VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAZE 8, SPOL. S R. O.
Bc. Monika Jurštáková, DiS.
Sdílené ubytování jako nová forma konkurence v hotelnictví
Diplomová práce
2019
Sdílené ubytování jako nová forma konkurence v hotelnictví
Diplomová práce
Bc. Monika Jurštáková, DiS.
Vysoká škola hotelová v Praze 8, spol. s r. o. katedra hotelnictví
Studijní program: Gastronomie, hotelnictví a turismus
Studijní obor: Management destinace cestovního ruchu
Vedoucí diplomové práce: Ing. Petr Studnička, PhD.
Praha 2019
Masterʼs Dissertation
Shared Accommodation as a New Form of Competition in the Hotel Industry
Bc. Monika Jurštáková, DiS.
The Institute of Hospitality Management in Prague 8, Ltd. Department of Hospitality Management
Study programme: Gastronomy, Hospitality, Tourism
Major field of study: Tourism Destination Management
Thesis Advisor: Ing. Petr Studnička, PhD.
Prague 2019
Čestné prehlásenie
Prehlasujem,
že som diplomovú prácu na tému Zdieľané ubytovanie ako nová forma konkurencie spracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila, uvádzam v zozname použitých zdrojov a že zviazaná vytlačená a elektronická podoba práce je zhodná.
V súlade s §47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách, platnom znení, súhlasím so zverejnením svojej diplomovej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databáze Vysokej školy hotelovej v Prahe 8, spol. s r. o.
...... Bc. Monika Jurštáková, DiS.
V Prahe dňa......
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Petru Studničkovi, PhD. za odborné vedenie, cenné rady, pripomienky a pomoc pri vypracovaní diplomovej práce.
Abstrakt JURŠTÁKOVÁ, Monika. Sdílené ubytování jako nová forma konkurence v hotelnictví. [Diplomová práca] Vysoká škola hotelová. Praha: 2019. 85 s.
Diplomová práca pojednáva o problematike zdieľanej ekonomiky v Prahe v období od roku 2011 až 2018. S využitím upravených dát, ktoré hovoria o počte realizovaných ponúk je vykonaná komparácia zdieľaného ubytovania s ubytovaním tradičným. Na základe vykonaných analýz nebol zistený významný vplyv zdieľaného ubytovania na tradičný sektor v zmysle úbytku počtu realizovaných ponúk. Oproti iným štúdiám je v texte pracované práve s počtom realizovaných ponúk a nie s počtom disponibilných ponúk na portálu Airbnb. Ďalej bolo zistené rozdielne chovanie spotrebiteľov zdieľaného ubytovania, ktoré korešponduje v priemere s nižšou cenou o asi 25 % oproti tradičnému trhu. Práca tiež poukazuje na to, že v roku 2018 sa výrazne spomalil rast sektoru zdieľaného ubytovania. Jeho podiel na tradičnom ubytovaní bol odhadnutý na 9,43 %. Vzhľadom k zisteniu nejasného vymedzenia poskytovania zdieľaného ubytovania ako podnikateľskej činnosti, sú v práci obsiahnuté návrhy, ktoré by mohli jasnejšie vymedziť, kedy sa jedná o podnikateľskú činnosť. Tento rozdiel je postavený na troch kritériách, ktoré sú: možnosť používania adresy, zmluva (na základe, ktorej je ubytovanie poskytnuté), očakávaná doba poskytovania služieb.
Kľúčové slová : Airbnb, Praha, spotrebiteľ, tradičné ubytovanie, zdieľané ekonomika, zdieľané ubytovanie
Abstract JURŠTÁKOVÁ, Monika. Shared Accommodation as a New Form of Competition in the Hotel Industry. [Masterʼs Dissertation] The Institute of Hospitality Management. Prague: 2019. 85 p.
The diploma thesis is focused on the issue of sharing economy in Prague, during the years 2011 and 2018. Comparison of sharing economy with the traditional market is based on the modified data which are focused on the number of offers realized. There is no specific impact of sharing economy market on the traditional market for the accommodation based on the analysis carried out. Compared to the other papers, there is used the number of offers realized and not the total available offers on the Airbnb website. Another finding is linked to the different behaving of the consumer using sharing accommodation, which is based on the lower price per night on average by 25 %. The thesis also points out that we can find significant slowdown in the growth of the sharing accommodation during the year 2018. The share of sharing accommodation on the traditional was estimated to value 9,43 %. It has been found that it is not clearly defined when we are talking about the business within the meaning of the law and when it is only about providing rent. Based on this, the work proposes a clearer definition based on the following three criteria: possibility of using the address, contract (under which the accommodation is provided) and expected period of providing service.
Key words : Airbnb, consumer, Prague, traditional accommodation, sharing accommodation, sharing economy
Obsah Úvod ...... 1
1 Teoretická časť ...... 3
1.1 Vymedzenie pojmu zdieľanej ekonomiky ...... 3
1.2 Sektory zdieľanej ekonomiky ...... 5
1.2.1 Zdieľané ubytovanie ako sektor zdieľanej ekonomiky ...... 7
1.2.2 História zdieľanej ekonomiky vo svete ...... 9
1.3 Zdieľané ubytovanie v zahraničí a situácia v ČR...... 10
1.3.1 Aktuálna novela pre Českú republiku ...... 12
1.4 Problematika daňových únikov ...... 13
1.4.1 Daňové povinnosti poskytovateľov ubytovania a nájmov ...... 13
1.4.2 Ostatné povinnosti poskytovateľov ubytovacích služieb ...... 17
1.4.3 Komparácia vybraných povinností ...... 18
1.5 Metodika ...... 19
1.5.1 Práca s dátami na trhu zdieľaného ubytovania ...... 19
1.5.2 Úprava dát ...... 20
2 Analytická časť ...... 24
2.1 Situácia na trhu s tradičným ubytovaním ...... 24
2.1.1 Hromadné ubytovacie zariadenia v Prahe ...... 24
2.1.2 Ekonomické subjekty v segmentu ubytovania, stravovania a pohostinstva .. 31
2.2 Prehľad aktuálnej situácie na trhu Airbnb ...... 32
2.2.1 Súčasná situácia ...... 32
2.3 Komparácia zdieľanej ekonomiky a HUZ v Prahe ...... 39
2.3.1 Vývoj počtu hostí v HUZ v Prahe ...... 40
2.3.2 Vývoj trhu zdieľaného ubytovania v Prahe ...... 42
2.3.3 Vývoj v HUZ a zdieľanej ekonomiky ...... 44
2.4 Komparácia zdieľanej ekonomiky v rámci STR ...... 47
2.4.1 Komparácia cien v roku 2018 ...... 49
2.4.2 Tradičný trh v Prahe pohľadom STR ...... 50
2.4.3 Situácia v roku 2011 ...... 53
2.4.4 Situácia v roku 2012 ...... 55
2.4.5 Situácia v roku 2013 ...... 56
2.4.6 Situácia v roku 2014 ...... 57
2.4.7 Situácia v roku 2015 ...... 58
2.4.8 Situácia v roku 2016 ...... 61
2.4.9 Situácia v roku 2017 ...... 64
2.4.10 Situácia v roku 2018 ...... 67
2.4.11 Celková situácia medzi rokmi 2011 a 2018 ...... 69
3 Návrhová časť...... 73
Záver ...... 78
Zoznam literatúry ...... 82
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1 Prehľad možností poskytovania ubytovania ...... 15
Tabuľka 2 Klasifikácia služieb ...... 16
Tabuľka 3 Povinnosti pri podnikaní s ubytovaním ...... 19
Tabuľka 4 Množstvo ponúk ...... 22
Tabuľka 5 Množstvo ponúk s referenciami ...... 23
Tabuľka 6 Základnej charakteristiky HUZ v Prahe ...... 25
Tabuľka 7 Podiel zahraničných hosťov v HUZ v Prahe ...... 26
Tabuľka 8 Prehľad zahraničných hosťov v HUZ v Prahe podľa zemí ...... 27
Tabuľka 9 Čisté využitie lôžok v HUZ v Prahe ...... 28
Tabuľka 10 Návštenosť HUZ v Prahe ...... 28
Tabuľka 11 Návštevnosť HUZ v % v Prahe ...... 30
Tabuľka 12 Počet ekonomických subjektov v Prahe ...... 31
Tabuľka 13 Počet ponúk v Prahe ...... 34
Tabuľka 14 Podiel typu ubytovania Airbnb ...... 35
Tabuľka 15 Počet ponúk jedného subjektu ...... 36
Tabuľka 16 Podmienka minimálneho počtu strávených nocí ...... 37
Tabuľka 17 Podmienka minimálneho počtu strávených nocí v mestských častiach ...... 37
Tabuľka 18 Medziročné tempo rastu počtu hostí v HUZ v Prahe ...... 41
Tabuľka 19 Medziročné tempo rastu počtu realizovaných ponúk Airbnb v Prahe ...... 43
Tabuľka 20 Korelácia vývoja HUZ a zdieľanej ekonomiky ...... 45
Tabuľka 21 Odhad počtu hostí v zdieľanom ubytovaní v roku 2017 ...... 47
Tabuľka 22 Porovnanie vybraných priemerných cien ...... 49
Tabuľka 23 Počet realizovaných ponúk v Prahe ...... 50
Tabuľka 24 Vývoj obsadenosti na trhu tradičného ubytovania v Prahe ...... 51
Tabuľka 25 Počty realizovaných ponúk podľa jednotlivých mesiacov ...... 52
Tabuľka 26 Priemerné počty realizovaných ponúk v jednotlivých dňoch ...... 53
Tabuľka 27 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2011 ... 54
Tabuľka 28 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2012 .... 56
Tabuľka 29 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2013 .... 57
Tabuľka 30 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2014 .... 58
Tabuľka 31 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2015 .... 59
Tabuľka 32 Počet realizovaných ponúk v rámci dní v týždni v roku 2015 ...... 60
Tabuľka 33 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2016 .... 62
Tabuľka 34 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2017 ..... 65
Tabuľka 35 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2018 ..... 68
Tabuľka 36 Kľúčové ukazovatele komparácie trhov ...... 70
Tabuľka 37 Kritéria rozlíšenia samostatnej činnosti a prenájmu ...... 76
Zoznam obrázkov
Obrázok 1 Porovnanie Airbnb a STR ...... 22
Obrázok 2 Vývoj ponúk Airbnb ...... 23
Obrázok 3 Vývoj počtu hosti v HUZ ...... 26
Obrázok 4 Podiel ubytovaných v HUZ v Prahe za rok 2017 ...... 29
Obrázok 5 Návštevnosť HUZ v % v Prahe ...... 30
Obrázok 6 Vývoj podielu subjektov podnikajúcich v segmentu "I Ubytovanie stravovanie a pohostinstvo" ...... 32
Obrázok 7 Mapa ponúk Airbnb v Prahe ...... 33
Obrázok 8 Podiel ponúk v Prahe ...... 35
Obrázok 9 Počet dní aktívnych ponúk ...... 38
Obrázok 10 Rozloženie cien ...... 39
Obrázok 11 Vývoj počtu hosťov v HUZ ...... 41
Obrázok 12 Medzimesačné tempo rastu počtu hostí v HUZ ...... 42
Obrázok 13 Vývoj počtu realizovaných ponúk Airbnb (mesačne v Prahe) ...... 43
Obrázok 14 Medzimesačné tempo rastu realizovaných ponúk Airbnb v Prahe ...... 44
Obrázok 15 Komparácia trhu HUZ so zdieľanou ekonomikou ...... 46
Obrázok 16 Vývoj počtu realizovaných ponúk z dát STR ...... 51
Obrázok 17 Vývoj počtu realizovaných ponúk v Prahe v roku 2018 ...... 52
Obrázok 18 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2011 ...... 54
Obrázok 19 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2012 ...... 55
Obrázok 20 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2013 ...... 56
Obrázok 21 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2014 ...... 57
Obrázok 22 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2015 ...... 59
Obrázok 23 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2015 ..... 60
Obrázok 24 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch rok 2015 ...... 61
Obrázok 25 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2016 ...... 62
Obrázok 26 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2016 ..... 63
Obrázok 27 Podiel zdieľaného ubytovanie na jednotlivých mesiacoch za rok 2016 ...... 64
Obrázok 28 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2017 ...... 65
Obrázok 29 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni v roku 2017 ..... 66
Obrázok 30 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch za rok 2017 ...... 66
Obrázok 31 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2018 ...... 67
Obrázok 32 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2018 ..... 68
Obrázok 33 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch za rok 2018 ...... 69
Obrázok 34 Tempo rastu trhu zdieľaného ubytovania a trhu tradičného ...... 71
Obrázok 35 Vývoj podielu trhu zdieľaného ubytovania ...... 72
Úvod Predložená diplomová práca sa sústredí na dlhodobo rastúci fenomén zdieľaného ubytovania a tiež využívanie internetových platforiem v rámci tzv. zdieľanej ekonomiky. Vzhľadom na to, že vymedzenie termínu zdieľanej ekonomiky doposiaľ nie je jednotné, bude v úvodu práce najskôr vymedzené, čo budeme považovať za zdieľanú ekonomiku (resp. zdieľané ubytovanie) a ako bude naložené s ďalšími súvisiacimi pojmami.
Sektor zdieľanej ekonomiky predstavuje nie nový ale rýchlo rastúci segment, ktorý je v rámci tejto diplomovej práce chápaný ako komerčné poskytovanie služieb, ktoré je získané inou, než tradičnou formou a to z pravidla s využitím internetových platforiem, ktoré priamo spojujú spotrebiteľa s podnikateľom. Vzhľadom k tomu, že sa zameriavame na komerčné využívanie (zovšeobecňujeme tak od pôvodnej myšlienky tzv. couch surfing ako zdieľané ubytovanie zdarma) budeme rozlišovať stranu ponuky, dopytu a cenu. Téma zdieľaného ubytovania je v súčasnej ekonomike široko využívané a diskutované. Niektorí poukazujú na nutnú reguláciu tohto odvetia, iní viac na zjednotenie pravidiel zdieľaného a tradičného ubytovania. K tomu aby sme mohli ďalej tento trh zdieľaného ubytovania skúmať, je nutné získať patričné dáta zo strany ponuky a tiež zo strany dopytu. Získanie týchto dát je veľmi náročné ale nie je nemožné. Pokiaľ sa zameriame na najvýznamnejšieho sprostredkovateľa zdieľaného ubytovania (tak ako ho chápeme v tejto diplomovej práci), tak hovoríme o firme Airbnb. Termín trhu zdieľaného ubytovania teda ďalej stotožníme s trhom, ktorý existuje v spojitosti s internetovou platformou airbnb.com. Oproti iným štúdiám sa táto práca zameriava nie len na cenu a počty ponúk ale vykonáva odhad počtu realizovaných ponúk. Týmto realizovaných odhadom počtu ponúk, táto práca prináša iný pohľad, než podobné štúdie.
Diplomová práca sa teda zameriava na trh zdieľaného ubytovania v Prahe od roku 2011do konca roku 2018. Tento trh bude komparovaný s tradičným trhom v Prahe. Na základe vyššie popísaného je teda hlavným cieľom práce odhadnúť, ako zdieľané ubytovanie ovplyvňuje tradičné ubytovacie zariadenia v Prahe za roky 2011 až 2018. K dosiahnutiu hlavného cieľa pomôžu tieto jednotlivé ciele:
• Vymedzenie a identifikácia zdieľaného ubytovania v Prahe • Odhadnúť podiel zdieľaného ubytovania v Prahe • Identifikovať a komparovať cenu zdieľaného ubytovania s trhom tradičným
1 Pre naplnenie hlavného cieľa predloženej práce boli ďalej formulované nasledujúce hypotézy, ktorých verifikácia bude vykonaná v analytickej časti práce.
Hypotéza 1: Podiel počtu hostí využívajúcich zdieľané ubytovanie na trhu ubytovacích služieb v Prahe je vyšší, než 25 %.
Hypotéza 2: Počet ponúk tradičného ubytovania v roku 2017 klesol vplyvom zdieľaného ubytovania.
Diplomová práca si teda kladie za cieľ sústrediť sa hlavne na vývoj zdieľaného ubytovania a tradičného trhu a sledovať, či jeden trh ovplyvňuje druhý trh. Na základe vykonanej analýzy budú následné závery popísané. Celý text diplomovej práce je štruktúrovaný do troch logických tematických celkov. V prvej časti práce sú definované pojmy zdieľanej ekonomiky, sú popísané aj iné termíny, ktoré sa pre danú problematiku využívajú. Okrem teoretických východísk budú popísané použité metódy. Hlavná časť práce, teda analytická sa bude sústrediť na naplnenie hlavného cieľa práce s využitím dostupných dát. V poslednej časti práce budú komentované návrhy diplomovej práce. Celý text by mohol poskytnúť ďalší pohľad na tak veľmi komentovanú problematiku zdieľaného ubytovania.
2 1 Teoretická časť V teoretickej časti diplomovej práce sa zameriame predovšetkým na vymedzenie sektorov zdieľanej ekonomiky s dôrazom na využitie zdieľaného ubytovania. V tejto časti práce bude popísaná práca s dátami, ktoré sú kľúčovým východiskom pre vykonanie analýz.
1.1 Vymedzenie pojmu zdieľanej ekonomiky Zdieľané ubytovanie je možné v najširšom kontextu chápať ako zložku tzn. zdieľanej ekonomiky. V niektorých prameňoch je možné nájsť tiež termín spoluspotrebiteľstvo či kolaboratívna ekonomika (Deloitte, 2017). Obsahom tejto kapitoly je prezentovať súčasné prístupy k vymedzeniu tohto pojmu. Aj keď sa jedná o termín dobre známy a často používaný, objavujú sa rozdielne pohľady na jeho skutočný obsah.
Zdieľaná ekonomika v angličtine tiež (Sharing economy, Collaboratice economy, peer to peer economy, atď.) predstavuje zdieľanie nevyužitých aktivít medzi jednotlivcami či firmami (Vaughan, 2016). Jedná sa o najobecnejší popis toho, čo zdieľaná ekonomika môže predstavovať. Z takto obecného stanoviska je jasné, že sa nejedná o nový fenomén a ani zdieľanie nevyužitých aktivít, teda voľných kapacít, nepredstavuje v spoločnosti nič nového. Tak, ako uvádza prípadová štúdia (Veber, et al., 2016) jedná sa o prvok, ktorý funguje v spoločnosti od nepamäti. Veber (2016) tiež uvádza, aké predpoklady sú nutné k tomu, aby zdieľaná ekonomika mohla fungovať. Predpoklady v zásade vymedzujú rámec, v ktorom môže zdieľaná ekonomika prebiehať alebo predpokladá, za prvé existenciu jedného statku a za druhé požičať tento statok druhej osobe, a za tretie subjekt, ktorý chce daný statok využívať.
Zdieľaná ekonomika sa dá vyjadriť aj z pohľadu ekonomickej teórie. Prípadová štúdia (Rowe, 2016) uvádza, že zdieľaná ekonomika sa zameriava na maximálne využitie existujúcich zdrojov a aktivít. Tento pohľad v sebe jednoznačne odráža to, čím je zdieľané ekonomika z pohľadu ekonomickej teórie čoraz viac zaujímavejšia. Niektoré teórie neriešia o aký druh aktív sa jedná. Ključnikov (2018) na strane druhej uvádza, že zdieľaná ekonomika je udržateľný ekonomický systém, ktorý je postavený na zdieľanie súkromných aktív fyzickými osobami. Ključnikov tak podtrhuje skutočný pôvodný význam zdieľanej ekonomiky, ktorý sa striktne sústredí na súkromné osoby a teda korešponduje s P2P prístupom. Striktne odlíšiť súkromné osoby nepodnikateľov od podnikateľských subjektov je v rámci vymedzenia pojmov trošku problematické. Štúdie spoločnosti Deloitte (2017) pracujú s tým, že zdieľaná ekonomika uprednostňuje prístup k zboží dlhodobej spotreby
3 a výrobným faktorom za pomoci digitálnych platforiem viac než vlastníctvo tohto zboží a výrobných faktorov. Tento názor je však veľmi jednostranný z hľadiska vymedzenia tohto pojmu sa sústredí na poslednú dobu. Štúdia analýza zdieľanej ekonomiky a digitálnych platforiem (MPO, 2017) uvádza, že zdieľaná ekonomika je komplexný fenomén, ktorý sa sústredí na maximálne využitie voľných statkov. S týmto názorom však nejde úplne súhlasiť, lebo prostý predpoklad voľných statkov ešte neznamená jej využitie v zdieľanej ekonomike.
Z pohľadu historického je možné využiť prístup, ktorý prezentuje Durkheim (2004) tento pohľad prezentuje vlastné záver, že zdieľaná ekonomika je akýmsi spojením tradičného kapitalistického systému hospodárstva špecializujúcich sa jednotlivcov a centrálne riadeného hospodárstva. To všetko za predpokladu, že ľudia chcú sami zdieľať svoje voľné kapacity. Tento prístup je vo vymedzení pojmu oveľa voľnejší, pretože sa nesústredí na použitie statkov ani vymedzenia ich vlastníctva.
Kolaboratívnu alebo zdieľanú ekonomiku považujeme za nový fenomén, tak ako uvádza (Prorok, 2016), že fenomén je spojený s rozvojom digitálnych technológií, ktorý je založený na výmene tovaru alebo služieb medzi dvomi subjektami na základe digitálnej platformy. Poskytovatelia týchto tovarov a služieb často nie sú profesionáli ale skôr sú to ľudia, ktorý majú záujem a chcú si privyrobiť. V rámci tohto nového fenoménu sa hovorí o novom modelu práce „ ráno hotelierom, poobede investorom a večer taxikárom“.
Na záver teda môžeme zhrnúť, že zdieľané ekonomika súvisí so statkami a ich majiteľmi a ochotnou tieto statky ďalej prenajímať alebo inak využívať inou osobou. Zdieľanie je teda chápané ako P2P prístup. Je veľmi veľa názorov, na to, čo presne zdieľaná ekonomika v skutočnosti je ale pre účely tejto práce budeme predpokladať prístup prof. Vebera (2016), ktorý v sebe spojuje vyššie uvedené pojmy a tiež definície základných predpokladov pre fungovanie zdieľanej ekonomiky. Veber (2016) vo svojej štúdií tiež hovorí o nových pojmoch o štyroch alternatívnych teoretických modeloch, ktoré sa najčastejšie vyskutujú v podnikateľskej praxi a sú to: Peer to peer, ekonomika hejna much, cirkulační ekonomika a tzv. prístupová ekonomika. V nasledujúcich odstavcoch si priblížime tieto pojmy.
S názvom ekonomika hejna much prišiel švédsky politik Rick Falkvinge. Tento model ekonomiky je založený na podstate oslabenia väčších subjektov a zase naopak na podpore a posilneniu jednotlivcov. Ekonomika hejna much popiera tradičné ekonomické modely a pôsobí, ako silne decentralizovaná (Hlavenka, 2015).
4 Cirkulačná a prístupová ekonomika sa považujú za pojmy, ktoré sú presnejšie a vhodnejšie ako zdieľaná ekonomika. Hlavným cieľom prístupovej ekonomiky je dostať sa k tovaru a službám prostredníctvom technológií, aplikáciám a webových stránok. Tento prístup považujú mnohí za cennejší, ako vlastníctvo majetku. Cirkulačná ekonomika sa zameriava na produkty, ich stálosť a opakovanosť. Jedná sa o model rozlišujúci technologické a biologické cykly, kde dochádza k lepšiemu využitiu prírodného kapitálu a k minimalizácií rizík spojených s neobnoviteľnými zdrojmi (Guarda, 2016).
1.2 Sektory zdieľanej ekonomiky V predchádzajúcej časti sme vymedzili termín zdieľaná ekonomika, a aj keď sa táto diplomová práca bude v ďalších kapitolách zaoberať zdieľaným ubytovaním pretože je táto práca na to zameraná, aj tak by sme radi poukázali na ostatné sektory, kde sa môžeme so zdieľanou ekonomikou stretnúť.
Petropoulos (2017) identifikoval 4 sektory, v ktorých majú platformy zdieľanej ekonomiky najvýznamnejšie zastúpenie:
Ako prvé uvedieme ubytovanie, kde prostredníctvom platforiem ľudia požičiavajú celé nehnuteľnosti alebo časti nehnuteľností. Príklady takýchto spoločností sú: Airbnb, HomeAway, HouseTrip, 9Flats, Wimdu, Onefinestay, Roomerama, Sleepout, Love Home Swap a Holiday Lettings
Ďalej je to doprava ,ktorú rozdeľujeme na dve kategórie platforiem:
o platformy umožňujúce prenájom iba hnuteľných či nehnuteľných vecí bez účasti fyzickej osoby, napríklad prenájom auta, prenájom domácich potrieb a pod., o platformy umožňujúce prenájom majetku s účasťou prenajímateľov, ako napríklad Uber, LYFT a pod. V tomto prípade ide o tovary a služby, v ktorých je priamo zaintervenovaný majiteľ, nie len predmetná vec (West, 2016).
Ďalšie zastúpenie má online trh práce, používajú sa platformy špecializujúce sa na spájanie zamestnávateľov a zamestnancov (freelancerov) na vypracovanie mikro zadaní, pre ktoré nie je nevyhnutné najímať zamestnancov do pracovného pomeru.
A v poslednej rade financie, ide buď o crowdfundingové platformy, ktoré prepájajú podnikateľské projekty s investormi (financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu)
5 alebo o platformy umožňujúce peer to peer požičiavanie finančných prostriedkov spájaním jednotlivcov či subjektov v podobe veriteľov s dlžníkmi bez akéhokoľvek prepojenia s finančnými inštitúciami (najmä bankami).
Vaughan a Daverio (2016) definovali päť kľúčových sektorov a to okrem ubytovania a dopravy aj ďalšie:
Napríklad služby na požiadanie pre domácnosti to je trh freelancerov, ktorý umožňuje vytvorenie rôznorodých biznis plánov, ktoré sú založené na uspokojovaní potrieb domácností ako donáška jedla, a pod. Subjekty zdieľanej ekonomiky pôsobiace v sektore služieb domácnostiam sú online trhoviská, založené na veľkom počte účastníkov v podobe domácností, ktoré sa snažia využiť služby alebo tovary ponúkané inými domácnosťami. Na základe tejto definície môžeme rozdeliť oblasť služieb domácnostiam nasledovne:
o sieť verejne poskytovaných tovarov a služieb (crowdsourced delivery networks), o sieť domácich prác na požiadanie, ide o tovary a služby, ktorých ponuka je závislá od dopytu po nich (bez dopytu sa nevytvára ponuka).
Ďalej sú profesionálne služby na požiadanie tento trh freelancerov umožňuje jednotlivcom získať podporu od ľudí so špeciálnymi zručnosťami na vykonávanie administratívnych, konzultačných či grafických prác. Do tejto časti zaraďujeme:
o veľké online platformy pre freelancerov (napr. Upwork – zamerané na viac administratívne úlohy), o špecializované profesionálne platformy pre služby na požiadanie (napr. HolterWatking – špecializované viac na služby technického charakteru).
Trh, ktorý umožňuje jednotlivcom alebo podnikateľom požičiavať si navzájom jeden od druhého finančné prostriedky sa nazýva kolaboratívne financovanie, pričom nevyužívajú služby tradičných finančných sprostredkovateľov (bank). V jednom okamihu môže jednotlivec vystupovať ako veriteľ a v inom čase ako dlžník. Kolaboratívne financovanie umožňuje vyzbierať dopytovanú sumu jednotlivcovom od viacerých jednotlivcov, ktorí takto môžu participovať na strane veriteľov aj formou nízkych súm a dlžník v takomto prípade nemusí čakať na jedného veriteľa, ktorý by mu poskytol finančné prostriedky v danej výške. Do tejto skupiny kolaboratívneho financovania môžeme zaradiť:
o crowdfundingové platformy
6 o pôžičkové platformy
1.2.1 Zdieľané ubytovanie ako sektor zdieľanej ekonomiky Predchádzajúci text predstavil ostatné sektory zdieľanej ekonomiky, ako tie, ktoré sú spojené s poskytovaním ubytovania. V rámci zdieľaného ubytovanie je možné nájsť niekoľko konceptov a prístupov, ktoré uvádzame v tejto kapitole.
V dnešnej dobe poznáme celú radu subjektov, ktoré ponúkajú podobné služby, ich ponuka je široká rovnako ako ich začlenenie do zdieľanej ekonomiky. Trh s ubytovaním je možné rozdeliť na tradičných poskytovateľov ubytovacieho zariadenia (hotely, penzióny, ubytovne a kempy), platformy sprostredkujúce ponuku hromadných ubytovacích zariadení (Trivago, Booking) a platformy sprostredkujúce krátkodobé služby zdieľaného ubytovanie.
Najhlavnejším a najznámejším na svetovom trhu v tejto oblasti je digitálna platforma Airbnb, ktorá poskytuje väčšinu krátkodobých ubytovaní v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia samotní poskytovatelia ubytovania.
Okrem Airbnb pôsobí na trhu aj niekoľko iných ďalších sprostredkovateľov zdieľaného ubytovania, ich kapacity sú výrazne nižšie a s platformou Airbnb sa nedá porovnať.
Zdieľané ubytovanie, ako uvádza štúdia (MPO, 2017) predstavuje systém, kedy hostiteľ, ktorý môže aj nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, poskytuje celú nehnuteľnosť alebo iba jej určitú časť ku krátkodobému prenájmu a to za peniaze alebo nezištne. V súčasnosti je najväčším a najsilnejším zástupcom tejto formy ubytovania platforma Airbnb.
Na trhu existuje, ako nezisková organizácia Servas International, ktorá funguje na princípu zdieľanej ekonomiky už od roku 1949. Členovia tejto organizácie poskytujú návštevníkom a turistom bezplatné ubytovanie (Servas interantional , 2018). Táto skvelá myšlienka prispieť aj k tomu aby vznikla ďalšia organizácia a to je platforma Couchsurfing, ktorá uvádza na svojich webových stránkach www.couchsurfing.com, že umožňuje ľudom cestovať a spoznávať svet. Táto organizácia je známa tým, že spojuje cestovateľov s hostiteľmi, ktorí navyše nechajú svojho návštevníka u seba prespať a to zadarmo. Momentálne má platforma Couchsurfing okolo šesť miliónov užívateľov. Spomínaná platforma Couchsurfing a organizácia Servas International sú zamerané čisto len k prepojeniu užívateľov a ich cieľom nie je zisk (MPO, 2017).
7 K prenájmu nehnuteľností za účelom rekreačného ubytovania a relaxu dochádzalo ešte pred nástupom internetu a to prostredníctvom inzerátov, ktoré slúžili vždy, ako overená služba. Medzi prvých globálnych sprostredkovateľov patrí platforma VRBO (Vocation Rentals By Owner) a tá sprostredkuje prenájom domov. Výhodou je, že predtým , ako sa uskutoční prenájom, tak sa môže zoznámiť vlastníka nehnuteľnosti so záujemcom o prenájom a majú možnosť sa dohodnúť na podmienkach prenájmu a uskutočniť platbu priamo cez ich platformu (MPO, 2017).
Hlavným rozdielom medzi spoločnosťami typu ,ako je VRBO a Airbnb je v prenajímateľoch. Ľudia, ktorý prenajímajú nehnuteľnosť cez spoločnosť VRBO ponúkajú svoju sekundárnu nehnuteľnosť, čiže typ bytu alebo domu, ktorý vlastník sám využíva len z časti svojho voľného času a to hlavne z dôvodu relaxu a oddychu, môže ho teda ponúkať aj dlhodobo. Spoločnosť Airbnb a ponuky cez túto platformu sú rozličné v tom, že vlastníci bytov čí domov ponúkajú na prenájom svoje vlastné bývanie, teda nehnuteľnosť v ktorej oni sami žijú a zisk z prenájmu považujú za vedľajší príjem.
Vývoj v poslednej dobe však nasvedčuje zbližovaniu oboch platforiem. VRBO teraz umožňuje i krátkodobé prenájmy a Airbnb zase začlenila do svojej ponuky okrem primárnych nehnuteľností aj sekundárne nehnuteľnosti, ako napr. chaty (MPO, 2017).
1.2.1.1 Zdieľané ubytovanie chaty a chalupy V ubytovacích službách Českej republiky nájdeme aj prenájom neštandardného ubytovania a to ubytovanie v chatách a chalupách. Tento typ prenájmu môže spadať pod kategóriu činnosti, ktoré nevyžadujú podnikateľské oprávnenie, to je napríklad prenájom bytov, nebytových priestorov alebo do kategórie živností poskytovanie ubytovacích služieb, to je v príde, že poskytovateľ tohoto ubytovania poskytuje aj služby, ako napr. stravovanie, upratovanie a podobne. V prípade, že poskytovateľ bude ponúkať tieto služby musí sa teda riadiť reguláciou pre poskytovateľov ubytovacích zariadení. Ponuky k prenájmu chat a chalúp nájdeme predovšetkým na najväčšom portály, ktorý sa týmto prenájmom zaoberá a to je portál mojechaty.cz, kde nájdeme cez 1000 ponúk. Tento druh prenájmu sa viac menej sústredí na domácich turistov a predstavuje len malú časť trhu (Kruliš et al., 2016).
8 1.2.2 História zdieľanej ekonomiky vo svete Na základe vymedzenia samotného termínu zdieľanej ekonomiky je jasné, že jej existencia je spojená s fungovaním ľudstva ako takého a hlavne príchod a rozvoj internetu priniesol vzrast takéhoto typy segmentu. V literatúru je však možné nájsť zmienky o tom, ako zdieľaná ekonomika fungovala v rôznych častiach sveta za rôznych okolností. Jedným z príkladov môže byť rok 1844 a mesto Rochdale v Anglicku.
V roku 1844 sa skupina 28 obchodníkov rozhodla otvoriť obchod s predajom potravín, ktoré si inak v tej dobe nemohli dovoliť. V súvislosti s predchádzajúcim neúspechom spoločnosti “RochdalePioneers” spoločnosť napísala súbor zásad, ktoré boli založené na myšlienkach demokracie, rovnosti, solidarity a obchodovania s hotovosťou, aby sa zabránilo vzniku dlhov. Ktokoľvek, vrátane žien mohol vstúpiť do spolupráce, zaplatením 1GBP a zisky sa delili medzi všetkých členov. Priekopníci začali predávať maslo, cukor, múku, ovsené vločky a sviečky vždy dve noci v týždni v prenajatom obchode. Čoskoro sa rozšírili a ich dôraz na potraviny za dobrú cenu priniesol povesť kvality. V roku 1860 bola spoločnosť Rochdale Equitable Pioneers považovaná za vzorovú spoločnosť s návštevníkmi z celého sveta (Farronato et al., 2015).
Ďalším príkladom zo sveta zdieľanej ekonomiky je historická udalosť v Amerike z roku 1930. V polovici 30.rokov bola väčšina vidieckych domov v USA bez elektriny. V roku 1933 federálna vláda Tennessee Valley Authority Act povolila výstavbu prenosových vedení v nedostupných farmách a malých dedinkách. Elektrická energia na vidieku dostala významnú podporu, keď v roku 1935 spoločnosť Roosevelt založil správu vidieckej elektrifikácie (REA, Rural Electrification Administration). Spoločnosť REA poskytla pôžičky miestnym vidieckym elektrárňam, vybudovanie liniek a poskytovanie služieb na neziskovom základe. V rokoch po druhej svetovej vojne sa zvýšil počet vidieckych elektrických systémov a počet pripojených spotrebiteľov. Do roku 1953 mali skoro všetky americké farmy elektrickú energiu (Farronato et al., 2015).
Vyššie uvedené krajiny boli inšpiráciou pre prvú Taliansku spoločnosť založenú v roku 1854 konkrétne založenú v Turíne. Táto spoločnosť sa snažila znížiť vysoké životné náklady. Do konca roku 1800 malo Taliansko vybudované banky, vinice a poľnohospodárske a mliečne družstvá. Prvá spoločnosť vznikla v roku 1911 s názvom Secab na výrobu a distribúciu vodnej energie. O dva roky neskôr bol slávnostné otvorený prvý závod, ktorý používal vodu z Fontanone River na dodávku elektrickej energie počas
9 noci pre miestnych obyvateľov a počas dňa pre oblasti priemyslu. V roku 1925 mala spoločnosť 260 členov a zastupovala šesť miest.
Druhá významná spoločnosť oceliareň Ilva, ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny. V tom čase prevládala chudoba a nezamestnanosť ale i tak sa bývali zamestnanci a management spojili a spolu obnovili továreň. V roku 1945 bola továreň znovu otvorená. V rovnakom čase bol zahájený proces od spoločnosti La Proretaria pomoc oceliarskym pracovníkom a ich rodinám, získať základné potreby. Najskôr im podnik La Proretaria ponúkala len gaštany a gaštanovú múku ,túto dobu tiež môžeme nazvať ,ako dobu ťažkých čias. Po čase však podnik nadviazal spoluprácu s inými oceliarňami a spoločnosťami, a tak mohli ľudom pomôcť aj s inými potravinami ,napr. pekárenské, poľnohospodárske výrobky a textil (Farronato et al., 2015).
1.3 Zdieľané ubytovanie v zahraničí a situácia v ČR Podmienky podnikania v oblasti zdieľania ubytovania je na celoeurópskej úrovni rozdielne upravené jednotlivými právnymi normami jednotlivých členských štátov EÚ. V prípade poskytovanie krátkodobého prenájmu takmer všetky členské krajiny uplatňujú menej obmedzujúce pravidlá za ktorých môžu majitelia nehnuteľnosti prenajímať ubytovacie kapacity v porovnaní s tradičnými poskytovateľmi krátkodobých ubytovacích služieb ako sú hotely, penzióny a podobne.
Airbnb účtuje DPH zo servisných poplatkov užívateľom sú zeme EU, Albánie, Islandu, Nórska, Ruska, Juhoafrické republiky a Švajčiarska. Spoločnosť je povinná vyberať daň , tak ako od hostí, tak i od hostiteľov. Daň je započítaná v servisných poplatkoch, ktoré musia užívatelia odvádzať pri sprostredkovaní ubytovania. U hostí vyberá Airbnb servisný poplatok vo výške 6 12 % za dokončenú rezerváciu, poplatok sa pohybuje podľa ceny rezervácie (tie drahšie majú poplatok nižší). Servisné poplatky sú tiež vyberané u hostiteľov.
Ďalej sa budeme venovať niektorým samostatným krajinám. Susedné štáty Slovensko a Poľsko zatiaľ nemajú a nenavrhujú žiadnu reguláciu, čo sa týka zdieľaného ubytovania. Nemecko pristúpilo k zavedeniu regulácie a tiež k zákazu poskytovania služieb Airbnb (Studnička, 2016). Napríklad v Berlíne od mája 2016 nie je možné prenajímať celý byt, môžu prenajímať len samostatnú izbu pod pokutou 100 tisíc eur a pokutu za porušovanie
10 nariadenia Airbnb môžu dostať aj v Barcelone, kde majú najviac aj nedostatok bytov pre rezidentov (Stárek, 2016).
Paríž je podľa príjmov hlavným mestom spoločnosti Airbnb, i napriek tomu, že platforma vstúpila do mesta v roku 2012. Celosvetovo pre Airbnb je Francúzsko druhý najväčší trh. Vo Francúzsku od októbra 2015 spoločnosť Airbnb začala zhromažďovať turistickú daň v hodnote 0.83€ za izbu/noc. Vo Francúzsku nie je prenájom priestorov upravený právnymi predpismi (Slovak Business Agency , 2018).
Príkladom regulácie môže byť tiež Veľká Británia jej hlavné mesto Londýn, kde sa hostiteľ teda, ten kto ponúka ubytovanie, sa musí v systéme mesta registrovať a nemôže svoj byt poskytovať dlhšie, ako 90 dní. Toto platí aj v iných mestách napríklad aj v San Franciscu (Völfl, 2018). A to aj vzhľadom na skutočnosť, že niektoré štúdie (Blal et al., 2018) nepreukázali priamy dopad zdieľanej ekonomiky na tradičné ubytovanie.
Za to v Maďarsku majú prenajímatelia povinnosť žiadať o povolenie na ubytovanie aj vtedy, ak počet nocí v roku je menší , ako 90 pričom zaujímavosť je, že prenajímatelia nemusia mať danú nehnuteľnosť poistenú.
Mestá, ako Amsterdam stanovili dobu nájmu kratšiu, ako 60 dní v roku, rovnako tak aj počet ľudí, ktorí môžu prísť na jednu rezerváciu a to činí 4 osoby. Prenajímatelia v Amsterdame musia tiež dodržiavať predpisy požiarnej bezpečnosti. V Amsterdame vyberá Airbnb automaticky daň z obsadenosti od hostí a odosiela ich daňovému úradu v mene hostiteľa (Vaughan, 2016).
Prenajímatelia bytov a priestorov v Írsku nemusia mať žiadne povolenie, sú od toho oslobodení, avšak záleží na tom, aký druh prenájmu prenajímateľ poskytuje, môžu mu vzniknúť iné povinnosti v súvislosti s prenájom.
Vo väčšine členských štátov EÚ sa v súčasnosti pripravujú návrhy legislatívy regulujúcej krátkodobý prenájom primárnych alebo sekundárnych rezidencií (nehnuteľností) či izieb v rámci nehnuteľnosti obývanej prenajímateľom, zameranej na zadefinovanie povinností ako registráciu prenajímateľa, získanie autorizácie ako poskytovateľa ubytovacích služieb a pod.
Naopak v krajine ako je Belgicko už majú platný zákon od januára 2016. Tento zákon hovorí o predpisoch k povolení ubytovania a to, že majitelia ubytovacích priestorov musia požiadať o povolenie obce a miestne orgány, po prípade aj spoluvlastníkov daných budov,
11 v ktorých sa priestory nachádzajú. V Belgicku tiež vyberajú poplatok za ubytovanie. Zákon tiež ujasňuje ubytovanie v domácnosti a dostupnosť nehnuteľnosti najmenej po dobu štyroch mesiacov počas roka. Ďalej musia prenajímatelia v Belgicku rešpektovať mnoho ďalších požiadaviek, ako napríklad osobné uvítanie hostí pri príchode, raňajky, posteľnú bielizeň a uteráky a tiež majú povinnosť mať určité vybavenie nábytku v byte.
Záver tejto kapitoly je podľa štúdie (Slovak Business Agency, 2018) a bude obsahovať zhrnutie základných požiadaviek na prenajímateľov ubytovacích priestorov v krajinách, v ktorých to zákon povoľuje, ako je popísané a uvedené nižšie:
• dodržiavanie hygienických a požiarnych predpisov, a dodržanie požiadaviek na zariadenie domácnosti, • dodržanie požiadavku na veľkosť izieb, vrátane vybavenia kúpeľňou a kuchyňou, • zverejňovanie totožnosti hostí, • získanie poistenia občianskoprávnej zodpovednosti, • získanie licencie na prevádzkovanie ubytovacích služieb
Z pohľadu členských krajín, ktoré regulujú krátkodobý prenájom sú najčastejšie dôvody nasledovné: nutnosť dohľadu nad kvalitou poskytovaných služieb, nutnosť zabezpečenia nájomného bývania v lokalitách, kde dopyt po ubytovaní presahuje ponuku ubytovacích kapacít, ponechanie rovnakých podmienok pre všetky zúčastnené subjekty na trhu, kontrola oblastí, kde je zdieľané ubytovanie ponúkané a snažiť sa regulovať rovnomerné využívanie mesta.
1.3.1 Aktuálna novela pre Českú republiku Ministerstvo financií dňa 25.4.2018 predložilo návrh zákona č. 564/1990 Sb. o miestnych poplatkoch. Tento návrh novely zákona upravuje zákon a miestnych daniach a poplatkoch za kúpeľný alebo rekreačný pobyt a nahradzuje ho jedným rovným zákonom o poplatkoch z pobytu (Žurovec, 2018).
Zlúčením dvoch stávajúcich poplatkov do jedného nastaví rovnaké podmienky aj pre samotné obce a tiež krátkodobé ubytovanie (Airbnb) uvádza (Hospodářská komora České republiky, 2018). V súčasnej dobe môže väčšina obcí vyberať len poplatok z ubytovacej kapacity ale obidva poplatky majú zavedené len tie obce, ktoré sú kúpeľným miestom alebo atraktívnym turistickým miestom (Plzáková et al., 2018). Nový poplatok z pobytu
12 bude môcť vyberať akákoľvek obec bez ohľadu na to, či sa jedná o pobyt v kúpeľnom mieste alebo mieste sústredeného turistického ruchu. Poplatok si bude môcť každá obec nastaviť podľa svojich potrieb, poplatok ale nemôže presahovať najvyššiu maximálnu sadzbu. Po začatí účinnosti novely zákona od 1.1. 2020 bude maximálni sadzba 21 Kč za deň a od ďalšieho roku 2021 bude sadzba 50 Kč za deň (Hospodářská komora České republiky, 2018).
1.4 Problematika daňových únikov Táto kapitola sa sústredí na povinnosti všetkých poskytovateľov ubytovacích služieb, ktoré majú v rámci Českej republiky, resp. Prahy. Najskôr bude ukázaný vždy prehľad na trhu s tradičným ubytovaním a následne prehľad na trhu zdieľaného ubytovania. Práve tu je totiž nutné urobiť rozdelenie z hľadiska niekoľkých zákonov. V záveru tejto kapitoly bude potom vykonaná komparácia oboch skutočností. Táto komparácia slúži, ako vstupný bod pre ďalšiu analýzu, resp. prípadne návrhy tejto diplomovej práce.
1.4.1 Daňové povinnosti poskytovateľov ubytovania a nájmov Táto časť textu sa zameria iba na daňové povinnosti. Ostatné povinné odvody a platby a ďalšie povinnosti, ktoré budú rozobraté zase v ďalšej kapitole. Poskytovanie ubytovacích služieb je podľa Prílohy č.4 k zákonu č. 455/1991 Sb. (Živnostenský zákon) voľnou živnosťou , spadajúca pod obor 55 – Ubytovacie služby. V okamžiku poskytovania ubytovacích služieb sa jedná z hľadiska daní o povinnosti, ktoré sú klasické pre radu iných podnikateľských aktivít. Je nutná registrácia k daní z príjmov, v niektorých prípadoch k dani z pridanej hodnoty a ďalším daniam. Problém však nastáva v okamžiku, kedy sa nejedná o samostatnou činnosť ale o nájom nehnuteľných vecí.
1.4.1.1 Daň z príjmu a rozdiel medzi nájmom a samostatnou činnosťou Z hľadiska daňového sa sústredíme najskôr na problematiku dane z príjmov. Pokiaľ subjekt ponúka ubytovaciu službu, ako voľnú živnosť a teda, ako samostatnú činnosť, podlieha jeho zdaňovací povinnosť paragrafu 7 Zákona o dani z príjmov. Tento paragraf 7 Zákona o dani z príjmov upravuje zdanenie samostatnej činnosti. V tomto prípade je nutné mať živnostenské oprávnenie (v podobe výpisu zo živnostenského registra) a pre účely
13 daňové, takýto subjekt vstupuje, ako osoba samostatné zarábajúca. Základ pre výpočet dane z príjmu sú tak všetky príjmy zo samostatnej činnosti znížené o výdaje spojené s ich prevádzkovaním. V prípade (pokiaľ je nehnuteľnosť zapísaná do obchodného majetku) je možné uplatniť až 60% hodnotu príjmov, ako svoje výdaje.
Iná situácia je v prípade, kedy fyzická osoba chápe ponuku, ako formu nájmu. To je situácia, ktorá je charakteristická výhradne pre zdieľané ubytovanie. V tomto prípade sa totiž z hľadiska daní nejedná o samostatnú činnosť ale o tzv. príjmu z nájmu. Paragraf 9 Zákona o dani z príjmu (č. 586/1992 Sb.) upravuje takúto situáciu ako: „Príjmy z nájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 a 8, sú, a) príjmy z nájmu nehnuteľných vecí alebo bytu, b) príjmy z nájmu nehnuteľných vecí, okrem príležitostného nájmu podľa § 10 odst.1 písm. a)“ Tieto príjmy z nájmu sa prihlasujú k dani z príjmu formou podania daňového priznania (každý rok), kde základom dane sú príjmy z nájmu nehnuteľných vecí. Základ pre výpočet dane (v roku 2018 je sadzba tejto dane 15%) je možné získať z využitím dvoch ciest. Za prvé je možné uplatniť všetky výdaje spojené s udržovaním nehnuteľnosti v prenajímateľnom stave(jedná sa teda o výdaje na údržbu, opravy, náklady so zmenou nájomníka atď.) Tieto výdaje je možné odčítať od priznaných príjmov a získavame tak základ pre výpočet dane. Za druhé je možné previesť uplatnenie tzv. výdajových paušálov. Pokiaľ sa však subjekt rozhodne o prevádzkovať svojich činností, ako ponúkanie nájmov (teda k priznaniu dane z príjmov bude podliehať hlavne paragrafu 9), môže si uplatniť max 30% hodnoty svojich príjmov, ako výdaje a tak získať základ dane. Je tiež nutné zdôrazniť, že pre poskytovanie nájmu (teda podľa paragrafu 9) nie je nutné získavanie živnostenského oprávnenia.
I keď môže byť prvá varianta (samostatná činnosť a jej dane z paragrafu 7) z hľadiska výdajových paušálov zaujímavejšia, je treba si uvedomiť, že v takýto okamžik je ale tiež nutné figurovať, ako osoba samostatne zarábajúca a teda byť registrovaná na okresnej správe sociálneho zabezpečenia a zdravotnej poisťovne a odvádzať teda zdravotné a sociálne poistenie. To je primárny dôvod toho, prečo z hľadiská daní a ďalších odvodov bude nájom (podľa paragrafu 9 Zákona o daniach z príjmov) pre väčšinu poskytovateľov lacnejší.
Pokiaľ sa však jedná o nájom nehnuteľných vecí alebo samostatnú činnosť je v zákone tiež vymedzené a Generálne finančné riaditeľstvo vydalo v roku 2017 správu, v ktorej informuje o tom, kedy sa jedná o príjem z nájmu a kedy o samostatnú činnosť.
14 Vymedzenie je však v niektorých ohľadoch veľmi obecné a nepresné. Výsledná komparácia spracovaná na základe vyššie uvedených materiálov a zákona by sa dala zhrnúť do nasledujúcej tabuľky.
Tabuľka 1 Prehľad možností poskytovania ubytovania
Samostatná činnosť Nájom nehnuteľných vecí Dlhodobé poskytovanie Krátkodobé poskytovanie služieb nehnuteľných vecí, z pravidla v časový úsek pre účely rekreácie, ubytovanie rádoch minimálne niekoľkých sezónnych pracovníkov, atď. mesiacov Poskytovanie "doplnkovýc áno nie h" služieb drobné nevykonáva ubytovanie, ale vykonáva z pravidla ubytovania opravy a majiteľ (nájomník) údržbu stanovení z pravidla za deň z pravidla za mesiac ceny energie nie sú prepisované na ubytovaného sú prepísané na ubytovaného Zdroj: http://www.etrzby.cz/assets/cs/prilohy/Ubytovani_nebo_najem_EET_verejnost.pdf
Z vyššie uvedenej tabuľky je na prvý pohľad vidieť rozdiel medzi samostatnou činnosťou a nájmom nehnuteľných vecí. Je však tiež vidieť, že nie sú striktne vymedzené tieto rozdiely. Ich vymedzenie teda môže viesť k zbytočným sporom medzi poskytovateľmi ubytovacích služieb, prenajímateľmi a orgánmi finančnej správy.
Na záver je ešte vhodné uviesť, čo považujeme za ubytovacie služby podľa klasifikácie CZ CPA (ČSÚ, 2017), teda klasifikácie produkcie. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
15 Tabuľka 2 Klasifikácia služieb
Kód I UBYTOVACIE A STRAVOVACIE SLUŽBY 55.1 Ubytovacie služby v hoteloch a podobných zariadeniach, vč. každodenného upratovania (okrem nehnuteľností užívaných na časový úsek) 55.2 Rekreačné a ostatné krátkodobé ubytovacie služby 55.20 Rekreačné a ostatné krátkodobé ubytovacie služby 55.20.1 Rekreačné a ostatné krátkodobé ubytovacie služby 55.20.11 Ubytovacie služby v chatách alebo v ubytovaniach pre mládež 55.20.12 Ubytovacie služby v nehnuteľnostiach užívaných na časový úsek 55.20.19 Ostatné krátkodobé ubytovacie služby bez každodenného upratovania 55.3 Služby táborov a kempov 55.9 Ostatné ubytovacie služby 55.90 Ostatné ubytovacie služby 55.90.1 Ostatné ubytovacie služby 55.90.11 Ubytovacie služby poskytované študentom na internátoch 55.90.12 Ubytovacie služby poskytované pracovníkom v ubytovniach 55.90.13 Ubytovacie a podobné služby v lôžkových a ležadlových vozoch a v iných dopravných prostriedkoch 55.90.19 Ostatní ubytovací služby j. n. Zdroj: http://www.klasifikaceprodukce.cz
Je dôležité upozorniť, že sa jedná o skrátený obsah toho, čo je chápané, ako ubytovacia služba. Jedná sa však o relatívne dostatočný prehľad toho, čo nemôže byť považované za nájom nehnuteľných vecí.
1.4.1.2 Daň z pridanej hodnoty S ohľadom na daň z pridanej hodnoty je vhodné ku vzťahu k predchádzajúcemu textu poznamenať, že rozdiel medzi nájmom a samostatnou činnosťou bol riešený v roku 2001 vo Veľkej Británii, kedy súdny dvor Európskej únie riešil práve túto rozdielnosť. Závery týchto rozsudkov sú nasledujúce (Court of Justice, 2001). Poskytovanie ubytovania, ako nájom (teda bez nutnosti vlastniť v podmienkach Českej republiky živnostenské oprávnenie) je spojená s pravidla s tým, že nájomník využíva nehnuteľnosť rovnako, ako keby bol jeho vlastníkom (v zmyslu prevodu energie, drobných oprav a úprav možnosti prevodu adresy atď.) Poskytovanie ubytovacích služieb, ako samostatné činnosti je z pravidla spojené s poskytovaním doplňujúcich služieb.
Pokiaľ je poskytovateľ ubytovacích služieb (v zmyslu paragrafu 7 Zákona o dani z príjmov) ten, kto ponúka ubytovanie môže nastať situácia, kedy je poskytovateľ tiež povinný k registrácií, ako platca dane z pridané hodnoty. Zákon o DPH (č. 235/2004 Sb.)
16 definuje túto podmienku takto: „Platcom dane sa stane osoba povinná so sídlom v tuzemsku, pokiaľ jej obrad za 12 bezprostredne predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov presiahne 1000000 Kč, s výnimkou osoby, ktorá uskutočňuje len plnenie oslobodená od dane bez nároku na odpočet. “ Pre niektoré podnikateľské subjekty, ktoré formou krátkodobých prenájmov majú k dispozícií viac bytových jednotiek, tak nemusí byť problém splniť ani túto podmienku a tým sa registrovať a ďalej vystupovať, ako platca dane z pridanej hodnoty. V prípade nutnosti registrácie, ako platca DPH vyplývajú ďalšie povinnosti tejto osobe. V prvom rade sa môže jednať o nutnosť navýšiť (aspoň z časti)svoje ceny práve vplyvom odvodu dane z pridanej hodnoty, je nutné viesť evidenciu DPH, priznanie v daných intervaloch, archivovať doklady až po dobu desiatich rokov a ďalšie činnosti, ktoré sú dodatočnými nákladmi (explicitnými a implicitnými z hľadiska stráveného času) pre danú podnikateľskú činnosť. Aj tieto vyššie uvedené informácie môžu ovplyvňovať chovanie subjektov na trhu, že sa budú snažiť nevykazovať svoju aktivitu, ako samostatnú činnosť ale, ako nájom nehnuteľných vecí.
1.4.2 Ostatné povinnosti poskytovateľov ubytovacích služieb Okrem daňových povinností, ktoré sme popisovali v kapitolách vyššie, majú poskytovatelia ubytovacích zariadení aj iné povinnosti, ktoré musia dodržovať, ako napríklad hygienické a bezpečnostné predpisy. Hygienické predpisy sa riadia ustanovením podľa paragrafu 21 a č. 258/2000Sb., o ochrane verejného zdravia. Tak ako uvádza dokument (Kruliš et al., 2016) musia poskytovatelia služieb ubytovacích zariadení (okrem osôb, ktoré poskytujú ubytovanie v bytových domoch a v rodinných domov) musia vypracovať prevádzkový poriadok, v ktorom sú uvedené nasledujúce okruhy pravidiel: hygienické opatrenia, príjem surovín a materiálu pre výrobu a odbyt, skladovanie surovín a materiálu, príprava jedla a nápojov, výdaj pokrmov a nápojov, upratovanie (umývanie riadov, manipulácia s posteľnou bielizňou), postup sanitácie a zodpovednosť jednotlivých pracovníkov, smernica o poskytovaní osobných ochranných prostriedkov (čistiacich, dezinfekčných prostriedkov), podmienky činnosti, zásady prevencie vzniku infekčných a iných onemocnených, spôsob zachádzania s bielizňou a spôsob čistenia ubytovacieho zariadenia. Následne sa prevádzkový poriadok predloží na schválenie príslušnému orgánu ochrany verejného zdravia.
17 Ďalšou povinnosťou poskytovateľa ubytovacieho zariadenia je podľa cudzineckého zákona je povinnosť hlásiť miesto pobytu cudzinca do 3 pracovných dní na cudzineckej polícií a to v prípadoch ak:
• občan iného štátu EU než ČR prebýva v ubytovaniu dlhšie ako 30 dní • cudzinci z iných štátov mimo EU pobývajú v ubytovaní i 1 deň
A ďalšou nevyhnutnou povinnosťou pre poskytovateľov ubytovania je podľa vyhlášky č 27/2003 Sb. hl. mesta Prahy vyberať poplatok za rekreačný pobyt, ktorý je 15 Kč za osobu za každý jeden deň. A tento poplatok vedie k povinnosti viest v ubytovacom zariadení evidenčnú knihu (Kruliš et al., 2016).
1.4.3 Komparácia vybraných povinností Na základe vyššie uvedených informácií je možné z hľadiska odvádzania daní rozlíšiť tie subjekty, ktoré svoju aktivitu prevádzkujú v zmysle živnostenského zákona ako samostatnú činnosť a tie subjekty, ktoré „len ponúkajú nájom nehnuteľnej veci.
Pokiaľ hovoríme o problematike zdieľaného ubytovania, ktoré je v tomto textu stotožňované s ponukami portálu cez Airbnb je treba uviesť, že v zásade všetky takto zverejňované ponuky korešpondujú so samotnou činnosťou a nie s ponukami nájmov nehnuteľností. Je tak logické, že na tieto subjekty sa vzťahujú patričné povinnosti. Ale i tak je nutné predpokladať, že nie všetky subjekty na trhu zdieľaného ubytovania túto skutočnosť rešpektujú. Dôvody sú v zásade popísané v predchádzajúcom texte ale ich primárny súhrn je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
18 Tabuľka 3 Povinnosti pri podnikaní s ubytovaním
Nájom Samostatná nehnuteľných činnosť vecí povinnosť vlastniť živnostenské oprávnenie áno nie Povinnosť podávať daňové priznanie k dani z áno áno príjmu áno pri splnení povinnosť podávať daňové priznanie k DPH nie podmienok povinnosť odvádzať zdravotné a sociálne áno nie poistenie povinnosť odvádzať miestne poplatky áno nie povinnosť hlásiť zahraničných hostí áno nie povinnosť splňovať hygienické normy v zmysle nie nie paragrafu 21č. 258/2000Sb. povinnosť viesť evidenčnú knihu áno nie Zdroj: vlastné spracovanie
Aj keď sa v tabuľke nenachádzajú všetky povinnosti ale zamerali sme sa len na tie, ktoré sa považujú za hlavné, tak je z vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že realizovať ubytovanie formou prenájmu nehnuteľností je vo viacerých veciach jednoduchšie a lacnejšie.
1.5 Metodika V tejto časti práce budú popísané použité metódy pri spracovaní celého textu a následne práca s dátami. Základné využité metódy výskumu sú nasledovné: analýza, deskripcia, dedukcia a komparácia. Pre vytvorenie patričných záverov bude počítaný korelačný koeficient, ktorý pomôže objasniť mieru závislosti vývoja počtu realizovaných ponúk ubytovania na trhu tradičnom a na trhu zdieľaného ubytovania. Pre výpočet bude použitý Personov korelačný koeficient (r), ktorý je pre náhodné veličiny stanovený takto:
∑ ̅ (1) ∑ ̅ ∑
1.5.1 Práca s dátami na trhu zdieľaného ubytovania V tejto kapitole musíme podotknúť, že práca s dátami v oblasti zdieľanej ekonomiky je problematická a často sa pracuje len s odhadmi, nie je možné získať úplné a presné dáta, tak ako je to na trhu s tradičným ubytovaním. Existujú ale prístupy a odhady, ktoré môžu pomôcť k získaniu hlbšieho prehľadu o fungovaní trhu prostredníctvom portálu Airbnb.
19 Dáta, ktoré sú k dispozícii je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií. V práci budú prezentované výstupy a porovnanie na základe rozdielnych cien, ďalej bude realizovaný prehľad celkového počtu ponúk (historicky sú k dispozícii odhady z vykonaných štúdií). Ďalej, napr. štúdia (Veber et al., 2016) uvádza niekoľko odhadov, ktoré je možné využívať k ďalšiemu skúmaniu. Z pohľadu dostupnosti dát môžeme považovať za unikátne získanie dát o počtu zadaných referencií na hostiteľov na dennej báze od roku 2010 do novembra 2018 v Prahe. Tieto dáta boli následne upravované tak, aby sme mohli odhadnúť počty realizovaných ponúk v Prahe cez portál Airbnb. Veber, napríklad uvádza, že dlhodobý podiel Airbnb v Prahe (merané počtom ponúkaných lôžok), oproti tradičnému ubytovaniu je v súčasnej dobe 51 % (Veber et al., 2016).
1.5.2 Úprava dát Aby sme mohli urobiť hlbšie analýzy, je nutné previesť spomínané dáta ohľadne počtu referencii na dennej báze, na odhad počtu realizovaných ponúk. K tejto transformácii využijeme nasledujúcu postupnosť a logiku (všetky odhady sa vzťahujú k roku 2017). Najskôr je potreba odhadnúť, koľko hosťov napíše referenciu na uskutočnené ubytovanie, ďalej je potrebné urobiť „časový posun“ realizácie ubytovania a napísanej referencie.
K tomu, aby sme odhadli koľko hosťov napíše referenciu na ubytovanie, budeme vychádzať z priemerného počtu ponúk v roku 2017 a odhadnutej obsadenosti. Priemerný počet ponúk na portálu Airbnb v roku 2017 odpovedá hodnote 12545 (dáta z portálu Airdnd.co). Veber (2016) odhaduje priemernú obsadenosť týchto ponúk, teda ponúk cez Airbnb na hodnotu 55% (len pre porovnanie, uvádzame, že na základe STR je priemerná obsadenosť na tradičnom trhu 76,5%). Na základe hodnoty z štúdia prof. Vebera bude urobený nasledujúci výpočet:
12545 0,55 6900 (2) Budeme teda na základe výpočtu vychádzať z logiky, že cca 6900 ponúk je v priemere obsadených. Ďalej je potreba získať priemerný počet referencii, ktoré sa každý deň objavia na portálu Airbnb. Na základe dát z portálu tomslee.net bolo zistené, že celkový počet referencií za rok 2017 bol 158 056, čo odpovedá v priemere 433 (158 056÷356=433) referenciám denne. Ďalej budeme potrebovať zistiť priemerný počet napísaných referencií v percentách ku vzťahu k celkovému počtu obsadených ponúk:
20 100 6,28% (1) Na základe priemerného počtu obsadených ponúk a počtu napísaných referencii, sme schopní zistiť, že cca 6,28 % ubytovania cez Airbnb, napíše po svojom ubytovaní referenciu. Tento podiel relatívne korešponduje, napr. s údajmi z portálu booking.com, ktorý uvádza, že necelých 10 % ubytovaní zanechá na rezervačnom portáli napísané hodnotenie (Bridges a Vásquez, 2018; Wang a Jeong, 2018). Pokiaľ teda máme k dispozícií počet referencií napísaných každý deň a vieme, že v priemere túto referenciu napíše 6,28 % ubytovaných hosťov (resp. realizovaných ponúk), nie je ťažké odhadnúť celkový počet realizovaných ponúk. Pokiaľ je, napr. v daný deň napísaných 200 referencií, tak na základe vyššie uvedeného, môžeme odhadnúť, že toto množstvo referencií odpovedá 6,28 % realizovaných ponúk a teda nasledujúci výpočet stanoví hodnotu 100 % realizovaných ponúk:
200 3185 (2) , Ďalej je potrebné upraviť predpoklad, že napísané referencie časovo korešpondujú s dátumom realizácie ubytovania. K tomu, aby sme zistili „časový posun“ realizácie ubytovania s ohľadom na okamžik písania referencie, vyjdeme z priemeru dĺžky ubytovania. Táto dĺžka je Prahe za rok 2017 na hodnote 2,5 dňa (na základe dát z Airdna.co). Je teda možné vychádzať z predpokladu, že po cca 3 dňoch od prvého dňa ubytovania je referencia zaznamenaná na portálu Airbnb.
Pokiaľ vyjdeme z vyššie uvedeného textu, sme schopní na dennej báze transformovať počty referencií na odhadnuté počty realizovaného ubytovania cez portál Airbnb a to spolu s „časovým posunom“. Pokiaľ tieto dáta porovnáme s údajmi za Prahu (hodnoty z STR), získame priemernú hodnotu podielu Airbnb na trhu tradičného ubytovania v roku 2017 vo výške 24 %. Táto hodnota je však meraná na základe už realizovaných ponúk z STR.
Vhodnejšie vstupné dáta v súčasnej dobe bohužiaľ nie sú k dispozícii a preto budeme ďalej pracovať práve s týmito.
Pre hlbšie porovnanie týchto výstupov je vhodné grafické znázornenie, ktoré prezentuje denné počty realizovaných ponúk tradičného ubytovania (dáta z STR) a odhadnuté počty realizovaných ponúk cez portál Airbnb (vychádzame z popísaných odhadov a dát z tomslee.net). Z nižšie uvedeného grafu je vidieť jednotlivé vrcholy a nižšie položené
21 body spolu v zásade korešpondujú, čo môže znamenať, že vytvorené odhady a transformácie relatívne korešpondujú s chovaním trhu, ako celku.
Obrázok 1 Porovnanie Airbnb a STR
Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee,net, Airbnb , STR
Vyššie uvedené hodnoty boli vytvorené pre rok 2017 a cieľom bolo v zásade odhadnúť percento ľudí, ktorí po využití portálu Airbnb napíšu referenciu. Bolo by ale chybou predpokladať, že v roku 2017 je rovnaká situácia, ako v rokoch predchádzajúcich. Ďalej sa teda zameriame na odhad percenta hosťov( resp. realizovaných ponúk), ktorí napíšu referenciu. Postup bude uroben ý obdobnou cestou, ako v predchádzajúcom prípade, len je nutné predpok ladať iné množstvo celkových ponúk. Odhady priemerného množstva realizovaných ponúk sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 4 Množstvo ponúk
Roky 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 Priemerné množstvo 39 175 481 1122 2531 5181 10981 12545 13100 ponúk Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee.net, Airbnb , STR
Nutné je upozorniť, že hodnota pre rok 2018 je len odhadom. Na základe vyššie popísaných krokov je následne vytvorený odhad percenta hosťov (realizovaných ponúk), ktorí napíšu referenciu. Výsledok je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke a následne použitý na úpravu dát (výpočet počtu referencií na počet realizovaných ponúk).
22 Tabuľka 5 Množstvo ponúk s referenciami
Roky 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 Priemerné množstvo 175 481 1122 2531 5181 10981 12545 13100 ponúk Podiel ponúk s 9,82% 8,36% 10,03% 9,13% 7,65% 7,54% 6,28% 8,74% referenciami Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee.net, Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky sú vidieť podiely ponúk, tie ktoré majú referenciu, tak klesajú, to je vlastne logické, pretože nový trh ľudia viac hodnotia, ako už zabehnuté ponuky, ako napr. hotely. Pokiaľ sú prepočítané počty referencií na počty realizovaných ponúk, získame nasledujúci graf, ktorý prezentuje vývoj od začiatku roka 2011 do novembra 2018 a to na dennej báze.
Obrázok 2 Vývoj ponúk Airbnb
18000.00
16000.00
14000.00
12000.00
10000.00
8000.00
6000.00
počet realizovaných ponúk realizovaných počet 4000.00
2000.00
0.00 1/1/2011 1/1/2012 1/1/2013 1/1/2014 1/1/2015 1/1/2016 1/1/2017 1/1/2018 Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee.net, Airbnb
Všetka vyššie uvedená logika a dáta budú použité hlavne v analytickej časti tejto práce, kde bude vykonaná komparácia trhu tradičného ubytovania s trhom zdieľaného ubytovania na základe dát z Airbnb a to spravidla za každý rok zvlášť. Cieľom tejto komparácie je zistiť, či jeden druh ubytovania ovplyvňuje druhý a to v podobe zmeny množstva realizovaných ponúk.
23 2 Analytická časť V tejto časti diplomovej práce sa budeme zameriavať na kľúčové analýzy v podobe komparácie zdieľaného ubytovanie s ubytovaním tradičným. Budeme vychádzať z dát Českého štatistického úradu.
2.1 Situácia na trhu s tradičným ubytovaním V rámci tejto diplomovej práce pracujeme s termínom zdieľané ubytovanie a rovnako tak aj s ubytovaním tradičným. Zatiaľ, čo zdieľané ubytovanie považujeme, za také ubytovanie, ktoré je ponúkané priamo majiteľom nehnuteľnosti s využitím internetového portálu, tak za tradičné ubytovanie je považovaná, taká komerčné ponuka ubytovacích služieb, ktorá sa viaže na hromadné ubytovacie zariadenia (HUZ). Podľa metodiky (ČSÚ, 2016) Českého štatistického úradu, je hromadné ubytovacie zariadenie také zariadenia, ktoré ma minimálne päť izieb a zároveň desať lôžok. HUZ ponúka prechodné ubytovanie hosťom za týmito účelmi: dovolenka, zájazd, kúpele, služobná cesta, školenia, kongresy, pobyty detí v škole prírode, táboroch a pod. dovolená, HUZ môžeme ďalej klasifikovať na rôzne kategórie: hotely, penzióny, kempy, chatové osady, turistické ubytovne a ostatné hromadné ubytovacie zariadenia.
Na základe vyššie popísanej definície HUZ, zostáva otázkou, či je tento typ ubytovania skutočne konkurenciou zdieľanému ubytovaniu alebo je zdieľané ubytovanie len nejakým doplnkom na trhu k tomu tradičnému – na túto otázku si poskytneme odpoveď v analytickej práci tejto diplomovej práce.
2.1.1 Hromadné ubytovacie zariadenia v Prahe Vzhľadom k tomu, že sa celá práca zameriava primárne na Prahu (hlavne z dôvodu možnosti spracovanie komparácie a zistenia dopadov zdieľaného ubytovania na tradičné) bude ďalej charakterizovaný trh s tradičným ubytovaním v Prahe v analyzovaných rokoch. Táto deskripcia bude zároveň slúžiť, ako jeden zo vstupov pre hlbšiu komparáciu v analytickej časti textu.
Je dôležité upozorniť na to, že v praxi sa stretávame s tromi zakladanými zdrojmi dát. V prvom rade sú to dáta z ČSÚ (ktoré sú prezentované v tejto kapitole), pretože sa sústredíme na tradičné ubytovanie v Prahe. Ďalej sú to dáta zo spoločnosti STR, ktoré sa
24 taktiež sústredia na tradičné ubytovanie ale z pohľadu vybraných HUZ(ktoré sú členmi STR v Prahe) a za tretie sa jedná o dáta, ktorú sú sústredené na zdieľané ubytovanie ako napr. airbnb alebo airdna.
Základný prehľad tradičného ubytovanie bude spracovaný na základe počtov HUZ, množstvo hosťom, ktorí toto zariadenia využívajú (na nočnej báze) ďalšie charakteristiky. Tento prehľad je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 6 Základnej charakteristiky HUZ v Prahe
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 počet HUZ 630 622 845 856 757 797 795 787 počet izieb 38 726 36 969 42 638 42 643 40 520 41 854 42 081 41 617 počet lôžok 82 559 77 972 92 246 92 052 87 961 91 059 91 887 90 891 hostia z 101679 109024 626506 690533 806997 851674 780961 890941 ČR 6 3 Hostia zo 411686 436039 491945 504795 531505 571483 611076 656251 zahraničia 7 0 7 6 4 5 2 8 Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Je dôležité podotknúť, že dáta, ktoré sú prezentované v tabuľke pred rokom 2012 boli počítané na základe rozdielnej metodiky a nie sú preto úplne zrovnateľné s nasledujúcimi rokmi. Ale i tak môžeme na základe vyššie uvedených údajov tvrdiť nasledujúce závery. Trh s tradičným ubytovaním znázorňuje stabilitu v podobe počtom s HUZ, počtom izieb a počtom lôžok. Nedá sa tu ale hovoriť o výraznom poklese či náraste. Z pohľadu prichádzajúcich hostí využívaných HUZ je ale situácia odlišná. Bližší prehlaď o vývoji počtu hosťov je prezentovaný v nasledujúcom obrázku.
25 Obrázok 3 Vývoj počtu hosti v HUZ
7000000
6000000
5000000
4000000
3000000
počet hostí v HUZ v hostí počet 2000000
1000000
0 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 roky
hostia z ČR hostia zo zahraničia
Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Ďalej nás zaujíma, či sa dlhodobo mení podiel zahraničných hosťov na celkovom množstve v HUZ v Prahe. Tento vývoj znázorňuje ďalšia tabuľka, uvedená nižšie.
Tabuľka 7 Podiel zahraničných hosťov v HUZ v Prahe roky 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Podiel zahraničných 86,79 86,33 85,91 85,56 87,19 86,51 85,73 85,75 hostí HUZ (v %) Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z ČSÚ
Na základe vyššie uvedených údajov, ktoré vyplývajú z tabuľky je vidieť, že podiel v určených rokoch je konštantný a dlhodobo v ňom nie sú vidieť veľké rozdiely. Preto môžeme na základe týchto údajov tvrdiť, že trh s tradičným ubytovaním v sledovaných rokoch nevykazuje výrazné odchýlky alebo zmeny. V rámci základnej charakteristiky trhu by sme sa radi zamerali na zloženie hosťov tradičného ubytovania z hľadiska zemí, z ktorých hostia prichádzajú. Vzhľadom k tomu, že cieľom práce je nájsť možný dopad zdieľaného ubytovania na tradičné ubytovanie, sústredíme sa teda aj na počty hosťov v sledovaných rokoch, ktorý využívajú HUZ. Vzhľadom k veľkému počtu dát je výsledná tabuľka zo všetkých zemí priložená v prílohe tejto práce a v texte uvádzame len najpodstatnejšie výstupy v podobe desiatich najvýznamnejších zemí. Výsledok je v podobe podielu na celkovom množstve zahraničných hosťov a je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
26 Tabuľka 8 Prehľad zahraničných hosťov v HUZ v Prahe podľa zemí
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 14,66 14,76 14,23 13,48 13,88 14,83 14,71 14,32 Nemecko % % % % % % % % Spojené štáty americké 6,58% 6,19% 6,87% 7,15% 7,36% 8,05% 7,60% 7,41% Veľká Británia 7,84% 6,35% 6,32% 6,37% 6,39% 6,86% 6,88% 6,33% 10,04 10,79 Rusko 6,51% 8,64% % % 8,97% 5,28% 4,71% 6,10% Taliansko 6,74% 6,36% 6,25% 5,70% 5,77% 5,51% 5,07% 5,06% Južná Kórea 1,27% 1,48% 1,67% 1,82% 2,37% 3,40% 3,97% 4,70% Slovensko 3,03% 3,46% 3,95% 4,00% 4,05% 4,31% 4,70% 4,51% Čína 1,26% 1,73% 2,08% 2,28% 2,83% 3,56% 3,79% 4,46% Francúzsko 4,95% 5,33% 4,91% 4,72% 4,17% 3,84% 3,84% 3,66% Poľsko 3,65% 3,58% 3,41% 3,22% 3,55% 3,52% 3,79% 3,53% Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
V tabuľke sú uvedené a zoradené štáty podľa podielu z danej zeme za rok 2017 (teda posledného dostupného roku z dát ČSÚ). Na základe vyššie uvedených hodnôt môžeme usúdiť, že jednoznačne najväčším počtom hostí, ktorí využívajú HUZ v Prahe sú návštevníci z Nemecka a dlhodobo sa tiež udržujú návštevníci zo Spojených štátov a Veľkej Británie. Situácia Ruska je dlhodobo nestabilná (pravdepodobne to bude ovplyvnené vplyvom zmeny kurzu rublu a inflácie v Rusku – súlad týchto dvoch skutočností značne „zdražil“ zahraničné trhy a tým ovplyvnil počet hosťov z danej zeme). Posledná vec, ktorá vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky je dlhodobý zvýšený podiel hosťov z ázijských zemí a to konkrétne z Južnej Kórei a Číny.
Okrem rozloženia príjazdov z jednotlivých zemí a počtu HUZ je ešte vhodné poukázať na využiteľnosť dostupných kapacít HUZ podľa metodiky ČSÚ. V rámci tejto metodiky sa spracováva údaj, ktorý je označovaný, ako čisté využitie lôžok ČVL a je definovaný, ako:
po čet str áven ých noc í v HUZ ČVL (3) priemern ý po čet l ôž ok * po čet prev ádzkov ých dn í ∗ 100 V nasledujúcej tabuľke sa zase zameriame len na Prahu a to s dátami o ČVL za obdobie 2010 až 2017. Výstup je prezentovaný nižšie.
27 Tabuľka 9 Čisté využitie lôžok v HUZ v Prahe
roky 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Čisté využitie 48,94 52,87 53,93 53,81 54,25 55,07 63,55 67,02 lôžok (%) Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Ukazovateľ čistého využitia lôžok v rámci hromadného ubytovacieho zariadenia prezentuje dva základné závery. Prvá spočíva v skutočnosti, že bol zaznamenaný výrazný nárast medzi rokmi 2010 a 2011 a 2015 a 2016. Druhý záver spočíva v tom, že s výnimkou roku 2013 tento ukazovateľ neustále rastie. Pritom pokles v roku 2013 je minimálny. Využiteľnosť lôžok v HUZ je tak dlhodobo rastúci a poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli komentované v predchádzajúcom texte.
Okrem pohľadu na Prahu, ako celok sme spracovali hlbšie predstavenie jednotlivých mestských častí, podobne, ako bolo spracované pre zdieľané ubytovanie. Výstup prehľadu je uvedený v tabuľke nižšie.
Tabuľka 10 Návštenosť HUZ v Prahe
Mestská časť počet HUZ návštenosť HUZ Praha 1 258 2705239 Praha 2 91 769930 Praha 3 51 447758 Praha 4 53 511895 Praha 5 56 554308 Praha 6 54 530630 Praha 8 48 619764 Praha 10 26 231763 Praha 9 21 417809 Praha 7 19 200010 ostatné MČ 110 663655 celkom 787 7652761 Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Pre lepšie priblíženie a prehľad o tom, ako sú v Prahe umiestnené jednotlivé hromadné ubytovacie zariadenia resp. kde sú najviac využívané je prepočítaný podiel návštevnosti v HUZ na celkovej návštevnosti a výstup prezentovaný v nasledujúcom obrázku resp. koláčovom grafe.
28 Obrázok 4 Podiel ubytovaných v HUZ v Prahe za rok 2017
Praha 7 3% ostatní MČ 9%
Praha 9 Praha 10 5% 3% Praha 1 35%
Praha 8 8%
Praha 6 7%
Praha 5 Praha 2 7% 10% Praha 4 Praha 3 7% 6%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Z vyššie uvedeného obrázku vyplýva, že najviac ubytovaných v HUZ bolo v Prahe 1 a následne na Prahe 2. Ostatné mestské časti sú v podieloch za rok 2017 veľmi podobné a tak sa nedá určiť podrobnejší rozdiel. K tomu aby sme získali nie len štatistický pohľad ale ja dynamický zo znamená v podobe vývoja s časom sú prezentované tieto hodnoty, ktoré potom môžu slúžiť, pre komparáciu so zdieľaným ubytovaním. V nasledujúcej tabuľke a obrázku sú prezentované podiely využitia HUZ (z hľadiska návštevnosti) medzi rokmi 2014 a 2017.
29 Tabuľka 11 Návštevnosť HUZ v % v Prahe
Návštevnosť HUZ v % v jednotlivých rokoch Mestská časť 2014 2015 2016 2017 Praha 1 35,01% 35,59% 35,50% 35,35% Praha 2 10,88% 10,58% 10,38% 10,06% Praha 3 6,26% 6,11% 6,06% 5,85% Praha 4 7,57% 6,34% 6,47% 6,69% Praha 5 7,57% 7,71% 6,93% 7,24% Praha 6 6,24% 6,79% 6,81% 6,93% Praha 8 7,83% 8,36% 8,57% 8,10% Praha 10 3,97% 3,72% 3,69% 3,03% Praha 9 5,41% 5,15% 5,44% 5,46% Praha 7 2,33% 2,50% 2,64% 2,61% Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Obrázok 5 Návštevnosť HUZ v % v Prahe
40.00%
35.00%
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00%
5.00%
0.00% Praha 1 Praha 2 Praha 3 Praha 4 Praha 5 Praha 6 Praha 8 Praha 10 Praha 9 Praha 7
2014 2015 2016 2017
Zdroj: vlastné spracovanie z ČSÚ
Z vyššie uvedených podielov počtov ubytovaných hostí v HUZ v jednotlivých mestských častiach hlavného mesta Prahy vyplýva, že situácia je na tomto trhu z hľadiska rozdelenia do mestských častí stabilná a nevykazuje žiadne výrazné odchýlky.
30 2.1.2 Ekonomické subjekty v segmentu ubytovania, stravovania a pohostinstva Okrem samostatných ubytovacích zariadení je vhodné sa pozrieť aj na ekonomické subjekty, ktoré v segmentu “I Ubytovanie stravovanie a pohostinstvo ” v Prahe realizujú svoju činnosť. Podľa metodiky ČSÚ (Herrmannová, 2019), (ktorý spravuje register ekonomických subjektov) je ekonomickým subjektom: „každá právnická osoba, fyzická osoba s postavením podnikateľa a organizačná zložka štátu, ktorá je účtovnou jednotkou.“ V roku 2017 bolo v Prahe registrovaných viac, ako 600 tisíc takýchto subjektov, z toho viac, ako 24 tisíc v segmentu ubytovania, stravovania a pohostinstva. Vzhľadom na skutočnosť, že táto diplomová práca rieši problematiku v čase, je prehľad počtov týchto subjektov v Prahe i vybraných mestských častiach prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 12 Počet ekonomických subjektov v Prahe roky 2013 2014 2015 2016 2017 Počet ekonomických subjektov celkom (Praha) 540360 557736 573682 590338 606843 Počet ekonomických subjektov v "I Ubytovanie, stravovanie a pohostinstvo" (Praha) 20044 21069 21918 22920 24295 "I" Praha 1 1897 2064 2167 2299 2501 "I" Praha 2 1498 1532 1583 1702 1800 "I" Praha 3 1668 1776 1850 1941 2077 "I" Praha 4 1961 2097 2175 2306 2429 "I" Praha 5 1455 1561 1618 1662 1825 "I" Praha 6 1406 1474 1499 1532 1598 "I" Praha 8 1513 1530 1570 1618 1736 Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ a živnostenského registru
Okrem týchto uvedených čísiel je tiež vhodné sa zamerať na vývoj podielu subjektov podnikajúcich v segmentu „ubytovanie, stravovanie a pohostinstvo“ na celkovom množstve registrovaných ekonomických subjektov v Prahe. Výstup je prezentovaný v nasledujúcom obrázku.
31 Obrázok 6 Vývoj podielu subjektov podnikajúcich v segmentu "I Ubytovanie stravovanie a pohostinstvo"
4.10%
4.00%
3.90%
3.80%
3.70%
3.60%
3.50%
3.40%
3.30% 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
I keď je daný podiel na relatívne nízkych hodnotách, tak z vyššie uvedené obrázku vyplýva, že tento podiel počtu registrovaných subjektov neustále rastie. Nie len, že rastie celkový počet týchto subjektov ale v sledovanom období tiež výrazne rastie podiel týchto subjektov v Prahe.
2.2 Prehľad aktuálnej situácie na trhu Airbnb Vzhľadom k tomu, že trh s tzn. zdieľaným ubytovaním môže byť primárne prezentovaný práve platformou Airbnb, bude tento segment v nasledujúcom textu charakterizovaný tak, aby mohol byť východiskom pre hlbšiu analýzu a ďalšiu komparáciu, ktorá vedie k naplnení hlavného cieľa diplomovej práce.
2.2.1 Súčasná situácia Súčasná situácia bude primárne charakterizovaná na základe dát k 21. 11. roku 2018, pretože to sú v súčasnej dobe najaktuálnejšie dostupné dáta. Trh je charakterizovaný na základe niekoľkých hľadísk. Jedná sa nie len o celkový počet ponúk, ale aj o ich lokáciu, rozloženie cien atď.
32 Na konci roka 20 18 bolo cez portál Airbnb aktívnych viac, ako 13 tisíc ponúk, spomínaný dátum sa množstvo ponúk zastavilo na hodnote 13 591 aktívnych ponúk. Tieto ponuky na území hlavného mesta Prahy boli situované do všetkých mestských častí. Najväčšia koncentrácia je sa mozrejme v centru hlavného mesta. Nasledujúci Obrázok 7 prezentuje ponuky na mape Prahy.
Obrázok 7 Mapa ponúk Airbnb v Prahe
Zdroj: insid eairbnb.com a tomslee.net
Na vyššie uvedenom obrázku je znázornených všetkých 13 tisíc ponúk s tým, že červené pole znázorňujú ponuky celých bytov/domov, zelené pole znázorňujú ponuky jednotlivých miestností a modré pole, ktorých je celkovo len 1,79 % pred stavujú ponuky zdieľaných miestností, čiže spolubývanie.
Jak znázorňuje vyššie uvedený obrázok, bola ponuka ubytovania situovaná primárne v centre Prahy. Presné počty ponúk a rozdelenie do jednotlivých správnych obvodo v prezentuje nasledujúca Tabuľka 13 .
33 Tabuľka 13 Počet ponúk v Prahe
Mestská časť Počet ponúk Praha 1 3826 Praha 2 2161 Praha 3 1845 Praha 4 655 Praha 5 1227 Praha 6 673 Praha 7 817 Praha 8 883 Praha 9 230 Praha 10 749 Praha 11 89 Praha 12 60 Praha 13 130 Praha 14 54 Praha 15 49 Praha 16 18 Praha 17 32 Praha 18 32 Praha 19 8 Praha 20 24 Praha 21 11 Praha 22 18 Zdroj: vlastné spracovanie z dát tomslee.net, airdna.co, insideairbnb.com
Pre jednoduchšiu orientáciu sú uvedené dáta upravené a prezentované tiež v graficky a to v nasledujúcom Obrázok 8. Úprava dát spočívala v tom, že sa ďalej zameriame len na tie správne obvody hlavného mesta, ktoré majú celkový podiel vyšší, ako 1 %, ostatné považujeme za zanedbateľné.
34 Obrázok 8 Podiel ponúk v Prahe
Praha 9 2% Praha 6 5% Praha 4 Praha 10 5% 6% Praha 1 29%
Praha 7 6%
Praha 8 7%
Praha 5 9% Praha 2 17% Praha 3 14%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedeného obrázku je vidieť, že najväčší podiel zaznamenávajú v Prahe 1, Prahe 2, Prahe 3, Praha 5 a Praha , čo tiež korešponduje s uvedenou mapou Prahy. Okrem rozloženia celkových ponúk z hľadiska ich umiestnenia, je nutné uviesť rozloženie ponúk z hľadiska typu možného ubytovania. Typy ubytovania sú rozdelené na 3: celý dom alebo byt, súkromná izba, (teda zdieľanie bytu alebo domu spolu s hostiteľom), zdieľaná izba (zdieľanie izby s hostiteľom). Aj keď pôvodná myšlienka zdieľaného ubytovania bola pôvodne zameraná na posledné dva typy ubytovania, aktuálna situácia na trhu ukazuje, že realita je iná. Presný podiel jednotlivých typov ubytovania môžeme sledovať v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 14 Podiel typu ubytovania Airbnb
Typ ubytovania Podiel Celý dom/byt 78,35 % Súkromná izba 19,87 % Zdieľaná izba 1,79 % Zdroj: vlastné spracovanie z dát tomslee.net, airdna.co, insideairbnb.com
Uvedené dáta bohužiaľ nerozlišujú, či je ponúkaný byt alebo dom, ale táto kategória je spravidla uvedená dohromady. Stále je uvedený počet ponúk, čiže jednotlivé unikátne
35 ponuky na portálu Airbnb. Nie je však jasné, koľko je skutočný počet ponúkaných subjektov. Vzhľadom k tomu, že každý hostiteľ (teda ponúkaný subjekt ) má svoje unikátne ID, je možné zistiť koľko je skutočný počet subjektov a koľko ponúk daný subjekt má k dispozícii aktívne na portálu. Najskôr sa zameriame na celkový počet ponúkaných subjektov. Na základe získaných dát bolo v novembri 2018 na portálu Airbnb registrovaných 6395 aktívnych hostiteľov, ktorí celkom generovali viac ako 13 tisíc ponúk. Je teda jasné, že niektoré subjekty, ktoré ponúkajú ubytovanie majú viac, ako jednu ponuku. Ďalej sa zameriame na najvyšší počet ponúk jednotlivých subjektov. Výsledok prezentuje nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 15 Počet ponúk jedného subjektu
Počet ponúk Počet ponúkajúcich 1 4647 2 796 3 296 4 181 5 112 6 90 7 36 8 34 9 29 10 a viac 174 celkom 6395 Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že najvyšší počet ponúkajúcich má zaregistrovanú len jednu ponuku, postupne počty ponúkajúcich značne klesá. Zaujímavejší je pohľad na najvyšší počet ponúk u jedného ponúkaného subjektu. Najvyšší počet ponúk, ktoré ponúka jeden subjekt bol v novembri 2018 celkom 128 ponúk. Ďalší subjekt mal 93 ponúk a ďalší potom 74 ponúk. Je teda vidieť, že portál Airbnb slúži nie len jednorazovým podnikateľom ale tiež subjektom, ktorí jednoznačne realizujú cez tento portál podnikateľskou činnosť. Ich podiel je však stále zanedbateľný oproti celkovému počtu ponúkajúcich subjektov.
Ďalej sa zameriame na netradičný ale tiež zaujímavý ukazovateľ, ktorý nám lepšie pomôže porozumieť ponukám na portálu Airbnb. Jedná sa o podmienku minimálne strávených nocí v danej ponuke a to je oproti trhu s tradičným ubytovaním ukazovateľ, ktorý je unikátny. Výstup tohto porovnávania je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
36 Tabuľka 16 Podmienka minimálneho počtu strávených nocí minimalný počet nocí počet (podiel v %) 1 37,70 2 44,73 3 14,00 4 2,20 5 1,37 Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedenej tabuľky je zaujímavé, že najčastejšia podmienka je minimálne strávené 2 noci, druhá najčastejšia podmienka sa viaže na jednu noc. Zatiaľ boli uvedené celkové čísla, v ďalšom texte sa zamierame na rovnaké hodnoty zaznamenané na jednotlivé mestské časti. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke. Jednotlivé mestské časti sú zoradené podľa podielu uvedeného v predchádzajúcom texte a zameriava sa teda na významnejšie časti. Jednotlivé percentá predstavujú podiel počtu ponúk ku vzťahu k celkovému počtu ponúk v daný okamžik, teda k 21.11.2018.
Tabuľka 17 Podmienka minimálneho počtu strávených nocí v mestských častiach
minimálne minimálne 2 minimálne 3 minimálne 4 minimálne 5 1 noc noci noci noci nocí Praha 1 12,13 % 13,95 % 3,78 % 0,42 % 0,16 % Praha 2 6,65 % 7,36 % 2,37 % 0,39 % 0,15 % Praha 3 4,89 % 6,61 % 2,35 % 0,26 % 0,19 % Praha 5 2,77 % 4,55 % 1,19 % 0,19 % 0,18 % Praha 8 3,20 % 2,58 % 0,71 % 0,12 % 0,06 % Praha 7 1,97 % 2,76 % 1,04 % 0,18 % 0,12 % Praha 10 1,86 % 2,45 % 0,98 % 0,24 % 0,13 % Praha 6 1,73 % 2,07 % 0,76 % 0,14 % 0,15 % Praha 4 1,52 % 1,97 % 0,70 % 0,16 % 0,12 % Praha 9 0,60 % 0,75 % 0,29 % 0,05 % 0,04 % Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že vo väčšine mestských častí prevláda minimálna podmienka vo výške dvoch strávených nocí. Výnimkou v tomto tvorí len Praha 8, kde je väčšinou podmienka len jednej strávenej noci. Zaujímavá je tiež situácia v Prahe 10, kde je oproti zrovnateľným mestským častiam oveľa väčší podiel minimálnej podmienky 4 noci.
Je vidieť, že hostitelia orientujú svoje ubytovanie hlavne na krátkodobé ubytovanie. I z tohto dôvodu bude urobené hlbšia analýza s komparáciou s tradičným ubytovaním na dennej báze. Pred týmto výstupom je ale ešte dôležité sa detailnejšie zamerať na aktuálnu
37 situáciu, ako východzí stav trhu Airbnb. Ďalším výstupom diplomovej práce je zameranie sa na dostupnosť jednotlivých ponúk v priebehu celého roka. Predstavený bu de ukazovateľ, ktorý prezentuje počet dní v roku, kedy bola daná ponuka disponibilná. Vzhľadom k veľkému množstvu dát je tento ukazovateľ prezentovaný v histograme , kt orý je na nasledujúcom obrázku.
Obrázok 9 Počet dní aktívnych ponúk
Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedeného obrázku je vidieť, že najčastejší počet dní, v ktorých sú ponuky k dispozícií a teda aktívne na portálu Airbnb je v rozmed zí 324 343, resp. 343 362 dní. Z obrázku je tiež vidieť, že portál Airbnb neslúži len dlhodobo ponúkaným subjektom ale tiež jednorazovým ponúkam, čo vlastne korešponduje s pôvodným cieľom projektu.
Posledný ukazovateľ, ktorý bude sledovaný v rámci tejto k apitoly je cena. Znova sme vychádzali z dát z novembra 2018 a boli získané ceny u všetkých registrovaných a aktívnych ponúk na portálu Airbnb v Prahe. Ceny boli očistené od extré mnych hodn ôt a bol nastavený limit maximálnej ceny jednej ponuky na 13 000 Kč. Výsledný hist ogram rozloženia cien je prezentovaný v nasledujúcom grafu.
38 Obrázok 10 Rozloženie cien
Zdroj: vlastné spracovanie na základe dát z tomslee.net, airdna.co a insideairbnb.com
Z vyššie uvedeného grafu vyplýva, že naj bežnejší interval cien bol v rozmedzí 654 924 Kč za jednu noc. Priemerná hodnota ceny je teda na čísle 1874 Kč . Pre úplnosť môžeme uviesť, že pr iemerná cena na základe dát z STR v segmentu tradičného ubytovania bola v roku 2017 no hodnote 2244 Kč. Je teda jasné, že Airbnb celkovo lacnejšou alternatívou k tradičnému ubytovaniu, čo korešponduje s celkovou logikou zdieľaného ubytovania. Ceny budú aj naďalej skúmané ešte v samostatnej kapitole.
2.3 Komparácia zdieľanej ekonomiky a HUZ v Prahe Táto ka pitola sa svojím obsahom sústreďuje na komparáciu dát získaných o zdieľanej ekonomike v Prahe s dátami, ktoré sú k dispozícií ohľadne hromadných ubytovacích zariadení na území hlavného mesta Prahy. Vzhľadom k dostupnosti dát z ČSÚ sú dáta k dispozícií len na mesačnej báze (oproti dátam z STR) bude táto komparácia vykonaná práve v jednotlivých mesiacoch. Okrem toho je vhodné poukázať na skutočnosť, že dáta o zdieľanej ekonomike má v podstate zmysel zvažovať od roku 2011 (a to aj bez ohľadu na to, že sú údaje aj za predchádzajúci rok) a to z dôvodu množstva týchto dát, resp. ich významu. Pred rokom 2011 totiž význam zdieľaného ubytovania nie je možné považovať za významný. V kapitole, ktorá popisovala získavanie a transformáciu dát bolo uvedené, že sa jedná o dáta v zmyslu odhadu počtov realizovaných ponúk. Túto hodnotu nie je možné získať z dostupných dát z ČSÚ. Dáta z HUZ sú počítané v závislosti na množstve
39 návštevníkov a nie na množstve realizovaných ponúk. Napriek tomu, že chcem zistiť dopad, resp. zmeny vo vývoji, tento údaj nehrá, tak podstatnú rolu. Ďalej ale uvažujeme o vplyve zdieľanej ekonomiky na množstve realizovaných ponúk v HUZ alebo na množstve návštevníkov v týchto HUZ. Pokiaľ by sme chceli transformovať dáta z HUZ na počty realizovaných ponúk, bolo by nutné hodnoty návštevníkov vydeliť priemerným počtom osôb v ponuke. Táto hodnota sa však z rôznych zdrojov líši a nebolo by tak vhodné urobiť úpravu týchto dát. Výstupy v podobe percentuálnych zmien (v rámci sledovaného vývoja tohto trhu) by bolo totožné pred o po transformácií.
Z tohoto dôvodu budú komparované dáta (na mesačnej báze) z trhu zdieľaného ubytovania a trhu, ktorý reprezentuje všetky hromadné ubytovacie zariadenia v Prahe. V inej časti práce bude urobená komparácia dát z STR, teda s vybranými hotelmi v Prahe, kde bude analýza urobená na detailnejších a lepšie zrovnateľných vstupoch. Definícia hromadného ubytovacieho zariadenia a jeho aktuálny historický vývoj v Prahe bol prezentovaný v teoretickej časti tejto práce. V tejto kapitole sa budeme sústrediť rovno na vykonanie komparácie vývoja. Táto komparácia bude urobená jednak na základe dlhodobého vývoja týchto dvoch trhov, medzimesačného a medziročného tempa rastu a celkového objemu realizovaných ponúk, resp. počet ubytovaných hostí v Prahe.
2.3.1 Vývoj počtu hostí v HUZ v Prahe V prvom rade je treba sa zmerať na trh HUZ v Prahe a to z hľadiska počtu návštevníkov týchto zariadení. Dáta na mesačnej báze z ČSÚ sú k dispozícií kompletne na všetky HUZ a tak nie je možné identifikovať mesačné rozdiely jednotlivých hotelov. Túto komparáciu je možné urobiť len na ročnej báze. Pokiaľ je cieľom práce identifikovať možný dopad na trh s tradičným ubytovaním (v tejto kapitole reprezentovaný počtom hostí v HUZ v Prahe) je najskôr nutné identifikovať taký časový okamžik, v ktorom došlo ku zmene vo vývoji práve počtom hostí v HUZ. Zameriame sa preto najskôr na vývoj tohto ukazovateľa na mesačnej báze medzi rokmi 2010 a 2017 (rok 2018 nebol v dobe písania tohto textu k dispozícií). Výstup je prezentovaný na nasledujúcom obrázku.
40 Obrázok 11 Vývoj počtu hosťov v HUZ
Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Z vyššie uvedeného obrázku vyplýva, že je možné pozorovať dlhodobý rast počtov hostí v HUZ v Prahe. Je tiež možné identifikovať značnou sezónnosť, kedy najnižšie hodnoty identifikovateľné v grafe sú z pravidla na začiatku a na konci daného roku. K tomu aby sme lepšie vystihli podstatu rastu počtu návštevníkov v HUZ, zameriame sa ďalej na tempo rastu tohto ukazovateľa. Medziročné tempo rastu je prezentované v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 18 Medziročné tempo rastu počtu hostí v HUZ v Prahe
2010/ 2011/ 2012/ 2013/ 2014/ 2015/ 2016/ roky 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 tempo rastu počtu hostí 6,48 13, 4 3,02 3,33 8,36 7,90 7,37 v HUZ % % % % % % % Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Vyššie uvedená tabuľka potvrdzuje skutočnosť, že dlhodobo sa pri pohľadu na HUZ môžeme baviť o raste počtu hostí. Je však vidieť, že medzi rokmi 2012/2013/2014 prebiehal znační nižší rast, ako v predchádzajúcich a nasledujúcich obdobiach. Môže sa teda jedn ať o jednotlivé vplyvy vstupu iného konkurenta na trh. Nie je samozrejme jasné, či práve tento vplyv môže znamenať daný pokles ale môžeme ďalej tieto roky (teda situáciu v rokoch 2013 a 2014) považovať za kľúčové pre komparáciu s vývojom trhu so zdieľaným ubytovaním. Okrem medziročného tempa rastu je ešte vhodné doplniť obrázok a doplniť o medzimesačné zmeny, tak aby sme lepšie pochopili situáciu v rokoch 2013
41 a 2014. Na nižšie uvedenom obrázku sú prezentované medzimesačné tempa rastu v HUZ v Prahe v rokoch 2010 až 2017.
Obrázok 12 Medzimesačné tempo rastu počtu hostí v HUZ
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00%
5.00%
0.00% 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017
mezimesačné tempo rastu tempo mezimesačné -5.00%
-10.00%
-15.00% roky
Zdroj: vlastné spracovanie z dát ČSÚ
Vyššie uvedený obrázok len potvrdzuje situáciu, že v rokoch 2013 a 2014 môžeme skutočne sledovať oveľa menší rast, respektíve v niektorých mesiacoch dokonca medzimesačný pokles. Jedná sa o apríl a jún roku 2013 a marec a máj roku 2014.
2.3.2 Vývoj trhu zdieľaného ubytovania v Prahe Doteraz sme boli zameraní len na situáciu v HUZ v Prahe. Ďalšej časti textu sa preto zameriame na vývoj (tiež na mesačnej báze) trhu zdieľanej ekonomiky tak, aby sme mohli urobiť dílčí komparáciu obidvoch trhov. Trh zdieľaného ubytovania je pre potreby tejto práce reprezentovaný z pravidla portálom Airbnb. V kapitole, ktorá sa venovala metodike, bola popísaná práca s dátami, ktoré sú v tejto časti práce využité. Máme tak k dispozícií vývoj počtu realizovaných ponúk zdieľaného ubytovania cez portál Airbnb v Prahe, ktorý bol prepočítaní na mesačnej báze (pôvodné dáta sú k dispozícií na báze dennej a tak bol vykonanej prepočet, ako priemerná hodnota v danom mesiaci). Vývoj počtu realizovaných ponúk budeme sledovať medzi rokmi 2011 a 2017 (i keď sú k dispozícií dáta za rok 2018, tak v rámci tejto kapitoly nemá zmysel prezentovať, pretože z HUZ za rok 2018 sú z ČSÚ dáta nedostupné). Najskôr si predstavíme grafické vyjadrenie daného výstupu, ktoré môžeme sledovať na nižšie uvedenom obrázku.
42 Obrázok 13 Vývoj počtu realizovaných ponúk Airbnb (mesačne v Prahe)
Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna,tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedeného grafu vyplýva (oproti situácií na trhu tradičného ubytovania), že v sledovaných rokoch je vidieť oveľa výraznejší rast tohto trhu. Zatiaľ čo rok 2011 predstavuje len začiatok v počte niekoľkých desiatok realizovaných ponúk mesačne, tak v roku 2017 sú na tomto trhu realizované mesačné ponuky blížiace sa hodnote desať tisíc. Podobne, ako na trhu s HUZ v Prahe sa i tu zameriame na medziročné tempo rastu daného ukazovateľa. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 19 Medziročné tempo rastu počtu realizovaných ponúk Airbnb v Prahe
2011/ 2012/ 2013/ 2014 / 2015/ 2016/ roky 2012 2013 2014 2015 2016 2017 tempo rastu počtu hostí v Airbnb 309% 133% 201% 208% 110% 116% Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee.net, Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že hodnoty tempa rastu sú každý rok v rádoch jednotiek stoviek percent a jedná sa tak o enormní nárast tohto trhu. I keď v posledných rokoch je nárast slabší, než z počiatku, stále sa jedná o veľmi silný rast , ktorý môžeme považovať za konštantný a tiež dlhodobo neudržateľný. Otázkou zostáva, kedy sa trh so zdieľaným ubytovaním a jeho tempo rastu zastaví alebo začne klesať. Žiadne vplyvy tomuto však zatiaľ nenaznačujú. Pre hlbšiu komparáciu na mesačnej báze je ešte vhodné (podobne, ako v prípade trhu s tradičným ubytovaním) previesť prehľad tempa rastu medzimesačných. Výstup prezentuje nasledujúca tabuľka.
43 Obrázok 14 Medzimesačné tempo rastu realizovaných ponúk Airbnb v Prahe
800%
700%
600%
500%
400%
ponúk 300%
200%
100%
0% mezimesačné tempo rastu realizovaných realizovaných rastu tempo mezimesačné 2012 2013 2014 2015 2016 2017 roky
Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airdna, tomslee.net, a Airbnb
Tak ako ukazuje vyššie uvedený obrázok, tak (oproti trhu HUZ) tu nedochádza v žiadnom období k medzimesačnému poklesu. Pokiaľ sa zameriame na dlhodobý vývoj, tak je vedieť pokles medzimesačného tempa rastu, ktorý pochopiteľne korešponduje s postupným naplňovaným trhu. Je však nutné upozorniť na skutočnosť, že stále sa rada hodnôt pohybuje na hodne vyššej než 100% tempo rastu a stále sa tak jedná o veľmi rýchle rastúci trh. Posledná otázka v rámci tejto kapitoly ešte zostáva, či je možné pozorovať vo vývoji týchto dvoch trhov jednotlivé nezrovnalosti v podobe vplyvu jedného trhu na druhý. I keď sa z vyššie uvedených čísiel nezdá, že by takáto väzba existovala, pre hlbšiu interpretáciu porovnáme v ďalšom texte tieto dva vyššie predstavené trhy a ich hodnoty.
2.3.3 Vývoj v HUZ a zdieľanej ekonomiky V tejto časti textu predloženej diplomovej práce sa zameriame už na samostatnú komparáciu týchto dvoch trhov, teda trhu s tradičným ubytovaním a trhu zdieľanej ekonomiky. Tradičný trh je v tejto časti reprezentovaný HUZ s trh zdieľanej ekonomiky realizovanými ponukami na portálu Airbnb. Pokiaľ sme v predchádzajúcom texte identifikovali roky 2013 a 2014, ako tie, v ktorých sa možno prejavil dopad trhu zdieľaného ubytovania na trh tradičný, je nutné a dôležité sa na tieto roky pozrieť z hľadiska zdieľanej ekonomiky. V rokoch 2013 a 2014 bolo v priemere realizovaných 169, resp. 507 ponúk ročne. Tieto hodnoty sú oproti nasledujúcim rokom výrazne nižšie
44 a nie je možné povedať, že by tieto údaje korešpondovali s nižším tempom rastu počtu hostí v HUZ. Počet hostí HUZ je totiž niekoľkonásobne vyšší a tak tento nízky nárast počtu realizovaných ponúk nemôžeme považovať za ten trh, kam by odchádzali hostia z HUZ.
Ďalej sa zameriame na podrobnosť vývoja týchto dvoch trhov. Pokiaľ sledujeme vývoj týchto trhov v čase a to, ako moc sa vyvíjajú podobne či rozdielne, je vhodné stanoviť hodnoty ich korelačných koeficientov, ktoré môžu lepšie objasniť tento vývoj. Hodnoty korelačných koeficientov vývoja týchto dvoch vyššie popísaných trhov sú prezentované v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 20 Korelácia vývoja HUZ a zdieľanej ekonomiky rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Korelačný koeficient 0,67 0,76 0,89 0,89 0,91 0,92 0,96 Zdroj: vlastné spracovanie
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že trh zdieľaného ubytovania sa stále viac približuje svojím vývojom (resp. vývojom počtu realizovaných ponúk) trhu tradičnému. Je teda možné usudzovať, že sa tieto trhy vyvíjajú paralelne a dlhodobo sa spoločne viac menej doplňujú. Nie je možné z takto vysokých korelačných koeficientov (ktoré majú kladnú hodnotu) usudzovať, že by rast jedného trhu zaznamenal pokles trhu druhého – výsledné hodnoty hovoria totiž o opaku.
K tomu aby sme sa možno, čo najpresnejšie zamerali na komparáciu vyššie popísaných dvoch trhov, urobíme ešte grafické vyjadrenie vývoja sledovaných ukazovateľov medzi rokmi 2011 a 2017. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
45 Obrázok 15 Komparácia trhu HUZ so zdieľanou ekonomikou
900000 12000 800000 10000 700000 600000 8000 500000 6000 400000
300000 4000 Prahe 200000 2000
Počet hostí v HUZ v Prahe v HUZ v hostí Počet 100000 0 0 201 201 201 201 201 201 201 1 2 3 4 5 6 7 v Airbnb ponúk realizovaných Počet roky
HUZ Airbnb (pravá osa)
Zdroj: vlastné spracovanie
Vyššie uvedený graf v podstate len potvrdzuje informácie z vyššie uvedeného textu. Je vidieť, že vývoj trhu zdieľanej ekonomiky doplňuje a nevytlačuje trh tradičný. Je potreba upozorniť na skutočnosť, že vývoj hodnoty trhu Airbnb sú na pravej ose a neznamená to tak situáciu, že by v roku 2017 boli obidva trhy rovnako veľké (porovnať veľkostí trhov v tejto časti diplomovej práce ani nie je vzhľadom k nedostatku dát možné, to bude vykonať až na základe dát z STR). Vplyv trhu zdieľaného ubytovania na pokles hostí využívajúcich HUZ sa tak na základe vyššie prezentovaných analýz nepotvrdil. Je nutné doplniť, že sa jedná o komparáciu so všetkými HUZ, detailnejšia analýzy bude vykonaná v inej časti tejto diplomovej práce.
2.3.3.1 Odhad podielu sektoru zdieľaného ubytovania K tomu aby sme mohli vyššie uvedené analýzy použiť k ďalšie závery, zameriame sa ešte na možnosť odhadu počtov hostí, ktorý využívajú zdieľané ubytovanie tak, aby sme mohli toto množstvo porovnať s množstvom hosťov využívaných tradičné ubytovanie HUZ. Vzhľadom k tomuto cieľu práce sa zameriame na zistenie patričného podielu za rok 2017 (pretože sa jedná o jediný rok, pre ktorý sú k dispozícií údaje ako s tradičného trhu tak aj s trhu zdieľaného). Je vhodné spomenúť, že rôzne štúdie vykonávajú odhad podielu na základe rozličných hodnôt. V rámci tejto diplomovej práce budeme pre stanovanie podielu používať počet hostí.
46 Údaje z databázy Airdna a Airbnb uvádzajú, že v roku 2017 sa v celom Česku ubytovalo cca 1 milión turistov využívaných portál Airbnb. Vzhľadom k skutočnosti, že v tejto diplomovej práci pracujeme s počtom odhadnutých realizovaných ponúk, budeme ich transformovať na odhady počtov hostí. Dôležité je povedať, že máme k dispozícií ponuky na dennej báze a je teda nutné tieto ponuky upraviť tak, aby sme niektoré tieto ponuky nemali započítané dvakrát v časovom ráde. Je teda nutné najskôr vydeliť počet realizovaných ponúk priemerným počtom nocí, na ktoré sú tieto ponuky realizované. Ďalej sú tieto ponuky upravené na priemerné mesačné hodnoty, tak aby sme ich mohli porovnať s dátami s HUZ. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 21 Odhad počtu hostí v zdieľanom ubytovaní v roku 2017
odhad celkový počet realizovaných priemerný denný počet mesačného počtu mesiac ponúk Airbnb každý mesiac realizovaných ponúk hostí Január 111734 3724 31037 Február 107424 3581 29840 Marec 139572 4652 38770 Apríl 235587 7853 65441 Máj 239913 7997 66642 Jún 249952 8332 69431 Júl 284378 9479 78994 August 295425 9847 82062 September 275330 9178 76481 Október 256672 8556 71298 November 168930 5631 46925 December 233934 7798 64982 Zdroj: vlastné spracovanie z dát Airbnb, Airdna a tomslee.net
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že priemerný mesačný počet hostí v ubytovacích zariadeniach zdieľaného ubytovania bol 60159. Pokiaľ túto hodnotu porovnáme s priemerným mesačným počtom ubytovaných v HUZ, získame očakávaná podiel 9,43 % v roku 2017. I keď sa nejde o kľúčovú informáciu v rámci zistených dopadov (hlavný cieľ práce), môžeme túto hodnotu považovať za zaujímavú. Hlbšia analýza bude vykonaná v ďalších častiach textu.
2.4 Komparácia zdieľanej ekonomiky v rámci STR V úvode je nutné vymedziť pojmy, ktoré sa budú v tejto kapitole používať. Vďaka dostupnosti dát na dennej báze pre tradičný trh a trh zdieľanej ekonomiky budú vykonané
47 veľmi detailné komparácie. Trh tradičného ubytovania je v tejto časti prezentovaný dátami, ktoré sú získané zo spoločnosti STR Global, nereprezentujú teda celý trh tradičných služieb v Prahe ale iba jeho časť, ktorá je však z pohľadu urobenej analýzy, zaujímavá. Trh zdieľaného ubytovania je v tomto textu (a vlastne i v celej diplomovej práci) reprezentovaný trhom Airbnb. Vzhľadom k dostupnosti relatívne podrobných dát za tradičné ubytovanie budú komparované dáta v podobe počtu realizovaných ponúk. Nejedná sa teda o celkové čísla aktuálne ponúkaných izieb, bytov alebo domov na portálu Airbnb ale o odhadnuté realizované ponuky na základe upravených dát v podobe počtu napísaných recenzií a ďalších ukazovateľov (presný výpočet bol prezentovaný v predchádzajúcich častiach tejto práce). Týmto sa naša komparácia stáva oveľa presnejšia, pretože iné štúdie porovnávajú len množstvo ponúk, ktoré nemusí presne charakterizovať daný trh.
V rámci tejto kapitoly sa zameriame na možnosti komparácie trhu zdieľanej ekonomiky s trhom tradičného ubytovanie. V predchádzajúcom texte sme sa zamerali na získanie, odhad a úpravu dát trhu, ktorý v tejto diplomovej práci označujeme ako trh zdieľaného ubytovanie (ktorý je z pravidla reprezentovaný skutočnosťou na trhu poskytovateľa Airbnb). Podarilo sa nám získať detailný pohľad na tento trh v podobe hlavne odhadu počtu realizovaných ponúk na dennej báze a to od roku 2011 až do roku 2018 vrátane – bližší popis je uvedený v príslušnej časti textu tejto diplomovej práce. Ďalej je teda nutné s týmito dátami pracovať a komparovať ich tak, aby mohli naplniť hlavný cieľ práce a nájsť tak čiastočné alebo takmer žiadne dopady trhu zdieľaného ubytovania na trh s tradičným ubytovaním. Táto komparácia je v rámci tejto práce vykonaná s využitím dát z ČSÚ, kde komparácia prebehla so všetkými HUZ na území hlavného mesta Prahy, to však bolo uvedené v inej časti v práce. Táto kapitola sa však detailnejšie zameria (vďaka dostupnosti daných dát) na situáciu v Prahe a to s využitím údajov poskytnutých spoločnosťou STR Global, Ltd., ktorá vykonáva detailný rozbor a analýzu jednotlivých trhov ubytovacích služieb v Európe. Tento prístup je oproti prístupu z pozície komparácie zdieľanej ekonomiky z HUZ rozdielny a môžeme tvrdiť, že je aj presnejší. Komparácia totiž bude prebiehať na zrovnateľných údajov (počet realizovaných ponúk) a naviac na dennej báze. Výstupy sú potom porovnávané v jednotlivých rokoch ta, aby mohli nájsť prípady dopad. Podobne, ako v kapitole, ktorá porovnáva dáta zo zdieľanej ekonomiky s dátami z ČSÚ (komparácia pomocou HUZ) bude aj v tejto kapitole vykonávaná komparácia na základe úrovne rozdielnosti vývoja týchto dvoch trhov (mimo iné aj
48 pomocou stanovenia korelačného koeficientu), na viac sa však zameriame aj na podiel jedného a druhého trhu na ďalšie ukazovatele.
2.4.1 Komparácia cien v roku 2018 Vďaka dostupnosti dát pre niektoré dni v roku 2018 je možné vykonať komparáciu ceny ešte na základe hlbšieho skúmania. Vzhľadom k tomu, že nie sú dostupné priemerné ceny zo segmentu Airbnb za celé sledované obdobie ale sú dostupné len priemerné hodnoty za mesiace (ktoré už boli analyzované) alebo súhrn cien za vybrané dni, budeme v tejto časti práce venovať pozornosť jednoduchému zrovnaniu cien vo vybraných dňoch. I keď je týchto dát veľmi malé množstvo k dispozícií, môžeme pomocou jednoduchej komparácie dokresliť celkový obraz toho, ako moc sú rozdielne ceny v segmentu zdieľaného ubytovania a v segmentu tradičného ubytovania. Pre tradičné ubytovanie využijeme údaje z databázy STR Global. Vždy bolo vykonané očistenie od extrémnych hodnôt, kde neuvažujeme ceny vyššie, ako 13000 Kč za jednu noc. Výstup v podobe porovnania jednotlivých hodnôt je následne prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 22 Porovnanie vybraných priemerných cien
21. 04. 31. 07. 27. 08. 20. 09. 18. 10. 21. 11. deň 2018 2018 2018 2018 2018 2018 Priemer 1794 1791 1795 1777 1902 1853 Airbnb Priemer 2346 2087 2115 2799 2566 1963 STR Rozdiel 552 296 320 1022 664 110 Zdroj: vlastné spracovanie
Jednotlivé hodnoty sú vždy uvedené v korunách za jednu noc. Nie je prekvapujúce, že v žiadnom v sledovanom dni (ktoré sú k dispozícií) nie je cena zdieľaného ubytovania vyššia, ako cena ubytovania tradičného. V priemere je táto cena vyššia v jednotlivých dňoch o 494 Kč, čo odpovedá cca 25% nárastu ceny. Podobný cenový rozdiel môžeme tiež sledovať v iných destináciách (Fox, 2016).
49 2.4.2 Tradičný trh v Prahe pohľadom STR Pokiaľ je urobená komparácia tradičného trhu s trhom zdieľanej ekonomiky, je vhodné sa najskôr zamerať dopodrobna práve na tradičný trh. Pri komparácií v rámci tejto kapitoly budeme vychádzať zo znalostí údajov o počte realizovaných ponúk, tak ako na trhu tradičnom, tak aj na trhu zdieľanej ekonomiky. Situácia na tradičnom trhu z hľadiska počtu realizovaných ponúk predstavuje nasledujúci text. Najskôr sa zameriame na priemerné počty realizovaných ponúk v jednotlivých rokoch. Tento výstup prezentuje nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 23 Počet realizovaných ponúk v Prahe rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 Priemerný denný počet 23187 23783 24207 24673 26381 27132 28323 27980 realizovanýc h ponúk Medziročné 2,57% 1,78% 1,93% 6,92% 2,85% 4,39% 1,21% tempo rastu Zdroj: vlastné spracovanie z dát z STR
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že dlhodobo môžeme sledovať rast počtu realizovaných ponúk v ubytovacích zariadeniach v Prahe. Pre hlbší pohľad je ešte tento vývoj doplnený o tempo rastu (ktoré je počítané ako medziročné). Na základe tempa rastu môžeme sledovať podobnú situáciu, ako v prípade vyjadrenia tradičného trhu s využitím štatistík ČSÚ podľa HUZ. V rokoch 2013 a 2014 môžeme sledovať pokles tempa rastu (aj keď sa jedná o kladné hodnoty). Vďaka detailnejšej dostupnosti dát však môžeme jednotlivé roky analyzovať oveľa podrobnejšie. Zaujímavý je pohľad medzi rokmi 2018 a 2017 , kde je vidieť pokles počtu realizovaných ponúk v Prahe. I keď sa jedná o pokles pomerne nízky, môžeme ho pripísať práve rastu nového trhu a síce trhu zdieľaného ubytovania. Zameriame sa však na celý postup viac dopodrobna. Najskôr sa musíme zamerať na vývoj počtu realizovaných ponúk práve na tomto trhu v Prahe s využitím STR. Celkový výstup je prezentovaný v nasledujúcom obrázku.
50 Obrázok 16 Vývoj počtu realizovaných ponúk z dát STR
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000
dát STR dát 15,000 10,000 5,000 0 Počty realizovaných ponúk na trhu z na trhu ponúk realizovaných Počty 1/1/2011 1/1/2012 1/1/2013 1/1/2014 1/1/2015 1/1/2016 1/1/2017 1/1/2018 dátum
Zdroj: vlastné spracovanie z dát z STR
Vo vyššie uvedenom grafe je pridaná línia trendu, ktorá len potvrdzuje , že dlhodobo sa jedná o stále rastúci trend, i keď sa na základe tempa rastu ukazuje, že v roku 2018 sa jedná už o zastavenie daného rastu. Okrem pohľadu na vývoj trhu s tradičným ubytovaním cez dáta STR na základe počtu realizovaných ponúk sa ďalej zameriame na vývoj priemernej obsadenosti tradičného ubytovacieho zariadenia. Tento vývoj je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 24 Vývoj obsadenosti na trhu tradičného ubytovania v Prahe rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 Priemerná 66,6 68,4 69,6 70,6 75,1 77,1 80 78,8 obsadenosť (v %) Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR
Na základe vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že dlhodobo môžeme hovoriť stále o rastu s výnimkou v roku 2018, ktorý zaznamenal pokles o 1,2 percentného bodu priemernej obsadenosti oproti predchádzajúcemu roku. Aj hodnoty priemernej obsadenosti indikujú rovnaký záver, ktorý bol popísaný z výstupu z vyššie uvedeného obrázku. Vzhľadom k dostupnosti dát na dennej báze sa môžeme ďalej zamerať na oveľa viac detailnejšiu analýzu, ako sme robili doteraz. Aby sme lepšie charakterizovali celý trh s tradičným ubytovaním v Prahe, zameriame sa v rámci tejto kapitoly na výstupy len za rok 2018. Tieto výstupy ale budú sledovať hodnoty sledovaných ukazovateľov v jednotlivých dňoch
51 a mesiacoch. Najskôr sa ale zameriame na celkový vývoj počtu realizovaných ponúk v roku 2018, ten je sledovaný na nasledujúcom obrázku.
Obrázok 17 Vývoj počtu realizovaných ponúk v Prahe v roku 2018
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000 15,000 10,000
počet realizovaných ponúk realizovaných počet 5,000 0
dni
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR
Z vyššie uvedeného grafu sú vidieť typické extrémy na začiatku, resp. na konci kalendárneho roku. Rovnako tak sú dobre vidieť jednotlivé výkyvy v podobe týždenných cyklov. Nižšie uvedená tabuľka predstavuje súhrn výstupov počtu realizovaných ponúk na mesačnej báze.
Tabuľka 25 Počty realizovaných ponúk podľa jednotlivých mesiacov
mesiac priemerný počet realizovaných ponúk Január 18678 Február 20669 Marec 26411 Apríl 29129 Máj 30247 Jún 30087 Júl 30481 August 31910 September 31261 Október 30833 November 26923 December 28599 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR
Z vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že najviac vyťažené mesiace v Prahe boli august a september, naopak najmenej vyťažené boli január a február. Ďalej sa zameriame na 52 priemerné počty realizovaných ponúk v jednotlivých dňoch. Výstup je prezentovaný v tabuľke nižšie.
Tabuľka 26 Priemerné počty realizovaných ponúk v jednotlivých dňoch
deň priemerný počet realizovaných ponúk Pondelok 27320 Útorok 28948 Streda 29102 Štvrtok 28941 Piatok 28938 Sobota 29003 Nedeľa 23620 Zdroj: vlastné spracovanie z dát z STR Na základe vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, že v priebehu jednotlivých dní v týždni nie sú v priemeru v roku 2018 na tradičnom trhu výrazné odchýlky s výnimkou nedele, ktorá je z pochopiteľných dôvodov v priemere najmenej navštevovaným dňom. Tieto výstupu budú tiež komparované s trhom zdieľaného ubytovania, ale najskôr bude nutné tieto dva trhy hlbšie komparovať.
Tak aby sme mohli zachytiť patričný dopad, budeme robiť analýzu jednotlivých rokov postupne a následne bude urobený súhrn komentárov, ktorý objasní prípadne rozdiely a dopady. V nasledujúcich kapitolách sa teda budeme zameriavať na to, ako sa trh so zdieľaným ubytovaním vyvíjal v jednotlivých rokoch a akým spôsobom postupne ovplyvňoval trh tradičného ubytovania. Jednotlivé komparácie budeme vykonané vždy na základe počtu realizovaných ponúk (dáta sú k dispozícií vždy na dennej báze a to ako za trh s tradičným ubytovaním, ktorý prezentujú dáta z STR, tak pre trh zdieľaného ubytovania, ktoré prezentujú dáta získané na základe jednotlivých skúmaní, ktoré bolo popísané v predchádzajúcich častiach tejto diplomovej práce). Okrem celkového vývoja počtu realizovaných ponúk bude tiež vypočítaný korelačný koeficient pre každý rok, tak ako aj pri komparácií s tradičným ubytovaním HUZ.
2.4.3 Situácia v roku 2011 V nasledujúcom texte sa zameriame na vývoj počtu realizovaných ponúk tradičného trhu a trhu zdieľaného ubytovanie. Je jasné, že situácia v roku 2011 nebude ešte moc zaujímavá, ale ako východzí bod pre ďalšiu analýzu je nutné sa zamerať i na takto vzdialený rok. Situácia v roku 2011 bude asi pravdepodobne vykazovať ešte veľkú
53 prevahu tradičného ubytovania. Trh so zdieľaným ubytovaním sa v zásade len rozvíjal a nevykazuje žiadne výrazné počty realizovaných ponúk. Graficky je možné sledovať daný vývoj na nasledujúcom obrázku.
Obrázok 18 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2011
40,000 140
35,000 120 30,000 100 25,000 80 20,000 60 15,000 40 ubytovanie) 10,000 ubytovanie) 5,000 20 0 0 Počet realizovaných ponúk (tradičné ponúk realizovaných Počet Počet realizovaných ponůk (zdieľané ponůk realizovaných Počet
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie (pravá osa)
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Je nutné upozorniť, že dáta pre zdieľané ubytovanie sú znázornené na pravej ose a maximálne tak v roku 2011 dosahujú 132 realizovaných ponúk a to ku konci roka 2011. Je však už aj tu vidieť, že zdieľané ubytovanie má v sledovanom roku rastúcu tendenciu.
K tomu aby sme mohli tieto dva trhy lepšie komparovať, sú nevyhnutné a kľúčové ukazovatele jednotlivých trhov znázornené v nasledujúcej tabuľke.
Tabuľka 27 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2011
Rok 2011 Priemerné množstvo realizovaných ponúk – tradičný trh 23187 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 18 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34571 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 132 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 0,07 % Korelačný koeficient 0,39 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky je vidieť, aký malý podiel zdieľaného ubytovania bol v Prahe realizovaný, priemerný denný podiel odpovedal hodnote 0,07%. Zaujímavé je, že i pri
54 takto malom podiele, je stále kladná a stredne vysoká miera korelácie medzi tradičným a zdieľaným ubytovaním. Tento fakt nasvedčuje tomu, že trh zdieľaného ubytovania sa už vo svojich začiatkoch choval podobne, ako trh tradičného ubytovania. Vzhľadom k malému podielu zdieľaného ubytovania v tomto sledovanom roku nedáva zmysel robiť hlbšie analýzy a preto sa zameriame na ďalšie obdobie.
2.4.4 Situácia v roku 2012 V roku 2012 situácia potvrdzuje skutočnosť, že trh zdieľaného ubytovania postupne zosilňuje a zvyšuje počet realizovaných ponúk. Situáciu nám viac ukáže nasledujúci graf.
Obrázok 19 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2012
40,000 450 35,000 400 30,000 350 25,000 300 250 20,000 200 15,000 150 10,000 100 5,000 50 (tradičné ubytovanie) (tradičné (zdieľané ubytovanie) (zdieľané 0 0 Počet realizovaných ponúk realizovaných Počet ponůk realizovaných Počet
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie (pravá osa)
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Znovu je potreba upozorniť na skutočnosť, že počet realizovaných ponúk pre zdieľané ubytovanie sú zachytené na pravej ose daného grafu a vývoj tradičného ubytovania je zachytený na ľavej ose daného grafu. Vývoj, ktorý je prezentovaný poukazuje na skutočnosť stále posilňujúceho postavenia trhu a podobného vývoja, ako v predchádzajúcom období. Celková situácia v priemerných hodnotách je zachytená v nasledujúcej tabuľke.
55 Tabuľka 28 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2012
Rok 2012 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 23754 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 72 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34269 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 407 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 0,30 % Korelačný koeficient 0,41 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva , že v roku 2012 rástli v zásade všetky ukazovatele zdieľaného ubytovania. Stále sa však nejedná o výrazný podiel a situáciu, ktorá by značila, že trh zdieľaného ubytovania predstavuje výrazný segment, ktorý by turisti, ktorí prichádzajú do Prahy využívali.
2.4.5 Situácia v roku 2013 Rok 2013 ešte nepriniesol výraznú zmenu, tempo rastu podielu zdieľaného ubytovania kleslo, ale oproti predchádzajúcemu roku sa tento podiel zdvojnásobil. Postupne tiež rástli, podobne ako v minulom období, kľúčové ukazovatele. Grafický vývoj a následne číselné vyjadrenie kľúčových ukazovateľov je vidieť v nasledujúcom obrázku a tabuľke.
Obrázok 20 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2013
40,000 600 35,000 500 30,000 400 25,000 20,000 300 15,000 200 10,000 100 ubytovanie) 5,000 ubytovanie) 0 0 Počet realizovaných ponúk (tradičné ponúk realizovaných Počet Počet realizovaných ponůk (zdieľané ponůk realizovaných Počet
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie (pravá osa)
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Aibnb
56 Tabuľka 29 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2013
Rok 2013 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 24207 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 169 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34156 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 519 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 0,69 % Korelačný koeficient 0,54 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Aibnb
Na vyššie uvedenom obrázku je stále podiel trhu zdieľaného ubytovania zobrazený na inej ose a to teda na samostatnej pravej ose. Oproti predchádzajúcemu roku je však viac vidieť rast korelačného koeficientu a teda i daného vývoja trhu zdieľaného ubytovania.
2.4.6 Situácia v roku 2014 Zameriame sa teraz na situáciu v roku 2014. Najskôr si zobrazíme vývoj počtu realizovaných ponúk na obidvoch trhoch rovnako, ako sme to robili v rokoch predtým. A aj v tomto prípade je nutné podotknúť, že dáta za zdieľané ubytovanie sa nachádzajú na pravej ose.
Obrázok 21 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2014
40,000 1600 35,000 1400 30,000 1200 25,000 1000 20,000 800 15,000 600 10,000 400 ubytovanie) 5,000 200 ubytovanie) 0 0 Počet realizovaných ponúk (tradičné ponúk realizovaných Počet Počet realizovaných ponůk (zdieľané ponůk realizovaných Počet
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie (pravá osa)
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb Vyššie uvedený výstup korešponduje s predchádzajúcim rokom a to v zmysle, že vývoj jedného trhu je podobný, ako vývoj druhého trhu. Nasvedčuje tomu rast korelačného 57 koeficientu, ktorý je v roku 2014 na hodnote 0,59% a vykazuje tak stredne silnú mieru korelácie. Pre komplexný pohľad sa zameriame na kľúčové ukazovatele, ktoré sú uvedené v tabuľke nižšie.
Tabuľka 30 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2014
Rok 2014 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 24673 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 509 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34630 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 1457 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 2,01 % Korelačný koeficient 0,59 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že podiel zdieľanej ekonomiky oproti predchádzajúcemu obdobiu výrazne narástol a to na hodnotu 2,01%. Rovnako tak sa skoro strojnásobilo množstvo maximálne počtu realizovaných ponúk. Ďalej sa zameriame na vývoj v ďalších rokoch, ktoré už budú komparované viac podrobnejšie.
2.4.7 Situácia v roku 2015 Situácia v roku 2015 už predstavuje pomerne stabilný nárast trhu so zdieľaným ubytovaním a pre potreby tejto diplomovej práce budeme tento rok považovať za natoľko významný, aby sme mohli vykonať hlbšiu komparáciu (aj na základe dní v týždni a mesiacov). Najskôr sa však zameriame na vývoj v danom roku ohľadne počtu realizovaných ponúk tradičného trhu a trhu zdieľaného ubytovania. Tento vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
58 Obrázok 22 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2015
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000 15,000 10,000 5,000
Počet realizovaných ponúk realizovaných Počet 0
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Aibnb Je nutné povedať, že sa jedná o prvý graf v tejto kapitole, kde je počet realizovaných ponúk pre obidva trhy znázornený na jednej rovnakej ose (preto by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že ide o pokles zdieľaného ubytovanie ale to by bolo chybné). Trh zdieľaného ubytovania v priemeru dosahuje takmer 6% podielu voči trhu tradičnému a tým sa dostáva do oveľa výraznejšej pozície. Celkové výstupy tohto trhu sú vidieť z nižšie uvedenej tabuľky.
Tabuľka 31 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2015
Rok 2015 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 26381 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 1571 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34643 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 5383 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 5,80% Korelačný koeficient 0,64 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Aibnb Okrem týchto celkových hodnôt je vhodné sa zamerať na ďalšie ukazovatele. V rámci tohto textu sa ďalej sústredíme na priemerné množstvo realizovaných ponúk v jednotlivých dňoch v týždni pre obidva sledované trhy. Výstup je prezentovaný v nasledujúcej tabuľke.
59 Tabuľka 32 Počet realizovaných ponúk v rámci dní v týždni v roku 2015
priemerný počet realizovaných ponúk tradičný trh trh zdieľaného ubytovania Pondelok 25311 1321 Útorok 26862 1248 Streda 27271 1394 Štvrtok 27813 1412 Piatok 27682 1912 Sobota 27312 2095 Nedeľa 22391 1615 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva zaujímavý záver a to ten, že cez víkend vrátane piatkov je počet realizovaných ponúk vyšší než ostatné dni. Pre lepšiu predstavu je vyššie uvedená tabuľka doplnená o grafické vyjadrenie percentuálneho podielu zdieľaného ubytovania na tradičnom v jednotlivých dňoch v týždni. Výstup je prezentovaný na nasledujúcom obrázku.
Obrázok 23 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2015
9.00%
8.00%
7.00%
6.00%
5.00%
4.00%
3.00%
2.00% Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 1.00%
0.00% Pondelok Útorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Okrem komparácie v podobe s využitím jednotlivých využitých dní v týždni je tiež vhodné zamerať sa na vývoj zdieľaného ubytovania voči tradičnému v rámci jednotlivých mesiacov. Takýto vývoj je prezentovaný na nasledujúcom obrázku.
60 Obrázok 24 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch rok 2015
8.00%
7.00%
6.00%
5.00%
4.00%
3.00%
2.00%
Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 1.00%
0.00%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
V roku 2015 je priemerný podiel zdieľaného ubytovania na tradičnom 5,8%. Za nadpriemerné mesiace tohto roka môžeme považovať júl, august, september, október a december. Je teda vidieť, že využívatelia zdieľaného ubytovania využívajú toto ubytovanie v letných mesiacoch a to od piatku do nedele. Teda aspoň v roku 2015.
2.4.8 Situácia v roku 2016 Ďalej sa zameriame na situáciu v roku 2016. Podobne ako v predchádzajúcom roku sa zameriame na rovnaké ukazovatele s rovnakým detailným zameraním, ako v predchádzajúcom texte. Najskôr sa zameriame na celkový vývoj počtu realizovaných ponúk v tomto roku. Výstup je prezentovaný na obrázku nižšie.
61 Obrázok 25 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2016
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000 15,000 10,000 5,000 Počet realizovaných ponúk realizovaných Počet 0
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Rovnako ako už v roku 2015 je aj v tomto grafe jedna os, ktorá prezentuje obidva trhy a znázorňuje tak skutočný vzťah medzi týmito premennými. Z obrázku je vidieť, že i v roku 2016 vývoj v zásade korešponduje s tradičným ubytovaním. Pre doplnenie tohto vývoja sú uvedené kľúčové ukazovatele pre komparáciu a znázorňuje ich tabuľka nižšie.
Tabuľka 33 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe v roku 2016
Rok 2016 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 27113 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 3293 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34765 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 8135 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 11,83 % Korelačný koeficient 0,67 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedenej tabuľky vyplývajú dva kľúčové závery. V roku 2016 sa podiel zdieľaného ubytovania na tradičnom trhu oproti predchádzajúcemu roku zdvojnásobil a to na hodnotu 11,83%. Veľkosť korelačného koeficientu korešponduje s tým, že trh zdieľaného ubytovanie sa v podstate vyvíjal podobne ako tradičný trh. Je nutné povedať, že aj tradičný trh zaznamenáva rast (pochopiteľne nie v takej veľkosti ako zdieľaný trh) a neprejavuje sa tak pokles realizovaných ponúk na tradičnom trhu na úkor zdieľaného
62 trhu. Pre hlbšiu komparáciu sú ďalej prezentované výstupy v podobe podielu zdieľaného ubytovanie na tradičnom v jednotlivých dňoch v týždni. Výstup je uvedený v grafu nižšie.
Obrázok 26 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2016
18.00%
16.00%
14.00%
12.00%
10.00%
8.00%
6.00%
4.00% Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 2.00%
0.00% Pondelok Útorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Vyššie uvedený obrázok potvrdzuje situáciu z predchádzajúceho obdobia a nevykazuje tak žiadne výrazné zmeny. Kľúčové dni, ktoré zaznamenávajú nárast podielu zdieľaného ubytovania sú víkendové teda od piatku do nedele. V tomu roku je maximálny podiel zdieľaného ubytovania v piatok. Pre lepší pohľad sa ešte zameriame na podiel zdieľaného ubytovanie na ubytovaní tradičnom v jednotlivých mesiacoch a výstup je prezentovaný na obrázku nižšie.
63 Obrázok 27 Podiel zdieľaného ubytovanie na jednotlivých mesiacoch za rok 2016
16.00%
14.00%
12.00%
10.00%
8.00%
6.00%
4.00%
Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 2.00%
0.00%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Uvedený obrázok korešponduje s predchádzajúcimi rokmi a nevykazuje tak žiadne nové závery. Pozrieme sa teda na ďalší rok.
2.4.9 Situácia v roku 2017 Rok 2017 predstavoval pre trh zdieľaného ubytovania úspech v podobe rastu podielu na trhu s tradičným ubytovaním, ktorý sa priblížil 25%. Táto hranica tak opäť predstavuje dvojnásobný rast tohto trhu. Zameriame sa však najskôr na vývoj počtu realizovaných ponúk v priebehu celého roku, ktorý je uvedený na obrázku nižšie.
64 Obrázok 28 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2017
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000 15,000 10,000 5,000
Počet realizovaných ponúk realizovaných Počet 0
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Z vyššie uvedeného obrázku je jasne vidieť, že trh zdieľaného ubytovanie v roku 2017 predstavuje významný segment a jeho postavenie na trhu zdieľaného ubytovania v Prahe je stabilné a relatívne silné. Pre hlbšiu komparáciu sa opäť sústredíme na kľúčové ukazovatele, ktoré prezentuje nasledujúca tabuľka.
Tabuľka 34 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2017
Rok 2017 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 28323 Priemerné množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 7120 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34873 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 16990 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 24,54 % Korelačný koeficient 0,66 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Vyššie uvedená tabuľka prezentuje hlavne záver v podobe rastu priemerného podielu zdieľaného ubytovania na tradičnom trhu, ktorý je v roku 2017 na hodnote 24,54%. Vhodné je také upozorniť na maximálne množstvo realizovaných ponúk na trhu zdieľaného ubytovania, ktorý je v tomto roku skoro 17tisíc, čo je viac ako dvojnásobok oproti minulému roku. Veľkosť korelačného koeficientu zase korešponduje s tým, že tieto dva trhy sa vyvíjajú pomerne rovnako. Ďalej sa zameriame na to ako sa vyvíjal podiel zdieľaného ubytovania v dňoch v týždni. Tento výstup zobrazuje obrázok nižšie.
65 Obrázok 29 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni v roku 2017
45.00%
40.00%
35.00%
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00% Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 5.00%
0.00% Pondelok Útorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Podobne ako v roku 2016 sa aj v roku 2017 zvyšuje podiel zdieľaného ubytovanie s príchodom víkendových dní. Je možné sledovať vyšší rast podielu v piatok oproti predchádzajúcemu roku. Pre komplexnú komparáciu sa ešte zameriame na podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch. Výstup je zobrazený na obrázku nižšie.
Obrázok 30 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch za rok 2017
35.00%
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00%
Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 5.00%
0.00%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
66 Aj tu je vidieť, že podiel zdieľaného ubytovania rastie v lete a na konci roka teda v decembri. Prvé tri mesiace zase predstavujú najnižšie hodnoty podielu. Zameriame sa ďalej na posledný analyzovaný rok.
2.4.10 Situácia v roku 2018 Na úvod tejto kapitoly je nutné podotknúť, že dáta za tento rok sú dostupné len do 21. Novembra. Vzhľadom k tomu, ako boli dáta o počte realizovaných ponúk získané, nebolo v dobe diplomovej práce možné získať aktuálnejšie dáta. Je však možné v prieberu roku 2019 tieto dáta získať a urobiť tak aktuálnejší pohľad. Obecne ale môžeme tvrdiť, že výstupy pokrývajú takmer celý rok a preto budú do komparácie zaradené tiež. Najskôr sa zameriame na vývoj počtu realizovaných ponúk na obidvoch trhoch. Výstup prezentuje nasledujúci obrázok.
Obrázok 31 Vývoj tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2018
40,000 35,000 30,000 25,000 20,000 15,000 10,000 5,000
Počet realizovaných ponúk realizovaných Počet 0
Tradičné ubytovanie Zdieľané ubytovanie
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Vývoj je veľmi podobný roku predchádzajúcemu a môžeme tvrdiť, že tu už nenastal nejak výrazný rast trhu so zdieľaným ubytovaním, ako bolo vidieť v predchádzajúcom roku. Pre lepší prehľad sa zameriame na kľúčové ukazovatele, ktoré sú uvedené v tabuľke nižšie.
67 Tabuľka 35 Porovnanie trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v Prahe za rok 2018
Rok 2018 Priemerné množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 27974 Priemerné množstvo realizovaných trh zdieľaného ubytovania 7203 Maximálne množstvo realizovaných ponúk tradičný trh 34833 Maximálne množstvo realizovaných ponúk trh zdieľaného ubytovania 15472 Priemerný podiel zdieľaného ubytovania 25,17% Korelačný koeficient 0,68 Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Vyššie uvedená tabuľka v zásade len potvrdzuje skutočnosť, ktoré sú prezentované v predchádzajúcom obrázku. Aj keď je zaznamenaný rast zdieľaného ubytovania ale oproti predchádzajúcemu roku už nie je tak ani zďaleka tak výrazný. Priemerný podiel zdieľaného ubytovania na tradičnom bol v roku 2018 (teda do novembra) na hodnote 25,17%. Zaujímavé je, že klesol počet maximálne realizovaných ponúk (situácia mohla byť ovplyvnená tým, že nemáme dáta do decembra ale v porovnaní s rokom 2017, tak tam bol maximálny počet ponúk v apríly). Nejedná sa o nejaké prepady ale skôr o zmenu v porovnaním s rokom 2017, ktorý vykazoval určitú stabilitu. Zameriame sa ďalej ako sa vyvíjalo zdieľané ubytovanie v dňoch v týždni a tento výstup zobrazuje nasledujúci obrázok.
Obrázok 32 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých dňoch v týždni za rok 2018
40.00%
35.00%
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00% Podiel zdieľaného ubytovania zdieľaného Podiel 5.00%
0.00% Pondelok Útorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
68 Aj bez nutnosti bližšie skúmania je vidieť, že sa jedna o takmer rovnakú situáciu, ako v predchádzajúcom roku a značí to tak určité ustálenie trhu zdieľaného ubytovania. Pre úplnosť sa ešte zameriame na vývoj podielu v jednotlivých mesiacoch, ktorý ukazuje obrázok nižšie.
Obrázok 33 Podiel zdieľaného ubytovania v jednotlivých mesiacoch za rok 2018
35.00%
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00%
Podiel zdieľaného ubytvania zdieľaného Podiel 5.00%
0.00%
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Oproti predchádzajúcemu obdobiu je vývoj trhu stabilnejší a nevykazuje také rozdiely. Významné mesiace však zostávajú rovnaké (s výnimkou decembra, ktorý z dôvodu nedostatku dát nie je na obrázku).
2.4.11 Celková situácia medzi rokmi 2011 a 2018 V predchádzajúcom texte sme sa zamerali na situáciu na trhu tradičného a zdieľaného ubytovania v jednotlivých rokoch. Cieľom celej tejto kapitoly bolo jednak detailne analyzovať chovanie trhu zdieľaného ubytovania a tiež zistiť, či sa prejavuje dopad na trh tradičný v podobe poklesu počtu realizovaných ponúk alebo iných zmien. V kapitole, ktorá komparovala situáciu so všetkými HUZ na území hlavného mesta Prahy nebol zaznamenaný taký dopad, teda nepreukázalo sa, že by trh zdieľaného ubytovania primárne ovplyvňoval tradičný trh. V tejto kapitole sme sa zamerali na trh tradičný s využitím dát z STR Global, ktoré síce neprezentujú celý trh HUZ v Prahe ale prezentujú oveľa detailnejšie dáta, ktoré sa dajú využívať pre detailnejšiu komparáciu. Výstupy tejto časti textu môžeme zhrnúť do niekoľkých jednotlivých bodov. Najskôr je vhodné zhrnúť
69 sledované kľúčové ukazovatele a na ich základe sa zamerať na kľúčové výstupy. Tieto ukazovatele za jednotlivé roky sú prezentované v nasledujúcej tabuľke. Oproti predchádzajúcemu textu je tabuľka ešte doplnená o tempo rastu jednotlivých trhov.
Tabuľka 36 Kľúčové ukazovatele komparácie trhov
Rok 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 Priemerné množstvo realizovaných 23187 23754 24207 24673 26381 27113 28323 27974 ponúk – tradičný trh Priemerné množstvo realizovaných 18 72 169 509 1571 3293 7120 7203 ponúk trh zdieľaného ubytovania Priemerný podiel zdieľaného 0,07% 0,30% 0,69% 2,01% 5,80% 11,83% 24,54% 25,17% ubytovania Tempo rastu – 2,45% 1,90% 1,93% 6,92% 2,77% 4,46% 1,23% tradičný trh Tempo rastu 307,12 133,70 200,95 208,28 109,67 116,22 trh zdieľaného 1,16% % % % % % % ubytovania Korelačný 0,39 0,41 0,54 0,59 0,64 0,67 0,66 0,68 koeficient Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Vyššie uvedené tabuľka nám poskytuje kľúčové závery z vykonanej analýzy. Najskôr je nutné upozorniť na skutočnosť, že tempo rastu zdieľaného ubytovania (merané pomocou počtu realizovaných ponúk) sa až do roku 2018 vždy nachádzalo nad hodnotou 100% a nárast tohto trhu bol vždy enormný. Pre lepší prehľad je tempo rastu v jednotlivých rokoch prezentované graficky v nasledujúcom obrázku.
70 Obrázok 34 Tempo rastu trhu zdieľaného ubytovania a trhu tradičného
350.00%
300.00%
250.00%
200.00%
150.00%
100.00%
50.00%
0.00% 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 -50.00%
Tempo rastu - tradičný trh Tempo rastu - trh zdieľaného ubytovania
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Je pochopiteľné, že takýto veľký nárast nie je možné udržať dlhodobo a preto je možné očakávať v ďalších horizontoch pokles tohto trhu, tak aby sa „vyčistil“ dlhodobo nerentabilných investícií.
Ďalej je z vykonanej komaparácie vidieť, že v roku 2018 môžeme hovoriť o stabilizácií trhu zdieľaného ubytovania v tom zmysle, že tento trh už nerastie tak výrazným tempom (aj keď nie sú k dispozícií dáta za celé obdobie). Jeho podiel na trhu tradičného ubytovania v Prahe sa ustálil na hodnote cca 25%. V nasledujúcom obrázku je znázornený postupný vývoj podielu trhu zdieľaného ubytovania na trhu tradičnom.
71 Obrázok 35 Vývoj podielu trhu zdieľaného ubytovania
30.00%
25.00%
20.00%
15.00%
10.00%
5.00% Podiel trhu zdieľaného ubytovania zdieľaného trhu Podiel
0.00% 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Zdroj: vlastné spracovanie z dát STR, Airdna, tomslee.net a Airbnb
Ďalší výstup už korešponduje s primárnym cieľom diplomovej práce. Pokiaľ by sme sa zamerali na vývoj počtu realizovaných ponúk na obidvoch trhoch a uvažovali o tom, že hostia z jedného trhu prechádzajú do trhu druhého, tak je nutné spomenúť, že tento efekt sa nepreukázal. Extrémny nárast trhu zdieľaného ubytovania nemal dopad na tradičný trh v podobe jeho dlhodobého poklesu alebo naopak. Ďalšie zaujímavé zistenie z vykonanej komparácie je skutočnosť, že trh zdieľaného ubytovania sa síce dlhodobo vyvíjal (z hľadiska počtu realizovaných ponúk) veľmi podobne ako trh tradičný (korelácia sa blíži hodnote 0,7%) ale i tak je možné sledovať jednotlivé rozdiely. Tieto rozdiely spočívajú hlavne zo skutočnosti, že podiel zdieľaného ubytovania je dlhodobo vyšší cez víkendy (teda piatok, sobota a občas nedeľa) a tiež v letom období. Z toho zistenia môžeme usudzovať, že trh zdieľaného ubytovania využívajú viac menej leisure klienti než business klienti.
72 3 Návrhová časť Táto časť diplomovej práce by sa mala sústrediť na vlastné prínosy, návrhy a prípadné odporučenia, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich analýz a komparácií. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že cieľom práce je zistiť dopad zdieľaného ubytovania na trh s tradičným ubytovaním a preto budú v návrhovej časti informácie, ktoré nesúvisia priamo s naplneným hlavného cieľa práce ale budú ho len doplňovať. V rámci obecne zdieľanej ekonomiky sa často hovorí o niekoľkých otázkach. Stručne môžeme tieto dotazy zhrnúť do jednej otázky a to, či je nutné sektor zdieľanej ekonomiky nejakým spôsobom regulovať alebo nie. Zdieľaná ekonomika obsahuje niekoľko ďalších aktivít a služieb (nie len poskytovanie ubytovacích služieb), v ktorých by bolo vhodné jednotlivé regulačné princípy zaviesť. Predtým ako sa k nim dostaneme by bolo vhodné sa zamerať na to, čo vlastne reguláciou myslíme a kedy má takáto regulácia zmysel. V zmysle regulácie trhu zdieľanej ekonomiky sa bavíme o tzv. ekonomickej regulácií. Táto ekonomická regulácia sa spravidla uplatňuje vo forme úpravy zákona, vyhlášok či iných predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo viažu na daný sektor. Dôvodom ekonomickej regulácie podľa Bažantovej (2013) môže byť takéto fungovanie trhu, ktoré nevedie k spoločensky optimálnemu výsledku. Dôležité je tiež podotknúť, že reguláciu môžeme považovať za efektívnu až v tom prípade, pokiaľ sú jej očakávané prínosy vyššie, než vynaložené náklady. Problém ale je ako uvádza Rod (2016), že dôsledky regulácie nie sú vždy predvídateľné, napríklad môžu znižovať blahobyt spoločnosti, ďalej môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu poskytovaných služieb.
V úvode tejto kapitoly bolo povedané, že čiastočná regulácia by bola vhodná u niektorých sektoroch zdieľanej ekonomiky. V tomto ohľade je regulácia myslená, ako konkrétne odporučenie či zmeny v zákonoch a to u tých činností, ktoré by mohli mať negatívny dopad na spoločensko ekonomický vývoj štátu. Jedná sa tak hlavne o obory zdieľanej ekonomiky, ktoré sa viažu na poskytovanie finančných služieb (P2P pôžičky). Finančné trhy, na ktoré tieto platformy v podstate vstupujú, totiž musí predstavovať jasne fungujúci aparát tak, aby mohli byť súčasťou kvalitne fungujúcej ekonomiky štátu. Vzhľadom k tomu, že téma predloženej diplomovej práce sa sústredí primárne na poskytovanie ubytovacích služieb, budeme v ďalšom texte uvažovať o prípadnej regulácií práve tohto sektoru. Na základe vykonaných analýz v diplomovej práci a hlavne komparácie s tradičným trhom sa ukazuje, že trh zdieľaného ubytovania je trhom novým, ktorý doplňuje trh tradičný. V tomto ohľade teda nefiguruje ako priamy konkurent tradičného
73 trhu, ktorý poskytuje ubytovacie služby. Ukazuje sa, že trh zdieľanej ekonomiky otvára možnosti cestovania pre novú skupinu spotrebiteľov. Z hľadiska poskytovateľov ubytovacích služieb (tradičných i zdieľaných) je však nutné, aby boli jasne vymedzené pravidlá toho, kto môže a za akých podmienok túto službu poskytovať, platiť dane, odvádzať ďalšie poplatky a mať radu ďalších povinností s tým spojených. A práve na tieto oblasti budeme mieriť návrhy tejto diplomovej práce. Je podstatné povedať, že sa nejedná o návrh striktne regulačný v tom zmysle, že by trh zdieľaného ubytovania bol chápaný ako neefektívny alebo spoločensky nebezpečný. Dôvodom skutočnej regulácie trhu zdieľaného ubytovania by tak mohla byť maximálne obmedzená racionalita spotrebiteľa, ktorý by nemal dostatok informácií o poskytovateľovi ubytovacích služieb a nemal by dostatočné záruky toho, že ubytovanie bude poskytnuté v danom štandarde a za predom stanovených podmienok. Tieto záruky sú však v zásade garantované samotnou platformou Airbnb a navyše takéto záruky nie sú garantované ani na trhu tradičného ubytovania. Striktná regulácie trhu zdieľaného ubytovania, tak ako je urobená v niektorých krajinách (Londýn, San Francisco) sa z pravidla sústreďujú na reguláciu z pohľadu mesta. Mestá tak obmedzujú maximálne množstvo dní v roku (často je to hodnota cca 90 dní), kedy môže byť byt ponúkaný cez platformu Airbnb či podobné platformy. Efekty takejto striktnej regulácie sú však sporné a vedú k dvom základným otázkam. Čo je vlastne cieľom takejto regulácie? Čo sa skutočne stane na trhu zdieľaného ubytovania, keď bude takto regulovaný? Ciele takejto regulácie môžu byť často viac politické ako ekonomické. Cieľom takejto regulácie môže byť zníženie tempa rastu cien nehnuteľností vo veľkých mestách. Tento fakt je skutočný problém v rade hlavných miest v Európe, kde sa bývanie stáva v zásade nedostupné pre väčšinu ekonomicky aktívnych spotrebiteľov. Či je tento cieľ skutočne naplnený nám pomôže druhá položená otázka. Pokiaľ bude trh striktne regulovaný maximálnym počtom dní, kedy je možné ponúkať voľnú izbu, môže nastať problém v tom zmysle, že ponúkajúci subjekty začnú systém (do ktorého by sa mali registrovať) obchádzať, začnú obchádzať aj celú platformu Airbnb a budú si tak kontrakty uzatvárať „nepriamo“ s návštevníkom danej destinácie a tak sa časť takto uzavretých obchodov presunie do zóny šedej ekonomiky, ktorá nebude zdaňovaná a môže tak priniesť skôr straty pre ekonomiku danej krajiny. Z tohto pohľadu je podľa návrhov tejto diplomovej práce takáto striktná regulácia nežiadúca. Očakávania takejto regulácie budú pravdepodobne nižšie, než očakávané náklady na túto reguláciu. Zameriame sa preto na jednotlivé zmeny vo forme návrhov, ktoré by mohli byť zakomponované do zákonných podmienok poskytovania ubytovacích služieb na trhu zdieľaného ubytovania tak, aby trh
74 ubytovacích služieb bol pre všetky zúčastnené strany jasne vymedzený. Zaistiť vhodné a spravodlivé podnikateľské prostredie je vhodnejšia cesta, ako vykonávať zásahy do fungovania trhu so zdieľaným ubytovaním .
Najskôr sa zameriame na otázku daní a vymedzenie podnikateľských činností. Poskytovanie ubytovacích služieb podľa Živnostenského zákona (Zákon č. 455/1991Sb. O živnostenskom podnikaní) je formulované ako živnosť ohlasovacia, voľna v kategórií 55 (príloha č. 4 daného zákona). Pre splnenie poskytovania ubytovacích služieb je teda nutné splniť základné požiadavky dané týmto zákonom. V zmysle živnostenského zákona je síce kategória 55 chápaná ako poskytovanie ubytovacích služieb, zároveň ale tento zákon v paragrafu 3 uvádza, že živnosťou nie je prenájom nehnuteľností bytov a nebytových priestorov (paragraf 3, odstavec 3, písmeno ah). Presné vymedzenie rozdielov teda v zákone nie je. Historicky je jasné, že poskytovanie ubytovacích služieb sa viaže na tých podnikateľov, ktorý prevádzkujú hromadné ubytovacie zariadenia. Prenájmom nehnuteľností sa rozumie (z historického hľadiska) dlhodobé prenájmy bytov vo vlastníctve fyzických osôb teda nepodnikateľov. S príchodom zdieľanej ekonomiky a nových prístupov k podnikaniu a poskytovaniu ubytovacích služieb je však toto vymedzenie nedostatočné. Pre účely fungovania trhu a dopadov na jeho subjekty je však oveľa podstatnejšie zamerať sa tiež na zákon, ktorý sa viaže na odvádzanie daní. V našom prípade sa jedná o Zákon č. 586/1992 Sb. o daniach z príjmov. V patričných kapitolách tejto diplomovej práce bolo uvedené, že poskytovanie ubytovacích služieb obecne môžeme v zmysle tohto zákona chápať na základe dvoch rôznych vyjadrení. Jedná sa o ubytovanie uvedené v paragrafu 7 (príjmy zo samostatnej činnosti), na ktoré sa viaže povinnosť vlastniť živnostenské oprávnenie a v zásade aj ďalšie podmienky , ktoré stanovú iné právne predpisy (poplatky, registrácia cudzincov, atď.). Okrem paragrafu 7 daného zákona je však možné poskytovať ubytovanie na základe paragrafu 9 (príjmy z nájmu). Zameriame sa najskôr na presné definície týchto činností (príjmy zo samostatnej činnosti a príjmy z nájmu). Paragraf 7 Zákona o daniach z príjmu (č. 586/1992 Sb.) uvádza, že „Príjmom zo samostatnej činnosti, pokiaľ nepatrí do príjmov uvedených v paragrafu 6, je a) príjem z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjem zo živnostenského podnikania, c) príjem z iného podnikania neuvedeného v písmenách a) a b), ku ktorému je potreba živnostenské oprávnenie, d) podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na zisku.“ Na strane druhej paragraf 9 rovnakého zákona uvádza, že „Príjmy z nájmu, pokiaľ nejde o príjem uvedený v paragrafu
75 6 a 8 sú, a) príjmy z nájmu nehnuteľných vecí alebo bytov, b) príjmy z nájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného nájmu podľa paragrafu 10 odst. 1 písm. a.)“ Dostávame tak pohľad, ktorý prezentuje dvoje vymedzenie poskytovania ubytovania a to bez jasného rozdelenia. Je nutné ešte doplniť vyjadrenie Generálneho finančného riaditeľstva, ktoré vo svojom materiáli uvádza (Fojtík, 2017) to akým spôsobom rozlišovať, či sa jedná o príjmy z ubytovania alebo prenájmu. Tieto odporučenia sú popísané v predchádzajúcom texte tejto práce a v zásade sú opäť formulované veľmi obecne. Jedným z návrhov, ktorý je možné zaradiť do tejto kapitoly diplomovej práce, tak je jasné vymedzenie a rozlíšenie poskytovania ubytovania (v zmysle samostatnej zárobkovej činnosti) a prenájmu. Rozlíšenie by bolo možné charakterizovať na základe troch odlišných kritérií: používanie adresy, zmluva a očakávaná doba. Tieto kritériá vychádzajú z vlastného skúmania ale i doplňujúcich komentárov patričných orgánov (Generálne finančné riaditeľstvo, Ministerstvo priemyslu a obchodu a ďalšie orgány verejnej správy). Pre jednoduchšie rozlíšenie sú tieto navrhované kritéria zhrnuté do nasledujúcej tabuľky.
Tabuľka 37 Kritéria rozlíšenia samostatnej činnosti a prenájmu
očakávaná doba Možnosť používania zmluva poskytovania adresy služby Kontrakt o ubytovaní z Adresa daného miesta pravidla nie je podložené Samostatná ubytovania z pravidla zmluvou v tradičnom zarábajúca nie je spotrebiteľom slova zmysle, ale len Krátkodobé pobyty činnosť využívaná k žiadnej registráciou ubytovania v rádoch maximálne (paragraf 7) ďalšej komunikácií a na dané obdobie a tiež niekoľkých nemá možnosť si odsúhlasením podmienok jednotiek týždňov. „Airbnb“ stanoviť trvalý alebo poskytnutia ubytovania v prechodný pobyt. danej lokalite a za danou cenu. Adresa daného miesta ubytovania môže byť spotrebiteľom Prenájom používaná i pre Strednodobé a nehnuteľnost potreby ďalšej Kontrakt o ubytovaní je z dlhodobé pobyty í (paragraf 9) písomnej komunikácie pravidla podložený v rádoch minimálne a (so súhlasom nájomnou zmluvou. niekoľkých „Tradičný majiteľa)tu má mesiacov. prenájom“ spotrebiteľ možnosť ustanoviť svoj trvalý alebo prechodný pobyt. Zdroj: vlastné spracovanie
76 Vyššie uvedené tri kritéria môžu pomôžu v rozlišovaní, či sa jedná o samostatnú činnosť alebo prenájom nehnuteľnosti. Tieto kritéria by tiež mohli byť zakotvené v daných predpisoch tak, aby bolo vymedzenie zrozumiteľné a hlavne i vymáhateľné. Je dôležité spomenúť, že v rámci týchto kritérií nie je uvažovanú účel cesty, lebo účel cesty sa nemusí zlučovať ani s dobou ani s iným kritériom a preto účel nie je možné odporučiť ako kľúčové kritérium pre rozlíšenie týchto dvoch činností. Ďalšie kritérium, ktoré nie je zahrnuté v rozlíšení je poskytovanie doplňujúcich služieb. Toto kritérium je totiž veľmi obecné. Pokiaľ by teda boli splnené minimálne dve kritéria z troch vyššie uvedených v danej činnosti, poskytovateľ by mal jasný obraz toho, do ktorej z týchto kategórií jeho činnosť spadá. Môže totiž nastať situácia, že poskytovateľ služieb Airbnb bude mať možnosť poskytnúť svoju jednotku dlhodobo (tým by spadal do kategórie „tradičného prenájmu“), ale pokiaľ by neboli splnené ďalšie dve kritéria (používanie adresy a zmluva) jednalo by stále o samostatne zarábajúcu činnosť v kategórií „Airbnb“.
Pokiaľ bude jasne vymedzené, či sa jedná o prenájom alebo samostatne zarábajúcu činnosť, bude tiež jasné pre koho platia rovnaké podmienky ako pre poskytovateľov tradičných ubytovacích služieb. Tie totiž platia pre všetkých, ktorí poskytujú ubytovanie v zmysle kategórie 55 teda tiež v zmysle paragrafu 7 Zákona o daniach z príjmov.
Okrem vyššie uvedeného návrhu je tiež vhodné spomenúť, že je nutné zaistiť patričnú kontrolu toho, či ponúkajúci ubytovanie cez portál Airbnb skutočne odvádzajú dane a teda priznávajú svoje príjmy. V roku 2018 si Generálne finančné riaditeľstvo vyžiadalo tieto informácie od sprostredkovateľov Airbnb a je teda pravdepodobné, že takéto kontroly budú aj naďalej prebiehať.
Posledná skutočnosť, ktorú je vhodné v tejto kapitole spomenúť je vlastní prínos celého textu. V tejto predloženej diplomovej práci je možné prínosy zhrnúť do dvoch skupín. Najskôr sa môžeme zamerať na vykonanú komparáciu a zistenie patričných záverov, ktoré sú však komentované v iných častiach tejto práce a zhrnuté v záveru práce. Druhý prínos textu, ktorý je možné považovať za unikátny sú práce s dátami, ktoré sú odhadnuté pre zdieľané ubytovania v zmyslu počtu realizovaných ponúk a nie len v zmysle počtu ponúkaných bytov či domov na portálu Airbnb. Vzhľadom k tomu, že počet realizovaných ponúk oveľa lepšie ukazuje skutočné chovanie spotrebiteľov a tým i jednej časti trhu zdieľaného ubytovania sú tieto dáta vhodné tiež pre ďalšie výstupy. Spomínané dáta sú tiež súčasťou elektronickej prílohy diplomovej práce.
77 Záver Diplomová práca sa sústredila primárne na problematiku tzv. zdieľaného ubytovania v Prahe medzi rokmi 2011 až 2018. Tieto roky boli vybrané hlavne z dôvodu dostupnosti dát a tiež z dôvodu zvýšenia významu zdieľaného ubytovania po roku 2011. Na tomto mieste je potrebné zhrnúť zistenia vyplývajúce z definície zdieľaného ubytovania. Jeden zo záverov, ktorý vyplýva z vyššie uvedeného textu práce je ten, že zdieľaná ekonomika nie je jednoznačne definovaná v tom zmysle, že by toto slovné spojenie bolo významovo jednotné a všetci autori odborných textov by sa zhodli na jeho významu. Cieľom práce nebolo tento termín definovať ale pre potreby predloženého textu sme využili zdieľanú ekonomiku resp. jej ubytovanie, ktoré neodpovedá tradičnému v tom zmysle, že je ponúkaný dom, byt alebo izba cez internetovú platformu, ktorá priamo spojuje sprostredkovateľa so záujemcom.
Tieto platformy v čele s Airbnb predstavujú dnes vo svete nový tržný segment, ktorý je v niektorých oblastiach sveta považovaný za nežiadúci. Negatívne vplyvy zdieľanej formy ubytovania môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov: rastú ceny nehnuteľností v centrách veľkých miest, možné daňové úniky zo strany ponúkajúcich, nerovné podmienky poskytovania ubytovacích služieb vo väzbe na tradičných poskytovateľov ubytovania. Tieto tri negatívne dôsledky potom vedú u niektorých krajín k regulácií zdieľaného ubytovania (napríklad krajiny Belgicko, Londýn, San Francisco).
Cieľom diplomovej práce bolo odhadnúť ako zdieľané ubytovanie ovplyvňuje tradičné ubytovacie zariadenia. Pre naplnenie tohto cieľa bolo nutné pracovať s množstvom sekundárnych dát, ktoré je možné rozdeliť do troch základných zdrojov. Najskôr boli získané dáta verejne dostupné z Českého štatistického úradu o počte a štruktúre hromadných ubytovacích zariadení, o počet hostí a ďalšie údaje. Za druhé boli získané dáta zo spoločnosti STR Global, ktorá zhrňuje údaje jednotlivých trhov v ubytovacích služieb z celého sveta. Celkové dáta nie sú spoločnosťou povolené k zdieľaniu a tak sú len jednotlivé dáta za Prahu použité vo výskume. Tretí zdroj sa viaže na zdieľané ubytovanie a boli využité databázy ako Airbnb, airdna, tomslee a ďalšie. Na základe týchto dát (hlavne na základe dát o počte napísaných recenzií na poskytnuté ubytovania) bol potom vykonaný odhad počtu realizovaných ponúk na dennej báze. Prepočet počtu realizovaných ponúk na každý deň (od roku 2011 do konca novembra 2018) bol vykonaný hlavne z dôvodu aby sme mohli vykonať čo najpresnejšiu komparáciu s dátami s STR, ktoré sú taktiež na dennej báze. Základné vstupy pre vykonané analýzy sú tak nasledujúce: počet ponúk, počet 78 realizovaných ponúk, počet hostí a cena. Na základe týchto vstupných dát sú vykonané komparácie a z nich patričné výstupy.
Predtým ako sa zameriame na naplnenie hlavného cieľa práce, sústredíme sa najskôr na naplnenie jednotlivých cieľov. Prvý cieľ v podobe vymedzenia a identifikácie zdieľaného ubytovania v Prahe pomohol k naplneniu hlavného cieľa a to tak, že boli popísané hlavné východiská pre ďalšiu analýzu. Trh zdieľaného ubytovanie v Prahe je reprezentovaný zásadne platformou Airbnb a poskytuje na prvý pohľad zaujímavú alternatívu k tradičnému ubytovaniu. Ale i napriek tomu sú medzi týmito trhy rozdiely a to hlavne v ponuke poskytovaných služieb (ktoré je v tradičnom ubytovaní oveľa variabilnejšie). Z vykonaných analýz je tiež vidieť, že trh zdieľaného ubytovania od roku 2011 rastie (merané počtom celkových ponúk) v rádoch stoviek percent každý rok so spomaľujúcim tempom a s minimálnym rastom v roku 2018. Je teda vidieť, že tento trh sa už nasycuje (z hľadiska ponuky) a jeho rýchly rast (hlavne v rokoch 2013 a 2016) sa už vytratil. V Prahe je tiež najväčší počet týchto ponúk v Prahe 1, Prahe 2 a Prahe 3. Väčšina týchto ponúk (dlhodobo viac než 75 %) sa viaže na celý byt alebo dom. Ukazuje sa tiež, že dve tretiny ponúkajúcich majú v portfóliu len jednu ponuku. Na druhej strane cca 7,5 % ponúkajúcich majú v portfóliu dlhodobo 5 a viac ponúk. Ani zďaleka však nie sú všetky ponuky ponúkané po celý rok. Dlhodobo ich je asi 23 % ponúk k dispozícií viac než 305 dní v roku.
Druhý cieľ v podobe odhadu podielu zdieľaného ubytovania v Prahe sa sústredil na rok 2017, ktorý je pre vykonaný odhad najvhodnejší (trh zdieľaného ubytovania je už relatívne stály a zároveň sú k dispozícií dáta pre tradičný trh). Odhad podielu zdieľaného ubytovania v Prahe bol vykonaný na základe počtu hostí využívaných zdieľané ubytovanie a počtu hostí využívaných tradičné ubytovanie. Na základe získaných a upravených dát bol stanovený podiel zdieľaného ubytovania na ubytovaní tradičnom pre rok 2017 na hodnote 9,43 %.
Tretí cieľ, ktorý sa viaže na identifikáciu a komparáciu cien zdieľaného ubytovania s tradičným trhom bol komentovaný v kapitole, ktorá sa viaže na analýzu cien a komparáciu s dátami s STR. Výstup tejto podkapitoly ukazuje, že priemerne je cena zdieľaného ubytovania nižšia o 25 % oproti cene tradičného ubytovania (je však nutné podotknúť, že v rámci tejto komparácie predpokladáme tradičné ubytovanie za hotely,
79 ktoré prispievajú k STR, takže tam nie sú zahrnuté penzióny, kempy a podobné ubytovania).
Naplnenie hlavného cieľa práce teda odhadnúť ako zdieľané ubytovanie ovplyvňuje tradičné ubytovacie zariadenia v Prahe za roky 2011 až 2018 bude komentované v tejto časti. Pre naplnenie hlavného cieľa práce bola vykonaná komparácia dát trhu zdieľaného ubytovania, dát hromadných ubytovacích zariadení a dát z STR. Najskôr je nutné povedať, že trh zdieľaného ubytovania v roku 2018 spomalil resp. skoro zastavil svoj rast, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch enormný (merané počtom realizovaných ponúk). Takéto výrazné spomalenie by mohlo indikovať aj budúci pokles. Pokiaľ sa zameriame na počet realizovaných ponúk na trhu zdieľaného ubytovania, tak v žiadnom sledovanom roku sa nepreukázal vplyv trhu zdieľaného ubytovanie na tradičnom v podobe počtu poklesu realizovaných ponúk na tradičnom trhu. Na základe analýz popísaných v daných kapitolách sa viac ukazuje, že trh zdieľaného ubytovanie je doplnkom tradičného trhu a otvára tak možnosti návštevy Prahy novým turistom. Táto skutočnosť tiež potvrdzuje rozdielne chovanie spotrebiteľov zdieľaného ubytovania, ktoré využívajú viac v letných mesiacoch a hlavne cez víkendy. I napriek tejto skutočnosti je korelácia obidvoch trhov dosť vysoká (dlhodobo hodnota cca 0,6). Otázkou zostáva, aký môže byť budúci vývoj obidvoch trhov, pretože koniec roku 2018 ukazuje, že trh zdieľaného ubytovania zastavuje svoj rast a trh tradičného ubytovanie (na základe z dát STR) dokonca medziročne klesá (merané počtom realizovaných ponúk). Vzhľadom k skutočnosti, že trh zdieľaného ubytovania je nákladovo menej náročný, než trh tradičný, je možné očakávať záver, že tento trh bude viac odolnejší v prípade kríze. To však ukáže až budúci vývoj.
Na základe vykonaných analýz a komparácií sú tiež komentované návrhy. Ukazuje sa, že v súčasnej právnej úprave nie je úplne jasne definovaý rozdiel medzi tým, kedy sa poskytovanie ubytovanie pre potreby zdieľanej ekonomiky chápu v zmysle paragrafu 7 Zákona o daniach z príjmov ako samostatná zarábajúca činnosť a kedy naopak v zmysle paragrafu 9 rovnakého zákona ako prenájom nehnuteľnosti. V rámci návrhovej časti práce sú komentované odporučenia, ktoré by mohli tieto rozdiely pomôcť identifikovať. Stručne môžeme tieto kritéria podľa, ktorých by sme mohli rozdeľovať samostatnú činnosť alebo prenájom rozdeliť do nasledujúcich bodov: možnosť používania adresy (napríklad pre potreby trvalého pobytu), typ zmluvného vzťahu (napríklad vo forme tradičné nájomnej zmluvy) a očakávaná doba poskytovania služieb. Tieto kritéria by mohli byť brané ako východiska pre možnú úpravu zákona, aby bolo jasne definované kedy a ako je nutné
80 vykonávať zdanenie patričnej činnosti. Pokiaľ budú jasne vymedzené rozdiely toho, kedy je osoba chápaná ako samostatne zarábajúca, budú tiež jasne vymedzené ďalšie povinnosti, ktoré sa na ňu viažu a musí ich zo zákona splňovať. Vzhľadom k tomu, že samostatný systém fungovania trhu zdieľaného ubytovanie, ponúka priestor pre šedú ekonomiku, je nutné vykonávať patričné kontroly a dodržiavať rovnaké pravidlá, ktoré patria pre tradičné ubytovacie zariadenia. Táto kontrola v roku 2018 prebehla v podobe, že si Generálne finančné riaditeľstvo vyžiadalo údaje z portálu Airbnb tak, aby mohli lepšie identifikovať platcov dane.
V rámci tejto diplomovej práce môžeme za kľúčovú považovať hlavne vykonanú komparáciu trhu tradičného a trhu zdieľaného ubytovania, z ktorého nevyplýva jasná väzba ale ukazuje sa, že trh zdieľaného ubytovania doplňuje trh tradičný. Dôležité je tiež poukázať na prácu s dátami, ktoré sú analyzované na dennej báze a sú počítané ako počty realizovaných ponúk a nie ako počty celkových ponúk na portálu Airbnb.
81 Zoznam literatúry Attl, P., Studnička, P. 2019. Zásady zpracování závěrečných kvalifikačních prací . Praha: Vysoká škola hotelová, 2019. ISBN 978 80 87411 82 7.
Bažantová, I. 2013. Ekonomie regulace: nové projevy tržní selhání a a jejich řešní. Praha : Vladimír Lelek, 2013. ISBN 978 80 904837 3 6.
Blal, I., Singal, M. a Templin, J. 2018. Airbnb’s effect on hotel sales growth. International Journal of Hospitality Management. 2018, s. 85 92, ISSN 0278 4319.
Bridges, J. a Vásquez, C. 2018. If nearly all Airbnb reviews are positive, does that make them meaningless? Current Issues in Tourism. 2018, s. 2065 2083, ISSN 1368 3500.
Court of Justice. 2001. Commissioners of Customs & Excise vs. Mirror Group plc. [Online] 9. 10 2001. [Dátum cit.: 20. 12 2018.] http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=C 409/98#.
ČSÚ. 2017. Český statistický úrad. Klasifikace produkce (CZ CPA) platná od 1. 1. 2015. [Online] 2017. [Dátum cit.: 21. 12 2018.] https://www.czso.cz/csu/czso/klasifikace produkce cz cpa platna od 1 1 2015 .
ČSÚ. 2016. Český statistický úrad. Metodika časové řady cestovní ruch. [Online] 22. 11 2016. [Dátum cit.: 10. 2 2019.] https://www.czso.cz/csu/czso/metodika_casove_rady_cestovni_ruch.
Deloitte. 2017. Sdílená ekonomika bohatství bez vlastníctví . [Online] 2017. [Dátum cit.: 17. 11 2018.] https://edu.deloitte.cz/cs/Content/DownloadPublication/sdilena ekonomika 2017.
Durkheim, É. 2004. Spoločenské dělba práce. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004. ISBN 80 7325 041 1.
Farronato, C. a Levin, J. 2015. The rise of peer to peer businesses. Global Investor 2.15. 2015, s. 6 13.
Fojtík, J. 2017. Finanční správa. Informace k daňovému posouzení povinností poskytovatelů. [Online] 11. 10 2017. [Dátum cit.: 14. 12 2018.] https://www.financnisprava.cz/assets/cs/prilohy/d placeni dani/2017 10 11_Info_k_danovemu_posouzeni_povinnosti_poskytovatelu_ubytovacich_sluzeb.pdf.
82 Fox, J. 2016. Airbnb: How the sharing economy is affecting New York City hotels. Hotel Management. 2016, s. 90 92, ISSN 0278 4319.
Guarda, D. 2016. Circular Economy and Blockchain Driven Sharing Economy. [Online] 2016. [Dátum cit.: 6. 1 2019.] https://www.intelligenthq.com/social business 2/the access economy or the sharing economy/.
Herrmannová, B. 2019. Organizační statistika. [Online] 15. 4 2019. [Dátum cit.: 20. 4 2019.] https://www.czso.cz/documents/10180/91280956/14007019q1m.pdf/1d735ca0 78e0 47e1 a9bc 0f1d6ec80ae4?version=1.0.
Hlavenka, J. 2015. Ekonomika hejna much. Jak internet mění svuj byznys. [Online] 2015. [Dátum cit.: 5. 1 2019.] https://www.zive.cz/clanky/ekonomika hejna much jak internet meni byznys/sc 3 a 177076/default.aspx.
Hospodářská komora České republiky. 2018. Hospodářská komora České republiky. Novela zákona o místních poplatcich. [Online] 2018. [Dátum cit.: 24. 11 2018.] https://www.komora.cz/legislation/32 18 novela zakona mistnich poplatcich t 25 4 2018/.
Ključnikov, A., Krajčík, V. a Vincúrová, Z. 2018. International sharing economy. ECONOMICS & SOCIOLOGY. 2018, s. 126 137, ISSN: 2071 789X.
Kruliš, K. a Rezková, A. 2016. Analýza vybraných sektorů sdílené ekonomiky v České republice. Asiciace pro mezinárodní otázky. [Online] 4 2016. [Dátum cit.: 13. 4 2019.] https://www.mpo.cz/assets/dokumenty/55423/63472/653276/priloha001.pdf.
MPO. 2017. Analýza sdílenej ekonomiky a digitalnich platforem. [Online] 6 2017. [Dátum cit.: 16. 11 2018.] https://www.vlada.cz/assets/urad vlady/poskytovani informaci/poskytnute informace na zadost/Priloha_4_Material_Analyza.pdf.
Petropoulos, G. 2017. An economic review of the collaborative economy. Policy Contribution. 2017, s. 1 17.
Plzáková, L., Studnička, P. a Tittelbachová, Š. 2018. Místní poplatky v přímé vazbě na cestovní ruch, hotelnictví a lázeňství. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2018. ISBN 978 80 7552 984 8.
Prorok, R. 2016. Kolaboratívna ekonomika. [Online] 14. 6 2016. [Dátum cit.: 13. 4 2019.] https://www.mpo.cz/cz/rozcestnik/pro media/tiskove zpravy/mpo usporadalo konferenci kolaborativni ekonomika prilezitost pro podniky a spotrebitele 176586/.
83 Rod, A. 2016. Regulace sdílené ekonomiky a nebo deregulace klasických odvětvi? Centrum ekonomických a tržních analýz.
Rowe, S. D. 2016. The Rise of the Sharing Economy. CRM Magazine. 2016, [Dátum cit.: 12. 3 2019.] https://www.destinationcrm.com/Articles/ReadArticle.aspx?ArticleID=113849&PageNum =2.
Servas interantional. 2018. Servas história. [Online] 2018. [Dátum cit.: 12. 11 2018.] https://servas.org/en/history.
Slovak Business Agency. 2018. Analýzy zdieľanej ekonomiky v prostredí malých a stredných podnikov. [Online] 2018. [Dátum cit.: 21. 10 2018.] http://www.sbagency.sk/sites/default/files/6_analyza_zdielanej_ekonomiky_v_prostredi_m sp.pdf.
Stárek, V. 2016. Sdílená ekonomika a generečné trendy. Asocice hotelu a restaurací v Českej reublike. 2016.
Studnička, P. 2016. Projevy sdílené ekonomiky v ubytovacích službách. Sborník mezinárodní vědecké konference Hotelnictví, turismus a vzdělávání. 2016, ISBN 978 80 87411 75 9.
Vaughan, D. 2016. Analytical paper on the economic scale and growth of the collaborative economy. Assessing the size and presence of the collaborative economy in Europe. [Online] 2016. [Dátum cit.: 17. 11 2018.] https://www.slideshare.net/PwC_Spain/analytical paper on the economic scale and growth of the collaborative economy 1.
Veber, J., Krajčík, V., Hruška, L., Makovský, P. 2016. Sdílená ekonomika. TAČR program Beta Úrad vlády Českej republiky. [Online] 2016. [Dátum cit.: 18. 11 2018.] https://www.vspp.cz/wp content/uploads/2017/05/zprava.pdf.
Völfl, Z. 2018. Regulace sdílené ekonomiky. Český model amerického kongresu. [Online] 2018. [Dátum cit.: 13. 4 2019.] https://americkykongres.cz/wp content/uploads/VF_Regulace sd%C3%ADlen%C3%A9 ekonomiky 1.pdf.
84 Wang, C. a Jeong, M. 2018. What makes you choose Airbnb again? An examination of users’ perceptions toward the website and their stay. International Journal of Hospitality Management. 2018, s. 162 170, ISSN 0278 4319.
West, E. 2016. Sharing Economy Is More Than Uber, Lyft & Airbnb. Business Travel News. 2016, Zv. 33, ISSN 8750 3670.
Zákon č. 235/2004 Sb. o dani z přidané hodnoty. Sbírka zákonů. 17. 1. 2019. ISSN 1211 1214.
Zákon č. 586/1992 Sb., o dani z příjmů. Sbírka zákonu. 18. 12. 1992.
Žurovec, M. 2018. Ministersto financí České republiky. Novela zákona o místních poplatcích. [Online] 4. 4 2018. [Dátum cit.: 24. 11 2018.] https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove zpravy/2018/novela zakona o mistnich poplatcich 31497.
Ostatné internetové zdroje:
Airbnb https://www.airbnb.com/
Airdna https://www.airdna.co/
Booking Holdings Inc. https://www.booking.com/
Český statistický úřad https://www.czso.cz/csu/czso/cestovni_ruch
Inside Airbnb http://insideairbnb.com/get the data.html
STR Global https://str.com/
Tom Slee http://tomslee.net/category/airbnb data
85 Prílohy
počet hostí v jednotlivých rokoch Zem 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Belgicko 58437 59800 60855 63392 66168 73376 78176 80718 Bulharsko 15478 16740 18512 18745 21916 25056 28844 28806 Dánsko 81016 70456 81541 77194 67484 66445 70054 73899 Estónsko 5619 6904 6969 7168 7448 8718 9445 9351 Fínsko 32722 35745 38565 46752 52785 55362 64163 64253 20371 23252 24032 23731 22007 21483 22883 23369 Francúzsko 3 7 0 1 2 1 3 1 Chorvátsko 33457 39039 35742 27442 31907 39917 42967 40085 Írsko 23825 17357 22422 27447 34467 48606 46164 47922 Island 2875 2766 2953 3171 3516 3924 3394 4717 27748 27730 30623 28617 30457 30806 30227 32274 Taliansko 7 9 7 7 0 2 8 4 Srbsko a Čierna Hora 16713 24316 24679 26077 30098 39736 36870 31828 Cyprus 6171 6307 3212 2437 2911 3994 4508 5269 Litva 14234 13956 16893 15207 15018 19311 18781 16549 Lotyšsko 4411 5235 6921 7623 9215 12054 10451 12453 Luxembursko 4277 4051 2856 2463 2877 3163 4705 4378 Lichtenštajnsko 659 536 741 674 536 660 754 756 10258 10263 Maďarsko 72908 73931 79797 74584 83565 87578 4 1 Malta 1661 1675 2222 4606 2598 2915 3177 4235 60335 64340 69702 67713 73324 82955 87735 91395 Nemecko 3 9 0 3 1 8 2 0 10611 10880 10698 11836 12064 13884 14826 Holandsko 97661 4 9 6 3 6 7 8 Nórsko 69282 61314 51617 60846 59050 59299 57615 57907 15033 15625 16693 16191 18757 19661 22589 22512 Poľsko 5 6 7 2 0 5 0 0 Portugalsko 23514 20175 21978 23203 24567 28218 30296 33386 10906 11118 12080 13777 14369 14108 Rakúsko 98184 92788 4 7 8 5 9 7 Rumunsko 40889 46035 46058 49594 50252 54518 63078 63240 26819 37675 49200 54218 47357 29535 28064 38906 Rusko 3 3 7 9 1 8 1 5 Grécko 46220 39108 30303 29082 32511 38056 38208 38103 12462 15104 19324 20079 21366 24121 28047 28764 Slovensko 9 6 3 2 7 8 9 1 Slovinsko 14084 14930 16515 16254 19176 19448 18845 20254 32288 27683 30958 31997 33737 38376 41052 40355 Veľká Británia 6 4 9 5 3 4 7 3 17902 20567 18854 16469 17301 18308 20450 21550 Španielsko 8 7 8 4 5 3 4 0 10139 11673 Švédsko 64757 60953 69817 84098 85711 97583 2 9 Švajčiarsko 52393 52759 62672 69368 68326 75078 78725 75144 Turecko 41379 43826 51379 57201 59075 84455 90584 83136 Ukrajina 55339 65350 83976 97105 77401 66538 75280 89997 Ostatní európske 12004 10775 10027 11223 zeme 9 5 6 92973 4 98651 95545 99429 Kanada 45554 46017 55482 58700 65901 73901 73929 76919 Spojené štáty 27097 26993 33665 35895 38881 45009 45310 47273 americké 4 2 2 6 7 7 5 7 Brazília 35572 40563 55305 59529 64100 58962 51811 58582 Mexiko 15870 19618 25591 28343 31792 36417 39088 38131 Ostatní americké zeme 34800 40199 61284 65419 62687 66434 83725 96272 10183 11435 14940 19888 22610 28460 Čína 51852 75466 8 4 3 5 5 2 11963 14479 15255 Izrael 69792 67835 75628 82908 97368 5 0 8 10468 10755 10564 Japonsko 8 94072 6 2 94759 94745 78825 85583 12517 18998 23644 29992 Južná Kórea 52468 64445 81992 91457 4 9 9 7 Ostatní ázijské 12242 13924 13938 14947 16538 14769 17533 19719 zeme 3 2 5 8 1 6 7 6 Juhoafrická republika 4486 5094 7343 7242 7941 8902 7994 10410 Ostatné africké zeme 16615 19636 21999 24092 28739 28168 30810 29870 Austrália 52082 57538 64027 71012 80916 78926 76595 75865 Nový Zéland 6239 6358 8021 9130 10129 10889 10867 10938 Oceánia 5614 4643 4960 3986 5836 5569 5686 4856