Slovenskej Mykologickej Spoločnosti
Total Page:16
File Type:pdf, Size:1020Kb
SLOVENSKEJ MYKOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI číslo 47 december 2017 Čírovka statná, Tricholoma matsutake, Malá Fatra, 17. 8. 2016. Foto: M. Krivuš, s. 5–7. ISSN 1335-7689 Sprav. Slov. Mykol. Spol. (47): 1–40 (2017) SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS OBSAH HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB A. Polhorský: Vzácna sypavka – Lophodermium eriophori (Henn.) P. R. Johnst. & Scheuer nájdená na východnom Slovensku .............................. 4 J. Červenka, M. Krivuš: Objav zriedkavej čírovky statnej – Tricholoma matsutake v Malej Fatre .......................................................5 F. Fuljer, M. Zajac: Lúčnica kráľovská – Gliophorus reginae, nový druh pre Slovensko ......................................................8 BIODIVERZITA HÚB SLOVENSKA J. Červenka, J. Bojnanský: Huby vrchu Vysoká nad Ľubovnianskymi kúpeľmi ..12 R. Cáfal, J. Červenka: Príspevok k mykoflóre Chvojnickej pahorkatiny (1. časť) ..........................................................13 ROZŠÍRTE SI SVOJE VEDOMOSTI J. Červenka: Exotické rody húb (2. časť): Cyttaria ....................... 15 Pórovník uzlíkatý, Yuchengia narymica, Chvojnická pahorkatina, Unín, PERSONÁLIE 11. 8. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15. A. Janitor: Životné jubileum RNDr. Kamily Bacigálovej, CSc. .............. 17 I. Kautmanová: K šesťdesiatinám Jána Gápera .......................... 19 A. Janitor: Životné jubileum Ing. Jána Magála, CSc. ...................... 20 A. Janitor: RNDr. Miloslav Staněk, CSc. ............................... 24 A. Janitor: Ing. Ján Pardovič - sedemdesiatročný. 25 Z NAŠEJ SPOLOČNOSTI J. Červenka: 13. výstava húb v Marianke .............................. 27 J. Červenka: Z bratislavskej výstavy Huby 2017 ......................... 27 J. Rybárik: Výstava húb v Považskej Bystrici .......................... 28 J. Červenka, P. Remiaš: 5. ročník výstavy húb v Malinovej ................ 30 J. Bojnanský: 4. výstava húb – Dvorníky 2017 . 31 I. Kautmanová: Zatváranie lesa 2017 ................................. 33 Pozvánka na Jarné stretnutie 2018 .................................... 35 ZO SVETA I DOMOVA J. Červenka: Deň húb v Abelande ......................................36 NA POBAVENIE Kalorka žihľavová, Calloria neglecta, Chvojnická pahorkatina, Dubovce, D. Ďuriška: Kreslený vtip. .38 19. 3. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15. SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB dovnútra hyalínne. Spodná stena excipula zložená z buniek txt. angularis-globulosa, širokých 4–14 μm, smerom dovnútra plodnice s hojným žltým pigmentom. Študovaný materiál: Vihorlatské vrchy, CHKO Vihorlat, NPR Motrogon, rašeli- Vzácna sypavka - Lophodermium eriophori (Henn.) nisko Hybkaňa, N48.91317° E22.16362°, 839 m n. m., na listoch Eriophorum vagi- natum, 28. august 2017, leg. et det. Adam Polhorský, Herb. A. Polhorský. P. R. Johnst. & Scheuer nájdená na východnom Výskum bol podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný Slovensku program Výskum a vývoj, ITMS 26230120004: Vybudovanie výskumno-vývojovej infraštruktúry pre výskum genetickej biodiverzity organizmov a zapojenie do inicia- tívy IBOL. Adam Polhorský Literatúra: Syn.: Lophium eriophori Henn., Hedwigia 34: 2 (1895) Hennings, P., 1895: Mykologische Notizen I. Verhandlungen des Botanischen Vereins der Provinz Brandenburg 37: 1–14. Tento druh bol v roku 1895 opísaný z jedinej lokality v Nemecku ako Lophium Johnston, P. R., Scheuer, C., 2003: Lophodermium eriophori comb. nov. Mycota- eriophori (Hennings 1895). Zogg ho ale vo svojej monografii (Zogg 1962) neakcep- xon, 87: 489–492. toval ako zástupcu rodu Lophium, pretože netvorí klasické mušľovité hysterotécium Zogg, H., 1962: Die Hysteriaceae s. str. und Lophiaceae unter besonderer s vápenatou schránkou. Vyňatie z rodu Lophium a zaradenie do rodu Lophodermium Berücksichtigung der mitteleuropätischen Formen. Beitrage zur Kryptogamenflora bolo ale prezentované až v roku 2003 (Johnston, Scheuer 2003), kde bol zrevidova- der Schweiz 11(3): 1–190. ný holotyp a pridaná nová lokalita, taktiež z Nemecka. V auguste tohto roku bol ten- to druh nájdený na rašelinisku Hybkaňa (NPR Motrogon) vo Vihorlatských vrchoch. Ide o prvý nález na Slovensku a zároveň o tretiu publikovanú lokalitu na svete. Na lokalite sa nachádzal vo veľkých množstvách na páperníku pošvatom (Eriophorum Objav zriedkavej čírovky statnej – Tricholoma vaginatum), ale následné pokusy nájsť ho na páperníkoch v oravských a vysokotat- ranských rašeliniskách boli neúspešné. Nezrelé, uzavreté plodnice sa nachádzajú na matsutake v Malej Fatre listoch už počas leta. Plodnice začínajú dozrievať a otvárať sa koncom leta a na je- seň, čo je najvhodnejší čas na hľadanie tohto druhu, pretože sú ľahšie rozpoznateľné Ján Červenka, Marián Krivuš vďaka žltému hyméniu. V dôsledku nízkeho počtu zberov sú presnejšie ekologické nároky druhu neznáme. Pravdepodobnosť širšieho výskytu tejto huby na páperní- koch je u nás vysoká, keďže ide o ľahko prehliadnuteľný druh. Čírovka statná – Tricholoma matsutake (S. Ito & S. Imai) Singer zo sekcie Ca- Biotop: Rast na mŕtvych opadaných listoch páperníka pošvatého v poraste ra- ligata patrí v Japonsku medzi ekonomicky najvýznamnejšie ektomykorízne huby šelinníka (Sphagnum). V zmesi mŕtvych listov a bylí ostríc (Carex), sitín (Juncus) (Ota et al. 2012). Podobne ako v ďalších ázijských krajinách tam rastie hojne, často a páperníka, boli napadnuté len listy páperníka. v čarovných kruhoch, najmä pod borovicou hustokvetou – Pinus densiflora (Jab- Makroskopický opis: Plodnice 0,5–1,5 × 0,5–1mm veľké, 0,5 mm vysoké, pri lonský, Šašek 2006). Donedávna bola synonymizovaná s blízko príbuzným dru- pohľade zvrchu takmer okrúhle, oválne až široko elipsoidné. Plodnice spočiatku hom – čírovkou krokodílou – Tricholoma caligatum (Viv.) Ricken, ktorá má podľa čierne, otvárajúce sa pozdĺžnou štrbinou, ktorá odhaľuje výrazne žlté hyménium. najnovších poznatkov areál rozšírenia v západnej oblasti Stredozemného mora (juh Mikroskopický opis: Výtrusy 130–175 × 2,6–3,8 μm, hyalínne, ihlicovité, zu- Francúzska, juhovýchod Španielska, Alžírsko, Maroko). Tricholoma matsutake sa žujúce sa ku koncom, so želatinóznym obalom a so želatinóznou čiapočkou na tupom v rámci Európy vyskytuje v oblastiach s miernejšou klímou, nevynímajúc Škandi- konci, dospelé výtrusy s jednou prepážkou. Parafýzy 2,4–3,2 μm široké, v hornej náviu, Molekulárnymi metódami bola stotožnená s druhom Tricholoma nauseosum časti niekoľkonásobne stromčekovito vetvené, v spodnej časti často anastomózujúce. (A. Blytt) Kytöv. (Matsushita et al. 2005). Na našom kontinente je však považovaná Vrecká 240–290 × 15–20 μm, osemvýtrusné, kyjakovité, s kužeľovito useknutým za veľmi zriedkavú, o čom svedčia aj veľmi sporadické nálezy z nášho územia. vrcholom, neamyloidné, s hákmi. Horná stena excipula zložená z buniek txt. angu- V auguste 2016 sa túto hubu podarilo nájsť Mariánovi Krivušovi v Malej Fatre laris, širokých 5–15 μm, na okraji plodnice sú bunky hnedo pigmentované, smerom neďaleko Vrútok. 4 5 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS Tricholoma matsutake (S. Ito & S. Imai) Singer Klobúk až 50–200 mm široký, spočiatku polguľovitý, v dospelosti plochý, v staro- be s okrajom vyhnutým dohora, v strede s nízkym hrboľom, na bledom podklade hnedastookrovo políčkovito vláknitý až vláknito šupinatý. Lupene široké, spočiatku biele a celistvé, v starobe hnedasté a potrhané, miestami s hnedým ostrím. Hlúbik 80–150 mm dlhý, valcovitý, na bledom podklade hnedastookrovo vláknitý, v hornej časti s miznúcim belavým prsteňom, vzniknutým z čiastočnej blanitej plachtičky zakrývajúcej lupene. Dužina najmä v mladosti snehobiela, miestami tmavšia, v spo- čiatku s jemnou hubovou, v starobe výraznou, pri sušení až intenzívne sladkastou (ovocnou?) vôňou a hubovou chuťou so slabým náznakom horkosti. Výtrusy 6–8,25 × 4,5–6,25 µm vajcovito elipsoidné, hladké, bezfarebné, s veľkou centrálnou tuko- vou kvapkou. Lokalita: Malá Fatra, Vrútky, chotárna časť Piatrová, cca 100 m od Chrapovského potoka, zmiešaný les (Fagus, Quercus, Betula, Pinus), 450 m, 13. 8. 2016, leg. M. Krivuš, det. R. Rutkowski et M. Mikšík, herb. BRA. Keďže sa u nás v minulosti nerozlišoval druh Tricholoma matsutake, všetky rele- vantné zbery boli spravidla označené ako Tricholoma caligatum. Variabilitu plodníc z okolia Žďáru nad Sázavou, o ktorých sa v súčasnosti môžeme domnievať, že pred- stavujú T. matsutake, verne zobrazil Otto Ušák a podrobne opísal Albert Pilát v diele Naše houby II pod menom T. caligatum. (Pilát, Ušák 1959). Prvý zber zo Slovenska, Čírovka statná, Tricholoma matsutake, Malá Fatra, 13. 8. 2016. uvedený pod týmto názvom, pochádza z roku 1974, z okolia Rakovej v Turzovskej Foto: M. Krivuš. vrchovine. Keďže sa jedná o mladý, nezrelý exemplár, je v tomto prípade veľmi náročné spoľahlivo overiť správnosť určenia. Nájdené bazídiá sú však príliš útle, už na prvý pohľad sotva spolovice dosahujúce šírku zodpovedajúcu bazídiám u tejto skupiny číroviek. Údaj z Kysúc je preto prinajmenšom diskutabilný. Za skutočnú T. matsutake však možno považovať zber z 19. 9. 1982, označený taktiež ako T. caligatum. Plodnice veľkého vzrastu našiel F. Křivánek pod borovicami neďaleko Súľova v Strážovských vrchoch. Exsikát je stále vo výbornom stave. Zreteľná je stavba hyménia a aj výtrusy, našťastie zrelé, tvarom a veľkosťou zodpovedajú tomu- to druhu. Jedná sa teda zrejme o prvý potvrdený nález čírovky statnej – Tricholoma matsutake z územia Slovenska. Objavením lokality v Malej Fatre po 25 rokoch na- vyše získavame ďalší cenný poznatok o možnom areáli jej rozšírenia u nás. Jablonský, I., Šašek, V., 2006: Jedlé a léčivé houby. Brázda,