6. Výraznej- Šéf Fideszu Viktor Orbán

Ročník 17 / Cena 20 Kč 6 listy 2 0 1 0 SLOVÁKOV A ČECHOV, ktorí chcú o sebe vedieť viac

Úspech porazených Martin Guzi Slovensko čaká umenie dohody Martin Antal Trianon, Versailles a medzivojnová Európa očami historikov Alena Feriancová Zlý herec? Ján Chovanec Klubové listy – príloha Ohliadnutie za programom národnostných menšín na pražskom Svete knihy Helena Nosková Slovenská menšina v Rumunsku Jarmila Horáková Rok 1968 v publikáciách Historického ústavu SAV Michaela Huttmanová – Lucia Šulejová

Björnstjerne Obsah

Úspech porazených ...... 2 Björnson Martin Guzi Expozícia Jánošík a Terchová ...... 4 a Slováci Katarína Kendrová Slovensko čaká umenie dohody V apríli tohto roku uplynulo 100 rokov od a krivdami. Očakávalo sa zrušenie slobo- alebo rýchly Ficov návrat ...... 6 Martin Antal smrti Björnstjerne Björnsona, najvýznam- dy tlače, zrušenie spolkov atď. V októbri nejšieho klasika nórskej literatúry a nositeľa došlo k masakre v Černovej. Björnstjerne Nobelovej ceny za rok 1903. Život akoby Björnson vystúpil na obranu Slovákov. Na Trianon, Versailles a medzivojnová Európa očami historikov ...... 8 adresu grófa Apponyiho, vtedajšieho ma- ho predurčil k ochrane utláčaných náro- Alena Feriancová dov – Poliakov, Ukrajincov i Slovákov.Na- ďarského ministra školstva, ktorý vydal zá- rodil sa 8. decembra 1832 v rodine dedin- kony na pomaďarčenie slovenského škol- Zlý herec? ...... 11 stva, napísal celý rad polemických člán- ského pastora v Kvikne, dedine obklopenej Ján Chovanec horami. Pochádzal zo starého sedliac- kov. Slováci boli jeho vystúpením proti Ap- keho rodu. Už v detstve bol svedkom tvr- ponyimu nadšení. Veď dokázal, že sa sta- Plzeň bude zase česko-slovenská. Tradiční li centrom pozornosti. Jeho diela prekladali dého života nórskych sedliakov uprostred kulturní festival česko-slovenské dny majestátnej, no často krutej prírody. Matu- do slovenčiny a nachádzali spojenia med- v Plzni od 21. do 28. října 2010 ...... 12 roval v Kristianii (dnešnom Osle), kde začal zi nórskym a slovenským ľudom. Pre oba národy bolo základom roľníctvo, ktoré po- študovať na Univerzite a popritom sa ve- Ohliadnutie za programom národnostných pisoval Björnson. Už pred jeho vystúpením noval žurnalistike, predovšetkým divadel- menšín na pražskom Svete knihy ...... 14 na obranu Slovákov, od roku 1875 vychád- nej kritike. Vydával vlastný kultúrny časo- Helena Nosková zali na Slovensku jeho poviedky. pis. Stal sa režisérom a dramaturgom Ná- Od roku 1908 záujem o dielo zosilnel rodnej scény v Bergene. Vydal svoje sed- Slovenská menšina v Rumunsku ...... 16 a v Martine začínajú vychádzať jeho novely Jarmila Horáková liacke poviedky, ktoré zobrazujú život nór- a poviedky v preklade V. S. Hurbana a Mar- skych dedinčanov. Písal historické drámy gity Paulíny-Tóthovej. Na Slovensku naši- i básne. Rok 1968 v publikáciách el nasledovníkov v P. O. Hviezdoslavovi, Historického ústavu SAV ...... 18 Stal sa umeleckým riaditeľom Kristiánske- M. Kukučínovi a ďalších. Michaela Huttmanová – Lucia Šulejová ho divadla a ocitol sa v krútňave spoločen- Jeho krédom bolo: „Dobré činy spasia ského a kultúrneho života Nórska. Nie- svet“. Bol hlboko cítiacim človekom a vy- Pán Fedor a Natálka ...... 21 koľko rokov žil v cudzine a veľmi za zaují- nikajúcim spisovateľom. V jeho tvorbe sa Ján Chovanec mal o pomery v ďalších európskych kraji- zrkadlí túžba po slobode a viera v človeka, nách. V roku 1907 sa na neho obrátil čes- ktorý svojou pevnou vôľou dokáže preko- Menstruace bolí a nevíme proč ...... 22 ký spisovateľ Edvard Lederer, básnik Adolf nať vlastné sebectvo. Lenka Stavreva Heyduk a slovakista Karel Kálal. V liste ho oboznámili s postavením Slovákov vo vte- Helena Nosková Klubové listy – príloha časopisu Listy dajšom Uhorsku, s pomaďarčovaním Autorka je historička

LISTY Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viac it 6 listy Vydáva Klub slovenskej kultúry v spolupráci so Slovensko-českou spoločnosťou a s DOMUS SM v ČR. Sídlo redakcie: Vocelova 3, 120 00 Praha 2. � Šéfredaktor: PhDr. Radovan Čaplovič, tel.: 724 025 170 � Redakcia: Jan Chovanec � Redakčný kruh: | Mgr. Mar- tin Guzi | Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. | PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. | PhDr. Helena Nosková, CSc. � e-mail: listy.ksk@ seznam.cz, [email protected] � Rozširuje Klub slovenskej kultúry a Česká pošta, s. p. � Časopis Listy si môžete přečítať aj na we- bových stránkách: www.klubsk.net � LISTY vychádzajú vďaka podpore MK ČR a ÚSŽZ � Jazyková úprava: Mgr. Eva Wankeová | Mgr. Jarmila Wankeová � Grafická úprava: Filip Kulhánek � tlač: TIGR, spol. s r. o. � Registrácia vydavateľa časopisu LISTY – Klubu 2010 slovenskej kultúry: MK ČR 6584 � ISSN 1213 – 0249 � Cena za jeden výtlačok je 20 Kč | Cena dvojčísla je 38 Kč | Ročné predplatné 240 Kč prijíma KSK na adrese redakcie � Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú � Akékoľvek rozširovanie celku aj častí textov v elektronic- kej alebo v papierovej verzii podlieha schváleniu vedenia KSK � Foto na obálke: Iko Keson (Letní nálada) Úspech názory porazených Martin Guzi

Slovenské parlamentné voľby skončili tesnou výhrou stredopravých strán, ktoré v 150-člennom parlamente obsadili 79 kresiel, poukázali na jemný paradox – uspel porazený. Subjektom od stredu doprava sa totiž vláda udiala, spadla im do lona. SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa o ňu nezaslúžili ťahom na bránku a neúprosnou aktivitou, naopak, loptu na druhú polovicu ihriska im prekopol svojím neskutočne robustným až agresívnym úsilím predseda Smeru-SD, expremiér Robert Fico. V závere kampane nebolo iných strán a iných politikov, iba jeden človek – Robert Fico.

Dominoval všetkému, Slotovcom zo SNS rom voči tlačovému zákonu. Dzurindovu jejich aktivitách neinformoval a nakoniec kan- ukradol vlastenecký zákon, aj za cenu, že dinú hviezdnu chvíľu predstavoval ťah s vini- didoval na šéfovský post proti vtedajšiemu pošliapal legislatívny proces parlamentu, cou, ktorú Fico získal pred rokmi za pár ko- predsedovi strany Pavlovi Hrušovskému. vzápätí odmietol akúkoľvek predvolebnú rún v lukratívnej časti Bratislavy a na ktorej Prehru neuniesol a s ďalšími troma kolega- diskusiu o slovenskej pomoci zadĺženému chcel líder SDKÚ-DS svojho súpera zlomiť. mi z KDH odišiel. Strana sa potom zjednoti- Grécku, hoci Slovensko dokument podpí- Okrem toho nám najsilnejšia opozičná stra- la, Hrušovský neskôr hladko prenechal post salo, reálne rozhodovanie o peniazoch nena za štyri roky neponúkla nič výraznejšie, predsedu Jánovi Figeľovi, ktorý stranu vie- chal na novú vládu. S razanciou sebe vlast- nepriniesla jedinú silnejšiu tému, absolútne dol do volieb. V kampani pôsobilo KDH re- nou začal okamžite riešiť prvé dva záko- nedokázala diktovať, ani okrajovo, smer ve- latívne sviežo, konečný výsledok je miernym ny maďarského parlamentu, ktoré presadil rejného diškurzu. Akékoľvek kauzy prináša- sklamaním na úrovni roka 2006. Výraznej- šéf Fideszu Viktor Orbán. Novelu upravujú- li iba médiá a dominantným a jediným nosi- ší vietor do plachiet za štyri roky fúkal iba cu dvojaké štátne občianstvo i zákon o Tria- teľom akýchkoľvek tém bola iba osoba pre- Daniel Lipšic, uprostred volebného obdo- none označil Fico za bezpečnostnú hroz- miéra Fica. SDKÚ-DS nevedela ani nasko- bia vyzval pravicu na spoločný a koordino- bu pre Slovensko, národná rada mimoriad- čiť na zverejnené kauzy. Jedine Pavol Frešo vaný postup voči Smeru-SD. Snažil sa aj s ne zasadala a schválila protiopatrenia. Po- sa chytil Pezinskej skládky a predaja emisií, návrhmi zákonov a bol najviditeľnejším potom prišli povodne na takmer celom území aktívnym prístupom sa z no name poslan- litikom hnutia. SR, premiér zachraňoval a kompenzoval a ca stal komunikátorom na dobu ťažiskových SMK sa držala svojho kopyta, kritizovala ešte dva dni pred voľbami schvaľoval záko- udalostí, dostal sa do médií a po dobrej účasť SNS vo vláde a s lídrom Jánom Slo- ny, aby išla aspoň odrobinka z celkovej výš- kampani ako jediný opozičný politik uspel tom si vymieňali reakcie na reakcie. Na jar ky vyčíslených škôd na pomoc odstraňova- vo voľbách samosprávnych krajov a stal sa roku 2007 prekvapivo získal funkciu pred- nia následkov záplav. šéfom Bratislavského vyššieho územného sedu SMK Pál Csáky s výraznou podpo- Kto stál v tomto súboji proti najpopulárnej- celku. Za odmenu ho ako najúspešnejšie- rou Miklósa Duraya, patriaceho k radikál- šiemu politikovi Slovenska a čím prešiel za ho politika strany za uplynulé obdobie SD- nejšiemu krídlu strany. Populárny Béla Bu- uplynulé štyri roky? Výkladnou opozičnou KÚ-DS okamžite poslala k vode, podľa ku- gár najprv hovoril o odchode z politiky, po- skriňou v opozícii proti vláde Roberta Fica loárnych informácií sa Dzurinda zľakol jeho tom po vnútrostraníckych sporoch opusti- a dominantnému Smeru-SD mala byť SD- popularity a ambícií. S osobou predsedu sa lo poslanecký klub SMK päť poslancov, rok KÚ-DS. Aspoň sa to očakávalo. SDKÚ-DS SDKÚ-DS nevyrovnala dodnes a napätie v pred voľbami založili stranu Most-Híd, s kto- sa však takmer celé uplynulé obdobie vy- strane stále pretrváva. Črtajú sa dve cent- rou vo voľbách uspeli. Csáky pre SMK ne- medzovala predovšetkým voči KDH a SMK, rá moci, to v prípade, ak Dzurinda v novem- bol veľkým prínosom, strana sa uzatvárala teda svojim opozičným partnerom, ako voči bri obháji šéfovské kreslo, hoci predsedníč- do seba a v závere sa zničila jednoznačným Smeru-SD a vláde. Predsednícku stoličku si kou vlády je ním skôr trpená ako podporova- príklonom k maďarskému Fideszu a Viktoro- po prehratých voľbách v roku 2006 udržal ná Iveta Radičová. vi Orbánovi. 2010 Mikuláš Dzurinda. Nespokojnosť s politikou KDH sa zasa dva roky nevedelo spamätať z Dá sa povedať, že opozícia si svojimi činmi

strany a Dzurindom na jej čele viedla k roz- postoja, ktorý zaujalo ku Smeru-SD po voľ- nezaslúžila vládnuť, nebila sa o vládu, jedi- padu poslaneckého klubu, SDKÚ-DS do- bách v roku 2006. Hlavný odporca koalície nou naozaj aktívnou stranou bola mimopar- konca na jar 2008 rozpustila celú svoju bra- s Ficom, exminister vnútra Vladimír Palko, lamentná SaS. Parlamentná opozícia pôso- tislavskú krajskú organizáciu a začala ju kre- sa nevedel vyrovnať s tým, že hnutie nako- bila takmer rezignovane. Od začiatku roku ovať nanovo. Prvý rok v opozícii SDKÚ-DS niec Smeru-SD na spoluprácu kývlo a svoju 2010 pomaly a isto kašlala na témy, ktorých listy 6 hybernovala, druhý rok sa nešťastne oprela nespokojnosť prenášal na celú stranu. Za- sa mohla chytiť, ako boli spackané sociál- do Lisabonskej zmluvy, ktorú spojila s odpo- čal robiť samostatnú politiku, stranu o svo- ne podniky ministerky práce Viery Tomano-

2 vej, nové skutočnosti v kauze predaja emi- vo vláde prezentoval už len minister spra- Keby uspela, šla by mimo stranu a tesne po názory sií, rúcajúci sa stav verejných financií, ab- vodlivosti Štefan Harabin. Ten si síce spri- prehraných voľbách, v ktorých získala mili- sentujúce reformy či otázka Grécka, kde sa vatizoval súdnictvo, ale potrebnú popularitu ón hlasov voličov, jej zasa jasne naznačil, že napríklad SDKÚ-DS spamätala s krížikom nepriniesol. Okrem toho ĽS-HZDS opustili volebným lídrom bude on. Nakoniec sa Ra- po funuse. po problémoch s financovaním strany Zden- dičová nešťastne vyfaulovala pri hlasovaní v Koaličná SNS sa štyri roky snažila zaujať iba ka Kramplová a Milan Urbáni, ktorí okrem parlamente za svoju kolegyňu, ktorá si za- národnými témami, stáli však za ňou pre- Kataríny Tóthovej patrili k jediným výraznej- budla kartu a odstúpila aj z postu poslan- dovšetkým škandály všetkých možných dru- ším tváram strany. Ukázalo sa to v kampani, kyne. Bola mimo hry, bez širšej podpory v hov a množstvo kontroverzných výrokov jej v ktorej o ĽS-HZDS nikto nepočul. strane a mimo parlamentu. V takejto situácii lídra Slotu. Naopak, líder Smeru-SD mlátil do každého ju pokropil živou vodou Robert Fico, v pod- Vládna ĽS-HZDS nemala žiadnu agendu, vreca, ktoré mu prišlo pod ruku, bil tak silne, state spravil premiérku z človeka, ktorého pôsobila de facto neviditeľne. Navyše bý- až si odbúchal koaličných partnerov. Fico- Dzurinda cieľavedome zničil. valý predseda vlády po roku zničil najpopu- vi sa tiež podarilo na začiatku roka prekryť Smer-SD za uplynulé roky zostala jedinou lárnejšieho ministra strany Vladimíra Mečia- problémy so zbabraným mýtom a výbušni- konsolidovanou stranou, neopustil ju žiadny ra Miroslava Jureňu, ktorý šéfoval pôdohos- nou cestujúcou do Írska sústredeným úto- poslanec, pribudli percentá. Napriek výraz- podárstvu. ĽS-HZDS vtedy v preferenčných kom voči SDKÚ-DS, ktoré obvinil z neka- nému zisku však Fico ako premiér i predse- prieskumoch dosahovala dvojciferné čísla, lého financovania. Témy sa držal tak dlho, da strany prehral a ocitá sa v opozícii. Nebo- Jureňov vynútený odchod hnutie nerozcho- až Dzurinda abdikoval na funkciu lídra stra- lo sily, ktorá by ho porazila, a tak sa honbou dilo. Mečiar sa zamotal do vlastných intríg a ny. SDKÚ-DS tak muselo vytiahnuť z ríše za- za úspechom porazil sám... finančného pozadia strany, nevyužil ani na budnutia Ivetu Radičovú, o ktorej si Dzurin- vidieku obľúbeného ďalšieho ministra Sta- da myslel, že sa jej konečne zbavil. Ako po- nislava Becíka, ktorý s konským záprahom pulárnu a pre seba potenciálnu súperku ju Autor je novinár obchádzal Slovensko. Okrem toho stranu totiž najprv poslal do prezidentských volieb. Kresba: Jan Tomaschoff it 6 listy

2010

3 Expozícia

múzejníctvo Jánošík a Terchová

Katarína Kendrová

Obec Terchová sa nachádza asi 25 km severovýchodne od mesta Žilina. Rozprestiera sa v doline obklopenej malebnou prírodou pohoria Malá Fatra. Okrem svojich prírodných krás, ktoré lákajú každoročne množstvo turistov, je známa aj ako rodisko legendárneho hrdinu Juraja Jánošíka. Práve jemu a obci Terchová je venovaná expozícia Považského múzea v Žiline pod názvom Jánošík a Terchová. Nachádza sa v budove Obecného domu, v strede dediny.

ží návštevníkov upú- né steny svetlomodrej farby, ktoré pripomí- tať množstvom za- najú skutočné steny terchovských dreveníc. ujímavých exponá- Expozícia pokračuje časťou opisujúcou tov, dobových fo- históriu obce od 16. storočia, ktorú doku- tografií, fotokópií mentujú fotokópie dobových listín a fotogra- a faksimilií histo- fie. Tento tematický celok pripomína aj vý- rických dokumen- znamné sakrálne objekty, a to v súčasnos- tov a doplňujúcich ti už neexistujúci barokový kostol sv. Marti- textov, ktoré sa na- na, postavený v roku 1731 a kostol sv. Cy- chádzajú po jeho rila a Metoda, ktorý dodnes dominuje obci. vnútornom i vonkaj- Expozícia nevynecháva ani významného ter- šom obvode. chovského rodáka, osvietenského spisova- Hneď ako návštev- teľa a polyhistora Adama Františka Kollára, ník vstúpi do expo- nazývaného aj „slovenský Sokrates“ (1718 zície, nadobudne – 1783). Bol významnou osobnosťou spolo- pocit, že vkročil do čenského a vedeckého života, zároveň rad- jednej z terchov- com i dôverníkom panovníčky Márie Teré- ských dreveníc, zie. kde sa celý život Centrálna časť expozície už patrí Jurajovi rodiny odohrával v Jánošíkovi. Narodil sa v Terchovej v januári jednej izbe. Jej ver- 1688 a do pamäti ľudu sa zapísal ako zboj- ná replika, vkusne nícky kapitán. Stelesňoval túžbu človeka po zariadená dobo- slobode a spravodlivosti a už za svojho živo- vým nábytkom, vás ta získal nesmiernu popularitu širokých ľu- vráti o niekoľko de- dových vrstiev. Tento celok návštevníka pre- saťročí späť. Domi- vedie jeho životom, zbojníčením a okolnos- nantou izby je roz- ťami popravy. Atmosféru doby, v ktorej žil, Priečelie terchovskej drevenice (replika) merná murovaná navodzujú trojrozmerné predmety ako de- pec s vysokým ko- reš, korbáč, putá, široký opasok či valaška. 2010 Rozsiahla expozícia je rozdelená do nie- mínom – kochom. V rohu sa nachádza tzv. Početné drevené plastiky, maľovaná kerami-

koľkých tematických celkov podávajúcich svätý kút pozostávajúci zo stola a lavíc, nad ka, sklomaľby, medené reliéfy a kresby zob- ucelený obraz o histórii a národopise obce. ktorými sú zavesené sväté obrázky. Tu sa razujúce Juraja Jánošíka a jeho družinu za- Jej jadro je venované Jurajovi Jánošíkovi, konali všetky dôležité rodinné stretnutia. V stupujú časť venovanú ľudovému výtvarné- ktorého predstavuje na jednej strane ako celom priestore je nainštalovaný bežný in- mu umeniu. K najcennejším exponátom pa- historickú postavu a na druhej ako ľudové- ventár kuchyne. Súčasťou izby sú aj dve fi- trí mohutná olejomaľba Ľudovíta Fullu z roku listy 6 ho hrdinu opradeného legendami. Výstav- guríny muža a ženy v tradičnom terchov- 1955 zobrazujúca Jánošíka na koni upro- ný priestor v atypickom tvare do U sa sna- skom odeve. Zaujímavo sú riešené i tvarova- stred dedinského ľudu.

4 Jánošík sa stal aj vďačným námetom pre li- Zaujímavým architektonickým prvkom ex- nej replike prístrešku na dojenie oviec nazý- múzejníctvo teratúru a filmovú tvorbu. Zaujímavé fotogra- pozície sú do priestoru vystupujúce pódiá vaného strunga. fie a texty ho preto približujú ako výraznú fil- s množstvom exponátov nachádzajúce sa Pozornosť upúta i priečelie terchovskej dre- movú a literárnu postavu. po jej vnútornom obvode. Dokumentujú šty- venice. Je zaujímavou ukážkou ľudového Z centrálnej časti návštevník opäť prechád- ri tematické okruhy z oblasti ľudovej kultúry staviteľstva v obci, kde bolo základným ma- za do celku venovaného Terchovej. Špe- v Terchovej. teriálom na stavbu obydlí drevo. Pred ňou sú cifický hudobný folklór obce, ktorý do sú- Domácu textilnú výrobu prezentujú ukáž- voľne do priestoru inštalované exponáty via- časnosti zachovávajú a ďalej rozvíjajú mno- ky textílií a ľudového odevu. Vynikajú naj- žuce sa k poľnohospodárskej výrobe, tak- hé hudobné telesá či jednotlivci, nám pribli- mä jemne vyšívané trojuholníkové šatky – že celá plocha pripomína hospodársky dvor. žuje fotografický materiál a exponáty tradič- skosky, ktoré nosili ženy krížom prelože- Ide hlavne o pracovné nástroje ako pluh, vi- ných hudobných nástrojov, ako sú sláčikové né cez prsia. So spôsobom spracovania dly, hrable, kosa, plachta – rozsievka, lopa- nástroje, pastierske píšťaly, fujary – trombity základných textilných surovín oboznamu- ta – vejačka, struhák na kôru stromov, prú- či heligónka. Medzi nimi vyniká tzv. škatuľo- jú nástroje ako drevený kolovrátok, trepač- tené koše a iné. vá basička, typická pre terchovskú muziku. ka ľanu, krample, česadlo, praslice a ďal- Expozíciu dopĺňa audiovizuálna prezentá- Nenapodobiteľnú atmosféru najvýznamnej- šie. Osobitnú pozornosť si zasluhujú mohut- cia, ktorá jednoduchým a zrozumiteľným šieho folklórneho festivalu, ktorý sa od roku né krosná s ukážkou rozpracovanej tkaniny. spôsobom približuje život Juraja Jánoší- 1963 každoročne začiatkom augusta koná O pastierstve a salašníctve veľa prezrádzajú ka všetkým vekovým kategóriám návštevní- v Terchovej pod názvom Jánošíkove dni, predmety používané pri spracovaní i ucho- kov. Expozícia je sprístupnená počas celé- zachytávajú umelecké a dobové fotografie. vávaní mlieka a syra, ako aj tie, ktoré boli ho roka okrem pondelkov. Dôležitú súčasť v živote obyvateľov Tercho- dôležitou súčasťou každého salaša (gelety, vej dodnes tvoria výročné zvyky, o ktorých šechtáre, bačovská varecha, putera, šaflík podávajú dôkaz zvykoslovné predmety, či váhy na syr). Dekoratívnou výzdobou vyni- Autorka je pracovníčkou v Považskom akými sú betlehemy a atribúty vianočného kajú predovšetkým črpáky a drevené formy múzeu v Žiline i fašiangového obdobia. na syr. Exponáty sú umiestnené v hodnover- Foto: archív Považského múzea v Žiline it 6 listy

2010

Prístrešok na dojenie oviec – strunga (replika)

5 Slovensko čaká umenie názory dohody alebo rýchly

Ficov návrat Martin Antal

Slovensko sa 13. júna prebudilo do novej politickej reality. Ešte pred polrokom by takáto politická mapa krajiny znela ako čistá fantazmagória. Najpopulárnejší politik Robert Fico sa zdal byť nespochybniteľným víťazom volieb – nielen v zmysle najvyššieho počtu hlasov, ale najmä pokračovania vo vládnutí. Vyzeralo to tak, že si bude môcť slobodne vybrať svojich ďalších partnerov – či už jedného na splnenie svojho dávneho sna o dvojkoaličnej vláde, alebo v horšom prípa- de dvoch, podobne ako doteraz. Zvrat však nastal dokonalý. Fico vyhral voľby, ale na spôsob Vladimíra Mečiara – najsilnejšia strana v parlamente nena- šla partnerov na zostavenie vlády. Len čo štyri pravicové partaje zistili, že majú v 150-člennej snemovni 79 poslancov, oznámili zámer vládnuť spoločne.

Kde sa podel jasný víťaz Fico vládol mimoriadne šalamúnsky. Svoje voličské skupiny kŕmil trinástymi dôchodka- mi a zrušením poplatkov u lekára, ale neu- robil zásadné zmeny v ekonomike, výborne rozbehnutej po reformách druhej vlády Mi- kuláša Dzurindu. Krajine sa teda darilo a vo- liči mali pocit, že je o nich postarané. Ficovi nezlomili väzy ani okolnosti, ktoré na to mali všetky dispozície – zavedenie eura prebeh- lo až neuveriteľne hladko a hospodárska krí- za v hlavách Slovákov už odznela – jasným dôkazom toho je, že žiadna strana si na nej nepostavila kampaň. Čo sa teda stalo? odpútanie pozornosti bolo potrebné niečo ostal a ostala mu aj moc a kontakty. Na dru- Jeden z kľúčových momentov nastal zači- väčšie. Vtedy sa premiér rozhodol vytiahnuť hej strane, Radičová bola napriek porážke atkom tohto roka, keď sa v horizonte nie- zo šuplíka obálku, pôvodne zrejme určenú v prezidentských voľbách nesporne popu- koľkých dní nakumulovali tri obrovské škan- na neskoršie obdobie. Boli v nej dokumenty lárnejšou ako jej stranícky šéf. Okrem toho dály, ktoré zatriasli verejnou mienkou. Pr- o financovaní Dzurindovej SDKÚ-DS spred nebola v strane v období, na ktoré sa vzťa- vým bolo nepripravené a neodkomunikova- piatich rokov. hovali podozrenia z nelegálneho financova- né spustenie diaľničného mýta, ktoré vyti- Dva týždne útočil premiér na opozičnú stra- nia, takže v predvolebných debatách hádza- ahlo do ulíc slovenských miest stovky ka- nu. Zvolával nové a nové tlačovky, stupňo- la tieto otázky s prehľadom za hlavu. Hoci miónov a ich nadávajúcich majiteľov. Dru- val tlak. Nakoniec dosiahol svoje – Dzurin- kampaň SDKÚ-DS bola mizerná, Radičová hým bolo spackané policajné cvičenie, vy- da odstúpil z kandidačnej listiny SDKÚ-DS vrátila strane voličov, ktorých odrádzal Dzu- šperkované odoslaním výbušniny v batožine a volebnou líderkou sa stala neúspešná pre- nič netušiaceho cestujúceho do Írska. A tre- rinda.

2010 zidentská kandidátka Iveta Radičová. Druhý dôvod sa na Slovensku len šepká. tím kauza predaja emisných kvót, vrcholiaca Tento krok sa stal Ficovi osudným z dvoch v tom čase skončením pôsobenia sprostred- dôvodov. Zbavil sa síce najsilnejšieho po- Fico ako prvý porušil „zákon omerty“, keď kovateľskej firmy Interblue Group v USA. litického protivníka, ale ten už dlho „hral“ prehovoril o financovaní politickej strany. Fico sa zľakol najmä kamiónov, pretože pro- v jeho prospech. Dzurinda sa totiž napriek Také niečo si slovenskí politici nevyhadzo- test autodopravcov zaváňal vzburou jeho úspešným reformám Slovákom nadobro zu- vali na oči ani za oveľa nenávistnejších me- vlastného elektorátu. Aby sa z toho vylízal, noval a jeho zotrvávanie na čele strany od- čiarovských čias. Preto nie div, že po šty- listy 6 okamžite znížil spotrebnú daň na naftu, hoci rádzalo stále viac a viac voličov. Takto síce roch mesiacoch od Pyrrhovho víťazstva dovtedy tento krok vytrvalo odmietal. Ale na odišiel z kandidátky, no predsedom strany nad Dzurindom sa bumerang vrátil k Ficovi.

6 názory Jeho bývalý priateľ a spoluzakladateľ Sme- ekonomickej stránke išlo o štyri programovo jeho vlastná strana, kde ho ako šéfa nikto ru-SD Bohumil Hanzel poskytol informáciu, príbuzné subjekty, dohodli sa takmer oka- neobmedzoval. že volebná kampaň socialistov v roku 2002 mžite na vytvorení vlády. Mečiar a Fico skon- Ale ani ostatní členovia novej koalície nie stála 284 miliónov korún, teda 24-krát viac, čili v opozícii. sú zárukou stability. V SaS sa do parlamen- ako povoľoval zákon. A že sám Fico na ňu Programová zhoda sa však zďaleka neu- tu prekrúžkovala z posledných miest kandi- zháňal peniaze a vymýšľal spôsoby, ako ich kázala taká pevná, ako sa pôvodne čaka- dátky štvorica poslancov z hnutia Obyčajní nedostať do legálneho účtovníctva. lo. Parlamentný nováčik ANO bola liberál- ľudia. Tí tvrdia, že na kultúrno-etické otáz- So Smerom? Ani náhodou! nou stranou, kým zvyšné tri subjekty stáli na ky majú vlastné názory a nimi sa budú pri hlasovaniach riadiť. Treba teda od 79 koa- Vyhrotenie politického zápasu pred voľba- konzervatívnych základoch. V ekonomickej ličných poslancov rovno odčítať štyri hlasy? mi napokon začalo klásť limity aj v názoroch oblasti teda zhodu našli rýchlo, no v ostat- SMK bývala v parlamente vždy zárukou sta- strán na povolebnú spoluprácu. Ešte v roku ných otázkach už zďaleka nie. ANO chcela bility, pre jej úspešný klon Most-Híd to však 2009 neexistovala žiadna strana, ktorá by uvoľniť interrupčnú legislatívu, umožniť part- platiť nemusí. Rovnako ako v SaS, aj tu sa raz a navždy odmietla ísť do vlády so Sme- nerstvá homosexuálov – teda všetko, s čím do parlamentu prebila štvorica „votrelcov“, rom-SD. Počas šiestich mesiacov však po- zvyšné tri strany nemohli ani zďaleka súhla- tentoraz z ministrany OKS. Ide o bývalých stupne SaS, SDKÚ-DS, Most-Híd i KDH vy- siť. Koniec bol napokon pre liberálov trist- poslancov, ktorí neraz stavali svoje postoje hlásili, že s Ficom spolupracovať nebudú. ný – konzervatívny trojlístok pod zámienkou na hranu. Budú hlasovať spolu s koalíciou? Najmä postoj KDH, ohlásený tri týždne pred Ruskových osobných kšeftov vyhodil v roku Alebo treba odčítať osem hlasov? voľbami, vyvolal v Smere-SD paniku. S kres- 2005 ANO z koalície a pomocou vnútor- A napokon KDH môže svojich partnerov ťanskými demokratmi sa vždy počítalo ako ných sporov stranu nadobro rozložil. celý čas úspešne vydierať tým, že môže so „záložným zdrojom“, keby nebolo iné rie- Z pohľadu stability vlády sa poslanecká väč- ísť do vlády so Smerom-SD. Pre socialis- šenie. Už v roku 2006 im smeristi neofici- šina 78 poslancov ukázala ako nedostatoč- tov sú kresťanskí demokrati najprijateľnej- álne ponúkali účasť vo vláde. Takto sa však ná. Už rok po voľbách vypukla kauza sku- ším partnerom. Z kuloárov prenikli informá- Slovensko definitívne rozdelilo na dva poli- pinka, s ktorou prišiel rozkol v SDKÚ-DS cie, že im dali naozaj veľkorysú ponuku vrá- tické bloky – na jednej strane vládna koa- a vláda sa zo dňa na deň stala menšinovou. tane akceptácie niektorých ich programo- lícia Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS, na druhej Dodnes nikto nevie, ako vláda tri roky získa- vých cieľov, ktoré v tejto koalícii cez liberá- opozičný pravicový štvorlístok SDKÚ-DS, vala podporu pre svoje návrhy v parlamente. lov neprelezú. Ako sa teda KDH bude sprá- SaS, KDH a Most-Híd. Niekde medzi nimi Situácia dnes predstavuje úplné déja vu. vať v novej vláde? balansovala maďarská SMK Pála Csákyho, Pravica nemá 78 mandátov, ale o jeden ktorá si nechávala zadné dvierka na spolu- viac. Koalíciu zostavujú tri konzervatívne Čo nás čaká prácu s hocikým. subjekty – SDKÚ-DS pod vedením toho is- Slovensko čaká všetko, len nie stabilita – Ficovi neostávalo nič iné, len dúfať, že jeho tého Dzurindu, KDH, v ktorom má bývalý lí- taký znie tristný záver týchto úvah. satelity SNS a ĽS-HZDS sa dostanú do par- der Pavol Hrušovský a jeho skupina stále Pravica bude musieť čo najskôr pristúpiť lamentu a vytvoria s ním opäť vládu. Na to veľmi silné postavenie a Most-Híd, vedený k nepopulárnym opatreniam. Ficova vláda však už bolo neskoro. Starnúci Mečiar vyze- niekdajším predsedom SMK Bélom Bugá- totiž napriek všetkým rečiam svojho pred- ral, akoby ho politika definitívne prestala ba- rom. Štvrtým do partie je nová strana SaS sedu zanecháva krajinu v podstatne horšej viť – jeho strana stratila akúkoľvek agendu Richarda Sulíka s klasickým liberálnym pro- kondícii, ako ju prebrala. Tohtoročný deficit a volebná kampaň vzbudzovala súcitné ús- gramom – dekriminalizáciou marihuany, re- sa bez zásadných opatrení prehupne cez 7 mevy. Nacionalistická SNS Jána Slotu mala gistrovanými partnerstvami, ekonomickou percent – už len z tohto čísla je jasné, že ľu- o niečo väčší potenciál, lenže Fico z nej uro- i občianskou slobodou. Už v prvých rokova- ďom sa v najbližšom čase určite nebude žiť bil hromozvod všetkých neduhov vládnej ko- niach narazili liberáli na zásadný odpor part- lepšie. alície a národniarom nepomohli ani nanovo nerov. Pravicová vláda dáva podstatne lepšie vy- vyhrotené vzťahy s Maďarskom. SDKÚ-DS ako najsilnejšia strana predstavu- hliadky na ekonomickú obnovu, ale za jedi- Spočítané, podčiarknuté: Mečiar a Csáky je tikajúcu bombu pod novou vládou. Doke- ného predpokladu – že bude vedieť účinne sa ocitli v mimoparlamentnom politickom dy sa dá udržať dvojvládie, že Radičová je vládnuť. Pokiaľ sa utopí v mocenských spo- prepadlisku a Slota preliezol hranicu zvoli- premiérkou a nitky zozadu ťahá Dzurinda? roch, čaká ju rýchly koniec. V opozícii sedí teľnosti o sedem desatín percenta. Pravico- A expremiér sa zjavne nemieni vzdať mo- 62 poslancov Smeru-SD, ktorí radi privíta- it 6 listy vé kvarteto má 79 mandátov. A ide vládnuť. cenských ambícií – sám zamieril do kresla jú partnera na vládnutie – aj bez predčas- Zarážajúce déja vu ministra zahraničných vecí a jeho verní do ných volieb. Ak sa chce stať Radičová slovenskou An- Zostavovanie vlády až príliš pripomína situ- významných exekutívnych funkcií. Bude si gelou Merkelovou, má čo doháňať. U seba, áciu z roku 2002. Podobnosť je alarmujú- Radičová chodiť pýtať na centrálu SDKÚ-DS

vo svojej strane, u koaličných partnerov ca – so všetkými kladmi i zápormi. povolenie, čo smie vo vláde a čo nie? Ten- to model pozná sám Dzurinda veľmi dobre i u voličov. Ak sa jej to nepodarí, Ficov ná- V roku 2002 vyhralo voľby HZDS. Štyri 2010 vrat bude extrémne rýchly. pravicové strany – SDKÚ-DS, SMK, KDH – v roku 1998 totiž sám nastúpil do pre- a ANO (Aliancia nového občana televízne- miérskej kancelárie ako vyslanec piatich ho magnáta Pavla Ruska) – však mali v par- strán, združených vo vtedajšej SDK. Skon- Autor je novinár lamente väčšinu 78 poslancov. Keďže po čilo sa to tak, že po 15 mesiacoch vznikla Kresba Jan Tomaschoff

7 Trianon, Versailles a medzivojnová Európa

slovenské akcie v ČR akcie slovenské očami historikov Alena Feriancová

Na začiatku júna tohto roku rozvírilo hladinu slovensko-maďarských politických vzťahov oživovanie a politizovanie tém týkajúcich sa usporiadania po prvej svetovej vojne, Trianonskej zmluvy a versaillského systému. Pripravená medzinárod- ná konferencia, konaná pri príležitosti 90. výročia podpisu Trianonskej mierovej zmluvy, usporiadaná Historickým ústa- vom Akademie věd České republiky v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Slovenským inštitú- tom v Prahe a Slovensko-českou spoločnosťou s názvom Zrod nové Evropy: Versailles, St. Germain, Trianon a dotváření mírového systému tak nečakane získala na aktuálnosti.

a bola rozdelená do štyroch blokov. Po úvodných príhovoroch otvorila vedeckú časť konferencie Bohumila Ferenčuhová (Historický ústav SAV), ktorá zosumarizo- vala stav výskumu problematiky. Názory na versaillský systém sa rôznia, pričom uvied- la štyri odlišné pohľady, ktoré sa v odbornej spisbe objavujú. Podčiarkla význam návratu americkej administratívy k politike izolacio- nizmu, v dôsledku čoho bola Európa núte- ná postarať sa o svoju stabilitu sama. Mie- rová konferencia riešila aj množstvo iných než len teritoriálnych a bezpečnostných otá- zok. K horúcim patril problém menšín, ktoré sa vytvorením nových hraníc, najmä v priestore strednej a juhovýchodnej Európy, stali novým faktorom v medzinárodných vzťa- hoch. René Petráš (Právnická fakulta UK Praha) poskytol interdisciplinárny pohľad na ochranu práv menšín. Prítomných obozná- mil nielen s historickými súvislosťami, ale Mohlo by sa zdať, že udalosti spred de- ní odborníci venujúci sa problematike uspo- aj s právnym kontextom zmlúv na ochranu väťdesiatich rokov sú už v dnešnom digi- riadania po prvej svetovej vojne a medzi- menšín, ktoré boli súčasťou podpisovaného tálnom svete vzdialenou minulosťou, o kto- národných vzťahov prvej polovice dvadsia- komplexu dohôd a dávali problematiku men- rú prejavujú záujem iba historici a nadšenci teho storočia. To, že ide o dodnes aktuál- šín pod medzinárodný dohľad. Pripomenul histórie z radov verejnosti. Ide však o proble- nu tému, podčiarkli aj veľvyslanec Sloven- tenzie, ktoré vyplývali z rozporu medzi teóri- matiku, ktorá je vďačným námetom a pseu- skej republiky v ČR Peter Brňo a námestník ou ochrany menšín a jej realizáciou v pra- doargumentom politických diskusií. Podu- ministra zahraničných vecí Českéj republi- xi. Osobitný referát bol venovaný pôsobeniu 2010 jatie vytvorilo priestor pre analýzu a interpre- ky Vladimír Galuška, ktorí prevzali nad podu- československej delegácie na mierových

táciu udalostí prvej polovice minulého storo- jatím záštitu. Odborné podujatie nadviazalo rokovaniach (Jan Kuklík, Právnická fakul- čia odborníkmi, ktorí na základe vedeckého na minuloročné konferenčné stretnutie čes- ta UK Praha). Jej pôsobenie bolo úspešné, prístupu, historických prameňov a literatúry kých a slovenských historikov v Bratislave. nový štát presadil väčšinu svojich požia- hodnotia dejiny a usilujú sa podať čo najob- Proklamovaný záujem pokračovať v stret- daviek. Pripomenul aj menej známe okru- jektívnejší pohľad. nutiach podobného druhu aj v budúcnosti hy riešených otázok ako napríklad návrat listy 6 V dňoch 8. a 9. júna 2010 sa v priestoroch možno len privítať. kultúrnych pamiatok či otázky týkajúce sa Slovenského inštitútu v Prahe stretli popred- Konferencia zaplnila dva rokovacie dni dopravy.

8 slovenské akcie v ČR

Nasledovné príspevky pokrývali širokú šká- Bratislava) sa zameral na maďarský revizio- dania v teritoriálnej, ekonomickej, vojenskej lu problémov. Značná pozornosť bola veno- nizmus v širších chronologických kontex- aj morálnej rovine. Pri veľmocenskom rám- vaná politike Maďarska a otázke Trianonskej toch a podal cenný výklad o tom, ako sa ci zostali aj ďalšie príspevky. Politika Talian- zmluvy. Roman Holec (Historický ústav SAV) v priebehu desaťročí menila interpretácia ska v strednej Európe, najmä od „pocho- uviedol niekoľko mýtov, ktoré sa v maďars- Trianonskej zmluvy v historiografii a pouká- du na Rím“ bola predmetom referátu Ond- kej historiografii, a do istej miery aj v spo- zal na silu a význam propagandy, ktorá sa řeja Housku (Český rozhlas Brusel). Talian- ločnosti, zakorenili. Medzi najmarkantnejšie stala nástrojom politickej agendy a praxe. sko ako „posledná z veľmocí“ prejavovalo patrí mýtus o tom, že Uhorsko nechcelo voj- Dôležitým aspektom povojnového usporia- nespokojnosť s výsledkami vojny a dôsled- nu. Ten vyvrátil objasnením postoja predse- dania bola aj zmena vo veľmocenskej politi- kami pre Taliansko. Počas dvadsiatych rodu vlády Istvána Tiszu, ktorého protivojno- ke na starom kontinente. Porážkou Nemec- kov sa krajina, v rámci možností, snažila vé stanovisko sa zmenilo už do dvoch týž- ka, rozpadom Rakúsko-Uhorska a zmenami o zväčšenie vplyvu v talianskych záujmových dňov po vojne. Ďalší mýtus sa týkal prezen- v cárskom Rusku nadobudli vzťahy me- sférach. Presadzovanie talianskej predstavy tácie Uhorska ako obete vojny a jej objek- dzi veľmocami novú úroveň. Ku kľúčovým o prípadnej zmene povojnového usporiada- tu. Tematicky nadväzujúci príspevok (Mari- bodom patrila porážka Nemecka. Ako uvie- nia nabralo na agresivite po tom, ako získal án Hronský, Ústav politických vied SAV Bra- dol Petr Prokš (Historický ústav AV ČR), moc B. Mussolini. Sumarizujúci pohľad ese- tislava) podal podrobný pohľad na vznik udalosti rokov 1918 – 1919 v tejto krajine jistického charakteru na situáciu v Európe a činnosť Maďarskej republiky rád a čes- výrazne ovplyvnili ciele nemeckej politickej v medzivojnovom období podal popredný koslovensko-maďarský konflikt v roku 1919 reprezentácie. Predstavitelia krajiny od pod- francúzsky historik Antoine Marés (Universi- so zvláštnym dôrazom na priebeh bojov na písania prímeria a následne počas rokova- té de Paris). Zamyslel sa nad príčinami ne- slovenskom území. Referát Evy Irmanno- ní o mierovej zmluve nesúhlasili s jednotlivý- stability po skončení vojny a v nasledujúcich it 6 listy vej (Historický ústav AV ČR Praha) priblí- mi bodmi, zmluva bola podpísaná pod hroz- dekádach, ktorá vyplývala z politických, ale žil maďarskú revizionistickú politiku a snahu bou okupácie nemeckého územia. Refe- aj hospodárskych príčin. Európa sa, aj pod o zmenu pomerov daných Trianonskou rent nevynechal ani vnútropolitické peripetie vplyvom Veľkej hospodárskej krízy, čoraz zmluvou v medzivojnovom období. Trianon v krajine. V nasledujúcich rokoch zohráva- viacej prikláňala k autoritatívnym režimom sa v maďarskom prostredí vnímal ako „totál- lo významnú úlohu revizionistické úsilie wei- v rôznych formách a na začiatku tridsiatych

na nespravodlivosť“, a preto maďarská po- marského Nemecka, teda snaha o zmenu rokov dvadsiateho storočia už mnohé krajiny 2010 litická reprezentácia inklinovala jeho „k to- či aspoň úpravu Versaillskej mierovej zmlu- rezignovali na hodnoty liberálnej demokra- tálnej revízii“. Autorka sa zamerala na úsilie vy. Referát na túto tému (Alena Feriancová, cie. Plastický obraz veľmocenskej politiky o teritoriálne zmeny a zvýšenie autority kra- UKF v Nitre) priblížil niekoľko úrovní nemec- v Európe doplnil príspevok Adriany Kičkovej jiny. Miroslav Michela (Historický ústav SAV kého úsilia o zmenu povojnového usporia- (UKF v Nitre), ktorá sa sústredila na politi-

9 slovenské akcie v ČR akcie slovenské

ku Veľkej Británie v stredoeurópskom regió- ta. Faktograficky obsiahly referát priblížil si- vojny. Tak ako mnohé iné inštitúcie, aj cir- ne. Ostrovná veľmoc bola nútená prekonať tuáciu v Poľsku, na Ukrajine a pobaltských kev bola nútená prispôsobiť sa novým po- viacero predsudkov a reflektovať zmenené štátoch krátko po skončení vojny. Tento merom. Najmä v novovzniknutých či obno- pomery na kontinente, ku ktorým v podsta- priestor trpel najmä tým, že vzniklo viacero vených štátoch bolo potrebné definovať te celé medzivojnové obdobie prechováva- nových štátov bez tradície, ktoré museli hľa- rámec pre vzťah cirkev – štát. Jaroslav Še- la nedôveru. dať svoje miesto v povojnovej Európe. bek (Historický ústav AV ČR) načrtol kom- Významným aspektom diplomacie medzi Niekoľko príspevkov sa venovalo špecific- paratívny pohľad na osudy katolíckej cirkvi dvoma vojnami bol aj vznik zoskupení štátov kým otázkam medzivojnového obdobia. Ja- v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a Českoslo- na regionálnom princípe. Československo, kub Rákosník (FF UK Praha) sa zameral na Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov problematiku formovania občianskej spo- vensku. a Rumunsko vytvorili Malú dohodu, ktorá ločnosti na príklade českých krajín. Po- V záverečnej diskusii sa historici pokúsi- sa stala významným činiteľom v stredoeu- kúsil sa, s využitím politologických metód, li zodpovedať otázku, čo zostalo z miero- rópskom priestore. Vízia pristúpenia Poľska o dešifrovanie slabín československej de- vého usporiadania po roku 1945. Diskusia k tomuto združeniu nebola naplnená. Ako mokracie v medzivojnovom období a iden- otvorila množstvo nových tém a možných podotkol Andrzej Essen (Uniwersytet Peda- tifikovanie príčin jej pádu. Podčiarkol vplyv pohľadov nielen na medzinárodné vzťahy, gogiczny w Krakowie), hoci Poľsko a Malá Veľkej hospodárskej krízy a zahraničnopo- ale aj na dvadsiate storočie ako celok. Pro- dohoda mali spoločný záujem na obrane litických ťažkostí republiky na stabilitu libe- blematika nie je zďaleka vyčerpaná, ale toto versaillského poriadku, existujúce tenzie rálnej demokracie. Emil Voráček (Historic-

2010 prínosné a príjemné podujatie splnilo oča- medzi Varšavou na jednej strane a členský- ký ústav AV ČR) do koloritu povojnovej Eu- kávania. Jednoznačne sa potvrdilo, že his- mi štátmi zoskupenia na strane druhej zne- rópy zasadil problematiku komunistického torické témy patria do rúk historikom a ich možnili užšiu kooperáciu. Málo pertraktova- hnutia Kominterna. Ako jedna z pák boľše- „oživovanie“ na politickej úrovni je kontra- nou problematikou sa vo svojom príspevku vického režimu odmietala versaillské uspo- zaoberal historik Jindřich Dejmek (Historic- riadanie a snažila sa nadviazať kontakty s produktívne. ký ústav AV ČR). Oblasť východnej a seve- internacionalistami mimo sovietskeho Rus- listy 6 rovýchodnej Európy je z pohľadu dostupnej ka. Bokom nezostala ani problematika cirkví Autorka je historička odbornej literatúry stále skôr terra incogni- a ich vplyvu po skončení prvej svetovej Foto Ingrid Hohošová (SI) a archív

10 nové knihy

Ján Chovanec Zlý herec?

Laco Kerata (1961) je v prvom rade úspešný dramatik, zakladateľ legendárneho bratislavského divadla Stoka a autor rozhlasových hier. K tomu je treba prirátať ešte básne, publikované v zbierkach Hriešny spánok (1991) a Prišiel som, videl som... (2000), na dôvažok aj knihu humorne ladených próz s názvom Mám sa... z roku 2004. Najnovšie mu na asi stoštyridsiatich stranách vydavateľ Koloman K. Bagala vydal prvý román pod názvom Zlý herec.

menej aj osamelého a nadovšetko sa tvária- ceho, že je nadbytočný. Neprejavuje veľmi chuť do života, až na jeden náznak vzťahu s mladou študentkou Majou Nôckovou, kto- rý však končí skôr, ako sa začal a završuje sa veľmi predvídateľne. Ani tu sa teda pre- kvapenie nekoná. Charakterové vykreslenie ďalších románo- vých postáv je jednostranné, čo však zapa- dá do zjednodušenej dejovej línie a občas- ných bizarných momentov. Ku slovu sa tak- to dostáva dokonca aj labutí samec – labuti- ach Želmír. Ten žije na Štrkovci a Timo, hlav- ná postava, s ním vedie rozhovory, čo sa javí byť bránou do fantazmagorického sveta da- bingového herca. Tento svet, plný pracov- ných i osobných úspechov, je predostretý čitateľovi zhruba v rovnakej miere, ako reál- ny románový život Tima. Po návrate sa však Timo vždy stretáva so svojou životnou re- zignáciou, stereotypom a absenciou čoho- koľvek, čo by ho zaujímalo. Keratov text Zlý herec je, aspoň v názna- ku, prózou o vzťahoch. Rozvod, vzťah otca s dospievajúcou dcérou, kolegov v práci a tiež vzťahu seba k svojej vlastnej existen- cii. Timo sa nemá veľmi rád, nesnaží sa pre seba niečo urobiť, pretože ak sa aj niekedy snažil, táto snaha bola vždy odmenená smo- lou. Tak sa Timo dostal do vzduchoprázdna, vákua, ktorého je čitateľ svedkom a to, obá- vam sa, je príliš málo ako téma románu. As- poň v tomto prípade. Nomináciou na cenu Anasoft Litera sa Ker- Rešpektujúc názov prózy zavedie autor či- prostredie však zostáva Lacom Keratom

atov román Zlý herec dostal do vybranej 6 listy tateľa do hereckého prostredia, konkrétne bohužiaľ takmer nevyužité. Verím, že by slovenskej literárnej spoločnosti. Neviem, do okruhu dabingových hercov, kde úspech mohlo byť pre čitateľa atraktívne, keby autor ako sa na to tvári Rakúsov Telegram alebo môže byť nielen krátkodobým, ale aj závi- neorezal líniu príbehu akýmsi filmovým spô- Šimkov Gubbio, no verím, že tento román deniahodným aspektom, a každé – i nie prí- sobom tak, že ani veľmi nie je možné poz- brať ako prvotinu inak právom uznávaného liš dlhé – vyčnievanie vyvoláva reakciu odsú- rieť sa ďalej, do strán deja. Čitateľ zostáva a úspešného dramatika Laca Keratu. denia, no trebárs aj ponuku mladšej kolegy- uväznený v malom, relatívne jednoduchom Po Zlom hercovi môže nasledovať dobrý 2010 ne stať sa milenkou tohto úspechu. Úspe- a autorom možno zámerne zovšednenom román. chu, pretože keď sa pominie ten, stratí sa príbehu dabingového herca Timoteja (autor aj milenka. ho v príbehu zväčša volá familiárne Timo), Toto, na prvý pohľad zaujímavé „filmárske“ muža v strednom veku, rozvedeného, viac- Autor je publicista

11 PLZEŇ BUDE ZASE ČESKOSLOVENSKÁ TRADIČNÍ KULTURNÍ FESTIVAL ČESKO-SLOVENSKÉ DNY V PLZNI OD 21. DO 28. ŘÍJNA 2010 česko-slovenský festival česko-slovenský Hudbě, filmům, divadlu, řemeslům, ale také jídlu bude patřit VII. ročník tradičního kulturního festivalu Česko-Slovenské dny v Plzni. Uskuteční se od 21. do 28. října 2010. Slovensko-český klub Plzeň ve spolupráci se Slovenskou agenturou pro cestovní ruch, Slovensko-českou společností a Slovenským institutem v Praze na letošní ročník připravily bohatý program plný zábavy, kultury a tradičního umění.

Od 21. října do 23. října bude v Plzni mož- ně a také v duchu poutě Slováků do Plzně a další tradiční gastronomické lahůdky ze né navštívit stánek „Slovensko – Malá Veľká s doprovodným kulturním programem. Slovenska i Čech. Znamenitou atmosféru Krajina” na Mezinárodním veletrhu cestovní- Začátek dalšího týdne od 25. října bude pa- jistě vytvoří i několik slovenských a českých ho ruchu Plzeňského kraje ITEP 2010, kte- třit uznávanému slovenskému festivalu EKO- současných kapel, které se v krajské met- rý bude informovat o turistických destina- TOPFILM s ústřední myšlenkou trvale udrži- ropoli představí v průběhu festivalových dní. cích celého Slovenska. telného rozvoje. Programový závěr svěřili organizátoři Or-

2010 V pátek 22. října v 19 hodin vystoupí v Alfě Vrcholem letošního ročníku Česko-Sloven- chestru lidových nástrojů Bratislavského Mestské divadlo Žilina s několikrát oceně- ských dní budou oslavy 28. října, pořáda- rozhlasu, který vystoupí 28. října v Měšťan-

nou inscenací Žena z minulosti. Sobotní ve- né společně s městem Plzní přímo v cen- ské besedě. čer bude věnován sportu v podobě bowlin- tru města. Zahrada Měšťanské besedy se Komu se nepodaří Plzeň navštívit v den gového utkání „Češi versus Slováci” v re- promění v jedno velké „Česko-Slovenské tr- oslav, nemusí zoufat. Po celý festival budou stauraci U Kalicha. Neděle 24. října se již žiště“, kde budeme mít jedinečnou možnost vybrané plzeňské restaurace pořádat Dny

listy 6 tradičně ponese v duchu ekumenických ochutnat například „husacie lokše, haluš- slovenské kuchyně a podávat tradiční slo- bohoslužeb ve staroslověnštině a slovenšti- ky, pagáče, korbáče, borovičku či slivovicu“ venské speciality.

12 česko-slovenský festival

Festival Česko-Slovenské dny v Plzni ve Pavla a nedaleký kostelík ve vesnici Žehra UNESCO se koná pod záštitou České ko- spolupráci s MEDIA IN, dílnou nezávislé pu- se vzácnými freskami, Banskou Štiavnicu a mise pro UNESCO. blicistiky a dokumentaristiky Praha, připravili její hornickou minulost, jeskyně Slovenské- Patronaci nad festivalem Česko-Slovenské samostatnou výstavu „Slovenského dědictví ho krasu, Bardejov, tradiční lidovou vesnič- dny v Plzni převzali velvyslanec Slovenské UNESCO a tradičního slovenského umění“. ku Vlkolínec na úpatí Velké Fatry, dřevěné republiky v Praze, hejtman Plzeňského kra- Výstava je součástí putovní výstavy fotogra- kostelíky v Karpatském oblouku, vzácné bu- je a primátoři měst Plzně a Žiliny. fií POZNEJ SVĚTOVÉ DĚDICTVÍ UNESCO, kové porosty v Poloninách a další nádherná jež představuje české veřejnosti již osmým místa Slovenska. rokem kulturní skvosty a přírodní krásy naší Výstava bude přístupná od 8. října do 14. Všichni jste srdečně zváni. planety, které pro svou jedinečnost zaslouží listopadu 2010 v prostorách Národopisné- Informace získáte na: být zachovány pro další generace. ho muzea v Plzni, náměstí Republiky 13. www.sochor.cz/sck Letos mohou návštěvníci obdivovat i ne- Návštěvníkům bude k dispozici bohatý in- tel.: 371 427 585 všední krásy slovenského kulturního a pří- formační materiál o Slovensku – brožury, www.slovakia.travel rodního dědictví – Spišský hrad a Spišskou mapy, náměty na výlety, přehled kulturních Kapitulu, Levoču s vzácným oltářem Mistra akcí aj. Výstava Poznej světové dědictví it 6 listy

2010

13 Ohliadnutie za programom národnostných menšín na pražskom Svete knihy

Helena Nosková akcie národnostných menšín národnostných akcie V rámci tohtoročného 16. Medzinárodného knižného veľtrhu a literárneho festivalu Svět knihy sa na pražskom výsta- visku prvýkrát predstavili občianske združenia národnostných menšín sídliace v Dome národnostných menšín v Prahe. Koncepcia spoločného stánku, v ktorom každá z menšín dostala priestor, sa začala pripravovať už v decembri 2009, podobne ako niekoľko programovo zaradených na festival.

Každá menšina mohla prezentovať svoju Hneď v prvý deň festivalu sa v programo- aj svoje detské prílohy. Tie bývajú v jazyku periodickú tlač a vydané publikácie. A tých vej časti Literatúra a zbližovanie kultúr stret- príslušnej menšiny a súčasne aj v českom - ako sa ukázalo - bolo viacej, ako sa mohli s návštevníkmi šéfredaktori a redaktori preklade, čo má podporovať snahu vycho- lo zmestiť do jedného stánku. Pestrosť bola periodík národnostných menšín, aby pred- vávať deti bilingválne. Bilingvizmu bola veno- zaručená a tituly zaujímavé. Predstavila sa stavili národnostne orientovanú tlač jednot- vaná diskusia Bilingválna výchova detí. Zú- edícia Podkarpatskej Rusi, nové publikácie livých minorít, žijúcich v ČR. častnili sa jej predstavitelia národnostných poľskej a nemeckej menšiny, literatúra bul- Menšinová tlač po obnovení demokra- menšín, ktorí sa problematike venujú ako harská, srbská, maďarská, slovenská a rus- cie v Čechách dosiahla nebývalých rozme- pedagógovia, autori kníh pre deti i rodičia. ká. Pozornosti návštevníkov sa tešili všetky rov, predovšetkým vďaka finančnej podpo- Spomienky českého Nemca Waltera Piver- knihy a časopisy. Mnohé z tlačovín dostáva- re mediálneho odboru Ministerstva kultúry ku prítomných preniesli do rokov po druhej

2010 li prví návštevníci zadarmo, aby si mohli vy- ČR. Prakticky všetky menšiny vydávajú svo- svetovej vojne, keď nemčina z nášho úze-

tvoriť predstavu o činnosti menšín. Dalo by je periodiká, a tak sa prítomní mohli zozná- mia takmer zmizla a nemecké deti v pod- sa povedať, že sa rýchlo rozobrali sloven- miť vždy aspoň s jedným z nich, či už to bol state nemali šancu udržať si aktívnu dvoj- ské a ruské periodiká, popritom i tie, ktoré poľský Glos ľudu, alebo Kurier, ukrajinské jazyčnosť. Veľmi zaujímavý bol príspevok mali texty aj v českom jazyku. Je zaujímavé, Porohi, ruské Novoje slovo a Artek, bulhar- predstaviteľky poľskej menšiny z tešínske- že mnohí príslušníci národnostných menšín ský Roden glas, slovenské Listy Slovákov ho Sliezska. Táto pani prítomným rozprávala listy 6 prijali češtinu za svoj jazyk, a tak časť publi- a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viac... o poľskom menšinovom školstve a zmieša- kácií bola práve v tomto jazyku. atď. Väčšina menovaných časopisov má ných česko-poľských manželstvách.

14 akcie národnostných menšín

Poľské menšinové školstvo má v ČR svoju rodina či skupina tak reagujú na potrebu K zaujímavým programom patrilo uvedenie tradíciu, pretože začalo fungovať už po pr- dohovoriť sa v cudzej krajine, v novom do- nových kníh. Veľkej pozornosti sa tešila ob- vej svetovej vojne, podobne ako nemecké move, a pritom si zachovať rodnú reč. Ten- jemná publikácia ruských autoriek Mariny menšinové školstvo. Aj maďarčine a jej vy- to bilingvizmus delí viacej úrovní. V podsta- Dobuševy a Anny Chlebiny. Táto kniha vnies- učovaniu bola venovaná značná pozornosť, te - zrejme až na česko-slovenský bilingviz- la medzi divákov nostalgiu. Z odborného hoci maďarčina v českom prostredí je javom mus – nie sú oba jazyky úplne rovnocenné. hľadiska je dokonalá a nesie pečať neľah- veľmi zriedkavým, a tak je česko-maďarský Jeden z nich zväčša funguje ako hlavný ja- kej minulosti ruských emigrantov, žijúcich bilingvizmus vlastný len malému okruhu ľudí. zyk, ale hovoriaci dokáže plynulo prejsť do v českých krajinách v medzivojnovom obdo- Osobitným problémom je udržiavanie dvoj- jazyka druhého. Ide o tzv. prepínanie kódov. jazyčnosti u menšín s odlišným typom pís- Existuje i pasívny bilingvizmus, keď príjem- bí i po druhej svetovej vojne. Ukrajinci pred- ma, či sú to Rusi, Ukrajinci, alebo Bulhari. ca rozumie cudziemu jazyku, ale aktívne ho stavili vynikajúcich českých prekladateľov Prepracovaný systém na zachovanie vlast- nepoužíva. Bežným príkladom toho je češti- krásnej literatúry -- ruskej i ukrajinskej a na- ného jazyka v ústnej a písomnej podobe na a slovenčina v minulosti a následné vytrá- sledovali ďalšie programy, ktoré boli zarade- majú ruské občianske združenia. Základy k canie sa tejto znalosti v súčasnosti. Diskusia né do bloku Literatúra a zbližovanie kultúr nemu položili ich predkovia, ruskí emigranti. bola živá a sála do posledného miesta plná. v ČR – národnostné menšiny.

Do Čiech sa presunuli po októbrovej revolú- Na diskusiu nadviazala beseda s výtvarníč- V stánku sa nonstop premietali filmy z kra- 6 listy cii v r. 1917, aby unikli teroru v Rusku. Bi- kami z národnostných menšín, ktoré práve jín menšín, znela hudba. Na záver slovenskí lingválni sú Slováci, menej už ich deti. Tie svojimi ilustráciami, tvorivou prácou s deť- herci Mestských divadiel pražských zahra- sa z veľkej časti prikláňajú k českému jazy- mi pomáhajú udržiavať pasívny bilingviz- li deťom a s deťmi česko-slovenské pásmo ku a slovenčinu ovládajú iba čiastočne. O mus. Dôkazom aktívneho bilingvizmu bola

na motívy z diela Františka Hrubína -- jeho pravom bilingvizme už nemôže byť reč. Vo beseda so scenáristom a režisérom Vladom poézie pre deti. všetkých uvedených prípadoch ide o indivi- Štancelom, Slovákom z Bratislavy. Napísal 2010 duálnu dvojjazyčnosť, ktorú si vytvára dieťa dve populárne knihy Dlužník a Žerty stra- a jednotlivci, žijúci buď v zmiešanom man- nou, obe v češtine. Považuje to za prirodze- želstve, alebo v rodine, pochádzajúcej z od- né, keďže príhody v nich popísané sa odoh- Autorka je publicistka lišného jazykového prostredia. Jednotlivec, rali v českom prostredí. Foto archív autorky

15 Slovenská menšina v Rumunsku Jarmila Horáková

Při pohledu na mapu národnostních menšin, které žijí v Rumunsku, můžeme říci, že se jedná o stát, kde multikulturali- ta není žádným umělým konstruktem, nýbrž mnohdy staletí trvající realitou. Vedle nejpočetnějšího maďarského a rom- ského etnika žijí v této balkánské zemi představitelé všech slovanských národů od Slováků, Čechů v Banátu, Poláků v Bukovině, starověrných Rusů v dunajské deltě až po Ukrajince v Maramureši, Makedonce, Srby či Bulhary v příhranič- ních oblastech. Každá z těchto menšin je různě početně zastoupena a má svůj příběh, jak a proč se na území dnešní- z histórie národnostných menšín národnostných z histórie ho Rumunska dostala.

Podle sčítání lidu z roku 2002 žije v součas- manskými Turky a přes více než sto let se posláni osidlovat vylidněné české pohra- nosti v Rumunsku 17 200 obyvatel hlásí- nacházelo v jejich državě, než jej osvobo- ničí), nicméně zároveň v té době zde bylo cích se ke slovenské národnosti, což před- dil Evžen Savojský. Do následné koloniza- založeno gymnázium s vyučovacím jazykem stavuje 0,1% celkového obyvatelstva země. ce se hojně zapojili právě Slováci evangelic- slovenštinou, které nese jméno spisovatele Jako oficiálně uznaná národnostní menšina kého vyznání, kteří přicházeli od druhé po- Jozefa Gregora Tajovského (v Nadlaku pů- mají Slováci ze zákona svého poslance v ru- loviny 18. století -- do Nadlaku konkrétně sobil v letech 1904 – 1910 jako bankovní munském parlamentu. Teritoriálně jsou sou- ve druhé vlně slovenského osídlení v letech úředník) a v letošním roce oslavilo 65 let své středěni především v župách Arad, Bihor 1802 – 1803 a přinášeli s sebou svoje ře- existence. Jeho původní orientace na pří- a Sălaj, v prvním uvedeném se nachází hlavní mesla a tradice – dodnes jsou zde k dostá- pravu pedagogických pracovníků význam- centrum slovenského společenského a kul- ní místní kulinářské speciality jako „sloven- ně přispěla k uchování slovenského školství turního života – jedná se konkrétně o osmiti- ský salám”, „kysnuté halušky”, „gombou- v Rumunsku. 2010 sícové městečko Nădlac (slovensky Nadlak) ce”, „uška”, či různé druhy „paprikášů”. Po Po roce 1989 vznikl Demokratický svaz Slo-

na rumunsko-maďarské hranici, v němž roce 1918 byl Nadlak připojen ke sjednoce- váků a Čechů v Rumunsku, který i přes roz- Slováci tvoří téměř polovinu obyvatel. nému Rumunskému království. dělení Československa zastupuje politicky Dějiny tohoto města sahají až k dácko-řím- Po druhé světové válce se část obyvatel a kulturně obě menšiny (Čechů žijí v Ru- skému období, v průběhu staletí jsou v sou- kvůli nadcházejícím politickým změnám vy- munsku, podle sčítání z roku 2002, ne- vislosti s Nadlakem zmiňovány osobnos- stěhovala do Československa (z celého Ru- celé čtyři tisíce obyvatel). Vydává měsíč- listy 6 ti jako Jan Hunyady, Matyáš Korvín či Jiří munska se oficiálně jednalo o 20 tis. Če- ník „Naše snahy”, v němž jsou publikovány Dóža. Roku 1529 bylo město vypleněno os- chů a Slováků, kteří byli, často proti své vůli, články v češtině a ve slovenštině. V Nadla-

16 z histórie národnostných menšín

ku se slovenské kultuře daří. Působí zde di- hých dvou nezávislá vlna slovenských řím- rodnosti. V Bodonoši však bylo před něko- vadelní soubor uvádějící pět premiér roč- ských katolíků směřovala od roku 1790 do lika lety, na popud slovenských katolických ně, pořádají se zde folklórní festivaly a od zalesněného sedmihradského pohoří Plo- kněží, založeno gymnázium Jozefa Kozáčka 70. let minulého století zde funguje literár- piš (župy Bihor a Sălaj), kde vzniklo druhé, s vyučovacím jazykem slovenštinou. ní kroužek „Ivan Krasko”, který se přeměnil dodnes významné středisko rumunských Přes podporu slovenské menšiny ze stra- v kulturní společnost podporující nejen jed- Slováků – obec Budoi (slovensky Bodo- ny rumunských i slovenských státních orgá- notlivé spisovatele, ale i vydávání souhrn- noš). Jak Bodonoš, tak i další okolní ves- nů počet obyvatel slovenského původu na ných děl jako např. „Kulturní atlas Slováků nice jsou položeny ve vrcholových partiích území Rumunska neustále klesá. Nedosta- v Rumunsku”. Plopiše a vytvářejí tak kompaktní ostrov slo- tek pracovních příležitostí a vidina lepšího ži- Do Rumunska obecně přicházeli Slováci venského obyvatelstva, který je do značné vota vede především mladé lidi k návratu do (především z Kysúc a Oravy) hledat lepší ži- míry izolovaný od okolí. Nově příchozí Slo- původní vlasti a po více než dvou stech le- vobytí od poloviny 18. století. Nejprve osíd- váci se původně živili těžbou dřeva a podle tech se tak jejich příběh uzavírá. lovali Banát, okolí Aradu a zalesněné horna- některých údajů zde fungovala první sklárna té terény v oblasti Bihoru. O příchodu evan- v Rumunsku. I v této oblasti poválečná emi- Autorka je rumunistka gelických Slováků do Nadlaku a okolí na po- grace zpět do Československa výrazně při- Foto: zábery z dediny Bodonoše, čátku 19. století již byla řeč. Třetí, na dru- spěla k úbytku obyvatelstva slovenské ná- archív autorky it 6 listy

2010

17 Rok 1968 v publikáciách Historického ústavu SAV

Michaela Huttmanová – Lucia Šulejová osudová osmička -- 1968 osmička osudová V roku 2008 sme si pripomenuli 40. výročie Pražskej jari a jej násilného zastavenia v podobe vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Pri tejto príležitosti vydal Historický ústav SAV sériu monografií zaoberajúcich sa tou- to stále živou a zaujímavou fázou našich dejín. Autorsky sa pod práce podpísali mnohí poprední historici zo Slovenska a Čiech, ale tiež etnológovia, politológovia, filozofi, žurnalisti a ďalší, ktorí mali k téme čo povedať.

Ako prvá vyšla v roku 2007 monografia venský historik Stanislav Sikora. Ten svoju decký výskum dejín Pražskej jari, na ktorom Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska prácu rozdelil do piatich kapitol, v ktorých sa podieľali slovenskí, českí a jeden fínsky z pera slovenského historika Miroslava Lon- najskôr podáva obraz o postupnom liberali- autor. Práca je rozdelená do troch častí ko- dáka. Autor v troch kapitolách chronolo- začnom vývoji na Slovensku v rokoch 1963 pírujúcich jednak tematické okruhy, ale aj gicky mapuje hospodárstvo Slovenska od – 1967, následne mapuje upevňovanie mo- rozdielne prístupy práce autorov k proble- štrukturálnej premeny ekonomického sys- cenských pozícií reformátorov a analyzu- matike. V prvej časti sú prezentované uda- tému po februári 1948, cez vývojove ten- je Akčný program KSČ. Svoje miesto si na- losti, ktoré predchádzali obrodnému pro- dencie slovenskej ekonomiky do roku 1968 chádza zložitý vývoj vo vedení KSS, pokus cesu, ďalej dianie v roku 1968, okupácia až po pokus o ekonomickú reformu a jej o analýzu demokratizačného procesu v čes- a konečne aktivity, ktoré predznamenáva- osud po auguste 1968. Práca je prínosná aj kej a slovenskej časti vtedajšieho Českoslo- li nastupujúcu normalizačnú politiku. Rie- tým, že autor v nej prezentuje nové výpočty venska a postupná legalizácia okupácie. šenie štátoprávneho usporiadania, ekono- a údaje o vývoji slovenskej ekonomiky v rám- Ďalšou zo série publikácií je práca sloven- mická situácia na Slovensku, aktivizujúca sa ci Československa. ského historika Slavomíra Michálka Rok občianska spoločnosť či politologické ana- Publikácia Rok 1968. Novinári na Sloven- 1968 a Československo. Postoj USA, Zá- lýzy, to sú okruhy, ktorým sa venujú jednot- sku je spoločným dielom historikov a no- padu a OSN. V nej autor postupne zachytá- liví autori. vinárov zo Slovenska a Čiech. Vznikla ako va medzinárodnú situáciu v 60. rokoch mi- Druhá časť mapuje dianie roka 1968 v me- prejav snahy nájsť odpovede na otázky, či nulého storočia, analyzuje politiku USA voči dzinárodných súvislostiach. Dozvieme sa, a ako ovplyvnili novinári a žurnalistika dia- Československu v tieni prebiehajúcej stude- aká bola reflexia týchto udalostí vo Veľ- nie v roku 1968, ale aj v období predjaria, či nej vojny, postoj Západu, Severoatlantickej kej Británii, Nemeckej spolkovej republike, a ako prispeli k demokratizácii spoločnosti aliancie a Organizácie spojených národov. Rakúsku a Fínsku. Sondy do vnútropolitic- a konečne či a ako pripravili pôdu pre uda- Cennou súčasťou knihy je výberová chrono- kých pomerov s ohľadom na zahraničnopo- losti roku 1989. Súčasťou monografie je aj lógia udalostí roku 1968, výber niekoľkých CD, ktoré okrem jednotlivých príspevkov dôležitých dokumentov viažucich sa k roku litickú situáciu ozrejmujú postoje, možnos- obsahuje aj diskusiu a príbehy novinárov – 1968 a bohatá fotodokumentácia. ti a limity jednotlivých krajín zasiahnuť do re- aktérov tých čias, ktoré odzneli na konferen- Výsledkom spolupráce Slovenského inštitú- formného procesu a následne do jeho násil- cii, uskutočnenej pred vydaním knihy. tu v Prahe a Historického ústavu SAV v Bra- ného zastavenia okupáciou. Kolektív autorov z Historického ústavu SAV tislave je publikácia Eto vaše delo, na kto- V poslednej časti venovanej spoločnosti pod vedením V. Bystrického sa podpísal rej sa podieľal kolektív autorov pod vedením a kultúre dostali priestor okrem historikov aj pod prácu Rok 1968 na Slovensku a v Čes- historika M. Londáka. Monografia zachytá- etnológovia a predstavitelia ďalších spolo- koslovensku. Ide o chronologickú príručku, va príspevky popredných slovenských his- čenskovedných disciplín. Prezentované tex- 2010 ktorá udalosti roku 1968 zachytáva takmer torikov do diskusie s ich kolegami z Ústavu ty prinášajú zaujímavé poznatky o aktivitách

deň po dni. Súčasťou publikácie je úvod- pro soudobé dějiny AV ČR v Prahe. Ponúka novinárov, filozofov, literátov či skladateľov ná štúdia, ktorá sa pokúša vysvetliť, čo sa nové a možno netradičné pohľady na uda- v danom období s presahmi do rokov nor- v Československu udialo v predchádzajú- losti roka 1968. malizácie a tiež nový pohľad na udalosti cez com období a prečo spoločnosť uvítala de- Posledná monografia z tejto série Rok 1968 výsledky výskumu metódou „oral history“. mokratizačný vývoj. a jeho miesto v našich dejinách je vyvrcho- listy 6 Pod monografiu s názvom Rok 1968 a po- lením snáh o komplexné posúdenie sledo- Autorky sú doktorandky v Historickom litický vývoj na Slovensku sa podpísal slo- vaného obdobia. Ide o interdisciplinárny ve- ústave SAV Bratislava

18 nové publikácie k roku 1968

Rok 1968 je významným medzníkom nielen slovenských či československých povojnových Rok 1968 dejín, no je medzníkom i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom a jeho miesto úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, d e j i n á c h ktoré spájame s rokom 1968, je koniec koncov m i e s t o v našich dejinách konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Hoci bola okupácia Československa n a š i c h j e h o z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v a v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v celej strednej a východnej Európe. Publikácia, ktorú pripravil široký medzinárodný kolektív historikov a iných spoločenských vedcov, sa zaoberá celým spektrom najdôležitejších problémov, spojených s vývojom roku 1968 1 9 6 8 v Československu a je doteraz jeho najpodrobnejším spracovaním. R o k k o l .

a Miroslav Londák, Stanislav Sikora a kol. S i k o r a ISBN L o n d á k M i r o s l a v S t a n i s l v it 6 listy

2010

19 nové publikácie k roku 1968 publikácie k roku nové 2010

listy 6

20 Pán Fedor a Natálka kultúra Jan Chovanec

Už niekoľko rokov sa môže Fedor Gál -- a snáď aj bez väčšieho strachu -- navracať zo svojho pražského domova na Slovensko. Píšem o strachu, pretože strach je mnohokrát impulzom k životnému zlomu ktoréhokoľvek človeka. A tým nemyslím iba subjektívny strach konkrétneho jedinca, ktorý jemu samému môže zmeniť život. Už je to skoro dvadsať rokov, čo bol tento vyštudovaný sociológ nútený odísť zo Slovenska a viac ako dvadsať rokov odvtedy, čo spoluzakladal a viedol Verejnosť proti násiliu. Tú VPN, ktorá má zrejme hlavnú zásluhu na tom, že na Slovensku v osem- desiatom deviatom prestala fungovať nadvláda jedinej, komunistickej moci. No ale o tom som nechcel.

Fedor Gál bol, nie je to zasa tak dávno, na liečbu a iné okolnosti takémuto malému jej vlastnej krajine, ktorej som sa snažil po- v bratislavskom kníhkupectve Artfórum pre- dieťaťu prirodzene náležiace, no mala by môcť k lepšiemu životu, bitý, tak ma tam už zentovať svoj multimediálny projekt s ná- vzniknúť tiež kniha; o Natálke existujú inter- len tak ľahko neuvidia. Odídem, a v prípade, zvom Pre Natálku. Áno, ide o to malé róm- netové stránky a v neposlednom rade pre- že si inde založím primeranú existenciu, čo ske dievča, ktoré sa stalo, istým spôsobom behol v septembri Koncert pre Natálku. Zisk sa Fedorovi Gálovi ako inteligentnému člo- a dozaista aj vlastným zdravím, obeťou tzv. z neho bude použitý na jej liečbu. veku podarilo, budem veľa premýšľať nad žhářů z Vítkova. Dovolím si tvrdiť, že aj tí mali Nechcem sa ani tak veľmi zaoberať vecou tým, na ktorej strane spoločnej hranice sa strach. Neandertálsky a primitívny strach ľudsky samozrejmou, no i tak v praxi ojedi- so starými kamarátmi stretnem. Verím, že aj z niečoho iného, z niečoho neznámeho. No nelou, že sa človek človeku snaží pomôcť a zviera keď má strach, buď zaútočí, alebo a je schopný podporiť, v rámci svojich mož- on premýšľal a zrejme dospel k názoru, že utečie. Napriek tomu, že by som im odporú- ností, iného, keď mu doslova horí za zad- môže byť ešte Slovensku osožný. Preto by čal o čosi ľudskejšiu alternatívu oboznáme- kom. Upozorňujem predovšetkým na tú sku- ho Slovensko nemalo opäť odhodiť na sme- nia sa s inými kultúrami, nemyslím iba cigán- točnosť, že Fedor Gál, počiatkom deväťde- tisko, kam určite intelektuál jeho kalibru ne- skou či rómskou - ako kto chce, oni si vy- siatych rokov na Slovensku verejne lynčova- patrí. Pamäť národa býva, bohužiaľ, v pozi- brali útok. ný, bytostne ohrozovaný – vrátane svojej ro- tívnom krátka a v negatívnom nadpriemerne Mnoho ľudí, samozrejme vrátane lekárov, diny – a nakoniec, vďaka novodobému po- dlhá. A ja by som strašne rád veril tomu, čo sa snažilo a snaží do dnešných dní tomuto litickému antisemitizmu (takto som si to sám sa mi zdá zo skutkov Fedora Gála zrejmé, dieťaťu pomôcť. A stav, v akom sa teraz na- pre seba nazval) vyštvaný zo slovenského že sa ešte stále cíti byť Slovákom. Rád by chádza, sme mohli nedávno sledovať v po- územia, sa teraz navracia. Jedným z dôvo- som totiž ešte dodal, že Slovák takto pomá- pulárnej TV relácii Jana Krausa. Medzi prá- dov jeho návratov je predstaviť, upozorniť ha v Čechách, ale neviem to. Pre Sloven- ve týchto ľudí patrí aj Fedor Gál a pár ďal- a odkryť pre Slovákov dôsledok nebezpeč- sko je, pravdu povediac, každý takýto ale- ších, ním zoskupených, okrem iného na- ného zahrávania si s akýmsi poukazovaním príklad aj rodák zo Zlatých Moraviec, v Pra- na tú inakosť, o ktorej tu píšem. bo podobný Fedor Gál takmer životne dôle- he pôsobiaci fotograf Miro Švolík. Týmto ľu- Fedor Gál musel isto taktiež prekonať svoj žitý. Okrem iného je totiž oveľa výhodnejšie ďom sa darí tvoriť nielen filmový dokument, strach, aby vycestoval týmto smerom. Tak si mať jedného živého učiteľa, než tonu kníh svojím charakterom časozberný, vzhľadom to aspoň predstavujem, že keď som vo svo- bez neho. it 6 listy

2010

21 Menstruace bolí dokument a nevíme, proč Lenka Stavreva

Slovenská režisérka Diana Fabiánová natočila dokument Měsíc v nás, který předchází pověst snímku, jenž BBC i ame- rické televize odmítly odvysílat. Měsíc v nás totiž pojednává o menstruaci – tématu, o němž se na veřejnosti moc nemlu- ví a filmy se o něm netočí. Diana Fabiánová se rozhodla změnit to. A jak se jí to povedlo?

lení začalo emancipovat, vznikaly průzku- my, které dokazovaly, že žena je vzhledem k hormonálním změnám, jež provázejí men- struační cyklus, nezodpovědná, má velké výkyvy v psychice, a proto nemůže vykoná- vat „mužská“ povolání. Pak ale přišla válka, společnost potřebovala, aby ženy napocho- dovaly do fabrik místo válčících mužů, a tak vznikaly nové průzkumy, jejichž závěr ten- tokrát zněl: žena je silná, zvládne mužskou práci. Když se pak chlapi vrátili z fronty a od žen se zase chtělo, aby se věnovaly domác- nosti, výsledky průzkumů se vrátily na před- válečnou úroveň. Režisérka to komentuje slovy: „Nábožen- ství, věda, politika, nadnárodní korporace… Zdá se, že všichni mají zájem na tom, aby- chom se necítily dobře ve svém těle. Je vů- bec možné oprostit se od této propagan- Diana Fabiánová (1979) se vydává na fil- měl být klasickou absolventskou prací, ale dy?“ Tím ovšem celé toto téma uzavírá a di- mový trh s vlastní kůží, respektive se svým postupem času si projekt získával čím dál vák tápe, neboť odvážné tvrzení v něm vy- osobním, intimním problémem – bolestivou více spoluautorů i sponzorů, takže z něj na- volává celou řadu otázek, mj. jaký zájem menstruací. Jako odrazový můstek jí slou- konec vznikl hodinu a čtvrt trvající film, jenž má dnešní společnost na tom, aby žena ží pro mnohé ženy zásadní otázka: Proč se kromě Slovenska natáčel i v USA, Brazí- menstruovala v křečích a depresích? Vždyť z těch jmenovaných by na tom dnes mohl mám při menstruaci křeče, migrény, depre- lii, Austrálii, Anglii, Francii či ve Španělsku. profitovat jen farmaceutický průmysl, ale co se, když jsem jinak zdravá? Zatímco větši- Kromě „prostých“ lidí, nechává promlouvat ti další? Tohle však režisérka neřeší, vyjád- na žen v euroamerické společnosti řeší ten- také významné i méně významné odborní- řila svou konspirační teorii a pokračuje dál to problém pomocí analgetik, Fabiánová se ky včetně profesora z Harvardu, britské žur- ve své misi za menstruací bez bolesti, kte- vydává na cestu za bezbolestnou menstrua- nalistky, americké antropoložky, australské rou končí u jogínky, jež jí vypráví o propoje- cí – bohužel se na ní ale občas ztrácí, ane- psycholožky, ale i německé jogínky či špa- ní dělohy s kolektivním vědomím všech žen 2010 bo končí ve slepých uličkách. nělské učitelky břišních tanců. Informace, na Zemi...

V Bratislavě narozená režisérka vystudova- které od nich dostává, zabírají celou škálu Vedle toho, že režisérka neodpovídá na la masmediální komunikaci a marketing v Tr- stupnice zajímavosti – od zbytečných až po otázky, které si při sledování jejího doku- navě, v roce 2005 absolvovala roční post- ty, jež by mohly dát snímku hlubší rozměr. mentu klade divák, nechává bez odpovědi graduální studium dokumentu v Barceloně, Tento potenciál však režisérka nedokázala i ty otázky, které sama ve filmu pokládá. Do v současné době žije ve Francii. Jde tedy plně využít. ztracena tak vyzní jak ono úvodní „proč mě listy 6 o ženu v pravém slova smyslu kosmopolit- Fabiánová se například od „mluvící hlavy“ menstruace bolí, když jsem jinak zdravá?“, ní, což se odráží i v jejím filmu. Měsíc v nás dozvídá, že v dobách, kdy se ženské poko- tak i „vracím se na základní školu, abych

22 dokument

zjistila, jestli se něco od pádu železné opo- ny změnilo, zda děti menstruaci přijímají svobodně a bez předsudků.“ Rozvinutí se nedočká ani nadhozené téma: „Je normál- ní a zdravé, když žena, která bere hormonál- ní antikoncepci, doopravdy nemenstruuje?“ S výjimkou esoterických pasáží si tak z dokumentu dospělá žena ani dospělý muž ne- odnesou nic, co by o menstruaci už nevě- děli. Bylo by tak zajímavé projít si materi- ál, který ve střižně zůstal „pod stolem“ (film o délce 75 minut vznikl z filmového materi- álu o délce 150 hodin), nepochybuji, že by se v něm našly pasáže, které by byly zají- mavější než některé z těch ve filmu použi- tých – „dámský dýchánek u Diany doma“, některé sekvence z „home videa“ dospíva- jící Dominiky atd. Dianě Fabiánové je každopádně třeba při- psat k dobru odvahu, jíž bylo zapotřebí ke zvolení tématu, ale i filmové prostředky, kte- ré použila – počínaje animací, přes hrané pasáže a prvky reality show, konče trefně citovanými archivními snímky. Jejímu reži- sérskému debutu (!) nechybí ani nadhled či

nadsázka, i když občas chybí na místech, 6 listy která si o to říkají. O tom, že jde o dobrý film, svědčí ostatně i jeho zařazení hned na několik světových festivalů. Výborný (toto ohodnocení si podle mne zaslouží napří- klad dva roky starý dokument slovenského režiséra Petra Kerekese Jak se vaří dějiny) 2010 ovšem není.

Autorka je publicistka Foto: záběry z filmu Mesiac v nás

23 VÝSTAVA BLUES CZECH (& SLOVAK)

hudba MADE MÁ FEDERÁLNÍ Eva Wankeová ROZMĚR

Slovenské blues je fenoménem s kořeny hluboko v šedesátých letech. Jeho základem byli Blues Five Petera Lipy, The Meditating Four kytaristy Jozefa Bariny, do jisté míry a v širším slova smyslu i legendární rocker Dežo Ursiny. A jako specifická scéna začala žít Slovenská bluesová spoločnosť s příchodem nekompromisního bluesmana Jána Liteckého-Švedy v devadesátých letech minulého století .

Speciální blok zaměřený na historii tohoto zjevení, podařilo se jim dobýt i Prahu . Jejich šumperského bluesového “setkání na nej- historie však trvala pouhé dva roky. vyšší úrovni“ reflektují projekce filmových V roce 1967 založil skupinu The Soulmen, svědectví a všechna doposud vydaná CD se trio svým nástrojovým složením inspirované záznamy z jednotlivých ročníků. tehdy aktuálními Cream. Skupina zazname- Zvukem a obrazem je celkově pokryto ale nala neuvěřitelný skok směrem k originalitě skoro devadesát let od prvních, nesmě- a vlastnímu výrazu. Členem byl i legendár- lých pokusů českých jazzových průkopní- ní baskytarista Fedor Frešo. Na prvním čes- ků typu E. F. Buriana až do současnosti. koslovenském beatovém festivalu v Lucerně Expozice dále vystavuje například partitu- v roce 1967 bylo vystoupení The Soulmen ru prvního blues nahraného v českosloven- výbuchem bomby. Právem se stali jeho ví- ských studiích, první licenční desky s blu- tězi. esovými nahrávkami, které se v bývalém JOZEF BARINA -- 1968 Československu postupně objevily či doku- Spolu s Dežom Ursinym je výraznou posta- menty o unikátních koncertech amerických vou slovenského bigbítu. V patnácti letech bluesmanů u nás. Jak ale název napovídá, Blues Czech (& začínal v instrumentální skupině Kométa., Slovak) Made má federální rozměr. která vycházela z The Shadows. Následně Pražské Popmuseum, jediná instituce své- Kontakty mezi českými a slovenskými blues- byl členem kapely The Players a poté v roce ho druhu ve střední Evropě, sídlí v kultur- mani se rozvíjely od hlubokých osmdesá- 1967 bigbeatové formace Four Meditation ním centru Kaštan na pražském Břevnově. tých let minulého století, slovenští blue- (později The Meditating Four). Inspiraci Již pět let je zde k poslechu či ke shléd- smani hráli na průkopnických českých fes- hledali v tvorbě kapely Cream a Jimiho nutí široká nabídka historických nahrávek tivalech typu mosteckého Non stop blues Hendrixe. Album Meditácie obsahující devět a audiovizuálních záznamů týkajících se a čeští zase na slovenském Blues pri Rači. dochovaných skladeb z tohoto období však historie československé populární hudby. A festival v Šumperku rok co rok přináší dů- mohlo spatřit světlo světa až v roce 2003 Stálá expozice nabízí kromě pohledu na kaz, že se na tomto stavu ani po rozdělení JURAJ HARUŠTIAK -- 2005 spoustu hudebních nástrojů - především federace nic nezměnilo. Juraj „Mojo“ Haruštiak se narodil v roce elektrických kytar československé výroby V souvislosti s 15. ročníkem Blues Alive 1977 v Trnavě. Sám se naučil hrát na akus- -- také možnost zalistovat specializovanými vyšla také nová antologie textů nazvaná tickou kytaru a harmoniku. Vystupuje jako časopisy a odbornou literaturou. Navíc, ja- „... a to je blues“, kterou sestavil drama- sólista, ale i s různými spoluhráči po celém kýkoli dotaz vám tu zaměstnanci rádi zod- turg festivalu Ondřej Bezr se spisovatelem Slovensku a v Německu. Emotivní, výrazný poví. První výstavu, která sledovala počátky Michalem Šandou. Knihu vydalo naklada- hlasový projev hudebníka, podtrhnutý domi- a rozmach rockové hudby na Slovensku telství Veduta a byla představena na slav- nantním basem, čerpá ze stylu zpěváků del- nostní veřejné vernisáži v sídle Popmusea. v 60. letech, měli možnost zájemci navští- ta blues. Do této směsi čím dál častěji přimí- vit před třemi lety. Nesla jméno Slovenský DEŽO URSINY -- 1967 chává silné doušky ragtimu a boogie. Jeho bigbít a impulsem k jejímu uspořádání byl 1. československý beatový festival repertoár se skládá z upravených standar- 2010 stejnojmenný dokumentární cyklus vysílaný Dežo Ursiny se v roce 1964 stal členem dů a vlastních skladeb se slovenskými tex-

Slovenskou televizí. skupiny The Beatmen. Tu sice nezaklá- ty. Tyto písně se z textového hlediska vyzna- Inspirací k právě probíhající listopadové vý- dal, ale brzy se projevil jeho talent, který čují nápadnou dávkou sebeironie a překva- stavě s názvem Blues Czech (& Slovak) ho vynesl do úlohy lídra. Hudební samouk pivou pointou. Made, mapující dějiny základního žánru celé a žák elektrotechnické průmyslovky měl to- populární hudby 20. století na území Čech tiž schopnost psát svěží, chytlavé a netri- BLUES CZECH (& SLOVAK) MADE listy 6 a Slovenska, bylo zase letošní patnác- viální skladby. Hlavní inspirace byla zjev- 30. 9. – 28. 11. 2010 té výročí festivalu Blues Alive v Šumperku. ná: Beatles. The Beatmen zapůsobili jako KC Kaštan, Bělohorská 150, Praha 6

Pre press>Press>Lettershop>Distribuce

www.cprint.cz | www.cprint.sk | [email protected] tlačiareň pre Česko a Slovensko