MASARYKOVA UNIVERZITA Taliansky Organizovaný Zločin A

MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNÍCH STUDIÍ Katedra politologie Bezpečnostní a strategická studia

Taliansky organizovaný zločin a failed state. Prípadová štúdia: Kalábria Diplomová práca

Bc. Samuel Nguyen

UČO: 464690 Brno, 2018

Čestné prehlásenie Čestne prehlasujem, že som predkladanú magisterskú diplomovú prácu s názvom Taliansky organizovaný zločin a failed state. Prípadová štúdia: Kalábria vypracoval samostatne za použitia zdrojov uvedených výhradne v zozname literatúry na konci práce.

V Brne dňa 21. mája 2018 ...... Bc. Samuel Nguyen

Poďakovanie Týmto by som sa chcel poďakovať vedúcemu práce Mgr. Tomášovi Šmídovi Ph.D. za cenné odborné rady a ľudský prístup. Zároveň sa chcem poďakovať mojej priateľke a rodine za podporu počas celého štúdia a písania tejto práce.

Obsah 1. ÚVOD ...... 5

1.1. METODOLÓGIA PRÁCE...... 7 1.2. ŠTRUKTÚRA PRÁCE ...... 8 1.3. LIMITY PRÁCE ...... 9 1.4. TEORETICKÉ PREDPOKLADY ...... 9 1.5. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ...... 11 2. ŠTÁT A JEHO FUNGOVANIE...... 17

2.1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY ...... 17 2.2. DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIA ZLYHANIA ...... 17 2.3. ATRIBÚTY ZLYHANIA ...... 21 3. ORGANIZOVANÝ ZLOČIN ...... 25

3.1. DEFINÍCIA ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU ...... 25 3.2. ORGANIZOVANÝ ZLOČIN V TALIANSKU ...... 26 3.2.1. KONCEPT A DEFINÍCIA ...... 26 3.2.2. `NDRANGHETA - ŠTRUKTÚRA, ČLENSTVO A LOJALITA ...... 27 4. HISTÓRIA `NDRANGHETY ...... 30

4.1. POČIATKY ...... 30 4.2. `NDRANGHETA V 20. STOROČÍ A BUDOVANIE POSTAVENIA ...... 31 4.3. MODERNIZÁCIA `NDRANGHETY ...... 32 5. KALÁBRIA – `NDRANGHETA DNES, OBYVATEĽSTVO A ZLYHÁVANIE ŠTÁTU ...... 34

5.1. INDEXOVANIE PRÍTOMNOSTI MAFIE ...... 35 5.2. `NDRANGHETA, VYDIERANIE A INFILTRÁCIA LEGÁLNEJ EKONOMIKY ...... 36 5.3. `NDRANGHETA, VEREJNÉ ZÁKAZKY A INFRAŠTRUKTÚRA ...... 44 5.4. `NDRANGHETA, TOXICKÝ ODPAD A ZDRAVOTNÍCTVO ...... 48 5.5. `NDRANGHETA A OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ ...... 52 5.6. `NDRANGHETA, DETI A VZDELÁVANIE ...... 53 5.7. `NDRANGHETA, KORUPCIA A POLITIKA ...... 56 5.8. POSTAVENIE `NDRANGHETY V SPOLOČNOSTI ...... 57 5.9. ZHODNOTENIE POZNATKOV ...... 61 ZÁVER ...... 62 ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV ...... 64 BIBLIOGRAFIA ...... 67

Počet znakov: 183 116

1. Úvod

Taliansko tvorí v súčasnosti ôsmu najväčšiu ekonomiku sveta, hodnota jeho hrubého domáceho produktu bola v roku 2016 1,859 trilióna dolárov. Napriek tomu, že sa takmer po jednu celú dekádu spamätávalo z dopadov svetovej finančnej krízy, v súčasnosti si v rámci celosvetových hospodárskych rebríčkov vedie ako krajina pomerne dobre a očakáva sa síce pomalý, no stabilný rast jeho ekonomiky (The World Bank 2018). Taliansku sa však nedarí dobre len v oblasti hospodárstva, ale napríklad v rebríčkoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyniká v oblastiach ako príjem a bohatstvo, pomer medzi prácou a voľným časom, zdravie obyvateľstva a tiež v oblasti s názvom komunita a sociálne väzby (OECD 2018). Okrem toho je táto krajina jednou zo šiestich zakladajúcich krajín Európskej únie, zrejme najvýznamnejšej organizácie usilujúcej o rozvoj európskych štátov. Napriek tomu, že Taliansko podľa OECD mierne zaostáva v ostatných rebríčkoch ako sú vzdelanie, zamestnanosť, podieľanie sa na verejnej správe a bezpečnosť, je naďalej vo všeobecnosti považovaná za jednu z najrozvinutejších krajín západného sveta s demokratickým zriadením a rozvinutým trhovým hospodárstvom (OECD 2018). Na druhej strane však pri lepšom nazeraní na pomery v Taliansku zistíme, že na juh od Ríma sa situácia v tejto oblasti výrazne odlišuje od celoštátneho priemeru. Napriek tomu, že ekonomika Talianska v posledných rokoch rastie, v detailnejšom pohľade sa to týka skôr iba severných regiónov, ktoré takpovediac ,,ťahajú“ celkové hospodárstvo krajiny vpred. Naopak v ôsmich regiónoch tzv. mezzogiorno, teda južných oblastí Talianska, sa situácia týkajúca sa hospodárstva neustále zhoršuje a tento trend má podľa predpokladov naďalej pokračovať (Catania 2015).1 Podľa Centrálnej talianskej banky je HDP per capita vo všeobecnosti o 40% nižšie v regiónoch talianskeho juhu v porovnaní s jeho severnými oblasťami (Citymetric 2014). Vývoj juhu Talianska sa však významne prepadáva vo všetkých krivkách v porovnaní so severnými oblasťami krajiny či už sa jedná o hrubý domáci produkt, zamestnanosť, export, populáciu, chudobu alebo investície. Najhoršiu situáciu však zaznamenáva práve Kalábria, ktorá je zároveň najchudobnejším regiónom Talianska (Catania 2015; European Commission 2018).

1 Na základe štatistík medzi rokmi 2001 až 2013 sa uvádza, že rast ekonomiky severného Talianska sa pohyboval v týchto rokoch v priemernom rozmedzí približne 2%, avšak juh po celý čas zaznamenával priemerný pokles približne o 7% (Catania 2015).

Problém významných regionálnych rozdielov, či už v rámci ekonomického vývoja, bohatstva, zamestnanosti, kriminality alebo vzdelanosti, sa týka značného množstva európskych krajín ako Španielska, Veľkej Británie alebo Slovenska. V prípade Talianska to však nie je len dôsledok zlého spravovania zo strany štátu tak ako v spomínaných krajinách, ale do značnej miery sa na tomto trende podieľa aj fenomén, ktorý je dlhodobo spätý s Talianskom a je ním práve organizovaný zločin, resp. domácky označovaný ako mafia. Práve prepletené a vysoko sofistikované štruktúry organizovaných zločineckých skupín sa vo významnej miere dlhodobo podieľajú na degradácii južných regiónov Talianska, v ktorých pôsobia, teda takmer vo všetkých oblastiach a sférach života či už politického, ekonomického alebo spoločenského. Túto situáciu nenaznačujú len vyššie zmienené indikátory úpadku, ale aj uniknutá správa z prostredia americkej diplomacie. Generálny konzul USA J. Patrick Truhn sa podľa servera WikiLeaks v decembri 2008 pri svojej ceste po regiónoch Talianska vyjadril, že problém mafie v Kalábrii je tak rozsiahly, že ak by Kalábria nebola súčasťou Talianska, bola by tzv. failed state, teda zlyhaným štátom (Wikileaks 2008). Podobné súvislosti vzhľadom k Taliansku ako celku naznačujú aj analýzy uverejnené na portáloch ako Foreign Policy (Pasquali 2009), The National Interest (Hay 2011) alebo The Spectator (Farell 2014). Cieľom tejto práce bude ozrejmiť túto skutočnosť prostredníctvom deskripcie súčasných reálií a následnej analýzy pôsobenia organizovaného zločinu v juhotalianskom regióne Kalábria, pričom hlavný dôraz bude kladený na interakciu organizovaných zločineckých skupín a obyvateľstva Kalábrie v oblastiach, ktoré sa ho priamo týkajú. Fenomén talianskeho organizovaného zločinu sa môže zdať ako pomerne široko preskúmaný, avšak nie sú nám známe žiadne výskumy, ktoré by sa zaoberali touto problematikou z pohľadu zlyhávania štátu v kontrole svojho územia, v dôsledku rozšírenosti organizovanej kriminality na pôde juhotalianskych regiónov. Práve preto je ďalším a zároveň úzko prepojeným cieľom práce ukázať, že talianska štátna moc a autority dlhodobo zlyhávajú v riešení tohto problému a ich vplyv je na území Kalábrie značne potlačovaný. Organizovaný zločin a kriminalita na tomto území totiž nie sú problémom novodobým, práve naopak, jeho korene siahajú až do 19. storočia, pričom do značnej miery vždy ovládali isté územia krajiny. Je však pozoruhodné, že sa tento problém talianskej vláde naďalej nedarí vyriešiť a moc týchto skupín neustále narastá. Nakoľko v rámci problematiky failed states a Kalábrie nie je autorovi známy relevantný akademický diškurz, má táto práca ambíciu stať sa prvotnou štúdiou. Snahou tejto práce nie je označiť región Kalábrie za failed state, pretože ako bude ukázané v kapitole jeden, vo všeobecnosti v rámci akademickej obce nepanuje zhoda ohľadom

toho, čo znamená pojem failed state a aké sú jeho presné kritéria či vlastnosti. Cieľom je načrtnúť problémové oblasti regiónu Kalábria prostredníctvom analýzy statkov, teda jedného z mnohých nástrojov ,,merania“ výkonnosti štátu a určiť tak v ktorých oblastiach centrálna moc zlyháva v kontrole tohoto regiónu. Cieľom je tak priniesť do diškurzu novú perspektívu v rámci nazerania na problematiku organizovaného zločinu v Taliansku ako obdoby silného násilného neštátneho aktéra, pričom v dôsledku jeho významného vplyvu na jednotlivé aspekty života je zároveň možné na tento región nazerať pomocou optiky konceptu zlyhaného štátu.

1.1. Metodológia práce Dizajnom diplomovej práce je kvalitatívny výskum, pričom sme pre účely nášho skúmania využili metódu deskriptívnej analýzy. K tomuto účelu bolo v prvom rade potrebné štúdium vybraných primárnych zdrojov odbornej akademickej literatúry, či už v knižnej alebo elektronickej forme, ktoré boli relevantné pre danú tému. Okrem toho ako významný zdroj informácii pre záverečnú analytickú časť práce slúžili vo forme sekundárnych zdrojov najmä články v rešpektovaných odborných žurnáloch a portáloch, ale aj novinové články uverejnené v mnohých renomovaných zahraničných denníkoch a magazínoch. Dôležitým zdrojom informácii boli zároveň štatistické údaje, grafy a tabuľky a správy rôznych štátnych či neštátnych organizácii. Cieľom tejto práce je skúmať vplyv organizovaného zločinu v Kalábrii a zistiť či je možné na túto oblasť nahliadať optikou konceptu failed state. Ako už možno vyplýva z úvodu, našou teóriou je predpoklad, že organizovaný zločin v Kalábrii vystupuje ako forma násilného neštátneho aktéra, ktorý je nielen súčasťou štátneho zlyhávania, ale zároveň aj príčinou jeho zlyhávania. V rámci tejto teórie sa opierame najmä o výskum Huseyna Aliyeva (2017), ktorý danú teóriu podrobne rozpracoval a testoval v rámci kvantitatívneho merania na vzorke zlyhaných štátov. Dôležitou súčasťou nášho výskumu je tiež definícia a atribúty štátnosti popísaných Robertom I. Rotbergom (2003; 2004). Našou výskumnou otázkou bude: ,,Akým spôsobom sa organizované zločinecké štruktúry podieľajú na degradácii Kalábrie so zreteľom na obyvateľstvo regiónu?“ Snahou tejto otázky je skúmať ako veľmi sú štruktúry zločineckých skupín zakorenené v tomto regióne a ktoré sféry života ovplyvňujú. Presnejšie sa jedná o statky, ktoré štát poskytuje svojím občanom (vymedzené Rotbergom v kapitole dva), avšak ich distribúcia je obmedzená v dôsledku pôsobenia organizovaného zločinu. Táto otázka je analyzovaná najväčšmi

v kapitole päť. Druhá výskumná otázka znie: „V akých dimenziách je obmedzený vplyv štátnej moci v Kalábrii a nahradený organizovaným zločinom?“ Odpoveď na túto otázku je skúmaná taktiež v kapitole päť. Tieto otázky sa môžu pri prvom pohľade zdať ako veľmi podobné, no sú rozdielne a zároveň úzko prepojené. Jedná sa totiž o súvislosť medzi troma entitami v regióne Kalábrie, a tými sú: (1) štát, (2) organizovaný zločin a (3) obyvateľstvo. Vzťahy medzi nimi sú veľmi úzko prepojené, pretože ako bude neskôr vysvetlené, v kontexte zdravého a silného štátu existuje vzťah takmer výhradne iba medzi (1) štátom a (3) obyvateľstvom, no v našom prípade do vzťahu vstupuje aj nežiadúci neštátny aktér, ktorým je práve (2) organizovaný zločin. Preto existujú dve skúmané vetvy tejto práce, kde prvá skúma vzťah medzi (2) organizovaným zločinom a (3) obyvateľstvom a druhá vzťah medzi (1) štátom a (2) organizovaným zločinom, pričom tu (3) obyvateľstvo figuruje ako cieľová skupina pôsobenia oboch aktérov.

1.2. Štruktúra práce Práca je štruktúrovaná do piatich kapitol. Súčasťou prvej je teoretická časť, ktorá analyzuje a ozrejmuje problematiku konceptu a pojmov failed state a ozbrojení neštátni aktéri. Cieľom tejto časti je ozrejmiť diškurz ohľadom nazerania na vzťah medzi násilnými neštátnymi aktérmi a rozpadom štátu. Prostredníctvom pomyselného rozdelenia týchto vzťahov do štyroch rovín a analýzou ich vnímania ostatnými autormi sa bude táto časť snažiť predstaviť násilných neštátnych aktérov nielen ako súčasť zlyhania štátu, ale aj ako možnú príčinu tohto procesu. Cieľom druhej kapitoly je analyzovať diškurz ohľadom pojmu failed state, či zlyhaný štát, respektíve ich rôznych pojmových derivátov. Okrem toho sa bude kapitola stručne venovať kritériám úpadku známych akademikov či inštitúcii, pričom jej cieľom bude vysvetliť, prečo v tejto práci využívame práve Rotbergovu teóriu zlyhania štátov. Analýza a dôkladné rozpracovanie tejto kapitoly slúžia na to, aby sme v poslednej kapitole dokázali porovnať jednotlivé rysy failed states podľa Rotbergovho výskumu a nami rozpracované pôsobenie organizovaného zločinu v Kalábrii v kapitole päť. Úlohou tretej kapitoly je definovať a charakterizovať pojem organizovaný zločin, respektíve pojem mafia, určiť typické črty a sprievodné vlastnosti tohto fenoménu, aby sme čitateľovi lepšie priblížili problematiku a vysvetlili, prečo môže byť prítomnosť organizovaného zločinu v štáte nežiaduca a problematická. K tomuto účelu sme využili definície z odbornej literatúry, definície medzinárodných organizácií, ale tiež definíciu z pohľadu talianskeho trestného práva nakoľko je najväčšmi relevantné pre túto prácu.

Kapitola štyri zachytáva vývoj organizovaného zločinu v Kalábrii z historického hľadiska, za účelom lepšieho pochopenia v súvislosti s upevňovaním moci a postavenia v kalábrijskej spoločnosti. Pointou kapitoly je ukázať, že organizovaný zločin v tomto regióne nie je iba klasickou formou organizovanej kriminality, ale naopak si už po desiatky rokov udržiava významné inštitucionálne postavenie, vďaka čomu ho časť spoločnosti vníma ako kvázi legitímnu entitu. Kapitola päť sa snaží prostredníctvom zreteľných príkladov, na ktorých čo možno najlepšie badať pôsobenie mafie ukázať, ako dokáže organizovaný zločin vplývať na jednotlivé statky vymedzené v rámci Rotbergovej teórie, územnú kontrolu a do určitej miery prevziať moc od štátu a nahradiť ho. K tomuto účelu využívame najmä informácie, ktoré pochádzajú zo sekundárnych internetových zdrojov, ale tiež akademickú literatúru a výročné správy štátnych úradov, či neštátnych organizácii. Nakoľko sa jedná o pomerne široké spektrum faktorov, kapitola je rozpracovaná detailne s dôrazom na podrobný opis jednotlivých prípadov, v ktorých bola identifikovaná prítomnosť organizovaných zločineckých skupín a ich pôsobenie má významný dopad na populáciu regiónu v daných oblastiach. Záverečná kapitola zhŕňa vyskúmané poznatky, identifikuje limity výskumu a poskytuje odporúčania k ďalšiemu výskumu zameraného na túto problematiku.

1.3. Limity práce Za limitujúce faktory v tejto práci možno považovať čiastočne obmedzenú znalosť talianskeho jazyka zo strany autora práce. Taktiež aj úzke spektrum akademickej literatúry súvisiacej s problematikou organizovaného zločinu ako príčiny štátneho zlyhania, či už v anglickom, resp. talianskom jazyku. Limitujúcim faktorom môže byť aj zadaný rozsah diplomovej práce.

1.4. Teoretické predpoklady Diskusia ohľadom konceptu failed state, alebo aj zlyhaného štátu, je v súčasnosti pomerne rozšírená či už politických kruhoch alebo akademickej literatúre. Je možné sa dostať k mnohým typológiám a charakteristikám, ktoré tento zlyhaný štát vymedzujú. Či už sa jedná o rôznych výskumníkov alebo akademikov, každý prisudzuje zlyhaným štátom rôzne kritériá, na základe ktorých hodnotí ich zlyhanie. Spravidla sa však diskutuje o krajinách tretieho sveta, ktoré sú zmietané rozsiahlym vnútorným konfliktom, najčastejšie občianskou vojnou, kedy štátny aparát stráca svoju suverenitu v rozhodovaní, kontrole teritórií štátu, uspokojovaní

základných potrieb svojich občanov, vynárajú sa noví aktéri, a štátna moc tak postupne zaniká (Giertl, 2010). Do tejto súvislosti sa spravidla okrajovo dostáva aj pojem organizovaný zločin, a teda jeho rozširovanie v zlyhanom štáte, no takmer nikdy sa nedáva do priamej súvislosti so zlyhávaním štátu ako jeho príčina, prípadne významný prispievateľ zlyhania. Je to možno aj preto, že prípadov, kedy rozšírený organizovaný zločin zapríčiňuje zlyhanie štátu až také veľké množstvo nenájdeme. Je to aj kvôli tomu, že nikdy nemožno povedať, že organizovaný zločin toto zlyhanie zapríčiňuje sám o sebe, pretože je vždy sprevádzaný aj ďalšími významnými faktormi ako sú korupcia, chudoba, nezamestnanosť resp. nesprávne politiky štátu. Napriek tomu existujú vo svete prípady, ktoré môžeme považovať za ukážkové príklady zlyhávania štátnej moci prostredníctvom straty jej suverenity, monopolu na násilie, kontroly nad územiami krajiny a možnosti poskytovať primárne statky obyvateľom, a to z dôvodu prítomnosti silného neštátneho aktéra v podobe organizovaných zločineckých skupín. Sem možno zaradiť najmä krajiny v oblasti Strednej Ameriky ako Mexiko, Honduras alebo El Salvador. Tieto štáty dlhodobo čelia extrémne vysokým mieram násilia zo strany organizovaných zločineckých skupín a gangov, čím do vysokej miery prispievajú k rozsiahlej devalvácii štátnej moci na teritóriách štátu, vysokej kriminalite a degradácii socioekonomických pomerov v krajine. Násilie v Mexiku v roku 2016 zaznamenalo približne 23 000 obetí na životoch, čím sa stalo druhým najrozsiahlejším konfliktom na svete (Roberts 2017). Rosen a Zepeda (2015), ktorí analyzovali pôsobenie organizovaného zločinu v Mexiku v súvislosti s problematikou failed state tvrdia, že Mexiko aj napriek rozsiahlej vlne násilia a straty kontroly tamojšej vlády nad niektorými územiami krajiny nemožno označiť za zlyhaný štát ako celok, pretože vláda nezlyháva vo funkcionálnej rovine úplne. Argumentujú nielen celkovou politickou a ekonomickou stabilitou krajiny, ale tiež schopnosťou vlády kontrolovať niektoré územia a zabezpečiť obyvateľstvu väčšinu statkov, i keď v obmedzenej miere (Rosen a Zepeda 2015). Yaworsky a Wladyka (2018) podobne zistili, že organizované zločinecké gangy sa sústreďujú najmä v mestách a priľahlých oblastiach, kde sa gangy či kartely formujú do štruktúrovaných mocenských entít a vytvárajú tak kvázi sekundárne štáty v rámci týchto oblastí. Podľa programu Cities in Fragile States inštitútu Crisis States Research Center (CSRC), sa predovšetkým veľkomestá stávajú kľúčovými faktormi v procese zlyhávania štátu. Trend urbanizácie a hromadiacej sa populácie v aglomeráciách prirodzene nahráva centralizácii a kumulácii aktivít ekonomického, spoločenského a politického života v týchto lokalitách. Podľa CSRC sú mestské oblasti vysoko zraniteľné voči neefektívnemu vládnutiu a predstavujú dôležitý faktor v krehkých štátoch. Zlyhanie kontroly nad dôležitými mestami preto môže viesť aj k úpadku samotného štátu (CSRC d.n.).

Príkladom mesta, kde sa neefektívne vládnutie a ďalšie faktory podpísali na jeho úpadku môže byť napr. americký Detroit. Mesto trpí nielen ekonomickým úpadkom, ale tiež vysokou nezamestnanosťou, chudobou, stále rastúcou kriminalitou gangov, nedostatkom verejných či súkromných služieb, čo vedie k masovej emigrácii obyvateľstva. Tieto faktory nabrali počas rokov tak významný rozmer, že mnohí na Detroit odkazujú ako na mŕtve mesto a označujú ho ako failed state (Eisinger 2016; Wittmeyer 2013). My tento koncept budeme aplikovať na úroveň regiónu. Z uvedených poznatkov môžeme povedať, že v prípade organizovaného zločinu a rozpadu štátu sa nejedná ani tak o súvislosť so zlyhaním štátu v zmysle celého svojho teritória, ale skôr v rámci jednotlivých územných celkov. Práve preto sa budeme snažiť aplikovať tento koncept na tak rozvinuté a demokratické štáty ako je Taliansko.2 Na rozdiel od tradičnej debaty akademikov sa zameriame na pomerne nepreskúmanú oblasť, na ktorú by bolo možné odkazovať ako na tzv. failed region. Názov failed region, alebo zlyhaný región, je odvodeninou od pojmu failed state a vychádza z aplikácie znakov zlyhaných štátov na menšie územné celky, akými sú práve regióny. Samozrejme existuje množstvo literatúry ohľadom talianskeho organizovaného zločinu alebo tamojšej mafie, je však zaujímavé, že neexistujú takmer žiadne relevantné práce vzhľadom k téme organizovaného zločinu v Taliansku, ktoré by ho skúmali z pohľadu zlyhaného štátu. Okrem zopár zmienok na analytických portáloch akými sú Foreign Policy (Pasquali 2009) alebo The Spectator (Farell 2014), je z nášho pohľadu nemožné nájsť relevantnú akademickú literatúru v anglickom jazyku, tobôž nie v slovenskom či českom. Čo sa týka odborných textov v talianskom jazyku, rovnako existuje len veľmi malé množstvo zmienok o tejto problematike a téma sa tak javí ako nanajvýš nepreskúmaná z pohľadu štátneho zlyhávania v oblasti južného Talianska, čo bolo primárnou pohnútkou spracovať danú problematiku v tejto diplomovej práci.

1.5. Teoretické východiská3 Nakoľko v súvislosti s problematikou absentuje relevantný akademický diškurz, musíme okrem analógie s inými štátmi v predošlej č asti nahliadnuť na úroveň diškurzu

2 V súčasnosti sa Taliansko v rámci Indexu krehkých štátov nachádza na 142. priečke, čo ho radí do kategórie stabilných štátov (Fund for Peace 2018). 3 Je nutné podotknúť, že v tejto časti sa budeme v značnej miere opierať o text Huseyna Aliyeva (2017), ktorý ako jeden z mála autorov prispieva k skutočnej aktualizácii problematiky failed state, najmä v súvislosti s vnímaním násilných neštátnych aktérov oproti ich tradične zakoreneným koncepciám v literatúre a tiež prítomnosti konfliktu v zlyhaných štátoch.

o samotnom probléme failed state a chápaniu organizovaného zločinu ostatnými autormi. Podľa nášho mienenia je chápanie úlohy organizovaného zločinu vo failed states nedostatočne ukotvené a neprikladá sa mu dostatočná dôležitosť. Skúmanie vybraných diel na tejto úrovni je nanajvýš dôležité preto, aby sme dokázali analyzovať a pochopiť dianie v Kalábrii v súvislosti s pôsobením organizovaného zločinu ako významného aktéra v procese štátneho zlyhávania. Cieľom tejto časti je identifikovať úlohu organizovaného zločinu vo failed states, aby sme dokázali vysvetliť pôsobenie mafie v Kalábrii. V súvislosti s teoretickými predpokladmi nášho výskumu môžeme problematiku vnímania organizovaného zločinu ako násilného neštátneho aktéra4 v kontexte zlyhaného štátu rozdeliť do štyroch pomyselných rovín. Prvou rovinou, ktorú je možné vyčleniť v rámci literatúry o zlyhaných š tátoch, je prítomnosť ozbrojeného konfliktu v rámci zlyhaných štátov. V množstve teórii totiž naďalej panuje presvedčenie, ktoré vychádza z početných reálnych príkladov, že občianska vojna je, ak nie príčinou, tak iba neoddeliteľnou súčasťou procesu zlyhávania štátu. Je nutné dodať, že nehovoríme o tom, či ozbrojený konflikt predchádza zlyhaniu štátu alebo naopak. Jedná sa o to, či je násilný ozbrojený konflikt sám o sebe nutne prítomnou súčasťou failed state, pretože na rozdiel od Mexika či Hondurasu nie je ozbrojené násilie v takom rozsahu súčasťou Kalábrie.5 Samotný Rotberg tvrdí, že neexistuje failed state bez prítomnosti napätia a rozporu medzi komunitami. Podľa neho ,,národné štáty zlyhávajú, pretože sú zmietané vnútorným násilím“ (Rotberg 2003: 1). Zlyhané štáty sú podľa neho vždy zmietané rozsiahlym konfliktom, spravidla občianskou vojnou, pričom vo väčšine prípadov je oficiálna vláda nútená čeliť ozbrojenej opozícii (Rotberg 2003). Bannon a Collier (2003) síce menej priamo, ale násilný konflikt taktiež vnímajú ako súčasť zlyhávania štátu. Konflikt či ,,občianska vojna predstavuje rozvoj smerom dozadu“ (Bannon a Collier 2003: 1). Rovnako podľa Ayooba (2007) sa proces zlyhávania štátu odohráva súčasne s prítomnosťou konfliktu. Organizácia International Crisis Group však argumentuje naopak, že konflikt je síce súčasťou väčšiny krehkých6 štátov, no existujú aj krehké štáty, ktoré konflikt nezažívajú (Grono

4 Násilný neštátny aktér (z angl. Violent non-state actor, niekedy aj ozbrojený neštátny aktér či skupina (Non-state armed actors/groups) je spoločenská entita, ktorá je na rozdiel od neštátnych aktérov (non- state actor) schopná pomocou ilegálneho násilia významne ovplyvňovať dianie v štáte a dosahovať tak vlastné ciele (Chaudhry 2013). 5 V Kalábrii sa podľa oficiálnych záznamov odohrala v roku 2016 iba jedna vražda súvisiaca s organizovaným zločinom, čo je oproti Mexiku s 23 000 obeťami neporovnateľný údaj (DIA 2016). 6 V tejto súvislosti chápe termín krehký štát (z angl. fragile state) ako obdobu pojmu failed state. Pozri analýzu diškurzu v kapitole jeden.

2010). Túto tézu potvrdil aj kvantitatívny výskum Huseyna Aliyeva (2017), ktorý zistil, ,,že zlyhanie štátu sa neodohráva výhradne v dôsledku ozbrojeného násilia“ (Aliyev 2017: 1984). Rovnako argumentujú Krause a Milliken (2002), podľa ktorých nie je prítomnosť rozsiahleho konfliktu nutne súčasťou zlyhávajúceho štátu. Príkladom môže byť Zimbabwe, ktoré ako pripúšťa aj sám Rotberg (2003), je jedným z mála zlyhaných štátov, ktoré sa neocitli zmietané konfliktom. Druhá rovina, ktorú je podľa nášho mienenia potrebné ozrejmiť a predstavuje pomerne dôležitú súčasť diškurzu, je otázka, či konflikt podmieňuje vznik násilných neštátnych aktérov alebo či títo aktéri môžu existovať nezávisle od ozbrojeného konfliktu. Vo všeobecnosti v rámci diškurzu o failed states totiž panuje presvedčenie, že násilní neštátni aktéri sú súčasťou ozbrojeného konfliktu, ktorý slúži na oslabenie štátnej moci (Aliyev 2017). Podľa Rotberga neštátni aktéri vyvstávajú z konfliktu, pretože sa ujímajú kontroly nad územiami, ktoré neovláda oficiálna moc (Rotberg 2007). Aliyev (2017) však argumentuje, že násilní neštátni aktéri často existujú v štáte nezávisle od prítomnosti násilného konfliktu či občianskej vojny. Podobne ako vo Rwande či Somálsku, existencia týchto aktérov môže predchádzať samotnému konfliktu a zároveň môže predznamenávať zlyhávanie štátu. Podľa Aliyevovho kvantitatívneho merania až v 70% krehkých štátoch existovali násilní neštátni aktéri ešte v čase mieru, pričom v 40% prípadoch ani v dôsledku prítomnosti týchto aktérov neprepukla občianska vojna (Aliyev 2017). Navyše Englehart (2016) na vzorke 232 ozbrojených skupín zistil, že ich prítomnosť vo väčšine prípadov nebola výzvou pre vojenský aparát štátu, ale predstavovala hrozbu pre bezpečnosť lokálneho obyvateľstva na území, kde tieto skupiny operovali. Treťou identifikovanou rovinou, ktorá nadväzuje k predošlým zisteniam, je úloha násilných neštátnych aktérov v procese zlyhávania štátu, a teda, či vždy predstavujú formu opozície režimu. Napriek prevahe tohto zmýšľania v počiatkoch debát o failed states - najmä medzi klasikmi výskumu akými sú Bannon (2003) resp. Hoeffler a Collier (2004), Zartman (1995), Kolstø (2006) či Sörensen (1999),7 ktorí pripisovali medzi znaky štátneho rozkladu najmä skupiny vo forme ozbrojenej politickej opozície,8 sa charakteristika násilních neštátnych

7 Podobnú kritiku týchto tradičných koncepcií prezentujú aj napr. Rodgers a Muggah (Rodgers a Muggah 2009) či Milliken a Krause (Milliken a Krause 2009). 8 Aj Rotberg pripisuje rozklad štátu spravidla pôsobeniu povstaleckých skupín. ,,Vo väčšine štátov, vládne jednotky čelia ozbrojenej revolte vedenej jedným či dvoma rivalmi [...] príležitostne, jednému až dvom povstaniam. [...] Väčšina tohto násilia, je mierená voči existujúcej vláde alebo režimu“ (Rotberg 2003: 5). Podobný klasický argument poskytuje aj Klare (2010) ktorý pripisuje štátny úpadok najmä separatistom, etnickým milíciám či protivládnym guerillám (Klare 2010).

aktérov od tej doby podstatne transformovala a v súčasnosti zahŕňa okrem rôznych foriem, rebelov, povstalcov a militantov aj warlordov, gangy, organizované zločinecké siete alebo privátne vojenské spoločnosti (Milliken a Krause 2009). Podľa Aliyevovho (2017) testovania násilní neštátni aktéri, ktorí zaujali neutrálny či dokonca provládny postoj v krehkých štátoch, predstavovali rovnaké riziko pre štátne zlyhávanie ako protivládni aktéri. Inovatívnym príkladom vnímania kriminálnych gangov môže byť prístup Bunkera a Sullivana (2015), ktorí chápu mexické kartely ako tzv. kriminálnych povstalcov (z angl. criminal insurgents), ktorí neusilujú o prebratie štátnej moci ako tradične vnímaní povstalci (pozri Williams 2008), ale ich cieľom je oslabiť štátnu moc do takej miery, aby dokázali nerušene profitovať na nimi ovládanými územiami. Prostredníctvom angažovania sa v konflikte nízkej intenzity však predstavujú priamu hrozbu pre štátnu integritu (Bunker 2013; Bunker a Sullivan 2015). Kriminálne organizácie podľa Milliken a Krause (2009), podobne ako pre Bunkera a Sullivana (2015), síce nemusia predstavovať priamu hrozbu v zmysle prevzatia štátnej moci, no naopak predstavujú podstatnú hrozbu pre verejnosť, fungovanie štátu či spoločenský a ekonomický rozvoj vďaka ich deštrukčným kapacitám a užívaniu násilia. Navyše títo aktéri mnohokrát figurujú v prepletených š tátnych štruktúrach, čím si upevňujú svoju pozíciu v spoločnosti a ,,často sa vynárajú ako výsledok zlyhania štátu“ (Milliken a Krause 2009: 208). Navyše ako konštatuje Milliken a Krause (2009), v týchto prípadoch sa nejedná o územia s etnickými, kultúrnymi či inými menšinami, ktoré presadzujú svoje záujmy, ale o aktéra s primárne ekonomickými záujmami. Záujmom kriminálnych skupín nie je uznanie vlastnej suverenity či odtrhnutie sa od štátu, ale zotrvanie v ňom, no zároveň aj snaha čo možno najväčšmi marginalizovať vplyv štátnej moci na nimi kontrolovanom území, aby mohli v čo možno najväčšej možnej miere parazitovať na ekonomike a obyvateľoch územia. Podobne Williams (2008) opisuje kriminálne organizácie v kontexte násilných neštátnych aktérov ako spravidla medzinárodné organizácie, ktorých cieľom je ekonomicky profitovať prostredníctvom ilegálnych aktivít, pričom využívajú korupciu pre znižovanie rizika. Ich variabilita spočíva nielen v portfóliu vykonávaných aktivít, ale najmä v sile a veľkosti, pričom tie najväčšie dokážu ,,predstavovať značné riziko najmä pre slabé štáty“ (Williams 2008: 16). Ich ultimátnym záujmom je oslabovanie štátnej moci prostredníctvom násilia a korupcie, no nie samotný kolaps štátnej moci. Kriminálnym skupinám vyhovuje čo najmenšia reálna moc štátu, aby mohli parazitovať na jeho ekonomike, pretože na rozdiel od politickej opozície nemajú záujem vládnuť a prerozdeľovať statky medzi obyvateľstvo. Práve tým sa

odlišujú od všeobecného vnímania násilných neštátnych aktérov ako konkurentov štátnej moci, čo zároveň ukazuje, prečo sú relevantné pre náš výskum. Poslednou štvrtou rovinou identifikovanou v rámci literatúry o failed states a zároveň najdôležitejším bodom pre náš výskum je otázka, či násilní neštátni aktéri sú iba výstupom zlyhávania štátu alebo môžu byť aj jeho príčinou. Podľa Ayooba (2007) sa v procese zlyhávania štátu vždy nájdu tzv. ,,vojnoví podnikatelia,“ ktorých záujmom je profitovať na prolongácii konfliktu. Zároveň sa obyvatelia pri pocite nebezpečenstva obracajú k ,,politickým frakciám, etnickým skupinám, ba dokonca aj kriminálnym gangom,“ ktorí im bezpečnosť, či jej ilúziu sú schopní zadovážiť (Ayoob 2007: 105). Podľa Ayooba je organizovaný zločin podobne ako pre Milliken a Krause (2009) akýmsi produktom zlyhávania štátu či prítomnosti konfliktu v krajine. Samotný Rotberg (2003) považuje vzostup kriminálnych gangov a ilegálnej ekonomiky za jeden z indikátorov zlyhávania, teda jeden z výstupov. Pre Zartmana (1995) sú kriminálne gangy či warlordi pri rozpade štátu prirodzenými nástupcami moci, pretože sa ujímajú základnej organizácie a prerozdeľovania primárnych statkov ako bezpečnosti. Podobne argumentuje aj Waisová (2014), podľa ktorej je organizovaný zločin jedným zo sprievodných znakov zlyhania štátu, nakoľko sú občania nútení spoliehať sa na miestne zdroje obživy či ilegálnu ekonomiku (Waisová cit. v Remešová 2014). Vnímanie násilných neštátnych aktérov, a najmä tých, ktorí nepredstavujú formu ozbrojenej opozície ako produkt štátneho zlyhávania, predstavuje vo všeobecnosti veľmi rozšírený pohľad v rámci akademickej literatúry (Aliyev 2017). Aliyevov (2017) výskum naopak ukázal, že vo väčšine prípadov boli práve násilní neštátni aktéri jednou z príčin štátneho zlyhania. Podľa neho ,,prítomnosť násilných neštátnych aktérov v krehkých štátoch – vrátane tých, ktoré neboli postihnuté násilím – obzvlášť napomáha k zlyhaniu štátu“ (Aliyev 2017: 1985). Podobne hovoria v súvislosti so štátnym zlyhaním a neštátnymi aktérmi Acemoglu a Robinson (2012): ,,mocné skupiny často stoja proti ekonomickému rastu a hnacím motorom prosperity“ (Acemoglu a Robinson 2012: 97). Napokon rovnako argumentuje aj West (2006), podľa ktorej organizovaný zločin založený na obchode s drogami v Afganistane a Tadžikistane ,,vytvára vlastnú dynamiku, ktorá zintenzívňuje príčiny štátneho úpadku a samotný ho je možné konceptualizovať ako bezprostrednú príčinu“ (West 2006: 11). Oproti klasickým teóriam štátneho úpadku a úlohy neštátnych aktérov v tomto procese vyplýva najavo, že násilní neštátni aktéri nemusia byť len výstupom štátneho zlyhávania, ale aj jeho možnou príčinou.

V tejto časti bolo potrebné istým spôsobom spochybniť, ak nie vyvrátiť, tradičné koncepcie vnímania neštátnych aktérov vo failed states. Klasické koncepcie, ktoré sa v rámci aktuálnych prípadov, kde vychádza najavo stále badateľnejšia korelácia medzi štátnym úpadkom a prítomnosťou organizovaného zločinu totiž javia ako nedostačujúce a zastarané. Výskum Aliyeva (2017) ako jedného z prvých, ktorý sa snaží tieto mylné predstavy aktualizovať testovaním na vzorke štátov potvrdil, že medzi inými aj organizované kriminálne skupiny môžu v krehkých či slabých štátoch pôsobiť ako významné činitele rozpadu bez toho, aby sa nutne museli angažovať v násilnom konflikte väčšieho rozsahu, či byť politickými oponentmi aktuálneho režimu. Súčasné reálie zároveň ukazujú, že úloha organizovaného zločinu v štátoch sa javí byť ako omnoho významnejšia. Tieto poznatky podporia našu tézu a poskytnú teoretický základ pre skúmanie v nasledujúcich kapitolách práce.

2. Štát a jeho fungovanie

2.1. Úvod do problematiky O zlyhaných štátoch sa hovorí spravidla ako o krajinách tretieho sveta, ktoré krátko potom ako nadobudli štátnu suverenitu (niekedy aj predtým) sa prepadli do hlbokého konfliktu vo forme občianskej vojny. Somálsko predstavuje ideálny príklad foriem štátneho zlyhávania a zároveň aj míľnik v počiatku debaty ohľadom konceptu zlyhaných štátov. Napriek tomu, že prípad Somálska debatu v teoretickej rovine odštartoval, zlyhané štáty boli v praxi už realizovaným pojmom s pomerne početnými prípadmi, najmä čo sa týka post-koloniálnych krajín v Afrike, Ázii alebo Oceánii. Jedná sa o prípady, kedy bola takýmto krajinám urýchlene uznaná medzinárodným spoločenstvom štátna suverenita, a to najmä vzhľadom k ich koloniálnej minulosti. Takéto štáty však už inherentne trpeli socioekonomickými a politickými problémami v podobe etnickej diverzity a predispozícii ku konfliktu, neprirodzených hraníc štátu, chudoby, nedostatočnej infraštruktúry a autoritatívnej politike vlád (Giertl 2012). Napriek tomu, že sa môže zdať jasné, akým štátom prislúcha označenie zlyhaný štát, v skutočnosti existuje rozsiahla rozprava ohľadom pojmu failed state, a tiež o tom, aké charakteristiky by takýto štát mal vykazovať.

2.2. Definície a terminológia zlyhania Pre proces zlyhávania štátu existuje okrem termínu failed state množstvo ďalších pojmov, ktoré sa odlišujú buď len v rámci názvoslovia alebo zahŕňajú aj kvalitatívnu mieru vlastností procesu štátneho zlyhania. Pretože ako poznamenáva Sørensen (1999), zlyhanie je záležitosťou nejakého stupňa merania štátnosti,9 k čomu sa pochopiteľne vzťahujú isté kritériá. Cieľom tejto kapitoly je identifikovať najvhodnejší ,,nástroj merania“ pre našu analýzu, preto nebudeme rozpracovávať všetky pojmy detailne, nakoľko túto problematiku už podrobnejšie spracovali napr. Šmíd a Vaďura (2009), o ktorých text sa budeme z časti opierať. Kľúčovými budú pre náš výskum najmä pojmy ako slabý štát (weak state), krehký štát (fragile state) a zlyhaný či zlyhávajúci (failed state).10

9 Pre Sørensena samotného je to napr. miera vnútornej a vonkajšej suverenity (Sørensen 1999). 10 Okrem týchto pojmov existujú aj ďalšie typológie. Ako analyzovali vo svojom texte Šmíd a Vaďura (2009), Pål Kolstø hovorí o tzv. kvázi štátoch (quasi-states), ktoré odlišuje od failed states ako štáty, ktorým nebola priznaná medzinárodná suverenita, no de facto spĺňajú základné atribúty štátnosti. Sørensen zase ,,navrhuje termín rozvrátené štáty (disruptive states), k označeniu štátov, ktoré neprešli procesom konsolidácie a nachádzajú sa v stave pokračujúcej entropie“ (Šmíd a Vaďura 2009: 47). Tieto pojmy však nie sú relevantné pre účely našej práce, a preto ich do diškurzu nezaraďujeme.

Termín failed state, ktorý sa stal zaužívaný behom turbulentných 90. rokov minulého storočia, sa často dostáva do spojitosti s pojmom kolaps resp. collapsed state. Termín skolabovaný štát je obľúbený napríklad u Zartmana (1995). Ten ho definuje ako štát, ktorý nedokáže naďalej vykonávať základné funkcie. Skolabovaný štát nie je schopný poskytovať občanom služby, prijímať legislatívne či výkonné rozhodnutia ani zabezpečiť svoje teritórium. Jeho inštitúcie nespĺňajú pôvodné úlohy a v očiach občanov stráca legitimitu, pričom štátnej moci ani neadresujú požiadavky, pretože vedia, že by neboli naplnené. V štádiu kolapsu nie je spoločnosť v štáte schopná fungovať ako celok, pretože právo a poriadok upadajú (Zartman 1995). Pre Zartmana tak collapsed state, rovnako ako pre Rotberga (2003), predstavuje ultimátne štádium štátneho úpadku, teda zrútený štát, v ktorom absentuje štátna autorita, územie štátu ovládajú najsilnejší neštátni aktéri a statky sú prerozdeľované podľa potreby. Niekdajšie Crisis States Research Centre (CSRC), v súčasnosti známe ako Crisis States Research Network, pripisuje vlastnosti Zartmanových collapsed state naopak v ich ponímaní zlyhaným štátom (failed states). Ďalej rozlišuje štáty v kríze (crisis) a krehké (fragile). Krehké štáty, ako už názov napovedá, predstavujú štáty na hrane, vysoko náchylné ku kríze. Sú to také štáty, kde sa kumuluje napätie, sú vystavené ekonomickému úpadku, nerovnosti a časti spoločnosti sú vystavené politickému a spoločenskému vylúčeniu. V krízovom štáte prepuká neschopnosť štátu zabezpečiť poriadok a naplniť potreby obyvateľstva. Takýto š tát je vystavený konfliktu, šokom a ekonomickej kríze, čo môže viesť ku kolapsu alebo vytvoreniu nového štátneho útvaru (CSRC 2006). Milliken a Krause (2002) vnímajú failed state a collapsed state v dvoch odlišných rovinách. Failed state ako rovinu funkcionálnu a collapsed state ako rovinu inštitucionálnu. Inštitucionálna rovina predstavuje naplnenie ideálnych kritérií štátnosti, pričom funkcionálna rovina predstavuje naplnenie praktických kritérií fungovania štátu. Podľa Milliken a Krause môže štát v inštitucionálnej rovine pretrvať (napr. Rwanda), aj napriek tomu, že zlyháva na úrovni funkcionálnej (Milliken a Krause 2002). Tu môžeme vidieť istú analógiu s tzv. resilient states (v preklade odolné štáty), ktoré CSRC vníma ako štáty, ktoré napriek tomu, že balansujú medzi stabilitou a krehkosťou, neprepadnú do krízy alebo kolapsu (CSRC 2006). Milliken a Krause však napriek hodnoteniu odlišnosti medzi týmito pojmami, neurčujú atribúty podľa, ktorých by sme mohli charakterizovať štáty zlyhávajúce po jednej či druhej stránke. Pojem fragile state využívajú v rámci svojich meraní najmä organizácie ako Fund for Peace vo svojom nástroji Fragile State Index alebo organizácia OECD v rámci States of Fragility. Krehkosť definuje OECD ako ,,kombináciu vystavenia riziku a nedostatku kapacity štátov, systémov a/alebo komunít spravovať, absorbovať alebo zmierniť tieto riziká“ (OECD

d.n.). S pojmom krehký štát pracujú napríklad z ekonomickej perspektívy aj Chauvet a Collier (2004), ktorí neskôr zamieňajú za zlyhávajúci (failing) a interpretujú ho takto: ,,krajina s nízkymi príjmami, v ktorej hospodárska politika, inštitúcie a vláda sú natoľko slabé, že je v nich (ekonomický) rast veľmi nepravdepodobný.“ (Chauvet a Collier 2004; Chauvet a Collier 2005: 1; Šmíd a Vaďura 2009). Istý medzník medzi ekonomickou teóriou Bannon (2003) resp. Chauvet a Collier (2004; 2005) a inštitucionálnou tézou Milliken a Krause predstavuje teória Acemoglu a Robinsona (2012), ktorá v istom zmysle kombinuje tieto prístupy. Acemoglu považuje za primárnu príčinu zlyhania politickú a ekonomickú exklúziu. Úspech štátov v prvom rade závisí od ich inštitucionálnej (politickej) zodpovednosti, vládnej legitimity, miery demokracie a efektivity inštitúcii. Od toho sa priamo odvíja ekonomický úspech krajiny, ktorý závisí od nastavených pravidiel, zákonov a stimulov, ktoré motivujú populáciu k produkcii. Inklúzia ekonomického systému vytvára rast, čo zároveň stimuluje druhotné motory potrebné pre rozvoj – technológie a vzdelanosť. Podľa Acemoglu a Robinsona ,,štáty zlyhávajú, ak majú vylučujúce ekonomické inštitúcie, podporené vylučujúcimi politickými inštitúciami, ktoré bránia ba dokonca blokujú ekonomický rast“ (Acemoglu a Robinson 2012: 97). Neschopnosť vlády efektívne a priamo prerozdeľovať zdroje na vysokoproduktívne aktivity, ktoré štát kontroluje, vedie k úpadku (Acemoglu a Robinson 2012). Prehľad do tejto problematiky vniesol práve Robert I. Rotberg (2003), ktorý kategorizoval štátnu ,,výkonnosť“ do štyroch rovín: silný štát, slabý štát, zlyhaný či zlyhávajúci štát (failed state) a zrútený štát (collapsed state). Jednotlivým typom štátu priradil kvalitatívne kritéria, na základe ktorých rozlíšil ich mieru zlyhávania. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na kritiku, podľa ktorej je Rotbergovo odlíšenie jednotlivých typov štátneho zlyhania veľmi vágne a nezakladá sa na koherentnom hodnotení jednotlivých veličín či faktorov. Týka sa najmä odlíšenia failed states od collapsed states, ktoré Rotberg opisuje až príliš stručne ako raritnú a extrémnu verziu zlyhaných štátov, v ktorých figuruje bezvládie a chaos (pozri Šmíd a Vaďura 2009). Pre bližší výklad je vhodná Zartmanova (1995) charakteristika, ktorá zhŕňa collapsed states v podobnom zmysle. Pre Rotberga je failed state predstupňom jeho úplného zlyhania či kolapsu. Predstavuje pre neho štát, ktorý významne upadá, resp. v značnej miere zlyháva v poskytovaní statkov pre obyvateľstvo. Vo failed states sa podľa Rotberga spravidla odohráva násilný konflikt medzi štátom a povstalcami v podobe jazykových, etnických či kultúrnych menšín, ktorý vzniká v dôsledku utláčania a deprivácie statkov. Avšak ako Rotberg prízvukuje, konflikt medzi komunitami nie je primárnou príčinou zlyhania štátu, ale iba prejavom jeho zlyhávania

v dlhodobom horizonte. Príčinou zlyhania je neschopnosť vlády adresovať problémy krajiny a budovať piliere slobody a demokracie na ktorých by mala stáť (Rotberg 2003). Mieru zlyhania štátov je podľa Rotberga možné merať najmä tým, do akej miery je štát schopný kontrolovať svoje teritórium (najmä počas nočných hodín) ako celok resp. len jeho časti. Zlyhané štáty majú priepustné hranice, dokážu ovládať iba vybrané časti svojho teritória, pričom sa spravidla jedná iba o hlavné mesto so sídlami vlády a jeho priľahlé teritóriá. Ostatné oblasti kontrolujú domáci či cudzí neštátni aktéri, ktorí súperia o túto moc s oficiálnymi vládnymi jednotkami. Napätie a násilie zapríčiňujú obyvateľstvu depriváciu základného statku – bezpečnosti. Obyvatelia na územiach, ktoré nie sú pod kontrolou štátu, sú vydaní napospas neštátnym aktérom a skupinám, ktorí dané teritória ovládajú. Častou situáciou sú prípady kedy štát už dokonca naďalej nemá záujem poskytovať statky ako bezpečnosť svojmu obyvateľstvu, a tak aj na územiach, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou oficiálnej vlády, sú obyvatelia vykorisťovaní tými, ktorými mali byť chránení. Tento faktor sa vyskytuje spolu s ďalšími negatívnymi úkazmi ako vysoko rozšírená korupcia medzi vládnymi entitami. Skorumpovaní úradníci a štátni funkcionári sa neustále priživujú na štátnom rozpočte a obyvateľstve formou defraudácie verejných financií na súkromné účty, vyberania úplatkov, klientelizmu a nahrávania verejných zákaziek spriazneným osobám a podobne. Vláda sa tak veľmi rýchlo stáva jedným z utláčateľov a obyvatelia hľadajú ochranu u jednej z mimovládnych skupín, ktorá usiluje o moc a kontrolu krajiny. Ďalším častým faktorom zlyhaných štátov je masívny nárast kriminality všetkého druhu. Ilegálne obchodovanie, rabovanie, lúpeže, podvody a vraždy sú na dennom poriadku, pretože poriadkové sily sú z dôvodu prebiehajúceho konfliktu ochromené a rovnako je ich prioritou boj proti zvyšným skupinám. Kriminálne živly vo forme gangov a organizovaného zločinu sa tak stávajú ďalšou významnou entitou usilujúcou o kontrolu územia (Rotberg 2003). Negatívne úkazy ako vysoká nezamestnanosť, chorobnosť, chudoba, nevzdelanosť, rozdiely v bohatstve a zlá infraštruktúra sa rovnako prejavujú dennodenne čoraz viac a to z dôvodu, že štátne inštitúcie sa stávajú neefektívnymi a nefunkčnými nástrojmi v rukách hŕstky ľudí s úplne odlišnými záujmami ako je pomoc obyvateľstvu. Legislatívna moc prijíma zákony iba k prospechu vládnucej elity a je pod priamou kontrolou exekutívy. Judikatúra už nie je nezávislou a nestrannou inštitúciou, pretože sa rovnako ocitá pod drobnohľadom vlády, ktorá skutočne rozhoduje. Všetky štátne inštitúcie sú tak v skutočnosti spolitizované a nástrojom vybranej skupiny obyvateľstva a vládnej elity (Rotberg 2003). V ďalšej časti spektra sa nachádza slabý štát, ktorý takpovediac balansuje na hrane krehkosti, resp. je dlhodobo či dočasne oslabený faktormi, ktoré významne vplývajú na jeho

fungovanie a môže upadnúť do š tádia zlyhania. Môže sa jednať o ekonomické problémy či sankcie uvalené voči tomuto štátu, prírodné katastrofy, ktoré sužujú jeho územie, nespokojnosť zo strany obyvateľstva, či prítomnosť nežiadúcich neštátnych aktérov. Podľa Rotberga je pre slabé štáty typická kumulácia napätia či už v rámci spoločnosti alebo medzi obyvateľmi a štátom. Korupcia a autoritárstvo zo strany vládnych štruktúr sa rozmáha čoraz viac podobne ako kriminalita alebo nezamestnanosť. Tieto faktory sa vyskytujú spolu s klesajúcou mierou vzdelanosti, efektivity orgánov polície, súdov, zdravotníckych zariadení. Častým indikátorom slabých štátov je zároveň znižujúca sa ekonomická sila a klesajúce HDP krajiny (Rotberg 2003). Oproti tomu silné štáty vykazujú stabilitu a rast vo všetkých oblastiach, prípadne len nízku mieru úpadku niektorých sfér politického, ekonomického či spoločenského života (Rotberg 2003). Napriek tomu, že medzi pojmami zlyhaný, zlyhávajúci a krehký štát panuje značný nesúlad v ich interpretácii, môžeme povedať, že existuje len malá hranica medzi nimi a v podstate reprezentujú jeden a ten istý fenomén. Napokon názov Fragile State Index-u vznikol premenovaním z Failed State Index v roku 2014. Preto budeme po zvyšok tejto práce pre zjednodušenie problematiky pracovať s týmito pojmami ako s totožnými, pričom ich budeme chápať v zmysle zlyhávajúci podobne ako Šmíd a Vaďura (2009), ktorí chápu zlyhávanie štátu ako dynamický proces. Na túto súvislosť poukazuje aj Zartman, podľa ktorého sa jedná o ,,dlhodobú degeneratívnu chorobu,“ čo aj podľa nášho lepšie vystihuje daný pojem (Zartman 1995: 8). Pojem failed state okrem toho predstavuje najfrekventovanejší termín zaužívaný v odbornej literatúre.

2.3. Atribúty zlyhania Keďže je cieľom skúmať pôsobenie organizovaného zločinu ako príčinu procesu štátneho zlyhávania, je nutné aby sme identifikovali nástroj, ktorý môžeme aplikovať v rámci nášho výskumu, aby sme mohli skúmať vplyv organizovaného zločinu na jednotlivé atribúty štátnosti. Zartman (1995) spracováva predovšetkým termín collapsed state, čo podľa Rotberga predstavuje finálne štádium štátneho úpadku. Napriek tomu, že Zartman podrobne popisuje jednotlivé znaky tohto štádia zlyhania, nemôžeme jeho teóriu aplikovať na nami vybraný región Kalábrie, pretože už na prvý pohľad sa nejedná o územie plné chaosu a bezvládia. Téza Milliken a Krause (2002) rovnako nepredstavuje vhodný nástroj, pretože ako už bolo zmienené, neurčuje konkrétne atribúty zlyhania štátu v jednej či druhej rovine. Rovnako Chauvet a Collier (2004; 2005) nahliadajú na proces zlyhávania štátu z pohľadu ekonomického úpadku, čo zase

nevyhovuje nášmu chápaniu násilných neštátnych aktérov ako príčiny zlyhania. Taktiež, Acemoglu a Robinson (2012) síce hovoria o ,,mocných skupinách,“ ktoré môžu blokovať ekonomický rast a rozvoj krajiny, no neurčujú konkrétne sféry, v ktorých by tak mohli činiť. Môže sa zdať, že za spoľahlivý prístup k meraniu miery zlyhania štátov by sa dal považovať jeden z nástrojov ako Fragile State Index, States of Fragility či jeden z najrozšírenejších nástrojov Country Policy and Institutional Assesment (CPIA) organizácie World Bank a samozrejme množstvo ďalších. Tieto nástroje však vo všeobecnosti a tiež v rámci relevantnosti pre náš výskum narážajú na množstvo úskalí. Jedným z nich je chýbajúci pevný teoretický základ, z čoho následne vyplýva vysoká variabilita v hodnotení a relevancii výsledkov jednotlivých nástrojov (Ferreira 2017). Toto naznačuje aj analýza len zlomku teórii akademikov zmienených vyššie. Vnímanie toho, čo failed state predstavuje, sa líši od autora k autorovi či inštitúcii, rovnako ako sa líši názvoslovie či delenie štádií týchto krajín. Množstvo odlišných teoretických prístupov ,,tak vedie k zmätku ohľadom toho, čo sú príčiny, symptómy a dôsledky krehkosti štátov“ (Ferreira 2017: 1303). Zároveň sa jedná o kritiku metodológie a zberu dát jednotlivých nástrojov. Týka sa to napríklad Fragile State Index (FSI), ktorý je často kritizovaný najmä pre neobjektívnosť v zbere dát, zdrojov a interpretácie informácii. FSI tiež neberie do úvahy odlišné podmienky a okolnosti v jednotlivých krajinách a nerozlišuje v dôležitosti hodnotených faktorov a priemeruje ich všetky rovnako (Hrušková 2013; Šmíd a Vaďura 2009). Na druhej strane je pre účely nášho výskumu problematické využiť metódy merania napr. Fragile State Index,11 pretože je zrejme nemožné posúdiť vplyv organizovaného zločinu na faktory, ktoré FSI skúma ako sú napr. HDP, demografické nátlaky alebo externé intervencie. Zároveň, podobne ako u FSI, existujú aj rôzne roviny skúmania, ktoré z časti kategorizoval Rotberg (2007), no podrobne ich rozpracovali najmä Šmíd a Vaďura (2009). Jedná sa o rovinu socio-politickú, ekonomickú a vojenskú. Zase však narážame na problematiku zberu dát, skúmania vplyvu organizovaného zločinu na jednotlivé roviny, avšak tiež na celkovú komplexnosť takéhoto výskumu, ktorá je limitovaná rozsahom tejto práce. Práve preto sa napriek kritike javí ako najvhodnejší nástroj skúmania práve Rotbergova (2003) typológia statkov, na základe ktorých môžeme najzreteľnejšie badať priamu koreláciu

11 Konkrétne sa jedná o štyri skupiny indikátorov, a to: kohézne (bezpečnostný aparát, fragmentácia elít, krivdenie skupinám), ekonomické (ekonomický úpadok, nerovnomerný rozvoj, odliv mozgov), politické (štátna legitimita, verejné služby, ľudské práva a zákonnosť), sociálne (demografické nátlaky, utečenci a presídlení, externé intervencie) (Fund for Peace 2018).

medzi statkami a pôsobením organizovaného zločinu. Táto teória vychádza z jeho definície štátnosti. Rotberg definuje štát, presnejšie národný štát (z anglického nation state), ako spoločenstvo, ,,ktoré decentralizovanou metódou poskytuje politické (verejné) statky osobám, žijúcim vo vyhradenom teritóriu (hraniciach štátu)“ (Rotberg 2003: 2). Túto definíciu môžeme v rámci našej práce brať za všeobecne platnú, nakoľko je v podstate iba slovnou obmenou základných bodov štátnosti.12 Práve tu môžeme skúmať pôsobenie organizovaného zločinu na statky vymedzené Rotbergom, pretože ako bude uvedené v nasledujúcej kapitole, definície organizovaného zločinu vo všeobecnosti poukazujú na jeho úlohu v kontrole určitého teritória a podmaňovania si obyvateľstva za účelom ekonomického zisku. Rotberg tak vo svojej definícii štátu a tiež v rámci ,,merania“ jeho výkonu, resp. jeho schopnosti byť silným štátom, dáva predovšetkým dôraz na schopnosť poskytovania statkov svojim obyvateľom. Pretože podľa Rotberga, ,,štáty môžu zlyhávať vo všetkých alebo len niektorých dimenziách (ktoré ho tvoria), avšak práve vďaka schopnosti poskytovať svojím obyvateľom statky, je možné odlíšiť silné štáty od tých slabých a slabé od zlyhaných“ (Rotberg 2003: 2). Tento aspekt sa javí ako podstatne dôležitý aj z hľadiska medzinárodného diškurzu. Podľa organizácii OECD a The World Bank je práve vzťah medzi štátom a obyvateľmi nanajvýš dôležitý z hľadiska krehkosti a budovania štátu (Locke 2012). Napriek tomu, že v rámci nášho výskumu je vhodné využiť práve Rotbergovu teóriu statkov, nemôžeme ňou určiť, či je Kalábria zlyhaným štátom alebo nie, pretože ako už bolo zmienené, Rotberg neurčuje presné kritéria či mieru v rámci statkov pre konkrétne štádia štátneho úpadku. Na druhej strane však môžeme badať jednotlivé podobnosti s charakteristikou Rotbergovho failed states spracovanou vyššie. Politické, resp. verejné statky predstavujú množstvo oblastí života a tiež interakciu medzi obyvateľmi a štátom, no Rotberg im pripisuje určitú hierarchiu, kde každý verejný statok, ktorý obyvatelia požadujú, má svoje miesto v tejto hierarchii a istý stupeň dôležitosti. Za ten najdôležitejší statok považuje bezpečnosť občanov krajiny, nakoľko primárnym cieľom ľudí od počiatku vekov bola okrem hľadania zdrojov obživy práve bezpečnosť. Silný štát je povinný poskytnúť široké spektrum verejnej bezpečnosti či už voči interným alebo externým hrozbám. Čo sa týka externej bezpečnosti, je to potreba vytvoriť dostatok kapacít pre zabezpečenie štátu voči vonkajším hrozbám v podobe iných krajín alebo neštátnych aktérov,

12 Konvencia v Montevideu v medzinárodnom práve ukotvila základnú charakteristiku, ktorú národný štát musí spĺňať na to, aby mohol byť štátom uznaný. Základné kritéria tejto konvencie ustanovujú, že národný štát musí (1) mať stálu populáciu, (2) vyhranené teritórium, (3) vládu a (4) kapacitu dokázať interagovať s ostatnými štátmi (Montevideo Convention 1933)

teda potenciálnych útočníkov. Ako interné hrozby v našom ponímaní môžeme chápať násilie zo strany ostatného obyvateľstva vo vnútri krajiny, zo strany neštátnych aktérov operujúcich v rámci štátnych hraníc, no možno aj násilie zo strany domácej vlády. Úlohou štátu je poskytnúť možnosť riešiť konflikty inou - mierovou cestou, vytvoriť systém práva a poriadku, orgánov nastoľujúcich spravodlivosť a jej kontrolu. Ak štát bezpečnosť nie je schopný poskytnúť, jeho občania sa pokúšajú združovať medzi sebou za účelom nadobudnutia pocitu bezpečnosti, prípadne bezpečnosť vyhľadávajú u iných neštátnych aktérov (Rotberg 2003). Nasledujúcim verejným statkom v Rotbergovej hierarchii je ,,možnosť občanov sa slobodne, otvorene a plne podieľať na politickom procese“ (Rotberg 2003: 3). Táto definícia zahŕňa základné ľudské práva a slobody ako aj právo kandidovať do volených funkcií, právo voliť či inak podporovať politické strany alebo inštitúcie (Rotberg 2003). Medzi ďalšie statky Rotberg zahŕňa poskytovanie lekárskej starostlivosti, školstvo a vzdelávanie, infraštruktúru v podobe ciest, železníc, komunikácii a iných sietí, prístup k obchodu a bankovému systému.13 Ďalšie statky zahŕňajú tiež možnosť vykonávania slobodných povolaní a remesiel, podnikanie, budovanie občianskej spoločnosti a prístup ku kvalitnému životnému prostrediu (Rotberg 2003). Práve na základe schopnosti štátu poskytovať vyššie uvedené statky svojmu obyvateľstvu môžeme rozlíšiť silné štáty od tých slabých či zlyhaných, ba dokonca zrútených.

13 Napriek tomu, že Rotberg (2003) zaraďuje medzi statky aj obchodovanie a prístup k bankovému systému, nebudeme v záverečnej kapitole skúmať tento statok, pretože narážame na podobné úskalia ako v prípade indikátorov FSI. V tejto súvislosti nie je možné skúmať vplyv organizovaného zločinu na prístup obyvateľstva k bankovému systému či obchodovaniu (pozn. autora).

3. Organizovaný zločin

3.1. Definícia organizovaného zločinu Organizovaný zločin, tak ako iné pojmy, nemá jednotnú ustálenú a univerzálne platnú definíciu pre legislatívu, silové zložky či akademickú obec. Každá z týchto entít má rôzne a vlastným potrebám prispôsobené definície organizovaného zločinu, s ktorými operuje, avšak na rozdiel od problematiky failed states existuje pomerná zhoda, čo sa týka charakteristiky organizovaného zločinu ako takého. Definícia Organizácie spojených národov zakorenená v Konferencii proti organizovanému zločinu z roku 2000, ktorú užívajú aj mnohé inštitúcie Európskej únie,14 sa považuje za všeobecne zhŕňajúcu všetky predpoklady, ktorými vo všeobecnosti organizovaný zločin disponuje. Správa tejto konferencie definovala organizovaný zločin ako: ,,skupina troch alebo viacerých osôb existujúca v určitom časovom úseku, ktorej zámerom je vykonávať kriminálnu č innosť za účelom nadobudnutia finančných alebo materiálnych výhod“ (UNODC 2000; EUROPOL 2018: 6). Súčasné kriminálne skupiny sú však omnoho sofistikovanejšie ako uvádza definícia OSN, ich záujmy v množstve prípadov prevyšujú len nadobúdanie materiálnych a finančných statkov a existenciu v určitom časovom úseku. V množstve prípadov sa jedná o skupiny, ktoré majú veľmi komplexnú sieťovú štruktúru s pevne vybudovanou hierarchiou, pričom môžu mať zároveň hlboko zakorenené miesto v spoločnosti. Jedná sa o tzv. poly-kriminálne organizované zločinecké skupiny, pretože ich operácie zahŕňajú množstvo rôznych sfér legálneho a ilegálneho podnikania. Ich pohnútkami nie je len obohacovanie sa prostredníctvom ilegálnych aktivít, ale často usilujú o nadobudnutie moci a kontroly nad teritóriom alebo politickými orgánmi prostredníctvom korupcie a násilia. Infiltrácia legálnych sfér podnikania slúži k prepieraniu peňazí nadobudnutých trestnou činnosťou. Infiltrácia politických inštitúcii prostredníctvom korumpovania štátnych zamestnancov slúži naopak k jednoduchšiemu vykonávaniu aktivít zločineckých skupín (EUROPOL 2018). Je nutné podotknúť, že následky prítomnosti organizovanej kriminality sú značné a častokrát majú rozsiahly dopad na spoločnosť. Jedná sa či už o priamy vplyv na obyvateľstvo vo forme násilia, výpalníctva, únosov a inej formy agresie alebo nepriameho vplyvu vo forme obmedzovania slobôd, zvyšovania závislostí na drogách alebo hazarde, zvýšenej chorobnosti

14 Definícia sa prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie z októbra 2008 ohľadom boja proti organizovanému zločinu stala súčasťou oficiálnej stratégie boja proti organizovanému zločinu Európskej únie a mnohých európskych orgánov činných v trestnom konaní (EUROPOL 2018).

v dôsledku ilegálneho obchodovania s odpadom a v neposlednom rade úpadkom regiónu (EUROPOL, 2018).

3.2. Organizovaný zločin v Taliansku

3.2.1. Koncept a definícia Organizovaný zločin, v Taliansku známy ako mafia, bol dlhodobo podceňovaným fenoménom spoločnosťou aj úradmi. Za jej zrodom na území južného Talianska stála predovšetkým pretrvávajúca mentalita miestnych obyvateľov, ktorí vnímali štát ako cudziu a represívnu inštitúciu. To viedlo k pestovaniu vzájomných rodinných väzieb a integrácii mafie do spoločnosti ako formy ochrannej štruktúry pred utláčateľmi zo strany vlády. Zároveň však táto kultúra ,,vytvorila tzv. spiatočnícku spoločnosť, kde sa v dôsledku extrémne silných rodinných väzieb marginalizovala sila jednotlivca a jeho schopnosť združovať sa mimo rodiny,“ čo viedlo k úpadku kolektívneho záujmu a rozvoja spoločnosti (Marzullo 2016: 50). Zločinecké organizácie, ktorých vznik sa datuje ešte pred obdobie unifikácie Talianska v 19. storočí, sa tak stali pevnou súčasťou talianskej spoločnosti a pretrvávali v jej štruktúrach bez významnejšej pozornosti štátu až do obdobia fašistického Talianska, kedy bol vplyv mafie po prvý raz významnejšie potlačený a konečne definovaný ako podoba organizovaného zločinu (Paoli 2004). Táto upravená definícia je v súčasnosti zakotvená v článku 416bis zákona č. 646 trestného zákonníka a definuje tzv. associazione a delinquere di tipo mafioso, teda delikventné spoločenstvo mafiánskeho typu takto: ,,jedná sa o organizáciu troch a viacerých osôb a tí, ktorí k nej patria využívajú silu zastrašovania, ktorá im je daná ich spolčujúcimi väzbami, schopnosťou podmaňovania a kriminálnym [zákonom] mlčania (omertà), na páchanie zločinov, získavanie priamej alebo nepriamej kontroly ekonomických aktivít, koncesií, povolení a verejných kontraktov a služieb, buď na nadobudnutie neoprávnených ziskov alebo výhod pre seba a iných alebo na zabránenie vykonávania slobodnej voľby, alebo obstaranie si hlasov pre seba a iných počas času volieb“ (Paoli 2004: 265).15 Definícia v talianskom trestnom zákonníku obsahuje na rozdiel od zovšeobecňujúcej definície OSN typické sprievodné rysy talianskeho organizovaného zločinu, ktorými sú

15 Táto definícia pôvodne referovala k akémukoľvek typu kriminálnej organizácie, ktorá vykazuje typické znaky popísané v danom zákone. So stúpajúcim vplyvom `Ndranghety sa však vyskytla v roku 2010 potreba konkrétne zahrnúť ako zločin aj členstvo v `Ndranghete do zákona 416bis, čím sa konečne stala oficiálne rozpoznanou zločineckou organizáciou (Sergi 2017).

spolčujúce väzby (najčastejšie sa jedná o pokrvné rodinné putá), schopnosť podmaňovania spoločnosti, kriminálny zákon mlčania (omertà)16 a ďalej v závere - získavanie povolení, verejných kontraktov služieb a obstarávanie hlasov pre seba a iných alebo bránenie v slobodnej voľbe. Jedná sa totiž o aktivity, ktoré sú špecifické a typické pre taliansku mafiu a jej ekvivalentom17 a pobočkám vo svete. V Taliansku sa ako kriminálne spoločenstvo typu mafie spravidla označujú tieto organizácie: Cosa Nostra na Sicílii, `Ndrangheta v regióne Kalábria a Camorra v regióne Kampánia. Podobné aktivity však vykonávajú aj menej známe organizácie roztrúsené v regiónoch Apúlia a Basilicata, zvané Sacra Corona Unita a Stidda avšak nevyznačujú sa tak vysokou mierou organizovanosti, rozšírenia a sofistikovanosti, čo sa týka aktivít, štruktúry, systému riadenia a podobne (Paoli 2004).18 V súvislosti s našou výskumnou prácou skúmajúcou región Kalábria sa preto zameriame práve na organizovanú zločineckú skupinu známu ako `Ndrangheta, ktorá v regióne jednoznačne dominuje v rámci pôsobenia organizovaných zločineckých skupín (DIA 2016; 2017). Je nutné podotknúť, že termín mafia a `Ndrangheta budeme v nasledujúcich kapitolách využívať ako rovnocenné termíny s totožným významom.

3.2.2. `Ndrangheta - štruktúra, členstvo a lojalita Špecifickým znakom talianskeho organizovaného zločinu je pevná štruktúra mafiánskych skupín, pokrvná previazanosť jej členov a dodržiavanie pravidiel, čím sa zachováva vnútorná integrita zločineckých skupín a odolnosť voči snahám o ich rozkladanie orgánmi činnými v trestnom konaní.19 Mafia teda nie je iba zločineckou skupinou, ale je nespochybniteľne formálne štruktúrovanou organizáciou, v ktorej platia prísne pravidlá, poriadok a dodržiavajú sa určité rituály (Paoli 2004).

16 Omertà, alebo kriminálny zákon mlčania, je tradičné pravidlo, podľa ktorého sa riadia príslušníci mafiánskych skupín v Taliansku. Toto ctené pravidlo vypovedá, že ak niekto poruší tento tzv. kódex cti a bude vypovedať pred príslušnými orgánmi o svojich aktivitách alebo činnosti ostatných členov mafie, bude náležite potrestaný smrťou (Paoli 2004). 17 Myslíme tým napríklad La Cosa Nostru v USA či rôzne pobočky talianskych mafiánskych skupín napr. v Európe, Kanade alebo Austrálii (pozn. autora). 18 Vo všeobecnosti panuje okolo pojmu mafia pomerne veľký chaos, č o sa týka prislúchania k jednotlivým organizáciám. Rôzni autori zvyknú označovať ako mafiu len Cosa Nostru a jej deriváty v Severnej Amerike. Napr. Paoli (2004) chápe ako mafiu iba Cosa Nostru a `Ndranghetu.. Iní, napr. Bascietto (2005) vnímajú existenciu všetkých piatich mafií v Taliansku (pozn. autora). 19 Podľa prokurátora Nicola Gratteriho vyšetrovania organizovanej kriminality spravidla stroskotajú na nedostatku informátorov z prostredia klanov. Ich počet sa spravidla rovná nule (Gratteri a Nicaso 2011; Véron et al. 2015).

V prípade `Ndranghety hovoríme o jednotlivých klanoch ako o `ndrinách (jednotné číslo `ndrina), ktoré tvoria bunky zvané locale, teda primárnu štruktúru `Ndranghety. Tie podliehajú jednotnému vedeniu, a to inštitúcii zvanej Provinciale alebo aj Crimine. Jej funkcie vykonáva tzv. materská `ndrina mamma santissima z oblasti San Luca. Crimine20 kontroluje a dohliada na všetky kriminálne operácie, koordinuje činnosť a aktivity jednotlivých locale, dbá na dodržiavanie pravidiel a poriadku a zároveň rozhoduje o vine a treste členov rodín, prípadne urovnáva spory medzi rodinami. Crimine rovnomerne prerozdeľuje moc medzi klany pôsobiace v rámci troch interne rozdelených sub-regiónov Kalábrie: Iónsky, Tyrhénsky a Centrálny, ktoré riadi sub-inštitúcia corone. (Véron et al. 2015; Serenata 2014).21 Táto štruktúra je zároveň garantovaná pre každý región Talianska, v ktorom `Ndrangheta pôsobí, pričom sa jednotlivé locale v zahraničí22 zodpovedajú Crimine, tak ako domáce `ndriny. `Ndrangheta je takýmto spôsobom schopná pôsobiť ako unitárna organizácia kdekoľvek sa vyskytuje (DIA 2016; Gratteri a Nicaso 2011). Táto koncepcia odhalená vyšetrovateľmi v roku 2010 zároveň garantuje nepreniknuteľnosť, utajenosť, flexibilitu v operáciách organizácie a schopnosť adaptácie za účelom zisku. Taktiež zaručuje schopnosť systematickej kontroly nad teritóriom, ktoré `Ndrangheta ovláda, a to najmä prostredníctvom vydierania, výpalníctva, zastrašovania, korupcie a iných ilegálnych aktivít. Mafia takto nadobúda finančný a politický kapitál, aby mohla na danom regióne uplatňovať svoju moc (DIA 2016; Serenata 2014). Legitimita tejto organizačnej štruktúry je zároveň daná najmä uctievaním historických hodnôt, tradícií a zdieľaním spoločného kultúrneho kódexu.23 Tieto hodnoty klany tradične uchovávajú

20 Členstvo v Crimine sa každý rok obmieňa, aby sa zachovala mocenská rovnováha. Zároveň sa členovia Crimine každoročne stretávajú na oslavách Panny Márie v Polsi, kde sa dohadujú o smerovaní organizácie. Crimine má teda hierarchicky nadradené postavenie medzi klanmi (Ciconte 2014; Serenata 2014). 21 `Ndrangheta sa interne člení na vyššiu a nižšiu spoločnosť. V každej existuje množstvo hodností, ktoré sú členom dané ich zásluhami. Tento systém sa podobá na vojenskú hierarchiu armády. Okrem toho ešte existuje samostatná štruktúra zvaná Santa, ktorej členovia majú špeciálne významné postavenie, nezodpovedajú sa žiadnej `ndrine a ich úlohou je nadväzovať a udržiavať kontakty s vplyvnými ľuďmi zo sveta legality (Gratteri a Nicaso 2011). 22 Podľa vyšetrovateľov je `Ndrangheta ako franšíza. Má pobočku na každom kontinente sveta, no predovšetkým pôsobí v Nemecku, Austrálii a Kanade (Véron et al. 2015; Gratteri a Nicaso 2011). 23 `Ndrangheta vyznáva množstvo pravidiel a rituálov pretkaných ezoterickými a nadpozemskými prvkami. Týka sa to predovšetkým prijímacích rituálov nových členov organizácie. Podľa expertov rituály mafie neslúžia len na zachovanie tradícii týchto organizácii, ale zároveň ako zábezpeka oddanosti jej členov. Pretože ak členovia `Ndranghety skladajú svoju vernosť pred ostatnými a prisahajú krvou v mene rodiny a svätých, vytvára to v nich pocit prislúchania k väčšiemu celku než akým je len obyčajná kriminálna organizácia. Stávajú sa zasvätenými členmi tajnej spoločnosti, č o im poskytuje status výnimočnosti v spoločenskej hierarchii a zároveň pocit nadradenosti. Prísaha krvou rovnako

prostredníctvom tzv. mechanickej solidarity, čím sa replikujú medzi ďalšími generáciami členov, a mafiánske organizácie tak môžu napredovať v takmer nezmenenom systéme (Paoli 2004). Všetky tieto aspekty tvoria základ silných vzájomných väzieb a prepojenosti medzi členmi klanov `Ndranghety, čím vytvárajú pevnú štruktúru distingvovanej a samostatnej spoločenskej skupiny, do ktorej je náročné preniknúť a získať informácie o jej aktivitách a štruktúrach. Utajenosť, štruktúrovanosť a pevná previazanosť členov mafie im zároveň pomáha vykonávať ilegálne aktivity vo vysoko sofistikovanom meradle bez možnosti adekvátneho zásahu policajných orgánov. Bunková štruktúra mafie, teda `ndriny, ktoré sú riadené vyšším orgánom, už sama o sebe vytvára prostredie, do ktorého je nie len ťažké preniknúť, ale aj odhaliť nezákonnú činnosť ostatných celkov, čo výrazne sťažuje prácu orgánov činných v trestnom konaní. Nenapomáha tomu ani pozorný výber a úzka príbuzenská previazanosť členov, ktorí odmietajú zradiť svojich druhov nielen z dôvodu skupinovej alebo príbuzenskej solidarity, ale aj pod hrozbou ultimátneho trestu zo strany mafie (Paoli 2003; 2004).

v pomyselnom zmysle predstavuje pokrvný zväzok, bratstvo s ostatnými členmi organizácie. Bratstvo alebo frattalenza vytvára pocit príbuzenstva, rodiny, čím členovia nadobúdajú pocit zodpovednosti a oddanosti a tiež pocit všeobecnej reciprocity, teda nezištnej pomoci ostatným bratom. Toto tajomno by malo zároveň členov odradiť od prípadnej zrady alebo nerešpektovania príkazov (Gambetta 2014; Gratteri a Nicaso 2011; Paoli 2004).

4. História `Ndranghety

4.1. Počiatky Slovo `ndrangheta pravdepodobne pochádza z gréckeho slova andragothos, ktoré v minulosti označovalo odvážneho a schopného muža. Vývoju `Ndranghety do takej formy v akej ju poznáme dnes, predchádzalo množstvo rôznych foriem spolkov a združení banditov, zlodejov a vrahov. V roku 1861 sa objavujú prvé zmienky o tzv. picciotterii, spôsobe života mužov, ktorí porušovali zákony, okrádali a vraždili. Picciotti boli kalábrijskými zločincami podobnými cammoristom v Kampánii alebo sicílskej mafii. V tomto období sa totiž šíria mnohé správy a sťažnosti ľudí o potulujúcich sa vrahoch a zlodejoch, ktorí terorizujú miestne obyvateľstvo,24 čomu nasvedčuje množstvo súdnych procesov z tohto obdobia.25 Ich cieľom bolo prostredníctvom zastrašovania, vyhrážok a násilia nadobúdať rešpekt, moc a bohatstvo. Už v tomto období môžeme hovoriť, že sa jedná o kriminálne spolky usilujúce nielen o nadobúdanie materiálnych statkov, ale aj moci26 (Gratteri a Nicaso 2011). V roku 1890 bolo súdom v Reggio Calabria odhalené, že picciotteria už v tomto čase zaznamenáva prvky rozsiahlej hierarchie. Jej členovia za účelom zachovania tajnosti a bezpečnosti rozdeľovali na úrovne cammoristov a picciotov s množstvom rôznych hodností. Okrem toho picciotti vyznávali v rámci svojej organizácie prísne pravidlá a tiež rituály, ktorých cieľom bolo vytvárať ,,vernosť, úctu a vzájomnú pomoc, oznámenie a potupu sliedičov a okrem toho aj cvičenia v narábaní so zbraňami pri obrane samého seba a útoku na druhých“ (Gratteri a Nicaso 2011: 24).27

24 Jedným z takýchto dokumentov je aj list zaslaný prefektovi mesta Reggio Calabria, ktorý opisuje, ako sa v oblasti vyskytuje zo dňa na deň čoraz viac picciottov, ktorí nerešpektujú akékoľvek pravidlá a prostredníctvom pištoľných súbojov si dokazujú svoju moc a súperia medzi sebou o postavenie (Gratteri a Nicaso 2011). 25 Do roku 1900 prebehlo v rôznych mestách v Kalábrii minimálne 21 súdnych procesov, v ktorých boli odsúdené desiatky vyznávačov picciotterie (Gratteri a Nicaso 2011). 26 Príkladom môže byť súdny proces v Reggio Calabria, v ktorom boli odsúdené viaceré osoby spolu s lekárom a starostom. Podľa vtedajších dokumentov picciotti zmanipulovali komunálne voľby okolo roku 1869, ktoré následne museli byť anulované (Gratteri a Nicaso 2011). 27 Existencia týchto pravidiel sa po prvý raz spomína v rozsudku z Palmi z roku 1897, ktorý hovorí o tzv. kódexe zo Seminary. Ten podrobne opisoval pravidlá pre prijatie tých, ktorí sa chceli stať picciotti a s tým súvisiace povinnosti, ako aj pravidlá delenia ziskov podľa hodností jednotlivých č lenov organizácie. Podľa vtedajších policajných zdrojov sila tejto organizácie spočívala v pokrvných príbuzenských putách, vzájomnej nezištnej solidarite, pevnej štruktúre a pravidlách a vyznávaní kódexov cti ako omertà a vendetta. Jedným z ďalších poznávacích znakov tejto organizácie bola vlastná reč. Väznení picciotti využívali tajný jazyk baccagghju pomocou ktorého sa dokázali tajne dorozumievať. Klany picciottov sa okrem toho pravidelne stretávali každý rok v Polsi, kde koordinovali svoje operácie (Gratteri a Nicaso 2011).

Môžeme teda vidieť, že množstvo týchto aspektov predznamenáva súčasnú podobu dnešnej `Ndranghety, no paradoxne možno zároveň pozorovať ako je dnešná `Ndrangheta rigídna vo vyznávaní svojích tradícií, pretože stále uznáva množstvo primitívnych pravidiel a rituálov ešte z 19. storočia. Týka sa to nielen prijímacích rituálov plných sakrálnych a ezoterických prvkov, ale tiež prísneho hierarchického delenia členov `Ndranghety v mnohom podobnému vtedajšiemu systému delenia picciotterie, vrátane názvov jednotlivých hodností. `Ndranghetisti stále vyznávajú kódexi cti, hodnoty rodiny a pokrvného príbuzenstva, čo im aj naďalej zaručuje vysokú mieru solidarity a mlčanlivosti pred vyšetrovacími orgánmi. Všetky tieto aspekty `Ndranghete pravdepodobne do značnej miery pomohli zakoreniť sa na území Kalábrie a neustále tu pôsobiť v tak rozsiahlej miere, ako je tomu dnes.

4.2. `Ndrangheta v 20. storočí a budovanie postavenia Obdobie rokov 1922 až 1945 znamenalo pre picciottov obdobie útlmu ich aktivít v dôsledku represívneho fašistického režimu, ktorý nepoznal zľutovanie s akoukoľvek formou neštátnych aktérov, ktorí navyše mali takú moc ako `ndranghetisti.28 Krátko po 2. svetovej vojne sa po prvý raz v oficiálnych záznamoch objavuje slovo `Ndrangheta ako termín označujúci organizovaný zločin v oblasti Locride. Dôležitým poznaním tohto obdobia je, že práve počas neho bola zaznamenaná zvýšená infiltrácia štátnych inštitúcii `ndranghetistami v dôsledku ich vymenovania do úradov spojeneckými vojskami, ktoré nepoznali miestne pomery, čím sa postavenie `ndranghety v spoločnosti opätovne upevnilo. Kalábria bola tak po 2. svetovej vojne okrem zemetrasení, záplav, priveľmi rozšírenej chudoby a výraznej negramotnosti medzi obyvateľmi zmietaná obrovskou mierou kriminality, a to najmä zo strany zločincov operujúcich pod záštitou `Ndranghety (Véron et al. 2015). Tá dokázala terorizovať obyvateľstvo, pretože už v tom čase nad ňou držali ochrannú ruku politici.29 Túto situáciu potvrdila prvá protimafiánska policajná operácia30 na území Kalábrie, ktorá odhalila prepojenie mafie na policajné úrady a politikov31 (Ciconte 2014; Gratteri a Nicaso 2011).

28 Napriek tomu, že v danom období bolo zatknutých viac ako 1300 mafiánov, množstvo z nich sa stalo súčasťou fašistického aparátu (Gratteri a Nicaso 2011). 29 Prefekt Reggio Calabria prehovoril v r. 1959 o prepojení politických predstaviteľov a `ndrín. Podobne sa na túto tému vyjadrili aj rozliční sudcovia v meste (Gratteri a Nicaso 2011). 30 Bola dôsledkom množstva vrážd v regióne a tiež streľby `ndranghetistov na auto manželky vtedajšieho ministerstva hospodárstva Antonia Capua (Gratteri a Nicaso 2011). 31 Operácia Marzano viedla k zatknutiu 261 osôb a prepusteniu množstva zamestnancov polície napriek nátlaku politikov (Gratteri a Nicaso 2011).

Boj proti mafii bol však tvrdo spolitizovaný už v tomto čase. Operácia bola po 57 dňoch ukončená a to z dôvodu, že politické špičky vládnej Kresťansko-demokratickej strany sa báli o volebné hlasy, ktoré dokázala `Ndrangheta v každom volebnom období zabezpečiť. Odliv týchto hlasov pre Kresťanskú demokraciu v dôsledku antimafiánskej politiky by znamenal aj jej úpadok. Paradoxne tak prežitie vládnucej elity záviselo od pevnej pozície `Ndranghety v regióne Kalábrie, čím sa začalo obdobie upevňovania jej moci a úzkej spolupráce politických kruhov s ňou (Gratteri a Nicaso 2011).

4.3. Modernizácia `Ndranghety Dôležitým bodom obdobia vývoja `Ndranghety bolo obdobie jej štiepenia na tradičnú a modernú vetvu v 70. rokoch minulého storočia. Moderná odštiepená vetva sa snažila o silnejšie prepojenie na politiku a využiť nové ekonomické príležitosti, naopak tradičná vetva sa pokúšala o zachovanie pôvodných hodnôt mafie.32 Modernisti napokon presadili vytvorenie novej enklávy `Ndranghety, tzv. santa, ktorú tvorili len menovaní členovia santisti. Ich úlohou bolo stať sa súčasťou tzv. sivej zóny tvorenej slobodomurárskymi spolkami, ktoré tvorili najmä vplyvní politici, sudcovia, prokurátori, podnikatelia a iné vplyvné osobnosti. Vstup `Ndranghety do slobodomurárskych lóží prostredníctvom santy jej otvoril prístup k novým ekonomickým príležitostiam a konexiám. Takýmto spôsobom sa dokázala infiltrovať do štátnych inštitúcií a získavať lukratívne verejné zákazky (Ciconte 2014; Gratteri a Nicaso 2011).33 V rovnakom čase ako sa odohrávala vlna násilia proti štátnym predstaviteľom na Sicílii pod vedením Salvatore ,,Totó“ Riinu, sa v rokoch 1985 až 1991 odohrávala vlna krviprelievania aj v Kalábrii, avšak kvôli súpereniu o štátne zákazky.34 Tzv. druhá vojna mafie v štruktúrach `Ndranghety vyústila v smrť takmer 700 ľudí. Streľba a výbuchy bombových náloží35 boli

32 Jednalo sa o tzv. prvú vojnu mafie, tzv. stret generácií, v ktorej bolo zavraždených medzi rokmi 1974- 1976 viac ako 200 ľudí. Vojna však mala aj prozaickejšie dôvody. Jednalo sa skôr o rozdelenie území a sfér vplyvu na ktorých operovali jednotlivé rodiny, rozdeleniu verejných zákazok vrátanie stavby diaľnice medzi mestami Ionnio-Tireno, a boju o mocenské postavenie v rámci hierarchie `Ndranghety (Gratteri a Nicaso 2011). 33 Mafia týmto spôsobom rozšírila záber svojich operácii a zároveň zvýšila svoj podiel na aktivitách v ktorých doteraz podnikala. Jednalo sa najmä o skupovanie poľnohospodárskych pozemkov a kontrolu na trhu s niektorými komoditami, v ktorých nadobudla monopol. Zvýšil sa tiež záujem `Ndranghety o ilegálne odvetvia akými bolo pašovanie cigariet a narkotík, ale aj únosy ľudí (Ciconte 2014). 34 Jednalo sa najmä o boj kvôli stavbe mostu nad Messinským prielivom, ktorý mal spájať Kalábriu so Sicíliou (Gratteri a Nicaso 2011). 35 `Ndrangheta mala podiel aj na vykoľajení vlaku Freccia del Sud v júli 1970. Pri tomto teroristickom útoku zorganizovanom neo-fašistickou skupinou zahynulo 6 ľudí a 72 sa zranilo. Giacomo Ubaldo

v tom čase na dennom poriadku a nevyhli sa im ani politickí predstavitelia a oponenti `Ndranghety.36 Najvýznamnejším bol zástupca generálneho prokurátora Antonino Scopelliti, ktorého zavraždila `Ndrangheta iba rok predtým ako vyvrcholila vlna násilia zavraždením Paola Borsellina a Giovanni Falconeho rukou Cosa Nostry na Sicílii. `Ndrangheta krátko nato pochopila, aj v dôsledku silného nátlaku štátu a spoločnosti, prijatia nových anti-mafiánskych zákonov a spustenia tzv. maxiprocesso s mafiánmi na Sicílii, že `ndriny musia urýchlene uzavrieť mier, aby sa vyhli zbytočnej pozornosti štátu. Cestou nebolo odstraňovanie nepohodlných štátnikov tak, ako sa o to snažil Riina, ale ich korumpovanie. Cestou teda nebol súboj so štátom, ako sa pokúšala mafia na Sicílii, ale dokonalé splynutie mafie so štátom (Gratteri a Nicaso 2011; Paoli 2004).

Lauro, člen `ndriny Antonia Macrìho, sa podieľal na útoku prostredníctvom poskytnutia výbušniny, ktorá vlak vykoľajila (Parrini 2014). 36 Okrem iných to bol aj bývalý poslanec a prezident štátnych železníc Lodovico Ligato. V roku 1985 zavraždila `Ndrangheta Sergio Cosmu, riaditeľa väznice. V roku 1991 bol vraždený Antonino Condopatri pretože sa ako vlastník pôdy vzmohol vydieraniu. V roku 1992 bol zavraždený policajný superintendent Salvatore Aversa, pretože viedol vyšetrovanie proti `Ndranghete. V roku 1993 bol zavraždený Agatino Licandro, bývalý starosta Reggio Calabria pretože odhalil súvislosti v rámci škandálu Tangentopoli (Santino 2015).

5. Kalábria – `Ndrangheta dnes, obyvateľstvo a zlyhávanie štátu

Prechádzajúca kapitola nám ukázala, akým spôsobom sa `Ndrangheta ako organizácia vyvíjala a ako sa dokázala zakoreniť na území Kalábrie. Svoju silu `ndriny dokázali už počas 70. až 90. rokov minulého storočia, keď dokázali zavraždiť viac ako 1000 ľudí vrátane prominentných štátnikov a oponentov mafie. Napriek tomu, že v súčasnosti sa počet vrážd rukou `Ndranghety nepohybuje v tisícoch ani stovkách, neznamená to, že `Ndrangheta je na ústupe. Je tomu práve naopak. Dokazujú to napríklad zisky `Ndranghety v odhadovanej hodnote 53 miliárd eur v roku 2013, čo sa približne rovná HDP Luxemburska (Agence France 2013; Mirelli 2014). Tieto zisky predstavovali v roku 2013 3,5% HDP Talianska, možno teda hovoriť o jednom z najvýznamnejších podnikov v tejto krajine37 – avšak ilegálnych. 24,2 mld. eur z tejto sumy totiž pochádza z obchodu s narkotikami, 19,6 mld. eur z ilegálneho obchodu s odpadom (Agence France 2013).38 Jedná sa však o kontinuálny nárast, pretože odhadované zisky `Ndranghety boli v roku 2008 na úrovni 43 mld. eur (Gratteri a Nicaso 2011). `Ndrangheta však nevplýva na obyvateľstvo krajiny len prostredníctvom svojich ilegálnych aktivít, ale aj prostredníctvom infiltrácie legálnych sfér ekonomiky Talianska. `Ndrangheta sa vyznačuje spomedzi ostatných foriem organizovaného zločinu v Taliansku najväčšou mierou infiltrácie v prostredí legitímneho biznisu. Infiltruje takmer všetky sektory legálnej ekonomiky,39 no najväčší záujem javí o sféry stavebníctva, hotelov, barov, reštaurácii, tiež maloobchodu a veľkoobchodu. Tieto sektory ekonomiky predstavujú pre `Ndranghetu najviac rentabilný spôsob legalizácie svojich príjmov nadobudnutých prostredníctvom ilegálnych operácii (Savona a Berlusconi 2015). `Ndrangheta takýmto spôsobom deformuje trh, a to najmä z dôvodu monopolizácie jednotlivých sfér podnikania najmä v oblasti Kalábrie, kde je nezávislým súkromným podnikateľom odoprený prístup k podnikaniu vo vyššie zmienených sférach, prípadne je ich podnikateľská aktivita podriadená úplnej kontrole `Ndranghetou alebo vydieraniu a výpalníctvu. Dokazuje to napríklad tvrdenie prezidenta Národnej asociácie

37 V rámci ziskov odhadovaných organizáciou Demoskopika je `Ndrangheta 5. najväčšou ,,firmou“ v Taliansku, pričom jej zisk dosahuje dvojnásobok ziskov talianskej banky Unicredit (6. priečka) (Mirelli, 2014). Tieto zisky zároveň presahujú zisky spoločností ako McDonald`s a Deutche Bank dokopy (Agence France 2013). 38 Francesco Calderoni argumentuje, že tieto odhady sú v mnohom nepresné a nevychádzajú zo skutočnosti. Podľa jeho výpočtov sa zisky `Ndranghety pohybujú v skutočnosti niekde okolo 3 mld. eur ročne, čo je omnoho menšia hodnota akú predstavujú odhady Demoskopiky (Calderoni 2014). Zisky okolo 3 mld. odhaduje aj organizácia Transcrime (ANSA d.n.) Na druhej strane zase Europol odhadoval zisky `Ndranghety v roku 2014 na sumu 44 mld. eur. (CSIL 2012). Rovnakú sumu odhadovala aj organizácia Eurispes (Nicola a Gratteri 2011). 39 Podobne ako ostatné mafie. Pozri tabuľku č.1. (pozn. autora)

kalábrijských stavebných firiem Giuseppe Gatta: ,,Existujú isté územia [...] odkiaľ je vylúčená normálna ekonomická aktivita [...] je ťažké priznať si to, ale Kalábria je región s obmedzenou suverenitou“ (Gratteri a Nicaso 2011: 89). `Ndrangheta, má podľa všetkého značný podiel na ekonomike Talianska a iba jednoduché porovnanie odhadovaných ziskov `Ndranghety z rokov 2008 a 2013 ukazuje, že táto organizovaná zločinecká skupina neustále bohatne. To isté sa však nedá povedať o samotnom regióne Kalábria. Ten je podľa posledných štatistických údajov najchudobnejším talianskym regiónom vôbec. S hodnotou 17 100€ HDP na hlavu sa podiel bohatstva na obyvateľa pohybuje hlboko pod priemerom Talianska (27 800€) a tiež pod priemerom Európskej únie (28 900€). Na základe dát z rokov 2008 až 2015 HDP regiónu zároveň neustále klesá, pričom nezamestnanosť naďalej stúpa (European Commission 2018). Pravdepodobne nemôžeme povedať, že `Ndrangheta môže za úpadok Kalábrie ako organizácia výhradne sama. Kalábria bola so zvyškom juhu, oblasťou známou ako mezzogiorno, vždy zanedbávanou oblasťou, do ktorej štát nebol ochotný dlhodobo investovať čas ani financie, čím postupom času vznikol pomerne populárny pojem questione meridionale, teda otázka juhu. Naším predpokladom však je, že organizovaný zločin má značný podiel na tomto negatívnom procese.40 To aký významný podiel má na degradácii tohoto regiónu `Ndrangheta budeme skúmať v nasledujúcej časti práce, a to najmä so zreteľom na schopnosť prerozdeľovania statkov medzi obyvateľstvo regiónu.

5.1. Indexovanie prítomnosti mafie V roku 2011 Francesco Calderoni vypracoval tzv. Index permeability mafie.41 Je to index, ktorý vyznačuje mieru infiltrácie a prítomnosti mafie v 103 provinciách Talianska. Na základe faktorov, medzi ktoré Calderoni (2011) zaradil organizované zločinecké skupiny, vraždy v súvislosti s mafiou, rozpustenie mestských zastupiteľstiev a skonfiškovaný majetok zločineckým skupinám zistil, že prvých 26 provincií v danej tabuľke sa nachádza na juhu Talianska a zároveň všetkých päť provincií regiónu Kalábria nájdeme v rámci tohto poradia. Na 1. mieste v celkovom poradí sa umiestnila provincia Reggio Calabria, teda vykazuje

40 V podobnej súvislosti hovorí aj Sergi a South (2016): ,,Keďže nedostatočný rozvoj, ekonomický úpadok a nezamestnanosť sú notoricky známe ako príčiny a tiež ako dôsledky organizovaného zločinu, predovšetkým organizovaného zločinu typu mafie na niektorých územiach nie je teda prekvapujúce, že v Kalábrii nachádzame niečo, č o talianske úrady považujú za najsilnejšiu, najprepojenejšiu a najbohatšiu taliansku mafiu“ (Sergi a South, 2016: 86). 41 Pozri tabuľka č.2. (pozn. autora).

najväčšiu prítomnosť mafie, respektíve vyššie zmienených faktorov. Nasledujú ostatné štyri kalábrijské provincie: Crotone sa nachádza na 7. mieste, Catanzaro na 9. mieste, Vibo Valentia na 10. mieste a Cosenza na 21. mieste v tabuľke. Región Kalábrie tak môžeme označiť za jeden z najviac infiltrovaných regiónov Talianska organizovaným zločinom (Calderoni 2011). Túto skutočnosť dokazuje aj tzv. index hustoty kriminality vyplývajúci z vyšetrovania polície. Podľa nej existuje v Kalábrii najväčšia miera zapojenia obyvateľstva do kriminálnych aktivít z rôznych dôvodov spomedzi všetkých regiónov mezzogiorna. Táto miera dosahuje v prípade Kalábrie až 27% obyvateľstva, pričom oproti Kampánii je to len 12%, Sicílii 10% a Puglii 2%. Okrem toho bolo zistené, že v každom meste s 10 až 15 tisíc obyvateľmi sú približne 3% z nich spriaznené s `Ndranghetou (RQuotidiano 2011).42 Podľa prieskumu organizácie Demoskopika v roku 2014 pôsobilo na území Kalábrie 141 `ndrín, z čoho polovica operovala v oblasti mesta Reggio Calabria. Len v nej sa podľa pozorovania má nachádzať takmer 10 000 členov `Ndranghety. Celkovo sa však odhaduje, že existuje viac ako 380 `ndrín s viac ako 50 000 členmi a spolupracovníkmi po celom svete (ANSA 2014). Dostávame sa k tomu, že Kalábria patrí medzi oblasti najviac zasiahnuté mafiou, kde mafia prenikla do množstva sfér a stala sa významným neštátnym aktérom. Existuje pravdepodobne nespočetné množstvo oblastí, v ktorých má `Ndrangheta rozvinuté svoje operácie. My sa budeme venovať tým, ktoré podľa Rotberga predstavujú základne politické statky, ktoré je štát povinný poskytovať svojím obyvateľom, aby ho bolo možné považovať za silný a stabilný štát. Naším cieľom bude ukázať, že takmer všetky druhy týchto statkov rozpracované v kapitole jeden sú pod silným vplyvom `Ndranghety alebo sú ňou priamo kontrolované, a naznačiť, že štátna moc dlhodobo zlyháva v potlačení vplyvu `Ndranghety na distribúciu týchto statkov, čím sa budeme snažiť potvrdiť náš teoretický predpoklad.

5.2.`Ndrangheta, vydieranie a infiltrácia legálnej ekonomiky Vydieranie, a to predovšetkým výpalnícke, predstavuje oblasť najväčšmi podchytenú organizovaným zločinom v Kalábrii. Ročný výnos z vydierania a úžery vyniesol `Ndranghete v roku 2013 až 2,9 mld. eur (Agence France 2013). Podľa agentúry SVIMEZ, ktorá pravidelne skúma ekonomiku južného Talianska, bossovia mafie naďalej pretrvávajú v udržiavaní

42 Napríklad v meste Reggio Calabria spolupracuje s `Ndranghetou podľa odhadov až 5% obyvateľstva. Podľa experta Johna Dickieho je hustota členov mafie najvyššia v meste Rosarno, kde zo 14 000 obyvateľov je členmi mafie približne 500 – 600 ľudí (Véron et al. 2015).

kontroly nad spoločenským a ekonomickým životom a prezentujú sa ako regulátori vzťahov medzi obyvateľstvom, administratívou a ekonomikou regiónov juhu (Press Office 2016). Výpalníctvo a úžera predstavujú po obchode s narkotikami najdôležitejšiu formu príjmov. Údaje z roku 2007 hovoria, že minimálne 50% všetkých podnikov v regióne Kalábria je nútených platiť výpalné `Ndranghete. V bašte `Ndranghety, teda v oblasti Reggio Calabria, je to podľa odhadov až 70% podnikov. Naopak úžera zasahuje až 30% všetkých podnikateľov, ktorí sú nútení si brať od mafie pôžičky s prehnane vysokými a často nesplatiteľnými úrokmi, čím sa stávajú ich doživotnými dlžníkmi. Tieto dlhy sú buď vykúpené nejakou protislužbou alebo mafia obchodníka zruinuje (Forgione 2008b). Podľa údajov z roku 2007 bolo v regióne Kalábria hlásených 12 000 prípadov poškodenia obchodov a podnikov a 1500 prípadov podpaľačstva. Táto situácia však naďalej pretrváva. Kalábria predstavovala v roku 2013 región s najväčším počtom nahlásených prípadov vydierania (CSD d.n.; Mammone a Veltri 2010). Pomocou vydierania si `Ndrangheta zaisťuje kontrolu nad teritóriom, čím súčasne nadobúda kontrolu nad politickým, ekonomickým a spoločenským životom v kontrolovanej oblasti. Prostredníctvom systematického vydierania podkopáva autoritu štátu v oblasti a znižuje dôveru obyvateľstva v štát v prípade nedostatočnej nápravy. Mafia tak pôsobí ako významný neštátny aktér, ktorý z časti nahrádza suverenitu štátu. Vydieranie okrem toho slúži ako jeden z primárnych zdrojov príjmov pre mafiánske organizácie, pričom súčasne slúži na infiltráciu legitímnych sfér podnikania (Sciandra a Iafano d.n.). `Ndrangheta sa v značnej miere sústreďuje práve na infiltráciu legitímnych sfér podnikania, a to za účelom recyklácie týchto ziskov. Ndrangheta je nútená investovať do širokého spektra legálnych tokov43 vzhľadom na obrovské príjmy z ilegálnych činností44 a zabezpečenie ďalšieho chodu organizácie. Podľa štúdie organizácie Transcrime je najväčšiemu riziku infiltrácie mafiou vystavená práve Kalábria. Táto štúdia sa snažila od roku 2015 identifikovať provincie, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku infiltrácie legitímnych sfér podnikania mafiou za účelom prania špinavých peňazí. Na prvých štyroch priečkach hodnotenia rizika recyklácie ziskov organizovaného zločinu v Taliansku sa umiestnili provincie

43 Podľa niektorých zdrojov vlastní `Ndrangheta prostredníctvom legálnych spoločností až 3% ruského ropného gigantu Gazprom (Véron et al. 2015). 44 Ilegálny obchod s narkotikami tvorí najväčší objem príjmov `Ndranghety. Podľa niektorých odhadov táto suma dosahuje až 25 mld. eur. Podľa odhadov, `Ndrangheta zastrešuje až 80% obchodu s kokaínom v celej Európe, čím sa stala číslo jeden dodávateľom kokaínu v Európe (DIA 2017). Jej postavenie je na trhu také silné najmä z dôvodu, že sa angažuje v samotnom procese výroby v Južnej Amerike, kde spolupracuje s tamojšími kartelmi. Ovláda tak celý cyklus od výroby, dovozu a distribúcie tejto drogy (DIA 2017; Véron et al. 2015).

Reggio Calabria (1.), Vibo Valentia, Catanzaro a Crotone. Tieto provincie sa javia ako najviac náchylné recyklácií ilegálnych ziskov, pretože vykazujú vysokú zraniteľnosť v podobe vysokej miery prítomnosti organizovaného zločinu alebo neprehľadnosti vlastníckych štruktúr podnikov. Transcrime vyhodnotil ako najviac ohrozenú skupinu podnikania reštaurácie, bary a kaviarne. Ako druhá skupina nasleduje oblasť opravy počítačov a iných spotrebičov, na čo nasleduje sektor ostatných služieb, čo zahŕňa rôzne masážne a skrášľovacie centrá, ale taktiež bezpečnostné a detektívne agentúry (Repubblica.it 2017). Analýza protimafiánskeho úradu DIA nedávno odhalila, že napríklad v provincii Crotone sa medzi najviac infiltrované sektory legálnej ekonomiky radí oblasť stavebníctva, dopravy, firemných služieb, dodávok elektriny (vrátane oblasti obnoviteľných zdrojov), no najmä sektor hazardných hier, kde bol zaznamenaný nárast o 500% v priebehu niekoľkých rokov, čo je v porovnaní s celonárodným priemerom päťnásobný nárast (DIA 2017). Výpalníctvo a vydieranie predstavuje ekonomický systém, v ktorom podniky a obchodníci neplatia dane a poplatky len štátu, ale aj druhotnému aktérovi - `Ndranghete (Serenata 2014). Tá na teritóriach, ktoré spadajú pod jej kontrolu, zavádza systém poplatkov a daní za všemožné aktivity, čím si vymáha istú mieru suverenity. Jedná sa spravidla o tzv. pizzo, teda výpalné, poplatok za ochranu pred ,,nežiadúcimi“ formami rôznych nebezpečenstiev, nehôd a iných nepríjemných udalostí. Mafia si najčastejšie ako svoje obete vyberá tie typy podnikov, pri ktorých sa dá ľahko vypozorovať ich profit.45 Najčastejšie sa jedná o malé a stredné podniky ako sú napríklad reštaurácie, bary, nočné podniky, obchody a hotely.46 Vyberanie pizza je tak bežné, že sa často ocitá v účtovníctve firiem ako legitímna výdajná položka (Savona a Berlusconi 2015; Sciandra a Iafano d.n.; Serenata 2014). Ďalej si mafia účtuje za všemožné operácie, ktoré sú v silnom štáte prístupné všetkým obyvateľom ako prirodzené služby štátu bez poplatkov tretím stranám. Hovoríme najmä o licenciách, koncesiách, povoleniach, prístupe k verejným zákazkám a podobne (SVIMEZ 2014). Trh a ekonomika sa takýmto spôsobom výrazne deformuje, pričom tým trpí predovšetkým obyvateľstvo a obmedzuje sa tak rozvoj regiónu. Napriek tomu, že je Taliansko demokratickou a slobodnou krajinou, v prípade Kalábrie nemôžeme hovoriť o podmienkach slobodného

45Je bežnou praxou, že pred podnikmi a obchodmi stojí celý deň človek, ktorý jednoducho počíta zákazníkov, ktorý do podniku prídu a odídu. Vďaka tomu je `Ndrangheta schopná kalkulovať zisky podniku a z toho adekvátnu daň pre seba (Tilleli 2017). 46 Podľa Gratteriho existujú len dva typy podnikov – mafiánsky a ten čo platí pizzo. Podľa neho aj ten najmenší podnik platí pizzo (Véron et al. 2015).

podnikania či obchodovania, resp. voľného prístupu k službám, čo je podľa Rotberga jeden zo základných statkov, aké štát musí poskytovať. Túto situáciu najlepšie zhŕňa spomínané tvrdenie Giuseppe Gatta, že Kalábria je regiónom s obmedzenou suverenitou. Podľa Gatta sú provincie najmä okolo miest Catanzaro a Reggio Calabria zónami, odkiaľ je vylúčená normálna ekonomická aktivita. Tieto miesta podliehajú kompletnej kontrole `Ndranghety, ktorá vydiera každého, kto by chcel podnikať na vlastnú päsť v oblasti stavebníctva. Ak sa podnikatelia neprispôsobia podmienkam `Ndranghety, sú vystavení neustálemu teroru zo strany mafie v podobe krádeží a podpaľačstva pracovných strojov až dokým sa neprispôsobia alebo nie sú vylúčení z podnikania celkovo (Gratteri a Nicaso 2011).47 Práve stavebníctvo predstavuje jeden z najviac infiltrovaných sektorov `Ndranghetou (La Spina et al. 2016; Savona a Berlusconi 2015; Sergi a Lavorgna 2016). Vydieranie v oblasti stavebníctva najlepšie dokumentuje výstavba diaľnice A3, ktorá spája mestá Neapol a Reggio Calabria. Vyšetrovanie protimafiánskeho úradu DIA a Carabinierov v oblasti miest Gioia Tauro, Rosarno a Palmi odhalilo v roku 2012 praktiky `Ndranghety v súvislosti s prácami na stavbách. Podľa vyšetrovateľov boli všetci majitelia stavebných firiem, ktoré sa podieľali na výstavbe diaľnice, nútení platiť 3% z hodnoty celkovej zákazky. Dotknuté obete potvrdili, že sa nikdy nesmelo jednať o menšiu hodnotu a v prípade, ak stavebníci neboli ochotní pristúpiť na podmienky `Ndranghety, odplatou im boli poškodené stavebné stroje, požiare a krádeže stavebného materiálu. Podľa vyšetrovateľov má `Ndrangheta úplnú kontrolu, čo sa týka stavebných prác na diaľnici A3 (Baratta 2012). Mafia si prostredníctvom systematického vydierania vynucuje kontrolu nad určitou oblasťou a predátorským spôsobom tak parazituje na spoločnosti. `Ndrangheta sa v tomto prípade nijako neodlišuje od ostatných typov mafiánskych organizácii v Taliansku. Počas niekoľkých dekád zakorenila výpalníctvo v Kalábrii tak hlboko, že túto formu správania dnes obyvatelia Kalábrie považujú za pevne danú a naučili sa s ňou žiť v symbióze. V mnohých oblastiach pre obyvateľov Kalábrie, ale aj ostatných regiónov Talianska, je nesmierne náročné bojovať proti tomuto fenoménu, pretože podnikatelia, ktorí sa vzoprú plateniu výpalného, sú

47 Jedným z takýchto prípadov je prípad podnikateľa v oblasti cementu Gaetana Safiottiho. Potom ako sa v roku 2002 stal svedkom proti mafii, prišiel o zákazníkov, jeho firmu opustilo 55 zo 60 zamestnancov a jeho zisky sa prepadli o 97%. Okrem toho je až dodnes strážený políciou. Podľa Safiottiho v Kalábrii neexistuje obchod, z ktorého by `Ndrangheta nevyžadovala podiel. On sám odviedol počas 18 rokov podnikania `Ndranghete 2,5 milóna eur. Podľa Safiottiho sa každý, kto sa v Kalábrii narodí, musí prispôsobiť nepísaným pravidlám `Ndranghety (Scherer a Piscioneri 2015).

vydaní napospas násiliu, prípadne ich v lepšom prípade čaká izolácia na trhu a rýchly koniec podnikania. Nedávne zistenia odhalili isté odlišnosti medzi `Ndranghetou a Cosa Nostrou v súvislosti s vydieračstvom. `Ndrangheta na rozdiel od Cosa Nostry vyžaduje od obchodníkov zaplatenie úplnej čiastky, ktorá bola predtým stanovená a zo svojich požiadaviek takmer nikdy neustupuje. Klany Cosa Nostry sú naopak viac benevolentné k vyjednávaniu o výpalnom alebo úžere. Prekvapivo však `Ndrangheta v množstve prípadov požaduje od obchodníkov platby iba jednorázovo a nie pravidelne. Miera hlásenia prípadov výpalníctva a vydierania závisí od miery legality a pocitu zmeny v danej oblasti. Takúto zmenu spravidla predstavuje zásah štátu, no častejšie to je istá forma odboja proti vydieraniu a plateniu výpalného napríklad v podobe hnutí ako Libera, Il Fondo di Solidarietà alebo Stop`ndrangheta. Je to možno aj z dôvodu praktík v oblasti vyberania výpalného, prečo sú občianske združenia na Sicílii úspešnejšie ako v Kalábrii (La Spina et al. 2016). Napriek tomu je počet hlásení od obetí, ktoré sa stali obeťou vydierania, stále minimálny (Forgione 2008b). Obete v súvislosti s hlásením prípadov vydierania často nepociťujú túto potrebu, a to z dôvodov nedôvery voči úradom a polícii, či už sa jedná o vyriešenie týchto prípadov a zabránenie ich opakovaniu v budúcnosti alebo pociťujú nedôveru v ich ochranu políciou po tom, ako daný prípad nahlásia, prípadne tak nečinia z dôvodu, že vnímajú výpalníctvo ako tradične zakorenený fenomén na ich území (La Spina et al. 2016). Neschopnosť efektívne zasiahnuť sa štát snaží vykompenzovať aj pomerne neštandardnými riešeniami. V roku 2009 sa vláda rozhodla zaviesť zákon, ktorý kriminalizuje nenahlásenie vydierania polícii alebo úradom. Vláda sa takýmto spôsobom snaží prinútiť podniky k hláseniu prípadov vydierania, aby tak mohla s mafiou efektívnejšie bojovať. Na druhej strane sú však podnikatelia vystavení tlaku z dvoch strán – štátu aj mafie. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú nespolupracovať s úradmi, môžu byť vylúčení zo zväzu podnikateľov či odborov alebo im nebude umožnená možnosť uchádzať sa o nadchádzajúce verejné zákazky (La Spina et al. 2016). V Kalábrii kde existuje približne 182 000 podnikov, predstavujú podnikatelia pre `Ndranghetu lukratívnu skupinu (European Commission 2018). Podľa prokurátora Federica Cafiera de Raha z Reggio Calabria, `Ndrangheta funguje v miestnej ekonomike ako arbiter, pretože rozhoduje, kto akú činnosť môže vykonávať. Miestni podnikatelia boli podľa neho nútení naučiť sa žiť spoločne s `Ndranghetou (Scherer a Piscioneri 2015). Nielen podnikatelia a živnostníci sú však vydaní napospas vydieraniu, pokiaľ chcú poskytovať predaj tovaru a služieb. Rovnako zamestnanci sa stali cieľovou skupinou `Ndranghety, ale aj iných mafií na juhu Talianska. V dôsledku vysokej miery nezamestnanosti

v regióne Kalábria, sú ľudia hľadajúci zamestnanie nútení ho hľadať prostredníctvom mafie alebo priamo členstvom v nej. Nezamestnanosť v regióne Kalábria dosahuje 23,2% (2016) čo je takmer 100% nárast oproti roku 2008, teda počiatku finančnej krízy. Zároveň je to dvakrát toľko ako je celonárodný priemer, teda 11,7% (European Commission 2018). Štvrtina obyvateľov Kalábrie je nezamestnaná, čím Kalábria predstavuje región s najvyššou mierou nezamestnanosti v Taliansku (European Commission 2018). Zároveň je regiónom s vôbec najvyššou mierou nezamestnanosti medzi mladými (58,7%) spomedzi všetkých regiónov Európskej únie (ANSA 2017). Členstvo v `Ndranghete predstavuje pre množstvo nezamestnaných rozumnú voľbu. Podľa kňaza Pina Demasiho, ktorý ostro vystupuje ako kritik `Ndranghety, sa `Ndrangheta v dôsledku toho stala podstate z časti pracovnou agentúrou, pričom členstvo v nej sa považuje za akési privilégium. Keďže ľudia v Kalábrii nemajú dostatok príležitostí na zamestnanie, podľa Demasiho je jediným východiskom sa buď pridať do radov `Ndranghety, postaviť sa proti nej a čeliť strachu o život alebo emigrovať (Kirchgaessner a Oltermann 2016).48 Emigrácia je pomerne rozšíreným fenoménom Kalábrie. V dôsledku vysokej miery nezamestnanosti, nedostatočného rozvoja a investícii v regióne dochádza k masívnemu úniku obyvateľstva. V súčasnosti tak už učinilo 3,7% obyvateľstva Kalábrie, pričom najviac tak činia obyvatelia provincii Vibo Valentia (4,9%) a Reggio Calabria (5,0%) (ISTAT 2013; Kirchgaessner a Oltermann 2016). Podľa agentúry SVIMEZ v priebehu rokov 2001 až 2014 odišlo z tejto oblasti až 744 000 ľudí z čoho viac ako 70% malo vek do 34 rokov (Scherer a Piscioneri 2015). Profesorka Maria De Paola tvrdí, že mladí obyvatelia, ktorí by potenciálne mohli rozvíjať región v dôsledku zmienených faktorov odchádzajú do zahraničia, čím vzniká začarovaný kruh neustáleho úpadku (Kirchgaessner a Oltermann 2016). V prípade Kalábrie môžeme hovoriť o rozsiahlom nahradení oficiálnej štátnej moci v regióne paralelnou mocenskou štruktúrou. Oficiálna vláda v podstatnej miere zlyháva v poskytovaní bezpečnosti obyvateľstvu Kalábrie, teda primárneho statku, ktorý by štát mal poskytovať v rámci hierarchie služieb obyvateľom. Zabezpečenie obyvateľstva je jedným zo zmyslov štátu vôbec, no talianska vláda v pomerne veľkej miere zlyháva v súvislosti s rozsiahlym výpalníctvom a vydieračstvom. Tí, ktorí sa nepodvolia tlaku mafie, sú vystavení agresii, násiliu, vyhrážaniu, krádežiam a iným trestným činom, až kým sa nepodvolia kontrole

48 Typickým príkladom tejto zúfalej situácie môže byť kalábrijské mesto Africo v provincii Reggio Calabria. V Africu panuje 40% nezamestnanosť a priemerný ročný príjem iba 14 000€. Jeho obyvatelia sa v dôsledku týchto faktorov spravidla rozhodnú buď emigrovať do iných krajov Talianska alebo získajú vzácnu prácu v miestnej lesnej správe alebo sa pridajú k `Ndranghete (Farell 2015).

mafiou.49 Ak štát dlhodobo nedokáže eliminovať tieto hrozby, môžeme spoľahlivo hovoriť o jeho zlyhaní v tejto oblasti. `Ndrangheta dáva zároveň o sebe vedieť v prípade nespokojnosti s postupom štátu voči jej aktivitám. V roku 2017 v meste Reggio Calabria maskovaný útočník strieľal v miestnej zmrzlinárni, pričom poškodil okná a zariadenie podniku. Tento útok sa dáva do súvislosti s predchádzajúcim zadržaním členov `Ndranghety políciou (Tilleli 2017). `Ndrangheta takýmto spôsobom demonštruje svoju moc a postavenie v kraji, no je očividné, že v silnom a zdravom štáte by takéto konanie bolo neakceptovateľné. Gaetano Saffioti, známy svedok proti mafii, tvrdí, že ak by bol región Kalábrie bohatý, ekonomický rast by `Ndranghetu marginalizoval (Scherer a Piscioneri 2015). `Ndrangheta využíva práve chudobu a ekonomický úpadok, na ktorom prežíva. Michele Prestipino, prokurátor v Kalábrii, v tejto súvislosti povedal. ,,Kalábria potrebuje investorov, ale investori neinvestujú v oblastiach, kde jestvuje vysoká miera prítomnosti organizovaného zločinu.“ (Pulella 2011). Tvrdí to aj expertka na organizovaný zločin Isaia Sales: ,,Ak Kalábria zostane najmenej rozvinutým regiónom, naďalej v ňom bude existovať najmocnejšia mafia“ (Piangani 2017). Podľa žurnalistu Rocca Muscariho je práve mafia zdrojom chudoby v Kalábrii (Farell 2015). Kalábria tak podľa všetkého naďalej zotrváva v istom začarovanom kruhu, kde je región nemožné rozvíjať, práve kvôli prítomnosti mafie, ktorá ho degraduje. Túto súvislosť nedávno odhalil Paolo Pinotti. Podľa jeho výskumu existuje priama korelácia medzi úpadkom regiónov a prítomnosťou organizovaného zločinu, ktorý na danom území pôsobí v rozsiahlom meradle. Pinotti skúmal vplyv mafie v regiónoch Apúlie a Basilicaty, kde zistil, že prítomnosť mafie počas rokov 1983 až 2007 spôsobila pokles HDP o 20%. Podľa neho je tento pokles v regiónoch ako Kalábria, kde je tradične zakorenená mafia, omnoho väčší, no túto súvislosť by bolo nutné skúmať v omnoho hlbšom meradle. V dôsledku toho sa v týchto regiónoch prehlbuje prítomnosť štátnych investícii namiesto súkromných, čo regiónom nenapomáha v dlhodobom horizonte.50 Mafia tak priamo prispieva k prehlbovaniu chudoby a nezamestnanosti v regiónoch, v ktorých pôsobí (Doward 2015; Pinotti 2014).

49 V tejto súvislosti môžeme hovoriť napríklad o prípade Antonina Demasiho, majiteľa firmy na výrobu poľnohospodárskych mechanizmov. Potom, ako Demasi odmietol platiť mafii výpalné a stal sa svedkom proti nej, jeho firma prišla o vyše 120 zamestnancov. V roku 2013 na jeho firmu vystrieľali zo samopalu 44 nábojov s cieľom zastrašiť ho (Véron et al. 2015). 50 Verejné peniaze totiž pre mafiu predstavujú možnosť defraudácie týchto prostriedkov. Okrem toho, že mafia dokáže získať tieto peniaze prostredníctvom nastrčených firiem, zastrašovania a korumpovania úradníkov, dokáže kontrolovať ich tok aj po tom, ak ich získa iná legitímna firma. Najlepším príkladom sú firmy podnikajúce v oblasti stavebníctva, ktoré sú často nútené napríklad nakupovať predražené

To, ako dobre sa dokázala `Ndrangheta adaptovať medzi obyvateľstvo, možno dokazuje aj štatistika vnímania nebezpečenstva zo strany obyvateľstva. Napriek tomu, že štatistiky pravidelne ukazujú najvyššiu mieru prítomnosti organizovaného zločinu práve v Kalábrii, štatistika ISTAT z roku 2014 ukazuje, že iba 19,8% obyvateľov sa obáva kriminality. Jedná sa teda o istý paradox, pretože toto percento sa približuje obavám z kriminality obyvateľov severských provincii ako Trentino alebo Valle d`Aosta, kde sa kriminalita pohybuje spravidla v nízkych hodnotách a mafia sa tu neangažuje v tak významnej miere. `Ndrangheta sa podľa všetkého dokázala asimilovať do ponímania obyvateľov do takej miery, že jej členov nepovažujú za kriminálnikov alebo potenciálnych páchateľov zločinov (ISTAT 2015). Časť obyvateľov niektorých miest dokonca často podporuje členov `Ndranghety (Véron et al. 2015). Túto situáciu vysvetlil napríklad poručík polície Angelo Zizzi pre tím dokumentaristov bunkrov v Platì: ,,Môžeme Vás zobrať do niektorých bunkrov `Ndranghety len potme. Nemôžme si dovoliť rozladiť miestnych obyvateľov privedením cudzincov do týchto oblastí. Už po dlhší čas sú tunajší ľudia celkom na strane naších oponentov, organizovaného zločinu“ (Cosentino d.n.). Podľa mnohých informácii značné množstvo obyvateľov Kalábrie stratilo nádej v zlepšenie súčasnej situácie.51 Nezamestnanosť, nedostatok príležitostí, nedostatočný rozvoj a takmer žiadne investície v regióne nútia obyvateľov k emigrácii do ostatných regiónov Talianska alebo do zahraničia. Podľa kňaza Pina Demasiho za túto situáciu môže najmä štát, ktorý ponechal Juh napospas osudu (Kirchgaessner a Oltermann 2016; Véron et al. 2015). Tieto informácie nám môžu naznačiť, že obyvateľstvo stratilo vieru v štát, v obnovu jeho záujmu o región Kalábrie a príchodu investícií, rozvoja a zamestnanosti a rovnako si privyklo na prítomnosť `Ndranghety, ktorú považuje za tradične danú, rigídnu súčasť života a nie ako dôsledok zlého spravovania štátu. Správa určená Európskej komisii z roku 2012 píše o `Ndranghete dokonca ako o kľúčovej súčasti socio-ekonomického kontextu Kalábrie, kde organizovaný zločin má hlboko zakorenené štruktúry (CSIL 2012). Túto nepriaznivú situáciu potvrdzuje aj napríklad profesor ekonomiky Francesco Giavazzi: ,,Problém číslo jeden je štát, [...], Kalábria je na tom podstatne zle, je to ako stratený región“ (Day 2015).

materiály alebo zamestnávať ľudí blízkych mafii, čím sa mafia dostane k časti týchto prostriedkov (Pinotti 2014). 51 V podobnom kontexte sa nesie aj správa J. Patrick Truhna, ktorý počas svojej cesty všetkými provinciami Kalábrie zaznamenal neochotu a apatickosť starostov, členov mestských zastupiteľstiev či podnikateľov. Napríklad prefekt provincie Vibo Valencia Ennio Sodano Kalábriu odpísal úplne, keď naznačil, že celá spoločnosť v Kalábrii je nejakým spôsobom zapojená do organizovaného zločinu. Podľa Thruhna, Sodano mnohokrát naznačil, že opustí Kalábriu pri prvej príležitosti (Wikileaks 2008).

Množstvo zmienených údajov a štatistík naznačuje, ž e Kalábria je regiónom s obmedzenou suverenitou štátu, kde štát nie je schopný v plnej miere poskytovať statky a služby, aké by mal silný štát v rámci Rotbergovho ponímania byť schopný obyvateľstvu poskytovať. Týka sa to bezpečnosti a ochrany pred inými aktérmi, mafiou, ktorá využíva svoj politický potenciál na území Kalábrie, zdaňuje rôznymi formami miestnu populáciu a podnikateľov, zabraňuje prístupu k slobodnému vykonávaniu podnikania, povolaní a remesiel a v prípade nedodržiavania pravidiel nastolených `Ndranghetou, sa ujíma zastrašovania, násilia a zabíjania, aby si tieto pravidla vynútila, čím štát stráca svoj monopol na násilie. Zároveň sa `Ndrangheta zakorenila v spoločnosti do takej miery, že ju miestni obyvatelia považujú za tradične danú inštitúciu, no jej konanie nepovažujú za kriminálnu činnosť v pravom slova zmysle.

5.3. `Ndrangheta, verejné zákazky a infraštruktúra Závratnosť infiltrácie mafie v tomto sektore potvrdzuje aj správa organizácie Transcrime. Podľa jej štúdie sú v Kalábrii ohrozené úplne všetky verejné zákazky týkajúce sa stavebníctva (Uccello 2008). Verejné zákazky predstavujú pre mafiu zdroj nekonečných financií. Pomocou nastrčených firiem a ku klientelizmu náchylných politikov či úradníkov dokáže mafia ovládnuť štátne kontrakty a profitovať na nich predražovaním všetkých stavebných úkonov od práce po materiál (Forgione 2008a). Mafia pochopiteľne usiluje o nadobudnutie verejných financií v čo možno najvyššej miere, aj preto je jej druhotným cieľom ukončenie stavby čo možno najväčšmi odďaľovať. Nedokončené stavby sú v Taliansku pomerne rozšíreným fenoménom, je však zaujímavé, že Kalábria predstavuje po Sicílii región s druhým najvyšším počtom nedokončených stavieb (Girolamo 2010).52 Podľa Rotberga sú korupcia a klientelizmus jednými z primárnych znakov úpadku štátov, no vo failed states sa rozvíjajú v ,,nezvyčajne deštruktívnej miere“ (Rotberg 2003: 8). Zbytočné, pretiahnuté a nedokončené stavebné projekty spolu s províziami a vydieraním sú stabilnou súčasťou fungovania takýchto štátov. Podobná situácia sa odohráva aj v Kalábrii. Predovšetkým dopravná infraštruktúra predstavuje najviac skompromitovaný sektor verejných sietí. Za jeden z najlepších príkladov, ktoré dokonale vystihujú situáciu v tejto oblasti, môžeme považovať diaľnicu A3 (v súčasnosti premenovanú na A2) spájajúcu mestá

52 V roku 2008 bolo zdokumentovaných 53 nedokončených stavieb, na Sicílii to bolo vyše 160 (Girolamo 2010). Pozri mapu č.1 (pozn. autora).

Salerno v Kampánii a Reggio Calabria v Kalábrii. 440 kilometrový úsek, ktorého výstavba spolu s prestavbou trvala takmer 50 rokov, predstavovala po dlhé desaťročia zdroj financií pre miestne `ndriny či Camorru.53 Len behom rokov 2000 až 2011 štát na diaľnici preinvestoval približne 10 mld. eur, z čoho najmenej 381 miliónov podľa vyšetrovania európskej protikorupčnej agentúry OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) bolo spreneverených. V dôsledku mnohých nezrovnalostí a rizika podvodných konaní na danom projekte Európska únia prikázala talianskej vláde v roku 2012 presunúť 420 mil. eur z európskych fondov pôvodne určených pre diaľnicu A3 na iné projekty. Systematické rozkrádanie diaľnice A3 mafiou prostredníctvom ovplyvňovania verejného obstarávania, predražovania materiálov, výpalníctva a rôznych iných taktík mafie spôsobilo, že regiónu nebolo v dôsledku dlhotrvajúceho nedokončenia tohto významného cestného spojenia umožnené rozvíjať sa, čo spôsobilo jeho geografickú a ekonomickú izoláciu (Donadio 2012). Druhým symbolickým miestom, ktoré ukazuje problematiku infraštruktúry v Kalábrii v súvislosti s pôsobením `Ndranghety, predstavuje prístav v meste Gioia Tauro. Prístav mal pôvodne predstavovať významnú príležitosť pre rozvoj regiónu a poskytnúť tisícky pracovných miest (Forgione 2008b). Až do súčasnosti trpí nízkou efektivitou v dôsledku nedostatočnej okolitej cestnej a železničnej infraštruktúry. V dôsledku toho sa stal prekladiskom v námornej doprave a iba zlomok potenciálnej ekonomickej aktivity tak zostáva v Gioia Tauro (Donadio 2012; Kirchgaessner a Oltermann 2016). Z predošlých vyšetrovaní vyšlo najavo, že lokálna `ndrina Piromalli bola od začiatku zapojená do procesu výstavby prístavu. Podľa správy Antimafiánskej komisie z roku 2008, klany `Ndranghety vykonávajú priamu kontrolu nad fungovaním prístavu napríklad zdaňovaním prepravy každého kontajneru. Okrem toho slúži podľa mnohých vyšetrovaní ako vstupná brána pre kokaín do Európy, čím sa stal strategickou základňou `Ndranghety (CSIL 2012; DIA 2017). Podľa odhadov Europolu až 80% kokaínu prúdi do Európy cez prístav Gioia Tauro (Figliomeni d.n.). `Ndrangheta podľa správy CSIL kontroluje ,,celú škálu interných a subdodávateľských aktivít [...], od manažmentu distribúcie po colné kontroly a uskladňovanie kontajnerov. (Mafia) v skutočnosti eliminovala akúkoľvek legitímnu konkurenciu firiem nenapojených na mafiu, čo sa týka dodávok tovaru a služieb, vykonávania stavebných prác a náboru personálu“ (CSIL 2012: 29). Situácia zostala podľa všetkého doteraz nezmenená. Podľa agentúry SVIMEZ je `Ndrangheta ,,nesporným lídrom

53 Bývalý účtovník rodiny Cosentino, Antonino Di Dieco, odhalil polícii celú schému, podľa ktorej mali rodiny `Ndranghety rozdelené všetky úseky diaľnice A3 podľa územia ich pôsobnosti a koordinovaným spôsobom vydierali stavebné firmy, získavali kontrakty a kontrolovali výstavbu diaľnice (Forgione 2008a).

v pašovaní kokaínu prostredníctvom udržiavania vzťahov s juhoamerickými kartelmi a využívaním prístavu Gioia Tauro“ (SVIMEZ 2014). Túto situáciu potvrdzujú aj správy protimafiánskeho úradu DIA54 či množstvá kokaínu, ktoré talianska polícia pravidelne v prístave zabaví55 (DIA 2017). Diaľnica A3 a prístav Gioia Tauro ukazujú, ako sa významné projekty infraštruktúry stávajú hracou plochou pre `Ndranghetu a v konečnom dôsledku neslúžia miestnej populácii ako príležitosť pre rozvoj, ale pre záujmy ilegálnych ekonomických aktivít mafie. Túto situáciu potvrdzujú aj závery operácie Porto, ktorá sledovala aktivity mafie v prístave Gioia Tauro a priľahlých oblastiach. Vyšetrovanie ukázalo, že `Ndrangheta pomocou kontrolovaných spoločností žiadala a následne podvodne čerpala verejné financie za zámienkou rozvoja oblasti. Bolo zistené, že viac ako 50% firiem, ktoré čerpali verejné zdroje, bolo nejakým spôsobom prepojených na `Ndranghetu. Vyšetrovanie skonštatovalo, že touto činnosťou mafia priamo poškodila ekonomický rozvoj danej oblasti (CSIL 2012). Technická infraštruktúra rovnako nie je silnou stránkou Kalábrie. Internetové pripojenie má len 68% domácností, čo je podstatne menej ako je priemer Talianska 77%, resp. 88% čo je priemer Európskej únie. Zdá sa to byť neuveriteľné, no `Ndrangheta dokázala infiltrovať aj sektor telekomunikácii. V roku 2010 polícia odhalila rozsiahlu schému prania špinavých peňazí cez dve najväčšie telekomunikačné spoločnosti v Taliansku Fastweb a Telecom Italia Sparkle. Jedná sa o jeden z najväčších prípadov prepierania nelegálnych ziskov v Taliansku,56 pričom podľa vyšetrujúcich sudcov `Ndrangheta využívala svoju zastrašujúci kapacitu na (niekedy aj fyzickú) likvidáciu oponentov tejto podvodnej schémy (Reuters Staff 2010). Omnoho väčším problémom týkajúcim sa technickej infraštruktúry je infiltrácia sektoru likvidácie nebezpečných odpadov a tiež sietí obnoviteľných zdrojov, č omu sa však bude podrobnejšie venovať nasledujúca podkapitola. Podľa Sergi a South (2016) organizovaný zločin a politický nezáujem zo strany štátu majú drvivý negatívny vplyv na infraštruktúru Kalábrie. Týka sa to celej sféry stavebníctva, tzv. cementového cyklu,57 likvidácie odpadu,

54 V semestrálnej správe DIA z roku 2017 sa píše, že ,,prístav Gioia Tauro patrí medzi preferované cesty medzinárodnych drogových pašerákov“ (DIA 2017: 10). 55 Naposledy na začiatku roku 2018 talianska polícia zabavila v prístave 74kg kokaínu v hodnote 14 mil. eur (ANSA 2018). 56 V tejto súvislosti bolo obvinených 56 osôb vrátane bývalých a vtedajších generálnych riaditeľov oboch spoločností. Podľa sudcov sa jednalo o jeden z najväčších karuselových podvodov v hodnote 2 mld. eur a v histórii Talianska vôbec (Reuters Staff 2010). 57 Tzv. cementový cyklus (angl. ,,cement cycle“), je pojem typický pre mafiu, ktorý označuje ako mafia dokáže ovplyvňovať celý proces od podvodného nadobudnutia kontraktu, cez ilegálne výkopové práce,

obnoviteľných zdrojov a ostatných oblastí infraštruktúry regiónu, kde sa peniaze pravidelne strácajú vo vreckách mafie (Sergi a South 2016). Podľa profesora Francesca Giavazziho sa v regióne nijaké množstvo investícii nemôže pretaviť v pozitívny výsledok, kým bude v regióne operovať `Ndrangheta (Day 2015). Toto tvrdenie dokazuje aj správa parlamentnej komisie zodpovednej za vyšetrovanie organizovanej kriminality vypracovaná Francescom Forgionem. Forgione v nej konštatuje, že investície a rôzne programy v regióne sú zadržiavané `Ndranghetou, pretože tá si udržuje pevnú kontrolu nad celou ekonomikou Kalábrie. Výhodou `Ndranghety je jej schopnosť sa rýchlo adaptovať novým socioekonomickým podmienkam v spoločnosti, čím získava podstatnú výhodu nad pomalým a neefektívnym štátnym aparátom. Takýmto spôsobom si mafia naďalej udržiava popredné postavenie v spoločnosti a náskok nad kontrolnými mechanizmami štátu (Forgione 2008a). Rozvoj Kalábrie je tak ako všade inde, závislý od dostatočnej a efektívnej infraštruktúry a verejných či súkromných investícii, no v prípade Kalábrie sa ukazuje ako zjavné, že zrejme všetkým verejným zákazkám v oblasti dominuje práve `Ndrangheta, ktorá kontroluje dianie okolo nich a v podstate rozhoduje o osude významných projektov pre región, akými diaľnica A3, prístav Gioia Tauro a iné jednoznačne sú. Neschopnosť štátu do procesu zasiahnuť a zastaviť infiltráciu mafie v takto významných projektoch po niekoľko desaťročí naznačuje jeho zlyhávanie v oblasti zabezpečenia jedného zo základných statkov pre obyvateľov Kalábrie – infraštruktúry. Naznačuje tomu aj mienka obyvateľov Kalábrie, ktorí tento sektor vnímajú ako najvyššiu prioritu. Až 20,4% Kalábrijčanov označilo cesty a infraštruktúru za najväčšiu prioritu, ktorej by sa mali miestne samosprávy venovať (Corriere della Calabria 2017). Infraštruktúra a verejné či súkromné investície však priamo súvisia s ďalším druhotným faktorom, ktorý podľa Rotberga predznamenáva štátny úpadok, a tým je rozvoj a inovácie. Zlyhávajúca infraštruktúra, ktorá je základným kameňom pre rozvoj regiónu, predznamenáva aj spomalenie inovácii a rozvoja v oblasti, čo potvrdzuje aj štatistika Európskej únie. V roku 2014 podľa Eurostatu výdavky na rozvoj a inovácie predstavovali v Kalábrii len 0,83% HDP Talianska oproti celonárodnému priemeru 1,38%, čo sa nemusí zdať ako významný rozdiel, no celoeurópsky priemer predstavuje až 2,04% HDP (European Commission 2018). Nepriaznivú situáciu potvrdzuje aj Forgioneho správa parlamentnej komisii, kde Forgione poukazuje, že: ,,všetky významné a dôležité spoločnosti a obchodníci sa javia byť pod kontrolou mafie, ktorá ničí akúkoľvek súkromnú ekonomickú iniciatívu, obmedzuje

priestupky voči okolitému prostrediu až po spravidla ilegálnu výstavbu samotného objektu (Sergi a South 2016).

manažment verejných zdrojov, a v skutočnosti tak zabraňuje reálnemu rozvoju teritória, ktorého prírodné zdroje sú všetkým, len nie majetkom miestnej spoločnosti, lebo v skutočnosti sú nástrojom na obohacovanie a konsolidáciu sily mafie, ktorá infiltruje všetky úrovne ekonomickej a politickej sféry“ (Forgione 2008a). Zdá sa tak, že skutočnú kontrolu nad teritóriom Kalábrie si prostredníctvom kontroly ekonomických aktivít udržuje `Ndrangheta. Práve eliminácia jej vplyvu sa javí ako najdôležitejší bod pre opätovný rozvoj Kalábrie.

5.4. `Ndrangheta, toxický odpad a zdravotníctvo Podľa odhadov organizácie Demoskopika obchodovanie a zbavovanie sa toxického odpadu vynáša `Ndranghete ročne približne 19,6 mld. eur. Jedná sa o druhú najlukratívnejšiu sféru biznisu hneď po obchode s narkotikami (Agence France 2013). V prípade Kalábrie sa jedná o rovnako rozsiahly problém ako v prípade Kampánie,58 no na rozdiel od jej susediaceho regiónu sa o ňom takmer nediskutuje.59 Avšak tzv. eko-mafia predstavuje rozsiahly problém pre takmer celé Taliansko. Podľa organizácie Stop`ndrangheta sa jedná o problém spôsobený v dôsledku zlej politiky miestnych elít. Vysoká miera korupcie a infiltrácie štátnych úradov `Ndranghetou neumožňuje efektívne presadzovať zákony, čo umožňuje mafii profitovať na nelegálnom obchodovaní a následnom nezákonnom zbavovaní sa nebezpečného odpadu (Stop`ndrangheta 2012). `Ndrangheta totiž prostredníctvom nastrčených firiem dokáže získavať verejné zákazky na transport a likvidáciu odpadu. V Kalábrii však naďalej absentuje prítomnosť akýchkoľvek efektívnych preventívnych opatrení proti takémuto konaniu (Sergi a South 2016). Biznis model eko-mafie60 začal vznikať potom, ako v 80. rokoch minulého storočia taliansky parlament presadil zákon o prísnejších podmienkach likvidácie nebezpečného

58 V okolí Neapola sa nachádza oblasť, ktorú miestni a experti nazývajú aj ako tzv. trojuholník smrti alebo krajina ohňov. Oblasť, ktorá zasahuje od Neapola až po mestá Marigliano a Acerra slúžila po dlhé roky ako oblasť, kde sa klany Camorry nelegálne zbavovali toxického odpadu. Neskôr bolo zistené, že ilegálne skládky, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú, majú priamy vplyv na zdravie viac ako 250 000 obyvateľov žijúcich v danej oblasti. Vedci zistili, že ochorenie rakovinou u mužov je v tejto oblasti takmer trojnásobne vyššie ako v zbytku krajiny. Úmrtnosť je v tejto oblasti u mužov vyššia o 12% a u žien o 9% oproti priemeru krajiny (Pomeroy a Viggiano 2008; Popham 2012). 59 Investigatívny žurnalista Klaus Davi v rozhovore o `Ndranghete povedal: ,,Sústreďme sa na počet úmrtí na rakovinu z dôvodu zbavovania sa toxického odpadu. Ani vo svetle týchto vecí tu nie je občianska spoločnosť schopná reagovať. Ľudia zomierajú a nikto nič nehovorí, nie je tu žiadna spoločnosť, ktorá by zasiahla“ (Jacques 2017). 60 Nejedná sa však len o obchodovanie s odpadom. `Ndrangheta má pod kontrolou aj spoločnosti na zber a odvoz odpadu. Príkladom môže byť vydieranie spoločnosti Fata Morgana v Reggio Emilia, ktorej podľa vyšetrovania tamojšie klany zdaňovali každú trasu 40 zberných vozidiel sumou minimálne 80 eur denne 365 dní v roku (Nuova Ecologia 2017)

odpadu. Prísnejšie podmienky na ekologickejšie spôsoby likvidácie toxického odpadu znamenajú pre firmy aj vyššie náklady na jeho likvidáciu. To viedlo k vytvoreniu systému, v ktorom sa firmy, ktoré sa chcú vysokým nákladom na jeho likvidáciu vyhnúť, oslovia mafiánske klany, ktoré ich za nižšiu maržu odpadu zbavia. Ten následne pomocou falošných potvrdení a povolení zdeklarujú ako obyčajný stavebný alebo komunálny odpad a zbavia sa ho na smetisku, zakopaním v pôde alebo vode (Saviano 2012).61 Kalábria sa podľa organizácie Legambiente umiestnila na prvej priečke v počte zločinov proti životnému prostrediu na počet obyvateľov. V celkovom hodnotení sa umiestnila po Kampánii na druhej priečke, pričom v rámci provincií sa v prvej desiatke umiestnili kalábrijské provincie Cosenza (3.), Reggio calabria (6.) a Crotone (10.) (Stop`ndrangheta 2012). Medzi tie najzávažnejšie prípady zbavovania sa toxického odpadu `Ndranghetou je možné zaradiť viac ako 30 potopených lodí na dne Stredozemného mora. Potápanie lodí s toxickým odpadom podľa všetkého prebieha resp. prebiehalo od 80. rokov minulého storočia,62 pričom tieto informácie potvrdili mnohí `ndranghetisti, medzi inými aj bývalý mafián Francesco Fonsi. Fonsi sa podieľal napríklad na potopení lode Cunsky s obsahom 120 barelov toxického a rádioaktívneho odpadu v Tyrhénskom mori v roku 1992. Cunsky je jednou z mála lodí, ktoré sa podarilo vďaka Fonsiho svedectvu nájsť a identifikovať toxické látky v nej. Napriek tomu, že sa môže zdať, že sa jedná o dávny problém, množstvo týchto potopených lodí predstavuje podľa vyšetrovateľov naďalej vážny problém nielen pre Taliansko, ale aj pre medzinárodnú komunitu, nakoľko sa jedná o nebezpečný odpad pozostávajúci z rôznych ťažkých, rádioaktívnych a toxických zdrojov, ktoré sú vysoko nebezpečné pre ľudské zdravie. Navyše nie je známy presný počet takto potopených lodí, ich umiestnenie a obsah. Organizácia Legambiente tvrdí, že pozná umiestnenie množstva týchto lodí, no vláda nemá dlhodobo záujem sa touto situáciou zapodievať a jej požiadavky ignoruje (jas 2009; Sergi et al. 2016; Stop`ndrangheta 2012). Podľa organizácie Legambiente `Ndrangheta pravidelne zakopáva odpad na miestach, kde sa stavajú obydlia a kancelárie, čím sú obyvatelia týchto miest priamo vystavení riziku polutantov. Eko-mafia je podľa nej ,,vírus, ktorý ničí prostredie, poškodzuje ekonomiku

61 Operácia Arca odhalila, že `Ndrangheta využívala toxický a nukleárny odpad ako vyplňovací materiál pri stavbách hlavných dopravných ťahov a ciest (Sergi a South 2016). 62 Množstvo týchto súvislostí bolo odhalených v roku 2007. Podľa vyšetrovateľov tieto obchody prebiehali v spolupráci s pracovníkmi energetickej výskumnej agentúry Enea. Stovky sudov rádioaktívneho a toxického odpadu z rôznych krajín Európy a USA bolo cez Taliansko prevezených až do Somálska. Časť z nich `Ndrangheta pochovala v regióne Basilicata alebo potopila pri kalábrijskom pobreží (Kington 2007).

a ohrozuje zdravie ľudí“ (Day 2011). Jedným z takýchto prípadov je ilegálne uskladnenie sudov s toxickým odpadom mafiou na dne rieky Oliva v provincii Cosenza. Toxický odpad obsahujúci okrem iného aj rádioaktívne látky ako Cézium, kontaminoval od 90. rokov tunajšiu rieku, more a pôdu. Kalábrijská organizácia pre životné prostredie ARPACAL a delegácia Európskeho parlamentu v roku 2011 prišla k záveru, že táto nelegálna skládka má vážny vplyv na okolité životné prostredie a zdravie obyvateľov žijúcich v tejto oblasti. Výskum potvrdil priamu súvislosť s výskytom rakoviny v tejto oblasti, kde ňou trpí asi 10% obyvateľov (European Parliament 2012).63 Znečisťovanie životného prostredia je vo všeobecnosti dlhodobý problém Kalábrie. Problém so znečisťovaním vody a pitných zdrojov, vyhadzovaním odpadu do mora a ilegálnymi skládkami má nielen Kalábria, ale aj zbytok Talianska (Massari a Monzini 2004). Len počet zdokumentovaných zločinov proti životnému prostrediu tvorí v Kalábrii až 10% zločinov v rámci celého Talianska. Štát dlhodobo zlyháva v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia ľudí v dôsledku neefektívne nastavenej politiky v tomto smere. Táto politika spočíva najmä v rozširovaní už existujúcich skládok odpadu či vytváraní priestoru pre nové skládky. V Kalábrii síce existuje priestor pre inovácie a nové technológie, ktoré by pomohli situáciu riešiť z dlhodobého hľadiska, no jedná sa opäť o oblasť náchylnú ku korupcii a klientelizmu. Technológie obnoviteľných zdrojov sú v mnohom závislé od štátnych dotácii a investícii, čo vytvára rozsiahly priestor pre korupciu a priťahuje záujem `Ndranghety.64 Podľa vyšetrovacích sudcov a organizácie Legambiente podlieha kompletný proces získavania dotácii pre obnoviteľné zdroje úplatkárstvu a klientelizmu. Zároveň sa však jedná o byrokraticky náročný proces, čo napomáha skrytejšej manipulácii a zložitejšej kontrole, väčšina kriminality tak zostáva neodhalená. Budovy recyklačných zariadení a obnoviteľných zdrojov sú navyše často vystavané nelegálne a bez potrebných povolení (Sergi et al. 2016). Problémom je aj vysoká miera korupcie a infiltrácie `Ndranghetou v rámci zariadení na ochranu zdravia a životného prostredia. Túto situáciu dokazuje napríklad známy proces rozpustenia miestneho ústavu pre verejné zdravie ASL 9 v Locri. Vyšetrovanie v roku 2006 viedlo k rozpusteniu ústavu v dôsledku významnej infiltrácie tejto organizácie `Ndranghetou, ktorá mala podľa vyšetrovateľov značný vplyv na autonómiu ústavu a jeho rozhodovanie. Je

63 Podobná skládka bola objavená pri rieke Budello blízko mesta Gioia Tauro. V tejto oblasti bola nájdená diera o veľkosti 100 000 metrov štvorcových naplnená toxickým odpadom (Stop`ndrangheta 2012). 64 Siedmi členovia klanu Piromalli boli v roku 2017 zadržaní v súvislosti s infiltráciou stavby a manažmentu jedinej elektrárne na odpad v Kalábrii v lokalite Gioia Tauro (Calabrò 2017).

možné povedať, že `Ndrangheta takýmto spôsobom vplývala na veľké množstvo obyvateľstva, pretože ústav v Locri v tom čase zastrešoval takmer 4000 lekárov a zamestnancov. Prostredníctvom zastrašovania a korupcie dokázala `Ndrangheta vplývať na celý systém zdravotnej starostlivosti v oblasti, a to najmä čo sa týkalo prerozdeľovania financií a verejných zdrojov a prideľovania akreditácii súkromným zariadeniam, čo malo za následok neustále zadlžovanie sa tohto ústavu.65 Okrem toho boli zmanipulované verejné zdroje prostredníctvom súťaží a tendrov, keď na jednu a tú istú prácu boli vypísané viaceré súťaže. Nejednalo sa však o nový modus operandi, `Ndrangheta rovnakým spôsobom infiltrovala ústavy verejného zdravia USL v Tauranove a Locri už v minulosti, čo viedlo k ich rozpusteniu v roku 1987. Paradoxom však bolo, že túto situáciu mafia zopakovala v Locri v oveľa širšom meradle (Forgione 2008b). Môžeme teda povedať, že Kalábria dlhodobo trpí nezáujmom zo strany štátu efektívne riešiť daný problém pomocou implementácie vhodných opatrení a investícii, avšak taktiež vysokou mierou prítomnosti mafie v tomto regióne a jej schopnosti infiltrovať sa do takmer každej oblasti, ktorá spadá do jej záujmu a predstavuje potenciálne ekonomické benefity. Neustálym korumpovaním zodpovedných osôb v štátnych inštitúciách dokáže odlievať verejné financie, čím nepriamo poškodzuje populáciu tohto regiónu. Štát tak v tomto zmysle rovnako zlyháva, nakoľko nedokáže zabrániť kriminálnemu konaniu, opakovanej infiltrácii mafie do dôležitých štátnych štruktúr (pozri Locri 1987 a 2006) a ilegálnemu obchodovaniu a uskladňovaniu odpadu. Podstatným problémom však je, že miestna kalábrijská vláda a úrady nie sú len obeťami nekalých záujmov mafie, sami sa podieľajú na úpadku regiónu. Dokazuje to nie len vysoká miera korupcie v regióne, ale aj tvrdenie vyšetrujúcich karabinierov či prokurátorov, ktorí vyšetrovaním prišli k záveru, že klany `Ndranghety sa angažujú v obchode s ilegálnym odpadom na popud politikov či slobodomurárskych spolkov, kedy v množstve prípadov sú práve tieto entity objednávateľmi daných aktivít (Sergi a South 2016). Podľa Rotberga (2003) je práve priživovanie sa politických elít na obyvateľstve krajiny typickým znakom zlyhaných štátov.

65 V tejto súvislosti boli napríklad odhalené veľké nezrovnalosti v počte zákrokov na časti populácie. Stanovený limit pre obdobie 2000-2005 bol približne 1 milión zákrokov, no uhradených zákrokov bolo až 11 miliónov. Rovnako bol výdajový strop ústavu pre zdravie nastavený v danom období na približne 40 mil. eur, no dosiahol výšku až 88 mil. eur. `Ndrangheta dokázala takýmto spôsobom odlievať značnú časť financií pre `ndriny zapojené do tohto procesu (Forgione 2008b).

Je nutné povedať, že práve ilegálne uskladňovanie odpadu predstavuje jednu z priamych foriem vplyvu mafie na obyvateľstvo Kalábrie. Prístup ku kvalitnému životnému prostrediu je podľa Rotberga jedným zo základných verejných statkov, ktoré má štát poskytovať obyvateľom, no v prípade Kalábrie sa zdá, že sa situácia centrálnej a miestnej vláde vymyká z rúk a `Ndrangheta rovnako ovláda aj túto sféru obchodu. Aký dopad môže mať ilegálne uskladňovanie toxického odpadu na obývaných miestach predznamenal už prípad tzv. trojuholníku smrti v Kampánii, no rovnakú situáciu v Kalábrii už naznačila aj analýza zdravotníckeho ústavu ARCAPAL a delegácie Európskeho parlamentu v provincii Cosenza. Naďalej ostáva nejasné, aký vplyv majú ostatné doteraz objavené či neobjavené ilegálne skládky odpadu, resp. potopené lode plné nukleárneho a toxického odpadu uložené pri pobreží Kalábrie na populáciu blízkych oblastí (Sergi a South 2016).

5.5. `Ndrangheta a občianska spoločnosť Podľa Rotberga je okrem vyššie zmienených faktorov dôležitým statkom tiež prítomnosť a budovanie občianskej spoločnosti. No podľa niektorých v Kalábrii jestvuje absencia občianskej spoločnosti. Takmer akýkoľvek hlas ľudí prostredníctvom občianskych združení alebo hnutí bol potlačený, pričom štát nezasahuje a nesnaží sa túto situáciu zastaviť (Véron et al. 2015). Situáciu objasnil napríklad novinár Klaus Davi, podľa ktorého ,,občianska spoločnosť v Kalábrii neexistuje (Jacques 2017). Svoju aktivitu tu síce vyvíjajú hnutia, ktoré broja proti `Ndranghete, no žiadne, ktoré by dokázali poukázať na konkrétne problémy resp. v dostatočne veľkej miere apelovať na príslušné orgány, aby voči organizovanému zločinu vykonávali efektívnejšie opatrenia. Davi tieto skutočnosti dáva do súvislosti najmä s rozsiahlou činnosťou `Ndranghety vo sfére ilegálneho obchodovania s odpadom, pričom podľa neho v regióne nikto nehovorí o počte úmrtí alebo ochorení na rakovinu v dôsledku ilegálnych skládok odpadu. Podľa Daviho je alarmujúce, že ani vo svetle týchto udalostí neexistuje organizácia, ktorá by na túto problematiku poukázala a vytvárala reálne štatistiky o úmrtiach alebo ochoreniach ľudí žijúcich v zamorených oblastiach (Jacques 2017). Je nutné podotknúť, že toto tvrdenie nie je úplne pravdivé, v Kalábrii jednoznačne existujú rôzne hnutia a neziskové organizácie, ktoré otvorene poukazujú na zločiny mafie, no aj tie sú vystavené neustálemu nátlaku zo strany `Ndranghety. Príkladom môže byť hostel v Kalábrijskej oblasti Locri. Získala ho nezisková organizácia Goel Cooperation bojujúca za zlepšenie spoločenských podmienok v Kalábrii po tom, ako bol úradmi zabavený `Ndranghete, na čo ho následne vyhlásila za symbol boja proti mafii. Zariadenie hotela však bolo krátko na

to poškodené, čím vznikla škoda za 20 000€. Podľa organizácie Goel sa jednalo o pomstu `Ndranghety (Addiopizzo 2017). Zastrašovaniu zo strany mafie sa nevyhýbajú ani žurnalisti. Podľa prieskumu inštitútu Demoskopika z roku 2014 je každých 89 z 1000 novinárov v Kalábrii nútených čeliť vyhrážkam či násiliu zo strany `Ndranghety. Podľa prezidenta asociácie žurnalistov Giuseppe Soluriho sa vyhrážky a útoky voči novinárom v Kalábrii stávajú čoraz častejšími, čo vyúsťuje v množstvo žiadostí o policajnú ochranu (Giuffrida 2014). Tým pravým problémom je však podľa Rosy Bindi, členky parlamentnej komisie, že občianska spoločnosť v Kalábrii sa príliš orientuje na násilnú mafiu, ktorú poznajú z 90. rokov minulého storočia, no táto mafia už neexistuje. Aj keď existujú hnutia ako napríklad Ammazzateci Tutti,66 mafia sa extenzívneho používania násilia vo všeobecnosti vzdala, pretože jej záujmy sa týkajú predovšetkým materiálneho zisku a vysoká miera násilia priťahuje pozornosť verejnosti a štátnych orgánov (H. 2016). Je nutné podotknúť, že práve občianska spoločnosť, ktorá podľa Rotberga predstavuje jeden z dôležitých statkov silného štátu, je pre mafiu jedným z nástrojov spoločnosti, ktorého sa bojí a môže významne prispieť k marginalizácii jej vplyvu a postavenia. Hlas ľudu, ktorý tretí sektor predstavuje, je dôležitým faktorom v boji proti organizovanému zločinu, no v prípade Kalábrie sa doposiaľ javí ako nedostatočne ukotvený, čím sa jeho úloha v kalábrijskej spoločnosti stáva nevýznamnou.

5.6. `Ndrangheta, deti a vzdelávanie Ohrozenou skupinou obyvateľstva sa stávajú aj deti a dorast v rámci vzdelávacieho systému. `Ndrangheta dáva svoju prítomnosť pocítiť aj na školách prostredníctvom svojich detí. Deti členov `Ndranghety sú známymi postavami na stredných školách v Kalábrii, dožadujú sa rešpektu od spolužiakov a mnohokrát sa dopúšťajú na svojich spolužiakoch násilia, zastrašovania a šikany, ak im tento rešpekt nie je prejavený. Takýmto spôsobom vytvárajú prostredie stresu a strachu, na čo sú nabádaní svojimi rodičmi. Podľa výpovedí žiakov stredných škôl sa deti členov `Ndranghety združujú výhradne medzi sebou. Ďalším negatívnym aspektom je, že tieto deti sa mnohokrát podieľajú na distribúcii drog v školách. Tieto aspekty majú zároveň psychologické následky na vývoji detí v školskom veku. V prípade, že deti, ktoré

66 V preklade: ,,Zabite nás všetkých,“ je hnutie založené mladými obyvateľmi Kalábrie najmä z prostredia stredoškolských študentov pravidelne protestujúcich proti praktikám a pôsobeniu `Ndranghety (Ammazzateci Tutti d.n.).

sa stali obeťami zastrašovania alebo násilia mafiou, prípadne sú deťmi členov `Ndranghety a trpia psychologickými problémami, nemajú sa v Kalábrii na koho obrátiť, pretože Kalábria trpí dlhodobo nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov (Tilleli 2017). Ak sú deti členov `Ndranghety vychovávané počas svojho detstva v prostredí mafie a sú zároveň vedené k danému spôsobu života v budúcnosti, predstavujú novú generáciu tejto organizácie.67 Dôkazom, aký silný je fenomén `Ndranghety v Kalábrii, môže byť aj iniciatíva štátu bojovať proti tomuto fenoménu na regionálnej úrovni prostredníctvom odoberania detí členom tejto zločineckej organizácie. Deti `ndranghetistov sú odoberané na základe vyhodnotenia psychologického alebo fyzického rizika ohrozenia prostredím, v ktorom žijú a tajne umiestnené do iných častí Talianska. Podľa tvorcu tohto nástroja, predsedu súdu pre mladistvých mesta Reggio Calabria Roberta Di Bellu, sa jedná o veľmi efektívny nástroj na oslabovanie vplyvu a štruktúr tejto organizácie a súčasne budovanie lepšieho života pre deti. Podľa Di Bellu sa jedná o deti, ktoré sú vzhľadom k prostrediu, v ktorom vyrastajú, emocionálne veľmi osamelé, no napriek tomu, že sú odlúčené od rodiny, vo väčšine prípadov sa adaptujú a sú vďačné za šancu na lepší život, ktorá im bola poskytnutá. Podľa doterajších výsledkov sa podľa Di Bellu jedná o úspešný projekt, no zatiaľ obmedzený len v meste Reggio Calabria (Piangani 2017). Pretavovanie názorov a spôsobu života č lenov `Ndranghety do rovnakých hodnôt a názorov u ich detí predstavuje nebezpečný spôsob, ako naďalej konsolidovať moc tejto organizácie aj v budúcnosti, prostredníctvom vychovávania novej generácie členov mafie. Predovšetkým prvorodeným synom č lenov mafie sú od mala vštepované myšlienky stať sa súčasťou `Ndranghety a v prípade potreby pomstiť svojich otcov. Naopak dievčatá sú nabádané, aby sa vydali za synov bossov z iných `ndrín. Týmto spôsobom sa vytvára nekonečný cyklus pokrvnej previazanosti medzi `ndrinami, čo vyúsťuje v nepreniknuteľnú štruktúru tejto organizácie a zároveň kruh, z ktorého je takmer nemožné vystúpiť (Marzullo 2016). Jedným z posledných prípadov, kedy bolo odhalené ako `Ndrangheta priamo zasahuje do systému vzdelávania, bolo zatvorenie a zhabanie budovy, ktorá mala byť sídlom školy Instituto Statale d`Arte a vzdelávacieho inštitútu IPSIA. Budova školy, ktorá mala zastrešiť viac ako 800 študentov, bola zhabaná počas operácie Euro-scuola pre vyšetrovanie

67 Dôkazom môže byť tvrdenie predsedu súdu pre mladistvých Roberto Di Bellu: ,,Teraz, v roku 2015, posielam do väzby synov alebo mladších bratov tých, ktorých som poslal za mreže v 90. rokoch. Toto horko potvrdzuje, že človek sa do `Ndranghety narodí [...]“ (Mendoza et al. 2015).

z podozrenia ilegálnej výstavby tohto objektu `ndrinou Cordì, ktorá mala zároveň nezákonným spôsobom nadobudnúť daný kontrakt na výstavbu od mesta. V tejto súvislosti boli zadržaní okrem členov `Ndranghety aj viacerí úradníci. Nezrovnalosti okolo výstavby navyše vyšli najavo po tom, ako o zákazku na výstavbu inštitútu začali súperiť klany Cordí a Cataldo (Avvennire 2017). Tieto súvislosti nám môžu naznačiť, že v rámci oblastí, ktoré sa ocitli pod vplyvom `Ndranghety, nejde ani tak o to, či danú verejnú zákazku získa mafia, ale skôr o to, ktorej `ndrine pripadne. Znamenalo by to, že o osude väčšiny verejných stavebných kontraktov, je už vopred rozhodnuté ešte predtým, ako sa o ne začne súťaž. Vzdelávanie a školský systém predstavujú dôležitý statok, ktorý je silný štát povinný obyvateľstvu poskytovať. Vyššie zmienené súvislosti však naznačujú, že `Ndrangheta vplýva priamo či nepriamo aj na deti v školskom veku, pričom nástroje na elimináciu chovania `Ndranghety v školských zariadeniach sa ešte len začínajú formovať a testovať. Navyše posledný prípad infiltrácie stavebných zákaziek na vybudovanie Instituto Statale d’Arte ukazujú, že ak `ndriny vidia ekonomickú príležitosť vo vzdelávacích zariadeniach, neštítia sa ju využiť. Vzdelaní mladí ľudia predstavujú potenciálny ľudský kapitál a jeden z ďalších základných kameňov potrebných pre budúci rozvoj regiónu. Organizovaný zločin a nedostatok investícii, a teda pracovných príležitostí, sa pretavuje do extrémnych hodnôt nezamestnanosti medzi mladými (58,7%) v regióne, čo pretransformovalo Kalábriu do nepriateľského prostredia pre túto vrstvu obyvateľstva. Táto situácia pre mladých predstavuje negatívnu perspektívu do budúcnosti a núti ich k emigrácii. Týmto spôsobom sa však znova vytvára začarovaný cyklus, v ktorom ten najväčší problém predstavuje organizovaný zločin v podobe `Ndranghety a pretrvávajúca neschopnosť vlády tento proces zvrátiť. V súvislosti s vývojom či už detí alebo aj dospelých obyvateľov Kalábrie bolo zistené, že pôsobenie a moc `Ndranghety je tak silná, že má negatívny vplyv na psychické zdravie obyvateľov tohto regiónu. Štúdia akademikov Coppola a Formica (2015) na vzorke kalábrijčanov ukázala, že prítomnosť `Ndranghety v Kalábrii vytvára prostredie neustáleho podvedomého stresu a strachu. Obyvatelia regiónu sú podvedome vystavení psychologickému útlaku, pretože neustále pociťujú ,,neviditeľnú a všadeprítomnú moc“ organizovaného zločinu. Tento negatívny aspekt však nevychádza primárne z priameho kontaktu či povedomia o súčasnom pôsobení `Ndranghety, ale príslušnosti ku geograficky ohraničenému regiónu, v ktorom je prítomnosť organizovaného zločinu historicky zakorenená. Obyvatelia Kalábrie tak pociťujú neustálu paranoju a osamelosť v dôsledku neustáleho pocitu potenciálnej hrozby zo strany organizovaného zločinu, pričom ako nástroj na ochranu pred touto hrozbou nie je

možnosť obrátiť sa na štátnu moc, ale ,,mlčanie a držanie sa v ústraní“ (Coppola a Formica 2015).

5.7. `Ndrangheta, korupcia a politika Podľa experta Riccarda Guida `Ndrangheta predovšetkým vyniká vo ,,využívaní nečestnosti administratívneho aparátu“ (Scammell 2014a).68 Mieru korupcie a vplyvu mafie v regióne azda najlepšie dokumentuje infiltrácia a neustále rozpúšťanie mestských zastupiteľstiev.69 Organizácia Avisso Publico pravidelne dokumentuje rozpúšťanie mestských zastupiteľstiev v Taliansku. Od roku 1991 ich bolo v Kalábrii rozpustených dovedna až 74. Tento fenomén však nepoľavuje ani v súčasnosti. Len v roku 2017 bolo z 21 rozpustených zastupiteľstiev v celom Taliansku rozpustených 12 iba v Kalábrii. Do apríla roku 2018 ich bolo 7 (ANSA 2014; Avviso Pubblico 2018). Mafia však zastupiteľstvá dokáže infiltrovať v rovnakých mestách aj napriek predchádzajúcemu odhaleniu v minulosti. Napríklad v roku 2014 bolo rozpustené v dôsledku infiltrácie mafiou miestne zastupiteľstvo v obci Africo. Táto situácia sa udiala rovnako v roku 2003, pričom novozvolené zastupiteľstvo bolo vytvorené až v roku 2007 v dôsledku obáv zo zopakovania tejto situácie. Od roku 2015 viedla zastupiteľstvo komisia z Ríma zložená z troch členov (Farell 2015). Doposiaľ sú na tom najhoršie mestá Lamezia Terme a Gioia Tauro, kde boli zastupiteľstvá rozpustené už tri krát (ANSA 2014; Avviso Pubblico 2018). Bezvýchodiskovú situáciu spojenú so silným vplyvom mafie môže demonštrovať situácia v meste Platì, kde v roku 2015 v čase regionálnych a miestnych volieb absentovali kandidáti do miestneho zastupiteľstva v dôsledku obáv zo zastrašovania a ovplyvňovania `Ndranghetou. Mesto Platì, spolu s mestom Bagnara, kde bolo taktiež rozpustené zastupiteľstvo, bol v tom čase nútený riadiť administrátor zvolený mestom Reggio Calabria (The Local.it 2015). Naopak v prípade, že `Ndrangheta nedokáže ovplyvniť vôľu politických kandidátov, sa neváha uchýliť k násiliu, aby si toto postavenie vymohla. Naznačuje tomu prípad bombového útoku z apríla 2018 vo Vibo Valentia, kedy bol nástražným výbušným systémom v aute zabitý kandidát v posledných regionálnych voľbách Matteo Vinci. Podľa vyšetrovateľov tomuto

68 Vplyvu `Ndranghety podliehajú mnohé štátne štruktúry. Vyšetrovanie v meste Reggio Emilia odhalilo infiltráciu niekoľkých štátnych podnikov členmi `Ndranghety, čo viedlo k zatknutiu 117 osôb (Farell 2015). 69 Pozri mapu č. 2 (pozn. autora).

útoku predchádzal dlhodobý spor s klanom Mancuso a Vinciho protimafiánska rétorika (The Local.it 2018a). Pred ovplyvňovaním parlamentných volieb varoval vo februári roku 2018 aj taliansky minister vnútra Marco Minniti. Podľa neho existovalo v krajine ,,konkrétne riziko ovplyvňovania slobody voľby mafiou,“ ktorá v čase volieb podľa neho predstavuje ,,riziko pre demokraciu“ (The Local.it 2018b). Príkladom problematiky ovplyvňovania volených funkcionárov môže byť zadržanie starostky Caroliny Girasole na základe obvinení z obchodovania s hlasmi. Bývala starostka mesta Isola Capo Rizzuto, ktorá vystupovala ako proti-mafiánska kandidátka, bola paradoxne obvinená z nakupovania hlasov od miestneho klanu `Ndranghety výmenou za protislužby v úrade (Scammell 2013). Mafia aj takýmto spôsobom dokáže ovplyvňovať možnosť občanov podieľať sa na politickom procese. Prostredníctvom korumpovania a ovplyvňovania zvolených funkcionárov či ich zastrašovania obmedzuje možnosti občanov prejaviť svoju vôľu prostredníctvom legálne zvolených kandidátov, pričom využíva túto moc pre vlastné potreby. Požiadavky ľudí tak zostávajú doslova nevypočuté, čo zabraňuje napredovaniu spoločnosti a rozvoja regiónu. Tieto aspekty sa následne pretavujú do dôvery obyvateľov v politiku. Podľa prieskumu organizácie Demoskopika z roku 2017, iba 43% obyvateľov Kalábrie má dôveru v komunálne inštitúcie a len 34% v regionálnu politiku. Zároveň sa 69% Kalábrijčanov vyjadrilo, že by si prialo transparentnejšiu miestnu administratívu resp. starostov (Corriere della Calabria 2017; Il Quotidiano del Sud 2017).

5.8. Postavenie `Ndranghety v spoločnosti Ako popisuje Paoli (2004), pravým cieľom mafiánov nie sú peniaze, ale moc. Z výpovedí kajúcnikov vyplýva, že mnohí členovia mafie do nej vstupujú s túžbou po moci a nie po peniazoch. Dôkazom tohto zmýšľania môže byť rozsiahla sieť bunkrov v Kalábrii. Podľa Saviana je Taliansko krajinou s najvyšším počtom bunkrov na svete (Saviano 2012). V bunkroch a tajných chodbách, ktorými sú oblasti ako Platì alebo Locride doslova prešpikované, sa ukrývajú odsúdení členovia mafie na úteku. Napriek tomu, že bossovia `Ndranghety disponujú obrovskými financiami, ich cieľom nie je utiecť, ale naďalej sa zdržiavať v danom teritóriu, aby si mohli udržiavať moc a postavenie (Dickie 2013). Tieto bunkre sa začínajú stavať ešte predtým ako sa postaví samotná budova, resp. predtým ako je

mafián odsúdený.70 Členovia `Ndranghety sú takýmto spôsobom ochotní vzdať sa bohatstva a života na dennom svetle, len za tým účelom, aby si udržiavali vplyv a moc nad teritóriom (Saviano 2012).71 `Ndrangheta totiž potrebuje politický vplyv, aby si udržala postavenie a kontrolu, inak sa pretransformuje do jednoduchých kriminálnych skupín, bažiacich iba po finančných a materiálnych statkoch (Paoli 2004). Rotberg (2003) popisuje, že primárnym znakom failed states je prítomnosť násilného konfliktu. Od 90. rokov minulého storočia však na území Kalábrie neprebieha žiaden rozsiahly konflikt medzi mafiou a štátom, ako tomu bolo v tej dobe najmä na Sicílii. Násilnosti, no najmä vraždy zo strany `Ndranghety, sa v súčasnosti javia ako sporadická záležitosť,72 avšak napriek tomu `Ndrangheta svoju činnosť naďalej rozvíja, paradoxne oveľa rýchlejšie ako tomu bolo v minulosti.73 Záujmom `Ndranghety je naopak predchádzať konfliktom so štátom a čo najväčšmi sa infiltrovať do jeho štruktúr a spolupracovať s jeho predstaviteľmi. Poučila sa totiž z vlastných chýb z minulosti, no najmä z chýb Totò Riinu v 80. až 90. rokoch, kedy Cosa Nostra v rámci mocenského boja so štátom na Sicílii na seba zbytočne pritiahla pozornosť množstvom obetí a bezprecedentným rozsahom násilia. `Ndrangheta v súčasnosti nepoužíva násilie viac ako v nutnej miere.74 Jedná sa vždy o prípady zastrašenia a v krajných prípadoch aj likvidácie protivníkov či odporcov, no v súčasnosti len zriedka likviduje aj predstaviteľov štátu. Podľa prokurátora Michele Prestipina ,,mafia siaha po násilí len vtedy, ak stráca vplyv“ (Véron et al. 2015). Jej snahou je korupcia a dosadenie ľudí pod jej vplyvom do politických štruktúr. Toto potvrdzuje aj členka parlamentnej komisie Rosa Bindi, ktorá tvrdí, že mafia sa vo všeobecnosti

70 Spravidla sa jedná o dômyselné a ťažko odhaliteľné systémy chodieb, miestností a zabezpečovacích mechanizmov. Fenomén bunkrov je dokonca tak rozsiahly, že polícia bola nútená vytvoriť špeciálnu jednotku zvanú Cacciatore, ktorá sa zameriava na ich vyhľadávanie. Policajti sa však musia spoliehať spravidla iba na svoj um a znalosť danej oblasti, nakoľko stavby nie sú zapísané v katastri obce. Mafiáni často prebývajú v stiesnených bunkroch bez svetla a vody a aby eliminovali riziko odhalenia takmer nevychádzajú na denné svetlo (Saviano 2012). 71 Jedným z posledných takýchto prípadov je odhalenie bunkru v oblasti Maropati v provincií Reggio Calabria, kde boli zatknutí dvaja členovia miestnej `ndriny, ktorí sa vyhýbali spravodlivosti od roku 1998 a 2006 (Rudansky a Jamieson 2016). 72 Talianske úrady zaznamenali v roku 2016 len jednu vraždu spájanú s `Ndranghetou. Naproti tomu sa v Kampánii odohralo až 28 vrážd spojených s tamojším organizovaným zločinom. Pozri graf č. 1 (DIA 2017). 73 Prítomnosť `Ndranghety už dlho nie je vymedzená iba hranicami Kalábrie. `Ndrangheta získava iba 28% ziskov na území Kalábrie (Calderoni 2014). Podľa mnohých zdrojov rozvíja svoje aktivity na severe Talianska do takej miery, že experti to označujú za pokus o kolonizáciu (Mezzofiore 2014). Medzi tieto oblasti sa zaraďuje najmä oblasť Lombardie (DIA 2017). 74 Príkladom môže byť aj tzv. masaker v Duisburgu z roku 2007, kedy súperenie medzi `ndrinami vyústilo v šesť obetí. Crimine okamžite nato zaviedlo pokoj zbraní a prímerie (Véron et al. 2015).

pretransformovala a orientuje sa na obchody miesto násilia - ,,zabíja menej, aby zarobila viac“ (H. 2016). Cieľom `Ndranghety nie je terorizovať ľudí, ale udržiavať úzke vzťahy s obyvateľmi, pretože kľúčom k jej moci je konsenzus. `Ndrangheta sa totiž naučila ž iť v symbióze s obyvateľstvom, nie ako separátna kriminálna entita. Podľa Gratteriho predstavuje `Ndrangheta v istom zmysle náhradnú vládu, pretože ak treba, funguje efektívnejšie ako úrady. Často pomôže ľuďom s pôžičkou, hľadaním práce alebo dokonca s opravou ciest (Véron et al. 2015). Žurnalista Rocco Muscari sa v tejto súvislosti vyjadril: ,,(obyvatelia) ju (`Ndranghetu) aj tak nevnímajú ako mafiánsku organizáciu, jednoducho ako komunitu, ktorá sa na rozdiel od štátu o nich stará [...] štát tu bol vždy neprítomný, preto si ľudia vybrali mafiu“ (Farell 2015). Nezáujem zo strany štátu zrejme najlepšie charakterizujú slová prokurátora Nicola Gratteriho: ,,pre vládu Kalábria nemá politickú hodnotu ani ako Kampánia alebo Sicília“ (Véron et al. 2015). Absencia záujmu o Kalábriu zo strany štátu však vytvára mocenské vákuum, ktoré neštátni aktéri ako `Ndrangheta okamžite vypĺňajú. Takýmto spôsobom je mafia schopná dosiahnuť rešpekt a legitimitu svojho postavenia v spoločnosti, vďaka čomu ju obyvatelia tolerujú, sú voči nej ľahostajní, ba ju dokonca podporujú (Véron et al. 2015). Tieto údaje zároveň poukazujú na typické správanie násilných neštátnych aktérov najmä v podobe warlordov a organizovaného zločinu, kde na nimi ovládaných územiach v zlyhaných štátoch, poskytujú obyvateľom ilúziu bezpečia a prítomnosti legitímnej mocenskej autority, no v skutočnosti na nich parazitujú. Mocenské postavenie `Ndranghety môže demonštrovať aj nahrávka karabinierov, ktorá zachytila skupinu `ndranghetistov na čele s bossom Rocco Morabitom volajúceho: ,,Štát som ja! Skontrolujte si to!“ (Rubino 2017). `Ndrangheta však nemá záujem nahradiť štátnu moc na území Kalábrie či iných ňou kontrolovaných územiach. Dôležitým aspektom v tomto smere je práve pretrvanie štátneho aparátu, ktorý však v čo možno najväčšej možnej miere potrebuje `Ndrangheta kontrolovať, č o naznačuje aj neustále infiltrovanie mestských zastupiteľstiev. `Ndrangheta totiž nemá záujem prevziať a nahradiť štátne mechanizmy v podobe jeho povinností prerozdeľovať statky obyvateľstvu. Jej záujmom je naopak zotrvanie oficiálnej moci na svojom mieste, pretože `Ndrangheta potrebuje štátnu moc, aj keď v marginalizovanej miere, aby na nej a ostatných zložkách spoločnosti mohla nepretržite profitovať v čo možno najvyššej možnej miere. Jej záujmom je primárne ekonomický zisk, no tiež moc, ale nie v priamom slova zmysle. Skutočným mocenským záujmom `Ndranghety je parazitovať a priživovať sa na neschopnosti štátu kontrolovať svoje teritórium (pozri Williams 2008), čo dokazuje analýza.

Prítomnosť a významné mocenské postavenie `Ndranghety v Kalábrii je už samo o sebe faktorom zlyhaného štátu. Ako popisuje Rotberg (2003), organizované kriminálne živly sa v zlyhaných štátoch stávajú významnými mocenskými entitami. Na základe vyššie popísaných analýz dôležitých sfér spoločnosti v ktorých `Ndrangheta pôsobí a do značnej miery ich kontroluje môžeme skonštatovať, že `Ndrangheta v analógii s Rotbergovým chápaním failed state takouto entitou jednoznačne je. Môžeme ale tvrdiť, že `Ndrangheta zohráva úlohu arbitra v Kalábrijskej spoločnosti? Analýza jej pôsobenia najmä v oblasti vydierania podnikov, monopolu, ktorý drží nad dôležitými verejnými zákazkami, akými sú infraštruktúra, no najmä neustála infiltrácia mestských zastupiteľstiev po celom území Kalábrie naznačuje, že `Ndrangheta si toto mocenské postavenie v spoločnosti naďalej udržuje. Je nutné podotknúť, že v súvislosti s našimi výskumnými otázkami, resp. skúmaním vzťahov medzi organizovaným zločinom, štátom a obyvateľstvom Kalábrie by `Ndrangheta takéto postavenie nedokázala udržiavať, ak by neudržiavala v istom zmysle pozitívne vzťahy s oboma zmienenými entitami (Sergi a Lavorgna 2016; Véron et al. 2015). `Ndrangheta sa pretransformovala z primitívnej spoločnosti gangstrov a zabijakov, ktorej úloha nebola v spoločnosti nikdy akceptovateľná, do kriminálneho podniku, ktorý využíva nelegitímne taktiky a prostriedky, aby profitovala na spoločnosti a udržiavala si mocenské postavenie v nej. `Ndrangheta sa tak asimilovala, zlúčila sa s obyvateľstvom a štátom, vzdala sa excesívneho násilia, aby si dokázala oba celky pozitívne nakloniť a získať ich priazeň, čo významne posilnilo jej mocenské postavenie. Podľa Sergi a South (2016) ťaží najmä z dlhodobo zakoreneného postavenia a spoločenskej prestíže. V istom zmysle predstavuje druhotnú, skrytú formu vlády na tomto území, napriek tomu, že jej cieľom nie je obyvateľom poskytovať statky, ale parazitovať na ňom. Podľa niektorých vyjadrení miestni obyvatelia pociťujú, že Kalábria už nespadá pod oblasť záujmu centrálnej vlády v Ríme, tak ako zbytok južného Talianska. Napokon situáciu v podobnom zmysle zhŕňa aj konzul Truhn v liste Wikileaks (2008). Znova sa jedná o analógiu s failed states, kde sú obyvatelia spravidla vydaní napospas záujmom neštátnych aktérov na územiach, na ktorých oficiálna moc stratila vplyv a záujem. Podľa Rotberga (2003) sú obyvatelia týchto území, kde štát nemá naďalej záujem poskytovať verejnosti statky, vystavení vykorisťovaniu zo strany neštátnych aktérov, ale aj oficiálnej moci, ktorou by mali byť chránení. V tomto smere je možné rovnako nájsť analógiu so situáciou v Kalábrii, kde miestnu populáciu v rozsiahlej miere vykorisťuje `Ndrangheta spolu s miestnymi úradmi, formou vysokej korupcie a sprenevery verejných financií mafii.

5.9. Zhodnotenie poznatkov Problém tak očividne zostáva iba na regionálnej úrovni, kde sa v dôsledku dlhodobého pôsobenia organizovaného zločinu, vysokej náchylnosti miestnych politických elít ku korupcii, a nadštandardnej miery tolerancie obyvateľstva voči pôsobeniu organizovaného zločinu dokázala `Ndrangheta presadiť na úroveň skutočnej mocenskej elity regiónu. Ako bolo zmienené v prvej kapitole, Rotberg (2003) tvrdí, že najlepším ukazovateľom miery zlyhania štátu je jeho schopnosť kontrolovať svoje teritórium. Vyššie uvedené analýzy a výpovede niektorých osôb nám naznačujú, že centrálna talianska vláda nedokáže kontrolovať územie Kalábrie, čo sa týka dôležitých oblastí ekonomiky a politiky, pretože skutočnou mocenskou entitou na tomto území je práve `Ndrangheta. Čo sa týka kvalitatívneho zhodnotenia schopnosti štátu poskytovať statky obyvateľom Kalábrie musíme zhodnotiť, že centrálna moc zlyháva v kontrole a poskytovaní väčšiny dôležitých statkov pre populáciu regiónu, pričom skutočnú kontrolu nad ich prerozdeľovaním si udržiava organizovaný zločin v podobe `Ndranghety. V súvislosti s druhou výskumnou otázkou a teda: ,,V akých dimenziách je obmedzený vplyv štátnej moci v Kalábrii a nahradený organizovaným zločinom?“ môžeme skonštatovať, ž e na základe preskúmaných oblastí týkajúcich sa základných verejných statkov vymedzených Rotbergom, sa organizovaný zločin podieľa do významnej miery v obmedzovaní vplyvu štátnej moci vo všetkých druhoch vymedzených statkov, pričom `Ndrangheta štátnu moc z časti nahrádza v zmysle skutočného vykonávateľa moci na danom území, no nenahrádza samotné poskytovanie statkov, iba ich zneužíva vo svoj materiálny či finančný prospech. Takýmto spôsobom organizovaný zločin parazituje na obyvateľstve Kalábrie, čím do významnej miery poškodzuje ekonomické, politické a spoločenské vzťahy medzi obyvateľstvom aj štátom, degraduje jednotlivé oblasti spoločenského života či už v podobe infraštruktúry, podnikania či zdravia a ako negatívny faktor tiež nepriamo prispieva k chudobe, nezamestnanosti a spomaľovaniu rozvoja Kalábrie. Analýza jednotlivých oblastí verejných statkov ukazuje, že `Ndrangheta do značnej miery negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo regiónu prostredníctvom týchto dôležitých sfér života, čím možno zároveň zodpovedať prvú výskumnú otázku: ,,Akým spôsobom sa organizované zločinecké štruktúry podieľajú na degradácii Kalábrie so zreteľom na obyvateľstvo regiónu?“ `Ndrangheta teda vplýva negatívne na obyvateľstvo Kalábrie prostredníctvom kontroly všetkých skúmaných statkov definovaných Rotbergom.

Záver

Množstvo informácii naznačuje, že za aktuálnou situáciou v Kalábrii stojí jednak nezáujem zo strany centrálnej vlády tento región rozvíjať a jednak samotná prítomnosť organizovaného zločinu. Prostredníctvom analýzy jednotlivých statkov vymedzených Robertom I. Rotbergom sme boli schopní identifikovať vplyv organizovaného zločinu v Kalábrii na konkrétne oblasti. Naše zistenia ukázali, že `Ndrangheta dokáže významne vplývať na všetky statky, ktoré štát poskytuje obyvateľom Kalábrie a negatívne pôsobiť na rozvoj tohto regiónu. Týka sa to nie len bezpečnosti, ale aj lekárskej starostlivosti, školstva a vzdelávania, infraštruktúry v rôznych podobách, možnosti podieľania sa na politickom živote, podnikania, budovania občianskej spoločnosti či prístupu ku kvalitnému životnému prostrediu. Prítomnosť `Ndranghety vo všetkých identifikovaných sektoroch tak vedie k degradácii politického, ekonomického a spoločenského života v Kalábrii a celkovému úpadku daného regiónu. Označiť Kalábriu za failed state by však bolo jednak odvážne a na druhej strane zároveň irelevantné, pretože v rámci našej výskumnej práce sme nevyužili žiadne komplexné nástroje merania, ktoré by určili mieru zlyhania tohto regiónu. Pretože ako bolo zmienené v kapitole jeden, zlyhanie je záležitosťou stupňa, čo indikuje nejaké meranie, k čomu sa zároveň vzťahujú isté kritéria. Tieto kritéria sa však v ponímaní každého autora či inštitúcie odlišujú tak, ako sa v ich vnímaní odlišuje samotný koncept failed state. Naším cieľom nebolo označiť Kalábriu v priamom slova zmysle za zlyhaný región, ale naopak vymedziť vplyv organizovaného zločinu v jednotlivých oblastiach resp. statkoch a zaradiť túto oblasť do diškurzu ohľadom problematiky failed states či zlyhaných regiónov. Fragile State Index či indikátory úpadku jasne naznačujú, že Taliansko ako celok funguje ako relatívne spoľahlivá a stabilná krajina. Rovnako však nemôžeme hovoriť, že centrálna vláda má plnú kontrolu nad dianím v Kalábrii, a týka sa to všetkých skúmaných oblastí. V úvode práce sme na základe analýzy mohli pozorovať, že súčasné poznatky a merania ukazujú, že organizovaný zločin môže ako násilný neštátny aktér vo významnej miere vplývať na štátnu suverenitu a oslabovať ju v jednotlivých aspektoch moci. Tomuto fenoménu jednak naznačuje aj situácia v Mexiku. V Mexiku sa síce v súvislosti s pôsobením organizovaného zločinu odohráva jeden z najväčších konfliktov na svete, no analýza Huseyna Aliyeva ukázala, že konflikt nemusí byť nutne prítomnou súčasťou štátneho zlyhávania. Procesu zlyhania š tátu postačuje už samotná prítomnosť násilných neštátnych aktérov v kombinácii s ďalšími faktormi.

Zdá sa, že `Ndrangheta vo forme násilného neštátneho aktéra oslabuje silu štátu zatiaľ iba na úrovni regiónu. S jej prudko vzrastajúcimi ekonomickými ziskami sa však táto situácia môže zmeniť, čomu nasvedčuje aj stúpajúci vplyv `Ndranghety v niektorých severných regiónoch Talianska ako je napríklad Lombardia, čo niektorí označujú za ,,pokus o kolonizáciu.“ Podľa nášho názoru je viac než vhodné začať venovať zvýšenú pozornosť v rámci akademickej či politickej debaty pôsobeniu organizovaných zločineckých skupín ako forme násilného neštátneho aktéra, ktorý dokáže vplývať na rozsiahle územia štátu a do významnej miery obmedzovať jeho moc. Strata kontroly nad jednotlivými územiami krajiny môže následne totiž viesť k výraznému oslabeniu centrálnej štátnej moci a jej legitimity, čo môže viesť k štátnemu úpadku a zlyhaniu. Preto by sa bolo vhodné pri ďalšom spracovávaní tejto problematiky a za využitia ďalších zdrojov informácii zamerať na posúdenie miery zlyhania Kalábrie prostredníctvom aplikácie niektorého z nástrojov, akými sú napríklad Fragile State Index či States of Fragility. Rovnako by bolo pozoruhodné spracovať túto problematiku v súvislosti s pôsobením organizovaného zločinu na úrovni ostatných regiónov južného Talianska ako napríklad Kampánie alebo Sicílie. Vhodným prostriedkom pre rozšírenie poznania ohľadom tejto problematiky by taktiež mohla byť komparatívna štúdia vybraného ,,úspešného“ regiónu Talianska, napríklad Lombardie, a jeho porovnanie s regiónom Kalábria so zameraním sa na príčiny úpadku resp. úspechu daného regiónu.

Zoznam tabuliek a grafov Tabuľka č.1: Tabuľka miery infiltrácie legálnej ekonomiky organizovaným zločinom vo vybraných krajinách. Ukazuje sektory legálnej ekonomiky a mieru, do akej ju bola schopná mafia v Taliansku infiltrovať. Tabuľka bola vypracovaná Ernesto U. Savonom a Giuliou Berlusconi (Savona a Berlusconi 2015).

Tabuľka č.2: Tabuľka miery prítomnosti mafie v jednotlivých okresoch Talianska. Čím vyššie číslo MI (rank)b, tým väčšia je prítomnosť organizovaného zločinu v danom regióne. Pre účely tejto práce je nižšie uvedená iba časť tabuľky. Tabuľka bola vypracovaná autorom Francesco Calderoni (Calderoni, 2011).

Graf č. 1: Počet vrážd, ktoré súvisia s aktivitami organizovaného zločinu. Graf zobrazuje počet vrážd v jednotlivých rokoch. Graf bol vypracovaný Fonte D.C.P.C (DIA 2017).

Mapa č. 1: Mapa nedokončených stavieb v Taliansku. Mapa zobrazuje počet nedokončených stavieb na území Talianska. Autorom mapy je Giacomo Di Girolamo (Girolamo 2010).

Mapa č. 2: Mapa rozpustených mestských zastupiteľstiev v Kalábrii. Mapa zobrazuje rozpustené mestské zastupiteľstvá v Kalábrii. Autorom mapy je Avvisso Publico (Avviso Pubblico 2018).

Bibliografia 1. Acemoglu, Daron, a Robinson, A. James. 2012. Why Nations Fail: The Origins of Power, Prosperit and Poverty. New York: Crown Publishers. 2. Addiopizzo. 2017. ,,Sicilia e Calabria unite contro le mafie“. Addiopizzo. 4 apríl 2018. (http://www.addiopizzotravel.it/default.asp?p=440). 3. Agence France. 2013. ,,'Ndrangheta mafia 'made more last year than McDonald's and Deutsche Bank'.“ The Guardian. 24 február 2018. (https://www.theguardian.com/world/2014/mar/26/ndrangheta-mafia-mcdonalds- deutsche-bank-study). 4. Aliyev, Huseyn. 2017. ,,Precipitating state failure: do civil wars and violent non-state actors create failed states?“ Third World Quarterly 38, č.9, 1973-1989. tandfonline.com (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/01436597.2017.1319276?journalCode =ctwq20) 5. Ammazzateci Tutti. d.n. ,,Storia del Movimento.“ 5 apríl 2018. (http://www.ammazzatecitutti.it/storia-del-movimento/). 6. ANSA. 2014. ,,'Ndrangheta:Demoskopika, attive 380 cosche,50 mila affiliati.“ ANSA.it. 27 marec 2018. (http://www.ansa.it/legalita/notizie/regioni/calabria/2014/03/26/NdranghetaDemosko pika-attive-380-cosche50-mila-affiliati_575b2e3c-5d60-4db5-9ae0- cba7277dde2e.html. 7. ANSA. 2017. ,,Calabria tops EU for youth unemployment.“ ANSA.it. 15 marec 2018. (http://www.ansa.it/english/news/politics/2017/04/27/calabria-tops-eu-for-youth- unemployment-2_78803566-ff16-487d-bcbd-1b7c8de4b5df.html). 8. ANSA. 2018. ,,Sequestro 74 kg coca a porto Gioia Tauro.“ ANSA.it. 15 apríl 2018. (http://www.ansa.it/calabria/notizie/2018/02/24/sequestro-74-kg-coca-a-porto-gioia- tauro_1ce11556-f8d7-4096-b176-ae82b0316f4d.html). 9. ANSA. d.n. ,,Mafia: Transcrime, un business da 10,6 mld, lo 0,7% Pil.“ ANSA.it. 17 marec 2018. (http://www.ansa.it/legalita/rubriche/cronaca/2013/11/08/ANSA-Mafia- Transcrime-business-10-6-mld-0-7-Pil_9586460.html). 10. Avvennire. 2017. ,,Locri. Sequestrate due scuole abusive costruite dalla 'ndrangheta.“ Avvennire.it. 4 marec 2018. https://www.avvenire.it/attualita/pagine/scuole-locri- sequestrate. 11. Avviso Pubblico. 2018. ,,Amministrazioni sciolte per mafia: dati riassuntivi.“ Avvisopublico.it. 27 apríl 2018. http://www.avvisopubblico.it/home/documentazione/comuni-sciolti-per- mafia/amministrazioni-sciolte-per-mafia-dati-riassuntivi/. 12. Ayoob, Mohammed. 2007. ,,The Challenge of Weak, Failing and Collapsed States.“ In: Leashing the Dogs of War: Conflict Management in a Divided World. Eds. Chester A. Crocker, Fen Osler Hampson, Pamela R. Aall. Washington D.C.: US Institute of Peace Press. (https://books.google.cz/books?id=ehR5GCp10- 0C&pg=PR5&hl=sk&source=gbs_selected_pages&cad=3#v=onepage&q&f=false). 13. Bannon, Ian, a Collier, Paul. 2003. Natural Resources and Violent Conflict: Options and Actions. Washington D.C.: World Bank Publications. 14. Baratta, Lidia. 2012. „Così i contribuenti pagano il pizzo alla ’ndrangheta sulla Salerno-Reggio Calabria.“ Linkiesta.it. 18 marec 2018. (http://www.linkiesta.it/it/article/2012/06/04/cosi-i-contribuenti-pagano-il-pizzo-alla- ndrangheta-sulla-salerno-regg/11575/). 15. Bascietto, Giuseppe. Stidda. La quinta mafia, i boss, gli affari, i rapporti con la politica. Pitti, 2005.

16. Bunker, Robert J. 2013. ,,Introduction: the Mexican cartels—organized crime vs. criminal insurgency.“ In: Trends in Organized Crime 16. č.2. 129-137. (https://link.springer.com/article/10.1007/s12117-013-9194-4). 17. Bunker, R., a Sullivan, J. 2015. Criminal Insurgents in Mexico and Latin America: A Small Wars Journal—El Centro Anthology. Bloomington: iUniverse. (https://books.google.cz/books?id=U1IoCgAAQBAJ&printsec=frontcover&hl=sk#v= onepage&q&f=false). 18. Calabrò, Ilaria. 2017. ,,‘Ndrangheta, le mani delle cosche su termovalorizzatore e depuratore di Gioia Tauro: arresti “eccellenti”.“ Ecco le FOTO degli arrestati [NOMI e VIDEO]. Strettoweb.com. 14 máj 2018. (http://www.strettoweb.com/2017/10/ndrangheta-le-mani-delle-cosche-su- termovalorizzatore-e-depuratore-di-gioia-tauro-arresti-eccellenti-ecco-le-foto-degli- arrestati-nomi-e-video/610790/). 19. Calderoni, Francesco. 2014. ,,Mythical numbers and the proceeds of organised crime: estimating mafia proceeds in Italy.“ In: Global Crime 15. č.1-2. 138-163. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/17440572.2014.882778). 20. Calderoni, Francesco. 2011. „The Mafia Index. A measure of the presence of the mafia across Italian provinces.“ In: Research Conferences on Organised Crime at the Bundeskriminalamt in Germany 2008-2010. Eds. Ursula Töettel a Heinz Büchler. Köln: Luchterhand, 141-162. 21. Catania. 2015. ,,A Tale of Two Economies.“ The Economist. (https://www.economist.com/news/finance-and-economics/21651261-north-limps- ahead-south-swoons-tale-two-economies). 22. The Economist. 2015. A Tale of Two Economies. The Economist. 21 marec 2018 (https://www.economist.com/news/finance-and-economics/21651261-north-limps- ahead-south-swoons-tale-two-economies). 23. Chaudhry, Rajeev. 2013. Violent Non-State Actors: Contours, Challenges and Consequences. (http://www.claws.in/images/journals_doc/2140418965_RajeevChaudhry.pdf). 24. Chauvet, Lisa a Collier, Paul. 2004. Development Effectiveness in Fragile States: Spillovers and Turnarounds. (https://www.jica.go.jp/cdstudy/library/pdf/20071101_09.pdf). 25. Chauvet, Lisa a Collier, Paul. 2005. Policy Turnarounds in Failing States. (https://www.cgdev.org/doc/event%20docs/MADS/Chauvet%20and%20Collier%20- %20Policy%20Turnarounds%20in%20Failing%20States.pdf). 26. Ciconte. Enzo. 2014. ,,Origins and Development of the `Ndrangheta.“ In: The ’Ndrangheta and Sacra Corona Unita: The History, Organization and Operations of Two Unknown Mafia Groups. Ed. Nicoletta Serenata. Dordrecht: Springer. (https://www.springer.com/la/book/9783319049298). 27. Citymetric. 2014. ,,Italy’s North-South Divide. Citymetric. 12 Február 2018. (https://www.citymetric.com/business/italys-north-south-divide-one-chart-361). 28. Convention, Montevideo. 1933. Montevideo Convention on the Rights and Duties of States. Montevideo. 29. Coppola, Emanuela a Formica, Ivan. 2015. ,,‘Ndrangheta and The Street: Experiential Group with Reggio Calabria Flying Squad Policemen.“ In: World Futures 71. č 5-8. 214-227 (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/02604027.2015.1113791). 30. Corriere della Calabria. 2017. ,,Scende la fiducia dei calabresi nella Regione“. Corriere della Calabria. 16 máj 2018. (https://www.corrieredellacalabria.it/politica/item/57677-scende-la-fiducia-dei- calabresi-nella-regione/).

31. Cosentino, Elena. d.n. ,,Making The Mafia's Secret Bunkers“. bbc.com. 7 marec 2018. (http://www.bbc.co.uk/programmes/articles/5sx6yX3pRvL6WlsGK5vqDnv/making- the-mafias-secret-bunkers). 32. CSD. n.d. Extortion in Italy. www.csd.bg/fileSrc.php?id=22868. 33. CSIL. 2012. The Port of Gioia Tauro. Milan: Centre for Industrial Studies (http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/projects/port_gi oia_tauro.pdf). 1-30. 34. CSRC. n.d. Cities in Fragile States. London: Crisis States Research Centre (http://www.lse.ac.uk/international-development/Assets/Documents/PDFs/csrc- background-papers/Cities-in-Fragile-States-brochure.pdf). 35. CSRC. 2006. Crisis, Fragile and Failed States Definitions used by the CSRC. (http://www.lse.ac.uk/internationalDevelopment/research/crisisStates/download/drc/F ailedState.pdf). 36. Day, Michael. 2015. ,,Fears for southern Italy as unemployment, organised crime and economic recession sees young people leave the country.“ independent.co.uk. 24 apríl 2018. (https://www.independent.co.uk/news/world/europe/fears-for-southern-italy-as- unemployment-organised-crime-and-economic-recession-sees-young-people- 10498516.html). 37. Day, Michael. 2011. ,,Mafia earning €20bn from dumping toxic waste.“ Independent.co.uk. 14 marec 2018. (https://www.independent.co.uk/news/world/europe/mafia-earning-euro20bn-from- dumping-toxic-waste-2294720.html). 38. Dickie, John. 2013. ,,'Ndrangheta: Exploring the mafia's underground world.“ bbc.com. 27 marec 2018. (http://www.bbc.com/news/magazine-22315469). 39. DIA. 2017. Attivita svlota e risultati conseguitti dalla Direzione investigativa antimafia. (http://direzioneinvestigativaantimafia.interno.gov.it/semestrali/sem/2017/1sem2017. pdf ). 40. DIA. 2016. 2. semester. Attivita svlota e risultati conseguitti dalla Direzione investigativa antimafia. (http://direzioneinvestigativaantimafia.interno.gov.it/semestrali/sem/2016/2sem2016. pdf). 41. Donadio, Rachel. 2012. ,,Corruption Is Seen as a Drain on Italy’s South.“ Nytimes.com. 5 marec 2018. (http://www.nytimes.com/2012/10/08/world/europe/in- italy-calabria-is-drained-by-corruption.html). 42. Doward, Jamie. 2015. ,,Mafia’s grip linked to increased poverty across southern Italy.“ Theguardian.com. 29 marec 2018. (https://www.theguardian.com/world/2015/aug/16/mafia-linked-to-increased- poverty). 43. Eisinger, Peter. 2016. ,,Is Detroit Dead?“ In: Journal of Urban Affairs 36. č.1. 1-12. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1111/juaf.12071). 44. Englehart, Neil A. 2016. ,,Non-state Armed Groups as a Threat to Global Security: What Threat, Whose Security?“ In: Journal of Global Security Studies 1, č. 2. 171- 183. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1111/juaf.12071). 45. European Commission. 2018. ,,Calabria.“ ec.europa.eu. 3 marec 2018. (https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/regional-innovation-monitor/base- profile/calabria). 46. European Parliament. 2012. ENVI Committee delegation to Calabria, 23-25 November 2011. Brussels. 25 marec 2018.

(http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/envi/dv/envi- calabria-nov2011/envi-calabria-nov2011en.pdf). 47. EUROPOL. 2018. European Union Serious and Organised Crime Threat Assesment. Hague: Europol. 28 február 2018. (https://www.europol.europa.eu/activities- services/main-reports/european-union-serious-and-organised-crime-threat- assessment-2017). 48. Farell, Nicholas. 2015. In Italy’s Poorest Town, There’s Little Left to Do But To Join the Mafia. newsweek.com. 4 marec 2018. httpL//www.newsweek.com/2015/04/17/people-italys-poorest-town-africo-have- little-left-do-join-mafia-321151.html). 49. Farell, Nicholas. 2014. ,,Italy’s is in terminal decline and no one has guts to stop it.“ thespectator.co.uk. (https://www.spectator.co.uk/2014/10/italys-in-terminal-decline- and-no-one-has-the-guts-to-stop-it/). 50. Ferreira, Ines A. 2017. ,,Measuring state fragility: a review of the theoretical groundings of existing approaches.“ In: Third World Quarterly 38. č.6. 1291-1309. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/01436597.2016.1257907?journalCode =ctwq20). 51. Figliomeni, Vincent. d.n. Ndrangheta in Calabria. 20 apríl 2018. (https://www.unl.edu/eskridge/Ndrangheta%20in%20Calabria.ppt). 52. Forgione, Francesco. 2008a. Commissione parlamentare di inchiesta sul fenomena della criminalita organizzata mafiosa o similare. 8 apríl 2018. (http://www.camera.it/_dati/leg15/lavori/documentiparlamentari/indiceetesti/023/005/ INTERO.pdf). 53. Forgione, Francesco. 2008b. `Ndrangheta: Nejmocnější mafie světa. Český Těšín: Paseka. 54. Fund for Peace. 2018. FFP Indicators. 7 február 2018. (http://fundforpeace.org/fsi/indicators/). 55. Gambetta, Diego. 2014. ,,A mob initiation, in secret code.“ bostonglobe.com. 28 marec 2018. (https://www.bostonglobe.com/ideas/2014/02/02/mob-initiation-secret- code/YadP2vYQJ9zvrUZpPct72J/story.html). 56. Giertl, Adam. 2012. ,,Terorizmus, rozpad štátnej moci a hrozby medzinárodnej bezpečnosti.“ COFOLA, 2012. Brno: Masaryk University. (https://www.academia.edu/2073244/Terorizmus_rozpad_%C5%A1t%C3%A1tnej_ moci_a_hrozby_medzin%C3%A1rodnej_bezpe%C4%8Dnosti?auto=download). 57. Girolamo, Giacomo Di. 2010. 28 apríl 2018. (http://www.stardustudio.com/wp- content/uploads/2010/11/Article-by-Giacomo-Di- Girolamo-for-Ebdaat.pdf). 58. Giuffrida, Angela. 2014. „Italy's journalists live in fear of mafia threat“. 6 máh 2018. (https://www.thelocal.it/20140807/italys-journalists-live-in-fear-of-mafia-threat). 59. Gratteri, Nicola, a Nicaso, Antonio. 2011. Pokrvní bratia. Bratislava: Kaligram. 60. Grono, Nick. 2010. Fragile States and Conflict. (https://www.crisisgroup.org/global/fragile-states-and-conflict). 61. H., J. 2016. ,,Why Italy’s anti-mafia movement is in trouble.“ economist.com. 13 apríl 2018. (https://www.economist.com/blogs/economist-explains/2016/08/economist- explains-4). 62. Hay, William Anthony., 2011. ,,Is Italy Next To Fall. The National Interest.“ thenationalinterest.org. (http://nationalinterest.org/commentary/italy-the-next-fall- 6182 63. Hoeffler, Anke a Collier, Paul. 2004. ,,Greed and grievance in civil war.“ In: Oxford Economic Papers 56, 563-595. (https://www.econ.nyu.edu/user/debraj/Courses/Readings/CollierHoeffler.pdf).

64. Hrušková, A. 2013. ,,Failed states index – ideální nástroj pro měrení úpadku státu.“ Sekuritaci. 1 marec 2018. (http://www.sekuritaci.cz/failed- states-index-idealni- nastroj-pro-mereni-upadku-statu). 65. Il Quotidiano del Sud. 2017. ,,I calabresi vogliono più trasparenza dalla politica Il sondaggio per Anci: fiducia solo nei Comuni.“ 8 máj 2018. (http://www.quotidianodelsud.it/calabria/politica/2017/05/11/calabresi-vogliono-pi- trasparenza-politica-sondaggio-anci-fiducia-solo). 66. ISTAT. 2013. Demographic indicators by province - Year 2013. 19 marec 2018. (http://www.istat.it/en/calabria/data?qt=gettableterr&dataset=DCIS_INDDEMOG1& dim=113,0,2148&lang=1&tr=0&te=1). 67. ISTAT. 2015. ,,Il Calabresi non 'percepiscino' la 'ndrangheta.“ gazzettadelsud.it.23 marec 2018. (http://www.gazzettadelsud.it/news/calabria/209454/i-calabresi-non- percepiscono-la-ndrangheta). 68. ISTAT. 2017. Income, living conditions and fiscal burden of households. 17 apríl 2018. (https://www.istat.it/en/archive/207036). 69. Jacques, Jessica. 2017. ,,Interview with Klaus Davi: “Calabria is a gold mine and only I am digging”.“ 23 marec 2018. (https://ecpmf.eu/news/threats/interview-with- klaus-davi-calabria-is-a-gold-mine-and-only-i-am-digging). 70. jas. 2009. ,,Italians Search for Radioactive Waste Sunk by Mafia.“ spiegel.de. 28 marec 2018. (http://www.spiegel.de/international/europe/underwater-dump-italians- search-for-radioactive-waste-sunk-by-mafia-a-656681.html). 71. Kington, Tom. 2007. ,,From cocaine to plutonium: mafia clan accused of trafficking nuclear waste.“ theguardian.com. 7 marec 2018. (https://www.theguardian.com/world/2007/oct/09/italy.nuclearpower). 72. Kirchgaessner, Stephanie, a Oltermann, Philip. 2016. Germany the clear winner in EU fight to find jobs for the young. theguardian.com. 13 marec 2018. (https://www.theguardian.com/business/2016/sep/10/calabria-bavaria-eurozone- youth-unemployment-job-opportunities). 73. Klare, Michael. 2010. “The Deadly Connection. Paramilitary Bands, Small Arms Di usion, and State Failure.” In: When States Fail: Causes and Consequences, Ed. Robert I. Rotberg, Princeton: Princeton University Press. 94–116. 74. Kolstø, Pål. 2006. ,,The Sustainability and Future of Unrecognized Quasi-states.“ In: Journal of Peace Research 43. č. 6. 723-740. (http://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/0022343306068102). 75. La Spina, Antonio a Militello, Vincenzo; Frazzica, Giovanni; Punzo, Valentina; Scaglione , Attilio. 2016. ,,Mafia Methods, Extortion Dynamics and Social Responses.“ In: Social Dimensions of Organised Crime: Modelling the Dynamics of Extortion Rackets. Eds. Corinna Elsenbroich, David Anzola a Nigel Gilbert. Cham: Springer. 85-86, 98-104 76. Locke, Rachel. 2012. Organized Crime, Conflict, and Fragility: A New Approach. New York: Internationl Peace Institute. (https://www.ipinst.org/wp- content/uploads/publications/epub_organized_crime_conflict_fragility.pdf). 77. Mammone, Andrea, a Veltri, Giuseppe A. 2010. Italy Today: The Sick Man of Europe. Oxon/New York: Routledge. 78. Marzullo, Rosella. 2016. ,,Mafia Children: From Future to Past. Knowing Other Realities to Learn Freedom.“ In: Review of Social Studies 3. č.2. 45-57. 26 marec 2018. (http://www.rossjournal.co.uk/wp-content/uploads/2016/11/RoSS-Vol3-No2- 2016-Marzullo-45-57.pdf). 79. Massari, Monica a Monzini, Paola. 2004. ,,Dirty Businesses in Italy: A Case-study of Illegal Trafficking in Hazardous Waste.“ In: Global Crime 6, č. 3-4. 285-304.

(https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/17440570500273416?journalCode=fg lc20). 80. Mendoza, Natalia a Bedarida, Bernard; Morabito, Gabriell; Creazzo, Francesco. 2015. ,,The children of Italy's 'Ndrangheta mafia.“ france24.com. 4 marec 2018. (http://www.france24.com/en/20150925-video-reporters-italy-ndrangheta-children- mafia). 81. Mezzofiore, Gianluca. 2014. Hammerfest Milan: White supremacist festival attracts 'Ndrangheta mafia-linked neo-Nazi. ibitimes.co.uk. 16 apríl 2018. (https://www.ibtimes.co.uk/hammerfest-milan-white-supremacist-festival-attracts- ndrangheta-mafia-linked-neo-nazi-1477530). 82. Milliken, J, a Krause, Keith. 2009. Introduction: ,,The Challenge of Non-State Armed Groups.“ In: Contemporary Security Policy 30, č.2. 202-220. 8 apríl 2018. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/13523260903077296). 83. Milliken, Jennifer, a Krause, Keith. 2002. ,,State Failure, State Collapse, and State Reconstruction: Concepts, Lessons and Strategies.“ In: Development and Change 33, č.5. 8 apríl 2018. (https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/1467-7660.t01-1- 00247). 84. Mirelli, Annalisa. 2014. ,,If the Calabrian mafia were a company, it would be the fifth largest in Italy.“ qz.com. 5 apríl 2018. (https://qz.com/299038/if-the-calabrian-mafia- were-a-company-it-would-be-the-fifth-largest-in-italy/). 85. Nuova Ecologia. 2017. ,,Le mani della ‘ndrangheta sui rifiuti.“ lanuovaecologia.it. 12 apríl 2018. (https://www.lanuovaecologia.it/le-mani-della-ndrangheta-sui-rifiuti/). 86. OECD. d.n. Conflict & Fragility. 2 máj 2018. (http://www.oecd.org/dac/conflict- fragility-resilience/conflict-fragility/). 87. OECD. 2018. OECD. 3 marec 2018. (http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/italy/). 88. Paoli, Letizia. 2003. Mafia Brotherhoods: Organised Crime, Italian Style. New York: Oxford University Press. 89. Paoli, Letizia. 2004. Organised Crime in Europe. Concepts, Patterns and Control Policies in the European Union and Beyond. Dordrecht: Springer. 90. Parrini, Massimo. 2014. ,,Giacomo Ubaldo Lauro - il pentito della Freccia del Sud.“ stopndrangheta.it. 18 marec 2018. (http://www.stopndrangheta.it/stopndr/art.aspx?id=1771,Giacomo+Ubaldo+Lauro+- +il+pentito+della+Freccia+del+Sud). 91. Pasquali, Valentina. 2009. ,,In Other Words: Mob Rule.“ foreignpolicy.com. (http://foreignpolicy.com/2009/09/30/in-other-words-mob-rule/) 92. Piangani, Gaia. 2017. ,,Breaking Up the Family as a Way to Break Up the Mob.“ nytimes.com. 5 marec 2018. (https://www.nytimes.com/2017/02/10/world/europe/breaking-up-the-family-as-a- way-to-break-up-the-mob.html). 93. Pinotti, Paolo. 2014. The Economic Costs of Organized Crime: Evidence from Southern Italy. 19 apríl 2018. (https://www.nbs.rs/internet/latinica/90/90_9/PaoloPinotti_wp.pdf). 94. Pomeroy, Robin, a Viggiano, Laura. 2008. ,,Naples waste linked to death and disease.“ reuters.com. 3 marec 2018. (https://www.reuters.com/article/us-italy- waste/naples-waste-linked-to-death-and-disease- idUSL1681676520080117?feedType=RSS&feedName=inDepthNews&rpc=22&sp=t rue). 95. Popham, Peter. 2012. ,,Triangle of death: Surge in cancer cases in Italy linked to illegal dumping of toxic waste.“ Independent.co.uk. 14 marec 2018.

(https://www.independent.co.uk/news/world/europe/triangle-of-death-surge-in- cancer-cases-in-italy-linked-to-illegal-dumping-of-toxic-waste- 6291302.html#gallery). 96. Press Office. 2016. ,,Rapporto SVIMEZ 2016: “Il Sud cresce ma le mafie continuano a svolgere un ruolo regolatore”.“ avvissopubblico.it. (http://www.avvisopubblico.it/home/rapporto-svimez-2016-il-sud-cresce-ma-le- mafie-continuano-a-mantenere-un-ruolo-regolatore/). 97. Pulella, Philip. 2011. ,,Italy entrepreneur defies mafia with tuna and ice cream.“ reuters.com. 17 marec 2018. (https://www.reuters.com/article/us-italy-calabria/italy- entrepreneur-defies-mafia-with-tuna-and-ice-cream-idUSTRE7A72MC20111108). 98. Remešová, Olga. 2014. ,,O státech nestátech: Klasifikace slabé státnosti.“ globalpolitics.cz. 1 máj 2018. http://www.globalpolitics.cz/clanky/o-statech- nestatech-klasifikace-slabe-statnosti. 99. Repubblica.it. 2017. ,,Rischio riciclaggio, il primato della Calabria. Bar e ristoranti i più fragili.“ repubblica.it. 17 február 2018. (http://www.repubblica.it/economia/2017/05/29/news/rischio_riciclaggio_il_primato_ della_calabria_bar_e_ristoranti_i_piu_fragili-166708674/). 100. Reuters Staff. 2010. ,,Italian telcos caught up in massive Mafia fraud.“ reuters.com. 12 apríl 2018. (https://www.reuters.com/article/urnidgns852573c400693880002576d4005e5b23/itali an-telcos-caught-up-in-massive-mafia-fraud-idUS272854440620100224). 101. Roberts, Elizabeth. 2017. ,,Mexico was the second deadliest country in the world.“ cnn.com. 4 apríl 2018. (http://edition.cnn.com/2017/05/09/americas/mexico- second-deadliest-conflict-2016/index.html). 102. Rodgers, Dennis, a Muggah, Robert. 2009. ,,Gangs as Non-State Armed Groups: The Central American Case.“ In: Contemporary Security Policy 30, č.2. 301- 317. 8 apríl 2018. (http://eprints.lse.ac.uk/28429/1/Gangs_as_non- state_armed_groups_(LSERO).pdf). 103. Rosen, Jonathan, a Zepeda. Roberto. 2015. Organized Crime, Drug Trafficking, and Violence in Mexico: The Transition from Felipe Calderón to Enrique Peña Nieto. Lexington: Lexington Books. (https://books.google.cz/books/about/Organized_Crime_Drug_Trafficking_and_Vio. html?id=ltMbDQAAQBAJ&redir_esc=y). 104. Rotberg, Robert. 2003. ,,Failed States, Collapsed States, Weak States: Causes and Indicators in State Failure and State Weakness in a Time of Terror.“ In: State Failure and State Weakness in a Time of Terror. Ed. Robert I. Rotberg. Massachusets: Brookings Institution Press. (https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/statefailureandstateweaknessinatime ofterror.pdf). 105. Rotberg, Rotberg I. 2007. ,,The Challenge of Weak, Failing and Collapsed States.“ In: Leashing the Dogs of War: Conflict Management in a Divided World. Eds. Chester A. Crocker, Fen Osler Hampson, Pamela R. Aall. Washington D.C.: US Institute of Peace Press. 83-94. (https://books.google.cz/books?id=ehR5GCp10- 0C&pg=PR5&hl=sk&source=gbs_selected_pages&cad=3#v=onepage&q&f=false). 106. RQuotidiano. 2011. ,,In Calabria la più grande percentuale di mafiosità d’Italia.“ ilfattoquotidiano. 16 marec 2018. (https://www.ilfattoquotidiano.it/2011/01/31/in-calabria-la-piu-grande-percentualedi- mafiosita-ditalia/89393/). 107. Rubino, Giulio. 2017. ,,Mafia boss: ‘The State is me’.“ irpi.eu. 2 apríl 2018. (https://irpi.eu/en/mafia-boss-the-state-is-me/).

108. Rudansky, Andrew, a Jamieson, Alastair. 2016. ,,Fugitive Mafia Bosses Captured in Armed Calabria Bunker.“ 18 marec 2018. nbcnews.com (https://www.nbcnews.com/news/world/fugitive-mafia-bosses-captured-armed- calabria-bunker-police-n507591). 109. Santino, Umberto. 2015. Mafia and Anti-Mafia: A Brief History. London: I.B.Tauris. 110. Saviano, Roberto. 2012. Pojď se mnou pryč. Miláno: Paseka. 111. Savona, Ernesto, a Berlusconi, Giulia. 2015. Organized Crime In ltration of Legitimate Businesses in Europe: A Pilot Project in Five European Countries. Trento: Università degli Studi di Trento. 112. Scammell, Rosie. 2013. ,,'Anti-mafia' mayor arrested for mafia ties.“ thelocal.it. 5 máj 2018. (https://www.thelocal.it/20131203/anti-mafia-mayor-arrested- for-mafia-ties). 113. Scammell, Rosie. 2014a. ,,Mafia spreads 'like cancer' but cuts violence.“ thelocal.it. 2 máj 2018. (https://www.thelocal.it/20140806/corruption-denial-and- bureaucracy-fuel-mafia). 114. Scammell, Rosie. 2014b. ,,Mafia profits make up 1.7 percent of Italy's GDP.“ thelocal.it, 18 apríl 2018. (https://www.thelocal.it/20140620/mafia-profits-make-up- 17-percent-of-italys-gdp). 115. Scherer, Steve, a Piscioneri, Francesca. 2015. Thriving mafia sucks hope from Italy's struggling south. reuters.com. 3 máj 2018. (https://www.reuters.com/article/uk-italy-mafia-economy/thriving-mafia-sucks-hope- from-italys-strugglco.uk/news/article-3246259/The-Mafia-mobsters-bring-Italy-s- economy-knees-infiltrating-business-public-body-south-taking-cut-deal.html). 116. Sciandra, Elena, a Iafano, Antonio. d.n. Countering Extortion Racketeering: The Italian Experience. 23 február 2018. (http://www.transcrime.it/wp- content/uploads/2017/07/ProjectCEREU-ProjectReader_eng.pdf). 117. Serenata, Nicoletta. 2014. The ’Ndrangheta and Sacra Corona Unita: The History, Organization and Operations of Two Unknown Mafia Groups. Dordrecht: Springer. (https://www.springer.com/la/book/9783319049298). 118. Sergi, Anna. 2017. From Mafia to Organised Crime: A Comparative Analysis of Policing Models. Essex: Springer. (https://link.springer.com/chapter/10.1007/978- 3-319-53568-5_2). 119. Sergi, Anna, a Lavorgna, Anita. 2016. ‘Ndrangheta: The Glocal Dimensions of the Most Powerful Italian Mafia: Palgrave MacMillan. (https://books.google.cz/books/about/Ndrangheta.html?id=ILKqDAAAQBAJ&redir_ esc=y). 120. Sergi, Anna, a South, Nigel. 2016. ,,‘Earth, Water, Air, and Fire’: Environmental Crimes, Mafia Power and Political Negligence in Calabria.“ In: Illegal Entrepreneurship, Organized Crime and Social Control. Ed. Georgios A. Antonopoulos. Dordrecht: Springer. (https://www.springer.com/it/book/9783319316062). 121. Sørensen, Georg. 1999. "Failed States and International Security II: Sources of Prevention, Modes of Response, and Conditions of State Success and Renewal". 27 apríl 2018. (http://www.comm.ucsb.edu/faculty/mstohl/failed_states/1999/papers/Sorensen.html) . 122. Stop`ndrangheta. 2012. ,,Legambiente, le mani delle ecomafie sulla Calabria - Il rapporto 2012.“ stopndrangheta.it. 23 marec 2018.

(http://www.stopndrangheta.it/stopndr/art.aspx?id=1600,Legambiente%2C+le+mani+ delle+ecomafie+sulla+Calabria+-+Il+rapporto+2012). 123. SVIMEZ. 2014. “Rapporto SVIMEZ 2015 sull `economia del mezzogiorno.“ Roma. (https://www.cliclavoro.gov.it/Barometro-Del- Lavoro/Documents/Rapporto%20Svimez%202014.pdf). 124. Šmíd, Tomáš a Vaďura, Vladimír. 2009. ,,Teoretické vymezení a konceptualizace fenoménu slabých a selhávajících států.“ In: Czech Journal of International Relations 44. č.2. (https://mv.iir.cz/article/view/323). 125. The Local.it. 2015. ,,The village where mafia 'stole' the right to vote.“ thelocal.it. (https://www.thelocal.it/20150529/the-village-where-mafia-stole-the- right-to-vote). 126. The Local.it. 2018a. ,,One dead, one injured in suspected car bombing in southern Italy.“ 5 máj 2018. (https://www.thelocal.it/20180410/one-dead-one-injured- in-suspected-car-bombing-italy-matteo-vinci). 127. The Local.it. 2018b. ,,'Concrete risk' of mafia meddling in Italy election, ministers warn.“ thelocal.it. 4 máj 2018. (https://www.thelocal.it/20180222/mafia- italian-election-interference-vote-marco-minniti). 128. The World Bank. 2018. ,,Italy.“ The World Bank. 18 apríl 2018. (https://data.worldbank.org/country/italy?view=chart). 129. Tilleli, Phoebe. 2017. ,,'Ndràngheta brats rule in Calabrian playgrounds.“ theitalianinsider.it. Cit. 3 2018. (http://www.italianinsider.it/?q=node/5331). 130. Transparency International. 2018. Corruption Perception Index. 28 marec 2018 (https://www.transparency.org/news/feature/corruption_perceptions_index_2017). 131. Uccello, Serena. 2008. In Calabria a rischio tutti i cantieri. 24 február 2018. (http://www.transcrime.it/wp-content/uploads/2013/11/Sole24Ore_201108- In_Calabria_a_rischio_tutti_i_cantieri.pdf). 132. UNODC. 2000. United Nations Office on Drugs and Crime. 23 február 2018. Vienna. (https://www.unodc.org/unodc/en/organized- crime/intro/UNTOC.html#Fulltext). 133. Véron, Anne; Charbit, Gadh a Collot, Gianni. 2015. Dejiny mafie. Dokument. 0:55. Vysielané: STV1 30.1.2018. 134. Waisová, Š. in Remešová. 2014. ,,O státech nestátech: Klasifikace slabé státnosti.“ globalpolitics.cz. 11 apríl 2018. (http://www.globalpolitics.cz/clanky/o- statech-nestatech-klasifikace-slabe-statnosti). 135. West, Jessica. 2006. ,,The Political Economy of Organized Crime and State Failure: The Nexus of Greed, Need and Grievance.“ In: Innovations: A Journal of Politics 46. (http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.498.5502&rep=rep1&type =pdf). 136. Wikileaks. 2008. ,,Can Calabria Be Saved?“ wikileaks.com. 24 február 2018. (https://wikileaks.org/plusd/cables/08NAPLES96_a.html). 137. Williams, Phil. 2008. Violent non-state actors and national and international security. Zürich: ETH. 138. Wittmeyer, Alicia P. Q. 2013. ,,If Detroit Were a Country, Would It Be a Failed State?“ foreignpolicy.com. 5 máj 2018. (http://foreignpolicy.com/2013/07/19/if-detroit-were-a-country-would-it-be-a-failed- state/). 139. Yaworsky, William, a Wladyka, Dawid. 2018. ,,War in the feudal zone: state failure and the abandonment of anthropological research in Mexico and Central

America.“ In: World & Society 37. č.1. 57-73. (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/07292473.2017.1412188). 140. Zartman, William I. 1995. Collapsed States: The Disintegration and Restoration of Legitimate Authority. Editor William I. Zartman. Boulder: Lynne Rienner Publishers. (https://books.google.cz/books?id=-t-KiA- GNlYC&pg=PR5&hl=sk&source=gbs_selected_pages&cad=3#v=onepage&q&f=fal se).

Vedúci diplomovej práce: Mgr. Tomáš Šmíd Ph.D. Anotácia Práca skúma pôsobenie organizovaného zločinu v Kalábrii optikou konceptu failed state. Jej cieľom je identifikovať vplyv organizovaného zločinu na konkrétne oblasti života obyvateľov v regióne a poukázať na fakt, že štát zlyháva v kontrole tohto územia a v poskytovaní služieb a statkov obyvateľom práve v dôsledku prítomnosti silného neštátneho aktéra – organizovaného zločinu.

Kľúčové slová: organizovaný zločin, mafia, násilný neštátny aktér, failed state, zlyhaný štát, obyvateľstvo, Kalábria, `Ndrangheta

Annotation The thesis explores the influence of organized crime in Calabria through the optics of the failed state concept. Purpose of this thesis is to identify the impact of organized crime on particular areas of life of the population in the region, and to point out the fact, that the state fails to control the territory and provide goods to its citizens because of the presence of a strong violent non-state actor – organized crime.

Key words: organized crime, mafia, violent non-state actor, failed state, population, Calabria, `Ndrangheta