Príčiny Nezamestnanosti V Okrese Poprad

Bankovní institut vysoká škola Praha

Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad

Diplomová práca

Bc. Zuzana Micheľová 2017

Bankovní institut vysoká škola Praha

Katedra financií a ekonómie

Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad

Diplomová práca

Autor: Bc. Zuzana Micheľová

Financie

Vedúci práce: doc. Ing. Dagmar Brožová, CSc.

Praha 2017

PREHLÁSENIE

Prehlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a v zozname uviedla všetku použitú literatúru.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická podoba práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knihovni BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Poprade dňa 30.06.2017 Bc. Zuzana Micheľová

POĎAKOVANIE

Touto cestou chcem poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Dagmar Brožovej, CSc. za podnetné a ústretové vedenie pri spracovávaní práce. Rovnako chcem poďakovať pracovníkom oddelení Služieb zamestnaností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Poprad a v okrese Kežmarok, za ich ochotu a ústretovosť pri získavaní podkladov potrebných pre spracovanie záverečnej práce. Moja vďaka rovnako patrí respondentom, uchádzačom o zamestnanie evidovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Poprad a Kežmarok za ich ochotu pri zbere údajov potrebných k uskutočneniu výskumu záverečnej práce.

Anotácia

MICHEĽOVÁ, Zuzana, Bc.: Príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad. [Diplomová práca]. Bankvní institut vysoká škola Praha. Katedra financií a ekonómie. Vedúci práce: doc. Ing. Dagmar Brožová, CSc. Rok obhajoby: 2017. Počet strán: 84.

Diplomová práca sa venuje problematike príčin nezamestnanosti v okrese Poprad. Hlavným cieľom práce je analyzovať nezamestnanosť a trh práce v okrese Poprad, identifikovať faktory nezamestnanosti a ich príčiny v okrese Poprad a následne komparovať výsledky zisteného stavu s okresom Kežmarok. Diplomová práce je spracovávaná uplatnením analytickej a komparatívnej metódy a štatistického testu významnosti. Analýza trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok preukázala, že okres Kežmarok je v porovnaní s okresom Poprad značne menej rozvinutým okresom s podstatne vyššou mieru nezamestnanosti. Najzávažnejšími príčinami nezamestnanosti v oboch hodnotených okresoch je nízka úroveň vzdelania a málo pracovných príležitostí, pričom okres Kežmarok sa vyznačuje podstatne nižším počtom významných zamestnávateľov a pracovných príležitostí ako okres Poprad. V okrese Kežmarok je tiež značne vyšší počet uchádzačov o zamestnanie s nízkou úrovňou vzdelania ako v okrese Poprad. Záver práce sa orientuje na odporúčania v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti v hodnotených okresoch, ktoré smerujú predovšetkým k zvyšovaniu úrovne vzdelania obyvateľov a k podpore hospodárskeho rozvoja hodnotených okresov.

Kľúčové slová: miera nezamestnanosti, vývoj miery nezamestnanosti, príčiny nezamestnanosti, faktory nezamestnanosti, dôsledky nezamestnanosti, politika nezamestnanosti.

Annotation

MICHEĽOVÁ, Zuzana, Bc.: Reasons of unemployment in the district Poprad. [Diploma thesis]. College of banking Prague. Department of finance and ekonomics. Supervisor: doc. Ing. Dagmar Brožová, CSc. Year of defense: 2017. Number of pages: 84.

The diploma thesis deals with the issue of causes of unemployment in the district of Poprad. The main objective of the thesis is to analyze unemployment and the labor market in the Poprad district, to identify the factors of unemployment and their causes in the Poprad district, and then to compare the results with the Kežmarok district. The diploma thesis is processed by application of analytical and comparative method and statistical significance test. The analysis of the labor market and the unemployment situation in the Poprad and Kežmarok districts showed that the district of Kežmarok is, compared to the Poprad district, a much less developed district with a significantly higher unemployment rate. The most serious causes of unemployment in both rated districts are low levels of education and low employment opportunities, with the Kezmarok District being characterized by a significantly lower number of significant employers and job opportunities than the Poprad district. In the Kežmarok district, there is also a significantly higher number of job seekers with a low level of education than in the Poprad district. The conclusion of the work focuses on recommendations on the reduction of unemployment in the evaluated districts, which are primarily aimed at increasing the level of education of the population and supporting the economic development of the evaluated districts.

Keywords: unemployment rate, unemployment rate development, causes of unemployment, unemployment factors, unemployment consequences, unemployment policy.

OBSAH

ÚVOD ...... 8

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY ...... 10

1.1 Nezamestnanosť ako celospoločenský problém ...... 10

1.2 Príčiny a faktory nezamestnanosti ...... 23

1.3 Dôsledky nezamestnanosti a spôsoby jej znižovania ...... 27

1.4 Rizikové skupiny nezamestnanosti ...... 29

1.5 Vývoj nezamestnanosti na Slovenku po vstupe do EÚ ...... 30

2 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU VO VYBRANOM REGIÓNE ...... 33

2.1 Charakteristika objektu skúmania ...... 33

2.1.1 Charakteristika Prešovského kraja ...... 33

2.1.2 Geografická a demografická charakteristika okresu Poprad...... 36

2.1.3 Geografická a demografická charakteristika okresu Kežmarok ...... 36

2.2 Metodika ...... 37

2.4 Analýza súčasného stavu nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok ...... 39

2.4.1 Analýza trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Poprad ...... 39

2.4.2 Analýza trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Kežmarok ...... 44

2.4.3 Porovnanie miery nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok ...... 49

2.5 Identifikácia príčin a faktorov nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok ...... 51

2.5.1 Základný a výberový súbor ...... 51

2.5.2 Formulácia hypotéz ...... 54

2.5.3 Deskriptívna analýza ...... 56

2.5.4 Induktívna štatistika ...... 60

3 VÝSLEDKY ...... 67

3.1 Zhodnotenie výsledkov práce ...... 67

3.2 Odporúčania pre prax v súvislosti so znižovaním stavu nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok ...... 71 ZÁVER ...... 73

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...... 75

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ...... 80

ZOZNAM OBRÁZKOV ...... 81

ZOZNAM GRAFOV ...... 82

ZOZNAM TABULIEK ...... 83

ZOZNAM PRÍLOH ...... 84

ÚVOD

Nezamestnanosť je považovaná za mnohodimenzionálny jav, ktorý so sebou prináša mnoho dôsledkov. Relevantná časť ekonomických dôsledkov sa dá zvrátiť no väčšina sociálnych dôsledkov je zväčša nezvratná, aj keď sa dotýka len určitej časti nezamestnaných. Problém nezamestnanosti rieši každá krajina. Je ale otázne, do akej miery je miera nezamestnanosti prijateľná a kedy začína negatívne ovplyvňovať nielen jednotlivcov, ale aj celú ekonomiku krajiny. Predmetom riešenia diplomovej práce sú príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad. Téma bola volená vzhľadom k tomu, že okres Poprad územne spadá do Prešovského kraja, ktorý je jedným z krajov s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, čo si vyžaduje náležitú pozornosť. Hlavným cieľom diplomovej práce je urobiť analýzu nezamestnanosti a trhu práce v okrese Poprad, identifikovať faktory nezamestnanosti a ich príčiny v okrese Poprad a následne urobiť komparáciu zisteného stavu s okresom Kežmarok. Diplomová práca pozostáva z 3 hlavných kapitol, ktoré sú členené na podkapitoly – teoretická časť, analytická (praktická) časť a záverečná časť (vyhodnotenie výsledkov a odporúčania pre prax). Prvá kapitola obsahuje teoretické východiská riešenej problematiky. Kapitola obsahuje charakteristiku nezamestnanosti ako makroekonomického problému, popisuje príčiny a faktory nezamestnanosti, poukazuje na dôsledky nezamestnanosti a spôsoby jej riešenia, charakterizuje rizikové skupiny nezamestnanosti a popisuje vývoj nezamestnanosti na Slovensku po vstupe do Európskej únie. Druhá kapitola je zhodnotením súčasného stavu vo vybranom regióne, ktorým je okres Poprad (komparácia s okresom Kežmarok). Prvá časť kapitoly obsahuje charakteristiku objektu skúmania (charakteristika Prešovského kraja, geografická a demografická charakteristika okresu Poprad a Kežmarok) a metodiku práce. Ďalšou časťou kapitoly je analýza súčasného stavu nezamestnanosti a trhu práce v okresoch Poprad a Kežmarok a komparácia zisteného stavu v hodnotených okresoch. Posledná časť kapitoly obsahuje identifikáciu príčin a faktorov nezamestnanosti v okrese Poprad – kvantitatívny výskum. Výskum je zameraný na zistenie príčin nezamestnanosti z pohľadu uchádzačov o zamestnanie z hodnotených okresov. Pre účely výskumu sú formulované hypotézy, ktoré sú následne štatistiky vyhodnocované. Výsledky výskumu sú vyhodnocované deskriptívnou analýzou a induktívnou štatistikou (štatistické testovanie hypotéz).

Posledná kapitola diplomovej práce obsahuje zhodnotenie výsledkov práce, respektíve zhrnutie najpodstatnejších zistení, ktoré vyplynuli zo zrealizovaných analýz a skúmania. Kapitola obsahuje aj návrh odporúčaní pre prax vyplývajúcich z teoretických východísk práce a z výsledkov analýz a skúmania. Za hlavné prínosy diplomovej práce považujeme podrobnú analýzu stavu nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok, zisťovanie príčin nezamestnanosti z pohľadu nezamestnaných, vyhodnotenie analýz a skúmania a odporúčania pre prax, smerujúce k znižovaniu nezamestnanosti nielen v hodnotenom regióne.

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

Nasledujúce kapitoly obsahujú konfrontáciu názorov a stanovísk odborníkov zaoberajúcich sa problematikou nezamestnanosti z pohľadu ekonómie. Teoretická časť práce tvorí základ pre spracovanie analytickej a empirickej časti.

1.1 Nezamestnanosť ako celospoločenský problém

Ak hodnotíme výkonnosť ekonomiky ako celok a zároveň si kladieme otázku, do akej miery je jej vývoj zdravý, musíme okrem celkového objemu statkov a služieb, ktorý je ekonomika schopná za určité obdobie vyrobiť, prihliadať aj na ďalšie ekonomické veličiny. Jednou z najvýznamnejších je nezamestnanosť, pretože spravidla vždy sprevádza vývoj trhového hospodárstva a súčasne je javom, ktorý prináša negatívne ekonomické dôsledky. Nezamestnanosť možno dokonca označiť nielen za vážny ekonomický problém, ale dokonca za vážny politický problém (Martincová, 2005). Jednoznačné a presné definovanie nezamestnanosti je zložité, nakoľko nezamestnanosť ako jav vyskytujúci sa v každej spoločnosti, je zložitým spoločenským problémom, ktorý so sebou nesie multidimenzionálne dôsledky (Brožová, 2003). Podobný názor zastáva aj Krebs (2007), podľa ktorého je nezamestnanosť zložitým javom a nie je možné ju hodnotiť globálne. Na jej riešenie je potrebné mať k dispozícii celú informačnú sieť potrebných údajov, napríklad koho sa nezamestnanosť týka, kde sa vyskytuje, ako dlho trvá, aká je jej miera, aké sú predpoklady jej riešenia, vrátane finančných zdrojov a podobne. Podľa Matláka (1995) možno pod pojmom nezamestnanosť rozumieť situáciu, ktorá má nedobrovoľný charakter. Predstavuje pracovnú schopnosť a disponibilitu na začatie výkonu zamestnania, respektíve hľadanie zamestnania. „Nezamestnanosť predstavuje vo všeobecnosti sociálno-ekonomický spoločenský jav, ktorý je spojený s existenciou trhu (trhu práce). Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce a to medzi ponukou a dopytom po práci“ (Rievajová, Stanek, Krausová, 1997). Arendáš (2007) definuje nezamestnanosť ako hlavný problém modernej spoločnosti, ktorý je spojený s existenciou trhu práce vtedy, keď dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom pracovnej sily. Tento stav nastáva, keď ponuka pracovnej sily je väčšia ako dopyt po tejto pracovnej sile. To znamená, že ochota občanov, ktorí chcú pracovať a zamestnať sa,

10 sprevádza nezáujem zamestnávateľov zamestnať ich alebo sa ekonomika nachádza v takom stave, že nie je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto ľudí zamestnať. Dopytom po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, požadujú zamestnávatelia. Dopyt po práci je reprezentovaný štátnymi, verejnými inštitúciami alebo výrobcami, ktorých cieľom je maximalizácia zisku. Je závislý na ostatných výrobných faktoroch, predovšetkým na veľkosti kapitálu a použitej technológii. Dopyt po práci je pri dokonalejších technológiách nižší, ale zvyčajne náročnejší na stupeň dosiahnutej kvalifikácie. Pri nenáročnej technológii je to opačne. Pod pojmom ponuka práce, respektíve ponuka pracovných síl rozumieme celkový počet jednotlivcov ponúkajúcich na trhu práce, pri určitej výške mzdy svoju pracovnú silu. Ponuku práce reprezentujú domácnosti, ktoré na pracovný trh prichádzajú ponúknuť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti. Každá domácnosť, respektíve spotrebiteľ, disponuje určitými kvalitami, ktoré nazývame ľudský kapitál. Jeho hodnota sa zvyšuje so schopnosťou produkovať vyššie množstvo tovarov a služieb. Ekonomická teória vo svojej všeobecnosti vymedzuje ľudský kapitál ako súhrn vrodených a získaných schopností, zručností a vedomostí, ktorými ľudia disponujú (Tuleja, 2007). Fenomén nezamestnanosti teda úzko súvisí s trhom práce, ktorý predstavuje jednu z hlavných zložiek všeobecnej ekonomickej teórie. Na trhu práce platia rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch, stretáva sa tu ponuka s dopytom (Urban, 2013). Podľa Brožovej (2003) je trh práce trhom primárneho výrobného faktoru. Je to trh ako každý iný, ale napriek tomu je výnimočný. Schopnosť pracovať je totiž exkluzívne viazaná na človeka. Ľudia sú jedineční, každý má iné schopnosti, nadanie a talent. Každý má iné životné a pracovné skúsenosti. Človek ako vlastník výrobného faktora práce ponúka prácu ako službu na trhu práce. Výrobcovia si prácu ako službu – spolu so službami ostatných výrobných faktorov najímajú, aby mohli vyrábať tovar. Trhy práce sú, rovnako ako iné trhy riadené silami ponuky a dopytu. Dopyt po práci je na rozdiel od dopytu po tovare dopytom odvodeným. Ponuka práce umožňuje spotrebiteľovi voľbu najužitočnejšej kombinácie pracovného a voľného času. „Trh práce je jednou zo súčastí trhového hospodárstva. Riadi a formuluje sa podľa základných pravidiel, ktoré patria k fungovaniu samotného trhu. Prostredníctvom trhu práce je realizovaná rovnováha medzi disponibilnými zdrojmi, ponukou a potrebami pracovných síl a dopytom. V ideálnom prípade by jedno do druhého zapadlo, teda ponuka pracovných miest pokryje dopyt po pracovných silách. Takáto predstava je však nereálna. Následná nerovnováha spôsobuje na trhu práce nezamestnanosť.“ (Vincúr a kol., 2007).

Bielik (2001) uvádza, že špecifickosťou trhu práce je, že okrem ekonomických súvislostí, obsahuje dôležité sociálne súvislosti. Vzťahuje sa na všetkých ľudí, ktorí môžu byť k dispozícii pre zamestnanie. Nezamestnanosť ako výsledok nerovnováhy dopytovej a ponukovej stránky trhu, sa stala novým a v minulosti nepoznaným javom v našom ekonomickom živote. Je aktuálna aj vo vyspelých štátoch, kde predstavuje rovnako vážny sociálny a ekonomický problém. V transformujúcich sa krajinách má svoje špecifiká, vyplývajúce predovšetkým z prechodu hospodárstva na trhové podmienky. Ako už bolo spomínané, práca je jedným z výrobných faktorov a rovnako ako v prípade ostatných výrobných faktorov, aj práca má svoju cenu. Táto cena je označovaná ako mzda a vzniká vzájomným pôsobením ponuky a dopytu na trhu práce. Mzda je tak výsledkom fungovania pracovného trhu a stáva sa odmenou za prácu (Lisý a kol., 2007). Úlohou mzdy je ohodnotiť všetky aspekty výkonov pracovníkov. Pojem mzda v sebe zahŕňa mzdy, platy, príplatky a ostatné (finančné) mzdové zložky v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Suma peňažných prostriedkov, ktoré patria pracovníkovi po vykonaní práce sa nazýva nominálna mzda, pričom sa nerozlišuje forma mzdy. Môže ísť o časovú, úkolovú alebo kombinovanú formu mzdy. Kúpyschopnosť nominálnej mzdy vyjadruje takzvaná reálna mzda, ktorá odráža množstvo tovaru a služieb, ktoré si pracovník za svoje zarobené peniaze môže kúpiť. Reálna mzda je ukazovateľom spotreby pracovníka a poukazuje aj na jeho životnú úroveň (Samuelson, Nordhaus, 2007). Akákoľvek mzda nemôže byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá je stanovená zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Slovenská republika). Výška minimálnej mzdy je každoročne kumulovaná Nariadeniami vlády – Nariadenie vlády č. 280/2016 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017 (rok 2017 – 435 Eur). Každý zamestnávateľ má podľa zákonníka práce povinnosť odvádzať svojmu zamestnancovi mzdu, ktorá nesmie byť nižšia, ako je aktuálne stanovená úroveň minimálnej mzdy. Štátu sa touto intervenciou snaží zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnanca a zaistiť mu prostriedky na uspokojenie svojich základných životných potrieb. Na základe vyššie uvedeného možno povedať, že dopyt a ponuku na trhu práce ovplyvňuje okrem iných faktorov aj výška minimálnej mzdy.

Zjednodušene teda možno povedať, že trh práce predstavuje miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka po práci. Graficky možno trh práce znázorniť nasledovne:

Minimálna mzda P D Nezamestnanosť S

Rovnovážna mzda

S D Q 0 QE

Počet pracovníkov Obrázok 1 Trh práce a minimálna mzda Zdroj: Maťovčíková a kol., 2014

Cieľovým stavom vzájomného pôsobenia dopytu a ponuky práce je dosiahnutie rovnováhy, ku ktorej dochádza, keď sa agregátny dopyt rovná agregátnej ponuke. Ide o stav, keď domácnosti ponúkajú pri danej úrovni reálnej mzdy toľko práce, koľko sami chcú a podniky najímajú také množstvo práce, koľko sú pri danej mzdovej úrovni schopní najímať (Mach, 1998). K vychýleniu trhu práce z rovnováhy dochádza so zmenou úrovne reálnej mzdy. Na zvýšení reálnej mzdy, ku ktorej dochádza napríklad zavedením inštitútu minimálnej mzdy alebo pôsobením odborov, zamestnávatelia reagujú znížením počtu pracovníkov. Naopak u zamestnancov so zvyšujúcou mzdou rastie ochota pracovať. Vzájomným pôsobením týchto protichodných záujmov dochádza na trhu práce ku vzniku nerovnováhy. Časť zamestnancov, ktorá by za vyššiu mzdu pracovať chcela, túto možnosť nemá vzhľadom k obmedzenému počtu pracovných miest. Vzniká tak prebytok pracovníkov v danej profesii, ktorý trvá až do momentu, keď úroveň trhovej mzdy klesne na rovnovážnu cenu. V opačnom prípade, pokiaľ bude trhová mzdová sadzba nižšia ako je úroveň rovnovážnej mzdy, vzniká nedostatok pracovných síl. Tento stav bude opäť pretrvávať do tej doby, pokiaľ sa trhová mzdová sadzba nevráti na pôvodnú rovnovážnu úroveň (Martincová, 2005). Hontyová, Lisý a Majdúchová (2004) uvádzajú, že trh práce má charakter trhu administratívneho, na ktorom sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci. Rovnováha na trhu práce nastáva pri rovnovážnej mzde, kedy sa

13 ponuka rovná dopytu po práci. Nastávajú tu 2 situácie – prebytok a nedostatok. Rovnováhu na trhu práce možno graficky znázorniť nasledovne:

W SL prebytok L

WE E

W1 DL nedostatok L

LE L

Obrázok 2 Rovnováha na trhu práce Zdroj. Hontyová, Lisý, Majdúchová, 2004

Pre trh práce je dôležitým faktorom práceschopné obyvateľstvo. Všetko práceschopné obyvateľstvo vo veku od 15 do 62 rokov možno rozdeliť na 3 základné skupiny. Prvou skupinou sú zamestnaní, teda ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Druhú skupinu tvoria nezamestnaní ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu alebo sa do práce chcú vrátiť. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce. Tretiu skupinu predstavuje mimopracovná sila, teda ľudia, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily, tá skupina dospelého obyvateľstva, ktorá napríklad navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu alebo si prácu vôbec nehľadá (Lisý a kol., 2007). Uvedené kategórie obyvateľstva sú dôležité pre kvantifikáciu nezamestnanosti. Je dôležité si uvedomiť, že z makroekonomického hľadiska sa nezamestnanosť týka obyvateľstva v produktívnom veku, čo je vek od ukončenia povinnej školskej dochádzky do odchodu do starobného dôchodku. Na základe takejto kategorizácie obyvateľstva možno zostaviť niekoľko ukazovateľov, ktoré mapujú vývoj trhu práce. Najčastejšie používaným ukazovateľom je miera nezamestnanosti, ktorá sa vykazuje nielen ako priemerný údaj pre celú krajinu, ale tiež pre jednotlivé regióny. Pre podrobnejšie skúmanie trhu práce sa určuje miera nezamestnanosti u čiastkových skupín, napríklad u mužov, žien, podľa vekových skupín, podľa úrovne dosiahnutého vzdelania a podobne (Jurečka a kol., 2013).

Mieru nezamestnanosti možno vypočítať podľa nasledovného vzorca (Lisý a kol., 2007): U u (%) = . 100 L pričom: u = miera nezamestnanosti U = počet nezamestnaných L = počet pracovných síl Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U), to znamená: L = E + U. Oficiálna miera nezamestnanosti však podceňuje rozsah nezamestnanosti, pretože nezahŕňa tých ľudí, ktorí už rezignovali na možnosť nájsť si prácu. Okrem toho nezahŕňa zamestnancov, ktorých miesta boli preradené do nižších tried alebo ktorí musia pracovať na skrátený pracovný čas a podobne (Lisý a kol., 2007). V odbornej literatúre často nachádzame pojem prirodzená miera nezamestnanosti. Ide o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa trh práce nachádza v stave dlhodobej rovnováhy. Pokiaľ je v ekonomike dosiahnutá prirodzená miera nezamestnanosti, potom všetci ľudia, ktorí chcú pracovať pri danej mzdovej sadzbe, pracovať môžu. Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule, aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je vždy určitý počet ľudí bez práce. Je to obrazne povedané zlatý stred medzi príliš vysokou a príliš nízkou nezamestnanosťou. Percentuálne vyjadrenie miery nezamestnanosti je pre ekonomiku každej krajiny individuálne a špecifické. V praxi sa však stretávame s definovaním prirodzenej miery nezamestnanosti v rozmedzí od 3 % do 12 % (Martincová, 2005). Lisý a kol. (2007) uvádzajú, že prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia udržateľná úroveň nezamestnanosti. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu. Je úzko spojená s procesom inflácie. Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

Nezamestnanosť možno klasifikovať podľa viacerých kritérií. Ak berieme do úvahy dobrovoľnosť, nezamestnanosť členíme na dobrovoľnú nezamestnanosť, ktorá je charakteristická stavom, kedy je počet nezamestnaných osôb nižší, najviac rovný počtu voľných pracovných miest v danej ekonomike. Za predpokladu existencie pružných miezd na trhu práce dochádza k situácii, keď sa trh vyčistí a dochádza k vytvoreniu rovnovážnej mzdovej úrovne, v našom prípade (obrázok 3) bod E. Firmy zamestnávajú všetkých pracovníkov s danou úrovňou kvalifikácie, ktorí sú za danú mzdu ochotní pracovať. Úsečka AE znázorňuje ich počet, respektíve počet všetkých zamestnaných osôb. Úsečka EF predstavuje počet pracovníkov, ktorí sú síce ochotní pracovať, ale za vyššiu mzdu ako je rovnovážna mzda, preto nemajú prácu. Táto skupina ľudí sa nazýva dobrovoľne nezamestnaní. Dobrovoľne nezamestnané osoby nepracujú z rôznych dôvodov objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, často pred prácou uprednostňujú štúdium, voľný čas, starostlivosť o domácnosť alebo iný záujem. Medzi dobrovoľne nezamestnaných zaraďujeme aj absolventov, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie (Martincová, 2005).

A E F dobrovoľne WE nezamestnaní

+ LE L L

Obrázok 3 Dobrovoľná nezamestnanosť Zdroj: Martincová, 2005 Ďalším typom nezamestnanosti je nedobrovoľná nezamestnanosť. Obrázok nižšie poukazuje na to, že mzdová sadzba W' prevyšuje rovnovážnu mzdovú sadzbu W. Pri takto vysokej mzdovej sadzbe má záujem pracovať vyšší počet pracovníkov, než zodpovedá počtu voľných pracovných miest. Bod G na krivke ponuky práce znázorňuje počet pracovníkov, ktorí chcú

16 pracovať pri mzdovej úrovni W', avšak ako je zrejmé na krivke dopytu po práci, firmy zamestnajú pri danej úrovni mzdy len také množstvo pracovníkov, ktoré zodpovedá bodu H. Dochádza teda k prebytku zamestnancov, úsečka HG predstavuje skupinu nedobrovoľne nezamestnaných ľudí, ktorí majú záujem pracovať, ale za daných podmienok na trhu práce zamestnanie nenachádzajú (Martincová, 2005).

Nedobrovoľne dobrovoľne nezamestnaní nezamestnaní W´ H G E WE

+ LE L L

Obrázok 4 Nedobrovoľná nezamestnanosť Zdroj: Martincová, 2005

Mzdy majú v reálnom ekonomickom prostredí tendenciu prispôsobovať sa aktuálnemu stavu na trhu práce rigidne. Nepružnosť miezd predstavuje veľmi zložitý problém trhu práce. Jedným z možných vysvetlení ekonomickej teórie je skutočnosť, že pracovný trh je regulovaným trhom. Mzdy sú väčšinou administratívne určované zamestnávateľom na dobu jedného roka. Firmy si tvoria platové tabuľky či smernice, a keď dochádza k úprave mzdy, zvyšuje sa mzda väčšinou plošne a o rovnaké percento. Nemusí to tak ale byť vždy. V tejto súvislosti je významný aj vplyv odborových organizácií, ktoré si kladú za cieľ zvyšovanie miezd a zásah štátu v podobe uplatňovaní inštitútu minimálnej mzdy. Mzdy na trhu práce s vysokou mierou synergie odborov sú tak ešte strnulejšie. Mzdy sa samozrejme môžu stanovovať aj na dlhšie obdobie ako jeden rok a v prípade nerovnováhy na trhu práce sa tak neupravujú. Keď sa mzdy v kratšom časovom horizonte nemenia tak, aby vyčistili trh, vzniká nepomer medzi osobami, ktoré prácu hľadajú a voľnými pracovnými miestami. Výsledkom pomalého prispôsobovania cien na trhu práce je

17 nerovnováha, ktorá spôsobuje vznik rôznych foriem nezamestnanosti, ktoré postihujú mnohé súčasné trhové ekonomiky. V dlhom období majú mzdy sklon prispôsobovať sa zmenám na trhu pružnejšie, smerujú tak na vyrovnanie ponuky a dopytu. Nepomer medzi nezamestnanými a voľnými pracovnými miestami sa zmierňuje, mzdy sa prispôsobujú trhovým podmienkam a počet nezamestnaných klesá. Avšak medzi krátkym a dlhým obdobím väčšinou dochádza k vzniku niekoľkoročných období s vyššou nezamestnanosťou (Holman, 2010). Z hľadiska príčin vzniku sa nezamestnanosť člení na frikčnú, cyklickú a štrukturálnu nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť býva spájaná s prechodom ľudí z jedného zamestnania do druhého s rovnakou alebo podobnou kvalifikáciou. Osoby, ktoré boli prepustené alebo dobrovoľne odišli, potrebujú nejaký čas pre hľadanie novej práce, zabezpečenie informácií o ponukách voľných pracovných miest a rozhodovanie o ich prijatí alebo neprijatí. Príčinou tohto pohybu osôb medzi zamestnaniami môže byť snaha získať výhodnejšiu pozíciu s vyššou mzdou, lepšími pracovnými podmienkami alebo prostredím a podobne. V tomto prípade sa teda jedná o problém nedostatočného počtu pracovných miest, ale o presun medzi existujúcimi voľnými miestami. Preto tento typ nezamestnanosti, ktorý je krátkodobý a prechodný, nepredstavuje pre ekonomiku nebezpečenstvo. Ak by sme možné informačné bariéry považovali za bezvýznamné, môžeme celú frikčnú nezamestnanosť považovať za dobrovoľnú. Skutočnú výšku frikčnej nezamestnanosti môžeme len odhadovať (Holman, 2010). K cyklickej nezamestnanosti dochádza pri vychýlení od prirodzenej miery nezamestnanosti v dôsledku kolísania produkcie počas jednotlivých fáz hospodárskeho cyklu. V období rozvoja dochádza k rastu produkcie a nezamestnanosť klesá, pri obrate, kedy sa ekonomika dostáva do recesie, potom naopak rastie. Jej pravé príčiny musíme hľadať v klesajúcom dopyte po tovaroch a službách charakteristické pre obdobie hospodárskeho poklesu. K cyklickej nezamestnanosti môže dochádzať aj v prípade, že ekonomika rastie. A to v prípade, že ekonomika nerastie aspoň tak rýchlo, ako rastie ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Príčinou tu môže byť imigračná vlna alebo populačná explózia v krajine. Cyklickú nezamestnanosť môžeme označiť za nedobrovoľnú. Nemožno ju úplne eliminovať, ale s pomocou vhodnej stabilizačnej politiky je možné sa z obdobia hospodárskeho poklesu dostať rýchlejšie a tým prispieť k jej zníženiu. V neoklasickom modeli by sa cyklická nezamestnanosť vôbec nevyskytovala, pretože vyššia ponuka práce by viedla k zmene reálnych miezd a vyčisteniu trhu (došlo by k porovnaniu ponuky s dopytom). Neokeynesiánci cyklickú nezamestnanosť obvykle vysvetľujú strnulosťou nominálnych miezd, monetaristi ako dôsledok mylných informácií zamestnancov o reálnych mzdách (Soukup a kol., 2007). Zatiaľ čo u cyklickej nezamestnanosti dochádza k poklesu dopytu v celom hospodárstve, u štrukturálnej nezamestnanosti sú

18 postihnuté len niektoré odvetvia. Typickým príkladom môže byť ťažobný priemysel, hutníctvo, strojárstvo. Ostatné odvetvia sa môžu vyvíjať pozitívne, a tak zánikom miest v problematických odboroch súčasne vznikajú aj nové pracovné miesta v odboroch iných, ale s odlišnou požadovanou kvalifikáciou. U štrukturálnej nezamestnanosti teda hrá úlohu aj geografické hľadisko a migrácia obyvateľstva. Štrukturálna nezamestnanosť predstavuje jednu zo zásadných príčin regionálnych rozdielov. Vyspelé regióny sa stretávajú s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, zatiaľ čo v menej rozvinutých regiónoch je nájsť prácu v danom odbore takmer nemožné. Je teda možné nájsť uplatnenie v určitom odbore, ale iba v inom regióne, než z ktorého uchádzači pochádzajú. Tu je s ohľadom na mobilitu pracovníkov samozrejme dôležitá s tým spojená výška nákladov na dochádzanie, funkčnosť trhu s bytmi, nie menej podstatné sú aj faktory sociálne a psychologické. K riešeniu štrukturálnej nezamestnanosti nestačí bežná stabilizačná politika, ale je potrebné využívať špecifické nástroje aktívnej politiky zamestnanosti. Riešenie štrukturálnej nezamestnanosti je náročné a vyžaduje dlhodobý a systematický prístup (Holman, 2010). Podľa dĺžky trvania sa nezamestnanosť člení na krátkodobú a dlhodobú. Krátkodobá nezamestnanosť je relatívne menej závažným problémom a pohybuje sa prevažne v rozmedzí niekoľkých týždňov, prípadne mesiacov. Veľmi závažným problémom je však dlhodobá nezamestnanosť, za ktorú sa zvyčajne považuje nezamestnanosť dlhšia ako rok. Okrem uvedených typov nezamestnanosti sa v ekonomickej literatúre hovorí aj o opatrnostnej nezamestnanosti (nastáva, keď je povaha voľného pracovného miesta alebo náplň pracovnej zmluvy nevytvárajú pre zamestnanca predpoklad prípadnej možnosti prejsť v budúcnosti na výhodnejšie pracovné miesto, nezamestnaný čaká na lepšiu pracovnú ponuku) a sezónnej nezamestnanosti (je vyvolaná nerovnomernosťou výroby v odvetviach, ktoré sú závislé od počasia, prípadne rôznymi sviatkami, ktoré vyvolávajú zvýšený dopyt po určitej produkcii, napríklad vianočné alebo veľkonočné sviatky a podobne. (Maťovčíková a kol., 2014). Na základe vyššie uvedených odborných poznatkov vyplývajúcich z praxe rôznych odborníkov z oblasti ekonómie, možno konštatovať, že nezamestnanosť je nežiaduci jav vyskytujúci sa v každej spoločnosti. Je však zrejmé, že stav nulovej nezamestnanosti je nereálny, ale tiež nežiaduci. Liška a kol. (2002) uvádzajú, že ak by neexistovala nezamestnanosť, museli by ľudia po ukončení školy prijať prvé zamestnanie, ktoré by bolo k dispozícii bez ohľadu na to, o akú prácu by išlo a či by vôbec dotyčný bol schopný ju vykonávať. Za týchto okolností by človek v takejto práci zrejme nebol spokojný a to by sa pravdepodobne odrazilo na produktivite práce. Určitá miera nezamestnanosti je výhodná a žiaduca aj pre zamestnávateľov, pretože si môžu vyberať

19 z väčšieho počtu potenciálnych uchádzačov, čo by v prípade nulovej nezamestnanosti nebolo možné. Rovnako aj zavádzanie nových technológií so sebou prináša istú nezamestnanosť, pretože vyžaduje prispôsobenie pracovnej sily. Nezamestnanosť tak umožňuje na tieto technologické zmeny reagovať a pokiaľ by bola nízka, bránila by realokácii práce. Aby mohli byť využité výhody týchto nových technológií, musia ľudia zmeniť zamestnanie. Niektorí ekonómovia presadzujú názor, že nezamestnanosť je určitou brzdou neprimeraných mzdových požiadaviek a iných výhod zo strany zamestnancov. Vyššie uvedené prínosy nezamestnanosti predstavujú lepšiu alokáciu zdrojov a zlepšujú tak aj efektívnosť celej ekonomiky. Názory na podstatu nezamestnanosti a aj na spôsoby, ako sa má spoločnosť s nezamestnanosťou sú rôzne. V nasledujúcej časti popíšeme niektoré významné teórie a predstaviteľov, ktorí sa venovali problematike nezamestnanosti a trhu práce. Podľa Keynesa ekonómovia rozlišujú spravidla 4 druhy nezamestnanosti a to dočasnú, sezónnu, cyklickú a štrukturálnu. Keynesova Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, útočí na klasickú liberálnu a neoliberálnu ekonómiu, ktorá vysvetľuje celú nezamestnanosť ako frikčnú alebo dobrovoľnú. Pre Keynesa je východiskovým bodom uznanie existencie stálej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Nejde ani o vyhýbanie sa práci, ani o neochotu pracovať za nepriaznivých podmienok. Existujú 2 rozhodujúce príčiny masovej a pretrvávajúcej nezamestnanosti a to technologický pokrok vytlačujúci živú prácu a chronický nedostatok dopytu (Mareš, 1994). Podľa marxizmu je nezamestnanosť spojená s kapitalizmom, ktorý je vnútorne neschopný vyhnúť sa opakujúcim sa krízam. Konkrétny stav nezamestnanosti je výsledkom absolútneho poklesu dopytu po práci. Ten je daný tým, že centralizácia kapitálu urýchľuje zároveň prevraty v technickom zložení kapitálu a tak relatívne zmenšuje dopyt po práci. (Mareš, 1994). V 70. rokoch 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia dominovala v ekonomickom myslení neoklasická ekonómia. Vychádzala z takzvaného Sayovho zákona trhu. J. B. Say v roku 1803 tvrdil, že nemôže vzniknúť nadmerný dopyt alebo nadmerná ponuka, lebo celková kúpna sila sa vždy presne rovná úhrnnému dôchodku a úhrnnému produktu. Neoklasická ekonómia predpokladala existenciu dokonalej konkurencie. Podľa tejto teórie je trh práce trhom dokonalej konkurencie, z čoho vyplýva, že tento trh je charakteristický dokonale pružnými mzdami. Takéto mzdy reagujú pružne na zmeny na trhu práce, to znamená, že pracovné sily nebudú mať záujem o prácu, aj keď mzda vzrastie, pretože si viac cena voľný čas a oddych. Pri nízkej mzde má o prácu záujem nízky počet pracovných síl. Rovnováha na trhu práce sa vytvára tak, že cena je dosť vysoká na to, aby boli pracovné sily za ňu ochotné pracovať, ale len tak vysoká, aby

20 zamestnávateľ bol ochotný za prácu zaplatiť. Predstavitelia tejto teórie nesúhlasili s inštitútom minimálnej mzdy (Šálka a kol., 2009). Podľa A. Smitha (1723) môže byť zamestnanosť veľká tak, ako je veľká tá časť obežného kapitálu, ktorá je reprezentovaná potravinami a hotovým tovarom, teda tým, za čo pracovník minie svoju mzdu. Zároveň však pripúšťa, že nezamestnanosť možno znížiť nielen do tej miery do akej je možné v krajine zaobstarať produkty pre prežitie pracovníka, ale je tiež limitovaná materiálom a nástrojmi, ktoré slúžia pracovníkovi k výrobe. V takom prípade by došlo aspoň k dočasnému zvýšeniu mzdy už zamestnaných ľudí. Smith chápe nezamestnanosť ako nedobrovoľnú, utváranú v dôsledku toho, že neexistuje dostatočné množstvo kapitálu, za ktorý by mohla byť prenajímaná práca, pretože mzdy nemôžu dlhodobo klesnúť pod úroveň existenčného minima pracovníka. Všíma si tiež nezamestnanosť, ktorá by mohla byť dnes označovaná ako štrukturálna a frikčná (Smith, 2001). Arthur C. Pigou sa zaoberal predovšetkým teóriou blahobytu. Jeho najväčším prínosom je rozlíšenie súkromných nákladov a spoločenských nákladov, súkromného úžitku a spoločenského úžitku. V súvislosti s teóriou zamestnanosti sa domnieval, že v stabilných podmienkach budú všetci zamestnaní, pretože pri úplne voľnej konkurencii medzi robotníkmi a pri úplnej pohyblivosti práce bude vždy pôsobiť silná tendencia vytvoriť taký vzťah medzi mzdovými sadzbami a dopytom, aby bol každý zamestnaný. Predpokladá, že mzda sa rovná hodnote medzného produktu práce a na trhu je zamestnané také množstvo práce, pri ktorom sa príjem z medzného produktu práce práve rovná medznej ujme z práce. Podľa Pigoua existuje na trhu iba dobrovoľná nezamestnanosť, ktorá vznikla v dôsledku predĺženia času vyhľadávania nového pracovného miesta a prechodu na nové, výhodnejšie pracovné miesto. Jedinou príčinou nezamestnanosti pracovníkov proti ich vôli môžu byť zákony a kolektívne vyjednávanie, ktoré bránia prispôsobeniu mzdovej sadzby pri zmene dopytu alebo ponuky a tým spôsobujú mzdové strnulosti smerom dolu. Pokiaľ však táto nezamestnanosť nebude trvať dlhšiu dobu, mzdové strnulosti sa prelomia (Holman a kol., 2005). Ďalším významným smerom je inštitucionalizmus. Je to smer, ktorý sa presadil v 90. rokoch 19. storočia, predovšetkým v USA. Smer reagoval najmä na rýchle štrukturálne a inštitucionálne zmeny. Dôležitým predstaviteľom bol Gardiner C. Means (1896). Jeho prínosom pre lepšie pochopenie mechanizmu zamestnanosti bolo poukázanie na fakt, že nepružné mzdy znižujú samoregulačnú schopnosť trhov, ktorých súčasťou je aj schopnosť udržiavať ekonomiku v stave, ktorý je blízky plnej zamestnanosti (Holman a kol., 2005). V ekonomickej teórii sa vyskytuje pojem „ekonomický muž“ (economy man). Termín bol vytvorený koncom 19. storočia a zmieňuje sa o hypotetickej osobe, ktorá koná racionálne

21 a s úplným vedomím mimo vlastného záujmu a snahou maximalizovať osobnú užitočnosť. Mnohé ekonomické modely sú hypotetické a predpoklady, na ktorých sú postavené sa odchyľujú od skutočných podmienok. Ekonomický človek je hlavným symbolom každého človeka v spoločnosti, ktorého preferencie spĺňajú podmienky uvedené v modeloch (Investopedia, 2017). Významným predstaviteľom ekonomickej teórie je tiež Gary Becker (1930), ktorý bol známy najmä tým, že aplikoval ekonomickú analýzu aj na sféry, pri ktorých to bolo dovtedy nemysliteľné, ako napríklad výskum diskriminácie. Za tento inovatívny prístup získal v roku 1992 Nobelovu cenu za ekonómiu. Podľa Beckera podnik bude musieť zaplatiť viac za iného pracovníka (ktorý je biely, mladý, muž a podobne) výlučne v dôsledku faktorov, ktoré jeho produktivitu nijako neovplyvňujú. Diskriminácia takto obmedzených podnikov je navyše príležitosťou pre iné podniky, ktoré môžu diskriminovaných pracovníkov zohnať lacnejšie. Becker tak priamo vyvrátil pohľad Marxistov na diskrimináciu, podľa ktorých diskriminácia pomáha tomu, kto diskriminuje (Ekonomika, 2016). Novším ekonomickým smerom je behaviorizmus (behaviorálna ekonómia), ktorý sa pokúša vysvetliť ľudské rozhodnutia na základe psychologických motívov. Predstavitelia behaviorizmu tvrdia, že ľudia sa nevyhnutne nerozhodujú z materiálnych alebo racionálnych pohnútok, ale často jednoducho nasledujú tradície alebo sa snažia vyhnúť riziku. Zástancovia prospektuálnej teórie, ktorá sa priraďuje k behaviorálnej teórii, považujú ľudské správanie vo väčšine prípadov za určené skôr snahou predísť stratám ako túžbou dosiahnuť zisk (Ekonomika, 2016). Problematikou nezamestnanosti sa zaoberá aj Christopher A. Pissarides. V jeho štúdii sú popísané základy, ale aj rôzne rozšírenia a doplnenia pre modelovanie trhu práce pomocou matching teórie. Jedná sa o matematický vzťah, ktorý popisuje utváranie nových vzťahov medzi nepriradenými zástupcami (napríklad nezamestnanými a zamestnávateľmi). Matching teória je v ekonomickom kontexte aplikovateľná v rôznych oblastiach. Napríklad utváranie vzťahu medzi nezamestnanými pracovníkmi a voľnými pracovnými miestami, ktoré sú ponúkané zamestnávateľmi. Matching teória je široko akceptovaná ako najvhodnejšia na popis frikcií na trhu práce. Avšak niektorí ekonómovia diskutujú o jej kvantitatívnej presnosti (Pissarides, 2000).

1.2 Príčiny a faktory nezamestnanosti

V odbornej literatúre nachádzame rôzne príčiny nezamestnanosti. Z hľadiska ekonómie ich možno rozčleniť na makroekonomické príčiny (dynamika ekonomiky, štrukturálne zmeny, nesúlad medzi ponukou a dopytom, demografické vplyvy, mzdová politika a nepružnosť miezd, vývoj inflácie, štátne zásahy na trhu práce) a mikroekonomické príčiny: vzdelanie (kvalifikácia), mobilita, zdravotný stav, vek, pohlavie (Schiller, 2004). Jusko (2000) uvádza niekoľko kritérií rozdelenia príčin nezamestnanosti. Ide o štruktúru trhu práce, ktorá ovplyvňuje nezamestnanosť zložením, veľkosťou a vzájomným pôsobením základných zložiek trhu práce, na strane ponuky pracovných síl môže ísť o nesprávnu distribúciu pracovných síl na trhu práce, o kvalifikačné alebo vzdelanostné nedostatky a podobne, lokalizáciu na trhu práce (územná dimenzia: medzinárodné, národné, regionálne príčiny nezamestnanosti, odvetvová dimenzia: špecifiká nezamestnanosti v jednotlivých odvetviach ľudskej činnosti). periodicitu nezamestnanosti (pravidelné príčiny: sezónna nezamestnanosť, nezamestnanosť absolventov škôl, nepravidelné príčiny: politická, hospodárska kríza), chronológiu nezamestnanosti, ktorá eliminuje príčiny podľa miery ich depedencie na faktore času (historické príčiny: vyskytujúce sa v minulých obdobiach, napríklad povojnová nezamestnanosť, aktuálne príčiny: napríklad redukcia štátnej správy, perspektívne príčiny: spojené s teoretickou analýzou sociálno-politického vývoja, napríklad populačná explózia) a pracovnú silu, respektíve hodnotovú orientáciu pracovnej sily (primárne príčiny: napríklad preferovanie hodnoty rodiny pred pracovným uplatnením žien – matiek, sekundárne príčiny: napríklad preferovanie hodnôt ako voľný čas, nezávislosť, sloboda pred zamestnaním), handicapy pracovnej sily (vek: príliš nízky, príliš vysoký, pohlavie: najmä ženy s malými deťmi, kvalifikácia (nízka, prípadne žiadna), zdravotný stav (postihnutie, zmenená pracovná schopnosť), dĺžka trvania nezamestnanosti (dlhodobá nezamestnanosť), etnická príslušnosť (predsudkami ovplyvnený vzťah k minorite), ďalšie handicapy (minulá trestanosť, alkoholizmus, sociálny pôvod). Lisý a kol. (2003) uvádzajú, že ak chceme zisťovať, v čom spočívajú príčiny nezamestnanosti, musíme vychádzať z poznatku, že ceny rastú alebo klesajú, aby vyčistili konkurenčné trhy a nastolili rovnováhu na trhu. Pri cene vyčisťujúcej trh sú kupujúci ochotní kúpiť to, čo sú predávajúci ochotní predať. Pri hľadaní odpovedí na otázky: Prečo na trhu práce toto pravidlo nefunguje? Čo je príčinou, že mnohí ľudia si nemôžu nájsť prácu? Čo vyvoláva toto zlyhávanie trhu?, je potrebné nahliadnuť do mikroekonómie. Jednou z príčin, ktoré vyvolávajú nerovnováhu na trhu práce je nepružnosť miezd. Príčiny nepružnosti miezd ako dôvodu

23 nedobrovoľnej nezamestnanosti patria k najzložitejším a nedoriešeným problémom modernej ekonómie. Medzi základné príčiny nepružnosti miezd možno zaradiť tú skutočnosť, že trh práce je regulovaný trhom. Mzdy a platy na tomto trhu určujú firmy podľa platových taríf na dlhšie časové obdobie, ďalej tu pôsobia zásahy odborov s tendenciou zvyšovať mzdy, ako aj zásahy štátu (inštitút minimálnej mzdy) a podobne. Podľa Táncošovej a kol. (2013) je pružná mzda cena práce, ktorá vzniká na trhu práce a pružne sa prispôsobuje všetkým zmenám v dopyte po práci a v jej ponuke. Pokiaľ by bol trh práce dokonalý a pružné mzdy by zabezpečovali obnovovanie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci, znamenalo by to existenciu len dobrovoľnej nezamestnanosti. Rovnováha by sa nastoľovala na základe toho, že pri príliš nízkych mzdách by pracovníci neboli ochotní pracovať a naopak, pri vysokých mzdách, by zvyšovali ponuku práce. To znamená, že prebytok práce by tlačil mzdu ako cenu práce nadol a nedostatok by ju tlačil smerom nahor. Ekonomika môže fungovať efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah nezamestnanosti a teda nevyužíva jeden z výrobných faktorov. Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť dokonca aj ekonomicky efektívna. Určitá miera nezamestnanosti môže napomáhať maximalizovať čistý ekonomický blahobyt krajiny alebo HDP. Určitá miera nezamestnanosti je prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky (Lisý a kol., 2003). Tento stav znázorňuje nasledovný graf.

W DL

dobrovoľne nezamestnaní zamestnaní W E F

A SL DL

0 L* L Obrázok 5 Rovnováha na trhu práce pri pružných mzdách Zdroj: Táncošová a kol. (2013)

Trh práce však nie je dokonalý a mzdové sadzby nie sú dostatočne pružné, teda nevyrovnávajú dopyt a ponuku práce. Mzdy sú vyššie ako rovnovážna mzda a nepružné smerom nadol. Trh práce je vlastne regulovaným (administratívnym) trhom, na ktorom sú nepružné mzdy. (Táncošová a kol., 2013).

Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môže vniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí si prácu hľadajú a voľnými pracovnými miestami. V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových ekonomikách. (Lisý a kol., 2003). Túto situáciu znázorňuje nasledovný graf.

W DL nedobrovoľne zamestnaní nezamestnaní W´ J H G

W E

SL DL

0 L* L Obrázok 6 Nepružné mzdy a nezamestnanosť Zdroj: Táncošová a kol. (2013)

Ako už bolo spomínané, prirodzená miera nezamestnanosti je nemenná, je rozdielna v medzinárodnom meradle a tiež jej výška v danej zemi sa v čase mení. Na veľkosť prirodzenej miery nezamestnanosti má vplyv rad faktorov. Ide predovšetkým o motiváciu ľudí hľadať si novú prácu (pri vysokej miere motivácie bude nízka prirodzená miera nezamestnanosti, ľudia pri hľadaní práce môžu byť ovplyvnení radou faktorov ako napríklad financie, snaha uplatniť vzdelanie, dosiahnutie kariérneho postupu a podobne), schopnosť úradov práce vyhľadávať a odporúčať nezamestnaným voľné pracovné miesta (čím vyššia táto schopnosť, tým lepšia informovanosť subjektov o situácii na trhu práce, preto sa prirodzená miera nezamestnanosti znižuje), veľkosť a dĺžku poskytovania podpory v nezamestnanosti (čím dlhšie a čím vyššiu podporu v nezamestnanosti budú ľudia dostávať, tým menšiu snahu o hľadanie práce budú vynakladať, prirodzená miera nezamestnanosti tak bude dosahovať vyššie hodnoty) a demografická skladba pracovnej sily (štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia, veku, vzdelania a podobne, napríklad mladší a vzdelanejší ľudia majú s nezamestnanosťou menšie problémy, zatiaľ čo starší ľudia alebo veľmi mladí ľudia s nízkym stupňom vzdelania majú problém uplatniť sa na trhu práce) (Jurečka a kol., 2013). Veľmi výrazný vplyv na mieru nezamestnanosti má aj inflácia a opačne. Inflácia sa prejavuje znehodnotením peňažnej jednotky, čo sa odráža v raste menovej hladiny, respektíve trvalým znižovaním kúpnej sily (Roguľa, 2013).

Vzájomný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou zachytáva Phillipsova krivka. Phillipsova krivka predstavuje negatívny vzťah medzi týmito makroekonomickými ukazovateľmi. Ak sa rapídne zvyšuje agregátny dopyt, tak narastá produkcia a dochádza k znižovaniu nezamestnanosti. Na druhej strane, vysoký nárast agregátneho dopytu vedie k rastu cenovej hladiny, teda inflácie. Nižšia nezamestnanosť teda môže byť dosiahnutá len za predpokladu rastu cien. K danému stavu dochádza v krátkodobom časovom horizonte. V dlhšom období má Phillispova krivka sklon k nestabilite. Zvyčajne je to obdobie konjuktúry sprevádzané nižšou nezamestnanosťou a rastúcou infláciou, čo vedie k očakávaniu ďalšieho rastu cien. Táto kombinácia nezamestnanosti a inflácie vedie k posunu krátkodobej Phillipsovej krivky smerom nahor. Ak vychádzame z teórie prirodzenej miery nezamestnanosti, tak je dlhodobá Phillisova krivka vertikálnou v bode miery nezamestnanosti. V prípade, ak je nezamestnanosť nižšia ako prirodzená miera nezamestnanosti, inflácia má tendenciu rásť (Maťovčíková, a kol., 2014). Tvar Phillipsovej krivky znázorňuje nasledovný graf. os y – miera inflácie v % 6

0 2 4 6 os x – miera nezamestnanosti v % Obrázok 7 Phillipsova krivka (pôvodný tvar) Zdroj: Maťovčíková a kol., 2014

Uvedený graf znázorňuje pôvodný tvar Phillipsovej krivky zostavenej A. W. Phillipsom, novozélandským ekonómom, v roku 1958. Rôzne teórie ekonómie majú rôzne názory na vzájomný vzťah inflácie a nezamestnanosti a preto aj jej tvar môže byť vzhľadom na rôzne faktory odlišný. Aj napriek tomu, že v súčasnosti nemôžeme Phillipsovu krivku považovať za

26 všeobecný nástroj na hodnotenie vzájomného vzťahu inflácie a nezamestnanosti, je potrebné zdôrazniť, že miera inflácie a miera nezamestnanosti sa vzájomne ovplyvňujú. Pôsobí tú viacero faktorov a záleží na tom, aké zmeny v ich hodnotách nastávajú, ktoré tento vzťah buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú (Lisý a kol., 2007). Šálka a kol. (2009) uvádzajú, že silné inflačné tlaky pôsobia v rôznych vyspelých ekonomikách. Od miery inflácie závisia jej negatívne dôsledky. Nezamestnanosť predstavuje ekonomický problém, kedy sa ekonomika nachádza pod krivkou produkčných možností, čo znamená, že pracovná sila nie je dostatočne využívaná.

1.3 Dôsledky nezamestnanosti a spôsoby jej znižovania

Ako uvádza Frankovský (2004), nezamestnanosť je reprezentovaná situáciami, do ktorých sa môže dostať každý z nás. Nezavinená strata zamestnania, neúspech pri hľadaní práce, ako aj obavy zamestnaných ľudí zo straty zamestnania majú negatívne dôsledky ekonomické, sociálne, psychologické ako aj zdravotné. Je zrejmé, že nezamestnanosť je závažným spoločenským, ako aj ľudským problémom. Ekonomické dôsledky nezamestnanosti vyplývajú z toho, že ekonomika nevyrába toľko produkcie, koľko je schopná vyrábať. Dochádza tak k plytvaniu práce. Zvyšovaním miery nezamestnanosti ekonomika stráca statky a služby, ktoré by mohli vyrobiť nezamestnaní robotníci. Hoci sú ekonomické náklady nezamestnanosti vysoké, peňažné vyjadrenie nemôže adekvátne postihnúť ľudské a psychologické straty, ktoré so sebou prináša obdobie trvalej nedobrovoľnej nezamestnanosti (Rievajová a kol., 2001). Sociálne dôsledky sú spojené s vplyvmi nezamestnanosti na sociálnu situáciu, správanie a postoje nezamestnaných jedincov a na spoločenský život. Sociálne dôsledky sú medzi sebou úzko prepojené a vzájomne podmienené. Najvýznamnejšími sociálnymi dôsledkami sú vplyv na životnú úroveň (strata príjmu), vplyv na rodinu (narušenie rodinných vzťahov), vplyv na štruktúru a vnímanie času (narušenie denného režimu, vypĺňanie času spánkom, sledovaním televízie, v niektorých prípadoch vznik patologického hráčstva, alkoholizmu a iných závislostí, kriminality), vplyv na fyzické a psychické zdravie (pocit nepotrebnosti, neužitočnosti, neschopnosti, strata sebadôvery, zhoršenie zdravotného stavu v dôsledku stresu a podobne) (Uramová, 2005). Dôsledky nezamestnanosti sa prejavujú aj na štáte, teda celej spoločnosti. Príliš vysoká nezamestnanosť vytvára pre štát vážne problémy a to najmä finančné (náklady na nevyhnutnú podporu vzrastajúceho počtu ľudí bez príjmu), organizačné (potreba rozsiahleho

27 a byrokratizovaného aparátu služieb zamestnanosti) a politické (ohrozenie sociálneho zmieru) (Mareš, 1994). Buchtová (2002) uvádza, že nezamestnanosť prináša problémy v podobe výdavkov na poskytovanie podpory v nezamestnanosti, s platbami za zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, nákladov na prevádzku úradov práce, na aktivity, ktoré tieto inštitúcie vykonávajú a so stratami na daniach, ktoré vznikajú následkom ekonomickej nečinnosti nezamestnaných obyvateľov. Rôznorodosť foriem nezamestnanosti spôsobuje problémy pre boj s ňou, aj keď vždy je do určitej miery nevyhnutná. Bojovať s nezamestnanosťou je náročné aj preto, že zle poznáme príčiny štatisticky zistenej nezamestnanosti, hodnovernosť ktorej možno spochybniť. V dôsledku nedostatočného poznania javov však riskujeme, že primeme také opatrenia, ktoré nebudú adekvátne skutočnej situácii, a ktoré môžu byť neužitočné alebo dokonca škodlivé (Salin, 1993). Štát sa snaží cez nástroje politiky trhu práce podporovať a pomáhať občanom pri ich začleňovaní na pracovné miesta a zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie. Túto úlohu plní viacerými formami, ako sú sprostredkovanie profesijnej štruktúry zamestnancov a nezamestnaných požiadavkám na trhu práce. Na zníženie miery nezamestnanosti sa využívajú aktívne a pasívne opatrenia, ktoré sa líšia rozsahom intervencie (Kentoš, 2010). Maťovčíková a kol. (2014) uvádzajú, že problematike zamestnanosti a nezamestnanosti sa venuje v súčasnosti značný priestor. Charakteristickou črtou mnohých vyspelých krajín je venovaná zvýšená pozornosť zamestnanosti, pretože tá je pravidelným zdrojom dôchodkov, ktoré zabezpečujú určitú životnú úroveň. Politika zamestnanosti predstavuje opatrenia, ktoré majú prispievať k efektívnemu využitiu disponibilných pracovných síl a patrí tu pasívna politika zamestnanosti: predstavuje staršiu formu politiky trhu práce, predstavuje finančnú podporu v čase nezamestnanosti (podpora v nezamestnanosti, rôzne dávky v hmotnej núdzi), ďalšie politiky (menová, mzdová, cenová, obchodná, investičná, priemyselná, agrárna, ekologická a podobne) a aktívna politika zamestnanosti: je historicky mladšou formou politiky trhu práce, vývoj zaznamenala po 2. svetovej vojne a ešte markantnejšie v 70. rokoch 20. storočia, kedy už nepostačovali na riešenie problémov súvisiacich s nezamestnanosťou opatrenia pasívnej politiky, cieľom je asistovať tým, ktorí sú ohrození nezamestnanosťou ešte pred jej prípadným vznikom a tiež tým, ktorí už bez práce sú, hlavnými nástrojmi je napríklad pomoc pri sprostredkovaní nového zamestnania, odborné poradenské služby, rekvalifikačné kurzy, finančná podpora v podobe príspevkov na rekvalifikáciu, cestovanie za prácou do iného regiónu, rôzne aktivačné práce, absolventská prax, príspevky pre zamestnávateľov a podobne.

Dlhodobá nezamestnanosť má negatívne účinky predovšetkým na prežívanie samotného nezamestnaného, nakoľko znižuje kvalitu jeho života, čo je spôsobené stratou príjmu. Pre človeka je toto obdobie veľmi náročné a týka sa celej spoločnosti. V neposlednom rade má nezamestnanosť negatívne dôsledky aj na štát. Z toho dôvodu je potrebné venovať riešeniu problematiky nezamestnanosti dostatočnú pozornosť a politiku zamestnanosti nastaviť takým smerom, aby bola v súlade s aktuálnymi požiadavkami a situáciou na trhu práce.

1.4 Rizikové skupiny nezamestnanosti

Nezamestnanosť neohrozuje celú populáciu rovnakou mierou, ale určité skupiny sú ňou ohrozené viac. Je to dané viacerými charakteristikami, ktoré vyčleňujú skupiny ľudí s väčším rizikom straty práce a predurčujú ich pre dlhodobú nezamestnanosť. Napriek tomu, že na Slovensku je v platnosti antidiskriminačný zákon (Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý zakazuje akýkoľvek druh diskriminácie v súvislosti s pracovným pomerom alebo prijatím do zamestnania, sú určité skupiny ľudí ohrozené nezamestnanosťou viac ako iné skupiny. Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov do skupiny znevýhodnených uchádzača o zamestnanie patrí občan mladší ako 25 rokov, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie (absolvent školy), občan starší ako 50 rokov veku, občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov (dlhodobo nezamestnaný), občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní svojho pracovného a rodinného života, rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo osoba, ktorej bolo dieťa dočasne zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu podľa osobitného predpisu starajúca sa najmenej o 3 deti do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo osamelý rodič starajúci sa aspoň o 1 dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných dôvodov a nie je občan so zdravotným postihnutím, občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov v Európskej únie, alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Európskej únie na účel výkonu zamestnania, občan so zdravotným postihnutím, občan,

29 ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %, cudzinec, ktorému bol udelený azyl, občan, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, z dôvodu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku podľa osobitného predpisu alebo z dôvodu dosiahnutia veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné povolanie, občan, ktorý neskončil sústavnú prípravu na povolanie na strednej škole, občan, ktorý nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, občan po skončení ústavnej výchovy a ochrannej výchovy, občan po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby alebo občan, ktorému bola uložená iná sankcia podľa osobitného predpisu, ktorá trvala najmenej 6 mesiacov. Mihálik a kol. (2002) uvádzajú, že medzi skupiny najviac ohrozené nezamestnanosťou patria mladí ľudia a čerství absolventi škôl, zdravotne postihnutí, Rómovia a ľudia žijúci v izolovaných oblastiach, kde sa v minulosti rozvíjalo len jedno priemyselné odvetvie. Podľa Dvořákovej (2012) by politika zamestnanosti mala vytvárať podmienky pre zaistenie rovného zaobchádzania so všetkými osobami uplatňujúcimi si právo na zamestnanie a zároveň zakazovať akúkoľvek formu diskriminácie pri uplatňovaní tohto práva (Dvořáková, 2012). Každý štát by mal náležitú pozornosť venovať práve skupinám ľudí najviac ohrozenými nezamestnanosťou a snažiť sa znižovať nezamestnanosť týchto skupín predovšetkým nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti.

1.5 Vývoj nezamestnanosti na Slovenku po vstupe do EÚ

Transformácia slovenskej ekonomiky podstatným spôsobom zmenila jej vnútornú aj vonkajšiu situáciu a mala závažné dôsledky aj na zvyšovanie miery nezamestnanosti. Nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov so závažnými dôsledkami, sa na Slovensku v otvorenej forme prvýkrát prejavila v roku 1990. Prvé obdobie rastu nezamestnanosti bolo charakteristické prudkým zvýšením frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti, ako aj nezamestnanosti v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu a prudkým poklesom voľných pracovných miest. Kým vo februári 1991 bola miera nezamestnanosti na Slovensku len 0,07 %, v priebehu roka 1990 sa prudko zvýšila na 11,82 % (Lisý a kol., 2007). V roku 2004 vstúpila Slovenská republika po viac ako desaťročnom integračnom procese, sprevádzanom množstvom ekonomických a politických zmien, do Európskej únie. Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala 1. mája 2004 (Európska únia, 2016).

Pre porovnanie vývoja nezamestnanosti v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie, v nasledujúcom grafe prezentujeme vývoj nezamestnanosti od roku 1994 do roku 2004, teda po rok vstupe krajiny do Európskej únie.

20,00% 19,20% 18,60% 18,50% 18,10% 18,00% 16,20% 17,40% 16,00% 13,70% 14,00% 13,10% 12,50% 12,00% 11,80% 11,30% 10,00%

8,00% 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Graf 1 Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 1994 do roku 2004 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2017

Z uvedeného grafu je zrejmé, že miera nezamestnanosti bola po roku 1994 do roku 2004 pomerne vysoký. Najvyššiu mieru nezamestnanosti v tomto období zaznamenalo Slovensko v roku 2001, kedy sa dostala na úroveň 19,20 %. Do roku 2004 (vstup Slovenska do Európskej únie), mierne klesla na 18,10 %.

V nasledujúcom grafe prezentujeme vývoj miery nezamestnanosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, teda od roku 2005 do roku 2016.

17,00% 16,20% 16,00% 14,40% 15,00% 13,60% 14,00% 14,20% 14,00% 13,30% 13,00% 12,10% 12,00% 11,00% 13,20% 11,00% 10,00% 11,50% 9,00% 9,60% 9,70% 8,00% 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Graf 2 Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 2005 do roku 2016 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2017

Graf naznačuje, že po vstupe Slovenska do Európskej únie začala mať miera nezamestnanosti klesajúcu tendenciu. Najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v roku 2005, teda krátko po vstupe krajiny do Európskej únie (16,20 %).

Najnižšia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v roku 2008 (9,60 %). Po roku 2008 do roku 2013 mala miera nezamestnanosti krajiny znova stúpajúcu tendenciu, čo možno pripísať dôsledkom ekonomickej krízy. Napriek stúpajúcej miere nezamestnanosti, Slovensko nedosiahlo takú vysokú úroveň nezamestnanosti, ako v období pred vstupom do Európskej únie. Druhá najnižšia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v roku 2016 (9,70 %). Od roku 2014 má vývoj miery nezamestnanosti Slovenskej republiky priaznivú, klesajúcu tendenciu. V nasledujúcom grafe prezentujeme pre účely komparácie vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku pred vstupom do Európskej únie a po vstupe do Európskej únie.

25,00%

20,00%

15,00%

10,00%

5,00%

0,00%

Vývoj miery nezamestnanosti v SR od roku 1994 do roku 2004 Vývoj miery nezamestnanosti v SR od roku 2005 do roku 2016

Graf 3 Porovnanie vývoja miery nezamestnanosti na Slovensku pred vstupom do EÚ a po vstupe do EÚ Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že miera nezamestnanosti v Slovenskej republike vykazuje klesajúcu tendenciu. Napriek tomu, že niektoré roky vykázali vyššiu mieru nezamestnanosti aj po roku 2005, miera nezamestnanosti nedosiahla také vysoké hodnoty ako to bolo v období pred vstupom krajiny do Európskej únie (viď. Graf 1). Vývoj inflácie na Slovensku od roku 2005 bol nasledovný: medziročná zmena v %: 2005/2,7 %, 2006/4,5 %, 2007 /2,8 %, 2008/4,6 %, 2009/1,6 %, 2010/1,0 %, 2011/3,9 %, 2012/3,6 %, 2013/1,4 %, 2014/-0,1 %, 2015/-0,3 %, 2016/-0,5 %.

2 ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU VO VYBRANOM REGIÓNE

Nasledujúce kapitoly tvoria analytickú a empirickú časť diplomovej práce a sú zamerané na analýzu príčin a faktorov nezamestnanosti okresu Poprad a komparáciu s okresom Kežmarok.

2.1 Charakteristika objektu skúmania

V nasledujúcich kapitolách charakterizujeme objekt skúmania a popíšeme geografickú a demografickú charakteristiku okresov Poprad a Kežmarok, ktoré sú hlavným predmetom riešenia problematiky príčin nezamestnanosti.

2.1.1 Charakteristika Prešovského kraja

Prešovský samosprávny kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovenská republika je administratívne členená na 8 vyšších územných celkov, pričom Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a podľa rozlohy druhý najväčší kraj na Slovensku (prvým je Banskobystrický kraj). Rozlohou zaberá 18,3 % štátu. Prešovský kraj tvoria historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína. Rozprestiera sa v smere západ-východ a dĺžkou 250 km trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenka. Má spoločné hranice s 2 samostatnými štátmi – Poľsko, Ukrajina a s 3 slovenskými krajmi – Košický, Banskobystrický a Žilinský samosprávny kraj. Je prihraničným regiónom. Z hľadiska geografickej polohy to Prešovský kraj predurčuje na rozvíjanie vzťahov a medzinárodnej spolupráce so susedmi. Z hľadiska dopravnej polohy má významné postavenie pre celé východné Slovensko, najmä pre styk so susedmi a to v cestnej a železničnej doprave. (Prešovský samosprávny kraj, 2017). Administratívne sa člení na 13 okresov (Bardejov, Humenné, Kežmarok, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Levoča, Sabinov, Svidník a Vranov nad Topľou). V Prešovskom kraji je 665 obcí, z toho 23 má štatút mesta. Počtom obyvateľov si drží celoslovenský primát. Hustota zaľudnenia v kraji je druhá najnižšia medzi všetkými regiónmi Slovenska (Prešovský samosprávny kraj, 2017). V Prešovskom kraji žije viac ako 60 % obyvateľov v produktívnom veku a takmer 23 % v predproduktívnom veku. Celkový počet obyvateľov kraja k 31.12.2016 bol 822 310. Územie Prešovského kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako 9 desatín tvorí obyvateľstvo

33 slovenskej národnosti (90,3 %), Rómska národnosť predstavuje 4,5 %, rusínska 2,6 %, ukrajinská 0,8 %, česká 0,5 %, maďarská 0,1 % a zvyšok tvoria ostatné národnosti (1,2 %). V Prešovskom kraji je najvyššia pôrodnosť na Slovensku. Celkový prírastok obyvateľstva je tretí najvyšší v rámci krajov Slovenskej republiky. Obyvateľstvo kraja patrí zároveň k najmladším na Slovensku. Úmrtnosť je 8,33 úmrtí na 1 000 obyvateľov a oproti celoslovenskému priemeru je vyššia pôrodnosť (13,03 živo narodených detí v prepočte na 1 000 obyvateľov). Vekový priemer obyvateľstva je 34 rokov. Vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je necelých 10 %. Regionálny hrubý domáci produkt za posledné roky pravidelne rastie, aj keď jeho výška je stále hlboko pod priemerom Európskej únie. V roku 2000 dosiahol objem 83,7 mld. Sk, čo mierne presahuje 2 mld. Eur (Prešovský samosprávny kraj, 2017). Najvýznamnejšie odvetvie hospodárstva je obchodná činnosť. Jej podiel na celkových tržbách kraja tvorí 44,5 %. Obchodu v kraji sa venuje najviac podnikateľských subjektov. Ďalšími významnými odvetviami je priemyselná výroba a stavebná produkcia. Vzhľadom na potenciál, ktorý má tento región, má veľké rezervy v oblasti cestovného ruchu. Podiel na tržbách z reštauračných a hotelových služieb tvorí len 0,6%. Výhodou priemyslu v kraji je jeho diverzifikácia. Medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia patria drevospracujúci priemysel, elektrotechnický, chemický, textilný, odevný, strojársky a priemyselný priemysel. V Prešovskom kraji sa za najväčšieho zamestnávateľa považuje spoločnosť Tatravagónka, a. s. so sídlom v Poprade zaoberajúca sa výrobou železničných vozňov a podvozkov, ktorá zamestnáva vyše 2 000 ľudí. Druhým najväčším zamestnávateľom je spoločnosť Milk-Agro, s. r. o. so sídlom v Prešove s počtom zamestnancov 1 350, pôsobiaca v oblasti mliekarenskej výroby. Medzi ďalších významných zamestnávateľov v Prešovskom kraji sa považujú WHIRLPOOL Slovakia, s. r. o. v Poprade, ktorá zamestnáva 1 326 ľudí v oblasti výroby elektrotechniky, Lear Corporation Seating Slovakia, s. r. o. v Prešove, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle a zamestnáva 990 ľudí a spoločnosť CHEMOSVIT FOLIE a. s. vo Svite zamestnávajúca približne 950 ľudí. Okres s najnižšou mierou nezamestnanosti je okres Poprad a okres s najvyššou mierou nezamestnanosti v kraji je okres Kežmarok (Prešovský samosprávny kraj, 2017). Najlepšie zarábajúce profesie v Prešovskom kraji sú (priemerný hrubý mesačný príjem) generálny riaditeľ (4223 Eur), výkonný riaditeľ (2802 Eur), obchodný riaditeľ (2695 Eur), výrobný riaditeľ (2675 Eur), regionálny/oblastný manažér (2611 Eur), ekonomický/finančný riaditeľ (2532 Eur), technický manažér (2132 Eur), key account manager (2062 Eur), finančný manažér (2020 Eur) a procesný manažér (1952 Eur). Najhoršie platenými profesiami v kraji sú pomocný pracovník (483 Eur), upratovačka (484 Eur), advokátsky koncipient (488 eur), poštový doručovateľ (493 Eur), obsluha čerpacej stanice (497 Eur), sanitár

(500 Eur), robotník (512 Eur), opatrovateľ/osobný asistent (525 Eur), chyžná (525 Eur) a kaderník (550 Eur) (Platy.sk, 2017). Základné informácie o kraji podľa zistení Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31.12. 2016 možno zhrnúť nasledovne: rozloha: 8 973 km2, počet obyvateľov: 822 310, hustota obyvateľstva na 1 km2: 91 obyvateľov/km2, ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 384 787 (47,7 %), počet okresov: 13, počet obcí: 665, počet miest: 23, sídlo kraja: Prešov: (165 613 obyvateľov okresu), podiel mestského obyvateľstva: 47,4 % Podľa mesačných štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je Prešovský kraj, kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov. Pre porovnanie uvádzame aktuálne štatistiky miery nezamestnanosti v jednotlivých krajov Slovenskej republiky k 31. 12. 2016 a k 30. 4. 2017.

13,91% 12,80% 12,73% 12,76% 14,00% 11,82% 12,37% 12,00%

10,00% 6,96% 6,42% 8,00% 5,85% 5,69% 6,00% 4,51% 4,41% 4,57% 3,72% 6,00% 3,39% 4,00% 2,00% 0,00%

miera nezamestnanosti k 31.12. 2016 miera nezamestnanosti k 30.4.2017

Graf 4 Miera nezamestnanosti v jednotlivých krajoch SR k 31. 12. 2016 a k 31. 4. 2017 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že Prešovský kraj je krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Vo všetkých krajoch miera nezamestnanosti k 30. 4. 2017 v porovnaní s mierou nezamestnanosti k 31. 12. 2016 mierne poklesla. V Prešovskom kraji tento pokles činil 1,18 %. Miera nezamestnanosti Prešovského kraja je približne rovnaká ako v Košickom a Banskobystrickom kraji. Tieto 3 kraje tvoria kraje s najvyššou úrovňou miery nezamestnanosti na Slovensku.

2.1.2 Geografická a demografická charakteristika okresu Poprad

Okres Poprad je jedným z najľudnatejších v Prešovskom kraji a patrí tiež medzi okresy s najvyšším počtom obyvateľov na celom území Slovenskej republiky. Rozloha okresu je 1 112 km2. Počet obyvateľov k 31.12. 2016 bol 104 596 (50 830 muži, 53 766 ženy). Hustota zaľudnenia je 93 obyvateľov/km2. Národnostné rozloženie obyvateľov je 93,6 % občania slovenskej národnosti, 0,2 % maďarskej, 3,2 % rómskej, 0,9 % českej, 0,1 % ukrajinskej, 0,1 % rusínskej, 0,4 % inej a 1,4 % nezistenej národnosti. K 31. 12. 2016 evidoval okres Poprad 52 831 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Okres má 29 obcí, z toho 3 mestá (Poprad, Svit, Vysoké Tatry). Ostatné obce sú Batizovce, Gánovce, Gerlachov, Hozelec, Hôrka, Hranovnica, Jánovce, Kravany, Liptovská Teplička, Lučivná, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Spišská Teplica, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Štôla, Štrba, Šuňava, Švábovce, Tatranská Javorina, Veľký Slavkov, Vernár, Vikartovce, Vydrník a Ždiar. Podiel mestského obyvateľstva je 66,1 %. Do územia zasahujú 3 národné parky – TANAP, Národný park Nízke Tatry a NP Slovenská raj. Administratívnym mestom je mesto Poprad (Prešovský samosprávny kraj, 2017). Centrálna časť okresu leží v Popradskej kotline, ktorá je zo severu lemovaná Vysokými a Belianskymi Tatrami. Okres Poprad má celkovo významné postavenie v hospodárstve Prešovského kraja. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú strojársky, textilný a chemický priemysel. Okres má tiež výborné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Turistov lákajú predovšetkým Tatry a najvýznamnejší tatranské centrá ako Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Žiar a iné podtatranské sídla (Prešovský samosprávny kraj, 2017).

2.1.3 Geografická a demografická charakteristika okresu Kežmarok

Okres Kežmarok sa rozprestiera na rozlohe 839 km2. Na severe hraničí s Poľskom. Počet obyvateľov k 31.12.2016 bol 73 756 (36 810 muži, 36 946 ženy). Hustota zaľudnenia je 117 obyvateľov/km2. Národnostné rozloženie obyvateľov je 89,2 % občania slovenskej národnosti, 0,1 % maďarskej, 8,8 % rómskej, 0,4 % českej, 0,1 % ukrajinskej, 0,1 % rusínskej, 0,4 % inej a 1 % nezistenej národnosti. K 31.12.2016 okres evidoval 33 165 ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V okrese sú 3 mestá (Kežmarok, Spišská Stará Ves, Spišská Belá) a 39 obcí (Abrahámovce, Bušovce, Červený Kláštor, Havka, Holumnica, Hradisko, Ihľany, Javorina, Jezersko, Jurské, Krížová Ves, Lechnica, Lendak, Ľubica, Majere, Malá Franková, Malý Slavkov, Matiašovce, Mlynčeky, Osturňa, Podhorany, Rakúsy, Reľov, Slovenská Ves, Spišské 36

Hanušovce, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Toporec, Tvarožná, Veľká Franková, Veľká Lomnica, Vlková, Vlkovce, Vrbov, Výborná, Zálesie, Žakovce). Správne sídlo okresu je mesto Kežmarok. Do okresu patrí územie národného parku Pieniny. Pieniny sú známe atrakciou splavovania Dunajca na pltiach. Trasa vedie najväčším kaňonom Strednej Európy – kaňonom rieky Dunajec (Prešovský samosprávny kraj, 2017). V okrese Kežmarok majú najpočetnejšie zastúpenie podniky z oblasti ostatných služieb, obchodu a dopravy. V menšej miere sú zastúpené podniky z priemyslu stavebníctva a poľnohospodárske podniky. V okrese je badateľný nárast podnikov, naopak dochádza k poklesu fyzických osôb – podnikateľov. V okrese Kežmarok je deficit pracovných príležitostí, ktoré vznikajú skôr v susednom okrese Poprad, ktorý je lepšie situovaný na dopravných koridoroch. V zmysle platnej legislatívny a analýz patrí okres Kežmarok v súčasnosti k najmenej rozvinutým okresom v Prešovskom samosprávnom kraji (Prešovský samosprávny kraj, 2017).

2.2 Metodika

Pri spracovaní praktickej časti diplomovej práce boli uplatnené rôzne kvalitatívne, kvantitatívne a štatistické metódy. Metóda analýzy bola uplatnená pri rozbore trhu práce a aktuálneho stavu nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok. Zároveň bola analýza uplatnená pri rozbore výsledkov kvantitatívneho výskumu zameraného na zistenie príčin a faktorov nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok. Metóda komparácie bola uplatnená pri porovnaní výsledkov analýzy trhu práce a aktuálneho stavu nezamestnanosti medzi okresmi Poprad a Kežmarok. Komparácia bola tiež uplatnená pri porovnaní výsledkov kvantitatívneho výskumu – komparácia príčin nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok. Pre účely zistenia príčin a faktorov nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok sme ako najvhodnejšiu metódu považovali dotazník (kvantitatívny výskum). Výhodou dotazníka je predovšetkým jeho anonymita, ktorá by mala prehĺbiť dôveru respondentov. Výhodou je tiež čas na premýšľanie. Najväčšou výhodou dotazníka ako výskumnej metódy je možnosť pomerne rýchleho zberu väčšieho množstva údajov od väčšej skupiny respondentov. Nevýhodou dotazníka je však riziko nízkej návratnosti a tiež nemožnosť kontroly, či dotazník vyplnil žiadaný respondent a tiež riziko neporozumenia otázky (Ondrejkovič, 2005). Dotazník je stručný a pozostáva z otázok, potrebných pre získanie dát pre vyhodnotenie formulovaných

37 hypotéz – 3 otázky zamerané na zistenie demografických charakteristík respondenta (pohlavie, vek, vzdelanie), 1 otázka zameraná na zistenie dĺžky trvania nepretržitej nezamestnanosti, 1 otázka zameraná na zistenie hlavnej príčiny stavu nezamestnanosti z pohľadu respondenta. Všetky otázky dotazníka sú uzatvorené a s možnosťou voľby 1 odpovede. Vzor dotazníka tvorí Prílohu 1 diplomovej práce. Deskriptívnu (opisnú) analýzu sme uplatnili pri spracovaní dát získaných zrealizovaným výskumom. Pomocou matematicko-štatistických metód sme vyhodnotili výsledky analyzovaných dát, ktoré sme následne vyjadrili v absolútnych číslach a percentuálne. Podľa Rimarčíka (2007) je úlohou deskriptívnej analýzy vytvorenie prehľadu o získaných údajoch, ktoré samé o sebe predstavujú iba zmes čísiel. Deskriptívna analýza vytvára prostredníctvom grafov a tabuliek prehľad o získaných údajoch. Pri vyhodnocovaní výsledkov výskumu sme použili priemer a medián. Priemer predstavuje informatívny údaj o skúmanej premennej a medián hodnotu, ktorá sa nachádza uprostred súboru a rozdeľuje štatistický súbor na dve časti. Všetky výpočty sme zrealizovali pomocou počítačového programu MS Excel 2016 a výsledky preniesli do programu MS Word 2016. Pomocou induktívnej štatistiky sme overovali platnosť formulovaných hypotéz na základe výsledkov kvantitatívneho výskumu. Úlohou induktívnej štatistiky je robiť závery o celých skúmaných základných súboroch, z ktorých výskumné vzorky pochádzajú na základe získaných údajov a informácií od respondentov. Použitie induktívnej štatistiky je založené na metóde náhodného výberu respondentov, ktorý spĺňa 2 základné vlastnosti – pravdepodobnosť zaradenia vzorky a výber nezávislej jednej vzorky od druhej (Rimarčík, 2007). Pri overovaní platnosti formulovaných hypotéz sme využili štatistický test významnosti. Prvým krokom je formulácia štatistickej hypotézy, pričom sa formulujú nulové a alternatívne hypotézy, ktoré sa kladú oproti sebe. Nulová hypotéza H0 obvykle vyjadruje žiadny alebo nulový rozdiel medzi testovanými súbormi dát. Alternatívna hypotéza H1 popiera platnosť nulovej hypotézy. Ďalším krokom je určenie hladiny významnosti testu, čo je pravdepodobnosť, že sa zamietne nulová hypotéza. Spravidla sa volí hladina významnosti 0,05. Testovacou štatistikou počítame pravdepodobnosť p, ktorá kvantifikuje pravdepodobnosť realizácie hodnoty testovacej štatistiky, pokiaľ nulová hypotéza platí. Ak je hodnota p menšia ako hladina významnosti (0,05), nulová hypotéza sa zamieta (štatisticky významný rozdiel p < 0,05. Ak je p hodnota väčšia ako hladina významnosti (0,05), nulovú hypotézu nemôžeme zamietnuť (p > 0,05 štatisticky nevýznamný rozdiel) (Rimarčík, 2007). Testovanie bolo zrealizované pomocou funkcií programu MS Excel 2016 a výsledky následne prenesené do programu MS Word 2016.

Metódu generalizácie sme uplatnili v rámci zovšeobecnenia výsledkov práce, na základe ktorých boli formulované návrhy a odporúčania v súvislosti so zlepšením stavu riešenej problematiky.

2.4 Analýza súčasného stavu nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok

Nasledujúce kapitoly sú zamerané na analýzu súčasného stavu trhu práce a stavu nezamestnanosti okresov Poprad a Kežmarok. Z dôvodu potreby aktuálnosti riešenej problematiky, analyzujeme vývoj stavu nezamestnanosti okresov Poprad a Kežmarok za posledných 5 mesiacov – december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017 a apríl 2017.

2.4.1 Analýza trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Poprad

V okrese Poprad pôsobí niekoľko významných zamestnávateľov. Medzi najväčších zamestnávateľov patria (počet zamestnancov k 31.12.2016) TATRAVAGÓNKA a. s.: 2134 zamestnancov, Nemocnica Poprad, a. s.: 1350 zamestnancov, WHIRLPOOL Slovakia spol. s r. o.: 1129 zamestnancov, CHEMOSVIT FOLIE, a s.: 940 zamestnancov, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s.: 579 zamestnancov, SINTRA spol. s r. o. Odštepný závod ZDROJ Poprad: 455 zamestnancov, Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy: 455 zamestnancov, SCHŮLE Slovakia, s. r. o.: 386 zamestnancov, Mesto Poprad, Mestský úrad: 336 zamestnancov, PRO POPULO Poprad, s. r. o.: 329 zamestnancov, STROJCEHM, a s.: 323 zamestnancov a GGP Slovakia, s. r. o.: 312 zamestnancov (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2017). Ostatných zamestnávateľov tvorí verejná správa, školstvo, finančníctvo, fyzické osoby (gastronómia, cestovný ruch, obchod, služby). Priemerná hrubá mesačná mzda v okrese Poprad je 938 Eur, čo predstavuje najvyššiu hrubú mesačnú mzdu spomedzi okresov Prešovského kraja. Zároveň je však táto mzda o približne 24 % nižšia ako celoslovenský priemer (Platy.sk, 2017). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny okresu Poprad ponúkal v apríli 2017 32 voľných pracovných miest na rozličné pozície (pracovník SBS, doručovateľ, upratovačka, kuchár/čašník, stavbár, vodič vysokozdvižného vozíka, účtovník a podobne). Podľa vyjadrení pracovníkov oddelenia Služieb zamestnanosti však len malé percento uchádzačov spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon týchto profesií. 39

Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Poprad podľa posledných 5 mesiacov prezentujeme v nasledovnom grafe, pričom porovnávame vývoj miery nezamestnanosti od decembra 2016 do apríla 2017.

8,34% 8,26% 8,50% 7,83% 8,00% 7,56% 7,50% 7,21%

7,00%

6,50% 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17 Graf 5 Vývoj miery nezamestnanosti okresu Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z uvedeného grafu je zrejmé, že miera nezamestnanosti v okrese Poprad mala v sledovanom období (december 2016 až apríl 2017) klesajúcu tendenciu. Od decembra 2016 do apríla 2017 poklesla miera nezamestnanosti v okrese o 1,13 %. Mierny pokles miery nezamestnanosti je evidovaný v každom zo sledovaných mesiacov. Najvyššia miera nezamestnanosti v okrese bola zaznamenaná v decembri 2016 (8,34 %) a najnižšia v apríli 2017 (7,21 %). Okres Poprad má najnižšiu mieru nezamestnanosti v Prešovskom kraji. V nasledovnom grafe je znázornený pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a počet uchádzačov o zamestnanie evidovanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v okrese Poprad v mesiacoch december 2016 až apríl 2017.

60 000 52 831 53 348 53 348 53 348 53 348 50 000 40 000 30 000 20 000 5 786 5 692 5472 5 366 5 206 10 000 0 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Počet uchádzačov o zamestnanie

Graf 6 Pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a uchádzačov o zamestnanie okresu Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu vyplýva, že počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva v okrese Poprad je relatívne stály (január až apríl 2017). Počet uchádzačov o zamestnanie mal v sledovanom období mierne klesajúcu tendenciu. Najvyšší počet uchádzačov o zamestnania bol v okrese zaznamenaný v decembri 2016 (5 786). Do apríla 2017 tento počet klesol o 580 uchádzačov o zamestnanie. Pokles uchádzačov o zamestnanie bol zaznamenaný v každom mesiaci sledovaného obdobia. V nasledovnom grafe prezentujeme pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia.

3 500 3 099 3 055 2 933 2 826 3 000 2 687 2 637 2 716 2 539 2 540 2 490 2 500

2 000

1 500

1 000

500

0 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17

ženy muži

Graf 7 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že v okrese Poprad bolo v sledovanom období medzi evidovanými uchádzačmi o zamestnanie viac mužov ako žien. Rozdiely medzi počtom žien a mužov nie sú vysoké, napriek tomu možno povedať, že muži sú medzi uchádzačmi o zamestnanie zastúpení vo väčšom počte. V decembri 2016 bolo v okrese Poprad medzi uchádzačmi o zamestnanie evidovaných o 412 viac mužov ako žien, v januári 2017 to bolo o 418 viac, vo februári 2017 o 394 viac, v marci 2017 o 286 viac a v apríli 2017 to bolo 226 mužov viac ako žien. V nasledovnom grafe prezentujeme údaje o pomere uchádzačov o zamestnanie evidovaných v okrese Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania.

123 2125 38 1125 1235 120 4.17 6 75 345 11 3 120 2236 35 1156 1230 112 3.17 5 74 382 12 3 126 2272 35 1176 1277 107 2.17 6 75 387 8 3 117 2332 34 1230 1348 113 1.17 9 81 418 10 0 120 2348 35 1250 1360 116 12.16 8 86 449 13 1 0 500 1000 1500 2000 2500

neukončené základné vzdelanie základné vzdelanie nižšie stredné vzdelanie stredné odborné vzdelanie úplné stredné odborné vzdelanie úplné stredné vzdelanie všeobecné vyššie odborné vzdelanie vysokoškolské 1. stupňa vysokoškolské 2. stupňa vysoškolské 3. stupňa neurčené vzdelanie

Graf 8 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že v najväčšom počte boli v okrese Poprad v sledovanom období v evidencii uchádzačov o zamestnanie zastúpení ľudia s najvyšším dosiahnutým vzdelaním základným (december 2016: 2 348, január 2017: 2 332, február 2017: 2272, marec 2017: 2 236, apríl 2017: 2 125). Najmenej uchádzačov o zamestnanie má neurčené vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Pomerne veľkú časť uchádzačov o zamestnanie tvoria aj ľudia so stredným odborným vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním a tiež ľudia s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa.

V nasledovnom grafe prezentujeme údaje o pomere uchádzačov o zamestnanie evidovaných v okrese Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku.

252 538 661 638 668 4.17 624 578 543 575 129 281 554 684 662 669 3.17 627 588 553 594 127 282 562 700 684 701 2.17 632 600 572 604 130 301 599 720 719 741 1.17 652 613 592 624 131 323 627 724 737 761 12.16 658 615 598 615 128

0 100 200 300 400 500 600 700 800

do 20 rokov 21-24 rokov 25-29 rokov 30-34 rokov 35-39 rokov 40-44 rokov 45-49 rokov 50-54 rokov 55-59 rokov 60 a viac rokov

Graf 9 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že medzi uchádzačmi o zamestnanie sa v okrese Poprad v sledovanom období nachádzali ľudia rôznych vekových kategórií, predovšetkým však ľudia v produktívnom veku, teda vo veku od 21 do 59 rokov. Pomer jednotlivých vekových kategórií je pri približne rovnaký v rámci všetkých sledovaných mesiacov.

2.4.2 Analýza trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Kežmarok

Najväčší zamestnávatelia v priemysle so sídlom v okrese Kežmarok pôsobia vo výrobe elektrických kontrolných zariadení, vo výrobe plastov a kovových výrobkov a v spracovaní hydiny a mlieka. K 31.12.2016 bol stav zamestnancov v najväčších podnikoch okresu nasledovný: Hengstler, s. r. o.: 326 zamestnancov, Podtatranská hydina: 314 zamestnancov, Plastiflex Slovakia, spol. s r. o.: 250 zamestnancov, Tatranská mliekareň a. s.: 183 zamestnancov, Zastrova, a. s.: 183 zamestnancov, Thymos, spol. s r. o.: 173 zamestnancov, C.I.M.A. Slovakia, s. r. o.: 126 zamestnancov a Pekáreň Gros, s. r. o.: 109 zamestnancov (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2017). Ostatných zamestnávateľov tvoria podniky v oblasti poľnohospodárstva, stavebníctva, veľkoobchodu, maloobchodu, služieb, finančníctva, verejnej správy a vzdelávania. Priemerná hrubá mesačná mzda v okrese Kežmarok je 912 Eur, čo predstavuje 3 najvyššiu hrubú mzdu spomedzi okresov v Prešovskom kraji a zároveň o približne 26 % nižšiu ako je celoslovenský priemer (Platy.sk, 2017). V apríli 2017 evidovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny okresu Kežmarok 26 voľných pracovných miest na rôzne pozície, predovšetkým profesie z oblasti stavebníctva, strojárstva a gastronómie. Podľa vyjadrení pracovníkov oddelenia Služieb zamestnanosti je však problémom nedostatočná kvalifikácia uchádzačov o zamestnanie a v niektorých prípadoch aj nezáujem uchádzačov o zamestnanie o niektoré profesie (nízky plat, dochádzka, práca na smeny). Vývoj miery nezamestnanosti v okrese Kežmarok podľa posledných 5 mesiacov prezentujeme v nasledovnom grafe, pričom porovnávame vývoj miery nezamestnanosti od decembra 2016 do apríla 2017.

21,00% 20,53% 20,24% 20,15% 20,50% 19,97% 19,81% 20,00% 19,50% 19,00% 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17

Graf 10 Vývoj miery nezamestnanosti okresu Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z uvedeného grafu je zrejmé, že miera nezamestnanosti v okrese Kežmarok mala v sledovanom období (december 2016 až apríl 2017) klesajúcu tendenciu. Od decembra 2016 do apríla 2017 poklesla miera nezamestnanosti v okrese o 0,56 %. Mierny pokles miery nezamestnanosti je evidovaný v každom zo sledovaných mesiacov. Najvyššia miera nezamestnanosti v okrese bola zaznamenaná v decembri 2016 (20,53 %) a najnižšia v marci 2017 (19,81 %). Okres Kežmarok má najvyššiu mieru nezamestnanosti v Prešovskom kraji. V nasledovnom grafe je znázornený pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a počet uchádzačov o zamestnanie evidovanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v okrese Kežmarok v mesiacoch december 2016 až apríl 2017.

33 165 33 076 33 076 33 076 33 076 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 7 664 7 485 7 482 7 335 7 366 10 000 5 000 0 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Počet uchádzačov o zamestnanie

Graf 11 Pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a uchádzačov o zamestnanie okresu Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z uvedeného grafu je zrejmé, že počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva v okrese Kežmarok je relatívne stály. V januári 2017 počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva mierne poklesol, oproti decembru 2016, o 89 obyvateľov a tento stav pokračoval až do apríla 2017. Počet uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok má mierne klesajúcu tendenciu. V apríli 2017 poklesol počet uchádzačov o zamestnanie v porovnaní s decembrom 2016 o 289 uchádzačov o zamestnanie. Pokles bol zaznamenaný v každom mesiaci sledovaného obdobia. V nasledovnom grafe prezentujeme pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia.

4 176 4 500 4 072 4 075 3 970 3 920 4 000 3 488 3 413 3 407 3 365 3 446 3 500 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17

ženy muži

Graf 12 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že v okrese Kežmarok bolo v sledovanom období medzi evidovanými uchádzačmi o zamestnanie viac mužov ako žien. Možno povedať, že muži sú medzi uchádzačmi o zamestnanie zastúpení vo väčšom počte. V decembri 2016 bolo v okrese Kežmarok medzi uchádzačmi o zamestnanie evidovaných o 688 viac mužov ako žien, v januári 2017 to bolo o 659 viac, vo februári 2017 o 668 viac, v marci 2017 o 605 viac a v apríli 2017 to bolo 474 mužov viac ako žien. V nasledovnom grafe prezentujeme údaje o pomere uchádzačov o zamestnanie evidovaných v okrese Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania.

1328 113 3052 1025 1465 4.17 3 113 64 196 25 1353 119 3116 929 1464 3.17 5 102 57 185 14 1368 3155 117 1524 2.17 107 948 559 6 193 1359 109 1553 3125 968 1.17 6 103 57 197 17 1374 3149 104 1608 12.16 114 1022 557 8 223

0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500

Graf 13 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že v najväčšom počte boli v okrese Kežmarok v sledovanom období v evidencii uchádzačov o zamestnanie zastúpení ľudia s najvyšším dosiahnutým vzdelaním základným (december 2016: 3 149, január 2017: 3 125, február 2017: 3 155, marec 2017: 3 116, apríl 2017: 3 052). Vysoký počet uchádzačov o zamestnanie tvoria aj ľudia bez vzdelania, teda s neukončeným základným vzdelaním. Najmenej uchádzačov o zamestnanie má neurčené vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Pomerne veľkú časť uchádzačov o zamestnanie tvoria aj ľudia so stredným odborným vzdelaním a úplným stredným odborným vzdelaním.

V nasledovnom grafe prezentujeme údaje o pomere uchádzačov o zamestnanie evidovaných v okrese Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku.

332 977 958 958 904 4.17 854 840 721 686 136 366 954 910 955 905 3.17 852 835 734 698 126 385 994 908 983 935 2.17 853 847 762 689 126 392 383 979 924 977 1.17 925 853 760 693 132 423 1042 934 1006 943 12.16 877 862 762 679 136

0 200 400 600 800 1000 1200

do 20 rokov 21-24 rokov 25-29 rokov 30-34 rokov 35-39 rokov 40-44 rokov 45-49 rokov 50-54 rokov 55-59 rokov 60 a viac rokov

Graf 14 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že medzi uchádzačmi o zamestnanie sa v okrese Kežmarok v sledovanom období nachádzali ľudia rôznych vekových kategórií, predovšetkým však ľudia v produktívnom veku, teda vo veku od 21 do 59 rokov. Pomer jednotlivých vekových kategórií je pri približne rovnaký v rámci všetkých sledovaných mesiacov.

2.4.3 Porovnanie miery nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok

Vývoj miery nezamestnanosti v období od decembra 2016 do apríla 2017 v okresoch Poprad a Kežmarok prezentujeme v nasledovnom grafe.

25,00% 20,53% 20,24% 20,15% 19,81% 19,97% 20,00% 15,00% 8,34% 8,26% 7,83% 7,56% 10,00% 7,21% 5,00% 0,00% 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17 okres Poprad okres Kežmarok Graf 15 Porovnanie vývoja miery nezamestnanosti v období od decembra 2016 do apríla 2017 v okresoch Poprad a Kežmarok Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z grafu je zrejmé, že miera nezamestnanosti v okrese Kežmarok je značne vyššia ako v okrese Poprad. V decembri 2016 bola miera nezamestnanosti v okrese Kežmarok vyššia o 12,9 %, v januári 2017 o 11,98 %, vo februári 2017 o 12,32 %, v marci 2017 o 12,25 % a v apríli 2017 o 12,76 %. V okrese Kežmarok je teda evidovaných viac uchádzačov o zamestnanie ako v okrese Poprad, napriek tomu, že okres Poprad má viac obyvateľov ako okres Kežmarok. Porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie v období od decembra 2016 do apríla 2017 prezentujeme v nasledovnom grafe.

7664 7485 7482 7335 7366 8000 5768 5692 5472 5366 5206 6000

4000

2000

0 12.16 1.17 2.17 3.17 4.17 okres Poprad okres Kežmarok Graf 16 Porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie v období od decembra 2016 do apríla 2017 v okresoch Poprad a Kežmarok Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z uvedeného grafu je zrejmé, že okres Kežmarok evidoval v období od decembra 2016 do apríla 2017 značne vyšší počet uchádzačov o zamestnanie, aj napriek tomu, že ide o okres s nižším počtom obyvateľov v porovnaní s okresom Poprad. V decembri 2016 evidoval okres Kežmarok o 1 896 uchádzačov o zamestnanie viac ako okres Poprad, v januári 2017 o 1 793, vo februári 2017 o 2 010 uchádzačov o zamestnanie, v marci 2017 o 1 969 uchádzačov o zamestnanie a v apríli 2017 o 2 160 uchádzačov o zamestnanie. Rozdiely boli zaznamenané aj v súvislosti s najvyšším dosiahnutým vzdelaním uchádzačov o zamestnanie. Porovnanie najvyššieho dosiahnutého vzdelania uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad a Kežmarok uvádzame z dôvodu prehľadnosti v nasledovnej tabuľke.

Tabuľka 1 Porovnanie najvyššie dosiahnutého vzdelania uchádzačov o zamestnanie v okresoch Poprad a Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017

Neukončené Stredné Úplné stredné Vysokoškolské Základné základné odborné odborné vzdelanie 2. vzdelanie

vzdelanie vzdelanie vzdelanie stupňa

Obdobie

Poprad Poprad Poprad Poprad Poprad

Kežmarok Kežmarok Kežmarok Kežmarok Kežmarok

December 120 1374 2348 3149 125 1608 1360 1022 449 233 2016

Január 117 1359 2332 3125 1230 1553 1348 968 418 197 2017 Február 126 1368 2272 3155 1176 1524 1277 948 387 193 2017 Marec 120 1353 2236 3116 1156 1464 1230 929 382 185 2017

Apríl 2017 123 1328 2125 2052 1125 1465 1235 1025 345 196 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2017

Z tabuľky vyplýva, že okres Kežmarok v sledovanom období evidoval podstatne vyšší počet uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním ako okres Poprad. Rozdiely sú tiež v rámci uchádzačov o zamestnanie so stredoškolským a úplným stredným odborným vzdelaním ako aj s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, čo vedie k domnienke, že v okrese Kežmarok žije menší počet ľudí so stredoškolským, úplných stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním ako v okrese Poprad.

2.5 Identifikácia príčin a faktorov nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok

Pre účely identifikácie príčin a faktorov nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok sme zrealizovali kvantitatívny výskum. Pre tento typ výskumu je typická hromadnosť skúmania a predmetom skúmania je hromadný jav, ktorý sa zisťuje u väčšieho počtu respondentov. Cieľom kvantitatívneho výskumu je získať exaktné a objektívne overiteľné údaje o skúmanom probléme. Základom je meranie, to znamená postup získavania presných údajov, ktoré sú vyjadrené numericky. Ďalším typickým znakom je, že výskumník v ňom vystupuje nestranne, usiluje sa zaujať odstup od skúmaného javu a snaží sa zbaviť subjektívnych postojov, ktoré by mohli ovplyvniť alebo kontaminovať údaje a fakty. Pre kvantitatívny výskum je potrebná množina štatistických jednotiek, teda štatistický súbor. Štatistické jednotky majú vlastnosti, ktoré tvoria štatistické znaky ako premenné a náhodné veličiny, pričom tie sú vždy v danom súbore merateľné. Znaky sa členia na kvalitatívne a kvantitatívne, pričom kvantitatívne znaky sú merateľné a vyjadrujú sa reálnymi číslami na základe svojich vlastností a kvalitatívne sú popísané definíciou, symbolmi, slovne a nadobúdajú hodnoty, ktoré nemusia vždy byť merateľné (Rimarčík, 2007). Vzhľadom na to, že predmetom riešenia diplomovej práce sú príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad a následná komparácia s okresom Kežmarok, považovali sme za vhodný výskumný súbor zvoliť uchádzačov o zamestnanie, evidovaných v sprostredkovateľniach práce v okrese Poprad a v okrese Kežmarok, ktorí vedia najobjektívnejšie popísať príčiny svojej nezamestnanosti.

2.5.1 Základný a výberový súbor

Základný súbor tvoria všetky subjekty, ktoré sa vzťahujú na výsledky výskumu. Základným súborom výskumu diplomovej práce boli všetci uchádzači o zamestnanie, evidovaní sprostredkovateľňami práce v okresoch Poprad a Kežmarok na konci mesiaca apríl 2017, nakoľko v prieskum mal prebehnúť v mesiaci máj 2017. Základný súbor bol uzatvorený 3. mája 2017, kedy boli zverejnené štatistiky uchádzačov o zamestnanie Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny za mesiac apríl 2017. Na základe základného súboru sme prostredníctvom jednostupňového výberu, ktorý patrí medzi základné spôsoby náhodného, teda pravdepodobnostného výberu, určili výberový/reprezentatívny súbor (n), ktorý je zmenšeninou základného súboru. Nakoľko cieľom skúmania je komparácia príčin nezamestnanosti v 2 okresoch, ako základný súbor sme zvolili súčet počtu uchádzačov o zamestnanie v obidvoch

51 hodnotených okresoch a následne sme výberový súbor rozdelili na 2 polovice, aby sa zvýšila objektívnosť získaných údajov a teda, aby výberový súbor tvoril rovnaký počet respondentov v obidvoch hodnotených okresoch. Veľkosť výberového súboru sme určili na základe nasledovného vzorca: N n = 1 + N. (e2) pričom: n = veľkosť reprezentatívneho (výberového) súboru N = veľkosť základného súboru (počet uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad a v okrese Kežmarok za mesiac apríl 2017 – Kežmarok 7 366 uchádzačov, Poprad 5 206 uchádzačov) e = prípustné rozpätie chýb (štandardne sa udáva hodnota ± 5 %) Po dosadení údajov do vzorca sme dostali veľkosť výberového súboru, ktorý tvoril 388 respondentov zo základného súboru:

푵 ퟏퟐ ퟓퟕퟐ ퟏퟐ ퟓퟕퟐ 풏 = = = = ퟑퟖퟕ, ퟕퟖ =̇ ퟑퟖퟖ ퟏ + 푵. (풆ퟐ) ퟏ + ퟏퟐ ퟓퟕퟐ. (ퟎ, ퟎퟓퟐ) ퟑퟐ, ퟒퟑ

Veľkosť výberového súboru sme rozdelili na 2 časti, teda po 194 respondentov pre každý z hodnotených okresov. Pred realizáciou výskumu sme telefonicky oslovili vedenie Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v daných okresoch, so žiadosťou o zrealizovanie výskumu. Po kladnom vyjadrení vedenia sme následne oslovili pracovníkov oddelení Služieb zamestnanosti a požiadali ich o pomoc pri zbere údajov k výskumu. Výskum prebiehal od 10. mája 2016 do 31. mája 2017. Počas tohto obdobia pracovníci oddelení Služieb zamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v okresoch Poprad a Kežmarok priebežne oslovovali uchádzačov o zamestnanie so žiadosťou o vyplnenie dotazníka. Do každého okresu bolo distribuovaných 194 dotazníkov a na konci obdobia výskumu sa z okresu Poprad vrátilo 186 vyplnených dotazníkov a z okresu Kežmarok 192 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 97 % návratnosť dotazníkov.

Charakteristiku výberového súboru podľa jednotlivých demografických charakteristík (pohlavie, vek, vzdelanie) prezentujeme v nasledovných tabuľkách.

Tabuľka 2 Podiel respondentov podľa pohlavia Poprad Kežmarok Pohlavie abs. číslo % abs. číslo % žena 97 52 102 53 muž 89 48 90 47 Spolu 186 100 192 100 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky vyplýva, že podiel respondentov v obidvoch hodnotených okresoch je približne rovnaký. V okrese Poprad sa výskumu zúčastnilo 52 % žien a 48 % mužov a v okrese Kežmarok 53 % žien a 47 % mužov.

Tabuľka 3 Podiel respondentov podľa veku Poprad Kežmarok Veková kategória abs. číslo % abs. číslo % do 20 rokov 16 9 9 5 21-24 rokov 28 15 31 16 25-29 rokov 26 14 18 9 30-34 rokov 22 12 17 8 35-39 rokov 29 16 37 19 40-44 rokov 12 6 21 12 45-49 rokov 20 11 26 14 50-54 rokov 17 9 14 8 55-59 rokov 13 6 11 5 60 a viac rokov 3 2 8 4 Spolu 186 100 192 100 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že v okrese Poprad sa výskumu zúčastnili v najvyššej miere uchádzači o zamestnanie vo veku od 35-39 rokov (16 %), 21-24 rokov (15 %) a 25-29 rokov (14 %). V okrese Kežmarok sa výskumu zúčastnili v najvyššej miere uchádzači o zamestnanie vo veku 35-39 rokov (19 %), 21-24 rokov (16 %) a 45-49 rokov (14 %).

Tabuľka 4 Podiel respondentov podľa vzdelania Poprad Kežmarok Vzdelanie abs. číslo % abs. číslo % neukončené základné vzdelanie 3 2 24 12 základné vzdelanie 36 19 59 31 nižšie stredné vzdelanie 9 5 6 4 stredné odborné vzdelanie 42 23 36 18 úplné stredné odborné vzdelanie 51 27 21 11

úplné stredné odborné vzdelanie 6 3 17 9 všeobecné vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa 14 8 7 4 vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa 25 13 22 11 Spolu 186 100 192 100 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky vyplýva, že v okrese Poprad sa výskumu zúčastnili v najväčšej miere uchádzači o zamestnanie s úplným stredným odborným vzdelaním (27 %), stredným odborným vzdelaním (23 %), základným vzdelaním (19 %) a vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa (13 %). V okrese Kežmarok sa výskumu zúčastnili v najväčšej miere respondenti so základným vzdelaním (31 %), stredným odborným vzdelaním (18 %) a neukončeným vzdelaním (12 %).

2.5.2 Formulácia hypotéz

Hlavným cieľom výskumu bolo identifikovať faktory nezamestnanosti a ich príčiny v okrese Poprad a následne urobiť komparáciu zisteného stavu s okresom Kežmarok. Na základe preštudovanej odbornej literatúry a stanoveného cieľa výskumu sme definovali výskumné otázky, od ktorých boli následne odvodené a formulované hypotézy. Hypotézu považujeme za predpoklad alebo výrok, týkajúci sa výskumného súboru. Overovanie hypotéz spočíva v testovaní správnosti predpokladu na základe náhodného výberu. Základnú

(nulovú), ktorú označujeme H1-0 staviame oproti alternatívnej hypotéze H1-a, ktorá predstavuje druhú možnosť, nad ktorou uvažujeme v prípade, ak H1-0 neplatí. Formulácia nulovej hypotézy predstavuje zhodnotenie vzťahu medzi premennými a vyjadruje tak nezávislosť premenných. Formulácia alternatívnej hypotézy nemusí byť jednoduchou negáciou nulovej hypotézy a môže v sebe zahŕňať iba určitú časť možností, ktoré prichádzajú v prípade, ak nulová hypotéza neplatí. Pravdepodobnosť alternatívnej hypotézy sa dokazuje vždy nepriamo tak, že sa preukáže

54 nepravdepodobnosť nulovej hypotézy, čím je alternatíva jediná zostávajúcu a tak pravdepodobná. Alternatívna hypotéza najčastejšie vyjadruje závislosť premenných a teda väčšinou je zámerom dokázať pravdivosť tejto hypotézy (Rimarčík, 2007). Pre účely výskumu diplomovej práce sme formulovali nasledovné výskumné otázky a výskumné hypotézy:

Výskumná otázka č. 1: Existuje závislosť medzi úrovňou dosiahnutého vzdelania a dĺžkou nepretržitej nezamestnanosti?

H1-0 Ľudia s nižším vzdelaním nie sú dlhodobejšie nezamestnaní ako ľudia s vyšším vzdelaním.

H1-a Ľudia s nižším vzdelaním sú dlhodobejšie nezamestnaní ako ľudia s vyšším vzdelaním.

Pri overovaní hypotézy sme sledovali závislosť nasledovných premenných:  závislá premenná: najvyššie dosiahnuté vzdelanie uchádzačov o zamestnanie  nezávislá premenná: dĺžka nepretržitej nezamestnanosti uchádzačov o zamestnanie

Výskumná otázka č. 2: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska pohlavia?

H2-0 Ženy nie sú nezamestnané z odlišných príčin ako muži.

H2-a Ženy sú nezamestnané z odlišných príčin ako muži.

Pri overovaní hypotézy sme sledovali závislosť nasledovných premenných:  závislá premenná: pohlavie uchádzačov o zamestnanie  nezávislá premenná: názor uchádzačov o zamestnanie na príčiny ich nezamestnanosti

Výskumná otázka č. 3: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska veku?

H3-0 Ľudia vyšších vekových kategórií nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií.

H3-a Ľudia vyšších vekových kategórií sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií.

Pri overovaní hypotézy sme sledovali závislosť nasledovných premenných:  závislá premenná: vek uchádzačov o zamestnanie  nezávislá premenná: názor uchádzačov o zamestnanie na príčiny ich nezamestnanosti

Výskumná otázka č. 4: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska vzdelania?

H4-0 Ľudia s vyšším vzdelaním nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia s nižším vzdelaním.

H4-a Ľudia s vyšším vzdelaním sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia s nižším vzdelaním.

Pri overovaní hypotézy sme sledovali závislosť nasledovných premenných:  závislá premenná: vzdelanie uchádzačov o zamestnanie  nezávislá premenná: názor uchádzačov o zamestnanie na príčiny ich nezamestnanosti

2.5.3 Deskriptívna analýza

Výsledky výskumu sme vyhodnotili pomocou deskriptívnej štatistiky a následne prezentovali prostredníctvom tabuliek (abs. čísla, percentuálne vyjadrenie) a grafov (percentuálne vyjadrenie). Demografické charakteristiky (pohlavie, vek, vzdelanie) sú vyhodnotené a prezentované v kapitole 2.5.1.

Tabuľka 5 Dĺžka nepretržitej nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok Dĺžka Poprad Kežmarok nepretržitej abs. číslo % abs. číslo % nezamestnanosti do 6 mesiacov 29 16 12 6

viac ako 6 32 17 21 11 mesiacov viac ako 12 24 13 46 24 mesiacov viac ako 18 44 24 51 27 mesiacov viac ako 24 21 11 33 17 mesiacov viac ako 36 36 19 29 15 mesiacov Spolu 186 100 192 100

Zdroj: Vlastné spracovanie

30% 27% 24% 24% 25%

19% 20% 17% 17% 16% 15% 15% 13% 11% 11%

10% 6%

0% do 6 mesiacov viac ako 6 viac ako 12 viac ako 18 viac ako 24 viac ako 36 mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov

Poprad Kežmarok

Graf 17 Dĺžka nepretržitej nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok Zdroj: Vlastné spracovanie

Z uvedenej tabuľky a grafu je zrejmé, že v okrese Poprad je najviac respondentov nepretržité nezamestnaných viac ako 18 mesiacov (24 %). 19 % respondentov je nepretržite nezamestnaných viac ako 36 mesiacov, 17 % respondentov viac ako 6 mesiacov a 16 % respondentov do 6 mesiacov. Viac ako 12 mesiacov je v okrese Poprad nepretržite nezamestnaných 13 % respondentov a viac ako 24 mesiacov 11 % respondentov. V okrese Kežmarok je najviac respondentov nepretržite nezamestnaných rovnako ako v okrese Poprad, viac ako 18 mesiacov (27 %). 24 % respondentov je nepretržite nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, 17 % respondentov viac ako 24 mesiacov a 15 % respondentov viac ako 36 mesiacov. Viac ako 6 mesiacov je v okrese Kežmarok nepretržite nezamestnaných 11 % respondentov a do 6 mesiacov 6 % respondentov. Z uvedených zistení vyplýva, že v okrese Poprad a rovnako aj v okrese Kežmarok je pomerne veľká časť evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa zúčastnili výskumu, dlhodobo nezamestnaná. Z celkového počtu respondentov je v okrese Poprad viac ako 12 mesiacov nepretržite nezamestnaných 125 (67 % z celkového počtu respondentov) uchádzačov o zamestnanie a v okrese Kežmarok 159 respondentov (83 % z celkového počtu respondentov). Z toho vyplýva, že v okrese Kežmarok je percentuálne väčší počet ľudí nepretržite nezamestnaných viac ako 12 mesiacov ako v okrese Poprad (rozdiel 16 %).

Tabuľka 6 Príčiny nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok Poprad Kežmarok

Hlavná príčina nezamestnanosti abs. abs. % % číslo číslo

nemám dostačujúce vzdelanie 43 24 31 15

príliš vysoký vek 8 4 3 2

príliš nízky vek – nedostatok pracovných 3 2 5 3 skúseností (absolvent)

zdravotné znevýhodnenie 8 4 0 0

som žena starajúca sa o neplnoleté 7 4 19 10 dieťa/deti

etnická príslušnosť (národnostná menšina) 17 9 22 11 - predsudky

minulá trestanosť, alkoholizmus, sociálny 0 0 8 4 pôvod - predsudky

práca, ktorá je ponúkaná je málo platená 19 10 3 2

práca, ktorá je ponúkaná nesúvisí s mojim 3 2 5 3 vzdelaním

práca, ktorá je ponúkaná ma nenapĺňa 6 3 3 2

Práca, ktorá je ponúkaná mi nevyhovuje (smeny, pracovný čas, pracovné 12 6 17 9 podmienky a podobne)

v okolí je málo pracovných príležitostí 52 28 61 31

nie som ochotná/ý do práce dochádzať 8 4 15 8 väčšiu vzdialenosť

Spolu 186 100 192 100

Zdroj: Vlastné spracovanie

15% nedostatočné vzdelanie 24% 2% príliš nízky vek 4% 3% príliš vysoký vek 2% 0% zdravotné znevýhodnenie 4% 10% žena starajúca sa o neplnoleté dieťa/deti 4% 11% etnická príslušnosť 9% 4% minulá trestanosť, alkoholizmus, sociálny pôvod 0% 2% ponúkaná práca nesúvisiaca so vzdelaním 10% 3% nízky plat ponúkanej práce 2% 2% nenapĺňajúca ponúkaná práca 3% 9% nevyhovujúca ponúkaná práca 6% 31% málo pracovných príležitostí v okolí 28% 8% neochota dochádzať 4%

0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35%

Kežmarok Poprad

Graf 18 Príčiny nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky a grafu vyplýva, že najviac respondentov z okresu Poprad za hlavnú príčinu ich nezamestnanosti považujú nedostatok pracovných príležitostí v okolí (28 %). Druhou najviac uvádzanou príčinou je nedostatočné vzdelanie (24 %). 10 % respondentov sa vyjadrilo, že práca, ktorá im je ponúkaná je málo platená. 9 % respondentov považuje za hlavnú príčinu ich nezamestnanosti etnickú príslušnosť – predsudky. Ostatné príčiny uvádzal nízky počet respondentov. Respondenti z okresu Kežmarok za hlavnú príčinu ich nezamestnanosti považujú rovnako ako respondenti z okresu Poprad nedostatok pracovných príležitostí v okolí (31 %). 15 % respondentov považuje za hlavnú príčinu nezamestnanosti nedostatočné vzdelanie. 11 % respondentov uviedlo ako hlavnú príčinu nezamestnanosti etnickú príslušnosť – predsudky a 10 % respondentov, žien sa vyjadrilo, že príčinou ich nezamestnanosti je starostlivosť

59 o neplnoleté dieťa/deti. 9 % respondentov uviedlo, že práca, ktorá im je ponúkaná im nevyhovuje (smeny, pracovný čas, pracovné podmienky a podobne). Ostatné príčiny uvádzal nízky počet respondentov. Na základe uvedených zistení možno povedať, že hlavné príčiny nezamestnanosti v okrese Poprad sú takmer identické s príčinami nezamestnanosti v okrese Kežmarok.

2.5.4 Induktívna štatistika

Hypotézy sme testovali klasickým dvojvýberovým t-testom. Vzhľadom na formulované hypotézy sme testované súbory, ktoré pozostávali z viac ako 2 kategórií, rozdelili na 2 súbory nasledovne:  vek: nižšia veková kategória: do 20 rokov až 35-39 rokov, vyššia veková kategória: 40-44 rokov až 60 a viac rokov  vzdelanie: nižšie vzdelanie: neukončené základné vzdelanie, základné vzdelanie, nižšie stredné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, vyššie vzdelanie: úplné stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa Závery testovania:  ak p-hodnota je menšia ako hladina významnosti 0,05, zamietame nulovú hypotézu

(H0) a prijímame alternatívnu hypotézu Ha: štatisticky významný rozdiel

 ak p-hodnota je väčšia ako hladina významnosti 0,05, nulovú hypotézu H0 nemôžeme zamietnuť a teda predpokladáme, že platí: štatisticky nevýznamný rozdiel Induktívna štatistika bola realizovaná pomocou programu MS Excel 2016 s použitím matematicko-štatistických funkcií programu – analýza dát (dvojvýberový F-test pre rozptyl, dvojvýberový t-test nerovnosti rozptylov, dvojvýberový t-test rovnosti rozptylov). Výsledky testovania prezentujeme v tabuľkách, jednotlivo pre okres Poprad a okres Kežmarok, pričom záverečné hodnoty navzájom komparujeme. Tabuľky obsahujú niekoľko štatistických údajov. Rozptyl nám udáva hodnotu rozptylu sledovanej veličiny v obidvoch súboroch. V riadku pozorovanie je uvedené, koľko osôb bolo zaradených do jednotlivých súborov. Položka rozdiel udáva počet stupňov voľnosti. Ďalej tabuľky obsahujú hodnotu testového kritéria t Stat, čo je dosiahnutá hladina rovnosti významnosti P (1) pre jednostranný test a kritická hodnota t krit pre jednostranný test (1). Vzhľadom k obojstrannej formulácii alternatívnej hypotézy nás zaujíma hladina dosiahnutej významnosti pre obojstranný test P (2).

Výskumná otázka č. 1: Existuje závislosť medzi úrovňou dosiahnutého vzdelania a dĺžkou nepretržitej nezamestnanosti?

H1-0 Ľudia s nižším vzdelaním nie sú dlhodobejšie nezamestnaní ako ľudia s vyšším vzdelaním.

H1-a Ľudia s nižším vzdelaním sú dlhodobejšie nezamestnaní ako ľudia s vyšším vzdelaním.

Hypotéza 1 – okres Poprad Tabuľka 7 Štatistické overenie hypotézy 1 – okres Poprad Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 3,399 2,311 Pozorovanie 89 97 Rozdiel 184 t Stat -1,606 P (T < = t) (1) 0,059 t krit (1) 1,653 P (T < = t) (2) 0,109 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Hypotéza 1 – okres Kežmarok Tabuľka 8 Štatistické overenie hypotézy 1 – okres Kežmarok Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 1,770 2,424 Pozorovanie 128 64 Rozdiel 190 t Stat 1,230 P (T < = t) (1) 0,109 t krit (1) 1,652 P (T < = t) (2) 0,219 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H1-0. Hypotéza H1-0 pre testovanie v okrese Kežmarok platí – štatisticky nevýznamný rozdiel. Výsledky testovania nepreukázali rozdiely medzi okresmi Poprad a Kežmarok Testovanie hypotézy 1 pre okres Poprad a Kežmarok potvrdilo, že ľudia s nižším vzdelaním nie sú nezamestnaní dlhodobejšie ako ľudia s vyšším vzdelaním.

Výskumná otázka č. 2: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska pohlavia?

H2-0 Ženy nie sú nezamestnané z odlišných príčin ako muži.

H2-a Ženy sú nezamestnané z odlišných príčin ako muži.

Hypotéza 2 – okres Poprad Tabuľka 9 Štatistické overenie hypotézy 2 – okres Poprad Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 14,756 17,988 pozorovanie 97 89 Rozdiel 184 t Stat 2,332 P (T < = t) (1) 0,010 t krit (1) 1,653 P (T < = t) (2) 0,020 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Na základe údajov z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je menšia ako stanovená hladina 0,05 a preto oprávnene zamietame nulovú hypotézu H2-0. H2-0 pre okres

Poprad neplatí a prijímame alternatívnu hypotézu H2-a – štatisticky významný rozdiel.

Hypotéza 2 – okres Kežmarok Tabuľka 10 Štatistické overenie hypotézy 2 – okres Kežmarok Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 15,204 19,820 Pozorovanie 102 90 Rozdiel 190 t Stat 1,322 P (T < = t) (1) 0,093 t krit (1) 1,652 P (T < = t) (2) 0,187 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H2-0. Hypotéza H2-0 pre testovanie v okrese Kežmarok platí – štatisticky nevýznamný rozdiel. Výsledky testovania preukázali rozdiely medzi okresmi Poprad a Kežmarok Testovanie hypotézy 2 pre okres Poprad potvrdilo, že medzi mužmi a ženami sú rozdiely v príčinách nezamestnanosti. Testovanie v okrese Kežmarok potvrdilo, že medzi mužmi a ženami nie sú rozdiely v príčinách nezamestnanosti.

Výskumná otázka č. 3: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska veku?

H3-0 Ľudia vyšších vekových kategórií nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií.

H3-a Ľudia vyšších vekových kategórií sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií.

Hypotéza 3 – okres Poprad Tabuľka 11 Štatistické overenie hypotézy 3 – okres Poprad Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 12,416 7,506 pozorovanie 122 64 Rozdiel 184 t Stat 10,254 P (T < = t) (1) 4,182 t krit (1) 1,653 P (T < = t) (2) 8,365 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je podstatne vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H3-0. Hypotéza H3-0 pre testovanie v okrese Poprad platí – štatisticky nevýznamný rozdiel.

Hypotéza 3 - okres Kežmarok Tabuľka 12 Štatistické overenie hypotézy 3 – okres Kežmarok Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 17,137 13,923 Pozorovanie 112 80 Rozdiel 190 t Stat 1,460 P (T < = t) (1) 0,072 t krit (1) 1,652 P (T < = t) (2) 0,145 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H3-0. Hypotéza H3-0 pre testovanie v okrese Kežmarok platí – štatisticky nevýznamný rozdiel.

Výsledky testovania nepreukázali rozdiely medzi okresmi Poprad a Kežmarok Testovanie hypotézy 3 pre okres Poprad a Kežmarok potvrdilo, že ľudia vyšších vekových kategórií nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií.

Výskumná otázka č. 4: Existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska vzdelania?

H4-0 Ľudia s vyšším vzdelaním nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia s nižším vzdelaním.

H4-a Ľudia s vyšším vzdelaním sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia s nižším vzdelaním.

Hypotéza 4 – okres Poprad Tabuľka 13 Štatistické overenie hypotézy 4 – okres Poprad Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 15,248 19,303 pozorovanie 90 96 Rozdiel 184 t Stat -0,131 P (T < = t) (1) 0,447 t krit (1) 1,653 P (T < = t) (2) 0,895 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je podstatne vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H4-0. Hypotéza H4-0 pre testovanie v okrese Poprad platí – štatisticky nevýznamný rozdiel.

Hypotéza 4 – okres Kežmarok Tabuľka 14 Štatistické overenie hypotézy 4 – okres Kežmarok Hodnota Súbor 1 Súbor 2 Rozptyl 11,864 14,985 Pozorovanie 125 67 Rozdiel 190 t Stat 6,521 P (T < = t) (1) 3,066 t krit (1) 1,652 P (T < = t) (2) 6,132 t krit (2) 1,972 Zdroj: Vlastné spracovanie

Z tabuľky je zrejmé, že dosiahnutá hodnota signifikancie je vyššia ako stanovená hladina 0,05 a teda nemožno zamietnuť nulovú hypotézu H4-0. Hypotéza H4-0 pre testovanie v okrese Kežmarok platí – štatisticky nevýznamný rozdiel. Výsledky testovania nepreukázali rozdiely medzi okresmi Poprad a Kežmarok Testovanie hypotézy 4 pre okres Poprad a Kežmarok potvrdilo, že ľudia s vyšším vzdelaním nie sú nezamestnaní z odlišných príčiny ako ľudia s nižším vzdelaním.

3 VÝSLEDKY

Nasledujúce kapitoly obsahujú vyhodnotenie výsledkov práce a odporúčania pre prax v súvislosti so znižovaním stavu nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok, ktoré vyplynuli z výsledkov skúmania.

3.1 Zhodnotenie výsledkov práce

Analýza preukázala, že okres Poprad má významné postavenie v hospodárstve Prešovského kraja, pričom najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú strojársky, textilný a chemický priemysel. Okres má tiež veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. V okrese pôsobí 12 významných podnikov, ktoré zamestnávajú pomerne veľký počet zamestnancov nielen z popradského okresu. V okrese Kežmarok majú najpočetnejšie zastúpenie podniky z oblasti ostatných služieb, obchodu a dopravy. V menšej miere sú zastúpené podniky z priemyslu stavebníctva a poľnohospodárstva. V okrese je celkový deficit pracovných miest a pôsobí tu len 8 významnejších podnikov, ktoré však zamestnávajú podstatne menší počet ľudí ako významné podniky okresu Poprad. Okres Kežmarok patrí k najmenej rozvinutým okresom v Prešovskom kraji. Vývoj miery nezamestnanosti mal v obidvoch sledovaných okresoch v období od decembra 2016 do apríla 2017 klesajúcu tendenciu. Napriek tomu je však miera nezamestnanosti v okrese Kežmarok podstatne vyššia ako v okrese Poprad (apríl 2017 – rozdiel 12,76 %). Okres Poprad má najnižšiu mieru nezamestnanosti a okres Kežmarok najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi okresov Prešovského kraja. Počet evidovaných uchádzačov sa v okrese Poprad a Kežmarok líši. V pomere k počtu obyvateľom jednotlivých okresov možno povedať, že rozdiely sú značné. Počet obyvateľov v okrese Poprad bol 31.12.2016 104 596 a počet evidovaných nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie v tomto mesiaci 5 768. Do apríla 2017 počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad poklesol na 5 206. Počet obyvateľov okresu Kežmarok k 31.12.2016 bol 73 756 a počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie bol v tomto mesiaci 7 664. Do apríla 2017 počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok poklesol na 7 366. Tento stav je však stále podstatné vyšší ako v okrese Poprad. Vysoká nezamestnanosť v okrese Kežmarok môže súvisieť s nedostatočnou rozvinutosťou okresu. V okrese je celkovo nedostatok pracovných príležitostí a prešovský kraj sa vo

67 všeobecnosti vyznačuje ako kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku (viď kapitola 1.5). Vyššiu úroveň miery nezamestnanosti môže čiastočne spôsobovať aj národnostné rozloženie obyvateľstva v okresoch. V okrese Poprad tvorí 3,2 % obyvateľstvo rómskej populácie, pričom v okrese Kežmarok je to 8,8 %. Rómska národnostná menšina je vo všeobecnosti na Slovensku diskriminovaná na trhu práce a je ťažko uplatniteľná aj v rozvinutejších regiónoch Slovenska. Zaujímavým zistením tiež bolo, že pomerne veľká časť nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad a Kežmarok v sledovaných mesiacov má nízke vzdelanie. V okrese Poprad bolo v decembri 2016 evidovaných 120 uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a 2 348 s ukončeným základným vzdelaním. V apríli 2017 bolo v okrese Poprad evidovaných 123 uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a 2 125 uchádzačov o zamestnanie s ukončeným základným vzdelaním. Počet uchádzačov s neukončeným základným vzdelaním a ukončeným základným vzdelaním je v okrese Kežmarok v porovnaní s okresom Poprad podstatne vyšší. V okrese Kežmarok bolo v decembri 2016 evidovaných 1 374 uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a 3 149 uchádzačov o zamestnanie s ukončeným základným vzdelaním. V apríli 2017 bolo v okrese Kežmarok evidovaných 1 328 uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a 3 052 uchádzačov o zamestnanie so základným vzdelaním, teda tento stav oproti decembru 2016 mierne poklesol. V porovnaní s počtom obyvateľov v komparovaných okresoch však možno povedať, že v okrese Kežmarok je v porovnaní s okresom Poprad značne nižšia úroveň vzdelania obyvateľov. Z hľadiska veku neboli zistené v okrese Poprad a Kežmarok významné rozdiely. Prevažnú časť evidovaných uchádzačov o zamestnanie v oboch okresoch tvorili v sledovaných mesiacoch ľudia vo veku od 21 do 59 rokov, teda ľudia v produktívnom veku, ktorí sú dôležitým faktorom hospodárstva každej krajiny. Je preto zrejmé, že v okresoch je neefektívne využitá pracovná sila. Nevyužitie pracovnej sily môže súvisieť s nedostatkom voľných pracovných miest, ale tiež s nedostatočnou kvalifikáciou uchádzačov o zamestnanie, čo sa potvrdilo vyjadreniami pracovníkov oddelení Služieb zamestnanosti Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v obidvoch sledovaných okresoch. Dopytovaní pracovníci sa vyjadrili, že voľné pracovné pozície sa problematicky obsadzujú, nakoľko len malé percento evidovaných uchádzačov o zamestnanie spĺňa kvalifikačné podmienky na výkon daných profesií. Rozdiely boli zistené aj v rozložení uchádzačov o zamestnanie z hľadiska veku. V oboch okresoch mali v sledovaných mesiacoch väčšie zastúpenie muži. V okrese Poprad bolo

68 v decembri 2016 evidovaných o 412 viac mužov ako žien a v apríli 2017 to bolo o 226 mužov viac ako žien. V okrese Kežmarok bolo v decembri 2016 evidovaných o 688 viac mužov ako žien a v apríli 2017 to bolo o 474 mužov viac ako žien. Vyššie spomínané rozdiely vo vzdelanostnej úrovni uchádzačov o zamestnanie v okresoch Poprad a Kežmarok sa potvrdili aj výsledkami výskumu zrealizovaného medzi uchádzačmi o zamestnanie evidovanými Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v mesiaci máj 2017. V rámci okresu Poprad sa výskumu zúčastnili 2 % uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním, pričom v okrese Kežmarok to bolo až 12 % uchádzačov o zamestnanie. V okrese Poprad sa výskumu zúčastnilo 19 % uchádzačov o zamestnanie s ukončeným základným vzdelaním, pričom v okrese Kežmarok to bolo až 31 % uchádzačov o zamestnanie. Naopak v súvislosti s vyšším vzdelaním sa v okrese Kežmarok výskumu zúčastnilo menej uchádzačov o zamestnanie ako v okrese Poprad (úplné stredné odborné vzdelanie: Poprad 27 %, Kežmarok 21 %; vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa: Poprad 8 %, Kežmarok 4%; vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa: Poprad 13 %, Kežmarok 11 %). Výskum preukázal rozdiely v dĺžke nepretržitej nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok. V okrese Poprad je viac ako 12 mesiacov nepretržite nezamestnaných 13 % respondentov, pričom v okrese Kežmarok je to 24 %. Viac ako 18 mesiacov je v okrese Poprad nepretržite nezamestnaných 24 % respondentov, pričom v okrese Kežmarok je to 27 %. Viac ako 24 mesiacov je v okrese Poprad nepretržite nezamestnaných 11 % respondentov, pričom v okrese Kežmarok je to 17 %. Naopak, v okrese Poprad je viac ako 36 mesiacov nezamestnaných 19 % uchádzačov o zamestnanie, pričom v okrese Kežmarok je to 15 %. Rozdiely boli zistené aj v kratšej dĺžke nepretržitej nezamestnanosti. Do 6 mesiacov je v okrese Poprad nepretržite nezamestnaných 16 % respondentov, pričom v okrese Kežmarok to je 6 %. Viac ako 6 mesiacov je v okrese Poprad nezamestnaných 17 % respondentov, pričom v okrese Kežmarok to je 11 %. Napriek niektorým rozdielnostiam však možno povedať, že v okrese Kežmarok je viac dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie ako v okrese Poprad. Zaujímavé zistenia tiež boli zaznamenané v súvislosti s príčinami nezamestnanosti dopytovaných respondentov. Respondenti z obidvoch hodnotených okresov ako najčastejšiu príčinu nezamestnanosti uvádzali málo pracovných príležitostí v okolí (okres Poprad 28 %, okres Kežmarok 31 %). Druhou najčastejšie uvádzanou príčinou nezamestnanosti je nedostatočné vzdelanie (okres Poprad 43 %, okres Kežmarok 15 %). 11 % respondentov z okresu Kežmarok uviedlo, že príčinou ich nezamestnanosti je etnická príslušnosť, teda predsudky, pričom v okrese Poprad to bolo 9 % respondentov. 10 % respondentov v okrese

Poprad ako jednu z najčastejších príčin nezamestnanosti uviedlo, že práca, ktorá im je ponúkaná je málo platená, pričom v okrese Kežmarok to boli len 2 % respondentov. Naopak, v okrese Kežmarok 10 % respondentov uviedlo, že príčinou ich nezamestnanosti je starostlivosť o neplnoleté dieťa/deti, pričom v okrese Poprad túto príčinu uviedli len 4 % respondentov. V okrese Poprad žiaden respondent neuviedol, že príčinou jeho nezamestnanosti je minulá trestanosť, alkoholizmus alebo sociálny pôvod, pričom v okrese Kežmarok tento dôvod uviedli 4 % respondentov. Zvyšné príčiny nezamestnanosti boli uvádzané v menšom počte. Na základe uvedených zistení možno povedať, že príčiny nezamestnanosti z pohľadu uchádzačov o zamestnanie sú v okrese Poprad takmer identické s príčinami nezamestnanosti v okrese Kežmarok. Rozdiely boli zaznamenané len v menšej miere a mohli byť spôsobené náhodnosťou výberu výskumnej vzorky. Pre účely výskumu diplomovej práce sme testovali hypotézy, ktorými sme overovali, či úroveň vzdelania má súvis s dobou nepretržitej nezamestnanosti a či pohlavie, vek a vzdelanie majú vplyv na príčiny nezamestnanosti, pričom sme skúmali rozdiely početností skúmaných hodnôt. Výsledky testovania preukázali, že neexistuje závislosť medzi úrovňou dosiahnutého vzdelania a dĺžkou nepretržitej nezamestnanosti, nakoľko sa potvrdilo, že v okrese Poprad aj v okrese Kežmarok ľudia s nižším vzdelaním nie sú dlhodobejšie nezamestnaní ako ľudia s vyšším vzdelaním, teda bol zistený štatisticky nevýznamný rozdiel. Testovanie ďalej preukázalo, že existujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska pohlavia, ale toto tvrdenie sa potvrdilo len v prípade okresu Poprad, čo mohlo byť spôsobené náhodnosťou výberu výskumnej vzorky a tiež hodnotovou orientáciou a osobnými preferenciami respondentov. V okrese Kežmarok sa nepotvrdilo, že ženy sú nezamestnané z odlišných príčin ako muži. V súvislosti s testovaním rozdielov medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska veku testovanie preukázalo, že neexistujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska veku, nakoľko sa potvrdilo, že v okrese Poprad aj v okrese Kežmarok ľudia vyšších vekových kategórií nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia nižších vekových kategórií, teda bol zistený štatisticky nevýznamný rozdiel. V rámci testovania existencie rozdielov medzi príčinami vzdelania z hľadiska vzdelania testovanie preukázalo, že neexistujú rozdiely medzi príčinami nezamestnanosti z hľadiska vzdelania, nakoľko sa potvrdilo, že v okrese Poprad aj v okrese Kežmarok ľudia s vyšším vzdelaním nie sú nezamestnaní z odlišných príčin ako ľudia s nižším vzdelaním, teda bol zistený štatisticky nevýznamný rozdiel.

Na základe výsledkov analýzy trhu práce a stavu nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok a na základe výsledkov výskumu možno identifikované hlavné faktory a príčiny nezamestnanosti v hodnotených okresoch zhrnúť do niekoľkých najzávažnejších. Za najpodstatnejšiu príčinu nezamestnanosti považujeme nízku úroveň vzdelania, vysoký počet uchádzačov o zamestnanie s neukončeným základným vzdelaním a s ukončeným základným vzdelaním, pričom okres Kežmarok vykazuje podstatne vyšší počet nezamestnaných s nízkou úrovňou vzdelania ako okres Poprad. Ďalšou príčinou nezamestnanosti je málo pracovných príležitostí, nízky počet významných zamestnávateľov (Poprad 12 podnikov, Kežmarok 8 podnikov), Kežmarok – najmenej rozvinutý okres Prešovského kraja a geografická poloha: Prešovský kraj – kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov Slovenskej republiky (okres Poprad, okres Kežmarok). Na mieru nezamestnanosti má značný vplyv aj dlhodobá nezamestnanosť, ktorá znižuje možnosti uplatnenia sa na trhu práce (okres Poprad, okres Kežmarok),pričom okres Kežmarok eviduje percentuálne vyšší počet dlhodobo nezamestnaných ako okres Poprad (viac ako 12 mesiacov: okres Poprad 13 %, okres Kežmarok 24 %, viac ako 18 mesiacov: okres Poprad 24 %, okres Kežmarok 27 %, viac ako 24 mesiacov: okres Poprad 11 %, okres Kežmarok 17 %) a tiež etnická príslušnosť obyvateľstva (okres Poprad, okres Kežmarok), pričom v okrese Kežmarok žije vyššie percento obyvateľov národnostných menšín.

3.2 Odporúčania pre prax v súvislosti so znižovaním stavu nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok

Na základe výsledkov diplomovej práce v súvislosti so znižovaním nezamestnanosti v hodnotených okresoch navrhujeme predovšetkým zvýšiť úroveň vzdelávania: prepojenie stredného odborného vzdelávania s potrebami zamestnávateľov (duálny systém vzdelávania), zapojenie vysokých škôl do aktívnej spolupráce so súkromným sektorom, prispôsobenie vzdelávania potrebám vedomostnej ekonomiky, vzdelávanie najmä v oblasti cudzích jazykov, komunikačných kompetencií, počítačových a administratívnych zručností a podobne, podpora cezhraničnej spolupráce (budovanie cezhraničnej pracovnej mobility), podpora projektov v oblasti vedy, výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov, zvýšiť úroveň rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie: povinná rekvalifikácia a vzdelávanie dlhodobo nezamestnaných (viac ako 12 mesiacov nepretržitej nezamestnanosti). Ďalej navrhujeme podporovať hospodársky rozvoj regiónu: podpora tvorby pracovných miest,

71 finančná podpora na vznik nových podnikateľských subjektov, finančná podpora existujúcich podnikateľských subjektov (napríklad dotácie pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných alebo zdravotne znevýhodnených a podobne), čerpanie dotácií z eurofondov na rozvoj priemyslu a cestovného ruchu, prilákanie nových zamestnávateľov formou projektov zameraných na vyzdvihnutie výhod regiónu a zvýšiť príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť po splnení určitých podmienok (napríklad absolvovanie rekvalifikačného kurzu na výkon činnosti a podobne). Ďalším dôležitým odporúčaním je zvýšiť úroveň informovanosti uchádzačov o zamestnanie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vzdelávania prostredníctvom Ústredia sociálnych vecí a rodiny (besedy, prezentácie a podobne), ale aj formou zasielania informačných e-mailov, letákov alebo prostredníctvom regionálnej televízie. V neposlednej rade je dôležité zvýšiť kontrolu v súvislosti s porušovaním antidiskriminačného zákona predovšetkým v súvislosti so zamestnávaním mladých ľudí, starších ľudí, ženy a občanov národnostným menšín – spolupráca s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Je zrejmé, že k riešeniu problematiky nezamestnanosti je potrebné pristupovať komplexne. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať predovšetkým zvýšeniu výkonnosti ekonomiky krajiny, podpore prílevu investícií do problémových regiónov, akými sú napríklad hodnotené okresy Poprad a Kežmarok, reforme vzdelávacieho systému, daňového systému a systému verejných financií, zvýšeniu regionálnej a profesijnej mobility pracovnej sily, podpore malého a stredného podnikania, pomeru pracovných síl a sociálnych príjmov a politickej stabilite.

ZÁVER

V diplomovej práci sme sa venovali problematike príčin nezamestnanosti v okrese Poprad, pričom sme výsledky skúmania komparovali s okresom Kežmarok. Nezamestnanosť ako jeden z najzávažnejších ekonomických a sociálnych problémov Slovenskej republiky je potrebné neustále analyzovať a hľadať spôsoby jej znižovania. Nezamestnanosť je v rámci Slovenskej republiky veľmi nerovnomerne rozložená, čo sa potvrdilo aj výsledkami analýzy trhu práce v okrese Poprad a Kežmarok. Analyzované okresy spadajú do Prešovského samosprávneho kraja, ktorý predstavuje jeden z krajov s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Výsledky skúmania preukázali, že najčastejšími faktormi a príčinami nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok je nedostatok pracovných miest a nízka úroveň vzdelania. Pomerne veľká časť uchádzačov o zamestnanie za sledované obdobie od decembra 2016 do apríla 2016 má ukončené len základné vzdelanie a v prípade okresu Kežmarok pomerne veľká časť nezamestnaných nemá ukončené ani základné vzdelanie. Nízka úroveň vzdelania znižuje šance uplatniť sa na trhu práce takmer na nulu, nakoľko v súčasnosti zamestnávatelia vyžadujú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Nízko kvalifikovaná pracovná sila je na trhu práce nežiaduca, ale zároveň nastáva deficit tohto výrobného faktora v rámci trhovej ekonomiky. Riešenie problematiky vzdelanostnej úrovne nezamestnaných by prinieslo prospech nielen jednotlivcom, ale aj celej spoločnosti, nakoľko by sa tým zvýšila výkonnosť ekonomiky krajiny. Ďalším závažným problémom okresov Poprad a Kežmarok je nedostatok pracovných miest. Okres Kežmarok je najmenej rozvinutým okresom Prešovského kraja a mnoho ľudí vyhľadáva prácu práve v okrese Poprad, čo si vyžaduje komplexné riešenie a podporu rozvoja podnikateľského sektora v regióne. Nezamestnanosť sa však netýka iba ľudí s nízkou úrovňou vzdelania, ale postihuje ľudí každého pohlavia, veku, vzdelania, národnosti a podobne. Tento negatívny fenomén spoločnosti prináša so sebou mnoho problémov, ktoré sa dotýkajú nielen jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu je potrebné problematike nezamestnanosti venovať náležitú pozornosť. Štát by sa mal zameriavať predovšetkým na regióny najviac ohrozené nezamestnanosťou, čo je v prípade Slovenskej republiky najmä Prešovský kraj.

Odporúčania pre prax, ktoré sme formulovali v kapitole 3.2 by mali priniesť pozitívne výsledky v súvislosti so znižovaním stavu nezamestnanosti v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti akou je Prešovský kraj. Za najdôležitejšie odporúčania považujeme podporu hospodárskeho rozvoja regiónov a zvýšenie úrovne vzdelávania. Vzhľadom na obsahovú stránku diplomovej práce považujeme cieľ práce za splnený. Diplomová práca môže byť prínosom pre riešenie problematiky nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok, ale aj ďalších regiónov Slovenskej republiky, ohrozených vysokou mierou nezamestnanosti. Zároveň môže diplomová práca slúžiť pre ďalšie skúmanie riešenej problematiky, napríklad analyzovanie stavu a príčin nezamestnanosti po zavedení niektorého z odporúčaní pre prax.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižné zdroje: ARENDÁŠ, Marko, 2007. Makroekonómia. Vyd. 1. Nitra: SPU, 381 s. ISBN 80-8069-524-5.

BIELIK, Peter, 2001. Podniková hospodárska teória agrokomplexu. Vyd. 1. Nitra: SPU, 270 s. ISBN 80-7137-861-5.

BROŽOVÁ, Dagmar, 2003. Společenské souvislosti trhu práce. Vyd. 1. Praha: Grada Publishing, 140 s. ISBN 80-86426-13-20.

BUCHTOVÁ, Božena, 2002. Nezamestnanosť, psychologický, ekonomický a sociálny problém. Vyd. 1. Praha: Grada Publishing, 192 s. ISBN 80-247-9006-8.

DVOŘÁKOVÁ, Zuzana, 2012. Řízení lidských zdrojů. Vyd. 1. Praha: C.H. Beck, 559 s. ISBN 978-80-7400-3479.

HOLMAN, Robert, 2010. Makroekonomie. Vyd. 2. Praha: C. H. Beck, 424 s. ISBN 978-80- 7179-867-3.

HOLMAN, Robert a kol., 2005. Dějiny ekonomického myšlení. Vyd. 3. Praha: C. H. Beck, 539 s. ISBN 80-7179-390-9.

HONTYOVÁ, Kajetana. – LISÝ, Ján. – MAJDÚCHOVÁ, Helena, 2004. Základy ekonómie a ekonomiky. Vyd. 1. Bratislava: Ekonóm, 184 s. ISBN 80-225-1774-7.

HUSÁR, Jaroslav a kol., 2001. Kvantitatívne metódy a informatika. Vyd. 1. Žilina: Poradca podnikateľa, 139 s. ISBN 80-88931-16-6.

JUREČKA, Václav a kol., 2013. Makroekonomie. Vyd. 2. Praha: Grada Publishing, 352 s. ISBN 978-80-247-4386-8.

JUSKO, Peter, 2000. Základy sociálnej politiky. Vyd. 1. Banská Bystrica: UMB, 112 s. ISBN 80-8055-394-7.

KREBS, Vojtěch a kol., 2007. Sociální politika. Vyd. 1. Praha: ASPI, 504 s. ISBN 978-80- 7357-276.

LISÝ, Ján a kol., 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Vyd. 2. Bratislava: Iura Edition, 634 s. ISBN 978-80-8078-164-4.

LISÝ, Ján a kol., 2003. Ekonómia. Všeobecná ekonomická teória. Vyd. 5. Bratislava: Ekonómia, 491 s. ISBN 80-89047-75-0.

LIŠKA, Václav a kol., 2002. Makroekonomie. Vyd. 1. Průhonice: Professional Publishing, 554 s. ISBN 80-86419-27-4.

MACH, Miloš, 1998. Makroekonomie II. Vyd. 2. Praha: Melandrium, 368 s. ISBN 80-86175- 18-9.

MAREŠ, Petr, 1994. Nezamestnanosť jako sociální problém. Vyd. 1. Praha: SLON, 151 s. ISBN 80-901424-9-4.

MARTINCOVÁ, Marta, 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Vyd. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 134 s. ISBN 80-85931-68-0.

MATLÁK, Ján, 1995. Právo sociálneho zabezpečenia. Vyd. 1. Bratislava: Aleš Čeněk, 172 s. ISBN 80-7160-012-1.

MAŤOVČÍKOVÁ, Daniela a kol., 2014. Makroekonómia. Vyd. 1. Dubnica nad Váhom: Bookman, 149 s. ISBN 978-80-8165-035-2.

MIHLÁLIK, Jozef a kol., 2002. Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Vyd. 1. Trenčín: TU, 383 s. ISBN 80-88914-50-7.

ONDREJKOVIČ, Peter, 2007. Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Vyd. 1. Bratislava: VEDA, 245 s. ISBN 80-22409-70-4.

PISSARIDES, Christopher. A., 2000. Equilibrium Unemployment Theory. Edition 2. London: Cambridge, 272 p. ISBN 978-80-2621-618-79.

REIF, Jiří, 2004. Metody matematické statistiky. Vyd. 2. Plzeň: FAV ZČU, 287 s. ISBN 80- 7043-302-7.

RIEVAJOVÁ, E. a kol., 2001. Teória a politika nezamestnanosti. Vyd. 1. Bratislava: Ekonóm, 258 s. ISBN 80-225-1466-7.

RIEVAJOVÁ, Eva. – STANEK, Vojtěch, - KRAUSOVÁ, Alena, 1997. Transformácia sociálnej sféry v Slovenskej republike. Vyd. 1. Bratislava: Sprint, 822 s. ISBN 80-8044-059-X.

RIMARČÍK, Marián, 2007. Štatistika pre prax. Vyd. 1. Bratislava: Marián Rimarčík, 2007, 200 s. ISBN 80-9698-131-1

SALIN, Pascal, 1993. Makroekonómia. Vyd. 1. Bratislava: Elita, 362 s. ISBN 80-85323-51-6.

SAMUELSON, Paul. – NORDHAUS, William, 2007. Ekonomie. Vyd. 18. Praha: Svoboda, 775 s. ISBN 978-80-205-0590-3.

SCHILLER, Bradley, 2004. Makroekonomie dnes. Vyd. 1. Brno: Computer Press, 432 s. ISBN 80-251-0169-X.

SMITH, Adam, 2001. Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Vyd. 1. Praha: Liberální institut, 986 s. ISBN 80-86389-15-4.

SOUKUP, Jindřich. 2007. Makroekonomie: moderní přístup. Vyd. 1. Praha: Management press, 526 s. ISBN 978-80-7261-219-2.

ŠÁLKA, Jaroslav a kol., 2009. Makroekonómia. Vyd. 1. Zvolen: TU, 160 s. ISBN 978-80-228- 2068-4.

TÁNCOŠOVÁ, Judita a kol., 2013. Ekonómia. Vyd. 1. Bratislava: Iura Edition, 295 s. ISBN 978-80-8078-598-7.

TULEJA, Pavel, 2007. Analýza pro ekonomy. Vyd. 1. Brno: Computer press, 330 s. ISBN 80- 2511-80-10.

URAMOVÁ, Mária, 2005. Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Vyd. 1. Banská Bystrica: UMB, 98 s. ISBN 80-8053-057-6.

URBAN, Jan, 2013. Teorie národního hospodářství. Vyd. 3. Praha: Wolters Kluwer, 559 s. ISBN 978-80-7357-579-3.

VINCÚR, Pavol, 2007. Teória a prax hospodárskej politiky. Vyd. 1. Bratislava: SPRINT, 432 s. ISBN 978-80-89085-80-4.

Zborníky: ROGUĽA, Peter, 2013. Vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou mzdovej inflácie – Phillipsova krivka. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO. Prešov: PU, s. 90-101. ISBN 978-80-555-0848-1.

Elektronické zdroje: Ekonomika, 2016. Gary Becker (1930-2014). [online]. [citované 2017.06.22]. Dostupné na internete: .

Ekonomika, 2016, Behaviorizmus, Behaviorálna ekonómia. [online]. [citované 2017.06.22]. Dostupné na internete: .

FRANKOVSKÝ, Miroslav, 2004. Sociálna psychológia nezamestnaných – interakčný prístup. In: Psychológia práce pred vstupom Slovenska do Európskej únie [online]. Košice: SAV, [citované 2017.05.12]. s. 51-55. ISBN 80-967182-3-1. Dostupné na internete: .

Investopedia, 2017. Economic man. [online]. [citované 2017.06.22]. Dostupné na internete: .

KENTOŠ, Michal, 2010. Kvalita života krátkodobo a dlhodobo nezamestnaných. In: Človek a spoločnosť [online]. roč. 13, č. 2 [citované 2017.03.08] s. 13. ISSN 1335-3608. Dostupné na internete: .

Platy.sk. 2017. [online] Koľko ľudí má priemerný zárobok ako je priemerná mzda? [citované 2017.04.02]. Dostupné na internete: .

Prešovský samosprávny kraj. 2017. [online] Základné údaje [citované 2017.03.22]. Dostupné na internete: < https://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/>.

Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2017. [online] SLOV STAT ONLINE [citované 2017.03.08]. Dostupné na internete: .

Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2017. [online] Trh práce [citované 2017.04.08]. Dostupné na internete: < http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=5613.html>.

Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2017. [online] STATdat [citované 2017.03.23]. Dostupné na internete: .

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 2017. [online] Nezamestnanosť – mesačné štatistiky [citované 2017.04.16]. Dostupné na internete: .

Legislatíva: Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

Zákon č. 5/2004 Z. z. Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nariadenie vlády č. 280/2016 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK abs. číslo absolútne číslo

EÚ Európska únia

H hypotéza

HDP Hrubý domáci produkt

MS Microsoft

P dosiahnutá hladina významnosti (štatistický test významnosti) t Stat testovacie kritérium (štatistický test významnosti) t krit kritická hodnota (štatistický test významnosti)

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Trh práce a minimálna mzda ...... 13

Obrázok 2 Rovnováha na trhu práce ...... 14 Obrázok 3 Dobrovoľná nezamestnanosť ...... 16 Obrázok 4 Nedobrovoľná nezamestnanosť ...... 17 Obrázok 5 Rovnováha na trhu práce pri pružných mzdách ...... 24 Obrázok 6 Nepružné mzdy a nezamestnanosť ...... 25 Obrázok 7 Phillipsova krivka (pôvodný tvar) ...... 26

ZOZNAM GRAFOV

Graf 1 Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 1994 do roku 2004 ...... 31 Graf 2 Vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 2005 do roku 2016 ...... 31 Graf 3 Porovnanie vývoja miery nezamestnanosti na Slovensku pred vstupom do EÚ a po vstupe do EÚ ...... 32 Graf 4 Miera nezamestnanosti v jednotlivých krajoch SR k 31. 12. 2016 a k 31. 4. 2017 ...... 35 Graf 5 Vývoj miery nezamestnanosti okresu Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 ...... 40 Graf 6 Pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a uchádzačov o zamestnanie okresu Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 ...... 40 Graf 7 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia ...... 41 Graf 8 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania ...... 42 Graf 9 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Poprad od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku ...... 43 Graf 10 Vývoj miery nezamestnanosti okresu Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 ...... 44 Graf 11 Pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva a uchádzačov o zamestnanie okresu Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 ...... 45 Graf 12 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 podľa pohlavia ...... 46 Graf 13 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok od decembra 2016 do apríla 2017 podľa najvyššieho nadobudnutého vzdelania ...... 47 Graf 14 Pomer uchádzačov o zamestnanie v okrese Kežmarok od decembra 2016 do apríla 2017 podľa veku ...... 48 Graf 15 Porovnanie vývoja miery nezamestnanosti v období od decembra 2016 do apríla 2017 v okresoch Poprad a Kežmarok ...... 49 Graf 16 Porovnanie počtu uchádzačov o zamestnanie v období od decembra 2016 do apríla 2017 v okresoch Poprad a Kežmarok ...... 49 Graf 17 Dĺžka nepretržitej nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok ...... 57 Graf 18 Príčiny nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok ...... 59

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Porovnanie najvyššie dosiahnutého vzdelania uchádzačov o zamestnanie v okresoch Poprad a Kežmarok v období od decembra 2016 do apríla 2017 ...... 50 Tabuľka 2 Podiel respondentov podľa pohlavia ...... 53 Tabuľka 3 Podiel respondentov podľa veku ...... 53 Tabuľka 4 Podiel respondentov podľa vzdelania ...... 54 Tabuľka 5 Dĺžka nepretržitej nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok ... 56 Tabuľka 6 Príčiny nezamestnanosti respondentov v okrese Poprad a Kežmarok ...... 58 Tabuľka 7 Štatistické overenie hypotézy 1 – okres Poprad ...... 61 Tabuľka 8 Štatistické overenie hypotézy 1 – okres Kežmarok ...... 61 Tabuľka 9 Štatistické overenie hypotézy 2 – okres Poprad ...... 62 Tabuľka 10 Štatistické overenie hypotézy 2 – okres Kežmarok ...... 62 Tabuľka 11 Štatistické overenie hypotézy 3 – okres Poprad ...... 63 Tabuľka 12 Štatistické overenie hypotézy 3 – okres Kežmarok ...... 64 Tabuľka 13 Štatistické overenie hypotézy 4 – okres Poprad ...... 64 Tabuľka 14 Štatistické overenie hypotézy 4 – okres Kežmarok ...... 65

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Dotazník pre uchádzačov o zamestnanie, zameraný na zistenie príčin nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok

Príloha 1 DOTAZNÍK pre uchádzačov o zamestnanie, zameraný na zistenie príčin nezamestnanosti v okrese Poprad a Kežmarok

Vážená respondentka/respondent, dovoľte mi, aby som Vás požiadala o vyplnenie krátkeho dotazníka, ktorého cieľom je zistiť, aké sú príčiny nezamestnanosti v okresoch Poprad a Kežmarok. Dotazník je anonymný a všetky odpovede, ktoré od Vás získam, budú slúžiť výlučne k výskumu diplomovej práce.

Za Váš čas, ochotu a úprimné odpovede vopred ďakujem.

Bc. Zuzana Micheľová BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA, a. s.

1. Označte prosím pohlavie: a) žena b) muž

2. Aký je Váš vek? a) do 20 rokov b) 21-24 rokov c) 25-29 rokov d) 30-34 rokov e) 35-39 rokov f) 40-44 rokov g) 45-49 rokov h) 50-54 rokov i) 55-59 rokov j) 60 a viac rokov

3. Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie? a) neukončené základné vzdelanie b) základné vzdelanie

c) nižšie stredné vzdelanie d) stredné odborné vzdelanie e) úplné stredné odborné vzdelanie f) úplné stredné všeobecné vzdelanie g) vyššie odborné vzdelanie h) vysokoškolské 1. stupňa i) vysokoškolské 2. stupňa j) vysokoškolské 3. stupňa

4. Ako dlho ste nepretržite nezamestnaná/ý? a) do 6 mesiacov b) viac ako 6 mesiacov c) viac ako 12 mesiacov d) viac ako 18 mesiacov e) viac ako 24 mesiacov f) viac ako 36 mesiacov

5. Ktorú z uvedených príčin považujete za hlavnú príčinu Vašej nezamestnanosti? a) nemám dostačujúce vzdelanie b) príliš nízky vek – nedostatok pracovných skúseností (absolvent) c) príliš vysoký vek d) zdravotné znevýhodnenie e) som žena starajúca a o neplnoleté dieťa/deti f) etnická príslušnosť (národnostná menšina) – predsudky g) minulá trestanosť, alkoholizmus, sociálny pôvod – predsudky h) práca, ktorá je ponúkaná je málo platená i) práca, ktorá je ponúkaná nesúvisí s mojim vzdelaním j) práca, ktorá je ponúkaná by ma nenapĺňala k) práca, ktorá je ponúkaná mi nevyhovuje (smeny, pracovný čas, pracovné podmienky a podobne) l) v okolí je veľmi málo pracovných príležitostí m) nie som ochotná/ý do práce dochádzať väčšiu vzdialenosť