Slovenskej Mykologickej Spoločnosti

SLOVENSKEJ MYKOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

číslo 47 december 2017

Čírovka statná, Tricholoma matsutake, Malá Fatra, 17. 8. 2016. Foto: M. Krivuš, s. 5–7. ISSN 1335-7689 Sprav. Slov. Mykol. Spol. (47): 1–40 (2017) SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

OBSAH

HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB A. Polhorský: Vzácna sypavka – Lophodermium eriophori (Henn.) P. R. Johnst. & Scheuer nájdená na východnom Slovensku...... 4 J. Červenka, M. Krivuš: Objav zriedkavej čírovky statnej – Tricholoma matsutake v Malej Fatre...... 5 F. Fuljer, M. Zajac: Lúčnica kráľovská – Gliophorus reginae, nový druh pre Slovensko...... 8

BIODIVERZITA HÚB SLOVENSKA J. Červenka, J. Bojnanský: Huby vrchu Vysoká nad Ľubovnianskymi kúpeľmi. .12 R. Cáfal, J. Červenka: Príspevok k mykoflóre Chvojnickej pahorkatiny (1. časť)...... 13

ROZŠÍRTE SI SVOJE VEDOMOSTI J. Červenka: Exotické rody húb (2. časť): Cyttaria ...... 15 Pórovník uzlíkatý, Yuchengia narymica, Chvojnická pahorkatina, Unín, PERSONÁLIE 11. 8. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15. A. Janitor: Životné jubileum RNDr. Kamily Bacigálovej, CSc...... 17 I. Kautmanová: K šesťdesiatinám Jána Gápera ...... 19 A. Janitor: Životné jubileum Ing. Jána Magála, CSc...... 20 A. Janitor: RNDr. Miloslav Staněk, CSc...... 24 A. Janitor: Ing. Ján Pardovič - sedemdesiatročný...... 25

Z NAŠEJ SPOLOČNOSTI J. Červenka: 13. výstava húb v Marianke ...... 27 J. Červenka: Z bratislavskej výstavy Huby 2017 ...... 27 J. Rybárik: Výstava húb v Považskej Bystrici ...... 28 J. Červenka, P. Remiaš: 5. ročník výstavy húb v Malinovej ...... 30 J. Bojnanský: 4. výstava húb – Dvorníky 2017 ...... 31 I. Kautmanová: Zatváranie lesa 2017 ...... 33 Pozvánka na Jarné stretnutie 2018 ...... 35

ZO SVETA I DOMOVA J. Červenka: Deň húb v Abelande...... 36

NA POBAVENIE Kalorka žihľavová, Calloria neglecta, Chvojnická pahorkatina, Dubovce, D. Ďuriška: Kreslený vtip...... 38 19. 3. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15. SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB dovnútra hyalínne. Spodná stena excipula zložená z buniek txt. angularis-globulosa, širokých 4–14 μm, smerom dovnútra plodnice s hojným žltým pigmentom. Študovaný materiál: Vihorlatské vrchy, CHKO Vihorlat, NPR Motrogon, rašeli- Vzácna sypavka - Lophodermium eriophori (Henn.) nisko Hybkaňa, N48.91317° E22.16362°, 839 m n. m., na listoch Eriophorum vaginatum, 28. august 2017, leg. et det. Adam Polhorský, Herb. A. Polhorský. P. R. Johnst. & Scheuer nájdená na východnom Výskum bol podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný Slovensku program Výskum a vývoj, ITMS 26230120004: Vybudovanie výskumno-vývojovej infraštruktúry pre výskum genetickej biodiverzity organizmov a zapojenie do inicia- tívy IBOL. Adam Polhorský Literatúra: Syn.: Lophium eriophori Henn., Hedwigia 34: 2 (1895) Hennings, P., 1895: Mykologische Notizen I. Verhandlungen des Botanischen Vereins der Provinz Brandenburg 37: 1–14. Tento druh bol v roku 1895 opísaný z jedinej lokality v Nemecku ako Lophium Johnston, P. R., Scheuer, C., 2003: Lophodermium eriophori comb. nov. Mycota- eriophori (Hennings 1895). Zogg ho ale vo svojej monografii (Zogg 1962) neakcep- xon, 87: 489–492. toval ako zástupcu rodu Lophium, pretože netvorí klasické mušľovité hysterotécium Zogg, H., 1962: Die Hysteriaceae s. str. und Lophiaceae unter besonderer s vápenatou schránkou. Vyňatie z rodu Lophium a zaradenie do rodu Lophodermium Berücksichtigung der mitteleuropätischen Formen. Beitrage zur Kryptogamenflora bolo ale prezentované až v roku 2003 (Johnston, Scheuer 2003), kde bol zrevidova- der Schweiz 11(3): 1–190. ný holotyp a pridaná nová lokalita, taktiež z Nemecka. V auguste tohto roku bol ten- to druh nájdený na rašelinisku Hybkaňa (NPR Motrogon) vo Vihorlatských vrchoch. Ide o prvý nález na Slovensku a zároveň o tretiu publikovanú lokalitu na svete. Na lokalite sa nachádzal vo veľkých množstvách na páperníku pošvatom (Eriophorum Objav zriedkavej čírovky statnej – Tricholoma vaginatum), ale následné pokusy nájsť ho na páperníkoch v oravských a vysokotat- ranských rašeliniskách boli neúspešné. Nezrelé, uzavreté plodnice sa nachádzajú na matsutake v Malej Fatre listoch už počas leta. Plodnice začínajú dozrievať a otvárať sa koncom leta a na je- seň, čo je najvhodnejší čas na hľadanie tohto druhu, pretože sú ľahšie rozpoznateľné Ján Červenka, Marián Krivuš vďaka žltému hyméniu. V dôsledku nízkeho počtu zberov sú presnejšie ekologické nároky druhu neznáme. Pravdepodobnosť širšieho výskytu tejto huby na páperní- koch je u nás vysoká, keďže ide o ľahko prehliadnuteľný druh. Čírovka statná – Tricholoma matsutake (S. Ito & S. Imai) Singer zo sekcie Ca- Biotop: Rast na mŕtvych opadaných listoch páperníka pošvatého v poraste ra- ligata patrí v Japonsku medzi ekonomicky najvýznamnejšie ektomykorízne huby šelinníka (Sphagnum). V zmesi mŕtvych listov a bylí ostríc (Carex), sitín (Juncus) (Ota et al. 2012). Podobne ako v ďalších ázijských krajinách tam rastie hojne, často a páperníka, boli napadnuté len listy páperníka. v čarovných kruhoch, najmä pod borovicou hustokvetou – Pinus densiflora (Jab- Makroskopický opis: Plodnice 0,5–1,5 × 0,5–1mm veľké, 0,5 mm vysoké, pri lonský, Šašek 2006). Donedávna bola synonymizovaná s blízko príbuzným dru- pohľade zvrchu takmer okrúhle, oválne až široko elipsoidné. Plodnice spočiatku hom – čírovkou krokodílou – Tricholoma caligatum (Viv.) Ricken, ktorá má podľa čierne, otvárajúce sa pozdĺžnou štrbinou, ktorá odhaľuje výrazne žlté hyménium. najnovších poznatkov areál rozšírenia v západnej oblasti Stredozemného mora (juh Mikroskopický opis: Výtrusy 130–175 × 2,6–3,8 μm, hyalínne, ihlicovité, zu- Francúzska, juhovýchod Španielska, Alžírsko, Maroko). Tricholoma matsutake sa žujúce sa ku koncom, so želatinóznym obalom a so želatinóznou čiapočkou na tupom v rámci Európy vyskytuje v oblastiach s miernejšou klímou, nevynímajúc Škandi- konci, dospelé výtrusy s jednou prepážkou. Parafýzy 2,4–3,2 μm široké, v hornej náviu, Molekulárnymi metódami bola stotožnená s druhom Tricholoma nauseosum časti niekoľkonásobne stromčekovito vetvené, v spodnej časti často anastomózujúce. (A. Blytt) Kytöv. (Matsushita et al. 2005). Na našom kontinente je však považovaná Vrecká 240–290 × 15–20 μm, osemvýtrusné, kyjakovité, s kužeľovito useknutým za veľmi zriedkavú, o čom svedčia aj veľmi sporadické nálezy z nášho územia. vrcholom, neamyloidné, s hákmi. Horná stena excipula zložená z buniek txt. angu- V auguste 2016 sa túto hubu podarilo nájsť Mariánovi Krivušovi v Malej Fatre laris, širokých 5–15 μm, na okraji plodnice sú bunky hnedo pigmentované, smerom neďaleko Vrútok. 4 5 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Tricholoma matsutake (S. Ito & S. Imai) Singer Klobúk až 50–200 mm široký, spočiatku polguľovitý, v dospelosti plochý, v starobe s okrajom vyhnutým dohora, v strede s nízkym hrboľom, na bledom podklade hnedastookrovo políčkovito vláknitý až vláknito šupinatý. Lupene široké, spočiatku biele a celistvé, v starobe hnedasté a potrhané, miestami s hnedým ostrím. Hlúbik 80–150 mm dlhý, valcovitý, na bledom podklade hnedastookrovo vláknitý, v hornej časti s miznúcim belavým prsteňom, vzniknutým z čiastočnej blanitej plachtičky zakrývajúcej lupene. Dužina najmä v mladosti snehobiela, miestami tmavšia, v spo- čiatku s jemnou hubovou, v starobe výraznou, pri sušení až intenzívne sladkastou (ovocnou?) vôňou a hubovou chuťou so slabým náznakom horkosti. Výtrusy 6–8,25 × 4,5–6,25 µm vajcovito elipsoidné, hladké, bezfarebné, s veľkou centrálnou tuko- vou kvapkou. Lokalita: Malá Fatra, Vrútky, chotárna časť Piatrová, cca 100 m od Chrapovského potoka, zmiešaný les (Fagus, Quercus, Betula, Pinus), 450 m, 13. 8. 2016, leg. M. Krivuš, det. R. Rutkowski et M. Mikšík, herb. BRA. Keďže sa u nás v minulosti nerozlišoval druh Tricholoma matsutake, všetky rele- vantné zbery boli spravidla označené ako Tricholoma caligatum. Variabilitu plodníc z okolia Žďáru nad Sázavou, o ktorých sa v súčasnosti môžeme domnievať, že pred- stavujú T. matsutake, verne zobrazil Otto Ušák a podrobne opísal Albert Pilát v diele Naše houby II pod menom T. caligatum. (Pilát, Ušák 1959). Prvý zber zo Slovenska, Čírovka statná, Tricholoma matsutake, Malá Fatra, 13. 8. 2016. uvedený pod týmto názvom, pochádza z roku 1974, z okolia Rakovej v Turzovskej Foto: M. Krivuš. vrchovine. Keďže sa jedná o mladý, nezrelý exemplár, je v tomto prípade veľmi náročné spoľahlivo overiť správnosť určenia. Nájdené bazídiá sú však príliš útle, už na prvý pohľad sotva spolovice dosahujúce šírku zodpovedajúcu bazídiám u tejto skupiny číroviek. Údaj z Kysúc je preto prinajmenšom diskutabilný. Za skutočnú T. matsutake však možno považovať zber z 19. 9. 1982, označený taktiež ako T. caligatum. Plodnice veľkého vzrastu našiel F. Křivánek pod borovicami neďaleko Súľova v Strážovských vrchoch. Exsikát je stále vo výbornom stave. Zreteľná je stavba hyménia a aj výtrusy, našťastie zrelé, tvarom a veľkosťou zodpovedajú tomu- to druhu. Jedná sa teda zrejme o prvý potvrdený nález čírovky statnej – Tricholoma matsutake z územia Slovenska. Objavením lokality v Malej Fatre po 25 rokoch na- vyše získavame ďalší cenný poznatok o možnom areáli jej rozšírenia u nás.

Jablonský, I., Šašek, V., 2006: Jedlé a léčivé houby. Brázda, Praha. Matsushita, N., Kikuchi, K., Sasaki, Y., Guerin-Laguette, A., Lapeyrie, F., Vaario, L. M., Suzuki, K., Lapeyrie, F, Intini, M., 2005: Genetic relationship of Tricholoma matsutake and T. nauseosum from the Northern Hemisphere based on analyses of ribosomal DNA spacer regions. Mycoscience, 46(2), 90–96. Ota, Y., Yamanaka, T., Murata, H., Neda, H., Ohta, A., Kawai, M., Yamada, A., Konno, M., Tanaka, C., 2012: Phylogenetic relationship and species delimitation of matsutake and allied species based on multilocus phylogeny and haplotype analyses. Mycologia, 104(6), 1369–1380. Čírovka statná, Tricholoma matsutake: Ba – bazídiá, Sp – výtrusy. Pilát, A., Ušák, O., 1959: Naše houby II. Kritické druhy našich hub. 345 p. Praha. Autor: J. Červenka. 6 7 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS Lúčnica kráľovská – Gliophorus reginae, nový druh pre Slovensko

Filip Fuljer, Milan Zajac

Gliophorus reginae Dentinger, A.M. Ainsw. & P.F. Cannon (2013), MycoKeys 7: 50 Syn.: Hygrocybe sciophanoides var. carneoviolacea B. Lefebvre (2001), Docums Mycol. 31 (no. 121): 25

Druhy rodu lúčnica (Hygrophoraceae, Hygrocybe s. lat.) sú typickými a veľmi atraktívnymi zástupcami lúčnych húb zachovalých, nehnojených lúk a pasienkov v Európe (Boertmann 2010). Vďaka tomu sa radia k výrazným indikátorom zacho- vanosti travinnobylinných biotopov (Adamčík & Kautmanová 2005; Kučera et al. 2008). Na Slovensku rastie asi 40 druhov rozšírených predovšetkým na lúkach a pasienkoch, menej na rašeliniskách a holiach v subalpínskom resp. alpínskom pásme (Kautmanová 2001). Lúčnica kráľovská je relatívne novým druhom, opísaným v komplexe lúčnice žltozelenej (Gliophorus psittacinus) na základe molekulárnych analýz (Martyn Ain- Lúčnica kráľovská, Gliophorus reginae, Petrovice, 25. 10. 2017. sworth et al. 2013). Je udávaná z územia Veľkej Británie (Martyn Ainsworth et al. Foto: F. Fuljer. 2013, Winnal 2013), Dánska (Læssøe et al. 2017) a Rakúska (University of Vienna, Herbarium WU). Na základe fotografií z portálu nahuby.sk bol tento druh identifi- kovaný aj zo susednej Českej republiky, kde však ešte nebol publikovaný. Ďalšie náletom krovín. Na lokalitách sa vyskytuje spolu s mnohými ďalšími druhmi z rodu lokality je možné očakávať. Hygrocybe s. lat. Na základe štúdia fotografického materiálu z rokov 2015 až 2017 a terénneho vý- Opis plodníc: Klobúk veľkosti 40–80 mm, v mladosti zvoncovitý, neskôr plo- skumu počas októbra a novembra 2017 bol tento druh potvrdený aj na celkovo sied- chý, na okraji často poprehýbaný a tmavšie vrúbkovaný, niekedy v strede s hrboľom, mich lokalitách v severnej časti Slovenska. Herbárové položky sú uložené v súkrom- v dospelosti až rozprestretý, s vyhnutými okrajmi dohora, hladký, slizký a lepkavý, ných herbároch autorov (Filip Fuljer - FF, Milan Zajac - MZ) a súkromnom herbári niekedy na okraji s viskóznou želatínovou vrstvou, sfarbený v odtieňoch ružovej, Vojtecha Pšenku (VP). Nomenklatúra je použitá v súlade s monografickou prácou staroružovej, oranžovoružovej, červenoružovej až hnedastoružovej farby, na okra- Genus Hygrocybe (Boertmann 2010) a prácou Martyn Ainsworth et al. (2013). joch bledší. Lupene široké 5–7 mm, väčšinou úzko pripojené, niektoré voľné, prí- Výskyt: Lúčnica kráľovská rastie na Slovensku na poloprirodzených mezofil- padne široko pripojené, riedke, v ružových odtieňoch, na ostrí bledšie, niekedy až ných lúkach, ktoré vykazujú len slabé narušenie rekultiváciami a prihnojovaním. úplne biele, ostrie lupeňov hladké. Hlúbik 20–100 × 5–25 mm, relatívne mohutný, Všetky známe lokality sa nachádzajú v geomorfologickom celku Javorníky. Z hľa- v priereze kruhovitý až elipsovitý, často stlačený alebo rozdvojený, zvyčajne menej diska typu biotopu a manažmentu sú lokality pomerne heterogénne. Druh bol náj- slizký ako klobúk, niekedy až suchý, hladký, dutý až po bázu, dutina je na okra- dený napríklad v dlhoročne kosenom trávniku pri chate, či na pravidelne kosenej joch pokrytá jemným bielym povlakom, sfarbením belavý až oranžový, niekedy s mezofilnej lúke s prímesou teplomilných bylín. Miesta výskytu sú často narušené ružovým žltkastým až hnedastým nádychom, zvyčajne smerom k báze tmavší, ze- rozrytím diviakmi. Ďalšie lokality sú na ovcami spásaných pasienkoch, kde druh lené pigmenty úplne chýbajú. Dužina krehká, bez výraznej vône a chuti. Výtrusný vyhľadával extenzívne pasené miesta najmä na okrajoch popri elektrických ohrad- prach biely. Nejedlá. níkoch a na miestach s vyšším zastúpením psice tuhej (Nardus stricta). Posled- nou lokalitou je bývalý extenzívny pasienok v súčasnosti zarastajúci borovicou a

8 9 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Podobné taxóny: Literatúra: lúčnica tehlová - Gliophorus perplexus (A. H. Sm. & Hesler) Kovalenko Adamčík, S., Kautmanová, I., 2005: Hygrocybe species as indicators of natural value (Syn.: Gliophorus psittacinus var. perplexus (A. H. Sm. & Hesler) Boertm. & of grasslands in Slovakia. Catathelasma (6), p. 25–34. N. O. Nilsson) Ainsworth, A. M., Cannon P. F., Dentinger, B. T., 2013: DNA barcoding and mor- Zriedkavá farebná varieta lúčnice žltozelenej, plodnice sú charakteristické teh- phological studies reveal two new species of waxcap mushrooms (Hygrophoraceae) lovočerveným sfarbením, bez zelených odtieňov, v ostatných znakoch sú taxóny in Britain. MycoKeys. 7: 45–63. zhodné. Boertmann, D., 2010: The genus Hygrocybe, 2nd. revised edition. Narayana Press, lúčnica ružovočervená - Hygrocybe calyptriformis (Berk.) Fayod. 200 p. Tomuto druhu sa podobajú najmä mladé plodnice lúčnice kráľovskej asi najviac. Kautmanová, I., 2001: Lúčnicové lúky. Ochrana prírody Slovenska, Štátna ochrana Klobúk lúčnice ružovočervenej je však najmä v mladosti ostro kužeľovitého tvaru, prírody, Banská Bystrica, p. 8. častejšie je sfarbený v jasnoružových až belavoružových farbách, bez červenkavých Kučera, V., Lizoň, P., Kautmanová, I., 2008: Geoglossaceous fungi in Slovakia: rare a oranžových odtieňov. Hlúbik je väčšinou vždy valcovitý, biely až veľmi jemne and new taxa for the territory. Biologia 63(4), p. 482–486. ružovkastý. Læssøe, T., Heilmann-Clausen, J., Petersen, J. H., Frøslev, T., Jeppesen, T. S., 2017: Danish Mycological Society, fungal records database. Danish Mycological Society. Poznámka: Druh je príbuzný lúčnici žltozelenej, avšak okrem farebných rozdie- Occurrence Dataset. lov, kde absentuje zelená farba a prevládajú odtiene ružovej až mäsovoružovej farby https://doi.org/10.15468/zn159h accessed via GBIF.org on 2017-11-13. https:// sú rozdiely aj vo vzraste: plodnice lúčnice kráľovskej sú vyššie, celkovo mohutnej- www.gbif.org/occurrence/1699331777 šie, niektoré sa vzrastom podobali až lúčnici ružovočervenej. Taktiež sú plodnice University of Vienna, Institute for Botany - Herbarium WU. University of Vienna, lúčnice kráľovskej v porovnaní s lúčnicou žltozelenou menej slizké, sliznatosťou Institute for Botany - Herbarium WU. Occurrence Dataset https://doi.org/10.15468/ klobúka porovnateľné napr. s lúčnicou citrónovožltou (Hygrocybe chlorophana (Fr.) tnj8wm accessed via GBIF.org on 2017-11-13. https://www.gbif.org/occurren- Wünsche), pričom hlúbik pri niektorých najmä starších plodniciach je až takmer ce/1135095926. suchý. Druh bol pomenovaný na počesť diamantového jubilea a 60. výročia koruno- Winnall, R., 2013: A New species of Waxcap Gliophorus reginae in Worcestershire. vácie britskej kráľovnej Elizabeth II. Navrhujeme preto používať slovenské druhové Worcestershire Record 35: 15. meno kráľovská. Zoznam známych lokalít: - Javorníky, Petrovice, pri poľnej ceste smerom do Pšurnovíc, kosená mezofilná lúka s prímesou teplomilných druhov, alt. 455 m, 49°14‘55.00“N, 18°31‘48.01“E, Filip Fuljer, M. Zajac, (FF, MZ). - Javorníky, Petrovice, nad autobusovou zástavkou Holák, kosený mezofilný trávnik pri chate, alt. 413 m, 49°15‘47.62“N, 18°31‘3.19“E, Filip Fuljer, (FF). - Javorníky, Petrovice, nad bytovkami a roľníckym družstvom, kosená mezofilná lúka, alt. 451 m, 49°16‘2.96“N, 18°30‘53.30“E, Filip Fuljer, (FF). - Javorníky, Setechov, nad dedinou, okraj ovcami spásaného pasienku, na exkremen- tami nehnojenom mieste, alt. 486 m, 49°15‘47.66“N, 18°29‘48.81“E, Filip Fuljer, (FF). - Javorníky, Bytča, časť Pšurnovice, zarastajúci bývalý pasienok, alt. 448 m, 49°14‘45.93“N, 18°30‘30.75“E, Filip Fuljer, (FF). - Javorníky, Lazy pod Makytou, Horná Dubková, podhorský pasienok spásaný ovcami, alt. 400 m, 49°13‘10.60“N, 18°12‘51.90“E, Vojtech Pšenka, (VP). - Javorníky, Mestečko, mezofilná kosená lúka, alt. 408 m, 49°10‘50.88“N, 18°15‘57.92“E, (VP). Lúčnica kráľovská, Gliophorus reginae, Petrovice, 27. 10. 2017. Foto: M. Zajac. 10 11 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS BIODIVERZITA HÚB SLOVENSKA Príspevok k mykoflóre Chvojnickej pahorkatiny (1. časť) Huby vrchu Vysoká nad Ľubovnianskymi kúpeľmi Rudolf Cáfal, Ján Červenka Ján Červenka, Juraj Bojnanský

Medzi dosiaľ málo preskúmané geomorfologické celky Slovenska patrí aj Chvoj- V nasledujúcich pár riadkoch ponúkame krátky príspevok k poznaniu mykoflóry nická pahorkatina. Nachádza sa južne od západného okraja Bielych Karpát a severne Spišsko-šarišského medzihoria. Informujeme v ňom o druhovej diverzite makro- od Borskej nížiny. Na západe hraničí so slovenskou časťou Dolnomoravského úvalu mycétov na západnom svahu vrchu Vysoká (771 m n. m.), ktorý sa nachádza nad a na východe s Myjavskou pahorkatinou. Najvyšším vrchom tohto celku je Zám- hotelom Sorea neďaleko Novej Ľubovne. Geologický podklad je tvorený drobno- čisko (434,1 m n. m.). Chvojnická pahorkatina je súčasťou obvodu panónskej flóry, rytmickým flyšom alebo ílovcami. Prevažuje tu zmiešaný les s pestrým zastúpením kde sa na viatych pieskoch darí borovicovým lesom a vo vyšších polohách prevažujú drevín – prevažne borovicou, smrekom, osikou, lieskou, jarabinou a brezou. dubové porasty. Zaujímavým lesostepným spoločenstvom s borovicou čiernou je prírodná rezervácia Veterník. V dňoch 1. až 4. septembra 2016 nazbieral v tejto lokalite Juraj Bojnanský pre vedeckú zbierku 24 druhov makromycétov. V priloženom zozname uvádzame len Predložený zoznam predstavuje prvú časť prehľadu mykoflóry Chvojnickej pa- ich názvy v abecednom poradí. Bližšie informácie sú uvedené na etiketách herbáro- horkatiny. Druhá časť aj s vyhodnotením bude uverejnená v 48. čísle Spravodajcu. vých položiek, ktoré sú uložené v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom Čeľade sú usporiadané podľa systému, ktorý publikoval Ladislav Hagara v úvode 1. múzeu (BRA). vydania Ottovej encyklopedie húb z roku 2015 (str. 4–5). Jednotlivé rody a taxóny sú v rámci čeľadí zoradené podľa abecedy. Mená zberateľov a určovateľov jednot- Zoznam druhov: livých zberov a názvy drevín sú písané skratkami, ktoré sú vysvetlené v závere prí- spevku. Ku všetkým údajom existuje herbárový doklad. Zbery sú uložené v depozi- Agaricus sylvaticus Schaeff., Agaricus xanthodermus Genev., Amanita muscaria tári Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea (BRA). (L.) Lam., Amanita rubescens Pers., Boletus subappendiculatus Dermek, Lazebn. & J. Veselský, Cantharellus cibarius Fr., Clitopilus prunulus (Scop.) P. Kumm., Copri- Zoznam lokalít: nus comatus (O. F. Müll.) Pers., Hypholoma lateritium (Schaeff.) P. Kumm., Imleria badia (Fr.) Vizzini, Infundibulicybe geotropa (Bull.) Harmaja, Lactarius blennius 1 – Radošovce, obec; 2 – Radošovce, „Čaňov“; 3 – Radošovce, vodná nádrž; 4 – Ra- (Fr.) Fr., Lactarius deterrimus Gröger, Lactarius turpis (Weinm.) Fr., Lactarius vel- došovce, „Koválov“; 5 – Radošovce-Vieska, horáreň; 6 – Radošovce-Vieska, „Pol- lereus (Fr.) Fr., Leccinum aurantiacum (Bull.) Gray, Lycoperdon pyriforme Schaeff., ky“; 7 – Radošovce-Vieska, „Vít“; 8 – Radošovce-Vieska, „Hostečná studienka“; 9 Megacollybia platyphylla (Pers.) Kotl. & Pouzar, Mycetinis alliaceus (Jacq.) Earle – Radošovce-Vieska, „Zámčisko“; 10 – Dubovce, „Hrabina“; 11 – Dubovce, cinto- ex A.W. Wilson & Desjardin, Neoboletus luridiformis (Rostk.) Gelardi, Simonini rín; 12 – Dubovce, „Kraj hája“; 13 – Unín, „Hostečná studienka“; 14 – Popudinské & Vizzini, Paxillus rubicundulus P. D. Orton, Russula olivacea Pers., Tricholoma Močidľany, obec; 15 – Koválovec, „Vinice“; 16 – Holíč, „U veterného mlyna“; 17 saponaceum (Fr.) P. Kumm., Xerocomellus chrysenteron (Bull.) Šutara. – Radimov, „Radimovský les“; 18 – Radimov, „Bukovina“.

Zoznam taxónov z jednotlivých lokalít:

ASCOMYCOTA:

DISCINACEAE: Discina ancilis (Pers.) Sacc.: 6 – na pni Pc?, 359 m, 27. 3. 2016, leg. et det. RC; 18 – na pni Pc?, 372 m, 18. 3. 2016, leg. et det. RC; Gyromitra gigas

12 13 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

(Krombh.) Cooke: 7 – listnatý les (Qu, Be, Ti, Ca), 312 m, 26. 3. 2016, leg. et det. 6 – na dreve Fa, 349 m, 8. 10. 2016, leg. et det. RC; Pleurotus pulmonarius (Fr.) RC; MORCHELLACEAE: Disciotis venosa (Pers.) Arnould: 17 – listnatý les, pod Quél.: 6 – na Fa, 351 m, 23. 6. 2016, leg. et det. RC; PHYSALACRIACEAE: Mu- Fr, 358 m, 29. 4. 2017, leg. et det. RC; TUBERACEAE: Choiromyces meandrifor- cidula mucida (Schrad.) Pat.: 6 – na dreve Fa, 349 m, 8. 10. 2016, leg. et det. RC; mis Vittad.: 6 – listnatý les (Qu, Ca), 315 m, 26. 6. 2016, leg. et det. RC; BULGA- Xerula pudens (Pers.) Singer: 5 – listnatý les, 279 m, 13. 7. 2016, leg. et det. RC; RIACEAE: Bulgaria inquinans (Pers.) Fr.: 8 – na dreve Qu, 298 m, 11. 8. 2016, PLUTEACEAE: Pluteus aurantiorugosus (Trog) Sacc.: 5 – na pni listnáča, 280 leg. et det. RC; 13 – na Ca, Fa, 328 m, 30. 10. 2016, leg. et det. RC; SCLEROTI- m, 16. 10. 2016, leg. et det. RC; AMANITACEAE: Amanita strobiliformis (Paulet NIACEAE: Ciboria coryli (Schellenb.) N. F. Buchw.: 15 – na jahňadách Co, 311 m, ex Vittad.) Bertill.: 16 – listnatý les (Ti, Qu, Be), 228 m, 9. 8. 2016, leg. et det. RC; 21. 2. 2016, leg. et det. RC; Sclerencoelia fascicularis (Alb. & Schwein.) Pärtel & AGARICACEAE: Cyathus striatus (Huds.) Willd.: 5 – listnatý les, 294 m, 3. 7. Baral: 8 – na Po, 304 m, 5. 3. 2016, leg. et det. RC; DERMATEACEAE: Calloria 2016, leg. et det. RC; HYMENOGASTRACEAE: Hebeloma radicosum (Bull.) neglecta (Lib.) B. Hein.: 12 – na stonke žihľavy, 286 m, 19. 3. 2016, leg. et det. RC. Ricken: 6 – listnatý les, 332 m, 10. 9. 2016, leg. RC, det. MC; INOCYBACEAE: Crepidotus crocophyllus (Berk.) Sacc.: 8 – na pni Ti, 313 m, 28. 7. 2016, leg. et det. BASIDIOMYCOTA: RC; CORTINARIACEAE: Meottomyces dissimulans (Berk. & Broome) Vizzini: 15 – listnatý les, na lístí, 334 m, 13. 3. 2016, leg. RC, det. KM. SEBACINACEAE: Craterocolla cerasi (Schumach.) Sacc.: 12 – na dreve Ce, 285 m, 9. 4. 2016, leg. et det. RC; CORTICIACEAE: Laeticorticium roseum (Pers.) Skratky drevín: Donk: 3 – na ležiacom kmeni Po, 240 m, 8. 1. 2016, leg. RC, det. JG et LH; HY- MENOCHAETACEAE: Inocutis rheades (Pers.) Fiasson & Niemelä: 2 – na Po, Ab – jedľa (Abies), Ar – marhuľa (Armeniaca), Be – breza (Betula), Ca – hrab 285 m, 26. 10. 2016, leg. RC, det. PV; Phellinus pomaceus (Pers.) Maire: 11 – na (Carpinus), Ce – čerešňa (Cerasus), Fa – buk (Fagus), Fr – jaseň (Fraxinus), Pc – dreve Pr?, 221 m, 16. 3. 2016, leg. et det. RC; MERIPILACEAE: Meripilus gi- smrek (Picea), Po – topoľ (Populus), Pr – slivka (Prunus), Qu – dub (Quercus), Sa ganteus (Pers.) P. Karst.: 6 – listnatý les, na pni, 330 m, 11. 8. 2016, leg. et det. RC; – vŕba (Salix), Ti – lipa (Tilia). POLYPORACEAE: Daedaleopsis tricolor (Bull.) Bondartsev & Singer: 4 – na Be, 337 m, 27. 3. 2016, leg. RC, det. JČ; Hapalopilus nidulans (Fr.) P. Karst.: 9 – na Skratky mien zberateľov a určovateľov: dreve listnáča (Qu?), 318 m, 5. 8. 2016, leg. et det. RC; Perenniporia medulla-panis (Jacq.) Donk: 5 – na pni v listnatom lese, 268 m, 10. 6., 28. 7. 2016, leg. RC, det. PV; JČ – Ján Červenka, JG – Ján Gmiterko, KM – Marcel Kapoun, LH – Ladislav Haga- Yuchengia narymica (Pilát) B. K. Cui, C. L. Zhao & K. T. Steffen: 13 – na dreve list- ra, PB – Pavel Brůžek, MC – Miroslav Comorous, PV – Petr Vampola, RC – Rudolf náča, 307 m, 11. 8. 2016, leg. RC, det. PV; RUSSULACEAE: Lactarius serifluus Cáfal, SŽ – Slavomír Židek. (DC.) Fr.: 8 – zmiešaný les (Fa, Qu, Ca), 304 m, 27. 12. 2015, leg. RC, det. JČ; Lac- tarius volemus (Fr.) Fr.): 5 – listnatý les, 280 m, 3. 7. 2016, leg. et det. RC; Russula rosea Pers.: 8 – zmiešaný les (Qu, Ca, Ti, Pc), 301 m, 28. 7. 2016, leg. RC, det. SŽ; Russula viscida Kudrna: 8 – zmiešaný les (Qu, Ca, Ti, Pc), 301 m, 28. 7. 2016, leg. RC, det. SŽ; GEASTRACEAE: Geastrum fornicatum (Huds.) Hook.: 1 – pod Ab, ROZŠÍRTE SI SVOJE VEDOMOSTI Pc, 226 m, 29. 2. 2016, leg. IT, det. PB; 1 – pod Pc, 226 m, 22. 7. 2016, leg. et det. RC; pod ihličnanmi, 226 m, 10. 8. 2016, leg. et det. RC; Geastrum striatum DC.: 1 – pod Ab, Pc, 226 m, 29. 2. 2016, leg. et det. IT; BOLETACEAE: Butyriboletus ap- Exotické rody húb (2. časť): Cyttaria pendiculatus (Schaeff.) D. Arora & J. L. Frank: 5 – listnatý les s prevahou Qu, 314 m, 3. 7. 2016, leg. et det. RC; Neoboletus luridiformis (Rostk.) Gelardi, Simonini & Ján Červenka Vizzini: 5 – listnatý les, 275 m, 19. 8. 2016, leg. et det. RC; GYROPORACEAE: Gyroporus castaneus (Bull.) Quél.: 2 – listnatý les, 301 m, 18. 8. 2016, leg. et det. RC; SCHIZOPHYLLACEAE: Schizophyllum commune Fr.: 10 – na dreve Sa, V druhej časti nášho seriálu si predstavíme ďalší zaujímavý rod vreckatých 345 m, 13. 2. 2016, leg. et det. RC; 14 – na plode Ar?, 190 m, 27. 2. 2016, leg. et det. húb, ktorého zástupcovia sa na našom kontinente nevyskytujú. Je to rod Cyttaria, RC; PLEUROTACEAE: Hohenbuehelia petaloides (Bull.) Schulzer: 2 – listnatý do ktorého v súčasnosti patrí približne štrnásť druhov. Tie sú známe iba z južnej les, 299 m, 25. 7. 2016, leg. RC, det. JČ; Pleurotus cornucopiae (Paulet) Rolland: 14 15 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

pabukoch rastúcich v botanických záhradách mimo areálu prirodzeného výskytu sa dosiaľ tieto huby nenašli.

Berkeley, R., 1842: V. On an edible Fungus from Tierra del Fuego, and an allied Chilian Species. Transactions of the Linnean Society of London, 19(1), 37–43. Minter, D. W., Cannon, P. F., Peredo, H. L., 1987: South American species of Cyt- taria: (A remarkable and beautiful group of edible ascomycetes). Mycologist, 1(1), 7–11.

PERSONÁLIE

Životné jubileum RNDr. Kamily Bacigálovej, CSc.

Anton Janitor

V apríli tohto roku sa RNDr. Kamila Bacigálová, CSc., vedecká pracovníčka Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV v Bratislave, dožila Cyttaria sp., Nový Zéland, národný park Kahurangi, 7. 12. 2013. v zdraví a pracovnom nasadení životného jubilea 70 rokov. Foto: M. Kautmanová. Narodila sa 26. apríla 1947 v Bobrove. Láska k prírode, ktorú dostala do vienka na rodnej Orave,ju po absolvovaní SVŠ v Bratislave nasmerovala na Prírodovedeckú pologule, kde rastú na pabukoch – Nothofagus. Vyskytujú sa najmä v Južnej Ame- fakultu Univerzity Komenského, ktorú ukončila v r. 1972 v odbore fyziológia rast- rike a Austrálii. Prvých dvoch zástupcov rodu opísal pre vedu britský botanik a my- lín diplomovou prácou venovanou metabolizmu cukrov pôsobením huby Monilia kológ Miles Joseph Berkeley v roku 1842 – druh Cyttaria darwinii Berk. z koná- laxa pod vedením PhMr. Pavla Lačoka, CSc. Po ukončení vysokoškolského štúdia rov stromu Nothofagus betuloides v argentínskom departmente Magallanes a druh pokračovala v študijnom pobyte na oddelení patologickej fyziológie rastlín Botanic- Cyttaria berteroi Berk. zo stromu Nothofagus obliqua v čílskom regióne Los La- kého ústavu SAV. V roku 1976 obhájila doktorát prírodných vied (RNDr.). Vedeckú gos (Berkeley 1942). Vychádzal z terénnych poznámok Charlesa Darwina, ktorý hodnosť kandidáta biologických vied (CSc.) v odbore biológie získala obhájením zaznamenal hojný výskyt zvláštnych útvarov na stromoch počas návštevy Južnej kandidátskej dizertačnej práce zameranej na štúdium fyziológie a patogenity huby Ameriky a talianskeho biológa C. G. Berteroa, ktorý sa usadil v Čile a bol prav- Monilia laxa v r. 1979. V Botanickom ústave pracuje dodnes ako samostatná vedec- depodobne prvým človekom, ktorý si uvedomil, že sa jedná o hubu (Minter et al. ká pracovníčka v odbore mykológia. 1987). Už z diaľky zreteľne viditeľné, žĺtkovo, oranžovo až hnedo sfarbené guľo- Vo svojej 45-ročnej vedeckej práci sa v počiatočných rokoch orientovala na štú- vité útvary, pripomínajúce golfové loptičky, vyrastajúce zväčša trsovito v blízkosti dium hostiteľsko-parazitických vzťahov fytopatogénnych húb rodu Monilia a Ery- nádorov na konároch, sú v skutočnosti strómy s početnými, navzájom pospájanými siphe. Ostatné roky sa po celý čas svojej profesionálnej kariéry venovala taxono- plodničkami. Často bývajú napádané larvami hubárok (Mycetophilidae) a po dozretí micko-chorologickému štúdiu húb radu Taphrinales na Slovensku. Výsledky svojho zo stromu opadávajú. V oblastiach hojného výskytu sú obľúbeným zdrojom potravy dlhoročného štúdia spracovala v diele Flóra Slovenska X/2. miestnych obyvateľov, ktorí ich najčastejšie konzumujú surové, navyše už v druhej Spolupracovala s poľskými mykológmi (prof. B. Salata a prof. W. Mulenko) polovici 18. storočia boli potravinovým doplnkom posádok lodí. Zaujímavé je, že na na mykofloristickom výskume fytopatogénnych hub a ich hostiteľských rastlín

16 17 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS v Biosférickej rezervácii slovenskej a poľskej časti Tatier, kde potvrdila výskyt via- K šesťdesiatinám Jána Gápera cerých nových druhov rodu Taphrina, Protomyces a Protomycopsis pre mykoflóru Slovenska a Európy. S kolektívom spolupracovníkov opísala v tejto oblasti výskyt Ivona Kautmanová nového druhu pre mykológiu - druh Taphrina gei-montani. Prvé taxonomické štúdiá druhov rodu Taphrina využitím molekulárnych metód štúdia DNA urobila v spolu- práci s prof. H. Prillingerom a dr. K. Lopandie na Viedenskej poľnohospodárskej univerzite v r. 2000. Výsledky svojej práce publikovala v domácich a zahraničných Ani sa nezdá, že ubehlo už 10 rokov odvtedy, čo sme karentovaných časopisoch. O ich dobrom ohlase svedčia početné citácie (85 SCI v našom časopise blahoželali Jankovi Gáperovi k päť- a 128 iných citácií). Jubilantka sa podieľala na riešení 12 domácich projektov ako desiatym narodeninám a zrazu je čas na oslavu ďalšieho vedúca projektu, resp. členka riešiteľského kolektívu, 4 zahraničných projektov, jubilea. Šesťdesiatiny zastihli oslávenca na vrchole síl, podieľala sa na výchove diplomantov, doktorandov a študentov, ktorí mali záujem fyzických aj duševných, o čom svedčí aj krátky prehľad o mykológiu. Je často žiadaná o vypracovanie recenzie, oponentských posudkov jeho aktivít v poslednom desaťročí. a stanovísk pre rukopisy, projekty a dizertácie. Za svoju vedeckú prácu bola ocenená Prof. RNDr. Ján Gáper, CSc. pracuje od roku 1993 pamätnou Holubyho medailou Slovenskej botanickej spoločnosti v r. 2011. Je dlho- na Katedre biológie a všeobecnej ekológie Fakulty eko- ročnou členkou Slovenskej botanickej spoločnosti SAV, Českej vědeckej společnosti lógie a environmentalistiky Technickej univerzity vo pro mykologii a Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Zvolene. V rokoch 2000 – 2010 pôsobil na Univerzite Milá Kamilka, rád si spomínam na chvíle Tvojho nástupu na študijný pobyt nášho Mateja Bela na Fakulte prírodných vied v Banskej Bys- patofyziologického oddelenia. Boli sme mladí, plní elánu riešiť nové a málo známe trici, z toho v rokoch 2004 – 2009 v pozícii vedúceho problémy, týkajúce sa interakcie patogén – hostiteľ, i napriek tomu, že podmien- Katedry biológie a ekológie. Od roku 2002 nepretržite pôsobí aj na Katedre biologie ky pre vedeckú prácu neboli vždy žičlivé. Vraj aj to je súčasť vedeckého bádania. a ekologie Přírodovědecké fakulty Ostravské univerzity. Motivovalo nás poznanie, ako reagujú hostiteľské – choré rastliny po stránke fyzio- V pedagogickej činnosti zabezpečoval výučbu 16 rôznych predmetov vo všet- logickej a metabolickej napadnuté fytopatogénnymi hubami. Bol to pre nás nový kých troch stupňoch vysokoškolského štúdia, viedol 46 bakalárskych/seminárnych priestor, ktorý sa v tom čase dôstojne prezentoval v patologickom vedeckom svete. prác, 44 diplomových prác, 8 vedeckých ašpirantov/doktorandov na univerzitách Obdivoval som Tvoju aktivitu, húževnatosť, ako aj nadšenie, čo je základný vo Zvolene, Banskej Bystrici, Ostrave a v Hradci Králové. Učebnica Mykológie, predpoklad pre serióznu vedeckú prácu. Aj s odstupom času tých 45 rokov môžem ktorú napísal s RNDr. Ivanom Pišútom, DrSc. a vyšla tlačou v r. 2003, je pre študen- so cťou konštatovať, že sme sa ako kolegovia a priatelia v našom malom kolektíve tov významným zdrojom poznania aj v súčasnosti. Jubilant bol členom habilitač- dobre cítili. Ty si doň veľmi dobre zapadla. ných a inauguračných komisií a oponentom habilitačných prác na TU Zvolen, UK Dosiahla si pozoruhodné vedecké výsledky, ktoré boli korunované v diele Flóra Bratislava, UK Praha a MZLU Brno. V súčasnosti zabezpečuje výučbu Všeobecnej Slovenska X/2. Máš vzácny podiel na tom, že idea patologickej fyziológie rastlín botaniky, Systematickej botaniky, Ekológie protist, rastlín a húb a Mykológie na po zániku oddelenia pokračovala v Tvojej tvorivej činnosti až do dnešných čias. Ty univerzitách vo Zvolene a v Ostrave a garantuje výučbu v druhom a treťom stupni jediná si tento trend dôstojne reprezentovala. Odviedla si kus poctivej práce, ktorá je vysokoškolského štúdia (aj ako predseda Odborovej komisie) a habilitačné a vyme- dôstojným vedeckým vkladom pre patologickú fyziológiu rastlín a mykológiu nielen núvacie konania na Technickej univerzite vo Zvolene v odbore Všeobecná ekológia u nás, ale i v zahraničí. a ekológia jedinca a populácií. Želám Ti osobne i celá slovenská mykologická komunita k Tvojmu životnému V súčasnosti sa výskumne zameriava na procesy kryptickej speciácie drevoroz- jubileu veľa dobrého zdravia, duševnej pohody a dobrých priateľov, ktorí Ti svojím kladajúcich trúdnikov vo väzbe na ich ekologické charakteristiky a diagnostiku. ľudským vkladom budú prinášať radosť a potešenie do ďalších rokov života. V ostatnej dobe kolektív jeho spolupracovníkov molekulovými analýzami zistil, že Fomes fomentarius je vo svojom areáli prezentovaný viacerými líniami/sublíniami. Živjo – mnohaja leta! Na ich rozlíšenie, podobne ako na rozlíšenie lesklokôroviek Ganoderma spp., sa vy- užíva aj MALDI-TOF hmotnostná spektrometriu proteínových profilov. Jubilant rie- šil 37 výskumných úloh a projektov grantových schém VEGA, KEGA, COST, Inco Copernicus, MŠMT ČR, SGS a COST, z nich 7 projektov navrhol a viedol, v projekte COST bol národným koordinátorom. Výsledky práce publikoval v desiatkych

18 19 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS vedeckých prácach v domácich aj zahraničných periodikách a tiež ich prezentoval Bolo to všetko také pekné, duchapl- sám alebo v spoluautorstve na mnohých vedeckých podujatiach doma aj v zahraničí. né až vzrušujúce, keď sa začali stretávať Monografia „Urban Forests and Trees“ (Springer, 2005), ktorej je spoluautorom, je nadšenci a milovníci prírody, no najmä vo svete stále často citovaná a bola a je aj súčasťou študijných materiálov viacerých húb, aby sa podelili hoci o skromné, no študijných programov mnohých európskych aj mimoeurópskych univerzít. predsa na rovnakú strunu ladené skúse- Tento skutočne úctyhodný výpočet prác, aktivít a funkcií je dôkazom o láske nosti. Využívam príležitosť predstaviť k práci, vedeckej aj pedagogickej a neutíchajúcom záujme o svet okolo nás. našim mladším kolegom jedného z nich, nášho jubilanta, ktorého som poprosil, Pred desiatimi rokmi gratulant Tonko Janitor napísal: aby svojimi spomienkami prispel oživiť „Milý priateľ Janko, nech Ti tento náboj vydrží ešte mnoho rokov. K tomu Ti na stránkach nášho Spravodajcu udalos- všetci priatelia želáme dobré zdravie, duševnú pohodu, nebrzdiaci rozbeh aktivít ti, ktoré ostanú ako historický dokument v oblasti biologických vied, ale najmä mykológie. Veríme, že tvoja ochota a zmysel i pre budúce generácie, kedy sa od smrti pre dobro veci budú aj ostatným vzorom. Nech Ti mykológia i naďalej ostáva v srdci A. Kmeťa (1908) rodilo v rokoch 70-tych ako Scientia amabilis.“ de novo mykologické hnutie a život na Ad multos annos! Slovensku. Ad multos triumphos! Náš jubilant pochádza z Kopaníc, osa- da Hrubá strana, časť Podvišňové v pod- Krajšie sa to hádam ani nedá povedať, a ja len dodávam: horskom úpätí Veľkej Javoriny. Narodil Všetko najlepšie! sa 11. septembra 1922 v maloroľníckej Ing. Ján Magál, CSc. rodine ako jeden zo štyroch synov. Oko- Foto: I. Tomášeková. lité lesy vytvárali veľmi priaznivé podmienky pre bohatý rast húb. Tie nechýbali v jedálničku po celý rok. Používali sa Životné jubileum Ing. Jána Magála, CSc. čerstvé od jari do zimy a sušené mimo sezóny. Iné formy konzervovania sa nepo- znali. Neboli chladničky, mrazničky, ba nebola ani elektrina. Z prebohatého počtu Anton Janitor hríbovitých a iných húb sa zbierali pre konzum len tie, ktoré boli dlhodobo bezpečne známe. Najviac sa zbierali májovky, špičky, bučáky, hrabáky, osikáče, cigáne, si- náky, masliaky, kuriatka, holubinky, václavky, hlivy a mlieče (rýdziky). Vôbec sa Novodobá história slovenskej mykológie je úzko spojená s jubilantom, ktorý sa nezbierali pečiarky, bedle, pôvabnice a iné jedlé druhy. V zimných mesiacoch bolo 11. septembra 2017 dožil 95 rokov v plnej fyzickej i duševnej sile. Od vzniku prvej veľmi populárne hľadanie hlív na starých bukových stromoch v hlbokých lesoch republiky až do roku 1948 nemalo Slovensko žiadnu organizáciu či inštitúciu, kde Javoriny. by sa praktickí hubári mohli odborne vzdelávať a prakticky aktivizovať. Slovenskí Na konci devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa štúdiom húb na území hubári mohli získavať odborné informácie o tom, čo sa v súčasnosti (v tom čase) Slovenska zaoberali J. A. Bäumler, V. Greschik, F. A. Haszlinsky, J. Ľ. Holuby, K. dialo v mykologickom svete najskôr z Časopisu československých houbařů v Prahe. Kalchbrenner a A. Kmeť. (Podrobnejšie o nich je napísané v Spravodajcovi č. 44, Pracovali súkromne skôr izolovane. Ich činnosť sa obmedzovala prevažne na spora- rok 2016.) dické príspevky do spomenutého časopisu. Po ich smrti nastalo určité mykologické vákuum, ktoré od roku 1949 začal vypĺ- Tým, ktorí začínajú viac spomínať na minulosť než myslieť na budúcnosť, ho- ňať nestor slovenských mykológov Igor Fábry. Mykológii zameranej predovšetkým voríme pamätníci. Medzi nich patrí už aj autor tohto príspevku. Cítim preto akúsi na oblasť fytopatológie sa profesionálne venovala pozornosť na pracoviskách SAV, morálnu povinnosť priblížiť aspoň v krátkosti udalosti, ktoré sa rodili pred dávny- vysokých škôl a rezortných ústavov. Praktická mykológia bola veľmi málo zastúpe- mi rokmi a k spokojnosti mnohých pretrvávajú dodnes. Mám na mysli povojnové ná a nebola zastúpená ani ako samostatný vedný odbor. Prednášky z mykológie, kto- začiatky organizovania hubárstva a mykológie na Slovensku po roku 1960. Medzi ré na PrF UK viedol prof. M. Novacký a doc. V. Peciar, boli časovo i rozsahom málo osobnosti, ktoré sa o tieto začiatky zaslúžili významnou mierou, patrí aj náš jubilant zastúpené. Boli súčasťou prednášok z botaniky ako nižšie rastliny. Preto rozhodnu- Ing. Ján Magál, CSc. tie Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu vytvoriť začiatkom 70-tych rokov 20 21 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

(v roku 1963) mykologickú sekciu možno považovať za historický medzník v roz- logická spoločnosť nám materiálne ani finančne pomôcť nemohla. No ich rady boli voji praktickej mykológie na Slovensku a neskoršie aj mykológie vedeckej. pre nás veľmi cenné. Náš jubilant v tom čase zastával významné funkcie v SSRV Ako sa u jubilanta zrodila myšlienka zriadiť mykologickú sekciu pri Slovenskej ako tajomník pobočky a sekcie a neskoršie ako predseda redakčnej rady časopisu spoločnosti pre racionálnu výživu (SSRV) spomína Ing. Ján Magál, CSc. ako na „Výživa a zdravie“ podporoval uverejnenie príspevkov, ktoré sa zaoberali hubami. veľkú náhodu. Cestou do práce našiel v parčíku pri Steinovom pivovare v Brati- Stačilo zverejniť správu, že na pôde Spoločnosti sa organizujú kurzy poznáva- slave pekný trs húb, o ktorom si myslel, že sú to podpňovky – václavky. Nebol si nia jedlých a jedovatých húb a nepotrebovala sa robiť ďalšia reklama. Záujemcov istý a nevedel kde a s kým sa poradiť, aby mu nájdené huby spoľahlivo určil. Do- o tieto kurzy bolo neúrekom. Prvé hubárske kurzy sa robili v rokoch 1964 a 65 pod stal odporúčanie obrátiť sa na Československú mykologickú spoločnosť v Prahe. vedením p. I. Fábryho. U poslucháčov mali veľký ohlas. Bolo to niečo nové, poučné V tom čase ako obchodný riaditeľ Slovliku častejšie cestoval do Prahy a vyhľadal a najmä aj to, že sa zišli tí, čo hubám fandili, i keď im veľmi nerozumeli. Pán Fábry Československú mykologickú spoločnosť na Karmelitskej 14. Stretol jej predsedu mi vtedy povedal, že ľudia sa tak tešia na prednášky ako malé deti, keď vedeli, že Ing. M. Smotlachu, na ktorého má jubilant tie najlepšie spomienky. Prijal ho veľmi príde cirkus. Aj on mal radosť, keď sála bola vždy naplnená vďačnými poslucháčmi. priateľsky. Odporučil ho na pána Igora Fábryho, ktorý žije v Bratislave a už niekoľ- Najviac mu pri realizovaní kurzov a školení pomáhal O. Prokeš. ko rokov s nimi úzko spolupracoval. Tak sa zrodila nielen myšlienka, ale i prosba Dnes, s odstupom desiatok rokov, si aj autor príspevku spomína s patričnou nostal- vytvoriť v rámci SSRV pobočku alebo mykologickú komisiu či sekciu Českoslo- giou. Hoci začiatky neboli ľahké, predsa za daných podmienok môžem s čistým sve- venskej mykologickej spoločnosti. Tak na pôde SSRV, ako aj v Prahe sa tento návrh domím povedať, že pre rozvoj slovenskej mykológie sa urobilo dosť. Spomenul som prijal s uznaním a pochopením. Jubilant po tomto stretnutí začal na projekte myko- viacerých aktívnych členov, ale predsa to prvenstvo pri zrode novodobého vzniku logickej sekcie pri SSRV pracovať. Začal vyhľadávať spolupracovníkov pre prácu mykologického života na Slovensku patrí nášmu vzácnemu jubilantovi p. Ing. Já- v mykologickej sekcii. Pod vedením Ing. J. Magála, CSc. a Igora Fábryho sa vytvo- novi Magálovi, CSc. Nedá mi, aby som na tomto mieste nespomenul významného rila skupina aktívnych a nadšených priaznivcov prírody a najmä húb, ktorí sa stretli mykológa a vzácneho priateľa Ing. Honzu Kuthana, ktorý aj napriek zhoršenému na prvej ustanovujúcej schôdzi, ktorá sa uskutočnila 24. októbra 1963 na Konventnej zdravotnému stavu si vždy našiel čas, prišiel z Ostravy, aby ochotne pomohol svoji- ulici č. 13. Na prvom stretnutí sa zišli I. Fábry, A. Dermek, A. Ginterová, T. Ilčík, mi odbornými radami. Patrí mu aj touto cestou úprimná vďaka. A. Janitor, V. Karovič, B. Oleríny, O. Prokeš, K. Šusták, M. Majtán, Majtánová, Na otázku, v čom vidí náš jubilant jeho dlhovekosť, ochotne odpovedal: V prvom H. Zvara , J. Ružička, Novák a J. Kollárik. Zriadila sa stála hubárska poradňa (1964 rade vďačím za dobrý genetický fond po rodičoch, ktorí sa tiež dožili úctyhodného – 1970), ktorá sa potom presťahovala do Slovenského národného múzea. J. Kollár, P. veku. Vyrastal som v zdravom podhorskom prostredí v stálom kontakte s prírodou Lizoň a I. Kautmanová poriadali sa pre verejnosť jesenné výstavy húb, prednášky, a konzumovaním potravín zväčša v čerstvom stave, ako to bývalo u väčšiny roľ- kurzy a školenia pre záujemcov a predajcov húb, zriadila sa stála a poradenská služ- níckych rodín. Bol som od mladosti vedený k poctivej a často i ťažkej práci, nikdy ba, výstava makiet i čerstvých plodníc v lekárni na Leningradskej a Sedlárskej ulici, som nefajčil a držal som sa zásady striedmeho a príležitostného pitia alkoholických ktorá informovala záujemcov o aktuálnom výskyte jedlých a jedovatých húb. Huby nápojov. sa popularizovali pravidelne v novinách, rozhlase a televízii. Zriadila sa odborná V posledných rokoch ešte počas aktívnej činnosti si urobil skúšky z cestovného skúšobná komisia pri krajskej hygienickej stanici pre predavačov húb na trhu. Túto ruchu – špeciálne ako sprievodca turistov po Bratislave. Z titulu tejto funkcie mal komisiu viedol autor príspevku viac ako 25 rokov v spolupráci s O. Prokešom, K. možnosť poznať viaceré krajiny, ako Chorvátsko, Španielsko, Baleárske ostrovy, Šustákom a neskoršie s M. Anovčinom a jeho synom Ľ. Anovčinom. Vytvoril sa Maroko, Tunis, USA, Kanadu, Rusko, Turecko a ďalšie štáty Európy. Samozrejme, Klub pestovateľov húb a komisia pre tvorbu nových slovenských názvov húb. Pred- i mnohé krásy Slovenska, pre ktoré v čase aktívnej práce ako obchodný riaditeľ Slo- sedom tejto terminologickej komisie bol autor príspevku. vliku nemal čas alebo o nich ani nevedel. Dlhé roky sa venoval cestovnému ruchu, Je pravdou, že spomenutí velikáni urobili pri praktickom výskume mykoflóry najmä organizovaním turistov do rodnej Podjavoriny a propagácii toho malebného Slovenska neoceniteľnú záslužnú prácu. Ich herbáre boli znamenité, ale ich pozna- územia. Spoluautorsky vydal a organizačne i finančne zabezpečil publikácie: Spevy nie nepreniklo do povedomia bežných ľudí tak intenzívne ako tomu bolo v Čechách, Podjavoriny, Ovocno - destilátová cesta na Podjavorinu, Ovocinárstvo na Podjavori- kde na poli vedeckej i praktickej mykológie pôsobili také významné osobnosti ako F. ne, Jedlá na Podjavorine a ďalšie. Spoluautorsky sa podieľal na publikácii Príručka Smotlacha a jeho syn Miroslav, J. Hering, A. Pilát, J. Velenovský, R. Veselý, Helzer, hubára 2006, ktorá bola preložená do češtiny a poľštiny. Kříž, Hanuš, J. Hlaváček a iní, ktorí cez hubárske krúžky, výstavy, prednášky, spo- Na záver pár myšlienok z jeho životného kréda: Človek po prekročení 88 rokov ločné vychádzky za hubami, odborné poradne a pod. propagovali a vychovávali záu- života má právo a snáď aj povinnosť obzrieť sa dozadu a vypovedať o svojej životnej jemcov o dokonalejšie poznanie húb a ochranu pred jedovatými druhmi. Čsl. myko- ceste ako poučenie či odkaz pre súčasnú i budúcu generáciu, najmä čo ovplyvnilo 22 23 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS vývoj jeho osobnosti, jeho názory na život a spoločnosť, ako aj o svojich úspechoch, Ing. Ján Pardovič – sedemdesiatročný omyloch a nástrahách života. Milý priateľ, ako som Ťa familiárne oslovoval Janíčko, ďakujem za Tvoje celo- Anton Janitor životné vyznanie. Vzácny náš jubilant, aj keď príležitostí na poďakovanie za prácu, ktorú si pre rozvoj slovenskej mykológie vykonal, už bolo viacej, predsa je ten najvhodnejší čas, aby sme Ti pri príležitosti Tvojho vzácneho životného jubilea úprimne poďakovali Do galérie osobností slovenskej mykológie môžeme i touto cestou s úctou zaradiť a zablahoželali dobré zdravie, duševnú pohodu v kruhu najbližších a menom celej aj meno nášho dobrého priateľa, vedúceho hubárskej poradne v Košiciach, Ing. Jána slovenskej mykologickej obce i priateľov z Čiech veľa tvorivých síl do ďalších ro- Pardoviča, ktorý sa toho roku v dobrej fyzickej a duševnej kondícii dožil 70 rokov. kov života. Živjo!! Som rád, že môžem aspoň v krátkosti oboznámiť slovenskú mykologickú obec, najmä mladších kolegov, so životom a prácou výborného znalca húb, amatérskeho mykológa a priateľa z východného Slovenska, jubilanta Ing. Jána Pardoviča. Narodil sa v Drienovskej Novej Vsi neďaleko Prešova 23. marca 1947. Vyrastal RNDr. Miloslav Staněk, CSc. v dedinskom prostredí, kde blízky kontakt s prírodou bol takpovediac na dosah ruky. Ako sám vraví, najviac obdivoval stromy, les. Už ako dieťa, keď sa niekam šlo, často Anton Janitor kládol rodičom otázku, či tam bude aj les. Po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Prešove, ktorú ukončil maturitnou skúškou. A čo ďalej, kde pokračovať? Tak znela otázka. Odpoveď bola jednoznačná. Napriek tomu, že mnohí (viacerí) z našej Mykologickej spoločnosti bližšie ne- Jeho vrúcny vzťah k prírode a najmä lesu ho prirodzene nasmeroval na Lesnícku vedia, o koho ide, predsa som sa rozhodol o osobnú spomienku na významného fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej do Zvolena. Tam mohol v plnej miere českého fytopatológa a mykológa RNDr. Miloslava Staněka, CSc., ktorý v začiat- realizovať svoj detský sen, byť znalcom lesa, toho najväčšieho tajomného prírod- koch formovania mykologického života na Slovensku bol v blízkom kontakte s dr. ného pokladu. Tej prírodnej katedrály, oázy pokoja, múdrosti a duševnej pohody. Anastáziou Ginterovou, CSc. a autorom príspevku v začiatkoch príprav záujemcov Áno, toto všetko nám vrchovatou mierou ponúka les. Mladému vysokoškolákovi sa o moderné pestovanie húb. otvoril nový priestor pre poznanie nového sveta, nového chápania prírodných tajom- Menovaný sa narodil v Brne 15. decembra 1924. V rodnom meste absolvoval stiev, v ktorom dominoval les, ktorého sa mohol dotýkať úplne zblízka. Vedomosti univerzitné štúdium mikrobiológie. Zomrel pred 30 rokmi (21. februára 1987) v pl- o živote lesa využíval pri odhaľovaní jeho zákonitostí a tajomstiev už ako erudovaný nom produktívnom veku 62 rokov. Jeho meno je spojené najmä s vybudovaním prvej lesný inžinier po celý svoj profesionálny život. Jedným z tajomstiev života v lese sú modernej pestovne šampiňónov (pečiarok) v bývalej ČSR (Gottwaldov). bezpochyby huby, ktorých sa stal celoživotným obdivovateľom. Ako vedecký pracovník oddelenia experimentálnej mykológie Mikrobiologic- Lesnícku fakultu ukončil v roku 1971 a nastúpil do zamestnania, ktorým boli kého ústavu ČSAV v Prahe svoje teoretické i praktické vedomosti orientoval najmä Slovenské lesy Košice, stavebný závod Revúca. Ako stavbyvedúci mal na starosti na pestovanie húb. Jeho vedecké poznatky boli veľmi úspešne realizované v spolo- výstavbu lesných ciest a iných stavebných objektov v lesoch východného Slovenska. čenskej praxi. Zaslúžil sa o priemyselný spôsob pestovania pečiarok a hlivy ustrico- Dbal o to, aby technika bola v súlade so serióznym rešpektom k prírode a nijako vitej. Bol v tejto oblasti novátorom a vynikajúcim propagátorom nielen pestovanie nenarušovala jej jedinečnosť. húb, ale aj ich kulinárskeho využitia. Jeho osobné kontakty najmä so zahraničnými Huby neboli pre neho len v kategórii ich konzumácie, ale postupne, serióznym pestovateľmi húb mali pozitívny dosah aj pre pestovateľov u nás doma. Úzko spo- štúdiom ich života, sa stal členom Československej mykologickej spoločnosti v Pra- lupracoval so spomenutou dr. A. Ginterovou, CSc., ktorá na Slovensku ako prvá he, kde získaval širší prehľad, čo sa týka mykologickej literatúry, činnosti Spoločnos- oblasť pestovania húb vedecky a pre spoločenskú prax úspešne rozvíjala. Obom ti a jej aktivít, ktorých sa pravidelne zúčastňoval. Bol aktívny najmä pri organizovaní patrí i touto cestou poďakovanie, že sa pestovanie pečiarok (šampiňónov) a hlivy mykologických podujatí na Slovensku. Dnes je taktiež spoľahlivým a zodpovedným ustricovitej na Slovensku od začiatku až do súčasnosti úspešne rozvíja. Moje čas- členom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. tejšie stretnutia s ním pri služobných cestách do Prahy pri dobrej káve a cigaretke Jeho účasť pri rôznych mykologických podujatiach môžeme s vďakou hodnotiť (bol tuhým fajčiarom) sa vždy niesli na tému pestovania húb, ktorým celým svojím ako veľmi záslužnú, že všetko to, čo sa udialo najmä pri exkurziách, vychádzkach životom tak úprimne fandil. za hubami dostalo aj historickú pečať, ktorú realizoval cez fotoaparát a filmovú 24 25 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS kameru. Navyše zdokumentoval pre Slovenskú televíziu 5. mykologické dni v roku Z NAŠEJ SPOLOČNOSTI 1995 v Liptovskom Hrádku a 6. mykologické dni v roku 1996 v Prešove a na Snin- ských rybníkoch. Pre Slovenskú televíziu Košice spolu s priateľom, kameramanom Milanom Štelbaským na jeseň 1994 začal nakrúcať 12-dielny dokument „Huby“. 13. výstava húb v Marianke S malou filmovou kamerou precestovali a nachodili veľa kilometrov za hubami po lesoch a pralesoch, najviac na východnom Slovensku. Po dvoch rokoch nároč- nej, ale zaslúženej práce, filmovania húb v teréne, natočený filmový materiál začali Ján Červenka spracovávať v štúdiu Slovenskej televízie. Premiéra vo vysielaní STV bola v marci 1997. Toho roku už od premiéry ubehlo rovných dvadsať rokov. Za tento filmový Už v piatok 22. septembra popoludní sa v Spoločenskej sále v Marianke na Štú- dokument im bola udelená cena Telemúza ’97. Uvedený film si získal veľkú popu- rovej ulici stretli organizátori trinástej obecnej výstavy húb. Pripravené stoly spo- laritu. Prihováral sa nielen praktickým hubárom, ale širokej verejnosti pri rôznych čiatku zívali prázdnotou. Keďže sa sezóna v Malých Karpatoch rozbiehala len veľmi výstavách húb a iných hubárskych stretnutiach. pomaly, na podnosoch bolo len niekoľko druhov húb z okolia. Situáciu však po 18. Je to významný dokument historickej pravdy, že huby ako objekt praktického hodine zachránili exponáty privezené z Liptova a Považskej Bystrice. a vedeckého štúdia Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV majú svoje dôstoj- V sobotu o 10. hodine výstavu krátkym príhovorom oficiálne otvorili členo- né miesto v rámci biologických disciplín. Za uvedené filmové dielo aj touto cestou via Spolku Permon Marianka a Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. slovenská mykologická obec vyjadruje obom autorom úprimné poďakovanie. Na stoloch dominovali hríbovité huby, plávky a muchotrávky. Za hubu výstavy bol Jubilant Ing. Ján Pardovič odborne vedie hubársku poradňu v Košiciach nepretržite zvolený kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus). Sprievodnou akciou marian- od roku 1982. Odporučil by som viacerým praktickým hubárom absolvovať s ním pre- skej prehliadky húb bola výstava minerálov Malých Karpát a atmosféru dotvorila chádzku za hubami. Výborný lesník, dendrológ a znalec húb vám v plnej kráse ponúkne výstava kreslených hubárskych vtipov od Drahomíra Ďurišku. O 18. hodine boli a otvorí nový, často nepoznaný svet húb, povie vám, kde a ako huby rastú, čo vás pohladí vyžrebovaní výhercovia piatich cien v súťaži, ktorá spočívala v pomenovaní troch nielen na tele, ale aj na duši. Ja som to šťastie mal, za čo som nášmu priateľovi – jubilan- neznámych húb. Dúfajme, že na budúci rok po ne nebude treba chodiť príliš ďaleko. tovi úprimne vďačný. Janíčko, ako Ťa familiárne oslovujem, želám Ti do ďalších rokov veľa zdravia, du- ševnej pohody a šťastia v kruhu najbližších. Celá slovenská mykologická obec sa pripája Z bratislavskej výstavy Huby 2017 k môjmu želaniu a vyjadruje úprimnú vďaku za všetku prácu, ktorú si vykonal pre pro- spech a rozvoj slovenskej mykológie. Ján Červenka

Nech Ti i v ďalších rokoch ostáva mykológia ako Sciencia amabilis. V posledných rokoch sa stalo nepísaným pravidlom organizovať bratislavské V lese nikdy nie je pusto výstavy húb pri príležitosti Európskej noci výskumníkov. Tá tento rok pripadla a ak sa vám to niekedy zdá, na 30. septembra. Oproti minulým ročníkom bol k dispozícii väčší počet sviežich je to len a len vaša vina exemplárov, preto nebol problém, i keď s nevyhnutnou obmenou zasychajúcich (M. M. Prišvin) plodníc za čerstvé sobotňajšie zbery, ponechať exponáty na stoloch až do nedele 2. októbra. Návštevníci mohli obdivovať najmä hríbovité a plávkovité huby. Nechý- bali ani rôzne druhy muchotrávok, medzi ktorými sa však vyskytla iba jedna plod- nica muchotrávky zelenej (Amanita phalloides) Tomuto druhu sa počas roka príliš nedarilo, čo určite tešilo najmä toxikológov a lekárov. Že si však v lese aj tak treba dávať pozor, sme zdôrazňovali pri plodniciach zákerného pavučinovca plyšového (Cortinarius orellanus), ktorý sa na výstavách až tak často nevyskytne. Niekto- rí návštevníci si všimli akútny nedostatok podpňoviek. Im počasie celkom pria- lo, nanešťastie však až týždeň po bratislavskej výstave, kedy sa aj v malokarpat- ských lesoch, predtým sužovaných suchom, objavili bohaté mladé trsy týchto húb. 26 27 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

aj na Považí, kde má hubárska tradícia dlhotrvajúce korene. Verejnosť bola s akciou oboznámená len formou propagačných letákov a preto sme boli milo prekvapení vysokým záujmom a návštevnosťou, ktorá sa blížila k počtu 400. Mykologický spolok v Považskej Bystrici má v tomto čase už kvalitnú členskú základňu a prírodné podmienky Považia priam ponúkajú neobmedzené možnosti podobných akcií. Akcia bola ohrozená dlhotrvajúcim suchom. Našťastie týždeň pred termínom vý- datne popršalo, čo nám umožnilo počas dvoch dní nazbierať takmer 130 exponátov pestrých vzoriek húb, ktoré nádherne naaranžovali p. Dorincová a p. Turčeková pod odborným dohľadom Ivonky Kautmanovej a Eriky Pisarčíkovej. Expozícia sa stretla s veľmi priaznivou odozvou a na doplnení vzoriek sa podieľali aj amatérski bystrickí hubári, ktorí nosili im neznáme vzorky, ktoré sme na výstave identifikovali. Expozíciu húb skvele doplnil svojimi kreslenými karikatúrami Drahoš Ďuriška, ktorý sa zároveň zúčastnil celého priebehu výstavy a spoločne s Vincom Kabá- tom, Jankom Sandom a Ivanom Gerulom poskytli neoceniteľnú poradenskú službu a konzultačnú výmenu skúseností v oblasti identifikácie, zberu a spracovania húb. Poďakovanie patrí Ivonke Kautmanovej a Jankovi Červenkovi, ktorí výstavu otvorili a prezentovali v informačných médiách. Prvá výstava húb v Považskej Bys- trici dopadla podľa ohlasu verejnosti výborne. Priniesla nové skúsenosti, ktoré nás R. Bednár v diskusii s návštevníčkami výstavy. Foto: D. Pákozdyová.

Zvýšenú pozornosť vzbudzoval na výstave celkom statný vatovec obrovský (Cal- vatia gigantea), prinesený z okolia Trnavy. Súčasťou výstavy bola aj prezentácia pestovaných liečivých húb, medzi ktorými nechýbal húževnatec jedlý (Lentinula edodes) či lesklokôrovka obyčajná (Gano- derma lucidum). Vystavených húb bolo približne 150, no ani medzi tými najštipľa- vejšími plávkami nebolo možné nájsť takú, ktorá by dokázala konkurovať pestrej zbierke chilli papričiek vystavených na neďalekom stole. Približne 75 druhov ich v priestoroch Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea po prvý raz predstavila naša hospodárka Erika Pisarčíková. Táto, tématicky svojrázna a unikátna výstava mala mimoriadny úspech nielen u priateľov húb.

Výstava húb v Považskej Bystrici

Jozef Rybárik

Mykologický spolok v Považskej Bystrici v spolupráci a na podnet Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV v Bratislave pripravil v dňoch 8. – 9. septembra 2017 v „Centre voľného času“ prvú výstavu húb, spojenú s poradenskou službou. Tým sme rozbehli myšlienku rozšíriť túto formu osvety okrem Bratislavy a Košíc V. Kabát kontroluje exponáty krátko pred otvorením výstavy. Foto: E. Pisarčíková. 28 29 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Helena Valicová, Iveta Dorincová a Marcela Turčeková v tričkách Mykologického spolku Považská Bystrica. Foto: E. Pisarčíková. inšpirovali k ďalším nápadom. Tešíme sa na nový ročník výstavy, ktorú plánuje- me rozšírenejšiu, pútavejšiu, doplnenú audiovizuálnymi ukážkami a rozsiahlejšou Pestrosť druhov na výstave húb v Malinovej. Foto: P. Remiaš. expozíciou húb. Zameriame sa aj na propagáciu ochrany prírody, čo je téma čoraz Jankech. Vačšinu zo 175 vystavených druhov priniesli hubári z regiónu. Návštevní- aktuálnejšia. Poďakovanie patrí aktívnym členom bystrického spolku J. Candrákovi, kov, ktorí prišli obdivovať dary okolitých lesov, bolo odhadom dvesto. I. Dorincovej, M. Turčekovej, P. Martákovi, J. Rybárikovi, V. Hantákovi a ďalším, Organizačný tím pre nich pripravil ochutnávku hubových špecialít – melencovej bez pomoci ktorých by výstava nedosiahla takú úroveň. hubovej polievky, hubových fašírok a praženice. Záujemcovia si mohli pozrieť videá Bystrický mykologický spolok v rámci svojich aktivít už v tomto čase intenzív- nielen o hubách, ale aj o rodákovi z hornonitrianskeho regiónu – predsedovi našej ne pripravuje podmienky na spoločné stretnutie českých a slovenských mykológov, Spoločnosti Ladislavovi Hagarovi, ktoré nakrútil Pavol Remiaš. K dispozícii bola ktoré sa uskutoční už druhýkrát v krásnom prostredí Javorníkov v Papradňanskej aj hubárska literatúra. Určovateľov priviedla do rozpakov sporná a na prvý pohľad kotline. Dúfame, že sa stretne s rekordnou účasťou a maximálnou spokojnosťou veľmi zaujímavá hríbovitá huba z okolia Bojníc, o ktorej budeme informovať v nie- účastníkov. ktorom z nasledujúcich čísel nášho časopisu. Tešíme sa na spoločné stretnutie v júni 2018.

5. ročník výstavy húb v Malinovej 4. výstava húb – Dvorníky 2017

Ján Červenka, Pavol Remiaš Juraj Bojnanský

Už po piaty raz sa v dňoch 13. až 15. októbra 2017 konala v Malinovej úspešná Výstava bola realizovaná 13. až 16. 10. 2017. Príprava a zbery prebehli 12. výstava húb, ktorej organizátormi boli členovia Slovenskej mykologickej spoloč- 10. 2017 v okolitých lesíkoch, ktoré ležia v blízkosti obce Dvorníky – Borina, Mla- nosti pri SAV – Pavol Remiaš, Jozef Vaš, Vladimír Gilian a Hana Ťapušková. Okrem dé háje, Rábel, Petrov húšč, Podborodský a Posádský háj, Agačiny, Igmál, Dubník nich pri určovaní plodníc pomohli aj ďalší znalci húb – Viliam Ridzoň a Stanislav 30 31 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

ďom asi 6 hodín a aj napriek tomu sme nemali okolo 50 druhov húb určených. Asi o polnoci som poďakoval priateľom za mravenčiu prácu a vyprevadili sme štyroch kolegov z Bratislavy, ktorí mali na druhý deň iný program. K výstave prispelo aj niekoľko ďalších „nahubákov“ a miestnych občanov. Je mi ľúto, že sa zberov a in- štalácie výstavy nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť Ján Sand, ktorému zo srdca želáme skoré uzdravenie. Výstavu otvoril dňa 14. 10. 2017 o 9,00 hod. starosta obce Mgr. Ľuboš Gubáň. Počas soboty výstavu navštívilo 85 osôb z Dvorníkov a ďalších 12 z okolitých obcí a miest. Navštívili nás aj priatelia z Mykologického krúžku v Ratíškoviciach (Ivan Bláha, Michal Příkaský a Petr Pribiš), ktorí tiež prispeli niekoľkými krásnymi ex- ponátmi. Výstava mala byť ukončená o 18. hodine, ale pre záujem verejnosti pokračovala ešte aj v nedeľu a v pondelok, kedy sa postupne na výstave vystriedali všetci žiaci základnej i materskej školy. Celkovo teda výstavu videlo 270 osôb. Okrem v texte spomenutých osôb chcem poďakovať za pomoc pri príprave a lik- vidácii výstavy pani Marte Hrotkovej zo ZO JDS v Dvorníkoch. Osobitné poďakovanie patrí Erike Pisarčíkovej za inštaláciu výstavy exotických paprík, ktorá bola príjemným spestrením výstavy, Drahošovi Ďuriškovi za trpezlivé vysvetľovanie a odpovedanie na otázky občanov a Martinovi Ochodnickému, ktorý sa popri odbornom výklade návštevníkom snažil až do konca výstavy určovať ne- špecifikované položky. Celkovo sa nám podarilo nazbierať 262 rôznych druhov húb. Niektoré položky boli odoslané odborníkom na bližšiu analýzu. R. Bednár, M. Ochodnický a V. Kabát pri určovaní húb. Foto: E. Pisarčíková. a popri Váhu v zbytkoch lužného lesa s prevahou topoľov a vŕb, s prímesou rôznych krovín (šípka, trnka, hloh) a ovocných drevín (orech, slivka, mirabelka, čerešňa, Zatváranie lesa 2017 hruška, jabloň, marhuľa, broskyňa, oskoruša a i.), kde sa podarilo nazbierať asi 80 druhov makromycétov. Ivona Kautmanová 13. 10. 2017 sa skupina Juraj Bojnanský, Drahoš Ďuriška a Bohuš Kubovič vy- brala na zbery do obce Hôrka nad Váhom, do Horčanskej doliny. Do 12. hodiny sme nazberali viac ako 100 druhov makromycétov. Tak sme opäť raz zavreli les a „oficiálne“ ukončili hubársku sezónu 2017. V so- Potom sme sa presunuli do Považskej Bystrice, kde nám priatelia hubári pripra- botu 4. novembra sme sa stretli ako už tradične na Kačíne pri bufete Lesanka, v úplne vili ďalších 86 položiek húb, ktoré boli nazbierané 12. 10. 2017. Boli uložené v oba- nedušičkovej nálade, ktorú významne vylepšil aj fakt, že náš najlepší gulášmajster loch aj so substrátom, krásne aranžované. Naviac sa nám dostalo vrelého privítania Juro Bojnanský, sa rozhodol osláviť s nami svoje narodeniny. Je to neuveriteľné, ale a milého občerstvenia. Cesta späť ubehla rýchlo, aj keď sme bojovali s tradičnou už šesťdesiate! Takže milý Juro, dovoľ mi aj touto cestou zaželať ti všetko najlepšie, popoludňajšou zápchou na ceste do Hlohovca. veľa zdravia a pohody, a ešte veľa, veľa hubárskych výstav v tvojich Dvorníkoch. Doma nás už čakala skupina odborníkov zo Slovenskej mykologickej spoločnosti To všetko ti želáme my, tvoji kamaráti z mykologickej spoločnosti, nahubáci aj tí pri SAV – Ivona Kautmanová, Vincent Kabát, Erika Pisarčíková a Radovan Bednár. ostatní. Z Hlohovca nám prišiel pomôcť aj „nahubák“ Martin Ochodnický, ktorý priniesol A keďže Jura nemajú radi len hubári, ale aj všetci hubárski svätí, tak aj počasie sa 48 veľmi zaujímavých druhov húb z okolia Hlohovca a aj iných slovenských lokalít. mu (aj nám) tento rok vydarilo. Po vlaňajšom lejaku a predvlaňajšom snežení, sme Vďaka patrí aj Ondrejovi Galabovi, ktorý nás potešil položkami húb zo Záho- sa konečne tešili zo slniečka a kráľovskej zlatej jesene. ria (Lakšárska Nová ves a Bílkove Humence). Inštalácia výstavy trvala ôsmim ľu- 32 33 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Pohodové počasie vylákalo von mnohých z nás a tak aj účasť bola tento rok nadštandardná. Stretli sme mnohých priateľov, ktorých sme dávno nevideli a veľmi potešila aj návšteva deväťčlenného tímu kamarátov z Považskej Bystrice, na čele s Jarom Candrákom. Jurove guláše sú vždy vynikajúce, ale ten tohoročný dostal od všetkých degustátorov ešte o čosi vyššie ocenenia než obvykle. Naozaj sa vydaril... no veď, narodeninový... ďakujeme... A aká teda bola úspešne ukončená hubárska sezóna 2017? Dobrá. Po suchých a neúrodných rokoch 2015 a 2016 sme už ani veľmi nedúfali, najmä keď sa letné teploty na juhu Slovenska šplhali cez 35°C. Ale prišli jesenné dažde a v septembri a októbri z vyhriatej pôdy huby doslova vyskakovali. Na svoje si prišli konzumenti, ktorí vláčili plné koše dubákov aj fajnšmekri, ktorí pátrali po vzácnych a zriedka- vých druhoch. Aj keď huby rastú po celý rok, sezóna 2017 sa predsa len skončila a nám neostá- va iné len sa tešiť na tú ďalšiu. Dúfajme, že bude lepšia, alebo aspoň rovnako dobrá ako tá tohoročná, s ktorou sa za nás všetkých na Kačíne rozlúčil Jano Sand veršami od Ladislava Hagaru: Hora, hora, hora zlatá otras lístie, zavri vráta. Keď nás tu už nebude, opatruj nám podhubie. Na jar sa ti lístie vráti, s ním aj tvoji kamaráti.

Pozvánka na Jarné stretnutie 2018

26. Stretnutie slovenských a českých mykológov sa uskutoční v dňoch 29. 6. až 1. 7. 2018 v Horskom hoteli Podjavorník na úpätí pohraničného vrchu Veľký Javor- ník (9 km severne od stredu obce Papradno, okr. Považská Bystrica). Hotel má 28 dvojlôžkových izieb (denná taxa 20 eur za 1 lôžko) a 12 štvorlôžkových izieb (17 eur za 1 lôžko) s kúpeľňou, WC, televíziou a WiFi. Hostia majú k dispozícii zdarma parkovanie a hotelový bazén, vonku altánok a krb/ohnisko. Všetky priestory sú ne- fajčiarske. Možnosti stravovania: plná penzia, raňajky a večera, len raňajky, vlastné stravovanie. Terénne exkurzie budeme smerovať do pohoria Javorníky (peši) a do blízkej rezervácie Súľovské skaly (autom). Prihlášky posielajte na adresu Mgr. Jána Červenku, tajomníka Slovenskej mykologickej spoločnosti: [email protected], mobil: 0902 823 853. V prihláške uveďte typ izby (2- či 4-lôžková), podľa možnosti aj meno spolubývajúcich osôb. Na ex- kurziách a posedení pri ohnisku či v hotelovej reštaurácii sa môžu zúčastniť aj priaznivci Oslávenec J. Bojnanský. Foto: L. Pomšár. mykológie, ktorí nie sú ubytovaní v hoteli. 34 35 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS ZO SVETA I DOMOVA Deň húb v Abelande

Ján Červenka

Na úpätí Malých Karpát, neďaleko obce Lozorno, leží, obkolesená prírodou, gaz- dovská dedinka Abeland. Každú sobotu sa tu pre verejnosť konajú tématické aktivity zamerané na spracovanie ovocia, zeleniny, výrobu drevených hračiek či užitočných predmetov do domácnosti. Už niekoľko rokov po sebe, v spolupráci s desaťčlennou rodinou Abelovcov organizuje náš člen Drahoš Ďuriška spolu s manželkou Lydkou jedno z podujatí, nesúce názov Deň húb v Abelande. Pre vytvorenie atmosféry hu- bárskej výstavy postačia dva stoly, pero, papierové štítky a v prípade vetra aj balíček špendlíkov. Samozrejme bez húb by to nebolo ono, aj keď v ich neprítomnosti sa tiež dá na hubárske témy rozprávať celé hodiny.

V Abelande sa objavila zrastlica dvoch hríbov s muchotrávkou. Foto: L. Ďurišková.

Deň húb tento rok pripadol na 7. októbra. Organizátori si počasie nevyberú a občas sa nevyvinie úplne ideálne. Napokon však mrholilo len dopoludnia, takže návštevníkov rozpačitá sobota až tak neodradila od návštevy Abelandu. A očividne nielen nás tešilo, že malokarpatské lesy sa konečne prebrali z dlhotrvajúceho sucha a vydali prvú várku jedlých húb – pre začiatok bedle, pôvabnice a mladé trsy pod- pňoviek. Pre mnohých zvedavcov bol práve pohľad na stoly plné rozmanitých húb inšpiráciou pre vychádzku do lesa.

D. Ďuriška v diskusii s návštevníkmi výstavy. Foto: L. Ďurišková.

36 37 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

NA POBAVENIE

Autor: D. Ďuriška.

Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti

Vydala: Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava Číslo 47 zostavili a na vydanie pripravili Ivona Kautmanová a Ján Červenka Vydané za finančnej podpory Slovenskej akadémie vied Grafická úprava: Erika Pisarčíková a Zdeněk Bašta Náklad: 240 ks Nepredajné

Sypavka, Lophodermium eriophori: a) priečny rez plodnicou; b) uvoľnený dospelý ISSN 1335-7689 výtrus; c) plodnice na liste páperníka. Foto: A. Polhorský, s. 4–5.

38 Kráterokrčka čerešňová, Craterocolla cerasi, Chvojnická pahorkatina, Dubovce, 9. 4. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15.

Pórovník dreňový, Perenniporia medulla-panis, Chvojnická pahorkatina, Radošovce-Vieska, 10. 6. 2016. Foto: R. Cáfal, s. 13–15.