Mládežnícke Hnutie 64 Žúp

FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ

Mládežnícke hnutie 64 žúp

Diplomová práca

BC. KARIN SÓLYMOSOVÁ

UČO: 427036

Vedúci práce: prof. JUDr. PhDr. Miroslav Mareš, Ph.D.

Katedra politologie Bezpečnostní a strategická studia

Brno 2019

Papinak, aki sajnos nem élhette meg, hogy átlapozhassa ezt a munkát

MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Bibliografický záznam

Autor: Bc. Karin Sólymosová Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita Katedra politologie Názov práce: Mládežnícke hnutie 64 žúp Študijný program: Bezpečnostní a strategická studia Vedúci práce: prof. JUDr. PhDr. Miroslav Mareš, Ph.D. Akademický rok: 2019 Počet strán: 132 Kľúčové slová: extrémizmus, radikalizmus, iredentizmus, ná- rodný radikalizmus, Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom, Mládežnícke hnutie 64 žúp, Maďarsko

3 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Bibliografic record

Author: Bc. Karin Sólymosová Faculty of Social Studies, Masaryk University Department of Political Science Title of Thesis: Sixty-Four Counties Youth Movement Degree Programme: Security and Strategic Studies Supervisor: prof. JUDr. PhDr. Miroslav Mareš, Ph.D. Academic Year: 2019 Number of Pages: 132 Keywords: extremism, radicalism, irredentism, national radicalism, Sixty-Four Counties Youth Movement, Hungary

4 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Abstrakt

Cieľom tejto magisterskej diplomovej práce je analyzovať Mládežnícke hnutie 64 žúp, aktéra maďarskej krajne pravicovej scény s využitím konceptov extrémizmu a iredentizmu. Hlavným cieľom hnutia je územný revizionizmus, teda znovunastolenie hraníc Maďarska spred Trianonskej zmluvy a opätovné vytvorenie „Veľkého Maďarska“. Práca si kladie za cieľ detailne popísať organizáciu od jej genézy, cez symboliku, jej ideolo- gické zakotvenie, aktivity až po jej domáce a medzinárodné väzby. Jej dôležitou súčasťou je aj priama aplikácia konceptov extrémizmu a iredentizmu, pomocou ktorých je skúmané či napriek terminologickej ne- jednoznačnosti ide o extrémistickú organizáciu a ak áno, akú vysvetľu- júcu hodnotu má v tomto prípade iredentizmus.

1 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Abstract

The aim of this master's thesis is to analyse Sixty-Four Counties Youth Movement, the actor of the Hungarian far right scene using the concepts of extremism and irredentism. The main objective of the movement is territorial revisionism, thus revision of the Trianon Treaty and re-estab- lishment of „Great Hungary“. The work aims to describe the organization from its genesis, through symbolism, its ideological grounding, activities to its domestic and international ties in detail. An important part of it is the direct application of the concepts of extremism and irredentism, which are used to investigate whether, despite the terminological ambi- guity, it is an extremist organization and, if so, what explanatory value has irredentism in this case.

2 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Čestné prehlásenie

Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému Mládežnícke hnutie 64 žúp vypracovala samostatne a použila som len zdroje uvedené v zoz- name literatúry.

V Brne, 20. mája 2019 ...... Bc. Karin Sólymosová

MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Poďakovanie

Týmto by som chcela poďakovať prof. JUDr. PhDr. Miroslavovi Marešovi, Ph.D. za odborné vedenie a cenné rady pri spracovávaní tejto diplomovej práce.

Ezúton szeretnék köszönetet mondani családomnak és barátaimnak is. Hálával tartozom szüleimnek és testvéremnek, hogy tanulmányaim so- rán türelemmel és megértéssel támogattak, segítettek és minden hely- zetben mellettem álltak. Köszönöm azt, hogy életfilozófiájukkal, töretlen maximalizmusukkal jó példaként szolgáltak mindig és hogy példakép- ként tisztelhetem mindhármukat.

Köszönöm nagyszüleimnek, hogy mindig biztattak.

Köszönöm páromnak Józsinak, hogy végtelen kitartással és szeretettel támogatja céljaim elérését és elvisel a legrosszabb napjaimon is. To- vábbá, hogy saját kitartásával és maximalizmusával engem is ösztönöz, hogy mindig a legjobbat hozzam ki magamból.

OBSAH 5

Obsah

Obsah 5

Zoznam obrázkov 9

Zoznam tabuliek 10

Zoznam pojmov a skratiek 11

1 Úvod 13

2 Teoretický rámec 16 2.1 Extrémizmus a radikalizmus ...... 16 2.1.1 Politický extrémizmus ...... 19 2.1.2 Typológia extrémizmu ...... 22 2.1.3 Politický radikalizmus ...... 25 2.1.4 Národný radikalizmus ...... 27 2.2 Krajná pravica ...... 30 2.3 Iredentizmus ...... 32

3 Design výskumu 35 3.1 Výskumné otázky ...... 36 3.2 Výskumná stratégia ...... 37 3.3 Výskumná metóda – Prípadová štúdia ...... 38 3.4 Metóda zberu dát ...... 41 3.4.1 Triangulácia dát ...... 43 3.5 Praktické a etické problémy a limity výskumu ...... 43

4 Analytická časť – Mládežnícke hnutie 64 žúp 45 4.1 Spoločenská atmosféra a okolnosti v období vzniku hnutia ..... 45 4.2 Genéza hnutia ...... 48 4.3 Názov a symbolika hnutia ...... 50 4.3.1 Názov hnutia ...... 50

5 6 OBSAH

4.3.2 Slogan hnutia ...... 50 4.3.3 Logo hnutia ...... 51 4.3.4 Vlajka Arpádovskej dynastie...... 53 4.3.5 Trianon ako symbol ...... 54 4.4 Ciele hnutia ...... 55 4.5 Ideové východiská a ideológia hnutia ...... 57 4.5.1 Revizionizmus ...... 58 4.5.2 Etnocentrizmus a nacionalizmus ...... 59 4.5.3 Kresťanstvo a viera ...... 60 4.5.4 Neakceptácia rovnosti...... 61 4.5.5 Autoritarizmus ...... 63 4.6 Aktivity a činnosti hnutia ...... 64 4.6.1 Demonštrácie, protestné akcie a útoky proti menšinám ..65 4.6.2 Spomienkové akcie a prednášky ...... 68 4.6.3 Šport a kultúra v živote hnutia ...... 69 4.6.4 Charitatívna činnosť ...... 71 4.6.5 Udalosti venované členom hnutia ...... 72 4.7 Komunikačné kanály a rétorika hnutia ...... 73 4.8 Organizačná štruktúra hnutia ...... 77 4.8.1 Vnútorná organizácia hnutia ...... 78 4.8.2 Členské organizácie hnutia v zahraničí ...... 81 (1) Slovenská republika ...... 82 (2) Rumunsko ...... 85 (3) Srbsko ...... 89 4.9 Domáce a medzinárodné väzby ...... 91 4.9.1 Politické strany ...... 91 4.9.2 Krajne pravicové a polovojenské organizácie ...... 95

5 Mládežnícke hnutie 64 žúp z pohľadu konceptu extrémizmu a iredentizmu 98

6 OBSAH 7

5.1 Hnutie z pohľadu konceptu extrémizmu a radikalizmu ...... 98 5.1.1 Vzťah k súčasnému demokratickému systému ...... 99 5.1.2 (Ne)akceptácia základných demokratických hodnôt ...... 101 5.1.3 Vzťah k násiliu ...... 102 5.2 Hnutie z pohľadu konceptu iredentizmu ...... 104 5.3 Zhrnutie ...... 106

6 Záver 108

Bibliografia 111

Počet znakov: 168 534

ZOZNAM OBRÁZKOV

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Logo HVIM ...... 52 Obrázok 2 Geografická prítomnosť HVIM v Európe ...... 81

9 ZOZNAM TABULIEK

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Model extrémizmu ...... 23

10 ZOZNAM POJMOV A SKRATIEK

Zoznam pojmov a skratiek

HVIM – Mládežnícke hnutie 64 žúp Jobbik – Hnutie za lepšie Maďarsko MHM – Hnutie Naša vlasť MIÉP – Strana maďarskej spravodlivosti a života

ÚVOD

1 Úvod

Maďarská krajná pravica v súčasnom pojatí sa zrodila už na začiatku 20. storočia, kedy sa takéto myslenie stalo súčasťou maďarskej politiky. Cha- rakteristické bolo pre Horthyho éru, k tomuto smeru sa hlásilo aj hunga- ristické hnutie Strana šípových krížov. Po skončení druhej svetovej vojny a podpísaní parížskej mierovej zmluvy nacistické a fašistické organizácie boli zakázané. Vo východnom bloku po nástupe komunistického režimu boli tieto smery taktiež potláčané, nakoľko neboli v súlade s oficiálnou štátnou ideológiou. Krajná pravica sa objavila resp. sa stala opäť viditeľ- nou až po páde režimu, teda v roku 1989. V týchto rokoch došlo v Maďarsku ale aj v ďalších krajinách býva- lého východného bloku k výraznému nárastu počtu krajne pravicových skupín a vo všeobecnosti subjektov, ktoré sa hlásia k rasizmu a antisemitizmu. Išlo prevažne o menšie častokrát aj neformálne skupiny, organi- zácie, ktoré nemali zastúpenie v maďarskom Národnom zhromaždení a ktoré mali tendenciu pôsobiť len krátky čas. Fluktuácia na krajne pravicovej scéne je celkom vysoká, organizácie vznikajú a zanikajú, ale exis- tujú aj také, ktoré pôsobia dlhodobo a nepretržite. Takýmto hnutím je aj Mládežnícke hnutie 64 žúp (maďarsky Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom, HVIM), ktoré je jedným z naj- aktívnejších a funguje neprestajne od roku 2001. Jeho cieľom je úplná re- vízia tzv. trianonských hraníc a znovunastolenie „predtrianonskej“ situá- cie čiže opätovné vytvorenie tzv. „Veľkého Maďarska“ a spojenie každého Maďara v jednom štáte. V súvislosti s týmto zámerom je činným nie len na území Maďarska, ale aj na územiach bývalého Uhorska, kde je prí-

tomná ešte stále výrazná maďarská menšina – teda na Slovensku, Ru- munsku a minimálne niekoľko rokov aj v Srbsku (pričom nie je vylúčené, že existujú ešte nejaké bunky Hnutia na srbskom území). V tohto po- hľadu je najsilnejšia prítomná krajne pravicová organizácia v Karpatskej kotline, ktorá podľa vlastných slov je „jedinou, ktorá neuznáva trianonské hranice a trianonský diktát“. Hnutie je považované za krajne pravicové, extrémistické, naciona- listické, iredentistické, revizionistické, rasistické, antisemitské mládež- nícke politické hnutie, pričom HVIM sa samo definuje ako národne radi- kálne a revizionistické hnutie. Napriek tomu, že Mládežnícke hnutie 64 žúp funguje už skoro dve desaťročia, nie je jednoznačné do ktorej kate- górie spadá, niektoré zdroje ho uvádzajú ako extrémistické, niektoré ako radikálne, dokonca v médiách je niekedy označované za polovojenskú organizáciu. Rôzne publikácie a štúdie sa často uspokoja jednoduchým skonštatovaním, že HVIM je extrémistické, radikálne alebo iredentistické bez toho, aby došlo k presnej aplikácii teórií. Nehovoriac o tom, že väč- šina týchto diel skúmalo Hnutie len s cieľom popísať širší fenomén ma- ďarskej krajnej pravice, pričom ho použilo len ako ilustráciu, preto neexistuje ani rozsiahlejšia práca (ani v maďarskom akademickom pro- stredí), ktorá by sa venovala len samotnému HVIM, jeho genézy, cieľom, činnostiam a ideovým východiskám. Cieľom tejto magisterskej diplomovej práce je práve detailné popí- sanie tohto Hnutia a to nie len ako príklad, ale ako samostatný fenomén v rámci maďarskej krajne pravicovej scény a jeho následné zhodnotenie z pohľadu teórie extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu. Z pohľadu Če- skej republiky HVIM možno nepredstavuje priamu bezpečnostnú hrozbu, avšak pre jeho partnerov v rámci Vyšehradskej skupiny – pre Maďarsko a Slovensko – sú aktivity tejto organizácie reálnym rizikom.

14 ÚVOD

Okrem toho je toto hnutie zaujímavým aj kvôli jeho organizačnej štruk- túre a mobilizačnému potenciálu, ktoré sú životaschopné aj za hranicami „materinskej zeme“. V prvej časti práce je predstavený teoretický rámec, ktorý je zákla- dom k naplneniu jedného z jej hlavných cieľov – zhodnotenie Hnutia z pohľadu teórie extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu. Aby sa tento zámer naplnil je nutná presná konceptualizácia týchto termínov okrem toho v tejto časti sa práca venuje aj načrtnutiu najväčších odborných ne- zhôd, ktoré spočívajú v neexistencii všeobecne platných definícií týchto pojmov. Druhá časť je venovaná popisu metodologického ukotvenia, teda hlavným a vedľajším výskumným otázkam, samotnej výskumnej stratégii a metóde, metóde zberu dát ale aj praktickým či etickým prob- lémom, ktoré sprevádzali tento výskum. Tretia časť sa venuje výlučne predmetu tejto práce, čiže Mládežníckemu hnutiu 64 žúp, v ktorej je po- písaná spoločenská atmosféra v období jeho vzniku, jeho genéza, symbolika, hlavné ciele, ideologické východiská, popis a kategorizácia aktivít a činností, komunikačné kanály a rétorika hnutia, jeho organizačná štruktúra a členská základňa za hranicami Maďarska. Posledná časť tejto práce je samotnou aplikáciou teórie extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu na predmet výskumu s cieľom zistiť prečo a vôbec či je možné HVIM charakterizovať ako extrémistické alebo radikálne a taktiež akú úlohu hrá iredentizmus v smerovaní Hnutia.

2 Teoretický rámec

Mládežnícke hnutie 64 žúp (Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom – HVIM) sa samo kategorizuje ako nacionalistické radikálne mládežnícke hnutie, často však je označované aj ako krajne pravicové, extrémistické (hlavne v médiách, ale aj v odbornej literatúre), iredentistické, revizio- nistické (Ministerstvo vnútra SR 2016: 87) a v posledných rokoch sa meno hnutia skloňuje aj v súvislosti s terorizmom. Doteraz však nedošlo kvôli nízkej akademickej pozornosti k aplikácii teórií extrémizmu a radikalizmu a taktiež iredentizmu na samotné hnutie. Jedným z hlavných cie- ľov tohto výskumu je určiť, či sú takéto označenia adekvátne a z teore- tického hľadiska správne a opodstatnené. K tomu je však nutné tieto ter- míny presne konceptualizovať. V tejto časti práce sú preto predstavené pojmy ako extrémizmus, radikalizmus, krajná pravica a iredentizmus.

2.1 Extrémizmus a radikalizmus

Termín extrémizmus sa v západoeurópskych a angloamerických kraji- nách začal objavovať počas tridsiatych až päťdesiatych rokov (Smolík a Vejvodová 2010: 43), do slovníka spoločenských vied sa dostal až v druhej polovici minulého storočia. Pojem sa rozširoval z angloameric- kých priestorov smerom do európskych, hlavne do nemeckých. Zaujíma- vosťou je, že v anglicky hovoriacich krajinách sa ako synonymum pre javy, ktoré sú inde označované ako „extrémizmus“ často používa práve pojem „radikalizmus“. K ich diferenciácii došlo následne v nemeckom akademickom prostredí. (Mareš 2003: 20 - 21).

16 TEORETICKÝ RÁMEC

Podľa politológa Vladimíra Čermáka (1998: 19) korene politického extrémizmu siahajú až do obdobia vzniku a postupného etablovania po- litických tvarov. Kde existuje sociálny konflikt, tam existuje aj extrémiz- mus a v prípade ak spoločenské napätie ustúpi z jednej oblasti, následne zosilní v druhej (Smolík a Vejvodová 2010: 45). Napriek tomu, že extré- mizmus je často definovaný ako protiklad k pojmu liberálna demokra- cia1, niektorí politológovia považujú prítomnosť extrémnych názorov v spoločnosti za základnú súčasť konsolidovanej demokracie2 a za ná- stroj v spoločnosti, ktorý môže slúžiť aj ako motivačný, dynamický a komparatívny faktor (Smolík a Vejvodová 2010: 45). Je nutné však podotknúť, že ani v základných dimenziách výskumu extrémizmu a radikalizmu akademická obec nie je jednotná. Mudde na- príklad skôr súhlasí s definíciou nemeckého politológa Uwe Backesa, ktorý definuje extrémizmus ako antitézu demokracie a poukazuje na to, že oveľa presnejšie je popísať ako demokratický ale anti-liberálne-demo- kratický jav práve radikalizmus. V dôsledku však súhlasí s tým, že oba fenomény predstavujú výzvu pre fundamentálne hodnoty súčasných zá- padných spoločností, pretože ich hodnotový systém je zásadne proti pri- ncípom (západnej) demokracie (Mudde 2016: 3 - 4).

1 Seymour M. Lipset v päťdesiatych rokoch minulého storočia termín „extrémizmus“ de- finoval ako protiklad k pojmu „liberálna demokracia“ (liberal democracy) (Vejvodová 2005: 5). 2 Napríklad Klaus von Beyme sformuloval štyri kritéria resp. fázy konsolidovanej demokracie: 1. ústavná konsolidácia, 2. konsolidácia systému záujmových skupín a po- litických strán, 3. konsolidácia pravidiel u neformálnych, nepriamych politických aktérov a 4. konsolidácia občianskej spoločnosti. Práve v tretej fáze neformálnymi politickými aktérmi myslí Beyme mimo iné vlastníkov, podnikateľov, armádu ale aj radikálne hnutia a skupiny. Konsolidáciu na tejto úrovni vyjadruje stav, kedy sa títo aktéri svoje záujmy snažia presadiť v rámci demokratických noriem a inštitúcií alebo mimo ne. (Beyme 1999: 299 - 300)

Slovo extrémizmus alebo radikalizmus sú v spoločnosti vnímané prevažne negatívne, ale na tom, čo vlastne znamenajú tieto pojmy sa od- borníci nezhodujú. Napriek tomu, že roky sa o nich vedú odborné debaty, neexistuje žiadna univerzálne platná definícia alebo všeobecne uznaný terminologický aparát. Aj preto je možné, že tieto pojmy sa používajú v rôznych kontextoch, kde sa s nimi nakladá veľmi voľne a tak sa stanú účinným a aj obľúbeným nástrojom ako diskvalifikovať politického opo- nenta (Charvát 2007: 10). Takúto formu účelovej delegitimizácie proti- vníka často využívajú aj predstavitelia etablovaných síl resp. mainstrea- mových subjektov a takto sa môžu efektívne vyhnúť namáhavému poli- tickému boju v demokratickej aréne (Mareš 2003: 29). Situáciu komplikuje aj fakt, že termíny extrémizmus a radikalizmus, ako to už bolo zmienené aj vyššie, sú často používané aj ako synonymá. Charvát (2007: 9 - 10) v súvislosti s týmto problémom poukazuje na ne- dorozumenie na lingvistickej úrovni. Práve etymologický základ týchto slov dokazuje, prečo je nesprávne ich zamieňať. Kým význam latinského výrazu „extrém“ znamená „najvzdialenejší“ alebo „najkrajnejší“ – čím sa v politickej teórii pravdepodobne označuje taká pozícia na politickej škále, ktorá je „najvzdialenejšia“ od demokratického stredu3 –, tak zákla- dom slova radikalizmus je latinský výraz „radix“ teda „koreň“ označujúci také riešenia, ktoré idú ku koreňom - v 18. a 19. storočí napríklad pojem „radikálny“ bol spájaný v západnej Európe hlavne s hnutím bojujúcim za rozsiahle liberálne reformy. (Charvát 2007: 9 - 10)

3 Tento predpoklad je v súlade aj s tzv. Modelom extrémizmu od Stössa modifikovaný Marešom (2003: 33).

18 TEORETICKÝ RÁMEC

2.1.1 Politický extrémizmus

Samotný pojem „politický extrémizmus“ je predmetom odborných sporov a často je kritizovaný kvôli jeho vágnosti a jednoduchej zneužiteľnosti, preto sa ho podľa Charváta (2007: 19) snaží akademická obec čo najmenej používať. Fiala (1998) taktiež poukazuje na problematickosť termínu z pohľadu politickej vedy, pretože podľa neho je prázdny, ľubovoľne ap- likovateľný a nedisponuje žiadnou výpovednou hodnotou. Takzvaná nemecká línia výskumu extrémizmu, Uwe Backes a Ec- khard Jesse definuje politický extrémizmus ako antitézu demokratického ústavného štátu45, označuje teda antidemokratické názory, činnosti a úsilia. Odmieta základné hodnoty takéhoto štátu, resp. jeho pravidlá a in- štitúcie, akými sú základné ľudské práva, politický pluralizmus, inštitu- cionálne štruktúry právneho štátu alebo rozdelenie moci. (Mareš 2003: 21) K nemeckej línii sa pripája aj Mudde, ktorý definuje extrémizmus ako antidemokraciu (Mudde 2016: 33). Avšak s týmto prístupom niektorí odborníci nesúhlasia, ako napríklad Isabelle Canu, ktorá poukázala na problematické stotožnenie pojmov antidemokrat a extrémista, nakoľko nie každá kritika demokratického usporiadania vychádza z totalitnej po- zície (Mareš 2003: 36).

4 Zaujímavosťou je, že napríklad Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 2003 definovalo vo svojej rezolúcii č. 1344 (čl. 3) extrémizmus ako takú formu politickej aktivity, ktorá odmieta formy parlamentnej demokracie a základom jeho ideológie a aktivít sú intolerancia, vylučovanie, xenofóbia, antisemitizmus a ultranacionaliz- mus (Parliamentary Assembly of the Council of Europe 2003). Patrične je však do- dať, že extrémizmus je reálnou hrozbou a rizikom aj pre iné demokratické štátne zriadenia. 5 V prípade tejto práce je pod pojmom demokratické zriadenie myslený systém, pre ktorý je podľa Richarda Stössa charakteristických osem princípov: ľudské práva, suverenita ľudu, rozdelenie moci, zodpovednosť vlády, zákonnosť správy, nezávis- losť súdov, princíp viacerých strán a rovnosť šance politických strán (Stöss a Segert 1997: 403).

Myšlienkovým základom extrémizmu môžu byť rôzne ideológie, ktoré spochybňujú demokratický základ spoločnosti alebo ideu základ- ných ľudských práv a slobôd (Kupka, Laryš a Smolík 2009: 16; Smolík a Vejvodová 2010: 44). Rozdielny prístup háji Charvát (2007: 11), ktorý súhlasí s ideologickou rôznorodosťou a extrémizmus predstavuje ako zastrešujúci pojem, ktorý spája všetky ideológie. Avšak nešpecifikuje ich ako antidemokratický ale ako prístup, ktorý oponuje súčasnému režimu (podľa toho extrémistom môže byť aj osoba, ktorá odmieta totalitné usporiadanie štátu) a ktorého aktivity smerujú proti nemu s cieľom na- hradiť tento systém druhým absolútne odlišným (Charvát 2007: 19). Zastáva tak oveľa obecnejšie a voľnejšie stanovisko, ktoré sa rozchádza aj s väčšinou základných definícií. Vejvodová a Smolík (2010: 44 - 45) podobne k nemeckej línii spája extrémizmus s negovaním demokratického usporiadania. Podľa ich popisu „obsahuje také vyhranené, nekompromisné politické postoje6, ktoré smerujú jednoznačne k premene alebo priamemu odstráneniu demokratic- kého zriadenia“. K dosiahnutiu týchto cieľov sú využité všetky dostupné prostriedky, vrátane nedemokratických, protizákonných alebo aj násil- ných (vo výnimočných a vyhrotených situáciách môže byť ako prostrie- dok využitý aj terorizmus). Táto charakteristika súvisí aj s tým, že prvky ako intolerancia, neznášanlivosť a odmietanie platných a morálnych noriem sú súčasťou ideológie politického extrémizmu.

6 Pre tento celospoločenský fenomén je príznačná neochota prijať akékoľvek politické kompromisy, dôvodom je prístup, že jedine oni môžu mať pravdu resp. prístup k politickej a historickej pravde. (Smolík a Vejvodová 2010: 44). Súvisí to aj s odmiet- nutím politického pluralizmus s poukázaním na jediné „správne učenie“ a nárokom na výhradné zastúpenie jedinou politickou silou namiesto systému viacerých strán, ktoré sú Backesom a Jessom zaradené k typickým požiadavkám extrémistov (Backes a Jesse 1993: 40).

20 TEORETICKÝ RÁMEC

Extrémizmus je spájaný často aj s akceptáciou resp. vzťahom k ná- siliu7 8, čo ho môže spájať aj s politickým terorizmom. Mareš (2003: 24) však upozorňuje, že tieto dve označenia nemožno považovať za totožné. Pojmy extrémizmus a radikalizmus odkazujú na ideovo-programové aspekty činností niektorých subjektov, pod pojmom terorizmus je však zväčša myslená stratégia a metóda presadzovania prevažne politických cieľov. Backes a Jesse preto charakterizujú terorizmus len ako jednu z fo- riem politického extrémizmu, ktorá je využitá k odstráneniu demokratic- kého štátneho zriadenia pomocou „systematického užitia masívnych ná- silných aktov“. Sú však aj takí odborníci, ktorí označujú terorizmus ako najkrajnejšiu absolútnu formu extrémizmu (viď. Brzybohatý 1999: 57 - 58). (Mareš 2003: 24 - 25) Na záver je nutné dodať ku vzťahu extrémistických skupín resp. ex- trémistov k násiliu, že napriek tomu, že extrémizmus môže mať aj formu politického terorizmu, nemusí ísť vždy o terorizmus. Násilie realizované nimi je možné zaradiť aj do kategórie politického násilia, ktoré sa tak môže stať jednou z metód presadzovania extrémizmu. Ďalšou kategó- riou je tzv. politická kriminalita, do ktorej spadajú také aktivity, ktoré sú protizákonné teda prekračujú platné právne predpisy. (Mareš 2003: 25) Môže ísť o narušovanie verejného poriadku, napadnutie osôb alebo po- škodzovanie cudzieho majetku, ktoré Kupka, Laryš a Smolík (2009: 16) uvádzajú aj ako najčastejšie činnosti, prostredníctvom ktorých sa extré- mizmus prejavuje.

7 Práve ten je podľa Vejvodovej a Smolíka (2010: 47) jedným z hlavných znakov, ktorý odlišuje extrémizmus od radikalizmu. 8 S touto charakteristikou súvisí aj koncept násilného extrémizmu (violent extremism). Na národnej úrovni sa používa tento pojem v krajinách ako napríklad Austrália, Ka- nada, Spojené štáty americké, Nórsko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo (United Nations Office on Drugs and Crime 2018). Využívajú ho ale aj nadnárodné inštitúcie (napr. UNODC, Európska komisia alebo EIP – European Institute of Peace).

Termínom extrémizmus pracujú aj štátne zložky, avšak zo skúma- ných krajín (Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Srbsko), súvisiacich s predmetom nášho výskumu, cieleným a verejne dostupným konceptom proti extrémizmu disponuje len Slovensko. Tzv. „Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019“ Ministerstva vnútra SR definuje extrémizmus ako „konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vy- hrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na exis- tujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteris- tickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľud- skoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť.“ Dokument uvádza ako charakteristické znaky extrémizmus aj snahu „o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie vý- konu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, ma- jetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia na- miereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku.“ (Ministerstvo vnútra SR 2015: 3)

2.1.2 Typológia extrémizmu

Vychádzajúc z modelu extrémizmu (podľa Stössa, modifikované Ma- rešom), ktorého základom je vlastne pravo-ľavé politické spektrum9

9 Toto grafické znázornenie však podľa Charváta (2007: 16) zlyhá v prípade extrém- nych strán a je neschopné reflektovať ich umiestnenie.

22 TEORETICKÝ RÁMEC

a ktorého stredovým bodom je demokratický stred, je možné identifiko- vať dva základne typy extrémizmu (a aj radikalizmu) – pravicový a ľavi- cový10. Tabuľka 1 Model extrémizmu

Ultraľavica Ultrapravica

Ľavicový Ľavicový Demokratický Pravicový Pravicový extrémizmus radikalizmus stred radikalizmus extrémizmus

Politické spektrum konformné s ústavou

Zdroj: Mareš 2003: 33 Kategóriou pravicový extrémizmus označujú Backes a Jesse také in- dividualistické hnutia popierajúce demokratický základ ľudskej rovnosti, ktoré sú proti demokratickým a liberálnym hodnotám a proti demokracii a demokratickému ústavnému štátu. Preferujú oproti štátu, v ktorom každý občan disponuje rovnakými politickými právami, také politické resp. štátne usporiadanie, ktorého základom je inštitucionali- zovaná nerovnosť ľudí na základe pôvodu, národnej, etnickej alebo rasovej príslušnosti (Backes a Jesse 1993: 53 podľa Smolík a Vejvodová 2010: 49) a nerešpektovanie ba priama averzia voči kultúrnym, sociál- nym a náboženským rozdielom. Všeobecne sa teda dá charakterizovať toto odvetvie extrémizmu striktným odmietnutím princípu ľudskej rovnosti, podobne ako aj nárokom na silný štát, antipluralizmom, antikomu- nizmom, túžbou po princípe „právo a poriadok“ a autoritatívnom štáte, na ktorého čele stojí silný vodca. (Smolík a Vejvodová 2010: 49)

10 Toto jednoznačné oddelenie nemusí v každom prípade platiť. Vejvodová a Smolík (2010: 49 - 50) uvádzajú, že v niektorých prípadoch môžu mať aj spoločné znaky alebo metódy.

Na opačnom konci spektra stojí ľavicový extrémizmus, doktríny ako anarchizmus alebo komunizmus. Najvýraznejším rozdielom medzi ním a pravicovým extrémizmom je akceptácia princípu základnej ľudskej rovnosti, ktorú tento smer považuje za ideu, ktorá stojí nadovšetko. Preto je jeho cieľom rozšírenie tohto princípu na všetky oblasti života, oslobodenie jedinca od spoločenských tlakov a nastolenie zriadenia bez panstva, ktoré tvoria slobodní a rovní ľudia. Anarchizmus a komunizmus sa snaží o dosiahnutie rovnakých cieľov, rozdielom medzi nimi je však metóda ich dosiahnutia. (Backes a Jesse 1993: 53 podľa Smolík a Vejvodová 2010: 49) Okrem dvoch základných typov extrémizmu existujú aj ďalšie jeho varianty, ktoré nie je možné jednoznačne zaradiť na ľavo-pravom spektre. Mareš (2003: 30 - 31) uvádza tri: náboženský, ekologický a etnický extrémizmus. V prípade náboženského extrémizmu cieľom extrémistov je získať politickú moc a po poškodení resp. zničení demokratického zriadenia vytvoriť nedemokratický teokratický režim. Existujú dva jeho podtypy – „extremizácia“ tradičných náboženských smerov alebo sekty a iné religiózne smery, ktoré sú extrémistické zo svojej podstaty. Druhým variantom je tzv. ekologický extrémizmus, v súvislosti s ktorým niektoré hnutia resp. skupiny využívajú nedemokratické metódy (ako aj násilie) s cieľom ochrániť prírodu a životné prostredie. Z pohľadu tejto práce je zaujímavou kategória etnického extré- mizmu, označený tiež ako regionálny alebo etnicko-regionálny. Pre tento smer je charakteristické hlásenie kultúrnej a politickej výlučnosti etnika, čo môže byť spojené aj so separatistickými požiadavkami. K dosiahnutiu svojich cieľov, teda pri presadzovaní etnického záujmu, etnickí extré- misti využívajú nedemokratické metódy vrátane násilia. Tento typ extré- mizmu je často spájaný hlavne s pravicovým extrémizmom aj keď toto

24 TEORETICKÝ RÁMEC nie je pravidlom a existujú aj príklady, ktoré vyvracajú toto tvrdenie. (Mareš 2003: 30) Podľa Zariskia (1989: 253 - 254) práve pripravenosť politického aktéra použiť aj násilie k dosiahnutiu svojich cieľov napriek tomu, že má k tomu k dispozícii legálne nástroje a kultúrna a politická exkluzivita sú dva z troch faktorov, ktoré približujú tento typ extré- mizmu ku krajnej pravici na ľavo-pravom spektre. Oproti týmto, tretí rozmer – separatizmus – predstavuje oblasť, kde kritérium vľavo-pra- vého usporiadania nemusí byť nutne aplikované.

2.1.3 Politický radikalizmus

Oproti extrémizmu, ktorý odborníci zväčša definujú ako antitézu demokracie, radikalizmus predstavuje podľa niektorých interpretácií prechod medzi demokraciou a extrémizmom, ktorý však ešte stále spadá do tzv. ústavne-komfortného spektra (viď. Tabuľka 1). Niekedy je označovaný aj ako jemnejšia forma extrémizmu. Je to skôr postojom alebo metódou postupu než plnohodnotným politickým presvedčením. To, že čo je možné označiť za radikálne závisí aj od kultúrneho a politického kontextu. Vychádzajúc z modelu extrémizmu podľa Stössa, radikalizmus rozdeľujeme na dva základné typy – na pravicový a na ľavicový radikalizmus. (Mareš 2003: 33) Ako abstraktný priestor popisuje politický radikalizmus Mareš (2003: 34), v ktorom sú „na základe výraznej nespokojnosti s pluralitným usporiadaním a mierou zabezpečenia práv, slobôd či povinností pre jednot- livé časti spoločnosti zastávané postoje a názory, ktoré sú veľmi kritické k forme demokratického usporiadania, pričom je požadovaná jeho dô- sledná zmena.“

Podľa definície Vejvodovej a Smolíka (2010: 47) radikalizmus predstavuje taktiež postoj, ktorý kriticky spochybňuje existujúce okolnosti a hlása reformu alebo zrušenie týchto okolností, ak ich existencia nie je principiálne ospravedlniteľná. Jeho cieľom nie je totálna likvidácia de- mokratického ústavného štátu len rozsiahle zmeny resp. odstránenie jeho jednotlivých aspektov. Presná hranica medzi radikalizmom a extrémizmom je ťažko defi- novateľná (radikalizmus je často považovaný za „šedú zónu“ medzi de- mokratickým a extrémistickým (Smolík a Vejvodová 2010: 47)). Súvisí to hlavne so spoločnými charakteristikami, ktoré tieto dva fenomény spájajú a ktoré tak sťažujú ich presnú diferenciáciu. Vo všeobecnosti hlavným rozdielom medzi radikalizmom a extrémizmom je vzťah k sú- časnému systému a rozsah žiadaných zmien. Mudde (2007: 23 - 24 ) na- príklad na svojom tzv. „rebríčku abstrakcie nativistických ideológií“ uvá- dza ako kľúčový rozdiel antidemokratickosť. Výraznou „deliacou čiarou“ je aj akceptácia resp. neakceptácia násilia ako nástroja pre presadzova- nie politických cieľov, nakoľko radikalizmus oproti extrémizmu využíva len demokratické prostriedky a mechanizmy11 (Smolík a Vejvodová 2010: 47) a rešpektuje aj monopol štátu na použitie fyzického násilia (Mareš 2003: 34). Zaujímavým spôsobom na diferenciáciu extrémizmu a radikalizmu hľadia maďarskí odborníci Krekó, Juhász a Molnár (2011: 54) podľa kto- rých téza, že kým radikáli akceptujú rámec (parlamentnej) demokracie a zostávajú len na úrovni slov a názorov, tak extrémisti konajú proti nej s cieľom zlikvidovať ju, neobstojí. Ako jeden z hlavných argumentov uvá- dzajú, že z inštitucionálneho hľadiska prijatie pravidiel (parlamentnej)

11 Mareš (2003: 34) napríklad uvádza neštandardné populistické a akčné metódy agi- tácie.

26 TEORETICKÝ RÁMEC demokracie môže prameniť nie len z presvedčenia ale aj z donútenia (alebo aj z taktických príčin). V prípade, ak je demokratický rámec dos- tatočne silný, tak extrémistické hnutia a skupiny nemajú inú možnosť len prijať tieto hranice. Vo všeobecnosti je možné skonštatovať, že nejasné oddelenie kategórií extrémizmus a radikalizmus je charakteristické pre väčšinu maďarských odborníkov. Karácsony a Rónai (2010: 33) naprí- klad sa priamo prikláňajú k používaniu výrazov „krajná pravica“, „radi- kálna pravica“ alebo „extrémistický“ ako synoným. Dôvodom je, že ne- chceli zaujať stanovisko v tejto teoretickej debate a snaha o jednodu- chosť.

2.1.4 Národný radikalizmus

V súvislosti s maďarskou krajne pravicovou scénou sa často používa pojem „národný radikalizmus“ a aj samotné Hnutie 64 žúp sa identifikuje ako národne radikálne (HVIM, dátum neznámy). Národným radikalizmom sa v maďarskej odbornej literatúre často myslí maďarský pravi- cový radikalizmus, ich predstavitelia sa nazývajú „národnými radikálmi“ alebo sa tak sami nazývajú ako strana Jobbik, ktorej oficiálnou ideológiou je podľa oficiálnych straníckych vyjadrení práve národný radikalizmus12. Zväčša ide o politické subjekty alebo strany, ale toto označenie sa pou- žíva aj v prípade iných skupín alebo organizácií. Vo verejnej diskusii sa

12 Podľa oficiálneho vyhlásenia strany pod pojmom „národný radikalizmus“ sa v súvis- losti so stranou Jobbik myslí nasledovné: „Radikalizmus nie je ideou ale postojom. Tento pojem odkazuje na postoj, ktorý sa snaží problémy riešiť priamo u jeho príčiny a nie len symptomaticky. Spoločenská situácia je radikálne zlá a takáto doba si vyža- duje radikálne a tvrdé riešenia. Národný radikalizmus je akýmsi odhodlaním chrániť maďarské záujmy.“ (Jobbik.hu, dátum neznámy)

tento termín udomácnil hlavne v súvislosti so stranou Jobbik, ale o ná- rodnom radikalizme hovoríme aj v súvislosti so stranou MIÉP (viď. Paksa 2012: 182). Kategória radikálnej pravice sa najčastejšie používa v súvislosti s politickými stranami. Norris (2005: 45 - 47) napríklad uvádza toto označenie ako jednotný prívlastok pre politické strany13, pre ktoré je prí- značný etnocentrizmus, ktorý nesie na sebe znaky klasického nacionalizmu a xenofóbie. Mudde (2007: 9) podľa ideologických charakteristík uvádza, že spojenie nacionalizmu a xenofóbie môžeme označiť za nati- vizmus (nativism) ale k tomu, aby sme mohli nejaký subjekt označiť za pravicovo radikálny je nutný aj aspekt autoritarizmu. Iný prístup reprezentuje Tóth a Grajczjár (2015: 83 - 85), podľa kto- rých k lepšiemu pochopeniu krajne pravicového extrémizmu a radikalizmu (a taktiež s nimi spájaných politických strán) je potrebné preskú- mať tzv. historické vlny, v ktorých sa objavili. „Národný radikalizmus“ predstavuje akúsi štvrtú vlnu pravicového radikalizmu a pravicovo radi- kálnej straníckej rodiny v Maďarsku. Táto vlna sa podľa týchto odborní- kov objavila a zosilnila v súvislosti s volebnými víťazstvami Jobbiku a jej základné charakteristiky sa dajú identifikovať pomocou analýzy jeho straníckeho programu (pričom často pri týchto charakteristikách sa objavuje dedičstvo programu MIÉP). Na základe tejto analýzy je pre národný radikalizmus charakteris- tické národné myslenie (nacionalizmus), snaha o zabránenie prenikaniu zahraničného kapitálu, antiglobalizmus, tzv. „židovská otázka“, „cigánska otázka resp. kriminalita“, konzervativizmus, snaha o vytvorenie silného

13 Podľa Norrisa (2005: 45 - 47) tie politické strany sú často označované za krajne pravicovo radikálne, krajne pravicové, antimigračné, neonacistické, etnické, autorita- tívne, ultranacionalistické, apod.

28 TEORETICKÝ RÁMEC národného štátu s prístupom „law and order“, antisystémový prístup a radikálne politické postoje zahrnujúce pesimizmus, strach, nedôveru a požiadavku na radikálne zmeny v spoločnosti. (Tóth a Grajczjár 2015: 91) V súvislosti s maďarskými národnými radikálmi Bayer (2009: 300 - 301) uvádza niekoľko základných téz a charakteristík predstaviteľov tohto smeru. Ich ústredným ideologickým východiskom je nacionalizmus, ktorého základom je idealizovaná, romantická predstava o maďar- skej histórii, ochrana maďarskej duše a ducha, ktoré majú mýtický skýtsko-hunský pôvod. Národní radikáli hľadia na svoju národnú identitu ako na niečo čo musí byť zosilnené voči takým „silám“, ako globaliz- mus a modernizmus. Z toho vyplýva silný antiglobalistický, antimoder- nistický a odmietavý postoj voči Európskej únii, ktorú považujú za glo- balistickú a kolonizačnú silu, ktorú treba odmietnuť. Dôležitú úlohu hrá aj tzv. trianonská trauma, ktorú je možné charakterizovať aj ako usta- vičnú krivdu maďarského národa – revízia trianonskej zmluvy je morál- nou povinnosťou k zjednoteniu národa. Postoj maďarských národných radikálov voči súčasnému maďar- skému štátu je jednoznačne odmietavý, nakoľko ho vnímajú ako nelegi- tímny pretože základným pilierom jeho ústavy nie je dogma svätej koruny, ktorá reprezentuje Veľké Maďarsko. Podľa ich názoru maďarskú vládu je nutné zvrhnúť a zameniť celú politickú elitu za novú skutočne maďarskú, preto sa väčšinou dištancujú od spolupráce s politickými stranami a hnutiami, – politikov resp. politické strany rozdeľujú do dvoch kategórií, na „dobré národné sily“ a na „zlé, cudzie, protinárodné sily“. V kontexte vlastnej charakteristiky odmietajú označenie ako „neo- nacisti“, „extrémisti“, „rasisti“ alebo „antisemiti“. (Bayer 2009: 300 - 301)

Do symboliky predstaviteľov národne radikálneho smeru patria podľa Bayera (2009: 301) prvky ako Arpádovská vlajka, maďarská svätá koruna, maďarský mytologický tvor „turul“ a ďalšie symboly maďar- ského kresťanstva. Medzi symbolické prvky národných radikálov patrí aj samotný Trianon alebo staromaďarské runové písmo.

2.2 Krajná pravica

V spojení s Mládežníckym hnutím 64 žúp sa často skloňuje aj termín „ultrapravica“ alebo „krajná pravica“ alebo výrazy, ktoré sa používajú ako ich synonymum (ako extrémna pravica alebo radikálna pravica). S tý- mito konceptmi je spojená (podobne ako v prípade extrémizmu a radikalizmu) terminologická nejednoznačnosť, ktorá je pochopiteľná, na- koľko jej základom sú práve vyššie popísané a definované pojmy politic- kého extrémizmu a politického radikalizmu. Ďalšou skutočnosťou, ktorú je možné označiť za dôvod zamieňania termínov je ich nepresné a nad- merné používanie v médiách, preto sa Mikušovič (2006: 5) domnieva, že tieto termíny sa stávajú skôr žurnalizmom než dobre operacionalizova- nými termínmi, čo „v sebe potenciálne skrýva možné metodologické prob- lémy“. Dôvodom chýbajúcej všeobecne uznanej definície tohto fenoménu je aj samotná povaha krajnej pravice, ktorá je rôznorodá a komplexná. Krajne pravicová scéna nie homogénna a zahŕňa okrem radikálne pravi- cových strán disponujúcich koaličným potenciálom aj extrémistické or- ganizácie, záujmové skupiny, subkultúry alebo teroristické organizácie (Kupka, Laryš a Smolík 2009: 24). Tieto skupiny sú heterogénne aj z ide- ologického hľadiska, „termín krajná pravica sa používa pre súhrnné ozna-

30 TEORETICKÝ RÁMEC

čenie skupín, siahajúcich od ultrakonzervatívneho nacionalizmu cez pravi- cový populizmus až k neofašizmu a neonacizmu“. Niektoré krajne pravi- cové skupiny sa niekedy od seba aj dištancujú. (Charvát 2007: 18 podľa Kupka, Laryš a Smolík 2009: 25) S definíciou pojmu „krajná pravica“ resp. „ultrapravica“ sa zaoberal Mareš (2003: 33), podľa ktorého ide o zastrešujúci pojem extrémnej a radikálnej pravice (viď. Tabuľka č. 1). Poukazuje aj na problematickosť určenia hranice alebo deliacej čiary medzi extrémizmom a radikalizmom a preto podľa neho je „v určitých smeroch vhodnejšie pojímať skutočnosti, ktoré sú týmito pojmami označované, ako jeden celok“. Preto využíva pojem ultrapravica resp. ultraľavica ako synonymum krajnej pravice a krajnej ľavice a chápe ich ako zastrešujúci pojem radikalizmu a extrémizmu. Pre samotné vymedzenie konceptu krajnej pravice je najvhodnejším minimalistický prístup Case Mudda, ktorý k definícii krajne pravicovej straníckej rodiny využíva základný ideovo-politický rámec. Tento rámec tvoria 4 spoločné ideologické znaky: nacionalizmus, xenofóbia, viera v zákon a poriadok (princíp law & order) a šovinistické sociálne zabezpe- čenie (welfare chauvinism). Nacionalizmom sa v tejto definícii myslí predstava o monokultúrnom štáte – „tento etnický nacionalizmus je niekedy doplnení aj štátnym nacionalizmom založenom na predstave života všetkých členov danej etnickej skupiny v jednom štáte“. Xenofóbia zas odkazuje na odsúdenie všetkého cudzieho (môže ísť o kultúrne hodnoty iných etnických komunít alebo o sexuálne menšiny, či zástancov ľavico- vých myšlienok). Princípom zákon a poriadok Mudde odkazuje na predstavu policajného a súdneho aparátu, ktorý tvrdo postihuje kriminalitu a pod šovinistickým sociálnym zabezpečením sa myslí „sociálna politika fungujúca v prospech „vlastných ľudí“ a vlastného národa a nie „cudzích““. Je nutné dodať, že podľa analýzy Mudda antisystémová orientácia nie je

nutným profilujúcim znakom krajnej pravice (Mudde 2000: 169 – 184 podľa Hloušek a Kopeček 2010: 214).

2.3 Iredentizmus

S Mládežníckym hnutím 64 žúp sa spája aj výraz iredentizmus14, preto pre lepšie pochopenie tejto organizácie je nutné konceptualizovať aj tento pojem. Iredentizmus je možné charakterizovať ako úsilie alebo „snahu o pripojenie určitého územia k väčšiemu celku, ktorý je obývaný a spravovaný rasovo, národnostne alebo nábožensky homogénnym obyva- teľstvom, pričom aj na území, ktoré má byť pripojené, sa nachádzajú prí- slušníci identickej rasy, národa alebo náboženstva začlenení do iného väč- šieho celku, v ktorom nemajú dominantné postavenie.“ Môže byť spojený aj s extrémistickými smermi, prevažne s pravicovým extrémizmom, to však nevylučuje ani extrémne ľavicové prúdy hlásajúce iredentizmus. Sa- motná konceptualizácia pojmu resp. iredentistov môže byť z pohľadu výskumu extrémizmu rozdielna – môže byť definovaný ako kategória pravicového extrémizmu alebo aj ako etnicko-regionálneho prípadne ná- boženského extrémizmu. (Mareš 2010: 102 - 103). Mareš (2010: 102) poukazuje aj na špecifický vzťah iredentizmu k pojmu separatizmus (ktorý je aj jeden z rozmerov etnického extré- mizmu, viď. vyššie), ktorý môže byť použitý v užšom alebo v širšom vý- zname. Ak skúmame separatizmus z pohľadu užšieho pojatia, iredentizmus predstavuje rozdielnu kategóriu teritoriálnych nárokov, avšak v prí- pade širšieho chápania tohto termínu, iredentizmus je možné považovať

14 Často je toto hnutie využité ako príklad iredentistickej skupiny a taktiež aj samo sa hlási k iredentizmu.

32 TEORETICKÝ RÁMEC za podkategóriu separatizmu. Niekedy aj kategórie ako secesionizmus alebo autonomizmus sú označované ako separatizmus15. K iredentistickým cieľom sa môžu hlásiť rôzni neštátni aktéri, kto- rých je možné kategorizovať podľa toho, či pôsobia v štáte, z ktorého územia vychádzajú iredentistické požiadavky alebo v štáte, ktorého úze- mie by malo byť podľa sformulovanej požiadavky pripojené. Práve Mlá- dežnícke hnutie 64 žúp je organizácia, ktorá tieto dve kategórie prepája, nakoľko má jednotnú štruktúru – okrem centrálnej organizácie a ďalších pobočiek po celej „materskej zemi“ teda Maďarsku, disponuje štruktú- rami aj na územiach susedných štátov, kde žije výrazná maďarská men- šina. (Mareš 2010: 103) V súvislosti s maďarským iredentizmom je potrebné podotknúť, že ani nie v dávnej minulosti mal najdynamickejší vývoj a výraznú intenzitu v stredovýchodnej Európe. Koreňmi týchto snáh alebo iredentistických politických cieľov bola a stále je tzv. „trianonská trauma“16 (Mareš 2010: 111), ktorá okrem iného úzko súvisí aj s fenoménom maďarského revi- zionizmu17. Ten je snahou o revíziu historických hraníc Maďarska alebo

15 V užšom zmysle sa separatizmus vzťahuje len na také snahy, ktoré spočívajú vo vy- tvorení štátu resp. celku z území viacerých štátov, kde dané etnikum žije, kým v prí- pade odtrhnutia územia len jedného štátu ide o secesionizmus. Autonomizmom sa myslí požiadavka o vytvorenie autonómneho územia vo vnútri štátu. (Mareš a Strmiska 2003: 67) 16 Túto kolektívnu traumu vyvolala Trianonská mierová zmluva podpísaná v roku 1920 po Prvej svetovej vojne, ktorá v podstate zavŕšila rozpad predvojnového Uhorska. Maďarsko vtedy prišlo o dvoj tretinu svojho územia a viac ako tri milióny Maďarov sa ocitlo za hranicami svojej krajiny. Maďarský historik Ignác Romsics uvádza ako hlavne dôvody tejto traumy 4 faktory: (1) hrubosť a nemorálnosť teritoriálnych na- riadení vyplývajúcich zo zmluvy, (2) následné znovupripojenie a strata území v krátkom časovom období, (3) zlá „terapia“ traumy v Maďarsku a (4) situácia za- hraničných Maďarov v susedných štátoch a s tým súvisiaca nespokojnosť (Bajcsi 2013: 21). 17 Je nutné dodať, že v tomto prípade pod pojmom „revizionizmus“ sa nerozumejú „politicky motivované pokusy zbaviť nacionálne socialistický systém jeho morálnej viny“,

revíziu na etnickom princípe. Po zmene režimu v roku 1989 sa revizionizmus postupne stal súčasťou agend extrémistických skupín a hnutí, okrem Hnutia 64 žúp, v istom období aj politickej strany Jobbik. S iredentizmom sa spája aj separatistické18 (a aj antiseparatistické) násilie, ktoré predstavuje významný bezpečnostný problém 21. storočia, má silné väzby na rôzne formy politického, etnického a náboženského násilia. Okrem pravicovo extrémistického ideologického pozadia (kto- rého korene siahajú k nacionalizmu 19. a 20. storočia), separatistické ciele a záujmy môžu hájiť aj krajne ľavicové alebo náboženské skupiny. Vo východnej Európe oproti západnej časti svetadielu však dominuje pravicovo extrémistické separatistické násilie. (Mareš 2016: 10) V kontexte separatistického násilia Mareš (2016: 13) poukazuje aj na možné bezpečnostné riziká v budúcnosti, ktorých základom môže byť aj blížiace sa sté výročie podpísania Trianonskej zmluvy a vytvorenia tzv. versaillského mierového systému. Nakoľko tento systém je ešte stále ne- akceptovateľným pre maďarskú krajne pravicovú scénu a nespokojnosť so súčasnými hranicami je ešte stále hnacou silou pre jej predstaviteľov, nemožno vylúčiť výskyt rôznych militantných symbolických aktivít v blízkej budúcnosti.

teda nejde o činnosti ako „relativizácia viny na rozpútaní vojny a idealizovaní nacio- nálneho socializmu alebo popieranie vyhladzovania Židov v plynových komorách“ (Mareš 2003: 62). 18 V tomto kontexte ide o širšie chápanie pojmu separatizmus ako zastrešujúci pojem pre secesionizmus a iredentizmus.

34 DESIGN VÝSKUMU

3 Design výskumu

Prvým cieľom diplomovej práce je detailne charakterizovať Mládežnícke hnutie 64 žúp (Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom – HVIM). Na- priek tomu, že Hnutie existuje už od roku 2001, jeho vznik, vývoj, symbolika, činnosť a spolupráca s inými aktérmi maďarskej, ale aj zahranič- nej krajne pravicovej scény doposiaľ neboli súhrnne spracované. Hnutie sa samo identifikuje ako nacionalistické, radikálne a revizionistické mlá- dežnícke hnutie (HVIM dátum neznámy), avšak vo verejnej debate sa ho- vorí o tejto skupine aj v súvislosti s extrémizmom, presnejšie s krajne pravicovým extrémizmom, iredentizmom a v posledných rokoch aj tero- rizmom19. Doposiaľ bola tejto téme resp. hnutiu venovaná nedostatočná akademická pozornosť - a to nie len v českom alebo slovenskom akademickom prostredí ale aj v maďarskom – preto nedošlo ani k adekvátnej aplikácii konceptov a teórií extrémizmu a radikalizmu alebo iredentizmu na samotné Hnutie. Táto skutočnosť predstavuje základ pre druhý cieľ, ktorý si táto práca kladie, a to určiť či sa na základe konceptu extré- mizmu, radikalizmu a iredentizmu dá identifikovať Hnutie 64 žúp ako extrémistické, radikálne alebo iredentistické hnutie. Okrem presného vymedzenia predmetu výskumu je potrebné defi- novať aj časové vymedzenie, ktoré pokrýva obdobie od vzniku samot- ného Hnutia 64 žúp v roku 2001 až do súčasnosti. Práca časovo pokrýva

19 V júli 2018 dvaja členovia rumunskej členskej organizácie Mládežníckeho hnutia 64 žúp boli odsúdení v Rumunsku za trestný čin terorizmu. Podľa obžaloby títo členo- via mali v úmysle pomocou podomácky vyrobenej bomby spáchať teroristický útok ešte v roku 2015, 1. decembra na hlavnom námestí rumunského mesta Târgu Se- cuiesc (Kézdivásárhely). 1. december je jedným z národných sviatkov rumunského národného zjednotenia. (Horváth 2018)

celú existenciu tejto organizácie s cieľom priniesť ucelený obraz o vývoji hnutia a jeho hodnotového systému20, o aktivitách, vybudovaní spolu- práce s ďalšími aktérmi maďarskej a zahraničnej krajne pravicovej scény. Okrem pôsobenia hnutia na území Maďarska sa výskum zaoberá aj jeho pôsobením na území Slovenskej republiky, Rumunska a čiastočne aj Srbska. Toto priestorové vymedzenie súvisí aj so sieťou členských or- ganizácií, ktorej zmapovanie je taktiež jedným z cieľov výskumu.

3.1 Výskumné otázky

Pre naplnenie vyššie uvedených cieľov tejto práce základom výskumu sú dve hlavné výskumné otázky, ktoré sú nasledovné: • Ako sa dá charakterizovať Mládežnícke hnutie 64 žúp z hľa- diska výskumu vývoja, stratégie, a programatiky politických aktérov? Charakteristikami sú myslené hodnoty, ciele, symbolika, témy hnutia, hlavne téma revizionizmu, ale aj vzťah ku štátu a susedným štátom Maďarska. Pomocou tejto otázky bude predstavený aj samotný vznik or- ganizácie, genéza hnutia od samotného vzniku (teda od roku 2001), štruktúra resp. mapa členských organizácií, ale aj kontakty hnutia na po- litických predstaviteľov štátu (hlavne Maďarska) a na ďalších predstavi- teľov maďarskej a zahraničnej krajne pravicovej scény. Pre presnejšie uchopenie týchto aspektov sú pod prvú hlavnú výskumnú otázku zara- dené aj vedľajšie výskumné otázky: o Aké sú ideové východiská Mládežníckeho hnutia 64 žúp?

20 Napríklad ako sa stal zo tzv. „single-issue movement“ „multi-issue movement“.

36 DESIGN VÝSKUMU

o Ako sa dá charakterizovať ideológiu Mládežníckeho hnutia 64 žúp? o Aké sú politické ciele Mládežníckeho hnutia 64 žúp a aké aktivity vyvíja k dosiahnutiu svojich cieľov? o Ako sa dá charakterizovať štruktúru členských organizácií Mládežníckeho hnutia 64 žúp vrátane zahraničných jedno- tiek? o Ako sa dajú charakterizovať kontakty Mládežníckeho hnutia 64 žúp na politických predstaviteľov štátu (hlavne Maďar- ska) a na predstaviteľov maďarskej a zahraničnej extrémis- tickej scény? Druhá hlavná výskumná otázka znie nasledovne: • Ako sa dá charakterizovať Mládežnícke hnutie 64 žúp z hľa- diska konceptov extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu? Cieľom druhej výskumnej otázky je pomocou presnej konceptuali- zácie termínov ako extrémizmus, radikalizmus a iredentizmus určiť podľa charakteristík a aktivít Mládežníckeho hnutia 64 žúp či táto orga- nizácia spĺňa kritéria, aby bola označovaná ako extrémistická, radikálna alebo iredentistická, prípadne určiť ich podkategóriu.

3.2 Výskumná stratégia

K zodpovedaniu hlavných výskumných otázok a pod nimi zarade- ných vedľajších otázok je potrebné zvoliť adekvátny výskumný design. Typ výskumu je v tomto prípade kvalitatívny výskum, ktorý podľa Hen- dla (2005: 50) v typickom prípade začína pri výbere výskumnej témy (ktorá je v našom prípade Mládežnícke hnutie 64 žúp) a určení základ-

ných výskumných otázok, ktoré môžu byť upravené aj v priebehu samot- ného výskumu, čo umožňuje výraznú flexibilitu počas výskumného procesu. Výskumník nazhromaždí a analyzuje akékoľvek informácie, ktoré vedú k zodpovedaniu výskumných otázok, vykonáva deduktívne aj in- duktívne závery. Samotný zber dát a ich následná analýza prebieha prie- bežne v dlhšom časovom intervale – výskumník zbiera dáta, prevedie ich analýzu a následne sa rozhodne podľa výsledkov analýzy, ktoré dáta sú potrebné k jeho výskumu a začne znovu so zberom dát a ich analýzou. Počas týchto cyklov má výskumník možnosť preskúmať a overiť validitu svojich záverov, čo prestavuje výraznú výhodu kvalitatívneho designu. (Hendl 2005: 50) Kvalitatívne výskumy sa zvyčajne sústredia len na jeden prípad alebo na malý počet prípadov, cieľom previesť hlbokú a dôkladnú ana- lýzu nejakého subjektu, jednotky resp. udalosti v čo najdetailnejšej podobe. Napriek tomu, že pri takomto type výskumu sa pracuje s malým počtom prípadov, k prevedeniu výskumu sa nazhromažďuje ohromný počet dát a informácií. Tento typ výskumu je často spojený s prípado- vými štúdiami. (King, Keohane a Verba 1994: 4)

3.3 Výskumná metóda – Prípadová štúdia

Jediným ústredným predmetom tejto diplomovej práce je Mládežnícke hnutie 64 žúp a nakoľko cieľom výskumu je získať detailný popis tohto hnutia, najvhodnejšou metódou kvalitatívneho výskumu je prípadová štúdia (case study). Tá je najčastejšie charakterizovaná ako detailné štú- dium jedného prípadu alebo malého počtu prípadov, s cieľom porozu- mieť im (Hendl 1997). Podľa Stake (Stake 1995: xi) cieľom prípadového

38 DESIGN VÝSKUMU

štúdia je zachytiť komplexnosť a špecifickosti jedného prípadu a pocho- piť jednotlivé procesy resp. vzťahy v rámci kontextu. Zámerom nie je po- chopiť ďalšie prípady pomocou toho nášho, ale práveže pochopiť ten náš čo najlepšie (Stake 1995: 4), teda takýto výskum nemá ambíciu zovšeo- becniť zistenia a závery. Creswell (2013: 100-101) vychádzajúc z postupov načrtnutých Sta- keom (1995) a Yinom (2009) identifikoval 5 potrebných krokov pri vy- tváraní prípadového štúdia. Prvou dôležitou fázou je výber vhodnej me- tódy resp. rozhodnutie, či práve prípadová štúdia je najvhodnejším prí- stupom k prevedeniu vybraného výskumu. V prípade tejto práce z povahy výskumných cieľov aj otázok je možné skonštatovať, že tento prí- stup je adekvátnym nástrojom. Druhým krokom je samotná identifikácia predmetu výskumu teda prípadu. Ako to bolo popísané aj vyššie predmetom nášho skúmania je Mládežnícke hnutie 64 žúp v časovom horizonte od jeho založenia až do súčasnosti. Pre lepšie porozumenie prí- padu, súčasťou tejto práce je aj popis kontextu, v ktorom sa zrodilo hnutie, teda krajne pravicovej scény v Maďarsku a okolnosti jeho vzniku. Tretím krokom je podľa Creswella samotný zber dát, ktoré nasleduje ich analýza. Pri analýze dát autor rozdeľuje dva prístupy – holistický prístup (holistic analysis), ktorý sa vzťahuje na celý prípad a tzv. embedded analysis, ktorý sa zameriava na špecifický aspekt prípadu. V prípade tohto výskumu je nutné tieto dva prístupy kombinovať. Poslednou fázou je sa- motná interpretácia všetkých zistení a záverov. (Creswell 2013: 100 - 101) Existuje niekoľko typológií prípadových štúdií. Robert K. Yin identifikuje až šesť typov prípadových štúdií, ktoré sú založené na 2 x 3 matici. Na prvej úrovni môže byť táto výskumná metóda rozdelená na single- case studies a multiple-case studies, na základe toho koľko prípadov daný

výskum skúma. Na druhej úrovni sa prípadové štúdiá rozdeľujú na ex- ploratorné (exploratory case study), deskriptívne (descriptive case study) a explanatorné (explanatory case study) prípadové štúdiá. (Yin 2003: 5) V našom prípade ide o single-case study, nakoľko výskum pracuje len s jedným ústredným predmetom svojho skúmania. Zámerom tejto práce je podať čo najkomplexnejší popis tohto subjektu resp. spoločenského javu, preto spadá do kategórie deskriptívnych prípadových štúdií. Stake pracuje s rozdielnym delením prípadových štúdií, rozdeľuje tzv. intrinsitné prípadové štúdie (intrinsic case studies), inštrumentálne prípadové štúdie (instrumental case studies) a kolektívne prípadové štú- die (collective case studies). V prípade intrinsitných prípadových štúdií neskúmame daný prípad preto, aby sme pochopili ďalšie prípady, subjekty alebo všeobecný problém, zámerom je celkovo a do detailov pocho- piť a popísať len ten náš. Výskum sa venuje prípadu len kvôli nemu sa- mému a to bez vzťahu k obecnej problematike. V prípade inštrumentál- nej prípadovej štúdie sa skúma daný subjekt s cieľom popísať nejaký širší fenomén a vybraný a popísaný prípad používa len ako ilustráciu. Prípadová štúdia je v tomto prípade len inštrumentom k pochopeniu a vysvetleniu iného javu. Treťou kategóriou sú tzv. kolektívne prípadové štúdie, pri ktorých skúmame viac prípadov so zámerom dosiahnuť širší rozhľad do danej problematiky. (Stake 1995: 3 - 5) Táto práca spadá podľa typológie Staka do kategórie intrinsitných prípadových štúdií. V tomto výskume sa Mládežnícke hnutie 64 žúp nevyužíva ako ilustrácia iného fenoménu, je skúmané z jeho podstaty, cieľom zachytiť a popísať ho.

40 DESIGN VÝSKUMU

3.4 Metóda zberu dát

Ku zozbieraniu potrebných dát sú využité rozličné zdroje a metódy zberu dát. Medzi základné metódy v prípade kvalitatívneho výskumu patria pozorovanie, texty a dokumenty, rozhovory a audio- a videozáznamy (Hendl 2005: 50). Táto práca počítala s využitím všetkých vymenova- ných metód, hlavne so získaním dát z primárnej a sekundárnej literatúry, zúčastneného pozorovania, rozhovorov s predstaviteľmi Mládežníckeho hnutia 64 žúp a odborníkmi, z analýzy oficiálnych dokumentov, analýzy mediálnych výstupov a výstupov na sociálnych sieťach a na internete vo všeobecnosti (webové stránky Hnutia, média blízke krajne pravicových subjektov apod.). Dáta resp. zdroje dát pochádzajú aj z vnútra skúma- ného subjektu a aj z vonka. V prípade získavania dát z primárnej a sekundárnej literatúry vý- skum počíta s výrazne obmedzenými možnosťami, nakoľko Hnutiu ne- bola venovaná dostatočná akademická alebo odborná pozornosť. Sa- motná existencia Mládežníckeho hnutia 64 žúp bola skôr využitá k ilus- trovaniu maďarskej krajne pravicovej scény ako celku. Napriek tomu, že tieto zdroje neposkytujú komplexný popis Hnutia, sú dostačujúce k popisu spoločenskej atmosféry v období vzniku Hnutia alebo získaniu kva- litných informácií o jednotlivých aspektov fungovania organizácie. Ďalším spôsobom získania dát je zúčastnené pozorovanie, ktoré sa vzťahuje hlavne a výlučne na podujatia, ktoré organizuje alebo na kto- rých sa účastní Mládežnícke hnutie 64 žúp. Cieľom zúčastneného pozorovania je zachytiť témy, ktoré sú pre Hnutie kľúčové a hnutím použí- vanú symboliku na týchto akciách. Autorka sa počas tohto pozorovania držala pozície úplného pozorovateľa, teda s participantmi bola spojená

len priestorom. V súvislosti s podujatiami skúmanej organizácie je spo- jená aj ďalšia metóda získania dát - analýza fotodokumentácie a vi- deozáznamov z týchto akcií. Podobne ako pri pozorovaní – cieľom je za- chytiť ústredné témy Hnutia a použitú symboliku. Treťou predpokladanou metódou zberu dát boli rozhovory s pred- staviteľmi Hnutia. Ich cieľom bolo dostať sa k tzv. insider´s perspective. Tieto rozhovory mali viesť ku získaniu informácií o klasifikácií Hnutia 64 žúp podľa vlastného úsudku jeho členov, cieľoch Hnutia 64 žúp podľa vlastného úsudku jeho členov, popise členskej základe a o vnímaní spo- lupráce s ďalšími krajne pravicovými aj nekrajne pravicovými aktérmi. Počas procesu zberu dát a ich následnej analýzy sa potvrdili obavy súvi- siace s touto metódou zberu dát, ktoré sú popísané v podkapitole „Prak- tické a etické problémy a limity výskumu“. Zdrojom pre získanie potrebných dát sú aj analýza oficiálnych dokumentov (vrátene dokumentov samotného Hnutia ale aj štátnych inšti- túcií), analýza mediálnych výstupov a výstupov na sociálnych sieťach a na internete vo všeobecnosti súvisiacich s Hnutím. Práve z týchto zdrojov pochádza najviac informácií o samotnej organizácii a jej činnosti, z ktorých bolo možné identifikovať ciele, symboliku, prvky hodnotového systému a jednotlivé etapy genézy Hnutia. Užitočné informácie sú dostupné na samotných webových strán- kach ústrednej organizácie a členských organizácií, kde je možné nájsť detailnú kroniku Hnutia, popis udalostí alebo aj tlačové správy, v ktorých komentujú jednotlivé politické udalosti. Najväčšia nevýhoda súvisí so získavaním dát z výstupov Hnutia na sociálnych sieťach, nakoľko počas posledných dvoch rokov na platforme sociálnej siete Facebook boli za-

42 DESIGN VÝSKUMU blokované a následne zmazané všetky oficiálne stránky Hnutia. Tie na- hradili profily na ruskej imitácii Facebooku, VKontakte a uzavreté často- krát aj utajené facebookové skupiny.

3.4.1 Triangulácia dát

Podľa sociológa a metodológa Normana Denzina (1989: 234) triangulá- cia je kombinácia metodológií v rámci jednej štúdii rovnakého feno- ménu. Hendl (1997) uvádza na základe typológie Denzina štyri stratégie triangulácie: kombinácia rožných dátových zdrojov, výskumníkov, teórií a metodológií. V prípade tohto výskumu bola využitá dátová triangulácia, čiže používanie rôznych zdrojov dát.

3.5 Praktické a etické problémy a limity výskumu

Ako najväčší limit prípadových štúdií je často uvádzaná nemožnosť zov- šeobecniteľnosti záverov štúdie, kvôli čomu je často tento typ štúdie predmetom kritiky za nízky vedecký prínos, nízku validitu a reliabilitu. Autorka výskumu je si plne vedomá týchto výhrad a v tejto časti by sa radšej zameriavala na praktické a etické problémy, ktoré môžu tento vý- skum sprevádzať. Najväčším praktickým problémom výskumu bola reálna možnosť, že sa nám nepodarí získať dostatočne veľa dát pre vytvorenie súhrnného obrazu o predmete tohto výskumu, teda Mládežníckeho hnutia 64 žúp. Táto hrozba bola prítomná pri každej metóde zberu dát. V prípade ana- lýzy primárnej a sekundárnej literatúry bolo už vyššie zmienené, že autorka výskumu počítala s výrazne obmedzenými možnosťami získania dát z akademických zdrojov.

Problematický bol aj zber dát pri zúčastnenom pozorovaní a rozho- voroch s predstaviteľmi skúmaného hnutia. Nebolo isté, či sa členovia zveria nezainteresovanej osobe s internými záležitosťami organizácie a ak aj áno mohli prostredníctvom rozhovorov zámerne alebo aj nezá- merne skresliť náš výskum (napr. typy skreslenia ako efekt morčaťa, efekt záhlavia alebo meranie ako zdroj skreslenia). Reálnym problémom počas výskumu bol aj malý počet alebo absolútna absencia respondentov, ktorí by boli ochotní poskytnúť rozhovor. Táto obava sa počas zberu dát aj naplnila, čo súvisí pravdepodobne s tendenciou premeny Hnutia na exkluzívnu skupinu21. Autorka výskumu sa snažila tento nedostatok odstrániť resp. zmierniť rozhovormi s novinármi, ktorí dlhé roky sledujú aktivity Hnutia. Ďalším problémom mohol byť aj prípad, že pri ďalšej masívnej vlne zmazaní extrémistických obsahov na sociálnych sieťach prídeme o pou- žiteľné dáta alebo že stratíme kontakt na virtuálne verejné obsahy Hnu- tia prítomné na sociálnych sieťach. Posledným praktickým problémom je jazyková bariéra pri informá- ciách a dátach dostupných v rumunskom jazyku. Aby sa predišlo prípad- nému dezinterpretovaniu informácií, bola využitá metóda tzv. proofrea- dingu preložených textov osobou, ktorá dané jazyky ovláda.

21 Príkladom tejto exkluzivity je aj fakt, že hudobný festival Hnutia Maďarský ostrov (Magyar Sziget) už nie je prístupný širokej verejnosti, tak ako ani vstup do samotnej organizácie už nie je taký jednoduchý ako v minulosti.

44 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

4 Analytická časť – Mládežnícke hnutie 64 žúp

Po predstavení teoretického rámca nasleduje analytická časť, ktorej cie- ľom je predstaviť predmet nášho skúmania resp. prípadového štúdia čo najdetailnejšie. V prvej časti je predstavená genéza hnutia vrátane spo- ločenských okolností v období jeho vzniku, následne je predstavený vý- znam samotného názvu Hnutia a symbolika, ktorá je pre nich charakte- ristická. Predmetom tretej časti je ideológia a politické ciele hnutia, ktorú nasleduje časť venovaná ich charakteristickým aktivitám, prostredníc- tvom ktorých sa snažili resp. snažia dosiahnuť svoje vytýčené ciele. Sa- motná podkapitola je venovaná aj organizačnej štruktúre hnutia, člen- ským organizáciám v rámci Maďarska a v susedných štátoch, ako Slo- venská republika, Rumunsko a Srbsko a čiastočne aj financovaniu hnutia. V tejto práci je zmapovaná aj sieť organizácií, s ktorými Hnutie 64 žúp spolupracuje v „materinskej zemi“ aj za jej hranicami.

4.1 Spoločenská atmosféra a okolnosti v období vzniku hnutia

Po zmene režimu v roku 1989 došlo v Maďarsku ale aj v ďalších kraji- nách bývalého východného bloku k významnému nárastu počtu krajne pravicových skupín a vo všeobecnosti subjektov, ktoré sa hlásia k rasizmu a antisemitizmu. Nadväzuje však na tradíciu moderného nacionalizmu, ktorý je v Maďarsku prítomný už od 19. storočia, (Paksa 2012: 7). Podobne aj národný radikalizmus a krajne pravicový extrémizmus boli silne prítomní v maďarskej predvojnovej histórii. Tieto nálady však boli

počas komunistického režimu potláčané a objavili sa resp. stali sa opäť viditeľnými až po roku 1989. Podobne k iredentizmu, ktorý sa stal moti- váciou pre mnoho aktérov na pravej strane politického spektra. (Bayer 2009: 285 - 286) Podľa Karsaiho (1999: 134) významnú úlohu mali aj samotné inšti- túcie demokracie, hlavne sloboda tlače a názoru, pomocou ktorých orga- nizácie vedeli otvorene propagovať svoje myšlienky a ciele. O témach ako Trianonská zmluva, situácia maďarskej menšiny za hranicami „materinskej zeme“ ale aj o roku 1956 sa opäť mohlo diskutovať a maďar- ská krajne pravicová scéna využila situáciu k tomu, aby začali šíriť rasis- tické, antisemitské ale aj fašistické a nacistické názory. Počas a po zmene režimu v roku 1989 a 1990 krajne pravicovým a extrémistickým politickým skupinám sa rýchlo podarilo stať sa súčas- ťou maďarskej politickej mapy. Bayer (2009: 289 - 290) identifikoval ich tri prúdy. Prvým bola snaha o oživenie neonacizmu, ktorý však zostalo napriek týmto úsiliam izolované. Druhým prúdom bola nacionalistická radikálna pravica, ktorá mala relatívne široký dosah a stala sa vplyvným faktorom aj vo verejnej diskusii. Najvýznamnejším jej aktérom sa stala Strany maďarskej spravodlivosti a života (A Magyar Igazság és Élet Pár- tja - MIÉP), založená v roku 1993. Strane sa podarilo dostať sa do maďar- ského Národného zhromaždenia len raz, v roku 1998, napriek tomu bola dlho najdôležitejšou radikálnou silou v krajine. Tretí prúd Bayer (2009: 290) popisuje už ako druhú generáciu národných radikálov, ktorú spája s objavením sa Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik Magyarországért Moz- galom) v roku 2002 ako de facto nástupcu MIÉP (je nutné však podo- tknúť, že tieto dva subjekty fungujú súbežne, v roku 2006 vytvorili aj spoločnú kandidátku do parlamentných volieb).

46 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Tento tretí prúd a nová generácia radikalizmu signalizovala výrazné zmeny v maďarskej politickej atmosfére. Pre túto novú formu bolo a je príznačné miešanie nacionalizmu a extrémistického aktivizmu, taktiež aj výrazná heterogenita ich politického tábora, ktorý tvorí niekoľko men- ších organizácií a skupín, ktoré hlásajú rôzne myšlienky a ciele, obskúrne idei, organizujú demonštrácie a pouličné nepokoje. (Bayer 2009: 290) To tohto prúdu spadá aj Mládežnícke hnutie 64 žúp, ktoré bolo úzko napo- jené na stranu Jobbik - okrem spoločných predstaviteľov (čestní predsedovia strany kandidovali za Jobbik na národnej, ale aj na komunálnej úrovni) HVIM sa viaže k Jobbiku aj financovaním (cez stranícku nadáciu bola pre hnutie poskytnutá finančná podpora niekoľkokrát). Tento „pozitívny“ vývoj krajne pravicovej scény by však nebol možný bez spoločenského dopytu22. Tento predpoklad a teda posilnenie inštitucionalizovanej krajnej pravice v Maďarsku potvrdzujú aj zistenia projektu Demand for Right-Wing Extremism Index (DEREX). Napríklad v maďarskej spoločnosti v období od roku 2002 až 2009 sa zvýšil podiel sympatizantov (nad 15 rokov) krajne pravicových myšlienok23 a politiky zo skoro 10 na 21 percent, čo je bezprecedentný nárast v medzinárod- nom porovnaní. (Krekó, Juhász a Molnár 2011: 54) Tieto nálady však vr- cholili v roku 2009, a následne došlo k postupnému zníženiu týchto vý-

22 Zosilnenie radikálnych politických strán resp. scény však môže byť vysvetlené okrem spoločenského dopytu (teda zameraním sa na voličov a na tie faktory, ktoré vyvolá- vajú dopyt po tomto type strany) aj samotnou „ponukou“ (zameraním sa na samotné politické strany a ich politický program a ciele – demand side) (Karácsony & Róna 2010: 33). 23 Krekó, Juhász a Molnár (2011: 64) skúmali v ich výskume také faktory ako pred- sudky, sociálny šovinizmus, antisystémovosť strach, nedôvera a pesimizmus. Naj- výraznejší nárast zaznamenali pri antysystémovosti (nárast medzi rokmi 2002 a 2009 z 12,4 percent na 45,5 percent).

sledkov a okolo roku 2013 bol celkový index prítomnosti krajne pravico- vých sympatizantov okolo 12 percent (Juhász, Krekó a Molnár 2014: 574).

4.2 Genéza hnutia

Mládežnícke hnutie 64 žúp vzniklo podľa oficiálnej kroniky organizácie 21. apríla 2001 v maďarskom meste Segedín (Szeged)24. Jeho zakladajú- cim a prvým predsedom sa stal László Toroczkai (HVIM, dátum neznámy), ktorý založil hnutie po konflikte25 a následnom odchode zo Strany maďarskej spravodlivosti a života. Organizácia vznikla s cieľom udržovať pri živote myšlienku revízie a ujímať sa osudu zahraničných Maďarov (Paksa 2012: 216). Identifikuje sa ako „jediná organizácia

24 Výber mesta pravdepodobne nebol náhodný. Práve v Segedíne bola v roku 1919 vy- tvorená vláda kontrarevolúcie, diktatúry krajnej pravice ako opozícia proti komunistickej moci (na ktorej čele stál Béla Kun). Ministrom obrany tejto vlády sa stal Miklós Horthy, ktorý stál aj pri založení tzv. Segedínskej gardy (Szegedi gárda) ne- skoršie prezývanej Odtrhnutá garda (Rongyos gárda – vo voľnom preklade Garda v handrách), ktorá bola maďarská polovojenská organizácia elitných maďarských dô- stojníkov, ktorí boli proti Trianonskej zmluve (útočili napríklad na rakúske bezpeč- nostné zložky, kvôli začleneniu mesta Šopron do Rakúska) a snažili sa o jej násilnú revíziu. Podľa historikov ich aktivita do istej miery prispela k úprave mierovej zmluvy a opätovnému pripojeniu „Burgenlandu“ k Maďarsku. Jej členovia stáli za teroristickými komandami, ktoré boli základom tzv. „bieleho teroru“, ktorého cie- ľom boli lídri, predstavitelia a sympatizanti komunistickej Maďarskej republiky rád. Garda bola aktívna v období od roku 1919 do roku 1922, následne sa však reaktivo- vala v roku 1938. (Litván 2016) Hnutie 64 žúp každoročne organizuje pamätnú túru Odtrhnutej gardy ako „vzdávanie úcty ochrancom západného Maďarska“ (HVIM 2017). 25 Mal v pláne vytvoriť ozbrojenú organizácia na ochranu zahraničných Maďarov vo Vojvodine, pričom v tom období Severosrbska provincia bola „považovaná za prí- klad spokojného spolunažívania rôznych národností“, útoky na Maďarov a príslušní- kov ďalších národností zo strany srbských radikálov zintenzívneli až v roku 2004 (Morvay 2004). Toroczkai za týmto účelom kontaktoval aj chorvátskych veteránov, čo sa však vedeniu strany MIÉP nepáčilo a tento konflikt stál aj za odchodom To- roczkaiho zo strany v roku 2000.

48 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP v Karpatskej kotline, ktorá neuznáva trianonské hranice“ (Feischmidt 2014: 67). Začala aj s verbovaním mladých ľudí vo veku od 14 až 35 rokov, do cieľovej skupiny patrili okrem Maďarov žijúcich v Maďarsku aj zahraniční Maďari, hlavne z oblastí tzv. Hornej zeme (Slovensko; v ma- ďarčine Felvidék), Sedmohradska (Rumunsko; v maďarčine Erdély) a Vojvodiny (Srbsko; v maďarčine Vajdaság), teda z oblastí susedných štátov, kde je prítomná významná maďarská menšina (Magyari 2007). Toroczkaimu sa podarilo vytvoriť dobre organizovanú skupinu a sieť mladých radikálov (Bayer 2009: 301). V začiatkoch išlo o tzv. single-issue movement, napríklad aj v knihe Racist Extremism in Central & Eastern Europe sa odkazuje na hnutie takto (Bernáth, Miklósi a Mudde 2005: 80) a jeho ústrednou témou sa stala re- vízia Trianonskej zmluvy, čiže opätovné vytvorenie tzv. „Veľkého Maďar- ska“ (na stránke hnutia odkazujú naň ako na Magna Hungaria26) a zjednotenie každého Maďara v ňom. V súvislosti s týmito snahami lídri hnutia predstavili na prvej tlačovej besede hnutia svoje programové vyhlá- senie s názvom „Nové tisícročie – Nová mierová zmluva: Preskúmanie Trianonskej mierovej zmluvy na základe základných práv na sebaurče- nie“ (Új évezred - új békeszerzõdés: A Trianoni békeszerzõdés felülvizsgá- lata az alapvetõ önrendelkezési jogok alapján). Jeho autorom bol sám To- roczkai a samotný program bol vlastne presným plánom na vytvorenie územných autonómnych oblastí na Slovensku, v Rumunku a v Srbsku. Napriek tomu, že od začiatku svojej existencie hnutie volá po úplnej re- vízií Trianonskej zmluvy, v svojej štúdii Toroczkai uvádza (2001), že

26 Magna Hungaria však nie je označením pre „Veľké Maďarsko“, teda pre Uhorsko ešte pred jeho rozpadom resp. na jeho predtrianonskú formu, ale na staroveký domov Maďarov ešte pred ich príchodom do Európy.

„osud maďarského národa je riešiteľný aj bez revízií hraníc, ale len vytvo- rením autonómnych, nezávislých maďarských území a ich prepojením“.

4.3 Názov a symbolika hnutia

4.3.1 Názov hnutia

Už samotný názov hnutia odkazuje na tzv. „Veľké Maďarsko“ a revíziu Trianonskej zmluvy. Výraz „64 žúp“ je zjednodušením27 a anachroniz- mom, ktorý odkazuje na systém územných samospráv Maďarska pred podpísaním povojnovej Trianonskej mierovej zmluvy. Vtedajšie Maďar- sko (ešte ako súčasť Rakúsko-uhorskej monarchie) bolo rozdelené na 90 územných celkov28, pričom názov Hnutie 64 žúp nesprávne odkazuje len na časť správneho delenia – na niekdajších 63 žúp a na maďarské prímo- rie, Fiume. Názvy historických žúp „Veľkého Maďarska“ používajú členo- via hnutia aj počas svojich protestných akcií, hlavne na demonštráciách proti Trianonskej zmluve (Átlátszó.hu 2014a).

4.3.2 Slogan hnutia

Sloganom Hnutia je „Viera, vernosť, smelosť“ (v oficiálnom maďarskom znení „Hit, hűség, bátorság!“). Toto trojité heslo vytvára hierarchický celok – „viera je základom všetkého, smerom pre ciele, vernosť a odvahu“ (HVIM dátum neznámy: 6). Podľa prvého predsedu Hnutia Lászlóa To- roczkaiho tieto hodnoty sú „základom k dosiahnutiu cieľov, hľadaniu

27 Dôsledkom tohto zjednodušenia je, že mestá s mimoriadnymi právami sa považujú za súčasť župy, v ktorej sa nachádzali podľa historického územného rozdelenia. Z dôvodu, že maďarské prímorie Fiume nebolo susediace s žiadnou so žúp a bolo geograficky izolované, počítalo sa s ním ako so samostatnou župou. 28 Na 63 žúp, hlavné mesto Budapešť, 25 miest s mimoriadnymi správnymi právami a na maďarské prímorie Fiume.

50 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP správnej cesty a šťastného života“ (Toroczkai 2006). Podľa inej interpre- tácie tieto tri hodnoty úzko súvisia: slovo „viera“ symbolizuje vieru v kresťanské hodnoty; slovo „vernosť“ symbolizuje vernosť k týmto hod- notám a slovo „smelosť“ predstavuje smelosť k hájeniu týchto hodnôt (Daróczi 2009: 3). Tieto cnosti vysvetľuje aj interný dokument hnutia s názvom „Usmernenie“ (HVIM – Iránymutatás), „ktorý obsahuje myšlienky, ktoré určujú postoj bojovníka, pomáhajú členom hnutia pri osvojení si rytier- skeho životného ideálu a sú usmernením počas práce pre ochranu národa“. Podľa tejto zbierky noriem „viera“ je vlastne dôvera v konečné víťazstvo a v európskom kontexte odkazuje na kresťanské náboženstvo, ktoré je „prirodzenou zbraňou proti silám“, ktoré ohrozujú existenciu maďar- ského národa. Viera znamená podľa usmernenia aj bojovné kresťanstvo. Dokument uvádza „Vernosť“ ako dôkaz viery a vytrvalosti. Taktiež odkazuje na lojálnosť voči svätému Lászlóovi29, ktorý je patrónom hnutia, za- kladateľovi a lídrom hnutia (HVIM dátum neznámy: 4 - 5). Pri tejto cnosti sa objavuje tzv. vodcovský princíp. Posledný pojem „smelosť“ je defino- vaný ako najdôležitejšia charakteristika bojovníka (HVIM dátum neznámy: 6).

4.3.3 Logo hnutia

Na základe oficiálnej internetovej stránky, znakom hnutia je maďar- ské ríšske jablko (v maďarčine „országalma“), avšak po detailnejšom preskúmaní loga môžeme nájsť aj ďalšie symboly. Jedným zo súčastí loga

29 Svätý Ladislav bol uhorským kráľom, ktorý sa považuje za jedného z najväčších. Roz- šíril hranice krajiny a chránil ju pred nájazdmi. Podľa historikov bol silne veriacim, ale zároveň aj bojovným kráľom. (Magyar 2016: 31) To je aj asi dôvodom prečo si vybralo Hnutie práve jeho osobu za svojho patróna.

je dvojitý kríž (heraldika), ktorý sa často objavuje aj v iných kultúrach. Dvojitý kríž do dnešného dňa je súčasťou aj maďarského erbu. Podľa To- roczkaiho však dvojitý kríž odkazuje na písmeno „gy“ v staromaďarskom rúnovom písme. Podľa vysvetlenia prvého predsedu, ak vyslovíme toto písmeno naopak vyslovíme slovo „egy“, teda „jedna“, čo odkazuje podľa neho na jednobožstvo. Ďalším badateľným znakom je znak „omega“, ktorý vo fyzike označuje odpor. Takéto grafické spojenie dvojitého kríža a omegy môže symbolizovať „Maďarský odpor“ teda „Magyar ellenállás“, ktoré heslo je aj súčasťou loga hnutia. V pozadí môžeme vidieť templár- sky kríž (jeden z druhov tlapatého kríža) alebo podľa iného výkladu že- lezný kríž (Toroczkai 2006).

Obrázok 1 Logo HVIM (Zdroj: HVIM)

Farebná symbolika loga obsahuje ikonické farby - bielu, červenú a čiernu, ktoré dominujú aj v symbolike extrémnej pravice. Kombinácia týchto farieb boli vyhlásené Hitlerom za národné farby nacistického Ne- mecka. Biela farba môže odkazovať napríklad na čistotu rasy alebo ná-

52 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP roda; červená je farbou krvi a pokrvného bratstva, ale môže symbolizo- vať aj oheň a čierna je farbou nenávisti, odhodlania a smrti. (Ministerstvo vnútra SR 2016: 9)

4.3.4 Vlajka Arpádovskej dynastie

V symbolike využitej hnutím sa objavuje aj vlajka Arpádovskej dynastie (maďarsky „Árpádsávos zászló“), ktorá bola aj prvou vlajkou Uhorského kráľovstva okolo 12. storočia a je osemkrát červeno-bielo polená tzv. „Arpádovskými brvnami“ (Buben 1997: 428 - 429). Táto vlajka sa stala v období od roku 1930 až do roku 1945 jedným zo symbolov hungarizmu, pravicovo extrémistickej nacionalistickej ideológie, ktorej hlav- ným predstaviteľom bola Strana šípových krížov (Nyilaskeresztes párt) pod vedením Ferenca Szálasiho30. (Paksa 2012: 96) Osoba Szálasiho, ako vzor, sa často objavuje pri subjektoch maďar- skej extrémnej pravice, hlavne u novodobých hungaristických strán akými boli Maďarské sociálne združenie (Magyar Népjóléti Szövetség) a Svetonárodná strana ľudovej moci (Világnemzeti Népuralmista Párt), ktoré boli prepojené aj so scénou maďarských skinheadov31. (Bernáth, Miklósi a Mudde 2005: 78) Mládežnícke hnutie 64 žúp sa však oficiálne nehlási k hungarizmu ani k osobe Ferenca Szálasiho a ak je aj spájané

30 Szálasi bol ten, ktorý vypracoval teóriu maďarského národného socializmu teda hungarizmus, ktorého základom bol taliansky fašizmus a nemecký nacizmus (Paksa 2012: 96 - 97). 31 Maďarské sociálne združenie malo aj svoju vlastnú skinheadskú mládežnícku frakciu s názvom Nacionalistické mládežnícke združenie (Nacionalista Ifjúsági Szövetség, NISZ) (Bernáth, Miklósi a Mudde 2005: 78).

s ním, odmieta to32 resp. spojenie nepriznáva33. Nie je teda jednoznačné, že z akého dôvodu sa stala vlajka súčasťou symboliky hnutia – či s odka- zom na historické korene maďarského národa alebo na Szálasiho hungarizmus. Samotné „Arpádovské brvná“ však nikdy neboli symbolom hungarizmu len v spojení so šípovým krížom.

4.3.5 Trianon ako symbol

Trianonská mierová zmluva alebo ako sa na ňu najčastejšie odkazuje na webovej stránke hnutia alebo v ich dokumentoch a vyjadreniach Trianon je považovaný za politický symbol krajne pravicovej radikálnej politiky v Maďarsku. Rada aktérov operuje s ním, medzi nimi aj politické hnutie Za lepšie Maďarsko – Jobbik. Kým na začiatku tretieho tisícročia najpo- zoruhodnejšie spomienkové a proti-Trianonské akcie organizovalo práve Hnutie 64 žúp, strane Jobbik sa podarilo dostať aj do takých ob- lastí, do ktorých HVIM nemal dosah. Tento tlak34 zo strany Jobbiku pod- necoval hnutie k tomu, aby sa prezentovalo na týchto akciách radikálnej- šie a tým si udržalo svoju pozíciu. (Feischmidt 2014: 68)

32 Takým prípadom bola aj spomienková slávnosť v meste Mezőkövesd, kde bola odha- lená spomienková tabuľa Szálasimu. Na tejto akcii boli prítomní aj členovia Hnutia 64 žúp, ale samotný predseda hnutia Zagyva sa následne ohradil proti tomu a podľa jeho vyjadrenia členovia hnutia sa zúčastnili len ako súkromné osoby. (ATV.hu 2011) 33 V roku 2010 Hnutie malo možnosť vyjadriť sa k novelizácii maďarskej ústavy. Táto príležitosť mu však bola následne odobratá prípravnou komisiou, nakoľko v mailovej odpovedi člena hnutia bol uvedený citát od Ferenca Szálasiho. Hnutie sa bránilo tým, že sa citát do e-mailovej správy dostal náhodou. (Index.hu 2010) 34 Isté súťaženie medzi Mládežníckym hnutím 64 žúp a Jobbikom bolo prítomné vždy, ale je nutné pripomenúť, že v roku 2010 pred parlamentnými voľbami strana a hnutie podpísali memorandum o spolupráci v meste Segedín (vrátane s teraz už zaká- zanou Maďarskou gardou – „Magyar Gárda“ a paramilitárnou Armádou beťárov - „Betyársereg“) (Matalin 2010). Taktiež dvaja čestní predsedovia kandidovali v minulosti za stanu Jobbik: László Toroczkai na komunálnej úrovni a György Gyula Za- gyva bol parlamentným poslancom strany v období 2010 až 2014. Ani jeden z nich už nie je v súčasnosti členom strany.

54 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Napriek spolupráci so stranou Jobbik, s vyvlastnením niektorých tém a štýlov sa Hnutiu 64 žúp podarilo vytvoriť svojrázny vzhľad a vlastnú identitu, ktorú si oproti iným krajne pravicovým subjektom vedeli úspešne zachovať a podľa Feischmidt (2014: 68) ešte stále ovládajú tzv. Trianonskú tematiku, čím sa výrazne líšia od ďalších aktérov scény, ktorí sa diferencujú s inými témami (takouto témou bola pre Maďarskú gardu alebo Národnú strážnu armádu – „Nemzeti Őrsereg“ tzv. „cigánska kriminalita“ alebo pre organizáciu Pax Hungarica ideológia hungarizmu a osoba Ferenca Szálasiho). Trianon ako ústredná téma slúži pre Hnutie 64 žúp aj ako ústredný symbol svojich politických cieľov a snáh, väčšina ich aktivít a najväčších akcií sú vybudované práve okolo neho.

4.4 Ciele hnutia

Hlavným cieľom a ústrednou témou hnutia, ako je to deklarované aj na ich internetovej stránke, je znovuzjednotenie každého Maďara v jednom štáte a revízia Trianonskej mierovej zmluvy, obnovenie predvojnových hraníc spred roku 1920 čiže opätovné vytvorenie tzv. „Veľkého Maďar- ska“. Podľa oficiálnych dokumentov resp. výstupov hnutia je tento zatiaľ jediným deklarovaným cieľom hnutia, okolo ktorého je vybudovaná aj symbolika, väčšina ich aktivít, ale aj forma komunikácie a rétorika pred- staviteľov hnutia ako celku. Členovia hnutia a miestami aj odborná lite- ratúra odkazuje na organizáciu ako na jedinú, ktorá neuznáva tzv. tria- nonské hranice a bojuje za ich revíziu. V súvislosti s touto snahou je zaujímavé spomenúť výrazy, ktoré po- užívajú členovia na označenie súčasných hraníc Maďarska „Gúnyhatár“, čo znamená v preklade „Posmešné hranice“, územie súčasného Maďarska „Csonka ország“, čo znamená v preklade „okresaný štát“. Oblasti, ktoré

boli po podpísaní Trianonskej zmluvy oddelené od historického Maďar- ska označuje Hnutie za „Megszállt területek“, teda za „okupované oblasti“. (Daróczi 2009: 32) Z hľadiska oficiálne deklarovaného cieľa by sme mohli Hnutie ozna- čiť za tzv. “single-issue movement”, avšak podľa činností jeho členovia sa aktívne zapájajú aj do protiislamských, homofóbnych a protirómskych kampaní a podujatí. Akcie Hnutia často smerujú proti rómskej menšine (hlavne okolo roku 2009, kedy sa v Maďarsku počet protirómskych úto- kov zvýšil), šíria silnú protirómsku propagandu a priamo zastrašujú čle- nov tejto komunity (Athena Intézet 2014a). Predstavitelia často odkazujú aj na svoje ďalšie ciele, ale tie sú aký- misi doplňujúcimi cieľmi, ktoré majú podporujúci charakter k dosiahnutiu hlavného cieľa hnutia ako „vybudovanie silnej národnej komunity, ktorá obstojí aj z kultúrneho hľadiska (t. j. bude verná svojím tradíciám a zvykom) a aj na fronte pouličného aktivizmu“ alebo „ochrana maďarskej identity a životného priestoru“ (Juhász et al. 2017a: 64). Mládežnícke hnutie 64 žúp sa nesnaží svoje ciele dosiahnuť pomocou tzv. parlamentnej cesty. Neusiluje o získanie politického mandátu na žiadnej úrovni. Je pravdou, že jeho čestní členovia László Toroczkai a György Gyula Zagyva kandidovali vo voľbách a aj uspeli (Toroczkai na miestnej úrovni, Zagyva na národnej úrovni), ale pod záštitou strany Jobbik a nie HVIM. Hnutie sa snaží svoje aktivity a prezentáciu svojich vlastných názorov realizovať hlavne v podobe tzv. pouličného aktivizmu, populistických protestov (Bayer 2009: 304) alebo tzv. radikálneho aktivizmu, ktorý sa považuje za tretí typ politického aktivizmu. Tento typ aktivizmu (ktorý môže byť ľavicovým aj pravicovým) je možné charakterizovať ako pozíciu protihráča politického systému. Ra-

56 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP dikálni aktivisti „explicitne vyjadrujú svoju kritiku súčasného stavu a predstavy žiadaného usporiadania spoločnosti v budúcnosti“ (Williams 2004: 103). Tento typ aktivizmu však nie je schopný osloviť širokú verejnosť, pretože je považovaný v spoločnosti za neprijateľný, napríklad aj kvôli tomu, že radikáli odmietajú spoluprácu so „systémom“ alebo s jeho pred- staviteľmi a obvykle využívajú protestné stratégie. Je spájaný resp. sa spája so špecifickými subkultúrami, ktoré poskytujú jednak sociálnu zá- kladňu ale aj organizačné zdroje. (Císař, Navrátil aVráblíková 2011: 142)

4.5 Ideové východiská a ideológia hnutia

Ideológiu Hnutia 64 žúp nemožno považovať za ucelenú, minimálne na verejnosti jeho predstavitelia nezverejnili žiadny jednotný ideologický súbor, ktorý je smerodajný pre každú členskú organizáciu a člena HVIM. To však neznamená, že jeho existencia je vylúčená. Jediným členským a zverejneným dokumentom, ktorý je možné považovať za akýsi kódex chovania členov je „Usmernenie“ (Iránymutatás HVIM), ktoré je „zostava takých myšlienok, ktoré definujú prístup bojovníka“ (HVIM dátum neznámy: 4). Podľa tohto dokumentu je možné identifikovať niekoľko ideových východísk Hnutia ako etnocentrizmus, kresťanstvo, antikonzu- merizmus, autoritarizmus a aj nacionalizmus. Ďalšie ako revizionizmus, xenofóbia, rasizmus, islamofóbia, homofóbia a euroskepticizmus sa dajú zistiť prostredníctvom cieľov, vyhlásení a aktivít HVIM. Odborníci kategorizujú ideológiu Hnutia rôzne. Niekedy sa odkazuje na ňu všeobecne len ako na ideológiu krajnej pravice (Juhász a Krekó

2012: 17), tú však nemožno považovať za jednotnú35. Ďalšie publikácie hovoria už konkrétnejšie, a ako ideologický základ Hnutia označujú (územný) revizionizmus, hungarizmus, šovinizmus36 (Juhász et al. 2017a: 64) a aj antisemitizmus a odmietavý prístup voči migrácií (Krekó, Győri a Zgut 2017: 44). Hnutie a jeho jednotlivé členské organizácie napriek centrálnemu vedeniu a usmerneniu netvoria homogénny celok a jednotlivé prvky jeho ideologického rámca nemusia byť uznávané všetkými členmi (Ryšavý 2019). Niektoré označenia odbornou verejnosťou nie sú Hnutím uznané, hlavne tvrdenie, že hungarizmus predstavuje súčasť ich ideológie. Ofi- ciálne sa nehlásia k hungarizmu ani k osobe Ferenca Szálasiho a ak sú aj s ním spájaní, odmietajú to. V nasledujúcich podkapitolách sú predstavené najsilnejšie ideové východiská, ktoré sa objavujú v hodnotovom systéme HVIM: revizionizmus, etnocentrizmus, nacionalizmus, kresťanstvo, rasizmus, xenofóbia, homofóbia, antisemitizmus a autoritarizmus.

4.5.1 Revizionizmus Revizionizmus predstavuje neoddeliteľnú súčasť ideológie HVIM. Ide o tzv. územný revizionizmus, ktorý vychádza priamo z hlavného cieľa HVIM – z úplnej revízie tzv. trianonských hraníc čiže zotretie versaill- ského mierového systému a znovunastolenie hraníc Maďarska spred prvej svetovej vojny. Tento smer je kľúčovým pre Hnutie, väčšina jeho ak- tivít a symbolika sa zakladajú práve na revizionistických myšlienkach. Je

35 Preto táto práca pri vymedzení základného politicko-ideového rámca krajnej pravice sa prikláňa k minimalistickému prístupu Casa Mudda. 36 Vyhrotený nacionalizmus, hlásanie nadriadenosti jedného národa.

58 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP nutné dodať, že maďarský územný revizionizmus je vlastne jednoznač- ným „antitrianonským“ postojom. Nejde však len o územný revizionizmus ale o absolútny, nakoľko okrem získania stratených území HVIM sa snaží aj o absolútnu revíziu politického systému Maďarska. Podľa Usmernenia HVIM (dátum neznámy: 5), ich členovia „pracujú každý deň za to, aby vzkriesili Apoštolské maďarské kráľovstvo“, ktorého základom je ústava svätej koruny“. Maďarský revizionizmus a vo všeobecnosti revizionistické argu- menty sa zakladajú na troch tvrdeniach. Prvou je základná téza, že tria- nonská mierová37 zmluva je nespravodlivá a bola krivdou voči Maďarom. V súvislosti s týmto tvrdením sa často odkazuje na maďarský národ, ako na ochrancu Európy, ktorý si nezaslúžil takéto zaobchádzanie. Druhým argumentom je, že takéto zmrzačenie krajiny môže byť len dočasné38. Na záver tretia často používaná téza hovorí o poučení z maďarskej histórie, ktorá otvára cestu k znovuzrodeniu maďarského národa a jeho rozma- chu. Ten prinesie morálnu očistu. (Unger 1976: 185 - 187) Tieto argu- menty sú identifikovateľné aj vo vyjadreniach a predstavách Hnutia. Se- paratistické a teda iredentistické ciele HVIM vychádzajú práve z revizio- nistických predstáv.

4.5.2 Etnocentrizmus a nacionalizmus Etnocentrizmus a nacionalizmus39 hrajú výraznú úlohu v hodnotovom systéme HVIM, ktorý hladí na svoj maďarský národ ako na nadriadený

37 Predstavitelia maďarskej krajnej pravice odmietajú označenie „mierová“ (Ryšavý 2019). 38 S týmto argumentom súvisí aj rozšírený hoax, že trianonská mierová zmluva je platná len do roku 2020. Po údajnom vypršaní jej platnosti by malo Maďarsko získať na- späť svoje stratené územia (Bihari 2017). 39 Je nutné dodať, že etnocentrizmus a nacionalizmus sú dva veľmi blízke pojmy a rozdiely medzi nimi sú často nezreteľné (Mareš 2003: 62).

oproti ďalším národom (hlavne susedských štátov). Národ ako taký stojí v pojatí Hnutia nadovšetko a jeho členovia musia podriadiť aj svoj vlastný život snahám o jeho záchranu, napriek tomu podľa Usmernenia HVIM (dátum neznámy: 8 - 9) člen Hnutia nemôže zastávať šovinistické názory, nakoľko „niečo nemôže byť dobré len kvôli tomu, že je to maďarské a niečo zlé len kvôli tomu, že nie je maďarské“. Podľa Ryšavého (2019) však táto téza oponuje skutočnosti, na to isté poukázal aj Finta (2019), podľa ktorej Hnutie hľadí na členov susedných národností ako na menej- cenných40. Tento postoj súhlasí aj s etnocentrickým prístupom, v prí- pade ktorého nejde o bežnú hrdosť na vlastnú kultúru alebo národ ale o prístup, ktorý ospravedlňuje aj nerovné jednanie. Reaguje na kultúrne rozdiely nie na biologické. (Mareš 2003: 62) Naopak nacionalistické črty sa objavujú v súvislosti s hlavným cie- ľom HVIM „spojiť každého v jednom štáte“. Klasický nacionalizmus sa to- tiž snaží o to, aby hranice štátu znamenali aj hranice národa (Heywood 2008: 159). Práve o vytvorenie resp. znovuvytvorenie sa snaží aj Hnutie revíziou trianonských hraníc. V prípade špecifikácií nacionalizmu mô- žeme skonštatovať, že v tomto prípade ide o tzv. etnokultúrny nacionalizmus, ktorý sa zakladá na historickom národe, exkluzivite, etnickej ver- nosti a jednotnej kultúre (Heywood 2008: 173).

4.5.3 Kresťanstvo a viera Kresťanstvo prestavuje súčasť života HVIM a jeho členov, odkazuje naňho aj samotný slogan slovom „viera“. Podľa Usmernenia HVIM viera odkazuje v európskom kontexte na kresťanské náboženstvá, ktoré sú

40 Napríklad členov slovenskej národnosti nazývajú „tót“, čo je historickým označením Slovákov, ktoré má v súčasnosti skôr pejoratívnu a negatívnu konotáciu.

60 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

„prirodzenou zbraňou proti silám“, ktoré ohrozujú existenciu maďar- ského národa. Znamená však aj tzv. bojovné kresťanstvo, v ktorom sa vie podľa Hnutia „maďarská duša najlepšie rozvíjať“. (HVIM dátum neznámy: 5) Presné vysvetlenie, čo všetko sa skrýva za pojmom „bojovného kres- ťanstva“ však už nenájdeme v tomto kódexe „župného bojovníka“. Nejde však len bojovný postoj podporovaný vierou resp. kresťan- stvom. Kresťanstvo predstavuje pre členov Hnutia aj symbol tradičných komunít, ktoré sú kľúčové pre prežitie národa (HVIM dátum neznámy: 5) a tradičného hodnotového systému, v ktorom sa objavuje tzv. tradičná rodina, ktorá sa môže skladať len z muža, ženy a detí, povinnosť pomá- hať slabším a jednoznačné morálne pravidlá. Tieto hodnoty sa prelínajú aj do aktivít Hnutia v podobe protestných akcií proti sexuálnym menši- nám (ktoré nerešpektujú tradičnú rodinu a ich existencia sa považuje za niečo choré a deviantné) alebo charitatívnej činnosti. Hnutie aj vo svojej charakteristike vyzdvihuje, že „HVIM je vlastenecká organizácia, ktorá je založená na kresťanskom duchovnom základe“ (HVIM 2016).

4.5.4 Neakceptácia rovnosti V činnosti a vyjadreniach HVIM sa objavuje v rôznych podobách rasizmus (hlavne proti rómskej menšine), xenofóbia, antisemitizmus, homo- fóbia a po vypuknutí európskej migračnej krízy v roku 2015 sa do vyhlá- sení a rétoriky strany dostali aj antiimigračné postoje a islamofóbia. Spo- ločným základným rysom týchto prístupov je neakceptácia zásady rovnosti, ba priame popieranie fundamentálnej rovnosti všetkých ľudí ale aj nadhodnocovanie vlastného národa, teda etnocentrizmus. Táto neakceptácia ľudskej rovnosti je najvýraznejšia v prípade rasizmu. Táto politická teória rozdeľuje ľudí kategórií vyššej a nižšej „kva- lity“ podľa rasovej a národnej príslušnosti (Mareš 2003: 60). Rasizmus

sa u HVIM prejavuje hlavne v súvislosti s rómskou menšinou. Hnutie sa zúčastnilo viacero akcií, ktorých cieľom bolo zastrašiť túto menšinu a ší- ria aj silnú protirómsku propagandu hlavne na úrovni miestnych člen- ských organizácií (Athena Intézet 2014a). S teóriou rasizmu je prepojený aj antisemitizmus (teda nenávisť voči Židom), ten sa skloňuje v súvislosti s Hnutím najmä kvôli uctievaniu spolupráce Maďarska s nacistickým Nemeckom a organizovaním spo- mienkových akcií na počesť nemeckých a maďarských vojakov, ktorí bo- jovali na strane Tretej ríše (Deň cti - Tag der Ehre, spomienkové túry, apod.). Ďalším dôkazom antisemitských nálad41 v rámci Hnutia bola aj akcia „voči Sorosovskému klubu“ v roku 2017, ktorou chceli poukázať na „bezpečnostné riziko“, ktoré znamenajú liberálne organizácie financo- vané filantropom Georgom Sorosom pre maďarskú spoločnosť (HVIM 2016). Rasizmus a antisemitizmus je možné odvodzovať od javu xenofóbie, teda strachu z neznámeho alebo niečoho cudzieho. Tá môže mať rôzne podoby od „obáv z niečoho neznámeho až po cielené a špecifikované prejavy odporu a odmietanie určitých jedincov alebo celých etnických sku- pín“ (Mareš 2003: 62). Práve toto odmietanie je identifikovateľné u HVIM buď v súvislosti s národmi susedných krajín alebo v posledných rokoch aj s moslimami. Naposledy silnú islamofóbnu reakciu vyvolala utečenecká kríza ale aj silná protiutečenecká rétorika a opatrenia (vytvorenie oplotenia na južnej hranici Maďarska proti ilegálnym migrantom, apod.) zo strany predstaviteľov Maďarska, s ktorými sa predstavitelia

41 Hnutie sa objavuje aj v mesačnom monitoringu antisemitských vyhlásení a aktivít Bruselského inštitútu.

62 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Hnutia stotožnili. Migrantov označujú za hrozbu pre maďarskú ale aj eu- rópsku kultúru a podľa nich môžu zapríčiniť aj koniec európskej civilizá- cie (Lipták dátum neznámy). Poslednou formou neakceptácie rovnosti je homofóbia, teda odmietanie sexuálnych menšín a rôznych sexuálnych orientácií. Podľa Hnutia základom rodiny môže byť len muž a žena, všetky ďalšie zostavy sú ne- prijateľné, nakoľko nespĺňajú „kritéria“ tradičnej rodiny, teda nie sú v súlade s kresťanskými náukami (HVIM dátum neznámy: 17).

4.5.5 Autoritarizmus Autoritarizmus je postojom, ktorý dáva prednosť radu pred slobodou a pripravuje k poslušnosti (Mareš 2003: 59). Môže sa prejavovať tzv. vodcovským princípom, ktorý je zreteľný aj u HVIM. Podľa kódexu člena Hnutia, každý kto sa chce stať súčasťou tejto skupiny musí akceptovať „naozajstnú hierarchiu a skutočné osobnosti“, teda vodcov. Usmernenie poukazuje aj na dôležitosť poslušnosti a schop- nosti podriadiť sa vyšším cieľom pre dobro národa. K tejto poslušnosti a disciplíne majú viesť aj vojenské výcviky, ktoré Hnutie organizuje pre svojich členov alebo minimálne požiadavka k nim, aby sa venovali takým športom, ktoré zvýšia disciplínu a vytrvalosť. Tie sú potrebné aj preto, aby „župní bojovníci“ boli vždy „pripravení na boj a konflikt“. (HVIM dátum neznámy: 12). Vodcovský princíp sa preukazuje aj v súvislosti s osobou zakladateľa Lászlóa Toroczkaiho, ktorý bol dlhé roky predsedom HVIM a je čestným predsedom aj v súčasnosti. Jeho vplyv a dosah na smerovanie Hnutia je ešte stále citeľný.

4.6 Aktivity a činnosti hnutia

Bayer (2009: 304) rozlišuje tri dôležité typy aktivít maďarských krajne pravicových aktérov. Niektoré činnosti sú jednoduchou demonštráciou sily (napríklad fyzické útoky proti menšinám či už etnickým alebo sexu- álnym), niektoré slúžia na vzbudenie pozornosti verejnosti, avšak väč- šina z aktivít má za cieľ zosilniť uvedomelosť vo vnútri skupiny resp. hnutia a vybudovať silnú skupinovú identitu (aj s pomocou kultúrnych podujatí alebo športu). Tieto kategórie aktivít sú identifikovateľné aj v prípade Hnutia 64 žúp, pri niektorých aktivitách aj kombinácia týchto troch typov aktivít a činnosti (napríklad demonštrácie alebo protestné akcie). Hnutie vykonáva niekoľko aktivít, ktoré sa dajú okrem vyššie zmie- nenej typológie kategorizovať aj podľa „exkluzivity“ činnosti – niektoré aktivity hnutia sú otvorené len pre členov alebo len pre užší okruh dô- verných členov (letné tzv. interné tábory, v posledných rokoch aj festival Maďarský ostrov je uzatvorenou udalosťou), teda široká verejnosť nemá možnosť sa na nich zúčastniť. Z niektorých zas (ako demonštrácie alebo spomienkové akcie) verejnosť nie je vylúčená, hlavne ide o činnosti, ktoré majú upútať pozornosť, vzbudiť záujem ešte nezapojených osôb alebo sympatizantov, šírenie ideológie alebo jednoducho „demonštrovať svoju vlastnú silu“. Istá časť viditeľných aktivít a činností hnutia má ad hoc charakter, pretože reagujú nimi na aktuálnu politickú alebo spoločenskú situáciu42.

42 Poslednou takou akciou, kde sa zúčastnilo hnutie bola demonštrácia proti novele slo- venského zákona, ktorá podmieňuje spievanie zahraničnej hymny, iba v prípade, ak je prítomná zahraničná delegácia. Demonštrácia sa konala pred slovenským veľvys- lanectvom v Budapešti (HVIM-Felvidék 2019a).

64 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Väčšina akcií má však dlhú tradíciu a nejakým spôsobom sa viaže na dô- ležité maďarské historické udalosti či už je to podpísanie Trianonskej zmluvy alebo deň cti43. Podobne je tomu aj v prípade športových udalostí – túry organizované Hnutím sú vždy spomienkovými (napríklad absol- vujú trasy, ktoré počas vojny absolvovali členovia Odtrhnutej gardy). Medzi hlavné aktivity hnutia patria organizácia alebo účasť na de- monštráciách, protestné akcie (zvyčajne akcie pred slovenským alebo rumunským veľvyslanectvom v Budapešti alebo rôzne bojkoty), spo- mienkové akcie, prednášky týkajúce sa hlavne historických otázok (osoba Horthyho, predvojnová situácia, Trianonská zmluva apod.), ale medzi činnosti organizácie patrí aj organizácia kultúrnych a športových udalostí a charitatívna činnosť. Niektoré konkrétne udalosti a činnosti môžu spadať aj do viacerých kategórií, napríklad každoročný spomien- kový pochod proti Trianonskej mierovej zmluva, ktorý je možný charak- terizovať ako demonštrácia a aj ako spomienková akcia reflektujúca dô- ležitý maďarský historický míľnik.

4.6.1 Demonštrácie, protestné akcie a útoky proti menšinám Demonštrácie a rôzne protestné akcie patria medzi najviditeľnejšie čin- nosti Hnutia, pri ktorých vedia mobilizovať až niekoľko stoviek svojich členov a sympatizantov a demonštrovať svoju silu a mobilizačný poten- ciál. Je to dôsledok toho, že Hnutie sa nesnaží svoje ciele dosiahnuť pro- stredníctvom tzv. parlamentnej cesty, ale pomocou populistických protestov. Tie môžu slúžiť ako efektívny nástroj krajnej pravice k zvrhnutiu vlády, ktoré je možné interpretovať ako bezprostredný cieľ nutný k prí- prave systémových zmien (Bayer 2009: 304). Na týchto akciách členovia

43 Výročie neúspešného pokusu o prelomenie obkľúčenia Červenou armádou na Budíne zvyškami nemeckých obrancov a maďarských fašistov.

HVIM často otvorene prejavujú svoj odmietavý prístup voči demokratic- kému štátnemu zriadeniu (Kurucz 2015: 55 - 56) a spochybňujú súčasné štátne hranice Maďarska spolu s legitimitou susedných štátov. Tieto akcie sú zvyčajne organizované centrálnym vedením Hnutia, ale niektoré iniciovali aj ich regionálne resp. zahraničné bunky. Sú reakciou na aktu- álnu politickú a spoločenskú situáciu, teda majú ad hoc charakter. Účin- nou formou demonštrácie sily sú aj násilné útoky voči menšinám, na kto- rých sa členovia Hnutia podľa rôznych zdrojov podieľali. Od začiatku existencie HVIM sa mu podarilo zorganizovať niekoľko hlučných akcií na území Maďarska ale aj v zahraničí (hlavne na území Slovenskej republiky a Rumunska). Niekoľko z najznámejších pro- testných akcií HVIM usporiadalo už v prvých rokoch svojej existencie. V roku 2001 usporiadali protestnú akciu pred rumunským veľvyslanec- tvom v Budapešti (HVIM 2001), následne v roku 2002 približne 100 mla- dých demonštrovalo pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, kde odsúdili protimaďarské postoje Bratislavy, proti ktorým hnutie vystú- pilo počas jeho pôsobenia niekoľkokrát44. V tom istom roku 2002 usporiadali demonštráciu pred maďarským Národným zhromaždením s vý- zvou na zjednotenie 15 miliónov Maďarov, teda znovunastolenie pred- trianonských hraníc Maďarska (HVIM 2002). V roku 2003 sa uskutočnila prvá demonštrácia na srbskom „odtrh- nutom“ území, presné miesto však neuviedli. Koncom roka demonštro- vali aj pred Národným bezpečnostným úradom, ktorý podľa predstavi- teľov HVIM hrubo zasahoval do činnosti ich organizácie (HVIM 2003).

44 Napríklad aj s demonštráciou v roku 2006 pred slovenskou ambasádou v Budapešti, kedy členovia HVIM pálili slovenské vlajky a fotografie Jána Slotu (vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany) (Pravda.sk 2006).

66 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Medzi ďalšie dôležité protestné akcie patrila protivládna demon- štrácia v roku 2007, na ktorej členovia HVIM vyzvali účastníkov demon- štrácie k založeniu vlastnej armády, aby bolo možné obsadiť celé Maďar- sko a vytvoriť tieňovú vládu. Organizátor protestu a člen HVIM György Budaházy45 prehlásil, že je potrebné „vybudovať novú elitu v krajine, a treba byť vždy pripravený k boju až do konečného víťazstva“ a že „s 10.000 dobre vycvičenými vojakmi by bolo možné obsadiť Maďarsko“ (TASR 2007). HVIM každoročne organizuje minimálne jednu protestnú akciu, ktorou chce vyjadriť buď svoje protivládne stanoviská alebo snahu o revíziu predtrianonských hraníc, pričom platí, že tieto sú venované hlavne verejnosti so zámerom zviditeľniť samotnú organizáciu a šíriť svoje ciele a politické názory. Cieľom týchto akcií sú buď budovy maďarských štát- nych inštitúcií (napríklad budova Národného zhromaždenia), zastupiteľ- ské úrady Slovenska, Rumunska alebo Srbska v Budapešti (tie sú zastáv- kami aj počas spomienkového pochodu proti Trianonskej zmluve) a symbolické miesta na „odtrhnutých“ územiach (napríklad pamätník Trianonu v Komárne, ktorý postavila Slovenská národná strana a ktorý členovia HVIM už viackrát poškodili, naposledy v januári 2019 (HVIM – Felvidék 2019b)). Protestné akcie členov Hnutia sú zacielené aj na rôzne menšiny, zväčša sexuálne. V posledných rokoch organizujú aj blokádu pochodu Pride (LGBT pochod) v Budapešti, kedy sa snažia celú udalosť paralyzo- vať čo najdlhšie. V roku 2018 sa tejto blokády zúčastnilo približne 200 až

45 Ďalšou významnou akciou Hnutia bol protest v roku 2009 proti zadržaniu Györgya Budaházyho, ktorý je známy tým, že sa zúčastnil útoku extrémistov na sídlo štátnej televízie MTV v roku 2006. Tento predstaviteľ HVIM bol odsúdený za prípravu te- roristických útokov, nepovoleného ozbrojovania, zneužitia výbušnín a prípravy vraždy na 13 rokov nepodmienečne (Origo.hu 2016b).

300 členov HVIM. V predchádzajúcich rokoch sa snažili pochod zabloko- vať na Széchenyiho reťazovom moste alebo vyšplhať sa na „prideový“ ka- mión. (HVIM - Felvidék 2018b) Podľa Inštitúcie Athena (2014a) Hnutie sa podieľalo aj na šírení rasistickej propagandy proti maďarskej rómskej komunite a zúčastnilo sa aj niekoľkých násilných útokoch proti Rómom spolu s ďalšími krajne pravicovými organizáciami. Zorganizovali aj de- monštrácie46 proti „cigánskej kriminalite“ v oblastiach, kde bola situácia medzi maďarským väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou na- pätá (Magyar Narancs 2014). Pri svojich protestných akciách sa niekoľkokrát dostali do konfliktu so slovenskými, rumunskými alebo srbskými krajne pravicovými skupinami (napríklad v roku 2005 sa členovia slovenskej divízie HVIM dostali do konfliktu s predstaviteľmi Slovenskej pospolitosti v Komárne (HVIM 2005)) alebo aj s políciou. V súvislosti s týmito stretmi bolo už niekoľko predstaviteľov Hnutia, hlavne členovia predsedníctva vyhostení zo su- sedných štátov Maďarska a bol im zakázaný vstup na niekoľko rokov (Paksa 2012: 216).

4.6.2 Spomienkové akcie a prednášky Spomienkové akcie prestavujú dôležitú súčasť aktivít HVIM, čo je možné vysvetliť silným vzťahom k historickým udalostiam, ktoré nájdeme aj v symbolike Hnutia. Ich najväčšie akcie – každoročný protitrianonský pochod alebo každoročný Deň cti – sa vo veľkom opierajú o dôležité míľ- niky maďarskej histórie aj keď v niektorých prípadoch ide o negatívne

46 Medzi organizátormi týchto demonštrácií boli aj strana Jobbik, Armáda beťárov alebo Maďarská garda. Téma rómskej kriminality a problémov spolunažívania je dlho pevnou súčasťou programu Jobbiku (Jobbik.hu dátum neznámy), ktorú sa strana snažila čo najviac tematizovať aj pomocou krajne pravicových skupín.

68 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP udalosti dejín. Členské organizácie HVIM organizujú aj prednášky, naprí- klad o osobe Miklósa Horthyho (HVIM - Felvidék 2010), spomienkové slávnosti (počas ktorých spomínajú hlavne na vojenské výročia) alebo sa jeho členovia zúčastňujú na takýchto slávnostiach (ktoré sú často zorga- nizované miestnou samosprávou alebo miestnymi predstaviteľmi cirkvi) a rečnia na nich. Ako to už bolo uvedené vyššie jednou z najväčších spomienkových akcií je každoročný spomienkový pochod proti Trianonskej mierovej zmluve, ktorá bola podpísaná 4. júna 1920. Túto akciu je možné charak- terizovať a interpretovať aj ako demonštráciu, avšak je presnejšie ozna- čovať ju ako kombináciu spomienkovej akcie a demonštrácie. Je najväč- šou a najdôležitejšou udalosťou HVIM, na ktorej sa zúčastňujú predstavitelia členských štruktúr z celej Karpatskej kotliny a ktorá symbolizuje najdôležitejší cieľ Hnutia – revíziu trianonských hraníc. Počas pochodu členovia navštívia tradične štyri veľvyslanectva – slovenské, rumunské, srbské a ukrajinské (Juhász et al. 2017a: 67). Aj tento pochod je dobrým príkladom toho, ako sa podarilo HVIM do istej miery „vyvlastniť“ trianon- skú tému, pretože kým Deň cti organizujú spoločne s ďalšími predstavi- teľmi krajnej pravice, tak Trianonský spomienkový pochod patrí výlučne HVIM aj keď sa na ňom zúčastňujú ďalšie organizácie, zvyčajne však tie, ktoré majú úzky vzťah s Hnutím (napr. Armáda beťárov a Hnutie maďar- skej sebaobrany).

4.6.3 Šport a kultúra v živote hnutia V živote Hnutia dôležitú úlohu hrá aj šport a kultúrne podujatia (hu- dobné festivaly) a hlavne spoločné prežívanie zážitku. Ich cieľom je šíre- nie hodnotového systému Hnutia, jeho ideológie a snaha o získanie no- vých členov a tým rozšírenie členskej základne.

Dôležitosť športu, resp. fyzického zdravia a zdravého životného štýlu sa objavuje nie len pri spomienkových akciách, ktoré majú často formu náročných túr, ktorých trasa je totožná s trasou, ktorú absolvovali maďarskí a nemeckí vojaci počas prvej alebo druhej svetovej vojny, ale aj medzi základnými charakteristikami „bojovníka“ teda člena HVIM. Ten musí byť podľa Usmernenia HVIM (dátum neznámy: 11) vždy pripra- vený na boj proti nepriateľom národa a chrániť národné záujmy svojej vlasti. Hnutie od roku 2017 organizuje aj sériu túr s názvom Cesta vojsk (Hadak Útja túrasorozat), počas ktorých účastníci môžu „v stopách hrdinov“ preukázať svoju odvahu a vytrvalosť (HVIM - Pest megye 2018). Smer tzv. novonacionalizmus, ktorého predstaviteľom je aj HVIM, má sám o sebe politické korene, avšak výrazne sa spája s kultúrnymi „performance“-mi (Feischmidt a Pulay 2014: 249), v súvislosti s ktorými má významnú úlohu aj tzv. národný rock a s ním súvisiaci trend „nacionalistickej novoromantiky47“, do ktorého spadá aj stráženie národných tradícií a ich odovzdávanie nasledujúcej generácii (Paksa 2012: 209). Najvýznamnejším kultúrnym podujatím HVIM, ktorý spája všetky vyššie vymenované atribúty je tzv. Magyar Sziget48, teda „Maďarský ostrov“. Festival založil prvý predseda hnutia László Toroczkai už v roku 2001 a je označovaný za všemaďarské stretnutie v Karpatskej kotline (Magyar Sziget 2003). V minulosti bol usporiadaný ako festival, v súčas- nosti má už charakter letnej univerzity a rodinného tábora. Najviac náv-

47 Do tohto prúdu, ktorý sa objavil začiatkom 21. storočia však nepatrí len „národný rock“ alebo pestovanie národných tradícií, ale aj rôzne národné mýty alebo konšpi- račné teórie o „protimaďarských silách“, ktoré sú zodpovedné za všetko zlé, čo sa s ich národom stalo (Paksa, 2012 s. 209 - 210). 48 Organizátori sa inšpirovali názvom už vtedy existujúceho festivalu Sziget, ktorý sa každoročne uskutočňuje v Budapešti.

70 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

števníkov podujatie pritiahlo v roku 2006, vtedy sa na Maďarskom os- trove zúčastnilo viac ako 10 000 účastníkov. Od roku 2017 je usporadú- vaný ako exkluzívna udalosť, bez možnosti účasti širokej verejnosti (Szent Korona Rádió 2017b). Väčšina pozvaných kapiel sú predstavi- teľmi skinhead a extrémistickej scény, v svojich textoch šíria nenávistné odkazy (napríklad Egészséges fejbőr, Romantikus Erőszak, apod.) Ešte predtým ako sa stal z udalosti exkluzívny súkromný festival, bol význam- ným miestom stretnutia predstaviteľov národne radikálnej subkultúry (Paksa 2012: 210).

4.6.4 Charitatívna činnosť Okrem hlučných niekedy až provokatívnych identicko-politických uda- lostí a spomienkových akcií, Hnutie vykonáva aj charitatívnu činnosť, ktorej cieľom sú hlavne zahraničný Maďari, ide o zber oblečenia, kníh alebo hračiek. Prostredníctvom tejto činnosti sa Hnutie snaží konceptu- álne pospájať „národ“ resp. „národné cítenie“ a „ochotu pomáhať“ pomocou využitia naratívy ohrozenej národnej kultúry (Zakariás 2014: 359). Z tohto vychádzajúc, prispievať na charitu alebo vykonávať charita- tívnu činnosť znamená lepšie spoznanie svojho vlastného národa a zaži- tie súcna v národnej komunite. Z tohto pohľadu je zreteľné prečo cieli Hnutie s touto aktivitou práve na Maďarov žijúcich na „odtrhnutých úze- miach“ – aby vybudovali pocit súdržnosti a spolupatričnosti aj naprieč štátnym hraniciam. Ďalším možným vysvetlením je ústredná pozícia kresťanstva medzi ideovými východiskami Hnutia. Na tú často odkazujú pri vianočných charitatívnych akciách, počas ktorých zdôrazňujú kres- ťanskú povinnosť pomáhať slabším (Szent Korona Rádio 2018). Veľkolepým charitatívnym programom HVIM bol Program Dom ná- deje (Remény Háza Program), ktorý odštartoval v roku 2007. Jeho cieľom

bola obnova rodinných domov v maďarských diaspórach za hranicami Maďarska. Tieto domy následne ponúkli takým mladým, chudobným, za- hraničným maďarským párom, ktorí sa zaviazali, že vytvoria v dome hosťovskú izbu a izbu venovanú maďarskej kultúre. Prvý dom darovali v roku 2011 v Srbsku. (Paksa, 2012: 211) Podstatou tohto programu bolo podľa slov Toroczkaiho „zachovať plameň maďarského národa v najviac ohrozených oblastiach, až do národného znovuzrodenia v Kar- patskej kotline“. Nehnuteľnosti kúpili pomocou finančnej zbierky (Kuruc.info 2007).

4.6.5 Udalosti venované členom hnutia Popri vyššie popísaných aktivitách a udalostiach, ktoré sú otvorené aj verejnosti, HVIM organizuje aj akcie venované výlučne členom organizácie a jej partnerských organizácií. Ide o menšie akcie ako interné letné tá- bory, rodinné dni, túry, spoločné športové aktivity, členské zhromažde- nia a mládežnícke stretnutia. Ich cieľom je vytvorenie silnej komunity v rámci HVIM, zabezpečenie kvalitne stráveného času so svojimi „spolu- bojovníkmi“. Miestom týchto udalostí sú prevažné maďarské a rumun- ské obce a mestá. Prvou veľkou internou udalosťou, ktorú HVIM zorganizoval už v prvom roku svojej existencie bolo 1. Všemaďarské národné mládežnícke stretnutie (I. Összmagyar Nemzeti Ifjúsági Találkozó), na ktorom sa zú- častnilo podľa oficiálnej stránky HVIM “150 radikálne mysliacich mladých ľudí” aj zo Slovenska, Rumunska a Srbska (HVIM 2001). Popri mládežníckych stretnutiach patrí medzi hlavné aktivity HVIM organizovanie napr. detských táborov a tzv. interných letných táborov. Veľký centrálny letný tábor je venovaný celej členskej základni, existuje

72 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP však aj jeho rumunská resp. „sedmohradská“ verzia. Súčasťou týchto tá- borov sú prednášky, diskusie, okrúhle stoly, výlety, športová činnosť, kultúrny program (koncerty, návšteva cintorínov, apod.) a niekedy aj cvi- čenie boja zblízka alebo streľby z airsoftových zbraní. Tieto cvičenia usporiada polovojenská organizácia Vlci, ktorá má na starosti aj vojenský výcvik resp. kurzy prežitia pre členov HVIM (Juhász et al. 2017a: 66). Do kategórie exkluzívnej udalosti sa po roku 2017 dostal aj hudobný festival HVIM „Magyar Sziget“ (Maďarský ostrov). S vylúčením účasti ši- rokej verejnosti a médií sa zmenil aj samotný imidž festivalu a dnes má skôr charakter letnej univerzity a rodinného tábora (Szent Korona Rádió 2017b).

4.7 Komunikačné kanály a rétorika hnutia

Mainstreamové médiá sa snažia poskytnúť čo najmenej priestoru podobne ako radikálnym krajne pravicovým politickým stranám (ako napríklad maďarský Jobbik alebo slovenská Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko) tak aj krajne pravicovým resp. radikálnym a extrémis- tickým aktérom a skupinám. Niektorí odborníci popisujú tento prístup priamo za nepriateľský, ktorý donútil tieto organizácie k tomu, aby svoje názory, vyhlásenia alebo programy sprostredkovali svojím stúpencom, sympatizantom alebo vo všeobecnosti verejnosti prostredníctvom alter- natívnych a vlastných kanálov (Bíró Nagy et al. 2011: 28 - 29). Výnimkou nie je ani Hnutie 64 žúp, ktoré využíva niekoľko komunikačných kanálov – vlastné ale aj krajne pravicovo naladené maďarské média a platformy. Okrem mediálnej izolácie dôležitým bodom pri vytvorení vlastného mediálneho sveta maďarskej krajnej pravice bolo aj oslabenie jej mobili- začného potenciálu. Spoločné aktivity, ktoré zosilnili súdržnosť medzi jej

predstaviteľmi boli často násilného charakteru alebo mali formu občian- skej neposlušnosti, tie však boli štátnymi orgánmi čoraz efektívnejšie kontrolované. Preto viacero krajne pravicových organizácií začalo s vy- budovaním vlastných kultúrnych a informačných sietí, ktorých súčasťou boli a sú rôzne webové stránky a časopisy. (Bayer 2009: 302) Najznámej- šími sú kuruc.info, alfahir.hu (v minulosti barikad.hu49) alebo 888.hu, ktoré často zverejňujú napríklad tlačové správy Hnutia 64 žúp alebo in- formujú o aktivitách hnutia. Spolu s využitím komunikačných kanálov, ktoré zabezpečujú médiá krajnej pravice, HVIM disponuje resp. disponovalo množstvom vlast- ných, ktoré slúžia na udržovanie vzťahov so svojimi stúpencami ale aj s verejnosťou. Dôležitú úlohu hrali v tomto sociálne siete, kde mohlo Hnu- tie, jeho členské organizácie alebo predstavitelia voľne a dlho bez akej- koľvek kontroly šíriť svoje názory, informácie o svojich aktivitách alebo politické vyhlásenia. Najvýznamnejšou platformou pre komunikačné aktivity HVIM bol práve Facebook, na ktorom existovalo niekoľko tzv. „Page“ alebo skupín, ktoré boli buď oficiálnymi stránkami hnutia alebo skupinami, ktorých obsah úzko súvisel s činnosťou a cieľmi hnutia. Tieto však boli v roku 2017 prevádzkovateľom sociálnej siete zablokované a následne aj zma- zané (Juhász et al. 2017b: 13), pričom s postupným blokovaním ich strá- nok začal ešte v roku 2016 (HVIM - Felvidék 2017). Podľa oficiálneho od- ôvodnenia na týchto stránkach boli zverejnené také obsahy, ktoré hrubo porušili pravidla a základnú smernicu tejto sociálnej siete, zdanlivo však boli zakázané kvôli používaniu nacistickej symboliky.

49 V súvislosti s týmto portálom vydávali aj týždenník Barikád, ktorý zanikol v roku 2017 (Alfahír 2017).

74 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

V súčasnosti neexistuje ani jeden tzv. Fun page na sociálnej sieti Fa- cebook, ktorý by niesol názor hnutia alebo jeho názov obsahoval skratku organizácie, avšak svoju činnosť propagujú cez iné stránky, ktoré na zá- klade svojho názvu alebo popisu zdanlivo nijak nesúvisia s HVIM, napr. stránky „Sons of Hierarchy“ alebo „Csallóközi Magyarok“. Hnutie využíva aj facebookové uzavreté alebo súkromné skupiny, ktoré umožňujú ko- munikáciu medzi členmi. Po masívnych vlnách blokovania stránok hnutia zo strany spoločnosti Facebook, HVIM vytvorilo niekoľko profilov na sociálnej sieti vKontakte (ВКонтакте), ktorá je populárna hlavne medzi ruskojazyčnými používateľmi. HVIM však nie je jediný, krajne pravicové skupiny zo západu a skupiny šíriace tzv. „hate speech“ začali v roku 2017 hromadne migrovať na najpopulárnejšiu ruskú sociálnu sieť. Oproti Fa- cebook alebo Twitter, ktoré disponujú cielenou stratégiou proti strán- kam a profilom hlásiacim sa ku krajne pravicovým stanoviskám, je cen- zúra na sieti vKontakte výrazne menšia a nemaže systematicky obsahy súvisiace s nacistickými symbolmi alebo krajne pravicovými myšlien- kami (Meduza, 2017). V roku 2019 slovenská zastrešujúca organizácia HVIM ešte disponovala oficiálnou stránkou a oficiálnou udalosťou svojho festivalu „Felvidéki Magyar Sziget“, tú však v máji 2019 Facebook zmazal (Csallóközi Magyarok 2019). Ďalším dôležitým kanálom resp. miestom popri sociálnych sieťach a krajne pravicových médiách je na propagáciu činnosti, hodnôt a poli- tických názorov oficiálna webová stránka HVIM. Obsahuje detailnú chro- nologickú históriu hnutia, pozvánky na ich podujatia, ich fotodokumen- táciu, ale aj oficiálne stanoviská k súčasným politickým udalostiam50.

50 Takými boli napríklad vyhlásenie v súvislosti s katalánskym referendom o vytvorení samostatného katalánskeho štátu, alebo vyhlásenie hnutia proti novele slovenského

Vlastnú webovú stránku majú aj niektoré členské organizácie HVIM (na- príklad HVIM - Pest megye és Budapest alebo HVIM - Fejér Vármegye). S hnutím sú priamo spojené aj niektoré médiá – v minulosti časopis Magyar Jelen, portál deres.tv51 a v súčasnosti ešte stále aktívne interne- tové rádio Szent Korona Rádió. Nacionalistický a radikálny dvojtýžden- ník, časopis Magyar Jelen (v preklade „Maďarská súčasnosť“) vznikol v 2002, rok po vzniku samotného hnutia, jeho šéfredaktorom bol práve zakladajúci prvý predseda HVIM, László Toroczkai (Index.hu 2004). Via- cerý ich spolupracovníci boli členmi strany Jobbik. Dvojtýždenník vydá- vala kanadská firma Hungarian Times Inc., časopis bol zrušený v roku 2013 (Kuruc.info 2013). V súčasnosti je jedným z najdôležitejších komunikačných kanálov HVIM internetové rádio „Szent Korona Rádió“ (v preklade Rádio svätej koruny), ktoré sa prezentuje ako oficiálny mediálny partner Hnutia (Szent Korona Rádió dátum neznámy). Zakladateľom a šéfredaktorom rádia je podpredseda HVIM Gábor Turner. Zaujímavosťou je, že doména Szentkoronaradio.com, podobne ako v minulosti portál deres.tv alebo mailové servery festivalu „Magyar Sziget“ bežia pod spoločnou IP-adre- sou na ruských serveroch, čo je podľa publikácie inštitútu Political Capi- tal dôkazom centrálneho riadenia a administratívy (Juhász et al. 2015: 39). V roku 2014 vtedajší predseda HVIM prehlásil, že administrátori

zákona, ktorá podmieňuje spievanie zahraničnej hymny, iba v prípade, ak je prí- tomná zahraničná delegácia. 51 Medzičasom tento portál zanikol ale na jeho stránkach sa objavoval tzv. hate speech hlavne proti sexuálnym menšinám. V roku 2013 počas podujatí s názvom Euroga- mes, ktoré sú športovými podujatiam pre LMBT komunitu na európskej úrovni, por- tál zverejnil s názvom „Začína sa lovecká sezóna!“ zoznam mien a fotky organizáto- rov, čím chceli podľa vlastných slov „prispieť k lovu buzerantov“ (Gyűlölet- bűncselekmények Elleni Munkacsoport 2013).

76 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP webových strán súvisiacich s Hnutím majú tendenciu využívať ruské servery, pretože ich považujú z odborného hľadiska za spoľahlivejšie oproti maďarským (Átlátszó.hu 2014b). Čo sa týka rétoriky HVIM, radikalizačné úsilia a národný sentiment sú prítomné v nenávistných prejavoch, ktoré sú typické pre hnutie. Pred- stavitelia hnutia vo svojich prejavoch často obhajujú otvorené násilie a základom ich rétoriky je často podpora a povzbudzovanie k neustálej konfrontácii a násiliu. Členovia predsedníctva niekoľkokrát zdôraznili význam zapojenia občanov do ozbrojeného odporu voči štátu. Náchyl- nosť k použitiu násilia deklaruje aj „Usmernenie“ hnutia, podľa ktorého „mládež 64 žúp je prirodzene ochotná bojovať a zapájať sa do konfliktov“ a okrem toho sú ich členovia ochotní využiť všetky dostupné prostriedky na boj proti nepriateľovi. (Juhász, et al. 2017b: 13)

4.8 Organizačná štruktúra hnutia

Táto podkapitola je venovaná popisu organizačnej štruktúry Mládežníc- keho hnutia 64 žúp, okrem vnútornej štruktúry organizácie. V tejto časti je priblížený aj systém členských organizácií a to nie len v rámci hraníc Maďarska ale aj na území Slovenska, Rumunska a Srbska. Treba si pripo- menúť, že hnutie vlastne prepája dva druhy iredentistických aktérov – tých, ktorí pôsobia v štáte, z ktorého územia vychádzajú iredentistické požiadavky, a tých ktorí pôsobia v štáte, ktorého územie by malo byť podľa požiadavky pripojené (Mareš 2010: 103). Okrem centrálnej orga- nizácie a členských organizácií disponuje hnutie aj zahraničnými poboč- kami – najvýraznejšie zastúpenie má na Slovensku a v Rumunsku, podľa rôznych štúdií ich dosah do Srbska počas posledných rokov výrazne

zmenšil. V tejto časti sa práca venuje aj zahraničným organizáciám a aj odhadom počtu členov organizácie.

4.8.1 Vnútorná organizácia hnutia

Hnutie samo sa definuje ako mládežnícke hnutie (HVIM dátum neznámy), avšak podľa Feischmidt (2014: 67) HVIM je možné identifiko- vať v zásade ako politické hnutie, v ktorého samoprezentácii hrá dôle- žitú úlohu pozícia „vychovávateľa národa“ alebo „kultúrneho organizá- tora“ ale aj humanitárne aktivity. Politické hnutia sú také spoločenské hnutia, ktorých cieľom je dosiahnuť a udržať politickú moc. Mikecz (2010: 110) popisuje vo svojom článku „Kultúra odporu“ ciele, ktoré sa snažia spoločenské hnutia dosiahnuť, ako zmenu zameranú na spoločen- ské usporiadanie – tá sa objavuje aj v symboloch a vyjadreniach týchto hnutí. Aktivistov sociálnych hnutí prepája spoločná identita52, samotné členstvo v hnutí. Práve tá ich spája s konkrétnou témou a vymedzuje ich od svojich oponentov resp. nepriateľov, odlišuje ich od neutrálnych ak- térov ale aj spojencov. Ako krajne pravicové spoločenské hnutie definuje HVIM aj Bayer (2009: 323), spoločne s Maďarskou gardou alebo Maďar- ským hungaristickým hnutím (Magyar Hungarista Mozgalom).

52 Najmä však v prípade postmoderných hnutí, zapojenie a angažovanosť v organizácii môže silne závisieť od danej situácie alebo od spoločenskej atmosféry a je potrebné, aby okrem členstva v organizácii upevnili jej vzťah s členom aj ďalšie faktory. Pod týmito faktormi sú myslené rôzne subkultúrne prvky ako hudba alebo obliekanie, ktoré môžu mať podporujúci charakter pri zapojení resp. vstúpení do hnutia ale aj pri neskoršom zachovaní spoločnej identity. (Della Porta a Mario, 2006: 131) Na túto skutočnosť v súvislosti s maďarskými krajne pravicovými aktérmi poukazuje aj Feischmidt a Pulay (2014: 249), ktorí upozorňujú na kľúčovú úlohu nacionalistickej rockovej hudby, vďaka ktorej sa stanú tieto skupiny požívateľnými, emocionálne a ideologický príťažlivými. To následne je možné dávať do súvislosti aj s konkrét- nou aktivitou HVIM, ktorou je organizovanie hudobných festivalov, kde vystupujú skoro výlučne predstavitelia nacionalistickej rockovej scény (napr. kapela Egészsé- ges Fejbőr, Romantikus Erőszak, atď.).

78 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

V prípade Hnutia 64 žúp je možné skonštatovať, že prepojenie s konkrétnou témou existuje a je ňou Trianon, ktorá výrazne prispieva k tomu, aby sa organizácia odlišovala od ostatných aktérov krajnej pravice (odkazuje na to samotný názov ale aj statementy a ich hlavný cieľ). Uvedomovanie spoločnej identity, ktorým je samotné členstvo, je možné spozorovať počas demonštrácií alebo blokád53, na ktorých sa hnutie zú- častňuje – členovia nosia identické tričká s logom hnutia a majú so sebou aj vlajku hnutia. Taktiež je to pozorovateľné v rétorike organizácie, pro- stredníctvom ktorej sú členovia označovaní za tzv. “vármegyések54“ alebo „harcosok“ čiže bojovníkov, čo odkazuje na spolupatričnosť. O presnej vnútornej organizácii hnutia existuje len minimálne množstvo informácií. S organizáciou sa podrobnejšie zaoberala až do roku 2014 Inštitúcia Athena prostredníctvom svojho investigatívneho programu, ktorého cieľom bolo zmapovať aktivitu skupín, ktoré šíria ne- návisť. Na základe posledného odhadu inštitúcie HVIM malo v roku 2014 okolo 60 členov (Athena Intézet 2014a), avšak toto číslo je pravdepodobne oveľa vyššie a zahŕňa len členov na území Maďarska. Presné alebo oficiálne štatistiky vydané samotným hnutím buď nie sú známe alebo vô- bec nie sú vedené. Vedenie strany na otázky týkajúce sa počtu ich členov jednoducho neodpovedá (viď. Átlátszó.hu 2014), jediným vyjadrením tý- kajúceho sa počtu členov pochádza od Toroczkaiho z roku 2015, keď ho odhadoval na 1000 (Juhász et al. 2017a: 65). Podľa výskumu Darócziho (2009: 29), ktorého základom boli rozhovory s členmi hnutia, v členskej základni prevládajú hlavne muži, ale

53 Napríklad blokáda Széchenyiho reťazového mosta v roku 2017 počas LGBTQ festivalu Budapest Pride (videozáznam dostupný tu: https://www.youtube.com/watch?v=FLpcOPod3VQ) 54 Presný preklad tohto označenia je ťažký, vo voľnom preklade znamená „župčania“.

už aj v tom období sa počet žien postupne zvyšoval, je otázne, či pretr- váva táto tendencia v posledných rokoch. Jeden z respondentov charak- terizoval členov hnutia ako zväčša mladých pravicovo orientovaných ľudí, ale na základe veku či vzdelania sú heterogénni. Domnelým strediskom hnutia je mesto Segedín (Szeged), kde aj vzniklo. Toto mesto a južný samosprávny kraj Csongrád považujú stú- penci Hnutia „za naozajstné srdce Maďarska, ku ktorej oblasti patrí dedič- stvo hunského kráľa Attilu, prvá „krvavá“ základná zmluva starodávnych Maďarov a taktiež začiatok cesty víťazstva admirála Horthyho“ (HVIM dátum neznámy) Túto informáciu potvrdzuje aj fakt, že nadácia, ktorá je oficiálnou organizáciou zapísanou u maďarského ministerstva vnútra sídli v Segedíne. Hnutie sa skladá z niekoľkých členských organizácií (podľa odhadov až štyridsiatimi na území Maďarska) a charakterizuje ho hierarchický poriadok, ktorý má štyri úrovne: predseda hnutia, predsedníctvo hnutia, predsedovia členských organizácií a radoví členovia. Čestným predsedom strany sú György Gyula Zagyva, bývalý poslanec maďarského Ná- rodného zhromaždenia za krajne pravicovú stranu Jobbik Ma- gyarországért Mozgalom a László Toroczkai zakladajúci predseda hnutia a podobne ako Zagyva, bývalý člen strany Jobbik. Členské organizácie sa musia skladať z minimálne 5 členov a jedného predsedu. Predsedníctvo hnutia sa skladá z desiatich členov, ktorí sa dostávajú do tohto riadiaceho orgánu z členských organizácií (aj zo zahraničných). Zaujímavosťou je, že kým sa organizácia buduje zdola – teda členské organizácie vznikajú nezávisle od vedenia hnutia alebo iných členských organizácií – predsed- níctvo je to, ktoré rozhoduje o tom, či prijmú organizáciu do hnutia alebo nie. Takisto predsedníctvo je orgánom, ktorý definuje hlavné smery a ciele Hnutia 64 žúp. (Daróczi 2009: 27)

80 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

4.8.2 Členské organizácie hnutia v zahraničí

Hnutie 64 žúp je považované za najviac „zahniezdenú“ a najrozsiahlejšiu krajne pravicovú organizáciu v Maďarsku, ktorá má niekoľko členských organizácií aj v zahraničí. Hnutie alebo jeho sympatizanti sú prítomní v oblastiach, kde je významná maďarská menšina na Slovensku, v Ru- munsku, v Srbsku a rozptýlene aj na Ukrajine (viď. Obrázok 2) (Juhász et al. 2017a: 64). Niektoré zdroje uvádzajú, že HVIM je prítomné aj v Chor- vátsku, Francúzsku či dokonca v Španielsku (Mikušovič 2009: 43)55.

Obrázok 2 Geografická prítomnosť HVIM v Európe56

V súčasnej dobe sú najaktívnejšie na Slovensku. Rumunské organi- zácie hnutia, presnejšie rumunská zastrešujúca organizácia HVIM bola v

55 Autorke sa nepodarilo na základe vlastného výskumu nájsť informácie alebo dáta, ktoré by podložili toto tvrdenie. 56 Červenou vyznačené krajiny - kde HVIM disponovalo alebo disponuje členskými or- ganizáciami, modrým - kde bola zaznamenaná jeho prítomnosť.

roku 2017 zakázaná a v Srbsku ich aktivity taktiež zoslabli. V nasledujú- cich podkapitolách sa práca venuje práve popisu situácie a aktivít hnutia mimo územia Maďarska.

(1) Slovenská republika

V rámci maďarského extrémizmu na Slovensku sa jedná hlavne o sepa- ratistický extrémizmus, ktorý je typickým aj pre členské organizácie Mlá- dežníckeho hnutia 64 žúp na Slovensku. Oficiálnym maďarským názvom slovenskej zastrešujúcej organizácie je „Hatvannégy Vármegyei Ifjusági Mozgalom – Felvidék“, ako skratku používajú HVIM – Felvidék (HVIM - Felvidék). Slovo „Felvidék“ v názve organizácie odkazuje na historický názov územia dnešného Slovenska v rámci Uhorska, v preklade znamená „Horná zem“. Je považovaná za jednu z najznámejších medzi maďar- skými krajne pravicovými skupinami činnými na slovenskom území. Okrem HVIM často uvádzajú aj (teraz už zakázanú) Maďarskú gardu, tá však nemala miestne organizácie na Slovensku. V prípade Hnutia 64 žúp vieme o miestnych organizáciách operujúcich na území štátu. (Maďari.sk 2012) Organizácia disponuje s niekoľkými členskými organizáciami po celom Slovensku. Najstaršia organizácia vznikla v novembri v roku 2004 v prihraničnom meste Komárno, kde má maďarská menšina silné zastúpe- nie. Následne vznikli aj ďalšie miestne organizácie v mestách ako Šamo- rín, Senec, Galanta alebo Rimavská Sobota. Najväčšia vlna vzniku nových slovenských členských organizácií prebehla v roku 2009, kedy prebehlo náborové turné hnutia v Karpatskej kotline. Najmladšou organizáciou je košické miestne hnutie. Teda hnutie má spoločné zastúpenie až v šiestich

82 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP slovenských mestách, od západného Šamorína až k východným Koši- ciam. (HVIM - Felvidék dátum neznámy) Tieto skupiny nie sú oficiálne zaregistrované, zastrešujúca organizácia však je oficiálne zaregistrova- ným občianskym združením na Slovensku. V registri Ministerstva vnútra SR je uvedené pod názvom „HVIM“, oficiálne sídli v obci Trnávka, ktorá leží blízko Šamorína. Slovenské členské organizácie vrátane zastrešujúcej organizácie HVIM-Felvidék používa identickú symboliku a slogan ako HVIM v Ma- ďarsku. Publikácia Ministerstva vnútra SR charakterizuje HVIM ako „ire- dentistickú, revizionistickú, ultranacionalistickú a antisemitskú mládež- nícku organizáciu“. Medzi hlavné aktivity a činnosti patria usporiadania prednášok, spomienkových slávností, taktiež sa zúčastňujú na rôznych mítingoch a protestoch (Ministerstvo vnútra SR 2016: 87). Okrem toho sú aktívnymi v spoločenských diskusiách, predovšetkým v prípade citli- vých tém, ktoré sa týkajú maďarskej menšiny – odhalenie sochy Hor- thyho v obci Vydrany (Index.hu 2017) alebo bojkot maďarských obcho- dov CBA na území Slovenska, ktoré nemali v svojich obchodných pries- toroch umiestnené slovensko-maďarské dvojjazyčné nápisy (Felvidék.ma 2014). Členovia HVIM – Felvidék sú často prítomní aj na futbalových zápasoch, hlavne klubu DAC Dunajská Streda (Ministerstvo vnútra SR 2016: 88). V slovensko-maďarských médiách nedostávajú veľký priestor, väč- šinu svojich tlačových správ uverejňujú na svojej vlastnej internetovej platforme (na svojej vlastnej stránke alebo na stránkach svojich člen- ských organizácií). Aj v prípade slovenskej zastrešujúcej organizácie platí, že tzv. mainstreamové média sa voči ním správajú nepriateľsky, preto sú nútení k tomu, aby svoje názory a politické vyjadrenia dostali k svojim členom resp. sympatizantom prostredníctvom alternatívnych

metód a platforiem. Sociálne siete, hlavne Facebook boli dlho miestami, kde mohli tieto skupiny skoro bez kontroly zdieľať svoj obsah, avšak podobne ako Fun Page ďalších členských organizácií HVIM aj stránka HVIM-Felvidék bola zmazaná v lete 2017. Ako dôvod Facebook uviedol, že na stránkach boli zdieľané také sporné obsahy, ktoré porušovali pra- vidlá sociálnej siete. Podľa predsedu slovenskej organizácie Gergelya Do- bayho57 „táto cenzúra sa však v ničom nelíši od komunistického názoro- vého terorizmu“. (Felvidék.ma 2017) Túto vlnu mazaní predišla ešte jedna vo februári 2016. Vtedy hnutie prišlo taktiež skoro o všetky svoje stránky. V tom období prevádzkovateľ sociálnej siete vo veľkej vlne zmazal alebo zablokoval viacero profilov, stránok ale aj skupín, ktoré boli na- pojené na vtedy už parlamentnú stranu Jobbik58 (24.hu 2016). Tieto zá- sahy zo strany Facebooku však neodradili slovenské frakcie od toho, aby svoje články alebo vyhlásenia šírili ďalej pomocou nových stránok, kto- rých názvy len nepriamo odkazujú na hnutie, ako napríklad stránka „Ko- máromi Vármegye“ (v preklade Komárňanská župa), ktorá je aktívna aj v súčasnosti. Najväčšia udalosť, ktorú organizuje HVIM - Felvidék je festival Hor- nozemský Maďarský Ostrov (Felvidéki Magyar Sziget) na Slovensku, ktorý vznikol podľa vzoru pôvodného Maďarského Ostrova. Prvý festival

57 Dobay je najvýraznejšou tvárou slovenskej organizácie, je predseda komárňanskej organizácie, ktorý každoročne vystupuje a reční na Protitrianonskom pochode v Bu- dapešti. 58 V tom období Facebook zmazal alebo zablokoval približne 20 stránok a niekoľko ďalších skupín. Dôvod však do dnešného dňa nie je presne známy. Mohlo ísť o jednu z koordinovaných akcií zo strany Facebook alebo o hromadné nahlasovanie týchto stránok. Je však známe, že v poslednom období začal Facebook intenzívnejšie sa za- oberať s obsahmi krajnej pravice, hlavne so zameraním na neonacistické obsahy a obsahy, ktoré hlásajú tzv. bielu nadradenosť (white supremacy) (Counter Extremism Project 2018).

84 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP bol usporiadaný ešte v roku 2004 materským hnutím na území Sloven- skej republiky. Následne koncom roka 2004 udalosť bola prevzatá ko- márňanskou frakciou, ktorá do dnešného dňa je zodpovedným organizá- torom festivalu. Je nutné dodať, že na udalosti vystupujú aj také maďar- ské rockové skupiny súvisiace s krajne pravicovou scénou (Romantikus Erőszak, Egészséges fejbőr, apod.), ktoré by inde na Slovensku nemali možnosť vystupovať. Hornozemský Maďarský Ostrov mobilizuje podľa odhadov organizátorov tisícky ľudí. (HVIM Felvidék dátum neznámy)

(2) Rumunsko

Okrem menších skupín sú v súčasnosti prítomné tri-štyri59 výraznejšie maďarské radikálne organizácie v Rumunsku. Napriek tomu, že každá z nich je v nejakej forme spojená s niektorou z krajne pravicových orga- nizácií v Maďarsku, nemožno ich označovať za ich „zmenšenú verziu“. Najväčšie rozdiely sú citeľné pri témach, s ktorými sa maďarské a ru- munské organizácie zaoberajú vo verejných diskusiách. Táto tematická heterogenita je charakteristická aj pre Hnutie 64 žúp a jeho členské organizácie. Kým maďarské členské organizácie temati- zujú hlavne revizionizmus, antisemitizmus, problematiku rómskej men- šiny a migrácie, tak pre sedmohradské organizácie sú typické rôzne problémy súvisiace so životom maďarskej menšiny60 a autonómiou Si- kulskej oblasti. (Sipos 2014) S budovaním rumunských štruktúr Hnutia 64 žúp začal prvý a za- kladajúci predseda László Toroczkai už v roku 2001 rovno po vytvorení

59 Erdélyi Magyar Ifjak (EMI), HVIM-Erdély, Székely Gárda a Új Magyar Gárda Mozgalom 60 Najčastejšie ide o používanie symbolov (napríklad používanie sikulskej vlajky, ktoré znemožnil rumunský zákon z roku 2015 (Nemzetpolitikai Kutatóintézet 2015)) alebo jazykové práva maďarskej menšiny.

organizácie. Táto aktivita sa v prvom období koncentrovala len na pohra- ničné oblasti. Niekoľko mesiacov na to sa začalo verbovanie nových čle- nov a vytváranie štruktúr aj v Sikulskej oblasti (Székelyföld), kde bolo hnutie najaktívnejšie v nasledujúcich rokoch. (Patakfalvi-Czirják 2017: 176) Rumunská frakcia Mládežníckeho hnutia 64 žúp (HVIM – Erdély) za- čala viditeľne fungovať v roku 2003. V roku 2014 už fungovalo 14 miestnych sedmohradských organizácií. Väčšina z nich však nevykazovala vý- raznejšiu aktivitu – najaktívnejšími členskými organizáciami boli v meste Târgu Secuiesc a Cluj-Napoca. Podľa vtedajšieho vyjadrenia predsedu rumunskej zastrešujúcej organizácie, Zoltána Szőcsa rumun- ské členské organizácie mali dokopy približne 350 aktívnych členov. Podmienkou riadneho členstva je absolvovanie ročného podmienečného členstva, ktorú splní len 60 percent uchádzačov. Počas tohto obdobia predseda miestnej organizácie sleduje osobný vývoj kandidáta a kontro- luje splnenie podmienok (akým je napríklad pestovanie nejakého športu). Štruktúra členských organizácií bola podľa Szőcsa menej centra- lizovaná, miestne organizácie fungovali autonómne a neboli až v takej miere závislé61 od predsedníctva ako v prípade organizácií na území Ma- ďarska. (Sipos 2014) Hnutie nedisponuje v Rumunsku žiadnou oficiálne založenou organizáciou. Patakfalvi-Czirják (2017: 176 - 177) vo svojej analýze rozlišuje dva druhy aktivít hnutia na území Rumunska: prvou kategóriou sú charita- tívne a civilné aktivity, do druhej kategórie spadajú tie aktivity, ktorými sledujú výslovne politické ciele. Tie následne ešte ďalej kategorizuje

61 Sipos (2019) však pripomína, že z iných zdrojov mal informáciu, že predsedovia miestnych organizácií boli delegovaní cez centrálu hnutia v Budapešti.

86 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP podľa ideologického prístupu resp. povahy činnosti. Tie môžu mať zá- klad v tzv. spoločenskej praxi („snaha ochrániť maďarskú kultúru“), v ab- strakcií nepriateľa („rumunská štátna moc a utlačovatelia“) a na záver v marginalizovanej politickej pozícií („nezávislosť rumunskej HVIM oproti politickým stranám“). Táto kategorizácia platí aj pre členské organizácie na území Slovenska, nakoľko ich pozícia je skoro identická s pozíciou ru- munských organizácií. Medzi hlavnými aktivitami HVIM – Erdély patria demonštrácie, pro- testné akcie a prednášky (štruktúra aktivít je identická s aktivitami HVIM na Slovensku a v Maďarsku). Predstavitelia rumunskej časti hnutia označili ako svoj najväčší úspech účasť na Dni sikulskej slobody (A Székely Szabadság Napja) v meste Târgu Mureș 10. marca 2014. Medzi tisíckami účastníkov demonštrácie bolo prítomných aj niekoľko členov HVIM-Erdély ale aj Jobbiku a aj Armády beťárov, ktorí sa dostali do konfliktu s rumunskou políciou. (Antal 2014) Pár dní potom rumunský Od- bor proti terorizmu a organizovanému zločinu (DIICOT)62 začal vyšetro- vanie kvôli rozvráteniu ústavného poriadku, výsledkom čoho bolo, že z Rumunska bolo vykázaných niekoľko maďarských občanov, ktorí boli v tom čase predstavitelia HVIM, Jobbiku a Armády beťárov (medzi nimi aj bývalý predseda Hnutie 64 žúp György Gyula Zagyva). (Păvălaşc 2014) Jednou z najväčších udalostí, ktorú HVIM – Erdély organizoval bol tzv. Sikulský Ostrov (Székely Sziget) a ktorý mal skôr charakter letného tábora a vznikol na vzore pôvodného Maďarského Ostrova v Maďarsku. Prvýkrát sa konal v lete 2009, poslednýkrát v roku 2015 (podľa oficiál- nej stránky podujatia). Od roku 2013 sa snažili organizátori vybudovať nový imidž pre festival ako rodinný deň. (Sipos 2014) V roku 2015 sa

62 Direcţia de Investigare a Infracţiunilor de Criminalitate Organizată şi Terorism.

ukázalo, že táto udalosť bola od roku 2012 sčasti financovaná prostred- níctvom straníckej nadácie Jobbiku, ktorá svoje zdroje získava z maďar- ských verejných financií. V rokoch 2012 až 2015 Sikulský Ostrov dostal 15 tisíc eur vo forme podpory. (Sipos 2015a) Najväčšiu mediálnu odozvu mal v súvislosti s rumunským Hnutím 64 žúp súdny proces so tzv. „sikulskými teroristami“, ktorý sa začal koncom roka 2015. Špeciálna rumunská prokuratúra zaoberajúca sa s terorizmom a organizovaným zločinom vtedy obvinila dvoch členov HVIM- Erdély zo závažného trestného činu terorizmu. Podľa obžaloby predseda rumunskej zastrešujúcej organizácie, Zoltán Szőcs a predseda miestnej organizácie v Târgu Secuiesc István Beke mali v úmysle pomocou podo- mácky vyrobenej bomby spáchať teroristický útok ešte v roku 2015, 1. decembra na hlavnom námestí rumunského mesta Târgu Secuiesc, v deň rumunského sviatku národného zjednotenia. (Sipos 2015b) Rumunský najvyšší súd ich právoplatne odsúdil až v júli 2018 (24.hu 2018). Napriek tomu, že rok predtým bukureštský súd oslobodil obžalovaných od obža- loby z trestného činu terorizmu a prekvalifikoval ich čin na neoprávnené držanie pyrotechnických výrobkov (Szőcs 2017). V súvislosti s týmto súdnym procesom rumunské odvetvie Hnutia 64 žúp bolo bukureštským súdom vyhlásené za fašistickú organizáciu a bolo de facto zakázané (Maszol.ro 2017). Podľa Siposa napriek tomu hnutie je stále aktívne a ne- zaniklo, ale neobjavujú sa na verejných podujatiach alebo demonštrá- ciách, médiám sa nevyjadrujú, teda vo všeobecnosti zmizli z verejného života. To však neznamená, že likvidovali svoje štruktúry a siete.

88 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

(3) Srbsko

Ako v ostatných vyššie zmienených krajinách, kde žije výrazná ma- ďarská menšina, tak aj v Srbsku bolo v istom období najaktívnejším a najvýraznejším krajne pravicovým aktérom práve Mládežnícke hnutie 64 žúp. Organizácia sa vedela vybudovať a upevniť svoju prítomnosť pomocou protimaďarských útokov63, ktoré boli pre vojvodinskú oblasť charakteristické. Veľkú úlohu hrala aj nedôvera maďarskej menšiny voči srbskému štátu. Výrazným rozdielom však bolo, že oproti slovenskému a rumunskému odvetviu, v prípade srbskej organizácie HVIM niektorí z jeho členov si úspešne vybudovali vzťah s predstaviteľmi srbskoma- ďarskej politickej scény a stali sa politikmi na miestnej úrovni. (Athena Intézet 2014b) Počet incidentov sa ani desať rokov od objavenia HVIM v Srbsku ne- znížil, ich počet len kolísal z času na čas. Zhruba od roku 2002 až do roku 2010 nacionalistické organizácie zosilnili na oboch stranách – na srbskej strane Obraz (Otačastveni pokret Obraz – Dôstojnosť Vlastenecké hnutie) a na maďarskej Hnutie 64 žúp. (Athena Intézet 2014b) Významnú úlohu hral pri zosilnení HVIM v tejto oblasti aj incident v roku 2004, kedy niekoľko maďarských mužov (v médiách nazývaných ako „temerinskí chlapci“) zbilo muža srbskej národnosti. Súd vtedy vyniesol mimoriadne prísny rozsudok – páchatelia dostali trest dokopy 61 rokov väzenia (10 až 15 ročný trest pre každého z nich). Vo všeobecnosti sa v tom období zvýšil počet protimaďarských útokov a ako reakcia zosilnili aj radikálne nálady. Hnutie pôsobilo vtedy vo viacerých mestách a obciach a bolo vše- obecne populárnym medzi maďarskou menšinou. (Szerbhorváth 2014a)

63 Epicentrom konfliktu medzi srbským väčšinovým obyvateľstvom a maďarskou men- šinou bolo mesto Temerin, kde boli časté aj útoky proti Srbom.

Presne údaje o tom, že v aktívnych rokoch64 hnutia v Srbsku presne s koľkými členskými organizáciami a akou členskou základňou disponovalo však neexistujú resp. nie sú verejne dostupné. Podobný k vyššie popísanému konfliktu sa odohral v roku 2012 opäť v meste Temerin, kedy pätnásť maďarských mužov fyzicky napadlo 5 maloletých srbských chlapcov. Páchateľov vtedy v médiách viackrát označili ako „nových temerinských chlapcov“ a ako členov Hnutia 64 žúp, nakoľko podľa mediálnych informácií mali na sebe odznaky HVIM a na byte jedného z páchateľov našli štátne orgány propagačné materiály hnutia. (Szerbhorváth 2014a) Ako reakciu srbská politická strana Liga socijaldemokrata Vojvodine (LSV) žiadala v prípade preukázania prepo- jenia páchateľov na Hnutie 64 žúp, zakázanie hnutia a obvinenie delik- ventov z trestného činu národnej nenávisti (Index.hu 2012). Zakladateľ HVIM László Toroczkai sa vtedy vyjadril, že organizácia nemala nič spo- ločné s incidentom, nakoľko už niekoľko rokov nie je aktívna v oblasti a v Srbsku. Údaje o srbských členských organizáciách zmizli z oficiálnej internetovej stránky hnutia ešte v roku 201165, podľa zistení Inštitúcie Athena (2014b) však v roku 2014 ešte fungovala skupina, ktorá sa hlásila k HVIM. Z dostupných informácií a dát nie je jednoznačné čo stálo za zmiz- nutím srbských členských organizácií. V súčasnosti už nie sú o nich do-

64 Približne ide o obdobie medzi rokmi 2002 a 2009. Podľa Szerbhorváth (2014b) Eu- rópska únia (vrátane Maďarska) práve v tom období uložila vízovú povinnosť voči Srbsku, čo ešte zhoršilo aj tak komplikovanú situácia maďarskej menšiny vo Vojvo- dine a viedlo k ich ešte väčšej izolovanosti. 65 Posledná zmienka o srbských členských organizáciách resp. o Vojvodine či Južnej oblasti (Délvidék) na oficiálnej internetovej stránke HVIM pochádza ešte z roku 2009 (HVIM 2009)

90 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP stupné na oficiálnych platformách žiadne poznámky, autorke sa nepodarilo nájsť ani žiadne profily alebo stránky na sociálnych sieťach, ktoré by poukazovali na existenciu srbských odvetví hnutia.

4.9 Domáce a medzinárodné väzby

Predstavitelia krajne pravicovej scény môžu navzájom spolupracovať a kooperovať v rámci svojej vlastnej krajiny, ale aj naprieč hraníc jednot- livých národných štátov. Mládežnícke hnutie 64 žúp spolupracuje s via- cerými domácimi aj zahraničnými extrémistickými a radikálnymi orga- nizáciami a skupinami. Napriek charakteristickým znakom maďarských národných radikálov, medzi ktoré patrí podľa Bayera (2009: 301) aj udr- žovanie si odstupu od politických strán, HVIM spolupracuje aj s politic- kými stranami – predstaviteľmi smeru národného radikalizmu. Týmto však spadá do kategorizácie radikálne pravicových skupín Katherine Kondor (2018), ktorá rozdeľuje tieto skupiny na dva typy – na väčšie so- ciálne hnutia, ktoré môžu byť nejakým spôsobom spojené s politickými stranami (táto kategória môže zahŕňať aj polovojenské skupiny) a na menšie marginálne skupiny (vrátane organizácií skinheadov).

4.9.1 Politické strany Čo sa týka spolupráce HVIM s politickými stranami, najsilnejší dlho- dobý vzťah malo s krajne pravicovou stranou Jobbik. Hnutie sa označuje za politicky neutrálne a nezávislé, avšak podľa odborníkov bolo dlho v istom slova zmysle satelitom strany Jobbik (Origo.hu 2016a). V začiatku

išlo o silné personálne prepojenie, ktoré však nie je ojedinelým prípa- dom na maďarskej krajne pravicovej a extrémistickej scéne66. Ako to bolo uvedené vyššie, dvaja spomenutí čelní predstavitelia a neskôr aj čestní predsedovia Hnutia – László Toroczkai67 a György Gyula Zagyva – boli členmi Jobbiku alebo kandidovali za tento politický subjekt. Okrem toho aj ďalší „vodcovia“ Hnutia boli aktívni v strane, minimálne na regio- nálnej úrovni68 (Juhász at al. 2017b: 23). Avšak nemožno hovoriť len o personálnom prepojení ale aj o fi- nančnom, ktoré vysvetľuje minimálne istú časť financovania HVIM. V roku 2014 investigatívny portál átlátszó.hu zverejnil zoznam subjektov, ktoré boli finančne podporované v tom čase stranou Jobbik. Je pravdou, že strana nikdy priamo nepodporila HVIM69 alebo nepriznala verejne spoluprácu s Hnutím, avšak poskytla nenávratnú finančnú pod- poru70 na organizáciu festivalu „Magyar Sziget“ (Átlátszó.hu 2014c). V tom istom roku strana Jobbik nakoniec nepriamo uznala, že podporuje Hnutie. Vtedy strana oficiálne prehlásila, že nevylučuje, že ich financie, ktorých časť predstavujú vlastne financie zo štátneho rozpočtu71, sa

66Podľa maďarských odborníkov na extrémizmus, členské základne rôznych extrémis- tických skupín a Jobbiku sa v mnohých prípadoch prekrývajú. To aj napriek tomu, že podľa lídra jednej zo skupín, organizácie napravo od HVIM sa nestarajú o túto politickú stranu, pretože ju považujú za „súčasť systému“. (Juhász et al. 2017b: 23) 67 Toroczkai bol v istom čase aj podpredsedom strany (Gabay a Gidró, 2017), následne bol zo strany vylúčený v roku 2018 kvôli nezhodám s vedením strany (Kovács a Tóth 2018). 68 Napríklad Ádám Magvasi a Tamás Gábor Fodor, okresný predsedovia strany Jobbik. 69 Morálnu podporu im vyjadrila v niektorých prípadoch, napríklad vyjadrila pohorše- nie nad procesom s členmi rumunskej divízie HVIM, ktorí boli nakoniec odsúdení kvôli terorizmu (Jobbik.com dátum neznámy). 70 Okrem toho finančnú podporu opätovne od Jobbiku získala aj nadácia „Gyarapodó Magyarországért Alapítvány“, ktorá časť týchto financií poskytla práve Hnutiu – v roku 2016 táto čiastka predstavovala 38 miliónov forintov. (Átlátszó.hu 2014c) Pre lepšiu predstavu ide o 123 094,46 euro po prepočte podľa priemeru kurzu za rok 2014. 71 Ide o štátnu finančnú podporu politických strán, ktoré majú zastúpenie v maďarskom Národnom zhromaždení. Tieto môžu strany využívať na nadačné účely.

92 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP mohli dostať k Hnutiu resp. k nadácii, ktorú spravuje HVIM - Hatvannégy Vármegye Alapítvány (Origo.hu 2016b). Prepojenie Jobbiku a jeho extrémistických satelitných organizácií (medzi nimi aj HVIM) bolo viditeľné obzvlášť na demonštráciách, ktoré mali charakter sakrálno-ideologických udalostí extrémne pravicovej subkultúry. Strana a Hnutie úzko spolupracovali aj pri organizácii de- monštrácií. Dobrým príkladom bola každoročná demonštrácia proti Trianonskej zmluve, ktorú HVIM organizuje každý rok 4. júna, v deň vý- ročia podpísania zmluvy a na ktorej sa okrem predstaviteľov Hnutia často zúčastňujú členovia vedenia strany Jobbik, ale aj ďalšie organizácie napojené na maďarskú krajne pravicovú extrémistickú scénu (Juhász 2017: 25). Stranu a HVIM spája aj skoro každoročný protest proti Buda- pest Pride (najväčšiemu LGBT festivalu Maďarska) (444.hu 2014) alebo verbovacie turné v Rumunsku, kedy vtedajšieho predsedu Jobbik, Gá- bora Vonu vyhostili z krajiny a rumunské orgány začali trestné stíhanie proti niektorým členom HVIM (Botos 2014). V druhej polovici roku 2018 László Toroczkai po vylúčení zo strany Jobbik založil novú politickú stranu s názvom „Mi Hazánk Mozga- lom“ (vo voľnom preklade Hnutie Naša Vlasť, s skratke MHM). Týmto sa zrodila nová národne radikálna sila na maďarskej politickej scéne (Haines 2018), ktorá sa snaží vyplniť prázdnotu po Jobbiku na krajnej pravici (táto snaha je citeľná hlavne z výberu tém, ktorým sa ostatné strany snažia vyhnúť) (Fazekas a Pap 2018). Jeho členovia boli zväčša členovia radikálneho krídla Jobbiku.

Po tomto rozpade resp. fragmentácii Jobbiku sa HVIM postupne od- cudzilo72 od neho a podľa monitoringu krajnej pravice inštitútu Political Capital sa snaží zblížiť s novovzniknutou stranou (Bruckner a Plesz 2018). Od vzniknutia Hnutia Naša Vlasť už stihli spoluorganizovať nie- koľko udalostí, napríklad charitatívnu akciu „Detské Vianoce“73 alebo protestnú akciu pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti (HVIM- Felvidék 2019). László Toroczkai ako čestný predseda HVIM a predseda strany MHM sa často zúčastňuje a reční na udalostiach Hnutia (napríklad na spomienkovom výlete Svätej koruny v marci 2019 (Bencsik, Fonay a Hörömpöli 2019)). Okrem vyššie zmienených maďarských politických strán, slovenská divízia HVIM spolupracovala aj so slovenskou Kotleba - Ľudovou stranou Naše Slovensko. Táto spolupráca však mala len formu koordinovanej ad hoc kooperácie. Išlo o protimigračnú demonštráciu v septembri 2015 v slovenskom meste Gabčíkovo, kde sa nachádza azylové centrum (Alfahír.hu 2015). Táto udalosť bola dobrým príkladom toho, ako mig- račná kríza pospájala takých pravicovo extrémistických aktérov, ktorí sú v istom slova zmysle nepriatelia (revizionistická HVIM na jednej strane, otvorene protimaďarská K-ĽSNS na druhej strane) (Juhász et al. 2017b: 26).

72 Dôvod tohto odcudzenia Hnutia od strany Jobbik môžeme nájsť už v roku 2017, kedy strana začala s premenou a zmiernením svojej rétoriky. Súčasťou zmeny bola aj snaha o opustenie od svojej krajne radikálnej minulosti a premiestnenie sa smerom k stredu na politickej škále. (Wolford 2017) Ďalším dôvodom môže byť aj prepojenie na Lászlóa Toroczkaiho a možnosť, že v prípade spolupráce s politickými stranami smerodajné je práve jeho politické smerovanie a nie primárne charakteristika danej strany. 73 Videozáznam z akcie zverejnilo Radio Szent Korona, na ktorom podpredsedníčka Hnutia Naša Domovina mimo iné definovala HVIM ako dobrovoľnícku organizáciu (Szent Korona Rádio 2018).

94 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

4.9.2 Krajne pravicové a polovojenské organizácie

Okrem politických strán Hnutie 64 žúp spolupracuje a udržiava úzky vzťah aj s organizáciami, ktoré sú napojené na krajne pravicovú scénu, či už domácu teda maďarskú alebo zahraničnú. Väzby majú aj na paramili- tárne organizácie. Spolupráca a spoločné politické hodnoty a názory týchto organizácií resp. skupín sú najviac viditeľné na demonštráciách a protestných ak- ciách (teda na tých udalostiach, ktorých cieľom je sebaprezentácia alebo demonštrácia sily), kde sa spoločne zúčastnia alebo ich spoločne organi- zujú. Ide napríklad o každoročné zhromaždenie proti Trianonskej zmluve alebo o každoročnom spomienkovom zhromaždení, ktoré nesie názov „Deň cti“ (v maďarskom preklade „A becsület napja“, v anglickom „Day of Honour“) (Ruptly 2016). Na týchto akciách sa zvyčajne objavujú predstavitelia organizácií ako paramilitárna organizácia Betyársereg („Armáda beťárov“)74, Blood & Honour Hungária, Maďarský národný front (Magyar nemzeti arcvonal), Nová maďarská garda (Új Magyar gárda), Národná stráž (Nemzeti Őrsereg), Hnutie maďarskej sebaobrany (Magyar Önvédelmi Mozgalom) alebo v minulosti Maďarská garda75 alebo Pax Hungarica76 (Ministerstvo vnútra SR 2016: 95). Po postupnom odcudzení sa HVIM od Jobbiku, Hnutie sa snažilo upevniť svoje vzťahy s niekoľkými predstaviteľmi maďarskej krajnej pravice, presnejšie s Armádou beťárov alebo v tom období novovzniknu-

74 Tento neformálny zväzok krajne pravicových skupín založil ešte v roku 2008 László Toroczkai. Na niektorých akciách a demonštráciách zabezpečujú de facto ochranu podujatia. (Ministerstvo vnútra SR 2016: 93) 75 Maďarská garda bola v roku 2009 súdom rozpustená (Origo.hu 2009), následne vznikla jej nástupnická organizácia Nová maďarská garda. 76 Pax Hungarica zanikla v roku 2017 kvôli nezáujmu členov (Medvegy 2017).

tými organizáciami Sila a odhodlanosť (Erő és elszántság), Hnutím ma- ďarskej sebaobrany (Magyar Önvédelemi Mozgalom) alebo s organizá- ciou Identitesz (Juhász et al. 2017a: 65). Tieto snahy však nesmerovali len k aktivitám, ktoré sú venované a viditeľné aj verejnosti ale hlavne čin- nostiam, ktorých cieľom je zosilniť uvedomelosť v rámci a medzi týmito skupinami a vybudovať silnú spoločnú identitu. Najčastejšie ide o špor- tové aktivity, ktoré sú v nejakej forme spojené s uctievaním historických udalostí a osobností, ktorých predstavitelia týchto skupín považujú za národných hrdinov – spomienkové túry Odtrhnutej Gardy (Rongyos Gárda) alebo Obrannej línie Attila (Attila Védvonal Emlék- és Teljesítmé- nytúra) (Dús a Hidi 2018). Ako to bolo uvedené aj vyššie HVIM udržiava kontakt aj s polovojen- skými organizáciami. Okrem zmienených Armády beťárov alebo Maďar- skej gardy (novej aj pôvodnej) Hnutie spolupracuje a propaguje aj akti- vitu77 organizácie s názvom „Farkasok“ (Vlci), ktorá bola považovaná v istom čase za privátnu armádu strany Jobbik. Toto tvrdenie však vedúci organizácie Gábor Barcsa-Turner, ktorý je aj podpredsedom HVIM po- prel a vyhlásil, že Vlci aj keď sú od Hnutia organizačne nezávislí predsta- vujú formu vzdelávania pre mládež HVIM, pomocou ktorého získajú vo- jenské znalosti (444.hu 2016). Ich hlavným cieľom je „vychovať novú ge- neráciu národných bojovníkov“ (Szent Korona Rádió 2017a).

77 Hnutie na svojej internetovej stránke informovalo napríklad o novej sérii výcvikov, ktoré usporiada organizácia Vlci (HVIM 2019).

96 ANALYTICKÁ ČASŤ – MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP

Hnutie sa snaží nadviazať a udržovať kontakt okrem maďarských organizácií aj so zahraničnými. Dobrou príležitosťou je na takéto stretnutia mimo iné Deň cti78, ktorého sa zúčastnia aj zahraniční predstavitelia krajnej pravice, alebo rôzne konferencie79. Podľa publikácie sloven- ského ministerstva vnútra (Ministerstvo vnútra SR 2016: 87) minimálne slovenská divízia HVIM spolupracuje a vytvorili družbu s poľskou ul- trapravicovou organizáciou Obóz Narodowo-Radykalny (ONR) a s talian- skou Forza Nouvou, ktorá sa hlási k neofašizmu. Spolu s ONR Hnutie usporiadalo v posledných rokoch maďarsko-poľskú trianonskú spo- mienkovú akciu s cieľom upevniť maďarsko-poľské priateľstvo (HVIM - Felvidék 2018c). Je viac než pravdepodobné, že okrem vymenovaných domácich a za- hraničných organizácií môžu kooperovať aj s ďalšími. HVIM so svojou ši- rokou sieťou členských organizácií na území minimálne troch štátov má všetky predpoklady na to, aby nadviazal kontakt s rôznymi zahraničnými skupinami, ktorých hodnotový systém je podobný jeho. Hnutie veľmi často zámerne ani neinformuje o svojich spoluprácach alebo spoločných aktivitách s ďalšími aktérmi krajne pravicovej scény, aby ich operácie zo- stali v tajnosti (Juhász et al. 2017b: 26).

78 V roku 2019 sa udalosti v Budapešti zúčastnili napríklad Nordic Resistance Mo- vement alebo Die Rechte Dortmund (Jüdisches Forum 2019). 79 Napríklad neonacistická konferencia v roku 2017 v Dortmunde s názvom „Spolu pre Európu“ (Juhász et al. 2017: 65 - 66).

5 Mládežnícke hnutie 64 žúp z pohľadu konceptu extrémizmu a iredentizmu

Posledná kapitola tejto práce je venovaná aplikácii teórie extrémizmu a radikalizmu, taktiež iredentizmu. V tejto časti sú zhodnotené ideolo- gické smerovanie, ciele a aktivity Mládežníckeho hnutia 64 žúp s cieľom určiť či ide o extrémistické alebo radikálne hnutie. K zhodnoteniu dôjde aj v súvislosti s konceptom iredentizmu, v prípade ktorého však naším primárnym cieľom nie je určiť, či naozaj ide o iredentistické hnutie (pre- tože vychádzajúc z deklarovaných cieľov HVIM je to celkom jednoz- načné, napriek tomu bude tejto rovine venovaný priestor na vysvetlenie) ale preskúmať samotný iredentizmus, či ho je možné považovať za vy- svetľujúci faktor vo vzťahu k pravicovému extrémizmu alebo radikalizmu. Ako základ resp. východiskový bod k naplneniu vyššie načrtnu- tých cieľov slúži teoretický rámec práce, uvedený v prvej kapitole.

5.1 Hnutie z pohľadu konceptu extrémizmu a radikalizmu

Je možné skonštatovať, že debata (aj odborná) o HVIM je z termino- logického hľadiska veľmi nejednoznačná a označuje Hnutie rôznymi prí- vlastkami. Tu však je nutné pripomenúť, že táto nejednoznačnosť má svoje korene aj v maďarskom odbornom pojatí konceptov extrémizmu a radikalizmu, ktoré ich používa ako synonymá (viď. Karácsony a Róna, 2010 alebo Juhász, Krekó a Molnár 2014), čím sa prikláňajú k anglosa- skému uchopeniu týchto termínov. V tomto terminologickom zmätku

98 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP Z POHĽADU KONCEPTU EXTRÉMIZMU A IREDENTIZMU v súvislosti HVIM je kľúčová aj úloha médií, ktoré veľakrát používajú prí- vlastky ako „extrémny“, „radikálny“, „krajne pravicový“, „ultrapravicový“ a miestami aj „paramilitárny“ tiež ako synonymá. K tomu aby sme mohli presne určiť či ide o extrémistické alebo ra- dikálne hnutie využijeme tri atribúty HVIM: jeho vzťah k súčasnému de- mokratickému systému, (ne)akceptácia jeho základných hodnôt ako na- príklad rovnosť a vzťah k násiliu a ochota ho využiť k naplneniu svojich cieľov. Tieto tri kľúčové analyzované oblasti boli vybraté na základe teo- retického rámca, nakoľko práve tieto je možné vyzdvihnúť ako najvýraz- nejšie deliace čiary medzi radikalizmom a extrémizmom.

5.1.1 Vzťah k súčasnému demokratickému systému

Vo všeobecnosti hlavným rozdielom medzi radikalizmom a extrémiz- mom je vzťah k súčasnému systému a rozsah žiadaných zmien a taktiež antidemokratičnosť. Vzťah Hnutia k súčasnému štátnemu zriadeniu Ma- ďarska ale aj susediacich štátov, kde má zastúpenie, je jednoznačný. Nie- len že neuznáva tzv. trianonské hranice ale ani demokratické politické systémy týchto štátov. Z jeho pohľadu ani samotná existencia štátov, ktoré „okupujú“ maďarské územie nie je legitímna. Tento prístup je zahniezdený aj v ideológii Hnutia, ktorej základným pilierom je revizionizmus, teda snaha o územnú revíziu - získanie strate- ných území späť. Predstavitelia Hnutia teda neakceptujú súčasnú po- dobu Maďarska. Pod revizionizmom však nemyslia len územnú, ale aj ab- solútnu revíziu politického systému Maďarska. Podľa Usmernenia HVIM (HVIM dátum neznámy: 5), ich členovia „pracujú každý deň za to, aby vzkriesili Apoštolské maďarské kráľovstvo“, ktorého základom je ústava

svätej koruny navzdor „falošným republikám, ktoré sa zakladajú na glo- balizme, liberalizme, falošných hierarchiách a neexistujúcej rovnosti“. Táto téza súhlasí aj s charakterizáciou Bayera (2009), podľa ktorého ná- rodní radikáli (a HVIM sa identifikuje takto) vnímajú súčasné Maďarsko ako nelegitímne, pretože základným pilierom jeho ústavy nie je dogma svätej koruny, ktorá reprezentuje Veľké Maďarsko. Teda je možné skon- štatovať, že hlavným cieľom HVIM je absolútna revízia, ktorá zahŕňa aj štátne usporiadanie krajiny, ktoré by malo byť v tom prípade opäť krá- ľovstvo. Apoštolské maďarské kráľovstvo je vlastne systémom, ktorý sa zakladá na dogme svätej koruny a ktorý podľa Usmernenia HVIM neza- hŕňa princípy demokratického systému ako rovnosť alebo liberalizmus, teda nespĺňa požiadavky kladené na demokraticky zriadený systém. Je nutné ešte dodať, že v súvislosti s demokraciou ale aj súčasným maďarským štátnym zriadením (a štátnym zriadením susedných štátov) oficiálne dokumenty Hnutia označujú samotnú demokraciu alebo „abso- lutizmus“ republiky za „klamné predstavy“, ktoré boli pre ľudstvo „ne- predstaviteľné a neakceptovateľné tisíce rokov“. V súvislosti s tzv. rádom bojovníka aj Usmernenie odkazuje na členov HVIM ako na antidemokra- tov, ktorí nesúhlasia v žiadnom prípade s demokraciou alebo s právom väčšiny (HVIM dátum neznámy: 10 - 12). Na základe vyššie uvedených je zreteľný odmietavý prístup HVIM voči súčasnému systému a demokracii. Rozsiahlosť ich revizionistických požiadaviek, ktoré jednak volajú po územných zmenách ale aj po zme- nách štátneho zriadenia a antidemokratický postoj, ktorý šíria medzi svojimi členmi na svojich akciách (Trianonský spomienkový pochod, protivládne demonštrácie), ich zaraďuje do kategórie extrémistických aktérov. Treba však dodať, že Hnutie nie je homogénne, čo súvisí hlavne s rozsiahlou sieťou členských organizácií, ktoré fungujú minimálne na

100 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP Z POHĽADU KONCEPTU EXTRÉMIZMU A IREDENTIZMU

území troch štátov a teda nie je vylúčené, že jednotlivé miestne organi- zácie alebo niektorí členovia sa jednoducho naplno nestotožňujú s ideo- logickým smerovaním HVIM alebo s jeho jednotlivými atribútmi ako na- príklad antidemokratičnosť.

5.1.2 (Ne)akceptácia základných demokratických hodnôt Druhým atribútom, ktorý využijeme k presnej kategorizácii HVIM, je ak- ceptácia resp. neakceptácia základných demokratických hodnôt a zásad, pričom sa v tejto podkapitole budeme venovať hlavne vzťahu Hnutia k princípu rovnosti, ktorý súvisí aj s nadhodnocovaním vlastnej etnickej príslušnosti. Ako to bolo popísané vyššie, HVIM neuznáva princíp rovnosti a slobody, teda ani základné ľudské práva a popisuje ich ako bludy, ktoré sú protichodné „pôvodnému starovekému vnímaniu“ (HVIM dátum neznámy: 10). S týmto postojom sa zhodujú aj aktivity Hnutia, ktoré sú často zamerané na etnické ale aj sexuálne menšiny (útoky na Rómov, ší- renie protirómskej propagandy, demonštrácia proti pochodu Pride, odmietanie moslimských imigrantov alebo označovanie homosexuality za abnormalitu a devianciu). Podľa Fintu (2019) predstavitelia Hnutia po- važujú aj susedné národy (Slovákov, Rumunov a Srbov) za menejcenné, ktoré by nemali mať nárok na vlastný štát, pretože nie sú na dostatočnej intelektuálnej úrovni a nedisponujú potrebnými historickými skúsenos- ťami80 na sebaurčenie a preto ich ani nemôžu uznať za seberovných. Me-

80 Často používajú argument, že tieto národy nemajú históriu alebo ak aj majú nejakú tak len „vykradnuté fragmenty maďarských dejín“ (Finta 2019).

101

dzi ideové východiská HVIM teda patrí aj rasizmus, homofóbia, islamofó- bia ale aj antisemitizmus, ktorých spoločným základom je vlastne neak- ceptácia demokratickej zásady rovnosti. Ďalším dôležitým antidemokratickým znakom, ktorý je možný iden- tifikovať u HVIM je tzv. vodcovský princíp, ktorý aj Európsky súd pre ľudské práva označil pri procese „Vona vs. Maďarsko“ za jasný antidemo- kratický znak (Milo 2019), ktorý je protichodným demokratickým hod- notám. „Bojovník“ teda člen Hnutia musí podľa Usmernenia akceptovať „naozajstnú hierarchiu a skutočné osobnosti“, teda vodcov. Vodcom môže byť podľa náuky len taký človek, ktorý „je schopný zrealizovať ozajstnú hierarchiu“ medzi členmi (HVIM dátum neznámy: 12). Vodcovský princíp je vidno aj v súvislosti s osobou zakladateľa Lászlóa Toroczkaiho, ktorý bol dlhé roky predsedom HVIM a je čestným predsedom aj v súčasnosti. Jeho vplyv a dosah na smerovanie Hnutia je citeľný hlavne pri spolupráci s národne radikálnymi politickými stranami. Preferencie HVIM sa odví- jajú hlavne od osobných preferencií Toroczkaiho (túto skutočnosť dobre ilustruje rozchod Hnutia s politickou stranou Jobbik). Podľa týchto zistení môžeme skonštatovať, že Hnutie zastáva aj také názory a snaží sa o realizáciu takých náuk, ktoré sú v rozpore s demokra- tickými zásadami a hodnotami – presnejšie neakceptácia zásady rovnosti (z tohto pohľadu HVIM vylučuje etnické a sexuálne menšiny, tak- tiež príslušníkov ďalších národov) a akceptácia vodcovského princípu, ktorý je možné taktiež označiť za antidemokratický atribút.

5.1.3 Vzťah k násiliu Napriek tomu, že Hnutie 64 žúp nemožno priamo spojiť s násilnými činmi okrem údajného zastrašovania príslušníkov rómskej menšiny, účasť na násilných protivládnych demonštráciách v Budapešti v roku

102 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP Z POHĽADU KONCEPTU EXTRÉMIZMU A IREDENTIZMU

2006 alebo údajné prípravy teroristického činu členmi sedmohradskej divízie, vzťah k násiliu a ochota ho využiť k naplneniu svojich cieľov a predstáv je prítomná. Predstavitelia hnutia vo svojich prejavoch často obhajujú otvorené násilie a základom ich rétoriky je často podpora a povzbudzovanie k neustálej konfrontácii a násiliu. Členovia predsedníctva niekoľkokrát zdôraznili význam zapojenia občanov do ozbrojeného odporu voči štátu. Členovia HVIM by mali byť vždy pripravený na boj a konflikty a za- stupovať pravdu. Musia bojovať so všetkými možnými prostriedkami za pravdu a medzi ne patrí aj násilie. Hnutie odmieta pacifizmus81, napriek tomu sa označujú za podporovateľov mieru, ten však môže nastať až po „víťazstve pravdy“. V súlade s týmito tézami HVIM sa venuje aj vzdeláva- niu svojich členov v tomto smere, zabezpečuje napríklad vojenské vý- cviky pomocou paramilitárnych skupín Armáda beťárov alebo Vlci, kde sa členovia učia strieľať, narábať s airsoftovými zbraňami a osvojujú si techniky prežitia. Šport, zdravý životný štýl a disciplína musia byť podľa Usmernenia neoddeliteľnou súčasťou života „župného bojovníka“. Ten totiž musí byť vždy pripravený ochrániť svoje hodnoty, vieru a národ aj za cenu vlastného života (HVIM dátum neznámy: 14). Ryšavý (2019) v súvislosti s ochotou HVIM využiť násilie k naplneniu svojich cieľov poukazuje ešte na ďalšie zaujímavé prepojenie. Pro- stredníctvom tzv. interných táborov totiž vedenie Hnutia filtruje tých čle- nov, ktorí sú telesne zdatní a schopní boja, tých najlepších (po absolvo- vaní niekoľkých výcvikových kurzov), následne ich posielajú k skupine

81 Považujú ho za snahu o mier aj za cenu víťazstva „temných síl“ (HVIM dátum neznámy: 10).

103

Armády beťárov, ktorej členmi sú bývalí policajti a vojaci a ktorých cie- ľom je pripraviť sa na pouličný boj. Ako to bolo uvedené na začiatku tejto podkapitoly, aj keď HVIM je zatiaľ ťažké spojiť priamo s nejakou násilnou aktivitou, snaha a ochota využiť aj násilné prostriedky, ktoré sú pre demokraciu neprijateľné, je prítomná. Hnutie jasne deklaruje vo svojej náuke, že sa v istom zmysle pripravuje na priamy boj za svoju vlasť a je pripravené využiť všetky možné nástroje k dosiahnutiu svojich stanovených cieľov. Táto ochota HVIM taktiež priraďuje skôr k extrémistickým skupinám než k radikál- nym.

5.2 Hnutie z pohľadu konceptu iredentizmu

Označenie Mládežníckeho hnutia 64 žúp za iredentistické hnutie je vy- chádzajúc z jeho hlavného cieľa celkom jednoznačné. Snaha o revíziu ma- ďarských predtrianonských hraníc a o spojenie všetkých Maďarov v jednom štáte je iredentizmom, nakoľko podľa súčasných hraníc by pri jej naplnení došlo k pripojení niekoľkých území, kde je prítomná maďarská menšina (ktorá nemá dominantné postavenie v rámci celku, ktorého sú- časťou momentálne je) k väčšiemu územiu, teda k Maďarsku. Iredentiz- mus, ako to bolo predstavené aj v teoretickom rámci práce je veľmi často spojený s extrémistickými smermi, prevažne s pravicovým extrémiz- mom. Snahou jednak o potvrdenie zistení predošlých podkapitol – teda, že v prípade HVIM hovoríme o extrémistickom aktérovi a nie radikál- nom -, a taktiež s cieľom identifikovať kategóriu Hnutia na základe typo- lógie extrémizmu, sa v tejto časti zameriavame na vzťah iredentizmu a pravicového extrémizmu.

104 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP Z POHĽADU KONCEPTU EXTRÉMIZMU A IREDENTIZMU

Ako to uvádza Mareš (2009: 82) extrémne pravicová politika vo vý- chodnej Európe je sprevádzaná teritoriálnymi nárokmi jej predstavite- ľov. Extrémni nacionalisti sa dlho snažia o zmenu hraníc na základe svojich historických koncepcií a výnimkou nie je ani HVIM, ktoré oproti predstaviteľom susedných krajín Maďarska považuje trianonskú zmluvu za nelegitímnu a preto žiada okamžitú revíziu predtrianonského usporiadania (čím sa vytvára aj výrazný konflikt medzi Hnutím a predstavi- teľmi napríklad slovenskej alebo rumunskej extrémnej pravice). Na jednej strane stojí požiadavka revízie, ale na druhej strane aj ďalšia – spojenie každého Maďara v jednom štáte t. j. vytvorenie homo- génneho národného štátu, čo odkazuje aj na tzv. “great state” koncept (Mareš, 2009: 85). V súvislosti so skúmaným hnutím paralelu nájdeme s konceptom tzv. „Veľkého Maďarska“, ktorý je ústredným symbolom Hnutia – je prítomný priamo v jeho symbolike, odkazuje naň aj ich sa- motný názov, slogany82 a geografická prítomnosť členských organizácií po celej Karpatskej kotline. Taktiež je možné skonštatovať, že tému Tria- nonu a konceptu „Veľkého Maďarska“ sa podarilo HVIM úspešne „vy- vlastniť“ a akcentovať. Tzv. teritorialita je podľa Segerta (2006: 60) úzko spojená s tradič- nou extrémne pravicovou identitou, pretože predstavuje jeden z najdô- ležitejších elementov silného národného štátu, ktorý je najvyššia hod- nota pre extrémne pravicové hnutia. HVIM sa snaží práve o navrátenie tohto statusu Maďarsku, predstavitelia Hnutia aj často odkazujú na

82 Slogany, ako „Vissza mindent!“, čo v preklade znamená „Všetko naspäť!“ odkazujúc na stratené územia.

105

"predtrianonské“ Maďarsko ako na silný a národný štát. Získanie „strate- ných“ území naspäť je jeden z ich najvyšších cieľov, ktorý pomôže aj k opätovnému zosilneniu krajiny a prežitiu národa. Podľa vyššie načrtnutých atribútov je možné skonštatovať, že v prí- pade Hnutia 64 žúp ide o iredentizmus spojený s pravicovým extrémiz- mom. Autorka však došla k záveru, že iredentizmus v tomto prípade ne- možno využiť ako vysvetľujúci faktor krajne pravicového extrémistic- kého smerovania HVIM. Ide skôr o nástroj alebo vyjadrenie ich snáh a cieľov. Skôr nacionalizmus alebo etnocentrizmus je možné považovať za kľúčové, ktoré spája aj teritoriálne nároky (ktoré vlastne iredentizmus vyjadruje) Hnutia a aj dôvody, na základe ktorých sa dá organizácia po- važovať za predstaviteľa krajne pravicového extrémizmu.

5.3 Zhrnutie

Cieľom tejto kapitoly bolo preskúmať a zhodnotiť Mládežnícke hnutie 64 žúp z pohľadu konceptov extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu. Záme- rom bolo podľa troch znakov – postoj k súčasnému demokratickému sys- tému, (ne)akceptácia základných demokratických princípov a vzťah k násiliu - ktoré možno označiť za deliacu čiaru medzi extrémizmom a radikalizmom, určiť do ktorej kategórie spadá HVIM a prečo. Druhým zámerom bolo preskúmať (už podľa určení kategórie) vzťah iredentizmu a extrémizmu v tomto konkrétnom prípade a určiť smerovanie Hnutia. Autorka podľa analýzy vysvetlenej vyššie sa prikláňa názoru, že Mládežnícke hnutie 64 žúp je extrémistickou organizáciou. Čo sa týka presnej typológie o aký extrémizmus ide v tomto prípade je využitý prístup Bobbia Casom Muddom (Mudde 2007: 26 podľa Křivánek 2018:

106 MLÁDEŽNÍCKE HNUTIE 64 ŽÚP Z POHĽADU KONCEPTU EXTRÉMIZMU A IREDENTIZMU

78), ktorý ľavicový a pravicový politický extrémizmus rozlišuje podľa postoja k rovnosti resp. nerovnosti. HVIM princíp rovnosti odmieta a označuje ho ako „blud“, taktiež v jeho aktivitách a vyhláseniach je možné identifikovať rasizmus, antisemitizmus, homofóbiu a v posled- ných rokoch aj islamofóbiu. Hnutie neobhajuje ľudskú rovnosť a nesnaží sa o odstránenie nerovnosti, ktorú mimochodom považuje za prirodzenú – teda nemožno ho považovať za krajne ľavicového aktéra ale skôr krajne pravicového. Okrem toho je možné u HVIM identifikovať aj nadhodnocovanie vlastnej etnickej príslušnosti alebo sklony k autoritarizmu (prostredníctvom vodcovského princípu), ktoré Pfahl-Traughber (2001) označuje aj spoločne s antipluralizmom za spoločné znaky pravicových extrémistov. Toto tvrdenie je možné dosvedčiť aj pomocou iredentizmu, ktorý je vlastne nástrojom vyjadrenia (aj teritoriálnych) cieľov HVIM. Práve táto teritorialita je jedným z kľúčových faktorov tradičnej ex- trémne pravicovej identity, ktorú môžeme zbadať aj u predmetu tejto práce. Tieto závery je možné potvrdiť aj pomocou dimenzií pravicového extrémizmu podľa Stössa (Mareš 2003: 48), pretože niekoľko postojov uvedených v tomto modelu je identifikovateľných aj v prípade HVIM – presnejšie autoritarizmus, etnocentrizmus, rasizmus, antisemitizmus a protestné jednanie.

107

6 Záver

Predmetom tejto diplomovej práce bol predstaviteľ súčasnej maďarskej krajne pravicovej scény – Mládežnícke hnutie 64 žúp. Jeden z hlavných cieľov tejto práce bolo previesť detailnú analýzu tohto subjektu, ktorá sa vzťahuje na všetky aspekty jeho vzniku, fungovania a cieľov. Druhým a nemenej dôležitým zámerom bolo podľa zistených skutočností apliko- vať koncepty extrémizmu, radikalizmu a iredentizmu a určiť či ide o ex- trémistickú alebo radikálnu organizáciu. Koncept iredentizmu bol dôle- žitý hlavne v súvislosti s určením presnej kategórie resp. podkategórie, do ktorej predmet nášho výskumu spadá. Podľa prevedenej analýzy závery zistení podľa prvého cieľu sú na- sledovné: Mládežnícke hnutie 64 žúp je organizácia, ktorá nepretržite existuje a funguje od roku 2001. Jej hlavným cieľom je úplná revízia tria- nonských hraníc a vytvorenie „Veľkého Maďarska“, silného národného štátu, v ktorom by sa spojil každý Maďar. V tomto duchu je Hnutie prí- tomné na celom území Karpatskej kotliny a disponuje resp. disponovalo rozsiahlou sieťou členských organizácií na území Slovenskej republiky, Rumunska a Srbska, nie je však vylúčené, že má členov aj v ďalších kraji- nách (otázna je hlavne Ukrajina resp. Zakarpatská oblasť). Na Slovensku a v Rumunsku považujú štátne orgány jeho existenciu a činnosť na území svojich štátov za bezpečnostné riziko. Z hľadiska ideológie HVIM sú výraznými hlavne revizionizmus a etnocentrizmus, tie sa odrážajú jednak v jeho cieľoch ale aj aktivitách. Okrem týchto sú identifikovateľné ako ideové východiská Hnutia rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, ho- mofóbia a autoritarizmus prostredníctvom vodcovského princípu. Z po- hľadu doby existencie a rozsiahleho systému členských organizácií je

108 ZÁVER možné HVIM považovať za najvýraznejšieho aktéra súčasnej maďarskej krajnej pravice, ktorý má väzby na domácu a aj medzinárodnú krajne pravicovú extrémistickú aj radikálnu scénu, vrátane politických strán. Druhým cieľom práce bolo zhodnotiť HVIM z pohľadu konceptov extrémizmu, radikalizmu a taktiež iredentizmu. Základom tohto zámeru bol fakt, že v súvislosti s Hnutím je prítomná výrazná terminologická ne- jednoznačnosť, niekde je charakterizované ako extrémistické hnutie, inde ako radikálne, dokonca aj ako polovojenské. Vychádzajúc z nemec- kého prístupu výskumu extrémizmu, v tejto práci boli termíny extré- mizmu a radikalizmu jasne oddelené. Aplikácia teórie a teda analýza či je HVIM extrémistické alebo radikálne vychádzala z troch kritérií – vzťahu Hnutia k súčasnému demokratickému systému, (ne)akceptácii základ- ných demokratických hodnôt a vzťahu k násiliu a ochoty využiť ho k dosiahnutiu svojich cieľov. Záverom tejto analýzy bolo, že Mládežnícke hnutie 64 žúp je extrémistickou organizáciou, ktorá je antidemokratická, neuznáva základné demokratické hodnoty, hlavne zásady rovnosti a slobody a prikláňa sa k využitiu násilia k dosiahnutiu svojich deklarovaných cieľov. K aplikácii konceptu iredentizmu došlo v súvislosti so snahou pres- ného určenia, do ktorej kategórie extrémizmu spadá HVIM, teda záme- rom nebolo určiť či naozaj ide o iredentistickú organizáciu (to je jednoz- načné z podstaty Hnutia, teda podľa jeho deklarovaného cieľa – snahy o znovuvytvorenie „Veľkého Maďarska“). Iredentizmus je vlastne ná- strojom vyjadrenia (aj teritoriálnych) cieľov HVIM, pričom teritorialitu je možné považovať za kľúčový faktor tradičnej extrémne pravicovej identity. Podľa toho sa autorka prikláňa k tomu, že HVIM je krajne pravi- cový extrémistický subjekt. Svoje závery podložila ešte aplikáciou

109

ďalších súborov kritérií a znakov pravicového extrémizmu, ktoré potvrdili tento záver. Na záver je nutné dodať, že Mládežnícke hnutie 64 žúp z pohľadu akademických prác bolo výrazne podcenené. Prevažne bolo využité len ako ilustrácia širšieho fenoménu – maďarskej krajnej pravice. Preto ne- tajenou ambíciou tejto práce bolo priniesť ucelený obraz o tejto skupine, ktorá môže predstavovať výrazné bezpečnostné riziko a to nie len pre Maďarsko ale aj pre ďalšie krajiny. Dynamiku vývoja Hnutia však vý- razne spomalil incident sedmohradských členov, kvôli čomu bolo HVIM v Rumunsku zakázané a zoslabenie jeho prítomnosti v Srbsku, ku kto- rému však došlo bez zásahu štátu. V rámci maďarskej krajnej pravice je napriek tomu ešte stále silným aktérom oproti ďalším skupinám, ktoré majú buď relatívne malú členskú základňu alebo obmedzený dosah na jednotlivé regióny. Dôvodom tohto môže byť fakt, že napriek existencii centrálneho vedenia, ktoré určuje smerovanie a hodnoty Hnutia, existujú aj miestne organizácie, ktoré funguje relatívne autonómne. To môže byť pre prežitie HVIM kľúčové, čoho sú dobrým dôkazom rumunské miestne organizácie, ktoré napriek zákazu ďalej fungujú aj keď obmedzene. Kvôli zvyšujúcej sa exkluzivite a uzatvorenosti, nepresných alebo neexistujú- cich odhadov počtu členov však Hnutie môže byť aj časovanou bombou a môže skrývať nepríjemné prekvapenia do budúcnosti.

110 BIBLIOGRAFIA

Bibliografia

[Internetové zdroje boli overené 19. mája 2019]

24.hu (2016): Halomra törli a Facebook a Jobbik-közeli csoportokat [Online]. https://24.hu/kozelet/2016/02/08/halomra-torli-a- facebook-a-jobbik-kozeli-csoportokat/. 24.hu (2018): 5 év börtönt kapott a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom két tagja [Online]. https://24.hu/kozelet/2018/07/04/5-ev- bortont-kapott-a-hatvannegy-varmegye-ifjusagi-mozgalom-ket-tagja/. 444.hu (2014): Ha a Jobbik lesz hatalmon, a bajtársiasság napja lesz Pride helyett [Online]. https://444.hu/2014/07/05/ha-a-jobbik-lesz- hatalmon-a-bajtarsiassag-napja-lesz-pride-helyett. 444.hu (2016): Farkasok: Nem vagyunk a Jobbik magánhadserege [Online]. https://444.hu/2016/03/10/farkasok-nem-vagyunk-a- jobbik-maganhadserege. Alfahír.hu (2015): Vármegyések együtt tüntettek a szlovák nacionalistákkal [Online]. https://alfahir.hu/varmegyesek_egyutt_tuntettek_a_szlovak_nacionalist akkal. Alfahír.hu (2017): Megszűnt a Barikád hetilap [Online]. https://alfahir.hu/2017/02/09/barikad_sajto. Antal, Erika (2014): A Székely Szabadság Napja Marosvásárhelyen . Maszol.ro [Online]. https://www.maszol.ro/index.php/belfold/26061- a-szekely-szabadsag-napja-marosvasarhelyen. Athena Intézet (2014a): Gyűlöletcsoport térkép. Az Athena Intézet Tényfeltáró programja [Online]. https://web.archive.org/web/20170919090105/http://athenaintezet. hu/terkep/olvas/52#read. Athena Intézet (2014b): Magyar szélsőjobbosok Szerbiába [Online]. https://index.hu/kulfold/eurologus/2014/04/04/magyar_szelsojobbo sok_szerbiaban/. Átlátszó.hu (2014a): “Aki erős, annak több jár” - Zagyva György Gyula. Átlátszó.hu (2014b): Nemzeti radikális hírportálok: Oroszország magyar hangjai [Online]. https://atlatszo.hu/2014/08/26/nemzeti- radikalis-hirportalok-oroszorszag-magyar-hangjai/. Átlátszó.hu (2014c): Az országgyűlés és a közmédia is kiveszi a részét a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom finanszírozásából [Online].

111

https://atlatszo.hu/2014/07/07/az-orszaggyules-es-a-kozmedia-is- kiveszi-a-reszet-a-hatvannegy-varmegye-ifjusagi-mozgalom- finanszirozasabol/. ATV.hu (2011): Szálasi-megemlékezés: „céges zászló” nélkül voltak jelen Zagyva bajtársai [Online]. http://www.atv.hu/belfold/20110316_szalasi_megemlekezes_ceges_za szlo_nelkul_voltak_jelen_zagyva_bajtarsai. Backes, Uwe a Jesse, Eckhard (1993): Politischer Extremismus in der Bundesrepublik Deutschland. Bonn : Bundeszentrale für politische Bildung. Bajcsi, Ildikó (2013): Történeti sztereotípiák a magyar és szlovák történetírásban a soknemzetiségű Magyarország felbomlásánának, a nemzetállamok létrejöttének interpretációs problémái. In: Szoták, Szilvia (ed.). Határhelyzetek V. - Sztereotípiák, választások, túlélési stratégiák kisebbségi léthelyzetekben. Budapest : Balassi Intézet Márton Áron Szakkollégium, 2013, s. 16 - 52. Bayer, József (2009): Country Report Hungary. In: Bertelsmann Stiftung (ed.). Strategies for Combating Right-Wing Extremism in Europe. s.l. : Verlag Bertelsmann Stiftung, 2009, s. 285 - 327. Bencsik, Zsanett, Fonay, Tamás a Hörömpöli, Márk (2019): Szélsőjobbmonitor, 2019. február - Miközben zajlott a Jobbik nácizása, a Mi Hazánk bejárta a Fidesz-közeli médiát. Political Capital [Online]. https://www.politicalcapital.hu/hirek.php?article_read=1&article_id=2 376. Bernáth, Gábor, Miklósi, Gábor a Mudde, Cas (2005): Hungary. In: Mudde, Cas (ed.). Racist Extremism in Central and Eastern Europe. London : Taylor & Francis, s. 74 - 93. Beyme, von Klaus (1999): Osteuropaforschung nach dem Systemwechsel. Der Paradigmawandel der “Transitologie". Osteuropa. s. 285 - 304. Bihari, Dániel (2017): Még három év, és lejár Trianon. 24.hu. [Online] https://24.hu/tudomany/2017/06/04/meg-harom-ev-es-lejar- trianon/. Bíró Nagy, András et al. (2011): Nemzet és radikalizmus. In: Lánczi, András (ed.): Nemzet és radikalizmus: Egy új pártcsalád felemelkedése. Budapest : Századvég Kiadó, s. 7 - 34. Botos, Tamás (2014): Jobbikosokat és Hatvannégy Vármegyéseket tiltottak ki Romániából. 444.hu. [Online]

112 BIBLIOGRAFIA https://444.hu/2014/03/14/jobbikosokat-es-hatvannegy- varmegyeseket-tiltottak-ki-romaniabol. Bruckner, Máté a Plesz, Bendegúz (2018): Áttörés a Jobbik és a többi ellenzéki párt viszonyában – Szélsőjobbmonitor, 2018. december. Political Capital. [Online] https://www.politicalcapital.hu/hirek.php?article_read=1&article_id=2 355. Brzybohatý, Marian (1999): Terorismus II. Praha : Police history. Buben, Milan (1997): Encyklopedie heraldiky. Praha: Libri. Císař, Ondřej, Navrátil, Jiří a Vráblíková, Kateřina (2011): Staří, noví, radikální: politický aktivismus v České republice očima teorie sociálních hnutí. Sociologický Časopis, s. 137 - 167. Counter Extremism Project (2018): The Extreme Right. Counter Extremism Project. [Online]. https://www.counterextremism.com/the- extreme-right-on-facebook#dd-recommendations. Creswell, John W. (2013): Qualitative Inquiry and Research Design: Choosing Among Five Approaches. Washington DC : SAGE. Csallóközi Magyarok (2019): A Facebook cenzorai törölték a Felvidéki Magyar Sziget eseményét. Facebook. [Online] https://www.facebook.com/csallokozi.magyarok.7/posts/2820757960 28895. Čermák, Vladimír (1998): Politický extremismus v kontextu sociálního konfliktu. In: Fiala, Petr (ed.): Politický extremismus a radikalismus v České republice. Brno : Masarykova univerzita, s. 19 - 26. Daróczi, Gergely (2009): Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom. Budapest: PPKE-BTK. Della Porta, Donatella a Mario, Diani (2006): Social movements: An introduction. Oxford : Blackwell Publishing. Denzin, Norman (1989): The research act. London : Prentice-Hall. Dús, András a Hidi, Kitti (2018): Osztódás a szélsőjobboldalon - Szélsőjobbmonitor, 2018. szeptember. Political Capital. [Online]. https://www.politicalcapital.hu/hirek.php?article_read=1&article_id=2 320. Fazekas, Mátyás a Pap, Botond (2018): Vona Gábor vloggerként folytatja – Szélsőjobbmonitor, 2018. augusztus. Political Capital. [Online]. https://www.politicalcapital.hu/hirek.php?article_read=1&article_id=2 311.

113

Feischmidt, Margit (2014): A nacionalizmus új keretekben: Politikai vagy kultúrális fordulat? In: Feischmidt, Margit (ed.): Nemzet a mindennapokban - Az újnacionalizmus populáris kultúrája. Budapest : L'Harmattan Kiadó, s. 51 - 159. Feischmidt, Margit a Pulay, Gergő (2014): Élmény és ideológia a nacionalista popkultúrában. In: Feischmidt, Margit (ed.): A nemzet a mindennapokban: Az újnacionalizmus populáris kultúrája. Budapest : L´Harmattan kiadó, s. 249 - 289. Felvidék.ma (2014): HVIM: Bojkott a CBA ellen. Felvidék.ma. [Online]. https://felvidek.ma/2014/12/hvim-bojkott-a-cba-ellen/. Fevidék.ma (2017): Törlik a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom rajongói oldalait. Felvidék.ma. [Online]. https://felvidek.ma/2017/03/torlik-a-hatvannegy-varmegye-ifjusagi- mozgalom-rajongoi-oldalait/. Fiala, Petr (1998): Český politický extremismus a radikalismus z hlediska politologie. In: Fiala, Petr (ed.): Politický extremismus a radikalismus v České republice. Brno : Masarykova univerzita, s. 7 - 16. Finta, Márk (2019): Rozhovor o vzťahu HVIM k susedným národom. [prepis rozhovoru v archíve autorky] Karin Sólymosová. 5. apríl 2019. Gabay, Dorka a Gidró, Kriszta (2017): Toroczkai: Remélem, hogy nem csak a nevem kellett. Magyar Idők. [Online]. https://www.magyaridok.hu/belfold/toroczkai-remelem-hogy-nem- csak-nevem-kellett-1520320/. Gyűlölet-bűncselekmények Elleni Munkacsoport (2013): deres.tv Eurogames. Gyűlölet-bűncselekmények Elleni Munkacsoport. [Online]. http://gyuloletellen.hu/node/74. Haines, John R. (2018): A New Political Movement Emerges on Hungary’s Far Right. Foreign Policy Research Institute. [Online]. https://www.fpri.org/article/2018/07/a-new-political-movement- emerges-on-hungarys-far-right/. Hendl, Jan (2005): Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace. Praha : Portál. Hendl, Jan (1997a): Metodologická triangulace v empirickém výzkumu. Čs. kinantropologie 1, s. 75-88. Hendl, Jan (1997b): Úvod do kvalitativního výzkumu. Praha : Karolinum, 1997. Heywood, Andrew (2008): Politické ideologie. Plzeň : Vydavatelství Aleš Čeněk.

114 BIBLIOGRAFIA

Hloušek, Vít a Kopeček, Lubomír (2010): Politické strany: Původ, ideologie a transformace politických stran v západní a střední Evropě. Praha : Grada Publishing. Horváth, Bence (2018): Terrorizmusért öt év börtönre ítélték a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom két székelyföldi tagját Romániában. 444.hu. [Online]. https://444.hu/2018/07/04/terrorizmusert-ot-ev-bortonre-iteltek-a- hatvannegy-varmegye-ifjusagi-mozgalom-szekelyfoldi-tagjait- romaniaban. HVIM - Felvidék (2010): Kosaras Péter Ákos előadása Somorján. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim-felvidek.hu/2010/07/05/kosaras- peter-akos-eloadasa-somorjan/. HVIM - Felvidék (2017): Törlik a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom Facebook oldalait. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim- felvidek.hu/2017/03/02/torlik-a-hatvannegy-varmegye-ifjusagi- mozgalom-facebook-oldalait/. HVIM - Felvidék (2018a): Ötödik alkalommal emlékeztek meg Trianonról Lengyelországban. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim- felvidek.hu/2018/06/01/otodik-alkalommal-emlekeztek-meg- trianonrol-lengyelorszagban/. HVIM - Felvidék (2018b): Hogyan állította meg a HVIM a vonaglást? Képes, videós beszámoló. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim- felvidek.hu/2018/07/09/hogyan-allitotta-meg-a-hvim-a-vonaglast- kepes-videos-beszamolo/. HVIM - Felvidék (2018c): Ötödik alkalommal emlékeztek meg Trianonról Lengyelországban. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim- felvidek.hu/2018/06/01/otodik-alkalommal-emlekeztek-meg- trianonrol-lengyelorszagban/. HVIM - Felvidék (2019a): Tüntetés a budapesti szlovák nagykövetség előtt. HVIM-Felvidék. [Online]. https://hvim- felvidek.hu/2019/04/16/tuntetes-a-budapesti-szlovak-nagykovetseg- elott/?fbclid=IwAR2t_4fSJ1JbLaIMck1rC6xqp8r- 5S25za5qKAqqCmDhos31cSsKuREQuZo. HVIM - Felvidék (2019b): Méltó dísz a komáromi “emlékműnek”. HVIM - Felvidék. [Online]. https://hvim-felvidek.hu/2019/01/11/melto-disz- a-komaromi-emlekmunek/. HVIM - Felvidék (dátum neznámy): Bemutatkozás. Felvidéki Magyar Sziget. [Online] http://fmsz.info/rendezvenyrol/.

115

HVIM - Felvidék (dátum neznámy): Rólunk. HVIM - Felvidék. [Online] https://hvim-felvidek.hu/rolunk/. HVIM - Pest megye (2018): Hadak Útja Túrasorozat – 2018. HVIM - Pest megye. [Online]. http://pest.hvim.hu/hirek/hadak-utja-turasorozat- 2018. HVIM (2001): A mozgalomról - 2001. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol-2001. HVIM (2002): A mozgalomról - 2002. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol-2002. HVIM (2003): A mozgalomról 2003. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol-2003. HVIM (2005): A mozgalomról - 2005. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol-2005. HVIM (2009): A mozgalomról - 2009. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol-2009. HVIM (2016): Mi a közös Soros Györgyben és a Fideszben? HVIM - Pest megye. [Online]. http://pest.hvim.hu/hirek/mi-a-kozos-soros- gyorgyben-es-a-fideszben. HVIM (2017): Menetel a Rongyos Gárda – Tisztelgés Nyugat- Magyarország megmentői előtt. Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom – Pest megye és Budapest. [Online]. http://pest.hvim.hu/cimke/rongyos-garda. HVIM (2019): Farkasok alapképzés indul. HVIM. [Online]. https://www.hvim.hu/single-post/2019/03/13/Farkasok-alapkepzes- indul. HVIM (dátum neznámy): A mozgalomról. Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom. [Online] https://www.hvim.hu/a-mozgalomrol. HVIM (dátum neznámy): HVIM - Iránymutatás. Hatvannégy vármegye ifjúsági mozgalom. [Online] https://docs.wixstatic.com/ugd/0289f0_1710a77d93384511a98da6ca 712ce497.pdf. Charvát, Jan (2007): Současný politický extremismus a radikalismus. Praha : Portál. Index.hu (2004): Nyomozás indult a Magyar Jelen ellen. Index.hu. [Online]. https://index.hu/belfold/mjelen0122/. Index.hu (2010): Szálasi-idézet miatt nem alkotmányozhat a Hatvannégy Vármegye Mozgalom. Index.hu. [Online]. https://index.hu/belfold/2010/09/07/automatikus_labjegyzet_volt_a_ szalasi-idezet/.

116 BIBLIOGRAFIA

Index.hu (2012): A Hatvannégy Vármegye betiltását követelik Szerbiában. Index.hu. [Online]. https://index.hu/kulfold/2012/10/23/a_hatvannegy_varmegye_betilta sat_kovetelik_szerbiaban/. Index.hu (2017): Tüntettek a felvidéki Horthy-szobor felavatása ellen. Index.hu. [Online]. https://index.hu/kulfold/2017/10/29/tuntetnek_a_felvideki_horthy- szobor_felavatasa_ellen/. Jobbik.com (dátum neznámy): We stand for the Transylvanian HVIM members who suffered atrocities. Jobbik.com. [Online] https://www.jobbik.com/we_stand_for_the_transylvanian_hvim_memb ers_who_suffered_atrocities. Jobbik.hu (dátum neznámy): Mit ért a Jobbik a cigánybűnözés alatt? Jobbik.hu. [Online] https://www.jobbik.hu/kiskate/mit-ert-jobbik- ciganybunozes-alatt. Jobbik.hu (dátum neznámy): Mit takar a Jobbik nemzeti radikalizmusa. Jobbik Magyarországért Mozgalom. [Online] https://www.jobbik.hu/kiskate/mit-takar-jobbik-nemzeti- radikalizmusa. Jüdisches Forum (2019): Deutsche Neonazis bei Gedenken an Waffen- SS in Budapest. Youtube. [Online]. https://www.youtube.com/watch?v=MyOUQquZVg0. Juhász, Attila a Krekó, Péter (2012): Maďarská perspektíva. In: Sergej Danilov, Tomáš Nociar (eds.): Milovaní a nenávidení: Podobnosti a rozdiely medzi slovenskou a maďarskou krajnou pravicou. Bratislava: Inštitút pre medzikultúrny dialóg, s. 15 - 21. Juhász, Attila et al. (2015): “I am Eurasian” - The Kremlin connections of the Hungarian far-right. Budapest : Political Capital. Juhász, Attila et al. (2017a): Az átrendeződés éve: A populista jobb és a szélsőjobb a mai Magyarországon. Budapest : Political Capital. Juhász, Attila et al. (2017b): “The Truth Today Is What Putin Says It Is” - The Activity of Pro-Russian Extremist Groups in Hungary . Budapest : Political Capital. Juhász, Attila, Krekó, Péter a Molnár, Gábor (2014): Szélsőjobboldaliság Európában és Magyarországon. In: Tamás Kolosi a István György Tóth (eds.): Társadalmi Riport 2014. Budapest : TÁRKI, s. 558 - 589. Karácsony, Gergely a Róna, Dániel (2010) A Jobbik titka: A szélsőjobb magyarországi megerősödésének. Politikatudományi Szemle, s. 31–63.

117

Karsai, László (1999): The Radical Right in Hungary. In: Sabrina P. Ramet (ed.). The Radical Right in Central and Eastern Europe Since 1989. Pennsylvania : Pennsylvania State University Press. King, Gary, Keohane, Robert O. a Verba, Sidney (1994): Designing Social Inquiry: Scientific Inference in Qualitative Research . Princeton, New Jersey : Princeton University Press. Kondor, Katherine (2018): Mapping the Radical Right in Hungary. Council for European Studies (CES). [Online]. https://www.europenowjournal.org/2018/10/01/mapping-the- radical-right-in-hungary/. Kovács, Dávid M. a Tóth, Gergely (2018): Kizárta Toroczkait a Jobbik. Index.hu. [Online]. https://index.hu/belfold/2018/06/08/kizartak_toroczkait_a_jobbik/. Krekó, Péter, Győri, Lóránt a Zgut, Edit (2017): Z Ruska s nenávisťou: činnosť pro-ruských extrémistických skupín v strednej a východnej Európe. Budapest : Political Capital. Krekó, Péter, Juhász, Attila a Molnár, Csaba (2011): A szélsőjobboldal iránti társadalmi kereslet növekedése Magyarországon. Politikatudományi Szemle, s. 53 – 79. Křivánek, Richard (2018): Hnutí Suverénních občanů z pohledu konceptů extremismu a terorismu. Brno : Masarykova univerzita. Kupka, Petr, Laryš, Martin a Smolík, Josef (2009): Krajní pravice ve vybraných zemích střední a východní Evropy. Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity. Kuruc.info (2007): Remény Háza a szórványmagyarság megmaradásáért . Kuruc.info. [Online]. https://kuruc.info/r/6/13758/. Kuruc.info (2013): Siklósi András: Búcsú a Magyar Jelen olvasóitól. Kuruc.info. [Online]. https://kuruc.info/r/7/112994/. Kurucz, Andrej (2015): The Rise of Far Right : Context and Impact on the Security in the Visegrad States. Praha : CEVRO Institut. Lipták, Tamás (dátum neznámy): Európa mennyire európai? HVIM - Pest megye. [Online] http://pest.hvim.hu/blog/europa-mennyire- europai. Litván, Dániel (2016): A Rongyos Gárda Trianon ellen. Index.hu. [Online]. https://index.hu/tudomany/tortenelem/2016/08/28/a_rongyos_gard a_trianon_ellen/. Maďari.sk (2012): Vykonávajú maďarskí extrémisti aktivity na území Slovenska? Maďari.sk. [Online]. http://madari.sk/otazky-a-

118 BIBLIOGRAFIA odpovede/ciele-madarskej-komunity-na-slovensku/vykonavaju- madarski-extremisti-aktivity-na-uzemi-slovenska. Magyar Narancs (2014): A Jobbikkal karöltve vonul a nagykátai romák ellen a Betyársereg. Magyar Narancs. [Online]. https://magyarnarancs.hu/kismagyarorszag/a-jobbikkal-karoltve- vonul-a-nagykatai-romak-ellen-a-betyarsereg-92770. Magyar Sziget (2003) A fesztiválról. Magyar Sziget. [Online]. https://web.archive.org/web/20030831012344/http://www.magyars ziget.hu/. Magyar, Zoltán (2016): Szent László a magyar művelődéstörténetben. Korunk., s. 30 - 37. Magyari, Péter (2007): Toroczkai először ütheti meg a bokáját. Index.hu. [Online]. https://index.hu/belfold/torocz6539/. Mareš, Miroslav (2003): Pravicový extremismus a radikalismus v ČR. Brno : Barrister & Principal. Mareš, Miroslav (2009). The Extreme Right in Eastern Europe and Territorial Issues . Central European Political Studies Review, s. 82 - 106. Mareš, Miroslav (2010): Iredentismus: tradiční a nová dimenze hrozby pro Českou republiku. Obrana a strategie (Vol. 10, N. 2). 2010, s. 101 - 119. Mareš, Miroslav (2016): Separatist and anti-separatist violence with right wing extremist background in Europe. EENeT Working Paper Series. s. 10 - 16. Mareš, Miroslav a Strmiska, Maxmilián (2003): Organizace etnických menšin a prosazování jejich zájmů. Sociální studia, roč. 5, č. 9, s. 65 - 85. Maszol.ro (2017): Fasiszta szervezetnek nyilvánították Romániában a HVIM-et. Maszol.ro. [Online]. https://www.maszol.ro/index.php/belfold/79202-fasiszta- szervezetnek-nyilvanitottak-romaniaban-a-hvim-et. Matalin, Dóra (2010): Mi köze a Jobbiknak Budaházyhoz? NOL.hu. [Online]. http://nol.hu/belfold/debreczeni_budahazyrol_faggatja_a_jobbikot- 566251. Meduza (2017): The American and European far right are migrating en masse to Russian social media. ‘There's less censorship there’. Meduza. [Online]. https://meduza.io/en/feature/2017/08/18/the-american- and-european-far-right-are-migrating-en-masse-to-the-russian- internet-there-s-less-censorship-there.

119

Medvegy, Gábor (2017): Megszűnik a hungarista szervezet, mert elfogytak a tagok. 24.hu. [Online]. https://24.hu/belfold/2017/07/31/megszunik-a-hungarista- szervezet-mert-elfogytak-a-tagok/. Mikecz, Dániel (2010): Az ellenállás kultúrája. Politikatudományi Szemle, s. 110 - 126. Mikušovič, Dušan (2006): Mimoparlamentná krajná pravica na Slovensku. Brno : Masarykova univerzita. Mikušovič, Dušan (2009): Militantní demokracie na Slovensku? Brno : Masarykova univerzita. Milo, Daniel (2019): Generálnemu prokurátoroci nič nebráni, aby spracoval nový podnet na rozpustenie ĽSNS. Rádio Expres. [Online]. https://www.expres.sk/180955/d-milo-generalnemu-prokuratorovi- nic-nebrani-aby-spracoval-novy-podnet-na-rozpustenie-lsns/. Ministerstvo vnútra SR (2015): Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Bratislava : MV SR. Ministerstvo vnútra SR (2016): Symbolika využívaná extrémistickými a radikálnymi skupinami. Bratislava: MV SR. Morvay, Peter (2004): V srbskej Vojvodine útočia na menšiny. SME.sk. [Online]. https://www.sme.sk/c/1709792/v-srbskej-vojvodine-utocia- na-mensiny.html. Mudde, Cas (2000): The Ideology of the Extreme Right. Manchester - New York : Manchester University Press. Mudde, Cas (2007): Populist Radical Right Parties in Europe. Cambridge : Cambridge University Press. Mudde, Cas (2016): On Extremism and Democracy in Europe. s.l. : Routledge. Nemzetpolitikai Kutatóintézet (2015): Az új román zászlótörvény elfogadásának hatása a székely zászló használatára. Mandiner.hu. [Online]. https://mandiner.hu/cikk/20150923_nemzetpolitikai_kutatointezet_az _uj_roman_zaszlotorveny_elfogadasanak_hatasa_a_szekely_zaszlo_haszn alatara. Norris, Pippa (2005): Radical Right: Voters and Parties in the Electoral Market. Cambridge : Cambridge University Press. Origo.hu (2009): Jogerős ítélet mondja ki a Magyar Gárda Egyesület feloszlatását. Origo.hu. [Online]. https://www.origo.hu/itthon/20090701-magyar-gardafeloszlatas- masodfoku-itelet.html.

120 BIBLIOGRAFIA

Origo.hu (2016a): A Jobbik-pénzek útja a Hatvannégy Vármegyéhez. Origo.hu. [Online] https://www.origo.hu/itthon/20160824-jobbik- neppartosodas-szelsosegek-partfinanszirozas.html. Origo.hu (2016b): Így pénzeli a Jobbik a szélsőjobbos szubkultúrát. Origo.hu. [Online]. https://www.origo.hu/itthon/20161029- partalapitvanyan-keresztul-finanszirozza-a-szelsojobb-mozgalmi- bazist.html. Origo.hu (2016b): Origo.hu. Tizenhárom év fegyházbüntetésre ítélték Budaházy Györgyöt. [Online]. https://www.origo.hu/itthon/20160829- budahazy-gyorgy-terrorcselekmeny-itelethirdetes-magyarok- nyilai.html. Paksa, Rudolf (2012) A magyar szélsőjobboldal története. Budapest : Jaffa Kiadó. Parliamentary Assembly of the Council of Europe (2003): Resolution 1344 (2003): Threat posed to democracy by extremist parties and movements in Europe. Parliamentary Assembly of the Council of Europe. [Online]. http://www.assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref- XML2HTML-en.asp?fileid=17142&lang=en. Patakfalvi-Czirják, Ágnes (2017): Nacionalista szubkultúra és közösségépítés - a Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom Erdélyben. Replika, s. 165 - 189. Păvălaşc, Marian (2014): DIICOT va cere declararea liderilor extremiștilor maghiari ca persoane indezirabile. Dosar penal pentru membrii Jobbik. EVZ.ro. [Online]. https://evz.ro/diicot-va-cere-ca- extremistii-maghiari-sa-fie-declarati-persoane-indezirabile-radicalii-n- 1087107.html. Pfahl-Traughber, Armina (2001): Rechtsextremismus in der Bundesrepublik. München : C.H.Beck. Pravda.sk. (2006): Hnutie 64 žúp protestovalopred ambasádou SR. Pravda.sk. [Online]. https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/218742- hnutie-64-zup-protestovalopred-ambasadou-sr/. Ruptly (2016): Hungary: Nationalists commemorate 'Day of Honour' in Budapest. Youtube. [Online]. https://www.youtube.com/watch?v=KfzNxT2Qfg8. Ryšavý, Pál (2019): Rozhovor o ideových východiskách HVIM. [prepis rozhovoru v archíve autorky] Karin Sólymosová. 3. apríl 2019. Segert, Dieter (2006): Zur Lage des Rechten Extremismus in Osteuropa und zu den Bedingungen Seines Zukünftigen. In: Michael Minkenberg, Dagmar Sucker a Agnieszka Wenninger (eds.): Radikale Rechte und

121

Fremdfeindlichkeit in Deutschland und Polen. Nationale und europäische Perspektiven. Bonn : Informationszentrum Sozialwissenschaften, s. 60 - 73. Sipos Zoltán (2014): Vér nélkül nem lehet: magyar nemzeti radikálisok Erdélyben II. Átlátszó.hu. [Online]. https://atlatszo.hu/2014/05/28/ver-nelkul-nem-lehet-magyar- nemzeti-radikalisok-erdelyben-ii/. Sipos, Zoltán (2015a): Jobbikos pénzből szervezik a Székely Szigetet és az EMI-tábort. Átlátszó Erdély. [Online]. https://atlatszo.ro/2015/05/25/jobbikos-penzbol-szervezik-a- szekely-szigetet-es-az-emi-tabort/. Sipos, Zoltán (2015b): Petárdát a kukába: mivel vádolják a „székely terroristát”? Átlátszó Erdély. [Online]. https://atlatszo.ro/2015/12/03/petardat-a-kukaba-mivel-vadoljak-a- szekely-terroristat/. Sipos, Zoltán (2019): Rozhovor o sedmohradskej divízii HVIM. [prepis rozhovoru v archíve autorky] Karin Sólymosová. 18. apríl 2019. Smolík, Josef a Vejvodová, Petra (2010): Politický extremismus jako bezpečnostní hrozba? In: Josef Smolík a Tomáš Šmíd (eds.): Vybrané bezpečností hrozby a rizika 21. století. Brno : Masarykova univerzita, s. 43-68. Stake, Robert E. (1995): The Art of Case Study Research. s.l. : SAGE. Stöss, Richard a Segert, Dieter (1997): Entstehung, Struktur und Entwicklung von Parteiensystemen in Osteuropa nach 1989 - Eine Bilanz. In: Dieter Segert, Richard Stöss a Oskar Niedermayer (eds.). Parteiensysteme in postkommunistischen Gesellschaften Osteuropas. s.l. : Springer, 1997, s. 379 – 428. Szent Korona Rádió (2017a): Farkasok: Egy új harcos nemzedéket építünk. Szent Korona Rádió. [Online]. http://szentkoronaradio.com/blog/2017/03/06/farkasok-egy-uj- harcos-nemzedeket-epitunk/. Szent Korona Rádió (2017b): A legenda egy állomása – zártkörű Magyar Sziget. Szent Korona Rádió. [Online]. http://szentkoronaradio.com/blog/2017/08/30/a-legenda-egy- allomasa-zartkoru-magyar-sziget/. Szent Korona Rádio (2018): HVIM Gyerekkarácsony - "A gyermekek jelentik a jövőnket, ők viszik tovább értékeinket.". Szent Korona Rádió (dátum neznámy): Impresszum. Szent Korona Rádió. [Online] http://szentkoronaradio.com/.

122 BIBLIOGRAFIA

Szerbhorváth, György (2014a): Bűnök és büntetések – magyar nemzeti radikalizmus a Vajdaságban I. Átlátszó. [Online]. https://atlatszo.hu/2014/08/12/bunok-es-buntetesek-magyar- nemzeti-radikalizmus-a-vajdasagban-i/. Szerbhorváth, György (2014b): Egy kicsit nagyon tönkreverve – magyar nemzeti radikálisok a Vajdaságban II. Átlátszó. [Online]. https://atlatszo.hu/2014/08/22/egy-kicsit-nagyon-tonkreverve- magyar-nemzeti-radikalisok-a-vajdasagban-ii/. Szőcs, Levente (2017): A Bukaresti Táblabíróság szétszedte a székely terrorvádat. Átlátszó Erdély. [Online]. https://atlatszo.ro/2017/12/06/a-bukaresti-tablabirosag-szetszedte- a-szekely-terrorvadat/. TASR (2007): Mládežnícke hnutie 64 žúp vyzvalo k obnove krajiny svätoštefanskej koruny. SME.sk. [Online]. https://svet.sme.sk/c/3257650/mladeznicke-hnutie-64-zup-vyzvalo- k-obnove-krajiny-svatostefanskej-koruny.html. Toroczkai, László (2001): A Hatvannégy Vármegye Ifjúsági Mozgalom programfüzete. Új évezred - új békeszerzõdés: A Trianoni békeszerzõdés felülvizsgálata az alapvetõ önrendelkezési jogok alapján. [Online]. http://users.atw.hu/hvimfejer/hirek/4hir.htm. Toroczkai, László (2006): Vármegyés a véres úton. s.l. : Hatvannégy Vármegye Alapítvány. Tóth, András a Grajczjár, István (2015): A nemzeti radikalizmus: A jobboldali radikalizmus negyedik hulláma Magyarországon. Politikatudományi Intézet. Unger, Mátyás (1976): A történelmi tudat alakulása középiskolai történelemtankönyveinkben a századfordulótól a felszabadulásig. Budapest : Tankönyvkiadó. United Nations Office on Drugs and Crime (2018): 'Radicalization' and 'violent extremism'. United Nations Office on Drugs and Crime. [Online] https://www.unodc.org/e4j/en/terrorism/module-2/key- issues/radicalization-violent-extremism.html. Vejvodová, Petra (2005): Aplikace teorie extremismu na Dělnickou stranu. Brno : Masarykova univerzita. Williams, Rhys (2004): The Cultural Contexts of Collective Action: Constraints, Opportunities, and Symbolic Life of Social Movements. In: David A. Snow, Sarah A. Soule a Hanspeter Kriese (eds.): The Blackwell Companion to Social Movements. Carlton : Blackwell Publishing.

123

Wolford, Zsófia (2017): Új szereplők és folytatódó rivalizálás – Szélsőjobbmonitor, 2017. július. Political Capital. [Online]. https://www.politicalcapital.hu/hirek.php?article_read=1&article_id=2 185. Yin, Robert K. (2003): Applications of Case Study Research. s.l. : SAGE. Yin, Robert K. (2009): Case Study Research: Design and Methods. Washington DC : SAGE. Zakariás, Ildikó (2014): A jótékonyság nemzetiesítése iskolai programokban. In: Margit Feischmidt (ed.): Nemzet a mindennapokban: Az újnacionalizmus populáris kultúrája. Budapest : L´Harmattan, s. 341 - 370. Zariski, Raphael (1989): Ethnic Extremism among Ethnoterritorial Minorities in Western Europe: Dimensions, Causes, and Institutional Responses. Comparative Politics (Vol. 21, No. 3), s. 253-272.

124