďalej popisuje druhy historického filmu, avšak všetky delenia vychádzajú z vyššie uvedených prístupov k vyobrazovaniu histórie vo filme. Pri historickom filme nemôžme hovoriť o nejakej strohej konkretizácií tohto žánru, pretože termín „historický film“ pokrýva viacero spôsobov, ako reprezentovať históriu vo filme. Písanie histórie prichádza v rôznych subkategóriách ako naratívne, analytické, alebo kvantitatívne písanie.23 Históriu vo filme je však možné zobrazovať alebo interpretovať vo viacerých kategóriách: história ako dráma, antidráma, bez hrdinov, esej, predstavenie histórie samotnej, osobná história, orálna história, postmoderná história. Všetky spomenuté kategórie je možné zahrnúť do troch väčších celkov: história ako dráma, dokument a experiment.24 Vo svojej práci sa budem zaoberať vyobrazením histórie ako drámy, keďže mojou predlohou je seriál The Vikings, ktorý síce poskytuje mnoho historických informácií, avšak je výrazne dramatizovaný. História ako dráma/historická dráma je najčastejšie objavujúci sa druh spracovania histórie vo filme. Je to prvé, čo nám napadne, keď počujeme pojem „historický film“. História sa objavovala vo filme už od jeho počiatku. Tieto filmy patrili k najpopulárnejším žánrom, čo spustilo ich produkciu po celom svete.25 Historickú drámu je možné rozdeliť do dvoch obšírnejších kategórií:
- Filmy založené na dokumentácií života osobností, udalostí, hnutí, smerov atď. Ako napríklad The Last Emperor, Gandhi, JFK. Avšak nejde o čisto dokumentárny film, pričom je založený na konkrétnych a detailných faktoch.
21 BORDO, S.: When Fictionalized Facts Matter, 2012. [online]. Dostupné na:
- Filmy, kde hlavná zápletka a postavy sú fiktívne, ale sú zasadené do dôveryhodného historického prostredia. Nepracujú s faktami konkrétnych udalostí či osobností, ale s faktami doby, do ktorej je príbeh zasadený. Napríklad filmy Dangerous Liaisons, The Molly Maguires, Black Robe.26
V štúdii sa následne Rosenstone zameriava na hodnotenie a čítanie histórie v historických filmoch. Tvrdí, že náš zmysel pre históriu je limitovaný možnosťami a praktikami média, ktoré sú jej nositeľmi.27 Túto tézu budem vzťahovať na vybraný seriál, čo bude pomerne inovatívny počin, pretože v drvivej väčšine štúdií sa odborníci zaoberajú filmom, ktorého dĺžka trvania je oproti seriálom veľmi obmedzená. Nie je teda možné vo filme zachytiť históriu v takej miere ako v seriáli. Publikácia Television Histories: Shaping Collective Memory in the Media Age 28 v úvode popisuje vzťah medzi profesionálnou a populárnou históriou. Popisuje ich skrz sedem základných téz:
1. Televízia je hlavný zdroj, cez ktorý sa väčšina ľudí v oblasti histórie vzdeláva. 2. História v televízii je v dnešnom svete veľký biznis. 3. Technické a štylistické vlastnosti televízie ako média výrazne ovplyvňujú druhy prezentácie histórie. 4. Nepravdepodobný rast a obrovská popularita histórie prezentovanej v televízii je tiež výsledkom jej spriaznenosti a schopnosti spájať súčasné záujmy a priority v rámci príbehov, ktoré televízia vysiela o histórii. 5. Televízni producenti a diváci sú podobne zaujatí tvorbou „použiteľnej minulosti“, dlhotrvajúcou doktrínou, kde príbehy obsahujú skutočné postavy a udalosti za účelom objasnenia súčasnosti a odhalenia budúcnosti 6. Kolektívna pamäť je stránka medializácie, kde profesionálna história musí v konečnom dôsledku zdieľať priestor s populárnou históriou. 7. Opakom „prezentizmu“ je „pastizmus“. Je to termín, ktorý vytvoril Joseph Ellis, aby označil odbornú tendenciu ako predložiť minulosť neodbornému publiku bez nejakých limitov.29
26 Tamtiež 27 Tamtiež 28 EDGERTON, R. G. – ROLLINS, C. P.: Television Histories: Shaping Collective Memory in the Media Age. Kentucky: The University Press of Kentucky. 2001. 15
Tieto tézy som vybral, pretože mi pomôžu pochopiť vzťahy medzi profesionálnou a populárnou históriou. Na ich základe objasním spôsob, ako a prečo sa premietajú historické fakty na televízne obrazovky. Kniha je následne rozdelená do štyroch okruhov, Prime-Time Entertainment Programming as Historian, The Television Documentary as Historian, TV News and Public Affairs Programming as Historian a Television Production, Reception, and History. Každý z okruhov obsahuje vedecké štúdie, ktoré sa zaoberajú rôznymi témami v rámci tých okruhov. Mňa bude zaujímať hlavne prvý a posledný okruh. Prvý okruh obsahuje článok od Mimi White, Maculinity and Femininity in Television’s Historical Fictions: Young Indiana Jones Chronicles and Dr. Quinn, Medicine Woman, ktorý popisuje, ako je súčasný uhol pohľadu na nacionalizmus, internacionalizmus a multikulturalizmus, vkladaný do historických udalostí prítomných v týchto programoch ako estetická kamufláž problémov súčasnosti.30 Využijem to hlavne pri analýze postavenia žien vo vikingskej spoločnosti z hľadiska histórie a toho, ako to je vyobrazované v seriáli samotnom. Štvrtý okruh vymedzuje televíziu ako historika v rámci základného organizačného kontextu televíznej produkcie a recepcie. Budem čerpať z článku The History Channel and the Challenge of Historical programing. Seriál Vikings je produktom History Channel, takže mi tento článok pomôže pri popisovaní zobrazenia historického faktu v televízii. Článok ďalej približuje komerčný úspech kanálu a popisuje spôsoby, ako zvykne History Channel zobrazovať históriu.31 Jednou z dvoch hlavných metodologických opôr bude pre mňa kniha History on Film/Film on History32 od Roberta A. Rosenstona. Skladá sa z deviatich kapitol, v ktorých popisuje a ozrejmuje spôsoby zobrazenia historického faktu na televíznych obrazovkách či filmových plátnach. Zastáva názor, že kniha je neoddeliteľnou súčasťou pri tvorbe historického filmu. Táto kniha je jedinou štúdiou, ktorá nielen trvá na tom, že dramatizácia je nová forma vytvárania histórie, ale je tiež prvá, ktorá sa sústredí na to, ako filmy fungujú ako historická práca (vedecká štúdia a pod.). Zaoberá sa v nej aj tým, ako filmy konštruujú históriu,
29 Tamtiež, s. 6. 30 Tamtiež, s. 10 31 Tmatiež, s. 12 32 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012. 16
ktorá je v nich prítomná a ako môžeme začať premýšľať o vzťahu medzi historickým filmom a písanou históriou. Práve táto schopnosť jeho knihy bude pre moju prácu kľúčová. V každej kapitole však Rosenstone rozoberá určité aspekty prezentovania histórie v televíznom a filmovom prostredí. V prvej kapitole History on film popisuje, ako sa z tradičného historika stal postmodernistický historik, za ktorého sa on sám považuje. Obsahuje jeho osobné skúsenosti, ktoré mu v tom prerode dopomohli. Obhajuje v nej film proti podľa neho občas nezmyselnej kritike tradičných historikov. V druhej kapitole, To see the past, popisuje funkcie premietnutia historických faktov a udalostí na obrazovky a odôvodňuje, prečo je to vhodné, ba priam žiadúce. Filmy plnia významnú úlohu pri rekonštrukcii historických udalostí a pod.33 Tretia a štvrtá kapitola sú venované inovatívnej a mainstreamovej dráme. Delenie a krátky popis mainstreamovej drámy som načrtol už vyššie, a kapitola, ktorá jej je venovaná v tejto knihe, na ňu poskytuje detailnejší náhľad, čo bude veľmi prínosné pri žánrovej špecifikácii. Čiastočne využijem pri nej aj informácie z piatej kapitoly s názvom Documentary, ktorá popisuje dokumentárny film. Dôležité je, že na ňu nadväzuje šiesta kapitola Telling Lives, ktorá sa zaoberá biografickými filmami. V mnou vybranom seriáli, ktorý som zvolil sa predmet svojho výskumu, sa objavuje značné množstvo historických postáv, ktoré sa významne zapísali do severskej a svetovej histórie. Preto bude táto kapitola pre môj výskum dôležitá. Konkrétnejšie popisuje tvorbu biografických filmov a interpretáciu faktov prostredníctvom filmu zo života vybraných jedincov. Siedma kapitola, Film-maker/Historian, prirovnáva filmárov k historikom a vysvetľuje, prečo je toto prirovnanie relevantné. Bude to prínosom pri obhajobe filmových tvorcov, ktorí rôznymi spôsobmi interpretujú históriu vo svojich dielach. Do svojej práce som zaradil aj žánrovú špecifikáciu. K definovaniu žánrov mi dopomôže vhodne zvolená odborná literatúra. Konkrétne ide o článok Jakuba Kordu Televizní žánry,34 ktorý vyšiel v časopise Cinepur v roku 2005. Spolu s ním pri definícii seriálu použijem aj knihu od Johna Ellisa, Visible Fictions.35 Dokudrámu teoreticky uchopím za pomoci článku Dereka Pageta, Codes and
33 Tamtiež, s. 13. 34 KORDA, Jakub: Televizní žánry. Cinepur č. 39, květen 2005 35 ELLIS, John: Visible Fictions. Routledge, London 1992 17
Conventrions of Dramadoc and Docudrama.36 Pri špecifikácii minisérie si dopomôžem článkom Margaret Montgomerie, Miniseries.37 Rozhodol som sa do práce zaradiť tiež ohraničenie seriality a vyobrazenia informácií v seriáloch, ktoré definujem za pomoci publikácie Radomíra Kokeša, Světy na pokračování.38 Pomôže mi to určiť hranice vyobrazovania informácií v seriáloch. Pretože ako tvrdia ďalší odborníci v tomto odbore, tak filmová ako aj v tomto prípade seriálová televízna tvorba musí byť v rámci interpretácie či fikcionalizácie faktu nejako limitovaná, aby mal z toho divák aj autor nejaký osoh. Ďalej sa vo svojej práci budem venovať percepcii diváka. Pri spracovaní tejto problematiky sa budem opierať o knihu Davida Bordwella Narration in the Fiction Film.39 Vnímanie diváka je pre mňa dôležité z toho hľadiska, že téma, ktorej sa venujem, sa v posledných rokoch stala fenoménom a dramaticky vzrástla jej popularita. Neplatí to však len pre posledných niekoľko rokov, jej popularita rástla aj predtým, avšak nie tak výrazne ako dnešnej dobe. Zvolil som túto knihu z toho dôvodu, že David Bordwell sa podrobne venuje divákovi a jeho percepcii. Odvoláva na konštruktivistickú teóriu, podľa ktorej vnímanie/percepcia (perception) a myslenie/kognícia (cognition) sú aktívne, na cieľ orientované procesy. Zmyslové podnety nemôžu sami o sebe určiť vnem, keďže sú nekompletné a viacvýznamové a organizmus konštruuje názor v oblasti vnímania na základe nevedomých domnienok. Vytváranie domnienky je základným pojmom v konštruktivistickej psychológii. V niektorých prípadoch domnienka postupuje v princípe „zdola nahor“, kedy sú závery vyhotovené na základe vnímavostného inputu (vstupu). Príkladom môže byť vnímanie farieb. Ostatné procesy ako napríklad rozpoznanie známej tváre operujú s princípom „zhora nadol“. Usporiadanie senzorických dát je primárne určené očakávaním, vedomostným zázemím, procesmi riešenia problémov a ostatnými kognitívnymi operáciami. Koštruktivistická teória nedovoľuje jednoduché rozdelenie medzi vnímaním a poznaním. Typickým aktom vnímania je identifikácia trojdimenzionálneho sveta na základe narážok a podnetov. Vnímanie sa stáva procesom aktívneho testovania
36 PAGET, D.: Codes and Conventions of Dramadoc and Docudrama. In: Allen, C. R.; Hill A.: The Television Studies Reader. London: Routlege, 2004. 37 MONTGOMERIE, M.: Miniseries, [online]. Dostupné na:
hypotéz, organizmus musí zbierať údaje z okolia. Percepcia zvykne byť predbežná, rámcuje viac-menej pravdepodobné očakávania z vonkajšieho prostredia. Organizmus sa spytuje okolia na informácie, ktoré si následne overí u percepčnej hypotézy. Hypotéza sa potom potvrdí alebo vyvráti; v prípade, že sa nepotvrdí, zvykne sa vytvoriť nová hypotéza. Percepčné procesy zdola nahor, ako napríklad sledovanie pohybujúceho sa objektu, operujú rýchlo a mimovoľne, ale zostávajú podobné iným deduktívnym procesom. Procesy zhora nadol sú viac založené na domnienkach, predpokladoch, očakávaniach a hypotézach. Kognitívne procesy pomáhajú rámcovať a fixovať percepčné hypotézy výpočtom pravdepodobných možností dôležitých pre situáciu a predchádzajúcu vedomosť. Typické kognitívne aktivity ako triedenie alebo zapamätávanie si vecí závisí od deduktívnych procesov. Vo všetkých týchto aktivitách, či už percepčných alebo kognitívnych, organizované skupiny poznatkov vedú naše tvorenie hypotéz. Takéto skupiny sa nazývajú schémy (schemata).40 Mentálny obraz vtáka je schéma pre vizuálne rozpoznanie, a koncept dobre štruktúrovanej vety funguje ako schéma v hovorovej percepcii. Sú rôzne druhy schém: prototypy (obraz vtáka), šablóny (archivovacie systémy) alebo procedurálne modely (zručnosť, napr. vedieť jazdiť na bicykli). Konštruktivistická teória taktiež objasňuje, prečo je percepcia často skúsenosťou získaná a naučená aktivita.
1.3 Pramene
Za základný prameň v tejto kategórii považujem samotný seriál Vikings41, z ktorého budem čerpať informácie o vyobrazení Vikingov v televíznom prostredí v rámci dramatickej tvorby. Ide o seriál, do dnešného dňa boli odvysielané štyri kompletné série, ktoré budú teda predmetom môjho skúmania. Rozčlením si ho podľa sérií a budem sa zaoberať historickými postavami, udalosťami a spôsobom, ako boli vyobrazené v tomto televíznom programe. Druhým prameňom bude webová stránka42 tvorcov seriálu, ktorá je bohatým zdrojom sprievodných informácií k seriálu. Sú na nej dostupné informácie zo
40 Tamtiež, s. 31 41 HISTORY CHANNEL. Vikings. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 42 HISTORY CHANNEL.: [online]. Dostupné na:
zákulisia, o postavách, vyobrazených udalostiach, počiatkoch seriálu atď. Obsahuje aj videá, na ktorých herci spolu s tvorcami a historikmi opisujú dané postavy a ako sa s nimi vysporiadali, čo sa týka stvárnenia a zasadenia do deja. Zaujímavým zdrojom sú aj podcasty, ktoré sú tiež dostupné na ich webovej stránke. Tie obsahujú rozhovory s tvorcami seriálu. Posledným prameňom, ktorý som zvolil a ktorý mi pomôže hlavne s priblížením historického kontextu vikingskej spoločnosti a postáv, ktoré sa v seriáli vyskytujú, je The Sagas of Ragnar Lodbrok43, ktorej autorom je Ben Waggoner. Popisuje život Ragnara Lodbroka a legendy, ktoré okolo jeho osoby kolujú. Práve Ragnar je hlavnou postavou seriálu. Dôvod výberu je zrejmý - spoznať ústrednú postavu seriálu, okolo ktorej sa točí väčšina deja v doposiaľ odvysielaných dieloch seriálu. Kniha obsahuje aj kapitolu o jeho synoch, ktorí sú tiež prítomní v seriáli a značnou mierou zasahujú do jeho deja.
1.4 Doplnkové zdroje
Doplnkovými zdrojmi označujem literatúru a elektronické zdroje, ktoré plnia v mojej práci len sekundárnu úlohu. Využívam ich prevažne len pre doplnenie primárnych zdrojov, prípadne teoretické ukotvenie nejakého čiastkového faktu o postavách či mestách. Zväčša k tomu využívam články dostupné na internete, ale aj odborné publikácie. Články dostupné na internete, ktoré som využil v priebehu práce, sú Freya od Daniela McCoya,44 Viking Religion od Garetha Williamsa,45 The Kattegat: What and Where It Is od Terri Mapes,46 Æthelwulf od J.L.Nelsona47 a
43 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009. 44 MCCOY, D.: Freya. 2012-2018. [online]. Dostupné na: < https://norse-mythology.org/gods-and- creatures/the-vanir-gods-and-goddesses/freya/>. 45 WILLIAMS, G.: Viking Religion. [online]. Dostupné na: < http://www.bbc.co.uk/history/ancient/vikings/religion_01.shtml>. 46 MAPES, T.: The Kattegat: What and Where It Is. [online]. Dostupné na: < https://www.tripsavvy.com/where-and-what-is-the-kattegat-1626687>. 47 NELSON, L. J.: Æthelwulf. 2004. [online]. Dostupné na:
Halfdan the Black od Janiho Salonena.48 Následne som siahol po článkoch bez menovaných autorov či článkov z internetovej encyklopédie Britannica. Z encyklopédie Britannica to sú články Rollo: Duke of Normandy49, Eudes: King of Franks50 a posledným článkom bez konkretizovaného autora je How History Channel’s ‘Vikings’ Compares To Reality.51 Odborné publikácie, ktoré som využil pri doplnení informácií, sú Charters of Malmesbury Abbey od Susan Kelly52 a Odin: The Viking Allfather od Stevena Longa.53 Všetky tieto zdroje dopĺňajú informácie o mestách, regiónoch, mytológii a postavách.
48 SALONEN, J.: Halfdan the Black. 2011. [online]. Dostupné na: < https://web.archive.org/web/20110722144006/http://koti.kontu.la/jsalonen/jani/main_saaga_009 .html>. 49 BRITANNICA.: Rollo: Duke of Normandy. [online]. Dostupné na: < https://www.britannica.com/biography/Rollo-duke-of-Normandy>. 50 BRITANNICA.: Eudes: King of Franks. [online]. Dostupné na: < https://www.britannica.com/biography/Eudes-king-of-Franks>. 51 APARTEMENT 46.: How History Channel’s ‘Vikings’ Compares To Reality. 2015. [online]. Dostupné na: < http://apt46.net/2015/06/30/how-history-channels-vikings-compares-to-reality/>. 52 KELLY, S.: Charters of Malmesbury Abbey. Oxford, Oxford University Press. 2005. 53 LONG, S.: Odin: The Viking Allfather. Oxford: Osprey Publishing. 2015. 21
2. Metodológia
Problematikou načrtnutou v predošlej kapitole sa budem zaoberať v troch oblastiach. V prvej oblasti sa zameriam na historickú presnosť seriálu. Budem overovať presnosť historických faktov na základe zvolenej odbornej literatúry, ktorá pokrýva všetky aspekty rodinného a sociálneho života, vojenských zvykov, bojových techník, moreplavectva atď. Budem teda historicky presné fakty konfrontovať a porovnávať s faktami zobrazenými v seriáli. Výsledkom bude zhodnotenie, do akej miery je seriál historicky presný a dôveryhodný, pretože na to následne nadväzuje druhá oblasť môjho výskumu. V nej sa budem zaoberať premietnutím historického faktu na filmové plátno. Prvé dve oblasti so sebou úzko súvisia hlavne preto, že prvá mi pomôže odhaliť fikciu vloženú do seriálu. Primárny spôsob, akým divák vníma alebo prichádza do styku s históriou na obrazovkách je prostredníctvom zraku. Vidí telá, tváre, krajiny, budovy, zvieratá, nástroje, zbrane, oblečenie, nábytok, všetky objekty náležiace danej kultúre v určitom historickom období, objekty, ktoré sú používané a nepoužité, ignorované a ochraňované, objekty, ktoré pomáhajú identifikovať a špecifikovať danú destináciu, štýl života a pod. Tieto objekty sú dôležité preto, že vďaka nim scéna vyzerá a pôsobí realisticky - to je to, čo si častokrát obhajcovia písanej histórie neuvedomujú. Prítomnosť tých objektov je však neoddeliteľnou súčasťou faktuálnosti filmového diela. Predmety hovoria mnoho o ľuďoch, procesoch a časoch, v ktorých žili; sú dôležitými prvkami vo vytváraní historického významu.54 Spôsobov, ako je história vkladaná a vykresľovaná v televíznom prostredí, je niekoľko a ja sa budem zameriavať na odhalenie a špecifikáciu spôsobov prítomných vo vybranom seriáli. Spôsoby, ako sú historické fakty vyobrazené v televíznom prostredí, som z časti priblížil v predošlej kapitole. Spôsoby vyobrazenia faktu vo filme či v televíznom prostredí sa odlišujú aj formou žánru. V rámci interpretácie histórie ich Rosenstone delí na blockbuster drámu,
54 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012, s. 16. 22
ktorú som načrtol v predošlej kapitole, docu-drámu, dokumentárny film a mini- sériu.55 Žáner, s ktorým som sa rozhodol pracovať, nie je zatiaľ nejako výrazne teoreticky ukotvený, takže moja práca bude v tomto smere novátorská. Predpokladám, že televízny seriál sa bude nachádzať v rámci tejto problematiky niekde medzi blockbusterom56 a mini-sériou. Je nutné brať tiež ohľad na aspekty dnešnej doby a mediálneho prostredia, ktorému sa tvorcovia musia prispôsobiť, aby seriál nemusel čeliť rôznym problémom ako napríklad žaloby za dehonestáciu národnosti, žien atď. Na podobné veci doplatili mnohé historické filmy a mini-série v minulosti, ktoré bolo napríklad dvadsať rokov zakázané vysielať a pod. To všetko sa odráža na spôsobe interpretácie a vyobrazení historického faktu v televízii či vo filme. Druhá oblasť je hlavným predmetom môjho záujmu, pretože považujem za veľmi dôležité to, ako je história vyobrazovaná v seriálovej tvorbe, akými spôsobmi je dramatizovaná, fikcionalizovaná a prečo tomu tak je. Vyplývajúc z mojich predošlých výrokov, budem seriál konfrontovať nielen s presnými historickými faktami, ale aj so žánrami, ktoré sa na poli premietania historických faktov na obrazovky objavujú pomerne často a dostatočne dlho, pretože správna žánrová špecifikácia a odlišnosť historického seriálu mi bude nepochybne nápomocná, ba priam kľúčová. Pri dosahovaní vytýčených cieľov sa budem, ako som už spomínal, opierať o odbornú literatúru a analýzu vybraného seriálu. Hlavnou otázkou v tomto smere je pomer, či ide viac o faktuálny alebo fikčný seriál. Poslednou treťou oblasťou bude zameranie sa na to, ako diváci vnímajú vybraný seriál a celkovo podobný druh zábavy, pretože práve tento fenomén sa v posledných rokoch teší veľkej popularite. Keďže ide o teoretickú prácu, tak túto tretiu oblasť budem vyhodnocovať hypoteticky, pretože nebudem pracovať so žiadnou skupinou ľudí či dotazníkmi. Pri analýze seriálu zistím, čo môže divákom ponúknuť a následne to na základe Bordwellových téz aplikujem v teoretickej rovine na diváka a jeho vnímanie. Budem vyhodnocovať, prečo by divák mohol vyhľadávať práve ten program, ktorý som si zvolil, čo v ňom hľadať, skrátka budem vyhodnocovať, prečo môže byť seriál predmetom diváckeho záujmu a podložím to vedeckými teóriami, ktoré sa nachádzajú v literatúre, ktorú som si na to zvolil. Bloky som sa v práci rozhodol koncipovať spôsobom, že sa budem venovať postavám, okolo ktorých sa dej odohráva. Sú nositeľmi príbehov a situácií,
55 Tamtiež, s. 4. 56 Mainstreamová dráma 23
z ktorých je celý dej vytvorený. Dá sa povedať, že dej prišiel s postavami. Zo všetkých postáv je Ragnar Lodbrok tou najzásadnejšou a pre dej najdôležitejšou postavou. Z toho dôvodu mu venujem najviac priestoru a považujem jeho dejovú líniu za tú najprimárnejšiu. Rozhodol som sa venovať v rámci seriálu prvým štyrom sériám, pretože v tej poslednej Ragnar zomrie, čo ukončuje jeden veľký príbeh a ohraničuje jednu éru samotného seriálu. Spolu s ním zomierajú aj ďalšie postavy, ktoré boli jeho hlavnými oponentmi naprieč seriálom. Na konci štvrtej série pomyselné „žezlo“ preberajú jeho synovia a stávajú sa tým, čím bol Ragnar v tých štyroch sériách. Po postavách sa budem venovať mizanscéne, pretože tá je neoddeliteľnou súčasťou historickej drámy. Prostredie, predmety, kulisy, kostýmy, prízvuk, štýl boja a podobne dotvárajú nevyhnutnú atmosféru v seriáli, ktorú si diváci primárne zapamätajú a budú ju obdivovať. Je väčšia pravdepodobnosť, že si pri názve Vikings spomenú práve na tú atmosféru než na komplikované politické vzťahy či dialógy. Postavy aj mizanscéna sú súčasťou celkov o historickej presnosti a interpretácie historického faktu, ktoré som priblížil vyššie.
2.1 Definícia mizanscény
Filmová mizanscéna je prostriedok, ktorý si po skončení filmu divák pamätá najlepšie. Pravdepodobne si nevybaví strih, pohyby kamery alebo zvuk mimo obraz, ale zapamätá si napríklad kostýmy, kulisy, prípadne osvetlenie. Skrátka, divák si pamätá predovšetkým atmosféru.57 Pôvodný francúzsky výraz mise en scéne znamená „dať na scénu“ a v počiatku sa používal pri režírovaní divadelných hier. Filmoví bádatelia preniesli termín na filmovú réžiu a označujú ním režisérovu kontrolu nad tým, čo sa objaví vo filmovom okienku. Filmová mizanscéna teda zahŕňa tie aspekty filmu, ktoré je možné rozoznať aj v divadle: prostredie, osvetlenie, kostýmy a správanie sa postáv. Kontrolou mizanscény režisér inscenuje udalosť pre kameru. Mizanscéna si obvykle
57 BORDWELL, D.; THOMPSONOVÁ, K.: Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: Nakladatelství Akademie muzických umění v Praze. 2011, s. 159. (647 stran, ISBN 978-80-7331-217- 6) 24
vyžaduje plánovanie, ale filmári môžu dať rovnako prednosť udalostiam neplánovaným. Napríklad, keď herec zaimprovizuje, prípadne nejaká náhodná zmena osvetlenia prispeje k zlepšeniu atmosféry a pod. Mizanscéna dokáže normálne ponímanie reality presahovať.58
Hlavné aspekty mizanscény:
1. Prostredie – André Bazin napísal: „Niet divadla bez človeka, ale filmový príbeh môže prebiehať bez hercov. Dramatickosť môžu nadobudnúť zatvárajúce sa dvere, list vo vetre, vlny narážajúce na pobrežie. Niektoré filmové veľdiela používajú človeka iba ako prídavok: ako komparz alebo v kontrapunkte k prírode, ktorá sa stáva tou skutočnou ústrednou postavou.“ Filmári môžu prostredie kontrolovať mnohými spôsobmi. Jeden z nich je vybrať si pre inscenáciu akcie už existujúcej lokácie. Inou možnosťou je, že si filmár prostredie vytvorí.59 K vytváraniu prostredia sa využívajú rekvizity, čo je prevzaté z divadla.60 2. Kostým a maska – Rovnako ako prostredie, aj kostým môže plniť svoje špecifické funkcie a ich rozsah je veľmi široký. Niektorí tvorcovia sú verní autentickosti oblečenia podobne ako autentickosti prostredia. V rôznych filmoch môžu byť kostýmy rôzne štylizované. Môžu byť veľmi štylizované, aby priťahovali pozornosť. Môžu hrať vo filme dôležitú motivačnú a kauzálnu rolu. Prepojenie kostýmov s prostredím môže upevňovať naratívne a tematické vzorce. To isté je možne povedať aj o maskách, ktoré sú z hľadiska mizanscény príbuzným prvkom. Masky sú tvorené tak, aby zdôrazňovali výraz hercovej tváre a zároveň si ich nevšimli.61 3. Osvetlenie – Pôsobivosť obrazu do značnej miery ovplyvňuje manipulácia s osvetlením. Svetlejšie a tmavšie oblasti obrazu pomáhajú vytvoriť celkovú kompozíciu každého záberu, a tak divákovu pozornosť smerujú k určitým veciam a udalostiam. Jasne osvetlená oblasť môže viesť divákovo oko
58 Tamtiež, s. 159. 59 Prostredie si vytvára väčšinou v štúdiu, avšak aj v prírode si ho môže do značnej miery prispôsobiť. 60 BORDWELL, D.; THOMPSONOVÁ, K.: Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: Nakladatelství Akademie muzických umění v Praze. 2011, s. 166. 61 Tamtiež, s. 170. 25
k dôležitému gestu, zatiaľ čo tieň má schopnosť skryť detail alebo zvyšovať napätie. Osvetlenie tiež dokáže zvýrazniť textúru.62 4. Inscenovanie: pohyb a výkon – Režisér vo filmovej mizanscéne kontroluje taktiež správanie sa rôznych figúr, pričom slovo figúra môže znamenať mnoho vecí. Môže to byť osoba, zviera, objekt, alebo iba obyčajný tvar. Mizanscéna takým figúram umožňuje vyjadrovať pocity a myšlienky, prípadne ich môže rozhýbať, aby vytvorila rôzne kinetické vzorce.63
Budem sa predovšetkým zaoberať prostredím a kostýmami, hlavne z hľadiska historickej presnosti. Osvetlenie a inscenovanie nespadá úplne do témy interpretácie historického faktu v televíznom prostredí, pretože sú historicky prakticky nedokázateľné. V historických prameňoch sú isté zmienky o počasí, čo tvorcom napovedá čosi málo o osvetlení, avšak nemôžu mať presnú predstavu o stave svetla v danej dobe. V prospech toho hovorí aj fakt, že v tej dobe bolo podnebie na území dnešnej Európy podstatne chladnejšie a temnejšie.64
2.2 Definícia diváckej aktivity
Bordwell sa odvoláva na konštruktivistickú teóriu, podľa ktorej vnímanie/percepcia a myslenie/kognícia sú aktívne, na cieľ orientované procesy. Zmyslové podnety nemôžu sami o sebe určiť vnem, keďže sú nekompletné a viacvýznamové a organizmus konštruuje vnímavostný názor na základe nevedomých domnienok. Vytváranie domnienky je základným pojmom v konštruktivistickej psychológii. V niektorých prípadoch domnienka postupuje v princípe „zdola nahor“, kedy sú závery vyhotovené na základe vnímavostného inputu (vstupu). Príkladom môže byť vnímanie farieb. Ostatné procesy ako napríklad rozpoznanie známej tváre operujú s princípom „zhora nadol“. Usporiadanie senzorických dát je primárne určené očakávaním, vedomostným zázemím, procesmi riešenia problémov a ostatnými kognitívnymi operáciami. Percepcia zvykne byť predbežná, rámcuje viac menej pravdepodobné očakávania
62 Tamtiež, s. 172. 63 Tamtiež, s. 182. 64 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 95 26
z vonkajška. Organizmus sa spytuje okolia na informácie, ktoré si následne overí u percepčnej hypotézy. Hypotéza sa potom potvrdí alebo vyvráti; v prípade, že sa nepotvrdí, zvykne sa vytvoriť nová hypotéza. Percepčné procesy zdola nahor, ako napríklad sledovanie pohybujúceho sa objektu operujú rýchlo a mimovoľne, ale zostávajú podobné iným deduktívnym procesom. Procesy zhora nadol sú viac zjavne založené na domnienkach, predpokladoch, očakávaniach a hypotézach. Kognitívne procesy pomáhajú rámcovať a fixovať percepčné hypotézy výpočtom pravdepodobných možností dôležitých pre situáciu a predchádzajúcu vedomosť. Typické kognitívne aktivity ako triedenie alebo zapamätávanie si vecí závisí od deduktívnych procesov. Vo všetkých týchto aktivitách, či už percepčných alebo kognitívnych, organizované skupiny poznatkov vedú naše tvorenie hypotéz. Takéto skupiny sa nazývajú schémy.65 Vytváraním širokého repertoáru schém, ich následným testovaním na rôznych situáciách a vystavovaním prichádzajúcich dát sa jedincove percepčné a konceptuálne schopnosti stávajú tvárnejšími a odlišnejšími. Schémy vznikajú zo skúsenosti, a to nie len skúsenosti so svetom, ale aj so skúsenosťou s normami iných umeleckých diel. Na rozdiel od sústredenia sa na pragmatický výsledok vnímania umenia sa ľudská pozornosť prenáša na samotný proces vnímania. Všetko nevedomé v každodennom živote sa stáva odrazu veľmi vnímaným. Schémy dostávajú tvar, sú prekračované a formované. Ako všetky psychologické aktivity, estetická aktivita má ďalekosiahly efekt. Umenie môže posilniť, modifikovať, či až napadnúť normálny ľudský percepčno – kognitívny repertoár.66 Naratívny film je spravený tak, aby povzbudil diváka k vykonávaniu aktivity budovania príbehu. Film prezentuje podnety, vzory a rozdiely, ktoré tvarujú divákovu aplikáciu schém a testujú hypotézy. Pri sledovaní naratívneho filmu je dôležitá úloha času. Na rozdiel od čítania knihy si vo väčšine prípadov divák nemá možnosť znova prehrať scénu tak, ako si ju môže v knihe opätovne prečítať. Niektoré filmy sa neriadia časovou chronológiou a tým riskujú zmätenie divákov. Filmoví tvorcovia, ktorí prezentujú film bez chronologického poradia, riskujú, že si divák musí vybrať medzi rekonštruovaním poradia príbehu a stratením aktuálnej
65 BORDWELL, D. Narration in the Fiction Film. Madison: The Univerity of Wisconsin Press, 1985, 370 s. ISBN 0-299-10170-3, s. 31 66 Tamtiež, s. 31 - 35 27
filmovej akcie. V opozícii ku všetkým domnienkam o pasívnom sledovaní by sa malo sledovanie filmu považovať za komplikovanú až schopnostihodnú aktivitu.
Naratívne porozumenie diváka
Aby mal naratívny film zmysel, musí divák urobiť viac ako vnímať pohyby, prekladať obrazy a zvuky ako reprezentantov trojdimenzionálneho sveta a pochopiť písaný alebo hovorený jazyk. Divák si musí za ústredný kognitívny cieľ zvoliť konštrukciu viac-menej zrozumiteľného príbehu. V podkapitole o naratívnom porozumení sa Bordwell venuje otázke, čo robí príbeh príbehom a ako docieliť, aby bol zrozumiteľný. Už v začiatkoch sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa mnoho psychológov a lingvistov zaoberalo otázkou, ako ľudia rozumejú príbehom a ako si ich vykladajú. Štúdie odhalili, že už päťročné dieťa dokáže rozoznať určité aktivity charakteristické pre rozprávanie príbehu. Ľudia v tichosti predpokladajú, že príbeh je tvorený rozlíšiteľnými udalosťami vykonávanými istými agentami a spojenými špecifickými princípmi. Ak nejaká informácia chýba, diváci si ju odvodia alebo sa ju pokúsia odhadnúť. Pri porozumení naratívneho filmu sa divák snaží uchopiť filmové kontinuum ako zhluk udalostí odohrávajúcich sa v určitom prostredí a zjednotených princípmi dočasnosti a príčinnosti. Pochopiť filmový príbeh znamená porozumieť tomu čo, kde, kedy a ako sa stalo. Vďaka tomu akákoľvek schéma pre udalosť, lokáciu, čas a príčinu sa môže stať prípadnou pre to, aby naratívny film dával zmysel. Hypotetický divák vyberá podnety aj na základe kultúrnych produktov.67 Ak film nekorešponduje s kanonickým príbehom, divák musí prispôsobiť svoje očakávania a predpokladať nové vysvetlenia prezentovaného. Dokonca aj vo viac predvídateľných naratívoch hľadanie informácii a rámcovanie úsudku dodržiava určité pravidlá. Prvky textu autor vysvetľuje prostredníctvom diváka a
67 BORDWELL, D. Narration in the Fiction Film. Madison: The Univerity of Wisconsin Press, 1985, 370 s. ISBN 0-299-10170-3, s. 36 28
prostredníctvom jeho aplikovaných kognitívnych schém. Divák si môže vysvetliť materiál na základe jeho relevancie a dôležitosti pre príbeh.68 V zhrnutí, v našej kultúre je divák naratívneho filmu voči úlohe vykreslenia zrozumiteľného príbehu pripravený a aktívny. V priebehu konštrukcie príbehu divák používa schémy a prichádzajúce podnety na vytvorenie predpokladov, vyvodzovania na základe aktuálnych udalostí v príbehu a rámcovanie a testovanie hypotéz o predošlých a nadchádzajúcich udalostiach. Často sa stane, že sa musia niektoré vyvodenia prepracovať a niektoré hypotézy vynechať, kým sa spomalenie naratívu nesplatí. Zatiaľ čo hypotézy podstupujú stále modifikácie, divák môže izolovať kritické momenty, ak sú jasne potvrdené, vyvrátené, alebo ostávajú otvorené. V akomkoľvek zmyslovom prípade sa celý tento proces vymedzuje v pojmoch daných naratívom samotným, diváckym percepčno – kognitívnym vybavením, okolnosťami vnímania a predošlou skúsenosťou.69 Tieto skutočnosti pre seriál Vikings znamenajú zásadnú vec, a to, že môžu byť v ňom vytvárané komplexné postavy, prostredia a situácie, ktoré divák bez problémov rozkľúčuje a pochopí. Umožňuje to autorom vkladať do seriálu inovatívne komponenty ako napríklad stret dvoch rozdielnych kultúr a ich rozlíšenie vo forme rôznych jazykov. Diváci si môžu v seriáli všimnúť, že keď sa severania rozprávajú medzi sebou pred Britmi, tak im Briti nerozumejú a divák tiež nie, pokiaľ sa rozhovor odohráva z pohľadu Britov; a to platí aj naopak.70 Autor s režisérom tak chceli týmto inovatívnym prvkom docieliť to, že kultúry bude oddeľovať v tomto smere aj samotný divák.71 Vyššie popísaný moderný divák dokáže túto inováciu prijať bez toho, aby ho nejak znechutila či pohoršila, práveže naopak - zaujme ho výnimočnosť riešenia danej situácie. Bude schopný prijať aj pozitívne vyobrazenie Vikingov, ktoré nebolo predtým bežné obzvlášť v historickej dráme. Väčšinou boli vyobrazovaní z pohľadu západných národov, ktoré boli nimi ohrozované.72 Pozitívny náhľad na severskú kultúru sa v takom prípade dá
68 Tamtiež, s. 38 69 Tamtiež, s. 38. 70 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 3. diel. Dispossessed. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 17.3.2013 71 HISTORY CHANNEL.: Gritty, Dirty, Interesting. [podcast]. Dostupné na: < https://cdn-podcasts- video-aetnd-com.s3.amazonaws.com/HistoryVikingsPodcast_S5Episode2_101217.mp3>. 72 Tamtiež. 29
považovať tiež za inovatívny, dokonca natoľko solídne spracovaný, že s ním súhlasia aj historici.73
73 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
3. Žánrová špecifikácia
V tejto časti sa budem venovať žánrovej špecifikácii. Zastávam názor, že pre správne definovanie žánru je potrebné popísať aj ostatné žánre, ktoré majú niečo spoločné s tým žánrom, ktorý je predmetom môjho záujmu. Považujem za osožné ujasniť si čo mnou skúmaný žáner nie je a až potom môžem tvrdiť čo je.
3.1 Dokumentárny film
Dokumentárny film je považovaný za spôsob historického chápania či porozumenia. Zdieeľa mnohé s dramatickým žánrom, pretože rozpráva lineárny a morálny príbeh, často sa vysporadúva s veľkými témami prostredníctvom skúseností malej skupiny osôb, venuje dostatok času premýšľaniu o objektoch. Zameriava sa aj na emocionálnu stránku nielen výberom, rámovaním a juxtapozíciou statických a dynamických obrazov, ale aj zapájaním hovoreného slova, zvukovými efektami a hudbou, ktorá dokresľuje a vystihuje vybrané obdobie. Na rozdiel od dramatického filmu nie sú obrazy a zábery aranžované a prispôsobované kamere, ale sú natáčané v múzeách, prírode a pod. Zábery sú tiež častokrát preberané z rôznych archívov, ktoré obsahujú dobové nahrávky. Najväčší odklon od dramatického filmu spočíva v „talking heads“74 a sprievodnom komentári.75 Implicitná schopnosť dokumentu je, že nám dáva priamy náhľad a prístup k historickým faktom. Prostredníctvom jeho indexového vzťahu k aktuálnym ľudom, krajinám a objektom dokáže sprostredkovať virtuálne nepriamu historickú skúsenosť, zaručene priamejšiu než historický fakt interpretovaný žánrovým filmom. Dokumentárny film na rozdiel od dramatického filmu podáva históriu s istou dávkou regularity, nie v prítomnom čase, ale v špecifickom vizuálnom čase, ktorý môžeme nazvať nostalgiou. Apeluje ňou na emocionálnu stránku divákov, pomáha udržať ich pozornosť a prilákať nových divákov. Efekt nostalgie
74 Talking heads – Rozhovory s historikmi, ktorí sú špecializovaní na konkrétne obdobie, alebo s inými odborníkmi a špecialistami na danú tému. Tieto rozhovory dodávajú dokumentu dôveryhodnosť a pomáhajú ho vytvarovať a priblížiť širší význam a kontext histórie. 75 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012, s. 17. 31
je vytváraný hlavne pomocou archívnych záberov, fotiek a prípadne scén zo žánrových filmov.76
3.2 Mainstreamová dráma
Mainstreamová dráma je pravidelne pod paľbou kritiky zo strany historikov ohľadom interpretácie faktov či vyobrazenia doby, do ktorej je príbeh zasadený. Historický naratív alebo argument vyberá len určité stopy, ktoré sa stávajú určovacími faktami a sú používané ako časť historickej práce. Pre filmárov, ktorí musia vytvoriť minulosť, ktorá spĺňa určité podmienky, praktiky a tradície vizuálneho média a dramatickej tvorby, to znamená, že musia prekročiť hranice ustanovujúcich faktov a musia niektoré interpretovať iným spôsobom alebo fikcionalizovať. Vzniká proces invencie faktov.77 Tento proces je niekedy považovaný za slabinu historických filmov, ale pravdou je, že je to ich práve ich silná stránka. „Dráma je život, v ktorom sú nudné časti vynechané“, tak znie citát Alfreda Hitchcocka, ktorý veľmi dobre vystihuje historickú drámu. Bez enormného množstva invencie, kondenzácie a kompresie faktov by aj tie historicky najpresnejšie pokusy of historický film neboli dramatické, ale rozvláčne a rozťahané. Neboli by schopné urobiť minulosť pútavú, zrozumiteľnú a zmysluplnú.78 Tieto praktiky sa stali súčasťou tradície, ktorú môžeme nazvať Hollywoodskou. Pre pochopenie mainstreamového historického filmu sú kľúčové tieto elementy:
1. Film rozpráva históriu ako príbeh s úvodom, jadrom a záverom. Príbeh sa v nás snaží zanechať morálne posolstvo a pocit povznesenia. Posolstvo pomerne často nebýva vyjadrené priamo, ale je ukryté v širšom alebo užšom kontexte. 2. Film kladie dôraz na históriu ako príbeh individualít. Centrom diania je muž alebo žena (väčšinou muž), ktorý je už známy medzi divákmi, alebo ide
76 Tamtiež, s. 17. 77 Tamtiež, s. 38. 78 Tamtiež, s. 38. 32
o neznámeho jedinca, ktorý vykonal nejaké významné priam až heroické veci. 3. Film nám ponúka históriu ako príbeh uzavretej, skompletizovanej a jednoduchej minulosti. Neposkytuje žiadne alternatívne možnosti ako vnímať dianie na plátne. Príbeh v nás nevyvoláva žiadne pochybnosti. 4. Film emocionalizuje, personalizuje a dramatizuje históriu. Prostredníctvom hercov a historických svedectiev nám ponúka históriu ako triumf, úzkosť, potešenie, zúfalstvo, dobrodružstvo, utrpenie a heroizmus. Dramatické filmy ako aj tie dokumentárne využívajú špeciálnych schopností daného média. 5. Film ukazuje históriu ako proces. Svet na plátne prináša dohromady veci pre analytické a štrukturálne účely. Písaná história býva často rozdelená na časti. Ekonomická, politická, rasová, triedna a rodová problematika sa spoja dohromady v životoch a momentoch individualít, skupín a národov, ktoré sú prítomné v danom filme.
Film nám ponúka priamy náhľad do minulosti. Zameriava sa na budovy, krajinu a artefakty. Vyobrazuje historické objekty ako boli používané v každodennom živote. Objekty nie sú statické ako v múzeu, ale sú prenášané do skutočného prostredia. 79
3.3 Dokudráma
Dokudráma je kombináciou dokumentárneho a dramatického filmu. Kamera nám sprostredkúva dva rozdielne druhy reality. Prvý zaznamenáva externé udalosti (funguje na báze dokumentárneho filmu) a druhý simuluje realitu formou hrania daných udalostí. Vyobrazovanie minulosti sa tak stáva širším a bohatším, funguje to však ako paradox. Dokumentárna časť sleduje a študuje udalosti a predmety z diaľky, pričom dramatická časť prenáša diváka do danej doby a vťahuje ho do minulosti.80
79 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
Kamera nedokáže byť všadeprítomná, rozumie sa tým prítomnosť pri zaznamenávaní skutočnej minulosti. Nie je možné napríklad, aby zaznamenala storočnú vojnu, alebo vzostup Napoleona, v takých prípadoch sa uchyľuje dokudráma k dramatizácii historických udalostí. Dramatizácia sa musí držať historických poznatkov, aby nevyvolala v divákoch nedôveru, je totiž potrebné udržiavať vieru v to, že kamera dokáže ukázať viac než len mýtickú pravdu.81 Pre pochopenie a analýzu dokudrámy sú kľúčové tieto štyri termíny:
1. Dráma-dokument používa sekvencie historických udalostí alebo situácií. Identity protagonistov podopierajú filmový scenár, ktorý je napísaný tak, aby vyprovokoval divákov k debate o daných udalostiach. Výsledný film zvyčajne nasleduje filmovú naratívnu štruktúru a preberá techniky dramatického filmu. Pokiaľ bol dokumentárny materiál už prezentovaný, tak je používaný spôsobom, aby čo najmenej narušil prítomný naratív.82 Historické fakty a zobrazené rozprávanie by sa nemali navzájom vylučovať. 2. Dokumentárna dráma používa umelo vytvorené sekvencie udalostí a fiktívnych protagonistov, aby ilustrovala nejaké prvky histórie, kontext a to, na čo sa autor snaží poukázať. Scenár dokumentárnej drámy sa môže, ale nemusí držať klasickej naratívnej štruktúry.83 Nie je nutné, aby sa simulovaná situácia v skutočnosti odohrala, ale to, aby správne popísala nejaký historický stav či skutočnosť. Napríklad ak je známe, že sa počas priemyselnej revolúcie v Londýne znečisťovalo životné prostredie, tak autori nasimulujú situáciu, ktorá to bude ilustrovať. 3. Frakcia používa vzory reálnych udalostí a charakterov, aby vytvorila základnú štruktúru fikcie. Spolieha sa na to, že nadviaže spojenie s divákmi mimo vecnej šablóny.84 4. Dramadoc a docudrama sú súčasné skrátené termíny popisujúce televízne programy, ktoré nasledujú metodológiu a princípy dokumentárnej drámy.85
81 Tamtiež, s. 206. 82 Tamtiež, s. 206. 83 Tamtiež, s. 206. 84 Tamtiež, s. 206. 85 Tamtiež, s. 206. 34
3.4 Miniséria
Miniséria je naratívna dráma s limitovaným počtom epizód. Tento žáner je tvorený seriálovou formou, vo väčšine prípadov sú epizódy navzájom naratívne poprepájané. Výnimkou je miniséria Boys from the Blackstuff (1982), ktorá sa skladá z naratívne uzavretých epizód, ale navzájom sú napriek tomu prepojené a kulminujúce do finálneho rozuzlenia86. Primárnou prednosťou minisérie je rozšírený naratívny priestor, ktorý umožňuje autorom lepšie rozvinúť dej, kontext, postavy a ich motivácie, vývoj, prerod, či vzťahy medzi nimi. Vďaka tomu je možné sa venovať posolstvu diela viac do hĺbky. Tento žáner má zvyčajne tri až šesť dielov, avšak názory odborníkov na optimálny počet dielov sa odlišujú. Niektorí tvrdia, že to je spomenutých tri až šesť dielov a iní tvrdia, že akceptovateľný počet je desať dielov za sezónu.87 To mi príde pomerne absurdné, pretože podľa tejto logiky by sa dal pomaly každý novodobý seriál zaradiť do minisérie, čo je podľa mňa nevhodné.
3.5 Seriál
Seriál sa do vymedzenia od Rosenstona nedostal, ale keďže sa zaoberám programom, ktorý je oficiálne radený medzi historické seriály, tak si myslím, že definícia tohto žánru je potrebná. Seriál je typický kumulatívnym naratívom, to znamená, že sa dej prelieva z jedného dielu do druhého a ústi smerom k riešeniu, ktoré prichádza v horizonte až niekoľkých týždňov. Jednotlivé diely seriálu sú uvádzané v pravidelných intervaloch a každý diel znamená istý naratívny posun. V závere celého seriálu prichádza riešenie naratívnej otázky. Operuje so stálymi postavami, ktorých osudy
86 MONTGOMERIE, M.: Miniseries, [online]. Dostupné na:
sleduje počas konkrétneho časového obdobia, pričom sa postavy a základné situácie v jednotlivých dieloch vyvíjajú. 88 Vďaka kumulatívnemu naratívu seriál vyžaduje pravidelnú divácku pozornosť. Informácie sa objavujú postupne a divák ich zhromažďuje počas celého trvania programu. V prípade, že divák vynechá nejaký diel a uniknú mu informácie, seriál používa špecifické techniky. Ide hlavne o rekapituláciu deja predchádzajúceho dielu/dielov.89 3.5.1 Spôsoby sprostredkovania informácií v seriáloch
Poetika seriálovej fikcie rozpoznáva tri základné spôsoby, ktorými osnova rozprávania informácie sprístupňuje:
1. Kumulatívny spôsob sprostredkovania informácie kopí v rade za sebou a postupne upresňuje divákovu predstavu o makrosvete a jeho dianí. Divák napríklad vidí a počuje postavu, ktorá sa nejako volá, niekde je, nejako to tam vyzerá, niekam ide, niečo chce, s niekým sa stretne, ten niekto sa nejako volá, tiež niečo chce, a podobne. Inak povedané, o sprostredkovaných informáciách platí, že A+B=AB.90 2. Komparatívny spôsob sprostredkovania informácií spočíva v tom, že si divák neznámu informáciu X vyvodzuje na základe porovnávania dvoch iných rôznych informácií a pokiaľ ani jedna z nich informáciu X neobsahuje, tak si ju domyslí. V tomto prípade platí, že A+B=C.91 3. Retrográdny spôsob sprostredkovania spočíva v tom, že nejaký prvok osnovy spätne prepisuje doterajšie vzťahy medzi prvkami. Môže sa tak napríklad zrazu ukázať, že postava doteraz zdanlivo mŕtva je v skutočnosti nažive. O retrográdnom usporiadaní sa hovorí aj v prípade, keď sa upravuje doposiaľ udržiavaný variant komparatívne založeného úsudku.92
3.5.2 Obmedzenie spôsobov sprostredkovania
88 KORDA, Jakub: Televizní žánry. Cinepur č. 39, květen 2005, str. 21. 89 ELLIS, John: Visible Fictions. Routledge, London 1992, str. 123. 90 KOKEŠ, R.: Světy na pokračování. Praha: Akropolis, 2016, s. 29. 91 Tamtiež, s. 30. 92 Tamtiež, s. 31. 36
Pre poznanie určitého seriálového diela je však analýza rozprávania „iba“ pomocou informácií, úsudkov a opráv ako príliš detailná, tak príliš všeobecná. Prílišná detailnosť tkvie už v predpoklade postupnej rekonštrukcie každého vyjadreného aspektu osnovy (kumulatívne sprostredkovanie), prípadných diváckych úsudkov dopĺňajúcich vzniknuté medzery (komparatívne sprostredkovanie), či oprave doterajšej predstavy o fiktívnom makrosvete (retrográdne sprostredkovanie). K dispozícii sú rôzne teoretické modely, ktoré navrhujú ako si vysvetľovať dané rozprávanie, avšak predpokladajú, že ich divák bude poznať.93 Pri prílišnej detailnosti fiktívneho sveta hrozí divákovi zahltenie zjavnými informáciami, ktorého následkom bude jeho neschopnosť ich rozkľúčovať. Ďalším následkom môže byť neschopnosť uchopiť predpokladané medzery, ktoré si divák má domýšľať. Prílišná všeobecnosť spočíva v tom, že pri ucelenom zjednodušení sa začínajú stierať hranice medzi epizódami a znižuje sa zahustenosť fiktívneho makrosveta. Stále je nutné pracovať s konkrétnymi informáciami, medzerami a úsudkami. Posunutie na vyššiu úroveň analýzy tak znamená predovšetkým zväčšiť priepustnosť jednotlivých informácií, podobne ako vyššia mierka pri mapách znamená získať omnoho śiršiu predstavu o rysoch reprezentovaného terénu. Akékoľvek zvýšenie mierky pri práci s konkrétnymi medzerami a úsudkami zároveň predstavuje nezanedbateľné ochudobnenie základného fiktívneho makrosveta o rad jeho prvkov a vlastností.94
3.6 Žánrová špecifikácia programu Vikings
Úlohou tejto špecifikácie bude dokázať, že program Vikings spĺňa žánrové podmienky historického seriálu. Mala by tiež dať odpoveď na stanovenú hypotézu - teda, že v rámci interpretácie historického faktu sa bude program radiť niekde medzi mainstreamovú drámu a mini sériu. Program odráža život a činy Ragnara Lodbroka a jeho rodiny, čo tematicky napovedá, že pôjde o dej s kumulatívnym naratívom. Zachytiť históriu a členov
93 Tamtiež, s. 34. 94 Tamtiež, s. 34. 37
celého rodokmeňa je pomerne rozsiahla a neľahká úloha. Program je rozdelený do sezón95 a epizód96. Kumulatívny naratív je prítomný a jednoznačne rozpoznateľný naprieč všetkými štyrmi sériami. Každý diel posúva dej dopredu a zároveň pracuje s informáciami z dielov predošlých a nadväzuje na ne. Ďalším indikátorom, že ide o seriál, je, že každý diel je ukončený cliffhangerom97, ktorý má za úlohu navnadiť diváka, aby si program pozrel aj nabudúce. Tento fakt ma privádza k ďalšej pre seriál typickej charakteristike – postupnému vysielaniu. Epizódy sú vypúšťané do obehu raz za týždeň, pričom na začiatku každej z nich je krátka rekapitulácia predošlej epizódy, aby pomohli divákovi opäť nadviazať kontakt s dejom. Funkciou rekapitulácie predošlej epizódy je aj uvedenie do deja diváka, ktorý predošlú epizódu vynechal. Dej sa koncentruje okolo rodiny Ragnara Lodbroka a ďalších významných severanov histórie, ktorých životy a počiny sú zaznamenané simultánne s hlavnou vetvou. Historický aspekt programu sa odráža vo vyobrazení historicky pravdivých udalostí a postáv, ktoré sú vsadené do fiktívneho deja. Vzory interpretácie histórie preberá čiastočne od mainstreamovej historickej drámy. Aspekt, kedy film kladie dôraz na históriu ako príbeh individualít. Centrom diania je muž alebo žena (väčšinou muž), ktorý je už známy medzi divákmi, alebo ide o neznámeho jedinca, ktorý vykonal nejaké významné priam až heroické veci98, je vyjadrený v seriáli koncentráciou deja okolo historicky významných osobností. V hlavnej dejovej línii je centralizovaná osoba Ragnara Lodbroka, ďalšie dejové línie majú tiež svoje hlavné postavy. Zo začiatku seriálu nie je naratív príliš rozvetvený, avšak koncom prvej sezóny sa línie oddeľujú. Napriek tomu, že sa v priebehu všetkých sezón pretínajú, prípadne opäť na čas spájajú, tak sú im ponechané hlavné postavy, okolo ktorých sa odohráva dej. Spočiatku Ragnarova dejová línia sa delí na Rollovu, Athelstanovu, Bjornovu, Lagerthinu, Aslauginu, Flokiho a Jarla99 Haraldsona, z hľadiska severanov. Z hľadiska anglického ide o postavy Ecberta, Judith,
95 Sezóna je skupina epizód je vysielaná v určitom časovom horizonte, spravidla raz za rok. 96 Epizóda je jeden časovo ohraničený diel seriálu/série. Spravidla majú diely rovnakú dĺžku a sú zaradené do sezón. 97 Cliffhanger je dramatický záver filmu, epizódy alebo iného diela pri ktorom zostáva hrdina v nevyriešenej, napínavej situácii. 98 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
Aethewulfa, Aella a Kwenthrith. Neskôr sa pridáva francúzska vetva, ktorej dej sa koncentruje okolo kráľa Charlesa. Väčšina z týchto postáv má svoj historický predobraz a nejaký historický význam. Postavy, ktoré sú umelo vytvorené a vložené do seriálu, plnia svoje úlohy v rámci naratívu či kontaktu s publikom. Následne sú dej a udalosti prispôsobované hlavným postavám daných línií. Tak vzniká fiktívna časť seriálu a príbeh, ktorý sa snaží vypĺňať prázdne miesta medzi historicky presnými faktami. V seriáli sa vyskytuje aj aspekt kedy film emocionalizuje, personalizuje a dramatizuje históriu. Prostredníctvom hercov a historických svedectiev nám ponúka históriu ako triumf, úzkosť, potešenie, zúfalstvo, dobrodružstvo, utrpenie a heroizmus. Dramatické filmy ako aj tie dokumentárne využívajú špeciálnych schopností daného média.100 Odzrkadľuje sa to vo vytváraní kladných a záporných postáv v rámci príbehu. Vďaka svojej rozvetvenej naratívnej štruktúre a časovej dĺžke dostávajú postavy dostatok priestoru na svoj vývoj a pretváranie názoru diváka. Postavy v deji chránia svoje záujmy a snažia sa dosiahnuť svoje ciele, niektoré z nich strácajú a iné zase získavajú priazeň divákov, prípadne tie, čo ho stratili na začiatku seriálu, ho môžu v priebehu deja získať späť a naopak. Každá z tých postáv reprezentuje a symbolizuje určitú časť minulosti a určité historické udalosti. Dôsledkom toho sa divák prostredníctvom postavy môže stať obdivovateľom reprezentovanej historickej skutočnosti. Posledný aspekt, ktorý seriál preberá z mainstreamovej drámy, je, že film ukazuje históriu ako proces. Svet na plátne prináša dohromady veci pre analytické a štrukturálne účely. Písaná história býva často rozdelená na časti. Ekonomická, politická, rasová, triedna a rodová problematika sa spoja dohromady v životoch a momentoch individualít, skupín a národov, ktoré sú prítomné v danom filme.101 Rozdielom oproti dokumentárnym filmom je, že dramatický film či seriál nezobrazuje spomenuté problematiky zvlášť a jednoznačne oddelene, ale sú zakomponované v príbehu, udalostiach, činoch postáv a vyobrazených spoločenstvách. Príkladom je postava Lagerthy, ktorá už od začiatku reprezentuje problematiku rodovej rovnosti a postavenia žien v spoločnosti. Jej historická predloha bola v ságach popisovaná ako odvážna a silná žena a bojovníčka, čo je
100 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
interpretované aj v seriáli. Účastní sa výjazdov a neskôr sa stane jarlom, pričom zastáva aj povinnosti vikingských žien v domácnosti, ako tomu bolo v minulosti. Prítomnosť tohto aspektu je možné badať aj na princípe, akým je história v seriáli zobrazovaná. Program sa snaží vyťažiť maximum zo zvoleného žánru a využíva to v tom, že zobrazuje históriu ako proces. Jednotlivé historické situácie a udalosti sú naratívne vedené a prepojené tak, aby logicky vyústili k ďalším udalostiam. Spoločnosť, postavy a krajina sa vyvíjajú; dá sa tvrdiť, že v seriáli prítomná fikcia obklopuje a dopĺňa historickú kostru. Na základe množstva aspektov, ktoré seriál preberá z mainstreamovej drámy, je možné tvrdiť, že ide o komplexnejší žáner, pretože je schopný pojať viac týchto aspektov. Filmy sa zvyčajne pohybujú v rámci jedného aspektu, aby boli schopné ho dostatočne spracovať. Na viac im neostáva priestor, ktorý majú oproti seriálom značne obmedzený. Vlastnosti minisérie, prítomné v programe Vikings, sú celkom jednoznačné: väčší naratívny priestor, rozvíjanie postáv v priebehu deja. Čo sa týka kategorizácie historického filmu podľa Rosenstoneovej štúdie JFK, je možné program Vikings zaradiť ako explicitný historický film, v tomto prípade seriál, pretože pre nich platí, že pohyblivé obrazy sú reflexiou spoločenských a politických problémov doby, ktorú vyobrazujú. Táto stratégia trvá na tom, že každý film môže byť historický situovaný. Tiež to poskytuje nešpecifickú rolu pre film, ktorý chce rozprávať o historických problémoch.102 Politické problémy nie sú síce prítomné v takej miere, ako je moderný divák zvyknutý, pretože v danej dobe bola politika značne jednoduchšia ako dnes. Seriál však verne popisuje vikingskú kultúru a spoločnosť, pričom obdobne sa vyjadril aj profesor severskej kultúry pôsobiaci na Harvardskej Univerzite.103
3.7 History Channel a jeho pôsobenie na poli populárnej histórie
102 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
Televízne kanály, ktoré sa zaoberajú vysielaním, ale najmä produkovaním populárnej histórie, vychádzajú z nasledujúcich siedmich téz. Tieto tézy sú viac- menej logickým vyústením nárastu popularity historického filmu medzi divákmi a ich schopnosťou vnímať film. Do dokumentárnych filmov sa postupne pridávali prvky dramatizácie a následne sa z toho vyvinula historická dráma, ktorá je v posledných rokoch veľmi úspešná a obľúbená obzvlášť medzi bežnými divákmi.
1. Televízia je hlavný zdroj, cez ktorý sa väčšina ľudí vzdeláva v oblasti histórie. 2. História v televízii je v dnešnom svete veľký biznis. 3. Technické a štylistické vlastnosti televízie ako média výrazne ovplyvňujú druhy reprezentácie histórie. 4. Nepravdepodobný rast a obrovská popularita histórie v televízii je tiež výsledkom jej spriaznenosti a schopnosti spájať súčasné záujmy a priority v rámci príbehov, ktoré televízia vysiela o histórii. 5. Televízny producenti a diváci sú podobne zaujatí tvorbou „použiteľnej minulosti“ - dlhotrvajúcou doktrínou, kde príbehy obsahujú skutočné postavy a udalosti za účelom objasnenia súčasnosti a odhalenia budúcnosti 6. Kolektívna pamäť je stránka medializácie, kde profesionálna história musí v konečnom dôsledku zdieľať priestor s populárnou históriou. 7. Opakom „prezentizmu“ je „pastizmus“. Je to termín, ktorý vytvoril Joseph Ellis, aby označil odbornú tendenciu, ako predložiť minulosť neodbornému publiku bez nejakých limitov.104
Televízny kanál History Channel sa spočiatku venoval hlavne vysielaniu profesionálnej histórie a neskôr populárnej histórie, ktorú následne začal produkovať. Využíva diela a programy, ktoré fikcionalizujú fakty pomerne často. Seriál Vikings pochádza práve z ich dielne. Ide o komerčnú televíziu, ktorá sa zameriava na programy na pokračovanie a epizodické programy,105 ktoré môže vysielať pravidelne a vytvoriť si tým divácku základňu. Ich hlavným mottom je
104 EDGERTON, R. G. – ROLLINS, C. P.: Television Histories: Shaping Collective Memory in the Media Age. Kentucky: The University Press of Kentucky. 2001. s. 6. 105 Tamtiež, s. 262. 41
„where history comes alive,“106107 čo už vopred indikuje, že história bude v ich programoch dramatizovaná a podávaná zábavnou formou. Na základe toho je logické, že od ich vzniku v roku 1995108 to bola už len otázka času, kým sa pustia do tvorby historickej drámy, ako je seriál Vikings.
106 Tam kde história ožíva. 107 EDGERTON, R. G. – ROLLINS, C. P.: Television Histories: Shaping Collective Memory in the Media Age. Kentucky: The University Press of Kentucky. 2001. s. 262. 108 Tamtiež, s. 261. 42
4. Historické fakty v seriáli
V tejto kapitole sa budem venovať prevažne odhaľovaniu historických faktov prítomných vo vybraných aspektoch seriálu ako postavy a mizanscéna. Odhalené fakty budem komentovať a porovnávať so seriálom. Napriek tomu som túto kapitolu zaradil ako faktografickú, pretože v nej prevládajú fakty nad interpretáciou či teóriami.
4.1 Postavy
V tejto časti sa budem zaoberať historickým pôvodom postáv, ako sú interpretované v seriáli, prečo to tak môže byť a ako to funguje v rámci naratívnej skladby. Fikcionalizácia postáv je zrejmá, pokiaľ však autor chcel opísať a vyobraziť komplexne vikingskú kultúru vo fikčnej dráme, tak to musel nevyhnutne urobiť. Podľa ság a ostatných zdrojov jednotlivé postavy toho vykonali toľko, že každá z nich by bola schopná zaplniť svojimi činmi celý seriál alebo mini sériu. Vikings sa držia pevnej kostry a tou je Ragnarov život a synovia.109 Jeho život a pôsobenie je do značnej miery upravené a zredukované, pretože pokiaľ by ostali v stave, ako o nich hovoria ságy a historické poznatky, tak by bol samotný seriál trochu kostrbatý a pravdepodobne by bol veľmi náročný na sledovanie. Ostatné postavy sú upravované spolu s Ragnarom tak, aby pasovali do seriálového naratívu a plnili potrebné úlohy.
4.1.1 Ragnar Lodbrok
Rozhodol som sa začať hlavnou postavou celého seriálu, pretože on, jeho činy a rodina boli primárnou inšpiráciou pre vznik Vikings. Ragnarova osoba je opradená mýtmi a legendami, ktoré sú opísané v ságach.110 Nie je celkom isté, do
109 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
akej miery ide o fakty, avšak ságy sa z časti zakladajú na pravde, rovnako ako naše povesti. Pri skúmaní jeho osoby som si zvolil knihu od Bena Waggonera The Sagas of Ragnar Lodbrok, ktorá popisuje jeho činy, život a rodinu. Podľa legendy sa Ragnar narodil dánskemu kráľovi Sigurdovi, čo znamená, že mal kráľovský pôvod a bol následníkom dánskeho trónu.111 V seriáli je tento fakt vynechaný, je len obyčajným farmárom, ktorý je však veľmi ambiciózny, čo by mohlo byť interpretáciou jeho vznešeného pôvodu. Jeho ambície vychádzajú zo zvedavosti, ktorá je súčasťou jeho povahy. Podľa ság, on a ľudia verili, že jeho rod je potomkom samotného Ódina112. V dnešnej dobe je pomerne málo známe, že Ódin nebol len vládcom Asgardu113, múdrosti či vojny, ale aj bohom zvedavosti.114 Zvedavosť je jednou z Ragnarovych primárnych vlastností, ktorá ho posúva ďalej a zároveň s ním aj príbeh v seriáli. Seriál začína v čase, keď skutočný Ragnar Lodbrok mal za sebou už nejaké legendárne činy, ktoré jeho menu priniesli slávu. Jeho prezývka v preklade znamená huňaté/hrubé nohavice, niekedy prekladané aj ako špinavé nohavice. Vznikla na základe legendy o jeho boji s nebezpečným hadom, ktorý ohrozoval obyvateľov Götalandu. Podľa legendy svoje nohavice vymáčal v bahne, aby sa stal odolným proti hadiemu uhryznutiu. Zabitie hada mu prinieslo slávu a druhú manželku menom Thora, ktorá bola dcérou miestneho Jarla Herruda.115 Ragnarov pôvod ako aj skutočné nadobudnutie slávy sú v seriáli opomenuté, čo značne nahlodáva historickú presnosť. Ragnarova minulosť a história ponúka jedno východisko, ktoré umožňuje naratívne naštartovať seriál. Ragnar sa na trón (nórsko-švédsky) dostal pomerne mladý vďaka víťazstvu v občianskej vojne, kde mu výrazne pomohla jeho prvá žena Lagertha.116 skutkov dávnych dní, životopisov dôležitých osôb. Príbehy sú väčšinou realistické alebo založené z časti na skutočnosti. 111 MYTHOLOGIAN: Ragnar Lothbrok/Lodbrok (Vikings), The Real Story: His Life, Death, Wives and Children. [online], Dostupné na:
So svojou druhou ženou splodil dvoch synov, Agnara a Eireka. Po Thorinej smrti spôsobenej chorobou sa Ragnar vzdal trónu v prospech svojich synov a ďalších druhov a stiahol sa do úzadia. Kráľovstvo bolo rozdelené a nebolo úplne jasné, čo počas svojho mocenského exilu Ragnar robil.117 To otvorilo brány tvorcovi seriálu, využil to na začiatok rozprávania príbehu s tým, že zamlčal jeho hrdinskú, rodinnú a mocenskú minulosť. Domnievam sa, že tak urobil preto, aby diváka príliš nedoplietol a zbytočne nekomplikoval už tak pomerne dosť zamotané udalosti, ako sú popísané v ságach. Michael Hirst118 tvrdí, že jeho úmyslom nebolo vytvoriť seriál, ktorý je založený na historickej presnosti, ale na veľkých činoch významných vikingov.119 V úvode seriálu tvorí Ragnarovu rodinu Lagertha, Bjorn120 a Gyda. Lagertha, ktorá figuruje v seriáli ako jeho prvá manželka, bola v skutočnosti tiež jeho prvou manželkou.121 Niektoré ságy ich však vôbec ako pár nepopisujú, ba dokonca sa v nich ani spolu nestretli. V seriáli majú spoločne syna Bjorna (uvádzaný v seriáli ako najstarší syn) a dcéru Gydu. V skutočnosti mal Ragnar s Lagerhtou len jedného syna, čo sa zhoduje so seriálom, ale nebol to Bjorn. Ich spoločný syn sa volal Friedleif.122 Pri dcére mal autor voľné ruky, pretože nie je známe, koľko dcér Ragnar v skutočnosti mal. Napriek na svoju dobu progresívnemu postaveniu žien vo vikingskej spoločnosti panoval patriarchálny systém,123 takže je možné predpokladať, že sa evidencia potomkov vzťahovala prevažne na synov, obzvlášť pri významných členoch spoločnosti. Fakt je, že s Lagerthou mal dve dcéry, mená však nie sú známe. S osobou Ragnara sa spájajú dve dcéry, ktorých mená sú známe, avšak nikto nevie s kým ich mal.124
117 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 8. 118 Michael Hirst je anglický scenárista a producent, ktorý je tvorcom Vikings. Vlastní produkčnú spoločnosť Green Pavilion Entertainment, ktorú založil v decembri 2017. 119 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
Neskôr sa s Lagerthou rozišiel a vzal si za ženu princeznú bojovníčku, Kráku, iným menom Aslaug.125 Dostáva ma to k pravde o pôvode a približnom veku jeho synov vyskytujúcich sa v seriáli. S Aslaug mal mnoho synov, najstarší bol Ivar126, druhý bol Bjorn (v seriáli interpretovaný ako syn Ragnara a Lagerthy), Hvitserk, Ubba, Halfdan a Sigurd.127 V seriáli začína Ragnarova sláva stúpať po úspešnom nájazde do Británie. Cieľom bol kresťanský chrám v Lindisfarne. Podľa historických zápisov bolo nepravdepodobné, že by sa ho účastnil aj Ragnar osobne. Jedine za predpokladu, že by Ragnar v čase smrti mal viac ako osemdesiat rokov. Lindisfarne bol napadnutý v roku 793128 a Ragnar Lodbrok, ktorého dátum narodenia nie je presne známy, zomrel medzi rokmi 852-856.129 Dôvod, prečo Michael Hirst prisúdil tento počin Ragnarovi, môže byť ten, že potreboval impulz, ktorý odštartuje jeho mocenský rast a vynesie mu obľubu spolubojovníkov či ostatných ľudí a dopomôže mu k zisku titulu Jarla. Ďalším dôvodom môže byť to, že ho potreboval nejako zmysluplne dostať do Británie, pretože v skutočnosti tam Ragnar naozaj pôsobil a jeho synovia neskôr tiež.130 Cesty do Británie však boli otvorené ešte pred jeho prvým príchodom na ostrovy. Jedným z dôvodov, ktorý potvrdil aj sám autor, bol ten, že chcel v seriáli reflektovať túto dôležitú historickú udalosť. Stretnutie Vikingov a anglického šerifa na pláži, ktoré sme v seriáli mohli sledovať, sa naozaj odohralo a stalo sa dôležitým zlomom v dovtedy pomerne priateľských a obchodných vzťahoch medzi Britmi a Vikingami.131 Podľa franských kroník v roku 845 dobyl časť Paríža istý severan Rheginheri, ktorého meno v severskom jazyku môže znieť Ragnar, avšak to príliš nekorešponduje so ságami a teda Ragnar Lodbrok pravdepodobne nikdy nedobyl časť Paríža a ani nepôsobil na území Francúzska. Vo franských kronikách sa spomína ešte jedno meno, Raginarius, čo tiež môže byť istá forma mena Ragnar. Tento Raginarius dostal v roku 840 od kráľa Karola Plešatého značné územie aj
125 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 10. 126 Ivar Boneless 127 Sigurd with Snake–in-the eye 128 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987, s. 233. 129 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. xxii. 130 Tamtiež, s. xxii. 131 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
s chrámom.132 Avšak ani táto verzia príliš nesedí na príbeh Ragnara Lodbroka, obzvlášť preto, že prvý menovaný, Reginheri, zomrel v roku 845. Pravdepodobnejšie je, že Reghinheri a Raginarius boli jedna a tá istá osoba. Autor Michael Hirst sa rozhodol však tieto postavy spojiť do osoby Ragnara Lodbroka. Domnievam sa tak, pretože spolu s príbehom o Ragnarovi a jeho synoch chcel adekvátne a kvalitne vyobraziť severskú históriu a kultúru. Jeho smrť nebola vyobrazená v seriáli úplne tak, ako je v ságach. Chýba v nich zmienka o kráľovi Ecbertovi, ktorý síce bol Ragnarovým súčasníkom, ale v časovom horizonte to príliš nevychádza. Skutočný Ecbert (Egbert) žil v rokoch 770-839, čo nepasuje k dátumu Ragnarovej smrti (852-856). Stretnúť sa mohli a bojovať proti sebe taktiež, avšak Ecbert nemohol vydať Ragnara kráľovi Aelovi na smrť.133 Tým sa dostávam k osobe, ktorá dala Ragnara popraviť, kráľ Aela. V štvrtej sérii je vyobrazená smrť Ragnara a následne pomsta jeho synov. Ragnar bol zajatý nie dobrovoľne, ako je vyobrazené v seriáli, ale v priamom boji s kráľom Aelom. Dôvodom bola žiarlivosť na jeho synov, ktorí v tom čase robili nájazdy na južnú Európu. Predtým si podmaňovali územia v Nórsku a ich sláva rástla. Ragnar ako dánsky kráľ a ich otec na to prihliadal dvoma spôsobmi, bol na nich hrdý, ale zároveň na nich žiarlil. Nechal preto postaviť dve lode, tak veľké, aké severania ešte nevideli a vybral sa s armádou do Británie. Tam však prehral s kráľom Aelom a padol do zajatia. Nie dlho potom bol popravený.134 Pravdou ostáva spôsob jeho smrti, ktorý je na danú dobu a podnebné pásmo pomerne netradičný. Tak ako vyobrazuje seriál, Ragnar bol zabitý v jame plnej hadov.135 Seriál cituje aj Ragnarovu predsmrtnú frázu „Mladé prasiatka budú zúriť, keď zistia, ako starý kanec trpel.“136 Pôvodne ohľadom pomsty synovia váhali, ale nakoniec sa rozhodli otca pomstiť. Ragnarova smrť bola katalyzátorom vikingskej invázie do Británie137, jeho synovia išli pomstiť jeho smrť, takým spôsobom, ako to bolo vyobrazené v seriáli.
132 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. xxi 133 APARTEMENT 46.: How History Channel’s ‘Vikings’ Compares To Reality. 2015. [online]. Dostupné na: < http://apt46.net/2015/06/30/how-history-channels-vikings-compares-to-reality/> 134 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 30 135 Tamtiež, s. xxiii 136 Tamtiež, s. 30 137 MYTHOLOGIAN.: Ragnar Lothbrok/Lodbrok (Vikings),The Real Story: His Life, Death, Wives and Children. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/ragnar-lothbrok-lodbrok-vikings- real-story-life-death-wives-children/> 47
Zozbierali veľkú armádu a vydali sa do Británie, avšak prvú bitku proti kráľovi Aelovi prehrali a boli nútení sa vráti späť domov, okrem Ivara, ktorý ďalej pôsobil na území Británie.138 V seriáli toto obdobie skrátili a vynechali neúspech prvej veľkej vojny, takže technicky skombinovali obe veľké vojny. Keďže v seriáli je toto obdobie skrátené, tak to pôsobí tak, že Vikingovia išli pomstiť smrť kráľa Ragnara prakticky hneď. Pochopiteľne to indikuje aj to, že postavy nezostarli. V skutočnosti ale kráľ Aela zomrel až v roku 867.139 Zomrel presne tak, ako to bolo vyobrazené v seriáli, prehral, ale teda druhú veľkú vojnu a bol zajatý Ragnarovými synmi. Popravený bol štýlom krvavého orla.140 141
4.1.2 Lagertha
Jej postava je tiež opradená mýtmi a legendami. Jednou z legiend, ktoré sa nepodarilo potvrdiť, je, že bola štítonoškou.142 Na základe historických poznatkov nie je dokázateľné, že sa Vikingské ženy zúčastňovali bojových výjazdov. Ženy spravidla zastávali ženské aj mužské povinnosti počas toho, ako boli muži na výprave.143 To je dôvod prečo sa k nim pravdepodobne ani nemohli pridať. Táto skutočnosť je aj reflektovaná v seriáli, keď sa Ragnar chystá na prvú výpravu do Británie a Lagertha sa chce k nemu pridať. Jeho reakcia bola jasná. „Nemôžeš so mnou ísť, pretože musím nechať farmu v rukách niekoho, komu verím. A čo ak obaja na výprave zomrieme? Kto sa postará o deti?“144 Jej meno sa dostalo do povedomia a do spojitosti s Ragnarom v časoch, keď prišiel Ragnar pomstiť svojho starého otca, nórskeho kráľa Siwarda, ktorý bol porazený švédskym kráľom menom Frø. Lagertha bola pôvodne členkou Siwardovho dvora, ale po porážke ju spoločne s ďalšími ženami poslal Frø do nevestinca, kde ich ponižoval a týral. Počas Ragnarovho útoku sa pridala na stranu
138 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 34 139 APARTEMENT 46.: How History Channel’s ‘Vikings’ Compares To Reality. 2015. [online]. Dostupné na: < http://apt46.net/2015/06/30/how-history-channels-vikings-compares-to-reality/> 140 Krvavý orol je rituálny spôsob popravy. Poprava prebiehala tak, že sa odsúdenému väzňovi narezala koža na chrbte tak, aby odhalila jeho chrbticu. Potom sa od jeho chrbtice oddelili rebrá a natočili do strán tak, aby pripomínali krídla. Nakoniec sa vytiahli pľúca (v niektorých prípadoch pokryté soľou) a položili sa na ramená. 141 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 36 142 Štítonošky uvádzané v severských ságach a mytológii ako ženské bojovníčky. 143 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987, s. 59. 144 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 2. diel. Wrath of the Northmen [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 10.3.2013 48
útočníkov a pomohla k im k porážke švédskeho kráľa. Traduje sa, že bojovala ako muž.145 Táto vzniknutá legenda bola predlohou pre jej postavu, postavenie v spoločnosti a jej činnosť. Ako postava zosobňuje silné emancipované ženy, ktoré sa neboja vziať osud do svojich rúk a neustále svoju silu potvrdzuje v priebehu celého seriálu. Tým vyzdvihuje fakt, že na danú dobu bolo postavenie žien v spoločnosti neuveriteľne progresívne.146 V seriáli v druhej epizóde prvej série hovorí Ragnarovi, že mu zachránila život a na oplátku by ju mal zobrať do nového sveta, kam plánuje plavbu. Pravdepodobne odkazuje na jednu zo ság, kde Lagertha príde Ragnarovi na pomoc v občianskej vojne tesne po tom, ako vyhrá ruku svojej druhej ženy Thory.147 Domnievam sa však, že je to len nejaká fiktívna argumentačná vložka, ktorá má poslúžiť seriálovej Lagerthe ako tromf v hádke, pretože ak by to bol odkaz na ságy, tak Ragnar by bol kráľom, alebo bývalým kráľom, čo však príliš nesedí, pretože sa ním v priebehu seriálu stane. Môže to byť ešte naratívna špekulácia ohľadom Ragnarovho boja s medveďom o Lagerthinu ruku. Podľa niektorých zdrojov sa naozaj odohral súboj Ragnara s medveďom, aby dokázal, že je Lagerthy hoden.148 V seriáli mohlo ísť o špekuláciu v tom zmysle, že mal Ragnar namále a ona mu pomohla. Pravdou je, že Lagertha sa vyšplhala po mocenskom rebríčku celkom vysoko, spôsobom presne takým, ako to bolo vyobrazené v seriáli. Zabila svojho manžela, ktorý bol Jarlom.149
4.1.3 Rollo
Jeho postava je vytvorená na historickom základe, avšak v rámci seriálu patrí medzi najmenej presné. Skutočný Rollo sa narodil približne okolo roku 860, čo je približne 6-8 rokov po Ragnarovej smrti, z toho vyplýva, že nemohol byť jeho
145 MYTHOLOGIAN: Lagertha the Shieldmaiden, Ragnar Lothbrok’s Wife. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/lagertha-the-shieldmaiden-ragnar-lothbroks-wife/> . 146 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987, s. 60. 147 MYTHOLOGIAN: Lagertha the Shieldmaiden, Ragnar Lothbrok’s Wife. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/lagertha-the-shieldmaiden-ragnar-lothbroks-wife/> . 148 Tamtiež. 149 Tamtiež. 49
bratom. Dokonca sa nemohol stretnúť ani s Bjornom, ktorý bol zabitý v roku 859.150 Do deja seriálu je však zasadený ako Ragnarov brat. Prečo? Pretože popri Ragnarovi ide v seriáli asi o najvýznamnejšieho Vikinga, ak nie úplne najvýznamnejšieho. Na prahu histórie dosiahol veľmi významné úspechy a jeho rod položil základy moderného Anglicka. Rollo príliš nezapadá do Vikingskej spoločnosti v priebehu prvých dvoch sérií a cíti sa, akoby do nej nepatril, akoby bol z inej doby. Domnievam sa, že jeho zmätenosť a neschopnosť zaradiť sa je predzvesťou jeho odpútania sa od jeho koreňov. Veštec mu napriek tomu predpovedá žiarivú budúcnosť. Tým dali tvorcovia jasne najavo jeho prepojenie s historickým Rollom, ktorý sa stal francúzskym šľachticom. V historických kronikách sa jeho meno prvý krát objavilo v roku 885 pri obliehaní Paríža, kde medzi lídrami útočníkov figuroval aj sám Rollo. Opakovanými útokmi na hlavné mesto severného Francúzska si vyslúžil od kráľa Karola III. šľachtický titul a pozemky v Normandii. Karol III. tak urobil preto, lebo dúfal, že tak s útočníkmi uzavrie mier.151 Táto historická udalosť je reflektovaná aj v seriáli a pomerne presne, pretože Rollo bol nakoniec naozaj pokrstený152 a stal sa ochrancom Paríža.153 Čo sa trochu vymyká faktickej korektnosti je, že pozemky a titul nedostal len Rollo, ale aj jeho spolubojovníci, a tak bol uzavretý mier.154 V rodinnom živote Rolla sa opäť seriál rozchádza s realitou, pretože za ženu nepojal francúzsku princeznú ale Poppu, grófku z Rennes. Ich synom bol William Longsword.
4.1.4 Floki
Postava Flokiho je inšpirovaná veľmi významným vikingským objaviteľom menom Hrafna-Flóki Vilgerðarson. Slovo „hrafna“ znamená v severskom jazyku havran. To ma dostáva k jednej z prvých nepresností. Bol to skutočný Floki, koho symbolom bol čierny havran, nie Ragnar. Jeho symbolom bol, pretože vymyslel
150 MYTHOLOGIAN: Rollo the Viking Duke of Normandy. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/rollo-viking-duke-normandy/> . 151 Tamtiež. 152 Pokrstený ako Robert, Vojvoda z Normandie. 153 MYTHOLOGIAN: Rollo the Viking Duke of Normandy. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/rollo-viking-duke-normandy/> . 154 Tamtiež. 50
navigáciu na mori pomocou havranov.155 Túto techniku používa Ragnar v úplne prvých dieloch seriálu, keď sa snažia nájsť cestu do Británie. V seriáli nie je explicitne povedané, kto ju vynašiel, tvária sa, že je to už zaužívaná technika. Ragnar mal čierneho havrana v seriáli v symbole preto, lebo veril, že je Ódinov potomok a čierny havran symbolizuje predovšetkým boha Ódina, takže tento symbol ich má spájať. Skutočný Floki sa narodil v roku 830, takže je malá pravdepodobnosť, že bol blízky priateľ s Ragnarom a jeho rodinou, avšak stretnúť sa s nimi mohol. Jeho žena nebola Helga (ako je vyobrazené v seriáli), ale Groa Gro Bjornsdottir, s ktorou mal štyri deti, jednu dcéru a troch synov. Dcéra sa volala Thjodgerd a synovia Trond Gata, Torlak a Oddlief.156 V seriáli mal len jednu dcéru menom Angrboda. Nie je zmienka o tom, že by bol Floki v skutočnosti staviteľ lodí, ale bol významný moreplavec a vynikajúci navigátor. Tejto vlastnosti sa priamo vzdal v seriáli, keď v XXX epizóde povedal Ragnarovi, „Ja som tu od toho, aby som staval lode a ty si tu na navigáciu“.157 V skutočnosti bol Floki tretím Vikingom, ktorý sa dostal na Island a je po ňom aj pomenovaný, respektíve bol to on, kto ho pomenoval. Napriek tomu, že bol až tretí, kto sa dostal na Island, bol prvým Dánom, ktorý sa tam dostal. Island popisoval ako nepríjemnú a nehostinnú krajinu, kde sa mu nepáčilo, pretože jeho a jeho mužov zasiahla krutá zima a zlé podmienky. Napriek tomu sa tam vrátil a vybudoval osadu a nakoniec na Islande aj zomrel.158
4.1.5 Ivar the Boneless
Ivar bol najstarším synom Ragnara a Aslaug/Krakumál, celkovo bol Ragnarovým štvrtým synom. Jeho prezývka „bezkostný/bez kostí“ vychádza z jeho vrodenej vady. Podľa niektorých historikov tvrdí, že tá prezývka poukazuje na jeho neplodnosť a teda nefunkčnosť jeho prirodzenia. Iní tvrdia, že mal zle vyvinuté
155 MYTHOLOGIAN.: Real Floki (Vikings), Raven/Hrafna-Flóki Vilgerðarson. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/real-floki-vikings-ravenhrafna-floki-vilgerdarson/> 156 Tamtiež. 157 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 2. diel. Wrath of the Northmen [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 10.3.2013 158 MYTHOLOGIAN.: Real Floki (Vikings), Raven/Hrafna-Flóki Vilgerðarson. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/real-floki-vikings-ravenhrafna-floki-vilgerdarson/> 51
kosti v nohách,159 čo pravdepodobne mohla byť aj nejaká choroba podobná obrne. Pravda bude bližšie tej druhej verzii a síce, že nemal dostatočne vyvinuté kosti v nohách, pretože v ságe sú spomínaní jeho nosiči.160 Ohľadom jeho detstva sa nevie veľa a teda sa seriálové vyobrazenie jeho dospievania nedá príliš konfrontovať s historickými prameňmi. Je ale očividné, že jeho detstvo vyobrazené v seriáli je pripravovanie pôdy pre jeho expresívne správanie, ktorým v dospelosti oplýva. Podľa historických prameňov boli jeho povahové rysy odlišné od tých, ktoré sú prítomné v seriáli. V skutočnosti bol z bratov najinteligentnejší, čo by sa dalo istým spôsobom povedať aj o jeho seriálovej verzii, avšak v skutočnosti nebol taký temperamentný, bol veľmi zdržanlivý a trpezlivý. Keď sa dozvedel o smrti jeho otca, tak bol to on, čo krotil vášne svojich bratov a dokonca sa nezapojil ani do prvej veľkej bitky s kráľom Aelom.161 Jeho inteligencia a trpezlivosť sa prejavili po prehre jeho bratov v prvej veľkej bitke. Namiesto bitky zvolil diplomatickú cestu a spýtal sa, či mu kráľ Aela ponúkne nejakú kompenzáciu za zabitie jeho otca. Dohodli sa, že dostane územie tak veľké, aké dokáže pokryť jedna hovädzia koža. Podarilo sa mu ju roztiahnuť tak, že s ňou obkolesil územie veľké ako jedno mesto. Územie podľa dohody dostal a založil tam mesto York. Uzavrel mier s kráľom Aelom a dohodol sa s bratmi, že keď bude vhodná doba, pošlú mu toľko zlata, koľko budú môcť. Dlhé roky sa staral o mesto a okolitú krajinu, udržiaval dobré vzťahy s anglickým ľudom a aj kráľom Aelom. Keď prišla vhodná doba a bratia mu poskytli finančné prostriedky, tak zaplatil veľkej časti anglických boja schopných mužov, aby v prípade potreby slúžili pod ním a nie pod kráľom Aelom. Po vylodení jeho bratov Aela zvolal armádu, avšak prišla len malá hŕstka mužov. Ivar sa spojil so svojimi bratmi, porazili Aelu a vykonali na ňom pomstu. Získané územie si rozdelili a Ivar zostal v Británii. Bjorn, Hvitserk a Sigurd sa vrátili späť do severských krajín.162 Na základe tejto skutočnosti je jasne vidieť značné skrátenie reálnych udalostí, ktoré sa odohrali v rámci pomsty Ragnara Lodbroka. Ivar v skutočnosti svojho brata Sigurda nezabil, ako to ukazuje seriál.
159 MYTHOLOGIAN.: Ivar the Boneless, Ragnar Lothbrok’s Son. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/ivar-the-boneless-ragnar-lothbroks-son/> 160 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 33 161 Tamtiež, s. 34 162 Tamtiež, s. 36 52
4.1.6 Bjorn Ironside
Jeho detstvo vyobrazené v seriáli je tiež fikcia, pretože v skutočnosti nebol synom Lagerthy, ale Aslaug. Nebol najstarším synom Ragnara, ako je vyobrazené v seriáli, ale bol dokonca mladší ako Ivar a v poradí bol piatym synom Ragnara. Celé detstvo strávil so svojimi bratmi a zúčastňoval sa s nimi spoločne na bojových výpadoch v rámci severnej, ale aj južnej Európy. V seriáli sa do južnej Európy dostáva až v piatej sérii po Ragnarovej smrti a tak tomu bolo čiastočne aj v skutočnosti. On a jeho bratia sa vydali na juh až po otcovej smrti, avšak pôsobili tam už pred ňou. 163 V seriáli to je veľmi vhodne načrtnuté tým, že dobyli prístavné mesto v Španielsku a akonáhle sa dozvedeli o otcovej smrti, tak sa vrátili späť domov.
4.1.7 Aslaug
Aslaug bola v skutočnosti matkou piatich Ragnarovych synov, Ivara, Bjorna, Hvitserka, Sigurda a Ubbeho. V seriáli je prezentovaná ako dcéra štítonošky Brunhildy a legendárneho bojovníka Sigurda, čo sa zhoduje aj s historickými prameňmi.164 Po smrti jej rodičov sa jej ujal nevlastný otec Heimir, ktorý bol na tú dobu pomerne bohatý, ale keďže chránil dcéru zosadeného kráľa, tak musel všetko opustiť len s niekoľkými cennosťami a Aslaug. Počas svojej cesty sa zastavil na farme a hľadal pomoc. Na farme žil starý pár, muž Aki a žena Grima. Keďže pracovali tvrdo a nedarilo sa im dobre zarobiť, tak v návale chamtivosti a vidine bohatstva zabili Heimira s tým, že ho okradnú. Nečakali však, že so sebou má niečo omnoho cennejšie ako zlato, a to Aslaug. Zlato si nechali a Aslaug adoptovali, dali jej meno Krakumál, aby nevzbudzovala podozrenie.165 Jej stretnutie s Ragnarom bolo trochu iné, ako je interpretované v seriáli. Farma jej adoptívnych rodičov bola neďaleko domova Ragnarovych priateľov, ktorých šiel navštíviť ako už vtedajší kráľ a vdovec. Osobne tam prítomný nebol, avšak poslovia mu povedali, že na tej farme žije prekrásna žena. Chcel si ju ísť prezrieť osobne, avšak počasie a následne
163 Tamtiež, s. 30 164 Tamtiež, s. 2 165 Tamtiež, s. 4 53
aj kráľovské povinnosti mu v tom zabránili. Vyslal teda ďalších poslov, aby potvrdili tvrdenie predošlej skupiny a ak by sa potvrdilo, tak nech ju privedú so sebou, že chce, aby bola jeho.166 Tento príbeh sa odlišuje od toho, čo bolo vyobrazené v seriáli, avšak je zachovaná skutočnosť, že ich zoznámenie bolo náhodné. Keďže vyrastala na farme, tak nie je možné či pravdepodobné, že by jej povahové rysy a správanie boli také, ako je možné vidieť v seriáli. V skutočnosti bola pracovitá a bola aj dobrou bojovníčkou, pričom tieto vlastnosti u nej v seriáli absentujú. Podľa historických prameňov sa zúčastňovala na bojových výjazdoch spolu so svojimi synmi a pomáhala im dobýjať územia v rámci severských krajov.167 Domnievam sa, že seriálová Aslaug je akousi syntézou jej a Thory, Ragnarovej druhej ženy. Thora bola totiž žena zo „šľachtickej“ rodiny a bola dvorankou na panstve jej otca. V ságe je vyobrazovaná ako jemná a krehká žena, nie ako bojovníčka. Tieto vlastnosti preberá v seriáli Aslaug. V prameňoch nie sú ani zmienky o jej výchove Ivara, ktorej je venovaná značná časť jej času v seriáli. Dá sa samozrejme predpokladať, že tým, že bol postihnutý, tak mu venovala viac času ako ostatným deťom. V seriáli je tento fakt umocnený aj tým, že Ivar je postavený do pozície najmladšieho syna a teda prirodzeného terča súrodeneckého útlaku. Aslaug zomrela až dlho po Ragnarovi, pretože sa dožila ešte pomsty svojich synov. Nezabila ju Lagertha ako je to vyobrazené v seriáli, dokonca nie je známe ani či sa vôbec niekedy stretli a už vôbec nie sú žiadne informácie o ich vzájomnom vzťahu.168
4.1.8 Sigurd Snake-in-the-Eye
Na Sigurda sa vzťahuje to isté ako na jeho bratov, jeho detstvo nie je v prameňoch príliš popísané, takže v seriáli ide o čistú interpretáciu jeho dospievania. Pri jeho mene sa objavuje niekoľko zaujímavých skutočností, ktoré Michael Hirst vo Vikings prekrútil.
166 Tamtiež, s. 5 167 Tamtiež, s. 30 168 MYTHOLOGIAN: Lagertha the Shieldmaiden, Ragnar Lothbrok’s Wife. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/lagertha-the-shieldmaiden-ragnar-lothbroks-wife/> . 54
Sigurd mal dcéru Ranghild, ktorá bola matkou Haralda Fairhair, zjednotiteľa Nórska.169 Presne toho Haralda, ktorý figuruje v seriáli. Tu sa otvára ďalšia výrazná historická časová nepresnosť. Jeho smrť nie je presne popísaná, takže pravdepodobne zomrel prirodzenou smrťou,170 avšak skutočnosť je taká, že ho Ivar nezabil ako je to vyobrazené na konci štvrtej série seriálu.
4.1.9 Ostatní synovia Ragnara Lodbroka
Ostatní synovia buď nie sú prítomní v seriálovej adaptácii jeho života, alebo neboli dostatočne významní, aby sa výraznejšie zapísali do ság. Friedlief bol jeho najstarší syn, ktorého splodil s Lagerthou.171 Nenašiel som o ňom ďalej žiadnu zmienku, je možné, že sa nedožil dospelosti alebo nedosiahol dostatočného významu, aby sa jeho meno dostalo do ság. Synovia z druhého manželstva Agnar a Eirec (Erik) boli mocní muži, ktorým sa mohol málokto rovnať. Nikdy však nedosiahli také úspechy ako ich otec alebo mladší bratia. V ságach sa objavujú pravdepodobne len v súvislosti s Ragnarom a mladšími bratmi, ktorí pomstili ich smrť po neúspešnom pokuse poraziť kráľa Eysteina.172 Nepochybne to boli vo svojich časoch významní vodcovia. Synovia z tretieho manželstva sú Ivar, Bjorn, Hvitserk, Sigurd a Ubba. Nespomínal som iba Hvitserka a Ubbeho. Hvitskerk173 napriek tomu, že bol významný vodca a bojovník, neučinil nič pokrokové či nesplodil významného potomka. Bol kráľom časti Dánska, ktoré si po otcovej smrti bratia rozdelili.174 Ubba175 bol synom Ragnara, avšak v ságach popri svojich bratoch príliš nefiguruje. Je popisovaný ako mocný bojovník a je mu prisudzovaná rola jedného z vodcov Veľkej pohanskej armády, ktorá bola vybudovaná pre pomstenie
169 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 37 170 Tamtiež, s. 37 171 MYTHOLOGIAN.: Ragnar Lothbrok/Lodbrok (Vikings),The Real Story: His Life, Death, Wives and Children. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/ragnar-lothbrok-lodbrok-vikings- real-story-life-death-wives-children/> 172 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 65 173 V niektorých prameňoch a ságach je uvádzaný ako Halfdan. 174 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 70 175 V ságach figuruje pod menom Ubbi alebo Ubbi the Frisian. 55
Ragnarovej smrti. Je spájaný s menom Ubbi the Frisian, ktorý bol jedným z elitných bojovníkov v armáde kráľa Haralda v konflikte proti kráľovi Hringovi.176 Napriek tomu, že je uvádzaný ako syn Ragnara a Aslaug, existujú dohady, že bol nelegitímny syn.177
4.1.10 Halfdan the Black a Harald Fairhair
Skutočnosť o týchto dvoch významných postavách je zaujímavá a značne odlišná od seriálovej interpretácie. V seriáli sú vyobrazovaní ako bratia, avšak realita bola trochu iná. Halfdan bol v skutočnosti Haraldov otec a švagor Sigurda Ragnarssona.178179 V seriáli je možné vidieť isté úskoky pred Haraldovym skutočným úspechom. Jeho hlavným cieľom je zjednotiť Nórsko, avšak ak by chcel byť úspešný, tak by musel zvrhnúť Ragnara, čo historicky nemohol urobiť lebo to bol jeho prastarý otec, ktorý zomrel dávno pred jeho narodením. Je to prítomné v jeho replike pri rozhovore s Aslaug: „Pokiaľ chceš dosiahnuť svoj cieľ, tak musíš zvrhnúť môjho muža.“ „To však nie je možné, moja pani.“180 V tejto replike je viditeľný možný odkaz na historickú presnosť, ktorý akceptuje ich reálne časové horizonty, v ktorých žili. Je, ale pravdepodobné, že ide o náhodu, pretože v seriáli je Harald vyobrazovaný ako výrazne slabší a menej mocný kráľ. Odkazom na históriu môže byť aj správanie sa Halfdana k Haraldovi. Halfdan plní úlohu akéhosi mentora či radcu svojho brata. Keďže v skutočnosti bol jeho otcom, tak mu nepochybne bol aj vzorom a mentorom.
4.1.11 Ostatné postavy prítomné v seriáli
176 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 55 177 Tamtiež, s. 108 178 Pri tvorbe mien sa miesto priezviska používa meno otca s príponou určujúcou pohlavie dieťaťa. Chlapci dostávajú príponu „son“ alebo „sen“ a dcéry „dotter“ alebo „datter“. Pre každú severskú krajinu platia trochu iné predpony, zvyčajne sa líšia iba v jednom či dvoch písmenách. Uvedené prípony platia pre Švédsko, Dánsko a Nórsko, krajiny v ktorých postavy pôsobili. 179 SALONEN, J.: Halfdan the Black. 2011. [online]. Dostupné na: < https://web.archive.org/web/20110722144006/http://koti.kontu.la/jsalonen/jani/main_saaga_009 .html> 180 Tento dialóg sa v seriáli vyskytuje, avšak po dlhom pátraní som nebol schopný dohľadať kde presne odznela. 56
V seriáli sa vyskytuje mnoho postáv, ktoré majú ale aj nemajú historický pôvod. Významne zasahujú do deja, ale zároveň nie je ich historický pôvod príliš dôležitý alebo obsiahly. Narážam tým hlavne na anglickú a francúzsku vetvu seriálu, kde sa objavujú rôzne historické postavy, ktorých pôvod nie je pre naratív seriálu tak kruciálny ako postáv z vikingskej vetvy. Prvou postavou, ktorá stojí za zmienku, je Athelstan, mních, ktorého Ragnar vzal do otroctva po vyplienení kláštora v Lindisfarne. Athelstan v skutočnosti neexistoval, jeho postava je čisto fiktívna. Napriek tomu plní dôležitú naratívnu úlohu, pretože pomáha divákom v pochopení deja a súvislostí spojených s kultúrou, najmä tou vikingskou. Presnejšie bol vytvorený preto, aby pomohol divákom zo západných krajín pochopiť vikingskú kultúru, pretože on sám je katolícky kňaz a pozerá sa na ich svet našimi očami.181 Funguje ako sprostredkovateľ a tlmočník severských zvykov, štýlu života, vierovyznania a ostatných aspektov ich kultúry. Odhaľuje divákovi klady a zápory ich spoločnosti, pričom sám sa dostáva do vnútorného rozporu. Neustále severskú a západnú spoločnosť porovnáva, čím tie klady a zápory vysvetľuje divákovi. Divákovi pri snahe pochopiť severskú kultúru pomáha aj to, že Athelstan dôsledkom rôznych udalostí striedavo žije na severe a na západe. Ďalšou fiktívnou postavou, ktorá má v seriáli dôležitú úlohu, je Jarl Haraldson, prítomný v prvej sérii. Funguje ako zjednodušujúci prvok v rámci naratívu, pretože je prostriedkom vzostupu Ragnarovho spoločenského statusu. Pomáha zjednodušiť minulosť skutočného Ragnara, pretože dej seriálu vlastne začína v dobe, kedy mal skutočný Ragnar za sebou už mnoho hrdinských činov a aj významné spoločenské postavenie. Svojim spôsobom Jarl Haraldson pomohol jeho minulosť odbúrať a ponúkol prirodzený a pre divákov logický spôsob zisku moci. Formou klasickej schémy spoločenského rebríčka182 sa môže Ragnar dostať k moci, ktorú jeho predloha v tom veku už dávno mala. Pre doplnenie deja je veľmi významnou postavou Helga. Figuruje ako partnerka a neskôr manželka Flokiho. Sprevádza ho naprieč seriálom a je mu akýmsi morálnym kompasom, ktorý ho nasmeruje správnym smerom. Nevyznačuje
181 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
sa nejakými veľkými činmi alebo spoločenským postavením, skôr je dôležitá v kombinácii s Flokim. Vďaka jej pomoci sa môže Floki, ktorý je oveľa významnejšou postavou, venovať svojim veľkým činom a zároveň to formuje aj jeho osobnosť. Ďalšou postavou, ktorá značne zasahuje do deja, obzvlášť v prvých dvoch sériách, je Siggy Haraldson, žena a neskôr vdova po Jarlovi Haraldsonovi. Po udalostiach, ktoré otriasli Rollovým postavením v spoločnosti sa mu stáva oporou, pretože sama je ambiciózna a verí, že Rollo jej môže pomôcť dosiahnuť späť jej predošlý život v prepychu. Domnievam sa, že to je jeden z dôkazov toho, že Rollo do vikingskej spoločnosti úplne nepatrí, ale zároveň je predurčený k veľkým činom. Je k nemu pripútaná postava Siggy, ktorá v divákoch živí túto nádej a pomáha mu zároveň sa udržať v deji. Je potrebné, aby sa Rollo bez nejakej výraznej úhony „dožil“ toho momentu, kedy nastane jeho chvíľa a naplní osud svojej reálnej predlohy. K tomu mu dopomáha Siggy. Dostávam sa už k menej významným postavám s historickými predlohami, ktoré väčšinou nie sú severského pôvodu. Predloha kráľa Horika je kráľ Horik I, syn kráľa Guthruma, ktorý robil vpády na územie dnešného Francúzska a Nemecka. Horik I išiel po šľapajach svojho otca a pokračoval v napádaní a plienení francúzskeho a nemeckého pobrežia. Bol Ragnarovym súčasníkom, pretože kraľoval v rokoch 827-854, avšak v historickým prameňoch nie je žiadna zmienka o tom, že by sa niekedy vôbec stretli.183 Vylúčené to však nie je, ale zápletka ohľadom jeho osoby prítomná v seriáli je pravdepodobne fiktívna. V roku 854 ho zabil jeho synovec, ktorého poslal do vyhnanstva. Jeho smrť bola tiež teda upravená pre potreby seriálového naratívu. Kráľ Ecbert v seriáli figuruje ako Ragnarov priateľ a zároveň sok. V skutočnosti bol jeho súčasníkom, avšak neexistuje záznam o tom, že by sa stretli či priatelili. Pravdou je, že sa Ecbert pravdepodobne proti Vikingom bránil. V seriáli sa okrem Wessexu184 stal aj kráľom Mercie,185 nestal sa ale kráľom Northumbrie,186 pričom v skutočnosti sa zmocnil aj tohto kráľovstva.187
183 MYTHOLOGIAN.: Vikings in 30 Pictures – What is Real and What is Not?. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/vikings-30-pictures-real-or-not/> 184 Wessex bolo jedno zo siedmich anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia kedy vznikol pod Wessexkou dynastiou zjednotený anglický štát. 58
Princ Aethelwulf bol synom a následníkom kráľa Ecberta. Bol skutočným otcom Alfreda Veľkého, ktorý je v seriáli vyobrazovaný ako syn Athelstana.188 Musel sa vysporiadať s Vikingami po otcovej smrti, takže jeho vyobrazenie v seriáli je z časti pravdivé; jediné, čo tam úplne nesedí, je časový horizont, pretože Aethelwulf zomrel chvíľu po Ragnarovi a teda sa nemohol príliš konfrontovať s Ragnarovými synmi, ale skôr priamo s ním.189 Kráľa Aellu som priblížil v súvislosti s Ragnarom Lodbrokom, takže nie je potrebné ho bližšie predstavovať, avšak považujem za nutné ho v tejto časti spomenúť, pretože nejde o hlavnú postavu, ale o vedľajšiu. Postava Judith je inšpirovaná Judith Flámskou. V seriáli figuruje ako Aethelwulfova manželka, ktorou aj naozaj bola, avšak jej manželstvo s ním bolo bezdetné.190 To je hlavná odlišnosť skutočnej Judith od tej seriálovej. V skutočnosti nebola dcérou kráľa Aella, ale kráľa Západofranskej ríše Karola II, tiež známeho ako Karola „Holého“.191192 Bližšie informácie o jej pôsobení v Anglicku nie sú známe. Pravdepodobne je jej správanie v seriáli fiktívne a vykonštruované tak, aby podporovalo slobodu žien a rovnosť pohlaví, ktorú na vikingskej strane reprezentuje Lagertha a štítonošky. Karol „Nahý“ je inšpiráciou seriálového Cisára Charlesa.193 V súvislosti so seriálom sa tu objavuje hneď niekoľko nepresností. V seriáli Cisár neustále spomína, že bol vnukom Karola Veľkého, čo Karol „Nahý“ naozaj bol, avšak nebol
185 Mercia bola jedným zo siedmich anglosaských kráľovstiev. Bola situovaná v údolí rieky Trent a jej prítokov. V súčasnosti je táto oblasť označovaná ako Midlands. 186 Northumbríjske kráľovstvo bolo jedno zo siedmich anglosaských kráľovstiev, rozkladajúce sa v súčasnom severnom Anglicku a južnom Škótsku. Po zjednotení Anglicka sa stalo grófstvom. 187 MYTHOLOGIAN.: Vikings in 30 Pictures – What is Real and What is Not?. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/vikings-30-pictures-real-or-not/> 188 Tamtiež. 189 KELLY, S.: Charters of Malmesbury Abbey. Oxford, Oxford University Press. 2005. ISBN 978-0-19- 726317-4. s. 178 190 NELSON, L. J.: Æthelwulf. 2004. [online]. Dostupné na:
súčasníkom Rolla, ktorý sa s ním stretol. Rollo dostal titul a pozemky od Karola Jednoduchého,194 ktorý bol nástupcom Karola „Nahého“ a jeho vnukom.195 Gróf Odo, ktorý sa vyskytuje v seriáli ako obranca Paríža, bol inšpirovaný Odom Parížskym, ktorý v skutočnosti bránil Paríž proti vikingským nájazdom a po zosadení Karola „Tučného“196 bol ľuďmi zvolený za kráľa Západofranskej ríše.197
4.2 Mizanscéna
Neoddeliteľnou súčasťou adekvátnej interpretácie histórie v televíznom prostredí či na filmovom plátne je dôveryhodnosť okolia, v ktorom sa postavy pohybujú a pôsobia.198 Nie je možné adekvátne interpretovať históriu, či v dokumente alebo fikčnom seriáli, bez prítomnosti dobových predmetov, zvykov, budov a podobne. Platí to aj pre filmy a seriály, kde hlavná zápletka a postavy sú fiktívne, ale sú zasadené do dôveryhodného historického prostredia. Nemusia pracovať s faktami konkrétnych udalostí, osobností, ale s faktami danej doby, do ktorej je príbeh zasadený.199 Časový horizont historického kontextu mizanscény som sa rozhodol stanoviť na predkresťanské obdobie, ktoré skončilo približne v druhej polovici 10. a v priebehu 11. storočia.200 Dôvodom je nízky počet adekvátnych dôkazov z obdobia života prítomných postáv. Napomáha tomu aj fakt, že vikingský spôsob života prešiel radikálnou premenou až po prijatí kresťanstva. Do tej doby sa ich zvyklosti a tradície príliš nemenili a nevyvíjali.
194 Charles the Simple – V preklade Karol III. Prostý bol západofrankským kráľom z dynastie Karolovcov. Jeho otec Ľudovít II. Koktavý, zomrel krátko pred jeho narodením. Po smrti Karolovho nevlastného brata Karlomana II. bol uvoľnený trón obsadený východofrankskému kráľovi Karolovi Tučnému. Po jeho zosadení si šľachta zvolila za svojho kráľa Oda Parížskeho. Po jeho smrti sa dostal na trón Karol III. Prostý. 195 BRITANNICA.: Rollo: Duke of Normandy. [online]. Dostupné na: < https://www.britannica.com/biography/Rollo-duke-of-Normandy> 196 Charles the Fat – Karol III. Tučný bol východofrankský kráľ a rímsky cisár z Karolovskej dynastie. Bol najmladším synom Ľudovíta II Nemca. Na krátky čas personálnou úniou zjednotil bývalú ríšu Karola I. Veľkého. 197 BRITANNICA.: Eudes: King of Franks. [online]. Dostupné na: < https://www.britannica.com/biography/Eudes-king-of-Franks> 198 ROSENSTONE, A. R. The Historical Film as Real History. 1995. [online]. Dostupné na:
Ako popisuje David Bordwell vo svojej knihe, divák si zapamätá hlavne mizanscénu.201 Máloktorý divák si o niekoľko rokov spomenie na konkrétne dialógy či detailnú chronológiu udalostí. Spomenie si však na ten pocit, ktorý v ňom seriál vyvolal, a na tie veľké činy a postavy, ktoré v ňom boli vyobrazené. Z toho vyplýva, že je nutné vložiť do seriálu naratívnu zložku, emóciu a istú dynamiku. V kontexte historického filmu či seriálu sa tak deje na základe fikcionalizácie historického faktu a spôsobu, ako je divákovi podaný. Divák od historickej drámy neočakáva prehliadku faktov ako v dokumente, ale pútavý príbeh.202 V prípade Vikings je fikcionalizácia jednotlivých faktov pomerne nízka oproti iným seriálom či filmom. Spočíva v tom, ako sú tie jednotlivé fakty chronologicky poskladané, prípadne sú úplne vynechané alebo nejakým spôsobom spojené dohromady. Najvýraznejšia fikcionalizácia je prítomná vo vyobrazení postáv. Čo sa týka mizanscény, tak tam autori nepredviedli príliš veľa zmien. Všetky nezrovnalosti sú opodstatnené, pretože pokiaľ by bolo všetko do najmenšieho detailu opisované podľa skutočných udalostí a poznatkov, tak by to dostalo príbeh do úzadia a seriál by sa stal fádnym opisom histórie, ktoré by diváka rýchlo omrzelo, pretože to je to, čo divák v tomto žánri nevyhľadáva.203
4.2.1 Mestá a obydlia
Prvé mesto, s ktorým divák a postavy prídu v seriáli do kontaktu, je Kattegat. Nie je však reálne, Kattegat je záliv medzi dánskym a švédskym pobrežím.204 Nie je to teda mesto, ale celá oblasť. V severskej spoločnosti boli všetky väčšie osady a mestá budované práve na pobreží, pretože vnútrozemie krajiny, obzvlášť v Dánsku, bolo veľmi neúrodné a život tam bol náročný.205 Napriek tomu sa pri vykopávkach našli stopy po prítomnosti fariem aj vo vnútrozemí, hlavne v centrálnej časti Jutského polostrova. Našli sa tam samostatné
201 BORDWELL, D.; THOMPSONOVÁ, K.: Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: Nakladatelství Akademie muzických umění v Praze. 2011, s. 159. 202 BORDO, S.: When Fictionalized Facts Matter, 2012. [online]. Dostupné na:
farmy, ale aj známky po vyšších územných celkoch.206 Tie sú pravdepodobne v seriáli interpretované ako Jarlstvá.207 Domy v Dánsku boli v tej dobe budované z dreva. Technika budovania spočívala v tom, že kusy dreva vtĺkali do zeme. Nevýhodou bola ich krátka životnosť. Dôvodom boli nevhodné klimatické podmienky vo vtedajšom Dánsku. Domy boli často prebudovávané a presúvané. Zvykli sa presúvať na neúrodnú pôdu. Výsledkom bolo, že sa dediny niekedy presunuli aj o kilometer ďalej.208 Tento úkaz samozrejme v seriáli absentuje, avšak je v ňom explicitne vyobrazená technika výstavby samotných domov. Napriek tomu, že žiadna z postáv dom nestavia, tak si to môže divák všimnúť na detailnom zábere kamery v scénach, ktoré sa natáčajú spôsobom, aby divák videl skrz medzery v drevených stenách. Väčšinou ide o scény, kedy postavy z exteriéru sledujú iné postavy v interiéri. Napríklad keď sa Floki chystá zabiť Athelstana.209 Dediny, osady a mestá boli budované podľa podobnej schémy. Podobnej, pretože ulice na vidieku boli spravidla širšie, približne osem až desať metrov. Širšie boli, pretože vidiek disponoval väčšími možnosťami čo sa týka priestoru a farmári potrebovali presúvať dobytok. V centre obydlí jednotlivých rodín sa spravidla nachádzala jedna veľká budova, ktorá slúžila ako spoločenská budova a zároveň v nej prebýval vodca spoločenstva. V jeho okolí sa nachádzali menšie budovy a občas boli tieto komplexy v centre aj oplotené, nie hradbami alebo palisádami, ale len nejakými plotmi prípadne nejakou jednoduchšou formou palisád.210 Súčasťou centrálneho komplexu boli aj sýpky,211 ktoré mali štvorcový pôdorys a ukladalo sa do nich obilie na zimu. Nie vždy sa do nich ukladalo len obilie, ale aj iné plodiny, ktoré mali dlhú životnosť212. Farmy zvykli byť stavané na okraji miest kvôli riziku vzniku požiaru. Na farmách zvyčajne pôsobili aj kováči, tiež kvôli riziku vzniku
206 Tamtiež, s. 97 207 Jarlstvo je územný celok patriaci Jarlovi, ktorý tiež aj spravuje. 208 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 98 209 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 6. diel. Born Again [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 26.3.2015 210 Palisáda alebo palisády je stena tvorená kolmi, ktoré sú pevne zarazené kolmo do zeme alebo na vrchol opevnenia. Jednotlivý kôl palisády sa takisto nazýva palisáda. Mala buď obrannú funkciu, teda slúžila ako opevnenie alebo ohraničovala vnútorné plochy sídliska, kultového miesta či hrobu. 211 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 99 212 Tamtiež, s. 100 62
požiaru.213 Súčasťou fariem boli tiež stajne, ktoré boli dlhé až tridsať metrov. Slúžili však všetkému dobytku, nie len koňom.214 Interiéry domov neboli nijak komplikované, väčšinou boli rozdelené na dve časti a platilo to aj pre domy bohatých rodín. Respektíve to jediné sa dodnes zachovalo. Pri vykopávkach vo Vorbasse215 sa našli len stopy po stenách, ktoré boli vybudované rovnakou technikou ako obvodové steny, teda vtĺkaním do zeme. Hlavná hala bola spravidla trikrát väčšia ako druhá miestnosť.216 Po dlhých stáročiach respektíve viac ako tisícročí sa zachovali len tieto stopy. Podobne je to vyobrazované aj v seriáli, kde malá Ragnarova farma je rozdelená tiež len na dve časti a tiež to platí aj pre sídlo Jarla.217 Samozrejme, nie je vylúčená možnosť menších priečok, ktoré sa nemuseli dochovať. Predpokladám, že stopy po priečkach v interiéri patria nosným priečkam, pretože v nálezoch absentujú stopy po nosných pilieroch alebo niečom podobnom. To naznačuje, že sa dochovali pravdepodobne len priečky určitej hrúbky respektíve sily dostatočnej na to, aby udržali strechu a budovu stabilnú. Táto domnienka ponúka filmárom jedinečnú možnosť na to byť tvorivý a pridať občas nejakú menšiu priečku, ktorá opticky rozdelí miestnosť, avšak nedisponuje dostatočnou kvalitou, aby sa dochovala. Pomáha tomu aj fakt, že vo Vorbasse nebol dochovaný žiadny nábytok, police a iné veci, ktoré dopĺňajú bežnú domácnosť už od nepamäti, nezáležiac na národnom či geografickom pôvode domácnosti. Divák si však v seriáli môže všimnúť, že nech je budova akokoľvek zariadená, tak vždy je rozdelená na jednu väčšiu a jednu menšiu miestnosť. Pred prijatím kresťanstva sa severská spoločnosť nevyznačovala príliš rozvinutým a efektívnym poľnohospodárstvom. V skorších dobách dominoval na farmách chov dobytka a iných poľnohospodárskych zvierat.218 Dôverne to je vyobrazené aj v seriáli, v ktorom Ragnar aj s rodinou v prvej sérii obýva farmu a teda je farmárom.219 Farma nedisponuje nejakou výraznou úrodnou pôdou
213 Tamtiež, s. 99 214 Tamtiež, s. 100 215 Vorbasse je mesto v Dánsku v ktorom boli vykonávané archeologické práce. Našlo sa tam veľké množstvo vykopávok z období v rozmedzí 1. až 11. storočia nášho letopočtu. Nálezy súviseli so severskou populáciou či Vikingami. 216 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 101 217 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 1. diel. Rites of Passage [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 218 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 99 219 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 4. diel. Trial [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 24.3.2013 63
vhodnou na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Očividná je dominancia živočíšnej výroby a rybolovu, ktorý je explicitne vyobrazený v niektorých scénach odohrávajúcich sa ako na farme, tak v meste Kattegat. Kultivácia severského poľnohospodárstva prišla po prijatí kresťanstva ako dominantnej viery.220 Spojitosť tejto kultivácie s kresťanstvom si môže divák všimnúť v druhej sérii, keď v Anglicku daruje kráľ Ecbert nový typ pluhu Lagerthe a ostatným severským osadníkom.221 Vikingovia boli známi ako obchodníci a importovali rôzne predmety z iných krajov a krajín. Svedčia o tom archeologické nálezy v mestách aj dedinách. Našli sa v nich rôzne predmety iných kultúr, hlavne keramika.222 Prímorské mestá teda fungovali aj ako obchodné stanice, tak ako je mesto Kattegat vyobrazené v seriáli. Vikingovia samozrejme nielen nakupovali produkty od prichádzajúcich obchodníkov, ale aj predávali svoje produkty ako agrikultúrny tovar, kožušiny, šperky, zbrane a podobne.223 Kone, dobytok a iné poľnohospodárske zvieratá používali tradičným spôsobom, ako aj iné národy. Kone sa používali ako ťažné zvieratá či dopravný prostriedok. Kravy sa využívali na mlieko, kožu, či mäso. Cenným artiklom bola kožušina z divokých zvierat ako vlky, medvede a podobne.224 Z kože sa vyrábalo oblečenie, zbroj, či topánky. Vikingovia boli natoľko efektívni, že využili aj kosti zvierat, napríklad z nich robili hudobné nástroje, korčule, rukoväte, ihly a poháre.225 K lovu divej zveri patrí aj rybolov, ktorý bol významnou súčasťou ich obživy; zbierali aj divé ovocie, bobule a orechy. Včelárstvo tiež zohrávalo výraznú úlohu v ich obžive, produkovali med, vosk a aj medovinu, ktorá sa vyrába dodnes.226 Postavy v seriáli s obľubou pijú tento prastarý nápoj.
220 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 100 221 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 3. diel. Warrior’s Fate [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 5.3.2015 222 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 101 223 Tamtiež, s. 101 224 Tamtiež,s. 102 225 Rohy boli používané na pitie miesto pohárov. Pilo sa z nich pri významných udalostiach, hostinách a oslavách. Neboli používané v každodennom živote. Okrem severu boli typické aj pre balkánske a iné germánske kmene. 226 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 103 64
Značnou úpravou prešiel región či mesto Hedeby. Vo svojej dobe to bolo najväčšie Vikingské mesto.227 V seriáli vôbec nefiguruje ako najväčšie mesto, ale figuruje ako veľký zdroj sily. Dôkazom toho je, že vždy keď sa Lagertha so svojím vojskom zúčastňuje nejakej bitky či nájazdu, tak jej jednotky tvoria jednu z najväčších častí armády a zároveň je v Hedeby ešte dostatok bojaschopných mužov, aby sa o mesto postarali.228 Ďalším masívnym upravením historického faktu v prospech seriálu je veľké množstvo žien nachádzajúcich sa a pôsobiacich v meste. Ako som spomínal, v regióne Hedeby mali kvôli regulácii populácie a uprednostňovania mužského pohlavia nedostatok žien, čo logicky muselo viesť k ohromným spoločenským problémom. Napriek tomu je možné, že tento fakt bol interpretovaný práve formou tej ohromnej vojenskej sily tohto regiónu. Pretože keď sa Lagertha chopila moci, tak v meste a regióne nebolo prítomných toľko žien229 ako neskôr, keď začala trénovať svoje štítonošky, ktoré sa neskôr stali hlavnou zložkou jej armády.230 Obe tieto mestá vyskytujúce sa v seriáli sú postavené dôverne podľa historických poznatkov, ktoré vychádzajú z rôznych vykopávok či historických opisov. Pri ich výstavbe boli používané dokonca aj dobové techniky, aby sa maximalizovala dôveryhodnosť.231 Následne autori vytvorili fiktívne mesto Kattegat, ktoré nazvali podľa zálivu, v ktorom sa nachádza. Krok to je veľmi výhodný, pretože tvorcom ponúka mnoho priestoru pre tvorbu deja a majú pomerne voľné ruky pri výstavbe kulís či budov mesta. Pokiaľ by sa držali striktne historických prameňov, tak by pravdepodobne boli nútení sa uchýliť k nejakému konkrétnemu mestu a to by mohlo natáčanie seriálu komplikovať. Tvorcovia pracujú s pravdepodobnosťou, že v tej oblasti bolo nejaké veľké prímorské mesto, odkiaľ mohli Vikingovia ovládať more Kattegat. Táto oblasť totiž bola jedinou cestou ako sa dostať do Pobaltia.
227 VIKINGDENMARK.: Hedeby. [online]. Dostupné na: < http://www.vikingdenmark.com/hedeby- germany.html>. 228 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 2. diel. The Wanderer [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 26.2.2015 229 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 5. diel. Promised [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2016. History Channel. 16.3.2016 230 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 19. diel. On the Eve [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2017. History Channel. 25.1.2017 231 HISTORY CHANNEL.: Gritty, dirty, interesting. [podcast]. Dostupné na: < https://www.history.com/shows/vikings/pages/vikings-podcast>. 65
Vďaka Vikingom sa z toho stala nepriechodná zóna, ktorú mali plne pod kontrolou.232
4.2.2 Obyvatelia a rodiny
Počas vikingskej éry boli rodiny kontrolované. Preferované bolo mužské pohlavie, svedčia o tom vykopávky vikingských hrobov. Približne osemdesiat šesť percent detských hrobov patrilo ženskému pohlaviu.233 Server bol v tom čase pomerne chudobný a populácia rástla, čo boli pravdepodobne dôvody rozmachu vikingských výpadov a kolonizačných pokusov v západnej Európe, prevažne teda na územiach dnešného Anglicka, Francúzska, či Nemecka. Dôsledkom tejto regulácie obyvateľstva bol nedostatok žien v niektorých regiónoch,234 čo pravdepodobne malo neblahý vplyv na fungovanie tamojších spoločenstiev. So seriálom to má spojitosť v tom, že jeden z regiónov trpiacich na nedostatok ženskej populácie bol región Hedeby.235 V tomto regióne v značnej miere pôsobila Lagertha, ktorá sa tam stala aj Jarlom. Následne vybuduje v regióne spoločnosť, ktorej vládnu ženy a majú dominantné postavenie oproti mužom. Podľa spomenutých historických faktov je tento variant nadvlády žien málo pravdepodobný, obzvlášť v regióne Hedeby. Môže to byť dôvod, prečo v seriáli túto reguláciu zamlčali, inak by tvorcovia nemuseli byť schopní logicky odôvodniť vznik tohto ženami vedeného spoločenstva. Pravdepodobne stáli pred otázkou, či sa v tomto smere držať histórie a byť historicky presní, alebo posilniť tému rovnosti pohlaví. Vzhľadom na dnešnú dobu a progresívne nastavenie modernej spoločnosti zvolili druhú možnosť, ktorá aj podľa môjho názoru bola vhodnejšia. Zároveň posilnili mýtus o ženách bojovníčkach, napriek tomu, že o nich nie je mnoho zmienok a dôkazov. Týmto krokom tiež podporili naratívnu časť seriálu a pomohlo im to udržať či upokojiť divákov, ktorý si Lagerthu obľúbili. Napriek tomu, že išlo o patriarchálnu spoločnosť, tak ženy mali významné postavenie v spoločnosti, ktoré je zakorenené aj v mytológii. Pramene píšu
232 MAPES, T.: The Kattegat: What and Where It Is. [online]. Dostupné na: < https://www.tripsavvy.com/where-and-what-is-the-kattegat-1626687>. 233 CHRISTIANSEN, E.: The Norsemen in the Viking Age. Oxford: Blackwell Publishing. 2002. s. 40 234 Tamtiež, s. 40 235 Hedeby bolo vikingskou osadou. Nachádzalo sa na juhovýchodnom pobreží Jutského polostrova v zálive Schlei. Bolo významným obchodným a kultúrnym centrom v období medzi 8. a 11. storočím nášho letopočtu. 66
o obryniach, elfkách a neposlednom rade o bohyniach.236 Freya237 je jedna z najvyšších bohýň a je Ódinov protiklad. Seriál je v tomto smere rodovo separovaný, pretože muži sa prevažne obracajú na Ódina alebo Thóra238 a ženy zase na Freyu. Samozrejme, nie je to pravidlo, avšak väčšinou to tak je. Dospelí členovia severskej spoločnosti o seba dbali, najmä o svoje vlasy a brady. Odkryté hroby pri vykopávkach obsahovali rôzne hrebene, misky na umývanie a iné kozmetické predmety, ktoré mali pomáhať zosnulým sa esteticky udržiavať v posmrtnom živote. Dôkaz o tom, že o seba dbali, je možné nájsť aj v arabských spisoch. Istý cestovateľ zaznamenal, že obyvatelia Hedeby používajú umelo vytvorený očný make-up a majú dobre učesané vlasy. Potvrdili to aj neskorší anglickí kronikári. Nemuselo to však platiť počas vojny a bojových výjazdov.239 V seriáli je prítomnosť make-upu zrejmá, predovšetkým v bojových scénach. Vlasy majú postavy v seriáli tiež vždy upravené, najmä hlavné postavy, avšak mužské brady nie sú príliš upravené, ako indikujú historické pramene. Na druhej strane je na autoroch, čo považujú za upravené na danú dobu. V tomto smere majú autori pomerne voľné ruky a môžu z časti popustiť uzdu svojej fantázii. Oblečenie severanov bolo pomerne jednoduché a praktické. Vyrábalo sa z dostupných materiálov, prevažne z kože, kožušiny a vlny. Niekedy boli aj zafarbené, ale väčšinou nie.240 Farby si mohli pravdepodobne dovoliť len zámožnejší členovia spoločnosti. Obyvatelia zvykli mať na svojom oblečení občas vyobrazené nejaké ornamenty súvisiace s náboženstvom či rodovou príslušnosťou.241 V seriáli to je prítomné napríklad na tunike Ragnara, kde je vyobrazený čierny havran, ktorý bol v seriáli jeho znakom symbolizujúcim príbuznosť s Ódinom. Divák si môže všimnúť, že prevažná väčšina bojovníkov, farmárov a ostatných ľudí nosí jednoduché oblečenie bez výrazného zafarbenia. Dokonca aj ženy zo skromnejších pomerov sú odeté do jednoduchých šiat s nevýraznými farbami. Sýte a bohaté farby sú viditeľné na významnejších členoch spoločnosti.
236 CHRISTIANSEN, E.: The Norsemen in the Viking Age. Oxford: Blackwell Publishing. 2002. s. 42 237 Freya pochádzala z rodu Vanir a neskôr sa stala čestnou členkou aj rodu Aesir. Je bohyňou lásky, plodnosti, krásy a úrody. 238 Thór je členom rodu Aesir a je synom Ódina. Je bohom hromu a je vzorom čestného a mocného bojovníka. Je ochrancom rodu Aesir a ich pevností. 239 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 33 240 Tamtiež, s. 35 241 Tamtiež, s. 36 67
Vikingovia boli známi svojou záľubou v šperkoch. Väčšina šperkov bola funkčná,242 ale náramky a náhrdelníky boli len na nosenie. Zvyčajne boli spájané s náboženskými motívmi, napríklad náhrdelník, ktorý symbolizoval Thórovo kladivo.243 Presne také, aké nosili protagonisti seriálu. Prstene boli v tej dobe vzácnosťou a teda ich ľudia nenosili úplne bežne. Náušnice boli pôvodom slovanské šperky a tie severania nenosili vôbec.244 Kostýmy v seriáli sú dobové a adekvátne spracované, nie je to aspekt, kde by sa vysoko rozpočtový seriál musel uchyľovať k nejakým výrazným úpravám, obzvlášť keď ide o oblečenie z 8.-10. storočia. Podľa historických prameňov a odborných kníh bolo oblečenie jednoduché, striedmo farbené a z jednoduchých dostupných materiálov ako dnes. V ságe o Ragnarovi je opísané jeho oblečenie a napriek tomu, že bol synom kráľa, tak je veľmi jednoduché. Ide o obyčajné kožené nohavice a tuniku.245 Samozrejme, že v dnešnej dobe mohli byť živočíšne materiály nahradené syntetickými, avšak výzor a dizajn je zachovaný.
4.2.3 Vierovyznanie
Dánsko bolo prvou severskou krajina, ktorá prijala kresťanstvo, približne v roku 965 n. l. Nórsko a Švédsko prijalo kresťanstvo až v priebehu 11.246 storočia. Vierovyznanie a konflikt medzi severským náboženstvom a kresťanstvom tvorí významnú naratívnu časť seriálu. Postavy prídu do kontaktu z kresťanskou vierou už v prvej sérii, pri útoku na Lindisfarne. V skutočnosti s ním prišli do kontaktu oveľa skôr, pretože pred spomenutým útokom na kresťanský kláštor už s kresťanmi aktívne obchodovali. Vierovyznanie Vikingov bolo oproti kresťanstvu tolerantné. Malo množstvo bohov a tiež „adoptovali“ nových. Každý z bohov bol zodpovedný za určitý aspekt ľudskej existencie. Boli reprezentovaní ako ľudské bytosti a ich správanie bolo podobné smrteľníkom, avšak mali nadprirodzené, božské schopnosti a boli
242 Mali praktické využitie v každodennom živote. Kostičky nosené na šatách či vo vlasoch mohli fungovať ako ihly na šitie a podobne. 243 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 39 244 Tamtiež, s. 39 245 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 5. 246 Tamtiež, s. 147 68
nesmrteľní.247 V seriáli je táto skutočnosť interpretovaná prítomnosťou Ódina vo forme starého muža potulujúceho sa po svete. Zobrazený je hneď na začiatku prvého dielu, kde sa zjaví Ragnarovi po vyhratej bitke.248 V tejto forme sa objavuje v seriáli aj po Ragnarovej smrti v štvrtej sérii.249 Následne sa objavuje v tretej a štvrtej sérii ako tulák Harbard.250 Jedno z Ódinovych alternatívnych mien je práve Harbard.251 Na základe týchto dôkazov je možné tvrdiť, že seriál je v tomto historicky presný a dôveryhodný. Neplatí to samozrejme len pri ich najvyššom bohovi, ale aj pri ostatných bohoch spomenutých v seriáli. Druhá najspomínanejšia je bohyňa Freya, bohyňa úrody, vojny a krásy.252 Ódin bol primárne uctievaný kráľmi, náčelníkmi253 a ich mužmi. Jeho kult bol značne rozvinutý v Dánsku a Švédsku; o čom svedčia aj mená bojovníkov indikujúce vieru či vzdanie úcty tomuto bohovi. Chrám v Uppsale,254 kam sa Ragnar a jeho spoločníci vydali v prvej sérii, je zasvätený trom najvyšším bohom a jedným z nich bol Ódin. Ďalšími bohmi boli Thór a Freya.255 Vierovyznanie je v seriáli vyobrazované veľmi verne a presne podľa severskej mytológie, ktorá je sama o sebe akýmisi rozprávkami či mýtmi256 a je vhodná do fikčnej historickej drámy. V kontexte vikingskej viery bolo najdôležitejšie zachovať a do seriálu zakomponovať chrám v Uppsale. Ide o najvýznamnejšie pútnické miesto Vikingov a teda jeho absencia by bola citeľná. Navyše diel, v ktorom sa Ragnar a jeho spoločníci vydajú do Uppsaly257, pomáha divákovi pochopiť ich vieru, bohov a zvyky.
247 Tamtiež, s. 149 248 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 1. diel. Rites of Passage [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 249 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 16. diel. Crossings [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2017. History Channel. 4.1.2017 250 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 2. diel. The Wanderer [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 26.2.2015 251 LONG, S.: Odin: The Viking Allfather. Oxford: Osprey Publishing. 2015. s. 39. 252 MCCOY, D.: Freya. 2012-2018. [online]. Dostupné na: < https://norse-mythology.org/gods-and- creatures/the-vanir-gods-and-goddesses/freya/> 253 Náčelník – u Vikingov medzi náčelníkov patril aj Jarl 254 Uppsala je mesto v juhovýchodnom Švédsku. Počas Vikingského obdobia slúžilo ako hlavné náboženské centrum. 255 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 150 256 Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Mýty sa sústreďujú na vnútorný vzťah s božstvami či "neznámom". Odrážajú sa v nich individuálne, ale aj kolektívne túžby, potreby a obavy. Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie. 257 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 8. diel. Sacrifice [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 21.4.2013 69
4.2.4 Lode a námorníctvo
Symbolom Vikingov boli odjakživa ich charakteristické lode a vysoká úroveň ich námorných zručností. Boli neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry a životov. Dokazujú to aj dobové rytiny, zápisy, grafity, či runové kamene. Boli dokonca súčasťou aj ich posmrtného života, preto boli niektorí významní členovia ich spoločnosti „pochovávaní“ v lodiach.258259 V prvom diely celého seriálu si môže divák všimnúť, ako Floki opisuje nový typ lode a jeho výhody oproti starému modelu.260 Dopyt jednotlivých odvetví po lodiach bol veľký a preto vznikalo mnoho rôznych druhov lodí. Jedny boli špecializované na boj, iné zas na obchod a prieskum.261 V seriáli sa divák dostáva explicitne do kontaktu iba s jedným modelom lode, tým, ktorý vytvoril Floki v úvode seriálu. Tento model bol bojový a mal byť schopný prekonať veľké vzdialenosti za kratšiu dobu, primárne bol určený na plavbu po mori či oceáne. Vikingské bojové lode sú delené na viacero druhov, snekkja, skei a neskôr vznikli legendárne lode známe ako drekar. Nazvané boli podľa tvaru, vlastností, či výzdoby.262 V seriáli je explicitne vyobrazený drekar,263 názov nesie podľa rytín a vyrezávaných dračích hláv na priečelí lode. Hlavnou výhodou Vikingských lodí bola ich univerzálnosť, boli schopné sa efektívne plaviť po moriach aj po riekach. Severské krajiny sú popretkávané fjordami,264 jazerami a morami.265 Hnacou silou
258 Ceremónia prebiehala spôsobom, že mŕtveho položili do lode plnej dreva a posmrtných predmetov a pustili ju s ním po prúde vody. Následne boli zapálení vystreleným horiacim šípom či šípmi. 259 CHARTRAND, R. – DURHAM, K. – HARRISON, M. a i.: The Vikings: Voyagers of Discovery and Plunder. Oxford: Osprey Publishing Ltd. 2006. s. 142 260 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 1. diel. Rites of Passage [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 261 CHARTRAND, R. – DURHAM, K. – HARRISON, M. a i.: The Vikings: Voyagers of Discovery and Plunder. Oxford: Osprey Publishing Ltd. 2006. s. 262 Tamtiež, s. 142 263 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 1. diel. Rites of Passage [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 264 Fjord je špeciálny typ morského zálivu. Je to dlhý (niekedy aj desiatky kilometrov) a úzky morský záliv, ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkosti morí a oceánov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov. Fjordy majú strmé svahy, ktoré sú často erodované ľadovcami až pod hladinu mora, kde môže more dosahovať značnú hĺbku, netypickú pre pobrežné šelfové oblasti. Údolie má tvar písmena U. Názov fjord pochádza zo staronórčiny, zo slova fjörðr, ktoré sa prepisovalo ako fjorthr. Z jeho výslovnosti neskôr vzniklo celosvetové slovo fjord. 265 Konkrétne Severné, Nórske a Baltské more. 70
boli veslári a plachty, zvyčajne jedna. Ich lode sa najvýraznejšie pretransformovali v období od 9. do 13. storočia.266 Počas vykopávok v meste Kvalsund267 bola objavená loď, ktorá bola schopná plaviť sa po mori. Odhaduje sa, že vznikla okolo roku 700 nášho letopočtu. Tento druh lodí bol využívaný približne do 10. storočia. Tento druh lode mal zásadný vplyv na plavbu po mori, pretože jej časti neboli spájané klincami, ale boli prirodzene poskladané tak, aby sa zvýšila jej pružnosť a odolala silnejším vlnám. Taktiež efektívne kombinovala druhy dreva, aby sa zaručila spomínaná pružnosť a zároveň pevnosť. Tvarovaná bola tak, aby bola stabilnejšia ako jej predchodkyne, ktoré boli prispôsobené plavbe na rieke.268 Práve táto loď bola tá novinka v stavbe lodí, s ktorou prišiel Floki v prvej sérii. Popisuje štýl stavby a výhody tejto inovovanej269 lode. Medzi seriálom a skutočnosťou však vzniká istý konflikt. Tento spôsob výstavby lodí sa objavil už minimálne okolo roku 700 a možno aj skôr. Seriál je ale časovo situovaný približne na začiatku 9. storočia.270 Teda v tej dobe už Vikingovia dávno poznali túto stavebnú techniku, pričom v seriáli je interpretovaná ako nová a prevratná.271 Ostatne je Flokiho loď postavená presne podľa historickej predlohy, pričom ju tvorcovia reálne postavili bez pomoci modernej techniky. Loď bola dokonca plne funkčná.272 Urobili tak z jedného dôvodu, autori chceli byť autentickí v najvyššej možnej miere. Pomáha to dotvárať atmosféru, pretože herci manipulujúci s loďou musia urobiť nevyhnutné úkony, aby sa boli schopní plaviť. Napríklad veslovať, keď je bezvetrie, ovládať plachtu tak, aby dokázali čo najviac využiť smery vetra. Platí to aj pri príprave lode na plavbu a na výjazdy. Herci sa musia postarať o laná, zásoby a tak ďalej. Tieto na prvý pohľad drobné úkony majú veľký význam, pretože to herci nemusia hrať, to, čo robia, je skutočné a náročné.
266 CHARTRAND, R. – DURHAM, K. – HARRISON, M. a i.: The Vikings: Voyagers of Discovery and Plunder. Oxford: Osprey Publishing Ltd. 2006. s. 142 267 Kvalsund je mesto situované na severovýchode Nórska. Prebiehali tam archeologické vykopávky súvisiace s Vikingami. 268 CHARTRAND, R. – DURHAM, K. – HARRISON, M. a i.: The Vikings: Voyagers of Discovery and Plunder. Oxford: Osprey Publishing Ltd. 2006. s. 150 269 Použil som výraz inovácia, pretože „Kvalsundské“ lode boli vyhotovované aj podľa starých metód ako priklincovanie jednotlivých častí a pod. Teda nejde o nový druh lode, ale o vylepšenie pôvodnéhomodelu. 270 Prvá historicky presná udalosť je v seriáli vyobrazený útok na Lindisfarne, ktorý sa odohral v roku 796 nášho letopočtu. 271 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 5. diel. Promised. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2016. History Channel. 17.5.2016 272 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
Divák si pravdepodobne ani neuvedomuje, že sleduje skutočnú prácu, ale podvedome tomu verí, pretože nič nie je dôveryhodnejšie ako skutočnosť samotná.
4.2.5 Štýl boja, armády a bojovníci
V tejto časti začnem opisom obyčajného vojaka, teda najnižšou armádnou či bojovou jednotkou. Bežný bojovník vikingskej éry nemal žiadne výnimočné a drahé vybavenie. Išlo totiž o obyčajných ľudí, väčšinou farmárov, ktorý neboli príliš majetní a teda si to špičkové vybavenie nemohli dovoliť. Takýto bojovníci boli označovaní termínom karl. Karlovia boli slobodní ľudia s právom nosiť zbraň. Ich výzbroj pozostávala hlavne zo sekier, oštepov, kopijí273 a štítov, teda bežne dostupných a cenovo prístupných zbraní. Zoskupovali sa pod vyššie postavenými členmi spoločnosti274 do bojových skupín, prípadne armád a zúčastňovali sa ozbrojených konfliktov, plieniacich nájazdov a podobne.275 Hersirovia boli bohatší občania, v rámci spoločnosti zastávali miesto niekde medzi Karlami a Jarlami. Karlovia pod nich spadali zvyčajne na základe nejakej dohody, vazalstva a podobne. Mohli si dovoliť lepšie vybavenie ako ich podriadení,276 teda sa u nich pravdepodobne už objavovali kožené alebo krúžkové brnenie, prilby a meče. Pokiaľ bol Hersir dostatočne majetný, tak mohol organizovať plieniace nájazdy aj sám s povolením Jarla. V takom prípade bol Hersir väčšinou aj vlastníkom lode. Nájazdy boli dobrou príležitosťou, ako si privyrobiť či zbohatnúť a teda sa k nim Karlovia radi pridávali. Pokiaľ bol nájazd úspešný, tak im okrem majetku vyniesol aj slávu a reputáciu. Korisť sa následne rovnocenne delila medzi účastníkov nájazdu.277 Predpokladám, že sa tak dialo až po preplatení nákladov organizátora nájazdu. Každý z účastníkov nájazdu si so sebou bral debnu so svojimi osobnými vecami, ktorá mu na lodi slúžila ako lavica k veslu, ktoré ovládal. Počas jeho
273 Kopije sú občas považované za nie úplne bežné, avšak používali sa na lov kancov, takže je pravdepodobné, že istá časť bežnej populácie k nim mala prístup. 274 Napríklad Hersirovia, Jarlovia a Králi. 275 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 12. 276 Tamtiež, s. 12. 277 Tamtiež, s. 12. 72
neprítomnosti sa o ich pozemky starali ich ženy, vrátane ochrany. 278 Takže je zrejmé, že všetky ženy, aj keď neboli bojovníčky, mali nejaké základne bojové schopnosti, alebo aspoň vedeli narábať so zbraňou. Pre autorov je vikingský štýl boja veľmi výhodný, pretože nie je náročný na počet bojovníkov. Prevažne bojovali v menších skupinách, ako to bolo napríklad vyobrazené v diely, kedy Ragnar napadol Lindisfarne279 alebo keď bojoval proti Jarlovi Borgovi.280 Divákom, ktorí sú zvyknutí na masívne boje z iných filmov či seriálov, napríklad Lord of the Rings či Game of Thrones sa môže vikingský štýl boja zdať nereálny či šetrný zo strany tvorcov, avšak práve taká bola skutočnosť. V 9. storočí nemali veľmoži vojakov na rozdávanie a nie každý sa k nim musel pridať, keďže na severe panoval systém slobodného rozhodovania. Boje sú v seriáli vyobrazené veľmi autenticky, až na niekoľko výnimiek. Nepodarilo sa mi úplne dopátrať, ako Vikingovia dobýjali Paríž, ale nejako sa mi ťažko verí tomu, že postavili obliehacie veže na lode a pristavili ich tak k hradbám.281 Čo ma tiež zaujalo, bol štýl prístavieb na lodiach, keď bojovali proti Rollovi.282 Vikingovia zvykli lode spájať dohromady, aby boli schopní utvoriť štítovú hradbu a bojovať rovnakým štýlom ako na súši.283 O tých prístavbách som však nič nenašiel, predpokladám teda, že ide hlavne o inováciu autorov a to môže byť z niekoľkých dôvodov. Prvým môže byť bezpečnosť hercov, ktorá býva na prvom mieste a pokiaľ sa nejaké prevedenie scén javí ako rizikové, tak sa od nich upúšťa. Ďalším dôvodom môže byť technické zázemie. Je potrebné tie scény nejako natočiť a keby sa pri lodiach pohybovali v motorových člnoch, tak by sa to asi prejavilo na zvukovej stope. Predpokladám teda, že na niečom podobnom ako herci sa plavili aj kameramani a režisér.
278 Tamtiež, s. 12. 279 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 2. diel. Wrath of the Northmen. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 10.3.2013 280 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 1. diel. Brother’s War. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 27.2.2014 281 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 8. diel. To the Gates. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 9.4.2015 282 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 10. diel. The Last Ship. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2016. History Channel. 21.4.2016 283 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 47. 73
4.2.6 Zbrane
Zbrane, ktoré Vikingovia používali, nie sú hlavným kameňom úspechu ich víťazstiev, pretože boli vždy pomerne jednoduché a ničím výnimočné. Napriek tomu budili u nepriateľov rešpekt. Väčšina zbraní sa normálne používala aj v bežnom živote, teda aj odtiaľ majú pôvod. Sekery sa využívali v lesníctve, luky, kopije a oštepy pri love zveri a nože mali veľmi široké využitie. Jediná zbraň, ktorá bola vytvorená a používaná čisto ako smrtiaci nástroj, bol meč. Zvyčajne sa zbrane v období 7.-11. storočia medzi regiónmi príliš nelíšili. Rozdiely boli najmä estetické a kvalitatívne, v rôznych častiach severu boli zbrane zdobené iným spôsobom.284 Kopije a oštepy boli najtypickejšou zbraňou svojej doby. Dôvodom bola nenákladná a jednoduchá výroba v porovnaní s dobrou efektivitou. Hodili sa ako na lov tak na boj, pričom v boji mali naozaj všestranné využitie. Kopije boli dlhšie a ťažšie ako oštepy, takže sa používali skôr v boji na blízko. Vďaka dĺžke si bojovník bol schopný držať súpera od tela, čím zvyšoval svoju šancu na úspech. Kovový hrot bol veľmi pevný a bol schopný preraziť aj silné krúžkové brnenie. Defenzívna činnosť s kopijou spočívala v tom, že obranca mohol drevenou rukoväťou odrážať a blokovať útoky súpera. Bolo možné kopiju používať samotnú alebo v kombinácii s inou zbraňou či štítom.285 Oštepy boli o niečo ľahším variantom kopije, využívali sa pri boji na strednú vzdialenosť. Niektorí bojovníci si ich do boja nosili hneď niekoľko. Išlo tiež o efektívnu a devastačnú zbraň.286 Sekery sa stali symbolom Vikingov a v ich prípade išlo o najfrekventovanejšiu zbraň. V domácnosti ju mali aj tí najchudobnejší slobodní muži. Ich veľkosti sa líšili a s nimi aj štýl boja, jednoručne sekery boli najbežnejšie a využívali sa v kombinácii so štítom alebo mečom. Neskôr sa k nim pridali veľké obojručné sekery, ktoré boli nemotornejšie, avšak oveľa ničivejšie pri správnom používaní.287 Sax288 bol ďalšou súčasťou výzbroje bežného vikingského bojovníka. Ide o 7,5 až 75 centimetrov dlhý nôž, ktorý je ostrý len z jednej strany. Je pôvodom zo
284 Tamtiež, s. 14. 285 Táto kombinácia bola u bežných bojovníkov najčastejšia obzvlášť pri skupinových ozbrojených konfliktoch. 286 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 15. 287 Tamtiež, s. 16. 288 Z anglického názvu Saxons (Sasi) 74
Saska, odkiaľ ho prevzali Vikingovia. Zvyčajne ho nosili na chrbte v oblasti kostrče, aby ho boli schopní rýchlo použiť v prípade núdze a zároveň aby im neprekážal v boji či voľnom pohybe.289 Meče boli najdrahšou zbraňou, akú mohol Viking nosiť. Mohli si ju teda dovoliť iba bohatší členovia spoločnosti. Nebol príliš všestranným nástrojom, hlavne čo sa týka civilného života, avšak v boji bol veľmi efektívny. Vikingovia verili, že meče majú akési mystické schopnosti či pôvod, čo pridávalo na jeho výnimočnosti a cene. Meče sa zvykli zdobiť a aj im bojovníci dávali mená.290 Meče sú najčastejšie sa vyskytujúcou zbraňou v seriáli, spoločne so sekerami. Trochu to vyvoláva dojem, že väčšina Vikingov v seriáli boli pomerne zámožná. Je však možné, že sa tým snažia autori poukázať na časy hojnosti a úspechu, ktoré panovali počas Ragnarovej vlády. Predsa len si mohli tie meče nakradnúť počas nájazdov. Neviem sa ale zbaviť dojmu, že ide skôr o ten symbolický aspekt než faktografický, čo je samozrejme prijateľné, avšak môže to šíriť zavádzajúce informácie o živote severanov. Luky boli bežne používané pri love zvierat, ale svoje uplatnenie našli aj na bojovom poli. Lukostrelci boli artilériou svojej doby a boli nebezpeční na vzdialenosť približne dvesto metrov. Boli robené z jaseňového alebo brestového dreva, aby boli zbrane dostatočne pevné a pružné.291
4.2.7 Zbroj
Bežný vojak292 nebol nejako výnimočne odetý, nosil vlnené oblečenie a zriedka mal niektoré časti kožené. Kožené a neskôr krúžkové brnenie bolo pomerne drahé a mohli si ich dovoliť prevažne len Hersirovia, Jarlovia či králi. Karlovia boli teda v defenzívnej oblasti odkázaní na svoje zbrane a štít. Hersir mal oveľa komplexnejšiu a kvalitnejšiu zbroj, pretože mal prostriedky na jej zakúpenie. Zvykli nosiť kožené a krúžkové tuniky doplnené koženými alebo vlnenými nohavicami. Topánky boli v tej dobe tiež pomerne drahé a teda si ich Karlovia nemohli dovoliť. Nosili zvyčajne kus kože omotaný okolo chodidla. Na rozdiel od
289 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 16. 290 Tamtiež, s. 16. 291 Tamtiež, s. 36. 292 Bežným vojakom mám na mysli najchudobnejšiu a teda najpočetnejšiu skupinu, Karlov. 75
toho Hersirovia už nosili kožené topánky alebo čižmy, ktoré im poskytovali lepšiu pohyblivosť či už na bojovom poli alebo mimo neho a to aj v náročnejších podmienkach. Súčasťou ich výzbroje bola už aj prilba, ktorá bola z kovu a jednoduchého tvaru.293 Nemala žiadne komplikované časti ako rohy a podobne.294 V neskorších dobách už bola takáto výzbroj komplikovanejšia a približovala vzhľadom a zložením západným krajinám.
4.2.8 Štýl boja
Kľúčom k úspechu Vikingov bol ich štýl boja a bojová taktika. Systém stojacich armád, aký používali Rimania, sa z Európy vytratil približne v 5. storočí a nahradil ho takzvaný pirátsky štýl.295 Stojaci štýl spočíval v tom, že armády sa proti sebe postavili čestne na bojovom poli; zvyčajne v takých situáciách vyhrala početnejšia a silnejšia armáda. Po páde Rímskej ríše sa prešlo na iný štýl boja, ktorým bol pirátsky štýl. Spočíva v tom, že bojovníci spravia rýchly nečakaný výpad a stiahnu sa späť. Vikingovia preferovali pirátsky štýl z viacerých dôvodov. Prvým bolo, že lode mali obmedzenú kapacitu a teda na výjazdoch nemohli zbytočne riskovať stratu výraznejšieho počtu bojovníkov, pretože by mali problém sa dostať naspäť domov. Druhý bol taký, že boli schopní sa so svojimi loďami plaviť ako po mori tak po rieke, čo súper nie vždy čakal. Zvyčajne vyčkali na tmu alebo zlé počasie a zahájili útok. Tretím dôvodom bol prieskum. Pokiaľ sa na nájazdy vydala väčšia armáda Vikingov, tak sa sformovali menšie skupiny, ktoré mali za úlohu preskúmať okolie a odhadnúť silu súpera a jeho počet.296 Počas ich pobytu v napadnutom kraji zvykli žiť z toho, čo ponúkalo okolie, prepadávali farmy, lovili miestnu zver a podobne. Ich zvykom bolo kradnúť miestne kone, aby zvýšili svoju pohyblivosť a dosah v rámci nepriateľského územia.
293 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 26. 294 Mýtus o tom, že Vikingovia nosia rohaté prilby nie je založený na pravde. Tento trend nastolili nemecké opery, kde boli Vikingovia prezentovaní s rohatými prilbami. 295 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 46. 296 Tamtiež, s. 46. 76
Nevyužívali ich však v boji, pred 11. storočím boli jazdecké jednotky vo vikingských armádach veľkou raritou.297 Vyznačovali sa predovšetkým silnou pechotou a ich najviac ikonickou taktikou bola štítová hradba.298 Fungovala spôsobom, že bojovníci so štítmi sa postavili vedľa seba a držali štíty pred sebou tak, aby sa hrany dotýkali alebo trochu prekrývali. Vytvorili tým nepriestupnú drevenú hradbu, ktorá znemožňovala súperom priamy útok na jednotky severanov. Za prvými radami so štítmi stáli vojaci s kopijami a dlhými sekerami, pričom nabodávali a sekali súpera ktorý narazil na hradbu. Lukostrelci mali za úlohu trafiť medzery medzi štítmi a zabitím daného vojaka narušiť kompaktnosť súperovej hradby. Na prerazenie súperovej štítovej hradby sa zvykla používať aj bojová formácia v tvare šípky. V prvom rade boli traja bojovníci, v druhej ich bolo päť a tak ďalej. Spočívalo to v tom, že formácia bola schopná vyvinúť veľký tlak a „prekrojiť“ súperove línie.299 Početnosť vikingských armád bola rôzna. Vojenská jednotka čítajúca okolo päťdesiat mužov bola označovaná ako skupina.300 Dá sa teda predpokladať, že armády mali nad päťdesiat členov. Podľa anglosaských kroník čítala armáda, ktorá v roku 886 dobýjala Paríž, približne štyridsať tisíc vojakov, dopravili sa tam na viac ako sedemsto lodiach.301
297 Tamtiež, s. 46. 298 Známa skôr z anglického výrazu „shield wall“. 299 NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6, s. 47. 300 Tamtiež, s. 48. 301 Tamtiež, s. 48. 77
5. Interpretácia historického faktu v seriáli Vikings
Zvyčajne, keď historici začnú písať o historickom filme, predovšetkým o historickej dráme, tak vytýkajú autorom, že nedodržiavajú historickú presnosť. Zdôrazňujú, že je potrebné dbať na presnosť, pôvodné zdroje, adekvátnu hudobnú stopu, výzor hercov, reč tela, hlas, prízvuk a gestikuláciu, avšak väčšinu z toho nie je možné dokázať.302 Historické pramene síce poukazujú na vykopávky či iné poznatky, ale nie je možné zistiť, aké percento z celej kultúry tie poznatky tvoria. Je možné, že nálezy sú len malým zlomkom skúmanej kultúry. Výzor ľudí, reč tela, hlas, prízvuk a gestikulácia sa dá len odhadovať a dôkazy sú o nich len minimálne. Preto už aj písomná história je do značnej miery interpretáciou jej autora. Podľa Rosenstona historici stále „požadujú“ od filmárov, aby tvorili filmy presne podľa písanej histórie, pretože tá je najbližšie k pravde.303 Pokiaľ by tak robili, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by nevznikla nikdy historická dráma,304 ale všetky historické filmy by boli akýmsi faktografickým súhrnom a zasekli by sa na poli dokumentárnej tvorby. Rosenstone tvrdí, že historickú drámu nie je možné hodnotiť
302 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012. s. 34. 303 Tamtiež, s. 35. 304 Myslím tým historickú drámu na poli filmovej tvorby. 78
rovnakým spôsobom ako písanú históriu, pretože každé médium ma trochu inú úlohu a cieľ. Písaná história zaznamenáva fakty, pragmaticky nám približuje dejiny ľudstva, ale historická dráma nám tú históriu prezentuje a vťahuje nás do sveta dejín.305 Vtiahnuť diváka do deja, obzvlášť v dnešnej dobe, je náročné. Diváci sú vďaka internetu dobre informovaní a je potrebné im ponúknuť niečo, čo si sami nedokážu vytvoriť či vyhľadať. Podľa môjho názoru sa touto cestou uberá dnešná historická dráma, najmä tá vysokorozpočtová. Snaží sa dať divákom niečo nové, svieže a zároveň zábavné, čo by ich udržalo pri obrazovkách. Nebolo by to však možné, pokiaľ by filmári svoje projekty vytvárali tak, ako im radili historici, pretože to si diváci v dnešnej dobe vedia pohodlne nájsť na internete a nemusia kvôli tomu prispôsobovať svoj denný program. Napriek tejto pravde nemôžem s Rosenstonom úplne súhlasiť. Som toho názoru, že historická presnosť je dôležitá, lebo skutočná história určuje vhodnú mieru interpretácie. Pokiaľ je história veľmi podrobne zaznamenaná, ako napríklad Druhá svetová vojna, tak filmár má oveľa menej priestoru na úpravu ako napríklad v téme Vikingov, kde sú zaznamenané len určité významné udalosti či príbehy. Samozrejme, závisí to aj od toho, čo sa filmár rozhodne vyobraziť, napríklad film Napola je z obdobia Druhej svetovej vojny, ale mapuje udalosti v internátnej škole, takže autor mal pomerne veľký priestor na rozvinutie fiktívneho príbehu a postáv. Pokiaľ by však autor mapoval napríklad vylodenie v Normandii, o ktorom existuje veľké množstvo záznamov či dokonca videozáznamov, tak by sa mu fiktívny príbeh vytváral podstatne náročnejšie. Nasmerovalo by ho to však iným smerom, pretože stále sú aj v takej situácii prístupné iné smery, napríklad vyobrazenie situácie z pohľadu jedinca a podobne, teda to, čo je veľmi ťažko dokázateľné. V seriáli Vikings je toho priestoru mnoho, pretože historických poznatkov a dobových zápisov nie je veľa. Naratívna zložka je teda veľmi flexibilná, pretože jednotlivé zápisy delia roky a niekedy až desaťročia, čo dáva autorovi veľkú slobodu. Autori by sa však podľa môjho názoru čo najviac pridŕžať histórie. Pokiaľ by som začal Toplinovými postrehmi, ktoré zhrnul v prepise Bostonskej konferencie, tak je možné tvrdiť, že ju seriál Vikings akoby obišiel. V zmysle prítomnosti historických otázok,306307 tých najzávažnejších, sa seriál príliš
305 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012. s. 37. 306 TOPLIN, BRENT, ROBERT: History and the Media, IN: The Journal of American History, vol 80, no 3, pp. 1175-1179. Oxford University Press, 1993. s. 1176 79
nevychyľuje od historických faktov. Je pravda, že historicky nie je seriál presný, avšak základná naratívna a faktická kostra je dostatočne presná na to, aby také pochybnosti, ako opísal Toplin, vyvolala. Postavy sú do naratívu vložené tak, aby boli prítomné najväčšie osobnosti vikingskej éry a zároveň aby to nepôsobilo rušivo či kostrbato. Najväčší presah v kontexte chronologického horizontu postáv je prítomnosť Rolla ako Ragnarovho brata. Podľa môjho názoru by bola výčitka na prahu narušenia kontinuity či historickej otázky na mieste iba vtedy, pokiaľ by nebol Rollo rovnako významnou, ba možno aj významnejšou osobou v ich histórii. Bol predsa prvým lídrom Vikingov, čo prijal kresťanstvo a západnú kultúru do takej miery, že sa stal franským šľachticom. Historická otázka by mohla znieť: „Je správne ho spájať s ostatnými v deji? Nenaruší sa akási rovnováha, keďže pochádzal vlastne z iného obdobia?“ Michael Hirst308 našiel vďaka syntéze Ragnara Lodbroka a Reghineriho309 cestu, ako dopraviť Rolla do Franskej ríše a odpútať sa od svojho národa. Potreboval k tomu dve zásadné veci, spoločenský status a musel sa zúčastniť útoku na Paríž. Keďže ho autor urobil bratom kráľa Ragnara, tak mu tým zaručil vysoké postavenie napriek tomu, že ho nemali radi či odsudzovali.310 Dôvod, prečo je zrovna toto potrebné, je prostý, skutočný Rollo bol lídrom vikingskej armády,311 čo podľa historických poznatkov bolo umožnené iba bohatým Vikingom. Druhá vec, útok na Paríž je logický, skutočný Rollo sa ho zúčastnil a v histórii Vikingov išlo azda o najväčší vojenský počin. Syntéza Ragnara Lodbroka a Reghineriho bola možná, pretože niektoré zdroje odkazujú na to, že išlo o tú istú osobu. Ja však vychádzam z pôvodných ság, kde o tom nie je žiadna zmienka, ani o tom, že by bol niekedy na území Franskej ríše. Z toho dôvodu odmietam, že by Ragnar Lodbrok bol prítomný pri útoku na Paríž. Napriek tomu musím akceptovať fakt, že sa autor rozhodol opierať o iné historické materiály, s ktorými ja v tomto úplne nesúhlasím. Z tohto dôvodu som nútený uznať syntézu týchto postáv ako možnú.
307 Historická otázka je otázka nastolená samotnou historickou situáciou. Bádateľ sa na ňu snaží nájsť odpoveď. Napríklad: „Ako nerovnosť rozvinutosti medzi americkou a africkou domácnosťou ovplyvnila zdravotný stav regiónu za posledných sto rokov?“ 308 Michael Hirst je autorom seriálu Vikings. 309 Reghinieri bol Viking, ktorý pôsobil na území Frankskej ríše a zomrel v roku 840 po neúspešnom útoku na Paríž. Nie je isté či mal niečo spoločné alebo či to bol samotný Ragnar Lodbrok. 310 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 2. diel. Invasion. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 6.3.2014 311 MYTHOLOGIAN: Rollo the Viking Duke of Normandy. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/rollo-viking-duke-normandy/> . 80
Inej závažnej skutočnosti sa autor seriálu vyhol spôsobom, že nerozoberal pôvod hlavnej postavy, ktorý je v rámci histórie dôležitý. Ragnar bol synom kráľa Sigurda312 a logicky z toho vyplýva, že už od útleho veku mal určité povinnosti a privilégiá, ktoré pomáhali formovať jeho osobnosť a vyhliadky do budúcnosti. Je ťažké uveriť, že v tej dobe a lokalite, kedy bol život a špeciálne farmárčenie extrémne náročné313, by sa objavil vizionár z obyčajného ľudu, akým bol seriálový Ragnar. Pravdepodobne by si to z existenčného hľadiska nemohol dovoliť, nie plánovať, ale realizovať svoje heroické činy. V tomto prípade je otázka historickej korektnosti značne narušená, pretože si autor neprispôsobil len život postavy, ale aj celú dobu. Jeho počínanie v seriáli, čo sa týka či už financovania prvej lode alebo iných aktivít spojených s prvou výpravou do Anglicka, je prirodzenejšie pre našu dobu. Z tohto je cítiť, že ide o interpretáciu dnešného moderného človeka, avšak je veľmi pravdepodobné, že obyčajný farmár z 9. storočia by nebol schopný časovo obsiahnuť všetky aktivity, ktoré seriálový Ragnar stíha.314 Z historického hľadiska si myslím, že existujú vhodnejšie formy jej interpretácie. Napríklad by sa v tomto smere dalo využiť hluché miesto v ságach, kedy sa Ragnar vzdal svojho vládnutia, alebo by mu bol prisúdený nejaký neúspech, ktorý by ho spoločensky degradoval. Pokiaľ je podobná situácia možná pri úspechoch, prečo by nebola možná pri neúspechoch? Podobne mu bol prisúdený spôsob, akým sa dostal do Paríža, nechal sa pokrstiť a akože mŕtvy sa nechal priniesť do mestskej katedrály, aby sa mu dostalo riadneho kresťanského pohrebu.315 Historické pramene poukazujú na skutočnosť, že to nebol jeho nápad, ale nápad jeho syna Bjorna, ktorý túto taktiku zvolil pri dobýjaní mesta Luna.316 Prípadne sa mohol do oblasti Kattegat dostať tak, že by prišiel z iného kraja, kde vládol jeho otec a bol napríklad zvrhnutý uchvatiteľmi. To by vysvetľovalo jeho ambicióznu povahu, ktorej sa v seriáli tak bál Jarl Haraldson.317 V seriáli Ragnar opakuje, že jeho ambíciou nie je titul či
312 WAGGONER, B.: The Sagas of Ragnar Lodbrok. Connecticut: The Troth. 2009, s. 5. 313 ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. s. 103. 314 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 1. diel. Rites of Passage. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 3.3.2013 315 HISTORY CHANNEL. Vikings. 3. séria. 10. diel. The Dead. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2015. History Channel. 23.4.2015 316 MYTHOLOGIAN.: Bjorn Ironside, Ragnar Lothbrok’s Son. 2012. [online]. Dostupné na: < http://mythologian.net/bjorn-ironside-ragnar-lothbroks-son/> 317 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 6. diel. Burial of the Dead. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 7.4.2013 81
spoločenské postavenie, ale dať severanom budúcnosť v úrodnejších krajoch.318 Spoločenský titul a sláva, na ktorej si Vikingovia veľmi zakladali, však boli vedľajším produktom jeho činov. Z histórie je známe, že práve jeho spoločenské postavenie mu umožnilo dané činy naplánovať a realizovať. To potvrdzuje moju tézu, že autor si pretvoril široký historický kontext, pričom bolo možné to spraviť aj iným, menej rušivým spôsobom. Udržal by tak jednoduchosť pre divákov a zároveň by nemusel takým významným spôsobom narušovať historický kontext. Priestor na to mal, pretože jeho pôvod nevysvetlil a teda je táto časť otvorená. Je možné, že tak urobil z toho dôvodu, aby zapojil divákovu predstavivosť a ponúkol mu možnosť si nejak prispôsobiť začiatok Ragnarovej cesty a tým mu napomôcť k stotožneniu sa s ním. Na druhú stranu autorov spôsob interpretácie pôsobí menej násilne, pretože dáva divákovi možnosť ako sa k Ragnarovi postaviť, či ho prijať ako Ódinom vyvoleného Vikinga, alebo ako obyčajného muža, ktorý svojimi schopnosťami a rozumom dosiahol veľké veci. Niečo podobné si môže divák všimnúť aj pri Ódinovom ohlasovaní Ragnarovej smrti. Môže si vybrať, či prijme možnosť, že bol vyvolený, alebo či je tento akt v seriáli prítomný ako vzdanie úcty významnému Vikingovi. Tým, že je jeho život ohraničený touto možnosťou voľby, tak to nezdiskredituje divákovu voľbu z prvého dielu seriálu. Nerobí to ani prostredníctvom jeho synov a členov rodiny; sú síce jediní, kto to počul,319 ale inak k nim Ódin neprehovára, takže aj táto skutočnosť necháva túto vec otvorenú. Pre zhrnutie, autorova interpretácia nie je možno z historického hľadiska najvhodnejšia, ale je divácky prístupnejšia. Autor dal prednosť divákovi pred históriou, čo nie je vhodné pri dokumentoch, ale žiadúce pri historickej dráme, ktorá by mala slúžiť primárne bežným divákom.320 Fikcionalizácia faktov môže mať z hľadiska historickej presnosti neblahé následky. Platné to je obzvlášť pri chúlostivých či kontroverzných témach ako napríklad atentát na Kennedyho.321 Nesúvisí to až tak z upravovaním a pretváraním faktov ako so zaradením fikcie do príbehu. Najviac sa to deje na úrovni postáv a v seriáli Vikings dokonca aj s mestom. Fiktívne postavy či dokonca mestá môžu
318 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 4. diel. Eye for an Eye. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 20.3.2014 319 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 16. diel. Crossings. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2017. History Channel. 4.1.2017 320 Myslím tým diváka, ktorý sleduje televízny program primárne kvôli zábave. 321 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
mať devastačný vplyv na faktickú presnosť, čo môže mať za následok zdeformovanie skutočnosti natoľko, že bude vyvolávať pobúrenie alebo už nebude skutočná a vznikne z nej akýsi mišmaš faktov a fikcie. Fakty sa môžu natoľko roztrieštiť, že sa rozplynú vo veľkom množstve pridanej fikcie. Vysvetlím to na príklade vody so sirupom. Keď do pohára pridám jednu pätinu sirupu, ktorý predstavuje fakty a zvyšok pohára bude voda, ktorá predstavuje fikciu, tak bude nápoj tak akurát a ja si na ňom pochutím a zároveň mi zaženie smäd. Pokiaľ pridám veľa sirupu, tak síce si pochutím, ale nezaženiem smäd. Pokiaľ pridám priveľa vody tak zaženiem smäd, ale neukojím svoju potrebu po sladkom nápoji. Na rovnakom princípe funguje historická dráma, pretože sama o sebe vznikla z dôvodu skĺbenia zábavy s poučením širokého publika o danej problematike či situácii. V seriáli Vikings je mnoho pridaných fiktívnych postáv, ktoré dotvárajú atmosféru a napomáhajú hlavným postavám sa presadiť, dosiahnuť svoje ciele a žiť svoj život. Pomáhajú im napĺňať ich historicky pravdivý osud. Nájdu sa však aj také, ktoré pomáhajú divákovi a nie len postavám. Pre divákov je najpodstatnejšou postavou Athelstan. Autor ho vytvoril natoľko šikovne, že funguje len ako akási encyklopédia kresťanskej a vikingskej spoločnosti, ktorá pomáha divákovi pochopiť oba svety, ich konflikt a prepojenie. Zároveň podsúva Vikingom kresťanstvo, ktoré o niekoľko desiatok rokov začali vyznávať ako hlavné vierovyznanie.322 Do deja je zakomponovaný tak, že nepôsobí rušivo a nevytvára konflikt medzi fikciou a faktom, čo majú pridané postavy vo zvyku. Celkovo v seriáli nie je veľa postáv, ktoré by nejakým výrazným spôsobom narúšali faktickú presnosť. Výhodou je aj to, že ide o zobrazenie pomerne ďalekej histórie, ktorá nie je tak detailne zaznamenaná ako napríklad Druhá svetová vojna. Autorovi to teda poskytuje priestor na isté úkony, ktoré by pri interpretácii inej doby či spoločnosti neboli možné. Postavami, ktoré môžu v istých situáciách narúšať tento poriadok, sú kráľ Ecbert, franský cisár či princezná Kwenthrit. Sú to významné mocenské individuality, ktoré majú v seriáli moc pretvárať svoje blízke okolie. Všetky tri postavy významný spôsobom zasahujú do deja, pričom v skutočnosti to bolo málo pravdepodobné, a napriek tomu, že nie sú fiktívnymi postavami, tak svojimi aktivitami menia smer historického diania či vykonávajú isté úkony ako zástupcovia iných historických postáv. Ecbert a Kwenthrith osobne vplývajú na pôsobenie severanov v Anglicku
322 WILLIAMS, G.: Viking Religion. [online]. Dostupné na: < http://www.bbc.co.uk/history/ancient/vikings/religion_01.shtml>. 83
a to pomerne výrazne. V skutočnosti Ecbert sa síce mohol stretnúť s Vikingami, avšak šanca, že sa stretol s Ragnarom, je malá, keďže pôsobil na inom území a Ecbert bol od neho podstatne starší. Ohľadom princeznej Kwenthrith nie je veľa informácii a teda je možné ju považovať za polo fiktívnu postavu. Ona sa stala spúšťačom udalostí, ktoré utvárali to kde a ako Vikingovia pôsobili na území Anglicka.323 Pokiaľ by to však autor nespravil týmto spôsobom, tak je možné, že by sa mu nepodarilo dostatočne opísať Vikingskú kultúru najmä v pozitívnom svetle. Vikingovia boli totiž bežne považovaní za zlo a nepriateľov, z toho vlastne pochádza aj ich pomenovanie. Slovo Víkingr je pejoratívne pomenovanie, vzniklo podľa útočného kmeňa na území Nórska. Pomenovanie vzniklo na základe slova Vík, čo znamená fjord alebo záliv.324 Keďže cieľom autora bolo dôstojne a realisticky predstaviť svetu ich kultúru,325 tak bolo veľmi vhodné v rámci deja spriateliť Ragnara s Ecbertom, aby mohol rozvinúť a vysvetliť jeho dôvody, prečo je v Anglicku. Potreboval ich vysvetliť tak, aby ich boli diváci schopní akceptovať, a preto dal tieto dve postavy do korelácie.326 Obom stanovil rovnaké ciele, ktorými sú svetlá budúcnosť národa a blahobyt rodiny, pričom každý si k úspechu razil cestu inak. Obom odoprel rovnaké potešenie, ktorým bol šťastný rodinný život. Niektoré postavy majú aj nejasný historický základ. Lagertha sa v niektorých ságach vyskytuje a v iných zase nie. V takom prípade je nutné dotvoriť identitu postavy, aby bola životaschopná. Pokiaľ nie je známa jej povaha z historických prameňov, ktorá je reflektovaná jej činmi, tak je nutné ju do značnej miery vytvoriť a prispôsobiť potrebám seriálu či filmu. Podobný príklad uvádza aj Susan Bordo pri Anne Boleynovej a jej monológu v Londýnskom Toweri.327 Podobných príkladov je v seriáli Vikings prítomných mnoho, vyplýva to z nedostatku informácií, ktoré sa zachovali z tej doby. Zaznamenávané sú väčšinou len činy a nie konkrétne dialógy či osobné zápisky, na rozdiel od Ragnara a jeho synov, kde sú uvádzané aj ich prehovory. Na základe toho sa dali indikovať ich
323 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 4. diel. Eye for an Eye. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 20.3.2014 324 JESCH, J.: What does the word ‘Viking’ really mean? [online]. Dostupné na: < http://theconversation.com/what-does-the-word-viking-really-mean-75647>. 325 HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
povahové rysy a následne vystavať charaktery postáv tak, aby boli čo najdôveryhodnejšie. Nedostatok faktov je teda ďalším dôvodom, prečo je v niektorých prípadoch dôležitá fikcionalizácia faktu. V podobných prípadoch sa občas stáva, že na základe tej fikcionalizácie je potrebné trochu upraviť alebo iným spôsobom interpretovať iný historický fakt tak, aby všetko do seba zapadalo a naratív nestratil logiku. Príklad podobnej interpretácie sa ponúka pri vyššie zmienenom priateľstve Ragnara a Ecberta. Podľa ság a historických prameňov je známe, že Ragnar pôsobil v Anglicku, avšak je písané, že svoje úspechy dosahoval bojom. Aby bolo možné v seriáli udržať ich spoločné priateľstvo, nemohli Vikingovia a Wessex proti sebe iba bojovať. Občasný boj a konkurencia tam je zachovaná, ale Ragnarova zvedavosť a inteligencia napomáha k tomu, že začne hľadať aj iné cesty k dosiahnutiu svojho cieľa.328 Samozrejme, týmto úkonom autor aj posilnil pozitívny náhľad na Vikingov tým, že poukázal na to, že nie sú len krvilační bojovníci a barbari. Fikcionalizácia faktu, prípadne interpretácia, ktorá sa odlišuje od písanej histórie, je vhodná pri kladení nových historických otázok. Považujem však za potrebné zvážiť v takom prípade, či je daná otázka vhodná a nesnaží sa príliš fabulovať. Dôsledkom toho môže byť výrazné zasiahnutie do historického faktu a tým jeho váhu v seriáli či filme znehodnotiť. Dielo by tak stratilo oporný bod a navádzalo by divákovu pozornosť nežiadúcim smerom. Zmyslom historických otázok je debatovať o relevantných problémoch, ktoré boli prítomné v danej dobe či situácii, ktorá je vyobrazovaná. Pokiaľ by bola fikcionalizácia prehnaná, tak by debata mohla skĺznuť do rozpravy o nepravdivých fiktívnych veciach a tým by utrpel samotný žáner historickej drámy, ktorý má za úlohu zábavnou formou zvyšovať povedomie o historických faktoch. V horšom prípade by samotný seriál mohol šíriť nepravdu priamo a nie prostredníctvom divákov, ktorí si to len zle vysvetlili. V seriáli Vikings sa to stáva pomerne bežne, avšak len v kontexte rodinných vzťahov či sociálnych prepojení. Napríklad poradie Ragnarovych synov, Rollo ako jeho brat, prípadne bratský vzťah medzi Haraldom a Halfdanom. Spôsobov, ako sa dá interpretovať historický fakt, obsahuje seriál hneď niekoľko. Dokazuje to skutočnosť, že seriál ako žáner je veľmi obsiahly. Historický fakt je možné interpretovať formou aspektov historickej mainstreamovej drámy.
328 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 4. diel. Eye for an Eye. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 20.3.2014 85
Prítomný je napríklad aspekt, kedy film kladie dôraz na históriu ako príbeh individualít. Centrom diania je muž alebo žena (väčšinou muž), ktorý je už známy medzi divákmi, alebo ide o neznámeho jedinca, ktorý vykonal nejaké významné priam až heroické veci.329 Je možné ho zbadať pri každej významnej postave, ktorá dostáva v seriáli nejaký výraznejší priestor, pretože nachádzajú sa tam aj historicky významné osobnosti, ktoré plnia vedľajšie úlohy. Na základe tohto aspektu by bolo možné rozdeliť seriál na niekoľko minoritných príbehových línií,330 ktoré sa vždy prekrývajú, ale nie vždy sú spojené. Lagertha a Ragnar majú zo začiatku spoločnú dejovú líniu, ktorá sa v druhej sérii rozvetvuje a oddeľuje.331 Obe postavy nadobudnú svoj vlastný príbeh, ktorý ich posúva ďalej a vyvíja. Každý z nich sa stane centrom diania svojho príbehu, ktorý následne zapája do diania nové postavy. V priebehu seriálu sa postavy od seba oddeľujú a vytvárajú svoje dejové vlastné dejové línie pomerne bežne, avšak vychádza to z premisy, že ide o významnú historickú osobnosť. Divákovi sa môže javiť, že je to umožnené iba hlavným postavám, ale nesmie sa zabúdať na fakt, že hlavné postavy seriálu sú v prvom rade významné historické osobnosti. Postavy, ktoré sa javia spočiatku ako hlavné, sa postupom času vytratia, zvyčajne po tom, ako splnia svoju úlohu a už nie sú potrebné, či ich smrť alebo zmiznutie je potrebné pre posun deja vpred. Takto funguje napríklad postava Athelstana, svoju úlohu ako tlmočník kultúr naplnil a jeho smrť bola potrebná pre posun deja, keďže jeho prítomnosť v seriáli stupňovala napätie medzi významnejšími postavami, obzvlášť v prípade Flokiho, ktorý bol aj jeho vrahom.332 Nepochybne najdominantnejšou postavou v seriáli je Ragnar a túto úlohu preberajú po jeho smrti jeho synovia.333 Môžu tak plnohodnotne vytvoriť svoje dejové línie a aj to robia, pretože počas života Ragnara na to nedostávali až toľko priestoru. Výnimkou je azda len Bjorn, ktorý figuruje v seriáli už od samého začiatku a dospelým sa stane oveľa skôr ako jeho nevlastní bratia.
329 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
V seriáli sa vyskytuje aj aspekt kedy film emocionalizuje, personalizuje a dramatizuje históriu. Prostredníctvom hercov a historických svedectiev nám ponúka históriu ako triumf, úzkosť, potešenie, zúfalstvo, dobrodružstvo, utrpenie a heroizmus. Dramatické filmy ako aj tie dokumentárne využívajú špeciálnych schopností daného média.334 Prítomnosť tohto aspektu je zrejmá v mnohých prípadoch. Prostredníctvom jednotlivých postáv a spôsobu, akým sú postavy vyobrazené v kontexte, pozitívne alebo negatívne, je možné určiť, či daná historická situácia bola triumfom, úzkosťou, potešením, zúfalstvom, dobrodružstvom, utrpením či heroizmom. Seriál pracuje s konfrontáciou niekoľkých odlišných strán, Vikingov, Britov a Frankov. Z toho dôvodu záleží na kontexte vyobrazenia daných činov a určenia pozitívnej a negatívnej strany v danej situácii. Pokiaľ pri dobýjaní Paríža335 divákove sympatie patria Vikingom, tak neúspešný útok na mesto si môžu vykladať ako utrpenie, zúfalstvo a celkovo nie pozitívne. Pokiaľ však divákove sympatie patria obrancom mesta, tak sa bude z neúspechu Vikingov tešiť a bude to považovať za triumf. Určiť, kto je kladná a záporná strana v danej situácii, môže aj samotný seriál prostredníctvom interpretácie tej udalosti. V prípade dobýjania Paríža samotný seriál nabáda diváka k tomu, že Vikingovia zaútočili na Paríž neoprávnene a stavia Parížanov do pozície kladných postáv. S najvyššou pravdepodobnosťou to tak bolo aj v skutočnosti, avšak keďže ide o historickú drámu, tak je možná interpretácia faktu aj spôsobom, že budú Vikingovia tí hrdinovia. V tomto prípade sa tak ale nestalo. Naopak sa tak stalo v situácii, keď Ragnar uzavrel dohodu s Ecbertom o vybudovaní Vikingskej dediny na území Wessexu a následne po Ragnarovom odchode ju zlikvidoval.336 Týmto činom bol Ecbert postavený do zápornej pozície, pretože porušil dohodu, pričom Ragnar ju dodržal. Tento aspekt je prítomný aj v minoritných dejových líniách pri jednotlivých činoch postáv. Napríklad v prípade Aslaug je možné badať celý reťazec týchto akcií. Ragnar sa k nej nechová tak, ako by chcela, a z toho pramení jej osobné zúfalstvo, ktoré ventiluje v iných situáciách rôznymi spôsobmi. Nezaujíma sa
334 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
o Bjornovu dcéru, keď zomrie, pričom sľúbila, že sa o ňu postará. Dokonca v prítomnosti svojho milenca Harbarda, pri ktorom ventiluje zúfalstvo podvádzaním svojho muža, zabúda dokonca na svoje vlastné deti a pramení z toho smrť Siggy.337 Nereflektuje to síce dokázanú históriu, ale dopĺňa ju to a posúva to dej vpred. Zúfalstvo, ktoré bolo týmto reťazcom vytvorené, sa prenáša ďalej a nikdy nebude zabudnuté, čo ovplyvňuje Ragnarove činy a správanie sa k istým členom spoločnosti, obzvlášť k Aslaug. Posledný aspekt, ktorý seriál preberá z mainstreamovej drámy, je, že film ukazuje históriu ako proces. Svet na plátne prináša dohromady veci pre analytické a štrukturálne účely. Písaná história býva často rozdelená na časti. Ekonomická, politická, rasová, triedna a rodová problematika sa spoja dohromady v životoch a momentoch individualít, skupín a národov, ktoré sú prítomné v danom filme.338 V tomto prípade je vidieť rozdiel medzi písanou históriou a históriou na filmovom plátne, pretože tá na filmovom plátne spája všetky časti histórie dohromady. Ekonomická, politická, rasová, triedna a rodová problematika sú súčasťou bežného života vyobrazených postáv. V rámci ekonomickej časti si divák môže všimnúť od samého začiatku, ako postavy hospodária s majetkom, prípadne kde nadobúdajú materiálne statky. V tej dobe bolo bežné, že niektoré veci sa získavali lovom, výrobou, chovaním domestikovaných zvierat, ale niektoré museli získavať externe. Napríklad zlato a cennosti, ktoré prevažne dovážali z bojových výprav. Nie však všetko zlato a šperky dovážali, vidieť to na príklade dávania náramkov dospievajúcim mládencom po zložení prísahy vernosti.339 Následne to je vidieť v poslednej sérii, kde sa Kattegat rozrastie a stane sa najväčším ekonomickým centrom svojej oblasti.340 Je to len logický dôsledok vyobrazených úspechov Vikingov a následné nadviazanie na ne. Politická sféra je prítomná v situáciách, kedy je nutné vyjednávať obchodné podmienky či predvídať udalosti, či už vnútroštátne alebo v rámci medzinárodných vzťahov. Najexplicitnejšie to je vidieť
337 Mám na mysli Siggy Haraldson, pretože v seriáli sa aj Bjornova dcéra volá Siggy. 338 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
v prípade, keď Ragnar odhalí Horikov komplot voči jeho osobe341, či v samotnej Ecbertovej činnosti. Väčšina Ecbertových krokov má nejaký politický či mocenský cieľ a pozadie. Seriál tým dáva na vedomie, že západne svety boli v tomto smere oveľa rozvinutejšie a skúsenejšie. Ecbert sa totiž stal jediným človekom, ktorý dokázal v politickej hre prekonať Ragnara. Dôkazom toho, že západ bol zdatnejší v politických hrách, bola aj skutočnosť, že akonáhle sa stal Rollo franským kniežaťom a oddal sa západnému štýlu vzdelania, tak bol schopný sa takticky vyrovnať Ragnarovi. Rasovú a triednu problematiku je možné rozpoznať v postave Athelstana a prístupu Vikingov k iným národom, obzvlášť z náboženského hľadiska. Athelstan kombinuje vo svojej postave obe tieto problematiky, lebo je kresťan a zároveň otrok. Nezaobchádza sa s ním nejako zle, ale stále to je otrok a má svoje povinnosti, pričom práva nemá žiadne. Dostane ich, až keď sa stane slobodným mužom.342 Rasová problematika je prítomná v opovrhovaní inými národmi či náboženstvami. Je to prítomné u všetkých troch strán, čiže majoritných dejových línií. Vo vikingskej línii to je najočividnejšie v postave Flokiho, ktorý to neustále pripomína. Ďalší aspekt, ktorý je možné rozpoznať v seriáli Vikings, je, že film nám ponúka priamy náhľad do minulosti. Zameriava sa na budovy, krajinu a artefakty. Vyobrazuje historické objekty ako boli používané v každodennom živote. Objekty nie sú statické ako v múzeu, ale sú prenášané do skutočného prostredia. 343 Tento aspekt nie je síce primárnym aspektom seriálu, ale je v ňom badateľný. Autori si dali veľmi záležať na historickej presnosti z hľadiska mizanscény, bojových scén, kostýmov a podobne. Tento aspekt pomáha dotvárať celkovú atmosféru, dodáva seriálu vážnosť a dôveryhodnosť. Je badateľný prakticky pri každej činnosti, či už pri spracovaní rýb, hostinách alebo domácich prácach. Domy a lode sú vybudované presne podľa dobových plánov, dokonca aj rovnakou technikou,344 aby bola autentickosť čo najvyššia. V seriáli tieto detaily nesmú absentovať, pretože
341 HISTORY CHANNEL. Vikings. 2. séria. 10. diel. The Lord’s Prayer. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2014. History Channel. 1.5.2014 342 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 6. diel. Burial of the Dead. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 7.4.2013 343 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
predmety hovoria mnoho o ľuďoch a časoch, v ktorých žili.345 Odzrkadľuje sa od toho ich štýl a spôsob života.
6. Divák a divácka aktivita
V rámci mimetickej teórie jedine Ejzenštajn pripúšťa divákovi istý mentálny život, ktorý v sebe zahŕňa také prvky ako očakávanie a silu hypotéz. Diegetické teórie so svojim zjavným záujmom o naratologický efekt majú tendenciu bagatelizovať úlohu diváka. Teoretici enunciácie zjavne odignorovali diváka. Keď diskutovali o divákovi, zvyčajne sa o ňom hovorilo ako o obeti či hlupákovi, ktorý podlieha naratologickej ilúzii. Podľa Bordwella film podnecuje diváka k vykonaniu definovateľných variácií operácii. Film nikoho nepolohuje, na rozdiel od diegetických teórii, ktoré používali pojmy ako „miesto“ a „pozícia“ v kontexte subjektu.346
345 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012, s. 16. 346 BORDWELL, D. Narration in the Fiction Film. Madison: The Univerity of Wisconsin Press, 1985, 370 s. ISBN 0-299-10170-3, s. 29 90
Bordwell vo svojej práci ozrejmuje formálne podmienky, pod ktorými chápeme film. Znamená to, že divák nie je konkrétna osoba, ani ideálny čitateľ, ale autor zaobchádza s pojmom „divák“ ako s hypotetickou entitou vykonávajúcou operácie relevantné ku konštrukcii príbehu, deja z prezentovaného filmu. Takýto divák sa teda správa podľa určitých protokolov chápania príbehu. Podľa neho je divák „skutočný“ v tom, že oplýva prinajmenšom takými psychologickými vymedzeniami ako reálny divák. Divák je aktívny; jeho skúsenosť je podnietená textom a nevyhnutne vníma zjavný pohyb vo filmoch. Bordwell namiesto pojmu „čítať“ film, ktorý vychádza z teórie, že ľudské vnímanie a poznanie sú zásadne determinované procesmi prirodzeného jazyka radšej používa pojem „viewing“ ako pozorovanie/projekcia. Pozorovanie je synoptické,347 zviazané s prezentáciou textu a doslovné – nevyžaduje preklad do verbálnych pojmov. Seriál Vikings ponúka divákovi priestor na stotožnenie sa s postavami a odvodzovanie informácií na základe dejových medzier alebo iných indícií, ktoré mu sú predkladané. Je na divákovi ako si ich vysvetlí či čo si z nich vyvodí. Je na ňom, na akú stranu sa hypoteticky pridá v rámci príbehu. Napriek tomu, že sa o to autor snaží, tak divák nemusí sympatizovať s Ragnarom. V seriáli sa objavujú pasáže, kedy sa doslova Ragnar môže divákom sprotiviť. Napríklad keď sa uzatvára pred celým svetom a rozhodne sa radšej miesto riešenia problémov drogovať s otrokyňou.348 V tomto smere sú Vikings veľmi flexibilní, objavujú sa v nich postavy, ktoré sú povahovo diametrálne odlišné, a teda ešte umocňujú možnosť divákov sa s nimi stotožniť. Divákovi pri vytváraní súdov a hypotéz výrazne napomáha Ragnarova tajomná, vypočítavá a zvedavá povaha. Autor ju koncipoval tak, aby Ragnar pôsobil ako vizionár, ktorý predbehol svoju dobu a bol často nepochopený súčasníkmi. Ukazuje sa to napríklad hneď v úvode seriálu, keď sa rozhodne plaviť do Anglicka.349 Divák môže v niektorých situáciách len s ťažkosťami predpokladať, čo sa bude diať ďalej, pretože ako autor, tak aj herec Travis Fimmel350 dodávajú postave Ragnara nepredvídateľnosť. Na základe tejto skutočnosti si môže divák
347 Synoptické znamená názorné alebo prehľadné. 348 HISTORY CHANNEL. Vikings. 4. séria. 4. diel. Yol. [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2016. History Channel. 10.3.2016 349 HISTORY CHANNEL. Vikings. 1. séria. 2. diel. Wrath of the Northmen [epizóda televízneho seriálu]. Kanada, 2013. History Channel. 10.3.2013 350 Travis Fimmel je austrálsky herec a bývalý model. 91
vytvárať hypotézy, ktoré si neskôr potvrdí alebo pretvorí či vyvráti. Divák dostáva dostatok priestoru na pretvorenie svojich hypotéz aj z toho dôvodu, že seriál obsahuje mnoho zvratov. Napríklad keď Rollo zradí brata, či sa z neho stane franský veľmož, keď Kráľ Ecbert vyvraždí dedinu, ktorú venoval severanom na svojom území, keď Aslaug nahradí Lagerthu a tak podobne. Veľkou devízou seriálu je to, že každý divák si v ňom niečo nájde, čo si obľúbi alebo znenávidí. Vikings ponúkajú divákovi politiku, akciu, krásne scenérie, približujú bežný dobový život, vzťahy, intrigy, zradu a tak ďalej. Divák si môže vybrať z mnohých možností. Jeho vnímanie je atakované z mnohých uhlov a vlastne ho seriál donúti si niečo vybrať. Podvedome dá niečomu prednosť a to mu utkvie v pamäti. Všetko závisí od jeho subjektívneho vnímania seriálu a obrazu, ktorý mu je ponúknutý. Z progresu úrovne a komplexnosti diváckeho vnímania ťaží aj History Channel, ktorého úspech by nebol možný, pokiaľ by v správnom momente nezachytil vzostup populárnej histórie. Divácka gramotnosť351 narástla do takej miery, že autori mohli niektoré žánre bezpečne kombinovať bez toho, aby riskovali prudký pokles sledovanosti. V tom tkvie úspech historickej drámy a následne aj seriálu Vikings. Divákov konkrétne v tomto seriáli fascinuje niekoľko vecí, vďaka čomu je seriál veľmi úspešný. Divákov fascinuje hlavne úroveň ich spontánnosti a slobody, ktorú prezentujú v seriáli postavy. Adam Copeland352 je toho názoru, že všetci máme tú slobodu alebo to vikingské správanie v DNA, ale potláčame ho na základe výchovy a zákonov spoločnosti. Sú fascinovaní odvahou tých jednoduchých ľudí, tým, čo objavili a celkovo ich mentalitou. Dopomáha tomu aj fakt, že títo ľudia skutočne existovali a nie sú vymyslení. Obdivujú na nich, že dosahovali veci, ktoré boli v tej dobe považované za nemožne a dosahovali ich prakticky s ničím.353
351 Schopnosť orientovať sa v televíznom priestore a schopnosť správnym spôsobom vnímať obsah filmu či seriálu. 352 Adam Copeland je bývalý kanadský wrestler, ktorý sa stal hercom. V seriáli Vikings ho obsadili do postavy Kjetilla Flatnosa. Postava figuruje až v piatej sérii. 353 HISTORY CHANNEL.: A Moving Ship. [podcast]. Dostupné na: < https://cdn-podcasts-video- aetnd-com.s3.amazonaws.com/HistoryVikingsPodcast_S5Episode3_101817.mp3>. 92
Záver
Cieľom práce bol výskum interpretácie historického faktu v televíznom prostredí s dôrazom na historickú presnosť a vnímanie diváka. Prekážkou k dosiahnutiu hlavného cieľa bolo nedostatočné spracovanie podobnej témy v našom geografickom regióne. Pomocou mi boli štúdie zahraničných odborníkov v tejto oblasti, obzvlášť práce Roberta A. Rosenstona, ktorý sa v rámci tejto témy venuje historickým fikčným filmom, prevažne historickej dráme. Snažil som sa reflektovať jeho myšlienky a postupy na historický seriál, ktorý sa však svojou špecifikáciou odlišuje od filmu a to najviac v oblasti naratívneho priestoru. Seriál dokáže v sebe skombinovať väčšie množstvo aspektov historickej drámy, na čo som poukázal v žánrovej špecifikácii. Najväčšou výzvou v tejto práci bolo pre mňa overovanie historickej presnosti a taktiež mi to zabralo najviac času. Bolo nutné vyhľadať veľké množstvo 93
kníh k danej téme, konkrétne z histórie Vikingov, a naštudovať podrobne ich kultúru. Výzvou to nazývam z toho dôvodu, že to nepovažujem za prekážku, pretože ma to veľmi obohatilo. Nazývam to tak aj preto, že niektoré knihy si odporujú, išlo predovšetkým o publikácie, medzi ktorými boli rozdiely niekoľko desaťročí. Dokonca som niekedy natrafil na situáciu, keď si autor/historik nedostatočne overil fakty a pracoval s údajmi, ktoré z hľadiska časového horizontu neboli možné. V takom prípade som knihu vyradil a už sa k nej nevracal. Veľmi zaujímavé mi prišlo čerpať z prepisov pôvodných ság, ktoré vznikli pred niekoľkými storočiami prepisom ešte starších kroník, ktoré opisovali pôvodné spisy o udalostiach či osobnostiach. Časť práce o historickej korektnosti mi pomohla odhaliť nepresnosti v seriáli, ale taktiež mi ukázala flexibilitu severskej kultúry. Autor niekedy nedodržal presnú historickú líniu, ako je popísaná v ságach, ale podarilo sa mu udržať celý príbeh v prijateľnom základe či kontexte. Niektoré časti poskladal inak, ale udržal logickú postupnosť a zároveň dal možnosť divákovi na odvodzovanie či dovodzovanie informácií, čim naplnil nevyhnutné rozhranie seriality ako ho popisuje Radomír Kokeš. Venoval som sa tomu síce v žánrovej špecifikácii seriálu, avšak sú to okruhy, ktoré na sebe závisia a nadväzujú na seba. Robert A. Rosenstone tvrdí, že kľúčom k správnemu definovaniu historickej drámy je žáner.354 Druhá časť práce je venovaná analýze interpretácii faktov. Vybral som tam najvýznamnejšie udalosti vyobrazené v seriáli, pretože pokiaľ by som sa venoval všetkým, aj najmenším detailom rovnako podrobne, tak by to vydalo na omnoho viac priestoru, ako mi je v tejto práci umožnené. Venujem sa tam predovšetkým premene historického faktu a tomu, prečo to autor mohol tak zvoliť a čo tým pravdepodobne chcel dosiahnuť či dosiahol. Pri niektorých vyobrazeniach som poukázal na výhody či nevýhody daného vyobrazenia, pretože aj filmári sa môžu dopustiť chýb. Z vlastnej skúsenosti viem, že pri natáčaní sa niektoré nápady môžu javiť vhodné či dobré, ale vo výsledku to nemá ten žiadaný efekt, ba niekedy priam opačný. V tretej časti práce opisujem divácke vnímanie. Pracujem s hypotetickým divákom a nie s ideálnym divákom. Venujem sa tejto téme pomerne povrchne, pretože nebola hlavným predmetom môjho výskumu a v práci plní skôr sekundárnu
354 ROSENSTONE, A., R. History onf Film/Film on History. New York: Routledge, 2012, s. 13. 94
a doplnkovú funkciu. Považoval som za správne sa vyjadriť aj k divákovi, keďže sa venujem pretváraniu faktov na fikciu a konzumentom toho výsledku je práve divák. Dôvodom je aj to, že seriál Vikings sa stal fenoménom a k tomu je samozrejme potrebná popularita u divákov. Nejde o nejakú náročnú analýzu, ale skôr o domnievanie sa, prečo môže byť tento seriál u divákov taký populárny. Pokiaľ by som sa chcel divákovi venovať hlbšie, už by bol potrebný kvalitatívny alebo kvantitatívny výskum, avšak takýmto spôsobom som nechcel svoju prácu koncipovať. Ako som spomínal, divácke vnímanie je len sekundárnym predmetom môjho záujmu. Táto práca môže čitateľom zlepšiť kritické myslenie v oblasti fikcionalizácie faktu a tiež môže dopomôcť k pochopeniu filmárov v rámci interpretácie faktov. Autori písanej histórie ich často neprávom kritizujú a odsudzujú, avšak niekedy aj právom. Čitateľovi môže tento výskum pomôcť pri rozlišovaní akceptovateľných hraníc interpretácie faktov vo filme. Málokedy má divák síce dostatok času a priestoru, aby všetko overoval, ale verím, že moja práca ho presvedčí najprv popremýšľať o danej veci, než vysloví nejaký unáhlený súd a odsúdi celý seriál. V zmysle aby bral ohľad na to čo tým autor chcel povedať a prečo nejaký fakt upravil a vyobrazil tak ako urobil. Pokiaľ ho predčasne odsúdi, tak sa môže ukrátiť o veľmi obohacujúci zážitok a skúsenosť. Práca zároveň čitateľovi predstavuje, že upravovanie historických faktov v televíznom prostredí je často žiadúce, pretože toto médium má svoje určité limity a pravidlá pri zdieľaní informácií. Na základe môjho výskumu som zistil, že seriál Vikings je do značnej mieri poznamenaný fikcionalizáciou či inou úpravou historických faktov. Deje sa tak z rôznych dôvodov. Napríklad nedostatok financií, nedostupnosť adekvátneho prostredia, kladenie dôrazu na pútavosť, atraktivitu či vyjadrenie sa k spoločenským témam. Zistil som, že pri historickej dráme je nemožné sa striktne držať histórie a to platí aj pre seriál, ktorého naratívny priestor je z hľadiska rozsahu prakticky neobmedzený. Kľúčom k tej odpovedi je divák, ktorý má isté štandardy a požiadavky v oblasti televíznej zábavy. V dnešnej dobe sú diváci poučení a vedia čo chcú. Je nutné brať zreteľ na to, že ide o bežných ľudí, ktorí po dlhom dni v práci hľadajú rozptýlenie alebo niečo čo im nahradí celovečerný film. V takých prípadoch vyhľadávajú seriáli ako Vikings, ktoré ich stimulujú a môžu čakať na
95
ďalší diel, ktorý im opäť vyplní nejaký ten večer. V dnešnej dobe je historická dráma veľmi populárna, obzvlášť preto, že poskytuje divákom únik z bežného života a ponúka im príbehy z „minulosti“, s ktorými sa môžu stotožniť. Ďalším zistením bolo, že diváci vyhľadávajú seriál Vikings, pretože obdivujú životný štýl Vikingov.
Zoznam literatúry a prameňov
Pramene
HISTORY CHANNEL.: A Moving Ship. [podcast]. Dostupné na: < https://cdn- podcasts-video-aetnd- com.s3.amazonaws.com/HistoryVikingsPodcast_S5Episode3_101817.mp3>. HISTORY CHANNEL.: Gritty, Dirty, Interesting. [podcast]. Dostupné na: < https://cdn-podcasts-video-aetnd- com.s3.amazonaws.com/HistoryVikingsPodcast_S5Episode2_101217.mp3>.
96
HISTORY CHANNEL.: Origin and Creation. [podcast]. Dostupné na:
Literatúra
APARTEMENT 46.: How History Channel’s ‘Vikings’ Compares To Reality. 2015. [online]. Dostupné na: < http://apt46.net/2015/06/30/how-history-channels-vikings- compares-to-reality/>. BORDO, S.: When Fictionalized Facts Matter, 2012. [online]. Dostupné na:
97
JESCH, J.: What does the word ‘Viking’ really mean? [online]. Dostupné na: < http://theconversation.com/what-does-the-word-viking-really-mean-75647>. KELLY, S.: Charters of Malmesbury Abbey. Oxford, Oxford University Press. 2005, s. 178, ISBN 978-0-19-726317-4 KOKEŠ, R.: Světy na pokračování. Praha: Akropolis, 2016, 236 s., ISBN 978-80- 7470-146-7 KORDA, Jakub: Televizní žánry. Cinepur č. 39, květen 2005. LONG, S.: Odin: The Viking Allfather. Oxford: Osprey Publishing. 2015, 80 s., ISBN 978-1-4728-0807-3 MAPES, T.: The Kattegat: What and Where It Is. [online]. Dostupné na: < https://www.tripsavvy.com/where-and-what-is-the-kattegat-1626687>. MCCOY, D.: Freya. 2012-2018. [online]. Dostupné na: < https://norse- mythology.org/gods-and-creatures/the-vanir-gods-and-goddesses/freya/> MONTGOMERIE, M.: Miniseries, [online]. Dostupné na:
98
NURMANN, B. – SCHULZE, C. – VERHULSDONK, T.: Europa Militaria: The Vikings. Ramsbury: The Crowood Press Ltd. 1999. časť 6. 95 s., ISBN 1-86126- 289-2 PAGET, D.: Codes and Conventions of Dramadoc and Docudrama. In: Allen, C. R.; Hill A.: The Television Studies Reader. London: Routlege, 2004. ROESDAHL, E.: The Vikings. England: Penguin Group. 1987. 323s. ROSENSTONE, A., R. History on Film/Film on History. New York: Routledge, 2012., ISBN 978-0-582-50584-1 ROSENSTIONE, A. R.: JFK: Historical Fact/Historical Film. 1992. [online]. Dostupné na:
NÁZOV: Fenomén Vikingov v súčasnej televízii
AUTOR: Bc. Martin Kučera
KATEDRA: Katedra divadelných a filmových štúdií
VEDÚCI PRÁCE: Mgr. Jakub Korda, Ph.D
99
ABSTRAKT
Práca približuje problematiku interpretácie historického faktu v televíznom prostredí. Sústreďuje sa na fikcionalizáciu či inú úpravu písanej histórie. Teoretické zázemie čerpá prevažne z publikácií Roberta A. Rosenstona, ktorý je v tejto oblasti všeobecne uznávaným odborníkom. Táto problematika je v práci prezentovaná na príklade seriálu Vikings. Seriál podlieha analýze, ktorá má za úlohu odhaliť historické nepresnosti a nepravdy, ktoré sú následne vysvetľované a odôvodňované. Historická presnosť je určovaná za pomoci niekoľkých historických kníh, ktoré sa venujú Vikingom a popisujú ich život, zvyky, boj a podobne. Následne je práca doplnená o divácku aktivitu, ktorá má v rámci tejto problematiky značný význam. Divácka aktivita je teoreticky ukotvená pomocou teórie Davida Bordwella. Výsledkom práce je poučenie čitateľa v snahe porozumieť historickej dráme, v tomto prípade historickým seriálom.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Vikingovia, interpretácia, historický fakt, divácka aktivita, historická dráma
TITLE: Vikings in contemporary television
AUTHOR: Bc. Martin Kučera
DEPARTMENT: The Department of Theatre, and Film Studies
SUPERVISOR: Mgr. Jakub Korda, Ph.D
100
ABSTRACT
This work focuses on the issue of interpretation of historic fact in television. The focus is on fictionalized or otherwise altered written history. The theoretical basis derives mainly from the publication of Robert A. Rosenstone, a universally recognized expert in the field. The issue is exemplified within the series Vikings. The series undergoes analysis, which aims to uncover historical inaccuracy and falsehood, which are then explained and rationalized. Historical accuracy is determined through several historical books which concern Vikings and describe their lives, traditions, fights, etc. Subsequently the thesis is supplemented with viewer activity which has meaning within the framework of this issue. Viewer activity is theoretically founded upon the theory of David Bordwell. The result of this work is to educate the reader in the attempt to understand historical drama through a historical series.
KEY WORDS: Vikings, interpretation, historical fact, viewer activity, historical drama
101