MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ

Kontinuita povojnového talianskeho neofašizmu v politickej strane Fratelli d'Italia

Bakalárska práca Peter Bilý (483429) Vedúci práce: doc. Mgr. Michal Pink, Ph.D.

Katedra politologie obor Politologie Brno 2021

Abstrakt

Cieľom práce je analyzovať prítomnosť neofašistických prvkov v relatívne mladej talianskej politickej strane Fratelli d'Italia (Bratia Talianska) prostredníctvom programových a komunikačných výstupov. Vzhľadom na to, že dvaja z troch jej zakladajúcich predstaviteľov majú svoj politický pôvod v prostredí zaniknutej Alleanza Nazionale (Národná aliancia), respektíve jej priameho predchodcu Movimento Sociale Italiano (Talianske sociálne hnutie), vyvstáva otázka, ako sa na komunikačných výstupoch politickej strany Fratelli d’Italia prejaví, či neprejaví dedičstvo povojnového talianskeho neofašizmu.

Kľúčové slová: pravica, neofašizmus, Giorgia Meloni, MSI, AN, FdI, populizmus

Abstract

The thesis aims to analyze presence of the neofascistic elements within relatively new Italian political party Fratelli d’Italia (Brothers of Italy) in its program and communication. Since two of its three founding members grew politically in no longer active Alleanza Nazionale (National Aliance) either/or in its predecessor Movimiento Sociale Italiano (Italian Social Movement) there is a question whether the traces of the postwar Italian neofascism could or could not be found in the communication of the political party Fratelli d’Italia.

Key words: the Right, neofascism, Giorgia Meloni, MSI, AN, FdI, populism

ČESTNÉ PREHLÁSENIE Čestne prehlasujem, že bakalársku prácu na tému – Kontinuita povojnového talianskeho neofašizmu v politickej strane Fratelli d'Italia – som spracoval sám. Všetky pramene a zdroje informácii použité k napísaniu tejto práce sú citované v texte a uvedené v zozname použitých prameňov a literatúry.

POĎAKOVANIE Rád by som sa poďakoval docentovi Michalovi Pinkovi za vedenie tejto bakalárskej práce. Moja vďaka zároveň patrí aj ostatným vyučujúcim na fakulte za podnetné a zaujímavé prednášky, na ktorých som mohol počas týchto troch rokov byť prítomný.

OBSAH

Zoznam pojmov a skratiek

1. Úvod 2. Povojnový kontext Talianska 3. Movimento Sociale Italiano 4. Alleanza Nazionale 5. Fratelli d'Italia - vznik strany - symboly a jazyk - komunikácia lídra strany - Giorgia Meloni - volebné výsledky a geografická podpora strany - postoje strany 6. Záver

7. Obrazové prílohy a tabuľky 8. Pramene

ZOZNAM POJMOV A SKRATIEK

Politické strany: AN – Alleanza Nazionale (Národná aliancia) DC – Democrazia Cristiana (Kresťanská demokracia) FI – Forza Italia (Taliansko vpred) FdI – Fratelli d’Italia (Bratia Talianska) LN – Lega Nord (Liga Severu) PCI – Partito Communista Italiano (Talianska komunistická strana) PdL – Popolo della Libertà (Ľud slobody) PdBG – Polo del Buon Governo (Pilier dobrého vládnutia) PSI – Partito Socialista Italiano (Talianska socialistická strana) MSI – Movimento Sociale Italiano (Talianske sociálne hnutie) MSI-AN – Movimento Sociale Italiano–Alleanza Nazionale (Talianske sociálne hnutie – Národná aliancia)

1. ÚVOD

29. septembra 2020 sa stala prezidentkou Európskych konzervatívcov (kde na poste nahradila českého občianskeho konzervatívca Jana Zahradila), líderka talianskej strany Fratelli d’Italia (Bratia Talianska) Giorgia Meloni.1 Hoci ide o relatívne mladú stranu na talianskej politickej scéne založenú v roku 2012,2 jej zakladajúci členovia3 sú v talianskej politike aktívni už dlhší čas – kým Guido Crosetto bol pôvodne kresťanský demokrat4, Ignazio La Russa a Giorgia Meloni majú svoju politickú minulosť prepojenú s prostredím Movimento Sociale Italiano5. Hoci členstvom u Európskych konzervatívcov sa de facto strana strana prihlasuje k pravicovo-konzervatívnym hodnotám, už samotné logo strany6 nápadne pripomína niekdajšie logo7 talianskej povojnovej neofašistickej strany Movimento Sociale Italiano (Talianske sociálne hnutie), či jej transformovaného nástupcu Alleanza Nazionale (Národná aliancia). Strana Fratelli d’Italia sa sama prezentuje ako hnutie8 (Movimento) a sídli na tej istej adrese, kde kedysi sídlila Alleanza Nazionale a pred ňou Movimento Sociale Italiano.9

Cieľom tejto práce je preskúmať možnú kontinuitu povojnového neofašizmu, resp. postfašizmu v strane Fratelli d’Italia (ďalej už len skratka FdI), prípadne jej zaradenie na hodnotovej straníckej škále v súčasnosti.

Aby som neovplyvnil priebeh svojho výskumu a jeho záverov, k práci sa budem snažiť pristupovať objektívne a bez ideologického posudzovania, nie s normatívnym, ale empiricko- analytickým prístupom.

V práci na úvod stručne predstavím sociálny a kultúrny kontext talianskeho povojnového neofašizmu a premenu Movimento Sociale Italiano (ďalej už len ako MSI) – spočiatku heterogénnej neofašistickej stranz, ktorá sa pokúsila rôznymi cestami včleniť do

1 Giorgia Meloni eletta presidente dei Conservatori e riformisti europei. In: la Repubblica (online), 29/09/2020, cit.: 16/05/2021 2 https://www.fratelli-italia.it/wp-content/uploads/2014/09/Bilancio2012.pdf cit. 16/05/2021 3 Parte la sfida della destra Pdl «Fratelli d'Italia» punta al 7%. In: Il Giornale (online), 22/12/2012, cit.: 16/05/2021 4 Crosetto (il Gigante buono) insulta i lillipuziani di Silvio. In: Il corriere della sera (online), 09/12/2012, cit.: 16/05/2021 5 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 135 6 https://www.fratelli-italia.it/about-us/ cit.: 16/05/2021 7 La fiamma, dal disegno di Almirante al nuovo logo di Fratelli d’Italia. In: Il corriere della sera (online), 04/12/2017, cit.: 16/05/2021 8 https://www.fratelli-italia.it/about-us/ cit.: 16/05/2021 9 Adresa: Via della Scrofa 39, Rím viď: Due vetrine su strada per l’Msi di Almirante. In: Il sole 24 ore (online), 27/03/2019, cit.: 16/05/2021 straníckeho systému Talianska – na transformovanú Alleanza Nazionale (ďalej už len ako AN), ktorá nakoniec splynula s Berlusconiho hnutím Forza Italia (ďalej už len ako FI).

Jadro práce budem venovať strane FdI – kontextu jej vzniku a jej samotnému fungovaniu – vykrýva strana priestor politického spektra (kultúrne, sociálne, politicky), ktorý predtým patril MSI a AN alebo naopak, môžeme skôr hovoriť o bežnom konzervatívnom, resp. pravicovom štandarde? V práci budem vychádzať predovšetkým z literatúry venujúcej sa povojnovému neofašizmu (napr. Griffin, Drábik, Lenci), talianskemu straníckemu systému (Ignazi) a pravicovému populizmu (Mudde).

2. POVOJNOVÝ KONTEXT TALIANSKA

Deň po poprave Benita Mussoliniho 29. apríla 1945 bola jeho mŕtvola, spoločne s mŕtvym telom jeho milenky a kumpánov, vyvesená na milánskom námestí piazzale Loreto.10 Posmrtná potupa spravila bodku za diktátorovým životom a jeho politickou kariérou a znamenala síce bodku aj za Mussoliniho režimom, ale prirodzene sa dalo predpokladať, že aj keď fašistický režim v Taliansku skončil, nejakí fašisti a nostalgici režimu v krajine predsa len ostali. Koniec vojny znamenal pre Taliansko aj rozchod s monarchiou. V referende z 2. júna 1946 sa voliči rozhodli tesným výsledkom pre republiku11 –, kým na severe bola zjavná prevaha pre republiku, na konzervatívnom, roľníckom juhu voliči hlasovali v prospech zachovania monarchie.12 V rovnakom dátume ako referendum sa konali celonárodné voľby: v nich zvíťazila Democrazia Cristiana (Kresťanská demokracia, ďalej už len ako DC) vedená prvým povojnovým premiérom De Gasperim so ziskom 35,21 %, za nimi však nasledovali socialisti s 20,68 % a v tesnom závese ako tretia strana skončila s 18,93% Komunistická strana Talianska – Partito Comunista Italiano (ďalej už ako PCI): výsledky13 volieb, podobne ako referendum, geograficky odrážali kultúrnu a sociálnu rozmanitosť Talianska – na konzervatívnom, ale aj ekonomicky zaostalejšom juhu zvíťazila jasne DC, kým na stredosevere víťazila ľavica.14 Všetky tri najsilnejšie strany spájalo napriek rozdielom jedno: boli jasne antifašistické a ich lídri neboli nijako pozitívne prepojení s bývalým režimom.15 Volieb sa zúčastnilo viacero strán, no žiadna z nich nebola pokračovateľom pozostatkov režimu: hoci v prostredí populistickej strany16 Fronte dell’Uomo Qualunque (Front obyčajného človeka – UQ), sa cez túto „antistranícku“, antikomunistickú, sociálne-konzervatívnu stranu snažilo prejsť niekoľko exponentov bývalého režimu.17 UQ získal v prvých povojnových voľbách 5,27 %.18

10 Procacci G.: Dějiny Itálie, Lidové noviny, Praha 1999, s. 362 11 Procacci G.: Dějiny Itálie, Lidové noviny, Praha 1999, s. 364 12 https://www.electoralgeography.com/new/en/italy1946r-1/REFERENDUM-1946.jpg cit.: 16/05/2021 13 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=A&dtel=02/06/1946&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 14 Shin M. E., Agnew J. The geographical dynamics of Italian electoral change, 1987 - 2001. Electoral Studies, Volume 26, Issue 2, June 2007, s. 290 15 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 855 – 858 16 Tarchi M.: Italia populista (Dal qualunquismo al Beppe Grillo), Il Mulino, 2015, s. 387, 402 – 403 17 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 479 18 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=A&dtel=02/06/1946&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 Talianske „siroty bývalého režimu“19 – fanatickí prívrženci, nostalgici, bývalí predstavitelia režimu či fašistickí intelektuáli koncom toho istého roka (1946) založili politickú stranu – Movimento Sociale Italiano.20

3. MOVIMENTO SOCIALE ITALIANO

Minister spravodlivosti povojnovej talianskej vlády, komunistický líder Palmiro Togliatti udelil 22. júna 1946 amnestiu pre „bežné, politické a vojnové zločiny“,21 medzi inými sa týkala aj niektorých väznených predstaviteľov fašistickej strany.22 V decembri 1946 založili mladí fašisti pod dohľadom fašistických pohlavárov (medzi nimi bývalí ministri Republiky Saló – Giorgio Pini a Giorgio Almirante) Movimento Sociale Italiano.23 Strana sa spočiatku odkazovala (najprv skryto, potom otvorene) na skúsenosť Republiky Saló: kolektivitu, antikapitalizmus, antimeštiactvo24 – teda na fašizmus ako hnutie viac ako na fašizmus ako (bývalý) režim25 a dištancovala sa od „zradcov“ fašizmu z vojnového juhu.26 Symbolom strany bolo logo, v ktorom bola truhla s nápisom M.S.I. a oheň s troma plameňmi vo farbách talianskej trikolóry27 –, čo odkazovalo na Mussoliniho popol a ideál fénixovského znovuzrodenia.28 (K odkazu na toto logo sa budem v tejto práci ešte niekoľkokrát vracať.)

Podľa bádania viacerých historikov treba odlišovať medzi pôvodným talianskym fašizmom a jeho radikálnejším derivátom – nemeckým nacizmom. S pomocou práce britského historika Rogera Griffina (2010, 2013, 2019) a slovenského historika Jakuba Drábika (2019) sa pokúsim stručne ukázať spoločné črty a odlišnosti talianskeho fašizmu a nemeckého nacizmu. To, čo ich spája: - majú rovnaký základ: „ultranacionalistickú snahu o očistu národa a znovuzrodenie“29

19 Griffin, R.: Fascismo, Alianza Editorial, Alianza Editorial, Madrid 2019, s. 262 20 Ignazi, P.: Fascists and neofascists in Pasquino G.(ed.): The Oxford handbook of Italian Politics, Oxford University Press, Oxford 2015, s. 212 21 http://www.normattiva.it/uri-res/N2Ls?urn:nir:stato:decreto.presidenziale:1946-06-22;4 cit.: 16/05/2021 22 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 862 23 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 184 24 Idem, s. 185 25 Ignazi, P.: Fascists and neofascists in Pasquino G.(ed.): The Oxford handbook of Italian Politics, Oxford University Press, Oxford 2015, s. 213 26 Ibidem. 27 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 480 28 Ibidem 29 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 73 - „všetky fašizmy odmietajú komunizmus i demokraciu“30 - obe zvíťazili ako totalitná doktrína v mierových časoch iba v tých dvoch štátoch31

To, čo ich odlišuje: - „keď Mussolini upevnil svoju moc, nadradil štátne orgány nad tie stranícke“32 - „v Taliansku fašizmus upadal a režim sa postupne menil na konzervatívnu autoritársku vládu, nacistické Nemecko naopak smerovalo k nespútanej vláde nacistickej strany“33 - nemecký nacizmus kládol dôraz na biologické kritériá rasizmu, taliansky na kultúrne34 - hoci Mussolini s obľubou používal slovo „totalitný“, jeho režim sa snažil „normalizovať“ vzťahy s talianskou spoločnosťou, v ktorej mali inštitúcie ako rodina, cirkev, monarchia určitú moc35 - jedným z Mussoliniho cieľov bola modernizácia (zaostalého) Talianska, kým Nemecko malo v tom čase už modernizáciu za sebou36 - antisemitizmus a celkovo rasizmus bol počas existencie oboch režimov v Taliansku mäkší 37

Rozdiely medzi oboma režimami ukazujú, že v prípade mussoliniovského režimu šlo o mäkšiu variantu a nedosahoval taký stupeň radikálnosti ako nemecký nacizmus – teda aj vnímanie režimu a jeho exponentov po jeho páde muselo byť prirodzene odlišné ako v povojnovom Nemecku. Taliansko nezažilo svoj Norimberg.38

Prvým lídrom MSI sa stala bývalá nevýrazná postava Republiky Saló, mladý Giorgio Almirante.39 Vo voľbách v apríli roku 1948 sa strana dokázala prezentovať kandidátmi vo

30 Idem, s. 71 31 Griffin, R.: Fascismo, Alianza Editorial, Alianza Editorial Madrid 2019, s. 172 32 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 68 – 69 33 Idem, s. 68 34 Idem, s. 33 35 Paxton, R.: Anatomia del fascismo, Capitan Swing, Madrid 2019, s. 68 36 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 41 37 Griffin, R.: Fascismo, Alianza Editorial, Alianza Editorial Madrid 2019, s. 176 – 182 38 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 5 39 Ignazi, P.: Extreme Right Parties in Western Europe. Oxford: Oxford University Press 2006, s. 36 všetkých okrskoch40 a získala 2,01 % hlasov do Snemovne (6 kresiel)41 a len 0,72 % (1 kreslo)42 do Senátu.

V strane boli od začiatku (ale aj počas celej jej existencie) dva výrazné prúdy: radikálnejší ľavicový – reprezentovaný práve prvým lídrom Almirantem, Giorgiom Pinim, Pino Rautim43 (žiakom Juliusa Evolu)44 –, ktorý sa hlásil k tzv. proletárskemu odkazu Republiky Saló, ku korporativizmu45 a antikapitalizmu.46 Ďalšími postojmi47 tohto prúdu boli antikomunizmus, nacionalizmus (so snahou o navrátenie území, ktoré po vojne pripadli Juhoslávii), antiamerikanizmus a zároveň antisovietizmus (postoj MSI hlásal ako tretiu cestu medzi amerikanizáciou a sovietizáciou), v izraelsko-palestínskom konflikte zastávali propalestínske postoje.48 Vzorom pre fungovanie štátu boli autoritatívne režimy v Španielsku, Portugalsku a neskôr aj v Grécku.49 Jeho vyznávači sa odkazovali na skúsenosť republiky Saló a na severe Talianska mali aj svoje politické zázemie.

Umiernenejší pravicový50 „meštiacky“ prúd reprezentovaný postavami ako De Marsanich bol tiež antikomunistický, no bol naklonený členstvu v NATO, ako súčasti obrannej stratégie proti komunizmu.51 Zároveň rešpektoval štát Izrael.52 Na rozdiel od radikálnejšieho ľavicového krídla bol oveľa menej ideologický.53 Jeho predstavitelia mali politické zázemie skôr na juhu Talianska.

Vo voľbách v apríli 1948 však bola volebná podpora strany výrazná práve na juhu – čo po vyhodnotení výsledkov viedlo k zmene stratégie a preklápaniu sa vplyvu od ideologickejšieho a radikálnejšie ľavicového prúdu v strane k pragmatickejšiemu

40 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 186 41 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=18/04/1948&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 42 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=S&dtel=18/04/1948&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 43 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 248 44 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 246 – 247 45 L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 7 46 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 184 47 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 255 48 „Certo, ieri il vecchio Pino Rauti ripeteva al telefono che «ufficialmente una critica a Israele ormai è scomparsa anche dentro An, anche se ufficiosamente una vocazione anti-israeliana resiste alla base, o tra i giovani, anche quelli di Azione giovani»; e assicurava che lui resta «della stessa idea di trent’anni fa: finché Israele viola il diritto internazionale, non ci sarà mai pace duratura».“ IN: „Andreotti: se fossi nato lì sarei un terrorista“ In: La Stampa (online), 19/07/2006, cit: 16/05/2021 49 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 75 50 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 247 51 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 244 52 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 181 53 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 244 a umiernenejšiemu pravicovému.54 Na juhu bola spomienka na režim zhovievavejšia; kým na severe režim Saló reagoval na antifašistický odboj tvrdými represiami, juh bol vojnových hrôz relatívne ušetrený – južanskej zhovievavosti k spomienkam na mussoliniovský režim prispievali Mussoliniho sociálne programy a aj Mussoliniho vysporiadanie sa s mafiou a oslobodenie mafiánskych väzňov americkou armádou, ktorá ich považovala za politických väzňov a antifašistov.55

V roku 1950 sa novým predsedom stáva umiernenejší národne-konzervatívny katolík Augusto De Marsanich, no zároveň „kontinuista“ (bol exponentom režimu ako minister): v strane predstavoval umiernený prúd.56 S nástupom De Marsanicha nastáva aj zmena stratégie, ide o snahu o tzv. inserimento (včlenenie sa) do politického systému a ponúkanie sa kresťanským demokratom ako možný spojenec (zoči-voči ľavici).57 Nová stratégia prináša ovocie: v komunálnych voľbách v roku 1952 získava v spojení s monarchistami juhotalianske mestá ako Neapol a Bari.58 V parlamentných voľbách v roku 1953 strana zdvojnásobí svoje hlasy na 5,8 % – úspech slávi najmä na juhu, no nie výhradne – v regióne Lazio v meste postavenom Mussoliniho režimom – Latina – strana získava 10 % miestnych hlasov, podobne v Ríme.59 Povojnový politický systém Talianska ako parlamentnej demokracie mal cez nutnosť konsenzu viacerých strán ako účel zabrániť možnosti návratu vlády pevnej ruky a vlády jednej strany60 – MSI presadzovalo zmenu republikánskeho systému na centralizovaný a prezidentský.61

S nástupom do čela strany Arturo Michelini v roku 1954 (stranu viedol až do svojej smrti v 1969) prichádza ešte väčšie umiernenie – v roku 1956 opúšťajú stranu ďalší radikáli združení okolo (antikapitalistického)62 Pina Rautiho –, ale s ním aj relatívne úspechy.63 V roku 1956 sa strana stáva súčasťou regionálnej vlády Sicílie a v roku 1960 podporia na celonárodnej úrovni jednofarebnú vládu kresťanských demokratov.64 Takáto forma

54 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 187 55 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 239 – 240, 254 56 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 187 57 Ibidem 58 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 188 59 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 188 60 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 240 61 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 10 62 http://pinorauti.org/intervista-pino-rauti-fascismo-ed-europa/ cit.: 16/05/2021 63 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 191-192 64 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 191 spolupráce DC a MSI však vyvolá pobúrenie, protesty a nepokoje a pod vonkajším tlakom vláda padne.65 Táto negatívna skúsenosť vlády DC s podporou MSI vyvolá „mocenskú karantenizáciu“ MSI a otvorenie sa DC spolupráci opačným smerom – doľava.66

Po Micheliniho smrti sa do čela strany vráti Giorgio Almirante67 – to znamená aj návrat skupiny radikálov okolo Pina Rautiho.68 Napriek tomu sa v strane presadzuje umiernené profilovanie (pôvodne radikál69 Almirante bol v tom čase už zástancom umierneného prúdu70): v roku 1972 sa s MSI spojí monarchistická strana Partito Democratico Italiano di Unitá Monarchica a od tej chvíle sa MSI plným názvom oficiálne nazýva Movimento Sociale Italiano – Destra Nazionale (MSI – Národná pravica). V roku 1972 jej toto spojenie prinesie úspech – 8,67 % hlasov v Snemovni71 a 9,19 % v Senáte.72 V tom čase sa strana snaží profilovať konzervatívne a napravo od DC – napr. pri referende o rozvode podporuje postoj Katolíckej cirkvi – a zároveň ako pravica menej nostalgická po minulosti.73 No skupina radikálov okolo Rautiho naďalej rozvíja „duchovný odkaz“ fašizmu v súlade s Almiranteho sloganom „Nostalgia za budúcnosťou“.74 Hnutie je tak heterogénnym zhlukom viacerých prúdov, no voličsky sa im nedarí dostať zo svojho ideologického ghetta. V osemdesiatych rokoch panuje v talianskej spoločnosti zmierlivá klíma, aj smerom k dedičom fašizmu,75 čo však zastihne stranu vo vnútornom pate: na jednej strane je jej neofašistická identita a na druhej strane vôľa včleniť sa do systému, a teda sa aj transformovať. Na kongrese v Sorrente v roku 1987 sa do jej čela dostane mladý, dvadsaťpäťročný Gianfranco Fini76 – už len zo symbolického hľadiska je to obrovská zmena – do čela strany sa dostal niekto, kto sa narodil až po vojne. Fini je síce odchovancom mládežníckych organizácii MSI a v mladosti praktizoval aj to, čo sa v prostredí talianskych neofašistov eufemisticky nazýva „rímsky pozdrav“77 (vztýčená pravica s vystretou dlaňou), no jeho príchod (uvedený straníckym patriarchom Almirantem)78 spustí dynamiku zmien a transformácie celej strany,

65 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 881 66 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 26 67 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 239-240, s. 252 68 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 193 69 Idem, s. 110 70 Idem, s. 115 71 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=07/05/1972&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 72 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=S&dtel=07/05/1972&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 73 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 193 – 196 74 Griffin, R.: Fascismo, Alianza Editorial, Alianza Editorial, Madrid 2019, s. 264 75 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, 1997, s. 199 76 https://storia.camera.it/presidenti/fini-gianfranco/biografia cit.:16/05/2021 77 Gli ex Msi e il saluto romano: "Reato? Noi lo facciamo" In: Il Giornale (online), 25/09/2014, cit.: 16/05/2021 78 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 116 ktorá sa stále zmieta medzi potrebou evolučnej transformácie a brzdiacim vplyvom nostalgikov a radikálov. V roku 1990 na krátky čas vystrieda Finiho vo vedení strany starý predstaviteľ ľavicového krídla Rauti,79 no ani nie po roku sa Fini do čela strany vráti.80 Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v strane znova objaví priezvisko Mussolini – poslankyňou v Snemovni sa 30. 4. 1992 za MSI stáva Alessandra Mussolini,81 vnučka82 niekdajšieho diktátora. V roku 1992 otrasú talianskou politickou scénou, a najmä jej tradičnými stranami, korupčné škandály a ich vyšetrovanie poynačí najmä najväčšie strany – DC a socialistov.83 V nasledujúci rok sa koná úspešné referendum84 s jednou z otázok o zmene volebného systému,85 čo znamená koniec jednej povojnovej epochy a vznik tzv. II. republiky. Deziluzívna kríza v talianskej politike, vyprázdnené miesto po tradičných stranách je pre Gianfranca Finiho a jeho MSI obrovskou príležitosťou.86 Korupčné škandály, prirodzene, stranu v de facto mocenskej karanténe, ako bola MSI, obišli.87 V komunálnych voľbách na jar roku 1993 získava MSI 14 starostov v mestách nad 15 tisíc obyvateľov a v Ríme a Neapole jej kandidáti na starostu (Gianfranco Fini, Alessandra Mussolini) postúpia do druhého kola, kde prehrajú so stredoľavými súpermi, no získajú v ňom slušný výsledok (46,9 % a 44,4 %).88 Po konci DC sa na stredopravom politickom spektre vytvoril voľný priestor – Fini zvolil stratégiu transformácie MSI na pravicovú konzervatívnu Alleanza Nazionale (Národná aliancia – ďalej ako AN): definitívnym opustením myšlienok korporativizmu a prijatím zásad voľného trhu, v podstate kapitalizmu.89 Do parlamentných volieb v novom volebnom systéme v marci 1994 líder Forza Italia Silvio Berlusconi vytvorí „pravicový front“ spoločne s Ligou Severu pod názvom Casa delle Libertà v jednomandátových obvodoch na severe Talianska a pod názvom „Polo del Buon Governo“ spoločne s MSI-AN v strednom a južnom Taliansku.90 Volebnú značku AN vytvoril

79 Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003, s. 256 80 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 134 81 https://storia.camera.it/gruppi/movimento-sociale-italiano-destra-nazionale-msi-dn-30-04-1992-14-04-1994#nav, cit.: 16/05/2021 82 Alessandra Mussolini: "Denuncerò chi offende il Duce sui social" " In: La repubblica (online), 17/10/2018, cit.: 16/05/2021 83 Procacci G.: Dějiny Itálie, Lidov. noviny, Praha 1999, s. 392 – 394 84 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=F&dtel=18/04/1993&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S, cit.: 16/05/2021 85 La storia dei referendum. In: Il corriere della sera (online) 14/06/2003, cit.: 16/05/2021 86 Vercelli C.: Neofascismo in griggio. La destra radicale tra l’Italia e l’Europa, Einaudi, Turín 2021, s. 139 – 140 87 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 964 88 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 118 89 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997, s. 205 – 206 90 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997, s. 207 Gianfranco Fini, aby ukázal vôľu k zmene a premene strany. Išlo však samozrejme o tú istú stranu91 obohatenú o malú časť bývalých pravicových kresťanských demokratov.92 Premena imidžu a komunikácie strany a jej spojenie s Berlusconiho FI prinieslo strane (dovtedy ako MSI pohybujúcej sa vo volebných výsledkoch v jednociferných číslach), značný úspech: v pomernej zložke volieb získali 13,5 % hlasov (cez 5 miliónov hlasov), a tie jej spoločne s kandidátmi vo väčšinovej zložke vyniesli 105 kresiel v Snemovni a 43 v Senáte.93 Dediči povojnového neofašizmu sa tak prvýkrát dostali k vládnym postom94 v osem mesiacov trvajúcej prvej vláde Silvia Berlusconiho (15/4/1994 – 16/2/1995).95

4. ALLEANZA NAZIONALE

Účasť MSI-AN vo vláde vyvolala v časti intelektuálnej verejnosti pobúrenie,96 vtedajší taliansky prezident O. Scalfaro adresoval premiérovi Berlusconimu list, v ktorom mu pripomínal princípy demokratickej politiky a účasť MSI-AN v talianskej vláde nenechala ľahostajným ani vtedajší Európsky parlament.97 Volebný úspech a vstup do vlády (a teda koniec mocenskej karantény MSI) treba nepochybne pripísať líderskej stratégii Gianfranca Finiho. Hoci ešte v roku 1994 vyhlásil, že Mussolini je „najväčší štátnik storočia“,98 počas debaty o vyslovení dôvery vláde odsúdil totalitarizmus a tiež šiel oficiálne a symbolicky uctiť pamiatku obetí nacistického masakru vo Fosse Ardeatine.99 Za koniec príbehu MSI sa považuje 27. január 1995 – kongres MSI-AN vo Fiuggi, na ktorom sa rozhodlo o transformácii hnutia MSI na AN.100 Takzvaná svolta di Fiuggi (Fiuggiský zlom) je „evolučným“101 rozchodom s neofašistickou identitou MSI102 a AN je prezentovaná

91 „Alleanza Nazionale is the offspring of the former MSI. Actually, Alleanza Nazionale is no more than the new name of the old party.“ Ignazi, P.: Legitimation and Evolution on the Italian Right Wing: Social and Ideological Repositioning of Alleanza Nazionale and the Lega Nord, In: South European Society & Politics, 2005, s. 333 – 349, Online in: www.tandfonline.com, cit.: 16/05/2021 92 Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019, s. 514 93 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 123 94 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 208 95 http://www.governo.it/it/i-governi-dal-1943-ad-oggi/legislatura-xii-15-aprile-1994-16-febbraio-1996/governo-berlusconi-i/2961, cit.: 16/05/2021. 96 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 124 97 Ibidem 98 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 208 99 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 125 100 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 5 101 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997, s. 211 – 212 102 Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, 2018, s. 209 ako „nové hnutie“.103 Programový dokument z kongresu Tézy (65 strán rozdelených do 6 sekcií) hovorí o odsúdení antisemitismu a rasizmu a považuje antifašizmus za „historicky zásadné hnutie pre návrat demokratických hodnôt, ktoré fašizmus pošliapal“.104 Strana sama seba niekoľkokrát definuje ako pravicu105; počas I. talianskej republiky bol termín pravica dlho vyhradený MSI, respektíve krajnej pravici.106 Po politickom zemetrasení v roku 1993 (koniec tradičných strán ako DC a PSI a zmena volebného systému) sa však k pravici okrem AN hlásili aj FI a LN.107 Transformácia a rozpustenie MSI nebolo bolo síce prijaté väčšinou delegátov, ale delegáti združení okolo radikála Rautiho, premenu odmietli108 a Rauti stranu opustil, aby založil vlastnú politickú formáciu109 „vernú odkazu Republiky Saló“. Zaujímavým je však fakt, že podľa prieskumu medzi delegátmi kongresu vo Fiuggi, 68,6 % naďalej považovalo fašizmus za dobrý systém a 80,4 % tvrdilo, že Mussoliniho diela sú vhodné pre politickú výchovu mládeže.110 Personálnu kontinuitu s hnutím MSI ukazuje aj fakt, že len 10 % členov novej AN a 17 % vedenia strany nebolo predtým členmi MSI.111 Fini po odchode radikálov okolo Rautiho upevní svoje líderstvo a v septembri 1996 do čela strany presadí troch koordinátorov (M. Gasparri, D. Fisichella, P. Fiori), z ktorých každý predstavuje jeden z názorových elementov strany (ex-MSI, katolícky, nekonfesne-liberálny).112 Po páde prvej Berlusconiho vlády113 a krátkom období úradníckej „vlády technikov“ Lamberta Diniho114 vo voľbách v roku 1996115 síce vyhral stredoľavý blok Romana Prodiho, ale AN sa mohla tešiť z pozitívneho trendu: len v proporčnej zložke volieb získala celkovo 15,66 % hlasov a 28 kresiel. Spoločný koaličný stredopravý blok Polo delle Liberta (FI, AN a CCD-CDU) získal síce vo väčšinovej časti absolútne väčší počet hlasov, tie však volebný

103 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 125 104 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997, s. 211 105 Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 138 106 Ignazi, P.: Legitimation and Evolution on the Italian Right Wing: Social and Ideological Repositioning of Alleanza Nazionale and the Lega Nord, In: South European Society & Politics, 2005, s. 333 – 349 Online in: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13608740500135058, cit.: 16/05/2021 107 Ibidem 108 El partido neofascista italiano se autodisuelve en Fiuggi entre llantos, golpes y protestas, El país (online), 28/01/1995, cit.: 16/05/2021 109 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 121 110 Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997, s. 212 111 Ibidem 112 Fisichella e Fiori salgono al vertice di AN, La repubblica (online), 11/09/1996, cit.: 16/05/2021 113 Ma il Cavaliere nel ' 94 incolpò il giuda Bossi. In: La repubblica (online), 11/05/2003, cit.: 16/05/2021 114 http://www.governo.it/it/i-governi-dal-1943-ad-oggi/legislatura-xii-15-aprile-1994-16-febbraio-1996/governo-dini/2959, cit.: 16/05/2021 115 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=21/04/1996&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S, cit.: 16/05/2021 systém premenil na menší počet kresiel (169) ako u víťazného stredoľavého l’Uliva – Olivovníka (228).116 V nasledujúcich rokoch patrí Fini nielen k najpopulárnejším politikom u pravicových, resp. stredopravicových voličov, ale u voličov vôbec.117 To mu umožňuje spoločne s centralizovanou mocou v strane118 presadzovať u svojich spolustraníkov vlastnú víziu evolúcie AN – postupné plné priľnutie sa k princípom liberálnej demokracie a zavrhnutie fašistickej minulosti.119 Cieľom Finiho stratégie je získanie politickej hegemónie napravo od stredu.120 Vo voľbách v máji 2001 ide do volieb AN (spoločne s FI, LN, novým PSI a časťou bývalých pravicových členmi DC pod značkou CCD-UDC) v koalícii Casa delle Liberta.121 Vo voľbách síce AN stratí percentuálnu podporu (v pomernej zložke klesne na 12 %),122 no stredopravá koalícia zostaví vládu na čele s Berlusconim a Fini sa stáva vicepremiérom.123 Vláda sa stáva povestnou pre komunikačné excesy premiéra (napr. Berlusconiho konfrontácia s Martinom Schutzom v Európskom parlamente)124 a koaličného partnera LN – Umberta Bossiho –, s čím kontrastuje rešpekt, aký získava seriózne pôsobiaci Fini.125 V novembri 2003 niekdajší člen MSI na oficiálnej návšteve Izraela odsúdi Mussoliniho diktatúru, čím si znepriatelí časť spolustraníkov.126 Rovnako jeho straníckych kolegov znepokojí názorové salto –, kým na začiatku vládneho obdobia Fini navrhoval spoločne s lídrom LN Bossim sprísnenie kritérií imigrácie, na jeseň 2003 navrhne volebné právo imigrantom pre komunálne voľby.127 Populárny Fini síce v období škandálmi a ekonomickými problémami krajiny oslabeného Berlusconiho128 ašpiroval na lídra talianskej pravice, stratil však podporu časti straníkov (F. Storace a A. Mussolini stranu aj opustia).129 Voľby v 2006 sú pre Finiho ťažkou ranou – konkurent napravo od stredu (Berlusconiho FI) sa z problémov otrasie a získa dvakrát toľko hlasov ako AN.130

116 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=21/04/1996&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S&unipro=uni cit.: 16/05/2021 117 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 125 118 Idem, s. 125-126 119 Ibidem 120 Ibidem 121 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 954 122 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 129 123 Ibidem 124 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 956 – 957 125 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 131 126 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 957 127 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 132 128 Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006, s. 956 – 957 129 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 131 – 135 130 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=09/04/2006&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S, cit.: 16/05/2021 Hoci Fini sa snaží AN transformovať podľa vzoru britských (Cameron) a francúzskych (Sarkozy) konzervatívcov smerom do politickej rodiny európskych ľudovcov, vytvára sa medzi lídrom a členskou základňou priepasť131 a Fini odstupuje z čela strany, aby jej vedenie prevzal v pozícii regenta Ignazio La Russa,132 ktorého úlohou malo byť previesť stranu k zlúčeniu s dominantnejšou Berlusconiho FI, aby spoločne vytvorili nový politický projekt – Popolo delle Libertà133 – čo sa nakoniec aj stalo.

5. FRATELLI D’ITALIA

Počas dvojročného obdobia vlády ekonóma a bývalého eurokomisára134 Maria Montiho135 vo vnútri strany Popolo della Libertà (ďalej ako PdL) ozývali kritické hlasy voči tejto tzv. technokratickej vláde.136 Bolo to obdobie celosvetovej ekonomickej krízy, keď si už mimoriadne zadlžené Taliansko požičiavalo na svetových trhoch za vysoké úroky a premiér, ktorý prevzal vládu po Silviovi Berlusconim, apeloval na nutnosť ekonomických reforiem a škrtov, čo samozrejme vyvolávalo protesty v rôznych zamestnaneckých sektoroch obyvateľstva.137 Napätie vo vnútri PdL vyústilo po rôznych konfliktoch138 (z ktorých asi najvýraznejším bolo zrušenie primárok v strane, v ktorých chcela proti Berlusconimu kandidovať vtedy len tridsaťtriročná Giorgia Meloni)139 k odchodu zo strany PdL Ignazia La Russa, Giorgie Meloni a Guida Crosetta,140 aby následne založili v decembri 2012141 pravicový politický projekt s názvom Fratelli d’Italia – Centrodestra Nazionale (prekl. Bratia Talianska – Národná stredopravica),142 ktorého názov Fratelli d’Italia odkazuje k prvým dvom slovám textu talianskej hymny s rovnomenným názvom.143 Kým Guido Crossetto začínal v politike ako kresťanský demokrat, aby sa neskôr stal členom Berlusconi PdL,144 Meloni a La Russa sú pôvodne bývalí členovia MSI a neskôr AN.145

131 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 134 132 Fini spegne la fiamma, An verso il Pdl. In: La stampa (online), 11/05/2008, cit.: 16/05/2021 133 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 257 – 274 134 Mario Monti, In: Politico (online),11/02/2021, cit.: 16/05/2021 135 http://www.governo.it/it/i-governi-dal-1943-ad-oggi/xvi-legislatura-dal-29-aprile-2008-al-23-dicembre-2012/governo-monti/332 cit.: 16/05/2021 136 Come andò con Monti, dieci anni fa, In: Il post (online), 05/02/2021, cit.: 16/05/2021 137 Ibidem 138 Crosetto e Meloni vicini a lasciare il Pdl: «pronti a costruirne uno nuovo». In: Il sole 24 ore (online), 16/12/2012, cit.: 16/05/2021 139 Pdl, primarie in fumo. La rabbia dei giovani. In: Il corriere della sera (online), 29/11/2012, cit.: 16/05/2021 140 Crosetto e Meloni dal Pdl a 'Fratelli d'Italia': trattativa con La Russa su nome e simbolo. In: La repubblica (online), 20/01/2012, cit.: 16/05/2021 141 http://www.senato.it/leg/16/BGT/Schede/GruppiStorici/00000068.htm cit.: 16/05/2021 142 Crosetto e Meloni vanno con La Russa: nasce Fratelli d'Italia. In: Il tempo (online), 21/12/2012, cit.: 16/05/2021 143 https://www.quirinale.it/page/inno, cit.: 16/05/2021 144 Crosetto (il Gigante buono) insulta i lillipuziani di Silvio. In: Il corriere della sera (online), 09/12/2012, cit.: 16/05/2021 145 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 135 V čase založenia hnutia mu vnútorný prieskum verejnej mienky odhaduje 4 % volebnú podporu a potenciál 14 %.146 Na tlačovej konferencii, kde trojica prezentuje založenie novej strany, ukážu aj podobu straníckeho loga, v ktorom je na modrom podklade zaberajúcom dve tretiny loga výrazne napísaný názov Fratelli d’Italia, pod ktorým je uzol šnúrok vo farbách talianskej trikolóry a pod ním na modrom podklade menší podtitul Centrodestra Nazionale.147 Ani nie o rok však hnutie pred eurovoľbami preberie ako symbol, so súhlasom nadácie spravujúcej odkaz AN a protestmi niektorých bývalých členov AN, logo zaniknutej AN.148 V apríli 2013 má poslanecký klub v Snemovni 9 členov, predsedá mu Giorgia Meloni, prvým predsedom hnutia sa stáva Ignazio La Russa a funkciu celoštátneho (národného) koordinátora dostáva Guido Crossetto.149

V primárkach hnutia koncom februára 2014 víťazí jediná kandidátka Giorgia Meloni – primárok sa zúčastnilo takmer 250 000 hlasujúcich, najviac v regiónoch Campana a Lazio.150 V primárkach si tiež hlasujúci zvolia nové logo151 – tentoraz už priamo odkazujúce na AN a MSI – kruhu dominuje nápis Fratelli d’Italia, už vyššie spomínanú šnúrku vo farbách talianskej trikolóry prekrýva kruhové „logo v logu“ identické z niekdajším logom AN (vrátane nápisu Alleanza Nazionale, troch plameňov vo farbách talianskej trikolóry šľahajúcich z truhly, na ktorej je nápis skratky M.S.I.). Odkaz loga na symboliku svojich dvoch predchodcov je teda neprehliadnuteľný. Výsledok primárok musí potvrdiť ešte kongres začiatkom marca vo Fiuggi (v meste, kde bol dve desiatky rokov predtým posledný kongres MSI a ustanovujúci kongres AN), kde je G. Meloni vo svojej novej funkcii potvrdená aklamáciou.152 Hnutie zároveň zmenilo názov na Fratelli d’Italia – Alleanza Nazionale.153 Nová líderka Giorgia Meloni mala na tomto kongrese nazvanom Nel nome del popolo sovrano154 (V mene zvrchovaného ľudu) dva prejavy – prejav v prvý deň a záverečný prejav na záver druhého dňa kongresu.

146 Parte la sfida della destra Pdl «Fratelli d'Italia» punta al 7%. In: Il giornale (online), 22/12/2012, cit.: 16/05/2021 147 Ibidem 148 Ex An, rissa sfiorata all’assemblea a Roma. Il simbolo andrà a Fratelli d’Italia. In: Il fatto quotidiano (online), 14/12/2013, cit.: 16/05/2021 149 Nuovo gruppo alla Camera: a Fratelli d’Italia bastano solo nove deputati. In: La repubblica (online),17/04/2013, cit.: 16/05/2021 150 Fratelli d'Italia, ritorno di fiamma: le primarie scelgono simbolo e presidente nazionale. In: Il giornale (online), 26/02/2014, cit.: 16/05/2021 151 Ibidem 152 Fratelli d’Italia, delegazione piacentina al congresso nazionale. In: Piacenza sera (online), 09/03/2014, cit.: 16/05/2021 153 Ibidem 154 In nome del popolo sovrano (audiovizuálny záznam 2. dňa kongresu) In: Radio radicale (online), 09/03/2014, cit.: 16/05/2021 V tzv. otváracom prejave,155 ktorý trval dobrú hodinu, sa odkazuje na skúsenosť roka existencie hnutia, ktorý definuje ako pravicové (bez prívlastkov – ak spomenie výraz stredopravý, tak len preto, aby ho kvalifikovala ako eufemizmus)156 a na „veľkú tradíciu talianskej pravice“157 a na hodnoty AN. Pravicové hodnoty však odkazuje až do obdobia tzv. Risorgimento (obdobia národného obrodenia v Taliansku) a dokonca do stredoveku. Potom čo sa venuje heslu kongresu V mene zvrchovaného ľudu, rozoberá pod rámcovaním hesla príčiny odštiepenia sa od PdL a vzniku hnutia. Ďalším kľúčovým slovom prejavu je Nazione – národ. Národ a ľud dáva do kontrapozície moci: bývalej Montiho vlády, bývalej Lettovej vlády a vtedy aktuálnej vlády Renziho – ktorých definuje ako sluhov cudziny („Stalo sa niekedy, aby hlava zvrchovaného Národa šla kolenačky k inému Národu dať si schváliť reformy, ktoré má v úmysle spraviť vo svojej Vlasti. Nepamätám si taký prípad, no určite sa to stávalo medzi feudálmi a vazalmi v stredoveku alebo v kolonialistických režimoch minulého storočia.“).158 Zároveň kritizuje banky,159 „hluché“ Nemecko160 (zvlášť A. Merkelovú), EÚ, euro („Byť v eurozóne za týchto podmienok sa Taliansku neoplatí,“161 „eurozóna potrebuje Taliansko oveľa viac ako Taliansko potrebuje eurozónu“...)162 Ďalšie zo zaujímavých pre túto prácu je zmienka pojmu populizmus: „A ak nás pre to zadefinujú ako populistov, a čo na tom, radšej populisti ako sluhovia.“163 Meloni navrhuje „bráňme Európu katedrál, miest, práv ľudu a zvrchovanosti Národov a bojujme proti egoistickej a technokratickej Európe ťahanej Nemeckom. A to je dôvod, prečo nebudeme súčasťou Európskej ľudovej strany pod vedením Merkelovej, ktorá poprela samu seba, svoje poslanie a slúžila potentátovi momentálne pri moci.“164 Prejav je plný rôznych príbehov tzv. obyčajných ľudí s ich trápeniami a niekoľkých príkladov kontrapozície dvoch Taliansk (toho dobrého a toho zlého). V závere prejavu sa cituje historicky prvý predseda MSI Giorgio Almirante („príklad a náuka“)165 a ďakuje sa prítomnej Almiranteho vdove a dcére. V samotnom závere Meloni kritizuje aj Finiho za to, že o nový projekt neprejavil záujem.

155 https://www.giorgiameloni.it/2014/03/10/il-testo-integrale-del-mio-discorso-di-apertura-del-congresso-di-fratelli-ditalia-alleanza- nazionale/, cit.: 16/05/2021 156 Ibidem („quella visione della vita che in Europa tutti chiamano destra e che qui in Italia chissá perché si preferisce chiamare centrodestra“ – prekl: „tá vízia života, ktorú všetci v Európe volajú pravicová a ktorú tu v Taliansku ktovie prečo nazývajú stredopravá“) 157 Ibidem („grande tradizione della destra italiana“) 158 Ibidem („Ma non si é mai visto un capo di una Nazione sovrana andare in pellegrinaggio in un’altra Nazione per farsi approvare le riforme che intende fare in Patria? Io non ne ho memoria, ma certamente sará accaduto tra feudatari e vassalli nel medio evo o nei regimi coloniali del secolo scorso.“) 159 Ibidem („Da un latou un fisco che stritola qualunque iniziativa privata, dall’altro il sistema bancario piú avido del mondo“ Prekl.: Na jednej strane daňový systém, ktorý škrtí akúkoľvek súkromnú iniciatívu, na druhej strane najpažravejší bankový systém na svete.) 160 Ibidem („sorda Germania“ prekl.: hluché Nemecko) 161 Ibidem („stare nell’euro, a queste condizioni, non conviene all’Italia“) 162 Ibidem („all’euro serve l’Italia molto di piú di quanto all’Italia serva euro“) 163 Ibidem („E se per questo ci definiranno populisti, e chissenefrega, meglio populisti che servi“) 164 Ibidem („Difendiamo l’Europa delle cattedrali, dei borhi, dei diritti dei popoli e della sovranita delle Nazioni, e combattiamo l’Europa egoista e tecnocratica a trazione tedesca.“) 165 Ibidem („l’esempio e l’insegnamento di Giorgio Almirante“)

V druhom prejave166 v závere kongresu okrem množstva motivačných viet pre prívržencov hnutia znova spomína Almiranteho, tradíciu pravice, hlási sa k hodnotám „slobody, reformizmu, katolicizmu,“167 kritizuje vtedy aktuálnu a dve predchádzajúce talianske vlády ako „bábkové“,168 odmieta Merkelovú, Európsku centrálnu banku a vtedajšieho talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana.169 Meloni v záverečnom prejave vyhlasuje: „Budeme robiť politiku v mene zvrchovaného ľudu.“170 Ďalej: „V mene zvrchovaného ľudu bránime taliansku kultúrnu identitu,“171 „v mene zvrchovaného ľudu zrekonštruujeme našu historickú pamäť,“172 (na čo nadväzuje predstavou, že sníva o tom, že „talianska mládež bude nosiť tričká s tvárou (...) Francesca Pagliu, ktorý zahynul v Terste v roku 1953 počas manifestácie za taliansky Terst,“173 „v mene zvrchovaného ľudu chceme brániť made in Italy doma a za našimi národnými hranicami,“ rovnako sľubuje brániť krajinu pred mafiou, brániť hodnoty a „brániť a podporovať prirodzenú rodinu založenú na manželstve,“174 sľubuje podporu pôrodnosti daňovými úľavami, boj proti adopcii detí homosexuálmi a obranu práva detí na otca a matku, apelujúc na „zdravý rozum“. Zároveň bude bojovať proti nelegálnej imigrácii.175 Rečníčka sľubuje v dlhšej pasáži politickú reformu na všetkých úrovniach176 počnúc reformou Ústavy:177 zrušenie Senátu, zmeniť systém na prezidentský a to s priamou voľbou, zrušenie menovanie doživotných senátorov. „A v mene zvrchovaného ľudu povieme aj to, čo si myslíme o Ústavnom súde, ktorého rozhodnutia sú čoraz ideologickejšie, čoraz nepochopiteľnejšie, čoraz hanebnejšie.“178

Obsahy oboch prejavov, ktoré považujem za kľúčové, pretože sú situované do „kladenia základov“ nového hnutia, keď sa v „prehlásení o úmysloch“, teda v oboch prejavoch líderky, ideovo rámcuje strana navonok (smerom k svojim priaznivcom, ale aj verejnosti), ale zároveň

166 https://www.giorgiameloni.it/2014/03/10/il-testo-integrale-del-mio-discorso-di-replica-al-congresso-di-fratelli-ditalia-alleanza- nazionale/, cit. 16/05/2021 167 Ibidem („valori che profumano di libertá, riformismo, cattolicesimo“ ) 168 Ibidem („i governi fantoccio di Mario Monti, Enrico Letta e Matteo Renzi“) 169 Ibidem („Non la Merkel, non la Bce, non Giorgio Napolitano“) 170 Ibidem („Faremo politica in nome del popolo sovrano“) 171 Ibidem („In nome del popolo sovrano difendiamo l’identita culturale italiana) 172 Ibidem („In nome del popolo sovrano ricostruiremo la nostra memoria storica) 173 Ibidem („Sogno vedere i ragazzi italiani indossare una maglietta alla moda con l’immagine di (...) di Francesco Paglia, che muore a Trieste nel 1953 durante le manifestazione per Trieste italiana...“) 174 Ibidem („difendere e favorire la famiglia naturale fondata sul matrimonio“) 175 Ibidem 176 Ibidem („riformare la politica a ogni livello“) 177 Ibidem („A partire dalla riforma costituzionale“) 178 Ibidem („E in nome del popolo italiano diremo anche quello che pensiamo della Corte costituzionale, e cioé che le sue sentenze sono sempre piu ideologiche, sempre piu incomprensibili, sempre piu vergognose.“) znamená aj nástup výraznej osobnosti, ktorá od roku 2014 dodnes (zatiaľ) nespochybniteľne vedie túto politickú formáciu.

Obsah oboch prejavov, okrem krátkeho koketného žmurknutia na nostalgiu po povojnovej neofašistickej tradícii (v oboch prejavoch sa spomína Almirante a jeho vdova s dcérou sú prítomné) a hlásenia sa k pravici ako takej (nie je na škodu nespomenúť, že podľa talianskeho politológa Ignaziho bol v Taliansku výraz pravica v období I. republiky 1945 – 1992 ostrakizovaný a používal sa iba v súvislosti s neofašistami a krajnou pravicou, čo po roku 1993 už neplatí)179 a ku konzervatívnym hodnotám, je najväčšia časť prejavu venovaná dôrazu na „zvrchovanosť ľudu“ a apel na ľud, ktorý strana a jej predsedníčka idú brániť. Líderkina rétorika zdôrazňuje morálnu dichotómiu medzi obyčajnými ľuďmi, respektíve ľudom a skorumpovanou úzkou politickou elitou, konfliktnú dichotómiu talianskych štátnych záujmov a bezohľadného Bruselu a európskych politických a hospodárskych elít. Nechýba apel na národnú identitu (ohrozovanú zvonku) a kritika nelegálnej imigrácie v medziach politickej korektnosti. Inštitúcia, na ktorú sa útočí je aj Ústavný súd a jeho rozhodnutia. Ak si odmyslíme zmienku Almiranteho v prejave, nič v ňom priamo neodkazuje na Mussoliniho režim a povojnovú neofašistickú tradíciu. Prejav však spĺňa základné parametre rétorických refrénov populistu: (dobrý) ľud180 verzus (morálne zlé) elity.181 Konceptuálne sa obsah oboch prejavov prekrýva s ďalšími charakteristikami populizmu: pozitívne hodnotenie ľudu a očierňovanie elít,182 antagonistický vzťah medzi ľudom a elitami,183 a idea zvrchovanosti ľudu.184 Populizmus talianskej politike nie je cudzí: Taliansko sa od konca deväťdesiatych rokov považuje za „raj populistov“185 a obsah Berlusconiho politického diskurzu186, s ktorým Meloni zdieľala časť svojej politickej cesty ako spolustraníčka, je populistickým fenoménom par excellence.

179 Ignazi, P.: Legitimation and Evolution on the Italian Right Wing: Social and Ideological Repositioning of Alleanza Nazionale and the Lega Nord, In: South European Society & Politics, 2005, s. 333 - 349 „Indeed, for almost fifty years the MSI remained the only party overtly claiming a right-wing position. However, the collapse of the old party system in 1993–1994 brought to an end the ostracism of ‘the right’.“ 180 Mudde, C.: “Populism: An Ideational Approach.” In: Cristóbal Rovira Kaltwasser, Paul A. Taggart, Paulina Ochoa Espejo, Pierre Ostiguy (eds.): The Oxford handbook of populism, Oxford 2017, s. 33 181 Idem, s. 34 182 Pauwels, T.: Populism in Western Europe. London: Routledge 2014, s. 21 183 Ibidem 184 Idem, s. 22 185 Tarchi M.: Italy: A contry of many populism, IN: Albertazzi, D., McDonnell, D. (Eds.): Twenty-first century populism: The spectre of Western European democracy. Palgrave Macmillan, London 2008, s. 84 – 99 186 Idem, s. 84 „the actions of Berlusconi and his allies, both in opposition and in government, clearly match the description of this phenomenon: (a) the tendency of its leaders to claim for themselves an extraordinary and instant capacity to interpret and articulate the needs of the people; (b) the impatience with the formal rules of liberal democracy which get in the way of their ‘mission’ to promote the public good; (c) the repeated references to the common sense of ‘ordinary people’ and the traditions shared by the majority of the community; (d) the attacks on professional politicians and their long drawn-out procedures, and those on intellectuals and trade unionists, accused of wishing to divide the people along class lines.”

Oba prejavy Giorgie Meloni pri jej potvrdení ako novej líderky hnutia FdI sú podľa audiovizuálnych záznamov dostupných v odkazoch rečníčkou zrozumiteľne artikulované, s emóciami, s dominantným postojom, miestami dôrazne agresívnym tónom aj gestami. Z vystupovania sa dá bez preháňania usúdiť, že ide o charizmatickú líderku. Giorgia Meloni narodená v roku 1977 v Ríme ako dcéra talianskych imigrantov z juhu krajiny (keď mala jedenásť rokov, otec rodinu opustil a odsťahoval sa na Kanárske ostrovy, čo ju podľa jej vlastných slov poznačilo)187 sa považuje za mediálne zdatnú a komfortne sa cítiacu v prítomnosti televíznych kamier.188 V politike sa angažuje od ranej mladosti; najprv v MSI a jej mládežníckej organizácii (už ako pätnásťročná),189 neskôr v AN a potom ako poslankyňa a ministerka za PdL.190 Vo voľbách vo februári 2013 bola zvolená za poslankyňu do Snemovne za FdI.191 V máji 2014 kandidovala za FdI ako líderka vo voľbách do Európskeho parlamentu, no volebný výsledok strany 3,6 % znamenal pre stranu nula kresiel.192 Začiatkom decembra 2017 je na II. kongrese FdI opäť zvolená za predsedníčku strany.193 Na kongrese sa zároveň redizajnuje logo: zmizne z neho skratka M.S.I., rovnako ako nápis Alleanza Nazionale, v logu zostane iba názov Fratelli d’Italia, a plameň vo farbách trikolóry.194 S MSI a AN ostane prepojenie iba v minulosti Giorgie Meloni a Ignazia La Russa195 a v „zdedenom“ a modifikovanom logu.196

Hoci doterajší voličský výtlak pripomína viac protestné obdobie MSI ako neskoršie konštruktívnejšie (a úspešnejšie) obdobie AN, sebadefinovanie strany ako modernej pravice197 a najmä koaličný potenciál sa zhoduje s možnosťami AN než s mocenskou (a koaličnou) karanténou MSI. Len dva mesiace po vzniku strany, FdI šla do celoštátnych volieb vo februári v roku 2013198 v koalícii so Silviom Berlusconim, Legou Nord a inými menšími pravicovými

187 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021, s. 28 – 29 188 B. L. Nadeau: Femme Fascista: How Giorgia Meloni became the star of Italy’s far right, World Policy Journal vol.35/n.2, 2018, s.14 189 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021, s. 32 – 35 190 https://www.giorgiameloni.it/biografia/, cit.: 16/05/2021 191 Ibidem 192 Elezioni Europee 2014. In: La Repubblica (online), 26/05/2014, cit.: 16/05/2021 193 Fratelli d'Italia, Meloni acclamata presidente. In: La Repubblica (online), 03/12/2017, cit.: 16/05/2021 194 Ibidem 195 Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018, s. 135 196 Viď Tabuľka č.1 v Prílohe práce 197 Meloni: «La destra moderna è già una realtà. I valori? Difesa dell’Italia e coesione sociale» In: Il corriere della sera (online), 30/03/2021, cit.: 16/05/2021 198 Elezioni 2013. In: Il corriere della sera (online), 26/02/2013, cit.: 16/05/2021 stranami.199 Strana získala necelé 2 % tak v Snemovni (9 kresiel),200 ako aj v Senáte (0 kresiel).201 Celé obdobie strávila v opozícii spoločne so svojimi stredopravými partnermi. Do celoštátnych volieb v roku 2018 šlo hnutie FdI v koalícii s Berlusconiho a Salviniho stranami,202 v pomernej zložke dosiahlo 4,35 % (19 kresiel) do Snemovne203 a v pomernej zložke vo voľbách do Senátu 4,26 % (7 kresiel).204 Dokopy aj s mandátmi prerozdelenými z väčšinovej časti je to však 32 kresiel v Snemovni a 18 mandátov v Senáte.205 (Voľby v roku 2018 prebiehali odlišným volebným systémom206 ako v roku 2013.)207 Pri porovnávaní geografickej podpory strán MSI, AN a FdI208 môžeme vidieť, že okrem silnej podpory v špecifickom meste Terst a okolitom regióne na hraniciach so Slovinskom (teritórium, ktoré malo pre povojnovú taliansku pravicu špeciálny význam209 a má ho dodnes – nie nadarmo sa tu v decembri 2017 konal kongres FdI210) bola u všetkých troch strán vždy silná podpora najmä v Ríme a v okolitom regióne Lazio a v prípade MSI a AN aj na juhu krajiny. AN a FdI však na rozdiel od MSI, dokázali získať relatívne výraznú podporu aj na stredosevere – v tzv. červených regiónoch,211 medzi ktoré patria Umbria a Marche. Prekvapivým je aj relatívny úspech FdI v posledných parlamentných voľbách v severnom regióne Benátsko.212 Práve v nateraz posledných regionálnych voľbách v regióne Marche v septembri 2020 zvíťazil po 25 ročnej dominancii ľavice kandidát FdI.213 Výrazné volebné úspechy populistického hnutia Beppeho Grilla M5S214 215 najmä na juhu krajiny, ktoré sa prekrývajú s obdobím existencie FdI, zrejme spôsobili, že doterajšie volebné zisky FdI na juhu, v porovnaní s MSI a AN, pôsobia nevýrazne.

199 Elezioni politiche 2013 - Camera. In: La Repubblica (online), 28/02/2013, cit.: 16/05/2021 200 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=24/02/2013&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 201 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=S&dtel=24/02/2013&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 202 Berlusconi-Meloni-Salvini firmano il programma del centrodestra. In: Il sole 24 ore (online), 18/01/2018, cit.: 16/05/2021 203 Elezioni 2018. In: Il corriere della sera (online), 06/03/2018, cit.: 16/05/2021 204 https://elezionistorico.interno.gov.it/index.php?tpel=C&dtel=04/03/2018&tpa=I&tpe=A&lev0=0&levsut0=0&es0=S&ms=S cit.: 16/05/2021 205 https://www.giorgiameloni.it/biografia/, cit.: 16/05/2021 206 https://www.camera.it/leg17/465?tema=riforma_elettorale cit.: 16/05/2021 207 https://www.leggioggi.it/2013/01/16/elezioni-politiche-2013-legge-elettorale-seggi-alla-camera-e-al-senato-porcellum/, cit.: 16/05/2021 208 Viď: Tabuľka č. 2 v Prílohe práce 209 Procacci G.: Dějiny Itálie, Lidové noviny, Praha 1999, s. 364-367 210 https://www.fratelli-italia.it/tag/congresso-trieste/ 211 Agnew, J.: Remaking Italy? Place Configurations and Italian Electoral Politics under the 'Second Republic,' Modern Italy: 12/1, Cambridge 2007, s. 30-34 212 Viď.: Tabuľka 2 a Tabuľka 3 v Prílohe práce 213 Regionali, le Marche svoltano a destra dopo 25 anni di centrosinistra: Acquaroli sfiora il 50%. In: Il Fatto Quotidiano (online), 21/09/2020, cit.: 16/05/2021 214 Elezioni 2018. In: Il corriere della sera (online), 06/03/2018, cit.: 16/05/2021 215 Elezioni 2013. In: Il corriere della sera (online), 26/02/2013, cit.: 16/05/2021 Po voľbách v roku 2018 pri hlasovaní o vyslovení dôvery prvej Conteho vláde sa straníci FdI zdržali hlasovania.216 Pri hlasovaní o vyslovení dôvery druhej Conteho vláde FdI hlasovala proti.217 Po páde druhej Conteho vlády a širokej dohody strán na technokratickej vláde M. Draghiho, sa FdI ako jediná strana definuje ako opozičná218 a spoločne s niekoľkými poslancami Legy a M5S (ktorí šli proti rozhodnutiu svojich strán podporiť Draghiho vládu), hlasovala proti vysloveniu dôvery vláde tak v Senáte219 ako aj v Snemovni.220 Počas doterajšieho trvania Draghiho vlády vystavuje FdI ústami svojej líderky neustálej paľbe kritiky221 na všetkých frontoch (protipandemické opatrenia,222 ekonomika,223 imigrácia,224 atď). Zdá sa, že stratégia staviť na nespokojnosť prináša strane tendenciu rastu volebných preferencií: v januári 2021 strana prekonala v prieskumoch verejnej mienky hranicu 17 %,225 jeden z posledných aktuálnych prieskumov v máji 2021 jej udáva prekonanie hranice 19 %.226

Z doterajších volebných (a povolebných) koaličných zoskupení sa ukazuje, že koaličný potenciál FdI je rovnaký ako bol v prípade AN – partnermi strany sú strany na stredopravom politickom spektre, najmä FI a Lega. Situácia FdI je však v čomsi, podľa môjho názoru, odlišná – kým v období Finiho AN bol Berlusconi vo vrcholnej forme a regionálne odstredivej Lige severu predsedal Umberto Bossi, v súčasnosti je Berlusconiho voličský výtlak za zenitom a Lega, ktorej líder Matteo Salvini už nebojuje proti Rímu ako jeho predchodca, ale vydáva sám seba sa za (obranný) hlas všetkých Talianov („Taliani na prvom mieste“).227 Meloni označuje tak Salviniho, ako aj Berlusconiho za svojich spojencov.228

V Taliansku je paradoxom posledných rokov, že hoci neľavicová časť (DC a pravica) talianskeho politického spektra bola v druhej polovici 20. storočia tradične proatlanticky orientovaná, v posledných rokoch lídri pravice vyjadrujú akosi priveľmi často svoje sympatie

216 Il governo Conte ha la fiducia. In: Il post (online), 06/06/2018, cit.: 16/05/2021 217 Governo, sì del Senato alla fiducia con 156 voti. In: La Repubblica (online), 19/01/2021, cit.: 16/05/2021 218 Il duro no della Meloni: "Autorevolezza di Draghi non nasconde incapacità di alcuni" In: Il giornale (online), 18/02/2021, cit.: 16/05/2021 219 Governo, ok del Senato alla fiducia a Draghi con 262 sì. In: La Repubblica (online), 17/02/2021, cit.: 16/05/2021 220 Governo, ok della Camera alla fiducia con 535 sì, 56 no e 5 astenuti. In: La Repubblica (online), 18/02/2021, cit.: 16/05/2021 221 Giorgia Meloni attacca il governo: “Esecutivo Draghi in continuità con quello di Conte”. In: Sky Tg24 (online), 23/03/2021, cit.: 16/05/2021 222 Prese in giro ai ristoratori e coprifuoco: sfogo della Meloni su Draghi e lo sfregio alla libertà individuale. In: Il Tempo (online), 17/04/2021, cit.: 16/05/2021 223 Il piano di Draghi? Non l'ha visto nessuno. In: Il Tempo (online), 19/04/2021, cit.: 16/05/2021 224 Indulto, Giorgia Meloni attacca: "Immigrati che delinquono scontino la pena nella loro terra d'origine" In: Libero Quotidiano (online), 17/03/2021, cit.: 16/05/2021 225 Il sondaggio che ribalta tutto: dov'è arrivata adesso la Meloni. In: Il Giornale (online), 13/01/2021, cit.: 16/05/2021 226 Swg, Meloni sopra il 19%, in aumento anche Lega e Pd. In: Il sole 24 ore (online), 11/05/2021, cit.: 16/05/2021 227 https://twitter.com/matteosalvinimi/status/1255828454622343172, cit.: 16/05/2021 228 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021, s. 7 režimu Vladimíra Putina.229 Výnimkou napravo je však FdI v postojoch Giorgie Meloni, ktorá sa javí výrazne proatlantickejšia ako Berlusconi či Salvini.230 V jej nedávno publikovanej autobiografii231 sa Putin nespomína ani raz, rovnako ani povedzme Marine Le Pen.

Podľa mediálnych výstupov a marketingu strany232 možno považovať Meloni za výraznú líderku, na ktorej stojí komunikácia strany a ktorá momentálne patrí k najpopulárnejším talianskym politikom.233 Svoju autobiografickú knihu Som Giorgia (Moje korene a moje myšlienky234) rozdelila do šiestich kapitol s názvami: Som Giorgia, Som žena, Som matka, Som pravičiarka, Som kresťanka, Som Talianka.235 Tak ako pri vyššie spomenutých dvoch prejavoch na kongrese v roku 2014, na ktorom bola zvolená za predsedníčku strany, sa jej autoštylizácia dá pokladať za politické „vyhlásenie o úmysloch“: okrem prezentácie osobného príbehu sa v knihe venuje najmä svojim politickým postojom, respektíve postojom svojej strany. Žáner knižnej politickej autobiografie plný popkultúrnych narážok (najčastejšie texty piesní) možno nie je taký úderný (a relatívne stručný) ako prejavy na kongrese, ale aj na 327 stranách dokážeme nájsť kľúčové pojmy: dejiny (spomenuté 83x), ľud (55x), rodina (51x), Boh (35x), identita (32x), vlastenci (26x), vlasť (22x), imigranti (16x), zvrchovanosť (16x). Nechýba „vízia sveta“ zhmotnená v slogane: „Boh, Vlasť a Rodina“.236 Na analýzu knihy zjavne v tejto práci nie je priestor, no ak by som to mal zhrnúť niekoľkými vetami, Meloni sa v nej opakovane štylizuje do postavy konzervatívnej političky,237 ktorá sa zastáva „konzervatívnych vlád“ v Poľsku a Maďarsku238 a za „politické dvojča“ svojej strany považuje španielsku stranu VOX239 (ktorá sa radí ku krajnej pravici240). Autobiografia je istým druhom beletrizácie politických programov: 15 bodov programu posledných volieb241 a tzv. Téz z Terstu,242 publikovaných v decembri 2017 pri príležitosti celonárodného kongresu strany. V nich sa strana (sebadefinovaná ako „vlastenecké hnutie“) prihlasuje k „filozofii identity“ a k „obnove národného a európskeho ducha“ a k „obrane národnej zvrchovanosti v Európe“.243

229 Ma l'atlantismo in Italia esiste ancora? Parla Antonio Martino. In: Il Foglio (online), 12/07/2019, cit.: 16/05/2021 230 Assembrati e confusi. Adesso la destra è del tutto in frantumi. In piazza un solo distanziamento. Quello che divide la Meloni e Salvini. In: La Notizia (online), 04/06/2020, cit.: 16/05/2021 231 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021 232 https://www.fratelli-italia.it/stampa/, cit.: 16/05/2021 233 Sondaggi politici, il "borsino" dei leader: Draghi il più amato, Meloni seconda. In: La Repubblica (online), 04/04/2021, cit.: 16/05/2021 234 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021 235 Idem, s. 329-330 236 Idem, s. 206 237 Idem, s. 316 238 Idem, s. 220 239 Idem. s. 276 240 Mudde C.: The far right today, Wiley; Polity Press, Cambridge 2019, s. 83-85 241 https://www.giorgiameloni.it/wp-content/uploads/2018/01/PROGRAMMA_A4_REV2.pdf cit.: 16/05/2021 242 https://www.giorgiameloni.it/tesitrieste/ cit.: 16/05/2021 243 Ibidem „Vlastenci medzi európskymi vlastencami“ majú „brániť hranice pred nelegálnou imigráciou“ a pred „islamizáciou Európy“.244 „Taliansko a Taliani na prvom mieste“, „národná zvrchovanosť“ a „národné záujmy“ majú byť princípmi politiky hnutia.245 Treba však poznamenať, že Meloni sa vo svojej knihe explicitne dištancuje od fašizmu,246 od antisemitizmu247 a nie sú v nej implicitné ani explicitné pozitívne odkazy na Mussoliniho režim. Rovnako ani v programových dokumentoch strany sa neobjavujú nostalgické odkazy na fašistickú minulosť krajiny.

V čase začiatku písania tejto práce bola FdI – ak zvážime výsledky parlamentných volieb v roku 2013 a 2018 – marginálnou talianskou stranou na pravom okraji politického spektra. Nedávne a ešte aktuálne spoločenské a politické komplikácie spojené aj s pandémiou Covid-19, protestný a populistický charakter komunikácie FdI, zručnosť líderky v práci so sociálnymi médiami248 a celková rétorická a komunikačná zdatnosť a protestná stratégia, spôsobili, že na substráte celkovej spoločenskej nespokojnosti sa preferencie strany vyšplhali k aktuálnym 19 %,249 takže sa čoraz reálnejšie črtá možnosť, že u pravicových voličov bude vážnym vyzývateľom v posledných rokoch dominantného Mattea Salviniho, ak ním už vlastne aj nie je.

244 Ibidem 245 Ibidem 246 Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021, s. 271 247 Idem, 272-273 248 Matteo Salvini e Giorgia Meloni sono diventati indistinguibili sui social. In: La Repubblica (online), 11/05/2021, cit.: 16/05/2021 249 Sondaggi, scende la Lega e FdI tallona il Pd. Tra i leader, Conte a un passo da Draghi e Meloni batte Salvini. In: La Repubblica (online), 13/05/2021, cit.: 16/05/2021 ZÁVER

Na záver by som rád zhrnul obsah svojej práce a zosumarizoval poznatky, ku ktorým som sa počas práce dopátral a ešte raz predstavil výsledok svojho skúmania. Spoločenská situácia bola v Taliansku krátko po 2. svetovej vojne voči predstaviteľom fašistického režimu či jeho prívržencom pomerne zhovievavá. Po amnestii ministra spravodlivosti komunistu Palmira Togliatiho v júni 1946 sa do spoločenského života vrátilo viacero fašistov a bolo im umožnené legálne sa združovať a politicky sa angažovať. V decembri 1946 je založené hnutie Movimento Sociale Italiano, ktoré odkazuje na skúsenosť bývalého režimu a jeho ideológiu, no s rozdielom, že už akceptuje demokraciu a zavrhuje negatívne javy bývalého režimu ako napríklad antisemitizmus. Strana však kritizovala podobu talianskeho parlamentného politického systému (ktorého jedným z účelov bolo zabrániť možnosti návratu vlády jednej strany, respektíve „pevnej ruky“) a presadzovala prezidentský, centralizovaný systém. Počas celej existencie strany, ktorej volebná podpora rezultovala do jednociferných percentuálnych výsledkov, boli v jej vnútri dva prúdy – radikálnejší, ideologickejší ľavicový prúd a umiernenejší, pragmatickejší pravicový prúd. Hoci sa strana vytrvalo usilovala o včlenenie sa do systému ako možný koaličný partner kresťanských demokratov, až na krátku epizódu mimovládnej podpory vlády, mala v podstate nulový koaličný potenciál. Koniec I. talianskej republiky v roku 1993 a celková kríza dôvery v doterajšie politické elity znamená pre MSI príležitosť presadiť sa na politickej scéne ako akceptovania hodný politický aktér. Jej vtedajší líder Gianfranco Fini v strane presadí, aby sa skúsenosť MSI uzavrela a strana sa transformovala na nový projekt Alleanza Nazionale. Nový projekt opustí referencie a možné nostalgie za Mussoliniho režimom a smeruje k podobe a fungovaniu štandardnej konzervatívnej strany so vzormi v iných európskych krajinách. AN sa stane súčasťou niekoľkých stredopravých vlád, jej líder je istý čas ministrom zahraničných vecí a patrí k najpopulárnejším talianskym politikom. Strana sa nakoniec v roku 2009 zlúči s Berlusconiho Forza Italia v projekte Popolo della Libertà. Hospodárska a politická kríza v Taliansku v roku 2011 vyvolá nespokojnosť a napätie vo vnútri PdL, čo spôsobí, že dvaja bývalí aktéri z prostredia MSI či nástupníckej AN – Ignazio La Russa a Giorgia Meloni – spoločne s pôvodne kresťanským demokratom Guidom Crosettom opustia PdL a založia pravicovú formáciu Fratelli d’Italia. Nielen prvé logo, ale aj neskoršie symboly strany priamo odkazujú tak na MSI ako aj na AN. Je však nutné poznamenať, že až na pár koketných žmurknutí na bývalú stranícku základňu MSI-AN, od svojho zvolenia v roku 2012 líderka Giorgia Meloni ani strana ako taká nerieši historickú interpretáciu fašistického obdobia – od fašizmu a od Mussoliniho režimu či historickej postavy diktátora sa líderka strany dištancuje (ani vzdialene nepripomína politickú mladosť niekdajšieho reformátora MSI Gianfranca Finiho, ktorý ešte začiatkom deväťdesiatych rokov vyhlásil, že Mussolini bol najväčší taliansky štátnik 20. storočia). Geografickú podporu má (rovnako ako mala MSI a AN) silnú najmä v hlavnom meste a jeho okolí (provincia Lazio) – v porovnaní so svojimi oboma predchodcami má však na juhu krajiny nevýrazné volebné výsledky. Schopnosť získavať hlasy aj na sever od Ríma pripomína viac obdobie AN ako MSI, nehovoriac o koaličnom potenciáli, ktorý bol u MSI nulový. Komunikačné výstupy strany a jej líderky ukazujú, že hoci strana je na európskej úrovni súčasťou politickej rodiny Európskych konzervatívcov a sama sa prezentuje ako konzervatívna bez prívlastkov, ide o príklad pravicovo-populistickej strany: rétorika líderky zdôrazňuje morálnu dichotómiu medzi obyčajnými ľuďmi, ľudom, národom a skorumpovanou úzkou politickou elitou, konfliktnú dichotómiu talianskych štátnych záujmov a bezohľadného Bruselu a európskych politických a hospodárskych elít. Trvalým refrénom strany je (anti)imigrácia a národná identita, no líderka strany sa vystríha rasistických či politicky nekorektných výrokov. Strana sa deklaruje ako tzv. zástanca tradičnej rodiny, líderke však nie je pripisovaný škandál s nejakým výrokom, ktorý by sa mohol interpretovať ako homofóbny. Strana sa profiluje ako antiľavicová a zároveň proatlantická. FdI má koaličný potenciál na stredopravej strane politického spektra a v posledných dvoch parlamentných voľbách bola súčasťou volebnej koalície spoločne s Legou Mattea Salviniho a Berlusconiho Forza Italia. Hoci doterajšie relatívne slabé volebné výsledky pripomínajú viac protestné obdobie MSI ako neskoršie konštruktívnejšie (a úspešnejšie) obdobie AN, dá sa skonštatovať, že neofašistickou nostalgiou MSI strana FdI už nemá nič spoločné. Zároveň však strana, respektíve jej výrazná líderka, je vzdialená Finiho snahám, ktorý presadzoval, aby AN bola skutočne štandardnou, konzervatívnou stranou európskeho strihu. FdI je aktuálne ukážkový príklad strany pravicového populizmu, aký sa dá nájsť aj v iných európskych krajinách (napríklad španielsky VOX, ktorý Meloni považuje za politické dvojča svojej strany) a od začiatku deväťdesiatych rokov je v Taliansku trvalo a výrazne prítomný na politickej scéne. Volebná podpora samotnej strany v parlamentných síce doteraz neprekročila hranicu 5 %, no v posledných mesiacov, keď sa na rozdiel od svojich koaličných partnerov odmietla pridať k širokej konsenzuálnej podpore technokratickej vlády bývalého šéfa ECB Maria Draghiho a vytrvalo ju na všetkých frontoch kritizuje, ako de facto jediná opozičná strana v parlamente, jej posledné prieskumy verejnej mienky udávajú výrazne sa zvyšujúce volebné preferencie – v máji 2021 už prekročili prah 19 %.

7. PRAMENE

LITERATÚRA:

Agnew, J.: Remaking Italy? Place Configurations and Italian Electoral Politics under the 'Second Republic,' Modern Italy, 12/1, Cambridge 2007, s. 17 – 38

Albertazzi, D., McDonnell, D. (Eds.): Twenty-first century populism: The spectre of Western European democracy. Palgrave Macmillan, Londýn 2008

Condi D.: L’anima nera della repubblica (Storia del MSI), Laterza, Bari 2018

D’Alimonte, R. (2005) Italy: A Case of Fragmented Bipolarism, In: Galagher, M., Mitchell, P. The Politics of Electoral Systems. Oxford University Press, New York 2005, s. 253 – 276

De Felice, R.: Breve storia del fascismo, Mondadori, Miláno 2017

Drábik J.: Fašizmus, Premedia, Bratislava 2019

Eatwell, R.: Fascism. A History, Random House, Londýn 2003

Evola J.: Rivolta contro il mondo moderno, Edizioni Mediteranee, Rím 1998

Ferraresi F.: Threats to Democracy - The radical right in Italy after the war, Princeton University press, Princeton 1996

Ferraresi F.: La destra radicale, Feltrinelli 1984

Germinario F.: Tradizione, mito, storia (La cultura radicale della destra e i suoi teorici), Carocci, Rím 2014

Griffin, R.: Fascismo, Alianza Editorial, Alianza Editorial, Madrid 2019

Griffin, R.: The nature of fascism, Routledge/Taylor & Francis Group, Londýn 2013

Griffin, R.: Modernismo y fascismo: la sensación de comienzo bajo Mussolini y Hitler, Akal Universitaria, Madird 2010

Griffin, R.: The ,Post-Fascism’of Alleanza Nazionale: A Case Study in Ideological Morphology. In: Journal of Political Ideologies, Vol. 1, No. 2, 1996, s. 123-145 Hainsworth P.: The Extreme Right in Western Europe, Routledge, Londýn 2008

Holmes R. D.: Integralismi europei. Capitalismo veloce, multiculturalismo, neofascismo. Meltemi, Miláno 2020

Ignazi, P.: Extreme Right Parties in Western Europe. Oxford University Press, Oxford 2006

Ignazi, P.: Forza senza leggitimitá (Il vicolo cieco degli partiti), Roma, Laterza, Rím 2012

Ignazi, P.: I partiti italiani, Il Mulino, Bologna 1997

Ignazi, P.: I partiti in Italia dal 1945 al 2018 Il mulino, Bologna 2018

Ignazi, P.: Legitimation and Evolution on the Italian Right Wing: Social and Ideological Repositioning of Alleanza Nazionale and the Lega Nord, In: South European Society & Politics, 2005, s. 333 – 349 Online: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13608740500135058 cit. 16/05/2021

Lenci M.: A destra, oltre la destra. La cultura politica del neofascismo italiano, 1945-1995, Pisa University Press, Pisa 2013

Mammone A. (ed.): Varieties of right-wing extremism in Europe, Routledge, New York 2013

Meloni G.: Io sono Giorgia. Le mie radici le mie idee, Rizzoli, Miláno 2021

Merlo S., Fini G.: La conversione di Fini: viaggo in una destra senza Berlusconi, Vallecchi 2010

Milza P.: Storia universale, Il fascismo, Corriere della Sera, Miláno 2004

Milza P.: Storia d’Italia, Corbaccio, Miláno 2006

Mudde C. ed.: The Populist Radical Right: A Reader, Routledge, Londýn 2017

Mudde C.: Populist Radical Right Parties in Europe, Cambridge 2007

Mudde C.: The ideology of the Extreme Right, Manchester University Press, Manchester 2002

Mudde C.: The far right today, Wiley; Polity Press, Cambridge 2019

Mudde C.; Kaltwasser C. R.: Populism: A Very Short Introduction, Oxford University Press, Oxford 2016

Pasquino, G. (ed.): The Oxford Handbook of Italian Politics, Oxford University Press, Oxford 2015

Pasquino, G.: Liberta inutile (Profilo ideologico dell’Italia repubblicana), Utet, Turín 2021

Paxton, R.: Anatomia del fascismo, Capitan Swing, Madrid 2019

Procacci G.: Dějiny Itálie, Lidové noviny, Praha 1999

Santarelli E.: Storia del fascism. La crisi liberale, Editori Riuniti, 1973

Santarelli E.: Storia del fascism. La dittatura capitalistica Editori Riuniti, 1973

Santarelli E.: Storia del fascism. La Guerra e la sconfitta, Editori Riuniti, 1973

Shin M. E., Agnew J.: The geographical dynamics of Italian electoral change, 1987 - 2001. Electoral Studies, Volume 26, Issue 2, June 2007, Elsevier, Amsterdam 2007, s. 287-302

Tarchi M.: Fascismo (Teorie, interpretazioni, modelli), Laterza, Rím 2003

Tarchi M.: Italia populista (Dal qualunquismo al Beppe Grillo), Il Mulino, 2015

Tarrow S.: Democrazia e disordine. Movimenti di protesta e politica in Italia 1965 – 1975, Laterza, Rím 1990

Vercelli C.: Neofascismo in griggio. La destra radicale tra l’Italia e l’Europa, Einaudi, Turín 2021

ELEKTRONICKÉ ZDROJE:

Webové portály (cit. 16. 5. 2021):

Oficiálne stránky archívu volebných výsledkov Ministerstva vnútra Talianskej republiky https://elezionistorico.interno.gov.it

Oficiálne stránky Senátu Talianskej republiky www.senato.it

Oficiálne stránky Snemovne Talianskej republiky www.camera.it

Oficiálny web prezidenta Talianskej republiky www.quirinale.it

Oficiálny web talianskej vlády www.governo.it

Oficiálny web talianskej vlády so zbierkou zákonov https://www.normattiva.it

Portál volebnej geografie https://www.electoralgeography.com/new/en/italy1946r-1/REFERENDUM-1946.jpg

Portál venujúci sa dielu Pina Rautiho http://pinorauti.org/

Twitter Mattea Salviniho https://twitter.com/matteosalvinimi/status/1255828454622343172

Web venovaný zákonom a právnickej literatúre: https://www.leggioggi.it

Weby strany Fratelli d’Italia: https://www.fratelli-italia.it https://www.giorgiameloni.it

Denníky a informačné portály (online vydania):

El País (Španielsko): El partido neofascista italiano se autodisuelve en Fiuggi entre llantos, golpes y protestas, https://elpais.com/diario/1995/01/28/internacional/791247614_850215.html, In: El país (online), 28/01/1995, cit.: 16/05/2021

Il Corriere della Sera (Taliansko):

Crosetto (il Gigante buono) insulta i lillipuziani di Silvio. https://www.corriere.it/politica/12_dicembre_09/crosetto-berlusconi_e5435928-41f8-11e2- ae8d-6555752db767.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 09/12/2012, cit.: 16/05/2021

Elezioni 2013. https://www.corriere.it/Speciali/Politica/2013/elezioni/SEAS/politiche/camera/italia/2013022 4000000_20_ITALIA_IT.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 26/02/2013, cit.: 16/05/2021

Elezioni 2018. https://www.corriere.it/elezioni-2018/risultati-politiche/camera.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 06/03/2018, cit. 16.5.2021

Pdl, primarie in fumo. La rabbia dei giovani. https://www.corriere.it/politica/12_novembre_29/primarie-pdl-rabbia-giovani-meloni- cattaneo_90f27118-3a16-11e2-8e20-34fd72ebaa93.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 29/11/2012, cit.: 16/05/2021

Meloni: «La destra moderna è già una realtà. I valori? Difesa dell’Italia e coesione sociale». https://www.corriere.it/politica/21_marzo_30/meloni-la-destra-moderna-gia-realta-valori- difesa-dell-italia-coesione-sociale-544ec564-90c9-11eb-994c-fd00bc1269a9.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 30/03/2021, cit.: 16/05/2021

La fiamma, dal disegno di Almirante al nuovo logo di Fratelli d’Italia. https://www.corriere.it/politica/cards/fiamma-disegno-almirante-nuovo-logo-fratelli-d- italia/via-an-piu-fiamma-simbolo-fratelli-d-italia_principale.shtml In: Il Corriere della Sera (online), 04/12/2017, cit.: 16/05/2021

La storia dei referendum. https://www.corriere.it/Primo_Piano/Politica/2003/06_Giugno/14/story.shtml In: Il corriere della sera (online) 14/06/2003, cit.: 16/05/2021

Il Fatto Quotidiano (Taliansko):

Ex An, rissa sfiorata all’assemblea a Roma. Il simbolo andrà a Fratelli d’Italia. https://www.ilfattoquotidiano.it/2013/12/14/ex-an-rissa-sfiorata-allassemblea-a-roma-il- simbolo-andra-a-fratelli-ditalia/813909/ In: Il fatto quotidiano (online), 14/12/2013, cit.: 16/05/2021

Regionali, le Marche svoltano a destra dopo 25 anni di centrosinistra: Acquaroli sfiora il 50%. https://www.ilfattoquotidiano.it/2020/09/21/regionali-le-marche-svoltano-a-destra-dopo-25- anni-di-centrosinistra-acquaroli-sfiora-il-50-mangialardi-pagati-i-jingle-su-sanita-e- sisma/5939010/ In: Il Fatto Quotidiano (online), 21/09/2020, cit.: 16/05/2021

Il Foglio (Taliansko):

Ma l'atlantismo in Italia esiste ancora? Parla Antonio Martino. https://www.ilfoglio.it/politica/2019/07/12/news/ma-latlantismo-in-italia-esiste-ancora-parla- antonio-martino-265106/ In: Il Foglio (online), 12/07/2019, cit.: 16/05/2021

Il Giornale (Taliansko):

Fratelli d'Italia, ritorno di fiamma: le primarie scelgono simbolo e presidente nazionale https://www.ilgiornale.it/news/interni/fratelli-ditalia-ritorno-fiamma-primarie-scelgono- simbolo-e-996532.html In: Il Giornale (online), 26/02/2014, cit.: 16/05/2021

Gli ex Msi e il saluto romano: "Reato? Noi lo facciamo" https://www.ilgiornale.it/news/politica/1054503.html In: Il Giornale (online), 25/09/2014, cit. 16/05/2021

Il duro no della Meloni: "Autorevolezza di Draghi non nasconde incapacità di alcuni". https://www.ilgiornale.it/news/politica/meloni-lautorevolezza-draghi-non-nasconde-incapacit- alcuni-1925058.html In: Il Giornale (online), 18/02/2021, cit.: 16/05/2021

Il sondaggio che ribalta tutto: dov'è arrivata adesso la Meloni. https://www.ilgiornale.it/news/politica/fratelli-ditalia-vola-172-meloni-vicina-raggiungere-pd- 1916226.html In: Il Giornale (online), 13/01/2021, cit.: 16/05/2021

Parte la sfida della destra Pdl «Fratelli d'Italia» punta al 7%. https://www.ilgiornale.it/news/interni/parte-sfida-destra-pdl-fratelli-ditalia-punta-7- 867795.html In: Il Giornale (online), 22/12/2012, cit. 16/05/2021

Il Libero Quotidiano (Taliansko): Indulto, Giorgia Meloni attacca: "Immigrati che delinquono scontino la pena nella loro terra d'origine". https://www.liberoquotidiano.it/news/politica/26572184/giorgia-meloni-indulto-immigrati- delinquono-scontino-pena-loro-terra-origine.html In: Libero Quotidiano (online), 17/03/2021, cit.: 16/05/2021

Il Post (Taliansko):

Come andò con Monti, dieci anni fa. https://www.ilpost.it/2021/02/05/governo-monti-bilancio/ In: Il post (online), 05/02/2021 cit.: 16/05/2021

Il governo Conte ha la fiducia. https://www.ilpost.it/2018/06/06/fiducia-conte-camera/ In: Il post (online), 06/06/2018, cit. 16.5.2021

Il sky TG24 (Taliansko):

Giorgia Meloni attacca il governo: “Esecutivo Draghi in continuità con quello di Conte” https://tg24.sky.it/politica/2021/03/23/meloni-governo-draghi In: Il Sky Tg24 (online), 23/03/2021, cit.: 16/05/2021

Il sole 24 ore (Taliansko):

Berlusconi-Meloni-Salvini firmano il programma del centrodestra. https://www.ilsole24ore.com/art/berlusconi-meloni-salvini-firmano-programma-centrodestra- AE0Y7GlD In: Il sole 24 ore (online), 18/01/2018, cit.: 16/05/2021

Crosetto e Meloni vicini a lasciare il Pdl: «pronti a costruirne uno nuovo». https://st.ilsole24ore.com/art/notizie/2012-12-16/crosetto-meloni-vicini-lasciare- 155348.shtml?uuid=Ab3amiCH&refresh_ce=1 In: Il sole 24 ore (online), 16/12/2012, cit.: 16/05/2021

Due vetrine su strada per l’Msi di Almirante. https://www.ilsole24ore.com/art/via-scrofa1-due-vetrine-strada-l-msi-almirante-ABvjcSeB In: Il sole 24 ore (online), 27/03/2019, cit.: 16/05/2021

Swg, Meloni sopra il 19%, in aumento anche Lega e Pd. https://www.ilsole24ore.com/art/swg-meloni-sopra-19percento-aumento-anche-lega-e-pd- AE6BUkH In: Il sole 24 ore (online), 11/05/2021, cit.: 16/05/2021

Il Tempo (Taliansko):

Crosetto e Meloni vanno con La Russa: nasce Fratelli d'Italia https://www.iltempo.it/politica/2012/12/21/news/crosetto-e-meloni-vanno-con-la-russa-nasce- fratelli-d-italia-875669/ In: Il Tempo (online), 21/12/2012, cit.: 16/05/2021

Il piano di Draghi? Non l'ha visto nessuno. https://www.iltempo.it/politica/2021/04/19/news/giorgia-meloni-stasera-italia-piano-draghi- fondi-europei-mozione-sfiducia-roberto-speranza-riaperture-ristoranti-26952264/ In: Il Tempo (online), 19/04/2021, cit.: 16/05/2021

Prese in giro ai ristoratori e coprifuoco: sfogo della Meloni su Draghi e lo sfregio alla libertà individuale. https://www.iltempo.it/politica/2021/04/17/news/giorgia-meloni-coprifuoco-sfregio-liberta- individuale-guido-crosetto-mario-draghi-ristoratori-26927119/ In: Il Tempo (online), 17/04/2021, cit.: 16/05/2021

La Notizia (Taliansko):

Assembrati e confusi. Adesso la destra è del tutto in frantumi. In piazza un solo distanziamento. Quello che divide la Meloni e Salvini https://www.lanotiziagiornale.it/assembrati-e-confusi-adesso-la-destra-e-del-tutto-in- frantumi-in-piazza-un-solo-distanziamento-meloni-e-salvini/ . In: La Notizia (online), 04/06/2020, cit.: 16/05/2021

La Repubblica (Taliansko):

Alessandra Mussolini: "Denuncerò chi offende il Duce sui social" https://www.repubblica.it/politica/2018/10/17/news/alessandra_mussolini_duce_denuncia- 209226503/ In: La repubblica (online), 17/10/2018, cit.: 16/05/2021

Crosetto e Meloni dal Pdl a 'Fratelli d'Italia': trattativa con La Russa su nome e simbolo. https://www.repubblica.it/politica/2012/12/20/news/crosetto_meloni_via_dal_pdl-49183057/ In: La repubblica (online), 20/01/2012, cit.: 16/05/2021

Elezioni politiche 2013 - Camera. https://www.repubblica.it/static/speciale/2013/elezioni/camera/riepilogo_nazionale.html In: La Repubblica (online), 28/02/2013, cit.: 16/05/2021

Elezioni Europee 2014 https://www.repubblica.it/static/speciale/2014/elezioni/europee/italia.html In: La repubblica (online), 26/05/2014, cit.: 16/05/2021

Fisichella e Fiori salgono al vertice di AN. http://ricerca.repubblica.it/repubblica/archivio/repubblica/1996/09/11/fisichella-fiori-salgono- al-vertice-di-an.html In: La Repubblica (online), 11/09/1996, cit.: 16/05/2021

Fratelli d'Italia, Meloni acclamata presidente. https://www.repubblica.it/politica/2017/12/03/news/fratelli_d_italia_meloni_acclamata_presi dente_via_dal_simbolo_an-msi_in_squadra_anche_la_santanche_-182906147/ In: La Repubblica (online), 26/05/2014, cit.: 16/05/2021

Giorgia Meloni eletta presidente dei Conservatori e riformisti europei. https://www.repubblica.it/politica/2020/09/29/news/giorgia_meloni_presidente_conservatori_ europei-268859970/ In: la Repubblica (online), 29. 9. 2020, cit. 16/05/2021

Governo, ok del Senato alla fiducia a Draghi con 262 sì. https://www.repubblica.it/politica/2021/02/17/news/governo_draghi_fiducia_senato_risultati_ voto-288040204/ In: La Repubblica (online), 17/02/2021, cit.: 16/05/2021

Governo, ok della Camera alla fiducia con 535 sì, 56 no e 5 astenuti. https://www.repubblica.it/politica/2021/02/18/news/governo_draghi_fiducia_camera_che_cos a_succede-288009134/ In: La Repubblica (online), 18/02/2021, cit.: 16/05/2021

Governo, sì del Senato alla fiducia con 156 voti. https://www.repubblica.it/politica/2021/01/19/news/crisi_di_governo_conte_fiducia_senato- 283187268/ In: La Repubblica (online), 19/01/2021, cit.: 16/05/2021

Ma il Cavaliere nel ' 94 incolpò il giuda Bossi. https://ricerca.repubblica.it/repubblica/archivio/repubblica/2003/05/11/ma-il-cavaliere-nel-94- incolpo.html In: La Repubblica (online), 11/05/2003, cit.: 16/05/2021

Matteo Salvini e Giorgia Meloni sono diventati indistinguibili sui social https://espresso.repubblica.it/politica/2021/05/11/news/matteo_salvini_e_giorgia_meloni_soci al-299684539/ In: La Repubblica (online), 11/05/2021, cit.: 16/05/2021

Nuovo gruppo alla Camera: a Fratelli d’Italia bastano solo nove deputati. http://temi.repubblica.it/espresso-open-politix/2013/04/17/nuovo-gruppo-alla-cameraa- fratelli-d’italia-bastano-solo-nove-deputati/ In: La Repubblica (online),17/04/2013, cit.: 16/05/2021

Sondaggi politici, il "borsino" dei leader: Draghi il più amato, Meloni seconda. https://www.repubblica.it/politica/2021/04/04/news/sondaggio_leader_draghi_meloni_conte- 295086049/ In: La Repubblica (online), 04/04/2021, cit.: 16/05/2021

Sondaggi, scende la Lega e FdI tallona il Pd. Tra i leader, Conte a un passo da Draghi e Meloni batte Salvini https://www.repubblica.it/politica/2021/05/13/news/sondaggi_lega_scende_sotto_22_fdi_pd_l eader_draghi_conte_meloni_salvini-300777109/ In: La Repubblica (online), 13/05/2021, cit.: 16/05/2021

La stampa (Taliansko):

Andreotti: se fossi nato lì sarei un terrorista. https://www.lastampa.it/opinioni/editoriali/2006/07/19/news/andreotti-se-fossi-nato-li-sarei- un-terrorista-1.37151289 In: La Stampa (online), 19/07/2006, cit: 16/05/2021

Fini spegne la fiamma, An verso il Pdl. https://www.lastampa.it/politica/2008/05/11/news/fini-spegne-la-fiamma-an-verso-il-pdl- 1.37107518 In: La Stampa (online), 11/05/2008, cit.: 16/05/2021

Piacenza Sera (Taliansko):

Fratelli d’Italia, delegazione piacentina al congresso nazionale. https://www.piacenzasera.it/2014/03/fratelli-ditalia-delegazione-piacentina-al-congresso- nazionale-foto/45871/ In: Piacenza Sera (online), 09/03/2014, cit.: 16/05/2021

Politico (EU):

Mario Monti, https://www.politico.eu/person/mario-monti/ In: Politico (online),11/02/2021, cit.: 16/05/2021

Radio radicale (Taliansko):

In nome del popolo sovrano (pozn.: audiovizuálny záznam 2. dňa kongresu FdI) https://www.radioradicale.it/scheda/405352/in-nome-del-popolo-sovrano-congresso- nazionale-di-fdi-an-seconda-giornata In: Radio radicale (online), 09/03/2014, cit.: 16/05/2021

8. OBRAZOVÉ PRÍLOHY A TABUĽKY TABUĽKA 1 (zdroj: www.facebook.com)

TABUĽKA 2

TABUĽKA 3 Volebná podpora FdI vo voľbách do Snemovne v r. 2018 (zdroj: https://www.electoralgeography.com/)