UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
ÚZEMNÝ PLÁN OBCÍ MIKROREGIÓNU ŽIARSKE PODHORIE
OKTÓBER 2007
URBANIA Banská Bystrica strana 1/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Identifikačné údaje:
Názov úlohy: Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie Názov časti úlohy: ÚPN MR Žiarske Podhorie- obec Lutila Riešené územie úlohy: katastrálne územia obcí MR Žiarske Podhorie obce: Lovčica-Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská, Lutila, Spracovateľ: Ing. arch. Blažena Kováčová a kol. URBANIA, projekčný ateliér Banská Bystrica
Spracovateľský kolektív: urbanizmus: Ing. arch. Kováčová Blažena krajina, príroda: Ing. Točeková- Gašparová Andrea krajinnoekolog. plán: RNDr. Auxt Pavol doprava: Ing. Strečok Jozef vodné hospodárstvo: Ing. Šuchová Katarína energetika: Škrinár Ján PP: Ing. Durila Jozef LPF: Ing. Králik Alexander plyn: Hlinka Pavol telekomunikácie: Miartuš Eduard konštr. a PC práce: Sartorisová Janka
Zoznam grafických príloh ÚPN- obcí MR Žiarske Podhorie:- obec Lutila:
Širšie vzťahy M 1:50 000 Komplexný návrh rozvoja MR M 1:25 000 Komplexný návrh funkčného využívania obce M 1:10 000 Ochrana krajiny obce M 1:10 000 Návrh priestorového usporiadania zast. územia obce M 1:2000 Návrh verejného technického vybavenia zast. úz. obce M 1:2000 Perspektívne použitie PP M 1:5000
URBANIA Banská Bystrica strana 2/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
1. Základné údaje ...... 4 1.2 Vyhodnotenie Územnoplánovacej dokumentácie ...... 4 1.3 Zhodnotenie súladu návrhu so zadaním ...... 6 2. Riešenie územného plánu obce ...... 7 2.1 Vymedzenie riešeného územia a geografický opis ...... 7 2.2 Väzby Vyplývajúce zo záväznej časti nadradenej územnoplánovacej dokumentácie...... 9 2.3 Demografické, sociálne a ekonomické predpoklady rozvoja obce ...... 10 2.4 Širšie vzťahy, záujmové územie a význam obce ...... 15 2.5 návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania...... 17 2.6 Návrh funkčného využitia územia obcí...... 21 2.7 Návrh rozvoja bývania...... 26 2.8 Návrh sociálneho a občianskeho vybavenia ...... 29 2.9 Návrh rozvoja rekreácie a CR ...... 36 2.10 Návrh rozvoja výroby a hosp. základne ...... 42 2.11 Vymedzenie zastavaného územia...... 50 2.12 Vymedzenie ochr. pásiem a chrán. území ...... 51 2.13 Obrana štátu, požiar. a protipovodňová ochrana ...... 51 2.14 Ochrana prírody, krajiny a ekostab. opatrenia ...... 52 2.15 Ochrana kultúrnych pamiatok...... 66 2.16 Ochrana ložísk nerastov...... 71 2.17 Ochrana a tvorba životného prostredia ...... 72 2.18 Návrh dopravy ...... 76 2.19 Návrh vodného hospodárstva ...... 85 2.20 Návrh zásobovania elektrickou energiou ...... 95 2.21 Návrh zásobovania plynom ...... 107 2.22 Návrh telekomunikácií ...... 114 2.23 Vyhodnotenie persp. použitia PP a LPF...... 114 2.24 Environmentálne, ekonomické, sociálne a územnotechnické vplyvy...... 124 3. Záväzná časť .
URBANIA Banská Bystrica strana 3/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE
1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE, CIELE A PROBLÉMY NA RIEŠENIE
Vypracovanie návrhu Územného plánu obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie (ÚPN-O MR) má zabezpečiť územnoplánovaciu dokumentáciu obcí Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a Lutila. Etapa návrhu územného plánu nadväzuje na prerokovanú Urbanistickú štúdiu obcí MR Žiarske Podhorie z roku 2003 (Urbania B. Bystrica), ktorá overila alternatívne možnosti rozvoja územia obcí. Rozvoj územia každej obce je v územným pláne koordinovaný v rámci územia celého mikroregiónu a zosúladený so spoločnými cieľmi mikroregiónu, stanovenými v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja MR Žiarske Podhorie z roku 2004 (ARVI, VOKA, SAŽP). Návrh územného plánu obcí MR Žiarske Podhorie je vypracovaný v súlade so schváleným Zadaním pre ÚPN obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie .
Úlohou riešeného územného plánu je vytvoriť územné podmienky pre rozvoj dopravného a technického vybavenia, rozvoj bývania, rekreácie i vhodných podnikateľských aktivít v území Mikroregiónu Žiarske Podhorie . Úlohou riešenia ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie je návrh vhodného funkčného rozvoja územia s rešpektovaním diferencovanej únosnosti územia, so zachovaním trvalých hodnôt územia.. Úlohou ÚPN obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie a jeho súčastí, obcí mikroregiónu Lovčica – Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a Lutila je definovanie možností rozvoja územia obcí so šetrným využitím vlastných zdrojov pre trvalo udržateľný rozvoj základných funkcií sídelnej štruktúry mikroregiónu.
1.2 VYHODNOTENIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
Územie Mikroregiónu Žiarske Podhorie bolo riešené i v rámci ÚPN-HSA Žiar nad Hronom, (KPÚ Praha) ktorý bol schválený uznesením SKNV č. 150/77, potvrdený ONV v z r. 1981. Opatrenia na revitalizáciu územia zaťaženej oblasti Žiar nad Hronom boli definované v Koncepcii starostlivosti o ŽP v okrese Žiar nad Hronom z r. 1983. Najnovšou územnoplánovacou dokumentáciou záujmového územia mikroregiónu je ÚPN-CMZ Žiar nad Hronom, PPÚ B. Bystrica z roku 1986, schválený 17.2.1987, ktorý v rámci širších vzťahov upresnil vybrané limity rozvoja územia. V júni 1993 Landurbia Banská Bystrica vypracoval aktualizáciu Územného plánu mesta Žiara nad Hronom ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie rezervuje územie a rešpektuje väzby z projektovej dokumentácie Obchvatu mesta Žiar nad Hronom a väzby z Územného plánu zóny Severovýchodná časť mesta Žiar nad Hronom, vypracovaného v roku 2000. V roku 1993 bol Územný plán mesta Žiar nad Hronom aktualizovaný. Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie rešpektuje platný územný plán mesta ÚPN-HSA Žiar nad Hronom a jeho zmeny a doplnky.
Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie rešpektuje ÚPN VÚC Banskobystrického kraja. Pre riešené územie platí záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, vyhlásená nariadením vlády č. 263/1998 Z.z. V súčasnosti je dokončovaná jeho aktualizácia formou Zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Po ich schválení budú Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrického kraja doplnené do ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie.
Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie rešpektuje početné environmentálne hodnotenia územia Žiarskej kotliny. Opatrenia na revitalizáciu územia zaťaženej oblasti Žiar nad Hronom boli definované v Koncepcii starostlivosti o ŽP v okrese Žiar nad Hronom z r. 1983. Miestny územný systém ekologickej stability vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s. Žiar nad Hronom, z roku 1996 riešil i územie obce Lutila a Lovčica-Trubín. Zhodnotenie ekologickej únosnosti regiónu Žiarskej kotliny z roku 1998 hodnotil z územia mikroregiónu územie obce Lutila a Lovčica- Trubín. V roku 2003 Štúdia –radónový prieskum Žiarskej kotliny skúmala územie všetkých obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie .
Rozvoj územia Mikroregiónu Žiarske Podhorie je v súlade s Programom sociálneho ekonomického a kultúrneho rozvoja BB samosprávneho kraja z roku 2002. Do územného plánu obcí MR Žiarske Podhorie je premietnutý Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja MR Žiarske Podhorie, vypracovaný v r. 2004. Pre potreby územného plánu MR Žiarske Podhorie prebehla v roku 2003
URBANIA Banská Bystrica strana 4/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín v obciach Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota a Lovčica –Trubín anketa Moja predstava o rozvoji obce. Pre ochranu kultúrneho dedičstva územia mikroregiónu vypracoval v roku 2003 KPÚ Banská Bystrica –pracovisko Kremnica podrobný grafický a metodický návrh Kultúrnohistorické hodnoty obce Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota a Lovčica –Trubín. Územný plán obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie rešpektuje Uznesenie vlády SR č. 59/2001 k návrhu environmentálnych opatrení na revitalizáciu krajiny Žiarskej kotliny, najmä opatrenie č.18 Vybudovať v rokoch 2005-2010 komplexnú kanalizáciu sídiel Žiarskej kotliny a opatrenie č. 20 Dobudovať v rokoch 2002-2010 ČOV Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a ďalších obcí Žiarskej kotliny. Opatrenie č. 12 Zabezpečiť plynofikáciu sídiel a opatrenie č. 22 Zabezpečiť mapy radónového rizika boli splnené.
Obce riešeného územia ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie nemajú vypracovanú aktuálnu územno - plánovaciu dokumentáciu. Územie obcí bolo riešené i v rámci ÚPN-HSA Žiar nad Hronom, schválený uznesením SKNV č. 150/77, potvrdený ONV z r. 1981. V júni 1993 Landurbia Banská Bystrica vypracoval aktualizáciu Územného plánu mesta Žiara nad Hronom. Opatrenia na revitalizáciu územia zaťaženej oblasti Žiar nad Hronom boli definované v Koncepcii starostlivosti o ŽP v okrese Žiar nad Hronom z r. 1983. Najnovšou územnoplánovacou dokumentáciou záujmového územia mikroregiónu je ÚPN-CMZ Žiar nad Hronom, z roku 1986, ktorý v rámci širších vzťahov upresňuje vybrané limity rozvoja obcí mikroregiónu Žiarske podhorie.
Obec Lutila má starší Smerný územný plán vypracovaný Stavoprojektom Banská Bystrica 1968, schválený uznesením č. 45/1968. V čase keď Lutila bola súčasťou mesta Žiar nad Hronom, vypracoval PPÚ Banská Bystrica v r. 1973 Územný projekt zóny Lutila –IBV. Riešil lokalitu Pod Brezinou, južná časť sa nerealizovala. V roku 1975 PPÚ B. Bystrica vypracoval Lutila IBV- podrobný územný plán. V roku 1976 bol pre Žiar nad Hronom vypracovaný ÚPT–Z OS-IBV Lutila, schválený uzn. č. 148/76. V roku 1976 architektonická štúdia KPÚ Praha riešila veľkorysý návrh KBV v priestore zasahujúcom i obec Lutila. V roku 1983 KPÚ Praha vypracoval pre to isté riešené územie Lutila IBV- zahustenie PUP. Zoznam pozemkov Pod Brezinou- riešil v roku 1990 ďalšiu intenzifikáciu výstavby, prevažne sa jednalo o súčasnú zástavbu Lutily pod lesom , len južná časť návrhu sa nerealizovala. V r. 1999-2000 vypracoval prof. T. Alexy ÚPN-Z „Severovýchodná časť mesta Žiar nad Hronom“, ktorý riešil územie pre rozvoj mesta Žiar nad Hronom južne od katastrálnej hranice mesta s obcou Lutila. Pre časť obce Lutila Na rybníky II. vypracoval Stavit Žiar nad Hronom v r. 2001 zadanie stavby projektu IBV.
Obec Slaská nemá vypracovaný územný plán obce. V roku 1998 bola vypracovaná pre obec Slaská Urbanistická štúdia lokalita Packal pre výstavbu rodinných domov s objemovými a technickými riešeniami objektov.
Obec Kosorín nemala vypracovaný územný plán obce. V roku 1984 Útvar hlavného architekta okresu Žiar nad Hronom vypracoval Zoznam pozemkov pre výstavbu rodinných domov na 8.-5RP pre obec Kosorín. Územie obce a mikroregiónu Žiarske podhorie bolo riešené i v rámci ÚPN-HSA Žiar nad Hronom, schválený uznesením SKNV č. 150/77, potvrdený ONV z r. 1981. V júni 1993 Landurbia Banská Bystrica vypracoval aktualizáciu Územného plánu mesta Žiara nad Hronom. Opatrenia na revitalizáciu územia zaťaženej oblasti Žiar nad Hronom boli definované v Koncepcii starostlivosti o ŽP v okrese Žiar nad Hronom z r. 1983. Najnovšou územnoplánovacou dokumentáciou záujmového územia mikroregiónu je ÚPN-CMZ Žiar nad Hronom, z roku 1986, ktorý v rámci širších vzťahov upresňuje vybrané limity rozvoja obcí mikroregiónu Žiarske podhorie.
Obec Janova Lehota má starší Územný plán obce vypracovaný Stavoprojektom Banská Bystrica, schválený uznesením č. 45/1968, pričom obec ho nemá k dispozícii.
Obec Lovčica Trubín má starší Územný plán obce vypracovaný Stavoprojektom Banská Bystrica, schválený uznesením č. 110/1964, pričom obec ho nemá k dispozícii.
URBANIA Banská Bystrica strana 5/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
1.3 ZHODNOTENIE SÚLADU NÁVRHU SO ZADANÍM
Územný plán obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie rešpektuje požiadavky stanovené v zadaní pre ÚPN obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie, najmä:
SPLNENÍM HLAVNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA: rozvojovými plochami pre bývanie vytvoriť podmienky pre priaznivý demografický vývoj rozvojovými plochami pre výrobu a rekreačné služby zvýšiť možnosti zamestnanosti rozvojovými plochami pre šport a rekreáciu zvyšovať zdravie a kvalitu životného štýlu optimalizovať potenciál krajiny pre využitie poľnohospodárstvom, poľovníctvom, lesným hospodárstvom optimalizovať potenciál krajiny pre využitie cestovným ruchom rešpektovať zámery ochrany prírody pri využívaní katastrálneho územia riešiť skvalitnenie technickej infraštruktúry obce permanentne zlepšovať kvalitu životného prostredia
DOPRACOVANÍM POŽIADAVIEK A PRIPOMIENOK K ZADANIU, NAJMÄ: Požiadaviek kapitoly 9 • v ÚPN sú doplnené požiadavky na výstavbu z hľadiska rekreácie Požiadaviek kapitoly 10 • v ÚPN sú doplnené návrhy odkanalizovania a zásobovania pitnou vodou Požiadaviek kapitoly 11 • v ÚPN je doplnená ochrana kultúrneho dedičstva v zmysle dokumentácie Kultúrnohistorické hodnoty obcí Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota a L. Trubín. • v ÚPN je doplnená ochrana ložísk nerastov Požiadaviek kapitoly 15 • v ÚPN sú premietnuté opatrenia vyplývajúce z uznesenia vlády SR č. 59/2001 (opatr. 12,18,20 a 23) • v ÚPN je rozvoj bývania a výroby zosúladený so stanoviskom ochrany PP • v ÚPN je navrhnutá možnosť revitalizácie poľnohospodárskych dvorov • návrh agrokultúr zodpovedajúci stanovištným podmienkam je premietnutý v KEP • druhové a kapacitné zaťaženie územia hospodárskymi zvieratami vzhľadom k obytnej zóne je vyjadrený navrhovaným ochranným pásmom hospodárskeho dvora v ÚPN Požiadavky kapitoly ŽP • v ÚPN sú rešpektované výsledky Radónového prieskumu Žiarskej kotliny 2003
URBANIA Banská Bystrica strana 6/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
2.1 VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A GEOGRAFICKÝ OPIS
RIEŠENÉ ÚZEMIE
Riešeným územím územného plánu obcí MR Žiarske Podhorie je územie obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie, t.j. k.ú. obcí Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a Lutila.
Mesto Žiar nad Hronom má platnú územnoplánovaciu dokumentáciu a i keď je od roku 2003 súčasťou MR Žiarske Podhorie, nie je predmetom riešenia ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie.
Riešené územie Mikroregiónu Žiarske Podhorie je ohraničené: na severe s katastrom mesta Handlová a obcou Kunešov na východe s obcou Kopernica, Bartošova Lehôtka a Stará Kremnička na západe s obcou Prochot a Nová Lehota na juhu s mestom Žiar nad Hronom, s obcami Prestavlky a Lovča
Mikroregión Žiarske Podhorie leží na území Banskobystrického kraja a je súčasťou okresu Žiar nad Hronom. Územie mikroregiónu so 4500 obyvateľmi o rozlohe 107 km2 dosahuje hustotou 42 obyv./ km2.
Tab. Základné údaje riešeného územia SOBD 2001 obec kód obce rozloha obce ha počet obyvateľov obce Lovčica-Trubín 517038 3458 1469 Janova Lehota 516872 1767 850 Kosorín 516945 1275 412 Slaská 517259 1600 470 Lutila 599336 2601 1276 Mikroregión spolu 10701 ha 4477 obyvateľov
V rámci textovej i grafickej časti územného plánu obcí MR Žiarske Podhorie sú samostatne riešené jednotlivé obce mikroregiónu.
Kataster obce Lutila je vymedzený na severe katastrom obce Kopernica, Slaská, Kosorín a Janova Lehota, na východe susedí s obcou Bartošova Lehôtka a Stará Kremnička, zo západu hraničí s katastrom obce Lovčica- Trubín a z juhu s mestom Žiar nad Hronom.
Kataster obce Slaská je vymedzený na severe katastrom mesta Handlová a obce Kunešov, na východe susedí s obcou Kopernica, zo západu hraničí s katastrom obce Kosorín a z juhu susedí s katastrálnym územím obce Lutila.
Kataster obce Kosorín je vymedzený na severe katastrom mesta Handlová, na východe susedí s obcou Slaská, zo západu hraničí s katastrom obce Janova Lehota a z juhu susedí s katastrálnym územím obce Lutila.
Kataster obce Janova Lehota je vymedzený na severe katastrom mesta Handlová, Nová Lehota na východe susedí s obcou Kosorín, zo západu hraničí s katastrom obce Lovčica- Trubín a z juhu najkratšou hranicou susedí s katastrálnym územím obce Lutila.
Kataster obce Lovčica – Trubín je vymedzený na severe hranicou s katastrom obce Nová Lehota pri Handlovej, na severovýchode až severe susedí s obcou Janova Lehota, zo západu hraničí s katastrom obce Prochot a Prestavlky, z juhu s Lovčou a s mestom Žiar nad Hronom a na juhovýchodnej hranici susedí s katastrálnym územím obce Lutila.
URBANIA Banská Bystrica strana 7/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
GEOGRAFICKÝ POPIS
Obce MR Žiarske Podhorie, Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a Lutila sú rozložené na Žiarskej kotline a ohraničené na severozápade dominantným pohorím Vtáčnika a na severovýchode hrebeňom Kremnických vrchov. Žiarska kotlina predstavuje tektonickú depresiu medzi pohoriami Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec. Dynamickou osou územia Žiarskej kotliny je rieka Hron. Ťažiskový priestor územia Žiarskej kotliny zaberá zástavba mesta Žiar nad Hronom.
GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Riešené územie je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenského stredohoria. Južná a centrálna časť územia Mikroregiónu Žiarske Podhorie zasahuje do geomorfologického celku Žiarskej kotliny, severná a východná do Kremnických vrchov- s podcelkami Kunešovská hornatina a Jastrabská vrchovina a západná časť do geomorfologického celku Vtáčnik, podcelku Nízky Vtáčnik.
Územie mikroregiónu sa vyznačuje prevýšením od nadmorskej výšky 270 m nad morom pri Lutilskom potoku v Lutile až po kótu Triesky v Slaskej s výškou 945 m. n.m. Najviac je zastúpený výškový stupeň 300-400m, leží v ňom tretina územia mikroregiónu. Územie sa vyznačuje v kotlinovej časti pahorkatinným reliéfom, na ktorý nadväzuje pásmo podvrchovinového a vrchovinového reliéfu. V severnej časti mikroregiónu sa územie dvíha do hornatinného reliéfu Kremnických vrchov a v západnej do hornatinného reliéfu Vtáčnika. V území MR Žiarske Podhorie prevládajú sklony od 00 do 70 v kotlinovej pahorkatine a od 70 do 250 v podhorskej obrube. Maximálny sklon územia je 350, priemerný sklon územia je 8,90. Orientácia svahov nad kotlinou prevláda v kvadrante východ- juh a juh- západ.
Rozlíšené sú krajinné typy mikroregiónu -mierne teplá kotlinová krajina s ilimerizovanými pôdami a dubohrabinou, mierne chladné vrchoviny a nízke hornatiny s hnedými nenasýtenými pôdami a rendzinami s bučinou až jedľosmrečinou a mierne teplé vrchovinové pohoria s hnedými pôdami a rendzinami s dubohrabinou až bučinou.
ŽIVOČÍŠSTVO A RASTLINSTVO Podľa fytogeografického členenia patrí územie mikroregiónu do oblasti západokarpatskej flóry, do obvodu predkarpatskej flóry, okresu Slovenské stredohorie a podokresu Vtáčnik. Na území mikroregiónu sú zastúpené vegetačné jednotky potencionálnej prirodzenej vegetácie: lužný les jaseňovo-brestovo-dubové lesy na nížinných úsekoch tokov jelšové lesy na nivách podhorských vodných tokov karpatské dubovo –hrabové lesy podhorské bukové lesy Hlavne od juhozápadu sem prenikajú panónske, teplomilné suchomilné druhy a prelínajú sa s karpatskými druhmi. Pôvodné zloženie druhov je zastúpené v hornatejších oblastiach. Vzhľadom na geologické zloženie sa vyskytuje viac kyslomilných druhov, vápnomilné sú zriedkavejšie. Podľa zoografického členenia je územie MR Žiarske Podhorie súčasťou oblasti Západných Karpát, obvodu vnútorného a okrsku južného. Najrozšírenejšie sú spoločenstvá polí a lúk, živočíšne spoločenstvá potokov a lesné živočíšne spoločenstvá. V lesoch riešeného územia sa vyskytuje najmä srnčia, jelenia a diviačia zver, zriedkavo i medveď, prevláda drobná zver.
GEOLOGICKÉ PODMIENKY V riešenom mikroregióne priestor výrazne modelovali neovulkanické geologické pochody. V súčasnosti sú v území mikroregiónu zastúpené tieto geologické formácie: holocénne fluviálne sedimenty /hliny/ vo veľkých dolinách eluviálno – deluviálne hliny a nečlenené deluviálne sedimenty /sutiny/ pleistocénne spraše a sprašové hliny pleistocénne fluviálne štrky hronskej formácie panónske až pliocénne sedimenty /prevažne ílovce a pieskovce/ ryodacity a nešpecifikované ryolity komplex tufov a epiklastických vulkanických brekcií a pieskovcov komplex tufov a nešpecifikovaných hornín amfibolicko – pyroxenické andezity /lávové prúdy/
URBANIA Banská Bystrica strana 8/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
HYDROGRAFIA A VODNÝ REŽIM Riešené územie mikroregiónu sa nachádza v povodí rieky Hron, ktorá zberá všetky povrchové vody z priestoru mikroregiónu. Hydrogeografický systém je lokalizovaný v blízkosti rozvodnicového chrbta, preto prevládajú procesy odnosu nad akumuláciou, dochádza k rýchlemu odtečeniu vody do nižších polôh. Na režim povrchového odtoku do značnej miery vplýva celková konfigurácia, ale aj rezba reliéfu, ktorý má najmä v severnej časti mikroregiónu prevažne južnú orientáciu svahov, ale aj nadmorská výška /vnútrokotlinová pahorkatina/, ktoré podmieňujú rýchlejšie roztápanie snehovej pokrývky, čo sa prejavuje v posunutí maximálnych prietokov v jarnom období. Z hľadiska hydrogeografickej regionalizácie Slovenska môžeme v priestore mikroregiónu vyčleniť dva základné regióny, ktoré vyjadrujú priestorové zákonitosti v zásobách podzemných vôd. Pozdĺž riečnych nív vodných tokov v území sa rozkladá región „pórovitých vôd“ riečnych nív, nízkych riečnych terás a náplavových kužeľov so zásobou podzemných vôd v hodnote 2,6 – 4,0 l/s z plochy 1 km. Ostatné územie /najmä severná časť/ je charakteristické vrstevnatými až vrstevnato-puklinovými vodami so zásobami okolo 4,0 l/s z plochy 1 km.
KLIMATICKÉ PODMIENKY Klimaticky patrí riešené územie do teplej oblasti v nížinnej časti riešeného územia a do mierne teplej až chladnej vo vyšších hrebeňových polohách. Charakteristický je častý výskyt bezvetria 32% dní. Prevládajúci smer vetra je východný a severozápadný. Uzavretá kotlina v zime má chladnejší mikroklímu ako vyššie položené horské prostredí - zimná teplotná inverzia.
Tab. Vybrané klimatické hodnoty:
Teplota vzduchu I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok A -5,8 -5,1 -1,7 3,1 8,5 12,0 13,9 13,5 10,1 4,5 -0,2 -3,3 4,1 19,7
Vlhkosť vzduchu v % I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok IV –IX 86 85 82 80 78 77 78 77 81 87 90 91 83 78
Oblačnosť a slnečný svit v % I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok 70 71 67 61 60 59 58 58 55 66 75 75 65
Zrážky I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok IV-IX X-III 58 58 58 54 80 94 89 80 60 73 78 63 845 457 388
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou IX X XI XII I II III IV V VII Rok 0,1 0,4 3,6 15,7 26,4 23,0 14,1 1,1 0,1 - 84,5
Ročný chod priemernej rýchlosti vetra v m/s I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Vc 1,9 2,1 2,6 2,4 2,2 2,2 2,3 2,2 2,2 1,8 1,8 1,8 2,1
2.2 VÄZBY VYPLÝVAJÚCE ZO ZÁVÄZNEJ ČASTI NADRADENEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
Záväzné vstupy pre spracovanie Územného plánu obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie vychádzali zo z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 263/1998 Z.z. a jeho zmenami a doplnkami schválenými na zasadnutí BBSK uznesením č. 611/2004 zo dňa 17.12.2004, ktoré boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 4/2004. Navrhované riešenie je v plnej miere v súlade s predmetným dokumentom.
URBANIA Banská Bystrica strana 9/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.3 DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ PREDPOKLADY ROZVOJA OBCE
HISTORICKÝ VÝVOJ POČTU OBYVATEĽSTVA
Historický vývoj obyvateľstva obcí MR Žiarske Podhorie neprebiehal rovnako. Obce Slaská, Kosorín a Lovčica -Trubín majú pomerne stabilný a vyrovnaný demografický vývoj. Obec Janova Lehota zaznamenala dramatický vývoj- bola najväčšou obcou už pri sčítaní v roku 1869, prudko rástla až do vojny, kedy sa pôvodné nemecké obyvateľstvo muselo vysťahovať a tým obec klesla z prvej pozície na tretiu. Obec Lutila má výrazný progresívny trend vývoja obyvateľov najmä vďaka svojej polohe blízkej okresnému mestu.
Historický vývoj počtu obyvateľov Mikroregiónu Žiarske Podhorie Obec/rok 1869 1880 1890 1900 1910 1920 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 Lutila 890 870 924 1048 1133 1083 818 732 793 806 1000* 1100* 1276 Slaská 450 479 475 551 646 637 340 573 722 641 579 490 470 Kosorín 388 373 351 423 489 511 426 413 426 455 441 434 412 J. Lehota 1275 1358 1493 1856 2290 2447 2850 634 1096 1088 953 852 850 Lovčica- Trubín 1063 1101 1289 1406 1599 1647 1405 1196 1366 1400 1441 1453 1469 * - obec patrila do Žiaru nad Hronom
SÚČASNÁ DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA V Mikroregióne Žiarske Podhorie žilo pri sčítaní obyvateľstva SODB 2001 spolu 4 477 obyvateľov. Z hľadiska počtu obyvateľov mikroregiónu patria obce Lovčica-Trubín, Lutila k väčším obciam okresu, Janova Lehota k stredným, Kosorín a Slaská k menším sídlam okresu Žiar nad Hronom.
Tab. Počet obyvateľov riešeného územia SOBD 2001 obec rozloha obce ha počet obyvateľov obce Lutila 2601 1276 Slaská 1600 470 Kosorín 1275 412 Janova Lehota 1767 850 Lovčica-Trubín 3458 1469 Mikroregión spolu 10701 ha 4477 obyvateľov
Mikroregión Žiarske Podhorie má oproti priemernej hustote okresu 91 obyv/km2, nízku hustotu osídlenia, súvisiacu s nízkopodlažnou zástavbou obcí. K hustejšie osídleným obciam MR patrí Lutila 49 obyv/km2 a Janova Lehota 48 obyv/km2, obec Lovčica-Trubín dosahuje priemernú hustotu 42 obyv/km2, nízku hustotu osídlenia dosahuje obec Kosorín 32 obyv/km2 a Slaská 29 obyv/km2.
Tab. Hustota osídlenia obcí MR obec počet obyvateľov obce hustota obyvateľov na ha Lutila 1276 0,49 Slaská 470 0,29 Kosorín 412 0,32 Janova Lehota 850 0,48 Lovčica-Trubín 1469 0,42 Mikroregión spolu 4477 obyvateľov 0,42 obyv./ha
Tab. Obyvatelia obce SOBD 2001 Trvale bývajúce obyvateľstvo Prítomné obyvateľstvo na 1000 obec spolu muži ženy spolu trvale bývajúcich Lutila 1 276 608 668 1 233 966 Slaská 470 229 241 454 966 Kosorín 412 217 195 396 961 Janova Lehota 850 421 429 812 955 Lovčica - Trubín 1 469 710 759 1 421 967 Celkom 4477 2185 2292 4316 4815
URBANIA Banská Bystrica strana 10/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Tab. Prirodzený pohyb obyvateľstva podľa pohlavia v roku 2001 Územie Živonarodení Zomrelí Prir. prír. spolu spolu (-úbyt.) spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy Lutila 12 7 5 12 7 5 0 0 0 Slaská 2 1 1 3 3 0 -1 -2 1 Kosorín 2 2 0 6 2 4 -4 0 -4 Janova Lehota 4 1 3 12 5 7 -8 -4 -4 Lovčica - Trubín 10 5 5 16 7 9 -6 -2 -4 Celkom 30 16 14 49 24 25 -19 -8 -11
Tab. Pohyb obyvateľstva sťahovaním a celkový prírastok podľa pohlavia v roku 2001 Územie Prisťahovalí Vysťahovalí Prír. (-úbyt.) Celk.prír. (-úbyt.) spolu spolu sťah. spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy Lutila 55 29 26 18 5 13 37 24 13 37 24 13 Slaská 10 2 8 10 7 3 0 -5 5 -1 -7 6 Kosorín 9 4 5 3 0 3 6 4 2 2 4 -2 J. Lehota 23 14 9 21 12 9 2 2 0 -6 -2 -4 Lovčica - Trubín 36 16 20 37 16 21 -1 0 -1 -7 -2 -5 Celkom 133 65 68 89 40 49 44 25 19 25 17 8
Tab. Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti Okres, obec obyvateľs slovenská maďarsk rómska česká rusínska ukrajins neme poľská tvo á ká cká spolu Lutila 1 276 1 261 1 0 8 0 0 1 0 Slaská 470 459 0 0 3 0 0 0 0 Kosorín 412 409 0 0 2 0 0 0 0 Janova Lehota 850 797 0 5 9 6 11 20 1 Lovčica - Trubín 1 469 1 451 0 10 4 1 0 0 0 Celkom 4477 4377 1 15 26 7 11 21 1
Tab. Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania Trvale v tom náboženské vyznanie / cirkev bývajúce Rímsko- Evanjelická Okres, obec Grécko- obyvateľstvo katolícka cirkev augs. katolícka spolu cirkev vyznania cirkev Lutila 1 276 1 049 29 3 Slaská 470 421 2 0 Kosorín 412 361 16 0 Janova Lehota 850 684 28 9 Lovčica - Trubín 1 469 1 291 10 5 Celkom 4477 3806 85 17
DEMOGRAFICKÉ PREDPOKLADY VÝVOJA MIKROREGIÓNU
Súčasná veková štruktúra obyvateľstva mikroregiónu je odrazom dlhodobejšieho celoslovenského demografického a socioekonomického vývoja, s miernymi rozdielmi vplyvu krátkodobého vývoja obcí mikroregiónu. Najmladšie obyvateľstvo mikroregiónu má obec Lovčica –Trubín, najstarších obyvateľov má Slaská. Z pohľadu budúcej reprodukcie je najpriaznivejšia situácia v obci Lovčica- Trubín, pričom ale žiadna obec svojím indexom vitality nedosahuje trend zachovania jednoduchej reprodukcie obyvateľov obce. Najvyššie migračné saldo zaznamenala obec Lutila až 36 obyvateľov. I ostatné obce Janova Lehota, Kosorín i Slaská majú plusové saldo migrácie, len Lovčica-Trubín zaznamenala minimálne mínusové saldo, celkový úbytok 1 obyvateľa.
URBANIA Banská Bystrica strana 11/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
V návrhovom období sa predpokladá stagnácia demografického vývoja obcí mikroregiónu, najmä prirodzeného prírastku obyvateľov. Mierny nárast počtu obyvateľov prirodzeným vývojom v návrhovom období do roku 2030 sa môže predpokladať pre obec Lovčica-Trubín a obec Lutila. Maximálny prírastok počtu obyvateľov za celý mikroregión (bez mesta Žiar nad Hronom) v návrhovom období do roku 2030 je možné odhadnúť pri veľmi pozitívnom vývoji na +238 obyvateľov. Skutočný vývoj Obce MR sa však môžu aktívne usilovať zvýšiť migračné saldo vytvorením priaznivých podmienok pre bytovú výstavbu. tab. Predpokladaný stabilizovaný demografický vývoj mikroregiónu sídlo MR počet obyv.2001 počet obyv. 2015 počet obyv. 2030 Lutila 1276 1433 1590 Slaská 470 450 430 Kosorín 412 400 388 Janova Lehota 850 848 846 Lovčica- Trubín 1469 1485 1501 Spolu 4477 4616 4715
Vývoj obyvateľstva mikroregiónu v návrhovom období do roku 2030 bude determinovaný predpokladaným vývojom pôrodnosti ale i vývojom migrácie obyvateľstva. Okamžitým vytvorením podmienok pre rozvoj bytovej výstavby môžu obce priaznivo ovplyvniť nárast skupiny obyvateľstva v predproduktívnom veku. Podľa územného plánu MR Žiarske Podhorie je navrhovaný celkový optimalizovaný návrh počtu obyvateľov nasledovne pre I+II. etapu:
Tab. Návrh horného limitu demografického vývoja mikroregiónu Obec stav obyvateľov návrh počtu obyvateľov návrh počtu obyvateľov r. 2001 I.etapa 2015 II. etapa 2030 Lutila 1276 1480 1590 Slaská 470 470 478 Kosorín 412 412 442 Janova Lehota 850 876 906 Lovčica-Trubín 1469 1543 1573 Spolu 4477 4781 4989
Optimalizovaný návrh počtu obyvateľstva predstavuje hornú hranicu maximálneho rozvoja územia so zohľadnením čistého návrhu potrieb bytovej výstavby pre stabilizáciu obyvateľstva.
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva SODB v roku 2001 obec:
Lutila zaznamenala celkový prírastok +37 obyvateľov, pričom index rastu tvoril 2,89, čo predstavuje progresívny demografický vývoj. Index vitality 77,42, priemerný vek obyvateľov obce 38,7 rokov a index starnutia 129,17 svedčí o mierne nestabilnom type populácie. Celkové saldo migrácie tvorilo +37 obyvateľov. Index migračnej atraktivity dosiahol +0,500.
Slaská zaznamenala celkový úbytok -1 obyvateľov, pričom index rastu tvoril 0,21, čo predstavuje regresívny doterajší vývoj. Index vitality 58,12, priemerný vek obyvateľov obce 41,0 rokov a index starnutia 172,06 svedčí o mierne regresívnom type populácie. Celkové saldo migrácie tvorilo 0 obyvateľov. Index migračnej atraktivity dosiahol +0,00.
Kosorín zaznamenala celkový prírastok +2 obyvateľov, pričom index rastu tvoril 0,48 čo predstavuje regresívny demografický vývoj. Index vitality 80,00, priemerný vek obyvateľov obce 38,5 rokov a index starnutia 125,00 svedčí o regresívnom type populácie. Celkové saldo migrácie tvorilo +6 obyvateľov. Index migračnej atraktivity dosiahol +0,5.
Janova Lehota zaznamenala celkový úbytok -6 obyvateľov, pričom index rastu tvoril 0,70, čo predstavuje regresívny demografický vývoj. Index vitality 65,62, priemerný vek obyvateľov obce 39,0 rokov a index starnutia 152,38 v poslednom období svedčí o mierne regresívnom type populácie. Celkové saldo migrácie tvorili +2 obyvatelia. Index migračnej atraktivity dosiahol +0,05.
Lovčica-Trubín zaznamenala celkový úbytok -7 obyvateľov, pričom index rastu tvoril 0,47, čo predstavuje stagnujúci demografický vývoj. Index vitality 90,30, priemerný vek obyvateľov obce 37,0 rokov a index starnutia 110,49 sú ukazovatele blízke stabilizovanému typu populácie. Celkové saldo migrácie tvoril -1 obyvateľ. Index migračnej atraktivity dosiahol -0,01.
URBANIA Banská Bystrica strana 12/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Pri zachovaní mierne utlmeného vývoja posledného desaťročia a zohľadnení celkových priaznivejších demografických ukazovateľov okresu Žiar nad Hronom bude predpokladaný vývoj obyvateľov obcí nasledovný:
Počet obyvateľov 2001-2030 Stav k 31.12.2001 Návrh ÚPN-O Územie obyvatelia obyv/byt byty prirodzeným s migráciou s migráciou vývojom r 2030 r. 2015 r. 2030 Lutila 1303 3,29 410 1590 1418 1590 Slaská 466 2,99 232 430 471 478 Kosorín 409 3,22 154 388 422 442 Janova Lehota 855 2,93 308 846 875 906 Lovčica - Trubín 1466 3,51 515 1501 1508 1573 Celkom 4499 3,18 1619 4755 4694 4989
Celkový návrh počtu obyvateľov I+II. etapa Obec stav obyvateľov návrh počtu obyvateľov návrh počtu obyvateľov r. 2001 I.etapa 2015 II. etapa 2030 Lutila 1303 1418 1590 Slaská 466 471 478 Kosorín 409 422 442 Janova Lehota 855 875 906 Lovčica - Trubín 1466 1508 1573 Spolu 4499 4694 4989
PREDPOKLADY VÝVOJA DOMOVÉHO A BYTOVÉHO FONDU
Z celkového počtu trvale obývaného bytového fondu mikroregiónu sa väčšina nachádza v rodinných domoch. Forma bývania v rodinných domoch je i v návrhovom období silne preferovaná ako najvhodnejšia forma zástavby pre sídla Mikroregiónu Žiarske Podhorie . Samostatne stojace rodinné domy sú veľmi atraktívnou a žiadanou formou bývania. Neobývané byty tvoria 19 % z celkového bytového fondu Mikroregiónu Žiarske Podhorie . Z toho však len menšia časť neobývaného fondu predstavuje rezervu pre návrat do trvale obývaného bytového fondu. Väčšia časť neobývaného fondu je neobývaná z dôvodu využitia pre rekreáciu alebo druhé bývanie. V návrhovom období bude naďalej nevyužiteľný neobývaný fond s problematickými vlastníckymi vzťahmi a s perspektívou využitia pre rekreáciu či podnikanie. Predpokladaný vývoj bytového fondu z demografických faktorov je ovplyvnený najmä vývojom vekovej štruktúry obyvateľstva. V dlhodobejšom vývoji sa predpokladá rýchlejší rast počtu cenzových domácností a sústavným znižovaním priemernej veľkosti cenzovej domácnosti, čo sa prejaví najmä rastom jednočlenných domácností.
Tab. Základné údaje o domovom a bytovom fonde Domy Trvale obývané domy Neobývané Byty Trvale obývané byty Neobývané Okres, obec spolu 1) spolu z toho domy spolu spolu z toho v rodin- byty rodinné ných domoch Lutila 437 363 357 72 467 381 359 77 Slaská 223 152 149 71 231 157 148 70 Kosorín 149 114 110 35 164 128 117 36 Janova Lehota 286 245 234 41 333 290 247 43 Lovčica - Trubín 486 390 384 96 514 416 389 97 Spolu 1581 1264 1234 315 1709 1372 1260 323
Tab. Neobývané byty podľa dôvodu neobývanosti Okres, obec Neobývané byty podľa dôvodu neobývanosti spolu zmena určený uvoľnený nespôso- po v pozosta- z iných užívateľa na na bilý kolaudácii lostnom dôvodov rekreáciu prestavb na bývanie alebo u súdnom konaní Lutila 77 4 17 2 29 2 5 18
URBANIA Banská Bystrica strana 13/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Slaská 70 0 29 0 27 0 0 14 Kosorín 36 5 22 3 3 0 1 2 Janova Lehota 43 2 17 7 4 1 4 8 Lovčica - Trubín 97 1 2 11 8 1 4 70 Spolu 323 12 87 23 71 4 14 112
Tab. Technické vybavenie obcí MR SODB 2001 minerál- kanali- signál digitál. vodný vodovod ČOV vykuro- obec plyn ny zácia mobil. ústred- zdroj % % vanie prameň % operátora ňa Lutila plyn 5 92,7 85 ČOV signál plyn dig. ú. Žiar n.H. Slaská plyn 2 96,6 300m signál plyn dig. ú. Kosorín plyn 2 99,2 čiastoč- signál plyn ne Janova plyn 3 98,6 čiastoč- signál plyn dig. ú. Lehota ne L.Trubín plyn 3 2 97,0 signál plyn dig. ú.
Územie Mikroregiónu Žiarske Podhorie má územné rezervy pre rozvoj bývania. Návrhom obytných plôch pre bytovú výstavbu je možné naplniť funkciu bývania nielen pre jednotlivé obce, ale i pre potreby mesta Žiar nad Hronom, v dostupnom a zdravšom obytnom prostredí.
Návrh počtu bytov I+ II. etapa Obec stav bytov regulovaný návrh návrh b.j. návrh b.j. r. 2001 b.j. 2015-2030 spolu 2015 Lutila 410 42 58 100 Slaská 232 10 14 24 Kosorín 154 16 11 27 Janova Lehota 308 15 15 30 Lovčica - Trubín 515 18 20 38 Celkom 1619 101 118 219
Pre porovnanie uvádzame rozsah navrhovanej bytovej výstavby podľa pôvodného ÚPN HSA Žiar nad Hronom. Územný plán hospodársko – sídelnej aglomerácie Žiar nad Hronom riešil rozvoj bytovej výstavby v lokalite Pod šibeničným vrchom (C3-1180 b.j. 23 ha) a v Lutile (D 200 b.j. na ploche 10 ha), v Lovčici-Trubíne (135 b.j.) V Slaskej, Janovej Lehote a Kosoríne uvažoval s útlmom bytovej výstavby. Lutila patrila do územia mesta, ostatné obce MR patrili do územia HSA Žiar nad Hronom. V územnom pláne MR Žiarske Podhorie navrhujeme vyrovnanejší vývoj s návrhom bytovej výstavby vo všetkých obciach mikroregiónu.
PREDPOKLADY EKONOMICKÉHO VÝVOJA OBCÍ MIKROREGIÓNU
Podľa údajov zo sčítania obyvateľov z roku 2001 bolo v mikroregióne Žiarske Podhorie ekonomicky aktívnych k 1.1. 2001 celkom 49,6% obyvateľov MR, spolu 2221 obyvateľov, z celkového počtu 4477 obyvateľov MR.. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí celkom 49,6 %. V jednotlivých obciach sa miera ekonomickej aktivity pohybuje v rozpätí Lovčica-Trubín 49,01%, Janova Lehota 50,00%, Kosorín 51,94%, Slaská 49,36% Lutila 49,37%. Obec Lutila má 630 ekonomicky aktívnych obyvateľov zo 751 obyvateľov v produktívnom veku. Z obce Lutila odchádzalo do zamestnania 67% ekonomicky aktívnych obyvateľov- EAO.
Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov sa bude naďalej znižovať. Do roku 2030 sa predpokladá presun početnej skupiny obyvateľstva v produktívnom veku do poproduktívneho, čím sa zníži miera ekonomickej aktivity mikroregiónu.
Tab. Ekonomicky aktívne osoby SOBD 2001 Ekonomicky aktívne osoby Podiel ekonomicky aktívnych z trvale bývajúceho obec spolu muži ženy obyvateľstva (v %)
URBANIA Banská Bystrica strana 14/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lutila 618 324 294 48,4 Slaská 231 131 100 49,1 Kosorín 207 115 92 50,2 Janova Lehota 420 226 194 49,4 Lovčica - Trubín 714 371 343 48,6 Spolu 2190 1167 1023
ZAMESTNANOSŤ OBCE
V mikroregióne Žiarske Podhorie bolo ekonomicky aktívnych k 1.1. 2001 celkom 49,6% obyvateľov MR, spolu 2221 obyvateľov, z celkového počtu 4477 obyvateľov MR. Z obce Lutila odchádzalo do zamestnania 67% EAO. EAO obce Lutila podľa spoločenskej skupiny –sčítanie SOBD 2001
Lutila Slaská Kosorín J. Lehota Lov.- Tru. Počet EAO- ekonomicky aktívnych obyvateľov 630 232 214 425 720 Celkom odchádzajúci do zamestnania 424 128 117 219 398 Podnikatelia so zamestnancami 4,8 3,9 3,3 4 2,6 Podnikatelia bez zamestnancov 4,4 4,3 2,3 4,2 3,2 Zamestnanci poľnohospodárskeho družstva 4,0 6,5 11,7 9,6 13,3 Zamestnanci štátneho podniku 41,7 41,8 36 32 39,4 Zamestnanci súkromného podniku 33,0 25,9 40,7 43,8 27,5
Priemerná miera nezamestnanosti Mikroregiónu Žiarske Podhorie predstavovala k 1.1. 2004 21,5%, pri celkovom počte 512 nezamestnaných v celom mikroregióne.
K 31.12. 2001 bolo v Lutile evidovaných 67 nezamestnaných, z toho 35 žien. V obci Lutila bola v roku 2001 13,7% priemerná ročná miera nezamestnanosti z priemerného ročného počtu 630 ekonomicky aktívnych obyvateľov. K 1.1.2004 bola miera nezamestnanosti najnižšia v mikroregióne, 15,3% zo 727 ekonomicky aktívnych obyvateľov.
V obci Slaská bolo v roku 2001 nezamestnaných 22,8% (priemerná ročná miera nezamestnanosti) z celkového počtu 232 ekonomicky aktívnych obyvateľov. K 1.1.2004 bola v obci miera nezamestnanosti 23,7% pri 261 ekonomicky aktívnych obyvateľoch.
V obci Kosorín bolo v roku 2001 nezamestnaných 15,4% (priemerná ročná miera nezamestnanosti) z celkového počtu 214 ekonomicky aktívnych obyvateľov. K 1.1.2004 bola miera nezamestnanosti obce najvyššia v mikroregióne, 26,1% na 214 EAO.
V obci Janova Lehota bolo v roku 2001 nezamestnaných 21,4% (priemerná ročná miera nezamestnanosti) z celkového počtu 425 ekonomicky aktívnych obyvateľov. K 1.1.2004 bola miera nezamestnanosti v obci Janova Lehota 19,2% na 465 EAO.
V obci Lovčica Trubín bola pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 evidovaná 18,9% priemerná ročná miera nezamestnanosti z celkového počtu 720 ekonomicky aktívnych obyvateľov. K 1.1. 2004 bola miera nezamestnanosti 21,2% a počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol 714.
2.4 ŠIRŠIE VZŤAHY, ZÁUJMOVÉ ÚZEMIE A VÝZNAM OBCE
ZÁUJMOVÉ ÚZEMIE A VÝZNAM OBCÍ V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA
Sídelná štruktúra Mikroregiónu Žiarske Podhorie je charakteristická kompaktným typom osídlenia viazaným na vodné toky Žiarskej kotliny prevažne s južnou orientáciou svahov. V rámci vplyvov priemyselnej zóny Žiar nad Hronom na životné prostredie okolia je zastavané územie Mikroregiónu Žiarske Podhorie a najmä severovýchodné svahy Žiarskej kotliny hodnotené ako územie bez negatívnych vplyvov. Územie mikroregiónu má veľký význam pre rozvoj obytnej funkcie. Celé územie
URBANIA Banská Bystrica strana 15/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
MR Žiarske Podhorie patrí do HSA Žiar nad Hronom a v rámci HSA je navrhované pre rozvojové priestory nízkopodlažnej obytnej zástavby. Zastavané územie mesta Žiar nad Hronom má vyčlenené rezervy pre ďalšiu výstavbu na východnom až severo -východnom okraji mesta. Do riešeného územia MR Žiarske Podhorie zasahuje na východnom okraji mesta lesopark založený pre rozvoj prímestskej rekreácie mesta Žiar nad Hronom. Na lesopark naväzuje prírodné prostredie obcí Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská a Lutila a ich vybudované rekreačné priestory, ktoré sú prepojené okolo mesta Žiar nad Hronom do tvaru venca otvoreného na juh. Územie mikroregiónu plní tiež významnú funkciu rekreačného zázemia s rozvojom prímestskej rekreácie pre mesto Žiar nad Hronom.
Mikroregión Žiarske Podhorie je napojený na pohronskú rozvojovú sídelnú os celoštátneho významu Brezno - Banská Bystrica - Zvolen - Žiar nad Hronom - Žarnovica - Nitra - Bratislava (resp. Levice - Štúrovo) prostredníctvom stredného ZV rozvojového a dopravného koridoru nadregionálneho až celoštátneho významu Trenčín -Prievidza - Žiar nad Hronom.
Záujmové územie každej riešenej obce tvorí Mikroregión Žiarske Podhorie, zložený z katastrálnych území obcí Lovčica- Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská, Lutila.
V zmysle ÚPN VÚC Banskobystrického kraja patria obce mikroregiónu Lutila, Kosorín a Slaská k aglomerovaným sídlam centra okresu Žiar nad Hronom. Obce Lovčica –Trubín, Janova Lehota a Lutila sú zaradené k rozvojovým centrám osídlenia lokálneho (miestneho) významu s poľnohospodárskou a obytnou funkciou. Menšie sídla Kosorín a Slaská plnia v rámci okresu funkciu obytnú, poľnohospodársku a funkciu zdroja pracovných síl pre priemyselné sídla.
ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY
Žiarska kotlina spolu so Zvolenskou kotlinou je územím do ktorého sa zbiehajú resp. sa v ňom križujú nadradené ťahy dopravnej infraštruktúry Slovenska. Do dopravných uzlov tohoto územia Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica smerujú medzinárodné cestné ťahy: E 58 (Rakúsko -) Bratislava – Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice (- Ukrajina) E 572 (Česko -) Trenčín – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom E 77 (Poľsko -) Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy (-Maďarsko)
V cestnej sieti SR sú tieto západo – východne (Z-V) a severo – južne (S-J) smerované ťahy zaradené ako rýchlostné cesty (čiastočne s nezhodným začiatkom alebo koncom ťahu v prípade trasy E 77 aj iným smerovaným vedením R cesty: R1 - rýchlostná cesta začína na diaľnici D1 v Trnave a končí v meste Banská Bystrica – tvorí ju 5 existujúcich úsekov ciest I. triedy (č.51-65-50-69-66). R2 - začína na hranici ČR/SR a končí v Košiciach (na diaľnici D1), tvorí ju cesta I/50, ktorá je dĺžkou zhodná s trasou po diaľnici (cez Žilinu- Poprad- Prešov). Nadväznosť trás R1 – R2 (logické smerovanie trasy E 58) v úseku Trnava – Nitra (43km) – Žiar nad Hronom (78km) – Lučenec (77km) – Košice (211km) spolu 409km tvorí prakticky skratku spojenia Bratislava – Košice (cez Zvolen=451km) oproti diaľničnej trase Bratislava – Žilina – Košice (=482km) R3 - začína na hranici MR/SR a končí na hranici SR/PR. Okrem zaužívaného smerovania (S-J) trasa medzinárodnej cesty E 77 sa odkláňa od historickej trasy Krakov – Banská Bystrica – Budapešť tak, že v úseku Dolný Kubín – Ružomberok – Banská Bystrica – Zvolen opúšťa medzinárodnú cestu E77 a pokračuje cestami I. triedy (I/70 a I/65) v smere na Martin – Turčianske Teplice a odtiaľ do Zvolena cez Kremnicu alebo alternatívne cez Banskú Bystricu (po ceste I. triedy č. 14 cez Malý Šturec). V oboch prípadoch ide o smerovú deformáciu trasy E 77 a jej predĺženie na úseku Dolný Kubín – Zvolen (92km) na 121km (cez Martin a Kremnicu). V podstate trasa rýchlostnej cesty R3 preferuje spojenie Žilina – Zvolen s obchádzkou Banskej Bystrice a úseku medzinárodnej cesty.
Územný plán VÚC Banskobystrický kraj rieši výhľadove trasy týchto nadradených cestných ťahov tak, že tieto trasy vypriamuje a návrhom tunelových úsekov súčasne eliminuje negatívne dôsledky týchto trás na ich dotykové okolie: na trase E 572 – ceste I/50 (R2) v úseku medzi Novákami a Žiarom nad Hronom navrhuje existujúcu trasu v smere na Prievidzu – Handlovú (spolu 45km) vypriamiť v úseku od križovatky“ Láskar“ (s cestou do Lehoty pod Vtáčnikom) po oblúk cesty nad Dérerovým mlynom. Podtunelovaním horského
URBANIA Banská Bystrica strana 16/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín hrebeňa tunelom „Vtáčnik“ (dĺžky cca 8,5km) sa skráti táto trasa cca o 16,5km a zároveň sa odľahčí intenzita dopravy na prieťahu cesty I/50 cez mesto Handlová aj všetky obce v údolí Handlovky na trase E 77 navrhuje presmerovanie cesty I. triedy (I/59) do polohy Banská Bystrica – Slovenská Ľupča (I/66) – Korytnická dolina s podtunelovaním Starohorských vrchov a vylúčením tranzitnej dopravy z rekreačnej obce Donovaly a Starohorskej doliny, kde táto doprava spôsobuje inak neriešiteľné ekologické problémy (najmä ohrozenie vodných zdrojov haváriami kamiónov..).
Všetky tieto návrhy územného plánu VÚC Banská Bystrica výrazne ovplyvnia dostupnosť a atraktivitu priestoru v ktorom sa nachádzajú aj všetky obce mikroregiónu. Mikroregión je a najmä bude z nadradenej cestnej siete veľmi dobre dostupný.
V železničnej doprave je región dostupný prostredníctvom železničnej stanice Žiar nad Hronom na tzv. južnom ťahu. Ide o trať II. kategórie v hierarchii železničnej siete Slovenska (ŽSR). Tento ťah tiež spája Bratislavu s Košicami kratšou trasou (cez Zvolen), ale obdobne (ako aj v prípade cestného ťahu rezort dopravy preferuje predovšetkým modernizáciu Považského a severného hlavného ťahu (cez Žilinu). Trať z Bratislavy cez Nové Zámky do Žiaru nad Hronom a Zvolena je elektrifikovaná – v pokračovaní do Košíc (cez Fiľakovo) s dieselovou prevádzkou. Trať nespĺňa požiadavky na jej zaradenie do medzinárodnej železničnej siete. V zmysle návrhu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj má byť trať do Košíc zelektrifikovaná a úsekovo zdvojkoľajnená a rekonštruovaná na parametre požadované pre jej zaradenie do medzinárodnej siete AGTC pre kombinovanú dopravu s terminálom tejto dopravy vo Zvolene.
V leteckej doprave – najbližšie letisko Sliač (cca 35km od ťažiska mikroregiónu) má štatút aj parametre letiska pre medzinárodnú dopravu. V súčasnosti je letisko využívané pravidelnými aj charterovými letmi do zahraničia (ČR, Bulharsko).
2.5 NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA
Mikroregión Žiarske Podhorie je veľmi atraktívnym prostredím pre bývanie i pre oddych a poznávací cestovný ruch. Hodnotné prírodné zázemie každej obce poskytuje panoramatické výhľady na krajinu a uchováva bohaté historické dedičstvo a ľudovú architektúru regiónu. Krajina Žiarskeho podhoria je pestrá, s množstvom vodných tokov a bohatou zeleňou. Významné bohatstvo mikroregiónu tvoria rozsiahle polia, pasienky i lesy. Susedstvo Handlovej, Kremnice i okresného mesta Žiar nad Hronom zvyšuje kvalitu života obyvateľov i pobytu návštevníkov obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie .
Cieľom Mikroregiónu Žiarske Podhorie je skvalitniť život obyvateľov MR dobudovaním infraštruktúry a vytvorením pracovných príležitostí s využitím miestnych aj externých zdrojov. Využitie existujúcich prírodných a kultúrnych zdrojov, ktoré pomocou posilneného miestneho kapitálu prispejú k zabezpečeniu sociálnej, kultúrnej a spoločenskej prosperity ako aj celkového zatraktívnenia MR.
Priority I. etapy v mikroregióne aktivity umiestnenie termín Otvorenie manažérskeho centra MR 2004 Vysporiadanie vlastníckych vzťahov obce MR 2004-2008 Oprava a výstavba miest. komunikácií MR 2004-2009 Výstavba alternatívnych systémov na odkanalizovanie obcí (domové ČOV) MR 2004-2008 Prieskum záujmu o priemyselnú zónu MR 2004 Vybudovanie priemyselnej zóny Lutila 2004-2005 Vytvoriť podmienky pre obnovu tradičnej remeselnej výroby MR od 2004 Vytvoriť dostatok stavebných pozemkov MR 2006-2010 Rekvalifikácia obyvateľov v spolupráci so súkromnými podnikateľmi MR od 2004 Rekonštrukcia kultúrno-spoločenského strediska Lutila od 2004 Rekonštrukcia sály kultúrneho domu Slaská od 2004 OZ Drexlerhou, OZ Žiarsko, OZ Lutilienka
URBANIA Banská Bystrica strana 17/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Rozvoj obcí v ÚPN MR Žiarske Podhorie je zameraný na vytvorenie dostatočných priestorov pre výstavbu rodinných domov s priestrannými záhradami a zelenými ukľudnenými ulicami. Pre letnú i zimnú rekreáciu je v každej obci navrhovaný na dobudovanie jestvujúci rekreačný priestor s doplnením športových plôch a ubytovacích zariadení. Pre výrobné plochy sú prednostne využité málo využívané poľnohospodárske dvory alebo sú vymedzené priemyselné zóny v ochranných pásmach družstiev (Lutila, Janova Lehota) a v ochrannom pásme obchvatovej komunikácie mesta Žiar nad Hronom (Lovčica-Trubín). V každej obci navrhujeme dostatok priestorov pre oddych doplnený športovými ihriskami a oddychovými posedeniami a prechádzkovými chodníkmi pri vodných tokoch. Samostatne, mimo dopravné ťahy sú navrhované v mikroregióne prepojenia cyklistické a turistické s napojením na centrum a oddychovú zónu mesta Žiar nad Hronom. Dôležitou súčasťou návrhu ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie je i dobudovanie technickej infraštruktúry obcí, najmä čistenie odpadových vôd a ozdravenie prírodného i obytného prostredia.
Obec Lutila
Kataster obce Lutila sa nachádza v blízkosti mesta Žiar nad Hronom, na východnom okraji Źiarskej kotliny, na úpätí Kremnických vrchov. Obec je rozložená okolo sútoku až štyroch potokov Lehotského, Kosorínskeho, Slaského a Kopernického zbiehajúcich sa do potoka Lutilského. Východná časť katastrálneho územia je zalesnená. Najvyššími vrchmi katastra sú Horná Klapa 686,5 m n.m. a Dolná Klapa 657 m n.m.
Obec Lutila je svojou rozlohou 2600 ha najväčšou obcou Mikroregiónu Žiarske Podhorie . Pôvodná zástavba vznikla pozdĺž Kopernického potoka nad zaústením ostatných troch potokov. Historická pôdorysná štruktúra obce sa tvorila ako potočná reťazová dedina. Dvory boli zastavané s hĺbkovým radením domov, od ulice uzavreté doskovými plotmi a bránami. Z 19. storočia sú zachované trojpriestorové domy murované prekryté sedlovými strechami s doskovým štítom s podlomenicou. Pôvodná krytina slamená bola nahradená tvrdou krytinou. Urbanistický pôdorys obce Lutila je pomerne pravidelný. V centrálnej časti obce prevláda súbežná pozdĺžna uličná sieť s potokom, doplnená priečnymi ulicami do svahu. Na prudký rozvoj obce mala i má významný vplyv poloha obce na dotyku s okresným mestom Žiar nad Hronom. V obci Lutila prevažuje nízkopodlažná s prevládajúcou formou samostatne stojacich rodinných domov. Intenzívnejšie formy zástavby– radové RD sú realizované na ulici Podhorská, Gorkého a kpt. Jaroša. Z viacpodlažnej zástavby viacbytové objekty sú lokalizované pri materskej škôlke a pri južnom okraji obce. Obytná zástavba je rozvíjaná svahu orientovanom na západ, čo vytvára slnečnú pohodu v poobedňajších hodinách. V priestorovom usporiadaní obce je potrebné rešpektovať dominantu kostola.
Návrh rozvoja obce Lutila vychádza zo schválených koncepčných podkladov a dokumentácií. Územný plán HSA Žiar nad Hronom navrhol ako základnú koncepčnú myšlienku vybudovanie súvislého systému zelene mesta. Ako závažnú realizáciu zaradil vybudovanie lesoparku na Šibeničnom vrchu a kostru zelene pozdĺž vodných tokov. Rozvoj bytovej výstavby ÚPN-HSA navrhol do časti Lutila vytvorením súvislej zástavby od mesta, s uplatnením komplexnej bytovej výstavby a intenzívnej prevažne radovej a átriovej zástavby. Rozvoj rekreácie a športu navrhol do priestoru lesoparku a do nivy potokov Lutilského a Kopernického. Rozvojové priestory z ÚPN-HSA boli rešpektované i v ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Princíp zeleného mesta a zelených obcí navrhuje v súlade s ÚPN-HSA i Koncepcia ochrany ŽP Žiar nad Hronom ako významné opatrenie. Územný plán obce Lutila navrhuje dobudovať obec v zásadách tvorby zeleného sídla: jestvujúce ulice doplniť vysokou zeleňou (pôvodné druhy s vylúčením ihličnanov) navrhované ulice budovať s výraznými pásmi zelene navrhovať rozsiahlejšie výmery záhrad pozemkov rodinných domov v priestore okolo Lutilského potoka vybudovať areál zdravia šport a relax lúky na okraji lesoparku zapojiť do relaxačného okruhu v priestoroch s výhliadkou umiestniť piknikové posedenia, výhliadkové postriežky cyklotrasu vybudovať zo Žiaru popri potoku Lutilskom do všetkých obcí MR na hrebeňovú turistickú trasu vybudovať zelené priečne pripojenia od Lutilského potoka vodné plochy doplniť do areálu športu ako významný pozitívny činiteľ ŽP
Priestor centra obce Lutila navrhujeme rozširovať a zjednocovať tak, aby pôsobil ucelene, s postupným budovaním hlavnej ulice na vybavenostnú.
URBANIA Banská Bystrica strana 18/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Z hľadiska priorít obce Lutila je významné bezpečné a príjemné pešie a cyklistické prepojenie obce s centrom mesta Žiar nad Hronom, zároveň využiť priestor zdravého pohybu pri Lutilskom potoku smerom k navrhovanej oddychovej zóne mesta Žiar. Úpravou priestoru pri potoku bude môcť byť oddychová zóna predĺžená v celom úseku medzi zastavaným územím Lutila a zastavaným územím mesta Žiar. Dôležité pre napojenie na Alexyho zónu je v I. etape napojiť cyklotrasy na obytnú zónu ŽIAR -SV a na centrum, výhľadove s prípravou v II. etape aj komunikáciu vozidlovú s autobusovou linkou. Významnejšie je napojenie pod Priorom, navrhujeme prípravu v I. etape ako popri Čerpacej stanici PHM, navrhujeme do II. etapy.
Alexyho SV zóna Žiar nad Hronom rozvíja základný komunikačný systém mesta s MHD s nadradenou nosnou chrbticou ulice SNP s priečnou kompozičnou osou v polohe ulice Jesenského- M. Benku predĺžením za Lutilský potok. V priestore okolo Lutilského potoka navrhuje ÚPN-Z pešie komunikácie rekreačného charakteru. Alexyho zóna prehodnocuje ÚPN CMZ Žiar nad Hronom, so stanovením koncepčných zásad funkčného využitia zachovania obytnej funkcie s preferenciou IBV, rezervovať priestory pre rozvoj zariadení občianskej vybavenosti, ťažiskových polohách formovať polyfunkčné štruktúry, funkčnú zložku zelene riešiť úmerne nárokom IBV (s vlastným potenciálom zelene), vytvoriť podmienky pre zachovanie a dotvorenie priestoru biokoridoru Lutilský potok s jeho citlivým využitím pre funkciu rekreačno-oddychovú, vytvoriť podmienky pre organický rozvoj priestoru za Lutilským potokom. Kompozičné zásady zóny navrhujú hmotovú štruktúru gradovať od severu so solitérnou zástavbou cez terasovo-átriovú k mestským vilám až k blokovej zástavbe bytových domov, priečnu os so segregáciou pešieho pohybu a pozdĺžnu os v ulici SNP tvoriť pokračovaním systému solitérnych objektov OV s halovou parterovou časťou. Na riešenom území 21 ha a na funkčnej ploche obytnej 10,9 ha umiestňuje 220 b.j. v bytových 2-5 podlažných domoch 32 b.j. v átriových rodinných domoch a 80 b.j v rodinných domoch izolovaných.
Doporučujeme v zóne upraviť v ÚPN-Z diagonálnu komunikáciu (prebratú z ÚPN-HSA) ponechať šikmú len vo svahu a posunúť tak aby čo najmenej zasahovala biokorodor.
V rámci oddychovej zóny Lutilský potok sú pre mesto Žiar nad Hronom navrhované rôzne posedenia, miesta na grilovanie a detské ihriská. Po vyčistení časti Lutilského potoka sa vybuduje v samotnom Lutilskom potoku množstvo zaujímavých "prekážok " pre deti. Okolo celej oddychovej zóny navrhuje sa korčuliarska dráha (poprípade dráha pre bicykle). Na začiatku zóny vznikne reštauračné zariadenie, ktorého majiteľ bude zároveň aj správcom oddychovej zóny. V reštauračnom zariadení bude napr. požičovňa náradia na grilovanie, kolieskových korčúľ a pod. Zaujímavé prepojenie vznikne po vybudovaní lesoparku na Šibeničnom vrchu.
Najväčšiu výmeru predstavuje v obci Lutila obytná funkcia, sústredená v rozsiahlej a husto zastavanej časti obce. V centre obce je doplnená plochami základného občianskeho vybavenia. Pri južnom vstupe do obce sú zastúpené funkčné plochy športu. Strmší západný svah pod cestou Žiar- Prievidza je intenzívne využívaný pre rekreačné plochy záhradkárskych osád. Menšie rekreačné plochy sú lokalizované tiež na severnom okraji katastrálneho územia obce Lutila, pri Kopernickom potoku, pri Slaskom potoku a pri Lehotskom potoku. Výrobné plochy na severozápade obce Lutila sú zamerané na živočíšnu výrobu a podnikateľské aktivity. Pod lesom v časti Chrochotie sú rozptýlené rekreačné plochy ICHV. Blízko je i neveľká výrobná priemyselná plocha.
Obec Slaská
Obec Slaská sa nachádza pod Kremnickými vrchmi. Kataster obce od najvyššieho vrchu 941 m nad morom po 375 m má rozlohu 1600 ha. Na severe a na juhu sú z obce prístupy do Kremnice a ďalších obcí údolia Kremnického potoka.
Pôvodná zástavba obce Slaská vznikala ako hromadná dedina. Pôvodné centrum obce tvorí historické námestie rozšíreného ulicového typu, orientované severojužne. Nad obcou na návrší dominuje kostol, pod ním pôvodná fara. Zástavba obce sa rozkladá okolo potoka Slaská, v náročnom teréne. Prevažuje individuálna bytová výstavba. Bytovka s je situovaná pri Slaskom potoku severne od historického námestíčka. Na hlavnej ceste, ktorá sa stáča okolo kostola a potom okolo objektu obecného úradu, má obec Slaská vybudované nové moderné obchodné centrum, s priľahlým udržiavaným parkom. Novú areálovú vybavenosť pri vstupe do obce predstavuje bývalá materská škôlka a areál športového ihriska.
URBANIA Banská Bystrica strana 19/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Rozvoj sídla je na severe limitovaný úzkym údolím Slaského potoka s areálom živočíšnej výroby, na severozápade ornou pôdou, na východe obtiažnym terénom a od severu cez západ až po juh ochrannými pásmi elektrického vedenia. Priestorové usporiadanie obce je potrebné smerovať k umocneniu pôsobivej historickej kompozície obce, so sídelnou dominantou opevneného kostola na návrší.
Obec Kosorín
Obec Kosorín leží 370 m nad morom, v nive Kosorínskeho potoka. Hlavná cesta sa točí v tvare podkovy okolo sútoku Bieleho a Čierneho do Kosorínskeho potoka. Kataster je na severe uzavretý Kremnickými vrchmi, prístupné Bielou dolinou až na Havraniu skalu a Čiernou dolinou na Jazvečiu skalu 930 m. nad morom, najvyšší vrch Mikroregiónu Žiarske podhorie. Kataster má najmenšiu výmeru z obcí mikroregiónu 1275 ha, najmä ornej pôdy má najmenej- 102 ha.
Pôvodná zástavba Kosorína vznikala okolo komunikácie popri potokoch v tvare nepravidelného písmena „H“. Výraznou dominantou obce je kostol uzatvárajúci ulicu juhozápadnú. Na oboch vstupoch do obce sú umiestnené Božie muky.
Návrh rozvíja obytnú funkciu v severnej a východnej časti obce. Plochy športu návrh rozširuje smerom severným, k časti Lipie, kde je v zmysle rekreačnej štúdie navrhovaná obnova rybníka s dobudovaním ubytovacích a športových kapacít. Priestor areálu športu navrhujeme dobudovať doplnením menších ihrísk, kúpaliska a oddychových plôch okolo potoka. Centrum obce je navrhované dobudovať upravením parkových plôch.
Obec Janova Lehota
Obec Janova Lehota sa nachádza na južnom svahu Huponu patriaceho do Kremnických vrchov. Zo severu je obec chránená lesným masívom, na východe susedí s obcou Kosorín, zo západu s katastrom obce Lovčica- Trubín a z juhu je otvorená do poľnohospodárskej krajiny. Pretiahla zástavba obce sa rozkladá po oboch stranách hlbokého koryta Lehotského potoka, pričom južnou časťou obce prechádza hlavná cesta III. triedy. Centrum občianskeho vybavenia je v úzkom uličnom profile lokalizované do dvoch ťažísk. Pôvodné centrum sa nachádza v severnej časti pri historických objektoch kostola, školy a pošty. Dominantou obce je objekt kostola. Južné centrum je moderné a tvorí ho priestranné zoskupenie jedno až dvoj podlažných objektov kultúry, správy obce, obchodu a reštaurácie. Novšia obytná zástavba vytvára nové súbežné ulice nad údolím Lehotského potoka.
Návrh rozvoja obce Janova Lehota zachováva súčasnú pozdĺžnu urbanistickú štruktúru obce s predĺžením jestvujúcich ulíc a s tvorbou nových rovnobežných ulíc. Navrhovaná nízkopodlažná zástavba zachová a podporí dominantu obce národnú kultúrnu pamiatku rím. kat. kostol Božského srdca Ježišovho. V zastavanom území obce sa skvalitní občianska vybavenosť a vybuduje kanalizácia. Priestor súčasného hospodárskeho dvora sa postupne revitalizuje na výrobné agroturistické zariadenie. Športový areál futbalového ihriska navrhujeme doplniť chýbajúcim kúpaliskom. Pre celoročné využitie bude smerovať doplnenie ubytovacích a športových služieb do rekreačného priestoru Hupon- Za Máčajom.
Obec Lovčica-Trubín
Lovčica – Trubín sa rozkladá okolo Trubínskeho a Lovčického potoka na severozápadnom okraji Žiarskej kotliny, pod mohutným Vtáčnikom vysokým 1345,8 m n.m., na juhovýchodnom úpätí výbežku Nízky Vtáčnik. Celé katastrálne územie obce je priaznivo orientované na juh až juhovýchod. Najvyššie položené časti územia od 270 m po Sulinu najvyšší bod obce 873 m nad morom. Hranica lesa začína na 430 m n.m, severovýchodný okraj katastra je súvisle zalesnený. Južná časť katastra je spádove miernejšia až rovinatá, zväčša využívaná ako orná pôda. Katastrom obce preteká hustá sieť potokov. Cez časť obce Trubín preteká potok Trubínsky, vlieva sa do Zákrut (potoka a nádrže) a do Hrona, cez časť obce Lovčicu preteká potok Lovčický (vlieva sa do Hrona cez obec Lovču). Pri Dubníku Lutilský potok priberá Lometinský potok. Lutilský potok tečie ďalej cez Lutilu do Hrona.
URBANIA Banská Bystrica strana 20/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Priestorove je obec Lovčica –Trubín členená na dve časti Lovčica a Trubín, v minulosti samostatné obce. Vstupnou časťou celej obce od hlavnej cesty I. triedy je časť Lovčica. Pri vstupe do obce je viditeľná len kaplnka, ostatná časť je ukrytá pod svahom. Miestna časť Lovčica leží na svahu klesajúcom z východu na západ až k Lovčickému potoku. Centrum obce je historicky usporiadané okolo nepravidelného štvorstranného rínku s čiastočne zachovanou pôvodnou zástavbou. Pôvodnú zástavbu možno nájsť i na lúčovito vybiehajúcich prepojeniach centra s okolím. Novšia zástavba je obostavaná pozdĺž pravidelnejšej a pravouhlej uličnej siete, najmä na severe obce.
Trubín, bývalá samostatná obec, je napojená na ostatné obce a mesto Žiar nad Hronom cez miestnu časť Lovčicu. Zástavba obce je sústredená po oboch stranách údolia okolo Trubínskeho potoka. Z obdĺžnikového centra v rohoch vybiehajú obostavané ulice. Dominantne, na najvyššom mieste bývalej obce Lovčica je položený areál kostola s objektom fary. Kaplnka na severnom okraji obce je dnes ukrytá v novšej zástavbe.
Prioritou pre obec Lovčica –Trubín je v súlade s prioritou Programu soc. ekon. a kult. rozvoja BB samospráv. kraja odstránenie nehodového a nebezpečného úseku zúženého profilu cesty I. triedy bez krajnice a so zosuvmi okrajov- jedná sa o úsek Lovčica- Dérerov mlyn. Urýchlené rozšírenie úseku komunikácie je nevyhnutné riešiť súčasne s obchvatom mesta Žiar nad Hronom, pretože nebezpečie nehôd na zúženom úseku sa obchvatom ešte zvýši. Navrhujeme doplniť projekt obchvatu mesta Žiar nad Hronom 5f o úsek cesty Lovčica- Dérerov mlyn 5g. V súvislosti s obchvatom mesta je potrebné budovať citlivo protihlukové clony a zelené pásy.
Stavby regionálneho významu v obci č.lok. funkcia lokalita kapacity zam. objekty 5e výroba k.ú. Lovčica-Trubín 5-10 stožiarov 0,5 veterná elektráreň I. et. (alt) 5f doprava pri ceste I.tr. rýchlostná kom. - obchvat mesta Žiar n.H.- I.et. 5 g doprava pri ceste I.tr. rýchlostná kom. - obchvat mesta Žiar n.H.- II.et.
2.6 NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCÍ
Obec Lutila
Z demografického hľadiska je obec Lutila najviac rastúcou obcou MR Žiarske Podhorie, s progresívnym vývojom počtu obyvateľov. Pre rozvoj obytnej funkcie obce Lutila je najvýznamnejšou lokalita č. 1b. Lokalita sa nachádza na juhovýchodnom okraji obce. Rozvoj bytovej výstavby na ploche Pod Brezinou (1b) je schválený v Územnom pláne mesta Žiar nad Hronom (Lutila bola súčasťou mesta Žiar), v Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrického kraja i v podrobnejších územnoplánovacích podkladoch a dokumentáciách zón.
Ťažiskovou lokalitou rozvoja rekreácie obce sa navrhuje priestor 3a, b, c, ktoré v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom rozvíjajú kaňon Koperníckeho potoka pre pohybové aktivity i ubytovacie služby rekreačného priestoru Vyššie môstku. Potrebné je vybudovať kaskádu s malými hrádzami, vyčistiť prístupovú miesta a upraviť oddychové plochy. V I. etape vybudovať väčšie verejné ubytovacie a stravovacie zariadenie (kapacita-1 autobus, t.j. 40 miest), v druhej etape doplniť menšími súkromnými rekreačnými objektami severne od jestvujúcich rekreačných domčekov. Rozvoj výroby je navrhovaný vybudovaním priemyselného parku pri areáli družstva. Park umožňuje rozvoj prevádzok pre celé územie mikroregiónu. Areál poľnohospodárskeho družstva je aktívne využívaný PD Žiar nad Hronom.
Pre kvalitné trávenie voľného času a upevnenie zdravia obyvateľov obce Lutila je navrhované v II. etape v priestore vstupu do obce Lutila nástupné centrum pre oddychovú zónu Lutilský potok, prepájajúcu mikroregión Žiarske Podhorie s centrom mesta Žiar nad Hronom v zdravom prostredí mimo hlavné motoristické komunikácie. V I. etape sa uvažuje s vybudovaním celoročnej plavárne s letnou otvorenou terasou. V druhej etape sa areál dotvorí aktuálnymi športovými priestormi mestského typu. areálu zdravia pozdĺž Lutilského potoka. Lokalita Pod brezinou je z východu obklopená lesoparkom mesta Žiar a z juhu sa dotýka mestskej oddychovej zóny Lutilský potok. Návrh územného plánu MR Žiarske Podhorie v súlade so schváleným územným plánom mesta Žiar nad Hronom rieši pokračovanie oddychovej líniovej trasy popri Lutilskom potoku. Navrhovaná cyklotrasa je vedená v jestvujúcich poľných cestách popri potoku a južným okrajom katastra obce Lutila. Tu je
URBANIA Banská Bystrica strana 21/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín potrebné zaevidovať do KN jestvujúce prepojenie poľných ciest. Minimálna úprava jestvujúcich poľných ciest spočíva v ich spevnení a vo výsadbe jednostrannej aleje stromov, ktorá by lemovala a oddeľovala cyklotrasu od poľnohospodárskej pôdy. Výsadba je potrebná na malých úsekoch, zväčša je možné využiť jestvujúce porasty lemujúce bloky poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaná lokalita bude napojená na budovanú oddychovú a cyklistickú trasu z centra mesta Žiar nad Hronom popri Lutilskom potoku smerom k Lutile. Cyklotrasa je uvažovaná v II. etape.
Pre menšie deti je navrhovaná úprava priestoru za tenisovým areálom. Tu bude rozvíjaný park zdravia a v okruhu pozdĺž potoka a popod lesopark. Oddychovo-športový areál bude doplnený ubytovacím zariadením, rodinnou cukrárňou s terasami a výhľadňou. Okruh umožní pešie i prechádzky i cyklistické jazdy najmä pre rodiny s malými deťmi s možnosťou oddychu na pravidelne lokalizovaných relaxačných zastávkach.
Tab. hlavných rozvojových lokalít číslo lokality funkcia názov 1a IBV Za školou 1b IBV Pod Brezinou I 1b obč. vybavenosť Pod Brezinou 1d IBV Pri mlyne 1e IBV Pri vodojeme 4a výroba Pri družstve sever 2b areál zdravia obce cyklotrasa oddychová Lutilský potok 3a rekreácia Potok Kopernica sever 3b rekreačné objekty Potok Kopernica stred 3c rekreačné objekty Potok Kopernica juh 4a podnikateľský areál Pri družstve sever 4a podnikateľský areál Pri družstve sever 6 komunikácia hranica k.ú.
Obec Slaská
Obec Slaská má zastúpenú prevažne funkciu obytnú, nízkopodlažnú uzavretú kompaktne v zastavanom území obce. V centre obce sú sústredené plochy základného občianskeho vybavenia. Plochy športu uzatvárajú obec z juhu. Severné zúžené údolie Slaského potoka vyplňujú plochy výrobné poľnohospodárskej výroby.
Vzhľadom na náročnosť terénu zastavané územie nie je možné intenzifikovať súčasné funkčné využitie obce. Rozvojové funkčné plochy pre bývanie sú navrhované na severovýchodnom a na severozápadnom okraji intravilánu. Južný okraj obce navrhujeme zónovať ako obytné a športové územie s vybavením. Severne od areálu družstva je navrhovaný rozvoj letnej i zimnej rekreácie.
Pre rozvoj obytnej funkcie obce Slaská je najvýznamnejšia lokalita č. 1a. Lokalita sa nachádza na severnom okraji obce. Pre II. etapu je navrhované sprístupnenie lokality 1b. Ťažiskovou lokalitou rozvoja rekreácie je priestor súčasného lyžiarskeho vleku, nachádzajúci sa severne od obce Slaská. Lyžiarsky vlek je potrebné doplniť verejným ubytovacím a stravovacím zariadením – rekonštrukciou súčasného objektu, v II. etape i menšími súkromnými rekreačnými objektami. Pre celoročné využitie areálu sa vybuduje v severnej časti priestoru vodná plocha a golfové ihrisko. Pre ďalšie kvalitné trávenie voľného času a upevnenie zdravia obyvateľov obce Slaská je navrhované rozšírenie areálu športu viacúčelovým ihriskom, na mieste súčasného tréningového ihriska. Rozvoj výroby je navrhovaný ďalším využitím rezerv v poľnohospodárskom areáli a to výrobným zameraním i agroturistickým smerovaním.
Tab. hlavných rozvojových lokalít mimo zastavaného územia obce číslo lokality funkcia názov lokality 1a IBV Packal 1b IBV Na stavadle 1c IBV Ryhavice
URBANIA Banská Bystrica strana 22/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2a šport Pod ihriskom 3a rekreácia pri lyžiarskom vleku 3b rekreácia pri lyžiarskom vleku 3c vodné plochy pri lyžiarskom vleku 5 výrobné služby družstvo západ 6 agroturistika družstvo východ
Obec Kosorín
Funkčne najbohatšie v obci Kosorín zastúpenie má obytná funkcia, prevažne individuálnej formy, len na severnom okraji viacpodlažné hromadné formy bývania. Obec Kosorín má kompaktné centrum občianskeho vybavenia v ťažisku obce. Konce ulíc sú uzavreté špeciálnymi funkciami: severný s funkciou administratívnej vybavenosti, severovýchodný , od Slaskej so športovou vybavenosťou, južný s cirkevnou vybavenosťou. Juhovýchodný okraj obce je uzavretý plochou živočíšnej výroby. Potencionálnym výrobným priestorom na Vlčom hrbe je ťažobný priestor piesku.
Pre rozvoj obytnej funkcie obce Kosorín je najvýznamnejšia lokalita č. 1a. Lokalita sa nachádza na severnom okraji obce v zastavanom území obce. Pri prerokovaní štúdie bolo požadované využiť pre zástavbu IBV aj prístupovú časť komunikácie lokality 1a, nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce, z dôvodu efektívnejšieho využitia vybudovaných inžinierskych sietí.
Ťažiskovou lokalitou rozvoja rekreácie je priestor súčasného rybníka, nachádzajúci sa severne od obce Kosorín. Rybník je potrebné obnoviť, spevniť hrádzu, vyčistiť prístupovú miesta a upraviť oddychové miesta. V druhej etape bude rybník doplnený väčším verejným ubytovacím a stravovacím zariadením a menšími súkromnými rekreačnými objektami.
Rozvoj výroby je navrhovaný rozšírením prosperujúcej firmy pre výrobu žalúzií s využitím nadmerných záhrad za kultúrnym domom. Pre rozvoj agroruristiky je navrhované využitie jestvujúceho areálu poľnohospodárskeho družstva, vzhľadom na jeho nízke súčasné využitie.
Pre kvalitné trávenie voľného času a upevnenie zdravia obyvateľov obce Kosorín je navrhované doplnenie budovanie areálu športu viacúčelovým ihriskom a v druhej etape kúpaliskom s celkovou parkovou úpravou na oddychový priestor. Pre menšie deti je navrhovaná úprava priestoru MŠ a parčíku oproti kultúrnemu domu.
Rozvojové lokality číslo lokality funkcia názov lokality 1a IBV Sever 1b IBV Pri družstve 1c IBV Záhrady 1d IBV Pri kostole 1e IBV Pri potoku 1f IBV Pri studni 2a rekreácia Rybník 3a rekreácia Nad rybníkom 3b šport Ihrisko 4a cintorín 5a výroba družstvo
Obec Janova Lehota
Prevládajúcou funkciou v Janovej Lehote je obytná funkcia, ktorá je územne rozložená v zastavanom území obce dvoch pásoch okolo Lehotského potoka. Prevažuje individuálna zástavba, len na novej ulici nad družstvom sú umiestnené viacpodlažné viacbytové domy. Mimo intravilánu je rozptýlené bývanie zastúpené v časti pozdĺž cesty do Handlovej. Občianske vybavenie je zastúpené areálovými zariadeniami školy a materskej školy v severnej časti, plošne sústredenými objektami okolo obecného úradu a kostola. Rekreačná funkcia je mimo intravilánu zastúpená chatovými osadami zväčša typu záhradkárskych chatiek. Najväčšia lokalita sa nachádza pri Lutilskom potoku na západnom okraji
URBANIA Banská Bystrica strana 23/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín katastra, medzi družstvom a cestou do Handlovej, menšia je južne od obce pri Lehotskom potoku. Výrobná funkcia je zastúpená plochami poľnohospodárskej živočíšnej výroby v areáli družstva.
Pre rozvoj obytnej funkcie obce Janova Lehota je najvýznamnejšia lokalita č. 1a a 1d. Lokality sa nachádzajú na juhovýchodnom okraji obce. Možnosť výstavby na okrajoch záhrad je limitovaný vlastníckymi vzťahmi.
Rozvoj výroby je navrhovaný vybudovaním podnikateľského areálu pri poľnohospodárskom družstve. Pre rozvoj agroturistiky je navrhované využitie jestvujúceho areálu poľnohospodárskeho družstva.
Pre kvalitné trávenie voľného času a upevnenie zdravia obyvateľov obce Janova Lehota je navrhované doplnenie južného areálu športu kúpaliskom s celkovou parkovou úpravou na oddychový priestor. Pre menšie deti slúži park novorodencov, malé plochy detských ihrísk navrhujeme i v parkovej úprave priestoru pri obecnom úrade a pri vstupe do navrhovaného kúpaliska. Navrhujeme dobudovať školský areál športu úpravou svahu pre sedenie ako prírodné hľadisko. Potrebné je ozeleniť svahy okolo ihriska vysokou zeleňou. Priestor pri družstevnej vodnej nádrži je upravený a navštevovaný pri spoločných obecných akciách, limitom však je ochranné pásmo dvora a tiež nepriaznivé výhľady na areál družstva. Navrhujeme vytvoriť zelenú clonu pre oddelenie priestoru od hospodárskeho areálu. Najatraktívnejší rekreačný priestor sa nachádza v severnej časti obce. Celé údolie Lehotského potoka severne od obce Janova Lehota navrhujeme postupne dobudovať na ucelený rekreačný priestor. Lokalitu na južnej hranici katastra záhradkárskej osady v dosahu motorestu Dubník navrhujeme rozšíriť južným smerom.
Funkcia areálov živočíšnej výroby je navrhovaná na revitalizáciu, krajinárske dotvorenie zeleňou najmä na najviac exponovaných juhovýchodných okrajoch poľnohospodárskych areálov. Dôležité pre obyvateľov bude usporiadanie využitia areálov tak, aby nezasahovali ochranným pásmom do obytnej zóny a výrobné komunikácie viedli mimo zástavbu obce.
Návrh hospodárenia na poľnohospodárskej pôde v súlade s KEP- krajinnoekologickým plánom je navrhovaný doplniť obnovou pobrežnej vzrastlej zelene. Potrebné je doplniť i zatienenie rybníka skupinkou stromov a kríkov, pre zníženie rastu rias a spríjemnenie posedenia rybárov a rekreantov.
Tab. hlavných rozvojových lokalít mimo zastavaného územia obce
číslo lokality funkcia názov lokality 1a IBV Nad obecným úradom 1b IBV Za švecom 1d IBV Juh 1e IBV Otočka 2a šport Za školským ihriskom 2b šport Pri futbalovom ihrisku 3a rekreácia Pri potoku 3b ČOV juh 7b výroba Pri družstve 4a rekreácia Lehotský potok 4b agroturistika Za Máčajom 4c šport Bodorova lúka 5a cintorín pri cintoríne 6a vodojem nad cintorínom
Obec Lovčica-Trubín
Funkčné zónovanie obce Lovčica- Trubín je zastúpené v intraviláne oboch častí obce obytnou funkciou. Obytná funkcia je prevažujúcou funkciou zastavaného územia Lovčice- Trubína a zastúpená je zväčša individuálnou bytovou zástavbou, na severnom okraji Lovčice a na západnom okraji Trubína i viacbytovou zástavbou. Doplnkovú funkciu v intraviláne tvorí funkcia občianskeho vybavenia, v oboch častiach obce prevažne v centrálnych priestoroch. Mimo intravilánu, na východnom okraji obce v príjemnom prostredí lesíka je rozvíjaná funkcia koncomtýždňovej rekreácie pre obyvateľov obce Lovčica -Trubín.
URBANIA Banská Bystrica strana 24/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
V širšom zázemí obce Lovčica –Trubín sú využité dynamické vodné línie pre posedenia i šport. Rekreácia je zastúpená severne od intravilánu, v údolí Lutilského potoka pri vodnej nádrži „Bejvoč“ s možnosťou rybolovu. Občerstvenie i stravovanie ponúka motorest Dubník. V súčasnosti je objekt v rekonštrukcii. Rekreačný priestor pokračuje severným smerom záhradkárskymi osadami. Okolie rybníka a motorestu využívajú okrem obyvateľov obce i záhradkári zo Žiaru a tranzitní mototuristi. Z blízkeho Lometiska je možné vystúpiť na Sulinu, prejsť do Prochote a od Dérerovho mlyna Kľackou dolinou je možné vystúpiť až na Vtáčnik. Športová rekreácia je rozvíjaná i Pri Ábelovom mlyne, východne od intravilánu, v údolí Lutilského potoka pri jeho sútoku s Lehotským potokom, kde je upravený priestor pre víkendový oddych. Studnička v Háji bola upravená a vyložená kameňom. Zároveň sa v Háji pri Ábelovom mlyne každoročne usporiadavajú motokrosové preteky, zaradené do okruhu Majstrovstiev Slovenska, čím priestor plní i regionálny význam. Trať má dĺžku 1800m a prevýšením 50 m, s tromi umelo vytvorenými lavicami. Súťaže v kategórii motocyklov do 85 cm3, veteráni, hobby a voľný pretek 125-500 cm3 navštevuje 4000 divákov Na Trubínskom potoku je pri vodnej nádrži Trubín upravené posedenie a možnosť rybolovu. Využitie priestoru je zväčša miestneho významu.
Funkcia výroby je zastúpená tromi zoskupeniami poľnohospodárskych areálov, dva severne od obce pri hlavnej ceste a jeden na juhu medzi obcou a Trubínskym rybníkom.
NÁVRH Pre rozvoj obytnej funkcie obce Lovčica -Trubín je najvýznamnejšia lokalita č. 1a. Lokalita sa nachádza na severnom okraji obce medzi zastavanými časťami obce Trubín a Lovčica.
Ťažiskovou lokalitou rozvoja rekreácie obce Lovčica –Trubín je priestor súčasného rybníka Bejvoč pri motoreste Dubník, nachádzajúci sa severne od obce. Pri rybníku je potrebné upraviť oddychové miesta. V druhej etape bude motorest doplnený o ubytovacie kapacity v podkroví a samostatnými rekreačnými objektami. Za potokom sa navrhuje južne predĺžiť lokalitu súčasnej záhradkárskej osady.
Rozvoj výroby je navrhovaný využitím medziplôch v priestore križovatky navrhovaného obchvatu mesta Žiar nad Hronom.. Priestor križovatky poskytne i parkovacie miesta počas motocrosových pretekov v Háji.
Pre kvalitné trávenie voľného času a upevnenie zdravia obyvateľov obce Lovčica- Trubín i pre menšie deti je navrhované vybudovanie areálu zdravia s parkovou úpravou okolo Lovčického potoka vo väzbe na nové centrum obce.
Funkcia areálov živočíšnej výroby je navrhovaná na krajinárske dotvorenie zeleňou najmä na najviac exponovaných juhovýchodných okrajoch poľnohospodárskych areálov. Dôležité pre obyvateľov bude usporiadanie využitia areálov tak, aby nezasahovali ochranným pásmom do obytnej zóny a výrobné komunikácie viedli mimo zástavbu obce. Návrh hospodárenia na poľnohospodárskej pôde v súlade s KEP- krajinnoekologickým plánom je navrhovaný doplniť obnovou pobrežnej vzrastlej zelene Lovčického a Trubínskeho potoka a ich prítokov. Potrebné je doplniť i zatienenie rybníkov skupinkou stromov a kríkov, pre zníženie rastu rias a spríjemnenie posedenia rybárov a rekreantov.
Tab. hlavných rozvojových lokalít obce číslo lokality funkcia 1a IBV 1b IBV 1c IBV 1d IBV 2a dobudovanie obč. vybavenia 2b parkovisko 2C ubytovanie 3a park zdravia 4a ubytovanie, šport, rekreácia 4b ubytovanie, šport, rekreácia 5a cintorín 5b podnikateľský areál 5c podnikateľský areál
URBANIA Banská Bystrica strana 25/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.7 NÁVRH ROZVOJA BÝVANIA
Územie Mikroregiónu Žiarske Podhorie disponuje plochami vhodnými pre rozvoj bývania. Príťažlivosť lokalít navrhovaných pre bytovú výstavbu spočíva v tichom a otvorenom prostredí v lesnatej krajine. Návrhom obytných plôch pre bytovú výstavbu môžu obce Mikroregiónu Žiarske Podhorie plniť funkciu rozvoja bývania nielen pre svojich mladých obyvateľov, ale i pre potreby mesta Žiar nad Hronom, v dostupnom a kvalitnom obytnom prostredí. Návrh regulovaného demografického vývoja sleduje zámer každej obce Mikroregiónu Žiarske Podhorie udržať mladé rodiny pôvodného obyvateľstva a ponúknuť stavebné pozemky obyvateľom širšieho záujmového územia. Navrhovaná regulácia demografického vývoja vychádza z nutnosti zabezpečenia dostatočných rezerv pre rozvoj bývania. Rezervné plochy musia tiež zabezpečiť náhradné lokality pre časové, technické alebo vlastnícke obmedzenia výstavby.
Návrh počtu obyvateľov a bytov do roku 2015 I. etapa Obec stav návrh počtu návrh prírastku čistý návrh b.j. regulovaný obyvateľov obyvateľov obyvateľov 2015 návrh b.j. r. 2001 2015 2015 2015 Lutila 1303 1418 115 35,9 42 Slaská 466 471 5 1,6 10 Kosorín 409 422 13 4,1 16 Janova Lehota 855 875 20 6,3 15 Lovčica - Trubín 1466 1508 42 13,1 18 Celkom MR 4499 4694 195 61 101
Návrh počtu obyvateľov a bytov do roku 2030 II. etapa Obec stav návrh počtu návrh prírastku čistý návrh b.j. regulovaný obyvateľov obyvateľov obyvateľov 2015-2030 návrh b.j. r. 2001 2030 2015-2030 2015-2030 Lutila 1303 1590 172 54 58
Kosorín 409 442 20 6,3 11 Janova Lehota 855 906 31 9,7 15 Lovčica - Trubín 1466 1573 65 20,3 20 Celkom MR 4499 5045 295 92,5 118
Celkový návrh počtu obyvateľov a bytov do roku 2030 I+II. etapa Obec stav návrh počtu návrh prírastku čistý návrh b.j. regulovaný obyvateľov obyvateľov obyvateľov 2030 návrh b.j. r. 2001 2030 2030 2030 Lutila 1303 1590 287 89,7 100
Kosorín 409 442 33 10,3 27 Janova Lehota 855 906 51 15,9 30 Lovčica - Trubín 1466 1573 107 33,4 38 Celkom MR 4499 5045 490 181,7 219
Obytná funkcia je ťažiskovou funkciou obcí mikroregiónu. Vzhľadom na formu zástavby vyžaduje bývanie najväčšie územné nároky. Návrh počtu bytov pre obce mikroregiónu zohľadňuje úbytok nevysporiadaných neobývaných domov a domy so zmenou na neobytnú funkciu. Územie mikroregiónu Žiarske Podhorie má územné rezervy pre rozvoj bývania. Návrhom obytných plôch pre bytovú výstavbu zohľadňuje plnenie funkcie bývania nielen pre obce mikroregiónu, ale i pre potreby mesta Žiar nad Hronom, v dostupnom a zdravšom obytnom prostredí.
Návrh počtu bytov I+ II. etapa Obec stav bytov regulovaný návrh návrh b.j. návrh b.j. r. 2001 b.j. 2015-2030 spolu 2015 Lutila 410 42 58 100 Slaská 232 10 14 24 Kosorín 409 442 33 10,3 Janova Lehota 308 15 15 30 Lovčica - Trubín 515 18 20 38
URBANIA Banská Bystrica strana 26/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Celkom 1619 101 118 219
Obec Lutila
Obytná funkcia je ťažiskovou funkciou obce Lutila. Vzhľadom na individuálnu formu zástavby- samostatne stojace rodinné domy, vyžaduje tiež najväčšie územné nároky. Pre rozvoj obytnej funkcie obce Lutila je najvýznamnejšou lokalita č. 1b. Lokalita sa nachádza na juhovýchodnom okraji obce. Rozvoj bytovej výstavby na ploche Pod Brezinou (1b) je schválený v Územnom pláne mesta Žiar nad Hronom (Lutila bola súčasťou mesta Žiar), v Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrického kraja i v podrobnejších územnoplánovacích podkladoch dokumentáciách zón. Vzhľadom na rozsah územia, terénne podmienky, väzby dopravné i technickej vybavenosti na obec i na mesto Žiar nad Hronom, na lesopark i na značné plochy náletovej zelene, je potrebné územie upresniť zameraním a vypracovať samostatnú štúdiu alebo územný plán zóny.
I. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. b.j. rezerva 1a IBV Za školou 10 5 1b IBV Pod Brezinou I 14 6 1c IBV Horné Kratinky 14 4 1d IBV Pri mlyne 2 2 1e IBV Pri vodojeme 2 2 spolu 42 b.j. 19
II. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. b.j. rezerva 1b IBV Pod Brezinou II 58 10 spolu 58 10
Obec Slaská
Návrh územného plánu vytvára podmienky pre bývanie v obci Slaská vo forme stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov, v troch lokalitách:
V lokalite č. 1a - Packal navrhujeme výstavbu rodinných domov na ornej pôde s nutnou prekládkou elektrického vedenia pre časť rodinných domov. Navrhovaná lokalita č. 1b využíva pre výstavbu terasy otvorené k juhozápadu okolo prístupovej cesty ku kaplnke. Náročnejšia bude úprava prístupovej cesty, jej trasovanie bude upresnené po zameraní lokality. Lokalita 1c navrhuje pre výstavbu rodinných domov južný cíp katastra obce v sútoku Slaského potoka. ´
I. etapa IBV Rozvojové lokality číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. I. etapa rezerva b.j. I. etapa 1a IBV 10 spolu 10 -
II. etapa IBV Rozvojové lokality číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. I. etapa rezerva b.j. II. etapa 1b IBV 10 4 1c IBV 4 spolu 14 4
Rezerva bytovej výstavby v lokalitách 1a, 1b, 1d i rezervná lokalita 1c je nevyhnutná z hľadiska prípravy výstavby pri zohľadnení časového priestoru pri vysporiadaní pozemkov.
URBANIA Banská Bystrica strana 27/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Obec Kosorín
Navrhované sú 2 lokality mimo zastavaného územia obce pre výstavbu rodinných domov v obci Kosorín 1a, 1b, a 2 rezervné lokality 1d a 1e. Lokalita č. 1a navrhuje vybudovať novú obytnú ulicu nad obcou, súbežne s najnovšou ulicou obce Kosorín. Menšia časť lokality sa nachádza mimo hranice zastavaného územia obce. Lokalita č. 1b je navrhovaná zástavbou rodinných domov po oboch stranách jestvujúcej komunikácie na južnom okraji obce, vedúcej do družstva. Lokality 1 d , 1e a 1f sú menšími rezervnými plochami pre výstavbu v I. etape výstavby, závislé na vlastníckych vzťahov. Rezervu pre II. etapu výstavby môže tvoriť lokalita 1c v záhradách.
I. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1a IBV Sever 16 10 spolu 16 10
II. etapa ROZVOJOVÉ LOKALITY IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1b IBV Pri družstve 11 12 1c IBV Záhrady - 8 1d IBV Pri kostole - 4 1e IBV Pri potoku - 2 1f IBV Pri studni - 2 spolu 11 28
Rezerva bytovej výstavby v lokalitách 1c, 1d, 1e, 1f sú nevyhnutné z hľadiska prípravy výstavby pri zohľadnení časového priestoru pri vysporiadaní pozemkov.
Obec Janova Lehota
Navrhované sú 4 lokality pre výstavbu rodinných domov v obci Janova Lehota 1a, 1b, 1d a 1e. Lokalita č. 1a navrhuje vybudovať novú obytnú ulicu v záhradách nad obecným úradom, vedenú okrajom záhrad pozdĺž hranice zastavaného územia obce. Lokalita č. 1b je podobne navrhovaná na koncoch záhrad na okrajoch záhrad vo východnej časti obce. Lokalita č. 1e na severnom konci obce na bývalej otočke autobusu. Lokalita 1d je z hľadiska výstavby najlepšie pripravená, navrhovaná je po oboch stranách jestvujúcej komunikácie na južnom okraji obce. Rezervný priestor 1c na severnom okraji obce vyše školského ihriska je potrebné zameraním upresniť a prehodnotiť z hľadiska prístupovej komunikácie a možnosti tvorby tradičnej severojužnej komunikácie.
I. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1d IBV Juh 12 7 1e IBV Otočka 3 3 spolu 15 11
II. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1a IBV Nad obecným úradom 15 7 1b IBV Za švecom - 20 spolu 15 27
Rezerva bytovej výstavby v lokalitách 1a, 1b, 1d i rezervná lokalita 1c je nevyhnutná z hľadiska prípravy výstavby pri zohľadnení časového priestoru pri vysporiadaní pozemkov.
Obec Lovčica-Trubín
Návrh rozvoja funkcie bývania obce využíva pre intenzifikáciu zástavby v intraviláne voľné preluky a okraje záhrad- nad novým objektom obecného úradu 1 d. Mimo intravilánu je navrhovaná lokalita č.
URBANIA Banská Bystrica strana 28/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
1a v priestore medzi časťami obce Lovčica a Trubín, západne od Lovčického potoka. Návrh ponecháva priestor okolo potoka na vybudovanie areálu zdravia- park so športovými priestormi. Lokalita č. 1b lokalizuje obytnú funkciu na juhovýchode časti obce Lovčica, obytná lokalita č. 1c rozvíja pozdĺž Trubínskeho potoka.
Navrhovaná zástavba rešpektuje historicky sa vyvíjajúce priestorové usporiadanie. Lokalita č.1a pre IBV a park zdravia zachovávajú oddelenie pôvodných sídelných štruktúr. Dlhšiu ulicu zalamuje a všetky súčasné pešie prepojenia sú doplnené oddychovými a športovými cestičkami. Lokalita pre výstavbu rodinných domov č. 1b je navrhnutá na juhovýchodnú stranu od Žiaru nad Hronom. Vzhľadom na nutnosť zosúladenia s trasami elektrického vedenia a s navrhovaným obchvatom mesta Žiar nad Hronom, tak, aby nebola zasiahnutá hlukom z dopravy, bola presunutá do výhľadu.. Lokalita č. 1c rieši rozvoj bývania v záhradách severného okraja časti Trubín. Všetky uvažované lokality sú navrhnuté tak, aby bola zachovaná dominanta obce. Obec má pripravených 13 stavebných pozemkov na stavebné povolenie.
I. etapa Rozvojové lokality IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1c IBV Lovčica sever 5 - 1d IBV Za obecným úradom 6 5 1e IBV Pri MŠ 5 1 1f IBV Pri fare 2 3 spolu 18 9
II. etapa ROZVOJOVÉ LOKALITY IBV číslo lokality funkcia lokalita kapacity b.j. rezerva b.j. 1a IBV Lovčický potok 18 11 1b IBV Trubín juh 2 20 spolu 20 31
2.8 NÁVRH SOCIÁLNEHO A OBČIANSKEHO VYBAVENIA
Obce Mikroregiónu Žiarske Podhorie sú zvýhodnené dostupnosťou zariadení regionálnej občianskej vybavenosti. Mesto Žiar nad Hronom je centrom okresu so zastúpením i vyššej vybavenosti, stredné školy, kino, krytý bazén, zimný štadión, nemocnica s poliklinikou, ústav sociálnej starostlivosti, domov dôchodcov, hotel a ubytovanie
V Mikroregióne Žiarske Podhorie sú zastúpené služby a občianska vybavenosť:
ZÁKLADNÁ VYBAVENOSŤ OBCHOD A SLUŽBY - OBCÍ MR obec pošta banka potraviny obchod služby tržnica pohostin pož. telocvičňa stvo zbroj. J. Lehota ♣ ♣ 3 ♣2 ♣2 ♣2 ♣ ♣ Kosorín ♣ ♣1 ♣ ♣1 L.Trubín ♣ ♣3 ♣ ♣ ♣3 ♣ Lutila ♣ ♣3 ♣2 ♣2 Slaská ♣ ♣2 ♣ ♣2 ♣
SOCIÁLNA VYBAVENOSŤ OBCÍ MR - ZDRAVOTNÍCTVO A ŠKOLSTVO obec lekár zubár lekáreň MŠ ZŠ-1.st. ZŠ-2.st. J. Lehota geriater ♣ ♣ ♣ Kosorín - ♣ L.Trubín - ♣ ♣ Lutila pediater 1x mesačne ♣ ♣ ♣ Slaská 1x mesačne ♣
URBANIA Banská Bystrica strana 29/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
KULTÚRNA VYBAVENOSŤ OBCÍ MR obec kostol kaplnka zvonica kult. knižnica internet kino pam. rozhlas noviny dom cintorín dom verejne izba smútku dostupný J. ♣ ♣5 ♣ ♣ ♣ ♣ ♣* ♣ ♣ ♣ ♣ Lehota Kosorín ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ L.Trubín ♣ ♣2 ♣ ♣2 ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ Lutila ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ Slaská ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ ♣ * Múzeum národností
Obec Lutila
V obci Lutila pôsobí spevácky 21 členný zbor „Magnificat“ zameraný prevažne na sakrálnu hudbu a obecná 12 členná dychovka „Lutilka“. Aktívne pracujú v obci Lutila i členovia Občianskeho združenia Lutilienka, klubu dôchodcov, telovýchovnej jednoty „Družstevník“ a poľovnícke združenie „Klapa“ . Ochotnícke divadlo sa hrávalo do roku 1974. Kultúrna sála je okrem tanečných zábav využívaná i pre cvičenie žien, cvičenia bojových umení a stolný tenis. V objekte obecného úradu je vymedzený klub mladých.
Lekárska starostlivosť: V obci pôsobí zubný lekár a 1x mesačne detská lekárka. Sociálnu starostlivosť v obci zabezpečuje v krídle materskej školy vybudovaný ústav sociálnych služieb pre dôchodcov . V priestore zrušenej základnej školy je vhodné využitie ako špeciálneho sociálneho objektu, alebo penziónu pre sebestačných seniorov ale tiež biznis centrum s administratívou a ubytovaním pre podnikateľskú zónu, s možnosťou prenajímania kancelárií pre poradenstvo a služby.
Služby: V budove obecného úradu sídli i pošta a kaderník. Navrhujeme doplniť ďalšie potrebné služby a lokalizovať ich do centra obce.
Školstvo: Základná škola dvojtriedna je zrušená. Materská škôlka je dvojtriedna, navštevuje ju 30 detí.
Športová vybavenosť: Areál futbalového ihriska so šatňami a tréningovým ihriskom. Obec hrá futbal v okresnej súťaži, vlani získala 1. miesto. V novej štvrti IBV sa dokončuje tenisový areál aj s vybavením. V rámci Mikroregiónu Žiarske Podhorie sa špecializujú obce na športové súťaže: Lutila stolný tenis –pripravuje súťaže v tenise na kurtoch Kosorín hokej Slaská horské bicykle Lovčica- Trubín futbal- pripravuje zmenu na stolný tenis Janova Lehota- volejbal
Jestvujúci areál tenisových kurtov navrhujeme využiť ako základ širšieho športovo-rekreačného areálu s dokompletovaním malou vodnou haťou, ubytovacím komplexom, rodinnou cukrárňou, umelou horolezeckou stenou, špeciálne ihriská a napojením na cyklistický okruh centrum Žiar nad Hronom- Lutilský potok- lesopark- centrum Lutila- centrum Slaská- centrum Kosorín- centrum Janova Lehota a centrum Lovčica-Trubín. Pre rozsiahlu zónu nových rodinných domov, by mala byť príťažlivá navrhovaná cukráreň Pod Brezinou pre rodinný výlet - príjemné nefajčiarske prostredie pre mamičky s deťmi- atraktívna úprava môže vychádzať z možnosti doplnenia historizujúcim opevnením s úpravou pre cvičenie horolezcov- začiatočníkov s pieskoviskom, vyhliadkovou terasou s detským ihriskom, parčíkom, zimnou záhradou a malou historizujúcou vežou s výhľadom.
Občianske vybavenie - stav
1 Obecný úrad, pošta, kaderník 2 Kultúrny dom, klub mladých, knižnica 3 Kostol rím.kat., fara
URBANIA Banská Bystrica strana 30/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
4 Dom smútku 5 Pacovské strojárne 6 Potraviny Market 7 Potraviny 8 Pohostinstvo- Borinka 9 Obecný úrad s.r.o., stavebná výroba 10 Jednota pohostinstvo 11 Jednota Potraviny +zmieš. tovar 12 BEHAC s.r.o. 13 MŠ, ZŠ, dom dôchodcov 14 Tenisové kurty 15 Ihrisko futbalové, šatne, tréningové ihrisko 16 Družstvo, píla 17 Stolárska dielňa 18 Kozmetický salón 19 Pneuservis 20 Zubný lekár
Občianske vybavenie- návrh
21 podnikateľský areál 22 zberne opráv obuvi, čistiarne, elektro 23 holič, kozmetika 24 internet - café 25 cyklocross 26 krytá plaváreň –klzisko -skateboard - squash 27 zberné suroviny 28 podkrovie obecného úradu 29 obchod, cukráreň, športpenzión 30 múzeum obce 31 špeciálne sociálne služby
I. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia kapacity zamestnanci 21 sociálne služby (v ZŠ voľnej) 5 miest 5 23 holič, kozmetika, opravár obuvi, zberňa šatstva- čistiareň, 5 miest 5 24 klub mládeže 30 stol - 29 obchod 60m2 2 spolu 60m2 p.p., 7 30 stol
II. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia kapacity zamestnanci 22 penzión dôchodcov- 30 lôžok, 50 stoličiek 10 25 klub poľovníkov s izbou trofejí 50 stoličiek - 26 podkrovie obecného úradu -ubytovanie 10 lôžok 27 múzeum obce- - 0,5 28 zberné suroviny - 0,5 40 lôžok, 100 stoličiek 11,5
Obec Slaská
Pre rozvoj sociálnej infraštruktúry, spoločenský život i kultúrny rozvoj sú významné združenia pôsobiace v obci Slaská: Klub dôchodcov Občianske združenie Žiarsko Detský folklórny súbor Studnička Dychová kapela Slaštianka TJ Družstevník
URBANIA Banská Bystrica strana 31/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Občianske vybavenie - stav
1 Obecný úrad, knižnica, kultúr. sála 2 Potraviny Jednota 3 Pohostinstvo, minifitnes centrum 4 Kostol 5 Dom smútku 6 MŠ 7 Ihrisko, tribúna, šatne s umyvarkami 8 Pohostinstvo 9 Potraviny 10 Požiarna zbrojnica 11 Farský úrad
Z verejných služieb a vybavenosti je potrebné v návrhovom období v obci Slaská dobudovať: Občianske vybavenie- návrh
15 dobudovanie obecného úradu 16 penzión 17 zberňa šatstva, obuvi 18 zberňa elektro 19 múzeum obce 20 klub mladých 21 holič-kaderník 22 kozmetika, solárium 23 cukráreň s terasou 24 škola v prírode, 30 žiakov 25 zberné suroviny 26 kryté klzisko- ihrisko viacúčelové
V obci Slaská je činný detský folklórny tanečný súbor od roku 2003 a dychová hudba už 73 rokov účinkuje v obci a okolí. Obec vydáva Hlásnik noviny obce Slaská –každé tri mesiace zasiela aj rodákom a vlastníkom z obce. Noviny mikroregiónu raz za rok sú vydávané. V roku 2004 obec oslávila 550. výročie, 1454 prvá písomná zmienka. Všetky obce MR už majú internetové pripojenie a vlastné webové stránky.
V objekte MŠ je zriadený dom tradícií a remesiel, doporučujeme umiestniť okrem školy v prírode i Agentúru DOS –domácich ošetrovateľských služieb.
I. etapa Rozvojové lokality OV č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty ihrisko viacúčelové (hádzaná, 2a šport 20x35m 0,5 volejbal, basketbal, nohejbal, klzisko), kaskáda na potoku
I. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia lokalita kapacity zamestnanci 17 zberné suroviny družstvo sever 30x60m dvor 1 holič kaderník, 22 suterén potravín 6x6 m 2 kozmetika, solárium 23 cukráreň s terasou prístavba potravín juh 12x6 m 2 1800 dvor, 108 m2 p.p., stol 5
Obec Kosorín
Občianske vybavenie - stav 1 obecný úrad 2 kultúrny dom, fitnes, pamätná izba 3 potraviny Jednota 4 MŠ 5 kostol 6 dom smútku
URBANIA Banská Bystrica strana 32/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
7 reštaurácia -pohostinstvo 8 firma „Žalúzie- KUDELA“ 9 roľnícke družstvo 10 Adm. budova Štát. lesov 11 ihrisko, šatne 12 AFZÉLIA drevovýroba
V obci Kosorín je aktívne Združenie mládeže Kosorín, TJ Družstevník a poľovnícke združenie. Pamätnú izbu v obecnom úrade dopĺňa pamätník na cintoríne SNP, tank- symbol SNP a lietadlo - symbol II. svet. vojny. Časť budovy Správy štátnych lesov slúži ako administratívna budova, časť ako bytový objekt. Kostol bol rekonštruovaný v r. 1998. Obec pripravuje postupnú úpravu verejných priestorov obce, park- oproti kultúrnemu domu s jazierkom a miestom na máj, renováciu studne s vodnou nádržou a altánok na posedenie, rekonštrukciu vstupu OÚ, v súlade s vypracovanou UŠ doplniť ďalšie viacúčelové ihrisko pre volejbal, hádzanú, nohejbal, pri futbalovom ihrisku, tenisový kurt a v II. etape kúpalisko. Najvýznamnejšia investícia je plánovaná obnova rybníka vybudovanie ČOV obce.
Občianske vybavenie- návrh 13 potraviny 14 múzeum, parčík 15 agroturistická farma 16 sociálne byty 17 športový areál 18 Kudela žalúzie 19 kúpalisko
I. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia lokalita kapacity zamestnanci 14 park Pri kultúrnom dome - spolu 26
I. etapa Rozvojové lokality OV č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 3b šport futbalové Ihrisko - - dobudovanie areálu kúpalisko, ihrisko viacúčelové
II. etapa Rozvojové lokality OV č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 4a cintorín 0,22 ha - rozšírenie cintorína
Obec Janova Lehota
V obci Janova Lehota sú zastúpené zariadenia základného občianskeho vybavenia:
Občianske vybavenie - stav 1 obecný úrad 4zam+2hospod.zam. knižnica, matrika 2 kultúrny dom 350stol, videopožičovňa , kaderníctvo 1zam 3 pohostinstvo 1zam 4 potraviny Jednota 1zam 5 MŠ 5zam, 20detí, sociálne služby 10 obyv. , 4 zam. 6 ZŠ 9 triedna 180detí, 15učiteľov, 7hosp.zam 7 kostol, fara 1zam 8 dom smútku 9 pohostinstvo Majo 60 stol,1zam 10 potraviny Majo 1zam,60m2 , zmiešaný tovar- textil 1zam 11 požiarna zbrojnica 12 pošta 13 potraviny Danton 1zam,20m2 14 drogéria 1zam kvety 1zam 15 futbalové ihrisko, šatne 16 družstvo
URBANIA Banská Bystrica strana 33/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Sociálnu starostlivosť v obci zabezpečuje v krídle materskej školy vybudovaný ústav sociálnych služieb pre dôchodcov s kapacitou 10 lôžok a 5 zamestnancami. Významná je spolupráca školy s ústavom sociálnych služieb a vytvorenie viacgeneračného prepojenia.
V obci Janova Lehota sú významné aktivity Občianskeho združenia DREXLERHAU, NÁDEJ, n.o., Poľovnícke združenie Bučina a Občianske združenie Radosť žiakov ZŠ Janova Lehota. V obci Janova Lehota je aktívny i spoločenský a kultúrny život mládeže zastúpený i country tanečníkmi, šachistami, požiarničkami, poľovníckym krúžkom Bučinka. Každá obec mikroregiónu vydáva obecné noviny o udalostiach obce a mikroregiónu, v obci Janova Lehota je to Lehotský zvon.
Obec má novo vybudovaný park novorodencov s možnosťou posedenia, hry detí, malých kultúrnych podujatí a tanečných zábav. V rámci projektu zelená obec sú upravované verejné plochy, altánky s tradičnými studňami a okolie lehotského potoka. V návrhovom období sa upraví i priestor pod obecným úradom.
Občianske vybavenie- návrh 17 dobudovanie reštaurácie - ubytovanie 18 penzión 19 zberňa šatstva,obuvi, holič 20 dobudovanie športového areálu 21 múzeum národností - dobudovanie 22 dobudovanie školského areálu
I. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh dobudovania občianskej vybavenosti č druh vybavenia kapacity zamestnanci 18 penzión 10 lôž 5zam 21 múzeum národností 10 lôžok 2 zam spolu 20 lôžok 7 zam
Múzeum národností sa začína budovať podľa schváleného projektu. Obec Janova Lehota si týmto domom uctí 8 národností , ktoré žijú v obci -Nemci, Maďari, Rumuni, Ukrajinci, Česi, Poliaci, Srbochorváti a Slováci. Múzeum bude slúžiť i pre prípravu stretnutia rodákov z Janovej Lehoty v nemeckej obci Langenau a pre Medzinárodné stretnutia Lehôt a Lhôt. V roku 1998 bolo stretnutie organizované v Janovej Lehote.
II. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia kapacity zamestnanci 17 dobudovanie reštaurácie- ubytovanie 10 lôžok 1zam 19 zberňa šatstva, obuvi, holič 3zam spolu 10 lôžok 4 zam
II. etapa Rozvojové lokality OV č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a šport Za školským ihriskom 60 sedadiel - dobudovanie areálu, amfiteáter 5a cintorín - rozšírenie spolu 125 lôžok 4
Obec Lovčica-Trubín
Súčasná vybavenosť obce Lovčica –Trubín je rozložená do dvoch centier bývalých samostatných obcí Lovčica a Trubín. Správa obce sa presťahovala koncom roka do novej budovy pri Lovčickom potoku. Kultúrne domy boli rekonštruované a sú viacúčelovo využívané pre kultúru a šport. K významným aktivitám obce patrí „Divadielko v Alobale“- nemé divadlo, spevokol „Nádej“- dievčenský- sakrálny, poľovnícke združenie, zväz holubárov, spolok včelárov a TJ Družstevník.
Občianske vybavenie - stav
1 Obecný úrad, knižnica, pošta 2 Kostol, fara 3 Stará škola 4 Štátne lesy
URBANIA Banská Bystrica strana 34/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
5 Dom smútku 6 Materská škôlka 7 ZŠ K. Bieleka 8 Športový areál s tančiarňou, guľášoviskom 9 PREZAM- čerpadlá, kompresory 10 Kultúrny dom Lovčica 11 Textil, zber opravy obuvi 12 Potraviny Lovčica 13 Potraviny Jednota Lovčica 14 Pohostinstvo Lovčica 15 Stavebný dvor 16 Prevádzkáreň obec. úradu 17 Kultúrny dom Trubín 18 Potraviny Jednota Trubín 19 Pohostinstvo Trubín 20 ARAL motocykle Trubín 21 Hrob padlým v SNP 22 Kaplnka Lovčica 23 Kaplnka Trubín
Návrh funkcie občianskeho vybavenia využíva voľné priestory vybavenosti pre doplnenie chýbajúcich kapacít. Pôjde hlavne o dobudovanie nového správneho centra obce. Mimo intravilánu je navrhovaná na rozvoj funkcia rekreačného vybavenia, dobudovaním jestvujúcich rekreačných lokalít pri vodných tokoch a vodných nádržiach. Ubytovacie služby sú navrhované pri Trubínskom rybníku, pri Bejvočskom rybníku v motoreste Dubník a v priestore Ábelovho mlyna..
Občianske vybavenie- návrh 24 Námestie 25 Park zdravia 26 Náj. soc. ubytovanie 27 Pamätná izba 28 Potraviny Trubín 29 Služby Trubín 30 Služby Lovčica
I. etapa Rozvojové lokality OV, výroba a rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a obč. vybavenie Pri obecnom úrade 100 m2 5 soc.ubyt. a služby 3b rekreačné služby Dubník motorest 30 lôžok 6 dobudovanie areálu motorestu 3c chatová rekreácia Za Dubníkom 60 lôžok - chatová osada 15 5c výrobné služby pri obchvate mesta 3ha 10 podnikateľské areály 5 d doprava pod ihriskom 2 autobusy, 20 - parkovisko áut 6a izolačná zeleň pri obchvate 3 m pás - stromy a kríky spolu 90 lôžok 21
I. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia lokalita kapacity zamestnanci 24 námestie pri OÚ - - 25 park zdravia pri Lovč. potoku - - 26 soc. ubytovanie obecný úrad 4 b.j. - 27 pamätná izba obce (Haško) stará škola - 0,5 28 potraviny Trubín pri kult. dome 60 m2pred.pl. 2,0 spolu 0,5
II. etapa Rozvojové lokality OV, výroba a rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestn objekty anci 3a šport centrum obce 2 ha - park zdravia 3d rekreácia Dubník- Bejvoč 30 lôžok 6 autocamping, motoslužby 4b rekreácia Nádrž Trubín 45 lôžok 30 stol. 2 rybárska chata pri vode
URBANIA Banská Bystrica strana 35/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
5a cintorín pri cintoríne 0,26ha - rozšírenie 5b výroba v križovatke 1ha 10 podnikateľské areály spolu 135 lôžok 19
II. etapa ZASTAVANÉ ÚZEMIE - návrh občianska vybavenosť č druh vybavenia lokalita kapacity zamestnanci 29 služby Trubín Trubín 12 m2 2 30 služby Lovčica OÚ Lovčica 16 m2 2 spolu 4
2.9 NÁVRH ROZVOJA REKREÁCIE A CR
Pre zabezpečenie oddychu obyvateľov mesta Žiar nad Hronom je potrebné v súlade s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja a jeho zmenami a doplnkami vybudovať rekreačné zázemie mesta, vybudovať pre mesto Žiar nad Hronom prímestské rekreačné zóny a prímestské rekreačné strediská v priestoroch v Lutile pri Kopernickom potoku, v Slaskej, Kosoríne a medzi Janovou Lehotou a Lovčicou -Trubín.
Rozvoj rekreácie a turizmu v území mikroregiónu je potrebné zamerať na vybudovanie: prímestské rekreačné zóny a prímestské rekreačné strediská v priestoroch pri Kopernickom potoku s väzbou na lesopark Šibeničný vrch. prímestské rekreačné zóny a prímestské rekreačné strediská v priestoroch pri Janovej Lehote . vidiecky turizmus s agroturistikou - na okraji Žiarskej kotliny, osobitne v Slaskej a Kopernici moto a cykloturistika - využívať dobré podmienky pre rozvoj, na hlavné magistrály vedúce okresom napojiť regionálne okruhy v Žiarskej kotline
Moto a cykloturistické okruhy umožnia okolité rekreačné priestory mikroregiónu Žiarske Podhorie zapojiť do ponuky koncomtýždňovej i viacdňovej rekreácie obyvateľov a návštevníkov Žiarskej kotliny: kultúrno-historický a poznávací turizmus v Kremnici, v Žiari nad Hronom, liečebný a relaxačný turizmus v Sklených Tepliciach, vo Vyhniach a Kremnici, horský turizmus s turistikou a lyžiarskymi športmi - v Kremnických vrchoch v stredisku Skalka, Krahule, Kremnické Bane, mesta Kremnica, vodný turizmus pri Šášovskom Podhradí, jazdecké športy na planine pri Kunešove.
Návrh rozvoja rekreačných lokalít Rekreačný priestor, útvar Funkčný Výmera v ha Denná Poznámka návštevnosť v Spôsob rozvoja sezóne /L, Z/ Obec Druh, názov typ význam Stav Návrh Stav Návrh Lutila SRT Koper. Potok II. Regionálny 180 230 - 400 Leto nová výstavba 200 zima Janova AGL RÚ Janova II. Regionálny 750 750 950 1 100 dobudovanie Lehota Lehota Leto Leto vybavenosti Kosorín 400 Zima Slaská Lovčica - ZT Dubník, ZR 160 180 300 900 Leto dobudovanie Trubín Lomet. Potok II. Celoštátny 600 Zima vybavenosti SRT- samostatné stredisko rekreácie a turizmu AGL RÚ –aglomerácia rekreačných útvarov ZT- základňa turizmu, ZR- základňa rekreácie II. - podhorský funkčný typ
Športové zdatnosti obyvateľov v Mikroregióne Žiarske Podhorie sú preverované spoločne organizovanými súťažami v športoch: futbal tenis volejbal horské bicykle trať štart pri lyžiarskom vleku hokej
URBANIA Banská Bystrica strana 36/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Po vybudovaní obchvatu mesta Žiar nad Hronom, navrhovaného pešieho podchodu cez cestu I. triedy pri Lovčici-Trubíne a po navrhovanej obnove a úprave ciest III. triedy a navrhovaných cyklotrás, najmä úseku Kosorín- Lutila budú môcť obce Mikroregiónu Žiarske Podhorie pre preteky využívať bezkolízny cyklistický okruh Lovčica-Trubín - Ábelov mlyn - Janova Lehota - Kosorín – Lutila - Slaská a späť.
Obec Lutila
Z Lutily je severovýchodným smerom potrebné upraviť napojenie na hlavnú značenú turistickú trasu Žiar nad Hronom- Kremnica. Spod lesa nad obcou Lutila je pekný výhľad na žiarske údolie a pohorie Vtáčnik. Zo Šibeničného vrchu vedie náučný chodník, ktorý je súčasťou budovaného lesoparku mesta Žiar nad Hronom. Cestou je turisticky prístupné jazierko Slobodné a Biskupská studnička. Turisticky značenými pešími chodníkmi je prístupná Kremnica, historické banské mesto, cieľové mesto cestovného ruchu, v horskom prostredí Kremnických vrchov, s termálnym kúpaliskom a lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi v horskom stredisku Skalka.
Rekreačné priestory Lutily súčasné predstavujú najmä záhradkárske osady č 5 pri ihrisku 6, za ňou Na píle, pri potoku 10 Borinka, Včelia, Vyše môstku, Bukovská, Jelšiny, s celkovým počtom chatiek 80. Lutila v rámci mikroregiónu je navrhovaná na rozvoj rekreácie špecializovaním sa na prímestské rekreačné služby a spoločenské športy s tréningovými priestormi. Nevyhnutným vybavením športového areálu má byť krytý bazén. Pri Lutilskom potoku navrhujeme vybudovať atraktívny park zdravia. Popod lesopark je potrebné vybudovať chodníček s piknikovými a výhliadkovými posedeniami s priamymi prepojeniami kolmo k Lutilskému potoku.
Obce mikroregiónu navrhujeme prepojiť cyklotrasami, ktoré predstavujú najkratšie prepojenie medzi obcami a sprístupňujú aj záhradné chatové osady a mesto Žiar nad Hronom.
Jestvujúce agroletisko navrhujeme rozšíriť i na rekreačné využitie, výhliadkové lety a záchranné práce.
Výhľadovou rekreačnou lokalitou bude priestor 3e po vybudovaní vodnej nádrže v súlade s II. et. – HEP Hrona.
I. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2b areál zdravia obce Lutilský potok 45 stoličiek 10 plaváreň 25m, hala squash, cyklotrasa reštaurácia s terasou, piknik. oddychová prístrešky pri potoku, park, cyklotrasa do mesta 3a rekreačné objekty Potok Kopernica 60 lôžok 3 podhorská chata, ihriská, sever 30 stoličiek rybník, tábor Robinson, oplotené živánčisko spolu 75 stol. 38 60 lôžok
II. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnan objekty ci 3b rekreačné objekty Potok Kopernica stred 40 lôžok - chatky-10 3c rekreačné objekty Potok Kopernica juh 40 lôžok 2 camping, hať na potoku spolu 80 lôžok
Obec Slaská
Turisticky značenými pešími chodníkmi je prístupná Kremnica, historické banské mesto, cieľové mesto cestovného ruchu, v horskom prostredí Kremnických vrchov, s termálnym kúpaliskom a lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi v horskom stredisku Skalka.
URBANIA Banská Bystrica strana 37/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Rekreačné objekty v obci: Riešené územie stav rekreačné objekty počet Slaská rekreačné chalupy v obci 6 záhr. chatky 17 spolu 23
„Rekreačný priestor Slaská“ podľa ÚPN-HSA Žiar nad Hronom zaberá priestor okolo Slaského potoka, severne od družstva (od el vedenia). Rekreačný priestor okolo lyžiarskeho vleku je v súlade s ÚPN- HSA.
Obec Slaská mala vybudovaný lyžiarsky vlek, aj so zasnežovaním, ktorý je od roku 2001 uzavretý. Úspešne je tu rozvíjaná mikroregionálna cykloturistika s možnosťou okruhu cez Sklené, Kremnické Bane, Kopernicu späť do Slaskej.
Uzavretú lokalitu lyžiarskeho vleku navrhujeme obnoviť a doplniť i letným využitím, vo forme 9 jamkového golfového ihriska krajinárskeho typu, v zmysle vypracovaného zámeru. Obmedzujúcim limitom je tu ochranné pásmo vodných zdrojov. Jestvujúci objekt pri lyžiarskom vleku navrhujeme rekonštruovať na komplexné služby s ubytovaním. Pre celoročné využitie navrhujeme lokalitu doplniť vodnou plochou a malou rekreačnou výstavbou. I. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a šport pri ihrisku 20x35m 0,5 ihrisko viacúčelové (hádzaná, volejbal, basketbal, nohejbal, klzisko), kaskáda na potoku 3 rekreácia pri lyžiarskom vleku 45 lôžok 2 ubytovanie a stravovanie na chate 30 stoličiek ÓcU, rybník 6 agro turistika družstvo východ 5 agroturistika, ubytovanie v senníku, krytá jazdiareň spolu 45 lôžok 17,5 30 stoličiek
II. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 4 rekreácia pri lyžiarskom vleku 48 lôžok - 8 chát (6 lôžkových) golfové ihrisko 9 jamiek spolu 48 lôžok
Obec Kosorín
Z obce Kosorín je severným smerom turisticky prístupný hrebeň na hranici katastra s Handlovou. Východným smerom turisticky značenými pešími chodníkmi je prístupná Kremnica, historické banské mesto, cieľové mesto cestovného ruchu, v horskom prostredí Kremnických vrchov, s termálnym kúpaliskom a lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi v horskom stredisku Skalka. Západným smerom cez Kľakovskú dolinu je prístupný Vtáčnik s výhľadmi až na Sitno.
Pre rozvoj letnej rekreácie má obec vypracovanú štúdiu Vodná nádrž Kosorín. Lokalitný program zahrňuje vodnú nádrž, hotel Lipie s kapacitou 52 lôžok a 112 stoličiek, s bazénom pre deti a neplavcov a viacúčelové ihrisko.
I. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a rekreácia Rybník - - obnova rybníka
3b šport futbalové ihrisko - - dobudovanie areálu kúpalisko, ihrisko viacúčelové spolu
II. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a rekreácia Rybník 52 lôžok 50 stol. 3 hotel
URBANIA Banská Bystrica strana 38/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
3a rekreácia Nad rybníkom 10x4 lôžka - chaty spolu 92 lôžok, 50 stol. 8
Obec Janova Lehota
Z Janovej Lehoty je severným smerom turisticky prístupný hrebeň na hranici katastra a Handlová a jej rekreačné priestory. Z hrebeňa na hranici katastra sa otvára severný výhľad na krajinu Handlovej a južný na Žiarsku kotlinu. Turisticky značenými pešími chodníkmi východným smerom je prístupná Kremnica, historické banské mesto, cieľové mesto cestovného ruchu, v horskom prostredí Kremnických vrchov, s termálnym kúpaliskom a lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi v horskom stredisku Skalka. Západným smerom cez Kľackú dolinu je prístupný Vtáčnik s výhľadmi až na Sitno.
Areál súčasného hospodárskeho dvora v Janovej Lehote navrhujeme revitalizovať na agroturistické zariadenie s výkonným živočíšnym chovom. Atraktívne prostredie ponúka rybník za družstvom. Pekné prostredie rybníka je potrebné doplniť zeleným pásom výsadby stromov a krov i z juhovýchodnej strany.
Najatraktívnejší rekreačný priestor sa nachádza v severnej časti obce. V údolí Lehotského potoka od horného konca obce po rozhranie katastrov Janovej Lehoty a Handlovej sú aktivity rozložené do troch centier: Priestor kaplnky- každoročne sa tu koná púť veriacich Hupon –s chatovou osadou a poľovníckou kaplnkou Za Máčajom- vodná nádrž , košarisko a napájadlo v uzávere doliny
Celé údolie Lehotského potoka severne od obce Janova Lehota navrhujeme postupne dobudovať na ucelený rekreačný priestor .
Priestor kaplnky navrhujeme upraviť, najmä jednoduchými sedeniami pre starších v blízkosti tieňa a zelene a upraviť prístupovú cestu. Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie je potrebné zrekonštruovať.
Pleso na hranici katastra s Handlovou v lokalite Za Máčajom je príjemnou zastávkou na turistických trasách. V priestore súčasného jazierka, je potrebné upraviť oddychové miesta prístreškom a potrebné je upraviť prístupové cesty od severnej i južnej strany.
Pre rekreačné využitie územia okolo Huponu prispieva i poľovnícka oblasť s poľovníckou chatou nad Peklom. Poľovnícke združenie Bučina so sídlom v Janovej Lehote sa stará o údržbu lesa, obnova a čistenie studničiek, celoročná starostlivosť a ochrana zveri. Kaplnka sv. Huberta poskytuje prekrásny výhľad.
Areál zrušeného severného poľnohospodárskeho dvora pod Huponom je navrhovaný obnoviť v I. etape malým ubytovacím zariadením, s chovom koní, kôz, oviec v malom počte ako agroturistické zariadenie, ktoré ponúka občerstvenie, posedenie, malú prehliadku domácich zvierat, jazdu na koni. V druhej etape bude možné využiť pre turistickú ubytovňu a doplniť i menšími súkromnými rekreačnými objektami. Vybavenie navrhovaným lyžiarskym vlekom zvýši celoročné využitie rekreačného priestoru Hupon- za Máčajom.
Záhradkárske osady okolo Janovej Lehoty: Peklo Piesková baňa Včelia farma Rusnák I., II. Dérerov mlyn I. II. Lokalita 4a na južnej hranici katastra so záhradkárskymi osadami je vzdialená od centra obce a bez možnosti rozptylu do prírody, bez zázemia lesa. Je však v dosahu motorestu Dubník, preto navrhujeme jej rozšírenie južným smerom.
I. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 3a rekreácia Pri potoku - - hať, slnenie, piknik a ohnisko 3b šport - rybník
URBANIA Banská Bystrica strana 39/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
spolu
II. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 2a šport Za školským ihriskom 60 sedadiel - dobudovanie areálu, amfiteáter 2b šport Pri futbalovom ihrisku 45 lôžok 4 dobudovanie areálu krytý bazén, kúpalisko, športhotel 4a rekreácia Lehotský potok 20x 4 lôžka - chaty a záhradky 4b agroturistika Za Máčajom 100 oviec, 10 kôz 2 farma, turist. ubytovňa 4c šport Bodorova lúka 500 m vlek lyžiarsky vlek spolu 125 lôžok 4
Len prístrešky sa navrhujú vybudovať v lokalite 4d Košarisko- prístrešok pre pastierov, 4 e Pod Huponom – vyhliadka, 4f Za Máčajom- úprava priestoru na občerstvenie- piknik pri ohni 4g Priesek sever- vyhliadka.
Obec Lovčica-Trubín
V obci Lovčica Trubín navrhované vzájomné prepojenie obcí mikroregiónu Žiarske podhorie cyklotrasami je potrebné bezkolízne zabezpečiť podchodom alebo nadjazdom v súlade s projektom obchvatu mesta Žiar nad Hronom.
Z Lovčice Trubín je severným smerom turisticky značeným chodníkom prístupný vrch Sulina. Západným smerom cez Kľackú dolinu je prístupný Vtáčnik s výhľadmi až na Sitno, s možnosťou poznávania obcí v Prochotskej doline alebo vzdialenejšej doline Kľakovského potoka. Výborný medokýš nad obcou je potrebné sprístupniť prístupovou cestičkou a upraviť priestor s malým posedením.
Poľovačky bývajú zahajované v časti Hrádok. Poľovné združenie vlastní i poľovnícku chatu pod Sulinou pri potoku Lometínskom.
Obyvatelia obce Lovčica- Trubín i mesta Žiar využívajú priestor družstevného rybníka „Trubín“ -s chovom kaprov pre rybačku, oddych, guľášové pikniky, korčuľovanie. Rybník Lovčický-„Bejvoč“ s chovom pstruhovitých rýb, patrí povodiu Hrona Zvolen. Využívaný je pre stanovanie, posedenie. K obci patrí i chatová osada Dérerov mlyn. Lokalita Je v súlade s ÚPN HSA Žiar nad Hronom, kde je rozvojový rekreačný priestor Dérerov mlyn vymedzený okolo navrhovanej vodnej nádrže na potoku Lehotskom na sútoku s Lutilským potokom až po okolie križovatky Dérerov mlyn- bývalá horáreň, záhradkárske osady Janovej Lehoty a Lovčice- Trubína. Rezervným priestorom pre rozvoj agroturistiky je i Ábelov mlyn –neobývaný rodinný dom, (pôvodne vodný mlyn, neskôr elektrický ešte pred troma rokmi mlel). Navštevovaná je studnička- Háj v areáli motocrosu, s možnosťou posedenia a piknikov.
V areáli motokrosu sa súťaží v mesiacoch apríl až august, pripravuje sa rozšírenie aktivít i na zimný country motokros. Potrebné je tiež spevniť prístupovú komunikáciu, doriešiť parkovanie návštevníkov a zabezpečiť osvetlenie areálu. Obnovenie činnosti Ábelovho mlyna vo forme rekreačného zariadenia rodinného typu, môže pri pretekoch motocrosu poskytovať nadštandardné ubytovanie a občerstvenie hosťom preteku.
Športová vybavenosť okrem školského futbalového ihriska a tréningového ihriska nad Lovčickým potokom bude doplnená športovými ihriskami volejbalovým a tenisovým. V zime bude ihrisko využívané ako klzisko. Agačina pri ihrisku- býva využívaná pre diskotéky, tančiareň je v lesíku s krytým miestom pre hudbu, sedením a a guľášoviskom.
Navrhované kapacity rekreačných služieb: lokalita stav návrh
Dererov mlyn chaty rekreačné 34 Trubínsky rybník rybolov, pikniky, rekreačný penzión 30 stol. 30 lôžok Dubník motorest 50 stol 30 lôžok rybolov, pikniky,
URBANIA Banská Bystrica strana 40/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
I. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 3b rekreačné služby Dubník motorest 30 lôžok 6 dobudovanie areálu motorestu 3c chatová rekreácia Za Dubníkom 60 lôžok - chatová osada 15 spolu 90 lôžok 6
II. etapa Rozvojové lokality rekreácia č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 3a šport centrum obce 2 ha - park zdravia 3d rekreácia Dubník- Bejvoč 30 lôžok 6 autocamping, motoslužby 4b rekreácia Nádrž Trubín 45 lôžok 30 stol. 2 rybárska chata pri vode 4c motocros Ábelov mlyn 10 lôžok 2 dobudovanie služieb a vybavenia areálu motokros v lese, zimný motokros agroturistické zariadenie v Ábelovom mlyne spolu 75 lôžok 10
NAVRHOVANÉ REKREAČNÉ ZÁSADY MIKROREGIÓNU V ZMYSLE KEP vytvoriť podmienky pre rekreačné využívanie prírodnej krajiny mikroregiónu obyvateľmi Žiaru nad Hronom /zima, leto/ - denné a koncom týždňové využívanie špecializáciu rekreačného využívania usmerňovať na nenáročné rekreačné formy
ZIMNÉ AKTIVITY zimné formy rekreácie rozvíjať v súčasnej lokalite nad sídlom Slaská, dobudovať služby, nenáročné ubytovanie, parking, rekonštruovať dopravné zariadenie /vleky/ v prechodnej zóne medzi poľnohospodárskou a lesnou krajinou v severných častiach sídiel Janova Lehota, Kosorín, Slaská vytýčiť rekreačné bežecké trate s voľbou rôzneho stupňa náročnosti, v tejto časti krajiny možnosť pre náročnejších - lyžovanie za konským záprahom, deti, mládež záprah za poníkmi konský záprah so saňami / v lete koč, kočiar/ využiť ako atraktívnu formu spoznávanie krajiny mikroregiónu v náväznosti na lyžiarsky areál pri obci Slaská sa javí možnosť vybudovania verejnej sánkárskej dráhy s atraktívnym nočným sánkovaním v sídle Lovčica – Trubín vybudovať nenáročnú prírodnú ľadovú plochu pre verejné korčuľovanie v katastri sídla Lovčica – Trubín zatraktívniť súčasný motokrosový areál pravidelným zimným motokrosom, prípadne autokrosom, pre zdatných a náročných jazda za terénnym motocyklom /príp. autom/
LETNÉ AKTIVITY všetky letné formy rekreačného využitia smerovať do otvoreného priestoru /nie halové formy/ turizmus, ktorý je v letnej sezóne dominantný, sústrediť do vyznačených trás, oživiť, zatraktívniť rôznymi podpornými aktivitami, akciami /orientačný turizmus, náučný turizmus, nočný pochod, cieľový pochod a pod./ využiť kvalitné prírodné podmienky na rozvoj cykloturizmu. Vytýčiť a udržiavať cyklotrasy s rôznou náročnosťou a možnosťou výberu. Podobne ako pri turizme, podporiť rôznymi atraktívnymi podujatiami /jazda do vrchu, zjazd a slalom: svahy západne od Janovej Lehoty/ prírodné vodné plochy /Lovčica – Trubín, Janova Lehota, Kosorín/ využívať formou slnenia, nenáročných vychádzok piknik, Trubín možno aj rekreačný rybolov, člnkovanie a pod. západne od vodnej plochy Trubín možnosť nenáročnej výstavby rekreačných chát, podobne možnosť výstavby v priestore severne medzi obcami Kosorín a Janova Lehota v lokalite s kvalitným výhľadom do krajiny mikroregiónu.
URBANIA Banská Bystrica strana 41/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.10 NÁVRH ROZVOJA VÝROBY A HOSP. ZÁKLADNE
Prevažná časť ekonomicky aktívnych obyvateľov mikroregiónu Žiarske Podhorie je zamestnaná v priemyselnej zóne Žiar nad Hronom- Hliník nad Hronom- Ladomerská Vieska, menej v Kremnici. Prevládajúcimi hospodárskymi odvetviami okresu Žiar nad Hronom je hutníctvo a spracovanie kovov, spracovanie dreva a ťažba surovín. V ostatných sídlach prevláda poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo.
1. POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA MIKROREGIÓNU Mikroregión Žiarske Podhorie využíva priaznivé územné, najmä pôdne a klimatické podmienky pre rastlinnú i živočíšnu výrobu. Rastlinná výroba MR sa zameriava na pestovanie obilovín-oziminy (pšenica, raž, jačmeň), jačmeň, ovos, ďalej repka, kukurica na siláž a jednoročné a viacročné krmoviny. Živočíšna výroba sa orientuje najmä na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec.
Tab. Poľnohospodárske subjekty MR Žiarske Podhorie v prvovýrobe Poľn. subjekt celková orná TTP na ošípané hov. ovce počet výmera poľ. pôda na území v MR (ks) dobytok (ks) zamestnancov pôdy území MR (ks) v MR subjektov MR (ha) (ha) na území MR (ha) AZEX s.r.o 2274 829 1445 1200 470 408 53 J. Lehota * RD Žiar nad 853 437 416 723 280 - 25 Hronom Lutila RD Lovčica – 1650 990 660 1200 820 - 90 Trubín * zmena vlastníka v r. 2004
Tab. Hospodárske dvory bývalej firmy Jakosa a.s.v MR Žiarske Podhorie Kataster celková výmera orná pôda TTP na ošípané hov. ovce (ks) počet poľ. pôdy na území území v MR dobytok zamestnancov subjektov na MR (ha) MR (ks) (ks) v MR území MR (ha) (ha) Lutila 180 142 38 - Slaská 565 102 463 408 3 Kosorín 559 324 235 1200 50 30 Janova 840 253 587 420 20 Lehota Lovčica- 130 8 122 - Trubín
Obec Lutila
Živočíšna výroba obce Na obecnej pôde v k.ú. Lutila hospodári PD Žiar nad Hronom. Hospodárske zvieratá sú na farme v Lutile zastúpené hovädzím dobytkom a ošípanými. Hovädzí dobytok nie je v plnom stave, avšak ten plánujú dosiahnuť budúci rok po rekonštrukcii schátralého objektu maštale. Dojnice sa tu nachádzajú v počte 70ks a jalovice 210ks, pričom spomínaná rezerva je 60ks dobytka. Ošípané sú bez rezervy v stave, konkrétne prasnice 90ks a výkrm 633ks. Na farme v Lutile pracuje 25 zamestnancov, z čoho podstatná časť sú domáci a len dvaja dochádzajúci. Sezónne sa najímajú brigádnici v počte cca 3. V katastri obce sa nachádza spevnené hnojisko a dve silážne jamy, všetko sústredené priamo na farme.
Predaj a spracovanie poľnoproduktov Produkcia družstva a jej predaj je nasledovná: mlieko: Krupinská mliekáreň mäso: bitúnok Prievidza obilie: Tomáš s.r.o. Horná Ždaňa slnečnica, repka: Palma Bratislava
URBANIA Banská Bystrica strana 42/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Ochranné pásmo Vzdialenosť objektov pre chov hospodárskych zvierat v hospodárskom dvore živočíšnej výroby Lutila od obytnej zástavby je v súčasnosti cca 300 m, čo umožňuje využitie plnej kapacity dvora napr. 800 HD a 600 ošípaných.
Poľnohospodárska pôda Na celom území prevládajú pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách, ďalej sa tu vyskytujú kambizeme typické, kyslé, luvizemné na zvetralinách vulkanitov, kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách na flyši. Obec spadá do dvoch klimatických regiónov a to do pomerne teplého suchého a mierne teplého mierne vlhkého. Čo do skeletovitosti sa tu vyskytujú takmer výhradne len pôdy bez skeletu a slabo skeletovité, hlboké až stredne hlboké. Expozícia je prevažne východná a západná a tiež južná. Svahovitosť je mierna. Zrnitostne sú tunajšie pôdy stredne ťažké (hlinité). V strednej časti územia sa nachádzajú závlahy a odvodnenie po celom sledovanom území.
Rastlinná výroba PD Žiar nad Hronom v obci obrába 853ha pôdy, z čoho 437ha pripadá na ornú pôdu a 416ha na trvalé trávne porasty. Z plodín sa tu pestujú najmä obiloviny: pšenica ozimná, triticale, raž, jačmeň jarný, ďalej kukurica na siláž, repka, slnečnica a lucerna, aj peluška. Jakosa a.s. bývalá firma so sídlom v Janovej Lehote, zaoberajúca sa ako rastlinnou, tak aj živočíšnou výrobou, na území obce Lutila sa zaoberala len rastlinnou výrobou. Konkrétne tu hospodárila na 180ha, t čoho pripadalo 142ha na ornú pôdu a 38ha na trvalé trávne porasty. Produkovali sa tu najmä obilniny, kukurica na siláž a repka.
Obec Slaská
Živočíšna výroba obce V katastri obce Slaská hospodárila do súčasnosti firma Jakosa a.s. , v súčasnosti hospodári firma AZEX s.r.o. Janova Lehota. V severnej časti obce sa nachádza aj hospodársky dvor, prenajímaný týmto subjektom, ktorý je však z väčšej časti opustený. V objekte družstva je okrem niektorých využitých budov (ovčín, koniareň- pre jahňatá, senník, koliba, bývalé kancelárie- momentálne obývané) veľká rezerva nevyužitého priestoru: 3 maštale, slepačiareň, dielňa, 2 ošíparne, sklad, senník. V objekte sa taktiež nachádzajú dve silážne jamy.
Na hospodárskom dvore v Slaskej sa prezimovávajú ovce a to v počte: bahnice 300ks jarky 100ks barany 8ks Celková kapacita je 700ks. V lete sú ovce umiestnené na paši v Janovej Lehote na "lazoch". Firma Jakosa a.s. tu zamestnávala 3 strážnikov.
Predaj a spracovanie poľnoproduktov Produkcia bývalá a jej predaj: jahňatá určené na export do Talianska syr: bryndziareň Turčianske Teplice repka a raž: Alchem Senica ostatná rastlinná produkcia: spracovanie na krmivá vo vlastnej miešarni krmív
Ochranné pásmo Vzdialenosť objektov pre chov hospodárskych zvierat v hospodárskom dvore živočíšnej výroby Slaská od obytnej zástavby je v súčasnosti cca 300 m, čo umožňuje využitie plnej kapacity dvora napr. 700 oviec, a zároveň 20 koní.
Poľnohospodárska pôda Najčastejšie sa tu vyskytujúcim pôdnym typom je kambizem, v juho západnej časti územia pseudoglejové na svahových hlinách a rôznych substrátoch, v ostatnej časti najmä na vulkanických horninách. Obec spadá pod klimatický región mierne teplý, mierne vlhký, až veľmi chladný, vlhký. Juhozápadnú časť územia tvoria pôdy hlboké, bez skeletu, stredne ťažké (hlinité ), v ostatných častiach stredne až silno skeletnaté, stredne hlboké, ľahké (piesočnaté až hlinitopiesočnaté), stredne ťažké- ľahšie (piesočnatohlinité).
URBANIA Banská Bystrica strana 43/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Rastlinná výroba Celková výmera pôdy. v Slaskej je 565ha, z toho orná pôda predstavuje 102ha a trvalé trávne porasty 463ha. Na tejto pôde sa prevažne pestovali obilniny: ozimná pšenica, ozimná raž, ozimný jačmeň, jarný jačmeň, ovos; ďalej repka, kukurica na siláž a jednoročne a viacročné krmoviny. Odvodnenie sa nachádza v juhozápadnej časti územia.
Obec Kosorín
Živočíšna výroba obce V katastri obce Kosorín hospodárila do súčasnosti firma Jakosa a.s.V súčasnosti tu hospodári AZEX s.r.o. V južnej časti obce sa nachádza aj hospodársky dvor. Na hospodárskom dvore v Kosoríne sa chovali ošípané a to v počte: prasnice 100ks, výkrm 600ks, odstav 500ks. Celková kapacita zariadenia je 1700ks ošípaných. Chovali sa tu ja hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka. Táto kapacita sa postupne dopĺňala. Firma Jakosa a.s. zamestnávala v obci 30 pracovných síl. Priamo pri družstve sa nachádza nespevnené poľné hnojisko.
Areál súčasného hospodárskeho dvora v Kosoríne navrhujeme revitalizovať na agroturistické zariadenie s výkonným živočíšnym chovom. Pre možnosť naplnenia kapacity navrhujeme vybudovať účinnejšie ochranné pásmo od obytnej zóny prebudovaním priestoru na izolačnú zeleň.
Predaj a spracovanie poľnoproduktov V hospodárskom dvore Kosorín sa nachádzal bitúnok.
Ochranné pásmo Vzdialenosť objektov pre chov hospodárskych zvierat v hospodárskom dvore živočíšnej výroby Kosorín od obytnej zástavby je v súčasnosti cca 100 m, čo neumožňuje plné využitie kapacity dvora. Po vybudovaní navrhovaného pásu izolačnej zelene a presunu výkrmu len do objektov vzdialenejších od obce, vzhľadom na smer prevládajúcich vetrov, je možné využiť kapacitu dvora napr. 400 HD alebo 600 oviec.
Poľnohospodárska pôda Najčastejším pôdnym typom v sledovanom území je kambizem pseudoglejová s výskytom podzemnej vody v hĺbke 0,6-0,8m na rôznych substrátoch. Ďalej sa tu vyskytujú kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách a na horninách kryštalinika a v menšom počte kambizeme typické kyslé. Obec spadá pod klimatický región mierne teplý, mierne vlhký, až veľmi chladný, vlhký. Väčšina pôd je bez skeletu, poprípade slabo skeletovité, hlboké až stredne hlboké, najmä v severnej časti územia sa však nachádzajú aj nekvalitnejšie. Expozícia prevláda južná a východná so západnou, svahovitosť je mierna až stredná. Zrnitosť je zastúpená pôdami stredne ťažkými (hlinité), ťažkými (ílovitohlinité) a tiež stredne ťažkými- ľahšími (piesočnatohlinité). V obci sa nachádza odvodnenie na celom jej území.
Rastlinná výroba Celková výmera pôdy na ktorej Jakosa a.s. v Kosoríne hospodárila je 559ha, z toho orná pôda predstavuje 324ha a trvalé trávne porasty 235ha. Na tejto pôde sa prevažne pestovali obilniny: ozimná pšenica, ozimná raž, ozimný jačmeň, jarný jačmeň, ovos; ďalej repka, kukurica na siláž a jednoročne a viacročné krmoviny.
Obec Janova Lehota
Živočíšna výroba obce V katastri obce Janova Lehota hospodári Azex s.r.o. Ďalšie hospodárske dvory ktoré spravuje sú v obciach Kosorín a Slaská. V Janovej Lehote sa nachádza na lazoch aj salaš, v ktorom sú umiestnené cez letnú sezónu ovce (na zimu sa sťahujú do Slaskej). V poslednom roku hospodárenia sa na hospodárskom dvore v Janovej Lehote choval hovädzí dobytok a to: dojnice 170ks jalovice 150ks
URBANIA Banská Bystrica strana 44/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín teľce 100ks Celková kapacita hospodárskeho dvora je 1800 ks. Pre možnosť naplnenia kapacity navrhujeme vybudovať účinnejšie ochranné pásmo od obytnej zóny zmenou východného okraja areálu v Janovej Lehote na izolačnú zeleň.
Na hospodárskom dvore v Kosoríne boli umiestnené ošípané v celkovom počte 1200ks (kapacita 1700ks sa doplňuje) a hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka 50ks, v Slaskej sú v zime ovce, momentálne v počte 300ks bahníc, 100ks jariek a 8ks baranov. Kapacita je 700ks. Ostatné budovy v Slaskej sú prázdne.
Stálych zamestnancov bolo v minulom roku 53, z čoho 20 bolo v Janovej Lehote (z toho 5 z okolia), brigádnici sa v lete najímali v počte cca 20. Poľné hnojisko sa nachádza v Kosoríne priamo pri farme, silážne jamy sú na hospodárskom dvore v Janovej Lehote. V Kosoríne sa nachádza i bitúnok.
Predaj a spracovanie poľnoproduktov V minulom roku družstvo produkovalo a predávalo: jahňatá a teľce na export do Talianska ostatná živočíšna výroba sa spracovala vo vlastnom bitúnku mlieko: Rajo Bratislava syr: bryndziareň Turčianske Teplice repka a raž: Alchem Senica ostatná rastlinná produkcia: spracovanie na krmivá vo vlastnej miešarni krmív Vlastná živočíšna výroba sa spracovávala vo vlastnom bitúnku. Okrem bitúnku spoločnosť vlastnila aj miešareň krmív.
Ochranné pásmo Ochranné pásmo dvora živočíšnej výroby je v súčasnosti cca 300 m, čo umožňuje využitie dvora do kapacity 1000 HD. Po vybudovaní navrhovaného pásu izolačnej zelene, vzhľadom na priaznivé terénne podmienky a smer prevládajúcich vetrov je možné využiť plnú kapacitu dvora napr. 1800 ks HD.
Poľnohospodárska pôda Najčastejším pôdnym typom v sledovanom území je kambizem pseudoglejové s výskytom podzemnej vody v hĺbke 0,6-0,8m na rôznych substrátoch. Ďalej sa tu vyskytujú kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách a na vulkanických horninách a v menšom počte fluvizem a kambizeme typické kyslé. Väčšia časť územia spadá do klimatického regiónu mierne teplého, mierne vlhkého, ale nachádzajú sa tu aj chladnejšie regióny, až po veľmi chladný, vlhký. Úplná väčšina pôd je bez skeletu, poprípade slabo skeletovité, hlboké až stredne hlboké. Expozícia prevláda južná a východná so západnou, svahovitosť je mierna až stredná. Zrnitosť je zastúpená pôdami stredne ťažkými (hlinité), ťažkými (ílovitohlinité) a tiež stredne ťažkými- ľahšími (piesočnatohlinité).
Rastlinná výroba Do hospodárskeho obvodu patria aj obce: Kosorín, Slaská a časť územia Lutila a časť Lovčica- Trubín. Celkom hospodári firma na výmere 2274ha (orná pôda 829ha, trvalé trávne porasty 1445ha), z čoho na Janovu Lehotu pripadalo 840ha- 253ha ornej pôdy a 587ha trvalých trávnych porastov. Na tejto pôde sa prevažne pestujú obilniny: ozimná pšenica, ozimná raž, ozimný jačmeň, jarný jačmeň, ovos; ďalej repka, kukurica na siláž a jednoročne a viacročné krmoviny. V obci sa nachádzajú závlahy- západne od družstva a tiež odvodnenie na južnej polovici územia.
Obec Lovčica-Trubín
Živočíšna výroba obce V katastri obce Lovčica-Trubín hospodári poľnohospodársky subjekt (Jakosa a.s.je zrušená) PD Lovčica-Trubín. V obci sa nachádzajú tri hospodárske dvory. Chová sa tu hovädzí dobytok (na všetkých hospodárskych dvoroch), celkom 820 ks, z toho dojnice 300ks, hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka 70ks, jalovice 150ks, býčky 130ks a teľce 170ks, pričom celková kapacita 1000ks sa postupne dopĺňa. Ďalej ošípané v počte 1200ks, z toho prasnice 90ks, výkrm 600sk a odstav 510ks, pričom kapacita je 1800ks, tieto sa chovajú na farme v severnej časti obce. Družstvo zamestnáva 90 pracovníkov, z čoho 9 dochádza z okolitých obcí, na letné práce sa najímajú brigádnici v počte cca 7 až 8. Poľné hnojiská sú v katastri obce dve- obe spevnené, silážna jama je jedna.
URBANIA Banská Bystrica strana 45/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Predaj a spracovanie poľnoproduktov Produkcia družstva a jej predaj je nasledovná: samostatná mliekáreň- jogurty, mlieka sáčkové, smotana-šľahačka, medokýšsky zákvas predaj -výborné mliečne výrobky: miestne predajne, najmä do reťazca Jednota mäso: bitúnok Prievidza
Ochranné pásmo Vzdialenosť objektov pre chov hospodárskych zvierat v severnom i v južnom hospodárskom dvore živočíšnej výroby Lovčica-Trubín od obytnej zástavby je v súčasnosti cca 300 m, čo umožňuje využitie kapacity dvora do 600 ošípaných a 800 HD.
Poľnohospodárska pôda V katastri obce sa vyskytujú pseudogleje typické na sprašiach a polygénnych hlinách, kambizeme na vulkanických horninách, fluvizeme glejové a v menšom počte kambizeme typické a kambizeme luvizemné na svahových hlinách. Obec spadá do dvoch klimatických regiónov a to do pomerne teplého suchého a mierne teplého mierne vlhkého. Nachádza sa tu čo do skeletovitosti a hĺbky veľká škála pôd počínajúc pôdami bez skeletu a hlbokými až po pôdy silne skeletovité, stredne hlboké. Expozícia je prevažne východná a západná a tiež južná. Svahovitosť je mierna. Zrnitostne sú tunajšie pôdy stredne ťažké (hlinité). Závlahy sa nachádzajú aj v severnej aj v južnej časti územia a odvodnenie po celom území.
Rastlinná výroba PD Lovčica-Trubín v obci hospodári na výmere 1650ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 990ha pripadá na ornú pôdu a 660 na trvalé trávne porasty. Na ornej pôde sa tu pestujú hlavne obiloviny a to najmä pšenica, raž, jačmeň, ďalej repka, kukurica na siláž, viacročné krmoviny a tiež 50ha trávy na osivo na ornej pôde.
2. LESY A LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Lesný pôdny fond územia mikroregiónu predstavuje 5226 ha, čo predstavuje lesnatosť 54 %. Podrobnejšie údaje o výmerách za jednotlivé obce predstavuje nasledujúca tabuľka. Jánova Kosorín Lovčica – Lutila Slaská Spolu Lehota Trubín Nadm. výška – max. 909 931 874 687 941 - Nadm. výška – min. 365 352 265 270 375 - Výmera KÚ (ha) 1767 1275 2458 2601 1600 9701 z toho LPF (ha) 795 648 1514 1318 951 5226 lesnatosť (%) 45 51 62 51 59 54
Najnižšie percentuálne zastúpenie lesného pôdneho fondu je v Jánovej Lehote (45 %), najvyššiu lesnatosť územia má Lovčica-Trubín (62 %). Z hľadiska hospodárskeho využitia lesných porastov predstavujú lesy osobitného určenia – „prímestské lesy a ďalšie lesy s významnou zdravotnou a rekreačnou funkciou“ o výmere približne 161 ha. Ide o kompaktné územie v juhovýchodnom cípe k.ú. Lutila, ktoré naväzuje na obdobné porasty mimo územia mikroregiónu (prímestské lesy pre rekreáciu obyvateľov Žiaru n/Hronom). Kategória ochranných lesov je z celkovej výmery LPF taktiež zastúpená na pomerne malej výmere (nepresahuje 100 ha). Ochranné lesy sa nachádzajú roztrúsene po celom území mikroregiónu a do tejto kategórie boli zaradené ako „lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach“, resp. „ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy“. Podstatnú výmeru lesov v mikroregióne teda predstavujú lesy s prvoradou hospodárskou funkciou. Drevinové zloženie je pomerne pestré, čo vyplýva aj z nadmorskej výšky územia mikroregiónu od 265 do 941 m n. m. Spodnú časť predstavujú predovšetkým dubohrabiny, ktoré s pribúdajúcou nadmorskou výškou prechádzajú do bučín a v najvyšších polohách až do jedľosmrečín. Z drevín sa v nižších polohách vyskytuje hlavne dub, borovica a hrab, vo vyšších polohách je dub nahradzovaný bukom a borovica smrekom a pomiestne aj jedľou. Prímesou porastov sú taktiež tzv. „cenné listnáče“ ako javor, jaseň a lipa. Plochy okolo vodných tokov na LPF sú porastené kvalitnými porastami jelše. V niektorých častiach územia sa predovšetkým na eróziou narušených plochách vyskytuje agát. Z ostatných drevín
URBANIA Banská Bystrica strana 46/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín sa popri tokoch hojne vyskytujú rôzne druhy vŕb a zvyčajne ako nástupnícka drevina na zanedbaných pozemkoch PP aj breza.
3. POĽOVNÍCTVO
V obci Lutila pôsobí Poľovnícke združenie „Klapa“ (Klapa je najvyšší skalný útvar v k.ú. Lutila pri jazierku Slobodné). Je založené od roku 1995 a má 18 členov. Hospodári na ploche 3300 ha z toho 1366 lesných a 63 vodných plôch. Zaradený je do IV. triedy, s hlavnou zverou jeleniou a pridruženou srnčou, diviačou, zajačou a bažanťou. Pre zver má vybudované 70 solísk, 6 zásypcov pre drobnú zver (zajac, bažant, jarabica,), 12 krmelcov pre veľkú zver jeleniu a srnčiu) a 17 posedov pre pozorovanie zveri.
V obci Slaská pôsobí poľovnícke združenie „Lazy“ Slaská-Kosorín. Poľovnícke združenie je zaradené do chovateľskej oblasti pre vysokú- jeleniu zver. Má rozlohu 2970 ha a 34 členov. Lesnatosť katastrov je vysoká 50-60%. Zaujímavosťou revíru je výskyt medveďa, rysa, vlka, bociana čierneho a mačky divej. Okresné skúšky v brlohárení s medzinárodnou účasťou na líšku sa uskutočňuje v umelej nore v doline Slaskej. Rekonštrukcia poľovníckej chaty Laň sa realizovala v peknom údolí s jazierkom.
V obci Kosorín pôsobí poľovnícke združenie „Lazy“ Slaská-Kosorín. Poľovnícke združenie je zaradené do chovateľskej oblasti pre vysokú- jeleniu zver. Má rozlohu 2970 ha a 34 členov. Lesnatosť katastrov je vysoká 50-60%. Zaujímavosťou revíru je výskyt medveďa, rysa, vlka, bociana čierneho a mačky divej.
Poľovnícke združenie Bučina so sídlom v Janovej Lehote s celoročnou starostlivosťou a ochranou zveri, sa stará o údržbu lesa, obnovu a čistenie studničiek, prípravu krmiva v lete a jesenné a zimné kŕmenie zveri. V obci Janova Lehota majú poľovníci poľovnícky dom. V lokalite Peklo majú poľovníci kaplnku sv. Huberta. Vyviera tam najvyššie položený prameň vody v obci. Kaplnka je postavená tak, že tvorí zároveň studničku a lavičku s výhľadom. 2 poľovníci majú i chovné stanice poľovných psov. Poľovnícke združenie má aj nasledovníkov- žiacky poľovnícky krúžok Bučinka.
V obci Lovčica-Trubín bývajú poľovačky zahajované v časti Hrádok (pôvodne pevnôstka-drevený hrádok). I názov obce je pravdepodobne odvodený od historicky významných loveckých podujatí, v obecnom znaku je kuša a lesný roh. Poľovníkom poľovníckeho združenia Hrádok slúži poľovnícka chata pod Sulinou pri potoku Lometínskom.
4. PODNIKATEĽSKÁ VÝROBA Výrobné zameranie významných firiem v MR Žiarske Podhorie je zamerané na strojársky, stavebný a drevársky priemysel. Strojársky priemysel- zastupuje firma BEHAC s.r.o v Lutile, zameraná na nákup, úpravu a predaj elektrických vodičov, výroba zariadení na získanie tepelnej energie a strojárenské práce. Druhou najvýznamnejšou firmou sú Pacovské strojárne Žiar nad Hronom s.r.o v Lutile s výrobou oceľových konštrukcií a strojárenského tovaru. Stavebný priemysel je zastúpený firmou AZEX s.r.o. Janova Lehota s vykonávaním jednoduchých pozemných a inžinierskych stavieb a firmou LITA s.r.o Lutila zameranú na staviteľstvo i kovoobrábanie. Drevársky priemysel je zastúpený firmou MALES s.r.o so spracovaním dreva a firma HOLES s.r.o s ťažbou dreva.
V obci Lutila je v roku 2004 v Obchodnom a živnostenskom registri SR zapísaných 147 podnikateľských subjektov, z nich najvýznamnejšie sú: HIPEC s.r.o PRAKTIK J.Breziansky- vykurovacia technika, vodoinšt. práce LITA s.r.o. (obecná)– trvalo 4 zam. výstavbu inž, sietí, ciest, výkopová technika MASTRAV sr.o-výroba apredaj cukrárenských výrobkov Pružinová s.r.o SERVITECH s.r.o- zámočníctvo SPS Ihráč s.r.o Pacovské strojárne s.r.o. -dojaca technika antikorová celoslovenský odbyt stolárska dielňa 5 zam. píla na družstve- pre závod SNP palety 6 zam. opravy -auto, pneuservis 2 zam. pohostinstvo 2x 2 zam. pohostinstvo-2 zam
URBANIA Banská Bystrica strana 47/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín potraviny 2 zam.
V obci Slaská je v Obchodnom a živnostenskom registri SR zapísaných 51 podnikateľských subjektov. K najvýznamnejším podnikateľským firmám patria Píla Gama, BIZMARC-pohostinstvo, MURSTAV, KONZUM potraviny.
Na území obce Kosorín je v Obchodnom a živnostenskom registri SR zapísaných 50 podnikateľských subjektov. K najvýznamnejším podnikateľským firmám patrí Kúdela s.r.o- s výrobou, montážou a servisom žalúzií a Afzelia-drevovýroba.
V obci Janova Lehota je v Obchodnom a živnostenskom registri SR zapísaných 108 podnikateľských subjektov. K najvýznamnejším podnikateľským firmám patria Deval, s.r.o-zámočnícke a zváračské práce, Clematis s.r.o. -výroba prípravkov proti škodcom, AZEX s.r.o.- poľnohospodárska činnosť, Čechotax-M. Čech- cestná nákladná doprava, SaJ s.r.o.- murárstvo a kamenárstvo, MALES s.r.o.- píla, spracovanie dreva a výroba drev. výrobkov, HOLES s.r.o. výroba drev. výrobkov, ťažba a výsadba dreva.
V obci Lovčica- Trubín bolo ku koncu roka 2002 evidovaných 109 nezamestnaných, kedy obec poskytovala 137 pracovných príležitostí. V roku 2004 v Obchodnom a živnostenskom registri SR bolo v obci Lovčica –Trubín evidovaných 127 podnikateľských subjektov.
Najvýznamnejšie podnikateľské subjekty pôsobiace v obci Lovčica -Trubín: 2B-plus s.r.o zemné a stavebné práce 1 zam. FORESTA s.r.o poľn. lesníctvo, ťažba dreva 1 zam. RELAX-PLUS s.r.o 1 zam. TERS systém s.r.o plyn, kanalizácia, ÚK a zámočníctvo 1 zam. Prezam- čerpadlá, kompresory 6zam Stavebný dvor obecného úradu 2 zam Prevádzkáreň obecného úradu 2 zam. ARAL motocykle 1 zam Poľn. družstvo Lovčica-Trubín chov HD a bitúnok 40zam Poľn. družstvo Lovčica-Trubín Výroba mlieka, obilnín 63zam
Územný plán MR Žiarske Podhorie vytvára možnosti rozšírenia zamestnanosti obce Lovčica – Trubín o 21 zamestnancov vo výrobe a ďalšie v rekreačných službách, službách obyvateľstvu a v obchode. V priestore navrhovaného obchvatu je navrhovaný priemyselný park, ktorý môže zabezpečiť pre obec ďalšie pracovné miesta. Dôležité je i zameranie sa na pôvodné remeslá (tehelňa) a tradičné hospodárenie, ako je rozvíjaný včelársky spolok v časti Lovčica pod združením žiarskym.
5. NÁVRH ROZVOJOVÝCH ÚZEMÍ
Katastrálne územie obcí umožňuje využiť vlastné zdroje pre rozvoj výroby najmä v oblasti lesného hospodárenia a poľnohospodárstva so spracovaním vlastných produktov.
Výmera obce- katastrálna plocha Názov územia Celková výmera územia v m2 spolu v tom poľnohosp. nepoľnohosp. v tom pôda pôda lesný vodná zast. plocha ostatná pozemok plocha a nádvorie plocha Lutila 26 007 555 11 101 271 14 906 284 13 180 799 347 939 736 825 640 721 Slaská 16 003 313 5 820 246 10 183 067 9 537 546 47 124 295 498 302 899 Kosorín 12 746 024 5 845 502 6 900 522 6 479 800 92 982 278 841 48 899 Janova Lehota 17 671 211 9 022 434 8 648 777 7 952 360 114 855 520 412 61 150 Lovčica - Trubín 34 579 820 17 381 283 17 198 537 15 133 537 500 557 945 424 619 019 Obec Lutila
Pri spracovaní dreva sa navrhuje zameranie na efektívnejšiu výrobu drobných výrobkov z dreva i na remeslá. Poľnohospodárska výroba sa navrhuje zamerať na spracovateľské prevádzky v oblasti výroby- bio potravín. Pre rozvoj podnikateľských aktivít a pre podporu zamestnanosti sa v obci Lutila navrhuje pri areáli družstva v časti Pod kaplnkou podnikateľská zóna. Navrhovaná lokalita je priaznivo
URBANIA Banská Bystrica strana 48/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín umiestnená, nepôsobí negatívne vzhľadom k obytnej zóne obce a je napojená na dopravné a technické vybavenie obce.
I. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita zamestnanci objekty 4a podnikateľský areál Pri družstve sever 25 výrobné prevádzky spolu 25
II. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita zamestnanci objekty 4a podnikateľský areál Pri družstve sever 10 výrobné prevádzky 4a podnikateľský areál Pri družstve sever 15 výrobné služby spolu 35
Obec Slaská
Pri spracovaní dreva sa doporučuje zameranie na efektívnejšiu výrobu drobných výrobkov z dreva i na remeslá. Poľnohospodárska výroba sa navrhuje zamerať na malé spracovateľské prevádzky v oblasti spracovania vlastných produktov. Pre rozvoj podnikateľských aktivít a pre podporu zamestnanosti sa v obci Slaská navrhuje v areáli družstva rozvíjať podnikateľská zóna. Navrhovaná lokalita je priaznivo umiestnená, nepôsobí negatívne vzhľadom k obytnej zóne obce a je napojená na dopravné a technické vybavenie obce.
I. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 5 družstvo západ 10 drevovýroba, spracovanie drevného odpadu 6 družstvo východ 10 koní 5 agroturistika, 100 oviec chov oviec a koní,
Obec Kosorín
Pri spracovaní dreva sa navrhuje zameranie na efektívnejšiu výrobu drobných výrobkov z dreva i na remeslá. Poľnohospodárska výroba sa navrhuje zamerať na obnovu pôvodných spracovateľských prevádzok v oblasti mäsových výrobkov a krmív a so založením nových malých spracovateľských prevádzok. Hospodársky dvor navrhujeme revitalizovať, obnoviť objekty, upraviť komunikácie a zeleň. Chov hospodárskych zvierat, navrhujeme perspektívne využiť i pre agroturistické hospodárenie, s väzbou na pobyty v rekreačných zariadeniach obcí a mikroregiónu.
Pre rozvoj podnikateľských aktivít a pre podporu zamestnanosti sa v obci Kosorín navrhuje časť areálu družstva prebudovať na podnikateľskú zónu. Výroba môže byť zameraná na poľnohospodárstvo a agroturistiku, so samostatným menším areálom výrobných prevádzok, služieb, skladov a pod. Navrhovaná lokalita je priaznivo umiestnená, nepôsobí negatívne vzhľadom k obytnej zóne obce a je napojená na dopravné a technické vybavenie obce. Pre potreby obce bude využívaná povrchová baňa s ťažbou piesku.
II. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 5a výroba družstvo- agrofarma 300 oviec, 100 husí, 5 obnova farmy 50 kôz podnikateľský areál remeslá, 10 obnova objektov farmy spracovateľké prevádzky
Obec Janova Lehota
Katastrálne územie obce Janova Lehota umožňuje využiť vlastné zdroje pre rozvoj výroby najmä v oblasti lesného hospodárenia a poľnohospodárstva. Pri spracovaní dreva sa navrhuje zameranie na efektívnejšiu výrobu drobných výrobkov z dreva i na remeslá. Poľnohospodárska výroba sa navrhuje zamerať na obnovu pôvodných spracovateľských prevádzok v oblasti mäsových výrobkov
URBANIA Banská Bystrica strana 49/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín a krmív a so založením nových malých spracovateľských prevádzok. Hospodársky dvor navrhujeme revitalizovať, obnoviť objekty, upraviť komunikácie a zeleň. Chov hospodárskych zvierat, spolu s rybníkom navrhujeme perspektívne využiť i pre agroturistické hospodárenie, s väzbou na pobyty v rekreačných zariadeniach obce a mikroregiónu.
Pre rozvoj nových podnikateľských aktivít a pre podporu zamestnanosti sa v obci Janova Lehota navrhuje pri areáli družstva podnikateľská zóna. Navrhovaná lokalita je priaznivo umiestnená, nepôsobí negatívne vzhľadom k obytnej zóne obce a je napojená na dopravné a technické vybavenie obce.
I. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 7b výroba Pri družstve 20 Výrobný areál
Obec Lovčica-Trubín
Katastrálne územie obce Lovčica -Trubín umožňuje využiť i ďalšie vlastné zdroje pre rozvoj výroby najmä v oblasti lesného hospodárenia a poľnohospodárstva so spracovaním vlastných produktov, najmä rýb, medu, remeselných výrobkov z dreva, hliny. Perspektívne je i využitie agroturistického hospodárenia, s väzbou na pobyty v rekreačných zariadeniach obce a mikroregiónu. Pre rozvoj nových podnikateľských aktivít a pre podporu zamestnanosti sa v obci Lovčica -Trubín navrhuje pri obchvatovej križovatke mesta Žiar podnikateľská zóna. Navrhovaná lokalita je priaznivo umiestnená, nepôsobí negatívne vzhľadom k obytnej zóne obce a je napojená na dopravné a technické vybavenie obce.
I. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty výrobné 5c služby, pri obchvate mesta 3ha 10 podnikateľské areály motoslužby spolu 90 lôžok 10
II. etapa Rozvojové lokality výroba č.lok. funkcia lokalita kapacity zamestnanci objekty 3-5 3e výroba 1 veterná elektráreň stožiarov 5b výroba v križovatke 1ha 10 podnikateľské areály spolu 135 lôžok 11
2.11 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA
Zastavané územie obce Lutila ÚPN navrhuje rozšíriť pre bytovú výstavbu smerom juhovýchodným v lokalite Pod Brezinou až po Hŕbok, v menšej rozlohe smerom severným, južným smerom rozvojové plochy pre šport.
Zastavané územie obce Slaská navrhujeme rozšíriť pre obytnú funkciu smerom severozápadným, východným a v menšej miere i južným.
Zastavané územie obce Kosorín má v súčasnosti rezervu pre výstavbu, v I. etape využíva sa zastavané územie obce s malým rozšírením smerom severným, v druhej etape juhovýchodným smerom.
Zastavané územie obce Janova Lehota navrhujeme rozšíriť smerom južným a západným. Na južnom okraji obce je navrhovaný rozvoj športového areálu i nová zástavba s rodinnými domami na jestvujúcej komunikácii do Lovčice popri Ábelovom mlyne. Možnosť rozšírenia cintorína je navrhovaná na východnom okraji zastavaného územia obce smerom a na severo západnom okraji pre úpravu školského ihriska.
Zastavané územie obce Lovčica-Trubín je navrhované na rozšírenie medzi miestnymi časťami Trubín a Lovčica.
URBANIA Banská Bystrica strana 50/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.12 VYMEDZENIE OCHR. PÁSIEM A CHRÁN. ÚZEMÍ
1. Ochranné pásma komunikácií: • cesta I.triedy (I/50 –v extraviláne obcí) ...... 50 m (od osi priľahlej vozovky po oboch stranách cesty) • cesta I.triedy (I/50) – výhľadove rýchlostná cesta ...... 100 m (od osi priľahlej vozovky po oboch stranách cesty) • cesty III.triedy – v extraviláne obcí ...... 20 m • miestne spojovacie komunikácie ...... 15 m 2. Ochranné pásma sietí elektrických vedení: • Stožiarová transformátorová stanica 22/0,4 kV – 10 m od konštrukcie transformát. stanice. • 22 kV vzdušné vedenie – 10 m od krajného vodiča na každú stranu. • 110 kV vzdušné vedenie – 15 m od krajného vodiča na každú stranu. 3. Ochranné pásma plynárenských zariadení: • 4 m pre plynovody a plynov‚ prípojky s men.svetl. do 200 mm VTL • 8 m pre plynovody a plynov‚ prípojky s men.svetl. do 500 mm VTL • 1 m pre nízkotlaké a stredotlakové plynovody a plynovodné prípojky ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavovanom území obce • 8 m pre technologické objekty /regulačné stanice/ 4. Vymedzenie bezpečnostného pásma plynárenských zariadení • 10 m pri stredotlakových plynovodoch a prípojkách na volnom priestranstve a v nezastavanom území • 20 m pri vysokotlakých plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou do 35O mm 5. Ochranné pásmo dvora živočíšnej výroby vzhľadom na terénne podmienky je navrhované na 300 m 6. Ochranné pásmo vodných tokov • 10 m od brehovej čiary vodohospodársky významné vodné toky -Lutilský potok • 5 m od brehovej čiary pri ostatných vodných tokoch 7. Výhradné ložiská nerastov: • lignit - výhradné ložisko- Kosorín - Kosorín - Janova Lehota • bentonit - výhradné ložisko- Lutila I. - Lutila • bentonit - výhradné ložisko- Lutila II. - Lutila 8. Chránené ložiskové územie - CHLÚ Žiarska kotlina (katastrálne územie (Slaská, Lutila, Kopernica, Stará Kremnička, Žiar nad Hronom) - druh nerastu bentonity a limnokvarcity s ložiskami: • ložisko vyhradeného nerastu bez ochrany cristobalitových žiaruvzdorných ílov Lutila- Slaská I. • ložisko vyhradeného nerastu kremencov –Lutila- Slaská II. • ložisko vyhradeného nerastu kremencov –Lutila- Kypec
2.13 OBRANA ŠTÁTU, POŽIAR. A PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA
Záujmy obrany štátu budú riešené v zmysle zákona platnej vyhláška predpisov v ďalšej projektovej dokumentácii. Ochrana civilného obyvateľstva v zmysle Zákona SNR SR č.83/1976 a 42/1994 a Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.297/1994, musí byť riešená v územnom projekte a pláne zóny, s návrhom ochranných stavieb a dvojúčelových objektov, s dochádzkovými vzdialenosťami. Z hľadiska záujmov požiarnej ochrany navrhované objekty budú riešené v zmysle platných noriem a predpisov v následnej projektovej dokumentácii. K navrhovaným lokalitám je potrebné vzhľadom na jej požiarne zabezpečenie priviesť požiarny vodovod. Vo vhodných lokalitách pre vonkajšie požiarne zabezpečenie je možné využiť ako požiarne nádrže i jestvujúce kaskády Lehotského potoka.
Z hľadiska ochrany pred povodňami a možnými vplyvmi vodných tokov na sídlo:
V obci Lutila v zmysle § 42 vodného zákona č.184/2002 Z.z. v riešenom území nebolo vymedzené inundačné územie. V zmysle povodňového plánu obce nie je riešené územie ohrozené povodňami. Pre návrhové obdobie je dôležité a účinné pravidelné čistenie dna i brehov potoka od zanášania pomalými i prívalovými vodami, v súlade s protipovodňovým plánom obce Lutila. Intravilánom obce
URBANIA Banská Bystrica strana 51/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lutila preteká potok Kopernický a Lutilský v úseku r.km 3,000-7,000. Prítokmi Lutilského potoka sú prítok DVT 311 potok Kopernický. Prítokom Kopernického potoka je prítok DVT 312 bezmenný, DVT 313 potok Slaský, DVT 327 potok Kosorínsky, 328 Veľké Pole a 333 Lehotský. V r. km 4,000 na moste štátnej cesty, v r.km 4,350 na mostíku cez miestnu komunikáciu je pomocný vodočet. Správca potokov je Povodie Hrona, prevádzkové stredisko Žiar nad Hronom. V obci Slaská je potrebné posúdiť a realizovať projekt z roku 1993 na vybudovanie protipovodňového rybníka- polder suchý. Zároveň pre návrhové obdobie je dôležité a účinné pravidelné čistenie dna i brehov potoka od zanášania pomalými i prívalovými vodami, v súlade s protipovodňovým plánom obce. V obci Kosorín v zmysle povodňového plánu obce nie je riešené územie ohrozené povodňami. Z hľadiska ochrany pred povodňami a možnými vplyvmi vodných tokov na sídlo je potrebné je dôležité a účinné pravidelné čistenie dna i brehov potoka od zanášania pomalými i prívalovými vodami, v súlade s protipovodňovým plánom obce. V obci Janova Lehota samotné koryto Lehotského potoka je dostatočne hlboké a má vybudované zadržiavacie hate. V zmysle § 42 vodného zákona č.184/2002 Z.z. v riešenom území nebolo vymedzené inundačné územie. V zmysle povodňového plánu obce nie je riešené územie ohrozené povodňami. Pre návrhové obdobie je dôležité a účinné pravidelné čistenie dna i brehov potoka od zanášania pomalými i prívalovými vodami, v súlade s protipovodňovým plánom obce. V obci Lovčica-Trubín je potrebné navrhnúť projekt protipovodňovej úpravy navrhovanej obytnej zóny lokality 1a pri Lovčickom potoku. V zmysle povodňového plánu obce nie je zastavané územie ohrozené povodňami. Pre návrhové obdobie je dôležité a účinné pravidelné čistenie dna i brehov potoka od zanášania pomalými i prívalovými vodami, v súlade s protipovodňovým plánom obce.
2.14 OCHRANA PRÍRODY, KRAJINY A EKOSTAB. OPATRENIA
OCHRANA PRÍRODY Z hľadiska ochrany prírody sa na zastavané a navrhované zastavané územia obcí vzťahuje I. stupeň ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.
Výnimkou je katastrálne územie obce Lutila kde sú dva chránené stromy: Borievka v Lutile – vysadená v strede obce, v predzáhradke bytu cirkevných lesov NEOSOLIUM č.d. 98. Vyhlásená bola za chránený strom uznesením ONV v Žiari nad Hronom č. 139 z 15.6. 1979. Strom rastie na parcele č. 235. Vzhľadom na zmenu vlastníka a užívateľa pozemku došlo k značnému rozšíreniu a rozrasteniu okolitých krovín, ktoré spôsobujú zatieňovanie borievky a tým aj presychanie konárov. Preto je nevyhnutné prikročiť v okolí stromu k regulačným zásahom na jej ozdravenie s cieľom zabezpečenia vyhovujúcich podmienok pre borievku, nakoľko jej súčasný zdravotný stav nie je vyhovujúci. Nutné je uskutočniť aj ošetrenie samotnej borievky (Záznam z okresnej revízie chráneného stromu, 2001). Dub pri Lutile rastie na ľavej strane cesty do Lutily, asi 100 metrov od odbočky zo štátnej cesty Žiar nad Hronom – Handlová na parcele č. 441. Vyhlásený v r. 1979. Tabuľka s označením, že ide o chránený strom je pribitá priamo na kmeň stromu. Navrhujeme tabuľku z kmeňa odstrániť a umiestniť ju na samostatný stĺpik pred strom.
Tab. Chránené stromy riešeného územia Názov Slovenské Vedecké Priemer Počet Obvod Výška chránen. meno meno Vek koruny Dôvod ochrany stromov [cm] [m] stromu taxónu taxónu [m] Borievka Borievka Juniperus 1 98 7 61 1 význam vedecký ekologický v Lutile obyčajná communis L. význam vedecký Dub Quercus robur Dub letný 1 355 23 200 20 krajinotvorný estetický pri Lutile L. ekologický V širšom okolí riešeného územia sa vyskytuje viacero veľkoplošných aj maloplošných chránených území. Smerom na východ sa nachádza prírodná pamiatka Jastrabská skala. Južne od riešeného územia sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy a smerom na západ chránená krajinná oblasť Ponitrie. V blízkosti riešeného územia tiež leží niekoľko území pripravovaných na ochranu. Ide o chránenú krajinnú oblasť Kremnické vrchy a tieto maloplošné chránené územia: Kremnický Šturec, Krehuľa, Lom pod Skalicou – východným smerom a Veľký Gríč a Mokraď Mortov –
URBANIA Banská Bystrica strana 52/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín západným smerom. Tieto časti prírody predstavujú významné bohatstvo, majú vedecký, kultúrny, ekologický a estetický význam a je dôležité ich zachovať pre budúce generácie.
Tab. Chránené územia širšieho okolia Katastrál Rok Stupeň Názov Kategó- Rozloha ne vyhláse- ochrany Dôvod ochrany CHÚ ria (ha) územie nia prírody Najväčším pohorím sopečného pôvodu v Západných Karpatoch. Výskyt a prelínanie Štiavnic- CHKO 37665 1985 II. pestrej palety ké vrchy zástupcov flóry a fauny teplomilnej a horskej klímy. Pestré geologické podložie a klíma vytvárajú podmienky bohatej druhovej Ponitrie CHKO 77630 1979 II. rozmanitosti prírody. Sú tu špeciálne zvernice a porast gaštana jedlého. Príklad rozpadu lávových prúdov a Nova Biely zriedkavého výskytu ryolitových telies vo Lehota, PR 115,90 1973 V. kameň vulkanických komplexoch pohoria Vtáčnik. Cigel Dominanta územia Typicky vulkanický terén s množstvom Bartošova Jastrab- výrazných javov dokumentujúcich sukcesiu Lehôtka, PP 8,46 1975 V. ská skala tvorby vulkanických komplexov. Dominanta Jastrabá územia PR – prírodná rezervácia PP – Prírodná pamiatka CHKO – Chránená krajinná oblasť
REGIONÁLNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY
Riešené územie je z troch svetových strán ohraničené kopcami. Z východu a severu sú to Kremnické vrchy. Na západe leží pohorie Vtáčnik. Hrebene týchto vrchov predstavujú migračnú trasu pre rôzne druhy rastlín a živočíchov. Ide o širokopásmové terestrické (suchozemské) biokoridory. Najvýznamnejší z nich je biokoridor spájajúci Kremnické vrchy s pohorím Vtáčnik. Ohraničujúce územie zo západu a severozápadu a predstavujú nadregionálny biokoridor Skala- Kľacká dolina– Vysoká hora–Turček. . Na tento nadväzuje regionálny širokopásmový biokoridor Jarabá–Veľký Háj– Brestov diel na juhovýchodnej hranici mikroregiónu. Západnou hranicou prechádza regionálny biokoridor Koložiar–Obrázok. Tieto biokoridory poskytujú nielen priestor pre migráciu druhov ale sú aj životným priestorom mnohých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. (Podľa ÚPN VÚC Banskobystrického kraja)
Aj keď je riešené územie intenzívne poľnohospodársky využívané možno povedať, že krajina si zachováva pomerne vysoký stupeň ekologickej stability. Kostru tejto stability tvorí hustá sieť vodných tokov. Len niektoré z nich sú regulované v úsekoch pretekajúcich sídlami. Väčšina má prirodzené, meandrujúce koryto. Zvlášť hodnotné meandre sú na potoku Kopernica nad obcou Lutila, na potoku Zákruty v lokalite Hábová –Medzi potokmi a na Kosorínskom potoku na úseku pod Kosorínom. Tak isto má väčšina vodných tokov zachovalé brehové porasty tvorené stromovou aj kríkovou etážou. Kostru hydrologickej siete predstavuje Lehotský potok. Ide o významný prírodný prvok a podľa ÚPN VÚC Banskobystrického kraja ide o regionálny hydricko-terestrický biokoridor. Ostatné prirodzené vodné toky so zachovalými brehovými porastami možno označiť za lokálne hydricko-terestrické biokoridory.
V území existuje zachovalá sieť mokradí, aj napriek tomu, že veľké plochy poľnohospodárskej pôdy sú odvodnené. Väčšina z nich je zarastená stromovou vegetáciou. Mokrade sú vzácnym a cenným biotopom vzhľadom na svoju zriedkavosť a ohrozenosť. Vyskytujú sa tu mnohé aj chránené druhy flóry a fauny, takže je možne hovoriť o potenciálnych genofondových plochách. V budúcnosti je nutné vykonať podrobný fyto- a zoo- cenologický prieskum týchto lokalít. Ich význam je o to väčší, že mnohé z nich predstavujú pramennú oblasť pre jednotlivé potoky.
V mikroregióne sú dve hniezda bociana bieleho. V obci Lovčica- Trubín, v časti Lovčica pri poľnohospodárskom objekte je hniezdo každoročne obývané párom bocianov. V hniezde v obci Slaská toho času bociany nehniezdia. (údaje poskytla Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku).
URBANIA Banská Bystrica strana 53/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Tab. Prvky ÚSES riešeného územia ÚPN-VÚC BB kraja číslo názov typ charaketer 13/9 Skala- Kľacká dolina- Vysoká skala- Turček nadregionálny biokoridor terestrický 13/11 Koložiar- Obrázok regionálny biokoridor terestrický 13/13 Lehotský potok regionálny biokoridor hydricko-terestrický 13/14 Jarabá- Veľký háj- Brestov diel regionálny biokoridor terestrický 1 Slaský potok lokálny biokoridor hydricko-terestrický 2 Kopernica lokálny biokoridor hydricko-terestrický 3 Kosorínsky potok lokálny biokoridor hydricko-terestrický 4 Lometinský potok lokálny biokoridor hydricko-terestrický 5 Zákruty lokálny biokoridor hydricko-terestrický 6 Dúbrava lokálny biokoridor hydricko-terestrický 7 Mokraď na Trubínskom potoku lokálne biocentrum hydricko-terestrické 8 Mokraď na Dúbrave lokálne biocentrum hydricko-terestrické 9 Mokraď pri prameni Trubínskeho potoku lokálne biocentrum hydricko-terestrické 10 Mokraď pri Lehotskom potoku lokálne biocentrum hydricko-terestrické 11 Mokraď na sútoku Kosorínskeho a Slaského p. lokálne biocentrum hydricko-terestrické 12 Mokraď pri rybníku pri Janovej Lehote lokálne biocentrum hydricko-terestrické 13 Mokraď pod Janovou Lehotou lokálne biocentrum hydricko-terestrické 14 Mokraď na Čiernom potoku lokálne biocentrum hydricko-terestrické 15 Mokraď na Slaskom potoku pri ihrisku lokálne biocentrum hydricko-terestrické 16 Mokraď na Slaskom potoku pri vodojeme lokálne biocentrum hydricko-terestrické 17 Jelšový porast na Lehotskom potoku lokálne biocentrum hydricko-terestrické
MIESTNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OBCE LUTILA
„Miestny územný systém ekologickej stability vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s. Žiar nad Hronom“, pre obstarávateľa MŽP SR vypracoval Allplan GmbH, Bratislava v r. 1996. V I. etape bol MÚSES riešený pre k.ú.: Šášovské Podhradie, Žiar nad Hronom, Horné Opatovce, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Lovča, Lovčica, Trubín, Lutila. V II. etape Pitelová, Bzenica, Dolná Ždaňa. MÚSES akceptuje N-ÚSES SR a R-ÚSES okresu Žiar nad Hronom z roku 1992:
I. PRIEMET GENERELU NÁRODNÉHO NADREGIONÁLNEHO ÚSES- SR: biokoridor národného významu Kremnické vrchy- Vtáčnik biokoridor národného významu Sitno – Kremnické vrchy biokoridor národného významu Hron paneurópska migračná trasa vtákov
II. PRIEMET NADREGIONÁLNEHO R-ÚSES OKRESU ŽIAR NAD HRONOM: V rámci RÚSES boli na území MR Žiar nad Hronom navrhnuté prvky ÚSES: Vtáčnik- návrh potencionálne NrBc Kremnické vrchy- návrh potencionálne NrBc údolie Slaského, Kosorínskeho a Lehotského potoka - potencionálne RBk
III. NÁVRH MÚSES LUTILA
Návrh siete prvkov ÚSES podľa MÚSES v dosahu ZSNP Žiar n. H. biocentrum biokoridor Prvok ÚSES Opatrenie č. č. MBc 13 Hore Lutilou 4 ha - MBc 14 Vrbina nad Hrbkom 7 ha -
URBANIA Banská Bystrica strana 54/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
MBc 16 Nad Lutilským potokom (so Žiarom 9 ha) navrhovaný interakčný prvok v Žiari nad Hronom by mal byť vytvorený zvýšenou koncentráciou zelene s pokračovaním až ku záhradkárskej osade a lesíku nad Lutilským potokom MBc 17 Sútok potoka Lutilského a Kopernice 2,5 - ha RBc 39 Lovčická brezinka sútok Lutilského a - Lehotského potoka 20 ha RBc 41 stav- Regionálne biocentrum -sútok Doplniť brehové porasty v lokalite Kosorínskeho a Lutilského potoka 24 ha Gočová MBc 42 Alúvium Slaského potoka 6 ha - MBc 43 Chlmok 5 ha - MBc 44 Alúvium Slaského potoka na Jelšinách 5 - ha RBc 45 alúvium Kopernice- stav-Regionálne Pravidelne kosiť aluviálne lúky a biocentrum- 30 ha ponechať ich v pôvodnom stave MBc 46 Alúvium Lutilského potoka 2 ha - MBc 47 Remízka na Dĺžavách 2,5 ha - RBc 48 Brezie lesné porasty 307 ha MBc 49 návrh- biocentrum miestneho významu- dobudovanie miestneho biocentra a návrh návrh 7 ha interakčných prvkov rozčleňujúcich veľké plochy ornej pôdy a pasienkov MBc 58 Lutila východ 15 ha - - - intravilán obce Lutila posilniť čiastočne vyrúbané brehové porasty Kopernice, hlavne nad sútokom s Lutilským potokom RBk 3 Lutilský potok revitalizácia brehových porastov MBk 9 Hore Lutilou dobudovať MBk 10 Gočová dobudovať RBk 11 Kopernica - MBk 12 Nad chatovou osadou pred Lutilou revitalizácia MBk 13 Roveň- medzi Istebnými dobudovanie MBk 22 Lehotský potok - MBk 23 Kosorínsky potok - MBk 24 Slaský potok - MBk 25 Potoky pri Lutile - MBk 27 pri ceste - Interakčné Gočová, Popri ceste, Popri ceste za - prvky stav Lutilou, Nad Bôrovím, Remízky nad Chlmkom Interakčné Nad Lutilským potokom, Veľké pole, Nad dobudovať čiastočne vyhovujúce prvky návrh Dĺžavami, Kapustniská, interakčné prvky
MIESTNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OBCE SLASKÁ
FLORISTICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA
Kolínny až horský vegetačný stupeň, hypsometrické rozpätie približne od 350 m do 900 m n. m. celková orientácia územia J až Z smerom, príslušnosť k fytogeografickému obvodu predkarparpatskej flóry a podokresu Kremnické vrchy, predurčuje celkový ráz vegetácie. Ten sa vyznačuje prítomnosťou viacerých, najmä teplomilných prvkov, k čomu veľmi prispieva výhrevný substrát vulkanických hornín. Len na odvrátených svahoch sú ojedinele zastúpené prvky typické skôr pre horskú vegetáciu. .
Pre zachovanie druhovej diverzity majú význam všetky pôvodné taxóny vyšších druhov rastlín, ale snahou by malo byť zachovať najmä lokality zriedkavých, ohrozených, a preto i chránených druhov
URBANIA Banská Bystrica strana 55/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín rastlín. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 24 /2003 Z.z. príloha č. 5 sme počas prieskumu zaevidovali na území obce Slaská tieto chránené druhy rastlín - kruštík močiarny (Epipactis palustris), vemenník dvojlistý (Plathanthera bifolia), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis),
Podľa Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (FERÁKOVÁ, MAGLOCKÝ, MARHOLD, 2001) patria vyššie uvedené chránené druhy podľa stupňa ohrozenia do nasledujúcich kategórii, do ktorých boli zaradené aj ďalšie zaevidované druhy, ktoré sú v červenom zozname, ale nemajú na Slovensku zabezpečenú druhovú legislatívnu ochranu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky MŽP SR : zraniteľné – VU • kruštík močiarny (Epipactis palustris) • ostrica metlinatá (Carex paniculata) • tajnička ryžovitá (Leersia oryzoides) • vemenník dvojlistý (Plathanthera bifolia) • vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) menej ohrozené – LR:nt • pávinec horský (Jasione montana) • ostrica žltá (Carex flava) • veronika štítovitá (Veronica scutellata)
GENOFONDOVO (BOTANICKY) VÝZNAMNÉ PLOCHY – INTERAKČNÉ PRVKY Sem sme zaradili lokality, ktoré nespĺňajú kritériá pre štatút biocentra, avšak sú hodnotné z hľadiska vyššej biodiverzity a vyššieho podielu prirodzených floristických prvkov. Vytvárajú vhodné podmienky aj pre zastúpenie druhov vzácnych, ohrozených a chránených. K nim patria na území katastra: Komplex vlhkých vysokobylinných a slatinných lúk v alúviu Slaského potoka (na príl. č. 7) Svahové kosné teplomilné lúky nad alúviom Slaského potoka (č. 8a, 8b) Dubina nad Slaskou (č. 9)
VLHKÉ A SLATINNÉ LÚKY V ALÚVIU SLASKÉHO POTOKA Biotop predstavuje rozsiahlu enklávu vlhkomilnej vegetácie, ktorá leží čiastočne na alúviu Slaského potoka, čiastočne na priľahlých svahoch napájaných podzemnou vodu. Predstavuje sukcesne silne ovplyvnený biotop, lokálne tiež antropicky. Na ploche sa striedajú vlhkomilné lúčne porasty (podzv. Calthion, Filipendulenion), s fragmentami slatinných porastov (zv. Caricion fuscae, C. davallianae), porasty s dominanciou Juncus effusus, fragmenty močiarnych spoločenstiev (zv. Phragmition communis, Magnocaricion elatae) a slatinných vrbín (zv. Salicion cinereae). Lokálne, najmä v ryhách po prechode mechanizmov sa tiež vyskytujú porasty vodných spoločenstiev (tr. Lemnetea) a zaplavované travinné spoločenstvá (zv. Potentillion anserinae). Druhové zloženie týchto porastov je veľmi rôznorodé (viď charakteristiku jednotlivých biotopov) s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín (pozri mapovú prílohu). Medzi najhojnejšie sa vyskytujúce druhy patria: sitina rozložitá (Juncus effusus), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), ostrica metlinatá (Carex paniculata), vrbica úzkolistá (Lythrum salicaria), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), ostrica prosová (Carex panicea), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides agg.), ostrica chlpatá (Carex hirta), ostrica čierna (Carex nigra), iskerník plazivý (Ranunculus repens).
Lokalita je lokálne antropicky silne ovplyvnená s výskytom ruderálnych druhov rastín. Pre ďalšie zachovanie lokality je nevyhnutné obnoviť obhopodarovanie lokality (najlepšie kosenie) a čiastočná redukcia krovín (napr. vŕba popolavá – Salix cinerea).
Svahové kosné teplomilné lúky nad alúviom Slaského potoka Okrem vlhkých a slatinných lúk majú význam aj svahové kosné teplomilné lúky nad alúviom Slaského potoka. Predstavujú plošne pomerne rozsiahy komplex kosných druhovo bohatých a pestrých lúk na prvej riečnej terase, tzn. na mierne sklonenom V orientovanom svahu medzi lesným porastom a aluviálnou nivou Slaského potoka s vlhkomilnými spoločenstvami lúk a slatinných lúk. Aj keď z chránených alebo ohrozených druhov sa na tejto lokalite v čase prieskumu žiadny nevyskytoval, lokalita si zasluhuje pozornosť z hľadiska zachovalosti druhovej pestrosti a bohatstva a tiež najmä z hľadiska pomerne vysokého podielu bylinných druhov, čo je v prípade mnohých polokultúrnych lúk veľká vzácnosť. Na ploche s rozlohou cca 100x50m boli zaevidované nasledovné druhy: betonika lekárska (Betonica officinalis), túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), ranostaj pestrý (Coronilla varia), repík lekársky (Agrimonia eupatorium), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), škarda dvojročná (Crepis biennis),
URBANIA Banská Bystrica strana 56/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín psinček obyčajný (Agrostis capillaris), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), mrkva obyčajná (Daucus carota), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), kostrava lúčna (Festuca pratensis), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), chrastavec roľný (Knautia arvense), ďatelina horská (Trifolium montanum), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), jahoda lesná (Fragaria vesca), traslica prostredná (Briza media), púpava lekárska (Taraxacum officinalis), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), púpavec jesenný (Leontodon autumnalis), kozonoha východná (Tragopogon orientalis), silenka obyčajná (Silene vulgaris), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), lucerna najmenšia (Medicago minima), zbehovec plazivý (Ajuga reptans), mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias), štrkáč menší (Rhinathus minor). Ojedinele sa na ploche vyskytujú solitéry krovín: Rosa canina, Crataegus laevigatus, Prunus spinosa a iné.
Lúky nad Slaskou Nad obcou Slaská sa doposiaľ zachovali relatívne pestré kosené lúčne porasty patriace do zv. Arrhenatherion (8a). Ich druhová skladba odpovedá danej fytocenologickej jednotke, rpítomné sú však aj viaceré teplomilné druhy. Výskyt ohrozených druhov rastlín sme počas prieskumu nezaznamenali. Na floristickej skladbe sa podieľajú nasledovné druhy: ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), psinček obyčajný (Agrostis tenuis), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), kostravy (Festuca pratensis, F. cf. pseudovina), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), lipkavec syridlový (Galium verum), štrkáč menší (Rhinathus minor), bedrovník lomikameňovitý (Pimpinella saxifraga), štiav lúčny (Acetosa pratensis), kozinec sladkohorký (Astragalus glycyphyllos), zvonček konáristý (Campanula patula), klinček slzička (Dianthus deltoides), púpavovce (Leontodon autumnalis, L. hispidus), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) a ďalšie. Teplomilné svahové trávnato-bylinné spoločenstvá (8b) sú situované na južne až juhovýchodne orientovaných svahoch asi 250 m juhozápadne od lokality s výskytom Jasione montana a približne 200m JZ od nasledujúcej lokality. Hoci na tomto stanovišti sa nevyskytujú žiadne chránené ani ohrozené druhy, je tento biotop v území zriedkavý a vzhľadom na iné podobné i pomerne zachovalý. Ide o teplomilnú stráň, ktorá je aj na tomto mieste ohrozená sukcesiou teplomilných krovín, na plochu tlačich sa zo spodného okraja a od východu, kde sa nachádzajú lesné porasty. Na ploche sa uplatňujä: ranostaj opestrý (Coronilla varia), smolnička obyčajná (Steris viscaria), ruman farbiarsky (Anthemis tinctoria), kručinka farbiarska (Genista tinctoria), tunika prerastená (Petrorhargia prolifera), šedivka sivá (Berteroa incana), túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), divozel rakúsky (Verbascum austriacum), jahoda lesná (Fragaria vesca), hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys), rozchodník väčší (Sedum maximum), rozchodník prudký (Sedum acre), devätorník peniažtekový (Helianthemum nummularium), klinček kartuziánsky (Dianthus carhusianorum), silenka obyčajná (Silene vulgaris), ďatelina alpínska (Trifolium alpestre) a iné.
Dubina nad Slaskou Pozoruhodné spoločenstvá s dominanciou duba zimného (Quercus petraea agg.) sme zaznamenali nad obcou Slaská. Predstavujú druhovo chudobné kyslomilné rastlinné spoločenstvá. Extrémne podmienky prostredia spôsobili zakrpatený vzhľad stromov a krovín (okrem už spománaného dubu, tiež buk lesný – Fagus sylvatica, jarabina vtáčia – Sorbus aucuparia, hrab obyčajný – Carpinus betulus), ako aj chudobnú floristickú skladbu bylinnej vrstvy. Početne zastúpené sú však lišajníky a machorasty, ktoré sme však nedeterminovali. Z bylinných druhov sme zistili nasledovné: chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), zanovätník černejúci (Lembotropis nigricans), kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), jastrabík lesný (Hieracium murorum), jastrabník savojský (H. sabaudum), čermeľ lesný (Melamphyrum sylvaticum), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), sladič obyčajný (Polypodium vulgare), rozchodník najväčší (Sedum maximus), kručinka farbiarska (Genista tinctoria), krížavka jarná (Cruciata glabra), zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia).
Ostatné ekologicky významné prvky krajinnej štruktúry (EVP) V území sú reperezentované ekologickými segmentami, ktoré sú schopné zabezpečovať ekostabilizačné funkcie, tzn. že okrem lokálnych biokoridorov sú to všetky typy plošnej zelene (remízky, zeleň na stržiach, skupiny stromov, porastové plášte atď.) terestrické a hydrické genofondové plochy a genofondové lokality. Teplomilné pasienky na plytkých pôdach skalnatých hrebeňov s Jasione montana (na mapovej prílohe H) Teplomilné pasienky na plytkých pôdach skalnatých hrebeňov s Jasione montana (na mape H)
URBANIA Banská Bystrica strana 57/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Predstavuje jedinú zaevidovanú lokalitu tohto menej ohrozeného druhu na území skúmaných katastrov, ktorá sa nachádza SV od intravilánu a V až JV od popisovanej dubiny (č. 9). Okrem druhu Jasione montana, ktorý je typickým zástupcom xerotermných stanovíšť (pasienkov, skalnatých strání, svetlých krovín a medzí) na nekarbonátických podložiach boli na tomto skalnatom hrebienku uprostred dubových lesov ešte zaevidované: kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), kostrva ovčia (Festuva ovina), ruman farbiarsky (Anthemis tinctoria), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), repík lekársky (Agrimonia eupatorium), dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), čakanka opbyčajná (Cichorium intybus), lipkavec pravý (Galium verum), stoklas (Bromus sp.)., štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), tunika prerastená (Petrorhargia prolifera), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum), divozel rakúsky (Verbascum austriacum), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), hruška obyčajná (Pyrus communis), trnka slivková (Prunus spinosa), timotejka tuhá (Phleum phleoides), jahoda drúzgavicová (Fragaria moschata), pupenec roľný (Convolvulus arvensis), hadinec obyčajný (Echium vulgare), klinček slzičkový (Dianthus deltoides), mrkva obyčajná (Daucus carota), hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), starček obyčajný (Senecio vulgaris), psinček obyčajný (Agrostis capillaris).
MIESTNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OBCE KOSORÍN
FLORISTICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA
Kolínny až horský vegetačný stupeň, hypsometrické rozpätie približne od 350 m do 900 m n. m. celková orientácia územia J až Z smerom, príslušnosť k fytogeografickému obvodu predkarparpatskej flóry a podokresu Kremnické vrchy, predurčuje celkový ráz vegetácie. Ten sa vyznačuje prítomnosťou viacerých, najmä teplomilných prvkov, k čomu veľmi prispieva výhrevný substrát vulkanických hornín. Len na odvrátených svahoch sú ojedinele zastúpené prvky typické skôr pre horskú vegetáciu. .
Pre zachovanie druhovej diverzity majú význam všetky pôvodné taxóny vyšších druhov rastlín, ale snahou by malo byť zachovať najmä lokality zriedkavých, ohrozených, a preto i chránených druhov rastlín. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 24 /2003 Z.z. príloha č. 5 sme počas prieskumu zaevidovali na území obce Kosorín tieto chránené druhy rastlín - kosatec sibírsky (Iris sibirica), ostrica Hartmanova (Carex hartmanii),
Podľa Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (Feráková, Maglocký, Marhold, 2001) patria vyššie uvedené chránené druhy podľa stupňa ohrozenia do nasledujúcich kategórii, do ktorých boli zaradené aj ďalšie zaevidované druhy, ktoré sú v červenom zozname, ale nemajú na Slovensku zabezpečenú druhovú legislatívnu ochranu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky MŽP SR: zraniteľné – VU • bezkolenec belasý (Molinia coerulea) • kosatec sibírsky (Iris sibirica) ohrozené – EN • ostrica Hartmanova (Carex hartmanii) • žltuška lesklá (Thalictrum lucidum) menej ohrozené – LR:nt • hviezdoš močiarny (Callitriche palustris) • nevädza poľná (Cyanus segetum )
GENOFONDOVO (BOTANICKY) VÝZNAMNÉ PLOCHY – INTERAKČNÉ PRVKY Sem sme zaradili lokality, ktoré nespĺňajú kritériá pre štatút biocentra, avšak sú hodnotné z hľadiska vyššej biodiverzity a vyššieho podielu prirodzených floristických prvkov. Vytvárajú vhodné podmienky aj pre zastúpenie druhov vzácnych, ohrozených a chránených. K nim patria: Podhorský jelšový les nad Východným potokom (č.5) Vlhké bezkolencové lúky nad Východným potokom (č. 6a a 6b)
Podhorský jelšový les nad Východným potokom V skúmanom území 3 katastrov predstavuje jediný plošne väčší komplex podhorského jelšového lužného lesa, ktorý sa zachoval na ľavom brahu Východného potoka v jeho hornej časti. Jeho charakter a štrukrúra odpovedá fytocenologickej jednotke jaseňovo-jelšovým podhorským lužným
URBANIA Banská Bystrica strana 58/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín lesom, ktoré sa na Slovensku vyskytujú v údolných nivách potokov ovplyvňovaných povrchovými záplavami alebo sú podmáčané podzemnými vodami. Tieto typy sa vyznačujú trojposchodovou štruktúrou s hygrofilnými a nitrofilnými druhmi v poschodí bylín. V stromovom poschodí sa vyskytujú Alnus glutinosa (v prípade opisovaného porastu dominantný druh), ku ktorému pristupujú: javor poľný (Acer campestre), čremcha obyčajná (Padus racemosa), vŕba krehká (Salix fragilis). Krovinnú etáž tvoria baza čierna (Sambucus nigra), kalina obyčajná (Viburnum opulus), trnka slivková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), ostružina ožinová (Rubus caesius) a ostružina malinová (Rubus idaeus), ríbezľa egrešová (Ribes uva-crispa). V poschodí bylín je hojne zastúpená pŕhľava dojdomá (Urtica dioica), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), záružlie močiarne (Caltha pulustris), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), karbinec európsky (Lycopus europaeus), nezábudka močiarna (Myosoctis scorpioides), kostihoj lekársky (Symphytum officinalis), štiav tupolistý (Rumex obtusifolius), čistec lesný (Stachys sylvatica), cesnačka lekárska (Alliaria officinalis), lipkavec obyčajný (Galium aparine), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), kuklík mestský (Geum urbanum), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), túžobník brestový (Filipendula ulmaria) a ďalšie. Význam tejto genofondovej plochy nie je floristický, pretože v uvedenej lokalite nebol zaevidovaný niektorý z významnejších floristických elmentov, ale význam tejto lokality – biotopu spočíva v ojedinelosti fytocenologickej jednotky, vo význame biotopu, ktorý sa radí medzi prioritné na Slovensku a v tom, že je to jediná lokalita blízka potenciálnemu charakteru vegetácie doprevádzajúcej v minulosti spomínané toky.
Vlhké bezkolencové lúky a lúky s Iris sibirica nad Východným potokom č. (6a) Vlhké bezkolencové lúky, ktoré sa nachádzajú pri západnej hranici katastra Kosorín pre svoju existenciu potrebujú špecifický vodný režim, ktorý spočíva v tom, že podzemná voda je po väčšiu časť roka v blízkosti povrchu. To v prípade uvedenej lokality zabezpečuje Východný potok, ktorý na lokalitu bezprostredne nadväzuje. Okrem toho je pre zachovanie druhovej pestrosti dôležité, aby pri ich využívaní sa nepoužívali chemické hnojivá. Vzhľadom na odľahlosť tejto konkrétnej lokality a jej situovanie na okraji lesa a potoka, nebola s najväčšou pravdepodobnosťou v minulosti táto plocha hnojená. Tým sa dá vysvetliť, že sa na danom stanovišti dodnes vyskytujú viaceré druhy nielen bezkolencových lúk , ale i prvky typické pre slatinné lúky. Fyziognómiu týcto porastov určuje dominanta – Molinia caerulea. K nej pristupujú: betonika lekárska (Betonica officinalis), ostrica prosová (Carex panicea), reznačka obyčajná (Dactylis glomerata), metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa), suchopýr úzkolistý (Eriophorum angustifolium), kostrava červaná (Festuca rubra), kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi),vŕbovka vŕbolistá (Lythrum salicaria), krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), čertkus lúčny (Succisa pratensis), ostrica Hartmanova (Carex harmtmanii), lipnica pospolitá (Poa trivialis), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis). Podobný ráz majú aj porasty s Molinia caerulea, ktoré sú situované od tejto lokality východným smerom v miernom svahu, kde sú enklávy s porastami bezkolenca belasého oddelené od seba krovinou vegetáciou, presnejšie sukcesnými štádiámi, nakoľko plochy sa dlhodobejšie nekosia. Zdá sa, že v tejto časti došlo už aj k narušeniu vodného režimu, čo vyplýva z väčšieho výparu a spotreby vody drevinami. To sa premieta aj do druhévého zloženia, kde absentujú prvky slatinnej vegetácie a do porastov bezkolenca prenikajú xerofytnejšie druhy. č. (6b) Lokalita s Iris sibirica je situovaná na ľavobrežnej nive spomínaného potoka, kde okrem bezkolencových lúk sa nachádzajú rôzne štádiá vlhkomilnej vysokobylinnej vegetácie. Pôvodne sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o súvislý komplex bezkolencových lúk na nive Východného potoka a v nadväznom svahu, ktoré boli postupne intezifikáciou poľnohospodárstva redukované až na súčasne existujúce fragmenty poznačené aj rôznymi sukcesnými štádiami. Význam lokality nie len v prítomnosti druhu Iris sibirica, ktorý je na Slovensku druhom chráneným, zraniteľným a zároveň patrí ku glaciálnym reliktom, ale ide o doteraz prvú lokalitu tohto druhu v oblasti fytogeografického podokresu Kremnické vrchy. Najbližšie lokality tohto druhu sa nachádzajú vo fytogeografickom celku Poľana, resp. v orografickom celku Zvolenská kotlina a Javorie. Spolu s druhom Iris isbirica sa na ploche uplatňuje ako dominantný druh bezolenec belasý (Molinia caerulea), ďalej lipkavec severný (Galium boreale), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), škripina lesná (Scirpus sylvaticus), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica),sitina rozložitá (Juncus effusus), suchopýr úzkolistý (Eriophorum angustifolium), ostrica čierna (Carex nigra), krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), praslička močiarna (Equisetum palustris), lipnica pospolitá (Poa trivialis), psiarka lúčná (Alopecurus pratenis), vŕbovka vŕbolistá (Lythrum salicaria), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia), ostrica štíhla (Carex acuta), pichliač sivý (Cisrium canum), ostrica Hartmannova (Carex hartmannii).
URBANIA Banská Bystrica strana 59/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Biotop je v značnom štádiu sekundárnej sukcesie, na relatívne veľkých plochách zarastá náletom drevín a krovín. Pre jej ďalšie zachovanie je nevyhnutné aspoň nepravidlné obhodpodarovanie.
MIESTNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY OBCE JANOVA LEHOTA
FLORISTICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA
Kolínny až horský vegetačný stupeň, hypsometrické rozpätie približne od 350 m do 900 m n. m. celková orientácia územia J až Z smerom, príslušnosť k fytogeografickému obvodu predkarparpatskej flóry a podokresu Kremnické vrchy, predurčuje celkový ráz vegetácie. Ten sa vyznačuje prítomnosťou viacerých, najmä teplomilných prvkov, k čomu veľmi prispieva výhrevný substrát vulkanických hornín. Len na odvrátených svahoch sú ojedinele zastúpené prvky typické skôr pre horskú vegetáciu. .
Pre zachovanie druhovej diverzity majú význam všetky pôvodné taxóny vyšších druhov rastlín, ale snahou by malo byť zachovať najmä lokality zriedkavých, ohrozených, a preto i chránených druhov rastlín. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 24 /2003 Z.z. príloha č. 5 sme počas prieskumu zaevidovali na tieto chránené druhy rastlín - päťprtnica voňavá (Gymnadenia conopsea), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis).
Podľa Červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (FERÁKOVÁ, MAGLOCKÝ, MARHOLD, 2001) patria vyššie uvedené chránené druhy podľa stupňa ohrozenia do nasledujúcich kategórii, do ktorých boli zaradené aj ďalšie zaevidované druhy, ktoré sú v červenom zozname, ale nemajú na Slovensku zabezpečenú druhovú legislatívnu ochranu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky MŽP SR : zraniteľné – VU • bezkolenec belasý (Molinia coerulea) • páťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) • vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), menej ohrozené – LR:nt • ostrica žltá (Carex flava) • veronika štítovitá (Veronica scutellata)
GENOFONDOVO (BOTANICKY) VÝZNAMNÉ PLOCHY – INTERAKČNÉ PRVKY Sem sme zaradili lokality, ktoré nespĺňajú kritériá pre štatút biocentra, avšak sú hodnotné z hľadiska vyššej biodiverzity a vyššieho podielu prirodzených floristických prvkov. Vytvárajú vhodné podmienky aj pre zastúpenie druhov vzácnych, ohrozených a chránených. K nim patria na území jednotlivých katastrov: Mokraď nad Dérerovým mlynom (č. 1) Rybník Za Máčajom s močiarnou vegetáciou (č. 2) Prielohy (č. 3) Slatinné lúky pod „Vysokou horou“ (č. 4a a 4b)
Mokraď nad Dérerovým mlynom Predstavuje plochu s vlhkomilnou lúčnou a slatinnou vegetáciou situovanou v podsvahovej depresii medzi cestou vedúcou z Jánovej Lehoty do Novej Lehoty. V súčasnosti vlastník pozemku plochu zalesnil drevinami , ktoré stanovištne nie sú vhodné na tento podmáčaný typ biotopu. Jedná sa najmä o sadenice smreka obyčajného. Z pôvodných lúčnych a slatinných spoločenstiev boli na uvedenom stanovišti zaevidované nasledovné druhy rastlín: ostrica ježatá (Carex echinata),kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), ostrica prosová (Carex panicea), škripina lesná (Scirpus sylvatica), mäta dlholistá (Mentha longifolia), záružlie močiarne (Caltha palustris), sitina rozložitá (Juncus effusus), lipnica pospolitá (Poa trivialis), pichliač močiarny (Cirsium palustre),suchopýr úzkolistý (Eriophorum angustifolium), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), medúnok vlnatý (Holcus lanatus), chlpaňa mnohokvetá (Luzula multiflora), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), štiav lúčny (Acetosa pratensis), mäta roľná (Mentha arvensis), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), iskerník prudký (Ranunculus acris), iskerník plazivý (R. repens), ostrica štíhla (Carex acuta) a ďalšie.
URBANIA Banská Bystrica strana 60/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Rybník Za Máčajom s močiarnou vegetáciou Rybník v skutočnosti predstavuje terénnu depresiu so stojatou vodou, ktorá sem priteká zo susedného S svahu, kde je situovaný lokálny prameň. V najplytšej S až SZ časti charakterizuje lokalitu močiarna vysokobylinná vegetácia tvorená floristicky chudobnými porastami pálky širokolistej (Typha latifolia) a prasličky riečnej (Equisetum fluviatile). Okrem týchto 2 dominánt, ktoré vytvárajú samostatné dobre vyhranené porasty, sa v nich vyskytujú: škripina lesná (Scirpus sylvaticus), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), žaburinka menšia (Lemna minor), ostrica štíhla (Carex acuta), vŕbka vŕbolistá (Lythrum salicaria), sitina rozložitá (Juncus effusus), praslička močiarna (Equisetum palustre), dvojzub trojdielny (Bidens tripartita). Na otvorenej stojatej vode vo východnej polovici sa vyskytujú červenavec maličký (Potamogeton pusillus), horčiak pieprový (Persicaria hydropiper), žabník skorocelovitý (Alisma plantago-aquatica), žaburinka menšia (Lemna minor) a na úrovni hrádzového telesa aj ostrica pľuzgierkatá (Carex vesicaria), ako aj druhy uvedené vyššie.
Nad depresiou sa v miernom svahu okolo prameňa a na päte svahu vyformovali rôzne typy vysokobylinnej lúčnej a slatinnej vegetácie, v ktorej sa vyskytujú aj niektoré cennejšie floristické prvky, napr. vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ostrica žltá (Carex flava). Spolu s nimi tu rastú typické lúčne a slatinné druhy ako napr.: ostrica ježatá (Carex echinata),kukučka lúčna (Lychnis flos- cuculi), ostrica prosová (Carex panicea), škripina lesná (Scirpus sylvatica), mäta dlholistá (Mentha longifolia), záružlie močiarne (Caltha palustris),sitina článkovaná (Juncus articulatus), sitina rozložitá (Juncus effusus),sitina sivá (Juncus inflexus), lipnica pospolitá (Poa trivialis), pichliač močiarny (Cirsium palustre),suchopýr úzkolistý (Eriophorum angustifolium), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), medúnok vlnatý (Holcus lanatus), chlpaňa mnohokvetá (Luzula multiflora), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre), mäta roľná (Mentha arvesnis), bahnička močiarna (Eleocharis palustris), ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum), lipkavec močiarny (Galium palustre), lipkavec slatinný (Galium uliginosum), steblovka riasnatá (Glyceria plicata), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), iskerník prudký (Ranunculus acris), plamenný (R. fammula), iskerník plazivý (R. repens).
Prielohy Predstavujú komplex pôvodných kosných podhorských, sčasti svahových lúk, ktoré boli v minulosti aj prepásané. Absencia systematického tradičného využívania zapríčinila, že na ploche sa vyskytujú (najmä v jej okrajových častiach rôzne typy sukcesných bylinných i drevinných štádií). Vzhľadom k tomu, že uvedený priestor je oproti podobným v území najviac zachovalý a svojim zložením veľmi podobný prírodným typom vegetácie, bol zaradený medzi genofondové lokality. Celková orientácia lokality a výhrevný substrát vytvorili i vzhľadom k nadmorskej výške vhodné podmienky najmä pre zastúpenie rôznych prvkov teplomilnej vegetácie, čo je typické pre takmer celú sledovanú oblasť. Na ploche boli zaevidované nasledovné druhy: lipkavec pravý (Galium verum), jarma obyčajná (Clinopodium vulgare), bôlhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), černohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), kozonoha východná (Tragopogon orientalis), staršek obyčajný (Senecio vulgaris), psinček tenkolistý (Agrostis capillaris), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), traslica prostredná (Briza media), ihlica obyčajná (Ononis spinosa), repík lekársky (Agrimonia eupatorium), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), bedrovník väčší (Pimpinella major), rebríčk obyčajný (Achillea millefolium), štrkáč menší (Rhinathus minor), chlpaňa poľná (Luzula campestris), fialka lesná (Viola reichenbachiana), jahoda lesná (Fragaria vesca), dúška materina (Thymus serpyllum), kostrava ovčia (Festuca ovina), chrastavec roľný (Knautia arvensis), ostrica chlpatá (Carex hirta), zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia), ostrica horská (Carex montana), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), veronika lekárska (Veronica officinalis), psica tuhá (Nardus stricta), ľubovník bodkovaný (Hypericum perfotarum var. angustifolia), zbehovec plazivý (Ajuga reptans), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) a ďalšie. Sukcesné štádiá tvoria z bylinných druhov smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum) a z krovín najmä trnka slivková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Cratageus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), ojedinele lieska obyčajná (Corylus avellana) prípadne prenikajúce druhy drvín z okolitých porastov (smrek obyčajný – Picea abies, hrab obyčajný – Carpinus betulus, buk lesný – Fagus sylvatica, dub zimný – Quercus petraea). Pre zachovanie uvedeného priestoru je do budúcnosti nevyhnutné tradičné využívanie, alebo aspoň občasné prepásanie, V opačnom prípade dôjde postupne k zapájaniu kroviného nadrastu a ku zmenšovaniu lúčnych enkláv, čím sa zníži celková druhová diverzita tohto priestoru.
URBANIA Banská Bystrica strana 61/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Slatinné lúky pod Vysokou horou (4a) V najsevernejšom cípe katastra Jánova Lehota, presnejšie Z od kóty Vysoká hora sa v terénnom zlome, v podsvahovej depresii napájanej miestnym bezmenným potôčikom dodnes zachovali fragmenty slatinnej a sukcesnej pozmenej slatinnej vegetácie s prvkami vlhkých podhorských lúk. Okrem nízkych druhov ostríc – ostrice čiernej (Carex nigra),ostrice prosovej (Carex panicea), ostrice ježatej (Carex echinata), ostrice žltej (Carex flava) sa tu vyskytujú zo slatín fácie so suchopýrom úzkolistým ( Eriophorum angustifolium), ojedinele vtrúsene rastie vstavčovec májový (Dactylorzhiza majalis). Kolónie tvorí sitina rozložitá (Juncus effusus), mäta dlholistá (Mentha longifolia), pri pretekajúcom potôčiku sú súvislejšie porasty vlhkomilných lúčnych spoločenstiev, v ktorých sa vyskytujú: záružlie močiarne (Caltha palustris), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides agg.), škripina lesná (Scirpus sylvaticus), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris) a ďalšie. (4b)Vo vzdialenosti asi 100 m južným smerom sú na svahu zvyšky slatinných svahových lúk s dominanciou druhu Carex nigra, reprezentujúce fytocenózy asociácie Caricetum goodenowi. Napájané sú svahovými prameňmi. Okrem spomínaného druhu sa tu vyskytujú menšie fácie s Eriophorum angustifolium, ojedinelý výskyt tu má vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis). Väčšiu časť plochy zaberajú sukcesné nadväzujúce spoločenstvá vlhkých lúk zv. Calthion. Druhové zloženie je podobné ako pri predošlej lokalite.
MIESTNY ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY
„Miestny územný systém ekologickej stability vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s. Žiar nad Hronom“, pre obstarávateľa MŽP SR vypracoval Allplan GmbH, Bratislava v r. 1996. V I. etape bol MÚSES riešený pre k.ú.: Šášovské Podhradie, Žiar nad Hronom, Horné Opatovce, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Lovča, Lovčica, Trubín, Lutila. V II. etape Pitelová, Bzenica, Dolná Ždaňa. MÚSES akceptuje N-ÚSES SR a R-ÚSES okresu Žiar nad Hronom z roku 1992.
I. PRIEMET GENERELU NÁRODNÉHO NADREGIONÁLNEHO ÚSES- SR: o biokoridor národného významu Kremnické vrchy- Vtáčnik o biokoridor národného významu Sitno – Kremnické vrchy o biokoridor národného významu Hron o paneurópska migračná trasa vtákov
II. PRIEMET NADREGIONÁLNEHO R-ÚSES OKRESU ŽIAR NAD HRONOM: V rámci RÚSES boli na území MR Žiar nad Hronom navrhnuté prvky ÚSES: o Vtáčnik- návrh potencionálne NrBc o Kremnické vrchy- návrh potencionálne NrBc o údolie Slaského, Kosorínskeho a Lehotského potoka - potencionálne RBk
III. NÁVRH MÚSES LOVČICA-TRUBÍN - SIETE PRVKOV ÚSES
Lovčica-Trubín návrh siete prvkov ÚSES biocentrum biokoridor Prvok ÚSES Opatrenie č. č. NBk 35 Vtáčnik- Kremnické vrchy Extenzívnejšie obhodpodarovanie ekotonový nespojitý regionálny biokoridor trávnych porastov doplnenie interakčnými prvkami pre skrátenie vzdialenosti medzi remízkami, s cieľom zvýšenia priechodnosti krajiny pre pohyblivé živočíchy a obytnosť pre faunu - - interakčné prvky interakčné prvky pri cestách majú znížiť bariérový vplyv líniového prvku RBc 23 Lipinka (s Lovčou 39 ha) revitalizácia MBc 24 Remízky nad studňou 15 ha - MBc 25 Alúvium Lovčického potoka 3 ha - MBc 26 Papaj vŕšok 3 ha - RBc 27 Na panskom 33 ha - MBc 29 Za Hvozdcom 4 ha ponechať sukcesiu MBc 30 Vrbina na sútoku Zákruty a Dúbravy 2 ha -
URBANIA Banská Bystrica strana 62/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
MBc 31 Alúvium potoka Zákruty na Prilohoch 1 ha - RBc 32 Dúbrava- Na Kremeni 235 ha lesné - porasty navrhované MBc Pri mostíku 4 ha vybudovať 33 navrhované RBc Medzi potokmi 2 ha vybudovať 34 RBc 35 Hrby, Španie lúky - upraviť druhovú skladbu v prospech pôvodných druhov a lúky pravidelne kosiť MBc 36 Jelšina na Deleniciach 2 ha - MBc 37 Alúvium Trubínskeho potoka 4 ha - RBc 38 Šibeničný vrch nad Lovčicou 18 ha - RBc 39 Lovčická brezinka na sútoku Lutilského a - Lehotského potoka 20 ha aj s Lutilou RBc 40 Pod Sulinou 7 ha ochranné lesy - MBc 60 Medokýš 21 ha - - - - lesný porast pri Ábelovom mlyne s monokultúrou topoľa šľachteného doplniť prirodzenou druhovou skladbou RBk 3 Lutilský potok - RBk 15 Lovčický potok - MBk 17 Trubínsky potok Odstrániť dosadený šľachtený topoľ MBk 18 Dúbrava- Kopanice Prepojiť Bc Lovčickú brezinku s návrh biocentrom Kopanice MBk 19 potok Dúbrava –Za Hvozdcom - MBk 19a Úsušie obnova porastov regulovanej časti návrh RBk 20 Zákruty Odstrániť dosadený šľachtený topoľ MBk 21 Lometínsky potok - interakčné prvky Panské, pri ceste do J. Lehoty, V poli, - stav Otnož, Pri mostíku, Horná Lipinka, Za družstvom, Vrchháj, interakčné prvky prítok Lovčického potoka, Pri vodnej dobudovať čiastočne vyhovujúce návrh nádrži, v poli, Nad Kudlinou, Sitien, Za interakčné prvky Trubínom, Agáčina nad štadiónom, Popri ceste, vedľa Lovčického potoka-pri družstve
TVORBA KRAJINY Z HĽADISKA KRAJINNOEKOLOGICKÉHO PLÁNU
Hoci možno krajinu mikroregiónu komplexne charakterizovať ako poľnohospodársku s intenzívnym využívaním, napriek tomu spĺňa základné ekostabilizačné, krajinnotvorné, v neposlednej miere aj estetické nároky. Mozaika priestorového rozmiestnenia štrukturálnych prvkov je postavená tak, aby nedochádzalo k nežiadúcim /negatívnym/ prejavom v krajine. Rozptýlená nelesná vegetácia v krajine túto skutočnosť umocňuje, jej súčasné priestorové rozmiestnenie sa môže chápať ako reálna kostra územného systému ekologickej stability.
Sídla v priestore mikroregiónu citlivo dotvárajú kvalitný obraz krajiny. Netvoria výrazný /rušivý/ štrukturálny prvok, sú súčasťou pestrej mozaiky /vegetácia, sady a záhrady, záhumienky.../, ktorá sa nenásilne včleňuje do charakteru krajiny.
Negatívom v kvalitnej priestorovej organizácii štrukturálnych prvkov sú nevyužívané trvale trávne porasty /najmä v severnej a okrajových častiach mikroregiónu/ s výrazným sukcesným procesom.
Komplexne však možno priestorovú organizáciu jednotlivých prvkov krajinnej štruktúry chápať ako kvalitnú, nevyžadujúcu výrazné priestorové /reorganizácia/ zmeny. Výsledky spracovaného optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania priestoru mikroregiónu Žiarske Podhorie /“krajinnoekologický plán“/ potvrdzujú skutočnosť, že súčasná organizácia štrukturálnych prvkov krajiny v zásade zohľadňuje a rešpektuje základné krajinnoekologické danosti, podmienky či potenciál priestoru mikroregiónu.
URBANIA Banská Bystrica strana 63/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
NÁVRH KRAJINNOEKOLOGICKÝCH OPATRENÍ na lesnom pôdnom fonde postupne meniť /dlhodobo/ drevinové zloženie jestvujúcich monokultúr na porasty blízke štruktúrou a druhovou skladbou prírodným lesom s cieľom zvýšenia podielu odolnosti voči imisiám, zvýšiť podiel listnatých drevín domácej proveniencie na lesnom pôdnom fonde hospodáriť so zreteľom na ochranu druhov najmä fauny, viažúcej sa na túto oblasť. Pri výrobnej činnosti /ťažba/ rešpektovať záujmy ochrany prírody a krajiny /biokoridory/, vytvárať optimálne podmienky pre pokojný život týchto druhov /stanovištia, migračné koridory/. V týchto priestoroch ponechávať dostatočný počet starých /aj odumretých/ stromov v závislosti na ornotocenózach a ďalších špecifických podmienkach. v lesných komplexoch s inou funkciou /lesy ochranné, osobitného určenia/ dodržiavať legislatívne platné štatutárne podmienky revitalizovať a rekonštruovať pôvodné brehové porasty všetkých tokov v priestore mikroregiónu, eliminovať ich znečistenie TKO a splaškami najmä v úsekoch v jednotlivých obciach, obmedziť ich neprirodzenú reguláciu striktne zachovať súčasnú priestorovú organizáciu prvkov krajinnej štruktúry ako predpokladu udržania vysokého stupňa ekologickej stability, podobne platí aj pre ich funkčné využívanie /zachovať a udržiavať súčasný stav/ ponechať prirodzený sukcesný proces v odľahlejších polohách kde sa prestalo /prestane/ hospodáriť, monitorovať súčasný stav, zabrániť ďalšiemu postupu procesu orné pôdy obhospodarovať /orať, siať/ po vrstevnici, zabrániť ďalšiemu odvodneniu, obmedziť, alebo prispôsobiť /vhodné chemická hnojivá/ chemizáciu, udržať súčasný stav pri pasení hospodárskych zvierat dbať na kategórie a veľkosť stád v náväznosti na veľkosť /rozlohu/ a výživnosť pasienkov dôrazne usmerňovať koncentráciu živočíšnej výroby v spojitosti s kapacitou žúmp, spevnených hnojísk a výmerou plôch s možnosťou hnojenia prevažne maštalným hnojom nelesnú rozptýlený vegetáciu v krajine monitorovať, periodicky ošetrovať, zmladzovať nedopustiť narušenie súčasnej sídelnej štruktúry plošne nevhodnou /blokovou/ výstavbou v tomto type krajiny, usmerňovať a sústreďovať možnú výstavbu nových domov v intravilánoch obcí, zachovať a udržiavať charakter jednotlivých sídiel vytvoriť podmienky pre zachovanie malého súkromného /záhumienky, sady, záhrady/ hospodárenia na orných pôdach v náväznosti na jednotlivé sídla ako dôležitého krajinného prvku udržujúceho a podporujúceho diverzitu územia v blízkosti sídiel zmierniť výrazne ostrú kontaktnú zónu mikroregiónu so sídlom Žiar nad Hronom formou vybudovania „zelených jazykov“, ale aj vhodne priestorovo členených „zelených bariérových zón“, najmä v západnej časti kontaktnej zóny usmerňovať a optimalizovať využitie prírodného prostredia mikroregiónu /severná časť/ v súvislosti s možným rekreačným využitím najmä obyvateľmi Žiaru nad Hronom
NÁVRH EKOSTABILIZAČNÝCH OPATRENÍ
Rešpektovať legislatívu vo vzťahu ku chráneným a ohrozeným druhom rastlín a stanovištiam ich výskytu. Chrániť zložky a tie štruktúry krajiny, ktoré plnia ekostabilizačné funkcie, tzn. zabezpečiť celoplošnú ochranu tým ekologicky významným segmentom, ktoré boli zaradené medzi ekologicky najstabilnejšie a stabilné. Posilniť ekologickú stabilitu segmentov ekologicky labilných. Doplniť chýbajúce stabilizačné vegetačné prvky obnovou sprievodnej pobrežnej vegetácie. Znížiť v území výskyt plôch s ruderálnou vegetáciou, v ktorej určitý podiel majú aj nepôvodné floristické prvky. Zachovať všetky existujúce mokraďné biotopy v území a rozvoj obce usmerňovať tak, aby nemuselo dôjsť k zásahom do tokov a priľahlých nivných biotopov. Plánovať obnovu a využívanie kosných lúk alebo pasienkov a tým eliminovať znižovanie druhovej diverzity zvyšovaním podielu krovinnej vegetácie. Zalesnenú slatinnú lúku na nive Lehotského potoka v západnej časti intravilánu Janova Lehota vrátiť do pôvodného využívania. Systematicky likvidovať porasty invázneho a zdravotne, biologicky a ekologicky nebezpečného druhu boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum) najmä v doline Slaského potoka
POĽNOHOSPODÁRSKE AKTIVITY zachovať a udržať súčasný stav v štruktúre výroby a spracovania poľnohospodárskych komodít
URBANIA Banská Bystrica strana 64/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín zachovať orientáciu poľnohospodárskej výroby na orných pôdach najmä na pestovanie a výrobu krmovín /kukurica, kŕmny jačmeň, lucerka, ďatelino-trávne krmoviny.../ prevažne v zóne ohraničenej zo severu sídlami Janova Lehota, Kosorín, Slaská a z juhu sídlami Lutila a Lovčica – Trubín s možnosťou pestovania aj mimo zónu/ v blízkosti jednotlivých sídiel možnosť pestovania nenáročných obilovín /jačmeň, raž, ovos.../ prevažne v južnej časti mikroregiónu sa špecializovať na špeciálne kultúry /slnečnica, mak, ľan, možno aj tabak a pod./ pestovanie špeciálnych kultúr pokusne /striedanie s krmovinami/ zaviesť aj v zóne s výraznou krmovinárskou výrobou zachovať poľnohospodársku produkciu pre potreby obyvateľov jednotlivých sídiel /záhumienky/ v úzkej náväznosti na sídla, podobne aj maloplošné /súkromné/ sady a záhrady v severnej časti mikroregiónu nad poľnohospodárskym družstvom Janova Lehota rekonštruovať pôvodný /súčasne zanedbaný/ ovocný sad, oživiť produkciu pasienkové hospodárstvo sústrediť v severnej a západnej /nie je pravidlo/ časti mikroregiónu /Kosorín, Janova Lehota, Lovčica – Trubín/ lúčne hospodárstvo rozvíjať najmä v okolí Slaskej /východná časť/, ale aj v kontaktných zónach s pasienkami formou mozaikovitého striedania všetky poľnohospodársky využívané plochy ošetrovať prevažne prirodzenými hnojivami, v blízkosti sídiel vylúčiť hnojovku ťažšie dostupné a intenzívne nevyužívané trvale trávne porasty, najmä vo vrcholových polohách periodicky vykášať pre potreby zabránenia postupu sukcesného procesu, ale najmä zmarenia zárodku vzniku rýchleho odtoku vôd z prívalových dažďov /dažďom uľahnutá vysoká tráva zabraňuje dostatočnému vsaku, tvorí klznú plochu, urýchľuje s zintenzívňuje povrchový odtok – vznik záplav/ vylúčiť, alebo dostatočne obmedziť oplôtkové hospodárstvo na trvale trávnych porastoch ako možnú príčinu vzniku rôznych eróznych foriem zachovať a ošetrovať súčasnú rozptýlenú krajinnú vegetáciu na poľnohospodárskych plochách /aj orných pôdach/ spevnenú poľnú komunikáciu medzi poľnohospodárskymi družstvami Kosorín a Lutila doplniť sprievodnou vegetáciou – chýbajúci krajinnotvorný a estetický prvok v monotónnej poľnohospodárskej lokalite zabezpečiť starostlivosť o nelesnú krajinnú vegetáciu v areáloch jednotlivých poľnohospodárskych družstiev či dvorov – ošetrovanie, dosadba, rekonštrukcia, nová výsadba
NELESNÁ STROMOVÁ A KROVINNÁ VEGETÁCIA NSKV má význam z hľadiska krajinárskeho, ekostabilizačného a biologického. Okolo väčších potokov sa zachovali líniové NSKV brehové jelšové, jelšovo-vŕbové, a jelšovo -topoľové porasty. Druhové zloženie skupinovej NSKV sa podobá blízkym lesným porastom. NSKV má význam pre stabilizáciu svahov, výmoľov a zárezov. Často tvorí hranicu pozemkov. NSKV má výrazný protierózny účinok, proti vodnej i veternej erózii, zadržiava vlahu a živiny. Slúži na filtráciu povrchovej a podpovrchovej vody. Chráni brehy vodných tokov, zlepšuje mikroklímu a plní biologicko- ekologické funkcie, NSKV slúži ako refúgiá, genofondové plochy, potravinové zdroje pre živočíchy, miesto rozmnožovania živočíchov apod.). Najvýznamnejším miestom lokalizácie NSKV je v miestach hrany terás a plošín, kde slúži na ochranu svahov. Vhodná je lokalizácia NSKV okolo líniových antropogénných prvkov. Lokalizácia návrhu NSKV je smerovaná do produkčne nevyužiteľných plôch- strže, okraje vodných tokov a ciest. NSKV je stavebným prvkom biokoridorov a interakčných prvkov v krajine.
TRVALÉ TRÁVNE PORASTY TTP tvoria významnú súčasť nespojitých biokoridorov. V spojení s lesmi a NSKV tvoria ekostabilizačnú sieť krajiny. Z hľadiska ochrany biodiverzity sú lúčne spoločenstvá závislé na pravidelnom kosení a pasení. Nežiadúce je odvodňovanie vlhkých lúk. U silno kontaminovaných je návrh vylúčenia pasenia. Vhodné sú svahy od 12 do 25 o. U silno kontaminovaných pôd sa doporučuje vylúčiť pasenie a sledovať obsah rizikových prvkov v lúčnej kosenej sušine.
ORNÁ PÔDA U orných pôd kontaminovaných permanentne sledovať transfer znečisťujúcich látok do rastlín, respektíve využiť pre technické plodiny a rastliny schopné dekontaminovať pôdu. Orné pôdy s možnosťou ohrozenia podzemných vôd obmedziť hnojenie.
URBANIA Banská Bystrica strana 65/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Orné pôdy na svahoch 7-12o silne ohrozené vodnou eróziou boli navrhnuté na špeciálny osevný protierózny postup (bez širokoriadkovo sadených plodín ako sú kukurica a zemiaky, a s vyšším zastúpením viacročných krmovín a s obrábaním a tvorbou brázd v smere vrstevníc, s prirodzenou tvorbou terasovitých stupňov). Znížiť výmery ornej pôdy osiatej jednou plodinou. Rozčlenením orných lánov remízkami biokoridormi a interakčnými prvkami sa zlepší pôdoochranná a vodoochranná funkcia plodín v krajine.
LESY V lesoch je potrebné upraviť pôdne vlastnosti, najmä utlmiť kyslú reakciu vápnením dolomitickým vápencom a podporiť stabilitu lesných porastov hnojením komplexným hnojivom NPK. Dôležité je i uplatňovanie vhodného hospodárenia s podporou prirodzenej obnovy lesa a vhodné zalesňovacie opatrenia. Smrekové monokultúry premieňať na stanovištne vhodné zmiešané porasty.
OPATRENIA VODNÉHO HOSPODÁRSTVA Hospodárske dvory PD Lovčica Trubín a Lutila zamedziť splach z dvora do podzemných vôd. V Lovčici- Trubíne vybudovať kanalizáciu a ČOV.
ODPADOVÉ HOSPODÁRENIE Spracovať kompostovateľné odpady na organické hnojivá.Separovaným zberom zvýšiť využitie druhotných surovín a znížiť celkové množstvo KO.
ENERGETIKA Pre územný rozvoj mesta sa preloží dvojité vedenie 110 kV č. 7762 a 7817 severne od Lutily v energetickom koridore 400 kV a 110 kV.
KOMUNIKÁCIE Rekonštruovať cesty III. triedy na minimálnu kategóriu Mz 8/40. Úsek 500 m od cesty I/50 prebudovať. Zabezpečiť zimnú údržbu všetkých ciest bez chemických posypov a bez škváry. Negatívne dopady zimnej údržby cesty I/50 eliminovať ochrannými vegetačnými pásmi okolo cesty v šírke 5- 10 m.
OBYTNÉ PRVKY Pri novej bytovej výstavbe posilniť podiel verejnej zelene. Prepojiť verejnú zeleň s enklávami nelesnej zelene a s lesnými porastami- (lesopark – biskupské lesy, Lutilský potok). V priestore Žiarskej kotliny s výrazne znehodnoteným životným prostredím aplikovať princípy záhradných miest s veľkým podielom zelene. V IBV podporiť výsadbu pouličnej stromovej zelene a zvýšenie výmery parciel pre záhrady s vysokou zeleňou. Zakomponovať nové lokality IBV do scenérie sídla. Zvýšiť podiel filtračnej zelene i v priemyselnej, športovej a ostatnej zastavanej ploche. Dobudovať rekreačné a športové plochy sídiel. Pre rozvoj turistiky acykloturistiky je potrebné vybudovať lesopark Biskupské lesy ako jednu z foriem prímestskej rekreácie a prepojoť ho s cyklotrasami aktualizovaného Územného plánu mesta. V lesoparku realizovať kyslíkovú dráhu. Pre rozvoj poľovníctva vybudovať –klub poľovníkov so strelnicou, prednáškovými a spoločenskými priestormi. (v meste alebo v Lutile). Lutilu dobudovať tak, aby tvorila stredisko rekreácie a CR regionálneho významu- prímestská rekreácia, termálne kúpanie, tranzitný turizmus. V Lovčici-Trubíne a v Jánovej Lehote vybudovať zariadenia CR na miestnej až regionálnej úrovni- chatová, záhradkárska a relaxačná rekreácia, tranzitný turizmus. Dôležité je prepojenie mestského parku námestia pri okresnom úrade až ku brehovým porastom Lutiského potoka. Riešiť ozdravenie sanáciu záhradkárskej osady pri Lutilskom potoku. Humanizovať sídla centrálnymi parkami, prepojením parku s lesmi.
2.15 OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK
Pre zachovanie pamiatkových hodnôt v území Mikroregiónu Žiarske Podhorie v súlade so zákonom č. 49/2002 Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici- pobočka Kremnica vypracoval Zásady ochrany
URBANIA Banská Bystrica strana 66/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín pamiatkového územia pre katastrálne územie obce Lutila, Slaská, Kosorín, Jánova Lehota, Lovčica- Trubín
EVIDOVANÉ NEHNUTEĽNÉ NÁRODNÉ KULTÚRNE PAMIATKY V obci Lutila: rím. kat. kostol sv. Ladislava - č. Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 1249/1; (gotický z r. 1489-1491) plastika na stĺpe – sv. Ján Nepomucký, č. ÚZPF – 1249/2 (z 90 tych rokov 18. st.) V obi Slaská: rím. kat. kostol sv. Havla s opevnením - č. Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 1264/1; (z konca 15.st) bašta ( v opevnení) - č. ÚZPF 1264/2 (č. parc. 1 k .ú. Slaská). V obci Kosorín: rím. kat. kostol sv. Ladislava - č. Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 1235/0; pomník SNP - pri hroboch 42 hrdinov padlých počas SNP (na cintoríne), č. ÚZPF – 1293/0 pomník padlým francúzskym, sovietskym a slovenským vojakom V obci Janova Lehota: rím. kat. kostol Božského srdca Ježišovho - č. Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 2592/0; hnuteľné kultúrne pamiatky na kaplnke (pôdorysu trojuholníkového, pri kostole) V obci Lovčica-Trubín: rím. kat. kostol sv. Magdalény (časť Trubín) - č.Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 1276/1; (gotický) plastika sv. Jána Nepomuckého - č. ÚZPF 1276/2 (č. parc. 1 k .ú. Trubín);z r. 1736-barok hrob padlých v SNP – č. ÚZPF 1307/0, č.parc. 70/1 k. ú. Trubín (na cintoríne)
PAMIATKOVÉ ÚZEMIE ALEBO JEHO OCHRANNÉ PÁSMO Pamiatkové územie alebo jeho ochranné pásmo sa nenachádza ani v jednej z riešených obcí Mikroregiónu Žiarske Podhorie.
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁ V obci Lutila: paleolit - polohy: JRD, pri kostole, osada Kupča, južne od obce pri Lutilskom potoku V obi Slaská: paleolit - polohy: Počúvadlo, severozápadný okraj obce V obci Kosorín: paleolit - polohy: Šibeň V obci Janova Lehota: paleolit - polohy: Pod Strediskom, Za Mamajkom, na severovýchodnom okraji obce pri Lehotskom potoku V obci Lovčica-Trubín: paleolit - polohy: polohy: nad Ábelovým mlynom, Kupčianska, intravilán obce
Investor / stavebník si od príslušného Pamiatkového úradu u v každom stupni územného a stavebného konania vyžiada konkrétne stanovisko ku každej pripravovanej stavebnej činnosti (líniové stavby, budovanie komunikácií, bytová výstavba, atď.). Vyjadrenie Archeologického ústavu bude podkladom pre rozhodnutie Pamiatkového úradu. Stanovisko - vyjadrenie Archeologického ústavu SAV bude slúžiť' ako podklad k rozhodnutiu Pamiatkového úradu, ako podklad pre územné konanie a ako podklad pre stavebné konanie.
NÁVRH ZOZNAMU NA VYHLÁSENIE VECÍ ZA KULTÚRNU PAMIATKU (V ZMYSLE § 15 PAMIATKOVÉHO ZÁKONA) V obci Lutila: Štefánikova ul. D. č. 25/16 a sýpka – sedlová strecha s podlomenicou – drevený atypický štít s vyrezávaným výzorníkom a špecifickým prvkom – predsadenou plochou trojuholníka vo vrchole štítu, okrídlie a obklad štítu. Sýpka – poschodová – sedlová strecha s murovaným štítom. Moyzesova ul. Č. 226/11 (st. č. 76) – zrubový prízemný dom s hospodárskou časťou pod spoločnou strechou, štít do ulice. Sedlová strecha s podlomenicou a predsadeným trojuholníkom vo vrchole, datovanie objektu R. 1906, výzorníky v drevenom štíte, brána, 6-tabuľkové okná. Lesná ul. Č. 17 – prízemný so sedlovou strechou s polvalbou a podlomenicou, drevený štít s výzorníkom, drevený gánok, stĺpiky s bohato tvarovanými pásikmi, s dreveným zábradlím.
URBANIA Banská Bystrica strana 67/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Kamenná ul. D. č. 198/26, 28 – prízemný murovaný so sedlovou strechou s podlomenicou a špecifický prvok – predsadený trojuholník vo vrchole (datovanie 19..), drevený štít – do ulice, okná so šablónami, vstupne dvere, brána, vikier – okrídlie. Kamenná ul. Č. 200/36 – prízemný so sedlovou strechou s podlomenicou a špecifickým prvkom – predsadeným trojuholníkom vo vrchole, drevený štít orientovaný do ulice s bohatými prvkami – okrídlie, výzorníky, okno – detaily. Kuzmányho ul. Č.d. 136/10 a sýpka. Prízemný dom so sedlovou strechou s podlomenicou a dreveným štítom so špecifickým trojuholníkom vo vrchole, štít vyrezávaný s okrídlím a výzorníkmi. Kuzmányho ul. - súbor sýpok (modré č. 74/3) – dvojpodlažná združená kamenná murovaná sýpka so sedlovou strechou a južne od nej jednosýpka – dvojpodlažná kamenná so sedlovou strechou. Gazdovská ul. – sýpka (modré č. 45/3) – dvojpodlažná s podpivničením, kamenná – združená dvojsýpka, (datovanie 18..). Gazdovská ul. – d.č. 82/5, 7 a stodola – prízemný dom so sedlovou strtechou s podlomenicou, lichobežníkový drevený štít bohate zdobený s výzorníkmi. Stodola murovaná so slamennou strechou. Liatinové kríže na cintoríne (2 ks – menovite kríž lutilského farára J. Kršáka). V obi Slaská: kríž kovaný - v areáli kostola (južne pred kostolom) liatinové kríže – 2 ks (nižšie) V obci Kosorín: božie muky (neskorobar.murované) – vo východnej časti obce, pri ceste do Slaskej; V obci Janova Lehota: kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (z r. 1739) – severne za obcou kované kríže – 2 ks – v areáli kostola uličná zástavba • súbor domov a domy č. 83, 84, 85, 86 • charakteristická zástavba nemeckej kolonizácie za 1. republiky – poschodové kamenné domy, priečne orientované na ulicu, so sedlovou strechou a nikou na čelnej dvojosovej fasáde. V obci Lovčica-Trubín (časť Trubín): objekt fary – (severozápadne od kostola – mimo opevnenia) (1572) súbor ľudových (prízemných) domov č. 128, 129, 130, 131 sýpky: • k d.č.118 dvojpodlažná sýpka s datovaním rok 1901 • oproti domu č. 129 a 130 – združená dvojsýpka dvojpodlažná s datovaním rok 1911 • oproti domu č. 131 – zdrušená dvojsýpka s podpivničením. kované kríže 2 ks – na cintoríne liatinové kríže 2 ks , kované zábradlie 1 ks - na cintoríne.
NÁVRH ZOZNAM PAMÄTIHODNOSTÍ OBCÍ (V ZMYSLE § 14 ODS. 4 PAMIATKOVÉHO ZÁKONA): V obci Lutila: názvy ulíc – Ul. Gazdovská a Kamenná drevený kríž pred d.č. 416 Štefánikova ul. Č. 32/30 – zachovaný štít na dome Liatinové kríže na cintoríne – cca 10 ks Štefánikova ul. - sýpka – dvojpodlažná, murovaný štít, sedlová strecha (pri komore č. 25/3) Štefánikova ul. (modré č. 25/3) – komora – štít Kamenná ulica č. 191/8, 10 – štít + špecifický lutilský prvok vo vrchole, okno Kamenná ul. Č. 185/3 – štít, okno Štefánikova ul. – sýpka pri d.č. 94 (dvojpodlažná, združená) Kaplnka Najsvätejšej Trojice severne za obcou (baroková z konca 17.st) Kaplnka severozápadne od obce Sypáreň drevená omazaná so sedlovou strechou pri d. č. 121/12 Sýpka kamenná – dvojpodlažná so sedlovou strechou (Gazdovská ul. Oproti d. č. 43) Gazdovská ul. D. č. 87/17, 19 – špecifický štít s polvalbou, výzorník, okrídlie, okno, Gazdovská ul. Č. 94/35 – špecifický štít, podlomenica, 6-tabuľkové okno s detailom Gazdovská ul. Č. 97/41 – špecifický prvok na štíte, podlomenica, dvere, okno Gazdovská ul. Č. 98/43 – špecifický prvok s podlomenicou Gazdovská ul. Č. 100/47 – špecifický prvok s podlomenicou Gazdovská ul. Č. 110/71, 73 – špecifický prvok s podlomenicou, okno súbory pamätihodností v obci: (pôvodná urbanistická zástavba) Kamenná ul.
URBANIA Banská Bystrica strana 68/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Gazdovská ul. (časť južná – 2/3) Moysesova ul. (d. č. 9, 11, 13, 15, 17) Kuzmányho ul. objekty so špecifickým lutilským prvkom štítu: Štefánikova ul. – hospodárska komora – pri dome č. 30/26 Štefánikova ul. Č. 32/30 Štefánikova ul. – komora – modré č. 25/3 Moysesova ul. Č. 258/12 Moysesova ul. Č. 9 Lesná ul. Č. 215/4 Kuzmányho ul. Modré č. 132/2 – komora Kuzmányho ul. Č. 140/18 Gazdovská ul. Č. 84/11 Gazdovská ul. Č. 85/13 V obi Slaská: liatinové kríže na cintoríne (cca 20 ks) kaplnka (severovýchodne nad obcou) drevený kríž pri d.č. 57 (parc.č. 238 ) božie muky – murované, pri parc.č. 199 , sýpky združené - dvojpodlažná - na parc.č. 422 a 423, 433 a 434 ; sýpka dvojpodlažná (parc.č. 15 ) severný drevený štít d.č. 162 (parc.č. 502 ) s ozdobnou lištou - okrídlím a výzorníkmi d.č. 180-181 – poschodový dom (znaky nemeckého kam. domu, južná časť so štukovými prvkami) skupina domov č. 190, 191, 192, 193 a 198 s umelecko- remeselnými a architektonickými prvkami (štíty, výzorníky, tektonika fasád, nika, tvaroslovie okien ) – parc.č. 665, 669, 684, 696 a 698; V obci Kosorín: liatinové kríže na cintoríne (cca 10 ks), drevené kríže – 2 ks ( z roku 1956); kríž liatinový na mur. podstavci – pred d.č. 146 ( spodná časť oprav. R. 1951) d.č. 53 s datovaním r. 1899 d.č. (modrý) na parc.č. 165 – prízemný dom so sedlovou strechou, s dreveným štítom a polvalbou do ulice, okenné šambrány sýpka č. 25, pri d.č. 119 - murovaná dvojpodlažná s valbovou strechou, pozdĺžne orientovaná do ulice dvojosovou fasádou, sýpka č. 15, pri d.č. 72 - murovaná dvojpodlažná so sedlovou strechou a murovaným štítom, pozdĺžne orientovaná do ulice dvojosovou fasádou sýpka pri d.č. 135 – murovaná, prízemná, sedlová strecha s polvalbou, štít – drevený, pozdĺžnou stranou orientovaná do ulice – 4 ososvou fasádou s lizénami a ozdobnými šambránami okolo okenných otvorov; uličná zástavba s domami č. 68 až 75 (domy č. 68 a69 – strechy sedlove s podlomenicou). V obci Janova Lehota: kaplnka trojuholníkového pôdorysu – južne od kostola kamenný kríž – južne pred kostolom kaplnka zasvätená sv. Anjelovi strážnemu (cesta od Dérerovho mlyna) kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie (cesta od Dérerovho mlyna) kríže – liatinové 2 ks východne od kostola, • kované 1 ks juhovýchodne od kostola miesta, kde sú umiestnené sekundárne – drevené kríže • pri ceste Dérerov mlyn • južne od domu č. 6 • juhovýchodne na ceste do Kosorína • severne pri dome č. 141 – kríž z umelého kameňa charakteristické súbory domov • súbor domov 175, 176, 177, 178, 179 (urbanistická zástavby – poschodové kamenné domy – spoločný dvor, vstavané do hĺbky parcely – priečne na ulicu) • súbor domov č. 188, 191, 192, 194 (urbanistická uličná zástavba – poschodové kamenné domy priečne radené na ulicu) charakteristické domy • dom č. 54 – poschodový kamenný dom priečne orientovaný na ulicu, valbová strecha • dom č. 120 – 121 – poschodový kamenný dom priečne orientovaný na ulicu, valbová strecha
URBANIA Banská Bystrica strana 69/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
• dom č. 214 – kamenný poschodový dom s pozdĺžne orientáciou k ulici (tehlový múr), sedlová strecha, nad vstupom kamenná platňa s textom, kamenné armovanie otvorov, kamenná vyložená rímsa na štítových stenách • dom č. 267 – poschodový kamenný dom, užšou dvojosovou fasádou orientovaný do ulice, strecha valbová, zachované trojkrídlové 6-tabuľkové okno s detailom, tektonika fasády – torzo. detaily • dom č. 218 – nika a text v kameni nad ňou V obci Lovčica-Trubín: časť: Lovčica kaplnka baroková – východne nad obcou ( pri ceste do dediny) (r. 1893) kríž drevený – pri križovatke – odbočka na Ábelov mlyn (renov. R. 1981) kríž drevený – pri št. ceste Žiar nad Hronom – Prievidza (oproti hosp. stavbám) drevený kríž na námestíčku (pred d.č. 107) kríž pri d.č. 15 sýpka združená, prízemná – oproti domu č. 57 (so združeným vstupným výstupkom) dom prízemný kamenný ( pri d.č. 110, parc. ? 396) – drevený štít s vyrezávaným okrídlím, výzorníkom, vstupným výstupkom, nárožným kvádrovaním; vejárovitá pôdorysnú zástavbu prízemných domov so sedlovými strechami s podlomenicou alebo polvalbou, štítom orientovaným do námestíčka, ( od d.č. 97 až po č.110) d.č. 148, 149 – sedlová strecha ukončená dreveným štítom s podlomenicou orientovanou do ulice, s vyrezávanými okrídlami, výzorníkmi v štíte, časť ulice – d.č. 125 až 136, 144, 146 (okrídlie – d.č. 127-128, výzorníky – d.č. 127-128, 132, 135-136, 144,146, drevené stĺporadie (gángu) – tvarované – d.č. 133) domy (ďalšie) so zachovanými architektonickými .prvkami, štíty : • s okrídlím – d.č. 36, 38 • s výzorníkmi – d.č.36, 38, 45, 57 • sedl.strecha s podlomenicou – 142,144, 146, 139,125 - 126, 127-128,108-109, 97, 57, 45, 38, 36, 156; časť: Trubín kríže liatinové cca 20 ks - v areáli cintorína drevené kríže - cca 2 ks - na cintoríne kaplnka (severovýchodne v obci) uličná zástavba (severovýchodná strana) – d.č. 188 až 196 – parcelácia, výškové zónovanie jednopodlažné, sedlové strechy s drevenými štítmi a podlomenicami alebo s polvalbou a podlomenicou, štítmi orientovanými do ulice, stodola so slamenou strechou (za d.č. 101) domy s umelecko- remeselnými a architektonickými prvkami • okrídlie – d.č. 193, 195-196, 121, 53-54, 173 • drev.štít s výzorníkom – d.č. 191-192, 193, 194, 195-196, 189, 128, 130, 131, 103, 94, 98, 99, 121, 53-54, 178-179, 146,173 • niky na priečelí – d.č. 107, 172
ARCHITEKTONICKÉ A URBANISTICKÉ DOPORUČENIA: V obci Lutila: zachovať urbanistickú štruktúru (parceláciu) Štefánikova ul. od kostola južne, zachovať prechody medzi Štefánikovou a Gazdovskou ulicou (4) výškové zónovanie zástavby v obci (okrem iných požiadaviek) - dvojpodlažné tvary striech - šikmé, ( pôvodné tvary striech – sedlová strecha s polomenicou a špecifickým lutilským prvkom (predsadený trojuholník vo vrchole dreveného štítu), strecha sedlová s polvalbou a s podlomenicou, valbová, sedlová s polvalbou, sedlová); krytinu keramickú, alt. iné materiály - šablóny; pri plechových – použiť šablóny s povrchovou úpravou; zachovať detaily na objektoch: • Štuková výzdoba (Moysesova č. 15, Kuzmányho č. 135/8) • Okná - 6-tabuľkové s detailom – Moysesova 27 a 29, Lesná č. 13, Kamenná č. 18 a 20 − trojkrídlové s detailom – Štefánikova ul. Č. 260/1, 53/96 − štvorkrídlové s detailom – Gazdovská ul. Č. 118/6 • Výzorníky v drevenom štíte – Štefánikova ul. Č. 31/28, 37/44, 46, 8/19, Moysesova ul. Č. 16, 14, 17, Lesná ul. Č. 7, na hospodárskej budove č. 9, Kamenná ul. Č. 18, 20, Gazdovská ul. Č. 112/77, 126/22 V obi Slaská:
URBANIA Banská Bystrica strana 70/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín zachovať urbanistickú štruktúru zástavby námestíčka (parceláciu, výškové zónovanie ) – d.č. 82 až 93, 176 až 181, 190 až 193, uličnú zástavbu (parceláciu ) – d.č. 120 až 126; výškové zónovanie novej zástavby – maximálne dvojpodlažné, tvary striech - šikmé, ( pôvodné tvary striech - strecha sedlová s podlomenicou, - valbová, - sedlová s polvalbou a podlomenicou, - sedlová, - polvalbová ); krytinu keramickú , alt. iné materiály - šablóny; pri plechových – použiť šablóny s povrchovou úpravou. Pre záchranu hnuteľných pamiatok a tiež pre zvýšenie historickej identity obce navrhujeme vytvoriť v sídle múzeum s umiestnením hnuteľných pamiatok, dokladov, kroník, fotodokumentácie udalostí a realizácií obce a v časti priestoru pôvodnej fary. V obci Kosorín: zachovať urbanistickú štruktúru ( parceláciu a výškové zónovanie) ulice v SV časti obce (od d.č. 78 a 53 po d.č. 62) s vnímaním kostola v pozadí; zachovať parceláciu domov okolo námestíčka, zachovať kríž z umel. kameňa pred d.č. 14, priestor (zeleň) námestíčka riešiť urbanistickou štúdiou ; zachovať parceláciu a výškové zónovanie zástavby d.č. 128 až 144, zachovať parceláciou a výškové zónovanie zástavby od d.č. 12, od d.č. 25 – priehľad na kostol výškové zónovanie zástavby v obci (okrem iných požiadaviek) - dvojpodlažné, tvary striech - šikmé, ( pôvodné tvary striech - strecha sedlová s polvalbou a s podlomenicou, - valbová, - sedlová s polvalbou,- sedlová); krytinu keramickú, alt. iné materiály - šablóny; pri plechových – použiť šablóny s povrchovou úpravou . Obec má vybudovanú pamätnú miestnosť v kultúrnom dome. Pre záchranu hnuteľných pamiatok a tiež pre zvýšenie historickej identity obce navrhujeme vytvoriť v sídle múzeum s umiestnením hnuteľných pamiatok, dokladov, kroník, fotodokumentácie udalostí a realizácií obce a to vo vlastnícky prístupnom objekte pôvodnej architektúry. V obci Janova Lehota: zachovať urbanistickú štruktúru (parceláciu) alt.: • širšia (pôvodná zástavba) • úzke parcely – terajšie (nemecká kolonizácia za 1. republiky) výškové zónovanie zástavby v obci (okrem iných požiadaviek) - dvojposchodové tvary striech - šikmé, (pôvodné tvary striech – strecha sedlová s polvalbou, valbová, sedlová, manzardová – hostinec, dom č. 102, 224-225, 243, 244, 238, dom severne nad domom č. 6) a kombinované krytinu keramickú, alt. iné materiály - šablóny; pri plechových – použiť šablóny s povrchovou úpravou . V obci Lovčica-Trubín: časť: Lovčica zachovať urbanistickú štruktúru zástavby (parceláciu ) a výškové zónovanie (prízemné)vejárovitej zástavby v západnej časti námestíčka , urban.štúdiou riešiť priestor ( zeleň) námestíčka; zachovať urbanistickú zástavbu a uličnú zástavbu ( d.č. 125 až 142) – prízemné domy so štítom a podlomenicou orientovanou do ulice, tvary striech - šikmé, ( pôvodné tvary striech - strecha : - sedlová s podlomenicou, - valbová, - sedlová s polvalbou, - sedlová, manzardová ); krytinu - keramickú, pri iných materiáloch (napr. plechoch) použiť šablóny s povrchovou úpravou. časť: Trubín zachovať súbor domov (č. 128 až 131), parceláciu a zónovanie ulice č. 188 až 196, zachovať vejárovitú ( prízemnú )zástavbu d.č. 98 až 103, a č. 121 ( parceláciu a výškové zónovanie), tvary striech – šikmé, (pôvodné tvary striech :- sedlová s polvalbou a podlomeniciu, - valbová, - sedlová s podlomenicou; - sedlová s polvalbou a sedlová, zachovať uličnú čiaru a diaľkový priehľad na kostol a faru (od kríža v juhozápadnej časti obce) – ulica domov napr.č. 53-54, 44-45, 35; urbanistickou štúdiou riešiť priestor námestíčka (priestor SZ od kult. domu) krytinu - keramickú, pri iných materiáloch (napr. plechoch) použiť šablóny s povrchovou úpravou.
2.16 OCHRANA LOŽÍSK NERASTOV
V záujmovom území Mikroregiónu Žiarske Podhorie sa z hľadiska ochrany nerastov nachádzajú:
Katastrálne Názov ložiska Druh nerastu Organizácia Poznámka územie
URBANIA Banská Bystrica strana 71/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Kosorín - ŠGÚ D. Štúra ložisko neťažené, výhradné ložisko- Kosorín lignit Janova Lehota Bratislava neperspektívne ŠGÚ D. Štúra ložisko neťažené, Lutila výhradné ložisko- Lutila I. bentonit Bratislava perspektívne ložisko neťažené, Lutila výhradné ložisko- Lutila II. bentonit Envigeo s. r. o. perspektívne
Ďalej sa v riešenom území nachádza CHLÚ Žiarska kotlina (katastrálne územie (Slaská, Lutila, Kopernica, Stará Kremnička, Žiar nad Hronom) - druh nerastu bentonity a limnokvarcity. V rámci CHLÚ Žiarska kotlina sa nachádzajú ložiská: ložisko vyhradeného nerastu bez ochrany cristobalitových žiaruvzdorných ílov Lutila- Slaská I. ložisko vyhradeného nerastu kremencov –Lutila- Slaská II. ložisko vyhradeného nerastu kremencov –Lutila- Kypec
2.17 OCHRANA A TVORBA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
OVZDUŠIE Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok je monitorovaný prostredníctvom databázy registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO), ktorá sa spracováva v SHMÚ. Podľa výsledkov meraní má znečisťovanie ovzdušia klesajúcu tendenciu. Žiarska uzavretá kotlina v zime má chladnejšiu mikroklímu ako vyššie položené horské prostredie. Záveterná poloha a zimná teplotná inverzia spôsobuje najmä v Lovčici-Trubíne, chránenej zo severozápadu Vtáčnikom, zhoršenie rozptylových podmienok. Kvalita ovzdušia je v obciach MR za posledné obdobie vyhovujúca. Prispelo k tomu zníženie emisií zdrojov znečistenia ovzdušia najmä priemyselnej zóny mesta Žiar nad Hronom.
Priamo v riešenom území nie sú evidovaní významní znečisťovatelia ovzdušia. Obec Lutila prispela k zvýšeniu kvality ovzdušia plynofikáciou zastavaného územia, čím sa minimalizovali vplyvy vykurovania neušľachtilými palivami.
PÔDA Stav kontaminácie pôdy na Slovensku je monitorovaný Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti, Lesoprojektom a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárstva. Historicky zaťažené pôdy rizikovými prvkami a organickými polutantami je napriek výraznému zlepšeniu potrebné naďalej pravidelne monitorovať a poľnohospodársky využívané pôdy najmä južne od obce Lovčica- Trubín revitalizovať technickými plodinami.
OCHRANA POVRCHOVÝCH A PODZEMNÝCH VÔD Povrchové a podzemné vody vzhľadom na svoju nenahraditeľnosť a spoločenský význam sú chránené systémom opatrení, v ktorom právnym podkladom je zákon č.184/2002 Zb. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Ochranu vodného bohatstva je zakotvená vo vodnom zákone v piatej časti “Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov ”: všeobecné povinnosti chránená vodohospodárska oblasť ochranné pásma vodárenských zdrojov CHRÁNENÁ VODOHOSPODÁRSKA OBLASŤ (ĎALEJ CHVO) Táto forma ochrany povrchových a podzemných vôd vyplýva z § 27 zákona o vodách a realizuje sa vyhlásením CHVO Nariadením vlády č.13/87. Do riešeného územia nespadá CHVO. OCHRANNÉ PÁSMA VODÁRENSKÝCH ZDROJOV Táto forma ochrany vyplýva z § 28 vodného zákona a realizuje sa aj formou stanovenia pásiem hygienickej ochrany (ďalej PHO). Ochranné pásma zdrojov podzemných a povrchových vôd určených na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou (PHO) sa stanovujú v zmysle vyhlášky MŽP SR č.398/2002 Z.z. o podrobnostiach určovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd. Do riešeného územia zasahuje:
PHO vodného zdroja prameňa Podháj a Borovina, ktorého PHO 1. a 2. stupňa je stanovené rozhodnutím PLVH 1792/88 - G z 8.6.1988. Vodný zdroj PHO 1. stupňa PHO 2. stupňa
URBANIA Banská Bystrica strana 72/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Podháj 1161 m2 0,783 km2 Borovina 1200 m2 spoločné s Podhájom PHO vodného zdroja Slaská prameňa č.1 a 2, ktorého PHO 1. a 2. stupňa je stanovené rozhodnutím PLVH 2894/83 - R z 2.4.1984. Vodný zdroj PHO 1. stupňa PHO 2. stupňa Prameň č.1 - horný 2328 m2 1,15 km2 Prameň č.2 - dolný 4171 m2 spoločné s prameňom č.1 PHO vodného zdroja Janova Lehota Horný prameňa a Dolný prameň, ktorého PHO 1. a 2. stupňa je stanovené rozhodnutím PLVH 1870/85 - LŠ z 27.1.1986. Vodný zdroj PHO 1. stupňa PHO 2. stupňa – PHO 2. stupňa - vnútorné vonkajšie Horný prameň 2500 m2 0,06 km2 2,0 km2 Dolný prameň 3900 m2 0,07 km2 spoločné s Horným prameňom PHO vodného zdroja Lovčica - Trubín Prameňa č.1 a 2 a vrtu HDM - 1, ktorého PHO 1. a 2. stupňa je stanovené rozhodnutím PLVH 2821/87 - C z 1987. Vodný zdroj PHO 1. stupňa PHO 2. stupňa Prameň č.1,2 2,5998 ha 2,044 km2 Vrt HDM - 1 400 m2 spoločné s prameňom č.1,2 V riešenom území MR Žiarske Podhorie je návrh PHO pre doplňujúce vodné zdroje (ďalej DVZ) v lokalite Slaská, Kosorín pre SKV Žiar nad Hronom. Lokalita Vodný zdroj PHO 1. stupňa PHO 2. stupňa - vonkajšie Slaská HKB 1a 1600 m2 1195 km2 HKB 4 1600 m2 HKB 5 400 m2 Kosorín HKŽ - 3 1600 m2 4,1 km2 HKŽ - 6 400 m2 VT - 8 400 m2 V území PHO 1. a 2. stupňa vodného zdroja je potrebné rešpektovať zásady hospodárenia podľa rozhodnutí vodohospodárskeho orgánu.
VODÁRENSKÉ TOKY A ICH POVODIA
Vodárenské toky a ich povodia sú stanovené vyhláškou č.525/2002 Z.z. vydanou MP SR v roku 2002. V riešenom území nie je stanovený vodárenský tok. V území je vodohospodársky významný tok – Lutilský potok.
OCHRANA ZÁUJMOVÝCH ÚZEMÍ VÝHĽADOVÝCH VODOHOSPODÁRSKYCH DIEL
V riešenom území sa neuvažuje s lokalizáciou výhľadových vodohospodárskych diel podľa Hydroekologického a Vodohospodárskeho plánu povodia Hrona II. cyklus. Vo vodohospodárskom pláne Hrona (v roku 1996) je navrhovaná malá vodná nádrž Lutila na Kosorínskom potoku. (Poznámka: V schválenom ÚPN-HSA Žiar nad Hronom aj v ÚPN- CMZ Žiar, sú navrhované dve vodné nádrže, na kopernickom a na sútoku lehotského a lutilského potoka. )
OCHRANA PRÍRODNÝCH LIEČIVÝCH A MINERÁLNYCH VÔD
V riešenom území sa neuplatňuje ochrana prírodných liečivých a minerálnych vôd. Legislatívne podmienky pre takýto druh ochrany sú zakotvené v zákone č.514/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č.272/94 Z.z. o ochrane zdravia ľudí.
Zraniteľné územie Poľnohospodársky využívané pôdy obce Lutila sú chránenými z hľadiska ochrany povrchových vôd. V zmysle prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 249/2003 Z. z. boli za zraniteľnú oblasť ustanovené poľnohospodársky využívané plochy katastrálneho územia obce Lutila, s cieľom ochrany citlivých oblastí povrchových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. V
URBANIA Banská Bystrica strana 73/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností.
ODPADOVÉ HOSPODÁRENIE
Obce zabezpečujú zber odvoz a likvidáciu odpadu prostredníctvom Technických služieb Žiar nad Hronom, ktoré vyvážajú odpad na riadenú skládku TKO v Horných Opatovciach. Na zber veľkoobjemového odpadu sú v obciach rozmiestnené veľkokapacitné kontajnery, ktoré sú vyložené sezónne 2x do roka. Vývoz odpadu z rodinných domov a malých podnikateľských subjektov sa vykonáva 1x týždenne. Na území obcí pre držiteľov odpadu sa na zber DSO uplatňuje objednávkový systém zberu.
Zložky komunálneho odpadu obce separované zložky číslo odpadu kategória názov 20 01 01 0 papier a lepenka 20 01 02 0 sklo 20 01 39 0 plasty 20 01 21 N žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť odpad zo záhrad, parkov 20 02 01 0 biologický rozložiteľný odpad 20 02 03 0 iné rozložiteľné odpady iné komunálne odpady 20 03 01 0 zmesový komunálny odpad 20 03 03 0 odpad z čistenia ulíc 20 03 07 0 objemový odpad drobné odpady zo stavieb 17 09 04 0 zmiešané odpady zo stavieb- len FO
Stratégia riadenia odpadového hospodárenia: zvyšovať podiel zhodnotiteľného odpadu jeho separovaním zvyšovať podiel kompostovateľných biologických odpadov Technické služby s.r.o. Žiar n. Hronom zabezpečujú pre všetky obce mikroregiónu Žiarske Podhorie odvoz TKO na skládku regionálneho významu Žiar nad Hronom- časť Horné Opatovce. Odpad sa zneškodňuje na legislatívne vyhovujúcich skládkach:
DRUH skládky správca k.ú. 1 TKO nie nebezpečného odpadu TS s.r.o. Žiar n.H. Horné Opatovce 2 TKO nie nebezpečného odpadu Bzenex Bzenica 3 TKO nie nebezpečného odpadu TS Kremnica Kremnické Bane 4 Skládka priemyselných odpadov ZSNP a.s. Žiar n.H. H. Opatovce Kazeta na nebezpečný odpad priemyselný ZSNP a.s. Žiar n.H. H. Opatovce
Na skládke č. 1 je triediareň druhotných surovín. Kompostovanie v malej miere sa robí na skládke č.1. Skládka č. 1 má životnosť a kapacitu ( 901800 ton) do roku 2008. Skládka č. 4 má životnosť do roku 2009. Spaľovňa odpadov zdravot. starostlivosti prevádzkuje NsP Žiar n.H. v k.ú. Žiar nad Hronom.
Zariadenia na zhodnocovanie odpadu- zámer: odpad správca k.ú. staré vozidlá Recykling s.r.o. Žiar. n.H Ladomerská Vieska odpadové oleje AUTOS s.r.o. Ladomerská Vieska kompostárne určí sa zberné stredisko zložiek zo separovaného zberu TS s.r.o. Žiar n.H Horné Opatovce odpadov
Stratégia riadenia odpadového hospodárenia do roku 2005: zvyšovať podiel zhodnotiteľného odpadu jeho separovaním zvyšovať podiel kompostovateľných biologických odpadov - Ciele POH: opatrenie neprekročiť skládkovanie odpadov nad 22% znížiť zneškodňovanie kom. odpadu skládkovaním
URBANIA Banská Bystrica strana 74/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
(biologicky rozložiť odpad) -dosiahnuť 35 % materiálneho zhodnotenia separovanie odpadov: papier, plasty, sklo, železné komunálneho odpadu a neželezné kovy -zapojiť do separovaného zberu 70% občanov zabezpečiť kvalitné podmienky na separovanie , zber pre obyvateľov
Komodity pre záväznú časť POH Separované zložky komunálneho odpadu Odpad zo záhrad, parkov a zelene Iné komunálne odpady Drobný odpad zo stavieb
Opatrenia na znižovanie množstva odpadu: separovaný zber – každá domácnosť farebné plastové vrecia na zber papiera plastu a skla
Opatrenia na znižovanie biologicky rozložiteľných odpadov zavedenie separovaného zberu biologicky rozložiteľných odpadov zavedenie separovaného zberu na území obce aj podnikateľských subjektov
HLUK
Hluk z automobilovej dopravy nepresahuje v obytnej zástavbe obce Slaská povolených 50 dB(A), vzhľadom na priaznivú polohu sídiel MR Žiarske podhorie mimo hlavných dopravných trás. V rámci mikroregiónu Žiarske podhorie izofóna hluku zasahuje len malú časť obytnej zástavby v Lovčici – Trubíne pozdĺž cesty I. triedy, priestor križovatky a časť osady Dérerovho mlyna, ktoré sú tiež zasiahnuté priamym vplyvom hluku z dopravy.
Cesta I/50 zasahuje východný okraj obce časti Lovčica hlukovou izofónou 72 dB (A). Pokles hluku pri pohltivom teréne na 60 dB(A) predstavuje vzdialenosť 75 m, na 50dB(A) až 300m. Vplyv cesty bude narastať so vzrastom premávky. V zmysle projektovej dokumentácie obchvatu mesta je potrebné vbudovať protihlukové zábrany a zelené pásy pozdľž úseku súbežnom so zástavbou obce Lovčica- Trubín.
IONIZUJÚCE ŽIARENIE
Najzávažnejším prírodným zdrojom žiarenia je radón -222 a jeho dcérske produkty rozpadu. Zdrojovým objektom radónu sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádia-226, ktorého rozpadom Rn-222 vzniká. Z hĺbky sa radón dostáva rôznymi cestami (neotektonické netesné zlomy) priepustné horniny, otvorené zóny hornín a ď.) a dostáva sa v pôdnom vzduchu, vode alebo v stavebných materiáloch do obytných miestností. Pod pojmom radónové riziko z geologického prostredia možno rozumieť pravdepodobnosť výskytu zvýšenej úrovne objemovej aktivity Rn. U jestvujúcich stavieb je max. prípustná hodnota aktivity radónu stanovená medzinárodnou komisiou pre rádiologickú ochranu do 200 Bq/m3200Bq/m3 a u novostavieb 100Bq/ m3. Aktivita 222Rn nad 50Bq/l sa sleduje prieskumom obecných vodovodov. V katastrálnom území obcí MR Žiarske Podhorie prevláda nízke radónové riziko. Výskyt radónu bol upresnený Štúdiou –radónový prieskum Žiarskej kotliny Geocomplex a.s. Bratislava z roku 2003. MŽP SR sekcia geológie a prírodných zdrojov zaradilo mapy radónového rizika do súboru regionálnych máp geofaktorov ŽP. Objemová aktivita radónu Rn-222 bola v pôdnom vzduchu stanovená in situ, stupeň plynopriepustnosti povrchovej vrstvy bol určený laboratórne aj in situ.
Lutila - na 75% katastrálneho územia prevláda nízke radónové riziko. Stredné radónové riziko bolo zistené pri potoku Kopernica- pozdĺž potoka na RP 10. Doporučujeme opatrenia budovania zvýšenej nepriepustnosti stavebnej konštrukcie pre lokality IBV Lutila potok- Sever. Slaská - na 80% územia prevláda stredné radónové riziko. Doporučujeme opatrenia zvýšenej plynonepriepustnosti stavebnej konštrukcie pre lokality IBV Slaská sever. Kosorín - na 60% územia obce prevláda nízke radónové riziko. V SV časti katastra je stredné radónové riziko. Doporučujeme opatrenia budovania zvýšenej nepriepustnosti stavebnej konštrukcie pre lokalitu IBV Kosorín cesta k družstvu. Janova Lehota - na 90% katastra prevláda nízke radónové riziko. Stredné radónové riziko bolo zistené len v RP 1.
URBANIA Banská Bystrica strana 75/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
V obci Lovčica-Trubín - na 75,0% katastrálneho územia prevláda nízke radónové riziko. Stredné radónové riziko prevláda v strednej časti katastra. Doporučujeme opatrenia budovania zvýšenej plynonepriepustnosti stavebnej konštrukcie pre lokality IBV Lovčica-Trubín pri potoku s areálom zdravia.
SLNEČNÉ ŽIARENIE
Vzhľadom na škodlivé účinky dlhodobého vplyvu slnečného žiarenia je potrebné riešiť dostatočné možnosti ochrany obyvateľov na verejných priestoroch, zastávkach, parkoviskách a pod. a to prístreškami a vysokou zeleňou.
STRESOVÉ FAKTORY
Najvýraznejším stresovýn faktorom mikroregiónu Žiarske podhorie je pešie a cyklistické prekonávanie bariéry zaťaženej cesty I/50. Súčasťou navrhovaného mimoúrovňového zapojenia pripravovaného obchvatu mesta Žiar nad Hronom do jestvujúcej komunikačnej siete mikroregiónu bude i bezkolízne pešie mimoúrovňové prepojenie z obce Lovčica –Trubín do združených obcí mikroregiónu. Naliehavé je urýchlené prebudovanie zúženého profilu cesty od obce Lovčica po severný okraj MR vzhľadom na vysokú nehodovosť a nestabilný okraj cesty bez akejkoľvek krajnice. Prioritou ochrany životného prostredia je úprava nebezpečného nehodového úseku cesty I/50 a doplnenie projektu a stavby obchvatu mesta Žiar nad Hronom o predĺženie až po Dérerov mlyn. Menej závažné stresové prostredie vytvára zákruta pri obecnom úrade a pri kostole v Slaskej, ktorá je navrhovaná na úpravu s bezpečnejším peším prepojením a s osadením spomaľovacích pruhov do komunikácie z oboch smerov.
OCHRANA ZDRAVIA
Zdravotný stav obyvateľstva obce Lutila v Mikroregióne Žiarske Podhorie nie je ohrozený z hľadiska rizikových územných faktorov chemických, fyzikálnych a biologických. V poslednom období monitorovanie ovzdušia preukazuje zvyšovanie kvality prostredia a znižovanie znečisťovania ovzdušia, vôd a pôd historickou záťažou na prípustnú úroveň. Pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov riešeného územia je nevyhnutné komplexne dobudovať kvalitu sídla podľa návrhu ÚPN obcí MR Žiarske Podhorie a v zmysle opatrení navrhovaných v Koncepcii ochrany ŽP Žiar nad Hronom a to najmä revitalizáciu sídiel zvýšením podielu sídelnej zelene a plánovaným rozvoj športovo-rekreačných aktivít pre zvýšenie odolnosti obyvateľov voči chorobám.
2.18 NÁVRH DOPRAVY
DOPRAVNÉ VZŤAHY MIKROREGIÓNU
CESTA I/50
Cesta I/50 nezodpovedá požiadavkám bezpečnostným ani kapacitným. Sčítanie dopravy v r.2000 sa uskutočnilo na ceste I/50 (SSC Bratislava) a predstavuje: na úseku Žiar n. Hronom – Lovčica (č.92150)...... 6606 voz./24 hod. na úseku Lovčica – Derérov mlyn (č.92140)...... 4357 voz./24 hod. Podľa schváleného územného plánu VÚC Banskobystrický kraj je potrebné výhľadove prebudovať existujúcu 2 pruhovú cestu I/50 na 4 pruhovú- rýchlostnú cestu kategórie R 22,5/80,100 so smerovými úsekovými úpravami a obchvatom mesta Žiar n. Hronom.
CESTY III. TRIEDY
Cesty III. triedy nespĺňajú najmä požiadavky na kvalitu povrchu nemajú jednotné (minimálne) šírkové usporiadanie v zmysle STN 73 6101 (C 7,5/70 v extraviláne) aj podľa STN 73 6110 (MZ 8/50 v intraviláne pre funkčnú triedu B2), dostatočnú vybavenosť odvodňovacími a bezpečnostnými zariadeniami cesty, v intravilánoch obcí najmä vybudované súbežné chodníky..... Požiadavky na rozšírenie vozoviek cestných prieťahov obcami a zriaďovanie chodníkov v súbehu s nimi (podľa STN)
URBANIA Banská Bystrica strana 76/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín sa vzájomne vylučujú pre nedostatočný dopravný priestor cesty/miestnej zbernej komunikácie v intraviláne obcí, ktorý nebol určený (budovaný) pre existujúce využívanie automobilovou dopravou.
Intenzitu dopravy na cestách III. triedy (prieťahových úsekoch) určuje miestna doprava – tranzitná doprava je prakticky vnútornou dopravou v hraniciach mikroregiónu. S ohľadom na veľkosť(dostupnosť cieľov lokálnej vybavenosti) aj vybavenosť obcí možno predpokladať, že rozhodujúcou dopravou v deľbe prepravnej práce je (aj bude) pešia doprava a preto je potrebné venovať pozornosť najmä tejto doprave a vo využívaní uličného profilu ju preferovať aj na úkor dopravy automobilovej. Miestnu (vnútornú) automobilovú dopravu je preto potrebné utlmovať a spomalovať v zmysle moderných dopravno – urbanistických koncepcií obytných zón. V tomto trende sa pripravuje aj novelizácia technickej normy STN 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“.
DOPRAVNÉ PROBLÉMY
Za osobitné dopravné problémy v jednotlivých obciach mikroregiónu možno považovať najmä: rozšírenie (homogenizácia šírky vozovky) dopravného priestoru miestnej komunikácie po ľavej strane Lehotského potoka pre potreby (najmä bezpečnosti autobusovej) dopravy dopravné spojenie obcí s mestom Žiar nad Hronom je v priebehu dňa zodpovedajúce – chýbajú však spoje v neskoršej večernej dobe pre návrat návštevníkov okresného mesta Obecne najzávažnejším dopravným problémom v obciach je nedostatočné riešenie celého dopravného priestoru miestnych komunikácií – najmä absencia chodníkov v súbehu s cestami III. tr.(MZ) (zbernými miestnymi komunikáciami).
OCHRANNÉ PÁSMA KOMUNIKÁCIÍ: cesta I.triedy (I/50 –v extraviláne obcí) ...... 50m (od osi priľahlej vozovky po oboch stranách cesty) cesta I.triedy (I/50) – výhľadove rýchlostná cesta ...... 100m (od osi priľahlej vozovky po oboch stranách cesty) cesty III.triedy – v extraviláne obcí ...... 20m miestne spojovacie komunikácie ...... 15m
Hierarchizácia ciest a komunikačnej siete jednotlivých obcí je zrejmá z výkresovej dokumentácie (M1:2000) vrátane samostatných parkovacích plôch a zastávok autobusovej dopravy.
VEREJNÁ HROMADNÁ DOPRAVA
Verejnú hromadnú dopravu do/z mikroregiónu zabezpečujú 3 linky prímestskej autobusovej dopravy: 613 403 Žiar nad Hronom – Janova Lehota – Kosorín 613 404 Žiar nad Hronom – Slaská – Janova Lehota 613 406 Žiar nad Hronom – Lovčica – Trubín (- Janova Lehota) a linka MHD mesta Žiar nad Hronom do/z Lutily.
Spoje týchto liniek zabezpečujú spojenie obcí mikroregiónu s rozhodujúcimi cieľmi návštevnosti v meste (s výnimkou železničnej stanice) a prostredníctvom spojenia s autobusovou stanicou tiež väzbu na medzimestskú a diaľkovú autobusovú dopravu s primeraným množstvom spojov do širšieho územia v hraniciach SR. Návrh miestnej spojovacej komunikácie cesty III./05074 v Lutile v smere do Žiaru nad Hronom umožní efektívnejšie (kratšie ) uvedenie linky č. 613 404 po tejto komunikácii.
NÁVRH DOPRAVY OBCE LUTILA
Osou komunikačnej siete obce a zbernú funkciu plní cesta III. triedy č. 05074. V zmysle STN 73 6110 sa navrhujú jej stavebno-technické parametre podľa kategórie MZ 8/50 pre funkčnú úroveň B2 (čl. 33 STN).
Dopravné upokojenie: V súlade so zásadou dopravného upokojenia obce a preferencie nemotoristickej (pešej a cyklistickej) dopravy ako aj z dôvodu, že existujúci dopravný priestor na
URBANIA Banská Bystrica strana 77/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín väčšine miestnych komunikácií neumožňuje zriadenie potrebných minimálne 2pruhových obojstranných chodníkov pozdĺž vozovky pre automobilovú dopravu navrhuje sa: v prejazdných úsekoch cesty III. triedy zriadiť v maximálnom rozsahu obojstranné chodníky v prejazdných úsekoch s jednostrannou alebo stiesnenou zástavbou vybudovať minimálne jednostranný 2pruhový chodník v prejazdnom úseku cesty zastavaným územím redukovať normový (štandardný) profil miestnej zbernej komunikácie MZ tak, aby sa vytvorili rovnovážne podmienky využívania komunikácie aj pre nemotorovú dopravu.
V návrhu to znamená: v šírkovom usporiadaní obojsmernej vozovky (šírky 7,0m medzi zvýšenými obrubníkmi chodníkov, príp. medzi chodníkom a krajnicou a krajnicou pri nesymetrickom usporiadaní s jednostranným chodníkom) zriadiť tzv. „chránené cyklistické pruhy“ a to vyznačením prerušovanou čiarou po oboch stranách vozovky v šírke 1,25m.
Cyklistické pruhy na prieťahu cesty obcou navrhujeme ako jednopruhové, jednosmerné s asfaltovým povrchom (na priebežnej vozovke) s odvodňovacím prúžkom pozdĺž zvýšených obrubníkov. Cyklistické pruhy nie sú vyhradené prednostne pre cyklistov, môže ich využívať aj motorová doprava (preto majú povrch rovnaký ako jazdné pruhy) a len obmedzene (opticky) chránia cyklistov usmernených na okraj vozovky (prerušovaným prúžkom).
Šírka vozovky medzi prerušovanými vodiacimi (ochrannými) čiarami pre cyklistov 4,5m umožňuje obojsmernú prevádzku motorovej vozidlovej dopravy pretože pri stretávaní vozidiel možno použiť vyznačený cyklistický pruh, opticky však zužuje vozovku a napomáha k opatrnejšej jazde. V podmienkach obce je spomalenie jazdy motorových vozidiel želateľný trend z hľadiska pozitívneho vplyvu na obytné životné prostredie obyvateľov.
Vzhľadom na celkovo nízky objem dopravy, vrátane tranzitnej, v obci možno predpokladať, že takto sa obojsmerná doprava na zbernej komunikácii bude sústreďovať prevažne do stredu vozovky, čo prispeje k bezpečnosti cyklistov aj chodcov na súbežných vyznačených pruhoch a chodníkoch, stredná deliaca čiara v osi vozovky sa v takomto prípade nevyznačuje- umožňuje sa tak vozidlám jazda stredom vozovky v šírke 4,5 m.
Systém vodorovného i zvislého dopravného značenia musí tento navrhovaný princíp dopravného upokojenia zvýrazniť. Odporúča sa pri vstupe do zastavanej časti obce znížiť rýchlosť dopravy na 40- 50km/hod. Zvislá dopravná značka sa môže doplniť spomaľovacím pruhom alebo plochou vozovky s odlišným povrchom (napr. farebnou dlažbou).
Autobusové zastávky: Na miestach autobusových zastávok navrhujeme vybudovať (pokiaľ to umožňujú podmienky zástavby) zastávkové pruhy mimo priebežnú automobilovú dopravu a zastávky vybaviť prístreškami pre čakajúcich cestujúcich.
Na ostatných komunikáciách obce dopravnú prevádzku predstavuje miestna doprava zdrojová a cieľová začínajúca a končiaca v miestnej časti prevažne s obytnou funkciou.
Centrum obce: Výnimku tvorí len miestne centrum medzi priebežnou cestou- zbernou komunikáciou a Kamennou ul., kam smeruje doprava z obce a blízkeho okolia za sústredenou miestnou vybavenosťou. Pre miestnu dopravu postačí vybudovať, resp. prebudovať existujúce miestne komunikácie ako nemotoristické – funkčnej skupiny D- v zmysle STN 73 6110, čo je žiadúce realizovať aj v centrálnej časti obce a vytvoriť tak obecnú „pešiu zónu“- obdobnú historickým centrám väčších miest. V podstate ide o riešenie integrovaných dopravných plôch, v jednej výškovej úrovni pre dopravu motorovú (dynamickú aj statickú) cyklistickú aj pešiu, ale s preferenciou nemotoristickej dopravy. To umožňuje vysporiadať sa s dopravou každého druhu aj na obmedzenom priestore existujúcich komunikácií príp. zlepšiť postavenie peších aj cyklistov na komunikáciách, ktoré boli riešené predovšetkým pre automobilovú dopravu (obslužné komunikácie bez chodníkov, príp. s úzkymi chodníkmi 1 pruhovými pre 1 prúd chodcov). Charakter obslužných komunikácií funkčnej triedy C2 so žiadúcim oddelením chodcov na chodníku so zvýšeným obrubníkom je vhodné zachovať tiež na miestnych komunikáciách s autobusovou dopravou MHD (ulice Lesná a Na rybníku).
URBANIA Banská Bystrica strana 78/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Parkovanie vozidiel Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Len na obslužných komunikáciách s autobusovou dopravou je vhodné zriadiť potrebné parkovacie pruhy/ pásy mimo jazdných pruhov.
Zvlášť je dôležité zachovať aj rozšíriť existujúcu sieť komunikácií funkčnej triedy D2 a D3 (cyklistických a peších) podľa grafického návrhu M 1:2000 (M 1:10 000).
Rešpektovanie prednosti cyklistov a chodcov na upokojených komunikáciách automobilistami výrazne obmedzí rýchlosť motorových vozidiel a ukľudní život v obci. Cyklistické a pešie (spoločné alebo aj samostatné) cestičky mimo zastavaného územia obce by mali smerovať (najmä pozdĺž potokov) do blízkeho okresného mesta s regionálnou vybavenosťou, prípadne do lokalít rekreácie a oddychu.
NÁVRH DOPRAVY OBCE SLASKÁ
Osou komunikačnej siete obce a zbernú funkciu plní cesta III. triedy č. 05074. V zmysle STN 73 6110 sa navrhujú jej stavebno-technické parametre podľa kategórie MZ 8/50 pre funkčnú úroveň B2 (čl. 33 STN).
Dopravné upokojenie: V súlade so zásadou dopravného upokojenia obce a preferencie nemotoristickej (pešej a cyklistickej) dopravy ako aj z dôvodu, že existujúci dopravný priestor na väčšine miestnych komunikácií neumožňuje zriadenie potrebných minimálne 2pruhových obojstranných chodníkov pozdĺž vozovky pre automobilovú dopravu navrhuje sa: v prejazdných úsekoch cesty III. triedy zriadiť v maximálnom rozsahu obojstranné chodníky v prejazdných úsekoch s jednostrannou alebo stiesnenou zástavbou vybudovať minimálne jednostranný 2pruhový chodník v prejazdnom úseku cesty zastavaným územím redukovať normový (štandardný) profil miestnej zbernej komunikácie MZ tak, aby sa vytvorili rovnovážne podmienky využívania komunikácie aj pre nemotorovú dopravu.
V návrhu to znamená: v šírkovom usporiadaní obojsmernej vozovky (šírky 7,0m medzi zvýšenými obrubníkmi chodníkov, príp. medzi chodníkom a krajnicou a krajnicou pri nesymetrickom usporiadaní s jednostranným chodníkom) zriadiť tzv. „chránené cyklistické pruhy“ a to vyznačením prerušovanou čiarou po oboch stranách vozovky v šírke 1,25m.
Cyklistické pruhy na prieťahu cesty obcou navrhujeme ako jednopruhové, jednosmerné s asfaltovým povrchom (na priebežnej vozovke) s odvodňovacím prúžkom pozdĺž zvýšených obrubníkov. Cyklistické pruhy nie sú vyhradené prednostne pre cyklistov, môže ich využívať aj motorová doprava (preto majú povrch rovnaký ako jazdné pruhy) a len obmedzene (opticky) chránia cyklistov usmernených na okraj vozovky (prerušovaným prúžkom).
Šírka vozovky medzi prerušovanými vodiacimi (ochrannými) čiarami pre cyklistov 4,5m umožňuje obojsmernú prevádzku motorovej vozidlovej dopravy pretože pri stretávaní vozidiel možno použiť vyznačený cyklistický pruh, opticky však zužuje vozovku a napomáha k opatrnejšej jazde. V podmienkach obce je spomalenie jazdy motorových vozidiel želateľný trend z hľadiska pozitívneho vplyvu na obytné životné prostredie obyvateľov.
Vzhľadom na celkovo nízky objem dopravy, vrátane tranzitnej, v obci možno predpokladať, že takto sa obojsmerná doprava na zbernej komunikácii bude sústreďovať prevažne do stredu vozovky, čo prispeje k bezpečnosti cyklistov aj chodcov na súbežných vyznačených pruhoch a chodníkoch, stredná deliaca čiara v osi vozovky sa v takomto prípade nevyznačuje- umožňuje sa tak vozidlám jazda stredom vozovky v šírke 4,5 m.
Systém vodorovného i zvislého dopravného značenia musí tento navrhovaný princíp dopravného upokojenia zvýrazniť. Odporúča sa pri vstupe do zastavanej časti obce znížiť rýchlosť dopravy na 40- 50km/hod. Zvislá dopravná značka sa môže doplniť spomaľovacím pruhom alebo plochou vozovky s odlišným povrchom (napr. farebnou dlažbou).
URBANIA Banská Bystrica strana 79/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Autobusové zastávky: Na miestach autobusových zastávok navrhujeme vybudovať (pokiaľ to umožňujú podmienky zástavby) zastávkové pruhy mimo priebežnú automobilovú dopravu a zastávky vybaviť prístreškami pre čakajúcich cestujúcich.
Na ostatných komunikáciách obce dopravnú prevádzku predstavuje miestna doprava zdrojová a cieľová začínajúca a končiaca v miestnej časti prevažne s obytnou funkciou.
Centrum obce: Výnimku tvorí len miestne centrum v lokalite na pravej strane potoka Slaská a pri občianskej vybavenosti pod kostolom sv. Galusa ), kam smeruje doprava z obce a blízkeho okolia za sústredenou miestnou vybavenosťou. Pre miestnu dopravu postačí vybudovať, resp. prebudovať existujúce miestne komunikácie ako nemotoristické –funkčnej skupiny D1- v zmysle STN 73 6110, čo je žiadúce realizovať aj v centrálnej časti obce a vytvoriť tak obecnú „pešiu zónu“- obdobnú historickým centrám väčších miest. V podstate ide o riešenie integrovaných dopravných plôch, v jednej výškovej úrovni pre dopravu motorovú (dynamickú aj statickú) cyklistickú aj pešiu, ale s preferenciou nemotoristickej dopravy. To umožňuje vysporiadať sa s dopravou každého druhu aj na obmedzenom priestore existujúcich komunikácií príp. zlepšiť postavenie peších aj cyklistov na komunikáciách, ktoré boli riešené predovšetkým pre automobilovú dopravu (obslužné komunikácie bez chodníkov, príp. s úzkymi chodníkmi pre 1 pruh chodcov).
Parkovanie vozidiel Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Len na obslužných komunikáciách s autobusovou dopravou je vhodné zriadiť potrebné parkovacie pruhy/ pásy mimo jazdných pruhov. Zvlášť je dôležité zachovať aj rozšíriť existujúcu sieť komunikácií funkčnej triedy D2 a D3 (cyklistických a peších) podľa grafického návrhu M 1:2000 (M 1:10 000).
Rešpektovanie prednosti cyklistov a chodcov na upokojených komunikáciách automobilistami výrazne obmedzí rýchlosť motorových vozidiel a ukľudní život v obci. Cyklistické a pešie (spoločné alebo aj samostatné) cestičky mimo zastavaného územia obce by mali smerovať (najmä pozdĺž potokov) do blízkeho okresného mesta s regionálnou vybavenosťou, prípadne do lokalít rekreácie a oddychu.
Prímestskú dopravu do okresného mesta navrhujeme zahrnúť do integrovaného systému hromadnej dopravy mesta Žiar nad Hronom, ktorý by výhľadovo mal byť prepojený so systémom integrovanej dopravy Stredoslovenského regionálneho centra Banská Bystrica – Sliač – Zvolen.
NÁVRH DOPRAVY OBCE KOSORÍN
Osou komunikačnej siete obce a zbernú funkciu plní cesta III. triedy č. 05074. V zmysle STN 73 6110 sa navrhujú jej stavebno-technické parametre podľa kategórie MZ 8/50 pre funkčnú úroveň B2 (čl. 33 STN).
Dopravné upokojenie: V súlade so zásadou dopravného upokojenia obce a preferencie nemotoristickej (pešej a cyklistickej) dopravy ako aj z dôvodu, že existujúci dopravný priestor na väčšine miestnych komunikácie neumožňuje zriadenie potrebných minimálne 2 pruhových obojstranných chodníkov pozdĺž vozovky navrhuje sa: v prejazdných úsekoch cesty III. triedy zriadiť obojstranné chodníky v maximálnom rozsahu v prejazdných úsekoch s jednostrannou alebo stiesnenou zástavbou vybudovať minimálne jednostranný 2 pruhový chodník v prejazdnom úseku cesty zastavaným územím redukovať normový (štandardný) profil miestnej zbernej komunikácie MZ tak, aby sa vytvorili rovnovážne podmienky využívania komunikácie aj pre nemotorovú dopravu. V návrhu to znamená: v šírkovom usporiadaní obojsmernej vozovky (šírky 7,0m medzi zvýšenými obrubníkmi chodníkov, príp. medzi chodníkom a krajnicou pri nesymetrickom usporiadaní s jednostranným chodníkom) zriadiť
URBANIA Banská Bystrica strana 80/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín tzv. „chránené cyklistické pruhy“ a to vyznačením prerušovanou čiarou po oboch stranách vozovky v šírke 1,25m.
Cyklistické pruhy na prieťahu cesty obcou navrhujeme ako jednopruhové, jednosmerné s asfaltovým povrchom (na priebežnej vozovke) s odvodňovacím prúžkom pozdĺž zvýšených obrubníkov. Cyklistické pruhy nie sú vyhradené prednostne pre cyklistov, môže ich využívať aj motorová doprava (preto majú povrch rovnaký ako jazdné pruhy) a len obmedzene (opticky) chránia cyklistov usmernených na okraj vozovky (prerušovaným prúžkom).
Šírka vozovky medzi prerušovanými vodiacimi (ochrannými) čiarami pre cyklistov 4,5m umožňuje obojsmernú prevádzku motorovej vozidlovej dopravy pretože pri stretávaní vozidiel možno použiť vyznačený cyklistický pruh, opticky však zužuje vozovku a napomáha k opatrnejšej jazde. V podmienkach obce je spomalenie jazdy motorových vozidiel želateľný trend z hľadiska pozitívneho vplyvu na obytné životné prostredie obyvateľov.
Vzhľadom na celkovo nízky objem dopravy, vrátane tranzitnej, v obci možno predpokladať, že takto sa obojsmerná doprava na zbernej komunikácii bude sústreďovať prevažne do stredu vozovky, čo prispeje k bezpečnosti cyklistov aj chodcov na súbežných vyznačených pruhoch a chodníkoch, stredná deliaca čiara v osi vozovky sa v takomto prípade nevyznačuje- umožňuje sa tak vozidlám jazda stredom vozovky v šírke 4,5 m.
Systém vodorovného i zvislého dopravného značenia musí tento navrhovaný princíp dopravného upokojenia zvýrazniť. Odporúča sa pri vstupe do zastavanej časti obce znížiť rýchlosť dopravy na 40- 50km/hod. Zvislá dopravná značka sa môže doplniť spomaľovacím pruhom alebo plochou vozovky s odlišným povrchom (napr. farebnou dlažbou).
Autobusové zastávky: Na miestach autobusových zastávok navrhujeme vybudovať (pokiaľ to umožňujú podmienky zástavby) zastávkové pruhy mimo priebežnú automobilovú dopravu a zastávky vybaviť prístreškami pre čakajúcich cestujúcich. Na ostatných komunikáciách obce dopravnú prevádzku predstavuje miestna doprava zdrojová a cieľová začínajúca a končiaca v miestnej časti prevažne s obytnou funkciou.
Centrum obce: Výnimku tvorí len miestne centrum s občianskou vybavenosťou, kam smeruje doprava z obce a blízkeho okolia za sústredenou miestnou vybavenosťou. Pre miestnu dopravu postačí vybudovať, resp. prebudovať existujúce miestne komunikácie ako nemotoristické –funkčnej skupiny D1- v zmysle STN 73 6110, čo je žiadúce realizovať aj v centrálnej časti obce a vytvoriť tak obecnú „pešiu zónu“- obdobnú historickým centrám väčších miest. V podstate ide o riešenie integrovaných dopravných plôch, v jednej výškovej úrovni pre dopravu motorovú (dynamickú aj statickú) cyklistickú aj pešiu, ale s preferenciou nemotoristickej dopravy. To umožňuje vysporiadať sa s dopravou každého druhu aj na obmedzenom priestore existujúcich komunikácií príp. zlepšiť postavenie peších aj cyklistov na komunikáciách, ktoré boli riešené predovšetkým pre automobilovú dopravu (obslužné komunikácie bez chodníkov, príp. s úzkymi chodníkmi 1 pruhovými pre 1 prúd chodcov).
Parkovanie vozidiel Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Len na obslužných komunikáciách s autobusovou dopravou je vhodné zriadiť potrebné parkovacie pruhy/ pásy mimo jazdných pruhov.
Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Zvlášť je dôležité zachovať aj rozšíriť existujúcu sieť komunikácií funkčnej triedy D2 a D3 (cyklistických a peších) podľa grafického návrhu M 1:2000, (M 1:10 000). Rešpektovanie prednosti cyklistov a chodcov na upokojených komunikáciách automobilistami výrazne obmedzí rýchlosť motorových vozidiel a ukľudní život v obci. Cyklistické a pešie (spoločné alebo aj samostatné) cestičky mimo zastavaného územia obce by mali smerovať (najmä pozdĺž potokov) do blízkeho okresného mesta s regionálnou vybavenosťou, prípadne do lokalít rekreácie a oddychu.
URBANIA Banská Bystrica strana 81/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Prímestskú dopravu do okresného mesta navrhujeme zahrnúť do integrovaného systému hromadnej dopravy mesta Žiar nad Hronom, ktorý by výhľadovo mal byť prepojený so systémom integrovanej dopravy Stredoslovenského regionálneho centra Banská Bystrica – Sliač – Zvolen.
NÁVRH DOPRAVY V OBCI JANOVA LEHOTA
Osou komunikačnej siete obce a zbernú funkciu plní cesta III. triedy č. 05074 . V zmysle STN 73 6110 sa navrhujú jej stavebno-technické parametre podľa kategórie MZ 8/50 pre funkčnú úroveň B2 (čl. 33 STN). Cestu III/05072 Lovčica- Janova Lehota navrhujeme v obci zaústiť do cesty III/05074 hneď pri prvom prekročení Lehotského potoka – v mieste existujúceho brodu potoka, nahradiť mostom. Odľahčí sa tak prieťah tejto cesty zastavanou časťou obce s občianskou vybavenosťou na pravom brehu potoka v dĺžke cca 500m
Dopravné upokojenie: V súlade so zásadou dopravného upokojenia obce a preferencie nemotoristickej (pešej a cyklistickej) dopravy ako aj z dôvodu, že existujúci dopravný priestor tejto komunikácie neumožňuje zriadenie potrebných minimálne 2 pruhových obojstranných chodníkov pozdĺž vozovky pre automobilovú dopravu navrhuje sa: v prejazdných úsekoch cesty III. triedy zriadiť obojstranné chodníky v maximálnom rozsahu v prejazdných úsekoch s jednostrannou alebo stiesnenou zástavbou vybudovať minimálne jednostranný 2pruhový chodník v prejazdnom úseku cesty zastavaným územím redukovať normový (štandardný) profil miestnej zbernej komunikácie MZ tak, aby sa vytvorili rovnovážne podmienky využívania komunikácie aj pre nemotorovú dopravu. V návrhu to znamená: v šírkovom usporiadaní obojsmernej vozovky (šírky 7,0m medzi zvýšenými obrubníkmi chodníkov, príp. medzi chodníkom a krajnicou a krajnicou pri nesymetrickom usporiadaní s jednostranným chodníkom) zriadiť tzv. „chránené cyklistické pruhy“ a to vyznačením prerušovanou čiarou po oboch stranách vozovky v šírke 1,25m.
Cyklistické pruhy na prieťahu cesty obcou navrhujeme ako jednopruhové, jednosmerné s asfaltovým povrchom (na priebežnej vozovke) s odvodňovacím prúžkom pozdĺž zvýšených obrubníkov. Cyklistické pruhy nie sú vyhradené prednostne pre cyklistov, môže ich využívať aj motorová doprava (preto majú povrch rovnaký ako jazdné pruhy) a len obmedzene (opticky) chránia cyklistov usmernených na okraj vozovky (prerušovaným prúžkom).
Šírka vozovky medzi prerušovanými vodiacimi (ochrannými) čiarami pre cyklistov 4,5m umožňuje obojsmernú prevádzku motorovej vozidlovej dopravy pretože pri stretávaní vozidiel možno použiť vyznačený cyklistický pruh, opticky však zužuje vozovku a napomáha k opatrnejšej jazde. V podmienkach obce je spomalenie jazdy motorových vozidiel želateľný trend z hľadiska pozitívneho vplyvu na obytné životné prostredie obyvateľov.
Vzhľadom na celkovo nízky objem dopravy, vrátane tranzitnej, v obci možno predpokladať, že takto sa obojsmerná doprava na zbernej komunikácii bude sústreďovať prevažne do stredu vozovky, čo prispeje k bezpečnosti cyklistov aj chodcov na súbežných vyznačených pruhoch a chodníkoch, stredná deliaca čiara v osi vozovky sa v takomto prípade nevyznačuje- umožňuje sa tak vozidlám jazda stredom vozovky v šírke 4,5 m.
Systém vodorovného i zvislého dopravného značenia musí tento navrhovaný princíp dopravného upokojenia zvýrazniť. Odporúča sa pri vstupe do zastavanej časti obce znížiť rýchlosť dopravy na 40- 50km/hod. Zvislá dopravná značka sa môže doplniť spomaľovacím pruhom alebo plochou vozovky s odlišným povrchom (napr. farebnou dlažbou). Na ostatných komunikáciách obce dopravnú prevádzku predstavuje miestna doprava zdrojová a cieľová začínajúca a končiaca v miestnej časti prevažne s obytnou funkciou.
Zvlášť je dôležité zachovať aj rozšíriť existujúcu sieť komunikácií funkčnej triedy D2 a D3 (cyklistických a peších) podľa grafického návrhu M 1:2000 (M 1:10 000). Rešpektovanie prednosti cyklistov a chodcov na upokojených komunikáciách automobilistami výrazne obmedzí rýchlosť motorových vozidiel a ukľudní život v obci. Cyklistické a pešie (spoločné alebo aj
URBANIA Banská Bystrica strana 82/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín samostatné) cestičky mimo zastavaného územia obce by mali smerovať (najmä pozdĺž potokov) do blízkeho okresného mesta s regionálnou vybavenosťou, prípadne do lokalít rekreácie a oddychu.
Autobusové zastávky Na miestach autobusových zastávok navrhujeme vybudovať (pokiaľ to umožňujú podmienky zástavby) zastávkové pruhy mimo priebežnú automobilovú dopravu a zastávky vybaviť prístreškami pre čakajúcich cestujúcich.
Autobusová doprava Autobusová doprava na horný koniec obce (2 autobusové zastávky s úvraťovým obratiskom ) má na úzkej komunikácii veľmi stiesnené podmienky (jednopruhová obojsmerná vozovka so šírkou jazdného pruhu 3,0 m. Na komunikácii funkčnej triedy D1 navrhujeme vybudovať väčší počet výhybní. Prímestskú dopravu do okresného mesta navrhujeme zahrnúť do integrovaného systému hromadnej dopravy mesta Žiar nad Hronom, ktorý by výhľadovo mal byť prepojený so systémom integrovanej dopravy Stredoslovenského regionálneho centra Banská Bystrica – Sliač – Zvolen.
Centrum obce Výnimku tvorí len miestne centrum pri kostole na ľavej strane a pri obecnom úrade na pravej strane potoka, kam smeruje doprava z obce a blízkeho okolia za sústredenou miestnou vybavenosťou. Pre miestnu dopravu postačí vybudovať, resp. prebudovať existujúce miestne komunikácie ako nemotoristické –funkčnej skupiny D- v zmysle STN 73 6110, čo je žiadúce realizovať aj v centrálnej časti obce a vytvoriť tak obecnú „pešiu zónu“- obdobnú historickým centrám väčších miest. V podstate ide o riešenie integrovaných dopravných plôch, v jednej výškovej úrovni pre dopravu motorovú (dynamickú aj statickú) cyklistickú aj pešiu, ale s preferenciou nemotoristickej dopravy. To umožňuje vysporiadať sa s dopravou každého druhu aj na obmedzenom priestore existujúcich komunikácií príp. zlepšiť postavenie peších aj cyklistov na komunikáciách, ktoré boli riešené predovšetkým pre automobilovú dopravu (obslužné komunikácie bez chodníkov, príp. s úzkymi chodníkmi pre 1 pruh chodcov). Charakter obslužných komunikácií funkčnej triedy C2 a C3 so žiadúcim oddelením chodcov na chodníku so zvýšeným obrubníkom je vhodné zachovať tiež na miestnej komunikácii na pravej strane potoka (na existujúcom prieťahu cesty III/05072 prechádzajúcom cez sekundárne centrum obce pri obecnom úrade), aj na ľavej strane potoka – cca 850 m v smere na horný koniec obce (v nadväznosti na cestu III/05074).
Parkovanie vozidiel Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Len na obslužných komunikáciách s autobusovou dopravou je vhodné zriadiť potrebné parkovacie pruhy/ pásy mimo jazdných pruhov.
NÁVRH DOPRAVY V OBCI LOVČICA-TRUBÍN
Hierarchizácia ciest a komunikačnej siete jednotlivých obcí je zrejmá z výkresovej dokumentácie (M1:2000) vrátane samostatných parkovacích plôch a zastávok autobusovej dopravy. Osou komunikačnej siete obce Lovčica – Trubín a zbernú funkciu plní cesta III. triedy č. 05073. V zmysle STN 73 6110 sa navrhujú jej stavebno-technické parametre podľa kategórie MZ 8/50 pre funkčnú úroveň B2 (čl. 33 STN).
Dopravné upokojenie: V súlade so zásadou dopravného upokojenia obce a preferencie nemotoristickej (pešej a cyklistickej) dopravy ako aj z dôvodu, že existujúci dopravný priestor na väčšine miestnych komunikácií neumožňuje zriadenie potrebných (minimálne 2pruhových) obojstranných chodníkov pozdĺž vozovky pre automobilovú dopravu navrhuje: v prejazdných úsekoch cesty III. triedy zriadiť obojstranné chodníky v maximálnom rozsahu v prejazdných úsekoch s jednostrannou alebo stiesnenou zástavbou vybudovať minimálne jednostranný 2 pruhový chodník v prejazdnom úseku cesty zastavaným územím redukovať normový (štandardný) profil miestnej zbernej komunikácie MZ tak, aby sa vytvorili rovnovážne podmienky využívania komunikácie aj pre nemotorovú dopravu. V návrhu to znamená:
URBANIA Banská Bystrica strana 83/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín v šírkovom usporiadaní obojsmernej vozovky (šírky 7,0m medzi zvýšenými obrubníkmi chodníkov, príp. medzi chodníkom a krajnicou a krajnicou pri nesymetrickom usporiadaní s jednostranným chodníkom) zriadiť tzv. „chránené cyklistické pruhy“ a to vyznačením prerušovanou čiarou po oboch stranách vozovky v šírke 1,25m.
Cyklistické pruhy na prieťahu cesty obcou navrhujeme ako jednopruhové, jednosmerné s asfaltovým povrchom (na priebežnej vozovke) s odvodňovacím prúžkom pozdĺž zvýšených obrubníkov. Cyklistické pruhy nie sú vyhradené prednostne pre cyklistov, môže ich využívať aj motorová doprava (preto majú povrch rovnaký ako jazdné pruhy) a len obmedzene (opticky) chránia cyklistov usmernených na okraj vozovky (prerušovaným prúžkom).
Šírka vozovky medzi prerušovanými vodiacimi (ochrannými) čiarami pre cyklistov 4,5m umožňuje obojsmernú prevádzku motorovej vozidlovej dopravy pretože pri stretávaní vozidiel možno použiť vyznačený cyklistický pruh, opticky však zužuje vozovku a napomáha k opatrnejšej jazde. V podmienkach obce je spomalenie jazdy motorových vozidiel želateľný trend z hľadiska pozitívneho vplyvu na obytné životné prostredie obyvateľov.
Vzhľadom na celkovo nízky objem dopravy, vrátane tranzitnej, v obci možno predpokladať, že takto sa obojsmerná doprava na zbernej komunikácii bude sústreďovať prevažne do stredu vozovky, čo prispeje k bezpečnosti cyklistov aj chodcov na súbežných vyznačených pruhoch a chodníkoch, stredná deliaca čiara v osi vozovky sa v takomto prípade nevyznačuje- umožňuje sa tak vozidlám jazda stredom vozovky v šírke 4,5 m. Systém vodorovného i zvislého dopravného značenia musí tento navrhovaný princíp dopravného upokojenia zvýrazniť. Odporúča sa pri vstupe do zastavanej časti obce znížiť rýchlosť dopravy na 40- 50km/hod. Zvislá dopravná značka sa môže doplniť spomaľovacím pruhom alebo plochou vozovky s odlišným povrchom (napr. farebnou dlažbou).
Autobusové zastávky: Na miestach autobusových zastávok navrhujeme vybudovať (pokiaľ to umožňujú podmienky zástavby) zastávkové pruhy mimo priebežnú automobilovú dopravu a zastávky vybaviť prístreškami pre čakajúcich cestujúcich. Na ostatných komunikáciách obce dopravnú prevádzku predstavuje miestna doprava zdrojová a cieľová začínajúca a končiaca v miestnej časti prevažne s obytnou funkciou.
Centrum obce: Výnimku tvorí len miestne centrum v miestnej časti Lovčica aj v Trubíne, kam smeruje doprava z obce a blízkeho okolia za sústredenou miestnou vybavenosťou. Pre miestnu dopravu postačí vybudovať, resp. prebudovať existujúce miestne komunikácie ako nemotoristické –funkčnej skupiny D- v zmysle STN 73 6110, čo je žiadúce realizovať aj v centrálnej časti obce a vytvoriť tak obecnú „pešiu zónu“- obdobnú historickým centrám väčších miest. V podstate ide o riešenie integrovaných dopravných plôch, v jednej výškovej úrovni pre dopravu motorovú (dynamickú aj statickú) cyklistickú aj pešiu, ale s preferenciou nemotoristickej dopravy. To umožňuje vysporiadať sa s dopravou každého druhu aj na obmedzenom priestore existujúcich komunikácií príp. zlepšiť postavenie peších aj cyklistov na komunikáciách, ktoré boli riešené predovšetkým pre automobilovú dopravu (obslužné komunikácie bez chodníkov, príp. s úzkymi chodníkmi pre 1 pruh chodcov).
Parkovanie vozidiel Parkovanie vozidiel na nemotoristických komunikáciách je možné premenlivo riešiť podľa aktuálnych potrieb objektov vybavenosti na týchto komunikáciách – v centre obce na ploche „pešej zóny“. Zvlášť je dôležité zachovať aj rozšíriť existujúcu sieť komunikácií funkčnej triedy D2 a D3 (cyklistických a peších) podľa grafického návrhu M 1:2000, (M 1:10 000). Rešpektovanie prednosti cyklistov a chodcov na upokojených komunikáciách výrazne obmedzí rýchlosť motorových vozidiel a ukľudní život v obci. Cyklistické a pešie (spoločné alebo aj samostatné) cestičky mimo zastavaného územia obce by mali smerovať (najmä pozdĺž potokov do blízkeho okresného mesta s regionálnou vybavenosťou, prípadne do lokalít rekreácie a oddychu.
Do obce Lovčica – Trubín navrhujeme zaviesť tiež linku mestskej hromadnej (autobusovej ) dopravy zo Žiaru nad Hronom s ohľadom na blízkosť veľkej obce s predpokladom vyššej zamestnaneckej a žiackej dochádzky do mesta. Autobusová linka by mala byť súčasťou systému hromadnej dopravy mesta Žiar nad Hronom , ktorý by výhľadove mal byť prepojený so systémom integrovanej dopravy Stredoslovenského centra Banská Bystrica– Sliač- Zvolen.
URBANIA Banská Bystrica strana 84/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.19 NÁVRH VODNÉHO HOSPODÁRSTVA
VODNÉ TOKY A VODNÉ PLOCHY
Charakteristické hydrologické údaje Riešené územie spadá do čiastkového povodia Hrona (4 - 23 - 04). Riešeným územím MR Žiarske Podhorie pretekajú tri pravostranné prítoky rieky Hron so svojimi prítokmi. Trubínky potok s pravostranným prítokom Zákruty Lovčický potok Lutilský potok - s ľavostrannými prítokmi - potok Kopernica - Kosorínsky potok s prítokom Slaským potokom, Klokočským potokom, potokom Peklo - Lehotský potok - a s pravostrannými prítokmi - Lometínsky potok
Tok Celková dĺžka (km) Upravená dĺžka (km) Trubínsky potok 12,1 0,255 Dúbrava 2,7 0,925 Prítok Dúbrava 1,0 - Lovčický potok 9,2 1,83 Lutilský potok 19,76 1,83 Kopernica 15,5 - Slaský potok 12,2 - Kosorínsky potok 11,0 0,155 prítok Kosorínskeho 0,5 - Klokočský potok 5,8 - Peklo 3,4 - Lehotský potok 13,0 1,355
V riešenom území sú v súčasnosti vybudované vodohospodárske diela: Vodná nádrž Lovčica – má charakter poľnej bočnej nádrže a je vybudovaná po pravej strane Lutilského potoka cca 200 m nad obcou Lovča. Hlavným účelom vodnej nádrže je akumulovať dostatočné množstvo vody pre zavlažovanie pozemkov v katastri obce Lovča a okolí a ako ďalšie vedľajšie využitie je extenzívny chov nížinných druhov rýb. Hlavné parametre nádrže:
Parametre nádrže Hladina (m) Objem (m3) Plocha (ha) najhlbšie dno 363,95 - - min. prevádzková hladina 365,95 1300 0,09 max. prevádzková hladina 367,95 32000 1,6 max. dovolená hladina 368,65 48000 2,45 stály objem - 1300 - zásobný objem - 30700 - retenčný objem - 16000 - celkový objem - 48000 -
Koruna hrádze je na kóte 368,95 m n. m. a šírka hrádze je 2,5 – 3,5 m. Návodný svah má sklon 1:2,5. Vzdušný svah má premenlivý sklon v rozmedzí od 1:2,5 – do 1:5. Návodný a vzdušný svah hrádze je spevnený trvalým trávnatým porastom. Vodná nádrž Trubín – vybudovaná na Trubínskom potoku južne od obce Trubín. Účelom vodohospodárskeho diela je zachytávať jarnú vodu z topiaceho snehu a búrkové vody z letných dažďov, akumulovať dostatočné množstvo vody pre zavlažovanie pozemkov na tunajšom družstve, vodný zdroj protipožiarnej ochrany na družstve, prípadne obce Trubín. Hlavné parametre nádrže:
Parametre nádrže Hladina (m) Objem (m3) Plocha (ha) najhlbšie dno 95,58 - - min. prevádzková hladina 96,58 500 0,04 max. prevádzková hladina 99,43 25800 1,61
URBANIA Banská Bystrica strana 85/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
max. dovolená hladina 99,93 35300 2,2 stály objem - 500 - zásobný objem - 25300 - retenčný objem - 9500 - celkový objem - 35300 -
Koruna hrádze je 99,98 m a min. sanačný prietok pod nádržou je 4,5 l.s-1. Prevádzkovateľom obidvoch vodohospodárskych diel je SVP š.p., OZ Povodie Hrona Banská Bystrica, závod Zvolen. Rybník sa využíva na závlahy a športový rybolov. Rybník bol vybudovaný v roku 1965.
VODNÉ TOKY - NÁVRH V riešenom území je potrebné rešpektovať ochranné pásma pozdĺž tokov v zmysle zákona o vodách č. 184/2002 Z.z. , kde podľa § 45 môže správca vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Ochranné pásmo je stanovené zvlášť pre vodohospodársky významné vodné toky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary. V riešenom území sa podľa Vodohospodárskeho plánu povodia rieky Hron II. cyklus neuvažuje s úpravami na tokoch v riešenom území. V budúcnosti je potrebné zabezpečiť pravidelnú údržbu korýt tokov, aby v prípade prívalových dažďov nedošlo k zaplavovaniu priľahlého územia. Doporučujeme pre riešené územie spracovať štúdiu odtokových pomerov, ktorej cieľom by bolo zhodnotenie súčasného stavu v úpravách, doteraz vypracovaných štúdií úprav odtokových pomerov v tejto oblasti a na základe ich záverov, ako aj na základe súčasného poznania doporučiť najoptimálnejšie riešenie ochrany územia pred povodňami.
VODOHOSPODÁRSKE DIELA - NÁVRH V riešenom území sa uvažuje podľa Vodohospodárskeho plánu povodia rieky Hron II. cyklus s 3 výstavbou malej vodnej nádrže Lutila na Kosorínskom potoku s celkovým objemom Vc = 400,0 tis. m . V k. ú Kosorín sa uvažuje s vodnou nádržou Kosorín (PD Vodná nádrž Kosorín, Ing. Belic, 2001) na Čiernom potoku. Vodná nádrž bude mať plôch 11120 m2 a celkový objem 19630 m3. V rámci výstavby nádrže sa uvažuje s úpravou toku v dĺžke 248,63 m. Vodná nádrž sa uvažuje využívať na rekreáciu a chov rýb.
ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU
SÚČASNÝ STAV
Do riešeného územia mikroregiónu Žiarske Podhorie (ďalej MR Žiarske Podhorie) sú zahrnuté obce Lutila, Slaská, Kosorín, Janová Lehota a Lovčica - Trubín, v ktorých zásobovanie pitnou vodou je zabezpečené z vodovodov v správe SVS, a.s. Banská Bystrica, OZ Žiar nad Hronom. Vodovod v obci Lutila je súčasťou SKV Žiar nad Hronom a vodovody v ostatných obciach MR Žiarske Podhorie sú samostatnými vodovodmi. Podľa údajov od správcu vodovodov SVS, a.s. Banská Bystrica, OZ Žiar nad Hronom je v jednotlivých obciach nasledovné hospodárenie s pitnou vodou za rok 2001:
Hospodárenie s pitnou vodou za rok 2001 (podľa údajov SVS, a.s. Banská Bystrica, OZ Žiar nad Hronom):
Lutila Slaská Kosorín Janová Lovčica - Lehota Trubín - počet obyvateľov 1276 470 412 850 1469 - počet napojených obyvateľov 1183 454 409 838 1425 - počet napojených obyvateľov v % 92,7 96,6 99,2 98,6 97,0 - voda vyrobená (m3) 73170 25560 23870 40660 67810 - voda fakturovaná celkom (m3) 58344 17764 17746 37378 54999 - z toho pre domácnosť (m3) 56271 17183 16404 34794 53198 - z toho pre ostat. (m3) 2073 581 1342 2584 1801
URBANIA Banská Bystrica strana 86/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
- straty vody (m3) 2826 1796 124 - 811 - straty vody v % 3,86 7,03 0,52 - 1,2 - špecifická potreba vody (l.os-1.d-1) 135,1 107,1 118,8 122,2 105,7 - spotreby vody za deň (l.os-1.d-1) 130,3 103,6 109,8 113,7 102,2
Z údajov o hospodárení s pitnou vodou môžeme konštatovať, že zásobovanie obyvateľov v obciach v území MR Žiarska Podhorie je v rozmedzí 92,7 - 99,2 %. Vodovodná sieť v obciach MR Žiarske Podhorie má v súčasnosti nasledovné vodárenské zariadenia: Lutila Slaská Kosorín Janová Lovčica - Lehota Trubín dĺžka vodovodného potrubia (km) 10,0 1,706 6,241 7,3 12,7 dĺžka výtlačného potrubia (km) - - 0,2 - 1,1 vodojemy (ks) 2 1 1 1 1 obsah vodojemov (m3) 1000/150 100 100 100 150 max. hladina (m n.m.) 380/338 464,20 446,35 503,75 390,40
Ako zdroj pitnej vody pre vodovody v obciach MR Žiarske Podhorie sú využívané pramene a vrty s výdatnosťami (max., min.), ktoré uvádzame v tabuľke. V tabuľke ďalej uvádzame aj číslo rozhodnutia OÚ Žiar nad Hronom, ktorým sa stanovuje pásmo hygienickej ochrany (ďalej PHO) pre jednotlivé vodné zdroje a zásady hospodárenia v týchto ochranných pásmach: Lutila Slaská Kosorín Janová Lehota Lovčica - Trubín Názov vodného zdroja HKB 1a, HKB Prameň č.1, 2 Podháj, Horný prameň, Prameň č.1, 4, HKB 5, Borovina Dolný prameň, 2, HDM - 1 HKŽ - 3, VT - Prameň ObÚ 8 Výdatnosť vodného DVZ - 25,0 5,69 1,54 3,3 7,2 zdroja Qmax (l.s-1) Výdatnosť vodného DVZ - 25,0 1,39 0,8 1,8 6,66 zdroja Qmin (l.s-1) Číslo rozhodnutia návrh PHO PLVH PLVH PLVH 1870/85-LŠ PLVH 2894/83-R 1792/88- 2821/87-C G Dátum rozhodnutia 2.4.1984 8.6.1988 27.1.1986
Obec Lutila je napojená na SKV Žiar nad Hronom. Pitná voda zo zdrojov v časti Žiarskeho Podhoria, t.j. z DVZ Slaská - Kosorín je privádzaná do SKV Žiar nad Hronom nasledovne: vodné zdroje z lokality Slaská - HKB 1a, 4 a 5 sú prečerpávané do prerušovacej komory PK - 1 s max. hladinou 447,00 m n.m. a privádzané cez prívodné potrubie DN 150 do úpravne vody ÚV Slaská s kapacitou Q = 25,0 l.s-1. vodné zdroje z lokality Kosorín - HKŽ - 3, 6, VT - 8 sú prečerpávané cez čerpaciu stanicu a prívodným potrubím DN 200 privádzané do úpravne vody ÚV Slaská z úpravne vody ÚV Slaská je voda privádzaná prívodným potrubím DN 300 do vodojemu VDJ Lutila 1000 m3 s max. hl. 380,00 m n. m. (II. tlakové pásmo) a z neho cez prerušovaciu komoru PK - 2 s max. hladinou 342,50 m n. m. a prívodné potrubie DN 300 do Žiaru nad Hronom. Z VDJ 1000 m3 je voda privádzaná do VDJ pre I. tlakové pásmo 150 m3 s max. hladinou 338,00 m n. m.
Obec Slaská má samostatný vodovod. Pitná voda zo zdrojov Prameň č.1 a 2 je privádzaná do vodojemu VDJ Slaská 100 m3 s max. hladinou 464,20 m n. m. Z vodojemu je voda gravitačne privádzaná cez prívodné potrubie DN 100 do obci Slaská. Rozvodná vodovodná sieť v obci je vybudovaná v dĺžke 1706 m profilu DN 100 - 2´´.
Obec Kosorín má samostatný vodovod. Pitná voda zo zdrojov Podháj a Borovina je privádzaná do vodojemu VDJ Kosorín 100 m3 s max. hladinou 446,35 m n. m. Z vodojemu je voda gravitačne privádzaná cez prívodné potrubie DN 150 do obci Kosorín. Rozvodná vodovodná sieť v obci je vybudovaná v dĺžke 6241 m profilu DN 150 - 80.
Obec Janova Lehota má samostatný vodovod. Pitná voda zo zdrojov Horný a Dolný prameň je privádzaná do vodojemu VDJ Janova Lehota 100 m3 s max. hladinou 503,75 m n.m. Z vodojemu je voda gravitačne privádzaná cez prívodné potrubie DN 100 do obci Janova Lehota. Rozvodná vodovodná sieť v obci je vybudovaná v dĺžke 7300 m profilu DN 100 - 80.
URBANIA Banská Bystrica strana 87/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Obec Lovčica - Trubín má samostatný vodovod. Pitná voda zo zdrojov Prameň č.1 a 2 a vrtu HDM - 1 je privádzaná do vodojemu VDJ Lovčica - Trubín 150 m3 s max. hladinou 390,40 m n. m. Z vodojemu je voda gravitačne privádzaná cez prívodné potrubie DN 150 do obci Lovčica - Trubín. Rozvodná vodovodná sieť v obci je vybudovaná v dĺžke 12700 m profilu DN 150 - 100.
ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU - NÁVRH
Výpočet potreby pitnej vody - Pri výpočte potreby pitnej vody sme vychádzali z Úpravy MP SR č.477/99-810 z 29.2.2000 na výpočet potreby pitnej vody pri navrhovaní vodohospodárskych a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov.
PRIEMERNÁ POTREBA PITNEJ VODY: 1. pre bytový fond a základnú vybavenosť Rok Obec Počet Špecifická potreba vody l. os –1.d-1 Priemerná obyv. pre bytový pre základnú spolu potreba vody fond vybavenosť m3.d-1 2015 Lutila 1418 135 25 160 226,9 Janova Lehota 875 135 25 160 140,0 Slaská 471 135 15 150 70,7 Kosorín 422 135 15 150 63,3 Lovčica - Trubín 1508 135 25 160 241,3 2030 Lutila 1590 135 25 160 254,4 Janova Lehota 906 135 25 160 145,0 Slaská 478 135 15 150 71,7 Kosorín 442 135 15 150 66,3 Lovčica - Trubín 1573 135 25 160 251,7
2. pre špecifickú vybavenosť Rok Obec Č.lok. Kapacita Špecif. potr. vody Priem. potr. vody zam., stol., lôžka l.os.-1.d-1 m3.d-1 2015 Lutila 2b 10 zam./45 stol. 150/5 1,75 3 3 zam./60 lôž./30 stol. 60/150/5 9,3 4a 25 zam. 150 3,75 21 25 zam. 150 3,75 22 10 zam./30lôž./50stol. 150/150/5 6,25 23 5 zam. 150 0,75 24 30 stol. 5 0,15 25 10lôž. 150 1,5 26 2 zam./30 lôž. 150/150 4,8 28 10 lôž. 150 1,5 29 2 zam. 150 0,3 spolu 33,8 Janova 7b 20 zam. 150 3,0 Lehota 18 5 zam./30 stol./10 lož. 150/5/150 2,4 21 2 zam./10lož. 150/150 1,8 spolu 7,2 Slaská 3 2 zam./45lož./30stol. 150/150/5 7,2 5 10 zam. 150 1,5 6 5zam. 150 0,75 17 1 zam. 150 0,15 22 2 zam. 150 0,3 23 2 zam. 150 0,3 spolu 10,2 Kosorín 16 25 zam. 150 3,8 spolu 3,8 Lovčica 2a 5 zam. 150 0,7 - 3b 6 zam./30lož. 150/150 5,4 Trubín 5c 10zam. 150 1,5 spolu 7,7 2030 Lutila 1b 4 zam./45stol. 150/5 0,8 2a 2 zam./45lož. 150/150 7,1 3 80 lož./2zam. 150/150 12,3 4a 10 zam. 150 1,5
URBANIA Banská Bystrica strana 88/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
5a 15 zam.. 150 2,3 22 10 zam./30lož./50stol. 150/150/5 6,25 25 50 stol. 5 0,3 27 1 zam. 150 0,15 28 10 lôž. 150 1,5 spolu 32,2 Janova 2b 4 zam./45lož. 150/150 7,35 Lehota 17 1 zam./10lož. 150/150 1,65 19 3zam. 150 0,45 spolu 9,5 Slaská 4 48 lož. 150 7,2 18-21 3 zam. 150 0,45 22 2 zam./30 lož./ 30 stol. 150/150/5 4,95 spolu 12,6 Kosorín 2a 3 zam./52lož./50stol. 150/150/5 8,5 3a 40lož. 150 6,0 5a 5zam 150 0,75 15 1zam. 150 0,15 spolu 15,4 Lovčica 3b 6 zam./30lož. 150/150 5,4 - 3e 1 zam. 150 0,15 Trubín 5b 10 zam. 150 1,5 28-29 4 zam. 150 0,6 spolu 7,7
Priemerná potreba vody celkom: Rok Obec 1. 2. celkom m3.d-1 l.s-1 2015 Lutila 226,9 33,8 260,7 3,0 Janova Lehota 140,0 7,2 147,2 1,7 Slaská 70,7 10,2 80,9 0,9 Kosorín 63,3 3,8 67,1 0,8 Lovčica - Trubín 241,3 7,7 242,0 2,8 2030 Lutila 254,4 32,2 286,6 3,3 Janova Lehota 145,0 9,5 154,5 1,8 Slaská 71,7 12,6 84,3 1,0 Kosorín 66,3 15,4 81,7 0,9 Lovčica - Trubín 251,7 7,7 259,4 3,0
MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA VODY
Rok Obec Priem. potreba súčiniteľ dennej Max. denná potreba vody nerovnomernosti m3.d-1 m3.d-1 l.s-1 2015 Lutila 260,7 1,6 417,1 4,8 Janova Lehota 147,2 2,0 294,4 3,4 Slaská 80,9 2,0 161,8 1,9 Kosorín 67,1 2,0 134,2 1,6 Lovčica - Trubín 242,0 1,6 387,2 4,5 2030 Lutila 286,6 1,6 458,6 5,3 Janova Lehota 154,5 2,0 309,0 3,6 Slaská 84,3 2,0 168,6 2,0 Kosorín 81,7 2,0 163,4 1,9 Lovčica - Trubín 259,4 1,6 415,0 4,8
BILANCIA VODNÉHO ZDROJA
Obec Lutila je napojená na SKV Žiar nad Hronom, ktorý v súčasnosti využíva na zásobovanie pitnou vodou z lokality Žiarskej kotliny vodné zdroje Slaská - Kosorín o výdatnosti Q = 25,0 l.s-1. Voda je privádzaná do úpravni pitnej vody o kapacite Q = 25,0 l..s-1.
Návrhový rok r.2015 r.2030 Kapacita úpravne pitnej vody (l.s-1) 25,0 25,0
URBANIA Banská Bystrica strana 89/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Max. denná potreba pitnej vody Qmax (l.s-1) 4,8 5,3 Bilancia vodných zdrojov +,- (l.s-1) +20,2 +19,7 Pre zásobovanie pitnou vodou obce Lutila navrhujeme využívať v návrhovom roku 2015 19,2 % kapacity ÚV Slaská a v návrhovom roku 2030 21,2 % kapacity.
Obec Slaská má samostatný vodovod. Zdrojom pitnej vody pre vodovod je pitná voda zo zdrojov -1 Prameň č.1 a 2 o výdatnosti Qmin = 1,39 l.s .
Návrhový rok r.2015 r.2030 -1 Výdatnosť vodných zdrojov Qmin (l.s ) 1,39 1,39 -1 Max. denná potreba pitnej vody Qmax (l.s ) 1,9 2,0 -1 Bilancia vodných zdrojov +,- (l.s ) - 0,51 -0,61 Bilancia vodných zdrojov je k návrhovým rokom 2015 a 2030 deficitná. Deficit navrhujeme odstrániť rekonštrukciou záchytného miesta využívaných vodných zdrojov.
Obec Kosorín má samostatný vodovod. Zdrojom pitnej vody pre vodovod je pitná voda zo zdrojov -1 Podháj a Borovina o výdatnosti Qmin = 0,8 l.s . Návrhový rok r.2015 r.2030 -1 Výdatnosť vodných zdrojov Qmin (l.s ) 0,8 0,8 -1 Max. denná potreba pitnej vody Qmax (l.s ) 1,6 1,9 -1 Bilancia vodných zdrojov +,- (l.s ) -0,8 -1,1 Bilancia vodných zdrojov je k návrhovému roku 2015 aj 2030 deficitná. Deficit vodných zdrojov navrhujeme odstrániť v prvej etape rekonštrukciou záchytného miesta využívaných vodných zdrojov a v druhej etape využiť kapacitu ÚV Slaská.
Obec Janova Lehota má samostatný vodovod. Zdrojom pitnej vody pre vodovod je pitná voda z -1 vodných zdrojov Horný, Dolný prameň a Prameň ObÚ s výdatnosťou Qmin = 1,8 l.s . Návrhový rok r.2015 r.2030 -1 Výdatnosť vodných zdrojov Qmin (l.s ) 1,8 1,8 -1 Max. denná potreba pitnej vody Qmax (l.s ) 3,4 3,6 -1 Bilancia vodných zdrojov +,- (l.s ) -1,6 -1,8 Bilancia vodných zdrojov je k návrhovým rokom 2015 a 2030 deficitná. Deficit vodných zdrojov navrhujeme odstrániť v prvej etape rekonštrukciou záchytných miesta využívaných vodných zdrojov a v druhej etape navrhujeme využiť vodné zdroje DVZ Slaská - Kosorín, t.j. kapacitu ÚV Slaská.
Obec Lovčica - Trubín má samostatný vodovod. Zdrojom pitnej vody pre vodovod je pitná voda zo -1 zdrojov Prameň č.1 a 2 a vrtu HDM - 1 o výdatosti Qmin = 6,66 l.s . Návrhový rok r.2015 r.2030 -1 Výdatnosť vodných zdrojov Qmin (l.s ) 6,66 6,66 -1 Max. denná potreba pitnej vody Qmax (l.s ) 4,5 4,8 -1 Bilancia vodných zdrojov +,- (l.s ) +2,16 +1,86 Podľa bilancie vodných zdrojov pre návrhové roky 2015 a 2030 majú vodné zdroje využívané na zásobovanie pre obec Lovčica - Trubín dostatočnú kapacitu. Vzhľadom na ohrozenosť kvality vodných zdrojov navrhujeme potrebu pitnej vody riešiť z ÚV Slaská.
Napojením mesta Žiar nad Hronom na skupinový vodovod Žiar n. Hr. – Žarnovica – Hronský Beňadik (SKV ŽŽB), zdrojom ktorého sa uvažuje VN Turček navrhujeme pitnú vodu z ÚV Slaská (v súčasnosti využívanú pre mesto Žiar n. Hr.) využívať na vykrytie deficitov v obciach Žiarskeho Podhoria.
V návrhovom roku 2015 a 2030 navrhujeme využiť kapacitu ÚV Slaská pre zásobovanie pitnou vodou v nasledovných obciach: Obec v l.s-1 2015 2030 Lutila 4,8 5,3 Janová Lehota 1,6 (vykrytie deficitu) 1,8 (vykrytie deficitu) Slaská 0,5 (vykrytie deficitu) 0,6 (vykrytie deficitu) Kosorín 0,8 (vykrytie deficitu) 1,1 (vykrytie deficitu) Lovčica – Trubín 4,5 4,8 Spolu 12,2 13,6
URBANIA Banská Bystrica strana 90/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
NÁVRH AKUMULÁCIE Pri posúdení zabezpečenosti jestvujúcej akumulácie v jednotlivých obciach pre návrhové roky 2015 a 2030 sme vychádzali z normovej požiadavky pre vodojemy, t.j. vodojem musí zabezpečiť 60 - 100 % Qmax.
Tab. Návrh akumulácie Obec Max. denná Požiadavka Jestvujúca Návrh Zabezpečenosť potreba Vodojemy (m3) akumulácia akumulácie
(m3.d-1) 60% 100% (m3) (m3) (%) r. 2015 Lutila 417,1 251 418 150 150 71,9* Janova 294,4 177 295 100 150 84,7 Lehota Slaská 161,8 98 162 100 - 61,7 Kosorín 134,2 81 135 100 50 111,1 Lovčica – 387,2 233 388 150 100 64,4 Trubín r.2030 Lutila 458,6 276 459 300 - 65,4 Janova 309 185 309 250 - 80,9 Lehota Slaská 168,6 100 169 100 - 60,0 Kosorín 163,4 99 164 150 - 91,5 Lovčica - 415,0 249 415 250 - 60,3 Trubín
Obec Lutilu navrhujeme zásobovať v dvoch tlakových pásmach. Akumuláciu pre II. tlakové pásmo 150 m3 navrhujeme v obci Lutila zabezpečiť vo vodojeme 1000 m3 s max. hl. 380,00 m n. m., ktorý sa využíva ako akumulácia pre mesto Žiar nad Hronom. I. tlakové pásmo navrhujeme zásobovať z jestvujúceho vodojemu 150 m3. Obec Slaská navrhujeme zásobovať v jednom tlakovom pásme. Jestvujúca akumulácia o kapacite 100 m3 k návrhovému roku 2015 tvorí 61,7 % zabezpečenosť a k návrhovému roku 2030 tvorí 60% zabezpečenosť. Jestvujúci vodojem spĺňa normou požadovanú kapacitu, t.j. zabezpečiť svojim objemom 60 -100% max. dennej potreby. Obec Kosorín navrhujeme zásobovať v dvoch tlakových pásmach. V obci Kosorín navrhujeme vybudovať akumuláciu s objemom 50 m3 pre I. tlakové pásmo pri ÚV Slaská a jestvujúcu akumuláciu 100 m3 využívať pre II. tlakové pásmo. V r. 2015 tvorí navrhovaná kapacita vodojemov 111,1 % zabezpečenosť a v r. 2030 tvorí 91,5 % zabezpečenosť. Obec Janova Lehota navrhujeme zásobovať v dvoch tlakových pásmach. Jestvujúca akumulácia o kapacite 100 m3 k návrhovému roku 2015 (I. etapa) tvorí 33,9 % zabezpečenosť. Pre obec Janova Lehota navrhujeme vybudovať vodojem s objemom 150 m3 pre I. tlakové pásmo a jestvujúcu akumuláciu 100 m3 navrhujeme využívať pre II. tlakové pásmo. V r. 2015 tvorí navrhovaná kapacita vodojemov 84,7 % zabezpečenosť a v r. 2030 tvorí 80,9 % zabezpečenosť. Obec Lovčica - Trubín navrhujeme zásobovať v jednom tlakovom pásme. Vzhľadom na ohrozenosť vodných zdrojom pre obec navrhujeme využívať pitnú vodu z ÚV Slaská. Vodu navrhujeme akumulovať v novom vodojeme pri ÚV Slaská o objeme 2 x 150 m3 s max. hladinou 400 m n.m., pričom objem 50 m3 v tomto vodojeme navrhujeme pre obec Kosorín. Navrhovaný vodojem pri ÚV Slaská o objeme 2 x 150 m3 bude tvoriť akumuláciu pre obce Kosorín (50 m3) a Lovčica – Trubín (250m3).
NÁVRH ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU JENOTLIVÝCH OBCÍ
Obec Lutila Obec Lutila navrhujeme zásobovať pitnou vodou zo SKV Žiar nad Hronom. Zdrojom pitnej vody SKV Žiar nad Hronom v Žiarskom Podhorí sú využívané vodné zdroje DVZ Slaská - Kosorín, ktoré sú privádzané do úpravne vody Slaská s kapacitou Q = 25,0 l.s-1 a následne do SKV a to : vodné zdroje z lokality Slaská - HKB 1a, 4 a 5 sú prečerpávané do prerušovacej komory PK - 1 s max. hladinou 447,00 m n.m. a privádzané cez prívodné potrubie DN 150 do úpravne vody ÚV Slaská
URBANIA Banská Bystrica strana 91/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín vodné zdroje z lokality Kosorín - HKŽ - 3, VT - 8 sú prečerpávané cez čerpaciu stanicu a prívodným potrubím DN 200 privádzané do úpravne vody ÚV Slaská.
Z ÚV Slaská je voda privádzaná prívodným potrubím DN 300 do vodojemu VDJ 1000 m3 s max. hl. 380,00 m n. m. a z neho cez prerušovaciu komoru PK - 2 s max. hladinou 342,50 m n. m. a prívodným potrubím DN 300 do Žiaru nad Hronom.
V obci Lutila navrhujeme vzhľadom na výškové usporiadanie urbanizovaného územia a dosiahnutia ideálnych tlakových pomerov vo vodovodnej sieti vytvoriť dve tlakové pásma. Jestvujúcu akumulácie VDJ 150 m3 s max. hladinou 338,00 m n. m navrhujeme využívať pre I. tlakové pásmo. Akumuláciu pre II. tlakové pásmo navrhujeme zabezpečiť v jestvujúcej akumulácii 1000 m3, ktorá sa využíva pre mesto Žiar nad Hronom. V súčasnosti nie je vybudované prepojovacie potrubie medzi vodojemov I. a II. tlakového pásma. Voda do vodojemu I. tlakového pásma je privádzaná cez rozvodnú sieť v obci. Podľa požiadaviek správcu sietí SVS, a.s. Banská Bystrica navrhujeme vybudovať prepojenie z vodojemu 1000 m3 cez prívodné potrubie. Prívodné potrubie medzi vodojemami I. a II. tlakového pásma navrhujeme napojiť na prívodné potrubie z VDJ 1000 m3 DN 300 v mieste nad prerušovacou komorou PK - 2 s max. hl. 342,50 m n. m.. Prepojovacie potrubie je potrebné vybudovať v dĺžke 250 m. V obci je potrebné vybudovať rozvodnú sieť v dĺžke 1760 m profilu DN 100.
Obec Slaská Obec Slaská navrhujeme zásobovať pitnou vodou v jednom tlakovom pásme. Pitná voda zo zdrojov Prameň č.1 a 2 bude privádzaná do vodojemu VDJ Slaská 100 m3 s max. hladinou 464,20 m n. m. Z vodojemu bude voda gravitačne privádzaná cez prívodné potrubie DN 100 do obci Slaská. Deficit pre vodovod Slaská navrhujeme odstrániť rekonštrukciou záchytného miesta využívaných vodných zdrojov. Vzhľadom na dosiahnutie ideálnych tlakových pomerov vo vodovodnej sieti je potrebné vybudovať prívodné potrubie do novourbanizovanej plochy v dĺžke 580 m DN 100 s napojením na prívod z VDJ nad redukčným ventilom. V obci Slaská je potrebné dobudovať rozvodnú vodovodnú sieť v dĺžke 700 m profilu DN 100.
V obci Slaská v lokalite pri lyžiarskom vleku sa uvažuje s vybudovaním golfového ihriska s vybavenosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že areál navrhovaného golfového ihriska spadá do územia pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov pre SKV Žiar nad Hronom, je potrebné v tomto území zabezpečiť dodržanie zásad hospodárenia v PHO. Doporučujeme pre toto územie zrealizovať ekologický typ golfového ihriska, bez využitia hnojenia v odpaliskách.
Obec Kosorín V obci Kosorín navrhujeme vzhľadom na výškové usporiadanie urbanizovaného územia a dosiahnutia ideálnych tlakových pomerov vo vodovodnej sieti vytvoriť dve tlakové pásma. Pre prvé tlakové pásmo navrhujeme vybudovať nový vodojem pri ÚV Slaská o objeme 50 m3 s max. hladinou 400, 00 m n.m (objem 50 m3 bude zabezpečený v spoločnej akumulácii 2 x 150 m3 pre obce Kosorín a Lovčica - Trubín). Akumuláciu pre druhé tlakové pásmo navrhujeme zabezpečiť v jestvujúcom vodojeme 100 m3 s max. hladinou 446,35 m n.m. Ako zdroj pitnej vody pre VDJ I. tlakového pásma navrhujeme vodné zdroje SKV Žiar nad Hronom, t.j. DVZ Slaská - Kosorín, ktoré sú upravované v ÚV Slaská. Ako zdroj pitnej vody pre VDJ II. tlakového pásma navrhujeme vodné zdroje Podháj a Borovina. Pre obec Kosorín je potrebné vybudovať prívodné potrubie z VDJ I. tlakového pásma v dĺžke 1 600 m profilu DN 150, ktoré je spoločným úsekom pre prívod pitnej vody z ÚV Slaská do obcí Lovčica - Trubín a Janova Lehota. V obci Kosorín je potrebné vybudovať rozvodnú vodovodnú sieť v dĺžke 680 m profilu DN 100. Rekreačné zariadenie pri uvažovanej VN Kosorín navrhujeme zásobovať pitnou vodou z vodovodu Kosorín. Prípojku je potrebné vybudovať v dĺžke 750 m.
Obec Janova Lehota V obci Janova Lehota navrhujeme vzhľadom na výškové usporiadanie urbanizovaného územia a dosiahnutia ideálnych tlakových pomerov vo vodovodnej sieti vytvoriť dve tlakové pásma. Pre I. tlakové pásmo navrhujeme vybudovať nový vodojem o objeme 150 m3 s max. hladinou 450,00 m n.m. Pitnú vodu pre I. tlakové pásmo navrhujeme zabezpečiť z ÚV Slaská. Vodu do vodojemu je potrebné prečerpávať cez čerpaciu stanicu. Akumuláciu pre II. tlakové pásmo navrhujeme zabezpečiť v jestvujúcom vodojeme 100 m3 s max. hladinou 503,75 m n. m. Ako zdroj pitnej vody pre II. tlakové
URBANIA Banská Bystrica strana 92/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín pásmo navrhujeme vodné zdroje Horný a Dolný prameň. V obci Janova Lehota je potrebné vybudovať prívodné potrubie do čerpacej stanice z ÚV Slaská v dĺžke 2 450 m z toho úsek v dĺžke 1 600 m je spoločný pre obec Kosorín, Janova Lehota a Lovčica - Trubín, čerpaciu stanicu, výtlačné potrubie do vodojemu I. tlakového pásma v dĺžke 1 600 m, zásobné potrubie z VDJ I. tl. pásma v dĺžke 250 m a rozvodnú sieť v dĺžke 680 m profilu DN 100.
Obec Lovčica-Trubín Obec Lovčica - Trubín navrhujeme zásobovať v jednom tlakovom pásme. Vzhľadom na ohrozenosť kvality vody v súčasnosti využívaných vodných zdrojov pre obec Lovčica - Trubín (prameň č.1 a 2 a vrt HDM – 1) navrhujeme zásobovať obec z ÚV Slaská. Napojením mesta Žiar nad Hronom na skupinový vodovod Žiar n. Hr. – Žarnovica – Hronský Beňadik (SKV ŽŽB), zdrojom ktorého sa uvažuje VN Turček navrhujeme pitnú vodu z ÚV Slaská (v súčasnosti využívanú pre mesto Žiar n. Hr.) využívať pre obec Žiarskeho Podhoria, t.j. aj pre obec Lovčica – Trubín. Pre obec navrhujeme vybudovať vodojem 2 x 150 m3 s max. hladinou 400 m n. m. pri ÚV Slaská (50 m3 z navrhovaného vodojemu navrhujeme pre obec Kosorín), prívodné potrubie z vodojemu 2 x 150 m3 v dĺžke 4 400 m, z toho úsek v dĺžke 1 600 m je spoločný pre obec Kosorín, Janova Lehota a Lovčica - Trubín. V obci je potrebné vybudovať rozvodnú sieť v dĺžke 620 m profilu DN 100.
MINERÁLNE A TERMÁLNE VODY
V riešenom území MR Žiarske Podhorie sa nachádzajú dva pramene minerálnej vody a to v k. ú. obce Lovčica - Trubín. Jeden minerálny prameň je priamo v obci, zachytený vŕtanou domovou studňou, ktorá je už dlhšiu dobu nevyužívaná. Druhý minerálny prameň sa nachádza S-Sz od obce, za salašom v hore oproti motorestu Bukovina. Je zachytený kamennou skružou. Prameň sa nevyužíva.
Kvalitatívna charakteristika minerálnych prameňov. Prameň v obci Prameň v hore CO2 (mg.l-1) 529,0 849,0 mineralizácia (g.l-1) 0,55 0,29 teplota (°C) 12,1 10,0 charakteristika uhličitá, hypotonická, studená prírodná, obyčajná, hydrouhličitanová, vápeno – horečnatá, hypotonická, studená V riešenom území MR Žiarske Podhorie nie je výskyt geotermálnych vôd.
ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD
SÚČASNÝ STAV
V riešenom území MR Žiarske Podhorie je odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v obciach nedostatočné. Len obec Lutila má v súčasnosti vybudovanú kanalizáciu profilu DN 300 - 800. Na kanalizáciu je napojených 1085 obyvateľov, čo z celkového počtu obyvateľov predstavuje 85,0% napojených. Kanalizačné prepojovacie potrubie zabezpečuje prepojenie kanalizácie obce Lutila na ČOV mesta Žiar nad Hronom. V obci Slaská bola pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie poskytnutá projektová dokumentácia JP ”Kanalizačný zberač Slaská” (KPÚ Praha, pracovisko Žiar nad Hronom, 1985) a projekt ”Dažďová kanalizácia” (1973). V obci Slaská je vybudovaná v centrálnej časti dažďová kanalizácia v dĺžke 300 m profilu DN 300 a zaústená do mlynského náhonu. Zástavba IBV má kanalizačný zberač zaústený do spoločného septika a vyvedený do mlynského náhonu. V obci v časti bývalého koryta mlynského náhonu je vybudovaný dažďový zberač profilu DN 800 -1000. Obec Kosorín, Slaská, Janova Lehota a Lovčica - Trubín v súčasnosti nemajú vybudovanú splaškovú kanalizáciu. Odpadové vody sú zachytávané v žumpách, alebo sú priamo vypúšťané cez septiky a trativody do terénu a miestnych tokov. Takýto spôsob odvádzania odpadových vôd je nevyhovujúci, lebo spôsobuje hygienické závady v obciach. V niektorých častiach obcí sú dažďové vody odvádzané cez cestné priekopy do miestnych tokov.
URBANIA Banská Bystrica strana 93/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
NÁVRH
Čistenie odpadových vôd tvorí v súčasnosti významnú zložku v zlepšovaní životného prostredia. Charakter osídlenia Slovenska neumožňuje mnohým obyvateľom napojenie na kanalizačnú sieť. V súčasnosti je preto veľký trend riešiť túto situáciu samostatnými domovými čistiarňami. Z prevádzkových skúseností však vyplýva, že kvalita a technologické vybavenie mnohých domových ČOV je na nízkej úrovni a neumožňuje adekvátne čistenie odpadových vôd. Preto pri návrhu odvádzania a likvidácie splaškových odpadových vôd pre MR Žiarske Podhorie sme vychádzali z nasledovných kritérií: v sídlach riešiť odvádzanie splaškových odpadových vôd cez spoločnú splaškovú kanalizáciu vybudovať pre obce samostatnú mechanocko – biologickú ČOV, pričom v prvej etape navrhujeme pre obec vybudovať ČOV so zvozom odpadových vôd zo žúmp a v druhej etape vybudovať splaškovú kanalizáciu využiť voľnú kapacitu ČOV Žiar nad Hronom
V obci Lutila navrhujeme na odvádzanie splaškových vôd využívať jestvujúcu kanalizáciu. V súčasnosti je vybudované prepojovacie kanalizačné potrubie s napojením na kanalizáciu v meste Žiar nad Hronom. Kanalizačné potrubie zabezpečuje prepojenie kanalizácie obce Lutila na ČOV mesta Žiar nad Hronom. V obci Lutila je potrebné v návrhovom období vybudovať splaškovú kanalizáciu v dĺžke 1 480 m profilu DN 300. Na ČOV Žiar nad Hronom sa budú privádzať splaškové vody v 3 -1 množstve Q 24 = 286,6 m .d .
V obci Slaská navrhujeme riešiť odvádzanie splaškových odpadových vôd cez splaškovú kanalizáciu. V obci je potrebné vybudovať splaškovú kanalizáciu v dĺžke 4 780 m profilu DN 300. Splaškové vody navrhujeme odvádzať na ČOV Žiar nad Hronom. Pre obec Slaská je potrebné vybudovať prepojovacie kanalizačné potrubie na kanalizáciu v obci Lutila v dĺžke 4 200 m profilu DN 300. Na 3 -1 ČOV Žiar nad Hronom sa budú privádzať splaškové vody v množstve Q 24 = 84,3 m .d .
V katastri obce Slaská v navrhovanom PHO pre doplňujúce vodné zdroje pre SKV Žiar nad Hronom je navrhnutý areál golfového ihriska s vybavenosťou. Vzhľadom na zásady pre hospodárenie v území PHO navrhujeme pre vybavenosť areálu golfového ihriska vybudovať malú ČOV s vyústením odpadových vôd cez vodotesnú kanalizácie do miestneho potoka pod hranicou PHO II. stupňa. Parkovacie plochy navrhujeme zabezpečiť lapolmi s vyústením do vyústnej kanalizácie z ČOV.
V obci Kosorín navrhujeme riešiť odvádzanie splaškových odpadových vôd cez splaškovú kanalizáciu. Splaškovú kanalizáciu navrhujeme vybudovať v dĺžke 4 750 m profilu DN 300. Splaškové vody navrhujeme likvidovať v mechanicko - biologickej ČOV situovanej pod obcou Kosorín s vyústením do Kosorínskeho potoka. ČOV obce Kosorín navrhujeme s parametrami: r. 2015 až r.2030 ČOV: - počet obyvateľov 442 3 -1 - prítok Q24 (m .h ) 3,4 -1 - prítok Qmax (l.s ) 3,3 -1 - znečistenie BSK5 (kg.d ) 26,5 Z rekreačného zariadenia pri uvažovanej VN Kosorín navrhujeme zneškodňovať splaškové odpadové vody na malej ČOV s vyústením do miestneho toku.
V obci Janova Lehota navrhujeme riešiť odvádzanie splaškových odpadových vôd cez splaškovú kanalizáciu. V obci je potrebné vybudovať splaškovú kanalizáciu v dĺžke 5 000 m profilu DN 300. Splaškové vody navrhujeme likvidovať v mechanicko - biologickej ČOV s vyústením vyčistených odpadových vôd do prítoku Lutilského potoka. ČOV navrhujeme situovať pod obcou Janova Lehota s parametrami: r. 2015 až r.2030 ČOV: - počet obyvateľov 906 - prítok Q24 (m3.h-1) 6,4 - prítok Qmax (l.s-1) 3,9 - znečistenie BSK5 (kg.d-1) 54,4
V obci Lovčica - Trubín navrhujeme riešiť odvádzanie splaškových odpadových vôd cez splaškovú kanalizáciu. V obci Lovčica - Trubín navrhujeme vybudovať splaškovú kanalizáciu v dĺžke 9 100 m profilu DN 300. Vzhľadom na terén navrhujeme splaškové vody z časti Trubín prečerpávať cez
URBANIA Banská Bystrica strana 94/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
čerpaciu stanicu do splaškovej kanalizácie v časti Lovčica. V obci Lovčica - Trubín je potrebné vybudovať prečerpávaciu stanicu a výtlačné potrubie v dĺžke 320 m. Splaškové vody navrhujeme likvidovať v mechanicko - biologickej ČOV s vyústením vyčistených odpadových vôd do Lovčického potoka. ČOV navrhujeme situovať pod obcou Lovčica - Trubín, časťou Lovčica s parametrami: r.2030 ČOV: - počet obyvateľov 1590 - prítok Q24 (m3.h-1) 10,8 - prítok Qmax (l.s-1) 6,45 - znečistenie BSK5 (kg.d-1) 95,4
DAŽĎOVÉ VODY Dažďové vody navrhujeme v riešených obciach odvádzať samostatne cez dažďovú kanalizáciu, cestné priekopy do miestnych tokov. Týmto sa zabezpečí, že na ČOV budú privádzané neriedené splaškové odpadové vody.
2.20 NÁVRH ZÁSOBOVANIA ELEKTRICKOU ENERGIOU
ŠIRŠIE ÚZEMNÉ VZŤAHY Obec Lutila je elektrickou energiou zásobovaná z prevodovej transformátorovej stanice 110/22 kV v Žiari nad Hronom vzdušnou 22 kV linkou č. 312. Územím, zobrazeným na mape širších územných vzťahov, prechádzajú nasledovné vzdušné vedenia vn a vvn: 22 kV vzdušná linka č. 312 Žiar nad Hronom – Handlová. 110 kV vzdušné vedenie č. 7501 Žiar nad Hronom – Kremnica. 400 kV vzdušné vedenie č. 493 Horná Ždaňa – Liptovská Mara. Zámery SSE a. s. Žilina – budovanie vzdušných vedení vvn: 110 kV vzdušné vedenie Horná Ždaňa – Kremnica. 110 kV vzdušné vedenie Horná Ždaňa – Banská Bystrica. 400 kV vzdušné vedenie Horná Ždaňa – Medzibrod.
OCHRANNÉ PÁSMA Stožiarová transformátorová stanica 22/0,4 kV – 10 m od konštrukcie transformátorovej stanice. 22 kV vzdušné vedenie – 10 m od krajného vodiča na každú stranu. 110 kV vzdušné vedenie – 15 m od krajného vodiča na každú stranu. 400 kV vzdušné vedenie – 25 m od krajného vodiča na každú stranu. V ochranných pásmach vonkajších elektrických vzdušných vedení je zakázané podľa zákona číslo 70/1998 Z. z. a noriem STN 33 3300, STN 34 3100 a STN 3403108 zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3m, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky.
VÝPOČET PRE RIEŠENIE ROZVODU ELEKTRICKEJ ENERGIE JEDNOTLIVÝCH OBCÍ
Obec Lutila S ohľadom na charakter bytového fondu navrhované domy a objekty OV zaraďujeme v zmysle STN 332130 do kategórie „A“, t. j. byty, v ktorých sa elektrická energia používa na osvetlenie a drobné domáce spotrebiče do 16 A. Na vykurovanie, prípravu TUV a na varenie a pečenie sa používa plyn. Pre daný charakter bytov a objektov OV predpokladáme spotrebu elektrickej energie podľa „Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2“, ktoré vypracovali Slovenské energetické závody koncern GR takto:
STAV + I. ETAPA DO ROKU 2015: Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Stav: Príkon /kVA/ 3 - Pacovské strojárne dojacia technika 10 zam. 45 4 - Obecný úrad 7 zamestnancov 8 5 - Pošta 3 zamestnanci 3 6 - Kaderník 3 7 - Kultúrny dom 240 stoličiek 14
URBANIA Banská Bystrica strana 95/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
8 – Klub mladých 20 stoličiek (25 + 0,5 x 20) x 0,6 21 9 - Stolárska dielňa 5 zamestnancov 15 10 - Potraviny 5 11 - Pohostinstvo Borinka 40 stoličiek (25 + 0,5 x 40) x 0,6 27 12 - Jednota potraviny + zmiešaný tovar 6 13 – Jednota pohostinstvo 40 stoličiek (25 + 0,5 x 40) x 0,6 27 14 – Pneuservis 2 zamestnanci 8 15 – Zubný lekár (20 + 2 x 1) x 0,6 13 16 – Základná škola 2 triedy (25 + 3 x 2) x 0,5 16 17 - Materská škola 30detí(20 + 0,3 x 30) x 0,6 17 18 – Dom smútku 3 19 – Kostol, fara 5 Návrh Príkon /kVA/ 23 – Služby – holič, opravár obuvi, zberňa šatstva, čistiareň, kozmetika 8 24 – Klub mladých 30 stoličiek (25 + 0,5 x 30) x 0,6 24 25 – Penzion 30 lôžok (25 + 0,45 x 30) x 0,8 31 29 – Obchod 60 m2 predajnej plochy 0,08 x 60 x 0,8 4 Lokalita 2b – areál zdravia Lutilský potok – reštaurácia s terasou 45 stoličiek, plaváreň 25 m, hala squash (25 + 0,5 x 45) x 0,6 + 10 39 . Príkon pre vbavenosť Svyb 342 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované z vlastných transformátorových staníc: 1 – Družstvo 20 zamestnancov 2 – Družstvo, píla 6 zamestnancov 21 – Podnikateľský areál pri družstve sever 25 zamestnancov Lokalita 3 – potok Kopernica sever - podhorská chata 60 lôžok, 30 stol. (25 + 0,45 x 60) x 0,8 + (25 + 0,5 x 30) x 0,6 Záhradné chatky 80 chatiek
SÚČASNÝ MAXIMÁLNY PRÍKON BYTOV: DTS Sb = n x Sb = 452 x 2,4 = 1085 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 53 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1085+ 342+ 53 = 1480 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1480 Sb = --- = ------= 3,27 kVA/b.j. n 452 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1480 Sno = ----- = ------= 1,04 kVA/obyv. no 1418 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v I.. etape 2368 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 1480 nDTS = ------= ------= 7,4 ks n x SDTS 0,8 x 250
I. + II. ETAPA DO ROKU 2030 Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Príkon (kVA) Súčasný max. príkon pre vybavenosť v I. etape svyb 342 22– Penzion dôchodcov 30 lôžok, 50 stoličiek /25 + 0,45 x 30/ x 0,8 + /25 + 0,5 x 50/ x 0,6 61 25 – Klub poľovníkov s izbou trofejí 50 stoličiek (25 + 0,5 x 50) x 0,6 30 28 – Podkrovie obecného úradu – ubytovanie 10 lôžok (25 + 0,45 x 10) x 0,8 24 30 – Múzeum obce 4 Lokalita 1b – Strážna veža a cukráreň, 45 stol. (25 + 0,5 x 45) x 0,6 29 Lokalita 2a – Športhotel 45 lôžok(25 + 0,45 x 45) x 0,8 37
URBANIA Banská Bystrica strana 96/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Súčasný maximálny príkon pre vybavenosť svyb 527 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované elektrickou energiou z vlastných transformátorových staníc: Lokalita 3 – Potok Kopernica stred - rekreačné chaty – 10 chát (40 lôžok) Lokalita 3 – Potok Kopernica juh – camping – 40 lôžok Lokalita 4a – Podnikateľský areál pri družstve sever 10 zamestnancov Lokalita 5a – Podnikateľský areál pri družstve juh 15 zamestnancov
SÚČASNÝ MAXIMÁLNY PRÍKON BYTOV: DTS Sb = n x Sb = 510 x 2,4 = 1224 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 68 kVA Súčasný maximálny príkon v I. + II. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1224+ 527 + 68 = 1819 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1819 Sb = --- = ------= 3,57 kVA/b.j. n 510 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby):
S 1819 Sno = ----- = ------= 1,14 kVA/obyv. no 1590 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v II. etape 2910 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 1819 nDTS = ------= ------= 9,1 ks n x SDTS 0,8 x 250
Obec Slaská S ohľadom na charakter bytového fondu navrhované domy a objekty OV zaraďujeme v zmysle STN 332130 do kategórie „A“, t. j. byty, v ktorých sa elektrická energia používa na osvetlenie a drobné domáce spotrebiče do 16 A. Na vykurovanie, prípravu TUV a na varenie a pečenie sa používa plyn. Pre daný charakter bytov a objektov OV predpokladáme spotrebu elektrickej energie podľa „Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2“, ktoré vypracovali Slovenské energetické závody koncern GR takto: Stav + I. etapa do roku 2015: Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Stav: Príkon /kVA/ 1 – Obecný úrad,knižnica, kultúrna sála 7 2 – Potraviny jednota, pošta 5 3 – Potraviny 3 4 – Pohostinstvo 30 stol. /25 + 0,5 x 30/ x 0,6 24 5 – pohostinstvo Zlatý bažant 20 stol. /25 + 0,5 x 20/ x 0,6 21 6 – minifitnes centrum 4 7 – MŠ 40 detí /20 + 0,3 x 40/ x 0,6 19 8 – Tribúna, ihrisko, šatne s umyvárkami 5 9 - Požiarna zbrojnica 3 10 – Gama – súkromná píla 5 zamestnancov 12 13 – Kostol, fara 8 14 – Dom smútku 3 Návrh: . 17 – Zberné suroviny družstvo sever 4 22 – Holič, kaderník, kozmetika, solárium 6 23 – Cukráreň s terasou 12 Lokalita 2a – Kryté klzisko 8 Lokalita 3 – Rekreácia pri lyžiarskom vleku 45 lôžok, 30 stol. (25 + 0,45 x 45) x 0,8 + (25 + 0,5 x 30) x 0,6 = 60 . príkon pre vybavenosť svyb 204 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované el. energiou z vlastných transformátorových staníc:
URBANIA Banská Bystrica strana 97/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lokalita 5 – družstvo západ – drevovýroba, spracovanie drevného odpadu Lokalita 6 – družstvo východ– 10 koní, 6 oviec Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 242 x 2,12 = 513 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 46 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 513 + 204 + 46 = 763 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 763 Sb = --- = ------= 3,15 kVA/b.j. n 242 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 763 Sno = ----- = ------= 1,62 kVA/obyv. no 471 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v I. etape 1221 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 763 nDTS = ------= ------= 3,81 ks n x SDTS 0,8 x 250
I.+ II. etapa do r. 2030 Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia : Príkon (kVA) Súčasný max. príkon pre vybavenosť v I. etape 204 18 – Zberňa šatstva a obuvi 6 19 – Zberňa elektro 4 20 – Múzeum obce 4 21 – Klub mladých 20 stol., (25 + 0,5 x 20) x 0,6 21 22 – Celoročná škola v prírode 30 lôžok, 30 stol. (25 + 0,45 x 30) x 0,8 + (25 + 0,5 x 30) x 0,6 55 Lokalita č. 4 – 8 chát 6 lôžkových (48 lôžok) pri lyžiarskom vleku 8 x 3,2 26 Príkon pre vybavenosť Svyb 320 kVA Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 256 x 2,1 = 538 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 51 kVA Súčasný maximálny príkon v I. + II. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 538 + 320 + 51 = 909 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 909 Sb = --- = ------= 3,5 kVA/b.j. n 256 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): s S 909 Sno = ----- = ------= 1,9 kVA/obyv. no 478 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v II. etape 1454 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 909 nDTS = ------= ------= 4,54 ks n x SDTS 0,8 x 250
Obec Kosorín S ohľadom na charakter bytového fondu navrhované domy a objekty OV zaraďujeme v zmysle STN 332130 do kategórie „A“, t. j. byty, v ktorých sa elektrická energia používa na osvetlenie a drobné domáce spotrebiče do 16 A. Na vykurovanie, prípravu TUV a na varenie a pečenie sa používa plyn.
URBANIA Banská Bystrica strana 98/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Pre daný charakter bytov a objektov OV predpokladáme spotrebu elektrickej energie podľa „Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2“, ktoré vypracovali slovenské energetické závody koncern GR takto: Stav + I. etapa do roku 2015: Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Stav: Príkon /kVA/ 1 – Kultúrny dom, fitnes 16 2 – Pamätná izba v obecnom úrade 5 3 – Potraviny Jednota 3 4 – MŠ 12 detí /20 + 0,3 x 12/ x 0,6 15 5 – Obecný úrad 9 6 – Reštaurácia, pohostinstvo 32 stol. /25 + 0,5 x 32/ x 0,6 25 8 – Firma Žalúzie – Kudela 125 zamestnancov 27 - Drevovýroba AFZÉLIA 2 zamestnanci 11 9 – Administratívna budova Štátnych lesov 9 11 – Dom smútku 3 12 – Kostol 9 príkon pre vybavenosť svyb 132 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované elektrickou energiou z vlastných transformátorových staníc: 10 – Roľnícke družstvo Lokalita 5a – Obnova farmy - 100 oviec, 100 husí, 50 kôz
Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 170 x 2,3 = 391 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 48 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 391 + 132 + 48 = 571 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 571 Sb = --- = ------= 3,36 kVA/b.j. n 170 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 571 Sno = ----- = ------= 1,35 kVA/obyv. no 422 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v I. etape 914 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 571 nDTS = ------= ------= 2,85 ks n x SDTS 0,8 x 250
I. + II. etapa do r. 2030 Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Príkon (kVA) Súčasný maximálny príkon pre vybavenosť v I. etape svyb 132 kVA 14 – Múzeum obce 4 17 – Sociálne byty – 2 b. j. 5 Lokalita 2a – Hotel pri rybníku 52 lôžok, 50 stoličiek /25 + 0,45 x 52/ x 0,8 + /25 + 0,5 x 50/ x 0,6 69 Lokalita 3a – Chaty nad rybníkom 10 chát (40 lôžok) 34 príkon pre vybavenosť svyb 244 kVA
Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 181 x 2,3 = 416 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 59 kVA Súčasný maximálny príkon v I. + II. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 416 + 244 + 59 = 719 kVA
URBANIA Banská Bystrica strana 99/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 719 Sb = --- = ------= 3,97 kVA/b.j. n 181 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 719 Sno = ----- = ------= 1,63 kVA/obyv. no 442 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v II. etape 1150 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 719 nDTS = ------= ------= 3,6 ks n x SDTS 0,8 x 250
Obec Janova Lehota S ohľadom na charakter bytového fondu navrhované domy a objekty OV zaraďujeme v zmysle STN 332130 do kategórie „A“, t. j. byty, v ktorých sa elektrická energia používa na osvetlenie a drobné domáce spotrebiče do 16 A. Na vykurovanie, prípravu TÚV a na varenie a pečenie sa používa plyn. Pre daný charakter bytov a objektov OV predpokladáme spotrebu elektrickej energie podľa „Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2“, ktoré vypracovali Slovenské energetické závody koncern GR takto: Stav + I. etapa do roku 2015: Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia:
Stav: Príkon /kVA/ 1 - Obecný úrad 6 zamestnancov, knižnica, matrika 10 2 - Kultúrny dom 350 stoličiek 20 3 - Videopožičovňa 3 4 - Kaderníctvo 3 5 - Materská škola 20 detí /20 + 0,3 x 20/ x 0,6 16 6 - Základná škola 9 tried /25 + 3 x 9/ x 0,5 26 7 - Dom smútku 3 8 - Bufet 5 9 - Potraviny Jednota 3 10 - Potraviny Majo 60 m2 pred. plochy – 0,08 x 60 x 0,8 4 11 - Potraviny Danton 20 m2 pred. plochy – 0,08 x 20 x 0,8 2 12 - Zmiešaný tovar, textil 3 13 - Pohostinstvo 30 stoličiek /25 + 0,5 x 30/ x 0,6 24 14 - Pohostinstvo Majo 60 stoličiek /25 + 0,5 x 60/ x 0,6 33 15 - Drogéria 3 16 - Kvety 3 19 -Výroba mäsa 5 zamestnancov 11 20 - Klub dôchodcov 30 stoličiek /25 + 0,5 x 30/ x 0,6 24 21 - Kostol, fara 9 Návrh: . 18 – Ústav sociálnych služieb pre dôchodcov 30 stoličiek, 10 lôžok /25 + 0,5 x 30/ x 0,6 + /25 + 0,45 x 10/ x 0,8 48 26 – Múzeum národností 10 lôžok /25 + 0,45 x 10/ x 0,8 24 . Príkon pre vybavenosť Svyb 277 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované z vlastných transformátorových staníc: – bývalé Družstvo Jakosa 10 zamestnancov Lokalita 7b – Výrobný areál pri družstve 20 zamestnancov o Záhradné chatky 292 chatiek Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 323 x 3,2 = 1034 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 55 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1034+ 277+ 55 = 1366 kVA
URBANIA Banská Bystrica strana 100/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1366 Sb = --- = ------= 4,23 kVA/b.j. n 323 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1366 Sno = ----- = ------= 1,56 kVA/obyv. no 875 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie 2186 MWh.
Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 1366 nDTS = ------= ------= 6,83 ks n x SDTS 0,8 x 250
I. + II. etapa do roku 2030 Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Príkon (kVA) Súčasný maximálny príkon pre vybavenosť v I. etape Svyb 277 17 – Dobudovanie reštaurácie – ubytovanie 10 lôžok/25 + 0,45 x 10/ x 0,8 24 19 – Zberňa šatstva, obuvi holič 5 Lokalita 2b – dobudovanie areálu krytý bazén, kúpalisko, športhotel –45 lôžok (25 + 0,45 x 45) x 0,8 36 kVA Lokalita 4a – Rekreačné chaty 20 chát (80 lôžok) 48 kVA Príkon pre vybavenosť Svyb 390 kVA
Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 338 x 3,2 = 1082 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 64 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1082+ 390 + 64 = 1536 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1536 Sb = --- = ------= 4,54 kVA/b.j. n 343 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1536 Sno = ----- = ------= 1,7 kVA/obyv. no 906 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie 2458 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 1536 nDTS = ------= ------= 7,68 ks n x SDTS 0,8 x 250
Obec Lovčica-Trubín S ohľadom na charakter bytového fondu navrhované domy a objekty OV zaraďujeme v zmysle STN 332130 do kategórie „A“, t. j. byty, v ktorých sa elektrická energia používa na osvetlenie a drobné domáce spotrebiče do 16 A. Na vykurovanie, prípravu TUV a na varenie a pečenie sa používa plyn. Pre daný charakter bytov a objektov OV predpokladáme spotrebu elektrickej energie podľa „Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2“, ktoré vypracovali Slovenské energetické závody koncern GR takto:
Stav + I. etapa do roku 2015: Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Stav: Príkon /kVA/ 1 - Kultúrny dom Trubín 150 stoličiek 18
URBANIA Banská Bystrica strana 101/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2 - Kultúrny dom Lovčica 110 stoličiek 16 3 - Obecný úrad, knižnica, pošta 8 4 - Športový areál s tančiarňou, guľášoviskom 3 5 - Potraviny Jednota Lovčica 4 6 - Potraviny Jednota Trubín 4 7 - Potraviny súkr. Lovčica 4 8 - Pohostinstvo Lovčica 30 stol. (25 + 0,5 x 30) x 0,6 24 9 - Pohostinstvo Trubín 30 stol. (25 + 0,5 x 30) x 0,6 24 10 – Základná škola 2 triedy (25 + 3 x 2) x 0,5 16 15 – Prezam – čerpadlá, kompresory 6 zamestnancov 12 16 - Kostol, fara 9 17 – Dom smútku 3 18 - Materská škola 43 detí (20 + 0,3 x 43) x 0,6 22 Návrh . 27 – Nájomné byty 4 b.j. 12 31 – Pamätná izba obce /Haško/ 6 Lokalita 2a - služby 5 zam. 12 Lokalita 5c - podnikateľské areály - služby 10 zam. 22 Príkon pre vbavenosť Svyb 201 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované z vlastných transformátorových staníc: 12 – Výroba mlieka, obilnín 63 zamestnancov 13 – Družstvo, bitúnok 40 zamestnancov Lokalita 3b – Motorest Dubník 50 stoličiek, 30 lôžok Lokalita 3c – Chatová osada za Dubníkom, 15 chatiek, 60 lôžok
Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 533 x 3,2 = 1706 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 82 kVA Súčasný maximálny príkon v I. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1706+ 201+ 82 = 1989 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1989 Sb = --- = ------= 3,73 kVA/b.j. n 533 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 1989 Sno = ----- = ------= 1,32 kVA/obyv. no 1508 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v I. etape 3182 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 1989 nDTS = ------= ------= 9,95 ks n x SDTS 0,8 x 250
I. + II. etapa do roku 2030 Podiel jednotlivých druhov vybavenosti na maxime zaťaženia: Príkon(kVA) Súčasný max. príkon pre vybavenosť v I. etape 201 28 – Kaderník, holič 4 28 – Zberňa šatstva, čistiareň, zberňa obuvi, oprava 5 Lokalita 5b – Podnikateľské areály 10 zam. 22 Príkon pre vybavenosť svyb 232 kVA
Podnikateľské subjekty, zásobované z vlastných transformátorových staníc: Lokalita 3b – Motorest Dubník 30 lôžok Lokalita 3c – Chatová osada za Dubníkom, 15 chatiek, 60 lôžok Lokalita 4b – Rybárska chata pri vode 45 lôžok, 30 stol.
URBANIA Banská Bystrica strana 102/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Súčasný maximálny príkon bytov: DTS Sb = n x Sb = 553 x 3,2 = 1770 kVA Súčasný maximálny príkon verejného osvetlenia: Svo = 94 kVA Súčasný maximálny príkon v I. + II. etape (vrátane komunálnej spotreby): S = Sb + Svyb + Svo = 1770 + 232 + 94 = 2096 kVA Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 2096 Sb = --- = ------= 3,79 kVA/b.j. n 553 Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone (vrátane komunálnej spotreby): S 2096 Sno = ----- = ------= 1,33 kVA/obyv. no 1573 Pri predpokladanom ročnom využití maxima 1600 hodín bude ročná spotreba elektrickej energie v II. etape 3354 MWh. Celkový počet transformátorových staníc o výkone 250 kVA, zaťažených na 80% je: S 2096 nDTS = ------= ------= 10,48 ks n x SDTS 0,8 x 250
ZÁSADY ZÁSOBOVANIA ELEKTRICKOU ENERGIOU
Obec Lutia Bytový fond a objekty občianskej a technickej vybavenosti v obci Lutila sú elektrickou energiou zásobované z distribučných stožiarových transformátorových staníc, ktoré sú napájané vzdušnými 22 kV prípojkami zo vzdušnej linky č. 312. Sekundárny rozvod nn je vybudovaný ako vzdušná sekundárna sieť nn na drevených a betónových podperných bodoch spolu s rozvodom VO.
Počet a výkon transformátorových staníc v obci a ich prebudovanie udáva nasledovná tabuľka:
Označenie Označenie Názov transf. stanice Druh transf. stanice Výkon transf.stanice transf. stan. transf. stanice /kVA/ ÚPN SSE Stav 2015 2030
Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou bytovo komunálny odber: TS1 TS69/01 murovaná vežová 250 250 250 TS2 TS 69/02 stožiarová 250 250 250 TS3 TS 69/03 MŠ stožiarová 250 250 400 TS4 TS 69/04 Kultúrny dom stožiarová 250 250 400 TS5 TS 63/05 Škola stožiarová 160 160 160 TS6 murovaná 630 630 630 TS8 TS 69/53 Sklad CO stožiarová 160 160 160 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou podnikateľské subjekty. TS7 TS69/51 Sušička stožiarová 250 250 250 TS9 Záhradky stožiarová 100 100 100 TS10 Chata sever stožiarová - 100 100
Pre navrhovanú výstavbu v obci sa vybuduje: I. etapa do roku 2015: Stožiarová transformátorová stanica TS10 Chata sever vrátane vzdušnej 22 kV prípojky. Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať sekundárny rozvod nn káblový ako zjednodušenú mrežovú sieť nn. Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblami. Pre navrhované objekty občianskej vybavenosti budovať nn prípojky z jestvujúcej vzdušnej sekundárnej siete nn.
URBANIA Banská Bystrica strana 103/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť nn v obci rekonštruovať (výmena vodičov, stĺpov a v uzloch siete budovať rozpojovacie istiace skrine VRIS) a prebudovať ju na vzdušnú zjednodušenú mrežovú sieť nn.
II. etapa do roku 2020: Transformátorové stanice TS3 a TS4 sa prebudujú z 250 kVA na 400 kVA (výmena transformátora a sekundárneho rozvádzača nn).
Obec Slaská Bytový fond a objekty občianskej a technickej vybavenosti v obci Slaská sú elektrickou energiou zásobované z distribučných stožiarových transformátorových staníc, ktoré sú napájané vzdušnými alebo káblovými 22 kV prípojkami zo vzdušnej linky č. 312. Sekundárny rozvod nn je vybudovaný ako vzdušná sekundárna sieť nn na drevených a betónových podperných bodoch spolu s rozvodom VO. Počet a výkon transformátorových staníc v obci a ich prebudovanie udáva nasledovná tabuľka:
Označenie Označenie Názov transf. stan.Druh transf. stanice Výkon transf. stan. /kVA/ transf. stan. transf. stan. stav I. et. I.+II.et. UŠ SSE 2015 2020 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou bytovo komunálny odber: TS1 TS 56/02 stožiarová 160 160 160 TS2 TS 56/01 Kostol stožiarová 250 400 400 TS3 TS 56//03 Jakubeje stožiarová 160 160 160 TS4 TS 56/04 stožiarová 250 250 250 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou podnikateľské subjekty: TS5 PD1 družstvo západ stožiarová 400 400 400 TS6 PD2 družstvo východ stožiarová 250 250 250 TS7 Vodojem stožiarová 160 160 160 TS8 Lyžiarsky vlek stožiarová 100 100 100
Pre navrhovanú výstavbu v obci sa vybuduje: I. etapa do roku 2015: Vzdušné 22 kV vedenie , ktoré prekáža navrhovanej výstavbe sa zakábluje tak, ako je to graficky znázornené vo výkresovej časti. Transformátorová stanica TS2 sa prebuduje z 250 na 400 kVA (výmena transformátora a sekundárneho rozvádzača nn). Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať sekundárny rozvod nn káblový ako zjednodušenú mrežovú sieť nn. Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblami. Pre navrhované objekty občianskej vybavenosti budovať nn prípojky z jestvujúcej vzdušnej sekundárnej siete nn. Jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť nn v obci rekonštruovať (výmena vodičov, stĺpov a v uzloch siete budovať rozpojovacie istiace skrine VRIS) a prebudovať ju na vzdušnú sekundárnu zjednodušenú mrežovú sieť nn.
Obec Kosorín Bytový fond a objekty občianskej a technickej vybavenosti v obci Kosorín sú elektrickou energiou zásobované z distribučných stožiarových transformátorových staníc, ktoré sú napájané vzdušnými alebo káblovými 22 kV prípojkami zo vzdušnej linky č. 312. Sekundárny rozvod nn je vybudovaný ako vzdušná sekundárna sieť nn na drevených a betónových podperných bodoch spolu s rozvodom VO. Počet a výkon transformátorových staníc v obci a ich prebudovanie udáva nasledovná tabuľka:
Označenie Označenie Názov transf. stan.Druh transf. stanice Výkon transf. stan. /kVA/ transf. stan. transf. stan. stav I. et. I.+II.et. ÚPN SSE 2010 2020
URBANIA Banská Bystrica strana 104/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou bytovo komunálny odber: TS1 TS 30/01 Kostol stožiarová 160 160 250 TS2 TS 30/02 Bytovky stožiarová 250 250 250 TS3 TS 30/03 stožiarová 160 160 250 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou podnikateľské subjekty: TS4 TS 30/51 PD stožiarová 160 160 160
Pre navrhovanú výstavbu v obci sa vybuduje: I. etapa do roku 2015 Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať sekundárny rozvod nn káblový ako zjednodušenú mrežovú sieť nn. Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblami. Pre navrhované objekty občianskej vybavenosti budovať nn prípojky z jestvujúcej vzdušnej sekundárnej siete nn. Jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť nn v obci rekonštruovať (výmena vodičov, stĺpov a v uzloch siete budovať rozpojovacie istiace skrine VRIS) a prebudovať ju na zjednodušenú mrežovú vzdušnú sieť nn. II.etapa do roku 2030 Transformátorové stanice TS1 a TS3 sa prebudujú zo 160 na 250 kVA (výmena transformátora a sekundárneho rozvádzača nn). Pre navrhovaný hotel pri rybníku a navrhované chaty nad rybníkom vybudovať nn prípojku odbočením z jestvujúcej vzdušnej nn prípojky k poľovníckej chate.
Obec Janova Lehota Bytový fond a objekty občianskej a technickej vybavenosti v obci Janova Lehota sú elektrickou energiou zásobované z distribučných stožiarových transformátorových staníc, ktoré sú napájané vzdušnými 22 kV prípojkami zo vzdušnej linky č. 312. Sekundárny rozvod nn je vybudovaný ako vzdušná sekundárna sieť nn na drevených a betónových podperných bodoch spolu s rozvodom VO. Počet a výkon transformátorových staníc v obci vrátane navrhovanej TS8 udáva nasledovná tabuľka:
Označ. Označ. Názov Druh Výkon transf. stan. (kVA) tr.stan. tr. stan. transformátorovej transformátorovej Stav I.et. I. + II.et. ÚPN SSE stanice stanice 2015 2030 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou bytovo komunálny odber: TS1 TS 25/01 Kostol murovaná vežová 630 630 630 TS2 TS 25/02 Bytovky stožiarová 400 400 400 TS3 TS 25/03 MŠ stožiarová 160 160 160 TS4 TS 25/04 Obecný úrad stožiarová 400 400 400 TS5 stožiarová 400 400 400 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou podnikateľské subjekty: TS6 TS 25/54 PD stožiarová 400 400 400 TS7 Záhradné chatky stožiarová 160 160 160 TS8 Športhotel stožiarová - 100 100
Pre navrhovanú výstavbu v obci sa vybuduje: I. etapa do roku 2015: Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať sekundárny rozvod nn káblový ako zjednodušenú mrežovú sieť nn Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblami. Pre navrhované objekty občianskej vybavenosti budovať nn prípojky z jestvujúcej vzdušnej sekundárnej siete nn. Jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť nn v obci rekonštruovať (výmena vodičov, stĺpov a v uzloch siete budovať rozpojovacie istiace skrine VRIS) a prebudovať ju na vzdušnú zjednodušenú mrežovú sieť nn. II. etapa do roku 2030: Transformátorová stanica TS8, výkon 100 kVA, prevod 22/0,4 kVA vrátane vzdušnej prípojky vn (pre navrhovaný Športhotel).
URBANIA Banská Bystrica strana 105/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Obec Lovčica-Trubín Bytový fond a objekty občianskej a technickej vybavenosti v obci Lovčica-Trubín sú elektrickou energiou zásobované z distribučných stožiarových transformátorových staníc, ktoré sú napájané vzdušnými 22 kV prípojkami zo vzdušnej linky č. 312. Sekundárny rozvod nn je vybudovaný ako vzdušná sekundárna sieť nn na drevených a betónových podperných bodoch spolu s rozvodom VO. Počet a výkon transformátorových staníc v obci a ich prebudovanie udáva nasledovná tabuľka:
Označenie Označenie Názov transf. stanice Druh transf. stanice Výkon transf. stanice transf. stan. transf. stanice (kVA) ÚPN SSE Stav 2015 2030 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou bytovo komunálny odber TS1 TS1 Lovčica 1 stožiarová 400 400 400 TS2 TS Ihrisko Lovčica ihrisko stožiarová 400 400 400 TS3 TS Benedik Lovčica 3 Benadik stožiarová 250 250 250 TS4 TS 38/04 Lovčica 4 Jednota stožiarová 250 250 250 TS5 TS MŚ Trubín MŠ stožiarová 400 400 400 TS6 TS Polesie Trubín Polesie stožiarová 630 400 400 TS7 TS obchod Trubín obchod stožiarová 250 250 250 TS8 TS bytovky Trubín bytovky stožiarová 400 400 400 Transformátorové stanice, ktoré zásobujú elektrickou energiou podnikateľské subjekty TS9 Déreov mlyn – stožiarová 250 250 250 záhradné chatky TS10 Motorest Dubník stožiarová 100 100 100 TS11 Dubník rybník murovaná 250 250 250 TS12 Trubín rybník stožiarová - - 160 TS13 PD1 stožiarová 250 250 250 TS14 PD2 stožiarová 250 250 250 TS15 PD3 stožiarová 250 250 250
Pre navrhovanú výstavbu v obci sa vybuduje: I. etapa do roku 2015: Transformátorová stanica TS6 Trubín Polesie sa prebuduje zo 630 kVA na 400 kVA (výmena transformátora a sekundárneho rozvádzača nn). Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať sekundárny rozvod nn káblový ako zjednodušenú mrežovú sieť nn. Pre navrhovanú výstavbu IBV budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblami. Pre navrhované objekty občianskej vybavenosti budovať nn prípojky z jestvujúcej vzdušnej sekundárnej siete nn. Jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť nn v obci rekonštruovať (výmena vodičov, stĺpov a v uzloch siete budovať rozpojovacie istiace skrine VRIS) a prebudovať ju na vzdušnú zjednodušenú mrežovú sieť nn. II. etapa do roku 2030: Pre navrhovanú rybársku chatu pri Trubínskom rybníku osadiť na jestvujúcu konštrukciu transformátorovej stanice transformátor prevod 22/0,4 kV, výkon 160 kVA, sekundárny rozvádzač nn a k navrhovanej rybárskej chate vybudovať káblovú nn prípojku zo sekundárneho rozvádzača nn tejto transformátorovej stanice (vn prípojka k transformátorovej stanici je jestvujúca).
VEREJNÉ OSVETLENIE
Obec Lutila Osvetlenie ciest, komunikácií a verejných priestranstiev v obci Lutila je vybudované výbojkovými svietidlami, ktoré sú pomocou výložníkov uchytené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete nn. Rozvod medzi svietidlami je vodičom AlFe 16 mm2, ktorý slúži ako fáza VO vzdušnej sekundárnej siete nn. Ovládanie VO je centrálne prostredníctvom impulzných káblov z RVO pri transformátorových staniciach.
URBANIA Banská Bystrica strana 106/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Pre navrhovanú výstavbu budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblom CKY 4 B x 10 mm2, uloženým v zemi. Ovládanie navrhovaného VO pripojiť pomocou impulzného kábla na centrálny impulz verejného osvetlenia obce Lutila.
Obec Slaská Osvetlenie ciest, komunikácií a verejných priestranstiev je vybudované výbojkovými svietidlami, ktoré sú pomocou výložníkov uchytené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete nn. Rozvod medzi svietidlami je vodičom AlFe 16 mm2, ktorý slúži ako fáza VO vzdušnej sekundárnej siete nn. Ovládanie VO je centrálne prostredníctvom impulzných káblov z RVO pri transformátorových staniciach.
Pre navrhovanú výstavbu budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblom CYKY 4B x 10 mm2 , uloženým v zemi. Ovládanie navrhovaného osvetlenia napojiť pomocou impulzného kábla na centrálny impulz VO obce Slaská.
Obec Kosorín Osvetlenie ciest, komunikácií a verejných priestranstiev je vybudované výbojkovými svietidlami, ktoré sú pomocou výložníkov uchytené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete nn. Rozvod medzi svietidlami je vodičom AlFe 16 mm2, ktorý slúži ako fáza VO vzdušnej sekundárnej siete nn. Ovládanie VO je centrálne prostredníctvom impulzných káblov z RVO pri transformátorových staniciach.
Pre navrhovanú výstavbu budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblom CYKY 4B x 10 mm2 , uloženým v zemi. Ovládanie navrhovaného osvetlenia napojiť pomocou impulzného kábla na centrálny impulz VO obce Kosorín.
Obec Janova Lehota Osvetlenie ciest, komunikácií a verejných priestranstiev v obci Janova Lehota je vybudované výbojkovými svietidlami, ktoré sú pomocou výložníkov uchytené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete nn. Rozvod medzi svietidlami je vodičom AlFe 16 mm2, ktorý slúži ako fáza VO vzdušnej sekundárnej siete nn. Ovládanie VO je centrálne prostredníctvom impulzných káblov z RVO pri transformátorových staniciach.
Pre navrhovanú výstavbu budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblom CKY 4 B x 10 mm2, uloženým v zemi. Ovládanie navrhovaného VO pripojiť pomocou impulzného kábla na centrálny impulz verejného osvetlenia obce Janova Lehota.
Obec Lovčica-Trubín Osvetlenie ciest, komunikácií a verejných priestranstiev v obci Lovčica Trubín je vybudované výbojkovými svietidlami, ktoré sú pomocou výložníkov uchytené na podperných bodoch vzdušnej sekundárnej siete nn. Rozvod medzi svietidlami je vodičom AlFe 16 mm2, ktorý slúži ako fáza VO vzdušnej sekundárnej siete nn. Ovládanie VO je centrálne prostredníctvom impulzných káblov z RVO pri transformátorových staniciach.
Pre navrhovanú výstavbu budovať verejné osvetlenie výbojkovými sodíkovými svietidlami, ktoré budú upevnené na bezpäticových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude káblom CKY 4 B x 10 mm2, uloženým v zemi. Ovládanie navrhovaného VO pripojiť pomocou impulzného kábla na centrálny impulz verejného osvetlenia obce Lovčica Trubín.
2.21 NÁVRH ZÁSOBOVANIA PLYNOM
ZÁSOBOVANIE TEPLOM V územnom pláne obcí MR Žiarske Podhorie sú navrhované územia pre ďalšie rozšírenie obcí. Nové plochy sú uvažované‚ pre bývanie, základnú vybavenosť, rekreáciu a cestovný ruch.
URBANIA Banská Bystrica strana 107/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Návrh nových plôch pre IBV, je uvažovaný v dvoch etapách:
Obec I. etapa II. etapa Lutila 42 b.j. 58 b.j. Slaská 10 b.j 14 b.j Kosorín 16 b.j 11 b.j. Janova Lehota 15 b.j. 15 b.j Lovčica- Trubín 18 b.j 20 b.j.
Plynofikácia obcí v r.1998-2000 umožnila využívať zemný plyn naftový na vykurovanie na celom zastavanom území obcí. Riešené‚ územie vykazuje nízku koncentráciu potrieb tepla, čo súvisí s hustotou osídlenia a charakterom obytnej zástavby. Väčšinou ide o samostatné rodinné domy, občiansku vybavenosť a stavby pre rekreáciu a cestovný ruch. Zásobovanie teplom v súčasnom období je prevádzané na báze zemného plynu naftového. V menšej miere je pre vykurovanie používané ako médium elektrická energia a pevné palivo ,ktoré sú spaľované v domových blokových kotolniach, v individuálnych zdrojoch tepla a lokálne.
NÁVRH ZÁSOBOVANIA OBCÍ TEPLOM
CHARAKTERISTIKA ZÁSOBOVANIA TEPLOM Obce v lokalite Žiarske Podhorie ležia v oblasti výpočtovej teploty vonkajšieho vzduchu -15 0 C bez intenzívnych vetrov. Priemerná denná teplota v najchladnejšom mesiaci je -3,1 0 C. Dĺžka vykurovacieho obdobia v roku je 232 dní pri priemernej ročnej vonkajšej teplote vzduchu +2,90 C.
VÝPOČET POTREBY TEPLA PRE IBV Určenie potreby tepla pre vykurovanie a prípravu TUV je prevedené podľa STN 730540-2 a STN 060320. Pre rodinné domy sa uvažuje hodinový príkon tepla 6,5 kW a ročná potreba tepla 52 GJ/rok.
Hodinová potreba tepla Obec I. etapa II. etapa Lutila 42x6,5 = 273 kw 58x6,5 = 377 kW Slaská 10x6,5 = 65 kW 14x6,5 = 91 kW Kosorín 16 x6,5 = 104 kW 11x6,5 = 72 kW Janova Lehota 15x6,5 = 98 kW 15x6,5 = 98 kW Lovčica- Trubín 18x6,5 = 117 kW 20x6,5 = 130 kW Spolu 599 kW 599 kW
Ročná potreba tepla Obec I. etapa II. etapa Lutila 42x52 = 2184 GJ/r 58x52 =3016 GJ/r Slaská 10x52 = 520 GJ/r 14x52 = 728 GJ/r Kosorín 16x52 = 832 GJ/r 11x52 = 572 GJ/r Janova Lehota 15x52 = 780 GJ/r 15x52 = 780 GJ/r Lovčica- Trubín 18x52 = 936 GJ/r 20x52 = 1040 GJ/r Spolu 4484 GJ/r 4484 GJ/r V zástavbe IBV sa uvažuje s vybudovaním domových kotolní na zemný plyn.
VÝPOČET POTREBY TEPLA PRE VYBAVENOSŤ Potreba tepla pre občiansku vybavenosť je určená z obostavaného priestoru pod–a STN730540-2 a potreba tepla pre prípravu TUV je určená podľa STN 060320.
Potreba plynu je vypočítaná z výhrevnosti zemného plynu a účinnosti zariadenia Obec Lutila podnikateľský areál 52 kW - 6,1 m3/h 434 GJ/r - 14060 m3/r penzión dôchodcov 67 kW - 7,8 m3/h 504 GJ/r - 16330 m3/r služby 19 kW - 2,3 m3/h 146 GJ/r - 4740 m3/r
URBANIA Banská Bystrica strana 108/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín klub mládeže 14 kW - 1,7 m3/h 103 GJ/r - 3330 m3/r klub poľovníkov 6 kW - 0,7 m3/h 58 GJ/r - 1900 m3/r penzión s rekr .sl. 52 kW - 6,1 m3/h 382 GJ/r - 12390 m3/r podkr. obec. úradu 16 kW - 1,9 m3/h 109 GJ/r - 3540 m3/r obchod 9 kW - 1,0 m3/h 76 GJ/r - 2450 m3/r múzeum obce 5 kW - 0,6 m3/h 44 GJ/r - 1430 m3/r Spolu 240 kW 28,2 m3/h 1856 GJ/r - 60170 m3/r
Obec Lovčica-Trubín kaderník, holič 15 kW - 1,8 m3/h 108 GJ/r - 3500 m3/r zberňa šatstva 4 kW - 0,5 m3/h 34 GJ/r - 1110 m3/r zberňa obuvi 4 kW - 0,5 m3/h 34 GJ/r - 1110 m3/r penzión 52 kW - 5,0 m3/h 382 GJ/r - 12380 m3/r pamätná izba obce 5 kW - 0,6 m3/h 44 GJ/r - 1430 m3/r Ábelov mlyn 9 kW - 1,1 m3/h 77 GJ/r - 2480 m3/r motorest Dubník 52 kW - 5,0 m3/h 382 GJ/r - 12380 m3/r Spolu 153 kW 15,9 m3/h 1164 GJ/r - 37710 m3/r
V uvedených objektoch sa uvažuje s vybudovaním domových a blokových kotolní na zemný plyn.
SÚČASNÝ STAV PLYNOFIKÁCIE OBCÍ
Obec Lutila Cez katastrálne územie Lutila prechádza trasa diaľkového VTL plynovodu DN 3OO, PN 4,O MPa., Prievidza - Žiar nad Hronom. Z tohoto VTL plynovodu je prevedená VTL prípojka pre regulačnú stanicu plynu pre obec Lutila a to RS 8OO 2/1 - VTL/NTL. Miestny plynovod je prevedený ako nízkotlaký rozvod plynu o tlaku 2,1 kPa. Rozvody plynu sú prevedené od DN 8O do DN 2OO, nové plynovody sú prevedené z LPE.
Obec Slaská Cez katastrálne územie Kosorín prechádza trasa diaľkového VTL plynovodu DN 300, PN 4,0 MPa, Prievidza - Žiar nad Hronom. V roku 1998 až 2000 sa previedla plynofikácia troch obcí z jednej regulačnej stanice plynu ktorá je umiestnená v katastrálnom území Kosorín a z výstupného stredotlakého potrubia sú zásobované plynom obce Kosorín, Janova Lehota, Slaská. Z jestvujúceho VTL plynovodu DN 300 PN,4,0 MPa je v obci Kosorín prevedená VTL prípojka plynu o DN 100 PN 4,0 MPa o dĺžke 80 m a je zaústená do regulačnej stanice plynu umiestnenej na okraji obce typ: RS Q= 1200 m3/h VTL/STL - 4,0 MPa/0,3 Mpa. Od regulačnej stanice pre obec Slaská je prevedený prepojovací stredotlaký plynovod o D 63 a dĺžke 1 600 m.
Miestne plynovody v obci Slaská sú D 63, D 50 s celkovou dĺžkou cca 4120 m. Distribučný systém plošného zásobovania plynom pre obec Slaská je zrealizovaný ako jednotný stredotlaký rozvod plynu s prevádzkovým tlakom do 300 kPa a papršlekovou distribučnou sieťou v obciach. Miestny distribučný rozvod plynu so sieťou papršlekového charakteru má dobré prenosové vlastnosti. Zvýšený výstupný tlak plynu vytvára veľmi priaznivé tlakové pole a pokles prevádzkového tlaku plynu je vďaka nízkej drsnosti PE plynovodov a geografickej polohe distribučnej siete malý.
Plynovodné rozvody sú nové realizované v poslednom období. Po kvalitatívnej stránke možno plynovodnú sieť považovať pre potreby bytovej výstavby a vybavenosti v obci Slaská za dobudovanú. Konfigurácia plynovodov umožňuje napojiť na odber plynu v podstate všetky objekty v uvedenom území.
Obec Kosorín Cez katastrálne územie Kosorín prechádza trasa diaľkového VTL plynovodu DN 3OO, PN 4,O MPa, Prievidza - Žiar nad Hronom. V roku 1998 až 2OOO sa previedla plynofikácia troch obcí z jednej regulačnej stanice plynu ktorá je umiestnená v katastrálnom území Kosorín a z výstupného stredotlakého potrubia sú zásobované plynom obce Kosorín, Janova Lehota, Slaská. Z jestvujúceho VTL plynovodu DN 3OO PN,4,O MPa je v obci Kosorín prevedená VTL prípojka plynu o DN 1OO PN 4,O MPa o dĺžke 8O m a je zaústená do regulačnej stanice plynu umiestnenej na okraji obce
URBANIA Banská Bystrica strana 109/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín typ RS Q= 12OO m3/h VTL/STL - 4,O MPa/O,3 MPa. Miestne plynovody v obci Kosorín sú D 63, D 5O, s celkovou dĺžkou cca 271O m. Distribučný systém plošného zásobovania plynom pre obec Kosorín, je zrealizovaný ako jednotný stredotlaký rozvod plynu s prevádzkovým tlakom do 3OO kPa a papršlekovou distribučnou sieťou v obciach.
Miestny distribučný rozvod plynu so sieťou papršlekového charakteru má dobré prenosové vlastnosti. Zvýšený výstupný tlak plynu vytvára veľmi priaznivé tlakové pole a pokles prevádzkového tlaku plynu je vďaka nízkej drsnosti PE plynovodov a geografickej polohe distribučnej siete malý. Plynovodné rozvody sú nové realizované v poslednom období. Po kvalitatívnej stránke možno plynovodnú sieť považovať pre potreby bytovej výstavby a vybavenosti v obci Kosorín za dobudovanú. Konfigurácia plynovodov umožňuje napojiť na odber plynu v podstate všetky objekty v uvedenom území.
Obec Janova Lehota Cez katastrálne územie Kosorín prechádza trasa diaľkového VTL plynovodu DN 300, PN 4,0 MPa, Prievidza - Žiar nad Hronom. V roku 1998 až 2000 sa previedla plynofikácia troch obcí z jednej regulačnej stanice plynu ktorá je umiestnená v katastrálnom území Kosorín a z výstupného stredotlakého potrubia sú zásobované plynom obce Kosorín, Janova Lehota, Slaská. Z jestvujúceho VTL plynovodu DN 300 PN,4,0 MPa je v obci Kosorín prevedená VTL prípojka plynu o DN 100 PN 4,0 MPa o dĺžke 80 m a je zaústená do regulačnej stanice plynu umiestnenej na okraji obce typ RS Q= 1200 m3/h VTL/STL - 4,0 MPa/0,3 MPa. Od regulačnej stanice pre obec Janova Lehota je prevedený prepojovací stredotlaký plynovod o D 110 a dĺžke 2 600 m. Miestne plynovody v obci Janova Lehota sú D 90, D 63, D 50 s celkovou dĺžkou cca 6250 m. Distribučný systém plošného zásobovania plynom pre obec Janova Lehota je zrealizovaný ako jednotný stredotlaký rozvod plynu s prevádzkovým tlakom do 300 kPa a papršlekovou distribučnou sieťou v obciach. Miestny distribučný rozvod plynu so sieťou papršlekového charakteru má dobré prenosové vlastnosti. Zvýšený výstupný tlak plynu vytvára veľmi priaznivé tlakové pole a pokles prevádzkového tlaku plynu je vďaka nízkej drsnosti PE plynovodov a geografickej polohe distribučnej siete malý.
Plynovodné rozvody sú nové realizované v poslednom období. Po kvalitatívnej stránke možno plynovodnú sieť považovať pre potreby bytovej výstavby a vybavenosti v obci Janova Lehota za dobudovanú. Konfigurácia plynovodov umožňuje napojiť na odber plynu v podstate všetky objekty v uvedenom území.
Obec Lovčica-Trubín Napojenie obce je z jestvujúceho VTL plynovodu DN 3OO, PN 4,O MPa a to pomocou VTL prípojky o DN 1OO ktorá končí v regulačnej stanici plynu a to RS 8OO 2/1 - VTL/STL. Miestny plynovod je prevedený ako stredotlaký do tlaku 3OO kPa. Rozvody sú o D 5O až D 11O z LPE.
NÁVRH RIEŠENIA V ZÁSOBOVANÍ PLYNOM URBANISTICKÉHO RIEŠENIA
Obec Lutila VÝPOČET POTREBY PLYNU PRE BÝVANIE V zmysle smernice č.1O/2OOO G.R. SPP Bratislava pre IBV sa uvažuje s maximálnou hodinovou spotrebou s oblasťou -15oC 1,5 m3/h a ročnou spotrebou plynu 4 4OO m3/r. Pre HBV sa uvažuje spotreba plynu z výpočtu vykurovania nakoľko sa uvažuje s blokovými kotolňami. Plyn pre HBV sa uvažuje len pre varenie a to O,18 m3/h a 18O m3/r. V územnom pláne obcí MR Žiarske Podhorie je uvažované s nasledovnou výstavbou:
Bytová zástavba - IBV hodinová a ročná
hodinová ročná I. etapa 42 b.j. 42x1,5 = 63,0 m3/h 42 x 44OO =184 800 m3/r II. etapa 58 b.j. 58x1,5 = 87,0 m3/h 58 x 44OO =255 200 m3/r Spolu 150,O m3/h 440 000 m3/r
URBANIA Banská Bystrica strana 110/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
VÝPOČET SPOTREBY PLYNU PRE OBČIANSKU VYBAVENOSŤ
Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť sa prevedie zo zásobovania teplom a to z vypočítanej spotreby tepla pre občiansku vybavenosť.
hodinová ročná Spolu 240 kW 28,2 m3/h 1856 GJ/r - 60170 m3/r
CELKOVÁ POTREBA PLYNU HODINOVÁ A ROČNÁ
hodinová ročná IBV I. a II.etapa 150,O m3/h 440 000 m3/r občianska vybavenosť 28,2 m3/h 60 170 m3/r Spolu 178,2m3/h 500 170 m3/r
PLYNOFIKÁCIA NAVRHOVANÝCH LOKALÍT VÝSTAVBY
Navrhované lokality v koncepte riešenia IBV ako i občianskej vybavenosti sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov, prípadne sa rozšíri miestna plynovodná sieť. Je potrebné dobudovať miestnu plynovodnú sieť v zmysle konceptu riešenia. Navrhovaná výstavba IBV 42 a 58 domov sa nachádza v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov. Prevedie sa jeho rozšírenie od jestvujúcich STL rozvodov plynu. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch navrhovaná v koncepte riešenia sa uvažuje plynofikovať len tie lokality, ktoré sú v blízkosti jestvujúcich plynovodov. Lokality vzdialenejšie sa neuvažuje plynofikovať.
Obec Slaská VÝPOČET POTREBY PLYNU PRE BÝVANIE V zmysle smernice č.100/2000 G.R. SPP Bratislava pre IBV sa uvažuje s maximálnou hodinovou spotrebou s oblasťou -15oC 1,5 m3/h a ročnou spotrebou plynu 4 400 m3/r. Pre HBV sa uvažuje spotreba plynu z výpočtu vykurovania nakoľko sa uvažuje s blokovými kotolňami. Plyn pre HBV sa uvažuje len pre varenie a to 0,18 m3/h a 180 m3/r.
Hodinová a ročná spotreba plynu pre IBV
hodinová ročná I. etapa 10 b.j. 10x1,5 = 15,0 m3/h 10 x 4400 = 44 000 m3/r II. etapa 14 b.j. 14x1,5 = 21,0 m3/h 14 x 4400 = 61 600 m3/r Spolu 36,0 m3/h 105 600 m3/r
VÝPOČET SPOTREBY PLYNU PRE OBČIANSKU VYBAVENOSŤ
Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť sa prevedie zo zásobovania teplom a to z vypočítanej spotreby tepla pre občiansku vybavenosť.
hodinová ročná Spolu 8,2 m3/h 18 440 m3/r
CELKOVÁ POTREBA PLYNU HODINOVÁ A ROČNÁ
hodinová ročná IBV I. a II.etapa 36,0 m3/h 105 600 m3/r občianska vybavenosť 8,2 m3/h 18 440 m3/r Spolu 44,2 m3/h 124 040 m3/r
PLYNOFIKÁCIA NAVRHOVANÝCH LOKALÍT VÝSTAVBY Navrhované lokality IBV ako i občianskej vybavenosti sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov, prípadne sa rozšíri miestna plynovodná sieť. Je potrebné dobudovať miestnu plynovodnú
URBANIA Banská Bystrica strana 111/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín sieť v zmysle konceptu riešenia. Navrhovaná výstavba IBV sa nachádza v blízkosti STL plynovodov. Prevedie sa jeho rozšírenie od jestvujúcich STL rozvodov plynu. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch navrhovaná v koncepte riešenia sa uvažuje plynofikovať len tie lokality, ktoré sú v blízkosti jestvujúcich plynovodov. Lokality vzdialenejšie sa neuvažuje plynofikovať.
Obec Kosorín VÝPOČET POTREBY PLYNU PRE BÝVANIE V zmysle smernice č.1O/2OOO G.R. SPP Bratislava pre IBV sa uvažuje s maximálnou hodinovou spotrebou s oblasťou -15oC 1,5 m3/h a ročnou spotrebou plynu 4 4OO m3/r. Pre HBV sa uvažuje spotreba plynu z výpočtu vykurovania nakoľko sa uvažuje s blokovými kotolňami. Plyn pre HBV sa uvažuje len pre varenie a to O,18 m3/h a 18O m3/r.
Hodinová a ročná spotreba plynu pre IBV
hodinová ročná I. etapa 16 b.j. 16x1,5 =24,0 m3/h 16x 4400 = 70 400 m3/r II. etapa 11 b.j. 11x1,5 = 16,5 m3/h 11 x 4400 = 48 400 m3/r Spolu 40,5 m3/h 118 800 m3/r
VÝPOČET SPOTREBY PLYNU PRE OBČIANSKU VYBAVENOSŤ
Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť sa prevedie zo zásobovania teplom a to z vypočítanej spotreby tepla pre občiansku vybavenosť.
Hodinová a ročná spotreba plynu pre občiansku vybavenosť
hodinová ročná múzeum obce 0,4 m3/h 700 m3/r hotel pri rybníku 10,3 m3/h 19 750 m3/r KUDELA žalúzie 2,6 m3/h 5 000 m3/r Spolu 13,3 m3/h 24 450 m3/r
CELKOVÁ POTREBA PLYNU HODINOVÁ A ROČNÁ
hodinová ročná IBV I. a II.etapa 40,5 m3/h 118 800 m3/r občianska vybavenosť 13,3 m3/h 24 450 m3/r Spolu 53,8 m3/h 143 250 m3/r
PLYNOFIKÁCIA NAVRHOVANÝCH LOKALÍT VÝSTAVBY Navrhované lokality v návrhu riešenia IBV ako i občianskej vybavenosti sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov, prípadne sa rozšíri miestna plynovodná sieť. Je potrebné dobudovať miestnu plynovodnú sieť v zmysle návrhu riešenia. Navrhovaná výstavba IBV 16 a 11 domov sa nachádza v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov. Prevedie sa jeho rozšírenie z jestvujúcich STL plynovodov, prípadne jeho zokruhovanie. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch navrhovaná v návrhu riešenia sa uvažuje plynofikovať len tie lokality, ktoré sú v blízkosti jestvujúcich plynovodov. Lokality vzdialenejšie sa neuvažuje plynofikovať.
Obec Janova Lehota VÝPOČET POTREBY PLYNU PRE BÝVANIE V zmysle smernice č.10/2000 G.R. SPP Bratislava pre IBV sa uvažuje s maximálnou hodinovou spotrebou s oblasťou -15oC 1,5 m3/h a ročnou spotrebou plynu 4 400 m3/r. Pre HBV sa uvažuje spotreba plynu z výpočtu vykurovania nakoľko sa uvažuje s blokovými kotolňami. Plyn pre HBV sa uvažuje len pre varenie a to 0,18 m3/h a 180 m3/r.
Hodinová a ročná spotreba plynu pre IBV
URBANIA Banská Bystrica strana 112/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
hodinová ročná I. etapa 20 b.j. 20x1,5 = 30,0 m3/h 20 x 44OO = 88 0OO m3/r II. etapa 15 b.j. 15x1,5 = 22,5 m3/h 15 x 4400 = 66 000 m3/r Spolu 52,5 m3/h 154 000 m3/r
VÝPOČET SPOTREBY PLYNU PRE OBČIANSKU VYBAVENOSŤ
Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť sa prevedie zo zásobovania teplom a to z vypočítanej spotreby tepla pre občiansku vybavenosť.
hodinová ročná Spolu 18,5 m3/h 18 440 m3/r
CELKOVÁ POTREBA PLYNU HODINOVÁ A ROČNÁ
hodinová ročná IBV I. a II.etapa 52,5 m3/h 154 000 m3/r občianska vybavenosť 18,5 m3/h 18 440 m3/r Spolu 71,0 m3/h 172 440 m3/r
PLYNOFIKÁCIA NAVRHOVANÝCH LOKALÍT VÝSTAVBY Navrhované lokality IBV ako i občianskej vybavenosti sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov, prípadne sa rozšíri miestna plynovodná sieť. Je potrebné dobudovať miestnu plynovodnú sieť v zmysle riešenia. Navrhovaná výstavba IBV 15 a 15 domov sa nachádza v blízkosti STL plynovodov. Prevedie sa jeho rozšírenie od jestvujúcich STL rozvodov plynu. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch sa uvažuje plynofikovať len tie lokality, ktoré sú v blízkosti jestvujúcich plynovodov. Lokality vzdialenejšie sa neuvažuje plynofikovať.
Obec Lovčica-Trubín
VÝPOČET POTREBY PLYNU PRE BÝVANIE V zmysle smernice č.1O/2OOO G.R. SPP Bratislava pre IBV sa uvažuje s maximálnou hodinovou spotrebou s oblasťou -15oC 1,5 m3/h a ročnou spotrebou plynu 4 4OO m3/r. Pre HBV sa uvažuje spotreba plynu z výpočtu vykurovania nakoľko sa uvažuje s blokovými kotolňami. Plyn pre HBV sa uvažuje len pre varenie a to O,18 m3/h a 18O m3/r.
Hodinová a ročná spotreba plynu pre bývanie
hodinová ročná I. etapa 18 b.j. 18x1,5 = 27,O m3/h 18 x 44OO =79 200 m3/r II. etapa 20 b.j. 20x1,5 = 30,0 m3/h 20 x 44OO = 88 0OO m3/r Spolu 57,0 m3/h 167 2OO m3/r
VÝPOČET SPOTREBY PLYNU PRE OBČIANSKU VYBAVENOSŤ
Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť sa prevedie zo zásobovania teplom a to z vypočítanej spotreby tepla pre občiansku vybavenosť.
hodinová ročná kaderník,holič 15 kW 1,8 m3/h 3500 m3/r zberňa šatstva 8 kW 1,0 m3/h 2220 m3/r penzión 52 kW 6,1 m3/h 12380 m3/r pamätná izba obce 5 kW 0,6 m3/h 1430 m3/r Ábelov mlyn 9 kW 1,1 m3/h 2480 m3/r motorest Dubník 52 kW 6,1 m3/h 12380 m3/r Spolu 141 kW 18,1m3/h 37 710 m3/r
CELKOVÁ POTREBA PLYNU HODINOVÁ A ROČNÁ
hodinová ročná IBV I. a II.etapa 57,0 m3/h 167 2OO m3/r
URBANIA Banská Bystrica strana 113/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
občianska vybavenosť 18,1m3/h 37 710 m3/r Spolu 75,1 m3/h 204 910 m3/r
PLYNOFIKÁCIA NAVRHOVANÝCH LOKALÍT VÝSTAVBY Navrhované lokality riešenia IBV ako i občianskej vybavenosti sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov, prípadne sa rozšíri miestna plynovodná sieť. Je potrebné dobudovať miestnu plynovodnú sieť v zmysle riešenia. Navrhovaná výstavba IBV 18 a 20 domov sa nachádza v blízkosti jestvujúcich STL plynovodov. Prevedie sa jeho rozšírenie od jestvujúcich STL rozvodov plynu. Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch navrhovaná v návrhu riešenia sa uvažuje plynofikovať len tie lokality, ktoré sú v blízkosti jestvujúcich plynovodov. Lokality vzdialenejšie sa neuvažuje plynofikovať.
POŽIADAVKY PRE RIEŠENIE Z HĽADISKA ZÁSOBOVANIA PLYNOM: riešiť koncepciu rozvoja v súlade so zákonom č.237/2OOO Z.z., zákonom č-3O9/1991 Zb. v znení zákona č.218/1992 Zb., zákona č.148/1994 Zb., zákona č.256/1995 Z.z. a zákona č.7O/1998 Z.z. o energetike v súlade s energetickou politikou štátu a zásadami hospodárenia s energiami posúdiť voľné kapacity plynovodov riešiť napojenie nových zdrojov tepla a nových plôch obytnej zástavby z voľnej kapacity existujúcej plynárenskej siete určiť pri návrhu nových zdrojov tepla na báze plynu, stupeň decentralizácie a ekonomickou a ekologickou úvahou
VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM
V zmysle zákona č.7O/1998 Z.z. o energetike podľa par.27 na ochranu plynárenských zariadení sa zriaďujú ochranné pásma: 4 m pre plynovody a plynov‚ prípojky s men.svetl. do 2OO mm VTL 8 m pre plynovody a plynov‚ prípojky s men.svetl. do 5OO mm VTL 1 m pre nízkotlaké a stredotlakové plynovody a plynovodné prípojky ktorými sa rozvádzajú plyny v zastavovanom území obce 8 m pre technologické objekty /regulačné stanice/ Vymedzenie bezpečnostného pásma /par.28/ 1O m pri stredotlakových plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území 2O m pri vysokotlakých plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou do 35O mm
2.22 NÁVRH TELEKOMUNIKÁCIÍ
V obci Lutila je ATÚ (RSU), ktorá kapacitne postačuje na riešenie MTS pre IBV I. etapa, II. etapa a podnikateľská zóna I. a II. etapa. Rozvodná sieť je realizovaná zemnými káblami a jednotliví účastníci sa napoja cez ÚR (účastnícky rozvádzač). Rozvodné káble MTS pre IBV a podnikateľskú zónu sú navrhnuté zemou a cez odbočné spojky sa zaisti pripojenie jednotlivých účastníkov. Navrhovaná sieť sa bude realizovať ako pripokládka k jestvujúcim káblom, pričom kapacita ústredne umožňuje postupné pripájanie jednotlivých etáp podľa potreby výstavby. V riešenom území obce Lutila sa nachádza trasa diaľkových telekomunikačných káblov, ktoré majú svoje ochranné pásmo. V ďalšom stupni projektovej dokumentácie je nutné ich vytýčiť a zaistiť ich ochranu.
2.23 VYHODNOTENIE PERSP. POUŽITIA PP A LPF
VYHODNOTENIE LOKALÍT PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA LESNÝCH POZEMKOV
V návrhu územného plánu MR Žiarske Podhorie sa neuvažuje so zábermi lesného pôdneho fondu v rámci riešenia nových rozvojových lokalít obcí. Pri ďalšom rozvoji obcí mikroregiónu je nutné rešpektovať hospodárenie podľa platných LHP.
URBANIA Banská Bystrica strana 114/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
K čiastočnému záberu lesnej pôdy dôjde v rámci rekonštrukcie cesty I/50. Táto cesta I. tiredy je spojnicou Banskobystrického a Trenčianskeho kraja na trase Žiar nad Hronom – Prievidza. Navrhovaná stavba je situovaná v koridore jestvujúcej cesty I/50, nakoľko sa jedná o jej rekonštrukciu rozšírením, miernou svahovou úpravou a sanáciou cestného telesa. V rámci realizácie dôjde k nasledovnému záberu lesných pozemkov: lokalita katastrálne kultúra celková výmera užívateľ/vlastník druh záberu územie výmera (m2) záberu (m2) L1 Lovčica lesný 556 944 817 Lesy SR trvalý pozemok 556 944 21 Lesy SR dočasný L2 Janova lesný 1 114 075 6 541 Lesy SR trvalý Lehota pozemok Males s.r.o. 330 835 1 641 Lesy SR dočasný Males s.r.o.
Presné vymedzenie porastov bude predmetom následných dokumentácií.
VYHODNOTENIE LOKALÍT NEPOĽNOHOSPODÁRSKEHO POUŽITIA PP
Lokality nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy návrhu Územného plánu obcí mikroregiónu Žiarske Podhorie sú spracované samostatne pre každú obec.
Obec Lutila
Celkom je v obci Lutila pre návrhové obdobie do roku 2030 navrhovaných 11 lokalít pre nepoľnohospodárske využitie, z toho 3 sa nachádzajú v zastavanom území obce.
Z hľadiska funkčného využitia sú lokality 1a,b, d,e, navrhované pre obytnú funkciu- pre výstavbu rodinných domov, na základe predpokladaného demografického vývoja a pre potreby stabilizácie mladých rodín v obci.
V riešených lokalitách obce sa nenachádzajú prvé štyri kvalitatívne najlepšie skupiny BPEJ. V navrhovaných lokalitách obce Lutila nie sú vybudované hydromelioračné zariadenia- závlah a odvodnení. V riešených lokalitách obce Lutila nie sú chránené územia prírody. Ako plochy postihnuté degradáciou pôdy (zosuvmi, eróziou a narušením ekologickej stability územia) možno čiastočne zaradiť samonálet v hornej časti lokality č. 1b, 3a a 3b.
Poľnohospodársky využívané riešené lokality obce Lutila sú sledované z hľadiska ochrany povrchových vôd. V zmysle prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 249/2003 Z. z. boli za zraniteľnú oblasť ustanovené poľnohospodársky využívané plochy katastrálneho územia obce Lutila, s cieľom ochrany citlivých oblastí povrchových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností. Celková výmera lokalít 49,05 ha poľnohospodárskej pôdy z toho v zastavanom území 9,40 ha z toho mimo zastavaného územia 39,04 ha Bonitné skupiny lokalít 5, 6, 7, 9
Pre funkčné využitie IBV sa navrhuje 31,05 ha z toho 27,22 ha mimo zastavaného územia obce a 3,83 ha v zastavanom území obce Lutila. Pre rekreáciu a šport sa navrhuje celkom 8,61 ha mimo zastavané územie obce. Pre cintorín sa navrhuje celkom 0,01 poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území obce. Pre podnikateľský areál obce Lutila a MR Žiarske Podhorie je potrebné 8,38 ha poľnohospodárskej pôdy mimo zastavané územie obce. Pre úpravu a prepojenie cyklotrasy sa predpokladá 0,30 ha poľnohospodárskej pôdy.
V urbanistickej štúdii, ktorá bola prerokovaná ako koncept územného plánu, boli požadované lokality 1a,1b, 2a, 2b a 4a upraviť a 4 b vylúčiť. Lokalita 4 b je vylúčená. Všetky požadované úpravy ostatných lokalít boli rešpektované, len presun II. etapy lokality 1b do výhľadu nie je možný vzhľadom na
URBANIA Banská Bystrica strana 115/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín chýbajúce rozvojové plochy obce. Vzhľadom k námietkám niektorých vlastníkov z lokality 1a a 1c, bola lokalita 1 c presunutá do výhľadu a ťažisko výstavby IBV je nevyhnutné nasmerovať do lokality 1b. Rozvoj bytovej výstavby na ploche 1b je schválený v Územnom pláne mesta Žiar nad Hronom (Lutila bola do roku 1996 súčasťou mesta), v Územnom pláne veľkého územného celku Banskobystrického kraja i v podrobnejších územnoplánovacích podkladoch a dokumentáciách. Z demografického hľadiska je obec Lutila rastúcou obcou s progresívnym rastom počtu obyvateľov.
Lokalita 1a bola odsúhlasená v rámci urbanistickej štúdie pre výstavbu rodinných domov. V súlade s prerokovaním je lokalita upravená pre výstavbu len v zastavanom území obce, s tým že bola predĺžená na celý západný okraj záhrad. Lokalitu tvoria nadmerné záhrady s mnohými vlastníkmi v zastavanom území obce Lutila, s nutným vybudovaním prístupu a inžinierskych sietí. Lokalita bola presunutá do II. etapy výstavby. Výmera lokality je 1,96 ha záhrad v zastavanom území obce Lutila. Časť lokality 1b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre I. etapu výstavby IBV, tj. do roku 2015. Požadované vypustenie časti pre II. etapu výstavby nie je možné, vzhľadom na obmedzenie a zrušenie výstavby IBV v ostatných lokalitách obce Lutila. Zaradenie časti lokality s ornou pôdou do I. etapy je potrebné pre vybudovanie kanalizácie i pre napojenie zástavby na komunikačnú sieť obce Lutila. Lokalita 1b bola schválená v územnom pláne mesta Žiar nad Hronom, ktorého súčasťou bola Lutila až do roku 1996. Zároveň je rozvojová lokalita 1b Pod Brezinou v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrického kraja. Prevažnú časť územia tvorí TTP, značne prerastenou náletom. Časť vysokej zelene sa zakomponuje do obytnej zóny a využije ako relaxačná zeleň. Z hľadiska kvality pôdy je prevažná časť vedená v skupine 6, menej v skupine 5 a 9, BPEJ 0565212, 0561242, 0561412, 0583672. Lokalita 1c bola presunutá do výhľadu. Lokalita 1d je vhodná pre pár domov IBV. Bola odsúhlasená v UŠ urbanistickej štúdii ÚPN Žiarske Podhorie. Priestor bude využitý pre zástavbu IBV len po ochranné pásmo elektrického vedenia, ďalej je priestor uzatvorený z oboch strán dvomi potokmi a príliš úzky pre výstavbu. Využitý bude ako spoločný oddychový priestor pre IBV alebo záhrady IBV. Priestor o výmere 1,59 ha je vedený ako TTP v skupine 5 pod kódom 0511002. Lokalita 1e pod vodojemom je novou lokalitou sčasti v zastavanom území obce Lutila. Tvorí ju priestor medzi lesom a jestvujúcou zástavbou rodinných domov. Vedený je ako TTP s výmerou 1,87 ha, z toho v zastavanom území 0,96 ha, mimo zastavaného územia 0,91 ha BPEJ 0561412 v skupine 6. Lokalita 2a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre doplnenie futbalového ihriska. Plocha bola presunutá do výhľadu, vzhľadom na iné priority obce. Lokalita 2b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre areál zdravia, s požiadavkou zníženia záberu poľnohospodárskej pôdy. Lokalita bola minimalizovaná na 2,18 ha. Lokalita 2b je v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom, kde bola odsúhlasená ako rozvojová plocha mesta. Rozvojová lokalita 2b je zároveň v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrického kraja. V priestore vstupu do obce Lutila bude riešený nástupné centrum pre oddychovú zónu Lutilský potok, prepájajúcu obce mikroregiónu Žiarske Podhorie s centrom mesta Žiar nad Hronom v zdravom prostredí mimo hlavné motoristické komunikácie. V I. etape sa uvažuje s vybudovaním celoročnej plavárne s letnou otvorenou terasou. V druhej etape sa areál dotvorí aktuálnymi športovými priestormi mestského typu. Celková výmera 2,18 ha je evidovaná prevažne ako orná pôda , v bonitnej skupine 6, s BPEJ 0511012. Časť lokality tvorí ostatná plocha. Lokalita 3a je nová lokalita (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre verejné rekreačné služby v I. etape výstavby, najmä pre ubytovanie a šport, s prístupom k upraveným vodným plochám na Kopernickom potoku. Lokalita 3a je v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom, kde bola odsúhlasená ako rozvojová plocha mesta. Rozvojová lokalita 3a je zároveň v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrického kraja ako súčasť navrhovaného rekreačného priestoru. Lokalita má výmeru 1,26 ha vedená je ako TTP, bonitná skupina 5, BPEJ 0771212.
Lokalita 3b je novou lokalitou (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre rozšírenie jestvujúcej chatovej osady pozdĺž jestvujúcej poľnej komunikácie a Kopernického potoka. Zarastajúci úzky a hlboký kaňón bude navrhovaným využitím udržiavaný a prístupný pre mikroregión i obyvateľov mesta Žiar nad Hronom. Lokalita 3b je v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom, kde bola odsúhlasená ako rozvojová plocha mesta. Rozvojová lokalita 3b je zároveň v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrického kraja ako súčasť navrhovaného rekreačného priestoru. Lokalita má výmeru 4,0 ha vedená je ako TTP, bonitná skupina 9 a 7, BPEJ 0783672 a 0571412. Uvažuje sa s výstavbou v II. etape.
URBANIA Banská Bystrica strana 116/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lokalita 3c je novou lokalitou (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre komplexné využitie areálu Koperníckeho potoka, najmä pre stanovanie a camping pri upravených vodných plochách. Lokalita 3c je v súlade s územným plánom mesta Žiar nad Hronom, kde bola odsúhlasená ako rozvojová plocha mesta. Rozvojová lokalita 3c je zároveň v súlade s územným plánom veľkého územného celku Banskobystrického kraja, ako súčasť navrhovaného rekreačného priestoru. Lokalita má výmeru 1,17 ha, vedená je ako TTP, bonitná skupina 5, BPEJ 0511002. Lokalita 4a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre vybudovanie priemyselného parku- podnikateľský areál v I. a II. etape výstavby. Jedná sa o pozemok uzavretý medzi cestou a družstvom, ktorým prechádza vysokotlakový plynovod. Evidovaný je ako orná pôda o výmere 8,38 h, z toho 2,00ha s BPEJ 0589212 patrí do bonitnej skupiny č. 7 a prevažná časť územia tvorí orná pôda v zastavanom území obce Lutila. Lokalita 4b a 4c boli zrušené, vzhľadom na postačujúcu výmeru lokality 4a. Lokalita 6 bola čiastočne odsúhlasená v urbanistickej štúdii UŠ Žiarske Podhorie ako súčasť lokality 2b areálu zdravia pozdĺž Lutilského potoka. Lokalita Pod brezinou je z východu obklopená lesoparkom mesta Žiar a z juhu sa dotýka mestskej oddychovej zóny Lutilský potok. Návrh územného plánu MR Žiarske Podhorie v súlade so schváleným územným plánom mesta Žiar nad Hronom rieši pokračovanie oddychovej líniovej trasy popri Lutilskom potoku. Navrhovaná cyklotrasa je vedená v jestvujúcich poľných cestách popri potoku a južným okrajom katastra obce Lutila. Tu je potrebné zaevidovať do KN jestvujúce prepojenie poľných ciest. Minimálna úprava jestvujúcich poľných ciest spočíva v ich spevnení a vo výsadbe jednostrannej aleje stromov, ktorá by lemovala a oddeľovala cyklotrasu od poľnohospodárskej pôdy. Výsadba je potrebná na malých úsekoch, zväčša je možné využiť jestvujúce porasty lemujúce bloky poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaná lokalita bude napojená na budovanú oddychovú a cyklistickú trasu z centra mesta Žiar nad Hronom popri Lutilskom potoku smerom k Lutile. Cyklotrasa je uvažovaná v II. etape, na ornej pôde s výmerou 0,30 ha, BPEJ 0511012 a 0571212 patrí do skupiny 6.
Poznámka: Navrhovaná vodná nádrž v zmysle HEP povodia Hrona bude riešená pre perspektívne využitie poľnohospodárskej pôdy samostatnou dokumentáciou.
Obec Slaská Celkom je v obci Slaská pre návrhové obdobie do roku 2030 navrhovaných 7 lokalít pre nepoľnohospodárske využitie, z toho všetky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z hľadiska funkčného využitia sú lokality 1a,b,c navrhované pre obytnú funkciu- pre výstavbu rodinných domov, na základe predpokladaného demografického vývoja a pre potreby stabilizácie mladých rodín v obci.
V riešených lokalitách obce sa nenachádzajú prvé štyri kvalitatívne najlepšie skupiny BPEJ. V navrhovaných lokalitách obce Slaská nie sú vybudované hydromelioračné zariadenia- závlah a odvodnení. V riešených lokalitách obce Slaská nie sú chránené územia prírody. Do riešených lokalít 3a, 3b a 3c obce Slaská zasahujú chránené územia ochrany vôd. Plochy postihnuté degradáciou pôdy a to narušením ekologickej stability územia sa v riešených lokalitách nenachádzajú len sčasti zaburinené plochy a samonálet na lokalite č.3a, 3b, 3c.
Celková výmera lokalít 10,52 ha z toho poľnohospodárskej pôdy 10,39 ha z toho v zastavanom území 2,02 ha z toho mimo zastavaného územia 8,37 ha Bonitné skupiny lokalít 5, 7, 8, 9
Pre funkčné využitie IBV sa navrhuje 6,64 ha mimo zastavaného územia obce Pre rekreáciu a šport sa navrhuje celkom 3,88 ha mimo zastavané územie obce. Pre vodné plochy rybník sa navrhuje 0,75 mimo zastavané územie obce Slaská.
V urbanistickej štúdii, ktorá bola prerokovaná ako koncept územného plánu, bolo požadované lokalitu 2b presunúť do výhľadu, lokalitu 2a a 3b upraviť s minimalizáciou záberu poľnohospodárskej pôdy. Obec nemá rezervné plochy v zastavanom území obce vhodné pre výstavbu.
Lokalita 1a bola odsúhlasená v rámci urbanistickej štúdie. Lokalita je potrebná pre výstavbu rodinných domov v I. etape výstavby, t.j. do roku 2015. Lokalita sa nachádza na severnom okraji intravilánu. Lokalita je už projekčne pripravená. Prevažná časť lokality je využívaná ako orná pôda.
URBANIA Banská Bystrica strana 117/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Jej výmera 2,48 ha je evidovaná ako orná pôda, v bonitnej skupine 7, kód BPEJ 0760411, menšia časť v skupine 9 má kód BPEJ 0781685. Lokalita 1b bola tiež odsúhlasená v urbanistickej štúdii. Navrhuje sa pre II. etapu výstavby IBV, tj. do roku 2030. Jej výmera 3,68 ha . Lokalita sa nachádza na severovýchodnom okraji obce. Vzhľadom na náročný terén, umiestnenie prístupovej komunikácie do lokality bude projekčne upresnené po zameraní celej lokality. Lokalita je evidovaná ako TTP, patrí do bonitnej skupiny 9 a 8, BPEJ 0779461 a 0881685. Lokalita 1c bola tiež odsúhlasená v urbanistickej štúdii s požiadavkou zníženia jej výmery. Jej výmera bola znížená na 0,48 ha, v zastavanom území obce. Výstavba je uvažovaná na záver II. etapy výstavby. Lokalitu tvorí TTP na juhozápadnom okraji obce, v zastavanom území obce. Lokalita 2a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii s požiadavkou prehodnotenia poľnohospodárskej plochy. Plocha bola znížená na 1,54 ha, prevažnú časť výmery zaberá v súčasnosti využívané tréningové ihrisko. V prvej etape navrhujeme jeho úpravu pre viacúčelové ihrisko s celoročným využívaním. Plocha je evidovaná ako TTP. Celá plocha sa nachádza v zastavanom území obce Slaská. Lokalita 2b bola zrušená a lokality. Lokality 3a a 3b boli zrušené, ako náhradné lokality boli nové lokality 3a, 3b umiestnené severnejšie od pôvodných lokalít. Lokalita 3a je novou lokalitou, ktorá vyplynula z požiadaviek prerokovania urbanistickej štúdie a zadania pre vypracovanie územného plánu obcí mikroregiónu Žiarske podhorie. Situovaná je v areáli jestvujúceho lyžiarskeho vleku, ktorý sa má v zmysle požiadaviek zadania dobudovať na celoročne využívané stredisko športu a rekreácie. Areál lokalít 3a, 3b, 3c je v súlade s vyššími územnoplánovacími dokumentáciami mesta Žiar nad Hronom. Lokalita je určená pre zimnú i letnú rekreáciu s využitím pobrežného pásu potoka Slaská. Navrhované sú v I. etape najmä športové plochy a dobudovanie jestvujúceho objektu ubytovacími službami. Plocha 0,72 ha je vedená ako TTP, bonitná skupina 7, BPEJ 0861445. Lokalita 3b je novou lokalitou v zmysle požiadavky prerokovania a zadania pre vypracovanie územného plánu obcí mikroregiónu Žiarske podhorie. V areáli jestvujúceho lyžiarskeho vleku, ktorý sa má v zmysle požiadaviek zadania dobudovať navrhujeme doplniť menšie objekty pre individuálnu rekreáciu. Územie je vedené ako TTP, celá lokalita o výmere 0,87 ha leží mimo zastavaného územia obce Slaská. BPEJ 0861445 patrí do bonitnej skupiny č. 7. Uvažuje sa s výstavbou v II. etape. Lokalita 3c je novou lokalitou v zmysle požiadavky prerokovania a zadania pre vypracovanie územného plánu obcí mikroregiónu Žiarske podhorie. Pre letné využitie areálu lyžiarskeho vleku je v súlade so zadaním a požiadavkami prerokovania UŠ areál doplnený malou vodnou nádržou pri potoku Slaská, uvažovanou v II. etape výstavby. Jedná sa o pás pobrežia, evidovaný ako TTP o výmere 0,75 ha. BPEJ 0814065 patrí do bonitnej skupiny č. 7.
Obec Kosorín
Celkom je v obci Kosorín pre návrhové obdobie do roku 2030 navrhovaných 13 lokalít pre nepoľnohospodárske využitie, z toho 8 sa nachádza v zastavanom území obce. Z hľadiska funkčného využitia sú lokality 1a,b,c,d,e,f,g navrhované pre obytnú funkciu- pre výstavbu rodinných domov, na základe predpokladaného demografického vývoja a pre potreby stabilizácie mladých rodín v obci.
V riešených lokalitách obce sa nenachádzajú prvé štyri kvalitatívne najlepšie skupiny BPEJ. Priamo v navrhovaných lokalitách obce Kosorín nie sú vybudované hydromelioračné zariadenia- závlah a odvodnení. V riešených lokalitách obce Kosorín nie sú chránené územia prírody. Do riešených lokalít obce Kosorín nezasahujú chránené územia ochrany vôd. Ako plochy postihnuté degradáciou pôdy a to zosuvmi, eróziou a narušením ekologickej stability územia, možno čiastočne zaradiť len zaburinené plochy a samonálet bylín na lokalite č. 2a- rybník.
Celková výmera lokalít 16,85 ha z toho v zastavanom území 11,10 ha z toho mimo zastavaného územia 5,75 ha Bonitné skupiny lokalít 5, 7, 8
Pre funkčné využitie IBV sa navrhuje 9,62 ha z toho 1,08 ha mimo zastavaného územia obce a 8,57 ha v zastavanom území obce Kosorín. Pre rekreáciu a šport sa navrhuje celkom 5,57 ha z toho 4,09 ha mimo zastavané územie obce a 1,48 ha v zastavanom území.
URBANIA Banská Bystrica strana 118/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Pre izolačnú zeleň sa navrhuje celkom 1,08 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho mimo 0,03 zastavaného územia a 1,05 v zastavanom území obce. Pre technické vybavenie obce – čistiareň odpadových vôd, je potrebné 0,37 poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,37 ha mimo zastavaného územia obce.
Lokalita 1a bola odsúhlasená v rámci urbanistickej štúdie. Lokalita je potrebná pre výstavbu rodinných domov v I. etape výstavby, t.j. do roku 2015. Lokalita sa nachádza na severnom okraji intravilánu medzi Kosorínskym potokom a súčasnou zástavbou, prevažná časť lokality sa nachádza v zastavanom území obce. Jej výmera 2,29 ha v zastavanom území, je rozšírená o obostavanie príjazdovej komunikácie 1,05 ha, na základe požiadavky obecného zastupiteľstva. Celková výmera lokality je 3,34 ha, je evidovaná ako orná pôda, v bonitnej skupine 7, kód BPEJ 0772215. Lokalita 1b bola tiež odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre II. etapu výstavby IBV, tj. do roku 2030. Jej výmera bola znížená na 2,85 ha, s vylúčením pôdy s vybudovanými závlahami. Lokalita sa nachádza po oboch stranách cesty, územie bolo využívané ako futbalové tréningové ihrisko. Časť bližšie k obci je evidovaná ako orná pôda a priestor ihriska je zaradený ako TTP. Lokalita patrí do bonitnej skupiny 7, BPEJ 0772212. Lokalita 1c a 1g sú navrhované ako rezerva pre IBV v II. etape výstavby. Obe lokality tvoria nadmerné záhrady s mnohými vlastníkmi v zastavanom území obce Kosorín, s nutným vybudovaným prístupom a inžinierskymi sieťami, vyžadujúci súhlas všetkých vlastníkov. Časť lokality 1g , prvé tri záhrady od kultúrneho domu budú využité pre rozšírenie výroby žalúzií- Kúdela. Výmera lokality 1c je 1,10 ha a lokalita 1g má výmeru 1,75 ha. Lokalita 1d, 1e, 1f tvoria preluky v obytnej zástavbe v zastavanom území obce a sú vhodné pre IBV, vzhľadom na vlastnícke vzťahy sú zaradené ako rezerva pre výstavbu v I. etape výstavby. Výhodou sú vybudované inžinierske siete. Vedené sú ako záhrady s výmerou 1d- 0,37 ha,1e- 0,04ha,1f- 0,17ha. Lokalita 2a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre obnovu rybníka v I. etape. Celá plocha je v súčasnosti využívaná ako rybník, s prerastenými a neudržiavanými brehovými porastami, je potrebná rekonštrukcia rybníka, najmä jeho hrádze. V druhej etape sa priestor viacúčelového rybníka doplní ubytovacím objektom pre rozvoj celoročnej rekreácie mikroregiónu Žiarske podhorie. Celková výmera 3,66 ha je evidovaná ako TTP, v bonitnej skupine 7a 8, s BPEJ 0772242 a 0776461. Lokalita 3a je zmenšená na výmeru 0,43 ha, v súlade s požiadavkou prerokovania UŠ. Lokalita je určená pre individuálnu rekreáciu s využitím pobrežného pásu Čierneho potoka a blízkosti obnovovaného rybníka s navrhovaným rekreačným zariadením. Vedená je ako TTP, bonitná skupina 7, BPEJ 0760421. Lokalita 3b je novou lokalitou (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre šport, najmä pre umiestnenie chýbajúcich viacúčelových ihrísk, pre rozvoj jestvujúceho futbalového ihriska a pre vybudovanie letného kúpaliska. Zároveň bude priestor okolo Čierneho potoka parkovo upravený pre možnosť rodinných prechádzok a posedení. Územie je vedené ako orná pôda, celá lokalita o výmere 1,48 ha leží v zastavanom území obce Kosorín. Uvažuje sa s výstavbou v II. etape. Lokalita 4a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre možnosť rozšírenia cintorína v II.etape výstavby. Jedná sa o úzky pás na západnej strane cintorína, evidovaný ako TTP o výmere 0,21 ha. BPEJ 0772413 patrí do bonitnej skupiny č. 7. Lokalita 4b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre vizuálne i hygienické oddelenie obytného územia obce Kosorín od jestvujúceho hospodárskeho dvora, v II.etape. Izolačnú zeleň navrhujeme vysadiť na severnej, vstupnej strane dvora, na ploche 1,05 ha, sčasti ornej pôdy a sčasti TTP, zväčša v intraviláne s BPEJ 0712003, v skupine 7. Súčasťou upraveného izolačného pásu bude súčasné parkovisko. Lokalita 5a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii UŠ Žiarske podhorie pre výstavbu ČOV v I.etape. Celoobecná čistiareň odpadových vôd je navrhnutá na TTP na ploche 0,37 ha, na najjužnejšom okraji zastavaného územia obce, poniže hospodárskeho dvora. BPEJ 0772212 patrí do skupiny 5. Lokalita využíva pre spádovú kanalizáciu technicky vhodný najnižší bod pri Kosorínskom potoku..
Obec Janova Lehota
Celkom je v obci Janova Lehota pre návrhové obdobie do roku 2030 navrhovaných 13 lokalít pre nepoľnohospodárske využitie, z toho 2 sa nachádzajú v zastavanom území obce. V urbanistickej štúdii, ktorá bola prerokovaná ako koncept územného plánu, boli požadované lokality 1c a 1 d presunúť do výhľadu, lokalita 7a vylúčiť a lokality 1a, 1b, 2a, 2b upraviť.
URBANIA Banská Bystrica strana 119/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Z hľadiska funkčného využitia sú lokality 1a,b,d,e navrhované pre obytnú funkciu- pre výstavbu rodinných domov, na základe predpokladaného demografického vývoja a pre potreby stabilizácie mladých rodín v obci.
V riešených lokalitách obce sa nenachádzajú prvé štyri kvalitatívne najlepšie skupiny BPEJ. V navrhovaných lokalitách obce Janova Lehota nie sú vybudované hydromelioračné zariadenia. V riešených lokalitách obce Janova Lehota nie sú chránené územia prírody. Do riešených lokalít obce Janova Lehota nezasahujú chránené územia ochrany vôd. Ako plochy postihnuté degradáciou pôdy a to zosuvmi, eróziou a narušením ekologickej stability územia, možno zaradiť len zaburinené plochy so samonáletom bylín a krovín na lokalite č. 7b a 4b.
Celková výmera lokalít 17,94 ha z toho v zastavanom území 3,21 ha z toho mimo zastavaného územia 14,73 ha Bonitné skupiny lokalít 5, 6, 7, 8, 9
Pre funkčné využitie IBV sa navrhuje 7,84 ha z toho 4,63 ha mimo zastavaného územia obce a 3,21 ha v zastavanom území obce Janova Lehota. Pre rekreáciu a šport sa navrhuje celkom 4,78 ha, všetky lokality o výmere 4,78 ha sa nachádzajú mimo zastavané územie obce. Pre podnikateľský areál je navrhovaných celkom 2,00 ha poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce. Pre rozšírenie cintorína sa navrhuje celkom 0,55 ha poľnohospodárskej pôdy, celá lokalita je mimo zastavaného územia obce. Pre technické vybavenie obce, ČOV a vodojem, je potrebné 0,23 ha poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce. Pre dopravné vybavenie územia je potrebné 0,325 ha poľnohospodárskej pôdy. Mimo zastavané územie obce je riešená z dôvodu aktuálnej potreby riešenia sanácie cesty I/50 v úseku Lovčica – hranica kraja.
Lokalita 1a bola odsúhlasená v rámci urbanistickej štúdie. Lokalita je potrebná pre výstavbu rodinných domov v I. etape výstavby, t.j. do roku 2015. Lokalita sa nachádza na západnom okraji intravilánu. Nová ulica je navrhovaná v súlade s historickou urbanistickou štruktúrou obce rovnobežne s Lehotským potokom. Pôvodné komplikované komunikačné napojenie zo severnej strany v strmom svahu bolo nahradené južným prístupom, s možnosťou obostavania celej komunikácie, v prvej etape na južnej strane. Menšia časť lokality je rezervou pre výstavbu, nachádza sa v zastavanom území obce, v nadmerných záhradách, kde je možná len postupná dlhodobá zástavba podľa záujmu vlastníkov o výstavbu. Výmera lokality je 3,47 ha, z toho 0,64 ha záhrady v zastavanom území a 2,83 ha ornej pôdy mimo zastavaného územia obce Janova Lehota, v bonitnej skupine 7, kód BPEJ 0772213. Lokalita 1b bola tiež odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre II. etapu výstavby IBV, t.j. do roku 2030. Jej pôvodne navrhovaná výmera bola v zmysle požiadavky znížená na 2,21 ha, s vylúčením ornej pôdy. Lokalita je zaradená na záver II. etapy, vzhľadom na neefektivitu výstavby. Vlastníci budú uvoľňovať pozemky záhrad podľa vlastných záujmov (zväčša pre mladšiu generáciu rodinných príslušníkov), výstavba komunikácie a potrebných inžinierskych sietí pre jednostrannú a nepravidelnú zástavbu je finančne náročná. Lokalita sa nachádza pozdĺž východného okraja intravilánu obce, neďaleko prechádza hranica chráneného ložiskového územia. Lokalitu tvoria konce záhrad, zastavaného územia obce. Lokalita 1c bola v zmysle požiadavky zadania presunutá do výhľadu. Naliehavé sa javí jej prehodnotenie z hľadiska ochrany PP a zaradenia do II. etapy výstavby. Z hľadiska vlastníckych vzťahov je reálnejšia pre výstavbu ako lokalita 1b. Vzhľadom na komplikovaný prístup a náročnejšiu konfiguráciu terénu bude potrebné jej zameranie a riešenie samostatnou štúdiou alebo zónou. Výmera lokality je 2,31 ha, TTP, kvalitatívna skupina pôdy 7 a BPEJ 0772213 a 0771443. Lokalita 1d -požiadavka na presun do výhľadu bola splnená pre podstatnú časť navrhovaného územia. V súvislosti s vlastníckymi obmedzeniami lokalít 1a a 1b, má lokalita 1d ako jediná reálne časové predpoklady zaistenia prípravy územia pre výstavbu IBV v I. etape výstavby. Navrhovaná zástavba využíva jestvujúcu komunikáciu pre jej obojstranné obostavanie rodinnými domami. Inžinierske siete pre IBV je možné umiestniť do zeleného pásu vedľa jestvujúcej komunikácie. Výmera lokality je 1,80 ha ornej pôdy mimo zastavaného územia obce Janova Lehota, vedená v bonitnej skupine 7, pod BPEJ 0772213.
URBANIA Banská Bystrica strana 120/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lokalitu 1e tvorí preluka v obytnej zástavbe v zastavanom území obce a je pripravená pre IBV. v I. etape výstavby. Výhodou sú vybudované inžinierske siete. Vedené sú ako záhrady s výmerou 0,36ha. Lokalita 2a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre dobudovanie areálu základnej školy v II. etape. Pôvodná výmera 1,94 bola znížená na 0,85 ha. Evidovaná je ako TTP, v bonitnej skupine 7, s BPEJ 0772213. Lokalita 2b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre dobudovanie areálu futbalového ihriska, v II. etape, s požiadavkou minimalizovania záberu pôdy. Pôvodná výmera 3,8 ha je znížená na 1,00 ha. Evidovaná je ako TTP a orná pôda, v bonitnej skupine 7, s BPEJ 0772213 a 0712003. Lokalita 3a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii MR Žiarske Podhorie. Pôvodne bola určená pre ČOV, vzhľadom na nevyhnutnosť odkanalizovania lokality 1d, bola v návrhu územného plánu ČOV presunutá do funkčne i technologicky vhodnejšej lokality, do 3b, kde je možné jej prepojenie s rybníkom. Priestor lokality tvorí uzáver medzi cestou a potokom priľahlý k športovému areálu obce. Vybudovaním pešieho mostíka cez Lehotský potok je možné dotvoriť športový areál po oboch stranách potoka. Lokalita je určená pre nástup do navrhovaného kúpaliska a po vysadení izolačnej zelene od cesty a úpravy prístupu k vode môže slúžiť ako plocha pre oddych a hry vo vode. Plocha má výmeru 0,44 ha, vedená je ako TTP mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina 7, BPEJ 0712003, . Lokalita 3b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre výstavbu ČOV a rybníka, respektíve pre zvažovanú koreňovú čističku odpadových vôd. Plocha má výmeru 0,3 ha, vedená je ako TTP mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina 7, BPEJ 0712003, 0772213. Lokalita 4a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre výstavbu záhradných chatiek v pokračovaní jestvujúcej lokality. Plocha má výmeru 2,29 ha, vedená je ako TTP mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina prevažne 9, okrajove 5, BPEJ 0783685, 0771242, 0712003. Lokalita 4 b je navrhovaná bez záberu poľnohospodárskej pôdy. Navrhujeme využiť priestor bývalého hospodárskeho dvora vysoko nad obcou pre agroturistické využitie. Možné je zrekonštruovanie spadnutého hospodárskeho objektu a úprava dvora pre etnotábor, turistickú prírodnú ubytovňu s pobytmi a seminármi študentov zameraných na poľnohospodárstvo, lesné hospodárenie a pôvodné remeslá. Po vybudovaní lyžiarskeho vleku v lokalite 4c môže ubytovňa slúžiť pre ubytovanie lyžiarskych výcvikov. Vhodná je i obnova pôvodného využitia dvora. Lokalitu tvorí zastavaná plocha nevyužívaného dvora PD Janova Lehota. Lokalita 4c je novou lokalitou. Nachádza sa v blízkosti lokality 4b. Navrhujeme minimálny záber pôdneho fondu pre vybudovanie nenáročného lyžiarskeho vleku s malou viacúčelovou chatkou –s obsluhou vleku a občerstvením. Plocha má výmeru 0,20 ha, vedená je ako TTP mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina 7 a 9, BPEJ 0961445, 0981685, 1081885. Lokalita 5a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre možnosť rozšírenia cintorína. Plocha má výmeru 0,55 ha, vedená je ako orná pôda mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina 7, BPEJ 0761422. Lokalita 6a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre výstavbu vodojemu v II. etape výstavby. Plocha má výmeru 0,16 ha, vedená je ako orná pôda mimo zastavaného územia obce, bonitná skupina 7 a 8, BPEJ 0761222 a 0761422. Lokalita 7a bola vylúčená v zmysle požiadavky zadania. Lokalita 7b je novou lokalitou (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre podnikateľské aktivity, ako náhrada za lokalitu 7a. Pre umiestnenie takých chýbajúcich podnikateľských aktivít, ktoré nie je možné umiestniť do časti hospodárskeho dvora navrhujeme využiť poľnohospodársky zanedbanú pôdu vedľa družstva. Zároveň navrhujeme vysadiť zeleň medzi obytnou zónou a družstvom a medzi rybníkom a družstvom. Lokalita 7b má výmeru 2,00 ha, vedená je ako TTP mimo zastavaného územia obce a zaradená je do BPEJ 0771443, 0771243, 0772213 skupiny 7, sčasti 5. Plocha je pokrytá nízkym náletom. Uvažuje sa s výstavbou v I. etape. Lokalita SC2 – nebola požadovaná v poľnohospodárskej časti urbanistickej štúdie, je však nevyhnutná z dôvodu aktuálnej potreby riešenia sanácie cesty I/50 v úseku Lovčica – hranica kraja. Plocha je evidovaná čiastočne ako TTP – 0,323 ha, čiastočne záhrady 0,002 ha. Lokalita má BPEJ 0711005, 0714065, 0781882 a patria do skupiny 6,7,9. Obec Lovčica-Trubín
Celkom je v obci Lovčica-Trubín pre návrhové obdobie do roku 2030 navrhovaných 15 lokalít pre nepoľnohospodárske využitie, z toho 5 sa nachádza v zastavanom území obce. Z hľadiska funkčného využitia sú lokality 1a,c,d,e,f navrhované pre obytnú funkciu- pre výstavbu rodinných domov, na základe predpokladaného demografického vývoja a pre potreby stabilizácie mladých rodín v obci.
URBANIA Banská Bystrica strana 121/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
V urbanistickej štúdii, ktorá bola prerokovaná ako koncept územného plánu, boli požadované lokalitu 4a presunúť do výhľadu, lokalitu 1c upraviť po hranicu z.ú. a v lokalite 4b vymedziť rozsah meliorácií. V riešených lokalitách obce sa nenachádzajú prvé štyri kvalitatívne najlepšie skupiny BPEJ. V navrhovaných lokalitách obce Lovčica-Trubín nie sú vybudované hydromelioračné zariadenia- závlah a odvodnení. V riešených lokalitách obce Lovčica-Trubín nie sú chránené územia prírody. Do riešených lokalít obce Lovčica-Trubín nezasahujú chránené územia ochrany vôd. Ako plochy zraniteľné možno zaradiť lokality 5a, 5b, 5c, 6a, 6b na základe Zhodnotenia ekologickej únosnosti Žiarskej kotliny z roku 1998.
Celková výmera lokalít 23,33 ha z toho v zastavanom území 6,13 ha z toho mimo zastavaného územia 21,75 ha z toho dočasný záber 1,25 ha Bonitné skupiny lokalít 5, 6, 7, 8
Pre funkčné využitie IBV sa navrhuje 8,53 ha, z toho 4,78 ha mimo zastavaného územia obce a 3,75 ha v zastavanom území obce Lovčica-Trubín. Pre rekreáciu a šport sa navrhuje celkom 10,51 ha, z toho 8,81 ha mimo zastavané územie obce a 1,70 ha v zastavanom území. Pre občianske vybavenie –OV, dobudovanie nového administratívneho centra obce sa navrhuje v zastavanom území obce 0,58 ha. Pre možnosť rozšírenia cintorína sa navrhuje 0,26 ha poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce Lovčica –Trubín. Pre výrobné plochy sa navrhuje 3,00 ha poľnohospodárskej plochy mimo zastavaného územia obce. Pre dopravné plochy- parkovisko futbalového ihriska a školy sa navrhuje 0,10 ha PP v zastavanom území obce. Pre izolačnú zeleň sa navrhuje celkom 0,05 ha poľnohospodárskej pôdy mimo zast. územia obce. Pre technické vybavenie obce ČOV je potrebné 0,30 poľnohospodárskej pôdy mimo zast. územie. Pre dopravné vybavenie územia je potrebné 4,47 ha poľnohospodárskej pôdy. Mimo zastavané územie obce je riešená z dôvodu aktuálnej potreby riešenia sanácie cesty I/50 v úseku Lovčica – hranica kraja.
Lokalita 1a bola odsúhlasená v rámci prerokovania urbanistickej štúdie. Lokalita sa nachádza na severnom okraji intravilánu medzi zastavaným územím časti Trubín a z.ú. časti Lovčica. Lokalita bola upravená najkratším priamym prepojením z.ú. oboch častí obce. Lokalita je potrebná pre výstavbu rodinných domov v II. etape výstavby, t.j. od roku 2015 do roku 2030. Lokalita sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Jej celá výmera 4,78 ha je evidovaná ako orná pôda, v bonitnej skupine 6, kód BPEJ 0557212 a 0757212. Lokalita 1b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii. Napriek súhlasu bola zmenšená a celá presunutá do výhľadu až II. etapy, vzhľadom na potrebu upresnenia lokality z hľadiska trasy blízkeho navrhovaného obchvatu mesta Žiar nad Hronom a tiež nutnosti prekládky elektrického vedenia. Do jej východného okraja zasahujú vybudované meliorácie. Plocha má výmeru 4,3 ha ornej pôdy mimo zastavané územie obce, skupiny 6, s BPEJ 0757212 a 0757002. Lokalita 1c bola upravená po hranicu zastavaného územia, v zmysle súhlasného stanoviska k urbanistickej štúdii. Je navrhovaná pre IBV v I. etape výstavby. Tvoria ju nadmerné záhrady v zastavanom území obce Lovčica-Trubín. Výmera lokality 1c je 1,44 ha. Lokalita 1d bola odsúhlasená pri prerokovaní urbanistickej štúdie pre I. etapu výstavby IBV. Tvoria ju záhrady v obytnej zástavbe v zastavanom území obce, s výmerou 1,06 ha. Lokalita 1e, 1f sú nové lokality v zastavanom území obce pripravené pre výstavbu IBV v I. etape. Tvoria ich preluky v obytnej zástavbe v zastavanom území obce. Výhodou lokality 1e sú vybudované inžinierske siete. Obe lokality sú vedené ako záhrady s výmerou 1e- 0,50 ha, 1f- 0,75 ha. Lokalita 2a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre dotvorenie nového centra obce. Pôvodná parcelácia uvažovala s výstavbou rodinných domov v oboch lokalitách 1d aj 2a. Lokalita 2a je vzácnym priestorom pre pešie vstupy a rozptyl z obecného úradu a pošty. Navrhujeme vytvoriť oddychovú a prevádzkovú plochu pre administratívne vybavenie obce, s väzbou na areál zdravia. Celková plocha s výmerou 0,58 ha je evidovaná ako záhrady v zastavanom území obce. Lokalita 2b bola zrušená. Lokalita 3a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii pre areál zdravia. Lokalita je určená pre šport a oddych s využitím pobrežného pásu Lovčického potoka, v dostupnosti oboch častí obce Lovčica- Trubín. Plocha je vedená je ako orná pôda a TTP, bonitná skupina 6, BPEJ 00557212.
URBANIA Banská Bystrica strana 122/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
Lokalita 3c je novou lokalitou (nebola riešená v urbanistickej štúdii), navrhovaná je pre rozšírenie záhradkárskej osady v blízkosti motorestu Dubník v I. etape. Záhradkárske chatky predstavujú pre obyvateľov obce Žiar nad Hronom, bývajúcich v bytových domoch, možnosť pobytu i pohybu na zdravšom vzduchu a dopestovania si vlastných poľnohospodárskych produktov. Blízkosť motorestu Dubník umožňuje občerstvenie a neďaleký rybník „Bejvoč“ poskytuje slnenie, kúpanie i rybolov. Lokalita bude bezpečne napojená cyklistickým chodníkom až do centra mesta Žiar nad Hronom. Územie je vedené ako TTP, celá lokalita o výmere 1,20 ha leží mimo zastavaného územia obce Lovčica-Trubín. Celková výmera je evidovaná v bonitnej skupine 5, s BPEJ 0711005. Lokalita 3d je novou lokalitou (nebola riešená v poľnohospodárskej časti urbanistickej štúdie), navrhovaná je pre dobudovanie areálu motorestu Dubník, najmä pre doplnenie ubytovacích kapacít motorestu, úpravu prístupových plôch rybníka „Bejvoč“ a chýbajúce športové i oddychové plochy. V súvislosti s plánovaným rozšírením cesty I. triedy do Prievidze je potrebné doplnenie motoristických služieb a príjazdových ciest z rýchlostnej komunikácie. Uvažuje sa s výstavbou v II. etape. Celková výmera 3,00 ha je evidovaná ako TTP, v bonitnej skupine 8, s BPEJ 0777262 mimo zastavaného územia obce. Lokalita 4a je presunutá do výhľadu v zmysle požiadavky zadania a prerokovania urbanistickej štúdie. Lokalita 4b bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii, v územnom pláne je zmenšená a upravená mimo evidované meliorácie. Zámerom je využiť priestor chovného rybníka Trubín i pre dlhodobejší pobyt rybárov a pre usporiadanie rybárskych súťaží. Navrhovaný je menší ubytovací objekt s ihriskom. Pre vizuálne oddelenie oddychového prostredia od blízkeho hospodárskeho dvora navrhujeme doplniť jestvujúcu sprievodnú zeleň trubínskeho potoka. Plocha 1,75 ha, TTP, mimo zastavané územie obce Lovčica- Trubín, je zaradená do BPEJ 0565242, v skupine 7. Lokalita 5a bola odsúhlasená v urbanistickej štúdii UŠ Žiarske Podhorie pre možnosť rozšírenia cintorína v II.etape výstavby. Jedná sa o úzky pás na južnej strane cintorína, evidovaný ako TTP o výmere 0,26 ha, BPEJ 0565442 patrí do bonitnej skupiny č. 5. Lokality 5b a 5c sú novonavrhovanými plochami v súvislosti s plánovaným dopravným obchvatom mesta Žiar nad Hronom. Územný plán navrhuje využiť medziplochy vzniknuté v dopravnej križovatke obchvatu. Obe sú evidované ako orná pôda, po vybudovaní obchvatu jej využívanie bude obmedzené. Lokalita 5b má výmeru 1,25 ornej pôdy a lokalita 5c má výmeru 1,75 ornej pôdy. Obe lokality majú BPEJ 0757002 a patria do skupiny 6. Lokalita 5d je novou lokalitou v zastavanom území obce, v časti Lovčica. Pre potreby parkovania návštevníkov školy a areálu futbalového ihriska bola navrhnutá nevyužívaná plocha za školou o výmere 0,10 ha –ostatné plochy. Lokalita 6a je novou lokalitou, navrhovanou na ochranu obytného územia pre hlukom navrhovaného dopravného obchvatu mesta Žiar nad Hronom. Izolačnú zeleň navrhujeme vysadiť na okrajoch jestvujúcej družstevnej cesty na hranici zastavaného územia obce. Na ploche 0,05 ha, ornej pôdy mimo zastavaného územia obce Lovčica-Trubín s BPEJ 0757002, v skupine 6. Lokalita 6b nebola požadovaná v poľnohospodárskej časti urbanistickej štúdie UŠ Žiarske Podhorie, je však nevyhnutná pre výstavbu ČOV v I.etape. Celoobecná čistiareň odpadových vôd je navrhnutá pre obe miestne časti s prečerpávaním. Na ornej pôde s výmerou 0,30 ha, na najjužnejšom okraji zastavaného územia obce, s BPEJ 0757212 skupiny 6, lokalita využíva pre spádovú kanalizáciu najnižší bod obce pri Lovčickom potoku. Lokalita SC1 – nebola požadovaná v poľnohospodárskej časti urbanistickej štúdie, je však nevyhnutná z dôvodu aktuálnej potreby riešenia sanácie cesty I/50 v úseku Lovčica – hranica kraja. Plocha je evidovaná čiastočne ako orná pôda – 0,93 ha, čiastočne TTP – 3,525 ha, čiastočne záhrady 0,015 ha. Lokalita má BPEJ 0757002, 0757412, 0758212, 0777262, 07811782, 0711005, 0714065 a patria do skupiny 6,7,8, 9.
Poznámka: Navrhovaný cestný obchvat mesta Žiar nad Hronom bude spresnený v zmysle projektovej dokumentácie a je riešený komplexne i pre k.ú. Lovčica –Trubín. Podobne veterné elektrárne po výbere lokality budú riešené pre prerspektívne využitie poľnohospodárskej pôdy samostatnou dokumentáciou.
URBANIA Banská Bystrica strana 123/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín
2.24 ENVIRONMENTÁLNE, EKONOMICKÉ, SOCIÁLNE A ÚZEMNOTECHNICKÉ VPLYVY
Obec Lutila
Pre trvalo udržateľný vývoj bude obec Lutila pokračovať v minimalizovaní negatívnych vplyvov sídla na život obyvateľov obce, na krajinu a na širšie okolie. Obec Lutila smeruje k šetrnému a uzavretému systému hospodárenia. Pre ekologické hospodárenie obce sleduje uplatnenie princípov prevencie najmä pre tieto oblasti: materiálové hospodárenie obce energetické hospodárenie obce vodné hospodárenie obce vzdušné hospodárenie obce
Pri materiálovom hospodárení obec Lutila bude naďalej uprednostňovať vhodné využitie vlastných a obnoviteľných prírodných materiálov a surovín, ekologicky šetrných materiálov a znovuvyužiteľného odpadu. Triedený zber odpadu bude postupne využitý jeho spracovaním alebo kompostovaním.
V energetickom hospodárení obec Lutila bude podporovať využívanie šetrných energetických zdrojov. Významným výsledkom je dobudovanie komplexnej plynofikácie obce. V návrhovom období obec podporí využitie obnoviteľných energetických zdrojov –energie slnečnej, vodnej, veternej, biomasy, geotermálnej, tepelných čerpadiel, najmä v území mimo rozvodov plynu. Pre šetrenie energiou bude obec sledovať aby projekty rodinných domov, rekreačných, podnikateľských a verejných budov zohľadnili klimatické, topografické, poveternostné pomery, pasívne využitie slnečnej energie, orientáciu budov a zabezpečenie tepelne izolovanej stavby. Významné bude i možnosť úpravy mikroklímy rodinných domov i verejných priestorov malou vodnou plochou (ktorá v zime otepľuje a v lete ochladzuje) a výsadbou vzrastlej zelene ako ochrana pred nadmerným preslnením a vetrom.
Pre ochranu vodných zdrojov obec bude sledovať znižovanie strát v rozvodoch ich rekonštrukciou. Obec zabezpečí prípravu pre vybudovanie ČOV a odkanalizovanie obce. Cieľom vodného hospodárenia je šetrenie pitnej vody, najmä zachytávaním a využívaním dažďovej vody na zavlažovanie a postupné zavádzanie rozvodov úžitkovej vody pre pranie, zavlažovanie, WC. Úžitkovú vodu bude získavať z nechránených vodných zdrojov, z dažďovej vody alebo dočistením použitej pitnej vody. V izolovaných polohách podľa vhodnosti a potreby budú využité separačné WC, kompostovací záchod, malá koreňová ČOV, pieskové filtre.
Vzdušné hospodárenie obce je zamerané na zabránenie úniku škodlivých látok a plynov do ovzdušia, s dôrazom na znižovanie energetickej náročnosti vykurovania, uprednostňovaním energeticky úsporných spotrebičov a technológií, nespaľovaním domového a záhradného odpadu, respektíve ekologicky upraveným spaľovaním. Vzhľadom na vyhodnotenie územia, v obci Lutila- na 75% katastrálneho územia prevláda nízke radónové riziko. Stredné radónové riziko bolo zistené pri potoku Kopernica- pozdĺž potoka na RP 10. Doporučujeme opatrenia budovania zvýšenej nepriepustnosti stavebnej konštrukcie pre lokality IBV Lutila potok- Sever.
Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie navrhuje vytvorenie vhodných sociálnych podmienok územia, najmä zabezpečením možností bývania a dostupnosti sociálnych služieb. Navrhovaný rozvoj sídla Lutila navrhuje podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre jestvujúce i navrhované plochy bývania. Navrhovaný rozvoj rešpektuje ochranné pásma, chránené územia i rezervné plochy pre verejnoprospešné stavby vymedzené ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Pre zvýšenie ekonomickej prosperity obce navrhuje možnosti zvýšenia zamestnanosti podnikaním v priemyselnej malovýrobe, v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľských prevádzkach, remeslách, výrobných i nevýrobných službách a v cestovnom ruchu.
Obec Slaská
Pre trvalo udržateľný vývoj bude obec Slaská pokračovať v minimalizovaní negatívnych vplyvov sídla na život obyvateľov obce, na krajinu a na širšie okolie. Obec Slaská smeruje k šetrnému a uzavretému systému hospodárenia. Pre ekologické hospodárenie obce sleduje uplatnenie princípov prevencie najmä pre tieto oblasti: materiálové hospodárenie obce
URBANIA Banská Bystrica strana 124/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín energetické hospodárenie obce vodné hospodárenie obce vzdušné hospodárenie obce
Pri materiálovom hospodárení obec Slaská bude naďalej uprednostňovať vhodné využitie vlastných a obnoviteľných prírodných materiálov a surovín, ekologicky šetrných materiálov a znovuvyužiteľného odpadu. Triedený zber odpadu bude postupne využitý jeho spracovaním alebo kompostovaním.
V energetickom hospodárení obec Slaská bude podporovať využívanie šetrných energetických zdrojov. Významným výsledkom je dobudovanie komplexnej plynofikácie obce. V návrhovom období obec podporí využitie obnoviteľných energetických zdrojov –energie slnečnej, vodnej, veternej, biomasy, geotermálnej, tepelných čerpadiel, najmä v území mimo rozvodov plynu. Pre šetrenie energiou bude obec sledovať aby projekty rodinných domov, rekreačných, podnikateľských a verejných budov zohľadnili klimatické, topografické, poveternostné pomery, pasívne využitie slnečnej energie, orientáciu budov a zabezpečenie tepelne izolovanej stavby. Významné bude i možnosť úpravy mikroklímy rodinných domov i verejných priestorov malou vodnou plochou (ktorá v zime otepľuje a v lete ochladzuje) a výsadbou vzrastlej zelene ako ochrana pred nadmerným preslnením a vetrom.
Pre ochranu vodných zdrojov obec bude sledovať znižovanie strát v rozvodoch ich rekonštrukciou. Obec zabezpečí prípravu pre vybudovanie ČOV a odkanalizovanie obce. Cieľom vodného hospodárenia je šetrenie pitnej vody, najmä zachytávaním a využívaním dažďovej vody na zavlažovanie a postupné zavádzanie rozvodov úžitkovej vody pre pranie, zavlažovanie, WC. Úžitkovú vodu bude získavať z nechránených vodných zdrojov, z dažďovej vody alebo dočistením použitej pitnej vody. V izolovaných polohách podľa vhodnosti a potreby budú využité separačné WC, kompostovací záchod, malá koreňová ČOV, pieskové filtre.
Vzdušné hospodárenie obce je zamerané na zabránenie úniku škodlivých látok a plynov do ovzdušia, s dôrazom na znižovanie energetickej náročnosti vykurovania, uprednostňovaním energeticky úsporných spotrebičov a technológií, nespaľovaním domového a záhradného odpadu, respektíve ekologicky upraveným spaľovaním. Vzhľadom na vyhodnotenie územia, prevláda stredné radónové riziko, potrebné sú pre bytovú výstavbu plynonepriepustné opatrenia v rozvojových lokalitách.
Územný plán obcí MR Žiarske podhorie navrhuje vytvorenie vhodných sociálnych podmienok územia, najmä zabezpečením možností bývania a dostupnosti sociálnych služieb. Navrhovaný rozvoj sídla Slaská navrhuje podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre jestvujúce i navrhované plochy bývania. Navrhovaný rozvoj rešpektuje ochranné pásma, chránené územia i rezervné plochy pre verejnoprospešné stavby vymedzené ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Pre zvýšenie ekonomickej prosperity obce navrhuje možnosti zvýšenia zamestnanosti podnikaním v priemyselnej malovýrobe, v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľských prevádzkach, remeslách, výrobných i nevýrobných službách a v cestovnom ruchu.
Obec Kosorín
Pre trvalo udržateľný vývoj bude obec Kosorín pokračovať v minimalizovaní negatívnych vplyvov sídla na život obyvateľov obce, na krajinu a na širšie okolie. Obec Kosorín smeruje k šetrnému a uzavretému systému hospodárenia. Pre ekologické hospodárenie obce sleduje uplatnenie princípov prevencie najmä pre tieto oblasti: materiálové hospodárenie obce energetické hospodárenie obce vodné hospodárenie obce vzdušné hospodárenie obce
Pri materiálovom hospodárení obec Kosorín bude naďalej uprednostňovať vhodné využitie vlastných a obnoviteľných prírodných materiálov a surovín, ekologicky šetrných materiálov a znovuvyužiteľného odpadu. Triedený zber odpadu bude postupne využitý jeho spracovaním alebo kompostovaním.
V energetickom hospodárení obec Kosorín bude podporovať využívanie šetrných energetických zdrojov. Významným výsledkom je dobudovanie komplexnej plynofikácie obce. V návrhovom období obec podporí využitie obnoviteľných energetických zdrojov –energie slnečnej, vodnej, veternej,
URBANIA Banská Bystrica strana 125/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín biomasy, geotermálnej, tepelných čerpadiel, najmä v území mimo rozvodov plynu. Pre šetrenie energiou bude obec sledovať aby projekty rodinných domov, rekreačných, podnikateľských a verejných budov zohľadnili klimatické, topografické, poveternostné pomery, pasívne využitie slnečnej energie, orientáciu budov a zabezpečenie tepelne izolovanej stavby. Významné bude i možnosť úpravy mikroklímy rodinných domov i verejných priestorov malou vodnou plochou (ktorá v zime otepľuje a v lete ochladzuje) a výsadbou vzrastlej zelene ako ochrana pred nadmerným preslnením a vetrom.
Pre ochranu vodných zdrojov obec bude sledovať znižovanie strát v rozvodoch ich rekonštrukciou. Obec zabezpečí prípravu pre vybudovanie ČOV a odkanalizovanie obce. Cieľom vodného hospodárenia je šetrenie pitnej vody, najmä zachytávaním a využívaním dažďovej vody na zavlažovanie a postupné zavádzanie rozvodov úžitkovej vody pre pranie, zavlažovanie, WC. Úžitkovú vodu bude získavať z nechránených vodných zdrojov, z dažďovej vody alebo dočistením použitej pitnej vody. V izolovaných polohách podľa vhodnosti a potreby budú využité separačné WC, kompostovací záchod, malá koreňová ČOV, pieskové filtre.
Vzdušné hospodárenie obce je zamerané na zabránenie úniku škodlivých látok a plynov do ovzdušia, s dôrazom na znižovanie energetickej náročnosti vykurovania, uprednostňovaním energeticky úsporných spotrebičov a technológií, nespaľovaním domového a záhradného odpadu, respektíve ekologicky upraveným spaľovaním. Vzhľadom na vyhodnotenie územia prevláda nízke a stredné radónové riziko.
Územný plán obcí MR Žiarske podhorie navrhuje vytvorenie vhodných sociálnych podmienok územia, najmä zabezpečením možností bývania a dostupnosti sociálnych služieb. Navrhovaný rozvoj sídla Kosorín navrhuje podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre jestvujúce i navrhované plochy bývania. Navrhovaný rozvoj rešpektuje ochranné pásma, chránené územia i rezervné plochy pre verejnoprospešné stavby vymedzené ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Pre zvýšenie ekonomickej prosperity obce navrhuje možnosti zvýšenia zamestnanosti podnikaním v priemyselnej malovýrobe, v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľských prevádzkach, remeslách, výrobných i nevýrobných službách a v cestovnom ruchu.
Obec Janova Lehota
Pre trvalo udržateľný vývoj bude obec Janova Lehota pokračovať v minimalizovaní negatívnych vplyvov sídla na život obyvateľov obce, na krajinu a na širšie okolie. Obec Janova Lehota smeruje k šetrnému a uzavretému systému hospodárenia. Pre ekologické hospodárenie obce sleduje uplatnenie princípov prevencie najmä pre tieto oblasti: materiálové hospodárenie obce energetické hospodárenie obce vodné hospodárenie obce vzdušné hospodárenie obce
Pri materiálovom hospodárení obec Janova Lehota bude naďalej uprednostňovať vhodné využitie vlastných a obnoviteľných prírodných materiálov a surovín, ekologicky šetrných materiálov a znovuvyužiteľného odpadu. Triedený zber odpadu bude postupne využitý jeho spracovaním alebo kompostovaním.
V energetickom hospodárení obec Janova Lehota bude podporovať využívanie šetrných energetických zdrojov. Významným výsledkom je dobudovanie komplexnej plynofikácie obce. V návrhovom období obec podporí využitie obnoviteľných energetických zdrojov –energie slnečnej, vodnej, veternej, biomasy, geotermálnej, tepelných čerpadiel, najmä v území mimo rozvodov plynu. Pre šetrenie energiou bude obec sledovať aby projekty rodinných domov, rekreačných, podnikateľských a verejných budov zohľadnili klimatické, topografické, poveternostné pomery, pasívne využitie slnečnej energie, orientáciu budov a zabezpečenie tepelne izolovanej stavby. Významné bude i možnosť úpravy mikroklímy rodinných domov i verejných priestorov malou vodnou plochou (ktorá v zime otepľuje a v lete ochladzuje) a výsadbou vzrastlej zelene ako ochrana pred nadmerným preslnením a vetrom.
Pre ochranu vodných zdrojov obec bude sledovať znižovanie strát v rozvodoch ich rekonštrukciou. Obec zabezpečí prípravu pre vybudovanie ČOV a odkanalizovanie obce. Cieľom vodného
URBANIA Banská Bystrica strana 126/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín hospodárenia je šetrenie pitnej vody, najmä zachytávaním a využívaním dažďovej vody na zavlažovanie a postupné zavádzanie rozvodov úžitkovej vody pre pranie, zavlažovanie, WC. Úžitkovú vodu bude získavať z nechránených vodných zdrojov, z dažďovej vody alebo dočistením použitej pitnej vody. V izolovaných polohách podľa vhodnosti a potreby budú využité separačné WC, kompostovací záchod, malá koreňová ČOV, pieskové filtre.
Vzdušné hospodárenie obce je zamerané na zabránenie úniku škodlivých látok a plynov do ovzdušia, s dôrazom na znižovanie energetickej náročnosti vykurovania, uprednostňovaním energeticky úsporných spotrebičov a technológií, nespaľovaním domového a záhradného odpadu, respektíve ekologicky upraveným spaľovaním. Vzhľadom na vyhodnotenie územia, na 90% katastra prevláda nízke radónové riziko, nie sú potrebné žiadne opatrenia v rozvojových lokalitách.
Územný plán obcí MR Žiarske Podhorie navrhuje vytvorenie vhodných sociálnych podmienok územia, najmä zabezpečením možností bývania a dostupnosti sociálnych služieb. Navrhovaný rozvoj sídla Janova Lehota navrhuje podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre jestvujúce i navrhované plochy bývania. Navrhovaný rozvoj rešpektuje ochranné pásma, chránené územia i rezervné plochy pre verejnoprospešné stavby vymedzené ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Pre zvýšenie ekonomickej prosperity obce navrhuje možnosti zvýšenia zamestnanosti podnikaním v priemyselnej malovýrobe, v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľských prevádzkach, remeslách, výrobných i nevýrobných službách a v cestovnom ruchu.
Obec Lovčica-Trubín
Pre trvalo udržateľný vývoj bude obec Lovčica- Trubín pokračovať v minimalizovaní negatívnych vplyvov sídla na život obyvateľov obce, na krajinu a na širšie okolie. Obec Lovčica- Trubín smeruje k šetrnému a uzavretému systému hospodárenia. Pre ekologické hospodárenie obce sleduje uplatnenie princípov prevencie najmä pre tieto oblasti: materiálové hospodárenie obce energetické hospodárenie obce vodné hospodárenie obce vzdušné hospodárenie obce
Pri materiálovom hospodárení obec Lovčica-Trubín bude naďalej uprednostňovať vhodné využitie vlastných a obnoviteľných prírodných materiálov a surovín, ekologicky šetrných materiálov a znovuvyužiteľného odpadu. Triedený zber odpadu bude postupne využitý jeho spracovaním alebo kompostovaním.
V energetickom hospodárení obec Lovčica- Trubín bude podporovať využívanie šetrných energetických zdrojov. Významným výsledkom je dobudovanie komplexnej plynofikácie obce. V návrhovom období obec podporí využitie obnoviteľných energetických zdrojov –energie slnečnej, vodnej, veternej, biomasy, geotermálnej, tepelných čerpadiel, najmä v území mimo rozvodov plynu. Pre šetrenie energiou bude obec sledovať aby projekty rodinných domov, rekreačných, podnikateľských a verejných budov zohľadnili klimatické, topografické, poveternostné pomery, pasívne využitie slnečnej energie, orientáciu budov a zabezpečenie tepelne izolovanej stavby. Významné bude i možnosť úpravy mikroklímy rodinných domov i verejných priestorov malou vodnou plochou (ktorá v zime otepľuje a v lete ochladzuje) a výsadbou vzrastlej zelene ako ochrana pred nadmerným preslnením a vetrom.
Pre ochranu vodných zdrojov obec bude sledovať znižovanie strát v rozvodoch ich rekonštrukciou. Obec zabezpečí prípravu pre vybudovanie ČOV a odkanalizovanie obce. Cieľom vodného hospodárenia je šetrenie pitnej vody, najmä zachytávaním a využívaním dažďovej vody na zavlažovanie a postupné zavádzanie rozvodov úžitkovej vody pre pranie, zavlažovanie, WC. Úžitkovú vodu bude získavať z nechránených vodných zdrojov, z dažďovej vody alebo dočistením použitej pitnej vody. V izolovaných polohách podľa vhodnosti a potreby budú využité separačné WC, kompostovací záchod, malá koreňová ČOV, pieskové filtre.
Vzdušné hospodárenie obce je zamerané na zabránenie úniku škodlivých látok a plynov do ovzdušia, s dôrazom na znižovanie energetickej náročnosti vykurovania, uprednostňovaním energeticky úsporných spotrebičov a technológií, nespaľovaním domového a záhradného odpadu, respektíve
URBANIA Banská Bystrica strana 127/128
UPN OBCÍ MR ŽIARSKE PODHORIE Lutila, Slaská, Kosorín, Janova Lehota, Lovčica-Trubín ekologicky upraveným spaľovaním. Vzhľadom na vyhodnotenie územia, na 90% katastra prevláda nízke radónové riziko, nie sú potrebné žiadne opatrenia v rozvojových lokalitách.
Územný plán obcí MR Žiarske podhorie navrhuje vytvorenie vhodných sociálnych podmienok územia, najmä zabezpečením možností bývania a dostupnosti sociálnych služieb. Navrhovaný rozvoj sídla Lovčica- Trubín navrhuje podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry pre jestvujúce i navrhované plochy bývania. Navrhovaný rozvoj rešpektuje ochranné pásma, chránené územia i rezervné plochy pre verejnoprospešné stavby vymedzené ÚPN-VÚC Banskobystrického kraja. Pre zvýšenie ekonomickej prosperity obce navrhuje možnosti zvýšenia zamestnanosti podnikaním v priemyselnej malovýrobe, v poľnohospodárskej výrobe, spracovateľských prevádzkach, remeslách, výrobných i nevýrobných službách a v cestovnom ruchu.
URBANIA Banská Bystrica strana 128/128