Ro čník 4., Číslo II., 2009

ANALÝZA RIZIKOVÝCH FAKTOROV POUŽITIA AUTOBUSOV NA EVAKUÁCIU OBYVATE ĽSTVA

ANALYSIS OF RISK FACTORS CONNECTED WITH USE OF BUSES FOR EVACUATION OF INHABITANTS

Miroslav Tomek, Miloslav Seidl 1

Anotácia: Príspevok pojednáva o možnosti použitia prostriedkov cestnej dopravy pri evakuácii obyvate ľstva. Analyzuje faktory, ktoré majú pozitívny aj negatívny vplyv na bezpe čnú a rýchlu evakuáciu osôb s dôrazom na možnos ť použitia rôznych autobusov. Kľúčové slová: Autobus, dopravný prostriedok, evakuácia, mimoriadna udalos ť Summary: The paper deals about possibility to use means of road transport for evacuation of population. It analyses factors that have positive and negative impacts on safe and emergency evacuation of persons with emphasis on use of various buses. Key words: Bus, means of transport, evacuation, emergency event

1. ÚVOD Zaistenie bezpe čnosti a ochrany života a zdravia obyvate ľstva, ochrany majetku a jednotlivých zložiek životného prostredia v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a krízovej situácie ( ďalej len MU) je jednou z hlavných úloh orgánov verejnej správy. Prvoradá je ochrana obyvate ľstva, ktorú je možno rieši ť ukrytím, evakuáciou alebo ukrytím s následnou evakuáciou. Evakuácia môže by ť vykonaná rôznym spôsobom, ktorý závisí od druhu a rozsahu MU, počtu osôb ohrozených MU at ď. Evakuáciu možno rozdeli ť pod ľa rôznych kritérií. Jedným z nich je aj rozdelenie na evakuáciu objektovú a priestorovú. Pri každom uvedenom druhu evakuácie zohráva významnú úlohu okrem iného aj dopravné zabezpe čenie. Dopravné zabezpe čenie evakuácie je možné chápa ť ako súbor činností, uskuto čň ovaných s cie ľom prípravy a realizácie prepravy osôb, majetku a zvierat z nebezpe čného alebo ohrozeného priestoru, do stanovených priestorov s použitým rôznych komunikácií, dopravných prostriedkov a zariadení. Na evakuáciu sa môžu používa ť dopravné prostriedky cestnej, železni čnej, leteckej, vodnej a potrubnej dopravy, ktorými sa zabezpe čí odsun z ohrozeného územia.

1 doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Ul. 1. mája 32, 010 26 Žilina, tel.: 004215136857, e-mail: [email protected] prof. Ing. Miloslav Seidl, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Ul. 1. mája 32, 010 26 Žilina, tel.: 004215136850, e-mail: [email protected]

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 126

Ro čník 4., Číslo II., 2009

V závislosti od konkrétnej situácie sa na evakuáciu môžu použi ť rôzne druhy a typy dopravných prostriedkov, ktoré sú z časového, vecného a priestorového h ľadiska k dispozícii. Pri ich výbere a prípadnom použití sú rozhodujúce: • pohotovos ť k použitiu na vykonanie evakua čných prepráv, • rýchlos ť prepravy, • spo ľahlivos ť a nezávislos ť na poveternostných a terénnych podmienkach, • pružnos ť a rýchlos ť zmeny v riadení a organizácií evakuácie, • dostato čná kapacita na prepravu evakuovaných osôb, zvierat a vecí at ď. Vzh ľadom na uvedené skuto čnosti, ale aj s prihliadnutím k historickým skúsenostiam možno k najvýznamnejším druhom dopravy na zabezpe čenie a prípadné následné vykonanie evakuácie zaradi ť najmä cestnú dopravu. Z uvedeného dôvodu bude ďalšia čas ť príspevku venovaná prostriedkom cestnej dopravy s dôrazom na autobusy.

2. VPLYV RÔZNYCH FAKTOROV NA VOĽBU PROSTRIEDKOV CESTNEJ DOPRAVY NA VYKONANIE EVAKUA ČNÝCH PREPRÁV Na zabezpe čenie potrieb evakua čných činností možno používa ť rôznu cestnú techniku od osobných motorových vozidiel, cez autobusy, valníky až po špeciálne vozidlá. Pritom každá skupina použitých dopravných prostriedkov má svoje špecifické vlastnosti, ktoré je potrebné zoh ľadni ť pri výbere vhodných dopravných prostriedkov potrebných na evakuáciu obyvate ľstva, zvierat a majetku v prípade vzniku MU. Z hľadiska použitia na evakuáciu môžeme uvedené dopravné prostriedky rozdeli ť do nasledujúcich skupín: • individuálnej dopravy (osobné vozidlá, motocykle, at ď.), • mestskej hromadnej dopravy (autobusy, trolejbusy, elektri čky), • prímestskej dopravy (autobusy), • turistickej a zájazdovej dopravy (autobusy), • cestnej nákladnej dopravy (valníkové a skri ňové nákladné vozidlá, cisternové vozidlá), • špeciálnej dopravy (zdravotnícke vozidlá, hasi čská vozidlá, techniku ozbrojených síl, at ď.). Použitie jednotlivých skupín uvedených dopravných prostriedkov bude ovplyv ňované celým radom faktorov. K najvýznamnejším možno zaradi ť: • Druh evakuácie (plánovaná alebo neplánovaná). V prípade, že bola plánovaná, predpokladá sa použitie vozidiel najmä mestskej hromadnej dopravy (MHD), prímestskej dopravy a turistickej a zájazdovej dopravy s dôrazom na autobusy. V prípade neplánovanej evakuácie možno predpoklada ť okrem uvedených prostriedkov aj použitie prostriedkov cestnej nákladnej dopravy a špeciálnej techniky. • Dostupnos ť priestoru pre dopravnú techniku. Treba si uvedomi ť, že vplyvom MU môžu by ť poškodené cestné komunikácie, ktoré budú neprejazdné pre autobusy. Z uvedeného dôvodu je treba operatíve rieši ť zmeny v nasadení cestných dopravných prostriedkov prípadne nasadi ť prostriedky leteckej dopravy

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 127

Ro čník 4., Číslo II., 2009

(vrtu ľníky) alebo vodnej dopravy ( člny, pásové transportéry) a pod. V prípade povodní, ktoré sa v poslednom čase vyskytujú pomerne často a to v dôsledku prívalových daž ďov, je evakuácia zabezpe čovaná prostriedkami cestnej nákladnej dopravy s dôrazom na použitie ťažkých terénnych vozidiel s vysokou priechodivos ťou. • Charakter a vzdialenos ť evakuovaného zariadenia od miesta MU a možnos ť samostatného pohybu a presunu evakuovaných osôb. Použitie špeciálnej dopravnej techniky s dôrazom na vozidlá záchrannej a dopravnej zdravotnícke služby sa predpokladá pri evakuácii najmä zdravotníckych zariadení, a ďalej môže by ť táto technika použitá ako sprievodné vozidla evakua čných kolón. • Obava obyvate ľstva o svoj život a život blízkych osôb pred následkami MU, z toho vyplývajúci stres, strach, prípadne panika. To bude ma ť aj vplyv na ich správanie v priebehu celej evakuácie. Z uvedeného dôvodu možno predpoklada ť, že čas ť obyvate ľstva bude vykonáva ť samoevakuáciu najmä s použitím vlastných dopravných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že na vykonanie evakuácie a samoevakuácie môžu by ť použité rôzne dopravné prostriedky. K najvýznamnejším faktorom, ktoré môžu ovplyvni ť nasadenie už spomínaných dopravných prostriedkov a v kone čnom dôsledku aj bezpe čnos ť a rýchlos ť evakuácie patria: • nepriechodnos ť cestných komunikácií vplyvom: o zátarás (havarovaných a poškodených vozidiel, spadnutými stromy, troskami z poškodených budov, spadnutým elektrickým vedením, at ď.), o kráterov (spôsobených výbuchmi plynov, prípadne v dôsledku iných nebezpe čných látok), o zatopenia, o požiaru, o zamorením úsekov ciest unikajúcimi alebo už uniknutými nebezpe čnými látkami, at ď., • poškodenie plánovaných dopravných prostriedkov na zabezpe čenie evakua čných prepráv, nemožnos ť ich opravy v krátkom časovom intervale a ich následné nasadenie na zabezpe čenie evakua čných činností, • zlyhanie informa čného systému, neinformovanos ť, prípadne zlá komunikácia medzi obyvate ľstvom a evakua čnými komisiami.

3. VPLYV RÔZNYCH FAKTOROV NA VO ĽBU PROSTRIEDKOV CESTNEJ DOPRAVY NA VYKONANIE EVAKUA ČNÝCH PREPRÁV V prípade vzniku MU je možné na samoevakuáciu použiť osobné automobily kedyko ľvek a kdeko ľvek, ob čan nie je odkázaný na evakua čné prostriedky. Prednos ťami použitých osobných automobilov je okrem záchrany majetku (automobilu) najmä pohodlnos ť a rýchlos ť evakuácie a možnos ť zobra ť zo sebou vä čšiu evakua čnú batožinu (nad 50 kg na osobu). Ich nedostatkom je obmedzená kapacita (4-5 osôb), nemožnos ť ich použitia za každej MU a v dôsledku ve ľkého množstva osobných vozidiel použitých pri samoevakuácii

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 128

Ro čník 4., Číslo II., 2009 možný vznik rôznych kolíznych situácií, ktoré môžu vyústi ť do dopravnej kongescie, prípadne vzniku hromadnej havárie. Jedným z najdôležitejších druhov dopravných prostriedkov na vykonanie evakuácie sú autobusy, ktoré sa bežne používajú v rámci MHD, prímestskej dopravy, turistickej a zájazdovej dopravy. Dopravné firmy v sú časnosti disponujú pomerne ve ľkým množstvom mestských, prímestských a turistických a zájazdových autobusov rôznych typov a o rôznej kapacite. Preh ľad najpoužívanejších typov je uvedený v tabuľke číslo1. V sú časnej dobe sa pre jednoduchos ť plánovania evakua čných prepráv používa členenie autobusov na: • krátke (kapacita 70 evakuovaných osôb), • dlhé (kapacita 110 evakuovaných osôb). Z ekonomického h ľadiska celý rad dopravcov pristúpil k tomu, že do svojho vozového parku zaradil aj autobusy s pomerne malou kapacitou (napr. Mercedes 0814, kde celkový po čet prepravovaných osôb je len 25 osôb). Autobusy používané v MHD sú ur čené na prepravu obyvate ľov po meste. Predpokladá sa, že cestujúci sa v autobuse zdrží len krátky čas. Z uvedeného dôvodu majú tieto autobusy menšie nároky na rýchlos ť, výkon, kapacitu sediacich osôb a tiež aj na pohodlie cestujúcich. Vzh ľadom na ich po čet a rýchlu dostupnos ť pri vzniku MU, je predpoklad, že budú pri evakuácii obyvate ľstva maximálne plánované a používané. Plánovanie k ĺbových autobusov MHD pri evakuácii možno predpoklada ť za problematické a to z dôvodu ich zvýšených nárokov pri manévrovate ľnosti a pohybu po cestných komunikáciách najmä v zimných podmienkach. Ich nasadenie možno predpoklada ť len výnimo čne a spravidla len v prípade nedostatku ostatných typov autobusov. Autobusy, ktoré sú používané v prímestskej doprave a v rámci turistických a zájazdových prepráv sú v porovnaní s autobusmi používanými v MHD na podstatne vyššej technickej úrovni a poskytujú vyšší komfort. Na dané autobusy sú kladené vä čšie rýchlostné požiadavky, ke ďže sa vykonávajú prepravu na vä čšie vzdialenosti. Musia zabezpe čiť aj pohodlie cestujúcich. Ich použitie pri evakuácii obyvate ľstva je ideálne. Ich výhodou je okrem iného aj batožinový priestor rôznej ve ľkosti. Z hľadiska plánovania evakuácie by bolo vhodné rozdeli ť autobusy z poh ľadu plánovania evakua čnej kapacity na autobusy: • malé (evakua čná kapacita do 35 osôb), • stredné (evakua čná kapacita do 70 osôb), • ve ľké (evakua čná kapacita do 100 osôb). V prípade použitia prostriedkov na evakuáciu musí by ť zabezpe čený hlavne správny technický stav vozidiel. Prioritne je treba plánovať použitie stredných autobusov aby sa minimalizoval po čet nutných kolobehov.

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 129

Ro čník 4., Číslo II., 2009

Tab. 1 - Vybrané technické parametre autobusov

Autobusy mestskej hromadnej dopravy

Po čet Kapacita Dĺžka Šírka Výška Typ autobusu dverí [os] [m] [m] [m] [ks] (sediace/stojace ) B 732 11,000 2,500 3,165 2 31/68

Karosa B 741 17,333 2,500 3,165 4 42/108

Karosa B 932 11,345 2,500 3,165 3 31/63

Karosa B 952 11,320 2,500 3,165 3 31/68

Karosa B 961 17,590 2,500 3,165 4 45/122

Karosa Citelis 18M 17,800 2,500 3,185 4 40-44/115

Renault PS09D1 11,999 2,500 2,980 3 31/69

Irisbus PS09D1 11,999 2,500 2,980 3 29/71

SOR BN 9,5 9,600 2,525 2,950 3 38/29

SOR NB 12 12,180 2,550 2,900 4 26/102

Iveco Stratos 6,948 1,996 2,745 2 12/15

Scorpius 11,970 2,550 3,170 3 31/66

Autobusy prímestskej hromadnej dopravy

Crossway 11,655 2,550 3,395 2 45/35

Karosa C 954 11,999 2,550 3,165 2 53/35

Mercedes 0814 6,590 1,940 2,610 2 11/14

SOR C 9,5 9,630 2,525 2,950 2 38/29

Autobusy zájazdovej a turistickej dopravy

SOR LH 12 11,820 2,525 3,255 2 51/-

Neoplan Trendliner 13,900 2,550 3,400 2 52/-

ISUZU Q – BUS 31 T 7,670 2,300 3,330 1 28/-

MAN RHC 464 LS 13,800 2,550 3,700 2 57/0

4. POSÚDENIE NAJVÝZNAMNEJŠÍCH RIZIKOVÝCH FAKTOROV PRI EVAKUÁCII OBYVATE ĽSTVA AUTOBUSMI Na rýchlu a bezpe čnú evakuáciu obyvate ľstva vplýva celý rad rizík, k najvýznamnejším možno všeobecne zaradi ť ľudský faktor, dopravný prostriedok a prostredie. Ľudský faktor

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 130

Ro čník 4., Číslo II., 2009 prezentujú vodi č autobusu a prepravované evakuované osoby. Na bezpečnú činnos ť vodi ča pri riadení autobusu vplýva jeho psychický a fyzický stav, ktoré môžu vies ť k nepozornosti a nesústredenosti po čas jazdy, prípadne aj k strate psychickej pohody. Jeho konanie a úsudkové schopnosti môžu by ť nesprávne alebo nebezpe čné pre neho samého alebo prepravované evakuované osoby a v kone čnom dôsledku môžu vies ť k dopravnej nehode vozidla alebo ku kolapsu dopravy. Jeho správanie môže by ť vo ve ľkej miere ovplyvnené aj negatívnym konaním prepravovanými evakuovanými osobami. V ďalšom prípade môže ís ť o chybné správanie prepravovaných evakuovaných osôb, ktoré môže by ť zaprí činené rôznymi faktormi. K najhorším možno zaradi ť paniku a strach o život svoj, prípadne o život blízkych osôb. Panika a strach zostruje zmysly a upozorňuje na možné nebezpe čenstvo a riziko. Strach je nutné obmedzova ť, aby neprerástol v paniku. Panika ja najhoršia reakcia v krízovej situácií. Pri panike sa plytvá energiou, racionálne myslenie je degradované a sú znemožnené pozitívne opatrenia vedúce k prežitiu. Panika môže vies ť k beznádeji čo je stav ve ľmi nepriaznivý. Paniku charakterizuje nerozumná tendencia k strate úsudku, „slepota“ k realite, pla č, hystéria a vy čerpanie. Tiež je to bezcie ľne pobehovanie s minimálnym oh ľadom na bezpe čnos ť. Aj bežne pokojné osoby môžu panikári ť v momente ak sú ovplyvnené inými a sú do časne dezorientované. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby vodi č svojim správnym a „pokojným“ konaním minimalizoval riziko vzniku paniky a strachu a tak si vytvoril podmienky pre bezpe čnú evakua čnú prepravu. Pri nastupovaní, vystupovaní, ale aj pri pohybe v autobuse môže dôjs ť k ublíženiu na zdraví. Preto je nevyhnutné upozorniť a poda ť evakuovaným osobám potrebné informácie o vzniknutej MU a ubezpe čiť ich, že pri evakua čnej preprave im ni č nehrozí, a že po odstránení dôsledkov MU sa budú môc ť vráti ť do svojich domovov. Ďalším rizikovým faktorom, ktorý bude ma ť vplyv na dopravné zabezpe čenie evakuácie je ro čné obdobie. Každé ro čné obdobie je špecifické svojim po časím. V zimnom období na evakua čné prepravy budú negatívne pôsobi ť snehové kalamity, ve ľké mrazy, ktoré môžu ma ť za následok najmä nepriechodnos ť cestných komunikácií alebo zvýšia nepojazdnos ť autobusov. Okrem toho môže autobus uviaznu ť v záveji, môže dôjs ť k šmyku vozidla, dôsledkom čoho vzniká dopravná nehoda alebo zatarasenie komunikácie. V prípade hustého sneženia sa jedná aj o riziko zníženia vidite ľnosti. Jarné a jesenné po časie je spravidla charakterizované častými daž ďami, ktoré môžu ma ť za následok zhoršenú vidite ľnos ť, zatopenie a nepriechodnos ť časti komunikácií. V letnom období sú to ve ľké horú čavy, ktoré môžu ma ť negatívny vplyv na vodi ča, prípadne aj prepravované evakuované osoby, a to najmä v autobusoch bez klimatizácie. Z hľadiska denného a no čného času, kedy budú vykonávané evakua čné prepravy, predstavuje zhoršené podmienky na bezpe čné vedenie autobusu najmä prítmie a znížená vidite ľnos ť. V neposlednom rade riziko pri evakua čných prepravách predstavuje aj druh použitej techniky. Každý dopravný prostriedok má svoje špecifické vlastnosti a parametre, ktoré je možné zoh ľadni ť pri výbere techniky. Zásadou by malo by ť, že evakua čné prepravy budú

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 131

Ro čník 4., Číslo II., 2009 zabezpe čené autobusmi v dobrom technickom stave bez oh ľadu na rok výroby a dĺžku prevádzky. Samozrejme teoreticky platí zásada, že čím je autobus novší, tým by mal by ť aj bezpe čnejší. Novší model a modernejší typ autobusu má aj menšiu pravdepodobnos ť poruchy. Bohužia ľ toto pravidlo vždy neplatí. K faktorom, ktoré môžu nejakým spôsobom ovplyvni ť rýchlos ť a bezpe čnos ť evakua čných prepráv okrem už spomenutých faktorov možno ďalej zaradi ť (Tab.2): • po čet dverí a ich šírku, • kapacitu a ve ľkos ť batožinového priestoru, • výšku podlahy, • výšku autobusu.

Tab. 2 - Faktory vplývajúce na bezpe čnos ť evakuácie

Faktor Autobus

Po čet dverí • rýchlos ť nástupu a výstupu evakuovaných osôb a ich šírka • lepší pohyb s batožinou • možnos ť usadenia starších ľudí Po čet miest • po čet kolobehov potrebných na evakuáciu • ve ľkos ť vo ľného priestoru v autobuse • psychický, zdravotný a fyzický stav Vodi č • odborné skúsenosti a zru čnosti vo vedení autobusu • schopnos ť zvládnu ť stresové situácie • bezpe čnos ť pri nastupovaní a vystupovaní evakuovaných osôb • možnos ť bezpe čného nástupu imobilných ľudí, starých ľudí, Výška podlahy ľudí telesne postihnutých a detí predškolského veku • výška vody nachádzajúcej sa na komunikáciách • stav komunikácie Výška vozidla • priechod cez podjazdy

Po čet dverí sa u autobusov pohybuje spravidla od 2 do 4. Šírka dverí je spravidla rozdielna a pohybuje sa od 610 až do cca 1200 mm. Uvedené skuto čnosti môžu ma ť potom aj vplyv na bezpe čné a rýchle nastupovanie a vystupovanie imobilných osôb. Odporú ča sa, aby v stanici nástupu a výstupu bola poverená osoba, ktorá bude dohliada ť na bezpe čnos ť a koordinova ť nástup a výstup evakuovaných osôb, aby nedochádzalo k zbyto čným nezhodám, šarvátkam, prípadne k úrazom. Dostato čná šírka dverí bude ma ť vplyv aj na bezpe čné nastupovanie imobilných osôb, prípadne nakladanie detských ko číkov. Pri porovnaní kapacity jednotlivých autobusov udávanú výrobcami autobusov s plánovanou evakua čnou kapacitou sa natíska otázka, či je rozdelenie autobusov na krátke a dlhé reálne, tzn. evakuácia 70 respektíve 100 osôb v jednom autobuse. Treba posúdi ť prepravnú evakua čnú vzdialenos ť a tým aj čas, ktorý strávia evakuované osoby v autobuse.

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 132

Ro čník 4., Číslo II., 2009

V závislosti od druhu MU bude táto vzdialenos ť rozdielna a môže sa pohybova ť od cca 10 km až do 100 – 150 km. Aj ke ď bude vzdialenos ť minimálna, môžu po čas evakua čnej prepravy nasta ť ur čité problémy (nepriechodnos ť stanovenej evakua čnej trasy a jej zmena, s ťažená priechodnos ť niektorých miest evakua čnej trasy), čo bude ma ť za následok zníženie plánovanej rýchlosti a tým aj nedodržanie stanovených evakua čných časov. Z uvedeného dôvodu potom prepravované evakuované osoby strávia dlhší čas v autobusoch. A najmä v letných horú čavách alebo naopak v silných mrazoch môžu nasta ť ur čité problémy. Z uvedeného dôvodu je vhodné rieši ť evakua čnú kapacitu tak, aby všetky evakuované osoby mali miesta na sedenie. Státie osôb neplánova ť. Treba si uvedomi ť aj tú skuto čnos ť, že každá dospelá evakuovaná osoba si môže zobra ť evakua čnú batožinu o hmotnosti do 50 kg. Ďalšou otázkou je, aké bude ma ť táto evakua čná batožina jednak rozmery a ko ľko častí ju bude tvori ť. Odporú ča sa, aby bola tvorená minimálne 2 batožinami a to jednou príru čnou, ktorú bude ma ť evakuovaná osoba pri sebe (f ľaša s pitnou vodou, lieky, osobné doklady at ď.) a ďalšou, ktorú bude možné umiestni ť do batožinového priestoru. Prepravu evakuovaných osôb formou státia v autobusoch rieši ť operatívnym spôsobom v miesta nástupu evakuovaných a to len v prípade nedostatku dopravnej evakua čnej kapacity alebo nebezpe čenstva s oneskorenia. Pri nastupovaní je potrebné dohliada ť okrem iného aj na to, aby nedochádzalo k prekra čovaniu kapacitných miest v autobusoch. Keďže v autobusoch MHD sa nenachádza batožinový priestor, je samozrejmé, že evakuovaní musia ma ť batožinu pri sebe. To môže spôsobi ť zaplnenie uli čiek v autobuse batožinou a zabránenie pohybu evakuovaným osobám v prípade potreby (nutnos ť rýchleho opustenia autobusu). Výška podlahy autobusu môže predstavova ť problém pri vykonávaní nástupu a výstupu evakuovaných starších alebo imobilných osôb, prípadne detí. Pri plánovaní evakuácie zo zdravotníckych a predškolských zariadení a základných škôl je vhodné na evakuáciu plánova ť autobusy s nižšou výškou podlahy, nastupovanie bude u ľah čené o prekonávanie schodov, ktoré sa v danom autobuse nenachádzajú. Jedným z rizík je aj technický stav vozidla, ale vo vä čšine prípadov by sme mohli dané riziko vylú čiť, ke ďže autobusy musia prechádza ť pravidelnými technickými kontrolami. Nie je však možné vylú čiť toto riziko celkom, preto musí ma ť evakua čná komisia, respektíve dodávajúci dopravca v zálohe dostato čný po čet náhradných vozidiel. V prípade nedostatku alebo ukon čenia prevádzky ur čeného po čtu autobusov na zabezpe čenie evakua čných úloh je povinnos ťou ur čeného dopravcu v čas informova ť orgány verejnej správy o tom, že nie je schopný zabezpe čiť požadovanú evakua čnú kapacitu. Po čas evakuácie je nevyhnutné hlavne zabezpe čiť, aby nedochádzalo k panike, ktorá môže ohrozi ť život a zdravie vodi ča a evakuovaných osôb. Priebeh evakua čných prepráv musí by ť bezpe čný ako pre evakuované osoby nachádzajúcich sa v autobusoch, tak aj pre osoby, ktoré sa evakuujú samoevakuáciou a aj pre ostatné osoby a dopravné prostriedky a zariadenia nachádzajúce sa na evakua čných trasách. Preto je nevyhnutné zabezpe čiť vy členenými zložkami polície bezpe čnostné a poriadkové kontroly na evakua čných trasách,

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 133

Ro čník 4., Číslo II., 2009 ktorých cie ľom bude bezpe čné usmer ňovanie evakua čných prepráv, a tak minimalizova ť možný vznik dopravných nehôd alebo kongescií.

5. ZÁVER V závislosti od druhu MU je evakuácia obyvate ľstva, zvierat a majetku ve ľmi zložitý problém, ktorý sa skladá z celej rady čiastkových úloh. Neoddelite ľnou sú čas ťou evakuácie je odborné zabezpe čenie evakuácie a v rámci nej aj plánovanie a realizácia dopravného zabezpe čenia evakuácie. Predpokladom bezpe čnej a rýchlej evakuácie je okrem iného správna vo ľba dopravného prostriedku na zabezpe čenie evakua čných prepráv. Naj častejšie plánovaným a používaným prostriedkom je autobus. Vzh ľadom na pomerne širokú škálu autobusov, ktoré prevádzkujú jednotliví dopravcovia je treba zodpovedným spôsobom zváži ť výber najvýhodnejšieho a to na základe rôznych kritérií. Za najvýznamnejšie kritérium pri evakuácii obyvate ľstva treba považova ť okrem kvality vodi ča autobusu, správneho technického stavu a kapacity autobusu pre sediace osoby aj bezpe čnos ť. K ďalším h ľadiskám patrí potom pohodlie, čas nástupu a výstupu, rýchlos ť at ď. V článku boli rozobraté a zdôvodnené len niektoré základné požiadavky na zabezpe čenie výberu vhodných autobusov a ich predur čeniu na vykonanie evakuácie obyvate ľstva.

POUŽITÁ LITERATÚRA [1] KLEPRLÍK, J.: Zabezpe čení evakuce osob . In. Zborník z 8. vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou ú čas ťou „LOGVD-2005 Dopravná logistika a krízové situácie“. Žilina: ŽU, 2005, s. 65-69, ISBN 80-8070-471-6. [2] ŠIROKÝ, J. a kolektiv: Technologie dopravy (Monografie). Pardubice: Institut Jana Pernera, o.p.s., 2009, 200 s., ISBN 978-80-96530-53-6. [3] Technické dáta autobusov [2009/06/06]. Dostupné na http://www.dpmk.sk/content/ view/71/98/#karosac7474.

Recenzenti: doc. Ing. Jaroslav Kleprlík, Ph.D. Univerzita Pardubice, DFJP, Katedra technologie a řízení dopravy doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc. Žilinská univerzita v Žiline, FŠI, Katedra bezpe čnostného manažmentu

Tomek, Seidl - Analýza rizikových faktorov použitia autobusov na evakuáciu obyvate ľstva 134