Slovenskej Mykologickej Spoločnosti

SLOVENSKEJ MYKOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

číslo 51 december 2019

Katinelka olivová, Catinella olivacea, Podunajská rovina, PR Dunajské ostrovy, 8. 11. 2018. Foto: L. Zíbarová, s. 7–11.

ISSN 1335-7689 Sprav. Slov. Mykol. Spol. (51): 1–72 (2019) SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

OBSAH

HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB J. Červenka: Nález vzácneho čechratca Leucopaxillus cutefractus pri Studienke na Záhorí...... 4

BIODIVERZITA HÚB SLOVENSKA Zoznam referátov zo seminára Diverzita a ekológia húb 6 ...... 7 Doplnky k abstraktom referátov a posterov zo 6. česko-slovenskej mykologickej konferencie...... 12

ROZŠÍRTE SI SVOJE VEDOMOSTI J. Červenka: Exotické rody húb (5. časť): Carbomyces ...... 13 V. Kabát: Niektoré hodvábnice z podrodu Trichopilus ...... 15

PERSONÁLIE A. Janitor: PhDr. Ladislav Hagara, PhD. sedemdesiatpäťročný...... 19 Hodvábnica, Entoloma elodes, Orava, Oravská Magura, A. Janitor: Sedemdesiatnik Ing. Vincent Kabát ...... 27 Mútňanské rašelinisko, na rašeline, 17. 8. 2019. Foto: V. Kabát, s. 15–18. A. Janitor: Milan Zápařka 70-ročný...... 31 V. Kabát: Rozlúčka s Ing. Antonom Janitorom, PhD...... 34 I. Mihál: Spomíname ...... 52 V. Kabát: Rozlúčka s Ing. Miroslavom Polákom...... 53 J. Červenka: Zomrel Ing. Ján Pardovič...... 54

Z NAŠEJ SPOLOČNOSTI J. Červenka: Ukončenie hubárskej sezóny 2018 nad Záhorskou Bystricou. . . .56 J. Červenka: Otváranie aj zatváranie lesa 2019 na „konci sveta“...... 57 J. Rybárik: III. ročník výstavy húb v Považskej Bystrici...... 58 P. Remiaš: Hubársky rekord v Malinovej...... 60 M. Peiger: Výstava húb v Liptovskom Mikuláši...... 61 J. Rybárik: Aktivity Mykologického spolku v Považskej Bystrici...... 63

Z DOMOVA J. Gruska: MykoLOM...... 64

LITERATÚRA I. Kautmanová: Thomas Laessoe a Jens H. Petersen: Fungi of Temperate Europe...... 66

Hodvábnica porfýrová, Entoloma porphyrophaeum, Pohronský Inovec, Čaradice, NA POBAVENIE kosená a vypásaná lúka, 29. 10. 2019. Foto: V. Kabát, s. 15–18. D. Ďuriška: Kreslené vtipy...... 69 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

HĽADÁME NÁLEZISKÁ VZÁCNYCH HÚB

Nález vzácneho čechratca Leucopaxillus cutefractus pri Studienke na Záhorí

Ján Červenka

V závere skupinovej vychádzky za hubami do okolia rieky Rudavy dňa 3. novembra 2018 sa našej členke Ľudmile Čillíkovej podarilo v lokalite “Tančibokovci” objaviť tri plodnice zriedkavo sa vyskytujúceho čechratca Leucopaxillus cutefractus Noordel. Plodnice rástli v tráve a machu na naviatom piesku. Táto huba sa podľa literatúry vyskytuje na trávnatých miestach, piesočných dunách i v listnatých lesoch na vápnitej, piesočnatej pôde (Christensen 2012), čo celkom dobre zodpovedá bio- topu nájdených plodníc.

Klobúk je 25–50 mm široký, klenutý až plocho klenutý, s výrazne poprehýba- ným až laločnatým, v mladosti úzko podvinutým a v dospelosti ostrým okrajom, suchý, hladký až rozpukaný, v starobe s nápadnými trhlinami, bledokrémový, žlt- kastokrémový až bledo žemľovookrový. Lupene sú až 5 mm široké, stredne husté, vystriedané kratšími lupienkami, nápadne zbiehavé, belavé, s celistvým až potrha- ným ostrím. Hlúbik je 30–50 mm dlhý a 10–25 mm hrubý, valcovitý alebo smerom k báze kyjakovito rozšírený, miestami jamkato vtlačený, suchý, šupinkatý, plný, dosť pružný, belavý až krémový. Dužina je biela, na miestach poranených larvami hmyzu žltkastá, najmä v hlúbiku pružná, s výraznou sladkastou vôňou pripomínajúcou strmuľku inovaťovú (Clitocybe nebularis) či biele, aromatické druhy číroviek (Tricholoma) a miernou chuťou. Výtrusný prach je biely. Výtrusy sú 7–9 × 4,25–5,75 [~7,8 × 4,76] µm veľké, Q = 1,36–1,89 [~1,63], elipsoidné, jemne bradavičnaté, s veľkou tukovou kvapkou a amyloidnou ornamentikou. Bazí- diá sú 31–41 × 7–8 µm veľké, podlhovasto kyjakovité, štvorvýtrusné, bezfarebné.

Študovaný zber: Borská nížina, Studienka, “Tančibokovci”, v tráve a machu na pie- sočnatej pôde, 180 m n. m., 3. 11. 2018, leg. Ľ. Čillíková, det. J. Červenka, herb. BRA.

V rode Leucopaxillus patrí tento druh medzi zástupcov s výrazne amyloidnými bradavičkami na povrchu výtrusov. V skupine druhov s belavými lupeňmi a bledou, nanajvýš žltkastookrovou pokožkou klobúka je nápadný miernou chuťou. Jedným z výrazných znakov, ktorý ho má odlišovať od podobných druhov, je v dospelosti rozpukávajúca sa pokožka klobúka. Určenie tohto zberu vychádza z makro- a Čechratec, Leucopaxillus cutefractus. Autor: J. Červenka.

4 5 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

krémovej farby nie je ani na exsikáte rozpukaná (tým sa má líšiť od L. cutefractus) a výtrusy sú bradavičnaté, podobne ako u nášho zberu L. cutefractus silno amyloid- né. V tomto prípade zrejme skutočne ide o druh z komplexu Leucopaxillus cerealis s. l. V aktuálne vydanom diele Fungi of Temperate Europe je pri Leucopaxillus cerealis s. l. zmienka o niekoľkých blízko príbuzných, no nedostatočne definovaných druhoch, z ktorých jeden má mať praskajúcu pokožku klobúka (Læssøe & Peter- sen 2019). Je možné, že majú autori na mysli práve druh Leucopaxillus cutefractus. Nech teda náš opis plodníc a herbárový materiál poslúžia ako skromný príspevok k jeho lepšiemu poznaniu.

Christensen, M. (2012). Leucopaxillus Boursier. In: Knudsen, H., Vesterholt, J. (eds.), Funga Nordica. Agaricoid, boletoid, clavarioid, cyphelloid and gastroid genera. Nordsvamp, Copenhagen, pp. 474–476. Læssøe, T, Petersen, J. H.: Fungi of Temperate Europe – Volume 1. Princeton and Oxford, 2019.

BIODIVERZITA HÚB SLOVENSKA Čechratec, Leucopaxillus cutefractus, Borská nížina, Studienka, Tančibokovci, 3. 11. 2018. Foto: Ľ. Čillíková. Zoznam referátov zo seminára Diverzita a ekológia mikromorfologických znakov. Rod Leucopaxillus stále nie je dostatočne pokrytý molekulárnymi štúdiami a postavenie jednotlivých druhov v tejto skupine nie je úpl- húb 6 ne objasnené. Podobný Leucopaxillus cerealis (Lasch) Singer s. l. je v súčasnosti uvádzaný ako komplex niekoľkých veľmi príbuzných druhov, vrátane Leucopaxillus 28. február 2019, Technická univerzita vo Zvolene albissimus (Peck) Singer, Leucopaxillus paradoxus (Constantin & L. M. Dufour) Boursier, Leucopaxillus piceinus (Peck) Pomerl. a Leucopaxillus lentus (H. Post) Singer & A. H. Sm. s. auct. pp. (Christensen 2012). V herbári SNM-Prírodovedného Polycephalomyces onorei - nový druh žezlovky z Južnej Ameriky s poznámkami múzea v Bratislave (BRA) sa zber nesúci meno Leucopaxillus cutefractus nenachá- k rodu Polycephalomyces 1 2 dza, no sú tam uložené dva zbery označené ako Leucopaxillus cerealis. Jeden z tých- Václav Kautman , Ivona Kautmanová 1 to dvoch zberov, pochádzajúci z roku 1896 a lokality „Bisternitz“, čo je dobový Mierová 16, 821 05 Bratislava, [email protected] 2 názov bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica, predstavuje lisovaný exsikát SNM-Prírodovedné múzeum, Vajanského nábr. 2, P.O.BOX 13, 810 06 Bratislava, s tmavohnedým klobúkom, hnedo vláknitým hlúbikom a zbiehavými lupeňmi. Ke- [email protected] ďže v hyméniu nebola pozorovaná amyloidná reakcia výtrusov, s vysokou pravde- V roku 2011 bol v dažďových pralesoch Ekvádoru nájdený nový druh žezlovky, podobnosťou sa jedná o iný, tmavo sfarbený druh huby z radu Agaricales, určený ktorý bol potvrdený ďalšími nálezmi v rokoch 2014 a 2016. Podľa molekulárnych ako „Agaricus cerealis Lasch“. Druhý zber pochádza z banskoštiavnickej Kalvárie, analýz bol zaradený do rodu Polycephalomyces a nazvaný Polycephalomyces ono- kde niekoľko plodníc našiel I. Dieška dňa 18. 9. 1984. Plodnice určil L. Hagara ako rei. Išlo o prvý nález tohto rodu pre oblasť Južnej Ameriky. Medzi zástupcov rodu Leucopaxillus cerealis a ako synonymum uviedol L. paradoxus. Pokožka klobúka Polycephalomyces patria celosvetovo rozšírené parazitické a hyperparazitické druhy

6 7 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS z rôznou ekológiou a bionómiou. Výskum v posledných rokoch priniesol nové poznatky o tomto dovtedy málo poznanom rode, bolo opísaných viacero nových druhov a príspevok v skratke približuje súčasné vedomosti o nich.

Slovenské mená húb - aktuálny stav a perspektíva Viktor Kučera Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, Dúbravská cesta 9, 845 23 Bratislava, [email protected] V príspevku prezentujem postup pri tvorbe databázy slovenských mien húb. Doteraz bolo vyexcerpovaných 27 z plánovaných 53 publikácií. Demonštrovaný je postup pri určovaní správneho slovenského mena a základné pravidlá pre tvorbu nových mien húb. Prezentácia je doplnená príkladmi z praxe. [Príspevok vznikol vďaka podpore projektu VEGA 2/0061/19.]

Vplyv environmentálnych premenných na druhové spoločenstvo ektomykorí- znych húb Eva Luptáková1, Ivan Mihál2 1Technická univerzita, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Masaryka 24, 960 53 Zvolen, [email protected] 2Ústav ekológie lesa SAV, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, [email protected] Druhová diverzita a abundancia plodníc húb v smrekových porastoch závisí aj od klimaticko-ekologických podmienok. Prezentujeme dynamiku vývoja ektomy- koríznych húb v smrekových monokultúrach rôzneho veku na lokalite Vrchdobroč počas sezón 2016 a 2017. Celkovo sme zaznamenali 48 druhov, najmenej v 23-roč- ných (33 druhov) a najviac v 53-ročných porastoch (38 druhov). Najpočetnejšími druhmi boli Hygrophorus pustulatus (1334), Lactarius aurantiacus (1035), L. rufus (924), Paxillus involutus (491), Inocybe lacera (412), Laccaria laccata agg. (365), Clitopilus prunulus (353), Cortinarius bruneus (284), C. croceus (133) a Laccaria bicolor (111). Indikačnými druhmi boli, podľa veku porastu pre najmladší porast: Suillus grevillei, strednoveký porast: Boletus edulis, najstarší porast: Imleria badia. Zaznamenali sme vplyvy environmentálnych premenných (zrážky, teplota, pH, uh- lík) na abundanciu húb. Stanovila sa optimálna teplota a optimálny úhrn zrážok pre rast húb. [Príspevok je súčasťou grantovej úlohy VEGA č. 2/0101/17.]

Chrysodisca peziculoides – príklad problematickej systematiky v Helotiales Adam Polhorský Pezinská 14, 903 01 Senec, [email protected] Novoopísaný taxón Chrysodisca peziculoides je nenápadný, xerotolerantný, inoperkulátny diskomycét s pozoruhodnou mikroskopiou. Na základe morfológie Chrysodisca peziculoides (BRA CR30489) ho nebolo možné zaradiť do známeho rodu, či čeľade. Fylogenéza viacerých gé- a, c, d, g – rehydratované apotécia na kôre; b – kmeň borovice limbovej, nov opakovane zaraďovala tento taxón do Helotiales, ale s malou podporou a bez plodnice sa nachádzajú okolo živicovej rany; e – čerstvé apotéciá; f – staršie, suché apotéciá. Foto: A. Polhorský.

8 9 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

jasného príbuzenstva k ostatným zástupcom tohto radu. Tento príklad ukazuje na medzery v poznaní húb a vyzdvihuje dôležitosť systematického odhaľovania sveto- vej biodiverzity v projektoch ako je DNA barcoding alebo vzorkovanie environmen- tálnej DNA. [Výskum bol podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program Výskum a vývoj, ITMS 26230120004: Vybudovanie výskumno- -vývojovej infraštruktúry pre výskum genetickej biodiverzity organizmov a zapoje- nie do iniciatívy IBOL.]

Pozoruhodné nálezy lignikolních hub z Podunajské nížiny 2 Tereza Tejklová1, Lucie Zíbarová2 1Muzeum východních Čech v Hradci Králové, Eliščino nábřeží 465, 500 01 Hradec Králové, [email protected] 2Resslova 26, 400 01 Ústí nad Labem, [email protected] V roce 2018 pokračoval náš průzkum lužních lokalit v Podunajské nížině v oko- lí Bratislavy. Podařilo se nám určit dalších 142 taxonů lignikolních druhů makro- mycetů, především ze skupin stromatických pyrenomycetů, kornatcovitých hub a chorošů. Mezi nimi je řada vzácných či ohrožených druhů, včetně prvonálezů pro Slovensko. K významným nálezům patří např. Antrodiella fragrans, Dichostereum effuscatum, Epithele typhae, Gloeocystidiellum bisporum, Litschauerella clematidis, Odonticium septocystidiatum, Oxyporus millavensis, Phanerochaete aculeata, Sis- totrema subtrigonospermum, Trechinothus smardae.

Oznámenie o náleze nového druhu pre Slovensko - Tulostoma simulans IvetaTomášeková Karpatské námestie 23, 831 06 Bratislava, [email protected] Na pravidelne monitorovanej piesočnej pláži v Šaštíne na Gazárke boli doteraz mnou nájdené: Tulostoma brumale v minimálnom množstve, Tulostoma fimbriatum vo veľkom počte, Tulostoma kotlabae po jednej-dvoch plodničkách, Tulostoma cf. melanocyclum jednorazovo tri plodničky. Na tejto pláži sa už tretí rok objavujú aj Geastrum campestre. 12. 8. 2017 sa po daždi objavili plodničky s tmavo červeno- hnedým bochníkovitým perídiom, celistvým ústím a krátkymi belavými stopkami (nahuby.sk ID 629901). 22. 10. vyrástla ďalšia plodnička a 2. 12. dorástli ešte tri zrelé plodnice s už vyfarbenými červenohnedými stopkami (nahuby.sk ID 650406, 650407). Analýzou DNA v Bratislave bola potvrdená vzácna Tulostoma simulans (72AG20- Šaštín ITS5; 72AG21 - Šaštín LROR). Perídium 9–12 × 7 mm; stopka Chrysodisca peziculoides (BRA CR30489) 10–17 × 4–5 mm. V roku 2018 som výskyt tohto stopkovca na lokalite nezaznamenala. a, b – apotéciá v mediálnom reze; c – chlpy na receptákule; d – vystrelené, živé výtrusy (prezreté výtrusy s prepážkou); e, f – turgescentné vrecká. g – báza vreciek bez hákov; h – výtrusy v Lugolovom roztoku, glykogénové telieska sfarbené na červeno-oranžovo; i – parafýzy pokryté žltým exudátom; j – chlpy pokryté žltým exudátom; k – neamyloidné vrecká v Lugolovom roztoku; l – ionomidotická reakcia po pridaní 3% KOH. Foto: A. Polhorský. 10 11 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Informovanie o náleze zriedkavo nachádzaného horského až subalpínskeho Průběžné výsledky revize položek rodu Lachnum na travách uložených v her- a pravdepodobne aj boreálneho parazita machov (Roseodiscus subcarneus) báři PRM z územia Slovenska Markéta Šandová Pavol Tomka Národní muzeum, Václavské náměstí 1700/68, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Ul. 1. mája 2044/179, 031 01, Liptovský Mikuláš, [email protected] [email protected] Informujem o náleze vzácneho Roseodiscus subcarneus v Nízkych Tatrách. Pri- Bylo studováno 100 položek rodu Lachnum na travách, což je asi jedna po- blížim jeho ekologické nároky a základné makroznaky. Na mikroskopických sním- lovina určených a jedna třetina všech položek rodu Lachnum na tomto substrátu koch ukážem podstatné znaky pre určenie. V krátkosti predstavím rod Roseodiscus uložených v herbáři PRM. Byly prezentovány popisy a studovaný materiál druhů s a prinesiem najnovšie informácie o postavení druhu v rámci rodu. Zároveň túto pre- vřecky vznikajícími hákováním (L. agropyri, L. elatior, L. elongatisporum, L. nardi, zentáciu využijem ako názorný príklad mykofloristiky vhodný na otvorenie diskusie L. pygmaeum) a druhů s vřecky vyrůstajícími z jednoduchých sept (L. carneolum, L. o jej potrebnosti. Zhrniem, čo stačí urobiť, aby sa aj bežný človek mohol stať myko- controversum, L. rhizophilum, L. tenuissimum). Starší sběry druhu L. elongatispo- floristom. rum byly původně určené a uložené v herbáři jako L. controversum. Druh L. pygmaeum nalézaný na rhizomech trav byl zmíněn s odkazem na popis v časopise Czech Mycology 57: 206, 2006 (Lachnum sp.). Prezentovaný popis druhu L. carneolum byl založen pouze na jedné položce, která by mohla odpovídat Dennisovu popisu pub- Doplnky k abstraktom referátov a posterov likovanému v roce 1949. V krátkosti byly prezentovány výsledky dosud proběhlých typových revizí (taxony L. agropyri, L. epigeios, L. graminum, L. imbecille var. sub- zo 6. česko-slovenskej mykologickej konferencie sessile, L. nardi a L. nardincola).

18. – 22. august 2019, Kongresové centrum SAV Academia, Stará Lesná

V príspevku uverejňujeme dodatočne zaslané abstrakty zo 6. česko-slovenskej mykologickej konferencie. Hviezdičkou (*) je označený abstrakt referátu. ROZŠÍRTE SI SVOJE VEDOMOSTI *Využití primární UV fluorescence v roděOtidea Viktorie Halasů Václava III. 10, 77100 Olomouc, [email protected] Exotické rody húb (5. časť): Carbomyces Příspěvek představuje aktuální stav vlastního výzkumu fluorescence makro- a mikroznaků oušek v UV. Makroskopicky je možné odlišit skupinu druhů s jednoba- Ján Červenka revně světlými plodnicemi (např. klad O. alutacea, O. platyspora) a druhy s vnější stranou tmavší (např. O. onotica, leporina, tuomikoskii), u některých se vyskytu- jí i exudáty silně fluoreskující odlišnou barvou (klady O. bufonia a O. concinna). Carbomyces Gilkey je rod vreckatých húb z radu Pezizales. Kedysi patril do Stejné exudáty se vyskytují na povrchu excipula i na bazální plsti, variabilita v rámci čeľade Terfeziaceae, z ktorej bol však na základe odlišnej stavby sterilných a fer- druhu je zřejmě jen kvantitativní. Odlišná fluorescence koreluje někdy s chemický- tilných pletív v dužine, hnednúcich vreciek v reakcii s KOH a prítomnosti veľkých mi reakcemi a/nebo vzhledem v polariz. světle. Během delší expozice silným UV guľovitých buniek preradený do novovytvorenej čeľade Carbomycetaceae (Trappe dochází ke změnám (fotobělení, sekundární odlišná fluorescence), proto doporučuji 1971). Zástupcovia čeľade majú takmer guľovité plodnice obalené perídiom, vnútri testovat makroskopickou fluorescenci oušek jen slabými zdroji UV. Další studium sú plné. Dužina sa v dospelosti mení na práškovitú, obsahujúcu výtrusy, čím môže bude zaměřeno na porovnání s čerstvým materiálem a možnosti využití chromato- pripomínať rod Elaphomyces. Tri druhy patriace do tohto rodu sa vyskytujú len v grafie. Vedlejším efektem revize herbářových položek je identifikace několika no- USA a Mexiku. Typovým druhom je Carbomyces emergens Gilkey, opísaný v roku vých druhů pro ČR i SR. 1954 zo štátu Nové Mexiko americkou mykologičkou a botaničkou Helen Margaret

12 13 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS Gilkey. Práve po nej bol v roku 2006 pomenovaný rod podzemných húb Gilkeya. Pri Niektoré hodvábnice z podrodu Trichopilus rovnakej príležitosti bol opísaný aj druh Carbomyces longii Gilkey. Do tretice bol v roku 2001 do rodu preradený druh Carbomyces gilbertsonii z rodu Abstoma G. Cunn. Vincent Kabát Trappe, J. M. (1971): A synopsis of the Carbomycetaceae and Terfeziaceae (Tubera- les). Trans. Br. mycol. Soc. 57 (1): 85–92. V rode Entoloma (hodvábnica) je podrod Trichopilus jedným z najmenej početných. Každý hubár pozná a možno na jar aj zbiera hodvábnicu jar- nú – Entoloma clypeatum či príbuzné druhy rastúce pod ružokvetými drevina- mi. Relatívne často nachádzaná je aj E. vernum, pre svoje výrazné sfarbenie E. nitidum, v dubových lesoch často rastúca E. sinuatum, známa svojou toxi- citou, ale aj E. sericeum, prehliadaná, no bežne rastúca na trávnatých lokalitách. V podrode Trichopilus sú aj napriek častému výskytu menej známe druhy z podrodu Trichopilus, ako E. jubatum, E. fuscotomentosum, E. elodes, E. fuscomarginatum, E. porphyrophaeum, E.scabiosum a E. conocybecystis. V tomto podrode sú druhy čírovkovitého tvaru, s nehygrofánnym, hod- vábne vláknitým až šupinkatým klobúkom. Pigment vo vláknach pokož- ky klobúka je vnútrobunkový. Cheilocystidy sú zahrotené, fľaškovité, pilu- liformné, ale obyčajne zreteľne hlavičkaté. Pracky na hýfach sú prítomné.

Hodvábnica porfýrová Entoloma porphyrophaeum (Fr.) P. Karst. Syn.: Agaricus porphyrophaeus Fr. Leptonia porphyrophaea (Fr.) Largent Rhodophyllus porphyrophaeus (Fr.) J. E. Lange Trichopilus porphyrophaeus (Fr.) P. D. Orton Je to najväčší druh z podrodu Trichopilus. Na svojej trávnatej lokalite je nepriehliad- nuteľný. Plodnica je veľká, hrubo mäsitá. Pomer veľkosti klobúka k výške plodnice je pri- bližne 1:1,2. Je relatívne štíhla, najmä v mladosti. Klobúk (Kl.) je najskôr kužeľovitý s mierne podvinutým okrajom, neskôr plocho kužeľovitý, zvoncovitý až plochý s výrazným stredovým hrboľom. Jeho priemer je od 4 do 10 cm. (Podľa literatúry môže mať až 14,5 cm). Farba je hnedá s fialovkas- tým nádychom až hnedočervená s purpurovým nádychom, k okraju nepatrne bledšia. Za suchého počasia je vláknitá štruktúra výraznejšia, vlákna niekedy odstávajú a farby sú trochu bledšie. Pokožka klobúka je hrubo lúčovito vláknitá, nehygrofánna. Klobúk nie je ryhovaný. Lupene (L.) sú nepripojené až odsadené, široko zaoblené až bruškaté. V mladosti majú krémovú, neskôr hnedú farbu s ružovým nádychom. Ostrie je rovnako sfarbené ako plocha, ale nie je rovné. Je výrazne zvlnené až takmer pílkovité. Hlúbik (Hl.) je relatívne hrubý, až 0,5–2 cm a jeho dĺžka bola 6–12 cm. Podľa Carbomyces emergens. Autor: J. Červenka. literatúry býva 8–15 (–17) cm dlhý. Má valcovitý tvar, smerom nadol je postupne

14 15 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

a) b) Ďalšie nálezy sú z Oravy: Malatiná, Grúň, vypásane lúky, 10/2007 (Deckerová); Malatiná, Dulová jama 10/2007; Malatiná, Vrchy, Nad lazy, 10/2007 (Glejdura); Oravice, Surdíky, lúka mimo les, 09/2013 (Rutkowski); veľké množstvo nále- zov je publikovaných na internetových stránkach HYPERLINK “http://www.nahuby.sk” www.nahuby.sk: Bukovské vrchy: Runina, Vysoká Kýčera, kosená lúka, 09/2014; Laborecká vrchovina: Snina, Tri kopce, 10/2008 (Pavlík); Laborecká vrchovina: Snina, park pri Vihorlate, 11/2010, 10/2012 (Pavlík); 11/2010 (Broz- mann); Malé Karpaty: Modra-okolie, na lúke, 11/2013 (Vašičková); Považský Inovec: Kálnica, Drieňový vrch, 10/2013 (Hermann); ďalej nálezy uvedené v Ot- Hodvábnica porfýrová, Entoloma porphyrophaeum tovej encyklopédii húb: Malá Fatra: Bystrička, Dubový diel v smrečine 09/1984 a) cheilocystidy, b) výtrusy (Hagara); Dubový diel, pasienky, 09/2001 (Hagara) a nálezy z lokality Pohron- ský Inovec: Čaradice, kosená, občas vypásaná lúka, 11/2016, 10/2017, 10/2019, 11/2019 (Kabát) – desiatky plodníc v tráve, na kosenej a občas vypásanej lúke. Podobnosť: Menšia, veľmi podobná je E. fuscotomenosum, nemá fialovkasté tóny hrubší. V báze je zaoblený. Je rovnako, ale menej sýto sfarbený ako Kl., hore pod L. vo farbe plodnice, rastie na vresoviskách s porastom vŕb a má menšie Vt. málinko bledší. Dole má bielu plsť. Je hrubo vrastene vláknitý, ale vlákna často plst- E. jubatum je menšia, bledšie sfarbená, s odtieňmi do okrovohneda, môže mať čer- nato odstávajú a vytvárajú až šupinky, najmä v staršom štádiu. Dužina je v hlúbiku nasté vlákna v pokožke. Vt. sú tiež menšie. Rastie však na subalpínskych lúkach. vatovitá, neskôr sa vytvorí dutina. E. conocybecystis je podobne sfarbená, ale má viac hrdzavé sfarbenie bez lilavých Dužina: má nevýraznú, nepríjemnú, ale až sladkastú vôňu. Chuť je nie výrazná, odtieňov a má na povrchu Kl. a Hl. vlákna s koncami spojenými do šupiniek. trochu nepríjemná, až sladkastá, ale aj trochu múčna. Mikroskopia: Výtrusy (Vt.) sú nepravidelné, mnohohranné, s výraznými rohmi. Hodvábnica Ich rozmery sú 9,5–11,75 × 6–7,5 (–8,26) µm. Cheilocystidy (Chc.) majú veľmi Entoloma elodes (Fr.) P. Kumm. pestrý tvar, akoby zo všetkých druhov podrodu. Sú fľaškovité, pilulovité, zobáko- Syn.: Agaricus elodes Fr. vité, hlavičkaté, ale aj moniliformné. Pracky sú prítomné, pigment je intracelulárny Rhodophyllus elodes (Fr.) J. Favre (vnútrobunkový). Trichopilus elodes (Fr.) P. D. Orton Výskyt: Rastie od nížin po podhorské lokality v tráve, na kosených, ale aj vy- Plodnica je pomerne štíhla. Kl. nemá výrazný hrboľ, ale býva často aj v strede mier- pásaných starých lúkach. Našli sme ho aj na okraji lesa v tráve. Zo Slovenska ne prehnutý a jeho farba je sépiovosivá. je v diele P. Škublu – Mycoflora Slovaca uvedené množstvo nálezov: Belianske Klobúk je najskôr kužeľovitý, zvoncovitý, ale čoskoro plocho kužeľovitý až plochý Tatry: Tatranská Kotlina, 09/1983; medzi Tatranskou Kotlinou a Šumivým prame- s nevýrazným stredovým hrboľom, často aj v strede trochu preliačený. Okraj Kl. je ňom 10/1986; Bukovské vrchy: Nová Sedlica pasienky, 09/1988 (Kuthan); nivné aj v dospelosti podvinutý. Jeho priemer je od 2,5 do 6 cm (nachádzali sme od 3 do 5 lúky Zboj. potoka, 10/1995; Ruské, lúky nad terénnou stanicou, 10/1995; Rus- cm). Farba je sépiovosivá, sivohnedastá, hnedočervená s purpurovým nádychom. Za ké, nivné lúky pod Ruským, 10/1995; Vodná nádrž Starina, bývalá obec Ruské, suchého počasia sú jej farby viac sivé. Pokožka klobúka je vrastene lúčovito vlák- 09/1996; Malá Fatra: Bystrička, 09/1984; Malé Karpaty: Bratislava, Výskumný nitá, môže byť málinko hygrofánna. Vlákna často trochu odstávajú v sústredných ústav zváračský, 11/1997 (Janitor); Nízke Tatry: Liptovský Hrádok, vrch Kame- kruhoch a tie sú viac sivo sfarbené. Klobúk nie je ryhovaný. ničná, 09/1988 (Kuthan); Liptovský Ján, Jánska dolina, Čierne, Svidovské sedlo, Lupene sú krátko, aj málinko zbiehavé, ale zúbkom pripojené, široko zaoblené až 09/1988 (Kuthan); Podunajská rovina: Bratislava, v areáli CHZJD, 11/1979 (Jani- bruškaté. V mladosti majú belavú, neskôr hnedastú farbu s ružovým nádychom. tor); Bratislava-Vajnory, Triblavina, 1997 (Kabát, Procházka); Bratislava-Vajnory, Ostrie je rovnako sfarbené ako plocha, no nie je rovné, ale zvlnené až pilkovité. Triblavina, 10/1996 (Škubla); Slanské vrchy: Zlatá Baňa, Pusté pole, 09/1990; Hlúbik: je relatívne hrubý, 0,4–1,0 cm a jeho dĺžka bola 5–9 cm (podľa literatúry Zlatá Baňa vrch Dubník, 09/1990; Zlatá Baňa vrch Chabzdová, 09/1990; Veporské býva 2,5–7 × 0,3–0,7 cm. Má valcovitý tvar, ktorý je smerom nadol postupne hrubší. vrchy: Detvianska Huta, Vrchdobroč, 1989–1996 (Kunca); Slanské Vrchy, Seč, V báze je zaoblený. Je rovnako sfarbený ako Kl., ale aj takmer biely. Dole je biely, 09/1984; Vysoké Tatry: Štrbské Pleso, PR Uhliščatá, 07/1990; Zvolenská Kotlina: má bielu plsť. Je hrubo vrastene vláknitý, ale vlákna často plstnato odstávajú. arborétum Borová hora, 09/1998 (Glejdura).

16 17 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

a) b) PERSONÁLIE

PhDr. Ladislav Hagara, PhD. sedemdesiatpäťročný

Anton Janitor

Vianoce 2018 navždy odišli do minulosti, príbuzní a gratulanti sa rozišli a na- stúpil nový rok 2019. Hneď na jeho začiatku, t. j. 15. januára, je opäť milý dôvod na Hodvábnica, Entoloma elodes milé stretnutie dobrých priateľov, ako aj celej Slovenskej mykologickej spoločnosti, a) cheilocystidy, b) výtrusy aby sme s úctou, úprimnou vďakou a žičením poblahoželali a vzdali hold významné- mu mykológovi, spisovateľovi PhDr. Ladislavovi Hagarovi, PhD., ktorý sa v tento deň v dobrom zdraví a duševnej pohode dožil významného životného jubilea 75 Dužina: má múčnu, ale aj zemitú alebo pestrecovitú vôňu. Chuť je múčna. rokov. Náš milý priateľ, človek dobrého a prajného srdca, ktorý ako včelička robot- Mikroskopia: nepravidelné, mnohohranné, s výraznými rohmi. Ich rozmer je 8,5– nica obetoval väčšiu časť plodného života hubám a aktívnemu a úspešnému rozvoju 11,0 × 6,5–8,5 µm, môže byť (8–) 9–11,5 (–12,5) × (6–) 7–9 (–9,5) µm. Cheilocys- slovenskej mykológie. tidy sú hlavičkaté – fľaškovité, vzácne pilulovité. Pracky sú prítomné, pigment je introcelulárny (vnútrobunkový). Výskyt: Rastie v rašeliniskách, ale aj vo vresoviskách, alebo na hlbokých vlhkých machnatých miestach. V diele P. Škublu – Mycoflora Slovaca sú uvedené lokality: Podtatranská kotlina, Tatranská Štrba, 10/1986; Važec, Soliská, 09/1995; Babia Hora, Oravská Polhora, 09/2000 (Škubla); Hagara, v Ottovej encyklopédii húb, ná- lez neuvádza. Na internetových stránkach www.nahuby.sk je uvedený nárez z mapovania na Orave – Oravské Beskydy, Mútne, rašelinisko 08/2019 (Kešeľák); Ďalšie nálezy sú z Oravy – Skorušinské vrchy, Malatiná, Dulová jama, okraj lesa v machu, 10.2007 (Deckerová); Oravské Beskydy, Mútne, rašelinisko, 07/2017 (Pav- lík, Vašutová); už uvedený nález, 08/2019 (Kešeľák). Podobnosť: Menšia, veľmi sa podobá na E. fuscomarginatum, tiež rastúcu v raše- liniskách. Kl. však nie je ani v dospelosti plochý a už vôbec nie preliačený. Lupene bývajú s hnedým ostrím, Chc. hlavičkaté, s pretiahnutým krkom.

Ladislav Hagara začiatkom osemdesiatych rokov (vľavo), v čase prípravy Atlasu húb, jeho prvej knihy o hubách a o niekoľko desiatok rokov neskôr (vpravo), v 75. roku života pri Odomykaní lesa v roku 2018. Medzitým pribudli nielen vrásky a šediny na jeho hlave, ale aj desiatky knižných vydaní s jeho menom. Nič však neubudlo z jeho pracovitosti a dobrosrdečnosti. Foto: archív autora, M. Zápařka.

18 19 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Náš jubilant sa narodil 15. januára 1944 v Novákoch. V rodnom meste vychodil čím významne obohatil naše názvoslovie húb. Toto jubilantovo veľdielo prekročilo osemročnú základnú školu a štvorročné gymnázium absolvoval v Prievidzi. Vyso- naše i európske hranice a stáva sa jedinečným posolstvom malej krajiny pod Tatrami koškolské štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ukončil v r. a úspešne a dôstojne napĺňa celosvetový odborný i vedecký mykofloristický priestor. 1968. Tam absolvoval aj postgraduálne štúdium editorstva a obhájil rigoróznu prá- Je to jedinečná propagácia slovenskej mykológie a obrovského bohatstva húb v na- cu Jozefínska tlačová politika (1780 – 1790). Pracoval 13 rokov ako vydavateľský šich lesoch na tomto kúsku zeme. Tým sa len potvrdilo už dávno známe hodnotenie redaktor v Martine. Po presťahovaní do Bratislavy (1987) pracoval ako redaktor vo svetovými mykológmi, že Slovensko je rajom húb a má pre ich rast a celkový život vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1990 – 1997 bol riaditeľom veľkého doslova ideálne podmienky. Toto bohatstvo v plnej miere reprezentuje uvedené die- časopiseckého Vydavateľstva Živena, a. s. Odvtedy žil v slobodnom povolaní a plne lo autora, ktoré u čitateľa vzbudzuje obdiv, hrdosť i patričnú úctu. Pokiaľ sa týka sa sústredil na súkromný mykofloristický výskum Slovenska a autorskú prácu zame- samotnej ochrany húb, možno len súhlasiť s jeho názorom, že zoznamy chránených ral výlučne na huby. Do roku 1990 sa aktívne venoval beletristickej tvorbe. Knižne húb ich nezachránia. Pre zachovanie biodiverzity treba chrániť predovšetkým život- vydal zbierku poviedok Kroky času (1974) a romány Arzén (1984), Slnovrat (1987), né prostredie, t. j. ich biotopy. Primeraným zberom plodníc sa neubližuje hubám, ale Blíženci (1990) a Uzly (1990). ich podhubiu, ktoré žije pod zemou. Preto je oveľa dôležitejšia ochrana podhubia Hoci jubilant si nepotrpí na honosné oslavy, predsa sa patrí vzdať úctu a poďa- ako ochrana plodníc. kovať človeku, ktorý si túto poctu zaslúži. On si okrem narodenín veľmi cení aj to, Rád by som upriamil pozornosť aj na to, že náš jubilant má vášeň či záľubu v ry- že v roku 2019 oslávi 40-ročné zásnuby s mykológiou. Profesionálne s mapovaním bolove. Jeho obľúbenými miestami sú šaštínske štrkovecké jazerá. Ako on tvrdí, výskytu húb, ich zberom, mikroskopovaním, určovaním, herbarizovaním a uklada- šaštínske kapry vďaka čistej vode majú vynikajúcu chuť a vôňu. ním do vedeckej zbierky Slovenského národného múzea začal v Martine roku 1980 Tak ako pri zbere húb je človek najradšej sám, podobne je to aj pri rybolove. Ako a neúnavne v tom pokračuje doteraz. Keď bola dobrá sezóna, stihol za rok nazbierať hovorí, len v tichu, ktoré poskytuje les či zákutia šaštínskych jazier, môže človek aj tisícku herbárových položiek. Je medzi nimi mnoho takých, ktoré boli prvý raz pokojne rozmýšľať, obdivovať prírodu a kochať sa v jej dokonalosti a kráse. Tak zdokumentované z územia Slovenska. Niekoľko tisíc položiek zo svojho súkrom- ako to tvrdí budhistická filozofia, že meditácia v tichu im pomáha lepšie sa sústrediť ného herbára presunul do zbierok Slovenského národného múzea. Medzi prvý raz na prijímanie energie, ktorá prichádza z vesmíru. Nie v hluku, ale v tichu môžeme zdokumentované huby na Slovensku patria najmä tzv. korticioidné (kôrnatcovité) pokojne rozjímať, čím liečime nielen telo, ale aj dušu. huby, ktoré majú mimoriadny podiel na rozklade odumretej drevnej hmoty a ko- V roku 1993 spolu s Ing. Jánom Kuthanom a Dr. Vladimírom Antonínom založili lobehu živín v prírode. U nás rastie okolo 700 druhov takýchto húb. Koncom 19. tradíciu „Stretnutie bez hraníc“. Odvtedy sa každoročne v júni koná trojdňové spo- storočia začal s mapovaním ich výskytu Andrej Kmeť, ale po ňom sto rokov nemali ločné stretnutie milovníkov húb striedavo na moravskej a slovenskej strane hraníc. žiadneho slovenského „gazdu“. Od roku 1995 sa na ne špecializuje náš jubilant. Stali Od roku 1996 je predsedom Spoločnosti pre výskum húb. sa aj predmetom jeho vedeckej ašpirantúry v Botanickom ústave SAV, ktorú zavŕšil Rád a s vďakou si spomína na jeho najbližších spolupracovníkov a učiteľov, čes- roku 2003 obhajobou dizertačnej práce Rod Hyphodontia na Slovensku. Je to prvá kých mykológov J. Kuthana a Petra Vampolu. V autorskej i vydavateľskej oblasti monografia korticioidných húb rozšírených na našom území. ostáva ťažiskovou jeho dlhoročná spolupráca s Dr. Vladimírom Antonínom. Vďaka autorovi táto veľká skupina húb otvorila nový vedecký priestor pre tých, Nuž čo na záver, milý priateľ Slavko, čo povedať? Možno stačilo jednoduché ktorí by v budúcnosti chceli, resp. budú tejto náročnej skupine húb venovať profe- oznámenie o Tvojom významnom životnom jubileu. Teba netreba zoširoka predsta- sionálnu pozornosť. Je to veľmi záslužný čin jubilanta, ktorý posunul hranicu po- vovať. Pozná Ťa nespočetne veľa milovníkov húb nielen na Slovensku ale i v zahra- znania týchto húb o niekoľko rokov dopredu, čím prispel k úspešnej prezentácii ničí. Predstavili Ťa už Tvoje atlasy húb nielen na Slovensku ale i v zahraničí v jazyku vedeckej úrovne slovenskej mykológie tak u nás, ako i vo svete. českom, francúzskom, nemeckom, holandskom a maďarskom. Je autorom piatich atlasov húb a spoluautorom ďalších štyroch. Tieto knihy vďaka Som ale presvedčený, že ani v tomto laudáciu nie je povedané o Tebe všetko. Za- reedíciám a prekladom do iných jazykov vyšli takmer v päťdesiatich vydaniach a ich slúžiš si, aby aj tí, ktorí o Tebe nevedia veľa, dozvedeli sa i touto cestou o Tvojom celkový náklad presiahol pol milióna výtlačkov. Životným dielom Dr. Ladislava Ha- osobnom, profesionálnom živote, ale najmä o Tvojom úprimnom vzťahu k milova- garu je a ostane Ottova encyklopédia húb, ktorá je vskutku a bezkonkurenčne najväč- ným hubám. Sám si to duchaplne vyjadril, že „Skúmanie tajomstiev húb je veľmi ším jednozväzkovým atlasom húb na svete. Prináša opisy 3230 druhov a odrôd húb, vzrušujúca výskumná práca“. Týmito slovami si plne obhájil Tvoje životné krédo. ktoré sú pre tvarovú a farebnú premenlivosť predstavené až na 4200 fotografiách. Milý Slavko, za plnú náruč Ti predkladám menom celej slovenskej mykologickej Viac než tisíc druhov nemalo ešte slovenské meno, preto ich musel utvoriť autor, komunity i menom svojím tie najkrajšie vinše. Veľa dobrého zdravia do ďalších

20 21 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS rokov, duševnú pohodu v kruhu najbližších, radosť zo stretnutia s dobrými a praj- 1992 nými ľuďmi a najmä radosť a spokojnosť s dosiaľ vykonanou záslužnou prácou pre Huby – dvojníky. Bratislava, 352 s., 329 far. foto. ďalší rozvoj slovenskej mykológie. Úprimná vďaka. Živijó!!! 1993 Atlas húb. 2. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Výberová bibliografia mykologických prác Ladislava Hagaru Atlas hub. 1. české vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Smrteľne jedovatý pavučinovec plyšový. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 1: 7. 1982 1994 Tri vzácne hríby z južného Slovenska. – Správy hubárskej poradne, no. 9: 3–6. Čo je Xerocomus badius z dubín? – Mykol. Listy no. 51: 10–11. Bohaté nálezisko hríbovníka jelšového. – Správy hubárskej poradne, no. 9: 6. Odborné názvoslovie húb. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 4: 7. Russula pumila a Amanita friabilis na Slovensku. – Mykol. Sborn. 59(1–2): 14–15. Latinské a slovenské mená rýdzikov. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 4: 8–9. Príspevok k mykoflóre Malej Fatry. – Mykol. Sborn. 59(1–2): 19–23. Latinské a slovenské mená plávok. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 5: 4–8. 1984 Latinské a slovenské mená šťavnačkovitých húb. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 6: Mycena uracea na južnom Slovensku. – Mykol. Listy no. 14: 1–2. 2–4. Diár 1985. (Huby.) Prešov, 70 s., 54 far. foto. 1995 1985 Atlas húb. 3. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Chamonixia caespitosa Rolland na Slovensku. – Čes. Mykol. 39(1): 51. Atlas hub. 2. české vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Pezizales z okolia Bystričky v okr. Martin (Malá Fatra). – Mykol. Listy no. 20: 6–9. Encyclopédie Illustrée les Champignons. 1. vydanie (francúzsky preklad M. Dubo- 1986 urg). Praha – Paris, 256 s., 290 far. foto. Nové nálezy húb v Československu. 26. Clavariadelphus flavo-immaturus Petersen. Latinské a slovenské mená pečiarok. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 7: 3–4. – Čes. Mykol. 40(1): 41. Latinské a slovenské mená štítoviek a pošvovcov. – Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. Melanoleuca kavinae v Karpatoch. – Mykol. Listy no. 24: 13–16. 8: 2. 1987 1996 Atlas húb. 1. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Illustriertes Lexikon der Pilze (nemecký preklad H. Koblischke). Praha – Erlangen, Flammulina fennae Bas v Západných Karpatoch. – Čes. Mykol. 41(1): 54–56. 256 s., 290 far. foto. Zriedkavé lupeňovité huby fatranských podhorských smrečín. In zb. Houby hor- Das grosse farbige Handbuch der Pilze (nemecký preklad H. Koblischke). Praha – ských smrčin a podhorských smrkových porostů v Československu (ed. Jan Kuthan), Butzbach, 256 s., 290 far. foto. Praha 1987, s. 21–23. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) Das grosse Pilzführer. 1. vydanie. 1988 Praha – Bindlach, 280 s, 451 far. foto (z toho L. Hagara 124). (Hagara L., Sand J.) Macrotyphula rigida Berthier na Slovensku. – Mykol. Listy 1997 no. 31: 2–4. Encyclopedie van paddestoelen (holandský preklad G. Karsten). Praha – Lisse, 256 Príspevok k mykoflóre západokarpatských bučín. In zb. Houby bučin v Českoslo- s., 290 far. foto. vensku (ed. Jan Kuthan), Praha 1988, s. 19–24. Encyclopédie Illustrée les Champignons. 2. Praha – Paris, 256 s., 290 far. foto. 1989 (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) Das grosse Pilzführer. 2. vydanie. Vzácne prvky slovenskej mykoflóry. – Čes. Mykol. 43(1): 51–60. Praha – Bindlach, 280 s, 451 far. foto. Vzácnejšie peniazovky zo sekcie Vestipedes. – Mykol. Listy no.35: 5–8. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) Houby. 1. vydanie. Praha, 280 s, 451 Lycoperdon floccosum v Podunajskej rovine. – Mykol. Listy no. 35: 13–14. far. foto. Phallus duplicatus Bosc v Československu. – Čes. Mykol. 43(2): 108–109. 1998 1990 Atlas húb. 4. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Zriedkavejšie druhy strmuliek (Clitocybe) na Slovensku. – Čes. Mykol. 44(1): 26–30. Atlas hub. 3. české vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. 1991 Opätovný nález Kavinia alboviridis na Slovensku. – Mykol. Listy no. 65: 9. Pholiota flammuloides – dvojník druhu Pholiota flammans. – Mykol. Listy no. 45: 5. Nové zbery rôsolovkovitých húb rodu Heterochaetella. – Mykol. Listy no. 66: 5–6.

22 23 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

K ekológii druhu Lindtneria chordulata. – Mykol. Listy no. 67: 1–2. (Adamčík S., Hagara L.) Makroskopické huby (Macromycetes). In Stanová, V. a Vi- K rozšíreniu Amphinema byssoides na Slovensku. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. ceníková, A.: Biodiverzita Abrodu – stav, zmeny a obnova, s. 49–86, 10 far. foto 21–22: 47–49. (Adamčík, S., Hagara, L.): Macrofungi of the Abrod reserve: Catathelasma 4, s. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) Houby. 2. vydanie. Praha, 280 s, 451 9–17. far. foto. Galeropsis lateritia. Catathelasma 4, s. 19–20. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) A Field Guide in Color to Mushrooms. Hyphodontia tuberculata. Catathelasma 4, s. 21–22. 1. vydanie. Praha – Leicester, 280 s., 451 far. foto. (Ripková S., Hagara L.) New, rare and less known macromycetes in Slovakia I. 1999 Czech Mycol. 55: 187–200. Atlas húb. 5. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) A Field Guide in Color to Mushrooms. Atlas hub. 4. české vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. 4. vydanie. Praha – Leicester, 280 s., 451 far. foto. Houby (český preklad V. Antonín). Praha, 256s., 290 far. foto. 2004 Gombák képes enciklopédiája (maďarský preklad I. Siller). Praha – Budapest, 26 s., (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 6. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. 290 far. foto. Hyphodontia in Slovakia: distribution and ecology. Catathelasma 5, s. 3–21. (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 1. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto (z 2005 toho L. Hagara 612). (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Velký atlas hub. 1. vydanie. Praha, 432 s., 1440 far. (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) Houby. 3. vydanie. Praha, 280 s, 451 foto (z toho L Hagara 800). far. foto. (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Veľký atlas húb. 1. vydanie. Praha, 432 s., 1440 (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) A Field Guide in Color to Mushrooms. far. foto (z toho L Hagara 800). 2. vydanie. Praha – Leicester, 280 s., 451 far. foto. (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 7. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. www.tourist-channel.sk/huby/hubyen3.html (49 far.foto) 2006 2000 Huby. Martin, 416 s., 413 far. foto. (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 2. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. 2007 (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Les Champignons (francúzsky preklad M. Dubo- Vesiculomyces citrinus in Slovakia. Catathelasma 9, s. 21–23. urg-Savage). Praha – Paris, 416 s., 1230 far. foto. Sedemdesiatiny Ing. Antona Janitora, PhD. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 36: 11–13 (Svrček M., Drahokoupil Z., Hagara L. et al.) A Field Guide in Color to Mushrooms. Anton Janitor sedemdesiatročný. Mykol. Sborn. 84(3): 102–104. 3. vydanie. Praha – Leicester, 280 s., 451 far. foto. 2008 2001 (Zíta V., Hagara L., Kautmanová, I.) Additions to the contributions by M. Jeppson on (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 3. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. Tulostoma and selected Gasteromycetes, Catathelasma 10, s. 41–44. Distribution of corticioid fungi in Slovakia: Botryobasidium and related genera. Ca- Nové nálezy Botryobasidium medium. – Mykol. Listy no. 102: 15–16. tathelasma no. 1: 8–21. 2010 Nový mykorízový partner vločnice agátovej. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 26: 3–4. (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Velký atlas hub. 2. vydanie. Praha, 432 s., 1440 Nový zber Lindtneria trachyspora na Slovensku. – Mykol. Listy no. 79. 1–2. far. foto. 2002 (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Veľký atlas húb. 2. vydanie. Praha, 432 s., 1440 Atlas húb. 6. slovenské vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. far. foto. Atlas hub. 5. české vydanie. Martin, 472 s., 272 far. foto. Huby. In Kol.: Tatry. Príroda. Praha, s. 345–364 (text + 47 foto). – Súbežne publiko- (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 4. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. vané aj v poľskej mutácii monografie Tatier. Hypochnella violacea – vzácna huba našich luhov. – Mykol. Listy no. 80: 4–6+30. 2011 Callistosporium luteoolivaceum aj na Slovensku. – Mykol. Listy no.82: 5–6 + foto Identifikácia floristických lokalít Johanna Hrubyho v Považskom Inovci na západ- na obálke. nom Slovensku. – Mykol. Listy no.15: 16–21. 2003 Prvé nálezy Sistotrema subtrigonospermum na Slovensku a v Českej republike. – (Hagara L., Antonín V., Baier J.): Houby. 5. vydanie. Praha, 416 s., 1230 far. foto. Mykol. Listy no. 116: 24–25.

24 25 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

2012 Janitor, A. (2004): Šesťdesiat rokov Ladislava Hagaru. Sprav. Slov. Mykol. Spol. Leptoporus mollis nájdený na Slovensku aj v nížine a pahorkatine. – Mykol. Listy no. 30: 17–18. no. 122: 14–15. Janitor, A. (2015): Huby – atlas jedlých húb s osvedčenými receptmi. Sprav. Slov. Sarcoporia polyspora – prvý nález na Slovensku. – Mykol. Listy no. 122: 16–17. Mykol. Spol. no. 42: 44–46. 2014 Janitor, A. (2015): Najväčší atlas húb na svete. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 42: 47. An albinotic form of Lactarius vietus and an annulate form of Psathyrella multipe- Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 1997. Trendy, Bratislava 1998. data. Czech Mycol. 66(1): 99–105. Rezník, J.: Túry do literatúry. Vydavateľstvo Slovart, Bratislava 2001. 2015 Encyklopédia húb. Praha, 1152 s., 4200 far. foto (z toho L. Hagara 2282). Encyklopedie hub. Praha, 1152 s., 4200 far. foto (z toho L. Hagara 2282). Sedemdesiatnik Ing. Vincent Kabát (Hagara L., Vít A., Jindřich O.) Huby. Atlas jedlých húb s osvedčenými receptmi. Praha, 440 s., 467 foto (z toho L. Hagara 303). Anton Janitor (Hagara L., Vít A., Jindřich O.) Houby. Atlas jedlých hub s osvědčenými recepty. Praha, 440 s., 467 foto (z toho L. Hagara 303). 2017 Som veľmi rád, že prostredníctvom Spravodajcu môžeme informovať členov Climacodon pulcherrimus na Slovensku. – Mykol. Listy no. 136: 49–53. našej spoločnosti ako aj ďalších priaznivcov húb o osobnostiach, ktoré sa výrazne Opätovný nález Pseudolagarobasidium conspicuum (Hyphoradulum conspicuum) zapísali do kroniky tých, ktorí sa svojou prácou zaslúžili a prispeli k rozvoju sloven- v Čechách. – Mykol. Listy no. 137: 57–60. skej mykológie. Mám tú česť predstaviť touto laudáciou nášho priateľa, obetavého Ostňovec konzolovitý (Gloiodon strigosus) po 120 rokoch znovu nájdený na Slo- a zanieteného pre prácu ďalšieho rozkvetu našej slovenskej mykologickej vedy, p. vensku. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 46: 4–7. Ing. Vincenta Kabáta. Hold Františkovi Kotlabovi. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 137: 25–27. Vincko, ako Ti familiárne hovoríme, dospel si do krásneho veku, odkiaľ dovi- Anton Janitor osemdesiatročný. Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 137: 28–30. dieť ďaleko do rokov, ktoré si prežil aktívnou prácou, ktoré môžeš najlepšie zhodno- Na pamiatku Ing. J. Lazebníčka (1934–2017). Sprav. Slov. Mykol. Spol. no. 137: tiť len Ty sám, keď to všetko položíš na váhy a porovnáš, čo bolo a čo treba ešte dať. 30–31. Môžeš si položiť aj otázky o reálnej predstave o tom, ako v ďalších rokoch v dobrom 2018 zdraví pretavíš svoje predsavzatia do podoby byť ešte užitočným a svojou aktivitou (Hagara L., Vít A., Jindřich O.) Huby. Atlas jedlých húb s osvedčenými receptmi. 2., a vedomosťami pomáhať naďalej rozvoju našej mykológie tak, ako si to nezištne upravené vydanie. Praha, 176 s., 209 foto (z toho L. Hagara 45). robil doteraz. (Hagara L., Vít A., Jindřich O.) Houby. Atlas jedlých hub s osvědčenými recepty. 2., Náš jubilant sa narodil 28. apríla 1949 v Kozárovciach, kde ukončil ZDŠ. Po upravené vydanie. Praha, 176 s., 209 foto (z toho L. Hagara 45). maturite v Leviciach na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v r. 1967 začal štu- Die Fruchtschicht bei den Rindenpilzen. Der Tintling, roč. 23, č. 2, s. 53–57 (text + dovať na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, kde promoval v odbore Pozemné 21 foto). stavby. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval vo viacerých projektových Distribution and ecology of Scopuloides rimosa in Slovakia. Catathelasma 18, s. organizáciách. Po ukončení vojenskej služby v Benešove pracoval v projekcii na 19–32. príprave stavieb. Definitívnym riešením bola práca projektanta so špecializáciou

„statik stavebných objektov“. Svoju profesionálnu zručnosť využíval v inžiniersko- Biografia -projektových organizáciách, ako boli školské stavby, Očistné kúpele Centrálne tr- Encyclopaedia Beliana. Slovenská všeobecná encyklopédia, zv. 5. Encyklopedický hovisko, Elektrotechnická fakulta SVŠT v Mlynskej doline, nová Chemicko-tech- ústav SAV, Bratislava 2007. nologická fakulta SVŠT. Pracoval na projektoch statiky kultúrnych domov takmer Encyklopédia osobností Českej a Slovenskej republiky. Oxford Encyclopedia Ltd, po celej Slovenskej republike, projektoch divadiel v Nitre, Hviezdoslavovho divadla Londýn 2014. a Novej scény v Bratislave, vydavateľstva Opus, nákupných stredísk spotrebného Janitor, A. (2004): Šesťdesiatiny PhDr. Ladislava Hagaru, PhD. Mykol. Listy 92: družstva Jednota a ďalších. Po roku 1990 pokračoval ako vedúci projektového zdru- 21–26. ženia, zabezpečoval dodávky kompletných projektov rodinných a bytových domov,

26 27 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

kotolní pre hotel Tatra, nemocnice Kra- me. Prihlásilo sa 8 – 10 členov Spoločnosti, ktorej členom bol aj náš jubilant. V mla- máre a ďalšie. Výpočet technicko-sta- dej kultúrnej smrečine boli vyznačené 4 študijné plochy. Po niekoľkých rokoch bola tických riešení je bohatý. Ja ako laik ne- podrobne spracovaná kinetika výskytu vyšších húb. mám ani len letmú predstavu o práci, za Tam sa pri večerných debatách zrodila aj myšlienka založiť hubársky časopis ktorú bol jubilant osobne zodpovedný. Spravodajca slovenských mykológov. Časopis sa vydával pre každé ročné obdobie, Viem však to, že je to práca nesmierne t. j. štyrikrát do roka. Prvé dve čísla vyšli v roku 1993. Predsedom redakčnej rady bol náročná a zodpovedná postaviť dom, náš popredný mykológ Ing. P. Škubla, ktorý ho odborne spravoval, D. Mlynarčík bol ktorý má dobré základy a vydrží celé zodpovedný za jazykovú stránku a jubilant bol technickým redaktorom. Vyhľadával roky. No i tak rád vyšiel z projektové- autorov príspevkov a upravoval ich tak, aby sa dodržiavala schéma a štýl časopisu, ho ateliéru a voľný čas podľa možnosti ktoré navrhol P. Škubla, zabezpečoval tlač a predaj v novinovom stánku. trávil čo najviac v prírode. Tá ho vždy fascinovala, počnúc lesnými zvieratami, vtákmi, ale najviac ho lákali huby. Tie zázračné a tajuplné organizmy. Prvé vedomosti získal od otca, ktorý bol pomerne dobrým praktickým hubárom. Avšak, ako rád spomína, podnetom k hlbšiemu záujmu o huby bolo stretnutie s kolegom v práci v Projektovom ústave kul- túry pánom Aurelom Dermekom. Vďa- ka tomu začal chodiť do mykologickej poradne v SNM, kde sa stretával a po- V. Kabát v hubárskej poradni na konci stupne zoznamoval s ďalšími nadšen- 80. rokov. Foto: M. Zápařka. cami a odborníkmi, majúc hlbší záujem o štúdium húb. Prirodzeným vývojom postupne rozrastajúceho sa spoločenstva hubárov bolo založenie Spoločnosti slovenských mykológov, v ktorej pracoval ako hospodár. Ne- skoršie po odchode P. Lizoňa do USA bol zvolený za jej predsedu. Ochrane húb sa jubilant začal venovať už pred rokom 1989. V tom čase sa Spo- Zľava L. Hagara, D. Janda a V. Kabát na stretnutí mykológov v Bílej v roku 2019. ločnosť pripojila ako člen Základnej organizácie č. 6 KSZOPK pri mestskom výbore Foto: E. Pisarčíková. mestskej organizácie v Bratislave, ktorá bola zameraná na ochranu húb. Svoje už dobré vedomosti o hubách zúročil na trvalo výskumnej ploche smrekového porastu V roku 2000 spolu s autorom príspevku a I. Kautmanovou zorganizovali my- Vrchdobroč, založeného na nelesných pôdach, na ktorých sa sledovala druhová di- kologické dni na Orave v Slanickej osade spolu s nadšencami Oravského múzea verzita, abundancia, distribúcia plodníc, dominancia a sukcesia druhov, produkcia v Oravskom zámku CHKO Horná Orava z príležitosti nedožitého 100. výročia naro- biomasy vyšších húb od roku 1989. Uvedená lokalita patrila VŠLD vo Zvolene. Išlo denia nestora slovenských mykológov I. Fábryho. Vydala sa pritom publikácia Huby o komplexný výskum, najmä o zmeny v rastlinnom spoločenstve, druhovom zložení Oravy, ktorej zostavovateľom, autorom článkov a fotografií bol jubilant. zvierat, vtákov a hmyzu, rast a vývin lesných drevín. Aby bol výskum kompletný Odvtedy s Petrom Tomáňom sa každoročne organizovalo mapovanie makromy- najmä pri sledovaní sukcesie celého spektra prírodných prejavov, oslovili koordiná- cétov na Orave. Mapovanie sa robilo v lokalitách Spálený grúnik (2001), Surdíky tori výskumu J. Kodrík a K. Vaník z uvedenej fakulty na spoluprácu aj mykológov, (2002), Babia hora – Vonžovec (2003), Habovka (2004), Blatné, Skorušinské vrchy čo bola veľmi šťastná voľba. Tá spočívala v dvoch termínoch – jún a september, kde (2005), opäť Spálený grúnik (2006), Oravská Lesná (2008), Zázrivá (2009 a 2010), sa podrobne mapoval výskyt a početnosť makromycétov na tomto umelom ekosysté- Dolný Kubín (2011), Surdíky – Oravice (2013), Oravská Lesná (2014 a 2016), Orav-

28 29 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS ská Lesná – Mútňanská Píla (2017). Popritom sa organizovali besedy a výstavy húb Milan Zápařka 70-ročný a ich propagácia na údolnej stanici lesnej železničky. V poslednom čase aj v Dolnom Kubíne. Na mapovaní húb sa zúčastnili a boli veľkou výpomocou dvaja významní Anton Janitor českí mykológovia Helena Deckerová a Mirek Beran. Počas rokov mapovania sa naš- lo množstvo nových druhov pre Slovensko a vzácnych, ktoré sa nájdu len výnimočne. Zúčastňoval sa aj na mykofloristickom výskume, ktorý organizoval popredný Neviem, čím je to, ale stále mám akýsi nedobrý pocit, že tí mladší priatelia nás mykológ, autor početných kníh o hubách P. Škubla. Navštívili hrebeň Belianskych starších akosi navidomoči rýchlo dorastajú či dobiehajú. Rád na stránkach nášho Tatier, dvakrát Tichú dolinu, Tomanove sedlo, hrebeň Kasprovho vrchu, Kôprovú Spravodaja uvediem konkrétny príklad. Je to náš jubilant, kolega a priateľ, ktorý sa dolinu, Zádielsku roklinu, Plešiveckú a Silickú planinu, viaceré lokality Západných 11. apríla 2019 dožil v plnej duševnej a fyzickej pohode krásnych 70 rokov. a Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a širšieho okolia Liptovskej Tepličky. Milanko, stále si Ťa mám v zornom poli ako rozvážneho mladíka, veselého a na- Na uvedených akciách sa zúčastňovali aj viacerí poprední českí mykológovia, vyše obetavého byť všestranne na pomoci najmä pri počiatkoch rozvoja novej éry čo bolo pre jubilanta vzácnou príležitosťou rozšíriť svoje vedomosti z iných nových slovenskej mykológie. Takýmto ochotným jedincom priložiť bez veľkých rečí ruku rodov, ktorým sa predtým priamo nevenoval. Bola to aj vhodná príležitosť spozná- k dielu, za každých okolností riešiť vzniknuté problémy či situácie, sa bez nadsa- vať nové, dovtedy nepoznané kúty Slovenska po stránke mykofloristickej. Za svoj dzovania hovorilo nápomocný ako živé striebro. Dokázal si ich nielen riešiť, ale odborný rast v mykológii vďačí aj účasti na mykologických stretnutiach, ktoré orga- aj vtipne okomentovať tým známym juhoslovanským výrokom „Nema probléma“. nizoval M. Beran v južných Čechách často aj s medzinárodnou účasťou. Podľa časo- Našťastie vždy si mal pravdu a nemýlil si sa. Takúto stručnú informáciu podávam vých možností rád prijal účasť aj na spoločnom stretnutí slovenských, moravských o Tebe a myslím si, že aj ostatní, ktorí Ťa poznajú, dajú mi za pravdu. a českých mykológov na hraničnom pohorí Biele Karpaty, ako aj v povodí Moravy a v okolí Bratislavy. Aby viacej pochopil tajomstvo húb, prešiel od kreslenia makroznakov plodníc k fotografovaniu a mikroskopovaniu. Na podnet J. Kuthana aktívne prispieval do časopisu Mykologické listy a nášho Spravodajcu opismi nálezov vzácnych druhov, kresbami a farebnými fotografiami. Výsledkami častejších návštev Šúrskej rezervá- cie, Panónskeho hája a lesíka Triblavina spolu s M. Procházkom prispeli do publiká- cie NPR Šúr. Spolu s autorom príspevku bol spoluautorom (+ P. Škubla a Ing. J. Magál) kniž- nej publikácie „Poradca hubára“ určenej pre praktických a začínajúcich hubárov. Do druhej knižnej publikácie Abeceda hubára v spoluautorstve s autorom príspevku prispel farebnými fotografiami spolu s M. Křížom. V súčasnosti sa venuje štúdiu druhov rodu Entoloma. S P. Tomáňom prezentujú výsledky mapovania a nálezy z Oravy v zborníkoch Oravského múzea a seminároch Biodiverzita húb na Sloven- sku. Milý priateľ Vincko. Nielen laik, ale najmä odborník z predloženého laudácia, ktoré je venované z príležitosti Tvojho životného jubilea 70 rokov, veľmi rýchlo si utvorí obraz o Tvojej všestrannej činnosti na poli praktickej a vedeckej mykológie. Obohacuješ a prispievaš k ďalšiemu rozvoju slovenskej mykologickej vedy. Patrí Ti za to všetko úprimná vďaka. Nuž, Vincko, my Tvoji priatelia i širšia mykologická obec želáme Ti do ďalších rokov veľa entuziazmu a invencie, veľa nových nálezov, z ktorých budeš mať radosť a potešenie. A. Janitor a M. Zápařka v Slovenskom národnom múzeu-Prírodovednom múzeu, Veľa zdravia a duševnej pohody. Nech Ti je naďalej mykológia Scientia amabilis. 2017. Foto: E. Pisarčíková.

30 31 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Milý priateľ, poznám Ťa už dosť rokov na to, aby som vydal certifikát o Tebe ako sám hovorí, vzácna príležitosť stretnúť sa a spoznať našich popredných myko- ako človeku s veľkou dávkou ochoty a dobrodružnej spolupráce. Ako predseda lógov I. Fábryho, A. Dermeka, V. Kabáta, L. Hagaru, D. Mlynarčíka, P. Lizoňa, otca skúšobnej komisie pre vydávanie osvedčení o základných znalostiach húb pre pre- a syna Anovčinovcov a ďalších. davačov, menovanej krajským hygienikom, padol si mi do oka hneď pri našom Začiatky formovania hubárskeho povedomia pre milovníkov prírody a najmä prvom stretnutí. Presvedčil si ma ochotou pomôcť pri kontrole predaja húb na bra- húb v uvedených rokoch neboli ľahké. O tom som už písal na inom mieste. Každá tislavských trhoch, pričom si dôsledne dbal na hygienu predaja húb a ich zdravot- ochotne podaná ruka bola pre tento cieľ veľkým prínosom. Bolo treba vhodným nú nezávadnosť. Bol si mi v tom veľmi nápomocný. Spolu s pánom G. Prokešom, spôsobom priblížiť sa k tým, ktorí odbornú hubársku pomoc očakávali. Bolo treba otcom a synom Anovčinovcami sme tvorili dobrú priateľskú partiu. Ako sa hovorí, organizovať stretnutia, besedy, vychádzky za hubami, propagovať v médiách a naj- zapadol si medzi nás. Zaslúžil si sa navyše pohotovým postrehom ako fotogra- mä pripravovať výstavy húb. fický reportér. Spúšťou fotoaparátu si profesionálne zachytil nevšedné zaujímavé Úspešné výstavy húb sa robili v bývalom PKO vďaka Ľ. Anovčinovi, ktorý bol momenty členov komisie versus predavači a kupujúci húb. Sám najlepšie môžeš zamestnancom PKO, v propagačnej oblasti zaistil bezplatné priestory a veľkoroz- potvrdiť, že popritom vznikli veselé situácie, aj s určitou dávkou humoru. Aj to merné pútače, rozmiestnené na frekventovaných miestach Bratislavy. Bola to pre bolo súčasťou Tvojej záslužnej práce. Tvoje fotografie sú dokumentom historickej nás obrovská pomoc i vďačná propagácia bohatstva húb na Slovensku a možnosť ich pravdy, že už v rokoch 70. až 80-tych bola kontrola zdravotnej nezávadnosti pre- využitia pre kulinárske účely. Obyvatelia Bratislavy i širšieho okolia boli za uvedené dávaných húb na vysokej odbornej úrovni, čo nakoniec bolo kladne ohodnotené aj akcie vďační najmä preto, že mali možnosť zvyšovať si odbornú úroveň poznávania Ministerstvom zdravotníctva. jedlých a jedovatých húb. Toto poslanie spĺňajú rovnako výstavy húb, organizované Bol som vždy s Tvojou prácou nadmieru spokojný. Som rád, že vo svojej záľu- v posledných rokoch v SNM. be fotografa – archivára pomáhaš aj v posledných rokoch. Zachytávaš autenticky V priestoroch výstav húb v PKO sa poskytovali odborné konzultácie a nechýbali reálny život našej Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV, ktorý je obrazovou ani gastronomické stretnutia. Milanko, viem, že rád si na uvedené spoločne pripra- kronikou pre súčasnosť, no najmä pre budúce generácie. Spoločnosť Ti i touto ces- vované akcie spomínaš, no najviac však na mykologické dni v chate Havran na tou vyjadruje úprimné poďakovanie. Muránskej planine, kde si popri iných stretol aj vzácnych manželov Kuthanových Náš jubilant vstúpil do priestoru a času života svojím príchodom na svet 11. z Ostravy. Aj on, Honzo bol nám v mnohom nápomocný. apríla 1949 v meste Hranice na Morave. V čase jeho raného detstva sa rodina pre- Nuž, milý priateľ, čo na záver. Nech to nevyznie ako fráza, ale úprimné slovo do sťahovala do Bratislavy. ďalších rokov života. Milanko, vinšujem Ti osobne ako aj Slovenská mykologická Základnú školu vychodil na Českej ulici, kde v prírodovedeckom krúžku pri- spoločnosť dobré zdravie Tebe i Tvojim najbližším, veľa entuziazmu a krásnych mo- čuchol pod vedením riaditeľa školy R. Kráľa k hubám. Spomenutý riaditeľ bol váš- mentov pri stretnutí s dobrými priateľmi, ktorí budú voči Tebe vždy čestní a úprimní nivým milovníkom prírody, najmä húb, s ktorým v začiatkoch formovania myko- a v čase potreby budú aj nápomocní. Veľa radosti a šťastia. Vďaka! Ad multos annos, logického života širokej spoločnosti som mal veľmi dobrý vzťah. V jednu bohatú ad multos triumphos. hubársku sezónu vo vlastnej réžii urobil pre žiakov školy prvú verejnú výstavu húb. Bola to v tom čase hotová spoločenská senzácia. Jubilant bol od malička úzko spo- jený s prírodou. Preto po maturite v roku 1968 viedla jeho cesta na Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene. Pobudol na nej krátko, pretože po uvedenom roku bola politická a spoločenská situácia dosť turbulentná a práve v tom čase musel ško- lu opustiť. Tento dosť nešťastný počin veľmi vtipne komentoval: „Nemal som pchať nos do vecí, ktoré sa v tom čase nenosili, resp. nedali rozumne riešiť a zmeniť.“ Po vojenskej službe sa zamestnal v Meopte Bratislava, kde mal šťastie stretnúť sa na dobrej odbornej úrovni s praktickými hubármi. V dobrom si spomína najmä na pána Zlatana Nováka, ktorý bol dobrým znalcom a považovali ho za chodiacu encyklo- pédiu húb. Tomu sa povie šťastie. V tom čase do života vstúpila manželka a pribudli deti. Po skončení pracovného pomeru v Meopte nastúpil do služieb SAV, kde sme sa stretli po prvýkrát a bližšie sa spoznali v hubárskej poradni SNM. Bola to pre neho,

32 33 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS Rozlúčka s Ing. Antonom Janitorom, PhD. les a pri výskume odumierania marhúľ a broskýň v Severnej Kórei, ako aj stáže v ústavoch kubánskej, poľskej a ruskej akadémie vied. Svoje vedomosti a skúsenosti Vincent Kabát odovzdával študentom na Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej poľnohos- podárskej univerzite v Nitre a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 9. júla 2019 nás prekvapila Spolu s Igorom Fábrym a Aurelom Dermekom ako člen terminologickej komi- a veľmi zarmútila správa o ná- sie budoval základy moderného slovenského názvoslovia makromycét. V tejto práci hlom úmrtí významného sloven- neskôr pokračoval Dr. Ladislav Hagara a v súčasnosti ju koordinuje názvoslovná ského mykológa, prvého predsedu komisia pri SAV. a čestného člena našej mykolo- Anton Janitor sa zúčastňoval na mykofloristickom prieskume na území Brati- gickej spoločnosti. Blízka rodina, slavy, na Veľkom Rozsutci, v pohoriach Tríbeč, Vtáčnik a Pohronský Inovec, taktiež Spoločnosť slovenskej inteligen- v Podunajskej nížine (Báb, Šenkvický háj a Martinský les pri Senci) a v posledných cie Korene, pracovníci vedeckých rokoch aj na Hornej Orave. ústavov a členovia Slovenskej Vždy sme uvítali jeho mykologickej spoločnosti pri SAV prítomnosť na terénnych, v Bratislave sa s ním naposledy spolkových či spoločen- rozlúčili v bratislavskom kremató- ských akciách. Tam sa pre- riu 19. júla. javoval jeho nadšený vzťah Anton sa narodil 29. augusta k hubám a mykologickému 1937 v Malej Ide pri Košiciach bádaniu, jeho ústretový a a predvlani sme oslavovali jeho priateľský postoj k mladším osemdesiatiny. Každý rok sa te- kolegom, ochota nezištne šil na návrat do svojho rodného pomáhať druhým, schopnosť hniezda. Trávil tam s manželkou zmierovať a stmeľovať ľudí letné a jesenné mesiace, naplno s nerovnakými postojmi. zamestnaný rekonštrukciou rod- Vďaka skvelej pamäti bol ného domu a prácami v záhrade či živou a podrobnou kroni- sade. kou mykologického života Pri jeho životnom jubileu v na Slovensku v uplynulých roku 2017 sme oboznámili našich desaťročiach. Pri okrúhlych A. Janitor na otváraní lesa 2019, horáreň výročiach narodenia alebo Topoľové. Foto: M. Zapařka. čitateľov s jeho pracovnými a ži- votnými míľnikmi. Spomínali sme úmrtia slovenských mykoló- jeho pražské štúdiá a začiatky jeho gov a milovníkov húb uve- fytopatologickej profesionálnej dráhy na pracovisku v Čiernej nad Tisou, neskoršie rejňoval ich medailóny. Ne- pôsobenie v Botanickom ústave SAV a v Ústave experimentálnej biológie a ekológie zabúdal a nedal zabudnúť na SAV, riaditeľské roky v Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV nikoho, kto prispel k rozvoju v Ivanke pri Dunaji a jeho posledné pracovisko – Ústav krajinnej ekológie SAV mykológie na Slovensku. v Bratislave. Vtedy sme podrobnejšie priblížili aj jeho rozsiahlu vedeckú a publikač- Ak mu zdravie dovolilo, nú činnosť. nikdy nevynechal odborné a Ako popredný slovenský fytopatológ absolvoval dlhodobé pobyty na Univerzi- spoločenské podujatia našej A. Janitor na mykologických dňoch v roku 2016 te Laval v kanadskom Quebecu, v Ústave fytopatológie a fytofarmácie vo Versail- mykologickej spoločnosti, v obci Palota. Foto: J. Červenka. 34 35 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Na záver si dovolíme citovať posledné vety z tohto príhovoru, tak ako ich vedel povedať len Tonko:

“Sme morálne zodpovední pred verejnosťou, aj pred samotnou vedou, pre súčas- nosť, ale aj pre budúce generácie, aby sme mykológiu, pre ktorú žijeme, chránili, ctili a nosili v srdci, pretože ako povedal Hviezdoslav: Krásy sa môžeš dotýkať len srdcom. A myslím si, že my všetci sa tejto krásy, tých našich zbožňovaných a mi- lovaných húb, ktorým som zasvätil celý svoj život, takto dotýkame... A vyjadrujem vnútorné uspokojenie, že slovenská mykológia dostáva krídla a že sa jej darí. Držím vám palce a teším sa z každého vášho nového úspechu, ktorý v budúcnosti prinesiete na oltár vedy ako doklad a historickú pravdu pre súčasnosť aj pre budúce generácie. Želám vám to z celého srdca...”

Česť jeho pamiatke!

Výberová bibliografia Antona Janitora

1964 Janitor, A. 1964. Štúdium klíčenia a rastu obligátnych parazitov vo vzťahu k mož- nosti kultivácie in vitro. Kandidátska diz. práca. BÚ SAV, Bratislava. Janitor, A., Majerník, O. 1964. Príspevok k adaptačnej schopnosti niektorých fyto- patogénnych húb. Biológia 19(12): 904–911. 1967 Janitor, A. 1967. Vplyv niektorých organických látok na klíčenie konídií huby Ery- siphe graminis f. sp. hordei Marchal. Čes. Mykol. 21(1): 40–44. Janitor, A. 1967. Inhibičný vplyv extraktov a hustých suspenzií konídií huby A. Janitor a I. Kautmanová pri oslave jeho osemdesiatín v SNM-PM Erysiphe graminis f. sp. hordei Marchal na vlastné klíčenie. Čes. Mykol. 21(3): v roku 2017. Foto: E. Pisarčíková. 185–191. 1968 Janitor, A, Vizárová, G. 1968. Contribution to the Physiological study on the effect prednášky, semináre, konferencie, výstavy húb či tradičné jarné Otváranie lesa a of the substance isolated from conidia of the fungus Erysiphe graminis f. sp. hordei jesenné Zatváranie lesa. Aj vo vyššom veku sa priam detsky tešil z pobytu v prírode Marchal. Phytopath. Z. 62: 311–318. a z nálezov jedlých alebo vzácnych húb. 1970 Do pamäti sa mi vryla príhoda z terénnej akcie, kde som prvý raz stretol a spo- Janitor A. 1970. Vplyv umelého žiarenia na rast mycélia a tvorbu fruktifikačných znal Tonka. Takmer všetci sme sa dychtivo rozbehli po lese, ale vracali sme sa so orgánov u huby Monilia fructigena (Pers. ex Pers.) Steud. Čes. Mykol. 24(4): skromnou obnôškou. Tonko ostal na okraji lesa a tam svoj kôš naplnil krásnymi hríb- 198–206. mi bronzovými. Nevysmial sa z nášho neúspechu. Okomentoval ho zjemňujúcimi 1971 slovami: Vy svetobežníci, vy svetobežníci... Janitor, A., Pinon, J., Ola’h, G. M. 1971. Altération ultrastructurale des chloroplastes Nezabudnuteľný je Tonkov dlhý príhovor na tohtoročnom seminári vo Zvolene. dams les cellules de blé infecté par la rouille noire. Naturaliste can. 98: 645–656. Ten vyznel ako hold a poďakovanie aktérom mykologického diania na Slovensku. Olah, G. M., Pinon, J., Janitor, A. 1971. Modifications ultrastructurales provoquees A netušene sa stal aj rozlúčkou s priateľmi, ktorí ho sprevádzali na životnej púti.

36 37 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS par Puccinia graminis f. sp. tritici chez le blé. Mycopathologia et Mycologia appli- formation of fructification organs of some phytopathogenic fungi. Čes. Mykol. cata, vol. 44(4): 325–346. 32(2): 115. 1973 Janitor, A. 1978. Svetelné žiarenie v životných procesoch niektorých fytopatogén- Janitor, A. 1973. Vplyv svetla na patogénne huby. Vedecké aktuality z poľnohosp. nych húb. In: Bojňanský, V. (ed.): Zborník k II. zjazdu slovenských vedeckých pra- lesníctva a potravinárstva. Vyd. SAV Bratislava, p. 354–355. covníkov v poľnohospodárstve, lesníctve, potravinárstve a veterinárstve, Bratislava, Janitor, A. 1973. The influence of UV- radiation on the fungus Erysiphe graminis f. p. 71. sp. hordei Marchal. In.: Bartoš, J., Novák, J. (eds): Sborník vysoké školy zeměděl- 1981 ské Praha, Fakulta agronomická. Ochrana rostlin v zemědělské velkovýrobě. Vysoká Janitor, A.; Fábry, I. 1981. Príspevok k poznaniu mykoflóry štátnej prírodnej rezer- škola zemědělská, Praha, p. 69–78. vácie Rozsutec. In: Janík, M., Štollmann, A. (eds.): Rozsutec, štátna prírodná rezer- 1974 vácia. Osveta, Martin, p. 421–437. Janitor, A. 1974. Hlivka rakovinová – vážna choroba jadrovín v podhorských oblas- 1982 tiach. Záhradník VIII (LI). Janitor, A. 1982. Význam svetelného žiarenia v morfogenéze niektorých fytopato- 1975 génnych húb. In.: Valla, M. (ed.): 2. setkání členů společnosti pro vědy zemědělské, Janitor, A. 1975. Vplyv ultrafialového žiarenia na klíčenie konídií a rast huby Ery- lesnické, veterinární a potravinářské při ČSAV a Slovenské společnosti pre poľno- siphe graminis f. sp. hordei Marchal v priebehu jej ontogenetického vývinu. Čes. hospodárske, lesnícke a potravinárske vedy pri SAV, str. 70. Mykol. 29(1): 35–45. Lačok, P., Janitor, A. 1982. Monílie ovocných drevín na Slovensku. In.: Valla, M. Janitor, A. 1975. Vplyv niektorých aminokyselín na klíčenie konídií huby Erysiphe (ed.): 2. setkání členů společnosti pro vědy zemědělské, lesnické, veterinární a po- graminis f. sp. hordei Marchal. Poľnohospodárstvo 21(11–12): 952–961. travinářské při ČSAV a Slovenské společnosti pre poľnohospodárske, lesnícke a po- Janitor, A. 1975. Senzibilita huby Erysiphe graminis f. sp. hordei Marchal na účinok travinárske vedy pri SAV, str. 70–71. ultrafialového žiarenia. Sborník Vysoké školy zemědělské v Praze, p. 69–78. 1983 1976 Janitor, A. 1983. In: Novák, I., Havlíčková, H., Honěk, A. (eds.): Niektoré patolo- Janitor, A. 1976. Štúdium pôsobenia svetelného žiarenia na niektoré druhy fytopato- gické prejavy listov marhúľ a broskýň po infekcii hubami rodu Monilia. Sborník génnych húb. Sborník VŠZ Praha, vyd. Academia Praha, str. 50. referátů z IX. československé konference o ochraně rostlin v Brně, p. 119–120. 1977 Janitor, A., Stanová, M. 1983. Morphological characteristic of the fungi Cytospora Janitor, A., Lačok, P. 1977. Štúdium účinku kvality svetla na rast mycélia a tvorbu cincta Sacc. and Schizophyllum commune Fr. in relation to nutrition and radiation. fruktifikačných orgánov u hubyCytospora cincta Sacc. Čes. Mykol. 31(3): 155–163. Čes. Mykol. 37(2): 126. Janitor, A., Lačok, P. 1977. Štúdium fyziológie a patogenity huby Schizophyllum 1985 commune Fr. I. Sbor. Dni rastl. fyziolog, p. 272–275. Janitor, A. 1985. Vplyv niektorých hostiteľských a syntetických substrátov na morfo- 1978 genézu vybraných fytopatogénnych húb vo vzťahu k svetelnému žiareniu. In.: Pau- Janitor, A. 1978. Problematika štúdia reakcie fytopatogénnych húb na aktivitu a in- lech, C. (ed.): Patologická fyziológia rastlín (Zborn. ref.), UEBE, SAV, p. 213–223. tenzitu svetelného žiarenia. In: Hindák, F. (ed.): Acta Bot. Slov. Acad. Sci. Slovacae, Janitor, A. 1985. Morfogenéza huby Schizophyllum commune Fr. vo vzťahu k jed- Ser. A, 4, p. 399–408. notlivým vlnovým dĺžkam viditeľného svetla. Biológia 40(7): 715–722. Janitor, A. 1978. Pôsobenie ultrafialového žiarenia na rast mycélia huby Cytospora Janitor, A. 1985. Jubileum Aurela Dermeka. Biológia Bratislava, séria A – Botani- cincta Sacc. In: Hindák, F. (ed.): Acta Bot. Slov. Acad. Sci. Slovacae, Ser. A, 4, p. ca 40(9): 967–968. 409–418. 1986 Janitor, A. 1978. Niektoré poznatky zo štúdia fotobiológie húb. Sborník Vysoké ško- Janitor, A. 1986. Patogenita huby Schizophyllum commune Fr. vo vzťahu k odu- ly zemědělské v Praze, p. 169–181. mieraniu kôstkových drevín. Proc. X. Czechoslovak Plant Protect. Conf. Brno, p. Janitor, A. 1978. Niektoré poznatky zo štúdia účinku gamažiarenia na patogénne 105–106. huby. Acta Bot. Slov. Acad. Sci. Slovacae, Ser. B, 2, p. 251–261. Janitor A. 1986. Spomienka na prof. Rogera Heima. Mykol. Listy 24: 19–20. Janitor, A. 1978. The study on the effect of ultraviolet irradiation on conidia germi- 1987 nation of the fungus Monilia fructigena Pers. Proc. Crypt. Symp. SAS, p. 195–202. Janitor, A., Lačok, P., Stanová, M. 1987. Škodlivosť niektorých fytopatogénnych Janitor, A. 1978. Study of the light irradiation on mycelium growth dynamics and húb na ovocných drevinách a možnosti ochrany. Sbor. XXXi. Dni novej techniky, 38 39 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Bratislava, 118/1987: 39–44. 1991 Janitor, A. 1987. Georges Viennot-Bourgin (1906–1986) in memoriam. Mykol. Lis- Janitor, A. 1991. Patologické prejavy ovocných drevín indukované niektorými druh- ty 28: 27. mi drevokazných húb. XII. československá conference o ochraně rostlin. Sborník 1988 referátů, p. 197–198. Čárska, J., Frič, F., Janitor, A., Kéry, V. 1988. Štúdium fungistatických látok izolo- 1992 vaných zo zŕn jačmeňa. Patologická fyziológia rastlín (Zborn. ref.), UEBE, SAV, p. Janitor, A. 1992. Septuagenario PhMr. Pavel Lalok CSc. ad salutem! Mykol. Listy 223–232. 48: 28. Janitor, A. 1988. Súčasné poznatky o patogenite huby Schizophyllum commune 1994 Fr. pri odumieraní kôstkových drevín. Patologická fyziológia rastlín (Zborn. ref.), Janitor, A. 1994. Postavenie mykológie v slovenskej vede. Sprav. Slov. Mykol. 3: UEBE, SAV, p. 345–349. 2–3. Janitor, A., Andruszewska, A. 1988. Vplyv rôzneho spektra viditeľnej oblasti svetla Janitor, A. 1994. Príspevok k tvorbe slovenských mien húb. Sprav. Slov. Mykol. 4: na dynamiku rastu mycélia a tvorbu fruktifikačných orgánov hubySeptoria lignicola 5–6. (Speg.) Gar. Patologická fyziológia rastlín (Zborn. ref.), UEBE, SAV, p. 361–365. Janitor, A. 1994. Spomienka na Dr. Alberta Piláta. Sprav. Slov. Mykol. 5: 31. Janitor, A., Lačok, P., Stanová, M. 1988. Súčasné poznatky z oblasti odumierania Janitor, A. 1994. Mykoflóra Tríbečského pohoria (Tríbeč). Sprav. Slov. Mykol. 6: 27–29. ovocných drevín spôsobené patogénnymi hubami a možnosti ochrany proti nim. Janitor, A. 1994. Fándly a jeho odkaz. Správy SAV 30(21): 5. In.: Bartoš, J., Ondřejová, H., Koleška, Z.: Sborník vysoké školy zemědělské Praha, Janitor A., Vizárová G. 1994. Production of abscisic acid and cytokinins in static Fakulta agronomická. Ochrana rostlin v zemědělské velkovýrobě. Vysoká škola ze- liquid culture by Schizophyllum commune. Czech Mycology 47(4): 293–302. mědělská, Praha, p. 103–108. Minarčic, P., Janitor, A. 1994. Changes of starch content in above-ground part of Janitor, A., Lačok, P., Stanová, M. 1988. Patologické prejavy ovocných drevín indu- barley plants infected by powdery mildew (Erysiphe graminis DC.). Biologia Bra- kované hubami. XI. československá konference o ochraně rostlin. Sborník referátů, tislava 49(1): 77–82. Nitra, p. 113–114. 1995 Artbauerová, B., Janitor, A. 1988. Význam chrobákov (Coleoptera) ako vektorov Janitor, A. 1995. RNDr. Marta Semerdžieva, CSc. in memoriam. Sprav. Slov. My- pri prenose tracheomykózy dubov. In: Blahutiak, A. (ed.): Works of the Institute of kol. 7: 35 experimental phytopathology and entomology 3, part 1, p. 207–227. Janitor, A. 1995. Prof. RNDr. et, PhMr. Vladimír Rypáček DrSc. už nie je medzi 1989 nami. Sprav. Slov. Mykol. 7: 36. Janitor, A. 1989. Parasitism of the Schizophyllum commune Fr. on apricot. IX. Int. Janitor, A. 1995. Spomienka na profesora Rogera Heima. Sprav. Slov. Mykol. 7: 37. symp. apric. cultur. Caserta, Italy, 123 pp. (Abstract) Janitor, A. 1995. Nedožité sedemdesiatiny Aurela Dermeka. Sprav. Slov. Mykol. 8: Janitor, A., Lačok, P. 1989. Súčasné poznatky o stave odumierania kôstkovitých dre- 36–37. vín na Slovensku. In.: Janitor, A. (ed.): Zborník prednášok zo IV. zjazdu Slovenskej Janitor, A. 1995. Nedožité 95-iny Igora Fábryho. Sprav. Slov. Mykol. 8: 37–38. spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri Janitor, A. 1995. Súčasný stav a perspektíva predaja čerstvých húb na tržniciach. SAV. A. Sekcia poľnohospodárska – I. rastlinná výroba, Bratislava, s. 161–166. Sprav. Slov. Mykol. 9: 30–31. Janitor, A., Lačok, P. 1989. Mykózy ovocných drevín – marhúľ a broskýň v pro- Janitor, A. 1995. Hubárska sezóna v bratislavských tržniciach v roku 1995. Sprav. dukčných sadoch Slovenska. In.: Janitor, A. (ed.): Zborník prednášok zo IV. zjazdu Slov. Mykol. 10: 32–33. Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinár- Janitor, A. 1995. Nedožité 90-tiny RNDr. Martina Červenku. Sprav. Slov. Mykol. ske vedy pri SAV. A. Sekcia poľnohospodárska – I. rastlinná výroba, Bratislava, s. 10: 37–38. 254–257. Janitor, A. 1995. Spomienka na Aurela Dermeka. Mykol. Sborn. 72(3): 107–108. Janitor, A. 1989. Spomienka na nedožité devadesátiny Igora Fábryho. Mykol. Listy 36: 15. Minarčic, P., Janitor, A. 1995. Halo formation in the epidermal cell of barley af- Janitor, A. 1989. Aurel Dermek už nie je medzi nami [1925–1989]. Mykol. ter powdery mildew (Erysiphe graminis DC.) infection. Biologia, Bratislava 50(1): Sborn. 66(4): 140–142. 73–78. Janitor, A. 1989. Výživa v krížovkách (Huby). Slovenská spoločnosť pre racionálnu 1996 výživu, Bratislava. 68 pp. Janitor, A. 1996. Recenzia: Jan Habar a kol. – Systemové mykózy a ich liečba. Sprav. Slov. Mykol. 11: 37–38. 40 41 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Janitor, A. 1996. Príspevok k poznaniu makromycétov zo skupiny Ascomycetes a Janitor, A. 1998. 90 – rokov od smrti Andreja Kmeťa. Sprav. Slov. Mykol. 19: 35–36. Basidiomycetes z územia Veľkej Bratislavy. Sprav. Slov. Mykol. 13: 26–27. Janitor, A. 1998. In memoriam ..., MUDr. Jiří Kubička. 20: 34–35. Janitor, A. 1996. Príspevok k poznaniu makromycétov zo skupiny Ascomycetes a Janitor, A. 1998. Gratulujeme ... Ondrej Prokeš – 85-ročný. Sprav. Slov. Mykol. 20: Basidiomycetes z územia Veľkej Bratislavy (2. časť). Sprav. Slov. Mykol. 14: 19–21. 35. 1997 Janitor, A. 1998. Ako nezablúdiť v lese. Sprav. Slov. Mykol. 21–22: 56–57. Janitor, A. 1997. RNDr. Václav Šašek, CSc. –, 60 rokov, Sprav. Slov. Mykol. 15: Janitor, A. 1998. Gratulujeme ... Prof. RNDr. Zdenkovi Urbanovi DrSc. Sprav. Slov. 36–37. Mykol. 21–22: 71–72. Janitor, A. 1997. Spomíname na ..., Ladislava Opolda. Sprav. Slov. Mykol. 15: 37. 2000 Janitor, A. 1997. Spomíname na ..., Igora Fábryho. Sprav. Slov. Mykol. 15: 37–38. Janitor, A. 2000. Spomienka na Igora Fábryho. Mykol. Listy 75: 21–26. Janitor, A. 1997. Príspevok k poznaniu makromycétov zo skupiny Ascomycetes a Janitor, A. 2000. Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV. Sprav. Slov. Mykol. Basidiomycetes z územia Veľkej Bratislavy (3. časť). Sprav. Slov. Mykol. 16: 20–23. Spol. 24: 3–5. Janitor, A. 1997. RNDr. František Kotlaba, CSc. – 70 ročný. Sprav. Slov. Mykol. 16: Janitor, A. 2000. Spomienka na Igora Fábryho. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 24: 17–20. 34–35. 2001 Janitor, A. 1997. In memoriam, ..., RNDr. Miloslav Staněk, CSc. 16: 35. Janitor, A. 2001. Laudatio na Ing. Karola Vaníka, CSc. Sprav. Slov. Mykol. Spol. Janitor, A. 1997. In memoriam, ..., RNDr. Vladimír Musílek, DrSc. Sprav. Slov. My- 26: 17. kol. 16: 35–36. 2002 Janitor, A. 1997. In memoriam, ..., Ing. Karel Kříž. Sprav. Slov. Mykol. 16: 36. Janitor, A. 2002. Growth of mycelia of phytopathogen fungi after application of Janitor, A. 1997. Príspevok k poznaniu makromycétov zo skupiny Ascomycetes a abscisic acid in vitro conditions. Plant Protection Science 38(3): 94–97. Basidiomycetes z územia Veľkej Bratislavy (4. časť). Sprav. Slov. Mykol. 17: 24–26. Janitor, A. 2002. Ing. Cyprán Paulech, CSc. už nie je medzi nami. Sprav. Slov. My- Janitor, A. 1997. Gratulujeme, ..., Ing. Jiřímu Baierovi. Sprav. Slov. Mykol. 17: 36– kol. Spol. 27: 23–24. 37. Janitor, A. 2002. Spomíname na kolegov a priateľov. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 27: Janitor, A. 1997. Gratulujeme, ..., RNDr. Kamile Bacigálovej. CSc. Sprav. Slov. My- 25–26. kol. 17: 36. Janitor A. 2002. Ing. Cyprián Paulech CSc. už nie je medzi nami. Mykol. Listy 80: Janitor, A. 1997. Recenzia: Kniha o hubách. Sprav. Slov. Mykol. 17: 37. 14–15. Janitor, A. 1997. Makromycéty tried Ascomycetes (vreckaté huby) a Basidiomycetes Janitor, A. 2002. Growth of mycelia of phytopathogenic fungi after application of (bazídiové huby) chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (časť 1: Tríbeč). In: Rosalia: abscisic acid in in vitro conditions. Plant Protection Science – Prague 38(3): 94–97. Spravodaj ochrany prírody Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie 12, p. 9–34. 2003 Janitor, A. 1997. The environmental factors and their influence on the mycoflora of Janitor, A. 2003. Ondrej Prokeš 90-ročný. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 29: 11–12. forest ecosystems. In: Les – drevo – životné prostredie 97: medzinárodná vedecká Janitor, A. 2003. Jubilantka doc. Ing. Gabriela Juhásová, CSc. Sprav. Slov. Mykol. konferencia. Technická univerzita vo Zvolene, p. 344–346. Spol. 29: 12–13. Janitor, A. 1997. Príspevok k poznaniu makromycétov zo skupiny Ascomycetes a Janitor, A. 2003. Nedožité 100. narodeniny dr. Alberta Piláta, Sprav. Slov. Mykol. Basidiomycetes z územia Veľkej Bratislavy (5. časť). Sprav. Slov. Mykol. 18: 29–30. Spol. 29: 13–15. Vizárová, G. – Chalanyová, M. – Janitor, A. – Ďugová, O. – Bacigálová, K. – Takáč, Janitor, A. 2003. Uplynulo 25 rokov od smrti akademika Ctibora Blattného. Sprav. Ľ. 1997. Secretion of abscisic acid by hemibiotrophic fungi. In: Biologia, 52, no. 6, Slov. Mykol. Spol. 29: 15–16. p. 783–787. 2004 1998 Janitor, A. 2004. Gáper J. a Pišút I., Mykológia [recenzia]. Mykol. Listy 90–91: Janitor, A., Gáper, J. 1998. Štúdium mykoflóry národnej prírodnej rezervácie Rozsu- 45–47. tec v rokoch 1996 a 1997. In: Korňan, M. (ed.), Výskum a ochrana Krivánskej Fatry. Janitor, A. 2004. Šesťdesiatiny PhDr. Ladislava Hagaru, PhD. Mykol. Listy 92: 21– Správa NP Malá Fatra, Varín, Slovakia, p. 39–48. 26. Janitor, A. 1998. Historická spomienka na Carola Clusia. Sprav. Slov. Mykol. 19: Janitor, A. 2004. Spomienka na profesora Cejpa. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 30: 15. 33–34. Janitor, A. 2004. RNDr. Peter Paulech, CSc. in memoriam. Sprav. Slov. Mykol. Spol.

42 43 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

30: 16. 2005, Bratislava. SSVPLA pri SAV Bratislava, p. 31–35. Janitor, A. 2004. Šesťdesiat rokov Ladislava Hagaru. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 30: Janitor, A. 2005. Úloha vybraných drevokazných húb v procese odumierania mar- 17–18. húľ. In: Janitor, A., Švihra, J., Dandár, A.: VII. zjazd Slovenskej spoločnosti pre Janitor, A. 2004. Slovenská vysokoškolská učebnica mykológie [recenzia]. Sprav. vedy poľnohospodárskej, lesnícke, potravinárske a veterinárske pri SAV, 8. septem- Slov. Mykol. Spol. 30: 20. ber 2005, Bratislava. SSVPLA pri SAV Bratislava, p. 147–149. Janitor, A. 2004. Živá spomienka na prof. M. Stolinu, DrSc. In: Bulletin Slovenskej Janitor. A., Dandár, A. 2005. Poslanie a úlohy Slovenskej spoločnosti pre poľnohos- spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne pri podárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV. In: Zúbrik, M.: Kon- SAV vol. 28, p. 5–6. ferencia Problémy a úlohy rozvoja lesníctva na Slovensku, Zvolen, 1. apríla 2005. Janitor, A. 2004. Laudatio na prof. Ing. Miroslava Stolinu, DrSc. In: Hlaváč, P.: Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 117–122. Nové trendy v ochrane lesa a krajiny. Zborník vedeckých a odborných prác venova- Janitor. A. 2005. Niekoľko vážnejších poznámok k zdravotnému stavu drevín i os- ný Prof. Ing. Dr.H.c. Miroslavovi Stolinovi, DrSc. Technická univerzita vo Zvolene, tatnej zelene. In: Juhásová, G.: Zborník referátov Konferencia s medzinárodnou p. 11–19. účasťou Dreviny vo verejnej zeleni, Bratislava, 10.–11. mája 2005. SPU Nitra, p. Janitor, A. 2004. Mykofloristický výskum za posledných 25 rokov v oblasti Výcho- 233–234. doslovenských železiarní. In: Hlaváč, P.: Nové trendy v ochrane lesa a krajiny. Zbor- Janitor, A. 2005. History, present state perspectives scientific knowledge of Slovak ník vedeckých a odborných prác venovaný Prof. Ing. Dr.H.c. Miroslavovi Stolinovi, mycology. Traditional Agroecosystems 1st International Conference. Book of ab- DrSc. Technická univerzita vo Zvolene, p. 397–398. stracts. September 19–21, 2005, Nitra. SPU Nitra, p. 29. Janitor, A. 2004. Mykorízne huby, biologické indikátory znečisteného životného Janitor, A. 2005. Predslov ku knižnej publikácii. Bulletin Slovenskej spoločnosti pre prostredia. In: Hlaváč, P.: Nové trendy v ochrane lesa a krajiny. Zborník vedeckých a vedy poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne pri SAV, p. 2–3. odborných prác venovaný Prof. Ing. Dr.H.c. Miroslavovi Stolinovi, DrSc. Technická Kabát, V., Tomáň, P., Beran, M., Deckerová, H., Janitor, A., Milan, I., Červenka, J., univerzita vo Zvolene, p. 263–265. Glejdura, S. 2005. Výskyt makromycétov v Skorušinských vrchov a Roháčoch v 2005 roku 2004. In: Zborník Oravského múzea 2005, Dolný Kubín, p. 287–308. Janitor, A. 2005. Niektoré aspekty ochrany rastlín. Naše pole 9(2): 35–36. Janitor, A. 2005. Sexagenario Ladislav Hagara ad salutem. Mykol. Sborn. 82(1): Janitor. A. 2005. Effect of differents environment factors on the growth and deve- 39–40. lopment ectomycorrhizal fungi of forests ecosystems on the territory of Slovakia. In: Janitor, A. 2005. Spomienka na prof. Miroslava Stolinu. Správy SAV 41(2): 14. Juhásová, G.: Zborník referátov Konferencia s medzinárodnou účasťou Dreviny vo Janitor, A. 2005. Súborné dielo o mykorízových symbiózach. Sprav. Slov. Mykol. verejnej zeleni, Bratislava, 10–11. mája 2005. SPU Nitra, p. 231–232. Spol. 32: 18. Janitor. A. 2005. Patologické prejavy odumierania ovocných drevín indukované hu- Janitor, A. 2005. Spomienka na profesora Miroslava Stolinu. Sprav. Slov. Mykol. bami. In: Janitor, A., Švihra, J., Dandár, A.: VII. zjazd Slovenskej spoločnosti pre Spol. 32: 6. vedy poľnohospodárskej, lesnícke, potravinárske a veterinárske pri SAV, 8. septem- Janitor, A. 2005. Súborné dielo o mykorízových symbiózach. Sprav. Slov. Mykol. ber 2005, Bratislava. SSVPLA pri SAV Bratislava, p. 150–153. Spol. 32: 18. Janitor. A. 2005. Riešenie úloh a priority výskumu v ochrane rastlín v pôsobnosti Janitor, A. 2005. Nedožité 75. narodeniny Romana Leontovyča. Sprav. Slov. Mykol. SAV. In: Roháčik, T., Hudec, K.: Zborník referátov Prvé rastlinolekárske dni Slo- Spol. 32: 22. venskej rastlinolekárskej spoločnosti. 25.–26. január 2005, SPU Nitra. SPU Nitra, Janitor, A. 2005. Nedožité 80. narodeniny Aurela Dermeka. Sprav. Slov. Mykol. p. 18–22. Spol. 32: 23. Janitor, A. 2005. Súčasné vedecké poznatky o význame húb z hľadiska výživy a Janitor, A. 2005. Nedožité 100. narodeniny Martina Červenku. Sprav. Slov. Mykol. zdravia človeka. In: Staruch, L., Strmiska, F.: Zborník z konferencie s medzinárod- Spol. 32: 24. nou účasťou Výživa-potraviny-legislatíva, 22. –24. september 2004, Detva. STU Janitor, A. 2005. Krátka spomienka na Karola Vaníka. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 32: Bratislava, p. 115–120. 24–25. Janitor, A. 2005. Súčasný stav a perspektíva vedeckého poznania v ochrane rastlín. Janitor, A. 2005. Spomienka na Ľuboša Anovčina. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 32: 25. In: Janitor, A., Švihra, J., Dandár, A.: VII. zjazd Slovenskej spoločnosti pre vedy Janitor, A. 2005. Venujme väčšiu pozornosť propagácii vedy. Správy SAV 41(7–8): poľnohospodárskej, lesnícke, potravinárske a veterinárske pri SAV, 8. september 21.

44 45 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

2006 Janitor, Anton. 2007. Životné jubileum RNDr. Kamily Bacigálovej, CSc. Sprav. Kabát, V., Tomáň, P., Beran, M., Deckerová, H., Janitor, A., Kautmanová, I., Červen- Slov. Mykol. Spol. 35: 19. ka, J., Zelenay, M. Výskyt makromycétov v okolí Mútneho. 2006. In: Removčíková, Janitor, Anton. 2007. K päťdesiatinám Jána Gápera. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 36: O. (ed.): Zborník Oravského múzea 2006, Dolný Kubín, 183–194. 15–17. Janitor, A. 2006. Sexagenario Ing. Helena Deckerová ad salutem. Sprav. Slov. My- Janitor, Anton. 2007. Ing. Ján Magál, CSc., 85-ročný. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 36: kol. Spol. 33: 4. 19–20. Janitor, A. 2006. K šesťdesiatinám Pavla Lizoňa. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 34: 11– Janitor, Anton. 2007. Ing. Miroslav Smotlacha. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 36: 21–22. 12. 2008 Janitor, A. 2006. Životné jubileum Ing. Pavla Škublu. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 34: Janitor, Anton. 2008. Životné jubileum Doc. RNDr. Eriky Záhorovskej, CSc. Sprav. 13–14. Slov. Mykol. Spol. 37: 16. Janitor, A. 2006. Milan Anovčin. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 34: 15–16. Janitor, Anton. 2008. Vzácne životné jubileum RNDr. Doroty Brillovej, CSc. Sprav. Janitor, A., Kabát, V., Magál, J., Škubla, P. 2006. Príručka hubára. Príroda, Brati- Slov. Mykol. Spol. 37: 17–18. slava, 134 pp. 2009 2007 Šomšák, L., Dlapa, P., Kollár, J., Kubíček, Šimonovič, V., Janitor, A., Kanka, R., Kabát, V., Tomáň, P., Beran, M., Deckerová, H., Janitor, A., Milan, I., Vašutová, M., Šimkovic, I. 2009. Fire impact on the secondary pine forest and soil in the Borská Glejdura, S. 2007. Výskyt makromycétov v oblasti Malatinej. In: Removčíková, O. nížina lowland (SW Slovakia). Ekologia 28: 52–65. (ed.): Zborník Oravského múzea 2007, Dolný Kubín, p. 105–127. Dandár, A., Hunková, E., Janitor, A. 2009. Cestou teórie a biotechnologizácie plodín Janitor, A. 2007. Múčnatky hornej Oravy. In: Removčíková, O. (ed.): Zborník Orav- a drevín: život a dielo Prof. Ing. Jána Švihru, DrSc. Slovenská spoločnosť pre poľ- ského múzea 2007, Dolný Kubín, p. 94–104. nohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave, Beran, M., Červenka, J., Deckerová, H., Janitor, A., Kabát, V., Tomáň, P. 2007. Vý- 54 pp. skyt makromycétov na území Skorušínskych vrchov a Roháčov. In: Removčíková, Janitor, A. 2009. Potrebujú huby ochranu? Quark: magazín o vede a technike 15(5): O. (ed.): Zborník Oravského muzea 2007, Dolný Kubín, p. 69–77. 24–25. Janitor, Anton. 2007. Antagonistický účinok húb rodu Trichoderma spp. vo vzťahu Janitor, A. 2009. Invázia chorôb a škodcov – významný fenomén v ochrane rastlín. k vybraným fytopatogénnym hubám v podmienkach in vitro. In: Kodrík, M. (ed.): In: Hudec, K., Roháčik, T.: Tretie rastlinolekárske dni Slovenskej rastlinolekárskej Zborník z medzinárodnej konferencie Ochrana lesa 2007. Technická univerzita vo spoločnosti: zborník referátov z medzinárodnej konferencie. Slovenská rastlinole- Zvolene, p. 233–234. kárska spoločnosť, Nitra, p. 107–114. Janitor, Anton. 2007. Súčasné poznatky na globálne klimatické zmeny a ich dosah Janitor, A. 2009. Význam svetelného žiarenia vo fyziológii fytopatogénnych. In: na stav biosféry a biotický priestor organizmov. Anton Janitor. In: Kodrík, M. (ed.): Hudec, K., Roháčik, T.: Tretie rastlinolekárske dni Slovenskej rastlinolekárskej spo- Zborník z medzinárodnej konferencie Ochrana lesa 2007. Technická univerzita vo ločnosti: zborník referátov z medzinárodnej konferencie. Slovenská rastlinolekárska Zvolene, p. 171–176. spoločnosť, Nitra, p. 132–134. Janitor, A., Kabát, V., Magál, J., Škubla, P. 2007. Atlas grzybów. Wydawnictwo Janitor, A. 2009. História, súčasný stav a perspektíva vedeckého poznania v oblas- Publicat S. A., Poznań, 134 pp. ti mykológie na Slovensku. In: Zborník z konferencie Drevoznehodnucujúce huby Janitor, A. 2007. Hubám škodí nekultúrny zber. Správy Slovenskej akadémie vied 2009 zo 6. medzinárodného sympózia venovaného Ing. Antonovi Janitorovi, PhD. 3. 43(9): 11. –4. septembra 2009. Technická univerzita Zvolen, p. 99–104. Janitor, A. 2007. Čas vhodný na bilanciu. Bulletin Slovenskej spoločnosti pre vedy Janitor, A. 2009. Súčasný stav vedeckého poznania v oblasti fytopatológie a per- poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne pri SAV 30: 4–5. spektíva jej rozvoja. In: Zborník z konferencie Drevoznehodnucujúce huby 2009 Janitor, A. 2007. Osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj poľnohospodárskych vied. zo 6. medzinárodného sympózia venovaného Ing. Antonovi Janitorovi, PhD. 3.–4. Bulletin Slovenskej spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske septembra 2009. Technická univerzita Zvolen, p. 11–18. a veterinárne pri SAV 30: 25. Janitor, A. 2009. Nebezpečný výskyt huby Schizophyllum commune Fr. na stromoch Janitor, A. 2007. Čo ohrozuje výskyt húb? Quark: magazín o vede a technike 13 v meste Bratislava. In: Bernadovičová, S., Juhásová, G.: Dreviny vo verejnej zeleni: (september): 22. zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou. Ústav ekológie lesa SAV Zvolen,

46 47 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Pobočka biológie drevín Nitra, 2009, p. 300–301. lógie lesa Zvolen, pobočka biológie drevín Nitra, p. 251–253. Janitor, A. 2009. Agricultural landscape versus cultural plant protection. In: Landsca- Janitor, A. 2010. Negatívny účinok globálnych klimatických zmien a znečisteného pe – theory and practice : abstract of the 15th International Symposium on Problems životného prostredia na symbiózu hostiteľských rastlín a mykoríznych húb lesných of Landscape Ecological Research. Institute of Landscape Ecology, Slovak Acade- drevín. In: Šimonovičová, A., Dlapa, P. (eds.): Život v pôde XI. Univerzita Komen- my of Sciences, Bratislava, p. 27–29. ského Bratislava, p. 58–68. Janitor, A. 2009. Spoločnosť v znamení príprav na Zjazd. In: Bulletin Slovenskej Janitor, A. 2010. Farebná pestrosť húb. Quark: magazín o vede a technike 16(7): spoločnosti pre vedy poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne pri 18–19. SAV 33: 4–5. Janitor, A. 2010. Priority agrorezortu Slovenska: zjazd Spoločnosti pre poľnohospo- Janitor, A. 2009. Antagonizmus huby Trichoderma harzianum Rifai vo vzťahu k dárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV. In: Správy Slovenskej niektorým významným fytopatogénnym hubám. Mykol. Listy, supplementum, p. 74. akadémie vied 46, (7–8): 22. Janitor, A. 2009. Antagonizmus huby Trichoderma harzianum Rifai vo vzťahu k nie- Janitor, A. 2010. Makromycéty tried Ascomycota (vreckaté huby) a Basidiomycota ktorým významným fytopotogénnym hubám. In: Česko-slovenská vědecká mykolo- (bazídiové huby) na výskumnej ploche Báb (časť 1: Báb). In: Ambros, M., Gajdoš, gická konference, Brno, 27.–29. srpna 2009 [abstrakty]. Brno, p. 74–75. P.: Rosalia 21: zborník vedeckých prác a štúdií Správy chránenej krajinnej oblasti Janitor, A. 2009. História, súčasný stav a perspektíva vedeckého poznania v oblas- Ponitrie. Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Bratislava, p. 3–12. ti mykológie na Slovensku. In: Hlaváč, P., Reinprecht, L.: Drevoznehodnocujúce 2011 huby 2009: zborník referátov zo 6. medzinárodného sympózia. TU Zvolen, 2009, Červenka, J., Janitor, A. 2011. Mykoflóra Martinského lesa a Šenkvického hája [ab- p. 99–104. strakt]. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 39: 12. 2010 Inštitorisová, M., Janitor, A. 2011. Bežná spotreba neožiari. Poľovníctvo a rybárstvo Janitor, A. 2010. Negatívny účinok globálnych klimatických zmien a znečisteného 63(6): 24. životného prostredia na symbiózu hostiteľských rastlín a mykoríznych húb lesných Janitor, A. 2011. Huby ako objekt výskumu v oblasti patologickej fyziológie rastlín. drevín. In: Šimonovičová, A., Dlapa, P. (eds.): Život v pôde XI. Univerzita Komen- In: Reinprexht, L., Bobeková, E.: Drevoznehodnocujúce huby 2011. Technická uni- ského Bratislava, p. 58–68. verzita vo Zvolene, p. 99–103. Janitor, A. 2010. Invázia nových chorôb a škodcov, významný problém pre ochranu Janitor, A. 2011. Fotobiológia húb. In: Reinprexht, L., Bobeková, E.: Drevoznehod- rastlín. In: Zborník prednášok VIII. zjazdu Slovenskej spoločnosti pre poľnohospo- nocujúce huby 2011. Technická univerzita vo Zvolene, p. 105–108. dárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV Nitra. A. Poľnohospo- Janitor, A. 2011. Na pagaštany útočí ploskáčik. Quark: magazín o vede a technike dárska sekcia, Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita. Slovenská spoločnosť 17(8): 24–25. pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV, Brati- Janitor, A. 2011. Zdravie lesa závisí od húb. Quark: magazín o vede a technike 17(9): slava, p. 13–22. 26–27. Janitor, A. 2010. Aktívna účasť huby Schizophyllum commune Fr. v patologickom Janitor, A. 2011. Ondrej R. Halaga (1918–2011). Správy Slovenskej akadémie vied procese odumierania kôstkových drevín. In: Zborník prednášok VIII. zjazdu Sloven- 47(3): 15. skej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy Janitor, A. 2011. Vladimír Matula (1928–2011). Správy Slovenskej akadémie vied pri SAV Nitra. A. Poľnohospodárska sekcia, Nitra, Slovenská poľnohospodárska 47(3): 15. univerzita. Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a Janitor, A. 2011. Doc. Ľudovít Weismann (1926–2011). Správy Slovenskej akadé- veterinárske vedy pri SAV, Bratislava, p. 112–115. mie vied 47(3): 15. Janitor, A. 2010. Dlhodobé pozorovania zmien biologickej diverzity makromycétov Janitor, A.. 2011. Životné jubileum RNDr. Márie Stanovej, CSc. Sprav. Slov. Mykol. v imisne zaťaženej oblasti VSŽ (US-STEEL). In: Eliášová, M. (ed.): Starostlivosť o Spol. 39: 20–21. biodiverzitu vo vidieckej krajine: zborník referátov z vedeckej konferencie (23.–24. Janitor, A. 2011. Sedemdesiatnik Prof. RNDr. Dušan Mlynarčík, DrSc. Sprav. Slov. 9. 2010). SPU Nitra, p. 64–68. Mykol. Spol. 39: 22. Janitor, A. 2010. Starostlivosť o novovysadenú mestskú zeleň v hlavnom meste Bra- Janitor, A. 2011. RNDr. Anastázia Ginterová, CSc. už nie je medzi nami. Sprav. tislava. In: Juhásová, G.: Dreviny vo verejnej zeleni 2010: recenzovaný zborník z Slov. Mykol. Spol. 39: 23. konferencie s medzinárodnou účasťou, 22.–23.6. 2010, Banská Bystrica. Ústav eko- Janitor, A. 2011. Seminár o ochrane genofondu hľuzoviek na Slovensku. Sprav.

48 49 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Slov. Mykol. Spol. 39: 26–27. Janitor, A. 2017. Ing. Ján Pardovič – sedemdesiatročný. Sprav. Slov. Mykol. Spol. Janitor, A., Červenka, J. 2011. Mykofloristické spracovanie makromycétov tried 47: 25–26. Ascomycotina (vreckaté huby) a Basidiomycotina (bazídiové huby) na území Mar- 2018 tinského lesa a Šenkvického hája. In: Ružičková, J. et al.: Vybrané terestrické bioko- Janitor, A. 2018. Nezvyčajný nález hľuzovky letnej – Tuber aestivum v mestskom ridory a biocentrá v kontaktnej zóne Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát. Uni- prostredí. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 49: 7–8. verzita Komenského Bratislava, p. 83–97. Janitor, A. 2018. Životné jubileum doc. RNDr. Eriky Záhorovskej, CSc. Sprav. Slov. 2012 Mykol. Spol. 49: 23–24. Janitor, A. 2012. Huby obľubujú modrú. Quark: magazín o vede a technike 18(7): Janitor, A. 2018. Významné životné jubileum RNDr. Doroty Brillovej, CSc. Sprav. 24–25. Slov. Mykol. Spol. 49: 24–25. 2015 Janitor, A. 2018. Spomienkový nekrológ venovaný RNDr. Anastázii Ginterovej, Janitor, A. 2015. Huba – ochranca zdravého lesa. In: Biely, P. et al.: Vôňa vedy. CSc. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 49: 26–28. Martin, p. 48–51. Janitor, A. 2018. Krátka spomienka na pána Ondreja Prokeša. Sprav. Slov. Mykol. Janitor, A. 2015. Zomrel prof. Jozef Kodrík. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 42: 24–26. Spol. 49: 28–29. Janitor, A. 2015. Huby – atlas jedlých húb s osvedčenými receptmi. Sprav. Slov. Janitor, A. 2018. RNDr. PhDr. Milan Majtán, DrSc. už nie je medzi nami. Sprav. Mykol. Spol. 42: 44–46. Slov. Mykol. Spol. 49: 29–32. Janitor, A. 2015. Najväčší atlas húb na svete. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 42: 47. Janitor, A. 2018. Spomienka na Prof. RNDr. Antona Jána Novackého, CSc. Sprav. 2016 Slov. Mykol. Spol. 49: 32–34. Janitor, A., Kabát, V. 2016. Sedemdesiatnik Ing. Pavol Škubla, CSc. Sprav. Slov. 2019 Mykol. Spol. 44: 16–21. Janitor, A. 2019. PhDr. Ladislav Hagara, PhD. sedemdesiatpäťročný. Sprav. Slov. Janitor, A. 2016. Carolus Clusius, flámsky lekár a priekopnícky botanik, 19. februára Mykol. Spol. 51: 19–27. 2016 uplynulo 490 rokov od jeho narodenia. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 44: 22–23. Janitor, A. 2019. Sedemdesiatnik Ing. Vincent Kabát. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 51: Janitor, A. 2016. Fridrich Augus Hazslinszky, 120 rokov od jeho smrti. Sprav. Slov. 27–30. Mykol. Spol. 44: 24–25. Janitor, A. 2019. Milan Zápařka 70-ročný. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 51: 31–33. Janitor, A. 2016. Jozef Ľudovít Holuby, 180. výročie narodenia. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 44: 26–27. Biografia Janitor, A. 2016. Andrej Kmeť, 175 rokov od narodenia. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 44: 27–28. Bacigálová, K. 1997. Gratulujeme Ing. Antonovi Janitorovi, CSc. Sprav. Slov. My- Janitor, A. 2016. Ján Andrej Bäumler, 90. výročie úmrtia. Sprav. Slov. Mykol. Spol. kol. 17: 35–36. 44: 29. Hagara, L. 2007. Sedemdesiatiny Ing. Antona Janitora, PhD. Sprav. Slov. Mykol. Janitor, A. 2016. Viktor Greschik – významný botanik z Levoče (1862–1946), veno- Spol. 36: 11–13. vané pamiatke 70. výročia od smrti. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 44: 30. Hagara, L. 2007. Anton Janitor sedemdesiatročný. Mykol. Sborn. 84(3): 102–104. Janitor, A. 2016. Giovanni Antonio Scopoli. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 44: 31. Puchertová, I. 2012. Cena ministra Antonovi Janitorovi. Životné prostredie: revue Janitor, A. 2016. Uplynulo 20 rokov odkedy nás opustil Ľuboš Anovčin. Sprav. Slov. pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie 46(6): 333. Mykol. Spol. 45: 35–36. Kabát, V. 2013. Ing. Anton Janitor, Ph.D. 75-ročný. Mykol. Listy 122: 25–27. Janitor, A. 2016. Prof. Ján Martin Novacký. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 45: 36–37. Kabát, V. 2018. Ing. Anton Janitor, PhD. 80-ročný. Mykol. Listy 138: 67–69. 2017 Janitor, A. 2017. Životné jubileum RNDr. Kamily Bacigálovej, CSc. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 47: 17–18. Janitor, A. 2017. Životné jubileum Ing. Jána Magála, CSc. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 47: 20–24. Janitor, A. 2017. RNDr. Miloslav Staněk, CSc. Sprav. Slov. Mykol. Spol. 47: 24.

50 51 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS Spomíname Rozlúčka s Ing. Miroslavom Polákom

Ivan Mihál Vincent Kabát

S hlbokým žiaľom a zármutkom sme my mykológovia vo Zvolene prijali správu o úmrtí nášho priateľa a významného mykológa Ing. Antona Janitora, PhD. Však len Měl jsem rád stín stromů, říční proud, nedávno, koncom februára sme sa spolu rozprávali na mykologickom seminári tu štíty hor, co nejdou překlenout. vo Zvolene. Vždy sme boli radi, keď nás Tóno prišiel navštíviť do Zvolena, kde sa Krásnější svět vůbec nehledám, vždy rád vracal ku svojim priateľom, mykológom. Pamätáme si jeho návštevy z mi- to rěknu Vám tam u nebeských bran... nulosti, keď prichádzal na Technickú univerzitu do Zvolena na rôzne konferencie a semináre ešte aj za dávnych čias jeho priateľov Karola Vaníka a Jožka Kodríka, ... toto sú slová z pesničky, ktorú ktorí ho tam hore už isto privítali. mal Miroslav Polák najradšej. Vy- Tóna si vždy budeme pamätať ako vynikajúceho odborníka na mykológiu a fy- jadrovala jeho obrovskú lásku, po- topatológiu, zaslúžil sa o mykologický výskum viacerých lokalít na Slovensku, či koru a obdiv k prírode, v lone ktorej už to bol výskum mykoflóry Rozsutca, Hornej Oravy, okolia Bratislavy, Tríbeča najradšej trávil svoje voľné chvíle. a Vtáčnika, ale i o výskum viacerých fytopatologických problémov v ochrane kul- Tíško sa nám slzy tisli do očí, keď túrnych rastlín a štúdiu hubových patogénov. Treba tiež pripomenúť, že Tóno mal táto skladba sprevádzala Mirka na nezastupiteľnú úlohu pri založení série trvalých mykologických výskumných plôch jeho ceste poslednej... na lokalite Vrchdobroč vo Veporských vrchoch, kde sa od roku 1989 uskutočňuje Takto sme sa dňa 11. júla 2019 viac-menej permanentný mykofloristický a mykoekologický výskum. na starom cintoríne v Karlovej Vsi My všetci tu vo Zvolene, čo sme Tóna dobre poznali sa určite zhodneme na tom, spolu s blízkymi a rodinou navždy že ho nikdy neopúšťala dobrá nálada, humor a ochota vždy sa podeliť o svoje odbor- rozlúčili s naším priateľom, obeta- né skúsenosti so svojimi priateľmi a kolegami, pričom zvlášť pomáhal mladým začí- vým kolegom, hubárom a členom najúcim mykológom ako aj všetkým zanieteným amatérskym hubárom. Ing. Anton Slovenskej mykologickej spoloč- Janitor, PhD. mal v sebe hlbokú morálnosť a vieru v dobro človeka, a to sa dnes, ako nosti pri SAV Ing. Miroslavom Po- aj sami dobre viete, často vôbec nenosí. Tak ako staroba na vzhľade človeka zvykne lákom. Zomrel 5. júla 2019. stierať hranice medzi desaťročiami, tak môžeme povedať, že staroba nemala vplyv Miro, ako sme ho volali, sa na- na aktivity Tonka Janitora v mykológii – vždy bol ochotný poradiť pri určovaní húb rodil 26. mája 1933 v Budmericiach, mladším kolegom a do posledných dní pomáhal svojimi bohatými skúsenosťami. ale už o tri roky sa s rodinou presťa- Tonko Janitor naisto bude chýbať všetkým kolegom mykológom, fytopatoló- hovali do Bratislavy, kde sa narodil gom, ochrancom prírody, priateľom a napokon aj širokej laickej i odbornej verejnos- brat Marián a sestra Elena. Miroslav Polák na výstave HUBY 2007. ti. Jeho znalosti v oblasti mykológie, prírody a života ľudí sa úzko prelínali s teraz Študoval na SVŠ ktorú ukončil Foto: D. Pákozdyová. čoraz viac žiadanou filozofiou plodnej a reálnej tvorivosti v bádaní a vo vede ako maturitou v r. 1955. Potom nastúpil takej, z čoho by sme si mali zobrať príklad. Ďakujeme Ti Tóno za všetku námahu, na Strojnícku fakultu ČVÚT Praha na odbor metalografia. Vysokoškolský diplom ktorú si vo svojom plodnom živote vynaložil pri uskutočňovaní našich spoločných dostal v roku 1961. Pracoval ako projektant v Dopravoprojekte, neskôr v Strojstave cieľov. Statočná a svedomitá práca, ktorou si prispieval k rozvoju slovenskej myko- a nakoniec v BEZ Bratislava. lógie, bude nám vždy príkladom a povzbudením. Krátky čas býval v centre Bratislavy na Rumančekovej ulici a neskôr v kopco- Za to Ti Tonko patrí srdečná vďaka a naše posledné slová: „Odišiel vzácny člo- vitej mestskej časti – Lamači, obkolesený zvyškami pôvodných lesov aj viníc. To vek, ale jeho odkaz žije v nás.“ ho priviedlo k obdivovaniu časti prírody, ktorá je nám najmilšia – ríše húb. Ako žiak Česť Tvojej pamiatke! základnej školy rád kreslil rôzne huby. Láska k nim ho ťahala do prírody, najmä

52 53 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS do Malých Karpát. Záujem o huby ho priviedol do hubárskej poradne ešte v čase, keď v Slovenskom národnom múzeu pracoval Igor Fábry a poradňu viedol Aurel Dermek. Tam sa zdokonaľoval v poznávaní húb a mohol tak pomáhať pri určovaní húb prinesených amatérskymi hubármi. Bol prítomný na takmer každej mykologickej poradni a pokiaľ mu to čas do- volil, šiel do prírody na huby. Patril medzi prvých členov Slovenskej mykologickej spoločnosti v čase jej vzniku. Zúčastňoval sa na mykologických prednáškach a náučných akciách, ktoré múzeum organizovalo a cítil sa dobre medzi nami, ktorým učaroval svet húb. Žiaľ, z dôvodu jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu na podujatia Slovenskej mykologickej spoločnosti prichádzal v posledných rokoch stále zriedkavejšie. Problémy mu nedovoľovali pohyb mimo domov. Napriek tomu ešte na jeseň v roku 2014 prišiel za pomoci sestry na zatváranie lesa na Kačíne. Prekvapil nás a všetci sme mali veľkú radosť zo spoločného stretnutia. Na dobrého priateľa a obetavého mykológa budeme navždy spomínať.

Zomrel Ing. Ján Pardovič

Ján Červenka

J. Pardovič v Košiciach v roku 2007 počas premietania filmov Akoby tých smutných správ v tomto roku nebolo dosť, s hlbokým zármutkom s hubárskou tématikou. Foto: J. Kandra. sme prijali informáciu, že nás 8. decembra vo veku 72 rokov opustil dlhoročný člen Slovenskej mykologickej spoločnosti Ing. Ján Pardovič. A to len nedávno sme uve- Vo voľnom čase spoznával krásy prírody svojho kraja a ako amatérsky mykológ rejnili príspevok od Tonka Janitora, ktorý mu zagratuloval k jeho okrúhlemu výro- sa vypracoval na výborného znalca húb. Zúčastňoval sa rôznych podujatí organizo- čiu. Hubári z východného Slovenska si nášho priateľa pamätajú už od roku 1982 vaných našou mykologickou spoločnosťou, pričom mnohé z nich aj jeho zásluhou ako vedúceho hubárskej poradne v Košiciach. Do povedomia odbornej a laickej boli zdokumentované nielen fotoaparátom, ale aj filmovou kamerou. V roku 2016 verejnosti však vstúpil najmä ako jeden z tvorcov a hlavný aktér dvanásťdielneho nám na Mykologických dňoch v Snine premietol dvadsať rokov staré zábery z myko- dokumentu „Huby“, ktorý celoplošne vysielala Slovenská televízia a vďaka ktorému logických akcií, na ktorých sme sa všetci pobavili. Za dokumentárny seriál „Huby“, boli huby predstavené hubárom z celého Slovenska. Sám som sa nevedel dočkať v ktorom stvárnil rolu hubára objavujúceho v lesoch i húštinách jedlé a im podobné každého ďalšieho dielu z tohto seriálu, zobrazujúceho huby v prirodzenom prostredí nejedlé i jedovaté huby, bola v roku 1997 jeho tvorcom udelená cena Telemúza ’97. počas jednotlivých ročných období. My, ktorí sme nemali tú česť zažiť s Jankom tú pravú hubačku na východe Janko Pardovič sa narodil 23. marca 1947 v Drienovskej Novej Vsi neďaleko v čase, keď huby rastú ako divé a kedy pomaly niet kam stúpiť, sa s ním v lese Prešova. Keďže vyrastal v prostredí obkolesenom lesmi a lúkami a vybudoval si hl- ocitneme aspoň prostredníctvom filmových záberov, ktoré na vysokej -odbor boký vzťah k okolitej prírode, po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v nej úrovni okomentoval s dôrazom na najčastejšie otázky bežných hubárov. Prešove jeho ďalšie kroky viedli na Lesnícku fakultu Vysokej školy lesníckej a dre- várskej vo Zvolene. V roku 1971 nastúpil do Slovenských lesov Košice, stavebného Česť jeho pamiatke! závodu Revúca.

54 55 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Z NAŠEJ SPOLOČNOSTI Otváranie aj zatváranie lesa 2019 na „konci sveta“.

Ján Červenka Ukončenie hubárskej sezóny 2018 nad Záhorskou

Bystricou V roku 2019 sa členovia Slovenskej mykologickej spoločnosti a iní priaznivci húb stretli pri Bufete na konci sveta až dvakrát – pri otváraní aj zatváraní lesa. Prvá Ján Červenka akcia sa konala 27. apríla. Lákadlom počas nej vždy bývajú smrčky, rastúce hojne v okolitých lužných lesoch. Tento rok nás však o týždeň predbehli a rástli už naj- mä prestarnuté plodnice. Celkovo ich však bolo oveľa menej ako po minulé roky. V sobotu 10. novembra 2018 sme nad Bratislavou opäť raz symbolicky uzamkli To však nevadí, dôležité je, že sa hubári z rôznych končín Slovenska opäť stre- les, aby sme sa rozlúčili s relatívne vydarenou hubárskou sezónou. Keďže k tra- tli na jednom mieste a mohli sa pozhovárať. Túto príležitosť využil Tonko Janitor dičnému miestu – bufetu na Kačíne nie je jednoduchý prístup a autobus do týchto na to, aby pred všetkými verejne zablahoželal Vincovi Kabátovi k jeho okrúhlym končín už v novembri nepremáva, rozhodli sme sa, že populárnu akciu po prvý raz narodeninám. Účastníci jeho prejav ocenili potleskom a zablahoželali oslávencovi. zorganizujeme nad Záhorskou Bystricou pri Chate Poľovník na Plácku, ktorá sa na- Na rozdiel od jarnej akcie bola tá jesenná poznačená daždivým počasím, no naj- chádza len jeden kilometer od najbližšej autobusovej zastávky a dá sa hneď pri nej aj mä nepredvídateľným problémom s dopravou účastníkov. Len dva dni pred konaním zaparkovať. Výhodná poloha bola znásobená príjemnou obsluhou chaty s útulným Zatvárania lesa, naplánovaného na 9. november, sme totiž dostali správu z bufetu, bufetom, ktorý bol oázou tepla počas mrazivého rána. Doping v podobe teplého čaju že autobus k horárni Topoľové nepremáva z dôvodu prekládky prístupovej cesty, s rumom či iných destilátov dobre padol najmä počas prípravy ohniska a krájania surovín do guláša. Lákavá vôňa bublajúcej špeciality priťahovala k hrncu stále viac účastníkov, až sa nakoniec ich počet okolo 12. hodiny ustálil a ochutnávka guláša mohla začať. Na stole vedľa prístrešku postupne pribúdali aktuálne rastúce huby, z ktorých vznikla menšia výstavka.

Spoločné foto účastníkov akcie. Foto: M. Zápařka. Účastníci otvárania lesa, Topoľové, 2019. Foto: E. Pisarčíková. 56 57 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Samotnému zberu predchádzalo stretnutie bratislavských členov Slovenskej mykologickej spoločnosti s kolegami Mykologického spolku Považská Bystrica. Mykológom z Považskej Bystrice sa tento ročník vydaril. Uskutočnil sa v dňoch 6.–7. septembra 2019 v čase plnej hubárskej sezóny. Roz- siahla expozícia živých vzoriek potešila organizátorov, ale hlavne širokú verejnosť. Počet účastníkov výstavy je každým rokom vyšší, záujem neustále stúpa a tým sa znásobuje aj naše nadšenie a opodstatnenosť našej práce. Záujem prejavili nielen individuálni účastníci, ale prekvapujúco aj deti pod ve- dením učiteľov základných škôl, ktorí nás okrem účasti požiadali o prednášky v rámci vyučovacích hodín počas školského roka. Samozrejme radi vyhovieme. Potešilo nás, že na zbieraní a príprave vzoriek sa podieľali nielen stálice z myko- logického spolku a bratislavský členovia Slovenskej mykologickej spoločnosti, ale aj dobrovoľní hubári z Považskej Bystrice. „Chodievame na huby pravidelne“, spo- menula istá p. Anna. „Väčšinou ich sušíme. Do košíka berieme iba to, čo poznáme“. Pani ostala zaskočená po oznámení, že priniesla huby chránené. Návštevníkov väčšinou zaujímala konzumácia a spracovanie húb, hlavné odli- šovacie znaky a ich zameniteľnosť. Aj v tom výstavu obohatila nástenka s ručnými kresbami húb od p. Candráka, ktoré boli skvelou pomôckou pri detailnej identifikácii jedlých, nejedlých, jedova- tých, chránených a liečivých húb.

Momentka zo zatvárania lesa. Foto: M. Zápařka. ktorá súvisela s výstavbou obchvatu. Situáciu vyriešila Ivona Kautmanová, ktorá v ranných hodinách zvážala každú hodinu ľudí z 2,5 km vzdialenej osady Lieskovec obchádzkovou trasou na miesto konania akcie. Aj v tomto nečase sa oplatilo prísť ochutnať výborný guláš Juraja Bojnanského, ktorý aj na netradičnom mieste chutil rovnako dobre, ak nie lepšie. Najmä nepriaznivé počasie spôsobilo, že účasť nebola až taká hojná ako po minulé roky. Guláš, ktorého zostalo celkom dosť, sme dojedali ešte o dva dni neskôr, na poslednej tohtoročnej pondelkovej hubárskej poradni v Prí- rodovednom múzeu.

III. ročník výstavy húb v Považskej Bystrici

Jozef Rybárik

Takmer 200 exponátov mohli vidieť návštevníci v centre voľného času v Po- važskej Bystrici, počas dvoch dní. Vystavené huby pochádzali z lokalít Milochova, J. Bojnanský a J. Červenka pri príprave výstavy v Považskej Bystrici. Maríkovej, Papradna, Moštenca a okolia mesta. Foto: E. Pisarčíková. 58 59 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Výstavu navštívilo okolo 400 záujemcov a deti dvoch miestnych základných ako hľuzovka letná, rýdzik Stephensov, srnka ježatá, kvetovec Archerov, zrnuľa zla- škôl. tá, lopatovka obyčajná, aj viacero druhov rýdzikov, číroviek, prilbičiek, trúdnikov. Samozrejme, že za úspechom našej výstavy sú ako vždy naši priatelia zo Slo- Nechýbali veľké trsy koralovca bukového, kučierky veľkej, či pekný exemplár hríba venskej mykologickej spoločnosti pri SAV, p. I. Kautmanová, E. Pisarčíková, satanského, ktorý sa na hornej Nitre vyskytuje pomerne vzácne. Plodnice boli čias- V. Kabát, J. Červenka a J. Bojnanský, ktorí nám poskytli veľkú pomoc pri dekorácii točne poznačené vlhkým počasím, čo trochu sťažovalo ich určovanie. Napriek tomu a určení odborného názvoslovia vzoriek. Veľká vďaka patrí Drahošovi Ďuriškovi a sa podarilo pomerne spoľahlivo určiť viac než 90 percent prinesených húb. Je pote- I. Gerulovi za poradenskú službu počas celého priebehu výstavy. šiteľné, že sa zapojili aj mladí hubári, ktorí vytvárali vlastné estetické kompozície Výstava podľa vyjadrení účastníkov splnila svoje poslanie, získali sme ďalšie z nájdených húb doplnené jesennými listami, kvetmi a plodmi. Výhodou výstavy, množstvo záujemcov a tešíme sa na budúce podujatie. vzhľadom na uchovanie čo najdlhšej čerstvosti plodníc je, že sa každoročne koná vo vonkajších priestoroch pohostinstva Cachovanka a nie v uzatvorenej miestnosti. Výstavu zorganizovali členovia SMS Pavol Remiaš a Jozef Vaš. Významnou Hubársky rekord v Malinovej mierou sa na zbere a určovaní húb podieľali aj ďalší – Viliam Ridzoň, Stanislav Jankech, Peter Kučmáš, Ladislav Tábi a Branislav Ivčič. Pavol Remiaš Súčasťou bola aj výstavka fotografií z úlovkov tohoročnej hubárskej sezóny. O výstavu bol vo verejnosti veľký záujem. Návštevníci zo širokého okolia, ba aj V dňoch 11. až 13. októbra 2019 sa uskutočnil 7. ročník hubárskej výstavy mimo hornej Nitry, ktorých bolo približne 350, mohli ochutnať jedlá z húb, ktoré v hornonitrianskej obci Malinová neďaleko Prievidze. Možno ju nazvať rekordnou. pripravili organizátori. Dva druhy hubových polievok, hubové fašírky, praženicu Pretože hubári nielen z Malinovej, ale tiež z Prievidze, Novák, Bojníc, Nitrianskeho a dokonca hubový horec – Tylopilus felleus. Najúspešnejší hubári a najaktívnejšie Pravna, Nedožier - Brezian a ďalších obcí priniesli na výstavu dovedna 267 druhov deti si odniesli domov ceny vo forme hubárskych atlasov, ale aj dóz na sušené huby. húb, čo je približne o 60 viac ako vlani. Boli medzi nimi aj viaceré vzácnejšie druhy,

Výstava húb v Liptovskom Mikuláši

Maroš Peiger

Počasie na konci leta a začiatkom jesene prialo rastu húb na Liptove, a preto sa predpokladalo, že by plánovaný druhý ročník výstavy húb v Liptovskom Mikuláši mohol dopadnúť podľa očakávaní organizátorov i samotných návštevníkov. Záštitu nad ňou prebrali Milan Paulíny, Pavol Tomka, Maroš Peiger a Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Obr. 1 Väčšina pripravenej expozície. Foto: M. Peiger Výstava sa uskutočnila v dňoch 13. a 14.09.2019 v nových zrekonštruovaných priestoroch múzea, čo ešte viac umocňovalo príjemnú atmosféru podujatia. Na náv- števníkov čakala štandardná expozícia jednotlivých druhov rozmiestnených na vý- stavných stoloch, medzi ktorými nechýbali tie najpopulárnejšie, no zároveň tu boli hojne zastúpené aj menej známe či zriedkavé huby. Pre lepšie znázornenie fascinu- júcej rozmanitosti ríše húb boli súčasťou výstavy aj postery, premietanie prezentácie fotografií a videí zo života húb, k nahliadnutiu bola mykologická odborná literatúra i komerčné atlasy. Interaktívnu časť výstavy tvorili otvárateľné sklenené dózy s aro- Výstava húb v Malinovej. Foto: P. Remiaš. matickými hubami, v ktorých boli prezentované ich nevšedné vône či pachy. Drobné 60 61 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

muchotrávku červenkastú (Amanita rubescens), náramkovku cisársku (Catathela- sma imperiale), pavučinovec hercýnsky (Cortinarius hercynicus), podhríb žlčový (Tylopilus felleus), prášnicu hruškovitú (Lycoperdon pyriforme) či psovku obyčajnú (Mutinus caninus). Naopak, najviac im chýbal vatovec obrovský (Calvatia gigan- tea) a muchotrávka zelená (Amanita phalloides), ktorá bola nahradená kvalitným modelom zobrazujúcim všetky jej vývojové štádiá. Hojný počet záujemcov si mohol pozrieť celkovo 311 prezentovaných druhov húb rastúcich v širšom okolí Liptovského Mikuláša. Preto dúfame, že všetci, ktorí na výstavu prišli, si z nej odniesli inšpiráciu k svojim hubárskym potulkám a obohatili svoje doterajšie poznatky novými zaujímavosťami, ktoré využijú nielen pri kon- zumácii húb, ale aj pri ich všeobecnom poznávaní a chápaní prírodných procesov, ktoré rast húb ovplyvňujú. V mene organizátorov si týmto dovoľujem poďakovať riaditeľke Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, pani doc. RNDr. Danke Šubovej, CSc., ktorá nám umožnila výstavu zorganizovať. Rovnako ďaku- jeme Mgr. Barbore Kyzekovej za jej aktívny prístup počas príprav i v priebehu vý- stavy. Ďakujeme aj ďalším zamestnancom múzea, ktorí nám pomáhali s inštaláciou výstavy, zberom húb, tlačení štítkov s menami húb a podobne. Úspešný prvý ročník našej výstavy húb v roku 2014 otvoril dvere pre knižný projekt Huby Liptova. Čas ukáže, aké nové výzvy a plány vyplynú z jej druhého Expozícia živých húb a modelov v simulovanom prírodnom prostredí. ročníka. Isté je, že v šírení osvety a v mykofloristickom prieskume Liptova budeme Foto: M. Peiger. pokračovať aj naďalej. a nenápadné časti húb mohli návštevníci skúmať lupami. Nosnou časťou výstavy sa stala expozícia, ktorá napodobňovala prírodné prostredie. Pozostávala z machu, ihli- Aktivity Mykologického spolku v Považskej Bystrici čia, lístia, trávy, papradia, stromčekov, pňov, živých húb a vierohodne spracovaných modelov húb. Jozef Rybárik Prvý deň výstavy bol v doobedňajších hodinách vyhradený pre žiakov základ- ných škôl, ktorým sa organizátori výstavy starostlivo venovali a poskytli výklad s praktickými ukážkami. Množstvo zvedavých otázok, vtipných komentárov či Odozva na III. ročník výstavy húb nedala na seba dlho čakať. Oslovilo nás päť vlastných zážitkov detí nás utvrdilo v tom, že najmladšia generácia má stále záujem základných škôl s požiadavkou prednášok v rámci vyučovacích hodín. o huby a že niektorí rodičia svoje ratolesti k hubárčeniu stále aktívne vedú. Prvú prednášku sme uskutočnili 4. októbra na VI. ZŠ. Deti boli úžasné a preja- Zvyšný program bol určený širokej verejnosti. Návštevníci sa s or- vili väčší záujem ako dospelí. Najviac sa tešili tí najmladší. Bolo to pre nich niečo ganizátormi podelili o svoje bohaté skúsenosti z prírody vrátane sta- nové vzhľadom k tomu, že táto oblasť je v učebných osnovách zakomponovaná až rostí, ktoré im spôsobujú čoraz častejšie výruby ich obľúbených hubár- koncom tretieho ročníka. Obdivovali sme prekáračky našich najmenších, keď bez skych lokalít. Takisto neváhali poskytnúť zaujímavé informácie mihnutia oka kategorizovali huby, ktoré sa im páčili do „jedlých“. Jedovaté boli tie týkajúce sa výskytu niektorých zriedkavých húb v rámci regiónu Liptov. škaredé. Detské hlásky sa prekrikovali „tá je dobrá, tá je dobrá, tá je zlá...“. Najväčšia pozornosť detí aj dospelých sa sústredila na bedľu vysokú (Macrole- Malý Romanko hral hlavnú rolu. „Ja všetky poznám, lebo chodím s dedom a piota procera), hríb červený (Caloboletus calopus), hríb dubový (Boletus reticula- potom varíme polievku.“ V hlavách nám prebehlo, či ešte zbytok rodiny žije. tus), hríb smrekový (Boletus edulis), hviezdovku trojitú (Geastrum triplex), jelen- Väčšina detí má svoj zmysel pre spravodlivosť, a tak sme sa od Tiborka dozve- kovec škridlicovitý (Sarcodon imbricatus), mrežovku kvetovitú (Clathrus archeri), deli, že celá rodina zlé huby rozkopáva.

62 63 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

Bol prekvapený, keď sme mu vysvetlili, že huby sú ozdo- bou lesa, používajú sa pre vedu a medicínu, a je to aj potrava pre zvieratká. Malé spolužiačky si ho hneď „podali“, takže náš výchovný cieľ bol úspešne zavŕšený. Deti sú proste zlaté.

Účastníci akcie MykoLOM v teréne. Foto: J. Gruska.

Akcia začala trojhodinovou prechádzkou do lesov Železnej studienky a Kačína, ktorej sa zúčastnilo 17 ľudí z rôznych vekových skupín a zameraní. Pre niektorých Malí mykológovia to bola prvá hubačka, iní boli zasa ostrieľaní mykológovia z Prírodovedného múzea Foto: J. Rybár. v Bratislave. Spoločne sme našli cez 20 rôznych húb, od bediel, cez “vajce” hadovky až po čiaškovec. Prechádzka bola obohatená o krátke vysvetlenia základných určo- vacích znakov húb a rôzne hubárske anekdoty. Poobedný program sa začal spoločným identifikovaním húb a mikroskopovaním premietaným projektorom na plátno. Účastníci si mohli pozrieť aj prinesené vzorky húb a pre mnohých to bol prvý kontakt s mikroskopom v kontexte húb. Tu sme Z DOMOVA veľmi odcenili pomoc Adama Polhorského a Jána Červenku, ktorí nám pomohli s určovaním a prípravou preparátov. Nasledoval workshop mykologickej ilustrácie od Nikoly Nikolai, operujúcej MykoLOM pod prezývkou “Mykola z lesa” (www.mykolazlesa.org). Zúčastnilo sa ho asi 10 ľudí a po hodine a pol usilovného kreslenia a gumovania si každý na konci mohol Jonáš Gruska odniesť svoju vlastnú kresbu. Pokračovalo sa mojou prednáškou o pestovaní hub, ktorá zhruba priblížila, pre- čo huby pestovať, čo je možné a nemožné a ako pri tom celom postupovať. Predsta- Dňa 27. 10. 2019 sa odohralo prvé neformálne stretnutie nadšencov a záujemkýň vil som aj pokročilejšie techniky výroby vlastných sadieb, klonovania “divokých” pre svet húb “MykoLOM”. Organizoval som ho spolu s kolektívom LOM. Hlavnou druhov priamo z lesa a metódy aseptickej laboratornej práce. Pre pár záujemcov bolo pohnútkou pre organizáciu akcie bol veľký záujem o tému zberu, identifkácie a pes- dočasne sprístupnené aj moje malé laboratórium, kde sa venujem hubárskym expe- tovania húb u mojich kamarátok a známych. rimentom. Verím, že sa ho podarí v budúcnosti sprístupniť aj odbornej verejnosti,

64 65 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS ktorá potrebuje priestor pre sterilnú prácu s laminárnym prúdením vzduchu. Pred závŕšením programu filmom Víta Janečka “Houba” sa mohli ukázať ešte traja pestovatelia húb, ktorí popisovali svoje praktické skúsenosti nielen s pestova- ním v domácich podmienkach (Adam Hlavatý, Michal Hrozáň), ale aj na záhradách – pestovateľ Martin Jankovič mal popri ukážkach svojich vonkajších hubových projektov aj krátku prezentáciu o ekologickej úlohe mykoríznych húb. Súdim, že mykoLOM bol úspechom. S účasťou prekonávajúcou 50 ľudí pre- konal aj moje očakávania. Už teraz rozmýšľam nad ďalším ročníkom a srdečne pozývam!

LITERATÚRA

Thomas Laessoe, Jens H. Petersen: Fungi of Temperate Europe

Ivona Kautmanová

Na trh prichádza ďalšia skvelá publikácia z pera škandinávskych autorov. Toto Príklad kruhového kľúča z publikácie. dvojzväzkové dielo prináša na 1 700 stranách takmer 10 000 ilustrácií a farebných fotografií a opisuje vyše 2 800 druhov húb. Aj keď názov odkazuje na huby mierne- ako rýchly a jednoduchý kľúč na určovanie rodov v danej skupine. A hoci keď je ho pásma, v naprostej väčšine ide o druhy s ktorými sa môžeme stretnúť vo všetkých kniha koncipovaná ako hubársky fotografický atlas, vďaka týmto výborne vypraco- európskych krajinách. Autori vynechali len huby najextrémnejšieho boreálneho a vaným kruhovým schémam ju možno používať ako spoľahlivý kľúč na určovanie aj alpínskeho pásma, ako aj druhy najteplejších stepí a polopúští južnej Európy. tých ťažších rodov, bez toho aby čitateľ ovládal systematické rozčlenenie ríše húb. A V úvodných kapitolách autori stručne približujú čitateľovi ríšu húb vo svetle naj- ako bonus navyše, všetky kruhové kľúče sú voľne dostupné na webových stránkach novších poznatkov o systematike, morfológii spôsobe života, ekológii a rozšírení MycoKey http://www.mycokey.com/Downloads/FungiOfTemperateEurope_Whe- týchto zaujímavých organizmov. Nasleduje akýsi “rýchlokurz” klasickej taxonómie, els.pdf . kde sa v niekoľkých kapitolách oboznámite so stavbou plodníc, s tým, čo sú makro- V rámci 80 tvarových skupín sa okrem hríbovitých, pečiarkovitých, smrčkovi- skopické a mikroskopické znaky, aj ako ich správne zaznamenávať a interpretovať, tých, kuriatkovitých, či iných často opisovaných skupín autori podrobne zaoberajú ako postupovať pri zbere plodníc na určovanie a ďalšie uchovanie v herbári, ako aj menej známymi rodmi a čeľaďami, ako sú cyfeloidné, korticioidné, klavarioid- pripraviť mikroskopický preparát, ako postupovať pri fotodokumentácii a dokonca né huby, pyrenomycéty, vláknité a fytopatogénne huby a mnohé iné. Opisy jednot- aj ako pripraviť vzorky na analýzu DNA. livých druhov prinášajú informácie o ich morfológii, ekológii a rozšírení v rámci Každý, kto sa niekedy snažil určovať huby podľa literatúry vie, že najťažším mierneho pásma Európy. A aj keď je text vždy vysoko odborný, je zrozumiteľný orieškom býva správne určenie rodu, do ktorého huba patrí. Obaja autori sa taxonó- a ľahko pochopiteľný aj pre úplných začiatočníkov. Autori sa úmyselne vyhýba- mii venujú vyše 40 rokov a práve preto sa rozhodli pre úplne nový prístup. Hlavná, jú príliš podrobným opisom, ktoré podľa nich bývajú často mätúce a zavádzajúce. taxonomická časť knihy je rozdelená podľa morfológie plodníc na 80 “tvarových Dávajú prednosť grafickej informácii, ktorá má podľa nich väčšiu výpovednú hod- skupín”. Každá z nich začína unikátnym kruhovým diagramom s fotografiami, cha- notu. Všetky druhy sú vyobrazené na jednej alebo viacerých fotografiách, ktoré sú rakteristickými črtami a najvýznamnejšími mikroskopickými znakmi, ktorý slúži v prípade potreby doplnené snímkami taxonomicky významných detailov. Aj keď

66 67 SPRAVODAJCA SMS SPRAVODAJCA SMS

NA POBAVENIE

technicky vysoká kvalita fotografií by sa dnes dala považovať za samozrejmosť, treba vyzdvihnúť aj výber a vyobrazenie plodníc, ktoré sú vždy typické a výborne charakterizujú jednotlivé druhy. Jedovaté a jedlé druhy sú v texte farebne zvýraz- nené. Navyše, pri asi 1 500 druhoch je diskutovaná možnosť zámeny s podobnými druhmi. Na záver možno povedať, že sa nám dostáva do rúk hubársky sprievodca, s ktorým bude radosť pracovať a ktorý významne uľahčí prácu všetkým mykológom, ktorí potrebujú určovať veľké množstvo rozmanitých druhov húb. Veľmi výstižne to vyjadrila Else C. Vellinga, redaktorka časopisu Mycotaxon:“Je to najlepší dostupný hubársky sprievodca, mimoriadne užitočný nielen pre ľudí z Európy, ale z celého sveta. Je to nádherný príklad toho, ako možno prezentovať bohatosť foriem tak, aby určovanie bolo jednoduché a zábavné a zároveň ukázať huby v celej ich kráse a rozmanitosti.”

Autor: D. Ďuriška. 68 69 Discinka žltohnedá, Discina parma, CHKO Dunajské luhy, Topoľové, 14. 4. 2018. Foto: L. Zíbarová, s. 7–11.

Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti

Vydala: Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava www.mykospol.sk Číslo 51 zostavili a na vydanie pripravili Ivona Kautmanová a Ján Červenka Vydané za finančnej podpory Slovenskej akadémie vied Grafická úprava: Erika Pisarčíková Náklad: 240 ks Nepredajné

Dichostereum effusactum, Podunajská rovina, NPR Šúr, 6. 11. 2018. ISSN 1335-7689 Foto: L. Zíbarová, s. 7–11. Žezlovka, Polycephalomyces onorei, Kautman & Kautmanova, typ, Ekvádor, Otongachi, horský dažďový prales, 1. 4. 2011. Foto: M. Kozánek, s. 7–11.

Pichliačovka tmavnúca, Mucronela calva, Podunajská rovina, PR Dunajské ostrovy, 8. 11. 2018. Foto: L. Zíbarová, s. 7–11.