17. 111. 1975 Ro č nl k VIl. 2,- Kčs 6: o

V jubilejnom roku

Prvé tohtoročn é zasadanie iloven dujatla (recipročného za Festival ~es s kej hudobnej rady (27. lf. L r.) za kej a slovenskej hudby v ZSSR - uepntomnostl jej predsedu národné· 8. -24. XII . 1973), ktorého drama· ho umelca ). Cikkera viedol dr. L. turglckú nápll'l navrhne sovietska Mokrý a zúčastnil sa bo rladttef od strana, bude - predstaviť prltom­ boru umenia Min. k ultúry SS R ). Kot. nost, ale t tradfclu sovietskej hudby, Program zasadania bol bohatý, jeho jej žiínrovú mnohovrstevnost. V ťuzlskom boli Informácie o koncep rámci festivalu, na ktorom vystúpili el i l prípr avách viacer ých význam­ poprednl sovietski Interpreti, usku ných J>Odujatí v oblasti hudobného točni sa aJ pracovnO stretnutia kri ztvottt roku 1975. tikov oboch k1·ajln. Z8tva českoslove nskej hudobnej . Bratislavská lýra 1975 bude v diíoch tvorby - 'ľad koncertných podu1atl, 28.-31. mája: obsiahne českosloven ktoré budu prezentovať diela českých skú skladAtefskú súťaž, medzlnárod a slovenských sOCasných skludate­ nú skladatefskú sutaž P.urópskvch so fov a na ktorých sa budú podlefaf r:iallstlckých krajin a Kuby l tra popt•odné slovenské a česl<é hudob­ dičné prehlladkové koncerty. V tom né telesá, má otváracl koncert 20. to roku L ý ľa vstupu je do 10. rotní april a t. r. ( SOCR, dlr. O. Lenórd, ka - k jubileu organizátor! prlpra sólista L. Malý]. Dramaturgická ná vuju rcprezantatlvny bulletin, ktorý plit tejto dlhodobejšej plánovanej poskytne pohľad 1111 uplynulé ročnf akcie rod! !>a v spolupráci a z ná · ky, zaznamená v9sledky l ťtspechy vrhov oboch národných zvllzov l z v doterajilej llxlstencll festivalu. pon(tk lnštltúcli, ktoré sa Zatvy zú­ Programová strukture Bratislav i:astnla. Dramaturgickým žl'ledlom, ských hudobných slávnostf zostáva z ktorého bude možnó čerpať nové v tomto roku v podstate nezmenená. pôvodnó prist>evky. bude Iste aj ko· Charakteristickou l'rtou BHS '75 bude Koar teto "Eolina" patrJlo k najríspešnejším a najzaujmtavejším súborom bulhar­ lekcia skladieb zaslaných do Celo­ silná úcasť operného umenia - v skej prehlradky novej tvorby. Snímka: E. Remp lítátooj súťa že k 30. výročiu oslobo Inscenačných pr!spevkoch SND. pri· denia CSSR. Do sútaže, ktorej uzá· tomnostou hostujúclch sólistov zo za ­ vierka bola l. januára t. r ., prl~lo 172 hraničte, ale aj pohostinných vystú­ skladieb r ozmanitých žánr ov (ll hu­ peni oporných súborov z Belehradu, Nová bulharská hudba '75 dobno-dramatických diell. Po l ektor. z Berllna a z Prahy. lnterp6dlum '75 ských po kračovaniac h budú výsledky bude tcntor·az prehliadkou mladých suťaže zver ejnené v m áji t. r. :Zatva komorných stiborov zo soctallstlc V minulom roku sme priniesli v na Pi pkova, F. Kuten i V. Stojanova ... ceskoslovcnskej hudobnej tvor by, kto· kých krajin: znova prlvrtame aJ íl• ~om časopi~e nlekulko článkov o hlstô A najmll nesmie zabudnul na trojicu rií sa usk u toči'luje v roku 30. výr o castnfkov Medzinárodnej tribúny ril a sllč a sno~tl hudobnej kultllry Bul vefkých spevákov: Christova - Gjauro č t a oslobodenia. bude prehliadkou mladých Interpretov, v tomto roku hHrov. N11pokon, nie je to tak d!lvno, čo Vl! - Gjuzcleva, ktor! poved ali a hovo­ istôt l novOrh hlftsov nasej hudobnej orientovanej na sólistov. nev\\lvl\ Sl ovensko nestor bullw rskel r ia o vyspeJ oštl bulharského Interpre­ kultftry. RtRd lter odbo1·u umenia MK Na zasadani SHR odzneli ďaleJ 111 hudby - národný umelec Marin Golo tačného umonia viac, než vsetky tr»ktá SSR ). Kol l prltomnl č l enovi a SHR rormár.te o Zl'ladenl Coskoslovenskoj mlno•. O nlekorlrehlladku novej bulharskej náhodou na jeho vystúpenie - v zu slovensko·sovietskcho priHtP.fstva prvom zas!ldoni Slovenskej hudobneJ tvorby odchádza pozorovater pozname hraniči. Aj to je problém, ku ktorému Otv<ír acl koncert bude 13. novembra radv budemr no strilnkach ná~ho ča nany vldC te6r10u, než praxou. Pri po ml sa l'oraz ot\orenejšle vyjadruje bulhar· 1. r. v Slovenske! filharmónii v Bra sopt~u prlcbnznP t•ozvl ja ť a prehlbo na st mená .,klasikov" bulhul'&kej hud ská odborná tl ač - pravdu 11101en v su t l~lavP., záver restivdlu bu dr. patrit v v at konrnntovAnlm pod u ja ti, o kto bv O. Christova, P. V ladigcrova, L. (Pokračovanie na 3. str.) Praho Cr:.kej filharmónii. Ctr.rom po rých c;a rokovalo. ZM

poalednom čase ste mali HOVORI NAR. UMELEC )AN CIKKER : vlslostt spom\nam na Tr1stana liapech a niektorými avuji­ a l loldtt. N!okedv - uaopak - Vmt operami v zahranitl. sa dielo uvádza v~:~fml často a N8tlska 88 otáll:ka, kofko inscc­ nie le hodnotné. lkt nte newamená. la si v ku? tetto ~uvts lostl vefmt váilm sooluocnst divákd Mvsllm na Doter az te to 43 lnscenéi­ Cesta za úspechom neho a viem. iP OpPra bat ne­ cll - ak pot!tam domáce l za­ ho mmll~?.e exio.;tovat. hrani čné uvtJdcuia. Ak by :.om ~kého B. Blo<.;huta - ale i na Z celel tejto pleJády prodsta­ rét~l len llc zahraničné, te Ich tlals1e postavy by som fahko venl sa niektoré asi najdo.. Pol:ul ,;om ic sto dokoo ~ lll vcelku JO. Videl som skoro nuillel znamenitých predstavíte• kooalollíle. V akom poradi by Symfóniu ,.1945". Azda by ste vsetkY. P1·e r1 Casom som sl pro­ rov. Takmer v každom predsta­ ste zaspomfnall na vidoné in­ muhlí 118 záver ná~ho r ut:ho­ poi:ltul, že len 15 percent z ven! boJi vynikajúce výldos lovným~ rovnllkom literár­ Král. Z radu mnohých postav ma odborov v Ziline komoru~ na Peňllšková-Ka(abová. altové nej formy. Je v n ich totiž viac Ľuba tohto spevá ka spomt~ňme vyni­ koncert, na ktorom 6člnkova ­ sólo - Bat•Jcovlt. kajúcu kreáciu titulného par­ H: f. Podhoráosky - vlotou­ vnútot·ne( drámy. žiaden senli­ Prečo forma balady? Zaulala tu opery Boris Godunov, aa kto­ l!elo (klavlrny s prievod Z. Ma­ menl. len sem-t11 m orebles ku­ ma pre tstu vornost výstavbv, rú mu v r. 1972 udelili Cenu jerská l a V. Brunner - (!auta lúca lyrika: al tá sa derie na­ splltost a lnšplrattvuu silu z Oldficha Stlbora. (klav l roy s prie vod M. Staros. povrch s priam bolestnými pod· lllerárnet rormy, pre naplltle, taj. Koucert bol hod notný nie­ tónmi. Konkrétne v teJto s k tad­ . .. odpoveda. ktoré umo žň uJe širokO š kálu len p riebojnou dramaturgiou, be1 odvlja sa z Jedného tónu nlílad a kontrastov. Dokonen S nevl ednoo lnlcla tlvou vylial ale 1 interpretai!ným zvládnu­ .. e ', ktoré hra tú violy v roz­ som teraz Baladu pre 12 slál!l­ Závodný klub ROH a C:lV SZM hudobný skladateľ tlm skla dieb. ). Podhorá ns ky hodnom nástupe. aby - vzá· kových nástrojov. Tetto forme pri Chemických závodoch Dl­ J. predniesol Sonátu E dur od F. plllt okolo tohto tadra začala by som sa chcel - okrem ln9c~ mitr o.va a Konzervatórium v krt)žlt nepokoJná téma, ktoro TA DEAS SALVA: plánov - ďalet venovať a plsat Bratislave. Usporiadali cyklull Francoe ura a Sonátu A dur od, L. Boccheriniho. Zaujal krás­ snáď na1Jepš.le mOžeme charak­ v net skladby takmer pra všet· liiestich spoločenskýc h večerov ter izova! ako chromatický v~o­ Mám za sebou obdobie balád. nym tónom, be zpeč nou techni­ kv nás troJe, resp. komorne zo­ a besied o hudbe, na ktorých stup a kvartový pád. V ďalšet Huslista Peter Michalica štu­ kou obidvoch rúk a zmyslom skupenia. •... sa pred stavili po slucháči bratl­ kompozičneJ p ráci tu T. Salva duje Baladu pro s ólo husle. Za- llavskébo Konzervatória. Sprie­ pre i týl. Zrelým p rejavom sa vyz načovalo uvedenie Beetho­ podrobuJe skOr mikroskopické­ vndné slovo mola dr. Daniela venových Vari6cif G dur oa mu skúmaniu. triedeniu, spra­ lnfrny recitál Ľudmily Kojaacnej a Pavla No­ Sliocka. covaniu než zahusťo vaniu K i Hllodlovu té mu a Cajkovského yoto6bo, pedag6goy klavlrael hry na kolte­ .. Pezzo caprlccloso. V druhe j po­ ďalšlml vedTa išfml motfvml. kom Koaaervet6rlu, bol tvodafm pOdujatlm Kru· , Balada má fakticky dve i!a"· Dňa 13. februára t. r. bol dal­ lovici sl posluchái!i vypočuli bu prlatefoy hudby pri Kult6raom a apoloi!en­ ti: prvá te kratšfm Osekom. prf­ ~~ z koncertov Státneho komor­ F lautovú son!ítu F dur Od P. akom atredlaku y Humennom Y roku 117!1. Dňa pravou na konflikt, bo(. dr6- ného orchestra v Zlllne. Pod Bendu a dve diela z XX. storo­ lf. laau6ra •• Uto mladi pred1tavlll Y n6ročne mu. Melódia tetto tyrlckejäet taktovkou Edoarda Flachera čia - Poulencovu sonátu a konclpovanonl proar1me. Koaoert v Humennom čas ti sa lnšplru to už soomfna­ zaznela Hlndemlthova Komorná Hlndemlthovu sonútu z r. 1936. uviedla Ľudmila Kojanov6 laterpret6clou SonA· ným krúžonťm okolo centra. b udha č. l, Concerto grosso Obaja ioterpreli vytvorili ho­ ty Es dur Joaepba Hayd na a Beetbovenovou So­ pracovnntm so sériou chroma­ d mol od A. Vivaldiho, gitaro­ mogénnu dvoJicu. Zvl᧝ pek­ nátou E dur, op. 109. Pavel Nontat 11 ako s611a· tických tónov. ktoré sa vzda­ vá skladba Cooclerto d e Aran­ n ým zvukom a disciplinou v ta predat1v11 Son6tou a mol, op. lf3 od Franza ru tu 8 prlbll~ulu centrálnemu juez od D. J. Rodriga (sólis­ komornej hre vynikol klaviris­ Schuberta a Prokoflevovou l. aoo6tou A dur, tom bol panlels ky g itarista ta M. Staros ta. tónu. Všetko .. očak ávanie" te op. 82. S61oYf reclt61 l!leaov tohoto lmblcl6aae­ Diego Bianco l a Beethovenova zverené husliam. VIoly, ktoré ho klavlrneho dua bol tapelafm otvoreolm kon­ Sym[ónla i!. l, C dur, op. 21. uviedli tému na zači atku, pre­ certného života v meate Humennom v lo.mto ro­ l\1lnisterstvo kultúry SSR ( p ()oo beralti funkciu lineárneJ 1 ver­ ku. Do XIV. bumen1kel hudobneJ jari usporiada Kruh prlatefoy hudby pri Kultúrnom a apolo4!en­ V záplave fubilel Roku českej dra plánu s polupráce s Domom tikálneJ výplne. Täto quasJ hudby sa akosi pozabudlo na sovietskej vedy a kultúry v úvodná čast balady konči jas­ skom &tredlaku elle dve pod ujatia, 1 to koncert jubileum d voch brnianskych Prahe na r . 1975 l usporiadalo ným potvrdenlm lnšplrallvneho sovietskeho akordoonlatu v. Booakova a Yyatú­ n ástro járov: )Dfilefa Lfdia ( 1864 dlia 24. l. 1975 o 10,00 hod. - tematického tadt·a. o nielen peole Ceskébo tria. E. GOMBITOVA až 1946 l a jeho syna Václava ., Klube divadelných umelcoY téma uzatvá ra kruh - v zr­ l nar. 31. X. 1894 l. ktorý ži ja v Bratis lave - seminár na té­ kadlovom postupe rod témy k mu ,.Skúsenosti a cesty rozvoja ako BO rotný v Brne. Václav východiskovému Iónu l sa au­ Lltll so stal známy nielen tým, Ideovo- tvorive( spolupráce a tor vrátli k domlnutúcemu že zdokonalil otcove nástrDjár­ kultúrnych 11tykov medzi ZSSR SLOVKONCERT ske podolky v Brne, ale bol a CSSR". Prednášala PhDr. Je­ .,e". ktoré mu tvorilo samotn9 vynikajúcim výrobcom plan1n Jena Jvanovna Poljako"Va-Gorja. s tred teho hudobných medltá· lntertalent a harmón ii v 1\foravskom Krum­ kina, pra covnf čka Oslavu dejfn eU. love. Jedno harmónium otl ume nia Ministerstva kultúry Ak úvod Balady pre d vanásť Václava Lfdla a jeho llpolupra­ ZSSR. sláčikových náslrolov bol pl&a­ covnfka Josefa Vellka vlastnil n9 pod vplyvom nesentimen­ a ( Leoll janáče k , ktorý naplni tálne( lyriky, druhá č asf ( tvo­ n list r~tjárnm vynikajúce hodno­ V ditoch 10.-11. aprlla t. r. '15 r! viac ako 2'3 skladby) Je dra­ te nie zvukových kvalit tohto sa uskuto čnt v Košiciach se· maticky chápaným .. botom" - Dl, a 25. febt•uilt'd t. r. od­ ďa l šie ustanovlzntt. Popri lnýcb inAtrurncntu. U l minár na tému 30 rokov rozvo­ a k možno použi( toto slovné s lat·tovala v Koll t~'a rl• Stafeta stHažlach, prebllal1kacb a res-­ la slovenskej o če skeJ hudob­ lntertalentu, ntnni cutute po uvalocb zábavne( hudby m6 ne( tvorby a hudobného života. spojenie na vvladrenle hudob­ Ko§lckil kvarteto malo koncert ných myšlienok. Hoci ani tu mtestach vltazn 9ch botov So­ Stafeta - a na hu nadväzujúCI d no 12. febr uára t. r. v Dome V rámci seminára budo stret­ vietskeJ armádv ua CJzemt Ces­ lntertalent - zvláštne posla· neooušťa T. Salva prlncfp evo­ u menia v Ko iclach. Na pro­ mule českých a slovflnských koslovenska. N11 Staretu nad· ole: pod poriť m l ad~ch talentu· muzlkológov publicis tov. grame boli d ielo L. J a n áč ka , D. o tu čnel práce s témou - opllf viafe Medzinárodný festival vanf cb s pevákov zábavoefbud· Kardo a. W. A. Mozarta a F. V prvý deň bude mat hlav­ strohou, v9stlžnou, Inšpirova• mladých spevákov zábavne! by a no.vú plellňovú tvorbu. 1\lll:u. Spnluúi!l nkovala francúz­ ný referát z česke( strany nou silným ceotrom, ktorým Je hudby. Z CSSR sa ho z Ct č astllJO Medzinárodný futlval dbav­ ska flautistka Catherine Bitou. V. Pospfši l. Vlleobecný úvod k tentokrát tón .,d" (nim druhé nnallsti Star~:~ty . alo at hostia nel hudby 'sa poriada ako ble· slovenskeJ tvorbe povie O. Fe­ rová. čast začfna a vo ľlnále i kon- - speváci zo soctalistiC'kych nale. Tohto roi(u bude v Gott· renczy. Popoludnf bude pracov­ 1!11 - dramatické rozpory, ht"t!· štátov. vrátane Mongolska t! waldove už t roU t•az a op!lf né stretnutie českých a sloven­ Kuby. (V su!ažl lntertatenlu bude v9razom ťi!>llla česk osto­ Mla dá n emecká huslistka Bri­ nY. nánosy zvp kových farieb so ských muzlkológov. Na druh9 vystupla ot ffnskl speváci.) Po­ v~:~nsk9ch u nteleck9ch agentOr, gille Funkeová (NDR 1 pred­ deň bude ma! roferál M. overa oslre!šie, dynamika sa riadatefml tohto vorkoryso kon­ ako al agentOr ostatných so­ n iesla na tillnskom recitáli Adamč i ak (o symfonickej, ko­ stále meni, gllssandá kontrll­ cipovaného poduiHtia s6 Prd· ciallstlck9t.:h ät&tov vytvore­ (12. ll. t. r.) t ri sonáty: Mo­ 0 morne( a vokálnet tvorbe za basov - s akcentovan9mt ná­ gokoncert 11 Slovkoncert a spo­ nia dOstolnýrh a vefkot·ysvt.:h zartovu C dur, Beethovenovu uplynul9ch 30 rokov]. J. Blahu stupml - podporujO mysiJen­ luusnorladtllefmt -Cs. roz­ I>Odmienok. !•bY sa mladt. Zt!­ F dur - Jarnú a Brabms ovu o operneJ tvorbe, A. Kovái'ová kovú útočnosť. Tu sa v ptnet hlas. Cs. tetevlzla, Ov SZM a člnatCt cl speváci mohli na rl!· d mol, op. 108. )el v ykon bol o organizácii hudobného živo• miere pre tavll autor. ktor9 ob­ prezentallvnom fót•e predstavi ť poznal:ený dobrým pedagogic­ ta, T. Ursfnyová o vývolf kon­ rubute nielen široké zvukové náročnému publiku i odbornl­ kým vede nfm (v r. 1974 absol­ certného života. M. PO(emrová ko ..l . vo.vala m oskovské konzervató­ bude bilancovať hudobný život plochy, aie s osllnátnou Opor­ Starela lntertatentu - opro­ rhun). Ale sprievod klaviristu východného Slovenska od ro­ čl vostou Ich chce .,vntltlt" po­ ti tomu - le čPskos l oven sko u Helmuth a Pfeufera bol vyolka­ ku 1945 a l. Wasse rberaer slucháčov\. aby ho citovo, myš• záležllosfou. Frtam korešpon­ ftl.ci a v mnahom s61islku pre­ uzatvor! seminár rererätom o 0 lienkovo vybut·coval. Je to duiP s oslavami 30. vvro/!ja yy§oval. (L. 8.) vývoji populárnej hudby. (Pokračovanie na 7. str.) oslobodl!n a ľreto bola 1 tet trasa zvolená thl< . aby prechá· dzalo coz m1est11 vftaznvch bo­ VLADIMIR DUKES: Detský cyklus tov SovietskeJ P.rmádv. Jet zá­ Skola verPčný koncl!rl bude v Mllovi­ CIACh orf! orl..,lu!lnfkov Soviet­ a hudba pre klavír, dielo 13 skeJ Armády. Na tednotllvvcil konrertoch r na Slovensku to Je polešiteCné, ze aj príslušník mladej skla· Pruá čast - Tanec - je uytvor ená z d uoj boli konrPrty v Ko!Hclor.h. v date(skej generácie Vladimir Bokes, napísal taktovej tém11 zaujímauo melodicky ob1nerio· 7.ia t•l nad ilronom. v TrnavP v pôsobiuý, uďačný cyklus klauirnych minlatúr uanej. Má malú pies ríoutí formu schemy A· B A. Bnttlc;lava a v TurzovkE' l hod­ pre deti . .,Detský cyklus" pozostáua z duoch Dru/iá čast - Pieserl - tak isto malá ples noti ouhllkum mladých e ma· častí: z riekaniek a sonatíny. Je určený pre llOIJá forma A·B·A, je trojlllasnó, vytuorenú térskych spevákov a spolut·oz­ žwkou ĽSU a približuje už malým deťom suet z uýraznéllo lydickéllo dvojtakt/a a upútavn hoduiP o tom. ktor9 z nich sa modemej harmónie. zaujímauo uedeným basom, ktor ý u celej sklad. doc;tnnP do finále. V Gottwal­ Pruú éast - ,.Riekanky" - tuoria štyri bičke chomaticky zostupuje. T ret ia čast dove potom medzinárodná po­ krótke .~kladúičky detskej llrauosti. C. I . sa za­ Príhoda - je scher zom sa11tivélto charakt eru rota udeli VPfkO cenu Interta­ čína prostým motíuom na tóne f, prué št uor· B·dlel (quast trio) s čistými k vi111am1 v base lentu. lntllľt alen l bude dOsiP.d­ taktie sa opakuje a po duoch taktoch vyboče· a bito11álne odlišnou témou, silne prlpomlna ne am11tArskou stitažou a túto nia z tóniny f dur nasleduje opät prué Uver· hru na gajdy. štvrtá, záverečnó časf - Do ko podmlonku n•usla rešpektOV'l f taktie, !enie o čosi modiftkouanejšle. C. 2 má la - je zo ušetkých mintatúr najžlvšia. Vy BI ostlltnt'l agentCtry. Zo Sloven­ ler1 12 taktov; mel:Jdika euokuje slouenský t varená je z dvojtaktovej témy, pri pom!ltajtí· ska SA z tíčostl,Uftl Staretv dva­ folklór, spestrený chromatlkotL. C. 3 má maltí cej juhoslovanské kolo. Aj tu sa aut or prid ŕ fa mlllflf omotérski speváci - pies rioutí formu se/témy A·B·A. Cllarakteristic ía trojdielnej formy. B diel je lydický, blto VIera Sablková A Milan 'Ru• ké sú tu najmä interualoué spoje vefkej sekur~ nálny a repríza je doslouná. 'lá k. Coc;kú •wclolistl rktl repub­ dy s malou terciou. B-die! uyužíva zaujímavo Význammí stavebnú funkcir~ w stóua v sona liku bude rr.prezontovat 9 s pll­ modulujúce lwrmonlcké spoje t rojhlasu. V čís ­ line aj dynamika. Ako zaujímavost treba spo vl!kov A 5 PP.vllčlek . VierA Snbl­ lach 2-4. autor lto jne používa chromatiku. menú(, že tempové označenia srí uvódzarté sú· kovll ~• pre Staretu pripravili! Posledná riekanka - tak t ie~ malá trojdlel•w časne po sl ovensky a po taliansky. Skladbič .lcy •1l esne IVIlnA Horváta a Alofttl pies ňová forma - tuorl veselé zakončenie pr · postupujú u nór očnost l od najjednoduchšieho ... "h'lfl! - Vi etko má not h laa vého dielu cyklu. k zložitejiíiemu. 11 Tridsiata Jar. Milan Rusnák Drullot, častou cyklu - ,.Sonatínou" - r ie§ll Tieto milé, náladoué čr ty , budtí Iste vítaným hude spltwat plesne B. TrnP.č· autor s úspechom problematiku malej §tvor· .~ pes trenfm nielen interných, ale aj uerejných l{u A n Heviera - KlizolnfkOY častouej cyklickej formy s časfami: l. Tanec. uysttípení žiakov ĽSU. u~ oň " Oslrnv splnen9ch llnl'tY 2. Pieseri, 3. Príhoda, 4.. Do kola. MIROSLAV PEJHOVSKf M. Rusnák od I:. Stassela. -,k. 11leatorlku k lmprovlzečnému charakteru skladby, farebne zaujlmavé zoskupenie n<~ s tro1ov vyusCujO do pastorálneJ nála­ Nová bulharská hudba '75 dy (vedu cl part sl ponecháva flauta), dlolo JO bohato rytmicky členené. (Dokončenie 1. 1, str.) harskej hudby vychádza aj spracovanie Yill01tt s týmto sólistom vynikajúcich hudobného materiálu. Okrom nového O zborovej tvorbe nallt, ale s celkov9m .. v9vozom" ln­ spracovania albánskej témy z Plpkovo­ tlrprltoY bulharskeJ národnosti do za­ vých ,.18 nriéclf pre komorný orches Pro bulbnrský folklór sú prlznačné llranteta). ter" - mlad9 Pekov v prve J časti svo­ nielen archaf<•ké tonálno !;t ruktCirv. ale Nie te mojou tlobou hodnotiť pecl­ jej symfOnle vychádza z Introvertného l asymetrické takty, domina ntná funk­ llckt problémy vnútorného bulharského rozjlmanle, prlčorn znujlmavo pracuje cie bohato diferencovanej r ytmiky. diania. Chcem sa aspo!\ stručne vyjad­ so sláčlkov9ml nástrojmi, ktor5m dáva O týchto zvl á~t no::.tlach sme sa mali rtf k akcii, ktorú por1adal Zvllz bulhar­ za úlohu napodobnlt zvuk ructovébo In­ možnos t presvodčlt na krátkeJ exkurzU tkfcb akladaterov v spolupráci s Vý• štrumentu - aadulky. Nepochybne - v Státnom a6bore plean[ a tanco,, kde llorom pre umenie a kultúru, s redak­ tento sláčlkov9 žalospev, smutný, tlch9, nám bol sprievodcom národný umelec ciou Bulharska hudba a ďalSiml lnstl­ dýchajOcl daždom nenávratných odcho Filip Kutev, ktor9 napriek vysokému tllclaml. Prehliadka novej hudby sa uf dov - jo tiež svojsk9m nadv!Hza nlm na veku ošte stálo a ktlvne pOsobl na vý• drubf rok koná v dvanásťmesa č n om od­ odkaz klasika, nl na moZnosti rarobno­ znamnom poste vedúceho súboru. V tom· stupe. Predtým Ju organizovali každý lnštrumentačnó. Marin Golemlnov, ná­ to ,.bulharskom SĽUK - u" sme počuli ve. platy rok. Okrem toho bola v novembri r odný umelec, odchovanec VIncenta ďln la autentických ukážok ludovej tvorby. lllinultho roku Preblladka mladtch au­ dyho na parlžskej Schole cantorum, Bulhari majO v tomto smere ešte bo­ llnt, ktorá vstúpila do Stvrté ho roční­ l keď vyše 60-ročn9. patri k tým obd! haté poklady. Casio z nich prlná ~aJ O U. U! tieto dve podujatia avizujú, že vuhodným zjavom, ktorO sO často du­ ukát kv novi č l enov ia subot·u. rudle čas­ llalbarskl hudobnlcl chcQ a maju čo po­ chovne mladšie, ne~ stredná, č l mladá to bez hudobného vzdela nie, rormu jCicl ndat l predos tri eť domácemu publiku. generácia. Golemlnov nepotrellujo b y ť svoje nápady priamo .,na prac!~. Pol:u- PNblladka mladých nevylučuje Očas( na­ avantgardný pre to, aby bol s0čusn9. je 11 smo jedlnečnll ukážku šopských ples­ .rupujúcej generácie v celkovej bilencll ho Tri plesne oa bésne O. Džagarova nl - s dvojhlasom v paralelných se· kddOI'Otnej tvorby, ktorá pod názvom mali tofký vnútorný náboj a duchovnu kundách. SOčasný skladatol sa teda v Newt lNlbankt budba '75 bola v d1'\och mladosť, že vzbudili okamžitý zllujem domáceJ sféro má o čo oprlef nl alen v oblasti rytmiky, ale aj harmónie. 24. l - 2. IL t. r. NezOčas tn lla som sob na vyjadrenie tohto umeleckého ob­ obecenstva. A pritom Golom lnov s a opie­ Z atmosféry pravoslávnych bohoslužieb .. netkých koncertov 8 aj z tých diel, sahu je naJCičlnnejšl? Ťažko dllvaC jeci­ ra o také ,.staré" prostriedky, akýmt je sl mOže poslucháč zase overiť mnohé lltorf aom poč ula, nie všetky sl zaslO­ noznačné návody. V Bulhars ku - zdá kantiléna, melodická llnla Ne pochybne archaické prvky tzv. byzantského cho­ Ila f,odrobnejšle hodnotenie. Otvorene sa - to mnoh! skladatelia riešia pro­ k llspechu prispel aj vynikaJúci spevák o tom hovorlll na posedenlach - 1 po stredníctvom velmi oblúben9ch moder­ Ina Koaaulo,, ktorého sl pamUtáme oko rálu. lnllplráclu z tohto prameňa vynlke­ juclm spOsobom využfva napr. jeden koncertoch - samotn! hostitelia. Treba ných melodrllm na poéziu klasikov l sú­ Očastnfka minuloročnej Cajkovského sú z popredných bulharských skladotelov at uvedomiť, že nie každý rok vydá rov­ časnlkov. Ale často využivajú Iba voka­ faže v Moskve. Prehliadka bulhatskej - A. Tanev. jeho Vokallzy pre mutakf Mk\\ kompot.lčnu Orodu, nie vždy sa vy­ llzy, pričom sa opáJajO jRdl n cčnos(o u hudby potvrdlln l overenO pr11x, žo no­ aorla pozoruhodné opusy a p1•ejavta sil­ farebného ladenia luds l<ých hlasov, Ich vé diela nemožno zveri( rnhostajným zbor a biele nástroje boli - v prvých Ili OIObnoatl. Tak Je to u v§etk9ch ná­ výrazovou silou. lp! tvorcovia sa ln!ipl­ a slabým Interpre tom. (AJ tak! sa našli dvoch častiach - modernou transfor­ I'Odov. A napokon, aj bulhars ká hudba ru lú prame1 m1 nllrodnet hudby - a to na so!ljských koncertoch. No na druhe J máciou spom!naných hodnOt chrámové­ - tak, ako každá národná hudba sO­ nielen ludovej. V Bulharsku je bohatý strane sme počuli celú sériu vynika Jú­ ho spevu, v tretej časti se ozvali priam elllloatl - l i hfadá cestu k posluché­ od kaz cirkevného spevu, ktorý bol dlhé cich violončelistov, z ktorých spome•)me orglastlcké tOny oslavy života, barbar­ ské r ytmy a v9krlky z preslly Iudskej eo,l, k apojeniu S8 tlO svetom, k vyjad­ stáročia (naJmä počas 300- r očného tu­ napr. S. Manolova, vynlkajOcr>ho Zdrav­ NDIII jedinečnosti vnOtorných zážitkov, reckého panstva) nosltefom núrodnel ka Jordaaove, ktor9 perfektne interpre­ radosti. Tane vovo Vokallzy boli vzdych­ Clltu, ktorá by rovnakou mierou viedla kult(u·y. Zdá su, :te problém ná rodnosti toval náročný Koncert pre ' iolonfelo a mt zeme, echom hOr, tajomnou hlbkou ll prematlom národného l k živej vodo v hudbe nie je zastaralý a rletl( ho po­ orcbeater od Ivana Spasova, prlslu!infka pozlátených a farbami Ikon borlaclch 16eao6ho. vatujO za potrebné oj najmledšl z bul­ strednej generácie, I náč odchovanca chrámov. S vyuiiHm blclch abtrojov bolo pf­ harských skladaterov. Vač !H na z nich varllavskeJ kompozl čnet !ikoly, čo - pri sané Capriccio '2'3 pre mlešan9 zbor od P•la•l• t'orcu a diele prlchAdza k záveru, že treba zos t ať všetkej Octe k novátorstvu dielo - tre pevne vrasteným do domácej pOdy a ba pripomenúť, pretože práve Spasov N. Stojkova. Skladba - Jedna z najle p­ ...... •rtblledky - či uf d o br~ cez vl astné dozrievanie, nachádzanie dal poslucháčovi podnat k vntltorným ~fch v oblasti noveJ bulharska! tvorby le IJebo slabtíe - nevdojak vedu 1-. este­ originálneho rukopisu osobnosti sa ob­ diskusiám o tom, ako náJs( vlastnO tvár akous i hudobnou podobizňou tragických ttcktm úwehám o tom, aké je poslanie javulu aj cesty k poslucháčovi európske• pod vplyvom silných osobnosti súčasne! dejinných udalosti ,bulharského národa ttorcu a diela. Je to celkom nešpeku­ mu. hudby - v tomto prlpado a v tomto z roku 1923. Pravda, StoJkov Je prlllš latfma a úprimná cesta hradenia odpo­ diele naJmll Lutoslawského. Tým vSa k s účas ný ne to, aby .,rozprával o v~ e ­ obecne známych hlstorlrk9ch fa ktoch. Yide na to, prečo sa v tomto storol:[ Skladatelia - laterpretl niJako nechcem znlžlf vysokú kompa· tak Ylfml vzdialilo umenie od svojho zlčnú Oroveň, prácu s hudobným mftte­ Zvolil lnll cestu: umocnil záme r, obsa­ HNútl, ako tOto priepasť preklenO( Od deobecných bah prlstOpme rlálom l využitie všetkých farebno terh­ hový nábof pros trcdnlctvom rOzneJ prá­ 1 moetlkom porozumenia, bez komproml­ aspoň k najúčlnnejšlm skladbám, ktoré nlckých možnostf violončele v dane j ce s ludským hlasom. Gll,snndá, šepot, IOV vo aftre nároč nosti . Zdá sa, že ml­ potvrdili stálu modernosť týchto este­ skladbe.) Bulhari malO nn Interpretáciu er.M, Oderné vstupy blclch, striedanie s ú časnej hudby l vynlkajllceho dirigen­ ault d ...Cro čla hladanlm ,.ako?" s pra­ tických požiadaviek na skladateia sO­ sl ov a vokálov, využltln a leatortckých COMf hudobnú matériu sa prlllg vzdia­ časnosti. Clovek sl - v priamej kon­ ta - šéfdirigent Sofijskej filharmónie lili od otAzky "č o? " l'lou poved ať , ako frontácii s množstvom diel - mohol Dlmltra Manolova. Jeho prr>gnnntné, pásiem - to všotko v rukárh N. Stoj­ prostrednlctvom kompozlcle doslova za­ overi(, aké nutné je hladante národnej vzduch režOce gestá dávali vcčar u sym kova dostalo podobu drsnej fresky s trlalf vnOtorným svetom č loveka - tak podstaty, vnOtornel Istoty obsahu l for­ fenickeJ hudby (s dielom j. Sposova, goyovskou účinnosťo u. Ani jeden zo dOIIedne a pOsoblvo, ako to naposledy my, ktorá by bola rovnocenná duchu D. Sagajeva, P. Stojanovo, A. Joslfova) skladatelov zborov9ch kompozlcll, čl je punc neobyčajného zážitku. K r adu vý• do1161111 klasici a romantici. Táto otáz­ dvadsiateho s t oročia. Z tohto aspektu to Tanov, Petkov, Stojkov, DlmHrov, h_.M~Stfva !Ivil pre vll čsfn u skladate­ sl vysoko vážim symfonickú poému Dl­ borných Interpretov treba pripoji( me­ Jait fJDdllel, aj ked viem, te desiatky čt­ mltrlll lapjna, ,.Oda u lalbarky", né klaviristky Stely Dlmltrno"l a vio­ Pančev , KJurč iJský, Kostov, by sl nemo­ tatarov budú odporovať menami osob­ ktorá využlva tl'ftdlcle cirkevnej hudby lončelistu Veacealau Nlkolllu. DvoJica hol dovoliť náročné postupy, keby tu DOitf 1 diel, ktoré tvoria pojem "hudba 14. storočia a motivický materiál čer­ tychto Interpretov zrejme Inšpiruje vla nf!Pxlstovala obrovská tradfcta zborového dt~dalataho atoročla." Ale napriek vr· pá z diela reformátora bulharskej pra­ cerých s kladeterov k napi a nlu nových spevu. Len no jednom z koncertov som sOčasnej dtel pro violončelo o klovlr. Spome•)mP cllolnfm zjavom svetovej bud­ voslávnej hudby Ivana Kukuzela. Soga­ poč ula 6 vynikajúcich sOborovl Pritom It' at Jratd9 národ musi zodpovedne r le­ jav vniesol svojou kompozlclou - ver­ aspol'l C. Cvetanova (Sonáta pro vlolon ďalslf! dva veče ry, venované novým zbo­ llf ipeclflck6 záletltostl svojej muziky, kolepo lnlltrumentovanou, s akcentom čelo a klavlr, L. Nlkolova (Sonáto prP rutu dealetok tvorcov a hrada( cez nich na vstupy organu - atmosféru toho, čo violončelo a klavlr) A. Tanevo JHr11 pro rovým kompozlclám, pradstavlll d alšie a leb diela komuntkaUvnu ozvenu v ra­ južnl susedia r adi naz9vnju .,prabalgar­ violončelo a klavlr) . . _. Kvarte to Eollna detské, mle!loné, mužské l ženské st1bo­ doch prljlmatefov nových opusov. Cto­ ska muzika". Iný spOsob návllznostl nn Inšpirovalo zase jednu z najzaujlmavPj­ ry. Iste, mnohé zo s kladieb tohto žán• šlch osobnost! strednej generácie - Va Yik dndu potrebuje nielen novými domáce tradlclo sl zvolil mladý, 34-roč ­ ru boli pozn ačen é priemerom, no vy!lllle anakml apojenleml oboba teml reč, ale alla KazandiiJeu - k napfsanlu Kon a ný Michail Peko,. Jeho Malá aymf6nla spomfnanf autori boli skvelou vizitkou aJ obllh, ktor9 by bol citlivým záplsnl­ pre alái!lkové nbtroje je dedlkovaná certných impro,lzáclf pre lloutu, violu, kom vletktho i!o pre!lva, my11lf a vid!, pamiatke Ľubo mh·a Plpkova. Z pléty harfu a dvojicu náatrojoy: l!ombalo spojenia trndlcle s "nadstavbou" stlčas­ po eom tdf!, na čo spomfna . _. Aký spO- pred dielom tejto velkej osobnosti bul- k'nlr. Kazandžlev vyullvn malú nostl. T. URSI NYOV4 l

IO ZASLOIILfM UMELCOM OIJZOM DUSlKOM vonia v Paláci kultOry videlo ktor9ch tance a spev dodávalO o.i: 10 000 náv!.tevnlkovl opcreto mlos taml až závratné tempo. Hudobné na!ltudovanle Ako nedčl tapech aovel Jo výsledkom atarostltval prl­ pralakel premlby, ub budba pravv a perfektného v9konu •.. nielen oTajomstve modre i ruže aeatbae a mé atéle avolfcb ctl­ orchestra pod vedenlm :r;asl. terov. Muaf to byť dobrt pocit. umelca K. Vlacha Jnš tntmentá­ Da-. kief Y reperto6rocb nielen člhohier, ale l opier, be­ ak ' l!uoch mualcalo' •• od­ cla J. Di'evlkovského dodáva lelo, a .,.volaeratcb atboro' l• zaredeaie pél'odaýcb diel razu popredaá pralak6 ac6o11 známym melódiám novO prlf&ž• lllba ,rlr1Nlua6 a t'orl dklad profUcnaala atboraY, falko nacla k valet operete. S aký· llvos C. ll ••••• to lea apomentf oa altutciu pred aiekolkfml de­ nll pocitmi ate priJali tito llku­ aafnllaml, kltf péi'INla6 - a aajml a6faan6 diela - boli na- točnoať? A i!o publikum? 1111 diYadelafm Piatkom. Ak lf ., tCNDto roku apomlname na ll, Yfraela ohoreala SND a bodaotfme l!laa01t pnet alo­ - N(lvt•ll tu~k9ch dlvadelnl­ - Publikum tohto obfObené­ YiaakeJ profllloatlnet ac6ay a roalll!aýcb aspekto,, cbcame kov dr. K. Tušekn a I:. Stereo ho pratské ho divadla le v~bor· 11 ,nataYlf at pri prlekopalkowi alo,eaaket operety, aaslúll­ - naplsa( nové operné libreto né. Roegufe na pe kné v9kony loa •••Jco'i Gajao'l Oualkowl, ktort pred 40 rokmi (oaJp• v no moJe naJznámeJ!lle melódie mlostuml až s kondovan9m po­ nojou operetou Tlafc metrov láaky, potom ape,ohrou Keď - som, pochopltlllne. priJal s tleskom. Po skonče ni predsta­ raakYitna pnf mát a Modrou rul ou, nápltl cfaiJJmt diela­ potcšenhn. DILIA, čes ká diva­ venia vyvolávalo na scénu svo­ al) ulial rormo91( profil aloveaaktho operet aábo divadla. delná agentúra dela podnet lieh obfúben9ch hercov - l Ve flltntrl t. r. uviedli v Prabe (Hudoba6 divadlo - Nu•· spomenut9m libretistom, abv nás autorov. V sObore na s kOll­ Itl .,.rec. O. Ouatka TajCNDatvo modreJ rul e 1 aovfm s6- uviedli dielo v novet tavlsko­ kach vládol vrel :r;drav9 opti­ 18Dfm libretom 1:. Sterca a dr. K. Tuieka a a hudobným roz­ vof podobe. Skutočnost, že sl mizmus. Verili hre a s nažili sa Unafa o nlektort cfallle autoro" akladlty. A prbe táto zvolili Cormu operety. ma po­ uviesť dielo slovenského auto­ akDto6aOif ab uviedla aa akladaterom, aby sme aa a nim tešila - ved celý doteraJši ži• ra v Prahe č o na!lep§te. Jlllll~~rtnll, prlatniiJ u pri pralaket premiéra a vynedell vot som uplsal operete! Radosť le-te o aldadatelakfcb plhocb. z chystaneJ premiéry sa súčas­ Totu nové stretnutie 1 fawla­ ne mle§ala s pocitmi neistoty: •.. zóber z pra!skej u•scenócte kom 1 dlvékom da aelnlplr~ .... atte ".bra• o IYoJicb Záborského 11 Prešove Ovornft ako prlfma publikum - v do­ Snlmka: M. MirvatJ valo vuoat aov6 lásku oper• ...,...,... dlalacb a ich pre­ lóžu (1967 ) a napokon Nová be nástupu mustcalu - ope­ te? ..._.. ., lratlalave l mimo &céna premlérovala operetu To retu? Alo výsledok rozptýlil mlckv pracuJú s časom . s pries­ ...... by bola láska (1 970). Pre milo vllotky pochybnosti. Vefký, až torom 8 - čo le dnes vermt Autori libreta ml prezra­ le radostn9m konštatovanie, že prenlkav9 Ospecb premtérov9ch dOietité - znamenite vedeli dili, že ma chcO pol!ladaf o - Naplsal som dvanást ca­ viaceré z t9.::hto operiet Insce­ predstavenl dokazuje, že praž• funkčne využit verké vlohy zhudobnenle ďa l llleh o textu - IOYiterntch operiet a vSetky novali al na ď al šie h scénach ské publikum rovnako rozdáva česk9ch komediálnych protago­ l s poul!ltlm dal!llch známych u'lldll proC88lonálne scény. V v CSSR, ako l v zahranič!. NaJ­ svoju priazeň ope rete, ako mu­ nistov - predovšetkým K. Ef­ hudobn9cb čfsle l . oo ktor9ch SND hrell Tuolc metrov lásky mil Modrá r uža a Hrnčiarsky slcalu. ru a hostuJOceho 1. Starela oubllkum tOžl. Pochopltefne, (11135), Ked rozllvitne máj bál dosiahli t•ekordný počet Predloha libreta se snaž! vy­ chem neplsat al celkom pOvod­ (11138), ModrO ružu (1939), Pod l'eprfz. Vyše sto ich zaroglstro­ Co 111 najwiičln•J cenlte oa no­ hnúť operotnOmu kllšO, lo sO­ oú operetu. ku ktorot hlodám cudsou vlaJkou (1IHO), Turec­ vell v Bratislave, v Baoske l vom li brete, na précl laaceaai!­ časnd, umiestnená do krásne­ ná met a libreto. úspech. kto­ kf teba lc ! 1942), Osudnf va l­ Bystrici, v Košiciach 1 v Ostra­ n6ho teamu l oa •fkonocb a6- ho prostredie českých hradov rého som bol svedkom v Pra• elk (1943), Tojomnf prstel'l ve. V hlavnom meste USS R v llatoY? Režisér M. Zavi'el dal hre vý• he, mobilizuJe. Nuž ak budem fliH); brattslavsk4 Navá scé­ KyJeve hralO už druhf rok borné tempo. takže nebolo mnť dostatok sil. vyhovujOce Da UYiedla Zlat!\ rybku (1953), Hrnčiarsky bál a ~censtvo Nové libreto prezrádza .. hluch9ch" miest, využil mož• libreto a potrebnO tvorlvd Hmetanky bál 11956 l; SD v má stále o predstaverlte ver­ ruku skúsens;ch dlvedelnfkov, nost zaplniť javisko mladými, .,Iskru", pokOslm se o ďalšiu Kollclach K3rneval v Rio Gran- k9 záujem. Podla správ, ktoré ktor! každet postave clall os«>­ vese l~ml Iuďml [študenti na operetu! 111 (11183), ,pe~o~ra Divadla J, odtlai mám, niektoré prods ta- bitn9 charakter, Velmi ekono- pofnohospodárskel brigáde), Prlpravll: -ab- l • ..•kf lldoltaf fo•• • V4111 S na sk lonku minulého roku l. Slovenská dlttl k11 tatOau Slovensk! koncertnr Prešo;vský záp· sní~ umelci. Autorom tejto nepredalnel. ltč e loveJ publikácie (vyšla v po č ­ te 3000 v9tlačkov) Je dr. VLADI­ j eseno6 k oncertn' aez6na v Pre­ Janou Btllovou (::.pevr a VIerou MIR CIZIK, veducl Hudobného od­ sove sliívtla malé JUbileum: doté­ Cerveuclkovou ( klllvlr ). Toto amA­ filharmónia delenia SNM. Oaišle zväzky, ktoré nlum existencie organlzovsných térske tele. o vyv!Ja svoju činnos t by mal! vychtdzat v ročný"ch od­ koncertných cyklov ,.Prešovská už Ses( rokov. V záuJme ďalšieh o stupoch. sa budu venovať sloven­ hudobná tesel'l~. úspe§nóho napredovania le však 13. • 14. ll. 1!17!1 ~kým 'lpevákom (ll. diel], sléčlká ­ 0Yodný koncert (10. októbra 111 . nevyhnutné zaviP.sf do teho práce t•;.om, dvrhárom a ostatným tn!itru­ r .). pre;wntovoný ako dar zva~u s v<;tr.mntl č nost. pravldelnosf. pre­ Nt fl kolkoročnll hegemOntu romantickej 11 moderneJ menta tlstom vrátane komor­ slovenských sklddotefov, priniesol clznost a umeleckú zodpovPdnost, •o k•tno-tn~trumentálnel literatúry podarilo sa pre­ ných telies (Ili. diel). dirigentom program. zostavený z vokálnych oko nevyhnutný predpoklad ume­ lom!( dram11tUr1u1 SF zaradenlm klasického oratOrl:l a zbormaJstrom (IV. diel] a or­ 11 kluvlrnych diel slovenských leckého rastu. V programe kon· St•orenle pre sóla, zbor a orchester (v nemeckom chestl·álnym l zborovým telesám sklndatuluv: jána Cikkera, Barto­ certu zawolt dleld J. Zacha, G. B. orlglnál1) od )otepba Haydna. K teJto vďačneJ, no (V. diel). lomeja Urbunca (bol osobne prf­ Pergoleslho, A. VIvaldiho. Ch. \V, n ie prh e najf8hSel úlohe pozvalo vedenie SF di­ Al keď a domáci záujem ca mO­ tomny no koncerte), Jána Zimme­ Gluckn, L. Iloloubka, J. Ch. Ba­ r igenta WJICrleda Boetchera (ktorý" ho fova\ Po pr­ že oprie( o základné udaJe v zná­ rl! a Eugena Suchol'la. Účinkovali: ehs, W. A. Mozarta. A. G. Samar­ v9krát v Br8tlslave v r. 1972 J. domácu sólistku Mas me 1 (no vypredane 1l Malej ency­ i\. Saubererová, zas!. umelec dr. tlnlho a V. Lfublmova. liu Haj6uyo•ll 8 vynlkejuclch spevákov z DR: te­ klopédii hudby (Obzor, Bratisla­ G. Pnp1>. r.. Pappová, Sylvia Cápa­ Bodkou za fe sennou sez6nou bol noristu Dietera Welmanna a basistu ThomaM M. va, 19691. resp. v dvojdielnom Ces­ vá a VIktOria Stracenská. Vystú­ klnvfrnv recitál Samuela Kovára z Thomuc:hkaho. kosloven:.kom hudobnom slovnlku oenle týchto umelcov sa vyznačo­ Knš!c (5. decP.mbrs m. r.). Pro­ Boetcherova koncepcia u<>ilovala o nenásilné pod­ !SH Prah&. 1963-1965], alebo valo serióznym pr!stupom a vyso­ gram prvej polovice koncertu tvo­ čiarkovanie prirodzeného pôvabu. spevnosti, ldyllč­ v zbornlku Cesk oslo­ kým umetecký"m podanlm uvádzcl­ rJII Ceské tance (Il. rad 1 Bedi.' l · nostl, ale 1 pietneJ hlbavostt a slávnostného patetiz­ ven!.k! koncertn! ných dtel. Výrazné Ideové zame­ cha Smetanu 11 v druhe! polovici mu. Pri všetkeJ živo ll svojho prednesu a pr t vý"• umelci a komorné sú­ ranie programu na diela lnšplro• zaznel výber z tvorby F. Chopina. d&tnom striedani nálad dirigent re~pektova\ požht• bory (Sil V - Pr ah&, vuné SNP, stretlo sa s patrlčný"m AJ ked umelec Je u! na zaslúže­ 19641 - všetko ú to d &vky kl&slckel agogiky a v posluch á čovi zanechá­ ~u= ohlasom. nom odpočinku. predsa neprestáva ·- dávnelllle vydané pub- val uspokol!vý" dojem spoTahl lvého. premysleného. Oruhý k oncert (18. okt6bra m. pracova(, udr~lava sa vo forme a ale l vyrazne prec!teného výkonu. l pri v§etkel pru2- ll ké cle. 8 Slovensku r .) prmlesol pre~ovskému obecen­ náročn~ program potvrdil E'Šie Je­ nostl taJili dlrlgentove gestá potlačované naplltle, chybala čerstveJšia, stvu závan atmosféry BHS - vo ho vttalltu s snahu o maximálne na nové pramene bo­ J~;tolu ll cJeT8vedomost. Nafsympatlckefsle pôsobil vi'Stúpen! Státne:l\l komorného sú­ zvládnutie náročný"ch lntl'rpretač­ hatšia pr1 ručka po­ boru ArménskeJ SSR s dirigen­ ných problémov. Soetcher tvorivým pr!stupom a skutočno tou, že stál dobného typu. Prvý tom Zare Saok1oncom. Na hre Zo zimneJ koncertneJ aezCiny vysoko nad prostým zosúladenlm mohutného repro­ diel ka talógu - vrá­ tohto sympullckého telesa upútalo treba upozorni ť na dvn symronlc­ dukčnéh o aparátu. S velloo u citlivosťou nechal do­ tane pr eh fadného 9týlovo zvládnuté podanie pred­ kó koncerty k 30. výročiu oslo­ minova( vokálne party, zvuk or chestra pri sprievo­ úvo.Ju. k torý nai;rtá­ klasických a klaslckych diel, čis­ bodenia mesto :>rešovn Sovietskou va vývoJ slovenského de zbytočne neror slroval, nie s vkusom a s presved­ tá lntonáclB a dlngentova práca at·mádou. No prvom {9. Januára "klávesového umenia, 1975] uviedla Státna rllhormOnla čivosťou dal vyznieť gradáCIBm a dynamickým vrcho­ s ot·chestrom. najmä za poslodn9ch Bystrlk Relucha a Stétna lll­ z Košic diela Wolfganga Amadea lom. pllfdeslat rokov - je harmllnla z Kol !c vystuplli v pro­ Mozarta (prr..Johr11 k opere Figa­ '1111 ovefa v y~§ef úrovni, ako bývalo v minulosti teda ž1Bd8nou ruko- RJ'ome tretieho koncertu (24. ok­ rova svadba 1. Joh11nnl! Sebasttana v8Cou. Autor sa sna­ zvykom, podlelat sa na úspechu oratória orchester tóbra 111 . r.). Splácali tak dlh už B8Ch8 (Koncert pre dvore huslť a žil poda( čo naJvvčer ­ Sf. U rčité nedotlahnutostt (hodnot! me tvrtkový kon­ dávno oredtým propagovanému s orchester l a Alexandra Porrtrle­ páva,oceJšl pohlad na cert 1 v sO hre ná strojových skuprn u'>lupovalt pri odloženému koncertu k Roku čes­ vJča Borodlna (Il. symfónia .. s~ rôzne generác1e našich klaviris­ kol hudby. cyklus halier kll~ 1. NaJviac pozornosti sú­ celostnom chllpanr do uzadla. Ziada sa vrzdvlhnut Pro~ramový tov, čemballstov . organistov a srmronu:kych básnr Bedricha Sme­ stred lit na seba sólisti v Bacho­ rad krásnych sOl l napr. flauty, hoboJa. f agotu a akordeonlstov - s overenyml ži­ tanu Má vlast vyvúlal velký zá­ vom dvolkoncerto - Václav Snr­ J)Od.], ktoré odznievali na vysoke! koncertneJ a pri­ votnými u da fm l, Informáciami o uJem o koncert, a\'šak celkové tli a Václav Hudeček. Umelci po­ kladne kulttvova.nel Orovnt. odbornom vzdelani. koncertný"ch predvedenie vzbudilo medzi pr!­ tvrdili Ice svoje vysoké lnterpre. cestách. o· zamernnr repertoáru. <.:opr11nlstka M. Haf6sayod (Gabriel, resp. v 3. čas­ tomn~ml rozdielne hodnotiace vv­ ta č né kvality, no nat~chlo zosta· \ vznamenanlach. oceneniach - s v eny program ( redllzovaný z nOt) t i Eva] ob~tlla viac. než če~tne popri - v orato­ I•Hlronla. odkazmi na hodnotenia kritiky. s Stvrlf k once rt (14. novembra m. a na mnohých miestach diskuta­ r táln&J llterature - ostrlefaneJšlch nemecký h kole­ pr llo,enou btbliogr!lftou 11 dlsko­ r. ) pa trll sovwtskel sopranlstkfl bilný sprievod ncpt'Jspell k pre­ goch (ll ž na záver l. čul. ti v en&embll, kde tr ochu graflou. VSetky tieto pozlllva Mt Isabelle Saltykovovcj ·Meinl kovo­ svedčivému vyznenlu Interpretova­ p :> fa 11111 na Istote bV(Ijho prejavu). Dominoval fei opleraJíl o systemat'rku prácu dr. Vu l. s pohotovým, vyvážený"m a neJ skladby. Koncert zorganizova­ V. CižlkB v Hudobnom oddelen! u fachtllý, vn\cny, klasicky vyrovnaný prejav, be ~­ citlivým spt·levodom Sylv1e Macu­ la Hudobná mládež a pútavý"m SNM, kde po roku 1966 sa ( prá­ pefná Istota, znamenitá spevácka technika. Z výko­ d.:Jnskol. Kultlvovan~ spcváCIIY sprievodným slovom ho uvádzala ve jeho zlh.luhou l vedie podrobná prejav sn široko rozvinul v bohs­ Anna Kovufová. nu tenoristu Dietera Welmanna doslova vyžaroval a \iokomentácla o s(t ča snom hudob­ tom výbere ári! z opier (Mozar t. Druhf Janu érovt koncert (16. ja­ Istota a skusenost. Umožnili mu bústredl( v&etky sily uom ~jvo t e Slovenska. Mnohé vý- Gllnka. Pucclnl, Verdi, Rosslnl, nuára 1 niesol ss v slávnostneJ at­ na naplnenie svo1ho partu lntenz!vnou emocionálnou stlwé no~t re h v !.O zase výsledkom Smetana) a umelých plesni (Caj­ mo fére osláv oslobl)l.ltlnia mesta, h lbk~. množstvom dynamických a výrnzov1~ch o.J­ dlhotoi!nel hudobnokrtttckel prá­ kovsktl, R11chmon1nov, Grleg, Schu­ V uvode koncertu zsznela IX. Ilenkov. Pri výkone nn koncertnom pódiu vyž8rOv!ll Cl' au t ora a jeho prehf11 du o vý• bert, Dvorák ). symrOnla .. z nového sveta~ od An­ Predposlednt a mládezou naJ­ z jeho výkonu ul! fochltlý pOl.ltok. MuzikálnY 11 po­ VII JI ná';ho kor1et<'rll\ého dorastu. ton lna Dvoráka - opil( v podant viac ol!akévanf koncert Llnhových !.tátnPI f!lharmOnle Košic, kto­ hotový bol 81 IJtl ~l stn Thomu M. Thom11chke (Ra­ , 'ev~b udnu 1e. že do spomlnané­ z sllevákov su pre chorobu č lenov rá v~ak zostula mnoho dlžná svo­ !8el, v 3. Č cl'>ti dom). )t!ho hl<~ s je sv ieži, ohybný, , ...... ,~Wo~ t l. V podrobnej­ m á p r 1erazno~(. <,ýtost 8 kvalitu vo všetkých reR I~­ ttemlltlck'- tlolt ulll'fMita č n6 sprá­ k torá v Prel;ove pracu je úspešne, som hodnoteni toht(l v5'konu mu­ troch 1 v dynamických odtienkoch. IntonuJe bPz vy o na;.tetl s6i!~ t oc h , a tak bol musela svoJu dobre zor~anlzovanít seli by sm e ZBUIUt \'efml kriUC• v!lč!.lch Zllkol!Mtnl, má zmv!>el pre vyvátenos! zvu­ ' ilr. V. Cl!1k odkázanf al na osob­ a uplne vypredanu akciu odrtek­ ký postoJ. Kon u ds tom večert~ bo­ nu(. ku (v tercPtách, ale al pri suhre s ln~trumentálnym né a plsomné Jn(ormácle. resl). v9- ld d•·uhá polovt;;tt programu. kto­ Záver X. pre ovakej hudobnej ril vywela mlmorltldne úspesne, toprtevodom ). K týmto trom na1exponovane1~1m spe­ b!'r z kt'ltlk s a mo t n 9 ml umel­ l jesene patril už tradične ~tátne J v ď11ku I>Ozoruhodnému vykonu vákom trebtl prlradl( Pšle v 3. časti spoluúčtnkufu rami. Týmto pr!stupom s11 publl­ tllharmOnl! z K!>S!c s hostujuclm mladého slovonskf:!ho klavit•istu eu členku Speváckeho zboru SF Hildu MarUikoYii, k.trla často dost11l tl do subjektlv- dirigentom Ondrejom Lenárdom. Pavlu Kovéi!o. V Jeho podani za­ ktorá a pt•ed!>tavllo ako pohotová sólistka v závere nel roviny. Pr ejavuje sa to vllč~l­ Program: M. l . Gllnka; Predohra znel Klov!rny kontert b mol od Ol"il(ÓI' Ia. IIOU kladnými rccenzent!.kýml k opore Ruslan a tudmlla, Igor P. l. Ca Jkovskóho. Pd vol Ková č sa U hák; Musica festivale, A. Dvo­ uviedol v Pro<,ove v~borne. Jeh'> Ak o Slonn ~ kom rilharmonlckom zbore (zbormaJ­ l ohlltsml, ktor é nie sú vždy obJek- J't\1' ; Slovanské tsnce (výber), P. l . muzlkuntské J..val!ty, technické s ster Dobrodlnský ) hovorime naposledy, nezna­ tJvnvm meradlom, Jednsk obme­ J. 'M. CujkovskiJ; 4. symfónia f mol. Le­ umelecké diSf'OLJcle su pozoru­ m en t to, že chceme zntžovB( Jeho výkon. Zostal ver­ dzenlm boclnotonla na domácu nó\ rdovo vystúpcmle v l:'t· e~ove sa hodnO. BI'Jlontnó zvládnuue bra­ ný tr adlcll a ponrt spofahllvostl naštudovania. po­ tlač . ktorá Je do~ ta h nuteTnc1 spo­ dá o~načlt ako t\spešné. vurnvch ako1· dl c k~ c h partl! Cal­ pri Istote, ~lrokom dynamickom rozpili!, popri vypra­ mfnanému oddéllenlu SNM. V Jeliennef sezóne so u s kutočni ­ kovskflho ntlroi! · 1čh o diela. citlivo covllnostl a plastlctte hudobných rráz niJako nppo­ aprlek pripomienka vrtame po­ ll al niektoré koncerty mimo r ám­ romanticky stvárntmó spevné té­ en Pre~ ovskel hudobne! jesene. Z mv. ako ul IskrivO pcdanle tech­ lavoval zo svojho muzlkantského elánu l v závereč ­ (rpbnu prh·ufku, svedectvo doslo­ nich venujeme pozornosť aspoň nlcký"ch fines 11 u<;kal! priJalo va m r11venče1 práce autora, ktorý ntcll fugétach. Podtefal sa rovnakou, ak nie vllčsou dvom. Dila ll. novembra m. r. vy­ publikum s vef k ~m uznanfm. Obi­ mierou ako orchester. na búrlivý"ch ováciách. kto­ - z l ntclatrvv SHF - prlpravute stupil s celovečerný"m programom dvA januárové koncerty StátneJ r fml obecenstvo zaslOžene odmenilo účlnkufílclch. po tlel o dni dnlš! diel katalógu Pre!iovsk9 komorny orchester pri fllhal·mOntP od .: n ~ h pod taktovkou V. CI!IK Slovensk! koncel'tn( umelci. -•J- Dome kulttlry ROH. ~o sólistami Murla Klemensa. Fr. MATOS

r y "Katarína Tzmallouout1• a pozltfuna dom na to, že sa snazr dovlest i!ltatela recenzia diela od Rodtona StJedrl­ k poznatku, žo hudobná forms skladby RECENZUJEME na. HUDOBNÉ FORMY nevychádza z vopred daných schém 11 Knyntof Meyar: SZOSTAKOWlCZ Pod l a anal!}z pol sk~ho muulcológa modelov, sla vyrastá zo živého tvorivé­ •ta Sostakovll:ov vyvirtový profrl vplý. Polskle Wydawnlctwo Muzynne ho procesu a regulovaná je vnutorný• Krak6w 1173, str. 240. uail Prokafteu, StralJlnslctj, Debussy, Rauel, Bartók, Srhonberq t Webern, zo PRE KONZERVATORIA ml zákonitos ťami , logikou a nte pravid­ Iludobne vychouduaf, znalJt t mo star!>tch sklaciateloll Beet llouell a CaJ lami, vyhýba sa deflnlt!vnym vymed~e ­ delouaf duclw muulcologlckou llle­ kouslciJ. So~tllkoul~ Je qen/dl nym syn­ Koncom minulého roka vy~la v Sto nlam formovan9rh litvorov n typov. Sna­ rattírou. A/ knihou o D. Sostakouil:o· tetlkom - na ruztllel od syntetllcov venskom pedagogickom nakladaterstve ž( sa ukázať, že živá hudba mOže vy­ rdzu eklelctlclc~llo. Zduažnou otdzlcou očakávaná učebnica hudobného pedagO ul. Veta dobrych tnjormdcr! nd1de tvoriť vldy nové modtrtkácle a postupy, pre Meyera te narodnd ~pecl/ilJnost gil bratislavského konzervatória a skla· nd§ č/talet v uct>lent>J l krlt/clce/ mo­ ktorO teória nemOžo nikdy celkom vo­ nografii Milo!; a jtlzla { z roku 1966 J. Sostakou/t!ouef huclobnet reťl. Z toh datef& Pavla Zlku - UCEBNICA HUDOB· pred vyč1sllt. Kladlo p1·eto dôraz na je­ Autor naCrtol slcladatelou worluý vý· to a~pektu autor knihy uvažuje o N~CII FORI EM PRE KONZERVATORIÁ. vtn po Xlll. symfónw. Caatel s dob­ analógii s Mu~orq ~ kým a Borodmom. Učebnica je určená pr edovi.etkým po· dinečné rormo\ié postupy a z nich vy· rou znalostou nemClny sl mdte pre­ Rozdiel medzi Su~takoultom a člen sluc há čom slovenských konzervatOrlt, plývajťlce formovO útvary. Autor sa vy· Citaf analyticky zamerantí publikdciu ml Mocne/ llfstky spo~wa u odl/5net studujOclm popri zamestnanr, ako aj hý"ba rôznym dogmatickým tvrdeniam a lntegrdcll ndrodnet tradtcte s európ­ hudobn!kom z povolania, učitefom ĽSU , H. A. Broclchausa { z r. 1962}, ale zatrledovanlam. dostane .~a Iba po Xll. symfómu. Akt skou 1s vetovou J konvencrou. K nd učltefom hudobnej vý"chovy a amaté­ Vďaka Zlkovej sklodatefskeJ praxi a hlb!ileho poznania a pochopenia roz rodn~mu !.tQ/u So~takourt smeroval rom. lrCnycll uztahou pr/ná!ia sovietsky ct>z ndmety hrstorlclc~ a spololJenslc~ . Okrem práce lludebn! formy od dr. pedagogickým skusenostlom Ide o die­ zbornlk, vydaný lJ r. 1967. Na 535 Synt~za r6znych !itýlouých prtncfpou K. janečk8, (ktorá Je velmi obsiahla o lo, patriace v slovenskeJ hudobnopeda­ strandcll ft> uctyhodný počet postre· a tenllt>ncll na llrokom principe nie pre studlum ns konzervatóriách nároč ­ goglckeJ ltteraturo k tym \ ydaren} m. te - podla Meyera - zoslabemm ná), Foriem a druhov hudobného ume· hou, analyz a spomienok na sklada­ Plsané je zrozumltefne, formulácie su výr aznoM/ Sostalcoultovef tvorby. Sos· nla od dr. Ladislava Burlssa - urče ­ teľa. Jasné, teoreticky prcc!zne a splnené su Sostakov/l'oua tuorba te významným takoultoua hudobnt1 reb sa neustd.le nych pre vysokoskolské &tudium - sa aJ požiadavky na moder nizáciu, názor· tt zduažnym ft>nom~nom, mrln/lcom v obnouufe, syntetlzmus v!ialc nie fe ani pr áca podobného zamerania nevyskytu· detlndcll umt>nia nd!iho storočia. A ~1.-lektiC'Izmom, ani konzeruatwizmom. je. nost, všestrannosť vyučovocleh metOd. tak so zduJmom berieme do rúk ten­ Pdlčlu~ prdluan/e prltomnostl a etic Hudobné rormy Pavla Zlku n8dvllzujú Auto1· rešpektuJe tiež krltOrltl ldeovos­ toraz polska publllcdclu Krzysztofa kd naliehavosť Sostalcovll!oueJ tvorby, (rozčlenenhn látky l terminológiou) na tl, odbornosti, pedagogicko metodické posolstuo ludsllJu, to v~etlco te pro­ vedomosti, ktoré nadobud li posluchá č i Meyera, ktor!} tnformouane, analytic· h fadlská a použlva zásadu výkladu od ky, ~tez /uWym Stý lom zobrazil žwot­ qre~íony ztau. Napr/ele velice/ popu· konzervatOrlt v prvých dvoch ročnlkoch. detailu k cel ku, pri čom sil vvhýbll Ja ntí a umelecka ct>\ lu soutetskeho Iar/le a reklame zostdua So~takoult N8kofko sa na bratislavsk om konzerva. matstra po XV. symfóniu - urdtane. uzavretý do seba, skromnrí a pokor tóri u v r ámci hudobn9ch foriem vyučuJe vom nepodstatným. U č rhnlca lP tiež bo· fe tu ouera viac podrobnosti ako u ný, pru~tý, bt> z póz. Je člove kom , aj teoretický kontrapunkt, do učebnlco hello dokumentovaná notov9ml ukážkcs· akého nazývaju Fr,mrOzl .•un homme monoqra/11 M. ftlzla. Nafmä sklada Je vsunutá pomerne rozsiahla sta( o ml, ktoré sú vhodnr voJenč z hudobnej vérltable", kon~1 w ofu monografiu terhnlke polyfónneJ hudby. t~lou uztah k S. Prolco/teuoul te ptí llteratury v celom hl'> torlckom vývoji. tauJím, potrebnym doplnkom. Nemenef pot slcý muukológ .. . Autor v práci postihuje hudobné f or· DANA JAKUBCOVA NM/".. ·~ • MD8/ IJ8Pút 0,.. JOZEF TVRDO~ my v celeJ šJrke a premen livost!. Vz.lal a- • niekt! skntol!nnsf, !e r8J11'0cl.nkl!nf systém Welte - Mlgnnn umožn( , ĽISZTOVI ZIACI rapetlciu dsmlch t6nov za jednu sekundu. Tento lf!chnlcký param., ter fe svojim spo50bom vynlkajt­ cou hodnotou, no napriek tomu aj HRAJO LISZTA obmedzujúcim faktorom v prfpade interpretácie niektorých skladieb. olo to presne pred 40 rokmi. " naprogramovao6" skladba. KvaJi. Ziel. negatlvna stránka tohoto ta reprodukcie bola svojho času Bked' svetoznáma firma Welle tnchnlckého ohran iče nia sa oat­ na hudobné nástroje YO Freiburgu natofko wynlkafúca, že at uajslév markaotnejile objavila práve a z ačala vyrábať al hudobné auto­ nejif umeleJ s radosťou " zak6d&­ Emila vo11 Sauura pri lnterpreiA· maty. Tieto automaty (ako aj wer­ vali" noje umenie 01 dierkované ci! dobre známet tran&C9ndontál· kllky a hracie bodiny) mali wiak pby. Takto vznikli mimoriadne nej etudy .,Mazeppau. Charakter Iba také ru č n e vyrobené 1 kon· hodnotn6 interpretačné záznamy diela 111 . svojimi mohutnými 1 bir­ ~ta ntn é napájacie elementy, ktoré zo začiatku n6iho storoi!la z kto· 1 livýml oktávovýml pasálami pre­ reprodukovali .,nahratú" skladbu rých niektoré v nedávnej' minu­ sahuje nf hranicr kvalitnej a plas­ presne podra notového záznamu. losti zverejnila aj Cl rma Eterna. tickej t6novej reprndukcle. Ked' Akcentl)vanie, čl odtleňovanie jed­ troch uverejnených platof v sé. ale berieme do dvah, historlckf rit nazvaneJ " Groue Planisten notlivých tt10ov a takto• bolo sa­ Z fakt, že le to presne 70 - ročnf zá· der Vergangenheit" (Velkf klni­ mozrejme týmto spôsobom jedno­ znam. priam rrapufe feho doknna­ zn a č n e vylúčené , čim risti mlnulosli ), ktoré boli stereo vznikla Iba lost v porovnanf s bef.nýml v~ · technikou uabralé y drážďa nskom vyslovená strojová a neosobn6 re­ kovými platňami . Úplným p roti­ štúdiu y ruku 1970, je najzaujf­ produkcia naprogramo.vaného die kladom Mazeppu fe femnf lyrlckf 11. Tento nopriazn ivf stav na poli mavejiiia práve tli, na ktorej Llsa­ charakter ull spomenutej Etudy hudobnej reprodukcie trval až do tuvl ! iaci hrajú diela svojho učil&­ Des dur v podanf Frederica Le­ konca minulého storočia, kfm je· fa. Je Yieobct:ne známym raktom. monde. Tu u :Z necltit prftomnosf i e Liszt po ukončeni pianistickel den technik spomenutej firmy ne· automatiky ako reprodukčného uskutočnil geniálny vynález. Tým­ kariéry oa sklonku svojho !ivota mecjr.ičlánku . a tak vznikla Inter­ lo technikom bol Karl Bocklsch a stal sa oduinnelým pedagógom pretácia, ktorá SYOI!ml nlidherne jeho vynález, ktorý by sme mohli klavlrnej hry a mal viac ako ity­ vyspievanými melodickfml oblftk· právom nazv ať ., odtleňowa c o.u riatiJ zlakov. ml môže siiHI( za nor at dnes. automatikou", umoznil odstránlr ená ako Emil von Sauer, Fre­ vielky uvedené nedostatky v re­ Mderlc Lamond, Eugén ďAibert u!lén d'Aiberl tie~ velmi po.- produkčnej technike klnirnej hry a Belgrund Stavenhagen sú dnu E11J:IdJJ>rllU8JJ efnta.td.Jatut .i>ran ra prelome storočia . · uf legendárne 1 práve o leb hre Schubertových vali!fkov. ländleray ocklschov adaptér, ktorý jo clo poznamenala uobu~á krllika že v a piesnf pod názvom "Soirees d e Bzoznamu vynálezcov zapfsaný !llýlovosti sú p•·iamyml pokr~čova Wienna", pritom vlak cfllt, !e ná­ pod názvom .,Welte - Mignon Re­ tefml slávnehu •tl'lte T11 . Tieto his­ lada lýchto "ma lii!ko'ltf" nie fe v produktor" je opravdu jedinečným tiJrické nahrhl-y aú vllak zaujl· úplnom súlade s umelcovým vt­ :~:a t• i ad e nfm , prebúdza obdiv 11j mavé nlolen po l nterpretačnH j bnilným temperamentom. Belgrnnd dnes - v obdob( riadiacej technl strénke, ale aj z hradiska drama­ Slavenhagen, jed en z posledných ky a samoč inných po !! lta č ov . Kon turgického, lebo na platni sú za r.isztovýcb žiakov pravým patetic­ ~ozef Klá11 a Frallti~ek Caban a. h. v IWVOitaštu chylené at skl.tdbv v neiom kon· kým štýlom efektJJ e Interpretuje iovanej brnianskej inscenácii Verdiho opery D o11 ltrukcla toholo zartadenia adap­ tovaná väčii nou na krfdla stein· certnom :llvote takmer neznáme XII. raps6diu els mol a skvelou Carlos. Foto: R. Sedláče k way, pozostávajúca z vákuového , ako naprfkl11 d ,Svätf· František z dro bnokresbou "vylperkoval.. ul Pauly prechád~.a po vlnlich", či čerpadla , z rôznych membrán. spomenutú lege ndu o Sv. Franlii­ miech a zo sérU ventilow je mimo­ nádherná .,Harfov6 etuda" Des kovl, ktorej programová zvuko­ riadne zlo21t6, pritom vyslovene dur č. 3. moderná, lebo nosičom informáci( p lSndzujic inlerpretáciu jednot­ malba Ideálne vyhovuje možnos- Zo života le dJerkovac( pás. Na tomto pjse liwých umelcov a d iel. treba tiam zaujlmavej reprodukčneJ le llvou Interpretáciou umelca elle prlblladať 11 na takú tech- ter.hnikv. JOZEF VARGA šD v Brne V decembri m. r. 211a opera Sn v Brne pr!pra­ vou lnsceJláCte Verdiho opery Don Carlos. Podte­ lai sa na ne1 dirigent F. ]tlek, režtsér K. ]er­ nek a. h ., výtvarn!ci V. Stolfa a O. Filipi a. h., ako a j choreograf R. Karhánek. V brnianskej ut­ scenácll nevyznel Don Carlos Iba ako romantická dráma o láske a prlatcrstve. Tv.Jrcovla podčlarklt predov~ etkým politickú Ideu diela, moc inkvizície 1 jej kruté násilie. Za týmto útelom prikročili k dramaturRickým úpruvilm: pompézne scény sú totiž dnesným! dlváckynu očami chápdné ako ústupok konvencii pari~skeho obecenstva, pre k to­ ré bolo dielo pôvodne naplsané - na objcdnávi\u p&d:t.skel opery. ln~o cen~ílorL v Bme pľlblit1ach. ktoré sú sučasne © OPUS Stereo 9111 0303 Hlbokým porlorom do zmyslu dtela a priam ideál­ skvele pointovanýml eplzOdaml celkového prlbe­ ny'!' stotožn:n!m s autorským rukopisom, sa vyzna­ hu. Niektorí diváci poznajú túto hru z jej člno­ V _ edícii Ceskoslovenské histonclcé or(lany, ktoru cu]e záverecmz Canzona d mol. Polyfomcká línia llernet podoby, ako .,Postel s baldachýnom" od Frescobaldiho vokálnych diel sa .~ tala vzorom baro­ vy ~ava Opus v spolupráci s pražským Supraphonom ). Harloga. Ré2iu musicalu mal l. OsiJisobé, cho­ kovému majstr om pri zrode spomínarlého diela. uysla vo februári t. r. ďalšfa nahrávka realtzovaná reografiu L. Ogoun, hudobné naštudovame A. Zmysluplllé pretavenie do organovej reči možno po­ Moullk. na barokovom organe v chráme su. Mtkutá§a u Pra­ he. Výber a nahrávku z tvorby Johamta Sebastianu ::or ovat najntii· vo fugovanúch meditatívnych úse­ koch. Klinda sa v Canzone d mol n.est1ažf potlačr.t Zai:ialkom lrldsiatych rokov sa opereta v Brne. B~clta uskuto{mil dr. Ferdinand K linda. V dramatur git vychádzal z diel, inšpirovaných , talianskou me 'Jeto základné črty - ba podčlarkt,je ic1,, čím dola­ li.toru vtedol Oldr tch Nový, dostala do povedomia huje silný účinok. lodikou, alebo sem priamo zaradil kotwerty, ktor~ nickofkým pdvodným dtelam, ktoré považujeme Do rúk sa nám teda dostáva - po krátkom čase Zll výwamné medzniky hudobno-dramatickej tvor­ Bach prepracoval pre or(lan z Vivaldiho husl ovýclt koncertov. opčit Klindova platila s nahrád·ami diel J. S. B,a­ by tych rokov. Németovo čerpali z triednych roz­ ~ha. Je lákavá - dramaturgiou 1 urneleckr,u kvali­ porov svoJe! doby, vvužlva(uc hudbu s moderným Ferdinand K liltda si vybral do svojho profilu velmt tou realrzácie. Dúfame preto, že .~i 11ájdr úspe~ntí rytmom. Brnianska spevohra uviedla v tejto se­ znám~ a ~l.lfúbené diela J. S. Bacha, ktoré merluje­ ~estu k diskoftlom. E Ci\R'lKA zóne operetu z tých rokov "ApropO, čo rob! An­ me. uz v uvode recenzie. Majstrovstvo tvorcu tu vu­ duli! ?" [autori Pollicb - Zalman]. Je to opereta, chadza z dokonalého sklber~ia dvoch odlišných mu ktoré 1e ozvenou dobového trampského hnutia. zikar1tských illšplrácií: z talianskej - lahodnej me. Inscenáciu prlpravJI režisér S. Filer, dirigent ). ~ dlcky páčivet a z n~meckef - ;natestátnej ľ pre­ Karúek 11 ulohu Anduly allernujú J. Beneiow6 clznej. Sklbenzm prottchodnyc1' llnt1 vytvor il BaciJ 1 E. Veikrnová. neopakooatetné hod1wty. Sólista sa snaiil vystihnút práve túto podstatu Bachových skladieb. Hra vo~t . Vo lebruéri l. r. uviedla opera SD premtéru speUitosf, 1:a11ká gracióznost talianskej hudby sa tu Or··roveJ .,Mudre1 ieny" a Bartókovho .,Hradu stretáva so sýtym, nosným, velkolepúm zvukom rte­ kniezata Modrofúza". Orrr komponoval Múdru že• meckého baroka. Preto tieto diela nebuduje na drob. nu v rokoch 1941-1942, kedy opustili Nemecko nokresbe, zvukovej hravosti a !iarivosti registrov, na IE psi prcdstttvitelia nemecke! Inteligencie: ale pomocou štrokého oblúku vytvára celok - 8 B. t!rechl, H. Etsler. T. Mann, L. Feuchtwanger, technickou perfektnostou skúseného hÚdobníka. Jeho A. Schonbet·g a pod. A tak rozprávka podla bra­ interpretácia žije duchom 20. storočia, je zasade~tá tov Grlmmovcov má vedomú snahu: vniesť do né­ do života dne§ka. _ metu dktuálnc myšlienky. Mudra žena je v pod­ Prepracovanie Vivaldiho Koncertov a mol a d mol state komédiou masiek, rátatúcou s tým. že sl dl­ podllietilo Klindu k vlastnej koncepcii, spojenej bo­ váci tsté metafory domyslia. V r. 1960, kedy ma­ hatou vnútornou disciplínou. V týchto opusoch znie IB na brnianske! scéne premiéru opera B. Bartó­ Bach komorne, s priezračnou harmonickou i metodic~ ka Hrad knieža!a Modrorúza. patrila táto Insce­ kou faktúrou, so str iedmostou dynamického 1 fa­ nácia k prvoradym umeleckým činom. Dnešný ná­ rebného prejavu. A práve tým dosahuje F. K llnda vrat k dielu bude teda snahou. vyrovnat sa po interpretačnú silu, najmarkantnej§ie demonštrovanú novom s touto drámou vnútorného živo ta. Pre­ vo fugovanej čas ti a v largu Koncertu d mol. Snád mlét•u obidvoch 1cdnonktových opier pripravil dl­ vCič§ia farebnost registrácie by pod~arkla silu p6so­ rtgent V. Nosek, režisér M. Pásek, výtvarn!k bellia ~láčikovej verzie diela, známej z mnohých na­ K. Zntrzlf a. h., pohybovú spoluprilcu mal hrávok svetnnámych súborov. Ale l samotnú orga­ L. Ogoun. Interesantné te. že v Modrofťízovl al­ novli pud,bu je zaujímavé porovnával s interpretá· ternuJe titt.lnu mul.sk(t postavu s domácim R. No­ ciou •·•rtcerých organistov. z ktor ých každý ••klodá i Yíkom sól;sta S!'\D - O. Malachnvský a . h. do rre1 ducha svojej os~Jbnosti a prisp6sobuje ju v f . HEERENOVÁ nmofl.m1 naturelu svojho národa. • HRAC vej časti - a potom md pocit, i:e nasleduje iba mozaika sólo· Velké dwadlo inscenuje t iito Moskovské výt.: /1 č1s1el Je to však v kaž Prokofievovu operu v zaujíma­ dom prrpade zaujímavé pred vom rytme, zapdjajúc simul· stavenie, prehliadka velkeJ t anne točny. Napriek drama­ profesionality sov1et slcych ta turgickému zahustovaniu deja, pohladnice nečných umelcov a chor eogra r ezlsér B. A. Pokrovskij rzápad­ {ov. ne .,izoluje" postavy, ktoré vy. Hudobný !ivot M(Mikvy t várajú konfliktné situócle. • CA KSKA NEVESTA T ým vycMdza opera nie ako le vermi pestrý. Posielam olekolko pos trehov o zá­ hra o ludskej rahkomyselnosti, N . R 1m s k 1 j K o r .~ a lc o" lllkoch z moskovakéhll falošrzej pretvárke t ejto spo­ l. je značne zaxtrípený v reper 11melecké ho !Ivota. ločnos ti, ale ako dráma, v kto· toárt Velké/Lo divadla. 1 tu ide re} konflikty smeruj1í k ro­ o hist orick ri fre.~ktl - ale men zuzleniu a človek márne hladil delenQcll zborov a velmi ná­ ších r ozmerov. Zbor y sice znač východisko zo spleti nól!od l ročnými sólovými partiami t•y ne prerast ajú obvyklrí mie•11 logických zákonitosti. Zname­ sa rta 1taľ!ich javiskách asi taz­ západoeurópskych opier, ale ko realizovalo. Za dirrgentským nitý mladli dirigent A. N. La­ maj1í me•zšlu f unkciu ako Ll zarev ukazuje svoju silu v tem. pultom bol o pät A. N. L a z a­ Lege•rde o neddite(nom meste povej a rytmickej pregnantnos­ r e v, z velké/Lo mnozstQa spe­ Kiteži ... V pozadí je motlr ti. Jeho gesto az nápadne zd6· vákov .~pominam aspori A. F. sociálnej rozdielrtost l partne rauluje t zeto požiadavky a V e der nikov~ ~ ~ Raf r ov, čo napokon vyúst i v tra pred:5t avenie podla to/zo vyze­ k o v a, J. E. A 11 dr ej evo v ú. gickli osud nevesty. Je to - rá - je rytmickv pevrté, vy­ údajne - hlboko v histórii za­ • SPIACA KRÄSAVICA lt(Jba sa rozvláčnosti temp, je korenený motív, ktorý K orsa­ jednotné v kortcepcii orchestra kov miestami viac hudbou ilus­ t spevákov. Ak st to porovnám Vrdeli sme tento Cajkovské- truje, prevažne však zaujímavo Dirigoval na tnterp6diu '7 4 s našou t elev1znou inscertáciou, 11o balet Q podobe, s akou od· dej rozvlja, najm/i v hlasoch. chádzajtí umelci o níekollco lutoval som, že Mosko včania Všetky hlavné postavy sLl vo­ t•iac nevyfa±ill zo scén s r u­ týždťlo v na turné do USA. le kálne velmi podrobne vypraco­ letou. Tu sa u'kazujrl možnos­ t o v podstate nová choreogra· vané, niektor ú z nich { mimo­ /1ckó verzia, postavená J. N. ti televizie - zamerat sa na r iadne náročné. Scéna je viac Grigorov l č om podla star­ podstatný detail, povýflt nie. tradičná, ale zaujímavo Qyuží· ších skúsenosti, zaujímavó l čo, čo na scéne môže zapadntít. va prvky starej ruskej tudovej Dold aľ nás drží viacer ými novými predstavíte( . architektúry. V t om zmysle je V predstavení dominuje A. D. m1. Znalci sovietskeho baletu { k<>mpOZIČne jedll O(Ilá. V hud­ M a s l e n n 1 k o v v úlohe Ale· hovorra v tejto súvislost i o be nápadne vystupuj ú irtto nač­ xeja. Hudobná dispoz1cia toh­ znač11om zmoder nlzovartl né prvky r uského fOlklóru, pre­ to umelca je velmi sirol.:á. llaJmiJ v scénickom r iešeni a vo važne v.~ak majstrovsky vkom­ lllas vie modulovat podla po­ využit! viacerýc/l nových ta­ ponované do celkové1ta symfo­ treby dejového sledu, realistiC­ nečrtýclt prvkov. V každom prí• ohnivýzápal mladosti prúdu. K or sakov v(/­ ky lto raz vypnM do gradác1e rtickčlto pade je to doiConalá prehliad­ borne ovláda symfonicl.·é trans­ zúfalstva, inokedy stlm1t až do ka perfektných tanečnýclr vý· porwvanie starúch tancov: go· ted eň, 22. november 1974. Velká koncertná s ieň le preplneni leptavej lyriky, č:t Mute. Z konov, medzi ktorýmr s na­ paku, lezginky, ruskej mazur· V početn9m. z.vedavsrm. zau(at9m a netrpezllv9m publikom. troch dc1latok účinkuj tíc icll prostou istotou, ladnosfou a ky a pod., a týmito tancami Dnes več er bude v hlavnom meste Rakllska po prvtkrét dirigo­ spomínam nám známeho aspoň muzikalitou dominoval V. M. charakterizuje prostredie, dobu vať mladý Emil Cakarov. VIedenské hudobné kruhy vedia o ň o m, A . P. O g n lv ce v a a L. A. G o r d e j e v v úlohe princa. i spoločertsktí prisluinost ludi. že Je Bulhar a ~e 1e Jediným asistentom Herber ta von KaraJana. N k i t i no v ú Q úlohe starej z Titulnú po.~ t avu tancovala zná. Predstavenie obsadili viacerýmr Hra, predstupu(e pred orchester Rakúskeho rozhlas u a akosi dámy. N1e je taká ironická a ma or l no á. V. 1. S o k v Sko­ š pičkovými umelcamr, obdiv S l r~chlo. ener~lcky , zépallsto dv!ha ruky. Začfna sa sym Conlcká ako ju u stwerémta .stvárňujtí da, ~e dru1ltl ~asf večera uz v§alc predovšetkým zaslúži vý· báseit ,.Don tuan" od R. Stt·11ussa ktoro V l edenčanld poznajú 11ás, ale za zdanlivou zdržan• kvalitou klesla. Divák sa ,.rra­ borne hrajúci orchester. v natrozllčnetšef svetovej 1nte1·pretéclt. Je v nej životná filozo­ Zii'~no nov9 druh .,romantlzmuM - krá­ JrM - zasl. umelec Josef VESELKA ~>ml uf svoJu aprobdc/u o hudobnú uy· ča sice nie cestou .,sladkejM melódie, stl­ OllbU 7. lll. t. r. b5 rokov. Obdivovali chouu. Moravan !>O v tých časoch vy· rovnal poprednym zborovým tele~dm. šon9ch Impresionistických farieb, ate 11M ho n~ddvno ne koncgrte Akademlc Veselkovou !lpeclalllou ~>a !>lala klasw prostrednlctvom plochy, ktorll treba sle­ tlllo plveck~ho sdrutent Moravan, ktor~ kd uokdlna polyfónia, sptevand po latin· dovať nielen s odstupom doslovn9m. alo Hlaváč M Jeho potest - ako zakladateľa a ~>ky. Z JeJ kultúry su m!.plroual aJ pri nalm!l s pochopenlm pro svet, ktor9 sa lllavn4ho dirigenta - uskutočnilo zJazd ~túdlu modernych zborových ~>kladleb. - čl chceme. alebo nie - preJavuJe tvoJich ~lenou a opakovalo zborový Cesko-slovcnské vzťahy formovali aJ stlčosnl kovl oko nopolopltolné množstvo koncert zo skladieb B. Smetanu. Vzo­ Nezabudnuteľn/1 sú vystúpenia Moravanu Zlvot českého hudobného skladatera - na PražskeJ farl v r. 1958. Teleso na­ silných záfltkov. Nosltelom da·omotlcké­ ltapnd umeleckd drdha J. Ve~>elku bola Ing. Miroslava Hlaváh. Rodák z Juho· !;tudoualo a/ cyklické dtela Foerstrove, ho vzruchu teJto časti sO husle - au· české bo Protlvlna (nar. 23. X. 1923 J ulo!gnt1 na hudobnom talente ale aJ na tor tch exponuJe nielen hustou sadzbou. poctiH/ prdcl. Roddk z Ceskomorauske/ Smetanove a mnoh{} zbory modereneJ prežil 15 rokov svojej mladosti v Koši· 'slovenskeJ kompozične J generdcle. V tCJ ole 1 Jemu prlznočn9ml vysokými tónmi ciach. Spomienky na šfastnO detstvo pri­ opotlny vykrt.ttultzoval svoJu vrodenú - v9krlkml, nárokom... V závero sa luMtobnost v Brne, kde ltudoval na/prv dobe uZ ptJsobll na brnianskom konzer­ speli k vzniku viacerých autorov9cb •Jatórlu a ako profesor na 1AMU. Po uJfmo J(a slovo violy - ,.con sordlnoM (s skladieb s priamou čl nepriamou slo­ klulckQ /llológlu a súta~ne nav~t evoval !loglolettov9m sprievodom ostatn9ch ná­ prtdntUky hudobneJ vedy u prof. Vla­ sm rti f. Kllhna viedol !enský a zmlei.a· venskou tematikou ( Východoalovenské z ny zbor Ceského péveckl11w sboru pri s troJov 1. aby doviedli finále (chorál o­ dlml ra Helferta. Medznlk Ve:,elkoveJ fudové plesne pro muZsk9 zbor, CF, premenovan~ho od r. 1970 na Pruž vo spracované 1 k zdOraznenómu cen­ Slovenské Invencie, dyojlca skladieb pre Mmeleck•l prdce tvorilo Akademlck/1 pé· ta·á lnemu tOnu ,.dM. veckl Mirufenf Moravan, ktor/1 zalotll ~ký filharmonický zbor. f. Ve!>elka sa flautu a klavlr - P11torale a Pastora­ stal hlavným dirigentom telesu, kto· Úspornosť tomatlckel pa·áce, maximál­ 11 r. 1931 a prwtedol na takú úrove11, s le fydico, ako oj Rapsodia pre klavlr a rgm uviedol na{zduazne{§le skladby do· ne prepracovanie my lienok. hfadante symfonický orchester). Skladater - Ináč u súfa!llo s nveckym sdrutenlm mo· tst9ch vertikálnych súvislosti - pri zo. ravských uf:ltela. Za /a§lstlcke/ okupd­ mdceho l zahranlčndho súčas nl1ho re­ absolvent Vysokej §koly ln!lnferskeho pertodru. Prlpomelfme aspolt St raulnské­ trvan! na typicky salvovskef polyryt­ cll, kedy boli vv~ok~ ~koly zatvoren/1 stovltelstva v Praho - lltudovol sklad· lzo oratórium Oidipus rex, Novdkovu Pod· mlčnosll, striedanie kontrastných nálad bu u B. Mlkodu, J. lt!dkébo a K. Slavie· 11 Moravan musel zastavil svoJu Nnnosf, na pomerne uzkych plochách. expresi­ orientoval !>a Veselka na zbor v brnlan­ zimnú symfóniu, Brahmsovo Nemeck{} re­ kého. Od r. 1967 sa celkom venuje skla· quiem, Have/kovu Chudla svetlu, Se/dio­ vita v9razu - to sO podstatné čr ty Ba­ datelskej činnosti. V tej dobe dokcnen lkom spevdckom zdru:ent Foerster a lady, v mnohom pre autora typlckel. no v Sbore pro plstovdnt baroknl hudby pri vu Kantdtu, Odkaz !Ivým a Psa/mus c e lovečernú operu lnullus. Z hudobno· hungarlcus od Kodd/ya. ešte vačšml obJavne! v sOstredenoslf sa dramatického oboru spomeňm e balet Ca­ /llharmonlckom spolku Beseda brn~nskc1, na detailnú prácu s témou, opfcrotúcou 1 ktorym ~asto QNnkoval aJ v rozhlase. todejov ul!eil, dva elektronické balety BOHUMIR ST€DRO~ sa o novo precllena .,vefku meiOdfuM. Atlanllana a Noklurno pri fontAna - posfedn9 z menovaných jo v dramatur• glckom pláne Národného divadla na ten­ to rok. Z komornej tvorby menujme as­ rfl! 1946 vystúpf)a v P1·ahe s prv9m e Dňa 2. marca 1975 aomrel v Martine poň novšie skladby: Musica dlatoglca celoveče rn ý m recitálom zo skladieb - vo veku 72 rokov - hudobný skla­ pre husle a violu, 9 koncertných etud slovenských autorov a zanedlho - na datel Fraatllek Kov61!lk-Podmagurskf. pre klav!r - Stenogramy, Leporello pre Pražskej jari - uviedlo Ci kkerovo Con­ Narodil 11 wo Vr6tkach (1. X. 1902). V klavlr a tri klav!rne skladby odmenené cortino, op. 20 l Sonátu e mol, op. 2 hudbe bol autodldaktom. Pôsobil vo vla­ v síifažl CHF za rok 1972: Mu alca car­ od A. Moyzesa. Spolupracovala s radom cerfch hudobnfch allboroch, ba zaloZII nevalesca, Poetické etudy, Vstávanky a clomtlclch l zahranlčn9c h umelcov. Bola l 16-l!lennf a6bor, 1 ktorfm vystupoval uspávanky. č lenkou Suchoa,ovho trlo (existovalo do po Slovensku. Pôaobll v orchestr! Ar· MIROSLAV MRAZEK r. 1956 J - 8 huslistom R. Ka lupom a m6daeho divadla v Martine. Od roku · vio l onče li s tom F. Tannenbergerom. Hos­ .1951 ranechal akUvnu l!lnnoa ť a bol ťovala v M aďa rsku a v NDR. S JeJ me­ a6kromafm ul!llefom hudby. Z Jeho tvor nom sa spája aj prv9 cefovečern9 l'e· by mala mimoriadny Oapech opereta Vy citáf z klavfrnej tvorby E. Suchoi1a krbne Tatry malebné, klorlí predviedli (Bratislava 1957). Svoju pedagogickú vo vyla 100 obciach a mest6ch na Slo­ Kbrnianskej aktivitu začala no bratislavskom konzer­ vensku. Okrem operiet Sepol paliem, vatóriu (1950-52) l no VSMU (1951-52) NaJkraJIIa lbka, aaplu l F. Kovál!lk­ a od r. 1954 ako rladltefka Pedagogic­ Podmagurakf maob6 plesne - vyi ll l kého oddelenia hudobnej školy. Poča s llal!ou - a kaat6tu Ple seň o verkom Jej vedenia zaviedla sa na tento typ prlateletve. hudobnej histórii ústavu maturita a zmenil sa názov ško• e Bfvalf domlalk6Daky k161tor v Opa­ ly na Vyššiu hudobnO ~ ko fu pre vzdela­ " poekytuje po noJeJ rekonltrukcli vy­ Vflnamnd slovenská klaviristka, peda­ nie u č itelov hudobnýc h IlkO!. Ol'i r. 1959 alkaj6ce priestory na porladanle výstav V Státnom ústrednom archl•• v Prahe JOIIeka, organizátorka hudobného živo­ začala s elánom budovať dnes vzorovo a koncertov stareJ hudby. (RAJ Ili zachované pod algn. 33 C l cenné ~ 1 funkcionárka ZSS Zita StraadMt· vybavent\ ĽSU v Ztarl nad Hronom. Pa· e Dňa 7. I. t. r. oslávil 50. narodeniny dokumenty, ktoré dAvaJú avedecho o ....,. dožila sa 12. marca t. r . vý• ráková nezaprela ani svojo vzácne pe­ a 20 rokov umeleckeJ l!ln nosll opernf tom, ako Leol Janáeek pl6nonl aalollf lllllllllho životného jubilea. Jej umelec. dagogické schopnosti a - prt v§etkej spevák Oavald Bugel. SvoJu spevácku majatrovskú lkolu hry na husle pri br· kt dr•b• je pozn ačená preká!kamt, nfantkom konzervatóriu. Zvl61t sa o tom organiza čne j zaneprázdnenosti - sta· dr6hu aai!al v r. 1954 ako a611ata So v lltOii musela zdolávať, problémami, kto­ Kollclacb. Taras pôsobi na operných hovori v liste Min isterstvu lkolstn a rt mUMle rfellf, nedostatkami, ktoré č ffa vychovať ntekolko znamenlt9ch !fa. ada ach v NDR. [RA l národnej oavety v Prahe ao dňa 15. x.- bOlo treba od straňovať. Tato hll!evnatá, kov. Spomeňm e najmll V. Llchnerovú a e Di'la 21. ll. t. r. uviedlo Divadlo jo­ 1919. List je podplaaný Leolom Jan61!­ Silviu Bodorovú (dnes posfucháčk u kom· náša Záborského v Pre§ovo premiéru kom. V riadkoch tohto dokumentu Je allbtcl61na !ena uZ poč a s svojfch štadl! vyjadrená ! Iadosť , aby bol oa maJstrov­ pozfcle na bratislavskom KonzervatO· operety J. Offenbacha: Perlchole. Ré!fu &Ku4ollllej a dramat ckej aluid mU v predstavenia mal J. Silan, dirigentom fo skú ikolu menovaný za profesora hualo­ INtlalaft musela dočasne preruU roky riu 1- VelkQ časf energie venovala jU· V. Danl!k. vý vlrtuós Jaroaln Kocl6a, Janéi!ek '*~••aula, pretoZe rodi či a nemali fi. bffantka rozvoju ĽSU - nielen v ok­ e V9bor pre slovenský koncertný ži· chcel obsadiť husfoy6 oddelenie konaer­ ..-ole .._ platenie ~k otného. Pre obo­ ruhu svojej pOsobnostl, ale takmer na vot mal svoje rozš!rené zasadnutie dila vat6rla naJleplfml silami: Dlakarom JIItlall JeJ rozhladu malo vefký v9znam celom Slovensku. (VIedla rad metodtc­ 18. februára t. r. v Bratislave. Hlavn9m bodom rokovania boli otdzky, suvtstace Sev č !kom (1852-19341 - zn6mym huafo­ lttdlam hudobnej vedy na bNilfslavskej k9ch Inštruktáž!, seminárov, podfefafa s vyvrchofen!m pr!prav na cykly hu­ vfm pcdas6gom, Janom Kubelfkom UldYenlte pod dohfadom dr. Dobrosla­ sa na hodnoten! a Opravách u čebn9ch dobnej jari, Informácio o podujatiach k (1880-1940) a Jaroslavom Kocl6 nom VI Orla. Na jeho radu 8a rozhodla pre osnov pri ĽSU, zasadala v porotách. 1 30. v9ročfu oslobodenia a aktuálne otáz­ (1883- 1950) vynlkaJCiclml tlakmi ky ďalšieho rozvoja koncertného živo dltba koncertneJ umelkyne. Mala pra Za tlelo v9s1cdky ztskafo rod uznani, Sevl!!ka, ktorl Cia pelna koncertovali do­ 111 Ylltky predpoklady: zdatn9 technfc­ ta. z ktorých spomonme titul Vzoru6 ul!l­ e P011ledný bulletin Slovkoncertu pri ma i v zahranll!f. Zladoaf dak nebola llf foDd. JDJmorladnu pohot ovosť - o· terka a v r. 1970 joj udelili Cenu SSHV. nliia okrem pravldolnfch rubrlk - pre vy bavená kladne. V l!aaoch prveJ repub· INdeiJa 11 aj ako výborná komorná Z ruk ministro školstva SSR prevzala hfadn6 a zauj!mav~ bilanciu BHS, lnfor llky boli Janál!kove po! ladavky smelé 111Mb - amyMI pre jemné tletlovenle l !itátnc vyznamenanie Za llíaluhy o vf­ mácle o BratislavskeJ Jfre 1975, ktorá a neúnosné, ale svedi!la o premyalenoall lriiYfrneho zvuku, prfkfadnO dfsclplfnu alnbu. Plodnú č lnuosf venovala 1 bu­ tohto roku 0t1l6vi 10 rokov oxfstonclo, vý ňatok roahoworu liZ s rladilororn Od Janál:kovho plánu - vybudovať u! v a budobna Inteligenciu. Po absofvovanf dovaniu krajskej orgunfzácfe ZSS v Ban­ boru umonia MK SSR Jozefom Kotom, týc h !!asoch vysokO hudobnO lkolu Mejltrovskej !íkoly v triede pror. V. skej Bystrici. Podfofalo so no vybudo. ako aJ l!asC pr!spevku ekonomického ná luru Y Prahe, pOsoblfa - z rodtnn9ch van! tamojšlch Dnf komornej hudby a meatnlka riadllera Slovkoncertu Ladlsla v Brno. Brniansko konrervot6rlum, ktoré dllvoclov - v Cechách. K rozvinutiu bo­ v Zlarl nad llronom bol z joj fnfctatfvy ,. Nagya, ktorý predniesol na novorol! oslávilo v minulom roku 55 rokow od llllllj UJQ8leckej kariéry JeJ bránili jcd­ vytvorený Klub prlaterov hudby. Vsade, neJ ach6dsl pracovnikov teJto agentCtry. s vojho zalof eoia, vclal!! Janál!kovl sa to, IU vojnové udalosti, no najma nedo­ e Juhoi!eské dlndlo v Ceskfch BudilJo fc l takfmlto l!lnmi sa sna!ll pozdvlh· kde pOsobfla, vyorula hlbokú, prlekop­ vlclach uwledlo 20. decembra m. r. Ovo llltoll fiDincff. (Na zaplatenie jedného nlcku brázdu na oživenie hudobného fii kovu opuu Ceri a Kál!a. Okrom toho nú ť úroveft l koly a bojova ť o Jej ďal ­ NCtWu bolo treba zloflf 15.000 koru o. J diania. Zhorllen9 zdravotn9 stav )ej ne­ premierowa lo 2L februá ra t. r. Lohtlrovu fif rozvoj. l • to vlčlfm elánom zapojila sa do dovofujo venovať sa náročnej koncertnej operetu Paganini, naltudovonll k 105. vý­ B. STE:DRO~ I!IMIID6bo ltvota v oslobodeneJ vlasti. dráhe. Uspokojenie nachádza v peda­ rooiu Leb6rovho narodenia. (30. 4. lflltudovala vletku dovtedajlilu sla. goglck9ch výsledkoch a vo vzornom plne­ 18701. Opereta Paganini sa vialo aJ k cfalllemu wfrol!lu - tohto roku uplynie .at\ klavfrnu llterataru a venovala n! svojich povinnost!, pričo m sl kladie 50 rokow l!o bola uyedená na spevohcr­ • JIJ aa.tavnej propagácii. Napr, v ap- pred seba tlo najvyššie ciele. -! k· nf JaviskA Eur6py. • KONKURZ • SLOVENSKA FILHARMONJA, Bratislava, Palackóho ul. 4, vypi­ l( 65. výroliu narodenia Obsahoval 150 plesnt z rodn~ lzo Sarl!ia. diska suofcf mant.c/ky, do Sankvlc pri sulo konkurz na miesto Keď sl uvedomlme, !e to bolo u tusoch, Modre. (Tu vznikli napr. teho zndme keď spomtnang pro{ekt mollol uskutoč · Senkvlck/1 tance.) Zomrel 56-rotný. Mal koncertného majstra. nlf len na vlastný ndklad - ak st pri· e§te vel'a pldnov a chutt do ďalSeJ prd· Prihlášky absolventov vysok9cb Ladislava Berku pomenlgme, !e e§te dlhf1 roky potom ce. škOl so st ručným Zlvotoplsom za­ bola stredobodom odborndho zduJmu Dnes, pri 65. u{jročl narodenia Ladls· šlite do 20. 4. 1975. Konkurz bu­ Nf, ktort mdme piif krlflkov na chr· plesell strgdoslovenskd - hodnottme Berkov Cln, ako zdsluzng. MnoM z ples· laua Berku te potrebné prlpomentJ.t feho dil 12. 5. 1975. Podmienky kon· Wt1, vl1m11 sa dobre rozpamiitat na hu­ prdcu, aby sa neprdvom nestal "zapad· Ubrtlho skladatela Ladislava Berku. nl tefto zbierky sl na!ilt cestu do roz­ kurznet hry zašleme prfhlásen~m hlasu a do repertod.ru popredniJch spe· tým vlastencom•. Bola by to §koda - Vfcllodnlar {rdd sa obliekal, povedal by a krivda. uchád začom obratom. .. - po lesntcky), ping :1votnf1ho a vdkov. lJalllm prlspevkom do zamiJ~ľa­ ;twcofmlho eldnu, v!dy s ne{akgm pld· nf1ho ueľk4ho "Slovenskf1ho spevntka" BARTOLOMEJ URBANEC 1101a o lllaue, !ll lntenzlvne v rodnom bola zbierka: "VIJchodn4 Slovensko sple· ltrG/1, 11111 rovnako bol doma af v Bratl­ va". Zberatel tu zaptsal okolo 1000 ples­ lltllll. nl, ktor{} vSak :ostali v rukopise. Af tak Zozndmll som sa s nlm v !ityrld~la­ fc spomtnantl prdca d"kazom, !e La­ HUDOBNt ZIVOT - dvott91denn!k Vydáva Slovkoncert vo Vvdavatelstve tvch rokoch, klď mu v SND hralt lu· dislav Berka bol poprednOm zberatelom OIZOI, D. P. ul. Ca. armAdy 3!1, 893 36 Bratislava. VltdOcl redaktor: dr. Zd&n· dcJDtl SPifiiOhru Studnička . Prlzndm sa, plesni medzi dvoma vo{naml. Bol af dob· ko Nodlek, Cle. Redelll!na rada · Pavol BRRi n. tul>om!r C!1Ak. orom. blst. ,. otldy som o flom vedel mdlo: bol rým praktlckfím hudobntkom a kulttJ. r­ Ladislav DOša, Mfloll turkovll! AloJz Luknár orom. oed. ZdAnko Mikula. tlllllltenym ndrodovcom, obdlvovatelom nym organlztltorom. Zalotll rad spevdc­ dr. Michal Palovl!!k. dr. Gustáv Papp Mlrocolav Sulr Bohumil Trnel!k11 Bar· fdna Kolldra a zberatelov ludovef poé· kych zborov a dyclzov{!cll 111idleb. Vedel tolomet Urbanec. Ad rosa redAkr'e· GorkAhn 17'VI 1193 ~6 BrA ttc;IIIVII . tAIArOn tli 1 spevu. Ndklonnost k hudbe sl od· rozprúdi( hudobný !ivot 110 uýchodoslo· 38234. Administrácia: Vydavatef8tvo OBZOR, n. p .. ul. Ce. 11rmádv 35, 893 31' ,.,.101 uZ z rodll!ouskllho domu. {eho venskiJch mestetkdclt u {ello spoluprd­ Bratislava. Inzertné oddeleniA: Gorkého 17 893 36 Bretlslii VII. Tlel!la Nltrt an· otiC bol uf:llelom-organlstom. Ldsku k cu st cenil a/ ko!ilcký rozhlas. ske tlačiarne. n. o.. 949 Ol Nitra. RozšlrutP PNS Ob!lldn8vkv predollltltlllov folkl6ru zdedil asi po matke. Poprt zberatel'ske/ l organlzdtorskef priJ!ma PNS - Ostredná exped!cla t l llčA 'lťlmlnlqtrár f" odborMI tlače . Gott· Ut ako 20-rotn{! mladlk ttWl pokra­ t mnostl tú!ll a{ po sklaúatelske{ prdcl waldovo nám. 48/IV 805 10 Bratislava Oblednávkv odboretel ov v zahranll!! looal v prdcl mlnuliJch generdctl, chcel {bol :takom M. Moyzesa a O. llemer prtlfma SLOVART Ol! spol .. Leningradská ul. !!. 11/1.. 896 26 Bratislava. Cena uzbl•rat veľký "Slovenský spevnte. Te · ku). Plsal pre zbory d cappela, rdd mal Jedného výtlačku 2,- Kčs. Neoblednané rukopisy Sil nevracatt1 . ho pr11ou tasfou bol "Album ~arl!iskýc h a{ dychovku. Pre 1)u tvoril hlavne po fndAxné !!Isto: 45454 RP.!l l~trlll'n4 člc:l o· SOTI 6/10 Jltarn•. Vydal ho ako 22 rotng u r. 1932. roku 1944, keď ~>a pra~tahoval do ro· l ALDANDBI MO!I Sériou "fotografi! zo starej Bratisla· vy sa vraciame i v tomto čísle k vý· mam~tým pamiat­ 'cam, ktoré pripo­ U.hrovská zbiérka 'níttajú hudot)llé •ezidencie, resp. ~kladate(ské osob Llter 6r ny ar chh Matice slovenskej v nlcl :Br atislava v roku 1970. O t ance 1 'lOstt domácej a Martine uchováva medzi množstvom UhrovskeJ zbierky prejavila záujem a1 zahranič neJ hu vzácnych pamiatok aj zbierku tancov redakcia hudobného vysielania slovan iobnej k ultúry. Ak z roku 1730, ktorá je sOčasťou lnventá· skej televlzle, ktorá natočila so súborom tdeme po Jirásko ru knižnice grófa Zayko z Uhrovca. ·Miroslava Venhodu polhodlnov~ koncert vej ulici smerom k Obsah zbierky je tak zauj!mav~, že v priestoroch zvolenského hr adu [pro· Univerzitnej kniž- vzbudil pozornos ť viacerých odborn!kov gram vysielali 25. decembra 1974). Po •tici, v bllzkostt doma 1 v zahr.anlč!. Možno práve preto merene vera melódll z Uhrovskej zbierky oaláca Keglevi- sa rozhodl! praoovn!cl MS vydať zbier ku bolo použitých v J:iudbe k televfznym ~ho vcoP je dom v krátkom č ase vo fakslm1lovanom vy· liimom Chor ea amore a Chore8 guer ~. 3, kde pam/it ná dan!. Keď porovnáme osud zbierky s po· ntca. · 'abuťa prezrádza. dobnou a z toho Istého obdobia pochá· Teraz •ychidza hudobný materiál fe patril volnkedy l· dzaj(ICOU Zbierkou Anny Szlrmay-Kecze­ •odine Erdiicl!!Oll· zble1·ky t l ačou, aby sa stal majetkom "ft u&:,ŕ··· rovej, muslme priznať vydavatelskú po­ celej našej verejnosti. O niekofko rokov ~ov. Jeden z maji· - hotovos ť terajšlch pracovnikov MS. Vy­ pribudnú na konte Uhrovskej zbierky •etov tu um(est11il davateJský čln je o to radostnejšf, že ď alšie úpr avy, Inštrumentácie a mož. sfubuje pravidelné vydávanie dOiežltých no aj sa mostatné kompozlcie, ktorým fúkr omné divadlo, rukoplsn~ch hudobných pamiatok vo poslúži bohatý hudobný materiál zbierky v ktorom sa pred· !akstmllovanom vydan! založenej edfcle •Jádzali opery ako Inšpirační zdroj, alebo podkladov~ Monumenta musica Slovaca. Treba h n eď materiál. Iným účelom poslúži faksmlll· f.Jaydna, Mozarta, na začiatku povedať, že starostlivé vy­ lované vydanie Uhrovskej zbierky prP Dtttersdorfa « nýc/r .~klada tel ov. danie vzácnej hudobnej pamiatky je dO­ hudobných vedcov. Hudobn~ rozbor s11 stojné mena založenej edfcte. sta ne výpoveďou úrovne hudobného vku V Sade Janka Krá. Uhronké sbler k a [po jej objavenl ne. su a m yslenia svojeJ doby u nás. Kon­ •a ( Petrzalka) s« správne nazývaná .,oponická", alebo pra· kordancie a varianty sa stan(! dôkazo­ 1áv.~ te vní k Bratt· vopisne nesprávne označovaná ako Uh· v~m materiálom fluktuácie, obfúbenostt davy stret ne s rovecká) prekonala dlhú pút, kým sa alebo Jedi nečnosti urč itej č asti skúma oomrtikom. ktor[; dostala do rúk slovenskej verejnosti. ného mnto1·!álu. Kritický paleogratický ~a viaíe k rtovsej V nepokojn~ch rokoch putovala celá rozbor bude zrkadlom úrovne a zaptso 'w dobnej hist órii knižnica - obsahujúca asi 20 tisic titu­ vateľskýrh schopnost! auto1·a, čl notá ~loven~ka Odhalili lov - z Uhrovca do Rakúska a po IL tora zbierky, ale pomOžo tiež odstrá 'ta pri príleiitosti svetovej vojne z Viedne do priestor ov n lf prípadné chyby a nelog!zmy zápisu ~ t oroč nice .~klada· b~vale j apponyiovskej knižnice v Opo­ Fot·mový, motivick ý, ryt rn lck~. met r lc k ~ ·eta Mikuláša Moy­ niclach [ odlial nesprávny názov po jej a Iný rozbor nám pr ezradl vera o In zesa. ktorý bol objavenl ). potom do Dojnfc a konečne venčnom bohatstve a skiadatefských jedným z prvých sa dostala do MS v Martine. Objavenie schopnostiach autora a podobne. Zo všet oriekopttíkov ná­ zbierky bolo v~znamným prlnosom ku kého najdOležltejšf je ten fakt, žA •odrtej slovensk'ej št údiu slovenskej hudobnej literatury zbierka fe autentickým svedectvom akos 't.udby (1872-1944 ). z 18. storočia. jozef Kresánek v nej Vl· li a množstva Interpr etovaného hudobné del jedno z doteraz nevyplnených miest ho materiálu z prvej polovice 18. sto· v našej hudobnej histórii: .,Neskôr ked roč la sa objavila prd e druhé zbierka z V ivode fak•lmilonného 'Vydania Uhrovca" - plše ]. Kresánek v súvis­ zbierky nAjde č itate r opis ru koplsnej pa. losti s v~skumom Zbierky A. Szlrmay­ mlatky p1· ed a po jej re!.tourovanl, ob­ Keczerovej - ,.ked sa mi dostala do sa h a poznámky k lokalizilcil zbierky. rlík sblerka Eleon6ry Zu zany Unyiovej, V teJto l:astl je l podrobný popis počtu naraz sa ml ukbalo, Je zbierka Szir taktov asi 350 s kladbičiek zhlel'ky. Edi may Keczerove j nie je nič o jedinelé, ale tot· sprtivne rozozná vn vefkP. a mA ll'> 'Vlastne tvori komplex viacerých zble repetfc!P r použlva l ich ešte a l !OZP. l r ok, ktor6 dokumentujú vel mi buh11tú Czupt·a o sto rokov nesk()r] hor.l pri tan eč noa ť hlavne medzi ll11chtou v 18 v~s1P.c1noj sumarlzár:tt stal'llo uvtP.st po 1toroč l. " [Zbornlk Umenie ll., str. 155 če t taktov pod l a zápisu. a nie podf11 llž 6, Pedagogická fakulta UK v Trna pr!patlnej lntfll"prctArfe zápiSll. Pre pr P. ve z roku li972). Podla Bence Szabolcst· hľannú or lflntáctu pou ~fva P.dlt01· pont· ho je Uhrovské zbierka prejavom ro· dové čfsiA notových zápisov a textov dlace) sa domácej hudobnej kultúry K popisu obsahu zbiP.t"ky Pl' ipojujP. ecil protlhabsbursky zm~š fajú cej šlitchty - tot• 5Voje poznámky. ako opozlcla proll Importovanej t·ukús­ kej a germánskej tvorbe. Možno, že prá Obsah zbierky deli editor F.manur· ve tejto snahe vďačime za to, že zbierka Muntá~ n11 trt č asti . K tancom zadelr> vychádza z domácej hudobnt>j folklórnfl) n~· m do prvej l'nst! ooznllll'•'lláVIt IUI sfl tradfcte Pre)avo' n domácej produkriP 39· .. z nich 31 je pirn11j a len l ne sú v zble1·ke ha jdOske tance a k L\ ruc pbor.t proporcie" Poktnr tdn o nepát ké piesne, ako zaujfmavá sple ť vzájom ne proporcie edtlor správna nazval t ieto ných vplyvov fudovej hudobnej kultúry v zbierke názvami neoznačPné, trojdo národov zúčastnených v kuruckých voJ bé čRstl tancov. Názov .,proporcia" ná ch (Slováci , Ukrajinci, Mnďari, Rumu· pre nepárnu obmenu tanca párnehu ni, Poliaci a lnl). Zbierka obsahuje hu­ taktu sa použlval v tanečnej llteratúrr> dobn~ materiál, z ktorého - podla v lace r~ch hudobných vedcov - tvo1·1 a už niekofko s t oro či pred vznikom Uh najhodnotnej~iu čast hajdúske tance s rovo;;kef zblet•ky. Okrem " Proportio" tt• najCastejšfm názvom Sa ltus llungarlcus. bol neraz aj ,.Pr oportz", ,.Nachtanz"' Pt·! štúdiu zachovanej tane č nej liter atú· .,P t•oportio tri pla" .•Sa lterei lo" a pod ry 17. a 18. s toro čia vykazuj(t prl.lve Názov sA nopoužfvai v zmysla súmer tieto tance Uhrovskej zbierky vefkú spo a] dru/tu vých piesní, ktoré rumka rtám prt· Zoltán K<>dály na- •li:u}ti pamät ntl tbieral pod starosláv­ atmlu s reltéfom rzym Zoborom? Málo· táttJ6mca sa do kto však vie, íe v ob­ ·de, že na tomto ci pod Zoborom - o 111este (dHCSIIU Dražovciach - ďalší •udova Slovensl.-eJ ma4arský skladater elevízie) st ál - Béla Bartók zbie· l om, v ktorom sa ral zabt1dané piesne, tarodil významný lctori zaradil do svo· aktísky skladalel. ;ej slávnej zbierky. l 8 ratislave žil " Dnes patria Dražovce okoch !87 4 1888. Kodály odvodzoval z do t zv. vetktlj Nitry, ves tra Rózsu a dne.1 <;nfmky: E. Remp že podobne ako Hrnčia · je pochovaná na nit· (aktu, obce boli v rovc e a Dolné Stltó­ rianskom cintoríne. ~lovenskom ,.obkľtiče· rzí", a tak sa v 11icfr ·•. Málo známou sklr· Kodály prvýkrát pO. :achoval! mnohé tra točnostou je, že Ko· sobil zberatetsky (v kraji okolo Nitry ). r. iičtlé folklóme prv­ dályho testra Emília/ 1905. Jeho zbierky lry. -ma- 'Iola vydatd v Nitre piesní tu žijúcich Ma· Na obrázku: Dra­ za v tedaj§ieho pred· ďaro v sú intere~antné '- ovce z čias. kedy ILI n.estu stanice - Sil· •ázovitos(ou, ktortl oosobil Béla Bartók.