Vol. 18 ML~ERALIA 1986 No 4 SLOVACA 289-384 Casopls Slovens'

Vedúci redaktor Ing. Ján Bartalský, CSc. Chief editor

Vedecký redaktor RNDr. Pavol Grecula, DrSc. Scientific editor

REDAKčNA RADA - EDITORIAL BOARD

Predseda redakčnej rady Ing. Ján Kuráň, CSc. Chairman of Editorial board

RNDr. Juraj Antaš,I RNDr. Ján Bystrický, DrSc .. 1 akademik Bohuslav Cambe] , RNDr. Miroslav Harrri.an, CSc., prof. RNDr. Jakub Kamenický, DrSc., RNDr. Vlastimil Konečný, CSc., Ing. Ján Kozáč, Ing. Ivan Kravjanský, RNDr. Bartolo!::.::j Leš­ ko, DrSc., akademik Michal Maheľ, Ing. Ivan Marušiak, CSc., prof. Ing. Milan Ma­ tula, DrSc., Ing. Ivan P ag áč, CSc., RNDr. Anton Porubský, CSc., Ing. Rudolf Ru­ dinec, CSc., RNDr. Ondrej Samuel, DrSc., RNDr. Miroslav Slavkay, CSc., RNDr. Ivan Sarík, RNDr. Pavel Tkáčik, Ing. Milan Ťapák, CSc., prof. RNDr. Cyril V arč e k, CSc., RNDr. Imricr- ~;arga

OBSAH CONTENTS

1 Ján Bystrický 1 Stratigrafické rozpätie a zonac1a dasykla­ Stratigraphic Ranging and Zonation of dálnych rias (dasykladaceá) v triase Zá­ Dasycladal Algae in the West Carpat- padných Karpát 289 hians Mts., Triassic Jerzy Grzywacz - Halina Margu! Použitie gravimetrického prieskumu na Use of gravimetrie research for prospec­ vyhľadávanie a rozpoznávanie tvaru za­ tion and shape distinction of hidden gra­ krytých granitových telies vo východnej nite bodies in the eastern part of the časti Spišsko-gemerského rudohoria 323 Spiš-Gemer Ore Mts. (West Carpathians) Radan Kvet Fotolineamenty a epicentra zemétresení Photolineaments and earthquake e pi- 339 centres Oto Orlický Paleomagnetizmus a petromagnetické vlast­ Paleomagnetism and petromagnetic pro­ nosti intruzívnych hornín z oblasti Slan­ perties of intrusive rocks from the area of ských vrchov 349 Slanské vrchy Mts. (Eastern Slovakia)

Karol Ondrejkovi č Ložiskové perspektívy rudnianskeho rud­ Forecast for ore dep osi t occurences in the ného poľa 361 Rudňany Ore Field (Eastern Slovakia)

Pokračovanie obsahu na 3. strane obálky Continuation page 3 of the cover 289

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 289-321

Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae in the West Carpathians Mts., Triassic

1 JAN BYSTRICKÝ 1 Ge ological Institute of The Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, 81 4 73 Bratislava

Receiued June, 3, 1985

CTpan1rpaqm'leCKHH ).\Hana30H 30HaJU(T ).\aCHKJJa).\aJil,HhIX BO).\OpOCJie ií: B TpHa­ ce 3anaAHhIX KapnaT

B CTaThe ,[\ecprrnwpy!OTCll ,[\Marra30Hbl ,[\aCMKJla,[\aJlbHb!X BO,[\Opocnew cpe,[\­ Hero 11 BepxHero Tpwaca I103BOJlll!OlI.\MX pa3,[\eJlMTb 113BeCTHJIKJ1 pw cp OBOľ O KOMIIJleKca Ha 6!1030Hbl aHl1CKMe, na,[\HHCKMe, KapHCKHe, Hapl11.\Kl1e ]1)1 1,f peTCKHe. OT,[\eJlbHhie 611030Hbl ,[\aCMKJia,[\aJlbHb!X BO,[\Opocne.ií KOpeJ1 J11.\MPY­ !OTClI C cpaBHO.ií aMOHMTOB, 611BaJ1Bl1l1, 6paxMOITO,[\OB, ]1)111 C cpaBHO.ií KOHO­ ).\OHTOB. (Cana.ií - Eop3a - CaMyen, 1983).

Stratigraphic Rangiug and Zonation of Dasycladal Algae in the West Carpathians Mts., Triassic

In tlle study presented biozones of Middle and Upper Triassic dasycladal alga·e are defined, enabling to devide reef complex limestones into bivalve, brachiopod or co-Anisian, Ladinian, Carnian, Norian or Rhaetian. Indivídua! dasycladal algae are correlated with ammon ite, bivalve, bra­ chiopod or conodont faunas.

The significance of the dasycladal algae1 regions (Ott, 1967, 1972c; Bechstädt - (previously ranked only to the family Brandner, 1970). There has even appeared Dasycladaceae) for stratigraphic ranging an opinion of the dasycladal algae n ot of the Triassic is known from numerous being suitable for the division of t h e publica1tions by Pia (1926-1943), Herak Triassic at al. (Zorn, 1971 , pp. 15, 17). (1957-1965), ott (1972a, b, c, 1974) and In spite of the above data of t he da­ Bystrický (1964, 1967 in Kollárová-Andru­ sycladal algae connection with the biotope, sovová - Bystrický, 1974, 1979). In recent we can state that the time sequence of ten years, however, their stratigraphic these floras is a proved fact n ot only in significance has been doubted by finding the Alps (Pia, 1. c. ; Ott, 1972a, b), but several species very closely connected also in the West Carpathians Mts. In the wit h facies (the biotope), which influences paper presented, we document the fact their stratigr aphic r ange to such an extend briefly by a few profiles of such r egions that it is reinarkably various in different in which t h e stratigraphic position of 290 Mineralia slov., 18, 1986

4 ... 5 •

6 ■ 7 • 8 .1( o 500 1km

Fíg. 1. Dasycladal zones [ Physoporella pauciforata - Oligoporella pilosa, Diplopora annulatissima, Dipl opora annulata) in the region Kečov o - Domica [ Bystrický, 19 64). 1 - Wetterstein dolomite ( Ladinian); 2 - Steinalm-Wetterstein limestone ( Lower Illyrian - Lower Ladinian); 3 - earth; 4 - occurence of Physoporella pauciforata - OJigoporella pilosa Zone dasyclads; 5 - Occurrence of Diplopora annulatissima Zone dasyclads; 6 - Occurrence of Diplopora annulata Zone dasyclads; 7 - Occur­ rence of ammonites ( Flexoptychites sp.); 8 - Occurrence of conodonts [ Moc k, 1971) individual assemblages can be directly the field and, in suitable regions, even to correlated with macrofossils (ammonites, follow the sequence of their in dividual bivalves, brachiopods) or it can be eva1u­ zanes (figs. 1, 2). ated by its relation to the beds containing At present, the dasycladal algae of the a condont fauna. Except this, we want to West Car pathians Mts. are known from show that in difference to other fossils, all tectonic units (the only exception being many species can be easily identified with the metamorphosed Triassic) and the the help of a magnifying glass already on number of new findings increases. The the weathered surface of a rock, thus Middle T riassic ones extend from the enabling a reliable stratigraphic orienta­ lowest tectonic units (the Tatricum) to tion to mapping geologists directly in the uppermost ones (the "Silicicum"). However, the Upper Triassic ones are, due to considerable facies differences L) Dasyclads are according to French algo­ logists ( Bassoulet et. al., 1975, 1979) taken between the Upper Triassic of th e Tatri­ for the order Dasycladales which is devided cum and the Fatricum on on e hand into the families Seletonellaceae, Dasyclada­ ceae and Acetabulariaceae. In the Triassic and the Hronicum and the "Silici­ the Seletonellaceae are represented by Macro­ cum" on the other, known only from porella Pia, Teutloporella Pia, Gyroporella those tectonic units in which there is t he Guembel and Aciculella Pia after this division. Others belong to the family Dasycladaceae. principal dolomite, the Tisovec, Furmanec The main criterion of this division is namely or Dachstein limestones. They appear in the arrangement of branches. It is aspondy­ the Fatricum (in the K rížna nappe) after lic and mesospondylic in the Seletonellaceae, euspondylic in the Dasycladaceae. the Carpathian Keuper sediment ation in J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 291

.... •1· ...... ,r.. A. .

• •1 ••, . • Á • t,,.

} j Á .• • 1 1~ . v.t,oĎ •• \ • • 1 1 \ ® DRIENOVlN • • 10 Á 11 ■ O 500 1 1Km

Fig. 2. The Zádielska planina Wetterstein limes tone dasycladal zones ( Bystrický, 1962). 1 - Colourful shales of Lower Triassic; 2 - Gutenstein limestone and Gutenstein dolomite ( Eagean?); 3 - Dar k cherty limestone (pseudoreifling one) , also red Schreyeralm limestone on the base (Upper Illyrian - ?Lower Ladinian); 4 - Steinalm and Wetterstein limestones (mainly Wetterstein one) (Ladinian to Lower Carnian); 5 - Dark Wetterstein limestone; 6 - ,,Dachstein reef limestone" - Furmanec limestone, megalodonts, dasyclads, foraminifers [ Sevatian - ?Lower Rhaetian J; 7 - Adnetian limestone, stainy mar! ( Liassic J; 8 - freshwater Miocene limestones; 9 - Occurrence of Diplopora annulata Zone dasyclads; 10 - Occurrence of Teutlopuorella herculea; 11 - Occurrence of Andrusoporella duplicata Zone da­ syclads the Fatra Formation, however, already substage Cordevolian (which he included only very sporadically (Gaždzicki et al., into the Uppermost Ladinian) was an 1979). unsolved problem (Pia, 1936, p. 24; 1937, p. 1003; Ogilvie-Gordon - Pia, 1940, Dasycladal zones of the Triassic pp. 16, 17). He held to this division, m ade more precise mainly by new data from Although Pia (1927-1936) kept on the Dinarids Mts. (Yugoslavia), till his pointing out the occurrence of "floral death, a short time before it having solved zanes" of the Middle Triassic, he neither, the problem of Diplopora annulata occur­ with exception of the Diplopora annul­ rence in the Cordevolian by finding out atissima Zone, named them, nor did he it was not the mentioned species occur.ring define them more precisely. He only under the Lunz beds of the Wetterstein pointed out that the species Physoporella limestone, bu t "Poikiloporella duplicata pauciforata is characteristic for the Anisian Pia (nov. gen.)" (Pia, 1941), which was t o ("Stufe der Physoporella pauciforata" in be characteristic just for the "Uppermost Pia, 1927) and the species Diplopora Ladinian".2 Having used Pia's (1935, 1936) annulata is typical for the Ladinian, findigs that "the oldest zone flora kn own although it was known to him that the so far corresponds approximately to the occurence of Diplopora annulata in the Pelsonian" (Pia, 1936, p. 26) as the basis, 292 Mineralia slov., 18, 1986

Rosenberg (1952, Blatt 1) made the Middle well as tectonic interpretations. E. g. on Triassic division of the Alps more precise the basis of occurence of Diplopora only by limiting the stratigraphic range annulata in 2-3 "Choč dolomite" localities of Diplopora annulata to the Lower Fassa­ all dolomites of the West Carpathian nian, taking it, at the same tíme, for the Triassic were consiclered Ladinian.4 Simi­ nominal species of the "Diplopora annul­ larly, some few findings of Teutloporella ata Zone". herculea in the Wetterstein limestone were The dasycladal flora of algae was, after a partial taxonomic revision of some species, correlated with redefined amm­ 2l The first reference of the new genus Poi­ onite zanes for the first tíme by Ott k iloporella establishment is in this publica­ (1972 a, 1972 b). He did not refer to Pia's tion. Pia had meant to publish the diagnosis of the genus and its typical species in a "dasycladal" zanes of the Middle Triassic, separate paleontological work, however, it he only evaluated stratigraphically more was not possible for him ( he died in 1943]. or less subjectively formed groups.3 In It Jed to misunderstanding, so some authors ( e. g. Rosenberg, 1952] took Poikiloporella deviding the Upper Triassic he applied duplicata Pia and Oligoporella duplicata Pia also data of the West Carpathians Mts. for two species belonging to different genera. That was the reason why we established the From this correlation followed that Diplo­ new genus Andrusoporolella ( Bystr ický, 1962], pora annulata began already in the Upper for specimens with vesiculiferous endings of Illyrian (in the Aplococeras av1sianus their branches. Pia's publication of 1942 does n ot express Zone) and expanded to the Longobardian the state of his knowledge up to that year. and that Diplopora annulatissima (into It follows not only from it having been pub­ the synonymy of which he included also lished for the year 1940, but also from the fact that he did not mention any by himself Favoporella annulata Sokač), began in the already described Anisian dasyclads from the Pelsonian, but its upper border did not West Car pathians Mts. in it ( Pia, 1940b). It r each the stratigraphic position of Diplo­ is obvious that his datum on Diplopora an­ nulata debilis occurence in the Uppermost pora annulata. Ladinian ( the Cordevolian) lost its meaning.

3) E. g. the co-assemblage of Diplopora prae­ Stratigraphic division of the West Car­ cursor and Diplopora clauaeformis of the pathians Mts. Triassic with the help of stratigraphic range: the Pelsonian - the Lo­ dasycladal algae wer Illyrian. D. claeuif ormi s Pia has not been found in the Pelsonian anywhere, yet. The species holotype [ or lectotype J corning trom The stratigraphic division of the Middle the „Bulogka!k" [ Pia, 1936] was stratigraphi­ Triassic worked out by Pia (1927-1941) cally reavaluated as „the Up permost Anisian" one by Pia ( 1942) himself. Sokač ( 1974) tak es for regions of the Alps and the Dinarids the new findings due to their co-occurrence w as completely applied to the West Car­ with D. annulata for Lower Ladinian. Fois 1935, fin Gaetani et. al., 1981) reports it in the pathians Middle Triassic (Andrusov, assemblage with D. annulata, but taking into 1938; Bystrický, 1957, 1962). The thin consicleration the stratigraphic ev aluation of section material coming from the West D. annulata by Ott ( Ott, 1972 a, b) , places the assemblage to the „Uppermost Anisian". Carpathians regions went through the Inexact data are also given in case of Diplo· hands of Pia (1918, 1930, 1940), Andrusov para annulatissima. Ott ( 1972 a, p. 99 ) points (1 938), Balogh (1940, 1945, 1948), Bartkó out as if we included into D. annulatissima also unsegmented specimens resembling D. (1953) , Noszky (1948). The generalization annulata, in case of isolated occurreuce. The of the first and modest findings of those fact, however, is ( documented by photo• fossils, however, led to severe errors which graphsJ that they are only apical parts of tests with a typical test segmentation of D. often caused wrong paleogeographic as an n ulatissima. J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 29 3 taken for a sufficient evidence of all light Norian. Borders between individual zones massive limestones being Ladinian and are unlike in the Alps (Ott, 1972a, b) not th us equivalent to the Wetterstein limes­ so sharp as reported by Pia (1926- 1942) 5, t one of the Norith Calc. Alps (Andrusov, however, not wiped away by overlapping 19 38) . Sometimes even a mere occurence to such an extend that they could n 01t be of organisms mistaken for "diplopora" used in the stratigraphy as reported by was taken - in the sense of Pia's thesis Zorn (1971). of "diplopora" not occuring in the Upper Triassic of the North Calc. Alps - for Dasycladal algae zones in the West Car­ evidence, that it was a case of the pathians Triassic Wetterstein limestone and not of the U pper Triassic Dachstein one (Andru­ In defining individual biozones, w e u se sov - Šuf, 1936, p. 243; Andrusov, 1936, thin sections of West Carpathians profiles p. 23). The above errors were being and follow the principles of the "Interna­ corrected by a more systematic research tional Stratigraphic Guide" (Hedberg, of the Triassic, partly by the finding of 1976) as w ell as the "Principles of the Anisian dasycladal algae in the Triassic Czechoslovak Stratigraphic Classificat ion" of the Slovak K arst (Balogh, 1940; Pia, (Chlupáč, 1978). The profiles on which w e 1940), later mainly by discovering Upper document individual zanes are not "linear Triassic dasycladal algae in the Carnian profiles",but t hey include more or less as well as in the Norian, or "Rhaetian" wide regions in which a significant bio­ (Bystrický, 1967, 1979). stratigraphic horizon for correlation oc­ The recent knowledge of the dasycladal curs. Thus, in dividual fossiliferous posi­ algae ranging in the light massive limes­ tions in these profiles (n umbered) contain tones facies enables us to distinguish the samples of several localities in the same time sequence of assemblages differing stratigraphic position (see explanation of from each other in their spectrum so profiles). Macrofossils reported m the much that each of them can be taken for profiles were determined by: Kollárová­ an independent floral zone also in the Andrusová - ammonites, Kochanová - West Carpathians and with their help to bivalves, Siblík - brachiopods. Conodonts distinguish well limestones or dolomites of the profiles Štít and Berc were deter­ of the Anisian, Ladinian, Carnian and mined by Nicora (Milana, Italy) and Ko­ vács (Budapest, Hungary), those of the profile Mokrá Lúka by Kaliská (in Mock, "l The „C hoč dolomite" refered to by Pia 1980), those of the profile Drienok by f 1918, 1930) from the Považský Inovec Mts. is Papšová. We thank them all very much in fact the Wetlerstein limestone of the castle hill Tematín [Bystrický, 1975, p. 6). Diplo­ for their yet unpublished information. po ľa annulata of the bil! Cbo č summit „Choč In correlating the dasycladal algae zanes dolomite·' [ Andrusov, 1938a, p. 8) is, in fact, with the chronostratigraphic scale w e u se Physoporella dissita [ Guemb.) Pia [ Bystrický, 1967a, p. 250 ). the scale of ammonite zones, stages and substages in the sense of Krystyn (1983 5) Pia [1930, pp. 29 - 30] writes: ,,Um so merk­ in Albertiana 1) , however, without taking wilrdiger erscbeint es, dass die genaue Un­ tersucbung der Diploporenfundstellen eine the Rhaetian for an individual stage, sehr deutlicher Scbeidung in rnellrere Floren­ only for a Norian substage. More detailed zonen ergeben 11a t ... Die anisische und die data on the localities and their paleonto­ ladinische Hauptstufe haben n icht eine einzige Art gemeinsam." logical conitent to w hich we refer in the 294 Mineralia slot'., 18, 1986

8Q

I... DG~ ::::: ~ íl íJ ij -'ť ~ [ill ~ 1~ ,. ~,~ 8J § [:] ..., ;:::: ~

l ~G~ ~ "' ~□ G

• .♦ ♦ + • + ♦ • ♦ . ♦ ♦ + ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ • ♦ ♦ ♦ ♦ • •• ♦ ♦ • • ♦

♦ ♦ + ♦ ♦ + ♦ ♦ e • .....♦ ♦ .+ ...... J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Z onation of Dasycladal Algae 295

"explanation of profiles" are in the ma­ O. pilosa Pia v. varicans Pia, O. pilosa nuscript: Bystrický, 1985: "The Documen­ Pia v. physoporelloidea Pia. t ation of Paleontological Localities and e) And the species Diplopora aff. proba Thin Sections" in the library of the Geo­ Pia, Diplopora subtilis Pia v. subtilis, logical Institute of the Slovak Academy Diplopora hexaster (Pia) Pia v. hexaster, of Sciences. Diplopora hexaster (Pia) Pia v. helv etica (Pia) Herak, Macroporella alpína Pia, The Physoporella pauciforata - Oligopo­ Teutloporella tabulata Pia, Teutloporella rella pilosa - Assemblage Zone peniculi.formis OTT, Favoporella annulata S o kač, Favoporella sp. indet., Diplopora It is characterized by the following annulatissima Pia. dasycladal algae assemblage: Representation of the individual species a) The species of Physoporella with or their varieties is quite various in this one-rowed whorls: Physoporella paucifo­ assemblage. Also single-speciesed assem­ rata (Guemb.) Steinm. v. pauciforata, Ph. blages occur (e. g. Physoporella dissita), pauciforata (Guemb.) Steinm. v. gemerica but so far, it cannot be judged to what Bystr., Ph. pauciforata (Guemb.) Steinm. extend the assemblage spectrum is depen­ v. undulata Pia, Physoporella croatica dent on the number and size of the thin Herak, Physoporella pauciforata (Guemb.) section material studied and to what Steinm. v. sulcata B. extend it depends on the facies. Since the b) The species ot Physoporella with physoporells with one-rowed whorls as t wo-rowed whorls: Physoporella dissita well as the two-rowed ones occur together (Guemb.) Pia, Physoporella praealpina Pia, in one and the same thin section in Physoporella cf. praealpina Pia, Physo­ so much different lithostratigraphic units porella cf. minutula (Guemb.) Pia, Physo­ as the Gutenstein and Steinalm limestones porella varicans Pia. (the profile Muráň plateau, the profile c) The species of Oligoporella with one­ Drienok), their dependence on t he facies rowed whorls: Oligoporella aff. prisca Pia. does not seem so rigorous as mentioned d) The species of Oligoporella with two­ b y Bechstädt and Brandner (1970). r owed whorls: Oligoporella pilosa Pia v. The typical ;egion of .the zone is the pilosa, O. pilosa Pia v. intusannulata Pia, Steinalm limestone of the Plešivec plateau

◄ Fíg. 3. Expansion of dasycladal algae in the Muráň plateau Triassic ( Bystrický - Biely, 1962). 1 - 2: Veporicum: 1 - Crystalline complexes; 2 - Mesozoic sequences í m etamorphosed) ; 3 - Hronicum: conglomerates, s and rocks, sllales [ Carbonife­ r ous); 4 - 13 - Mesozoic of Murári nappe: 4 - ,,S eisian " and „Campilian beds" ( Lo wer Triassic); 5 - Gutenstein beds [? Aegean - Bithynian); ô - Steinalm limestone [ Pelsonian - IllyrianJ; 7 - ,, Schreyeralm limestone" [ Upper Illyrian ]; 8 - Wetterstein limes tone [ Ladinian); 9 -· dolomite [ Up per Ladinian -- Lower Carnian); 10 - Reingraben shales ( Julian); 11 - Tisovec and Furmanec limes tone s (Tuvalian - Sevatianj; 12 - Dachstein lirnestone ť?Alauni an - Sevatian) including Skalka limestone (?Upper Sevatian - ?Lower Rhaetian); 13 - stainy marls and mar ly limes to nes [ Liassic); 14 - Tertiary volcanites; 15 - eartll; 16 - alluvion ; 17 - Occurence of Physoporella p auciforat a - Oligoporella pilosa Assembl. Zone dasycladal algae; 18 - Occurrence of Diplopora annulata and its variaties; 19 - Oc currence of Teutloporella herculea ; 20 - Occurrence of Andrusopor ella duplicata ; 21 - Occurrence of Heteroporella carpatica (loc. Ploština, Tisovec ], Heteroporella zankli [ loc. Krajcová ); 22 - Occurrence of Diplopora mur anica and Heteroporella crosi ; 23 - Coo ccurrence of Diplopora annulata and l'eutlopor ella herculea 296 M i neralia slov., 18, 1986

MURÁNSKA PLANINA DRIENOK • --■ líi • • •• • t t~ g ~i

••• .; á u •• o Qz ■ 8 --■-. - : 'ii • Q. •••• ■ o •••• ...i- ...... - ~~ 1 -- • =;>:.;- S-, - • •• -··-..• z,-~ .. - - ;;- Cl<>~"' -

T he profile the Muráň plateau {central part). lying Tisovec limestone; 16 - sample 7/75b, 1 - sample 211/57, thin sec. no. 639; 2 - base of Tis. Jimestone thin sec. no. 5413- sample 228/57, thin sec. no. 63 5, 737-741, 5414, sample 3/ 65, thin sec. no. 2205-220 6, 800, 1039, sample 229/ 57, thin sec. no. 624, 2221-2222, 2172-2173, 2179 ; 17 - sample 801-803, sample 311/57, thin sec. no. 870, 5/65, withou t thin sec. A. duplicata, in mass; 1243; 3 - sample 212/ 57, thin sec. no. 752- 18 - sample 2/65 , thin sec. no. 2159- 216 1, 754, 1038, sample 360/ 57, thin sec. no. 867, 2Hl 2-2165, 2166-2171, 2174-2178, 2180-2182, 1329-1330; 4 - sample 285/57, thin sec. no. 2209-2212, 2223; 19 - sample 1/65, thin s ec. 620, 630, 640, 652, 792-794; 5 - sample 266/ no. 2051-2052; 20 - sample 274/58, thin 57, thin sec. no. 811-812; 6 - sam ple 68/55, sec. no. 1534, 1579, sample 8/67, thin sec. no thin sec. no. 566, 1040, 1041, sample 69/56, 3095 - 3100, 3111, sample 7/67, thin sec. no. thin sec. no. 567, 1042, 1137-1138; 7 - 3036- 3089, 4007- 4009; 21 - sample breccia sample 526/ 58, thin sec. no. 1547a, 1547b; 8 - witl1 N eomegalodon complanatus ( sample 31 sample 52/56, thin sec. no. 548, sample 55/56, - Biely ) ; 22 - Muránska Huta: Monotis haue­ thin sec. no. 549 - 550, sample 50/56, thin ri [ sample 47 - Biely]; 23 - sample 4/67: sec. no. 546, sample 236/57, thin sec. no. Krajcová, t hin sec. no. 3085, 3090-3094, 3211- 646--647, 808; 9 - sample 25/56, thin sec. no. 3221, 3459-3474, 3475-3489, 366 6- 3671, 520, sample 26/56, thin sec. no. 521; 10 - 3688 - 3693, 4323-4326, 4327-4328, 4329-4333, samp le 507/ 58, thin sec. no. 1678-- -1679; 11 - 4582--4584, 5142 - 5145, 5432-5433, 5537-- 5538, sample 21/ 56, thin sec. no. 512-513, sample 5539- 5540, 5544-5547, 5548-5551, 5574- 74/56, thin sec. no. 579; 12 - sample 495/58, 5577, 5628- 5629, 5664, 5676-5678; 24 -- sam­ thin sec. no. 1055- 1056, sample 499/557, wea­ ple 4/65: Skalka Jimestone , thin sec n o. 2816 - thered T. herculea, sample 500/ 58, weathe­ 2820, 2871-2872, 2922 - 2931, 3194- 3195, red T. herculea ( in mass J; 13 samp le 3200- 3210, 376 3-3771, 3784-3786, 3960- 396 3, 496/58, T. herculea - in mass; 14 - dark .<;1 43 -4144, 4145, 4154- 4156, '. 4157-4159, sh ales locality in Pouba, 1951, p. 283; 15 4160- 4162, 4163-4166, 5626; 25 _..'..._ Ska lk a - sample 7/75a, dolomites closely under- Jimestone, direct under!ier sample 4/65. J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of D asycladal Algae 297

◄----- veral localities, possibilities of its corre­ The profile Drienok. 1 - sample 27 / 62, thin lation with the species at present taken sec. no. BB-90, sample 76/63, thin sec. n o. for stratigraphically significant, such as BB-124-125, sample 270/63, thin sec. no. e. g. Decurtella decurtaia and Piarorhyn­ BB-254- 257, sample 131/63, thin sec. n o. BB -116; 2 - sample 220/63, thin sec. n o. chella trinodosi6 are, however, limited. BB -203-204, sample 224/63, thin sec. no. Decuriella decuriata is so far known only 2518-2521, sample 290/63, thin sec. no. BB- 98-100, sample 92/63, thin sec. no. BB-9, 11, from the profile Štit (the Slovak Karst) sample 152/63, thin sec. no. BB-177, 186, and from the Gutenstein limestone of the sample 227 / 63, thin sec. no. BB-211-212; Krížna nappe in Demänovská dolina valey 3 - sample 222/ 63, thin sec. no. BB-101- 104, BB-110-115, BB - 207-210, BB-268-270, of the Low Tatras Mts. (the locality BB- 275-277; 4 - sample 218/63, thin sec. "Hore Lúčkami" in Štúr, 1868, pp. 234- no. BB-271, 2516; 5 - sample 216/ 63, thin 2357). The correlation with the h orizon sec. no. BB-12-13; 6 - sample 219/63, thin sec. no. BB - 201-202, 2515; 7 - sample Piarorhynchella trinodosi is possible in 221/ 63, thin sec. no. BB-205-206, sample the profiles Zakázané 2, 3 (the Silická 29/ 62, thin sec. no. BB-75, BB - 77; 8 - uppermost bed of Reifling limestone with planina, the Slovak Karst) in which the conodonts; 9 - sample 107 / 63, thin sec. no. Steinalm limestone uppermost part directly BB-49, BB-55; 10 - sample 106/ 63, thin underlying :the Schreyeralm limestone is sec. no. BB-157-159; 11 - sample 50/ 63, thin sec. no. BB-278- 281 a lateral equi valent of the crinoidal limes­ tone with a brachiopod assemblage con­ (the Slovak Karst) northern part. Its lower taining also Piarorhynchella trinodosi (Sib­ part is documented by the profile Berc in lík, 1971, loc. No 4). In the profile th rough which the zone base can be found in the the Choč nappe of the Low Tatras Mts. basal part of the Steinalm limestone, thus, southern slopes Reifling limestone, in its directly overlying the Gutenstein dolo­ basal part ("basal black beds" in Mi­ mite. The uppermost part of the zone is, chalik et al., 1981, p. 614) containing in however, documented by the profile K e­ č ovo - Domica in which the above assem­ blage ends on the base of an upper zone, 6) Ihere are some obscurities in the strati­ graphis significance of Decurtella decurtata the Diplopora annulatissima Zone. Their and Piarorchynchella trinodosi. Mostler ( in upper border is conditioned by a facies Bechständt - Mostler, 1974, p. 8) points out the change, a ppearance of basin deposi:ts (the correspondence of the horizon Decurtella decur­ tata to the ammonite horizon II and partly Ill Reifling, Schreyeralm limestones with in the sense of Assereto ( 1971), thus to the a mmonite and conodont faunas) in many Pelsonian. Assereto ( 1971 ) reports the occur­ profiles (Štít, Berc, Za kázané). rence of Piarorhynchella t rinodosi only in the Paracerarites trinodosus Zone, thus in the Lower Illyrian ( ,,Niveau 4") although Rosen­ berg ( 1952, p. 245) r eports this species from Correlation the locality Tiefengraben ( Gross - Reifling, Austria) which Assereto [ 1. c, p . 24) includes At present, -the correlation with the into the horizon III. ammonite fauna is possible only in the 7) Occurrence of Decurtella decur1 ata [ Gir. ) profile Berc. Some species of this zone in this locality has been proved also by new collections by Michalik [ persona! communi­ occur under as well as above the position calion]. with Flexopiyches acutus and directly 81 It is the same locality and thin section underlie the Schreyeralm limestone only from which the new species Meadrospiranella there. irregularis Salaj nov. sp. was described by Though the above Zone can be corre­ Salaj [ Salaj et al. 1967, p. 123, pl. 1, fi g. 13b), but with a wrong reference of Locus la:ted with the brachiopod fauna in se- typicus as „Plešivec" [thus the Slovak Karst]. 298 Mineralia slov., 18, 1986 addition to Piarorhynchella trinodosi also The correlation of the above Zone with a conodont fauna with Neospothodus the time scale is considerably limited due kockeli, there has been only Physoporella to the lack of fossils enabling us to find dissita found yet (Bystrický, 1967a, pl. 2, out fäe borders between individual Ani­ figs. 2, 3) 8 sian substages. After the data by Kovács Meandrospira dinarica and Pilammina (Balogh Kovács, 1981, p. 51) the densa are characteristical for this Zone Steinalm limestone begins in the region of the foraminifers (Jendrejáková, 1973) of Sz616sardó (Hungary), after conodonts and they are according to Salaj (Salaj - (Gondolella regalis Mosher) most probably Borza - Samuel, 1983; Salaj - Samuel, in the Bithynian or in the Aegean. This 1984), at t he same hrne the nominal possibility is indicated also by the profile species of two foraminiferal Zanes. The Mokrá Lúka in which the Stein alm li­ stratigraphic position of the above Zanes mestone with dasyclads underlies the beds is, however, to be corrected, because the containig Neospathodus kockeli (Mock, criteria used by the above authors do not 1980)9. Since the stratigraphic position of correspond with the contemporary state the Diplopora annulatissima Zone accord­ of the biostratigraphic knowledge (see t h e ing to Pia corresponds with the ammonite profiles Berc, Mokrá Lúka). zone - Aplococeras avisianus Zone (Ott,

f 1 1 1 1 1 IJoom STEINALMSKÝ VÁP. WETTERST E INSKÝ V Á PENEC STElNALM LIMESTONE WETTERSTEIN LIMESTONE ;:,;: m l"I, ~ o ::: ;:; w t o ■ FLEXOPTYCHITES SP. 1 Physop, paucíforata v.pauciforah 0 1 v,qemerica o _v.1ulu1ta :I 1 Phy1op, di• sita n Phy 1o p, cf,praealpina 1 Physop. c f,va rica.n1 ► ■ ■ ■ ■ ■ ■■ ■ ■ Dipl op, annulatiuima ■ ■ Diplop• annulata v,annulata ■ ■ 1 v,dolomitíca ■ 1 ■ Macrop.b•neckei

The profile Kečovo - Domica. 1 - sample GP-76, sample 24/57, thin sec. n o. 1595 ; 7 - 7/ 61, thin sec. no. GP-6, sample 192/61, thin s ample 257/ 61, thin sec. no. GP-69- 70 ; 8 - sec. no. GP-94-95, sample 194/61, thin sec. sample 179/61, thin sec. n o. GP-15; 9 - no. GP-71-72; 2 - sample 8/ 57, thin sec. no. sample 6/ 59, thin sec. no. 1901, 1914, 1921, 1397; 3 - sample 6/57, thin sec. no. 1395- sample 3/ 61, thin sec. no. GP-109, 106, 107, .i.396, 1408-1409, 1662, 1690, sample 16/ 57, sample 4/ 61, thin sec. no. GP - 105, 108, 110, thin sec. no. 1727, 1738, 1739, sample 17/ 57, sample 3/ 59, thin sec. no. 1881, sample 105/61, thin sec. no. 1407 1411-1413, 1415, 1602, thin sec. no. GP-47, sample 149/61, thin sec. 1686 sample 25/57, thin sec. no. 1404- 1406, no. GP-57, sample 201/ 61, thin sec. ; 10 - 1410, 1417, 1586-1587, sample 13/59, thin sec. sample 7 / 59, thin sec. no. 1900, sample 271/ 61 , no. 1952, sample 14/59, thin sec. no. 1957, thin sec. no. GP-64-65; 11 - sample 224; 61, sample 153/61, thin sec. no. GP-40- 41, sam­ thin sec. no. GP-20; 12 - sample 5/61, thin ple 140/61, thin sec. no. GP-75-76; 4 - s ec. no. GP-112-113; 13 - sample 7(61, sample 10/59, thin sec. no. 1853, sample 11/59, thin sec. no. GP- 129-130, sample 8/61, thin thin sec. no. 1870/ 5 - sample 18/ 57, thin sec. sec. no. GP-2-5, sample 9/ 61, thin sec. no. no. 1625, sample 19/ 57, thin sec. no. 1600- GP-7, sample 172/ 61, thin sec. n o. GP- -58- 61; 1601, sample 9/ 59, thin sec. no. 1885; 6 - 14 - sample 211/61, thin sec. n o. GP -42, sam­ sample 151/61: position with ammonites and ple 236/61, thin sec. no. GP- 53-56 D. annulatissima, sample 152/61, thin sec. no. J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation oj Dasycladal Algae 299

1972a, p. 99), the upper border of the ing to Krystyn, 1983). A more detailed. Physoporella pauciforata-Oligoporella pi­ division of the Zone in correlation with losa Zone can be still taken for the border the time scale has not been possible yet. between the Lower Illyrian (the Parace­ Only appearance of Diplopora h ex aster, rati tes trinodosus Zone) and the Upper Diplopora subtilis and Favoporella annula­ Illyrian (the Parakellnerites Zone accord- ta far the first time in the beds containing also a brachiopod fauna (the profiles Štít,

9) Mostler [B echstädt - Mostler, 1974, p. Drienok, Demänovská dolina valey) enables 24] writes: ,,Die Pelson ľ lllyr-Grenze wurde mit us to suggest that occurrence of the above dem Ausselzen von Ozarkodina kockeli gezo­ species indicates the Pelsonian lower part. gen [ kockeli-Zone gilt in der Trias Euro pas als gesichert!), die an dem Ammonitenhori­ Diplopora annulatissima is known in this zont I, II und III [ tieferer Teil J nach Asse­ zone only from a fragment (Bystrický, reto 1971 geeicht wurde, d. h . sie entspricht 1957, pl. 7, fig. 4 sub Diplopora sp. indet.) vällig der Grenze zwischen „binodosus" - und trinodosus-Zone". According to Kozur in the uppermost part of the profile Za- (1980, p. 99), however, the mentioned species kázané 2. It occurs in more numerous. [ sub Nicoraella kockeli) does not occur in tlie „beds with Paraceratites /Jino dosus" of the specimens together wi:th Physoporella locality Ti efengraben ( Grossreifling, Austria), praealpina in the profile through the Gu- although it probably expands to the „Parace­ tenstein limestone of the Krížna nappe in ratites binodusus Subzone" which he includes into the Paraceratites trinodosus Zone in the the Low Tatras Mts. (the locality Hluchý). sense of Mostler ( 1. c.). The division of the Relation of this horizon to the on e with „beds with Paraceratites binodosus" into a brachiopods (Tetractinella trigonella, part belonging to the Pelsonian (with Neos­ ptathodus kockeli) and the one belonging Mentzelia mentzelli, Schwagerispira schwa­ to the Lower Illyrian ( without Neosptathodus geri, det. b y Pevný, 1980, Geof. 48453) kockeli, but with the same species of Gondo­ cannot be, due to the field being under lella as in the Pelsonian) is, however, not documented in any profile with the above a d e bťis, found out . Afte r the co-occurr­ ammonite fauna. [ See Nicora ( 1976) for more ence of this dasycladal assemblage with details about the problem). Due to these obscu­ rities of the Neospathodus kockeli stratigra­ foraminifers (Meandrospira dinarica, det. phic range, mainly of its upper border, by Jenrejak ová) it is of the Anisian stage, the profile Mokrá lúka is to be paid more after its position in the whole bed sequence attention. All the more became the upper­ most part of this profile Reif!ing limestone most probably of the Lower Illyrian. 10 [ directly underlying the position with tuf­ fites] transits laterally into the Schreyeralm limestone containing in addition to uniden­ tifiable ammonites also the conodonts Gondo­ Regional ranging le/la excelsa ( Mosher) and Gondole/la mom­ bergensis Ta tge t Mock, 1971, p. 24 4) in dica­ The Gut enstein beds: the S tratená ting the Lower Illyrian (Kovács - Kozur, 1980, pl. 1 l. nappe, the Muráň, nappe, the Drienok nappe, the Strážov nappe of the Strážov• 10 ) Other data on the Diplopora annulatissima Pia occurrence, refered to by Salaj ( Salaj, ské vrchy M ts., the Havranica n a ppe of 1969, pl. 1, fig. 4, 1978, pl. 1, fig. 6, pl. 2, the Small Car pathians Mts., the Choč fig. 7, pl. 4, fíg. 4) are incorrect. The locali­ nappe of the Low Tatras Mts. n orthern ties ľrom which the thin sections refered to by h im come from, are in the Steinalm lime­ slopes, of the Small Carpathians Mts., of stone, in the Psysoporella paucifortata-O!igo­ the Strážovské vrchy Mts.; the Krížna por ella pilosa Zone and D. annulatissima oc­ curs in n one of them. This fact has t o be con ­ nappe of the Small Fatra Mts. (Mišík, sider ed in evaluating the stratigraphic posi­ 1968, p. 215, loc. Polom), of the Low tion of the Pilammina densa Zone uppermost Tatras Mts. (Demänovská dolina valley, border [ Salaj - Borza - Samuel, 1983, p. 32, 185). loc. Hluchý), of the Belianske Tcitry Mt::: 300 Mineralia slov., 18, 1986

1 1mm

9 1mm 10

FI. I. Fig. 1, 2, 8 - Oligoporella pilosa Pia v. intusannulata Pia, Silická Brezová 68/56 [ loc. in Balogh, 1940 ). Fíg. 1 - thin sec. no. OOOD; fig. 2 - thin sec. no. 3772, fig. 8 - thin sec. no. 2896; fig. 3 - Oligoporella pi/osa Pia v. vari cans Pia; Silická Brezová 68/56, thin sec. no. 4091; fig. 4 - Oligoporella aff. prisca Pia; Silická Brezová 44158, thin sec. no. 1360; Iig. 5, 6 - Macroporella alpina Pia; fig. 5 - Silická Brezová, 6815l3, thin sec. no. 134; fig. 6 - Silická Brezová, 68156, thin sec. no. 3383; fig. 7 - Oligoporella pi/osa Pia v. physoporelloidea PIA, Silická Brezová 68/56, thin sec. no. 2895; fig. 9 -- Oligoporella pi losa Pia v. pilo sa, Silick á Brezová, 68/56, thin sec. no. 124; fig. 10 - Physoporella pauciforata [ Guemb. ) Steinm. v. sulcata Bystr., Berc, Plešivská planina, 55/56, thin sec. n o. 983 J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation oj Dasycladal Algae 301

BERC The Steinalm limestone: the Silica nappe, the Stratená nappe, the Muráň :::> nappe. the Drienok nappe, the Strážov ..."':::> ~ nappe of the Strážovské vrchy Mts., of the Považský Inovec Mts. (of Chlm , Bec­ kov), the Havranica nappe, the Jablonica nappe of th e Small Carpathians Mts.

The Diplopora annulatissima - Partial ••• Range Zone

It is represented by a single-speciesed assemblage of Diplopora anuulatissima Pia, thus, it corresponds to the Diplopora annulatissima Zone defined by P ia (Pia, v. 1927). Its lower border is indicated by z disappearance of all species of the Physo­ ...... porella pauciforata - Oligoporella pilosa '--c > Zone with exception of Diplopora annula­ tissima and Teutloporella peniculiformis ·► :,, "''"' spreading into the Diplopora annulata "' "':1 J:::; Zone. The upper border is indicated by appearance of Diplopora annulata. The typical region of this zone in the West E Carpathians Mts. is the region between 0 ~ -■ the village Kečovo and the cave Domica (fig. 1) documented by the profile Kečo­ vo - Domica.

Correlation

The profile Berc. 1 - sarnple 67/ 59, thin sec. no. 1977, 1984, sarnple 66/57, thin sec. no. A direct correlation with the ammonite 1014; 2 - sarnple 55/56, thin sec. no. 983, fauna is not possible, because the ammo­ 1128; 3 - sarnple 2/56, thin sec. no. 232-234; nites occurring in this Zone (Flexopty­ 4 - sarnple 3/ 56, thin sec. no. 235-236, sarnple 4/56, thin sec. no. 237, sarnple 5/56, chites sp.) are unidentifiale.11 Cor relation thin sec. no. 238-239, sarnple 18/56, thin sec. with the brachiopods directly underlying no. 268-271, sarnple 42/56, thin sec. no. 62 5, it (thus in the lower Physoporella pauci­ 629, 631, 1070, sarnple 43/56, thin sec. no. 760, 982; 5 - dark grey lirnestone with arnrnoni­ forata-Oligoporella pilosa Zone) is out of tes, upper rnost part: thin sec. no. 6418-6419, consideration, because the brachiopod 5610 fauna has not been worked out yet. T he Ramsaum dolomite: the Choč nappe Correlation with the foraminiferal assem­ of the northern and southern slopes of blage of t he Permodiscus pragsoides Zone t he Low Tatras Mt s., the Chočské poho­ (Salaj - Borza - Samuel, 1983; Salaj - rie Mts., the Krížna nappe of the V e ľká Samuel, 1984) cannot be taken into con­ Fatra Mts. (loc. Katova skala), of the Hu­ sideration, because its definition is based menské pohorie Mts. only on a quotation of Permodiscus prag- 302 Mineralia slov., 18, 1986

, ,., ,. ,

6 4 1mm 1m m

ľ l. II. Fig. 1 - Physoporella pauciforata ( Guemb. J Steinm. v. gemerica Bystr ., Dolný vr ch, thin sec. no GP--359; fig. 2 - Physoporella pauciforata ( Guemb. J Steinm. v. pauciforata, Szaroszoba 76/56, thin sec. n o. 15 4; fig. 3 - Physopor ella pauciforat a (Guemb.J Steinm. v. undulata Pia, Jovice, Silická planina 41/56, thin sec. no. 41; fig. 4 - Physoporella cf. prealpina Pia, Koniart platea, 12/64, thin sec. no. 2942; fig. 5. - Physoporella pauciforat a (Guemb.J Steinm. v. sulcata Bystr., Szaroszoba 76/56, thin sec. no. 162 J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 303

ZAKÁZANÉ2 soides occu rring together with Pilammina densa, Diplopora annulata and D. annula­ tissima. Hanáček (1976), whose publication the authors quote, however, mentions neither the co-occurrence of Pilammina •• densa and Permodiscus pragsoides, nor •• their occurrence in an assemblage with the dasyclads. The occurrence of the above foraminifers in the dasycladal assem blage mentioned (which we take, due to the occurrence of D. annulata, far Ladinian) has not been proved (Bystrický - Jen­ drejaková, 1983). In correlating this Zone with the chronostratigraphical scale, we used the data of Pia (1927, 1936) and we took it for a representative of the Upper Illyrian, the lateral equivalent of which are the S chreyeralm limestones with ammonites of the profiles Štít and Zaká­ zané (Bystrický, 1964, 1972, 1974). This correlation turned out later to be sub­ stantiated in part also by finding Diplo­ ...... ··- -·-·· pora annulatissima in the Schreyeralm limestone in the assemblage with ammo­ nites (the locality Grúň, the Muráň pla­ teau - Kollárová-Andrusová, 1967, p. 271) Ii ■ 11111 ■ •• and in part by stating correspondence of the Diplopora annulatissima Zone in the sense of P ia with the ammonite zone of the Upper Illyrian, the Applococeras The profile Zakázané 2. 1 - sample 62/57, thin sec. no. 97-98, sample 17/71, thin sec. avisianus Zone (Ott, 1972a, p. 99; 1972b, no. 4469-4472; 2 - sample 65/56, thin sec. p. 460). no. 111-114; 3 - sample 5/56, thin sec. no. 4-8, sample 7/ 56, thin sec. no. 10-11, 962- The Diplopora annulatissima Zone has 965, sample 124/ 57, thin sec. no. 681-683, been known only from its typical region 730-731, 742; 4 - sample 6/ 71, thin sec. no. yet, where it is represented in the upper­ 4463-4464; 5 - sample 64/56, thin sec. no. 101- 110 most, in crinoidal elements rich part of the Steinalm limestone. However, its occ­ urrence in the Muráň pla:teau Steinalm 11> Krystyn (in Leithner - Krystyn, 1984, p. limestone u ppermost part directly under­ 191 ) correlates this Ptychites fauna with the one of Mitterberg ( Austr ia) and includes it lying the Wetterstein limestone with to the Illyrian 1 (i. e. to the Lower Illyrian Diplopora annulata, cannot be excluded. - the Paracerathites trinodosus Zone). In This possibility is so far indicated by the our case, this Ptychites fauna occurs in the limestones containing a single-speciesed as­ only sample wi:th a single-speciesed ass­ semblage of Diplopora anulatissima which we emblage of Diplopora annulatisssima, take for an equivalent of the Upper Illyrian southward from the locality Studň a (Bie­ (the Aplococeras avisianus Zone in the sense of Assereto, 1974). ly - Bystrický, 1964, p. 175). 304 Mineralia slov., 18, 1986

1mm

7~ ~1mm ,l 12,

. ~

. ___.. lQ 1mm ,.. "11 1 mm

Pl. III. Fíg. 1, 2 - Physoporella dissita (Guemb.) Pia; fig. 1 - Poniky, thin sec. no. BB-125; fíg. 2 ~- Koniart plateau 12/64 thin sec. n o 2942; fig. 3 - Dž plopora subtilis Pia v. subtilis, Zakázané 8/56, thin sec. no. 8; fíg. 4 - Diplopora hexaster ( Pia ) Pia v. hexaster, Silio,ká Brezová 68/56, thin sec. n o. 4093; fig. 5 - Diplopora aff. proba Pia, Zakázané 5/56, thin sec. no. 6; fig. 6 - Favoporella annulata S oka č , Dlh á Ves, Kamenec 194/57, thin sec. no. 898; fig. 7 - Diplopora hexaster ( Pia ) Pia v. hexaster , Silická Brezová, thin sec. no. 134; fig. 8, 9, - Diplopora annulatissima Pia, Kečo v o 6/58, thin sec. no. 1662; fig. 10, 11 - Teutloporella t abulata Pia; fig. 10 - Plešivská planina 13/66, thin sec. no. 2847; fig. 11 - Plešivská planina 14/66, thin sec. no. 2827; fig. 12 - Favoporella annulata S ok a č (thalus fragment] J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 305

ZAKÁZANÉ 3 Diplopora annulatissima and rarely also by Macroporella beneckei in the profile Kečovo - Domica, in its lowermost part. In the profile Šipkov (the Strážovské ■ vrchy Mts.), there Diplopora annulata appears for the first time directly overly­ •• ing the light suggary dolomite w ithout • fossils, together with Diplopora annula­ tissima, Diplopora clavaeformis, Diplo­ pora aff. comelicana, Teutloporella peni­ . culiformis. Composition of this assemblage, . however, varies in the lateral as w ell as in the vertical direction (e. g. in th e same E~ 1 stratigraphic position in the eastern part , .o. of the Wetterstein limestone stripe NW ó. lHH ~ ii ~i from the village Šipkov, there only Diplo­ .z:. .z:.·- "1 • f o.o.c "- ... pora annulata occurs). Diplopora annula­ ■■■■-■■- tissima does not reach the upper borde r of the Diplopora a nnulata zone not even - in a single profile of the D. annulata and D. annulatissima co-occurrence. The upper border of the zone is indicated by disapp­ earance of the nominal species and appe­ arance of Teutloporella herculea (Stopp.) The prof íle Zakázané 3. l - sample 10/71, thin sec. no. 4643; 2 - sample 57/56, thin Pia and Teutloporella nodosa (Schafh.) sec. no. 69-70, sample 58/ 56, thin sec. no. Pia. 71-87, 685-687, 745-746, sample 11/71, thin sec. no. 4467- 4468; 3 - bed of Schreyeralm limestone with ammonites; 4 - sample 14/ 71, Correlation thin sec. no. 5007-5009; 5 - sample 15/71, thin sec. no. 5010-5012; 6 - sample 7 /71, thin sec. no. 4461-4462, sample 18/71, thin Correlation of the above zone with sec. no. 4962 macrofossils is almost impossible in the West Carpathians Mts. Daonella lommeli (Wissm.) taken for the index species of The Diplopora annulata - Taxon Range the Longobardian is known only from Zone fissure fillings of the Steinalm and "Ná­ da ška" limestones (the localities Hôrka, It is defined by the range of occurrence Skalka, the Slovak Karst). Thus, only the of Diplopora annulata (Schafh.) Schafh. gastropod Trachinerita quadrata (Stopp.) and its varieties v. annulata and v . dolo­ from Domica (Andrusov, 1938, p. 7) and mitica (Pia) Herak. The typical region of Daonella cf. moussoni (Merian) from the its lower part is the Wetterstein limestone Drienok nappe (Kochanová, manuscript) between the village Kečovo and the cave of the bivalves come into consideration. Domica (fig. 1), of its upper part the The ammonites occurring sporadically in Wetterstein limestone of the Muráň pla­ the Drienok nappe close under the Diplo­ teau in the profile Studňa - Vahan pora annulata Zone base are unidentifiable (fig. 3). The nominal species is joined by (Flexoptychites sp.). 306 Mineralia sl ov., 18, 1986

-/ mn1

7 1mm

Pl. IV. Fig. 1 - Dipl opora annulata [ Schafh.) Sok ač. v. annul ata, Šipkov 5/67, thin sec. no. 3239; fig. 2 - Diplopora comelicana Fois, Poniky, thin s ec. no. BB-361; fig. 3 - Diplopora clavaeformis Pia, Šipkov 8/79, thin sec. no. 6305; fig. 4 - Diplopor a comelicana Fois, Poniky, thin s e c. no. BB-95; fíg. 5 - Teutloporella aequalis [ Guemb]. Pia, Dolný vrcJl, Včeláre 14/58, thin sec. no. 1599; fig. 6 - Diplopora annulata [ Schafh.) Schafh. v. annulata, Slatina nad Bebr. 10/71, thin sec. no. 4391 ; fig. 7 - Teutloporella herculea ( Stopp.] Pia, Abyss L a vička, Slov. Karst, Plešivec 329/ 58, thin sec. no. 1538; fig. 8, 9 - Gyroporella maxima Pia, Poniky; fig. 8 - thin sec. no. BB - 241; fig. 9 - thin sec. no. BB-240 J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 307

ŠTIT Wetterstein (former "Veterník") limestone and in the profile Mokrá Lúka (the Slo­

..g - vak Karst). H owever, the pseudoreifling cherty limeston es in which, as in the ty­ pical basin deposits, dasyclads are not represenled or have not been found yet, overlie tuffites containing Daonella indica in the limestone position in this profile. •■- We have had n o possibility to study the ■ ■■ ••• ■ thin sections w ith Diplopora annulata and ~ Gyroporella ampleforata mentioned by ■ ■ ■■ ;! ;s the authors. Du e to the above facts, it is ... U:-j i ~~ ■ ■ iii ~~o very probable that there has been a m issi­ :'.! Q z dentification of the lithostratigraphic o o Qz Q" units and an erroneous determination of ■ ■ o .. " i, the dasyclads (they are probably Teut lo­ porella herculea and Andrusoporella duplicata) occurring in the Wetterstein limestone overling the pseudoreifling limestones mentioned. Having no evidence of Diplopora annu­ lata occurring already in the Parakellne­ ri tes Zone (the Upper Illyrian) in the West Carpathian Mts., we take the Diplo­ T ne prof tle štít. 1 - sample 60/56, thin sec. pora annulata Zone base for the one of no. 951-952, sample 1/58, thin sec. no. 1762; the Ladinian stage. The stratigrap hic 2 - sample 80/58, thin sec. no. 1516; 3 - position with brachiopods, locality Štítnik position of its upper border is unidenti­ ( Siblík, 1971 b, p. 164); 4 - sample 2/58, thin fiable. We can only state that Diplopora sec. no. 1779-1781; 5 - sample 3/58 thin sec. no. annulatissima does not expand to its 1817-- 1820, 1826; 6 - sample 4/58, ·thin sec. n o. 1815--1816, 1927; 7 - grey, bedded mieri­ upper border and that its upper border tie limestone closely underlying beds of does not reach the Andrusoporella dupli­ Shreyeralm limestone with ammonites, thin cata Zone base, thus the substage Cor de­ sec. no. 5695-5696, 6527-6528, 5612; 8 - bed of Schreyeralm limestone with ammonites volian, in a single profile. Since it is n ot possible to devide the Ladinian substage into its substages after any fossils, also Correlation with the foraminifers of the the correlation of the foraminiferal su b­ Pilamminella gemerica s. 1. Zone and its zones with the Ladinian substage is more both subzones: Pilamminella gemerica s. s. than problematic. (the Fassanian) and Angulodiscus gaschei praegaschei (the Longobardian) (Salaj - Regional rangin g Borza - Samuel, 1983; Salaj - Samuel, 1984) is not possible. The definition of the The W etterstein limestone: the Silica Pilamminella gemerica s. s. Subzone is nappe, the Muráň nappe, the Drienok based on the profile Javorinky (the Small nappe, the Strážov nappe of the St rážov­ Carpathians Mts.) from which no dasyclads ské vrchy Mts., of the P ovažský Inovec Mt s. , a re known for the facies reasons in the of the Great Fatra Mts. 308 Mineralia slov., 18, 1986

i 2 v

6 7

111 11n - 9

Pl. V. fig. 1 - Andrusoporella duplicata (Pia] Bystr., Budikovany 11/65, thin sec. no. 4014; fig. 2 - Andrusoporella duplicata (Pia] Bystr., Dolný vrch, Včeláre 10/58, thin sec. no. 1591; fig. 3 - Andrusoporella brezouica Bystr., Silická Brezová 2/ 65, thin sec. no. 220,7; fig. 4 - Macroporella sturi Bystr., Silická Brezová 2/ 66, thin sec. no. 2813; fig. 5 - Macruporella spectabilis Bystr. Budikovany 79/58, thin sec. no 1582;fig. 6 - Uragíella supratriasica Bystr., Silická Brezová 2/66, thin sec. no. 2805; fig. 7 - Macroporella sturi Bystr., Silická Brezová 3/71, thin sec. no. 4339. fig. 8 - Physoporella heraki Bystr. v. heraki, Silická Brezová 7/67, thin sec. no. 3012; fig. 9 - Teutl oporella herculea ( Stopp.] Pia, Silická Brezová 10/ 67, thin sec. no. 3123 J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation oj Dasycladal Algae 309

Tatras Mts. and the Krížna nappe of Čier­ ŠIPKOV na hora Mts.

B •■ ■ ■ The Wetterstein dolomite: the Havrani­ ca nappe of the Small Carpathians Mts., t he Strážov n appe of: the Strážovské vrchy Mts., t he Považský Inovec Mts. .. ■ ■ b ■ ■ s •• ■ ■ ••••• The Teutloporella herculea Interval Zone

Teutloporella herculea (Stopp.) Pia is of a considerably wider range than poin ted out by Pia (1936, 1942). It is not lim ited only to the Ladinian stage (including the Cordevolian), b ut it expands through the substage Julian as far as the substage Tuvalian (the Muráň plateau). Specim ens almost indistinguishable occur sporadically also in the Norian (Bystrický, 1967). It corresponds to the Ladinian in the m ean­ ing of its definition as "the acme zone". In the sense of the definition of its zone as "the interval" one, it is of a very variable stratigraphic range, representing namely the interval between the Diplo­ pora annulata Zone and the Andrusopo­ rella duplicata Zone. In the Slovak K arst 1 ·-· profiles, there it is limited only to the Xhe prof tle Šipkou. l - sample 3/79, thin Ladinian uppermost part, while in the sec. no. 6114-6115, 6285, 6291, 6386- 6387; 2 - M uráň plateau - to the whole of the sample 11/79, thin sec. no. 6135; 3 - sample It 1/ 79, thin sec. no. 6522-6523, 6547-6556, Longobardian. does not enable a re­ 6563, 6604-6605, sample 2/79, thin sec. no. liable stratigraphic orientation due to its 6102-6103, 6309-6310, 6349-6353, sample being a single-speciesed assemblage only 12/79, thin sec. no. 6126-6127, 6170-6171, sample 8/79, thin sec. no. 6118-6119, 6162- rarely joined by Teutloporella nodosa 6163, 6186-6187, 6202-6206, 6273-6275, (Schafh.) Pia. 6276-6279, 6288, 6302-6304, 6305-6308, 6930-6934; 4 - sample 5/79, thin sec. no. 6098-6099; 5 - sample 13/79, thin sec. no. The Andrusoporella duplicata - Taxon 6128- 6129; 6 - sample 6/79, thin sec. no. Range Zone 6100 - 6101, 6142-6143; 7 - sample 14/79, thin sec. no. 6176-6177; 8 - sample 9/79, thin sec. no. 6131-6132, 6188-6189, 6280-6282 It is defined by the stratigraphic range of Andrusoporella duplicata (Pia) Bystr. The typical r egion of the zone lower part The Raumsau dolomite: the Šturec is the profile Ostré Vŕšky (the Plešivec nappe of: the Great Fatra (the localities plateau, the Slovak Karst), of the upper Ľubochňa; Gaderská, Blatnická, Žarnovic• one - the region of Veľká lúka on the ká dolina valeys, Malý Šturec), the Low Muráň plateau. 310 Míneralía slov., 18, 1986

, 5 1mm lmní

Pl. VI. fig. 1, 2 - Heteroporella carpatica Bystr.; fig. 1 - Stratenská hornatina Mts. Dolka, thin sec. n o. 4650; fig. 2 -- Tisovec, P. 878, 5, thin sec. no. 2237; fig. 3 - Heteroporella zanlcli ( Ott] Ott, Muráň plateau, Krajcová 4/67, thin sec. n o. 5576; fig. 4 - Diplopora muranica Bystr., Muráň plateau, Skalka limest one, thin sec. no. 3764; fig. 5 - Diplopora aff. phanerospora Pia, Drnava, Bleskový prame ň, thin sec. no. 5622 J. Bystrický: Str atigraphic Ranging and Zonation of Dasydadal Algae 311

the nominal species with a sporadic occurr­ MOKRÁ LÚKA ence of Teutloporella herculea is known from the typical region of the zone upper part, but in t he Stratenská hornatina Mts., there also species known from the region SB2 ,■ of Silická B rezová - such as Physoporella heraki Bystr. v. heraki, Physoporella 291/56 ■ ... heraki Bystr. v. tenuipora Bystr., Uragiella SBB supratriasica Bystr. occur.

SBC Correlation SBD SBE SB P Since the ammonite fauna directly SBG SB H overlies the Tisovec limestone with the SBCH SBI dasyclads in the profile Silická B rezová,

290/56 a direct correlation with the ammonites ■- is possible only in the profile Ostré Vŕš­ ky, where Andrusoporella duplicata ex­ tends close to the underlier of a dark bedded limestone with cherts, thus to the level of the position with the ammonites of the Tropites subbullatus Zone. At present a direct correlation with the co­ nodont fauna is possible only in the pro­ file červ ený Stros-Vernarské lúky, where Gondolella polygnathyformis, Gondolella tadpole, Gondolella foliata and Gondolella foliata inclinata (Bystrický et. al., 1982, pp. 297, 310) occur tn the beds cont aining The profile Mokrá lúka. 290/56, thin sec. no. 1242 Physoporella heraki Bystr. v. heraki and Macroporella sturi Bystr. Evaluation of the stratigraphic position of the zone base was originally (Bystric­ In the basal part of the zone (the pro­ ký, 1964, 1965) based on the data by P ia files Silická Brezová, Ostré Vŕšky), Teutlo­ (Pia, 1941, 1943) and its position in t h e pro­ porella herculea (Stopp.) Pia quite often file Silická Brezová. Today it can be docu­ joins the nominal species of the zone, in mented in th e r egion H r ušovo - Budiko­ its basal part (the profile Silická Brezo­ vany - Slovak Karst, w here it begins in vá) it is joined by the assemblage of the Tisovec limestone directly overlying Physoporella heraki Bystr. v. heraki, Phy­ the pseudor eifling limestone cont aining soporella heraki Bystr. v. tenuipora the following conodonts in its u ppermost Bystr. Uragiella supratriasica Bystr., Sal­ part : Gladigondonella tethydis, Gladigon­ pinggoporella humilis (Bystr.) Ott, Macro­ dolella malayensis malayensis, Gondolella porela spectabilis Bystr., Macroporella sturi foliata foliata, Metapolygnathus mungo­ Bystr. Only a singlespeciesed assemblage of ensis, which is due to the absence of 312 Mineralia slov., 18, 1986

OSTRÉ VŔŠKY horizon documented by the lowermost ammonites is the Tropites subbulatus Zone (Kochanová - Kollárová - Andru­ sovová, 1983, p. 554) here. The s,tratigrap­ ■ ■■ .... hic position of the zone upper border u - can be documented by the ammonite

z fauna of the locality Tisovec (the Muráň plateau): Anatomites aff. fischeri, Me­ gaphyllites jarbas jarbasides, •<( Placites pla­ > codes (Kollárová - Andrusovová - Bys­ trický, 1974, p. 132) 13, which can be, ·>­ according to Krystyn "' (Krystyn - Siblík 1983, p. 262), taken for the Uppermost > Tuvalian. Due to the above facts, the o stratigraphic position of the foraminiferal zones, or subzones of the Carnian, or its substage the Longobardian defined by Salaj (Salaj - Borza - Samuel, 1983)14 is to be corrected.

Regional ranging

The Tisovec limestone: ,the Silica nappe, the Stratená nappe, the Muráň nappe, the Strážov nappe of the Strážovské vrchy Mts. (only the lowermost part), the Nedzov nappe, the Veterník nappe (the locality Kršlenica). The prof íle Ostré Vŕšky (the Plešivec pla­ teau ). 1 - sample 37/58, thin sec. no. 1966, The principal dolomite: the Stratená sample 38/58, thin sec. no. 1886, 1959, sample nappe, the Muráň nappe, the Šturec nappe, 12/67, thin sec. no. 2993-2997; 2 - sample 4/66, thin sec. no. O - weathered A. dupli­ the Choč nappe. It occurs in the dolomites cata ( in mass); 3 - sample 58/56 - brachio­ overlying the Reingraben shales in the pods [ Bystrický, 1964, p. 68) ; 4 - sample Muráň nappe, mostly overlying t he Lunz 10/67, thin sec. no. 3021-3022, 3065-3068, sample 11/67, thin sec. no. 3079-3080; 5 - beds in the Choč and Šturec nappes. Its sample 35/58, thin sec. no. 1931, 1875, 1888; expansion to the principal dolomite of the O - 2 - thin sec. no. 5962. On level of Norian (Mišík, 1972, pl. 37, fig. 1, pl. 38, LB-1: sample 2/71, thin sec. n o. 4454, sam­ ple 1/76, thin sec. no. 5671-5672 fig. 1) is not documented by any fossils.

The Heteroporella - Taxon Range Super­ Gondolella polygnathiformis taken for zone "Upper Longobardian" (Papšová - Gáal, 1984, pp. 160-1). According to Kozur It 1s characterized by so far known (1980, p. 104), it reaches the base of the species of Heteroporella Praturlon, 1967, conodont Gondolella noah Zone (equivalent emend. Ott, 1968 of the Upper Triassic, to the ammonite Tropi:tes dilleri Zone)12 and they are as follows: H eteroporella in the profile Silická Brezová, but the carpatica Bystr., Heteroporella zankli ,J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasyclada! A!gae 313

(Ott) Ott, Heteroporella crosi (ott) Ott. na Mts.), where the following assemblage This superzone typical region is the Fur­ occurs in the Furmanec limestone con­ manec limestone of the Muráň plateau, taining Cladiscites cf. tornatus and Placi­ where the above species occurs in a time tes sp. (Kollárová - Andrusová - Bys­ sequence. In addition to the above species, trický, 1974, p. 132): Heteroporella car­ the following ones occur in this zone: patica, Palaeodasycladus sp., Gyroporella Gyroporella aff. vesiculifera, Griphoporella aff. vesiculifera, Griphoporella aff. cur­ aff. curvata, Palaeodycladus sp. "Petras­ vata, Aciculella nikleri Bystr., Aciculella cula" stratenica Bystr., "Petrasculla" illyri­ sokači Bystr. In the locality Bleskový ca Sokač, Diplopora muranica Bystr., or prameň (Drnava, the Slovak Karst), with Diplopora aff. phanerospora Pia. a rich fauna of ammonites, bivalves (Ko­ chanová - Kollárová - Andrusovová, Correlation 1973) and brachiopods (Siblík, 1967), there only Diplopora muranica and Diplopora A direct correlation with the ammonite aff. phanerospora occur, though in the fauna is, so far, possible only in the lo­ Furmanec limestone of Drieňková hora cality Dolka (the Stratenská hornatí- near the locality with unidentifiable

12 ) It concerns the typical locality of the reports Placites placodes from the „ Upper­ conodont „Condolella noah - A. Z." Zone most Tuvalian". In this sense, we place the redefined by Kozur [ 1980, pp. 103- 4] on the above locality into the Uppermost ľuvalian basis of beds with the samples S-5 and S-6. here. According to Kozur (1. c.], these are to occur on the base of the crinoidal limestones with 14 ) In the profile Silická Brezová, there is also brachiopods [ ,,unmittelbar oberhalb der karni­ to occur the foraminiferal Rakusia oberh ause­ schen „Wettersteinkalke"]. In fact, the beds ri Subzone defined by Salaj ( Salaj - Borza with the sample S-5 overlie the crinoidal - Samuel, 1983, pp. 40, 193] in the category limestones ( Bystrický in Kochanová - Kollá­ of the „partial-range subzone type" or „in• rová-Andrusovová, 1983, fig. 2, p. 555]. The terval-range subzone", which is to correspond , ,Gondolella noah - A. Z." Zone which is to be only to the Tuvalian. Here it is represented equivalent to the ammonite Tropites dilleri by a single sample ( the loc. Plešivec 69/56, Zone [the Lower Tuvalian] was thus defined lhin sec. No. 123b] coming from tbe upper­ on the basis of samples coming from beds most part of the Tisovec limestone closely belonging to the Tropites subbulatus Zone underlying beds containing an unidentifiab­ [ the Middle Tuvalian] or even from the le ammonite fauna [the loc. BP-1 in Kocha­ ones corresponding to the Anatropites Zone nová - Kollá rová-Andrusovová, fig. 2 ). In {the Upper Tuvalian]. Of course, this makes tllis sample, the foraminiferal assemblage re­ the considerations of a fylogenetic relation fered to by Salaj [ Salaj et al., 1983] in the of G. noah to G. carpatica, mentioned by pl. 105, fig. 2, is to be represented. In the pro­ Kozur ( 1980, p. 240], meaningless. Wether the file Silická Brezová, there also locus et stratum Tropites dilleri Zone is represented in the typicum of Pilamminella kuthani ( Salaj] occur. crinoidal limestones ( Mock, 1980, p. 135] re­ The holotype of the species does not occur mains thus an unsolved problem, because in the Muráň plateau Tisovec limestone as the ammonites from the crinoidal limestones pointed out ( Salaj et al., 1967, p. 124 or bas al part ( ,,Styrites cf. tropžtif ormis", etc), Salaj et. al., 1983, pl. 14, fig. 1], but in turned out to be unidentifiable after revision the locality 2/65 in the thin section No. 2157. ( Kochanová - Kollárová-Andrusovová, 1983, The only one so far illustrated specimen of p. 554). the species Permodiscus pragsoides, suggested 13) There were some doubts about this locality to come from the Anisian [ Salaj et al., p l. 1, stratigraphic position. Krystyn [ 1974, p. 50] fig. 22, loc. Plešivec 270/58 sub Arenouidalina namely, took appearance of Placites for the pragsoides ( Oberh.]] comes from the Carnian N orian stage base. In his last publication Tisovec limestone of the region westward ( Krystyn - Siblík, 1983, p. 262], however, he from Silická Brezová. 314 Mineralia slov., 18, 1986

SILICKÁ BREZOVÁ (oblasf medzi M53a BP1) 6444; 12 - sample D-5/77, thin sec. no. 5763-5764, D-6/77, thin sec. no. 5735-5736, 5832, 6445-6447

ammonites, there Heteroporella carpati.ca and Heteroporella cf. zank!i, as well as so far undescribed fragments of perhaps new species of Diplopora occur. Correlation with the bivalves is possible in the locality Skalka (the Muráň plateau), where the assemblage of Het,eroporella crosi, Diplopora muranica and Gyroporella aff. vesiculif era occurs in the Skalka li­ mestones containing Rhaetavicula contor­ ta. Correlation with the conodont fauna is not possible, because the data by Mock (1971, p. 257) are either not exact or missing.15 The stratigraphic position of the zone base cannot be so far documented by any macrofauna. We only know, that in the Stratenská hornatina M:ts. (Vyšná záhra­ da), there the lowermost Heteroporella ■ known occurs about 20 m above the ■ ■ ■ uppermost occurrence known of Andruso­ porella duplicata (Bystrický - J endrejá­ ková - Papšová, 1982, the locality No 39, The profile Silická Brezová. 1 - sample 352/ 58, thin sec. no. 1664-1665, sample 9/67, thin 40), farther, that the locality Dolka belongs sec. no. 3127-3128; 2 - sample 7/ 66, thin to the Alaunian and the fauna of Bles- sec. no. 2779-2782; 3 - sample 5/71 (without thin sec.] ; 4 - sample 37/ 58, thin sec. no. 1356; 5 - sample 7/67, thin sec. no 3011- 3012, sample D-8/77, thin sec. no. 5743- 15 ) Mock's ( 1971, p. 257) dat a on the position 5744; 6 - sample 2b/ 65, thin sec. no. 2279- of the locality with the Lower Norian cono­ 2282, 2961-2962; 7 - sample 2/65, thin sec. no. donts are incorrect. After his data, the lo­ 2155 - 2158, 2183 - 2185, 2190- 2193, 2201-2204, cality should occur in dolomites an d not in 2207- 2208, 2213, 2219, 2283-2284, 2396-2403, „ the uppermost part of the so called Tisovec 2404- 2428, 2437, 2958-2960, 2560- 2562, limestone". Mock [ 1983, pp. 193-4) reports 2767- 2769, sample 2/66, thin sec. no. 2754 - from the Muráň plateau also occurrence of 2756, 2802-2806, 2810-2815, sample 11/ 66, the conodont Metapolygnatus nodosus - A. Z. thin sec. no. 2783-2787; 8 - sample 2a/65, Zone ( the Upper Tuvalian) and Metapolygna­ thin sec. no. 2275-2278, sample 1/65, thin tus abneptis spa tulatus - A. Z. Z one ( the Lo­ sec. no. 2763-2766, sample D-3/77, thin sec. wer to Mi ddle Norian], but without their litho­ n o. 5747-5748, 5779-5780; 9 - sample D- stratigraphic units and localities. Since the 2/77, thin sec. no. 5775-5776; 10 - sample foraminiferal zonation of the Norian [ Salaj •­ D-4/ 77, thin sec. no. 5761-5762, 5818; 11 - Borza - Samuel, 1983, pp. 42, 19] is based sample 69/56, thin sec. no. 123b, 137-139, on the profile in the Choč nappe principal 1067, sample 3/ 66, thin sec. no. 2748-2750, dolomite in which no macrofossils occur and 2742- 2744, sample 4/67, thin sec. no. 3013- nor dasycladal algae are known, the Norian 3014, 3365-3369, sample 5/67, thin sec. n o. ( or Rhaetian] zones defined by t he above 3017-3018, sample 10/66, thin sec. no. 2788- authors cannot be correlated with the dasyc­ 2791, sample D- 22/80, thin sec. no. 6442- ladal assemblage mentioned here. J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 315 kový prameň, after the occurrence of contemporary ones allow the possibility Vandaites sturzenbaumi may belong to to determine its uppermost part w ith the the Choristoceras marshi Zone base (Krys­ endospore species of Diplopora (D . mura­ tyn in Albertiana, 1, 1983). Due to the nica, D. aff. haneropora) as an indepen­ Furmanec limestone of the locality Kraj­ dent biozone. cova 4/ 67 (the Muráň plateau) being a la­ teral equivalent of the Dachstein limestone Regional ranging with Monotis haueri (det. by Kochano­ vá), also the occurrence of Heteroporella The Furma nec limestone : the Slovak zankli and "Petrascula" inyrica can be Karst (Drienkova hora, Miglinc valey), taken for the Seva:tian base and the lo­ the Stratenská hornatina Mts. (Dolka-Re­ cality Skalka overlying the Dachstein miaška, Geravy, Vyšná záhrada), the Mu­ limestone either for the Uppermost Seva­ ráň plateau (Tisovec, the P. 878. 5, Ploš• tian or the Rhaetian stage base (of the tina, Kra jcova). Ch. marshi Zone). The Skip,lka limestone: the Muráň At present, no sufficient biostratigrap­ pateau. hic data for a more detailed division of The Bleskový pram eň limestone : the this superzone are available, although the Slovak Karst.

St:-c1Ugraµi1ic ~pan and zonation of Dasycladaceae in. the Triassic nf the West Car ­ patlzians Mts.

III .. f ä ~ s 2 -.. § .Mi •o ~ AIAUN 1 lt ; o~ .: ,c~ : z .. 1 1 Ii z u ľ •.. i s ~ ;:= č ;! lAC o u ô .. 0 11 « z .. :Ii : lUYAl >II s ;! = ◄ "' ..:,: -é 2!1!:! ◄ : g; :i... lit ui~i -:, •;; i ~ : · :au .. ;~ ~:; ,i :S :,: :, ,11111 „J >>>)ô, ;! .. ;! ;; •o =~ ug! .. .. 1 00... ·- ◄ :S z iEi .. z .. :,: ... ~: ;;!u-.. z :.c .. > ► -o :,;: .. :z:---. Q -c :I :~u z-c ..u ;:: 9 ~:, ii ,( ·- :U, ~u ~ .. u .. fASAN lFASSAN \ p o _g u ""'!Hl i :. ~iš ôf-► i n►► 1 § KÝW (IUft) .. .. § OWÓII ~ ii z _ , ,c - 316 Mineralia slov., 18, 1986

Correlation of the dasycladal zones of the cality Dolka), while Heteroporella zankli West Carpathians Mts. Triassic with the (Ott) Ott begins no sooner than t he Se­ dasycladal algae stratigraphic position of vatian base (the locality Krajcova 4/67). the East Alps Triassic If the above different understanding of the species mentioned is taken into con­ There are some differences obvious at cideration, there are almost no differences the first sight, when comparing the plate between the tíme sequence of the dasy­ -of the stratigraphic range and zonation cladal flora of the East Alps and the one of the dasycladal algae in the W est Car­ of the West Carpathians Mts. pathians Mts. with the one of these algae stratigraphic range in the East Alps (Ott, Literatúra 1974). However, -they follow partly from no possibility to correlate the Diplopora And ru s o v, O. 1935: Stratígra!ie rriasu slo­ annulata Zone base border with the Upper venských Karpát. ( Stratigraphie du Trias des Carpathes slovaques] . V est. St. geol. Illyrian fauna available at present and úst. [Praha], 11, s. 54 - 55. parly - and mainly - from a different And ru s o v, D. 1936: Subtatranské príkrovy understanding of individual taxa. E. g. západních Karpát. Carpatica, R. B. ( Praha ], s. 1 - 46. Favoporella annutala Sokač is placed by A nd ru s o v , O. 1938a:: Rôle des Thallophy­ Ott (1972a, b, c. 1974) into the synonymy tes dans la constitution des roches sedimen­ of Diplopora annulatissima Pia. Fragments taires des Carpathes tchécoslovaques. V est. Král. čes. Společ. Nauk, Ti'. mat. - príro­ identical with Favoporella annulata Sokač doved. (Praha], pp. 1 - 32. occur in the West Carpathians exclusively And ru s o v, O. 1938b: Sur quelques Fossiles in the Physoporella pauciforata-Oligopo­ triassiques des Carpathes occidentales. V est. Král. čes. Společ. Nauk, Tr. mat.-priro­ rella pilosa Assemblage Zone, they do not dov. [ Praha j, s. 1 - 20. occur in the Diplopora annulatissima Zone. And ru s o v, O. - šu f, J. 1936: Stratigrafie It seems to be like that also in the East a tektonika severního okraje Silické plani­ ny u Drnavy na Slovensku. ( Stratigraphie Alps, because the specimens in the profile et tectonique du bard septentrional du pla­ Ofenbach bei Saalfelder, mentioned by teau de Silica aux environs de Drnava, Slo­ vaquie). Bratislava, s. 243 - 248. Ott (1972c) in the assemblage Physoporella A s ser e to, R. 1971: Die Binodosus-Zone. Ein praealpina, Diplopora hexaster, Diplopora Jahrhunde r t wissenschaftlicher Gegensätze. cellulata, Anisoporella anisica, Teutlopo­ Sitz. Ber. Akad. Wžss. [Wien}, 179, s. 25 - 53. rella peniculironis underlying the "classical Bal o g h, K. 1940: Adatok a Pelsäcar dó kär­ Tridonosus fauna" are not the typical nyékének fäldtani ismeretéhez. Tžsz ža ( Deb­ ones of Diplopora annulatissima Pia, but recénj, 4, pp. 1 - 34. B a log h, K. 1945: Die geologische Verhält­ only fragments identical with those of our nisse der Umgebung von Szilicze. f ber. Ung. thin section material which I take for the geol. Anst . [1941]. [Budapest}, S. 289 - 311. fragments of Favoporella annulata Sokač. B a Io g h , K. 1948: Beiträge zur Geologie des Ott (1968, 1974) places Heteroporella carpa­ siidwestlichen Teiles des im weiteren Sinne tica Bystr. into the synonymy of Hetero­ genommenen Sziliczeer Plateaus. Rel. An­ nuae Inst. geol. publ. hung., Not. act., 1939 - porella zankli (Ott) Ott and he considers 1940 ( Budapest ], 2, pp. 927 - 938. its stratigraphic range the Upper Norian - B a I o g h, K. - K o v á c s, S. 1981: The Trias­ Rhaetian. As we have already mentioned sic sequence of the borehole Szäläsardó 1 ( N. Hungary). Magy. áll. fäldt. Intézet, évi in another paper, we still take Heteropo­ felent. [1 979]. [Budapest}, pp. 39 - 63. rella carpatica Bystr. for an independent B art k ó, L. 1953: A pelsäci Nagyhegy ( Ple­ species, after our present state of know­ šivec ká planina) fäldtani viszonyai. f ber. ung. geol. Anst. [1941- 1942). [ Budapest], ledge beginning in the Alaunian (the Io- pp. 43-53. J. Bystrický : Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 317

B a s s ou let, J. P. - Bern ie r, P. - Del off - Mountains (The West Carpathians). Geol. re, R. - Gen ot, P. - Ja f fr e z o, M. - Zbor. Geol. Carpath., 30, pp. 321 - 340. Po ignant, A. F. - Seconzac, G.1975: By stri c ký, J. 1982 Attribution to the Strá­ Réflexions sur la systematique des Dasyc­ žovská hornatina Mts. Triassic reef complex ladales fossiles. Géobios ( Lyon}, 8, 4, pp. stratigraphy on the basis of Dasycladaceae. 259 -- 290. The West Carpathians Mts., Slovakia). Geol. B a s s ou Ie t, J. P. - Bern ie r, P. - De Io f f - Zbor. Geol. Carpath., 33, pp. 79 - 88. r e, R. - J a f f r e z o, M. - V a c h a r d, D. B y stri C k Ý, J. - J e n d r e iá k o v á, O. - 1979: Essai de classification des Dasyclada­ Pap š o v á, J. 1982: Príspevok k stratigrafii les en tribus. Bull. Centr. Rech. Explor. - triasu Stratenskej hornatiny. Miner. slov., 14, Prac., Elf Aquitaine, 3, 2, p. 429 - 442. pp. 289 - 321. B ech st i.i d t, T. - Br a n dne r, R. 1970: Das By stri c ký, J. - Jen d re já k o v á, O. 1983: Anis zwischen St. Virgil und dem Hälen• Loc. 13 - Šipkov. In: 18 th. Europ. Coli. on steintal ( Pragser- und Olanger Dolomite, Michropaleontology ( excursion quide J. Kon­ Siidtirol). Festband Geol. Inst. ( 300 Jah r f er., symp., sem., Bratislava, Geol. úst . D. Feier Univ. Innsbruck}, pp. 9 - 109. Štúra, pp. 95 - 100. B ech st ä d t, T. - Most Ie r, H. 197,,: Mikro­ Deloffre, R. - Poignant, A. F. 1978: fazies und Mikrofauna mitteltriadischer Détermination génerique ďalgues mésozoi­ Beckensedimente der Närdlichen Kalkalpen ques: Floridées et Dasycladales. Bull. Cent. Tirols. Geol Paläont. Mitt. Innsbruck, 4, 5/6, Rech. Explor. - Prod., Elf Aquitaine (Pauj, p p. 1 - 74. 2, 1, pp. 39 - 60. B i e I y, A. - By stri c ký, J. 1964: Die Da­ G a e tani, M. 1969: Osservationi paleontolo­ sycladazeen in der Trias der Westkarpaten. gische e stratigrafiche suli' Anisico del! Ge ol. Sbor., 15, pp. 173 - 188. Guidicarie ( Trento). Riu. Ital. Paleont. ( Mi­ B y stri c ký, J. 1957: Príspevok k poznaniu lana J, 75, 3, pp. 469 - 546. diplopór triasu Gemeríd. ( Beitrag zur Kennt­ G a e t a ni, M. - F o i s, E. - J a d o u !, F. nis der Diploporen der Gemeriden-Trias ). - Ni cor a, A. 1981: Nature and evolution Geol. Sbor., 8, pp. 226 - 241. of Middle Triassic Carbonate Buildupe of the B y stri c ký, J. 1962: Nové dasycladaceae Do lomites [Italy]. Mar. Geol. (Amsterdam}, triasu Slovenského krasu. ( New Dasyclada­ 44, pp. 25 - 57. ceae of the Triassic in the Slovak Karst). G a ž d z i c k i, A. - M i c h a I í k, J. - P I a n - Geol Sbor., 13, pp. 227 - 240. der o v á, E. - S ý kor a, M. 1979: An Up­ By stri c ký, J. 1964: Stratigrafia a dasycla­ per Triassic-Lower Jurassic sequence in the daceae mezozoika Slovenského krasu. ( Stra­ Krížna nappe ( West Tatra mountains, West tigraphie und Dasycladaceen des Gebirges Carpathians - Czechoslovakia). Záp. Kar ­ Slovenský kras) . ú str. úst. Geol., Bratislava. paty, Sér. Geol., 5, pp. 119 - 148. 204 s. Haná č ek, J. 1976: Nové poznatky o triase B y stri c ký, J. 1965: Obersicht der Strati­ strážovského a chočského príkrovu v Strážov• graphie und Entwicklung der Trias in den skej hornatine. Záp. Karpaty, Sér. Geol., 1. pp. Westkarpaten. 7 Congr. Carp. - Balkan - 125 - 149. Ge ol. Ass. Sofia, Report s, Part 2, Val. 1, S. He d ber g, H. D. 1976: International strati­ 31 - 36. graphic quide. New York - London - Syd· B y stri c ký, J. 1967a: O veku „chočských ney - Toronto, John Willey and sons. 200 p. dolomitov". [ De ľage des „dolomites de H e ra k, M. 1957: Same problems in the da­ Choč"). čas. Mínera/. Geol. (Praha), 12, pp. syclad genus Diplopora. Micropaleontology 247 - 252. (New York/, 3, pp. 49 - 52. By stri c ký, J. 1967b: Die obertriadischen H e ra k, M. 1965: Comparative Study of some Dasycladazeen der Westkarpaten. Geol. Sbor., Triassic Dasycladaceae in Yugoslavia. Geol. 18, pp. 285 - 309. V ens. ( Zagreb J, 18, pp. 3 - 34. By stri c ký, J. 1972: Faziesverteilung der Ch Iu p á č, I. 1978: Zásady českoslove ns ké mittleren und oberen Trias in den Westkar­ stratigrafické klasifikace. V est. ú stf. úst. paten. Mitt. Gesell. Geol. u. Bergbaustud. geol. (Praha}, 53, 6, pp. 321 - 331. (Innsbruck}, 21, p. 289 - 310. ] end re já k o v á, O. 1973: Foraminiferen aus B y stri c ký, J. 1973: Triassic of the West Dasycladazeen-Fazies der. Trias der West­ Carpathians Mts. Guide to exc. D, 10 Congr. karpaten. Geol. Zbor. Geol. Carpalh., 24, pp. Carps. - Balkan Geol. Ass., Geol. Inst. D. 113 - 122. Štúr, Bratislava. K o ch anov á, M. 1962: Biostratigrafické vy­ By stri c ký, J. 1975: Genus Aciculella Pia, hodnotenie fauny lamellibranchiatov a gas­ 1930 ( Ka!kalgen) in der Trias der Westkar­ tropodov. Manuskript - Geofond, No. 8846/2. paten. Geol Zbor. Geol. Carpath., 26, pp. 1 - K o c h a n o v á, M. - K o 1 1 á r o v á - A n d - 20. ru s o v o v á, V. 1983: Obertriassisclrn Bival­ By stri c ký, J. 1979: Dasycladaceae of the ven und Ammonoiden der westlichen Umge­ Upper Triassic of the Stratenská hornatina bung von Silická Brezová ( Slowakischer- 318 Mineralia slov., 18, 1986

Karst, Westkarpaten). Geol. Zbor. Geol. Car­ M o c k, R. 1980: Triassic of the West Car­ path., 34, pp. 535 - 590. pathians. Abh. Geol. B. - A. Wien, Second K o 1 1 á r o v á - A n d r u s o v o v á, V 1967: European Conodont Symposium ( ECO S J II, Cephalopodeniaunen und StratigraJJhie der pp. 130 - 144. Trias der Westkarpaten. Geol Sbor., 18, pp. Mo c k, R. 1983: Konodontové biozóny tri asu. 267 - 275. In : Stratigrafický slovník Záp. Karpát, (red. K o 11 ár o v á - And ru s o v o v á, V. - K o - D. Andrusov - O. Samuel}, Bratislava, Geol. ch a n o v á, M. 1973: Molluskenfauna des úst. D. Štúra, s. 188 - 200. Bleskový prameň bei Drnava ( Nor, West­ Ni cor a, A. 1976: Conodont - Fauna, strati­ karpaten). Bratislava, Veda. 234 p. graphic position and relations of the tethyan K o 1 1 á rov á - And ru s o v o v á, V. - B y s - successions of the Shoshonensis-Zon e [ Pel­ tri c ký, J. 1974: Dbersicht uber den gegen­ sonian) of Nevada. Riu. Ital. Paleont. ( Mila­ wärtigen Stand der Biostratigraphie der Trias na J, 82, 4, pp. 627 - 648. der Westkarpaten. ästerr. Akad. Wiss., Schrif­ No s z k y, E. 1948: Beiträge zum geologischen tenreihe Erdwiss. Komm. (Vilienj, 2, pp. Aufbau der Umgebung von Ajfalucslrn, Jászó 125 - 136. und Debräd. Rel. annuae Inst. geol. publ . K o v á c s, S. - K o z u r, H. 1980: Stratigra­ hung., Notžtia actorum, 1939 - 1940, ( Bu­ phische Reichweite der wichtigsten Cono­ dapest }, 2. donten ( ohne Zahnreihenconodonten) der O g i Iv ie - G ordo n, M. - Pi a, J. 1940: Mittel- und Obertrias. Geol. Paläont. Mitt. Zur Geologie der Langkofelgruppe in den (Innsbruck}, 10, pp. 47 - 78. Siidtiroler Dolomiten. Mitt. Geol Gesell. Kozu r, H. 1980: Revision der Conodontenzo­ (Wien}, 32, pp. 1 - 118. nierung der Mittel- und Obertrias des te­ Ot t, E. 1967: Dasycladazeen [Kalkalgen) aus thyalen Faunenreichs. Geol. Paläont. Mitt. der nordalpinen Obertrias. Mitt. Bayer. (Innsbruck}, 10, 3/4, pp. 79 - 172. Staatssamml. Paläont. hist. Geol. (Milnchen }, Kry st y n, L. 1974: Zur Grenzziehung Karn-Nor 7. pp. 205 - 226. mit Ammoniten und Conodonten. Anz. ästerr. Ot t, E. 1972a: Die Kalkalgen - Chronologie Akad. Wiss., Math. - naturwiss. Kl. (Wien}, der alpinen Mitteltrias in Angleichung an 5, pp. 47 - 53. die Ammon iten Chronologie. Neu. Tb. Geol. Kr y st y n, L. 1983: Das Epidaurus - Profil Paläont. A bh. ( Stuttgart }, 141, pp. 81 - ( Griechenland) - ein Beitrag zur Conodon­ 115. ten - Standartzonierung des tethyalen La­ O t t, E. 1972b: Zur Kalkalgen - Stratigraphie din und Unterkarn. ästerr. Akad. Wiss., der Alpinen Trias. Mitteil. Gesell. Geol. u. Schriftenreihe Erdwiss. Komrn. (Wien}, 5, pp. Bergbaustud . Innsbruck, (Innsbruck}, 21. pp. 231 - 258. 251 - 276. Kry st y n, L. 1983 [in Vissher, H.): I. G. C. Ot t, E. 1972c :Neufunde anisischer Dasycla­ P. Project No 4: A major achievement in daceen. ( Kalkalgen) in Osterreich . Anz Triassic research - a challenge to the S. T. ästerr. Akad. Wiss., math. - naturwiss. K l. S. Albertiana, (Utrecht}, 1, pp. 3 - 6. (Wien}, 9, pp. 187 - 200. K ry st y n, L. - Si b I í k, M. 1983: Austriel­ Ot t, E. 1974: Algae [Dasycladaceae). Fossi­ lula robusta n. sp. [ Brachiopoda) from the lium Catalogus Austriae, Wien, 17 b, Sprin­ Upper Carnian Hallstatt limestone of Timor ger Verl., Wien - New York, 64 p. [ Indonesia). ästerr. Akad. Wiss. Schriften­ Papšová, J. - Gaál, Ľ. 1984: Conodonts reihe Erdwiss. Komm. (Wien}, 5, pp. 259 - from Pelsonian - Cordevolian basinal li­ 266. mestones of Choč and Silica nappes. Západ. 1 e i t h n e r , W. - Kry st y n, L. 1984: ľa­ Karpaty, Ser. Paleont., 9, pp. 155 - 164. läogeographie, Stratigraphie und Conodonten­ Pi a, J. 1918: Zur Alterbestimmung des Chocs­ Biofazies des Westlichen Mitterberges [ Trias, dolomites. Tahresber. kän. ung. geol. R. - A., Niederästerreich). Mitt. Ges. Geol. Berqbau­ 1916. I. Te íl., (Budapest}, pp. 256 - 258. stud. ästerr. (Wien}, 30, pp. 177 - 206. Pi a, J. 1926: Die Gliederung der alpinen Mit­ Mi ší k, M. 1968: Trace of submarine slum­ teltrias auf Grund der Diploporen. Sitz. - ping and evidence of hypersa!ine environ­ Ber. Akad. Wiss. (Wien}, 23, pp. 214 - ment in the Middle Triassic of the West 217. Carpathians Core Mountains. Geol. Zbor. ? ia, J. 1930: Grundbegriffe der Stratigraphie, Geol. Carpath., 19, 1, pp. 205 - 224. mit ausflihr licher Anwendung auf die euro­ Mi ší k, M. 1972: Lithologische und fazielle päische Mitteltrias. (Wien}, Deuticke, Leip­ Anal yse der mi ttleren Trias der Kerngebirg e zig - Wien, 252 p. der Westkarpaten. Acta. geol. geogr. Univ. P ia, J. 1920: Upper Triassic Fossils from the Cornen., Geol., 22, pp. 5 - 154. Burmo - Siamese Frontier. - - A new Da­ M o c k, R. 1971: Conodonten aus der Trias sycladacea, Holosporella siamensis Nov. Gen., der Slowakei und ihre Verwendung in der nov. sp. with a description of the allied Stratigraphie. Geol. Zbor. Geol. Carpath., Genus Aciculella Pia. Rec. Geol. Surv . India, 22, 2, pp. 241 - 260. (Calcutta}, 68, part 1, pp. 177 - 181. J. Bystrický: Stratigraphic Ranging and Zonation of Dasycladal Algae 319

Pi a, J. 1935: Die stratigraphische Verbreitung s a 1 aj, J. 1978: Contribution a la microbio­ der Diploporen in der Trias von Bosnien. stratigraphie du Trias des Carpathes Occi­ Vesnik Geol. Inst. Kraliev. Jugoslaviie, ( Beo­ dentales Tchécoslovaques. Act. du vze Coli. grad}, 4, 1, pp. 107 - 133. Afr. Micropaleont, Tunis, 1974, Ann. d es M i ­ Pi a, J. 1936: Algen als Leitfossilien. Problems nes Géol., T unis, 28, pp. 103 - 127. oj Paleontology ( Moscow }, 1, pp. 11 - 34. S a 1 a i, J. - Bi e 1 Y, A. - By stri c k Ý, J. P ia, J. 1937: Sammelbericht uber fossile Al­ 1967: Trias - Foraminiľeren in dEm West­ gen: Dasycladaceae 1928 bis 1936, mit Nach karpaten. Geol. Práce Zpr. 42, pp. 119 - trägen aus friiheren Jahren. Neu. Jb. Min. 136. Geol. Paläont. ( Stuttgart }, Ref erate III, pp. S a 1 a i, J. - B o r z a, K. - S a m u e 1, O. 985 - 1027. 1983: Triassic Foraminifers of the West Car­ P i a, J. 1940a: Die gesteinbildenden Algen des pathians. Geol. úst. D. Štúra, 213 p., 157 pl. Hiillengebirges. Jb. des Vereins f. Landes­ S a 1 aj, J. - S am u e 1, O. 1984: Microbiostra­ kunde u. Heimatpflege im Gau., (Linz}, 89, tigraphical division of West Carpathian pp. 240 - 266. Mesozoic and Paleogene. Záp. Karpaty, Sér. Pi a, J. 1940b: Wirtelalgen [Dasycladaceen) paleont. Bratislava, 9, pp. 11 - 71. aus den anisischen Kalken des Szilicei fenn­ Si b 1 í k, M. 1967: Ramenonožci noru z lokality sík in Nordungarn. Tiszia, (Debrecén}, 4, pp. Drnava [ Slovenský kras) . [ The Brachiopods 1 - 7. of the Norian Locality Drnava, Southern P i a, J. 1941: Zur Geologie der Salmgruppe in Slovakia). Geol. Práce, Zpr. 43, pp. 81 - Oberdonau. Anz. Akad. Wiss, [Wien}, 8, Son­ 97. derrabdruck, pp. 1 - 2. Si b 1 í k, M. 1971: Rhychonellidní ramenonožci P i a, J. 1942: Obersicht ii ber die fossilen Kal­ anisu Slovenského krasu. Anisian Rhyncho­ kalgen und die geologischen Ergebnisse nellids from the Slovak Karst Region. Geol. ihrer Untersuchung. Mitt. Geol. Gesell. Wien, Práce, Zpr. 56, pp. 163 - 184. 33, pp. 11 - 34. S o k a č, B., 1974: Diplopora clavaeformis Pia Pi a, J. 1943: Geologische Untersuchungen in [ Chloroph yta, Dasycladaceae) from the Lo­ der Salmgruppe [ Oberdonau). Ann. Natur­ wer Ladinian of Mts. Velebit. Geol. Viesn. hist. Mus. Wien, 53 ( 1942}, pp. 5 - 155. Zagreb, 27, pp. 133 - 141. Rose n ber g, G. 1952: Vorlage einer Schich­ Z or n , H. 1971: Paläontologische, stratigraphi­ tennamentabelle der Nord- und Siidalpinen sche und sedimentologische Untersuchungen Mitteltrias der Ostalpen. Mitt Geol. Gesell. des Salvatoredolomits [ Mitteltrias) de r Tes­ Wien, 42 - 43, pp. 235 - 247. siner Kalkalpen. Schweíz. paläont. Abh., Ba­ S a 1 a i, J, 1969: Essai de zonation dans Ie sel, 91, pp. 5 - 90. Trias des Carpathes occidentales ďaprés les Z or n, H. 1977: Der Einfluss der Umwelt auf Forameminiferes. Geol. Práce, Spr. 48, pp. die Variation fossiler Arten. Naturhist. Mu­ 123 - 128. seum, Frank furt a. M., 107, pp. 1 - 5.

Stratigrafické rozpätie a zonácia dasykladálnych rias (dasykladaceá) v triase Západných Karpát

Existenciu zón dasyklad1lnych rias [ dasykla­ tegórii Assemblage zone. Začína v steinalm­ daceá) možno v Západných Karpatoch i vo skom vápenci hlboko pod horizontom s De­ Východných Alpách dokumentovať v celom curtella decur tata a siaha až do horizontu rade profilov. V Západných Karpatoch sú naj­ s Piarophynchella trinodosi, resp. do bez­ pr esvedčivejšie profily, v ktorých chronolo­ prostredného pcdložia vyššej zóny - zóny gickú postupnosť dasykladálnej flóry ne­ Diplopora annulatissima. Stratigrafickú výšku ovp lyvnila zmena faciesu a v ktorých strati­ jej bázy zatia ľ nepoznáme ( Balogh - Kovacs, grafické rozpätie flóry možno aspoň približ• 1981), nachádza sa v bityne, resp. v egeji. ne kontrolovať inými stratigraficky význam­ Horná hranica siaha po bázu vrchného ilýru nými fosíliami [ amonity, bi v al via, brachiopo­ - zóna Parakellnerites [ Krystyn, 1982). Zónu da). Diplopora annulatissima, ktorú pôvodne de­ Najspodnejšou je zóna Physop orella pau­ finoval J. Pia [ 1927), tu pokladáme za Partia! ciforata - Oligoporella pilosa definovaná v ka- range zone. Charakterizuje ju jednodr uhové 320 Mineralia slov., 18, 1986 spoločenstvo nominálneho druhu zóny. Je vová - Bystrický, 1974), ktorú možno po­ ekvivalentná amonitovej zóne Parakellnerites dľa najnovších údajov L. Krystyna ( Krystyn - (sensu Krystyn, 1982; zóna Avisianus; in Ott, \ Siblík, 1983) pokladať za „najvyšší tuval", mies­ 1982 ). Pravdepodobne je zastúpená aj v tami ( Silická Brezová, Slovenský kr as, Doš• schreyeralmskom vápenci ( Kollárová - Bys­ tianky, Stratenská hornatina) sa na túto zónu trický, 1974) na lokalite Grúň na Muránskej viaže aj asociácia Physoporella her aki Bystr. planine. Zónu Diplopora annulata v kategó• v. heraki etc. rii Taxon range zone definuje stratigrafické Superzónu Heteroporella ako najvyššiu zó• rozpätie nominálneho druhu zóny. V niekto­ nu triasu charakterizuje stratigrafické rozpä• rých profiloch [Kečovo) je v jej spodnej tie rodu Heteroporella Praturlon emend. Ott. časti prítomný aj druh Diplopora annulatissi­ Stratigrafické rozpätie tejto superzóny sa dá ma alebo [ profil Šipkov) Diplopora annula· kontrolovať faunou amonitov lokality Dol­ tissima, Džplopora clauaeformis, Diplopora aff. ka ( Placites sp., Cladiscites cf. t ornatus) a comelicana. V Západných Karpatoch zatiaľ výskytom bivalvií Rhaetauicula contorta nemáme žiadne dôkazy o tom, že jej báza (Port!), Geruillža praecursor Quents ( lokalita začína vo vrchnom ilýre, preto túto bázu po­ Skalka). kladáme v súlade s názorom J. Piu [1927 - Stratigrafickú výšku jej bázy t. č. presne 1942) za bázu ladinského stupt'ía. nepoznáme. Najspodnejší známy výskyt sa na­ Stratigrafickú výšku jej homej hranice ne­ chádza asi 20 m nad najvyšším známym výsky­ možno zatiaľ kontrolovať žiadnymi fosíliami tom druhu Andrusoporella duplicata [Bystrický ( Daonella lommeli, pokiaľ sa vyskytuje, na­ - Jendrejáková - Papšová, 1982, z lokality 39, chádza sa len vo výplni puklín v steinalm­ 40). Najspodnejší známy výskyt druhu He­ skom vápenci, resp. v nádašskom vápenci) . teroporella carpatica Bystr. kontrolujú amo­ Vieme len, že jej maximálne zastúpenie je nity alaunu, druh Heteroporella zankli [ Ott) späté so spodnou časťou wettersteinského vá­ Ott zastúpený vo furmanskom vápenci strati­ penca ( profil Kečovo - Domica, Muránska graficky ekvivalentnom dachleinskému vá­ planina) a že nikde nesiaha až po bázu zóny pencu, s Monotis haueri Kittl sa n achádza v Andrusoporella duplicata (po bázu podstupňa sevate a Heteroporella crosi [ Ott) Ott buď kordevol). Medzi zónou Diplopora annulata v najvyššom sevate alebo už v bazálnej časti a zónou Andrusoporella sa vo všetkých preskú­ rétu [ lok. Skalka). V najvyššej časti tejto maných profiloch nachádza iba asociacta superzóny sú zastúpené endosporné druhy ro­ Teutloporella herculea a Teutloporella nodo­ du Diplopora ( Dipl opora muranica Bystr., Dip­ sa. Tento interval pokladáme za osobitnú zó• lo por a aff. phanerospora Pia). Pre doteraz nu Teutloporella herculea v kategórii Interval dosť skromný počet výskytov spomínaných zone. Druh Teutloporella herculea [ spolu s T. druhov nemožno túto superzónu zatiaľ po­ nodosa) však zaberá celý ladin a v spoloč­ drobnejšie rozčleniť, hoci jednotlivé asociá­ nosti s Andrusoporella duplicata siaha cez cie poukazujú na chronologickú p ostu pnosť . podstupeň ju! až do tuvalu a jemu veľmi Korelácia zón dasykladálnych rias s faunou blízke exempláre sa vyskytujú aj v nore konodontov je zatiaľ možná len v niektorých [ Bystrický, 1967). Zóna Teutloporella hercu­ profiloch, ale tu musíme zohľ adniť mnohé ne­ lea - Interval zone má značne premenlivé, vynesené problémy konodontovej zonáci e. od faciálnych pomerov značne závislé strati­ Napr. zóna Gondolella noah, pokladaná za grafické rozpätie, preto neumoznuJe dosta­ ekvivalent amonitovej zóny Tropites dilleri točne presnú stratigrafickú orientáciu. ( Kozur, 1980), sa v skutočnosti definovala na Spodnou zónou vrchného triasu je zóna An­ základe vzoriek [ S- 5 a S--6 J pochádzajúcich drusoporella duplicata - Taxon range zone. z vrstiev zóny Tropites subbullatus, resp. ešte Definuje ju stratigrafické rozpätie nominál­ vysseJ [ Anatropites). Najnovšie úda je o za­ neho druhu zóny. Jej báza sa začína na bá­ stúpení konodontových zón tuvalu, s podného a ze podstu pňa kordevol. V Západných Kar­ stredného noru [ Mock, 1983) sa nedajú po­ patoch sa stanovenie jej stratigrafickej výšky uži ť, pretože chýbajú akékoľvek údaje o lo­ t. č. opiera o konodonty v jej tesnom podloží kalitách, r esp. litostratigrafických jednotkách. (profil Budikovany - Hrušovo), vo Východ• Korelácia s foraminiferovými zónami, ktoré ných Alpách o amonitovú faunu zóny Tra­ naposledy r edefinoval J. Salaj ( Salaj - Borza chyceras aon ( Ott, 1972) a siaha až do naj· - Samuel, 1983; Salaj - Samuel, 1984), je vyššieho tuvalu kontrolovaného amonitovou pre mnohé nepresné, resp. nesprávne údaje faunou lokality Tisovec (Kollárová-Andruso- takmer nemožná. Druh Diplopora annulatissi- Mineralía slov., 18, 1986 321 ma, o ktorý sa opiera stanovenie stratigra­ vzťahujú na lokality nachádzajúce sa v karne fickej výšky hornej hranice zóny Pilammina ( v zóne Andrusoporella duplicata). Forami­ densa, sa na žiadnej z lokalít, k toré sa uvá­ niferová zonácia noru sa opiera o profil dzajú, nevyskytuje. Amonitová fauna profilu v hlavnom dolomite, z ktorého nepoznáme Berc sa nachádza v najvyššej časti zóny Phy­ žiadne mikrofosílie ani dasykladálne r iasy. soporella pauciforata - Oligoporella pilosa, Keďže v danom prípade nemožno v tejto li­ teda nie vo vrchnom, ale v spodnom ilýre tostratigrafickej jednotke zistiť ani hranicu (Kollárová-Andrusovová - Bystrický, 1974). medzi karnom a norom, nemožno v nej ani Stanovenie stratigrafickej výšky zóny Permo­ vymedziť jednotlivé podstupne noru ( lák, discus pragsoides ako vrchný ilýr sa opiera alaun). o asociáciu foraminifer a dasykladaceí, ktorá Doterajšie výsledky nášho výskumu dasykla­ v skutočnosti neexistuje (Bystrický - Jen­ dálnych rias teda potvrdzujú v podstate n á­ drejáková, 1983). Korelácia podzúny Pi!ammi­ zor J. Piu ( 1927 - 1943), že i napriek spä­ nella gemerica s Diplopora annulata (profil tosti niektorých druhov s faciesom ( Ott, 1967; Mokrá lúka) sa podľa nášho úsudku opiera 1972) možno ich pre stratigrafické č lenenie o zámenu litostratigrafických jednotiek a rífových komplexov stredného a vrchného nesprávne určenie dasykladaceí. V nadloží tu­ triasu v plnej miere použiť a podľa jednotli­ fitov s Daonella indica sú totiž pseudoreiflin­ vých asociácii, ktoré sa tak svojím s pektrom ské vápence s rohovcami [ typ panvových se­ navzájom líšia, dobre odlíšiť vápence, resp. dimentov), z ktorých dasykladaceá sa doteraz dolomity anisu, ladinu, karnu a noru. V po­ nikde nezistili. V danom prípade ide najprav­ rovnaní s inými fosíliami majú ešte tú pred­ depodobnejšie o nesprávne určenie dasykla­ nosť, že mnohé druhy v dobre navetranom daceí pochádzajúcich až z nadložia spome­ stave sa dajú identifikovať už pomocou lupy nutých pseudoreif!inských vápencov ( pravde­ priamo v teréne, a tým poskytujú mapujúcim p odobne ide o asociáciu Andrusoporella dup­ geológom nielen možnosť spoľahliv e j strati­ licata a ľeutloporella herculea J. Taktiež všet• grafickej orientácie už počas mapovania, ale ky kontrolovateľné údaje o podzóne Angulo­ vo vhodnom teréne dokonca vymapo v ať prie­ discus gaschei praegaschei ( longobard) sa beh jednotlivých dasykladálnych zón. 322 Mineralia slov., 18, 1986

RECENZIA

D. And ru s o v - O. S am u e I et al.: Stra­ ktoré heslá z Východných Álp, a ko oberalm­ tigrafický slovník Západných Karpát. Zv. 2. ské vrstvy, ruhpoldinský rádiolarit, ktoré by L - Z. 1. vyd. Bratislava, Geologický ústav sa tiež dali dobre adoptovať. Slovník zahriíuje D. Štúra, 1985. 385 s. vulkanick é komplexy, ale vo väčšej miere mo­ hol obsahovať aj kryštalinické komplexy ( napr. Druhou časťou sa završuje toto významné komplex Prednej hole, Jánovho grú11a, ktoré stratigrafické dielo, na ktorom sa podieľalo sa už do určitej miery aj stratigraficky dato­ 33 autorov. Množstvo stratigrafických názvov vali). Ak sa pre trias uvádzajú podvojne ver­ lavínovite vzrastá a práve táto príručka za­ fén aj verfénske vrstvy, seis aj seiské vrstvy, braňuje, aby došlo k situácii ako pri Baby­ analogicky mal byť pri urgóne a j urgónsky lonskej veži. Starší stratigrafický slovník [ Le­ vápenec. xique stratigraphique) z r. 1968 obsahoval po­ Do tohto dielu sa ako najmladšie zaradili dľa registra 436 hesiel. Nový dvojdielny Stra­ heslá z r. 1983. Niektoré staršie vša k chýbajú: tigrafický slovník Západných Karpát ( 1983 a nižňansk ý vápenec ( apt, Scheibner, 1967), žar­ 1985) ich už obsahuje 1044, a to napriek to­ novský vápenec (ladin, Melia - Mock, 1977), mu, že sa veľa litologických názvov vynechalo milotické súvrstvie ( turón, Eliáš, 1979), vr­ ( napr. zelený radiolarit) a že register neza­ šatecký vápenec ( oxford, Mišík, 1979], puste­ hrňuje nepoužívané synonymá. Toto sa mohlo venské zlepence ( vrchná krieda, Menčík et al., urobiť, keďže tieto názvy sa užívajú v star­ 1983), smolnícke súvrstvie, medzevské fylity šej literatúre. Používateľ nenájde heslo paj­ atď. (paleozoikum, Grecula, 1982] ďalej mo­ štúnsky vápenec, pokiaľ nevie, že ho má hľa­ šovské, necpalské, štubnianske vrstvy z Tur­ dať pod heslom borinský, mariatálske bridli­ čianskej kotliny, madunické a špačinské z po­ ce, ak nevie, že sú už mariánske. Podobne dunajskej panvy, strážske pieskovce ( I. diel, by mali byť v registri vápenec Skalky aj pod tab. 11]. Skalka, vápenec Gaštanovej aj pod G, pretože Pri vytváraní terminológie sa treba vyhýbať početné práce vychádzajú aj u nás už iba v už obsadeným názvom. Napr. vytvorenie no­ cudzej reči, a tam to bude pod Skalka Lime­ vého termínu tlumačovské slieňovce pre spod­ stone a neinformovaný čitateľ darmo bude hľa­ nú kriedu ( Eliáš - Eliášová, str. 272) nie je dať goštanovský vápenec. vhodné, k eďže už existuje tlumačovský pies­ Každé heslo udáva odvodenie názvu, citáciu kovec (paleogén], je to ostatne jediný prí• originálnej práce, kde sa názov prvýkrát po­ pad, keď sa vytvoril nový stratigrafický člen užil, petitom definíciu v pôvodnej reči, stručnú priamo pre tento slovník. Podobne pracovníci litológiu, skameneliny a z nich vyvodený stra­ prieskumu navrhujú pre paleozoikum Inov­ tigrafický rozsah a celkový komentár. Škoda, ca názov selecké súvrstvie, hoci už existujú že pri mnohých heslách nenájde čitateľ vy­ selčianske vrstvy ( od Selce) pre karbón Spiš• jadrené stanovisko, či sa používanie toho-kto­ sko-gemerského rudohoria a selianske vrstvy rého hesla odporúča, alebo nie, či predstavu­ pre terciér. V návrhu J. Adámka z r . 1984 je „nomen nudum", či bude potrebná redefi­ sa nachádza nielen už predtým používaný nícia. Evidentne to chýba pri litologických termín ni k olčické vrstvy pre kelovej karbo­ pomenovaniach a termínoch podľa skamene­ nátového vývoja, ale aj nikolčick é súvrstvie lín: pektunkulové, vaginelové, skvalidové a i. pre prechodný vývoj a nikolčické pieskovce vrstvy [ nie sú však zaradené napr. rissoové a a dolomity pre peliticko-karbonátový vývoj. maktrové vrstvy). Pri viacerých heslách sa v Pritom už existuje nikolčick ý íl (paleogén). nadpise uvádza séria v úvodzovkách ( napr. Každá z geologických vied má svoje vlast­ pieninská „séria"), ale v ďalšom vysvetľova ­ né problémy pri vyčleňovaní skúmaných ob­ com texte už bez úvodzoviek a niet odpo­ jektov: v definovaní minerálov je t o jav izo­ rúčania na správny termín, napr. pieninská morfie a prímesí rôznych prvkov, v petrogra­ sukcesia (sled), že pezinsko-pernecká „séria" fii zapríč i ňujú viaceré systémy založené na má byť správne skupina. rôznych kritériách množstvo synonymných ná­ Vyváženosť výberu hesiel je háklivou strán­ zvov, v paleontológii je veľa nezhôd pre ta­ kou podobných podujatí. Keď už bolo napr. xonomickú hierarchiu ( to, čo sú pre jedného pojaté heslo verne!, nemalo by chýbať heslo samostatné druhy, sú pre iného iba variety ural, také frekventované v našej staršej li­ a pod.), avšak najviac subjektivizmu je v stra­ teratúre. Ak už boli zaradené heslá ako ostrav­ tigrafii pri vyčleňovaní oblastných stratigra­ ská pôda, muglinovská pôda, tak by sa žia• fických jednotiek. Pri definovaní nového sú­ dali aj heslá súborov ležiacich pod neogénom vrstvia obvykle nie je možné vyčleniť areál č e l nej priehlbne. Uvádzajú sa aj svaliavské jeho rozšír enia, územie, v ktorom by mal no- vrstvy z Východných Karpát, ktoré u nás za­ ti aľ nikto nepoužil, ale bolo by ich mazne pr ebrať. V tom prípade sa mali uviesť aj nie- Pokračovanie na s. 338 323

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 323-337

Použitie gravimetrického prieskumu na vyhľadáv anie a rozpoznávanie tvaru zakrytých granitových telies vo východnej časti Spišsko-gemerského rudohoria

JERZY GRZYWACZ - HALINA MARGUL PrzedsiE;biorstwo badarí. geofizycznych, ul. Stalingradzka 34, 03-301 Warszawa

Doručené 19. 2. 1985

li:IcnoJII,30Bamie rpaBHMeTpJlqeCKOH pa3BCAKH npll IlOHCKaX JI OIIPCACJie­ HHHX qmpMl>I rpamrTOHAHl>IX TeJI BOCTOqHOH qacTH CnHillCKO-reM e pCKOľO PYAOropm1 (3anaAH1>1e KapnaT1>1)

Pe3yJihTaTOM rpaBMMeTpMqecKMX pa60T Ha TeppMTOpMM BOCTO'-IHOii: '-!aCTJ,! CľP, MX KaqecTBeHHOM j,j KOJrnqecTBeHHOii: MHTeprrpeTal(,rn, TaK)Ke KaK J1 KOMITJieKCHOii: MHTeprrpeTal_(j,jj,j OCTaJihHblX reOqJM311'-!eCKl1X 11 r e onorH­ qecKl1X pa6oT 51BJI51eTC51 KOHTyp11poBaHMe yqaCTKOB rrp11rroBepxHOCTHO ľO 3 a­ neraHl151 rpaHl1TOB 11 11306pa)KeH11ii: MOpqJOJIOn:111 11X KPOBJil1 ~o rny611H O~Horo K HJIOMeTpa.

Use of gravimetrie research for prospection and shape distinction of hidden granite bodies in the eastern part of the Spiš - Gemer Ore Mts. (West Carpathians) Gravimetrie measurements in the eastern part of the Spiš - Gemer Ore Mts. together with their qualitative and quantitative interpretation using also data from a complex geophysical and geological investigation allowed to contour areas of shallow granite bodies together with depicting their roof morphology into about 1 km depths.

J ednou z najťažších úloh komplexného opretá o výsledky petrografických štúdií geofyzikálno-geologického výskumu, kto­ vzoriek z odkryvov i vrtov ukázala, že rý v rokoch 1976-1981 uskutočnila vo vý• najväčšie šance na riešenie takto posta­ chodnej časti Spišsko-gemerského rudo­ venej úlohy má použitie gravimetrickej horia poľská organizácia PBG Warszawa metódy geofyzikálneho prieskumu. (Grecula - Kucharski, 1979; 1981), bola Gravimetrické merania, ale najm ä in­ lokalizácia neveľkých granitových telies terpretácia výsledkov získaných z gravi­ zakrytých metamorfovanými horninami a metrických máp a gravimetrického mode­ s účasne určenie híbky a morfológie ich lovania sa opierali o merania kom plexu stropu. geofyzikálnych metód (Kucharski - Far­ Analýza fyzikálnych vlastností hornín bisz, 1980) a o práce geológov Geologic- 324 Mineralia slov., 18, 1986 kého prieskumu, n. p., Spišská Nová Ves významné tie anomálie, ktorých amplitúda (napr. Grecula, 1970; 1973), ale aj o sú­ bola väčšia ako 2,5 µms- 2• hrnné geofyzikálne práce (Plančár et al., Výsledky meračských prác sme zobra­ 1977). V tomto článku sa opierame o geo­ zili na mapách úplných Bouguerových logické údaje P. Greculu (1982) a o geolo­ anomálií zostavených pre dve redukčné gické mapy skúmaného územia, ktoré zo­ hustoty o= 2,67 kg . dm-3 a 2,72 kg. dm-3. stavili J. Kobulský, J. Hodermarský, Základný interpretačný materiál predsta­ P. Malachovský a M. Fabian. VUJU mapy zostavené pre hustotu 2,67 kg. dm - 3. Už vstupná analýza týchto Lokalizácia a ohraničenie zakrytých gra­ máp vedie k záveru, že doteraz známe vý• nitových telies chody granitu sa nachádzajú v centre vý• razných záporných anomálií vystupujú­ V prvej etape sa vykonalo podrobné cich na obvode rozľahlej tiažovej depre­ gravimetrické meranie v mierke 1 : 25 OOO, sie, ktorú chápeme ako dôsledok nehlbo­ cie ľom ktorého bola detekcia a ohraniče­ kého (do 1000 m) telesa granitov pod nie zakrytých granitových telies. Zvolila metamorfovanými horninami. sa metóda plošného gravimetrického ma­ Presnejšie vyznačenie kontúr záporných povania so strednou hustotou bodov 5 na anomálií sa docielilo tak, že sa z mapy jeden km2 pri najvyššej možnej miere úplných Bouguerových anomálií vypočí­ rovnomernosti ich rozmiestnenia. tali mapy tzv. odvodených polí, teda re­ Vysokú kvalitu i presnosť merania tiaže gionálne a reziduálne anomálie podľa umožnili kvalitné gravimetre typu Sharpe Griffina, a mapy druhých derivácií a Worden. Dosiahnutá stredná kvadratic­ úplných Bouguerových anomálií podľa ká chyba v jednotlivej hodnote tiaže bola Elkinsa. Veľkosť tzv. polomeru vystrede­ v rozmedzí ± 0,27. µms- 2. Aby sa zacho­ nia r a k roku štvorcovej siete s pre vý• vala vysoká presnosť výstupných anomá­ počet odvodených polí sme určili metódou lií, kládol sa veľký dôraz na presné urče­ Saxova a Nygaarda. Dostali sme hodnoty nie hodnôt topografických korekcií. Preto r = sV5 a r = 2sV5 pri s = 500 m. (Regio­ sa použila v Poľsku vypracovaná metóda nálne anomálie podľa Griffina pre r = 2sV5 založená na meraní údajov k mikrotopo­ sú zobrazené na obr. 1, mapy reziduálnych korekciám priamo v teréne do vzdialenosti anomálií podľa Griffina pre r = 2sV5 a 100 m od meračského bodu, a to pomocou r = sV5 na obr. 2 a 3 a mapa druhých sklonomeru a meračského pásma pozdiž vertikálnych derivácií podľa formuly El­ ôsmich smerov. Zbytok z hodnôt jednotli­ kins I je na obr. 4.) vých topografických korekcií (makrotopo­ V zobrazení regionálnych anomálií (obr. 1) korekcie) až do vzdialenosti 30 km od dominuje výrazná záporná anomálna for­ meračského bodu sa počítal na samočin­ ma, zaujímajúca centrálnu časť prieskum­ nom poč ítači s využitím topografických ného územia, príčinne zviazaná s hlbšie máp. vystupujúcimi ľahkými hmotami, hlavne Stredná chyba v určení topografickej granitmi. Zato na mapách reziduálnych korekcie podľa rôznych testov neprekra­ anomálií (obr. 2 a 3) a zvlášť n a mape čuje hodnotu ± 1,0 µms- 2, 1akže stredná druhých derivácií (obr. 4) je výsledný ano­ chyba Bouguerových anomálií (so za­ málny obraz oveľa komplikovanejší. hrnutými strednými chybami všetkých Vnútri spomínanej tiažovej depresie vstupných veličín) ne p rekročila hodnotu v centre p rieskumného územia sa vydelili ± 1,10 µms- 2. To umožnilo považovať za dve pásma záporných anomálií pretiah- J. Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 325

vi: ' 1' ;

Ô II

J ______s O--===-----===- 4km

Obr. l. Schéma regionálnych anomálií. 1 - profily s gravimetrickým meraním, 2 - gravimetrické rezy, 3 - izolínie Fig. 1. Scheme of regional anomalies. 1 - gravimetrie measurement profile, 2 - gravimetrie section, 3 - isoline nurté viac-menej v smere Z- V, zo severu kovskej jednotke. Pre vacs1 polomer i z juhu ohraničené výraznými horizontál­ (r = 2sV5) sa na mape reziduálnych ano­ nymi gradientmi úplných Bouguerových málií prejavuje najvýraznejšie, čo by na­ anomálií. V centrálnej časti jedľoveckej značovalo, že zdroj týchto anomálií leží jednotky sa nachádzajú východy poproč­ hlbšie než zdroje dvoch predchádzajúcich ského granitu, na západnom okraji hu­ anomálnych pásem. melskej jednotky je východ humelského Údaje z gravimetického modelovania granitu (Grecula, 1982). ukazujú, že rtu granity vystupujú v hlbke Pozornosť si zasluhuje aj tretie pásmo okolo 1200 m. záporných anomálií vystupujúcich v pra- Ak zoberieme do úvahy, že v kontúrach 326 Mineralia slov., 18, 1986

Ó 11

! -, ~edi. i u 0

o?i: 6" '

J -______s 2 0---==1---=='=-km

Obr. 2. Schéma reziduálnych anomálií (r = 2sV5). Vysvetlivky ako pri obr. 1 Fig. 2. Scheme of residual anomalies (r = 2sV5). Explanations as in fig. 1 spomínaných pásem záporných anomálií Určenie morfológie stropu granitov zakry­ vystupujú všetky známe východy granitu tých metamorfitmi a že blízko umiestnené vrty i banské diela potvrdili prítomnosť granitov v týchto Po približnej lokalizácii granitových miestach, musíme predpokladať, že zá­ telies pomocou pásem záporných anomálií porné tiažové anomálie vyznačujú pásma sme ich začali detailne sledovať. Preme- plytkého výskytu granitov. rali sme 36 gravimetrických profilov J. Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 327

;/./~o~ -\11~ : ~, 9': ,J, ------s 2 o-- ===--~==-4km

Obr. 3. Schéma reziduálnych anomálií (r = sV5) . Vysvetlivky ako pri obr. 1 Fig. 3. Scheme of residual anomalies (r = sV5) . Explanations as in fig. 1 v celkovej dÍžke 250 km, pretínajúcich tita,tívne interpretovali, aby sme vystihli záporné anomálie zobrazené na gravi­ hlavné črty celkovej geologickej stavby metrických mapách (obr. 1- 4). a predovšetkým aby sme stanovili mor­ Krivky Bouguerových anomálií pozdíž fológiu granitu. Výsledky gravimetrického profilov, ktoré sme dostali, sme gravi­ modelovania predstavovali jeden zo zá­ metrickým hustotným modelovaním kvan- kladných materiálov pri komplexnej geo- 328 Mineralia slov., 18, 1986

::::::::2 -• o•-===----===•""'

Obr. 4. Schéma druhých derivácií tiažových anomálií. Vysvetlivky ako pri obr. 1 Fíg. 4. Scheme of second derivatives of gravity anomalies. Explanations as in fíg. 1

logickej interpretácii výsledkov. model sa mohol považovať za dvojroz­ V našej metóde gravimetrického mode­ merný. Ak sú obe podmienky splnené, lovania sme vychádzali z požiadavky, aby model móže byť aproximovaný pomocou gravitačný účinok generovaný modelom elementárnych stupňov s takýmito para­ sa dal vyjadriť analyticky a aby takýto metrami: J . Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 329

Ak funkcia (2.3) je vypuklá a dvakrát diferencovateľná, nutnou a postačujúcou podmienkou existencie minima v bode

M 0 (P1°,P2° , ... , P/) je, aby jej parciálne derivácie prvého rádu v tomto bode boli (o je hustotný kontrast modelovaného te­ rovné nule lesa voči jeho okoliu, H a h sú hlbky dna a stropu elemeI11tárneho stupňa, d je vzdia­ lenosť elementárneho stupňa od zvoleného oF 1 = O (j = 1, 2, 3, ... , n) (2.4) oPi M 0 počiatku súradníc.) Gravitačný účinok modelu zloženého z takýchto elementár­ Teda funkcia F bude v tomto bode nych stupňov sa dá vyjadriť vzorcom jednoznačne určená, ak je v zadanom obo­ re vypuklá. Funkcionál F sa môže oči­ m vidne stať i nevypuklým a v súvislosti Vz teor(X, Y) = Ľ V 2 (Pj, X, Y), (2.1) určenie byť j - 1 s tým spomínané môže aj ne­ jednoznačné. Na druhej strane, ak stano­ víme isté ohraničenia týkajúce sa formy kde Pj = \o j, hj, Hj, dji je sada paramet­ rov charakterizujúca geologické prostre­ telesa a zadáme niekrtoré jeho parametre, docielime, že funkcionál F bude vypuklý, die aproximované j-tým elementárnym a tak jednoznačne určený. stupňom. Nameraná anomália sa tiež vy­ jadrí ako funkcia premenných x, y V skutočnosti V 2 teor neaproximu- je dôkladne funkciu V 2 mer a m1mmum funkcie F je rôzne od nuly. Preto treba V, mer= Vz melxi, yi). funkciu F minimalizovať až do dosiah­ nutia najmenšej možnej hodnoty. Z po­ Parametre Pj treba vybrať tak, aby sa do­ stupných priblížení možno utvoriť mono­ cielila čo najlepšia zhoda kriviek V 2 teor tónnu postupnosť funkcií F(k) takých, aby a v, mer· pre isté k hodnota Li dosiahla predpísanú Jednou z metód riešenia takejto úlohy veľkosť, pričom sa vyčísľuje podľa vzťahu je metóda minimalizácie funkcionálu

Li = 1 F(k) - F(k + 1) 1 n F(k + 1) F=l] [V z mer(xi, yi) - V z teor (xi, yi) ]2 j - 1 (2.2) O veľkosti Li rozhoduje interpretátor a na (Bulach, 1973; Fajklewicz, 1959; 1961). príslušnom mieste tak prerušuje postupné Pri ustálených bodoch so súradnicami približovanie. Vyberá sa obvykle veľmi (xi, yi) funkcionál F závisí len od para- malá hodnota Li, ale treba mať tiež na metrov Pj, čiže pamäti, že postupné úpravy v hustotnom modeli vedúce k ďalšiemu zmenšovaniu (2.3) hodnoty Li môžu strntiť geologický zmysel. Inými slovami proces minimalizácie funk­ Posledný výraz možno považovať za fukciu cionálu (2.2), ako i funkcia samotného jediného n-rozmerného vektora gravitačného potenciálu neumožňuje z ma- 330 Mineralia slov., 18, 1986 tematického hľadiska jednoznačné inter­ PozCÚž všetkých modelovaných profilov pretačné závery. sme odobrali 4068 vzoriek hornín, merali Najvýznamnejším činiteľom, ktorý sme ich h ustotu a merania sme potom v praxi môže viesť dokonca k úplnému štatisticky spracovávali. Vybrané typy vylúčeniu mnohoznačnosti, je poznanie hornín charakterizujú nasledujúce hodno­ hustoty hornín. Takže znalosť hodnôrt hus­ ty objemovej hustoty: granity 2,65 kg toty jednotlivých elementov geologického . dm -3, metasomatity 2,67 kg. dm- 3, kvar­ prostredia potláča, ba dokonca eliminuje ci ty 2,69 kg. dm-3, porfyroidy 2,69 kg mnohoznačnosť gravimetrických interpre­ . dm-3, vápence 2,71 kg. dm-3, fylity tácií, a ak sa navyše oprieme o dostupné 2, 76 kg. dm -3, amfibolity 2,98 kg. dm- 3, geologické informácie a využijeme vý• lydity 2,64 kg . dm -3. sledky komplexu geofyzikálnych metód, Z analýzy hustôt vyplýva, že p omocou môžeme predložiť malý počet variantov gravimetrie bude ťažké odlíšiť granity od riešenia alebo dokonca jediné takmer jed­ metasomatitov, práve tak ako n avzájom noznačné riešenie. odlíšiť kvarcity, porfyroidy a vápence. Ale

JJZ ssv

PROFIL 10 / / 1 □, 1 / / \ \ / / - 2 \ / - - 3 \ / ~ / '/

+ 2,80 + ý • • • • + + • + + • 2,80 • ; + + • • + •••• • A . + • • • + • • • • + + ./ • r ,. • ••• + + •• + ••• •/ + + + • •/ • • I •/ • • I • • • 2,65 ' • • • • / • • • • .,. ·1·1· . ľ ••• ♦ ++++++++++++++ • I' • • • • r ••••, •••• • • ++ ♦ + ♦ + ♦♦♦ ++++++ ♦ ♦ ♦ ♦ + + + + + + ♦ + ♦ + + + +/ + ♦ + ♦ + + ♦ + ♦ + + + + + + + + + + + + + + + + + + +/+ + +2,65 + + + ...... /• . . . •/ ...... + • • + + • • + • • • • • 2,65 • • / • + • • + + • • • + ♦ ♦ ♦ + ♦ ♦ ♦ ♦ + + ·t ♦ + ♦ ♦ + ♦ + + + +++++++++ ♦♦ +++++++++ ♦ ♦

♦♦ +++++ ♦ + ♦♦ +++ mierka +++++++++.+++ ♦ +

Ii( ... )

Obr. 5. Interpretácia gravimetrického profilu č. 10, 1. etapa spracovania. 1 - granit, 2 - tiažové anomálie z nameraných hodnôt, 3 - tiažové anomálie vypo­ čítané zo stanoveného modelu hustoty, 4 - rozdiel nameranej a vypočítanej krivky tiažových anomálií Fig. 5. Interpretation of gravimetrie profile No 10, 1st stage of evalution. 1 - granite, 2 - gravimetrie anomaly according to measured values, 3 - gravimetrie anomaly obtained from determined density model, 4 - difference between measured and calculated gravimetrie anomaly J. Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 331 granity vytvárajú v kontakte s fylitmi zá­ hÍbka stropu telesa, H - h1bka dna te­ porné anomálie, kým amfibolity sú vždy lesa, o - hustotný kontrast. Pri ur čovaní zdrojom kladných anomálií. týchto parametrov sme sa opierali o atlas Na základe rozboru údajov potrebných teoretických kriviek (Juňkov et al., 1961), na konštrukciu hustotných modelov sme pričom sme sledovali len hustotné kon­ pre jednotlivé komplexy hornín prijali trasty, ktoré vychádzajú z hustôt horni­ tieto hodnoty strednej hustoty: gra­ nových komplexov uvedených vyššie. nity 2,65 kg . dm -3, metamorfný plášť Elementy modelu, ktoré sme takto zís• 2,80 kg. dm -:i, kvarcity a vápence 2,70 kg kali, sme spojili do jednotného celku. Na­ . dm-3, amfibolity a diabázy 2,95 kg. dm-3. sledoval prvý výpočet gravitačného účin­ Gravimetrické modelovanie pozdíž pro­ ku takéhoto modelu - tzv. prvé priblí• filu Poproč - Zlatá Idka (obr. 5-8) sa ženie (obr. 5). začínalo stanovením nasledujúcich para­ Dosiahli sme dosť dobrú zhodu kriviek metrov anomálnych telies: rp - uhol sklo­ ôgnam a ôgvyp· Potom sme porovnali model nu vrstiev s rôznymi hustotami, h - s údajmi ostatných geofyzikálnych metód

JJZ ssv CÍ9(,.ii")•'l \ \ /déi '1)11> \ PROFIL 10 / mierka / ,-,....~---.--~--~""°"' / / / / déi nom. ~ / -,01 -~ j1

1 -•O{

o I I i.oo I 500 I

++ ♦♦♦♦♦♦♦ + ♦ + + + ♦. ♦ ♦ • + ♦ 1-"' ♦ ♦ ♦ '+ •• ♦♦♦♦♦♦♦♦♦ ♦ + ♦♦ + ♦ . • • • • • • • • • +I • • • • • • . ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ 2,65 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ + ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ++ ♦♦ ++++ ♦♦ ♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦ + ♦ +++++ ····••+++++ ♦ ++++++ ♦♦♦ +••· . ♦ +++++ ♦ ++ ♦ +++++++++++++ ♦ ++ +++++++++++++++ ♦♦♦ + ♦ +++ ♦♦♦♦♦♦ + ♦♦ +++++ ♦♦ +++++ ♦ +++++++++++++++++++ ♦ ++++ +++ ♦ ++++ ♦ +++++++++++++

+++ ··············•·+••····♦ +++ ♦ +++ ♦♦♦ +++++ ♦♦♦♦♦♦

H(m)

Obr. 6. Interpretácia gravimetrického profilu č. 10, 2. etapa spracovania. Vysvetlivky ako p r_i obr. 5 Fig. 6. Interpretation of gravimetrie profile No 10, 2nd stage of interpretation. Explanations as in fig. 5 "332 Mineralia slov., 18, 1986 a vrtov. Podľa týchto údajov je plytko krivky, bolo by treba v miestach, kde je uložený granit medzi bodmi 45-57 (obr. 6). krivka 8gr kladná, zväčšiť hustoty v mo­ Krivka 8gvyp takto definovaného modelu deli a naopak tam, kde je 8gr záporná, sa však líši od krivky 8g,1am zhruba hustoty patrične zmenšiť. Treba však po­ o 20 µms - 2 medzi bodmi 30-53. Ďalšie znam e nať, že pri modelovaní pracujeme zmeny morfológie granitu zachovávajúce s dvojrozmernými telesami, lenže ano­ jeho plytké uloženie neviedli k lepšej málie malej amplitúdy, vystupujúce na zhode oboch kriviek. Na to bolo treba dvoch-troch meračských bodoch, nemusia ohraničiť grani,tové teleso zospodu (obr. 7). byť spôsobené dvojrozmernými telesami. Model konečného variantu pozdiž profilu Okrem toho sme sa pri konštru kcii mo­ 10 je na obr. 8. Na obrázkoch 7 a 8 je delov museli držať priemerných hodnôt okrem kriviek 8gnam a 8gvyp zobrazená aj hustoty platných pre celú skúmanú oblasť. krivka ich rozdielu 8gr. Pritom ale hodnoty hustoty granitu a Aby sa dosiahla ideálna zhoda vypočí­ m etamorfitov sa v skutočnosti menia taného gravitačného účinku a nameranej v rámci istého intervalu. Hustota sa môže

PROFIL "Kl

mierka

/ / 1/ / ,,- ~~, /,

o ,, -- ~------~ ,:--j ..., .. - I .. •♦•♦•♦•; 2,75 I ♦♦ ++ ♦ ++++ / ♦♦♦ + I ,00 + ♦ ++ ♦ + ♦ + ♦♦,♦♦, ♦♦ ♦♦ ++++ 2,80 ♦ . + + + + + + ♦ ♦ + ♦ ♦ + / + + J ♦ ♦ /. ♦ 6S ♦ ♦ -..,--•.--- ••---::.--: •.--- ••-1 ♦ ♦ ♦ + ♦ ·+ ♦ + + + ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ + /+ + 2, ♦ + + .• ♦ + + ♦ ♦ + • ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ + + ♦ + ♦ ♦ + + + ♦ + + ♦ j+ ♦ + + ♦ ♦ + + + ,.. + + 2165 + -t + + + ' + + + 2,65 + + + + + + ♦ + ;' + '+ 2,65 ♦ + + +++ ♦ ++++++++++++ ++ ♦ ++++++ + + •/ + ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ +

2,00 /

+ + ♦ •• ♦ ♦ + / ♦♦ ++++++ 2,80 / 2,00 ++++++++ / / + ♦ +++++ / / /

Obr. 7. Interpretácia gravimetrického profilu č . 10, 3. etapa spracovania. Vysvetlivky ako pri obr. 5 Fig. 7. Interpretation of gravimetrie profile No 10, 3rd stage of interpretation. Explanations as in fig. 5 J. Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 333

meniť nepredvídane v pásmach dislokácií Zhodnosť údajov na priesečníkoch rôz• (lokálne stlačenie a drvenie hornín). Tak­ nych profilov s vrtmi dáva záruku, že že dosiahnuť úplnú zhodu kriviek ägnam získané hustotné modely s veľkou pravde­ a ägvyp je ťažké a je to spojené s rizikom, podobnosťou odzrkadľujú skutočnú geo­ na ktoré sme sa snažili poukázať. logickú stavbu skúmaného územia. Analogickým spôsobom prebiehalo mo­ Výsledky gravimetrického modelovania delovanie aj na ostatných profiloch. Tre­ v nadväznosti na údaje obsiahnuté v ma­ ba zdôrazniť, že široké využitie petrogra­ pách úplných Bouguerových anomálií, ako fických dát, údajov o fyzikálnych vlast­ i v mapách druhých veritikálnych derivácií nostiach hornín (hustota, merný odpor, podľa Elkinsa (formula Elkins I, obr. 4) koeficient polarizovateľnosti) , geochemic­ a taktiež údaje na komplexnú interpretá­ kých údajov, ako i nadviazanie profilov na ciu výsledkov ostatných geofyzikálnych vrty umožnili do značnej miery elimino­ metód umožnili vypracovať skicu morfo­ vať mnohoznačnosť gravimetrickej inter­ lógie stropu granitov do hlbky 1000 m pretácie. (Grecula - Kucharski, 1981). Na obr. 9

ssv letoM•l'I JJZ

_PROFIL 10 cfg vyp:, / Óg nam, mierka ... "l° 1000

"'-..:

o---_.-,,.-·· \

♦ ♦ + ♦ + +/ + ♦ , + ♦ ♦ + /• ♦ + + + + + + .• + ♦ ♦ + + + + +

+ ♦ ♦ ♦ ♦ + ♦ + + + + + + + + 2155 + + + /1 + + + + + ••• • ••• ✓ +++++ ♦ + + + ♦ ♦ • ♦ + + + + ♦ ♦ ♦ + + ♦ ,,,,✓ + ♦ + + ♦ + ♦ ♦ ♦ + ♦ ♦ + + +

+ ♦ ♦ ♦ ♦ + ♦ •• ♦ + + + + + + ~ + + + •• + + • .• • .• ·._.-L-----♦-♦------♦ + + + + + + + + + + + + 2,IO ...... ♦ ♦ + ♦ + + + + + ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ + ♦ + + + + ♦ ♦ + ♦ + + + + + + + ♦ ♦ .• ......

Obr. -8. Interpretácia gravimetrického profilu č. 10, záverečný variant. Vysvetlivky ako pri obr. 5 Fig. 8. Interpretation of gravimetrie profile No 10, the final variant. Explanations as in fig. 5 334 Mineralia slov., 18, 1986 je táto skica na pozadí anomálnych jed­ pričinou intenzívneho zvetrania granitu. notiek a poruchových zón viazaných na Ťažisko tohto bloku, určené pomocou teó• tektonické hranice tak, ako sa interpre­ rie porúch, leží v híbke okolo 1240 m. tovali na základe gravimetrických máp. Severné pásmo záporných reziduálnych Granitové teleso vyznačené na obr. 9 anomálií zodpovedá zlatoidčia n skemu a vystupuje v rámci humelskej a jedľovec­ humelskému elevačnému pásmu granitu, kej jednotky v hÍbkach od O do 1000 m ktoré je, podobne ako predch ádzajúce, a tvorí nepravidelné pásmo široké 5-6 km, rozbité na celý rad väčších a menších, v ho­ pretiahnuté v smere SZ-JV, prechádza­ rizontálnom i vertikálnom smere navzájom júce pozvoľným oblúkom južnou časťou poposúvaných blokov. Naj viac vyzdvihnutý skúmaného územia. Z juhu ho ohraničuje a najrozsiahlejší (asi 7 km dlhý a 1-2 km mohutný systém stupňovitých dislokácií široký) je zlatoidčiansky blok vo východnej pozdíž línie Medzev - Rudník - Nová­ časti pásma. Strop granitu tohto bloku leží čany, ,tvoriaci rožňavské tektonické pásmo, v hÍbke 50-150 m, zatiaľ čo jeho dno ktoré sa na mape úplných Bouguerových v hÍbke okolo 1200 m. Pomerne veľký roz­ anomálií zobrazuje zónami zvýšeného ho­ diel (okolo 800 m) v híbkach dna tohto rizontálneho gradientu približne v smere bloku a bloku ležiaceho o 1 km južnejšie, V- Z. ktorý patrí južnému elevačnému pásmu, Naproti tomu severné ohraničenie pre­ môže svedčiť o významnej redukcii hrúb­ bieha pozdíž línie Ovčinec - Kojšovská ky granitového telesa v smere z juhu na hoľa - Hýľov a tvorí ho podobný systém sever. kaskádovitých dislokácií rovnakého rozsa­ Na západe je zlatoidčianske a humelské hu. Smerom na západ granitové teleso po­ elevačné pásmo uzavreté blokom Ovčinca. kračuje mimo skúmaného územia, na vý• Ten je z východu ohraničený výrazným chode je ohraničené výrazným tektonic­ zlomom, pozdÍž ktorého je posunutý zhru­ kým pásmom smeru S- J. ba 1 km na juh. Je pretiahnutý v smere Všeobecne možno pozorovať tendenciu V -Z, za,tiaľ čo ostatné, na vý chod od poklesávania stropu granitového rtelesa neho ležiace bloky, majú smer SZ-JV. smerom na západ a súčasne vzrast jeho V centrálnej časti tohto bloku vystupuje hrúbky. neveľké teleso humelského granitu. Nejde o jednotné teleso, ale o dve pás­ Medzi vyššie spomínanými el evačnými ma elevácií. Na juhu je popročské pásmo pásmami sa nachádza zóna depresií stropu (okolo 10 km dlhé), spadajúce do jedľo­ granitového telesa. Strop klesá do híbok veckej jednotky, a na severe zlatoidčian­ 400-800 m, čo sa prejavuje na obidvoch ske pásmo, ktoré leží v humelskej jednot­ mapách reziduálnych anomálií, ako aj na ke. Pásma oddeľuje široká zóna depresné­ mape druhých derivácií úplných Bougue­ ho charakteru, v ktorej sa strop granito­ rových anomálií (obr. 2, 3, 4) v podobe vého telesa nachádza v híbke 400-1000 m. úzkej (1-2 km), no výraznej zóny klad­ Južné pásmo sa skladá z troch rozsiah­ ných anomálií. Prešmyková zóna delí de­ lych blokov, navzájom vertikálne poposú­ presiu na dve pásma: južné (dížka okolo vaných o 100- 200 m. Najväčším a naj­ 11,5 km) a severné (dížka okolo 5,5 km): viac vyzdvihnutým blokom (ktorý zároveň Obidve pásma sú porušené a rozdelené tvorí východy popročského granitu) je zlomami na väčšie či menšie bloky, voči blok Sv. Anny, ktorý tak ako aj ďalšie sebe navzájom vertikálne posunu té o 100 dva bloky porušujú veľmi početné dislo­ až 300 m. Vnútri južného depresného pás­ kácie. Toto porušenie je zrejme hlavnou ma je zaujímavá jeho centrálna č asť, rtvo- J. Grzywacz, H. Margu!: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 335

-- \ ''7 -~- .-..--- -- @j J. ----­-- . ------

o;.._1_....· 2...,__,;3 __ 4,.,. EB-, E3-•

Obr. 9. Schéma anomálnych jednotiek a morfológie granitu. 1 - záporné anomálie; 2 - kladné anomálie; 3 - osi kladných anomálií druhého rádu; 4 - osi kladných anomálií prvého rádu; 5 - osi záporných anomálií druhého rádu; 6 - osi zápor­ ných anomálií prvého rádu; 7 - vrty; 8 - anomálne hodno-ty A V; 9 - anomálne hodnoty pz; 10 - najviac vyzdvihnuté bloky granitu Fig. 9. Scheme of anomalous units and granite roof morphology. 1 - negatíve anomaly, 2 - positive anomaly, ~ - axis of positive anomaly of 2nd order, 4 - axis of positive anomaly of 1st order, 5 - axis of negatíve anomaly of 2nd order, 6 - axis of negatíve anomaly of 1st order, 7 - drilling, 8 - anomalous AV value, 9 -anomalous pz value, 10 - highest elevated granite block unit 336 Mineralia slov., 18, 1986 rená neveľkými blokmi, ktoré sú voči sebe b) vyčleniť a ohraničiť lokálne anomálie vyzdvihnuté o 300 m. Západný blok je viazané na granitové alebo iné a nomálne v oblasti depresných pásem stropu grani­ telesá; tu najvyššie vysunutý a jeho horné ob­ c) približne lokalizovať zóny kontaktov medzenie leží v hlbke okolo 150-250 m. a väčších zlomov. Severné pásmo je značne menšie a skla­ Detailné profilové gravimetrické mera­ dá sa len z dvoch neveľkých blokov. nia umožnili pomocou gravimetrického Poklesnutý blok v oblasti Nováčan, kto­ modelovania opretého o výsledk y kom­ rý je najvýchodnejším z vyčlenených blo­ plexnej interpretácie geofyzikálnych a geo­ kov granitu, je smeru S- J a zdá sa, že logických prieskumných prác skonštruo• nevykazuje žiaden vzťah ani k popročské­ vať model morfológie stropu granitu s re­ mu, ani k zlatoidčianskemu pásmu. Je latívne vysokou presnosťou. ohraničený tektonickými poruchami, kto­ Literatúra ré sú priečne voči vyššie spomínaným pás­ mam a pravdepodobne presúvajú severný Bu 1 ach, E. G. 1973: Avtomatizirovannaja okraj rožňavského tektonického pásma sistema interpretaciji gravitacionnych ano­ ďalej na juh. Charakteristickou črtou od­ malij. Kijev, Naukova Dumka. Fa j k 1 e w i c z, Z. et al. 1972: Zarys Geo­ lišujúcou tento blok granitu od ostatných fizyki Stosowanej. Warszawa, Wydawnictwa je to, že vo svojej severovýchodnej časti Geologiczne. leží na horninách s vyššou hustotou F a j k 1 e w i c z, Z. 1959: The use of craco­ vian computation in estimating the regional (okolo 2,95 kg. dm -3), zodpovedajúcich gravity. G eophysics, val. 24, No 3. pravdepodobne klátovským amfibolitom. Fa j k 1 e w i c z, Z. 1961: Approximierung der Tretí pás záporných tiažových anomálií, regionalfelder der schwerkraft durch poly­ name hoherer grade im lichte der moglich­ o ktorom sme sa už zmienili, je na obr. 9 keit ihrer numerischen austrechnun g. Frei­ vyznačený ako os záporných anomálií berger Forschungs, S. 98. Fa j k 1 e w i c z, Z. 1973: Gravimetria Poszu­ druhého rádu prebiehajúca medzi Prakov­ kiwawcza. Warszawa, Wydawnictwa Geolo­ cami a Rýľovom. Ide pravdepodobne giczne. o vynorenie granitu prakovskej jednotky. Gr e c u 1 a, P. 1970: Gelnická séria ako je­ diný reprezentant staršieho paleozoika Gravimetrické modelovanie a magnetote­ Spišsko-gemerského rudohoria. Miner. slov., lurické merania tu signalizujú výstup stro­ 2, 7, s. 181-190. pu granitu do hlbky 1200 m. Toto pásmo Grecula, P. - Kucharski, R. 1979 : Komplexné geologicko-geofyzikálne zhodno­ má šírku 1,3-2,0 km. Pretínajú ho početné tenie územia Poproč - Zlatá Idka. Manu­ priečne poruchy, ktoré ho delia na vzá­ skript - GP Spišská Nová Ves. 113 s. Grecula, P. - Kucharski, R. 1981: jomne popresúvané bloky rôznej veľkosti. Komplexná geologicko-geofyzikálna inter­ P ozdlž severných i južných okrajov nie­ pretácia východnej časti SGR. [Záverečná ktorých z týchto blokov sa potvrdili in­ správa.] Manuskript - GP Spišsk á Nová Ves. 301 s. tenzívne kontaktne metamorfované hor­ Gr e c u 1 a, P. 1982: Gemerikum - segment niny. riftogénneho bazénu Paleotetýdy. Bratisla­ Použitie gravimetrie umožnilo splniť va, Alfa. 263 s. Gr z y w a c z, J. - Margu 1, H. 1976: Do­ ciele komplexných geofyzikálnych prác kumentacja badaŕl grawimetricznych (1976 realizovaných v rokoch 1976- 1979. Plošné rok) rajón Poproč - Zlatá Idka. Ma­ gravimetrické práce vykonané v skúma­ nuskript - PBG W arszawa. Grzywacz, J. - Margul, H. 1980: Do­ nom území umožnili : kumentacja badaŕl grawimetricznych 1977- a) zostaviť mapu úplných Bouguerových 1979 r., temat: SGR. Manuskript - PBG Warszawa. anomálií, v ktorej sa mohli vyčleniť lo­ Ju ň k o v, A. A. et al. 1961: Interpretacija kálne a regionálne anomálie; anomalij Li.g nad kontaktmi i sbrosami. J. Grzywacz, H. Margul: Gravimetrický prieskum Spišsko-gemerského rudohoria 337

Moskva, Gosgeoltechizdat. P 1 a n č ár, J. et al. 1977 : Geofyzikálna a geo­ Kucharski, R. - Farbisz, J. 1980: logická interpretácia tiažových a magnetic­ Dokumentacja badaŕl geofizycznych 1978- kých anomálií v Slovenskom rudoho rí: 1979 r., temat: SGR - Geofizyka. Manu­ Západ. Kar paty, Sér. Geol., s. 7-144. skript - PBG Warszawa.

Use of gravimetrie research for prospection and shape distinction of hidden granite bodies in the eastern part of the Spiš-Gemer Ore Mts. (West Carpathians)

Gravimetrie research realized by PBG belt of more shallow granite bodies is present Warszawa (Poland) in the eastern part beneath considerable thickness (about 1,200 m) of the Spiš-Gemer Ore Mts. allowed of mantle rocks northernly from the Zlatá the construction of Bouguer gravity map Idka - Humel zone. on reliable degree of detailisation and pre­ Densi ty gravimetrie modelling and ascer­ cisity. Applied calculations of anomalous field tained relations of data gained from transformation aimed at separation of resi­ Bouguer gravity maps and m aps of dual anomalies. Using data from a complex residual anomalies completed also by of geophysical and geological investigations, complex interpretation assuming all used it was possible to state relations between the methods led to the scheme of granite roof residual anomalies and particular elements in morphology down to 1,000 m depth. A ge­ the geological structure. neral westw ard tendency of pronounced Two belts of negatíve anomalies have been deepening of this granite body was stated. discerned in the area, a northern and a Simultaneously, the thickness of granite body southern one, separated by a belt of positive increases in the same direction. anomalies. Negative anomalies are related According to the results, the granite body to a zone of shallow granite bodies (Pop­ is not a homogenous one but it appears to roč - Zlatá Idka - Hume]) whereas po­ be secondarily dissected in the fra me of ti tive anomalies occur in places where the single belts in to a set of block uni ts displaced roof of the granite body occurs in greater in both vertical and horizontal sense. depth. Data signalize that probably a third 338 Mineralia slov., 18, 1986

Pokračovanie zo s. 322

vý termín platiť. Uplatľíuje sa tu aj nacio­ sú tri chyby]. Neustálenosť termin ológie sa nálna prestíž ( za štátnymi hranicami majú javí v rozdielnom písaní v t abu ľká ch a v tex­ tie isté jednotky rôzne mená a je aj výhod­ te (kozinecké I-424, kozinské tab. 52; žado­ nejšie mať stratotyp na vlastnom území). Vy­ vecké v tab. 58, žadovské s. 354), n e ustálenos ť vstáva otázka, či nasledovať toho autora, kto­ v hierarchii ( zázrivské súvrstvie i zázrivské rý niekedy aj nechtiac „pokrstil" súvrstvia vrstvy). Nepríjemnejšie je, keď do dielu pre­ ako prvý, alebo toho, ktorý podal návrh ne­ kíznu vecné omyly. Napr. na s. 105 je dva­ skôr, ale ho dôkladne opísal a vymedzil, prí• krát napísané kopienecké vrstvy n amiesto ko­ padne ho zdokumentoval z inej lokality pres­ zinské, na str. 220 elsner miesto elesmer, ne podľa predpisov. Slovenská stratigrafická obec Krokava je asi Kokava, na str. 324 dole komisia by mala zvážiť, ako postupovať pri miesto varhanovsko-hrabovské má byť vranov­ kompletizovaní tých členov jury a kriedy, kto­ sko-hrabovské, pandorfský má byť p audorfsk ý ré sa u nás doteraz označovali iba litolo­ [str. 120), apatitická žUla má b y ť aplitická žula gicky, ktoré termíny prebrať od K. Birken­ ( str. 96); kuriózny termín je na str. 309 - majera ( 1977, vyše 60 termínov z bradlového červené siltstony a sandstony. pásma), ktoré od J. Lefelda et al. ( 1985, vy­ Ako cen nú pomôcku treba vy zdv i hnú ť pre­ še 50 termínov z tatrika a subtatrika V. Ta ­ hľadné tabuľky [ sú ná väzne číslo va né 46 - t ier). Majú sa pre každý stupeľí určitej fácie 62). Napr. tab. 50 obsahuje porovnanie sta ­ p oužiť iné mená, aj keď fácia tvorí na via­ rých a n ových stupňov členenia neogénu; cerých miestach neprerušený sled r napr. stei­ je na str. 70, kto ju tam však bude hľa dať, nalmské, wettersteinské, tisovecké, furmanec­ keď nie je na ňu odkaz ani pri m iocéne a ké vápence]? Možno fáciu červených hľuz­ heslo neog én nebolo zaradené [ paleogén áno). n atých vápencov vyššieho liasu označovať ako Podobne tab. 55 ukazuje porovnanie medziná­ a clnetský vápenec aj v Taliansku či severnej rodných paleogénnych jednotiek so stupií.ami Afrike? V legende k listu Nižná ( oponentúra v ZSSR ( je na str. 159); pri hesle paleogén 1985) sa použil termín pročské vrstvy pre li­ (str. 117) sa na ňu autori neodvolávajú. tologicky podobné súvrstvie v priabóne Ora­ Vyššie uvedené pripomienky neznižujú hod­ vy. Podľa Slovníka sa pročské vrstvy defi­ notu Stratigrafického slovníka Západných Kar­ n ovali z východného Slovenska s rozsahom pát, uviedol som ich len s ohľado m na plá­ paleocén - spodný eocén. Môžeme takto po­ nované doplnky (vyJdú o niekoľk o rokov). stupovať, keď priestorová a časová kontinuita Nemôže b yť pochýb, že ide o cenný zdroj sa nedá preukázať? informácií, o veľmi potrebné dielo, ktoré si Aj keď je v druhom dieli podstatne menej vzalo za ú lohu podchytiť živelný vývoj v tom­ t lačových chýb, mohlo sa korektúre venovať to smere, čo je do značnej miery nevďačná viac pozornosti (napr. na str . 158 vo 4. r. úloha. Milan Mišík 339

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 339-347

Fotolineamenty a epicentra zemetfesení

RADAN KVET <;,eskoslovenská akademie ved, Geografický ústav, Mendlovo nám . 1, 662 82 Brno

Doručené 29. 11. 1984

OTOJIHHHaMeHTbl H 3UHI~eHTpbl 3eMJieTpllceH HH

J,13 TeCHOľO B3al1MOOTHOWemrn cj:JOTOJI11Hl1aMeHTOB 11 311111.\eHTpOB 3 e MJieT ­ pl!CeHH11W ITOJiyqaeTCl! 110,[(XO,[(l!I.I.(11W MeTO,[( ,[(Jll! 113yqeH11l! )Kl1B0ľ0 6JIOKOBO­ ro CTpOeHl1l! 11 B rny60K11X qacrnx 3eMHOW KOPLI. EOJibWal! KOHl.\eHTp al.\11l! 311ill.\eHTP0B 3eMJieTPl!CeH11w B qewcKOM MaC11Be HaX0,[(11TClI B 3arra,[(HOW qacn1 qexrrn H oqeHh xopowo Kopem1py10Tcl! c rrapa;rneJihHOw rrapow JIHHHw MOJI­ ,11aHy6Hl.\KOC1 CeTH IlPP-CHCTeMhl (275°). IlOBhIIlleHHe ceiicM11qecKOW a KTHB­ HOCTH q ellI CKOľO MaCl1Ba JU1Illh Ha rrepHcj:J epHWHb!X yqacTKaX OÔnl!CHJieTCll TeM, qTQ KaK pa3 Ha 3Tl1X yqaCTKaX yMeHblllaeTClI MOlI.(HOCTb 3eMHOW KOPbl. B KaprraTCK011 CHCTeMe CJIOBaKHH reoTeK TOH11qecKHe YCJIOBHl! CJI O)KHee H Bb!pa3HTeJihHhie 3ITHl.\eHTpb! 3eMJieTpl!Ce HH5! 3,[(eCh cocpe,riaTaqHBa!OTCH B TeKTOHJtqecK11X y3nax.

Photolineaments and earthqual,e epicentres

Close relations between photolineaments (straigh tectonic lines inter­ preted from satellite pictures) and earthquake epicentres offer good auxiliary method to investigate the recent block structure even in deeper parts of the Eartťs crust. In the Bohemian Massif, highest concentra­ tion of earthquake epicentres corelates w ell with a parallel couple of Moldanubian PER network system (275°). Higher seismisity located only along the margins of the Bohemian Massif may be explained by sm aller thickness of Earth crust there. In the Carpathian system of Slovakia geotectonic conditions are more complex and pronounced earthquake epicentres are located in tectonic junctions.

Vztah mezi epicentry zemetresení a po­ zvlášte z družíc, se z jišťuje také vztah ruchami zemské kury je dávno znám. mezi fotolineamenty, t. j . dešifrovanými Napr. Christensen (1912) mluví o seizmo­ poruchovými liniemi ruzné hierarchické aktivních liniích, což v podstate znamená úrovne, a blokovou stavbou [napr. Kvet živá hlubinná rozhraní, napr. hlubinné ~v tisku a), Ding Guoyu-Li Yongshan zlomy nebo lineamenty, rozdelující zem­ (1979)]. Je t edy zrejmé, že je také možné skou kúru na jednotlivé části - bloky či prímé srovnání fotolineamentu a epicenter kry. V posledních letech s rozvojem me­ zemetresení (Barlas - Rancman, 1983). tod dálkového pruzkumu Zeme (DPZ), Pro upresnení novejšího termínu „foto- 340 Mineralia slov., 18, 1986 lineamenty" (Doktór - Graniczny, 1982) la ke konci príslušné geotektonické etapy podá vám stručnou charakteristiku. Fotoli­ a byla podle ní nazvána: alpín ská, her­ neamenty lze považovat za prímkové pro­ cynská, kaledonská, kadomská, moldanu­ jevy primárních poruch ve smyslu Kveta bická (Kvet, 1983b; 1985a, b). (1983a, 1984a), resp. pojetí Boučka - Kody­ Srovnání ma (1954, str. 199 a 482). Jako fotolinea­ menty se označují interpretace delších li­ Na seminári o tektonice fundamentu a neárních projevu z družicových snímku, PEP systémech, konaném v Pozďátkách zachycujících podstatné vétší území než roku 1981, jsem prednesl refer át o vý• zobrazení z leteckých snímku, v nichž se znamných poruchových liniích Českoslo­ detailnejší a kratší lineárni projevy (ob­ venska podle materiálu DPZ (Kvet, v tis­ vykle prímkových úseček ) označují jako ku b). Príslušná mapa byla sestavena fotolineace. Ale ani fotolineamenty ne­ v merítku 1 : 1 OOO OOO do podkladu vál­ reprezentují lineamenty ve smyslu geolo­ cového (úhlojevného) zobrazení. Ta umož• gickém, t. j. velmi významné hlubinné ňuje interpretovat pfímky jako prímky, zlomy či zlomové zóny. Ve vétšiné prí• na rozdíl od zobrazení kuželového (plo­ padu jde o geotektonické projevy ruzné chojevného), kde zvlášte delší linie se jeví hierarchické úrovne. V podstate jde o pro­ jako mírne prohnuté krivky, z nichž ne­ kopírovávání predispozic z fundamentu které mohou odpovídat i sekundárním po­ projevujících se na povrchu rozdílne: od ruchám (ve smyslu Kveta, 1983a), tedy hlubinných zlomu pres zlomové zóny men­ i ve sk utečnosti zakfiveným strukturne šího dosahu až po puklinové zóny (Maka­ tektonickým liniím, zatímco analýza pfím• rov, 1981). Dešifrované fotolineamenty kových linií vede ke geotektonickému po­ - i když nejsou vždy na jednotlivých jetí. Úhlojevné zobrazení má tedy zásadní snímcích zjistitelné na velké vzdálenosti - vliv na presnost interpretace p rímkových je možno s ohledem na to, že predispozice linií a zduvodňuje též oprávnénost extra­ oslabení nutno očekávat i v jejich pokra­ polace prubehu fotolineamentu. čování (Kvet, 1982; 1984b), extrapolovat Vycházím z této mapy, která byla dru­ pres celé zachycené území. Také z hledis­ hým pokusem o zjištení fotolineamentu ka geotektonické analýzy jsou dlouhé fo­ Československa, v tomto prípade podle t olineamenty (nekdy dešifrované i s jistý• snímku ze sovétské družice Kosmos. De­ mi prerušeními) významnejší než velmi šifrované úseky fotolineamentu byly pro­ krátké fotolineace. Ale i fotolineace, taženy i do tech míst, kde prímou ana­ zvlášte když vytvárejí systémy paralel­ lýzou nebyly zjišteny. Krome toho byly nich seskupení, sefazených do jistých zón, fotolineamenty (již v puvodní práci Kvet, mají nepopiratelný význam (Hodgson - v tisku b) analyzovány též podle orien­ Kvet, 1981). tace dle modelu PEP systému. Do této Pfi interpretaci líniových poruchových mapy byly zakresleny údaje o epicentrech prvku, jakými jsou fotolineamenty, využí• zemetresení na území naší republiky a vám modelu planetárních ekvidistančních v jejím okolí podle materiálu Schenkové poruchových (PEP) systému, které umož• a Kárníka (1981). Ty shrnují údaje ruzného ňují genetickou klasifikaci fotolineamen­ data a ruzného puvodu, které mohou být tu. Jednotlivé site PEP systému, geo­ dobre situovány jen do map m erítka metricky identické, tvorí trojice na sebe kolem 1 : 1 OOO OOO . Výsledkem je mapa kolmých páru linií. Bylo jich odvozeno fotolineamentu a epicenter zemétresení v oblasti strední Evropy pet, každá vznik- (obr. 1). R. Kvet: Fotolineamenty a epicentra zemeti'esení 341

30._~"·· ' ·· ~~,};- O 1S 16, cP ~,_'O..~ Ó, Oo cif;~\' 2 3' 17.,5~.:-~ .

6 59 1 10

Obr. 1. Fotolineamenty a epicentra zemétfesení v Československu a jeho nejbližším okolí. 1 - poradové číslo fotolineamentu na obou koncích línií, 2 - alpínské síte PEP systému, 3 - hercynské síté, 4 - kaledonské síté, 5 - kadomské síté, 6 - moldanubické síté, 7 - epicentrum zemétfesení, 8 - epicentrum vétšího zemétfe­ sení, a pfedevším opakovaných zemétfesení Fig. L Photolineaments and earthquake epicentres in Czechoslovakia and neighbour areas. 1 - photolineament sequence number indicated on its both ends, 2 - Alpine network of PER system, 3 - Hercynian network of PER system, 4 - Caledonian network of PER system, 5 - Cadomian network of PER systern, 6 - Moldanubian network of PER system, 7 - earthquake epicentre, 8 - epicentre of large earthquake and mainly repeating earthquake

Vztah epícenter zemeti'esení k fotolinea­ to dusledek faktu, že existují ješte další mentum poruchové linie, nepostižen é danou ana­ lýzou fotolineamentu. Vzhledem k tomu, První poznatek vyplývající z porovnam že jde o epicentra zemetresení, ležící epicenter zemetresení a prubehu fotolinea­ hlavne mimo oblast naší republiky, a jen m entu ukazuje, že epicentra zemetresení menšího významu, nejsou v dané analýze nejsou rovnomerne rozložena po celém dále vzata v úvahu. území, naopak je jasne patrné zcela asy­ Dále lze konstatovat, že rada epicenter metrické rozložení s maximy na okraji zeme-tresení se vyskytuje v území t ekto­ nebo za hranicemi našeho státu. Foto­ nických uzlu, t. j. míst s vetším nahu šte­ lineamenty jsou naproti tomu rozloženy ním probíhajících a protínajících se po­ sice nepravidelne, s jistým zhuštením na ruch. Z tab. 1 vyplývá již dríve zjištený Morave, ale v podstate pokrývají bez vý• fakt (Kvet, 1976), že geotektonick y se jimek celé území republiky. Ne všechna uplatňují nej časteji rovnobežkové (resp. (hlavne menší) epicentra zemetresení leží paleoekvatoriální) smery a obvykle témer na zjištených fotolineamentech; zrejme je stejne výrazne i smery poledníkové (pa- 342 Mineralia slov., 18, 1986

TAB. 1 Tektonické uzly Tectonic junctions

Na území ČSSR Mimo území ČSSR Systém Smer linie č. linie č.

900 alpínský 1, 4 3 oa 5, 9 6 296° 14 16 hercynský 26° 19 62° 21a, 21b 21a 286° 29 30 kaledonský 16° 32 340° 37, 38a 35a 317° 47, 48 47° 51, 52 52 kadomský 83° 64 281° 55 JlO 60

moldanubický 275° 67, 68 68 311° 70a

TAB. la Uplatnení smerú podle púvodní orientace PEP systémú v tektonických uzlech (dle tab. 1) Orientations according to original directions of PER systems in tectonic junctions

Rovnobežkové smery 90 Al., 296 H., 286 Kl., 317 Longitudinal directions Kd., 275 M . Poledníkové smery O Al., 26 H., 16 K l. , 47 Meridional directions Kd. Ostatní smery 62 H., 340 Kl., 83 Other directions - 281 - 11 Kd., 311 M.

Al. - alpínský, H. - hercynský, Kl. - kaledonský, Kd. - kadomský, M. - m olda­ nubický leomeridionální), jak to dokládá tab. la. líneament y č. 67, 68 v obr. 1). Tento vý• Pri hodnocení prumerné nejmenší dél­ znamný smer byl též jako jediný z mol­ k y predispozic oslabení (fotolineamentu) danubických línií zjišten pri regionálni pripadající na jedno epicentrum zemetre­ analýze chebské pánve (Vád - K vet, 1983). sení (tab. 2) se ukázalo, že vetšina seiz­ Podle tab. 1 se z kadomských línií uplat­ moaktivních línií má hlavní uplatnení již ňují epicentra zemetresení hlavne na pod­ za hranicemi naší republiky. Na našem vojných líniích smeru 317° a 4 7° a pod­ území se nejvíce koncentrují epicentra ze­ ružne na smeru 83°. Ve smeru 317° pro­ metresení na línii smeru 275° moldanubic­ bíhají línie č. 47 a 48 v oblasti jz. Slo­ k ého PEP systému v oblasti Aše (foto- venska na krížení s podvojnou línií smeru R. Kvet: Fotolin eamenty a epicentra zemetresení 343

TAB. 2

Nejvetší nakupení epicenter zemeti'esení podle prepočtu prumerné nejkratší délky jotolineamentu pi'ipadající na jedno epicentrum zemeti'esení (uvedeny hodnoty menší než 50 km) L argest concentration oj earthquake epicentres deduced jrom average minimum length oj photolineaments for a single earthquake epicentre (indicated are values not exceeding 50 km)

Na území ČSSR Mimo území ČSSR Systém Smer linie č. délka v k m linie č. délka v km

alpínský 90° 3 18 1 17 296° 14 40 15 ,25 16 27 hercynský 62° 21a 46 21b 20 23 48 332° 24 20 kaledonský 286° 31 48 30 30 340° 38a 43 37 45 38 128 38a 26 38b 40 70° 39 20 322° 42 30 kadomský 317° 46 45 48 33 47° 52 40 52 24 281 ° 54 40 56 ,20 57 137 11 o 66 30 ,n oldanubický 275° 65 46 68 30 50 69 15 311° 70 43 41 ° 72 30 59° 74 40

47° (linie č. 52). Soubežná línie č. 51 má již na území NDR (na tekfonickém uzlu). výrazné uplatnení na jižním Slovensku. Na tektonickém uzlu východní ho Sloven­ Z dalších se ješté uplatňuje línie č. 64 ska se podílí další kaledonská línie č. 32 smeru 83°, a to jak na tektonickém uzlu smeru 16°. Velmi výrazne se projevuje Ii­ na východním Slovensku, tak i v západ­ nie č. 38a smeru 340° v západních Če­ ním pokračování do Rakouska pri sever­ chách a NDR, jakož i paralelní línie č . 37 ních hranicích Alp. V Rakousku se také v tektonickém uzlu západního Slovenska. uplatňují pri východní hranici Alp linie Z hercynských línií se uplatňuje linie č. 14 č. 60 smeru 11 ° a linie č. 55 smeru 281 °. smeru 296° na tektonickém uzlu vý chod­ Z kaledonských smeru PEP sytému jsou ního Slovenska a v oblasti Tater. Pod­ významné linie č. 29 smeru 286° na stred­ vojný smer 26° se podílí jak na jz. Slo­ ním Slovensku, resp. č. 30, uplatňující se vensku, tak za hranicemi v Rakousku 344 Mineralia slov., 18, 1986

u linií č. 21a a 21 b na výrazném tekto­ uplatňují c ích se stále aktívne v blokové nickém uzlu. Na jeho periférii se účastní stavbe. J ako základní poznatek lze uvést, epicentra zemetresení línie č. 19 téhož že v Českém masívu je hlavní výskyt ze­ smeru 26°. Konečne alpínské smery se opet metresení sousti'eden v okrajový ch polo­ uplatňují v hlavních podvojných liniích hách podél hlavních poruchových zón smeru 90° a 0°. Smer 90° má línie č. 1 (rú.zné prvotní geneze) sz.-jv. a sv.- jz. v sv. Čechách, linie č. 4 v oblasti Komár­ smeru. A dále, že nejvetší koncentrace na na j. Slovensku, resp. i na území Ra­ epicenter zemetresení na západe Čech kouska, a č. 3 již jen na území Rakouska koreluje velmi dobre s rovnobežnou dvo­ s výraznými epicentry zemetresení. Podvoj­ jici línií moldanubického systému (smeru n é línie č . 5 a 9 smeru 0° na stredním, 275°). Linie podkrušnohorská smeru 62° a zvlášte na z. Slovensku hrají význam• probíhá nékolika epicentry zemétresení. nou seizmoaktivní roli. Téhož smeru jsou V karpatské soustavé je výrazná koncen­ i další linie zachycené fotolineamenty, trace epicenter zemetresení vázána na avšak bez vetšího zaregistrovaného uplat­ uzel krížujících se fotolíneament u na jz. není epicenter zemetresení (viz línie č . 6 Slovensku . Další komárenská zemetresná až 8); naopak jsou registrována epicentra oblast (smeru Z- V) s linií fotolíneamentu zemetresení v oblasti j. od Komárna a z. téhož smeru je vázána též na podvojnou odtud bez zjištených fotolineamentu. línii kolmého smeru S- J, a to v části Uvedené poznatky v podstate dokreslují východní i západní, a snad i strední. Na i údaje z iab. 2, podle které nejvyšší hus­ v . Slovensku na krížení fotolin eamentu toty epicenter zemétresení dosáhly línie v oblasti Michalovcu je rovnež tektonický č. 3 (v ČSSR) a č. 1 (mimo ČSSR) smeru uzel s výraznými epicentry zemetresení. 90° alpínského systému, dále moldanubic­ Na stredním a s. Slovensku je závislost ká linie č. 69 smeru 5° (již mimo území epicenter zemétresení na fotolineamen­ republiky, v Rakousku), z dalších pak ka­ tech již méne patrná. domské linie smeru 281 ° a 4 7° (mimo Zjišténé závislosti lze dobre k orelovat ČSSR , linie č. 56 a 52) , z kaledonských s projevy východoalpského zemetresení linie č. 39 smeru 70° s hlavním uplatne­ z 2. 12. 1963 (Ruprechtová, 1972). Predpo­ ním v tektonickém uzlu v Rakousku, dále kládané línie oslabení odvozené podle č. 38 a 38a smeru 340° a linie č. 30 smeru izoseis,t (obr. 2) v rade prípadu souhlasí 286°. Z h ercynských konečné linie č. 15 se zjištenými fotolineamenty, resp. s li­ a 16 smeru 296° s uplatnením mimo naše niemi epicenter zemétresení z obr . 1 (viz území (v NDR). napr. línie č. 1, 3 smeru 90°, č. 70 smeru 311°, č. 39 smeru 70°, č. 52 smeru 47°). Záver Tento souhlas není náhodný, i když za ji­ ného zemétresení by se obraz izoseist Z uvedeného vyplývá, že na úzkém mohl odlišovat. Je to dáno tím, že za ji­ vztahu fotolineamentu a epicenter zeme­ ných zemetresení by mohly být prefero­ itresení lze založit vhodnou pomocnou me­ vány jiné smery šírení zemetresení. Je todu ke studiu zive blokové stavby však známo, že napetí se šírí po priroze­ i v hlubší části zemské kury jak Českého ných plochách, z nichž nekteré v Čechách masívu, tak karpatské soustavy. Pri apli­ už dávno ukázal Zátopek (1948) jako plo­ kaci modelu PEP systému je pak možné chy diskontinuity. Tyto plochy mohou určovat i dobu vzniku prvutních predis­ ovšem být reprezentovány i jen puklino­ pozic jednotlivých poruchových linií vými zónami, a nikolí jen zlomy, což je R. Kvet: Fotolineamenty a epicentra zemetŤesení 345

Obr. 2. Izoseisty východoalpského zemétresení (z 2. 12. 1963), prevzato podle Ruprechtové (1972). Označení tektonických jednotek: A - alpská predhlubeň, B - Alpy, C - karpatská predhlubeň, D, E - vnéjší a vnitfoí Karpaty, 1 - molda­ nubikum českého masívu, 2 - stredočeská oblast, 3 - krušnohorská oblast, 4 - lugikum, 5 - moravskoslezská oblast, 6 - severočeská krídová tabule, 7 - území s intenzitou > 4,5° makroseizmické stupnice, 8 - intenzity 4-4,5°, vnéjší izočár a vymezuje území s intenzitami :3,5-4°, 9 - predpokládané linie oslabení odvozené z izoseist (podle Kveta) Fig. 2. Distribution of isoseismic curves of an East-Alpine earthquake (De­ cember 2, 1963), by Ruprechtová (1972). Tectonic units: A Alpine fore­ deep, B - Alps, C - Carpathian foredeep, D, E - Outer and Central Car­ pathians, respectively, 1 - Moldanubian of the Bohemian Massif, 2 -central Bo­ hemian area, 3 - Krušné hory Mts. area, 4 - Lugicum area, 5 - Moravo-Silesian area, 6 - North Bohemian Cretaceous, 7 - area with over 4.5° of macroseismic scale, 8 - macroseismic intensity between 4° and 4.5°, the outer isoline indicates areas with 3.5°-4° intensity, 9 - presumed w eakening line deduced from isoseismic lines (according to the author)

v souhlasu s pojetím fotolineamentu. lost na rozdílné hloubce diskontinuity Také lze potvrdit zaver Procházkové Moho. V oblasti se zvýšenou mocností a Zemana (1982), že jádro českého masí• zemské kury (v podstate v oblasti mol­ vu je prakticky aseizmické, ovšem s tím danubika) je klidnéjší část Českého ma­ rozdílem, že o nem nelze mluvit jako sívu. J de zrejmé o podobnou souvislost, o kruhovité strukture známé z družico• jakou podává výskyt uhličitých vod, kte­ v ých snímku. Pravdepodobné jde o závis- ré jsou v Č e ském masívu vázány na ob- 346 Mineralia slov., 18, 1986 lasti s méne mocnou zemskou kurou Beitr. Geophys. (Leipzig), XI, s. 100-105. Kvet, R. 1976: Planetary equidistant (Dvorák - Kvet, 1974). Takto tomu však rupture (PER) systems in Moravia, Czecho­ není na Slovensku, kde jsou geotektonické slovakia. In: Proceed. 1st Internat. Confer. podmínky komplikovanejší; obecne je zde New Basement Tectonics, Utah geol. Assoc. Publ. (Salt Lake City), 5, s. 290-294. menší hloubka diskontinuity Moho, a také K v e t, R. 1982: Fotolineamen ty v Českoslo­ regionálne mnohem častejší výskyt uhli­ vensku. Geol. Pruzk. (Praha), 24, s. 149- čitých vod i výskyt zemetresení. 150. K v e t, R. 1983a: Čím se liší geotektonika od Lze tedy zduraznit, že epicentra zeme­ strukturní geologie; poruchy primárni a tresení - jaka recentní úkaz - mohou sekundární. Miner. slov., 15, s. 37 3-378. být vhodne korelována s oslabenými zó• Kvet, R. 1983b: Poruchy zemské kury a zá­ konitosti jejich orientace. Stud. geogr. nami, sledovanými jaka poruchové linie (Brno), 79, 292 s. (které jsou nutne odrazem predispozic Kvet, R. 1984a: Planetární ekvidistanční poruchové systémy a bloková stavba Čes­ fundamentu), dosud či práve aktivními, koslovenska. Miner. slov., 16, s. 257-267. ať je státí jejich prvotního vzniku jaké­ K v e t, R. 1984b: Fotolineamen ty a jej ich koliv (Bončev, 1982). Prato mohou byt užití pri výzkumu blokové stavby. Vest. úst. úst. geol. (Praha), 59, s. 303-308. i zobrazení poruchových línií z družico• K v é t, R. 1985a: Paleopóly planetárních vých snímku, t. j. fotolineamenty, užitečne ekvidistančních poruchových (PEP) systé­ konfrontována s epicentry zemetresení. mu. Miner. slov., 17, s. 441-446. K v é t, R. 1985b: A new concept of the geo­ logical tíme table. Z. geol. Wiss. (Berlin), Litera tura 13, s. 149-157. K v e t, R. (v tisku a): Bloky a paleobloky Barlas, V. Ja. - Rancman, E. Ja. 1983: z hlediska DPZ a PED systému. Stud. Gde možet proizojti zemletrjasenije? Pri­ geogr. (Brno), 87. roda (Moskva), 9, 28-39. Kvet, R (v tisku b): Významné poruchové Bon č ev, E. 1982: Seismotectonic features línie Československa z hlediska dálkového of Bulgaria. Geologica balcan. (Sofia), 2, pruzkumu Zeme. Stud. geogr. (Br no), 87. s. 71-98. Ma k a rov, V. 1. 1981: Lineamenty (proble­ Bouček, B. - Kodym, O. 1954: Geo­ my i napravlenija issledovanij s pomošč'ju logie I. Praha, ČSAV. aerokosmičeskich sredstv i metodov). I ssled. Ding Guoyu-Li Yongshan 1979: Zemli Kosm. (Moskva), 4, s. 109-115. Seismicity and the recent fracturing pattern Procházková, D. - Zeman, J. 1982: of the earth crust in China. Acta geol. sin. Vztah mezi hlubší stavbou kury a šírením (Peking), 1, s. 22-34. seizmických účinku ve strední Evrope. Cas. Doktor, S. - Graniczny, M. 1982: Mineral. Geol. (Praha), 27, s. 159-171. Geologiczna interpretacja zdj~é satelitar­ Ruprec h tová, L. 1972: Zemétfesení nych i radarowych wschodniej cz~sci Kar.­ u nás. Vesmír (Praha), 51, s. 295-298. pat. Kwart. geol. (Warszawa), 26, s. 232- Schenková, Z. - Kárník, V. (edit.) 245. 1981: Catalogue of earthquakes o,f Centra! Dvor á k, J. - Kvet, R. 1974: Relation of and Eastern Europe. M S, Praha, Geofyzikál­ the occurrence of CO2 and young volcanics ni ústav ČSAV . to the thickness of the earth's crust. Sbor. V á c 1, J. - Kvet, R. 1983: Porovnání geol. Ved, Geol. (Praha), 26, s. 101-104. ,,parketové" interpretace zlomového poru­ Hod g s on, R. A. - Kvet, R. 1981: šení s rozborem PEP systému v chebské ,,Landsatové" lineamenty a hlavní porucho­ pánvi a jejím fundamentu. In: Sborník vé zóny v části Československa, analyzo­ konference „Problematika geol. stavby uhel. vané za pomoci modelu planetárních ekvi­ ložisek ve velkých hloubkách", Zbýšov distančních poruchových systému. Práce u Brna, s. 125-143. Odb. pfír. Ved. Kraj. vlastived. Muz. (Olo­ Z á tope k, A. (1948): šírení východoalp• mouc), 34, s. 3-20. ských zemetfesení ťeským masívem. Publ. C h r i s t e n s e n, A. 1912: Seismologische Čs. stát. geofyz. Úst., Spec. Práce (Praha), Studien im Gebiet der Ostalpen. Gerlands 3, 69 s. R. Kvet: Fotolineamenty a epicentra zemetfesení 347

Photolineaments and earthquake epicentres

Close relations between the distribution of /275°). To the contrary, pronounced concen­ photolineaments (representing straigh tecto­ tration of earthquake epicentres in the Car­ nic lines interpreted from satellite pictures) pathian system occurs in the area of photo­ and earthquake epicentre locations offer an lineament junction in SW Slovakia. The appropriate auxiliary method for the investi­ further Komárno seismic area (of E-W gation of recent block structure diclosing orientation) with identic E-W photoli­ also relations in deeper parts of the Eartťs neaments is also related to perpendicular crust. Using the model of planetary equidistant photolineaments of N-S direction in its rupture (PER) systems (Kvet 1983b), it is eastern and western part and, probably, even possible also ascribe the age of generation in the centre. In Eastern Slovakia, of single tectonic lines wich manifest itself pronounced earthquake epicentres occur over by seismic activity. a tectonic junction near Michalovce. Lesser The main knowledge for the Bohemian dependence between photolineaments and Massif area is that earthquake epicentres are earthquake epicentre locations may be stated located in marginal portions along tectonic in Cen tral Slovakia. zones of various primary genesis and of Higher seismicity of the Bohemian Massif NW-SE to NE-SW orientation. Moreover, along i ts marginal portions may be explained the highest concentration of earthquake epi­ by thinner crustal thicknesses. Geotectonic centres in Western Bohemia well correlates conditions in the Carpathian system of Slo­ with a parallel couple of lines displaying vakia are more complex and pronounced orientation of the Moldanubian PER system epicentre locations are concentrated into tectonic junctions.

RECE N ZIA

I. I. č e b a n e n k o : Teoretičeskije pro blemy tonické členitosti (planetárni puklina to stí, sovremennoj geotektoniki. Geol. ž., 45, 2, 3, 4, resp. planetámími hlubinnými zlomy). 5. Kijev, 1985. Zlomové čl enení zemské kury na bloky ovlivňuje geomorfologické, sedimentologické, V časopise „ Geologičeskij žurnal" Ukrajinské magmatické a orogenetické procesy i vznik akademie véd vyšly v roce 1985 pod stejným rudních lo,žisek, stejné jako vývoj struktur názvem čtyri stati akademika I. I. čebanen­ od platforem (kratogenu) po orogeny (geo­ ka. synklinály)_ Za současné sializace i simati­ V první stati s podtitulem „Co je již do­ zace pres ruzná stadia konstrukce i destrukce statečné známo o stavbe, dynamice a vývoji dochází k látkovému i strukturnímu vývoji Zeme a její kury" zdurazňuje autor pre­ zemské kury. Tak lze podle čebanenka cha­ devším sepétí zemské kury s pláštém tisíci rakterizovat vývoj zemské kury jako základní koi'eny. Zemská kura jako produkt mag­ princíp dnešní geotektoniky. matismu a metamorfózy - dusledku gra­ V druhé stati „Co je ješté sporné a dosta­ vitačních a tepelných pochodu a ruzné tečné neprozkoumané v strukture a evoluci úrovne Mohorovičiéovy diskontinuity - už Zeme a její kury" ukazuje čebanenko, že jen tím postrádá možnost svého „volného" dosavadni neujasnenost puvodu Zeme jako mechanického premísťování po zemském planety neumožň uje ani presnejší výklad ge­ plášti. Naopak kolébavé pohyby zemské kury neze zemské kury. Autor pripouští, že lze jako odraz hlubinných pochodu jsou - z h le­ vycházet jediné z poznatku, že zemská kura diska regionu - vertikálními pohyby, od mohla být r, ozčleňována až tehdy, kdy se za­ nichž lze odvodit i na né vázané horizontálni čaly objevovat prvni pevné konsolidované presuny. Vrásové deformace jsou pak kon­ části zemské kury. Jediné v nich se mohly centrovány do orogennich oblastí a do zón podle Čebanenka uplatnit hlubinné zlomy. jistých smeru, jež jsou určovány liniemi tek- Dalo by se však pripustit, že se tak mu.že dít 348 Mineralia slov., 18, 1986

JlZ v tuhoplastické slupce. tímco vrásy a poruchy výsledkem. resp. for­ Dále není podle Čebanenka dosud jasné, mou geologických teles reagujících na geo­ zda projevy geotektonických procesu na Zemi tektonické pohyby. V prírode existuje vždy byly v ruzných geologických periodách stej­ jen jediný komplex pohybu a jim odpovída• né či rozdílné. Odmítá názor o postupném jících deformací, nelze však zaméň o vat jedny vzrustu tektonické aktivity, ale vzhledem (pohyby) za druhé (deformace). K tomu lze k tomu, že Zeme se vzrustajícím vékem nut­ dodat, že by bylo možno pfipustit napr. ter­ né chladla, uvažuje o postupném poklesu mín typu „ vrásotvorné tektonické pohyby". tektonické aktivity. Tento záver je logický, Dále Cebanenko soudí, že je geotektogenezi ale na druhé strane je nutno se vyrovnat treba chápat jako současný proces vývoje i s čebanenkovým názorem o postupném roz­ struktury i látkového složení zemské kury šifování tektonických procesu. Lze konstato­ a že dosavadní prevládající pojetí tek togeneze vat, že zde jde vlastné o dva rozdílné pocho­ jako mechanického preméňování stavby zem­ dy. Jestliže vlastní „pohon" geotektonických ské kury je chybné, neboť fyzikálne chemic­ prnjevu se za uplynulých 4,5 miliardy let ké procesy nelze oddélovat od ostatních po­ s poklesem množství uvolňované energie chodu v horninách. zmenšuje, pak se však pri vzrustajícím počtu Co do geotektonických hypotéz rozlišuje geotektonických etap (Kvet, 1985; Z. geol. Čebanenko pét, které se v současné dobé Wiss, 2) béhem vývoje zemské kury naopak - nékdy v ruzných úpravách - bežné uvá­ zvétšuje počet na sebe kladených porucho­ déj í jako východisko pro rešení geologických vých systému, a v konečném dusledku kom­ problému. O nich se autor vyjadruje v tom plikovanost struktur zemské kury. Oprávné­ smyslu, že nékteré z nich jsou jednostranné, nost názoru o rustu tektonické aktivity síce a tudíž vzhledem k metodologii nesprávné: padá, ale ve skutečnosti se projevuje vzrust týká se to jak modelu permanentné se zmen­ složitosti ve stavbe zemské kúry. šující (stl a čující) Zeme, tak modelu perma­ Další potíž vidí Čebanenko v interpretaci nentné se rozširující Zeme, které nemohou geofyzikálních údaju zvlášté pri rešení prob­ žádný sám o sobé objasnit radu poch odu pro­ lematiky ruzných geosfér. To se týká napr. bíhajících na Zemi. Další model pulsující predpokladu o konvekčních proudech v nitru Zemé (t. j. strídavé stlačované a rozširované Zeme, protože dosavadní geofyzikální údaje, Zeme) má podle autora nedostatek v pojetí hlavné o plášti, vedou k poznatku o jeho tu­ globálních geotektonických fází, které mají hosti, a tím prakticky vylučují možnost pred­ ve sku tečnosti jen úzce regionálni merítka. stav mobilistu o driftu kontinentu. Tento model však zaslouží podle Č ebanenka Ve tretí stati „Jaké jsou príčiny obtíží nadále mnohem vétší pozornosti. Jako čtvrtý v geologickém poznávání" uvádí Čebanen­ uvádí model konvekčního premísťová ní hmot ko jako hlavní pncmy nedostatečné vy­ Zeme. K nému neexistují dukazy o jeho exis­ užívání presných véd, predevším matemati­ tenci (údaje o vzniku zemétresení ukazují, ky, nesouhlas mezi údaji geologie a geofy­ že neexistují doklady o kapalných tekoucích ziky a konservatismus v myšlení starších geo­ horninách vétších rozmeru v oblasti hranice logu. Čebanenko zdurazňuje, že geologie m á zemské kury a svrchního plášte. nutných stále ješté nedostatečné rozpracovány teore­ k jeho funkci) . Jako poslední uvádí Ceba­ tické základy, což dokládá množstvím navzá­ nenko model opírající se o zásadní roli sil jem protichudných hypotéz, vágních formu­ odvozených od rotujícího telesa Zeme, kte­ lací geologických poznatku i termínu nebo rým nelze však podle jeho názoru vysvétlit nedostatečnou klasifikací geologických jevu. napi'. periodické poklesy nebo zdvihy, resp. Ctvrtá stať „Jaké jsou podmínky k pre­ rotaci jednotlivých bloku zemské kury. konání teoretických rozporu v současné geo­ „Co je potrebné v dnešní dobé?" ptá se tektonice a geologii vubec" pfináší predevším Čebanenko a od poví dá: ,, Zformulovat jednu metodologický pohled na uvedený problém. obecnou geologickou teorii Zeme, která by bez Za hlavní véc považuje Cebanenko nutnost rozporu vysvétlovala všechny geotektonické vycházet v geologii ze zákonu dialektiky, lo­ jevy a procesy, a to i s ohledem na zobecnéní giky a teorie poznání. Pritom upozorňuje na údaju astronomie a planetologie, tedy vývoje dosavadní nevhodné používání termínu práve hvézd a planet, jaka složitý komplexní model proti tomuto duchu. Dokládá to príklady ter­ evoluce Zeme. Rešení teoretických základu mínu typu „vrásové tektonické pohyby", ,, po­ dnešní geotektoniky je nutností, protože bez ruchové tektonické pohyby", ,,magmatické rozvoje teoretické geologie není možný další tektonické pohyby". Pohyby geologických roz voj této védy." hmat jsou v téchto príkladech príčinou, za- Radan Kvet 349

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 349-360

Paleomagnetizmus a petromagnetické vlastnosti intru­ zívnych hornín z oblasti Slanských vrchov

OTO ORLICKÝ

Geofyzika, n. p., Brno, závod Bratislava, Geologická 18, 825 52 Br atislava

Doručené 20. 5. 1985

IlaJieOMarHCTH3M H 11eTpOMarHHTHbie CBOH CTBa HHTPY3HBHbIX ropHbIX IIOPOfl H3 o6JiaCTH CJiaHCKHX rop (BOCTOqHail CJJOBaKlirn)

MHTPY3MBI-lh!l1 aH,!\e3MTOBbll1 M ,!\MOPMT0Bhl11 rropcj)np OBJJa,!\alOT OTPMI.1aTeJ1h­ HOJ1 OCTaTOqHQJ1 HaMaľHnqeHHO ,CThlO (OH). 0!-!H xapaKTepM3YlOTC51 1-1annqneM '-!JleHOB cepnM TBep,!\hlX paCTBOpOB, B qacTHOCTH MarHeT!1Ta, reMaTI1Ta l1 l1Jlh­ MeH!1Ta, KpOMe cyncj)M,!\0B, B rnaBHOM rrnpl1Ta. OCTaToq1-1a51 HaMar1-111qeHHOCTh BTQp],!qHaH, xeMMqec1<0ro BM,!\a. ITpe,!\ITOJJaraeM qTO OTPMI.\aTeJlhHaH OH B03- HJ,!KJJa MarHeTOCTan1qecKMM (caM006pall.\eI-111eM. CJJe,!\yeT 0TMeTl1Th qTQ pac­ rrpe,!\eJJe HMe l1 IIOJJi!pHOCTb OH Bhl3BaHHhl KOMÔl1I-111POBaHHhIM 3cpeKTOM reoMaľHJ,!THOľO [IQJlil, Heperyni!pHOM J,II-I TPY3MBI-1011 l1 lIOCTMarMaT11qecKOl1 ,!\ei!TeJJbHOCT!O BKJJ!QqHTeJJHO Xl1MHqecKO-cj)M3HqecK!1X l13Me1-1e1-11111 MaľHl1T­ Hh!X ],! 1-\PYľMX MMHepanoB.

Paleomagnetism and petromagnetic properties of intrusive rocks frorn the area of Slanské vrchy Mts. (Eastern Slovakia]

Jntrusive andesite and diorite porphyry have shown reverse RM P. The carriers of RMP are supposed to be the association of Fe sulpl1ides with small amount of magnetite, haematite and ilmenite ( ilmeno-haematite) in intrusive rocks under study. Stable RMP is a secondary one of chemical origin ( CRMP J. The reverse RMP of these rocks is sup posed to be due to magnetostatic selfreversal. One can state that observed distribution and the polarity of RMP of these rocks have been caused by a combination of comp!ex geomagnetic field behaviour and i rr egu!aľ" intrusive and postmagmatic activity, inc!uding chemical-physical altern­ tions of magnetic and other minerals.

Výsledky štúdia intruzívnych hornín kom fyzikálno-chemických premien mag­ stredného Slovenska viedli k predpokladu, netických a nemagnetických minerálov v že polarita, smer a veľkosť remanentnej študovaných horninách, a nie sú iba od­ magnetickej polarizácie ( RMP) intruzív• razom intenzity a smeru geomagnetického nych hornín sú dôsledkom kombinované­ poľa pôsobiaceho v dobe vzniku hornín. ho úcinku zemského magnetického poľa, O. Orlický (1985) sa domnieva, že zápor­ intruzívnej aktivity, pomagmatických ná inklinácia RMP zistená pri dioritovom pneumatologických a hydrotermálnych a kremenito-dioritovom porfýre je che­ procesov a v tej súvislosti t iež dôsled- mickél10 pôvodu a vznikla s veľkou prav- 350 Míneralia slov., 18, 1986 depodobnosťou samoreverzným mechaniz­ penia hematitu a ilmenitu je tento mecha­ mom. nizmus r e produkovateľne doložený v la­ To bolo podnetom na rozšírenie paleo­ lrnratórn ych podmienkach ( N aga ta, 1965; magnetického štúdia intruzívnych hornín Cox, 1973; Tarling, 1974). ďalš íc h lokalít, ktoré postupne obohatí Samoreverzný mechanizmus vzniku zá­ doterajšie poznatky o možných mecha­ pornej RMP sa dá predpokladať tiež pri nizmoch vzniku ich RMP. horninách s pôvodne prítomnými mine­ V tomto článku predkladáme výsledky rálmi titanovo-magnetitovej sen e, kde .štúdia hornín odobratých z vrtov ZH-1, (napr. pri kyslejších horninách obsahujú­ ZH-4, STR -- 1 z oblasti Slanských vr­ cich viac kyslíka v ich pôvodne roztave­ chov (obr. 1). nom stave ) sa môžu tieto titanomagnetity Na možnosť vzniku RMP hornín samo­ za prítomnosti roztokov bohatých na kys­ reverziou poukazujú viaceré zahraničné lík meniť na minerály ilmenitovo-hema- , práce. Napr. pri horninách s prítomnosťou ti to vej série ( Tarling, 1974]. Prevažná časť ilmenitovo-hematitových asociácií je sa­ minerálov titanovo-magnetitovej série mô„ moreverzný mechanizmus vzniku zápornej že vzniknúť iba pri vyšších teplotách. V RMP doložený teoreticky i experimentál­ podmienka ch zemského povrchu sú však ne. Pri dacite z vulkánu Haruna z Japon­ teploty nestabilné. Podľa T. Nagatu (1965) ska s prítomnosfou rovnocenného zastú- dochádza k rozpadu titanomagnetitov, pri­ čom v reálnych horninách je najčastej­ šie prítomný magnetit, ktorý v ox i dačných podmienkach môže prechád za ť na hematit ďalej spolu s ilmenitom ako produktom oxidácie ulvospinelu. Vysokoteplotná oxi­ dácia titanomagnetitov vedie k ich rozpa­ du na hemoilmenity blízke ilmenitu a ti­ tanomagnetit blízky magnetitu. Nízkotep•

ZÁM UTO\. lotná oxidácia titanomagnetitov vedie k vzniku maghemitu, ktorý je blízky hema­ titu, ale si zachováva štruktúru spinelu. Pri väč š ine hornín s prítomnosťou Fe­ Ti zlúčenín nie je vzhľadom na neekviva­ MAkOVIC.l + ME OV EO I A lentné zastúpenie aFe 0 a Fe2Ti03 možné uo,s 6~t 2 3 prirodzenú samoreverziu reprod uk ovať v laboratóriu, čo tiež výrazne ov p lyvňuje okolnosť, že rýchlosť chladnutia horniny pri laboratórnych experimentoch nie je porovnate ľ ná s rýchlosťou chladnutia v období pôvodného formovania alebo v ob­ N 5TR- ~ dobí následných premien hornín. Napr. J. 'iii STRECHOVÝ VRCH

779,S+ Verhoogen teoreticky poukázal na možnosť vzniku samoreverznej magnetizá cie pri niektorých Fe kysličníkoch obsahujúcich O • 2 ~ 4 ~krr + nečistoty Al, Mg alebo Ti, pôvodne nor­ málne nemagnetizovaných pri ich rýchlom Obr. 1. Situácia vrtov Fig. 1. Situation of the boreholes chladnutL Zápornú magnetizáciu by mali O. Orlický: Paleomagnetizmus intruzívnych hornín Slanských vrchov 351 nadobudnúť v ďalšom období existencie, ľuje sivá popolová hmota. Miestami sú in­ tenzívne tektonicky drvené, miestami so žil• pretože pri týchto kysličníkoch bude do­ kami až hniezdami karbonátov, niekde je hor­ chádzať k preskupovaniu atómov, aby na­ nina impregnovaná pyritom, inde intenzívne stalo rovnovážne usporiadanie. Avšak pre limoni tizov aná; - ryolitové tufy sú delegované vrtom vznik takejto samoreverzie je vypočíta­ STR-1 (kde je asi 40 m poloha v podobe ný čas státisíce až milióny rokov, čo sa­ až tufitov) a vrtom ZH-1 ( kde sa nachá­ mozrejme nie je možné simulovať v labo­ dzajú v mocnejších polohách) . Väčš i n ou sú intenzívne vybielené, frekventovane impreg­ ratórnych podmienkach ( Cox, 1973). Vie­ nované pyritom. často sú silicifikované, oje­ me, že detegované magnetické a paleo­ dinele so žilkami kremeňa a karbonátov. magnetické vlastnosti horniny odrážajú Možno v nich pozorovať aj granáty. Vo vrte STR - 1 sú jemne pelitické, v nepravidelných momentálny stav mineralogickei, hlavne úsekoch s náznakom f!uidality. Vo vrte STR-1 magnetickej frakcie. V súčasnosti nie sú sa zachytila tiež tenká poloha prekremenených ryolitových brekcií; z hľadiska spoľahlivej identifikácie pri­ - ílovito-piesčité sedimenty vo vrte márnej magnetizácie hornín prepracova­ ZH-1 sú zastúpené v podobe slienitých !lov­ né efektívne metodické postupy, pomocou cov, sivozelených ílovcov s pozvoľným pre­ chodom do jemnozrnných pieskovcov. Pies­ ktorých by bolo možné rekonštruovať ce­ kovce sú jemnozrnné, laminované, vä čšinou lý vývojový proces, ktorým hornina i mi­ s prítomnosťou pyritu. Tieto sedimenty pre­ nerály prešli od obdobia magmatickej ak­ chádzajú v nepravidelných intervaloch do čiernych bituminóznych ílovitých bridlíc. Vo tivity, v priebehu ktorej vulkanické alebo vrte ZH-4 sa ílovité bridlice nepravidelne plutonické horniny vznikali. striedajú s piesčitými polohami. Sú kontakt­ ne metamorfované, miestami impregnované Ako je vyššie uvedené, veľmi limitova­ l)yritom, miestami sú v nich drobné vláso č ­ ným je tiež priamy laboratórny dôkaz re­ nicové žilky karbonátov. Ílovito - pies či té se­ produkovateľnosti samoreverzným mecha­ dimenty sú v obidvoch vrtoch miestami zro­ hovcovatené. Vo vrte STR-1 je ílovito-pies• nizmom vzniknutej zápornej RMP, preto čité súvrstvie prevŕtané hlavne v intervale treba hľadať koreláciu medzi petrografic­ 1076 - 1200,6 m. Na začiatku tohto inter­ kými, mineralogickými, prípadne i che­ valu sa vyskytuje asi 3 m mocná poloha tu­ fitických pieskovcov s impregnáciami pyritu, mickými vlastnosťami a polaritou RMP, a pod ňou je intenzívne zrohovcovatené pre­ t akto postupne vyčleniť tie typy hornín, kremenené húževnaté ílovcovo-piesčité súvrst­ ktorých RMP má samoreverzný pôvod. vie sivonazelenalej farby. Dajú sa v ň om pozorovať impregnácie pyritu. V puklinách hornín sú povlaky kalcitu a pravdepodobne Stručná charakteristika študovaných hornín tiež pyrotín. Osobitné postavenie z hľadiska opisova­ Podľa písomne sprostredkovaných pracov­ ného paleomagnetického výskumu pripisujeme ných podkladov J. T6zsera, M. Kaličiaka a rfýrovým horninám. Ľ. Divinca, ktoré sú schematicky zobrazené ~ Amfibolicko-pyroxenický andezitový porfýr . v podobe zjednodušených profilov na obr. 5, ruktúra horniny je porfyrická. Vývo j zá­ 6, 7, sa vrtmi ZH-1, ZH - 4 a STR- 1 pre­ kladnej hmoty je holokryštalicko-skrytokryš­ vŕtali nasledujúce typy hornín: talický, v časti vzoriek prizmaticko-zrn itý - - pyroxenický andezit ( zastihli všetky vr­ mikroalotriomorfne zrnitý. V intenzívne pre­ ty) je miestami čiastočne vybielený, rozpu­ menených horninách pilotaxický, s fluidálnou kaný, s nepravidelnou sieťou puklín vyhoje­ textúrou. Základná hmota je zložená z kryšta• ných pyritom ( + markazit a hematit), kar­ lizačných jadier živcov, z tabuliek plagio­ bonátmi a chloritmi, miestami je hornina si­ klasov, pyroxénov, zrniečok magnetitu, mies­ licifikovaná; tanli čiastoč n e limonitizovaného. Priestory Z, - lávové brekcie pyroxenického andezitu medzi nimi sú vyplnené alotriomorfnými zr­ prechádzajú miestami do kompaktnejších lá­ niečkami živcov, podradnejšie kremeľia, se­ vových prúdov, miestami sú tektonicky po­ kundárnych karbonátov, chloritu a limonitu. rušené až rozpadavé, často argilitizované a V hornine sú žilky hydrotermálneho karboná- pyritizované; tu a chloritu, pričom pri okraji sú chlority, - tufobrekcie pyroxenického andezitu ( vrt v strede žilky karbonátu. V dutinách vystu­ ZH - 1 a STR-1). Sú sivohnedej farby. Roz­ puje hydrotermálny kremeň. Z rudných mi­ padajúce sa úlomky pemzy a andezitov strne- nerálov je v hornine magnetit, apatit, limonit, 352 Mineralia slov., 18, 1986 pyrit a ilmenit. Z výrastlíc sú prítomné pla­ na, miestami izometrických zrniečok pyroxé­ gioklasy. Tvoria idiomorfné tabuľky, sú inten­ nov, amfibolitov, limonitu, často pyritu. Vý• zívne premenené, karbonatizované a čiastoč ­ nimočne Je prítomný tiež kaolinit. ne adularizované. Z tmavých minerálov sú Z výrastlíc sú v hornine prítomné plagio­ ďalej prítomné pyroxény ( augit a hyperstén), klasy ( andezín, labradorit), tvoriace idiomorľ­ k toré tvoria idiomorfné tabuľky. Hyperstén né tabuľ k y. V časti vzoriek sú intenzívne je pozdÍž pukliniek slabo chloritizovaný. Am­ premenené karbonatizované, miestami fibol tvorí taktiež idiomorfné tabuľky, čias- kaolinizované, podradnejšie sú albitizované, očne chloritizované. výnimočne sericitizované. Z tmavých mine­ Diorltouý porfýr. Ako je už vyššie uvede­ rálov sú prítomné pyroxény (najmä augit) Jé, vyskytuje sa vo vrtoch ako čerstvý, tiež a amfibol. Augit a amfibol tvoria i diomorľné intenzívne hydrotermálne premenený, čiastoč­ tabu ľ ky, sú intenzívne premenené, chloriti­ ne propylitizovaný. Miestami hornina vystu­ zované, opacitizované, si!icifikované, karbo­ puje ako amfibolicko-pyroxenický dioritový natizované, limonitizované a tiež pyritizované. porfýr. Z rudných minerálov sú prítomné magne­ štruktúra horniny je porfyrická. Vývoj zá­ tit [ prevažne limonitizovaný), limonit, pyrit, kladnej hmoty je mikroalotriomorfne zrnitý. titanit [ najpravdepodobnejšie sekundárny ako Základná hmota sa skladá z alotriomorfn ých dôsledok rozpadu titanomagnetitov) a zirl:ón. zrniečok živcov, karbonátu, sericitu, chloritu, Už sme uviedli, že na 8 vzorkách diorito­ lirnonitizovaných zrniečok magnetitu, kreme- vého porfýru z vrtu ZH - -4 a n a 5 vzor-

VRT ZH -1 ZH-1 o VRT STR-1 A

.?ŕ' x 1Ó0[SI] ~ 1:~o A BO OOO , 360 16 OOO 80000

" 1 60000 !"'f 12 OOO of 60000 ~ A~A A 1040' ( ./ / AA_r-- 40 OOO B OOO 40000 V'"" / -A A 6 20000 f 4 OOO 20 000 A/ /~/', ~A 450 l ✓, A ~ 680 / o ú-· 4ci-Al(.-if,A 1 1 200 400 600 B00_____1Q2Q,.I ['CJ 200 400 600 800 1000 200 400 600 BOJ 1000

VRT ZH-4 ZH-4 Z H-4 60000 12 OOO , 60 OOO 1~ ,/----,-· 60 00 2~ 40 OOO 8000 t 40 OOO ..f~ ·0 /. t . 3~ 20000 4 OOO (> )'.,. ;:; 81 4/ /_/ 20000 _,,,...-- ~--•- -~~~ . / s/ )<----'JCf ✓" /' // ,_,_,_, _1/,'f :-)C=,zh~::::..-)f :.:: =~ =-=~~ .Ii=-?Ľ o o 200 400 600 · 800 1000 o 200 400 600 800 1000 200 400 600 800 1000 1200

ubr. 2. Zmena magnetickej susceptibility (x) s teplotou. 1 - dioritový porfýr, 2 ryolitový tuf, 3 - ílovité bridlice, 4 - amfibolicko-pyroxenický andezitový porfýr, 5 - andezit F'ig. 2. Temperature dependence of magnetic susceptibility (x) . 1 - diorite porphyry, 2 - ryholite tuff, 3 - clay shale, 4 - amphibole pyroxene andesite porphyry, 5 - andesite O. Orlický: Paleomagnetizmus intruzívnych hornín Slanských vrchov 353

kách amfibolicko-pyroxenického andezitového odobrali orientovane iba voc1 osi vrtu ( voči porfýru z vrtu STR-1 sme urobili mikro­ osi Z), čo už s ohľadom na metodiku odberu skopické analýzy v odrazenom svetle ( Beňka, umožňovalo vypočítať z nameraných výsled­ písomné oznámenie). Výsledky ukazujú, že kov iba inklináciu, avšak nie deklináciu RMP . vo vzorkách prevláda pyrit nad ostatnými Vzorky sme upravili do tvaru kocky s hra­ rudnými minerálmi. Okrem pyritu je ojedine­ nou 20 mm. Z laboratórnych metód sme a pli­ le potvrdený arzenopyrit, výnimočne i pyro­ kovali meranie remanentnej magneticke j po­ tín. Miestami je prítomný výrazne porušený larizácie ( RMP) rotačným magnetometrom magnetit, hematit a časté sú jemné zrnká JR-4 a merania objemovej magnetickej rutilu. Pyrit sa vyskytuje v hornine v dvoch susceptibility (x] pomocou striedavého môsti• formách: veľmi jemnozrnný, rozptýlený ( veľ­ ka KLY-2. Magnetickú a paleomagnetickú kosť zrna sa pohybuje od submikroskopic­ stabilitu študovaných hornín sme testovali kých rozmerov do tisícin milimetra, väčš i na pomocou striedavej demagnetizácie s r otuj ú­ sa koncentruje do miest rozpadu tmavých cou vzorkou v kompenzovanom zemskom mag­ minerálov) a výrazne porušený [ s rozmermi netickom pc:c Striedavé demagnetizujúce po­ zŕn 0,1 - 0,3 mm]. V niektorých vzorkách le sme aplikovali s krokom 2, 4, 8, 12, 16, je potvrdená prítomnosť limonitu v podobe 24, 32, 40, 48, výnimočne s krokom 56 a goethitu. 64 (kA m - 1 J. Spolu sme takto demagnetizovali 52 vzo­ Použitá met,odika a za.kladné paleomagnetické riek z vrtu ZH-1, 32 vzoriek z vrtu ZH-4 výsledky a 32 vzoriek z vrtu STR- 1. Vý sledky de­ magnetizácie vybraných vzoriek sú n a obr. Vzorky hornín zo všetkých troch vrtov sme 3, kde sú okrem demagnetizačných kriviek

VRT ZH-1 VRT ST R-1 pndezitový porfýr 1,0 720 1,0 H:J~ Hlli

VRT STR -1 and«itový porlýr VRT ZH-4 dioritový porfýr VRT Z H -1 diorilový parfýr . 340 60 AMP[nT 60 ) 200 -·-,-· . 40 40

100 20 20 440/2

o 200 400 600 - t ['CJ 200 400 600 200 400 600 440/2 422/1 300 340 540 450/2 Teplote Teplota TeP'oto AM'Ď 11°1 RM'M RM1) 11°1 RMPM RM1) ,i•1 AM't-1 ~MP0 1r•1 ~PD ,i•1 ~MPM RMP0 11•) ~p~ ľCJ ['CJ RM'M ľC] 100 130 -3~0 11,1 185 -63. 1 28,0 50 10,7 -63,9 0,1 50,4 -65,9 0,5 100 16,J -66,8 1,6 8,6 ·72,6 36 150 137 -35,9 1 15,5 212 ·64.8 52.6 100 10,5 -63,9 0,1 502 -66 4 1,2 150 15,7 -66,3 1.4 8,5 ·71,9 32 200 •141 ·41.6 24,6 199 ·64.7 81.8 150 11,0 ·65.1 0,1 52,7 ·66,0 1,1 200 16,5 ·66.6 1,4 8,3 -75.6 22 250 139 -42,0 26,3 201 · 693 94,3 200 10,9 ·64.! 0,1 50,6 ·66.2 1.2 250 16,6 -65,9 4,8 14,9 ·71 8 31,6 300 145 ·42,9 5(\0 197 ·67,8 137,5 250 11.5 ·63,2 9,5 38,8 ·6:1,4 21 6 300 15.3 ·68.2 10,5 596 63,9 719 350 151 -52,0 65,0 206 ·71,3 197,2 300 11,3 ·40,6 19,8 26.1 -27,7 82,1 350 12,8 10,8 26,3 49,5 ·126 117 400 148 -45,6 68,( 157 ·500 345 350 10.2 -311,4 23,4 35.2 -14,6 'lT/,4 400 9,9 26,9 265,9 35,4 54A 229 400 10,9 ·28,8 27,9 47,9 -722 Ol.6 500 47,t 41,8 911),3 42,2 ~6 336,1 500 14408 111\6 5101 228,l ~68. llHJ(]

Obr. 4. Výsledky Thellierovej metódy vybraných vzoriek hornín. 1 - demagneti z ačná krivka, 2 - magnetizačn á krivka, RMP - remanentná magnetická polarizácia, D - po demagnetizácii, M - po m agnetizácii, I - inklinácia RMP, 422/1 - označenie vzorky Fig. 4. The results of Th ellier's method of selected samples of rocks, 1 - the de­ magnetization curve, 2 - the magnetization curve, RMP - remanent magnetic polarization, D - after demagnetization, M - after magnetization, I - inclination of RMP, 422/1 - number of the rock

Z graficky zobrazených výsledkov na v rozsahu do 6000 x 10-6 (SI) pri pyroxe ­ obr. 5, 6 a 7 vidieť, že petrografické typy nickom andezite a andezitovom porfýre vyskytujúce sa vo vrtoch vykazujú rela­ vrtu STR-1, najmä však pri dioritovom t ívne nízke hodnoty u i NRMP. Nezi3tili porfýre vrtu ZH-4, kde jednotlivé vzorky sme ani výraznejšie rozdiely v magnetic­ výnimočne vykazujú hodnoty do 12 825 x kých charakteristikách medzi typmi hor­ 10-6 [SI). nín ako celku vzájomne medzi sebou. Iba Relatívne nízke hodnoty NR MP sa vy­ ojedinele sme zaznamenali vyššie hodnoty skytli aj pri študovaných horninách. Vý- O. Orlický : Paleomagnetizmus intruzívnych hornfn Slanských vrchov 35 5 nimkou sú ojedinelé vzorky dioritového ky, ojedinele tisícky jednotiek x 10- 6 (SI), porfýru z intervalu 680 - 721 m a 820 - tiež nízke hodnoty NRMP; 841 m vrtu ZH-4, kde 5 vzoriek vyka­ - prevažujúca väčšina vzoriek h ornín zuje hodnoty v rozsahu 859 - 4251 nT. vykazuje v o či striedavému demagn etizu­ Stredné hodnoty magnetických charakte­ júcemu poľ u v rozsahu O - 54 k Am- 1 i ristík (bez zvažovania extrémnych hod­ voči tepelnému poľu metódou postu pných nôt) významnejších petrografický ch hori­ náhrevov v rozsahu od 25 do 25 0 až 300 °C zontov sú nasledujúce: smerovú stabilitu; - kladnú inklináciu stabilnej zložky RMP vykazujú hlavne ryolitové tufy z vr­

označ . NRMP tu ZH--1 so strednou hodnotou I - Názov horniny X vrtu X lQ-6 (nT) + 54,3°. Väčšina ostatných typov hornín,

dioritový porfýr ZH-1 241 21,7

diori tový porfýr ZH - 4 354 51,8 VRT ZIH INKLI NÁC I A 200 ( -1 R M P ( 0 1 l+l andezitový porfýr STR-1 554 16,7 PO LARITA ~~~~~ I NKLRl~APC

400 Výsledky striedavej demagnetizácie uve­ dené na obr. 3 poukazujú na rozdielnu 600 magnetickú a smerovú stabilitu RMP štu• 800 dovaných hornín. Rozdiely v smerovej sta­

bilite RMP sme však pozorovali viac me­ 1000 dzi jednotlivými vzorkami v rámci jed­ ·-. 1200 .(: ného petrografického typu, nie medzi ,.~· petrografickými typmi navzájom. Na ur­ \ 1400 ; - čenie polarity a výpočet inklinácie RMP ·-:• ...... · horninového typu predmetného vrtu sme •,. 1600 však využili i vzorky hornín, ktoré na zá­ ·<____ .-· klade vypočítaných koeficientov k a a 1800 vykazujú síce rozptyl v smere RMP, avšak ktoré majú vypočítanú stred­ nú hodnotu inklinácie l blízku hodnotám Obr. 5. Magnetické a paleomagnetické cha­ 8 rakteristiky vzoriek hornín vrtu ZH-1. 1 - inklinácie ďalších vzoriek, ktoré tento prirodzená remanentná magnetická pola!:izá­ rozptyl nevykazujú. cia, 2 - magnetická susceptibilita, 3 - klad­ ná polarita RMP, 4 - záporná polarita RM P, 5 - ílovité bridlice, 6 - ryo!itový t uf, 7 - Diskusia výsledkov a záver rohovce, 8 - pieskovce a ílovce spolu Fig. 5. Magnetic and paleomagnetic characte­ Paleomagnetický výskum intruzívnych i ristics of samples of rocks from the borehole ZH-1. 1 - n atural remanent magnetic pola­ ďalších vulkanických hornín priniesol ta­ rization, 2 - magnetic susceptibility, 3 - kéto poznatky: positive polarity of RMP, 4 - negatíve pola­ - študované typy hornín vykazujú níz• rity of RM P, 5 - clay shale, 6 - r hyolite tuff, 7 - hor nfels, 8 - sandstones and clay­ k e hodnoty x dosahujúce v priemere stov- stones together 356 Mineralia slov., 18, 1986

VRT ZH-4 hlavne amfibolicko-pyroxenický andezito­ INKLIN ÁCIA 6 O 2000 4000~;;'x10 [SI ] 1-l RMP í 0 ) l+l POLARITA vý porfýr z vrtu STR-1, dioritový porfýr INKLINÁCIE RMP z vrtu ZH-1, najmä však z vrtu ZH- -4, 100 200~NRMP[nT] -90-60-20 O 20 60 90 vykazuje zápornú inklináciu stabilnej zlož• k y RMP. Stredná hodnota inklinácie RMP h ornín so zápornou polaritou je vo vrte 200 STR-1 I = - 64,2°; vo vrte ZH - 4 I = - 62,4°; - krivky x-,. f (t) poukazujú (obr. 2), že v študovaných horninách sú prítomné 400 '.-~, minerály, ktoré postupným vyhrievaním -·' získavajú pri určitej charakteristickej tep­ -~· lote výrazné magnetické vlastnosti. Napr. vzorky ryolitových tufov vykazujú ma­ ximálne hodnoty pri teplote okolo 500 °C. 600 .•\.~ .- Pri vyhrievaní na vyššie teploty a vy­ chladnutí na teplotu laboratórnu x pri 800 >~ týchto vzorkách postupne klesá. Uvedený / ------,..---;; . priebeh krivky zodpovedá postupnej pre­ mene pyritu na magnetit až hematit (FeS2-,. Fe3O4 _,. xFe2O3 _,. aFe2O3). Kriv­ 1000 ,c k y x - f ( t) amfibolicko-pyroxenického andezitového porfýru a dioritového por fý• ru sú odlišného charakteru voči krivkám 1200 pohľad ryolitového tufu a na prvý odrá­ ; É=l l 1:-:::--:::1 3 f;;;

VRT STR- 1 hodnotu x pri 700 °C . Vo všetkých týchto ·6 1NKLINACIA POLARITA 2000 4000~Jťx10 [Sl] l -l R MP 1° 1 i • I INKL INÁCIE mineráloch sme pri teplotách vyšších, ako RMP sú uvedené, indikovali postupný pokles x. 100 200

1985). Záporná RMP dioritových porfýrov ru z vrtu ZH-4 15 = - 62,4° svedčí o 358 Miner alia slov., 18, 1986 tom, že inklinácia RMP, ktorej nositeľmi vulkanicko-sedimentárny komplex sa v boli pôvodné minerály, bola pred obdobím miestach vrtu nenachádza v pôvodnej ho­ p remien kladná a jej hodnota bola blízka rizontálnej polohe, ale účinkom výzdviho­ inklinácii dnešného geomagnetického po­ vých pohybov sa naklonil asi o 50 - 57° ľa v miestach odberu vzoriek. ( Orlický et al., 1985}. Autori predpokla­ S ohľadom na vyššie uvedenú korelá­ dajú, že stabilná zložka RMP tých to ryo­ ciu medzi polaritou RMP a petrografie­ litov sa viaže na relikty pôvodných mag­ kým typom horniny sa dá predpokladať, netických minerálov, pochádzajúcich z ob­ že andezitové a dioritové porfýry s mi­ dobia hydrotermálnej a pomagmatickej ak­ neralogickým zložením približne zhodným tivity v študovanej oblasti. s vyššie opísaným, ktoré budú pochádza ť Ako sme už uviedli, ryolitové tufy vrtu z iných lokalít, budú mať zápornú pola­ ZH-1 vykazujú k ladnú inklináciu RMP so r itu RMP. strednou hodnotou Is = + 54,3°. Pri tých• Odlišnú kvalitu nositeľov RMP majú ryo­ to typoch hornín sa nerobili mikroskopic­ litové tufy. Vo vrtnom profile vrtu ZH--1 ké analýzy na rudné minerály. Krivky (obr. 5) tvoria takmer súvislý mocný ho­ x ...,. f ( t} ryolitových tufov pouka zujú na r izont. Podľa M. Kaličiaka ( 1980) sú sú­ prítomnos ť pyritu, pri niektorých vzor­ časťou vrch ného horizontu ryolitových kách s náznakom prítomno ôti h ematitu vulkanoklastík karpatského veku a spod­ alebo markazitu. Výrazný nárast x pri tep­ néh o horizontu ryolitových vulkanoklas­ lotách nad 400 °C poukazuje na pr emenu tík bádenského veku. Súvislé horizonty nemagnetického pyritu na magnetit a po­ r yolitových tufov karpatského i bádenské­ stupne na h ematit ( obr. 2). Toto zárov eľí ho veku vykazujú veľmi zhodné hodnoty na z načuj e , že v priebehu hydrotermálnych x i NRMP a v oboch prípadoch kladnú premien sa neprehriali horniny na teplo­ polaritu stabilne j zložky RMP. Striedanie tu nad 300 - 350 °C. Na základe týchto polarity RMP pozorujeme v oblasti preni­ výsledkov predpokladám e, že vznik ziste­ k ania a pofýz dioritového porfýru do toh ­ nej stabiln ej RMP spadá pravdepodobne to vulkanicko-sedimentárneho komplexu. do obdobia hydrotermálnej alebo postvul­ Vo vrte ZH-1 je to najmä v intervale kanicke j aktivity. 1310 - 1350 m i v okolí tohto intervalu. Smer i polaritu RMP ryolitových tufov môže v týchto úrovniach ovplyvňovať pre­ Literatúra n ikanie intruzívne j hmoty do uvedeného k omplexu a premeny minerálov účinkom C o x, A. 1973: Plate Tect onics and Geomag­ netic Reversals. W. H. Freeman and com­ tepelného efektu ( prenikanie apofýz dio­ pany, San Francisco. r itového porfýru do vulkanicko-sedimen­ K a 1 i či a k, M. 1980: Geologická stavba a t árneho komplexu je doložené i geologic­ vývoj neogénneho subsekventného magma­ tizmu v oblasti zlatobanského vulkanického kým profilom, ktorý pre danú oblasť skon­ aparátu [ severná ča s ť Slanských vrchov]. š truoval M. Kaličiak ( 1980). Miner. slov., 12, s. 1 - 25. O. Orlický e t al. (1985) študovali vul­ Na ga t a, T. 1965: Magnetizm gornych po­ rad. I zd. Mir, Moskva. kanity vrtu DK-1 z predmetného územia, Or 1 i c k Ý, O. - S 1 á vi k, J. - T 6 z s é r, J. včíta ne ryolitov, ktoré M. K ali čiak ( 1980) 1974: Paleomagnetism of Volcanics of th e SJ anské vrchy, Veľký M ilíč Mts. and Zem­ považuje za súča s ť horizontu ryolitových p línske pahorky Hills and Its Geological vulka noklastík. Na základe ;-jzkej hodno­ Interpretation. Geol. Zbor. Geol. Carpat h., ty strednej inklinácie RMP (Is = + 7,9c) xxv, 2. Or 1 i c ký, O. 1986: Paleomagnetizmus intra­ celého horizontu konštatovali, že daný vulkanických až subvulkanických intruzív- O. Orlický: Paleomagnetizmus intruzívnych hornín Slanských vrchov 359

nych hornín z oblasti stredného Slovenska. O r 1 i c ký, O. 1982: Identifikácia zmien mag­ Miner. slov., 18, s. 35 - 50. netických minerálov vplyvom teploty po­ Or 1 i c k Ý, O. - K a 1 i či a k, M. - T 6 - mocou meraní magnetickej susceptibility. Ma­ z sér, J. 1985: Magnetické vlastnosti a pa­ nuskript - Geofyzika Bratislava. leomagnetizmus vulkanitov vrtu DK - 1 z ob­ Tar l in g, D. H. 1974: Principles and appli­ lasti Slanských vrchov. Miner. slou. 17, s. cations of paleomagnetism. London. 403 - 414.

Paleomagnetism and petromagnetic properties of intrusive rocks from the area of Slanské vrchy Mts. (Eastern Slovakia)

Paleomagnetic results of intrusive rocks secondary ones which were originated during from Centra! Slovakia have been the base to hydrothermal and postmagmatic activity. assume, that negatíve RMP of diorite and Laborotory measurements detec led very low quartz diorite porphyry is supposed to be of values of x and NRMP of all rocks in ques­ chemical origin (CRMP) and that it has ori­ tion Laboratory tests confirmed a dir ectio­ ginated by magnetostatic self - reversal n al stability o RMP in most of investigated mechanism ( Orlický, 1985). It has been the rocks (Fig. 3.). reason for which the paleomagnetic investi­ Amphibole pyroxene andesite porphyr y of gation has been oriented for the available the borehole STR - 1 showed a negatíve in­ intrusive rocks. clinat10n of the RMP. The average value of This article deals with paleomagnetic the inclination is I = - 5,1.2°. The in clina­ study of intrusive and other volcanic rocks tion oI the RMP of diorite porphyry of the which have been taken from the boreholes boreholes ZH-1 and ZH -4 is also negatíve ZH-1, ZH - 4 and STR-1 (Fig. 1.). The whit average value I = - 62.4° for borehole samples of rocks were oriented with respect ZH - 4. (Figs. 5., 6., 7.). On the other h and to the axis of the borehole [ ,,Z" axis). All the positive inclination of the RMP with samples were shaped to the cube of 20 mm average value I = + 54.3° has been shown edge by diamond saw. by rhyolite tuffs of the borehole ZH-1 A. C. KL - Y-2 bridge JR -4 spinner mag­ [Fig. 5.). netometer were used to make a measurements The analyses of mineralogical fraction have of x and RMP respectively. A. C. and thermal alloved to assume that the carriers of RMP demagnetization by Thellier's method has are supposed to be the association of Fe been applied for testing magnetic and pa­ sulphides with small amount of magnetite leomagnetic stability of the rocks. Magnetic and haematite or antiferomagnetic fra ction suceptibility measurements comparison the x in association of haematite and ilmenite­ before and after heating and cooling of sam­ haema_tite in intrusive rocks under study. It is ples to detect some minerals on the basis possible to assume that the detected stable of their temperature alterations have been RMP in these rocks is a secondary one of applied also. chemical origin ( CRMP). Tlle reverse pola­ Besides of geological and mineralogical rity of RMP of these rocks is supposed to be knowledge received Irom J. Täzsér, M. Ka­ due to mangetostatic self-reversal. The n ega­ lič i ak and Ľ. Di vinec ( a written report) tíve polarity of RMP of diorite porphyry was microscopical analyses of rocks for petro­ detceted also on the rocks from the super fi cial graphy by A. Mihaliková ( a writen report) outrops from the area of Slanské vrchy and for ore microscopy by J. Beňka and S. Mountains ( Orlický et al, 1974). Magnetostatic ·Such ý a (written report) have been carried self-re·versal origin of RMP is possible pr edict out. The presence of pyrite, small amount of in the rocks with content oI minerals of m agnetite, haematite, limonite, ilmenite, in ilmenite-haematite serie according to D. H. some samples also pyrhotite and marcasite Tarling ( 1974) and in specific cases if the h ave been detected in intrusive rocks by both RMP is of chemical origin ( Nagata, 1965). types of m icroscopical analyses and on the Tlrn average inclination of RMP of ande­ base of temperature susceptibility dependen­ site porphyry I = - 64.2°) of t he bor ehole ce measurements of these r ocks ( Fig. 2.). STR-1 and I = - 62.4° of diorite porphyry These minerals are supposed to be as the of the borehole ZH-4 have pointed out that 360 Mineralia slov., 18, 1986 the inclination of RMP of these rocks before diorite porphyry from other localities will be their alterations was supposed to be a po­ a negatíve one. sitive one and its vaJue has corresponde d Rhyolite tuffs of the borehole ZH-1 have very closely to the inclination of the pre­ appeared the positive polarity of RM P with sent- day geomagnetic field in the area under average inclination of RMP - I = + 54,3°. study. These types of the rock lrnve not been It is possible to summarize that observed analysed by microscopic methods to indentify distribution and the polarity of RMP of intru­ the magnetic and nonmagnetic min erals. The sive rocks under study have been caused b y curves of x - f[t) of rhyolite t uffs have combination of complex geomagnetic field shown the presence of pyrite, small amount behaviour and irregular intrusive and post­ of haematite and marcasite. Conspicuous in­ magmatic activity including a chemical-phy­ creassing of x has shown the temperature sical alterations of magnetic and other mi­ alternation of nonmagnetic pyrite to mag­ nerals. It means that the observed RMP simply netite and haematite subsequently (Fig. 2) . is not a result of lengthy magnetization pro­ This effects has shown in the some way that cess with both axial shift or polarity changes the rhyolite tuffs were not been heated up to of the geomagnetic field. the 300 - to 350° C during hydrothermal The good correlation .between both petro­ processes. It is possible to assume that the graphic type of the rock and polarity of origin of stable component of RM P has been RMP have allowed to presume that the po­ linked with the time of hydrothermal and larity of RMP of alternated andesite and postvolcanic processes in area in question.

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI

E d u a r d D o b r a : Geolog-ické poznatky ska Chelif sa overila výdatnosť cez 100 1/s, z expertízy v Alžírsku (Košice 13. 2. 1986) v aluviálnej nive rieky Mazafrán výdatnosť 70-80 1/ s). Využitie podzemnej vody pozdlž Autor oboznámil prítomných s geologický• litorálu sťažuje salinizácia zvodnelých kolek­ mi poznatkami v Alžírsku, kde v r. 1983-1985 torov. V deficitných oblastiach sa stavajú pracoval ako expert-geológ v rezorte Minis­ priehrady a vodné nádrže. Výber vhodných terstva stavebníctva a urbanizmu. lokalít však sťažuje vysoká seizmicita Tell­ Alžírsko buduje vrásové pohorie Tellského ského Atlasu. V Tellskom Atlase sa vysky­ Atlasu, ktoré lemuje severnú časť Alžírska tuje niekoľko d esiatok t ermálnych prameňov pozdiž litorálu. Tellský Atlas reprezentuje s teplotou 20-100 °C, z ktorých niektoré sa zóna interníd (predkambrický sokel Veľkej a využívajú pre balneoterapeutické ú č e ly. Malej Kabýlie s mezozoickým obalom - Dor­ Prednášateľ určitý čas pracoval v seizmic­ sala calcaire) a zónou externíd (tellské prí• ky najaktívnejšej časti Alžírska v Ech Che­ krovy massylského, mauretánskeho a numid­ life ex El Asnam. Toto územie s rozlohou ského flyšu). Druhým geologicko-tektonickým 80 X 100 km postihlo 10. októbra 1980 ničivé elementom je alžírsky kratogén, reprezento­ zemetrasenie. V súčasnosli v rámci UNESCO vaný autochtónom Hautes Plateaux južne od dokončili americkí seizmológovia v tomto re­ Tellského Atlasu, so znárnymi chottami Rher­ gióne regionálnu štúdiu mikrozonácie pre vy­ bi, Hodna a Chergui, masívom d Áurés, kde užitie územia v urbanizme. sa spája Saharský Atlas s Tellským Atlasom, z hľadiska zásob zemného plynu a ropy sa ďalej Saharským Atlasom, tiahnúcim sa juž• Alžírsko zaraďuje medzi popredné štáty sveta. ne pozdlž Hautes Plateaux a autochtónom Sa­ Plyn a ropa sa ťažia z hibky 3000 m. Celkové hary. Alžírska Sahara - to je peneplenizo­ zásoby plynu na Sahare dosahujú p odľa naj­ vaný reliéf s morfologickými kontrastmi novších údajov 3000 miliárd m'.J, zásoby ropy (chott Merhrir - 26 m n. m., masív Hoggar 1 miliardu t. Ročná ťažba plynu v súčasnosti vyše +3000 m n. m.). dosahuje 90 miliárd m'3• Plyn a ropa sa do­ Najpriaznivejšie podmienky pre akumulá­ pravujú plynovodmi a ropovodmi do alžír• ciu podzemnej vody sú v zóne interníd (kra­ skych prístavov Stredozemného m ora. Jedna sovej vody Veľkej a Malej Kabýlie) a v alu­ trasa plynovodu vedie cez Tunis, popod more, viálnych nivách väčších riek (napr. v horne j do Talianska. časti a luviálnej nivy najdlhšej rieky Alžír- Pokračovanie na s. 384 361

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 36 1- 366

Ložiskové perspektívy rudnianskeho rudného poľa

KAROL ONDREJKOVIČ Geologický prieskum, n. p ., 052 40 Spišská Nová Ves

Doručené 4. 5. 1985

IlepcrreKTHBbl PY)l;HllHCKOro PY)l;HOro IIOJIII )l;Jlll HOBblX MCCTOPOlli)l;CHIDÍ (Boc­ TOqHall CJioBaKHH)

B cesepH0h Y:aCTl1 CIIl1IllCK0-reMepcK0ľ0 py.11oropmr B pai:íoHe CaMb!X 811.[\­ Hb!X Me.[\HO -PTYTHO-)KeJie30-6ap11eBb!X PY)l;Hb!X )Kl1JI 3T0ľ0 pai:íoHa, Kp0Me rrpesna.11a101.L\ero CKJia.[\OY:Ho-c6pocosoro cTpoeH11l! Ôh1JI11 .!\0Ka3aHbI 11 pa3se­ .11aHh1 TaK)Ke rrorrepeY:Hhie CKJia)l;Y:aTbie 3nesal\1111 11 )l;errpec1111. Ba)KHbIM CBC)-1CHHCM B 3T0M cnyqae J!BJIJ!eTCJ! T0T cj:JaKT, Y:T0, )K!,IJ!bl rrp11ypoY:eHbl K rrorrepeY:HhIM 3JieBal\Hl!M.

Forecast far are deposit occureuces in the Rudňany Ore Field (Eastern Slovakia)

Transversal fald structures [ elevations and depressions) have r ecent! y been discovered beside the dominating folde d-thrusted edifice in the northern part of the Spiš-Gemer Ore Mt s. where the most important ore veins of the area occur ( copper, mercury, iron ores and baryte]. E conomic portions of ore veins appear exclusively located in transversal elevations and this knowledge has been used to forecast purposes in th e area recently proved with positive results.

Geologický prieskum rudnianskeho rud­ skum (vrty, geologické mapovanie ) vý­ ného poľa sa v ostatných desaťročiach za- chodne od bindtského rudného po ľ a pri­ meriava na overenie smerného a úklon­ niesol podobné výsledky. Podľa nich vývoj ného pokračovania známych ťažených rudonosných štruktúr v úseku približne hydrotermálnych rudných žíl (Hrubá, medzi jamou Západ a južným výbežkom Draždiak], ako aj na podložné žily Zlat- Markušovske j doliny, SZ od obce Závadka, nícka a Severná, ktoré sa objavili ne­ možno charakteri z ova ť ako neb il ančný. skoršie. Mineralizácia rudných štruktúr [k r emeň, Výsledky orientačného vrt □ ého priesku­ siderit, baryt ± Cu sulfidy] je nepatrné­ mu vývoja žíl rudnianskeho rudného poľa ho rozsahu, žilky sú iba 10 - 30 cm smerom na západ od jamy Západ nazna­ mocné, prípadne sa rudné štruktúr y pľ e­ čili, ako sa to prejavilo už v minulosti, javujú iba hydrotermálnou alteráciou že h lavné rudné žily v tomto úseku vy­ okolitých hornín. znievajú. Systematický vyh ľ adávací prie- S. Konečný [1969) interpretoval nepriaz- ~

...,.

~ .. ~- ô "' 1-'

i,· "'

"" w

o,

.oo

?

e,

12

18

r:

-

-

suť,

1

kyslé

14

shal

važne

thrust

~

~ ~

e

tuffitic

ostatné

piesčité

s

-

epimeta­

pr

~is

-

-

•

a

hlina,

-

5

•

4

~11 -

tufity,

15

,0

-

16

9

~kJ

naceou

Carboniferous),

:;:

1

Popreňák).

,

tuffite

±:

y,

are

c::2]16[a17

ílovité

s

to

N

y

l

Triassic),

w)

g

Upper

pieskovce,

-

basic

lo.'.'.ol91·.·.·1

i:;z::J,

~3]

Paleozoic),

8

f"

12

pieskovce

prešmyk

y

11

:~r?

metadiabázové

Popreúáka).

-

(:;:~-:::.

1-----1

1~:~: Middle

according

-

;:-:

prevailin

jn

ne

~1,

tufitické

Lower

.

(10

ž

15

and

-

tufity,

part

bridlice,

l:i:i2

c::::J 1.~

podľa

-

14 -

:

1/(

8

prevailingl

_=

=:

4

-:_~~

type

preva

-

ern

čast

-

(?),

s),

vývoj),

-

(Lower

east

(13

piesčité

10

,

13

tria

rite

diabázové

odná

,

h

ý

1971

n

~]t;:l!lli!iiilltlill~:

výc

phyllite

undivided

porphy

rakovecký

prevažne

stred

karbón)

Bindt-Rudňany

Permian),

-

1971;

-

-

7

8

č,

vi

-sericite

vrchný

Mesozoic

(Ondrejkovič,

Upper

(spodný, te

lite.

(?),

metamorfované

nifestation

3

12

epi

ma

-

hyo

lku

r

e

-

9

chlori

ňany

conglomerate,

d

paleozoikum

ore

(Ondrejko vc

-

-

(10

-

6

Ru

indície

porfyrity

-

(4

12

Paleogene,

prevažne

-

18

ide,

dnian

staršie

typu

7

from

-

-

ro

ale,

,

rudné

Ru

y

14

h

2

prevailingly

s

ry

10

vein,

ý

od -

keho

- mezozoikum

f

s

-

or

porph

18

ore

-

p

(13

14

,

conglomerate

3

westernly

perm),

-

žily

západne

17

arenaceous

fylity

tuffitic

area

Quarternary,

(basal)

vrchný

kremenné

and

-

and rudné

the

paleogén,

9

územia

metatuffite,

-

bindtsko-rudnian

-

o.f

-

bed

6 -

tuff

2

17 dislocation,

(4

,

mapa

basic

map

prevailingly

acidic

argillaceous

Hm zlepence

other

ická

alluvial

g

-

-

kvartér

-

-

-

poruchy,

9

lepence

5

z

chloriticko-sericitické

,

11

-

12

16

Geolo

Geological

ne,

tufoporfyroidy,

debris,

prevailingly

1.

to

a

1.

-

face,

r

nds

(bazálne)

alúvium

Obr.

bridlice, prevažne

tektonické sandstone Fíg.

o

su loam, morphic, sa 13

tufy K. Ondrejkovič: Ložiskové perspektívy rudnianskeho rudného poľa 363

\ ...... '· ... \ ......

·-.

f

40 - ·-·- ' - -.------46 " Žo lob a ,J - --c-~~~~~,,,' 812,2 ,,,t' / ·· - ,.,r

l km

0br. 2. Tektonická mapa územia medzi Bind tom a Závadkou ( 0ndrn j kovič, 1971, s po­ užitím mapy Konečného - Števčeka, 1962). 1 - významné prešmyky, 2 - rudo­ lokalizujúce štruktúry, 3 - os b antiklinály, 4 - priebeh vrstvovitej bridličnatosti , 5 - priečna bridli č natosť, 6 - posunovo-poklesové tektonické poruchy Fig. 2. Tectonic rnap or the area between Bindt and Závadka ( Ondrejkovič, 197 J, utilizing also data frorn Konečn ý - Števček, 1962). 1 - significant thrust surface, 2 - ore localizing structure, 3 - b axis of anticline, 4 - bedding schistosity, 5 - transversal schistosity, 6 - norma! fault and shiľt

nivý vývoj rudných štruktúr v tomto úze­ drejkovič, 1968, 1971) považovať za anti­ mí na základe štruktúrneho výskumu ako klinálnu štruktúru. Pri prieskume východ­ vyznievanie rudonosných štruktúr na okra­ ného pokračovania bindtského ložiska na joch klenby, ktorá vznikla intrúziou rud­ základe reambulácie geologickej mapy a nianskych „dioritov". Neskoršie sa však štruktúrneho výskumu sme čiastoč n e s zistilo (Popreňák et al., 1973; Hovorka et využitím výsledkov práce S. Konečného a l., 1979), že tzv. diority predstavujú - Z. števčeka (1962) zistili, že bindtské rnetamoriované vulkanickn-sedimentárne ložisko je vyvinuté v severnom ramene k omplexy, resp. rulovo-amfibolitový kom­ veľkej brachyvrásovej štruktúry - bra­ plex, a teda nemohli podmieniť ani vznik chyantiklinály, vyvinutej v dÍžke približne klenby. Vyklenutie možno podľa analógie 3 km, s amplitúdou rádu 100 m. Os b s výsledkami štruktúrneho výs kumu su­ a ntiklinály m á VZ až VSV smer. V priesto­ sedného bindtského rudného poľa [ On- re brachyantiklinálneho uzáveru SV od 364 Mineralia slov., 18, 1986

\ ·~1111-2 ,.. 1 /~3 1 \ /~66 \ /,c_ ;~5-/~~ 1 1111-5 1 1 1 1 1 1 1 \ _,.,~ /V4 i 1 1

Obr. 3. Mapa rudných ložísk (podľa GLŠ-SGR upravil Ondrejkovič, 1979) Fíg. 3. Map of are deposits ( data from Geological-metallogenetic study of the Spiš­ Gemer Ore Mts. modified by Ondrejkovič, 1979)

Závadky sa ponára na VSV. Západné ohra­ oblasti Závadky, kde na povrchu súvrstvie ničenie štruktúry je menej výrazné. An­ permu (spolu s erozívnymi zvyškami spod­ tiklinála je asymetrická. Kým južné ra­ ného triasu) vybieha približne o 1 km meno má mierny úklon s tendenciou pre­ južnejšie. Táto oblasť je charakteristická chodu do čiastkovej synklinály (kde me­ i SZ až SJ priebehom vrstvovitej bridlič­ gaantiklinálna štruktúra končí na prešmy• natosti s úklonom na SV až V. Kým v jad­ kovej tektonickej línii - tektonickom sty­ re brachyatiklinály vystupujú bazálne ku staršieho a mladšieho paleozoika), se­ vrstvy karbónu (bindtsko-rudnianske zle­ verné rameno strmo upadá a smerom na pence), smerom na SV až V súvrstvie S sa v hÍbke sklon ramena postupne karbónu a permu v priečnej depresii vý• zmierňuje a vytvára monoklinálnu štruk• raznejšie zväčšuje mocnosť, prič o m pristu­ túru s menšími vrásami a s disharmonic­ pujú vrchnejšie členy permskéh o súvrst­ kým vrásnením najmä karbónskych brid­ via. líc. Opísaná pnecna depresia je pnecnou Na základe undulácie osi b, pozorova­ synklinálou oddeľujúcou bindtské a rud­ teľnej zreteľne najmä jej ponáraním v nianske priečne antiklinálne vyklenutie. oblasti Závadky, možno zhodne s pozo­ Megavrásová stavba je významnou ru­ rovaniami L. Rozložníka (1965) v oblasti dolokalizujúcou štruktúrou. Smerný roz­ medzi Dobšinou a Mlynkami usudzovať, že sah rudnianskeho a bindtského ložiska mladšie paleozoikum je tu okrem pozdÍž• v bilančnom vývoji zodpovedá rozsah u nych vrás vrásaené i priečne. Okrem vý• priečnych antiklinálnych úsekov - vy­ sledkov drobnoštruktúrnej analýzy nasved­ klenutí, kým v priestore priečnej depre­ čuje tomu i výrazná priečna depresia v sie ( oblasť Závadky) je vývoj žíl nepriaz- K. Ondrejkovič: Ložiskové perspektívy rudnianskeho rudného poľa 365 mvy, bez ekonomického významu. Auto­ kopyritom, ktorá sa interpretuje aho po­ rov predpoklad ložiskovej sterility prieč­ kračovanie žíl gretelského žiln.foc systé­ nej depresie (Ondrejkovič, 1968; 1971] na mu ( Hrušovský et al., 1985). základe štruktúrnych výskumov a negatív• Výsledky g eologického a štruktúrneho nych výsledkov orientačných vrtov v tom­ výskumu, potvrdené prieskumnými diela­ to území plne potvrdili negatívne výsled• mi v oblasti Bindtu a Rudnian, dovoľujú ky prieskumu v rámci prieskumnej úlo­ predpoklada ť podobnú väzbu rudných žíl hy Rudňany - Bindt. Výsledky doplňu­ na priečne a ntiklinály pre oblasť severnej júceho vrtného prieskumu potvrdili nebi­ časti Spišsko-gemerského rudohoria . lančný vývoj hlavných rudonosných rud­ nianskych štruktúr v priestore priečnej Literatúra depresie charakterizovaný rozptýlenou mi­ Fabián, M. - Hud á č ek, J. - Tr é g e r, neralizáciou ( kremeň, siderit) v žilkách M. 1985: Ročná správa za r. 1984 Rudňany rádu cm a hydrotermálne alterovanými - Bindt, VP. Manuskript - GP Sp. Nová horninami ( Fabián et al., 1985). Ves. Tektonická a rnetalogenetická interpre­ Hovor k a, D. - Mih a 1 o v, J. - Ondrej - k o vi č, K. 1979: Metamorfity amfibolitovej tácia rudnianskej oblasti (s negatívnym fácie v rudnianskom rudnom poli. Miner. dôsledkom na perspektívu smerného po­ slov., 11, s. 481 - 504. Hrušovsk ý, S. - H udáček, J. - Tré­ kračovania priečnych rudných žíl v de­ g e r, M. 1985: Ročná správa za r. HJ84 Rud­ presiách) viedla k predstave o prevdepo­ ňany - Matejovce, VP. Manuskript - GP dobnom priaznivom vývoji paralelných žíl Sp. Nová Ves. K onečný, S. - š t ev č ek, Z. 1962: š truk­ v podloží rudnianskeho žilného systému, túrny výskum v oblasti Gretla - Nálep­ viazaných priestorove na priaznivú zónu kovo. Manuskript - archív GÚDŠ Brati­ slava. pri ečnej rudnianskej antiklinály [Ondrej­ K one č ný, S. 1969: Geologicko-tektonická kovič, 1979). Pravdepodobnosť priaznivého stavba okolia Rudnian a jej vz ť ah k rud­ vývoja paralelných rudných žíl (malo· ným žilám. [Kandidátska dizertačná práca.] Manuskript - GÚDŠ Bratislava. bindtských, gretelských a žíl Novoveskej Ondrej k o vi č , K. 1968: Záverečná správa Huty) okrem uvedených štruktúrnych zá­ a výpočet zásob Bindt - Závadka, Fe, Cu; verov podporil aj ich overený bilančný VP. Manuskr ipt - GP Sp. Nová Ves. Ondrej k o vi č, K. 1971: Vzťah hydroter­ vývoj v SJ zóne, zodpovedajúcej bindtskej málnych rudných ložísk Bindtu ku geolo­ priečnej antiklinále. Po hluchom pásme gicko-tektonickej stavbe územia. [ Diplomo­ vá práca z postgraduálneho štúdia.] Ma­ [ priečna synklinála Závadky) je rudnian­ nuskript - V ŠT Košice. ska SJ zóna s predpokladaným priazni­ On d re j k o vi č, K. 1979: Ideový projekt vým vývojom aj paralelných žíl v súvrství ( ponuka na projekt geologicko-prieskum­ ných prác] Rudňany - Matejovce, VP. Ma­ karbónu (Popreňák, 1964) a permu v pod­ nuskript - GP Sp. Nová Ves. loží súvrstvia mezozoika a paleogénu. Pop re ň á k, J. 1964: Poznámky o vplyve li­ Túto predstavu potvrdil už prvý orien­ tológie na morfológiu rudných žíl v oblasti Rudnian. Zpr. geol. Výsk. v Roku 1964 ( Bra­ tačný vrt RHV- 7 v rámci úlohy Rudňany tislava J. - Matejovce, ktorý v hÍbke 526,4 - P o p r e ň á k, J. - G r e c u 1 a, P. - M i h a - 536 m a 620,1 - 624 m overil severne od 1 o v, J. 1973: K problému stavby a vývoja žíl v Rudňanoch. Miner. slov., 5, s . . 279 - Rudnian s ideritovo - kremeňovú žilu s chal- 286. 366 Mineralia slov., 18, 1986

\ Forecast for ore deposit occurences in the Rudňany Ore Field (Easter n Slovakia)

Structural investigations the results of veloped stockworks or hydrothermally alte­ which have been controlled by dri!ling data red belts along the ore localizing structure proved that pronounced dependence does exist of mostly thrust nature. between localisations of economic hydrother­ Setting out from the new data, the pre­ mal ore veins and the megafold edifice in sence of parallel ore veins may be forecasted the Rudňany and Bindt Ore Fields. These in the area northernly from the Rudňany relations appear in optimum ore concentra­ vein system, namely in north-south trending tions being localized in the spaco of mega­ belt coresponding to anticlinal structure. This anticlines whereas only non-economic ore presumption has meanwhile been proved by veins are present in transversal depressions, drilling data from the area where a thick or synclines ( e. g. northernly from Závadka quartz-siderite-chalcopyrite ore vein was dis­ village). covered and interpreted to represent conti­ In their non-economic development, the ore nuation of ore veins from the Gretla ar ea l.Jfmeath vein structures appear only as poorly de- complexes of Triassic and Paleogene age. 367

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 367-378

Zpracování petrologických dat metodami matematické morfologie na príkladu klasifikace vulkanických hornín v diagramu Q-Ab-Or

BOŽENA KUNOVÁ,* JOSEF MIKEŠ,* ' FRANTIŠEK PATOČKA*

• ústav geologie a geotechniky ČSAV, V Holešovičkách 41, 182 00 Praha 8 •• ústav teoretických základu chemické techniky CSAV, Rozvojová 135, 160 00 Praha 6

Doručené 15. 4. 1985

O6pa60TKa neTpOJIOľHtJ CCKHX ,Il;aT MCT0,Il;aMH MaTeMaTHtJCCKOK M op

EhIJIO rrepecq11TaHO 6onee qeM 400 CHJIHKaTOBhlX aHam130B Me303 011CKHX , KeH03011CKHX BYJIKaHJ1qeCKHX rrop0,[1 J13BeCTHOľO rreTporpaqi11qeCKOľO 3atJ.rre­ HeHH51 11 ,[\aHHhie HaHeceHhl B TpexyrOJIHJ1 KOBY!O ,[\HarpaMMY Q-Ab-Or. TipH HCIIOJih30BaHJ1J;[ MeTO,[IOB MaTeMaTH'leCK011 MOpqJOJIOľJ;[J;[ OhlJIO B 3 T011 ,íl;Ha­ rpaMMe BhJqJieHeHO IIOJie rnaBHhIX BYJIKa H11qecKHX accm:-111a~11ii: (T. e . T ľO ­ JieHTOBhlX, aJIKaJI11qecKO-H3BeCTKOBJ1CThlX l1 am

Processing of petrologic data employing methods of mathr.maticaJ mor­ phology on the example of voJcanic rocks classification in the diagram Q-Ab-Or

More than 400 main element analyses of Mesozoic and Cenozoic vol­ canic rocks of known petrologic specification were recaluculated to C. I. P. W. norms and plotted in triangular diagram Q-Ab-Or. Employing methods of mathematical morphology, fields of principal volcanic associa tions [ i. e. tholeiitic, cala-alkaline and al kaline, r esp. shoshonitic) and fíelds of main rock types ( classified according to the Si02 content) were established in this diagram. The advantage of such procedure is in better objectivity of determination of positions and shapes of individual fields mentioned above, compared to the intuitive approach employed usually for the same purpose. Resultant diagrams can be u tilised in simple classification of volcanic rocks.

Stále rozsáhlejší aplikace laboratorních stupným narustáním kvanta chemických metod v petrologii posledních desetiletí analýz ruzných typu vulkanitu vznikla po­ podstatne rozšírila sféru znalostí chemic­ treba vypracovat nové petrologické klasi­ kého složení vulkanických hornin. S po- fikace, vycházející z chemizmu hornín. 368 Míneralia slov., 18, 1986

Rada petrologu (Kuno, 1956; Irvine - Ba­ (J980). ragar, 1971; Miyashiro, 1972; Jakeš - Údaje chemických analýz jsou zákla­ White, 1969, 1972) rozlíšila podle chemis­ dem mnoha petrologických diagramu, v mu tri hlavní asociace vulkanických hor­ nichž pi'íslušnost horniny k urči t ému ty­ nín - tholeiitovou, alkalicko-vápenatou a pu či asociaci je dána polohou p r ojekční­ alkalickou. Definovali jejich základní roz­ ho bodu jejího chemického složení (napr. díly, vyplývající z obsahu hlavních a sto­ Kuno, 1968; Irvine - Baragar, 1971; Miyas­ pových prvku. Joplinová (1968) zavedla hiro, 1974; Jensen, 1976; Whitford et al., další asociaci vulkanitu - shoshonitovou, 1979). která společne s Na-alkalickými vulkani­ Pole (oblasti) specifických horninových ty vytvái'í asociaci alkalickou s. 1. (Miyas­ typu ( asociací) jsou ve vetšine petrolo­ hiro, 1972). gických diagramu vymezeny podle rozlo­ Popsané ti'ídení vulkanických hornín je žení proj e kčních bodu v podstate intui­ v podstate dodržováno v puvodní podobe tívne. Naším cílem bylo vymezit pole hlav­ i pozdejšími autory (napi'. Jensen, 1976; ních vulkanických asociací, t . j. tholeiito­ Whitford et al., 1979; Gill, 1981; Baker, vé, alkalicko-vápenaté a alkalick é, resp. 1982; Mišin, 1982). V naší literatui'e shr­ shoshonitové, a pole nekterých zák ladních nuje charakteristiky zmínených asociací typu vulkanitu ( bazaltu, bazaltických an ­ vulkanitu vyčerpávajícím zpusobem Jakeš dezitu, andezitu atd. - tab. 1 ] v troj-

TAB. 1

Pfehled označení a kvantitativního zastoupení ( čísla v závarkách] jednotlivých zpracovávaných soubon1 silžkátových analýz vulkanických hornin Review of notation and quantitative share [numbers in brackets ] of processed set of volcanžc rock analyses

Asociace Horninový tholeiitová alka!icko- alkalická všechny Si02 typ vápenatá ( shoshoni- asociace (hmat.% ) tová) celkem 1 2 3 o

bazalt 1 - 1 2 1 3 1 O 1 1 [42) [20) [37) (99) < 52

bazaltický andezit 1 - 2 2 - 2 3 - 2 O - 2 2 [20) (17 ) (20) (57) 52 ~ 56 andezit 1 - 3 2 - 3 3 - 3 O - 3 3 (20) (37) f54] (111) 56 ~ 63 dacit 1 - 4 2 - 4 3 - 4 O - 4 4 ( 9) (23 ) (28) (60) 63 ~ 69 ryolit 1 - 5 2 - 5 3 - 5 O - 5 5 (17) (54 ] (23) (94) ,é'; 69 všechny horninové 1 - O 2 - O 3 - O typy celkem o [108) (151) (162) [421) B . Kunová et al.: Zpracování petrologických dat metodami m atematické morfo1ogie 369

úhelníkovém diagramu normativních mi­ Q nerálu Q, Ab a Or zpusobem co nejexakt­ nejším - za pomoci metod matematické analýzy obrazu (matematické morfologie].

Metodika zpracování dat p - --- V práci vycl1ázíme ze zobrazení silikáto­ - -,; I • / 1 vých analýz vulkanických hornín v troj­ I I úhelníkovém diagramu normativních mi­ I y I nerálu Q, Or a Ab, vypočtených podle I I I systému CIPW (in Hejtman, 1956 a Jar­ I I chovský - Pa točka, 1983); výsledky jsou Or pi'epočteny na základ 100 ~ó. Celkem by­ lo k dispozici ,121 silikátových arn1lýz, cha­ ~ rakterizujících složení vulkanitu náležejí• X cích k ruzným petrografickým typum a vulkanickým asociacím ( tab. 1). Analýzy Obr. L Bod P v trojúhelníkovém diagramu, který má soul'adnice x, y, v soustave troj­ jsou pi'evzaty z prací autoru citovaných lÍhelníka a soui'adnice X, Y v sytému pravo· v dodatku I. Veškeré zpracování dat bylo IÍhlém ti provedeno počítačove s využitím netradič­ Fig. 1. Figura ve point in triangular plot with coordinates x, y, in triangu!ar and ních metod analýzy obrazu ( matematické X, Y in rectangular system morfologie -· Serra, 1982]. Výsledkem prepočtu každé silikátové trojúhelníka. Budeme formulovat cíl dal• analýzy, promítnutým do trojúhelníka šího zpracování jednotlivých souboru. Tím Q-Ab-Or ,je jeden bod v rovine. Za je vymezení minimální plošné obla sti, v nP.závislé údaje ( soui'adnice J jsme zvolili níž leží pokud možno 90 % nebo více procento obsahu Or (x) a Q (y]. Obsah bodu dané množiny, čili jde o zobrazení Ab je doplr1kem do 100 % : z = 100 - diskrétní konečné množiny bodu do plošné X - y. oblasti. Od hledané oblasti (pole) je vhod­ Trojúhelníkový diagram predstavuje ne­ né požadovat splnení následujících poža• pravoúhlý soui'adný systém, ve kterém osa davku, které se týkají jejího tvaru a vy­ y svírá s osou x úhel 60°. Pro další vý• plývají ze znalosti povahy problému: počty je výhodné zavést pravoúhlé sou­ a) oblast musí být souvislá, t. j. musí i'adnice se stejným počátkem (v levém vr­ sestávat pauze z jedné časti a nesmí ob­ cholu tro júhelníka) a se stej nou osou sahovat prázdná místa ( ,,díry"); x = X ( obr. 1). Pro prepočet nepravo­ b) hranice oblasti musí mít minimální úhlých soui'adnic na pravoúhlé platí tyto ki'ivost, t. j. má být pokud možno zarovna­ rovnice: ná (vyhlazená]. Pokud mužeme o skutečné hustote roz­ ložení bodu pi'edpokládat, že je to funkce X=x+ ~ y- (1] 2 ,,dostatečne hladká", pak lze též očeká ­ vat, že kontura oblasti nebude mít ostré Každému souboru dat ( tab. 1) odpovídá výbežky ani hluboké zárezy. množina bodu v d e finiční oblasti (poli) Jakékoliv číslicové zpracování musí za- 370 Mineralia slov., 18, 1986

č ít plošnou diskretizací dat, t. j . rozdelením Pi'i zachování tohoto pomeru (obr. 2) má definiční oblasti na pravidelnou síť, ,,mo­ rastr strukturu pravidelných šestiúhelní• zaiku", resp. rastr. Každý bod (v našem ku. prípade projekce silikátové- analýzy) je Pi'ii'azení bodu k elementu rastru [ma­ zai'azen do jedné elementární buňky ta­ tice) se rídí vzorci [ 2), v nichž index i kového rastru. Celý rastr je pak repre­ vyjadruje poradí elementu v i'ád ce ( čís l o­ zentován maticí. Element matice má hod­ váno zleva doprava) a index j poradí i'ád­ notu rovnou počtu bodu, které obsahuje ku [ čísl o vanému zdola na horu ): odpovídající ploška rastru. Zmínenou hod­ y notu mužeme tedy interpretovat jako hus­ - + 1 totu projekčních bodu. b X Pi'i zpracovam projekcí silikátových 1 pro j 1, 3, 5 . ... analýz v diagramu Q-Ab-Or bylo po­ a + užito hexagonálního plošného rastru, kte­ a X-- r ý má oproti čtvercovému vyšší stupeň 2 i= 1 pro 2, 4, 6 . ... izotropie a umožnil interakční zpracová­ a T 1 ní analyzátorem obrazu TAS firmy Leitz [2 ] (Miiller, 1973; Newrath - Serra, 1979). Matice hustot je klíčem k vytvorení ob­ Hustota rastru je charakterizována poč­ tem elementu N, které pi'ipadají na zá­ lastí [polí). Pokud by by! datový soubor kladnu trojúhelníka. Hrana elementární statisticky reprezentativní, stač il o by vzít plošky je pak a = 100/N. Hexagonální určitou prahovou hodnotu hustoty a všech• plošný rastr má jaka elementární plošku ny elementy s hodnotou vyšší by pi'ed­ obdélník, jehož pomer stran b/a = 0,9. stavovaly hledanou oblast. V prípade ome­ zených výberu dat vede takový~o postup k neverohodným záverum. Príčin o u je sta­ tistický r ozptyl hodnot elementu matice hustot. Počet bodu v jednom elementu ras­ tru n;_i ( hodnota elementu matice) se rídí binomickým rozdelením s rozptylem rovným druhé odmocnine z o čekávané hodnoty:

[3 ]

Vzhledem ke zpravidla malým hodnotám E [ n;, i) jsou rozptyly relativne veliké. To má silný vliv na tvar oblasti stanovené prahovou hodnotou hustoty. Ke zmenšení velikosti rozptylu se bež• ne používá metody filtrace ko nvol učními filtry, vetšinou prostým prumerováním. b=0.9 xa Této metody jsme též použili v pr vém kro­ Obr. 2. Hexagonální rastr a trojúhelníkový ku extrakce oblastí. Metoda filtr ace [pru­ diagram merování ) spočívá v tom, že se pro kaž­ E'ig. 2. Hexagonal raster and triangular dia­ gram dý element spočítá nová hodnota, jež je B. Kunová et al.: Zpracování petrologických dat metodami m atematické morfologie 37L

U všech souboril. by! bez výjimky apli­ kován petislupkový filtr čítající 91 ele­ mentu. To odpovídá pril.meru okolí asi 7,5 % co do složení, což lze považovat za primerený rozsah korelace. Aby bylo mož• né použít ce ločís e lné aritmetiky, byla za­ vedena mírná odchylka od bežné definice transformace - za filtrovanou hodnotu elementu matice by! vzat součet všech hodnot z daného okolí bez delení číslem N = 91. Nová matice má pak h odnoty Obr. 3. Geometrická prezentace hexagonálního rovné počtum bodu v petislupkovém oko­ prfimerujícího filtru Fig. 3. Geometrie representation of a hexago­ lí elementu rastru. Pi'i filtraci je t reba se nai a veraging filter vyporádat s problém em okrajových ele­ mentu, t. j. takových, jejichž okolí o veli­ obecne váženým prumerem všech hodnot kosti „masky" filtru neleží zcela v defi­ definovaného okolí. Váhy jednotlivých niční oblast i trojúhelníkového diag ramu. e lementu okolí definuje práve konvoluční V konkrétních pl'ípadech se to týkalo zá­ filtr. Postup má oprávnení, pokud hod­ kladny Ab- 0r trojúhelníka Q-Ab-0r, noty matice navzájem korelují, t. j. je-Ii nebo ť pi'ímo na ní leží rada bodu, za tím - napr. očekávaná hodnota jednoho elementu co od ostatních stran jsou body d o stateč­ vysoká, pak i sousední hodnoty jsou vyso­ ne vzdálen y. Problém by! rešen normová­ ké, a podobne. ním podle plochy pruniku pole masky Zvolili jsme hexagonální rastr, jenž pl:'i­ filtru s d e finiční oblastí trojúhelníka. náší výhody [ale i komplikace) pri sesta­ Predpis pro filtraci, ve které m;, j, resp. vování algoritmu. Matice má prirozené n;, i jsou h odnoty filtrovatelné, r esp. pil. ­ pravoúhlé uspoi'ádání, ve kterém však mu­ vodní matice, má tento tvar: sí být kódována hexagonální struktura rastru. Každý vnitrní element má jen šest m;j =L {n kl " N ( 05) N ( Os íl A)] [5 ] ne jbližších sousedu, a nikoliv osm, jak (k,l)e05ílA by formálne vyplývalo ze struktury ma­ kde k, 1 zamená dvojici indexi'.1 matice, tice. Zvolili jsme prúm erující filtr, jehož 0 5 zn a c1 petislupkové okolí e lem entu g eometrické uspol'ádání je znázorneno na ( i, j] a symbol A vyjadruje de fi ni čn í ob­ obr. 3, ve kterém jsou pro zjednodušení last trojúhe ln íka ( trojúhelníkového dia­ zobrazeny jen tri „slupky" filtru. Počet gramu], 0 5 nA_ je prunik masky filtru elementu filtru lze určit podle vzorce: v pozici i, j s trojúlielník em, N(O) je po­ čet bodu filtru, které jsou obsaženy v ob­ L = 3M[M + 1), [ 4 l lasti O. Platí tedy, že

kde M je počet „slupe k" filtru. N (0 5) 2 N(Os íl11) [6]

Z obr. 3 je zrejmá výhoda hexagonálníl10 Pokud je celý filtr obsažen v t r ojúhelníku , 11 sporádání, které poskytuje filtry blízké pak se vzor ec [5] zjednodušuje ta kto: kruhovému tvaru, což je mimo jiné bliž• ffi ij = ~ n kt ší praxi grafického ru č n í ho zpracování [5a ] ( k I l e Os úda ju. 372 Miner alia slov., 18, 1986

TAB. 2

Dokumentace zpracování datových souborii. Documentation oj data set processing

počet počet stupeľí stupeň stupeň soubor práh uzavrení otevl'ení dilatace bodu bodu pozn. celkem mimo

1 1 2 8 2 o 42 1 (1] 1 2 2 8 2 1 20 2 (l] l 3 2 8 2 2 20 2 1 4 2 8 2 4 9 1 1 5 2 8 1 3 17 2 2 1 3 8 2 1 20 2 2 2 2 8 2 o 17 o 2 3 2 8 2 o 37 3 2 4 2 8 2 1 23 3 2 5 2 8 2 o 54 o 3 1 3 8 o o 37 3 3 2 2 8 o 2 20 4 [2] 3 3 2 8 2 1 54 5 (3) 3 4 2 8 2 o 28 3 3 - 5 2 8 2 o 23 1 1 - O 2 8 2 o 108 3 (1) 2 - O 2 8 2 o 149 o 3 O 2 8 2 o 162 3 [1) O ·- 1 2 8 2 o 99 3 O - 2 2 8 2 o 57 4 O 3 2 8 2 o 111 4 O 4 2 8 2 o 60 4 O 5 2 8 2 o 93 2

1 - data na z'lk!adne /\b - Or, 2 - lin ~rní uzavrení základny Ab - Or stupne 23, 3 - lineární dilatace ve vodorovném smeru stupne 1 1 - data on Ab - Or l.Jasis, 2 - linear closing of Ab - 01' basis of degree 23, 3 - linear dilatation of 1st degree in horizontal sense

Filtrovaná matice byla rozdelena až na Prato by lo k dalšímu zpracování oblasti výjimky (tab. 2] na oblasti s prahovou použito postupu analýzy obrazu - algo­ hodnotou 2, t. j. byly vytvoi'eny primární ritmu matematické morfologie. Je treba oblasti pokryté elementy, v jejichž peti­ zduraznit, že nadále se popisuje práce s slupkovém okolí jsou alespofí dva pro­ binárními maticemi prahových hodnot, j ekční body (s korekcí okrajových ele­ které mají již spíše geometrickou inter- m entu]. Ukázalo se, že získané oblasti pretaci. Zpraéovaná oblast je množinou vetšinou nevyhovují stanoveným cílum. tech elementu rastru, jimž odpovídá hod- B. Ku nová et al.: Zpracování petrologických dat m etod ami m atematické morfologie 373

nota 1 ( doplnek má hodnoty O). Základ­ četná - ma jí tedy velkou lineární husto­ ními operacemi matematické morfologie tu. Aplikace plošných strukturních ele­ jsou eroze, dilatace a jejich kombinace, mentu není adekvátní, a proto na celý t. j. otevi'ení ( = eroze + dilatace) a uza­ soubor dat m usíme pohlížet jako n a sjed­ vrení [ = dilatace + eroze). Tyto operace nocení dvourozmerného a jednorozmer­ jsou blíže vysvetleny v dodatku II. ného podsouboru. Na podsoubor na ose X Prvou aplikovanou transformací bylo byly aplikovány tytéž postupy, avšak byl uzavrení o velikosti strukturního eleme­ volen lineární strukturní element a bylo mentu 8 ( 8 slupek hexagonálního rastru). vynecháno otevi'ení. Výsledná oblast je Výsledkem je oblast, ve které byla zapl­ vzata jaka s jednocení obou transfor mova­ nena prázdná místa ( ,,díry"), byly spoje­ ných podoblastí. V nekolika pi'ípadech ny izolované ostruvky a zarovnány nerov­ bylo též n utno u č init výjimku (tab. 2) . nosti okraju, zasalmjící dovniti' oblasti (,,fjordy"]. Další transformací bylo otevi'ení, jež by­ Disknse Io provedeno ( až na výjimky - tab. 2) strukturním elementem velikosti 2. Po Hlavní výsledky zpracování projekcí si­ otevi'ení mizí výbežky vyčnívající z oblasti likátových analýz vulkanických hornín v ven. Otevrení nebylo realizováno jen v diagramu Q-Ab - Or metodami matema­ tech pi'ípadech, kdy by vedlo k vyloučení tické morfologie shrnují obrázky 4 až 6. významné části bodu z oblasti a nebylo Obr. 4 zachycuje pozici polí (oblastí ) h lav- by možné v rámci dalších pravidel do­ sáhnout požadovaných 90 % pokrytí. Poslední transformací byla podmínená o dilatace, která byla provádena pouze v tech pi'ípadech, kdy pi'edchozí transfor­ mace nevedly ke splnení podmínky 90 % pokrytí. Tím došlo k rovnomernému roz­ šírení oblasti až do splnení uvedené pod­ mínky. Stupeň dilatace byl limitován hod­ notou 4. Vyšší hodnoty stupne dilatace již ztrácejí smysl - pokud by jich bylo tre­ ba, vypovídá to spíše o nereprezentativ­ ních datech. Proto v pi'ípadech, kdy ne­ pomohlo ani vynechat otevi'ení, ani maxi­ mální dilatace, byly ponechány oblasti po­ krývající i méne než 90 % bodu (napi'. Ab Or soubor 3-2, tab. 2). K dosažení souladu s požadavky na tvar oblasti lze využít i další transformace matematické morfo­ Obr. 4. Pole hlavních vulkan-ických asociaci v trojúhelníkovém diagramu n ormativních mi­ logie, jako uzavrení prázdných míst nerálu Q-Ab-Or. 1 - tholeiitová asociace, (,,der"), konstrukce konvexní obálky. 2 - alkalicko-vápenatá asociace, 3 - alka­ lická [ shoshonitová) asociace Pri aplikaci popsaných algoritmu vy­ Fig. 4. Field of main volcanic associations in vstal problém s daty, která leží na zá­ triangular plot of normative Q- Ab-Or mi­ k ladne Ab-Or a jsou vlastn e jednoroz­ nerals. 1 - tholeiitic association, 2 - calc­ alkaline association, 3 - alka line ( shosho­ merná. Tato data jsou často velmi po- nite ) association 374 Mineralia slov., 18, 1986 ních vulkanických asociací tholeiitové, V obr. 4 se pomerne dobre oddelují ob­ a lkalicko-vápenaté a alkalické ( resp. lasti asociací tholeiitové a a lkalické shoshonitové). Postavení oblastí základ­ (shoshonitové) a jen o neco vetší je prekryv ních horninových typu vymezených podle druhé ze jmenovaných asociací s asociací obsahu SiO2 ( bazaltu, bazaltických ande­ alkalicko-vápenatou. Vzájemné prekrytí po­ zitu, andezitu atd. - tab. 1) je patrné z lí tholeiitové a alkalicko-vápenaté asocia­ obr. 5; jsou zde sloučeny jednotlivé ty­ ce je však dosti velké. py hornin ze všech vulkanických asocia­ Pi'ekryvy polí dílčích horninových typu cí, t. j. napi'. v jednom poli jsou icelandity, na obr. 5 jsou často značné - t ento dia­ andezity s. s., trachyty a latity. Nejdetail• gram je tedy použitelný jen pro rozlišo• nejší je obr. 6, který rozlišuje oblasti díl· vání vulkanitu s podstatneji rozdílnými čích typu vulkanitu jak podle procenta obsahy SiO2. Presto se v nem velmi dobre Si02, tak podle asociace k níž hornina oddelují bazalty a andezity (soubory 0- 1 náleží. a 0-3, ta b. 1), presto že diference mezi

„Rozlišovací schopnost" trojúhelníku na spodní a h orní hranicí podílu SiO2, které obr. 4 až 6, daná velikostí pi'ekryvu jed­ odpovídají uvedeným souborum, je pauze n otlivých polí, je evidentne značne pro­ 4 %. menlivá; z toho vyplývá i n estejná míra Nejlepší „rozlišovací schopnosti" je do­ použitelnosti diagramu pro klasifikaci díl• saženo v diagramech na obr. 6, kde jsou číc h typu (nebo asociací) vulkanických vulkanity rozdeleny jak podle h ornino­ hornin. vých typu, tak podle základních vulkanic­ kých asociací. Velmi dobrého stupne roz­ líšení je dosaženo v trojúhelnících , zobra­ Q zujících vulkanity s obsahem SiO2 v roz­

1 mezí 52 až 63% (t. j. soubory 1-2 až 3-3), 2 ----- ponekud h orší je situace v trojúhelníku hornin s podílem SiO v rozpe 4 2 tí 63 až 5 ..... , ...... 69 % (soubory 1-4 až 3-4) a s podílem SiO2 menším než 52 % (soubory 1- 1 až 3-1). U velmi kyselých vulkanických hor­ nín (s obsahem SiO2 vetším než 69 %, t. j. u souboru 1-5 až 3-5) jsou pi'ekryvy polí tak velké, že použitelnost posledního diagramu (v obr. 6d) je sporná. Velikost pi'ekryvu oblastí asociací alkalicko-vápe­ naté a alkalické ( shoshonitové ) je ve -----J--, všech trojúhelnících na obr. 6 menší n ež Or rozsah prekryvu polí tholeiitové a alkalic­ ko-vápenaté asociace. Obr. 5. Pole hlavních petrograľický c h typu vulkanitú v trojúhelníkovém diagramu nor­ Zdánlivým rozporem obr. 4 až 6 je, že m ativních minerálu Q-Ab- Or. 1 - · bazalty, sjednocení dílčích oblastí se presne ne­ 2 - bazaltické andezity, 3 - an dezity, 4 - kryje s o blastí vytvorenou ze sumárních dacity, 5 - ryolit y Fig. 5. Fields of main petrographic types of dat. Jaka príklad lze uvést nesouhlas sjed­ volcanitcs in triangular plot oľ normative nocení oblastí souboru 1- 1 až 1-5 a ob­ Q-Ab-Or minerals. 1 - basalts, 2 - ba­ lasti souboru 1-0. Zmínený zdánlivý roz­ saltic andesite, 3 ·- andesite, 4 -- dacite, 5 - rhyolite por vyplývá z toho, že jednotlivá data B. K unová et al.: Zpracování petrologických dat metodami matematické morfologie 375

Q Q a b

Ab Or Ab Or

Q Q Q

C d e 1--- 2 -·- · - 3 .. ·......

Ab Ab Ab Or

Obr. 6. Pole hlavních petrografických typu vulkanitu jedn otlivých asociací v troj• úhelníkovém diagramu normativních minerálu Q-Ab-Or. a - bazalty, - bazaltické andezity, c - andezity, d - dacity, e - ryolity; 1 - tholeiitová asociace, 2 - alka­ licko-vápenatá asociace, 3 - alkalická ( shoshonitová) asociace Fig. 6. Fields oľ main petrographic types o ľ volcanics according to single asso­ ciations in triangular plot of n ormative Q - Ab - Or minerals. a - basalt, b - basaltic andesiťe , c - andesite, d - dacite, e- rhyo!ite, 1 - tholeiitic association, 2 - calcalkaline association, 3 - alka line ( shoshonite) association

[projekce hornín] se často silne prekrý• K20. Nebylo by tak potreba složitého pre­ vají a mísí; užité transformace nejsou počtu na nor mativní minerály. Procenta prato lineární. normativních TH inerálu se však vyp oč í tá ­ Je n utné ješte podotknout, že zdánlive vají ze silikátové analýzy jako celku, t. j. stejnou službu jako diagram Q-Ab-Or na obsazích normativního kremene, a lbitu by mohl prokázat trojúhelníkový dia­ a ortoklasu se projevuje vliv podílu a gr am h motnostních procent Si02, Na20 a vzájemných pomeru všech komponent si· 376 Mineralia slúv., 18, 1986

• • • • • r ------, • • • • • • •• ' 1 / / r --- J •

\ '-- -, . . ' ,-> / • • } I \ ľ :- :- :. :-: <.. -: .:- .. ~~ : : ~~~. . :o= B Obr. 7. Eroze obrazce [ množiny ) X struktur­ Obr. 8. Dilatace obrazce [množiny] X struk­ ním elementem B [ elementárním hexagonem). turním elementem B ( elementárním hexago­ Píl.vodní obrazec X je ohraničen čárkovanou nem) . Píl.vodní obrazec X je ohr a ničen č á r­ linií, erodovaný X 8 B plnou čarou kovanou linií, dilatovaný X cB B plnou čarou Fig. 7. Erosion of figure (point set) X by Fig. 8. Dilatation of figure [point set) X by ,tructural element [ elementar hexagone) B. structural element [ elementar hexagone] B. Original figure X limited by dashed lin e, Original figure X limited by dashed line, the the eroded one ( X 8 B) by full line dilated one ( X cB B) by full line likátové analýzy. Trojúhelník Q--Ab- Or a pi"epočtených na normativní minerály také poskytuje orientační predstavu o mi­ Q, Ab a Or podle systému CIPW [ obr. 4, nerálním složení horniny; navíc jej lze 5 a 6). srovnávat s obdobnými diagramy, do nichž Pokusili jsme se vytvorit takovou meto­ jsou vynášeny výsledky petrologických ex­ du extrakce výše uvedených oblastí, kte­ perimentu s prirozenými a umelými siliká­ rá by se opírala o pokud možno jednotný tovými taveninami. Umožňuje tak usuzo­ algoritmus. Tento prístup je kompromisem vat na tlakové a teplotní pomery vzniku mezi metodami klasické filtrace dat a po­ hornín, jejichž složení je v nem promítnuto stupem matematické morfologie. Užití me­ (Willye, 1977; Winkler, 1979). tod matematické morfologie má silné oprávnení v tom, že jednotlivé soubory Záver silikátových analýz (tab. 1) nepi"edstavují statisticky reprezentativní a náhodné vý• Zpracováním více než 400 silikátových bery. Bylo by možné diskutovat, zda po­ analýz mezozoických a kenozoických vul­ díl obou částí je vyvážený; to bude - kanických hornín metodami matematické mimo pne námetem další práce. morfologie byly v trojúhelníkovém diagra­ V každém prípade však bylo dosaženo mu vymezeny oblasti (pole), do nichž se objektivizace ve srovnání s bežným, čas­ promítají hlavní typy [podle obsahu Si02 to intuitivním zpracováním petrologic­ označené zjednodušene jako bazalty, ba­ kých dat. zaltické andezity, andezity, dacity a ryoli­ Postupy popsané v kapitole o metodice ty J a asociace (tholeiitová, alkalicko-vá­ zpracování dat mají obecnou platnost, ne­ penatá a alkalická, resp. shoshonitová), omezují se tedy jen na petrologická data které se ve spektru vulkanických hornín v trojúhelníkovém zobrazení. Implementa­ bežne rozlišují. Výsledné diagramy jsou ce programu je možná na kterémkoliv použivatelné pro pi"ehlednou klasifikaci počítači s dostatečne velkou pametí. Zvláš• vulkanitô. na základe zastoupení hlavních te vhodné jsou grafické interak č ní systé­ prvku, stanovených silikátovou analýzou my. B. Kunová et al.: Zpracování petrologických dat metodami matematické morfologie 377

Dodatek I - Prameny použitých silikátových žiny X. Pak bod v pozici bodu reprezentativ­ analýz ního se stáva bodem množiny označovan é X @ B. Príklad je ukázán na obr. 8. Silikátové analýzy vulkanických hornín, po­ Kombinací eroze a následné dilatace obdr­ užité v práci, jsou prevzaty z techto publikací: žíme transformaci otevi'ení a opačné poradí Träger [ 1955), Coats ( 1952), Kuno [ 1960), dilatace a následné eroze poskytne uzavrení. Yoder - Tilley ( 1962), Isshiki ( 1963), Carmi­ chael ( 1964), Mac Donald - Katsura [ 1964), Erlich (1966), Muir - Tilley (1966), Swan­ Podékování son ( 1967), Zeil - Pichler ( 1967), J oplin ( 1968], Kuno ( 1968], Moore [ 1970), J akeš - Velký podíl na vzniku této práce má J. Pe­ Smith ( 1970), Ewart - Brian ( 1972), J akeš - kár ková, která r ídila počítačové zpracování White [1972), Date - Tanimura (1974), Mat­ dat. Chteli bychom vyjádi'it náš dík také brat­ sukuma (1974), Miyashiro [1974), S0rensen rum RNDr. Petru a RNDr. Janu Rajlichovým ,{1974), Johnson et al. (1978), Dixon - Bati­ za podnetné diskuse pi'i i'ešení problému. za ( 1979), Paulo et al. [ 1979), Rafferty - Hemming (1979), Saunders et al [1980), Mi­ šin ( 1982). Literatúra

Dodatek II - Základní trans/ ormace matema­ Ba ker, P. E. 1982: Evolution and classifica­ tické morf ologie tion of orogenic volcanic rocks. In: Andesi­ tes: Orogenic andesites and related rocks. V práci bylo použito postupu, které jsou Ed. R. S. Thorpe. New York, 1- Wiley and dnes již zcela bežné v analýze obrazu, nikoliv Sons, pp. 11 - 24. však ve zpracování obecných dvourozmerných C o a t s, R. R. 1952: Magmatic differen tiation dat. Jde o algoritmy matematické morfolo­ in Tertiary and Quarternary volcanic rocks gie, aplikované na binární matice (rastrova­ Adak and Kanaga islands, Aleutian islands. telné bodové množiny]. Protože každý ele­ Bull. Geol. Soc. Am., 63, pp. 485 - 514. ment matice má hodnotu O nebo 1, je nasna­ C a r m i c h a e 1, I. S. E. 1964: The petrology de geometrická interpretace jako množiny of Thingmuli, a Tertiary volcano in eastern bodu na rastru; bod patrí množine X, pokud Iceland. [. Petrology, 5, pp. 435 - 514. odpov'.dající element binární matice je 1. Ji­ Dat e, J. - Tani mura, S. 1974: Dacite and nak patrí doplňku množiny X. rhyolite associated with the Kuroko mine­ Základním pojmem je transformace „hit or ralization. In: Geology of Kuroko deposits. miss" neboli ANO/NE. Jedním z takových po­ Eds. Ishihara S. et al. Mining Geol. Spec. stupu je i stanovení prahových hodnot. Na Issue, 6, pp. 261 - 265. kladenou podmínku existuje buď odpoveď ANO D ix on, T. H. - B a ti z a, R. 1979: Petrolo­ ( 1] nebo NE (O). Transformace množiny X gy and chemistry of recent lavas in the se provádí pomocí tzv. strukturního elementu, Northern Marianas: implacations for the ori­ což je vhodne volená plošná struktura bodu. gin of islands are basalts. Contrib. Mineral. Strukturní element se volí specificky podle Petrol., 70, pp. 167 - 181. studovaného problému a slouží jako sonda E r 1 ich, E. N. 1966: Petrochimija Kainozoic­ k testování množiny X. U strukturního ele­ koj Kurilo-Kamčatskoj vulkaničeskoj provin­ mentu se zvolí referenční bod, kterým se siji. Nauka, pp. 227. Moskva. projede každý bod rastru. Pritom se sleduje E w art, A. - B ry a n, W. B. 1972: Petro­ splnení určité podmínky, kladené na dané graphy and geochemistry of the igneous lokální okolí bodu rastru. Je-Ii podmínka spl­ rocks from Eua, Tongan islands. Geol Soc. nena, pak daný bod bude náležet transformo­ Am. Bull., 83, pp. 3281 - 3298. vané množine, není-Ii splnena, pak bod tvorí G i 11, J. 1981: Orogenic andesites and plate doplnek. tectonics. Berlin, Springer Verlag. 390 p. Základní transformací je eroze a dilatace. Hej tma n, B. 1956: Všeobecná petrografie U eroze je podmínkou, aby všechny body vyvl'elých h ornín. Praha, ČSAV, 371 s. strukturního elementu náležely množine X. I rvi ne, T. N. - Bar agar, W. R. A. 1971: Je-Ii alespoň jeden bod mimo X, pak bod v A guide to the chemical classification of pozici bodu reprezentativního bude odstranen the common volcanic rocks. Can. [ . Earth z množiny. Je-Ii B strukturní element, pak Sci., 8, pp. 523 - 548. množina eroze sa značí X 8 B. Na obr. 7 I s s hi k i, N. 1963: Petrology of Hachijo-jima ukážeme erozi hexagonálním strukturním ele­ volcano group, Seven Izu islands, Ja pan, 1- mentem velikosti 1. Fac. Sci. Univ. Tokyo, sec. 2, 15, pp. 91 - Opačnou (nikoliv inverzní) transformací je 134. dilatace. Podmínkou je, aby alespoň jeden bod Ja k e š, P. - Smi t h, I. E. 1970: High po­ strukturního elementu se kryl s bodem mno- tassium cal c-alkaline rocks from Cape Nel- 378 Mineralia slov., 18, 1986

son, Eastern Papua. Contrib. Mínera/. Petrol., erupted on the ocean floor. Contrib. Mine­ 28, pp. 259 - 271. ral. Petrol., 28, pp. 272 - 279. Ja k e š, P. - W hite, A. J. R. 1972: Major Mu i r, I. O. - Ti 11 e y, C. E. 1966: Basalts and trace elements abundances in volcanics from northern part of the Mid-Atlantic ridge. rocks of orogenic areas. Geol. Soc. Am. Bull., J. Petrology, 7, pp. 193 - 201. 83, pp. 29 - 40. M ii 11 e r, W. 1973: Das Leitz-Textur-Analyse­ J a k e š, P. 1980: Horninové asociace ostrov­ System. Leitz Mitt. Wiss. u. Technik, Suppl., ních oblouku a kontinentálních okraju. In: 1, Nr. 4, S. 101 - 116. Geochemie. Red. V. Bouška - P. fakeš - Nawrath, R. - Serra, J. 1979: Quantita­ T. Pačes - J. Pokorný. Praha, Academia, tive image analysis: Theory and instrumen­ s. 280 - 284. tation. Microsc. Acta, 82, 2, pp. 101 - 111. Jar ch o v s ký, T. - Pat očka, F. 1983: P au 1 o, A - Nar e b s k i, W. - B a ku n • Petrologické prepočty v programech pro C zub a rov, N. - P r och a s k a, K. - kapesní kalkulátory. Metodická pomucka uy­ W i ch r o w ski, Z. 1979: Geology geoche­ hodnocení geologických dat ( 5 J. Praha, mistry a nd petrogenesis of volcanic of Co· ČSVTS - Geofond, 62 s. topaxi [ Ecuador]. Prace mineral. (Warszawaj, Jen sen, L. S. 1976: A new cation plot far 61, 62 p. classifying subalkalic volcanic rocks. Onta­ Raf f e rt y, J. - Hem in g, R. T. 1979: rio Diu. Mines (Toronto}, M. P. 66, 22, p. Quarternary alkalic and subalkalic volca­ J oh n s on, R. W., S mi t h, I. E. M. - Ta y - nism in south Auckland, New Zealand. Con· 1 or, S. R. 1978: Hot-spot vo]canism in St. trib. Mineral. Petrol., 71, pp. 139 - 150. Andrew Strait, Papua, New Guinea: geo­ S au n der s, A. O. - Tar ne y, J. - W e a· chemistry of a Quarternary bimodal rock ver, S. O. 1980: Transverse geochemical suite. BMR J. of Australian Geology and variations across the Antarctic peninsula: Geophysics, 3, pp. 55 - 59. implications for the genesis of alc-alkaline J op Ii n, G. A. 1968: The shoshonite associa­ magmas. Earth. Planet. Sci Lett., 46, pp. tion: a review. J. Geol. Soc. Australia, 15, 344 - 360. pp. 275 - 294. Ser ra, J. 1982: Image analysis and mathe· Kuno, H. 1960: High-alumina basalt. f. Petro­ matica! morphology. London, Academic logy, 1, pp. 121 - 145. Press. K uno, H. 1966: Lateral variation of basaltic S 0 ren sen, H. 1974: The Alkaline Rocks. m agma across continental margins and London, W iley and Sons, 622 p. island arcs. In: Continental marg ins and S wan s on, O. A. 1967: Yakima basalt of the I sland Ares. Ed. W. H. Pole. Ottawa. Geol. Tieton River area, south centra! Washing­ Suru. Canada, Spec. Pap., pp. 66 - 15, ton. Bull. Geol. Soc. Amer., 78, pp. 1077 - 317 - 336. 1110. K uno, H. 1968: Oifferentiation of basalt mag­ Tr ä g e r, W. E. 1985: Spezielle Petrographie ma. In: Basalts. Eds. H. H. Hess - A. Pol­ der Eruptivgesteine: Ein Nomenklaturkom­ deuaart. New Yourk, Wiley and Sons, pp. pendium. Berlin, Verlag der Deutschen Mi­ 623 - 688. neralogischen Gesselschaft e. V., 360 p. M c O on a I d, G. A. - K a t s u ra, T. 1964: W i t h f or d, O. J. - Nich o 11 , L. A. - Chemical composition of Hawaiian lavas. J. Ta yl or, S. R. 1979: Spatial variations in Petrology, 5, pp. 82 - 133. the geochemistry of Quarternary lavas M a t suku ma, T. 1974: Geology of the Ku­ across the Sunda are in Java and Bali. roka type stockwork deposits of the Tsu­ Contr. Mineral. Petrol., 70, pp. 341 - 365. chihata mine, !wat prefecture. In: Geology W i 11 y e, P. J. 1977: Mantle fluid composition of Kuroko deposits. Eds. S. Ishihara et al., buffered by carbonates in periodite C02 - Mining Geol., Spec. Issue, 6. pp. 169 - H 2 0. J. Geol., 85, pp. 187 - 207. 182. W in k 1 e r, G. H. F. 1979: Petrogenesis of Mi ši n, L. F. 1982: Poradny je gruppy i seriji metamorphic rocks. Berlin, Springer Ver­ krajevych vulkaničeskich pojasov. Moskva, lag, 237 p. Nauka. 123 s. Y o der, H. S. - Ti 11 e y, C. E. 1962 : Origin Mi y a s hi r o, A. 1972: Metamorphism and of basalt magmas: an experimental study o! r elated magmatism in plate tectonics. Amer. natural and synthetic rock systems. [. Petra• Sci., 272, pp, 629 - 656. logy, 3, p p. 342 - 535. M i y a s hi r o, A. 1974: Volcanic rock series Zeil, W. - P i chler , H. 1976: Oie käno• in island are and active continental mar­ zoische Rhyolith-Formation im mittleren Ab­ gins. Amer. f. Sci., 274 (4}, pp. 321 -- 355. schnitt der Anden. Geol. Rundschau, 57, pp. Mo or e, J. G. 1970: Water eon tent of bas alt 48 - 81. 379'

AKTUALITA

Surovina na výrobu cementu suchým spôsobom [lok. Hrab­ ník, Malé Karpaty)

ANTON NAHÁLKA, JÁN HASCH

Raw materials for cement productions by dry process (the Hrabník locality, Little Carpathians]

Paleogene claystones and sandstones, which perform the conditions for the cement productions by the dry process, have been found for the Rohožník works ( Mg O 2.89 % ; P2O5 0.16%; SO 3 D.78 % ; K2O + Na2O 8.20 % ; SiO2 60.93 % ; raw materia1 wet 11.5 - 18.0; cement mix­ ture Ms 3.32, Ma 2.41).

Ťažba cementárskych surovín kombinátu charakteristické ílovito-prachovitou skladbou s Rohožník z ložísk Vajarská [vápence] a Ko­ jemnopiesčitou prímesou a vložkami jemno­ nopiská [ korekčné íly) dosahuje okolo 1 mil. zrnných pieskovcov. Lokálne sú polohy pies­ ton ročne. kovcov od 1,0 - 15,3 ( rôzne spevnené) s Progresívnejšie technologické parametre na plochým uložením. Ílovce i pieskovce sú pre­ výrobu cementu suchým spôsobom si vyža• važne vápnité s obsahom íiovito -prachovite j dujú vhodneJšiu sialitickú korekčnú surovinu, zložky od 59,0 - 75,0 % ( zvyšok p ie sčitá ktorá by mala spíňať nasledujúce kritériá: prímes) . MgO - max. 3,5 % ; P2O5 - max. 0,5 % ; Obsah ílovitých minerálov a sľúd v ílov• Cl - max. 0,04 % ; SO 3 - max. 1,0 % ; Ka2O + coch (semikvantitatívny rozbor] sa pohybuje Na2O - max. 3,5 %; PbO + ZnO + CuO - od 42 do 50 % [prevláda ílovitá s ľ uda a mont­ max. 0,05 % ; Ms - max. 3,5 % maximálna morillonit nad kaolinitom a chloritom ). K vlhkosť suroviny v priemere 18 %; cementár­ hlavným minerálom patrí ešte kremeň, nie­ ska zmes Ms - 2,4 ± 0,2; Ma - 1,6 ± 0,2; kedy Na-Ca živce, vedľajšie sú dolomit, kal­ Ks - 98 ± 2. cit, živce, kaolinit, chlorit. Takúto sialitickú surovinu bolo treba vy­ Pieskovce sú jemnozrnné až strednozrnné s hľadať v množstve asi 20 mil. ton v okolí do lokálnymi prechodmi do jemnozrnného zle­ 5 km od Cementárne Rohožník. Skúmali sa tri penca. Zrná tmelí ílovitý alebo vápnitý tmel. lokality. Obsah ílovito-prachovitej zložky je 28 %. Hlavnými minerálmi sú kremeň, montmorillo­ Lokalita Hrabník nit, ílovitá sľuda, vedľajšími živce, kaolinit, chlorit, kalcit. Vrtmi sme preskúmali horniny paleogénu Vlhkosť suroviny zisťovaná v štyroch vr­ a neogénu. Vhodné geologicko-teclmologické toch ( RHV-3, 4, 13, 14) mala hodnoty 18,0; vlastnosti vyhľadávanej suroviny sa zistili v 12,0; 11,5; 14,0 % [priemer z vrtu). paleogéne, a to vo vrtoch RHV-- 2, 3, 4, 5, Chemické zloženie z hľad i ska priestorové­ 6, 13, 14, 15. ho rozloženia v bloku je pomerne variabilné, V pozitívnych dielach sa zistili svetlé ílovce avšak celkove zodpovedá konrti č ným kritériám od 8,1 - 23,3 m ( zvetraná časť) a v ich vyhľadávanej suroviny [ tab. 1). p odloží tmavé íl ovce ( nezvetrané). Íl ovce sú Z vápencov ložiska Vajarská možno vy- ;rno Mineralia s,ov., 18, 1986

TAB. 1 tia, sušenia a výroby cementov triedy 325 (ČSN 722122]. Chemické zloženie íloucou a pieskovcov (v % } Ložisko predstavuje bilančne v o ľ né zásoby Chemžcal composžžtions of claystones and kategórie C2 v množstve 11 772 825 m sandstones (in % J [ 24 016 563 t J.

Lokalita Hlboký iarok Ilovce Pieskovce 0

Na tejto loka lite sa od v ŕtalo 5 vr tov v hor­ Si02 47,92 - 70,52 43,04 - 88,13 60 ,93 ninách permu a neogénu. Výsledky sú ne­ Al203 9,90 - 16,68 4,9 9 - 13,90 12,99 gatívne pre vysoký obsah Si02, alkálií a ich veľkú variabilno s ť . Fe203 4,11 6,60 1,71 8,61 5,3 9 CaO 0,71 - 11,52 0,34 - 15,20 4,85 Lokalita V inohrady MgO 1,03 - 4,30 0,40 - 4,20 2,89 M ocno s ť kvartéru na tejto lokalite je 12,5 - TiOz 0,60 - 1,44 0, 30 - 0,87 0,77 25,3 m. V podloží sú neogénne íly. Výsledok P20 5 0,10 - 0,35 0,07 - 0,38 0,16 prieskumu hodnotíme ta ktiež negatívne. Mno 0,07 - 1,16 0,02 - 0,93 0,39 V kvartéri i neogéne sa na lokalite Vino­ hrady zistila zna č ná litologická p est rosť [ bal­ Na20 0,37 - 1,27 0,71 - 1,40 0,97 vany, úlomky, pies č itá prímes], ktorá sa odrá­ Ka20 0,52 - 2,86 0,58 1,64 1,83 ža i v chemickom zložení horniny. Prejavuje S03 0,03 - 2,35 0,04 - 0,9 3 0,78 sa výrazná variabilita slinkovotvorných kys­ li č níko v a v eľ mi rozdieln y obsah CaO v kvar­ Ms 3,32 t éri, neogéne, ako aj nepripustný obsah S03. Ma 2,41 Z ostatných technologických vlastností sa zistila vysoká vlhko s ť hornín. rábať trojzložkovú cementársku zmes v po­ Požadovaným technologickým a ložiskovým mere 1 [vápenec) : 0,23 - - 0,28 [ ílovec] : parametrom na výrobu cementu suchým spô• 0,01 - 0,02 [lužene c). sobom zodpovedá len lokalita Hrabník. Záso­ Vlhkosť ložiska sa v rôznych čas t iach me­ ba surovín pri predpokladanej ťa žb e okolo ní, avšak možno konštatovať, že v porovnaní 500 OOO ton ročne preds tavuje ži v otnosť lo­ so súča s ne ťa ž eným ložiskom Konopiská je žiska asi 50 rokov. Ložisko má vhodné ban­ nová surovina minimálne o 5 % suchšia, čo sko-technické podmienky dobývania a ť a ž b a je z energetického hľadiska veľmi význam• nebude n arúšať chránené krajinn é územie, né. resp. životné prostredie o b yvateľ s tva. Z eko­ Skúšobne surovinu použiii pri pokusnej nomického hľadiska je surovina energeticky výrobe portlandského cementu ( Cementáreň menej ná r očná a predstavuje progr esívny prí• Rohožník) . Zistili sa výhodné parametre mle- nos v cementárskej výrobe.

Geologick ý pr i eskum, n. p., Spišská N ová Ves 381

Mineralia slov. 18 (1986), 4, 381-383 ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI

1. petrografické kolovium Slovenskej geologickej spoločnosti)

Bratislavská pobočka Slovenskej geologic­ Geochémia a petrológia hornín Javoria kej spoločnosti usporiadala v spolupráci (V. Konečný - A. Miháliková) s Geologickým ústavom Dionýza Štúra a po­ bočkou CSVTS pri Geologickom ústave Uni­ Produkty stratovulkánu Javoria (bazalt, ba­ verzity Kamenského v dňoch 29.- 30. 1. 1986 zaltoidný andezit, andezit, dacit, ryodacit) ná­ 1. petrografické kolokvium Slovenskej geolo­ ležia alkalicko-vápenatej asociácii. Vyznačujú gickej spoločnosti. V prvý deň jeho trvania sa stredným až vysokým obsahom draslíka, malo 63, v druhý deň 52 účastníkov z Prahy, zvýšeným obsahom inkompatibilných prvkov Brna, Bratislavy, Spišskej Novej Vsi, Ban­ a uránu, čo d ovoľuje porovnať ich s asociá­ skej Bystrice, Zvolena a Košíc. ciami kontinentálnych okrajov s mocnou kô• Prinášame stručný výťah z niektorých re­ rou. Stratovulkán sa vyvíjal v etapách, ktoré ferátov: zodpovedajú jednotlivým výstupom magmy, diferencujúcej sa v podpovrchových rezervo­ Význam granátu v petrológii ároch. Priebeh diferenciácie sa riadil hlavne (Š. Méres - D. Hovorka) procesom frakčnej kryštalizácie, v ktorej do­ minoval amfibol, pri bázických horninách tiež. Granát predstavuje charakteristickú mine­ pyroxén, olivín, magnetit. V záverečných rálnu fázu niektorých eruptívnych a meta­ porciách magmy sa okrem amfibolu uplatnil morfovaných hornín. V ostatnom čase sa in­ plagioklas. tenzívne študuje najmä charakter uzavrenín v granáte a ich vzťah k štruktúre horniny, Petrologické štúdium granodioritu hodrušsko• závislosť zonálnosti granátu od metamorf­ štia vnického intruzívneho komplexu ných podmienok počas jeho blastézy v meta­ (M. šulgan) morfovaných horninách, ale najmä teplotná a tlak!ová závislosť distribúcie niektorých Na základe optického štúdia sa vyčlenili tri prvkov medzi granátom a koexistujúcimi typy horninových štruktúr pre granodiorit da­ minerálmi. Výsledky toho štúdia možno apli­ ného intruzívneho komplexu (porfyrická kovať na určenie časových vzťahov medzi štruktúra, hypidiomorfná nerovnomerne zrni­ blastézou granátu a deformáciou horniny, ako tá a prechodný typ s mikrografickými pre­ aj na určenie termodynamických podmienok rastlicami kremeňa a K živcom), ako aj ich vzniku hornín s granátom. priestorová lokalizácia. Detailne sa spracoval biotit (vyčlenenie a charakterizácia primár­ Geochémia a petrológia hornín Kremnických neho a sekundárneho biotitu) a načrtli sa vrchov možnosti využitia údajov, ktoré sú zachytené (J. Lexa - V. Hojstričová) v K živcoch z tejto horniny.

Bazalt, andezit, daci t a ryolit Kremnických Zvetrávania bazaltových produktov z m ikro­ vrchov sú typické alkalicko-vápenaté horni­ morfologického aspektu ny, svojím zložením a obsahom stopových (M. Ciesarik) prvkov podobné horninám kontinentálnych okrajov s mocnou sialickou kôrou, zvlášť ty­ Zvetraliny a pôda vznikajúca na bazalto­ pom so stredným až vysokým obsahom dras­ vom substráte (Podrečany, Ostrá Lúka, Bre­ líka. Jednotlivé geologicky vyčlenené formá­ hy) sa mikromorfologicky vyznačujú inten­ cie vykazujú samostatné diferenčné trendy a zívnym uvoľnením ílovej a železito-ílovej zodpovedajú pravdepodobne samostatným plazmy, kto-rá sa akumuluje na stenách vo­ porciám magmy z hlbinného zdroja. Tie sa divých pórov v podobe nátekov. V jej zložení po prípadnej kontaminácii kôrovým materiá­ dominujú zmiešanovrstvovité minerály (Pod­ lom diferencovali v plytkých magmatických rečany) a kaolinit typu fire-clay (Ostrá L úka). rezervoároch procesom frakcionácie amfibolu alebo pyroxénu s magnetitom, pri bázických Rodingity gemerika horninách tiež frakcionáciou olivínu, pri kys­ (D. Hovorka - J. Spišiak) lých horninách naopak s podstatnejším zastú­ pením plagioklasu. Rodingity sú horniny, ktoré vznikajú nízko- 382 Mineralia slov., 18, 1986 teplotnou Ca metasomatózou (Ca sa uvoľňuje cie. Pri rekryštalizácii telesa na V e ľkej Lúke pri serpentinizácii najmä klinopyroxénu) bola zdrojom tepla granodioritová tavenina v hotrninách na leme ultrabázických telies, (,,upečenie " metaperidotitu asi pri 650 °C). resp. v dajkových telesách bazaltoidov pria­ mo v telesách ultrabazitov. Zistili sa na Dan­ Horniny s vysokým obsahom Mn zo staršieho kovej, v Jaklovciach a pri Brezničke. Ich mi­ paleozoika gemerika (horniny so spessartínom, nerálne zloženie je: granát, klinopyroxén, ve­ piemontitom a i.) zuvián, epidotová skupina minerálov a i. (J. Spišiak - D. Hovorka - R. Rybka - V rodingitoch na Dankovej opísal Háber - J. Turan) Hovorka (1981) Fe-Cu-Pb-Zn mineralizáciu rozptýleného i žilného typu. V jednom z vrtov v rudnianskom rudnom poli sme zistili asi 20 m mocnú polohu čer­ Zonálnosť granátu metasedimentov centrálnej venohnedo sfarbených metasedimentov fyli­ zóny Západných Karpát tického typu. Pre polohu je charakteristická (Š. Méres - D. Hovorka - J. Krištín) prítomnosť drobných granátov (spravidla pod 0,1 m m) a lokálne aj červenopleochroic­ V meta.sedimentoch jadrových pohorí i ve­ kého Mn epidotu - piemontitu. Spessartín porických jednotiek Západných Karpát je (okolo 90 % spessartínovej molekuly) tvorí aj často prítomný granát. Už pri mikroskopic­ anchimonominerálne zhluky konkréciovitého kom štúdiu sú niektoré vzorky granátu ná­ vzhľadu. Majú rozmer 1- 20 mm. Horniny padné usporiadaním drobných uzavrenín predstavujú vo fácii zelených bridlíc meta­ v centre granátu a homogénnym lemom morfované abysálne sedimenty so zvýšeným (bez uzavrenín), čo sa v študovaných typoch obsahom mangánu, lokálne pravdepodobne aj granátu prejavuje aj chemickou zonalitou. s prítomnými Mn konkréciami. V pararulách sa zistili tieto typy chemickej zonálnosti granátov: v Suchom progresívne Alterovaný metabazit zo Sloviniek (gelnická a regresívne zonálne typy, v Malej Magure skupina, gemerikum) regresívne zonálne a v Malej Fatre nezonálne (P. Ivan) typy granátu. Genéza pozorovaných zonál­ ností je odrazom rôznych metamorfných pod­ Minerálne a chemické zloženie metabazaltu mienok počas blastézy granátu. gelnickej skupiny okolia Sloviniek poukazuje na viacetapový charakter alterácie. Najzacho­ Petrológia bazaltu od Rakovca (staršie paleo­ valejšie typy postihla regionálna pr emena vo zoikum, vnútorné Západné Karpaty) fácii zelených bridlíc. Prebehla v dvoch stup­ (D. Hovorka - P. Ivan - L. Jilemnická - ňoch: 1. chloritizácia pyroxénu, suassuritizá­ J. Spišiak) cia bázického plagioklasu, 2. albitizácia živca, tvorba tremolitu a aktinolitu. Následná Zo štúdia zloženia klinopyroxénu a amfi­ hydrotermálno-metasomatická alterácia, súvi­ bolu, ako aj distribúcie prvkov skupiny siaca s tvorbou sulfidicko-kremenito-siderito­ vzácnych zemín vyplynulo: a) bazalt patrí vých žíl, má charakter listveni tizácie. Koneč­ k subalkalickým typom; b) obraz normalizo­ ným produktom premeny sú apobazitové list­ vaného obsahu prvkov skupiny vzácnych ze­ venity zložené z fuchsitu, kremeňa a kaJrbo­ mín svedčí o nevýrazne zvýšenom obsahu nátov (siderit s malým množstvom ankeritu). LREE a o celkove primitívnom charaktere Pôvodná ofitická štruktúra bazaltu sa pri pre­ hornín; c) prítomný aktinolit, ale aj chlorit, mene č:asto zachováva. Výsledky geochemic­ albit, titanit a lokálne aj minerály epidoto­ kého štúdia metabazaltu poukazujú na jeho vej skupiny radia dané horniny jednoznačne pôvodne primitívny charakter, blízky bazaltu do skupiny metamorfitov fácie zelených brid­ stredooceánskych chrbtov. líc (s reliktnými klinopyroxénmi augitového zloženia). Termodynamické podmienky premeny na kon­ takte alpínskeho granoclioritu v južnom ve­ Deuteroperidotit Západných Karpát poriku a v kryštaliniku severnej časti Bra­ (D. Hovorka - J. Spišiak) niska (A. Vozárová - J. Krištín) Deuteroperidotit (dehydratovaný metaperi­ dotit) tvorí malé teleso v granodioritoch V eľ ­ Na stanovenie teploty a orientačne i tlaku kej Lúky a v metasedimentoch pri Filipove sa použili koexistujúce minerály: granát + na SV od Brezna. Ich minerálna asociácia biotit a granát + biotit -f- plagioklas + mus­ vznikla progresívnou rekryštalizáciou pôvod• kovit. P omocou elektrónového mik roanalyzá­ ných typov metaperidotitu (serpentinitov). tora sa analyzovali vzorky z kohútskeho kryš• Dôkazom toho sú štruktúry ho:rnín a zloženie talinika z vnútornej zóny kontaktnej aureoly. minerálnych fáz. Teleso pri Filipove sa meta­ Teploty vypočítané na základe granátovo-bio­ morfovalo v podmienkach amfibolitovej fá- titového geotermometra sa v m etase dimen- Zo života spoločnosti 383

toch slatvinského súvrstvia pohybujú v sme­ horniny, k tor é sa doteraz v Západných Kar­ re od kontaktu s granitoidným telesom v roz­ patoch neopísali. sahu 562-424 °C na lokalite Krokava, 517- 502 °C na lokalite Slatviná a 573-370 °C Metamorfný vývoj amfibolitov v oblasti Klá­ v profile koprášskej doliny. tova - staršie paleozoikum gemerika Na porovnanie sa použil granátovo-biotito­ (S. W. Faryad) vý geotermometer v rulovo-migmatitovom komplexe kryštalinika Braniska. V rulách sa Podmienky metamorfózy amfibolitu boli namerali teploty 711-780 °C, v migmatitoch nízke na to, aby došlo k migmatitizácii (me ta­ 814-878 °C. morfnej diferenciácii, resp. anatexii) týchto Hodnoty teploty a tlaku vyp o , čítané na zá­ hornín. Okrem svetlých prúžkov plagioklasovo­ klade štvorice koexistujúcich minerálov kremeňového zloženia sedimentárneho pôvodu Gr-Bi-Mu-Pl : ruly 649-777 °C pri tlaku sa v amfibolite vyskytujú aj ložné žilky (pri­ 4,2-5 kbar; migmati ty 814-880 °C pri tlaku pomínajúce stromatitické textúry) a očká (cha­ 5,2-6,3 kbar. rakteru oftalmitických textúr) zloženia plagio­ klas ± kremeň. Pravdepodobne vznikli v dô• P-T podmienky vzniku niektorých migmatitov sledku metamorfno-metasomatického procesu Nízkych Tatier v záverečnej etape vzniku amfibolitu. Na tvor­ (0. Miko - L. A. Prijatkina - J. Krištín - be leukokratných polôh sa podieľal materiál J. Határ) pôvodných vrstvičiek, selektívne rekryštalizo• vaných pri metamorfóze a čiastočne odnos Referát informoval o predbežných výsled• niektJorých komponentov z týchto vr s tvičiek, koch štúdia podmienok vzniku škvrnitých miestami aj z amfibolitov, kde sa uložili migmatitov vystupujúcich lokálne v nebulito­ v podobe žiliek. vej zóne kiryštalinika ďumbierskej časti Níz• kych Tatier (oblasť Spíglovej doliny a Hu­ Ďalej odzneli referáty : sárky). Z prepočtov analýz granátov a bioti­ tov vyplýva, že uvedené horniny vzn ikli za úloha metamorfózy vo vývoji kontinentálnej teplôt 780-860 °C a tlaku 4,5-7 kbar. litosféry (M. Suk),

Nová chemická klasifikácia IUGS pre sklovité Petrogenéza a tektonické pozadie staropaleo­ vulkanické horniny zoického kyslého vulkanizmu SGR na che­ (D. Hovorka) mickom základe (I. Varga - J. Hodermarský),

Klasifikácia je založená na pomere Na20 + Odlíšenie vysoko-Mg·, vysoko-Ti a nízko-Ti + K 20 : Si02. Zásady klasifikácie uverejnila magmatickej suity v rakoveckom ofiolite (I. Mineralia slovaca 18, 3. Varga - J. H odermarský),

Demonštrácia nových typov ho·rnín pre Zá­ Petrochémia a genéza vysokodraselných ryo­ padné Karpaty litov (J. Hodermarský), (D. Hovorka - P. Ivan - J. Spišiak - P. Pitoňák) Spodná a vrchná kôra mechanizmus frak- cionácie (P. Jakeš). Autori demonštrovali deuteroperidoti ty, listvenity, erlány amfibolitovej fácie gemeri­ Vzhľadom na záujem zúčastnených usporia­ ka, Podingity, dvojpyroxénové gabrá z geme­ da SGS ďalšie petrografické kolokvium v ro­ rika, metasedimenty bohaté na Mn a iné ku 1988. 384 Mineralia slov., 18, 1986

Pokračovanie zo s. 360

Druhou najväčšou surovinovou bázou sú lo­ hary sa pri meste Bechar nachádza ložisko žiská Fe rúd, ktoré spracováva hutnícky čierneho u hlia Kenadsa. Veľký surovinový kombinát El Hadjar pri Annabe. Ložiská Fe potenciál poskytuje masív Hoggar n a Sahare, rúd sa vyskytujú vo východnej časti krajiny kde sa v ostatnom období najmä zásluhou so­ pri Annabe (ložisko Ouenza) a v západnej časti vietskych geológov objavili ložiská A u, W, U pri Orane (ložisko Camerata, Beni Sef). Naj­ a Co. Využitie týchto ložísk je dnes najmä väčším ložiskom Fe rúd je ložisko Gara Dje­ pre nevýhodné klimatické pomery a absolút­ bilet v západnej Sahare. Napriek priaznivým ny nedostatok vody problematické. ložiskovým parametrom (povrchová ťažba) je Z nerudných surovín sú to ložiská kvalit­ pre extrémne klimatické pomery, ako aj veľ­ ných vápencov na výrobu cementu, ktoré sa kú vzdialenosť k moru jeho ťažba nerenta­ vyskytujú pozdiž litorálu, ďalej ložiská kao­ bilná. línov, mramoru, ónyxu a kamennej soli, ktoré V pohorí Tellského Atlasu sa vyskytujú sa vyskytujú najmä v okolí Annaby a Oranu. ložiská Pb, Zn, Hg, sporadicky Sb a Cu. Sú Súčasný stav geologickej preskúmanosti to ložiská Pb, Zn (Ain Barbar) a Hg (ďlsmail) Alžírska je prispôsobený potrebám národ­ pri Annabe, ďalej ložisko Pb, Zn (El Abed) ného hospodárstva, a tak nie je zriedkavým západne od Oranu. V pohorí d Aurés je zná­ zjavom, že v oblastiach, ktoré sú z toho hľa­ me ložisko Pb a Zn Taghit Sidi Belkheir. diska málo atraktívne, chýbajú základné geo­ Menšie ložiská sú v pohorí Hodna a Ouar­ logické podklady. Zapríčinila to veľká rozloha senis. krajiny (štyrikrát väčšia ako Francúzsko), ob­ Fosfáty sa ťažia v ložisku Djebel Onk pri ťažné klimatické podmienky a nedostatok od­ tuniských hraniciach. V západnej časti Sa- borných kádrov.

MINERALIA SLOVACA - časopis Slovenskej geologickej spoločnosti a slovenských geologických organizácií, ročník 18, číslo 4, október 1986.

Vydáva Geologický prieskum, n. p., 052 40 Spišská Nová Ves v n. p. ALFA, vyda­ vateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, Hurbanovo nám. 3, 815 89 Bratislava, t el. 331 441 až 45. Adresa redakcie: Geoprieskum - Mineralia slovaca, p. p. 13, Garbanova 1, 040 11 Ko­ šice, tel. 437 846. Vedúci redaktor: Ing_ Ján Bartalský, CSc., zástupca: RNDr. Pavol Grecula, DrSc. Vychádza 6-krát ročne. Tlačia Východoslovenské tlačiarne , n. p., S vermova 47, 040 67 Košice. Objednávky adresujte redakcii časopisu. Cena jed­ notlivého čísla Kčs 15,-, ročné predplatné Kčs 90,-. Imprimované dňa 30. 9. 1986.

Subscriptions and correspondence concerning advertisements can be sent to SLO­ VART Ltd., Gottwaldovo nám. 6, 817 64 Bratislava.

T he Mineralía slovaca is also available on an exchange basis. Fo·r detaile please write to the Editor Mineralia slovaca, P. O. Box 13, 040 11 Košice, Czechoslovakia.

© ALFA, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, Bratislava 1986. Božena Kunová - Josef Mikeš - František Patočka Zpracová ní petrologických d at metodami Processing of petrologic data employing matematické morfologie na pfíkLidu kla­ methods of mathematic morphology on sifikace vulkanických hornín v diagramu the example of volcanic rocks classifica­ Q-Ab-Or 367 tion in the diagram Q-Ab-Or AKTUALITY NEWS Anton Nahálka - Ján Hasch Surovina na výrobu cemenL! suchým spô• Raw materials for cement production by sobom (lok. Hrabník, Malé Karpaty) the dry process (the Hrabník locality, Little 379 Carpathians) ZO ŽIVOT A SPOLOCNOSTI THE SOCIETY'S LIFE Abstrakty z prednášok 360 Abstracts of lectures I. petrografické kolokvium Slovenskej geo­ The 1s t petrographical colloquy of the Slo- logickej spoločn ost i 381 vak Geological Society RECENZIE BOOK REVIEW Milan Mišík Stratigrafický slovník Západných Karpát Stratigraphic dictionary of the West Car- (D. Andrusov - O. Samuel) 322 pathians (D . Andrusov - O. Samuel) Radan Kvét

T e oretičeskij e problemy sovremennoj geo­ Theoretical problems geotectonics of today tektoniki (I. I. Čebanenk o) 347 (I. I. Cebanenko)