Environmentalistika Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (XXV.)

„Neosvojuj si obyčaj, ktorá sa odchyľuje od zvyklostí Germánmi Julblock. Saturnália, ako spomienka na Zlatý kého Santa Clausa, v roku 1773 prvý raz uvedeného v tvojej krajiny.“ vek ľudstva, keď vládol svetu boh sejby a poľnohospo- americkej tlači. Pravdepodobne pod vplyvom holandských (verš 70 z Poučenia z papyrusu Insinger, okolo 300 prnl., ulože- dárstva Saturnus (podľa sero = siatie), končili Larentaliami - kolonistov v Novom Amsterdame (New Yorku) prevzal ného v múzeu v Leidene) oslavami plodnosti Bohyne matky (Acca Larentia), ktorou na seba vlastnosti severského nebeského vykonávateľa bola neviestka Larenta, matka bôžikov spravodlivosti Thora (anglosaského Thunora, germán- Lárov - ochrancov vnútorného i vonkaj- skeho Donara, keltského Taranosa/Turana, laponského šieho environmentu (domácností i polí), Horagellesa), syna matky zeme Fjördyn/Jörd, preháňajú- prenesene dojka zakladateľov Ríma ceho sa po nebi vo voze ťahanom capmi (inde v kočiari - Romula a Réma asi v roku 753 prnl. ťahanom koňmi, na severe v saniach ťahaných sobmi). Počas Saturnálií sa 18. decembra usku- Sv. Mikuláš prevzal v Európe v 10. storočí viac vlastnosti točnili oslavy pôvodne keltskej patrón- Ódina/Wodena. Postupne sa ujala jeho dobročinnosť, pri- ky koní - bohyne Epona (ako Eponalia), čom posudzoval správanie ľudí, najmä detí, aj vo vzťahu k 19. decembra bohyne Ops (ako Opalia; tiež environmentu – vo Veľkej Británii ako Father , vo 9. decembra) a 21. decembra slávnosti Francúzsku Papa Noel, v Taliansku Babo Natale, v Nórsku bohyne zimného slnovratu Angerona/ Julenissen, vo Švédsku Julttomten, vo Fínsku , Diva (ako Angeronalia/, ktoré treba v Portugalsku Pai Natel, V Peru Papa Pére a v Holandsku odlíšiť v čase splnu od indických kvázi Sinter Klaas (kvázi Santa Claus). Mikulášske sprievody vianočných pohyblivých sviatkov sve- zakázal v Rakúsko-Uhorsku cisár Jozef II. bez väčšieho tiel – víťazstva nad temnotou Díwálí na úspechu. Týždeň pred nimi 30. novembra na sv. Ondreja sa počesť Lakšmí, resp. Deepawálí, napr. tiež dlho tradovalo odháňanie zlých duchov, trasenie plo- od 27. do 30. októbra 2008, tradova- tov, liatie olova, vinšovanie v medvedích maskách a uvá- ných vyše 5000 rokov). Deň najdlhšej dzalo: „Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa noci, ktorý sa považoval aj za Sviatok ovocia“ alebo „Sneh čo na Ondreja spadol, dlho leží, až na lesov, sa veštilo liatím olova, zakáľalo Gregora do potoka beží.“ Na Blízkom východe sa počas a hovorilo „Na Toma, seď doma“ alebo 7. - 13. dňa islamského posvätného mesiaca Zú-l-hidždža „Na sv. Tomáša najdlhšia noc naša“. Po (v decembri 2007) koná púť (hadždž/hidždža) do saud- posune kalendára totiž pripadol na ten- skoarabskej Mekky, spojená s obchádzaním (Tawáf) to deň aj sviatok sv. Tomáša apoštola, okolo Kaaby a sedemkrát prebehnutím (Sa´j) po určenej zabitého kopijou a pochovaného v indic- trase (Mas´a´) medzi kopcami As Safá a Al Marwa na kom Mylapore pri Madráse (roku 1969 počesť Hagar, ktorá hľadala pre syna (praotca Arabov presunutý na 3. júla). Samotný Štedrý deň Ismaela/Ismá´ila) prameň/studňu (Zamzam). Pôvodným starí Slovania nazývali podľa najkratšie- bohom posvätnej Kaaby, ktorú údajne vystaval praotec ho dňa Kračún (od slova krátky alebo Adam po vyhnaní z raja, bol však staroarabský Hubal. neskoršie od slova creatio = stvorenie/ Ten obkolesený modlami podľa počtu dní spočiatku per- zrodenie); odvodene od neho Rumuni sonifikoval Alláha. Na Muhammadov príkaz ponechali s Krăčun, Bielorusi Koročun, Maďari prechodom na islam pri vyschnutej studni v strede Kaaby Stefano de Verona: Klaňanie mágov (1435) v galérii Brera (Milano) Karácsony. V tento deň sa nesmelo bo- len jeho sochu. Po výstupe na planinu Arafát prechádza Zimný slnovrat (21./22. decembra, pôvodne podľa ju- sou nohou znesvätiť zem, dvere sa natierali cesnakom, (19. - 21. decembra 2007) cca 2 mil. pútnikov do doliny liánskeho kalendára 25./26. decembra; na južnej pologuli kropili a vykiadzali sa obydlia a stajne. Na oblievanie ľudí Miná na miesto prvého stretnutia Abraháma/Ibrahima, 20./21. júna), predstavoval sviatok vo väčšine krajín. a statku sa ráno brala voda z potoka, ktorej zvyšok sa Ismaela a Hagar so satanom za účelom jeho kameňova- Napríklad počas najkratšieho dňa (bruma/brevissima) vylieval pod ovocné stromy, aby na jar zakvitli. Po starých nia vo forme stĺpa siedmimi kameňmi (počas tohto aktu v sa konali grécke Dionýzove (Bacchove rímske/ obetiach pretrval zvyk udobrovania ohňa, vody a vetra roku 2004 ušliapali 251 pútnikov a v roku 2006 až 345 byzantské presunuli na 24. novembra). V decembri si omrvinkami z jedla, alebo „oferovanie Ježiškovi“ jabĺčok pútnikov; v roku 1997 požiar v stanovom tábore usmrtil v Grécku v rámci sviatku Malé Asclepieia uctili očistných a iných potravín pred jasličkami. Počas sviatkov sa zvon- 343 ľudí). Najdôležitejší trojdňový Veľký sviatok obeto- bohov Asclepia, Apollona a Hygieiu (Veľké Asclepieia cami, zastrašovacími maskami a tancom zaháňala zima a vania Íd al-kabír/Íd al-adhá/Íd al-kurbán sa začína až na 10. 8. Elapheboliona v Epidaure) a v rámci trojnočného koledovalo (z lat. calendae a gr. kalandai). Masky a tanec deň, keď veriaci obetujú cca 700 tis. oviec a 20 tis. kusov sviatku Heracleia Heracla Triespera (nezamieňať s letným charakterizujú dodnes vzťah k environmentu u mnohých dobytka a tiav (mäso poskytnú chudobe). Túto lokálnu sviatkom Heracleia Kynosargous - 10. Metageitniona). Po národov, najmä Ázie, Afriky, Ameriky a Oceánie (napríklad environmentálnu situáciu nemožno považovať za nepod- rímskych naturalistických Faunaliách boha prírody Fauna havajský tanec Hula-hula znázorňuje spojenie nebeského statnú, lebo ovplyvnila environment od Pyrenejského po- (5. decembra) začali 17. decembra výstredné boha dažďa Lono s bohyňou vegetácie Laka). Maskované lostrova cez bývalé turecké panstvo (aj na Slovensku s je- (17. - 23. decembra) v sprievode s vozom boha Saturna, ťa- postavy (anjeli, čerti...) sprevádzajú 5. - 6. decembra aj sv. diným sandžakom so sídlom vo Fiľakove) až po Indonéziu haným pozláteným prasaťom (neskôr známe ako „vianoč- Mikuláša (cca 270 - 350 n. l.), pôvodne biskupa v lykij- a newyorské dvojičky. 12. decembra si Aztékovia uctili né zlaté prasiatko“ pre šťastie), nadväzujúcim na prastaré skom Myre (dnes tureckej Dembre), patróna námorníkov Coatlicue a Tonantzina, v Iráne Mazdaisti/Zoroastrici/ animistické kulty kanca a plodnosti prasnice. Tento deň a detí (nesúvisí s Mikulášom z Antiochie a jeho prívržen- Parsovia Sviatok ohňa a Bahaisti sviatok Masa´íl. Nočné sa aj u Slovanov spájal so zabitím, obetovaním a jede- cami Mikulášovcami/Nicolaitmi, obdobou neskorších falofórie sa uskutočňovali v decembri (26. Poseideônu) ním prasaťa a obsypávaním ovsom pre zaistenie úrody, Adamitov, ktorí sa snažili o kompromis s nekresťanskou medzi Athénami a Eleusiou pri oslave ovocia, prvej ochut- ako sviatok Ovseň/Govseň/Useň. Keďže sa obchádzalo s vierou a presadzovali cestu k spaseniu častým pohlavným návky a fermentácie nového vína Halôa/Haloia s obetova- božským dieťaťom, Srbi ho pomenovali aj Božić. K zvy- stykom). V Rusku sa jeho ekvivalentom stal Dedo Mráz/ ním Démétér Halôa, Dionýsovi, Persephóne a Poseidonovi kom patrilo tiež nosenie a pálenie starého kmeňa/pole- Ded Moroz sídliaci v drevenom paláci vo Veľkom Usťugu; Phytalmios. Falofórie do Eleusie charakterizovali v na/klátika nazývaného Srbmi badnjak, Bulharmi badnik, v Arménsku Dzmer Papik, ktorý viac pripomína americ- decembri (okolo 15. Poseideôna) aj grécke dvojdňové

32 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 32 5. 6. 2008 15:16:23 Environmentalistika

riacu konjunkciu Jupitera a koniec sanice.“ Predjarné dni pred znovuzrodením a sláv- Saturna (podľa Babylončanov nosťami plodnosti/úrodnosti sa aj iné národy venovali a Grékov hviezdy Židov v kon- zbližovaniu, očiste environmentu a pôstu. Rímska oslava junkcii, znamenajúcich narode- svornosti, láskavosti, priateľstva a harmonického vzťahu nie kráľa/mesiáša a predzvesť so všetkým Concordia pripadla na 16. januára (keď „na sv. šťastia - nádeje, kým kométy Marcela zima lezie do tela“) a sviatok živých, odstraňova- boli symbolom nešťastia) v nia rozporov a disharmónie na 22. februára (/Cara súhvezdí Rýb už 29. mája, Cognatio), neskoršie u kresťanov ako Deň antiochijského Stolca 3. októbra a 4. decembra roku sv. Petra, načas preložený na 18. januára ako Sviatok rímske- 7 prnl., potvrdenej roku 1925 ho stolca sv. Petra (Cathedra Petri). Keď v tento deň mrzlo, Paulom Schnabelom na kli- ľudia verili, že mráz potrvá 40 dní (v južných regiónoch len nopisnej tabuľke zo Sipparu. 14 dní). Po sviatku Felecitas sa v rámci Fornakálií slávili Až okolo roku 680 ich sv. 24. - 26. januára Paganalia (Sementivae). Na sviatok súhvez- Caesarius Arleský označil za dia Pec (Fornax), keď končili Fornacalia (17. februára) sa troch kráľov, ktorých v 9. sto- venovala v Ríme starostlivosť plodinám (napr. figám), ob- ročí pomenovali. Malo by ísť o dobne ako v Athénach počas februárovej slávnosti Diasia Fiľakovský hrad – sídlo jediného tureckého sandžaku na Slovensku arménskeho mystika Gašpara (23. Anthesteriona) na počesť láskavého Dia Meilikhia, (Strážcu-Nosiča pokladu), ba- ktorému obetovali domáce zvieratá alebo chudobnejší Malé/Vidiecke Dionysia (Dionysia ta kat´agrous) spojené s bylonského, resp. arabského kráľa Balát-čar-ussura/hebr. ich napodobeniny z cesta. Diovi Meilikhios pripadol aj ochutnávkou vína. 8. Poseideônu im predchádzali Poseidea. Béltšáccára/Baltazára (Baal ochraňuj kráľa) a Melchiora/ sviatok Pompaia a Diovi Maimaktos sviatok Maimakteria v Koncom decembra na pôvodnom environmentálnom zá- Melichera/Melichara (Kráľa svetla), podľa ezoterikov o novembri (15. a 20. dňa mesiaca Maimakterion); Diovi klade Židia oslavujú sviatok Chanukah/Svätenie (napr. od maharadžu Ramu nazvaného Cham-el-chior (Videl som Soterovi vo februári sviatok Soteria (5. Anthesteriona) a 22. - 29. decembra 2008/5769) už ako spomienku na Boha). Pokrstení Slovania cesnakom a svätenou vodou Diovi Boulasios spolu s Athenou Boulaia letný novoročný víťazstvo Makabejčanov/Hasmonejovcov nad gréc- vyznačili na dvere tri kríže a zároveň podľa pohanských sviatok Eiseteria (1. Hekatombaiona). Diovi zasvätili Gréci kymi Seleukovcami roku 165 prnl., ale aj na opätovné zvykov pofŕkali všetky stavby za účelom ochrany pred aj Plerosia (5. Poseidôna). Na veselý sviatok boha Termina vysvätenie Jeruzalemského chrámu a v ňom na zázrak bleskami pohanského Perúna. Tomuto hlavnému bohovi (23. februára) Rimania venovali pozornosť osemdňového horenia kahanca (dodnes ho symbolizuje obetovali ich predkovia 40 dní po zimnom slnovrate na medziam a hraniciam (územným štruktúram). Pastieri sedemramenný svietnik). V čase slnovratu v Mezopotámii Hromnice, keď si neskoršie ich pokrstení potomkovia dá- 15. februára v Ríme vykonávali očistu počas sviatku oslavovali vyše 3000 rokov starý environmentálny svia- vali posvätiť hromničnú sviečku (hromničku) zapaľovanú , ktorého patrónom bol boh Faunus/Lupercus. tok Zagmuk/Sacaea, v Iráne vyše 2000 rokov starý sviatok v jarných a letných mesiacoch počas búrok ako ochranu Patrili k deväťdňovým sviatkom (13. - 21. febru- Yaldā/Sabe Celle alebo zoroastrijský Deygān s oslavou slneč- pred Perúnovým bleskom. Tento starý environmentálny ára) tak, ako aj Quirinalia (17. februára). Parentalia začali ného Mithru, v Indočíne Tōji alebo vietnamský Dōngzhi, v sviatok možno stotožniť 1. - 2. februára s tradičnou kelt- orgiastickými oslavami Iuno Februa a končili slávnosťou Pakistane kalašský Choimus/Chaomos, židovský Tekufah skou slávnosťou ohňa Imbolg//Oimelc ako Dňom Brigit/ . 21. apríla si pastieri uctili bohyňu krmovín, stád a Tevet/Tekufot, na Srí Lanke Sanghamitta, v Kurdistane Seva Bride - Brigantia spojenou s očistou (prenesene Hromnice; pasienkov Palés. Na jej sviatok Palilia/ sa čistili domy, Zistanē, v Sarmatii Kaleda, v Mali dogonský Goru, v USA v Grécku Malé eleusínske mystériá). Vtedy vznešená kelt- chlievy a dvory, očistným dymom vyháňal statok, pastieri hopiovský /Soyalangwul, na Bahamách a Jamajke ská bohyňa múdrosti a ohňa, svastikou označovaná dcéra zdobili salaše, očisťovali sa kropením posvätnou vodou a , v Mexiku mayský Wayeb/Uayeb, v Peru slnečný najvyššieho Dagdu, medzi slnovratom a rovnodennosťou preskakovaním horiacej slamy (vtedy sa celoštátne pripo- (pôvodne s centrálnou svätyňou v Cuzcu, od zhadzovala zimné šaty a tešila sa na jar (v rámci chris- menul aj Deň založenia Ríma). Každoročne asi od roku roku 1572 nahradenou katolíckym kostolom). V Laponsku tianizácie ju stotožnili so sv. Brigitou Írskou asi z rokov 238 prnl. trvali od 28. apríla do 3.mája – roztopašné zaviedli sviatok Saamov Beiwe, v Škótsku , vo 451 - 525, ktorú v Írsku považovali za pôrodnú babu Wallese Meán Geimhridh/Grinstad, v Írsku La´an Dreoilén/ Panny Márie). Znázorňovali ju ako slamenú bábiku, , v Germánii Perchta/Hertha/Bertha. V Lotyšsku do ktorej vkladali orechy ako znak mužskej plod- 24. decembra na sviatok Ziemassvēthi pripadajú narodeniny nosti. V roku 494 pápež sv. Gelasius I. hromničný nebeského stvoriteľa Dievsa (litevského Dievasa, starop- 2. február označil za Sviatok očisty sv. Panny Márie, ktorá ruského Deiwsa), od 13. storočia ako kresťanského Boha. sa podrobila Mojžišovmu zákonu očisťovania obeto- Írska bohyňa Rhiannon porodila božského syna Prydera, vaním dvoch hrdličiek v chráme (v Anglicku sviatok maloázijská Kybelé Deoiusa, egyptská Isis slnečného žien Wiwes´ Fiest Day). Zahŕňal aj Predstavenie Ježiša Hóra a podobne. V Japonsku sa v tento deň konala šinto- v chráme/Uvedenie Pána do chrámu v Jeruzaleme. istická celebrácia slnečnej Amaterasu-ōmi-kami a v Sýrii (Candlemas). Išlo o aplikáciu tradičnej očisty žien Ašterté (v Kanaane Athtart). Anglosasi a Germáni začali obetovaním štyridsať dní po pôrode, počas ktorých oslavovať viacdňový sviatok /Joel/Jul/Jól/Joulu/Geul boli vylúčené z kultu ako nečisté. V Egypte vtedy (druidský sviatok ohňa Alban arthuan) so stromčekom (19. Pamenota/Amun-Ra/Rekehnedjesa/kopt. alebo vencom, cezmínou a imelom. Išlo tiež o severský Phamenotha) oslavovali narodenie bohyne Nut. V sviatok Freyra a Freyje (27. decembra jej narodeniny a Indii na prelome januára a februára podľa Rgvéd 10. januára jej ďalší sviatok), ako aj slnečného Baldra. uskutočňuje dodnes stará deväťdňová nespútaná Tomuto sviatku predchádzali oslavy jeho otca Ódina, an- jarná slávnosť Saraswati Puja, resp. Vasant Pančámi. glosaského praotca a boha krbu Inga a starej germánskej Vo védsko-brahmánskej dobe rituál plodnosti bohyne zeme Erdy, známe počas zimného slnovratu (Yule) Ašvamédha spojený s „obetovaním vládcovho ako Matka noci (Modranicht/Modranect/Midvinterblot/ koňa“ Varunovi a Djausovi vykonávala panovníčka. Mitwinternacht; škandinávsky Disablot). Severské slávnosti Slovania tieto dni nazývali Sretenie (stretnutie zimy Yuletide končili 6. januára na Trojkráľový večer, keď kresťania s letom; neskoršie). Magická očista sa uskutočňo- „chodili s hviezdou“ a pripomínali si 2 - 8 mudrcov/má- vala šibačkou a nosením sviečok. Hovorievalo sa: gov z Východu. Títo prišli do Palestíny asi z Mezopotámie „Keď svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita i alebo Arménska, Kommagény a Edessy, pričom navštívili pšenice; keď na Hromnice zo striech tečie, zima sa judejského kráľa - Idumejčana Herodesa, kvôli Hviezde dlho povlečie.“ Odporúčalo sa: ,,Na Hromnice vezmi Sandro Botticelli: Primavera - alegória jari s Florou/Chlóris (1477) mágov z 29. júla 7 prnl. alebo skôr pre trojnásobnú žia- si dve kabanice.“ Po nich platilo: „Prešli Hromnice, v galérii Uffizi (Florencia) 2/2008 ENVIROMAGAZÍN 33

2-2008.indd 33 5. 6. 2008 15:16:34 Environmentalistika

slávnosti bohyne kvetov, plodnosti, neviestok a úrodnos- tva, strihali ovce a konala posledná zábava pred pôstnym nia si popola na hlavu alebo začiernenia tváre sadzou s pri- ti Flóry (gr. Chlóris), spojené s ohadzovaním semenami Adventom (zakazovaná napríklad už roku 922 cirkevnou pomenutím si Sennej matičky (Déméter) počas pohyblivé- pre plodnosť (ako dnes pri svadbách) a rozdávaním ero- synodou v Aachene). Predpovedalo sa: „Katarína na ľade ho sviatku medzi februárom a marcom - Popolcovej/Škaredej tických medailónikov. V Ríme uskutočňovali vo februári – Vianoce na blate“ (tiež opačne) alebo konštatovalo: stredy - Popolca (napr. 6. februára 2008), kedy začal Veľký očistu (februa), ktorú reprezentovali tri ochrankyne žien „Katarína má pekné meno, ale studené veno,“ resp. „Na štyridsaťdenný pôst (Quadragésima). So slovami „Prach - Iunony a hlavná bohyňa matka Iuno/panenská Juno sv. Katarínu schováme sa pod perinu.“ Verilo sa, že túto si a na prach sa obrátiš“ vtedy poznačil kresťanský kňaz Virginiesis/kapitolská Juno Capitolina ako ekvivalent noc lietajú a škodia strigy. Čarodejnice vládli v noci z 12. na čelá veriacich popolom z ratolestí vlaňajšej Kvetnej nede- etruskej Uno a gréckej Héry. Zabezpečenie potomstva 13. decembra (na sv. Luciu/Malé Yule), v Grécku zasvätenej le. Vtedy končili aj priadky, trvajúce od polovice októbra umožňovalo ženám v patriarchálnej spoločnosti raz za šty- najmä Démétér (pozri sviatok Halôa), v Galii Belisame a vo predchádzajúceho roku, ktoré napríklad v Štítniku zakáza- ri roky 29. februára požiadať mužov o ruku (dodnes naprík- Švédsku Kráľovne noci. Očistnú pôsobnosť mala 14. febru- la evanjelická synoda roku 1591 a v Ľupči mestská rada v lad v Škótsku). V podstate išlo o „ekologické“ právo, resp. ára aj severská a germánska bohyňa Rind/Rinda/Rindr, rokoch 1567 a 1579. Predchádzali mu na rozhraní januára snahu na oplodnenie, tak ako aj pri rôznych „ženských“ matka hrdinského Váli, splodeného s Ódinom. Tento Deň a februára sviatok Deviatnik (Septuagésima), pripadajúci na sviatkoch. Veľký sviatok matiek - matrón na po- lásky a harmonizácie spájal rôzne národy a náboženstvá. predpôstnu deviatu nedeľu pred Veľkou nocou a od 6. ja- česť najvyššej bohyne Iuno (Matrona/Lucina = Svetluša) Neskoršie pripadol sv. Valentínovi, ktorého roku 270 sťali nuára roztopašné Fašiangy (odvodené od slova fasching pripadol na 1. marca, keď muži obdarúvali ženy (obdoba na príkaz cisára Claudia Gothica. Pri komercializácii sviatku alebo faseln = prospievať/plodiť/byť mnohodetný) s pred- Medzinárodného dňa žien 8. marca). Nadviazal na archaic- sv. Valentína si na jeho pôvodný pohanský environmentál- pôstnym večerom Fastnacht a následným karnevalom kú marcovú grécku slávnosť Elaphebolia (6. Elapheboliona) no-sociálny základ už asi nikto nespomenie. Platí však: (odlúčenie od mäsa/carne vale/mjasopust/masopust od na počesť Artemis Elaphebolos. Týmto sviatkom sa po- „Na sv. Valentína zamrzne aj kolo z mlyna“; pri klimatic- roku 1341), resp. roztopašným hlučným prechádzaním dobali 11. júna Matralia – sviatok staro- obcami (charivari) charakteristickým italickej bohyne dospievajúcich dievčat, šibačkami, mazaním popolom, maška- prvorodičiek a denného svetla Mater rádami (býčími - turoňovými, medvedí- Matuta (pranostiky tento deň uvádzali: mi, vlčími, konskými, capími hlavami...) „Na sv. Barnabáša búrky často strašia“ na zahnanie démonov tmy, tancami a alebo „Ak prší na sv. Barnabáša, padajú koledami. Pochovávala sa basa, cho- hrozná do koša,“ predtým 8. júna na Deň dilo sa s „klátikom“ alebo vynášala rímskej bohyne Mens a na sv. Medarda slamená falická figurína „umrevca“. známa „Medardova kvapka štyridsať Pohanskú fašiangovú maškarádu za- dní kvapká“). Do roku 380 boli súčas- kázali napríklad Muránske artikuly z ťou sviatkov Vestalia (7. - 15. júna) na roku 1585. Mestskú radu v Košiciach počesť bohyne ohňa, domáceho krbu žiadali o takýto zákaz v roku 1636 a chleba Vesty, ktorých sa zúčastňovali evanjelici. Koncom februára sa takto vo Vestiných chrámoch len vestálky roztopašne správali aj severoameric- (Vestine panny/Virgines vestales; Sväté kí Indiáni počas Ononhouarouri. V Indii panny/Virgines sanctae) a vydaté ženy. vtedy obdobne slávili 10 dní okolo jar- Tie po Iupiterovom sviatku ného marcového splnu (napr. 21./22. (5. júla) na sviatok Nonae Caprotinae marca 2008) sviatok farieb Hólí, keď (7. júla), zasvätený Iuono Caprotina, sa ľudia polievajú zafarbenou vodou. obetovali kozu. Rituál vykonávali pod Predchádza mu oslava plodnosti falic- samčím figovníkom obyčajným (Ficus kého Šivu s druhou ženou – tmavšou carica) s nejedlými tzv. kaprifigami, Párvatí/Mahádéví ako Matkou svetla, pričom používali ich šťavu a šľahali nazývaný Maha Šivaratri (napr. 6. mar- sa jeho konármi kvôli očiste a novej ca 2008). Gréci si v marci v mesiaci plodnosti (9. júla Caprotinia). V Athénach Elaphebolion počas sviatku mlieka a 12. deň dvanásteho mesiaca medu Galaxia (15. deň) uctili bohyňu Skirophorion na sviatok bielych sl- Rheu a počas sviatku Pandia boha Dia nečníkov Skira/Skiraphoria Grékyne za Pandia (17. deň). Koncom marca sa účelom zabezpečenia plodnosti obe- Tizian: Venuša a Adonis (1553) v galérii Prado (Madrid) uskutočňovala jarná oslava boha lásky tovali Athéne, Démétér, Persephone Era (Eroteia - 4. Mounykhion) a Apollona a Poseidonovi Phytalmios hodením prasiatka alebo psa kých zmenách už menej 24. februára pranostika: „Sv. Matej Delphinio s Artemis (Delphinia/Iketeria - 6. Mounykhiona/ spolu s obetnými koláčmi faloidného tvaru do krasovej ľady láme, ak ich nachodí; ak ich nenájde, tak ich naro- Munichia) s procesiou panien. Začiatkom apríla nasledo- priepasti ako vaginálneho symbolu Zeme; začiatkom júna bí“ alebo 27. februára „Keď je mráz na sv. Gabriela, žatva vali archaické jarné Démétéreia (13. Mounykhiona) a po oslávili Athenine Arrephoria (3. - 5. Skirophoriona). Rimanky bude veselá.“ Väčšiu pravdepodobnosť majú pranostiky z nich Artemidine sviatky Mounykhia/Munichia a Brabroneia si vyprosovali plodnosť aj z 3. na 4. decembra u Dobrej bohy- 20. januára (Deň starých/veľkých matiek) - „Na sv. Fabiána (16. - 17. Mounykhiona), keď bohyni upiekli tortu so ni žien a plodnosti - Bona Dea (s utajeným menom Damia a sv. Šebastiána miazga v stromoch býva hore hnaná,“ sviečkami. Aztékovia počas krátkeho pôstu v mesiaci v spojení s Faunom v podobe hada), ktorej pomáhali kňaž- prípadne zo 6. februára - „Sv. Dorota na sneh bohatá.“ Tozoztonli (24. marca - 12. apríla) obetovali božstvu zeme ky bylinkárky a liečiteľky – damiatrix (tiež 3. - 4. mája). Germáni 21. februára (na rímske Feralia) zhotovovali ohni- Coatlicue/Hadej sukni a božstvu dažďa Tlalokovi; počas Vtedy si uctili aj Kybelé, a Rheu. Neskoršie tento vé kotúče a slnečné kolesá a na Wodanových kopcoch dlhého pôstu v mesiaci Huei Tozozli (13. apríla – 2. mája) sviatok preniesli na sv. Barboru, stotožnenú aj s Pallas zapaľovali ohne. Išlo o Wodanove slávnosti ohňa/slnka s božstvu kukurice – starému Chicomecóatlovi a novému Athénou a Minervou, patrónku kalifornského mesta Santa následným sviatkom zosnulých, počas ktorého pohostili Centeótlovi. Barbara (jej sviatok roku 1969 cirkev potlačila, obdobne ich vracajúce sa duše - revenantov. Verili pritom v prevtele- „Zachcelo sa vznešenému nebu zem objať, a zem ako sviatok sv. Juraja 24. apríla, sv. Krištofa 28. júla, sv. nie duše - znovuzrodenie/reinkarnáciu ako mnohé národy zahorela láskou a túžbou po spojení s ním, dážď dole z Filomény...). V jej deň („O sv. Barbore líhava sneh na dvo- a náboženstvá na svete. Spochybnil ju však byzantský neba padajúci oplodňuje zem, a to rodí zvieratám potra- re“) dávali dievčatá vetvičky z ovocných stromov do vázy, cisár Iustinianus I. Veľký/Justinián, keď roku 543 v proti- vu a ľuďom chlieb.“ aby do Vianoc rozkvitli na znamenie ich vydaja do roka. pápežskom ťažení zvolal synodu, ktorá pod jeho vplyvom (o spojení Urána a Gáie Aischylos, 525 - 456 prnl.: Hiketides/ Niekedy sa takéto púčkovanie konárikov začalo Stridžími odmietla Órigenovo učenie o znovuzrodení. Symbolické Prosebnice - Danaovny) dňami už 25. novembra na sv. Katarínu, keď sa končila pas- spojenie s predkami a so zemou preukazoval zvyk sypa- RNDr. Jozef Klinda 34 ENVIROMAGAZÍN 2/2008

2-2008.indd 34 5. 6. 2008 15:16:40