17. 111. 1975 Ro č nl k VIl. 2,- Kčs 6: o V jubilejnom roku Prvé tohtoročn é zasadanie iloven dujatla (recipročného za Festival ~es s kej hudobnej rady (27. lf. L r.) za kej a slovenskej hudby v ZSSR - uepntomnostl jej predsedu národné· 8. -24. XII . 1973), ktorého drama· ho umelca ). Cikkera viedol dr. L. turglckú nápll'l navrhne sovietska Mokrý a zúčastnil sa bo rladttef od strana, bude - predstaviť prltom­ boru umenia Min. k ultúry SS R ). Kot. nost, ale t tradfclu sovietskej hudby, Program zasadania bol bohatý, jeho jej žiínrovú mnohovrstevnost. V ťuzlskom boli Informácie o koncep rámci festivalu, na ktorom vystúpili el i l prípr avách viacer ých význam­ poprednl sovietski Interpreti, usku ných J>Odujatí v oblasti hudobného točni sa aJ pracovnO stretnutia kri ztvottt roku 1975. tikov oboch k1·ajln. Z8tva českoslove nskej hudobnej . Bratislavská lýra 1975 bude v diíoch tvorby - 'ľad koncertných podu1atl, 28.-31. mája: obsiahne českosloven ktoré budu prezentovať diela českých skú skladAtefskú súťaž, medzlnárod a slovenských sOCasných skludate­ nú skladatefskú sutaž P.urópskvch so fov a na ktorých sa budú podlefaf r:iallstlckých krajin a Kuby l tra popt•odné slovenské a česl<é hudob­ dičné prehlladkové koncerty. V tom né telesá, má otváracl koncert 20. to roku L ý ľa vstupu je do 10. rotní april a t. r. ( SOCR, dlr. O. Lenórd, ka - k jubileu organizátor! prlpra sólista L. Malý]. Dramaturgická ná vuju rcprezantatlvny bulletin, ktorý plit tejto dlhodobejšej plánovanej poskytne pohľad 1111 uplynulé ročnf akcie rod! !>a v spolupráci a z ná · ky, zaznamená v9sledky l ťtspechy vrhov oboch národných zvllzov l z v doterajilej llxlstencll festivalu. pon(tk lnštltúcli, ktoré sa Zatvy zú­ Programová strukture Bratislav i:astnla. Dramaturgickým žl'ledlom, ských hudobných slávnostf zostáva z ktorého bude možnó čerpať nové v tomto roku v podstate nezmenená. pôvodnó prist>evky. bude Iste aj ko· Charakteristickou l'rtou BHS '75 bude Koar teto "Eolina" patrJlo k najríspešnejším a najzaujmtavejším súborom bulhar­ lekcia skladieb zaslaných do Celo­ silná úcasť operného umenia - v skej prehlradky novej tvorby. Snímka: E. Remp lítátooj súťa že k 30. výročiu oslobo Inscenačných pr!spevkoch SND. pri· denia CSSR. Do sútaže, ktorej uzá· tomnostou hostujúclch sólistov zo za ­ vierka bola l. januára t. r ., prl~lo 172 hraničte, ale aj pohostinných vystú­ skladieb r ozmanitých žánr ov (ll hu­ peni oporných súborov z Belehradu, Nová bulharská hudba '75 dobno-dramatických diell. Po l ektor. z Berllna a z Prahy. lnterp6dlum '75 ských po kračovaniac h budú výsledky bude tcntor·az prehliadkou mladých suťaže zver ejnené v m áji t. r. :Zatva komorných stiborov zo soctallstlc V minulom roku sme priniesli v na Pi pkova, F. Kuten i V. Stojanova ... ceskoslovcnskej hudobnej tvor by, kto· kých krajin: znova prlvrtame aJ íl• ~om časopi~e nlekulko článkov o hlstô A najmll nesmie zabudnul na trojicu rií sa usk u toči'luje v roku 30. výr o castnfkov Medzinárodnej tribúny ril a sllč a sno~tl hudobnej kultllry Bul vefkých spevákov: Christova - Gjauro č t a oslobodenia. bude prehliadkou mladých Interpretov, v tomto roku hHrov. N11pokon, nie je to tak d!lvno, čo Vl! - Gjuzcleva, ktor! poved ali a hovo­ istôt l novOrh hlftsov nasej hudobnej orientovanej na sólistov. nev\\lvl\ Sl ovensko nestor bullw rskel r ia o vyspeJ oštl bulharského Interpre­ kultftry. RtRd lter odbo1·u umenia MK Na zasadani SHR odzneli ďaleJ 111 hudby - národný umelec Marin Golo tačného umonia viac, než vsetky tr»ktá SSR ). Kol l prltomnl č l enovi a SHR rormár.te o Zl'ladenl Coskoslovenskoj mlno•. O nlekorl<o meslucov nn to smr ty. (Mimochodom, Nikolaj G ]uurov kon akcentovali poll'ebnosť spol upráce hudobnej rady, ktorá bude poradným pri v!tall v Bratislave predsedu Zvllzu com januára l. r. hosťoval v Sofii nt! všetkých lustitucif, rozhlosu, te\evl· orgánom oboch národných mmlster bulharskych skladateľov Dimitara Petko Jedinom predstavenl Musorgského .,Cho zJe 1 tlače pri propagácii tohto po· stiev a bude nás zastupoval' na me· " · Obe návštevy boli spojené s konror vanctny" - flO dvor:.h rokocll absenc1e dujati1:1, jeho dOraznóho spoločenské dzinárodnom fóre, o valnom zhro taml, venovanými súčasneJ bulharskej 1a domácom pódiu. Nádej, dostt1t sa na ho uplatnenia. Konfrontácia s pri maždeol f-fcdzinárodne j hudobnej ra hudbe. A nesmieme zabudnllť un! 111 toto predstavenie, bola mlnlnHllna - tomnostou bude zárovei\ t prlležttos dy v Kanade, v 1·ámci ktorého sa llspesné vystúpenie kvarteta Eolina po 't ielen pre zahraničného hosťa, ale 1 pre tou rekapttulovaf dosiahnuté hodno ukazuje možnost v hojnej miere sa ča s BIIS 1974. Zoradenie vsP.tkých tnlor liomactch. A tak G]aurov so p1'1pomln1:1 ty, obzrieť sa na cestu, ktorou naä11 p r ezentovať produkCIOU rozhlasu 8 mácll - počutých l prei:ltaných, ba pr1 národu, z ktorého vyslel. skór prostred hudba l hudobný život za tri desaťro­ tctevizle, o pr ojekte nflslch pr!spev· pomenutých aj zo školských ldvlc - nfctvom platn!. ne~ na,lvo. VJac;cri ko čia pr esll. kov l< oslavám Jl1 edzinárodnóhu dŕla b~ nám mato dať pomo !'Ile obsiahly ob legovla v Sofii ml s ľutosťou hovorili, Dn ls!m význHmným poctu ja tlm burin hudby f l. X. L l'. - pod zástt tou raz o tom, čo Sil v Bulharslo.u doje IHI že tohto umelca bud vObec n e počuli ll!t Festival ruskej a sovietskej hudby v UN~:SCA ). poll hudobnej kultúry. A predsa - domácej scéno, alebo so dostali celkom ČSSR . Usk11 t očn! sa v Mesiaci česku Stručnu lnľornHíciu o tohtoročnom predsa na t>rehlladku novej bulharskej náhodou na jeho vystúpenie - v zu slovensko·sovietskcho priHtP.fstva prvom zas!ldoni Slovenskej hudobneJ tvorby odchádza pozorovater pozname hraniči. Aj to je problém, ku ktorému Otv<ír acl koncert bude 13. novembra radv budemr no strilnkach ná~ho ča nany vldC te6r10u, než praxou. Pri po ml sa l'oraz ot\orenejšle vyjadruje bulhar· 1. r. v Slovenske! filharmónii v Bra sopt~u prlcbnznP t•ozvl ja ť a prehlbo na st mená .,klasikov" bulhul'&kej hud ská odborná tl ač - pravdu 11101en v su t l~lavP., záver restivdlu bu dr. patrit v v at konrnntovAnlm pod u ja ti, o kto bv O. Christova, P. V ladigcrova, L. (Pokračovanie na 3. str.) Praho Cr:.kej filharmónii. Ctr.rom po rých c;a rokovalo. ZM poalednom čase ste mali HOVORI NAR. UMELEC )AN CIKKER : vlslostt spom\nam na Tr1stana liapech a niektorými avuji­ a l loldtt. N!okedv - uaopak - Vmt operami v zahranitl. sa dielo uvádza v~:~fml často a N8tlska 88 otáll:ka, kofko inscc­ nie le hodnotné. l<rétky dobový ..cli majú už va~e opery vcel­ el't>kt nte newamená. la si v ku? tetto ~uvts lostl vefmt váilm sooluocnst divákd Mvsllm na Doter az te to 43 lnscenéi­ Cesta za úspechom neho a viem. iP OpPra bat ne­ cll - ak pot!tam domáce l za­ ho mmll~?.e exio.;tovat. hrani čné uvtJdcuia. Ak by :.om ~kého B. Blo<.;huta - ale i na Z celel tejto pleJády prodsta­ rét~l len llc zahraničné, te Ich tlals1e postavy by som fahko venl sa niektoré asi najdo.. Pol:ul ,;om ic sto dokoo ~ lll vcelku JO. Videl som skoro nuillel znamenitých predstavíte• kooalollíle. V akom poradi by Symfóniu ,.1945". Azda by ste vsetkY. P1·e r1 Casom som sl pro­ rov. Takmer v každom predsta­ ste zaspomfnall na vidoné in­ muhlí 118 záver ná~ho r ut:ho­ poi:ltul, že len 15 percent z ven! boJi vynikajúce výl<onv. na sconóclc? voru hl iisie t: h arak t eri zu vať to­ nich ~o m nevidel. Celková bl­ ktoré sa ozat nezabúda. tu d Ir: In. la n~l d uveden! moJich opier Boli predstavenia, kd1:1 dosa l•u te teda vysoké čisto 11 Mnoh! známi európski reil­ som bol spokotn~. Boli však - Sú v nej nápadné neokta· molno hovoriť, že si tu už di­ sól'i sa u jali inscenácie niekto­ premiéry. kde som bol stoper­ stcké Plf'menty. Vrátil som sa rigenti, reit~éri i spevárl vv­ rých vašich opier. Co by ste centne šfastn~. Mám na mysli skusall mol Ot)emv stý! Zvlást chceli podčiarknu! na ich pr6 pralské Vzkriesenie. bratislav­ VO SVOilrh SPOmienkach 8 Cl• ma teSI, že lnsrenácie bol! IH­ ci ? skú Hru o láske a smrti. stutt­ loch do doby z konca votnv A vlskovo značne diferencované, gartské Vzkriesenie, barnsklí čias vltazstva nad raSizmom. - Rád spomínam na Renner­ !Iru o láske a smrti a mann­ mnohé mnuortadne zauj!mavé, Snlmka: E. RAmp To tvorf atmosréru prvej časti. že nie ktor! speváci a dlt·lgentl ta a jeho siL1ttgar clské naštu• hetmského Corlolana. Obme­ V druhej cftlt smútok. sú to realizovali mo je ope~·y s ml­ dovanie Vzkriesenia. Režisér dzujem sa, pravda, len na tn­ ulhnavá t•ežitná konct~pcla mot·iadnou c h uťou a láskou. Hartleb robil s mno~~tv o m ná­ scenácte z posledných rokov. otvori tomuto dielu ešte viac reminiscencie na mHvvch hr· padov v Berne Hru o láske a dvere na nase scénv a do sve· dlnov. obete. V tretej časti. kds Zd6 11, te najpopulárnejllon smrti. Vniesol do net prvky, Osobne dávam prednost 'i- ta. som Sl predstavoval aktiSl fu­ 1 n&ich opier je Vzkriesenie, ktoré sú ozat novátorské a pre­ el opere Mister ScrOOJe. Má dovú slávnosť v druh9 deň oo klor6 118 l najčastejli e v zahra­ hlbujú tavtskovu podobu. Prav­ pre mňa dramatická silu, fa hu­ Preudif •• ' cudzine, nie je ali!! ut6dza. Keby ste mali zo da. l Krlškova bratislavská In­ dobne vefmi plastická, nie ie vždy lahk6. Jednak sa píle ve­ vvhlásenf mieru. vládna poho· detkfch doteraz poč utýc h a scenácia je vcfmt zaullmavá.