DOCSLIB.ORG

Barborská Cesta

Total Page：16

File Type：pdf, Size：1020Kb

Download full-text PDF Read full-text
Barborská Cesta Barborská cesta Banská Bystrica Kremnica Zvolen Banská Štiavnica OZ Banský Región - Terra Montanae • Príhovor • Projekt Barborská cesta Rád by som vám na úvod tejto brožúry predniesol môj pocit a pos - Barborská cesta predstavuje rozvojový projekt zameraný na zjed- treh zo vzniku a priebehu realizácie Barborskej cesty. notenie územia stredného Slovenska, ktoré spája nielen história Začiatok tejto myšlienky siaha niekde do konca deväťdesiatich banskej tradície ale aj jedinečné prírodné a kultúrne pozoruhod- rokov minulého storočia, keď som sa rozhodol vrátiť do môjho nosti. rodného mesta Kremnica a začal som budovať rodinný penzión na Na tejto ceste má návštevník možnosť oboznámiť sa s bohatou his - reštituovanom pozemku po mojich starých rodičoch. Pôvodne som tóriou ťažby a spracovania metalurgických rúd aj využitia dra hých mal zámer vybudovať pod ním vinnú pivnicu. Keď mi však môj a vzácnych kovov. dlhoročný priateľ Julko Tamasfy povedal, že on ku mne nepríde Poznávacia trasa prechádza najvýznamnejšími miestami banských pokiaľ tam v podzemí nebude banícka štôlňa. Bez váhania som sa pamiatok a pamätihodností spojených s banskou tradíciou a úze - teda pustil do tohto diela. V podzemí nášho penziónu sa odvtedy mím bývalých stredoslovenských banských miest. V oblasti sa da - tuje história baníctva, hutníctva, razenia mincí, spracovania medi či využi tia drahých a vzácnych kovov späť až do 10. storočia. Viac ako tisíc ročná tradícia týchto činností je významnou súčasťou dejín Slovenska. Zjednotenie územia prostredníctvom Barborskej cesty predpo - kladá efektívnu spoluprácu rôznych subjektov verejného aj sú k - romného sektora. Zapojenie banských spolkov, kresťanských združe ní, samospráv, obcí, podnikateľských subjektov a posky to- vateľov slu žieb cestovného ruchu predpokladá vytvorenie kom- plexného pro duktu, ktorý je orientovaný na domácich ale najmä zahra ničných návštevníkov zo západnej a strednej Európy. Prílev za hra ničných návštevníkov z Nemecka, Rakúska, Česka a Maďarska bude podmienený práve spoločnou históriou a tradíciami, ktoré boli neod de li teľnou súčasťou týchto krajín. • Cieľ projektu Cieľom projektu je vyzdvihnúť existujúce banské, kultúrne a prí - rodné zaujímavosti spojené so znovuobjavením územia bývalých Erich Kuri, vpravo Juraj Slašťan stredoslovenských banských miest a sprístupniť návštevníkom uni kátne miesta uprostred krásnej prírody. Dosiahnuť zvýšenie vystriedalo veľké množstvo hostí a medzi nimi aj manažéri z Ne - počtu návštevníkov, ubytovaných hostí a celkové zatraktívnenie mecka a Rakúska. Konateľ jeden nemeckej irmy Erich Kuri z hor - tejto oblasti prostredníctvom rozšírenia a skvalitnenia služieb pre ného Rakúska zostal mojim blízkym priateľom dodnes a pra videlne návštevníkov tohto regiónu. ma navštevuje aj so svojou rodinou. Je to už 15 rokov ako sme sa zozná mi li a dobre pozná náš krásny kraj. Stále však nechápal, že • Poslanie projektu ho akosi nevieme predať svetu. V roku 2013 ma teda aj s mojimi priateľmi pozval do jeho rodného kraja a oboznámil nás s „pút- Vybudovať najnavštevovanejšiu poznávaciu cestu na Slovensku nickým“ projektom Johannesweg v oblasti medzi mestom Linz s narastajúcim prílevom domácich i zahraničných návštevníkov. a Šumavou. Tam sa cestovný ruch takmer nerozvíjal, ale keď v roku Pešou turistikou podporiť ekologický cestovný ruch, ktorý je šetr - 2012 spustili tento projekt, podľa predlohy rovnomennej knihy od ný k životnému prostrediu a zodpovedne pristupuje k okolitej Johana Neuhofera, začalo toto „zabudnuté“ územie nebývalo ožívať. prírode. Táto cesta ma natoľko inšpirovala, že som začal pra covať na nie - čom podobnom aj u nás. Keď sa po vytvorení mapy pre Barborskú • Analýza územia Barborskej cesty cestu zrazu vynorila silueta sv. Barbory – patrónky baníkov, ani chvíľu som neváhal a pustil som sa aj s priateľmi a neskoršie aj Barborská cesta spája územie, ktoré vďaka jej nerastnému bohat- s kolegami z o. z. Terra Montanae do tvrdej práce. Našim cieľom je stvu malo predpoklady pre rozvoj baníctva, hutníctva a iných uviesť do života tento výnimočný projekt tzv. zážitkového turizmu príbuzných aktivít. Postupne sa toto územie stávalo príťažlivejším v roku 2015 a tak oživiť náš bohatý región! aj pre rôzne krajiny v Európe. Po vzniku Uhorska sem prichádzali Nemci a Flámi, ktorí dobre ovládali banské metódy a týmto priúčali Juraj Slašťan i domáce obyvateľstvo. Oblasť stredoslovenských banských miest Autor projektu sa stala jednou z najpokrokovejších ťažiarskych teritórií v Európe. Práve bohatá banská história vytvára na tomto území vhodnú pri - Čo prinesie projekt Barborská cesta jednotlivým subjektom? márnu ponuku. Barborská cesta spája a združuje významné tech- Múzeá, hrady, pamiatky, bane, štôlne... nické banské pamiatky, ktoré dokumentujú vyspelosť miestnej Pre múzeá, galérie, hrady, zámky, skanzeny, pamiatky, štôlne a pod. tradičnej banskej činnosti. Súbor technických diel, ktoré súvisia prinesie zlepšenie marketingových a propagačných aktivít, zvýše- s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd tvoria šachty, štôlne, niu návštevnosti, predaja suvenírov a drobných pamiatkových ťažobné veže, klopačky, dômyselný vodohospodársky systém ka - predmetov a týmto spôsobom sa dopracovať k zvýšeniu príjmov. nálov a tajchov. Jeho neoddeliteľnou súčasťou sú aj objekty prvej Obce a samosprávy Baníckej a lesníckej akadémie v Európe. Získanie prostriedkov na rozvoj lokálnej infraštruktúry (cesty, Vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí je príroda parky, zastávky) a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu (turis - stredného Slovenska niečím skutočne vzácnym. Atraktívnosť úze - tické chodníky, informačné tabule, označenia). mia láka najmä nadšencov pešej turistiky, nakoľko je tu prístupných Získanie inancií na prevádzku Turistických informačných kance - množstvo turistických chodníkov. Prostredníctvom týchto trás má lárii, ktoré sú prvým kontaktom s návštevníkom. návštevník možnosť objavovať krásy okolitej prírody, nádherný Podnikateľské subjekty panoramatický pohľad na okolité hory, množstvo chránených dru - Pre ubytovacie a stravovacie zariadenia, bary, kaviarne, lyžiarske hov rastlín a živočíchov a mnohé ďalšie prírodné zaujímavosti. strediská, kúpaliská a pod. prinesie možnosti pre rozvoj svojich produktov a služieb ako napríklad možnosť vytvorenia pobytových Význam podpory projektu Barborská cesta balíčkov, ponuky miestnych špecialít, proit z cieleného rozvoja, Bohatý potenciál banských, kultúrnych, historických a prírodných podpora marketingu a propagácie pod jednotnou značkou. zaujímavostí je z hľadiska cestovného ruchu doposiaľ nedosta - točne využitý. Zjednotenie tohto územia a efektívna spolupráca Čo prinesie projekt Barborská cesta sponzorom? jednotlivých subjektov predpokladá možný rozvoj doposiaľ ne vy- Projekt pre sponzorov znamená spôsob propagačnej, marketingo - u žitých príležitostí. vej činnosti a zviditeľnenia sa v povedomí všetkých návštevníkov. Výsledkom podpory projektu bude: Sponzori môžu podporiť nielen rozvoj regiónu, ale aj vzdelávanie • Oživenie banských tradícií detských, ale aj dospelých návštevníkov a zachovanie dôležitých • Dobudovanie priestorového značenia jednotlivých úsekov trasy baníckych pamiatok. • Zvýšenie kvality poskytovaných ubytovacích, stravovacích a ďal - ších služieb cestovného ruchu • Narastanie počtu návštevníkov v regióne, najmä v miestach, ktoré • Prečo projekt Barborská cesta? sa stanú súčasťou Barborskej cesty Význam tohto projektu sa spája s určitým trendom, ktorý dnes môžeme v cestovnom ruchu pozorovať. Napríklad tak ako pred Spoločný projekt vytvorí priestor pre propagáciu jednotného pro- desiatimi rokmi bolo trendom budovanie lyžiarskych stredísk a po- duktu, prostredníctvom ktorého dôjde k zviditeľneniu stredoslo - by tové zájazdy, dnes vzniká, aj tlakom chaotickej, uponáhľanej venského regiónu. a stresujúcej doby, potreba návratu k podstate – návrat k úplným Je zrejmé, že skoro všade vo svete je obnova, udržiavanie a zveľa - základom, k jednoduchosti, k prírode. ďovanie prírodných, kultúrnych a historických pamiatok náročné V snahe uniknúť od každodenných starostí sa človek čoraz čas - najmä z inančného hľadiska. Na Slovensku je podmienené do - tejšie vyberá práve pešo, pešo, ale aj na bicykli, s cieľom spozná - táciou zo štátneho rozpočtu a ďalších fondov, ktoré bohužiaľ ne - vania. No a tu vzniká idea: „Kráčaj za poznaním...“, teda vznik posta čujú. Preto tento projekt počíta s efektívnym inančným myšlien ky poskytnúť formu zážitkového turizmu. príno som pre jednotlivé zúčastnené subjekty vo forme návštev - Pričom prostredníctvom takéhoto projektu je cieľom návštevníkovi níkov, ktorí na jednej strane znamenajú prílev inancií pre samo- ponúknuť tri úrovne poznania: správy, spolky, súkromný sektor, ale aj vytvára príležitosť na 1. Poznanie významných banských, kultúrnych, religióznych a tech- podporu pamiatok vo forme dotácii a príspevkov od návštevníkov. nických pamiatok na tomto území Ako ďalšiu formu inančnej podpory projekt predpokladá inten- 2. Poznanie prírody, návrat k nej a spoznanie krásnych okolitých zívne čerpanie eurofondov pre rozvoj regiónu. prírodných úkazov Čo prinesie projekt Barborská cesta jej návštevníkom? 3. Poznanie seba samého, znovu načerpanie fyzických a duševných Spoznanie banských pamiatok, zaujímavých kútov regiónu, čas síl, aktívny oddych v prírode strávený v očarujúcej prírode. Cesta regenerácie fyzických aj du- šev ných síl v prírode, pobyt na čerstvom vzduchu v pokojnom Barborská cesta vznikla spojením územia bývalých významných prostredí mimo ruchu veľkých miest, ozdravenie
Load more

Recommended publications
  • 1 Bohunická Katarína Horná Ves 43 2 Černaj Daniel Žiar Nad Hronom
    Register odborne spôsobilých osôb podľa § 16, ods. 30), zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia na vykonávanie epidemiologicky závažných činností pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov podľa § 15, ods. 2), písm. c) zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (registrácia od nadobudnutia účinnosti zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia – od 1. 9. 2007) Číslo Dátum vydania Č. Priezvisko, meno, titul Adresa trvalého bydliska osvedčenia osvedčenia 1 Bohunická Katarína Horná Ves 43 H/2016/00104 01. 02. 2016 2 Černaj Daniel Žiar nad Hronom, Sládkovičova 1509/17 H/2016/00105 01. 02. 2016 3 Černaj Ivan, Mgr. Žiar nad Hronom, Hviezdoslavova 52/60 H/2016/00106 01. 02. 2016 4 Gajdošíková Radka Žiar nad Hronom, SNP 141/11 H/2016/00107 01. 02. 2016 5 Gašparík Martin Slaská 136 H/2016/00108 01. 02. 2016 6 Gretsch Milan Kremnica H/2016/00109 01. 02. 2016 7 Hoghová Gabriela Kremnica, Zámocké nám. 573/11 H/2016/00110 01. 02. 2016 8 Kačur Matúš, Ing. Snina, 1. mája 2055/7 H/2016/00111 01. 02. 2016 9 Šarközi Lukáš Bartošova Lehôtka 29 H/2016/00112 01. 02. 2016 10 Krajčíková Jana Ihráč 99 H/2016/00113 01. 02. 2016 11 Kuchárová Alena Žiar nad Hronom, Dukelských hrdinov 17 H/2016/00114 01. 02. 2016 12 Miertušová Dominika Horná Ves 131 H/2016/00115 01. 02. 2016 13 Mihál Martin Kremnica, Angyalova 409/11 H/2016/00116 01.
    [Show full text]
  • Zmluva O Zriadení Spoločného Obecného Úradu
    ZMLUVA O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO OBECNÉHO ÚRADU 1. Mesto Žiar nad Hronom Štatutárny orgán: Mgr. Peter Antal, primátor Sídlo: Š. Moysesa 46, 965 19 Žiar nad Hronom, IČO: 00321125 2. Obec Bartošova Lehôtka Štatutárny orgán: Zlatica Groschová, starostka obce Sídlo: Bartošova Lehôtka č. 80, 967 01 Kremnica, IČO: 00320528 3. Obec Bzenica Štatutárny orgán: Marek Kováč, starosta obce Sídlo: Bzenica 74, 966 01 Bzenica, IČO: 00320552 4. Obec Dolná Trnávka Štatutárny orgán: Ing. Katarína Lajčiaková, starostka obce Sídlo: Dolná Trnávka 66, 966 21 Dolná Trnávka, IČO: 00320579 5. Obec Dolná Ždaňa Štatutárny orgán: Mgr. Andrea Murgašová, starostka obce Sídlo: Dolná Ždaňa, 966 01 Dolná Ždaňa, IČO 0032595 6. Obec Dolná Ves Štatutárny orgán: Milan Pračko, starosta obce Sídlo: Dolná Vec, 967 01 Dolná Ves, IČO: 00320587 7. Obec Hliník nad Hronom Štatutárny orgán: Vladimír Mikuláš, starosta obce Sídlo: Železničná 320, 965 01 Hliník nad Hronom, IČO: 00320609 8. Obec Horná Ždaňa Štatutárny orgán: Alena Bugárová, starostka obce Sídlo: Horná Ždaňa 167, 966 04 Horná Ždaňa, IČO: 00320633 9. Obec Hronská Dúbrava Štatutárny orgán: Mgr. Jozef Brhlík, starosta obce Sídlo: Hronská Dúbrava 112, 966 11 Hronská Dúbrava, IČO: 00320668 10. Obec Ihráč Štatutárny orgán: Ján Kubík, starosta obce Sídlo: Ihráč 57, 967 01 Ihráč, IČO: 00320604 11. Obec Janova Lehota Štatutárny orgán: Ing., Mgr. Božena Kováčová MHA, starostka obce Sídlo: Janova Lehota 38, 966 24 Janova Lehota, IČO: 00320706 12. Obec Kopernica Štatutárny orgán: Rastislav Slanina, starosta obce Sídlo: Kopernica, 967 01 Kopernica, IČO: 00320749 13. Obec Kosorín Štatutárny orgán: Peter Hric, starosta obce Sídlo: Kosorín 117, 966 24 Kosorín, IČO: 00320757 14.
    [Show full text]
  • Územný Plán Obce Hliník Nad Hronom
    ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HLINÍK NAD HRONOM Objednávateľ : OBEC HLINÍK NAD HRONOM Zhotoviteľ : Ing. Bohumír Krátky – autorizovaný architekt Žiar nad Hronom Číslo zákazky : 3/2003 Stupeň : ÚZEMNÝ PLÁN OBCE Dátum : Január 2008 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM OBSAH OBSAH strana A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1 Údaje o priebehu obstarávania územného plánu obce 5 A.2 Hlavné ciele riešenia územného plánu obce 6 A.3 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu 7 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom A.4 8 z prerokovania konceptu A.5 Súpis použitých podkladov 9 B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU B.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis 11 B.1.1 Vymedzenie riešeného územia 11 B.1.2 Zemepisná poloha 11 B.1.3 Geologické a geomorfologické pomery 12 B.1.4 Klimatické podmienky 12 B.1.5 Hydrogeologické pomery 14 B.1.6 Hydrologické pomery 16 B.1.7 Pôdne pomery 17 B.1.8 Rastlinstvo a živočíšstvo 17 B.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu 18 B.2.1 Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 19 B.2.2 Verejnoprospešné stavby 25 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady B.3 26 obce B.3.1 Obyvateľstvo 26 B.3.2 Domový a bytový fond 30 B.3.3 Ekonomická aktivita a dochádzka za prácou 34 B.4 Širšie vzťahy a záujmové územie 37 B.4.1 Poloha a význam obce v štruktúre osídlenia 37 B.4.2 Funkcia obce v záujmovom území 38 B.4.3 Územný priemet ekologickej stability krajiny 39 B.4.4 Dopravné vzťahy 42 B.4.5 Technická infraštruktúra 44 B.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového
    [Show full text]
  • Rankings Province of Okres Ziar Nad Hronom
    9/27/2021 Maps, analysis and statistics about the resident population Demographic balance, population and familiy trends, age classes and average age, civil status and foreigners Skip Navigation Links SLOVACCHIA / Banskobystrický kraj / Province of Okres Ziar nad Hronom Powered by Page 1 L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH SLOVACCHIA Municipalities Powered by Page 2 Bartosova Stroll up beside >> L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin Lehôtka Kopernica Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH Bzenica SLOVACCHIAKosorín Dolná Trnávka Krahule Dolná Ves Kremnica Dolná Zdana Kremnické Bane Hliník nad Kunesov Hronom Ladomerská Horná Ves, okres Vieska Ziar nad Lehôtka pod Hronom Brehmi Horná Zdana Lovca Hronská Dúbrava Lovcica-Trubín Ihrác Lúcky, okres Ziar Janova Lehota nad Hronon Jastrabá Lutila Nevolné Pitelová Prestavlky Prochot Repiste Sklené Teplice Slaská Stará Kremnicka Trnavá Hora Vyhne Ziar nad Hronom Provinces Powered by Page 3 OKRES BANSKÁ OKRES L'azienda Contatti Login Urbistat on Linkedin BYSTRICA LUCENEC Adminstat logo DEMOGRAPHY ECONOMY RANKINGS SEARCH OKRES BANSKÁSLOVACCHIAOKRES POLTÁR STIAVNICA OKRES REVÚCA OKRES BREZNO OKRES OKRES DETVA RIMAVSKÁ SOBOTA OKRES KRUPINA OKRES VELKÝ KRTÍS OKRES ZARNOVICA OKRES ZIAR NAD HRONOM OKRES ZVOLEN Regions Banskobystrický Nitriansky kraj kraj Prešovský kraj Bratislavský kraj Trenčiansky kraj Košický kraj Trnavský kraj Žilinský kraj Province of Okres ziar nad hronom Territorial extension of Province of OKRES ZIAR NAD
    [Show full text]
  • 2021 Trnavá Hora
    PROGRAM ROZVOJA OBCE TRNAVÁ HORA PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE NA ROKY 2014 – 2021 Trnavá Hora / Jalná, Trnavá Hora a Kľačany / 0 Rok 2014 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Trnavá Hora na roky 2014 – 2021 Zadávateľ: obec Trnavá Hora Spolupráca: obecný úrad, občania, zástupcovia miestnych iniciatív a iní Dokument vznikol za podpory: obce Trnavá Hora a podpory Občianskeho združenia KRTKo Za množstvo užitočných a vzácnych informácií, aktívnu spoluprácu pri analýzach, hodnotení súčasného stavu ako aj pri programovaní budúcnosti obce do roku 2021 ď a k u j e m e starostovi, pracovníkom obecnému úradu, aktívnym podnikateľom, zástupcom občianskych iniciatív, spolkov, klubov, partnerom a všetkým zúčastneným obyvateľom, ktorí prejavili záujem a spolupracovali na tomto dokumente. SCHVÁLENÉ Číslo uznesenia Dňa: Pečiatka a podpis Programovacie obdobie: 2014 – 2021 1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Trnavá Hora na roky 2014 – 2021 OBSAH ANALYTICKÁ ČASŤ 1. Úvod 3 1.1 Program rozvoja obce 3 1.2 Ciele a procesy programovania 5 1.3 Štruktúra programu 7 1.4 Úvodná charakteristika riešeného územia 8 1.5 Širšie územné väzby 9 2. Analýza geografického a environmentálneho potenciálu 10 2.1 Prírodné pomery 10 2.1.1 Geologické pomery 10 2.1.2 Geomorfologické pomery 11 2.1.3 Klimatické pomery 11 2.1.4 Hydrologické pomery 12 2.1.5 Pôdne pomery 12 2.1.6 Rastlinstvo a živočíšstvo 12 2.1.7 Chránené územia 13 2.1.8 Životné prostredie 16 2.2 Súčasná krajinná štruktúra 17 2. Analýza hospodárskych, sociálnych a kultúrnych zdrojov 19 2.3 Urbanistická štruktúra sídla 19 2.4 Kultúrno – historický potenciál 20 2.5 Demografická situácia 22 2.6 Technická infraštruktúra 26 2.7 Sociálna infraštruktúra – občianska vybavenosť a bývanie 29 2.8 Hospodárska základňa 33 2.9 Rekreácia a cestovný ruch 36 2.10 Trh práce 40 2.11 Ľudský potenciál 42 2.12 Rozvojové dokumenty (súlad s existujúcou dokumentáciou rozvoja) 43 2.13 Realizovaný rozvoj 52 2.14 Finančná analýza 54 3.
    [Show full text]
  • Bi-Se-Te Mineralization from Úhorná (Spišsko Gemerské Rudohorie Mts., Slovakia): a Preliminary Report
    MINERALOGIA, 39, No. 3–4: 87–103 (2008) DOI: 10.2478/v10002-008-0007-3 www.Mineralogia.pl MINERALOGICAL SOCIETY OF POLAND POLSKIE TOWARZYSTWO MINERALOGICZNE Original paper Bi-Se-Te mineralization from Úhorná (Spišsko Gemerské Rudohorie Mts., Slovakia): A preliminary report Jaroslav PRŠEK1*, Dušan PETEREC2 1 Comenius University, Faculty of Natural Sciences, Department of Mineralogy and Petrology, Mlynská dolina 842 15, Bratislava; e-mail: [email protected] 2 Aragonit s.r.o, Rovníková 8, 040 12 Košice * Corresponding author Received: January 31, 2008 Accepted: January 07, 2009 Abstract. An unusual association of Se minerals was studied. Se enters into the structures of sulphosalts – into bournonite, jamesonite and tintinaite at concentrations up to 0.10, 0.38 and 1.11 apfu, respectively. However, Se and Te, together with Bi, also form discrete minerals such as tetradymite, laitakarite, ikunolite and hedleyite. Members of the laitakarite-ikunolite solid solution display a wide range of anion substitution from the nearly Se-free (0.10 apfu) end member to the S-poor (0.42 apfu) end member. Their contents of Te are low. Accompanying tetrahedrite does not contain Se or Te. Key-words: laitakarite-ikunolite solid solutions, sulphosalts, tetradymite, Slovakia, Úhorná 1. Introduction In Slovakia, occurrences of Se- and Te minerals are relatively rare in comparison with other sulphide minerals. Besides occurrences in Neogene volcanites (neovolcanites), they have only been identified in a few localities. Tellurides of Bi, Au and Ag occur in the neovolcanites. Tetradymite was described from upkov, Hodruša, Bukovec and Kopanice (Zepharovich 1859, 1873; Lexa et al. 1989; Kalinaj, Bebej 1992; Mao, Bebej 1994; Jeleò 2003; Sejkora et al.
    [Show full text]
  • Banskobystrický Region - Case Study Report
    BANSKOBYSTRICKÝ REGION - CASE STUDY REPORT (WP6, Task 3) Ján Buček Ján Buček Department of Human Geography and Demography Comenius University, Bratislava, Slovakia March 2014 The research leading to these results has received funding from the European Union's Seventh Framework Programme (FP7/2007-2013) under grant agreement “Growth-Innovation-Competitiveness: Fostering Cohesion in Central and Eastern Europe” (GRNCOH) 1 1. INTRODUCTION This report had been prepared within GRINCOH project conducted in selected regions of Central and Eastern European countries. In wider terms it reflects the development in Banskobystrický region after 1989, but with special attention to period after the accession to EU and with respect to the global financial crisis impact. It attempts to reveal transformation problems as well as strengths and weaknesses in its regional development, regional policy and use of EU SF support. It is strongly influenced by city region concept, focusing on the role of key city of Banská Bystrica and its neighbouring city of Zvolen. This report is based primarily on standard statistical data, documents and publications available, enriched by 11 in-depth interviews carried out with representatives of institutions active in social and economic life of the region. 1.1. History and location Banskobystrický region (in Slovak – Banskobystrický kraj) is located in southern part of central Slovakia, also as border region with Hungary. It is the largest region of the country (9 454 km2), only Prešovský region in the north-eastern Slovakia (8 973 km2) is the comparable one in terms of territory. The territory of region is composed by contrasting mountain (e.g. about 2000 metres in Nízke Tatry mountains) and valleys areas with large territory covered by forests.
    [Show full text]
  • Nostalgic Sentiment and Cultural and Creative Industries in Regional Development: a Slovak Case Study
    QUAESTIONES GEOGRAPHICAE 34(2) • 2015 NOSTALGIC SENTIMENT AND CULTURAL AND CREATIVE INDUSTRIES IN REGIONAL DEVELOPMENT: A SLOVAK CASE STUDY KAMILA BORSEKOVÁ1, DAVID COLE2, KATARÍNA PETRÍKOVÁ3, AnnA VAňoVá3 1Institute of Economic Sciences, Faculty of Economics, University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia 2Department of Language Communication in Business, Faculty of Economics, University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia 3Department of Public Economics and Regional Development, Faculty of Economics, University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia Manuscript received: October 2, 2014 Revised version: April 1, 2015 BORSEKOVÁ K, COLE D., PetríkoVá k., VAňoVá A., 2015. Nostalgic sentiment and cultural and creative industries in re- gional development: a Slovak case study. Quaestiones Geographicae 34(2), Bogucki Wydawnictwo Naukowe, Poznań, pp. 53–63, 3 figs, 3 tables. DOI 10.1515/quageo-2015-0015, ISSN 0137-477X. ABSTRACT: In Slovakia, there are three unique, historical mining towns, Banská Bystrica, Banská Štiavnica and Kremni- ca, that have been successfully turned into creative cultural centres. The historical and cultural values of those towns have stood the test of time and become a magnet for a new and creative class of people looking to escape the brutality of high modernity (modern urban centres) and find a source of inspiration based on historical nostalgic sentimentalism — the basis for a new creative and cultural industry for rural areas. The main objective of this paper is to analyse the cultural and creative industries of these three unique historical mining centres with an eye to replicating their knowl- edge in other communities in economic stress. The paper will first explore concepts relating to cultural and creative industries with an eye towards nostalgic sentimentalism that is an important antithesis to high modernity, and even post-modernity.
    [Show full text]
  • Hygiena Životného Prostredia a Zdravia
    HYGIENA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ZDRAVIA I. Analýza zložiek životného prostredia 1. Pitná voda 1.1 Zásobovanie pitnou vodou Počet zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov v okrese Žiar nad Hronom je 43 894, čo je 91,15 %. Oproti roku 2014 sa zásobovanie obyvateľov z verejných vodovodov zvýšilo o 0,16 %. Zvyšok obyvateľov je zásobovaných z individuálnych vodných zdrojov. V obciach Lovča, Repište, Lúčky a v meste Žiari nad Hronom v časti Šašovské Podhradie nie je vybudovaný verejný vodovod. Obyvatelia obcí sú zásobovaní vodou z individuálnych vodných zdrojov. Obec Lovča sa má možnosť napojiť na Turčekovský skupinový vodovod (TSV), no obyvatelia obce nemajú záujem o vybudovanie vodovodu. Obec Repište, Lúčky a mesto Žiar nad Hronom neplánuje riešiť zásobovanie obyvateľov obcí z verejného vodovodu, pre nezáujem obyvateľov napojiť sa na vodovod. V obci Dolná Ždaňa je zásobovaná z verejného vodovodu len časť obyvateľov tejto obce. V obci Horná Ždaňa sú vybudované dva verejné vodovody, jeden v správe obce, na ktorý je napojených 111 obyvateľov a druhý bol skolaudovaný v roku 2015 a je v správe StVPS, a. s., závod 06 Zvolen, Žiar nad Hronom. Na tento vodovod je v súčasnej dobe napojených len 10 rodinných domov. Zvyšných 391 obyvateľov využíva aj naďalej vlastné individuálne zdroje a neplánujú sa napojiť. Z povrchového vodného zdroja je zásobovaný verejný vodovod v obci Prochot, kde vodný zdroj je Prochotský potok, ktorý slúži ako doplňujúci vodný zdroj. Z potoka je priamy odber cez hrubý pieskový filter, bez úpravy. Ako hlavný zdroj vody pre obec Prochot slúži vrt HGV5 a voda sa upravuje v ÚV– úprava železa a mangánu.
    [Show full text]
  • Informačná Databáza Okresu Žiar Nad Hronom
    2009-12-17 2009 INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU ŽIAR NAD HRONOM 1/ HISTÓRIA HISTORICKÝ VÝVOJ Písané dejiny – začalo to rokom 1075 Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názor „Susol, Šušol.“ Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (nerskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána.“ Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ – Sv. Kríž. Svätý Kríž mestečkom 1246 Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultovým strediskom panstva. To ju predurčilo, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Kríža nad Hronom udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefana Vanča, ktorý týmto sledoval aj zvýšenie vlastných príjmov (resp. príjmov svojich úradníkov) Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž nad Hronom charakter zemepanského mestečka. Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. – 17. storočie). V období nepokojom v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8.
    [Show full text]
  • Banská Bystrica Region
    I Slovak Investment and Trade Development Agency Banská Bystrica Region I www.sario.sk 1 I Slovak Investment and Trade Development Agency Contents Contents ........................................................................................................................... 1 1. General information ........................................................................................................ 3 1.1. Transport and Infrastructure ....................................................................................... 4 2. Economy and Industry..................................................................................................... 4 2.1. Structure of Industry ................................................................................................. 4 2.2. Non-industrial Sectors in the Region............................................................................. 5 3. Significant Companies ..................................................................................................... 5 4. Industrial parks .............................................................................................................. 6 5. Foreign Direct Investment ................................................................................................ 8 6. Labour Market ............................................................................................................... 10 6.1. Employment ............................................................................................................ 10
    [Show full text]
  • Conceptualization of the Historic Mining Towns in Slovakia in the Institutional, Urban-Physiological and Urban- Morphological Context
    QUOTATION: Matlovič R., Matlovičová K., Kolesárová J. (2014): Conceptualization of the historic mining towns in Slovakia in the institutional, urban-physiological and urban-morphological context. In Radics, Z., Penczes, J. (Eds), 2014. Enhancing competitiveness of V4 historic cities to develop tourism. Spatial-economic cohesion and competitivness in the context of tourism. Debrecen, 2014. ISBN 978-615-5212-22-2, s. 165-193 René Matlovič – Kvetoslava Matlovičová – Jana Kolesárová CONCEPTUALIZATION OF THE HISTORIC MINING TOWNS IN SLOVAKIA IN THE INSTITUTIONAL, URBAN-PHYSIOLOGICAL AND URBAN- MORPHOLOGICAL CONTEXT Introduction The issue of strengthening the competitiveness of towns has an increasing importance in contemporary globalizing world. The gradual removal of barriers and increasing information linkages of today's world, expose individual towns to the hyper-competitive environment. Towns compete with each other in order to attract financial and human capital. Globalization brings certain unifying tendencies, but on the other hand, it also encourages cities to become different in some ways and attractive to the inflows of financial capital, residents, and visitors. Individual cities are, therefore, seeking to strengthen their competitiveness. In these efforts, it can be observed a rising tendency to apply the tools of territorial marketing and branding. These statements are particularly true in case of the historic towns possessing cultural heritage in the form of material relics and specific atmosphere (genius loci), which are related to their previous functions. If such potential is subject to proper preservation and promotion, it can be further exploited especially in the tourism industry. Historic towns, therefore, face the challenge of how to use this potential of cultural heritage and apply it on the market.
    [Show full text]