Obsah Speculum 2012/2

OBSAH EDITORIÁL 5

štúdia SÚČASNÉ PREJAVY ANTISEMITIZMU 6 BARBORA BÍROVÁ

štúdia STALO SA ZNÁMEMU MÔJHO ZNÁMEHO“ ALEBO „FRIEND OF A FRIEND TALES“ 25 LUCIA DITMAROVÁ

štúdia KATEGORIE LIDOVÉHO NÁBOŽENSTVÍ V JAPONSKÉM KONTEXTU 44 JAKUB HAVLÍČEK esej PSYCHOLOGICKÉ, EVOLUČNÉ A KULTÚRNE ASPEKTY PRESVEDČENIA O IMANENTNEJ SPRAVODLIVOSTI 57 MARTIN HULÍN

štúdia ETNICKÁ STIGMATIZÁCIA AKO VÝSLEDOK LOKÁLNEJ BYTOVEJ MIKROPOLITIKY 70 ĽUBOŠ KOVÁCS

štúdia PODMIENKY A PRÍLEŽITOSTI POUŽÍVANIA ESENCIALISTICKÝCH A NEESENCIALISTICKÝCH REPREZENTÁCIÍ SOCIÁLNYCH SKUPÍN 82 NORBERT MAUR

správa KONFERENCIA ĽUDOVÉ POZNANIE (31. 5. – 1. 6. 2012, BRATISLAVA) 100 MONIKA SIRKOVSKÁ

fotoreportáž FOTOPRÍSPEVOK Z KONFERENCIE 104 KATARÍNA BÖHMOVÁ

POKYNY PRE AUTOROV / SUBMISSION GUIDELINES 106

3 Speculum 2012/2

{en+sk}Speculum

Publikuje: Slovenská asociácia sociálnych antropológov (SASA) Ročník 4., 2012, číslo 2 ISSN 1337-9461

Toto číslo neprešlo jazykovou korektúrou

Redakcia: Táňa Grauzelová Miroslava Oláhová Barbora Bírová Peter Maňo Katarína Bohmövá – grafický dizajn

Redakčná rada: Vladimír Bahna Juraj Buzalka Tatiana Bužeková Miroslava Hlinčíková Tomáš Hrustič Danijela Jerotijević Martin Kanovský Zuzana Kubovčáková Andrej Mentel Juraj Podoba

www.antropologia.sk

4 Editorial Speculum 2012/2

EDITORIÁL

Vážené čitateľky, vážení čitatelia, odozneli na konferencii, ako aj podrobnú správu o celom podujatí. Nechýba vitajte v špeciálnom čísle Specula, ani fotoreportáž. Som presvedčená venovanému študentskej konferencii o tom, že po prvom ročníku študentskej „Ľudové poznanie“, ktorá sa konala konferencie budú nasledovať ďalšie na pôde Ústavu etnológie SAV. a budeme mať možnosť oboznámiť sa Konferencia bola organizovaná v rámci s množstvom zaujímavých výskumných projektu Vega – Ľudové poznanie projektov. a jeho sociokultúrne podmienky. Ľudové Redakčnou novinkou je, že počnúc poznanie sa chápe ako súbor spontánne aktuálnym číslom sa Speculum stáva generovaných a osvojovaných poznatkov, recenzovaným odborným časopisom. predstáv a sociálne prijatých pravidiel. Veríme, že tento krok vpred prispeje Tie sa týkajú rôznych sfér života, akými k ďalšiemu skvalitneniu práce Speculum sú sociálne vzťahy, prírodné prostredie, týmu a samozrejme bude prínosný usudzovanie a emócie, ekonomické aj pre autorov príspevkov. Nakoľko vzťahy, orálna tradícia atď. Tieto poznatky v tomto špeciálnom čísle dostali priestor a pravidlá sú zdieľané a sú podmienené prezentované príspevky, o to viac konkrétnym lokálnym prostredím. sa tešíme na recenzie a zaujímavé V tejto súvislosti bádatelia skúmajú ako rozhovory, ktoré v budúcom čísle chýbať si ľudia spontánne, ako aj s prispením nebudú. médií, inštitúcií, tradície a kultúrneho Na záver chcem za výbornú prácu dedičstva vytvárajú modely prírodného poďakovať celému Speculum tímu, a kultúrneho prostredia v konkrétnych obrovská vďaka za prínosné recenzie socio-kultúrnych podmienkach, a ako tie patrí novovzniknutej redakčnej rade modely vplývajú na ich konanie. a samozrejme všetkým autorom Privítali sme tematicky rôznorodé a autorkám príspevkov. príspevky študentov a študentiek z troch pracovísk – Ústavu sociálnej antropológie Prajem inšpiratívne čítanie, FSEV UK, Ústavu etnológie SAV Táňa Grauzelová a Ústavu religionistiky FF Masarykovej univerzity. Všetky príspevky sa stretli so zaujímavou diskusiou, inšpiratívnou ako pre účastníkov, tak aj pre diskutujúcich. Speculum Vám prináša šesť vybraných príspevkov, ktoré

5 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

SÚČASNÉ PREJAVY ANTISEMITIZMU

Barbora Bírová, [email protected]

Autorka je študentkou Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK v Bratislave. Jej aktuálny výskum je zameraný na sociálne a kultúrne faktory reziliencie v súkromnom resocializačnom zariadení. Abstrakt: Práca sa zaoberá predstavami o etnickej skupine – Židoch, a ich prepojením s pripisovaním esencie a stereotypnými prejavmi. Cieľom bolo zistiť, ako vnímanie vlastnej skupiny súvisí s vnímaním skupiny cudzej, aký vplyv majú na vnímanie cudzej skupiny osobné skúsenosti a vzťahy, a akú úlohu hrajú stereotypy v prejavoch správania sa vo vzťahu k problému – antisemitizmu. Terénny výskum ukázal, že ľudia skupinu Židov konceptualizujú esencialisticky. Tiež sa potvrdilo, že na uplatňovanie stereotypov má kľúčový vplyv socializácia v rodine. Ukázalo sa, že miera vedomostí nemá vplyv na uplatňovanie stereotypov. Osobné skúsenosti s jednotlivcami z cudzej skupiny nemajú vplyv na uplatňovanie stereotypov na cudziu skupinu ako celok.

Kľúčové slová: Antisemitizmus, kategorizácia, mentálna reprezentácia, verejná reprezentácia, stereotyp, esencializácia

Abstract: The thesis deals with people’s ideas concerning certain ethnic groups such as Jews and with their relation to the attribution of an essence to these groups, as well as with people’s stereotypical attitudes and their manifestations. The aim of the work is to find out how the perception of one’s own group is related to the perception of a different group, how personal experience and relationships can influence one’s perception of a different group and to demonstrate the role of stereotypes in people’s behaviour related to the problem of anti-Semitism. The results of the field research demonstrated that people use to conceptualize Jews in an essencialistic way. The research confirmed that socialization in family play crucial role in applying stereotypes. On the other side, the amount of knowledge related to Jews does not have any influence on applying stereotypes. Similarly, personal experience with individuals coming from a different group does not have any influence on applying stereotypes related to this group as a whole unit.

Key words: Anti-Semitism, categorization, mental representation, public representation, stereotype, essentialism

6 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

Úvod niektoré funkcie pre ľudí zneistených vo svete a stáva sa pomôckou pre Témou práce sú súčasné prejavy vysvetlenie logiky globalizovaného sveta. antisemitizmu. V práci vychádzam Michal Vašečka hovorí o moderných z výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, antisemitských prejavoch nasledovne: ako vnímanie vlastnej skupiny súvisí „Objektom moderného antisemitizmu sa s vnímaním cudzej skupiny, aký vplyv stáva otvorená spoločnosť, ktorá svojimi majú na vnímanie cudzej skupiny hodnotami útočí na identitu antisemitov osobné skúsenosti a vzťahy a akú a liberálno-demokratický režim, ktorý úlohu hrajú stereotypy v prejavoch umožňuje plnohodnotnú integráciu správania sa v kontexte antisemitizmu. všetkých sociál­nych a etnických skupín.“ Antisemitizmus v mojej práci figuruje (Vašečka, 2006, s. 287) „(antisemitizmus).. ako príklad aplikovania širšej koncepcie sa stal jedným zo sprievodných javov Dana Sperbera, z ktorej vychádzam vymedzovania sa voči modernite a a pomocou ktorou je možné skúmať voči režimu liberálnej demokracie a kultúrne fenomény. ako sa spájal s anti-liberalizmom, anti- Pojem „antisemitizmus“ nemá nič západnosťou a anti-demokratickosťou.“ spoločné so Semitmi, tento eufemizmus (Vašečka, 2006, s. 284) Wilhelma Marra je potrebné vnímať kriticky. Pretože neexistuje žiadna entita „semitizmus“, voči ktorému by sa Prístup k výskumu vymedzoval anti-semitizmus. (Vašečka, Výskum antisemitizmu na 2006, s. 284) Slovensku je nepostačujúci. Keď sa Výskumnou oblasťou mojej práce výskumníci a výskumníčky rozhodli je moderný antisemitizmus a jeho zaoberať práve touto témou, ktorá síce prejavy, ktoré nie sú totožné patrí medzi témy, ktorým sa venovala s tradičným antisemitizmom. Tradičnými pozornosť už od čias stredoveku, išlo antisemitskými prejavmi rozumieme najmä o výskum v kontexte historickom. stručne povedané nepriateľský postoj Pozornosť bola venovaná zvlášť obdobiu, voči Židom, či už sa jedná o postoj k ich ktoré sa týka rokov 1939 – 1945, teda etnickému pôvodu, náboženskému druhej svetovej vojne. Aj v sociologických vyznaniu, alebo kultúre. Dnes pre výskumoch sa objavovala téma antisemitizmus hlavný objekt záujmu – Žid antisemitizmu, tiež sa pristupovalo - nie je vôbec potrebný. Ako píše Michal k antisemitizmu ako k druhu netolerancie, Vašečka (2006), fenomén antisemitizmu rasovej neznášanlivosti, prípadne sa ním je v súčasnosti de-judaizovaný, avšak zaoberali etnické štúdie. Boli využívané miera prejavov sa nezmenšila. (s. 286) kvantitatívne metódy a techniky, čo nie V súčasnej dobe antisemitizmus plní je pri tomto sociálnom jave uspokojivé

7 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

a dostatočné, keďže ide o vážnu, citlivú Teoretické východiská tému. Sociálny jav, antisemitizmus, je Ako prvú priblížim Sperberovu dôležité skúmať kvalitatívnymi metódami, koncepciu, nakoľko zastrešuje prístup prípadne kombinovane, avšak s dôrazom v mojom výskume. Je potrebné na odpovede respondenta. Výskum vysvetliť vzťah medzi mentálnymi som preto realizovala prostredníctvom a verejnými reprezentáciami. Sperber kvalitatívnych metód sociálnej hovorí: „Reprezentácia nastoľuje vzťah antropológie. medzi najmenej tromi prvkami: to, čo Výskum bol zameraný na reprezentuje, to, čo je reprezentované predstavy a pocity, ktoré v respondentovi a ten, kto používa reprezentáciu. Štvrtý vyvoláva „pojem Žid“, osobné skúsenosti prvok k tomu pristupuje vtedy, keď je s Židmi, na ich pocity spojené s tým, či ten, kto vytvára reprezentáciu odlišný sa cítia byť ohrozený cudzou skupinou, od toho, kto ju používa. Reprezentácia či už náboženskou, národnostnou, alebo môže existovať vo vnútri toho, kto ju rasovou. Dôležitou oblasťou zahrnutou používa, vtedy hovoríme o mentálnej v rozhovoroch s respondentmi boli ich reprezentácii, ako napríklad spomienka, predstavy týkajúce sa Židov, a taktiež viera, alebo zámer. Vtedy sú ten, kto vedomosti spojené s pojmami ako vytvára reprezentáciu a ten, kto ju používa Izrael, sionizmus, druhá svetová vojna, jednou a tou istou osobou. Reprezentácia holokaust a iné. môže existovať v prostredí toho, kto ju Dôležité je ujasniť si, že nakoľko používa, ako napríklad text, ktorý práve bol čas výskumu obmedzený: komplexný čítate, vtedy ide o verejnú reprezentáciu.“ výskum antisemitizmu si vyžaduje pohľad (Sperber, 1996, s. 32) z rozličných uhlov a hľadanie odpovedí Pohľad na mentálne a verejné na množstvo otázok, moja práca je iba reprezentácie sa netýka niečoho mikrosondou do problematiky. V práci uchopiteľného, hmatateľného, čo teda nevychádzam z komplexného však neznamená, že sa nejedná výskumu tohto sociálneho javu. o skutočnú vec. To platí aj na príklad, Zameriavam sa na stereotypy, keďže na ktorom prostredníctvom výskumu sú súčasťou každodenného života, ukazujem pôsobenie mentálnych a s nimi spojený latentný antisemitizmus. a verejných reprezentácií v praxi, a teda Zaujíma ma šírenie týchto predstáv, na antisemitizme. Reprezentácie sa práve preto k problematike pristupujem týkajú myšlienok, predstáv a vzťahujú cez koncepciu mentálnych a verejných sa na určitú oblasť, v mojom prípade reprezentácií. na vnímanie etnickej, národnostnej a náboženskej skupiny Židov. Rogers Brubaker, Mara Loveman a Peter

8 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

Stamatov píšu o skupinách so prístup definuje stereotypy ako mentálne spomínanými prívlastkami nasledovné: reprezentácie a stereotypizácia ako „nie sú vecami vo svete, ale perspektívami spôsob spracúvania informácií. (Dovidio, o svete – nie sú ontologickými, ale 1999) Lippman chápe stereotyp ako epistemologickými skutočnosťami“. „typický obraz, ktorý sa nám vybaví (Brubaker, Lomeman, Stamatov, 2004, s. v mysli, keď rozmýšľame o konkrétnej 45) Z toho vyplýva, že etnická, rasová, sociálnej skupine“. (Dovidio, 1999, s. 804) národnostná skupina je označenie, „Stereotyp je príliš silné presvedčenie ktoré vytvárame našim vnímaním, spojené s nejakou kategóriou. Jeho kategorizovaním a reprezentovaním. funkcia spočíva v tom, že má ospravedlniť, Spôsob charakterizovania a zaraďovania teda racionálne vysvetliť naše chovanie ľudí do skupín umožňuje jednoduchým a postoj voči tejto kategórii.“ (Allport, spôsobom ľudová sociológia. Kanovský 2004 [1979], s. 215) Uta M. Ouastfoff tvrdí: „ľudová sociológia je spôsob, definuje pojem stereotypy ako „slovné akým ľudia rôznych kultúr reprezentujú, vyjadrenia, presvedčenia alebo viery, získavajú a komunikujú predstavy ktoré smerujú k určitej sociálnej skupine o ľudských sociálnych zoskupeniach alebo jednotlivcovi ako členovi tejto spojený s tým, ako a ktoré inferenčné sociálnej skupiny. Stereotyp je zvyčajne vzory a usudzovania sú použité v týchto súčasťou spoločenského poznania, ktoré procesoch.“ (Kanovský, 2007, s. 241) je do určitej miery zdieľané v určitej kultúre. Pokiaľ ide o premenlivosť Kategórie a kategorizácia sú presvedčenia týkajúceho sa stereotypov, prirodzené pre ľudské myslenie: sú Quasthoffovej zistenia naznačujú, že potrebné pre rozlišovanie a dôležité strety prebiehajúce formou osobného pre videnie a myslenie, ale tak isto kontaktu členov vlastnej skupiny aj pre konanie. Kategorizovanie je a príslušníkov skupiny cudzej, môžu všadeprítomný mentálny proces. pozitívne ovplyvňovať postoje a názory s (Brubaker, Lomeman, Stamatov, 2004, s. ohľadom na cudziu skupinu.“ (Wodak, R. 45) Brubaker spolu s kolektívom autorov & Reisigl,M., 1999, s. 182) sa odvolávajú i na Gordona W. Allporta. (Brubaker, Lomeman, Stamatov, 2004, s. Stereotypné myslenie úzko súvisí 39) Nič z toho, na čo sa človek pozerá, s kategorickým myslením. Stereotypy sú čo počuje, alebo iným spôsobom svojimi zakorenené v bežných a všadeprítomných zmyslovými orgánmi vníma, nevyšle procesoch vnímania. „Stereotypy samy správu do mozgu, ale vždy prebieha o sebe nie sú vysvetlením odmietania, určitý proces kategorizácie. alebo negatívnych predsudkov, sú predovšetkým predstavami v rámci S kategorizáciou v tomto prípade kategórie. Predstavy sa vytvárajú na súvisí aj stereotypizácia Kognitívny

9 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

základe opakovanej skúsenosti s nejakou skladá. skupinou daných objektov. To, čo je Dôležité je tiež povedať, že generalizovaným názorom, by sme esencialistické uvažovanie a konanie nemali nazývať stereotypom.“ (Allport, nie je získané procesom učenia sa, ale 2004 [1979], s. 212) ako prostredníctvom zistila Gelman, Kategórie sú často v rozpore esencializmus sa prejavuje už u detí s faktom a osobné hodnoty sú v predškolskom veku. Podľa Kanovského prostriedkom na vytvorenie často „kauzálna esencia umožňuje ľuďom nielen chybných kategórií. Stereotypy sú triediť určitý druh podľa ich typickým predovšetkým predstavami v rámci vlastností, ale je reprezentovaná ľuďmi kategórie, na ktoré sa človek odvoláva. ako základná neodmysliteľná príčina Stereotypy sú jedným z kľúčových vzniku a pretrvávania týchto vlastností“. aspektov sociálnej kategorizácie, avšak (Kanovský, 2007, s. 244) Potrebné je iba jeden aspekt. (Brubaker, 2004) uvedomiť si, že esencializmus v prípade Treba si uvedomiť, že stereotypy má etnickej skupiny, akou sú Židia, znamená, každý človek, a to nielen vo vzťahu k že na základe príslušnosti k tejto etnickej cudzej skupine, ale aj k skupine vlastnej. skupine majú členovia skupiny spoločnú Avšak to, že človek má stereotypné identitu, ktorá reprezentuje práve esenciu. predstavy, týkajúce sa niekoho a niečoho, Antisemitizmus v mojej práci automaticky neznamená stereotypné skúmam ako určitý spôsob prejavov správanie, i keď to, že človek o niečom esencialistického uvažovania, nakoľko a niekom nejakým spôsobom uvažuje, ide o pripisovanie vnútornej podstaty sa prirodzene prenáša aj do správania, a presvedčení o jej skutočnej existencii. konania. Čo sa týka už spomenutého zistenia, že Stereotypizácia súvisí pre prejavy moderného antisemitizmu nie i s pripisovaním skrytej vlastnosti je dôležitým objektom Žid, ale objektom určitej skupine, pre ktorú je vlastnosť môže byť ktokoľvek, kto sa vyznačuje charakteristická. „Esencializmus je názor, pripisovanou esenciou. že určité kategórie majú základnú Kognitívne procesy mysle podstatu alebo prirodzenosť, ktorá a sociálne interakcie spolu súvisia nemôže byť priamo pozorovaná, ale dáva a vytvára sa medzi nimi vzťah. Hirschfeld objektu jeho identitu a je zodpovedná za tvrdí, že ľudská myseľ má predispozície ostatné podobnosti, ktoré členovia tejto k vytváraniu si sociálnych klasifikácií, ale kategórie zdieľajú.“ (Gelman 2004, s. 1) to, ako sa sociálne klasifikácie vyvíjajú, Výskumy ukázali, že ľudia nemusia vedieť, ovplyvňuje spoločnosť, kultúra a história. z čoho sa esencia, ktorou toho ktorého (Hirschfeld, 1998, s. 34) Z toho jasne jedinca a tú ktorú skupinu klasifikujú

10 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

vyplýva, že vonkajšie prostredie má s jednotlivcami patriacimi do cudzej vplyv na myseľ, ktorá si následne vytvára skupiny, tak nebudú mať vplyv na sociálne klasifikácie, i tie súvisiace stereotypizáciu cudzej skupiny ako celku. s etnicitou. Lawrence A. Hirschfeld Výskumné otázky uvádza tri tézy, na základe ktorých sa vytvára ľudová sociálna konštrukcia rás. • Aký je pôvod negatívnych 1. Ľudské bytosti môžu byť rozdelené postojov a presvedčení o chápaní do odlišných typov založených vymedzenia vlastnej skupiny voči na konkrétnych pozorovateľných cudzej? vlastnostiach, teda rasa je niečo nemenné, prirodzené a trvalé. 2. Príslušnosť k rase • Aký vplyv má rodinné prostredie so sebou prináša vnútorné vlastnosti, na vnímanie cudzej skupiny? ktoré sú nepozorovateľné. 3. Medzi • Ako pôsobia vedomosti a osobné predchádzajúcimi tézami sa nachádza skúsenosti na uplatňovanie kauzálna teória predpokladajúca stereotypov týkajúcich sa cudzej zdieľanie esencie teda to, že ľudia majú skupiny? viditeľné a aj nepozorovateľné vlastnosti určitého rasového typu. (Hirschfeld 2002, Opis prostredia a vzorky respondentov, s. 621) časový interval

Hypotézy Výskumnou lokalitou bolo urbánne prostredie, konkrétne mesto H1: Ak ľudia konceptualizujú skupinu Bratislava, časť Staré mesto. Opakované Židov esencialisticky, potom budú stretnutia a následné pološtruktúrované izolované informácie zovšeobecňovať na etnografické interview som realizovala celú skupinu. s 10 respondentmi, dospelými ľuďmi, s 1 H2: Ak budú vlastnosti pripisované rozličnými povolaniami , záujmami atď., cudzej skupine ako celku, tak ich žijúcimi vo výskumnej lokalite. Vybraní obsah bude daný výlučne verejnými respondenti a respondentky neboli reprezentáciami reprezentácií príslušnej expertmi na danú výskumnú tému. skupiny získanými socializáciou v rodine. Podstatné bolo, aby boli obyvateľmi Starého mesta. Respondentmi H3: a respondentkami bolo 5 žien vo vekovom rozmedzí 23 až 73 rokov a 5 mužov vo a, Ak bude mať človek o cudzej skupine vekovom rozmedzí 21 až 75 rokov. Pri menšie množstvo vedomostí, tak miera stereotypizácie bude väčšia. 1 lekárka; právnička; učiteľka v Materskej škole; výtvarník; referent informatiky; sklár; b, Ak bude mať človek osobné skúsenosti jazykovedec; poradca v kuchynskom štúdiu; účtovníčka; menežérka; študent žurnalistiky. – kontakty a vzťahy v spojitosti

11 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

pokračovaní vo výskume by som určite izolované informácie zovšeobecňovať na brala ako hľadisko ovplyvňujúce reakcie celú skupinu. respondentov/tiek aj vek, nakoľko V prípade prvej hypotézy ide o jav v rámci historické udalosti môžu ovplyvniť názor esencialistického uvažovania. V teréne na danú problematiku. bolo potrebné overiť dve veci a to Čo sa týka časového intervalu, 1.: Vnímajú dospelí ľudia Židov výskum som vykonala počas mesiacov júl esencialisticky? – september v roku 2010 nasledovným spôsobom: obhliadka lokality 2.: Uplatňujú dospelí ľudia na Židov výskumu s fotodokumentáciou – prvý induktívne zovšeobecňovanie? týždeň; kontaktovanie respondentov Hypotézu som overovala s maximálnym prispôsobením sa prostredníctvom testov vnímania času a miesta stretnutia danému respondentovi, dohodnutie stretnutia za etnicity a rasy. Cieľom testom bolo zistiť účelom kontaktného rozhovoru, následné implicitné predpoklady myslenia. Tento dohodnutie termínu s cieľom nahrávaného cieľ je možné dosiahnuť rekonštrukciou rozhovoru a s prispôsobením sa logiky zdôvodňovania v odpovediach respondentovi dohodnutie opätovného respondenta na otvorené otázky. Tieto stretnutia – stretnutia s respondentmi testy sa venujú overeniu špecifických som uskutočnila približne trikrát do vlastností esencializmu (Hirschfeld, 1998). týždňa od júla do septembra, s výnimkou Zamerala som sa na jeden druh testov, na druhého a štvrtého augustového takzvané adopčné scenáre. týždňa; fotodokumentácia a internetový Testy, ktoré som overovala 2 monitoring prebiehal počas celej doby počas rozhovorov s respondentmi a výskumu. respondentkami, spočívali v povedaní Výskumné metódy a techniky vo krátkeho príkladu respondentovi, s tým, vzťahu k hypotézam že respondent, respondentka má na to vysloviť svoj názor. Cieľom testov bolo H1: Ak ľudia konceptualizujú skupinu zistiť, či ľudia vnímajú esenciálne a či Židov esencialisticky, potom budú vnímajú esenciu ako vrodenú, alebo ako

2 Išlo konkrétne o analýzu internetových vnímajú získanie esencie. stránok, konkrétne príspevkov v diskusiách k článkom Príklad: Dieťa sa narodí v Izraeli, na webovej stránke www.sme.sk, kde som si všímala články týkajúce sa politiky Izraela, politikov USA, židovskej matke, avšak matka umrie aj hospodárskej krízy a teda články týkajúce sa svetovej s otcom dieťaťa pri autonehode. Dieťa ekonomiky, bezpečnosti a pod., zamerala som sa si adoptuje rodina z Ameriky, kde dieťa na obsahovú stránku príspevkov so stereotypným, prijíma zvyky, tradície, stravu atď. Kým esencialistickým alebo antisemitským názorom. bude toto dieťa? Prípadne, akej bude

12 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

národnosti? uplatňovanie stereotypov. (Hirschfeld, 2002) Preto boli okrem dát získaných Pri prvej hypotéze som sa okrem z rozhovorov a následne rozdeľovaných zamerania na testy identity venovala do okruhov k tej ktorej hypotéze dôležité otvoreným otázkam, ktoré boli zamerané informácie o danom respondentovi na oblasť predstáv o človekovi, ktorého alebo respondentke. by vnímali ako Žida. H3a: Ak bude mať človek o cudzej H2: Ak budú vlastnosti pripisované skupine menšie množstvo vedomostí, cudzej skupine ako celku, tak ich tak miera stereotypizácie bude väčšia. obsah bude daný výlučne verejnými reprezentáciami reprezentácií príslušnej Hypotézu som overovala najmä skupiny získanými socializáciou v rodine. prostredníctvom pološtruktúrovaného etnografického interview, dôležité boli Hypotézu som overovala odpovede respondentov na otázky najmä prostredníctvom rozhovorov týkajúce sa vedomostí o danej cudzej počas stretnutí s respondentmi a skupine – židoch. Príklad: Čo Vám hovorí respondentkami, kde som používala dátum 14. marec? Čo viete o pojme otázky zamerané na informácie, ktoré sionizmus? respondenti, respondentky majú možnosť získať z rôznych zdrojov, H3b: Ak bude mať človek osobné rodina, média, škola atď. Zaujímal ma skúsenosti – kontakty a vzťahy okrem zdroja najmä obsah verejných v spojitosti s jednotlivcami patriacimi do reprezentácii. Príklad: Čo vám prvé cudzej skupiny, tak nebudú mať vplyv na napadne, keď sa povie žid? Čo vám prvé stereotypizáciu cudzej skupiny ako celku. napadne, keď sa povie židovský národ? Hypotézu som overovala Tiež som hypotézu overovala opäť pomocou pološtruktúrovaného pomocou materiálu získaného a neštruktúrovaného etnografického z internetu – diskusie k článkom, získané interview, pomocou výrokov dáta analyzovala pomocou doménovej Selznikovho a Steinbergovho indexu, analýzy. nakoľko pokrýva antisemitizmus ako komplexný fenomén, pozostávajúci zo V druhej hypotéze vychádzam stereotypov, emócií a behaviorálnych z teórie L. A. Hirschfelda, ktorý tvrdí, že orientácií. Tiež som pri stretnutiach už dieťa v ranom veku sa učí a vníma s respondentmi použila na overenie tretej sociálne kategórie ako rasa, práve preto hypotézy sebaposudzovaciu škálu, kde si myslím, že verejné reprezentácie išlo o to, aby si respondent predstavil určité získané socializácia v rodine majú situácie a na základe toho porozmýšľal kľúčový vplyv na následne možné nad svojou možnou reakciou. Príklad:

13 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

Poviem Vám postupne rôzne možnosti, židovskej matke avšak matka umrie aj v akom vzťahu k Vám by bol daný človek s otcom dieťaťa pri autonehode. Dieťa s následnými charakteristikami, bude si adoptuje rodina z Ameriky, kde dieťa ma zaujímať Váš názor, postoj, súhlas, či prijíma zvyky, tradície, stravu atď. Kým nesúhlas s pozíciou, akú by mala daná bude toto dieťa? Prípadne akej bude osoba zastávať. Požívala som aj extrémy národnosti? typu, či by prijal respondent transfúziu V prípade prvého príkladu išlo o zistenie, krvi od človeka inej rasy a pod. ako vnímajú respondenti a respondentky Čo sa týka overovania všetkých troch získanie esencie a ako o nej uvažujú. hypotéz a následnej analýzy vzťahujúcej Ukázalo sa, že identitu možno vnímať sa k hypotézam, dôležitým zdrojom ako vrodenú a teda, ak sa aj dieťa stane dát boli informácie o respondentoch, Američanom a získa občianstvo štátu nakoľko informácie o respondentoch z Ameriky, etnická príslušnosť, ktorá je sú dôležité v kontexte výpovedí židovská, sa nezmení. uvádzaných v rozhovoroch. Tieto dáta Ako uviedla jedna respondentka „asi som získala prostredníctvom rozhovorov v ňom niečo také bude“, tu uvádzam uskutočnených s respondentmi o nich niekoľko príkladov z odpovedí: samých. Cennými informáciami boli aj dáta získané z terénneho denníka. „Jeho etnická príslušnosť je židovská“ R004Mn Výsledky analýzy dát a diskusia „Asi v ňom stále niečo také bude. Možno Hypotéza č. 1 keď sa dozvie o tom pôvode svojom, H1: Ak ľudia konceptualizujú skupinu tak sa bude hlásiť k tomu a teda by Židov esencialisticky, potom budú som povedala, že bude mať tú rasovú izolované informácie zovšeobecňovať na príslušnosť židovskú.“ R009Žn celú skupinu. V tomto prípade respondentka okrem Kľúčovými dátami boli výpovede toho, že „asi v ňom niečo bude“, čo je respondentov a respondentiek k testom ukážkou toho, že je možné považovať identity – príbehom, ktoré som im identitu za vrodenú, hovorí o židovskej povedala v rámci rozhovorov. Ďalším rase, čo je možné interpretovať vzhľadom zdrojom dát boli odpovede na otvorené na informácie, ktoré som o respondentke otázky v rámci etnografických interview, získala počas stretnutí ako snahu vedieť zamerané na ich predstavy. Ako prvé rozdeliť ľudí do sociálnych skupín. prejdem výsledky, ku ktorým som sa Keďže vo viacerých momentoch počas dopracovala testami identity. nahrávania rozhovoru, ale i mimo neho mala problém s určením, čo považovať Príklad 1: Dieťa sa narodí v Izraeli,

14 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

za rasovú klasifikáciu a čo sa etnickú. Príklad 2: Dieťa sa narodí rómskym Ako povedal Lawrence A. Hirschfeld rodičom, matka pri pôrode umrie, v rozhovore o rasových klasifikáciách: otec zostane z tejto udalosti v zlom „..idea rasy vznikla z evolučnej adaptácie psychickom stave a o dieťa sa nemôže – pochopiť ľudí ako členov sociálnych starať. Dieťa si adoptujú bieli rodičia. skupín. Ako taká nemusí byť niečím, čoho Kým bude toto dieťa? sa môžeme zbaviť tak ľahko“ (Hirschfeld, „Povedala by som, že je Róm. Asi farba 2003, s. 70) pleti je nejaký genetický znak, že v Európe Avšak ukázalo sa, že uvažovanie sú bieli ľudia, v Afrike čierni ľudia, keď respondentov a respondentiek nie proste vidím Róma, alebo žida, vnímam je jednotné, uvediem odpoveď ho ako bielu rasu, nemám nejako veľmi respondenta, ktorý sa domnieva, že dieťa rozdelené podrobne rasy.“ R002Žn bude ovplyvnené prostredím v akom Dieťa v tomto prípade respondentka bude žiť, že síce bude mať židovský považuje za Róma, ale etnickú skupinu pôvod, ale bude Američanom, keď akou sú Rómovia za „bielych ľudí“, čo je bude žiť v rodine, ktorá ho adoptovala. dôležité zdôrazniť, opäť, ako v prípade To znamená, že na identitu má vplyv prvého príkladu dochádza k zamieňaniu socializácia. etnického a rasového, to vidíme v časti „Toto dieťa bude žid pôvodom, keď sa odpovede, kedy respondentka hovorí dostane počas výchovy k tomu, že bude nasledovné: vedieť o tom, že je židom, možno prijme „..keď proste vidím Róma, alebo žida, tradície a všetko, možno v dospelosti bude vnímam ho ako bielu rasu, nemám nejako žiť aj vierou ako žid. Záleží aj od výchovy veľmi rozdelené podrobne rasy.“ R002Žn tých rodičov, čo si ho adoptovali. Toto dieťa bude Američan, keď tam bude žiť.“ Teraz uvediem odpoveď respondenta, R006Mn kde sa neprejavuje neistota v rozdeľovaní sociálnych skupín, ale je tu vidno prejav Druhým príkladom v teste som sa stereotypizácie: snažila zistiť ako uvažujú respondenti a respondentky v mojom výskume „Je to stále Róm, aj keby robil neviem čo, o príslušnosti dieťaťa, keďže každá je otázne, či by s ním boli nejaké problémy, skupina považuje dieťa za príslušníka sociálneho charakteru. Aj ja poznám skupiny jeho rodičov, čo je pozoruhodné, jednu babu, čo je adoptovaná a je Rómka zmena nastáva, keď si „beloch“ adoptuje as boli ňou vždy problémy, neviem či kvôli rómske či „čierne“ dieťa. (Allport, 2004 tomu, že je Rómka, alebo kvôli tomu, že je [1979]) Práve reakcia na situáciu tohto z decáku, alebo kvôli rodine, neviem, ale druhu ma zaujímala. každopádne, Rómka bude vždy.“ R004Mn

15 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

V časti odpovede „neviem či kvôli tomu, druhú otázku, kde sa opiera o rasovú že je Rómka“ respondent dáva najavo klasifikáciu, aj keď hovorí, že rasová stereotyp, ktorého podstatou je Róm príslušnosť môže byť vyjadrená pocitom rovná sa problém, v rámci rozhovoru dotyčného. respondent povedal viaceré myšlienky, Ďalší príklad je opäť zameraný na situáciu, ktoré možno považovať za stereotypné. kedy sa jedná o dospelého človeka. K nim sa dostanem i pri ďalších otázkach Príklad 4: Dospelá žena pochádzajúca vo vzťahu k druhej a tretej hypotéze. z židovskej rodiny, žijúca v Izraeli sa vydá Prejdem k ďalšiemu príkladu, ďalšej za Nemca, zostanú žiť v Nemecku. Kým otázke v rámci testu. bude táto žena?

Príklad 3: Dospelý muž sa prižení „Židovka, jednoznačne.“ R008Mn z Maďarska na Slovensko. Akej národnosti „Tak to dospelá žena sa musí sama bude tento muž? rozhodnúť, myslím si, že tiež už je židovka, Tu už nešlo o dieťa, ale o dospelého aj keby sa vydala za hocikoho, nebude sa človeka, tak ma zaujímalo ako sa cítiť ako Nemka.“ R004Mn respondenti a respondentky pozerajú na V tomto prípade respondent zdôrazňuje, identitu v prípade dospelého človeka, je že jej identita je nemenná. možné ju zmeniť? Odpovede sa zhodovali. Uvediem pár z nich na ilustráciu. „Zas je podľa mňa dôležité to, ako sa cíti ten človek, ale ja byť na jej mieste, bola „No Maďar bude.“ R005Mn by som asi Izraelčanka stále, možno ale „Vždy bude Maďarom, má to proste pre ňu nie je dôležité odkiaľ je, ale možno v sebe.“ R009Žn áno, neviem, asi je to individuálne. Myslím si, že by bola určite viac židovka.“ R003Žn V tomto prípade respondentka opäť vyjadruje vrodenosť identity. V prípade poslednej odpovede zdôrazňujem opätovné spomenutie „Skôr Maďar. Myslím si, že štátna pocitu, „je dôležité to, ako sa cíti ten príslušnosť sa môže zmeniť, farba pleti sa človek“. zmeniť nemôže, takže v tomto prípade to beriem tak, že sa to meniť môže. Napríklad Príklad 5: Dieťa sa narodí matke, beloške, Jackson to asi chcel skúsiť, to fakt neviem, Slovenke a otcovi černochovi, ktorý je čo by bol on, hlavne duševne chorý, asi už pôvodom z Afriky. Kým bude toto dieťa? nebol černoch, keď sa tak necítil, keď sa Pri tomto teste som predpokladala, že čierny cíti ako biely, tak nech je, ja s tým kategorizácia rasy je odlišná od etnickej. problém nemám.“ R002Žn Túto otázku som položila ako doplňujúcu Respondentka nadväzuje na predošlú respondentom, alebo respondentkám,

16 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

ktoré sa v rozhovore vyjadrovali nejasne uviedla nasledovné: a tak otázka mohla priblížiť ich uvažovanie „Mali sme učiteľku na základnej škole, o identite. Odpovede sa zhodovali v tom, o ktorej hovorili, že je židovka, neviem že dieťa by bolo mulat. Uvediem odpoveď povedať, že by to tak naozaj bolo a možno jednej z respondentiek, ktorá naznačuje som sa s nimi stretla, ale nevedela som, že skutočnosť, že človek, keď je označený je to žid.“ R003Žn ako černoch, nemusí byť natoľko farbene odlišný. Tu ide o dôležité uvedomenie si, že výzor a odev teda vizáž patrí k prvkom, ktoré „Bude miešanec, mulat, možno by bol tvoria esenciu a druhá dôležitá vec, ktorú bledší ako ja (smiech).“ R003Žn si nielen táto respondentka uvedomovala Pri tomto príklade uvediem ďalšiu časť – človek, ktorý je žid nemusí spĺňať rozhovoru s Hirschfeldom, kde hovorí stereotypnú predstavu o vizáži a môže o vnímaní rasy v Amerike „...v našej byť veriacim židom, alebo môže byť Žid krajine pred 70 rokmi neboli Íri, Židia pôvodom, či etnickou príslušnosťou. a taliani považovaní za „bielych“. Termín Prejav induktívneho zovšeobecnenia „rasové nepokoje“ sa v tejto dobe na celú skupiny ukážem vo vzťahu používal na opisovanie konfliktu medzi k predošlým odpovediam jedného bielymi a Talianmi, rovnako ako medzi z respondentov. Na otázku: „Aké sú Tvoje bielymi a čiernymi. To, kto je biely a kto predstavy o spôsobe života Židov?“ nie, je záležitosťou politiky, nie biológie...“ Odpovedal nasledovne: (Hirschfeld, 2003, s. 74) „Nie každý žid musí byť veriaci žid, takže Ďalšie dáta, ktorých obsahom je v židovskej rodine ortodoxnej je to iné, aj ukázať, že dospelí ľudia vnímajú Židov som niekoľkokrát bol v centre, v ŽNO, kde esencialisticky, som získala počas sa môžu stretnúť a videl som, že sú zaujatí kladenia otvorených otázok. V rámci tejto tým svojim smerom, učenie hebrejčiny, časti rozhovor bolo možné pozorovať pripadajú mi utiahnutí, nemajú nejakú induktívne zovšeobecnenie informácii vysokú spoločenskú interakciu, držia sa na celú skupinu, ktorých spája skrytá mimo. vrodená vlastnosť – esencia. Neveriacich veľmi človek ani nespozná, Pri otázke o predstave o výzore ale tiež idú určitým smerom správania sa sa respondenti takmer zhodne vyjadrili, a tým sa potom dostanú na určité pozície že keď sa povie Žid, predstavujú si človeka v práci a a zastávajú potom také typické s tmavými, kučeravými vlasmi, s veľkým zamestnania pre nich. Také typy práce, čo nosom. Prípadne spomenuli aj oblečenie nemajú veľa spoločného s manuálnou, typické pre ortodoxných židov – kaftan, hrozne pohyb v médiách, v bankovom klobúk, kipa. Jedna z respondentiek však

17 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

sektore.“ R004Mn zameranie sa na prvky, ktoré tvoria podľa respondentov a respondentiek Prejav induktívneho zovšeobecnenia na esenciu tej ktorej skupiny. Vzhľadom na celú skupinu zdôrazňujem v tejto časti časové obmedzenie výskumu, stretnutia odpovede: „..tiež idú určitým smerom s respondentmi a respondentkami sa správania sa a tým sa potom dostanú na opakovali najviac štyrikrát, aby som určité pozície v práci a a zastávajú potom získala viac informácii, ktoré sa týkajú také typické zamestnania pre nich. Také ich predstáv, ale i viac informácií typy práce, čo nemajú veľa spoločného o samotných respondentoch, bolo by s manuálnou, hrozne pohyb v médiách, potrebné stretnutia opakovať viac razy. v bankovom sektore.“ Ide tu znova o stereotypizáciu informácii Žid rovná sa Hypotéza č. 2 práca v médiách, v bankovom sektore. H2: Ak budú vlastnosti pripisované cudzej To, že ide o stereotyp neznamená, že skupine ako celku, tak ich obsah bude Židia nepracujú v médiách a v bankovom daný výlučne verejnými reprezentáciami sektore, ale o to, že nie každý Žid pracuje reprezentácií príslušnej skupiny získanými v médiách, alebo v bankovom sektore socializáciou v rodine. a nie každý, kto je pracujúci v týchto odvetviach je Žid, alebo Židovka. V prípade dát k druhej hypotéze som sa zamerala na zdroj informácii Dáta k H1 ukázali, ako ľudia, ktorí tvorili o cudzej skupine – Židoch a na samotné respondentov a respondentky v mojom informácie, ktoré interpretujem ako výskume uvažujú o získaní esencie a ako stereotypné. Budem sa venovať dátam vnímajú etnickú či rasovú esenciu. Ako získaným z rozhovorov, materiálom som už uviedla v časti práce venovanej získaných z internetových diskusií. Opäť spôsobu analýzy dát výskumu, kľúčovými pripomínam, že v prípade druhej hypotézy pri získaní dát boli testy, ktorými je možné vychádzam z teórie L. A. Hirschfelda, overiť logiku implicitného uvažovania ktorý tvrdí, že už dieťa v ranom veku o špecifických kategóriách, keďže pri sa učí a vníma sociálne kategórie ako uvažovaní o etnických alebo rasových rasa, práve preto si myslím, že verejné skupinách ide o esencialistické kategórie. reprezentácie reprezentácií získaných Podstatou overovania prvej hypotézy socializáciou v rodine majú kľúčový bolo zistiť, ako funguje uvažovanie vplyv na následne možné uplatňovanie zamerané na informácie o sociálnej stereotypov. (Hirschfeld, 2002) skupine s etnickou alebo rasovou Teraz uvediem príklad odpovede na špecifickosťou. otázku: „Čo sa dialo počas obdobia Získané informácie sú podnetom Slovenského štátu, ako to ty vnímaš?“ pre opätovný výskum a prípadne „Vnímam to cez postavu Tisa, vnímam to

18 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

ako obdobie totality, tým, že boli popierané Respondent si uvedomuje predsudky, ľudské práva, zas sa na to pozerám aj ktoré má, ale zároveň je o sebe z toho právnického hľadiska (smiech), aj presvedčený , že je tolerantným človekom. keď deportácie židov začali až v 42. pokiaľ „Aký je Tvoj pohľad na globalizáciu?“ viem, nie hneď, ale proste vnímam to „Ničenie národnej a kultúrnej identity, negatívne, aj keď ma znovu napadá, čo multikultúrny svet ako celková politika, to sa hovorí, že však to bola voľba menšieho vnímam dosť negatívne, čím je väčší celok, zla, že čo by sa stalo so Slovenskom a so tým je jeden človek viac úspešnejší na úkor Slovákmi, keby to nebolo tak, vnímam druhého. Napríklad poľnohospodárstvo to negatívne určite preto, lebo ma to tak a podobne, to sa aj Európskej únie týka, doma učili, nemám si z kade na to urobiť keď sa pozrieš ako to ide dole vodou. Mám nejaký vlastný, nový obraz, nežila som voči tomu predsudky skrátka. Možno v tej dobe, čiže to neviem veľmi porovnať. o tom veľa neviem, ale som vždycky za Ale keď nad tým rozmýšľam, vnímam to, aby si bol národ pánom v svojej zemi.“ to negatívne, lebo sa popierali hodnoty, R004Mn ktorým ja verím, ku ktorým som bola vedená, nechcem, aby boli popierané, keď A odpoveď na inú otázku, ktorá sa týkala si predstavím, že by sa niečo také dialo pohľadu na liberálnu politiku: teraz.“ R002Žn „Á to podobne, podceňovanie hodnôt Respondentka tu uvádza: „vnímam to zväčša mladými ľuďmi a neuvedomovanie negatívne určite preto, lebo ma to tak si príčin, prečo tieto hodnoty sú doma učili“ a ďalej „popierali hodnoty, prirodzenými, rodina a podobne. Snaha ktorým ja verím, ku ktorým som bola o zrovnoprávňovanie je tiež negatívny jav, vedená“, prostredníctvom informácii lebo keby mali všetci práva rovnaké, to o respondentke som sa dozvedela, že je už samotná nespravodlivosť, nie všetci doma viedli rozhovory o tom, čo sa ľudia sú rovnakí, však, takže nerovnosť je deje aj dialo v rámci dejín, od malička prirodzená a je základom spravodlivosti. bola vedená k tolerancii, aj v súčasnosti, Ja si o sebe myslím, že sa snažím keď je už v dospelom veku sa v rodine o spravodlivosť a som dosť tolerantný rozprávajú o inakosti a nevnímajú človek.“ R004Mn ju negatívne. Tu je možné vidieť, že socializácia v rodine má kľúčový vplyv O respondentovi som sa z jeho rozprávania na vytváranie si hodnôt. Ako píše Allport dozvedela, že má záľubu v histórii a rád (2004 [1979]), nenávistné predsudky číta o druhej svetovej vojne, tiež vravel sú predsudky druhotné, často sa však o tom, že sa počas detstva dokázal dlhé odrážajú ako odraz pozitívnych hodnôt. hodiny rozprávať s babkou, ktorá prežila V nasledujúcom príklade ukážem ako sa druhú svetovú vojnu a babkin brat to môže prejaviť. bojoval v nacistických jednotkách.

19 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

Ďalší príklad z rozhovorov uvediem ďalšie príklady z rozhovorov s respondentom R008Mn, keď bola reč s respondentmi a respondentkami. o tom, čo mu napadne, keď sa povie prvý Teraz prejdem k dátam, ktoré som získala slovenský štát: monitoringom z internetových diskusií. „Tiso. Vojna, to obdobie také, vojnové. A čo Uvediem príklady, v ktorých diskutéri mi babka rozprávala, nejaké spomienky dávajú najavo vplyv rodinného prostredia a že vraj vtedy bolo dobre, tak to neviem, na ich názor. ale také rozprávanie babky. A také tie Vk diskusii článku s témou „(niektorí) z historických filmov, také predstavy Slováci, prečo nemáte radi Židov“, o Slovensku.“ „No, neviem, ale také kontroverzné veci čo sú, čo sa neviem „nedavno som sa bavil s jednou kolegynou vyjadriť možno že k tomu. Sám neviem, a ta mi svato svate tvrdila, ze jej babka že ako to mám brať. Aj jeho ako osobu, povedala, ze zidia piju krv malych deti...“ skôr, ako čo som počul.. Sám nemám na to (diskutér X7 na webovej stránke sme. sk). názor, veľmi to nepoznám. Takže neviem.“ R008Mn a nasledujúca reakcia ďalšieho z diskutujúcich a na inom mieste: „...babka práveže veľmi „a ako vieš že je to somarina? isto sa dobre spomína, vraví, že to bolo najlepšie nepopija len tak všade a vždy. ISTE obdobie, čo ona zažila, že vtedy to bolo židovské kruhy sú zachytené už v Biblii obdobie, kedy bolo naozaj dobre, ľudia, nie ako pijú krv, o tom neviem, ale to, že ktorí boli poctiví a ktorí chceli niečo robiť žive deti obetovali Balovi v horúcejh peci alebo niečo robili, že sa mali dobre. Bolo to dobré obdobie pre bežných, obyčajných tam jasne stojí. Budeš šokovaný, ale aj ľudí.“ R008Mn dnes tie isté kruhyobetujú Bálovi. Takže - milý pan učite - , ako s hovorí Respondent sa viackrát vyjadril, že na neni šprochu, aby nemal pravdy trochu.“ historické obdobia, v ktorých nežil, si (diskutér X8 na webovej stránke sme.sk) nevie vytvoriť názor, o ktorom by bol Téma článku značka oblečenia Thor presvedčený, lebo informácie budú vždy Steinar. sprostredkúvané a nie je možnosť, aby sa vrátil v čase a dané obdobie prežil. „Moj otec sa ucil, ze v koncentrakoch Tiež si spomínal na rozhovory s rodičmi umrelo 1,5 mil. zidov. Ked si najdes a súrodencami, bol vychovávaný v tom, že ucebnice zo sestdesiatych rokov, lahko ľudská rozmanitosť nemá byť dôvodom si to dohladas. Ja si dodnes pamatam, k nenávisti. K osobným skúsenostiam ako nas niekedy v osemdesiatych rokoch a ich vplyvu na uplatňovanie stereotypov ucili o 3 milionoch obeti holocaustu. A sa dostanem pri hypotéze 3, kde voila, zrazu je to 6 mil. a pochybovat je zakazane v zakone. Preco vlastne ?? Ak

20 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

je nieco historicky podlozeny a lahko uplatňovanie stereotypov. Dáta získané dokazatelny nezvratny fakt, preco tu z rozhovorov spolu s informáciami mame zakon ktory zakazuje pochybovat o respondentoch a respondentkách a skumat ?? Alebo je niekde zakon získanými či už z nahrávok rozhovorov, zakazujuci spochybnovat gravitaciu ?? alebo z rozprávania a pozorovaní počas ______stretnutí boli kľúčovými. V nasledujúcom možnom výskume by som opäť, ako Kedy uz konecne niekto na plne usta pri overovaní hypotézy č. 1, zdôraznila povie, ze cele to carovanie okolo potrebu väčšieho časového intervalu. holocaustu je iba sposob, akym zidovsky Hypotéza č. 3 stat prichadza k OBROVSKYM peniazom. Vsetky narody urobili za vojnou hrubu H3a: Ak bude mať človek o cudzej ciaru. Iba ten maly stat Izrael, co by skupine menšie množstvo vedomostí, nikdy nevznikol nebyt WW2 nie. Dnes, tak miera stereotypizácie bude väčšia. 60 rokov po vojne je niekto schopny V tomto prípade som podat zalobu na IBM, lebo vraj na ich predpokladala, že vedomosti o cudzej dernostitkovych strojoch si nacisti robili skupine – Židoch budú mať pozitívny vplyv evidenciu. Zalobu na SNCF (Francuzske na neuplatnenie stereotypov, čo sa však zeleznice) za to, ze vraj vozili transporty nepotvrdilo. Ukázalo sa, že respondenti do taborov. Co bude dalej? Nemecky stat a respondentky, ktorí/é nemali dostatok plati rocne Izraelu DESIATKY MILIARD € vedomostí, týkajúcich sa cudzej skupiny, na margo zalob a odskodneni holocaustu sa prejavovali tolerantne na rozdiel od a zidom to stale n e s t a c i . tých, ktorí disponovali s množstvom ______informácií o cudzej skupine, avšak ich V druhej svetovej vojne zahynulo vyse 50 názory boli sprevádzané uplatňovaním milionov LUDI. Dalsich cca 100 milionov stereotypov. LUDI bolo vojnou poskodenych, zranenych atd. Zaoberat sa exkluzivne utrpenim 5% Na ilustráciu teraz ukážem výpovede z nich a este si to zakotvit do zakona mi respondentov a respondentiek, ktorí síce pripada prinajmensom cudne...“ nemali dokonalé vedomosti o cudzej (diskutujúci X1 na webovej stránke sme. skupine, ale neprejavovali sa stereotypne. sk) Uvediem odpovede respondentky R003Žn. Dáta k druhej hypotéze ukázali, že Čo Ti hovorí pojem sionizmus? verejné reprezentácie reprezentácií získaných socializáciou v rodine majú „Neviem ako by som to vysvetlila, viem, kľúčový vplyv na následne možné že také slovo existuje, ale neviem, čo to

21 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

znamená.“ stereotypov, lepšie povedané, vo vzťahu k stereotypizácii je dôležité Koľko židov v súčasnosti žije na území sledovať obsah, povahu vedomostí. SR? Myslím si, že nepotvrdenie hypotézy „Neviem, možno sto (smiech).“ môže byť vhodným podnetom pre ďalší výskum zameraný práve na vzťah Opäť spomeniem názory respondenta medzi vedomosťami respondentov R004Mn, ktorého vyjadrení som a respondentiek a uplatňovaním uviedla niekoľko, avšak s porovnaním stereotypov. Vplyv na potvrdenie s respondentkou R003Žn. respektíve vyvrátenie hypotézy môže mať Čo Ti hovorí pojem sionizmus? i lokalita výskumu, aj časové vymedzenie. Takže tento výsledok vnímam ako podnet „Židovské mocenské hnutie založené v 19. pre ďalšie venovania sa otázke vzťahu storočí, stalo sa politickým hnutím, vedomostí a uplatňovania stereotypov. vnímam ho H3b: Ak bude mať človek osobné dosť negatívne, je to extrémistické hnutie skúsenosti – kontakty a vzťahy v vyvolávajúce konflikty.“ spojitosti s jednotlivcami patriacimi do Koľko židov v súčasnosti žije na území cudzej skupiny, tak nebudú mať vplyv na SR? stereotypizáciu cudzej skupiny ako celku.

„Niekoľko tisíc, je ich tu značne dosť na Opäť uvediem príklady otázok to, koľko ich akože malo umrieť v nejakom a odpovedí, nakoľko boli opäť kľúčovými koncentráku. (smiech)“ dátami informácie získané kvalitatívnou analýzou rozhovorov. Ďalšie dáta som získala prostredníctvom Poznáte osobne nejakého Žida, alebo výrokov Selznikovho a Steinbergovho Židovku? Aká je vaša osobná skúsenosť? indexu (pozri prílohu č. 2), nakoľko pokrýva antisemitizmus ako komplexný „Áno, poznám židovskú rodinu, sú to moji fenomén, pozostávajúci zo stereotypov, kamaráti, nikdy som s nimi nemal nijaký emócií a behaviorálnych orientácií bol problém, vôbec sa nepotvrdilo niečo také, vhodnou metódou pre dodatočné čo sa hovorí, že sú špekulanti a chcú mať overenie prejavov respondentov zo všetkého zisk, nakoniec je plno ľudí, a respondentiek. Výroky som uviedla ktorí chcú mať zisk zo všetkého a vôbec v rozhovoroch ku koncu ako priestor pre nie sú židia, to aký je človek nemá nič potvrdenie, alebo vyvrátenie predošlých spoločné s tým, akej je národnosti, alebo výpovedí respondentov a respondentiek. etnickej príslušnosti. Takže moja skúsenosť Ukázalo sa, že miera vedomostí nie je dobrá.“ R006Mn je vo vzťahu s mierou uplatňovania

22 Súčasné prejavy antisemitizmu Speculum 2012/2

„Najmä zlá, ale existuje pár jedincov, Záver s ktorými je tá skúsenosť neutrálna, alebo Terénny výskum ukázal, že dokonca až dobrá. Mám kamarátku, ktorá ľudia skupinu Židov konceptualizujú je fajn, dokonca sa čudujem, že je Židovka. esencialisticky. Tiež sa potvrdilo, že na (smiech) Aj v mojej rodine, nielen ja sám. uplatňovanie stereotypov má kľúčový Problémy, ktoré spôsobili v pracovnom vplyv socializácia v rodine. Ukázalo živote.“ R004Mn sa, že miera vedomostí nemá vplyv Tu sa ukázalo, že osobná skúsenosť, na uplatňovanie stereotypov. Osobné aj keď v prípade respondentovej skúsenosti s jednotlivcami z cudzej kamarátky pozitívna, nemá vplyv na jeho skupiny nemajú vplyv na uplatňovanie presvedčenia týkajúce sa cudzej skupiny stereotypov na cudziu skupinu ako celok. – Židov ako celku. Mimo to opäť vidno v Predstavený výskum môže byť podnetom odpovedi vplyv rodinného prostredia na pre dôkladnejšie a dlhodobejšie názory respondenta. skúmanie esencialistického uvažovania, Dáta získané k overeniu druhej časti vzťahov medzi vplyvom rodinného hypotézy č. 3, teda H3b, ukázali, že prostredia a uplatňovaním stereotypov, osobné skúsenosti s jednotlivcami, ktorí tiež vzťahov medzi vedomosťami patria do cudzej skupiny nemajú na a osobnými skúsenosťami a uplatňovaním respondentov a respondentky v mojom stereotypov. terénnom výskume vplyv vo vzťahu k uplatňovaniu stereotypov na cudziu skupinu ako celok. Zdôraznila by som Referencie však, že ide skôr o pozitívne osobné Allport, G. W. (2004). The Nature of kontakty a vzťahy s jednotlivcami Prejudice. (E. Geissler Trans.) Praha: z cudzej skupiny, ktoré nemajú vplav na PROSTOR. (Original work published uplatňovanie stereotypov na celú cudziu 1979). skupinu, nakoľko negatívna skúsenosť Bergmann, W. & Erb, R. (1997). Anti- s jednotlivcom z cudzej skupiny môže Semitism in Germany. The Post Nazi slúžiť ako utvrdenie respondenta, či Epoch since 1945. New Brunswick: respondentky v uplatňovaní stereotypov. Transaction Publishers. To však je ďalším podnetom pre opätovné overovanie hypotézy v teréne. Brubaker, R., Loveman, M. & Stamatov, P. (2004). Ethnicity as Cognition. Theory and Society, 33, 31-64.

Dovidio, J. (1999). Stereotyping. In: R. A. Wilson & F. C. Keil, (Eds.), The MIT

23 Speculum 2012/2 Súčasné prejavy antisemitizmu

Encyclopedia of Cognitive Sciences (pp. Zoznam prameňov 804–806). London: The MIT Press. prepisy etnografických interview

Gelman, S. A. (2004). Psychological zúčastnené pozorovania essentialism in children. Trends in Cognive Science, 8, 404-409. terénny denník (niektorí) Slováci, prečo nemáte radi Hirschfeld, L. A. (1998). Race in making: Židov? (2010). SME. Retrieved from cognition, culture, and the child´s http://blog.sme.sk/diskusie/1722543/1/ construction of human kinds. London: niektori-Slovaci-preco-nemate-radi- MIT Press. Zidov.html

Hirschfeld, L. A. (2002). Why don´t Thor Steinar = hon na čarodejnice (2010). anthropologist like children? American SME. Retrieved from http://blog.sme.sk/ Anthropologist, 104, 611-627. diskusie/1120381/1/Thor-Steinar--hon- na-carodejnice.html Hirschfeld, L. A. (2003). Ako vznikajú rasové klasifikácie: rozhovor s Lawrence A. Hirschfeldom. Cargo, 1, 2, 70-75.

Kanovský, M. (2007). Essentialism and Folksociology: Ethnicity Again. Journal of Cognition and Culture, 7, 241-281.

Sperber, D. (1996). Explaining Culture: A Naturalistic Approach. New York: Cambrige University Press.

Vašečka, M. (2006). Sociologický výskum antisemitizmu na Slovensku po roku 1989 v kritickej perspektíve. Časopis Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, 4, 283-313.

Wodak, R. & Reisigl, M. (1999). Discourse and Racism: European Prespectives. Annual Review of Anthropology, 28, 175- 199.

24 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

„STALO SA ZNÁMEMU MÔJHO ZNÁMEHO“ ALEBO „FRIEND OF A FRIEND TALES“

Lucia Ditmarová, Ústav etnológie SAV, [email protected]

Absolventka Katedry etnológie a etnomuzikológie na FF UKF v Nitre (2011), od ak. roku 2011/2012 študentka doktorandského štúdia na Ústave etnológie SAV. Tematické zameranie štúdia a výskumu, predovšetkým v rámci dizertačnej práce, sú súčasné povesti („contemporary legends“).

Abstrakt Ak boli balady a rozprávky archetypálne formy staršieho folklóru, súčasné povesti predstavujú preferovaný naratívny žáner od neskorého 20. storočia. Hlavným zameraním príspevku bude špecifický typ naratívov – a to súčasná povesť (contemporary legend, urban legend, modern legend, rumour legend, mestská povesť, mestský mýt, moderná povesť). Súčasné povesti, ktoré ako dramatické, vzrušujúce, komické príbehy nielen vytvárajú vzťahy medzi známymi a cudzincami, ale vykresľujú svet, ktorému čelíme každý deň, poskytujú potenciálne výzvy a ako zdieľané informácie rozpracúvajú konsenzuálne chápanie reality. Keďže sa tomuto pomerne „novému“ fenoménu na Slovensku zatiaľ nedostáva väčšej pozornosti, tento teoretický príspevok by mal odpovedať čitateľovi na základné otázky týkajúce sa tohto naratívneho žánru – Čo sú to súčasné povesti?; Aké sú ich atribúty?; O čom sú?; Prečo ich rozprávame? – a tak poskytnúť prehľadné informácie o terminológii, definícii žánru, jeho vzťahu k príbuzným žánrom, jeho charakteristike, funkciách, klasifikácii a tiež poukázať na to, že nie sú len orálnou tradíciou, ale sú pomerne veľkou inšpiráciou populárnej i masovej kultúry.

Kľúčové slová: naratív, rozprávanie, príbeh, súčasná povesť, contemporary legend, urban legend

Abstract If the ballads and fairy tales were archetypal folklore forms of an earlier age, such contemporary legends, in terms of research, constitute the preferred narrative genre of the late twentieth century. The main focus of the article is on specific type of narrative – the contemporary legend. As dramatic, exciting, comic texts, contemporary legends build relationships among acquaintances and strangers, as depictions of the world that we face every day. They provide perspective on potential challenges and as shared information, they elaborate a consensual understanding of reality.

25 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

This theoretical article tries to answer on the questions: What are the contemporary legends?; What are their attributes?; What are the main topics of these stories?; Why do we tell these stories?; and through the answers provides essential informations about terminology, definitions, relationship to the other related genres, characteristics, functions, classification. The work also provides, that contemporary legends are not only oral tradition, but they are a great inspiration of popular and consumer culture.

Key words: narrative, tale, story, contemporary legend, urban legend

Úvod ktoré odzrkadľujú a zároveň aj skresľujú sociálne i ekonomické podmienky Infikované injekčné striekačky v mestskej spoločnosti. Zobrazujú témy verejného hromadnej doprave, žiletky na tobogáne, záujmu, vypovedajú o skutočných maniak vraždiaci študentky na internáte, udalostiach v metaforách obsahujúcich „darček“ od nekrofila, vybuchujúci Mentos „symbolickú pravdu“ (Fine, 1992). Preto v Coca-Cole, had, ktorý chcel zožrať ich môžeme chápať ako komunikačné svojho majiteľa a iné bizarné príbehy, prostriedky, prostredníctvom ktorých ktoré sa skutočne (!) stali známemu vášho ľudia čelia každodenným udalostiam známeho. a informáciám, a to práve interpretáciou Príbeh a potreba jeho konštruovania, svojich poznatkov (Barth, 2002). reprodukovania, vzájomného preberania, Špecifickému typu príbehov o nie bežných odovzdávania, ale i prijímania, teda udalostiach a javoch, ktoré sa šíria ako pasívneho konzumovania, patrí k naratívy o skutočných udalostiach so psychologickým potrebám človeka. svedectvami dôveryhodných svedkov Spoluvytvára jeho antropologickú výbavu, (priateľov priateľ, príbuzný, známy, či už v podobe potreby príbeh rozprávať sused, atď.), je výraznejšia pozornosť alebo potreby ho počúvať (resp. pozerať, venovaná od 60. – 70. rokov 20. storočia vizuálne prežívať) (Krekovičová, 2002). (Hlôšková, 2001). Najčastejšie sú tieto Orálna tradícia je v tomto prípade jedným príbehy označované ako súčasné povesti, z prostriedkov, ktoré človek využíva na a aj keby sa mohlo zdať, nie sú úplne interpretáciu sveta a zahŕňa informácie, novým fenoménom a už v roku 1982 boli postoje, zručnosti a verbálne koncepty, definované ako jedna z najrozšírenejších, ktoré využívame, aby sme pochopili či najpopulárnejších a najvitálnejších foriem určitým spôsobom uchopili realitu (Barth, folklóru súčasnosti (Janeček, 2007b). 2002). Súčasné povesti alebo „FOAF tales“ („friend of a friend tales“) sú príbehy, Cieľom príspevku bude poskytnúť

26 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

základné informácie o terminológii, líšia z hľadiska rozsahu, poetiky i funkcií. definícii žánru, jeho charakteristike, Šíria sa a odohrávajú v súčasnom funkciách a v závere poukázať na prostredí, v meste aj na vidieku a tým to, že pôvodne orálny žáner nežije sa líšia od „tradičných“ povestí často len v ústnej podobe, ale je pomerne spájaných s vidieckym prostredím, veľkou inšpiráciou súčasnej masovej (či a práve kvôli snahe zdôrazňovať tento komerčnými médiami šírenej) kultúry. nový rozmer sa dlho vnímali ako výrazne Príspevok vznikol na podnet konferencie mestský fenomén (Panczová, 2005). Ľudové poznanie a zahŕňa teoretické Aj preto boli spočiatku tieto príbehy východiská ku kapitole dizertačnej práce. nazývané „mestská povesť“ („urban legend“) alebo „mestský mýtus“ („urban Čo je to súčasná povesť? myth“). Keďže sa výpoveď odvoláva na Povesť je príbehom, ktorému rozprávač svedkov udalosti či konkretizáciu zdroja, aj poslucháč veria, resp. ho pokladajú za nazývajú sa tieto príbehy aj „FOAF tales“ pravdepodobný a možný. Rozprávanie – „friend of a friend tales“1 (príbehy zobrazuje rôzne reálne či iracionálne priateľovho priateľa), čo veľmi dobre postavy, udalosti a deje, ktoré sa úzko vystihuje jeden z hlavných poznávacích viažu na rozprávačove okolie z dávnej rysov súčasných povestí. Ďalšie názvy, alebo nedávnej minulosti. Povesti sú s ktorými sa možno v odbornej literatúre zväčša kratšie rozprávania a ich jazyk stretnúť sú tiež „modern legend“, je jednoduchý. Rozprávač skôr potláča „rumour legend“, „legend-like experience ozdobnosť štýlu, aby zdôraznil pravdivosť narrative“, „urban belief tales“, „belief a reálnosť príbehu a rozprávanie (príbeh) legend“, „belief story“ a ďalšie. často začína a končí apodiktickými Z hľadiska „modernej“ folkloristiky možno výrokmi („ale to je skutočne pravda“). hovoriť o troch hlavných prístupoch Postavy a miesta povesti sú presne k súčasným povestiam. Prvý považuje pomenované a lokalizované, rovnako tento typ narácií za ontologicky úplne i časové určenie sa aspoň rámcovo udáva nový typ povestí, neodlúčiteľne spätých (Kiliánová, 2000). s urbánnym prostredím – „mestská Súčasné povesti sa zvyknú špecifikovať povesť“/„urban legend“ (J. H. Brunvand ako určitá podskupina povestí – teda 1981, D. Czubala 1999), alebo zobrazuje príbehov o nezvyčajných udalostiach, spojenie s modernou civilizáciou či zážitkoch, javoch, ktoré sa (na rozdiel od globalizáciou – „moderná povesť“/ rozprávok alebo mýtov) udiali v reálnom „modern legend“ (H. Hlôšková 2001, M. a súčasnom svete. Súčasné povesti Bennett 1985). Druhý prístup považuje tvoria tematicky i štruktúrovo pomerne tento typ rozprávaní iba za podskupinu rôznorodú skupinu. Jednotlivé texty sa širšieho komplexu efemérnej ústnej

27 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

slovesnosti, najčastejšie označovaného alebo antihistorická, alebo naozajstná ako fámy – „fáma“/„domněnka“/„rumour“ minulosť. Niektorí veria, že je to pravda, (B. Beneš 1991, J. N. Kapferer 1992). Tretí iní, že je to lož, najčastejšie všetci alebo prístup považuje tieto rozprávania za nikto“ (Georges, 1981). G. A. Fine (1992) unikátny folklórny žáner, ktorý vykazuje navrhuje, že súčasná povesť je naratívom, určité štrukturálne väzby na niektoré ktorý rozprávač prezentuje poslucháčom tradičné žánre, najčastejšie na povesti, v určitom kontexte. Naratív popisuje dej ale aj na rozprávanie zo života – „súčasná alebo udalosť, ktorá sa udiala v súčasnej povesť“/„contemporary legend“ (P. spoločnosti, a v ktorej bezprostredný Janeček 2007, Z. Panczová 2005, G. A. osobný kontakt rozprávača s hlavným Fine 1992) (Janeček, 2007b). aktérom príbehu nebol priamo zahrnutý. Príbeh je prezentovaný ako Otázkou je, či by sa mal definovať neobyčajná, ale dôveryhodná, pravdivá tento žáner geograficky („urban“) alebo informácia (Fine, 1992). P. Janeček časovo („contemporary“). Tieto povesti (2007a) definuje súčasnú povesť ako nie sú vždy mestské, často sú prenášané „orálně transmitovanou fiktivní naraci do prímestských oblastí a vidieka, sú odehrávající se v realistickém recentním o mestskom aj o rurálnom prostredí. prostředí, tradovanou v současné V zmysle toho, že mnohé boli zachytené společnosti a vykazující variace. Současné v neskorom 20. storočí, nie sú ani vždy pověsti jsou většinou přesně geograficky súčasné, zvyčajne však odkazovali na i temporálně lokalizovány a bývají súčasné, resp. súveké udalosti. vyprávěny s odkazem na údajného Mnoho autorov preferuje práve termín aktéra, kterým je obvykle osoba nepříliš „súčasná povesť“/„contemporary legend“, vzdálená od vypravěče“ (Janeček, 2007a). čo udáva aj v roku 1988 založená ISCLR Jednotlivé definície sa viažu predovšetkým (International Society for Contemporary na osoby, miesta, čas, spôsob Legend Research), a momentálne sa prezentovania a variabilnosť príbehu. k nemu aj ja prikláňam a v texte budem Súčasné povesti sú teda označované operovať s týmto názvom. ako naratívy alebo neobyčajné príbehy, Podobný problém ako s názvom, je aj ktoré sú poslucháčom a aj rozprávačom s definíciou žánru. P. B. Georges (1981) považované za reálne udalosti, ktoré sa súčasnú povesť definuje ako „príbeh odohrali v súčasnosti alebo nedávnej alebo rozprávanie, ktoré vôbec nemusí minulosti, pričom sú ale v niektorých byť príbehom alebo rozprávaním ako prípadoch definované ako nepravdivé takým. Toto rozprávanie je zasadené do alebo fiktívne. Naskytuje sa tu otázka nedávnej alebo dávnej minulosti, ktorá pravdivosti. Sú teda súčasné povesti vôbec nemusí byť chápaná ako vzdialená, pravdivé alebo fiktívne príbehy? Autoritatívne vymedzenia či ide o pravdivú

28 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

informáciu založenú na skutočných Súčasná povesť či fáma? udalostiach, alebo o nepravdivý výmysel Blízko príbuzné naráciám súčasných sú viac-menej neopodstatnené. V prvom povestí sú fámy („rumours“/„rumors“).2 rade je pomerne nepravdepodobné, že Tieto sa ale na rozdiel od súčasných povestí by sme sa naozaj dopátrali k údajnému vyznačujú jednoduchšou štruktúrou. aktérovi príbehu, a preto dokázať Skôr ako o príbeh ide obvykle o krátku pravdivosť či nepravdivosť príbehu správu alebo varovanie, tiež dochádza sa ukazuje ako veľmi zložité. Proces k absencii konkretizácie udalostí, chýba šírenia je však nezávislý na tom, či sa tu výraznejší aktér a obvyklá je kratšia udalosť konkrétnemu človeku skutočne životnosť (Janeček, 2007b). Elon A. Kulli stala, skôr ide o vlastné presvedčenie (citované podľa Brunvand, 2001, s. 360) človeka (rozprávača či poslucháča). Dej definuje fámu ako neoverenú informáciu súčasných povestí je zasadený do „nášho od nespoľahlivého zdroja (pričom sveta“, aktérom je „obyčajný človek“ – paradoxne sa takáto správa opiera alebo známy nášho známeho. Preto sa ľudí zdôrazňuje práve vierohodnosť tvrdenia tieto príbehy bytostne dotýkajú a šíria ich – pozn. L. Ditmarová), ktorá je často práve kvôli tomu, že často považujú tieto šírená orálne, ale tiež prostredníctvom rozprávania za pravdivé a za dostatočne telefónu, faxu, médií alebo internetu. dôležité, aby o nich medzi sebou hovorili. Hoci fámy môžu byť zlomyseľné, alebo V nasledujúcom texte budem súčasné nečinné, majú úspech v spoločnosti, povesti chápať ako príbehy (alebo v mestskom aj vidieckom prostredí. rozprávania) úzko sa viažuce na aktuálnu Fámy sa týkajú všetkých aspektov ľudskej realitu, ktoré sú rozprávané ako skutočné skúsenosti a takmer všetkých osôb buď udalosti (pozoruhodné, ale pravdivé), v jednoduchej forme fámy (klebety), odohrávajúce sa v nedávnej minulosti alebo v komplexnejšej forme, ktorá je (teda sú aktuálne), väčšinou konkrétne viac príbuzná povesti. geograficky a časovo lokalizované (dejú Fámy a súčasné povesti sú podobné sa „tu a teraz“), rozprávané s odkazom v tom, že oba tieto žánre cirkulujú na údajného aktéra (známeho nášho v rozličných verziách a zvyčajne sa známeho), vykazujúce varianty a majúce sústreďujú na súčasné osoby a udalosti. požiadavku hodnovernosti (nesú v sebe Fámy, rovnako ako súčasné povesti predpoklad, že sa im uverí). sú všeobecne anonymné, prenikajú do populárnej kultúry a dokonca bývajú hlásené i komerčnými médiami (Brunvand, 2001). Zatiaľ čo fámy kolujú zvyčajne v intervaloch dní a týždňov, potom vyhasnú a znovu sa objavia

29 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

v trochu pozmenenej podobe na inom [Fáma: „Kofola je pivný odpad.“; Súčasná mieste, súčasné povesti sú tradované povesť: „Kofola sú patoky. Kofola to je ten bordel, čo ti ostane po pive. To sa robilo dlhodobejšie, niekedy až desiatky rokov. tak, že voľakedy to vyhadzovali, len niekto Medzi súčasnou povesťou a fámou si to zobral, nejaký alkáč, si myslel, že to možno badať evidentný príbuzenský bude len také zlé pivo, ale chutilo mu to. vzťah. Niektorí autori považujú fámu za Tak to začali dávať do sudov a do fliaš a vy si to teraz kupujete. Predtým to vylievali akúsi „protopovesť“ – zárodok budúcej do kanála a teraz za to ešte aj kešujú. Za povesti, prípadne za doznievajúcu odpad z piva.“ (Kovácsová 2009: 19)] povesť (Janeček, 2007a). Iné teórie zas považujú súčasné povesti za podskupinu Aj podľa názoru Z. Panczovej (2005) fám, ďalšie ich stotožňujú a označujú ako jednoznačné rozlíšenie medzi súčasnou fámy (napr. francúzske výskumy od 80. povesťou a fámou v mnohých prípadoch rokov 19. storočia).3 Akademické tradície nie je možné. Rozdiel medzi týmito so silnejším vplyvom folkloristiky obidva dvoma slovesnými žánrami sa zvykne tieto žánre vo väčšine prípadov rozlišujú hľadať predovšetkým vo väčšom dôraze (Janeček, 2007b). na aktuálnosť a argumentatívnosť informácie, taktiež na jednoduchšiu Súčasné povesti a fámy sa vyskytujú epickú výstavbu fámy. Do úvahy sa berie a šíria vo vzájomnej symbióze, pričom aj stabilnejšia kompozícia rozprávania hranice jednoznačného rozlíšenia sú súčasnej povesti, v porovnaní niekedy veľmi nejasné. Niektorí autori s variabilnosťou fámy v procese šírenia (napr. Heath, Bell, & Sternberg, 2001) (Panczová, 2005). zastávajú názor, že ich ani nie je potrebné oddeľovať, nakoľko majú spoločný Odborníci vymedzujú vzťah medzi a dôležitý emocionálny komponent – tzn., súčasnou povesťou a fámou rozličnými že súčasné povesti i fámy majú schopnosť spôsobmi a súčasnú povesť sa snažia od vyvolať v človeku silné emócie ako napr. fámy odlíšiť. Faktom však ostáva, že obidva hnev, strach, znechutenie a pod. Fámy sa tieto súčasné folklórne žánre majú toho však zvyčajne vyznačujú jednoduchšou veľa spoločného. Žijú v našej spoločnosti štruktúrou, sú skôr krátkou správou relatívne krátkym, efemérnym životom, alebo varovaním s veľkým dôrazom sú schopné vo svojich poslucháčoch na aktuálnosť informácií, majú kratšiu vzbudiť silné emócie a sú atraktívnym životnosť a tiež väčšiu variabilnosť v folklórnym žánrom obľúbeným v súčasnej procese šírenia. Zatiaľ čo súčasná povesť spoločnosti (Janeček, 2006). nám ponúka „šťavnatý“ príbeh, fáma prezentuje krátku informáciu zameranú na jadro problému, čo možno vidieť aj v nasledujúcom príklade.

30 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

Aké sú charakteristiky súčasnej vyskytovať v krátkom čase na miestach od povesti? seba vzdialených a ako rýchlo sa vynoria, tak rýchlo môžu zas zaniknúť; 5. 2 veľké Ako už bolo spomenuté, jedným oblasti súčasných povestí – prvá skupina z najvýraznejších rysov súčasných povestí vyvoláva ohromenie a otras, druhá má je, že sa stali „priateľovi vášho priateľa“ komickú podobu; 6. Stabilná naratívna či „známemu vášho známeho“, teda ich štruktúra – často sa začínajú odvolaním aktérom je hypotetická osoba, ktorá sa na autoritu prameňa, dej má eliptickú je poslucháčovi vzdialená minimálne formu (stupňuje sa k pointe a náhle končí); cez dvojicu prostredníkov. Ďalšími 7. Častý prejav všeobecného postoja ako významnými znakmi sú takisto putujúce spoločenské normy a predsudky, výraz sujety, internacionálnosť a globálnosť strachu a túžob; 8. Častá moralizujúca (Janeček, 2007b). Súčasné povesti tendencia – udalosti sú dôsledkom vznikajú spontánne, majú tendenciu porušenia noriem (Schneider, 2001). sa v priebehu času meniť v dôsledku opakovania a prikrášľovania, teda majú D. Schaefer (1990) udáva 6 mnoho variantov. Medzi odborníkov, charakteristických vlastností súčasných ktorí sa pokúsili súhrnne vymedziť povestí: 1. Sú pravdivé – vzťahujú sa k základné znaky súčasnej povesti patria aj postoju rozprávača ako aj publika; 2. Sú I. Schneider a D. Schaefer. primárne orálne – prirodzeným spôsobom šírenia je ústna forma, pričom je možné, Základná charakteristika I. Schneidera aby sa tieto naratívy šírili aj inak, napr. sa vzťahuje na tri roviny: obsahovo- internetovou komunikáciou; 3. Sú krátke fenomenologickú, formálno-štrukturálnu – keďže sa má príbeh ľahko pamätať, a hermeneuticko-funkčnú. Avšak, aby nesmie byť dlhý a mať zložitú zápletku, sa príbeh mohol označiť ako súčasná konkrétnu formu je však možné meniť, povesť, nemusí spĺňať všetky tieto čo ale záleží od schopností rozprávača, znaky. I. Schneider (2001) poukazuje na rozprávačskej príležitosti a ďalších 8 znakov: 1. Požiadavka hodnovernosti faktorov; 4. Majú tendenciu situačne sa – súčasné povesti sú rozprávané kumulovať – pripomínajú sa navzájom, ako pravdivé udalosti; 2. Tendencia čím môže vzniknúť celý rozprávací k časovému a miestnemu určeniu „maratón“; 5. Sú zamerané na detail – bez a odvolávanie sa na „autoritu“ prameňa, konkrétnosti by bol príbeh „bez chuti“; 6. čo zvyšuje dôveryhodnosť; 3. Tendencia Nemôžu byť vystopované k skutočnému k aktualizácii – dianie sa aktualizuje dôveryhodnému svedkovi – aj pri hlbšom a posúva do životného priestoru pátraní je veľmi nepravdepodobné nájsť rozprávača, poslucháča, pisateľa, alebo niekoho, komu sa príbeh skutočne stal čitateľa; 4. Celosvetové rozšírenie a krátka (Schaefer, 1990). životnosť – súčasné povesti sa môžu

31 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

Svoju charakteristiku ponúka tiež D. Emery O čom sú súčasné povesti? (n.d.) na internetovom portály www. Súčasné povesti sa od tradičného urbanlegends.about.com, kde prezentuje folklóru odlišujú predovšetkým svojou 8 základných znakov súčasných povestí obsahovou stránkou. a typická „urban legend“ by mala podľa neho spĺňať všetky alebo väčšinu Niektoré povesti sú klasifikované nasledujúcich charakteristík: 1. Je to ako „obchodné povesti“, iné sa príbeh (alebo rozprávanie); 2. Má neurčitý týkajú sexuálnych mravov, cudzincov, pôvod; 3. Príbeh je údajne pravdivý (aj keď verejného násilia (Fine, 1992). „Hovoria jeho pravdivosť je ťažko dokázateľná); o veciach nechutných (ako napríklad 4. Skutočnosť, že sa príbeh naozaj stal o hmyze hniezdiacom pod kožou ľudí), sa pohybuje na hrane pravdepodobnosti; morbídnych (napríklad o vraždiacich 5. Má formu odstrašujúceho príkladu; šialencoch prepadávajúcich nič netušiace 6. Cirkuluje a šíri sa od jednotlivca k obete na odľahlých miestach), záhadných jednotlivcovi v ústnej alebo písomnej (historky o duchoch a nadprirodzených podobe; 7. Počas rozprávania a prenášania silách, o UFO), zábavných (napr. o tom, ako príbehov vznikajú nové varianty; 8. Dej sa žiarlivý manžel namiesto ,,soka“ vytrestal čast odvoláva na dôveryhodný pasívny sám seba) i trápnych (o sexuálnych zdroj (Emery, n.d.). deviáciách, pristihnutí ľudí v nevhodných situáciách) a pod.“ (Panczová, 2005). Všetky pomerne výstižné charakteristiky môžu byť užitočnou pomôckou pri Veľké množstvo bádateľov sa pokúšalo identifikácii súčasných povestí, avšak klasifikovať súčasné povesti, pričom v niektorých bodoch s nimi nemožno tieto klasifikácie boli primárne založené celkom úplne súhlasiť. Napr. diskutabilná na ich obsahu alebo tematickom je otázka stabilnej štruktúry rozprávaní. Tá charaktere. Zatiaľ najautoritatívnejšia síce vykazuje v rozprávaných príbehoch a medzinárodnou folkloristikou určité zhody, ale v súvislosti s variabilitou akceptovaná je typologická klasifikácia jednotlivých príbehov neplatí definitívne J. H. Brunvanda (1993), v ktorej delí pre všetky, čoho dôkazom môže byť súčasné povesti na 10 hlavných skupín aktuálny slovenský i zahraničný materiál. a ďalšie podskupiny: 1. Automobilové Podobným problémom je aj spomínaná povesti (duchárske povesti, cestovné krátka životnosť, nakoľko niektoré nešťastia, dopravné nehody, príbehy dokazujú zhody aj so staršími automobilové hororové príbehy, príbehy zbierkami. Rovnako tiež forma šírenia o amputáciách, fantázie o lacných autách, v súčasnosti nemusí byť primárne orálna, erotické príbehy spojené s automobilmi, keďže čoraz častejšie je tento žáner príhody o technickej neschopnosti, šírený internetovou komunikáciou alebo automobilové zločiny a sabotáže); 2. médiami.

32 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

Povesti so strašidelnou tematikou (príbehy Prečo rozprávame súčasné povesti? o detských opatrovateľkách, lekárske „Mluvíme, aby se dospělo k závěru; horory a iné horory); 3. Povesti o zvieratách mluvíme, abychom přesvědčili; mluvíme, (nešťastia so zvieratami, výmena mŕtveho abychom se osvobodili; mluvíme, zvieraťa, lovecké povesti, úrazy psov, abychom se líbili; mluvíme, aby řeč biologické zamorenia a kontaminácie, nestála“ (Kapferer, 1992). príbehy o vodných hadoch, príhody spojené s jedlom a reštauráciami, povesti Z odbornej literatúry vieme, že súčasné o verných strážnych psoch, cudzie prísady povesti prezentujú vytváranie spoločne v jedle); 4. Povesti o sexe a škandáloch zdieľaných noriem, postojov, hodnôt, (príbehy o afrodiziakach, o antikoncepcii, predstáv. Tieto príbehy odrážajú sexuálne škandály, príhody o prichytení sprostredkovanú skúsenosť rozprávača in flagranti a ostatné); 5. Povesti a ponúkajú prostriedky, ktorými skupina o zločinoch (zločiny spojené s drogami, vyjadruje myšlienku (odkaz), ktorá príbehy o útokoch, príbehy o krádežiach potrebuje byť povedaná. Reflektujú a únosoch); 6. Povesti o nešťastiach (desivé aktuálne spoločenské problémy, obavy alebo smiešne nešťastia); 7. Povesti či túžby a rovnako potvrdzujú správnosť o úradoch (neefektívnosť, konšpirácie, názorov ľudí. Sú tiež akési mechanizmy veda verzus náboženstvo, armádne, sociálnej kontroly, ktorými ľudia trestajú vojnové povesti a iné); 8. Povesti a klebety osoby alebo inštitúcie, ktoré sa odchýlili o slávnych ľuďoch (celebrity a hudobníci); príliš ďaleko od očakávaní komunity 9. Obchodné a profesijné povesti (firmy, (Fine, 1992). Témy súčasných povestí obchody, obchodné známky, telefóny a reprezentujú pretváranie spoločnosti a sú ďalšie technológie, počítačový a písaný prostriedkom na vytváranie viditeľných folklór); 10. Akademické povesti (profesori pocitov a postojov, ktoré reflektujú a výskum, študenti a povesti o skúškach) a kritizujú spoločenský poriadok. (Brunvand, 1993). Prostredie a kontext, v ktorom sa naratív vyskytuje, ovplyvňuje jeho morálny Táto klasifikácia je skutočne prehľadná a didaktický charakter. G. A. Fine (1992) a naozaj ponúka veľké množstvo hovorí, že sa neustále snažíme, aby tém a kategórií súčasných povestí ostatní zdieľali našu víziu sveta a cítime cirkulujúcich v spoločnosti, s ktorými sa sa spokojne, keď máme úspech. Tento možno stretnúť, či už počas výskumnej proces predpokladá zásadnú úlohu, činnosti alebo v každodennej komunikácii ktorá reflektuje sociálnu štruktúru, a rovnako ako predchádzajúce našu identitu a okolnosti v ktorých charakteristiky spomínaného žánru môže nachádzame samých seba (Fine, 1992). byť veľmi užitočná predovšetkým pri analýze a kategorizácii materiálu. Svoj pohľad na vec prináša D.

33 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

Simonidesová (citované podľa Hlôšková, Niekto chce prostredníctvom rozprávania 2001, s. 178) definovaním 3 základných potešiť, informovať a pobaviť, niekto funkcií súčasných povestí: 1. aj ich zase šokovať či varovať. G. A. Fine (1992) prostredníctvom zabezpečiť medziosobný hovorí o ilokučnej sile výpovede, ktorá kontakt; 2. uspokojiť archetypálne potreby, spája naratív s pragmatikou a nachádza vyskúšať niečo výnimočné; 3. majú tiež tu nielen obyčajný príbeh, ale tiež didaktickú, výchovnú funkciu. rečnícky zámer, ktorý niečo sľubuje, radí či pred niečím varuje (Fine, 1992). Tu nám Určité súčasné povesti majú jasné môže pre ilustráciu poslúžiť príklad veľmi a presné didaktické funkcie. Sú to napr. frekventovaného príbehu folkloristami príbehy, ktoré sa zameriavajú na technické nazývaného „Spermie v kebabe“, ktorý výdobytky súčasného životného štýlu hovorí o tom, že počas hygienickej súvisiace s nebezpečenstvom ťažko kontroly, v tej a tej (väčšinou konkrétne pochopiteľných technológií. Medzi lokalizovanej) predajni kebabu, našli obľúbené patria napr. príbehy o tom, v omáčke ľudské spermie. Okrem toho, že ako mačiatko, šteniatko alebo nemluvňa predajňa bola prevádzkovaná cudzincami explodovali potom, ako boli vložené do (napr. Turkami, Arabmi, atď.) a príbeh má mikrovlnky, aby sa usušili. Témy týchto zjavný xenofobický podtext (Janeček, príbehov naznačujú, že „správne“ je 2009), ako by nás osoba, ktorá príbeh používať mikrovlnku podľa návodu, hovorí nepriamo varovala, aby sme sa pretože stroj je potencionálne smrteľný, tam nestravovali. keď sa náležite nepoužíva (Fine, 1992). Tiež vyjadrujú strach z niečoho nového. Keďže Jednu z funkcií, ktorú uviedla D. nepoznáme ako daný prístroj funguje Simonidesová (1990) podporuje rovnako a dokáže usmrtiť zviera alebo malé dieťa, G. A. Fine (1992), ktorý tvrdí, že rozprávanie tak prečo nie aj dospelého človeka. Z toho je príležitosťou nielen pre prezentáciu vyplývajú tiež príbehy a fámy o tom, že zaujímavého materiálu, ale aj pre mikrovlnka spôsobuje rakovinu. vytváranie a utužovanie medziľudských vzťahov, práve prostredníctvom Skrytý význam a akési poučenie obsahuje zdieľaných názorov alebo pocitov v rámci väčšina súčasných povestí, či už si to interakcie (Fine, 1992). ich rozprávači uvedomujú, alebo nie – majú obsah symbolický. Navyše to, čo Súčasné povesti tiež často obsahujú je za symbolom, zohráva významnejšiu určité moralizačné tendencie a sú úlohu než to, čo slúži ako symbol. Aj podávané takým spôsobom, aby keď sú niektoré povesti na prvý pohľad presvedčili, že niektoré činnosti by mali rozprávané len pre pobavenie, môžu byť vykonávané a niektorým by sa mal mať hlbší psychologický základ (Janeček, človek vyhnúť. Porušenie spoločenských 2006). mravov porušuje i „prirodzený poriadok“

34 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

a prichádza „sankcia zhora“. Výborne žánrov súčasnej populárnej kultúry. na to poukazuje motív potrestania Rozdiel medzi folklórom a populárnou „nevhodného“ mileneckého vzťahu kultúrou je v tom, že folklórna tradícia verejným zahanbením, kde bol má tendenciu byť anonymná, variabilná prehreškom porušenia spoločenských a prenášaná predovšetkým osobným noriem sexuálny styk na verejných kontaktom, zatiaľ čo populárne formy miestach, či školských záchodoch, pochádzajú zo známeho zdroja (zvyčajne ktorý sa skončil svalovým kŕčom komerčného) a majú tendenciu byť viac znemožňujúcim fyzické odlúčenie tiel. fixované na svoju formu a obsah (Smith, Milenci sa tak stali terčom posmechu 1991). buď okoloidúcich, alebo keď im musela V tejto časti príspevku sa zameriam byť poskytnutá pomoc či prevoz do na súčasné povesti ako na inšpiráciu nemocnice (Panczová, 2005). “komerčných médií” a prostredníctvom Ako už bolo spomenuté, niektoré príbehy konkrétnych príkladov poukážem na odrážajú morálne zásady spoločnosti, to, ako mnohé z týchto príbehov našli iné sú zábavné, ďalšie chcú informovať. cestu do filmov či populárnej hudby a Vymedzenie jasných a konkrétnych vymanili sa z obmedzeného použitia funkcií je ale pomerne komplikované, vymedzeného folkloristami. predovšetkým vzhľadom na variabilnosť Nie je nám neznáme, že informácie o a rôznorodosť súčasných povestí, čo súčasných povestiach (a fámach) môžeme sa však rovnako týka aj jasnej definície nájsť na internete na webstránkach žánru či katalogizácie súčasných povestí. špecializujúcich sa len na túto Možno však povedať, že tieto príbehy sú problematiku. Sú to napr. www.snopes. významným médiom prenosu informácií, com, www.urbanlegends.about.com, ktoré sú atraktívne a často i poučné a www.hoax.cz, www.scambusters.org, nech už je dej akokoľvek šokujúci, je www.coca-cola-co.uk a iné, kde možno zasadený do kontextu ,,tu a teraz“ a môže nájsť množstvo takýchto príbehov a fám kedykoľvek zasiahnuť a ovplyvniť aj nás . s informáciami o ich pôvode, pravdivosti, tiež aj diskusie zainteresovaných odborníkov, ale aj laikov. Zvlášť stránky Súčasné povesti v populárnej a www.snopes.com a www.urbanlegends. masovej kultúre about.com sú naozaj prepracované Nakoľko je kultúra ovládaná médiami a výnimočné práve tým, že ich založili a technologicky veľmi pokročilá, je odborníci, ktorí sa výskumu súčasných prirodzené, že sa prekrýva s „moderným“ povestí a fám, nielen na internete, venujú folklórom a preto aj súčasné povesti dlhodobo. Obe webové stránky používajú mali možnosť preniknúť do rozličných vlastné definície a majú vytvorenú

35 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

kategorizáciu súčasných povestí a fám, s týmito produktmi. Dokonca v období kde uvádzajú ich rôzne šírené varianty volieb (marec 2012) na stránkach www. a vysvetlenia. Takisto poskytujú fórum facebook.com – konkrétne v skupine pre diskusie, dokonca si tam človek môže „Blbé vtipy Pavla Grausa“ – kolovala otestovať svoje vedomosti v „Urban vtipná fotografia, kde vo vrchnej polovici Lengend IQ Test“. Webová stránka www. obrázka bol odfotený Robert Fico pijúci hoax.cz má podobnú štruktúru, avšak je Coca-Colu a pod ním sympatická slečna orientovaná skôr na šírenie reťazových držiaca v ruke balíček cukríkov Mentos správ – tzv. hoaxov, ktoré ale majú s otázkou: „Niečo na zakusnutie pán sa fámami súčasnými povesťami veľa premiér?“.6 spoločného a často sa šíria i ústnym Okrem internetu možno nájsť súčasné podaním. Zaujímavou je tiež webstránka povesti aj v populárnej hudbe – príkladom www.cernasanitka.cz, kde je okrem je balada českej country skupiny iného spropagovaná séria kníh českého Greenhorns – „Dívka s vlasem medovým“ folkloristu P. Janečka – Černá Sanitka, či a možno tu vidieť výborný príklad český seriál a divadelná hra brnenského piesňového spracovania motívu „Miznúci divadla HaDivadla s rovnomenným stopár“ („Vanishing Hitchhiker“).7 názvom.4

Internet nie je len zdrojom informácií o súčasných povestiach a fámach, ale [Chci vyprávět Vám příběh o jedné dívce s vytvára široký priestor pre masovo vlasem medovým, ale jak to bylo tenkrát v noci, to se přesně sprostredkovanú komunikáciu a šírenie nikdy nedovím. fám a súčasných povestí (Galiová, 2003). Já vím jen, že jsem spěchal a řek si Populárny príbeh o tom ako chlapcovi, tenkrát tak si cestu zkrať, ktorý zjedol cukrík Mentos a zapil ho spodem kolem jezera, kde cestu kříží železniční trať. Coca-Colou Light vybuchol žalúdok, Tam v záři bílých světel, vidím dívku u iste počuli mnohí.5 Príbeh má svoju přejezdu stát, paralelu na celom svete, napr. v Amerike asi něco se jí přihodilo je to v jejím je folkloristami nazývaný „Pop Rocks obličeji znát. Už dlouho tady čekám a ještě nikdo mně Candy”, „Pop Rocks Cause Death“ alebo nezastavil, „The Death of Little Mikey“ (Brunvand tak odvezte mě prosím domů je to odtud 2001; Fine 1992) a jediným rozdielom necelých 5 mil. v príbehu je, že chlapec skonzumoval Tvář má bílou jako sníh a paže jako mramor šedavý cukrík Pop Rocks a zapil ho bublinkovým proč stála tam na kolejích tak sama v nealkoholickým nápojom. Na margo černé noci kdopak ví. tohto vymysleného príbehu môžeme Tam před tím domem zastavte, já za nájsť na internete, konkrétne na stránkach tátou teď musím domů jít. Tak zmáčknu klaksón, zastavím a čekám www.youtube.com, množstvo pokusov

36 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

až jí přijdou otevřít. vodtáhl nás k sobě do příbytku. Z chodby v nočním šeru vrhá lampa na Sešli jsme se v maringotce, kamarádi z silnici zář. mokrý čtvrti, a značně jsme překročili konzumaci Pane já vám vezu dceru, proč máte tedy běžnou, zamračenou tvář? pohoršovali jsme chodce a že nejsme K dívce pohled stáčím a marně kolem žádní škrti, rozhlížím se tmou, všichni jsme se hrozně zpili prostějovskou vedle mě je místo prázdné, stejně jako režnou. cesta přede mnou. Lalija, fiala, keď sa režná píjala, Ten muž se nejdřív divý zřejmě tomu co fiala, lalija, zraky už se kalíja. se dovídá Dávno už vodbila půlnoční hodina, a z blízka na mě civí, když tichým hlasem když naše společnost dala se do akce, ke mě povídá. někoho napadla ta děsná konina, Já nevím milý pane, zda je to mýlka že trochu užijem pouťový atrakce, nebo krutý žert, hned jsme do Emana začali hustit, tak nastartujte ten svůj bourák, zmizte že velkej kolotoč musí nám pustit, odtuď ať vás veme čert. že se chcem proletět trochu vzduchem, Předevčírem moje dcera zabila se tak se nežli uložíme se do duchen. radši ztrať. Upadli jsme na sedačky, notně přitom 5 mil odtud u jezera, kde cestu kříží hlaholíce, železniční trať. jenom Eman zůstal dole, střízlivosti Já dodnes tudy jezdím a hledám dívku s dalek, vlasem medovým, těžkou rukou chyt‘ se páčky, rotace nám ale jak to bylo oné v noci to se snad už zvedla plíce, nikdy nedovím, za pár minut Eman dole usnul jako ale jak to bylo oné v noci to se snad už špalek. 8 nikdy nedovím.] Lalija, fiala, keď sa režná píjala, fiala, lalija, zraky už se kalíja. Ako Ďalší príklad zhudobneného motívu Vrhali jsme po ňom lakýrky, pohory súčasnej povesti možno spomenúť ve snaze učinit konec té poroby, skladbu od Iva Jahelku s názvom mezitím však všemi tělními otvory „Balada o naprosté degradaci účastníků vrhaly svůj obsah též naše útroby, už za půl hodiny byly z nás trosky, půlnočního pouťového rozptýlení v špinavé, páchnoucí, a k tomu bosky, Kostelní Lhotě”, ktorá spracováva motív zbavené kouzel svých osobností súčasnej povesti z českého prostredia s tejdenní pracovní neschopností. „Kolotoč hrôzy” (pozri „Kolotoč hrôzy“, s. Emana pak na záchytku dopravili k probuzení, 15). zatím ještě jasno není, co se s ním dál [Ve Lhotě poslední srpnovou neděli stane, účastni byli jsme pouťový merendy, při vzpomínce na tu pitku v zádech s klukama světskejma svorně jsme seděli, cejtím zastuzení, vzájemně zvali se do baru na brandy, na kolotoč mě už nikdy nikdo 9 k půlnoci Eman, co kolotoč točil, nedostane!] zatvářil se jako nějakej Rotschild, pozvedl sklenku a po přípitku Pozoruhodná je tiež profesionálna

37 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

filmová autorská tvorba. Film a televízia Zubatá vagína („Vagina Dentata“).11 Je poskytujú ľuďom pocit spolupatričnosti to príbeh o mladom dievčati, ktorého v mobilnom a elektronickom svete, pohlavný orgán skrýva pre mužov veľmi kde slovné a imaginatívne referencie, bolestivé tajomstvo a môže im spôsobiť ktoré využívajú vo všeobecnej „face- zranenia či kastráciu. Ďalším známym to-face“ komunikácii, môžu pochádzať a rozšíreným motívom, ktorý možno i zo separovanej ale zároveň zdieľanej nájsť vo vizuálnom filmovom spracovaní mediálnej skúsenosti. „Urban legend z českého prostredia je napr. motív film“, ako ho nazýva Koven (2008), je súčasnej povesti „Žiarovka v ústach“ film založený predovšetkým (alebo 12 vo filme Nuda v Brne (2003). Je to aspoň z určitej časti) na orálne šírených príbeh o tom, ako sa muž stavil so svojim príbehoch, ktorým sa verí. Filmy kamarátom, že si strčí do úst žiarovku. inšpirované súčasnými povesťami Dnu ju síce dostal, ale von ju nevybral, a sú zamerané na jeden alebo viacero preto skončil v nemocnici. Cestou domov príbehov, ktoré tvoria centrálny aspekt rozprával svoj zážitok taxikárovi, ktorí mu ich deja. Niektoré filmy sú plne založené ale neveril, že žiarovku nemohol vybrať na povestiach, niektoré využívajú len z úst, čo nakoniec skončilo tak, že mali ich motívy, prípadne sa stáva, že sú v ten večer v nemocnici dva rovnaké spojené dohromady dve úplne odlišné prípady. Ďalší motív súčasnej povesti povesti. Vo filmoch sa môžu súčasné je spracovaný vo filme Dědictví aneb povesti vyskytovať napr. ako rozprávaný Kurvahošigutntag (1992). Dej zábavného text vložený do dialógu, alebo môžu príbehu nazývaného „Kolotoč hrôzy“13 sa mať vizuálny charakter (Koven, 2008). odohráva na západnom Slovensku, kde Z filmovej produkcie je známa napr. partia robotníkov z Čiech pracovala, a filmová dráma Urbania (2000), ktorá keďže do mestečka akurát prišli kolotoče, bola natočená podľa divadelnej hry s podgurážení sa rozhodli na kolotočoch rovnakým názvom a získala niekoľko zabaviť. Kolotočiar však zaspal a muži festivalových ocenení. Film odkazuje na sa vozili na kolotoči až do rána, čo sa početné množstvo súčasných povestí nezaobišlo bez žalúdočných ťažkostí. Z ai vizuálne v dialógoch spracováva motívy: českého prostredia je známa i súčasná „Krádež obličky“ („The Kidney Heist“), povesť nazývaná „Lyžiar v paneláku“,14 „Pes v mikrovlnke“ („The Microwaved ktorého motív je spracovaný vo filme Jak Pet“), „Krysa v hot-dogu“ („The Rat in básnikům chutná život (1987). Príbeh the Rye Bread“), „Dieťa na streche auta“ hovorí o tom, ako sa počas silvestrovskej („The Baby on the Roof“), „Infikované oslavy jeden zúčastnený rozhodol ihly“ („Needle-Attack Legends“)10 a zalyžovať si, a to priamo v paneláku. ďalšie. Hororová komédia inšpirovaná Nanešťastie mu vošla do cesty suseda, jednou súčasnou povesťou má názov ktorú zrazil. Šokovaná pani zavolala

38 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

sanitku, a keď sanitárom povedala, že či frustrujúcich udalostiach, ktoré sa ju na schodoch zrazil lyžiar, odviezli ju údajne stali skutočnej osobe. Aj napriek rovno do blázinca. tomu, že sú súčasné povesti väčšinou nepravdivé, môžu sa ukázať aj ako Filmov, seriálov15 a tiež iných médií, ktoré pravdivé, alebo založené na pravdivých spracúvajú a sprostredkovávajú rôznym udalostiach. Rozhodujúcim faktorom spôsobom motívy prípadne celé príbehy je, že príbeh sa hovorí ako pravdivý bez súčasných povestí je omnoho viac, to by overenia a namiesto dôkazov sa súčasná si už však žiadalo samostatnú štúdiu. Či povesť, ale i rozprávač spoliehajú už sú to filmy, seriály, komixy, rozprávky, na zručné rozprávanie alebo na televízia, rozhlas, reklama, populárna dôveryhodný zdroj, ktorý má poslucháča hudba, tlač, internet alebo iné, potvrdzujú presvedčiť o pravdivosti. Keďže sa šíria vzťah súčasného folklóru a populárnej slovom i písmom, hranica medzi pravdou (či komerčnými médiami šírenej) kultúry a fikciou môže byť často veľmi tenká. Do a tým aj svoju rozšírenosť v súčasnej procesu šírenia výrazne zasahujú rôzne spoločnosti.16 médiá, ktoré na jednej strane poskytujú Záver množstvo informačných kanálov ako sprostredkovateľov určitej informácie Jednotlivci v každodennom živote existujú (častokrát neoverenej alebo skreslenej), v rámci neustálej interakcie a komunikácie. na strane druhej poskytujú priestor Každodenný život je predovšetkým život pre spracovanie jednotlivých príbehov s jazykom a prostredníctvom jazyka, ktorý v profesionálnej autorskej tvorbe, čo zdieľame s ostatnými a jeho prvotnou môže podporovať ďalšie (nielen) ústne funkciou je na každodenný život šírenie. odkazovať (Berger & Luckmann, 1999). Súčasné povesti možno v tomto zmysle Súčasné povesti fungujú v niekoľkých chápať ako komunikačné prostriedky, analytických rovinách a preto sa aj pri ich prostredníctvom ktorých sa ľudia výskume nemožno orientovať len na ich vyrovnávajú s každodennými udalosťami holý text a obsah (téma, motív, detaily, a informáciami. Prinášajú konfrontáciu funkcie), ale rovnako je potrebné brať do senzácie a každodennosti, pointa býva úvahy aj kontext a dynamiku rozprávania vystavaná na tom, čo šokujúce, zvláštne – šírenie a variabilnosť príbehov, sa stalo bežnému človeku v každodennej prostredie (priestor a čas), interakčný situácii. Súčasná povesť je „secondhand“ cieľ rozprávania (upozorniť na niečo, príbeh hovorený ako pravdivý varovať pred niečím, prezentovať „sám a vierohodný, zväčša o strašných, seba“), odozva publika (vplyv na názory trápnych, vtipných, bizarných, ironických, a konanie jednotlivca alebo skupiny) ponižujúcich, desivých, nadprirodzených a komentáre a vyjadrenia rozprávača,

39 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

resp. poslucháča – ktoré spájajú vonkajší & Company. svet s obsahom textu prostredníctvom Fine, G. A. (1985). The Goliath Effect: osoby, ktorá príbeh rozpráva alebo Corporate Dominance and Mercantile počúva. Legends. Journal of American Folklore, Súčasné povesti chcú informovať, 98, 63-84. varovať, radiť, zabaviť, šokovať, Fine, G. A. (1992). Manufacturing moralizovať, poučiť, vychovávať, alebo Tales. Sex and Money in Contemporary len jednoducho zabezpečiť medziosobný Legends. Knoxville, USA: The University of kontakt. Prezentujú vytváranie spoločne Tennessee Press. zdieľaných noriem, odrážajú spoločenský poriadok, postoje, hodnoty, strachy Galiová, Z. (2003). Súčasné povesti a fámy i túžby a sú bezpochyby zaujímavou – možnosti výskumu v rámci internetovej výpoveďou o súčasnej spoločnosti komunikácie. Etnologické rozpravy, 2, 81- a kultúre. Na rozdiel od umeleckých diel, 93. je to výpoveď kolektívna a nevedomá, Georges, R. (1981). Do Narrators Really no práve preto hodnotnejšia a môže byť Digress? Western Folklore, 40, 245-252. jednou z opomínaných možností, ako porozumieť danej spoločnosti (Janeček, Heath, Ch., Bell, Ch., & Sternberg, E. 2006). (2001). Emotional selection in memes: The case of urban legends. Journal of Referencie Personality and Social Psychology 81(6), Allport, G.W., & Postman, L. J. (1947). The 1028-1041. Psychology of Rumor. New York: Henry Hlôšková, H. (2001). Moderné povesti Holt & Company. – k doterajším výsledkom ich štúdia Barth, F. (2002). An Anthropology of v zahraničnej folkloristike. Slovenský Knowledge. Current Anthropology, 43(1), národopis, 49(4), 175-184. 1-11. Janeček, P. (2006). Černá sanitka a jiné Bennett, G. (1985). What´s „Modern“ děsivé příběhy. Praha: Nakladatelství Plot. about the Modern Legend? Fabula, 26(3- Janeček, P. (2007a). Současné pověsti 4), 219-229. a fámy: orálně transmitovaná narativita Brunvand, J. H. (1993). The Baby Train and v České republice v medzinárodním Other Lusty Urban Legends. New York: W. kontextu. In Lenk, L., Svoboda, M. & kol. W. Norton & Company. Veselé tropy (60-71). Plzeň: Antropoweb, Fakulta filozofická Západočeské univerzity Brunvand, J. H. (2001). Encyclopedia of v Plzni. Urban Legends. New York: W. W. Norton

40 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

Janeček, P. (2007b). Současné pověsti a Schaefer, D. (1990). Urban Legends and jejich výzkum v moderní folkloristice. the Japanese Tale. Monograph Series No. Český lid, 94(3), 305-322. 29. London: The Institute for Cultural Research. Janeček, P. (2008). Černá sanitka: Třikrát a dost. MYTOLOGIE PRO 21. STOLETÍ. Schneider, I. (2001). „Contemporary Praha: Nakladatelství Plot. Legends“ medzi mýtom a realitou. Slovenský národopis, 49(2), 163-171. Janeček, P. (2009). Černá sanitka: To nejlepší ze současných pověstí a fám. Smith, P. (1991). Contemporary Legends Praha: Nakladatelství Plot. and Popular Culture: it‘s the Real Thing. Contemporary Legend Journal, 1 , 123- Kapferer, J. N. (1992). Fáma nejstarší 152. médium světa. (D. Provazník, Trans.). Praha: Práce. (Original work published Internetové zdroje a webové stránky 1987). uvádzané v texte:

Kiliánová, G. (2000). Ľudová próza. In Emery, D. (n.d.). What is an Urban Stoličná, R. Slovensko. Európske kontexty Legend? [October 10, 2012]. Retrieved ľudovej kultúry (282-300). Bratislava: from http://urbanlegends.about.com/cs/ Veda. urbanlegends/f/urbanlegends1.htm

Kovácsová, K. (2009). Contemporary http://vaginadentatacrust.wordpress. Legends, Rumours a úloha emócií pri ich com/ šírení. (Diplomová práca, FIF UK, 2009). http://vaginadentatacrust.wordpress. Koven, M. J. (2008). Film, Folklore, and com/ Urban Legends. Toronto: The Scarecrow http://www.cernasanitka.cz Press. http://www.coca-cola-co.uk Krekovičová, E. (2002). Konštrukcia obrazu “seba” a “iných”. Mentálne obrazy, http://www.facebook.com stereotypy a sociálna pamäť. Slovenský http://www.facebook.com/ národopis, 50(3-4), 332-342. photo.php?fbid=398850833461 Panczová, Z. (2005). Súčasné povesti 798&set=pb.200648043282079.- a fámy vo svetle folkloristických 2207520000.1350411443&type=1&thea výskumov. In Krekovičová, E. & kol. Folklór ter a komunikácia v procesoch globalizácie http://www.hoax.cz (7-66). Bratislava: Slovak Academic Press, s.r.o. http://www.karaoketexty.cz/texty-

41 „Stalo sa známemu môjho známeho“ Speculum 2012/2 alebo „Friend of a Friend Tales“

pisni/jahelka-ivo/balada-o-naproste- 4 Príbeh o čiernej sanitke bol degradaci-ucastniku-pulnocniho-15551 pravdepodobne najrozšírenejšou fámou v bývalom Československu a najväčší http://www.karaoketexty.cz/texty- rozkvet zaznamenal v 80. rokoch 20. pisni/zelenaci/divka-s-vlasem- storočia. V niektorých obdobiach medovym-56195 a oblastiach nabralo rozšírenie tohto príbehu také rozmery, že pred úplne http://www.scambusters.org fiktívnou hrozbou čiernej sanitky varovali učitelia svojich žiakov na školách. Celkovo http://www.snopes.com možno historky o čiernej sanitke rozdeliť do troch tematických skupín – príbehy http://www.urbanlegends.about.com o rafinovanom únose dieťaťa, povesti o krádežiach ľudských orgánov a historky http://www.youtube.com spojené s automobilmi. (Janeček, 2009).

(Endnotes) 5 V tejto súvislosti je vhodné 1 Akronym FOAF vytvoril anglický spomenúť pojem „goliášov efekt“ spisovateľ Rodney Dale a znamená “friend („The Goliath Effect“). Tento pojem of a friend” – teda údajný pôvodný zdroj zaviedol G. A. Fine a týka sa „podtriedy“ udalosti opísanej v súčasnej povesti. súčasných povestí – obchodné povesti Dale hovorí: “Foaf je pojem, ktorý som („mercantile legends“), ktoré sú takmer zaviedol, aby som pomenoval osobu, výlučne negatívne a reflektujú strach ktorej sa mnoho týchto strašných vecí z ľudí dominantných korporácií alebo deje.”; Rovnakým názvom tiež disponuje produktov, najmä v oblasti obchodu aj newsletter ISCLR (International Society (napr. Coca-Cola, McDonald´s, Procter & for Contemporary Legend Research) – Gamble a iné) (Fine, 1985). FOAFtale News (Brunvand, 2001). 6 Oproti klasickému príbehu 2 Súčasné povesti a fámy sú tiež však v obrázku možno badať niekoľko príbuzné ďalším folklórnym žánrom nepresností – Coca-Cola by mala byť ako napr. rozprávanie zo života, bájka, light (nie klasická) a cukríky Mentos humorka či anekdota (Bennett, 1985). mentolové (nie ovocné). O rozšírení tohto príbehu v povedomí ľudí svedčí diskusia 3 J. N. Kapferer (1992) považuje pod obrázkom, kde si niekoľko ľudí súčasné povesti ako časť všeobecnej nepresnosť všimlo a autorovi „správne“ skupiny fám, ktoré jednoducho definuje znenie napísali do komentáru. Vyskytol ako neoficiálne informácie cirkulujúce v sa tam dokonca aj komentár s odkazom spoločnosti, resp. fámou označuje vznik na stránku www.snopes.com, kde bol a šírenie takých informácií, ktoré ešte tento príbeh analyzovaný a označený ako neboli verejne potvrdené alebo popreté nepravdivý.; z oficiálnych zdrojov (Kapferer, 1992).; Psychológovia G. Allport a L. Postman Dostupné na http://www.facebook. (1947) považujú súčasnú povesť len za com/photo.php?fbid=3988508334 ,,petrifikovanú fámu“. Povesť sa podľa 61798&set=pb.200648043282079.- nich z prchavej fámy stáva v okamžiku, 2207520000.1350411443&type=1&the keď získa v procese orálneho šírenia ater určitú stabilizovanejšiu formu (Allport & 7 Príbeh je o stopárovi (alebo Postman, 1947). stopárke), ktorý zmizne z auta skôr, ako

42 „Stalo sa známemu môjho známeho“ alebo „Friend of a Friend Tales“ Speculum 2012/2

stihne šofér doraziť do cieľa a následne najtradičnejším súčasným povestiam a zistí, že stopár, ktorého v aute viezol, je tradovala sa už v 70. rokoch 20. storočia už niekoľko rokov mŕtvy. Tento príbeh a pravdepodobne aj oveľa skôr (Janeček, má paralely po celej Európe a dostal 2009). sa tam v 70. rokoch 20. storočia z USA, kde pravdepodobne aj vznikol (Janeček, 13 Krčmová historka je rozšírená 2009). v Čechách minimálne od 60. rokov 20. storočia (Janeček, 2009). 8 Dostupné na http://www. karaoketexty.cz/texty-pisni/zelenaci/ 14 Táto komická historka je divka-s-vlasem-medovym-56195 rozšírená po celej strednej Európe minimálne od 80. rokov 20. storočia 9 Dostupné na http://www. a možno predpokladať, že pôvodne karaoketexty.cz/texty-pisni/jahelka- vznikla ako žartovná povesť v prostredí ivo/balada-o-naproste-degradaci- zdravotníckeho personálu (Janeček, ucastniku-pulnocniho-15551 2009).

10 Historky o infikovaných ihlách (buď 15 Pre zaujímavosť ešte spomeniem vírusom HIV alebo žltačkou) na verejných niekoľko filmov a seriálov inšpirovaných priestranstvách, predovšetkým však súčasnými povesťami: Beyond Belief: v MHD, sú veľmi rozšírené i v slovenskom Fact or Fiction (1997-2002), Mostly True a českom prostredí od 80. – 90. rokov 20. Stories: Urban Legends Revealed (2002- storočia. Dodnes kolujú fámy a historky 2004), Mythbusters (2003-), Urban o tom, že nejaká, väčšinou spoločnosťou Legends (2007-), X Files (1993-2002); negatívne vnímaná, skupina ľudí choroby Candyman (1992), Haloween (1978, zámerne šíri (Janeček, 2008). Konkrétne 1988, 1989), Urban Legend (1998), Urban zo slovenského prostredia sú známe fámy Legend: The Final Cut (2000), Urban a historky o nastražených infikovaných Legends: Bloody Mary (2005) a iné. ihlách vírusom HIV v sedadlách MHD. 16 Jednotlivé súčasné povesti 11 Tento príbeh bol pôvodne veľmi možno nájsť pod spomenutými názvami populárny počas vojny vo Vietname v publikáciách P. Janečka (2006, 2007, a fantázia o nebezpečnom ženskom 2008, 2009), G. A. Finea (1992), J. H. pohlavnom orgáne môže pochádzať Brunvanda (1999, 2001). z hlbokej vnútornej obavy muža zo ženy, ale rovnako môže byť príbeh spojený s fantáziami o ženskej pomste (Fine, 1992).; Pravdepodobne menej známa je feministická crust-punk-metalová belgická kapela „Vagina Dentata“ (2011), ktorej názov a tiež logo sú inšpirované príbehom o zubatej vagíne a majú demonštrovať ich feministické postoje a tvorbu. Viac o ženskej kapele Vagina Dentata sa možno dozvedieť na webovej stránke http://vaginadentatacrust. wordpress.com/

12 Historka patrí v Čechách k

43 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

KATEGORIE LIDOVÉHO NÁBOŽENSTVÍ V JAPONSKÉM KONTEXTU

Jakub Havlíček, FF UPOL, [email protected]

Autor je religionista a historik. Je odborným asistentem Katedry sociologie a andragogiky na Filozofické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci, vyučuje na Semináři japonských studií Masarykovy univerzity v Brně a příležitostně přednáší i na Ústavu religionistiky tamtéž. Zabývá se antropologií náboženství, teorií religionistiky, úlohami náboženství v moderních společnostech, teoriemi nacionalismu a náboženstvími v Japonsku. Abstract The paper deals with the category of folk religion in the context of Japan. It examines the ways of defining the category in the scholarly discourse. The category of folk or popular religion in Japan is highly ambiguous and its definition remains rather vague. It is possible to distinguish two basic conceptual approaches towards the topic: the folk religion in Japan and the Japanese folk religion. The latter is connected to the notion of particular Japanese religious tradition, specific to the members of the Japanese nation, and can be seen as a part of nihonjinron, the discourse on the Japanese national and cultural identity. In Japanese there are two terms translated as “folk religion”: minkan shinkō and minzoku shūkyō. The notion of minkan shinkō is associated with the work of Yanagita Kunio (1875–1962), the leading figure of minzokugaku (folkloristic) in Japan. Even though it is not necessary avoiding the category of folk religion in context of Japan, it is possible to replace it with the notion of “lived” or “common religion” that are more neutral and obviously less problematic.

Abstrakt Příspěvek se zabývá kategorií lidového náboženství v japonském kontextu. Zkoumá vybrané příklady zacházení s touto kategorií v odborném diskursu a zjišťuje, že jeho vymezení je obvykle nejasné. U autorů lze pozorovat dvojí přístup ke konceptualizaci problematiky: lidové náboženství v Japonsku a japonské lidové náboženství. Druhý z přístupů je spojen s pojetím specifické japonské náboženské tradice, typické pro japonský národ, a proto je součástí nihondžinron, diskursu o Japoncích, o japonské kulturní a národní identitě. V japonštině existují dva základní pojmy, které lze přeložit jako „lidové náboženství“: minkan šinkó a minzoku šúkjó. Pojem minkan šinkó je spojen s dílem Janagity Kunia (1875–1962), představitele minzokugaku, japonské folkloristiky. I když není nezbytně nutné přestat užívat při popisu a analýze japonské religiozity kategorii lidového náboženství, je možné nahradit ji neutrálnějšími, méně problematickými pojmy „žitého“ či „obecného náboženství“. 44 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

Úvod obvykle nereflektuje problémy, jež jsou s užíváním kategorie lidového náboženství Příspěvek1 se zabývá kategorií lidového spojeny. Příspěvek předkládá výchozí náboženství v Japonsku z teoretického hypotézu, podle níž je nekritické užívání hlediska. Není cílem podat vyčerpávající pojmu „lidové náboženství“ spojeno přehled této tematiky, bude nás spíše s ideologicky podmíněným, ahistorickým zajímat, jak je kategorie lidového předpokladem odvěké existence náboženství vymezována, jak se s ní japonského lidu coby kulturně a sociálně nakládalo a nakládá, k čemu vlastně homogenní národní jednotky. Lze se v odborném diskursu2 slouží. Tento krátký proto domnívat, že kategorie lidového příspěvek je přitom pojat jako úvodní vhled náboženství se může snadno stát, byť do problematiky, který by měl naznačit nevědomě, ideologickým nástrojem, směr dalšího bádání. Vychází zejména sloužícím politicky motivovanému ze zásad religionistiky jako sociálněvědní vytváření obrazu homogenní, svébytné a disciplíny odmítající nekritické či jedinečné japonské kultury a společnosti. nereflektované užívání pojmů a kategorií, Závěrem se příspěvek pokouší odpovědět jako je i pojem „lidové náboženství“. Je na otázku, zda je kategorii lidového zaměřen zvláště na odbornou literaturu náboženství v souvislosti s japonským dostupnou v anglickém jazyce, a to na prostředím nadále vhodné užívat. Nebylo díla japonských i nejaponských autorů, by nakonec vhodnější volit jiné kategorie a pokouší se zjistit, jak autoři zacházejí a pojmy, které jsou méně problematické? s kategorií lidového náboženství Je pojem lidového náboženství v japonském kontextu. Zároveň vychází v sociálních vědách vůbec potřebný a z předpokladu, že zejména starší použitelný? Nejprve je však vhodné se odborná literatura, tj. publikace vydané krátce seznámit s problematikou třídění přibližně do počátku 90. let 20. století, náboženských tradic na japonských 1 Děkuji anonymní recenzentce ostrovech. za cenné podněty a návrhy, které velmi napomohly při zpracování konečné verze příspěvku. 2 Pojem diskurs je zde Kategorizace náboženství v Japonsku užíván v nejširším smyslu slova jako způsoby vyjadřování, jež jsou V souvislosti s náboženskými tradicemi obecně praktikovány a konkrétně situovány v sociálním prostředí, či Japonska se lze setkat s řadou mnohdy ve „wittgensteinovském“ duchu jako protichůdných přístupů. V krátkosti lze jazyková hra (viz Rapport, Overing, 2004, říci, že starší badatelská tradice, s jejímiž p. 117). Výraz diskurs v tomto nejširším některými příklady se ještě seznámíme, významu je možné nahradit českým výrazem „rozprava“. Vědecká rozprava uplatňovala spíše deduktivní přístup se samozřejmě vede dle určitých v kombinaci s diachronní, historickou konvencionalizovaných pravidel.

45 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

deskripcí. Badatelé vycházeli z obecných Novější bádání se sice obvykle také kategorií, totožných s historickými nevyhýbá zobecňujícím pojmům a náboženskými tradicemi, jako je např. kategoriím, chápe je však především jako buddhismus, šintó, resp. šintoismus, konstrukty, to jest jako výsledky určitých taoismus či konfuciánství. Poté specifických sociokulturních dějů, které vyhledávali a popisovali jejich konkrétní jsou formovány činností jedinců či projevy v japonských dějinách. kolektivit v určitých kontextech. To, co badatel zkoumá, jsou v první řadě právě Mezi typické představitele tohoto přístupu souvislosti, v nichž se zkoumané jevy patří H. Byron Earhart, který ve své knize odehrávají, které určují jejich podobu, Japanese Religion: Unity and Diversity vznik, reprodukci a proměny, případně (1982), poprvé publikované v roce 1969, jejich zánik. Přestože určitá schematizace nejprve postuluje existenci jediného je nutnou součástí každého pokusu japonského náboženství, spočívajícího o vědecký popis a analýzu sociálně- v osobitém náboženském dědictví, s nímž kulturní reality, lze říci, že novější bádání se setkáváme v historii a současnosti na poli japonských náboženských tradic obyvatelstva japonských ostrovů. Toto postupuje při zobecňování mnohem japonské náboženství však podle Earharta obezřetněji a poučeněji, nežli je tomu u netvoří jedinou instituci, ale skládá se z prací staršího data. lidového náboženství (folk religion), šintó, buddhismu, náboženského taoismu Dobrým příkladem proměn, jimiž a konfuciánství. V knize Náboženství pojetí různých náboženských tradic na Japonska. Mnoho tradic na jedné svaté japonských ostrovech v kritické badatelské cestě (1998), vydané poprvé roku 1984, reflexi prochází, může být šintó. Earhart přidává mezi konstitutivní prvky Šintó japonského náboženství ještě křesťanství a nová náboženství. Všechny tyto tradice Šintó3 je dodnes často nekriticky pak tvoří „celek náboženské zkušenosti, prohlašováno za původní japonské která je bytostně japonská“ (Earhart, náboženství (např. Kitagawa, 1987, p. 139; 1998, p. 15). Ve zkratce tedy lze říci, že Kraemerová, 2005, p. 101) a za výsledek Earhart považuje japonské náboženství osobitého japonského náboženského za výchozí obecnou kategorii, jež je myšlení.4 Novější kritické bádání však podle něj bytostně spojena s japonskou 3 Problematice přístupů k šintó národní a kulturní identitou. Tyto jsem se podrobně věnoval v knize Cesty obecné kategorie jsou pro Earharta božstev. Otázky interpretace náboženství nezpochybnitelnými výchozími body jeho a nacionalismu v moderním Japonsku přístupu k náboženským jevům v historii i (Havlíček, 2011). 4 Tímto způsobem chápe šintó současnosti japonských ostrovů. např. Joseph M. Kitagawa (1987): „(...) Shinto may be regarded as the ensemble

46 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

pohlíží na šintó jako na pojem, který sám sociálním prostředím. o sobě žádný jednoznačný význam nemá Lidové náboženství: folk religion a – ten se totiž vytváří v řadě konkrétních popular religion sociokulturních dějinných situací (srov. např. Breen & Teeuwen, 2010). Bylo by Odborná literatura v anglickém jazyce proto anachronismem – a v každém obvykle uvádí pro lidové náboženství případě nemístným zjednodušením či termín folk religion (např. Earhart, 1982; dokonce chybou – vycházet z myšlenky Hori, 1972; Hori, 1974; Kasahara, 2001; jedinečné podstaty šintó, navíc spojené Kitagawa, 1987; Miyake, 2001), případně s ideou japonského národa, případně popular religion. Někdy se vyskytují hledat původ koncepce šintó coby souběžně oba pojmy, tedy folk religion a svébytné náboženské tradice v raně popular religion, aniž by bylo zcela zřejmé, historických či dokonce předhistorických zda autor tyto pojmy významově rozlišuje, obdobích japonských dějin. Na ideu šintó zda a jaký je mezi nimi vztah. Zdá se, že jako svébytné náboženské tradice odlišné obraty folk religion či popular religion od ostatních (zejména od buddhismu) – lidové náboženství – jsou mnohdy lze totiž pohlížet jako na typický produkt používány spíše jako rétorická figura, modernity, do jisté míry jako na tzv. nežli jako pojmy s jasně vymezeným vynalezenou tradici (invented tradition). obsahem. Uvedení autoři pod kategorii Ta je sice založena na řadě historických, lidového náboženství zahrnují různorodé mnohdy velmi starobylých prvků (jako je náboženské jevy a používají tento například uctívání božstev, kami), zároveň pojem v souvislosti s řadou konkrétních však úzce souvisí s procesy, během nichž náboženských fenoménů v různých se přibližně od poloviny 19. století šířila historických obdobích japonských dějin. myšlenka japonské národní pospolitosti Příkladem může být obsáhlá publikace (srov. Havlíček 2011). kolektivu japonských autorů A History Šintó je nepochybně emickým pojmem, of Japanese Religion (Kasahara, který má bohatou historii a všemožné 2001), vydaná původně v japonštině souvislosti, jimž se však v tomto příspěvku roku 1977: užívá termín folk religion, nelze podrobněji věnovat. Vraťme se spočívající v „uctívání tradičních místních tedy ke koncepcím lidového náboženství ochranných kami (božstev) a buddhů ve spojitosti s japonským kulturním a s nimi spojovaných podle teorie hondži of contradictory and yet peculiarly suidžaku, která nahlíží místní kami Japanese types of religious beliefs, jako projevy těchto buddhů“ (p. 441). sentiments, and approaches, which have Dále se publikace v kapitole o lidovém been shaped and conditioned by the historical experience of the Japanese náboženství zabývá řadou různorodých people from the prehistoric period to věr a praktik, jako např. poutěmi the present” (p. 139).

47 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

k vyobrazením božstev, která byla na lidového náboženství H. Byron Earhart. omezenou dobu mimořádně vystavována, V již zmiňované knize Japanese Religion: místními náboženskými slavnostmi, Unity and Diversity (1982) Earhart uctíváním ochranných božstev, resp. kategorii lidového náboženství definuje božstev vymezujících hranice, střežících jako: „(…) víry a praktiky, jež existovaly cesty a chránících plodnost (dósodžin) a mimo vysoce organizované tradice“ (p. 2) hnutím šugendó, náboženským směrem a jejichž některé projevy bychom podle souvisejícím s uctíváním božstev horských něj našli už v prehistorii. S tímto „lidovým oblastí. Obsah pojmu folk religion – náboženstvím“ pak Earhart dává do lidové náboženství – je v publikaci souvislosti „populární“ či možná lépe velmi rozmanitý a zjevně si pod ním lze „zlidovělé náboženství“ (popular religion), představit téměř cokoli, od místních zvyků které chápe jako historicky novější, vyznačujících se žádnou či jen minimální zlidovělé projevy systematizovaných mírou formalizace a systematizace, až po náboženských tradic: „Některé nedávné organizovaná hnutí, jako jsou například aspekty lidového náboženství jsou skupiny jamabuši, adeptů šugendó. vlastně lidovou úpravou formálních tradic (…)“ (p. 2). Vedle termínu folk religion se však v publikaci A History of Japanese Religion Earhart se věnuje kategorii lidového vyskytuje i pojem popular religion: náboženství i v knize Náboženství v souvislosti s historickým popisem Japonska. Mnoho tradic na jedné svaté náboženské situace v době Heian (794 – cestě (1998), poprvé publikované 1185) v kapitole nazvané „Heian-Period v angličtině roku 1984. Lidové náboženství Religion: Popular Religion“ (Kasahara, vymezuje jako: „(…) souhrn náboženských 2001, pp. 131-156). Význam pojmu představ a praxe, který existuje mimo popular religion není blíže definován institucionalizované náboženství a a opět je pod něj shrnuto množství písemnou tradici – byť z obého často různorodých jevů. Kapitola se věnuje všem vychází“ (Earhart, 1998, pp. 31-32). možným široce rozšířeným náboženským K prvkům lidového náboženství dále patří představám a praktikám v daném ústní tradice, vesnické a domácí svátky, období: uctívání dodnes oblíbených obřady související se zemědělstvím, buddhistických božstev (Miroku, Kannon, zejména s pěstováním rýže, a také dávná Džizó), synkretismu buddhismu a šintó, spjatost s neměnnými přírodními procesy. zejména zmíněné teorii hondži suidžaku, Za důkaz rozvoje lidového náboženství dále taoismu, šugendó a lidovým Earhart považuje nová náboženská hnutí, vesnickým náboženským učitelům. jako jsou např. Tenrikjó a Sóka gakkai, i když tzv. nová náboženství podle něj tvoří Poněkud systematičtěji, přesto však stále vedle lidového náboženství samostatnou ne zcela jednoznačně, zachází s pojmem položku mezi sedmi proudy, z nichž

48 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

se skládá jediné, podle Earharta pro nejednoznačné. Lze k němu přiřadit japonské prostředí zcela specifické vlastně jakékoli náboženské představy japonské náboženství. Vidíme tedy, že ani a praktiky, které nevykazují vyšší míru Earhart nevymezuje lidové náboženství příslušnosti k tradicím, jež autoři chápou vždy zcela jednoznačně. jako organizovaná či institucionalizovaná náboženství, jakými jsou podle nich Hori Ičiró (1972) chápe lidové náboženství buddhismus nebo šintó. Určujícím – folk religion – jako náboženskou praxi znakem nemůže být škála „lokální – obyvatel japonských ostrovů, která globální“ a dokonce ani míra formalizace je spojena s každodenním životem a nebo organizovanosti. Místní zvyky vyskytuje se mimo institucionalizovaná sice zjevně tvoří podstatnou součást náboženství: „Lidové náboženství (minkan lidového náboženství, na druhé straně šinkó) je v podstatě domorodé primitivní jsou však k lidovému náboženství náboženství, s nímž byly skloubeny prvky zahrnovány i rozšířené zvyklosti spojené šintó, buddhismu, taoismu, dualismu jin- s uctíváním buddhistických božstev, jako jang, konfuciánství a dalších náboženství“ je např. Džizó, nebo náboženské směry (p. 121). Jde o mnohovrstevný související s šugendó, které jsou však fenomén, vyznačující se absencí nauky pevněji institucionalizovány a spojeny a organizační struktury, důrazem na s určitou formální strukturou s vazbami na rituály, tradice a zvyky. Zaměřuje se na buddhistické instituce. Jak poznamenává okamžitý účinek v oblastech, jako jsou Mijake Hitoši (2001): „Bohužel, ochrana před zlem, plodnost, růst, léčení pojem lidové náboženství není jasně a blahobyt. Jinde Hori (1974) hovoří o vymezeným konceptem (…) a v Japonsku obtížné vymezitelnosti pojmu lidového má také pestré dějiny“ (p. 3). Mijake se náboženství, přesto však trvá na tom, že však sám nevyhýbá užívání tohoto pojmu japonské lidové náboženství nemá pouze a vymezuje jej takto: „(…) japonské lidové historický a tradiční význam, nýbrž že náboženství je vírami, zvyky a praktikami má hluboký vztah k samotnému raison prostých lidí, které nejsou konkrétně d‘etre současné japonské společnosti. zahrnuty ve formálních institucích Podle Horiho totiž lidové náboženství, šintó a buddhismu a v jejich kněžských spočívající v různých zvycích a rituálech, aktivitách; (…) lidové náboženství je stále řídí každodenní životy většiny dědictvím předávaným ústně mezi lidmi“ Japonců, ať už jsou si toho vědomi (s. 4). Ani Mijake se nakonec zjevně či nikoli (Hori, 1974, p. 2). Tvoří proto nezbavil problémů s nejednoznačností, samotnou podstatu japonské národní či spíše přílišným rozsahem prvků, které mentality. lze v dějinách i současnosti japonských Vidíme, že u vybraných autorů je náboženství pod pojem lidového vymezení pojmu lidového náboženství náboženství zahrnout. Rovněž pojem

49 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

prostého lidu je nejednoznačný a skrytě projevech. Lidové náboženství hodnotící, neboť předpokládá dichotomii v Japonsku bychom mohli chápat prostého lidu a elity či elit, které na rozdíl v nejširším smyslu slova jako souhrn od „běžného“ lidu disponují kvalitativně víceméně neformálních náboženských odlišnými idejemi. Není vůbec zřejmé, věr a praktik, s nimiž se setkáváme u koho či jaké sociální skupiny do těchto obyvatel japonských ostrovů, které kategorií zahrnout a na základě jakých mají minimální vazby na organizované, kritérií. institucionalizované náboženské tradice a které nejsou podloženy písemnou, ale „Lidové náboženství v Japonsku“ a spíše ústní tradicí. Lidové náboženství „japonské lidové náboženství“ v Japonsku je v každém případě spíše Na základě vybraných příkladů lze záležitostí praxe, nežli komplikovaných konstatovat, že autoři pojímají termín doktrín. Není přitom zcela rozhodující, lidové náboženství v zásadě dvojím zda jde o náboženské praktiky na úrovni způsobem. Prvním je lidové náboženství místních pospolitostí (např. vesnické v Japonsku, druhý bychom mohli označit náboženské slavnosti), či o jevy, které mají jako japonské lidové náboženství.5 globálnější, masovější povahu a pro něž by pak v anglickojazyčném prostředí byl V prvním případě jde o obtížně spíše vhodnější termín popular religion. vymezitelný souhrn jevů, jež by bylo Mohlo by jít například o japonská nová možné nazvat lidovou religiozitou, ať náboženská hnutí. už v jejích historických či současných S takto chápaným pojmem lidového 5 Dvojí přístup k problematice náboženství se běžně setkáme lidového náboženství je inspirován v religionistice, antropologii či tezí, kterou navrhuje Isomae (2005) pro přístup ke koncepci japonského etnologii. Např. Jacques Waardenburg náboženství (Japanese religion). Podle (1997) hovoří o typických znacích této Isomaeho lze pojem japonského kategorie náboženských jevů, s nimiž náboženství chápat buď jako se podle něj setkáme asi ve všech náboženství (v singuláru) specifické pro Japonsko, či jako náboženství (v plurálu) náboženských společenstvích. Těmito vyskytující se na japonských ostrovech. znaky jsou odlišnosti od oficiálních či V prvním případě jde o ahistorickou normativních výkladů, ústní tradice a koncepci japonského náboženství jako vazba na univerzální problémy osobního charakteristického rysu příslušníků japonského národa, ve druhém případě či sociálního života (Waardenburg, 1997, je japonské náboženství souhrnem řady p. 94). náboženských jevů, které se v různých sociohistorických kontextech objevovaly Druhý přístup by bylo možné označit za v japonském prostředí. Ke koncepci japonské lidové náboženství, kdy badatelé lidového náboženství můžeme v případě o určitých náboženských jevech uvažují Japonska přistupovat analogicky.

50 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

jako o svébytné náboženské tradici, jež je cizincům a ukončení politiky izolace. Idea typická pro obyvatele japonských ostrovů Japonska se však nevztahovala k žádné coby příslušníků homogenní etnické, vyhraněné a obecně přijímané národní resp. národní jednotky. Uvažujeme- a státní identitě. K podobnému závěru li o japonském lidovém náboženství dochází také Mark J. Hudson (1999), když v této významové rovině, objevuje se uvádí, že obyvatelstvo japonských ostrovů nebezpečí ideologické manipulace, sice možná vykazovalo v předmoderním spojené s koncepcí japonského lidu období vyšší míru etnické sounáležitosti, coby přirozené národní pospolitosti, avšak o všeobecně rozšířeném a vyznačující se určitými pevnými sdíleném vědomí etnické jednoty nelze charakteristickými rysy, o jejichž vystižení hovořit před vznikem moderního státu badatelé usilují. v období Meidži (1868 – 1912). John Lie (2001) rovněž tvrdí, že navzdory proto- Koncepce japonského národa nacionalistickému diskursu v období Viděli jsme, že např. H. Byron Earhart spojuje Tokugawa6 místní rozdíly a hierarchické kategorii lidového náboženství zcela rozvrstvení společenských statusů bránily otevřeně s japonskou národní a kulturní rozvoji všeobecně rozšířené národní identitou. Výchozím předpokladem je identity, proto je teze o předmoderním pro něj konstatování japonské národní rozšíření japonské identity pochybná. jedinečnosti a svébytnosti. Měli bychom O sdílené národní identitě lze mluvit však mít na paměti, že samotnou až po restauraci Meidži a státních koncepci japonského národa lze na reformách po roce 1868. Lie dokonce základě kritického bádání považovat za tvrdí, že koncepce Japonska jako etnicky poměrně nedávný výsledek dějinného homogenního národního státu, s níž se vývoje a neměli bychom automaticky setkáváme dnes, se významněji šíří až vycházet z ideologicky motivovaného po 2. světové válce v důsledku ztráty předpokladu odvěké historické existence japonského koloniálního panství, přičemž japonské národní pospolitosti (srov. předválečné Japonsko bylo koncipováno např. Befu, 2001; Morris-Suzuki, 1998). spíše jako multietnické impérium. Např. Kevin Doak (2007) neváhá v této Uvažování o specificích japonské národní souvislosti napsat, že „před rokem 1853 komunity je možné vnímat jako součást žádné Japonsko nebylo“ (p. 49). Doak vytváření koncepcí japonského národa, k tomu dodává, že pojem „Japonsko“ 6 Období Tokugawa (Tokugawa samozřejmě byl používán i před první džidai) bývá obvykle vymezováno léty výpravou tzv. černých lodí amerického 1603 (Tokugawa Iejasu přijámá titul námořnictva pod velením komodora šóguna) až 1867 (Tokugawa Jošinobu se Perryho v letech 1852 – 1853, který vzdává titulu šóguna), resp. 1600 (bitva u Sekigahary) až 1868 (vyhlášení obnovy požadoval otevření japonských ostrovů císařské moci, tzv. restaurace Meidži).

51 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

jež je spojeno s moderním historickým Janagitou Kuniem (1875 – 1962), byl obdobím. Ať se objevuje v dílech totiž chápán právě ve smyslu jedinečné s vědeckými ambicemi či ve spisech japonské religiozity (kojú šinkó), kterou spíše populární povahy, je možné vidět Janagita považoval za zcela svébytný rys úvahy na téma japonského lidového japonského lidu (Havens, 1994; Reader, náboženství coby charakteristického 2006; Šinno, 1997) a svou minzokugaku prvku spojeného s japonským lidem jako chápal jako vyhledávání, popis a vlastně součást nihondžinron. Jde o ideologicky jako záchranu jedinečných kulturních podmíněné teze, jejichž cílem je rysů japonského lidu před postupující prokázat japonskou kulturní jedinečnost westernizací a modernizací (Reader, 2006, a definovat principy japonské kulturní p. 66). Je zjevné, že toto exkluzivistické identity (srov. Befu, 2001; Manabe & pojetí japonského lidového náboženství Befu, 1993). se v různé míře odráží i v dalších odborných pracích, které mají často Minkan šinkó a minzoku šúkjó sklon nekriticky vidět v lidové religiozitě V japonském badatelském prostředí výraz různě definované japonské kulturní se lze setkat v zásadě se dvěma pojmy, svébytnosti. které bývají překládány jako „lidové V moderním Japonsku lze vskutku náboženství“. Jde o minkan šinkó a minzoku sledovat řadu pokusů o vymezování šúkjó, přičemž významově se oba termíny japonské národní identity, založených od sebe odlišují. Jak uvádí Šinno Tošikazu na nostalgickém obdivu k tradičnímu, (1993), badatelé se postupně přiklonili agrárnímu venkovskému způsobu života, ke druhému termínu, který lze doslova kdy je modernizace a urbanizace chápána přeložit právě jako „lidové náboženství“, jako cosi ze své podstaty negativního (srov. přestože starší literatuře dominoval Gluck, 1985). Autoři (viz Befu, 2001), kteří pojem minkan šinkó. Podle Šinnoa byla se věnují vymezování principů japonské změna terminologie podložena na národní a kulturní identity a jejichž díla jedné straně tím, že pojem minkan šinkó a teorie jsou řazeny k tzv. nihondžinron, je příliš výrazně spojen s tradičními, také obvykle vidí japonskou a západní lokálními komunitami, a proto nebyl kulturu v jednoznačném protikladu: vhodný při popisu a analýze jevů, s nimiž Západ, ať už si pod tímto pojmem se badatelé setkávají v moderní japonské lze představit cokoli, ničí domorodou, společnosti, na druhé straně také tím, svébytnou japonskou kulturu, svéráz že je příliš zatížen ideou jedinečnosti japonského lidu (minzoku, kokumin). Je japonské lidové kultury. Pojem minkan však třeba upozornit, že různé koncepce šinkó, doslova „víra (prostého, běžného) japonského lidu se formují a šíří do lidu“, který je spojen se zakladatelem obecného povědomí právě až v důsledku japonské folkloristiky (minzokugaku) překotné modernizace Japonska po roce

52 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

1868, za určitých konkrétních historických Závěr okolností a mnohdy pod silným vlivem Stručný nástin problematiky spojené západních idejí, např. koncepcí Friedricha s pojmem lidového náboženství Meineckeho (srov. Doak, 2007). vyvolává otázku, která byla položena Řada nejen japonských autorů má však v úvodu k této krátké studii: Je vzhledem dodnes sklony nostalgicky hořekovat k jeho problematičnosti pojem „lidové nad ztraceným „domovem srdce“ (kokoro náboženství“ vůbec v sociálních vědách no furusato), spojeným především potřebný a použitelný? Nabízí se s venkovem, s místy, kde leží hroby jednoduché řešení: prostě přestat tento předků: „V Tokiu a v Ósace už ale není pojem pro účely vědeckého popisu a na hroby místo, a město bylo stejně od analýzy náboženských jevů používat. doby Meidži něčím importovaným ze Takové jednoduché řešení nemusí být Západu (…). Zatímco v Evropě křesťanská zároveň tím správným. Mohlo by se duchovnost vyzařuje z města směrem totiž snadno stát, že bychom při tomto k pohanskému venkovu, v Japonsku je přístupu s příslovečnou vaničkou vylili i to přesně naopak: duchové předků sídlí dítě. Můžeme si klást otázku, jak daleko venku, a tam je třeba se k nim z měst by bylo vhodné náš obrazoborecký vracet“ (Líman, 2001, p. 31). Nostalgický přístup dovést a zda bychom například povzdech Antonína Límana připomíná neměli zúčtovat i s dalšími kategoriemi a Janagitovo lamentování nad důsledky pojmy, například i se samotným termínem urbanizace a migrace venkovského „náboženství“ (srov. např. Fitzgerald obyvatelstva do měst: „Jak civilizace 2000). Jazyk vědy se nemůže zcela lišit postupuje, (…) farmáři se stávají měšťany, od běžného jazyka a význam pojmů, (…) jejich potomci se mění v pobudy s nimiž věda zachází, je pevně spojen (hjóhaku) a zemědělství i národ trpí“ s jejich významy v běžném jazyce. Věda (Gluck, 1985, p. 160). Podobné výroky je samozřejmě součástí sociální a kulturní je přitom třeba vnímat v souvislosti reality a tento poznatek by zároveň měl s japonským kulturním nacionalismem být základním teoretickým východiskem druhé poloviny 19. a 20. století. Z toho každého odpovědného sociálněvědního důvodu by měly být spíše předmětem bádání. Pojem lidového náboženství je kritického rozboru, nikoli výchozí bodem v odborném prostředí běžně užíván, a či snad dokonce cílem samotného pokud badatel nějakou formou reflektuje sociálněvědního bádání. jeho problematičnost – například tím, že svou práci začne vymezením termínu a nedomnívá se, že jej může bez obav užívat, aniž by jasně vyjádřil, co jím vlastně rozumí – není podle našeho

53 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

názoru nezbytně nutné o pojem „lidové vyzdvihována jako doklad japonské náboženství“ religionistický diskurs kulturní svébytnosti. Podle Readera a ochudit. Tanabeho je termín “lidové náboženství” nejen příliš vágní, ale i skrytě hodnotící. Opatrnějším badatelům lze možná Reader a Tanabe proto navrhují užívat doporučit užívání termínu „žité raději pojem „obecné náboženství“, náboženství“ (lived religion), který není vymezený jako zvyky, víry a praktiky, zatížen tak problematickou historií. které jsou v určité kultuře široce či Termín vymezuje Jacques Waardenburg: obecně rozšířené a zároveň zahrnují i „(…) pozůstává jak z toho, co určití lidé vlivy písemných, liturgických, uměleckých nábožensky skutečně dělají a myslí, a ikonografických tradic, jež bychom tak z toho, co určití lidé sami považují mohli vidět spíše ve spojení s formálními, za nábožensky normativní“ (Vrijhof institucionalizovanými podobami & Waardenburg, 1979, p. 369). Na náboženství. úrovni žitého náboženství je pak dle Waardenburga třeba rozlišovat „platné Badatelé tedy mají při popisu jevů náboženství“ (valid religion), to jest spojovaných s lidovou religiozitou náboženské normy, které určití lidé k dispozici bohatý kategorizační aparát. považují za obecně přijaté a platné, a Nemusíme se však pojmu lidového „skutečné“ či „aktuální náboženství“ náboženství nutně vzdát a vymýšlet (actual religion), to jest to, co si lidé patřící pojmy nové. V každém případě bychom k dané náboženské komunitě skutečně se však měli seznámit s tím, jak je pojem myslí a co dělají. lidového náboženství v sociálních vědách používán. To samozřejmě platí nejen v Pro popis japonského prostředí navrhují případě konkrétního předmětu našeho jisté řešení Ian Reader a George J. Tanabe zájmu, jímž jsou například projevy lidové (1998), když zavádějí kategorii obecného religiozity na japonských ostrovech. náboženství (common religion). Uvádějí, že vedle dalších problémů s sebou pojem Bibliografie lidového náboženství nese umělou Befu, H. (2001). Hegemony of a nejednoznačnou dichotomii elity a Homogeneity. An Anthropological lidu, čímž vyvolává dojem, že zatímco Analysis of Nihonjinron. Melbourne: Trans náboženství vzdělané elity je založeno na Pacific Press. skutečném poznání, lidové náboženství vychází vlastně z nevědomosti a pověry Breen, J. & Teeuwen, M. (2010). A New (Reader & Tanabe, 1998, p. 27). Jak History of Shinto. Malden, Oxford: Wiley- jsme viděli například u Janagity Kunia, Blackwell. při badatelské reflexi lidové religiozity Doak, K. M. (2007). A History of v Japonsku se objevuje i opačný Nationalism in Modern Japan: Placing the přístup, kdy je lidová religiozita naopak

54 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu Speculum 2012/2

People. Leiden, Boston: Brill. Isomae, Jun’ichi (2005). Deconstructing ‘Japanese Religion’. A Historical Survey. Earhart, H. B. (1982). Japanese Religion: In Japanese Journal of Religious Studies, Unity and Diversity. Belmont: Wadsworth 32(2), pp. 235-248. Publishing Company. Kasahara, K. (ed.) (2001). A History of Earhart, H. B. (1998). Náboženství Japanese Religion. Tokyo: Kosei Publishing Japonska. Mnoho tradic na jedné svaté Co. cestě. Praha: Prostor. Kitagawa, J. M. (1987). On Understanding Fitzgerald, T. (2000). The Ideology of Japanese Religion. New Jersey: Princeton Religious Studies. Oxford, New York: University Press. Oxford University Press. Kraemerová, A. (2005). Šintó. In B. Gluck, C. (1985). Japan’s Modern Myths. Knotková-Čapková (ed.), Základy Ideology in the Late Meiji Period. asijských náboženství (pp. 101-142). Princeton: Princeton University Press. Praha: Univerzita Karlova – Karolinum. Havens, N. (1994). The Changing Face of Lie, J. (2001). Multiethnic Japan. Japanese Folk Beliefs. In N. Inoue (ed.), Folk Cambridge, London: Harvard University Beliefs in Modern Japan. Contemporary Press. Papers on Japanese Religion 3. Tokyo: Institute for Japanese Culture and Classics, Líman, A. (2001). Mezi nebem a zemí. Kokugakuin University (dostupné z: Ideální místa v Japonské tradici. Praha: http://www2.kokugakuin.ac.jp/ijcc/wp/ Academia. cpjr/folkbeliefs/havens.html [26. 5. 2012]) Manabe, K. & Befu, H. (1993). Japanese Havlíček, J. (2011). Cesty božstev. Otázky Cultural Identity: An Empirical interpretace náboženství a nacionalismu Investigation of Nihonjinron. In Jahrbuch v moderním Japonsku. Brno: Masarykova des Deutschen Instituts für Japanstudien univerzita. der Philipp-Franz-von-Siebold-Stiftung, 1993(4), pp. 89-102. Hori, I. (1974). Folk Religion in Japan. Continuity and Change. Chicago, London: Miyake, H. (2001). Shugendō: Essays on The University of Chicago Press. the Structure of Japanese Folk Religion. Ann Arbor: Center for Japanese Studies, Hori, I. (ed.) (1972). Japanese Religion: A University of Michigan. Survey by the Agency for Cultural Affairs. Tokyo: Kodansha International. Morris-Suzuki, T. (1998). Re-Inventing Japan. Time, Space, Nation. New York: M. Hudson, M. J. (1999). Ruins of Identity. E. Sharpe. Ethnogenesis in the Japanese Islands. Honolulu: University of Hawaii Press. Rapport, N. & Overing, J. (2004).

55 Speculum 2012/2 Kategorie lidového náboženství v japonském kontextu

Key Concepts in Social and Cultural Anthropology. London, New York: Routledge.

Reader, I. & Tanabe, G. J., Jr. (1998). Practically Religious. Worldly Benefits and the Common Religion of Japan. Honolulu: University of Hawaii Press.

Reader, I. (2006). Folk Religion. In P. L. Swanson, & C. Chilson (ed.), Nanzan Guide to Japanese Religions (pp. 65-90). Honolulu: University of Hawaii Press.

Shinno, T. (1993). From Minkan-shinkō to Minzoku-shūkyō. Reflections on the Study of Folk Buddhism. In Japanese Journal of Religious Studies, 20(2-3), pp. 187-206.

Vrijhof, P. H. & Waardenburg, J. (1979). Official and Popular Religion. Analysis of a Theme for Religious Studies. The Hague: Mouton Publishers.

Waardenburg, J. (1997). Bohové zblízka. Systematický úvod do religionistiky. Brno: Ústav religionistiky FF MU, Georgetown.

56 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

PSYCHOLOGICKÉ, EVOLUČNÉ A KULTÚRNE ASPEKTY PRESVEDČENIA O IMANENTNEJ SPRAVODLIVOSTI

Ing. Mgr. Martin Hulín, Ústav sociálnej antropológie FSEV UK, [email protected]

Martin Hulín je doktorandom na Ústave sociálnej antropológie FSEV UK. Vyštudoval odbor sociálnej a pracovnej psychológie na FSEV UK, kde sa vo svojej diplomovej práci venoval súvislostiam osobnostných charakteristík machiavelizmu a seba-monitorovania s reputáciou v pracovných skupinách. Vo svojej dizertácii sa zaoberá kultúrnym, psychologickým a evolučným podmienením morálneho hodnotenia a jeho prepojením s reputáciou v lokálnej komunite. Svoj terénny výskum plánuje realizovať v Srbsku. Abstrakt Presvedčenia o imanentnej spravodlivosti popisujú presvedčenia, že ak niekto vykoná niečo zlé a niečo zlé sa mu následne stane, tieto udalosti vnímame ako kauzálne prepojené, hoci takéto kauzálne prepojenie chýba. Nešťastie si tak konštruujeme ako kompenzáciu za prečin. Podobne, ak niekto urobí niečo obzvlášť dobré a následne sa naňho „usmeje“ šťastie, ľudia to vnímajú ako kompenzáciu za jeho obetavosť. Piaget predpokladal, že tieto presvedčenia zastávajú deti do určitého veku (6-8 rokov), kedy sú pre ne hodnotenia férovosti udalostí nadradené nad posudzovaním ich kauzálnej prepojenosti a sú dôsledkom neschopnosti detí správne prisudzovať kauzalitu. Poukážeme na to, že intuície o imanentnej spravodlivosti majú aj dospelí napriek tomu, že nemajú problém správne prisudzovať kauzalitu a že tieto intuície sú zrejme vedľajším produktom bežného fungovania nášho evolučne vyvinutého morálneho zmyslu (resp. zmyslu pre férovosť). Úlohou tohto zmyslu pre férovosť je pomerovanie príspevkov a zásluh a hľadanie správnej rovnováhy medzi jednotlivými nákladmi a úžitkami. Ak myseľ spracováva prečiny a nešťastia, náš zmysel pre férovosť ich považuje za dostatočne dobré stimuly a „skontroluje“, či je nešťastie úmerné prečinu. Ak áno, ľudia majú intuíciu o férovej zásluhe za prečin. Taktiež poukážeme na to, ako morálna intuitívnosť robí explicitné presvedčenia o božskej spravodlivosti či trestajúcich bohoch za určitých okolností ľahšie akceptovateľné a lepšie šíriteľné, čo následne podporuje kultúrnu úspešnosť týchto presvedčení. Z tohto pohľadu to, čo robí presvedčenia o imanentnej spravodlivosti kultúrne úspešné nie je ich kauzálna hodnovernosť ale ich morálna intuitívnosť.

Kľúčové slová: imanentná spravodlivosť, morálka, zmysel pre férovosť, náboženstvo. 57 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

Abstract Belief in immanent justice describes the belief that if someone does something bad and something bad happens to him, we tend to see these events as causally related, although such a causal link is missing. We construe the misfortune as a compensation for the wrongdoing. Similarly, if someone does something particularly good, and then experiences a lucky event, people see it as compensation for his sacrifice. Piaget assumed that these beliefs are held by children under a certain age (6-8 years), whose judgements of the fairness of events takes precedence over the assessment of their causal connectedness and are the result of the inability to correctly attribute causality. I will point out that the intuition of immanent justice applies also to adults, who correctly attribute causality and that these intuitions are likely a byproduct of the normal functioning of our evolved moral sense (sense of fairness). The function of this sense of fairness is to proportionate contributions and benefits and finding the right balance between the costs and benefits. If the mind handles misdeeds and misfortunes, our sense of fairness sees them as good enough inputs and “checks” whether the misfortune is proportional to the misdeed. If so, people have the intuitions of a just desert for the offense. I will also point out that these moral intuitions make explicit beliefs about divine justice or punishing gods in certain circumstances more easily acceptable and worth spreading, which supports their cultural success. From this perspective, what makes the belief in immanent justice culturaly successful is not its causal plausibility but its moral intuitivness.

Key words: immanent justice, morality, sense of fairness, religion.

Úvod za homosexuálne praktiky v New Orleans (Tran, 2009). Bol presvedčený, že smrť Katastrofy alebo vo všeobecnosti a deštrukcia spôsobená hurikánom je neočakávané nešťastia, ktoré sa v živote Božou odplatu za voľnomyšlienkárske stanú, často vedú ľudí k presvedčeniu, sexuálne praktiky a toleranciu že sa udiali z nejakej morálnej príčiny. homosexuality. Poukázal dokonca aj na to, Ilustrujú to nasledovné príklady. Keď že okrem nočných klubov a nevestincov hurikán Katrina v roku 2005 zničil mesto zničil aj kliniky na potraty. New Orleans a spôsobil obrovské škody (takmer 1900 mŕtvych, škody za 81 Keď sa belgického Arcibiskupa André- miliárd dolárov), rakúsky katolícky pastor Joseph Léonarda spýtali (Gibson, 2010), Wagner na to povedal, že je to Boží trest čo si myslí o AIDS, prirovnal utrpenie

58 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

spojené s chorobou AIDS k devastovaniu Mojou snahou je poukázať na to, že prírody, za ktorú potom ľudia znášajú intuície a presvedčenia o imanentnej dôsledky. Vyjadril sa, že „možno aj ľudská spravodlivosti nie sú obmedzené iba láska reaguje ak sa s ňou nesprávne na usudzovanie detí a spojené s ich zaobchádza. Ak zle zaobchádzame neschopnosťou správne pripisovať s našou telesnou povahou, spätne sa kauzalitu, ale sú pravdepodobne nám to vracia a zlé zaobchádzanie vedľajším dôsledkom fungovania nášho s hlbokou podstatou ľudskej lásky zmyslu pre férovosť (Baumard, André, & v konečnom dôsledku vždy povedie Sperber, v tlači). Poukážeme aj na to, že ku katastrofám“. V jeho ponímaní tak takéto intuície okrem detí majú aj dospelí, ľudia postihnutí AIDS dostávajú akúsi hoci ich nemusia explicitne zastávať (na spravodlivú odplatu za ich nevhodné rozdiel od osôb v ilustračných príkladoch sexuálne praktiky. Mnohé podobné v úvode) a ktorí zároveň nemajú vyjadrenia sa objavili aj po útokoch problém usudzovať kauzálne správnym z 11. septembra, keď boli teroristické spôsobom. Na záver taktiež poukážeme útoky pokladané za spravodlivý trest a na skutočnosť, že pre explicitné zastávanie spájané s morálnym úpadkom Ameriky. presvedčení o imanentnej spravodlivosti Napr. predstavitelia hnutia Operation a ich kultúrne rozšírenie nepostačuje iba Save America na margo útokov uviedli: ich morálna intuitívnosť. „Naše hriechy zo zabíjania detí (potraty) Imanentná spravodlivosť u detí a homosexuality sa dostali k nebu. Sú to korene Amerických problémov. Je priame Presvedčeniami o imanentnej spojenie medzi stavom našej duchovnej spravodlivosti sa ako prvý zaoberal krajiny a dlhým utrpením našej krajiny. Piaget (1969) v rámci skúmania Ak si Amerika želá zachovať budúcnosť morálneho usudzovania detí. Všimol si, a nádej pre naše deti, musíme zastaviť že deti vo veku okolo 6 rokov majú silný Americký holokaust“ (Mantyla, 2010). sklon posudzovať príbehy, v ktorých je nešťastie nasledované nejakým Tieto príklady ilustrujú presvedčenia, že zámerným prečinom ako spravodlivý negatívne udalosti ako nešťastia, nehody trest za tento prečin, hoci trest a prečin či katastrofy sú dôsledkom predošlého spolu kauzálne nesúvisia. Deti v tomto morálneho zlyhania. Presvedčenie, že veku vnímajú tieto udalosti ako kauzálne zavinenie automaticky prinesie trest, prepojené, t.j. že prečin automaticky resp. očakávanie, že vesmír je stvorený vyvolal spravodlivý trest. Typický príbeh, tak, aby zlo bolo potrestané a dobro ktorý deti posudzovali bol formulovaný odmenené, hoci medzi zavineniami nasledovne (Piaget, 1969): „Dve deti a trestami nejestvuje presvedčivé ukradli v ovocnom sade jablká. Majiteľ ich kauzálne prepojenie sa označuje ako zbadal, jedno dieťa dobehol a chytil. Druhé presvedčenie o imanentnej spravodlivosti (Piaget, 1969).

59 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

dieťa bežalo domov cez rieku po drevenom udalostí, ale týkajú sa aj pozitívnych moste , ktorý už bol zostarnutý, a spadlo udalostí (dobrý skutok-šťastie) (Jose, dôvody. Čo myslíš, ak by neukradlo jablká 1990). Ak teda zámerne vykonáme niečo a prechádzalo po tom istom moste, tiež by dobré a následne sa nám aj niečo dobré spadlo?“ (s. 250-251). stane, tieto udalosti majú deti sklon posudzovať ako vzájomne kauzálne Takmer 90% detí vo veku 6 rokov prepojené, pričom šťastie je vnímané ako odpovedalo v súlade s presvedčením kompenzácia za dobrý skutok. o imanentnej spravodlivosti a síce, že dieťa by do rieky nespadlo, ak by nekradlo Okrem toho, že sú šťastie a nešťastie jablká. U starších detí však podiel takýchto vnímané ako zaslúžené a spravodlivé, odpovedí postupne klesal, pričom sú zároveň považované aj za znak len 34% 12-ročných detí odpovedalo morálnej hodnoty danej osoby (Olson, vs súlade takýmto presvedčením. Na Dunham, Dweck, Spelke, & Banaji, základe týchto výsledkov bolo uvažovanie 2008). Deti majú silný sklon posudzovať v zmysle imanentnej spravodlivosti osoby, ktorým sa stalo šťastie pozitívne považované za dôsledok nesprávneho a uprednostňujú ich pred nešťastníkmi. fungovania kauzálneho usudzovania Tiež očakávajú, že tí, ktorí majú šťastie dieťaťa, ktoré deti s narastajúcim vekom (darí sa im), skôr urobia zámerne niečo opúšťajú (Piaget, 1969). Keď sa však dobré. Naopak očakávajú, že nešťastníci skúmalo, do akej miery sú deti schopné skôr urobia zámerne niečo zlé. Tieto kauzálne usudzovať, ani veľmi malé deti očakávania sa nemenia s vekom, rodom nemali problém porozumieť kauzalite či národnosťou. Dokonca aj dospelí, ktorí jednoduchých udalostí, t.j. prečo sa posudzovali tieto príbehy mali rovnaké daná udalosť stala (Jose, 1990). Nejde očakávania ako deti, čo naznačuje, teda zrejme o nejaký deficit kauzálneho že morálne vnímanie nekauzálnych usudzovania ale skôr sa ukazuje, že udalostí nie je iba doménou detského deti predškolského veku uprednostňujú usudzovania. morálne hodnotenie udalostí pred ich V nasledujúcej časti poukážeme na kauzálnym prepojením. výsledky štúdií, ktoré demonštrujú Piaget (1969) sa taktiež sústredil výlučne fungovanie presvedčenia o imanentnej na negatívne situácie (prečin-trest), spravodlivosti aj u dospelých kedy je negatívna udalosť (napr. pád do a spochybňujú tak Piagetovu predstavu, vody) vnímaná ako následok zámernej že sú dôsledkom nesprávneho negatívnej aktivity (napr. kradnutie kauzálneho usudzovania v detstve, ako jabĺk). Následné štúdie však ukázali, že už naznačili výsledky Olson et al. (2008). presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Vysvetlenia nešťastí a chorôb u nie sú iba doménou negatívnych dospelých

60 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

Pozornosť bádateľov sa vo veľkej miere & Park, 1997). Prekvapivé zistenie zameriavala na to, ako ľudia interpretujú priniesla štúdia Raman a Winer (2004), a vysvetľujú závažné životné udalosti, kde zistili, že vysokoškolskí študenti ako sú napríklad ochorenia, katastrofy, vo väčšej miere zastávali presvedčenie finančné straty a pod. Typicky sú o imanentnej spravodlivosti s ohľadom participantom štúdie predložené životné na príčinu ochorenia ako škôlkari. Úlohou udalosti vo forme príbehov s dobrými participantov bolo hodnotiť príbehy, či zlými skutkami a dobrými či zlých v ktorých osoba, ktorá vykonala nejaký následkami, pričom môžu odpovedať buď prečin (klamala, podvádzala či kradla) na otvorené alebo na uzatvorené otázky. a následne ochorela. Vysokoškoláci Takéto situácie participanti vnímajú ako mali väčší sklon považovať prečin za silne morálne, t.j. ako spravodlivé resp. príčinu ochorenia ako škôlkari, najmä ak nespravodlivé tresty či odmeny (Pepitone sa príbeh končil maximou „what goes & L´Armand, 1996). Zároveň tieto štúdie around comes around“1. Táto maxima ukazujú, že nadprirodzené morálne sily zrejme posilnila u participantov princíp (Boh, osud, spravodlivá odmena alebo spravodlivých zásluh za vlastné činy, trest) uľahčujú ľuďom porozumieť pričom boli náchylnejší vo väčšej miere zložitým životným udalostiam, najmä ak akceptovať kauzalitu morálnych prečinov. tieto udalosti nemajú zjavné materiálne Keď sa zásluhovosť stáva príčinou či fyzické príčiny (Pepitone & Saffiotti, 1997). Bližšie ozrejmenie fungovania presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Podobne sa ľudia okrem prirodzených u dospelých priniesli experimentálne príčin odvolávajú pri vysvetľovaní príčin štúdie, ktoré sa zaoberali mierou chorôb aj na nadprirodzené vysvetlenia zásluhovosti spojenou s potrebou (Boží trest, urieknutie, čarodejníctvo, vynaložiť určité kognitívne úsilie počas nedostatok viery a pod.) a nezriedka ich usudzovania (v podobe zapamätania považujú za dôležité príčiny (Landrine & si viacmiestneho čísla) (Callan, Sutton, Klonoff, 1994). Hoci biologické vysvetlenia & Dovale, 2010). Participantom boli ochorení dominujú, často koexistujú predložené príbehy, v ktorých varioval s ľudovými vysvetleniami, pričom sa morálny status aktivity (spáchanie nevery s nimi nutne nevylučujú a zastávajú a nespáchanie nevery) nasledovaný ich tak deti ako aj dospelí (Raman nekauzálnym následkom (autonehoda). & Gelman, 2004). Napr. v ázijských Participanti hodnotili mieru, do akej krajinách prevláda predstava, že utrpenie bola nehoda následkom aktivity, ako je následkom vlastných činov a zámerov aj mieru záslužnosti nehody za aktivitu, (prehreškov, priestupkov, nevyrovnaných 1 V slovenčine je tomuto porekadlu dlhov), ktoré sú zároveň úmerné zrejme najbližšie porekadlo „Ako si zasial, (karma) (Shweder, Much, Mahapatra, tak budeš žať“.

61 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

pričom si mali zapamätať buď dvoj alebo ich slabiny. Neskôr taktiež ukážeme, že osem ciferné číslo. Čím viac vnímali, že tieto slabiny možno „zaplátať“ využitím je nehoda zaslúžený následok aktivity, evolučno-psychologického vysvetlenia. tým viac sa uchyľovali k prisudzovaniu Piaget (1969) sa domnieval, že kauzality medzi aktivitou a nehodou. presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Taktiež v situácii s väčšou kognitívnou nie sú priamym dôsledkom rodičovských záťažou (zapamätanie si osemciferného príkazov a zákazov, ale skôr výsledkom čísla) mali väčší sklon posudzovať nepriameho obmedzovania rodičmi, nehodu a aktivitu za kauzálne prepojené. kedy deti sami významne prispievajú To poukazuje na dôležitú skutočnosť, k ich utváraniu. Hoci rodičia vštepujú že musíme vynaložiť určité úsilie na to, mnohé zákazy a sexuálne tabu už od aby sme „opravili“ svoj prirodzený sklon útleho veku, deti sa dostávajú do situácií, posudzovať nešťastia, ktoré sa druhým kedy spontánne považujú nehodu, ktorá prihodia, ako fungovanie spravodlivosti. sa im prihodila ako trest, bez toho, aby ich To nás následne robí viac náchylnejšími na to rodičia niekedy upozornili. Piaget zamieňať si vnímanie „prečin si zasluhuje zastával hypotézu, že dieťa si v dôsledku nešťastie“ za „prečin spôsobuje rodičovských obmedzení osvojí nešťastie.“ návyk na trest a následne spontánne prisudzuje udalostiam moc takýto trest Výsledky viacerých štúdií s odlišnými privodiť. Toto osvojenie sa však podľa metódami tak presvedčivo poukazujú neho deje bez priamej inštruktáže na prítomnosť intuícií o imanentnej dospelých. Presvedčenie o imanentnej spravodlivosti nielen u detí ale aj spravodlivosti tak podľa neho pochádza dospelých. V tejto súvislosti nie je mojim z prenosu pocitov, ktoré si dieťa osvojilo, cieľom vysvetliť zistené rozpory medzi na predmety. Sám Piaget však priznáva, Piagetom a ostatnými výskumníkmi (napr. že takéto vysvetlenie neposkytuje úplne ako možný artefakt použitých metodík), jasné vysvetlenie morálneho významu ako o demonštrovanie samotného tohto javu pre dieťa. Toto morálne faktu, že takéto rozdiely boli spoľahlivo hodnotenie však zohráva kľúčovú úlohu zdokumentované. pri akceptovaní hypotézy o imanentnej Pôvod presvedčení o imanentnej spravodlivosti a je preto potrebné ho spravodlivosti vysvetliť, čo sa Piagetovi nepodarilo v uspokojujúcej miere naplniť. Aký je teda pôvod týchto presvedčení Piagetovmu konštruktivistickému o imanentnej spravodlivosti? V tejto časti prístupu k vývinu morálky, ktorý je polemizujeme s dvoma najčastejšími založený na zovšeobecnení rodičovských vysvetleniami presvedčenia o imanentnej trestov v útlom veku možno vytknúť spravodlivosti a poukážeme na niektoré okrem iného aj to, že mnohé morálne

62 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

úsudky detí nie sú založené na poslušnosti z odloženého uspokojenia. Ako sa voči autorite či treste/odmene rodičov dieťa učí, že tento svet je miestom, (Turiel, 2007). Malé deti často neakceptujú kde ho dodatočná námaha oprávňuje pokyny autority či pravidlá protichodné k lepším výsledkom, jeho život začína byť s ich morálnym hodnotením správneho organizovaný na základe zasluhovania a nesprávneho. Navyše pri hodnotení si svojich výsledkov a túži veriť, že sociálnych udalostí deti rozlišujú určité ľudia dostanú to, čo si zaslúžia. Osobný oblasti ako sú konvencie, morálka kontrakt jednotlivca sa podľa Lernera či osobná autonómia a ich morálne môže udržať, iba ak jedinec zastáva hodnotenia presahujú vnímanie pravidiel, presvedčenie o spravodlivom svete. autority či trestov (Turiel & Smetana, Dôkazy o tom, že druhí nedostávajú 1988). Napr. na rozdiel od hodnotenia to, čo si zaslúžia, spochybňujú vlastné konvenčných prehreškov posudzujú predošlé záväzky, námahy a investície, závažnosť morálnych prehreškov čo ohrozuje osobný kontrakt. Jednotlivci nezávisle na pravidlách či autorite. sú tak silne motivovaní k presvedčeniu Morálnu povinnosť si tak nezamieňajú o spravodlivom svete a ak čelia dôkazom s podriadením sa autorite a spontánne o jeho porušovaní, budú mať sklon si utvárajú morálne koncepty s ohľadom prispôsobiť si interpretáciu týchto na ublíženie, blaho ostatných či férovosť dôkazov v súlade s týmto presvedčením, a spravodlivosť (Turiel, 2002). čo je prípad zmenšenia kognitívnej disonancie. Samotná teória vznikla V súčasnosti je jednou z najčastejšie na základe experimentov, v ktorých uvádzaných teórií na vysvetlenie respondenti zľahčovali utrpenie obetí presvedčenia o imanentnej spravodlivosti alebo ich dokonca vinili za spôsobenie Lernerova hypotéza o spravodlivom vlastného utrpenia (Lerner, 1980). Išlo svete (1980), ktorá podnietila množstvo o situácie, kedy respondenti sledovali výskumných štúdii v sociálnej osobu vystavenú nejakej forme psychológii. Kľúčovú úlohu v nej zohráva utrpenia (napr. elektrickým šokom), pojem zásluhovosti. Podľa Lernera si avšak nemali možnosť tejto osobe dieťa osvojuje zmysel pre zásluhovosť pomôcť či kompenzovať jej utrpenie. postupným opúšťaním bezprostredného Zľahčovanie utrpenia bolo pripísané uspokojenia svojich túžob v prospech ich snahe respondentov urobiť utrpenie neskoršieho uspokojenia. Počas tohto osôb zaslúženým (ľudia dostanú, čo si procesu si dieťa vytvára akýsi osobný zaslúžia): čím viac obeť trpela, tým viac si kontrakt so sebou samým, následkom to zaslúžila. ktorého sa stáva oprávneným alebo zasluhujúcim si budúce žiaducejšie Otázne ostáva, do akej miery respondenti odmeny v dôsledku investovanej námahy skutočne zastávali presvedčenie a nákladov spojených s frustráciou o spravodlivom svete, teda že veria, že

63 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

ľudia dostanú to, čo si zaslúžia, a preto a poukázali na odlišné psychologické znevažovali utrpenie obetí a považovali procesy v súvislosti s reakciami na agresivitu, ktorá bola na nich vykonaná, traumatické udalostí (Furnham, 2003). za zaslúženú, ak im nemohli pomôcť. Znevažovanie obetí sa ukazuje byť iba Inou možnosťou je, že svoju neschopnosť jedna z možných reakcií na nespravodlivé pomôcť obetiam ospravedlňovali zaobchádzanie s druhými a zďaleka obviňovaním obetí za ich nešťastie, čím nie je tou najbežnejšou. Tiež je otázna si obraňovali vlastnú morálnu reputáciu kľúčová úloha osobného kontraktu – špecifický prípad procesu zmenšenia pre rozvoj zmyslu pre zásluhovosť. Pre kognitívnej disonancie avšak odlišný od získanie odloženého upokojenia sa javí interpretácie založenej na presvedčení dôležitejšia seba-účinnosť jedinca ako o spravodlivom svete, keďže ju nie je ju popísal Bandura (1982) než pocit potrebné postulovať. Možno im teda ani zásluhovosti. Osobný kontrakt a pocit tak nezáležalo na pomoci obetiam ako zásluhovosti tak nie sú nutné a zrejme na zachovaní si svojho dobrého imidžu. ani adekvátne vysvetlenia pre získanie Radšej budú viniť obeť ako by naznačili, odloženého uspokojenia u detí. že nedokážu vykonať svoju povinnosť. Piagetove aj Lernerove vysvetlenia Morálne dôvody totiž často používame tak nedávajú dostatočne uspokojivú na ospravedlnenie svojich sebeckých odpoveď na to, prečo máme od útleho činov (Mercier, 2011). Presvedčenie veku až do dospelosti spontánne morálne o spravodlivom svete tak nie je nutné na intuície o imanentnej spravodlivosti vysvetlenie efektu znevažovania obetí. a nedokážeme sa ubrániť vnímaniu, že Ani v bežnom živote sa nezdá byť nešťastia chápeme ako kompenzáciu znevažovanie obetí nespravodlivého za prečiny či šťastie ako kompenzáciu zaobchádzania úplne typické, čo však za dobré skutky. Odkiaľ sa berie tento neznamená, že sa to nikdy nestáva. morálny charakter udalostí? Ďalej Bežnejšou odozvou na nespravodlivé ukážeme, že určité východisko ponúkajú zaobchádzanie s druhými je skôr evolučno-psychologické úvahy, podľa pobúrenie, oprávnený hnev či zhnusenie, ktorých majú ľudia evolučne vyvinutý ktoré nás motivujú nespravodlivý stav zmysel pre morálku, resp. férovosť. napraviť (Deutsch, 1985). Zvyčajne Evolučné základy intuície o imanentnej necítime potrebu obraňovať či spravodlivosti ospravedlňovať sa ak sme svedkami nespravodlivosti (za predpokladu, že Z evolučných úvah vychádza aj hypotéza, sa necítime byť za ňu zodpovedný). že intuície o imanentnej spravodlivosti Potvrdzujú to aj viaceré štúdie skúmajúce sú vedľajším produktom nášho evolučne presvedčenie o spravodlivom svete, ktoré vyvinutého zmyslu pre férovosť. Podľa nepotvrdili efekt znevažovania obetí

64 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

týchto úvah je zmysel pre férovosť citlivý na podiel, bol by vykorisťovaný svojimi negatívne a pozitívne príspevky ľudí (napr. partnermi, ktorí by tak získali väčší podiel poskytnutie alebo neposkytnutie pomoci ako vytvorili. Takýto kontext mohol veľmi v núdzi či mieru vynaloženého úsilia pravdepodobne viesť k prirodzenému pri vzájomnej spolupráci) a negatívne výberu zmyslu pre férovosť, ako i pozitívne následky takýchto činov (napr. kognitívneho mechanizmu vedúceho miera úľavy trpiacemu v dôsledku pomoci jednotlivca k rovnému rešpektovaniu či množstvo výhod vytvorených počas záujmu jednotlivcov. vzájomnej spolupráce), ktoré predstavujú Zmysel pre férovosť je aktivovaný vstupy tohto mechanizmu (Baumard & úmernosťou medzi aktivitami Chevallier, 2012). Mechanizmus férovosti a následkami ako aj potrebou následne porovná ich úmernosť. To je kompenzovať aktivity. Prejavmi zmyslu vlastná� doména tohto kognitívneho pre férovosť možno preukázať, že intuície mechanizmu, tzn. je vyvinutá na riešenie o imanentnej spravodlivosti sú založené tohto typu problémov (Sperber, 1994). na jeho fungovaní a logike. Ak sa bude Avšak pri spracovávaní prečinov a nešťastí meniť veľkosť kompenzácie až bude príliš ich naša myseľ považuje ako postačujúce neúmerná následnej udalosti alebo ak vstupy a porovná ich úmernosť, tzn. potrebu kompenzácie minimalizujeme, spadajú do jeho „aktuálnej“ domény zmysel pre férovosť nebude aktivovaný a budú zmyslom pre férovosť spracované, a ľudia nebudú mať intuíciu o imanentnej hoci tento mechanizmus nebol pôvodne spravodlivosti. Za týmto účelom vyvinutý na ich spracovávanie. Ak sú realizovali Baumard a Chevallier (2012) prečiny a nešťastia úmerné, ľudia majú zaujímavý (i po metodologickej stránke) intuíciu o férovom treste za prečin. experiment. V dôvtipnom experimente Z evolučného pohľadu je zmysel pre skúmali intuitívnu povahu presvedčenia férovosť popisovaný ako adaptácia na o imanentnej spravodlivosti, pričom uľahčenie sociálneho života a spolupráce merali reakčné časy odpovedí (Trivers, 1971). Naši predkovia súperili o to, respondentov cez klávesnicu na aby sa mohli podieľať na najplodnejších príbehy so začlenenou i nezačlenenou spoločných aktivitách a bolo pre nich spravodlivosťou a variovanou kauzalitou dôležité zdieľať náklady a úžitky zo medzi činmi a následkami (príbehy boli spolupráce vzájomne prospešným prezentované cez monitor počítača spôsobom (Baumard et al., v tlači). s presne stanovenými dobami zobrazenia V prípade, ak by jednotlivec ukoristil väčší a rovnakou štruktúrou príbehu). podiel v porovnaní s tým koľko prispel na Očakávali, že v nekauzálnych príbehoch jeho získanie, jeho partneri by si vybrali so začlenenou spravodlivosťou namerajú iných a spoľahlivejších spolupracovníkov. u francúzskych vysokoškolákov dlhšie Ak si na druhej strane nárokoval menší reakčné časy na otázku, či činnosť osoby

65 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

a následná udalosť, ktorá sa jej stala, očakávaním); (4) veľkosť kompenzácie spolu kauzálne súviseli. Brali pritom do zodpovedá povinnosti (postava urobila výslednej analýzy iba kauzálne správne čo mala, nič viac ani nič menej) (žiadny odpovede, teda odpovede, že činnosť signifikantný rozdiel v reakčných časoch a udalosť spolu kauzálne nesúviseli. v súlade s očakávaním). Preukázali Dlhšie reakčné časy očakávali preto, lebo teda, že ľudia dokážu kauzálne správne predpokladali, že ľudia musia vynaložiť usudzovať a zároveň mať intuíciu určité úsilie na inhibovanie intuície o imanentnej spravodlivosti, ktorú musia o imanentnej spravodlivosti, aby uviedli inhibovať (namerané dlhšie reakčné kauzálne správnu odpoveď, ktorá bola časy). Respondenti si teda nemysleli, v protiklade s touto intuíciou. Jeden z že medzi prečinom a nešťastím je nekauzálnych príbehov (celkovo bolo kauzálny vzťah, ale mali intuíciu, že tieto hodnotených 20 príbehov s variovanou udalosti sú morálne prepojené. Zároveň kauzalitou a spravodlivosťou) so tak demonštrovali, že fungovanie začlenenou spravodlivosťou znel presvedčenia o imanentnej spravodlivosti nasledovne: John je lakomý. Ako kráča po nesie „kontúry“ fungovania zmyslu pre ulici, žobrák ho poprosí o peniaze. John férovosť. žobráka slovne urazí. Ako kráča ďalej, Kultúrne aspekty presvedčenia potkne sa o šnúrky a spadne. John urazil o imanentnej spravodlivosti žobráka. Preto spadol. Samotná intuícia však nepostačuje na Potvrdili pritom svoje hypotézy úplné vysvetlenie existencie explicitných o fungovaní zmyslu pre férovosť presvedčení o imanentnej spravodlivosti, a síce, že ľudia majú intuíciu, že (1) ak keďže ľudia si nutne nemyslia, že (a) niekto urobí niečo zlé a niečo zlé sa morálny čin a (ne)priaznivá udalosť sú mu následne aj stane, nešťastie bude kauzálne prepojené. Fungovanie zmyslu vnímané ako kompenzácia tohto prečinu pre férovosť však robí naše mysle (nameraný signifikantne dlhší reakčný náchylné na osvojenie si kultúrnych čas v súlade s očakávaním); (2) ak niekto presvedčení o imanentnej spravodlivosti. urobí niečo dobré a niečo dobré sa Inak povedané, mechanizmus fungovania mu stane, šťastie bude vnímané ako zmyslu pre férovosť robí presvedčenia kompenzácia za veľkorysosť (nameraný o nadprirodzenej spravodlivosti či signifikantne dlhší reakčný čas v súlade trestajúcich bohoch ľahšie uchopiteľné s očakávaním). Na druhej strane zistili, a akceptovateľné. Ľudia tak považujú že intuícia kompenzácie sa vytratí, ak myšlienky, že prečiny spôsobujú nešťastie (3) veľkosť kompenzácie (nešťastie) za dôveryhodné, pretože sú v súlade s ich za prečin je nepomerná (príliš veľká intuíciou, že nešťastie je kompenzáciou alebo príliš malá) (žiadny signifikantný za prečin (Baumard & Chevallier, 2012). rozdiel v reakčných časoch v súlade s

66 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

Tieto presvedčenia sa tiež ľahšie šíria zárobok a pod. je vnímaný vcelku kladne a stabilizujú ak sú v súlade s ostatnými a to aj z morálneho hľadiska (Sperber, už akceptovanými presvedčeniami 2001). Naopak v spoločnostiach, kde (náboženskými a pod.). Ak napr. existujú prevláda čarodejníctvo sú ľudia, ktorým sa v danej kultúre alternatívne vysvetlenia dobre darí, podozrievaní z čarodejníctva. o príčinách nešťastia, predstavy Vzhľadom na to, že presvedčenia o imanentnej spravodlivosti budú mať o imanentnej spravodlivosti často menšiu šancu na rozšírenie sa. porušujú kauzálne predpoklady K alternatívnym spôsobom vysvetľovania intuitívnych biologických či fyzických teórií a zaobchádzania s nešťastím patrí najmä (absentuje zjavné kauzálne prepojenie čarodejníctvo (Evans-Pritchard, 1976) udalostí), zväčša musia byť podporené a prehrešky tabu (mystické sankcie) dôverou v autority, expertov, tradície, (Sperber, 2001). V oboch prípadoch argumenty či inými už akceptovanými je nešťastie považované sa priamy presvedčeniami (napr. náboženskými), dôsledok správania človeka. V prípade aby boli ľuďmi aj skutočne zastávané, čarodejníctva sú obeť a vinník odlišné zdieľané a rozšírené. a vzájomne znepriatelené osoby alebo V tejto eseji bolo mojou snahou poukázať skupiny. V prípade prehreškov tabu je na skutočnosť, že intuície o imanentnej obeť a vinník tá istá osoba či skupina. spravodlivosti nie sú dôsledkom zlého či Hoci mnohé spoločnosti uznávajú obe chybného prisudzovania kauzality u detí, formy vysvetľovania nešťastia, zväčša ale že pretrvávajú aj do dospelosti bez silne preferujú iba jedno z nich. Následné narušenej schopnosti správne kauzálne odlišnosti pri prisudzovaní zodpovednosti usudzovať. Polemizoval som s dvomi sú bohaté na morálne a sociálne záväzky. najčastejšími vysvetleniami presvedčenia V spoločnostiach orientovaných na o imanentnej spravodlivosti Piageta čarodejníctvo je osobné obohacovanie a Lernera a poukázal na ich obmedzenia skôr vnímané ako dôkaz previnenia pri objasnení spontánneho morálneho a je preto nepodporované, kým charakteru prítomného v týchto v spoločnostiach orientovaných na tabu presvedčeniach. Následne som poukázal je naopak vnímané ako dôkaz morálnej na možné evolučno-psychologické hodnoty a je podporované (Sperber, vysvetlenie tohto morálneho charakteru 2001). Osoby, ktorým sa v takýchto udalostí, ktoré postuluje u ľudí zmysel spoločnostiach stávajú nešťastia, sú pre férovosť. Ten robí presvedčenia takéto nešťastia znakom spáchania o imanentnej spravodlivosti ľahšie mnohých tabu, hoci byť nešťastníkom uchopiteľné. Zdôraznil som však, že nie je totožné s vnímaním osoby ako evolučne-vyvinutý zmysel pre férovosť amorálnej. Avšak niekto, komu sa v živote nepostačuje pre explicitné a rozšírené darí, je zdravý, má zdravé deti, slušný

67 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty Speculum 2012/2 presvedčenia o imanentnej spravodlivosti

zastávanie presvedčenia o imanentnej catholic leader claims. Politics Daily. spravodlivosti, pretože to si vyžaduje aj Získané 21.5.2012, z http://www. politicsdaily.com/2010/10/15/aids-is- vhodný kultúrny kontext na ich rozšírenie a-kind-of-justice-for-promiscuous-sex- a stabilizáciu. Pri absencii tohto kontextu belgian-catholi/ ľudia často zastávajú odlišné presvedčenia Jose, Paul. (1990). Just-world reasoning in spojené s vysvetľovaním nešťastia než children´s immanent justice judgements. tie o imanentnej spravodlivosti. Esej Child development, 61, 1024-1033. tak ponúka komplexnejší pohľad na Lerner, M. J. (1980), The Belief in a Just dynamiku evolučných, psychologických World : A fundamental delusion, New York: Plenum Pub Corp. a kultúrnych faktorov pri šírení a stabilizovaní presvedčení o imanentnej Mantyla, K. (2010). Operation Save America: 9/11 was God´s punishment spravodlivosti. for abortion. Right wing watch. Získané 21.5.2012, z http://www.rightwingwatch. Referencie org/content/operation-save-america- 911-was-gods-punishment-abortion Bandura, A. (1982). Self-efficacy mechanism in human agency. American Mercier, H. (2011). What good is moral psychologist, 37 (2), 122-147. reasoning? Mind & Society, 10, (2), 131- 148. Baumard, N., André, J.B. and Sperber, D. (v tlači). A mutualistic approach to Olson, K, Dunham, Y., Dweck, C., Spelke, morality. Behavioral and Brain E. & Banaji, M. (2008). Judgements of the lucky across development and Sciences (hlavný článok). culture. Journal of Personality and Social Baumard, N. & Chevallier, C. (2012). What Psychology, 94 (5), 757-776. goes around comes around: The Pepitone, A. & L´Armand, K. (1996). evolutionary roots of the belief in The justice and injustice of life events. immanent justice. Journal of Cognition European journal of social psychology, 26, and Culture, 12, 67-80. 581-597. Callan, M., Sutton, R., & Dovale, C. Pepitone, A. & Saffiotti, L. (1997). The (2010). When deserving translates into selectivity of nonmaterial beliefs in causing:The effect of cognitive load on interpreting life events. European journal immanent justice reasoning. Journal of of social psychology, 27, 23-35. experimental social psychology, 46, 1097- 1100. Piaget, J. (1969).Moral judgement of the child. Free Press: Illinois. Evans-Pritchard, E. E. (1937). Witchcraft, Oracles and Magic among the Azande. Raman, L., & Gelman, S. (2004). A cross- Oxford: Clarendon Press. cultural developmental analysis of children´s and adult´s undertanding of Furnham, A. (2003). Belief in a just world: ilness in South Asia (India) and the United research progress over the past decade. States. Journal of cognition and culture, 4, Personality and Individual Differences, 34, 293-317. (5), 795-817. Raman, L. & Winer, G. (2004). Evidence Gibson, D. (2010). AIDS is a kind of of more immanetn justice responding „justice“ for promiscuous sex, Belgian in adults than children: A challenge to

68 Psychologické, evolučné a kultúrne aspekty presvedčenia o imanentnej spravodlivosti Speculum 2012/2

traditional developmental theories. British journal of developmental psychology, 22, 255-274. Shweder, R., Much, N., Mahapatra, M., & Park, L. (2003). “The ‘Big Three’ of Morality (Autonomy, Community, Divinity) and the ‘Big Three’ Explanations of Suffering.” Originally from “Morality and Health.” Allan Brandt and Paul Rozin (eds). New York: Routledge, 1997. Reprinted in “Why Do Men Barbecue?: Recipes for Cultural Psychology.” Shweder, R. A. Cambridge, MA: Havrard University Press. Sperber, D. (1994). The modularity of thought and the epidemiology of representations. In S. Gelman & L. Hirschfeld (Eds.), Mapping the mind: Domain specificity in cognition and culture (pp. 39-67). Sperber, D. (2001). Conceptual tools for a natural science of society and culture (Radcliffe-Brown Lecture in Social Anthopology 1999). In Proceedings of the British Academy, 111, 297-317. Tran, Mark. (2009). Pope promotes pastor who said hurricane was God´s punishment. Guardian. Získané 21.5.2012, z http:// www.guardian.co.uk/world/2009/feb/01/ gerhard-wagner-hurricane-katrina Trivers, R. (1971). Evolution of Reciprocal Altruism. Quarterly Review of Biology 46, 35-57. Turiel, E. (2002). The culture of morality: Social development, context, and conflict. Cambridge: Cambridge University Press. Turiel, E. (2006). The development of morality. Handbook of child psychology. DOI: 10.1002/9780470147658.chpsy0313 Turiel, E., & Smetana, J. G. (1998). Limiting the limits on domains: Comments on Fowler and heteronomy. Merrill-Palmer Quarterly, 44, 293–312.

69 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

ETNICKÁ STIGMATIZÁCIA AKO VÝSLEDOK LOKÁLNEJ BYTOVEJ MIKROPOLITIKY

Ľuboš Kovács, FSEV UK, [email protected]

Ľuboš Kovács je doktorandským študentom druhého ročníka sociálnej antropológie na FSEV UK. Zaujíma sa o témy vylúčených komunít, sociálnej mobility, sociálneho kapitálu a etnicity.

Rómovia a majorita v meste Košice zdieľajú rovnaké, celoslovensky rozšírené, stereotypné predstavy o rómskej minorite. Hlavným problémom Rómov uchádzajúcich sa o pridelenie sociálnych bytov v meste Košice je, že sociálna politika v ich prípade často vedie k tomu, že sú automaticky začleňovaní (ako Rómovia) medzi iných Rómov. Tým sa vytvárajú koncentrácie rómskeho obyvateľstva aj z pôvodne rozptýlených občanov. Uvedená mikropolitika vedie k stigmatizácii. Tak v kruhoch majority, ako aj obyvateľov týchto koncentrovaných lokalít. Obyvatelia postihnutých lokalít sú následne nútení vytvárať si stratégie zbavovania sa stigmy „problémového obyvateľa“.

Kľúčové slová: Rómovia, stigmatizácia, grupizmus, etnicita, bytová politika

The Roma and majority living in the city of Košice share the same Slovakian-wide spread stereotypical images of the Roma minority. The main problem of the Roma applying for social housing in this city is, that the housing policy automatically incorporates them (as Roma) alongside with other Roma people what makes these citizens live in ethnically concentrated areas. That leads as in the view of majority as in the views of the Roma to stigmatization and in the circles of inhabitants of theese concentrated localities to the necessity to develop strategies for getting rid of this stigma of „problematic inhabitants“.

Key words: Roma, stigmatization, groupism, ethnicity, housing policy

Problém interakcií majority a rómskej odborníkov na túto tému, sa však minority, alebo presnejšie problém takmer vždy implicitne zakladajú na integrácie príslušníkov rómskej automaticky predpokladanej kultúrnej, minority do majoritnej spoločnosti je sociálnej či mentálnej odlišnosti týchto v celoslovenskej diskusii veľmi často dvoch skupín. Vznikajú a šíria sa tým skloňovaným problémom. Názory predstavy o dvoch homogénnych účastníkov podobných diskusií, aj skupinách, ktoré s akousi predurčenou

70 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

nevyhnutnosťou prichádzajú do častých problematické prípady spolužitia vedie konfliktov, čím vzniká „rómsky problém“, k charakteristike Rómov ako akejsi ktorý sa má „riešiť“. Táto homogenita je „underclass“ skupiny, post-socialistických však iba konštruovaná a je produktom porazených, zbavených väčšiny zväčša nevedomého esencializovania moderných sociálnych charakteristík, alebo predsudkov. Netvrdím, že ako sú zamestnanie, vzdelanie, atď. toto konštruovanie, esencializovanie Časté zmieňovanie „kultúry chudoby“, a predsudky nie sú niečím reálnym „dvojitej marginalizácie“ (akoby to boli a hlboko zakoreneným. Pokiaľ sú sociálne neutrálne, opisné výrazy) a podobných skupiny vnímané ako homogénne termínov, stigmatizuje rómsku minoritu a zároveň odlišné, automaticky sa a nielenže prispieva k esencializmu, ale predpokladá, že medzi nimi dochádza ho rozširuje a buduje na ňom tým, že k mnohým nedorozumeniam, pričom k esencializovaniu Rómov sa plynulo ako zdôvodnenie sa uvádzajú domnelé pripájajú určité sociálne a kultúrne rozdielne kultúrne hodnoty či domnelá charakteristiky, ktoré sa tak nenápadným rozdielna mentalita. Tieto predstavy sa spôsobom „de-socializujú“ a stávajú však zakladajú skôr na politickom diskurze sa akýmsi nevyhnutným, nemenným, a hlboko zakorenených stereotypoch, „kultúrnym a mentálnym“ atribútom než na reálnych poznatkoch, získaných z Rómov samotných (pozri Stewart, 2002). empirických poznatkov o skutočnom stave Výskum rómskej minority je v súčasnosti spoločnosti a o sociálnej, ekonomickej, či na Slovensku, ale aj v iných krajinách kultúrnej situácii v etnicky zmiešaných pomerne rozšírenou oblasťou lokalitách. Politický a mediálny diskurz vedeckého záujmu. Musíme však o Rómoch často vytvára tieto predstavy konštatovať, že len veľmi málo takýchto a stereotypy aj u tých, ktorí sa podieľajú výskumov sa uskutočnilo formou na reálnej interakcii. V tomto článku dlhodobých výskumných pobytov. Aj ukážem, že predstavy a stereotypy v prípade tých nemnohých dlhodobých o Rómoch ako abstraktnej skupine terénnych výskumov sú ich objektom nevymiznú, ani keď popri nich vzniknú záujmu prevažne príčiny a dôsledky nestereotypné predstavy o jednotlivých segregovaného spôsobu života rómskej konkrétnych Rómoch. minority v izolovaných osadách. Tento Esencializovanie rómskej minority prístup je do určitej miery pochopiteľný. a automatické pripisovanie Skupina Rómov žijúcich v segregovaných zovšeobecňujúcich charakteristík oblastiach tvorí výraznú a mediálne patrí medzi základné lapsusy diskurzu ostro sledovanú zložku obyvateľstva o Rómoch (vrátane diskurzu vedeckého, Slovenska, ktorá sa vyznačuje viditeľnými a vrátane výpovedí samotných Rómov). sociálnymi problémami, aj keď z hľadiska Prehnané zameranie sa na sociálne

71 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

celkového počtu Rómov na Slovensku definovanej skupine jej aktérov, zatiaľ čo sú iba menšinou. Mnohokrát však ostatní jej aktéri sú považovaní za druhú, dezinterpretácie výsledkov týchto opozitnú, „slušnú“, „normálnu“ skupinu. výskumov vedú k „exotizácii“ Rómov, Vo všetkých týchto vyhláseniach autori k nepriamemu zdôrazňovaniu ich navyše používajú esencializujúce termíny „inakosti“, kultúrne odlišných čŕt, a vykresľujú spoločnosť ako polarizovanú k folklorizácii ich aktivít. práve podľa slovenskej a rómskej etnicity.

Mediálny diskurz, týkajúci sa rómskej V tomto článku ukážem, akým minority, zohráva takisto významnú spôsobom konkrétne kroky lokálnej úlohu. So správami o existenčných politiky prideľovania sociálnych problémoch v rómskych osadách bytov a komunikácie s ich obyvateľmi a v čiastočne segregovaných mestských vychádzajú z týchto stereotypov a ako častiach, o drobnej kriminalite, páchanej vedú k tomu, že stereotypy o abstraktnej na území či v susedstve týchto lokalít, skupine Rómov sú pripísané paušálne či o konfliktoch medzi ich obyvateľmi obyvateľom lokality. Prostredníctvom a obyvateľmi ich blízkeho susedstva, týchto reprezentácií sú Rómovia sa v slovenských médiách stretávame stigmatizovaní, a ak sa chcú tejto stigmy prakticky každodenne. zbaviť, sú nútení vytvárať si pre tento účel špecifické sociálne stratégie. Spomínané témy a ich povrchné spracovanie do svojej rétoriky prevzalo V meste Košice žila rómska minorita až do okrem extrémistov aj niekoľko konca osemdesiatych rokov rozptýlená strednoprúdových politických strán, medzi majoritou. Vyplývalo to tak stavajúcich svoju kampaň práve na z predvojnového rozvrstvenia mestskej problematizácii situácie občanov žijúcich spoločnosti, ako aj z komunistickej v koncentrovaných mestských častiach, asimilačnej politiky, keď boli Rómovia „ilegálnych“ osadách pri obciach a v ich povinne formálne zamestnaní a jednotlivé susedstve. Skôr ako na poukazovanie rodiny boli ubytovávané v bytových na príčiny problémov, respektíve náčrt domoch medzi majoritou. Do Košíc za možných riešení, sa však títo „organizátori prácou prichádzali obyvatelia z vidieka politickej akcie“ sústreďujú práve na a iných miest na Slovensku, medzi ktorými čo najdetailnejší popis konkrétnych sa v rovnomernom pomere nachádzajú aj dôsledkov dlhodobého života v chudobe, Rómovia. na konflikty so „slušnou“ majoritou a na V období konca osemdesiatych rokov pripísanie týchto javov práve na vrub vznikol asimilačný projekt Luník IX. takzvaného „rómskeho životného štýlu“. Išlo o sídlisko na okraji mestskej časti Toto nie je ničím iným ako pripisovaním Juh, kde mali byť umiestnení Rómovia zodpovednosti za situáciu určitej

72 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

prichádzajúci z okolitých osád bok si pozrieme štatistické údaje, zistíme, že po boku s majoritou, od ktorej si mali ich tu evidujú 1-2%. (ŠÚSR, 2001) Mnohí osvojovať „majoritnú kultúru“. Po zmene Rómovia sa však hlásia k slovenskej, či režimu, na začiatku 90. rokov, sa určitá časť maďarskej národnosti, (hoci oni sami rómskej minority v meste začína stretávať sa v rozhovoroch hlásia k tomu, že sú s výraznými sociálnymi problémami. Rómovia), a neexistuje spôsob ako ich Veľká časť Rómov, ktorí získali pracovné systematicky a neproblematicky rozoznať umiestnenia v rámci socialistickej od majority. Títo obyvatelia ostávajúci asimilačnej politiky je v priebehu 90. rokov v predchádzajúcich zamestnaniach na základe nízkeho stupňa kvalifikácie a bydliskách, udržiavajúci si naďalej prepúšťaná zo zamestnania. Z centra dlhodobé sociálne siete s príslušníkmi mesta a nájomných bytov na sídliskách majority, ako napríklad susedmi, či odchádzajú mnohí obyvatelia späť do kolegami z práce, sa následne stávajú svojich rodísk na vidiek a neplatiči sú v porovnaní s obyvateľstvom sídliska vysťahovávaní práve na Luník IX, odkiaľ Luník IX., či niekoľkých ilegálnych osád, následne odchádzajú platiaci občania do takpovediac „neviditeľnými“ v termínoch centra a na iné sídliská. V súčasnosti sa etnickej odlišnosti. Kategória príslušníka počet obyvateľov tohto sídliska odhaduje abstraktnej skupiny označovanej na vyše 5000 ľudí, z čoho pätina by mali ako „rómska minorita“, na nich nie je byť nelegálni obyvatelia (Štatistický aplikovaná, hoci oni sami i okolie ich Úrad Slovenskej Republiky [ŠÚSR], 2001) môže individuálne považovať za Rómov V rámci mesta začína vznikať aj niekoľko (Kanovský, Kovács 2012). ďalších ilegálnych rómskych osád. V období posledných 10 rokov, boli pre Jednou z najpočetnejších bola v rokoch obyvateľov Košíc odštartované projekty 2010-2011 osada existujúca pri bytových sociálnych bytov, v rámci ktorých mladé domoch v mestskej časti na Demeteri. rodiny z Košíc s nízkymi príjmami majú Napriek tomuto však veľká časť možnosť získať od mesta do prenájmu Rómov v Košiciach ostáva naďalej nízkonákladové, jedno- či dvojizbové žiť v centre mesta a na priľahlých byty v bytových domoch, vyčlenených sídliskách. Košice Sever, lokalita môjho práve na sociálne bývanie. Tieto domy terénneho výskumu, je svojou rozlohou sa nachádzajú každý v inej časti mesta. najrozľahlejšou mestskou časťou, Najväčší, s počtom bytov 90, sa nachádza zahŕňajúcou štvrte rodinných domov, práve v mestskej časti Sever. Byty sú ako aj klasické koncentrácie panelových žiadateľom prideľované na základe bytových domov. Nestretneme sa tu všeobecne záväzného nariadenia č. 61. na väčšine sídliska s koncentrovaným Toto nariadenie vymedzuje špecifiká, rómskym obyvateľstvom. Rómovia sú tu ktoré musí potenciálny žiadateľ spĺňať na integrovanou súčasťou obyvateľstva. Keď

73 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

to, aby sa mohol uchádzať o pridelenie politiky je ucelený sociálno-ekonomický sociálneho bytu. profil vzorky obyvateľstva jednotlivých bytových domov, ktorý je čiastočne Je nevyhnutné uviesť, že obyvateľmi odstupňovateľný na základe štandardu bytových domov nie sú ani zďaleka bytov v tej ktorej lokalite (Kanovský, výlučne Rómovia. Príslušníci majority Kovács, 2012). a rómskej minority sú tu umiestňovaní bez ohľadu na národnosť, či etnicitu. Na V danom bytovom dome teda až na základe môjho pobytu v tomto bytovom jednotlivé nepočetné výnimky žijú rodiny dome môžem odhadnúť, že príslušníci s deťmi, resp. neúplné rodiny s deťmi, majority majú v bytovom dome s rodičmi vo vekovom rozmedzí od 30 nezanedbateľný podiel, hoci rozhodne do 50 rokov. Všetky tieto rodiny majú nie väčšinový. Žiadateľmi o sociálne byty trvalý pobyt v meste Košice. Prevažná sú Slováci, Maďari, Rómovia, aj olašskí väčšina pochádza z mesta Košice, kde Rómovia. bývajú aj ich príbuzní a rodičia, a práve títo obyvatelia sociálnych bytov sa snažia Okrem oficiálnej politiky prideľovania (niektorí krátkodobo, iní dlhodobo) bytov je tu samozrejme ešte séria osamostatniť od svojich príbuzných neoficiálnych krokov úradníkov so a založiť si vlastnú domácnosť. Viacerí snahou o „integráciu“ skupiny sociálne majú skúsenosti zo života v prenajatých deprivovaného obyvateľstva. Tieto bytoch v rámci rôznych lokalít mesta, kde kroky závisia v prvom rade od výsledkov majú aj príslušné sociálne siete. Všetci neohlásených návštev bydlísk uchádzačov obyvatelia majú skúsenosti s uplatnením sociálnymi pracovníkmi. Na základe na pracovnom trhu a niektorí aj istý implicitného vyhodnoteného stupňa stupeň kvalifikácie. Sú to ale väčšinou úrovne bývania sú týmto uchádzačom príslušníci sociálne slabších skupín prideľované byty podľa istých obyvateľstva, ktoré si nemôžu dovoliť neoficiálnych, nikde nekodifikovaných prenájom vyššieho štandardu bytov, pravidiel. Sociálni pracovníci delia resp. sociálnymi pracovníkmi mestského týchto žiadateľov podľa akýchsi nejasne magistrátu neboli vyhodnotení ako definovaných sociálnych štandardov spôsobilí využívať tieto byty (Kanovský, (podľa aktuálneho stupňa ich začlenenia Kovács 2012). do spoločnosti). Preferované sú podľa ich vlastných slov osoby s počtom detí nižším Rád by som uviedol niekoľko príkladov ako tri, a aspoň jedným zamestnaným javov, popisovaných v odbornej literatúre, členom rodiny. Takto vznikajú skupiny, odohrávajúcich sa v mestských častiach ktoré sú umiestňované do panelákov obývaných vysoko koncentrovanými s rozličným štandardom zariadenia skupinami obyvateľstva, definovanými na bytov. Primárnym následkom tejto etnickom základe a zároveň na základe

74 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

sociálnej odkázanosti. Tieto javy boli Grill 2012a). popísané v niekoľkých ďalších lokalitách Všetky tieto javy majú okrem svojej v západnej Európe, napríklad v Paríži prítomnosti v lokalitách poznačených (Wacquant 1993), Budapešti (Stewart, sociálnou stigmou ešte ďalšieho 1997), Madride (Gay y Blasco, 2003), Ríme spoločného menovateľa. Tým je (Solimene, 2011) Londýne a Glasgowe rozšírenosť reprezentácie anonymnej (Grill, 2012a,b,). etnickej skupiny, označenej ako nositeľa Obyvatelia takýchto lokalít sa snažia negatívnych stereotypov, prítomného verejne deklarovať ohrozenie svojej v lokalite. osoby, spojené s bývaním v lokalite V ďalšej časti sa pokúsim uviesť a dištancovanie sa od iných obyvateľov niekoľko empirických príkladov zo takejto lokality. Práve tých označujú ako svojho výskumu, dokladajúcich výskyt pôvodcov neslávneho stavu lokality, týchto javov v prostredí sociálnych bytov samých seba považujú za nepatriacich do v meste Košice. zmieňovanej komunity, respektíve tvoria v lokalite konkurenčné mikrokomunity Môj terénny výskum v lokalite sa (Wacquant, 1993, Gay y Blasco, 2003, konal v období letných mesiacov Solimene 2011). v rokoch 2010 a 2011 (celková doba 4 mesiace). Metódami výskumu boli Obyvatelia stigmatizovaných lokalít každodenné zúčastnené pozorovania interpretujú svoje umiestnenie v týchto a hĺbkové pološtrukturované rozhovory lokalitách ako akt symbolického násilia s obyvateľmi bytového domu na témy ich – sociálnej degradácie, ktorý na nich biografických príbehov, každodenných bol zo strany zástupcov moci – politikov, aktivít a vzťahov v bytovom dome, úradníkov spáchaný a je naďalej rodinách i okolí. Rovnako som sa stretával vykonávaný opatreniami, aplikovanými aj so zástupcami magistrátu mesta Košice na obyvateľov lokality paušálne, bez a sociálnymi pracovníkmi pôsobiacimi bližšieho skúmania rozdielov (Wacquant, v lokalite. 1993). Zastúpenie rómskeho obyvateľstva je Obyvatelia stigmatizovaných lokalít sa v bytovom dome v mestskej časti Sever v interakcii s „vonkajším svetom“ snažia vysoké. Dalo by sa povedať že Rómovia zatajovať svoje bydlisko v takejto lokalite tvoria mierne nadpolovičnú väčšinu a pred osobami neznalými, napríklad, obyvateľstva 90 sociálnych bytov. Tento pri hľadaní si práce, nadväzovaní nových numerický fakt sám osebe zo sociálno- kontaktov, v snahe o zbavenie sa sociálnej funkčného hľadiska nepredstavuje pre stigmy vystupujú ako obyvatelia iných obyvateľov domu, ani ich okolie, nijaký lokalít (Williams 1982, Wacquant, 1993, problém.

75 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

Problém, ktorému čelia obyvatelia nájomníkov a ich etnickej zmiešanosti, bytového domu, sa nachádza skôr na začal byť považovaný za „rómsky“ úrovni symbolického uznania (či skôr panelák. neuznania) a na úrovni rerepezentácií, Vo výpovediach jednotlivých ktoré o nich majú členovia majority informátorov, obyvateľov bytového a niekedy aj oni sami o sebe. Stereotypy domu, je možné zaznamenať pravidelné a predsudky týkajúce sa Rómov sú opakovanie sa jednotných vzorov, v lokalite rozšírené rovnako medzi týkajúcich sa histórie bytového domu, zo majoritou, ako aj medzi príslušníkmi začiatku vraj obývanom sporiadanými, rómskej minority (Kanovský, Kovács slušnými občanmi mesta, ktorí spolu 2012). Výsledkom je, že nikto nechce mať vychádzali dobre, bez ohľadu na Róma za suseda. Ani samotní Rómovia. etnickú príslušnosť. Následne však do Obyvatelia bytového domu, presne bytového domu boli z neznámych príčin tak ako iní obyvatelia mesta, aplikujú mestským magistrátom ubytovávaní vlastné predsudky a stereotypy týkajúce Rómovia z mestských častí ako Luník IX., sa Rómov na vlastných susedov, na ľudí osada Na Demeteri, či iných ilegálnych v rovnakej, či približne rovnakej sociálnej osád a dedín. Tí vraj z dôvodu svojej situácii. Tieto stereotypy však obyvatelia kultúrnej zaostalosti a nedostatočných neuvádzajú v súvislosti so skúsenosťami hygienických návykov zničili zariadenie s konkrétnymi susedmi. Osobné bytového domu, permanentne robia skúsenosti sa nikdy netýkajú konkrétnych v spoločných priestoroch neporiadok osôb, ale skôr rôznych negatívnych av hluk nočných hodinách. S pôvodnými javov, dejúcich sa v bytovke, ktoré sú nájomníkmi bytov (rozprávačmi príbehu) sekundárne prisúdené anonymnej vstupujú do konfliktov a šíria zlé meno skupine Rómov, nesúcej tieto stereotypné vzťahujúce sa na bytový dom ako celok, znaky. Havarijný stav bytovky, hluk pod pretože obyvatelia „zvonka“, „bieli/ balkónmi v nočných hodinách, odstávky gádžovia“, „slušní Rómovia“, zástupcovia teplej vody, neporiadok v spoločných mestského magistrátu, či bytového priestoroch, parazity žijúce v dome, podniku, majú následne tendencie sťažnosti obyvateľov okolitých bytových hodnotiť nájomníkov bytového domu domov sú uvádzané ako dôkazy toho, ako jednoliatu skupinu (pozri Grill, 2012a). že v dome žije nejaká skupina Rómov, Títo obyvatelia domu sú označovaní o ktorých platia všetky negatívne termínom „degeši“, jasne prebratým stereotypy a doplácajú na nich aj ich z diskurzu rurálneho obyvateľstva. sporiadaní, slušní susedia a lokalita sa V tomto kontexte sa však uvedený termín stáva stigmatizovanou (pozri Wacquant, nevzťahuje na konkrétny spôsob života, 1993). Bytový dom v tejto lokalite, aj či sociálnu skupinu. Zachovaná je len napriek nejednoznačnosti pôvodu jeho negatívna konotácia slova s urážlivým

76 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

významom. kto sa nasťahoval do bytového domu z ktorej mestskej časti, bol pre mňa Každý obyvateľ popisuje svoje značný problém. Na základe pozorovania umiestnenie úradmi v tomto dome ako a rozhovorov môžem konštatovať, že krivdu, ktorá na ňom bola spáchaná obyvatelia bytových domov sa hanbili tým, že sem bol on, integrovaný Róm za to, ak mali adresu trvalého pobytu z mesta, nasťahovaný medzi Rómov uvedenú na Luníku IX či na Demetri. z Luníku IX a Demetra len na základe Uvádzali preto často iné adresy, či svojej etnickej príslušnosti, a nebol hovorili všeobecne o mestských častiach. mu pridelený byt vyššieho štandardu Mnohí si prehlasovali trvalé bydlisko v inej lokalite, obývanej prevažne k príbuzným v iných mestských častiach, majoritným obyvateľstvom. Tento jav je pretože pri hľadaní práce, či komunikácii v etnografických prácach zo západnej s úradmi či políciou, bolo podľa ich Európy popisovaný ako “obyvateľmi vlastných slov takmer nemožné niečo stigmatizovanej oblasti preciťovaný akt vybaviť s trvalou adresou na Luníku IX. symbolického násilia, páchaný na nich Pri osobnej komunikácii a preukázaní oficiálnymi zástupcami“ (Wacquant, svojej „sociálnej úrovne“, však šance 1993, s. 370). niekoľkonásobne rástli (pozri Williams Úplnú pravdivosť, či nepravdivosť 1982, Wacquant 1993). týchto rozprávaní, nie je možné reálne Konkretizovať obyvateľov bytového vyhodnotiť. Oponovať týmto tvrdeniam domu ako pôvodných obyvateľov Luníka sa však môžem pokúsiť niekoľkými, už aj IX, či Demetra, s istotou nikto z ostatných skôr uvedenými faktami. Byty v bytových obyvateľov nevie. Na začiatku svojho domoch zamestnanci mestského výskumu som o mnohých počul, (z úst magistrátu prideľujú iba obyvateľom iných samozrejme), že sú z Luníka IX mesta s trvalým pobytom, evidovaným (Demetra). Počas výskumu som ale zistil, dlhšie ako 5 rokov, kontrolovaným že málokto z označených tam reálne žil. neohlásenými návštevami sociálnych Išlo iba o očiernenie osoby, s ktorou mal pracovníkov. Z toho vyplýva, že obyvatelia označujúci práve nevyriešené vzťahy, rómskych osád na vidieku, či ilegálnych či konflikt. Zaradil ju preto hanlivo do osád v meste, nemajú takmer nijakú skupiny označovanej ako pochádzajúcej možnosť uchádzať sa o sociálne byty. z danej lokality. Rovnako je kontrolovaný aj štandard fungovania domácností, počet detí Situácia v bytovom dome bola a zamestnanie aspoň jedného člena slovami jedného môjho informátora domácnosti. interpretovaná ako „ticho medzi Cigánmi a degešmi.“ Obyvatelia sami seba radia Zistiť, kto kde v akom období býval, do skupiny „slušných Rómov/Cigánov“

77 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

ktorí nekomunikujú, nechcú poznať, naopak. Obyvatelia nie sú nijako a často ani nepoznajú „degešov“, organizovaní a nikto za spoločné priestory ktorí robia hanbu všetkým. Označiť nechce niesť zodpovednosť. Nikto totiž konkrétneho príslušníka tejto skupiny podľa vlastných slov nemieni upratovať tak nie je nevyhnutné, pretože aj tým sa po Rómoch, ktorí sem prišli z Luníku prejavuje deklaratívny odstup. S týmito IX., či osady Demeter a nemajú návyky. mysterióznymi ľuďmi nikto nechce mať Nečistoty sa šíria preto, že spoločné nič spoločné, preto ani nepovažuje priestory využíva veľké množstvo ľudí za dôležité presne vedieť, kto medzi (90 bytov, 3 až 5 členné rodiny + ďalší nich patrí. Ako hmatateľný dôkaz ich načierno). Taktiež sa tu hrajú deti, ktorých prítomnosti sú však spomínané mnohé tu žije veľké množstvo a v blízkosti domu príznaky. Bytový dom je skutočne nižšieho sa nenachádzajú zodpovedajúce priestory štandardu, výťah nefunguje, omietka pre trávenie ich voľného času. A nikto opadáva, v spoločných priestoroch sa šíria po nich spoločné priestory neupratuje. nečistoty, parazity a hlodavce. Spoločné Šachta nefunkčného výťahu roky slúži susedské upratovanie a rozdelenie ako skladisko odpadu. Keďže výťah úloh tam neexistuje. Nie však z dôvodu nefunguje, deti často radšej hodia odpad nedostatku akýchkoľvek hygienických do šachty, akoby sa museli s vrecom návykov. Byty jednotlivých informátorov vybrať z 8. poschodia dole a naspäť. a chodby pred nimi sú hygienicky Rovnako schodiská sú tak využívané pravidelne udržiavané. Ako povedala veľmi intenzívne. Z dôvodu, že neboli moja informátorka Jana, obyvatelia renovované od čias svojho postavenia, domu sa už aj prestali zdráhať investovať sú v havarijnom stave. Ďalej sa medzi peniaze do bytov ktoré im nepatria. obyvateľmi šíria príbehy o degešoch Situácia s parazitmi, havarijným stavom z Luníka IX a osád, ktorí sa nasťahovali rúr aj bytov samotných prinútila mnohých do paneláku podvodom a ničia jeho obyvateľov bytov investovať nemalé zariadenie. Tento stav ale určite nie je sumy do renovácie. Aj s rizikom, že neskôr v nijakom prípade možné pripisovať z dôvodu finančných problémov budú ich skupine ľudí, ktorá by zariadenie obyvatelia bez náhrady vysťahovaní. Toto používala nevhodne, respektíve zámerne sa mi potvrdilo pri návšteve prevažnej ničila. Ide len o spätné, dodatočné väčšiny bytov. Pôvodné zariadenie bolo vysvetlenia negatívnej situácie spájané nahradené novým, rovnako boli opravené s pomyselnou inou negatívnou situáciou bytové jadrá, okná, podlahy. Chodby pred (Rydgren, 2007). jednotlivými bytmi sú takisto pravidelne V tomto dome sa vyskytujú aj problémy upratované obyvateľmi bytov. so splácaním nájmu. Keďže rodiny So spoločnými priestormi, využívanými obývajúce bytový dom pozostávajú všetkými obyvateľmi domu je to presne z členov, ktorí nie sú všetci v trvalom

78 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

pracovnom pomere, respektíve ide obyvateľov. Obvinenými zo stavu vecí o neúplné rodiny a sociálna pomoc nie však nie sú známi neplatiči, ale skôr je dostatočná, aby vykryla v niektorých anonymná neuchopiteľná skupina prípadoch nadštandardné náklady Rómov s pôvodom na Luníku IX, či spojené so starostlivosťou o deti, alebo v osade na Demetri. opravami spojenými havarijným stavom O ľuďoch žijúcich v bytovom dome sa zariadení v paneláku, každá z rodín má dá povedať, že sa navzájom poznajú miestami krátkodobo finančné dlžoby podľa mena, alebo z videnia, niektorí na nájomnom. Po krátkom čase sa ich obyvatelia sa stretávajú pravidelne na všetkým darí splatiť a ďalej fungujú posedení pred vchodom do domu každý v dome štandardným spôsobom. večer, či po práci. Niektorí sa navštevujú V celom dome s 90-timi bytmi som za účelom spoločného pitia kávy, fajčenia sa počas môjho pobytu stretol len s 5 a debát. Medzi niekoľkými rodinami dlhodobými neplatičmi, ktorým hrozilo tu fungujú vzťahy reciprocity a dôvery. vysťahovanie. Títo ľudia sú však v dome Sociálne siete sa budujú na základe dobre známi a ich nepriaznivá situácia je priateľstiev z predošlých lokalít bydlísk, skôr objektom súcitu, solidarity a pomoci príbuzenstva, ale formujú sa tu aj nové ostatných obyvateľov. skupiny. V lete sú tu otvorené dvere Zástupcovia úradov a bytového podniku bytov a nikto nepovažuje za prehrešok, však veľmi radi preberajú rétoriku keď sused patriaci medzi známych vojde samotných obyvateľov a (niekedy na hrane do bytu bez zaklopania. Mnohí sa často legality) „prenasledujú“ , obyvateľstvo len na chvíľu pristavia bez pozdravu a po celého domu s tým, že obyvatelia si chvíli bez vysloveného slova odídu (pozri majú situáciu vyriešiť medzi sebou, Grill, 2012a). práve s tými problémovými obyvateľmi, Samozrejme deklaratívna rovina je ktorí devastujú spoločné priestory a žijú odlišná. Navonok, v komunikácii na úkor ostatných. Toto často slúži ako s úradmi, sociálnymi pracovníkmi, ďalší, zástupcami moci potvrdený dôkaz či priateľmi z predošlých lokalít pri poukazujúci na existenciu akejsi skupiny verejných i súkromných rozhovoroch, je neprispôsobivých príživníkov. Oficiálni KAŽDÝ z nich výnimkou. Reprezentuje zástupcovia mesta v tejto komunite takto sám seba ako dištancujúci sa, majúci iné démonizujú pomery v dome, s cieľom návyky a zvyky, ako nespojený s touto podnietiť za pomoci strachu z kolektívnej stigmatizovanou komunitou Rómov viny poslušnosť a pravidelné platby. z Luníka IX či Demetera, nebaviaci sa Obyvatelia domu nemajú dostatočné s obyvateľmi domu. povedomie o svojich právach, a tak je vysťahovanie z bytu predstavou reálnej Ako uviedla moja informátorka Karin: „Je hrozby aj pre pravidelne platiacich

79 Speculum 2012/2 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky

to hanba, tu žiť. Ja sem nezavolám svojich vzťahov medzi reprezentantmi „moci“ a kamarátov, bielych a slušných Rómov sem bežným obyvateľom domu, ktorými sú: medzi špinavých Cigánov, ja tu prežívam, umiestnenie jednotlivca ako sociálneho je to momentálne moja jediná možnosť, prípadu medzi iné sociálne prípady, ale nikto zvonka nemôže vidieť čo sa s veľkým zastúpením obyvateľstva tu deje, to by sa so mnou každý prestal spoločensky stigmatizovaného, baviť. Rovnako ďalší môj informátor inštitucionálny tlak zameraný na Michal: „Mám dvoch spolužiakov zo svojpomocné riešenie nepriaznivej strednej, ktorí sú policajti, minule tu boli situácie v dome, uplatňovanie kolektívnej niečo riešiť s týmito degešmi, a pýtajú sa viny a tlaku, vo veľkej miere negatívne ma, že ako je možné, že som tu skončil, či zmýšľanie obyvateľov mesta o lokalitách nepotrebujem pomoc, že čo sa mi stalo. s koncentrovane žijúcim rómskym Hanbil som sa. A videli, že môj byt je obyvateľstvom. Tiež nemožnosť čistý, že moje deti sú doma, že chodím do odchodu a zbavenia sa sociálnej stigmy roboty, ale už sa na mňa pozerali inak.“ premiestnením sa a časté neopodstatnené, neadresné a kolektívne vyhrážky, týkajúce Odsťahovať sa z týchto sociálnych sa vysťahovania zo strany úradov. Všetky bytov sa však darí málokomu, rovnako tieto prejavy a mnohé ďalšie potrebujú ako málokto sa dokáže posunúť z bytu v nazeraní zainteresovaného jednotlivca s nižším štandardom do bytu s vyšším. vysvetlenie. Ako najprehľadnejšie sa Málokto má reálnu snahu odísť, pretože naskytuje práve to hore popisované, a nájmy sú niekoľkonásobne vyššie ako to uchýlenie sa k mediálnemu diskurzu pobyt v týchto domoch a tak všetci o vnímaní Rómov na celoslovenskej tvrdia, ako život v tomto paneláku nemá scéne. A z laického pohľadu skutočne nie budúcnosť a dúfajú, že práve oni budú je nevyhnnutné ho nijako spochybňovať, z nejakej vyššej moci presťahovaní, práve naopak, o jeho pravdivosti a opäť sa im dostane spravodlivosti, o svedčí mnoho nepriamych dôkazov. ktorú ich pripravili, keď ich nasťahovali Jediné, čo nijakému obyvateľovi tejto medzi Rómov. lokality kategoricky nesedí v tomto Toto je len niekoľko ilustračných diskurze, je jeho umiestnenie v tomto príkladov popisujúcich esencializáciu veľmi prehľadnom a etnicky ľahko rómskej komunity. Na prvý pohľad klasifikovateľnom mikrosvete vládnucich, by sa mohlo zdať, že ide len o bežne poslušných a neprispôsobivých. rozšírenú, nesprávnu predstavu, ktorej Referencie sa dá zbaviť objektívnym náhľadom. Nie je to však možné v podmienkach, Gay y Blasco, P. (2003). „This Is Not a aké panujú v bytových domoch. Place for Civilised People”: Isolation, Vezmime si len uvedené prejavy Enforced Education and Resistance

80 Etnická stigmatizácia ako výsledok lokálnej bytovej mikropolitiky Speculum 2012/2

Among Spanish Gypsies. In A. Bashford “the Roma” in Post-communist eastern and C. Strange (Eds.), Isolation: Practices Europe. In C. Hann (Ed.), Postsocialism: and Places of Exclusion (208-221). New Ideas, Ideologies and Practices in Europe York: Routledge. and Asia (133-155), London: Routledge

Grill, J. (2012a). ‘It’s building up to Wacquant, L. J. D. (1993). Urban Outcasts: something and it won’t be nice when stigma and division in the black American it erupts.’ Making of Roma migrants in ghetto and the French urban periphery. “multicultural” Scottish neighborhood. International Journal of Urban and Journal of Global and Historical Regional Research, 17(3), 366-388. Anthropology, 62, 42-54. Williams, P. (1982). The Invisibility Of The Grill, J. (2012b). ‘Going up to England’: Kalderash Of Paris: Some Aspects Of Exploring mobilities among Roma from The Economic Activity And Settlement Eastern Slovakia. Journal of Ethnic and Patterns Of The Kalderash Rom Of The Migration Studies, 38(8), 1269-1287. Paris Suburbs. Urban Anthropology, 11(3- 4), 315-346. Kanovský, M., Kovács, Ľ. (2012). O predstavách o Rómoch a nastavení verejných politík: správa z výskumu. Menšinová politika na Slovensku, 2, 10- 12.

Rydgren, J. (2007). The Power of The Past: A Contribution to a Cognitive Sociology of Ethnic Conflict. Sociological Theory, 25(3), 225-244.

Solimene, M. (2011). „These Romanians have ruined Italy“. Xoraxané Romá, Romanian Roma and Rome. Journal of Modern Italian Studies, 16(5), 637-651.

Stewart, M. (1997). The Time of the Gypsies, Boulder: Westview

Stewart, M. (2002). Underclass, Race and

81 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

PODMIENKY A PRÍLEŽITOSTI POUŽÍVANIA ESENCIALISTICKÝCH A NEESENCIALISTICKÝCH REPREZENTÁCIÍ SOCIÁLNYCH SKUPÍN

NORBERT MAUR, [email protected]

Mgr. Norbert Maur, Ústav sociálnej antropológie Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave, Mlynské Luhy č. 4, 821 05 Bratislava

V článku autor sleduje za akých podmienok a v akých situáciách ľudia používajú výlučne esencialistické reprezentácie etnických skupín a kedy využívajú non- esencialistické pragmatické identity. Autor sa snaží ukázať, že aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním, pracujúci v akademickej sfére si reprezentujú sociálne skupiny (konkrétne etnické a rasové) podľa intuitívnych princípov, konzistentne. Popri ľudovom poznaní, ktoré sa javí ako stále a konzistentné sa prejavujú aj non-esencialistické pragmatické identity, ktoré sa pri prehovoroch respondenta vyskytujú aj v rámci jednej výpovede. Výpovede sa v takom prípade môžu javiť ako nekonzistentné, avšak na úrovni ľudového poznania ide vždy výlučne o esencialistickú identitu. Pragmatické identity sa prejavujú napríklad vo forme možnosti sebaidentifikácie. Dôležitým faktorom pri reprezentovaní si esencialistickej aj pragmatickej identity je vzdelanie – konkrétny odbor a zaangažovanie človeka do tematiky a diskusií okolo etnicity, problematiky Rómov, rasizmu, multikulturalizmu, atď. Vzdelanie a získané vedomosti respondentov vplývajú rôznou mierou na eliminovanie intuitívnych predstáv. Prejavuje sa to explicitnými tolerantnými postojmi voči etnickým a rasovým skupinám, vedomé nepoužívanie esencialistických termínov, alebo ich využívanie na skratkovité vysvetlenie názoru v diskusii alebo na prednáške. Materiál k článku bol získaný v rámci výskumu k dizertačnej práci, ktorá je v štádiu analýzy materiálu, preto aj výsledky v článku sú čiastkové.

Kľúčové slová: esencializmus, etnicita, pragmatické identity, mentálne reprezentácie

82 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

Úvod aj vedci sú v osobnom živote náchylní používať pri klasifikácií sociálnych skupín Vytvorenie multikultúrnej spoločnosti tie isté princípy a používajú podobné zlyhalo. Tak sa vyjadrila v roku 2010 ľudové kategórie ako ľudia, ktorí nemusia nemecká kancelárka Angela Merkelová byť školení ako sociálni alebo prírodní o pokusoch spolužitia rôznych kultúr vedci. Predpokladom bolo, že štruktúra vedľa seba v Nemecku. Bolo to implicitných reprezentácií sociálnych vyjadrenie politického zlyhania, ale aj skupín u sociálnych a prírodných vedcov explicitné politické potvrdenie už skoršej je založená na rovnakých intuitívnych akademickej kritiky multikultúrneho esencialistických princípoch, ako konceptu. Kritika spočívala najmä implicitné myslenie iných ľudí. v poukázaní na rovnaké princípy multikulturalistického diskurzu Viaceré výskumy ukázali evidenciu s nacionalizmom. Zdanlivo opozičný ľudovej kategorizácie sociálnych skupín koncept v sebe nesie rovnaké princípy, v rurálom prostredí, alebo u detí (Astuti ktoré sa v ňom konzistentne objavujú. Aj 2001, Kanovský 2007, 2009; Maur 2009; keď sa môže zdať, že opozičný koncept Gelman 2003, Hirschfeld 1998). Ako voči nacionalizmu – multikulturalizmus uvádza Keller (1995): nemôže produkovať esencialistické „Recepty na sociální přežití se příliš usudzovanie, odhalenie jeho princípu nemění. ... Obyčejní lidé – nesociologové, naznačuje, že tomu tak nie je. V zásade je snad z nevědomosti, se i nadále snaží žít ve koncept multikulturalizmu postavený na světe, který podle velkých sociologických rovnakých princípoch ako nacionalizmus. teorií již zhruba dvě století neexistuje“ Vymedzuje sa síce voči nacionalizmu (Keller 1995:19 – 20). opozične a produkuje tolerantné postoje voči iným skupinám ľudí, Cieľom tejto štúdie je ukázať, pri avšak stojí na tých istých princípoch – akých príležitostiach okolnostiach a priznáva ontologický status kultúrnym premenných z Kelleroveho tvrdenia diferenciám. Rovnosť kultúr, tolerantný treba nechať zo spojenia „obyčejní lidé postoj voči iným etnickým skupinám – nesociologové“ len „lidé“ a ukázať do prejavovaný pozitívnymi príkladmi z ich akej miery ovplyvňuje reprezentácie spôsobu života, až fascinácia iného sociálnych skupín vzdelanie – za akých spôsobu života utvrdzujú esencializmus okolností dochádza k nepoužívaniu ako taký. Rovnaké princípy uvažovania ľudových kategórií v dôsledku vzdelania, o etnických skupinách pri nacionalizme angažovanosti, osobných skúseností, a i. ako aj pri multikulturalizme ma priviedlo V štyroch častiach prezentujem k skúmaniu reprezentácií sociálnych čiastkové výsledky výskumu skupín v komunite sociálnych a prírodných k dizertačnej práci pod názvom vedcov. Motiváciou bolo očakávanie, že

83 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

Intuitívne esencialistické reprezentácie skupinách. Na označenie reprezentácií sociálnych skupín v komunite sociálnych sa používa ako synonymum ľudového a prírodných vedcov. V príspevku najskôr aj pojem naivný. Tieto reprezentácie vysvetľujem teoretické predpoklady sú teóriami ktoré sa spolupodieľajú na na testovanie reprezentácií sociálnych vývine poznania a jeho riadení. Ľudová skupín. V ďalšej časti ukážem okolnosti kategorizácia však nie je teóriou vedomou, za akých bol realizovaný výskum ktorú musí jej používateľ poznať. Nie je v komunite prírodných a sociálnych to teoretizovanie o akomsi jave ale súbor vedcov. Pre potvrdenie konzistentnosti koherentných predstáv o určitom jave, esencialistického usudzovania uvediem ktoré ľudia využívajú nevedome. v tretej časti relevantné výsledky, dôležité Ľudová sociológia ani nie je mechanizmus pre ďalšiu argumentáciu. V záverečnej na spracovávanie informácií o sociálnych časti uvediem ktoré sociálne faktory skupinách. Táto teória netvrdí nič také, že a medziľudské komunikačné interakcie by existovalo niečo také ako mechanizmus vplývajú na pretrvávanie alebo pre organizovanie poznania konkrétnych nepoužívanie esencialistických predstáv. sociálnych skupín. Ľudová sociológia je Teoretické východiská iba nástroj ako organizovať poznanie. To, aké sociálne skupiny bude organizovať Mnohé výskumy ukázali, že existujú určí až konkrétne vonkajšie prostredie evolučne vyvinuté mechanizmy, ktoré – teda historické, politické, ekologické, riadia ľudské poznanie. Bádatelia, ktorí sociálne a iné podmienky. sa venovali výskumom jazyka, percepcie, alebo klasifikáciám živých druhov V nadväznosti na naivnú sociológiu prišli k záverom, že poznanie sa riadi pôsobí na organizovanie predstáv aj kognitívnymi predispozíciami. Tieto o sociálnych skupinách ďalší kompetencie majú charakter intuitívnych psychologický mechanizmus, ktorým je (ľudových) teórií. Podľa súčasných esencializmus. Ide o pohľad, pri ktorom výskumov kognitívnej antropológie kategórie majú samostatnú realitu alebo a sociálnej psychológie klasifikovanie prirodzenosť, ktorú človek nemôže sociálnych skupín organizujú dva priamo pozorovať, ale ktorá dáva navzájom prepojené psychologické človeku jeho identitu. Inými slovami, mechanizmy – ľudová sociológia esencializmus je predstava, podľa a esencializmus (Hirschfeld 1994: 203, ktorej príslušníci vybraných sociálnych Verkuyten 2006, Kanovský 2007). V práci skupín majú v sebe skrytú, vnútornú budem na označovanie implicitných vlastnosť, ktorá je zodpovedná za ich kategorizácií používať termín „ľudové“. vonkajšie správanie a určuje ich identitu Myslia sa tým spontánne názory, a ľudia týchto členov sociálnych skupín predstavy o etnických alebo rasových kategorizujú do prirodzených druhov.

84 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

(Gelman 2003). mysli kategórie, ktoré ľudia používajú na esenciálne kategorizovanie ľudí do Ľudská myseľ sa cielene zameriava prirodzených druhov. Vymedzenie čo na informácie o sociálnych skupinách, je a čo už nie je rasová alebo etnická usudzuje o nich, kategorizuje na základe skupina bolo pri výskume ponechané na spoločných znakov a vytvára o nich respondentov. inferencie. V prípade etnických a rasových skupín ide takmer vždy o esencialistickú V práci poukážem na konzistentnosť kategorizáciu skupín, teda o implicitnú etnického a rasového kategorizovania predstavu ľudí, že jestvuje niečo „vnútri“, v usudzovaní sociálnych a prírodných prenášané z generácie na generáciu vedcov. Zároveň však ukážem, že v jednej a neodstrániteľné, čo je príčinou identity situácií môže človek usudzovať o členoch ľudí. Susan Gelman vo svojej štúdii etnickej skupiny esencialisticky, zatiaľ (Gelman 2004) popísala esencializmus čo v inej situácií, alebo inom kontexte ako koherentný súbor predstáv, rozprávania pragmaticky. Neznamená to kognitívny princíp, podľa ktorého majú však, že ľudia usudzujú nekonzistentne, predmety, živé bytosti, alebo osoby alebo že by to implikovalo vyvrátenie určitú prirodzenosť, ktorá nemôže byť esencializmu. Ako ukázal Kanovský na priamo pozorovaná, ale je zodpovedná príklade z Vernára a Storožnice, ľudia za identitu a za ostatné podobnosti, nemusia vždy a za každých okolností ktoré členovia tejto kategórie zdieľajú. usudzovať esencialisticky, ale môžu sa Napríklad členovia etnickej skupiny uchyľovať k rôznym typom usudzovania sú vnímaní akoby mali v sebe nejakú a konania. Avšak usudzovanie o etnickej esenciu, teda nejakú skrytú vlastnosť, identite je na svojej úrovni výlučné ktorá tvorí identitu a ktorá je zodpovedná a konzistentné (Kanovský 2009b: 28- za vonkajšie znaky (správanie). 30). V práci ukážem za akých okolností a v akých kontextoch ľudia usudzujú Termín rasové a/alebo etnické pragmaticky/neesencialisticky a kedy skupiny používam v práci ako emický využívajú esencialistické klasifikácie. pojem. Uvedomujem si, že tieto termíny nie sú epistemologické, ale Neesencialistické identity sú ide o konštrukty, ktoré sa používajú v štúdii nazývané také, pri ktorých ich v bežnom jazyku. Ide o termíny, ľudia využívajú na kategorizovanie, ktorými ľudia konceptualizujú ľudský usporiadanie sociálnych skupín tak, aby svet do zreteľných (odlišných) typov v nich nepostulovali kauzálnu účinnosť – do prirodzených druhov, na základe vnútorných (skrytých) vlastností na rôznorodých znakov. Ak teda v práci vonkajšie správanie. Pragmatické používam termíny rasa, alebo etnicita, identity na prvý pohľad môžu byť tiež alebo ich synonymá, mám tým na neesencialistické, ľudia vyhlasujú, že

85 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

tieto identity sa môžu zmeniť, alebo a akademického titulu, z devätnástich že človek si môže sám vybrať identitu respondentov je jeden profesor, štyria avšak aj zmena identity, alebo výber docenti, piati respondenti s akademickým identity neznamená neesencialistické titulom PhD, traja s akademickým usudzovanie. To znamená len, že sa titulom PhDr, a šiesti informátori neusudzuje esencialisticky v silnom s ukončeným magisterským štúdiom, zmysle ako jediná a nemenná esencia. z toho štyria v čase výskumu pokračovali na doktorandskom štúdiu. Pokiaľ ide Metodika práce o vekové rozdelenie, piati respondenti Štúdia vznikla na základe výskumu, sú narodení v päťdesiatych rokoch, jeden ktorý prebiehal postupným zberom dát, respondent v šesťdesiatych rokoch, siedmi s prestávkami od apríla 2010 do mája 2012. respondenti v sedemdesiatych rokoch Výskum spočíval v hĺbkových rozhovoroch a šiesti respondenti v osemdesiatych s devätnástimi respondentmi. Výber rokoch. Dvanásť informátorov je mužov, informátorov nebol náhodný. Keďže sedem žien. jedným z predpokladaných vplyvov na Vzhľadom k všeobecnému cieľu práce reprezentácie sociálnych skupín bol – zistiť konzistentnosť reprezentácií identifikovaný typ vzdelania a miera sociálnych skupín u ľudí z akademického angažovanosti v témach o sociálnych prostredia – nebol výskum stacionárny. skupinách, informátori boli vybraní Sledovaná skupina prírodných aj z oblasti sociálnych/historických a sociálnych vedcov ani nemôže byť vied, aj z oblasti prírodných vied. braná ako výskumná vzorka vhodná pre Zo sociálnych/historických vied boli stacionárny výskum. Väčšina informátorov zastúpení informátori, ktorí pôsobia sa osobne medzi sebou ani nepoznali v archeológii, etnológii, humánnej a medzi sebou žiadnym spôsobom geografii, z prírodných vied informátori nekomunikovali. Informátori pochádzajú pracujú v environmentalistike a fyzickej z rôznorodého sociálneho, ekonomického antropológii. Výber práve týchto odborov prostredia, preto ani závery, ktoré bol z dôvodu aj možného tematického sa týkajú sociálnych faktorov nie sú zamerania na etnické/rasové skupiny, zovšeobecňujúce na „skupinu vedcov“ a teda aby bolo možné v práci ďalej ako takých, ale postulujem samostatne argumentovať a porovnať reprezentácie jednotlivé vonkajšie sociálne faktory, aj u ľudí, ktorí môžu mať metodologickú ktoré vstupujú do procesu reprezentácií znalosť o spoločenských procesoch a sociálnych skupín. Informátorov som ktorí etnicitu/rasu berú ako objekt svojich získaval priamym oslovením e-mailovou výskumov. Z každého odboru okrem komunikáciou, alebo telefonicky. Ďalších etnológie sú štyria respondenti. Čo sa informátorov som získal na základe týka dosiahnutého stupňa vzdelania odporučenia oslovených informátorov.

86 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

Empirický materiál bol získavaný analýze, rozhovory boli so súhlasom opakovanými hĺbkovými rozhovormi informátorov nahrávané na diktafón. s informátormi. S každým respondentom Okolnosti každého rozhovoru boli boli minimálne dve dvoj až trojhodinové počas trvania výskumu zaznamenávané stretnutia, s väčšinou informátorov boli v terénnom denníku. stretnutia tri. Prvé, úvodné stretnutie Takýto nie stacionárny dlhodobý bolo s cieľom získať čo najviac charakter výskumu, som považoval za pasportizačných údajov o informátorovi, jednu z nevýhod a slabú stránku. Na ktoré boli nevyhnutné pre analýzu druhej strane sa však podarilo ukázať korelácií a kauzálnych vzťahov medzi podmienky, za akých sú/nie sú aj výpoveďami a informátorovým vysokoškolsky vzdelaní ľudia náchylný sociálnym, ekonomickým, politickým esencializovať etnické/rasové skupiny. pozadím. Druhé a tretie stretnutie bolo už zamerané na odhaľovanie Rozhovory s informátormi sa implicitných predpokladov v usudzovaní odohrávali na rôznych miestach. Všetky rekonštrukciou logiky zdôvodňovania tri (príp. dva) rozhovory sa odohrávali v odpovediach respondenta na otvorené buď na jednom mieste (pracovňa, otázky, aj na otázky s uzavretou skupinou pracovisko, krčma, kaviareň) alebo sa možností. Pre získanie výpovedí miesta striedali (prvý rozhovor v pracovni, o sociálnych skupinách bolo ako metóda druhý, tretí v kaviarni, v krčme alebo použité polo štruktúrované interview. Pre u informátora doma). Charakter miesta overenie konzistentnosti esencialistického a poradie stretnutia mali pri niektorých myslenia bola použitá metóda zadávania informátoroch výrazný vplyv na ich série príbehov zámena pri pôrode/ výpovede. adopcia (switch at birth/adoption task Počas semi-formálneho interview som – Carey et al. 1996, Hirschfeld 1998, zadával informátorom rôzne príbehy, kde Kanovský 2007, 2009). Informátorom premennými boli rodičia z rôzneho, alebo bolo zadávaných päť príbehov, ktoré mali rovnakého etnického prostredia a dieťa dokázať konzistentnosť v usudzovaní bolo vychovávané v určitom etnickom o etnických a rasových skupinách, a prostredí, určitým jazykom a úlohou čiastkovo potvrdiť vlastnosti a znaky informátorov bolo určiť identitu dieťaťa. esencializmu ako sú spôsob získavania Premenná je v tomto prípade etnicita. esencie (socializáciou/vrodenosťou), Príbehy boli zasadené do kontextu nemennosť esencie, inferenčný a rozhovoru s informátorom, preto sa indukčný potenciál esencializmu. Keďže jednotlivé premenné medzi jednotlivými materiál pre prácu bol obsiahnutý informátormi menili. Zámena premennej v každej výpovedi každého informátora však nemohla mať vplyv na odpoveď, a každá výpoveď musela byť podrobená

87 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

pretože pri tomto teste ide najmä Kvôli sledovaniu vplyvov jednotlivých o štruktúru, vzor odpovedí a zadávané faktorov, bola každá výpoveď o sociálnych premenné majú pre informátorov skupinách okódovaná a rozdelená do rovnaký obsah. Príbehy boli zadávané štyroch skupín podľa toho, aké vlastnosti vzhľadom ku kontextu rozhovoru niekedy respondenti pripisovali sociálnym ako hypotetické príklady, niekedy ako skupinám: skutočné príbehy z môjho prostredia. 1) skupinové vnútorné vlastnosti Príbehy prezentované pred informátormi (napr. „Taliani, oni sú takí horkokrvní, ako skutočné príbehy z môjho prostredia majú v sebe také niečo.“), neboli vymyslené, boli to príbehy s ľuďmi, ktorých som osobne poznal. Zadaných 2) skupinové vonkajšie vlastnosti bolo päť príbehov (pre ilustráciu uvádzam (napr. „Nemci sú poriadkumilovní“), najčastejšie zadané príbehy): 3) individuálne vnútorné vlastnosti 1. Otec je Iračan, matka je Slovenka, (napr. „Kamarát Brazílčan, on ten tanec majú dieťa, žijú na Slovensku, doma má v sebe“) a hovoria po slovensky. Kým bude toto 4) individuálne vonkajšie vlastnosti dieťa? (napr. „Kamarát z Írska, on je taký veselý“) 2. Poznám jedných známych, obaja Vlastnosti 1) skupinové vnútorné sú také, v sú Slováci. Počas socializmu emigrovali ktorých respondenti určili kauzálny vzťah do Nemecka, narodili sa im tam deti. Obe medzi vonkajším prejavom sociálnej deti rozprávajú po nemecky. Kým budú skupiny a vnútornou skrytou vlastnosťou tieto deti? – esenciou. 2) skupinové vonkajšie 3. Otec aj matka sú Nemci, narodilo vlastnosti sú tie, pri ktorých respondenti sa im dieťa, ale rodičia zomreli pri popisujú jednotlivé vlastnosti sociálnych autonehode. Batoľa si adoptovala skupín, ale nedávajú vonkajší prejav do slovenská rodina. Dieťa vyrastalo na kauzálnej súvislosti s vnútornou skrytou Slovensku, hovorí po slovensky. Kým je vlastnosťou. Vlastnosti 3) individuálne toto dieťa? vnútorné sú také, kde respondenti na konkrétnom príklade – jednotlivcovi 4. Tí naši známi Slováci, ktorí postulujú kauzálny vzťah medzi vnútornou emigrovali do Nemecka, žijú tam už 30 esenciou a vonkajším prejavom. Napokon rokov, naučili sa po nemecky. Kým sú 4) individuálne vonkajšie vlastnosti sú také teraz? kde respondenti za príčinu vonkajšieho 5. Máme známych, Slovákov, ktorí si správania jednotlivca neurčujú vnútornú adoptovali rómskeho chlapčeka, rozpráva skrytú vlastnosť, ale prejav individuálnej po slovensky. Kým je teraz tento chlapec? povahy. Rozdelením každej výpovede

88 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

o sociálnych skupinách som chcel zistiť, konzistentne, pretože to bolo kognitívne či nielen v odpovediach z testu, ale aj ľahšie, účinnejšie. Pre vysvetlenie v samotných prehovoroch komunita konzistentnosti v usudzovaní o etnických sociálnych a prírodných vedcov usudzuje identitách z tohto príkladu a pre samotné esencialisticky a ktorý faktor zo sociálnych potvrdenie esencializovania etnických interakcií je vysvetľujúci pre pretrvávanie skupín bolo potrebné zadať ďalšie esencialistického usudzovania. príbehy.

Výlučnosť esencialistických identít Premenná etnicky homogénne manželstvo, cudzie bydlisko Výskum, sledujúci esencialistické reprezentácie je podstatne rozsiahlejší. V druhej sérii príbehov biologickí Pre potvrdenie konzistentnosti rodičia, etnicky homogénni vychovávajú esencialistického usudzovania uvediem v inoetnickom jazykovom prostredí svoje na tomto mieste iba relevantné dieťa. Respondenti zhodne odpovedali, že časti, ktoré sú dôležité pre ďalšiu dieťa bude mať identitu toho prostredia argumentáciu. Nebudem uvádzať presné v ktorom bude vychovávané. Pri tomto čísla ako odpovedali informátori, tie budú príbehu môžeme vylúčiť vplyv kognitívne súčasťou dizertačnej práce a ďalších úspornej stratégie pri určovaní identity štúdií. Na tomto mieste uvediem len z rovnakých premenných. Respondenti všeobecné výsledky testu. konzistentne usudzovali pri určovaní identity – zhodne odpovedali, že získa Premenná etnicky zmiešané manželstvo, etnickú identitu výchovou a jazykom tej jazyk, bydlisko krajiny, ktorej žije. Etnická identita sa Analýza výpovedí zo zadaného podľa výpovedí respondentov získava príbehu ukazuje, že respondenti určujú socializáciou, určitým jazykom, v určitom zhodne etnickú identitu na základe prostredí a nie je biologicky odvodená zadaných parametrov, kde výrazný od rodičov. Samotný jazyk a prostredie vplyv na určenie etnickej identity má však nie sú tou kauzalitou, ktorá vplýva socializácia. Respondenti určili slovenskú na získanie etnickej identity. Dokazuje to identitu dieťaťa. Vyhlásiť na základe analýza ďalších zadaných príbehov. odpovedí z tohto jedného príbehu, že Premenná adopcia dieťaťa etnicky sledovaná skupina ľudí si esencialisticky homogénneho páru do rodiny inoetnického reprezentuje etnické skupiny sa však homogénneho páru nedá. Keďže tri parametre sú zhodné a pri samotných odpovediach sa respondenti Výsledky tohto príbehu potvrdzujú dožadovali ďalších premenných (aká predchádzajúce závery, že respondenti bude výchova, aký je otec), dá sa nepostulujú biologický pôvod rodičov predpokladať, že respondenti usudzovali ako kritérium pre určenie etnickej

89 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

identity. Výsledky zároveň spresňujú bola rasa. Príbeh s rómskym dieťaťom závery predchádzajúcemu testu – etnická bol použitý na základe predpokladu, identita sa získava socializáciou, v určitom že Rómovia sú na Slovensku vnímaný prostredí, určitým jazykom a v určitom ako odlišná rasová skupina. Výsledky období. Podľa respondentov nestačí na tohto testu indikujú, že respondenti získanie etnickej identity iba sa jazyk ako kľúčové kritérium pre postulovanie naučiť, človek musí byť v tom jazyku esencialistickej identity v prípade rasy, a v danom prostredí vychovávaný. považujú vrodenosť. Respondenti označovali Rómov ako odlišnú rasovú Premenná dospelý človek v etnicky inom skupinu. V porovnaní s kauzálnymi prostredí činiteľmi pri etnickej identite, kde výchova Príbeh s dospelým človekom a miesto bydliska v určitom období sú v inoetnickom prostredí dopĺňa sériu rozhodujúce, kuzálny faktor na určenie kauzálnych faktorov, ktoré sú podľa rasovej identity je podľa reprezentácií predstáv respondentov určujúce pre respondentov vrodenosť. Esencia Rómov stanovenie etnickej identity. Podľa je podľa respondentov vrodená a nemení predstáv respondentov sa človek sa ani počas života. Pri zadávaní príbehov v dospelom veku nestane etnicky iným, s premennou adopcia do inoetnického nezmení podľa predstáv svoju identitu. prostredia informátori určovali nemennú Respondenti zhodne odpovedali, že esencialistickú rómsku identitu. dospelý človek aj po 30 rokoch žitia Správanie dieťaťa však popisovali „ako v inoetnickom prostredí nenadobudne správanie bielych“, alebo „ako Slovák“. Ide inú identitu. Podľa predstáv ľudí je však o vonkajšie správanie, ktoré ľudia etnická identita jednorazový proces nepostulujú ako prejav jeho identity a počas života sa nemení. Nemení sa ani Esencializmus pri reprezentovaní Rómov pokiaľ samotný človek o sebe vyhlási, že nie je ani tak viacvrstvový ako by sa mohlo zmenil svoju identitu a zároveň rozpráva zdať, keď ľudia pomenujú, že človek sa iným jazykom. Etnická identita je správa ako Slovák, ale zároveň je Róm. esencializovaná, a táto esencia sa podľa Vonkajšie správanie je ako u Slováka, ale predstáv získava socializáciou v určitom podľa predstáv on je Róm. prostredí, určitým jazykom, v určitom Výsledky testu zámena pri pôrode/ období. adopcia potvrdzujú, že aj vysokoškolsky Premenná adopcia dieťaťa z rómskeho vzdelaní ľudia, ktorí môžu mať vedomé prostredia do rodiny inoetnického informácie o sociálnych procesoch, homogénneho páru esencialisticky kategorizujú etnické skupiny. Potvrdzujú sa tým zistenia Respondentom bol zadaný aj príbeh, z iných výskumov (Astuti 2001, Hirschfeld v ktorom namiesto etnicity ako premennej 1998, Kanovský 2007 2009) o stálosti

90 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

a konzistentnosti esencialistického náhodný a jediným kritériom bolo päť usudzovania. Esencializmus má odborov (antropológia, archeológia, v tomto prípade výlučné postavenie etnológia, environmentalistika, a na nevedomej úrovni je usudzovanie humánna geografia). Keďže skúmaná o esencialistických identitách koherentné. komunita je diverzifikovaná skupina Esencializmus však nemusí byť za jednotlivcov, ktorých spájajú iba každých okolností prítomný. Ukazuje to niektoré spoločné charakteristiky ako analýza kontextu a podmienok, za akých je napríklad vysokoškolské vzdelanie respondenti usudzovali o etnických alebo pôsobenie vo vede, nebolo možné skupinách. Podobne ako Kanovský na realizovať výskum stacionárne, naraz, príklade zo Storožnice ukázal, že ľudia počas dlhšieho (minimálne mesačného) nemusia vždy za každých okolností obdobia. Výskum bol realizovaný usudzovať podľa esencialistického formou opakovaných hĺbkových modelu. To však neznamená, že na rozhovorov s každým respondentom esencialistickej úrovni nie je esencialistická zvlášť1. identita výlučná. „Esencialistická Prvý rozhovor – priming mal za etnická klasifikácia si vyžaduje (to je cieľ oboznámiť respondenta s témou psychologická nevyhnutnosť) na svojej výskumu, zistiť pasportizačné údaje úrovni výlučnú identitu, a tak ľudia aj a skúšobne zadať aspoň jeden zo usudzujú a podľa toho sa aj správajú. ... série príbehov z testu zámena pri pôrode/ Esencialistická etnická identita je tam, je adopcia (switch at birth/adoption task). výlučná, má svoje pevne dané, evolučne Interview bolo realizované s ľuďmi, podmienené kognitívne princípy a ktorí takmer všetci poznajú metódy niekedy, dokonca možno veľmi často, terénneho výskumu, poznajú zameranie sa ľudia správajú práve podľa nej. Avšak sociálnej antropológie. Pre to, aby non-esencialistické alebo pragmatické nebol informátor dopredu (ešte viac) sociálne identity sú tiež tam, niekedy sú a ovplyvnený, bol som nútený (a explicitne niekedy nie sú výlučné, a tiež majú svoje som to na začiatku každého interview aj (pohyblivé, nie pevne dané) princípy a povedal, že nebudem špecifikovať cieľ veľmi často sa ľudia správajú zasa podľa dizertačnej práce) uviesť iba tie témy nich.“ (Kanovský 2009:30). o ktorých som s informátormi viedol Sociálne faktory a komunikačné rozhovor s tým, že ako cieľ dizertačnej interakcie práce som uvádzal „zistiť vplyv vzdelania na názory na niektoré témy o ktorých Keďže cieľom práce bolo zistiť, či aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia pacujúci vo 1 Iba v jednom prípade bol na žiadosť vede konzistentne usudzujú o sociálnych dvoch respondentov, ktorí sa poznali skupinách, výber výskumnej vzorky bol realizovaný posledný zo série rozhovorov spoločne.

91 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

sa v súčasnosti hovorí“. Až na záver neesencialistickým identitám. posledného stretnutia som informátorom Po analýze samotných výpovedí uviedol aj špecifickejšie zameranie mojej informátorov v kontexte všetkých práce. Druhý, prípadne tretí rozhovor okolností rozhovoru bolo zjavné, ktoré bol vedený formou voľnej diskusie na činitele sú pri ktorých respondentoch témy, v ktorých bol predpoklad, že výrazné k používaniu/nepoužívaniu ľudia budú rozprávať o etnických alebo esencialistických reprezentácií. Ako bolo rasových skupinách. Išlo o témy etnicky spomenuté vyššie, výskumná vzorka zmiešané manželstvá, emigrácia do bola diverzifikovaná skupina jednotlivcov zahraničia, téma Rómovia na Slovensku, a preto k analýze výpovedí každého multikulturalizmus, štúdium alebo informátora bolo potrebné pristupovať výskum v zahraničí, cestovanie, utečenci. samostatne. Dokonca aj v rámci jednej V rámci týchto tém som zadával jednotlivé odborovej skupiny sa vyskytovali rozdiely príbehy na zistenie konzistentnosti v správaní sa s ohľadom na politické, reprezentácií etnických a rasových skupín. sociálne, ekonomické, vedomostné Test ukázal, že na implicitnej úrovni sa okolnosti. Ako najdôležitejšie faktory, ľudia správajú podľa ľudového modelu ktoré vplývali na používanie/nepoužívanie konzistentne. To znamená, že spontánne esencialistických výpovedí počas predstavy etnických a rasových skupín rozhovoru boli identifikované vzdelanie, sú esencialistické. Ľudia zhodne poradie rozhovoru, miesto stretnutia, postulovali, že etnická identita je niečo, vzťah respondenta a výskumníka, vzťah čo je v človeku, vzniká socializáciou k osobe/osobám o ktorej/ktorých (rasa je podľa predstáv vrodená) a je respondent hovoril, kognitívna úspornosť to nemenné. Z hľadiska charakteru v usudzovaní alebo charakter situácie výskumu (opakované hĺbkové rozhovory) pri ktorej sa rozpráva o iných etnikách. a výskumnej vzorky bolo nevyhnutné To, či človek vo svojom jazyku využíval sledovať kontext každej situácie, v ktorej častejšie esencialistické kategórie, sa daný rozhovor, každá výpoveď dával dôraz na kauzálnu účinnosť odohrala a zanalyzovať každú výpoveď na vonkajšie znaky, alebo správanie, aj v nadväznosti na obsah výpovede. záviselo výrazne od informátorových Do výpovedí informátorov vstupovali znalostí o téme a aplikovanie konceptu rôznorodé faktory a okolnosti, ktoré multikulturalizmu v osobnom živote. určovali charakter výpovede – určovali, Pod znalosťami tu myslím odborné, či výpoveď a usudzovanie o sociálnych metodologické vedomosti o témach, skupinách je v súlade s esencialistickým na ktoré som sa s informátormi modelom, alebo výpoveď nie je rozprával. Ďalej charakter politických konzistentná a koherentná a respondenti názorov a miera občianskeho aktivizmu. sa uchyľovali k pragmatickým alebo

92 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

Vyabstrahovaný typ informátora v tomto by som ja mal zaujať stanovisko. Zaujal ponímaní je nasledovný: odborne sa by som ho vtedy, keby som ho poznal, venuje problematike etnicity, identít, oveľa viac by som vedel zareagovať, keby sociálnych skupín, teoreticky zastáva som vedel čo si on o sebe myslí. Opäť na konštruktivizmus, prípadne má vedomosti druhej strane neviem prečo by ma to malo aj o kognitívnych vedách, v osobnom zaujímať.“2 živote presadzuje liberálne názory, Pri každom respondentovi sa však angažuje sa v občianskych združeniach, ukázalo, že na zadané otázky konzistentne navštevuje podujatia s multikultúrnou odpovedajú, čo dokladuje výlučnosť tematikou. Takýto typ informátora esencializmu v usudzovaní o etnických v menšej miere využíval vo svojich skupinách. Avšak niektorí respondenti, výpovediach esencialistický model. ktorí mali znalosti o téme, sa vo voľnom Respondenti takéhoto typu pri rozhovore rozhovore neuchyľovali k spontánnemu vedome nepoužívali esencialistické používaniu esencialistických kategórií reprezentácie naučenými názormi a esencialistickému klasifikovaniu vyplývajúce zo vzdelania, politického a postulovaniu, že za správanie ľudí je presvedčenia, alebo skúseností. Takíto zodpovedná akási skrytá vlastnosť. Pri respondenti buď prechádzali plynule niektorých respondentoch bolo možné z odpovedí na otázky o určení identity sledovať individuálne prekrývanie pri teste zámena pri pôrode/switch at esencializmu týmito znalosťami, ktoré birth k neesencialistickým identitám vyplývali aj z charakteru odboru, ktorý a nevyslovovali sa v etnických kategóriách. respondenti študovali a metodologického Pri jednom respondentovi došlo až a teoretického zamerania vo svojej k situácii, kde na jednej strane explicitne profesii. Konkrétne zameranie sociálnych priznal, že klasifikuje esencialisticky vedcov pri výskume na lokálne procesy, etnicitu, dokonca vo voľnom rozprávaní miestnu samosprávu, teda posun od aj sám esencialisticky kategorizoval ľudí, globálneho – štátu (národu) k lokálnemu avšak odmietol odpovedať na otázky – samospráve (komunite), čo vyúsťovalo z testu s tým, že ho nezaujíma takéto pri výpovediach až k relativizovaniu kategorizovanie a nemá dôvod takto termínov ako národ, národná hrdosť: kategorizovať. „V princípe nie som zástanca, aby sa „(ticho) Tam ide zase o mieru interakcie. to preháňalo s budovaním nejakých Akože keď to takto vykreslíš, keď rodičia národných kultúr, možno nejaká zdravá jeden taký, druhý taký a žijú na Ukrajine. miera patriotizmu je prínosná, ale Napríklad ja o svojom otcovi som nemal národné identity nie. Znásilňovanie ľudí problém hovoriť, že je polovičný Maďar, a hodnotenie či je dobrý Slovák, či nie je i keď hej bol tam ten prvok subverzie. Neviem asi na základe tohto, neviem prečo 2 Muž, Mgr

93 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

dobrý Slovák.“3 v esencialistických termínoch bez výrazného prekrývania pragmatickými Na nepoužívanie esencializmu vplýval identitami alebo politicky korektnými aj charakter politických názorov. termínmi. Čiastočne ale bolo možné Respondenti s liberálnymi názormi, sledovať aj vplyv formálneho prostredia zväčša pravicoví voliči sa uchyľovali a prvotného kontaktu s informátorom – k argumentácii proti zovšeobecňovaniu možné to sledovať na dvoch podobných etnických skupín, a vo svojich opisoch otázkach a rozdielnych výpovediach, a príbehoch využívali zväčša vonkajšie prípadne používanie esencialistických individuálne vlastnosti osôb, alebo aj pragmatických identít v rámci jednej vonkajšie skupinové vlastnosti. výpovede. Nepoužívali esencializmus, avšak aj pri tomto type informátora bolo prítomné Keďže respondenti boli formálne esencialistické etnické klasifikovanie. rozdelení na prírodných a sociálnych Bolo len nevyhnutné zistiť, pri akých vedcov, v rámci analýzy vplyvov na príležitostiach a za akých okolností. esencialisické usudzovanie bolo možné sledovať esencializmus aj v samotnom Respondent, ktorý nemal odborné metodologickom zameraní a v charaktere vedomosti o diskutovaných témach práce niektorých respondentov. Viac alebo bol ovplyvnený výchovou využívali v usudzovaní, aj pri vedomej v rodine (konzervatívne prostredie), argumentácii o etnických skupinách alebo ovplyvnený esencialistickým esencialistické identity tí respondenti, svetonázorom (napr. vplyv náboženstva), ktorých metodologické zameranie bol takmer po celý čas rozhovoru náchylný bolo postavené na esencialistických používať esencialistické kategórie a aj princípoch. Vo vede využívané popisné esencializovať etnické a rasové skupiny. metódy, indukcia, alebo analógie Pri tomto type informátorov bolo z prírodovedných vied na sociálne počas rozhovoru jednoduchšie zadávať procesy boli využívané pri argumentácii príbehy na overenie konzistentnosti v prospech esencialistických identít. esencialistického vnímania etnických identít. Informátori sami spontánnejšie Pri informátoroch bolo potrebné začali rozprávať v esenialistických sledovať poradie stretnutí. Ukázalo sa, termínoch a aj pri opisoch iných etník že poradie rozhovorov určovalo pri využívali viac vnútorné skupinové niektorých respondentoch to, či budú vlastnosti. Pri týchto respondentoch aj počas rozhovoru usudzovať o identitách nenavodenie neformálneho prostredia esencialisticky, alebo pragmaticky. Prvý alebo témy mentality znamenalo kontakt s respondentom, strojenosť, rozmýšľanie a implicitné uvažovanie alebo nedôvera pri prvom stretnutí vplývali na charakter výpovedí. Prvé 3 Muž, Doc

94 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

stretnutie vnímali viacerí respondenti etnická príslušnosť, takže on bude Róm. ako úvodné a z ich strany boli odpovede Keď sa rieši to etnikum, tak on Róm bude, strojené, respondenti očakávali otázky, ale povahovo bude bielymi rodičmi.“5 na ktoré mali pocit, že je potrené Súvisiaci faktor aj s poradím rozhovoru korektne odpovedať. V niektorých v usudzovaní nie podľa esencialistického prípadoch to bolo moje zlyhanie ako modelu bol vzťah respondenta s osobou osoby výskumníka, kde som neodhadol výskumníka. V prípadoch, ak prevládala respondenta, prípadne nebola navodená nedôvera medzi informátorom priateľská atmosféra. Z toho dôvodu a výskumníkom, respondenti sa informátor sa uchyľoval k pragmatickým uchyľovali viac k pragmatickým identitám a vysvetľovaniu dôvodov identitám, alebo argumentácii proti a faktorov a stránil sa priamej odpovede. esencializmu z pozície pedagóga na Počas prvého stretnutia napríklad jedna vysokej škole. Niektorí informátori počas z respondentiek odpovedala na otázku rozhovoru brali ohľad aj počas druhého, z testu zámena pri pôrode s premennou tretieho stretnutia, že je s nimi nahrávaný adopcia rómskeho dieťa vyhýbavo, rozhovor a snažil sa opravovať svoje nekonzistentne, pragmaticky: výpovede z pozície vysokoškolského „Myslím si, že by bolo ovplyvnené tou pedagóga „ktorý by tak nemal hovoriť“, výchovou, podľa toho zase že v akej rodine. alebo rozprávali tak, ako by očakávali oni Ak si zoberieme takú klasickú rodinu, od svojho respondenta (etnológovia cez tak to dieťa by chodilo čisté, naučilo by rozprávanie rodinnej histórie), alebo na sa hygiene, stravovalo by sa normálne, prvú otázku z testu odpovedali oficiálne, myslím, že by sa naučilo aj učiť napríklad. vs súlade naučenými vedomosťami Podľa mňa by fungovalo normálne.“4 z odboru:

Na druhom stretnutí však už konzistentne „To už nahrávaš? (odkašlal si, pozn.) Tak odpovedala v súlade s esencialistickým neviem, máš štatút Slováka, žijúceho klasifikovaním: v zahraničí, také že americký Slovák, alebo nemecký Slovák, to sa aj hovorilo. To závisí, „Ako, on bude Róm, z neho sa nestane tá etnicita je subjektívna záležitosť ako sa ani Vietnamec, ani černoch. Bude Róm. oni cítia. Pokiaľ je tam jazyková, pokiaľ Ale keď bude vychovávaný v určitých nie, tak potom Nemec, alebo Američan s pravidlách, tak bude mať také zmýšľanie, pôvodom na Slovensku.“6 nechcem to prirovnať že k bielym. On (Róm, pozn.) tie svoje črty nezmení, tak Nedôvera a vedomosť respondenta, ako je negroid, ako je kaukazoid, ako ste že ide o výskum prejavovali niektorí sa učili na antropológii, že na základe respondenti strnulou gestikuláciou farby vlasov, nosa, prislúcha nejaká 5 Žena , Mgr 4 Žena, Mgr 6 Muž, PhD

95 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

a tónom hlasu. Akonáhle bol vypnutý spoločným jazykom, nie jazykom ich diktafón a rozhovor sa zameral na inú etnickej príslušnosti a dieťa vychovávajú tému, prípadne na osobné otázky, títo v úplne inom etnickom prostredí). respondenti sa uvoľnili, zmenili tón hlasu, Situácie, pri ktorých respondenti a zrýchlila sa plynulosť rozhovoru. Jeden usudzujú esencialisticky, alebo aspoň z respondentov, nakoniec rozhovoru využívajú esencialistické klasifikovanie sú prízvukoval, aby som dostatočne skratkovité, zjednodušujúce, urýchľujúce anonymizoval jeho výpovede. komunikáciu. Výrazne je to pozorovateľné Charakter prostredia bol jeden z ďalších pri žartoch, anekdotách alebo vtipnom faktorov, ktorý vplýval na usudzovanie zveličení cudzej osoby, alebo prekáraní: o etnických identitách. V rámci výskumu „...teda my sme oveľa viac zmiešaní ako sa osvedčilo neformálne prostredie Česi. Len im nemôžeš povedať, že malí pohostinstva, kaviarne, alebo priamo Švédi, lebo to by si nedopadol dobre. v byte respondenta. Pokiaľ bol rozhovor (posmešne sa smeje, pozn.) To nesmieš vedený v kancelárii, alebo pracovni povedať Čechom, to sa tak hovorí, keď respondenta na škole, alebo vedeckom nie sú prítomní Česi. To sa traduje z 30 pracovisku, a ešte k tomu to bolo ročnej vojny, tam vpadli švédske vojská prvé stretnutie, rozhovor bol formálny a každá vojna znamená znásilňovanie a respondenti sa snažili odpovedať a to znamená preto malí Švédi, lebo tam na dané témy v súlade s politickou sa to pomiešalo. Tak keď chceš do niekoho korektnosťou. rypnúť, tak povieš, tiež Poliakovi nemôžeš Celkovo bolo pri výskume a samotnej povedať přá krev (chichúňa sa) tiež by ti analýze materiálu potrebné sledovať napravili ciferník. Však, prečo, však sranda v akých kontextoch daná výpoveď bola – musí byť.“7 či v nadväznosti na tému „o mentalite“, „Raz sa stalo, že našli (Cigáni, pozn.) či išlo o kontext nerovného prístupu peňaženku. Okamžite sa nasmerovali do k zdrojom, či výpoveď bola zo žartu, alebo krčmy, do Dudeka a prepili to. A zrazu sa používa pri vtipných príležitostiach, príde z mesta žena jedného z tých Cigánov alebo či išlo o zjednodušenie v rámci so strašným plačom, strašne rumázga: pedagogického vysvetlenia, atď. Ďalej stratila som peňaženku (napodobňuje bolo potrebné sledovať o kom respondent hlas, pozn.). Tak samozrejme všetci vedeli hovorí – či hovorí o neznámej osobe, o čo ide, ale samozrejme boli ticho, lebo alebo o rodine, priateľovi, prípadne či tá by ho zabila. Trebárs oni mali také, išiel do príbehu o druhej osobe/osobách som po ulici a mysleli si, že som študák. vstupujú viaceré premenné (zložitejšie To bola taká ich méta, vyzerať ako študák, príbehy, kde napríklad manželia zo ale kde môže Cigán vyzerať ako študák. zmiešaného manželstva rozprávajú 7 Muž, Mgr

96 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

A hovorili si, ako pretiahli študentky. Ale bude esencialistická, alebo pragmatická evidentne si vymýšľali. Neboli to študentky, rozhodovalo aj to, o kom informátor ale prinajlepšom cigánske štetky, alebo si rozprával. Či to bola známa osoba, kamarát, to vymysleli celé. To si rozprávali, to bola niekto z blízkej rodiny, alebo sused, reťaz príbehov, kde ukázali (zveličene alebo to bola osoba z hypotetického a zosmiešňujúco opisuje, pozn.) ako ženy príbehu, alebo neznáma osoba/skupina. po nich túžia.“8 Pri osobe blízkej informátorovi bol problém pre respondenta v usudzovaní Pri názorných príkladoch, kognitívne aj komunikatívne udržať skratkovitom, zjednodušujúcom esencializmus. Potvrdilo sa, že čím viac vysvetlení sa esencialistické klasifikácie boli príbehy biografizované, tým viac a esencialistické identity využívajú aj respondenti usudzovali pragmaticky. v pedagogickom procese: Ak boli v príbehu, alebo rozprávaní „Sú určité zvyklosti, ktoré sú každému prítomní priatelia, alebo blízka rodina, národu vlastné. Akurát na angličtine tam sa nezapínal model abstraktného sme sa o tom bavili akí sú Slováci, akí esencialistického usudzovania. sú Angličania, že jedno slovo, ktoré ich Respondenti nemali tendenciu vystihuje. Ja na Slovákov naozaj neviem usudzovať v prípade biografických povedať čo nás vystihuje. Ale Angličanov údajov esencialisticky. Pre ľudskú mi evokuje taký chlad, neviem prečo.“9 myseľ je veľmi náročné organizovať biografické spomienky abstraktným Niektorí pedagógovia využívajú stereotypizovaným spôsobom. V týchto esencialistické kategórie ako nástroj prípadoch, aj keď respondenti označili na ľahšie zapamätanie si prednášanej niekoho známeho ako „Slováka“, len táto témy. Aj keď nezámerne, ale jeden informácia neaktivizovala reprezentáciu z respondentov vystihuje charakter sociálnej skupiny. Respondenti si ľudových kategórií pri prednáškach: spomínali na individuálne príbehy „V podstate sa stále učí o tom, ale a aktivizovali sa v tomto prípade nerozdeľujeme podľa kvantitatívnych spomienky a individuálne biografie. príznakov, ale vždy zdôrazňujem Čím viac sa príbehy individualizovali (študentom, pozn.), to je len také delenie, a biografizovali, tým menej sa čerpalo aby to bolo, nie že pedagogicky prínosné, z organizovaného esencialistického ale je to ľahšie vysvetlené aby si to oni poznania. Respondenti sa uchyľovali ľahšie zapamätali.“10 k reprezentáciám o sociálnych skupinách vtedy, ak bol nedostatok informácií O tom, či respondentova výpoveď o danom človeku/skupine. 8 Muž, PhDr 9 Žena, Mgr V príbehoch s viacerými premennými 10 Muž, Doc

97 Podmienky a príležitosti používania esencialistických Speculum 2012/2 a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín

– napríklad ak v príbehu vystupoval otec stálosť kognitívneho mechanizmu. Aj z Brazílie, matka Maďarka, žijú v Bogote, vysokoškolsky vzdelaní ľudia usudzujú rozprávajú po španielsky, portugalsky, esencialisticky. Materiál z výskumu maďarsky, kým sú ich deti – respondenti ukazuje, za akých okolností, pri akých nedokážu určiť jednoznačne identitu. príležitostiach a s akými premennými Neznamenalo to však, že esencialisticky ľudia usudzujú esencialisticky. Pri analýze neusudzovali o tomto príklade. Nastala prehovoroch jednotlivých informátorov na jednej strane zmätočná odpoveď, kde bolo potrebné osobitne analyzovať človek z toľkých premenných nevedel navonok nesúrodé výpovede, v ktorých jednoznačne určiť jednu identitu, ale na na jednej strane usudzovali esencialisticky druhej strane nastala u respondenta snaha konzistentne, na druhej strane o určenie identity. V konečnom dôsledku prechádzali k pragmatickým identitám, išlo tiež o esencialistické usudzovanie, v ktorých respondenti vyjadrovali svoje len s tým rozdielom, že esencia nebola liberálne názory na identity, prípadne špecifikovaná. Respondenti usúdili, že nechávali určenie identity na samotnú ten človek má identitu, len nevedeli určiť osobu, o ktorej sa hovorilo. Avšak aj akú: („A čo sú tie deti? Maďari? Slováci? tieto pragmatické identity nemožno Brazílčania? Kolumbijčania? To už je taký považovať za neesencialistické, keďže guláš.“ 11), prípadne usúdili, že človek si samotný výber identity nechávajú ľudia môže sám vybrať („No čo sú oni, a čo sú na jednotlivcovi. Neznamená to, že ľudia ich deti? Ja to fakt si netrúfnem povedať, čo považujú identitu za fluidnú, ale že ľudia sú oni. Sú občania britského impéria, tým dávajú voľnosť výberu esencie, ktorá je aj občianskym statusom, alebo zaradením, pri samotnom výbere výlučná. ale čo sa oni cítia... Veď viete, že v rámci Referencie sčítania sa prihlasovali aj k Inuitom. Veď máme právo.“). Aj v takomto prípade však Astuti, R. (2001). Are We All Natural ide o esencialistické usudzovanie. Ak by Dualists? A Cognitive Development to nebolo esencialistické, nemal by mať Approach.In: Journal of Royal dôvod človek si vyberať jednu z identít, anthropological Institute, č. 7, s. 429 – 447. jeho identita by bola fluidná, alebo by Gelman, S., A. (2003). The Essential si vyberal medzi jednotlivými identitami Child: Origins of Essentialism in Everyday náhodne. Thought. New York: Oxford University Záver Press, 382 s.

Z výskumu vyplýva, že organizované Gelman, S., A. (2004). Psychological esencialistické poznanie pretrváva essentialism in children. In: TRENDS in Cognitive Sciences, roč. 8, č. 9. naprieč vzdelaním, čím sa potvrdzuje Electronický dokument, http://www. sciencedirect.com 11 Muž, PhD

98 Podmienky a príležitosti používania esencialistických a neesencialistických reprezentácií sociálnych skupín Speculum 2012/2

(2005 – 3 – 20).

Hirschfeld, L., A. (1994). Is the acquisition of social categories based on domain- specific competence or on knowledge transfer? In: L., A. Hirschfeld – S., A. Gelman (eds.). Mapping the Mind : Domain Specificity in Cognition and Culture. Cambridge: Cambridge University Press, s. 201 – 233.

Hirschfeld, L., A. (1998). Race in the Making : Cognition, Culture, and the Child’s Construction of Human Kinds. London: MIT Press, 225 s.

Kanovský, M. (2007). Essentialism and Folksociology: Ethnicity Again. In: Journal of Cognition and Culture 7: 3, 4: 241- 281.

Kanovský, M. (2009). Esencializmus a etnicita : sociálno-kognitívne vysvetlenie reprezentovania sociálnych skupín. In: Sociologický časopis 45: 2: 345 – 368.

Keller, J. (1995). Dvanáct omylů sociologie. Praha.

Maur, N. (2009). „Majú inú mentalitu“: Esencialistické reprezentácie o gabčíkovských žiadateľoch o azyl. In: Český Lid, č. 3, s. 247 – 262.

Solomon, G. – Johnson, S. – Zaitchik, D – Carey, S. (1996). Like father, like son : Young children’s understanding of how and why offspring resemble their parents.

In: Child Development 67: 151 – 171.

Verkuyten, M. (2006). The Social psychology of Ethnic Identity. New York: Psychology Press.

99 Speculum 2012/2 Konferencia Ľudové poznanie (31. 5. – 1. 6. 2012, Bratislava)

KONFERENCIA ĽUDOVÉ POZNANIE (31. 5. – 1. 6. 2012, BRATISLAVA)

Monika Sirkovská, Ústav etnológie SAV, Bratislava, [email protected]

V dňoch 31. mája a 1. júna 2012 sa konala a ďalších príbuzných odborov. Cieľom študentská vedecká konferencia Ľudové podujatia bolo priblížiť a ozrejmiť poznanie. Konferencia bola organizovaná výskumy, ktoré sa venujú tematickej na pôde Ústavu etnológie SAV riešiteľským oblasti ľudového poznania a predstaviť tímom projektu VEGA č. 2/0092/11 okruhy záujmov, možností, limity, ako s názvom Ľudové poznanie a jeho aj výskumné metódy profilujúcich sa sociokultúrne podmienky v spolupráci s účastníkov. odborným časopisom Speculum1. Ľudové Program konferencie bol rozdelený do poznanie sa chápe ako súbor spontánne troch panelov a po každom príspevku generovaných a osvojovaných poznatkov, nasledovala diskusia účastníkov. predstáv a sociálne prijatých pravidiel. Konferenciu otvorila vedúca riešiteľka Tie sa týkajú rôznych sfér života: sociálne projektu VEGA Tatiana Bužeková, ktorá vzťahy, prírodné prostredie, usudzovanie v krátkosti predstavila ciele stretnutia. a emócie, ekonomické vzťahy, orálna Prvý panel s názvom Stereotypizácia tradícia, atď. Tieto poznatky a pravidlá a esencializmus otvoril a moderoval sú zdieľané a sú podmienené Vladimír Bahna, ako čerstvý absolvent konkrétnym lokálnym prostredím. doktorandského štúdia na Ústave V tejto súvislosti bádatelia skúmajú ako etnológie SAV. Prvou prezentujúcou si ľudia spontánne, ako aj s prispením v rámci panelu bola Magdaléna Kusá, médií, inštitúcií, tradície a kultúrneho interná doktorandka Ústavu etnológie dedičstva vytvárajú modely prírodného SAV. Predstavila svoj príspevok, v ktorom a kultúrneho prostredia v konkrétnych sa venovala výskumu interakčnej socio-kultúrnych podmienkach, a ako dynamiky, životných stratégií a vzájomnej tieto modely vplývajú na ich konanie. percepcie židovskej a rómskej komunity Na konferencii bol venovaný priestor na náprotivnú skupinu v kontraste predovšetkým výskumom ako aj s predstavou o vlastnej identite. Výskum, teoretickým príspevkom študentov a ktorý autorka predstavila, je zasadený študentiek bakalárskeho, magisterského do obdobia od začiatku druhej svetovej a doktorandského štúdia sociálnej vojny až do 90. rokov 20. storočia. antropológie, etnológie, religionistiky Pri hľadaní súvislostí so životom 1 Časopis vydáva Slovenská náprotivného etnika autorku zaujímali asociácia sociálnych antropológov.

100 Konferencia Ľudové poznanie (31. 5. – 1. 6. 2012, Bratislava) Speculum 2012/2

spôsoby, akými sa prejavuje etnická esencialistické a kedy naopak non- príslušnosť, akými spôsobmi si jednotlivci esencialistické reprezentácie. Posledným konštruujú predstavy o vlastnostiach prezentujúcim v tomto paneli bol interný náprotivného etnického spoločenstva, doktorand z Ústavu sociálnej antropológie respektíve ako hodnotia vzájomne sa Fakulty sociálnych a ekonomických vied prelínajúce osudy. Príspevok Barbory UK v Bratislave, Ľuboš Kovács. Jeho Bírovej, študentky sociálnej antropológie príspevok sa zameriaval na integračné na Fakulte sociálnych a ekonomických stratégie Rómov v Košiciach, ktoré nie sú vied Univerzity Komenského v Bratislave, automaticky osvojované, ale predstavujú bol venovaný predstavám o Židoch, sociálne adaptácie na špecifické zameriaval sa však aj na prepojenie lokálne prostredie a podmienky. Autor týchto predstáv s pripisovaním esencie v príspevku poukázal na podobnosť a stereotypnými prejavmi. Výskumným sociálnych stratégií a akumuláciu zámerom autorky bolo zistiť, ako sociálneho kapitálu integrovane žijúcich vnímanie vlastnej skupiny súvisí Rómov so stratégiami majoritného s vnímaním cudzej skupiny, aký majú na obyvateľstva. jej vnímanie vplyv osobné skúsenosti Druhý panel s názvom Mytológia a a vzájomné vzťahy, prípadne akú rituály, ktorý prebiehal nasledujúci úlohu zohrávajú v prejavoch správania deň konferencie, moderovala interná stereotypy. Barbora Bírová záverom doktorandka ÚEt SAV Monika príspevku priblížila výsledky výskumu, Sirkovská. Prvou prezentujúcou bola ktoré potvrdili, že ľudia konceptualizujú Lucia Ditmarová, interná doktorandka minoritnú etnickú skupinu esencialisticky. na Ústave etnológie SAV. Vo svojom Výsledky taktiež odhalili, že práve príspevku pojednávala o špecifickom type socializácia v rodine má významný vplyv naratívneho žánru neskorého 20. storočia, na uplatňovanie stereotypných predstáv. o súčasných povestiach. Vo svojom Norbert Maur, interný doktorand na teoretickom príspevku sa snažila priblížiť Ústave sociálnej antropológie Fakulty čo súčasné povesti sú, aké sú ich hlavné sociálnych a ekonomických vied atribúty či akým spôsobom sa šíria. Lucia Univerzity Komenského, sa vo svojom Ditmarová poskytla prehľadné informácie príspevku snažil poukázať na to, že aj ľudia o terminológii tohto žánru, jeho vzťahu s vysokoškolským vzdelaním, pracujúci k príbuzným žánrom, no neopomenula v akademickej sfére, si reprezentujú ani jeho funkcie či primárnu klasifikáciu. sociálne skupiny podľa intuitívnych Ďalším prezentujúcim v druhom paneli princípov. Cieľom bolo oboznámiť bol Jakub Havlíček, odborný asistent poslucháčov konferencie, za akých na Ústave religionistiky Filozofickej podmienok a v ktorých konkrétnych fakulty Masarykovej univerzity v Brne. situáciách používajú ľudia výlučne

101 Speculum 2012/2 Konferencia Ľudové poznanie (31. 5. – 1. 6. 2012, Bratislava)

Jeho príspevok predstavil účastníkom antropológie na Fakulte sociálnych konferencie najnovšie bádateľské a ekonomických vied Univerzity smerovanie v oblasti japonských Komenského v Bratislave. Príspevok náboženstiev, so špecializáciou najmä na účastníčky prezentoval empirický materiál tzv. „ľudové“ náboženstvo. V príspevku na tému vytvárania morálnych úsudkov priblížil skúmanie náboženských javov a rodových rozdielov, vyplývajúcich z perspektívy tradičných veriacich z morálneho a konvenčného a praktizujúcich, pričom predostrel usudzovania. Autorka predstavila aj koncepciu „genze rijaku“, ktorá je svoje výskumné otázky, ako aj zvolenú základom „žitého“ náboženstva Japonska. výskumnú metódu pološtrukturovaného Vo svojom príspevku sumarizoval rozhovoru s použitím modelových problematiku ľudového náboženstva príbehov. Z následnej analýzy výpovedí v japonskom kontexte a ponúkol respondentov vyplynulo, že respondenti formuláciu kľúčových teoreticko- pri morálnom usudzovaní vychádzajú zo metodologických zásad prístupu k spoločenských noriem a ich usudzovanie „žitému“ náboženstvu z pohľadu bolo v súlade s rodovými stereotypmi. religionistiky. Tretí panel s názvom Martin Hulín, interný doktorand na Morálne usudzovanie a reprezentácie Ústave sociálnej antropológie Fakulty priestoru otvorila a moderovala interná sociálnych a ekonomických vied doktorandka ÚEt SAV Táňa Grauzelová. Univerzity Komenského v Bratislave, Prvou prezentujúcou tohto panelu prezentoval ako posledný účastník tejto bola Katarína Böhmová. Príspevok konferencie. Jeho príspevok sa zameriaval študentky sociálnej antropológie na problematiku psychologických Fakulty sociálnych a ekonomických vied a kultúrnych aspektov presviedčania Univerzity Komenského v Bratislave o imanentnej spravodlivosti. Predostrel priblížil problematiku pohybu jednotlivca nielen charakteristiku presvedčení v priestore, ako aj používanie mentálnych o imanentnej spravodlivosti, ale zameral reprezentácií tohto priestoru. Autorka pozornosť najmä na ich kauzálnu sa vo svojom príspevku zamerala na prepojenosť. Poslucháči konferencie typológiu priestorového správania, s nimi mali možnosť dozvedieť sa, že intuície súvisiace vlastnosti a obsahy mentálnych o imanentnej spravodlivosti sú vedľajším máp, ako aj reprezentácie vzdialeností produktom bežného fungovania nášho a spojitosť s frekvenciou používania evolučne vyvinutého morálneho zmyslu. ciest. Predostrela zvolený teoreticko- Martin Hulín okrem iného priblížil, metodologický prístup, hypotézy, ako čo činí presvedčenia o imanentnej aj analýzu zozbieraného empirického spravodlivosti kultúrne úspešnými. materiálu. Ďalší príspevok predstavila Dvojdňová konferencia bola ukončená Ildikó Baginová, študentka sociálnej voľnou diskusiou pri okrúhlom stole,

102 Konferencia Ľudové poznanie (31. 5. – 1. 6. 2012, Bratislava) Speculum 2012/2

kde účastníci konferencie zdieľali svoje skúsenosti v súvislosti s realizáciou terénnych výskumov. Diskusia sa dotkla aj problematiky zvolených metodologických postupov a úskalí, ktoré sa s nimi spájali, ako aj etickej dimenzie výskumov.

Konferencia nepochybne naplnila svoje ciele tým, že predstavila pestrosť prístupov k skúmaniu problematiky osvojovania si predstáv a poznatkov, ako aj teoreticko-metodologické možnosti a postupy bádateľov.

103 Speculum 2012/2 Fotopríspevok z konferencie

FOTOPRÍSPEVOK Z KONFERENCIE

Katarína Böhmová, [email protected]

Barbora Bírová diskusia

Ľuboš Kovács Martin Hulín

104 Fotopríspevok z konferencie Speculum 2012/2

Ildikó Bagínová Juraj Podoba, Marta Botíková a Gabriela Kiliánová

publikum

105 Speculum 2012/2 Pokyny pre autorov / Submission Guidelines

POKYNY PRE AUTOROV / SUBMISSION GUIDELINES

[email protected]

SPECULUM: POKYNY PRE AUTOROV Eseje v rozsahu maximálne 10 normostrán. Oblasti záujmu sú rovnaké Časopis Speculum je odborné periodikum ako pri štúdiách. V esejách možno Slovenskej asociácie sociálnych rozpracúvať konkrétne pojmy a ich antropológov. Je otvorenou platformou použitie v sociálnych vedách, práce môžu pre príspevky v odbore etnológie a predstavovať rôzne koncepcie skúmania sociálnej antropológie, ale i príbuzných toho istého javu a pod. Obsah eseje je disciplín. Časopis Speculum pozostáva prakticky voľný. Nevyžaduje sa abstrakt, z nasledujúcich rubrík,: teoretické štúdie, avšak v úvode je potrebné predstaviť materiálové štúdie, tematické diskusie, rozoberanú problematiku ako aj naznačiť eseje, rozhovory, recenzie a pod. Keďže štruktúru eseje. sú vítané aj študentské príspevky, jeho súčasťou môže byť aj kritika, humor alebo Správy/Recenzie v rozsahu maximálne realizácia akýchkoľvek netradičných 3 normostrany. Správy môžu byť nápadov, ktoré so sebou prináša živý a z konferencií, zo ŠVOČ, z festivalu tvorivý študentský duch. (napríklad filmového), či z otvorenia výstavy. Recenzie by sa mali týkať buď Príspevky, ktoré prijímame, sú tieto : nových kníh alebo aj starších, ktoré sú pre Štúdie v rozsahu 15 až 25 normostrán, Vás zaujímavé. Vítame aj recenzie kníh, s odkazmi na literatúru priamo v texte. ktorých znalosť študenti a študentky Máme záujem o štúdie z oblasti kultúrnej považujú za nevyhnutné pre štúdium a sociálnej antropológie a jej príbuzných sociálnej antropológie a príbuzných vied: etnológie, religionistiky, psychológie, vied. Recenzie môžu byť aj na filmy zo sociológie, ale aj histórie. Štúdia je sociálno- vednou tematikou. pôvodná práca (hoci aj modifikované Rozhovory bakalárske, či diplomové práce), ktorá využíva prevažne antropologické teórie Fotookienka/Fotoreportáže obsahujú a je vypracovaná s použitím vhodných fotografie a ich kontext, zasielať max. empirických metód. Abstrakt k štúdii 10 fotografií na určitú tému, či z určitej v slovenskom aj v anglickom jazyku (ako oblasti. Fotografie sa posielajú vo aj názov) by mal obsahovať výskumnú formáte .jpg, popisky k nim v textovom otázku a naznačenie výsledkov, taktiež editore, s označením čísla fotografie. maximálne 5 kľúčových slov. Fotoreportáže (text zahrňujúci relevantné

106 Pokyny pre autorov / Submission Guidelines Speculum 2012/2

fotografie) v rozsahu maximálne 10 strán opäť posielať zvlášť, pričom je potrebné v texte vyznačiť, kam patrí príslušná fotografia.

Všeobecné pokyny

Každý príspevok musí obsahovať meno autora/autorky, e-mailový kontakt, inštitucionálne zázemie a v krátkosti uvedené hlavné študijné či pracovné zameranie.

Písmo vo všetkých príspevkoch je Times New Roman, veľkosť 12, formáty .doc, resp. .jpg.

Citovanie literatúry: podľa štýlu APA. Viac na http://owl.english.purdue.edu/owl/ resource/560/12

107 Speculum 2012/2 Pokyny pre autorov / Submission Guidelines

SPECULUM SUBMISSION GUIDELINES content of an essay is basically arbitrary. There´s no need of an abstract, but it Speculum is a periodical scholarly is required to present the the topic as magazine of the Slovak association of well as the structure of the essay in the social anthropology. It´s an open platform introduction. for articles from the fields of ethnology, social anthorpology and other related Reports/ Recensions in range of 3 disciplines. Speculum consists of the standard pages at maximum. Reports from following rubrics/sections: theoretical and conferences, festivals (e.g. movie festival/ empirical studies, essays (discussions), art festivals) or exhibition openings are interviews, recencions/reviews, etc. As welcomed. Recensions should pertain students´ articles are welcomed as well, to either new or older books, which are Speculum’s content may also include of interest to the author. Recensions of humour, criticism or realisation of any books that students find crucial for the unconventional ideas, which are brought study of social anthropology and related by a dynamic and creative student spirit. disciplines are also welcomed. Authors can submitt also recension of movies We accept articles as follows: with a social – scientific theme. Studies in range from 15 to 25 standard Interviews pages, with references in text. We are interested in studies from the field of Photoreports, photographies in context. cultural and social anthropology and You can submitt 10 photos at maximum related disciplines: ethnology, religious on a certain topic. Photos have to be in studies, psychology, sociology and .jpg format, captions/legends in .doc with history. A study is an original work (even photonumbers. Photoreports (text with modified bachelor or master thesis), relevant photos), has to be 10 standard within which mainly anthropological pages at maximum with indexing the theories are used and is elaborated by place, where each photo belongs. using appropriate empirical research General guidelines methods. An abstract should contain a research question, indication of results Each article must contain author’s name, and a maximum of 5 key words. email contact, institutional background, and main research topic (shortly). Essays in range of 10 standard pages at maximum. Fields of interest are the same Lettering of all articles is Times New as for studies. Authors can elaborate, Roman, size 12. Articles are submitted in among others, specific concepts and .doc/.jpg. References and in-text citations their application within social sciences, or is in APA style. More: they can introduce different approaches http://owl.english.purdue.edu/owl/ to investigate a phenomenon, etc. The resource/560/12

108 Pokyny pre autorov / Submission Guidelines