MASARYKOVA UNIVERZITA Fakulta sportovních studií Katedra gymnastiky a úpolů

Analýza ročního tréninkového cyklu rozhodčího fotbalu

Bakalářská práce

Vedoucí bakalářské práce: Mgr. Pavlína Vaculíková, Ph.D. Vypracoval: Miroslav Filkus

Obor Tělesná výchova a sport

Brno 2019

Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne, uviedol som všetky použité literárne zdroje a odborné zdroje a dodržoval som zásady vedeckej etiky.

V Brne dňa: 26.4.2019 podpis:

Poďakovanie:

Moje poďakovanie patrí vedúcej práce Mgr. Pavlíne Vaculíkovéj, Ph.D., za odborné vedenie, trpezlivosť a ochotu, ktorú mi v priebehu spracovania bakalárskej práce venovala.

Bibliografická identifikace

Jméno a příjmení autora: Miroslav Filkus

Název bakalářské práce: Analýza ročního tréninkového cyklu rozhodčího fotbalu

Pracoviště: katedra gymnastiky a úpolů

Vedoucí bakalářské práce: Mgr. Pavlína Vaculíková Ph.D.

Rok odevzdání závěrečné práce: 2019

Anotácia: Táto bakalárska práca sa zaoberá kondičnou prípravou rozhodcov futbalu. Cieľom tejto práce je zanalyzovať dáta zo stretnutí a porovnať výkonnosť rozhodcov vyššej a nižšej úrovni. Ďalším cieľom je zistiť vplyv intervenčného programu na úroveň fyzickej kondície testovaných rozhodcov. Práca je vytvorená na základe teoretických poznatkov nadobudnutých z odbornej literatúry a výskumnou časťou. Praktická časť popisuje, ako celý program prebiehal a k akým výsledkom došlo. Nasleduje vyhodnotenie jednotlivých tréningových skupín a testovaných osôb v diskusii a zhodnotenie celého intervenčného programu. Na základe dosiahnutých výsledkov práce navrhujem prípadné ďalšie možnosti budúceho výskumu.

Kľúčové slová: Futbal, graf, rozhodca, srdečná frekvencia, tabuľky, tréning,

Bibliographical identification

Autor´s first name and surname: Miroslav Filkus

Title of the master thesis: Analysis of the annual football referee's training session

Department: Department of Gymnastics and Combatives

Supervisor:Mgr. Pavlína Vaculíková, Ph.D.

The year of submission of the final thesis: 2019

Annotation:

My bachelor thesis deals with conditioning training of football referees. The main aim of my bachelor´s thesis is to analyze data from the meetings and compare the performance of the referees at the higher and lower levels. The aim of the thesis is to determine the impact of the intervention program on the level of physical fitness of the referees under examination, as a case study. The thesis is based on theoretical knowledge gained from the literature and research part. The practical part describes how the whole program was running and what the results were. Next there is an evaluation of the individual training groups and tested people in the discussion and evaluation of the whole intervention program. Based on the results of the thesis, I propose possible future research options.

Keywords:

Football, graph, referee, heart rate, table, training

Obsah 1 ÚVOD ...... 8 2 SYNTÉZA POZNATKOV ...... 10 2.1 História futbalu ...... 10 2.1.1 Futbalové asociácie ...... 11 2.2 Rozhodca ...... 12 2.2.1 História a vývoj ...... 12 2.2.2 Fyzické previerky ...... 14 2.3 Energetické krytie ...... 16 2.3.1 Spôsob zaistenia energetického krytia ...... 16 2.4 Pohyb rozhodcu počas stretnutia ...... 18 2.4.1 Pozičné postavenie rozhodcu a asistenta rozhodcu ...... 19 2.5 Charakteristika výkonu rozhodcu počas stretnutia ...... 20 2.6 Kondičná príprava ...... 26 2.6.1 Definícia kondície ...... 26 2.6.2Kondičná príprava ...... 26 2.6.3 Cieľ kondičnej prípravy ...... 28 2.7 Kondičné schopnosti ...... 28 2.7.1 Silové schopnosti ...... 29 2.7.2 Rýchlostné schopnosti ...... 29 2.7.3 Vytrvalosť ...... 30 2.8 Regenerácia ...... 30 2.8.1 Regenerácia pomocou biologických faktorov ...... 31 2.8.2 Regenerácia pomocou fyziologických prostriedkov ...... 31 3 CIEĽ PRÁCE, ÚLOHY PRÁCE, VÝSKUMNÉ OTÁZKY ...... 34 3.1 Cieľ práce ...... 34 3.2 Úlohy práce ...... 34 3.3 Výskumné otázky, hypotézy ...... 34 4 METODIKA PRÁCE ...... 36 4.1 Charakteristika súboru ...... 36 4.1.1 Hlavný cieľ ...... 36 4.1.2 Sekundárny cieľ ...... 36

6

4.2 Použité metódy pre hlavný cieľ ...... 39 4.2.1 Meranie srdečnej frekvencii, nabehanej vzdialenosti, maximálnej rýchlosti behu, priemernej rýchlosti behu rozhodcu počas futbalového stretnutia ...... 39 4.3.Použité metódy pre sekundárny cieľ ...... 39 4.3.1 Charakteristika intervenčného programu ...... 39 4.3.2 Testy motorických schopností ...... 39 4.3.3 Rozhovor ...... 40 4.4 Spracovanie dát...... 40 4.4.1 Hlavný cieľ ...... 40 4.4.2 Sekundárny cieľ ...... 41 4.5 Kritické body práce ...... 41 4.6 Časový harmonogram ...... 41 5 VÝSLEDKY ...... 42 5.1 Analýza srdečnej frekvencie, nabehanej vzdialenosti, maximálnej rýchlosti a priemernej rýchlosti behu rozhodcov z futbalových stretnutí – prípadová štúdia .. 42 5.1.1 Rozhodca č.1 ...... 42 5.1.2 Rozhodca č.2 ...... 43 5.1.3 Rozhodca č.3 ...... 44 5.2 Výsledky vpylvu intervenčného programu na úroveň fyzické kondície ...... 45 5.2.1 Cooperov test ...... 45 5.2.2 Skok do diaľky ...... 48 5.2.3 Beh na 50 m ...... 50 5.3 Neštruktúrované rozhovory s TO ...... 53 6 DISKUSIA ...... 55 7 ZÁVER...... 57 POUŽITÁ LITERATÚRA ...... 59 INTERNETOVÉ ZDROJE ...... 60 ZOZNAM OBRÁZKOV...... 62 ZOZNAM TABULIEK ...... 62 Zoznam príloh: ...... 63

7

1 ÚVOD Futbal je považovaný ako jeden z najlepších športov vo svete. Do futbalu je zapojených približne 270 miliónov ľudí. Neoddeliteľnou súčasťou moderného futbalu sú rozhodcovia, toto povolanie vykonáva približne 5 miliónov ľudí na zemi, od najnižších okresných súťaží až po najvyššie medzinárodné stretnutia. Najväčším snom a cieľom každého rozhodcu je rozhodovať finále Majstrovstiev sveta. Rozhodca musí vo svojom živote veľa obetovať, aby mohol dosiahnuť takýto cieľ, žiaľ nie každému sa to podarí. Rozhodca musí byť počas stretnutia veľmi aktívny aby mohol správne posúdiť čo najviac sporných momentov a tak sa vyvaroval prípadným chybám, ktoré by ho mohli zabrzdiť v rozbehnutej kariére. Rozhodca počas stretnutia nabehá približne 9 až 13 km. Rozhodca sa snaží riadiť a manažovať futbalové stretnutie podľa pravidiel futbalu. V dobe moderných technológii je rozhodca vystavovaný čoraz väčšiemu tlaku aby nerobil chyby, pretože sporný verdikt, ktorý môže zásadne ovplyvniť stretnutie je behom niekoľkých sekúnd rozobratý detailnejšie v spomalenom opakovanom zábere, ktorý vidí široká verejnosť. Postavenie rozhodcu futbalu v spoločnosti je vyššie ako u iných športoch napríklad v basketbale, volejbale a podobne. Najznámejší rozhodcovia v histórií a v súčasnosti majú skoro takú popularitu ako najlepší futbalisti. Dobrým príkladom sú Pierluigi Colina, Howard Webb, Mark Clattenburg. Ale nie každý rozhodca sa zapíše verejnosti ako najlepší, často krát si ich ľudia zapamätajú kvôli ich chybe, alebo nesústredenosti, ktorá ovplyvnila výsledok dôležitých stretnutí. Sem patria rozhodcovia Ali bin Násir a Bogdan Dočev, ktorí v stretnutí majstrovstiev sveta v roku 1986 uznali Maradonov gól rukou, tento gól dostal názov „Božia ruka“ Diega Maradonu, alebo tiež Martin Hansson, ktorý si nevšimol gólovú prihrávku rukou Thierryho Henryho v rozhodujúcom súboji kvalifikácie majstrovstiev sveta v roku 2010. Vďaka tomuto gólu postúpili Francúzi a Írsko nepostúpilo, dokonca žiadali aj dodatočnú miestenku na šampionát, ktorú im La Fédération Internationale de Football Association (FIFA) nakoniec neudelila. Vo svojej bakalárskej práci by som sa chcel hlbšie zamerať na kondičnú prípravu rozhodcov futbalu. V teoretickej časti by som chcel čitateľa oboznámiť s históriou futbalu, históriou rozhodcovstva a následnými požiadavkami, ktoré rozhodca musí splniť aby mohol rozhodovať futbalové stretnutia. Ďalej by som chcel podrobne rozobrať kondičnú prípravu a kondičné schopnosti a aj nemenej dôležitú regeneráciu. V praktickej časti by som sa zameral na 2 ciele. Hlavným cieľom je zanalyzovať výkon rozhodcu počas

8

futbalového stretnutia. Sekundárnym cieľom je formou prípadovej štúdie pripraviť intervenční program, kde budú rozhodcovia trénovať podľa tréningového programu, ktorý využívajú aj elitný rozhodcovia z medzinárodnej listiny FIFA.

9

2 SYNTÉZA POZNATKOV 2.1 História futbalu Najstaršie poznatky o futbale sú z Číny na prelome letopočtov, počas vládnutia dynastie Han. S loptovou hrou podobnej futbalu sa stretávame aj v starovekom Ríme, ktorá niesla názov harpastum. Hráči sa rozdelili do dvoch družstiev, na dvoch koncoch za miestami, kde stáli hráči sa nachádzali dve ďalšie čiary. Úlohou hráčov bolo dopraviť loptu za tie čiary. Mnohokrát dochádzalo k vzájomnému strkaniu a ťahaniu. Táto hra nebola predchodcom len futbalu ale aj rugby. Rímania počas dobývania Európy priniesli túto hru najmä do Francúzka a Anglicka. Futbal v Anglicku sa hral väčšinou na ulici a hru hrali stovky ľudí naraz. Pri tejto hre dochádzalo často k poškodzovaniu verejného majetku a tak hra bola zakazovaná kráľovskými dekrétmi. Ďalším predchodcom futbalu bola hra calcio, ktorá siahala do 13. storočia. Úlohou hráčov bolo streliť do súperovej bránky 10 gólov, za odmenu dostávali 20 dukátov (Žurman, 1972). Začiatkom 19. storočia začal futbal v Anglicku upadať. Oživenie priniesli študenti v polovici 19. storočia, mladý ľudia neprestali hrať futbal ani počas jeho útlmu a tak sa futbal dostal aj do škôl. Každá škola mala upravené pravidlá podľa seba, nejednalo sa teda o jednotné pravidlá. Prvé jednotné futbalové pravidlá vypracoval v roku 1862 rektor Thiring z Uppinghamské univerzity: 1. Gól bol dosiahnutý, keď lopta prešla medi dvomi žrďami a pod bránkovou tyčou, bez použitia rúk. 2. Bolo dovolené spracovať loptu rukami, aby mohlo byť do nej kopnuté. 3. Len nohou môže byť kopnutá lopta 4. Hráč nesmie kopať do lopty pokiaľ je vo vzduchu 5. Ak lopta bola zrazená za postrannou čiarou, má byť lopta dopravená späť do ihriska z miesta kde lopta prešla postrannú čiaru. 6. Ak lopta prešla za bránkovú čiaru mala byť späť dopravená zo strany, kde lopta opustila ihrisko. 7. Žiadny hráč nesmie byť bližšie ako 6 krokov od hráča ktorý zahráva s loptou. 8. Hráč je mimo hru , ak je pred loptou, musí sa vrátiť späť a čo najrýchlejšie (Žurman, 1972).

10

6.decembra 1882 sa schádzajú 4 Britské zväzy a dohodujú sa že zmeny pravidiel bude mať na starosti jedna organizácia. V roku 1886 bolo prvé zasadanie takejto organizácie pod názvom International Football Association Board (IFAB), pod ktorú patrili asociácie Anglicka, Škótska, Írska a Wallesu. V roku 1916 sa k ním pridáva FIFA. Členovia IFAB raz ročne rozhodujú o prípadných zmenách v pravidlách. Zmeny ktoré schváli IFAB sú záväzné pre všetky národné futbalové zväzy. Najzásadnejšie zmeny pravidiel: 1872 - Stanovenie veľkosti lopty 1875 - Zavedenie terajších rozmerov bránky 1887 - Rozhodca bol prvý krát vybavený píšťalou 1890 - Rozhodca rozhoduje zápas so svojimi čiarovými rozhodcami 1891 - Zavedenie pokutového kopu 1976 - Zavedenie žltých a červených kariet 1990 - Zmenené pravidlo o ofsajde 1998 - čiarový rozhodcovia sa stávajú asistentmi rozhodcu. 2018 - Zavedenie video rozhodcu na Majstrovstvách sveta (The International Football Association Board, 2019).

2.1.1 Futbalové asociácie La Fédération Internationale de Football Association La Fédération Internationale de Football Association (FIFA) , je to medzinárodná organizácia zložená z národných zväzov. Vznikla 21.5.1904 v Paríži. V súčastnosti má sídlo vo Švajčiarskom Zurichu (Bedřich, 2006). Jej prezidentom je od roku 2016 je Gianni Infantino . FIFA má pod sebou 6 kontinentálnych konfederácii: Európa UEFA, Ázia AFC, Afrika CAF, Severná a Stredná Amerika a karibská oblasť CONCAF, Južná Amerika CONMEBOL, Austrália a Oceánia OFC. Momentálne ma FIFA 197 členských krajín (Fédération Internationale de Football Association, 1994).

L´Union des Associations Européenes de Football L´Union des Associations Européenes de Football – medzinárodná únia európskych futbalových asociácii. Bola založená v roku 1954 v Paríži, v súčastnosti sídli vo Švajčiarskom Nyone. Zakladajúcim členom bolo aj Československo. Súčasným Prezidentom od roku 2016 je Slovinec Alexander Čeferin. UEFA organizuje od roku

11

1960 každé 4 roky Majstrovstvá Európy. V súčasnosti spravuje 2 klubové súťaže a to Ligu Majstrov a Európsku Ligu ( Union of European Football Associations, 1998). Československý zväz futbalový Československý zväz futbalový vznikol v roku 1919 až do roku 1938, kedy sa rozdelili na dva samostatne zväzy: Slovenský futbalový zväz a Český Futbalový zväz. Opäť sa spojili po 2. Svetovej vojne do Československej asociácie futbalovej. Najväčšie úspechy Československa boli: Majstri Európy v roku 1976 v Belehrade, Olympijský víťazi v roku 1980 v Moskve ( Union of European Football Associations, 1998). Majstrovstvá sveta Najpopulárnejšia súťaž na svete vo futbale sú Majstrovstvá Sveta. Organizuje ich FIFA. Prvé Majstrovstvá Sveta sa konali v roku 1930 v Uruguaji. Konajú sa každé 4 roky, až na výnimku v rokoch 1938 až 1950, kde 12 ročnú pauzu spôsobila 2 svetová vojna. Najviac víťazstiev ma na konte Brazília, má ich až 5. Súčasným majstrom sveta je Francúzko, ktoré vyhralo MS 2018 v Rusku (Fédération Internationale de Football Association, 1994).

2.2 Rozhodca 2.2.1 História a vývoj V začiatkoch keď vznikli prvé pravidlá sa hral futbal bez rozhodcov. Postupom času sa však hráči nevedeli dohodnúť a tak na hru začal dohliadať rozhodca. Až v roku 1890 sa rozhodca stáva súčasťou hry v ihrisku, aby mohol posudzovať zákroky z dostatočnej blízkosti (Bedřich, 2006). Ďalšou dôležitou zmenou bolo v roku 1976 zavedenie žltých a červených kariet, týmto zavedením sa minimalizovalo množstvo zavinených zranení, pretože rozhodca mal právo za takúto surovú hru hráča vylúčiť zo stretnutia. V roku 2003 je zavedený štvrtý rozhodca v stretnutí, ktorý má za úlohu v prípade zranenia rozhodcu nastúpiť miesto neho, vykonávať striedania hráčov, kontrolovať technické zóny pri striedačkách, zapisovať udelené karty v stretnutí, kontrolovanie výstroja hráčov a pomáhať rozhodcovi v jeho blízkosti. V Roku 2012 bol zavedený pomocný asistent rozhodcu ktorý sa pohybuje po bránkovej čiare na strane asistenta rozhodcu mimo diagonály hlavného rozhodcu. Jeho hlavnou úlohou je dohliadať či lopta prešla celým objemom bránkovej čiary v bráne a následne uznať alebo neuznať gól. Ďalšou úlohou je sledovať súboje v pokutovom území a následne byť nápomocný hlavnému rozhodcovi či nariadiť pokutový kop alebo nie. Na majstrovstvách sveta 2018 v Rusku FIFA zaviedla 12

používanie video assistant referee (VAR). Prvý krát bol VAR použitý v zápase medzi Francúzskom a Austráliou 16.6.2018. Hlavnou úlohou VAR je upozorniť rozhodcu na spornú situáciu uznanie gólu, nariadenia pokutového kopu a vylúčenia hráča. Rozhodca dostane informácie o spornom momente od VAR, ide si pozrieť sporný moment na obrazovku, konečné rozhodnutie však môže uplatniť len hlavný rozhodca (The International Football Association Board, 2019). V Spočiatku sa rozhodcami stávali bývalý hráči, ktorí ukončili kariéru vo futbale. A tak sme často krát videli na ihrisku nie pobehovať, ale len kráčať rozhodcov, ktorí mali nadváhu. Ako začal futbal napredovať a zrýchľovať dochádzalo často k pochybeniam takýchto rozhodcov a to najmä kvôli pohybu na ihrisku. Začali sa sprísňovať fyzické previerky rozhodcov, čo malo za následok, že sa rozhodovaniu začali venovať čoraz mladší ľudia vo veku od 15 do 45 rokov, ktorí boli dobre fyzicky vybavený. Tiež to boli bývalí futbalisti, ktorí ale ukončili kariéru už v dorasteneckých rokoch a začali sa naplno venovať rozhodovaniu. FIFA zaviedla vekový limit 45 rokov pre profesionálnych rozhodcov, ktorí sú na medzinárodnej listine FIFA (Harmsel, 2019). Zárukou „dobrého rozhodcu“ nie je len vynikajúca fyzická pripravenosť, ale aj dobrá psychická pripravenosť, dobré vystupovanie v spoločnosti a komunikatívnosť. Na rozhodcu pôsobí veľa vplyvov ktoré môžu ovplyvňovať jeho rozhodnutia (Harmsel, 2019). Na amatérskej úrovni futbalu sú rozhodcovia pod psychickým tlakom zo strany hráčov, trénerov a divákov . Hráči sa dopúšťajú rôzneho nešportového správania a záleží iba na rozhodcovi ako sa s tým vysporiada a následné zareaguje. Taktiež tréneri vedia na amatérskej úrovni znepríjemňovať stretnutie, aby v očiach divákov neboli oni tí čo zapríčinili prehru svojho mužstva, respektíve sa dostatočne nevenovali príprave svojho mužstva na stretnutie tak chcú zvaliť vinu prehry, prípadnej zlej hry na rozhodcu a jeho rozhodnutia (Harmsel, 2019). Na profesionálnej úrovni futbalu zapríčiňujú často krát tlak na rozhodcu média. Často krát sú média prepojene s rôznymi funkcionármi a klubmi a v prípade hrubej chyby, ktorá ovplyvnila stretnutie sa to rozoberá v novinách, na rôznych webových stránkach a diskusiách. Pre rozhodcu to nie je vôbec po psychickej stránke dobré, musí sa s tým vysporiadať a pripraviť sa na ďalšie stretnutie, aby nedal médiam ďalšiu možnosť (Constantin, 2015).

13

2.2.2 Fyzické previerky Tak ako všetko čo sa vyvíja vo svete, tak sa vyvíjali aj fyzické testy. FIFA kládla čoraz väčší dôraz na prípravu rozhodcov, a tak aj sprísňovala a menila fyzické testy. Na začiatku bol preferovaný hlavne Cooperov test na 12 minút, kde rozhodcovia potrebovali zabehnúť minimálne 2 700 m, 50 m šprint pod 7,5 s a 200 m beh pod 32 s. Pred majstrovstvami sveta v roku 2002 zverejnila FIFA výsledky fyzických previerok rozhodcov, ktorí boli nominovaný na majstrovstvá sveta. Štyridsať ročný Nemec Markus Merk zabehol počas Cooperovho testu 3 340 m (Harmsel, 2019). Od roku 2007 FIFA zmenila fyzické previerky, ktoré obsahovali pre rozhodcov a asistentov rozhodcu: • repeated sprint ability (RSA) • FIFA high intensity test (HIT) • Change of Direction Ability (CODA) (Harmsel, 2019). Repeated Sprint Ability V tomto teste sa testuje rýchlosť rozhodcu na dráhe 40 m s dynamickým štartom, 6 - krát po sebe s odpočinkom medzi úsekmi 60 s (obrázok č.1). Limit pre Rozhodcu FIFA je 6 s. To isté platí aj pre asistentov (Harmsel, 2019).

Obrázok 1: Repeated Sprint Ability test (Harmsel, 2019) FIFA High Intensity Test Sledovaním rozhodcu počas stretnutia sa zistilo, že počas zápasu často mení beh s chôdzou a preto FIFA pripravila test ktorý by mal čiastočne simulovať pohyb rozhodcu na ihrisku. S počiatku tohto testu sa behali 4 km rozložené do 20 úsekov, kde sa striedal 150 m beh s 50 m chôdzou (obrázok č.2). Časový limit pre rozhodcov FIFA bol 150 m beh za 30 s a 50 m chôdza za 35 s. Asistenti rozhodcu FIFA mali tento limit o trochu

14

ľahší a to beh za 30 s a chôdza za 40 s. Najlepším priestorom pre testovanie tohto behu bola atletická dráha, kde sa do jedného kola zmestili 2 úseky (Harmsel, 2019).

Obrázok 2:FIFA HIT stará verzia (Harmsel, 2019) Od roku 2016 FIFA pozmenila tento HIT. Úseky boli rozdelené ešte na menšie a to na 75 m behu a 25 m chôdzi. Dĺžka ostala 4 km, ale zväčšil sa počet úsekov na 40. Limit pre rozhodcov FIFA je 75 m behu za 15 s a 25 m chôdza za 18 s (obrázok č.3). Pre asistentov rozhodcu FIFA je limit 15 s beh a 20 s chôdza (Harmsel, 2019).

Obrázok 3: FIFA HIT nová verzia (Harmsel, 2019) Tento test sa už nemusí testovať len na atletickej dráhe, čo robilo problémy niektorým zväzom, ale môže sa testovať aj na futbalovom ihrisku (obrázok č.4), čo je ale o čosi ťažšie vzhľadom na povrch (Harmsel, 2019).

15

Obrázok 4: FIFA HIT nová verzia, testovanie na hracej ploche (Harmsel, 2019)

2.3 Energetické krytie 2.3.1 Spôsob zaistenia energetického krytia Hlavným energetickým zdrojom rozhodcu počas stretnutia sú makrogéne fosfáty a to adenosintrifosfát (ATP) a kreatinfosfát (CP). Ďalším zdrojom sú makrogéné substráty a to živiny-lipidy, sacharidy a bielkoviny. Pri nízkej intenzite a pri telesnom kľude je čerpaná energia prevažne rovnomerne zo všetkých uvedených makronutrientov. Pri intenzívnom cvičení prípadne pri stretnutí sú prevažne hlavným zdrojom energie sacharidy, po vyčerpaní sacharidov prechádza telo na lipidy a potom až na bielkoviny. O tom ktoré makronutrienty telo využíva informuje respiračný koeficient. Respiračný koeficient je pomer medzi vydýchaným oxidom uhličitým a spotrebovaným kyslíkom (Dovalil, 2002). Pohybová činnosť má funkčný základ vo svojom energetickom krytí. S pojmom intenzita sa prevažne spojuje pojem výdaj energie. Pohybová činnosť vyššej intenzity znamená nie len vyšší energetický výdaj na jednotku času, ale tiež mení aj spôsob energetického zabezpečenia. Najčastejšie rozlišujeme tri typy energetického zabezpečenia pohybovej činnosti, ktoré sú označované ako ATP-CP systém, LA systém,

O2 systém (Perič a Dovalil, 2010). Adenosintrifosfát+kreatinfosfát( ATP+CP)- Jedná sa o spôsob získavania energie z energeticky bohatých fosfátov, ktoré sú uložené v každej bunke. V priebehu štiepenia ATP sa súčasne aktivujú reakcie, ktoré zaisťujú resyntézu ATP zo svalových rezerv CP.

16

Zdrojová rezerva vystačuje k vykonaniu činnosti maximálnou intenzitou najviac 10 až 15 sekúnd (Dovalil, 2002). Laktátový systém (La systém) - anaeróbna glykolýza - Opäť sa jedná anaeróbni spôsob získavania energie. Energia je získavaná štiepením glykogénu, vo svaloch sa začína tvoriť laktát, ktorého následné využitie a odbúranie prebieha pomalšie. Tento proces ma za následok zvýšenú kyslosť vnútorného prostredia – tento proces vyvoláva bolesť a únavu svalov. Pri pohybových aktivitách submaximálnej intenzite počas dlhšej doby(1 až 2 minúty),je energetické krytie LA systémom (Dovalil, 2002).

Aeróbna oxidácia glukózy a tukov (O2 systém) - Jedná sa o aeróbni spôsob získavania energie počas zaťaženia. Hlavným energetickým zdrojom je svalový glykogén, triglyceridy, glukóza v krvi( doplňovaná z glykogénu uloženého v pečeni), voľné mastné kyseliny a pri extrémnych dlhých zaťaženiach aj bielkoviny. Tento systém je funkčne veľmi ekonomický a je schopný poskytnúť veľké množstvo energie. Intenzita zaťaženia je prevažne nižšia. Trvanie zaťaženia sa môže pohybovať od 10 minút až po niekoľko hodín. Žiadny z týchto systémov nepracuje pri záťaži izolovane (Dovalil, 2002). Ďalším vyjadrením metabolického energetického krytia je pojem aeróbna a anaeróbna kapacita organizmu. Aeróbna kapacita je celkový objem energie uvoľňovaný oxidatívne. Ukázateľnom aeróbnej kapacity je VO2max - maximálna spotreba kyslíku( maximálny aeróbny výkon) je nepriamo charakterizovaná časom, ktorý je človek schopný udržať čo najväčšiu hodnotu VO2 a pracovať čo najdlhšie pri vysokom VO2max. Tento systém je 13-19x účinnejší ako anaeróbna laktátová kapacita (Havlíčková, 2008). Anaeróbna laktátová kapacita vyjadruje celkovú energiu uvoľnenú neoxidatívnym štiepením cukru (glykolýza). Uvádza laktátovú zónu energetického metabolického krytia so schopnosťou tolerancie k metabolickej acidóze. Základným ukazateľom je LAmax( najvyššie dosiahnutá hodnota kyseliny mliečnej a jej solí) a tiež aj kyslíkový dlh (Havlíčková, 2008). Aeróbni prah odpovedá takéj intenzite pri ktorej hodnota laktátu v 1 litre krvi dosiahne cca 2mmol (Bedřich, 2006). Anaeróbni prah znamená takú najvyššiu intenzitu konštantného zaťaženia, pri ktorom z energetických požiadaviek nestačí len aeróbne procesy, ale výrazne sa začínajú tiež uplatňovať procesy anaeróbne. Celý systém laktátovej výmeny zostáva v dynamickej rovnováhe tvorby laktátu. Jeho presná hodnota závisí od trénovanosti športovca. Každé ďalšie zvýšenie intenzity zaťaženia vedie k značnému vzostupu acidózy vnútorného

17

prostredia. Intenzita anaeróbneho prahu sa mení k pozitívnemu alebo negatívnemu posunu (Bedřich, 2006). Podľa Grasgrubera a Cacka (2008) prevláda intervalový typ záťaže so striedaním intenzity zaťaženia. Výkon trvá 2 x 45 min. Prevláda stredná až maximálna intenzita zaťaženia. Metabolické krytie je nasledovné: ATP-CP systém, anaerobná glykolýza, aerobná fosforylácia. Zdroje energie pochádzajú z ATP a CP a glykogénu. Energetický výdaj počas stretnutia je okolo 3 000 – 6 000 KJ.

2.4 Pohyb rozhodcu počas stretnutia Na správne vyhodnotenie spornej situácií v zápase má veľký vplyv pohyb rozhodcu na hracej ploche a jeho pozičné postavenie pri danej situácii. Hlavný rozhodca by mal počas zápasu uplatňovať diagonálny spôsob behu (obrázok č.5), od jedeného rohu pokutového územia, ktorý je vzdialenejší od asistenta rozhodcu, až po roh pokutového územia na opačnej strane ihriska. V tomto priestore rozhodca strávi až 90% času počas stretnutia. Rozhodca by mal mať vždy očný kontakt s jedným z asistentov rozhodcu a hra s loptou by mala prebiehať medzi rozhodcom a asistentom rozhodcu (Mitáš a kol.,2013).

Obrázok 5: Diagonálny spôsob pohybu hlavného rozhodcu (Slovenský futbalový zväz, 2018)

18

Pre rozhodcu je tiež dôležité aby súboje sledoval z dostatočnej vzdialenosti a nebol blízko súboja, pretože to môže ovplyvniť jeho rozhodnutie. Ak sleduje súboj z blízka, môže sa stať, že sa upriami len na spodné končatiny a môže mu ujsť faul lakťom, držanie súpera, alebo nemusí vidieť spornú situáciu ktorá sa odohrala mimo súboja o loptu. Do poručuje sa byť od hernej situácii 10 až 15 m (Mitáš a kol.,2013). Asistenti rozhodcu sa počas stretnutia pohybujú mimo hracej plochy pozdĺž po postrannej čiare (obrázok 5). Počas pohybu asistent rozhodcu drží v ruke zástavku na signalizáciu priestupkov. Počas signalizácie by nemal byť asistent rozhodcu v pohybe. Pohyb asistenta rozhodcu nadväzuje na pohyb predposledného brániaceho hráča, alebo lopty (Slovenský futbalový zväz, 2018). 2.4.1 Pozičné postavenie rozhodcu a asistenta rozhodcu Pred zahájením stretnutia by mal rozhodca zaujať pozičné postavenie na diagonále na polovici ihriska (obrázok č.6), ktoré mužstvo bude výkop rozohrávať, mal by mať oční kontakt s asistentom rozhodcu, ktorý je na polovici ihriska mužstva, ktoré výkop nerozohráva (Slovenský futbalový zväz, 2018).

Obrázok 6: Pozičné postavenie rozhodcu pri zahájení hry (Slovenský futbalový zväz, 2018) Pri kope od bránky by mal zaujať pozičné postavenie podobné ako pri zahájení hry (obrázok č.7), mal by stáť približne na polovici ihriska, bližšie k postrannej čiare tak aby

19

mal pred sebou všetkých hráčov a aj asistenta rozhodcu na strane na ktorej sa kop od brány nevykonáva, veľa rozhodcov zaujme pozičné postavenie v stredovom kruhu ihriska a pritom zavadzajú hráčom, ktorí sa snažia zahrať s loptou a tiež nemajú dobrú očnú kontrolu nad všetkými hráčmi (Mitáš a kol.,2013).

Obrázok 7: Pozičné postavenie asistenta rozhodcu pri vykonávaní kopu od brány (Slovenský futbalový zväz, 2018) Pri ostatných situáciách využíva rozhodca pozičné postavenie predovšetkým na svojej diagonále aby mal dobrý výhľad na danú situáciu, loptu a asistenta rozhodcu.

2.5 Charakteristika výkonu rozhodcu počas stretnutia Futbal svojím napredovaním začal prenášať pozornosť z hráčov a trénerov postupne aj na rozhodcov. Rozhodca ma veľký vplyv na stretnutie a svojimi chybami môže zásadne ovplyvniť výsledok stretnutia. Ak chce rozhodca zamedziť svojim chybám v stretnutí musí mať dobré pozičné postavenia pri herných situáciách a to najmä vďaka dobrej kondícii. Štúdie počas Pohára konfederácii v roku 2009 ukazujú že rozhodcovia chybujú najviac v posledných 15 minútach stretnutia a to až o 23% za čo môže aj fyzická kondícia rozhodcu. Rozhodca počas zápasu strieda rôzne intenzity zaťaženia. Dosť často primajú rozhodnutia v situáciách psychomotorického nepohodlia. Výskum ukazuje že

20

rozhodcovia sú počas stretnutia fyzicky neaktívny až 21,8% z celkovej dĺžky stretnutia. V priemere stojí rozhodca 7 až 8 s počas každých 35 s hry (Dolański a kol.,2017). Na univerzite v Gdansku skúmali vybraných 10 hlavných rozhodcov a 10 asistentov rozhodcu na 10 vybraných stretnutiach v rozmedzí od apríla do novembra v roku 2016 (tabuľka č.1). Vek rozhodcov bol od 26 do 30 rokov. Telesná výška rozhodcov bola 177- 183 cm a vážili 68-78 kg, dĺžka rozhodovania bola 7 až 10 rokov. Asistenti rozhodcu boli vo veku 25-28 rokov a dĺžka rozhodovania 5 až 7 rokov. Všetci rozhodcovia mali rovnaký tréningový program. Stretnutia trvali 90 m plus nadstavený hrací čas. Všetci rozhodcovia používali športtester Polar M400 zo zabudovaným GPS senzorom. K tomuto športtesteru použili aj hrudný pás na monitorovanie srdečnej frekvencii (Dolański a kol.,2017).

Tabuľka 1: Monitorované stretnutia do výskumu

Číslo Stretnutie Typ Dátum Čas súťaže stretnutia stretnutia 1 Jura Sud Foot – 4. 30.4.2016 18:00 Olimpique Lyon II Francúzka liga 2 Chojniczanka 1. Poľská 29.5.2016 15:00 Chojnice – MKS liga Kluczbork 3 Wda Swiecie – 1/32 23.6.2016 17:00 Puszcza Niepolomice Poľský pohár 4 Gornik Zabrze – 1. Poľská 5.8.2016 20:30 Stal Mielec liga 5 Miedz Legnica – 1. Poľská 17.9.2016 18:00 GKS Katowice liga 6 Chojniczanka Štvrtfinále 27.9.2016 17:45 Chojnice – Wisla Poľského Krakow pohára 7 GKS Tychy – GKS 1. Poľská 1.10.2016 15:00 Katowice liga 8 FC Bern – S.C. 2. 8.10.2016 16:30 Bininngen Švajčiarska liga 9 Gornik Zabrze – 1. Poľská 16.10.2016 18:00 Stomil Olsztyn liga 10 Olimpia Elblag- 2. Poľská 26.11.2016 13:00 Polonia Bytom liga

Po stiahnutí dát zo stretnutí dospeli k výsledkom: Hlavný rozhodca počas stretnutia nabehal v priemere 7,75 kilometrov. Najvyšší počet nabehaných kilometrov počas

21

stretnutia bolo 8,89 km. V priemere mal hlavný rozhodca počas stretnutia srdečnú frekvenciu 162 úderov za minútu. Maximálnu srdečnú frekvenciu mal v priemere 184,9 úderov za minútu. Počas stretnutia sa pohyboval v priemernou rýchlosťou 4,92 km/hod a najvyššiu rýchlosť dosiahli v priemere 18,01 km/hod. Asistenti rozhodcu nabehali počas stretnutia v priemere 4,40 kilometrov. Najvyšší počet kilometrov počas zápasu bol 5,01 km. Preimerna srdečná frekvencia asistenta rozhodu bola 137 úderov za minútu. Najvyššia dosiahnutá srdečná frekvencia bola počas stretnutia v priemere 166,6 úderov za minútu. Priemerná rýchlosť asistenta rozhodcu počas stretnutia bola 2,78 km/hod a najvyššia priemerná rýchlosť bola u asistenta výraznejšie vyššia ako u hlavného rozhodcu a to 19,97 km/hod (Dolański a kol.,2017). V ďalšom výskume z Anglicka, sledovali profesionálnych rozhodcov z Anglicka ktorí sú zaradení v Professional Game Match Officials Limited (PGMOL). Sledovali ich srdcovú frekvenciu počas stretnutia: Rozhodca sa pohyboval v priemere prvý polčas 81% z maximálnej srdečnej frekvencii a druhý polčas 78% z maximálnej srdečnej frekvencii. Hlavný rozhodca počas tohto stretnutia nabehal až 10 922,6 me, čo je výrazne vyšší počet nabehaných metrov ako z výskumu Dolańského z roku 2017. Počas prvého polčasu nabehal 5626,7 m (Webb, 2014). Ďalej sa uvádza, že hlavný rozhodca počas stretnutia v porovnaní s hráčom na pozícii stredného záložníka, ktorý je podobný svojim pohybom a nabehanou vzdialenosťou k rozhodcovi sa z roka na rok vyrovnávajú počty šprintov počas stretnutia a to na hodnotu 41 za stretnutie. Tento zlom nastal v Anglickej Premier League v sezóne 2007/2008, kde sa zvýšila príprava rozhodcov na stretnutia následkom ktorej bolo vyrovnanie počtu šprintov počas stretnutia jej hodnoty boli 41 šprintov počas stretnutia. V sezóne 2006/2007 sa uvádza, že počet šprintov rozhodcu bol na úrovni 20 šprintov. V nabehanej vzdialenosti vo vysokej rýchlosti v porovnaní so stredným záložníkom to bolo počas sezóny 2006/2007 800 m vo vysokej rýchlosti rozhodcu a hráč nabehal až 1016 m. V sezóne 2007/2008 nabehali rozhodcovia vzdialenosť vo vysokej rýchlosti 1023 m a hráči 1085 m počas stretnutia (Webb, 2014). V ďalšom výskume z roku 2016 skúmali 45 rozhodcov zo Španielska, ktorí boli rozdelení na 23 hlavných rozhodcov (FR) a 22 asistentov rozhodcov (AR), ďalej na národných rozhodcov (NR) ktorých bolo 28 a provinčných (PR) ktorých bolo 17 a ešte boli rozdelení aj podľa veku a to na skupinu starší ako 35 rokov tam bolo 10 rozhodcov a skupinu vo veku 35 a mladší tam bolo 35 rozhodcov. Cieľom tohto výskumu bolo preskúmať fyziologické a fyzické vlastnosti rozhodcov v týchto skupinách a analyzovať vzťah medzi šprintom, zmenou smeru behu a vytrvalostnú kapacitu (tabuľka č.2).

22

Tabuľka 2: Rozdelenie rozhodcov do skupín

Všet HR AR NR PR ≤ 35 ≥ 35 ci rokov rokov Počet 45 23 22 28 17 35 10 Vek 29.6 30.0 29.2 30.0 29.1 26.3 41.2 ± 7.8 ± 6.7 ±8.9 ± 7.1 ± 9.0 ± 5.1 ± 2.7 Váha 73.3 73.3 73.3 73.8 72.4 72.4 76.4 (kg) ±7.6 ± 8.1 ± 7.3 ± 7.4 ± 8.0 ± 7.4 ± 8.0 Výšk 175.9 176. 175. 177. 174. 176. 174. a ± 5.6 8 ± 6.1 0 ± 5.6 1 ± 5.9 0 ±5.4 4 ± 5.9 4 ± 6.0 (cm) BMI 23.7 23.4 23.9 23.5 23.9 23.3 25.1 ± 2.1 ±1.8 ± 2.3 ± 1.8 ±2.4 ± 1.9 ± 2.2 Legenda: HR – hlavný rozhodcovia, AR – asistenti rozhodcu, NR – národný rozhodcovia, PR – provinčný rozhodcovia.

Testy všetkých rozhodcov boli vykonané v rovnaký deň, v rovnakých poradiach a v rovnakých zariadeniach. Testovalo sa zo šprintoch na 20 a 30 m (šprinty absolvovali 3-krát za sebou s dobou odpočinku 90 s), CODA testom, ktorý spočíval v zmene smeru počas behu a testoval sa aj YOYO test (je to test vytrvalosti, kde účastníci behajú na dráhe dlhej 20 m v určitých časových intervaloch, ktoré sa postupne zrýchľujú, výsledkom je ubehnutá vzdialenosť pokiaľ stihne testujúci zabehnúť počas intervalu). Výsledky sú zaznamenané v tabuľke č.3. Tabuľka 3: Výsledky testov

Premenné NR PR LSST 20m šprint 3.06±0.15 3.06 ± 0.19 30m šprint 4.28 ± 0.22 4.29 ± 0.28 CODA MATF 5.50 ± 0.37 5.49 ± 0.39 YYIR1 Vzdialenosť(m) 1742.86 ± 595.93 1437.65 ± 424.85 SFmax(bpm) 186.92 ± 11.94 186.65 ± 8.60 VO2maxE 51.04 ± 5.01 48.48 ± 3.57 (mL·min−1·kg−1) Vnútorná teplota(◦C) 36.61 ± 0.79 36.29 ± 0.76 LA(mmol·L−1) 8.33 ± 2.04 7.34 ± 2.46 SpO2 93.96 ± 2.27 94.12 ± 2.37 RPEres 7.34 ± 1.40 7.85 ± 1.11 RPEmus 6.05 ± 1.88 6.68 ± 1.36 Legenda: NR-národní rozhodcovia, PR-provinční rozhodcovia, LSST-lineárny šprint, CODA-šprint so zmenami smeru, MATF-modifikovaný obratnostný T-test, YYIR1-Yo-Yo intenzívny striedavý beh, 23

VO2max- maximálna spotreba kyslíku, LA- maximálny laktát, SpO2- miera saturácie kyslíku, RPEres- rýchlosť dýchania vnímanej námahy, RPEmus- svalová frekvencia vnímanej námahy

Neboli zistené výraznejšie rozdiely medzi hlavnými rozhodcami a asistentmi a tiež ani medzi národnými a provinčnými rozhodcami. A však výraznejšie rozdiely boli medzi rozhodcami staršími ako 35 rokov a rozhodcami vo veku 35 a mladšími. Starší rozhodcovia boli hlavne pomalší v šprintoch a mali tiež nižšiu maximálnu srdečnú frekvenciu . Výsledky naznačujú potreby špecifických tréningov zamerane na agilitu akceleráciu a aeróbnu kapacitu pre rozhodcov starších ako 35 rokov (Castillo a kol.,2016). V ďalší výskum prebiehal v Kosove. Cieľom tohto experimentálneho výskumu bolo porovnať 15 rozhodcov z Kosovskej Superligy a 15 rozhodcov z 1. ligy, zistiť a porovnať úroveň fyzickej kondície rozhodcov z menovaných dvoch líg. Rozhodcovia boli testovaní v behu 6x40 m a druhý test sa skladal z skráteného FIFA high intensity testu a to 7x150 m beh a 7x50 m chôdza. Výsledky ukazujú, že lepšiu fyzickú kondíciu majú rozhodcovia 1. ligy.Pri 40 m behu ukázali lepšie výsledky rozhodcovia 1.ligy, keď v priemere ubehli túto vzdialenosť za 5,7518 s. Rozhodcovia zo Superligy ubehli v priemere túto vzdialenosť za 6,0710 s. Výsledky v behu na 150 m ukázali, že rýchlejší opäť boli rozhodcovia 1. ligy, ktorí v priemere zabehli túto vzdialenosť 28,6571 s a rozhodcovia Superligy zabehli túto vzdialenosť v priemere 28,820 s. Výsledky tohto experimentálneho výskumu ďalej ukazujú, že rozhodcovia prebiehali prvé úseky behov na 40 m a tiež aj na 150 m pomalšie, ako pri konci testov a to najmä kvôli šetreniu energie na koniec testu (Sokoli, Miftari a Thaqi, 2018). Výsledky sú zobrazené v tabuľke č.4 a tabuľke č.5. Tabuľka 4: Namerané výsledky testu RSA Kosovských rozhodcov

Pokus č. Superliga 1.liga 1 6.2793 5.8887 2 6.1233 5.6640 3 6.0647 5.6060 4 5.9333 5.6987 5 6.0167 5.8027 6 6.0080 5.8507 Celkom 6.0710 5.7518

24

Tabuľka 5: Namerané výsledky testov HIT Kosovských rozhodcov

Pokus č. Superliga 1.liga 1 28.5333 29.2000 2 29.2667 29.0667 3 28.8667 28.6667 4 28.3333 28.5333 5 28.6667 29.0000 6 29.3333 28.2667 7 28.7333 27.8667 Celkom 28.820 28.6571

Dôležitou súčasťou profesionálnych rozhodcov počas celej sezóny je ich zdravé stravovanie. V posledných rokoch sa kladie čoraz väčší dôraz na atletické postavy, ktoré dokážu čo najviac odolávať počas stretnutia únave a psychickým tlakom, preto je dôležite aby rozhodca sa rozhodca pravidelne dobre stravoval a udržiaval ideálnu váhu a %tukov. Vo Španielsku prebehol počas celého roku 2016 výskum zameraný na percentuálny podiel telesného tuku. Výskumu sa zúčastnilo 228 rozhodcov zo Španielska a to rozhodcovia prvej kategórii( La liga), rozhodcovia druhej kategórii a druhej B kategórii. Priemerný vek rozhodcov bol 32,5roka. Percentuálny podiel telesného tuku bol zisťovaný pomocou bio-elektrického prístroja TANITA BC 418-MA. Merania prvej kategórii sa konali 4-krát za rok a merania druhej kategórii a druhej B kategórii sa uskutočnili 3-krát počas roka. Výsledky ukazujú, že percentuálny podiel telesného tuku je u rozhodcov v rozmedzí 8-14%, čo je dobrým výsledkom a rozhodcovia môžu dosahovať vysoké štandardy, ktoré sú potrebné pri vrcholových súťažiach (Casajús a kol.,2016). Tak ako hrá veľkú rolu pri rozhodovaní v stretnutiach fyzická pripravenosť a psychická odolnosť, tak je tiež nemenej dôležitá rýchla aklimatizácia na extrémne poveternostné podmienky a tiež na vlhkosť. Počas Majstrovstiev sveta v roku 2014 v Brazílii organizátori naplánovali stretnutia do severných a tropických regiónov, čo predstavovalo pre rozhodcov, ktorí boli nominovaní na záverečný šampionát, zvýšenie fyziologických požiadavok v dôsledku horúceho a vlhkého podnebia. Rozhodcovia nabehali počas týchto stretnutí 9 až 11 km z ktorých bolo až 0,9-2,39 km vo vysokej intenzite, čo predstavovalo 85% až 90% z maximálnej srdečnej frekvencii. Počas týchto stretnutí dosahovali teploty od 20 do 35ºC a relatívnu vlhkosť vzduchu až 80%. Pre stretnutia, ktoré sa odohrávali v severných oblastiach Brazílie odborníci odhadovali, že

25

počiatočná telesná teplota rozhodcu môže byť na hranici 38ºC, čo by malo veľký vplyv na kardiovaskulárny systém, došlo by k značnému poklesu fyzickej a kognitívnej funkcie. V roku 2013 sa v Brazílii odohral Pohár Konfederácii, ktorý je ako generálka pred majstrovstvami sveta, na tomto podujatí došlo k problémom mnohých rozhodcov, ktorí boli nominovaní na tento turnaj, kvôli neúplnej aklimatizácii. V stretnutiach pocítilo mnoho rozhodcov problémy spojené najmä s vysokou teplotou a vlhkosťou. Preto sa FIFA rozhodla pre majstrovstvá sveta v roku 2014 organizovať mnoho kempov rozhodcov, ktoré mali napomáhať k aklimatizácii na tieto poveternostné podmienky a taktiež rozhodcovia boli v dostatočnom predstihu pozvaný do Brazílii, aby boli 100= pripravení na šampionát (Ruddock a kol.,2016). U rozhodcov dochádza často k syndrómu vyhorenia, čo ma za následok aj skoršie ukončenia aktívnej kariéry rozhodcu ako mal naplánované. Rozhodca musí byť nie len dobre pripravený po fyzickej stránke, ale taktiež aj po psychickej stránke. Na stretnutí je prítomných mnoho divákov, ktorí väčšinu svojho času rozhodcu kritizujú a nechvália a to najmä preto, že v stretnutí dochádza k stovkám rozhodnutí rozhodcu a je takmer nemožné nevyvarovať sa chybám. Pri veľkých chybách, ktoré ovplyvnia stretnutie, často dochádza k vyhrážaniu sa fyzickým útokom, prípadne k nejakým poškodeniam na majetku rozhodcu. Čo má za následok stratu motivácie, ktorá môže viesť ako som už aj hore spomínal k ukončeniu aktívnej kariéry (de Oliveira, Penna a Pires, 2017).

2.6 Kondičná príprava 2.6.1 Definícia kondície „Kondícia je funkční, energetický a pohybový potenciál športovca, určený kondičnými a kondično-koordinačnými motorickými schopnosťami, ktoré sú dôležité pri podávaní športového výkonu. Tu si môžeme predstaviť všestrannú fyzickú a psychickú pripravenosť k športovému výkonu“(Lehnert a kol.,2010,s.8). Podľa Měkotu a Novosada(2005) sa pojem kondícia používa v zmysle všestrannej fyzickej a psychickej pripravenosti k motorickému, predovšetkým športovému výkonu.

2.6.2Kondičná príprava „Kondičná príprava, alebo kondičný tréning je zameraný na vyvolanie adaptačných zmien v organizme športovca a to predovšetkým na rozvoj pohybových schopností“ (Bedřich, 2006, s.32).

26

Kondičná príprava je zložka tréningov, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na rozvoj pohybových schopností športovca. Tieto schopnosti patria najvýznamnejším faktorom pri väčšine športových výkonov. Vo väčšej alebo malej miere zasahuje do fyziologických funkcii v ľudskom tele a taktiež zasahuje aj do psychických procesov. Kondičná príprava všeobecne pôsobí na všetky pohybové schopnosti (Nerud, 2012). Ďalej sa uvádza podľa Bedřicha (2006), že tvorba programu kondičnej prípravy je závislá na: • poznaní štruktúry športového výkonu v konkrétnom športe. • Rozsahu a charakteru pohybovej činnosti • Úrovni kondície na začiatku kondičnej prípravy • Zadaní cieľa úrovni kondície po skončení kondičnej prípravy Kondičnú prípravu delíme na všeobecnú a špeciálnu. Všeobecná kondičná príprava Pôsobí na všetky pohybové schopnosti pomocou rôznych pohybových cvičení a hier. Veľký dôraz sa na ňu kladie najmä pri tréningu mládeži. Cieľom tejto všeobecnej kondičnej prípravy je dosiahnutie všestranného pohybového rozvoja (Dovalil, 2002). Špeciálna kondičná príprava Ide o proces, kde sa zameriavame na rozvoj maximálnych pohybových schopností v športových zručnostiach, v špeciálne vytváraných štruktúrach pohybu prostredníctvom nie veľmi jednoznačne objasnených0procesov označovaných ako zaťažovanie0sa motorické určenie (Dovalil, 2002). Podľa formy rozdeľujeme kondičnú prípravu na intenzívnu, priebežnú a rekondičný blok. Intenzívna kondičná príprava Zaraďujeme ju predovšetkým na začiatku prípravného obdobia. Jej cieľom je zvýšiť kondíciu športovca. Dĺžka trvania je minimálne 4 až 6 týždňov, je to zapríčinené najmä priebehom adaptačných mechanizmov, ktoré limitujú zvyšovanie úrovni pohybových schopností. Počtom zvyšovania intenzity, frekvencii tréningových jednotiek, koordinačnej zložitosti rastie taktiež psychická náročnosť (Bedřich a Dovalil, 2009). Priebežná kondičná príprava Jej uplatnenie je najmä v priebehu súťažného obdobia. Jej cieľom je udržanie kondície na požadovanej úrovni. Oproti pribežnej KP sa tu venujeme menšej frekvencii a intenzite tréningového zaťaženia (Bedřich a Dovalil, 2009).

27

Rekondičný blok Uplatňuje sa najmä pri dlhšej prestávke počas súťažného obdobia. Môžeme tu využiť obnovu kondície. Taktiež dbáme na odstránenie nedostatkov, ktoré nám vznikli počas súťažného obdobia (Bedřich a Dovalil, 2009). 2.6.3 Cieľ kondičnej prípravy Cieľom je predovšetkým rozvoj pohybových schopností pomocou rôznych metód. Pri posudzovaní kondičnej prípravy musíme prihliadať na úroveň trénovanosti, k talentu, k frekvencii tréningových jednotiek a tiež aj intenzite (Bedřich, 2006). Pri tréningu nie je možné stimulovať všetky pohybové schopnosti. Výber nemôže byť v žiadnom prípade náhodný (Bedřich, 2006). „Výborná kondícia každého rozhodcu futbalu je neodmysliteľnou súčasťou jeho výkonu počas stretnutia. Každé futbalové stretnutie kladie na kondíciu rozhodcu nemalé nároky“ (Racek, 2007). Príčiny a dôsledky nedostatočnej kondícii v pozícii rozhodcu futbalu: • Zlé pozičné postavenie, pretože sa rozhodca nestihne premiestniť do lepšieho pozičného postavenia a tým zle vyhodnocuje jednotlivé herné situácie. • Dôsledkom únavy klesá u rozhodcu schopnosť pracovať vo vysokej intenzite, rozhodca stráca počas stretnutia koncentráciu, znižuje sa jeho schopnosť rozhodovať herné situácie a upadá reakčná rýchlosť. Z tohto dôvodu dochádza počas stretnutia u rozhodcov k hrubým chybám. Najčastejšia chybovosť u rozhodcov nastáva pri konci stretnutia, pretože vzrastá únava (Legierský, 2005).

Podľa Periča a Dovalila (2010) je cieľom kondičnej prípravy rozvíjať pohybové schopnosti0preapotreby športového výkonu. U väčšiny športových disciplín je výkon v súťaži úzko prepojený s rozvojom pohybových schopností.

2.7 Kondičné schopnosti Rozhodca sa počas stretnutia stretáva so všetkými kondičnými schopnosťami a sú pre neho dôležité. Do súboru kondičných schopností patria rýchlostné, silové a vytrvalostné schopnosti, ktoré sú ovplyvňované metabolickými procesmi. Realizácia pohybu je ovplyvňovaná prijímaním energie a výdajom energie. Úroveň kondičných schopností je výsledok zložitých väzieb a funkcií rôznych systémov organizmu (Měkota a Novosad, 2005).

28

Podľa prevládajúcej pohybovej činnosti v ktorej dominuje intenzita pohybu, je možná identifikácia silových a rýchlostných schopností. S pribúdajúcim objemom zaťaženia identifikujeme, že sa jedná o vytrvalostné schopnosti (Bedřich, 2006). 2.7.1 Silové schopnosti Silová schopnosť je schopnosť pri ktorej sa prekonáva, udržuje, alebo brzdí odpor pomocou svalovej kontrakcii a to pri dynamickom, alebo statickom režime svalovej činnosti (Lehnert a kol.,2010). Rozoznávame dva typy svalovej kontrakcie a to dynamickú pri ktorej sa sval predlžuje, alebo skracuje a tiež statickú pri ktorej sa diaľka svalu nemení (Měkota a Novosad, 2005). Druhy svalovej sily Podľa Psottu (2006) svalovú silu delíme na druhy svalovej sily: • Absolútna sila: Predstavuje spôsobilosť vyvinúť silu proti maximálnemu odporu. • Explozívna sila: Vyjadruje sa ako spôsobilosť pre vyvinutie určitej úrovni sily v čo najkratšom čase. K u kazateľom explozívnej sily patrí rýchlostný nárast sily. • Dynamická svalová vytrvalosť: Predstavuje schopnosť svalu vydržať silu po dlhšiu dobu v dynamickom režime svalovej kontrakcii. • Izometrická svalová sila: Ide o schopnosť svalu vykonávať dostatočne veľké napätie bez zmeny dĺžky svalu. 2.7.2 Rýchlostné schopnosti Rýchlosť je pohybová schopnosť vykonať krátkodobú pohybovú schopnosť do 20 sekúnd v daných podmienkach čo najrýchlejšie (Choutka a Dovalil, 1987). Vzhľadom k tomu že rýchlosť je determinovaná úrovňou kondičných predpokladov ako aj koordinačných predpokladov, považujeme ju za schopnosť hybridnú (Bedřich, 2006). Druhy rýchlostí Rýchlosť delíme na dva typy a to rýchlosť akčnú a reakčnú. • Reakčná rýchlosť: je to psycho-fyzická schopnosť reagovať na určitý podnet v čo najkratšom čase. Indikátorom úrovni reakčnej rýchlosti je doba reakcie. • Akčná rýchlosť: Výrazne sa odlišuje od reakčnej rýchlosti, je výsledkom činnosti svalovej kontrakcie a činnosti nervo-svalového systému. Výsledkom je zmena polohy teľa alebo jeho častí (Měkota a Novosad, 2005).

29

2.7.3 Vytrvalosť Je to pohybová schopnosť človeka k dlhšie trvajúcej telesnej činnosti: Súbor predpokladov predvádzať cvičenia s nízkou intenzitou čo najdlhšie, alebo pre stanovenú dobu čo najvyššou možnou intenzitou (Perič a Dovalil, 2010). Vytrvalostné schopnosti sú asi zo 60-80% geneticky determinované. Ich ovplyvnenie je jednoduchšie ako u ostatných kondičných schopností(Bedřich,2006). Druhy vytrvalosti Podľa Lehnerta (2010) rozdeľujeme vytrvalosť podľa doby trvania pohybovej činnosti na: • Rýchlostná vytrvalosť: Najčastejšie sa s ňou stretávame pri šprintérskych disciplínach, kde doba trvania nie je dlhšia ako 35 sekúnd. Energetické krytie prevažne zabezpečuje anaerobne-alaktátový a anaerobne-laktatový systém. Úroveň rýchlostnej vytrvalosti je dôležitým faktorom pri čo najdlhšom udržaní maximálnej rýchlosti. • Krátkodobá vytrvalosť: Jej trvanie je v rozmedzí 35 sekúnd až 2 minúty. Energetické krytie zabezpečuje prevažne anaerobne-laktatový systém. • Strednodobá vytrvalosť: Prejavuje sa v nepretržitej činnosti v dobre trvania od 2 do 10 minút. Intenzita zaťaženia je prevažne stredná. Maximálne aerobné možnosti sú kombinované s anaeróbnym systémom využitia energie. Pri tomto druhu zaťaženia dochádza k vyčerpaniu glykogénu a následnej únave. • Dlhodobá vytrvalosť: Jej trvanie začína pri cyklickej záťaži nad 10 minút a môže trvať až niekoľko hodín. Aeróbny systém sa podieľa na energetickom krytí.

2.8 Regenerácia Regenerácia patrí k neodmysliteľnej časti v každom športe, nemali by sme na ňu zabúdať už ani v mladom veku. Obzvlášť rozhodcovia , ktorí chcú podať optimálny výkon počas stretnutia musia byť dobre zregenerovaní, aby obmedzili únavu, ktorá im obmedzí optimálne rozhodovanie a dopúšťajú sa tak rôznych chýb počas stretnutia. Regenerácia je dôležitá či už v priebehu sezóny, ale nemali by sme na ňu zabúdať ani počas prípravného obdobia (Fitcoach, 2015). Definíciu regenerácie môžeme pochopiť ako proces počas ktorého sa vyrovnávajú a obnovujú funkčné schopnosti našich orgánov a aj celého

30

organizmu pretože všetky športové záťaže produkujú únavu a tiež uberajú sily. Regeneráciu rozdeľujeme na 2 časti a to: 1. Regenerácia pomocou biologických prostriedkov 2. Regenerácia pomocou fyziologických prostriedkov 2.8.1 Regenerácia pomocou biologických faktorov • Pitný režim- Človek by mal počas dňa prijať minimálne 1,5litra tekutín, toto však záleží od veku, prípadne od fyzickej námahy. Nedostatočný pitný režim nám už v malej miere ovplyvní výkonnosť a to už pri 3% dehydratácii je naša výkonnosť zhoršená, pri 5% dehydratácii dochádza už k zhoršeniu výkonnosti až o 30%. Príznaky dehydratácie sú svalové kŕče, nevoľnosť a bolesti hlavy. Hlavným ukazovateľom hydratácie je farba moču a tiež pocit smädu. Taktiež sa využíva váženie pred záťažou a váženie po záťaži a rozdiel ktorý nám vznikne sú stratené tekutiny a tie by sme mali doplniť 110% z celkovej stratenej hmotnosti. Odporúča sa vyvarovať sýteným nápojom, ktoré sú veľmi nevhodné pre náš organizmus. Počas dlhotrvajúcej záťaže sa odporúča prijať tekutiny v malých množstvách pravidelne, aby sme zabránili prípadnej dehydratácii. Ak prijmeme počas záťaže jednorázovo väčšiu dávku tekutín môže to mať negatívny efekt na žalúdok a tráviaci systém. • Vitamíny a minerálne látky - Dôležité pri regenerácii prijať potrebné množstvo vitamínov ktoré v našom tele pôsobia antioxidačne a tiež sa podieľajú na krvotvorbe. Vitamíny si telo nedokáže vytvoriť samo preto ich musíme prijať v potrave. Veľmi dôležité sú aj minerálne látky ku ktorým patrí najme sodík a draslík ktoré udržiavajú vodné hospodárstvo v tele. Pred, počas a po výkone by sme nemali primať len čistú vodu, ale tekutiny bohaté na tieto minerálne látky (Hrnčiřiková a Mandelová, 2007). 2.8.2 Regenerácia pomocou fyziologických prostriedkov Do tejto časti zaraďujeme saunovanie a vodné procedúry taktiež masáže a rôzne cviky na regeneráciu pomocou náradia. • Sauna – Sauna pôsobí na náš organizmus rôznymi spôsobmi, kvôli vysokej teplote dochádza k prekrveniu celého tela a to najmä v oblasti kože a podkožia. Zvyšuje sa aj celková teplota vo vnútri nášho tela vďaka čomu vyplavujeme rôzne látky z tela. Saunovanie nám prospieva taktiež aj po psychickej stránke, a zlepšuje sa aj kondícia. Saunovanie nie je dobré len na regeneráciu, ale v prípade potreby adaptácie na teplo nám môže pomôcť k rýchlejšej adaptácii. Neodporúča sa 31

zaradiť hneď po vysoko intenzívnom zaťažení (Hošková, Majorová a Nováková, 2013). • Vodné procedúry – V dnešnej dobe sa pre kvalitnejšiu a rýchlejšiu regeneráciu začínajú používať rôzne nové spôsoby do ktorých patria aj vodné procedúry. Najdôležitejšia je teplota vody, prípadne aj striedanie teploty, rôzne prúdy a tiež aj rôzne prípravky. Najčastejšie sa používa výrivka, ale čoraz populárnejšie sú aj kade s ľadovou vodou (Hošková, Majorová a Nováková, 2013). • Masáž- je to súbor vhodných hmatov, ktoré pomáhajú odbúravať únavu a pripraviť telo na ďalšiu záťaž. Taktiež pôsobí na duševný stav. Zlepšuje svalovú a kĺbnu činnosť . Masáž pôsobí hlavne na povrch tela, dochádza k prekrveniu kože a tým zlepšuje prívod kyslíku do tkanív a tiež aj prívod výživových látok. Vyplavuje únavové látky a splodiny. Upravuje svalové napätie , zlepšuje kĺbnu pohyblivosť a má dobrý vplyv aj na centrálny nervový systém (Hošková, Majorová a Nováková, 2013). Ďalej môžeme rozdeliť regeneráciu na včasnú a neskorá a tiež na regeneráciu pasívnu a aktívnu. • Včasná regenerácia- Jej hlavnou úlohou je rýchla likvidácia únavy. Tu sa najčastejšie zaraďuje pitný režim, doplnenie potrebných makronutrientov a mikronutrientov . Táto časť regenerácie začína ihneď po záťaži a trvá 90 minút po skončení záťaži. • Neskorá regenerácia - Je to časť u rozhodcov najmä po skončení sezóny, ktorá sa týka celkovej psychickej a fyzickej regenerácie. V žiadnom prípade sa nejedná o úplne kľudovi režim. Ide tu najmä o aktivitu ktorá je v nízkej intenzite. Hlavným cieľom je zotaviť sa z predchádzajúcej telesnej činnosti ktorá bola počas sezóny, ďalej psychický oddych a tiež aj udržanie si požadovanej výkonnosti. Najčastejšie sa pri tomto type regenerácie používajú rekondičné pobyty a to najmä v kúpeľoch. • Aktívna regenerácia - Jedná sa o všetky činnosti, ktoré urýchľujú proces zotavenia po záťaži. Používajú sa tu rôzne športové hry alebo rôzne iné aktivity z nízkou intenzitou. • Pasívna regenerácia - Je to prirodzená činnosť organizmu bez vonkajšieho zásahu, ktorá prebieha už počas záťaže a po záťaži. Dochádza k obnove energetických substrátov v bunkách, postupné vylučovanie únavných látok,

32

dochádza k reparácii poškodených buniek a tkanív. Najznámejšou formou pasívnej regenerácie je spánok a odpočinok v kľudovom režime (Bahr, 2008).

Zhrnutie teoretickej časti V teoretickej časti som sa venoval s pomocou literatúry histórii futbalu, histórii rozhodcovstva a následne aj fyzickým previerkam, ktoré musí každý rozhodca úspešne zvládnuť. Ďalej som vďaka zahraničnej literatúre rozobral výkon rozhodcu počas stretnutia, dobré pozičné postavenia počas stretnutia, aby sa zamedzovalo chybným rozhodnutiam, ktoré vedia do značnej mieri ovplyvniť výsledok stretnutia. Následne som sa venoval kondičnej príprave rozhodcu, ktorý sa jej musí venovať priebežne po celú sezónu a k nej zaraďovať aj dostatočnú regeneráciu, ktorú som rozobral vo svojej poslednej časti teórie. Tieto informácie môžu pomôcť rozhodcom pri následnej celoročnej kondičnej príprave.

33

3 CIEĽ PRÁCE, ÚLOHY PRÁCE, VÝSKUMNÉ OTÁZKY

3.1 Cieľ práce Hlavným cieľom práce je : - formou prípadové štúdie na základe analýzy hodnôt srdečnej frekvencii, nabehanej vzdialenosti a intenzity zaťaženia previesť komparáciu úrovne fyzické kondície dvoch rôznych úrovní futbalových rozhodcov. Sekundárnym cieľom je : - zistiť vplyv 4-týždňového intervenčného programu (IP) na úroveň fyzickej kondície testovaných rozhodcov. 3.2 Úlohy práce • Štúdium literatúry • Zaistenie skúmaného súboru Hlavní cieľ • Zhromaždenie a analyzovanie dát (srdečnej frekvencii, nabehanej vzdialenosti, priemernej a maximálnej rýchlosti zo športtesterov z futbalových stretnutí • Vyhodnotenie výsledkov Sekundárny cieľ • Vytvorenie intervenčného programu • Vstupné a výstupné merania úrovne pohybových schopností • Porovnanie fyzickej kondície medzi rozhodcami • Vyhodnotenie výsledkov 3.3 Výskumné otázky, hypotézy Hlavný cieľ 1. Aký je rozdiel v nabehanej vzdialenosti rozhodcov rôznych úrovní súťaže? 2. Aký je rozdiel v hodnotách srdečnej frekvencii rozhodcov rôznych úrovní súťaže? 3. Aký je rozdiel v priemernej a maximálnej dosiahnutej rýchlosti behu v stretnutí rozhodcov rôznych úrovní súťaži ?

34

Sekundárny cieľ 4. Aký bude vplyv intervenčného programu na úroveň vytrvalosti, rýchlosti a explozívnej sily dolných končatín jednotlivých testovaných rozhodcov nižšej úrovne?

35

4 METODIKA PRÁCE 4.1 Charakteristika súboru 4.1.1 Hlavný cieľ Pre analýzu dát z futbalových stretnutí som dostal dáta od 3 rozhodcov. Rozhodca č.1 a č. 2 mi poskytli údaje z 2 stretnutí. Rozhodca č.3 mi poskytol údaje z 1 stretnutia. Ich priemerný vek je 26,66 rokov a priemerná dĺžka praxe je 13 rokov. Rozhodca č.1 Vek: 35 rokov úroveň: medzinárodná FIFA dĺžka praxe: 19 rokov Rozhodca č.2 Vek: 28 rokov úroveň: 1. liga SFZ dĺžka praxe: 12 rokov Rozhodca č.3 Vek:3 roky úroveň: 4. Liga SSFZ dĺžka praxe: 8 rokov 4.1.2 Sekundárny cieľ Pre prípadovú štúdiu som vybral 10 testovaných osôb (TO), ktoré som rozdelil do 2 skupín skupina č.1- experimentálna skupina, skupina č.2 - kontrolná skupina. Priemerný vek testovaných osôb je 23,6 rokov, minimálny vek =17 rokov, maximálny vek = 37 rokov, priemerná dĺžka praxe = 5,2 roka.

Testovaná osoba 1: Vek: 22 rokov Výška: 185 cm Váha: 76kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 3. Liga Dĺžka praxe: 5 rokov Športová aktivita: Cyklistika, behanie.

36

Testovaná osoba 2 : Vek: 21 rokov Výška: 181 cm Váha: 75 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 4.Liga Dĺžka praxe: 4 roky Športová aktivita: Plávanie, futbal

Testovaná osoba 3 : Vek: 21 rokov Výška: 175 cm Váha: 84 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 5.Liga Dĺžka praxe: 9 rokov Športová aktivita: Box, behanie

Testovaná osoba 4 : Vek: 20 rokov Výška: 186 cm Váha: 77 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 5.Liga Dĺžka praxe: 4 roky Športová aktivita: Stolný tenis, bedminton Testovaná osoba 5 : Vek: 23 rokov Výška: 185 cm Váha: 85 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 4.Liga Dĺžka praxe: 7 rokov Športová aktivita: Cyklistika, futbal, tenis

Testovaná osoba 6 : Vek: 27 rokov

37

Výška: 183 cm Váha: 93 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 5.Liga Dĺžka praxe: 4 roky Športová aktivita: Futbal

Testovaná osoba 7 : Vek: 21 rokov Výška: 184 cm Váha: 75 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 4.Liga Dĺžka praxe: 6 rokov Športová aktivita: Behanie, hokej

Testovaná osoba 8 : Vek: 27 rokov Výška: 179 cm Váha: 96 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 5.Liga Dĺžka praxe: 2 roky Športová aktivita: Futbal

Testovaná osoba 9 : Vek: 17 rokov Výška: 177 cm Váha: 75 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 5.Liga Dĺžka praxe: 3 roky Športová aktivita: Behanie, futbal Testovaná osoba 10 : Vek: 37 rokov Výška: 177 cm Váha: 90 kg Pôsobenie rozhodcu: SSFZ- 4.Liga

38

Dĺžka praxe: 8 rokov Športová aktivita: Futbal

4.2 Použité metódy pre hlavný cieľ 4.2.1 Meranie srdečnej frekvencii, nabehanej vzdialenosti, maximálnej rýchlosti behu, priemernej rýchlosti behu rozhodcu počas futbalového stretnutia V období od 1.9.2018 do 1.1.2019 sa mi podarilo zhromaždiť dáta z 5 stretnutí a to zo súťaží: Liga majstrov, 1. Slovenská liga, 4. Slovenská liga. Počas stretnutí rozhodcovia používajú športtester Polar V800, ktorý má zabudované GPS a pripojený hrudný pás Polar H8, pre snímanie srdečnej frekvencii. Následne svoje aktivity nahrávajú do aplikácii Polar Flow , kde mi sprístupnili svoje dáta z jednotlivých stretnutí. 4.3.Použité metódy pre sekundárny cieľ 4.3.1 Charakteristika intervenčného programu Intervenční program prebiehal od 15.2.2019 do 15.3.2019. Testované osoby boli rozdelené do 2 skupín. Experimentálna skupina trénovala podľa tréningového programu rozhodcov FIFA (Príloha č.1).TO trénovali individuálne. Počas 1 týždňa testované osoby experimentálnej skupiny od trénovali 4 tréningové jednotky (TJ), 2 dni v týždni mali zaradenú regeneráciu a 1 deň v týždni sa zúčastňovali prípravných stretnutí v pozícii rozhodcu, alebo asistenta rozhodcu, alebo zaradovali nejaký doplnkový šport. TJ boli prevažne bežeckého charakteru zamerané na tréning vo vysokej a strednej intenzite zaťaženia. Každá testovaná osoba v kontrolnej skupine trénovala samostatne bez tréningového plánu, v 1 týždni mali zaradené 3 až 4 TJ. Mali nezmenený tréningový režim ako doteraz. 4.3.2 Testy motorických schopností Pre zistenie a porovnanie výkonnosti rozhodcov nižších súťaží som vybral uvedené štandardizované testy. Tieto testy nie sú súčasťou testov rozhodcov pri fyzických previerkach, ale boli vybrané pretože pri týchto testoch je vidieť prípadné zlepšenie alebo zhoršenie výkonnosti a taktiež sa dá presne určiť efektívnosť intervenčného programu na úroveň vytrvalostných schopností, explozívnu silu dolných končatín a reakčnej rýchlosti. Zloženie testovej batérie 1.Cooperov test: Cieľ: Zistenie úrovne vytrvalostných schopností.

39

Popis: Test trvá neprerušene 12 minút, za tento čas sa testovaná osoba snaží odbehnúť čo najväčšiu vzdialenosť. Hodnotenie: Výsledok sa udáva v ubehnutých m. Test prebieha na 400m atletickej dráhe s tvrdým povrchom (Měkota a Novosad, 2005). 2.Beh na 50 metrov: Cieľ: Zistenie úrovne reakčnej rýchlosti. Popis: Štartuje sa z polovysokého atletického pevného štartu, testovaná osoba, štartuje za štartovacou čiarou. Po odštartovaní sa snaží úsek 50 metrov zabehnúť čo v najkratšom čase. Test prebieha na atletickej dráhe s tvrdým povrchom. Hodnotenie:: Testovaná osoba má 3 pokusy z ktorých sa najlepší čas berie do úvahy. Výsledok sa udáva v s. (Měkota a Novosad, 2005). 3.Skok do diaľky z miesta: Cieľ: Zistenie úrovne explozívnej sily dolných končatín. Popis: Skáče sa z miesta odrazom. Dĺžku skoku meriame od odrazovej čiary, až po miesto kde sa testovaná osoba dotkne prvý krát pätou chodidla. Hodnotenie: Výsledok sa uvádza v cm. Testovaná osoba má 3 pokusy z ktorého najlepší výsledok sa berie do úvahy (Měkota a Novosad, 2005).

4.3.3 Rozhovor Pre zhodnotenie intervenčného programu s testovými osobami som si vybral neštruktúrovaný rozhovor. Každá testovaná osoba krátko zhodnotila svoju kondičnú prípravu vlastnými slovami, svoje pozitíva aj negatíva, ktoré sa vyskytli počas prípravy. Ďalej zhodnotili svoje predchádzajúce skúsenosti s kondičným tréningom.

4.4 Spracovanie dát 4.4.1 Hlavný cieľ Pre spracovanie som použil nasledujúce charakteristiky: Priemerná srdečná frekvencia, maximálna srdečná frekvencia, priemerná rýchlosť behu, maximálna dosiahnutá rýchlosť behu, nabehaná vzdialenosť v km. S každého stretnutia bol použitý graf srdečnej frekvencie .

40

4.4.2 Sekundárny cieľ Pre spracovanie dát som použil aplikáciu Statistica verzia:12. K analýze získaných výsledkov som použil základné štatistické charakteristiky: aritmetický priemer, medián, minimálna hodnota, maximálna hodnota a smerodatná odchýlka. Pre názornosť som použil škatuľkové, koláčové a stĺpcové grafy.

4.5 Kritické body práce Pri hlavnom cieli práce sa mi nepodarilo zohnať viacej dát zo stretnutí a to najmä stretnutí rozhodcov nižšej úrovni SSFZ, pretože väčšina rozhodcov nevlastnila športtestery. Pri sekundárnom cieli práce neboli rovnaké podmienky pri regenerácii, niektoré testované osoby využili pri regenerácii saunu a wellnes a tak ich telo bolo lepšie pripravené na nasledujúcu záťaž. Veľkým problémom pri intervenčnom programe bolo, vypadnutie TO4 z tréningového procesu pre chorobu, ktorá ovplyvnila aj výstupné merania a preto mohli byť pri porovnaní tréningovej skupiny č.1 a kontrolnej skupiny č.2 značne skreslené najmä dosiahnuté výsledky z výstupného merania.

4.6 Časový harmonogram • 1.9.2018 – 1.1.2019: Zber dát z majstrovských futbalových stretnutí. • 14.2.2019: Vstupné merania • 15.2.2019-15.3.2019- Intervenčný program • 21.3.2019- Výstupné merania • 16.3.2019-30.3.2019 Analýza dát a vyhodnotenie výsledkov • Apríl 2019- Konečná úprava bakalárskej práce

41

5 VÝSLEDKY

5.1 Analýza srdečnej frekvencie, nabehanej vzdialenosti, maximálnej rýchlosti a priemernej rýchlosti behu rozhodcov z futbalových stretnutí – prípadová štúdia

5.1.1 Rozhodca č.1 Prvé stretnutie sa odohralo dňa 20.10.2018. Jedná sa o stretnutie 1.Slovenskej ligy medzi FC DAC 1904 Dunajská Streda – FK Železiarne Podbrezová. Stretnutie sa odohráva na štadióne MOL Aréna s rozmermi ihriska 105m x 68m.

Obrázok 8: Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 1..stretnutia Riadny hrací čas stretnutia 1. polčasu bol 45 + 1 min. a čas 2. polčasu bol 45 + 4 min. Vzdialenosť: Rozhodca počas tohto stretnutia nabehal 11,07 km v priemernej rýchlosti 5,08 km/h. Rýchlosť: Najväčšia dosiahnutá rýchlosť bola 29,30 km/h. V priemere sa pohyboval počas celého stretnutia v tempe 14:43 min/km, najrýchlejšie tempo bolo dosiahnuté 02:03 min/km. Srdečná frekvencia: Počas stretnutia dosiahol maximálnu srdečnú frekvenciu 189 t/min a v priemerná srdečná frekvencia počas stretnutia bola 148 t/min(obrázok č.8). Druhé stretnutie sa odohralo 27.11.2018. Bolo to stretnutie medzinárodnej Ligy Majstrov. V stretnutí sa stretli kluby TSG 1899 Hoffenheim – Shakhtar Donetsk. Stretnutie sa hralo na štadióne Rhein Neckar Aréna s rozmermi 105x68m.

42

Obrázok 9:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 2.stretnutia Celkový čas stretnutia bol 1. polčas: 45 + 1 min. a 2. polčas 45 + 7 min. Vzdialenosť: Celková nabehaná vzdialenosť počas tohto stretnutia bola 10,95 km Rýchlosť: priemerná rýchlost bola 4,93 km/h a najväčšia dosiahnutá rýchlosť bola 29,50 km/h. Rozhodca sa v priemere pohyboval tempom 15:16 min/km a najrýchlejšie tempo bolo 02:02 min/km. Srdečná frekvencia: Priemerná srdečná frekvencia počas stretnutia bola 155 t/min a najväčšia dosiahnutá hodnota srdečnej frekvencii bola 188 t/min(obrázok č.9).

5.1.2 Rozhodca č.2 Tretie stretnutie sa odohralo dňa 15.9.2018 na štadióne FC Nitra s rozmermi 105x68m medzi klubmi ŠKF Iclinic Sereď – MFK Zemplín Michalovce. Jednalo sa o stretnutie 1. Slovenskej ligy.

Obrázok 10:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 3.stretnutia Celkový hrací čas: 1. polčas = 45 + 1 min, 2. polčas = 45+ 2 min. Vzdialenosť:Rozhodca počas stretnutia nabehal 10,67 km Rýchlosť: priemerná rýchlost bola 5,01 km/h, najvyššia dosiahnutá rýchlosť bola 30,01 km/h. Srdečná frekvencia: Priemerná srdečná frekvencia počas stretnutia bola 146 t/min a najvyššia nameraná srdečná frekvencia bola 186 t/min(obrázok č.10).

43

Štvrté stretnutie sa odohralo 23.9.2018 na štadióne MOL Aréna s rozmermi 105x68m medzi klubmi FC DAC 1904 Dunajská Streda – FC Spartak Trnava. Jednalo sa o stretnutie 1.Slovenskej ligy.

Obrázok 11:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 4.stretnutia Celkový hrací čas: 1. polčas = 45 min, 2. polčas = 45+ 2 min. Vzdialenosť: Rozhodca počas stretnutia nabehal 9,93 km Rýchlosť: priemerná rýchlosť bola 5,15 km/h, najvyššia dosiahnutá rýchlosť bola 30,10 km/h. Srdečná frekvencia: Počas stretnutia bola nameraná priemerná srdečná frekvencia 155 t/min a najvyššie nameraná hodnota srdečnej frekvencie bola 191 t/min (obrázok č.11). 5.1.3 Rozhodca č.3 Piate stretnutie sa odohrávalo na štadióne ŠK Partizán Čierny Balog s rozmermi 94x58m. Tento štadión nespĺňa rozmerovo požiadavky UEFA pre medzinárodné stretnutia. Bolo to stretnutie 4. Slovenskej ligy.

Obrázok 12:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 5.stretnutia Celkový hrací čas: 1. polčas = 45 min, 2. polčas = 45 min. Vzdialenosť: Rozhodca počas stretnutia nabehal celkovo 6,79 km. 1.polčas nabehal 3,53 km a 2.polčas nabehal 3,27 km. Rýchlosť: Priemerná rýchlosť počas tohto stretnutia bola 4,5 km/h. Najvyššia dosiahnutá rýchlosť bola 25,7 km/h. Srdečná frekvencia: Priemerná srdečná frekvencia bola až 176 t/ min. Najvyššie nameraná hodnota srdečnej frekvencie bola 198 t/min(obrázok č.12).

44

Pre lepšiu orientáciu a porovnanie výsledkov sú predchádzajúce namerané údaje dosadené v tabuľke č.6 Tabuľka 6: Výsledky zo stretnutí 1 až 5

Stretnutie Ubehnutá Najvyššia Priemerná Priemerná Maximálna č. vzdialenosť dosiahnutá rýchlosť srdečná srdečná v km rýchlosť v km/h frekvencia frekvencia v km/h t/min t/min 1 11,07 29,30 5,08 148 189 2 10,95 29,50 4,93 155 188 3 10,67 30,01 5,01 146 186 4 9,93 30,10 5,15 155 191 5 6,79 25,7 4,5 176 198 Legenda: farebné označenie: oranžová- rozhodca č.1, červená - rozhodca č.2, modrá - rozhodca č.3

5.2 Výsledky vpylvu intervenčného programu na úroveň fyzické kondície 5.2.1 Cooperov test Vstupné meranie prebiehalo dňa 14.2.2019 na 400 m dlhej atletickej dráhe v Banskej Bystrici, teplota vzduchu bola 10ºC. Výstupné meranie prebiehalo dňa 21.3.2019, teplota vzduchu bola 15ºC. Experimentálna skupina Výsledky meraní sú zaznamenané v tabuľke č.7. Tabuľka 7: Výsledky experimentálnej skupiny Cooperov test

TO 1 2 3 4 5 Vstupné 2915 2835 2640 2665 2520 meranie Výstupné 2910 2845 2645 2640 2550 meranie Rozdiel -5 10 5 -25 30 Legenda: uvedené údaje sú v m, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

45

Tabuľka 8: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny Cooperov test

Experimentálna Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná Skupina odchylka Vstupné 2715 2665 2520 2915 158,5481 meranie Výstupné 2718 2645 2550 2910 152,1799 meranie Rozidel 3 20 30 -5 -6,3722 Legenda: uvedené údaje sú v m, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Z výsledkov v tabuľke č.8 je zrejme, že po intervenčnom programe došlo k zlepšeniu experimentálnej skupiny v Cooperovom teste. Zvýšila sa ich priemerná hodnota, dosiahli väčšie minimum, naopak skupina dosiahla menšiu hodnotu maxima. Skupina dosiahla zmenšenú hodnotu smerotadnéj odchylky, čo znamená že sa vyrovnali výkony v skupine. Kontrolná skupina Výsledky meraní sú zaznamenané v tabuľke č.9. Tabuľka 9: Výsledky kontrolnej skupiny Cooperov test

TO 6 7 8 9 10 Vstupné 2310 2905 2350 2810 2420 meranie Výstupné 2350 2890 2355 2820 2415 meranie Rozdiel 40 -15 5 10 -5 Legenda: uvedené údaje sú v m, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Tabuľka 10: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny Cooperov test

Kontrolná Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná skupina odchylka Vstupné 2559 2420 2310 2905 277,3626 meranie Výstupné 2566 2415 2350 2890 266,2095 meranie Rozdiel 7 -5 40 -15 -11,1531 Legenda: uvedené údaje sú v m, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

46

Z výsledkov, ktoré sú uvedené v tabuľke č.10 je zrejme, že aj kontrolná skupina dosiahla zlepšenie v priemere všetkých TO. Dosiahol sa väčší priemer skupiny, zvýšila sa minimálna hodnota.Tak ako pri experimentálnej skupine došlo k zníženiu hodnoty maxima a dosiahlo sa zníženie smerodatnéj odchylky, čo znamená, že sa výkony v skupine vyrovnávali.

Zhodnotenie skupín

Cooperov test

2750 2700 2650 2600 2550 2500 2450 experimentálna skupina kontrolná skupina

Vstupné meranie Výstupné meranie

Obrázok 13: Porovnanie skupín v priemere Cooperov test

Z grafu, ktorý je zobrazený v obrázku č.13 je zrejme, že obidve skupiny dosiahli zlepšenie v Cooperovom teste. Zhodnotenie jednotlivcov Pre porovnanie zlepšenie dosiahlo celkom 6 TO a zhoršenie dosiahli 4 TO (obrázok č.14). Z experimentálnej skupiny dosiahlo zlepšenie 3 TO a zhoršenie 2 TO. Z kontrolnej skupiny dosiahlo zlepšenie 3 TO a zhoršenie 2 TO.

47

Cooperov test 3500 3000 2500 2000 1500 1000 500 0 TO1 TO2 TO3 TO4 TO5 TO6 TO7 TO8 TO9 TO10

Vstupné meranie Výstupné meranie

Obrázok 14: Graf zhodnotenie jednotlivcov Cooperov test 5.2.2 Skok do diaľky Vstupné meranie sa uskutočnilo dňa 14.2.2019 v Banskej Bystrici, test prebiehal na tvrdom povrchu vo vonkajšom prostredí, výsledky boli zaznamenané s presnosťou na 1 cm. Teplota vzduchu bola 10ºC Experimentálna skupina Výsledky meraní sú zaznamenané v tabuľke č.11. Tabuľka 11: Výsledky experimentálnej skupiny skok do diaľky TO 1 2 3 4 5 Vstupné 281 268 265 277 262 meranie Výstupné 283 269 264 279 263 meranie Rozdiel 2 1 -1 2 1 Legenda: uvedené údaje sú v cm, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Tabuľka 12: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny skok do diaľky

Experimentálna Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná skupina odchylka Vstupné 270,6 268 262 281 8,080842 meranie Výstupné 271,6 269 263 283 8,988882 meranie Rozdiel 1 1 1 2 0,90804

48

Legenda: uvedené údaje sú v cm, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Z výsledkov uvedených v tabuľke č.12 je zrejme, že experimentálna skupina sa zlepšila v skoku do diaľky. Dosiahol sa väčší priemer výsledkov, tiež sa zlepšili v minimálnej hodnote a maximálnej hodnote. Zhoršenie sa dosiahlo pri smerodatnéj odchylke, čo znamená, že skupina nepodávala vyrovnanejšie výsledky. Kontrolná skupina Výsledky meraní sú zaznamenané v tabuľke č.?. Tabuľka 13: Výsledky kontrolnej skupiny skok do diaľky TO 6 7 8 9 10 Vstupné 253 279 255 289 252 meranie Výstupné 251 281 249 289 255 meranie Rozdiel -2 2 -6 0 3 Legenda: uvedené údaje sú v cm, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie, biela – rovnaký výsledok

Tabuľka 14: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny skok do diaľky

Kontrolná Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná skupina odchylka Vstupné 265,6 255 252 289 17,1988 meranie Výstupné 265 255 249 289 18,6011 meranie Rozdiel -0,5 0 -3 0 1,4023 Legenda: uvedené údaje sú v cm, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie, biela – rovnaký výsledok

Je zrejme, že kontrolná skupina sa po intervenčnom programe zhoršila v skoku do diaľky. Dosiahlo sa zhoršenie v priemere a v minimálnej hodnote. Maximálna hodnota sa nezmenila. Zhoršila sa smerodatná odchylka – skupina nedosahovala vyrovnané výsledky. Zhodnotenie skupín Z grafu zobrazeného v obrázku č.15 je zrejme, že sa zlepšila experimentálna skupina, naopak sa zhoršila kontrolná skupina.

49

skok do diaľky z miesta 274 272 270 268 266 264 262 260 Experimentálna skupina kontrolná skupina

Vstupné meranie Výstupné meranie

Obrázok 15: Graf porovnania skupín v priemere skok do diaľky Zhodnotenie jednotlivcov Dosiahnuté zlepšenie dosiahlo 6 TO. 1 TO dosiahla rovnaký výsledok a 3 TO sa zhoršili( obrázok č.16). Z experimentálnej skupiny dosiahlo zlepšenie 4 TO a zhoršenie dosiahla 1 TO. Z kontrolnej skupiny dosiahli zlepšenie 2 TO, rovnaký výsledok 1 TO a zhoršenie 2 TO.

Skok do diaľky z miesta 300 290 280 270 260 250 240 230 220 TO1 TO2 TO3 TO4 TO5 TO6 TO7 TO8 TO9 TO10

Vstuné meranie Výstupné meranie

Obrázok 16: Graf zhodnotenia jednotlivcov skok do diaľky 5.2.3 Beh na 50 m Vstupné meranie sa uskutočnilo dňa 14.2.2019 v Banskej Bystrici, test prebiehal na atletickej dráhe s tvrdým povrchom vo vonkajšom prostredí, výsledky boli zaznamenané s presnosťou na 0,01 s. Meralo sa ručnými stopkami. Teplota vzduchu bola 10ºC. TO vykonali 3 pokusy s ktorých sa do výsledkov počítal najlepší. Výstupné meranie

50

prebiehalo dňa 21.3.2019 podobne ako vstupné na tvrdom povrchu na atletickej dráhe vo vonkajšom prostredí, teplota vzduchu bola 15ºC. Experimentálna skupina Dosiahnuté výsledky zo vstupného a výstupného meranie sú uvedené v tabuľke č.15. Tabuľka 15: Výsledky experimentálnej skupiny beh na 50 m

TO 1 2 3 4 5 Vstupné 6,10 6,09 6,72 6,35 6,63 meranie Výstupné 6,11 6,07 6,67 6,41 6,85 meranie Rozdiel +0,01 -0,02 -0,05 +0,06 +0,22 Legenda: uvedené údaje sú v s, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Tabuľka 16: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny beh na 50 m

Experimentálna Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná skupina odchylka Vstupné 6,378 6,35 6,09 6,72 0,292181 meranie Výstupné 6,422 6,41 6,07 6,85 0,341350 meranie Rozdiel 0,044 0,06 -0,02 0,13 0,049169 Legenda: uvedené údaje sú v s, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Experimentálna skupina dosiahla zhoršenie po intervenčnom programe v behu na 50 m (tabuľka č.16). Zväčšil sa priemer dosiahnutých výsledkov. Znížila sa minimálna hodnota, čo pri tomto teste znamenalo zlepšenie. Zväčila sa hodnota maxima a smerodatnéj odchylky – skupina nedosahovala vyrovnané výsledky.

Kontrolná skupina Dosiahnuté výsledky zo vstupného a výstupného meranie sú uvedené v tabuľke č.17.

51

Tabuľka 17: Výsledky kontrolnej skupiny beh na 50 m

TO 6 7 8 9 10 Vstupné 7,04 6,15 7,27 6,29 7,21 meranie Výstupné 6,99 6,57 7,20 6,30 7,21 meranie Rozdiel -0,05 +0,42 -0,07 +0,01 0 Legenda: uvedené údaje sú v s, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie, biela – rovnaký výsledok

Tabuľka 18: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny beh na 50 m

Kontrolná Priemer Medián Minimum Maximum Smerodatná skupina odchylka Vstupné 6,792 7,04 6,15 7,27 0,5312 meranie Výstupné 6,854 6,99 6,30 7,21 0,4039 meranie Rozdiel 0,062 -0,05 0,15 -0,06 -0,1273 Legenda: uvedené údaje sú v s, farebné označenie: zelená – zlepšenie, červená – zhoršenie

Zhoršenie dosiahla aj kontrolná skupina (tabuľka č.18). Skupina sa zhoršila v priemere. Zväčšila sa hodnota minima – čo znamená, že došlo k zhoršeniu pri tejto hodnote. Zmenšila sa maximálna hodnota a smerodatná odchylka – skupina dosahovala vyrovnanejšie výsledky.

Zhodnotenie skupín

beh na 50 m 7 6,8 6,6 6,4 6,2 6 experimentálna skupina kontrolná skupina

Vstupné meranie výstupné meranie

Obrázok 17: Porovnanie skupín v priemere beh na 50 m 52

Z grafu uvedeného v obrázku č.17 je zreme, že obidve skupiny dosiahli zhoršenie v behu na 50 m.

Zhodnotenie jednotlivcov

5 TO sa zlepšilo, 1 TO dosiahla rovnaký výsledok vo vstupnom aj výstupnom meraní a 4 TO sa zhoršili(obrázok č.18). Z experimentálnej skupiny dosiahli zlepšenie 2 TO a zhoršenie 3 TO. Z kontrolnej skupiny dosiahli zlepšenie 2 TO, zhoršenie 2 TO a rovnaký výsledok 1 TO.

beh na 50 m 7,4 7,2 7 6,8 6,6 6,4 6,2 6 5,8 5,6 5,4 TO1 TO2 TO3 TO4 TO5 TO6 TO7 TO8 TO9 TO10

Vstupné meranie Výstupné meranie

Obrázok 18: Graf zhodnotenia jednotlivcov beh na 50 m

5.3 Neštruktúrované rozhovory s TO Po skončení IP som spolu s TO krátko zhodnotil IP vo forme neštruktúrovaného rozhovoru. TO1: Bola to pre mňa veľká zmena v trénovaní, počas každého jedného týždňa som absolvoval 4 tréningové jednotky (TJ),2 dni som mal voľno a 1- krát do týždňa som zvolil doplnkový šport či už bežecké lyžovanie, plávanie, alebo keď bola možnosť počas tohto dňa som absolvoval prípravné stretnutie ako rozhodca. Tréningový program hodnotím veľmi pozitívne, aj keď som sa vlastne v ničom nezlepšil, ale vlastne som sa ani nejako extra nezhoršil. Môžem to zhodnotiť, že tréningový program mi pomohol udržať si určitú úroveň pohybových schopností.

53

TO2: Snažil som sa nevynechať ani jednu TJ, čo sa mi aj podarilo, ako doplnkový šport som počas tréningového programu zaradil väčšinou tennis a v závere prípravné stretnutia s pozícii rozhodcu alebo aj asistenta rozhodcu. Veľmi ma teší že som sa dokázal zlepšiť a chcem v tomto tréningovom programe ďalej pokračovať. TO3: Počas tréningového programu som nevynechal žiadnu TJ. Bolo to pre mňa niečo nové najmä zapojené časté tréningy na futbalovom ihrisku a zaradenie šprintov na krátke vzdialenosti, vďaka ktorým som sa zlepšil v behu na 50 m a aj Cooperovom teste. Počas voľného dňa som sa snažil navštevovať wellnes a saunu. TO4: Moje výstupné meranie najmä vo vytrvalostnom teste do značnej miery ovplyvnila choroba, pre ktorú som musel vynechať TJ v období od 8.2.2019 – 14.2.2019. S počiatku sa mi trénovalo dobre a najmä ma bavili zaradené tréningy vo vyššej intenzite na kratšiu vzdialenosť. Ako doplnkový šport som zaraďoval beh na lyžiach. TO5: Som veľmi rád, že aj vďaka tomuto tréningovému programu som sa dokázal zlepšiť najmä vo vytrvalosti. V tomto tréningovom programe by som chcel pokračovať aj po skončení tohto IP, ak bude možnosť dostať sa k tréningovým materiálom. Ako doplnkový šport som zaradil prípravné stretnutia s pozícii rozhodcu. Voľne dni som využil skutočne na voľno aby som si oddýchol po náročných TJ. TO6: Bol som zaradený v kontrolnej skupine. Každý rok počas tohto obdobia sa snažím zaradiť objemové tréningy. Počas týždňa som zaradoval 3 tréningové jednotky + 2 prípravné stretnutia počas víkendu. TJ sa skladali z behu na dlhšiu vzdialenosť od 8 km. TO7: Počas 1 mesiaca som využíval najmä prítomnosť snehu a moje TJ sa skladali zväčša z behu na lyžiach a prípravných stretnutí. Počas 1 týždňa som aplikoval 3 TJ a spomínaný prípravný zápas. Z výsledku som rád, že som sa nejako výraznejšie nezhoršil. TO8: Popri práci som trénoval 3-krát do týždňa, počas víkendov som neodriadil žiadne stretnutia a volil som zväčša aktívny oddych v podobe alpského lyžovania. Moje TJ obsahovali: 1-krát beh na dlhšiu vzdialenosť okolo 8 km, 1-krát návšteva fitcentra a 1- krát do týždňa som zaradil intervalový beh na 10x200 m. TO9: Využíval som naplno bežecké lyžovanie na vzdialenosti okolo 10 – 15 km denne. Trénoval som 4-krát do týždňa a počas víkendov som vždy odriadil 1 stretnutie. TO10: V mojom veku som stavil na overený spôsob trénovania, ktorý mi vždy pomôže sa kvalitne a dostatočne pripraviť na fyzické previerky. Počas jedného týždňa som aplikoval 2-krát beh na dlhú vzdialenosť 10 km, 1-krát do týždňa kruhový tréning vo fitcentre a 1-krát som aplikoval intervalový tréning 15x150 m .

54

6 DISKUSIA Hlavným cieľom práce bolo zanalyzovať futbalové stretnutia s pohľadu rozhodcu. Dáta pre analýzu som dostal od 3 rozhodcov, 2 rozhodcovia pôsobiaci vo vyššej úrovni SFZ a jedného z nižšej úrovni SSFZ. Môžeme usúdiť, že výkonnostne sú na tom lepšie rozhodcovia, ktorí pôsobia na listine FIFA a tiež rozhodujú aj 1.ligu. V stretnutiach nabehali väčšiu celkovú vzdialenosť, ktorá ale mohla byť ovplyvnená väčším rozmerom ihriska v stretnutiach 1 až 4. Na rozdiel od stretnutia č. 5, ktoré sa odohrávalo na značne menšej ploche, ktorá tak mohla ovplyvniť celkovú nabehanú vzdialenosť. Taktiež sa rozhodcovia vyššej kategórie celoročne kondične pripravujú, podľa vypracovaného tréningového programu, či už od FIFA alebo od Slovenského Futbalového Zväzu (SFZ). Rozhodcovia vyššej úrovne z mojej prípadovej štúdie nabehali vačší počet km počas stretnutia ako rozhodcovia z výskumu Dolańskeho a kol. (2017). Dosiahli aj vačšiu maximálnu rýchlosť behu a tiež aj vyššiu priemernú rýchlosť behu. Priemerná srdečná frekvencia bola skoro na rovnakej úrovni. Pre porovnanie s výskumom Webba (2014) rozhodcovia vyššej úrovni nabehali v 3 stretnutiach väčšiu vzdialenosť. Môže to byť dané dobrou kondičnou prípravou Slovenských rozhodcov vo vyššej úrovni. VO1:Aký je rozdiel v nabehanej vzdialenosti rozhodcov rôznych úrovní súťaže? Z nameraných hodnôt zo športtesterov počas jednotlivých stretnutí dosiahli väčšiu nabehanú vzdialenosť rozhodcovia vyššej úrovni SFZ. Rozdiel v nabehanej vzdialenosti rozhodcov z vyššej úrovni SFZ a nižšej úrovni SSFZ činil 3 – 4 km počas jedného stretnutia. Výsledky rozhodcov vyššej úrovni SFZ sú skoro totožné najväčší rozdiel sme dostali 1,14 km. Výsledky však môžu byť ovplyvnené rôznymi rozmermi hracej plochy, ale je zrejme, že rozhodcovia vyššej úrovni sú lepšie kondične pripravený, ako rozhodcovia nižšej úrovni. VO2:Aký je rozdiel v hodnotách srdečnej frekvencii rozhodcov rôznych úrovní súťaže? Z analýzy dát zo stretnutí sme dosiahli, že rozhodcovia vyššej úrovni SFZ dosiahli menšie % z SFmax ako rozhodca z nižšej úrovni SSFZ. S toho vyplýva, že rozhodcovia vyššej úrovni sú lepšie vytrvalostne pripravený na stretnutia ako rozhodcovia nižších úrovni SSFZ.

VO3:Aký je rozdiel v priemernej a maximálnej dosiahnutej rýchlosti behu v stretnutí rozhodcov rôznych úrovní súťaži?

55

Z analýzy dát zo stretnutí sme dosiahli hodnoty, ktoré jasne ukazujú, že rozhodcovia vyššej úrovni SFZ majú lepšiu akčnú a reakčnú rýchlosť. Pri maximálnej rýchlosti behu v stretnutí rozhodca nižšej úrovni SSFZ bežal o 5 km/h pomalšie ako jeho kolegovia z vyššej úrovni SFZ. V priemernej rýchlosti v behu počas stretnutia sme dosiahli, že rozhodca nižšej úrovni SSFZ bol pomalší ±0,5 km/h. Je to zapríčinené aj tým, že rozhodcovia vyššej úrovni majú zahrnuté v tréningovom programe TJ, ktoré sú zamerané na šprinty a rýchlosť na kratšiu vzdialenosť.

Sekundárnym cieľom mojej práce bolo formou prípadovej štúdie zistiť vplyv IP na vytrvalosť, rýchlosť a explozívnu silu dolných končatín. TO pristúpili k intervenčnému programu zodpovedne a snažili sa od trénovať všetky TJ, niektorých žiaľ pribrzdila choroba. Každá TO inak regenerovala, niekto navštevoval wellnes a saunu a iný zase nemali čas na regeneráciu, čo mohlo ovplyvniť výsledky intervenčného programu. VO4:Aký bude vplyv intervenčného programu na úroveň vytrvalosti, rýchlosti a explozívnej sily dolných končatín jednotlivých testovaných rozhodcov nižšej úrovne? Výsledok mesačného IP, dokazuje zlepšenie vo vytrvalosti skupiny č.1, ktorá trénovala podľa vopred stanoveného tréningového programu rozhodcov FIFA. Ale zlepšenie dosiahla aj kontrolná skupina č.2, dokonca toto zlepšenie bolo výraznejšie ako u skupiny č.1. Zlepšenie dosiahla skupina č.1 aj u explozívnej sile dolných končatín. Kontrolná skupina č.2 pri testoch explozívnej sile dolných končatín dosiahla zhoršenie. Pri testoch rýchlosti dosiahli obidve skupiny zhoršenie, ale skupina č.1 dosiahla menšie zhoršenie ako skupina č.2. Z nasledujúcich výsledkov môžeme skonštatovať, že skupina ktorá trénovala podľa tréningového programu dosiahla zlepšenie vo vytrvalosti aj v explozívnej sile dolných končatín, zhoršenie dosiahli pri testoch rýchlosti. Výsledky skupiny č.1 mohli byť ovplyvnené aj tréningovým výpadkom TO4 a pretrvávajúcou chorobou počas výstupných testov.

56

7 ZÁVER Cieľom mojej práci bolo ukázať, aké výkony predvádzajú rozhodcovia počas stretnutia. Hlavným cieľom bolo zanalyzovať dáta zo stretnutí a následne porovnať srdečnú frekvenciu, nabehanú vzdialenosť a maximálnu a priemernú dosiahnutú rýchlosť behu počas stretnutia. Sekundárnym cieľom bolo podľa tréningového programu FIFA pripraviť intervenčný program a následne dokázať efektivitu tohto programu. Práca bola rozdelená na 2 časti. V teoretickej časti som sa venoval histórii futbalu, históriu rozhodcovstva a postavenie rozhodcu v spoločnosti. Následne som sa venoval fyzickým previerkam, ktoré musí rozhodca úspešne absolvovať, potom som sa venoval pohybu rozhodcu počas futbalových stretnutí a aj energetickému krytiu počas stretnutia. Ďalej som sa venoval analýze rozhodcu počas stretnutia zväčša zo zahraničných literárnych zdrojov. Ďalej som sa venoval kondičnej príprave a kondičným schopnostiam. Poslednej časti som sa venoval regenerácii. V praktickej časti som zanalyzoval dáta zo stretnutí a následne porovnal rozhodcov vyššej úrovni SFZ a nižšej úrovni SSFZ. V druhej časti som sa venoval vytvorenému intervenčnému programu, ktorý sa skladal z tréningového programu rozhodcov FIFA a následne som porovnal dosiahnuté výsledky s intervenčného programu. Z výsledkov je zrejme, že rozhodcovia vyššej úrovni sú lepšie fyzicky pripravený ako rozhodcovia nižšej úrovni. Z intervenčného programu nie je jednoznačne preukázané, že tréningový program rozhodcov FIFA je efektívnejší pri trénovaní. Jednoznačné preukázanie by sme mohli dosiahnuť dlhším intervenčným programom. Na záver by som chcel dodať, že na rozhodcov sa kladie čoraz väčší dôraz na fyzickú úroveň a rozhodcovia by nemali nechať na náhodu ich fyzickú prípravu, ale mali by systematicky trénovať, aby obmedzili chybné rozhodnutia v stretnutí, ktoré sú zväčša zapríčinené nedostatočnou fyzickou kondíciou. Bol by som rád ak by moja bakalárska práca vniesla vážnosť kondičnej príprave rozhodcu aby vďaka tejto pripravenosti nemohlo rozhodcu v stretnutí nič prekvapiť z pozície kondičnej úrovni. Myslím si že tréningový program rozhodcov FIFA dokáže lepšie rozhodcov pripraviť, než bežné behanie voľným tempom. A je dobré že rozhodcovia ktorý sú na nominačnej listine FIFA nemajú problém ďalej rozosielať svoje osobné tréningové programy, ktoré

57

im vypracováva kondičný tréner FIFA. Verím, že väčšie spopulárnenie týchto tréningových programov dokáže obohatiť tréningy rozhodcov nižších úrovni. Ďalší návrh prípadného výskumu: Bolo by treba zaradiť väčší počet TO, rozšíriť počet skupín, predĺžiť dobu intervenčného programu, trénovať v tímoch nie ako jednotlivci, porovnávať výsledky priebežne.

58

POUŽITÁ LITERATÚRA 1. BAHR, Roald, 2008. Manuál fotbalové medicíny . Praha: Olympia.

2. BEDŘICH, Ladislav, 2006. Fotbal, rituální hra moderní doby. . Brno: Masaryková univerzita. ISSN:1211-3387

3. BEDŘICH, Ladislav a Jozef DOVALIL, 2009. Sylabus z teorie didaktiky a sportu I. Brno.

4. CASAJÚS, José et al., 2016. Original article: Body fat in elite Spanish football referees and assistants: A 1-year follow-up study. (51).

5. CASTILLO, D. et al., 2016. Original article: Physical fitness and physiological characteristics of soccer referees. Science . Science & Sports, 31(1). ISSN:0765- 1597

6. DOLAŃSKI, Bartosz et al., 2017. Physical activity profile of the referee and the assistant referee during official football matches. Baltic Journal of Health . Gdansk University of Physical Education and Sport in Gdansk, Poland: Baltic Journal of Health & Physical Activity, (3). ISSN:20801297

7. DOVALIL, Jozef, 2002. Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia. ISBN:80-7033- 928-4

8. HAVLÍČKOVÁ, Ladislava, 2008. Fyziologie tělesné zátěže I. Praha: Karolinum. ISBN: 9788071848752

9. HOŠKOVÁ, Blanka, Simona MAJOROVÁ a Pavlína NOVÁKOVÁ, 2013. Masáž a regenerace ve sportu. Karolinum. ISBN: 9788024617671

10. HRNČIŘIKOVÁ, Iva a Lucie MANDELOVÁ, 2007. Základy výživy ve sportu. Brno: Masaryková univerzita.

11. LEHNERT, a kol., 2010. Trénink kondice ve sportu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN: 978-80-244-2614

12. MĚKOTA, Karel a Jiři NOVOSAD, 2005. Motorické schopnosti. Olomouc: Univerzita Palackého. ISBN: 80-244-0981-X

13. MITÁŠ, Václav a kol., 2013. Managment utkáni: technika řizení utkáni ve fotbalu. Brno: Masaryková univerzita.ISBN: 978-80-210-6236-8

14. PERIČ, Tomáš a Jozef DOVALIL, 2010. Sportovní trénink. Praha: Grada. ISBN: 9788024721187

15. PSOTTA, Rudolf a kol., 2006. Fotbal- Kondiční trenink. Praha: Grada. ISBN: 8024708213

59

16. RUDDOCK, A. et al., 2016. Combined active and passive heat exposure induced heat acclimation in a soccer referee before 2014 FIFA World Cup. (5).

17. SLOVENSKÝ FUTBALOVÝ ZVÄZ, , 2018. Pravidlá futbalu.

18. SOKOLI, Bylbyl, Florian MIFTARI a Agron THAQI, 2018. Comparative analysis of motoric abilities between two groups of football referees from Kosovo. 8(8). ISSN: 23918306

19. WEBB, Thomas, 2014. Elite Association Football referee training and officiating: a comparative analysis of refereeing practices in three European Leagues . Portsmouth: University of Portsmouth.

20. ŽURMAN, Oldřich, 1972. Zlatá kniha kopané. Praha: Olympia. ISBN:27-026-72

INTERNETOVÉ ZDROJE 1. CONSTANTIN GH. Sport si Societate: Revista de Educatie Fizica, Sport si Stiinte Conexe, Vol 15, Iss 1, Pp 44-63 (2015) [online]. 2015, 15(1), 44-63 [cit.2019-3-31]. ISSN 15822168

2. DE OLIVEIRA, Adrieny Bernardo, Eduardo Macedo PENNA a Daniel Alvarez PIRES, 2017. Síndrome de Burnout em Árbitros de Futebol [online]. Barcelona: Universitat Autònoma de Barcelona, (27), s. 31-36 [cit.2019-22-2]. Dostupné z: https://eds.b.ebscohost.com/eds/pdfviewer/pdfviewer?vid=6&sid=dbc09087-6316- 43ab-838b-a555911d35f9%40pdc-v-sessmgr03

3. FÉDÉRATION INTERNATIONALE DE FOOTBALL ASSOCIATION, , 1994. Fifa.com [online]. [cit. 30.3 2019]. Dostupné z: https://www.fifa.com/ 4. FITCOACH, , b.r. Regenerace: proč je pro úspéch ve sportu důležitá? [online]. [cit.25.5.2018]. Dostupné z: https://www.fitcoach.cz/?p=7021 5. HARMSEL, Jan, 2019. Dutchreferee [online]. [cit.19.10.2018]. Dostupné z: https://www.dutchreferee.com/referee-fitness/ 6. LEGIERSKÝ, B., 2005. Fyzické požadavky mezinárodních rozhodčích [online]. [cit.2018-10-10]. Dostupné z: www.mefsostrava.cz/soubory/ke_stazeni/STK- Pokyny2005n.doc 7. MOHTASHAM, Hamid, Shahnaz SHAHRBANIAN a Fatemeh KHOSHROO, 2018. Epidemiology and history of knee injury and its impact on activity limitation among football premier league professional referees [online]. Kermanshah

60

University of Medical Sciences, (10) [cit.2019-3-3]. Dostupné z: https://doaj.org/article/a2a5d8b8529f4c88a70e9f86bbbf1e0a

8. NERUD, D., 2012. Kondiční trénink [online]. [cit.2018-6-9]. Dostupné z: http://www.kondicniskola.cz/kondicni-trenink/ 9. RACEK, Oldřich, 2007. Příprava fotbalových rozhodčích na řízení vrcholových soutěží [online]. Brno: Masaryková univerzita Brno [cit.2018-9-10]. Dostupné z: http://is.muni.cz/th/21302/fsps_b/ 10. THE INTERNATIONAL FOOTBALL ASSOCIATION BOARD, , 2019. Theifab.com [online]. [cit.4.3. 2019]. Dostupné z: http://www.theifab.com/history/laws 11. UNION OF EUROPEAN FOOTBALL ASSOCIATIONS, , 1998. Uefa.com [online]. [cit.4.3 2019]. Dostupné z: https://www.uefa.com/

61

ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok 1: Repeated Sprint Ability test (Harmsel, 2019) ...... 14 Obrázok 2:FIFA HIT stará verzia (Harmsel, 2019) ...... 15 Obrázok 3: FIFA HIT nová verzia (Harmsel, 2019) ...... 15 Obrázok 4: FIFA HIT nová verzia, testovanie na hracej ploche (Harmsel, 2019) .. 16 Obrázok 5: Diagonálny spôsob pohybu hlavného rozhodcu (Slovenský futbalový zväz, 2018) ...... 18 Obrázok 6: Pozičné postavenie rozhodcu pri zahájení hry (Slovenský futbalový zväz, 2018) ...... 19 Obrázok 7: Pozičné postavenie asistenta rozhodcu pri vykonávaní kopu od brány (Slovenský futbalový zväz, 2018) ...... 20 Obrázok 8: Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 1..stretnutia ...... 42 Obrázok 9:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 2.stretnutia ...... 43 Obrázok 10:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 3.stretnutia ...... 43 Obrázok 11:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 4.stretnutia ...... 44 Obrázok 12:Zaznamenanie srdečnej frekvencie počas 5.stretnutia ...... 44 Obrázok 13: Porovnanie skupín v priemere Cooperov test...... 47 Obrázok 14: Graf zhodnotenie jednotlivcov Cooperov test ...... 48 Obrázok 15: Graf porovnania skupín v priemere skok do diaľky ...... 50 Obrázok 16: Graf zhodnotenia jednotlivcov skok do diaľky ...... 50 Obrázok 17: Porovnanie skupín v priemere beh na 50 m ...... 52 Obrázok 18: Graf zhodnotenia jednotlivcov beh na 50 m ...... 53

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka 1: Monitorované stretnutia do výskumu ...... 21 Tabuľka 2: Rozdelenie rozhodcov do skupín ...... 23 Tabuľka 3: Výsledky testov ...... 23 Tabuľka 4: Namerané výsledky testu RSA Kosovských rozhodcov ...... 24 Tabuľka 5: Namerané výsledky testov HIT Kosovských rozhodcov ...... 25 Tabuľka 6: Výsledky zo stretnutí 1 až 5 ...... 45 Tabuľka 7: Výsledky experimentálnej skupiny Cooperov test ...... 45 Tabuľka 8: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny Cooperov test ...... 46 Tabuľka 9: Výsledky kontrolnej skupiny Cooperov test ...... 46 Tabuľka 10: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny Cooperov test ...... 46 Tabuľka 11: Výsledky experimentálnej skupiny skok do diaľky ...... 48 Tabuľka 12: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny skok do diaľky...... 48 Tabuľka 13: Výsledky kontrolnej skupiny skok do diaľky ...... 49 Tabuľka 14: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny skok do diaľky ...... 49 Tabuľka 15: Výsledky experimentálnej skupiny beh na 50 m ...... 51 Tabuľka 16: Štatistické výsledky experimentálnej skupiny beh na 50 m ...... 51 Tabuľka 17: Výsledky kontrolnej skupiny beh na 50 m ...... 52 Tabuľka 18: Štatistické výsledky kontrolnej skupiny beh na 50 m ...... 52

62

Zoznam príloh: Príloha 1: tréningový program rozhodcov FIFA

63

WEEK 7 from Monday 11th to Sunday 17th of February Macrocycle VII, week 1 (Training week 37)

Mon. 11th: * Act. Rec. - 50’ recovery session in a fitness centre. Tr. 139

th Tue. 12 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 140 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* Rep. Spr. Ab. - Set 1 (using a dynamic start): > 6 sprints over 80 m (+ 12”), 1:6 recovery > 7’30” in total > 2’ recovery

- Set 2 (using a dynamic start): > 6 sprints over 60 m (+ 9”), 1:6 recovery > 6’ in total > 2’ recovery

- Set 3 (using a dynamic start): > 6 sprints over 40 m (+ 6”), 1:6 recovery > 3’40” in total > 2’ recovery

- Set 4 (using a dynamic start): > 4 sprints over 40 m (+ 6”), 1:6 recovery > 2’20” in total > 2’ recovery

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F M +32 477 425 534 E werner.helsen@uefa.ch p. 64

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

+32 16 32 91 97 - All together, 22 sprints (90% SPmax) should be performed from a dynamic start position. Decelerate smoothly, turn and jog back to the start.

- The total duration of this RSA session is + 19’30”.

* High Int. - The following high intensity exercise can be easily done on any surface using the audio file of the Yo-Yo test, as follows:

- Start with levels 15, 16 and 17 (takes 7:30), 2 minutes rest - then repeat levels 16 and 17 (takes 5 minutes), 2 minutes rest, - then repeat level 16 (takes 2:30). Great HI session that takes 19’!

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 94’

Wed. 13th: REST DAY

th Thu. 14 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 141 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 65

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* High Int. - Set 1: Referees perform 5 laps - Run at the appropriate intensity around the pitch perimeter. - However, on lap 1 run around cone 1, and so on up to cone 5 on lap 5, thus increasing the run distance with each subsequent lap. - The target zone should be 90%HRmax.

- 2’ recovery - Set 2: - However, on lap 1 start with cone 5, and on LAP 5 finish with cone 1, thus decreasing the run distance with each subsequent lap.

- This exercise takes ± 22’ (10’ Set 1 + 2’ recovery + 10’ Set 2).

* Match - 10’ match play

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 87’

Fri. 15th: REST DAY

Sat. 16th: * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching. Tr. 142 * Speed - 5 maximal sprints in the order illustrated below.

- Walk back to the start after each individual sprint.

- Once the 5 sprints (140 m total sprinting distance) have been completed take a 5’ stretching break.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 66

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- Then perform a second set of sprints for a session total of 10 sprints. Start the sprints this time sideways right, and turn on the opposite shoulder to the first set when turning from backwards jogging to sprinting.

- The total exercise time is 15’.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 50’ Sun. 18th: If you don’t have a match appointment for the domestic league, use your free time for additional recovery, or to work on any fitness weaknesses you might have (e.g., aerobic endurance, strength, injury prevention,…).

Alternatively, you may also consider other intermittent activities such as playing badminton, football, squash, tennis, or alpine/cross-country skiing to benefit from complementary mental and physical stimulation.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 67

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

WEEK 8 from Monday 18th to Sunday 24th of February Macrocycle VII, week 2 (Training week 38)

Mon. 18th: * Act. Rec. - 50’ recovery session in a fitness centre. Tr. 143

th Tue. 19 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km) Tr. 144 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* High Int. - ‘1 t(w)o 1’ High Intensity exercise - Set 1: Repeat 5 x (1075m), followed by 2 min recovery - Set 2: Repeat 5 x (1075m), followed by 2 min recovery - Set 3: Repeat 5 x (1075m)

- All together, this exercise takes 7’30”+ 2’ recovery + 7’30”+ 2’ recovery + 7’30” = 26’30” and covers 3225m of HI running.

- For ARs, there is a variation for this SDS HI run: - Set 1: - Run at High Speed from goal line to penalty arc and back in 10” max (18 km/h), 5” recovery

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 68

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- Run at High Speed from goal line to penalty arc and back and then to the midline in 20” max, 10” rec. - Run at High Speed from midline to small penalty area in 7” max (18 km/h) - 55” recovery to walk to the starting position - Repeat X 5 (825m) Recovery: 2 min

- Set 2: same sequence - All together, this exercise takes 9”10” + 2’ recovery + 9”10 = + 20’ and covers 1650 m of HI running.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 882’

Wed. 20th: REST DAY

st Thu. 21 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 145 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 69

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

for 2 sets of 30”-30” exercises).

* Speed End. - Set 1: - 2 laps of the following field exercise. - The running speed should be minimum 95% SPmax. - One lap consists of 7 (sub)maximal sprints followed by 7 recovery jogs. The jogging should take 3 x longer than the duration of the tempo run. After reaching the finish, referees jog all along the goal line until the next corner and then walk back to the start position. It takes + 13’ to do 2 full laps.

- 4’ recovery

- Set 2: Again 2 laps of 7 sprints.

- The exercise takes ± 31’ (13’ Set 1 + 4’ recovery + 13’ Set 2).

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 86’

Fri. 22nd: REST DAY

Sat. 23rd: * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching. Tr. 146 * Speed - Set 1: - (1) Sprint for 10m, then walk for 30m. (2) Sprint for 20m, then walk

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 70

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

for 20m. (3) Sprint for 30m, then walk for 10m. (4) Sprint for 40m.

- 3’ recovery

* Speed - Set 2: - Now start first with 40m and then work down to 10 m.

- 3’ recovery

* Speed - Set 3: Repeat set 1

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 50’

Sun. 24th: If you don’t have a match appointment for the domestic league, use your free time for additional recovery, or to work on any fitness weaknesses you might have (e.g., aerobic endurance, strength, injury prevention,…).

Alternatively, you may also consider other intermittent activities such as playing badminton, football, squash, tennis, or alpine/cross-country skiing to benefit from complementary mental and physical stimulation.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 71

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

WEEK 9 from Monday 25th of February to Sunday 3rd of March Macrocycle VII, week 3 (Training week 39)

Mon. 25th: * Act. Rec. - 50’ recovery session in a fitness centre. Tr. 147

th Tue. 26 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 148 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises)

* Rep. Spr. Ab. - Same organisation as for Training session 139

- Set 1 (using a dynamic start): > 6 sprints over 80 m (+ 12”), 1:6 recovery > 7’30” in total > 2’ recovery

- Set 2 (using a dynamic start): > 6 sprints over 60 m (+ 9”), 1:6 recovery > 6’ in total > 2’ recovery

- Set 3 (using a dynamic start): > 6 sprints over 40 m (+ 6”), 1:6 recovery > 3’40” in total > 2’ recovery

- Set 4 (using a dynamic start): > 8 sprints over 30 m (+ 4.5”), 1:6 recovery > 4’ in total > 2’ recovery

- All together, 26 sprints (90% SPmax) should be performed from a dynamic start position. Decelerate smoothly, turn and jog back to the start. The total duration of this RSA session is + 19’30”.

* High Int. - Set 1: Field exercise, 10 to 12 x

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 72

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- From the start, run at high intensity to the other side of the field, turn around the cone and return at high intensity (150 m in total in 30 sec) as indicated in the picture, afterwards walk back to the start (50 m in 35 sec) and repeat this 10 laps. The fitness level determines around which cone the referees may turn - 4’ recovery

- Set 2: Same as set 1, however, run in the opposite direction.

- All together, this HI exercise takes 19’ 40”, including 2’ rec.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 73

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* Concentration: - When the referee arrives in the penalty area after his 150 m run, the coach moves along the edge of the penalty area with a ball in his hands. When he bounces the ball on the ground, the referee has to decide if it is a foul for the attacking team inside (> penalty) or outside (> free kick) the penalty area. If the referee’s decision is correct > thumbs up, if not > 5 push-ups.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 94’

Wed. 27th: REST DAY

th Thu. 28 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 149 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* Speed End. - Field exercise, 8 laps in total from the start as follows: - Sideways-R (+ 15 m)

- Jog to next cone (+ 40 m)

- Backwards jogging to the next cone (+ 15 m)

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 74

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- High speed run around the top cone and to the next cone (+ 100m) - The running speed should be minimum 95%SPmax. - Running backwards to the next cone (+ 15 m)

- Jogging at medium intensity to the next cone (+ 40 m)

- Sideways-L (+ 15 m)

- Walk back to start (+ 60 m)

- One full lap, arriving back at the start takes + 90”. - Therefore restart every 90”. - Set 1 (8 laps) takes ± 12’ to complete.

- 4’ recovery

Set 2: Field exercise, again 6 laps of 2’ each.

- All together, this speed endurance exercise takes ± 28’ (12’ Set 1 + 4’ recovery + 12’ Set 2)

* SE for ARs - While the referees perform their 2 sets of the HI exercise, the next SE exercise can be considered for the assistant referees.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 75

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* Match - 10’ match play.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 93’

Fri. 1st: REST DAY

Sat. 2nd: * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching. Tr. 150

* Speed - Short sprints from a dynamic start: - 2 x 5 m, 2 x 10 m, 2 x 15 m, 2 x 20 m and 2 x 25 m (with a change in direction to the left)

- 5’ recovery

- The second set of the 10 sprints is done in reversed order, i.e. 2 x 25 m (with a change in direction to the right), 2 x 20 m, 2 x 15 m, 2 x 10 m and 2 x 5 m

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 76

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- The total exercise time is 15’

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 50’

Sun. 3rd: If you don’t have a match appointment for the domestic league, use your free time for additional recovery, or to work on any fitness weaknesses you might have (e.g., aerobic endurance, strength, injury prevention,…).

Alternatively, you may also consider other intermittent activities such as playing badminton, football, squash, tennis, or alpine/cross-country skiing to benefit from complementary mental and physical stimulation.

WEEK 10 from Monday 4th to Sunday 10th of March Macrocycle VII, week 4 (Training week 40)

Mon. 4th: * Act. Rec. - 50’ recovery session in a fitness centre. Tr. 151

th Tue. 5 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 152 ______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 77

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises)

* High Int. - Set 1: - 30” run at 90% HRmax (± 150 m), then 30” recovery jogging - 60” run at 90% HRmax (± 300 m), followed by 30” jogging - 90” run at 90% HRmax (± 450 m), followed by 30” jogging - 2’ run at 90% HRmax (± 600 m), followed by 1’ jogging - 90” run at 90% HRmax (± 450 m), followed by 30” jogging - 60” run at 90% HRmax (± 300 m), followed by 30” jogging - 30” run at 90% HRmax (± 150 m), followed by 30” jogging

- 2’ recovery

- Set 2: - Repeat Set 1

- This exercise takes 12’ + 2’ recovery + 12’ = 26 and can also be done on a football field as indicated on p. 1 (Tr. 139).

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 81’

Wed. 6th: REST DAY

th Thu. 7 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 153 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* Speed End. - Set 1: - 4 laps of ± 3’ each.

- 4’ recovery

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 78

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- Set 2: - 5 laps of ± 2’30” each.

- This exercise takes ± 29’ (12’30” Set 1 + 4’ rec. + 12’30” Set 2).

* Match - 10’ match play.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 93’

Fri. 8th: REST DAY

Sat. 9th: * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching. Tr. 154 * Speed/Agility - Penalty area exercise, as per diagram below.

- Set 1: 5 laps in the penalty area from start to finish as indicated.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 79

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- Set 2: - Perform another 5 laps of the penalty area exercise.

- The total exercise time is 15’.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 50’

Sun. 10th: If you don’t have a match appointment for the domestic league, use your free time for additional recovery, or to work on any fitness weaknesses you might have (e.g., aerobic endurance, strength, injury prevention,…).

Alternatively, you may also consider other intermittent activities such as playing badminton, football, squash, tennis, or alpine/cross-country skiing to benefit from complementary mental and physical stimulation.

WEEK 11 from Monday 11th to Sunday 17th of March Macrocycle VII, week 5 (Training week 41)

Mon. 11th: * Act. Rec. - 50’ recovery session in a fitness centre. Tr. 155

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 80

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

th Tue. 12 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 156 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* High Int. - Referee circuit training: 4 HI exercises of 6 min each 1:1 recovery - 2 min recovery between each of the 4 sets - The swerv (6x 30”-30”) - The diagonal (4x 40”-40”) - Across the halfway line (10x 15”-15”) - The suicide (3x 60”- 60 ”)

- All together this exercise takes 4 times 6 min with 2 min rec + 30’.

* Cool - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching. down Total duration: 85’ Wed. 13th: REST DAY

th Thu. 14 : * Low Int. - 5’ jogging slowly building up to 70% HRmax (± 1 km). Tr. 157 * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 81

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* Strength - 15’ strength, core stability & injury prevention exercises. (abdominals, back muscles, sideways, arms, legs, see Library TSL for 2 sets of 30”-30” exercises).

* Rep. Spr. Ab. - Referees are organized in 4 stations - They repeat 3 reps of 40 m and have 1’ recovery between stations - Between Set 1 and Set 2, there is 3-4’ recovery

- The RSA distance = (3x40m) x 4 stations = 480m) x 2 sets = 960m - All together, these 2 RSA sets take ± 26’ (14 ’ Set 1 + 3 ’ recovery + 14 ’ Set 2)

* Rep. Spr. Ab. - Assistant Referees are organized in 4 stations - They repeat 3 reps of 40 m and have 1’ recovery between stations - Between Set 1 and Set 2, there is 3-4’ recovery

- The RSA distance = (3x40m) x 4 stations = 480m) x 2 sets = 960m - All together, these 2 RSA sets take ± 26’ (14’ Set 1 + 3’ recovery + 14’ Set 2)

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 82

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

* Match - 10’ match play. * Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 91’

Fri. 15th: REST DAY

Sat. 16th: * Warm up - 20’ jogging, mobilisation and dynamic stretching.

Tr. 158

* Speed - Variations on the centre circle sprint:

- Set 1: 4 laps in total (8 accelerations).

- 3’ recovery

- Set 2: 4 laps in total (8 accelerations).

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 83

© 2018-19 UEFA Referees Committee

Performance Training in Football Refereeing Weekly Training Plan

- The total exercise time is 15’.

* Cool down - 5’ jogging and walking, followed by 10’ static stretching.

Total duration: 51’

Sun. 17th: If you don’t have a match appointment for the domestic league, use your free time for additional recovery, or to work on any fitness weaknesses you might have (e.g., aerobic endurance, strength, injury prevention,…).

Alternatively, you may also consider other intermittent activities such as playing badminton, football, squash, tennis, or alpine/cross-country skiing to benefit from complementary mental and physical stimulation.

______W. Helsen T +32 16 32 90 68 F +32 16 32 91 97 M +32 477 425 534 E [email protected] p. 84

© 2018-19 UEFA Referees Committee