Diplomová Práce

Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Regionální rozvoj a správa

SPÁDOVOST ZA SLUŢBAMI VE VYBRANÉM REGIONU Travel to services in selected region.

Diplomová práce

Vedoucí práce: Autor: RNDr. Jaroslav MARYÁŠ, CSc. Bc. Ivan Tomášik

Brno, 2013

Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta

Katedra regionální ekonomie a správy

Akademický rok 2013/2014

ZADÁNÍ DIPLOMOVÉ PRÁCE

Pro: TOMÁŠIK Ivan

Obor: Regionální rozvoj a správa

Název tématu: Spádovost za sluţbami ve vybraném regionu.

Travel to services in selected region

Zásady pro vypracování

Problémová oblast: region, regionotvorné procesy, hierarchie sluţeb, vývojové tendence

Cíl práce: Cílem práce je analýza procesů obsluţné spádovosti ve vybraném regionu, včetně vymezení parciálních mikroregionů. Doporučuji před vlastní analýzou diskuzi s literaturou týkající se pojetí regionu, resp. mikroregionu, regionotvorných procesů a hierarchie sluţeb. Základem pak bude analýza základních mikroregionálních obsluţných procesů (školství, zdravotnictví, maloobchod, sluţby), současný stav a vývoj. Zde je nezbytné vlastní anketární šetření.

Postup práce a pouţité metody: 1. Vymezení předmětu, cíle práce a metod zkoumání. 2. Sběr informací a anketární šetření. 3. Analýza získaných informací, komparace poznatků. 4. Zhodnocení a závěry vyplývající z analýzy a komparací.

Rozsah grafických prací: nespecifikováno

Rozsah práce bez příloh: 60 – 70 stran Seznam odborné literatury:

Hampl, M.: Geografická organizace společnosti v České republice: transformační procesy a jejich obecný kontext. Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje, Přírodovědecká fakulta UK v Praze, Praha 2005. Maryáš, J.: Nadmístní střediska maloobchodu a sluţeb v ČSSR a jejich sféry vlivu. [Výzkumná zpráva.] Geografický ústav ČSAV, Brno 1989. Maryáš, J.: Dojíţďka do škol a za sluţbami. In Atlas obyvatelstva. Geografický ústav ČSAV - Federální statistický úřad, Brno - Praha 1987. Další literatura bude upřesněna v průběhu zpracování diplomové práce.

Vedoucí diplomové práce: RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc.

Datum zadání diplomové práce: 8. 1. 2012

Termín odevzdání diplomové práce a vloţení do IS je uveden v platném harmonogramu akademického roku.

…………………………………… ………………………………………… vedoucí katedry prof. Ing. Antonín Slaný, CSc. děkan

V Brně dne 2. 12. 2013

Jméno a příjmení autora: Bc. Ivan Tomášik Název diplomové práce: Spádovost za sluţbami ve vybraném regionu Název práce v angličtině: Travel to services in selected region Katedra: Regionální ekonomie a správy Vedoucí diplomové práce: RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc. Rok obhajoby: 2014

Anotace Predmetom tejto diplomovej práce je analýza spádovosti za sluţbami vo vybranom regióne. Skúmané územie tvoria okresy Veľký Krtíš a Lučenec, ktoré pozostávajú zo 128 obcí a spadajú do Banskobystrického kraja. Dotazníkovým šetrením boli zisťované obsluţné procesy v zdravotníctve, školstve, maloobchode a v sluţbách. Na základe zistených informácií boli vymedzené parciálne regióny a komplexné obsluţné regióny.

Annotation The aim of this thesis is to analyse travel to services in the region. The investigated area are districts Veľký Krtíš and Lučenec, consisting of 128 municipalities and belong to the Banská Bystrica Region. The thesis deals with commuting to medical care, school, retail and services. Based on the findings information from the questionnaires where the partial and complex regions determined.

Klíčová slova Región, spádovosť za sluţbami, zdravotníctvo, školstvo, maloobchod, sluţby, Veľký Krtíš, Lučenec, dotazníkové šetrenie

Keywords Region, travel to services, medical care, education, retail, services, Veľký Krtíš, Lučenec, questionnaire survey

Prehlásenie

Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu Spádovost za službami ve vybraném regionu vypracoval samostatne pod vedením RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc. a uviedol v nej všetky pouţité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko- správnej fakulty MU.

V Brne dňa 5.januára 2014

vlastnoručný podpis autora

Poďakovanie

Na tomto mieste by som rád poďakoval všetkým, ktorý mi pomohli pri tejto práci. Zvlášť však RNDr. Jaroslavovi Maryášovi, CSc., vedúcemu práce, za cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce. Ďalej by som chcel poďakovať všetkým, ktorý ochotne vyplnili dotazník a tak dodali tie najdôleţitejšie informácie pre celú diplomovú prácu.

OBSAH

ÚVOD ...... 8 1. VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH TEORETICKÝCH POJMOV ...... 10 1.1. REGIÓN ...... 10 1.1.1. Homogénny región ...... 10 1.1.2. Nodálny región ...... 11 1.1.2.1. Sociogeografický región ...... 11 1.2. HIERARCHIA REGIÓNOV ...... 12 1.3. METÓDY URČENIA OBSLUŢNÝCH STREDÍSK ...... 15 1.3.1. Určenie obslužného strediska na základe statickej charakteristiky ...... 15 1.3.2. Určenie obslužného strediska na základe dynamickej charakteristiky ...... 16 1.4. VYMEDZENIE SFÉR VPLYVU OBSLUŢNÝCH STREDÍSK ...... 17 1.4.1. Vymedzenie sfér vplyvu pomocou interakčných modelov ...... 17 1.4.2. Vymedzenie sfér vplyvu pomocou anketového šetrenia ...... 18 1.5. TVORBA DOTAZNÍKU PRE ANKETOVÝ PRIESKUM ...... 21 2. POPIS SLEDOVANÉHO REGIÓNU ...... 24 2. 1. GEOGRAFICKÉ A DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE ...... 24 3. VYMEDZENIE REGIÓNOV NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV PRIESKUMU ...... 28 3.1. ZDRAVOTNÍCKY MIKROREGIÓN ...... 28 3.1.1. Nadlokálny zdravotnícky región v okrese Veľký Krtíš ...... 29 3.1.2. Mikroregionálny zdravotnícky región v okrese Veľký Krtíš ...... 32 3.1.3. Nadlokálny zdravotnícky región v okrese Lučenec ...... 34 3.1.4. Mikroregionálny zdravotnícky región v okrese Lučenec ...... 36 3.2. ŠKOLSKÝ MIKROREGIÓN ...... 38 3.2.1. Nadlokálny školský región v okrese Veľký Krtíš ...... 38 3.2.2. Mikroregionálny školský región v okrese Veľký Krtíš ...... 41 3.2.3. Nadlokálny školský región v okrese Lučenec ...... 43 3.2.4. Mikroregionálny školský región v okrese Lučenec ...... 45 3.3. MIKROREGIÓN OBCHODU A SLUŢIEB ...... 47 3.3.1. Nadlokálny región obchodu a služieb v okrese Veľký Krtíš ...... 50 3.3.2. Mikroregionálny región obchodu a služieb v okrese Veľký Krtíš ...... 52 3.3.3. Nadlokálny región obchodu a služieb v okrese Lučenec ...... 54 3.3.4. Mikroregionálny región obchodu a služieb v okrese Lučenec ...... 56 3.4. KOMPLEXNÝ OBSLUŢNÝ REGIÓN ...... 58 3.4.1. Nadlokálny komplexný obslužný región v okrese Veľký Krtíš...... 58 3.4.2. Mikroregionálny komplexný obslužný región v okrese Veľký Krtíš ...... 61 3.4.3. Nadlokálny komplexný obslužný región v okrese Lučenec ...... 63 3.4.4. Mikroregionálny komplexný obslužný región v okrese Lučenec ...... 65 4. POROVNANIE ...... 67 ZÁVER ...... 69 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ...... 71 ELEKTRONICKÉ ZDROJE ...... 71 ZOZNAM TABULIEK ...... 73 ZOZNAM OBRÁZKOV ...... 74 ZOZNAM PRÍLOH ...... 74

ÚVOD

V súčasnej dobe dochádza k výraznému pribliţovaniu statkov a sluţieb smerom k zákazníkom, zároveň však dochádza i k neustálemu rozvoju potrieb obyvateľov v oblasti spotreby a v oblasti nárokov na kvalitu jednotlivých statkov a sluţieb. Tie však nie sú dostupné rovnomerne na celom území, prípadne nie sú dostupné práve v poţadovanej kvalite a koncentrujú sa hlavne do určitých miest - stredísk, do ktorých musia potenciálny spotrebitelia dochádzať. A práve táto spádovosť za sluţbami formuje vzťahy medzi strediskami a ich zázemím a je preto veľmi dôleţitým regiónotvorným procesom.

Cieľom mojej diplomovej práce je pomocou anketového prieskumu zistiť a opísať obsluţné procesy vo vybraných okresoch a vymedziť nadlokálne a mikroregionálne strediská a ich vplyv na obyvateľstvo v ich zázemí v oblasti zdravotníctva, školstva, obchodu a sluţieb. Zároveň je mojím cieľom porovnať zistené informácie s údajmi, ktoré v osemdesiatych rokoch zozbieral Geografický ústav SAV a publikoval RNDr. Jaroslav Maryáš, CSc. v rámci analýzy spádovosti za sluţbami vo vtedajšej ČSSR.

Skúmané územie zahrnuje oblasť okresov Veľký Krtíš a Lučenec spadajúcich pod Banskobystrický samosprávny kraj. Tieto okresy zahrňujú celkom 128 obcí, z ktorých majú štyri obce štatút mesta. Jednoznačne najväčšími i najsilnejšími strediskami v tomto území sú samotné okresné mestá, ale ich vplyv na obsluţné procesy bude určite ovplyvňovať blízkosť krajskej Banskej Bystrice ako i to, ţe sa jedná o pohraničné územie s Maďarskou republikou a jej mestami ako Baláţske Ďarmoty (Balassagyarmat) či Šalgotarján (Salgótarján), ktoré si zachovávajú vplyv na toto územie uţ z čias bývalého Uhorska.

Anketa bude prebiehať formou dotazníkov určených starostom všetkých obcí, ktoré patria do skúmaného územia. Na základe získaných údajov vymedzím v kaţdom okrese tri druhy nadlokálnych a tri druhy mikroregionálnych obsluţných stredísk - zdravotnícky, školský a stredisko maloobchodu a sluţieb. Z takto vymedzených mikroregiónov sa pokúsim ešte zostaviť komplexné nadlokálne a komplexné mikroregionálne obsluţné strediská.

Celú prácu rozdelím do niekoľkých kapitol, aby som postupne mohol dôjsť aţ k naplneniu jej cieľov. V prvej kapitole sa sústredím na teoretickú časť a vysvetlenie základných pojmov, ktoré budú v tejto diplomovej práci pouţívané. Popíšem metódy určovania obsluţných 8

stredísk, ale i samotného procesu tvorby dotazníku a anketového prieskumu. Druhú časť venujem samotnému opisu sledovaného regiónu okresov Veľký Krtíš a Lučenec. V tretej časti budem vymedzovať jednotlivé parciálne mikroregióny a komplexné obsluţné regióny. V záverečnej štvrtej kapitole zhodnotím výsledky analýzy skúmaného územia zo svojho prieskumu a následne ich porovnám s výsledkami práce RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc..

1. VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH TEORETICKÝCH POJMOV

1.1. REGIÓN

S pojmom región sa v súčasnosti stretávame takmer na kaţdom kroku. Je to hlavne preto, ţe s ním pracuje mnoho vedných disciplín, ale i preto, ţe v dnešnej dobe sa výrazne presadzujú a podporujú regionálne politiky v rámci celej európskej únie. Ţítek1 napr. uvádza, ţe región je moţné chápať ako geograficky ohraničené územie, ktoré sa odlišuje od svojho okolia súborom prírodných daností, ale i štruktúrou obyvateľstva, ekonomiky apod. Väčšina ľudí dnes uţ chápe tento pojem správne ako určité vyčlenené územie, no ďalej uţ ani nerieši na základe čoho sú tieto územia vyčleňované, prípadne prečo sa vyvinuli práve do súčasnej podoby. Niektoré faktory, ktoré sú za formovanie regiónov zodpovedné sú úplne prirodzené a dané uţ samotným geografickým povrchom zeme, niektoré sú ovplyvnené minulou činnosťou človeka a postupne prerástli aţ do významných demografických a ekonomických faktorov. Anděl2 vo svojej práci uvádza, ţe niektoré regióny však nie sú zaloţené na vnútornej podobnosti faktorov a javov ktoré ich tvoria, ale na intenzite väzieb, ktoré ich prepojujú s rôznymi ich časťami napr. vzťah mesto – zázemie (veľké mestá obklopené svojim zázemím, pre ktoré zabezpečujú sluţby, tovar ale i pracovné príleţitosti). Jedná sa o tzv. nodálne regióny. Regióny členíme podľa rôznych kritérií, ale nás bude momentálne práve zaujímať hlavne delenie podľa formy, a to na:

• Homogénne regióny • Nodálne regióny

1.1.1. Homogénny región

Uţ samotný názov homogénny, alebo aj formálny región nám napovedá, ţe sa jedná o región typický svojou vnútornou homogenitou a zároveň heterogenitou voči okoliu. Takto vymedzené regióny môţu byť buď na základe geografických či klimatických podmienok, na základe demografických charakteristík, ale môţe sa jednať i o rôzne administratívne,

1 ŢÍTEK, V. Regionální ekonomie a politika. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5. 2 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. 10

náboţenské či odvetvové regióny (poľnohospodárske, rekreačné, apod.).1 V uţ spomínanej práci Ţítka sa tieţ uvádza, ţe sa jedná o regióny, ktoré majú rovnaký charakter v celom svojom území a sú vymedzené na základe prioritnej koncentrácie jedného prípadne viacerých najvýznamnejších odvetví.2 I Európska únia vychádza pre potreby regionálnej politiky a plánovania z delenia územia členských štátov na jednotlivé územné celky podľa rovnakých vnútorných charakteristík.

1.1.2. Nodálny región

Nodálny región je často označovaný i ako funkčný, alebo spádový región. Ako bolo spomenuté vyššie tento typ regiónu je vymedzovaný na základe intenzity väzby medzi jadrom regiónu a jeho zázemím. Oproti homogénnym regiónom sú vnútorne heterogénne a dynamickejšie čo znamená, ţe sa môţu v priebehu času meniť. Jadro regiónu slúţi ako stredisko priestorovej organizácie daného regiónu, ktoré obklopuje jeho zázemie a zároveň je s ním spojené silnými väzbami. Sila týchto väzieb obvykle s rastúcou vzdialenosťou klesá a môţe sa prejaviť vplyv jadier susedných regiónov. Ako príklady tohto typu regiónu slúţia regióny dochádzky do práce, školy či dochádzky za sluţbami. Často býva tento typ označovaný ako sociogeografický región.3

1.1.2.1. Sociogeografický región

„V podstate ide o vymedzenie relatívne autonómnych, objektívne existujúcich, komplexov sociálnogeografických prvkov a ich vzťahov, tzn. organických územných celkov. Kľúčový význam má práve zdôraznenie vzťahov medzi príslušnými prvkami i čiastkovými funkčnými systémami ako bydlisko, pracovisko alebo sluţby, pretoţe práve vzťahy, resp. zodpovedajúce procesy majú rozhodujúcu integračnú úlohu. Organizácia týchto vzťahov zároveň reflektuje formu príslušnej územnej deľby práce, vnútornú diferenciáciu relatívne komplexného celku do základných funkčných (špecializovaných) častí. V sociálnogeografickej realite však môţeme

1 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. 2 ŢÍTEK, V. Regionální ekonomie a politika. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5. 3 ANDĚL, J. Sociogeografická regionalizace. 1. vyd. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7. 11

rozlišovať mnoţstvo rôznych vzťahov, resp. regionálnych procesov, pričom často zisťujeme ich vzájomný nesúhlas, rovnako ako ich významovú nerovnocennosť. Je teda zrejmé, ţe určovanie a vymedzovanie sociálnogeografických regiónov je potrebné zaloţiť na vyhodnocovaní takých vzťahov, ktoré sú významovo primárne. Je prirodzené, ţe v súvislosti so zväčšovaním regiónov dochádza k postupnému relatívnemu uzatváraniu stále väčšieho počtu vzťahov, k zvyšovaniu sebestačnosti regiónov, a pod. Tieto skutočnosti vyjadrujú na jednej strane všeobecnú súvislosť medzi veľkosťou a vzťahovou uzavretosťou regiónov, a na strane druhej dominantný význam rádovej diferenciácie pre stanovenie hlavných región integrujúcich vzťahov. Východiskom celej regionalizácie je teda určenie rádových úrovní sociálnogeografickej regionálnej organizácie.“ 1

1.2. HIERARCHIA REGIÓNOV

I regióny je moţné zoraďovať a rozlišovať na základe určitých hierarchií a hierarchických úrovní. Tieto úrovne sú vymedzované v rámci sociogeografickej regionalizácie. Hierarchiou regiónov sa vo svojich prácach okrem iných výrazne zaoberá napr. práve Hampl2. Vymedzuje sociogeografickú hierarchiu na základe zisťovaných dochádzkových procesov do práce a škôl, ktoré povaţuje za dostatočne reprezentatívne na tento účel.

Vo svojej práci ďalej stanovuje tri zásady sociogeografickej regionalizácie:

1.) Vymedzenie elementárnych funkčných regiónov, tj. mikroregiónov 1. stupňa, ktoré sú vymedzené na základe prevládajúceho smeru pracovnej dochádzky z jednotlivých obcí do strediska. Hampl ich povaţuje za stavebné jednotky celého regionálneho systému. Intenzita dochádzky za prácou značne prevyšuje intenzitu ostatných foriem priestorovej mobility obyvateľstva. Z tohto dôvodu je jej relatívna uzavretosť v rámci mikroregiónov základným kritériom pre stanovenie najniţších funkčných sociogeografických jednotiek. 2.) Zdruţovanie základných funkčných regionálnych jednotiek do vyšších hierarchických úrovní sa uskutočňuje na základe celkovej dochádzky, tzn. pracovnej aj školskej dochádzky.

1 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. 2 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. 12

3.) Dve poţiadavky, ktoré boli pouţité uţ v minulosti pri sociogeografickom členení ČSR. Prvou je nutnosť územnej celistvosti vymedzovaných regiónov. Druhou je nutnosť dostatočnej veľkosti celého regiónu i samotného zázemia v okolí strediska.

V rámci ČSR vymedzil Hampl štyri základné úrovne regiónov: Subregión, Mikroregión, Mezoregión a Makroregión.

Subregión

Jedná sa o relatívne nekomplexné územné celky, v ktorých nie sú uzavreté najdôleţitejšie a najčastejšie potreby individuálnych obyvateľov. Najväčšiu intenzitu vykazujú len vzťahy medzi bydliskom a niektorými základnými sluţbami. Ďalšie elementárne obsluţné vzťahy sú v rámci subregiónu uzavreté len čiastočne, v podstate nedostatočne. Len naozaj výnimočne sa v subregiónoch vyskytuje uzavretosť pracovných vzťahov. Subregióny v podstate môţeme vnímať ako budúce a v niektorých prípadoch uţ aj súčasné administratívne jednotky.1 Podľa dnešného správneho členenia ČR môţeme subregióny prirovnať k obciam II. stupňa (obce s povereným obecným úradom). Rozlišujeme dva typy subregiónov. Subregión typu A, ktorého pracovný obvod má potrebných 15 tisíc obyvateľov, avšak v jeho zázemí ţije len 2 500 – 4 999 obyvateľov. A naopak subregión typu B, v ktorého zázemí ţije viac ako 5 tisíc obyvateľov, ale pracovný obvod má len 10 000 – 14 999 obyvateľov.2

Mikroregión

V podmienkach ČR je vyvinutá dvojstupňová mikroregionálna organizácia. Mikroregióny 1. stupňa boli primárne vymedzené ako regióny pracovnej dochádzky a v niektorých prípadoch sekundárne upravené predovšetkým podľa pravdepodobného obsluţného spádu obcí a dochádzky do škôl. Ako veľkostné kritérium pre ich finálny výber Hampl pouţil minimálnu veľkosť celého regiónu 15 tisíc obyvateľov a veľkosť samotného zázemia 5 tisíc obyvateľov.

V súčasnej dobe môţeme mikroregióny 1. stupňa stotoţňovať s obcami III. stupňa (obce s rozšírenou pôsobnosťou). Mikroregióny 2. stupňa boli rovnako vymedzované na kritériu populačnej veľkosti. Orientačný počet obyvateľov maximálneho regiónu (najširšia pôsobnosť strediska) Hampl stanovil na počet 40 tisíc. Systém regiónov 2. stupňa je moţné prirovnať k minulej sústave okresov. 1

Mezoregión

Mezoregióny sú uţ územne rozsiahle jednotky, ktorých integrita je uţ len čiastočne viazaná na priestorové vzťahy obyvateľstva. Medzi tieto vzťahy patrí nedenná dochádzka za zamestnaním - prechodná migrácia, migrácia obyvateľstva, dochádzka študentov za vyšším vzdelaním, dochádzka za hierarchicky vyššími druhmi občianskej vybavenosti. V súčasnej dobe sa jedná o územia, ktorým zodpovedá administratívne vyčlenenie krajov.2

Makroregión

Makroregión vo svojej práci Hampl označuje, ako najvyššiu hierarchickú úroveň regiónu. Jedná sa o celé územie vtedajšej Československej socialistickej republiky s jednoznačným a zároveň jediným centrom, ktorým bolo hlavné mesto Praha.3

Vymedzenie regiónov do týchto štyroch stupňov umoţňuje i významové niekoľkostupňové hodnotenie stredísk. Jedná sa však o hodnotenia, ktoré sú parciálneho druhu a integrálny regionálny význam postihujú len do obmedzenej miery. Na základe toho Hampl zavádza agregátny ukazovateľ regionálneho významu stredísk, ktorý označuje ako "komplexný regionálny význam". Jeho konštrukcia zohľadňuje pôsobnosť stredísk na rôznych hierarchických úrovniach a zároveň intenzitu väzieb strediska a jeho hierarchicky rozšírených zázemí. Intenzita väzieb medzi strediskom a zázemím klesá v závislosti na zvyšujúcej sa hierarchickej úrovni regiónu. Táto skutočnosť je dobre pozorovateľná aj z nasledujúcich váh,

1 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. 2 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X. 3 HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. Prof. RNDr. Václav Prosser, CSc.. 1. vyd. Praha : Polygrafia, n. p., 1987. 255 s. Univerzita Karlova. ISBN 60-047-87. 14

ktoré Hampl zostavil pre priraďovanie obyvateľstva k jednotlivým strediskám i „nestrediskám“:

- 40 % je priradených podľa miesta trvalého bydliska - 30 % je priradených k príslušným strediskám mikroregiónov 1. stupňa - 15 % je priradených k príslušným strediskám mikroregiónov 2. stupňa - 10 % je priradených k príslušným strediskám mezoregiónov - 5 % je priradených k centru makroregiónu1

1.3. METÓDY URČENIA OBSLUŢNÝCH STREDÍSK

Ako podklad pre celú túto podkapitolu som pouţil hlavne prácu RNDr. Jaroslava Maryáša CSc.2, ktorý sa metódam určovania obsluţných stredísk ako aj ich hierarchizácii venoval hlavne v osemdesiatych rokoch.

Pre výber stredísk obsluţnej sféry pouţívame dve metódy: . výber stredísk na základe statických charakteristík – strediská vymedzuje na základe údajov o funkcii, kapacite a vyuţití zariadení maloobchodu a sluţieb v danom sídle. . výber stredísk na základe dynamických charakteristík – vymedzenie stredísk na základe veľkosti obsluhovaného územia a na základe obsluţných procesov medzi sídlami.

1.3.1. Určenie obsluţného strediska na základe statickej charakteristiky

Metódy na základe statickej charakteristiky, vyuţívajú hlavne dáta beţne zisťované štatistickými úradmi, alebo rôznymi rezortnými súpismi. Výber stredísk na základe statických charakteristík môţeme deliť na:

1 HAMPL, M. Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vyd. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X 2 MARYÁŠ, J.: K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vydání. Brno: Československá akademie věd, Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. 15

Vymedzenie stredísk podľa druhu funkcie sídla - Pri tejto metóde sú vyuţívané hlavne údaje, ktoré sa tákajú kapacity, funkcie a koncentrácie obsluţných zariadení maloobchodu a sluţieb v danom sídle, alebo podľa existencie špecializovaných zariadení. Táto metóda však vyjadruje skôr potenciál sídla stať sa strediskom. Vôbec však neodzrkadľuje to, či dané sídlo naozaj ako stredisko pre okolité sídla i funguje. Jedná sa teda o orientačnú metódu, ktorú by bolo vhodné kombinovať s ďalšími doplňujúcimi dátami. Prípadne ju pouţívať skôr ako núdzové riešenie v prípadoch, keď nie je moţnosť získať a vyuţiť dáta popisujúce reálny strediskový charakter sídla.

Vymedzenie stredísk na základe tzv. prebytku významu – pri tomto spôsobe vymedzovania stredísk vyuţívame hlavne ukazovatele o počte obsluţných zariadení, kapacite obsluţných zariadení a vyuţití obsluţných zariadení. Zisťujeme či dané sídlo dosahuje vyššie ukazovatele, neţ by malo dosahovať v priemerných ukazovateľoch na 1 obyvateľa v skúmanom území a vzhľadom k počtu obyvateľov.

Vymedzenie stredísk na základe komplexnejších ukazovateľov - väčšinou je tento spôsob pokladaný za najvhodnejší z vyššie uvedených metód. Pouţíva kombináciu predchádzajúcich spôsobov, alebo pouţíva komplexnejšie matematické indexy.1

1.3.2. Určenie obsluţného strediska na základe dynamickej charakteristiky

Určenie obsluţného strediska na základe dynamickej charakteristiky vyuţíva hlavne údaje o spádovosti obyvateľstva za občianskou vybavenosťou. Slúţi nielen na výber a hierarchické členenie stredísk, ale hlavne na stanovenie rozsahu spádových území v jednotlivých strediskách a taktieţ na zistenie intenzity vzťahu stredisko - jeho zázemie.

Maryáš upozorňuje, ţe pohyb obyvateľstva za nákupmi nie je beţne zisťovaný štatistickými úradmi a tak sa pri výbere stredísk touto metódou pouţívajú hlavne údaje zistené pomocou anketových prieskumov o spádovosti obyvateľstva za obsluţným vybavením sídel. Za najvhodnejšie povaţuje autor z metodického pohľadu anketové šetrenie uskutočňované v domácnostiach prostredníctvom osobných interview, rozosielaním dotazníkovej pošty, alebo

prostredníctvom sústavy základných škôl, kde odpovedajú rodičia ţiakov. Tento spôsob je však technicky veľmi ťaţko realizovateľný v prípade spracovávania prieskumu rozsiahlejšieho územia. V týchto prípadoch navrhuje Maryáš vo svojej práci pouţiť náhradné dotazníkové šetrenie prostredníctvom starostov, tajomníkov či iných zodpovedných pracovníkov obecných úradov, prípadne cez miestnych učiteľov. I keď tieto výsledky pravdepodobne nebudú úplne presné, predpokladá sa ich vyššia presnosť, neţ ako pri pouţití statických metód.1 V tejto diplomovej práci je vyuţitý práve tento náhradný spôsob dotazníkového prieskumu prostredníctvom oslovenia obecných úradov o poskytnutie potrebných údajov.

1.4. VYMEDZENIE SFÉR VPLYVU OBSLUŢNÝCH STREDÍSK

Pre geografiu maloobchodu a sluţieb je práve vymedzenie sfér vplyvu obsluţných stredísk jedným z najzásadnejších problémov, pretoţe dochádzka za občianskou vybavenosťou je vedľa dochádzky do zamestnania jedným z najdôleţitejších regiónotvorných procesov. K vymedzeniu zázemia stredísk maloobchodu i celej obsluţnej sféry sa vyuţívajú metódy zaloţené buď na interakčných modeloch, alebo na vyuţití údajov z anketového prieskumu.2

1.4.1. Vymedzenie sfér vplyvu pomocou interakčných modelov

Najpouţívanejšími nástrojmi pre vymedzovanie sféry vplyvu stredísk maloobchodu i obsluţnej sféry patria gravitačné modely a modely intervenujúcich príleţitostí.

Gravitačné modely vychádzajúce z Newtonovho gravitačného zákonu, boli prvými nástrojmi interakčných modelov, ktoré sa začali pouţívať uţ v 30. rokoch minulého storočia aj na vymedzovanie spádových území obsluţných stredísk. Carrothers uvádzal pôvodnú definíciu gravitačného zákona takto: „interakcia medzi dvoma strediskami koncentrácie obyvateľstva sa mení priamo úmerne s veľkosťou obyvateľstva tohto strediska a nepriamo úmerne so vzdialenosťou medzi nimi.“ Postupom času, sa ale premenné zovšeobecňovali a namiesto obyvateľstva daného sídla sa napr. zavádza tzv. produkčná premenná, čo je v podstate úroveň

1 MARYÁŠ, J.: K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vydání. Brno: Československá akademie věd, Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. 2 MARYÁŠ, J.: K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vydání. Brno: Československá akademie věd, Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122. 17

dopytu v sídle a tieţ tzv. premenná atraktivity, ktorá sa môţe označiť i ako úroveň ponuky v inom sídle. V závislosti na tom, či sú dané všetky premenné, alebo je nutné niektorú nahradiť zástupnou premennou, delíme gravitačné modely na modely bez obmedzenia, alebo gravitační modely s obmedzením.

Modely intervenujúcich príležitosti sa od gravitačných modelov líšia v tom, ţe nemerajú rozdelenie priestoru v pojmoch času nebo vzdialenosti, ale v pojmoch moţných príleţitostí. Za určitých podmienok, je ale tento model modifikovaným gravitačným modelom.1

1.4.2. Vymedzenie sfér vplyvu pomocou anketového šetrenia

Pre vymedzenie sfér vplyvu pomocou anketového prieskumu môţeme pouţiť dva rôzne spôsoby ankety:

- Anketu vo vybraných zariadeniach obsluţnej sféry určitého strediska - Anketu vo všetkých sídlach skúmanej oblasti

Pri prvom spôsobe sa problematicky stanovujú kritéria, ktoré určujú rozsah spádového územia a intenzitu vzťahu medzi strediskom a jeho zázemím. Z tohto dôvodu sa javí ako vhodnejšia metóda anketové šetrenie uskutočňované vo všetkých sídlach skúmanej oblasti.2

Pre praktickú časť tejto diplomovej práce pri výbere jednotlivých stredísk bola pouţitá rovnaká metóda, akú pouţil v roku 1988 vo svojej práci Maryáš.3 To znamená, ţe na zozbieranie údajov slúţil anketový prieskum, uskutočňovaný cez náhradné šetrenie u vedúcich orgánov obecných úradov. Vyhodnocovanie údajov a následné vymedzenie sfér vplyvu obsluţných stredísk bolo vykonané rovnako touto metódou a to tak, ţe zozbierané odpovede z anketového prieskumu boli hodnotené a kategorizované do troch typov podľa intenzity spádu:

prevaţný spád: 10 bodov čiastočný spád: 5 bodov výnimočný spád: 1 bod

Pre jednotlivé obce bola kaţdému cieli i, ktorý bol obcou vykazovaný v danom obsluţnom procese j, priradená hodnota vij, ktorá určuje relatívny význam cieľa i pre vykazujúcu obec v tomto obsluţnom procese:

Tij Vij *100 PCij*PTj

Kde: Tij - bodová hodnota typu spádu do cieľa i v obsluţnom procese j

PCij - počet cieľov v tomto type

PTj - súčet bodových hodnôt všetkých typov intenzity spádu uvádzaných obcou v obsluţnom procese j.

Súčet hodnôt vij v kaţdej obci bol rovný 100 % pre kaţdý obsluţný proces j. Ďalej bol kaţdému obsluţnému procesu priradený koeficient kj podľa významu resp. frekvencie vyuţívania.

Celkový relatívni význam cvi cieľa i pre danú obec za všetky hodnotené obsluţné procesy sa potom rovná:

jvij*kj cvi *100 i jvij*kj

1 Pričom opäť platí, ţe súčet hodnôt cvi pre všetky ciele i danej obce sa rovná 100 %.

Najzásadnejším problémom pri vymedzovaní sfér vplyvu obsluţných stredísk bolo ohodnotenie frekvencie vyuţívania jednotlivých obsluţných procesov nadmiestnej úrovne a teda aj dôleţitosť daného procesu pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva. Vychádzalo sa z počtu uvedených cieľov v ČSSR a predpokladalo sa, ţe najviac cieľových obcí je vykazovaných pri najčastejšie vyuţívaných zariadeniach občianskej vybavenosti, a teda u najvýznamnejších a súčasne najfrekventovanejších obsluţných procesoch. Pre ČSSR boli

1 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. 19

rozlíšené 4 podskupiny základných obsluţných procesov nadlokálnej úrovne, ktorým boli na základe potreby ďalšieho hodnotenia priradené rozdielne koeficienty. Tieto koeficienty boli stanovené na základe pomeru počtov hlavných cieľov uvedených v daných obsluţných procesoch a počtov hlavných cieľov v dochádzke za špeciálnymi sluţbami, kde je najmenší počet hlavných cieľov zo zisťovaných základných obsluţných procesov nadlokálnej úrovne (viz. tab. č. 1). Pomery boli nasledujúce: špeciálne sluţby: nákupy nábytku: nákupy kníh: beţne sluţby: nákupy beţného textilu a obuvi = 1 : 1,2 : 1,3 : 2,0 : 3,3 : 4,0 : 4,01

Koeficienty boli potom stanovené nasledujúcim spôsobom: koeficient 1 – nákupy kníh, nábytku, špeciálne sluţby, nákupy špeciálneho výberového tovaru koeficient 2 – nákupy liekov koeficient 3 – nákupy beţného priemyselného tovaru koeficient 4 – nákupy beţného textilu a obuvi, beţné sluţby

V danom období (rok 1988) boli pri hodnotení obcí, ktoré boli uvádzané ako hlavné ciele z regionálneho pohľadu, zistené rozdiely medzi ČSR a SSR. Na Slovensku bol podiel uvádzaných hlavných cieľov z úhrnu obcí niţší vo všetkých hodnotených obsluţných procesoch okrem nákupov liekov. Najväčší rozdiel bol u beţných sluţieb, ktorý bol pravdepodobne spôsobený niţšou vybavenosťou vidieku zariadeniami sluţieb.

K vybraným strediskám boli ostatné obce priradené na základe prevaţujúceho spádu, kedy celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho strediska nedosahoval viac ako dve tretiny hodnoty celkového relatívneho významu prvého najsilnejšieho strediska. Ostatné obce, ktoré nevykazovali dostatočne významnú spádovosť k určitému stredisku boli povaţované za oscilačné. Pri výpočte populačnej veľkosti základných obsluţných regiónov resp. sfér vplyvu obsluţných stredísk bol počet ich obyvateľov rozdelený medzi príslušné konkurenčné strediská.2

1 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. 2 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV 20

Tabuľka č. 1: Počet obcí uvedených ako hlavné ciele a ich podiel na úhrne obcí

ČSSR ČSSR v % SSR SSR v % Nákupy beţného textilu a obuvi 2075 27,7 734 26,9 Beţné sluţby 2048 27,3 561 20,6 Nákupy beţného priemyslového tovaru 1730 23,1 568 20,8 Nákupy liekov 1054 14 391 14,3 Nákupy kníh 673 9 181 6,6 Nákupy nábytku 605 8,1 182 6,7 Špeciálne sluţby 518 6,9 136 5,0 Nákupy potravín 7345 97,9 2695 98,9 Nákupy špeciálneho výberového tovaru 374 5 117 4,3 Zdroj: MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. Strana 36

1.5. TVORBA DOTAZNÍKU PRE ANKETOVÝ PRIESKUM

Pri skladaní a tvorbe najvhodnejších dotazníkových otázok som na základe odporučenia od vedúceho svojej práce RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc., vychádzal z dotazníkov, ktoré boli zostavené a pouţité pri zisťovaní spádovosti za sluţbami vo vybraných regiónoch na území ČR. Tieto sú uţ overené a v minulosti zahrnuté do diplomových prác na rovnakú tému inými študentmi. Najviac som pouţil ako vzor dotazník od študentky Bc. Veroniky Jiráskovej.1 Zároveň tieto dotazníky vychádzajú i z dotazníkov, ktoré boli pouţité pri zisťovaní spádovosti za občianskou vybavenosťou na území ČSSR v 80. rokoch Geografickým ústavom ČSAV v spolupráci s Geografickým ústavom SAV2. A práve s výsledkami tohto zisťovania by som chcel na záver porovnať konkrétne výsledky svojej práce.

Dotazník obsahuje stručné informácie o mne a jeho pouţití, prosbu o jeho vyplnenie, pokyny i vzor pre lepšiu orientáciu a samozrejme 30 konkrétnych dotazov. Dotazy sú rozdelených do 3 oblastí – zdravotníctvo, školstvo a tretia najrozsiahlejšia oblasť sa venuje nákupom tovarov a sluţbám.

1 JIRÁSKOVÁ, V. Spádovost za sluţbami ve vybraném regionu (diplomová práce) Brno: Masarykova Univerzita, 2012. 78 s. 2 Zverejnené vo výskumnej správe MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a sluţeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV, 96 s.

V zdravotníckej oblasti boli dotazy na miesta návštev nasledujúcich zdravotníckych zariadení: Praktický lekár Detský lekár Stomatológ (dentista) Gynekológ Lekár – špecialista Nemocnica Pohotovosť

V oblasti školstva som sa dotazoval na návštevu vzdelávacích zariadení v tomto poradí: Materská škola Základná škola (I. stupeň) Základná škola (II. stupeň) Stredná škola, gymnázium, učilište Vyššia odborná škola Vysoká škola

Tretia časť obsahovala najviac otázok a tie sa týkali miestam nákupu tovaru prípadne miestam uspokojovania potrieb sluţbami: Nákupy beţného tovaru (potraviny, drogéria) Nákupy textilu a obuvi Nákupy beţného priemyselného tovaru (domáce potreby, elektronika) Nákupy kníh, CD, DVD Nákupy nábytku Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, šperky) Pošta Lekáreň Beţné sluţby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) Špeciálne sluţby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky) Finančné inštitúcie (banka, poisťovňa, pobočky fin. ústavov) Návšteva divadla Návšteva kina

Návšteva ďalšieho kultúrneho zariadenia (múzeum, galéria, koncert) Návšteva zariadenia pre voľný čas (bowling, diskotéka) Návšteva reštaurácií, kaviarni, cukrární, vinární Návšteva športových zariadení (bazén, fitnes)

Odpovede v podobe názvov obcí kam smerujú občania za dotazovanou občianskou vybavenosťou bolo moţné vpisovať do 3 stĺpcov podľa frekvencie uspokojovania danej potreby obyvateľov v tejto obci (frekvencie dochádzky za touto sluţbou). Na získanie čo najreálnejších údajov bolo pouţité tzv. náhradné zisťovanie, takţe ako uţ bolo spomínané, dotazníky boli predloţené s prosbou o vyplnenie starostom obcí, prípadne ďalším pracovníkom obecných úradov. Celý dotazníkový prieskum prebiehal v období od 11/2012 do 08/2013. Hneď na začiatku prieskumu sa mi podarilo dostať dotazník na školenie civilnej ochrany pre starostov obcí z okresu Veľký Krtíš. Tým som získal spätnú väzbu z asi 90% dotazníkov pre tento okres. Zvyšným starostom, ako i starostom z okresu Lučenec som zaslal dotazník prostredníctvom mailu. Do okresu Lučenec nasledovali postupne ešte ďalšie dve kolá ţiadostí i s telefonickým vysvetlením a prosbou aţ sa mi v auguste 2013 podarilo získať takmer všetky dotazníky späť. I napriek opakovaným prosbám sa mi nepodarilo získať vyplnené dotazníky od obcí Pravica (okres VK, 118 obyvateľov), Praha (okres LC, 91 obyvateľov) a Lentvora (okres LC, 92 obyvateľov). Nakoľko sú tieto obce jedny z najmenších v danom regióne, domnievam sa ţe ich neochota spolupracovať nebude mať ţiadny váţny vplyv na zistené výsledky prieskumu a pravdepodobne sa bude dať ich spádovosť odhadnúť na základe dát získaných od susedných obcí.

2. POPIS SLEDOVANÉHO REGIÓNU 2. 1. GEOGRAFICKÉ A DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE

Región, ktorý som si pre zisťovanie spádovosti za občianskou vybavenosťou vybral tvoria z administratívneho hľadiska dva susedné okresy – Veľký Krtíš a Lučenec. Tieto okresy leţia na úplnom juhu stredného Slovenska, takţe oba patria do územia Banskobystrického kraja. Obidva okresy susedia s Maďarskou republikou čo má nezanedbateľný vplyv či uţ na ich historický vývoj, celkový ráz juţnejších obcí ako i na obsluţné procesy ich obyvateľstva. Zároveň je však nutné podotknúť, ţe ešte výraznejším spôsobom sa tieto okresy ovplyvňujú navzájom. Oba okresy sú si v mnohých štatistických údajoch veľmi podobné, ale majú aj určité odlišnosti. Okres Veľký Krtíš s rozlohou 84ha je len o niečo väčší ako Lučenecký okres s rozlohou 82 ha a oba teda patria s týmito parametrami skôr medzi plochou väčšie okresy v rámci Slovenska. V obciach okresu Veľký Krtíš však ţije výrazne menej obyvateľov, len 45 496 obyvateľov v porovnaní so 74 844 obyvateľmi okresu Lučenec, takţe má i podstatne menšiu hustotu osídlenia. Práve týmto ukazovateľom sa zaraďuje Veľký Krtíš na Slovensku, medzi okresy s najmenšou hustotou obyvateľstva na km2. Významný vplyv na spádovosť obyvateľstva má určite i fakt, ţe obidva okresy patria svojou mierou nezamestnanosti a hlavne mierou dlhodobej nezamestnanosti medzi najhoršie v rámci celého Slovenska.

Celkovo tieto okresy spolu zahrňujú 128 obcí, ale len štyri obce majú štatút mesta, v kaţdom okrese dve. Oba okresy zahrňujú väčšinou malé obce. Nad 2500 obyvateľov majú z celkového počtu 128 obcí len 3 obce.

Do okresu Veľký Krtíš patrí týchto 71 obcí1: Balog nad Ipľom, Bátorová, Brusník, Bušince, Chrastince, Chrťany, Čebovce, Čeláre, Čelovce, Červeňany, Dačov Lom, Dolinka, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Hrušov, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kiarov, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Muľa, Nenince, Nová Ves,

1 http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html 24

Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Opava, Pôtor, Pravica, Príbelce, Sečianky, Seľany, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vieska, Vinica, Vrbovka, Záhorce, Závada, Zombor, Ţelovce.

Tabuľka č. 2: Vybrané údaje o obciach - okres Veľký Krtíš

Hustota Počet Pohlavie Názov obce Rozloha v km2 obyvateľstva v obyvateľov Muţi Ţeny obyv./km2 Celý okres 848,20 45 562 22 128 23 434 54 Balog nad Ipľom 8,35 846 405 441 101 Bátorová 5,94 362 181 181 61 Brusník 7,62 105 55 50 14 Bušince 12,50 1451 689 762 116 Čebovce 16,21 1063 533 530 66 Čeláre 12,52 479 279 200 38 Čelovce 36,82 438 216 222 12 Červeňany 6,75 44 15 29 7 Dačov Lom 24,52 414 210 204 17 Dolinka 7,29 480 224 256 66 Dolná Strehová 21,13 1 045 510 535 49 Dolné Plachtince 9,88 609 292 317 62 Dolné Strháre 17,70 179 92 87 10 Ďurkovce 4,93 130 60 70 26 Glabušovce 4,51 117 62 55 26 Horná Strehová 7,81 180 87 93 23 Horné Plachtince 10,53 207 101 106 20 Horné Strháre 12,78 255 127 128 20 Hrušov 23,31 869 428 441 37 Chrastince 3,99 242 125 117 61 Chrťany 9,19 151 81 70 16 Ipeľské Predmostie 13,83 633 336 297 46 Kamenné Kosihy 5,02 354 170 184 71 Kiarov 9,00 308 151 157 34 Kleňany 7,21 297 145 152 41 Koláre 5,31 272 131 141 51 Kosihovce 20,68 606 300 306 29 Kosihy nad Ipľom 6,83 470 214 256 69 Kováčovce 11,62 375 195 180 32 Lesenice 7,39 522 238 284 71 Ľuboriečka 11,68 157 70 87 13 Malá Čalomija 6,41 209 100 109 33 Malé Straciny 6,84 149 81 68 22 Malé Zlievce 9,05 291 142 149 32 Malý Krtíš 5,40 500 238 262 93 Modrý Kameň 19,64 1555 785 770 79 Muľa 12,27 318 160 158 26 Nenince 13,47 1391 673 718 103 Nová Ves 8,49 401 201 200 47

Obeckov 10,88 499 248 251 46 Olováry 18,62 302 142 160 16 Opatovská Nová Ves 9,15 719 360 359 79 Opava 11,76 126 63 63 11 Pôtor 19,28 843 406 437 44 Pravica 9,09 118 58 60 13 Príbelce 27,19 567 267 300 21 Sečianky 7,85 385 184 201 49 Seľany 7,61 204 95 109 27 Senné 15,88 222 95 127 14 Sklabiná 9,88 844 405 439 85 Slovenské Ďarmoty 10,04 565 291 274 56 Slovenské Kľačany 9,14 158 74 84 17 Stredné Plachtince 20,88 651 304 347 31 Sucháň 16,33 260 132 128 16 Suché Brezovo 11,47 112 54 58 10 Širákov 7,11 216 99 117 30 Šuľa 11,24 78 38 40 7 Trebušovce 9,48 201 92 109 21 Veľká Čalomija 8,91 603 286 317 68 Veľká Ves nad Ipľom 9,21 419 213 206 45 Veľké Straciny 6,27 162 87 75 26 Veľké Zlievce 16,30 493 247 246 30 Veľký Krtíš 15,03 12 999 6213 6786 865 Veľký Lom 10,64 215 111 104 20 Vieska 3,31 223 116 107 67 Vinica 30,76 1 870 883 987 61 Vrbovka 10,59 363 177 186 34 Záhorce 17,97 677 313 364 38 Závada 9,61 519 260 259 54 Zombor 3,29 144 72 72 44 Ţelovce 18,76 1 331 641 690 71 Zdroj: Slovenský štatistický úrad (stav k 31. 12.2011)

Okres Lučenec zahŕňa vo svojej pôsobnosti 57 obcí1: Ábelová, Belina, Biskupice, Boľkovce, Budiná, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Čamovce, Divín, Dobroč, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Kalonda, Kotmanová, Lehôtka, Lentvora, Lipovany, Lovinobaňa, Ľuboreč, Lučenec, Lupoč, Mašková, Mikušovce, Mučín, Mýtna, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Píla, Pinciná, Pleš, Podrečany, Polichno, Praha, Prša, Radzovce, Rapovce, Ratka, Ruţiná, Stará Halič, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd, Šurice, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľká nad Ipľom, Veľké Dravce, Vidiná.

Tabuľka č. 3: Vybrané údaje o obciach - okres Lučenec Hustota Počet Pohlavie Názov obce Rozloha v km2 obyvateľstva v obyvateľov Muţi Ţeny obyv./km2 Celý okres 825,60 74 861 35 847 39014 91 Ábelová 52,17 243 116 127 5 Belina 6,48 642 288 354 99

1 http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html 26

Biskupice 7,87 1 138 558 580 145 Boľkovce 10,99 650 321 329 59 Budiná 17,30 263 127 136 15 Bulhary 9,54 305 146 159 32 Buzitka 13,81 526 271 255 38 Čakanovce 12,43 1111 518 593 89 Čamovce 12,61 577 299 278 46 Divín 23,93 2066 1026 1040 86 Dobroč 18,87 650 313 337 34 Fiľakovo 16,18 10817 5149 5668 669 Fiľakovské Kováče 11,42 908 451 457 80 Gregorova Vieska 4,79 149 76 73 31 Halič 21,82 1697 835 862 78 Holiša 10,34 689 341 348 67 Jelšovec 8,13 310 168 142 38 Kalonda 8,72 216 109 107 25 Kotmanová 16,79 329 167 162 20 Lehôtka 8,27 334 170 164 40 Lentvora 13,83 92 51 41 7 Lipovany 10,34 264 130 134 26 Lovinobaňa 21,13 2167 1037 1130 103 Ľuboreč 31,67 339 156 183 11 Lučenec 47,79 28 475 13279 15196 596 Lupoč 9,34 251 124 127 27 Mašková 9,13 325 173 152 36 Mikušovce 4,99 279 140 139 56 Mučín 11,74 750 370 380 64 Mýtna 20,28 1188 569 619 59 Nitra nad Ipľom 8,12 345 175 170 42 Nové Hony 16,65 186 88 98 11 Panické Dravce 11,15 743 368 375 67 Píla 7,55 272 125 147 36 Pinciná 11,92 245 121 124 21 Pleš 9,78 218 106 112 22 Podrečany 11,62 583 277 306 50 Polichno 11,07 145 76 69 13 Praha 9,29 91 46 45 10 Prša 3,48 197 98 99 57 Radzovce 18,79 1 574 779 795 84 Rapovce 8,86 979 479 500 110 Ratka 12,60 340 167 173 27 Ruţiná 10,80 870 427 443 81 Stará Halič 17,59 656 287 369 37 Šávoľ 10,86 573 280 293 53 Šiatorská Bukovinka 21,59 315 154 161 15 Šíd 15,24 1 227 619 608 81 Šurice 13,99 481 238 243 34 Točnica 11,92 393 196 197 33 Tomášovce 14,10 1 383 675 708 98 Trebeľovce 19,54 943 481 462 48 Trenč 17,55 480 239 241 27 Tuhár 19,24 382 184 198 20 Veľká nad Ipľom 24,42 947 455 492 39 Veľké Dravce 9,50 688 337 351 72 Vidiná 5,49 1 855 892 963 338 Zdroj: Slovenský štatistický úrad (stav k 31. 12.2011)

3. VYMEDZENIE REGIÓNOV NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV PRIESKUMU

Jedným z hlavných cieľov tejto diplomovej práce je zanalyzovať spádovosť za sluţbami v rámci okresov Veľký Krtíš a Lučenec, vrátane vymedzenia obsluţných stredísk a sfér ich vplyvu. Ako bolo popísane v teoretickej časti, postupovať budem hlavne podľa metódy RNDr. Jaroslava Maryáša. Na základe získaných odpovedí z dotazníkov a ich vyhodnotenia budú určené nasledujúce parciálne obsluţné mikroregióny: • zdravotnícky mikroregión • školský mikroregión • mikroregión maloobchodu a sluţieb

Ďalším krokom bude na základe týchto troch parciálnych regiónov a ich sfér vplyvu následné vyčlenenie komplexných obsluţných regiónov.

3.1. ZDRAVOTNÍCKY MIKROREGIÓN

Pri vymedzovaní zdravotníckeho regiónu som vymedzenú oblasť hodnotil podľa vybavenosti obcí zdravotníckymi zariadeniami a podľa dochádzky do zdravotníckych zariadení. Informácie o zdravotníckom vybavení jednotlivých obcí som zisťoval z internetových stránok Slovenskej lekárskej komory1 a Banskobystrického samosprávneho kraja2. Dochádzka do zdravotníckych zariadení bola skúmaná jednak na nadlokálnej úrovni, jednak na mikroregionálnej úrovni Do nadlokálnych procesov som zahrňoval návštevy praktického lekára, detského lekára, stomatológa a gynekológa. Na mikroregionálnej úrovni to potom boli návštevy špecializovaných lekárov. Za stredisko nadlokálnej úrovne som označoval obce, v ktorých sa nachádzali aspoň tri zo štyroch spomínaných procesov. Na mikroregionálnej úrovni bola hodnotená návšteva špecializovaných (odborných) lekárov. Aby sa obec mohla stať mikroregionálnym strediskom,

1 Slovenská lekárska komora [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: 2 Portál Banskobystrického samosprávneho kraja [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.vucbb.sk/portal/> 28

musí sa v nej nachádzať ordinácia špecialistov a zároveň musí byť i strediskom nadlokálnej úrovne (disponovať všetkými štyrmi obsluţnými procesmi).

V dotazníku som síce zisťoval i dochádzku do nemocníc a návštevu pohotovosti, ale ďalej uţ tieto dochádzky nebudem hodnotiť. Dôvodom je to, ţe tieto procesy sú uţ na vyššej hierarchickej úrovni ako predmet tejto práce - nadlokálne a mikroregionálne strediská. Výpočty pre zdravotnícky región som vykonával síce podľa metódy opísanej v teoretickej časti, ale len potiaľ, ţe som z dotazníkov obcí vypočítal relatívne významy jej uvedených cieľov. Vzdialenosti uvádzaných cieľov od obcí som meral len pri maloobchode a sluţbách.

3.1.1. Nadlokálny zdravotnícky región v okrese Veľký Krtíš

V okrese Veľký Krtíš sa celkom v 14 obciach nachádza aspoň jeden lekár. Vyššie uvedené podmienky nadlokálneho strediska v oblasti zdravotníctva však zo skúmaného územia splnilo len 9 obcí a ďalšia 1 obec, ktorá leţí mimo územie okresu Veľký Krtíš.

Ako strediská nadlokálnej úrovne boli stanovené tieto obce: Balog nad Ipľom, Bušince, Dolná Strehová, Nenince, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Veľký Krtíš, Vinica, Ţelovce. Ďalšími strediskom sú Šahy, ktoré sú však mimo hraníc vymedzeného územia.

Najväčšiu spádovú oblasť pozostávajúcu z 32 obcí má okresné mesto Veľký Krtíš a tvoria ju Bátorová, Brusník, Čebovce, Čeláre, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Horné Plachtince, Horné Strháre, Kiarov, Kováčovce, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Nová Ves, Obeckov, Opava, Príbelce, Pôtor, Sklabiná, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Šuľa, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Záhorce a Zombor. Do zázemia Bušiniec patria obce Glabušovce, Muľa, Olováry. Do spádu obce Dolná Strehová patria Chrťany, Dolná Strehová, Horná Strehová, Ľuboriečka, Senné, Slovenské Kľačany, Vieska a predpokladám i obec Pravica, keďţe práve všetky jej susedné obce spadajú pod toto nadlokálne stredisko. Nenince sú spádovou obcou samotných Neniniec a Opatovej Novej Vsi. K Veľkej Čalomiji patria Chrastince, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Lesenice, Malá Čalomija, Veľká Čalomija. Do spádu Veľkej Vsi nad Ipľom spadajú Sečianky a samotná Veľká Ves nad Ipľom. Vinica je strediskovou obcou pre Čelovce, Dolinku, Ďurkovce, Hrušov, Kamenné Kosihy, Kleňany, Seľany, Širákov, Trebušovce,

Vinicu. Ţelovce majú spádovú oblasť zo Slovenských Ďarmôt a Ţeloviec. Šahy, ako obec mimo Veľkokrtíšsky okres plnia funkciu strediska pre Ipeľské Predmostie.

Z dôvodu nevykazovania dostatočne prevaţujúceho spádu k ţiadnemu stredisku, boli označené ako oscilačné nasledujúce obce: Balog nad Ipľom, ktorý osciluje medzi Veľkou Vsou nad Ipľom a Balogom nad Ipľom. Obec Bušince oscilujúce medzi Veľkým Krtíšom a Bušincami. Medzi Veľkým Krtíšom a Vinicou oscilujú Kosihovce. Medzi Veľkým Krtíšom a Ţelovcami Vrbovka a obec Závada osciluje medzi Dolnou Strehovou a Veľkým Krtíšom.

Tabuľka č. 4: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Bušince 3 737 1,5% Dolná Strehová 8 2 254 5% Nenince 2 2 110 4,5% Veľká Čalomija 6 2 318 5% Veľká Ves nad Ipľom 2 804 2% Veľký Krtíš 32 25 966 57% Vinica 10 5 059 11% Ţelovce 2 1 896 4% Šahy 1 633 1,5% oscilujúce obce 5 3785 8,5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 1: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.1.2. Mikroregionálny zdravotnícky región v okrese Veľký Krtíš

Na mikroregionálnej úrovni bola hodnotená dochádzka za lekármi špecialistami. Mikroregionálnym zdravotníckym strediskom je teda obec v ktorej sa nachádzajú ambulancie týchto odborných lekárov a zároveň musí splňovať podmienky pre nadlokálne zdravotnícke stredisko. Zo skúmaného územia Veľkokrtíšskeho okresu splňuje tieto podmienky práve len samo okresné mesto Veľký Krtíš. Ďalšími strediskami do ktorých obyvatelia dochádzajú sú obce mimo toto územie a jedná o mestá Šahy a Lučenec.

Stredisko mikroregionálnej úrovne Veľký Krtíš je spádové pre obce Bátorová, Brusník, Bušince, Chrťany, Čebovce, Čeláre, Čelovce, Červeňany, Dačov Lom, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Dolinka, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Chrastince, Kamenné Kosihy, Kiarov, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Muľa, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Opava, Príbelce, Pôtor, Pravica, Seľany, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vieska, Vrbovka, Zombor a Ţelovce. Lučenec ako svoj prevaţujúci cieľ označila obec Záhorce. Čo sa týka obce Šahy, tak do jej zázemia patria obce Ipeľské Predmostie, Kleňany, Sečianky, Veľká Čalomija a Veľká Ves nad Ipľom. Oscilačnými obcami medzi Veľkým Krtíšom a Šahami sú obce Balog nad Ipľom, Hrušov a Vinica. Medzi Lučencom a Veľkým Krtíšom sa jedná o obec Závada.

Tabuľka č. 5: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Veľký Krtíš 61 38 444 84,5% Šahy 5 2 337 5% Lučenec 1 677 1,5% oscilujúce obce 4 4104 9% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 2: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.1.3. Nadlokálny zdravotnícky región v okrese Lučenec

Pri vymedzovaní nadlokálneho zdravotníckeho regiónu v okrese Lučenec som zvolil rovnaký postup ako pri tejto činnosti vo Veľkokrtíšskom okrese.

Celkom v 9 obciach sa nachádza aspoň jeden lekár, ale podmienky pre to aby bola obec označená za nadlokálne stredisko splnilo len 5 obcí. Jedná sa o obce Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa a Lučenec.

Najväčšiu spádovú oblasť má aj v tomto prípade okresné mesto Lučenec. Patrí do nej celkovo 28 obcí a to Ábelová, Boľkovce, Budiná, Buzitka, Gregorova Vieska, Holiša, Jelšovec, Lehôtka, Lipovany, Lučenec, Lupoč, Kalonda, Mikušovce, Mučín, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Píla, Pleš, Podrečany, Rapovce, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom a Vidiná. Divín je cieľom obyvateľov obce Divín a Tuhár. Zázemie strediska Fiľakovo tvoria obce Belina, Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Prša, Radzovce, Ratka, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd a Šurice. Halič má spádovú oblasť z obcí Halič a Stará Halič. K Lovinobani patria obce Mýtna a samotná Lovinobaňa.

Oscilujúcimi obcami sú Dobroč, Kotmanová a Ruţiná, ktoré oscilujú medzi Lovinobaňou a Lučencom. Veľké Dravce oscilujú medzi Fiľakovom a Lučencom. Medzi strediskami Halič a Lučenec oscilujú obce Ľuboreč, Mašková a Polichno.

Rovnako predpokladám osciláciu práve medzi Haličou a Lučencom u obcí, ktoré mi neposkytli informácie - Lentvora a Praha. Tieto obce totiţ susedia práve s obcou Halič a obcami, ktoré buď spádujú, alebo oscilujú medzi strediskami Halič a Lučenec.

Tabuľka č. 6: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Divín 2 2 448 3% Fiľakovo 14 20 205 27% Halič 2 2 353 3% Lovinobaňa 2 3 355 4,5% Lučenec 28 42 971 57,5% oscilujúce obce 9 3 529 5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 3: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.1.4. Mikroregionálny zdravotnícky región v okrese Lučenec

Znovu postup i kritériá zvolené rovnaké ako v prípade určovania mikroregionálnych stredísk vo Veľkokrtíšskom okrese.

V Lučeneckom okrese sa nachádzajú dva zdravotnícke strediská mikroregionálnej úrovne a to Lučenec a Fiľakovo. Ţiadna z obcí neuviedla ako svoj hlavný cieľ okrem týchto dvoch stredísk iné, ani také ktoré by sa nachádzalo mimo skúmané územie.

Zázemím mikroregionálneho strediska Lučenec sú obce Ábelová, Boľkovce, Budiná, Buzitka, Divín, Dobroč, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Lehôtka, Lipovany, Lovinobaňa, Lučenec, Lupoč, Ľuboreč, Kalonda, Kotmanová, Mašková, Mikušovce, Mučín, Mýtna, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Píla, Pleš, Podrečany, Polichno, Rapovce, Ruţiná, Stará Halič, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľká nad Ipľom a Vidiná. Fiľakovo ako hlavné spádové stredisko majú obce Belina, Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Fiľakovo, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd a Šurice.

U obcí Lentvora a Praha predpokladám príslušnosť k zázemiu mikroregionálneho strediska Lučenec, pretoţe sa jednoznačne nachádzajú v jeho blízkosti a všetky susedné obce rovnako patria do tohto zázemia.

Zvyšné obce neprejavujú jednoznačný cieľ svojej dochádzky a oscilujú medzi týmito dvomi strediskami. Jedná sa o obce Čamovce, Fiľakovské Kováče, Prša, Radzovce, Ratka a Veľké Dravce.

Tabuľka č. 7: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Fiľakovo 9 16 609 22% Lučenec 42 53 968 72% oscilujúce obce 6 4 284 6% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 4: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.2. ŠKOLSKÝ MIKROREGIÓN

Rovnako ako zdravotnícky región i ten školský som vyhodnocoval na základe informácií získaných z dotazníkov. Hlavným kritériom bola dochádzka do základných škôl. V dotazníkoch uvádzali zástupcovia obecných úradov dochádzku do materských škôl ako i na I. aj II. stupeň základných škôl, ale nadlokálny školský región bol vyhodnotený len z obcí, v ktorých sa nachádza úplná základná škola. Obce so školou I. stupňa som povaţoval len za lokálne spádové stredisko a preto do hodnotenia nevstupuje a obce, ktoré by mali len školy II. stupňa sa v oboch okresoch nenachádzajú. Za mikroregionálne stredisko mohla byť označená iba obec v ktorej sa nachádzajú aspoň dva druhy stredných škôl a zároveň musela splňovať i podmienky na nadlokálny školský región.

3.2.1. Nadlokálny školský región v okrese Veľký Krtíš

Vo veľkokrtíšskom okrese sa nachádza 36 obcí vybavených materskou školou, 11 obcí so školou niţšieho stupňa a 14 obcí s úplnou základnou školou. Práve z týchto 14 obcí bolo za nadlokálne školské stredisko označených 13 a jedno mimo katastrálne územie okresu. Jedná sa o obce Balog nad Ipľom, Bušince, Čebovce, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Hrušov, Modrý Kameň, Nenince, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica, Vrbovka, Ţelovce a obec Šahy z okresu Levice.

Najväčšiu spádovú oblasť čo do počtu obcí má stredisko Dolná Strehová, keďţe do jej zázemia patrí celkovo 12 obcí. Jedná sa o obce Brusník, Chrťany, Červeňany, Dolná Strehová, Horná Strehová, Ľuboriečka, Pôtor, Senné, Slovenské Kľačany, Šuľa, Vieska a na základe vzdialenosti a susedných obcí predpokladám, ţe i obec Pravica. Druhým najväčším nadlokálnym školským strediskom s počtom obcí 9 je mesto Veľký Krtíš, ale čo sa týka počtu obyvateľov patriacich do jeho zázemia je jednoznačne najväčším strediskom. Patria sem obce Dolné Plachtince, Malé Straciny, Malý Krtíš, Nová Ves, Obeckov, Príbelce, Sklabiná, Veľké Straciny a Veľký Krtíš. Pod Balog nad Ipľom patria obce Balog nad Ipľom, Kleňany, Veľká Ves nad Ipľom. Bušince tvoria spádové stredisko pre obce Bušince, Čeláre, Glabušovce, Malé Zlievce, Muľa, Olováry, Veľké Zlievce a Zombor. Do spádu Čeboviec patria obce Bátorová, Čebovce, Ďurkovce, Kosihovce, Opava, Seľany, Širákov. K obci Dolné Plachtince patria obce Horné Plachtince a Stredné Plachtince. Do obce Hrušov dochádzajú za povinnou školskou

dochádzkou deti z obcí Čelovce a Hrušov. Do školy v Modrom Kameni sú to zase deti z obce Dačov Lom, Dolné Strháre, Horné Strháre, Modrý Kameň, Sucháň, Suché Brezovo, Veľký Lom. Do obce Nenince spadajú dochádzky z obcí Nenince a Opatovská nová Ves. K Veľkej Čalomiji patria obce Chrastince, Kosihy nad Ipľom, Lesenice, Malá Čalomija, Veľká Čalomija. Zázemím Vinice je Dolinka, Kamenné Kosihy, Trebušovce a samotná Vinica. Ţelovce ako spádové stredisko uviedli obce Kiarov, Kováčovce, Záhorce a Ţelovce. Ipeľské Predmostie uvádza i v tejto dochádzke ako hlavne stredisko obec Šahy.

Oscilačnými obcami boli označené Koláre, ktoré oscilujú medzi Veľkou Čalomijou a Balogom nad Ipľom. Ďalej je to obec Sečianky, oscilujúca medzi Balogom nad Ipľom a Vinicou, obec Slovenské Ďarmoty, ktorá osciluje medzi Ţelovcami a Veľkou Čalomijou a obec Závada, ktorá osciluje medzi obcou Dolná Strehová a strediskom z Lučeneckého okresu obcou Halič. Za oscilujúcu obec medzi Vrbovkou a Ţelovcami sa označila i obec Vrbovka napriek faktu, ţe má priamo na svojom území úplnú základnú školu.

Tabuľka č. 8: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Balog nad Ipľom 3 1 562 3,5% Bušince 8 3 595 8% Čebovce 7 2 707 6% Dolná Strehová 12 3 324 7% Dolné Plachtince 2 858 2% Hrušov 2 1 307 3% Modrý Kameň 7 2 990 6,5% Nenince 2 2 110 4,5% Veľká Čalomija 5 2 046 4,5% Veľký Krtíš 9 16 730 37% Vinica 4 2 905 6,5% Ţelovce 4 2 691 6% Šahy 1 633 1,5% oscilujúce obce 5 2 104 5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 5: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.2.2. Mikroregionálny školský región v okrese Veľký Krtíš

Pri označovaní tohto typu stredísk bolo najdôleţitejším kritériom dochádzka do stredných škôl. Za stredné školy sú v tomto prípade označené všetky druhy od učilíšť po gymnáziá. A ako bolo spomenuté vyššie, strediskom mohla byť len obec s aspoň dvomi takýmito zariadeniami na svojom území. Priamo v okrese leţia len dva takéto strediská a sú nimi obe mestá na území okresu Modrý Kameň a Veľký Krtíš. Ďalšími strediskami sú okresné mesto Lučenec a mesto Šahy z okresu Levice. Do spádovej oblasti Modrého Kameňa patria obce Dolné Strháre, Ďurkovce, Kováčovce, Modrý Kameň, Sucháň, Suché Brezovo. Zázemím strediska Veľký Krtíš sú obce Bátorová, Brusník, Bušince, Čebovce, Čelovce, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Hrušov, Chrastince, Kiarov, Kosihovce, Ľuboriečka, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Muľa, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Opatovská nová Ves, Opava, Príbelce, Pôtor, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Stredné Plachtince, Širákov, Šuľa, Veľká Čalomija, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Zombor.

Prevaţne do mesta Šahy dochádzajú študenti stredných škôl z obcí Balog nad Ipľom, Dolinka, Ipeľské Predmostie, Kleňany, Kosihy nad Ipľom, Sečianky, Veľká Ves nad Ipľom, Vinica, Vrbovka. Do mikroregionálneho strediska Lučenec spádujú študenti z obcí Chrťany, Slovenské Kľačany a Vieska.

U ďalších obcí nie je moţné prevaţný smer dochádzky určiť takţe sa jedná o oscilujúce obce. Medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom oscilujú Čeláre, Dolná Strehová, Závada, Ţelovce a predpokladám i obec Pravica. Medzi Modrým Kameňom a Veľkým Krtíšom oscilujú obce Glabušovce, Malé Straciny, Olováry, Trebušovce, Záhorce. Medzi Veľkým Krtíšom a Šahami oscilujú juţné obce Koláre a Lesenice. Obce Kamenné Kosihy, Malá Čalomija a Seľany uvádzajú dokonca tri rovnoprávne strediská dochádzky do stredných škôl a to Modrý Kameň, Šahy a Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 9: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Modrý Kameň 6 2 611 6% Veľký Krtíš 38 30 157 66% Šahy 9 5 763 13% Lučenec 3 532 1% oscilujúce obce 15 6 499 14% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 6: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.2.3. Nadlokálny školský región v okrese Lučenec

V okrese Lučenec sa nachádza 30 obcí vybavených materskou školou, 20 obcí má na svojom území základnú školu I. stupňa a 7 obcí je so základnou školou II. stupňa. Tieto obce boli označené i za nadlokálne školské strediská v okrese Lučenec. Jedná sa o obce Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa, Lučenec, Radzovce, Veľké Dravce. K týmto obciam sa pridáva ešte 1 stredisko z okresu Poltár a to Cinobaňa.

Najväčšie spádové územie má okresné mesto Lučenec a tvoria ho obce Boľkovce, Holiša, Jelšovec, Kalonda, Lipovany, Lučenec, Ľuboreč, Mikušovce, Mučín, Panické Dravce, Pinciná, Pleš, Rapovce, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom a Vidiná. Pomerne veľké zázemie má aj druhé mesto v tomto okrese Fiľakovo. Hlásia sa k nemu obce Belina, Biskupice, Bulhary, Buzitka, Čamovce, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Prša, Ratka, Šávoľ, Šíd, Šurice. Do spádu strediska Divín patria obce Divín, Mýtna, Píla, Ruţiná, Tuhár. K zázemiu obce Halič sa hlásia obce Ábelová, Budiná, Gregorova Vieska, Halič, Lehôtka, Mašková, Polichno a Stará Halič. Ja predpokladám, ţe do jej spádu patria aj obce Praha a Lentvora, ktoré susedia s týmito obcami a majú to do Haliče najbliţšie. Lovinobaňa je nadlokálnym strediskom pre Dobroč, Kotmanovú, Lovinobaňu a Podrečany. Radzovce pokrývajú spád obcí Čakanovce, Radzovce a Šiatorská Bukovinka. Veľké Dravce sú školským strediskom nadlokálneho významu pre Nové Hony a samotné Veľké Dravce. Obec Točnica označila za svoju hlavnú spádovú oblasť Cinobaňu z okresu Poltár.

Oscilujúcimi obcami sú Lupoč a Nitra nad Ipľom. Lupoč osciluje medzi Lučencom a Haličou a Nitra nad Ipľom medzi Fiľakovskými Kováčmi a Lučencom.

Tabuľka č. 10: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Divín 5 4 778 6,5% Fiľakovo 12 17 731 24% Halič 10 3 995 5% Lovinobaňa 4 3 729 5% Lučenec 18 39 765 53% Radzovce 3 3000 4% Cinobaňa 1 393 0,5% Veľké Dravce 2 874 1% oscilujúce obce 2 596 1% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 7: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.2.4. Mikroregionálny školský región v okrese Lučenec

Rovnako ako vo Veľkokrtíšskom okrese i v tom Lučeneckom sa nachádzajú dva mestá, ktoré majú na svojom území dva druhy stredoškolských zariadení. Jedná sa o Fiľakovo a Lučenec. Oba tieto mestá plnia i funkciu mikroregionálnych stredísk školskej dochádzky. Ďalším takým strediskom je susedné okresné mesto Zvolen.

Zázemie Fiľakova tvoria obce Belina, Biskupice, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Prša, Šiatorská Bukovinka, Šíd. Ako hlavný cieľ dochádzky študentov stredných škôl v meste Lučenec označili obce Ábelová, Boľkovce, Budiná, Divín, Dobroč, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Lehôtka, Lentvora, Lipovany, Lovinobaňa, Lučenec, Lupoč, Ľuboreč, Kalonda, Kotmanová, Mašková, Mikušovce, Mučín, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Pleš, Podrečany, Polichno, Praha, Rapovce, Ruţiná, Stará Halič, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľká nad Ipľov, Vidiná. Obec Mýtna uviedla ako hlavné stredisko svojho spádu susedné okresné mesto Zvolen.

Jednoznačný spád nevykázalo celkom 7 obcí. Väčšinou oscilujú medzi Lučencom a Fiľakovom. Jedná sa o obce Fiľakovské Kováče, Radzovce, Ratka, Šávoľ, Šurice a Veľké Dravce. Obec Píla osciluje medzi Lučencom a Zvolenom.

Tabuľka č. 11: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Fiľakovo 10 16 855 22,5% Lučenec 39 51 982 69,5% Zvolen 1 1 188 1,5% oscilujúce obce 7 4 836 6,5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 8: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.3. MIKROREGIÓN OBCHODU A SLUŢIEB

Rovnako ako i ďalší študenti, ktorý spracovávali svoju diplomovú prácu na túto tému i ja som po preskúmaní dotazníkov a ďalších dostupných informácií na internete presunul poloţku denných nákupov do niţšej úrovne čiţe lokálnej. Obchody pre nákup denného tovaru sa totiţ nachádzajú v takmer 100 % skúmaných obcí. Z tohto dôvodu sa týmto obsluţným procesom v tejto práci uţ nebudem zaoberať a budem vymedzovať len nadlokálne strediská obchodu a sluţieb na základe nákupov textilu a obuvi, návštevy lekárne a beţných sluţieb ako je kaderníctvo, čistiareň a oprava obuvi. Na mikroregionálnej úrovni som hodnotil nákupy beţného priemyselného tovaru (domáce potreby, elektronika), nákupy kníh, CD a DVD, nákupy nábytku, nákupy špeciálneho tovaru (automobily, šperky) a špeciálne sluţby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky).

Svoju ďalšiu analýzu som vykonával podobne ako Maryáš vo svojej práci z roku 1988, takţe som si zmeral vzdialenosti obcí od jednotlivých cieľov ich dochádzky. Vzdialenosti som meral pomocou internetového portálu mapy.atlas.sk. Konkrétne som meral vzdušné vzdialenosti všetkých obcí z oboch okresov a nimi uvádzaných cieľov dochádzky za obsluţnými procesmi, ktoré vstupujú do hodnotenia pri vymedzovaní stredísk obchodu a sluţieb. Vzdialenosťou, do ktorej sa uskutočňuje 90% ciest, je určená uzavretosť jednotlivých obsluţných procesov. Z tohto dôvodu som u všetkých obsluţných procesov nadlokálnej aj mikroregionálnej úrovne vypočítal z nameraných údajov 90 percentil, aby som túto vzdialenosť zistil. Niţšie uvedená tabuľka č. 12 ukazuje vypočítané vzdialenosti k hlavným cieľom (v dotazníku uvádzané ako prevaţné) ako i vzdialenosti ku všetkým uvedeným cieľom dohromady (v dotazníku uvedené ako prevaţné, čiastočné a výnimočné).

Z hodnotených obsluţných procesov je 90% ciest, ktoré ľudia uskutočňujú za návštevou lekární uzavretých do vzdialenosti 5,5 km a naopak najdlhšie vzdialenosti sú za nákupmi špeciálneho tovaru, kde je to aţ do 25,1 km. Je to spôsobené určite priamo komoditou, ktorej sa to týka a hlavne počtom jednotlivých obcí, ktoré dané obsluţné procesy ponúkajú a sú schopné ich zabezpečiť.

Tabuľka č. 12 Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a sluţbami Typ obsluţného procesu Hlavný cieľ Všetky ciele nákupy textilu a obuvi 7,8 km 13,1 km návšteva lekárne 5,5 km 8,2 km beţné sluţby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 7,6 km 9,7 km špeciálne sluţby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, šitie šiat) 9,0 km 13,1 km nákupy beţného priemyselného tovaru (domáce potreby, 7,1 km 13,7 km elektronika) nákupy kníh, CD a DVD 8,5 km 13,9 km nákupy nábytku 9,2 km 14,8 km nákupy špeciálneho tovaru (automobily, šperky) 16,2 km 25,1 km Zdroj: Vytvorené autorom na základe získaných dát.

Na základe vyhodnotenia dotazníkov som si určil nadlokálne i mikroregionálne strediská obchodu a sluţieb. Podmienkou pre označenie za takýto typ strediska bolo to, ţe v dotazníkovom prieskume bola daná obec označená aspoň jednou ďalšou obcou (okrem samej seba) ako cieľ dochádzky za uspokojením určitého minimálneho počtu potrieb. Pre označenie za stredisko nadlokálneho významu to bola prítomnosť aspoň dvoch z týchto troch obsluţných procesov: nákupy textilu a obuvi, návšteva lekárne a beţné sluţby. Tieto podmienky splnilo z okresu Veľký Krtíš celkom 5 obcí. Jedná sa o Bušince, Čebovce, Nenince, Veľký Krtíš a Vinicu. Mimo sledované územie to sú ešte strediská Lučenec a Šahy. Práve pri maloobchode a sluţbách sa vo veľkokrtíšskom okrese prejavuje i veľkosť a vplyv miest, ktoré leţia v susednej Maďarskej republike. Jedná sa o mestá Baláţske Ďarmoty (Balassagyarmat) a Sečany (Szécsény), do ktorých sa hlavne obyvatelia prihraničných obcí pravidelne vydávajú za nákupmi rôznych druhov tovarov a sluţieb. V lučeneckom okrese splnilo podmienky pre nadlokálne stredisko rovnako 5 obcí a to Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa, Lučenec.

Na mikroregionálnej úrovni to bola zase podmienka označenia obce za cieľ dochádzky aspoň za štyrmi z týchto piatich procesov: nákupy beţného priemyselného tovaru, nákupy kníh, CD a DVD, nákupy nábytku, nákupy špeciálneho tovaru a špeciálne sluţby. Mikroregionálne stredisko muselo samozrejme splňovať i podmienky pre nadlokálne stredisko. V okrese Veľký Krtíš sa jedná len o samotné okresné mesto. Niektoré obce však i v tomto prípade vykazujú spádovosť do stredísk leţiacich mimo územie nášho sledovaného okresu. Konkrétne do

Lučenca, Šiah a Zvolena. V lučeneckom okrese sú mikroregionálnymi strediskami obidve mestá tohto okresu Lučenec a Fiľakovo. V ďalšej fáze som si podľa počtu hlavných cieľov uvádzaných obcami u jednotlivých obsluţných procesov určil ich koeficienty významnosti. Ako základ pri stanovovaní koeficientov boli vzaté procesy s najmenším počtom hlavných cieľov tzn. nákup nábytku a nákup špeciálneho tovaru. Z nich som potom dopočítal zvyšné koeficienty a výsledný pomer je: nákup nábytku : nákup špeciálneho tovaru : špeciálne sluţby : nákup kníh, CD a DVD : nákup textilu a obuvi : beţné sluţby : nákup beţného priemyselného tovaru : návšteva lekárne = 1 : 1 : 1,3 : 1,4 : 1,9 : 1,9 : 2,5 : 2,5.

Tabuľka č. 13 Počty hlavných cieľov dochádzky za obchodom a sluţbami a koeficienty hodnotenia. Typ obsluţného procesu Hlavný cieľ Koeficient nákupy textilu a obuvi 15 1,9 návšteva lekárne 20 2,5 beţné sluţby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) 15 1,9 nákupy beţného priemyselného tovaru (domáce potreby, 20 2,5 elektronika) nákupy kníh, CD a DVD 11 1,4 nákupy nábytku 8 1 nákupy špeciálneho tovaru (automobily, šperky) 8 1 špeciálne sluţby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, šitie šiat) 10 1,3 Zdroj: Vytvorené autorom na základe získaných dát.

3.3.1. Nadlokálny región obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš

Ako som uţ spomínal, podmienkou aby obec získala tento štatút je nutnosť výskytu dvoch z troch predajní alebo prevádzok sluţieb a súčasne aby ju aspoň jedna ďalšia obec označila za svoj hlavný respektíve prevaţný cieľ dochádzky. Tieto podmienky splnilo 5 obcí: Bušince, Čebovce, Nenince, Veľký Krtíš a Vinica. Ďalšími dvomi strediskami, ktoré leţia mimo sledované územie sú Lučenec a Šahy.

Dotazníky som hodnotil pomocou vypočítaných koeficientov, a to tak, ţe som pre kaţdú oslovenú obec nachádzajúcu sa v tomto území, vypočítal relatívne významy všetkých cieľov, ktoré označila. Pokiaľ bol u všetkých nadlokálnych procesov obce uvedený len jeden rovnaký cieľ, potom som k danému stredisku obec priradil automaticky. V ďalších prípadoch som obce priraďoval na základe prevaţujúcich spádov. Tieto spády museli byť znovu pomerne jednoznačné, tak aby celkový relatívny význam druhého najsilnejšieho spádového strediska nedosahoval hodnôt dvoch tretín z hodnoty významu najsilnejšieho strediska. V opačnom prípade bola obec označená za oscilačnú, teda bez dostatočného prevaţujúceho spádu.

Najväčšiu spádovú oblasť i v tomto prípade tvorí samozrejme Veľký Krtíš s obcami Brusník, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Chrastince, Chrťany, Kamenné Kosihy, Kosihovce, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Pravica, Príbelce, Pôtor, Seľany, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vrbovka, Záhorce, Ţelovce. Zázemím Bušiniec sú obce Bušince, Muľa a Zombor. Do spádu Čeboviec sa hlásia Čebovce a Opava. K obci Nenince patrí Bátorová a samotné Nenince. Ako svoje spádové stredisko obchodu a sluţieb nadlokálneho významu označili obec Vinica starostovia Čeloviec, Dolinky, Ďurkoviec, Hrušova, Kosíh nad Ipľom, Trebušoviec a Vinice. Do spádu mesta Šahy leţiaceho mimo okres sa hlásia obce Ipeľské Predmostie, Kleňany a Veľká Ves nad Ipľom.

Bez jednoznačne prevaţujúceho spádu sú obce Balog nad Ipľom a Koláre oscilujúce medzi Veľkým Krtíšom a Šahami. Medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom oscilujú Dolná Strehová,

Vieska a Závada. Obec Sečianky osciluje medzi Vinicou a Šahami. Ako som uţ spomínal do okresu zasahujú svojim vplyvom i strediská zo susednej Maďarskej republiky a tak obec Čeláre osciluje medzi Veľkým Krtíšom a maďarským mestom Sečany a obce Kiarov a Veľká Čalomija oscilujú medzi Veľkým Krtíšom a mestom Baláţske Ďarmoty.

Tabuľka č. 14: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Bušince 3 1 913 4% Čebovce 2 1 189 2,5% Nenince 2 1 753 4% Veľký Krtíš 45 30 220 66% Vinica 7 4 458 10% Šahy 2 1 349 3% oscilujúce obce 9 4 680 10,5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 9: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.3.2. Mikroregionálny región obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš

Medzi mikroregionálne strediská boli začlenené tie obce, v ktorých sa nachádzajú minimálne štyri z piatich zvyšných obsluţných procesov maloobchodu a sluţieb a podobne ako pri nadlokálnej úrovni boli aspoň jednou obcou okrem seba samých označené za prevaţný cieľ svojej dochádzky za danou sluţbou. Zároveň musí samozrejme splňovať i podmienky pre nadlokálne stredisko.

Priamo v okrese tieto podmienky splnilo len samotné mesto Veľký Krtíš, ale niektoré obce vykazujú spád do ďalších mikroregionálnych stredísk mimo okres. Do zázemia Veľkého Krtíša patria obce Bátorová, Bušince, Čebovce, Čelovce, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtice, Horné Strháre, Chrastince, Chrťany, Kamenné Kosihy, Koláre, Kosihovce, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Muľa, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Opava, Pravica, Príbelce, Pôtor, Seľany, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Stredné Plachtince, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vrbovka, Záhorce, Zombor, Ţelovce.

Do spádu strediska Šahy spádujú obce Ipeľské Predmostie, Kleňany, Kosihy nad Ipľom, Sečianky a Veľká Ves nad Ipľom. Obec Sucháň uviedla ako svoje mikroregionálne centrum obchodu a sluţieb mesto Zvolen.

Oscilujúcimi obcami medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom sú Brusník, Dolná Strehová, Slovenské Kľačany, Vieska i Závada. Medzi Veľkým Krtíšom a Šahami oscilujú obce Balog nad Ipľom, Hrušov a Vinica. Medzi Baláţskymi Ďarmotami a Veľkým Krtíšom sú to obce Dolinka, Kiarov a Veľká Čalomija. Obec Čeláre i na mikroregionálnej úrovni osciluje medzi Veľkým Krtíšom a maďarskými Sečanmi.

Tabuľka č. 15: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Veľký Krtíš 53 35 593 78% Šahy 5 2 204 5% Zvolen 1 260 0,5% oscilujúce obce 12 7 505 16,5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 10: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.3.3. Nadlokálny región obchodu a sluţieb v okrese Lučenec

Rovnaký spôsob hodnotenia nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb som pouţil i na území lučeneckého okresu. Zhodou okolností i v tomto okrese sa nachádza 5 takýchto stredísk a to Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa, Lučenec.

Strediskom s najväčším zázemím je samozrejme i v tomto prípade okresné mesto Lučenec, ktorému do spádu patrí 35 obcí. Jedná sa o Ábelovú, Boľkovce, Budinú, Dobroč, Gregorovú Viesku, Halič, Holišu, Jelšovec, Lentvoru, Lipovany, Lučenec, Lupoč, Kalondu, Kotmanovú, Maškovú, Mikušovce, Mučín, Nitru nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pincinú, Pílu, Pleš, Podrečany, Prahu, Rapovce, Ruţinú, Starú Halič, Točnicu, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Veľkú nad Ipľom, Veľké Dravce a Vidinú. Do spádu strediska Divín patria Tuhár a samotný Divín. Druhé najväčšie zázemie má Fiľakovo a tvoria ho Belina, Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Prša, Ratka, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd, Šurice. K Haliči sa hlási Lehôtka, Ľuboreč a Polichno. Obce Lovinobaňa a Mýtna tvoria zázemie nadlokálnemu stredisku obchodu a sluţieb Lovinobani.

Bez jednoznačne prevaţujúceho spádu sú obce Buzitka, Fiľakovské Kováče a Radzovce, ktoré oscilujú medzi dvomi najväčšími strediskami v okrese - Fiľakovom a Lučencom.

Tabuľka č. 16: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Divín 2 2 448 3% Fiľakovo 12 17 723 24% Halič 3 818 1% Lovinobaňa 2 3 355 4,5% Lučenec 35 47 509 63,5% oscilujúce obce 3 3 008 4% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 11: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.3.4. Mikroregionálny región obchodu a sluţieb v okrese Lučenec

V lučeneckom okrese sa vyskytujú len dva mikroregionálne strediská obchodu a sluţieb. Jedná sa o mestá Fiľakovo a Lučenec. Dokonca ţiadna obec ani len neosciluje k iným strediskám ako k týmto dvom.

Zázemie Fiľakova tvoria obce Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Prša, Ratka, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd a Šurice. Stredisko Lučenec má vo svojom zázemí celkom 43 obcí. Jedná sa o obce Ábelová, Boľkovce, Budiná, Divín, Dobroč, Fiľakovské Kováče, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Lentvora, Lehôtka, Lipovany, Lovinobaňa, Lučenec, Lupoč, Ľuboreč, Kalonda, Kotmanová, Mašková, Mikušovce, Mučín, Mýtna, Nitra na Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Píla, Pleš, Podrečany, Polichno, Praha, Rapovce, Ruţiná, Stará Halič, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľká nad Ipľom, Veľké Dravce, Vidiná.

Oscilujúcimi obcami medzi týmito dvomi mikroregionálnymi strediskami obchodu a sluţieb sú Belina, Buzitka, Radzovce.

Tabuľka č. 17: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Fiľakovo 11 17 081 23% Lučenec 43 55 038 73,5% oscilujúce obce 3 2 742 3,5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 12: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.4. KOMPLEXNÝ OBSLUŢNÝ REGIÓN

Určenie komplexných obsluţných regiónov je akýmsi uzavretím a zhrnutím predchádzajúcej kapitoly. Komplexný obsluţný región som vymedzoval na základe predchádzajúcich troch parciálnych regiónov, teda zdravotníckeho, školského a regiónu maloobchodu a sluţieb. Obce, ktoré sa aspoň v dvoch z týchto troch typov stali obsluţnými regiónmi som určil i ako komplexné strediská. Rovnako ako predchádzajúce typy stredísk i v tomto prípade som vymedzoval nadlokálnu i mikroregionálnu úroveň.

Čo sa týka priraďovania obcí k jednotlivým zázemiam regiónov, pouţil som nasledujúci spôsob. Ak spadala vo všetkých troch typoch obsluţných stredísk pod jedno rovnaké stredisko, bola mu priradená i v komplexnom regióne. V prípadoch, keď obce spadala v jednotlivých typoch pod iné strediská, počítal som prevaţnú spádovosť. Tento výpočet prebiehal tak, ţe bol zdravotníckym regiónom i regiónom obchodu a sluţieb priradený koeficient 2. Školským regiónom koeficient 1, keďţe dochádzku za touto obsluţnosťou vyuţívajú a tvoria len ţiaci a študenti. Pri počítaní som pouţil i rovnaký pomer relatívneho významu, takţe najsilnejšie stredisko muselo o tretinu prevyšovať to druhé najsilnejšie.

3.4.1. Nadlokálny komplexný obsluţný región v okrese Veľký Krtíš

V okrese Veľký Krtíš som na základe vyššie spomenutého postupu vymedzil celkom 8 komplexných nadlokálnych obsluţných stredísk. Jedná sa o strediská Bušince, Čebovce, Dolná Strehová, Nenince, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica a Ţelovce. Jedno stredisko som ešte vymedzil i mimo územie tohto okresu a to mesto Šahy patriace do Levického okresu.

Najväčším komplexným obsluţným regiónom je zázemie Veľkého Krtíša, ktoré tvoria obce Brusník, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Horné Plachtince, Horné Strháre, Kiarov, Kosihovce, Kováčovce, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Nová Ves, Obeckov, Príbelce, Pôtor, Sklabiná, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Záhorce. Pod stredisko Bušince spadajú obce Bušince, Glabušovce, Muľa, Olováry a Zombor. Čebovce sú strediskom pre Čebovce, Opavu. Do zázemia strediska Dolná Strehová patria obce

Chrťany, Dolná Strehová, Horná Strehová, Ľuboriečka, Pravica, Senné, Slovenské Kľačany a Vieska. Nenince sú strediskom pre samotnú obce Nenince a pre Opatovskú Novú Ves. Nadlokálnym komplexným strediskom pre obce Chrastince, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Lesenice, Malá Čalomija a Veľká Čalomija je stredisko Veľká Čalomija. K stredisku Vinica som podľa prevaţného spádu priradil obce Čelovce, Dolinka, Ďurkovce, Hrušov, Kamenné Kosihy, Seľany, Trebušovce a Vinicu. Ţelovce sú komplexným strediskom len sami pre seba. Zázemím Šiah sú obce Ipeľské Predmostie a Veľká Ves nad Ipľom.

Bez prevaţného spádu je obec Balog nad Ipľom, ktorá osciluje medzi Veľkým Krtíšom a Šahami. Bátorová oscilujúca medzi Veľkým Krtíšom a Nenincami. Medzi Veľkým Krtíšom a Ţelovcami oscilujú obce Slovenské Ďarmoty a Vrbovka. Kleňany a Sečianky oscilujú medzi strediskami Vinica a Šahy. Poslednou oscilujúcou obcou je Závada, ktorá osciluje medzi Dolnou Strehovou, Veľkým Krtíšom a Lučencom.

Tabuľka č. 18: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Bušince 5 2 332 5% Čebovce 2 1 189 2,5% Dolná Strehová 8 2 254 5% Nenince 2 2 110 5% Veľká Čalomija 6 2 318 5% Veľký Krtíš 30 25 093 55% Vinica 8 4 546 10% Ţelovce 1 1 331 3% Šahy 2 1052 2% oscilujúce obce 7 3 337 7,5%

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 13: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.4.2. Mikroregionálny komplexný obsluţný región v okrese Veľký Krtíš

Na mikroregionálnej úrovni sa nachádza v okrese len jeden komplexný obsluţný región a to Veľký Krtíš. Ďalšími dvomi regiónmi tohto typu sú mestá Lučenec a Šahy nachádzajúce sa mimo vymedzené územie.

Do strediska Veľký Krtíš spádujú obce Bátorová, Brusník, Bušince, Chrťany, Čebovce, Čeláre, Čelovce, Červeňany, Dačov Lom, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Chrastince, Kamenné Kosihy, Kiarov, Kosihovce, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Muľa, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská nová Ves, Opava, Príbelce, Pôtor, Seľany, Senné, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Stredné Plachtince, Suché Brezovo, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vrbovka, Záhorce, Zombor, Ţelovce. I na tejto úrovni obsluţných stredísk patrí obec Ipeľské Predmostie k stredisku Šahy. Rovnako k nemu patria i obce Kleňany, Sečianky, Veľká Ves nad Ipľom.

Oscilujúcimi obcami medzi strediskami Veľký Krtíš a Lučenec sú obce Dolná Strehová, Vieska a Závada. Bez jednoznačne prejaveného spádu medzi strediskami Veľký Krtíš a Šahy sú obce Balog nad Ipľom, Hrušov, Koláre, Kosihy nad Ipľom, Veľká Čalomija, Vinica, Medzi Veľkým Krtíšom a maďarským strediskom Baláţske Ďarmoty osciluje obec Dolinka.

Tabuľka č. 19: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Veľký Krtíš 57 36 731 80,5% Šahy 4 1 634 3,5% oscilujúce obce 10 7 197 16% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 14: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.4.3. Nadlokálny komplexný obsluţný región v okrese Lučenec

V lučeneckom okrese je moţné na základe uţ vymedzených parciálnych regiónov vymedziť 5 nadlokálnych komplexných obsluţných regiónov. Jedná sa o strediská Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa a najväčší Lučenec.

Zázemie strediska Divín tvorí samotná obec Divín a obec Tuhár. Komplexný obsluţný región Fiľakovo spolu vytvárajú obce Belina, Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Prša, Ratka, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd, Šurice. Halič je obsluţným strediskom pre samotnú obec Halič, ďalej pre Lehôtku, Maškovú, Polichno a Starú Halič. K zázemiu Lovinobane patria Lovinobaňa a Mýtna. Najväčším komplexným nadlokálnym strediskom je Lučenec tvorený zázemím s obcí Ábelová, Boľkovce, Budiná, Gregorova Vieska, Holiša, Jelšovec, Lentvora, Lipovany, Lučenec, Lupoč, Kalonda, Mikušovce, Mučín, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Píla, Pleš, Praha, Podrečany, Rapovce, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Veľká nad Ipľom, Vidiná.

Oscilujúcimi obcami sú Buzitka, Fiľakovské Kováče, Radzovce a Veľké Dravce, ktoré oscilujú medzi Lučencom a Fiľakovom. Medzi strediskami Lučenec a Lovinobaňa oscilujú obce Dobroč, Kotmanová a Ruţiná. Posledná oscilujúca obec je Ľuboreč a to medzi Haličou a Lučencom.

Tabuľka č. 20: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Divín 2 2 448 3% Fiľakovo 12 17 723 24% Halič 5 3 157 4% Lovinobaňa 2 3 355 4,5% Lučenec 28 42 294 56,5% oscilujúce obce 8 5 884 8% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 15: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

3.4.4. Mikroregionálny komplexný obsluţný región v okrese Lučenec

Na mikroregionálnej úrovni existujú v tomto okrese 2 strediská, ktoré sa samozrejme vyvinuli v okolí najväčších obcí a teda vlastne jediných dvoch miest v okrese – Fiľakova a Lučenca.

Zázemie Fiľakova tvorí nasledujúcich 12 obcí Belina, Biskupice, Bulhary, Čakanovce, Čamovce, Fiľakovo, Prša, Ratka, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd, Šurice. K mikroregionálnemu stredisku Lučenec spádujú obce Ábelová, Boľkovce, Budiná, Divín, Dobroč, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Lehôtka, Lentvora, Lipovany, Lovinobaňa, Lučenec, Lupoč, Ľuboreč, Kalonda, Kotmanová, Mašková, Mikušovce, Mučín, Mýtna, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Pinciná, Píla, Pleš, Praha, Podrečany, Polichno, Rapovce, Ruţiná, Stará Halič, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľký nad Ipľom a Vidiná.

Jednoznačný spád medzi týmito dvomi strediskami nemajú obce Buzitka, Fiľakovské Kováče, Radzovce a Veľké Dravce.

Tabuľka č. 21: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec Počet spádových Počet spádujúcich Podiel spádujúcich Stredisko obcí obyvateľov obyvateľov Fiľakovo 12 17 723 23,5% Lučenec 41 53 442 71,5% oscilujúce obce 4 3 696 5% Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

Obrázok č. 16: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec

Zdroj: Vytvorené autorom na základe dát z dotazníkového prieskumu

4. POROVNANIE

V tejto záverečnej kapitole sa pokúsim o stručné porovnanie výsledkov mojej diplomovej práce s výsledkami ktoré boli uverejnené v rámci Maryášovej výskumnej správy1 a rovnako i s jeho mapou dochádzky za sluţbami2.

Hneď na začiatku tohto porovnania si dovolím podotknúť, ţe čo sa týka obsluţnosti územia a konkrétnych stredísk v podstate sa ţiadne výrazné odlišnosti nevyskytujú. Tak ako v minulosti i dnes majú v obsluhe územia dominantné postavenie obidve okresné mestá a čiastočne mesto Fiľakovo. Preto v tejto časti skôr vypichnem len pár zaujímavejších údajov a faktov, ktoré sa vyvinuli postupným vývojom tohto územia v čase.

Zjavným rozdielom je výrazné skrátenie vzdialeností v kilometroch, do ktorých sa uskutoční 90% ciest za nákupmi tovaru a za sluţbami. Vo väčšine prípadov dokonca aţ na polovicu. I keď vezmeme na vedomie fakt, ţe údaje z prieskumu, ktorý sa vykonával v 80. rokoch sú v priemere za celé územie republiky. Na druhú stranu analyzované okresy Veľký Krtíš a Lučenec patria k najmenej rozvinutým regiónom v rámci celej Slovenskej republiky, takţe sa dá predpokladať, ţe celorepublikové priemery by boli ešte niţšie. Pravdepodobne to bude spôsobené rozvojom sektoru obchodu a sluţieb v strediskách.

Takmer ţiadny rozdiel nie je v podiely obcí uvádzaných ako hlavné ciele dochádzky na úhrne obcí. Tento podiel sa v týchto okresoch väčšinou oproti minulosti nezmenil, a dokonca v oblastiach nákupu beţného textilu, beţných sluţieb a beţného priemyselného tovaru ešte ani dnes nedosahuje celorepublikové priemery z 80. rokov. To len zvýrazňuje fakt, ţe je tu ešte stále veľmi nízka vybavenosť väčšiny obcí a obsluţné procesy sa sústreďujú len do niekoľkých stredísk.

Nezanedbateľný vplyv na dnešný vývoj obsluţnosti v týchto okresoch má určite i fakt, ţe sa jedná o pohraničné regióny s ďalším štátom EU – Maďarskou republikou. Otvorenosťou hraníc a historicky danou vybavenosťou miestneho obyvateľstva maďarským jazykom sa

1 MARYÁŠ, J. Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva.], Brno 1988, Geografický ústav ČSAV. 2 MARYÁŠ, J.: Dojížďka do škol a za službami. In Atlas obyvatelstva. Geografický ústav ČSAV - Federální statistický úřad, Brno - Praha 1987. 67

mnoho ciest za sluţbami a hlavne nákupmi odohráva práve v Maďarskej republike. Rozhodne má na tom svoju zásluhu i čím ďalej väčšia prepojenosť pracovných trhov a s tým spojený počet ľudí pracujúcich v Maďarsku, ako i prepojenosť podnikateľského prostredia a rovnako i vývoj pomeru peňaţných mien oboch štátov (euro/forint).

ZÁVER

Cieľom predkladanej diplomovej práce bolo pomocou dotazníkového prieskumu vyhodnotiť situáciu ohľadne spádovosti za sluţbami v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec, ako i porovnať získané informácie a dáta s údajmi zozbieranými v 80. rokoch. Celkovo sa jedná o prieskum v 128 obciach, ktoré sa nachádzajú v týchto dvoch okresoch.

Práca začína teoretickou časťou, v ktorej som sa snaţil za pomoci odbornej literatúry o jednoduché priblíţenie a opísanie pojmov, metód i postupov, ktoré som následne pouţil pri získavaní potrebných informácií, ako i pri finálnom vypracovávaní praktickej časti.

Na základe informácií nazhromaţdených pomocou dotazníkového prieskumu a dostupných internetových zdrojov som sa v praktickej časti snaţil pomocou výpočtov prevaţujúceho spádu vymedziť konkrétne nadlokálne a mikroregionálne strediská. Tieto strediská boli v jednotlivých okresoch vymedzené samostatne a týkali sa troch oblastí - zdravotníctva, školstva, nákupu tovarov a sluţieb. Z takto vymedzených parciálnych regiónov som potom ako ďalší krok vymedzoval komplexné obsluţné regióny i so svojimi strediskami a sférami vplyvu.

Na území okresu Veľký Krtíš bolo na nadlokálnej úrovní v oblasti zdravotníctva vyčlenených celkom 9 obsluţných stredísk. Konkrétne sa jedná o Balog nad Ipľom, Bušince, Dolnú Strehovú, Nenince, Veľkú Čalomiju, Veľkú Ves nad Ipľom, Veľký Krtíš, Vinicu a Ţelovce. Na mikroregionálnej úrovni bol obsluţným strediskom zdravotníctva len samotný Veľký Krtíš. V prípade nadlokálnych školských stredísk bolo na území vyčlenených 13 regiónov. Balog nad Ipľom, Bušince, Čebovce, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Hrušov, Modrý Kameň, Nenince, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica, Vrbovka a Ţelovce. Mikroregionálnymi školskými strediskami sú Modrý Kameň a Veľký Krtíš. V oblasti obchodu a sluţieb je na nadlokálnej úrovni v okrese týchto 5 stredísk: Bušince, Čebovce, Nenince, Veľký Krtíš a Vinica. Na mikroregionálnej úrovni sa znovu jedná len o samotné okresné mesto Veľký Krtíš. V okrese Veľký Krtíš bolo na základe vyššie spomenutých parciálnych regiónov vymedzených celkom 8 komplexných nadlokálnych obsluţných stredísk. Jedná sa o strediská

Bušince, Čebovce, Dolná Strehová, Nenince, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica a Ţelovce. Na mikroregionálnej úrovni túto funkciu plní jednoznačne len samotný Veľký Krtíš.

Na území okresu Lučenec bolo označených 5 nadlokálnych zdravotníckych stredísk. Jedná sa o obce Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa a Lučenec. A dva zdravotnícke strediská mikroregionálnej úrovne a to Lučenec a Fiľakovo. Zároveň sa tu nachádza 7 nadlokálnych školských stredísk. Konkrétne sú to obce Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa, Lučenec, Radzovce, Veľké Dravce. Fiľakovo a Lučenec plnia i funkciu mikroregionálnych stredísk školskej dochádzky. Čo sa týka nadlokálnych obsluţných regiónov obchodu a sluţieb, tak v tomto okrese sa nachádza 5 takýchto stredísk a to Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa, Lučenec. A znovu Fiľakovo a Lučenec ako mikroregionálne strediská obchodu a sluţieb. V lučeneckom okrese je moţné na základe uţ vymedzených parciálnych regiónov vymedziť 5 nadlokálnych komplexných obsluţných regiónov. Jedná sa o strediská Divín, Fiľakovo, Halič, Lovinobaňa a Lučenec. A dva strediská na mikroregionálnej úrovni, ktoré sa vyvinuli v okolí miest Fiľakovo a Lučenec. Ďalšie strediská, ktoré sú spomínané v práci síce majú vplyv na obsluţnosť skúmaných obcí, ale leţia v susedných okresoch a teda mimo sledované územie.

Vymedzením týchto parciálnych a následne i komplexných obsluţných regiónov som podľa môjho názoru splnil hlavné ciele tejto diplomovej práce. Ďalším z môjho pohľadu splneným cieľom bolo porovnanie takto získaných údajov s údajmi získanými začiatkom 80. rokov minulého storočia a pouţitými vo výskumnej správe RNDr. Jaroslava Maryáša, CSc., ktorá sa venovala analýze spádovosti za sluţbami v rámci ČSSR.

Práve tomuto porovnaniu sa venuje záverečná časť mojej diplomovej práce. Na základe porovnania však vyplýva, ţe si naďalej zachovávajú svoje dominantné postavenie v obsluhe územia v oblasti zdravotníctva, školstva, obchodu a sluţieb obe okresné mestá. Tento fakt je zvlášť výraznejší u rozvinutejšieho i čo do počtu obyvateľov väčšieho mesta Lučenec.

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

ANDĚL, J.: Sociogeografická regionalizace. 1. vydání. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně, 1996. 85 s. ISBN 80-7044-112-7.

HAMPL, M.: Geografická organizace společnosti v České republice: Transformační procesy a jejich obecný kontext. 1. vydání. Praha: DemoArt, 2005. 147 s. ISBN 80-87646-02-X.

HAMPL, M., GARDAVSKÝ, V., KÜHNL, K. Regionální struktura a vývoj systému osídlení ČSR. 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova, 1987. 255 s. ISBN 60-047-87.

JIRÁSKOVÁ, V. Spádovost za službami ve vybraném regionu (diplomová práce) Brno: Masarykova Univerzita, 2012. 78 s.

MARYÁŠ, J.: K metodám výběru středisek maloobchodu a sfér jejich vlivu. In Zprávy Geografického ústavu ČSAV. 1. vydání. Brno: Československá akademie věd, Geografický ústav, 1983, roč. 20, č. 3. ISSN 0375-6122.

MARYÁŠ, J.: Dojížďka do škol a za službami. In Atlas obyvatelstva. Geografický ústav ČSAV - Federální statistický úřad, Brno - Praha 1987.

MARYÁŠ, J., VYSTOUPIL, J. Ekonomická geografie. 1. vydání. Brno: Masarykova univerzita, 2004.

MARYÁŠ, J.: Nadmístní střediska maloobchodu a služeb v ČSSR a jejich sféry vlivu [Výzkumná zpráva]. Brno 1988, Geografický ústav ČSAV.

TOUŠEK a kol.: Ekonomická a sociální geografie. 1. vydanie. Plzeň: vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2008. 411s. ISBN 978-80-7380-114-4.

ŢÍTEK, V: Regionální ekonomie a politika. 1. vydanie. Brno: Masarykova univerzita, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5.

ELEKTRONICKÉ ZDROJE

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.minv.sk/?miestna_statna_sprava>

Portál Banskobystrického samosprávneho kraja [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.vucbb.sk/portal/>

Portál projektu NašeObce.sk [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: 71

Portál slovenských miest a obcí [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW:

Slovak region Celoslovenský informačný portál [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: < http://www.slovakregion.sk/>

Slovenská lekárska komora [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW:

Štatistický úrad Slovenskej republiky Databáza regionálnej štatistiky [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW: < http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/>

Štatistický úrad Slovenskej republiky Mestská a obecná štatistika [online]. 2013 [cit. 2013-04- 25]. Dostupné z WWW:

Štatistický úrad Slovenskej republiky Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. 2013 [cit. 2013-04-25]. Dostupné z WWW:

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1: Počet obcí uvedených ako hlavné ciele a ich podiel na úhrne obcí.

Tabuľka č. 2: Vybrané údaje o obciach - okres Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 3: Vybrané údaje o obciach - okres Lučenec.

Tabuľka č. 4: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 5: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 6: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 7: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 8: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 9: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 10: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 11: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 12: Vzdialenosť obcí k cieľom dochádzky za obchodom a sluţbami.

Tabuľka č. 13: Počty hlavných cieľov dochádzky za obchodom a sluţbami a koeficienty hodnotenia.

Tabuľka č. 14: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 15: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 16: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 17: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 18: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 19: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Tabuľka č. 20: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec.

Tabuľka č. 21: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec. 73

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok č. 1: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 2: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 3: Spádovosť do nadlokálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec.

Obrázok č. 4: Spádovosť do mikroregionálnych zdravotníckych stredísk v okrese Lučenec.

Obrázok č. 5: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 6: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 7: Spádovosť do nadlokálnych školských stredísk v okrese Lučenec.

Obrázok č. 8: Spádovosť do mikroregionálnych školských stredísk v okrese Lučenec.

Obrázok č. 9: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 10: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 11: Spádovosť do nadlokálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec.

Obrázok č. 12: Spádovosť do mikroregionálnych stredísk obchodu a sluţieb v okrese Lučenec.

Obrázok č. 13: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 14: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Veľký Krtíš.

Obrázok č. 15: Spádovosť do nadlokálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec.

Obrázok č. 16: Spádovosť do mikroregionálnych komplexných obsluţných stredísk v okrese Lučenec.

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č. 1 – Vzor dotazníku

PRÍLOHY

Príloha č. 1 – Vzor dotazníku

DOTAZNÍK PRE VEDÚCE ORGÁNY OBCÍ

SPÁDOVOSŤ ZA SLUŢBAMI (zisťovanie dochádzky za občianskou vybavenosťou)

Váţený pán starosta, váţená pani starostka, moje meno je Ivan Tomášik a študujem obor Regionálny rozvoj a správa na Ekonomicko- správnej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Momentálne spracovávam diplomovú prácu na tému „Spádovosť za službami v okresoch Veľký Krtíš a Lučenec“. Pretoţe i Vaša obec spadá do týchto skúmaných okresov, obraciam sa na Vás so ţiadosťou o spoluprácu v podobe vyplnenia priloţeného dotazníku.

Vopred Vám ďakujem za Vašu ochotu a ostávam s priateľským pozdravom

Ivan Tomášik

Mail: [email protected] , [email protected] Telefón: 775 069 854

Pokyny pre vyplnenie:

Vyplňte prosím názvy obcí, kam ľudia smerujú za danými typmi sluţieb (potrieb).

- stĺpce „prevaţne“ vyplňujte len v prípade, ţe občania Vašej obce uspokojujú svoje potreby práve v jednej obci. - v prípade, ţe sú cesty za vybavenosťou tak rozdielne, ţe nie je moţné určiť jeden prevaţujúci smer, vyplňte len stĺpce „čiastočne“ a „výnimočne“ (do ktorých potom môţete napísať dva, alebo viac centier).

VZOR:

1. Denné nákupy uskutočňujú obyvatelia obce hlavne vo Vašej obci, čiastočne vo Veľkom Krtíši a výnimočne vo Zvolene Druh zariadenia, sluţby Obec, kam ľudia smerujú za danou sluţbou Prevaţne Čiastočne Výnimočne Nákupy beţného tovaru (potraviny, drogéria) Vaša obec Veľký Krtíš Zvolen

2. Denné nákupy uskutočňujú obyvatelia obce zhruba rovnako v Lučenci a vo Veľkom Krtíši a výnimočne vo Zvolene Obec, kam ľudia smerujú za danou sluţbou Druh zariadenia, sluţby Prevaţne Čiastočne Výnimočne Nákupy beţného tovaru (potraviny, drogéria) ______Lučenec, Veľký Krtíš Zvolen

Názov obce: Dotazník vyplnil (prípadný kontakt):

I. Zdravotníctvo Obec, kam ľudia smerujú za danou sluţbou Druh zdravotníckeho zariadenia Prevaţne Čiastočne Výnimočne

Praktický lekár

Detský lekár

Stomatológ (dentista)

Gynekológ

Lekár – špecialista

Nemocnica

Pohotovosť

II. Školstvo Druh vzdelávacieho Obec, kam ľudia smerujú za danou sluţbou zariadenia Prevaţne Čiastočne Výnimočne Materská škola

Základná škola (I. stupeň)

Základná škola (II. stupeň) Stredná škola, gymnázium, učilište Vyššia odborná škola

Vysoká škola

III. Nákupy a ostatné sluţby Obec, kam ľudia smerujú za danou sluţbou Druh zariadenia, sluţby Prevaţne Čiastočne Výnimočne Nákupy beţného tovaru (potraviny, drogéria) Nákupy textilu a obuvi Nákupy beţného priemyselného tovaru (domáce potreby, elektronika) Nákupy kníh, CD, DVD

Nákupy nábytku Nákup špeciálneho výberového tovaru (automobily, šperky) Pošta

Lekáreň Beţné sluţby (kaderníctvo, čistiareň, oprava obuvi) Špeciálne sluţby (fotograf, pedikúra, oprava elektroniky, šitie šiat) Finančné inštitúcie (banka, poisťovňa, pobočky fin. ústavov) Návšteva divadla

Návšteva kina Návšteva ďalšieho kultúrneho zariadenia (múzeum, galéria, koncert) Návšteva zariadenia pre voľný čas (bowling, diskotéka) Návšteva reštaurácií, kaviarni, cukrární, vinární Návšteva športových zariadení (bazén, fitnes)