Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Ústav filmu a audiovizuální kultury

Juraj Štecák

(Teorie a dějiny filmu a audiovizuální kultury, bakalářské prezenční studium)

Výskum divákov seriálu Gotham (2014)

Bakalárska diplomová práca

Vedúci práce: Mgr. et Mgr. Marie Barešová

Brno

2017

Prehlásenie:

Týmto prehlasujem, že táto práca je mojím pôvodným autorským dielom, ktoré som vypracoval samostatne a použil som informácie len z uvedených zdrojov.

...... V Brne 2.5.2017 Juraj Štecák

Poďakovanie: Na tomto mieste by som chcel poďakovať vedúcej tejto bakalárskej práce Mgr. et Mgr. Marii Barešovej za ochotné poskytnutie odbornej pomoci pri pochopení problematiky a písaní bakalárskej práce. Vďaka patrí aj všetkým respondentom, ktorí si našli čas zúčastniť sa môjho výskumu. V neposlednom rade by som sa chcel poďakovať kreatívnemu tímu za webovou stránkou Edna, ktorá mi pomohla pri vyhľadaní respondentov pre môj výskum. Rovnako by som sa chcel poďakovať aj svojej rodine za podporu pri mojom vysokoškolskom štúdiu.

Obsah

1. Úvod 4

1.1. Gotham 4 1.2. Fanúšik 8 1.3. Serialita 9 1.4. Kvalitatívny a kvantitatívny výskum a recepčné štúdia 11 2. Recepcia na Gotham 13

3. Dotazník 18

4. Výsledky 23

4.1. Najobľúbenejšia postava 23 4.2. Najobľúbenejšia postava podľa veku 26 4.3. Hodnotenie seriálu podľa najobľúbenejšej postavy 30 4.4. Najobľúbenejšie seriály 30 4.5. Žáner 37 4.6. Hodnotenie podľa „znalosti“ Batmana 40 5. Záver 42

6. Summary: Gotham Audience Research 44

7. Zdroje 46

7.1. Literatúra 46 7.2. Webové zdroje 47 7.3. Internetové databázy 48 8. Analyzovaný seriál 49

9. Citované filmy a seriály 50

3

1. Úvod

1.1. Gotham

Jedným zo súčasných hollywoodskych trendov sú filmové adaptácie komiksových superhrdinov. Marvel Studios vybudovalo veľmi úspešnú filmovú sériu tzv. MCU (Marvel Cinematic Universe), v ktorom všetky ich filmové, či seriálové adaptácie, ako napr. filmy Iron Man, Thor a seriály Daredevil, Agenti SHIELDU patria do jedného fiktívneho sveta. Komiksové filmy so superhrdinami sú extrémne populárne a prinášajú štúdiám obrovský zisk. Momentálne až 19 zo 100 najzarábajúcejších filmov v histórií sú adaptácie komiksových superhrdinov.1 Na tento obrovský trend reagovalo aj štúdio Warner Bros., ktoré vlastní práva na postavy konkurenčného komiksového vydavateľstva DC Comics. Taktiež plánujú sériu filmov, ktoré budú súčasťou jedného fiktívneho sveta tzv. DCEU (DC Extended Universe). K tým existujúcim už patria Muž z ocele, Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti, Jednotka samovrahov, Wonder Woman a Liga spravodlivosti. V televíznej sfére nenájdeme momentálne nič, čo by bolo súčasťou DCEU. Aj napriek tomu, že zhodou okolností sú to práve komiksy ako Batman a Superman, ktorými sa pri zavedení seriálového formátu v 40. rokoch vo svojom vzniku, televízny priemysel inšpiroval.2 Čo však nájdeme sú postavy seriálov, ktoré patria k superhrdinom od DC Comics a plánuje sa aj ich zaradenie do DCEU, ale na rozdiel od seriálov Marvel Studios, tieto seriály nemajú spoločný fiktívny svet so svojimi filmovými náprotivkami. Takou postavou je aj napr. superhrdina Flash zo seriálu The Flash. Flash sa má taktiež objaviť aj v DCEU. Objavil sa v Batman vs. Superman a Jednotke samovrahov a v Lige spravodlivosti má mať plnohodnotnú rolu. Nebude to, však ten istý Flash ako zo seriálu, ale bude stvárnený iným hercom a nebude mať spoločný fiktívny svet so seriálovým náprotivkom. Seriálový Flash má spoločný fiktívny svet aj s ďalšími superhrdinami a postavami zo seriálov Arrow, Constantine, Legends of Tomorrow, Vixen a Supergirl.

Jediným seriálom od DC Comics, ktorý nie je súčasťou tohto fiktívneho sveta je seriál Gotham, ktorému sa budem v tejto práci venovať. Gotham, od americkej stanice FOX a od tvorcu Bruna Hellera, je zasadený do komiksového sveta populárneho superhrdinu Batmana, ktorý je súčasťou aj filmového DCEU a zobrazuje zrod hrdinov

1 http://www.boxofficemojo.com/alltime/world/

2 Ndalianisová, Angela (2005): Television and the Neo-Baroque In Hammond, Michael - Mazdonová, Lucy: The Contemporary Television Series. Edinburgh: Edinburgh University Press, str. 84

4

a záporákov z Batmanovej bohatej mytológie. V tomto prípade je však hlavnou postavou začínajúci detektív James Gordon, ktorý vyšetruje vraždu rodičov mladého Brucea Wayna. Ten je ešte len dieťa a má pred sebou mnoho rokov tréningu, kým si prvýkrát nasadí masku Batmana. Existujú komiksy od DC Comics, ktoré zobrazujú udalosti z detstva Bruca Wayna, hlavne vraždu jeho rodičov alebo pád a objavenie jaskyne plnej netopierov,

či už v príbehoch odohrávajúcich sa v Batmanových začiatkoch ako Batman: Rok jedna3, alebo v príbehoch odohrávajúcich v Batmanovom pokročilom veku ako Batman: Temný rytier sa vracia4. Gotham však zobrazuje Batmanovo detstvo neporovnateľne intenzívnejšie.

Seriál o Batmanovi bez Batmana, čiže prequel. Gotham týmto pripomína starší seriál Smallville, ktorý zobrazoval dobrodružstvá Clarka Kenta predtým, než sa stal Supermanom. Je však stále neobyčajný a to z viacerých dôvodov než to, že v dobe kedy takmer každá komiksová postava je súčasťou veľkého spoločného fiktívneho sveta, je Gotham opustený na samostatnom ostrove. Veľké ozvláštnenie je fakt, že Bruce Wayne má na začiatku seriálu len 13 rokov a nie je ani hlavnou postavou. Príbeh sa väčšinou sústreďuje na Gordona a jeho kolegu detektíva Harveyho Bullocka, ktorí spolu bojujú proti zločincom mesta Gotham. Títo zločinci sú často stredobodom deja a v prípade mafiána Penguina azda aj väčším než je samotný Bruce Wayne. K ďalším postavám, ktorý sa transformujú do slávnych zločincov patria okrem iných aj Riddler, Catwoman, Two-Face a Poison Ivy. Oproti seriálom ako sú už spomínané The Flash alebo Daredevil sa Gotham neváha drasticky posúvať od svojej komiksovej predlohy. Mnoho postáv, ktoré sa objavujú v meste Gotham keď mal Bruce Wayne len 13 rokov nie sú ešte v Batmanovej mytológií aktívne. K tým patria zloduchovia Penguin, Riddler, Two-Face, Victor Zsasz, Mr. Freeze a profesor Hugo Strange. Vznikol tak veľký vekový rozdiel medzi týmito postavami a postavou Batmana, ktorá v komiksovej predlohe nie je. Sú dokonca aj prípady kedy Gotham použil alternatívne verzie známych komiksových záporákov ako Scarecrow, Black Mask, Firefly a Joker. V prvých dvoch prípadoch išlo o otcov pôvodných postáv z komiksu a v prípade Firefly išlo o ženské stvárnenie postavy. Seriál teda zobrazuje Batmanov komiksový svet ešte predtým než sa Batman zrodil.

3 Miller, Frank – Mazzucchelli, David (1987): Batman #404: Year One (Part I of IV): Who I Am – How I Come To Be. New York: DC Comics Inc., str. 21

4 Miller, Frank – Janson, Klaus – Varley, Lynn (2002): Batman: The Dark Knight Returns. New York: DC Comics Inc., str. 17 5

Pred natáčaním Gothamu sa špekulovalo, že seriál bude adaptáciou komiksu Gotham Central, ktorý sleduje príbehy policajtov Gothamu a to ako fungujú v meste, v ktorom vyčíňajú vraždiaci klauni a dvojtvárni mafiáni, pričom Batman zaujal v tomto komikse len vedľajšiu úlohu.5 Pred odvysielaním pilotnej časti seriálu sa vytlačilo nové špeciálne vydanie prvého dielu, ktoré propagovalo na titulnej strane komiksu blížiacu sa premiéru Gothamu.6 Ako už však vieme tvorca seriálu Bruno Heller posadil dej Gothamu pred zrodom Batmana a príbeh seriálu pripomína príbeh z komiksov len sporadicky.

Petr Bubeníček v roku 2010 pre časopis Iluminace napísal článok venujúci sa adaptáciám a začal ho nasledovne: „Filmové adaptácie boli dlho považované len za kópie dôležitejších a hodnotnejších literárnych diel.“7 Ako však ďalej uznáva súčasné adaptačné štúdia to tak našťastie už nevidia. Adaptačné myslenie je však stále pomerne mladé. Teoretické a metodologické koncepty sa začali formovať v 60. a 70. rokoch. Petr Bubeníček v roku 2010 pre časopis Iluminace napísal, že celá rada textov o adaptácií sa až príliš často obmedzovala a doposiaľ obmedzuje na posudzovanie filmového prepisu v priamočiarom vzťahu k jeho predlohe. Takéto hodnotenie filmov úzko súvisí s očakávaním vernosti originálu. Diváci bývajú nespokojní s filmovým, či televíznym prepisom, pretože sa z neho vytratila ich obľúbená zápletka, postava, došlo k premenám časopriestoru, odlišnému uzavretiu príbehu, boli pripísané nové postavy a zápletky atď.

Podľa Kamilly Elliotovej ak má byť film úspešný, tak musí byť verný pôvodnému dielu.8 Lenže je vôbec možné vtlačiť klasické objemné romány do podoby hraného filmu, ktorého dĺžka je obmedzená?9 Nastáva teda otázka, či je to možné so seriálmi? Ak by sa teoreticky Gotham natáčal 78 rokov, teda toľko rokov koľko momentálne postava Batmana má, tak by mal seriál možnosť prepísať celú predlohu. Avšak, tým, že je seriál časovo zasadený pred existenciou maskovaného hrdinu sa predloha veľmi skrátila. V komiksoch Batmanovo

5 http://screenrant.com/gotham-central-tv-series-show-warner-bros-dc-batman-2013/

6 Brubaker, Ed – Rucka, Greg – Lark, Michael (2014): Gotham Central Special Edition. New York: DC Comics

7 Bubeníček, Petr (2010). Filmová adaptace: Hledání interdisciplinárního dialogu. Iluminace, Téma: Filmová adaptace 22, č. 1, str. 7

8 Elliottová, Kamilla (2003): Rethinking the Novel/Film Debate. Cambridge: Cambridge University Press, str. 127

9 Bubeníček, Petr (2010). Filmová adaptace: Hledání interdisciplinárního dialogu. Iluminace, Téma: Filmová adaptace 22, č. 1, str. 7-12 6

detstvo nie je dostatočne zobrazené na to, aby mali tvorcovia materiál na plnohodnotný seriál. Preto seriál využíva príbehy po zrode Batmana a aj keby boli prepísané priamo z komiksu, z princípu by bol tento prepis neverný predlohe.

Pre rozdiely medzi predlohou a adaptáciou a samostatnosťou medzi inak spoločnými fiktívnymi svetmi komiksových superhrdinov, ma zaujíma názor českých a slovenských divákov a fanúšikov seriálu Gotham. Ako sa odlišuje názor tých, čo sa vyznajú v Batmanovej mytológie od tých, čo sa nevyznajú? Ako ovplyvňuje názor divákov ich znalosť ostatných sfilmovaných Batmanov? Ovplyvňuje ich názor na seriál fakt, že sa Gotham odohráva v Batmanovom fiktívnom svete? Je pre nich Batman v seriáli vôbec dôležitý? Základnou otázkou bude zistiť aký typ divákov Gotham vlastne oslovuje. Sú diváci zložení z fanúšikov Batmana alebo fanúšikov kriminálnych a policajných seriálov, či nadšencami fantasy alebo je ich obľuba seriálu spôsobená niečím iným? Práca je hlbokou analýzou divákov a fanúšikov Gothamu. Odpovede na tieto otázky som získal prostredníctvom kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu. Rozhodol som zvoliť aj kvantitatívny prístup pre možnosť získania viacerých respondentov. Základným nástrojom výskumu bol online dotazník, ktorý mi taktiež umožnil získať, čo najviac odpovedí. Vyhľadával som ľudí, ktorí na Gotham reagujú pozitívne, ale aj negatívne. Nielen fanúšikov, ale všetkých divákov. Dôležité pre mňa bolo, aby respondenti videli najmenej jednu sériu.

Očakával som, že odozva tých, ktorí sa vyznajú do mytológie postavy Batmana sa bude veľmi odlišovať od tých, ktorí sa do nej nevyznajú. Taktiež som očakával, že väčšina respondentov bude mužov vo veku od 20 do 30 rokov a väčšina z nich budú študenti. Tieto domnienky sú zväčša založené len na mojej osobnej skúsenosti. Jediný prieskum komiksového média, o ktorý som pri výskume natrafil bol zhotovený v 90. rokoch a v USA, prezentovaný v eseji Patricka Parsonsa Batman and His Audience.10 Tento výskum moje domnienky len potvrdil. Očakával som tiež, že sa odozva bude odlišovať vzhľadom na vek a pohlavie. Veľa som si sľuboval od druhej otázky v dotazníku, vďaka ktorej sa mohli vytvoriť zaujímavé opakujúce sa vzorce. Odpovede z tejto otázky som prirovnával k odpovediam k ostatným otázkam ako obľúbená postava, celková obľuba seriálu, vek a ďalšie. Očakával som lepšiu odozvu na seriál od tých, čo sa aktívne zapájajú do komunity fanúšikov. Dúfal som, že vyzbieram aspoň 100 vyplnených dotazníkov,

10 Parsons, Patrick (1991): Batman and His Audience In Pearson, Roberta E. – Uricchio, William: The Many Lives of the Batman. London: BFI Publishing, str. 78 7

čiže výsledných 291 dotazníkov bolo viac než vítaných. Keďže som chcel prirovnávať odpovede z jednej otázky k odpovediam k druhej, uvedomoval som si potenciálneho nedostatku výskumu. V niekoľkých prípadoch sa stalo, že jednu možnosť odpovede vybrala drvivá väčšina respondentov, a tak porovnávanie s ostatnými odpoveďami viedlo k diskrepanciám. Napriek tomu, sa však vytvorilo mnoho zaujímavých opakujúcich sa vzorcov vhodných na analýzu.

1.2. Fanúšik

V odbornej literatúre sa fanúšikovia často spájali s istou formou deviácie.11 Aj kvôli pôvodu slova je fanúšik je opisovaný ako potenciálny fanatik. Z dotazníku môžem zistiť koľkých respondentov môžem nazývať aj fanúšikmi a akú veľkú má Gotham v Česku, či na Slovensku fanúšikovskú základňu. Textual Poachers: Television Fans and Participatory Culture od Henryho Jenkinsa predstavuje fanúšikovstvo, ktoré zahŕňa niekoľko stupňov aktivity nielen vrátane čítania textu, ale aj lobovanie za ohrozený seriál, byť súčasťou fanúšikovskej komunity seriálu a tvorbu vlastných fanúšikovských diel spojených so seriálom.12 Okrem bytia súčasťou komunity a samozrejme sledovania seriálov, viac pravdepodobne od divákov Gothamu z Česka a Slovenska nenájdeme. Preto sa zameriam na všetkých divákov, ktorí reagujú na seriál kladne, ale nenazvem nutne všetkých fanúšikmi, ale nie je vylúčené, že na niekoľkých veľmi aktívnych fanúšikov alebo ľudí, ktorí sa označujú za fanúšikov nenarazím. Respondentov ktorí seriál obľubujú nájdem na internetových stránkach Edna, SerialZone.cz a Česko-slovenská filmová databáze, na ktorých sa vytvorila komunita ľudí, ktorí o Gothame medzi sebou komunikujú.

Podľa Henryho Jenkinsa ženy tvoria väčšinu fanúšikovskej kultúry hlavne,

čo sa týka médií. Muži zase tvoria väčšinu športových fanúšikov.13 Avšak, neočakávam, že väčšinu respondentov budú tvoriť ženy. Z výskumu uverejneného v eseji Batman and his Audience je zrejmé, že väčšinu komiksových fanúšikov tvoria muži.14 Avšak, ak zistím, že ženské publikum obľubuje Gotham viac ako mužské, mohol by som to prípadne spájať

11 Jensenová, Joli (2001): Fandom as Pathology In Lewis, Lisa A.: Adoring Audience: Fan Culture and Popular Media. London: Routledge , str. 9

12 Jenkins, Henry (2013): Textual poachers: television fans. New York: Routledge, str. 284

13 Jenkins, Henry (2013): Textual poachers: television fans. New York: Routledge, str. 7

14 Parsons, Patrick (1991): Batman and His Audience In Pearson, Roberta E. – Uricchio, William: The Many Lives of the Batman. London: BFI Publishing, str. 84 8

s tým, čo predpokladám a to je, že väčšina pozitívnych ohlasov na seriál je od ľudí, ktorí postavu Batmana tak neobľubujú resp. s ňou nie sú až tak oboznámený.

Ja sám sa považujem za fanúšika Batmana, či už filmov alebo komiksov a sledujem taktiež aj Gotham. Za to, že som fanúšik samozrejme neznamená, že ku všetkým textom sa vyjadrujem pozitívne. Filmy Navždy Batman a Batman a Robin, či seriálový Batman zo 60. rokov nepatria k mojim najobľúbenejším audiovizuálnym dielam. Sám mám aj ja ku Gothamu niekoľko výhrad. Každopádne, mám však vďaka postave Batmana k seriálu blízko. Je dôležité, aby som pri výskume recepcie určitého textu, bol s tým textom dostatočne oboznámený. Dokážem byť však potom objektívny? Podľa niektorých kulturológov je môj vzťah k postave Batmana výhodou, pretože aktívna účasť v rozoberanom texte je často rovnako dôležitá ako skúmanie. Vtedy sa pomyselné bariéry medzi výskumníkom a skúmanou komunitou rúcajú. Tým si dokážem získať dôveru respondentov.15 Avšak, Henry Jenkins upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré hrozí s prílišnou identifikáciou s výskumným subjektom: „Výskumník si do istej miery musí udržiavať vzdialenosť od situácie. Môže sa stať, že výskumník prevezme rolu fanúšika a zamení si svoj vlastný postoj s postojom skúmaného subjektu.“16

1.3. Serialita

Keďže chcem okrem iného zistiť aký je typický divák Gothamu, považujem za dôležité zistiť taktiež aké typy seriálov divák obľubuje najviac. Nielen, či sa jedná o krimi alebo iba čisto o komiksové seriály, ale akým spôsobom ich obľúbené seriály vyprávajú dej a ako na seba epizódy nadväzujú. Na určenie vzťahu medzi jednotlivými epizódami seriálu je vhodné využiť teóriu od Radomíra D. Kokeša z diela Světy na pokračování. Rozbor možností seriálového vyprávění.

Serialita je vzťah medzi stavom vecí v makrosvete na konci súčasnej epizódy a stavom vecí v makrosvete na konci predchádzajúcej epizódy. Existuje päť typov serialít. Prvým typom je serialita oddelená, v ktorej stav vecí na konci súčasnej epizódy nemá spoločné so stavom vecí na konci predchádzajúcej epizódy žiadne fiktívne postavy. Druhý typ je serialita nenádväzná, v ktorej súčasná epizóda má spoločnú aspoň jednu fiktívnu

15 Jenkins, Henry (2013): Textual poachers: television fans. New York: Routledge, str. 4

16 Jenkins, Henry (2013): Textual poachers: television fans. New York: Routledge, str. 6 9

postavu so stavom makrosveta na konci predchádzajúcej epizódy. Bez toho, aby v naratívnej rovine boli tieto epizódy akokoľvek prepojené. V prípade tretieho typu alebo polonadväzujúceho typu, epizódy predstavujú pomerne uzavreté naratívne celky, ale najmenej jedna rada udalostí pokračuje v stave vecí súčasnej epizódy. Vo štvrtom type alebo v nadväzujúcej serialite prevláda lineárne prepojovanie epizódnych svetov na viacerých úrovniach. Piaty typ alebo rozrušujúca serialita spätne prepisuje alebo upravuje stav vecí v makrosvete.17

Podľa definícií prevzatých z knihy Světy na pokračování je možné tvrdiť, že Gotham využíva tretí a štvrtý typ seriality alebo polonadväzujúcu resp. nadväzujúcu serialitu. Celá prvá séria využívala tretí typ seriality, čo znamená, že v každom diele sa otvorila nová dejová línia, v prípade tohto seriálu to väčšinou je nový zločinec, ktorého detektívi Gordon a Bullock musia chytiť. Ostatné dejové línie ako vyšetrovanie vraždy rodičov Bruca Wayna, Thomasa a Marthy Wayneovcov, mafiánske aktivity Fish Mooney a Penguina, sú rozdelené do viacerých epizód alebo do celej série. Druhá séria túto stratégiu obmenilo. V prvej časti série (11 epizód) sledujeme v každej epizóde dejovú líniu, v ktorej sa Gordon snaží zastaviť nového zlosyna Thea Galavana. Do pozadia sa v každom diele dostávajú menšie dejové línie. Bruce Wayne sa stále snaží vypátrať, kto zavraždil jeho rodičov a Penguin zápasí s údelmi, ktorým šéf mafie musí čeliť a Edward Nygma, súdny lekár so slabosťou k hádankám, bojuje s rozdvojenou osobnosťou. V druhej časti druhej série zase sledujeme postupne Gordonovu snahu očistiť svoje meno a následne vyriešiť záhadu okolo tajomného profesora Huga Strangea a v pozadí sú znovu zatlačené osudy Penguina, Nygmu a Bruce Wayna. Prvá polovica tretej série je z tohto smeru veľmi ťažko určiteľná, lebo seriál skáče od jednej dejovej línie k druhej a nie je jasné, ktorá je tá hlavná. Dej sa hlavne zameriava na Gordona a na jeho lov záporákov, ale taktiež na Penguinovu kandidatúru na starostu. Avšak, z pohľadu stavu vecí v makrosvete na konci jednej epizódy a stavu na konci predchádzajúcej by som tretiu sériu taktiež zaradil do štvrtého typu seriality.

V dotazníku alebo prípadne v ďalšom kontakte s respondentmi môžem zistiť, ktorá séria sa im páčila viac, či si všimli nejaký rozdiel v stratégií narácie. Očakávam, že diváci, ktorí majú radí kriminálne seriály preferovali prvú sériu, pretože tretí typ seriality je typický pre kriminálne seriály ako napr. C.S.I.: Kriminálka Las Vegas.

17 Kokeš, Radomír D. (2016): Světy na pokračování: rozbor možností seriálového vyprávění. Praha: Akropolis, str. 16-17 10

1.4. Kvalitatívny a kvantitatívny výskum a recepčné štúdia

Kvantitatívny výskum využíva náhodné výbery, experimenty a silne štruktúrovaný zber dát pomocou testov, dotazníkov alebo pozorovaní. V ďalšom kroku získané dáta analyzujeme štatistickými metódami s cieľom ich popisovať.

Kvalitatívny výskum je široký pojem zahrňujúci rozdielne prístupy. Neexistuje žiadna absolútna definícia alebo vyhradený, všeobecný spôsob prevedenia kvalitatívneho výskumu. Sú metodológovia, ktorí chápu kvalitatívny výskum len ako doplnok kvantitatívneho výskumu. Niektorí ako opak kvantitatívneho výskumu. Až postupne si získal kvalitatívny výskum rovnocenné postavenie ako ostatné spôsoby výskumu v sociálnych vedách. V roku 1989 metodológovia Barry Glaser a Juliet Corbinová definovali tento výskum ako akýkoľvek výskum, pri ktorom sa nezískavajú výsledky pomocou

štatistických metód a inými spôsobmi kvantifikácie.18 Mnohí však nesúhlasili s tým, že výnimočnosť kvalitatívneho výskumu spočíva v absencii čísiel. John W. Creswell ho v roku 1998 definoval nasledovne: „Kvalitatívny výskum je proces hľadania porozumenia založený na rôznych metodologických tradíciách skúmania daného sociálneho alebo ľudského problému. Výskumník vytvára komplexný, holistický obraz, analyzuje rôzne typy textov, informuje o názoroch účastníkov výskumu a vykonáva skúmanie v prirodzených podmienkach.“19

Janet Staigerová patrí k priekopníkom recepčných štúdií. Vo svojom diele Interpreting Films: Studies in the Historical Reception of American Cinema objasnila, čo to recepčné štúdia sú. Tak ako história, recepčné štúdia sa zaujímajú o to, čo sa naozaj stalo v materiálnom svete. Štúdium recepcie môže špekulovať o tom, čo sa nestalo a prečo tomu tak je. Celkovo sa štúdium recepcie nesnaží vytvoriť všeobecné, systematické vysvetlenie toho, ako jednotlivci mohli chápať texty alebo ako im pochopia, ale ako im v skutočnosti porozumeli. Recepčné štúdia teda nie sú interpretácie textu, ale snažia sa pochopiť interpretácie textu.20

Výskumníčky ako Anette Kuhnová alebo Jackie Staceyová zbierali odozvy

18 Hendl, Jan (2008): Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace. Praha: Portál, str. 49

19 Hendl, Jan (2008): Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace. Praha: Portál, str. 50

20 Staigerová, Janet (1992): Interpreting Films: Studies in the Historical Reception of American Cinema. New Jersey: Princeton University Press, str. 9 11

od divákov pomocou rozhovorov alebo listovej korešpondencie (Staceyová napr. v diele Star Gazing: Hollywood Cinema and Female Spectatorship hľadala respondentov inzerátmi v časopisoch21). Využili tak kvalitatívnu metódu výskumu. Ja som sa však v tejto práci najviac inšpiroval Martinom Barkerom a jeho medzinárodným výskumom recepcie k filmovej trilógii Pána prsteňov. Základnou metódou zberu dát bol dotazník, ktorý bol rovnomerne rozdelený na otázky kvalitatívne a kvantitatívne. Takýto dotazník nie je pre respondenta tak časovo náročný ako listová korešpondencia alebo ústny rozhovor a aj preto sa zapojilo do výskumu takmer 25000 ľudí. Vďaka veľkému počtu zúčastnených sa Barkerovi a jeho tímu podarilo nájsť v odpovediach niekoľko opakujúcich sa vzorcov, ktoré poukazovali na určité čítanie textu, v tomto prípade trilógie Pána prsteňov.22 Preto som si pre svoju prácu vybral tento typ výskumu. Spojením kvantitatívneho výskumu s kvalitatívnym sa mi podarí osloviť viac respondentov ako len využitím kvalitatívneho. Kvalitatívny výskum je časovo náročný a ak by som pre svoju prácu implementoval len jeho, nevyzbieral by som dostatočný počet respondentov. Navyše s viacerými odpoveďami je vyššia pravdepodobnosť, že sa mi podarí nájsť opakujúce sa vzorce, tak ako sa to podarilo Martinovi Barkerovi a jeho tímu. Dá sa povedať, že aj ja využívam kvalitatívny výskum ako doplnok ku kvantitatívnemu. Analyzovať budem kvantitatívne výsledky a kvalitatívne výsledky mi ich pomôžu interpretovať.

21 Staceyová, Jackie (1994): Star Gazing: Hollywood Cinema and Female Spectatorship. New York: Routledge

22 Barker, Martin (2012): Crossing Out the Audience In Christie, Ian: Audiences. Amsterdam: Amsterdam University Press, str. 196 12

2. Recepcia na Gotham

Nie je nič nezvyčajné, že populárne texty sa neustále prepisujú. Nie je to tak dávno, čo vyšiel film v roku 2005 Batman začína, ktorý nám ukázal cestu Bruca Wayna k tomu, keď si prvýkrát obliekol kostým Batmana. Od jeho detstva, kedy prišiel o rodičov pri lúpeži, ako sa pokúsil pomstiť ich smrť, ako utiekol z mesta Gotham sa naučiť ako funguje svet zločincov, ako trénoval za ninju v Lige tieňov až po jeho návrat do Gothamu, kedy sa rozhodol, že sa musí stať niečím viac ako človekom. Príbeh Batman začína je prvý, ktorý prezentoval zrod tejto legendárnej postavy v hranom filme. Preto sa núka otázka, či je tak skoro potrebné ukazovať zrod Batmana znovu? Druhá filmová séria o Spider- Manovi, teda filmy Amazing Spider-Man (2012) a Amazing Spider-Man 2 (2014) ukazovali zrod Petera Parkera na titulného hrdinu tak skoro po tom, ako sme ho mohli vidieť v úspešnej trilógií, ktorá začala Spider-Manom (2002) a skončila Spider-Manom 3 (2007). Možno aj kvôli tomuto faktu sa nová séria o pavúčom hrdinovi nikdy nerozbehla, tak ako filmové štúdio Sony chcelo a nakoniec sčasti predali práva na postavu Marvelu, aby mohla byť postava súčasťou ich MCU. Tí sľubujú, že zrod Spider – Mana vynechajú a v novom filme bude pavúčí hrdina už aktívny.23

Tabuľka 1 : Stav k 20. 4. 2017 Hodnotenie na Csfd.cz Počet hodnotiacich

Batman (1966) 71% 1318

Batman (1989) 81% 30362

Batman sa vracia (1992) 77% 25192

Navždy Batman (1995) 56% 20773

Batman a Robin (1997) 34% 22919

Batman začína (2005) 86% 59545

Temný rytier (2008) 90% 81202

Návrat temného rytiera (2012) 86% 53507

Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti (2016) 63% 19165

LEGO® Batman vo filme (2017) 73% 1585

Gotham (2014) 77% 3958

23 http://screenrant.com/spider-man-marvel-cinematic-universe-origin-story/ (citované 22.4.2017)

13

Gotham si vyslúžil v zámorí kritiku už aj pred premiérou a po nej sa kritika len stupňovala. Fakt, že seriál zobrazuje Batmanov komiksový svet ešte predtým než sa Batman zrodil je kritizovaný a zdá sa byť tou najväčšou výčitkou. Šéfredaktor internetovej stránky BIRTH.MOVIES.DEATH Devin Faraci po prvých troch častiach Gothamu napísal: „Gotham je to najhoršie, čo sa Batmanovi stalo od čias Joela

Schumachera.“24 Tým Faraci naráža na veľmi negatívnu kritiku na dva Schumacherove filmy Navždy Batman a Batman a Robin. Ako je zjavné z Tabuľky 1 aj českí a slovenskí diváci majú podobný názor na tieto dva filmy. Hodnotenie Gothamu na Česko-slovenskej filmovej databáze je v porovnaní s inými adaptáciami relatívne pozitívne. Negatívne reakcie sa však nájdu, ako je to bežné u všetkých dielach, aj tu. Z celkového počtu 268 komentárov sa na prvej strane komentárov nachádza desať pozitívnych a deväť negatívnych komentárov. Výčitky k seriálu sa týkajú hlavne toho, že dotyční mali o adaptácii iné predstavy. Negatívny názor na Gotham má aj užívateľ Akira 177:

„Šťastie, že som s týmto skončil. Pôvodne som dúfal v začiatky Gordona a než sa stane z Bruca Batman a vznik aj záporákov, namiesto toho sa z toho stalo to, že vlastne než Bruce vyrastie, tak polka jeho nepriateľov bude v domove dôchodcov a ďalší možno pod drnom.“

Diskutérovi Memoryk prekážalo, že v Gothame chýba Batman a takto reagoval na otázku, či mu aj v seriáli Smallville chýbal Superman:

„Nie nechýbal. […] Rozdiel je v tom, že Smallville sa točil okolo Clarka [Clark Kent – alter ego Supermana]. Gotham [seriál] sa bude zrejme motať okolo Gordona a mne ku Gothamu [mesto] neodmysliteľne patrí Batman.“

Tieto citácie majú poukázať na to, že existujú kritici, ktorým prekáža, že v Gothame nie je Batman prítomný, ale jeho zlosynovia áno. Väčšina komentárov bola napísaná po videní pár častí seriálu, a preto tieto komentáre vo výslednom výskume nebudú hrať rolu. Majú ilustrovať, čo poväčšine divákom prekáža.

Nie je to však prvýkrát kedy fanúšikovia neprijali nové stvárnenie Batmana pozitívne. Počas nostalgickej vlny k televíznemu seriálu Batman zo 60. rokov, ktorá vládla kvôli úspešnému filmu Batman v roku 1989, Henry Jenkins a Lynn Spigelová skúmali

24 < http://birthmoviesdeath.com/2014/10/07/gotham-is-the-worst-thing-to-happen-to-batman-since-joel- schumacher> (citované 1. 11. 2016) 14

recepciu na tento seriál. Mnohí ich respondenti reagovali na novú temnejšiu verziu

Batmana buď bez záujmu, alebo nevraživo.25 Jim Collins vo svojej eseji Narrative and the Hyperconscious opisoval svoju skúsenosť z komiksového obchodu, kde mal možnosť vybrať si z mnohých Batman komiksov. Ponúkalo sa mu nespočetne mnoho narativizácií vyprodukovaných počas 75 rokov. Batmanov príbeh nie je vždy rozprávaný kontinuálne, pretože existuje niekoľko verzií, ktoré sa ho snažia pretvoriť, rekonštruovať.26 Sú to komiksy, ktoré sa nedržia dejovej línie predošlých diel a tvoria samostatný príbeh. K takým patria diela ako Batman: Rok jedna či Batman: Temný rytier sa vracia. Existujú taktiež komiksy, ktoré úplne prepracujú svoje postavy a v prípade DC Comics sa takéto diela nazývajú Elseworlds. Vo vydaniach Elseworlds mali čitatelia možnosť vidieť Batmana ako upíra alebo vidieť ho v súboji s Punisherom z konkurenčného vydavateľstva Marvel. Svojou odlišnosťou k originálu by sa aj Gotham mohol priradiť k takýmto príbehom.

Tak ako aj komiksy aj adaptácie môžu postavu Batmana inovovať. Všetky adaptácie Batmana sa nejakým spôsobom odlišovali od predlohy, z dôvodu, že neboli nikdy priamymi adaptáciami, len preniesli prvky z komiksov a vytvorili originálny príbeh. Avšak, odlišovali sa aj v týchto prvkoch a niektoré diela viac, niektoré menej. Televízny seriál a film z 60. rokov prezentoval Batmana tancujúceho a vo veľmi veselom svetle. Batman a Batman sa vracia od Tima Burtona zmenili okrem iného zrod Batmanových protivníkov. Trilógia od Christophera Nolana (Batman začína, Temný rytier, Návrat temného rytiera) zasadila Batmanov príbeh do „reálneho sveta“ a prvky s ním spojené ako jeho technológie a jeho protivníci boli zobrazené realisticky. Animovaný LEGO® Batman vo filme paroduje predošlé adaptácie Batmana a celkovo je postava poňatá komediálne. Gotham sa posúva od predlohy časovým zasadením a to v tom zmysle, že udalosti, ktoré sa v predlohe stali počas Batmanovej kariéry sa v seriály odohrávajú pred jej začiatkom. Pre fanúšikov jedným z aspektov, ktoré robia Batmana tým kým je je fakt, že jeho neustály boj proti zločinu a pôsobenie v Gotham City tvorí ďalších a ďalších maskovaných ľudí mimo zákona, čiže paradox, v ktorom je Batman uväznený. Tým, že maskovaní zločinci spôsobujú pohromu dávno predtým, než si Bruce Wayne nasadí masku a plášť, tento paradox ignoruje. Gotham tento paradox rúca. Udalosti, ktoré sa v predlohe udiali po tom, ako Batman existoval,

25 Jenkins, Henry – Spigelová, Lynn (1991): Same Bat Channel, Different Bat Times: Mass Culture and Popular Culture In Pearson, Roberta E. – Uricchio, William: The Many Lives of the Batman. London: BFI Publishing, 1991, str. 141

26 Collins, Jim (1991): Narrative and the Hyperconscious In Pearson, Roberta E. – Uricchio, William: The Many Lives of the Batman. London: BFI Publishing, 1991, str. 164

15

sa dejú v seriály predtým. Jediný rozdiel v tom je, že Bruce Wayne je ešte mladý. Niektorí diváci sa s týmto po niekoľkých sériách stále nezmierili a niektorí áno. Tu je konverzácia z diskusie na Česko-slovenskej filmovej databáze, dvoch takých užívateľov, st.ranger a Hanyou. St. ranger reaguje na podnet, či by si vedel predstaviť, že by Batmanovi zloduchovia boli rovnako starí ako je Bruce Wayne v seriáli, na čo následne reaguje Hanyou:

„U niektorých som schopný si to predstaviť, niektorých stačilo len zmieniť, Victor Fries by iste vo veku 15 rokov nemal obsesiu zamrazovania. Napokon ako som už zmienil, zatiaľ najvydarenejší pôvod zápornej postavy považujem Scarecrowa [Scarecrow bol taktiež v seriáli prezentovaný mladý ako Bruce Wayne]. Ten zatiaľ na niekoľko rokov ani viac nepotrebuje. Ivy bola skvelá, ale násilný a neprirodzený prerod mi nesadol, ako napokon aj čokoľvek okolo Dr. Stranga. Myslím, že sa príliš tlačí na pílu a pchá sa tam akýkoľvek záporák len, aby tam bol odkaz [na predlohu] ako v prípade Jeroma [Joker] a aká fraška z toho vo výsledku bola?“

„Ako píše martinbucek, vek postáv už asi nemá zmysel riešiť. Voči Batmanovi by už asi dávali zmysel len Penguin, Selina a Gordon. Na druhú stranu, dokážete si predstaviť, že by tam všetci záporáci boli malé decká, aby to sedelo?“

Navyše v dobe rozposlania dotazníku sa táto diskrepancia medzi predlohou a seriálom ešte viac prehĺbila, keď tvorcovia seriálu v 3. sérii odhalili sexuálnu orientáciu jednej z hlavných postáv. Treba byť však k scenáristom spravodlivý a uznať, že nikdy nebolo v predlohe jasne stanovené, akej je Oswald Cobblepott alias Penguin sexuálnej orientácie. Aj predstaviteľ tejto postavy Robin Lord Taylor je v skutočnom živote gay a do sveta vypustil túto informáciu v júni 2016 pred tým než 3. séria bola vysielaná.27 Tvorcovia tak mali dostatok času tento fakt zakomponovať aj do seriálu. Neprekvapujúco niektorých konzervatívnejších divákov sa to napriek tomu dotklo. Tu je odpoveď užívateľa Ratemus v diskusii na Česko-slovenskej filmovej databáze na otázku, či si už nezvykol na zmeny oproti komiksom:

„To nie, zmeny nech sa dejú, na to som si už zvykol, ale toto je celkom veľmi veľká zmena celého charakteru postavy, zmena v základoch postavy... vlastne úplné ignorovanie

27 (citované 15.12. 2016)

16

originálu... o to mi ide... to, že si ide Gotham vlastnou cestou som si už nejako zvykol, ale toto mi pohlo žlčou.“

Sám Robin Lord Taylor sa vyjadril k podobným negatívnym reakciám a argumentoval, že mať voči tejto zmene výhrady nie je fér:

„Chcem sa vyjadriť k tým ľuďom, ktorí vravia „nemám problém s tým, že je gay, ale mám problém s tým, že meníte predlohu a mytológiu.“ K tomu musím povedať, že je to kopa nezmyslov. Nemôžete mi to povedať, ak ste neboli rovnako pohoršení z toho, keď v Batmanovi Joker zabil Batmanových rodičov. To je absolútne odbočenie od predlohy a mytológie postavy. Nemôžete mi to povedať, ak ste neboli rovnako rozhorčení. V našom seriály spolu Batman a Catwoman vyrastajú, ale prídete za mnou a vravíte „nevadí mi,

že si homosexuál, ale som rozčúlený, že meníte mytológiu postavy.“28

Robin Lord Taylor spomenul že, už Batman obsahoval niekoľko zásadných posunov od predlohy, ktoré fanúšikom neprekážali. Prekážajú tieto zmeny ľuďom len vtedy, ak sa jedná o neúspešnú a neobľúbenú adaptáciu? Alebo sa dá na tieto zmeny zvyknúť alebo ich úplne ignorovať ako to spravili Ratemus a Hanyou? Odpoveď mi poskytol môj dotazník.

28 (citované 15.12. 2016) 17

3. Dotazník

Svoj výskum som rozdelil do troch etáp. Prvá je príprava dotazníku, druhá zbieranie odpovedí a posledná je analýza týchto odpovedí. Jedná sa o online dotazník, ktorým som oslovil ľudí na fórach, zložený z kvalitatívnych a kvantitatívnych otázok. Uverejnil som ho v októbri 2016 v diskusných sekciách v profiloch Gothamu na Česko-slovenskej filmovej databáze a Edne a na stránkach na Facebooku facebook.com/gothamczsvk a facebook.com/gotham.tvguru. Načasovanie rozposlania dotazníku bolo výborné, keďže sa v tom čase rozbiehala tretia séria seriálu a v ten týždeň bola odvysielaná pre niektorých divákov kontroverzná epizóda, v ktorej tvorcovia seriálu odhalili sexuálnu orientáciu postavy Oswalda Cobblepota ako homosexuálnu. Kvôli tomuto posunu z adaptácie sa veľa divákov rozhodlo vyjadriť svoj názor na situáciu na diskusných fórach, najmä na Česko-slovenskej filmovej databáze. Verím tomu, že aj vďaka tejto epizóde bolo môjmu dotazníku vystavených viac ľudí než za bežných podmienok. Niektorí respondenti mali potrebu vyjadriť sa k tejto zmene následne aj samotnom dotazníku aj keď žiadna z otázok ich k tomu priamo nenavádzala.

Po mesiaci od uverejnenia dotazníku som vyzbieral len 40 odpovedí. Pred začatím projektu som dúfal v aspoň 100 vyplnených dotazníkov. Po 40 som si však uvedomoval, že ani 100 by nebolo dostačujúce a keďže s takýmto nízkym počtom odpovedí som nebol spokojný, tak som priamo kontaktoval webmasterov stránky Edna. Boli veľmi ochotný uverejniť môj dotazník na ich Facebook stránke, ktorá ma takmer 37000 označení „páči sa mi to“. 29. novembra 2016 zverejnili dotazník s týmto popisom:

“Sledujete seriál Gotham? Jeden z našich fanúšikov píše bakalársku prácu, ktorá sa týka seriálového Gothamu, a preto by potreboval vyplniť dotazník. Za všetky odpovede bude vďačný.”29

V deň zverejnenia dotazníku na ich stránke pribudlo ďalších 180 vyplnených dotazníkov, čo prerástlo všetky moje očakávania. Po dvoch nasledujúcich dňoch som prijímanie odpovedí uzavrel na celkovom počte 291. Toto bolo pre mňa šokujúce, keďže prvý mesiac som ledva vyzbieral 40 respondentov a nakoniec v priebehu dvoch dní sa počet zvýšil niekoľkonásobne. Príspevok na Facebooku mal 25 označení „páči sa mi to“

29 https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=10154737107614089&id=173261459088 (citované 24.4.2017) 18

a 13 komentárov. To a fakt, že za dva dni reagovalo na dotazník toľko ľudí nasvedčuje tomu, že ich seriál motivoval dostatočne na aktívne sa zapojenie k tvorbe pretextu k seriálu. Aktívne zapájanie je jedna z vlastností fanúšikovstva. Uverejnenie dotazníku na stránke Edny spôsobilo, že otázka ohľadom toho, kde na internete respondenti sledujú informácie a novinky o seriály sa stala zbytočnou lebo logicky vybrali možnosť „b“, Edna, čo sa aj ukázalo na odpovediach, pretože až 210 z 241 odpovedí označilo túto možnosť. Nechcel som však nijako meniť túto otázku, pretože akákoľvek zmena v otázke by znamenala, že by sa mi vymazali všetky predošlé odpovede. Je to tak zabezpečené, aby sa predišlo manipulácii s odpoveďami.

Obával som sa dĺžky dotazníku, aby som neodradil potenciálnych respondentov, ale taktiež som sa spoliehal, že ak opýtaní majú radi Gotham, tak sa s radosťou zapoja. Navyše dotazník neobsahoval veľa otázok, v ktorých sa respondenti museli veľa rozpisovať a väčšina z týchto otázok nebola povinná. Inak všetky otázky, ktoré obsahovali možnosti bolo povinné vyplniť. Nevyhol som sa však ani respondentom, ktorí pravdepodobne nepojali vyplnenie dotazníku veľmi seriózne a poskytli neuspokojivé, v niektorých prípadoch nedôveryhodné odpovede. Na konci dotazníku bola možnosť uviesť na seba kontakt pre prípad budúceho kontaktovania, ak ma odpovede zaujali a chcel som sa respondentov spýtať viac. Inšpiráciu som našiel u Jackie Staceyovej a jej komunikáciou s divákmi v jej práci Star Gazing: Hollywood Cinema and Female Spectatorship. V tejto práci komunikovala s divákmi aj listovou formou, čo vďaka ére internetu nebude potrebné a komunikácia s respondentmi bude efektnejšia. Na tvorbu dotazníku som využil službu Google Forms.

Pre ďalšie orientovanie sa v tejto práci je dôležité vedieť presne, aké otázky boli v dotazníku položené. Na nasledujúcich riadkoch vymenujem otázky a taktiež okomentujem prečo som ich použil.

Dotazník (otázky označené poradovým číslom):

1.) Uveďte vaše krstné meno, váš vek, pohlavie, ste študent, zamestnaný, nezamestnaný alebo iné?

Z údajov z tejto otázky budem môcť zostaviť základné štatistiky ako, či je seriál považovaný lepší u mužov či u žien, ale zároveň môžem zistiť, ktorá postava je

19

najobľúbenejšia v závislosti od veku. Uviesť krstné meno nebolo povinné.

2a.) Ako by ste ohodnotili Gotham na stupnici od 1-10? 2b.) Alebo môžete aj vlastnými slovami.

Z týchto dvoch variantov hodnotení bol len prvý variant povinný. Bolo už na respondentoch, či sa chcú rozpísať alebo nie. Stupnicu som zvolil od 1-10 pre väčšiu variáciu hodnotení.

3.) Ktoré z týchto slovných spojení alebo žánrov najviac vystihuje príbeh Gothamu?

Pri tejto otázke som sa inšpiroval Martinom Barkerom a jeho kvalitatívnym výskumom trilógie Pána prsteňov. Barker túto otázku nazýval vo svojom projekt „otázka modality“. Ja ju pre svoje účely budem nazývať „žánrová otázka“ Pri výsledkoch sa pokúsim opierať sa o túto otázku najviac.

4a.) Ktorá je vaša najobľúbenejšia postava? 4b.) Svoj výber zdôvodnite.

Respondenti si mohli dokopy vybrať až z 15 možností vrátane možnosti „iná“. Zdôvodnenie výberu postavy bola jediná povinná podotázka v dotazníku. Avšak niektorí respondenti túto povinnosť obišli a do odpovede vpísali len tri bodky alebo niečo podobné. Pri tejto otázke môžem okrem iného zistiť, či respondenti obľubujú postavy, ktoré sú verné kópie svojich predlôh, či naopak alebo ich výber určuje úplne niečo iné.

5.) Akou cestou ste sa dostali k seriálu Gotham?

6.) Ako často sledujete Gotham?

7a.) Sledujete na internete informácie a novinky o seriály? Napr. noví herci a trailery. 7b.) Pokiaľ áno, kde?

8a.) Zapojujete sa nejakým spôsobom do komunity fanúšikov seriálu? 8b.) Pokiaľ áno, ako?

20

Z otázok týkajúcich úrovne oddanosti seriálu môžem takisto poukázať, ako sa bude hodnotenie logicky priamoúmerne zvyšovať podľa toho s akým zapálením seriál respondenti sledujú. Toto je jedna z otázok, u ktorých sa dá jasne predpokladať, že hodnotenie bude na jednom spektre odpovedí vyššie a tým môžem dokázať, že zvolené hodnotenie od 1-10 celkovo funguje aj napriek nejakým možným anomáliám.

9. Sledujete alebo sledovali ste aj iné "komiksové" alebo "superhrdinovské" seriály? Aké?

Z tejto otázky taktiež môžem zistiť ako sa mení hodnotenie seriálu v závislosti so znalosťou ostatných „superhrdinovských“ seriálov.

10a.) Páčila sa vám viac prvá, druhá alebo tretia séria? 10b.) Svoj výber prosím zdôvodnite.

11.) Zaradili by ste Gotham ku svojim najobľúbenejším seriálom?

12.) Aké seriály patria k vašim najobľúbenejším?

Posledné tri uvedené otázky mi okrem iného pomôžu zistiť aké seriály, čo sa týka typu seriality, ktorú využívajú, respondenti obľubujú viac.

13a.) Ktoré z týchto filmov ste videli?

Medzi filmy som postupne zaradil všetky celovečerné hrané filmy, v ktorých bol Batman jednou z hlavných postáv. Preto som medzi ne nezaradil Jednotku samovrahov, v ktorej sa síce postava Batmana objavila, ale len veľmi krátko. Batman mal vo filme rozsiahlejšie cameo. Ďalej som zaradil celovečerné animované filmy, ktoré boli v amerických kinách distribuované alebo som ich považoval za dôležité diela pre každého fanúšika. Keďže mojím analyzovaným dielom je seriál, spätne som zhodnotil, že som mal do tejto otázky zaradiť aj všetky Batmanove seriály. Či už hraný seriál Batman alebo animované Batman, The New Batman Adventures a Batman budoucnosti. Pre všeobecné publikum možno neznáme diela, ale možno by sa mi podarilo vďaka týmto seriálom identifikovať skutočne zarytých fanúšikov.

13b.) Ohodnoťte prosím tie filmy, ktoré ste videli na stupnici od 1-10!

21

14.) Ktoré dielo vás prvýkrát priviedlo k tematike Batmana?

15a.) Čítali ste niekedy Batman komiks?

15b.) Pokiaľ áno, tak ktoré ste čítali?

16.) Vyznáte sa v mytológií Batmana a jeho sveta?

Posledných 6 otázok majú jednoducho len preveriť aký majú respondenti vzťah k predlohe seriálu.

Uvedomujem si, že vyhľadávaním respondentov na fanúšikovských stránkach ako je Edna alebo Česko-slovenská filmová databáze vymedzujem istý druh diváka. Oslovil som aktívnych divákov a užívateľov internetu, ktorí majú prístup k mnohým seriálom. Vďaka internetu majú prístup k seriálom pred ich televíznou premiérou v Česku alebo na Slovensku.

22

4. Výsledky

Postupne odprezentujem a zinterpretujem všetky podstatné odpovede a vytvorené opakujúce sa vzorce, ktoré som z odpovedí dokázal vysledovať. Na začiatok si dovolím zosumarizovať tie najzákladnejšie štatistiky.

Dotazník vyplnilo 291 ľudí, z toho tri štvrtiny respondentov boli muži, presne 216 mužov a 75 žien. Priemerný vek respondentov je 23,86 (median 23), pričom najmladší respondent má 14 rokov a najstarší 47. Takmer presná polovica zúčastnených sú študenti, konkrétne 147 ľudí, tesne za nimi 122 zamestnaných. Zvyšok tvorilo 13 nezamestnaných a 9 ľudí, ktorí zvolili možnosť „iné“.

Hodnotenie seriálu na stupnici od 1 do 10 som spriemeroval z 289 vyplnených dotazníkov lebo dvaja respondenti tento priemer posunuli výrazne dole, keď obaja ohodnotili seriál známkou 1. Jeden respondent zjavne len nepochopil stupnicu lebo vo zvyšku dotazníku sa o Gothame vyjadroval veľmi pozitívne. Ak niekto vyberie najslabšiu známku, ale inak seriál len chváli, musel som uznať, že otázka je vyplnena zle. Druhý respondent sa v dotazníku priznal, že seriál nesleduje. V cieľoch práce som uvádzal, že mňa vo výskume zaujímajú diváci a fanúšikovia seriálu, teda ľudia, ktorí seriál sledujú pravidelne alebo videli aspoň jednu sériu. Respondenta, ktorý seriál nesleduje som teda z výskumu vyradil úplne.

Celkovo bol seriál ohodnotený známkou 8,33 (median 8). Mužmi a ženami je seriál hodnotený takmer rovnako, keďže seriál dostal od 213 mužov celkovo známku 8,36 a od 75 žien seriál dostal hodnotenie 8,23.

4.1. Najobľúbenejšia postava

V hlasovaní o najobľúbenejšiu postavu za mojimi očakávaniami zaostal Oswald Cobblepot alias Penguin, ktorý síce bol zvolený za najobľúbenejšiu postavu, ale z môjho pozorovania fanúšikovskej komunity a zo skúseností z diskusných fór som očakával viac než štvrtinu hlasov resp. 71 hlasov. Na druhom mieste je s 49 hlasmi hlavná postava James Gordon a ďalej sa umiestnili s podobným počtom hlasov Gordonov kolega Harvey Bullock, komorník Alfred a budúci Riddler Edward Nygma. Samotný Bruce Wayne dostal len 10

23

hlasov. Každá postava, z ktorej mali respondenti na výber dostala aspoň jeden hlas až na jednu a to postavou je Leslie Thompkins. V piatich prípadoch opýtaní zvolili možnosť „iná“. V jednom prípade zvolil respondent možnosť „iná“, aby mohol do odpovede napísať „nikto“ a v ďalšom prípade sa Pavol (31) znovu rozhodol vyjadriť, prečo Tučniak už nie je jeho obľúbená postava. K tejto otázke som jediný raz zvolil podotázku „svoj výber prosím zdôvodnite“ ako povinnú, čo mi snáď pomôže porozumieť prečo sú niektoré postavy také obľúbené.

Dôvodov prečo niekto môže mať rád nejakú postavu je mnoho, ale pri Penguinovi, ako môžeme vidieť z Tabuľky 2 sa opakujú hlavne tri a to je herecký výkon Robina Lorda Taylora, vývoj jeho postavy naprieč seriálom a všeobecná obľuba záporných postáv. Na začiatku seriálu bol Penguin poskokom mafiánky Fish Mooney a postupne sa prepracoval do pozície lídra vlastného gangu a v tretej sérii bol dokonca zvolený za starostu mesta Gotham. A aj keď sa Taylorovi zatiaľ nedostalo žiadneho uznania vo forme cien za herectvo, fanúšikovia by jeho výkon rozhodne ocenili. Sedem respondentov argumentovalo hereckým výkonom a aj vývojom postavy. Tu sú postupne vyjadrenia niektorých z nich, konkrétne Libora (35): „Postava s najzaujímavejším vývojom a skvelý herec.” Dominiky (21): „Vynikajúci herecký výkon, kvalitne napísaný vývoj postavy.“ Filipa (29): „Najväčší progres, najvtipnejší a najväčší herecký talent [...]“

Avšak, Penguin nie je jediná záporná postava, u ktorej si respondenti chválili jej vývoj. Ďalším takým záporákom je Edward Nygma, budúci Riddler, geniálny zločinec posadnutý hádankami. Hádanky a jeho intelekt boli ďalšie dva hlavné argumenty, ktorými respondenti vysvetľovali jeho výber za najobľúbenejšiu postavu. „Páči sa mi jeho reč v hádankách a vývoj tejto postavy je taktiež zaujímavý. Stáva sa z neho jeden z najväčších záporákov v Gothame,“ napísal Marián (18).

Jim Gordon je druhá najobľúbenejšia postava seriálu. Keďže sa jedná o hlavnú postavu, diváci by jej mali fandiť a súcitiť s ňou. Ako je typické pre fiktívny svet Batmana, takmer žiadna postava nie je na 100% kladná. Preto najčastejší argument pre jeho voľbu bol fakt, že nie je výlučne dobrý, ale ako nasledujúci respondenti mnohokrát opísali, má aj temnú stránku. Michal (26): „Jim Gordon je rozporuplná postava. Je na dobrej strane barikády, ale pomaly sa zamotáva do praktík podsvetia. Od prvej série balansuje na hrane zákona. Jeho nadriadení oceňujú jeho schopnosti, ale nie praktiky.“ Vladimír (38): „Baví ma ten súboj medzi dobrou a temnou stránkou.“ Marcela (20): „[…] je skvelé, ako bojuje

24

so svojou temnou stránkou, nie je typický nedotknuteľný hrdina […].“

Argumenty pre postavy Alfreda, Bruca, Jeromeho a Seliny som si nechal až pre nasledujúcu časť práce, pretože ich budem spájať s vekom respondentov.

Graf 1:

Tabuľka 2:

Dôvody pre ich obľúbenosť Alfred Pennyworth starostlivosť, múdrosť, prízvuk Barbara Kean šialenosť, vzhľad Bruce Wayne Batman Edward Nygma hádanky, inteligencia, vývoj postavy Harvey Bullock humor Jerome Valeska Joker Jim Gordon svetlá aj temná stránka Oswald Cobblepot alias Penguin herecký výkon, obľuba záporákov, vývoj Selina Kyle Catwoman

25

4.2. Najobľúbenejšia postava podľa veku

Respondentov som rozdelil do troch vekových skupín. Tínedžeri, dvadsiatnici a tridsiatnici a starší. Okrem očividných dôvodov som ich takto rozdelil kvôli tomu, že sa výsledky v týchto kategóriách najviac odlišovali. Síce priemerne ohodnotili seriál celkom podobne, keď 56 tínedžerov dalo Gothamu priemernú známku 8,54, 195 dvadsiatnikov dalo známku 8,27 a 36 najstarších dalo 8,31 (deväť respondentov mi vek nesposkytlo). Dovolím si povedať, že priemerné hodnotenie najstarších by bolo ešte nižšie, ak by ich bolo viac.. Najpozoruhodnejší rozdiel bol vo výsledkoch otázky „Ktorá je vaša najobľúbenejšia postava“, teda až na to, že prvé dve kategórie vybrali za najobľúbenejšiu postavu Penguina. Avšak, sú to ostatné postavy, u ktorých boli najväčšie rozdiely.

Graf 2:

26

Graf 3:

Graf 4:

Celkovo 71 respondentov zvolilo za svoju najobľúbenejšiu postavu Oswalda Cobblepota a ako je vidno z dostupných grafov, jeho popularita je najväčšia u najmladších divákov. Čím sú diváci starší, tým jeho obľúbenosť klesá, keďže v tretej najstaršej kategórií je „až“ druhý najobľúbenejší. Najväčšia diskrepancia v obľúbenosti postavy je pri vekovo najstaršej postave z pomedzi stálych postáv seriálu a to pri Alfredovi Pennyworthovi.

27

Za najmladšiu kategóriu vybral Alfreda len jeden respondent z 56 a za najstaršiu kategóriu ho vybralo 10 z 35. Síce dvadsiatnici vybrali Alfreda viackrát, presne v 22 prípadoch, v tejto kategórií je až 197 ľudí, čiže percentuálne si Alfreda vybralo najviac v tretej kategórií. Ďalšia diskrepancia sa týka postavy, ktorá sa do polovice tretej série objavila v seriály len v štyroch epizódach a tou je mladý Jerome Valeska. Od 56 tínedžerov dostal rovnaký počet sedem hlasov ako od 197 dvadsiatnikov a od najstaršej kategórie ani jeden. Jeroma si zvolilo za najobľúbenejšiu postavu viac divákov ako samotného Batmana, mladého Bruca Wayna. V prípade Bruca trikrát respondenti doslova napísali, ako dôvod prečo ho označili za najobľúbenejšiu postavu, „Batman“ alebo „budúci Batman“. V ostatných prípadoch tento argument popísali viacerými slovami ako Eliška (18): „Jednoducho mladšia verzia Batmana. Je zaujímavé sledovať, ako sa zrodil a na svoj vek je mimoriadne inteligentný.“ Dôvod prečo dostal Jerome toľko hlasov je jasný. Je to kvôli tomu, že jeho postava má znázorňovať Jokera, Batmanovho slávneho úhlavného nepriateľa. Nejde však o toho istého Jokera, ale len o odkaz na túto postavu. Samotný tvorca seriálu Bruno Heller priznal, že Jerome nie je „skutočný“ Joker, ktorého poznáme z komiksov a z filmov, ale len inšpirácia pre Jokera, ktorý sa nepriamo vďaka nemu zrodí: „Jerome je v skutočnosti matka a otec Jokera. Je semeno, z ktorého Joker vyrastie.“30 Aj keď Heller tvrdí, že sa v skutočnosti nejedná o ozajstného Jokera, Jerome mu je príliš podobný na to, aby si ho diváci s ním nespájali. Okrem tej najočividnejšej vlastnosti, ktorou je manický smiech má spoločné s ostatnými inkarnáciami Jokera niekoľko vlastností a príbehových línií. Či už z komiksu alebo predošlých hraných filmov. Je to vražedný maniak so záľubou vo vytváraní chaosu. Na začiatku druhej série je Jerome uväznený v psychiatrickej liečebni Arkham, z ktorej utečie, čím je v predlohe Joker veľmi známy. Dick Grayson alias Nightwing a Batmanov pomocník v boji proti zločinu povie v Batman: Ticho, že Joker utiekol z Arkhamu 78-krát.31 Následne sa Jerome ocitá na policajnej stanici a jeho návšteva zanechá niekoľko mŕtvych, tak ako Joker Heatha Ledgera v Temnom rytierovi. V 13. časti tretej série, Jeromovi šialený experimentátor oskalpuje tvár, tak ako Jokerovi v Batman:

Tváře smrti.32 Neskôr, keď vstane z mŕtvych, si ju pripevní naspäť rovnako ako Joker v Batman – Smrt rodiny.33 To, že mladší diváci oceňujú na Jeromovi fakt, že sa jedná

30 http://geektyrant.com/news/gothams-major-joker-twist-discussed-by-bruno-heller (citované 20.12.2016)

31 Loeb, Jeph – Lee, Jim – Williams, Scott (2003) Batman: Hush – Chapter 8: The Dead. New York: DC Comics, str. 7

32 Daniels, Tony S. (2013): Batman – Detective Comics Tváře smrti: Kniha první. Praha: BB/art s.r.o., str.29

33 Snyder, Scott – Capullo, Greg – Glapion, Jonathan (2013): Batman Volume 3: Death of the Family. New York: DC Comics, str. 7 28

o „Jokera“ je zjavné aj z dotazníku. Traja zo siedmich tínedžerov, ktorí zvolili Jeroma sa tak vyjadrili. Napriek tomu, že samotný tvorca seriálu sa vyjadril, že ním nie je. Takto Martin (19) vysvetlil svoju voľbu:

„Či už to tvorcovia zamýšľali (a dúfam, že i naďalej zamýšľajú) akokoľvek, pre mňa Monaghanov [herec, ktorý postavu stvárňuje] Jerome vždy zostane druhým najlepším Jokerom všetkých čias.“

Tak ako Jerome, ani Bruce Wayne nebol zvolený za najobľúbenejšiu postavu u najstarších respondentov ani raz a v oboch prípadoch sa jedná o tie mladšie postavy zo seriálu. Naopak z najmladšej kategórie len jeden divák zvolil Alfreda, jednu z najstarších postáv. Je teda možné, že mladí diváci sa viac stotožňujú s mladšími postavami akou je aj Selina Kyle alias budúca Catwoman, ktorá bola najpopulárnejšia u najmladších divákov a naopak starší diváci sa viac stotožňujú s Alfredom. Nie je to preto, že by sa s ním stotožňovali kvôli jeho veku, ale pretože majú hodnoty, ktoré majú diváci s Alfredom spoločné. Myslím si, že je príhodné porovnať argumenty respondentov pre zvolenie konkrétnej postavy. Alfreda si vybrali ľudia kvôli jeho múdrosti, starostlivosti a britskému prízvuku. Anonym (33): „Múdry a schopný, charizmatický old-fashioned gentleman, priateľ a mentor, poradí a zvládne aj veľmi slušne bojovať.“ Martin (32): „Klasik s nadhľadom a racionálnym zmýšľaním.“ Adéla (32): Sympaťák, zmysel pre humor, starostlivosť.“ Za to Selinu si vybrali okrem toho, že sa z nej raz stane Catwoman aj kvôli nasledujúcim dôvodom. Michal (18): „Je roztomilá.“ Anonym (24): „Pekné dievča.“ Anonym (23): „Správne názory.“ Katja Mellmannová v eseji Objects of Empathy napísala: „V ľudových teóriách recepcie umenia, čitatelia a diváci prežívajú fiktívne svety sprostredkovane cez postavy. Identifikujú sa s nimi, empaticky reagujú na ich skúsenosti.“34 Nie je teda zvláštne tvrdiť, že diváci môžu byť viac naklonení postave s podobnými emocionálnymi kvalitami a skúsenosťami ako postave, ktorá je od nich viac odlišná. Avšak, samozrejme nemôže tomu tak byť vždy, pretože v Gothame sa zdajú byť záporné postavy populárnejšie ako tie kladné. Každopádne z argumentov je zrejmé, že najmenej populárne postavy v seriály sú tie, ktorých najsilnejšie kvality sú to, že v budúcnosti z nich budú iné postavy. Tak ako z Bruca bude Batman, zo Seliny bude Catwoman a Jeroma je „semeno, z ktorého Joker vyrastie“.

34 Mellmanová, Katja (2010): Objects of Empathy In Eder, Jens – Fotis, Jannisdis – Schneider, Ralf: Characters in Fictional Worlds. Berlin/New York: Walter De Gruyter, str. 416

29

4.3. Hodnotenie seriálu podľa najobľúbenejšej postavy

Niekoľkí respondenti uviedli, že preferujú záporné postavy. Z Grafu 5 vidíme, že ak je divákova najobľúbenejšia postava záporná, odráža sa to kladne na priemernom hodnotení seriálu. Celkovo respondenti vybrali v 137 prípadoch kladnú postavu a v 149 prípadoch zápornú postavu. Spriemeroval som hodnotenie podľa výberu kladnej alebo zápornej postavy z postáv, ktoré boli vybrané min. 10-krát. Postavy Alfreda, Bruca, Harveyho, Jima a Seliny považujem za kladné a postavy Barbary, Edwarda, Jeromeho a Penguina za záporné. Takto som znovu zistil, že ak respondent označil za svoju najobľúbenejšiu postavu záporáka, tak v priemere hodnotil Gotham lepšie. 8,26 ohodnotili seriál tí, čo zvolili kladnú postavu a 8,41 tí, čo zápornú. Jim Gordon je síce v Grafe 5 druhý, ale ako je aj z argumentov známe, hlavným dôvodom prečo si respondenti Gordona vybrali je, že nie je výlučne dobrý.

Graf 5:

4.4. Najobľúbenejšie seriály

Z odpovedí týkajúcich sa obľúbených seriálov som vydedukoval, že väčšina respondentov preferuje seriály využívajúce štvrtý typ seriality. Prípadov, v ktorých respondent neuviedol medzi obľúbené žiaden zo seriálov využívajúcich tretí typ seriality je viacero, ale nedá sa povedať, že by respondenti seriály využívajúce tretí typ seriality

30

neobľubovali vôbec. Tak, či tak, štvrtý typ v obľúbených seriáloch dominoval. Vo výpočte, ktorú formu seriality respondenti viac obľubujú sa však nájde jedna trhlina a tou je, že som nezapočítaval seriály, ktoré som nevidel alebo som o nich nemal žiadnu predstavu, a preto som nemohol s presnosťou určiť formy seriality vo všetkých uvedených seriáloch. Respondenti uviedli viac než 100 seriálov, a preto je pochopiteľné, že určenie serialít, ktoré seriál využíva, nie je v mojich silách. Aby som znížil pravdepodobnosť toho, že by som nevedel serialitu u seriálu určiť, som sa zameral na seriály, ktoré boli respondentmi zvolené minimálne päťkrát. Vďaka tomu sa mi podarilo znížiť počet seriálov na 47. Pre objektívne určenie seriality je treba vidieť aspoň dve po sebe nadväzujúce epizódy konkrétneho seriálu a mne sa ju podarilo určiť pri 44 seriáloch, ktoré respondenti uviedli. Z týchto 44 seriálov v nasledujúcich odsekoch ukážem, ktoré seriály respondenti preferujú, čo sa týka typu seriality. Taktiež netreba zabudnúť spomenúť fakt, že niektoré seriály využívajú viacero typov seriality. K takým seriálom patrí aj samotný Gotham.

Z 290 respondentov je pochopiteľne najobľúbenejší seriál Gotham, keďže až 214 ľudí odpovedalo áno na otázku „Zaradili by ste Gotham medzi svoje najobľúbenejšie seriály?“. Pochopiteľne, lebo dotazník vyplňovali diváci Gothamu, a preto v tejto sekcii prezentácie odpovedí dotazníku Gotham vynechám pre objektívnejšie výsledky.

V otázke „Aké seriály patria k vašim najobľúbenejším?“ bol za najobľúbenejší seriál zvolený svetový fenomén Hra o tróny (104 ľudí). Ďalšie štyri najobľúbenejšie seriály sú všetko adaptácie slávnych komiksov alebo komiksových postáv v poradí The Flash (83 ľudí), Arrow (63 ľudí), Daredevil a Živí mŕtvi (oba 45 ľudí). Tak ako aj Gotham, tak aj The Flash a Arrow využívajú aj tretí aj štvrtý typ seriality. Hra o tróny , Daredevil a Živí mŕtvi nevyužívajú tretí, ale štvrtý typ. Najpopulárnejší seriál medzi respondentmi, ktorý využíva takmer výlučne len tretí typ seriality je taktiež adaptácia komiksovej postavy Lucifer (27 ľudí). Tu vidíme veľký rozdiel medzi dvomi najobľúbenejšími. Hra o tróny s 104 ľuďmi a Lucifer o 77 menej.

Celkovo sú medzi respondentmi seriály podľa komiksovej predlohy veľmi populárne. Dokopy bolo zaradených medzi najobľúbenejšími seriálmi 13 komiksových seriálov a 304-krát bol medzi odpoveďami spomenutý takýto seriál. Keď by sme ešte pridali do tohto čísla 214 ľudí, ktorí zaradili Gotham medzi najobľúbenejšie v otázke „Zaradili by ste Gotham ku svojim najobľúbenejším seriálom?“ je tento žáner medzi respondentmi absolútne najobľúbenejší.

31

Vysokú sledovanosť komiksových seriálov medzi respondentmi potvrdzuje aj fakt, že v otázke, ktoré ďalšie momentálne vysielané komiksové seriály sledujú, len 12 ich uviedlo, že žiadne ďalšie. Najsledovanejší spomedzi 10 seriálov (na výber päť seriálov od DC Comics a päť seriálov od Marvelu), z ktorých si respondenti mohli vybrať sú najsledovanejšie ďalšie dva seriály od DC Comics a to Arrow a The Flash, ktoré sleduje 193 resp. 191 ľudí. V tesnom závese za nimi je seriál od konkurenčného Marvelu Daredevil s 186 divákmi. Podľa výsledkov sa zdá, že respondenti sledujú seriály od DC Comics viac ako od Marvelu. Pripomínam, že Gotham je taktiež seriál od DC. Je však správne podotknúť, že seriál Arrow je vysielaný už od roku 2012 a The Flash od 2014 a najpopulárnejší seriál konkurencie Daredevil len od roku 2015, tak je prirodzené, že bude mať novší seriál menej divákov. Avšak, tento argument neobstojí ak sa pozrieme aj na ďalšie seriály. Ďalšie veľmi populárne seriály od Marvelu ako Agents of S.H.I.E.L.D. a Jessica Jones sú menej sledované ako najnovší seriál DC Comics vysielaný na stanici The CW Legends of Tomorrow. Celkovo bol 763-krát v otázke „Sledujete alebo sledovali ste aj iné "komiksové" alebo "superhrdinovské" seriály“ zvolený seriál od DC Comics a 718-krát seriál od Marvelu. K tomu keď sa pridá ešte aj fakt, že do týchto čísel nebol priradený Gotham, tak sú u týchto respondentov v priemere populárnejšie seriály od DC Comics. Všetky spomenuté seriály v tejto otázke využívajú štvrtý typ seriality. V niektorých prípadoch ako Arrow, The Flash, Agents of S.H.I.E.L.D. seriály využívajú aj tretí typ seriality a v prípadoch ako Legends of Tomorrow, Supergirl alebo Constantine seriály využívajú tretí typ seriality vo vyššej miere ako ostatné.

32

Graf 6:

Za mienku určite stojí, že až 46 respondentov zvolilo z ponúknutých odpovedí možnosť „iné“. Z tých 46 je 12, ktorí sa vyjadrili, že nesledujú vôbec, ale zvyšných 34 zvolilo iné komiksové seriály. Z týchto iných najviac ľudia sledujú nový seriál Preacher, seriál o kazateľovi a jeho kamarátovi-upírovi, teda nie o superhrdinovi ako tie najznámejšie komiksy. Fakt, že až 34 ľudí zvolilo ďalšie seriály, ktoré nemali v ponuke podľa mňa svedčí o tom, že veľa respondentov je oboznámená s predlohou aspoň v zmysle, že vedia, že existuje a teda seriály podľa komiksovej predlohy sledujú pozornejšie.

Taktiež je pozoruhodné, ako sú obľúbené svetové seriálové fenomény medzi mojimi respondentmi. Seriály ako Živí mŕtvi, Hra o tróny, Teória veľkého tresku, Priatelia, Ako som spoznal vašu matku alebo Simpsonovci. Bolo by asi priam nemožné určiť, ktorý z týchto seriálov bol alebo je momentálne populárnejší vo svete, ale z môjho dotazníku je celkom jasné, ktoré to sú. Posledné štyri menované seriály (tie využívajú takmer výlučne len tretí typ seriality) dokopy obľubuje len 52 ľudí a Živých mŕtvych a Hru o tróny až 149. Je to aj preto, že sa jedná buď o skončené seriály, alebo o seriály, ktoré sa vysielajú už dlho aj v Česku a na Slovensku a prístup k ním má každý. Dotazník vyplňovali respondenti, ktorí majú vďaka internetu prístup k najnovším seriálom, ktorí nemusia čakať na český dabing, ale môžu si z internetu stiahnuť titulky. Dovolím si preto tvrdiť, že sú u respondentov populárnejšie seriály využívajúce štvrtý typ seriality aj vďaka možnosti binge-watchingu. Diváci majú v dobe internetu možnosť sledovať toľko epizód seriálu

33

za sebou, ako im to len samotný seriál umožňuje. Keď na seba epizódy dejom nadväzujú, láka nás to pozrieť si ďalšiu epizódu. Ak v televízií vynechá divák niekoľko epizód Columba alebo Priateľov, bude stále rozumieť fiktívnemu svetu. Preto za zmienku stojí, že viacero seriálov známych v Česku aj na Slovensku využívajúcich tretí typ sa medzi najobľúbenejšími seriálmi vôbec neobjavili. Ako sú C.S.I.: Kriminálka Las Vegas a ostatné jej odnože alebo najsledovanejší seriál v USA v posledných rokoch NCIS – Námorný vyšetrovací úrad sa medzi najobľúbenejšími seriálmi neobjavili ani raz. K týmto známym policajným seriálom sa vrátim ešte neskôr.

Pre kompletné výsledky, ak uvážime všetkých 44 seriálov, pri ktorých som bol schopný určiť serialitu, tak je rozdiel ešte väčší než len pri svetovo populárnych seriáloch. Až 602-krát boli uvedené medzi najobľúbenejšími seriálmi tie, čo využívajú štvrtý typ seriality a 353-krát tie, čo tretí typ seriality. Toto je markantný rozdiel, ale je taký rozdiel aj medzi popularitou jednotlivých sérií Gothamu?

V úvode bakalárskej práce v časti o teórií seriality som spomínal, že prvá séria Gothamu využíva tretí typ a druhá a tretia séria využíva štvrtý typ. Očakával som, že prvá séria bude veľkým rozdielom najmenej obľúbená, ale nestalo sa tak. Najmenej obľúbenou bola zvolená tretia séria, ale to je pravdepodobne tým, že v dobe rozposlania dotazníku do éteru bola odvysielaná len polovica z tejto série. Na moje veľké prekvapenie k podotázke, prečo zvolili danú sériu za obľúbenú, ktorá nebola povinná, sa mi dostalo až 166 odpovedí, čo je viac ako polovica, pričom na žiadnej inej nepovinnej podotázke sa respondenti takto nerozpísali. Tomuto som bol naozaj vďačný, pretože mi to pochopiteľne veľmi pomohlo zistiť dôvod ich preferovania konkrétnej série, a tak ako som očakával a dúfal, medzi odpoveďami k druhej sérií figurujú aj nepriame zmienky o tom, že preferujú túto sériu aj vďaka tomu, že využíva štvrtý typ seriality. Takto sa vyjadrila respondentka č. 3:

„Bola akčnejšia, mala viac zaujímavých postáv, ktorých príbeh bol rozvinutý do viacej dielov. V prvej sérií sa postavy väčšinou ukázali v jednom diele a potom sa na ne úplne zabudlo. Tretia séria zatiaľ taktiež nie je zlá, vďaka postave Klobučníka.“

Domnievam sa, že respondentka postavami, ktoré mali „príbeh rozvinutý“ v druhej sérií myslí hlavných zloduchov Thea Galavana a Huga Stranga. V prvej sérií chýbal jasne určený hlavný zloduch, o čom pravdepodobne svedčí komentár o tom, ako sa „postavy

34

ukázali v jednom diele a potom sa na ne úplne zabudlo“, čo taktiež poukazuje na jeden zo znakov tretieho typu seriality. Ešte priamejšie k znakom tretieho typu seriality sa vyjadril Jan (19):

„Prvá séria bola dosť epizódna, druhá bola oveľa lepšia, tretia séria má zatiaľ super rozjazd. Snáď to vydrží.“

Vyjadrením „bola dosť epizódna“ má Jan, domnievam sa na mysli to, že v každej epizóde sa dialo niečo iné resp. seriál sa nevenoval hlavnému príbehu, ale novému predstavenému na začiatku novej epizódy. Konkrétne v Gothame sa v prvej sérii často v každej novej sérii venovali novému prípadu a snažili sa dolapiť zlosyna, ktorého sme v predošlej epizóde nevideli. V druhej sérií sa naopak príbeh venoval v prvej polovici série jednému zlosynovi a v druhej polovici ďalšiemu, ktorí boli súčasťou hlavnej zápletky, čo poznamenali aj Filip (29) a Kristina (22):

„Bol jeden hlavný príbeh v pozadí a mala smer, viacej akcie, ku konci s príchodom Stranga seriál bohužiaľ klesal kvalitou.“

„Páčil sa mi prechod k jednému hlavnému zlosynovi naprieč polovinou série. Táto sezóna taktiež viedla k zrodu novej Barbary.“

Takisto medzi odpoveďami k spomínanej podotázke sa nachádza niekoľko vyjadrení k tomu, že kým tretia séria neskončí, tak ju nebudú hodnotiť. To je dôkaz, že tretia séria je medzi respondentmi kvôli tomu momentálne vo výsledkoch najmenej obľúbená. Takto sa vyjadrili postupne Lukáš (28), Tomáš (19) a Michael (20). Jediný Michael (20) preferoval prvú sériu viac:

„Prvá séria bola zoznamovacia, druhá bola akčná od začiatku do konca a dokým tretia neskončí, nebudem hodnotiť.“

„Prišla mi lepšia ako prvá z toho dôvodu, že tam bolo viac záporákov hlavne tý [sic] okolo Huga. Tretia zatiaľ neni [sic] hotová tak je skoro hodnotiť, ale trochu ma nudí tá neustála dráma okolo Gordona a Lee, ale inak je to super.“

„Veľmi sa mi páčila postava Jima, ako bojoval proti všetkým, ale príbehovo, okrem mesta,

35

by som to vôbec nepomenoval ako Gotham. Vo veľkej miere tam nebol skoro žiadny „komiksový“ záporák, iba mafiáni. Druhá séria s Galavanom pre mňa bola asi to najhoršie a chcel som s tým seknúť. Dejová linka s Hugom ma zase nalákala a okrem návratu Fish a budovaním postavy Huga ako nebojácneho génia, ktorý sa na konci choval ako malé dievča, to bolo prevažne bez chyby. Tretia séria je zatiaľ veľmi zaujímavá, ale nemôžem ju zatiaľ hodnotiť lebo nie sme ešte ani v polke.“

To, že sa seriál venuje v druhej sérii v každej jej polovici inému zloduchovi sa, ako môžeme vidieť z niekoľkých predošlých vyjadrení, môže vypomstiť. Podľa Filipa (29) seriálu s príchodom postavy Huga Stranga klesla kvalita aj keď Michaela (20) práve táto dejová línia znovu nalákala. Toho však naopak odrádzala predošlá dejová línia s Theom Galavanom. Taktiež stoja za zmienku protichodné vyjadrenia alebo rozličné názory, keď Kristina (22) poznamenala, že sa jej na druhej sérií páči „prechod k jednému hlavnému zlosynovi“, ale Tomášovi sa páčila, pretože „tam bolo viac záporákov“.

Na záver k segmentu o najobľúbenejšej sérií predložím hodnotenie seriálu podľa preferovanej série. 53 respondentov, ktorí zvoli za lepšiu prvú sériu ohodnotili seriál priemerne 7,66, čo je výrazne menšie číslo než priemerné hodnotenie seriálu 8,33. 69 tých, čo zvolilo druhú sériu dali seriálu známku 8,35 a 48 tých, čo zvolilo tretiu sériu dali seriáli priemerne známku 8,6. Vysvetliť sa dá toto hodnotenie dvomi spôsobmi. Ľudia, ktorí majú radšej prvú sériu sú ďalšími sériami sklamaní a seriál má pre nich klesajúcu kvalitu. Naopak pre tých, čo zvolili tretiu sériu má seriál stúpajúcu kvalitu a v čase vyplnenia dotazníku mali o seriály vyššiu mienku. Alebo sa na to môžeme pozrieť z pohľadu preferovanej formy seriality. Keďže som zistil, že respondenti celkovo veľmi výrazne obľubujú seriály využívajúce štvrtý typ seriality viac než tie, čo využívajú tretí typ je možné, že ľudia preferujúci prvú sériu Gothamu ju stále považujú za menej kvalitnú. Druhý spôsob je však čisto špekulácia a viac by som sa priklonil prvému vysvetleniu, ktorému pridávajú na pravdepodobnosti aj fakt, že osem respondentov sa vyjadrilo, že prestali alebo pravdepodobne prestanú seriál sledovať.

36

4.5. Žáner

Graf 7:

V tejto časti práce sa budem venovať výsledkom otázke „ktoré z týchto slovných spojení alebo žánrov najviac vystihuje príbeh Gothamu?“ Z výsledkov môžem určiť nielen, ako Gotham a jeho príbeh diváci vnímajú. Zistím aká je korelácia s ich hodnotením alebo obľúbenou postavou. Aj vďaka tomu zistím aký typ divákov Gotham sleduje. Respondenti mali na výber z nasledujúcich deviatich žánrov alebo slovných spojení a vybrať mohli maximálne tri. Tabuľka 3: Počet ľudí Hodnotenie Zrodenie superhrdinu 60 8,68 Zrodenie záporákov 134 8,51 Komiksový serial 207 8,42 Boj medzi dobrom a zlom 68 8,37 Dráma 58 8,34 Akčný serial 72 8,31 Krimi 56 8,30 Tí, čo nezvolili zrodenie záporákov 155 8,17 Fantasy 24 8,13 Tí, čo nezvolili komiks. seriál 78 8,05 Policajný serial 50 8,02

37

Po tom, ako som prvýkrát zverejnil dotazník a videl som prvé odpovede, začal som pochybovať o tom, či bolo správne, že som do možností zaradil aj možnosť „komiksový seriál“. Seriál je podľa známej komiksovej predlohy, tak je jasné, že mnohým respondentom, presne až 207, bude seriál asociovaný s týmto žánrom. Avšak až po videní kompletných výsledkov som si uvedomil, že moje obavy boli zbytočné. Pohľad na to, ako respondenti hodnotili seriál podľa toho, či zvolili seriál ako komiksový alebo nie znovu prezrádza, akú dôležitosť komiksom ľudia prikladajú, tak ako to bolo zjavné z odpovedí na otázky „sledujete alebo sledovali ste aj iné "komiksové" alebo "superhrdinovské" seriály“ a „aké seriály patria k vašim najobľúbenejším“. Respondenti, ktorí zvolili „komiksový seriál“ priemerne ohodnotili seriál známkou 8,42 a 78 ľudí, čo tento žáner nezvolili ohodnotili seriál 8,05. 78 ľudí je skoro rovnaký počet ľudí, ako tých, čo nezaradili Gotham do svojich najobľúbenejších seriálov. Tých bolo presne 76. Síce v kombinácií s otázkou „zaradili by ste Gotham ku svojim najobľúbenejším seriálom“ bolo hodnotenie ešte viac odlišné, keďže tí čo odpovedali áno, ohodnotili priemerne 8,73 a tí, čo nie 7,09. Stále si však dovolím tvrdiť, že tí, čo vnímajú Gotham, ako komiksový seriál ho obľubujú viac.

Teraz sa konečne vrátim k seriálom ako C.S.I.: Kriminálka Las Vegas, či NCIS – Námorný vyšetrovací úrad, ktoré som spomínal v časti o najobľúbenejších seriáloch. Tieto seriály neboli zaradené medzi najobľúbenejšie ani jedným respondentom. Okrem týchto seriálov nenájdeme ani ďalšie podobné vyšetrovacie a policajné seriály, v ktorých každú epizódu vyšetrujú nový prípad. Tento typ seriálov nie je medzi divákmi Gothamu zjavne taký populárny. Tí, čo vybrali žáner „policajný seriál“ ohodnotili Gotham tou najhoršou priemernou známkou 8,02. Pridám k tomu fakt, že prvá séria bola menej populárna a využívala tretí typ seriality, tak ako už zmienené policajné seriály. Takisto aj fakt, že postava policajta Harveyho, ktorá má najbližšie k podobným seriálom, má jedno z horších hodnotení v Grafe 5. Jasne mi z toho vychádza, že diváci, ktorí si asociujú Gotham so seriálmi s policajnou tematikou vnímajú seriál negatívnejšie.

Už som zistil, že divákov na Gothame bavia záporné postavy a aj vďaka nim dávajú seriálu vyššie hodnotenie. Rovnako by som chcel poukázať na to, ako respondenti vyberali žánre v kombinácií s ich najobľúbenejšou postavou. Dôvod prečo na to chcem poukázať je ten, že chcem zistiť, či diváci vnímajú príbeh viac skrz svoju obľúbenú postavu. Ako prvé ukážem, aké žánre respondenti volili najčastejšie v spojení s konkrétnou postavou. Následne znovu rozdelím postavy na kladné a záporné a porovnám v kombinácií s počtom zvolených žánrov.

38

U všetkých záporných postavách, ktoré boli zvolené aspoň 10-krát (Barbara, Edward, Jerome a Penguin) je najčastejšie zvolený žáner „zrodenie záporákov“ (ak opomeniem „komiksový seriál“, ktorý je najčastejšie zvolený u všetkých postáv). Zrodenie záporákov dostalo vysoké hodnotenie 8,51. Ak má teda divák obľúbenú postavu zápornú a príbeh Gothamu vníma ako zrodenie záporákov je veľká šanca, že sa mu seriál bude páčiť viac. U kladných postáv (Alfred, Bruce, Harvey, Jim a Selina) je len v prípade Jima najčastejšie zvolený iný žáner ako zrodenie záporákov a to „boj medzi dobrom a zlom“. Toto poukazuje na to, že respondenti vedeli veľmi dobre aké žánre vyberajú. Pri Jimovi najčastejšie argumentovali jeho bojom medzi temnou a svetlou stránkou a ak vnímajú príbeh seriálu skrz neho, patrične by mali vybrať tento žáner. U ostatných kladných postáv, hlavne u Alfreda, Bruca, Jima a Seliny, teda postáv, ktoré majú najbližšie k Batmanovi bol častejšie zvolený žáner „zrodenie superhrdinu“. Vo všetkých prípadoch hneď za zrodením záporákov. Pohľad do Tabuľky 3 odhalí, že aj zrodenie superhrdinu dostalo jedno z najvyšších hodnotení. Rovnako teda platí, že ak je divákova obľúbená postava kladná a vníma príbeh ako zrodenie Batmana, tak sa mu seriál páči viac. Ako ukážem v ďalšej časti práce, to najviac platí o fanúšikoch Batmana. Tabuľka 4 ukazuje koľkokrát bol zvolený konkrétny žáner, keď respondent zvolil ako obľúbenú kladnú alebo zápornú postavu. Zvýraznil som v nej zrodenie superhrdinu a zrodenie záporákov, pretože je u nich najväčší rozdiel a znovu to ukazuje na to, že divák vníma príbeh skrz svoju obľúbenú postavu. Tabuľka 4: Kladné postavy Záporné postavy

Akčný seriál 32 36

Boj medzi dobrom a zlom 36 28

Dráma 30 23

Fantasy 12 12

Komiksový seriál 99 96

Krimi 21 27

Policajný seriál 25 23

Zrodenie superhrdinu 36 23

Zrodenie záporákov 57 72

39

4.6. Hodnotenie podľa „znalosti“ Batmana

Pomocou nasledujúcich otázok som chcel zistiť, ako sa odlišuje hodnotenia seriálu podľa toho akými veľkými fanúšikmi Batmana respondenti sú. Moje očakávania sa nenaplnili. Spätne som však uznal, že konečné výsledky dávajú zmysel viac. Očakával som totiž, že kvôli tomu ako sa Gotham posúva od predlohy, tak verní fanúšikovia Batmana a tí, ktorí sa vyznajú do mytológie Batmana, budú seriál hodnotiť horšie. Opak sa stal pravdou. Odpovede na otázky „čítali ste niekedy Batman komiks“ a „vyznáte sa v mytológií Batmana a jeho sveta“ prezentované v tabuľkách 5 a 6 ukazujú. že čím väčší vzťah respondenti k Batmanovi majú, dali Gothamu priemerne lepšie hodnotenie. To poukazuje na silnú vernosť a fanúšikovstvo založené na veľkej obľube tejto látky, ktorá diváka motivuje k ďalšiemu sledovaniu nových adaptácií. Nemusí byť dôležitá výsledná adaptácia alebo jej kvalita, ale to, že patrí bo fiktívneho sveta Batmana. Priamoúmerne sa zvyšuje hodnotenie podľa toho koľko komiksov prečítali a za akých znalcov Batmanovej mytológie sa sami považujú. Avšak, v Tabuľke 5 vidno, ako sa hodnotenie líši postupne pri prvých troch odpovediach len o jednu desatinu, preto by skôr stálo za to porovnať hodnotenie respondentov, ktorí nikdy nečítali Batman komiks a hodnotenie tých, ktorí ich čítali mnoho. V tomto prípade je hodnotenie výraznejšie odlišné. Fanúšikom Batmana sa Gotham páči viac, pretože majú bližší vzťah k originálnemu dielu a neprekáža im, že sa seriál toľko od predlohy posúva. Niektorí sa k týmto zmenám stavajú kladne, ako respondent Ondřej (20), ktorí reagoval na moje doplňujúce otázky prostredníctvom e-mailu. Takto odpovedal na otázku, aký je jeho pohľad na posuny od predlohy ako napr. iné zrody protivníkov a vekové rozdiely medzi Bruce Waynom a týmito protivníkmi: „To menenie originov [zrod postavy], veku a vlastností postáv mi nevadí, snáď len to, že Falcone je až moc starší než Wayne. Čiže môj pohľad na túto zmenu je pozitívny.“ Ondřej patrí k tým najväčším fanúšikom Batman zo všetkých respondentov. Odpovedal, že prečítal mnoho komiksov a osem aj konkrétne pomenoval. Považuje sa za experta na mytológiu Batmana a videl všetkých 17 filmov, ktoré boli v otázke „ktoré z týchto filmov ste videli“. Paradoxne pri tejto otázke hodnotenie priamoúmerne klesalo s počtom videných filmov. Avšak, rovnako ako v Tabuľke 5 aj v Tabuľke 7 vidíme, že sa hodnotenie líši len v desatinnom čísle a hodnotenie je takmer identické. Preto považujem odpovede z tejto otázky za nepreukázateľné toho, či vzťah k postave Batmana má vplyv na hodnotenie Gothamu. Jedine predošlé dve ukazujú, že by mohla byť korelácia medzi Gothamom a predošlou skúsenosťou s predlohou. Najväčší rozdiel môžeme vidieť v Tabuľke 6 medzi odpoveďami „vôbec sa nevyznám do mytológie

40

Batmana“ a „som expert“. Síce prvú odpoveď zvolilo len sedem ľudí, rozdiel medzi týmito možnosťami je výraznejší než pri ostatných. Dovolím si uzavrieť, že väčší vzťah k Batmanovi a predlohe ovplyvňuje recepciu na Gotham pozitívne.

Tabuľka 5: Počet ľudí Hodnotenie Nie, nikdy 179 8,27 Áno, 1-2 54 8,31 Áno, viac než 2 33 8,48 Áno, mnoho 21 8,62

Tabuľka 6: Počet ľudí Hodnotenie Vôbec nie 7 7,71 Trochu áno 205 8,30 Viem, len to, čo bolo v Gothame 37 8,38 Experti 34 8,53

Tabuľka 7: Počet ľudí Hodnotenie 5 a menej 71 8,4 6 – 10 144 8,35 11 -17 68 8,26

41

5. Záver

Pred začiatkom výskumu som si bol istý, že fanúšikovia Batmana budú reagovať na seriál negatívnejšie ako ostatní diváci. Toto očakávanie sa mi vôbec nenaplnilo, naopak výsledok bol presne opačný. Diváci a fanúšikovia Gothamu nepotrebujú, aby bol ich obľúbený seriál identický svojej predlohe. Avšak, veľa hardcore fanúšikov Batmana som medzi divákmi nenašiel. Ak by bol výskum zameraný len na recepciu Gothamu medzi nimi, výsledky by mohli byť odlišné. Lenže tí, čo sa výskumu zúčastnili dali seriálu nadpriemerné hodnotenia. Sledujú ho takmer výlučne ľudia, ktorí mali skúsenosti s postavou Batmana z predošlých diel. Je to veľmi populárna postava a vyhnúť sa jej doteraz by bolo pre mojich respondentov priam nemožné. Pre väčšinu divákov je príbeh Gothamu prequel a rozšírenie Batmanovho príbehu. Keď ho vnímajú ešte aj ako rozšírenie príbehu Batmanových zloduchov je šanca, že si seriál užívajú ešte viac. Užívajú si ho viacej aj tí, ktorí sledujú viac seriálov od DC Comics ako tí, čo sledujú seriály od Marvelu. To napriek tomu, že Marvel svoje úspešné filmové univerzum prepája so svojimi seriálmi. DC Comics seriály nie sú prepojené s ich filmami. Filmy prepojené sú, seriály taktiež. Až na Gotham. Divákom Gothamu neprekáža, že seriál nie je súčasťou spoločného fiktívneho sveta s inými komiksovými seriálmi. Celkovo sa, však zdá, že medzi divákmi nie je dôležité od akého vydavateľstva postava alebo seriál pochádza.

Je to vidieť z toho, ako sú adaptácie komiksových diel ohromujúco populárne. Jednou z otázok, ktoré som si pred výskumom dal je, či sú diváci zložení z fanúšikov Batmana alebo fanúšikov kriminálnych a policajných seriálov, či nadšencami fantasy alebo je ich obľuba seriálu spôsobená niečím iným. Gotham často obsahuje prvky sci-fi a fantasy, ale drvivá väčšina tak seriál nevníma. Ak ho tak niektorí vnímajú ich pôžitok zo seriálu je podpriemerný. Ešte viac to platí o tom, keď seriál vnímajú ako policajný. Policajné prvky sú neoddeliteľnou časťou Gothamu. Avšak, aj hlavný predstaviteľ policajnej zložky seriálu, postava detektíva Jima Gordona, je populárny vďaka svojmu odporu k autoritám. Ako Honza (25) argumentoval voľbu najobľúbenejšej postavy: „Preferujem záporákov [...]“. Zdá, že to je tak aj u ostatných a ich preferenciách seriálov. Odráža sa to nie len na tom, že ak diváci vnímajú seriál ako zrodenie záporákov. Taktiež to môžeme vidieť na ich celkovej obľube ostatných seriálov. Sú to takmer výlučne žánrové diela. Medzi najpopulárnejšie seriály okrem adaptácií komiksových superhrdinov, patrili Hra o tróny, Živí mŕtvi a Perníkový tatko. Prvé dva seriály sú v mnohom boj dobra proti zlu a tretí menovaný obsahuje prerod hlavnej postavy z dobrej na zlú. Pohľad do 42

Tabuľky 3 znovu prezrádza, že ak diváci Gotham vnímajú ako boj dobra proti zlu hodnotia ho lepšie.

Spomínané seriály takmer výlučne využívajú štvrtý typ seriality a tento typ respondenti preferujú. Moji respondenti sú aktívny užívatelia internetu a majú prístup k mnohým seriálom. Majú možnosť si pustiť toľko epizód seriálu, koľko len chcú alebo všetky epizódy konkrétneho seriálu, ktoré boli odvysielané. Respondenti majú možnosť si vyberať, ktoré seriály sledujú a nemusia sa prispôsobovať programu televízií.

Celkovo hodnotím svoj výskum ako úspešný. Získal som odpovede na všetky otázky, ktoré som si pred začiatkom výskumu kládol. Niektoré očakávania sa naplnili, niektoré nie. Dôležité je aj to, aké skúsenosti som touto prácou získal. Získal som skúsenosti s kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom. Som presvedčený, že tieto formy výskumu spojené dokopy dokážu priniesť bohaté výsledky, ktoré by mali byť využívané nielen pri interpretácií recepcie diela, ale aj pri tvorbe nových diel.

43

6. Summary: Gotham Audience Research

One of the biggest trends in Hollywood nowadays are superhero films and their shared universes. The trend was started by Marvel with their Marvel Cinematic Universe which brought together all of their biggest superhero characters. Not only on silver screen but also on television their characters exist in the same fictional universe. Their films and TV shows are very successful so it was just a matter of time when other big film companies will try to emulate the same formula. Warner Bros. have the rights to all characters from DC Comics and they started their own shared universe. Only difference is that their films are in a different fictional universe than their TV shows. However, there’s one DC Comics based TV show which doesn’t fall to any of the shared fictional universes and that’s Gotham. Even though it features, arguably, the most popular character from DC Comics and that’s Batman. However, he’s not Batman, yet. The show starts with a murder of Bruce Wayne’s parents and he’s too young to be a vigilante and fight crime. The main character of the series is Detective James Gordon, known from various other adaptations as the trustworthy ally of Batman. The show chronicles his fight against crime and his struggle with the emergence of villains in the city like the famous Oswald Cobblepot aka the Penguin or The Riddler. Before the show even started there were rumors that the show is going to be based on Gotham Central which is basically a cop show where the Batman character has just a supporting role. Now we now that did not happen and the show is a prequel and an origin story of Batman and his rogue gallery with Bruce Wayne as a supporting character. But the show fails as a prequel and also as an origin story for following reasons. One of the most compelling aspects of the Batman character is that his existence and crime-fighting breed more crime and give reasons for many different supervillains to emerge. In Gotham, the famous supervillains emerge before the Batman persona is even created. Furthermore, Gotham depicts supervillain stories that happened in the comic books when the Batman was already. However, there is still Bruce Wayne and few other characters whose origins are not already told. Obviously, adaptations do not have to blindly follow the original work but with Gotham there are so many changes that it begs the question how do the fans and viewers respond. That is one of the reasons I decided to analyze the audience reception of Gotham. My bachelor thesis deals with reception of adaptations, fandom and preferences in terms of what kind of TV shows Gotham viewers like. I wanted to find out for what kind of audience was Gotham made. For my research I used the qualitative and quantitative research methods and I found an inspiration in Martin Barker’s Lord of the Rings trilogy audience research. I created a 44

questionnaire and collected 291 responses. I anticipated that the enjoyment of the show is going to vary according to importance of Batman for the viewers. I thought because of all the changes to the source material that Batman fans were going to respond more negatively but I was completely wrong. The more viewers know about Batman they more seem to enjoy it. In conclusion, the research ended up being successful in that I collected interested findings and managed to get the answers I was looking for.

45

7. Zdroje

7.1. Literatúra

BRUBAKER, Ed – RUCKA, Greg – LARK, Michael (2014): Gotham Central Special Edition. New York: DC Comics

BUBENÍČEK, Petr (2010). Filmová adaptace: Hledání interdisciplinárního dialogu. Iluminace, 22, č. 1, str. 7-12

DANIELS, Tony S. (2013): Batman – Detective Comics Tváře smrti: Kniha první. Praha: BB/art s.r.o.

EDER, Jens – FOTIS, Jannisdis – SCHNEIDER, Ralf (2010): Characters in Fictional Worlds. Berlin/New York: Walter De Gruyter

ELLIOTTOVÁ, Kamilla (2003): Rethinking the Novel/Film Debate. Cambridge: Cambridge University Press

HAMMOND, Michael - MAZDONOVÁ, Lucy (2005): The Contemporary Television Series. Edinburgh: Edinburgh University Press HENDL, Jan (2008): Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace. Praha: Portál

CHRISTIE, Ian (2012): Audiences. Amsterdam: Amsterdam University Press

JENKINS, Henry (2013): Textual poachers: television fans. New York: Routledge

KOKEŠ, Radomír D. (2016): Světy na pokračování: rozbor možností seriálového vyprávění. Praha: Akropolis

LEWISOVÁ, Lisa A. (2001): Adoring Audience: Fan Culture and Popular Media. London: Routledge

LOEB, Jeph – LEE, Jim – WILLIAMS, Scott (2003): Batman: Hush – Chapter 8: The Dead. New York: DC Comics 46

MILLER, Frank – JANSON, Klaus – VARLEY, Lynn (2002): Batman: The Dark Knight Returns. New York: DC Comics Inc.

MILLER, Frank – MAZZUCCHELLI, David (1987): Batman #404: Year One (Part I of IV): Who I Am – How I Come To Be. New York: DC Comics Inc.

PEARSONOVÁ, Roberta E. – URICCHIO, William (1991): The Many Lives of the Batman. London: BFI Publishing

SNYDER, Scott – CAPULLO, Greg – GLAPION, Jonathan (2013): Batman Volume 3: Death of the Family. New York: DC Comics

STACEYOVÁ, Jackie (1994): Star Gazing: Hollywood Cinema and Female Spectatorship. New York: Routledge

STAIGEROVÁ, Janet (1992): Interpreting Films: Studies in the Historical Reception of American Cinema. New Jersey: Princeton University Press

7.2. Webové zdroje

FARACI, Devin (2014): GOTHAM Is The Worst Thing To Happen To Batman Since Joel Schumacher. http://birthmoviesdeath.com/2014/10/07/gotham-is-the-worst-thing- to-happen-to-batman-since-joel-schumacher (citované 1. 11. 2016)

KEYES, Rob (2015): Don’t Worry: Marvel’s ‘Spider-Man’ Will NOT Be Another Origin Story. http://screenrant.com/spider-man-marvel-cinematic-universe-origin-story/ (citované 22.4. 2017)

MANNARINO, Al (2013): Is ‘Gotham Central’ the Next DC Comics TV Show After The Flash? http://www.boxofficemojo.com/alltime/world/ (citované 21. 2. 2017)

REMLINGOVÁ, Amanda (2016): ‘Gotham’ Actor Robin Lord Taylor Says ‘Homophobia Is Real’ After Posting About His Wedding Anniversary.

47

http://www.ibtimes.com/gotham-actor-robin-lord-taylor-says-homophobia-real-after- posting-about-his-wedding-2383801 (citované 15. 12. 2016)

VENABLE, Nick (2016): How Robin Lord Taylor Feels About Those Gotham Fans Who Are Mad About Penguin's Sexuality. http://www.cinemablend.com/television/1584990/how-robin-lord-taylor-feels-about- those-gotham-fans-who-are-mad-about-penguins-sexuality (citované 15. 12. 2016)

PAUR, Joey (2015): Gotham's Major Joker Twist Discussed by Bruno Heller. http://geektyrant.com/news/gothams-major-joker-twist-discussed-by-bruno-heller (citované 20.12.2016)

7.3. Internetové databázy

Box Office Mojo. .

Česko-slovenská filmová databáze. .

EDNA. .

The Internet Movie Database. .

48

8. Analyzovaný seriál

Gotham (USA, 2014-) Réžia: T.J. Scott, Danny Cannon, Eagle Egilsson, Rob Bailey et al. Námet: Bob Kane, Bill Finger. Scenár: Bruno Heller, Barbara Randall Kesel, Megan Mostyn-Brown. Kamera: Chris Norrm David Stockton, Crescenzo G.P. Notarile, Thomas Yatsko. Hudba: David E. Russo, Graeme Revell. Strih: Leland Sexton, John Ganem, Mark C. Baldwin, Barrie Wise, Daniel Gabbe, David Ekstrom, Sarah C. Reeves. Hrajú: Benjamin McKenzie (James Gordon), Donal Logue (Harvey Bullock), David Mazouz (Bruce Wayne / 514A), Sean Pertwee (Alfred Pennyworth), Robin Lord Taylor (Oswald Cobblepot), Erin Richards (Barbara Kean), Camren Bicondova (Selina Kyle), Cory Michael Smith (Edward Nygma), Morena Baccarin (Leslie Thompkins), Drew Powell (Butch Gilzean), Chris Chalk (Lucius Fox), Jada Pinkett Smith (Fish Mooney), James Frain (Theo Galavan / Azrael), Benedict Samuel (Jervis Tetch), BD Wong (Hugo Strange), Anthony Carrigan (Victor Zsasz), Cameron Monaghan (Jerome Valeska), et al. Produkcia: Primrose Hill Productions, DC Comics, Warner Bros. Television Distribúcia: Fox Network pre USA Formát: HDTV, farebný, 16:9 HD, Dolby Digital, anglický, 66 x 42 min. Premiéra: 26.7.2014 – San Diego Comic-Con; premiéra v TV - 22.9.2014 Česká premiéra: 6.12.2015

49

9. Citované filmy a seriály

Agenti S.H.I.E.L.D. (Agents of S.H.I.E.L.D., Joss Whedon et al., USA, 2013) Agent Carter (Scott Winant et al., USA, 2015) Ako som spoznal vašu mamu (How I Met Your Mother, Pamela Fryman et al., USA, 2005) Amazing Spider-Man (The Amazing Spider-Man, Marc Webb, USA, 2012) Amazing Spider-Man 2 (The Amazing Spider-Man 2, Marc Webb, USA, 2014) Arrow (David Nutter et al., USA, 2012) Batman (Batman: The Animated Series, Bruce W. Timm et al., USA, 1992) Batman (Batman: The Movie, Leslie H. Martinson, USA, 1966) Batman (Leslie H. Martinson et al., USA, 1966) Batman & Robin (Joel Schumacher, USA, 1997) Batman budoucnosti (Batman Beyond, James Tucker et al., USA, 1999) Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti (Batman v Superman: Dawn of Justice, Zack Snyder, USA, 2016) Batman začína (Batman Begins, Christopher Nolan, USA, 2005) Columbo (James Frawley et al., USA, 1971) Constantine (Neil Marshall et al., USA, 2014) C.S.I.: Kriminálka Las Vegas (CSI: Crime Scene Investigation, Danny Cannon et al., USA, 2000) Daredevil (Phil Abraham et al., USA, 2015) Gotham (Danny Cannon et al., USA, 2014) Hra o tróny (Game of Thrones, Alan Taylor et al. USA, VB, 2011) Iron Man (Jon Favreau, USA, 2008) Jednotka samovrahov (Suicide Squad, David Ayer, USA, 2016) Jessica Jones (S.J. Clarkson et al., USA, 2015) Legends of Tomorrow (Glen Winter et al., USA, 2016) LEGO® Batman vo filme (The LEGO Batman Movie, Chris McKay, USA, 2017) Liga spravedlnosti (Justice League, Zack Snyder, USA, 2017) Lucifer (Len Wiseman et al., USA, 2015) Luke Cage (Andy Godard et al., USA, 2016) Muž z ocele (Man of Steel, Zack Snyder, USA, 2013) Navždy Batman (Batman Forever, Joel Schumacher, USA, 1995) NCIS – Námorný vyšetrovací úrad (NCIS, Alan J. Levi et al., USA, 2003-) Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (Lord of the Rings: Fellowship of the Ring, Peter Jackson, USA, 2001) 50

Preacher (Seth Rogen, Evan Goldberg et al., USA, 2016) Priatelia (Friends, Gary Halvorson et al., USA, 1994) Simpsonovci (The Simpsons, David Silverman et al., USA, 1989) Spider-Man (Saim Raimi, USA, 2002) Spider-Man 3 (Sam Raimi, USA, 2007) Supergirl (Glen Winter et al., USA, 2015) Teória veľkého tresku (The Big Bang Theory, Mark Cendrowski et al., USA, 2007) The Flash (David Nutter et al., USA, 2014) The New Batman Adventures (Tim Maltby et al., USA, 1997) Thor (Kenneth Branagh, USA, 2011) Vixen (James Tucker et al., USA, 2015) Wonder Woman (Patty Jenkins, USA, 2017) Živí mŕtvi (The Walking Dead, Frank Darabont et al., USA, 2010)

51