SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Finan čná podpora základnej infraštruktúry z fondov EÚ vo vybraných mestách a obciach okresu Lu čenec
2010 Jana Ficová
SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
FINAN ČNÁ PODPORA ZÁKLADNEJ INFRAŠTRUKTÚRY Z FONDOV EÚ VO VYBRANÝCH MESTÁCH A OBCIACH OKRESU LU ČENEC
Bakalárska práca
Študijný program: Regionálny rozvoj
Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra regionálneho rozvoja
Školite ľ: Ing. Eva Balážová, PhD.
Nitra 2010 Jana Ficová
1
PO ĎAKOVANIE
Touto cestou vyslovujem po ďakovanie páni Ing. Eve Balážovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
Nitra...... Podpis autora BP
2 ABSTRAKT Ke ďže mnohé regióny z nových a starých členských krajín sa napriek ekonomickej výkonnosti EU vyzna čujú ve ľkými regionálnymi disparitami, Európska únia ich odstra ňovanie už dlhšie obdobie systematicky rieši prostredníctvom spolo čnej regionálnej politiky. Európska regionálna politika je predovšetkým politikou solidarity. Je spôsobom, ktorým Európska únia poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom . Regionálna politika je tiež politikou pre ľudí. Pomáha ľuďom nájs ť si prácu a zlepši ť život vo svojich krajinách, v regiónoch, mestách a dedinách Tato politika predstavuje ur čitý systém nástrojov, ktorými EU pomáha menej rozvinutým regiónom. Od samotného vzniku európskeho spolo čenstva predstavujú tieto rozdiely prekážku pre dosiahnutie cie ľov európskej integrácie. Európska únia vytvára na riešenie jednotlivých problémov, ktorým čelí a ktorým uzná za potrebné sa venova ť, rôzne nástroje. Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci EÚ bol vytvorený systém finan čných nástrojov, ktorý je známy pod pojmom štrukturálne fondy. Tieto finan čné nástroje sú zamerané na podporu štrukturálnych zmien v kľúčových oblastiach. Rozvoj regiónu je podmienený množstvom rozvojových faktorov rôzneho pôvodu a rôzneho funk čného ur čenia, jeden z endogénnych faktorov je aj základná infraštruktúra. predstavuje rozsiahly súbor všeobecných podmienok potrebných pre priaznivý a sociálne, ekonomicky a environmentálne vyvážený rozvoj regiónu .Rozvoj regiónu a kvalita života v regióne sú výrazne ovplyvnené úrov ňou rozvoja zariadení technickej a sociálnej infraštruktúry. Technická infraštruktúra je nevyhnutná predovšetkým pre rozvoj hospodárstva a následne pre obyvate ľstvo. Mnohé analýzy ukázali, že regionálnu nerovnováhu a ve ľké rozdiely spôsobuje práve nedostato čná infraštruktúra, preto bolo jasné, že jej rozvoj musí by ť v centre záujmu. Regionálna a zárove ň lokálna politika sa viaže na ur čitú územnú jednotku , cie ľom tejto bakalárskej práce bola analýza okresu Lu čenec z poh ľadu využitia finan čných prostriedkov štrukturálnych fondov na budovanie základnej infraštruktúry vo vybraných obciach a mestách okresu Lu čenec v Programovom období 2004 – 2006 ako aj analýza úspešne zrealizovaných projektov. Okres Lu čenec je jeden z najzaostalejších okresov na Slovensku. Je sú čas ťou zaostávajúceho regiónu a preto práve v tomto okrese je zaujímavé pozorova ť ako postupne dochádza k jeho rozvoju, pri čom hlavným zdrojom premien je budovanie základnej infraštruktúry s využitím finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Kľúčové slová: regionálny rozvoj, regionálna politika, regionálne rozdiely, základná infraštruktúra, štrukturálne fondy.
3 ABSTRAKT As many regions of the new and old member countries of the EU, despite the economic performance characterized by large regional disparities, the European Union, the removal period longer systematically addressed through a common regional policy. European regional policy is primarily a policy of solidarity. The way in which the European Union provides assistance to backward regions. Regional policy is also a policy for the people. It helps people find work and improve life in their countries, regions, towns and villages. This policy is a system of tools which helps less-developed EU regions. Since the inception of the European Community, these differences are a barrier to achieving the objectives of European integration. European Union creates for solving problems faced and which it considers to be addressed, the various instruments. The balancing of regional disparities within the EU, a system of financial instruments known notion of structural funds. These financial instruments are designed to support structural change in key areas. The development of the region is subject to a number of development factors of various origins and various functional destination of an endogenous factor is the basic infrastructure an extensive set of general conditions necessary for a positive and socially, economically and environmentally balanced regional development .Regional development and quality of life in the region are heavily influenced by the level of development of technical devices and social infrastructure. Technical infrastructure is indispensable, particularly for economic development and then to people. Many of the analysis showed that regional imbalances and large gaps caused an insufficient infrastructure, because it was clear that its development must be in focus . Regional and local policy is also linked to a territorial unit, the aim of this thesis was to analyze the Lučenec district in terms of using the Funds to build basic infrastructure in selected municipalities in the district of Lučenec in the programming period 2004 - 2006 as well as an analysis of successful projects . Lučenec District is one of the least developed districts in Slovakia. Liberec District is one of the least developed districts in Slovakia. It is part of the region behind and thus, in this district, it is interesting to observe how gradually occurs to its development, the main source of changes is the construction of basic infrastructure using funds from the EU structural funds.
Keywords: regional development, regional policy, regional differences, the basic infrastructure, structural funds.
4 Obsah
Použité ozna čenia ...... 6 Úvod...... 7 1. Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky...... 8 1.1 Infraštruktúra ako endogénny faktor a jej vplyv na rozvoj regiónu...... 8 1.1.1 Technická infraštruktúra...... 9 1.1.2 Sociálna infraštruktúra ...... 10 1.2 Regionálna politika...... 11 1.3 Finan čné nástroje európskej regionálnej politiky v PO 2004 – 2006...... 14 1.3.1 Princípy fungovania finan čných nástrojov...... 15 1.3.2 Druhy štrukturálnych fondov...... 16 1.3.3 Kohézny fond...... 18 1.3.4 Iniciatívy spolo čenstva...... 18 1.4 Čerpanie štrukturálnych fondov...... 19 1.4.1 Ciele pomoci štrukturálnych fondov...... 19 1.4.2 Programové dokumenty pre využívanie štrukturálnych fondov pre roky 2004 – 2006...... 20 1.5 Opera čný program Základná infraštruktúra ...... 22 1.5.1 Priority a opatrenia OP Základná infraštruktúra...... 22 1.5.2 Riadiaci orgán pre OP Základná infraštruktúra...... 23 2. Cie ľ práce...... 25 3. Metodika práce a metódy skúmania...... 26
4. Výsledky práce...... 28 4.1 Charakteristika okresu Lu čenec...... 28 4.1.1. Základné údaje ...... 29 4.1.2. Administratívna štruktúra...... 29 4.1.3. Obyvate ľstvo...... 30 4.1.4. Hospodárstvo...... 32 4.1.5. Technická infraštruktúra...... 34 4.1.6. Nezamestnanos ť...... 37 4.1.7. Cestovný ruch...... 37 4.1.8. Okres Lu čenec ako sú čas ť regiónu Novohrad...... 38 4.2 Systém finan čného riadenia štrukturálnych fondov...... 39 4.2.1 Podpora zo štrukturálnych fondov...... 39 4.2.2 Poskytovanie finan čnej pomoci...... 39 4.3 Analýza čerpania štr. fondov vo vybraných obciach a mestách okresu. Lu čenec 41 v PO 2004 – 2006 za OP ZI...... 4.3.1 Analýza využitých finan čných zdrojov pod ľa obcí z hľadiska po čtu obyvate ľov ...... 42 4.3.2 Porovnanie výšky prerozdelených euro fondov a miery nezamestnanosti na úrovni okresov ...... 47 4.4 Realizované projekty v okrese Lu čenec v PO 2004 – 2006 za OP ZI 49 5. Záver a návrh na využitie výsledkov...... 57 6. Použitá literatúra...... 60 7. Prílohy...... 63
5 Použité ozna čenia
a.s. akciová spolo čnos ť BBSK Banskobystrický samosprávny kraj CSF Rámec podpory spolo čenstva ČOV Čisti čka odpadových vôd EAGGF Európsky po ľnohospodársky usmer ňovací a záru čný fond EAO Ekonomicky aktívne obyvate ľstvo ERDF Európsky fond regionálneho rozvoja ESF Európsky sociálny fond ES Európske spolo čenstvo EÚ Európska únia ISPA Instrument for Structural Policies for Pre Accession ( Nástroj predvstupových štrukturálnych politík) FIFG Finan čný nástroj na riadenie rybolovu HDP Hrubý domáci produkt LC Lu čenec NFP Nenávratný finan čný príspevok NRP Národný rozvojový plán NTIC Národné turistické informa čné centrum OP Opera čný program PP Predkladate ľ projektu PPP Public private partnership ( Partnerstvo verejného a súkromného sektoru ) PT Poltár RRA Regionálna rozvojová agentúra SK Slovenská koruna s.r.o. Spolo čnos ť s ru čením obmedzeným SR Slovenská republika ŠF Štrukturálne fondy ŠR Štátny rozpo čet VK Ve ľký Krtíš VÚC Vyšší územný celok ZI Základná infraštruktúra
Obr .č. – Obrázok, číslo obrázku Tab. č .- Tabu ľka, číslo tabu ľky Graf č.- Graf, číslo grafu
6 Úvod Dňom 1. mája 2004 sa Slovenska republika stala členom Európskej únie. V sú časnosti už Európska únia zoskupuje 27 krajín, ktorých hlavným úsilím je zamera ť sa na nap ĺň anie spolo čných cie ľov. Ke ďže mnohé regióny z nových a starých členských krajín sa napriek ekonomickej výkonnosti EU vyzna čujú ve ľkými regionálnymi disparitami, Európska únia ich odstra ňovanie už dlhšie obdobie systematicky rieši prostredníctvom spolo čnej regionálnej politiky. Tato politika predstavuje ur čitý systém nástrojov, ktorými EU pomáha menej rozvinutým regiónom. Slovensku sa vstupom do EU otvorili brány využívania tejto poskytovanej pomoci z fondov EU. Po prvýkrát sme čerpali prostriedky z fondov Európskej únie v oblasti politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rokoch 2004 – 2006 v tzv. skrátenom programovacom období. K dispozícii sme mali z rozpočtu EU viac ako 1 700 mil. eur, ktoré pre Slovensko znamenali mnoho pozitívnych zmien. Zrekonštruovalo sa množstvo škôl, nemocníc, zariadení ur čených na oddych a kultúru, vystavali a zrekonštruovali sa kilometre ciest, vo firmách sa zaviedli nove nenáročné technologické procesy, pribudli nove zariadenia cestovného ruchu, pomohlo sa zachováva ť potravinovú bezpe čnos ť Slovenska orientáciou na pôdohospodárstvo, prostredníctvom ďalšieho vzdelávania sa zvýšila kvalifikácia mnohých ľudí… Pozitívnych príkladov je množstvo. Sved čia o tom nielen štatistiky, ale najmä reálne výsledky, ktoré si ur čite uvedomuje každý ob čan Slovenskej republiky. Pomoc EU by mala by ť v rámci tohto obdobia využitá v prospech nás všetkých a v tejto nastúpenej ceste by sa malo pokra čova ť aj v programovom období 2007 – 2013.
7 1 Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky
1.1 Infraštruktúra ako endogénny faktor a jej vplyv na rozvoj regiónu BELAJOVÁ – FÁZIKOVÁ (2004) uvádza, že rozvoj regiónu je podmienený množstvom rozvojových faktorov rôzneho pôvodu a rôzneho funk čného ur čenia. Z ich vlastností, ako sú rôznorodos ť, ve ľká po četnos ť, dynamika zmien a rôzny vplyv na rozvoj, vyplýva aj ich rôzne členenie
Obr. č. 1: Základné členenie faktorov rozvoja regiónu:
(Zdroj: Belajová – Fáziková, Regionálna ekonomika, 2004)
Endogénne faktory rozvoja:
Prírodný a geografický potenciál Obyvate ľstvo Ekonomický potenciál Infraštruktúra technická a sociálna Urbanistický potenciál Samosprávny manažment
8 Infraštruktúru ako jeden z endogénnych faktorov chápeme pod ľa TVRDO ŇA (2004) ako základný spolo čenský kapitál, ktorý predstavuje rozsiahly súbor všeobecných podmienok potrebných pre priaznivý a sociálne, ekonomicky a environmentálne vyvážený rozvoj regiónu. Z tohto aspektu možno zahrnú ť do infraštruktúry dopravu, spoje, energetiku, sociálno – kultúrne , vedecko – výskumné, administratívno – riadiace, informa čné, finan čné, environmentálne služby ako aj mikroinfraštruktúru bytov. Infraštruktúra ako „komponovaná“ štruktúra rôznych odvetví činnosti má práve vo svojej integrovanej podobe vplyv na iné ekonomické činnosti v regióne a jeho konkurencieschopnos ť. Zlepšenia v infraštruktúre môžu redukova ť náklady a čas a zvyšova ť produktivitu, meni ť zárove ň konkuren čné výhody firiem lokalizovaných v rôznych regiónoch. Z hľadiska charakteru infraštruktúry a jej diferencovaného vplyvu na regionálny rozvoj sa v teórii naj častejšie rozlišuje tzv. „tvrdá“ (infraštruktúra budovaná investíciami vo forme zariadení) a „ mäkká“ infraštruktúra.
TVRDO Ň – HAMALOVÁ – ŽÁRSKA (1995) uvádzajú, že technická a sociálna infraštruktúra je jedným z podsystémov priestorovej ekonomickej štruktúry. Rozvoj regiónu a kvalita života v regióne sú výrazne ovplyvnené úrov ňou rozvoja zariadení technickej a sociálnej infraštruktúry.
EÚ môže by ť jednou z najbohatších častí sveta, ale existujú ve ľké vnútorné rozdiely v príjmoch a príležitostiach medzi jej regiónmi. Prostredníctvom svojej regionálnej politiky EÚ prevádza prostriedky z bohatých do chudobnejších oblastí. Cie ľom je modernizácia zaostalých regiónov tak, aby mohli dohna ť zvyšok únie (EUROPA, GATEWAY TO THE EUROPIAN UNION, 2010 ).
1.1.1 Technická infraštruktúra
Pod ľa BELAJOVEJ (2004) je technická infraštruktúra podmie ňujúcim faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov. Odvetvia technickej infraštruktúry sú technicky nedelite ľné a naviac podmienkou rozvoja územia je, aby bol vybudovaný celý komplex ich odvetví : dopravy, ciest, spojov, prístavov, energetiky, skladového hospodárstva, vodného hospodárstva a pod. Technická infraštruktúra je nevyhnutná predovšetkým pre rozvoj hospodárstva a následne pre obyvate ľstvo. Infraštruktúra môže pôsobi ť tak stimula čne, ako aj, v prípade nedostato čnosti destimula čne na rozvoj regiónov.
9 Jej prítomnos ť, najmä základných sietí, tvorí jednu zo základných podmienok celkovej aktivizácie regionálnych zdrojov, vrátane vstupu zahrani čného kapitálu. Efektívnos ť infraštruktúry viac závisí od racionálnej spotreby a využívania spotrebite ľmi ako aj od vlastnej organizácie.
1.1.2 Sociálna infraštruktúra
Sociálna infraštruktúra má významné miesto v uspokojovaní potrieb obyvate ľstva, ovplyv ňuje kvalitu jeho života, jej rozmiestnenie súvisí najmä so štruktúrou osídlenia a ve ľkos ťou sídiel. Do týchto činností zara ďujeme bývanie, kultúrno – spolo čenské činností, rozli čné druhy vybavenia regiónov a zotavovacie činnosti.
Objektmi sociálnej infraštruktúry sú:
byty zariadenia obchodu a stravovania zdravotnícke zariadenia školské a výchovné zariadenia vedecké, výskumné a projek čné zariadenia kultúrne zariadenia administratívno – správne zariadenia rekrea čné a športové zariadenia
Medzi základné tendencie v rozmiest ňovaní týchto zariadení patrí proces ich koncentrácie a diferenciácie. Koncentrácia zariadení sociálnej infraštruktúry je zdrojom aglomera čných úspor, ktoré majú charakter výhod technického a ekonomického charakteru (BELAJOVÁ, 2004).
Tradi čná stratégia regionálnych či miestnych orgánov, zameraná na pritiahnutie podnikate ľských aktivít v vnútri regiónu pomocou štandardného súboru ponúk je dnes pod ľa BLAŽEKA (2002) spravidla málo ú činná. Miestne a regionálne orgány sa však môžu snaži ť o využitie endogénneho potenciálu napríklad vytváraním podmienok pre ďalší rozvoj miestnych firiem a napomáhaniu vzniku nových firiem. Naj častejšie používanými nástrojmi sú v tomto prípade poskytovanie vo ľného priestoru (pozemky aj budovy) podnikate ľom, poradenstvo, rekvalifika čné programy a drobné zvýhod ňovanie v oblasti daní z nehnute ľnosti a miestnych poplatkov. Nepriamym podporným nástrojom pre podporu podnikania je taktiež zaistenie kvalitnej technickej ale aj sociálnej infraštruktúry
10 (najmä investície do oblasti ľudských zdrojov – podpora školstva, výskumu a pod.), ďalej regionálny marketing a pod.
1.2 Regionálna politika
Prakticky od za čiatku ľudských dejín môžeme nachádza ť snahy o zámerné ovplyv ňovanie sociálno-ekonomického vývoja ur čitých území. Najprv to bolo na mikroúrovni jednotlivých miest a ich najbližšieho zázemia, neskôr s „vymedzením prázdnych miest“ a rozvojom priestorovej organizácie spolo čnosti aj v rámci vä čších regiónov, až celých štátov. Nad pôvodne lokálnymi záujmami, tak postupne prevládli štátne mocenské záujmy. Pri tom dochádzalo nielen k uplat ňovaniu najrôznejších teórií, ale predovšetkým rôznych politických záujmov. Tým boli položené základy činnosti dnes nazývanej regionálna politika (ČAJKA, 2005). Vo výkladovom slovníku DICTIONARY OF HUMAN GEOGRAFY (1987) je regionálna politika definovaná ako „ sú čas ť štátnej politiky, ktorá ovplyv ňuje rozmiestnenie hlavných ekonomických zdrojov a aktivít na celom území štátu, alebo v jeho časti:“ Pod ľa VANHOVENA - KLASSENA (1987) „ regionálna politika predstavuje všetky verejné intervencie vedúce k zlepšeniu geografického rozdelenia ekonomických činností, pomocou ktorých sa pokúša napravi ť ur čité priestorové dôsledky vo ľnej trhovej ekonomiky v zmysle dosiahnutia dvoch vzájomne závislých cie ľov – ekonomického rastu a zlepšenia sociálneho rozdelenia ekonomických efektov“. Pod ľa Z. MATOUŠKOVEJ (2000) regionálna politika môže by ť definovaná ako súbor cie ľov a opatrení, ktoré majú za cie ľ znižova ť rozdiely v sociálno-ekonomickej úrovni regiónov. Tieto opatrenia môžu by ť prijímané a realizované bu ď z úrovne regiónov a obcí t.j. regionálnou samosprávou, alebo zo štátnej úrovne. J. BLAŽEK (2009) rozlišuje dva typy regionálnej politiky : zais ťovaciu a strategickú. Zais ťovacia regionálna politika je zameraná na podporu najslabších regiónov a odstránenie najvä čších sociálnych a ekonomických disparít. Strategická regionálna politika posil ňuje atraktivitu a konkurencieschopnos ť dynamických regiónov a aglomerácií s očakávaním priaznivého dopadu na štát ako celok. Regionálnou politikou tak isto rozumieme cie ľavedomé ovplyv ňovanie hospodárskych procesov v územných častiach štátu, alebo vä čšieho ekonomického priestoru
11 prostredníctvom verejného sektora, pri čom sa má korigova ť priestorová alokácia vytvorená trhom. Pod ľa tejto definície G. MAIERA a F. TÖDTLINGA (1998) je regionálna politika identická s regionálnou hospodárskou politikou a obidva pojmy používame ako synonymum. Pod ľa M. BALÁŽIKA (1992) je hospodárska politika chápaná ako súbor nástrojov, cie ľov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej činnosti, ktorý ovplyv ňuje hospodársku realitu v celonárodnom meradle. Regionálna a zárove ň lokálna politika pod ľa J. BÚŠIKA (2000) sa viaže na ur čitú územnú jednotku (u regionálnej to môže by ť štát alebo región) a obsahuje v sebe tak politiku uskuto čň ovanú prostredníctvom orgánov štátnej správy, ako aj samosprávy, za účasti územne zainteresovaných podnikate ľských subjektov, miestnych iniciatív, ob čanov a ich záujmových skupín. Jej cie ľom je iniciova ť ekonomický rozvoj, stabilizova ť ho v dynamickom rozmere a smerovaní. Na definovanie pojmu regionálna politika môžeme použi ť aj definíciu významných ekonomických regionalistov B. HIGGINSA a D. J. SAVOIA (1989), pod ľa ktorých: „Regionálna politika je zámerná činnos ť vlády (na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovni) založená na dynamickom a systematickom rozvoji regiónov, na zmenených podmienkach a na priestorovej štruktúre národnej ekonomiky.“ Pod ľa H. AMSTRONGA (1993) je regionálna politika integrálnou sú čas ťou makroekonomickej hospodárskej politiky štátu a realizuje sa v úzkej sú činnosti s odvetvovými politikami, štrukturálnou politikou a urbanistickou politikou, pri čom ich dop ĺň a o regionálny rozmer. Regionálna politika totiž existuje preto, lebo stále existujú regionálne disparity dané širokým spektrom premenných, ktoré priamo ovplyv ňujú bohatstvo regiónu a tým aj celej krajiny. Regionálna politika sa tak isto pod ľa F. PERROUXA (1950) snaží, posilnením pozitívnych externých efektov, podpori ť atraktívnos ť regiónu ako hospodárskej politiky, čím dochádza k zvýšeniu prílevu ekonomických aktivít do regiónu a tým aj k zvýšeniu jeho kapacity a výkonnosti. Regionálna integrácia môže ma ť pod ľa CIHELKOVEJ (2007) ve ľmi zásadný dopad na lokalizáciu firiem, t.j. na regionálny rozvoj, čo môže vyvola ť potrebu spolo čným spôsobom takéto pôsobenie ovplyv ňova ť. Jednou z možností je práve regionálna politika. Tú možno definova ť ako riadené zásahy usilujúce sa o zmenu prirodzenej distribúcie ekonomických aktivít a o zníženie sociálnych a ekonomických nerovností medzi regiónmi.
12 Sú časné (tretie) obdobie regionálnej politiky je do pod ľa BLAŽEKA (2002) do zna čnej miery elektické (s výraznejším zastúpením inštitucionálnych a neoliberálnych prístupov). V regionálnej politike, vychádzajúcej s týchto prístupov, dominujú skôr opatrenia stimulujúce lokálnu iniciatívu, a to ako u subjektov súkromného sektora (deregula čné opatrenia, podpora šírenia inováciií) tak aj v prípade subjektov verejného sektora (decentralizácia), prípadne spolupráce subjektov verejného a súkromného sektoru (PPP- projekty, realizácia stratégií regionálneho rozvoja). Sú časné prístupy k riešeniu regionálnych problémov zdôraz ňujú predovšetkým podporu vznikajúcim malým a stredným firmám, podporu šírenia technických inovácií, decentraliza čné opatrenia vo sfére verejnej správy, podporu lokálnej iniciatíve, deregula čným opatreniam, networking a programy následnej starostlivosti o zahrani čných investorov (tzv. programy after care). Na základe predložených definícií a záverov môžeme sformulova ť všeobecné ciele regionálnej politiky. Pod ľa J. TVRODO ŇA (2000), regionálna politika by vo všeobecnosti mala by ť zameraná na zabezpe čenie cie ľov rozvoja regiónov a podporova ť aktivity proinova čné, zvyšujúce efektívnos ť vynakladaných zdrojov a tým zvyšova ť konkurencie schopnos ť ich ekonomiky na globálnych a národných trhoch kapitálu, tovarov a služieb. Cie ľom by malo by ť tak isto úsilie o integráciu častí štátu (regiónov) a zabezpe čenie obyvate ľstva všetkým potrebným a tiež vyrovnanie šancí z hľadiska budúceho rozvoja. Európska regionálna politika je predovšetkým politikou solidarity. Je spôsobom, ktorým Európska únia poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom, pomáha pri konverzii problémových priemyselných oblastí, pri modifikácii vidieckych oblastí s upadajúcim po ľnohospodárstvom a pri regenerácii spustnutých častí miest. Regionálna politika je tiež politikou pre ľudí. Pomáha ľuďom nájs ť si prácu a zlepši ť život vo svojich krajinách, v regiónoch, mestách a dedinách. To je dôvod, pre čo bolo postavených alebo opravených mnoho dia ľnic, rýchlikových tratí a letísk, ktoré spájajú od ľahlé regióny s hlavnými centrami ekonomického rastu. Členské štáty, regióny, miestne orgány a Európska komisia pracujú ruka v ruke. Národné orgány definujú svoju stratégiu rozvoja a realizujú ju, zatia ľ čo Európska komisia zabezpe čuje, aby tieto regionálne stratégie zapadali do celkového obrazu spolo čenstva a monitoruje a aj kontroluje využívanie finan čných prostriedkov spolo čenstva. Od za čiatku roku 2000 európska regionálna politika tiež aktívne prispieva k ekonomickému rozvoju krajín, ktoré požiadali o vstup do Európskej únie. Úspech európskej regionálnej politiky je založený na pevnom partnerstve a spolupráci s národnými
13 a miestnymi orgánmi a, samozrejme, na jej schopnosti prijíma ť inovácie (BARNIER, 2002).
1.3. Finan čné nástroje európskej regionálnej politiky v programovom období 2004 -2006
Európska únia bola známa tým, že medzi jej členmi existujú ekonomické nerovnosti, ktoré si vynútili vytvorenie nástrojov na harmonizovanie únie z ekonomických aspektov (BASIL, 2002).
BABITZ (2005) poukazuje na rozdiely v rozvinutosti európskych regiónov najmä v sociálnej a ekonomickej oblasti, ktoré v rámci európskeho spolo čenstva existovali a stále pretrvávajú, predstavovali od samotného vzniku európskeho spolo čenstva prekážku pre dosiahnutie cie ľov európskej integrácie. Európska únia vytvára na riešenie jednotlivých problémov, ktorým čelí a ktorým uzná za potrebné sa venova ť, rôzne nástroje. Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci EÚ bol vytvorený systém finan čných nástrojov, ktorý je známy pod pojmom štrukturálne fondy. Už samotný názov hovorí, že tieto finan čné nástroje sú zamerané na podporu štrukturálnych zmien v oblastiach, ktoré považuje spolo čenstvo za k ľúčové. Týmito oblas ťami sú najmä zamestnanos ť, kvalifikovanos ť a vzdelanos ť obyvate ľstva a po ľnohospodárstvo.
BALKO (2004) zdôraz ňuje, že nárok na využívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemro čné obdobia. Kandidátske krajiny – vrátane Slovenska mohli čerpa ť prostriedky z týchto fondov až po ich vstupe do únie. Pre Slovenskú republiku bola potvrdená výška prostriedkov zo štrukturálnych fondov na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 1 050,3 mil. € . Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spolo čne, každý má svoje špecifické tematické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacro čné programy regionálneho rozvoja, ktoré spolo čne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia. Programy sú pripravené pod ľa spolo čných východísk navrhnutých Európskou komisiou pre EÚ ako celok. Štrukturálne fondy však nepredstavujú jediný zdroj financovania v rámci rozpo čtu EÚ. Pretože Španielsko, Grécko, Írsko a Portugalsko majú v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nevyhovujúcu infraštruktúru v oblasti dopravy a životného prostredia, finan čná pomoc týmto krajinám prúdi aj cez špeciálny Kohézny
14 fond. V rokoch 2000 až 2006 EÚ vy členila celkovo 213 miliárd € na podporu znevýhodnených regiónov, oblastí so zvláštnymi hendikepmi a ohrozených spolo čenských skupín.
Pod ľa CIPÁRA (2004 ) hoci sa informovanos ť o finan čných zdrojoch EÚ postupne zlepšuje, predsa len sa často stretávame s názorom, že finan čné prostriedky EÚ sú ur čené len „ zasvätencom“ alebo len pre „vyvolených“. Keď však venujete čas tomu, aby ste získali ur čitý preh ľad o situácii a stanovili si základné priority vašej inštitúcie, potom nie je dôvod na to, aby ste boli v procese využívania finan čných zdrojov EÚ len divákmi, ale môžete sa sta ť aktívnymi ú častníkmi.
KOVÁ ČIKOVÁ (2005) hovorí o tom, že štrukturálne fondy sú ur čené výhradne pre členské krajiny EÚ. Ich hlavným cie ľom je poskytova ť pomoc slabším regiónom tak, aby znižovali regionálne rozdiely a zlepšovali životné prostredie.
1.3.1 Princípy fungovania finan čných nástrojov
BELAJOVÁ – FÁZIKOVÁ (2004) uvádzajú, že praktická realizácia regionálnej politiky, teda aj využívanie štrukturálnych fondov a ostatných finan čných nástrojov si vyžaduje rešpektovanie ur čitých princípov, prostredníctvom ktorých je usmer ňovaná. Ide o dodržiavanie nasledovných princípov: partnerstva, subsidiarity, programovania, doplnkovosti (adicionality), koncentrácie, monitorovania a vyhodnocovania, solidarity.
Princíp partnerstva zdôraz ňuje aktívnu ú čas ť všetkých subjektov regionálnej politiky pôsobiacich na všetkých priestorových úrovniach (miestnej, regionálnej, ústrednej) a to tak na príprave rozvojových programov ako aj na ich realizácii a monitorovaní. Tento princíp tiež predpokladá úzku spoluprácu tak medzi Európskou komisiou a zodpovedajúcimi orgánmi na národnej úrovni, ako aj medzi subjektmi na regionálnej úrovni , pre ktoré sú ur čené finan čné prostriedky podporujúce regionálny a miestny rozvoj.
Princíp subsidiarity zais ťuje, aby rozhodovanie bolo uskuto čň ované na tej úrovni, ktorá je vecne pre rozhodovanie spôsobilejšia a riešený problém je jej bližší. V praxi to znamená, že o rozvoji svojho územia by mali rozhodova ť tie orgány verejnej správy, ktoré sú najbližšie k obyvate ľom, ktoré vedia najobjektívnejšie posúdi ť rozvojové problémy a hľada ť najracionálnejšie riešenia.
15 Princíp programovania zdôraz ňuje integrovaný (viacodborový) a viacro čný plánovací prístup. Programové dokumenty sa vypracovávajú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ide o princíp, ktorý stanovuje potrebu vytvárania rozvojových programov horizontálne a vertikálne prepojených pre územné celky.
Princíp doplnkovosti súvisí s finan čným rámcom regionálnej politiky. Problémové regióny je potrebné finan čne podpori ť, v praxi sa uplat ňuje systém viac zdrojového financovania, čo v praxi znamená, že finan čné zdroje ur čené na podporu problémových regiónov môžu by ť kumulované z prostriedkov EÚ, zo štátnych prostriedkov, z prostriedkov regionálnych a miestnych samospráv i z prostriedkov súkromného sektora, prostriedky je možné dopl ňova ť aj z úverov. Prostriedky vynakladané z rozpo čtu EÚ majú dopl ňova ť, nie nahradzova ť výdaje príslušného štátu.
Princíp koncentrácie v praxi predpokladá sústre ďovanie finan čných prostriedkov do regiónov, kde sa o čakáva najvyššie zhodnotenie vložených prostriedkov.
Princíp monitorovania a vyhodnocovania zabezpe čuje kontrolu naprogramovaných a realizovaných cie ľov a opatrení ako aj efektívnos ť využitia zdrojov, ktoré boli poskytnuté na programy a projekty.
Princíp solidarity uplat ňujú krajiny a regióny s vyšším ekonomickým potenciálom vo či hospodársky zaostávajúcim krajinám alebo regiónom prostredníctvom prerozde ľovania verejných zdrojov ur čených na podporu ekonomického rastu v prospech problémových regiónov.
1.3.2 Druhy štrukturálnych fondov
Pod ľa ALNERA (1999) hlavným cie ľom štrukturálnych fondov EÚ je kompenzova ť a snaži ť sa zmierni ť nerovnosti medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami alebo regiónmi a pomáha ť znevýhodneným odvetviam alebo obyvate ľstvu. Ob ľúbenou metódou, akou sa to robilo, bola finan čná pomoc zameraná na chudobnejšie alebo upadajúce regióny v rámci EÚ. Vyšším cie ľom je zabezpe čiť hladšie fungovanie jednotného trhu a hlavné oblasti investovania do projektov sú zamerané na infraštruktúru a odbornú prípravu a zamestnanos ť. Hlavnými finan čnými nástrojmi európskej regionálnej politiky v programovacom období r. 2004 – 2006 boli štyri štrukturálne fondy:
16 Európsky fond regionálneho rozvoja ( ERDF) Európsky sociálny fond (ESF) Európsky po ľnohospodársky usmer ňovací a záru čný fond ( EAGGF) Finan čný nástroj na riadenie rybolovu (FIFG )
1. EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA (European Regional Development Fund – ERDF)
Primárnym cie ľom ERDF je rozširovanie ekonomickej a sociálnej súdržnosti v rámci EÚ prostredníctvom redukcie nerovností medzi regiónmi a sociálnymi skupinami. Je ur čený na hospodársky a sociálny rozvoj EÚ cestou znižovania rozdielov medzi tzv. znevýhodnenými regiónmi, ako aj medzi jednotlivými sociálnymi skupinami.
Finan čná podpora z ERDF je ur čená najmä na :
Podporu malých a stredných podnikov Podporu produktívnych investícií Rozvoj infraštruktúry Posilnenie miestneho rozvoja
Kone čným cie ľom je udržanie existujúcich a vytváranie nových pracovných príležitostí, čo je prvoradým predpokladom napredovania spolo čnosti v zmysle trvalo udržate ľného rozvoja (BABITZ, 2005).
2. EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND (European Social Fund – ESF)
Je hlavným finan čným nástrojom, ktorým EÚ transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, ďalej na systémy vzdelávania a následný rast pracovného potenciálu ob čanov Spolo čenstva (BABITZ, 2005).
Pomoc z ESF je nasmerovaná na:
Zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života Boj proti dlhodobej nezamestnanosti
17 Uľah čenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu Adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle Vyrovnávanie príležitostí pre ženy a mužov Integráciu postihnutých osôb do pracovného života
3. EURÓPSKY PO ĽNOHOSPODÁRSKY USMER ŇOVACÍ A ZÁRU ČNÝ FOND (European Agricultural Guidance and Guarantee Fund - EAGGF)
Je finan čným nástrojom štrukturálnej a regionálnej politiky Európskej únie, ktorý podporuje adaptáciu po ľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v po ľnohospodárstve, na rozvoj po ľnohospodárskej infraštruktúry a politiky rozvoja vidieka, obnovy vidieka, vidieckeho dedi čstva a lesov. Je rozdelený do dvoch sekcií, do usmer ňovacej a záru čnej sekcie (BABITZ, 2005).
4. FINAN ČNÝ NÁSTROJ PRE USMER ŇOVANIE RYBOLOVU (Financial Instrument for Fisheries Guidance – FIFG)
Finan čný nástroj pre usmernenie rybolovu slúži na zlepšenie konkurencie schopnosti štruktúr v rybárskom odvetví a na rozvoj životaschopných obchodných podnikov v oblasti rybárskeho priemyslu pri zachovaní rovnováhy medzi zdrojmi a ich využitím, na zvýšenie pridanej hodnoty v rybolove (BABITZ, 2005).
1.3.3 Kohézny Fond
Kohézny fond bol vytvorený v roku 1993 ako nástroj na podporu najmenej prosperujúcim štátom EÚ. Podporu z Kohézneho fondu môžu čerpa ť členské štáty, ktorých HDP nepresahuje 90% priemeru krajín EÚ. Na rozdiel od štrukturálnych fondov je ur čený pre štáty ako celky a nie pre jednotlivé regióny. Prostriedky zo Kohézneho fondu sú poskytované na ve ľké infraštrukturálne projekty, najmä v oblasti dopravy a životného prostredia. V Slovenskej republike nadväzuje Kohézny fond na predvstupový fond ISPA (BABITZ, 2005).
1.3.4 Iniciatívy spolo čenstva
Iniciatívy spolo čenstva predstavujú špecializované programy zamerané na odstra ňovanie disparít v rôznych oblastiach. Ide o iniciatívy EQUAL, INTERREG,
18 URBAN a LEADER. Iniciatíva EQUAL je zameraná na podporu riešení pri odstra ňovaní diskriminácie, nerovností na trhu práce a sociálnej inklúzie. Je financovaná z Európskeho sociálneho fondu. INTERREG podporuje cezhrani čnú spoluprácu v rámci EÚ a spoluprácu medzi národnými, regionálnymi a lokálnymi inštitúciami v rámci spolo čenstva. URBAN je iniciatívou spolo čenstva zameranou na obnovu miest a podporu ich trvalo udržate ľného rozvoja. LEADER podporuje vytváranie sietí a hľadanie nových stratégií rozvoja vo vidieckych lokalitách (BABITZ, 2005).
1.4. Čerpanie štrukturálnych fondov
1.4.1 Ciele pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ
Európska únia má definované tri ciele, do ktorých smeruje 94% finan čných prostriedkov EÚ:
CIE Ľ 1 – Podpora rozvoja zaostávajúcich regiónov
Cie ľ je zameraný na pomoc zaostávajúcim regiónom členského štátu EÚ. Ide hlavne o investície do výroby a na trvale udržate ľný rozvoj. Uchádza ť sa o ňu môžu regióny, ktorých HDP na obyvate ľa v posledných troch kalendárnych rokoch bol nižší ako 75% priemeru HDP Európskej únie. Prostriedky na dosiahnutie cie ľa sa poskytujú z ERDF, ESF a EAGGF.
CIE Ľ 2 – Podpora hospodárskej a spolo čenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam Tento cie ľ podporuje tie regióny, ktoré čelia štrukturálnym problémom v súvislosti so sociálno-ekonomickými zmenami v priemysle a a službách, tiež aj upadajúce vidiecke oblasti a mestské oblasti v ťažkostiach. Prostriedky na dosiahnutie cie ľa sú poskytované z ERDF a ESF.
CIE Ľ 3 – Modernizovanie systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti Cie ľ je zameraný na podporu v znevýhodnených regiónoch, ktoré sa stretávajú s ve ľkými problémami na trhu práce a s nezamestnanos ťou. Ide o napomáhanie, adaptovanie a modernizovanie systému zamestnanosti, vzdelávania a odborného výcviku a vzdelávacích programov. Prostriedky sú tiež poskytované z ESF (ABY EURÓPSKE FONDY SLÚŽILI SLOVENSKU I., 2003).
19 1.4.2 Programové dokumenty pre využívanie štrukturálnych fondov pre roky
2004 – 2006
Programovanie v EÚ je založené na povinnosti vypracováva ť viacro čné rozvojové programy. BABITZ (2005) poukazuje nato, že ako každá verejná inštitúcia a jej verejné programy, aj štrukturálne fondy majú svoje programovacie obdobia. V rámci štrukturálnych fondov skon čilo v r. 2006 programovacie obdobie 2000 – 2006 a v r. 2007 za čalo nové programovacie obdobie na r. 2007 – 2013.
Obr. č.2: Programové dokumenty viažuce sa na využívanie štrukturálnych fondov v programovom období 2004 -2006
Národný rozvojový plán
NDP
Rámec podpory spolo čenstva
CSF
Opera čné programy
OP
Regionálny opera čný Sektorový opera čný
program program
(zdroj: Belajová – Fáziková, Regionálna ekonomika , 2004)
Základným dokumentom , ktorý definuje priority štrukturálnej a regionálnej politiky Slovenskej republiky na obdobie 2004 – 2006, je Národný rozvojový plán , ktorý spolu s Doplnkom k Národnému rozvojovému plánu predstavuje základný rámec na čerpanie rozvojovej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Koordináciou prípravy Národného rozvojového plánu bolo poverené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na Národný rozvojový plán nadväzujú Opera čné programy, ktoré hlbšie ur čujú a spres ňujú
20 priority v jednotlivých oblastiach a Programové doplnky. Ktoré obsahujú podrobné informácie o každom z navrhovaných opatrení. Opera čné programy obsahujú konkrétne stanovené priority, na ktoré sa bude štrukturálna podpora zameriava ť. Slovenská republika prijala v procese programovania na roky 2004 – 2006 jeden opera čný program a tri sektorové opera čné programy, a to konkrétne Opera čný program Základná infraštruktúra, Sektorový opera čný plán Priemysel a služby, Sektorový opera čný plán Ľudské zdroje a Sektorový opera čný plán Po ľnohospodárstvo a rozvoj vidieka . Každý zo spomenutých programových dokumentov obsahuje konkrétne priority, ktoré sú ďalej rozvinuté do jednotlivých opatrení. Ku každému programovému dokumentu sú taktiež vypracované Programové doplnky . Tieto dokumenty obsahujú podrobný opis jednotlivých opatrení, definujú kone čných príjemcov v rámci daných opatrení, kritériá na výber projektov a pod. NÁRODNÝ ROZVOJOVÝ PLÁN SR , 2003a).
Opera čný program Základná infraštruktúra
1. Dopravná infraštruktúra 2. Environmentálna infraštruktúra 3. Lokálna infraštruktúra
Sektorový opera čný plán Ľudské zdroje
1. Rozvoj aktívnej politiky trhu práce 2. Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce 3. Zvýšenie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily a vstupujúcich na trh práce
Sektorový opera čný program Priemysel a služby
1. Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu 2. Rozvoj cestovného ruchu
Sektorový opera čný program Po ľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
1. Podpora produktívneho po ľnohospodárstva 2. Podpora trvalo udržate ľného rozvoja vidieka
(NÁRODNÝ ROZVOJOVÝ PLÁN SR , 2003).
21 1.5 Opera čný program Základná Infraštruktúra
Globálnym cie ľom pod ľa BALKA (2004) OP ZI do roku 2006 je „Podpora vyváženého regionálneho rozvoja prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov.“
Opera čný program Základná infraštruktúra si dal na za čiatku smelý cie ľ – podpori ť rozvoj slovenských regiónov, zvýši ť ich ekonomický potenciál a tým zabezpe čiť ich konkurencieschopnos ť. Mnohé analýzy ukázali, že regionálnu nerovnováhu a ve ľké rozdiely spôsobuje práve nedostato čná infraštruktúra, preto bolo jasné, že jej rozvoj musí by ť v centre záujmu. Opera čný program Základná infraštruktúra je prepojený s cie ľmi a prioritami Národného rozvojového plánu, ktorý definuje vyvážený regionálny rozvoj ako jeden so svojich špecifických cie ľov. Je jedným z programov, v rámci ktorého bolo v skrátenom programovacom období možné čerpa ť finan čné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Pre program bolo na roky 2004 – 2006 vy členených z ERDF viac ako 422 miliónov EUR. Riadiacim orgánom pre OP ZI je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Priority a opatrenia OP ZI sú zamerané na podporu regionálneho rozvoja Cie ľa 1 Slovenskej republiky, čo znamená, že OP ZI je ur čený pre územie siedmych samosprávnych krajov – Trnavského, Tren čianskeho, Nitrianskeho, Žilinského, Banskobystrického, prešovského a Košického samosprávneho kraja. Cie ľ 1 zah ŕň a také zaostávajúce regióny, v ktorých hodnota hrubého domáceho produktu obyvate ľstva, meraná paritou kúpnej sily a vypo čítaná na základe údajov ES v priemere za posledné tri kalendárne roky, je menšia ako 75% priemeru Európskeho spolo čenstva (PROJEKTY REALIZOVANÉ V RÁMCI OP ZI 2004- 2006a).
1.5.1 Priority a opatrenia OP Základná infraštruktúra
V rámci Opera čného programu Základná infraštruktúra sú zahrnuté nasledovné priority:
Priorita 1 – Dopravná infraštruktúra
V rámci nej opatrenia: Modernizácia a rozvoj železni čnej infraštruktúry, Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry a Modernizácia a rozvoj infraštruktúry leteckej dopravy.
22 Priorita 2 – Environmentálna infraštruktúra
V rámci nej opatrenia: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu racionálnych vôd, Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia, Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva, Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného prostredia
Priorita 3 – Lokálna infraštruktúra
V rámci nej opatrenia: Budovanie a rozvoj ob čianskej infraštruktúry v regiónoch, pod opatrenie Budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry, Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry, Budovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry, Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry, opatrenie Budovanie a rozvoj informa čnej spolo čnosti pre verejný sektor, Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky, Renovácia a rozvoj obcí (PROJEKTY REALIZOVANÉ V RÁMCI OP ZI 2004- 2006).
1.5.2 Riadiaci orgán pre OP Základná infraštruktúra
Sprostredkovate ľským orgánom pod Riadiacim orgánom pre Prioritu 1 – Dopravná infraštruktúra je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Cie ľom tejto priority je odstráni ť neuspokojivé parametre dopravnej infraštruktúry a vytvori ť podmienky pre zvýšenie efektivity a kvality dopravného systému na národnej a regionálnej úrovni pri sú časnom znížení negatívnych dopadov dopravy na životné prostredie. V rámci tejto priority sa skvalitnila železni čná, cestná, ale aj letecká infraštruktúra. Budovali sa cesty, modernizovali železni čné trate a stanice a zvýšila sa aj bezpe čnos ť na slovenských letiskách.
Priorita 2 – Environmentálna infraštruktúra slúži na zlepšenie životného prostredia a jeho riadenia za ú čelom vytvorenia pevného základu trvalo udržate ľného spolo čenského a hospodárskeho rozvoja siedmych regiónov Slovenskej republiky. Jej sprostredkovate ľským orgánom pod Riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR.
Priorita 3 – Lokálna infraštruktúra je riadená Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR . V súvislosti s touto prioritou sa zlepšilo základné ob čianske vybavenie miest a obcí. V rámci tejto priority, ktorá je ur čená pre verejný sektor, sa prostredníctvom nenávratného finan čného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpo čtu zrekonštruovali školy, zdravotnícke a sociálne zariadenia, kultúrne inštitúcie.
23 Aktivity zadefinované v OP ZI v ďalšom programovom období sú obsiahnuté v troch programoch:
- Regionálnom opera čnom programe - Opera čnom programe Doprava a - Opera čnom programe Životné prostredie
V nasledujúcej tabu ľke sú uvedené alokované a nakontrahované finan čné prostriedky v rámci priorít OP ZI a po čte zmluvne uzatvorených projektov (PROJEKTY REALIZOVANÉ V RÁMCI OP ZI 2004- 2006c).
Preh ľad podporených projektov v rámci OP základná infraštruktúra pod ľa priorít (za obdobie od 1.1.2004 – 15.2.2007)
Tabu ľka č.1
Po čet Alokácie na roky Podpora projektov 2004 – 2006 zo zdrojov (EÚ+ŠR v Sk) EÚ+ŠR v Sk Priorita 1 – Dopravná 17 10 096 211 260,00 7 569 915 781,00 infraštruktúra Priorita 2 – Environmentálna 163 4 954 985 072,00 5 085 657 500,50 infraštruktúra Priorita 3 – Lokálna 682 4 415 565 480,00 3 555 072 381,28 infraštruktúra Celkom za OP ZI 931 20 712 646 175,00 17 000 626 912,00
( Zdroj: (Projekty realizované v rámci OP ZI 2004 – 2006).
24 2 Cie ľ práce
Rozvoj okresu a kvalita života jeho obyvate ľov sú ovplyv ňované úrov ňou rozvoja základnej infraštruktúry a tie zasa podmie ňujú možnos ť jeho ďalšieho rozvoja.
Okres Lu čenec je jeden z najzaostalejších okresov na Slovensku. Je sú čas ťou zaostávajúceho regiónu a preto práve v tomto okrese je zaujímavé pozorova ť ako postupne dochádza k jeho rozvoju, pri čom hlavným zdrojom premien je budovanie základnej infraštruktúry s využitím finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Hlavným cie ľom bakalárskej práce je analyzova ť finan čnú podporu základnej infraštruktúry z fondov EÚ vo vybraných obciach a mestách okresu Lu čenec v plánovacom období 2004 – 2006.
Parciálne ciele bakalárskej práce:
1. Charakteristika skúmaného územia 2. Analýza čerpania štrukturálnych fondov na financovanie podpory budovania základnej infraštruktúry v programovom období 2004-2006 v okrese Lu čenec 3. Analýza realizovaných projektov v okrese Lu čenec v programovom období 2004 – 2006 za OP ZI. 4. Zhrnutie, návrhy, odporú čania
25 3 Metodika práce a materiál
Objekt skúmania a jeho charakteristika
Výberovým súborom v bakalárskej práci boli obce a mestá okresu Lu čenec z poh ľadu čerpania štrukturálnych fondov v programovacom období 2004-2006 na budovanie základnej infraštruktúry pri využití dostupných údajov. Pre našu analýzu sme vybrali tie obce a mestá okresu Lu čenec, ktoré využili finan čné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ za ú čelom vybudovania alebo skvalitnenia základnej infraštruktúry a prispeli tak k postupnému rozvoj tohto okresu prostredníctvom úspešne zrealizovaných projektov. Referen čným obdobím pre skúmanie bolo Programové obdobie 2004 – 2006.V záujme naplnenia cie ľa bakalárskej práce sme postupovali pod ľa nasledujúceho postupu:
V teoretickej časti sme informácie získali štúdiom domácej a zahrani čnej odbornej literatúry, internetových zdrojov z ktorej sme získali teoretické poznatky o danej problematike a vypracovali Preh ľad o sú časnom stave riešenej problematiky, ktorý je prvou čas ťou práce.
Vo vlastnej práci sme:
charakterizovali okres Lu čenec z hľadiska 5 oblastí:
Administratívna štruktúra Obyvate ľstvo Hospodárstvo Technická infraštruktúra Nezamestnanos ť Cestovný ruch Potrebné údaje sme získali z Informa čnej databázy RRA Lu čenec o potenciály regiónu Novohrad, zo Stratégie sociálneho rozvoja mesta Lu čenec 2009, z informa čného portálu o mestách a obciach Slovenska, z internetových stránok Združenia miest a obcí Slovenska, Slovenskej správy ciest, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
26 a) charakterizovali systém finan čného riadenia štrukturálnych fondov, postup pri poskytovaní finan čnej pomoci a legislatívny rámec podpory regiónov SR v Programovom období 2004 – 2006 na základne informácií z odbornej literatúry. b) sa zamerali na analýzu čerpania vo vybraných mestách a obciach okresu Lu čenec zo štrukturálnych fondov EÚ pri budovaní základnej infraštruktúry. Potrebné údaje o projektoch a finan čných prostriedkoch sme zistili v publikácii Ministerstva výstavby a reg. rozvoja : Projekty realizované v rámci OP ZI. Mestá a obce okresu Lu čenec sme rozdelili do kategórii pod ľa po čtu obyvate ľov na kategórie: obce s po čtom obyvate ľov 0-499 obce s po čtom obyvate ľov 500-999 obce s po čtom obyvate ľov 1000-2999 obce s po čtom obyvate ľov 3000-4999 obce s po čtom obyvate ľov nad 5000
Informácie o po čte obyvate ľov, národnostnej štruktúre a vzdelanostnej štruktúre sme získali prostredníctvom Informa čného portálu o mestách a obciach Slovenska.
c) analyzovali úspešne zrealizované projekty v mestách a obciach okresu Lu čenec, ktoré sa dotýkali budovania základnej infraštruktúry v Programovom období 2004 – 2006 v nasledovnej štruktúre: Cie ľ projektu Popis projektu Prínos projektu
Materiál
Informácie o projektoch sme získali priamo na Obecných úradoch, z osobných stretnutí so starostami obcí, ktorí nám poskytli rozpo čty obcí, týkajúce sa príslušného obdobia, žiadosti o poskytnutie finan čných prostriedkov z fondov EÚ, projektové spisy a fotografický materiál, ktorý je sú čas ťou Prílohy.
Metódy
v celej práci sme použili metódu vedeckej abstrakcie vo vlastnej práci sme použili metódu analýzy a riadeného rozhovoru v závere sme použili metódu syntézy
27 4 Výsledky práce 4.1 Charakteristika okresu Lu čenec
Okres Lu čenec je sú čas ťou Banskobystrického kraja. Okres má rozlohu 825,6 km² a žije tu 73 047 obyvate ľov v dvoch mestách ,v meste Lu čenec a Fi ľakovo a v 55 obciach. Správne sídlo okresu je mesto Lu čenec . Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pri čom na juhu hrani čí s Ma ďarskou republikou, na západe s Nitrianskym krajom, na východe s Košickým krajom, na severe s Tren čianskym a Žilinským krajom (Obr. č.3).
Obr. č.3: Poloha okresu v Banskobystrickom kraji
(zdroj:www.wikipedia.sk)
28
4.1.1 Základné údaje
Okres Lu čenec je prirodzeným geografickým centrom južnej časti Banskobystrického kraja. Svojou rozlohou, ktorá je o 150 km2 vä čší, ako je priemerný okres, patrí medzi vä čšie okresy Slovenska. Južná hranica okresu je zárove ň štátnou hranicou s Ma ďarskou republikou, na severe sa územie okresu postupne dvíha do Revúckej vrchoviny, ktorá je sú čas ťou Slovenského Rudohoria a na juhu zasahuje do Cerovej vrchoviny, ktorá je chránenou oblas ťou. Samotné jadro okresu leží v Lu čenskej kotline. Terén je rovinatý, s najúrodnejšou pôdou v strednej časti okresu, najmä v okolí rieky Ipe ľ. Povrch lu čenskej kotliny je pahorkatinatý, miestami sa nachádzajú doliny a kotliny obklopené vrchmi Cerovej vrchoviny a Slovenského Rudohoria. V okrese sa nachádzajú ložiská nerastných surovín, ktoré majú význam pre ťažobné ú čely, hlavne nerudné suroviny, ktoré vytvárajú priestor pre rozvoj miestneho priemyslu. Geografická poloha a rozdielna členitos ť územia ur čuje ve ľmi rozdielne klimatické podmienky, južná čas ť okresu sa vyzna čuje priaznivejšou klímou ako drsnejšia severná. Podnebie je v letnom období horúce, so zna čným po čtom slne čných dní a s nízkymi vodnými zrážkami. Najvä čším vodným tokom je rieka Ipe ľ, do ktorej priteká Tuhársky a Krivánsky potok. Z dôvodu nedostatku vodných zdrojov sa na zavlažovanie v po ľnohospodárstve vybudovali umelé vodné nádrže v Ružinej, Mýtnej, Lu čenci, Ve ľkých Dravciach, Tomášovciach a Ľubore či, niektoré z nich slúžia aj na rekrea čné účely. Celkovo na území okresu je málo lesov, do okresu zasahuje chránená krajinná oblas ť Cerova vrchovina , okrem toho sa okres Lu čenec môže popýši ť dvoma chránenými areálmi (Volav čia kolónia a Budinský les) štyrmi prírodnými rezerváciami, dve národné prírodné rezervácie (známa Šomoška) a štyrmi prírodnými pamiatkami.
4.1.2 Administratívna štruktúra
Okres Lu čenec vznikol v r. 1923, pri prvom administratívnom členení v rámci novej ČSR do tohto roku patrilo územie okresu do Novohradskej župy a sčasti do Gemersko – malohontskej župy. Po čas 2. Svetovej vojny územie na juh od Lu čenca okupovalo
29 Ma ďarsko.Okres Lu čenec prešiel do r. 1991 mnohými administratívnymi zmenami, až sa v tomto roku stal sú čas ťou Banskobystrického kraja a tento stav trvá až po sú časnos ť. 4.1.3 Obyvate ľstvo Okres Lu čenec má 73 047 obyvate ľov a týmto stavom sa zara ďuje medzi stredne ve ľké okresy Slovenska. Z hľadiska štruktúry prevláda ženské pohlavie. Jeho hustota za ľudnenia je nižšia ako celoslovenský priemer. Osídlenie okresu je rovnomerné, v okresnom meste žije približne 40% obyvate ľstva. Územia má z hľadiska možného za ľudnenia zna čné rezervy, na 1 km2 pripadá 95 obyvate ľov, čo je menej ako celoslovenský priemer.
Národnostná štruktúra: - 63,5 % národnos ť slovenská - 33,8 % národnos ť ma ďarská - 1,7 % národnos ť rómska - 0,6 % národnos ť česká - 0,1 % národnos ť moravská - 0,3 % národnos ť ostatná
Graf č.1
(Zdroj: Vlastné spracovanie)
30
Vzdelanostná štruktúra: vedecká výchova: 0% vysokoškolské: 2,24% vyššie: 0,80% úplné stredné odborné s maturitou: 9,42% úplné stredné všeobecné s maturitou: 2,93% úplné stredné s maturitou: 6,12% stredné odborné bez maturity: 0,16% úplné základné : 39,10% nedokon čená základná, bez vzdelania: 14,02% vyu čenie: 25,17%
Na vidieku žije 47 % obyvate ľov okresu, a to v 55 obciach:
Tab. č. 2 : Štruktúra obcí pod ľa po čtu obyvate ľov Po čet obyvate ľov: Po čet obcí: Do 199 obyvate ľov 5 obcí Od 200 do 499 obyvate ľov 21 obcí Od 500 do 999 obyvate ľov 18 obcí Viac ako 1000 obyvate ľov 9 obcí Viac ako 2000 obyvate ľov 2 obce (Zdroj: Vlastné spracovanie)
Najstaršou obcou v okrese je obec Hali č (12.stor.), najmladšou Šiatorská Bukovinka (r. 1959), najmenší po čet obyvate ľov má obec Praha (87), najvä čší obec Divín (2091), najvä čší kataster má obec Ábelová (5217 ha), najmenší obec Prša (391 ha). Okres Lu čenec má nízku vzdelanostnú úrove ň, ktorá je podmienená prevahou na vzdelanie nenáro čných odvetví a tiež sa vyzna čuje migráciou mladého vzdelaného obyvate ľstva. Obyvatelia migrujú za prácou nielen v rámci okresu, a to najmä do iných regiónov, resp. do iných štátov – Ma ďarsko, Čechy. Jedná sa o odborníkov v bývalých strojárskych profesiách, vysokoškolsky vzdelaných obyvate ľov a tých, ktorých neviažu k okresu zatia ľ
31 rodinné vz ťahy. Vývoj obyvate ľstva charakterizuje znižovanie po čtu obyvate ľov, ktorý je zaprí činený prirodzeným úbytkom obyvate ľstva, pôrodnos ť je teda nižšia ako úmrtnos ť.
V produktívnom veku je 64% obyvate ľstva, obyvate ľstvo v predproduktívnom veku ma klesajúcu tendenciu od r. 1996,poproduktívne obyvate ľstvo zaznamenalo mierny nárast, čo súvisí s celoslovenskou tendenciou zvyšovania po čtu obyvate ľov v poproduktívnom veku. Priemerný vek obyvate ľov je 39,55 rokov (31.12.2007).
4.1.4 Hospodárstvo
Priemyselná výroba v okrese Lu čenec ešte stále prechádza procesom transformácie a v poslednom období bola zredukovaná čo do množstva ako aj štruktúry. Hospodárska produkcia sa posúva na malé a stredné podniky živnostníkov, ktorí sú v okrese dôležitým článkom hospodárskej štruktúry Najdôležitejším odvetvím je stále potravinársky priemysel a priemysel stavebných hmôt, ktorý je v okrese rozmiestnený v okrese pod ľa výskytu potrebných surovín. Tieto odvetvia dop ĺň a ešte textilný, nábytkársky, kovospracujúci a opravárenský priemysel. V okrese sa vyrábajú pekárenské a cukrárenské výrobky, mäso a mäsové výrobky, pánska a dámska konfekcia, nábytok, parkety, tehly, strešné krytiny, žiaruvzdorné stavebné materiály, náhradné diely pre stavebné stroje a autobusy, nadstavby na motorové vozidlá, vykurovacie telesá pre domácnosti, krby, kachle, záhradné grily, vane, sprchovacie kúty, výroba keramických obkladov a dlaždíc bola ku koncu roku 2009 pozastavená. V okrese však postupne vznikajú aj nové firmy, ktoré úspešne reprezentujú okres v rámci Slovenska, ich spolo čným cie ľom bude hlavne modernizácia technologických zariadení, inovácie, zvýšenie kvality výrobkov a udržanie sa na zahrani čnom a domácom trhu. V okres sa postupne znížil podiel ve ľkých zamestnávate ľov na celkovej zamestnanosti a zvýšil sa po čet živnostníkov a podnikov s po čtom zamestnancov do 20. K 31.12.2008 bolo evidovaných 3569 živnostníkov, 191 podnikajúcich v slobodných povolaniach a 190 samostatne hospodáriacich ro ľníkov. Zo súkromného sektora pod ľa druhu vlastníctva bolo v okrese Lu čenec v roku 2008 evidovaných 881 právnických a fyzických osôb s tuzemským vlastníctvom a 144 so zahrani čnou ú čas ťou.
32
Pozitívne zmeny môže pre okres Lu čenec prinies ť realizácia Priemyselného parku Lu čenec – Juh. Na výstavbu tohto priemyselného parku bola schválená dotácia zo štrukturálnych fondov i zo štátneho rozpo čtu. V novovybudovanom Priemyselnom parku je kompletne vybudovaná infraštruktúra a za čalo sa už s výstavbou prvého závodu na spracovanie plastov (Milenium Trading Lu čenec a.s.). Ďalším prínosom pre okres môže rozpracovaný projekt Silikátovej hospodárskej zóny a objavenie geotermálneho vrtu pri obci Rapovce, ktoré môžu zabezpe čiť využitie dostupných surovinových a ľudských zdrojov v okrese. Údaje v tabu ľke a ich porovnanie s celoslovenskými hodnotami sved čí o vyššej ekonomickej aktivite, čo nazna čuje, že v okresoch je menší podiel ekonomicky neaktívnych osôb, t.j. osôb, ktoré nepracujú a prácu si neh ľadajú (Tab. č.3).
Tabu ľka č. 3 Miera ekonomickej aktivity
Miera ekonomickej Miera ekonomickej Miera ekonomickej aktivity obyvate ľstva aktivity - muži aktivity - ženy Okres 54,08% 62,62% 46,46% Lu čenec Slovenská 52,0% 61,9% 42,8% republika
(zdroj: Stratégia sociálneho rozvoja mesta Lu čenec 2009) -
Okres má taktiež priaznivé podmienky na pestovanie teplomilných plodín, ako sú zelenina, cukrová repa, kukurica, ja čme ň a pšenica, po ľnohospodárstvo je teda prevažne zamerané na pestovanie technických plodín a husto siatych obilnín., ale v niektorých oblastiach sa pestuje aj ľan a tabak. Významné pre okres aj ovocinárstvo a v ňom najmä pestovanie marhú ľ a broský ň, rozšírené je taktiež pestovanie vini ča. Aby mohli po ľnohospodárske podniky zabráni ť úpadku, musia plánovať výrobu jednotlivých komodít pod ľa potrieb trhu a zabezpe čiť celkovú reštrukturalizáciu výrobného procesu. Na území okresu je dostatok roz ľahlých lúk a pasienok, ktoré sa využívajú pri chove hovädzieho dobytka a jahniat, ale v živo číšnej výrobe má svoje miesto aj chov ošípaných.
33 Čo sa týka lesného hospodárstva, produkcia drevnej hmoty prebieha v súlade so zve ľaďovaním lesa a jeho zachovania ako základného krajinotvorného prvku v životnom prostredí, preto sú časne prebieha aj zales ňovanie nevyužitých plôch.
4.1.5 Technická infraštruktúra
Technická infraštruktúra ako jeden z endogénnych faktorov rozvoja je dôležitá pre firmy aj obyvate ľstvo, jej výkony uspokojujú všeobecnú potrebu, vyzna čuje sa nemerate ľnými ekonomickými efektmi, jej výkony sú vždy disponibilné, komplexné a jej budovanie je investi čne náro čné.
Sú čas ťou technickej infraštruktúry sú:
Dopravné siete Energetické siete Vodovody a kanalizácie Telekomunika čné siete Odpadové hospodárstvo
V okrese Lu čenec je najlepšia dopravná situácia medzi okresmi pohrani čného kraja, kde je rozvinutá cestná aj železni čná doprava. Okres Lu čenec, ako sme už uvádzali, je prirodzeným geografickým centrom južného Slovenska, nachádza sa križovatke železni čnej trasy medzi Košicami , Bratislavou a Budapeš ťou. V okrese Lu čenec sa nachádza železni čná sie ť, ktorá je napojená na južný železni čný ťah Bratislava – Zvolen – Lu čenec – Jesenské - Košice, s možnos ťou napojenia do Ma ďarska (Fi ľakovo – Salgótarján).V budúcnosti sa uvažuje s elektrifikáciou tejto trate a modernizáciou železni čnej dopravy (Tab. č.4) Tab. č. 4: D ĺžka železni čných tratí v km
Km Lu čenec Zvolen 54 Lu čenec Hali č 8 Lu čenec Kalonda Nógrádszakál 26 Salgotarján Fi ľakovo Lu čenec 35
(Zdroj: www.ssc.sk )
34 Ve ľkým negatívom je nedostato čná cestná sie ť, nevybudovaná južná trasa dia ľnice spájajúca Bratislavu a Košice, čo nepriaznivo ovplyv ňuje rozhodnutia investorov. Náhradou by mohlo by ť 70 km vzdialené mesto Hatvan (Ma ďarská republika), kde už je vybudované napojenie na európsku dia ľni čnú sie ť. Okres Lu čenec v porovnaní so Slovenskou republikou a okresom Bratislava II, nemá vybudované dia ľnice a rýchlostne cesty. V okrese Lu čenec jednozna čne prevládajú cesty III. Triedy (Tab. č.5).
Tab. č.5: D ĺžka dopravných ciest v km a hustota cestnej siete v okrese Lu čenec
SR Okres Lu čenec Dia ľnice km 316,19 0 Rýchlostné cesty km 77,98 0 Cesty I. triedy km 3263,30 82,80 Cesty II. Triedy km 3729,00 37,90 Cesty III. Triedy km 10 393,90 216,35 Spolu 17 786,54 339,97 Hustota cestnej siete km/km2 0,363 0,412 Hustota cestnej siete 3,306 4,638 km/obyv.
(Zdroj: www.ssc.sk )
5 km na sever od mesta Lu čenec sa nachádza letisko Bo ľkovce, ktoré sa využíva v športovom letectve ,parašutizme (usporiadate ľ majstrovstiev sveta) a po ľnohospodárstve. Najbližšie letisko medzinárodného sa nachádza v 150 km vzdialenej Budapešti a Košiciach, Bratislava je vzdialená 257 km a Banská Bystrica 80 km.
Okresné mesto Lu čenec leží na trase dôležitých medzinárodných sietí plynu, ropy a telekomunikácií, je centrom významných oblastných energetických inštitúcií.
35 Zásobovanie obyvate ľov okresu kvalitnou pitnou vodou je základným predpokladom pre kvalitu ľudského života, existencia vodovodov, kanalizácií a ČOV sú časne vytvára podmienky pre ďalší sociálny a ekonomický rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni a v neposlednom rade prispieva k ochrane životného prostredia. V okrese Lu čenec je na verejný vodovod je napojených 26 obcí , čo je 50% z celkového po čtu obcí v okrese čo nám dokazujú údaje v Tab. č.6.
Tab. č. 6 : Preh ľad zásobovaných obyvate ľov pitnou vodou z verejných vodovodov v okrese Lu čenec- rok 2007.
Obec Po čet obyvate ľov v Po čet % zásobovaných obci zásobovaných obyvate ľov obyvate ľov v sled. z celkového roku po čtu obyvate ľov obce Divín 2026 1528 75,4 Hali č 1662 1660 99.9 Lehôtka 340 87 25,6 Lovinoba ňa 2075 1992 96,0 Mýtna 1175 385 32,8 Podre čany 583 564 96,7 Stará Hali č 663 656 98,9 To čnica 318 241 75,8 Tomášovce 1458 1450 99,5 Vidiná 1818 1776 97,7 Biskupice 1142 112 9,8 Bo ľkovce 659 221 33,5 Fi ľakovo 10 353 10 295 99,4 Lu čenec 27 743 27 692 99,8 Mikušovce 279 265 95,0 Prša 177 45 25,4 Rapovce 972 98 10,1 Trebe ľovce 970 303 31,2 Ábelová 235 235 100,0 Budiná 267 84 31,5 Lentvora 86 65 75,6 Polichno 146 125 85,6 Praha 100 88 88,0 Ružiná 868 606 69,8 Šíd 1166 438 37,6 Šávo ľ 678 370 64,0 Spolu: 57 859 51 381 88,8
(Zdroj :Informa čná databáza o potenciály regiónu Novohrad)
36 Z uvedených údajov vyplýva, že v okrese Lu čenec je 50% napojenos ť obcí na vodovod , čo je ve ľmi málo a že dopravná infraštruktúra v okrese Lu čenec je na priemernej úrovni s možnos ťou budúceho dobudovania rýchlostnej cestnej komunikácie, ktorá by umožnila dopravné spojenie so systémom dia ľnic Slovenska, z okresných miest má Lu čenec najlepšie dopravné spojenie so Zvolenom, nevýhodou okresu Lu čenec je letecká doprava, ke ďže v okrese sa nenachádzajú letiská pre verejnú medzinárodnú a nadregionálnu dopravu, ale len letisko na športové ú čely. Najlepšie železni čné spojenie má okres so Zvolenom s d ĺžkou 54 km, pre okres je charakteristické dobré železni čné napojenie s Ma ďarskou republikou, v okrese nie je možnos ť vodného dopravného spojenia.
4.1.6 Nezamestnanos ť
Miera nezamestnanosti v januári 2010 v okrese Lu čenec dosiahla hodnotu 23,58%, čo je vysoko nad krajským a celoslovenským priemerom. Hodnoty v rozmedzí 20 -30% patria medzi najvyššie na celom Slovensku a odzrkad ľujú viacero problémov v stave pracovného trhu. Nepriaznivým ukazovate ľom okresu Lu čenec je dlhodobá nezamestnanos ť, po čítaná ako podiel nezamestnaných nad 12 mesiacov z celkového po čtu evidovaných nezamestnaných. Hodnota tohto ukazovate ľa je vysoko nad celoslovenskými hodnotami. Okres Lu čenec sa podie ľa na zamestnanosti Slovenska len na úrovni 1,1 %.
4.1.7 Cestovný ruch
Z hľadiska cestovného ruchu má pre okres Lu čenec význam vodná nádrž Ružiná so strediskami Ružiná a Divín, sú tu možnosti stravovania, ubytovania, vodných športov, rybolovu, turistiky a cykloturistiky. Jedine čná je aj chránená krajinná oblas ť Cerova vrchovina, kde sa nachádza Kamenný vodopád, ako pozostatok sope čnej činnosti, jediný v strednej Európe. V blízkosti sa nachádza rekrea čné stredisko Obru čná. Podmienky na zimný cestovný ruch sú zna čne obmedzené, v prípade dobrých snehových podmienok sú v prevádzke 2 vleky v zimnom stredisku Javor. Okres Lu čenec patrí medzi okresy s najnižšou návštevnos ťou.
37 4.1.8 Okres Lu čenec ako sú čas ť regiónu Novohrad
Okres Lu čenec je centrom regiónu Novohrad, okrem neho tvoria tento región okresy ve ľký Krtíš a Poltár. Novohrad je jedným zo slovenských regiónov a turistických regiónov. Dnes tento región netvorí samostatnú územnosprávnu jednotku, pomenovanie Novohrad sa používa ako neformálny názov príslušného regiónu. Ide o stredne ve ľký okres na juhu Slovenska. V tomto type okresu prevažujú slabé stránok, najmä výrazne nepriaznivá sociálna situácia a tiež popula čná situácia. Z tohto h ľadiska ide výlu čne o problémový okres. Vybavenos ť environmentálnou infraštruktúrou, index vzdelávania, zamestnanos ť a ekonomickú produk čnú výkonnos ť môžeme tiež ozna čiť za slabšie stránky okresu tohto typu. Priemerne je tento okres vybavený technicko-obslužno-informa čnou infraštruktúrou, ale i v urbanizovanosti. Silnejšou stránkou je charakter osídlenia tohto okresu, čiasto čne i index pohybu obyvate ľov. Relatívne dobrá je aj krajinno- ekologická situácia, ktorá je však v okresoch typu zna čne diferencovaná.
38 4.2 Systém finan čného riadenia štrukturálnych fondov
4.2.1 Podpora zo štrukturálnych fondov
Možnos ť získa ť finan čné prostriedky zo štrukturálnych fondov má každá región a v rámci neho mestá a okresy, ktoré sp ĺň ajú požiadavky príslušnej legislatívy EÚ. Projekty sú v rámci ŠF realizované na decentralizovanom základe a nie je potrebné ich schválenie EK. Zodpovednos ť za výber projektov má v kone čnom dôsledku príslušný riadiaci orgán. Na rozdiel od rozdelenia finan čných prostriedkov štrukturálnych fondov pod ľa cie ľov a iniciatív, ktoré ur čuje EK, rozdelenie medzi jednotlivé fondy je v kompetencii SR. Finan čné prostriedky Európskeho spolo čenstva a prostriedky ur čené na spolufinancovanie zo štátneho rozpo čtu sú zaradené do štruktúry programového rozpo čtovania., čo je vlastne systém prípravy ŠR a jeho následnej realizácie formou umiest ňovania výdavkov do programov. Ide o systém aktivít a úloh vlády SR v súvislosti s s prioritami a disponibilnými zdrojmi, ktoré majú by ť zamerané na výsledok a efektívnos ť vynaložených výdavkov.
4.2.2. Poskytovanie finan čnej pomoci
Subjekt, ktorý chce čerpa ť finan čné prostriedky z fondov EÚ, musí svoj projektový zámer podriadi ť pod opatrenie konkrétneho programového dokumentu. V doplnku programu sú opatrenia uvedené v plnom znení a je k ním doložený súbor aktivít, ktoré konkrétne približujú nápl ň činností. Tomuto súboru budú musie ť potom po čas realizácie projektu zodpoveda ť výdavky. Pôsobenie aktivít vykonávaných pri realizácii projektu musí by ť zosúladené na vybranú cie ľovú skupinu , ktorú definuje príslušné opatrenie. Pomoc, aby mohla by ť ú činná, musí by ť koncentrovaná. Príspevok zo štrukturálneho fondu nesmie by ť jediným zdrojom financovania projektu. Preto je bezpodmiene čne nutné, aby žiadate ľ disponoval zdrojmi na spolufinancovanie. Takýmito zdrojmi môžu by ť prostriedky zo ŠR, rozpo čtu obcí, VÚC, úverové zdroje, pôži čky, dary, granty a pod. Existencia týchto zdrojov musí by ť preukázate ľná a ich použitie na realizáciu projektu dokladované. To sa týka aj prostriedkov získaných z fondov EÚ, inak môže dôjsť k diskvalifikácii projektu.
39 Výška príspevku na realizáciu projektu je variabilná v závislosti od opatrenia, žiadate ľ môže získa ť pomoc maximálne v uvedenej percentuálnej výške zostávajúce prostriedky na krytie si musí zabezpe čiť sám. Vo finan čnom pláne, ktorý je sú čas ťou programového doplnku, sa uvádza plánované rozdelenie týchto zdrojov a to v eurách aj v percentuálnom vyjadrení pomeru zdrojov zo štrukturálneho fondu, ŠR a vlastných zdrojov. Sú čas ťou programových dokumentov sú aj tabu ľky monitorovacích a hodnotiacich ukazovate ľov, ktoré stanovujú príslušné ukazovatele pre dané opatrenie. Poskytovanie finan čnej pomoci je vykonávané dvomi základnými spôsobmi: a) ak ide o projekt pre verejný sektor, pôjde o priame zadanie realizácie aktivít s predchádzajúcim ohodnotením kvality navrhovaného projektu alebo prostredníctvom uzavretej výzvy na predkladanie projektov, kde bude nasledova ť zmluvné zadanie vybraných služieb b) ak je kone čným prijímate ľom pomoci subjekt súkromného sektora, finan čná pomoc sa poskytuje na základe zverejnenia výzvy na predkladanie projektov, potom sa budú realizova ť dopytovo založené projekty, ich príprava je založená na princípe „zdola nahor“. Realizácia projektov predložených na základe výzvy bude prebieha ť v troch etapách: 1. Verejná výzva – predstavuje vypracovanie podkladov ako aj zverejnenie obsahu výzvy, na ktorú sa predkladajú projekty. V tejto fáze je zahrnuté aj vytvorenie hodnotiacej skupiny a príprava jej členov. 2. Výber projektov – je obdobie od prijímania projektov po uzatvorenie zmlúv Pozostáva z týchto fáz: a) Zaevidovanie projektu a jeho pridelenie príslušnému odboru b) Posúdenie komplexnosti projektu z vecného h ľadiska c) Posúdenie projektu z hľadiska rozpo čtu d) Posúdenie a výber projektov výberovou komisiou e) Oznámenie výsledku výberového procesu f) Vypracovanie návrhu zmluvy a jej podpis 3. Realizácia projektu a finan čné riadenie – zah ŕň a realizáciu projektu a finan čné riadenie. Je to obdobie od uzavretia zmluvy až po poskytnutie prvých finan čných prostriedkov na ú čet kone čného prijímate ľa.
40 4.3 Analýza čerpania ŠF vo vybraných obciach a mestách okresu Lu čenec v programovom období 2004 – 2006 za Opera čný program Základná infraštruktúra.
V okrese Lu čenec boli využité tieto opatrenia:
2. Environmentálna infraštruktúra - 2.1 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využívanie vôd 3. Lokálna infraštruktúra - 3.1.3 Budovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry - 3.1.4 Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry - 3.4 Renovácia a rozvoj obcí
Tab. č. 7 : Porovnanie so susednými okresmi
Využité Celkové verejné zdroje využité v regióne Novohrad z Programu opatrenia OP ZI v SK Ve ľký Krtíš Lu čenec Poltár Celkom 2.1 0 65 627 313,85 0 65 627 313,85 2.2 10 073 388,65 0 0 10 073 388,65 2.3 27 067 400,00 0 3 577 026,45 30 644 426,45
(zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov uverejnených v publikácii „Projekty realizované v rámci OP ZI 2004-2006“)
41 4.3.1 Analýza využitých finan čných zdrojov pod ľa obcí z hľadiska po čtu obyvate ľov (podporené projekty v rámci OP ZI za obdobie 1.1.2004 do 15.2.2007)
Ako vidíme v Tab. č.8 v kategórii obcí nad 5000 obyvate ľov ( v tejto kategórii je len mesto Fi ľakovo a Lu čenec) využilo finan čné prostriedky z fondov EÚ iba mesto Fi ľakovo a to v dvoch prípadoch. Mesto Fi ľakovo potrebovalo doplni ť služby v oblasti sociálnej starostlivosti, aby sa mohlo poskytnú ť potrebnú starostlivos ť chorým a osamoteným obyvate ľom mesta Fi ľakova a jeho okolia. Realizáciou projektu prostriedky prispeli k znižovaniu regionálnych disparít a vyváženejšiemu regionálnemu rozvoju v rámci SR. Tab. č. 8: Obce nad 5000 obyvate ľov
Obce Prijímate ľ Opatrenie Názov Suma NFP projektu (EÚ+ŠR) v SK Mesto Lu čenec 0,00 Sk Mesto Fi ľakovo Mesto 3.1.3 Domov 18 259 950,00 Sk Fi ľakovo Budovanie dôchodcov a rozvoj soc. Fi ľakovo infraštruktúry Mesto 3.1.4 Stav. úpravy 2 416 920,65 Sk Fi ľakovo Budovanie a modernizácia
a rozvoj kult. tech.
infraštruktúry vybavenia
objektov pre
kult.-vzd.
účely na Fi ľakovskom hrade Spolu: 20676870,65 Sk
(zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov uverejnených v publikácii „Projekty realizované v rámci OP ZI 2004-2006“)
Druhý projekt mesta Fi ľakovo bol realizovaný v spolupráci s RRA Lu čenec. Jeho cie ľom bolo yybudova ť turisticko - informa čné centrum Novohradu s patri čným marketingom, zrekonštruova ť hradný areál, ktorý v sú časnosti z h ľadiska bezpe čnosti má svoje kritické
42 body. Plánované NTIC a hrad sa nachádzajú v centre mesta , tým sa obnoví čas ť aj čas ť historického jadra mesta. Projekt prispeje k zlepšeniu všeobecnej ekonomickej situácii v programovom území a konkurencieschopnosti v sektore cestovného ruchu s cezhrani čným dopadom, pomôže zapoji ť sa do fungujúcich cezhrani čných štruktúr a tým zvýši ť možnosti pre efektívne využitie existujúceho potenciálu pre turizmus v cezhrani čnej oblasti BBSK (Tab. č.8).
V kategórii obcí od 2999 obyvate ľov do 4999 obyvate ľov v okrese nie je zastúpená ani jedna obec, preto údaje za túto kategóriu sme v analýze nevykazovali.
V kategórii obcí s po čtom obyvate ľov do 3000 obyvate ľov ako môžeme vidie ť v Tab. č.9 využili finan čné prostriedky 4 obce z celkového po čtu 8 obcí, čo predstavuje 50% obcí.
Dve obce, obec Hali č a Divín, využili finan čné prostriedky na vybudovanie, prípadne dobudovanie ČOV a kanalizácie, čím výrazne prispeli k zlepšeniu kvality života svojich obyvateľov, ako aj k zlepšeniu podmienok pre potenciálnych investorov a podnikate ľov a v neposlednej miere aj ku skvalitneniu životného prostredia.
Ďalšie dve obce, obec Lovinoba ňa a Vidiná, využili finan čné prostriedky na dokon čenie územnoplánovacej dokumentácie obcí. Túto dokumentáciu sa obecné úrady pokúšali zrealizova ť už nieko ľko rokov (obec Vidiná, dokonca už od r.1997), ale práve z dôvodu nedostatku finan čných prostriedkov k tomu nedošlo, až v ďaka prostriedkom z fondov EÚ a ŠR. Vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie je pre obec ve ľmi dôležitá na to, aby mohla realizova ť svoje ostatné priority na úseku rozvoja obce a pre potreby potencionálnych investorov a podnikate ľov, ktorí plánujú realizova ť investi čné aktivity v obci, dokon čenie územnoplánovacieho dokumentu má z dlhodobého hľadiska pozitívny dopad na zvýšenie životnej úrovne obyvate ľov obcí tým, že stanoví regulatívy a limity, ktoré neumožnia devastáciu kultúrnych, prírodných a ekonomických hodnôt v území obce.
43
Tab. č. 9: Obce do 3000 obyvate ľov Obce Prijímate ľ Opatrenie Názov Suma NFP projektu (EÚ+ŠR) v SK Divín Stredosl. 2.4 Kanalizácia a 35 408 627,05 Sk vod. spol. Zlepšenie ČOV a.s a rozvoj inf. na ochranu a rac. využ. vôd Hali č Stredosl. 2.4 Kanalizácia 30 218 686,80 Sk vod. spol. Zlepšenie a ČOV a.s a rozvoj inf. na 2.stravba ochranu a rac. využ. vôd Lovinoba ňa Obec 3.4 Dofinancovani 185 250,00 Sk Lovinoba ňa Renovácia e dokon čenie a rozvoj obcí územnoplánov acej dokumentácie Vidiná Obec 3.4 Dokon čenie 323 000,00 Sk Vidiná Renovácia územnoplánov a rozvoj obcí acej dokumentácie Biskupice, Mýtna, Radzovce, Šíd 0,00 Sk Spolu: 66135568,85 Sk (zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov uverejnených v publikácii „Projekty realizované v rámci OP ZI 2004-2006“)
44 V kategórii obcí do 1000 obyvate ľov (Tab. č.10) využila finan čné prostriedky z fondov EÚ na rozvoj obce len jedna obec, obec Rapovce, z celkového po čtu obcí v tejto kategórii 19. V obci pomohli finan čné prostriedky skvalitni ť život miestnym obyvate ľom, ktorí sa rozhodli postavi ť nové rodinné domy v menovanej obci tým, že bola zrekonštruovaná miestna komunikácia v ulici, ktorá vznikla novostavbami RD a že boli v celej ulici vybudované chodníky, čo u ľah čí život mladým rodinám s de ťmi (mami čky s ko číkmi a pod.)
Tab. č. 10 : Obce do 1000 obyvate ľov
Obce Prijímate ľ Opatrenie Názov Suma NFP projektu (EÚ+ŠR) v SK Rapovce Obec 3.4 Rekonštrukcia 4 812 361,59 Sk Rapovce Renovácia miestnych a rozvoj obcí komunikácií a výstavba chodníkov Belina, Bo ľkovce, Buzitka, Čakanovce, Čamovce, Dobro č, Fi ľ. Ková če, Holiša, Mu čín, Panické Dravce, Podre čany, Ružiná, Stará Hali č, Šávo ľ, Tomášovce, Trebe ľovce, Ve ľká nad Ip ľom, Ve ľké Dravce 0,00 Sk
Spolu: 4 812 361,59 Sk
(zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov uverejnených v publikácii „Projekty realizované v rámci OP ZI 2004-2006“)
45 V kategórii obcí do 500 obyvate ľov z celkového po čtu obcí 28, nevyužila finan čné prostriedky ani jedna obec. Hlavnou prí činou bol nedostatok vlastných finan čných prostriedkov, ktoré sú potrebné ako jeden zo zdrojov pri financovaní projektov z EÚ.
Tab. č. 11: Obce do 500 obyvate ľov
Obce Prijímate ľ Opatrenie Názov Suma NFP projektu (EÚ+ŠR) v SK Ábelová, Budiná, Bulhary, Gregorova Vieska, Kalonda, Kotmanová, Lehôtka Lipovany, Lentvora, Ľubore č, Lupo č, Mašková, Mikušovce, Nitra nad Ip ľom Nové Hony, Píla, Pinciná, Pleš, Polichno, Praha, Prša, Rátka, Šiatorská Bukovinka Šurice, To čnica, Tren č, Tuhár 0,00 Sk
(zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov uverejnených v publikácii „Projekty realizované v rámci OP ZI 2004-2006“)
V SR bolo v programovacom období 2004 – 2006 za Opera čný program Základná infraštruktúra predložených 3 424 žiadostí, z toho zrealizovaných projektov bolo 1279 .Na tieto projekty bolo zo zdrojov EÚ čerpaných 15 291 187 062 Sk a zo zdrojov ŠR 4 808 842 885 Sk.
Z údajov uvedených v tabu ľke vyplýva, že v okrese Lu čenec bolo celková využitá výška nenávratného finan čného prostriedku v Programovom období 2004 – 2006 za OP ZI 91 624 794 Sk pripadajúcich na 7 zrealizovaných projektov.
Celkove v Banskobystrickom samosprávnom kraji bolo v programovom období 2004-2006 za OP ZI podaných 471 žiadostí ,skuto čne zrealizovaných bolo 147 v sume 1 729 098 889,92 Sk.
Po čet obyvate ľov v okrese Lu čenec k 31.12.2007 je 73 047, preto na jedného obyvate ľa pripadá suma 1254 Sk .
46 Na grafe č. 2 vidíme ,že najviac prostriedkov čerpali v okrese Lu čenec mestá (obce nad 5000 obyvate ľov) a to sumu 20 676 870 Sk, potom obce do 3000 obyvate ľov a to sumu 508 250 Sk, zo všetkých obcí s po čtom obyvate ľov do 1000 čerpala iba jedna obec sumu 4 812 361,59 a z obcí do 500 obyvate ľov ne čerpala NFP ani jedna jediná obec.
Graf č. 2
(zdroj: vlastné spracovanie)
4.3.2 Porovnanie výšky prerozdelených euro fondov a miery nezamestnanosti na úrovni okresov
Pod ľa politiky EU a regionálnej politiky SR hlavným cieľom existencie eurofondov a ich prerozde ľovania je vyrovnávanie či zmier ňovanie regionálnych rozdielov. Je však ťažké dokáza ť, či eurofondy, a ak, tak akou mierou prispievajú k podpore hospodárskeho rozvoja a znižovaniu rozdielov medzi regiónmi. Ak by eurofondy mali plni ť svoj ciel, vyššiu podporu by mali dostáva ť tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v ekonomických ukazovate ľoch, akým je aj miera nezamestnanosti, horšie výsledky, mali by smerova ť teda do menej rozvinutých , zaostávajúcich regiónov alebo okresov, medzi ktoré patrí aj okres Lu čenec, v ktorom sa miera nezamestnanosti
47 pohybovala v Programovom období 2004 – 2006 na úrovni 20,3 %, a tým sa dostala na 11. miesto medzi okresmi SR (Príloha č.1) Ke ď porovnáme výšky príspevkov z eurofondov na jednej strane a mieru nezamestnanosti okresov na druhej strane, neboli podporované projekty z tých menej rozvinutých okresov, pretože okres Lu čenec sa v poradí príspevkov z eurofondov (2004-2006) v prepo čte na po čet obyvate ľov nedostal ani do prevej dvadsa ť pä ťky a nachádza sa až na 50. mieste! (Príloha č.2). Ako vidíme v tabu ľke v prílohe č. 2, v prvej desiatke okresov, ktoré sú zoradené pod ľa výšky príspevkov z eurofondov, ktoré sú do okresov distribuované na základe projektov schválených MVRR SR v období 2004-2006, sú nielen okresy, ktoré patria do prvej desiatky pod ľa miery nezamestnanosti. Medzi piatimi najmenej podporenými okresmi z eurofondov sa nachádza aj okres Lu čenec a susediaci okres Poltár, kde je miera nezamestnanosti nad 20%, teda nadpriemerná miera nezamestnanosti, tieto okresy patria teda medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine. Z tohto vyplýva, že pomoc z eurofondov nesmeruje k tým, ktorí ju najviac potrebujú, a tým sa cie ľ regionálnej politiky je len víziou a nie realitou.
48 4.4 Realizované projekty v okrese Lu čenec v programovom období 2004 – 2006 za OP ZI. V tejto časti práce analyzujeme vybrané projekty, ktoré boli úspešne zrealizované v okrese Lu čenec v programovom období 2004 – 2006 za OP ZI s pomocou finan čných prostriedkov z fondov EÚ. Informácie o projektoch sme získali priamo na Obecných úradoch.
Projekt č.1:
Zabezpe čenie komplexnej sociálnej a humanitnej starostlivosti o obyvate ľov v meste a regióne Fi ľakovo – Domov dôchodcov, Fi ľakovo
Žiadate ľ: Mesto Fi ľakovo, Radni čná 25, 986 01
Požadovaná suma: 19 221 000,– SKK
Schválený NFP: 18 259 950,– SKK
Obdobie realizácie projektu: 6. 7. 2006 – 31. 8. 2008
Ciele projektu : Cie ľom tohto projektu bolo rozšíri ť služby v oblasti sociálnej starostlivosti o starých a osamotených ľudí v meste Fi ľakovo a jeho okolí. Sústredi ť týchto obyvate ľov do spolo čného ubytovacieho zariadenia a poskytnú ť im potrebnú starostlivos ť pod ľa ich potrieb a fyzického stavu. Projekt riešil problematiku chýbajúcich služieb v oblasti sociálnej starostlivosti v meste a regióne Fi ľakovo. Ciele: dosiahnutie zlepšenia sociálnej vybavenosti mesta a regiónu Fi ľakovo zlepšenie životných podmienok ob čanov v oblasti ob čianskej infraštruktúry a integrácie sociálne vylú čených ľudí do komunít vybudovanie infraštruktúry na zabezpe čenie chýbajúcich služieb so zameraním na rekonštrukciu objektu vo Fi ľakove zlepšenie kvality sociálnej starostlivosti a služieb pre marginalizované skupiny v meste a regióne Fi ľakovo.
49 Popis projektu : Riešený objekt predstavoval prestavbu sú časného hospodárskeho bloku bývalých jaslí na domov dôchodcov. Išlo o dva objekty navzájom prepojene spojovacou chodbou. Projekt riešil rekonštrukciu oboch objektov spojením v jeden funk čný celok poskytujúci komplexne služby s príslušným zázemím.
Aktivity projektu :
prestavba predškolského zariadenia na domov dôchodcov výmena výplni otvorov zníženie energetickej náro čnosti stavebne úpravy
Prínos:
Zriadením domova dôchodcov sa vytvorili podmienky na poskytovanie chýbajúcich služieb, ale aj zlepšenie doteraz poskytovaných služieb. Realizáciou projektu prostriedky prispeli k znižovaniu regionálnych disparít a vyváženejšiemu regionálnemu rozvoju v rámci SR
Projekt č.2:
Dokon čenie územnoplánovacej dokumentácie obce Lovinobaňa
Žiadate ľ: Obecný úrad Lovinoba ňa, SNP 356/1 985 54 Lovinoba ňa
Požadovaná suma:185 250,– SKK
Schválený NFP:185 250,– SKK
Obdobie realizácie projektu: marec 2006 – február 2007
Ciele projektu : Dokon čiť ÚPN obce Lovinoba ňa v súlade so zákonom č.50/1976 Z. z. v znení neskorších predpisov – Stavebný zákon
50 Komplexne vyrieši ť priestorové usporiadanie a funk čné využitie územia, ur čiť zásady, navrhnú ť časový a vecný harmonogram, vytvori ť predpoklady pre trvalo udržate ľný rozvoj obce Lovinoba ňa Prispie ť k rozvoju vidieka využitím potenciálu, ktorý sa nachádza v území Zachovaním miestnej identity a kultúrnej kontinuity prispie ť k využitiu prírodného potenciálu regiónu Obyvate ľov obce a všetky zainteresované inštitúcie a subjekty aktívne zapoji ť do procesu pripomienkovania UPN a prispie ť tak k vytvoreniu všeobecne akceptovate ľnému dokumentu Prostriedky z EFRR by mali by ť využité na dokon čenie samotného dokumentu ÚPN. Cie ľovou skupinou, pre ktoré sa dokument spracuje sú občania obec Lovinoba ňa a Uderiná v celkovom po čte 2100 obyvate ľov, potencionálni investori a podnikatelia, ktorí plánujú realizova ť investi čné aktivity v obci, zahrani ční a domáci návštevníci regiónu a rekrea čnej oblasti Ružiná- Divín.
Popis projektu: Obec Lovinoba ňa leží na hlavnom ťahu štátnej cesty I. triedy I/050 Lu čenec - Zvolen, je vstupnou bránou do rekrea čnej oblasti Ružiná – Divín a je sú čas ťou veporského Slovenského Rudohoria. Obec má 2100 obyvate ľov, ktorých po čet narastá pomerne pomalým tempom. Obec má vybudovanú ČOV, kanalizáciu a je plynofikovaná (80% napojených domácností). Hlavnou prioritou obce je dokon čiť územnoplánovaciu dokumentáciu, aby mohla realizova ť svoje ostatné priority na úseku rozvoja obce. Prostriedky z EFRR by mali by ť využité na dokon čenie samotného dokumentu ÚPN. Cie ľovou skupinou, pre ktoré sa dokument spracuje sú občania obec Lovinoba ňa a Uderiná v celkovom po čte 2100 obyvate ľov, potencionálni investori a podnikatelia, ktorí plánujú realizova ť investi čné aktivity v obci, zahrani ční a domáci návštevníci regiónu a rekrea čnej oblasti Ružiná- Divín.
Prínos projektu pre rozvoj regiónu Dokon čenie územnoplánovacieho dokumentu bude ma ť z dlhodobého h ľadiska pozitívny dopad na zvýšenie životnej úrovne obyvateľov obcí tým, že stanoví regulatívy a limity, ktoré neumožnia devastáciu kultúrnych, prírodných a ekonomických hodnôt v území. Významným faktorom je aj to, že obec má spracovaný svoj program
51 hospodárskeho a -sociálneho rozvoja obce a dokon čenie ÚPN posilní jeho realizovate ľnos ť tým, že bude zah ŕň ať plánované investi čné aktivity. Po čas tvorby dokumentu sa musí nadviaza ť dialóg medzi zainteresovanými subjektmi v rozvoji územia, dôjde k nepriamemu zainteresovaniu ob čanov k formulácii priorít a rozvojových cie ľov a to je predpokladom na to, že vznikne dokument, ktorý prispeje k rozvoju obce a tým aj regiónu. Vznik dokumentu umožnil obci realizáciu investi čných aktivít, pri realizácii konkrétnych investi čných zámerov vzniknú pracovné miesta, čo posilní konkuren čnú schopnos ť obce a prispeje k znižovaniu rozdielov medzi obcami resp. regiónmi. Došlo k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedi čstva územia a lepšiemu využívaniu miestneho potenciálu.
Projekt č.3:
Kanalizácia a ČOV v obci Divín
Žiadate ľ : StVS Banská Bystrica pre obec Divín
Požadovaná suma: 35 408 627,05 SKK
Schválený NFP: 35 408 627,05 SKK (95% oprávnených nákladov projektu)
Obdobie realizácie projektu: jún 2006 – jún 2007 firmou Hydroekol spol. s r.o. Dolný Kubín
Ciele projektu : Dobudovanie 50% ČOV a 100% splaškovej kanalizácie Odkanalizovane celej obce s cie ľom napojenia všetkých RD na kanalizáciu
Popis projektu:
Obec Divín leží južnej časti Banskobystrického samosprávneho kraja v severnej časti okresu Lu čenec na hranici s okresom Detva. Susedí s obcami Tuhár, Ružiná a Mýtna, cez ktorú vedie cesta 1. triedy E 571 spájajúca Košice s Bratislavou. Obec má 2079 obyvate ľov a svojou polohou predstavuje stredný bod južnej časti BBSK.
52 Projekt komplexne rieši odvádzanie a čistenie odpadových vôd v predmetnej oblasti, a tak zabezpe čí úplnú napojenos ť obyvate ľov na kanaliza čnú sie ť a výrazné zlepšenie životného prostredia, ke ďže vyústenie pre čis ťovaných vôd je do Budinského potoka, tesne pred jeho vyústením do rekrea čnej vodnej nádrže Ružiná.
Prínos projektu pre rozvoj regiónu Projekt zabezpe čil úplnú napojenos ť obyvate ľov na kanaliza čnú sie ť a tým prispel k zvýšeniu životnej úrovne obyvate ľov obce a tým prispeje k znižovaniu rozdielov medzi obcami resp. regiónmi a taktiež prispeje k výraznému zlepšeniu životného prostredia.
Projekt č.4:
Kanalizácia a ČOV v obci Hali č
Žiadate ľ: StVS Banská Bystrica pre obec Hali č
Požadovaná suma: 30 218 686,80 SKK
Schválený NFP: 30 218 686,80 SKK (95% oprávnených nákladov projektu)
Obdobie realizácie projektu: júl 2006 – júl 2007 firmou Stavpo č
Ciele projektu Komplexné riešenie odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v obci Hali č prostredníctvom dobudovania splaškovej kanalizácie.
Pred za čatím realizácie projektu mala obec Hali č vybudovanú ČOV a len čiasto čne vybudovanú splaškovú kanalizáciu. Cie ľom projektu je pokra čova ť vo výstavbe kanaliza čnej siete, čím sa dorieši odkanalizovane a čistenie odpadových vôd z celej obce. Zvýšením podielu splaškových vôd na celkovom množstve čistených odpadových vôd sa zlepší čistiaci efekt biologického stup ňa ČOV.
53 Popis projektu Obec Hali č leží na juhu Banskobystrického kraja v severozápadnej časti Lu čenskej kotliny, vzdialená od mesta Lu čenec 7 km. Je to obec miestneho významu s rozsiahlym spádovým územím. Obec Hali č v rámci zlepšovania životnej úrovne svojich obyvate ľov pristúpila k postupnému budovaniu kanalizácie v jednotlivých uliciach obce. Predmetom je 2. Stavba, čiže pokra čovanie budovania kanalizácie. Po dokon čení ČOV a kanalizácie – 1. stavba bolo napojených 546 obyvate ľov, po dobudovaní 2. Stavby bude napojených 1045 obyvate ľov, v sú časností je napojených cca 1600 nehnute ľností v obci.
Prínos projektu pre rozvoj regiónu Projekt prispel k zvýšeniu napojenosti obyvateľstva predmetnej oblasti na kanaliza čnú sie ť, čím sa znížia rozdiely medzi prístupom k verejným vodovodom a k verejným kanalizáciám, znížia sa disproporcie medzi jednotlivými regiónmi a dosiahne sa súlad so Smernicou Rady č.91/271/EHS týkajúcou sa čistenia komunálnych odpadových vôd. Vybudovaním kanaliza čnej siete sa výrazne zlepšila životná situácia obyvate ľstva obce Hali č, zlepšila sa kvalita životného prostredia v predmetnej oblasti a zárove ň sa zamedzilo devastácii vodného toku Tuhárskeho potoka a zne čis ťovaniu podzemných vôd, v nadväznosti vodnej nádrže Ľadovo, ktorá slúži na rekrea čné ú čely pre ob čanov.
Projekt č.5:
Dokon čenie územnoplánovacej dokumentácie obce Vidiná
Žiadate ľ: Obecný úrad Vidiná, Športová 1,985 59 Vidiná
Požadovaná suma: 323 000 SKK
Schválený NFP: 323 000 SKK
Obdobie realizácie projektu: júl 2006 – júl 2007 firmou Stavpo č
Ciele projektu
Cie ľom rozvoja obce je zabezpe čiť pre obyvate ľov kvalitné životné prostredie s dobre fungujúcou ob čianskou a technickou vybavenos ťou, vytvori ť podmienky pre pracovné príležitosti vo výrobe, službách, agroturistike a rekreácii.
54 stanovenie základnej urbanistickej koncepcie rozvoja obce z h ľadiska funk čného, priestorového a prevádzkového, návrh plôch vhodných pre novú výstavbu, pre umiestnenie komer čných a iných aktivít, zhodnotenie stávajúcich výrobných plôch s návrhom ich ďalšieho rozvoja, preverenie kapacít dopravného a technického vybavenia s návrhom jeho ďalšieho riešenia vrátane vymedzenia potrebných plôch s technickým riešením, vymedzenie jednotlivých funk čno- priestorových celkov a návrh regulatívov pre ich ďalší rozvoj zhodnotenie podmienok životného prostredia s návrhom potrebných opatrení, zapracovanie generelu územného systému ekologickej stability, stanovenie verejnoprospešných stavieb a plôch, vyhodnotenie budúceho použitia po ľnohospodárskej a lesnej pôdy.
Popis projektu
Obec Vidiná sa nachádza na juhu stredného Slovenska, 3,5 km na sever od okresného mesta Lu čenec.
Obec leží na aluviálnej nive Krivánskeho potoka. Stred obce leží v nadmorskej výške 199 m (v chotári obce aj 300 m n. m.). Geomorfologicky patrí v rámci oblasti Lu čensko - košickej zníženiny do celku Juhoslovenská kotlina, pod celku Lu čenská kotlina a časti Novohradské terasy. Obec má 1837 obyvate ľov.
Hlavnou prioritou obce v danom období bolo dokon čiť územnoplánovaciu dokumentáciu, aby mohla realizova ť svoje ostatné priority na úseku rozvoja obce.
Prínos projektu pre rozvoj regiónu Vznik dokumentu umožnil obci realizáciu investi čných aktivít, pri realizácii konkrétnych investi čných zámerov vzniknú pracovné miesta, čo posilní konkuren čnú schopnos ť obce a prispeje k znižovaniu rozdielov medzi obcami resp. regiónmi. Došlo k zachovaniu prírodného a kultúrneho dedi čstva územia a lepšiemu využívaniu miestneho potenciálu .
55 Projekt č.6:
Rekonštrukcia miestnych komunikácií a výstavba chodníkov v obci
Žiadatee ľ: Obec Rapovce, Obecný úrad, Hlavná 99, 985 31 Rapovce
Schválený NFP: 4 812 361,– SKK
Obdobie realizácie projektu: august 2006 – október 2006
Informácie o projekte sme získali osobnou návštevou obec, s pánom starostom sa nám viackrát nepodarilo skontaktova ť a ostatný zamestnanci obecného úradu nám potrebné informácie nevedeli poskytnú ť.
Ciele projektu
Cie ľom projektu bola výstavba chodníka a rekonštrukcia komunikácie v ulici s novostavbami rodinných domov. Ke ďže išlo o novopostavené RD, chodníky tam predtým neboli vôbec a pôvodná komunikácia bola zničená z dôvodu budovania inžinierskych sietí pre novopostavené rodinné domy.
Projekt bol realizovaný firmou VOPOS TERM s.r.o Lu čenec Rozpo čet projektu : 5 065 644,- Sk Príspevok z ERDF : 3 799 233,- Sk Príspevok zo ŠR : 1 013 128,- Sk Vlastné zdroje: 253 282,- Sk Prínos projektu pre rozvoj regiónu: Vybudovaním chodníka prispelo ku skvalitneniu života miestnym obyvate ľom, ktorí sa rozhodli postavi ť nové rodinné domy v menovanej obci ,ulica vznikla novostavbami RD a nové chodníky u ľah čili život obyvate ľom obce, hlavne mladým rodinám s de ťmi (mami čky s ko číkmi a pod.)
56 5 Záver a návrh na využitie poznatkov
Návrh na využitie výsledkov
Analýzou čerpania finan čných prostriedkov sme zistili, že najmenej využili pri budovaní základnej infraštruktúry finan čné prostriedky z fondov EÚ obce do 1000 obyvate ľov a do 500 obyvate ľov, teda malé obce. Tieto obce nemajú dostatok finan čných prostriedkov vo svojom rozpo čte ani na spolo čné financovanie projektov vo výške 5%, situáciu by mohlo vyrieši ť spája ť malé obce do mikroregiónov a takto spolo čne rieši ť rozvoj obcí a budova ť základnú infraštruktúru Ke ďže pomoc sa realizuje formou nenávratného finan čného príspevku a ten sa neposkytuje zálohovo, ale formou refundácie, na základe predložených uhradených da ňových dokladov preukazujúcich skuto čnú výšku oprávnených nákladov a je vyplatený až po realizácií celého projektu, je to ďalší problém pre rozpo čty malých obcí. Riešením by mohlo by ť poskytnutie zálohových platieb na za čiatku realizácie projektu Realizácia projektov by bola dostupnejšia aj pre malé obce, keby sa znížil minimálny objem príspevku z fondov EÚ a obce by boli takto schopné si dofinancova ť 5% oprávnených nákladov
Záver
Cie ľom bakalárskej práce bolo analyzova ť čerpanie finan čných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v okrese Lu čenec pri budovaní základnej infraštruktúry a zmapova ť ich vplyv na región.
Prvá čas ť vlastnej práce sa zameriava hlavne na charakteristiku okresu Lu čenec, druhá a tretia čas ť práce nám ponúka bližšiu analýzu prostriedkov čerpaných zo štrukturálnych fondov, poukazuje na to, ktoré kategórie obcí a v akej výške čerpali finan čné prostriedky. Na základe dostupných informácií môžeme konštatova ť, že najviac využilo prostriedky mesto Fi ľakovo, pri čom zrealizovalo v programovacom období 2004- 2006 až tri projekty, z obcí do 3000 obyvate ľov využili túto možnos ť 4 obce, z obcí do 1000 obyvate ľov len jedna a z obcí do 500 obyvate ľov žiadna z obcí. Vo štvrtej časti
57 vlastnej práce sú prezentované úspešne zrealizované projekty okresu Lu čenec a ich dopad na hodnotené územie.
Programové obdobie 2004 – 2006 bolo obdobím skúseností. SR využila európsku solidaritu na 102,12 %. Peniaze smerovali predovšetkým na rozvoj regiónov, do inovácií a vzdelávania ľudí. Najlepšie dopadli OP týkajúce sa základnej infraštruktúry, rozvoja vidieka a po ľnohospodárstva ako aj ľudských zdrojov. Úspešných bolo 6600 projektov, do ktorých sa priamo či nepriamo zapojilo takmer milión obyvate ľov a pol milióna sa ich preškolilo.
Okres Lu čenec patrí medzi okresy, ktoré majú najviac ľudí bez práce a sú na chvoste platových štatistík. Jednou z možností, ako ľahšie preži ť a získa ť finan čné prostriedky, sú práve fondy EÚ.
Okres Lu čenec má dobrú dopravnú polohu všetkými smermi, je možnos ť vybudovania cestného prepojenia v smere od západu na východ úrovni rýchlostnej komunikácie, okres Lu čenec by sa tak nachádzal na trase Bratislava – Košice.
Blízkos ť hraníc by mohla podpori ť prílev kapitálu, technológií a využitie pracovnej sily, možnos ť cezhrani čnej spolupráce v oblasti práce, kultúry, turistiky, spolo čenských kontaktov a pod. Na základe skúseností môžeme konštatova ť, že v okrese Lu čenec sú vä čšie mestá a obce pripravené absorbova ť štrukturálne fondy, naopak malé obce a neziskové organizácie majú ve ľké problémy hlavne so systémom refundácie a spolufinancovaním, čo má ve ľký vplyv na realizáciu rozvojových aktivít.
Projekty by sa v budúcnosti mali hlavne zameriava ť na využitie dostupných surovín v regióne a tiež na infraštruktúru, vzdelávanie, informatizovanie, rozvoj cestovného ruchu a na ekonomický rozvoj. Problém vidíme viac v tom, že finan čné prostriedky z eurofondov nesmerujú pre tie okresy, ktoré to najviac potrebujú, napríklad pre tie, v ktorých je nadpriemerná miera nezamestnanosti, čoho príkladom je aj okres Lu čenec. Ak by mali eurofondy plni ť svoj cie ľ a teda vyrovnáva ť regionálne rozdiely, regionálna politika by sa mala zamera ť na to, že práve takéto okresy, s takýmito problémami na trhu práce, sa neocitnú na chvoste v štatistikách o pridelených finan čných prostriedkoch a že finan čné prostriedky z fondov EÚ nebudú len stratégiou na uskuto čnenie transferov verejných financií, ktoré sa predtým
58 získajú výberom daní od ob čanov a firiem, ale že sa skuto čne dostanú k tým, ktorí ich pomoc najviac potrebujú. Sta ť sa môže dokonca i to, že finan čné prostriedky z fondov EÚ môžu prispie ť k preh ĺbeniu rozdielov medzi regiónmi, pretože pri rozde ľovaní týchto finan čných prostriedkov platí princíp sú ťaživosti, to znamená, že ak okres s mierou nezamestnanosti 10% vypracuje lepší projekt, ako okres s mierou nezamestnanosti na úrovni 20%, hodnotiaca komisia ohodnotí lepší projekt vyšším počtom bodov a prisúdi mu tak možnos ť čerpa ť prostriedky z euro fondov. Celý proces získavania finan čných prostriedkov je ve ľmi zložitý, vä čšiu šancu na úspech majú žiadatelia, ktorí majú lepší a skorší prístup k informáciám na príslušných ministerstvách a nemožno preto ani vylú čiť, že by sa pri výbere a schva ľovaní projektov mohla vyskytnú ť i korupcia v tom zmysle, že niektorí štátni úradníci, ktorí sa podie ľajú na hodnotení a výbere projektov, za patri čnú „províziu“ uprednostnia vybraný projekt, teda nenáležite rozhodnú v prospech vybraného žiadate ľa. Spôsobi ť to môže anonymita posudzovate ľov v hodnotiacej komisii, ich mená nie sú zverej ňované a ich výber ministrom sa neriadi presne stanovenými pravidlami, alebo skôr tieto pravidlá nie sú verejnosti dostupné. Žiadate ľom môže pomôc ť pri získaní finan čných prostriedkov aj tá istá politická príslušnos ť prijímate ľa, ako má aj vládnuca strana, teda ministerstvo, ktoré rozhoduje o pridelení alebo schválení žiadosti o poskytnutie finan čných prostriedkov. Ako príklad by nám mohol poslúži ť prípad ke ď prijímate ľom finan čných prostriedkov sú štátne organizácie, samosprávy obcí, miest a krajov a nimi zriadené organizácie. Vtedy je tu možná hrozba, že ministerstvá sa budú pokúša ť smerova ť podporu z euro fondov do tých obcí, miest a regiónov, kde sú na vedúcich postoch samosprávy starostovia či primátori z tej istej politickej strany. Ak finan čné prostriedky da ňových poplatníkov budú rozde ľova ť úradníci a nebudú rozde ľované pod ľa skuto čných merate ľných ukazovate ľov vývoja regiónov, bude priestor na korupciu vznika ť stále. Pri rozde ľovaní finan čných prostriedkov z fondov EÚ to platí v plnej miere.
59 6 Použitá literatúra 1. Aby európske fondy slúžili Slovensku I,II .2003. Bratislava: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.2003 2. ALNER, J. 1999. PHARE, SLOVENSKO A VY . Bratislava: Delegácia Európskej komisie v SR, 1999. ISBN 80-968152-4-5 3. ARMSTRONG,H. – TAYLOR, J.1993. Regional economics&Policy. Second edition. London: Hal/Harvester Wheatsheat, 1993. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 4. BABITZ, M.-HAVRAN, R. 2005. Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentného využívania. Bratislava: Transparenty International Slovensko , 2005. s.7 – 10. ISBN 80-89244-00-9. 5. BALÁŽIK, M. a kol.1992. Všeobecná ekonomická teória – vybrané problémy . Bratislava: Ekonomická univerzita, 1992. 127 s. Podľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 6. BALKO, L. a kol.2004. Štrukturálne fondy Európskej únie v Slovenskej reflexii . Bratislava: EPOS, 2004. ISBN 80-8057-586-X 7. BARNIER, M. 2002. Regionálna politika európskej únie . Delegácia Európskej komisie v SR, 2002. ISBN 80-89102-01-8 8. BASIL, A. Coronakis 2002. The European handbook, Všeobecný sprievodca európskymi inštitúciami. Bratislava: Úrad vlády SR, vyd. Mercury s.r.o. , 2002.ISBN 80-968789-3-X 9. BELAJOVÁ, A.- FÁZIKOVÁ, M. 2004. Regionálna ekonomika . Vydanie druhé. Nitra: SPU, 2004. ISBN 80-8069-344-7. 10. BLAŽEK,J.2002. Teorie regionálního rozvoje. Praha : Univerzita Karlova, 2002. 211 s. ISBN 80 – 246-0384-5 11. BÚŠIK, J. 2000. Verejná správa a regionálny rozvoj . In: Postavenie a úlohy štátu pri podpore regionálneho rozvoja, skúsenosti zo Švaj čiarska – vývoj v Slovenskej republike.ÚVS. Bratislava, 2000. 71 s. 12. CIHELKOVÁ, E. a kol. 2007. Nový regionalismus – teorie a p řípadová studie (Europská unie).1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2007. 361 s. ISBN 978-80-7179-808- 8. 13. CIPÁR, M. 2004. Štrukturálna a regionálna politika EÚ. In EFEKT 3/2004. Bratislava, 2004. s. 18,19. 14. ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 15. GOODALL, B.1987. Dictionary of Human Geography . London: Pengiun Group., 1987, s.509. Pod ľa : ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 16. HAMALOVÁ M., TVRDO Ň J., ŽÁRSKA, E.1997. Regionalistika.Bratislava : Inšitút pre verejnú správu, 1997. ISBN 80-85327-43-0, s.100 17. HIGGINS, B. – SAVOIE, D. 1989. Introduction to the Economic and Politics Development . In: The Current State of Implementation of the Slovak Regional Policy . Boston University, Office for Strategy of the Development of the Society, Science and Technology of the Slovak Republic : Regional Economic Development, 1989. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4.
60 18. KOVÁ ČIKOVÁ, A.2003. Štrukturálne fondy EÚ. Bratislava: Kancelária NR SR, 2003. 29 s. 19. MAIER, G. – TÖDTLING, F.1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 2: Regionálny rozvoj a regionálna politika . Bratislava: ELITA, 1998. 211 s. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 20. MATOUŠKOVÁ, Z. a kol.2000. Regionální a municipální ekonomika . Praha: Fakulta národnohospodá řská VŠE, 2000, 156 s. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4 21. Národný rozvojový plán Slovenskej republiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, 2003. 22. PAŠIAK, J .2005 . Endogénna regionálna diferenciácia a diverzifikácia. In Podoby regionálnych odlišností na Slovensku . 2005. Bratislava: Sociologický ústav SAV, 2005. ISBN 80-855544-39-3 str.369 23. PERROUX, F. 1950. Economic Space : Theory and Application , In Quartely Journal of Economics . Jg.64, s.90-97, 1950. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4. 24. Príklady úspešne realizovaných projektov podporených z fondov EÚ v programovacom období 2004-2006.2008. Bratislava: CSF – Rámec podpory spolo čenstva,2008. 25. Projekty realizované v rámci Opera čného programu Základná infraštruktúra 2004 – 2006. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Regionálna politika Európskej únie, Kancelária pre oficiálne publikácie Európskeho spolo čenstva. 2002. Delegácia Európskej komisie v SR , 2002. ISBN 80-89102-01-8 26. TVRDO Ň, J.2000. Regionálne štruktúry v regionálnej vede a regionálnej politike . In: Dynamické vývojové procesy a štruktúry a ich medzinárodný kontext. Banská Bystrica: Fakulta politických vied a medzinárodných vz ťahov UMB, 2000, s. 157. . 27. TVRDO Ň, J.2004. Analýza dopadov systémových zmien na regionálne disponibility . In Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a sú časný stav.2004. Bratislava: Sociologický ústav SAV , 2004. ISBN 80-85544-35-0 28. VANHOVE, N. – KLAASSEN, I.H.1987. Regional Policy. Aveburg, Aldershot, Brookfield :A European Approach, 1987. Pod ľa: ČAJKA, P. a kol.2005. Praktické prístupy k štúdiu regionálnej politiky. Banská Bystrica: Univerzita M. Bela, 2005. 181 s. ISBN 80-8083-075-4.
61 Internetové zdroje:
29. BLAŽEK, J. 2009. Regionální politika. [online].2009 [cit.2009-09-21].Dostupné na internete: http://www.geogr.muni.cz/vyuka/HumanniG/SEG03pr3www.doc 30. Informa čná databáza o potenciáli regiónu Novohrad .2008.[online]. Lu čenec : Regionálna rozvojová agentúra, 2008.[cit. 2010-02-15]. Dostupné na internete: http://www.rra-lc.sk/wp/wp-content/uploads/informacna_databaza_lucenec_poltar.pdf 31. Informa čný portál o mestách a obciach Slovenska . [online].2010 [cit.2010-03-09] Dostupné na internete: http://www.obce.info/index.php?make=mapa&id=6&okres=48 32. Okres Lu čenec .[online].2010[cit.2010-03-09] Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Okres_Lu%C4%8Denec#In.C3.A9_projekty 33. Slovenská správa ciest. Rozvoj cestnej siete . [online].2010 [cit.2010-03-09] Dostupné na internete: http://www.ssc.sk/files/documents/koncepcia-dokumenty- prilohy/tabulky.pdf 34. Stav čerpania finan čných prostriedkov v PO 2004-2006, stav k 31.12.2009. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja . [online].2009 [cit.2010- 02-18].Dostupné na internete: http://www.strukturalnefondy.sk/sk/programovacie- obdobie-2004---2006/stav-cerpania-financnych-prostriedkov-v-po-2004-2006 33. Združenie miest a obcí Slovenska .Okresy .[online].2010 [cit.2010-03-09] Dostupné na internete: http://www.zmos.sk/okresy.phtml?id_menu=32394&module_action__74079__id_art= 11537 34. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny . [online].2010 [cit.2010-03-09] .Dostupné na internete: http://www.upsvar-lc.sk/j2omla/index.php 35. Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika ..[online].2010 [ cit.2010-19-3]. Dostupné na internete: http://www.konzervativizmus.sk/article.php?1451&ezin_author_id=48 36.Europa, gateway to the Europian Union. [online]. 2010 [cit.2010-29-3]. Dostupné na internete: http://europa.eu/pol/reg/index_en.htm
62 7 Prílohy
Príloha č. 1
Tab. č. 12: Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch Slovenska
Por. č. Okres Miera nezamestnanosti (31.12.2005) v % 1. Rimavská Sobota 29,2 2. Revúca 28,1 3. Ve ľký Krtíš 25,6 4. Kežmarok 24,4 5. Trebišov 24,2 6. Rož ňava 23,8 7. Sobrance 22,5 8. Košice- okolie 21,5 9. Sabinov 21,1 10. Poltár 20,9 11. Lu čenec 20,3 12. Gelnica 20,3 13. Žarnovica 20,0 14. Krupina 18,6 15. Michalovce 18,5 16. Vranov nad Top ľou 18,3 17. Banská Štiavnica 18,2 18. Detva 18,1 19. Medzilaborce 17,1 20. Levo ča 17,1 ( Zdroj: Štatistický úrad, 2006)
63 Príloha č. 2
Tab. č.13: Distribúcia euro fondov a miera nezamestnanosti
P. Príspevok Miera č. z euro fondov Príspevok nezamestna- Po čet (2004 – 2006) Okres z euro fondov nosti obyvate ľov v prepo čte na (2004 – 2006) (31.12.2005) (31.12.2005) po čet obyv. v Sk Po v Sk v % Por. r. 1 Tvrdošín 35 608 113 328 3 183 1 0,7 42 000 2 Dolný Kubín 39 453 121 256 3 073 2 12,0 35 800 3 Šala 54 196 161 738 2 984 3 12,9 30 108 4 Dunajská 114 788 284 657 2 480 4 7,4 62 Streda 468 5 Velký Krtíš 46 355 96 735 910 2 087 5 25,6 3 6 Sobrance 23 348 46 462 490 1 990 6 22,5 7 7 Krupina 22 596 44 571 300 1 973 7 18,6 14 8 Rimavská 82 648 1 54 264 1 867 8 29,2 1 Sobota 100 9 Medzilaborce 12 324 22 964 619 1 863 9 17,1 19 10 Stropkov 2 0 862 37 916 011 1 817 10 14,0 29 11 Komárno 107 037 187 719 701 1 754 11 9,7 48 12 Zvolen 67 626 117 579 120 1 739 12 11,3 38 13 Skalica 47 247 81 073 139 1 716 13 8,2 60 14 Púchov 45 601 68 976 756 1 513 14 5,0 69 15 Bardejov 76 543 112 126 860 1 465 15 16,0 24 16 Myjava 28 376 41 006 725 1 445 16 6,3 64 17 Zlaté Moravce 43 045 61 621 377 1 432 17 11,1 40 18 Svidník 33 407 46 980 782 1 406 18 16,1 23 19 Pieš ťany 64 019 87 086 435 1 360 19 5,5 68 20 Nové Zámky 147 703 194 716 407 1 318 20 12,3 33 21 Kežmarok 65 689 86 119 009 1 311 21 24,4 4 22 Liptovský 73 418 95 236 007 1 297 22 9,4 51 Mikuláš 23 Michalovce 109 547 133 250 426 1 216 23 18,5 15 24 Sabinov 55 658 66 844 123 1 201 24 21,1 9 25 Levo ča 32 377 38 532 901 1 190 25 17,1 20 26 Námestovo 57 816 68 698 962 1 188 26 9,8 47
27 Vranov n. 77 931 92 593 904 1 188 27 18,3 16 Top ľou 28 Stará 51539 57 518 300 1 116 28 10,8 41 Ľubov ňa
64 29 Žiar n. 47 836 43 183 218 1 112 29 16,3 22 Hronom 30 Galanta 95 004 102 041 056 1 074 30 6,6 63
31 Spišská Nová 95 531 102 433 599 1 072 31 16,9 21 Ves
32 Snina 39 090 41 145 827 1 053 32 15,0 28 33 Trebišov 104 633 105 954 728 1 013 33 24, 2 5 34 Nitra 163 768 163 136 518 996 34 8,7 57 35 Revúca 40 563 38 935 000 960 35 28,1 2 36 Prešov 164 331 142 924 197 870 36 15,0 27 37 Rož ňava 62 038 53 238 546 858 37 23,8 6 38 Topo ľč any 74 054 62 997 591 851 38 10,1 45 39 Partizánske 47 454 39 484 000 832 39 11,2 39 40 Trnava 126 986 94 958 100 748 40 6,1 66 41 Považská 64 549 47 753 343 740 41 8,5 58 Bystrica 42 Brezno 64 881 44 976 500 693 42 15,0 26 43 Košice - 110 997 68 706 400 619 43 21,5 8 okolie 44 Bánovce nad 22 961 000 601 44 9,1 53 Bebravou 38 190 45 Kysucké 18 027 000 531 45 12,1 34 Nové Mesto 33 950 46 Banská 16 937 8 471 000 500 46 18,2 17 Štiavnica 47 Prievidza 139 238 69 592 207 500 47 8,9 54 48 Humenné 64 519 31 880 982 494 48 12,0 36 49 Detva 33 070 16 084 000 486 49 18,1 18 50 Lu čenec 73 343 34 919 127 476 50 20,3 11 (Zdroj: Štatistický úrad SR 2006, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR,2007)
65 Príloha č.3: Fotogaléria
3.1 Fotodokumentácia k Projektu č.1
Obr. č. 5 a č. 6 :Domov soc. Služieb Fi ľakovo po rekonštrukcii
(zdroj: CSF – Rámec podpory spolo čenstva)
3.2 Fotodokumentácia k Projektu č.3
Obr. č. 7 a č.8 : Práce pri budovaní kanalizácie v obci Divín
(zdroj: obecný úrad Divín)
66 3.3 Fotodokumentácia k Projektu č.4
Obr. č.9 a č.10 Práce pri budovaní kanalizácie v obci Hali č
( zdroj: obecný úrad Hali č)
3.4 Fotodokumentácia k Projektu č. 6
Obr. č.10 a č.11 Novovybudovaný chodník v obci Rapovce
(zdroj: vlastné vyhotovenie)
67 Príloha č.4: CD
68