rozhovor

Ale áno. Môj otec sa vždy znepokojoval týmito vecami a vždy sa snažil pomáhať. Keď som bol mladý, aj ja som bol zapojený do pomoci, napríklad pri úniku na Západ.

Rodičia vám teda vysvetľovali všetko čo sa dialo? Áno. Aj vďaka tomu som si uvedomoval, aké mám šťastie, že som nikdy nemusel žiť v so- vietskom bloku. Ako dieťa som bol niekoľkokrát v Maďarsku. Nechodil som tam často, nemal som tam najbližšiu rodinu. Obaja moji starí otcovia a strýko zahynuli v koncentrákoch. Ma- mina mama žila vo Švajčiarsku. Otcova mama dostala v roku 1968 povolenie Maďarsko opustiť. Moji rodičia sa mohli prvýkrát vrátiť do Maďar- ska v roku 1970 kvôli koncertu môjho otca. Pred cestou ma inštruovali, že rozprávať sa budeme až po návrate. Báli sa, že nás budú v hoteli odpočúvať. Bol som aj na školskej exkurzii vo východnom Nemecku, aj v Argentíne počas vo- jenskej diktatúry. Všade bola rovnaká bezútešná atmosféra. Smútok, šeď, beznádej. Vo Viedni nás občas navštevovali priatelia z Nemecka alebo Maďarska. Bolo mi ľúto, že sa museli vrátiť, do niečoho, čo vyzeralo ako väzenie. Boli to milí ľudia. Boli takí uvoľnení a tešili sa, že sú aspoň na chvíľu na slobode. Lukas Ligeti: Myslím, že som si vytvoril citlivosť na ne- dostatok demokracie. Preto trpím súčasnou Najťažšie sa dosahujú veci, situáciou v USA, kde sa mi zdá, že postupne ktoré máme najbližšie. prichádzame o slobodu.

Často cestujete z kontinentu na konti- L. Ligeti (foto: M. Sepperer) nent. Kde sa cítite doma? Doma sa cítim všade tam, kde sú milí ľudia Lukas Ligeti je jediným synom skladateľa Györgyho Ligetiho. Do Bratislavy a kde môžem robiť zaujímavé veci. Vzdal som zavítal po prvý raz v júni a prešiel sa aj po miestach, ktoré v Bratislave sa myšlienky, že budem niekde úplne doma. navštívil György Ligeti. Osud mojej rodiny a môj životný príbeh ma predurčili byť kozmopolitom. Najviac času som prežil v New Yorku, cítim sa tam veľmi Pripravila Oľga Smetanová dobre no zároveň aj ako outsider, vlastne takmer všade som tak trochu outsider. Mo- Vyrastali ste vo Viedni a až doteraz ste števa sa uskutočnila na začiatku demokratic- mentálne mám hlavnú základňu v Južnej Bratislavu nenavštívili. Nie je to zvláštne? kého procesu v roku 1991. Presne 16. októb- Kalifornii. Áno, vyrastal som vo Viedni a Bratislava bola ra 1991 bola jeho hudba uvedená na prvom blízko, ale počas mojich detských a študent- festivale Melos Étos v podaní Pierra-Lau- Pôsobíte ako asistent na Kalifornskej ských čias nebolo jednoduché prísť na Slo- renta Aimarda. Keď prišiel do Bratislavy, bol univerzite v Irvine. vensko bez toho, aby ste na to mali konkrétny chorý. Ostal krátko, pretože sa musel vrátiť Vyučujem integrovanú skladbu, improvizá- dôvod. Po páde železnej opony som hrával do nemocnice. Vedeli ste ako malý chlapec, ciu a technológie južne od Los Angeles. Stále ako bubeník v súbore Kombinat M, často sme čo sa deje za železnou oponou? Hovorili ste som doma aj vo Viedni a v Johannesburgu. účinkovali v Maďarsku, dokonca aj v Prahe, o tom doma? Trávim tiež veľa času vo Wagadugu v Burkina ale nikdy nie na Slovensku. V roku 1994 som Povedal by som, že moji rodičia boli touto Faso. Všetky tieto miesta sú pre mňa akýmsi sa presťahoval do USA. Do Rakúska som sa témou posadnutí. Zažili komunizmus, prežili domovom. vracal často, no trávil som čas so svojou mat- nacizmus a neustále o tom hovorili. kou a otcom, ktorý v tom čase ešte žil. Nie- Zdá sa, že všetky tieto miesta ovplyvňujú kedy sa najťažšie dosahujú veci, ktoré máme Boli vďační za to, že mohli žiť v slobodnej hudbu, ktorú píšete. Ako by ste charakterizo- najbližšie. Som veľmi rád, že som konečne tu, krajine? vali svoj hudobný štýl? a dúfam, že sa sem budem vracať. Mimoriadne vďační. Všetky tieto miesta ovplyvňujú moju hudbu rovnako ako iné miesta, kde nie som doma. Váš otec navštívil Slovensko dvakrát. Váš otec pomáhal mnohým umelcom za Robím veľa rôznych druhov hudby, komponu- V roku 1968 bol pozvaný na Smolenické se- železnou oponou. Naďa Hrčková o ňom ho- jem klasickú hudbu, veľa improvizujem, hrám mináre. Bolo to krátke obdobie, keď sa v Čes- vorila nielen ako o geniálnom skladateľovi, elektronickú hudbu, pracujem s africkými koslovensku otvorilo okno do slobodného ale ako o mimoriadnom človeku, ktorý aj jej tradičnými hudobníkmi. Na prvý pohľad to vy- sveta. Na konci svojho pobytu bol svedkom pomohol v ťažkom období po roku 1968. zerá ako rôzne druhy hudby. Ale ak sa pozriete invázie sovietskych tankov. Jeho druhá náv- Viete o tom? pod povrch, všimnete si, že len toho istého na-

16 10 | 2019 rozhovor

hého cisára obliekam do iných šiat. Zaujímajú Znepokojoval ma problém spojený s tým, že Naozaj? Vaša skladba Pattern Transforma- ma polymetrické, polyrytmické a polytempové keď vidíte interpretov elektronickej hudby tion je taká zložitá, že by som si nemyslela, štruktúry. V západnej hudbe sme už pred mno- hrať, ich pohyby neladia s tým, čo hrajú. že ju možno napísať bez toho, aby ste vedeli hými rokmi prišli na to, že môžeme hrať naraz V Stanforde som sa o tomto chcel rozprávať so hrať na marimbe. viac ako jeden tón. Z toho vznikli intervaly, svojimi kolegami skladateľmi, ale ich to vôbec Pattern Transformation je skladba, ktorej harmónie, konsonancie a disonancie. Snažím nezaujímalo. zložitosť vychádza zo vzájomného prepojenia sa to isté spraviť s rytmom a tempom. Nie som rôznych častí. Nejde tu o písanie pre nástroj, prvý, kto robí polymetrickú hudbu. Chcem Myslíte si, že rozpor v auditívnom a vizu- skôr ide o premýšľanie nad tým, ako sa hráči vytvárať napätie a uvoľnenie a spolieham sa, álnom vneme komplikuje percepciu? navzájom koordinujú. Skladba Thinking Songs že to dosiahnem superpozíciou tempa a rytmu. Áno. Dnes o tomto probléme hovoria všetci je pre marimbu skutočne technicky náročná. Výsledkom je iný spôsob počúvania hudby tak moji študenti v Irvine. Pred 25 rokmi to ne- Ale mnoho skladateľov napísalo technicky u poslucháča, ako aj interpreta. Pre mňa je bol pre skladateľov vôbec problém, bol to len náročné skladby pre nástroj, na ktorom vôbec kľúčové sledovať spôsoby myslenia pri počúva- problém pre mňa. Podľa mňa treba používať nehrajú. Môj otec napríklad napísal svoje ní a hraní hudby. MIDI nástroje, pretože ich môžeme ovládať Etudy pre klavír. Síce na klavíri hral, ale Etu- podobne ako. Ale väčšina ľudí preferuje note- dy by nezvládol. Prečo siahate po elektronike? booky a nechce ísť k podstate, k niečomu, čo Väčšina súčasných hudobných skladateľov je rozpoznateľné podobne ako nástroj. Myslela som si, že ste študovali hru na používa elektronickú hudbu kvôli novým bicích nástrojoch, teda aj marimbu. farbám, odtieňom – ako napríklad spektra- Používate elektronickú Marimbu Luminu. Vôbec nie. Študoval som na Viedenskej hu- listi. Aj mňa zaujíma farba, ale môj záujem Je to MIDI ovládač založený na magnetických dobnej akadémii a väčšinu nástrojov tam vy- o elektroniku pochádza skôr zo štrukturál- poliach. učovali hráči z Viedenskej filharmónie, ktorá nych dôvodov. S elektronikou môžem vytvárať má svoju vlastnú zvukovú kultúru. Neradi nové typy hudobných štruktúr, nové hudobné Keby som Vás videla hrať na Marimba prijímajú študentov, ktorí sú už vyškolení formy. Umožňuje flexibilitu ladenia, možnosť Lumina naživo, rozpoznám vzťah medzi tým, inými ľuďmi. Radšej berú začiatočníkov. Začal tvoriť nové rytmy, melódie a podobne. čo vidím, a tým, čo počujem? som ako tympanista a tiež trochu ako hráč

G. Ligeti na Smolenických seminároch 1968 (foto: archív) G. Ligeti pred prednáškou o Klavírnych etudách na festivale Melos-Étos 1991 (foto: archív)

Svojim nástrojom pridávate špeciálne Áno, je možné pochopiť vzťah medzi hraným na xylofóne. Ale čoskoro som si našiel učiteľa črty, ktoré by inak nemali. Ako sólista môžete a počutým, ale nebude to úplne jasné. jazzových bicích. Vždy ma zaujímala impro- dosiahnuť zvuk súboru. vizácia. Ako hráč som výlučne improvizátor. Nechcem sa zbavovať hudobníkov. Väčšina Vaše skladby pre marimbu významne Nehrávam zapísanú hudbu. hudobníkov, s ktorými spolupracujem, hrajú obohatili literatúru pre tento nástroj. na nástrojoch lepšie ako ja. Ale ako sólový Dúfam, že áno, hoci to nebol zámer. Nikdy Ale komponujete riadne notované sklad- umelec mám možnosť rozšíriť možnosti svoj- som neplánoval napísať niečo špeciálne pre by... ho nástroja. marimbu. A nenapísal som toho až tak veľa. Áno. Pre iných ľudí skladby zapisujem. Thin- Napísal som Thinking Song. king Songs je takto napísaná skladba, ale ja by Ako profesor kompozície prinášate tie- som ju nikdy nemohol hrať. Jediná marim- to myšlienky študentom. Je váš pohľad na Áno, počula som ich. Sú extrémne ná- bistka, ktorá zahrala celú skladbu, je neuve- technický vývoj v oblasti hudby optimistický, ročné. riteľná virtuózka Ji Hye Jung, ktorá pochádza alebo skôr pesimistický? Bolo pre mňa veľmi náročné napísať túto z Kórey a vyučuje na Vanderbilt University Mnohí študenti sú v používaní elektroniky skladbu. Je to najťažšia skladba, aká bola v Nashville. Je jednou z najlepších hudobní- omnoho pokročilejší ako ja, pretože nie som kedy napísaná pre marimbu. čok, ktoré som v živote stretol. Jej úroveň hry programátor. Študenti sú často aj vývojári na marimbe je porovnateľná s klaviristami hudobného softvéru. Majú úplne iný spô- Ste skladateľ súčasnej hudby, hráte na ako Arthur Rubinstein, Vladimir Horowitz ale- sob myslenia. Je zaujímavé sledovať, ako sa bicích v niekoľkých súboroch rôznych žán- bo Alfred Brendel. Ja nie som taký hráč. vyvíjajú a menia názory v tejto oblasti. Keď rov. Ako môže mať niekto tak veľa rôznych som prvýkrát začal s hudobnou elektronikou polôh? S hudbou ste začali pomerne neskoro. v polovici deväťdesiatych rokov, strávil som V New Yorku to nie je nič zvláštne. Ale ja som Neštudovali ste ju s otcom? dva roky ako hosťujúci študent na Stanfor- väčšinou bubeník. Nie som klasický perkusi- Nie. Nikdy. Ako dieťa som vždy spieval. Vždy dovej univerzite. Všetci programovali v Lisp. onista. Neviem hrať na marimbe. som bol muzikálny. Chceli ma dať do chlap-

17 rozhovor

čenského zboru. Videl som však fotografie, hudbu, môj otec písal Etudy pre klavír a veľ- bude znieť rovnako ako hudba môjho otca. kde všetci mali na sebe námornícke uniformy mi sa zaujímal o africkú hudbu. Hoci som Na začiatku som sa od neho chcel čo najviac a vôbec sa mi to nepáčilo. Tak som tam ne- s ním hudbu nikdy neštudoval, veľa sme dištancovať, nie preto, že by sa mi jeho hudba šiel. Otec mi vravel, že som talentovaný a že o nej spolu hovorili. Vymieňali sme si hudbu nepáčila, ale preto, že som chcel robiť vlastné by bolo skvelé, keby som chcel hudbu študo- a raz mi dal kazety s africkou hudbou. Veľmi veci. Odmietol som veľa možností len preto, vať. Ale ak nechcem, je to v poriadku. Chodil ma to zaujalo. že som nechcel, aby na jednom pódiu bola som na klavír, ale chceli odo mňa, aby som Potom som počul prednášku rakúskeho et- otcova a moja hudba. Dnes to už tak nevidím. cvičil. Veľmi rýchlo som to vzdal. S hudbou nomuzikológa Gerharda Kubika o tradičnej Pochopil som, že bez ohľadu na to, čo robím, som sa znova stretol až po skončení strednej hudbe Ugandy. A vtedy mi to došlo. Bol to pre ľudia sa ma budú vždy pýtať na môjho otca. školy. Uvedomil som si, že v mysli ju stále mňa úplne nový hudobný svet, ľudia spolu Keď môj otec zomrel, moja hudba sa k nemu počujem. hrali na úplne odlišných princípoch koordi- priblížila. V mladosti som sa snažil vyhnúť nácie ako v západnej celej európskej tradícii, oveľa viac som sa zau- hudbe. Inšpirovalo jímal o tú americkú. Teraz učím harmóniu ma to. Začal som a to ma dostalo bližšie k európskej hudbe. o tom premýšľať A môj otec je jej súčasťou. Som rád, že otcova a rozvíjať vlastné hudba pretrváva, že sa na neho nezabudlo, nápady. Začal som pretože bol skutočne skvelým skladateľom. Je sa viac zaujímať aj veľa ľudí, ktorí sú slávni bezdôvodne, je veľa o iné druhy africkej takých, ktorí by si zaslúžili byť slávni, ale nie hudby. Začal som sú. A potom je pár tých, ktorí sú slávni a za- komponovať vlastné slúžia si nimi byť. Môj otec mal veľké šťastie, skladby na základe že je jedným z nich. afrických konceptov. Moja hudba vôbec neznela ako africká Lukas LIGETI sa narodil vo Viedni v roku 1965, hudba. Raz to počul študoval kompozíciu a jazzové bicie na Viedenskej niekto z Goetheho hudobnej akadémii. Je etablovaný perkusionista inštitútu a v roku najmä v oblasti jazzu a voľnej improvizácie, 1994 ma poslali na inicioval množstvo medzikultúrnych hudobných

L. Ligeti (foto: archív) Pobrežie Slonoviny. projektov, okrem iných africkú elektronickú Mal som 28 rokov, skupinu Burkina Electric. V hudbe ho zaujímajú Predpokladám, že ako dieťa ste boli ob- prvýkrát som odišiel do Afriky a bol to zá- predovšetkým idey, zložité polymetrické štruktúry klopený hudbou. žitok, ktorý mi zmenil život. Už na konci a medzikultúrna spolupráca, pričom mnohé z jeho Nebol som až tak obklopený hudbou, ako si môjho dvojtýždňového workshopu som mal diel vyplývajú z jeho hlbokého a dlhodobého myslíte. Môj otec komponoval a počúval veľa skupinu s tradičnými africkými hudobníkmi, záujmu o africkú hudbu. Jeho tvorba zahŕňa hudby, ale robil to vo svojej izbe. Moja mama a tak som sa tam pravidelne vracal. V roku napr. Pattern Transformation pre štyroch hráčov je psychoanalytička, rada počúva hudbu, ale 1997 sme vydali CD. A nemohol som prestať. na marimbe, extrémne náročné Thinking Song sama o sebe tvrdí, že je nemúzická. Takže Všetko ma tam bavilo, mám s Afrikou veľa pre marimbu alebo skladbu Surroundedness pre sme ako rodina spolu nehrávali komornú spoločného. viedenský súbor die reihe. Ako skladateľ a per- hudbu. Občas som išiel s otcom na koncert. kusionista žije v rôznych kultúrach, žánroch a na Zneli tam veľmi zvláštne zvuky, považoval Ste jediným potomkom Györgya Ligetiho. rôznych kontinentoch. Ako sólista hrá na MIDI som to za úplne normálne. Aj to, že niekto Je pre Vás záťažou niesť toto dedičstvo? kontrolovanej Marimba Lumina navrhnutej Do- môže byť skladateľom, bolo pre mňa normál- Zaujímavá otázka. Vždy som chcel robiť svoje nom Buchlom. Pedagogicky pôsobil na Univerzite ne. No keby môj otec nebol skladateľom, asi vlastné veci. Nikdy som nechcel byť profe- Witwatersrand (Južná Afrika) a na Univerzite by mi nikdy nezišlo na um sa ním stať. Je to sionálnym synom. Ani môj otec to nikdy v Ghane. V súčasnosti zastáva pozíciu asistenta veľmi zvláštne povolanie. nechcel. Keď som začal komponovať, otec integrovanej kompozície, improvizácie a tech- mi povedal, aby som sa príliš nestaral o jeho nológií na Kalifornskej univerzite v Irvine. Ako Čo Vás priviedlo do Afriky? Z histórie va- hudbu, keď už tu nebude, a tvoril vlastnú. bubeník spolupracoval s Johnom Zornom, Mari- šich rodičov, ktorí museli opustiť svoj domov Vzal som si to k srdcu, pretože si myslím, že lyn Crispell, Garym Lucasom, Johnom Tchicaim, bez možnosti návratu a museli sa naučiť žiť je to správne. Môj otec má vydavateľov, takže Henrym Kaiserom, Miya Masaokou, Michaelom mimo vlasti, by sa dalo usudzovať, že ste z právneho hľadiska nie je toho veľa, čo by Manringom, Tarekom Atouim, Thollemom McDo- sa tiež naučili sťahovať z miesta na miesto. som mohol robiť. Pre mňa je dôležité, aby bol nasom a i. Je členom tria Hypercolor, spolupracuje Ovplyvnilo vás to natoľko, že nemáte korene môj otec vnímaný ako skutočne nezávislý s tradičnými hudobníkmi z Pobrežia Slonoviny, nikde a zároveň ste všade doma? skladateľ. Keď prišiel prvýkrát na Západ, na , , Mozambiku, Ugandy, Kene, Je to tak. Do školy som začal chodiť v Kali- chvíľu bol súčasťou skupiny okolo Darmstad- Egypta a Indie. Napísal skladby na objednávky fornii, kde sme vtedy chvíľu žili. Po príchode tu. Ale veľmi rýchlo si našiel svoju vlastnú súborov , , Eighth do Viedne som pokračoval na medzinárodnej cestu. Je pre mňa dôležité, aby môj otec nebol Blackbird, Ensemble Modern, American Com- škole a moji spolužiaci boli z celého sveta. skonzumovaný mainstreamovou modernou, posers Orchestra, MDR Orchestra, pre Håkana Z USA, Kanady, Dánska, Izraela, Japonska, An- ale uznávaný ako nezávislý skladateľ. V mi- Hardenbergera a Colina Currieho a ďalších. Jeho goly, Etiópie, Jordánska, Indie, Brazílie. nulosti som uvažoval aj nad tým, že by bolo hudbu uviedli Symfonický orchester Viedenského možno pre mňa lepšie zmeniť si meno, pre- rozhlasu, Orchestre National de Lyon, Tonkün- Stále ďaleko od Afriky. tože s týmto menom sa ma ľudia vždy pýtajú stler Orchestra, London Sinfonietta, Liverpool Stalo sa niekoľko vecí, ktoré vzbudili môj na môjho otca. Nevadí mi to, som veľmi hrdý Philharmonic, Ensemble 10/10, San Francisco záujem sa o Afriku. Prvou z nich bola veľká na dielo, ktoré môj otec vytvoril, ale zároveň Contemporary Music Players, Present Music, zbierka afrického umenia, ktorú mala moja je nudné odpovedať na rovnaké otázky, ako Ensemble mise-en, Ensemble die reihe Amadinda, stará mama, hoci v Afrike v živote nebola. napríklad či mal môj otec rád moju hudbu Kroumata a mnoho ďalších. V roku 2010 získal Páčili sa mi z nej malé africké sošky. Keď alebo ako sa mne páči jeho hudba. Keď ľudia cenu CalArts Alpert Award za hudbu. som mal asi 20 rokov a začal som študovať počujú moje meno, očakávajú, že moja hudba

18 10 | 2019