ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HLINÍK NAD HRONOM

Objednávateľ : OBEC HLINÍK NAD HRONOM Zhotoviteľ : Ing. Bohumír Krátky – autorizovaný architekt Žiar nad Hronom Číslo zákazky : 3/2003 Stupeň : ÚZEMNÝ PLÁN OBCE Dátum : Január 2008 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

OBSAH

OBSAH strana A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1 Údaje o priebehu obstarávania územného plánu obce 5 A.2 Hlavné ciele riešenia územného plánu obce 6 A.3 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu 7 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom A.4 8 z prerokovania konceptu A.5 Súpis použitých podkladov 9 B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU B.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis 11 B.1.1 Vymedzenie riešeného územia 11 B.1.2 Zemepisná poloha 11 B.1.3 Geologické a geomorfologické pomery 12 B.1.4 Klimatické podmienky 12 B.1.5 Hydrogeologické pomery 14 B.1.6 Hydrologické pomery 16 B.1.7 Pôdne pomery 17 B.1.8 Rastlinstvo a živočíšstvo 17 B.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu 18 B.2.1 Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 19 B.2.2 Verejnoprospešné stavby 25 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady B.3 26 obce B.3.1 Obyvateľstvo 26 B.3.2 Domový a bytový fond 30 B.3.3 Ekonomická aktivita a dochádzka za prácou 34 B.4 Širšie vzťahy a záujmové územie 37 B.4.1 Poloha a význam obce v štruktúre osídlenia 37 B.4.2 Funkcia obce v záujmovom území 38 B.4.3 Územný priemet ekologickej stability krajiny 39 B.4.4 Dopravné vzťahy 42 B.4.5 Technická infraštruktúra 44 B.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania územia 45 B.5.1 Historický vývoj obce 45 B.5.2 Urbanistický vývoj obce 46 B.5.3 Návrh základnej urbanistickej koncepcie a kompozície obce 47 B.6 Návrh funkčného využitia územia obce 48 B.6.1 Základné rozvrhnutie funkcií v riešenom území 48 B.6.2 Vymedzenie častí územia pre riešenie vo väčšej podrobnosti 51 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry, B.7 51 výroby a rekreácie B.7.1 Bývanie 51 B.7.2 Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra 53 B.7.3 Výrobné územia – priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo 60 B.7.4 Rekreácia, cestovný ruch, kúpeľníctvo 64 B.8 Vymedzenie zastavaného územia obce 67 B.8.1 Súčasné zastavané územie 67 B.8.2 Navrhované zastavané územie 68 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných B.9 69 predpisov B.9.1 Zásobovanie elektrickou energiou 69 B.9.2 Elektronické komunikácie 70 B.9.3 Vodné hospodárstvo 70 B.9.4 Zásobovanie plynom 71

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 2 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.9.5 Doprava 71 B.9.6 Lesy 72 B.9.7 Chránené územia 72 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred B.10 73 povodňami B.10.1 Obrana štátu 73 B.10.2 Požiarna ochrana 73 B.10.3 Civilná ochrana obyvateľstva 73 B.10.4 Ochrana pred povodňami 74 B.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES 75 B.11.1 Ochrana prírody a krajiny 75 B.11.2 Tvorba krajiny 78 B.11.3 Územný systém ekologickej stability 80 B.11.4 Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability územia 82 B.12 Návrh ochrany kultúrnych pamiatok a kultúrneho dedičstva 83 B.12.1 Národné kultúrne pamiatky 83 B.12.2 Pamätihodnosti v obci Hliník nad Hronom 85 B.12.3 Ochrana a využitie kultúrneho dedičstva 85 B.13 Návrh verejného dopravného vybavenia 87 B.13.1 Cestná doprava 87 B.13.2 Doprava pešia 93 B.13.3 Doprava cyklistická 94 B.13.4 Doprava statická 94 B.13.5 Verejná hromadná doprava 97 B.13.6 Dopravné zariadenia a služby 98 B.13.7 Doprava železničná 98 B.13.8 Doprava letecká 99 B.14 Vodné hospodárstvo 100 B.14.1 Zásobovanie pitnou vodou 100 B.14.2 Zásobovanie úžitkovou vodou 105 B.14.3 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd 105 B.14.4 Vodné toky a nádrže 107 B.15 Energetika 109 B.15.1 Zásobovanie elektrickou energiou 109 B.15.2 Zásobovanie plynom 119 B.15.3 Zásobovanie teplom 123 B.16 Elektronické komunikácie 124 B.16.1 Súčasný stav 124 B.16.2 Návrh rozvoja pevných sietí elektronických komunikácií 125 B.16.3 Návrh rozvoja mobilných sietí elektronických komunikácií 126 B.16.4 Návrh rozvoja ostatných informačných sietí 127 B.17 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 128 B.17.1 Ovzdušie 128 B.17.2 Voda 133 B.17.3 Pôda 138 B.17.4 Odpady 140 B.17.5 Hluk, prach a vibrácie 142 B.17.6 Radónové riziko 142 B.17.7 Seizmicita 143 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových B.18 144 území a dobývacích priestorov B.19 Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 145 Vyhodnotenie perspektívneho použitia PP a LP na nepoľnohospodárske B.20 146 účely B.20.1 Poľnohospodárska pôda 146 B.20.2 Lesné pozemky 159 B.21 Hodnotenie navrhovaného riešenia 159

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 3 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.21.1 Hodnotenie z hľadiska environmentálnych dôsledkov 159 B.21.2 Hodnotenie z hľadiska sociálnych a ekonomických dôsledkov 160 B.21.3 Hodnotenie z hľadiska územno-technických dôsledkov 160 C ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚPN OBCE Návrh regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využitia C.1 162 územia C.1.1 Zásady a regulatívy funkčného využívania územia 162 C.1.2 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania územia 166 C.1.3 Zásady a regulatívy urbanisticko-architektonického riešenia 178 C.1.4 Zásady a regulatívy pre umiestnenie občianskeho vybavenia 179 C.1.5 Zásady a regulatívy umiestnenia vybavenia pre rekreáciu a CR 183 C.1.6 Zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia 184 C.1.7 Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia 187 C.1.8 Zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt 191 C.1.9 Zásady a regulatívy pre ochranu a využívanie prírodných zdrojov 192 Zásady a regulatívy ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane ekologickej C.1.10 193 stability C.1.11 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie 195 C.1.12 Vymedzenie zastavaného územia obce 197 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných C.1.13 198 predpisov Vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia C.1.14 202 a sceľovania pozemkov, na asanáciu a chránené časti krajiny C.1.15 Určenie územia, na ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny 203 C.2 Zoznam verejnoprospešných stavieb 204 C.2.1 Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra 204 C.2.2 Doprava a dopravné zariadenia 205 C.2.3 Vodné hospodárstvo 205 C.2.4 Zásobovanie elektrickou energiou 206 C.2.5 Zásobovanie plynom 206 C.2.6 Elektronické komunikácie 207 C.3 Schéma záväzných častí riešenia 207 D DOKLADOVÁ ČASŤ ÚPN OBCE Registračný list

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 4 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE

A.1 ÚDAJE O PRIEBEHU OBSTARÁVANIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

Dôvodom pre obstaranie územného plánu obce Hliník nad Hronom je vytvoriť komplexný územnoplánovací dokument, ktorý bude koordinovať záujmy obce s mikroregionálnymi, regionálnymi a štátnymi záujmami, so záujmami susediacich obcí, so záujmami podnikateľských subjektov v tomto území a vytvorí miestnu súhrnnú koncepciu pre usporiadanie územia obce s cieľom stanovenia územno-technických a ekologických zásad pre jej racionálny a vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj.

Územný plán obce je obstaraný na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Hliník nad Hronom č. 5/OZ/2002 zo dňa 24.9.2002, ktorým Obecné zastupiteľstvo Obce Hliník nad Hronom v zmysle zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, schválilo vypracovanie novej územnoplánovacej dokumentácie. Výber spracovateľa bol uskutočnený v zmysle zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní. Na základe výsledkov verejnej súťaže bolo vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie zadané spracovateľovi : Ing. Bohumírovi Krátkemu – autorizovanému architektovi, s kolektívom.

V zmysle Zmluvy o dielo č. 03/2003 uzatvorenej medzi objednávateľom, Obcou Hliník nad Hronom a zhotoviteľom, Ing. Bohumírom Krátkym – autorizovaný architekt, Záhradná 14, Žiar nad Hronom, bola v novembri 2003 vypracovaná prvá etapa prác na ÚPN obce Hliník nad Hronom – Prieskumy a rozbory. V tom istom období bola v spolupráci s Obcou Hliník nad Hronom vypracovaná aj druhá etapa prác, ktorou bolo Zadanie pre ÚPN obce Hliník nad Hronom.

Po prerokovaní Zadania pre ÚPN obce Hliník nad Hronom s dotknutými orgánmi štátnej správy, s dotknutými obcami, právnickými osobami a verejnosťou, ako aj na základe stanoviska Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSU BB-2006-939/2255-1:OÚP-1 zo dňa 18.09.2006, ktorý preskúmal zadanie podľa § 20 ods. 6 stavebného zákona a vydal súhlas podľa § 20 ods. 7, písmeno c.) na jeho schválenie, Obecné zastupiteľstvo Obce Hliník nad Hronom svojim uznesením č. 08/OZ/2006 zo dňa 17.10.2006 schválilo Zadanie pre ÚPN obce Hliník nad Hronom.

Na základe prerokovaného a schváleného Zadania pre ÚPN obce Hliník nad Hronom sa v zmysle Zmluvy o dielo č. 03/2003 uzatvorenej medzi obstarávateľom a spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie začalo zabezpečovať spracovanie Konceptu riešenia ÚPN obce Hliník nad Hronom. Koncept územného plánu obce Hliník nad Hronom bol spracovaný vo dvoch variantoch s vyhodnotením pozitívov a negatívov jednotlivých návrhov.

Prerokovanie Konceptu územného plánu obce Hliník nad Hronom sa v súlade s § 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov uskutočnilo v dňoch od 22.08.2007 do 22.9.2007. Verejné prerokovanie za účasti spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie sa konalo dňa 6.9.2007. Po prerokovaní a vyhodnotení pripomienok Obec Hliník nad Hronom dňa 10.10.2007 podľa § 21 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v súčinnosti § 14 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacím podkladoch a územnoplánovacej dokumentácií, vydala súborné stanovisko k prerokovaniu

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 5 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom, ktoré objednávateľ – Obec Hliník nad Hronom, odovzdal zhotoviteľovi – Ing. Bohumírovi Krátkemu, autorizovanému architektovi dňa 11.10.2007. Na základe odovzdaného súborného stanoviska, ktorého neoddeliteľnou prílohou sú tabuľky Vyhodnotenia pripomienok ku Konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom, boli zahájené práce na spracovaní Návrhu územného plánu obce Hliník nad Hronom.

Návrh územného plánu obce Hliník nad Hronom je vypracovaný v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podkladom pre riešenie obsahu územnoplánovacej dokumentácie bola Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Návrh riešenia je spracovaný invariantne.

A.2 HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

Hlavným cieľom riešenia nového Územného plánu obce Hliník nad Hronom je vytvorenie podmienok pre komplexné využitie prírodného aj ľudského potenciálu územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja tak, aby sa postupne mohla naplniť vízia obce byť obcou spokojných obyvateľov a návštevníkov, obcou čistou, bezpečnou, zdravou a ekologicky príťažlivou, obcou kultúrnou, komunikujúcou a prosperujúcou. Optimálne funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia obce, vrátane verejného dopravného a technického vybavenia územia, musí byť riešené s ohľadom na ochranu prírody a krajiny, ochranu a využívanie prírodných zdrojov, ochranu kultúrno-historických hodnôt a ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia. Rozvoj obce je potrebné zosúladiť s vyššími rozvojovými zámermi vyplývajúcimi z Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 a ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, ako aj s ďalšími celoštátnymi a regionálnymi rozvojovými plánmi a dokumentáciami.

Hlavné ciele riešenia :

· vytvoriť dlhodobú rozvojovú koncepciu obce vo všetkých jej funkčných zložkách a stanoviť zásady pre jej rozvoj s ohľadom na racionálne využívanie prírodných zdrojov tak, aby sa neprekročilo únosné zaťaženie územia a aby boli zabezpečené podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj obce a ekologickú stabilitu krajiny na jeho katastrálnom území, · stanoviť limity a regulatívy optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v rozsahu jeho administratívno-správneho územia, osobitne však v zastavanom území obce a na území novo navrhovanej zástavby, · vymedziť nové rozvojové plochy pre bývanie, občiansku vybavenosť, šport a rekreáciu, · vymedziť nové rozvojové plochy pre výrobu so zameraním na riešenie problematiky priemyselného parku Za Šiancom, ako aj vytypovať ďalšie plochy pre tento účel, · vytvoriť podmienky pre rozvoj pracovných príležitosti v oblasti služieb, rekreácie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výroby, · stanoviť zásady rozvoja dopravného systému v obci a dopravný systém obce riešiť vo vzťahu na nadradenú dopravnú sieť – rýchlostná komunikácia R1 celoštátneho významu, · zvýšiť súčasný štandard technickej vybavenosti obce a stanoviť zásady rozvoja technickej infraštruktúry vo vzťahu k rozvoju ťažiskových funkcií v území, · riešiť zásobovanie obce vodou, elektrickou energiou a plynom,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 6 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· riešiť odkanalizovanie obce a čistenie odpadových vôd, · riešiť ochranu sídla pred povodňami, · navrhnúť podmienky ochrany prvkov územného systému ekologickej stability vo vzťahu k rozvojovým zámerom obce, · navrhnúť podmienky ochrany všetkých zložiek životného prostredia, · znížiť negatívne dopady na životné prostredie obce hlavne z automobilovej a železničnej dopravy, · zvýšiť ekologickú stabilitu územia zväčšením plôch vzrastlej stromovej a krovitej vegetácie v zastavanom území ako aj v celom katastrálnom území obce, · stanoviť zásady ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny a kultúrno- historických hodnôt obce, · vymedziť verejnoprospešné stavby a plochy na vykonanie asanácií, · stanoviť priority a postupnosť realizácie verejnoprospešných stavieb.

A.3 VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU

Územný rozvoj obce bol doteraz usmerňovaný podľa Územného plánu zóny Hliník nad Hronom, ktorý vypracoval Stavoprojekt Banská Bystrica v roku 1984 a ktorý bol schválený bývalou Radou ONV v Žiari nad Hronom uznesením č. 120/84 zo dňa 30.8.1984.

Územný plán zóny Hliník nad Hronom bol v roku 1990 v zmysle pokynov vtedajšieho Ministerstva výstavby a stavebníctva SR komisionálne prehodnotený. Komisia na posúdenie využiteľnosti územnoplánovacej dokumentácie konštatovala, že dokumentácia vyhovuje stanoveným kritériám a preto nie je potrebné ju prepracovať. V roku 1994 bol ÚPN – Z Hliník nad Hronom firmou TRIJA v Banskej Bystrici aktualizovaný.

Po roku 2000 bola vypracovaná nasledovná územnoplánovacia dokumentácia :

· Doplnok č. 1 ÚPN – Z Hliník nad Hronom z roku 2002 (zhotoviteľ : Ing. arch. Anton Supuka – autorizovaný architekt, LANDURBIA Banská Bystrica), ktorý rieši bytovú výstavbu prevažne rodinných domov v lokalite „Hrabiny II.“ v časti Pod Kalváriou. Doplnok č. 1 k územného plánu zóny bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Hliníku nad Hronom č. 5/OZ/2004 zo dňa 9.7.2004

· Doplnok č. 2 ÚPN – Z Hliník nad Hronom z roku 2004 (zhotoviteľ : Ing. arch. Anton Supuka – autorizovaný architekt, LANDURBIA Banská Bystrica), ktorý rieši výstavbu priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“. Doplnok č. 2 k územného plánu zóny bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Hliníku nad Hronom č. 6/OZ/2005 zo dňa 4.10.2005 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Obce Hliník nad Hronom č. 62/2005 zo dňa 4.10.2005.

Vypracovaný a schválený územný plán ÚPN – Z Hliník nad Hronom je z dôvodu zmeny spoločensko-ekonomických situácie po roku 1989 ako aj zmenou vlastníckych vzťahov časovo prekonaný a nevyhovuje súčasným požiadavkám na obsah a rozsah územnoplánovacej dokumentácie v zmysle platných legislatívnych noriem : zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 7 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Z uvedeného dôvodu nie je možné sa pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji obce v plnej miere opierať o vyššie uvedenú existujúcu dokumentáciu.

Zhodnotenie doteraz spracovaných územnoplánovacích dokumentácií :

· Prieskumy a rozbory k ÚPT – SÚ 1975 URBION Banská Bystrica · Program výstavby 1975 URBION Banská Bystrica · Koncept ÚPN – SÚ Hliník nad Hronom 1976 Stavoprojekt Banská Bystrica · Koncept ÚPN – Z Hliník nad Hronom 1982 Stavoprojekt Banská Bystrica · Návrh ÚPN – Z Hliník nad Hronom 1984 Stavoprojekt Banská Bystrica · Prehodnotenie ÚPN – Z Hliník nad Hronom 1990 · Prehodnotenie ÚPN – Z Hliník nad Hronom 1993 TRIJA Banská Bystrica · Aktualizácia ÚPN – Z Hliník nad Hronom 1994 TRIJA Banská Bystrica · Doplnok č. 1 ÚPN – Z Hliník nad Hronom 2002 Ing. arch. Anton Supuka · Doplnok č. 2 ÚPN – Z Hliník nad Hronom 2004 Ing. arch. Anton Supuka

Územie obce Hliník nad Hronom bolo čiastočne riešené aj v rámci Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Žiar nad Hronom, ktorý bol schválený uznesením Rady S- KNV v Banskej Bystrici č. 150/1977-V zo dňa 20.12.1977 a dopracovaný Krajským projektovým ústavom Praha na základe „Pokynov“ odboru územného plánu Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici v roku 1981. ÚPN HSA Žiar nad Hronom riešil okrem samotného mesta Žiar nad Hronom, ku ktorému toho času boli administratívne pričlenené dnes už samostatné obce Ladomerská Vieska a Lutila, aj strediskovú obec miestneho významu : Hliník nad Hronom, nestrediskové sídla trvalého významu : Lovča, Slaská, Lovčica – Trubín, Janova Lehota, Stará Kremnička, Kosorín a nestrediskové sídla ostatné : Dolná Trnávka, Dolná Ždaňa, Lehôtka pod Brehmi. Uvedená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN HSA Žiar nad Hronom nebola v zmysle stavebného zákona prehodnotená v Obecnom zastupiteľstve obce Hliník nad Hronom a doporučená k jej ďalšiemu použitiu.

Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou pre Územný plán obce Hliník nad Hronom je Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 394/1998 zo dňa 9.6.1998. Nariadenie vlády SR č. 263/1998 zo dňa 9.6.1998, ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, bolo uvedené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 18.8.1998. Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrický kraj schválilo Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja uznesením č. 611/2004, dňa 16. a 17.12.2004. Záväzná časť Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 4/2004, ktoré nadobudlo účinnosť 21. januára 2005. Povinnosťou všetkých územných plánov nižších stupňov je premietnuť záväzné výstupy z územno- plánovacích dokumentácií vyšších stupňov do svojho riešenia.

A.4 ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM

Koncept Územného plánu obce Hliník nad Hronom bol vypracovaný v súlade so zásadami a požiadavkami na riešenie stanovenými v schválenom Zadaní pre ÚPN obce Hliník nad Hronom, ktoré bolo vypracované v novembri 2003 a schválené v Obecnom zastupiteľstve Obce Hliník nad Hronom uznesením č. 08/OZ/2006 zo dňa 17.10.2006.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 8 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Do Návrhu územného plánu obce Hliník nad Hronom boli zapracované požiadavky vyplývajúce z vyhodnotenia pripomienok ku Konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom. Nakoľko v koncepte boli splnené požiadavky Zadania pre ÚPN obce Hliník nad Hronom, Obec Hliník nad Hronom vydala dňa 10.10.2007 podľa § 21 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v súčinnosti § 14 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacím podkladoch a územnoplánovacej dokumentácií súborné stanovisko k prerokovaniu Konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom, v ktorom stanovila :

- dopracovať návrh ÚPN obce Hliník nad Hronom principiálne v zmysle variantu č. I., s výnimkou lokality stanovenej na asanáciu v bode 1.15.3, kde sa postupuje podľa variantu č. II., - dopracovať schému záväzných častí riešenia v záväznej textovej časti, - stanoviť potrebu vypracovania podrobnejšej dokumentácie (ÚPN zóny, resp. urbanistickej štúdie) pre všetky rozvojové lokality bývania, - rešpektovať stanoviská obstarávateľa k vyjadreniam dotknutých orgánov štátnej správy, správcov inžinierskych sietí, právnických i fyzických osôb uvedené v tabuľkovom prehľade, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou súborného stanoviska.

Navrhované úpravy pôvodného riešenia nie sú v zásadnom rozpore so Zadaním pre ÚPN obce Hliník nad Hronom, ktoré formulovalo v podrobne špecifikovaných bodoch jednotlivé požiadavky a zásady pre rozvoj územia.

A.5 SÚPIS POUŽITÝCH PODKLADOV

· ÚPN Zóny Hliník nad Hronom (STAVOPROJEKT Banská Bystrica, rok 1984) · Aktualizácia ÚPN Zóny Hliník nad Hronom (TRIJA Banská Bystrica, rok 1994) · Doplnok č. 1 ÚPN Zóny Hliník nad Hronom (LANDURIA Banská Bystrica, rok 2002) · Doplnok č. 2 ÚPN Zóny Hliník nad Hronom (LANDURIA Banská Bystrica, rok 2004) · ÚPN HSA Žiar nad Hronom (Krajský projektový ústav – KPÚ Praha, rok 1981) · ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (URKEA s.r.o. Banská Bystrica, september 1998) · Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (SAŽP Banská Bystrica, 09/2004) · Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (SAŽP Banská Bystrica, 08/2007) · Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov obce Hliník nad Hronom (rok 2004) · Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov z roku 2001 za okres Žiar nad Hronom · MÚSES vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s. Žiar nad Hronom (ALLPLÁN GmbH Bratislava, rok 1996) · RÚSES okresu Žiar nad Hronom (EKOTRUST Banská Štiavnica, rok 1992) · GNÚSES Slovenskej republiky · ECONET – Národná ekologická sieť Slovenska · Program odpadového hospodárstva obce Hliník nad Hronom do roku 2005 · Program odpadového hospodárstva okresu Žiar nad Hronom do roku 2005 · Program odpadového hospodárstva Banskobystrického kraja do roku 2005 · Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja BBSK · Koncepcia rozvoja kultúry a kultúrneho dedičstva BBSK · Koncepcia rozvoja cestovného ruchu BBSK na roky 2007 – 2013 · Koncepcia rozvoja sociálnych služieb v regióne BBSK na obdobie rokov 2005 – 2010

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 9 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Koncepcia rozvoja cestnej siete (SSC Bratislava) · Sčítanie dopravy na cestnej sieti rok 2005 (Slovenská správa ciest Bratislava) · STN 736101 a STN 736110 · Novela metodiky pre výpočet hluku z cestnej dopravy (VÚVA Brno, rok 1993) · Projektová dokumentácia stavby R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie I. stavba (úsek Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi) · Železnice SR, Generálne riaditeľstvo Bratislava – východiskové podklady · Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 57/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach · Zákon NR SR č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) · Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) · Zákon NR SR č. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov · Úprava Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov · Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Bystrica – východiskové podklady · Hydromeliorácie š.p. Bratislava – východiskové podklady · Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. OZ Žiar nad Hronom – podklady · Vodohospodárska mapa 1 : 50 000, VÚVH Bratislava 1990 · Základná hydrogeologická mapa ČSSR 1 : 200 000, GÚDŠ Bratislava 1988 · Vodohospodársky plán Hrona II. cyklus, SVP š.p. Banská Štiavnica, OZ Povodie Hrona Banská Bystrica 1999 · Vodovod ŽŽB Žiar nad Hronom – Hliník nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik · Prieskumy a rozbory zásobovania elektrickou energiou · Zákon NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, Vyhláška MH SR č. 267/1999 Z.z., Vyhláška ÚBP SR č. 74/1996 Z.z., Elektrizačný zákon s ochrannými pásmami atď. · Platné normy STN a súvisiace právne predpisy a smernice : STN 33 3320 · SPP a.s. Prievidza – východiskové podklady · Slovak Telecom a.s. Bratislava – východiskové podklady · KPÚ Banská Bystrica – východiskové podklady · Obvodný banský úrad Banská Bystrica – východiskové podklady · Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava – CHLÚ a výhradné ložiská · Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy – východiskové podklady · SHMÚ Bratislava – východiskové podklady o čistote ovzdušia v roku 2005

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 10 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

B.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA A JEHO GEOGRAFICKÝ OPIS

B.1.1 VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

Riešené územie je identické s plochou katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom, ležiaceho v južnej časti okresu Žiar nad Hronom. Rozloha katastrálneho územia obce je 1.132 ha. Rozlieha sa po ľavej strane rieky Hron v regióne Stredného Pohronia, medzi Štiavnickými vrchmi a kopcami Vtáčnika. Je najväčšou obcou okresu. Na západe hraničí s katastrálnym územím obce Dolná Ždaňa, na severe s katastrálnym územím obce Dolná Trnávka a Lovča, na severovýchode s katastrálnym územím obce Lehôtka Pod Brehmi, na východe s katastrálnym územím obce Sklené Teplice a obce Repište, na juhu s katastrálnym územím obce Vyhne a na juhozápade s katastrálnym územím obce Bzenica.

Hranica katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom začína zo severnej strany od cesty Dolná Ždaňa – Dolná Trnávka, prechádza medzi pozemkami Za Hronom a Miškovou ku rieke Hron a prechádza stredom Hrona až k prítoku potoka Teplá. Na pozemkoch Kopanice trochu zasahuje do nich. Zo strany východnej prechádza potokom Teplá až do Teplickej doliny. Pred mostíkom na ceste do Sklených Teplíc prechádza štátnou horou a Janovom. Zo strany južnej prechádza za Starým báňom, Farskou horou až popri Štepnici, kde patrí aj lokalita Do jarku. Zo strany západnej prechádza popri priemyselnom areáli, t.j. cestou vedúcou do bývalej panelárne, až ku rieke Hron. Súčasťou tohto územia je aj lokalita Dlhé lúky. Napája sa čiastočne pozemkami a Hronom do počiatočného bodu. Pozemky v lokalite Za Hronom sú súčasťou katastrálneho územia obce.

Tab. Výmera katastrálneho územia obce podľa plošných výmer :

Orná Vodné Zastavan Ostatné Celkom Záhrady TTP PP LPF pôda plochy é plochy plochy výmera ha ha ha ha ha ha ha ha ha 314,1524 35,9194 119,7013 469,7731 483,7684 18,2050 123,6642 36,8288 1132,2395

Grafická časť ÚPN obce Hliník nad Hronom je na mapových podkladoch v mierkach :

· 1:50 000 – Širšie vzťahy a záujmové územie · 1:10 000 – Katastrálne územie obce a väzba na prírodné prostredie · 1: 5 000 – Zastavané územie obce

B.1.2 ZEMEPISNÁ POLOHA

Obec Hliník nad Hronom leží v strednej časti Žiarskej kotliny pri ústí potoka Teplá do rieky Hron, desať kilometrov juhozápadne od Žiaru nad Hronom. Po ľavom brehu Hrona sa juhovýchodne od obce tiahnu posledné výbežky Štiavnických vrchov, ktoré sú oveľa menšie ako na západe sa tiahnuce kopce Vtáčnica na pravom brehu Hrona. Nadmorská výška katastrálneho územia sa pohybuje v rozpätí 223 – 300 m n.m. a v oblasti Nízkeho Vtáčnika vystupuje až do 613 m n.m.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 11 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.1.3 GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY

V zmysle geomorfologického členenia patrí územie Žiarskej kotliny do oblasti Slovenského stredohoria, ktoré z hľadiska orografických riadiacich celkov spadá do subprovincie Vnútorných Západných Karpát, provincie Západných Karpát, podsústavby Karpát a sústavy Aplsko – Himalájskej.

So svojou rozlohou 109 km2 a priemernou nadmorskou výškou 350 m predstavuje Žiarska kotlina typickú grabenovú štruktúru (tektonickú depresiu) obklopenú Stredoslovenskými neovulkanitmi : zo západu pohorím Vtáčnik (Nízky Vtáčnik), zo severovýchodu Kremnickými vrchmi a z juhovýchodu Štiavnickými vrchmi (časť Hodrušská hornatina). Medzi ďalšie značné ohraničenia patrí aj výskyt ryolitového vulkanizmu sarmatského veku, ktorého produkty na juhovýchode lemujú Žiarsku kotlinu. Samotná kotlina je vymedzená zlomami SSV-JJZ smeru s amplitúdami 1.000 – 1.500 m. Významným kvartérnym geomorfologickým fenoménom je pretekajúca rieka Hron.

Vývoj Žiarskej kotliny sa začal vo vrchnom bádene (sarmate) poklesmi pozdĺž syngenetických zlomových štruktúr, pričom mocnosť sedimentárnej výplne dosiahla až 2.000 m. Túto výplň tvoria mocné súvrstvia tufitov, ílovcov a zlepencov s tenkými vložkami uhlia a limnokvarcitov. Žiarska kotlina geneticky súvisí s handlovskou panvou, avšak morský spodný miocén v nej nebol zistený. Podložie je pravdepodobne tvorené jednotkami tatrika, veporika a hronika, pričom výplň kotliny pochováva aj produkty štiavnického stratovulkánu. Územie samotnej kotliny bolo formované koncom pliocénu a v kvartéri pôsobením exogénnych činiteľov, najmä erózno-denudačnými procesmi a periglaciálnymi, soliflukčnými procesmi.

Žiarska kotlina a nadväzujúca časť Kremnických vrchov predstavuje výraznú tzv. Žiarsku depresiu, ktorej dno dosahuje v západnej časti viac ako 2.200 m pod úroveň mora a v severnej časti nasadá na starší kremnický graben. V západnej časti sa Žiarska depresia kryje s morfológiou kotliny a vo východnej časti sú do nej zahrnuté produkty ryolitového vulkanizmu, ktorého prienik sleduje priebeh tektonických zlomov. Výplň depresie je tvorená vulkanosedimentárnymi komplexami bádenu a sarmatu, v západnej časti aj limnickými sedimentárnymi komplexami panónu a pontu. Najmladší vývoj územia je datovaný približne od polovice pliocénu (dák), kedy sa skončila jazerná sedimentácia. Mladší pliocén (roman) je charakteristický začiatkom etapy kontinentálneho fluviálnoterestrického vývoja územia a formovaním súčasnej riečnej siete. Postupné prehlbovanie v spodnom a strednom pleistocéne pozdĺž hlavných zlomov viedlo k vzniku rozsiahleho systému riečnych terás, ktoré boli v postglaciálnom období (holocéne) na mnohých miestach prekryté nivnou fáciou.

Predmetný región je na základe týchto skutočností zaraďovaný do inžiniersko- geologického rajónu údolných riečnych náplavov, resp. rajónu náplavov terasových sedimentov. Je postihnutý mnohými zosuvmi a zosuvnými prúdmi, ktoré sú založené na ílovitom neogénnom podloží kvartéru. Taktiež sa tu vyskytujú svahové deformácie a to hlavne na okrajoch vulkanických pohorí v miestach, kde vulkanické horniny ležia na mäkších terciérnych horninách.

B.1.4 KLIMATICKÉ PODMIENKY

Z hľadiska klimatických podmienok patrí najnižšia časť Žiarskej kotliny a dolina Hrona, v ktorej sa nachádza prevažná riešeného územia obce, do teplej klimatickej oblasti s miernou zimou, vyššia pahorkatinná časť do mierne teplej klimatickej oblasti.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 12 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 7,5°C do 8,1°C. Najchladnejší mesiac býva január s priemernou teplotou okolo –3°C. Najteplejším mesiacom býva júl s priemernou teplotou okolo 19,0°C. Počet letných dní sa pohybuje v rozmedzí od 60 – 70. Pôda v zime premŕza max. do hĺbky 1 m. Ročný výskyt teplôt sa pohybuje okolo 21°C. Žiarska kotlina je teplejšia a suchšia ako priľahlé horské oblasti.

Priemerné množstvo zrážok sa pohybuje od cca 700 – 720 mm. Maximálne množstvo zrážok spadne v júli (73 mm). Minimálne zrážky bývajú vo februári.

Snehová pokrývka vyššia ako 1 cm sa vyskytuje v kotlinových polohách cca 50 – 60 dní v roku (od začiatku decembra do polovice marca), vo vyšších horských polohách je to 80 – 100 dní (od polovice novembra do konca marca). Snehová pokrývka vyššia ako 5 cm sa v území vyskytuje cca 35 – 50 dní v roku.

Priemerná ročná vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 73 %. Maximálna vlhkosť vzduchu býva v novembri až 84 %, minimálna v júli okolo 66 %.

Teplota vzduchu v °C A = 19,7 °C I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok -5,8 -5,1 -1,7 3,1 8,5 12,0 13,9 13,5 10,1 4,5 -0,2 -3,3 4,1

Vlhkosť vzduchu v % IV – IX = 78 % I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 86 85 82 80 78 77 78 77 81 87 90 91 83

Priemerná oblačnosť v % I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 70 71 67 61 60 59 58 58 55 66 75 75 65

Priemerný počet jasných dní (denná oblačnosť menšia ako 20 %) I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 3,9 2,7 5,2 3,3 2,5 2,8 3,2 3,5 4,5 2,1 2,3 2,4 38,4

Priemerný počet zamračených dní (denná oblačnosť väčšia ako 80 %) I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 16,6 13,1 11,6 8,6 8,1 7,1 7,0 6,7 8,1 12,3 16,9 18,4 123,4

Priemerný počet dní s hmlou (dohľadnosť menšia ako 1 km) I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 2,0 3,0 5,7 4,2 3,1 3,4 3,7 9,7 11,5 10,5 5,3 4,4 66,5

Priemerný počet zrážok v % IV – IX = 457 %, X – III = 388 % I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 58 58 58 54 80 94 89 80 60 73 78 63 845

Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 26,4 23,0 14,1 1,1 0,1 - - - 0,1 0,4 3,6 15,7 84,5

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 13 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Ročný chod priemernej rýchlosti vetra v m/s I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Vč 1,9 2,1 2,6 2,4 2,2 2,2 2,3 2,2 2,2 1,8 1,8 1,8 2,1

Priemerný počet dní so silným vetrom I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 0,3 1,0 0,6 1,0 0,9 0,1 0,3 0,3 0,1 0,7 0,2 0,3 5,8

Veterné pomery v Žiarskej kotline sú najvýznamnejším klimatickým faktorom. Od smeru a rýchlosti prúdenia vzduchu závisí množstvo exhalátov v ovzduší. Smer vetrov je daný polohou a tvarom okolitých pohorí. V Žiarskej kotline má najvyššiu početnosť v roku východné prúdenie vzduchu od Vtáčnika a severozápadné prúdenie vzduchu od Štiavnických vrchov. Priemerná ročná rýchlosť vzduchu zo všetkých smerov je 1,8 m/s. Značne veľký počet dní s bezvetrím, ktoré tvoria okolo 30,5 % dní v roku, zodpovedá terénnemu usporiadaniu zle prevetrávanej kotliny, čo má za následok vznik inverzie a nepriaznivé meteorologické podmienky vzhľadom na znečistenie prízemnej vrstvy ovzdušia priemyselnými emisiami.

Priemerná častosť smeru vetra v %, Zdroj Ústav hygieny v Bratislave : S SV V JV J JZ Z SZ bezvetrie 9,5 2,6 6,1 6,0 13,4 7,3 8,9 10,1 30,5

B.1.5 HYDROGEOLOGICKÉ POMERY

V zmysle hydrogeologickej rajonizácie Slovenskej republiky z roku 1981 (Šuba J. a kol. SHMÚ Bratislava) spadá katastrálne územie obce Hliník nad Hronom do troch hydrogeologických rajónov :

· Q – 080 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače

Rajón sa tiahne pozdĺž toku Hrona. Šírka nivy (pravobrežná) v riešenom území sa pohybuje od 100 – 500 m. Možnosť kvartérnych sedimentov od 2 – 8 m. Štrkopiesčitý vodonosný horizont je pokrytý 0,5 – 3,0 m hrubými náplavovými hlinami. Výdatnosť vrtov je väčšia ako 3 l/s. Hĺbka spodnej vody 2 – 4 m.

· V – 086 Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec

Rajón zaberá západnú časť katastrálneho územia patriacu do pohoria Vtáčnik. Neovulkanické horniny nevytvárajú priaznivé podmienky pre akumuláciu a pohyb väčšieho množstva podzemných vôd. Vývery podzemných vôd len zriedka presahujúce 2 l/s sa nachádzajú na styku pohoria so Žiarskou kotlinou.

· N – 087 Neogén Žiarskej kotliny

Rajón zaberá takmer 75 % katastrálneho územia. Predstavuje územie kotliny na sever od nivy Hrona. Tvoria ho neogénne sedimenty (íly, štrky, piesky). Prevažujúca časť podzemných vôd neogénnych súvrství prestupuje zo susediaceho pohoria Vtáčnik. Na styku kotliny a Vtáčnika sú umiestnené akumulované artézske vody s prelivom nad terén.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 14 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.5.1 PODZEMNÉ VODY

Podzemné vody obyčajné

Katastrálne územie nie je bohaté na výskyt podzemných vôd. Pramene a studne majú malé výdatnosti. Podzemné vody slúžia pre individuálne zásobovanie pitnou vodou pre obytné a výrobné objekty, ako aj pre vykrytie potreby verejného vodovodu.

V rámci katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom sa nachádzajú viaceré podzemné zdroje vody, medzi ktoré patrí vodný zdroj Ladienka (Qmin. = 1,38 l/s), vrt NHL-2 (Qdop. = 2,50 l/s), starý vrt (Qdop. = 1,0 l/s) a tri pramene Číčava (Qmin. = 1,40 l/s). Minimálna výdatnosť prameňov je 6,28 l/s. Pri nedostatku vody je do siete dodávaná voda z vrtov KSH 4 a KSH 5 (Qdop. = 3,00 l/s obytný súbor Strojárska). Pri športovom štadióne je vrt (C), z ktorého sa voda neodoberá pre vysokú koncentráciu arzénu. Pod záhradkárskou osadou je zachytený prameň (B), pre údržbu plôch štadióna. Ďalší vrt (A) je na sídlisku Strojárska. Samostatný vodný zdroj z vŕtanej studne s výdatnosťou Qmin. = 4,0 l/s a Qmax. = 13,0 l/s majú Pohronské strojárne a.s. Hliník nad Hronom a samostatný vodný zdroj – kopanú studňu, majú aj Pekárne a cukrárne a.s. Hliník nad Hronom. Hladina podzemnej vody je ovplyvnená riekou Hron a nachádza sa 2 – 3 m pod úrovňou terénu.

Podzemné vody minerálne – geotermálne

Žiarska kotlina je súčasťou vymedzenej hydrogeotermálnej oblasti stredoslovenských neovulkanitov – severozápadná časť. Geotermálne vody sa nachádzajú v predterciérnom podloží a sú viazané na triasové karbonáty (dolomity, vápence) hronika a série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu. Rozloženie hydrogeotermálnych štruktúr sa kryje s rozšírením triasových karbonátov týchto tektonických jednotiek, ale aj s rozložením morfoštruktúr podložia, ktorými sú poklesávajúci svah hodrušsko-štiavnickej hraste a žiarska depresia.

Triasové karbonáty hronika v predmetnom území budujú vrchné hydrogeotermálne štruktúry (vrchnú sklenoteplickú a vrchnú žiarsku štruktúru), kde v hĺbkach 200 m až 4.100 m sú predpokladané geotermálne vody s rezervoárovou teplotou v rozsahu 20 – 150 °C. V prevažnej časti kotliny je v hĺbkach 2.200 až 4.100 m teplota 100 – 150 °C. Triasové karbonáty série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu budujú spodné hydrogeotermálne štruktúry (spodnú sklenoteplickú a spodnú žiarsku štruktúru), kde v hĺbkach okolo 200 m až cca 5.000 m sa uvažuje s geotermálnymi vodami s rezervoárovou teplotou v rozsahu 30 – 160 °C.

Z geotermického hľadiska možno Žiarsku kotlinu charakterizovať ako geotermicky vysoko aktívnu oblasť. Teploty v hĺbke 1.000 m dosahujú 55 – 60 °C, hustota tepelného toku sa pohybuje od 80 do 100 mW/m2 s charakteristickou hodnotou 95 mW/m2. Značná časť predterciérneho podložia kotliny je charakterizovaná teplotami 100 °C a vyššími v hĺbke pod 2.100 m a hlbšie. Najvyššie teploty sú v strednej časti kotliny v čiastkovej depresii medzi Lovčou a Žiarom nad Hronom, kde v hĺbke 3.400 až 3.500 m je teplota okolo 130 °C. Od stredu smerom k okrajom kotliny teplota na predterciérnom podloží klesá, čo súvisí so zmenšovaním sa hĺbky predterciérneho podložia.

Geotermálne vody sa nachádzajú iba v juhovýchodnej časti predmetného územia v oblasti Sklených Teplíc v údolí potoka Teplá. Vyvierajú jednak z prirodzených prameňov, jednak sú zachytené vrtmi. Celkovo sa v Sklených Tepliciach nachádza 13 zdrojov minerálnych (termálnych) vôd, z toho 11 prameňov a dva vrty. Výdatnosť zdrojov je 0,1 – 22,3 l/s a teplota

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 15 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

24 – 53 °C. Sú to vody kalcium-magnézium-sulfátového (Ca-Mg-SO4) typu s mineralizáciou 2,4 – 2,6 g/l. Rovnakého chemického zloženia sú aj vody z vrtu ST-4 situovaného západne od Sklených Teplíc (výdatnosť 16 – 13 l/s, teplota 57 °C) a z vrtu ST-5 východne od Sklených Teplíc (výdatnosť 4,4 l/s, teplota 46,3 °C). Z hľadiska využiteľnosti geotermálnych vôd sa v Sklených Tepliciach z 13 zdrojov využívajú len tri.

Z dôvodu preskúmania hydrogeotermálnych pomerov predmetného územia, zhodnotenia množstiev geotermálnych vôd a tepelnej energie tohto regiónu MŽP SR v rokoch 1999 až 2000 zabezpečilo riešenie geologickej úlohy „Regionálne hydrogeotermálne zhodnotenie Žiarskej kotliny“. Na overenie geotermálnych vôd pomocou geotermálnych vrtov boli v sledovanom území navrhnuté tri oblasti, resp. lokality : oblasť elevácie medzi Lutilou a Lovčicou, oblasť Horná Ždaňa – Dolná Ždaňa – Hliník nad Hronom a oblasť Slaskej. Navrhovaná hĺbka vrtov je 2.700 – 3.500 m, predpokladaná rezervoárová teplota geotermálnych vôd je 100 – 120 °C i viac. Týka sa to geotermálnych vôd viazaných na triasové karbonáty hronika. Pre overenie geotermálnych vôd viazaných na triasové karbonáty série Veľkého boku, resp. krížňanského príkrovu, ktoré ležia pod hronikom je navrhovaná hĺbka vrtov 3.200 – 4.300 m, predpokladaná rezervoárová teplota vôd 110 – 145 °C.

B.1.6 HYDROLOGICKÉ POMERY

Z hydrologického hľadiska spadá katastrálne územie obce Hliník nad Hronom do povodia rieky Hron a jeho základného hydrologického poradia číslo 4-23-04 Hron od Slatiny po hať vo Veľkých Kozmálovciach (odbočenie potoka Perec).

Rieka Hron je tokom II. rádu s celkovou dĺžkou 279 km a plochou povodia 5.464,5 km2. Do územia priteká zo severovýchodu, vytvára meandre a odteká západným smerom. Prechádza severovýchodným okrajom katastrálneho územia obce, kde zároveň z časti tvorí aj katastrálnu hranicu so susednou obcou. Maximálny stav vody v Hrone býva v apríli, keď sa topí sneh v jeho pramennej oblasti a v nemalej miere prispievajú k tomu aj jarné dažde. Priemerný maximálny prietok vody sa pohybuje okolo 97,4 m3/s. Minimálny stav vody v Hrone býva v septembri. Pohybuje sa okolo 25,5 m3/s.

Tab. Priemerné mesačné prietoky Hrona za hydrologický rok 2005 v m3/s, Zdroj SHMÚ :

mes. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Q 21,32 46,6 65,4 76,9 63,2 71,0 56,2 42,0 55,1 54,3 22,11 26,72 m3/s

Riečnu sieť v katastrálnom území obce tvoria tri ľavostranné prítoky Hrona : jeden vodohospodársky významný vodný tok Teplá – číslo toku 270 (č. hydrologického poradia 4-23- 04-064), ktorý zároveň tvorí severnú a severovýchodnú hranicu katastra a dva drobné toky, potok Sobotište – číslo toku 252 s prítokom Dolné lúky – číslo toku 253 a potok Hliník – číslo toku 269. Režim odtokov je snehovo-dažďový s akumuláciou v mesiacoch november – marec, s vysokou vodnosťou v mesiacoch marec – jún, najvyšším priemerným mesačným prietokom v apríli a máji. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je nevýrazné až mierne výrazné.

Uvedené vodohospodárske významné vodné toky, vrátane Hrona a drobné vodné toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. odštepný závod Banská Bystrica.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 16 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.1.7 PÔDNE POMERY

Keďže podstatnú časť riešeného územia obce Hliník nad Hronom tvorí niva Hrona, z celkovej výmery pripadá na poľnohospodárska pôda cca 41,5 %, ktorého väčšinu tvorí orná pôda (66,9 %).

Najzastúpenejším pôdnym typom sú fluvizeme (nivné pôdy), ktoré sa vyskytujú len v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním podzemnej vody. Sú to úrodné pôdy. Majú svetlý humusový horizont. Výrazné zastúpenie viazané na užšiu riečnu nivu majú aj pseudogleje (oglejené pôdy). Sú to pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. V ostatnom území jednoznačne prevládajú kambizeme (hnedé pôdy), ktoré sú najrozšírenejším pôdnym typom na Slovensku. Ich úrodnosť je daná ich vlastnosťami a miestom výskytu. Všeobecne ide o pôdy menej úrodné, vhodné len pre užší sortiment rastlín. Kambizeme sú pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu.

Ucelený rámec o kvalite pôd pre ich optimálne možné aktivity v území dopĺňajú fyzikálne vlastnosti pôd : zrnitosť, skeletnatosť, hĺbka. V riešenom území je zrnitostné zloženie pôd priaznivé. Väčšinou ide o piesočnatohlinité a hlinité subtypy. Miestami sa vyskytujú aj piesočnaté a hlinitopiesočnaté a tiež ílovitohlinité pôdy. V nižších polohách majú pôdy nižší obsah skeletu, ktorý s výškou narastá. Hĺbka pôdy je najpriaznivejšia v nive Hrona, kde sú lokalizované fluvizeme.

B.1.8 RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

Podľa fytogeografického členenia patrí riešené územie do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu predkarpatskej flóry, okresu Slovenské stredohorie a podokresov Štiavnické vrchy a Vtáčnik. Okrem prevažujúcich karpatských druhov sem od juhu až juhozápadu prenikajú panónske druhy, teplomilné a suchomilné. Vegetačný kryt najbližšej oblasti, ktorá sa nachádza okolo zastavaného územia obce, je poznačený činnosťou človeka.

Celé územie bolo pôvodne pokryté lesmi a to jedľovými bučinami s prímesou smreka a horskými kyslomilnými bučinami na stanovištiach s menej priaznivými prírodnými podmienkami. Potoky lemovali jelšina a vrbiny. V týchto lokalitách a tiež na výmokoch a prameniskách sa udržiavali močiarne a vlhkomilné rastlinné druhy. Príchod človeka do územia priniesol do pôvodného zloženia rastlinného pokryvu zásadné zmeny. Pôvodné lesy ustúpili, nahradené boli lúkami, pasienkami a poliami. Bučina a jedliny boli postupne premenené na smrekové monokultúry.

V súčasnosti sa v podraste lesných komplexov Štiavnických vrchov na výhodných stanovištiach nachádzajú bučinové a smrečinové druhy : chlpaňa lesná, jarmanka väčšia, podbelica alpínska, ostružina malina, zubačka cibuľkonosná, veronika horská, kyslička obyčajná a pod. Všadeprítomná je čučoriedka. Na živiny chudobné stanovištia upozorňuje metlica krivoľaká. Trvalo trávne porasty tvoria najmä trávy : traslica prostredná, tomka voňavá, kostrava lúčna, ovsík obyčajný, timotejka lúčna, reznačka laločná, psiarka lúčna, mätonoh trváci a na pasienkoch psica tuhá a hrebienka obyčajná. Typicky lúčne druhy sú margaréta biela, ďatelina lúčna, skorocel kopijovitý, štiav kyslý, zvonček rozkladitý, klinček slzičkový. Na nekosené lúky

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 17 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

nastupujú jednoliate porasty ľubovníka škvrnitého. V jeseni sa na lúkach vyskytuje jesienka obyčajná.

Podľa zoogeografického členenia patrí sledované územie do provincie Západných Karpát, oblasti Západných Karpát, obvodu vnútorného, okrsku južného. Podobne ako pri flóre, tak aj pri faune možno pozorovať prelínanie druhov karpatských a druhov panónskych. Vhodné klimatické podmienky dávajú možnosť existencie viacerých živočíšnych druhov. V lesných komplexoch Štiavnických vrchov sa vyskytujú a hniezdia chránené druhy vtákov, ako sýkorka uhliarka, sýkorka chochlatá, hýľ obyčajný. Vyskytujú sa tu aj rôzne druhy ďatľov. Z dravcov sem zalietava sokol myšiar a jastrab krahulec.

Okrem vtákov v lesoch žijú aj drobné vzácne cicavce, ako plh lesný, veverica obyčajná, piskor vrchovský, myšovka vrchovská a pod. K pôvodným zástupcom fauny patrí aj sviňa divá, jeleň obyčajný a srnec hôrny, ktorý je v tejto oblasti najpočetnejšou poľovnou zverou. Zo skupiny mäsožravcov sa najčastejšie vyskytuje líška obyčajná, kuna lesná. Z nižších stavovcov, najmä v blízkosti vôd a zamokrených plôch, trvalo žijú obojživelníky ako skokan hnedý, salamandra škvrnitá. Na rúbaniskách a lesných lúčnych enklávach je bežný koník červenokrídly, mravce, pavúky, bystrušky, svižníky a iný hmyz. Z motýľov sa vyskytuje bábočka pávooká, bodliaková a admirálska, dúhovec väčší a pod.

Typickými predstaviteľmi polí a lúk sú hraboš poľný a zajac poľný. Vzácnejšie sa vyskytuje jarabica obyčajná a na vlhkých, nehnojených a ručne kosených lúkach možno ešte počuť chrapkáča poľného. Z vtákov je typickým obyvateľom škovránok obyčajný, za potravou sem zalietajú dravce, vrany, straky, netopiere a pod. Z plazov sa vyskytuje vretenica obyčajná, jašterica obyčajná a živorodá a slepúch lámavý. Na vody a alúviá potokov je viazaná užovka obyčajná, drozd čvikotavý, mäkkýše, červy, hmyz a pod.

Medzi typických nepríjemných obyvateľov intravilánu obce a jej blízkeho okolia patrí myš domová, potkan obyčajný, z mäsožravcov kuna skalná, lasica obyčajná, hranostaj. V záhradách a kopách lístia zimuje jež východoeurópsky. Z vtákov hniezdia na budovách beloritky obyčajné, žltochvosty domové a vzácne mucháre sivé. Lastovičky obyčajné si stavajú hniezda v maštaliach. Búdky osídľujú škorec obyčajný, žltochvost hôrny, sýkorka veľká a belasá, zriedkavo netopiere. V záhradách na stromoch s obľubou hniezdia zelienky obyčajné, stehlíky konôpkáre, drozdy čierne a hrdličky záhradné

B.2 VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU

Územným plánom regiónu vzťahujúcim sa k riešenému územiu obce Hliník nad Hronom je Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 394/1998 zo dňa 9.6.1998. Nariadenie vlády SR č. 263/1998 zo dňa 9.6.1998, ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, bolo uvedené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 18.8.1998. Zmeny a doplnky č. 1/2004 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, ktorých spracovateľom bola Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica – Centrum tvorby krajiny, schválilo Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja uznesením č. 611/2004, dňa 16. a 17.12.2004. Záväzná časť Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj bola vyhlásená

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 18 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 4/2004, ktoré nadobudlo účinnosť 21. januára 2005.

Uznesením Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 222/2007 zo dňa 23.08.2007 bol schválený ÚPN VÚC BB kraj – Zmeny a doplnky č. 1/2007; dňom 27.09.2007 nadobudlo účinnosť Všeobecne záväzné nariadenie č. 6 zo dňa 23.08.2007, ktorým bola vyhlásená záväzná časť „ÚPN VÚC BB kraj – Zmeny a doplnky č. 1/2007”.

Tento základný východiskový dokument vo svojej záväznej časti určuje niektoré všeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu. Výstupy z riešenia územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa – záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj vrátane Zmien a doplnkov 2004 (zmeny a doplnky 2007 nemajú vplyv na riešenie územia obce Hliník nad Hronom), sú záväzným dokumentom pre Územný plán obce Hliník nad Hronom.

Záväzná časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004 vo vzťahu k rozvojovým zámerom obce Hliník nad Hronom :

B.2.1 Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia

1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry

· podporovať rozvoj ťažísk - podporovať ako ťažiská osídlenia tretej úrovne, prvej skupiny : žiarske ťažisko osídlenia. · podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí. · podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry - podporovať ako osi prvého stupňa : nitriansko-pohronskú rozvojovú os : Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen. · v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom - podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko- architektonických daností, - zachovať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny, zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí, zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, - pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, - vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám podporou výstavby verejného dopravného a technického vybavenia obcí tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie s urbánnym prostredím a dosahovali skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. · v oblasti rozvoja cezhraničnej spolupráce – vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými regiónmi, mikroregiónmi, mestami a obcami, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce.

2. V oblasti hospodárstva

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 19 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· vytvárať územno-technické predpoklady pre rozvoj hospodárskych aktivít v území vrátane zariadení na nakladanie s odpadmi a považovať ich za prioritný podnet pre jeho komplexný rozvoj, - podporovať prednostné využívanie existujúcich priemyselných a poľnohospodárskych areálov formou ich rekonštrukcie, revitalizácie a zavádzaním nových technológií, šetriacich prírodné zdroje, ktoré znížia množstvo vznikajúcich odpadov a znečisťovanie životného prostredia, prípadne budú odpady zhodnocovať, - podporovať rozvoj priemyselných parkov a technologických parkov v mestách Banská Bystrica, Detva, Lučenec, Nová Baňa, Poltár, Tornaľa, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom a v obciach Badín, Hliník nad Hronom, Kriváň, Polomka, Sielnica, Vígľaš.

· poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

- rešpektovať poľnohospodárska pôda, podporovať jeho využívanie v celom jeho rozsahu a poľnohospodársku pôdu v kategóriách zodpovedajúcich pôdno-ekologickej rajonizácii a typologicko-produkčnej kategorizácii, v súlade so zákonom NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - v chránených územiach zavádzať osobitnú sústavu hospodárenia (chránené územia podľa § 17 ods. 1 písm. c), d), e), f) a § 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ochranné pásma vodných zdrojov, ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd), - v národných parkoch a v ich ochrannom pásme a v chránených krajinných oblastiach uprednostňovať poľnohospodárstvo s výrazným ekologickým účinkom, - pri využívaní LPF uplatňovať funkčnú diferenciáciu územia aj v závislosti od stupňa ochrany a kategórie chráneného územia v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v národných parkoch vyhlasovať len lesy osobitného určenia a ochranné lesy, - v chránených územiach uplatňovať ekologické princípy hospodárenia, - zalesniť pôvodnými, stanovištne vhodnými druhmi drevín poľnohospodársky nevyužiteľné pozemky, ak súčasne nepredstavujú biotop chránených druhov rastlín, alebo živočíchov a ak tým nie sú ohrozené záujmy ochrany prírody podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, a vykonať ich prevod do lesného pôdneho fondu, - zosúladiť stav evidencie pozemkov s ich skutočným stavom – prevod zalesnených nelesných pozemkov do lesného pôdneho fondu, - vytvárať podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva v súlade s ochranou životného prostredia a zdravou výživou, - vytvárať podmienky pre obnovu TTP v súlade s udržiavaním ekologickej stability územia a zachovania krajinného rázu, - stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd a ich ochranu uskutočňovať ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia.

· priemysel, ťažba a stavebníctvo

- pri rozvoji priemyslu podporovať a uprednostňovať princíp rekonštrukcie, sanácie a intenzifikácie využívania existujúcich priemyselných zón, areálov a plôch, prípadne aj objektov, - podporovať rozvoj súčasnej odvetvovej štruktúry priemyselnej výroby s orientáciou najmä na sústavnú modernizáciu technologických procesov a zariadení šetriacich prírodné zdroje, ktoré znížia množstvo vznikajúcich odpadov a znečisťovanie životného prostredia, prípadne budú odpady zhodnocovať, znižovanie výrobných nákladov a energetickej náročnosti výroby, zvyšovanie miery finalizácie, kvality a úžitkových parametrov výrobkov, - ťažbu nerastov realizovať pri zohľadnení zdôvodnených potrieb v takom rozsahu a takým spôsobom, aby nedochádzalo k nadmerným negatívnym vplyvom na životné prostredie a režim podzemných vôd, - rešpektovať chránené ložiskové územia a určené dobývacie priestory.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 20 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· regionálny rozvoj

- vytvárať územno-technické podmienky na budovanie priemyselných parkov, vedecko- technologických parkov a priemyselných zón, - na budovanie priemyselných parkov prednostne využiť areály nefunkčných priemyselných zón a objektov, - revitalizovať územia existujúcich priemyselných areálov, - vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania, - podporovať rozvoj výroby a služieb založených na využití domácich zdrojov, - rezervovať územie pre priemyselné parky, pre ktoré bolo spracované environmentálne hodnotenie, - diverzifikovať odvetvovú a ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, - zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním výkonnej technickej a dopravnej infraštruktúry.

3. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky

· usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenskej republiky 2001 a Programom hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja. · utvárať územno-technické predpoklady na rozvoj všetkých aktuálnych foriem domácej a medzinárodnej turistiky v sídlach a rekreačných útvaroch modernizáciou jestvujúcej a budovaním novej obslužnej, relaxačnej a športovej vybavenosti v zastavanom území a nadväzujúcich priestoroch, na významných medzinárodných a regionálnych cestných trasách kraja a na cykloturistických trasách všetkých kategórií. · rozvíjať komplexnosť a kvalitu vybavenosti všetkých turisticky atraktívnych miest, obcí a stredísk cestovného ruchu : - zariadenia a služby umiestňovať do ich zastavaného územia a jeho okolia, - zariadenia a služby mimo zastavaných území miest a obcí umiestňovať do už zastavaných lokalít, - priestor voľnej krajiny využívať predovšetkým na športové, relaxačné, poznávacie a iné pohybové aktivity. · rozvoj vybavenosti pre rekreáciu a turizmus v nových, doteraz neurbanizovaných lokalitách a strediskách cestovného ruchu umožniť len v súlade so schváleným programom, alebo plánom rozvoja obce, mesta, alebo regiónu a len na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Na územiach s 3. až 5. stupňom ochrany podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, nezakladať nové lokality a strediská rekreácie, liečby, športu a turizmu. · viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok. · vytvárať územno-technické podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a celoštátneho významu, pri súčasnom rešpektovaní zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. · podporovať rozvoj všetkých druhov turizmu v súlade s ochranou prírody a krajiny.

4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a pôdneho fondu

· rešpektovať územné vymedzenie, podmienky ochrany a využívanie všetkých vyhlásených chránených území v kategóriách chránená krajinná oblasť, národný park, národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka, chránený areál, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované územie európskeho významu a národného významu, biotopy chránených rastlín a živočíchov. · rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 21 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· uplatňovať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky ustanovené - zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny pre kategórie a stupne ochrany chránených území, - zákonom Slovenskej národnej rady č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákonom Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, - zákonom NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty). · zosúlaďovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry s prvkami ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť. · eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.). · rešpektovať poľnohospodárska pôda a lesný pôdny fond ako limitujúci faktor urbanistického rozvoja územia, osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia a osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti (produkčné sady a vinice). · zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni regionálnej a lokálnej. · zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia, s cieľom obnoviť integritu a zabezpečiť priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov. · zabezpečovať zvýšenie ekologickej stability a obnovu biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných segmentoch a narušeným prírodným a životným prostredím.

5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrneho dedičstva

· rešpektovať pamiatkový fond a kultúrne dedičstvo, predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradené, alebo navrhované na zaradenie do kategórie pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a nehnuteľné národné kultúrne pamiatky, vrátane ich vyhlásených ochranných pásiem, chrániť ich a využívať v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. · utvárať podmienky na ochranu pamiatkového fondu a spolupracovať s orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, pamiatkových území a ich ochranných pásiem v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Obdobne utvárať podmienky pre ochranu pamätihodností miest a obcí a spolupracovať s orgánmi samosprávy miest a obcí. · zabezpečiť osobitnú pozornosť a zvýšenú ochranu evidovaným, známym a predpokladaným archeologickým náleziskám a lokalitám v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. · podporovať obnovu a zachovanie urbanisticky a architektonicky hodnotných areálov kalvárií, ako výrazného krajinno-urbanistického prvku územia. · rešpektovať typické formy a štruktúry osídlenia charakterizujúce jednotlivé špecifické regióny kraja vo vzťahu k staviteľstvu, ľudovému umeniu, typickým formám hospodárskych aktivít a väzbám s prírodným prostredím. · uplatňovať a rešpektovať typovú a funkčnú charakteristiku sídiel mestského, malomestského a rôznych foriem vidieckeho osídlenia vrátane typického rozptýleného osídlenia strednej a južnej časti územia kraja. · rešpektovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji.

6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 22 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· v oblasti rozvoja cestnej infraštruktúry

- vybudovať súbežnú cestu s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Budča – Kováčová (x I/69) pre dopravu vylúčenú z R1, - vybudovať novú rýchlostnú cestu R1 v ťahu E 58 v úseku Rudno nad Hronom – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie (x I/65), - úseky, kde nová trasa R1 opúšťa trasy pôvodných ciest I/65, I/50 a I/69, rekonštruovať a využiť pre trasu súbežnej cesty s R1.

· v oblasti rozvoja železničnej dopravy

- modernizovať železničnú trať TINA Nové Zámky / Palárikovo – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice v celej dĺžke ťahu na území Banskobystrického kraja s postupnou elektrifikáciou a zdvojkoľajnením trate.

· utvárať podmienky na ochranu územia v okolí dopravných trás s veľkou intenzitou dopravného zaťaženia pred negatívnymi dôsledkami dopravy, monitorovať dodržiavanie prípustných hladín hluku a určovať zásady ochrany dotknutého územia pred jeho účinkami s návrhom a následnou realizáciou opatrení na ochranu proti hluku.

· prednostne pripravovať a realizovať nevyhnutné úpravy dopravných trás v najzaťaženejších a najnebezpečnejších úsekoch a v priestoroch s najvyšším zaťažením životného prostredia negatívnymi dôsledkami dopravy.

7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry

· vodné hospodárstvo

- realizovať prepojenie Západoslovenskej vodárenskej sústavy so Stredoslovenskou vodárenskou sústavou cez skupinové vodovody Gabčíkovo a Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik (zdroje Gabčíkovo a VN Turček), - rekonštruovať a rozšíriť čistiarne odpadových vôd Zvolen, Fiľakovo, Detva, Banská Bystrica, Kremnica, Revúca, Tisovec, Veľký Krtíš, Podbrezová, Žiar nad Hronom, Brezno, Hriňová, Poltár, Dudince, Hliník nad Hronom, Valaská, Donovaly, Klenovec, Banská Belá, - rezervovať priestor pre výhľadové vybudovanie skupinových kanalizačných systémov, - zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd výstavbou verejnej kanalizácie s ČOV (prípadne iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd) v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31.12.2010 a v aglomeráciách od 2.000 – 10.000 ekvivalentných obyvateľov do 31.12.2015 v súlade s nariadením vlády SR č. 491/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd, - podporovať potrebné protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastavaných území miest a obcí, nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach vodných tokov v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody v súlade s Programom protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2010 a Protipovodňovými plánmi miest a obcí, - zabezpečiť ochranu inundačných území tokov a zamedziť v nich výstavbu a iné nevhodné činnosti, - akceptovať pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodov a verejných kanalizáciách a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

· zásobovanie elektrickou energiou

- pri budovaní, plánovaní a rekonštruovaní nadzemného elektrického vedenia používať také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov (podľa § 4 ods. 4 a 5 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny).

· zásobovanie plynom a teplom

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 23 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- prednostne využívať zemný plyn na zásobovanie lokalít teplom, s cieľom znížiť miestnu záťaž znečistenia ovzdušia, - ekologizovať výrobu a spotrebu tepla a podľa možností využívať miestne zdroje energie, - v priestorovom usporiadaní rešpektovať určené ochranné pásma a bezpečnostné pásma jestvujúcich a navrhovaných plynovodov, teplovodov a produktovodov, - podporovať rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie (biomasy, slnečnej, veternej a geotermálnej energie), ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, s uprednostnením sídiel bez perspektívy zásobovania zemným plynom.

· pošta a telekomunikácie

- rezervovať priestor pre výhľadové trasy diaľkových optických káblov, - pri budovaní, plánovaní a rekonštruovaní nadzemného telefónneho vedenia používať také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov (podľa § 4 ods. 4 a 5 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny).

8. V oblasti sociálnej infraštruktúry

· školstvo

- pri lokalizácii zariadení stredného školstva zohľadniť charakter demografickej, sociálnej a ekonomickej štruktúry územia a z nej vyplývajúce nároky na odbornú orientáciu absolventov stredných škôl a učilíšť, - podporovať rovnocenný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškolovacích zariadení na území regiónu.

· zdravotníctvo

- vytvárať územno-technické predpoklady na rovnomerné pokrytie územia zariadeniami základnej zdravotnej starostlivosti, jej zameranie postupne preorientovať na prevenciu a na včasnú diagnostiku závažných ochorení, - podporovať malé a stredné podnikanie v oblasti zdravotníctva, predovšetkým v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.

· sociálna pomoc

- rozširovať sieť a štruktúru zariadení sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb podľa potrieb okresov paralelne s narastaním podielu občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov v dôchodkovom veku, ako aj občanov so zdravotným postihnutím, najmä občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, - podporovať vytvorenie siete domácej opatrovateľskej starostlivosti a starostlivosti dlhodobo chorých a zdravotne ťažko postihnutých.

· kultúra

- vytvárať územno-technické podmienky na rovnomerné pokrytie územia zariadeniami kultúrnych služieb a tým zvýšiť ich dostupnosť vo všetkých lokalitách kraja, - rozširovať sieť a štruktúru kultúrnych zariadení podľa potrieb okresov, ako neoddeliteľnej súčasti infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu, - podporovať inštitucionálny rozvoj a aktivity mimovládnych organizácií a záujmových združení v oblasti kultúry, - podporovať tvorivé a vzdelávacie aktivity obyvateľstva, prepojiť ponuky kultúrnych inštitúcií na výchovno-vzdelávací program škôl.

9. V oblasti ochrany a tvorby životného prostredia

· podporovať postupnú realizáciu národných programov zameraných na znižovanie emisií oxidu uhličitého a ostatných plynných látok vyvolávajúcich zvýšenie skleníkového efektu, ich podrobné

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 24 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

rozpracovanie a realizáciu v podmienkach Banskobystrického kraja, zabezpečiť realizáciu a implementáciu všetkých environmentálnych programov na nadnárodnej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.

· zabezpečiť dosiahnutie cieľa kvality ovzdušia v území podľa § 5 zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v oblastiach riadenia kvality ovzdušia v súlade s vypracovanými Programami pre zlepšenie kvality ovzdušia.

· ochranu vôd realizovať ako : - ochranu vodárenských tokov a ich povodí podľa Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 525/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú vodárenské toky, ich povodia a vodohospodársky významné toky, - ochranu vodárenských zdrojov podľa § 32 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, - ochranu v citlivých oblastiach podľa § 33 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, - ochranu v zraniteľných oblastiach podľa § 34 zákona č. 364/2004 Z.z. a vyhlášky MP SR č. 392/2004 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach, - ochranu pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov podľa § 35 zákona č. 364/2004 Z.z., zabezpečením prijateľnej úrovne ochrany podľa Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe (príloha č. 5 zákona č. 364/2004 Z.z.), - zabezpečiť minimálne dvojstupňové čistenie komunálnych odpadových organicky znečistených priemyselných odpadových vôd vypúšťaných do povrchových tokov v súlade s limitnými hodnotami znečistenia podľa Nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z. (§ 32 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách), - rešpektovať ustanovenia vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody a vyhlášky MZ SR č. 30/2002 Z.z. v znení vyhlášky č. 146/2004 Z.z. o požiadavkách na vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliskách.

· vytvoriť územno-technické predpoklady pre rozvoj a budovanie potrebnej kapacity zariadení na zhodnocovanie, zneškodňovanie, zber a iné nakladanie s odpadmi.

· usmerňovať cieľové smerovanie nakladania s odpadmi, budovanie nových zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov a budovanie zariadení na iné nakladanie s odpadmi v území v súlade s Programom odpadového hospodárstva.

· zabezpečiť na území Banskobystrického kraja lokality pre výstavbu zariadení na zneškodňovanie, zhodnocovanie a kompostovanie odpadov.

B.2.2 Verejnoprospešné stavby

Zároveň je podľa schválenej záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrického kraja – Zmeny a doplnky 2004 potrebné v riešenom území rešpektovať verejnoprospešné stavby, na uskutočnenie ktorých je možné podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť :

1. Cestná infraštruktúra

· rýchlostná cesta R1 (E 58) v úseku Rudno nad Hronom – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie (x I/65); nová trasa (kategória R 22,5/100,80). · súbežná cesta s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Budča – Kováčová (x I/69), výstavba súvislej trasy s využitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5) pre cesty I. (II.) triedy.

2. Železničná doprava

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 25 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· modernizácia železničnej trate TINA Nové Zámky – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice v celej dĺžke na území Banskobystrického kraja so zvyšovaním traťovej rýchlosti a postupným zdvojkoľajnením trate, elektrifikácia trate v úseku Zvolen – Košice.

5. Zásobovanie pitnou vodou · hlavný prívod pitnej vody a súvisiace stavby : - dobudovanie skupinového vodovodu Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik z Hliníka nad Hronom do Hronského Beňadika. - Sklené Teplice VDJ – Hliník nad Hronom – Bzenica prívod zo ŽŽB.

6. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd

· realizácia skupinových kanalizačných systémov : - Hliník nad Hronom – Lehôtka pod Brehmi · Hliník nad Hronom rozšírenie ČOV.

10. Telekomunikácie

· sieť digitálnych ústrední na všetkých úrovniach. · rezervovanie priestorov pre trasy diaľkových optických káblov (DOK).

B.3 ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE

B.3.1 OBYVATEĽSTVO

3.1.1 Historický vývoj obyvateľstva

Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov vykonanom v roku 2001 mala obec Hliník nad Hronom 2.958 trvalo žijúcich obyvateľov, z toho 1.446 mužov (48,9 %) a 1.512 žien (51,1 %).

Tab. Základné údaje o obyvateľstve, Zdroj SOBD 2001 :

Trvalo bývajúce obyvateľstvo Podiel žien Prítomné obyvateľstvo spolu muži ženy z TBO v % spolu na 1.000 TBO 2.958 1.446 1.512 51,1 2.824 955

Od ostatného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 1991 možno pozorovať pokles počtu obyvateľstva o 51 osôb, z 3.009 obyvateľov v roku 1991 na 2.958 obyvateľov v roku 2001. Príčinou poklesu je nepriaznivá veková štruktúra obyvateľstva, vyššia úmrtnosť a nižšia pôrodnosť.

Tab. Historický vývoj počtu obyvateľov, Zdroj SOBD 2001 :

Historický vývoj počtu obyvateľov rok počet obyvateľov rok počet obyvateľov 1900 911 1961 1.606 1910 1.038 1971 1.812 1920 880 1980 2.488

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 26 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1930 979 1991 3.009 1940 1.072 2001 2.958 1950 1.064 2005 2.957

Z hľadiska celkovej bilancie počtu obyvateľstva od roku 1900, kedy mala obec 911 obyvateľov až po rok 1996, kedy dosiahla obec najvyšší počet 3.072 obyvateľov, obec zaznamenávala plynulý nárast počtu obyvateľstva. Výnimkou bolo obdobie prvej svetovej vojny 1910 – 1920 a obdobie druhej svetovej vojny 1940 – 1945, kedy došlo k zníženiu počtu obyvateľstva v dôsledku vojen. Od roku 1996 až do roku 2005 dochádza k neustálemu poklesu počtu obyvateľstva jednak z dôvodu zhoršenia ekonomických podmienok v danom regióne, zvýšenia nezamestnanosti a emigrácie obyvateľov za prácou, ale aj v dôsledku celoslovenského nepriaznivého demografického vývoja.

Tab. Index rastu za obdobie rokov 1900 až 2005 :

rok 1900 1910 1920 1930 1940 1950 1961 1971 1980 1991 2001 2005 index rastu 100 113,9 84,8 111,3 109,5 99,3 150,9 112,8 137,3 124,6 98,3 99,96

3.1.2 Štruktúra obyvateľstva

Veková štruktúra obyvateľstva

Veková skladba obyvateľstva je voči celoslovenskému trendu, ktorý signalizuje stárnutie populácie, pomerne priaznivá. V percentuálnom pomere prevláda obyvateľstvo v predproduktívnom veku (17,6 %) nad obyvateľstvom poproduktívneho veku (16,1 %). Vysoký je podiel obyvateľov v produktívnom veku, ekonomicky aktívnom (65,9 %).

Tab. Veková štruktúra obyvateľstva, Zdroj SOBD 2001 :

Vekové zloženie obyvateľstva 0-14 Muži 15-59 Ženy 15-54 Muži 60+ Ženy 55+ Nezistené S P O L U 522 1.012 938 172 304 10 2.958

Tab. Hlavné vekové skupiny obyvateľstva, Zdroj SOBD 2001 :

veková skupina predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek 522 1.950 476 počet obyvateľov 17,6 % 65,9 % 16,1 %

Index starnutia (pomer poproduktívnej zložky obyvateľstva k predproduktívnej) predstavuje 91,19 a naďalej sa predpokladá jeho klesajúca tendencia. Index vitality (pomer predproduktívnej zložky obyvateľstva k poproduktívnej) 109,67 je pomerne priaznivý ukazovateľ a naďalej sa predpokladá jeho stúpajúca tendencia. Priemerný vek je 35,7 rokov.

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Obyvatelia slovenskej národnosti tvoria 96,42 % všetkých obyvateľov v obci. Ostatné národnosti nedosahujú ani 1 % zastúpenie : 0,51 % Česi (15 obyvateľov), 0,44 % Maďari (13 obyvateľov), 0,41 % Rómovia (12 obyvateľov), 0,07 % Nemci (2 obyvatelia), 0,03 % Ukrajinci (1

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 27 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

obyvateľ), Poliaci (1 obyvateľ) a obyvatelia inej národnosti (1 obyvateľ). Žiadne zastúpenie v obci nemá národnosť moravská, rusínska, chorvátska, srbská, ruská, bulharská a židovská. Medzi nezistené národnosti sa počíta 61 obyvateľov, čo je cca 2,06 %.

Tab. Obyvateľstvo podľa materinského jazyka, Zdroj SOBD 2001 :

počet obyvateľov Národnosť muži ženy spolu % Slovenská 1.395 1.457 2.852 96,42 Maďarská 4 9 13 0,44 Rómska 7 5 12 0,41 Česká 7 8 15 0,51 Ukrajinská 0 1 1 0,03 Nemecká 2 0 2 0,07 Poľská 0 1 1 0,03 Ostatné 1 0 1 0,03 Nezistené 30 31 61 2,06 S p o l u 1.446 1.512 2.958 100

Náboženská štruktúra obyvateľstva

Čo sa týka náboženského vierovyznania, výrazne prevládajú obyvatelia s rímsko- katolíckym vyznaním (75,05 % obyvateľstva). Druhou najpočetnejšou cirkvou sú evanjelici a.v. (1,59 % obyvateľov). Ostatné cirkvi nedosahujú ani 0,5 % obyvateľov. Bez vyznania žije v obci Hliník nad Hronom 17,31 % obyvateľov (512 obyvateľov). Zvyšných 154 obyvateľov (5,22 %) sa radí do kategórie nezistené.

Tab. Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania, Zdroj SOBD 2001 :

počet obyvateľov Náboženské vyznanie muži ženy spolu % Rímskokatolícka cirkev 1.052 1.168 2.220 75,05 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 21 26 47 1,59 Gréckokatolícka cirkev 6 4 10 0,34 Reformovaná kresťanská cirkev 1 0 1 0,03 Pravoslávna cirkev 0 1 1 0,03 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 2 4 6 0,20 Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 0 1 0,03 Židovské náboženské obce 1 0 1 0,03 Kresťanské zbory 0 1 1 0,03 Cirkev československá husitská 1 1 2 0,07 Ostatné 2 0 2 0,07 Nezistené 82 72 154 5,22 Bez vyznania 277 235 512 17,31 S p o l u 1.446 1.512 2.958 100 %

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 28 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Pri rozbore vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva, podľa štatistických údajov Krajského štatistického úradu v Banskej Bystrici z roku 2001, bolo zistené, že najvyšší počet obyvateľov, až 55,95 % má ukončené stredné vzdelanie ako najvyšší skončený stupeň školského vzdelania. 15,07 % obyvateľov má ukončené základné vzdelanie a celkom 6,83 % obyvateľov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie.

Tab. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva, Zdroj SOBD 2001 :

učňovské a úplné stredné vysoko- bez školského ostatní a deti základné stredné a vyššie spolu školské vzdelania do 16. rokov (bez maturity) (s maturitou) 446 693 962 202 3 652 2.958

Tab. Štruktúra podľa najvyššieho ukončeného stupňa vzdelania, Zdroj SOBD 2001 :

Najvyšší ukončený stupeň školského vzdelania muži ženy spolu Základné 151 295 446 Učňovské (bez maturity) 438 255 693 Stredné odborné (bez maturity) 14 34 48 Úplné stredné učňovské (s maturitou) 117 56 173 Úplné stredné odborné (s maturitou) 247 373 620 Úplné stredné všeobecné 36 85 121 Vyššie 8 5 13 Vysokoškolské bakalárske 3 2 5 Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské 102 80 182 Vysokoškolské doktorandské 1 1 2 Vysokoškolské spolu 106 83 189 Vysokoškolské podľa zamerania : - univerzitné 23 44 67 - technické 44 7 51 - ekonomické 16 23 39 - poľnohospodárske 19 7 26 - ostatné 4 2 6 Ostatní bez udania školského vzdelania 46 40 86 Ostatní bez školského vzdelania 2 1 3 Deti do 16 rokov 281 285 566 S p o l u 1.446 1.512 2.958

3.1.3 Predpokladaný demografický vývoj

Predpokladaný demografický vývoj počtu obyvateľstva v obci Hliník nad Hronom je spracovaný v dvoch variantoch – optimistický a reálny, ktoré sa od seba líšia vzhľadom na očakávaný vývoj reprodukčných ukazovateľov a migrácie (plodnosť, úmrtnosť a migrácia). Východiskovými údajmi pre výpočet prognózy sú údaje o počte obyvateľstva z SOBD 2001 a údaje od obce k 31.12.2005.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 29 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov :

31.12.2001 2010 2020 2030 demografický vývoj stav predpoklad návrh výhľad optimistický variant 2.958 3.050 3.200 3.250 reálny variant 2.958 2.955 2.948 2.945 V návrhovom optimistickom variante sa predpokladá, že vývoj počtu obyvateľov do roku 2020 (výhľad 2030) v obci Hliník nad Hromom bude mať priaznivú stúpajúcu tendenciu jednak z dôvodu nárastu obyvateľstva prirodzenou menou, jednak z dôvodu migrácie mladých rodín do sídiel, ktoré majú vytvorené územné podmienky pre bytovú výstavbu a rozvoj pracovných príležitostí, ako aj silné väzby na sídla väčšieho významu (výhodná dostupnosť mesta Žiar nad Hronom). Reálny variant sleduje celoslovenské demografické trendy a prirodzený prírastok obyvateľstva.

B.3.2 DOMOVÝ A BYTOVÝ FOND

Domový a bytový fond v obci je tvorený individuálnou bytovou výstavbou prevažne rodinných domov, hromadnou bytovou výstavbou a komplexnou bytovou výstavbou.

· Domový fond

V obci Hliník nad Hronom bolo podľa posledného SOBD z roku 2001 celkovo 552 domov, z toho 485 trvalo obývaných domov (87,9 %) a 67 neobývaných domov (12,1 %). Z trvalo obývaných domov je 440 RD (90,7 %), 43 bytových domoch (8,9 %) a 2 budovy ostatné (0,4 %).

· Bytový fond

Celkový počet bytov v roku 2001 predstavoval 988 bytov, z toho bolo 897 (90,8 %) bytov trvalo obývaných a 91 (9,2 %) neobývaných. Z trvalo obývaných bytov je 484 bytov v rodinných domoch (54,0 %), 410 bytových jednotiek je v bytových domoch (45,7 %) a 3 bytové jednotky sú v ostatných budovách (0,3 %).

Tab. Základné údaje o domovom a bytovom fonde, Zdroj SOBD 2001 :

Domový fond Bytový fond Bytový Trvalo Domový Trvalo Neobývané Neobývané fond obývané fond spolu obývané spolu Rodinné domy 440 65 505 484 71 555 Bytové domy 43 0 43 410 18 428 Ostatné budovy 2 2 4 3 2 5 S p o l u 485 67 552 897 91 988

Z hľadiska vývoja bytového fondu v rokoch 1980 až 1990 pribudlo 263 bytov, od roku 1991 do roku 2001 pribudlo 109 bytov.

3.2.1 Obývanosť bytového fondu

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 30 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Obývanosť (obložnosť) bytového fondu, veľkosť priemernej obytnej plochy pripadajúcej na jeden byt, ako aj veľkosť priemernej obytnej plochy pripadajúcej na jedného obyvateľa je hlavným ukazovateľom v hodnotení úrovne bývania.

Tab. Priemerná obložnosť bytového fondu (obývanosť) : rok 1980 1991 1993 2001 počet osôb na 1 byt 3,6 3,43 3,44 3,27 Priemerná obložnosť bytu počet obyvateľov na jeden byt v obci Hliník nad Hronom je v súčasnosti 3,27. Je to priaznivý ukazovateľ, nakoľko priemerná obložnosť bytov na Slovensku je 3,23 obyvateľa na 1 byt.

Tab. Neobývané byty podľa dôvodu neobývanosti, Zdroj SOBD 2001 :

určený uvoľnený nespôso- dedičské, zmena po z iných s p o l u na na bilý na súdne užívateľa kolaudácii dôvodov rekreáciu prestavbu bývanie konanie

91 1 5 10 10 3 4 58

Z celkového počtu 91 neobývaných bytov je 1 byt neobývaný z dôvodu zmeny užívateľa (1,1 %), 5 bytov je určených na rekreáciu (5,5 %), 10 bytov je uvoľnených na rekonštrukciu (11 %), 10 bytov je nespôsobilých na bývanie (11 %), 3 byty sú po kolaudácií (3,3 %) a 4 byty sú v pozostalostnom alebo súdnom konaní (4,4 %). Ostatných 58 bytov, ktoré predstavujú zvyšných 63,7 % je neobývaných z iných dôvodov.

3.2.3 Charakteristika bytového fondu

Vybavenie bytov patrí popri veku a veľkosti bytového fondu k hlavným charakteristikám celkovej kvality bytov. Medzi základné ukazovatele vybavenia bytov patrí ústredné kúrenie, kúpeľňa alebo sprchovací kút, vodovod, pripojenie na kanalizačnú sieť, elektrinu, plyn a podobne.

Tab. Ukazovatele úrovne bývania a vybavenosti domácností obce, Zdroj SODB 2001 :

Ukazovatele úrovne bývania a vybavenosti domácností Priemerný počet trvale bývajúcich osôb na 1 trvale obývaný byt 3,27 Priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt 59,1 Priemerný počet obytných miestností na 1 trvale obývaný byt 3,43 Priemerný počet trvale bývajúcich osôb na 1 obytnú miestnosť 0,95 Priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 osobu 18,1 Podiel trvale obývaných bytov (v %) vybavených ústredným kúrením 73,6 Podiel trvale obývaných bytov (v %) s kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 96,3 Podiel trvale obývaných bytov (v %) vybavených automatickou pračkou 70,8 Podiel trvale obývaných bytov (v %) s rekreačnou chatou, domčekom, chalupou 6,8 Podiel trvale obývaných bytov (v %) vybavených osobným automobilom 40,5 Podiel trvale obývaných bytov (v %) vybavených počítačom 10,9 Podiel trvale obývaných bytov s 3+ obytnými miestnosťami (v %) 78

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 31 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Rozdiely vo vybavenosti bytov príslušenstvom sú ovplyvnené prevažne vekom bytového fondu. Z pohľadu vybavenosti bytového fondu majú v súčasnom období v obci prevahu byty I. a II. kategórie. Počet bytov III. a IV. kategórie, ktoré reprezentujú staršie byty bez príslušenstva alebo s neúplným príslušenstvom, má v dôsledku prestavby a modernizácie, ako aj novej výstavby bytového fondu klesajúcu tendenciu.

3.3.3 Štruktúra bytového fondu

Štruktúra bytov podľa použitého stavebného materiálu nosných múrov a stien je rôznorodá. Staršie objekty vrátane sakrálnych a niektorých občianskych stavieb sú prevažne z kameňa. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa začína používať pálená tehla. V polovici 20. storočia sa na území obce začala realizovať panelová výstavba bytových domov. Z uvedených skutočností je životnosť objektov rôzna. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, že väčšina domov zrekonštruovaná a iba pomerne malá časť je v chátrajúcom stave, na základe čoho sa neočakáva výrazný odpad bytového fondu.

Tab. Štruktúra bytového fondu podľa použitého materiálu, Zdroj SOBD 2001 :

rodinné ostatné spolu Použitý materiál bytové domy domy budovy počet % kameň, tehla 465 113 1 579 64,5 drevo - - - - - nepálené tehly - - - - - ostatné a nezistené 19 297 2 318 35,5 s p o l u 484 410 3 897 100

Prevažnú časť bytového fondu tvoria objekty, ktorých nosné múry a steny sú z kameňa a tehly (64,5 %). Ostatné objekty (35,5 %) sú z nezistených materiálov. Drevené objekty a objekty z nepálenej tehly nemajú žiadne zastúpenie.

Tab. Štruktúra bytového fondu podľa veku, Zdroj SOBD 2001 :

Vek počet bytov % z celkového počtu do roku 1900 26 2,9 1901 – 1919 22 2,5 1920 – 1945 38 4,2 1946 – 1970 217 24,2 1971 – 1980 288 32,1 1981 – 1990 273 30,4 1991 – 2001 33 3,7 S p o l u 897 100

Priemerný vek rodinných domov je 36 rokov, priemerný vek bytových domov 26 rokov a priemerný vek ostatných budov je 64 rokov. Priemerný vek bytového fondu je 35 rokov.

Tab. Štruktúra domového fondu podľa podlažnosti, Zdroj SOBD 2001 :

Veľkosť bytu rodinné bytové domy ostatné spolu

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 32 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

domy budovy počet % 1 – 2 NP 434 3 1 438 90,3 3 – 4 NP 6 22 1 29 6,0 5 a viac NP - 18 - 18 3,7 s p o l u 440 43 2 485 100

Nakoľko prevažná časť domového fondu je tvorená rodinnými domami, v domovom fonde prevládajú 1 – 2 podlažné objekty rodinných domov. Tvoria až 89,5 % z celkového domového fondu.

Tab. Štruktúra bytového fondu podľa veľkosti bytu a izbovitosti, Zdroj SOBD 2001 :

rodinné ostatné spolu Veľkosť bytu bytové domy domy budovy počet % 1 – izbový byt 4 25 - 29 3,2 2 – izbový byt 59 107 2 168 18,7 3 – izbový byt 167 224 1 392 43,7 4 – izbový byt 94 47 - 141 15,8 5 a viac izbový byt 160 7 - 167 18,6 s p o l u 484 410 3 897 100

Z hľadiska izbovitosti prevládajú 3 – izbové byty, ktoré tvoria 43,7 % bytového fondu. Za nimi nasledujú 2 – izbové a 5 – izbové byty, ktoré dosahujú rovnaké zastúpenie (18,7 % a 18,6 %). Najmenší podiel bytového fondu tvoria 1 – izbové byty (3,2 %).

Tab. Štruktúry bytového fondu podľa kategórie bytu, Zdroj SOBD 2001 :

rodinné ostatné spolu Kategória bytu bytové domy domy budovy počet % I. kategória 397 362 2 761 84,8 II. kategória 52 38 1 91 10,2 III. kategória 4 2 - 6 0,7 IV. kategória 31 8 - 39 4,3 s p o l u 484 410 3 897 100

Najväčšie zastúpenie majú byty I. kategórie (84,8 %) a byty II. kategórie (10,2 %).

Na základe uvedenej charakteristiky domového a bytového fondu môžeme konštatovať, že jestvujúci bytový a domový fond je vo vyhovujúcom stave jednak z hľadiska veku, použitého stavebného materiálu a izbovitosti, ale aj z hľadiska jeho vybavenia.

3.3.4 Predpokladaný vývoj bytového fondu

Predpokladaný vývoj bytového fondu je v územnom pláne obce stanovený s ohľadom na nové spoločensko-ekonomické podmienky. Potreba bytového fondu vychádza zo zhodnotenia stávajúceho bytového fondu a jeho dožívajúcej časti, z predpokladaného

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 33 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

demografického vývoja a taktiež aj z ekonomickej situácie obyvateľstva. Pre návrhové obdobie (rok 2020) uvažujeme s priemernou obývanosťou 3,0 obyvateľa na byt.

Tab. Predpokladaný vývoj bytového fondu do roku 2020 :

Stav bytového fondu (obývané byty) 897 bytov Celkový úbytok z dôvodu veku domov - 20 bytov Celková potreba bytov v roku 2020 pri obložnosti 3,0 osoby na jeden byt 1.067 bytov Získanie bytov z prestavby neobývaného bytového fondu 36 bytov Potreba výstavby nových bytov 144 bytov

Zo súčasných 988 obývaných aj neobývaných bytov sa predpokladá, že 20 bytov bude z dôvodu zlého technického stavu vyradených z bytového fondu, 5 bytov bude slúžiť na rekreačné účely, 40 bytov bude neobývaných z iných dôvodov a ostatné neobývané byty budú zrekonštruované pre účely bývania, teda k roku 2020 bude potrebné okrem 923 existujúcich bytov slúžiacich obytnej funkcii postaviť 144 bytov.

B.3.3 EKONOMICKÁ AKTIVITA A DOCHÁDZKA ZA PRÁCOU

3.3.1 Ekonomická aktivita obyvateľstva

Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 mala obec Hliník nad Hronom 1.573 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z toho 812 mužov (51,6 %) a 761 žien (48,4 %). Podiel ekonomicky aktívnych z trvale bývajúceho obyvateľstva je 53,2 %. Na celkovú mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva vplýva predovšetkým potenciál pracovných príležitostí v mieste bydliska a dostupnosť k hospodárskym centrám. Ďalším faktorom je veková skladba obyvateľstva.

Vývoj nezamestnanosti má kolísavú tendenciu a je ovplyvňovaný štrukturálnymi zmenami v poľnohospodárstve, podnikovej sfére ale aj v súkromných spoločnostiach, ktoré pôsobia nie len na území obce, ale aj regiónu, kam odchádzajú obyvatelia obce pracovať. Aktuálny počet nezamestnaných – uchádzačov o zamestnanie, podľa posledného SOBD k 31.05.2001 bol 367 osôb : 187 žien (51 %) a 180 mužov (49 %), čo v relatívnej hodnote predstavuje z celkového počtu produktívneho obyvateľstva v obci (1.573 osôb) 23,33 %. Na základe uvedených hodnôt sa obec radí počtom obyvateľov bez práce medzi obce s vyššou nezamestnanosťou.

Tab. Ekonomická aktivita obyvateľstva, Zdroj SOBD 2001

Ekonomická aktivita Trh práce ekonomicky aktívne muži 812 nezamestnaní muži 180 obyvateľstvo ženy 761 k 31.05.2001 ženy 187 S p o l u 1.573 S p o l u 367

3.3.2 Štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracoval v minulosti prevažne v strojárenskom a hutníckom priemysle (ZSNP v Žiari nad Hronom na výrobu hliníka, ZŤS

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 34 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Hliník nad Hronom a podobne). Zdrojom pracovných príležitostí bolo aj poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ťažobný priemysel. Svoje uplatnenie našli obyvatelia i v nevýrobnej sfére (školstvo, obchod, služby). Po transformácii ekonomiky po roku 1990 prichádza k zásadným zmenám u ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Jeho počet sa podstatne znižuje z dôvodu úbytku pracovných príležitostí a prichádzajú na scénu nezamestnaní a podnikatelia. Dochádza k redukcii pracovných miest v priemysle, znižuje sa počet pracovníkov v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, zvyšuje sa počet nezamestnaných. Aj napriek tejto nepriaznivej situácie okrem väčších výrobných prevádzok, ktoré sa zmenili na akciové spoločnosti, vznikli na území obce aj nové menšie výrobné prevádzky (PHS a.s., AGROPODNIK a.s., HRONSTAV, SPEKTRUM a.s., Pekáreň a cukráreň a.s., STAVMAT, HLINEX, STAVENA, TEHELŇA Tokoly, SYNAMO, INKRUSTA s.r.o., SYLVIA BEPPON, SLOVHRON a pod.). Svoju činnosť zahajujú aj menší podnikatelia a živnostníci.

Tab. Ekonomicky aktívny obyvatelia podľa sociálnych skupín

Sociálna skupina 1970 1980 1991 2001 robotníci 486 732 843 679 ostatní zamestnanci 331 534 652 509 družstevní roľníci - 7 7 16 ostatní a nezistení 5 16 - 262 podnikatelia - - 35 107 s p o l u 822 1.289 1.541 1.573

Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvorili a aj v súčasnosti tvoria robotníci (59 % v roku 1970, 56,8 % v roku 1980, 54,7 % v roku 1991 a 43,2 % v roku 2001) a ostatní zamestnanci (40 % v roku 1970, 41 % v roku 1980, 42 % v roku 1991 a 32,4 % v roku 2001). Výraznejšia zmena nastala v oblasti podnikateľov a živnostníkov, ktorých počet sa od roku 1991 neustále zvyšoval.

Tab. Ekonomicky aktívny obyvatelia podľa odvetví

Odvetvie hospodárstva 1970 1980 1991 2001 poľnohospodárstvo a lesníctvo 69 140 157 30 priemysel 542 786 893 614 služby - 165 365 512 ostatné odvetvia 211 198 126 417 nezamestnaní - - 24 367 s p o l u 822 1.289 1.565 1.940

V štruktúre ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa jednotlivých rokov a odvetví pripadá najviac pracujúcich v priemysle (65,9 % v roku 1970, 61 % v roku 1980, 58 % v roku 1991 a 39 % v roku 2001). Druhou najpočetnejšou skupinou je v súčasnosti odvetvie služieb, ktoré od roku 1980 zaznamenáva postupný nárast (12,8 % v roku 1980 a 23,7 % v roku 1991 a 32,5 % v roku 2001).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 35 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva podľa SOBD 2001 :

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Odvetvie hospodárstva muži ženy spolu odchádzka Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby 7 6 13 9 Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 13 4 17 14 Rybolov, chov rýb - - - - Ťažba nerastných surovín 3 - 3 2 Priemyselná výroba 329 207 536 250 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 15 3 18 14 Stavebníctvo 46 11 57 23 Veľkoobchod, maloobchod a oprava 62 96 158 71 Hotely a reštaurácie 4 23 27 19 Doprava, skladovanie a spoje 22 15 37 23 Peňažníctvo a poisťovníctvo 3 18 21 16 Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby 16 12 28 18 Verejná správa a obrana, povinné soc. zabezpečenie 39 32 71 38 Školstvo 15 75 90 35 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 8 51 59 48 Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 4 17 21 12 Súkromné domácnosti s domácim personálom - - - - Exteritoriálne organizácie a združenia - - - - EA bez udania odvetví 226 191 417 40 S p o l u 812 761 1.573 632

3.3.3 Dochádzka za prácou

Časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva odchádza za prácou do okolitých miest, ktoré sa nachádzajú v optimálnej dochádzkovej vzdialenosti od obce. Hlavným priemyselným podnikom v regióne je hlinikársky komplex (ZSNP a.s. Žiar nad Hronom, Slovalco a.s. Žiar nad Hronom), ktorý je aj najdôležitejším zamestnávateľom pre obyvateľov mesta a jeho okolitých obcí. Aj výhľadovo je potrebné predpokladať, že časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude dochádzať do práce mimo svojho bydliska (Žiar nad Hronom, Žarnovica, Nová Baňa, prípadne Zvolen a Banská Bystrica). Nevylučuje sa dochádzka za prácou až za hranice kraja.

V porovnaní údajov z predchádzajúcich období v roku 1970 odchádzalo za prácou mimo bydliska 304 obyvateľov (37,0 %), v roku 1980 odchádzalo za prácou 511 obyvateľov (39,6 %), v roku 1991 odchádzalo 624 obyvateľov (40,5 %) a v roku 2001 odchádzalo za prácou mimo bydliska 632 obyvateľov (41,2 %).

3.3.4 Predpokladaný vývoj pracovných príležitostí v návrhovom období roku 2020

- Predpokladaný počet obyvateľov : 3.200 - Predpokladaný počet ekonomicky aktívnych obyvateľov : 2.080 - Počet zamestnaných ekonomicky aktívnych (90 %) : 1.872 - Počet pracovných príležitostí v obci (75 %) z 1.872 : 1.404

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 36 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Vzhľadom k súčasným aj navrhovaným nosným hospodárskym činnostiam na území obce, ktorými sú priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, obchod a služby, a navrhovaným rozvojovým zámerom, možno predpokladať nasledovný vývoj pracovných príležitostí v obci :

Počet pracovných Nové pracovné Pracovné príležitosti príležitostí v obci príležitosti v roku 2020 (rok 2001) (prírastok) Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 7 + 5 Priemysel 291 + 510 Stavebníctvo 34 + 10 Obchod, služby, cestovný ruch 157 + 30 Školstvo, kultúra, zdravotníctvo 75 + 15 Iné odvetvia 377 + 250 S p o l u 941 + 820

Predpokladaná odhadovaná potreba pracovných miest pre obyvateľov obce v návrhovom období 2020 bola stanovená na základe predpokladanej 10 % úrovne nezamestnanosti a z predpokladu zabezpečenia práce pre ¾ obyvateľov, čím by sa mal znížil podiel obyvateľov odchádzajúcich za prácou mimo územia obce, ktorí v súčasnosti tvoria cca 40 % počtu ekonomicky aktívnych osôb. Celkový počet 1.761 existujúcich i novovytvorených pracovných miest by mal zabezpečiť potreby nie len samotných obyvateľov obce, ale aj obyvateľov okolitých obcí.

B.4 ŠIRŠIE VZŤAHY A ZÁUJMOVÉ ÚZEMIE

B.4.1 POLOHA A VÝZNAM OBCE V ŚTRUKTÚRE OSÍDLENIA

V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS 2001), kde navrhovaný sídelný systém Slovenskej republiky vytvára sieť ťažísk osídlenia, rozvojových osí, sídelných centier a ostatných sietí mestských a vidieckych sídiel a ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, ktorý na základe hlbších poznatkov o historickom vývoji osídlenia v jednotlivých regiónoch kraja čiastočne upravil a vyšpecifikoval hierarchizáciu sídelných štruktúr, možno obec Hliník nad Hronom charakterizovať nasledovne :

ŤAŽISKÁ OSÍDLENIA

„Ťažiská osídlenia predstavujú sídelné systémy, ktoré zahrňujú od aglomerovaných sústav osídlenia až po sídelné zoskupenia založené na jednoduchých sídelných vzťahoch na princípe polarizačných účinkov centier. V rámci slovenských podmienok je pre priestorový rozvoj prijateľný model decentralizácie do regiónov. V záujme konkurencieschopnosti regiónov, je však obzvlášť potrebné model decentralizácie uplatňovať v smere vytvárania efektívne fungujúcich a funkčne komplexných aglomerácii – ťažísk osídlenia“. (KÚRS 2001)

Obec Hliník nad Hronom je súčasťou žiarskeho ťažiska osídlenia, ktoré je zaradené medzi ťažiská osídlenia tretej úrovne prvej skupiny, ktoré sú tvorené na základe dostredivých účinkov jadrového mesta, alebo aglomeračných vzťahov medzi malými mestami. Jedná sa

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 37 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

vlastne o ťažisko nadregionálneho až celoštátneho významu, ktoré tvorí pokračovanie celoštátneho až medzinárodného banskobystricko-zvolenského ťažiska osídlenia v priestore pozdĺž toku Hrona medzi okresnými mestami Zvolen – Žiar nad Hronom – Žarnovica.

ROZVOJOVÉ OSI

„Rozvojové osi podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj vrátane rozvoja vidieka. Vytvárajú podmienky pre dostupnosť k infraštruktúram, zachovanie 1a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva a zabezpečujú požiadavky, ktoré sú na sídelnú štruktúru kladené z hľadiska ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí.“ (KÚRS 2001)

Obec Hliník nad Hronom je súčasťou nitriansko-pohronskej rozvojovej osi prvého stupňa celoštátneho významu : Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen, ktorá prepája centrá osídlenia prvej skupiny a ťažiská osídlenia prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc. Zároveň je hlavným stredojužným dopravným koridorom reprezentovaným cestným ťahom I/65 (R1) Bratislava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Košice a hlavným, tzv. južným železničným dopravným ťahom Levice – Zvolen – Plešivec – Košice.

CENTRÁ OSÍDLENIA

Za centrá osídlenia sa považujú jednotlivé sídla, ktoré z hľadiska svojej polohy v sídelnom systéme preberajú na seba zabezpečenie obsluhy obyvateľstva aj priľahlých okolitých sídiel z hľadiska sociálnych, kultúrnych a hospodárskych funkcií vyššieho a špecifického významu. Ich vymedzenie je na základe kritérií ich polohového významu, súčasných a navrhovaných funkcií v sídelnom systéme.

· Mesto Žiar nad Hronom je hlavným sídelným centrom okresu Žiar nad Hronom a je zaradené medzi centrá tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu. Patria sem sídla okresov s počtom 12.000 až 15.000 obyvateľov. Jeho aglomerovanými sídlami sú : Lutila, Lovča, Ladomerská Vieska, Kosorín a Slaská. Mesto Žiar nad Hronom plní významnú funkciu centra strojárskej a hutníckej výroby. Je zároveň centrom žiarskeho ťažiska osídlenia a má optimálnu základnú i vyššiu vybavenosť.

· Obec Hliník nad Hronom je v hierarchii centier osídlenia zaradená medzi centrá miestneho významu šiestej skupiny s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a ubytovacou funkciou. Má vybudovanú základnú a čiastočne aj vyššiu občiansku vybavenosť. Z hľadiska spádovitosti, ako sídlo miestneho významu, uspokojuje potreby okolitých obcí : Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Dolná Trnávka, Prochot, Prestavlky, Sklené Teplice, Repište, Bzenica, Vyhne a Lehôtka pod Brehmi.

· Obec Sklené Teplice má špecifické postavenie v rámci organizácie sídelnej štruktúry a jej rozvoj je založený na oživení kúpeľnej a rehabilitačnej liečby kombinovanej s rekreáciou.

B.4.2 FUNKCIA OBCE V ZÁUJMOVOM ÚZEMÍ

Na základe administratívno-správneho členenia Slovenskej republiky z roku 1996 je obec Hliník nad Hronom zaradená do Banskobystrického samosprávneho kraja a do okresu Žiar nad Hronom, kam obec patrila aj v rámci predchádzajúceho územnosprávneho členenia.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 38 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Ťažiskami osídlenia Žiarskeho okresu sú mestá Žiar nad Hronom a Kremnica, v ktorých je sústredený ekonomický, kultúrny a ľudský potenciál. Ekonomická základňa okresu je sústredená v Žiari nad Hronom, v Kremnici a v Hliníku nad Hronom. Doplňujúcimi pólmi rozvoja sú väčšie sídla okresu, medzi ktoré sú okrem Hliníka nad Hronom zaradené aj obce Vyhne, Lovčica-Trubín, Lutila, Trnavá Hora, Janova Lehota, Ladomerská Vieska a Stará Kremnička.

Obec Hliník nad Hronom má vyvinuté silné väzby na okresné mesto Žiar nad Hronom s optimálnou základnou a vyššou vybavenosťou, od ktorého je vzdialené cca 10 km. Slabšie väzby má vyvinuté na okresné mesto Žarnovica, ktoré sa nachádza v rovnakej dostupnosti ako mesto Žiar nad Hronom len opačným smerom a taktiež na okresné mesto Banská Štiavnica (cca 21 km), ktoré je známe množstvom kultúrnych, historických a technických pamiatok po banskej činnosti a je zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Vzájomná poloha obce a jej okolia je úzko previazaná so Štiavnickými vrchmi, ktoré majú bohatý potenciál pre cestovný ruch a sú zaujímavé z hľadiska rekreácie (Banská Štiavnica, Sklené Teplice, Vyhne).

Obec patrí do mikroregiónu Hlinické Pohronie vrátane obcí : Bzenica, Lovča, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Ladomerská Vieska, Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Prochot, Prestavlky, Sklené Teplice, Vyhne, Podhorie a Dolná Trnávka. Hliník nad Hronom je najväčšou obcou mikroregiónu.

Z hľadiska výhodnej polohy obce voči okolitým sídlam väčšieho významu, hlavne dobrej dostupnosti okresného mesta, vyhovujúceho dopravného napojenia na cestnú a železničnú sieť, ako aj vybudovanej technickej infraštruktúry na primeranej úrovni, zachovalého bytového fondu a disponibilnými plochami, má obec Hliník nad Hronom predpoklady pre ďalší rozvoj v oblasti bývania, vybavenosti, služieb, rekreácie, ale hlavne v oblasti výroby, čím by sa malo umocniť jej postavenie v sídelnej štruktúre.

Uvedené požiadavky na rozvoj obce vyplývajú aj z jej postavania v hierarchii sídiel, v zmysle ktorej má obec plniť funkciu centra miestneho významu šiestej kategórie s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a ubytovacou funkciou, pričom spádovým územím pre Hliník nad Hronom sú okolité obce : Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Dolná Trnávka, Prochot, Prestavlky, Sklené Teplice, Repište, Bzenica, Vyhne a Lehôtka pod Brehmi.

B.4.3 ÚZEMNÝ PRIEMET EKOLOGICKEJ STABILITY KRAJINY

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov definovaný ako celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu.

Biocentrum predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.

Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 39 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Interakčný prvok tvorí určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.

Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá :

Ø zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území Ø vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región – biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine) Ø umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov – biokoridory Ø zlepšuje pôdoochranné, klimatizačné a ekostabilizačné podmienky v území

4.3.1 GNÚSES – Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability

Základným a východiskovým dokumentom pre zabezpečenie ekologickej stability a ochrany biodiverzity v Slovenskej republike je Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES), ktorý schválila Vláda SR uznesením č. 319/1992 zo dňa 27.4.1992. Generel vyjadruje základný rámec priestorovej ekostability územia Slovenska a je záväzným podkladom pre spracovanie nižších stupňov ÚSES. Jeho cieľom bolo vymedziť priestory, ktorých prvoradým poslaním v území bude zaistiť vývoj ekologicky stabilných spoločenstiev v zodpovedajúcej miere rozmanitosti ekologických podmienok územia Slovenska.

Podľa Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenska (GNÚSUS) sa v záujmovom území obce nachádza jadrové územie európskeho významu, ktoré reprezentuje územie CHKO Štiavnické vrchy (centrálna časť), biocentrum regionálneho významu Bralce – Szaboóva skala a potok Teplá (hydricko-terestrický), biokoridory nadregionálneho významu, kam patrí vodný tok Hron (hydricko-terestrický) a hrebeň Štiavnické vrchy – Kremnické vrchy (terestrický).

4.3.2 NECONET – Národná ekologická sieť

V nadväznosti na GNÚSES z roku 1992 bol ako súčasť európskej siete EECONET v roku 1996 vypracovaný návrh národnej ekologickej siete NECONET, ktorý je ďalším územno- technickým podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu. Predstavuje sieť významných, najmä chránených území, ktoré majú význam pre záchranu genofondu a biodiverzity. Vyčleňuje najvýznamnejšie ekosystémy ako jadrové územia, ekologické koridory umožňujúce migráciu a rozptyl jednotlivých druhov organizmov a územia rozvoja prírodných prvkov európskeho a národného významu s cieľom zabezpečenia jednotného systému chránených území a potenciálnych hodnotných území v jednotlivých európskych krajinách.

Medzi jadrové územia ekologickej siete európskeho významu sú zaradené Štiavnické vrchy – Sitnianska vrchovina (E19) o veľkosti jadrového územia 179,8 km2, ktoré sú z hľadiska legislatívnej ochrany chránenou krajinnou oblasťou. Uvedené jadrové územie CHKO Štiavnické vrchy – Sitnianska vrchovina však nezasahuje do posudzovaného katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom, nakoľko sa jedná o centrálnu časť Štiavnických vrchov situovanú v okolí Banskej Štiavnice.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 40 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Medzi ekologické koridory európskeho významu v rámci európskej a národnej siete Slovenska je zaradená Pohronská trasa (E), ktorá prepája Podunajskú nížinu, Žiarsku kotlinu, Zvolenskú kotlinu až po Brezniansku kotlinu, ktorá je u nás najchladnejšou kotlinou. Pohronská trasa má dve paralelné trasy, jedna vedie nivou Hrona a druhá chrbtami pohorí (vodná, suchozemská – hrebeňová, úpätná). V dotyku s katastrálnym územím obce Hliník nad Hronom prechádza trasa vedúca nivou Hrona.

4.3.3 RÚSES – Regionálny územný systém ekologickej stability

Podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES) okresu Žiar nad Hronom, ktorý vypracoval EKOTRUST Banská Štiavnica v roku 1992 – hlavný riešiteľ RNDr. Jozef Šteffek, CSc. vychádzajúc z Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (GNÚSES), sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom nachádzajú tieto prvky : · ako potenciálne biocentrum je vo východnej časti územia (v Štiavnických vrchoch) vymedzená prevažne zalesnená časť územia, ktorá má charakter horskej zalesnenej krajiny s vegetáciou relatívne blízkou pôvodnej potenciálnej vegetácii. Napriek čiastočnému poškodeniu porastov predstavuje toto územie jeden z ekologicky najvýznamnejších areálov v oblasti Žiarskej kotliny a priľahlých pohorí.

· ako biokoridor nadregionálneho charakteru je vymedzené územie vodného toku Hrona, ktorý prechádza severnou časťou katastrálneho územia obce a len miestami zachované lužné lesy.

4.3.4 MÚSES – Miestny územný systém ekologickej stability

Na základe uznesenia vlády SR č. 526/1995 Ministerstvo životného prostredia pristúpilo k spracovaniu projektu „Miestne územné systémy ekologickej stability vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s. Žiar nad Hronom“. V rámci 2. etapy realizácie tohto projektu bol v roku 1997 vypracovaný „Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) k.ú. Hliník nad Hronom“. Jeho spracovateľom bola firma GEOINFO Piešťany – RNDr. Peter Treboš.

V sledovanom území boli vyčlenené a charakterizované nasledovné prvky ÚSES :

· Medzi biocentrá je vyčlenené :

- nadregionálne biocentrum CHKO Štiavnické vrchy - regionálne biocentrum Bralce - miestne biocentrum Na skalku, Hlinická hora a Odtoky

· Medzi biokoridory je zaradený :

- nadregionálny biokoridor alúvium Hrona - regionálny biokoridor potok Teplá - miestny biokoridor Hory (jeho úsek Hlinická hora – Farská hora – Štátna hora), Štepnica a Hlinický potok Dielnik

· Ako interakčné prvky, ktoré zabezpečujú priaznivé pôsobenie biokoridorov a biocentier na okolité časti krajiny pozmenenej, alebo narušenej človekom, sú vyčlenené :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 41 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- súvislé lesné porasty pohoria Štiavnické vrchy - väčšie plochy vlhkomilnej vegetácie v alúviu Hrona - líniové prvky stromových a krovinových porastov v lokalite Štepnica a v okolí toku Hrona - suchšie až vlhké trávnaté porasty v lokalitách Dolina a Štepnica

4.3.5 Ekologická stabilita krajiny

Z hľadiska klasifikácie územia podľa ekologickej stability krajiny v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom prevládajú areály s veľmi nízkym negatívnym vplyvom na ekologickú stabilitu krajiny a areály s nízkym negatívnym vplyvom na ekologickú stabilitu krajiny. V plošnom hodnotení územia prevláda krajina s veľmi vysokou ekologickou stabilitou (43,2 %), ktorá sa nachádza v zalesnenej južnej a východnej časti územia. Na nive Hrona a pahorkatinnom území južne od obce je krajina hodnotená ako územie so strednou ekologickou stabilitou (38,7 %). Krajina s veľmi nízkou ekologickou stabilitou zaberá až 18 %. Patrí sem celá zastavaná časť územia s obytnými i priemyselnými časťami spolu s okolitým, negatívne najviac ovplyvneným územím.

B.4.4 DOPRAVNÉ VZŤAHY

Obec Hliník nad Hronom leží na spojnici okresných miest Žarnovica a Žiar nad Hronom, ktorá je reprezentovaná nadradeným cestným a železničným dopravným ťahom celoštátneho významu v smere západ – východ :

· cesta I/65 (rýchlostná cesta R1) hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie, · železničná trať II. kategórie Nové Zámky / Palárikovo – Levice – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice

Kontaktná poloha obce s dopravným koridorom nadradenej dopravnej cestnej a železničnej siete zabezpečuje veľmi dobrú dopravnú dostupnosť obce Hliník nad Hronom do :

· okresného mesta Žiar nad Hronom ...... 10 km – doprava motorová ...... 8 – 10 min. – doprava autobusová ...... 12 – 15 min. – doprava po železnici ...... 9 min.

· krajského mesta Banská Bystrica ...... 54 km – doprava motorová ...... 40 – 45 min. – doprava autobusová ...... 45 – 50 min. – doprava po železnici ...... 60 – 90 min.

· hlavného mesta Bratislava ...... 178 km – doprava motorová ...... 120 – 150 min. – doprava autobusová ...... 160 – 180 min. – doprava po železnici ...... 180 – 240 min.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 42 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Z hľadiska rekreácie a cestovného ruchu je pre obec zaujímavá dostupnosť do kúpeľného miesta Sklené Teplice a do historického mesta Banská Štiavnica. Sklené Teplice sú od obce Hliník nad Hronom vzdialené 9 km, čo predstavuje časovú dostupnosť cca 8 – 10 minút osobným autom a 10 – 15 minút hromadnou dopravou. Banská Štiavnica, ktorá je od obce Hliník nad Hronom vzdialená 24 km, je osobným automobilom dostupná za cca 30 – 35 min., hromadnou dopravou za cca 40 – 50 min. Dochádzková časová dostupnosť do uvedených sídiel je optimálna a vyhovuje urbanistickým kritériám.

4.4.1 Cestná doprava

Územím obce Hliník nad Hronom prechádza cesta I/65 (R1) hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie, ktorá je súčasťou medzinárodnej trasy cesty E 58 Rakúsko – Bratislava – Zvolen – Košice – Michalovce – Ukrajina. Cesta I/65 prechádza stredom zastavaného územia obce a nepriaznivo pôsobí na obyvateľov obce hlučnosťou, prachom aj vibráciami. Vzhľadom na narastajúcu intenzitu dopravy je potrebné zrealizovať preložku cesty I/65 mimo zastavaného územia obce.

ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004 z dôvodu narastajúcej intenzity dopravy a zlepšenia dopravnej dostupnosti územia uvažuje s vybudovaním novej rýchlostnej cesty R1 v ťahu E 58 v úseku Rudno nad Hronom – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie, ktorá bude viesť mimo zastavané územia obcí, vrátane obce Hliník nad Hronom. Navrhovaná kategória štvorpruhovej cesty R 22,5/100,80 (v riešenom území R 22,5/120) zároveň vyžaduje aj vybudovanie súbežnej cesty s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie pre dopravu, ktorá je vylúčená z rýchlostnej komunikácie.

Ďalším významným komunikačným prepojením je cesta III. triedy č. 06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice – Banská Štiavnica, ktorá nadväzuje na cestu I/65 a opačným smerom cesta III. triedy č. 06523 Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa – Horná Ždaňa – Prochot. Cesta III. triedy č. 06524 Hliník nad Hronom zabezpečuje prístup na železničnú stanicu z cesty III/06523. Všetky tri komunikácie v partérnom systéme plnia funkciu zberných komunikácií. Na cesty I. a III. triedy sú napojené ostatné miestne obslužné komunikácie, ktoré tvoria vnútorný dopravný systém obce.

4.4.2 Železničné napojenie

Severným okrajom katastrálneho územia obce prechádza železničná trať č. 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky, ktorá je z pohľadu širších vzťahov súčasťou tzv. južného železničného ťahu : Nové Zámky / Palárikovo – Levice – Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice, ktorý je hlavnou železničnou dopravnou tepnou Banskobystrického kraja a na ktorý nadväzujú ostatné trate nižších kategórií. Nakoľko železnica prechádza okrajom zastavaného územia obce v dotyku s obytnou zónou, výhľadovo bude potrebná modernizácia trate zameraná hlavne na bezpečnosť železničnej prevádzky (budovanie mimoúrovňových priecestí, staničných a traťových zabezpečovacích zariadení) a obmedzenie jej negatívnych vplyvov na životné prostredie.

V zmysle ÚPN Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004 sa uvažuje s dobudovaním tohto „južného ťahu“, jeho postupnou elektrifikáciou a zdvojkoľajňovaním s cieľom zvýšiť návrhovú rýchlosť trate na 100 km/hod. (v obmedzujúcich úsekoch 80 km/hod.) a

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 43 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

výhľadovo dobudovať trať na traťovú rýchlosť 120 km/hod. s parametrami trate pre medzinárodnú kombinovanú dopravu (podľa dohody AGTC).

B.4.5 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

4.5.1 Zásobovanie pitnou vodou

Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v obci Hliník nad Hronom bolo donedávna komplikované. V roku 1997 bola dobudovaná vlastná vodovodná sieť obce, ktorá bola napojená na malé vlastné zdroje. V roku 1999 bola rozhodnutím Okresného hygienika č. 48544/99 pitná voda vyhlásená za nepitnú pre zvýšený obsah arzénu. Problém zásobovania pitnou vodou bol preto riešený dovozom v cisternách.

V súčasnej dobe je ukončená výstavba nového 650,00 m3 vodojemu, ktorý je umiestnený v blízkosti stávajúceho vodovodu. Voda do vodovodu je dodávaná prívodným potrubím Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik z vodnej nádrže Turček.

Návrh ÚPN obce Hliník nad Hronom rešpektuje súčasný systém zásobovania pitnou vodou zo skupinového vodovodu Turček a zároveň rešpektuje ochranné pásmo prívodného potrubia SVT DN 500, ktoré je 5 m na obidve strany od osi potrubia (v extraviláne).

4.5.2 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd

Obec Hliník nad Hronom má vybudovanú jednotnú kanalizačnú sieť, ktorou sú odvádzané splaškové vody a vody z povrchového odtoku. Súčasťou verejnej kanalizácie je aj biologicko-mechanická čistiareň odpadových vôd (ČOV), ktorej projektovaná kapacita je pre 3.419 EO. Vlastnú ČOV majú pekárne.

Koncepcia územného rozvoja obce Hliník nad Hronom rešpektuje súčasný systém odvádzania splaškových vôd z obce zberačom „A“ DN 1 500 na ČOV Hliník nad Hronom a rozšírenie, resp. dobudovanie jestvujúcej čistiarne odpadových vôd.

4.5.3 Zásobovanie elektrickou energiou

Hlavným napájacím bodom pre zásobovanie riešeného územia obce Hliník nad Hronom elektrickou energiou z hľadiska širších územných vzťahov je elektrická rozvodňa a transformovňa 110 kV/22 kV v Žiari nad Hronom a novšia elektrická rozvodňa a transformovňa 400 kV/110 kV medzi obcou Horná Ždaňa a Dolná Ždaňa. Z týchto rozvodní a transformovní sú vyvedené VN 110 kV vzdušné linky, z ktorých vedenie č. 372 a č. 397 zásobuje obec elektrickou energiou. Z 22 kV vzdušnej linky č. 372 a č. 397 sú prevedené vzdušné VN prípojky k stožiarovým trafostaniciam a káblové prípojky k murovaným alebo kioskovým trafostaniciam.

Z hľadiska navrhovaného územného rozvoja obce Hliník nad Hronom sa rešpektuje a zachováva zásobovanie obce elektrickou energiou z jestvujúceho 22 kV vzdušného vedenia č. 372 a č. 397, ktoré prechádzajú zastavaným územím obce.

4.5.4 Zásobovanie plynom

Obec Hliník nad Hronom je zásobovaná zemným plynom z diaľkového vysokotlakého plynovodu DN 300 PN 2,5 MPa Žiar nad Hronom – Nová Baňa. Jeho trasovanie s ochranným

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 44 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

pásmom 20 m od osi potrubia na obidve strany nepriaznivo člení obec na dve časti. Obec je zásobovaná zemným plynom naftovým z diaľkového VTL plynovodu cez tri regulačné stanice plynu VTL/STL. Na celom území obce je vybudovaný stredotlaký rozvod plynu, na ktorý sú napojené objekty bytovej výstavby, občianskej vybavenosti, ale aj prevádzky služieb a výroby.

4.5.5 Zásobovanie teplom

Zásobovanie teplom je na území obce zabezpečované viacerými spôsobmi. Bytové domy, ktoré boli v minulosti zásobované teplom z centrálnej plynovej kotolne, ktorej vlastníkom boli Pohronské strojárne a.s. Hliník nad Hronom, sú zabezpečované teplom pre vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody zo samostatných lokálnych kotolní prevažne na zemný plyn. Decentralizovaný systém zásobovania teplom z väčších lokálnych kotolní majú aj objekty vybavenosti a služieb v centrálnej časti obce, rovnako ako aj objekty miestneho priemyslu v juhozápadnej časti obce. Rodinné domy sú vykurované individuálne pomocou vlastných, prevažne plynových kotolní.

B.5 NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA

B.5.1 HISTORICKÝ VÝVOJ OBCE

Prvým písomným prameňom potvrdzujúcim dávnovekú existenciu obce je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075, v ktorej sa obec spomína pod menom Gelednuk. Už pred založením Beňadického opátstva však v obci stála kráľovská mýtnica, kde sa vyberalo mýto z obchodného tovaru prepravovaného po niekdajšom Uhorsku.

Prvý drevený kostol bol postavený pred rokom 1332 v románskom slohu. Neskôr v roku 1408 postavili druhý kostol v gotickom štýle, pričom ho požiare a vojny poškodzovali. V roku 1440 Ján Jiskra z Brandýsa dal postaviť opevnený hlinický kaštieľ s priestrannými pivnicami a podzemnými tajnými chodbami. V roku 1678 bol úplne zničený a o jeho obnovu sa v roku 1889 postaral banský erár a stal sa sídlom hlinickej lesnej správy.

V polovici 15. storočia sa Hliník nad Hronom stal po udelení trhových výsad kráľom Matejom Korvínom dôležitým obchodným mestečkom. Roku 1494 obec získala mestské výsady. Obyvatelia obce sa zaoberali výrobou mlynských kameňov viac ako 600 rokov a koncom 18. storočia boli tak známe a žiadané, že sa prepravovali na pltiach a pečatili sa zvláštnym pečatidlom kráľovskej koruny Márie Terézie. Venovali sa tiež povozníctvu, poľnohospodárstvu, pivovarníctvu, mlynárstvu, chovu dobytka, obuvníctvu, krajčírstvu, kováčstvu a včelárstvu.

V roku 1627 obec spustošili Turci. Búrlivé roky tureckých a povstaleckých bojov trvali až do roku 1711. V roku 1733 vypukol veľký požiar, ktorý zničil kostol, faru, školu a okolité príbytky. Po obnove poškodených budov a po zriadení nového cintorína, ktorý slúži až do dnes, postavili v roku 1768 pred kostolom súsošie Golgoty a v roku 1901 tiež kaplnku na Kalvárii a postupne krížovú cestu. V roku 1930 bola postavená veľká parná píla a v roku 1948 sa začala stavať hlinická továreň Pohronské strojárne. V roku 1951 sa v priestoroch kaštieľa zriadilo učilište. Od roku 1960 je obec súčasťou okresu Žiar nad Hronom.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 45 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.5.2 URBANISTICKÝ VÝVOJ OBCE

Obec Hliník nad Hronom sa vyvíjala ako cestná dedina na ľavom brehu rieky Hron. Spočiatku bola tvorená skupinou domov, ktoré boli čelom umiestnené v dvoch radoch pozdĺž kráľovskej hradskej, ktorá sa tiahla medzi nimi. Boli to drevené chalupy, ktoré sa postupne zdokonaľovali. Najstaršie typy hlinických domov boli pravdepodobne dvojpriestorové, pozostávali z izby a otvoreného pitvora. Neskôr sa k ním pristavovali ostatné miestnosti (kuchyňa, komora, izba). Drevené domy sa stavali až do 19. storočia. Murované domy boli spočiatku všetky prízemné, až v polovici 19. a začiatkom 20. storočia boli niektoré z nich zdvihnuté o jedno poschodie. Obraz sídelného útvaru z tohto obdobia, dokumentuje zachovaný urbanistický súbor historickej časti obce, ktorý je reprezentovaný hlavnou ulicou smerujúcou k pôvodnému kaštieľu s charakteristickou cestnou radovou zástavbou (dnešná Kamenárska ulica). Fragmentálne je zachovaný aj súbor „podhradia“ pod kaštieľom, kde bol mlyn a zrejme domy služobníctva.

Hliník nad Hronom sa od svojho vzniku až do konca II. svetovej vojny vyvíjal plynule pozdĺž komunikácie vedúcej stredom zastavaného územia, ako typicky poľnohospodárske sídlo. V 50-tych rokoch minulého storočia však nastáva výrazný rozmach obce nie len v počte obyvateľstva, ale aj v plošnom náraste zastavaného územia. Súvisí to s vybudovaním niekoľkých priemyselných závodov i prevádzok a s rozšírením dovtedy existujúceho poľnohospodárstva, ktoré prešlo v danom období kolektivizáciou. Pre obyvateľov zaniknutej obce Horné Opatovce a veľké percento zamestnancov ZSNP v Žiari nad Hronom sa obec Hliník nad Hronom stáva bydliskom. Typicky pohronská poľnohospodárska obec sa mení na sídlo nesúce tak znaky dediny, ako aj mesta.

Po ukončení výstavby hlinickej továrne bola začiatkom roku 1951 zahájená výstavba prvých dvojpodlažných bytových domov na sídlisku Strojárska, ktoré vzniklo v hornej časti obce. O rok neskôr k nim pribudli ďalšie bytové domy. Od roku 1953 až do roku 1970 bol rozvoj bytovej výstavby z dôvodu stavebnej uzávery pozastavený. Po oživení výstavby začiatkom 70- tych rokov minulého storočia sa zahajuje výstavba 6-tich osempodlažných bodových bytových domov na sídlisku Strojárska. Disponibilné plochy na sídlisku Strojárska v hornej časti obce sú pre bytovú výstavbu vyčerpané. Začiatkom 80-tych rokoch minulého storočia vzniká nový obytný súbor so štyrmi šesťpodlažnými panelovými bytovými domami na sídlisku Priehradka, ktorý sa dostáva až na hranicu historickej zástavby.

Výstavba rodinných domov sa po roku 1945 realizovala v nadväznosti na pôvodnú historickú zástavbu obce. Neskôr boli pre individuálnu bytovú výstavbu uvoľnené plochy na druhej strane cesty I/65. Zahájená tak bola výstavba rodinných domov Pod Kalváriou v lokalite Hrabiny a Pod Zmínou.

Samostatnú, funkčne odlišnú časť územia tvorí plocha výrobných zariadení a skladov v juhozápadnej časti zastavaného územia obce po pravej strane I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica a areál bývalého jednotného roľníckeho družstva, ktorý je situovaný v severovýchodnej časti zastavaného územia obce, po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 46 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.5.3 NÁVRH ZÁKLADNEJ URBANISTICKEJ KONCEPCIE A KOMPOZÍCIE OBCE

Urbanistická koncepcia vychádza z historického vývoja obce ako aj zo súčasného stavu jej zastavaného územia, ktoré sa rozkladá na ľavo-brežnej terase Hrona, po obidvoch stranách cesty I. triedy č. 65. Staršia časť so zachovalou zástavbou historického centra sa nachádza medzi cestou I/65 a železničnou traťou č. 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky. Okrem bývania je v nej sústredená maloobchodná sieť a služby. Severovýchodne od historického jadra bola medzi jestvujúcou zástavbou nízkopodlažných rodinných domov a komunikáciou I/65 v polovici minulého storočia zahájená výstavba bytových domov, ktorá bola neskôr reprezentovaná viacpodlažnou výstavbou KBV. V súvislosti s presťahovaním časti obce Horné Opatovce vznikla na opačnej (ľavej) strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica obytná štvrť Pod Kalváriou s novšími objektami rodinných domov a novým areálom základnej školy. Samostatnú urbanistickú štruktúru tvorí areál bývalého jednotného roľníckeho družstva v juhovýchodnej časti intravilánu obce a areál priemyselnej výroby v západnej časti intravilánu obce Hliník nad Hronom. Územný plán obce Hliník nad Hronom v zásade potvrdzuje a stanovuje za základnú kompozičnú os Kamenársku ulicu v staršej časti zástavby v smere od kostola sv. Martina cez Námestie SNP popri Obecnom úrade smerom k železničnej stanici. Za centrum stanovujeme priestor okolo Námestia SNP. Za podružnú kompozičnú os stanovuje komunikáciu vedúcu pozdĺž sídliska Priehradka smerom k sídlisku Strojárska. Hlavný peší ťah, ktorý spája staršiu historickú časť obce s novou zástavbou Pod Kalváriou, je vedený od Námestia SNP cez Priehradku a podchod pre chodcov pozdĺž Školskej ulice do obytného súboru Pod Kalváriou, prípadne od podchodu pre chodcov opačným smerom pozdĺž komunikácie I/65 do navrhovaného športovo-rekreačného areálu. Za základné dominanty je stanovený objekt kostola sv. Martina v starej časti obce a tri vežové obytné domy na sídlisku Strojárska pri ceste I/65.

Urbanistický návrh je spracovaný invariantne tak, aby bolo optimálne využité celé katastrálne územie obce. Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia vychádza jednak s potenciálu územia, jednak s požiadaviek na umiestnenie funkcií v určených priestoroch. Navrhuje sa intenzívna výstavba a dostavba jestvujúceho zastavaného územia obce, vrátane rekonštrukcie a modernizácie zastaralého bytového fondu. Súčasne sa stanovuje nový obytný súbor Hrabiny II. (lokalita č. 1) a predpokladá sa výstavba nových rodinných domoch v záhradách existujúcej obytnej zástavby (lokalita č. 2, 3, 4, 5 a 11), ako aj dobudovanie voľných stavebných pozemkov v obytnom súbore IBV Pod Kalváriou (lokalita č. 6), výstavba bytových domov v existujúcom súbore na Tehelnej ulici (lokalita č. 7) a v novom súbore Na Pekárenskej ulici (lokalita č. 8) a nadstavba jestvujúcich bytových domov v obytnom súbore Strojárska a Priehradka (lokalita č. 9 a 10).

Hlavné rozvojové plochy pre občiansku vybavenosť a športovo-rekreačnú zónu sú situované pozdĺž cesty I/65. Viacúčelová plocha pri obytnom súbore Priehradka (lokalita č. 12) sa ponecháva bez zástavby a je určená len pre terénne úpravy a osadenie prvkov drobnej architektúry za účelom zriadenia parku s detským ihriskom a oddychovej plochy s lavičkami, prípadne môže byť využitá pre príležitostné rozmiestnenie predajných stánkov. Časť Námestia SNP je určená na celkovú prestavbu, pričom sa uvažuje s asanáciou existujúceho objektu reštaurácie a s vytvorením centrálneho priestoru – námestia. Priestor za Železničnou ulicou medzi jestvujúcou zástavbou rodinných domov a železničnou traťou je určený na výstavbu rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti v jestvujúcich záhradách a so zmiešaným územím výroby, dopravných zariadení a služieb na voľnom nezastavanom priestranstve.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 47 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Výrobné plochy sú situované pri ceste I/65 po obidvoch stranách. Jedná sa o priemyselný park „Za Šiancom“ (lokalita č. 20) a výrobné územie pod Štepnicou (lokalita č. 21). Pre zmiešané územie výroby, dopravných zariadení a služieb je vymedzený priestor po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice (lokalita č. 23). Uvažuje sa s rozšírením vodáckej základne na Hrone – lodenice (lokalita č. 34) a so zriadením nenáročného rekreačného územia pri vodnej nádrži – rybníku v lokalite Štepnica (lokalita č. 35).

Rozvoj komunikačnej siete a verejného technického vybavenia územia je riešený s ohľadom na navrhované rozvojové plochy. Z hľadiska rozvoja nadradenej dopravnej siete sa vymedzuje územie pre plánovanú výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie, vrátane navrhovaného veľkého ľavostranného odpočívadla.

B.6 NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE

B.6.1 ZÁKLADNÉ ROZVRHNUTIE FUNKCIÍ V RIEŠENOM ÚZEMÍ

Obec Hliník nad Hronom leží v strednej časti Žiarskej kotliny na ľavom brehu rieky Hron. Juhovýchodnú a južnú časť katastrálneho územia pokrýva pohorie Štiavnických vrchov. Silne urbanizované územie vypĺňa celý priestor severnej, strednej a severozápadnej časti katastrálneho územia obce. Stredom zastavaného územia obce v smere východ – západ prechádza hlavný dopravný koridor : cesta I/65 (R1) celoštátneho významu, ktorý nepriaznivo rozdeľuje obec na dve časti. V smere severozápad – juhovýchod prechádzajú zastavaným územím obce komunikácie III. triedy, ktoré v partérnom systéme tvoria hlavné zberné komunikácie. Severnou časťou katastrálneho územia vedie železničná trať II. kategórie č. 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky.

Katastrálne územie obce je využívané polyfunkčne a to najmä na bývanie, priemyselnú a poľnohospodársku výrobu, ale aj pre rekreáciu. Nie menší význam má pre dopravné komunikácie a pre nadradené inžinierske siete, ktoré ním prechádzajú. Významným, ale zároveň aj limitujúcim faktorom, sú záujmy ochrany prírody a to najmä v súvislosti s CHKO Štiavnické vrchy a jeho územnou ochranou.

Poľnohospodárska činnosť je viazaná na kvalitné orné pôdy, ktoré sa nachádzajú najmä v údolnej nive rieky Hron a v juhovýchodnej časti katastrálneho územia obce. Z hľadiska požiadaviek na stabilizáciu územia dôjde k čiastočnému prevodu orných pôd do TTP, čo však vo výraznej miere neobmedzí rastlinnú výrobu, nakoľko so zmenou kultúry sa uvažuje na miestach tvoriacich kontaktnú, resp. prechodnú zónu medzi poľnohospodársky intenzívne využívanou krajinou a lesnou krajinou Štiavnických vrchov, prípadne na miestach, kde sa prestalo (prestane) hospodáriť na poľnohospodárskych pozemkoch. Toto riešenie je dôležité nielen pre udržiavanie pôvodného rázu krajiny pri potláčaní sukcesných javov, ale aj pre rozšírenie ponúk pre rekreáciu a to či už v aktívnej alebo pasívnej forme (lokalita Do jarku).

Lesohospodárska činnosť, ktorá je rozvinutá v okrajových, horských častiach juhovýchodného a južného katastrálneho územia, je priestorovo obmedzovaná ochrannými lesmi a lesmi osobitného určenia zaradenými do pásiem ohrozenia pod vplyvom imisií. Juhovýchodná časť katastrálneho územia je zároveň využívaná aj na ťažbu stavebného kameňa.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 48 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Samotné zastavané územie obce, ako aj navrhované plochy, majú polyfunkčný charakter s prevládajúcou funkciou obytnou. Súčasne, najmä centrum obce a hlavná urbanizačná os, plnia aj funkciu občianskej vybavenosti. Výraznou funkciou západnej časti obce je funkcia výrobná, ktorá je situovaná v priestore medzi cestou I/65 a železničnou traťou č. 390. Pre menšie výrobné prevádzky v plošne menšom rozsahu je zároveň využívaná aj juhovýchodná časť obce (bývalý areál jednotného roľníckeho družstva). Súčasná športová a rekreačná funkcia je sústredená do športových areálov. Špecifickú funkciu obce v oblasti rekreácie plní jestvujúca vodácka základňa na Hrone – lodenica.

Návrh ÚPN obce posilňuje funkciu obytnú, dopĺňa funkcie vybavenosti vrátane rekreácie a športu a vytvára plochy pre rozvoj výroby vo viacerých lokalitách. Zvyšuje rozsah participácie obce na cestovnom ruchu, nakoľko z hľadiska širších územných vzťahov je obec Hliník nad Hronom východiskovým centrom turizmu a rekreácie do Štiavnických vrchov a pohoria Vtáčnik. Toto postavenie sa umocňuje hlavne zvýšením poskytovaných služieb a kultúrneho vyžitia.

6.1.1 Funkčné plochy bývania

Navrhované členenie funkčných plôch v území vychádza z historicky vyvinutého priestorového členenia a funkčného využívania územia. Plošne dominantnou funkciou je obytná, ktorú tvoria plochy bývania, občianskej vybavenosti a verejnej zelene.

Obytné plochy sú lokalizované po obidvoch stranách cesty I/65, ktorá nepriaznivo rozdeľuje obec na dve časti. Bytová zástavba po pravej strane cesty v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica je tvorená individuálnou aj hromadnou bytovou zástavbou. Individuálna bytová zástavba, prevažne samostatných rodinných domov je situovaná pozdĺž komunikácie, ktorá je vlastne hlavnou urbanistickou osou obce. Bytové domy sú umiestnené v hornej časti obce v priestore medzi historickou zástavbou a cestou I/65 na sídlisku Strojárska a na sídlisku Priehradka. Po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica, v priestore Pod Kalváriou, vznikol pomerne nový obytný súbor IBV, ktorý je tvorený prevažne obojstrannou zástavbou prístupových komunikácií.

Ďalší rozvoj obytnej funkcie je navrhnutý vytvorením novej uličnej zástavby v rámci zastavaného územia obce a dostavbou voľných prelúk v súčasnej zástavbe, ale aj na nových rozvojových plochách v lokalite „Hrabiny II.“, ktorá nadväzuje na stávajúcu bytovú zástavbu Pod Kalváriou.

6.1.2. Funkčné plochy občianskej vybavenosti

Súčasná vybavenosť obce je pomerne na dobrej úrovni. Poskytuje miestnym obyvateľom, ale aj obyvateľom spádového územia základnú vybavenosť so zameraním na obchod, školstvo, správu, riadenie a šport. Je doplnená o niektoré druhy vyššej občianskej vybavenosti, ktoré sa viažu na školstvo a zdravotníctvo. Ostatné druhy základnej a predovšetkým vyššej občianskej vybavenosti využívajú obyvatelia obce a jej okolia v neďalekom okresnom meste Žiar nad Hronom (zdravotníctvo, sociálne služby, obchody, nevýrobné a výrobné služby). Napriek tomu však existujú neprestajné snahy o vylepšenie kvality života obce a o zvýšenie úrovne obchodnej vybavenosti a poskytovaných služieb.

Obchodná vybavenosť a služby sú riešené s ohľadom na stávajúcu a navrhovanú bytovú výstavbu. Pre tieto účely budú aj naďalej využívané predovšetkým prízemia a predné časti

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 49 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

domov na Kamenárskej ulici, na Námestí SNP a na Železničnej ulici, ako aj samostatné objekty zrealizované v lokalite bytovej výstavby na sídlisku Strojárska a IBV Pod Kalváriou.

Vo väzbe na nové plochy bývania sa budú rozvíjať predovšetkým centrá základnej občianskej vybavenosti. So špecifickou vyššou občianskou vybavenosťou je možné uvažovať pozdĺž jestvujúcej cesty I/65, ktorá sa po zrealizovaní rýchlostnej komunikácie R1 (preložky cesty I/65 mimo zastavaného územia obce) stane hlavnou zbernou a obslužnou komunikáciou.

Osobitnú pozornosť treba venovať viacúčelovej ploche vytvorenej medzi Kamenárskou ulicou a bytovou výstavbou na sídlisku Priehradka. V návrhovom období do roku 2020 sa neuvažuje s jej zástavbou. Plocha je určená iba pre terénne úpravy a umiestnenie prvkov drobnej architektúry. Má slúžiť pre zriadenie parku s detským ihriskom a oddychovej plochy s lavičkami, prípadne má byť využitá pre príležitostné rozmiestnenie predajných stánkov.

6.1.3 Funkčné plochy rekreácie a športu

Funkčné plochy rekreácie a športu majú svoj ťažiskový priestor v areáli futbalového štadióna, ktorý je situovaný po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica v blízkosti základnej školy, medzi staršou obytnou zástavbou rodinných domov a bytových domov po pravej strane cesty a obytným súborom rodinných domov Pod Kalváriou po ľavej strane cesty. V návrhu územného plánu obce sa posilňuje jeho význam a vo väzbe na stávajúcu i plánovanú bytovú výstavbu sa navrhuje dostavba územia juhovýchodným smerom s cieľom vytvorenia komplexného športovo-rekreačného areálu.

V rámci zastavaného územia obce sa vo väzbe na bytovú výstavbu nachádza niekoľko menších športových plôch a detských ihrísk. Osobitné postavenie z hľadiska rekreačného využitia má záhradkárska osada situovaná za areálom bývalého JRD. Vytvára samostatný funkčný celok v katastrálnom území, ktorý bude aj v budúcnosti slúžiť svojmu účelu.

Špecifickú funkciu v oblasti rekreácie zaujíma vodácka základňa pri Hrone – lodenica. V koncepcii územného rozvoja obce sa uvažuje s jej dobudovaním a rozšírením. Z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 a veľkého ľavostranného odpočívadla v priestore medzi riekou Hron a rýchlostnou komunikáciou bude potrebné navrhnúť jej úpravu s vytvorením pásu izolačnej a sprievodnej zelene, ktorá bude slúžiť ako proti hluková a estetická bariéra.

Vo väzbe na plánovanú výstavbu vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica, sa v návrhu územného plánu obce uvažuje s vytvorením nenáročného rekreačného územia v danom priestore. Okolie jazera sa navrhuje dobudovať tak, aby mohlo slúžiť pre rekreáciu, turistiku a pobyt pri vode (oddych pri vode, slnenie, kúpanie a športový lov rýb).

6.1.4 Funkčné plochy výroby a skladov

V súčasnosti sú plochy priemyselnej výroby a skladov situované v jestvujúcej výrobnej zóne po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica. Menšie výrobné prevádzky sa nachádzajú aj v priestoroch bývalého jednotného roľníckeho družstva po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice.

Pre rozvoj funkcie priemyselnej výroby a skladov je navrhnutý priemyselný park v lokalite „Za Šiancom“, ktorý vypĺňa priestor medzi železničnou traťou č. 390 a cestou I/65. S plochou pre výrobu a sklady je možné uvažovať v priestore pod Štepnicou, oproti bývalému areálu

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 50 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Pohronských strojární a Agrochemického podniku, po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica. ÚPN obce navrhuje rozvoj výrobnej funkcie aj na rozvojových plochách zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení a služieb pozdĺž cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, na voľnom nezastavanom území medzi bývalým areálom JRD a stávajúcou ČS PHM pri križovatke cesty I/65 a III/06526 (cca ¼ plochy pri ČS PHM – návrh a ostatná plocha – výhľad) a na voľnom nezastavanom priestranstve za Železničnou ulicou v blízkosti železničnej trate. Do týchto lokalít je však možné umiestňovať len prevádzky, ktoré svojou činnosťou nebudú ohrozovať životné prostredie.

B.6.2 VYMEDZENIE ČASTÍ ÚZEMIA PRE RIEŠENIE VO VÄČŠEJ PODROBNOSTI

Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa v Územnom pláne obce Hliník nad Hronom vymedzujú plochy, pre ktoré je nutné obstarať územný plán zóny, prípadne urbanistickú štúdiu priestoru. Týka sa to hlavne rozsiahlejších plôch určených na výstavbu, kde spôsob parcelácie pozemkov vyžaduje sceľovanie alebo delenie parciel, alebo v ktorých je potrebné detailnejšie skoordinovať a dopracovať zásady funkčno-priestorového usporiadania územia navrhnuté v územnom pláne obce.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom sa stanovujú požiadavky na obstaranie a schválenie územných plánov zón, prípadne urbanistických štúdií týchto častí obce :

· Všetky rozvojové plochy bývania · Viacúčelová plocha pri obytnom súbore Priehradka · Úprava predstaničného priestoru vo väzbe na realizáciu novej autobusovej stanici · Rozvojová plocha medzi zástavbou na Železničnej ulici a železničnou traťou č. 390 · Športovo-rekreačná zóna a plochy zelene vo väzbe na existujúci športový areál · Úprava priestoru pozdĺž cesty I/65 pre vybavenosť a plochy verejnej parkovej zelene · Rekonštrukcia a rozšírenie vodáckej základni na Hrone – lodenice · Nenáročné rekreačné územie v okolí malej vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica · Územie navrhovaného lesoparku v lokalite „Kalvária“

B.7 NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY, VÝROBY A REKREÁCIE

B.7.1 BÝVANIE

Z výsledkov prieskumov a rozborov vyplynuli závery, že obec Hliník nad Hronom má v prevažnej miere veľmi kvalitný bytový fond. Dá sa predpokladať, že v návrhovom roku 2020 bude zo súčasných 988 bytov 923 naďalej slúžiť funkcii bývania. Potreba realizácie nových bytov je daná očakávaným demografickým vývojom s trendom znižovania obývanosti bytového fondu a vytvorením nových pracovných príležitostí výstavbou priemyselného parku.

Pri očakávanej priemernej obývanosti bytového fondu 3 obyvatelia na 1 byt a predpokladanom počte 3.200 obyvateľov, je potrebné realizovať 144 bytov. Pri posudzovaní a výbere najvhodnejšieho druhu zástavby bolo základným kritériom podporenie urbanistického charakteru nízkopodlažnej zástavby obce v symbióze s hodnotným krajinným prostredím. Z týchto podmienok vyplynula potreba riešenia novej zástavby prevažne formou rodinných

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 51 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

domov na pozemkoch, ktorých veľkosť bude ovplyvnená reliéfom terénu jednotlivých lokalít a lokalizácia obmedzeného množstva bytových domov.

· navrhovaná nová lokalita IBV „Hrabiny II.“, ktorá je situovaná juhovýchodne od stávajúcej bytovej výstavby Pod Kalváriou, má priestorové podmienky pre umiestnenie viac ako 133 rodinných domov s celkovým počtom 147 bytových jednotiek (lokalita č. 1), · dostavbou na voľných plochách s vytvorením novej jednostranne obostavanej ulice vedúcej jestvujúcimi záhradami rodinných domov na Kamenárskej ulici, v prepojení ulice Priehradka a Československej armády, vznikne obytná lokalita s cca 14 rodinnými domami (lokalita č. 2), · dostavbou na voľných plochách v existujúcich záhradách za areálom materskej školy s vytvorením novej jednostrannej uličnej zástavby s napojením na ulicu Priehradka, vznikne obytná lokalita s cca 9 rodinnými domami (lokalita č. 3), · dostavbou na voľných plochách v stávajúcich záhradách za Železničnou ulicou vznikne uličná zástavba cca 11 rodinných domov (lokalita č. 4), · v pokračovaní novovytvorenej ulice za areálom materskej školy smerom k cintorínu vznikne priestor pre dostavbu ďalších 3 RD s možnosťou zokruhovania jestvujúcich i navrhovaných ulíc v úseku od Kamenárskej ulice cez ulicu Priehradka s vyústením na Tehelnej ulici (lokalita č. 5), · v rámci existujúceho obytného súboru IBV Pod Kalváriou sú vytvorené podmienky pre dostavbu cca 11 rodinných domov na voľných stavebných pozemkoch (lokalita č. 6), · výstavbou malopodlažného bytového domu na Tehelnej ulici v jestvujúcom obytnom súbore vznikne cca 24 b.j. (lokalita č. 7), · výstavbou malopodlažného bytového domu na Pekárenskej ulici oproti areálu Pekární a cukrární a.s. Hliník nad Hronom vznikne cca 18 b.j., ktoré môžu byť v prípade potreby zriadené aj ako byty pre mladé rodiny, prípadne pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva (lokalita č. 8), · zobytnením podkroví na stávajúcich bytových domoch so sedlovou strechou v obytnom súbore Strojárska vznikne priestor pre ďalších cca 18 bytov (lokalita č. 9), · nadstavbou sedlových striech bytových domov s plochými strechami na sídlisku Priehradka vznikne priestor pre cca 24 bytov (lokalita č. 10), · dostavbou na voľných plochách v jestvujúcich záhradách za Mlynskou ulicou vznikne uličná zástavba cca 3 rodinných domov pre remeselníkov (lokalita č. 11).

S obytnou zástavbou rodinných domov v jestvujúcich záhradách je možné uvažovať len so súhlasom majiteľov záhrad, alebo v prípadne záujmu ich detí o výstavbu. Obdobná situácia je aj pri nadstavbe a zobytňovaní podkroví bytových domov, kde je potrebný záujem a súhlas vlastníkov nehnuteľností, nakoľko prevažná časť bytových domoch je vo vlastníctve bytových spoločenstiev a vlastníkov bytov.

Tab. Návrh nových plôch pre bývanie :

Priemerná Počet Plocha Priemerná Počet čís. Lokalita plocha nových v ha obývanosť obyvateľov pozemku bytov 1 IBV Hrabiny II. 20,34 1.200 m2 3,0 147 441 2 RD za Kamenárskou ulicou 1,700 1.000 m2 3,0 14 42 3 RD za Materskou školou 1,295 1.050 m2 3,0 9 27 4 RD za Železničnou ulicou 11,260 900 m2 3,0 11 33 5 RD pri cintoríne 0,360 700 m2 3,0 3 9

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 52 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

6 Dostavba IBV Pod Kalváriou 0,660 600 m2 3,0 11 33 7 Bytový dom na Tehelnej ulici 0,640 100 ob./ha 3,0 24 72 8 Bytový dom na Pekárenskej ulici 0,520 100 ob./ha 3,0 18 54 9 Podkrovné byty – Strojárska - 100 ob./ha 3,0 18 54 10 Podkrovné byty – Priehradka - 120 ob./ha 3,0 24 72 11 Domy remeselníkov na Mlynskej 0,215 700 m2 3,0 3 9 S P O L U 3,0 282 846

Pre celkovú rekonštrukciu a modernizáciu staršej zástavby rodinných a bytových domov sa v ÚPN obce Hliník nad Hronom vymedzujú nasledovné plochy :

- zmiešané územie bývania a vybavenosti na Kamenárskej ulici a na Námestí SNP, - zástavba rodinných domov na Mlynskej, Kopaničnej a Potočnej ulici, - zástavba rodinných domov na Priehradke, - bytové domy v obytnom súbore Strojárka, - obytné územie na sídlisku Priehradka.

Z hľadiska vecnej a časovej nadväznosti výstavby, vhodných územno-technických podmienok, ako aj z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov, sa pre I. etapu výstavby navrhuje realizácia rodinných domov v lokalite Hrabiny II. vo väzbe na jestvujúcu obytnú výstavbu Pod Kalváriou. Pre výstavbu bytových domov sa ako prvá navrhuje dostavba jestvujúceho obytného súboru na Tehelnej ulici.

Navrhovaná výstavba obytného súboru Hrabiny II. si vyžiada čiastočný záber jestvujúceho pozemku rodinného domu na Pionierskej ulici z dôvodu predĺženia ulice Februárového víťazstva a zokruhovania uličnej siete stávajúcej zástavby Pod Kalváriou a novej zástavby rodinných domov Hrabiny II.

B.7.2 OBČIANSKA VYBAVENOSŤ A SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

7.2.1 Zhodnotenie súčasného stavu

Občianska vybavenosť v obci je sústredená do priestoru Kamenárskej ulice, Námestia SNP, Železničnej ulice a centrálneho priestoru sídliska Strojárska a IBV Pod Kalváriou. Základná občianska vybavenosť so zameraním na obchod, školstvo, verejnú správu, administratívu a šport je doplnená o tie druhy vyššej občianskej vybavenosti, ktoré sa viažu na oblasť školstva a zdravotníctva. Ostané druhy základnej a vyššej občianskej vybavenosti obyvatelia obce využívajú v okresnom meste Žiar nad Hronom (zdravotníctvo, sociálne služby, obchody, nevýrobné a výrobné služby), ktoré sa nachádza v optimálnej dochádzkovej vzdialenosti. Obec Hliník nad Hronom, ako sídlo miestneho významu, poskytuje základnú a vyššiu vybavenosť obyvateľom jej spádového územia (Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Dolná Trnávka, Prochot, Prestavlky, Sklené Teplice, Repište, Bzenica, Vyhne a Lehôtka pod Brehmi).

Ťažiskovým priestorom so sústredenou občianskou vybavenosťou – obchod, služby a verejná administratíva, je Námestie SNP v staršej časti obce, časť Kamenárskej ulice od Námestia SNP po križovatku s ulicou Československej armády, kde je umiestnené zdravotné stredisko a časť Železničnej ulice od Námestia SNP po križovatku s ulicou Tehelná, kde je vybavenosť sústredená okolo kultúrneho domu, v ktorom v súčasnosti sídli obecný úrad. V novšej časti zástavby je vybavenosť lokalizovaná na sídlisku Strojárska v okolí Domu služieb, nákupného strediska Jednota s pohostinstvom a Obecného klubu. Vybavenosť pre školstvo a šport je

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 53 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

situovaná do priestoru medzi cestou I/65 a IBV Pod Kalváriou, kde je vybavenosť reprezentovaná predajňou Jednota.

7.2.2 Koncepcia rozvoja občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry

Občianska vybavenosť predstavuje široký komplex zariadení a účelovo upravených plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie najrozmanitejších potrieb obyvateľov všetkých vekových kategórií. S prechodom a transformovaním ekonomiky na trhové hospodárstvo sa zmenili podmienky zabezpečovania a poskytovania služieb prostredníctvom zariadení občianskej vybavenosti najmä v súvislosti so skutočnosťou, že časť zariadení občianskej vybavenosti sa začala klasifikovať ako vybavenosť komerčného charakteru, ktorú ovplyvňuje trhové prostredie. Týka sa to predovšetkým zariadení maloobchodu, verejného stravovania, ubytovania, služieb, čiastočne aj telovýchovno-športových a kultúrnych zariadení. Taktiež prudkým rozvojom informačných technológií, vznikom súkromného sektora a možnosťou živnostenského podnikania vznikol celý rad nových služieb.

Vzhľadom na rozvoj hlavných funkcií obce, ktorými je priemyselná a poľnohospodárska výroba a ubytovacia funkcia a s tým spojeným predpokladaným nárastom počtu obyvateľov, ako aj z pohľadu funkcie sídla miestneho významu, ktoré je spádovým územím pre okolité obce, sa v územnom pláne obce uvažuje aj s posilnením občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry. Pre orientačný výpočet potrieb zariadení občianskej vybavenosti bola použitá metodika Ministerstva ŽP SR z roku 2002 „Štandard minimálnej vybavenosti obcí“, ktorá vychádza zo známych trendov rozvoja druhov občianskej vybavenosti v jednotlivých sídlach.

Pre výpočet kapacít bol použitý základný údaj, ktorým je predpokladaný počet obyvateľov v návrhovom roku 2020 zvýšený o stanovené % z počtu obyvateľov spádového územia. Uvedené kapacity majú orientačný charakter, nakoľko významný podiel sa na ich rozvoji bude mať pomer ponuky a dopytu, ktorý nie je možné exaktne odhadnúť a vypočítať.

SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

Sociálna infraštruktúra – verejná vybavenosť, do ktorej patria predovšetkým zariadenia pre školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, sa v obci budovala postupne od polovice minulého storočia. Na jej zabezpečovaní sa v minulosti výraznou mierou podieľal štát. Zmena spoločenskej situácie a ekonomická transformácia sa prejavila aj v oblasti sociálnej infraštruktúry komercionalizáciou niektorých zariadení a vznikom súkromných škôl, cirkevných škôl a súkromných zdravotníckych zariadení. Návrh riešenia problematiky sociálnej infraštruktúry v obci sa zameriava na tie druhy zariadení, na ktorých rozvoji a financovaní má a bude mať významný podiel štátny rozpočet.

Ø Školstvo

Školské zariadenia v obci prevažne vyhovujú svojou kapacitou a lokalizáciou v území súčasným i navrhovaným požiadavkám.

· Materská škola so svojim areálom sa nachádza v priestore medzi jestvujúcou zástavbou rodinných domov v starej časti obce vo väzbe na sídlisko Priehradka a Strojárska. Súčasťou zariadenia je školská jedáleň a detské ihrisko. Kapacita materskej školy, vzhľadom na projektovaných 120 miest, vyhovuje aj pre návrhový rok 2020 (cca 40 miest na 1.000 obyvateľov, kapacita triedy 20 – 25 detí na 1 triedu).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 54 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Základná škola zabezpečuje školskú výučbu pre 1. až 9. ročník žiakov z obce Hliník nad Hronom a jej spádového územia. V súčasnosti je zriadených 19 tried s celkovým počtom 434 žiakov, z toho 8 tried pre I. stupeň so 173 žiakmi a 11 tried pre II. stupeň s počtom 261 žiakov. Súčasťou areálu je školská jedáleň, školská družina, telocvičňa a ihrisko. Pri predpokladanom počte 3.200 trvale bývajúcich obyvateľov a pri použití ukazovateľa rozvoja základného školstva 153 miest na 1.000 obyvateľov, čo celkovo predstavuje potrebu 490 miest pre žiakov základnej školy (pre I. stupeň sa uvažuje s 12 – 25 žiakov na triedu, pre II. stupeň 15 – 29 žiakov na triedu), nie je potrebné meniť súčasný systém základného školstva. V prípade priaznivejšieho demografického vývoja a vekovej skladby obyvateľstva je možné rozšíriť súčasné kapacity základnej školy nadstavbou a dostavbou na pôvodnom pozemku školy, kde sa predpokladá aj doplnenie športových a oddychových plôch.

· Stredné odborné učilište strojárske je v súčasnosti umiestnené v priestoroch v blízkosti areálu kaštieľa. Pri väčších plošných nárokoch na jeho dostavbu je vzhľadom na historickú a kultúrnu hodnotu areálu kaštieľa potrebné uvažovať s jeho premiestnením do inej lokality.

· Základná umelecká škola je umiestnená v priestoroch bývalého policajného zboru na Kamenárskej ulici. Jedná sa o súkromnú základnú umeleckú školu, ktorá kapacitne vyhovuje súčasným potrebám i požiadavkám pre návrhové obdobie.

· Iné výchovné zariadenia sa v riešenom území nenachádzajú a ani sa neuvažuje s ich zriadením.

Tab. Počet a kapacita predškolských a školských zariadení :

Základné školy Učňovské Základná Materské školy 1. – 9 . ročník a stredné školy umelecká škola počet 1 1 1 1 stav 60 434 80 30 kapacita návrh 90 500 100 30

Ø Zdravotníctvo a kúpeľníctvo

Rezort zdravotníctva prechádza v súčasnosti intenzívnym transformačným a reštrukturalizačným procesom, ktorého súčasťou je aj prehodnotenie potreby zdravotníckych zariadení, pričom hlavným cieľom je redukcia lôžkovej zdravotnej starostlivosti a tým posilnenie ambulantnej starostlivosti a domácej starostlivosti zriaďovaním agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

· Detské jasle boli v minulosti projektované a zrealizované spolu s materskou školou v jednom objekte. Ich kapacita bola 30 – 40 detí. Po zmene spoločensko-ekonomickej situácie boli z dôvodu nezáujmu zrušené a ani z hľadiska predpokladaného demografického vývoja sa v najbližšom období neuvažuje s ich zriadením. V prípade skutočných potrieb alebo záujmu však nie je problémom takéto zariadenie (alebo inú formu detského útulku) zriadiť buď vyčlenením priestorov v materskej škole, alebo vo vhodne upravenom inom objekte. Ich zriaďovateľom a prevádzkovateľom nemusí byť len obec, môže to byť iná fyzická alebo právnická osoba, resp. spoločnosť zaoberajúca sa takouto činnosťou.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 55 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Zdravotné stredisko sa nachádza v adaptovaných priestoroch objektu na Kamenárskej ulici. Poskytuje zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov obce a jej širokého okolia prostredníctvom 5 ambulancií praktického lekára, 2 stomatologických ambulancií a 1 poradni pre mamičky s deťmi. Jeden deň v týždni ordinuje detský lekár aj gynekológ. Súčasťou zdravotníckej starostlivosti je 1 výdajňa liekov, ktorá sa nachádza neďaleko zdravotného strediska v súkromnom objekte na Kamenárskej ulici. Z hľadiska nevyhovujúcich priestorov jestvujúceho zdravotného strediska, ako aj z dôvodu potreby poskytovania zdravotníckych služieb pre obyvateľov obce a jej spádového územia, sa v územnom pláne obce uvažuje s rekonštrukciou a modernizáciou stávajúceho objektu, resp. jeho prístavbou. Nevylučuje sa možnosť výstavby menšieho zdravotného strediska, prípadne vytvorenia samostatných súkromných ambulancií v obytných zónach.

Pre obyvateľov obce Hliník nad Hronom a jeho okolia budú lekárske služby v plnom rozsahu zabezpečované v nemocnici s poliklinikou v Žiari nad Hronom II. typu. Vyššie zdravotnícke služby budú aj naďalej poskytované v zdravotníckych zariadeniach vo Zvolene a v Banskej Bystrici.

Kúpele : Obec Hliník nad Hronom nemá vo svojom katastrálnom území kúpele. Najbližšie kúpeľné zariadenie sa nachádza v Sklených Tepliciach (9 km), ktoré slúži na liečbu pohybového aparátu a nervového ústrojenstva, na Kováčovej (28 km) a na Sliači (30 km).

Tab. Súčasný stav a návrh zdravotníckych zariadení na území obce :

počet zariadení Druh zdravotníckeho zariadenia stav návrh Lekárne a výdajne liekov 1 2 Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých 3 3 Samostatné ambulancie praktického lekára pre deti a dorast 1 2 Samostatné ambulancie praktického lekára gynekológa 1 1 Samostatné ambulancie praktického lekára stomatológa 2 3 Kúpele - -

Ø Sociálna vybavenosť

Základná sieť sociálnych služieb na území obce nie je vybudovaná na požadovanej úrovni. Vzhľadom na predpokladaný demografický vývoj a celoslovenské tendencie jeho vývoja, kde sa predpokladá zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva a rast sociálne slabších vrstiev obyvateľstva, územný plán obce vytvára predpoklady pre dobudovanie takýchto zariadení v jestvujúcom areáli kaštieľa, ktorý by sa mal zrekonštruovať a využívať pre sociálne účely.

Pre zabezpečenie sociálnej starostlivosť v obci sa navrhuje dobudovať sieť domácej ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých a zdravotne ťažko postihnutých, zriadiť Dom opatrovateľskej služby s vývarovňou pre starých a nevládnych spoluobčanov, s jedálňou pre dôchodcov, s práčovňou pre dôchodcov, prípadne klubu dôchodcov, ktorý má svoje priestory v Obecnom klube (bývalý Závodný klub ROH). V prípade záujmu je možné uvažovať so zriadením menšieho Domova resp. penziónu pre dôchodcov.

Pre sociálne slabých občanov zriadiť samostatnú vývarovňu s donáškou do domu, prípadne s jedálňou a stredisko osobnej hygieny. Nevylučuje sa zriadenie ani resocializačného, či

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 56 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

rehabilitačného strediska, zariadenie typu azylového domu, domovu pre matky s deťmi a tehotné ženy, so zapojením a účasťou aj neštátnych subjektov. V prípade potreby je možné výstavbu sociálnych bytov pre mladé rodiny, prípadne pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva realizovať na Pekárenskej ulici oproti areálu Pekární a cukrární a.s. Hliník nad Hronom.

Vyššiu regionálnu infraštruktúru pre poskytovanie sociálnych služieb zabezpečuje okresné mesto Žiar nad Hronom, nadregionálnu infraštruktúru zabezpečuje krajské mesto Banská Bystrica.

OBČIANSKA VYBAVENOSŤ

Transformácia ekonomiky priniesla radikálny zásah do všetkých oblastí života. Zmenili sa podmienky zabezpečovania a poskytovania služieb v zariadeniach maloobchodu, verejného stravovania, ubytovania, služieb a čiastočne aj v zariadeniach telovýchovy, športu a kultúry, ktoré sú v súčasnosti prevádzkované na komerčnej báze a ich rozmiestnenie a sortiment, čiže ponuka sa riadi dopytom. Výnimku tvoria verejnoprospešné služby, ktoré zabezpečujú okrem samotných obcí prevažne rozpočtové a príspevkové organizácie financované zo štátneho rozpočtu.

Ø Kultúra a osveta

Pre kultúrne vyžitie obyvateľstva a osvetovú činnosť v obci, ktorá je reprezentovaná viacerými záujmovými organizáciami a združeniami (Slovenský zväz žien, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský červený kríž, Slovenský zväz drobnochovateľov, Obvodný zväz včelárov, Slovenský zväz invalidov a podobne), sú v súčasnosti v prevažnej miere využívané stávajúce zariadenia Kultúrneho domu a Obecného klubu (bývalý Závodný klub ROH).

V priestoroch Kultúrneho domu, ktorý je situovaný v staršej časti zástavby na Železničnej ulici, má svoje sídlo Obecný úrad. Súčasťou zariadenia je kino o kapacite 250 sedadiel a viacúčelová sála s cca 70 miestami. Objekt si vyžaduje rekonštrukciu nie len z dôvodu zvýšenia estetickej úrovne interiéru a doplnkových služieb, ale hlavne z dôvodu jeho využitia, ktoré by malo zodpovedať charakteru a pôvodnému účelu stavby. Z objektu Kultúrneho domu je potrebné premiestniť sídlo Obecného úradu do vyhovujúcich priestorov a budovu Kultúrneho domu ponechať pre účely kina a klubovej činnosti. Nadviazať na tradície ochotníckeho divadelníctva vytvorením podmienok pre jeho činnosť s využitím existujúceho stavebného fondu Kultúrneho domu. Podporovať udržiavanie tradícií a rozvoj tradičných umeleckých remesiel.

Obecný klub (bývalý Závodný klub ROH) je umiestnený na sídlisku Strojárska. V súčasnosti sa v ňom nachádza obecná knižnica s kapacitou knižného fondu cca 15.600 zväzkov, pohostinstvo a spoločenská miestnosť s kapacitou 100 sedadiel. Pre ďalšie využitie objektu ponechať na poschodí obecnú knižnicu a prízemie využívať pre pohostinstvo, diskotéky, zhromažďovanie občanov a iné spoločenské akcie.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 57 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Súčasný stav a návrh kultúrnych zariadení na území obce :

počet zariadení / kapacita Druh kultúrneho zariadenia stav návrh Kultúrne domy 2 2 Verejné knižnice vrátane pobočiek 1 1 - knižničný fond spolu 15.600 16.000 - používatelia spolu 154 200 Kiná stále 1 1 - sedadlá spolu 250 250

Náboženské služby sú vykonávané v rímskokatolíckom kostole sv. Martina na Námestí SNP. Súčasťou areálu kostola je aj farský úrad. Kapacita kostola, ako aj priestory fary, sú postačujúce. Pre náboženské obrady je sporadicky využívaná aj Kalvária s hodnotnými sakrálnymi stavbami.

Ø Verejná správa, administratíva a peňažné ústavy

Rozsah zariadení verejnej správy a administratívy zodpovedá veľkosti sídla a jeho postaveniu v štruktúre osídlenia. Jestvujúce zariadenia samosprávy obce a ostatných organizácií sú rozmiestnené v rámci zastavaného územia obce. Väčšinou sa nenachádzajú v samostatných objektoch výhradne určených pre tento účel, ale sa nachádzajú v priestoroch, ktoré slúžia aj pre iné účely.

Obecný úrad je v súčasnosti umiestnený v priestoroch Kultúrneho domu na Železničnej ulici. Priestory nevyhovujú súčasným požiadavkám a preto sa navrhuje premiestnenie obecného úradu do objektu bývalej Základnej školy na Kamenárskej ulici, vo väzbe na centrálny priestor obce – Námestie SNP a podružnú kompozičnú os, spájajúcu obytné súbory Priehradka a Strojárska. Obecný podnik má svoje priestory a hospodársky dvor umiestnený v blízkosti obecného úradu.

Dobrovoľný hasičský zbor sídli v samostatnom objekte Požiarnej zbrojnice umiestnenej v novom areáli na Pekárenskej ulici. Kapacitne vyhovuje súčasným i výhľadovým požiadavkám.

Slovenská pošta a.s. má svoju prevádzku v Hliníku nad Hronom umiestnenú v bývalom objekte rodinného domu na ulici Sovietskej armády, neďaleko obytného súboru Strojárska. Poštové služby sú zabezpečované aj pre okolité obce zo spádového územia (Dolná Ždaňa, Bzenica, Lehôtka pod Brehmi).

Peňažné ústavy a bankové úrady sú zriaďované pre určitý počet obyvateľov. V súčasnosti sa na území obce eviduje jeden peňažný ústav – Slovenská sporiteľňa a.s. na Železničnej ulici s dvomi zamestnancami. Menované zariadenie ÚPN obce zachováva a nenavrhuje žiadnu rozsiahlu výstavbu nových peňažných ústavov. V prípade potreby je možné v zastavanom území obce rozmiestniť ďalšie bankomaty.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 58 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Ø Telovýchova a šport

Základná vybavenosť športových plôch pre deti a mládež sa v súčasnosti nachádza v areáli materskej školy, základnej školy, ktorej súčasťou je aj objekt telocvične, stredného odborného učilišťa a v niektorých častiach bytovej výstavby. Tieto plochy kapacitne nepostačujú súčasným požiadavkám a preto sa v územnom pláne obce navrhuje ich plošné rozšírenie v rámci obytného súboru Priehradka a Strojárska. Pri realizácii nových plôch bývania je potrebné realizovať aj športové plochy pre deti aj dospelých (Hrabiny II., obytný súbor na Tehelnej ulici a na Pekárenskej ulici). S plošne rozsiahlejším areálom sa uvažuje v navrhovanej rozvojovej lokalite športovo-rekreačnej zóny pri stávajúcom futbalovom štadióne a s nenáročným rekreačným územím pri plánovanej vodnej nádrži – rybníka.

Vyššia športová vybavenosť je zastúpená športovým areálom s trávnatým futbalovým ihriskom. Štadión má tribúnu na sedenie a státie. Rozloha areálu je 2,6 ha. V koncepcii územného rozvoja obce sa predpokladá jeho rozšírenie a zriadenie športovo-rekreačného areálu s tenisovými dvorcami, basketbalovým a volejbalovým ihriskom, detskými a ostatnými ihriskami, ako aj zariadeniami doplnkových služieb. V páse sprievodnej izolačnej zelene sa navrhuje vybudovať bežecké chodníky, chodníky pre korčuliarov, vrátane oddychových plôch s lavičkami a prvkami drobnej architektúry.

Pre vodnú turistiku sa navrhuje upraviť a rozšíriť jestvujúci rekreačno-športový priestor s lodenicou pri Hrone. Navrhuje sa úprava pláže a športovísk, zriadenie nových nenáročných ihrísk pre loptové hry a pre deti, dobudovanie klubových zariadení lodenice, vybudovanie letného táboriska pre vodákov s potrebnou sociálnou a technickou vybavenosťou, vrátane prístavného móla. Pre zimné športy – korčuľovanie a hokej, je potrebné zabezpečiť rekonštrukciu stávajúceho klziska s vybavenosťou.

Ø Maloobchodná sieť

Maloobchod je jednou z najčastejšie sa meniacich funkcií občianskej vybavenosti, ktorá plne podlieha požiadavkám trhu. Pri stanovovaní potrebných kapacít sa vychádza z údaju, že na jedného obyvateľa pripadá 1 m2 predajnej plochy.

Priestorové rozloženie, ako aj skladba existujúcich obchodov základnej siete vyhovuje požiadavkám obyvateľov obce ako aj jej spádového územia. Celkový počet zariadení potravinárskych predajní a prevádzok je v počte 18, celkový počet obchodných zariadení s predajom priemyselného tovaru je 22. Pre obchodnú vybavenosť budú aj naďalej využívané predovšetkým prízemia a predné časti domov v zmiešanom území bývania a občianskej vybavenosti na Námestí SNP a na Kamenárskej ulici.

Rozvoj územia si vyžiada realizáciu ďalších prevádzok maloobchodnej siete predovšetkým v ťažisku novonavrhovanej obytnej zóny Hrabiny II. Pre obchodnú vybavenosť, vrátane vybavenosti služieb, je navrhnuté aj územie v priestore za Kamenárskou a Železničnou ulicou, medzi navrhovanou obytnou zástavbou rodinných domov a zmiešaným územím výroby, dopravných zariadení a služieb. Nevylučuje sa aj dostavba obchodno-obslužnej vybavenosti v obytnej časti obce na sídlisku Strojárska, pozdĺž hlavnej komunikačnej osi ulice Sovietskej armády.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 59 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Vyššiu obchodnú vybavenosť možno umiestňovať do priestoru pozdĺž hlavnej komunikácie I/65 Žiar nad Hronom – Nitra, ktorá po preložke cesty I/65 mimo zastavaného územia obce bude plniť hlavnú zbernú a obslužnú komunikáciu.

Ø Ubytovacie a stravovacie služby

V súčasnosti sa v zastavanom území obce nachádza cca 14 prevádzok, ktoré zabezpečujú nároky na stravovanie v rozsahu postačujúcom pre potreby obyvateľov obce a jej návštevníkov. Celková kapacita stravovacích zariadení je cca 235 stoličiek, z toho je vyhovujúcich cca 195. Doplnenie stravovacích služieb bude spočívať predovšetkým v snahe zabezpečenia vyššieho štandardu poskytovania služieb v jestvujúcich stravovacích zariadeniach v zastavanej časti obce a v navrhovanom športovo-rekreačnom centre.

Ubytovacie zariadenia nemajú na území obce výrazné zastúpenie. Pre ubytovanie sú využiteľné kapacity turistickej ubytovne TJ na futbalovom štadióne s počtom 12 lôžok. Pre ubytovanie turistov je možné využiť v prípade potreby aj kapacitu rekreačných chát, ktoré vlastnia obyvatelia obce v jej blízkosti. Celková kapacita rekreačných chát obyvateľov obce je cca 50 lôžok. V územnom pláne obce sa neuvažuje s rozsiahlou výstavbou ubytovacích kapacít, nakoľko pomerne dostatočným počtom ubytovacích kapacít disponujú okolité strediská rekreácie a cestovného ruchu (Sklené Teplice, Vyhne a podobne).

Ø Nevýrobné služby

Dom smútku je situovaný v areáli obecného cintorína, ktorý sa nachádza v priestore medzi cestou I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica a záhradami rodinných domov na Kamenárskej ulici. Cintorín je rozdelený prístupovou komunikáciou a parkoviskom na dve časti – staršiu časť, kde sa nachádza dom smútku a novú časť, ktorá kapacitou pietnej plochy postačuje aj pre návrhové obdobie. V územnom pláne obce je rozšírenie parkovacích miest z hľadiska stiesnených územných podmienok riešené v rámci rozvojových plôch občianskej vybavenosti na opačnej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica, prípadne na voľnej nezastavanej ploche v nadväznosti na miestnu komunikáciu ústiacu na cestu I/65 v blízkosti areálu cintorína.

Druh a kapacity ostatných nevýrobných služieb podliehajú tak ako maloobchodná sieť častej zmene a preto je ťažko predvídať ich vývoj. Súčasné rozmiestnenie jednotlivých prechádzok je úzko previazané s plochami obchodnej vybavenosti. Jednotlivé prevádzky služieb sú situované prevažne v zmiešanom území bývania a občianskej vybavenosti na Námestí SNP, na Kamenárskej ulici, v obytnom súbore Priehrada a Strojárska, kde je časť prevádzok zoskupená v Dome služieb. Umiestnenie ďalších nových prevádzok bude závislé na potrebe obyvateľov a návštevníkov obce.

B.7.3 VÝROBNÉ ÚZEMIA

Obec Hliník nad Hronom má v hierarchii osídlenia postavenie sídla miestneho významu s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a ubytovacou funkciou. V zmysle nadradenej územnoplánovacej dokumentácie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom uvažuje so zriadením priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“. Táto lokalita bola v územnom pláne vyššieho stupňa vybraná na základe spracovanej Koncepcie lokalizácie priemyselných parkov na území Banskobystrického kraja, ktorá vychádzala z informácií a z prieskumov záujmu obcí o budovanie priemyselných

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 60 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

parkov. Následne bola posúdená možnosť a vhodnosť ich lokalizácie z územno-technických, socio-ekonomických a environmentálnych hľadísk. Na vybrané lokality bolo vypracované posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa toho času platného zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP. Z vyše 500 vytypovaných lokalít na území Slovenska bolo vybraných 51, z toho 10 v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja. Medzi nimi v okrese Žiar nad Hronom bola vybraná lokalita „Za Šiancom“ v obci Hliník nad Hronom.

7.3.1 Priemyselná výroba a stavebníctvo

Priemyselná základňa obce je tvorená predovšetkým strojárskym priemyslom, ktorého reprezentantom sú PHS STROJÁRNE a.s. Hliník nad Hronom. Spoločnosť je situovaná v bývalom areáli Pohronských strojární, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku 1950 v rámci industrializácie Slovenska.

Jestvujúcu hospodársku základňu strojárenského priemyslu dopĺňajú aj ostatné odvetvia priemyselnej výroby, či už podniky potravinárskeho priemyslu – Pekárne a cukrárne a.s. Hliník nad Hronom, drevospracujúceho priemyslu – Spektrum, Pelet s.r.o. Hliník nad Hronom, chemického a farmaceutického priemyslu – Agropodnik a.s. Hliník nad Hronom (bývalý agrochemický podnik š.p.), Chemax s.r.o., Galaxia s.r.o. (výroba kŕmnych zmesí), textilného priemyslu – Attex s.r.o., Bepon Hliník nad Hronom a.s., Gumatex s.r.o., stavebné firmy – Hlinex s.r.o., REMESLO Stavmat s.r.o., Slovtega s.r.o., Stavmat s.r.o., SPOS – Slovakia s.r.o., Stavena s.r.o., Synamo v.o.s., ZORVAN Stavebno-obchodná spoločnosť alebo ostatné menšie prevádzky výroby a výrobných služieb.

Na území obce má zastúpenie aj ťažobný priemysel, ktorého limitujúcim faktorom je potenciál horninového prostredia. Vo východnej časti katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom v priestore Štátna hora sa nachádza aktívny kameňolom – Zlatý Onyx s.r.o. Ide o ťažobnú lokalitu nerudných surovín – stavebného kameňa. Vyhradené ložisko a ťažobný priestor majú dostatočné zásoby a aj v návrhovom období sa uvažuje s jeho ťažbou a spracovaním.

Územný plán obce zachováva jestvujúce výrobné zariadenia, ktoré sú zoskupené prevažne v stávajúcej výrobnej zóne situovanej pri ceste I/65 alebo v areáli bývalého Jednotného roľníckeho družstva pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice. Zároveň rešpektuje zriadenie priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“ o výmere 24,60 ha, ktorý je navrhnutý v priestore medzi železničnou traťou č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava a cestou I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica. Pre ďalšie podnikateľské aktivity stanovuje plochu cca 7,97 ha po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, v priestore medzi stávajúcou čerpacou stanicou PHM a bývalým areálom Jednotného roľníckeho družstva (cca ¼ plochy – návrh, ostatná plocha – výhľad). Táto plocha je navrhnutá ako zmiešané územie výroby, dopravných zariadení a služieb, obdobne ako priestor medzi železničnou traťou č. 390 a novonavrhovanou výstavbou zariadení občianskej vybavenosti za Kamenárskou a Železničnou ulicou, v priamom predĺžení Tehelnej ulice. Pre drobné remeselné prevádzky a výrobne spoločne s bývaním je navrhnutá Mlynská ulica.

7.3.2 Poľnohospodárstvo

Celková výmera katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom je 1.132,2395 ha, z toho PP pokrýva 469,7684 ha. Plošný podiel zastúpenia PP je vyjadrený stupňom pokrývnosti, t.j. pomerom medzi plochou PP a celkovou plochou katastrálneho územia. V tomto prípade je to cca 41,49 %, čo podľa jednotlivých charakteristík stupňov pokrývnosti predstavuje územie so

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 61 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

stredne vysokým zastúpením poľnohospodárskej výroby. Orná pôda je sústredená najmä v severnej časti katastrálneho územia.

Podľa spôsobu využitia sa poľnohospodárska pôda (PP) člení na jednotlivé druhy pozemkov – ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady. V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 469,8 ha tvorí 66,9 % ornej pôdy, 25,5 % trvalých trávnych porastov a 7,6 % záhrad.

Tab. Skladba poľnohospodárskej pôdy podľa druhu :

Orná pôda Záhrady TTP Celková výmera PP ha ha ha ha 314,1524 35,9194 119,7013 469,7731

Charakter poľnohospodárskej výroby priamo súvisí s využívaním pôdy, ktoré je zase závislé od kvality pôdy, klímy, reliéfu, druhu pestovaných plodín a zastúpenia druhov hospodárskych zvierat. V území je poľnohospodárska výroba intenzívna. Žiarska kotlina patrí do repársko- obilninárskej oblasti charakteristickej vysokým až stredným stupňom zornenia, s produkciou zameranou na pestovanie kukurice na zrno, cukrovej repy, obilnín.

Hlavnými tržnými plodinami sú cukrová repa, husto siate obilniny a repka. Zastúpenie trvalo trávnych porastov (TTP) je vyššie v okrajových častiach kotliny, ktoré spolu s nižšími polohami okolitých pohorí (približne do 600 m n. m.) patria do zemiakarsko-obilninárskej oblasti s nízkym stupňom zornenia. Tržnými plodinami sú zemiaky sadbové a konzumné, ľan, repka olejná. V regióne Žiarskej kotliny má prevahu veľko-bloková orná pôda, ktorá je výsledkom rozsiahlych melioračných úprav pozemkov.

Pôdu obhospodarujú hlavne poľnohospodárske podniky. Živočíšna výroba je intenzívna, zameraná najmä na chov hovädzieho dobytka, menej na chov ošípaných, oviec a hydiny.

Areály poľnohospodárskych podnikov v katastrálnom území obce :

· Štátny majetok Žiar nad Hronom š.p., prevádzka Hliník nad Hronom · Pôdohospodárske družstvo Hliník nad Hronom

Transformácia poľnohospodárskej výroby obmedzila pôvodnú činnosť uvedených podnikov a v súčasnosti je prevažná časť objektov prenajímaná iným právnym subjektom (bývalý areál Jednotného roľníckeho družstva).

Koncepcia rozvoja poľnohospodárskej výroby je v územnom pláne riešená vo vzťahu k produkčnému potenciálu pôd, ochrane pôdy, ochrane prírody a k vytvoreniu optimálnych priestorových podmienok pre ekologicky stabilné krajinné prostredie, ale aj vo vzťahu k celospoločenským požiadavkám mimo produkčného využívania územia (voľnej krajiny).

Poľnohospodárska výroba je riešená pre intenzívnejšiu rastlinnú výrobu využívaním poľnohospodárskej pôdy v kategóriách orné pôdy a trvalé trávne porasty. Z hľadiska krajinnoekologického odporúčania sa na orných pôdach zachováva pestovanie súčasných poľnohospodárskych komodít. Trvalé trávne porasty sa lokalizujú na miestach, kde tvoria kompaktnú a prechodovú zónu medzi poľnohospodársky intenzívne využívanou krajinou a lesnou krajinou Štiavnických vrchov.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 62 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

V oblasti živočíšnej výroby sa uvažuje s chovom hospodárskych zvierat v súčasných priestoroch štátneho majetku v severovýchodnej časti katastrálneho územia obce. Z dôvodu zníženia stavu hospodárskych zvierat sa navrhuje zníženie hygienického pásma ochrany hospodárskeho dvora zo súčasných 500 m na 200 m, čo zodpovedá cca 10 – 15 VDJ (1 VDJ = 500 kg živej hmotnosti). Z hľadiska zmeny účelu a zmeny vlastníctva v časti areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva doporučujeme majetkoprávne vysporiadanie pozemkov a objektov s následným vypracovaním štúdie, ktorej cieľom by bola reorganizácia predmetného územia v zmysle požiadaviek vlastníkov a zosúladenie ich činností.

Určitá forma poľnohospodárskej činnosti, prevažne menších a drobných podnikateľov, môže byť zameraná na agroturistiku, ako aj na tvorbu ekologicky čistých produktov.

7.3.3 Lesné hospodárstvo

Lesy, ktoré sú z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja základnou zložkou životného prostredia, plnia vo vzťahu k ľudskej spoločnosti rôzne funkcie – produkčné, ekologické, environmentálne. Ovplyvňujú a zlepšujú podnebie, vodné a pôdne pomery, vytvárajú vhodné prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, uchovávajú prírodné krásy, sú zdrojom zdravia a osvieženia obyvateľstva. Percentuálne zastúpenie lesov poukazuje na lesohospodárske podmienky v území, ale aj ekologické a environmentálne danosti územia.

Lesný pôdny fond zaberá z celkovej výmery katastrálneho územia obce 483,8 ha, čo predstavuje lesnatosť 42,7 %. Súvislé lesné komplexy sa nachádzajú v juhovýchodnej a južnej časti katastrálneho územia v oblasti geomorfologického celku Štiavnické vrchy, kde je podiel lesov na celkovej rozlohe veľmi značný a lesy sú tu dominantným prvkom súčasnej krajinnej štruktúry. V ostatnej, pomerne rovinatej časti územia, je zastúpenie lesov podstatne nižšie. Lesy tu nevytvárajú väčšie komplexy a porasty charakteru lesa sú zachované vo forme menších lesíkov, remízok a hlavne brehových porastov. Rozhodujúca časť lesných porastov v katastrálnom území obce patrí do kategórie hospodárskych lesov, ktorých prvoradou funkciou je funkcia produkčná. Okrem toho sa v riešenom území vyskytujú aj ochranné lesy a lesy osobitného určenia, ktoré zaberajú asi 40 % územia. Sú to lesy pod vplyvom imisií zaradené do pásiem ohrozenia.

Prevažujúcim lesným typom v území sú dubovo-hrabové lesy karpatské, nachádzajúce sa v nižšie položených častiach Štiavnických vrchov a to najmä v južnej časti katastrálneho územia obce. V súčasnosti sú tieto lesy na mnohých miestach pozmenené ľudskou činnosťou, ktorá je často reprezentovaná výsadbou ihličnatých druhov, hlavne borovice lesnej, smreka obyčajného a smrekovca opadavého. Do dubovo-hrabových lesov karpatských sú v kotline vklinené lužné lesy, ktoré v okolí rieky Hron majú charakter nížinných lužných lesov a charakter lužných lesov podhorských v okolí menších tokov. Druhové zloženie tvoria tvrdé lužné dreviny ako jaseň, dub, brest a čremcha strapcovitá, v bezprostrednej blízkosti toku Hrona prevládajú dreviny mäkkých lužných lesov ako topoľ, jelša a rozličné druhy vŕb. Lužné lesy podhorské a horské sa nachádzajú na nive potoka Teplá. V kotline sú zachované aj zvyšky dubových nátržníkových lesov, ktoré sa vyskytujú v nižšie položenej, menej členitej časti Štiavnických vrchov, v severnej časti územia, v nadmorských výškach do 300 m n.m. Dubové kyslomilné lesy sa nachádzajú na malej ploche vo východnej časti územia, južne od potoka Teplá. Lesné hospodárstvo vyplýva z vlastníctva lesného pôdneho fondu. Lesný pôdny fond, ktorý je vo vlastníctve Obce Hliník nad Hronom a vo vlastníctve Urbárskeho pozemkového spoločenstva, obhospodarujú Lesy SR, š.p. Banská Bystrica prostredníctvom ich Lesného

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 63 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

odštepného závodu v Žarnovici. Lesohospodárska činnosť je usmerňovaná aktuálnym Lesným hospodárskym plánom (LHP) Hliník nad Hronom, s platnosťou pre roky 1998 – 2007. Lesný pôdny fond, ktorý je vo vlastníctve Biskupského úradu, obhospodaruje firma MALES s.r.o. Žiar nad Hronom. Nepatrná časť lesného pôdne fondu je v súkromnom vlastníctve.

Koncepcia lesného hospodárstva je v územnom pláne zameraná na funkčnú diferenciáciu lesov vyplývajúcu z prevládajúcej mimo produkčnej funkcie lesov riešeného územia.

V územnom pláne obce je priestor lesného komplexu Kalvárie navrhnutý pre lesopark s rekreačno-relaxačnou funkciou. Kalvária je výnimočným architektonickým komplexom s kaplnkami krížovej cesty a novogotickým kostolíkom na temene návršia. Poskytuje atraktívne výhľady na celú Žiarsku kotlinu a na historické jadro obce. Prostredie Kalvárie umožňuje spojiť cirkevné podujatia s meditáciami, oddychom a prechádzkami. Výmera navrhovaného lesoparku je cca 20 ha. Pre celé územie budúceho lesoparku bude potrebné vypracovať štúdiu, ktorá presne definuje požiadavky týkajúce sa úprav a opatrení vzťahujúcich sa k navrhovaným aktivitám. Využitie priestoru je potrebné podriadiť ochrane pamiatkového fondu, nakoľko na území Kalvárie sa nachádzajú okrem národnej kultúrnej pamiatky s vyhláseným ochranným pásmom aj objekty, ktoré sú navrhnuté na zaradenie medzi pamätihodnosti obce.

B.7.4 REKREÁCIA, CESTOVNÝ RUCH A KÚPEĽNÍCTVO

7.4.1 Koncepcia rozvoja rekreácie a cestovného ruchu

Obec Hliník nad Hronom nemá významnú rekreačnú funkciu. Svojou geografickou polohou je však vstupnou bránou do rekreačného územného celku Štiavnických vrchov, ktorého významným medzinárodným centrom rekreácie a cestovného ruchu je historické mesto Banská Štiavnica, ktoré je zapísané v listine Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Toto základné hodnotenie hovorí o vysokej aktivite územia z hľadiska jej rekreologických daností a možností využitia.

Z pohľadu sezónnosti je táto oblasť hodnotená ako celoročne využiteľná, najmä pre krátkodobý rekreačný pobyt. Všeobecne má predpoklady pre aktivity pešej a poznávacej turistiky, zimných a letných športov, vodnej turistiky a vodných športov, vidieckej turistiky a agroturistiky, poľovníctva a rybolovu. Rekreačný potenciál územia vyplýva aj z jeho kultúrno- historických daností. Oblasť Štiavnických vrchov sa vyznačuje kvalitným prírodným prostredím, turistickými možnosťami, dobrými snehovými podmienkami, výskytom termálnych vôd, výhodnou geografickou polohou a vzájomnými priestorovými väzbami s inými rekreačnými oblasťami (Kremnické vrchy, Vtáčnik).

Významnými turistickými miestami v záujmovom území sú :

· Bralce pri obci Hliník nad Hronom – Prírodná rezervácia o výmere 13,5 ha. Ochrana reliktnej vegetácie v zmiešanom lese, ktorej výskyt je podmienený existenciou večného ľadu v kavernách v ryolitoch. Ide o najjužnejší a najnižšie položený výskyt na Slovensku.

· Szabóova skala pri obci Hliník nad Hronom – Jedna z najstarších prírodných rezervácií s výmerou 11,9 ha. Ochrana vypreparovaného čela mohutného ryolitového lávového prúdu s perlitovou zónou po obvode.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 64 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Obec a kúpele Sklené Teplice – Termálne minerálne pramene. Liečba pohybového ústrojenstva a nervových chorôb (jaskynné parné kúpele).

· Kapitulské bralá pod obcou Sklené Teplice – Prírodná pamiatka s výmerou 37 ha. Výnimočný produkt neogénneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Sú tu pestré skalné a lesostepné spoločenstvá rastlín a živočíchov.

· Kamenný jarok pri obci Repište – Prírodná rezervácia na ploche 65,1 ha. Výskyt hornín pochádzajúcich z takmer všetkých geologických období. Významná lokalita z floristického hľadiska.

· Vyhne – obec s termálnym kúpaliskom a historickými kúpeľnými objektami.

· Vyhniansky travertín – Prírodná pamiatka v obci Vyhne o výmere 0,36 ha. Ochrana travertínovej kopy, ktorá sa viaže na prameň minerálnej vody.

· Kamenné more vo Vyhniach – Prírodná rezervácia o rozlohe 13,3 ha. Ochrana plošne najväčšieho kamenného mora vulkanitov Karpát na Slovensku s charakteristickou pionierskou vegetáciou.

· Baňa Všechsvätých na obcou Hodruša Hámre – v expozícii je možné vidieť rôzne spôsoby razenia banských diel a dobývania rudy. Zaujímavosťou sú nasucho murované banské diela a aragonitová výzdoba – tzv. železný kvet.

· Kašivárová – Národná prírodná rezervácia o výmere 49,8 ha severne od obce Hodruša- Hámre. Ochrana pôvodnej dubiny s prirodzenou obnovou. Mohutné asi 200 ročné duby majú krásny vzrast.

· Šašovské Podhradie – Zrúcanina Šašovského hradu na sever od Žiaru nad Hronom. Kráľovský hrad s križovatkou obchodných ciest.

Turistické trasy : Banská Štiavnica – Červená studňa – Hadová – Rumplovská – Banský vrch (Kerling) – Lukavica – Žarnovica, Sedlo Peciny – Richňavské jazerá – Banište – Kopanice – Kojatín – Voznica, Počúvalské jazero – Vysoká – Lachtriská – Rudno nad Hronom, Banská Štiavnica – Staré mesto – Červená studňa – Hodrušské jazero – Banská Hodruša – Rumplovská – Jelenia skala – Šprochova dolina – Vyhne, Nová Baňa – Brehy – sedlo Krížny buk – Pukanec.

Cykloturistika : Túto je možné realizovať na trase cez Sklené Teplice – Repište smerom do Štiavnických vrchov, cez Hornú Ždaňu a Prochot smerom do Pohoria Vtáčnik, cez Repište smerom na Žarnovicu a Vyhne, alebo cez Žiar nad Hronom – Starú Kremnička smerom do Kremnických vrchov.

Letné športy : Okrem pešej turistiky je možné využívať termálne kúpaliská v Sklených Tepliciach, vo Vyhniach a v Kremnici, ale aj plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom, či prírodné vodné jazerá v okolí Banskej Štiavnice.

Zimné športy : K dispozícii sú výborné lyžiarske vleky v Banskej Štiavnici, Vyhniach, Sklených Tepliciach a na Richňavských jazerách. Možno využívať i lyžiarske zjazdovky v blízkych Kremnických vrchoch (Krahule, Skalka) a Vtáčniku.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 65 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

V katastrálnom území obce sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne rozsiahle plochy pre dennú a koncom týždňovú rekreáciu. Nie sú tu vybudované žiadne regionálne alebo celoštátne strediská rekreácie a turizmu, ani chatové rekreačné lokality. Kapacita ubytovacích zariadení s celkovým počtom 62 lôžok (12 lôžok turistická ubytovňa TJ Hliník nad Hronom a zvyšných 50 lôžok v súkromných chatkách), ako aj celková kapacita stravovacích zariadení (235 stoličiek, z toho 195 vo vyhovujúcom stave) zodpovedá súčasnému postaveniu a významu obce z hľadiska rozvoja rekreácie a cestového ruchu.

Pre krátkodobú dennú a koncom týždňovú rekreáciu sú v súčasnosti využívané stávajúce plochy detských ihrísk a športovísk, telocvičňa v areáli základnej školy, ktorá mimo školského vyučovania, v popoludňajších a večerných hodinách, ako aj v čase víkendu, býva využívaná pre verejnosť, otvorené ihriská pre mládež a dospelých lokalizované v rámci obytného územia, športový areál s futbalovým ihriskom a potrebnou vybavenosťou a športovo-rekreačný priestor lodenice, ktorý slúži ako vodácka základňa na Hrone.

Osobitné postavenie z hľadiska rekreácie zaujíma záhradkárska osada, ktorá je situovaná juhovýchodne od obytnej zástavby Pod Kalváriou, v priestore pod horou Starý Báň a Farská hora. Zrealizované objekty v záhradkárskej osade slúžia pre záhradkárske účely aj pre oddychovo-rekreačné účely. V návrhovom období sa lokalita záhradkárskej osady ponecháva svojmu pôvodnému účelu. S rozšírením a vytvorením nových záhradkárskych osád sa neuvažuje, nakoľko pre oddych a relaxáciu, ako aj záhradkárstvo sú vytvorené dostatočné plochy v rámci navrhovanej výstavby rodinných domov.

Obyvateľmi obce je pre rekreáciu využívaná chatová osada, ktorá sa nachádza mimo katastrálneho územia obce medzi obcou Hliník nad Hronom a Sklenými Teplicami, v lokalite nad Kolibou pri tábore Pozemných stavieb Nitra. Chatová osada s jazierkom slúži pre individuálnu chatovú rekreáciu. Neďaleko je bývalý Pioniersky tábor PS Nitra, ktorý slúžil hromadnej rekreácii zamestnancov a ich deťom. Tábor mal zabezpečené vlastné stravovanie. Ďalšie chatové oblasti sú na Repišti v dvoch lokalitách.

V územnom pláne obce je dôraz kladený na rozvoj dennej a koncom týždňovej rekreácie, ktorá sa bude realizovať predovšetkým v intraviláne obce na športových plochách a blízkych rekreačných priestoroch. Pre každodenný oddych budú najväčšie požiadavky kladené na kvalitnú športovo-rekreačnú vybavenosť priamo v sídle. Preto je nutné dobudovať športové plochy a menšie ihriská v blízkosti obytných priestorov v obci, ako aj dobudovať a rozšíriť jestvujúci športový areál. V koncepcii územného rozvoja obce sa uvažuje s využitím plánovanej výstavby malej vodnej nádrže – jazera na rekreačné účely (oddych pri vode, slnenie, kúpanie, člnkovanie a športový lov rýb) a so zriadením lesoparku v priestore Kalvárie.

Rozvoj športových plôch na území obce je podrobnejšie definovaný v kapitole 7.2.2 Koncepcia rozvoja občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry.

7.4.2 Koncepcia rozvoja kúpeľníctva

V samotnom riešenom území obce Hliník nad Hronom sa nenachádzajú žiadne kúpeľné územia. Potenciál minerálnych a termálnych vôd umožňujúcich rozvoj kúpeľného a kúpeľno- relaxačného cestovného ruchu je v kúpeľnom mieste Sklené Teplice (9 km), ktoré sú zamerané na liečbu chorôb pohybového aparátu a nervového ústrojenstva. Výhľadovo sa uvažuje

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 66 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

s obnovou kúpeľov vo Vyhniach (12 km), ktoré boli v polovici druhého tisícročia v prevádzke a boli veľmi vyhľadávané. Okrem vyššie uvedených kúpeľných zariadení sú v dobrej dochádzkovej vzdialenosti umiestnené aj kúpeľné zariadenia na Kováčovej (30 km), na Sliači (33 km), v Bojniciach (50 km) a v Brusne (60 km).

Hodnotné bohatstvo termálnych vôd sa využíva na termálnych kúpaliskách v Sklených Tepliciach (9 km), v Kremnici (20 km), na Sliači (33 km), v Turčianskych Tepliciach (45 km) a v Bojniciach (50 km). Termálne kúpalisko na Kováčovej (30 km) je v súčasnosti mimo prevádzky a termálne kúpalisko vo Vyhniach (12 km) je po rekonštrukcii.

B.8 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

B.8.1 SÚČASNÉ ZASTAVANÉ ÚZEMIE

Hranica zastavaného územia obce na severovýchodnej strane začína na východnom okraji pozemku stávajúcej kaplnky na Kamenárskej ulici v križovatke ciest I/65 Žiar nad Hronom – Nitra a III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot, pokračuje severným smerom pozdĺž pozemku prvého rodinného domu a jeho záhrady, kde sa lomí a severozápadným smerom kopíruje pozemky záhumienok a záhrad prislúchajúcich k rodinným domom na Kamenárskej ulici až k miestnemu potoku, v súbehu s miestnym tokom po jeho ľavom brehu pokračuje k zástavbe rodinných domov na Potočnej ulici, kde sa hranica lomí a pokračuje poza pozemky a záhrady rodinných domov na Potočnej ulici, obchádza pozemok rodinného domu na Kopaničnej ulici a okrajom rozdvojenej Kopaničnej ulice pokračuje smerom k areálu Stredného odborného učilišťa strojárskeho. Na začiatku areálu SOU strojárskeho sa hranica zastavaného územia obce dostáva do blízkosti železničnej trate č. 390 a pozdĺž trate po jej ľavej strane v smere Hronská Dúbrava – Nové Zámky pokračuje západným smerom až k železničnému priecestiu. Pred križovaním železničnej trate s cestou III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot hranica prechádza na druhú stranu železničnej trate a po jej pravej strane pokračuje západným smerom v dĺžke cca 400 m, kde sa lomí a opäť prechádza na druhú (ľavú) stranu železničnej trate. Pozdĺž železničnej trate pokračuje západným smerom až ku hranici katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom a Bzenica.

Západná hranica zastavaného územia vedie pozdĺž hranice katastrálneho územia až k ceste I/65, prechádza na druhú stranu cesty I/65, obchádza jestvujúci areál motorestu a autobazáru a opäť sa vracia k ceste I/65, kolmo prechádza na jej druhú stranu a pozdĺž chodníka pre peších smeruje na východ. Na konci areálu bývalého Agrochemického podniku sa odkláňa smerom severným a kopíruje pozemok jestvujúceho výrobného areálu až k železničnej vlečke, odkiaľ vedie v jej súbehu smerom k železničnej trati č. 390. Pred železničnou traťou sa hranica od železničnej vlečky odkláňa a južným okrajom jestvujúce výrobného areálu smeruje k priestoru železničnej stanice kde sa lomí a juhovýchodnou stranou obchádza pozemok železničného bufetu, areál veľkoskladov a z juhovýchodnej a juhozápadnej strany areál pekárne. Odtiaľ smeruje kolmo na cestu I/65 a pozdĺž chodníka pre peších sa vracia západným smerom naspäť pozdĺž cesty I/65, prechádza na druhú stranu a po zmene trasy do protismeru obchádza jestvujúci pozemok administratívnej budovy a skladu Pod Zmínou, prechádza na druhú stranu cesty a smeruje na východ. Asi po 250 m opäť prechádza cez cestu I/65 a pozdĺž komunikácie kpt. Nálepku smeruje k obytnej zóne Pod Kalváriou, kde smerom na juh obchádza okolo jestvujúcej zástavby rodinných domov v súbehu s lesným komplexom Kalvárie. Na konci zástavby sa hranica lomí a pokračuje juhovýchodným smerom súbežne so záhradami

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 67 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

rodinných domov až na koniec ulice. Po zmene smeru na severovýchod vedie okrajom pozemkov rodinných domov na Štúrovej ulici a ulici Februárového víťazstva, potom na ulici Pionierov až k areálu futbalového štadióna, ktorý obchádza a pozdĺž potoka Hliník (Hliníčok) sa vracia naspäť k ceste I/65, v ktorého trase prechádza na druhú stranu cesty, kde mení smer a opäť pokračuje východným smerom pozdĺž cesty I/65, po jej ľavej strane v smere Nitra – Žiar nad Hronom, až ku križovatke ciest I/65 a III/06523, prechádza na opačnú strany cesty III. triedy a napája sa na počiatočný bod – pozemku pri kaplnke na Kamenárskej ulici.

Samostatný celok súčasného zastavaného územia obce tvorí bývalý areál Jednotného roľníckeho družstva pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a oproti umiestnený pozemok rodinného domu a neďalekého účelového zariadenia. Hranica zastavaného územia tejto časti obce kopíruje západnú a južnú hranicu jestvujúceho areálu JRD, kde na konci južnej hranici sa lomí a severovýchodným smerom obchádza jestvujúcu zástavbu rodinných domov na Lesnej ulici. Prechádza cez cestu III/06526, pokračuje severným smerom kopírujúc katastrálnu hranicu s obcou Lehôtka pod Brehmi až na koniec areálu účelového zariadenia, kde sa lomí smerom na západ a prechádza severnou hranicou areálu až na jej koniec. Tu sa stáča na juh a vedie po západnej hranici účelového areálu. Na konci areálu opäť mení smer na juhozápad a po severozápadnej hranici pozemku jestvujúceho rodinného domu pokračuje až k ceste III/06256. Ďalej pokračuje po ľavej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice až na začiatok areálu bývalého JRD, kde kolmo prechádza na druhú stranu cesty a tam sa napája na počiatočný bod západnej hranice tejto samostatnej časti zastavaného územia obce.

B.8.2 NAVRHOVANÉ ZASTAVANÉ ÚZEMIE

Zmena hranice zastavaného územia obce na severovýchodnej strane začína za miestnym tokom pri jestvujúcej zástavbe rodinných domov na Potočnej ulici, kde sa hranica nelomí, ale severozápadným smerom priamo pokračuje až k železničnej trate č. 390, kde sa lomí a pozdĺž po jej ľavej strane v smere Hronská Dúbrava – Nové Zámky pokračuje až k jestvujúcej hranici súčasného zastavaného územia obce, na ktorú sa napája v blízkosti areálu Stredného odborného učilišťa strojárskeho, za rozdvojenou Kopaničnou ulicou. Ostatná Hranica zastavaného územia obce je na severovýchodnej, severozápadnej a juhozápadnej strane zachovaná od miesta jej začiatku (pri kaplnke na Kamenárskej ulici v blízkosti križovatky ciest I/65 a III/06523) až po jestvujúci areál motorestu a autobazáru pri ceste I/65, kde jestvujúca hranica súčasného zastavaného územia obce neprechádza na druhú stranu cesty I/65, ale pokračuje po jej pravej strane v smere Nitra – Žiar nad Hronom a rozširuje pôvodný intravilán obce o navrhovanú plochu výroby pod Štepnicou, o jestvujúce výrobné a skladové plochy Pod Zmínou, vrátane navrhovaného priemyselného parku Za Šiancom na opačnej strane cesty I/65. Hranica vedie okrajom lesného komplexu Kalvárie až k bodu napojenia na ulici kpt. Nálepku, odkiaľ pokračuje v pôvodnej trase okolo jestvujúcej zástavby rodinných domov Pod Kalváriou až ku krajnému domu na Štúrovej ulici. Tu sa hranica mení z dôvodu navrhovanej výstavby rodinných domov v lokalite Hrabiny II. Zastavané územie obce sa v tejto časti rozširuje o plánovanú bytovú výstavbu RD a o rozvojovú plochu športovo-rekreačného areálu, vrátane plochy sprievodnej izolačnej zelene, ktorá smeruje k jestvujúcemu areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva. Hranica pokračuje juhovýchodným okrajom areálu bývalého JRD, na jeho konci sa lomí a severozápadným smerom vedie poza pozemky stávajúcich rodinných domov a účelového areálu k ceste III/06526 a pokračuje po ľavej strane cesty v smere Sklené Teplice – Hliník nad Hronom severovýchodne k ceste I/65. Po prekrižovaní cesty I/65 sa napája na počiatočný bod – na pozemok pri kaplnke na Kamenárskej ulici.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 68 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Samostatné navrhované zastavané územie obce tvorí lodenica a veľké ľavostranné odpočívadlo cesty R1, ktoré sú situované v severnej časti katastrálneho územia obce v priestore medzi železničnou traťou, navrhovanou rýchlostnou komunikáciou R1 a vodným tokom Hron, po ľavej strane cesty R1 v smere Nitra – Žiar nad Hronom. Hranica navrhovaného zastavaného územia na juhovýchodnej strane začína pri rýchlostnej komunikácii, odkiaľ kolmo pokračuje severným smerom pozdĺž jestvujúceho územia lodenice až k vodnému toku Hrom, kde sa lomí a severozápadným smerom kopíruje rieku Hron až po koniec územia určeného pre rozvoj športovo-rekreačného areálu lodenice. Od tohto miesta sa hranica lomí a južným smerom pokračuje až po navrhovanú severnú hranicu veľkého ľavostranného odpočívadla, ktoré ďalej kopíruje v tvare oblúka až po rýchlostnú komunikáciu R1, kde sa lomí a juhovýchodným smerom vedie pozdĺž rýchlostnej komunikácie až do počiatočného bodu.

Takto navrhovanou zmenou hranice zastavaného územia obce sú k pôvodnému intravilánu obce pričlenené nie len všetky rozvojové plochy bývania, vybavenosti, športu a výroby, ale aj existujúce zastavané plochy, ktoré nie sú toho času zahrnuté v zastavanom území obce Hliník nad Hronom.

B.9 VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

Rozvoj niektorých funkcií v území je obmedzený existenciou ochranných pásiem, ktoré sa určujú z dôvodu ochrany iných funkcií. V riešenom území sa jedná predovšetkým o ochranné pásma zariadení a vedení technickej infraštruktúry, ktoré majú ochranné pásma stanovené príslušnými normami. Ochranné pásma vodných zdrojov a minerálnych vôd limitujú investičnú výstavbu i využívanie územia pre výrobu, poľnohospodárstvo a rekreáciu, prípadne stanovujú podmienky činnosti vo vymedzenom území. Limitujúcimi prvkami sú aj hranice chránených prírodných území a ochranné pásma vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

B.9.1 ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU

Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sú v zmysle § 36 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov zriadené nasledovné ochranné pásma :

Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené od krajného vodiča po obidvoch stranách :

- pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane - pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m - pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m - pre zavesené káblové vedenie 1 m

- pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane ...... 15 m - pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane ...... 20 m - pri napätí od 220 kV do 400 kV vrátane ...... 25 m - pri napätí nad 400 kV ...... 35 m

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 69 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia od krajného vodiča na obe strany : - s napätím od 35 kV do 110 kV vrátane ...... 2 m

Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného vedenia po oboch stranách vedenia : - pri napätí do 110 kV vrátane ...... 1 m - pri napätí nad 110 kV...... 3 m

Ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia : - s napätím 110 kV a viac ...... 30 m - s napätím do 110 kV ...... 10 m

B.9.2 ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE

Ochranné pásma telekomunikačných zariadení sú vymedzené a charakterizované v zákone NR SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov nasledovne :

· Ochranné pásmo diaľkových a spojovacích vedení : - na každú stranu od trasy ich uloženia ...... 1-1,5 m - do výšky od trasy ich uloženia ...... 2 m - do hĺbky od úrovne terénu ...... 2 m

· Ochranné pásmo miestnych telefónnych vedení ...... 1 m

B.9.3 VODNÉ HOSPODÁRSTVO

Na území obce Hliník nad Hronom je potrebné zabezpečiť ochranu vôd vyplývajúcu z ustanovenia § 30 zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) pre zraniteľné oblasti, nakoľko v zmysle Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 617/2004 Z.z. boli za zraniteľné oblasti ustanovené poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom, z ktorých odtekajú, resp. vsakujú vody s nadlimitnou koncentráciou dusičnanov (viac ako 50 mg/l). Taktiež sa tu nachádzajú vodárenské zdroje a ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a minerálnych stolových vôd, vyžadujúce ochranu podľa zákona NR SR č. 364/2004 Z.z o vodách v znení neskorších predpisov (ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach stanovené Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 57/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach).

· Ochranné pásmo verejného vodovodu a kanalizácie v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, stanovené od vonkajšieho okraja potrubia na obidve strany :

- vodovod a kanalizácia do DN 500 mm ...... 1,5 m - vodovod a kanalizácia nad DN 500 mm ...... 2,5 m

· Ochranné pásmo prívodného potrubia skupinového vodovodu Turček : Žiar nad Hronom – Hliník nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik, 5 m po obidvoch

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 70 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

stranách potrubia v extraviláne a 3 m po obidvoch stranách potrubia v intraviláne. Ochranné pásmo I. stupňa jestvujúcich vodojemov s objemom 250 m3 a 650 m3 je stanovené hranicou oplotenia.

· Ochranné pásmo vodných tokov, slúžiace pre výkon správy toku v súlade s ustanoveniami § 45 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov :

- pri vodohospodársky významnom toku ...... 10 m od breh. čiary - pri drobných tokoch ...... 5 m od breh. čiary - pri ochrannej hrádzi vodného toku ...... do 10 m

B.9.4 ZÁSOBOVANIE PLYNOM

Na ochranu zariadení plynárenskej sústavy sú v zmysle § 56 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov zriadené nasledovné ochranné pásma :

- plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm ...... 4 m - plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm ...... 8 m - plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm ...... 12 m - plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm ...... 50 m - plynovod v zastavanom území obce s tlakom do 0,4 MPa ...... 1 m - technologické objekty (regulačné stanice) ...... 8 m

Na ochranu plynárenských zariadení elektrizačnej sústavy sa v zmysle § 57 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov pre plynárenské zariadenia stanovujú nasledovné bezpečnostné pásma :

- plynovod v zastavanom území obce s tlakom do 0,4 MPa ...... 10 m - plynovod s tlakom od 0,4 do 4 MPa a DN do 350 mm ...... 20 m - plynovod s tlakom od 0,4 do 4 MPa a DN nad 350 mm ...... 50 m - plynovod s tlakom nad 4 MPa a DN do 150 mm ...... 50 m - plynovod s tlakom nad 4 MPa a DN do 300 mm ...... 100 m - plynovod s tlakom nad 4 MPa a DN do 500 mm ...... 150 m - plynovod s tlakom nad 4 MPa a DN nad 500 mm ...... 300 m - regulačné a filtračné stanice, armatúrne uzly ...... 50 m

B.9.5 DOPRAVA

V zmysle § 11 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie stanovujú nasledovné ochranné pásma :

- pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, - pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky.

Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 71 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Ochranné pásma komunikačnej siete v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom (mimo zastavaného územia obce) sú stanovené nasledovne :

- rýchlostná cesta R1 ...... 100 m - cesta I. triedy (od osi cesty na obidve strany) ...... 50 m - cesta III. triedy (od osi cesty na obidve strany) ...... 20 m - miestne zberné komunikácie (B1) ...... 20 m - miestne komunikácie prístupné všetkým vozidlám ...... 15 m

· Ochranné pásmo železničnej trate je 60 m od osi železničnej koľaje na obidve strany.

B.9.6 LESY

V zmysle § 10 zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

B.9.7 CHRÁNENÉ ÚZEMIA

V zmysle § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (pamiatkový zákon) v znení neskorších predpisov, Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie č. PÚ-04/1369-3/10042/HAB zo dňa 16.12.2004, ktorým vyhlásil v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR :

· rímsko-katolíckeho kostola sv. Martina – číslo ÚZPF SR 1225/1 · plastiky Kalvárie pred kostolom – číslo ÚZPF SR 1225/2 · plastiky sv. Jána Nepomuckého pri kostole – číslo ÚZPF SR 1225/3 · kaštieľa – číslo ÚZPF SR 1227/0

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2005.

Na území obce Hliník nad Hronom sa pamiatkovo chránené územia nenachádzajú. Predpokladajú sa archeologické náleziská, v intraviláne a extraviláne obce z viacerých období a na viacerých miestach.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 72 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.10 NÁVRH NA RIEŠENIE ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVODŇAMI

B.10.1 OBRANA ŠTÁTU

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa požiadavky z hľadiska záujmu obrany štátu neuplatňovali a ani v budúcnosti sa o ich uplatňovaní neuvažuje. Nenachádzajú sa tu žiadne zariadenia a lokality spadajúce pod správu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

B.10.2 POŽIARNA OCHRANA

Požiarna ochrana v obci Hliník nad Hronom je zabezpečovaná obecným dobrovoľným hasičským zborom. V prípade potreby sa privoláva Hasičský a záchranný zbor zo Žiaru nad Hronom, ktorý je schopný zasiahnuť do 15 minút.

Samostatný objekt Požiarnej zbrojnice, v ktorom je uskladnená potrebná protipožiarna technika, je umiestnený na Pekárenskej ulici oproti areálu firmy Pekárne a cukrárne a.s. Hliník nad Hronom. Prístup k objektu z miestnej obslužnej komunikácie je optimálny. Voda pre protipožiarne účely je v súčasnosti zabezpečovaná z verejného vodovodu a z rieky Hron, ktorá preteká severným okrajom katastrálneho územia obce, prípadne aj z miestnych tokov.

V návrhu územného plánu obce je rešpektovaný súčasný spôsob zabezpečovania požiarnej ochrany. Nakoľko sa jedná o nový objekt Požiarnej zbrojnice, nevznikajú nároky na zmenu jeho umiestnenia, ani nároky na nové plochy. V prípade nutnosti rozšírenia existujúcej kapacity Požiarnej zbrojnice je možné túto požiadavku riešiť prístavbou k jestvujúcemu objektu, prípadne samostatným objektom v rámci areálu. Navrhovaná sieť zberných a obslužných komunikácií v zastavanom území obce umožní optimálny prístup požiarnej techniky do všetkých jej častí a k jednotlivým objektom.

Požiadavky zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov sa z hľadiska nárokov na požiarnu bezpečnosť stavieb pri návrhu územného rozvoja obce primerane zohľadňovali. V územnom pláne obce je ďalej potrebné požiadavky vplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany riešiť v súlade so zákonom NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 591/2005 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii, vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, ako aj ďalších právnych predpisov a platných noriem.

B.10.3 CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA

Zásady civilnej ochrany obyvateľstva stanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 444/2006 Z.z. (úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších zmien a doplnkov), ktorého účelom je v zmysle § 1 upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí a stanoviť úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 73 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

V súčasnosti sa v obci nenachádzajú žiadne osobitné zariadenia civilnej obrany podliehajúce zvláštnemu režimu alebo osobitným požiadavkám, ktoré by bolo potrebné v územnom pláne obce zohľadňovať. Ako úkryty pre civilné obyvateľstvo sú vymedzené jednotlivé rodinné domy, v ktorých si obyvatelia pri vzniku mimoriadnej udalosti svojpomocne vybudujú úkryt.

V územnom pláne nie je uvažované s vybudovaním samostatného krytu CO. V prípade výstavby väčších komplexov, kde je predpoklad zvýšenej koncentrácie obyvateľov, bude potrebné podporiť projekty s podzemnými pivničnými priestormi, v ktorých sa dajú realizovať úkryty pre obyvateľstvo pri vzniku mimoriadnych udalostí.

Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, sa na úrovni územného plánu obce samostatná doložka CO nespracováva.

Návrh územného plánu obce zohľadňuje § 15 ods. 1 písm. e) zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (úplné znenie zákon NR SR č. 444/2006 Z.z.), v zmysle ktorého obec podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na verejné úkryty a zabezpečuje ich úpravy a tiež § 9 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.

B.10.4 OCHRANA PRED POVODŇAMI

Hlavným recipientom v území je rieka Hron, ktorá postupne v dĺžke toku obojstranne priberá väčšie či menšie prítoky (potok Teplá, potok Hliník a ostatné bezmenné toky), ktoré majú bystrinný charakter s ich najväčšou vodnatosťou v jarných mesiacoch počas topenia snehu a pri prívalových dažďoch. Miestne toky sú v zastavanom území obce miestami technicky upravené a prekryté. Pri extrémnych zrážkach však nespôsobujú rozsiahle záplavy. Územím postihovaným povodňami je južná časť obce a priestor medzi riekou Hron a železničným telesom.

Návrh územného plánu obce rešpektuje navrhovanú trasu rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie v priestore medzi železničnou traťou a riekou Hron, ktorej výstavbou by sa mala zabezpečiť ochrana územia pred povodňami na základe známych podkladov a zhodnotenia aktuálneho stavu.

Napriek relatívne občasnej vodnatosti miestnych tokov v riešenom území doporučujeme z hľadiska zlepšenia odtokových pomerov, ako aj z dôvodu ochrany intravilánu pred veľkými vodami, realizovať revitalizáciu korýt miestnych potokov, vykonávať opravu poškodených úprav, zabezpečovať pravidelné čistenie korýt tokov, zrekonštruovať provizórne pešie premostenia a stabilizovať brehy.

Pri návrhu novej zástavby je potrebné rešpektovať ochranné pásma vodných tokov a v známych inundačných územiach nenavrhovať žiadnu novú výstavbu. Všetky stavby, ktoré sú navrhnuté v územnom pláne pre ochranu územia pred veľkými vodami, ako aj úpravy a preložky vodných tokov, sú v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov verejnoprospešnými stavbami.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 74 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.11 NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY A EKOSTABILIZAČNÝCH OPATRENÍ

Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení je v koncepcii územného rozvoja obce Hliník nad Hronom zameraný na vytvorenie priestorového základu pre ekologicky stabilné a krajinársky hodnotné prírodné prostredie s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja.

Východiskovými podkladmi pre vypracovanie konceptu územného plánu obce z hľadiska ekologickej optimalizácie a tvorby krajiny boli podklady o stave prírody a krajiny, Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom, Regionálny územný systém ekologickej stability (R-ÚSES) okresu Žiar nad Hronom a Krajinno-ekologický plán, vypracovaný v rámci prieskumov a rozborov v roku 2003.

B.11.1. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY

Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a dosiahnutie ekologickej stability. Vymedzuje územnú ochranu, druhovú ochranu a ochranu drevín.

Územná ochrana

Pre územnú ochranu ustanovuje zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje, pričom územná ochrana sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, čiže na území mimo osobitne vyhlásených chránených území platí 1. stupeň ochrany.

Zákon č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ustanovuje tieto kategórie chránených území :

Ø chránená krajinná oblasť (CHKO) Ø národný park (NP) Ø chránený areál (CHA) Ø národná prírodná rezervácia a prírodná rezervácia (NPR, PR) Ø národná prírodná pamiatka a prírodná pamiatka (NPP, PP) Ø chránený krajinný prvok (CHKP) Ø chránené vtáčie územie (CHVÚ)

Z hľadiska územnej ochrany je takmer celá južná a juhovýchodná časť katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom (cca 35 % z celkovej rozlohy katastrálneho územia) súčasťou CHKO Štiavnické vrchy, v ktorom podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí druhý stupeň ochrany. CHKO Štiavnické vrchy bola vyhlásená v roku 1979 vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 124/79 Zb. Svojou rozlohou 77.630 ha predstavuje najväčšiu chránenú krajinnú oblasť na Slovensku. Z celoštátneho hľadiska je územie CHKO Štiavnické vrchy výnimočné z viacerých aspektov. Predstavuje

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 75 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

najväčšie vulkanické pohorie Slovenska so zastúpením takmer všetkých fenoménov vulkanického reliéfu, vyznačuje sa množstvom historických a technických pamiatok roztrúsených vo voľnej krajine i koncentrovaných v sídlach a leží na rozhraní dvoch rozdielnych klimatických typov, čo spôsobuje pozoruhodné prelínanie teplomilných panónskych prvkov flóry a fauny s prvkami horskými, karpatskými.

V hodnotenej oblasti sa nachádza aj osobitne chránená časť prírody a krajiny s vyšším stupňom ochrany. Jedná sa o prírodnú rezerváciu Bralce o výmere 13,52 ha s piatym stupňom, ktorá bola vyhlásená v roku 1965. Ochranné pásmo je podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov územie 100 m smerom von od hranice PR. Územie predstavuje fytogeograficky i zoograficky významnú lokalitu s výskytom vzácnej waldstejnie trojlistej a ďalších pozoruhodných druhov rastlín i živočíchov v spoločenstvách reliktného charakteru, na kyslom vulkanickom podklade.

V susednom katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi sa nachádza prírodná rezervácia Szaboóva skala a prírodná pamiatka Kapitulské bralá, kde okrem iného je predmetom ochrany aj fauna, najmä chránené dravé vtáky, ktorých teritórium zasahuje aj do katastra obce Hliník nad Hronom.

Na ostatnom území platí prvý stupeň ochrany, ako všeobecná ochrana na celom území Slovenskej republiky.

V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a s aproximáciou národnej legislatívy k legislatíve Európskej únie došlo v zákone NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov k implementácii Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (ďalej len smernica o vtákoch) a Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len smernica o biotopoch). Tieto dve právne normy sú základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000, ktorá má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Sústava NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených území členských krajín EÚ, ktorú tvoria dva typy území :

Ø osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) vyhlasované na základe smernice o vtákoch (v národnej legislatíve : chránené vtáčie územia) Ø osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) vyhlasované na základe smernice o biotopoch (v národnej legislatíve : územia európskeho významu – pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území)

Chránené vtáčie územia

Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený vládou SR dňa 9.7.2003 a spolu s národným zoznamom navrhovaných ÚEV bol dňa 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 76 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona navrhované vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje za chránené územie. Navrhované chránené vtáčie územia sa v riešenom území nenachádzajú.

Územia európskeho významu

Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR dňa 17.3.2004 a spolu s národným zoznamom navrhovaných CHVÚ bol 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Následne vydalo MŽP SR 14.7.2004 Výnos č. 3/2004-5.1, ktorým sa zoznam navrhovaných ÚEV vydal s účinnosťou od 1.8.2004 (Oznámenie Ministerstva životného prostredia SR č. 450/2004 Z.z. o vydaní výnosu, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu). Týmto sa považujú podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov navrhované územia európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným MŽP SR za chránené so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname.

Z hľadiska sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000, do katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom zasahuje chránené územie európskeho významu SKUEV 0265 Suť, kde platí druhý stupeň ochrany.

Druhová ochrana

Druhová ochrana sa viaže na chránené rastliny, chránené živočíchy, chránené nerasty a chránené skameneliny. V ÚPN obce nie sú konkretizované.

Ochrana drevín

Ochrana drevín zabezpečuje legislatívnu ochranu drevín rastúcich mimo lesa (LPF) a ochranu chránených stromov, za ktoré sa môžu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Na území obce Hliník nad Hronom sa nenachádzajú žiadne chránené stromy, vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska zabezpečenia požiadaviek ochrany prírody a krajiny a starostlivosti o krajinné prostredie bolo pri riešení územného rozvoja, usporiadania a využívania územia potrebné :

· zabezpečiť nedotknutosť vyššie uvedených osobitne chránených častí prírody a krajiny, · zachovať súčasný územný rozsah všetkých krajinných segmentov, ktoré sú charakterizované ako územia zvýšeného záujmu ochrany prírodných hodnôt (ekologicky významné krajinné segmenty) a stanoviť podmienky na zachovanie ich prírodného charakteru, · rešpektovať existujúce biocentrá a biokoridory, · nenavrhovať aktivity narúšajúce teritóriá chránených druhov živočíchov (najmä dravých vtákov), ktorých biotopy sa nachádzajú v blízkosti riešeného územia (svetelné efekty, hlukové efekty, laserové zariadenia a podobne), · dbať, aby na riešenom území vplyvom obytných a priemyselných plôch nedochádzalo k znehodnocovaniu jednotlivých prírodných zložiek,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 77 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· pri tvorbe územného plánu dodržiavať ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Ochrana prírody a krajiny a z toho vyplývajúce opatrenia sú v koncepcii územného rozvoja obce riešené vo väzbe na celkové usporiadanie a využívanie územia, súčasnú štruktúru krajinných prvkov a ekologicky významných krajinných segmentov, ktorých štrukturálna skladba prvkov a biotickej zložky vytvára predpoklady pre vyššiu biodiverzitu a ekologickú stabilitu územia.

B.11.2 TVORBA KRAJINY

Krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov. Súčasná organizácia krajiny riešeného katastrálneho územia je postavená na rešpektovaní krajinnoekologických podmienok (potenciálu) priestoru. Priestorové rozmiestnenie jednotlivých prvkov krajinnej štruktúry dôsledne vychádza z morfologického charakteru územia. Hoci krajinu riešeného územia možno charakterizovať ako poľnohospodársku s intenzívnym využívaním, spĺňa základné ekostabilizačné, krajinotvorné a estetické nároky. Mozaika priestorového rozmiestnenia štrukturálnych prvkov je postavená tak, aby nedochádzalo k ďalším nežiadúcim negatívnym prejavom v krajine. Rozptýlená vegetácia v krajine, ktorá je v prevažnej miere reprezentovaná sprievodnou vegetáciou vodných tokov a komunikácií, tvorí akúsi reálnu kostru územného systému ekologickej stability.

Podľa zastúpenia poľnohospodárskej pôdy, lesa a zastavaných plôch možno konštatovať, že riešené územie obce je typom kultúrnej krajiny, v ktorej sa vyskytuje :

· urbanizovaná krajina reprezentovaná zastavaným územím obce a poskytujúca územno- technické podmienky pre bývanie, výrobu a regeneráciu síl človeka, ktorá zaberá prevažne strednú a západnú časť katastrálneho územia obce, · poľnohospodárska krajina s prevahou pôdy využívanej na produkciu poľnohospo- dárskych produktov, ktorá sa vyznačuje nízkym podielom nelesnej drevitej vegetácie zastúpenej najmä brehovými porastmi (rovinatá severná a severovýchodná časť katastrálneho územia), · lesná krajina (severná časť Štiavnických vrchov) s prevahou dubovo-hrabových lesných porastov majúca okrem hospodárskej funkcie aj viacnásobný krajinnoekologický, kultúrny a environmentálny význam (južná a juhovýchodná časť katastrálneho územia).

Z hľadiska skladby prvkov krajinnej štruktúry :

· v urbanizovanej krajine sa vyskytujú orné pôdy malo blokové aj veľkoblokové, ktoré sa nachádzajú v okrajových častiach zastavaného územia obce, pozdĺž cesty I/65 a v lokalite Za Šiancom, lesné porasty (Kalvária) a trvalé trávne porasty (v nive rieky Hron, pozdĺž železničnej trate a cesty I/65). Výrazný podiel v zastavanom území obce majú plochy záhrad a verejnej zelene. · v poľnohospodárskej krajine prevažnú časť zaberajú orné pôdy veľkoblokové, ktoré sa nachádzajú hlavne v údolnej nive rieky Hron a krajinársky a ekologicky hodnotné plochy trvalých trávnych porastov, ktoré sú situované prevažne v južnej časti katastrálneho územia obce a tvoria akýsi prechod medzi zastavaným územím obce a lesnými porastmi Štiavnických vrchov. Lúky a pasienky sa vyznačujú rôznou intenzitou využívania, rôznym stupňom zarastania náletovou vegetáciou a rôznym druhovým zložením.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 78 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Prírodné krajinné segmenty poskytujúce ochranu, zachovanie a šírenie biotickej zložky majú pomerne malé zastúpenie a viažu sa na vodný tok rieky Hron, jeho sprievodnú vegetáciu a krajinnú zeleň pri cestách I/65, III/06523 a III/06526. · v lesnej krajine prevládajú dubovo-hrabové lesy karpatské, ktoré plnia okrem významnej hospodárskej funkcie aj funkciu produkčnú a ochrannú. Ochranné lesy a lesy osobitného určenia zaberajú asi 40 % územia. Sú to lesy pod vplyvom imisií zaradené do pásiem ohrozenia.

Tvorba krajiny je v koncepcii územného rozvoja obce riešená vo väzbe na produkčný, ekologický a environmentálny potenciál, na celkové usporiadanie a využívanie územia zabezpečujúce trvalo udržateľný rozvoj.

Rozvoj urbanizovaného priestoru je riešený dostavbou jestvujúce zastavaného územia obce ako aj výstavbou na nových rozvojových plochách : pre obytnú sídelnú štruktúru (Hrabiny II.), výrobné územie (lokalita Za Šiancom a Pod lazmi) a rekreačné priestory (lokalita Do jarku). Priestorová a funkčná tvorba týchto územných častí je určovaná urbanistickými, architektonicko-estetickými a ekologicko-hygienickými kritériami.

V poľnohospodárskej krajine, ktorá je najvariabilnejšou, ale aj najzraniteľnejšou časťou krajinného priestoru, dochádza v dôsledku navrhovanej zástavby na rozvojových plochách určených pre bývanie, výrobu a rekreáciu ku zmene jej využitia. Mení sa skladba a priestorové rozloženie ornej pôdy i plôch trvalých trávnych porastov v lokalite Dlhé lúky (Priemyselný park Za Šiancom), Pod lazmi (výstavba RD Hrabiny II., športový areál a plochy výroby a služieb) a čiastočne aj v lokalite Do jarku (vodná nádrž – rybník s rekreačným využitím). Na ostatnom území je zachované priestorové usporiadanie poľnohospodárskej pôdy – orná pôda so súčasnou výrobou poľnohospodárskych komodít (v nive rieky Hron, v juhovýchodnej časti sídla a v južnej časti od lokality Na Skalku), trvalé trávne porasty so súčasnou krajinnou vegetáciou (koridor medzi cestnou komunikáciou v smere na Žarnovicu a lokalitou Na Skalku). Navrhuje sa zvýšenie krajinárskej a ochranno-izolačnej vegetácie (hlavne líniovej) a postupné omladzovanie a rekonštruovanie jestvujúcej sprievodnej vegetácie vodných tokov (obzvlášť rieky Hron).

V lesnej krajine je z hľadiska tvorby krajiny akceptované súčasné rozloženie lesných ekosystémov, akceptovaná je aj súčasná kategorizácia lesov a lesohospodárske aktivity podľa smerníc vyplývajúcich z platného lesného hospodárskeho plánu. Lesný porast Kalvárie je navrhnutý pre zriadenie lesoparku, ktorého hlavnou požiadavkou je pestrá viacvrstvová druhová, drevinová a veková skladba lesného porastu, vytváranie presvetlených lúčnych enkláv na vychádzkových trasách a oddychových miestach ako aj celkové zvýšenie estetickej hodnoty porastov lesoparku. Pri tvorbe lesoparku je potrebné rešpektovať jestvujúce sakrálne stavby Kalvárie a jeho využitie prispôsobiť aj kultúrno-historickým a duchovným hodnotám daného prostredia.

Pri riešení problematiky tvorby krajiny boli rešpektované požiadavky stanovené v Zadaní k územnému plánu, podľa ktorých je potrebné :

· južnú a juhovýchodnú časť katastrálneho územia, ktorú predstavuje homogénny priestor lesného komplexu, ktorý je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy, ponechať pre súčasné využívanie krajiny bez zmeny, · severozápadnú časť katastrálneho územia, ktorú predstavuje urbanizované prostredie výrobných spoločností, doplniť opatreniami a to výsadbou vegetácie na zmiernenie

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 79 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

stresových faktorov, na zlepšenie estetického pôsobenia a zlepšenia kvality životného prostredia, · v strede katastrálneho územia obce s pomerne zodpovedajúcou súčasnou krajinnou štruktúrou, ktorá je charakteristická doterajším systémom obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, bývaním v bytových a rodinných domoch so záhradami, eliminovať stresové javy v území, ktoré predstavujú negatívne prvky dopravných zariadení (cesta I/65 a železnica).

B.11.3 ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY

Základ územného systému ekologickej stability tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Biocentrá predstavujú ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, pobyt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

Vo východnej časti územia – v Štiavnických vrchoch, sa nachádza podľa regionálneho ÚSES potencionálne biocentrum. Má charakter horskej zalesnenej krajiny s vegetáciou relatívne blízkou pôvodnej vegetácii. Napriek čiastočnému poškodeniu porastov predstavuje toto územie jeden z ekologicky najvýznamnejších areálov v oblasti Žiarskej kotliny a priľahlých pohorí. Má priaznivý vplyv na dosiahnutie celoplošného systému ekologickej stability. Severnou časťou územia prechádza významný nadregionálny biokoridor, ktorý tvorí vodný tok rieky Hron a len miestami zachované lužné lesy.

Biocentrum nadregionálneho významu CHKO Štiavnické vrchy Biocentrum regionálneho významu Bralce Biocentrum miestneho významu Na Skalku, Hlinická hora, Odtoky Biokoridor nadregionálneho významu alúvium Hrona Biokoridor regionálneho významu potok Teplá Biokoridor miestneho významu Hory (Hlinická hora – Farská hora – Štátna hora) Štepnica a Hlinický potok (miestny názov Sobotište)

Interakčné prvky priestorovo nadväzujú a dopĺňajú biokoridory. Zabezpečujú priaznivé pôsobenie biokoridorov a biocentier na okolité časti krajiny pozmenenej, alebo narušenej človekom. Tvoria prepojovacie prvky obohacujúce nielen biodiverzitu, ale aj krajinný ráz. V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa nachádzajú nasledovné interakčné prvky :

· súvislé lesné porasty pohoria Štiavnické vrchy, · väčšie plochy vlhkomilnej vegetácie v alúviu Hrona, · líniové prvky stromových a krovinových porastov v lokalite Štepnica, v okolí toku Hrona, · suchšie až vlhké trávnaté porasty v lokalitách Dolina a Štepnica.

Všeobecnú charakteristiku prírodných pomerov, klasifikáciu prvkov nadradeného ekosystému, štruktúru navrhovaných prvkov miestneho územného systému ekologickej stability a navrhovaných ekostabilizačných opatrení viď v kapitole B.4.3 tejto dokumentácie.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 80 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Katastrálne územie Hliníka nad Hronom obsahuje ekologicky významné segmenty krajiny, ktoré majú význam pre zabezpečovanie druhovej a krajinnoekologickej biodiverzity, pre zamedzenie vodnej a veternej erózie, pre udržanie kvality vody, pre reguláciu odtokových pomerov, pre vytváranie vhodných životných podmienok rastlín a živočíchov – bežných i vzácnych. Ich súčasťou sú vzácne prirodzené a prírodne blízke biotopy, ktoré plnia vyrovnávaciu funkciu – utlmujú negatívne dôsledky ľudskej činnosti, chránia vybrané zložky krajiny a chránia krajinný systém proti negatívnym, degradačným a destabilizačným procesom.

Medzi ekologicky významné segmenty katastrálneho územia obce patria ochranné lesy, chránené územia, preventívne opatrenia ochrany prírody, ochranné pásma vodných zdrojov, nelesná stromová a krovitá vegetácia. Konkrétne sa jedná o súvislé a rozdrobené lesy v blízkosti južnej hranice katastrálneho územia, dotyk s CHKO Štiavnické vrchy, plochy zaradené do kategórie „B“ a „C“ v preventívnych opatreniach ochrany prírody, ochranné pásma vodných zdrojov Čičava č. 1, Čičava č. 2, Čičava č. 3 a Ladienka, nelesná a krovitá vegetácia v zastavanom území obce – verejná zeleň, záhrady, sady, brehové porasty rieky Hron a jeho prítokov, rozdrobená vegetácia v katastrálnom území mimo les a mimo zastavané územie.

Medzi najvýznamnejšie biotopy z hľadiska výskytu živočíšnych i rastlinných druhov v katastrálnom území Hliník nad Hronom patrí zachovalý podhorský lužný les vo forme brehových porastov okolo menšieho vodného toku, kyslý dubový porast v lokalite Starý bán, kyslý dubový porast v lokalite Nad kameňolomom, územie Prírodnej rezervácie Bralce, komplex lesných porastov v lokalite Štátna hora, podhorský lužný les okolo toku Teplá, alúvium toku Teplá a lokalita Na Skalku.

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny uvedené krajinné segmenty možno využívať len takým spôsobom, ktorý nenarušuje ich štruktúru a neohrozuje alebo neoslabuje ich ekologicko- stabilizačnú funkciu.

Z hľadiska zabezpečenia územného systému ekologickej stability v Zadaní k územnému plánu bolo požadované :

· rešpektovať územné vymedzenie krajinných segmentov zahrnutých medzi prvky kostry územného systému ekologickej stability riešených v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj regionálneho a nadregionálneho významu, · rešpektovať biocentrá, biokoridory a interakčné prvky na miestnej (lokálnej) úrovni, · rešpektovať výstupy z krajinnoekologického plánu, · do návrhu územného plánu prevziať všetky prvky RÚSES, MÚSES, ekostabilizačné opatrenia a ekostabilizačné prvky riešené v KEP, · navrhnúť ekostabilizačné opatrenia a ekostabilizačné prvky v zmysle návrhov MÚSES, · súčasné využívanie krajiny doplniť opatreniami a to vytvorením biokoridorov od hranice CHKO Štiavnické vrchy po cestu I/65, vytvorenie interakčných prvkov okolo poľných ciest na ornej pôde, vytvorením hydricko-terestrického biokoridoru potoka Teplá.

V návrhu územného rozvoja obce sa rešpektujú všetky prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability a chránené segmenty prírody a krajiny podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Navrhované rozvojové lokality obce nezasahujú do prvkov kostry ÚSES územia. Výnimkou je realizácia rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie a veľkého ľavostranného odpočívadla, ktoré čiastočne zasahujú do genofondovo významnej lokality

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 81 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

„Alúvium Hrona“. Ostatné jestvujúce genofondovo, ekologicky a krajinársky významné segmenty krajiny koncept územného plánu obce zachováva.

B.11.4 OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA

Zabezpečenie územného systému ekologickej stability a ekologicky optimálneho stavu v krajine je riešené priestorovým usporiadaním a využívaním územia a ekologickými opatreniami, ktoré majú technicko-organizačný a legislatívny charakter.

Z hľadiska priestorového usporiadania je akceptovaný územný rozsah lesnej krajiny. Z hľadiska využitia územia je v lesnej krajine akceptovaná kategorizácie lesov – hospodárske lesy, produkčné lesy, lesy osobitného určenia, ktorých využívanie v južnej a juhovýchodnej časti katastra zodpovedá zásadám stanoveným v lesnom hospodárskom pláne. Krajinársky hodnotné územie lesného komplexu Kalvárie je určené pre lesopark.

Urbanizovaná časť sa bude výhľadovo postupne rozširovať na úkor poľnohospodárskej krajiny. Rozvoj obytného územia je situovaný vo väzbe na jestvujúcu bytovú výstavbu Pod Kalváriou do lokality Hrabiny II. Jedná s o územie s nenarušeným životným prostredím, ktoré má optimálne väzby na jestvujúce a navrhované rozvojové plochy športovo-rekreačného areálu a navrhované rekreačné územie lesoparku (Kalvária) a vodnej nádrže – rybníka (Štepnica). Rozvoj výroby v lokalite Dlhé lúky (priemyselný park Za Šiancom) a zmiešaného územia výroby a služieb v lokalite Pod lazmi je navrhnutý na území s narušeným životným prostredím a narušenou krajinnou štruktúrou vo väzbe na existujúcu výrobnú zónu a bývalý areál JRD. Z hľadiska využívania poľnohospodárskej krajiny je priestor v okolí rieky Hron, v juhovýchodnej časti sídla a v južnej časti od lokality Na Skalku ponechaný pre súčasné obhospodarovanie ornej pôdy. Pre trvalé trávne porasty je ponechaný priestor medzi cestnou komunikáciou v smere na Žarnovicu a lokalitou Na Skalku, plochy v dotyku s lesným komplexom Štiavnických vrchov v lokalite Do Jarku, ako aj časť územia v nive Hrona.

Pre zabezpečenie ekologicky stabilného a krajinársky hodnotného prostredia je v koncepcii územného rozvoja rešpektovaná súčasná líniová a bodová zeleň, ktorá sa posilňuje výsadbou a návrhom novej líniovej stromovej, prípadne aj krovitej vegetácie pozdĺž hlavných dopravných komunikácií a vodných tokov.

Opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov jestvujúcich a navrhovaných sídelných, technických a dopravných prvkov v krajine, na zlepšenie ekologickej stability územia a súčasnej krajinnej štruktúry :

· vytvorenie líniovej vegetácie pozdĺž navrhovanej rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie a železničnej trate č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava v celom zastavanom území obce, · výsadba sprievodnej a izolačnej zelene pozdĺž cesty I/65, · vytvorenie pásu sprievodnej a izolačnej zelene v šírke cca 50,00 m medzi navrhovanými rozvojovými plochami športu a zmiešaného územia výroby a služieb v blízkosti cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, · zachovanie jestvujúcich parkových plôch v zastavanom území obce bez možnosti ich zastavania a zmeny funkčného využitia, · zachovanie dostatočného podielu vyhradenej zelene pri objektoch občianskej vybavenosti a na pozemkoch rodinných domov, · zachovanie jestvujúcej záhradkárskej osady,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 82 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· zintenzívnenie údržby všetkej verejnej zelene v obci, · výsadba parkovej zelene od sídliska Priehradka cez Mlynskú ulicu k parku okolo kaštieľa, · výsadba verejnej, sprievodnej a parkovej rekreačnej zelene v navrhovanom športovo-rekreačnom areáli v lokalite Pod lazmi, · zvýšenie podielu plôch zelene a lesov na území výroby a skladov, · zachovanie a obnova brehových porastov sprievodnej vegetácie vodných tokov, · zrealizovanie lesoparku v priestore lesného komplexu Kalvárie, · pri výsadbe zelene uprednostňovať domáce druhy drevín. Nevysádzať agresívne a introdukované druhy rastlín a drevín.

Legislatívne opatrenia :

· schválenie lesoparku podľa zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch, · delimitácia poľnohospodárskej pôdy do kategórie ostatných plôch (nepoľnohospodárska pôda) v priestoroch výstavby RD Hrabiny II., priemyselného parku Za Šiancom, navrhovaných plôch výroby, dopravných zariadení a služieb v lokalite Pod lazmi pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a pri ceste I/65 pod Štepnicou a zmena ornej pôdy v priestore Do Jarku na trvalý trávny porast podľa zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

B.12 NÁVRH OCHRANY KULTÚRNYCH PAMIATOK A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom štátu a základným prvkom osobitosti národa, dokladujúcim jeho dejiny a vývoj od najstarších čias až po súčasnosť. Kultúrne dedičstvo zahŕňa v sebe významné architektonické, archeologické, historické, umelecké, technické a ďalšie hodnoty, ktoré dokladujú tvorivú činnosť človeka, vývoj spoločnosti, vedy, techniky, umenia a vzdelanosti.

Kultúrne a historické hodnoty územia z hľadiska jeho územného rozvoja reprezentujú zachované historické urbanistické štruktúry, kultúrne pamiatky a ich súbory, stavebno- historické štruktúry, archeologické lokality a zachovaná krajinná štruktúra nadväzujúca na tieto priestory. Z týchto dôvodov je potrebné pri rozvoji územia obce a jej jednotlivých častí zabezpečiť ochranu historických urbanistických štruktúr a ich ďalšie využívanie v súlade so zásadami štátnej pamiatkovej starostlivosti stanovenými v zákone NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

B.12.1 NÁRODNÉ KULTÚRNE PAMIATKY

Národné kultúrne pamiatky predstavujú najvyšší stupeň ochrany kultúrneho dedičstva. Dokumentujú nie len historickú hodnotu pamiatkového fondu na jeho území, ale aj pamiatky a objekty viažúce sa k významným prejavom národného povedomia.

Tab. V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa nachádzajú nasledovné nehnuteľné národné kultúrne pamiatky (NKP), ktoré sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky (ÚZPF SR), Zdroj KPÚ Banská Bystrica :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 83 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

číslo číslo názov a popis p.č. ÚZPF SR parcely národnej kultúrnej pamiatky 1. 1225/1 1 rímsko-katolícky kostol sv. Martina s areálom 2. 1225/2 23 plastika Kalvária pred kostolom 3. 1225/3 1 plastika sv. Jána Nepomuckého pri kostole 4. 2248/0 1542 plastika sv. Floriána pred hostincom 5. 2593/0 1537 plastika sv. Vendelína pri dome č. 91 6. 2594/0 214/1 božia muka pri ceste I/65 – križovatka na Sklené Teplice 7. 1227/0 74/1 kaštieľ, Kopaničná ulica č. 238 8. 1287/0 1445 pomník padlých v I. svetovej vojne

Úplný zoznam pamiatkovo chránených objektov (NKP) je uvedený v registri pamiatkového fondu SR. Podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území upravuje zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

Tab. Druhové členenie kultúrnych pamiatok v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

pamiatky pamiatky historická pamiatky výtvarné Obec ľudového spolu zeleň techniky pamiatky architek. archeol. historické staviteľ. Hliník nad 2 0 1 0 0 0 5 8 Hronom

Z architektonických pamiatok je najvýznamnejší gotický kostol zo začiatku 14. storočia, prestavaný na konci 15. storočia a po požiari v roku 1739 upravený v barokovom slohu. V polovici 15. storočia vybudovali bratríci gotickú pevnôstku. Na jej mieste bol v polovici 16. storočia vybudovaný renesančný kaštieľ. Výnimočným architektonickým komplexom je Hlinická kalvária s kaplnkami krížovej cesty a novogotickým kostolíkom na temene návršia. V obci je zachovaný urbanistický súbor historickej časti obce, charakteristický ako cestná radová zástavba. Hlavná ulica smerovala pôvodne na kaštieľ. Zachovaný je fragmentálne aj súbor „podhradia“ pod kaštieľom, kde bol mlyn a zrejme domy služobníctva.

V zmysle § 18 ods. 2 pamiatkového zákona Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie č. PÚ-04/1369-3/10042/HAB zo dňa 16.12.2004, ktorým vyhlásil v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR :

· rímsko-katolíckeho kostola sv. Martina – číslo ÚZPF SR 1225/1 · plastiky Kalvárie pred kostolom – číslo ÚZPF SR 1225/2 · plastiky sv. Jána Nepomuckého pri kostole – číslo ÚZPF SR 1225/3 · kaštieľa – číslo ÚZPF SR 1227/0

Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2005.

Na území obce Hliník nad Hronom sa pamiatkovo chránené územia nenachádzajú. Predpokladajú sa archeologické náleziská, v intraviláne a extraviláne obce z viacerých období a na viacerých miestach.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 84 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.12.2 PAMÄTIHODNOSTI V OBCI HLINÍK NAD HRONOM

V zmysle § 14 ods. 4 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, obec môže rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Zoznam evidovaných pamätihodností obce predloží obec na odborné a dokumentačné účely krajskému pamiatkovému úradu, ak ide o nehnuteľné veci, predloží zoznam aj stavebnému úradu.

Na vedenie evidencie pamätihodností obce sa navrhuje a doporučuje zaradiť :

· urbanistická zástavba okolo šošovkovitého námestia (náves) a priečna parcelácia na hlavnú os ulice, · architektúra, výškové zónovanie zástavby : prízemné a poschodové domy so štítmi orientovanými do ulice – na hlavnej Kamenárskej ulici – okolo námestia, kostola a kaštieľa, južná hranica pri obecnom úrade (križovatka so Železničnou ulicou), severná hranica – križovatka s Kopaničnou ulicou, · areál Kalvárie južne nad obcou : kaplnka sv. Kríža, tri kríže s Ukrižovanými, 14 zastavení Krížovej cesty, 5 zastavení Slávnostného ruženca, zastavenie Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie (z roku 1901 až 1908), · uličný juhovýchodný štít na dome č. 245 na parcele č. 64/3 (štít vo vrchole s nosným prvkom hambálku s vešadlom a s vyrezávanými drevenými lištami i okrídleniami), · ďalšie hnuteľné predmety a udalosti viažúce sa k obci, ako sú erby obce, pečatidlá, obecná pamätná kniha a obecným protokolom z roku 1733, zástavy, názvy chotárov, mená ulíc (napr. Kamenárska, Tehelná, Pivovarská, Mlynárska, Kopaničná, Potočná a iné), osobnosti obce (Szabó, Majerský, Kačka), kroje a podobne.

Evidované pamätihodnosti – plochu zástavby, areály a objekty je potrebné užívať primeraným spôsobom, udržiavať ich v dobrom stavebno-technickom stave, zachovať a chrániť.

B.12.3 OCHRANA A VYUŽITIE KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Pri rozvoji územia je potrebné zabezpečiť ochranu kultúrnych pamiatok všetkých druhov, vrátane historických urbanistických štruktúr a archeologických nálezísk a ich ďalšie využívanie v súlade so zásadami štátnej pamiatkovej starostlivosti stanovenými v zákone NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a v súlade s celosvetovými trendmi ochrany a využívania hmotnej časti kultúrneho dedičstva. Hlavným kritériom musí byť zachovanie originálov, ich autenticity a integrity s prostredím tak, aby zostali zachované pre ďalšie generácie.

Územný plán obce Hliník nad Hronom predpokladá zachovanie, ochranu, obnovu a využitie všetkých kultúrnych pamiatok na území obce :

· areál kostola sv. Martina s farou a súsoším vrátane záhrady zachovať a naďalej využívať pre duchovné účely,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 85 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· kostol na miernej prírodnej vyvýšenine zachovať ako dominantu obce, · areál kaštieľa na miernej vyvýšenine zachovať a dotvoriť parkovou úpravou, · sochu sv. Floriána obnoviť a zachovať, · Kalváriu nad obcou zachovať, na svahoch upraviť a udržiavať zeleň ako lesopark pre rekreáciu a oddych obyvateľov a hlavne pre duchovné vyžitie, dobudovať chodníky a odpočívadlá, · priestor Kalvárie ponechať v stávajúcom prírodnom rámci a rozvoj obytného súboru IBV Pod Kalváriou ďalej nerozširovať smerom ku Kalvárie, · dochovaný historicky a architektonicky hodnotný súbor námestia a ľudovej architektúry zachovať a využiť ich pre bývanie, služby, prípadne rekreáciu, · historické jadro obce chrániť v hmotovom a dispozičnom usporiadaní, v rozsahu ochranného pásma v objektovej sústave a pôdoryse, · pri stavebných úpravách v centre obce (od kultúrneho domu, námestia SNP, časť Kamenárskej ulice a časť Kopaničnej ulice) zachovať a dodržať priečny typ zástavby s prízemnými alebo poschodovými domami zastrešenými šikmými strechami orientovanými štítom do ulice, · prázdne (asanované) plochy oproti kostolu (parcela č. 435 k.ú. Hliník nad Hronom) zastavať v zmysle vyššie uvedených požiadaviek. Hmotové a objemové riešenie novostavieb musí byť prispôsobené okolitej nízko-podlažnej zástavby tak, aby nebola narušená dominantnosť kostola, · zachovať vidiecky typ zástavby i napriek už zrealizovanej bytovej zástavby panelových výškových domov, · neuvažovať s územným rozšírením alebo premiestnením cintorína.

Z hľadiska archeologických nálezov a nálezísk je potrebné splniť požiadavku v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a upozorniť stavebníka (investora), že je povinný od Pamiatkového úradu v každom stupni územného a stavebného konania vyžiadať si konkrétne stanovisko ku každej pripravovanej stavebnej činnosti súvisiacej so zemnými prácami (líniové stavby, budovanie komunikácií, bytová výstavba, atď.) z dôvodu, že stavebnou činnosťou, resp. zemnými prácami môže dôjsť k narušeniu archeologických nálezov a nálezísk.

Stavebník / investor každej stavby vyžadujúcej si zemné práce (líniové stavby, budovanie komunikácií, výstavba areálov a bytová výstavby, atď.) si od Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica už v stupni projektovej prípravy, resp. územného konania vyžiada (v zmysle stavebného zákona) stanovisko / rozhodnutie k plánovanej stavebnej akcii vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk. Podkladom je stanovisko / vyjadrenie AÚ SAV Nitra. V prípade záchranného archeologického výskumu – vydá rozhodnutie Pamiatkový úrad Bratislava.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 86 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.13 NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA

Širšie dopravné vzťahy obce Hliník nad Hronom sú podmienené dopravnými väzbami Banskobystrického kraja a Slovenska. Základným druhom dopravy je cestná doprava a železničná doprava.

V cestnej doprave je napojenie obce na nadradený dopravný systém zabezpečené cestou I/65 Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom (Šašovské Podhradie) celoštátneho významu, ktorá je zároveň hlavnou dopravnou tepnou Banskobystrického kraja. Na východnom okraji obce sa na cestu I/65 napája cesta III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice – Banská Štiavnica a následne na cestu III/06526 sa v mieste križovatky s Tehelnou ulicou napája cesta III/06523 Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa – Prochot, ktoré zabezpečujú dopravné napojenie obcí v rámci regiónu.

Obsluhu riešeného územia železničnou dopravou zabezpečuje železničná trať č. 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky celoštátneho významu, ktorá je súčasťou tzv. „južného ťahu“ : Nové Zámky / Palárikovo – Šurany – Levice – Kozárovce – Lučenec – Lenartovce – Rožňava – Košice.

Obidva tieto dopravné ťahy tvoria na území Banskobystrického kraja spoločný koridor spájajúci ťažiská osídlenia najvyššej úrovne v optimálnej osovej „stredo-južnej“ polohe vedúcej naprieč Slovenskom.

B.13.1 CESTNÁ DOPRAVA

13.1.1 Širšie dopravné väzby a návrh nadradeného dopravného systému

Obec Hliník nad Hronom leží na významnom dopravnom cestnom ťahu celoštátneho významu, ktorý je zároveň hlavnou dopravnou tepnou Banskobystrického kraja. Jedná sa o cestu I/65 Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom (Šašovské Podhradie), ktorá je súčasťou medzinárodnej trasy E 58 (R1) Rakúsko – Bratislava – Zvolen – Košice – Michalovce – Ukrajina. Cesta I/65 prechádza cez zastavané územie obce v smere severovýchod – juhozápad a v partérnom systéme tvorí hlavnú zbernú komunikáciu. Priamo na ňu sa na východnom okraji obce napája cesta III/06526 smer Hliník nad Hronom – Sklené Teplice – Banská Štiavnica, na ktorú v mieste križovatky s Tehelnou ulicou nadväzuje cesta III/06523 smer Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa – Prochot, ktoré spolu vytvárajú podmienky pre dopravu v rámci zastavaného územia obce a napojenie okolitých obcí regiónu.

Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2001) a ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom, v priestore medzi existujúcou železničnou traťou č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava a riekou Hron, uvažuje s vybudovaním rýchlostnej cesty R1, ktorá má zabezpečiť najkratšie a najefektívnejšie spojenie hlavného mesta SR Bratislavy s metropolou východného Slovenska Košíc.

Územný plán obce Hliník nad Hronom v návrhu riešenia nadradeného dopravného systému navrhuje rýchlostnú komunikáciu R1 v úseku Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi I. stavba podľa dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorej investorom je Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava. Územnému a stavebnému konaniu predchádzalo posúdenie vplyvov stavby na životné prostredie. Na stavbu R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie bol

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 87 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM spracovaný Zámer podľa vtedy platného zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP v znení neskorších predpisov.

Trasa rýchlostnej cesty prechádza severným okrajom zastavaného územia obce v priestore medzi železničnou traťou č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava a riekou Hron súbežne so železničnou traťou. Napojenie obce na rýchlostnú komunikáciu R1 je mimoúrovňovou križovatkou pri obci Žarnovica a mimoúrovňovou križovatkou pri obci Lehôtka pod Brehmi. Navrhovaná rýchlostná cesta R1 vytvára reálny predpoklad na zníženie tranzitnej dopravy na jestvujúcej ceste I/65, vedúcej stredom zastavaného územia obce.

V priestore medzi navrhovanou rýchlostnou komunikáciou R1 a riekou Hron, po ľavej strane cesty R1 v smere Nitra – Žiar nad Hronom, sa zároveň vyčleňuje územie pre plánovanú výstavbu veľkého ľavostranného odpočívadla, v zmysle vydaného územného rozhodnutia.

13.1.2 Základný komunikačný systém obce a návrh rozvoja miestnej siete

Základný komunikačný systém obce tvorí cesta I. triedy č. 65 a cesty III. triedy č. 06523 Hliník nad Hronom – Prochot, č. 06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a č. 06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica.

Cesta I/65 v súčasnosti plní funkciu rýchlostnej komunikácie v úseku Žarnovica – Hliník nad Hronom – Žiar nad Hronom. Zastavaným obytným územím obce, ktoré rozdeľuje na starú časť osídlenia a novú obytnú zástavbu pod Kalváriou, prechádza v dĺžke cca 1.300 m. Na východnom okraji intravilánu obce sa na ňu napája komunikácia III. triedy č. 06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice. V prieťahu zastavaného územia obce plní cesta I/65 funkciu hlavnej zbernej miestnej komunikácie. Cesta má z hľadiska vysokej intenzity dopravy negatívny vplyv na životné prostredie, nepriaznivo ovplyvňuje obytnú zónu nadmerným hlukom a prachom, znečisťovaním ovzdušia splodinami a podložia ropnými látkami. Z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky sa prieťah cesty I/65 zastavaným územím obce radí medzi najnehodovejšie úseky.

Z dôvodu narastajúcej intenzity dopravy, ako aj z dôvodu zníženia negatívnych dopadov z prevádzky automobilovej dopravy na obyvateľov obce a zvýšenia bezpečnosti na cestách, sa navrhuje preložka cesty I/65 mimo intravilán obce, kde nadobudne funkciu štvorpruhovej rýchlostnej komunikácie kategórie R 22,5/100,80 (v riešenom území R 22,5/120). Trasa rýchlostnej komunikácie, ktorá vedie súbežne po ľavej strane železničnej trate č. 390 v smere Nové Zámky – Hronská Dúbrava medzi železničnou traťou a riekou Hron, je riešená v súlade s dokumentáciou stavby R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie I. stavba (úsek Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi), na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie.

· Terajšia trasa cesty I/65 je v územnom pláne obce riešená v kategórii C 11,5/80,70 a v zastavanom území obce bude spĺňať funkciu hlavnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B1 kategórie MZ 11,5/60.

V koncepcii rozvoja základnej komunikačnej siete obce je zároveň uvažované s rekonštrukciou cesty I/65, s odstránením bodových závad, ktoré predstavujú križovatky miestnych komunikácií a s úpravou križovatky s miestnou komunikáciou – Tehelnou ulicou, ktorá bude po vylúčení nákladnej dopravy po novo navrhovanej hlavnej obslužnej komunikácii priemyselného parku slúžiť výlučne pre osobnú dopravu. Navrhovaný priemyselný park bude napojený na existujúcu cestu I/65 hlavným pripojením na rovnom úseku oproti administratívnej budove prevádzok na

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 88 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

opačnej (južnej) strane cesty s vyústením pri železničnej stanici na cestu III/06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica a následne s napojením na cestu III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot.

Cesta III/06523 Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa – Prochot je hlavnou zbernou komunikáciou obce a dopravnou osou starého osídlenia v úseku od križovatky cesty III/06526 s Tehelnou ulicou. Komunikácia prechádzajúca intravilánom obce ako Železničná ulica v dĺžke cca 400 m, je obojstranne zastavaná objektami samostatne stojacich rodinných domov a objektami občianskej vybavenosti. Na ňu nadväzujú ostatné obslužné komunikácie, ktoré sprístupňujú starú časť obce situovanú po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Nitra. Komunikácia III/06523 vedie časťou zastavaného územia obce od bodu jej napojenia na cestu III/06526 v križovatke s Tehelnou ulicou až za úrovňové železničné priecestie smerom na Dolnú Ždaňu.

· V územnom pláne obce je rešpektovaná pôvodná trasa cesty III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot. Navrhuje sa jej celková rekonštrukcia za účelom zlepšenia jej smerového a šírkového usporiadania tak, aby z hľadiska funkčného využitia spĺňala požadované parametre v kategórii C 9,5/80,70,60 a v zastavanom území obce plnila funkciu miestnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B2 v kategórii MZ 8/60.

Z hľadiska napojenia navrhovanej hlavnej obslužnej komunikácii z priemyselného parku na cestu III/06523 v priestore pri železničnej stanici, ako aj z dôvodu presmerovania nákladnej dopravy z Tehelnej ulice cez priemyselný park, je navrhnutá celková úprava, smerová i polohová, jestvujúcej križovatky v blízkosti železničnej stanici. K úprave uvedenej križovatky, vrátane železničného priecestia, dôjde aj v súvislosti s výstavbou rýchlostnej komunikácie R1, ktorá vedie v danom úseku v násype a mostným telesom prechádza ponad cestu III/06523 v smere Hliník nad Hronom – Prochot.

Cesta III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice – Banská Štiavnica plní funkciu hlavnej zbernej komunikácie obce a je dopravnou osou starého osídlenia v úseku od križovatky cesty I/65 až po križovatku s Tehelnou ulicou, kde sa napája cesta III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot. Komunikácia prechádzajúca intravilánom obce ako Kamenárska ulica, Námestie SNP a časť Železničnej ulice v dĺžke cca 1.300 m. Je obojstranne zastavaná objektami samostatne stojacich rodinných domov a objektami občianskej vybavenosti. Na ňu nadväzujú ostatné obslužné komunikácie, ktoré sprístupňujú starú časť obce situovanú po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Nitra. V opačnom smere od križovatky s cestou I/65 komunikácia III/06526 umožňuje nadviazanie Banskej Štiavnice cez Sklené Teplice na súčasnú trasu cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica. Zároveň zabezpečuje dopravné spojenie zastavaného územia obce s areálom bývalého Jednotného roľníckeho družstva, v ktorom sú v súčasnosti situované viaceré výrobné prevádzky a s obytnou zástavbou pozdĺž Lesnej ulice.

· Poloha komunikácie je vzhľadom na sídelný útvar Hliník nad Hronom priaznivá. Pre jej ďalšie využitie sa smerovo a polohovo navrhuje v kategórii C – 9,5/80,70,60 v extraviláne. V zastavanom území obce bude vo funkcii miestnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B2 v kategórii B2 MZ 8,5/60.

Z hľadiska plánovaného územného rozvoja obce bude komunikácia III/06526 zabezpečovať dopravnú obsluhu jestvujúceho obytného územia v starej časti obce, navrhovaného zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb v priestore po pravej strane komunikácie III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, od jestvujúcej ČS

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 89 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

PHM pri križovatke s cestou I/65 až po jestvujúci areál bývalého JRD. Zároveň sa uvažuje s napojením hlavnej obslužnej komunikácie obytného súboru Pod Kalváriou a Hrabiny II. cez športovo-rekreačný areál na cestu III/06526, cca v ½ úseku medzi ČS PHM a areálom JRD.

Cesta III/06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica plní funkciu zbernej komunikácie. Umožňuje dopravné napojenie železničnej stanice z cesty III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot. Komunikácia prechádzajúca intravilánom obce v celkovej dĺžke 200 m. Na ňu nadväzujú ostatné obslužné komunikácie, ktoré sprístupňujú jestvujúce výrobné územie a navrhovaný priemyselný park.

· Celková dĺžka komunikácia je 200 m. Pre jej ďalšie využitie sa v zastavanom území obce smerovo a polohovo navrhuje pre funkčnú triedu B2 v kategórii MZ 8/60.

Z hľadiska plánovaného územného rozvoja obce bude komunikácia III/06524 zabezpečovať dopravnú obsluhu jestvujúceho výrobného územia a navrhovaného územia priemyselného parku. Zároveň bude súčasťou novonavrhovanej komunikácie, ktorá má vylúčiť tranzitnú nákladnú dopravu z jestvujúceho obytného územia v starej časti obce.

Miestne obslužné komunikácie v obci nadväzujú na stávajúce komunikácie I. a III. triedy, ktoré prechádzajú zastavaným územím obce. Na cestu I/65 po pravej strane v smere Žiar nad Hronom – Nitra sa napájajú okrem cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice miestne obslužné komunikácie vedúce do starej obytnej časti obce, navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“ a jestvujúceho areálu Pohronských strojární a.s. Hliník nad Hronom a Agropodniku a.s. Hliník nad Hronom. Po ľavej strane cesty I/65, okrem cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, miestne obslužné komunikácie vedúce do novej časti zástavby obytného súboru Pod Kalváriou.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom je zachovaná sieť miestnych komunikácií. Pre sprístupnenie rozvojových plôch sú navrhnuté nové obslužné a prístupové komunikácie. Jedná sa hlavne o rozvojovú lokalitu pre výstavbu rodinných domov v lokalite Hrabiny II. a priemyselného parku „Za Šiancom“. Novými obslužnými a prístupovými komunikáciami sú sprístupnené aj rozvojové plochy v rámci zastavaného územia obce.

· Priemyselný park „Za Šiancom“ je sprístupnený navrhovanou hlavnou pozdĺžnou obslužnou komunikáciou funkčnej triedy C2 v kategórii MO 7,5/40 vedúcou stredom územia PP, ktorá je z južnej strany napojená na cestu I/65 a zo severnej strany popri železničnej stanici na cestu III/06524 a následne na cestu III/06523. Hlavná pozdĺžna obslužná komunikácia je doplnená o priečne úseky v južnej časti územia, ktoré vedú v súbehu s cestou I/65. Obidve priečne komunikácie sú zokruhované pozdĺžnym prepojením popri kanáli a jestvujúcou komunikáciou pri pekárni (Pekárenská ulica). Ostatné obslužné komunikácie sú navrhnuté vo funkčnej triede C2 v kategórii MO 7,5/40. Z hľadiska organizácie vnútornej dopravy na území priemyselného parku sa ostatné obslužné komunikácie doporučujú ako jednosmerné.

· Obytný súbor Hrabiny II. nadväzuje na obytný súbor Pod Kalváriou, ktorý je dopravne napojený na cestu I/65 v troch miestach. Sieť novo navrhovaných obslužných komunikácií nadväzuje na jestvujúce komunikácie a pokračuje v ich predĺžení a zokruhovaní. Za hlavnú obslužnú komunikáciu vo funkčnej triede C2 v kategórii MO 7,5/40 je navrhnutá jestvujúca komunikácia Školská ulica – Partizánska ulica, ktorá v predĺžení ulice Februárového víťazstva sa napojí na cestu III/06526, čím sa zabezpečí nový prístup do obytnej zóny cez zmiešané

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 90 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

územie výroby, dopravných zariadení a služieb a cez športovo-rekreačnú zónu s následným vytvorením nového dopravného okruhu. Ostatné obslužné komunikácie sú navrhnuté vo funkčnej triede C3 v kategórií MO 6,5/40.

· Ostatné jestvujúce aj rozvojové plochy v rámci zastavaného územia obce sú sprístupnené obslužnými a prístupovými komunikáciami prevažne vo funkčnej triede C3 v kategórií MO 6,5/30. Patrí sem novo navrhnutá obslužná komunikácia pre výstavbu rodinných domov za Kamenárskou ulicou a ulicou Sovietskej armády, komunikácia pre výstavbu rodinných domov za Materskou školou, kde sa výhľadovo uvažuje so zokruhovaním od Kamenárskej ulice, cez Priehradku popri areáli MŠ cez navrhovanú komunikáciu smerom k jestvujúcej prístupovej komunikácií RD pri cintoríne až po vyústenie na Tehelnej ulici, komunikácia v navrhovanom zmiešanom území medzi stávajúcou zástavbou RD za Železničnou ulicou a železničnou traťou, ktorá bude dopravne napojená na Železničnú ulicu, Tehelnú ulicu v jej predĺžení smerom do rozvojovej lokality a na Kamenársku ulicu s vyústením pri objekte bývalej Základnej školy na Námestí SNP.

Navrhovaná kategória ciest a komunikácií :

· rýchlostná cesta (R1) ...... R 22,5/100,80 (R 22,5/120) · cesta I/65 miestna zberná komunikácia ...... C 11,5/80,70 B1-MZ 11,5/60 · cesta III/06526 miestna zberná komunikácia ...... C 9,5/80,70 B2-MZ 8,5/60 · cesta III/06523 miestna zberná komunikácia ...... C 9,5/70,60 B2-MZ 8/60 · cesta III/06524 miestna zberná komunikácia ...... B2-MZ 8/60

· Miestne obslužné komunikácie : C2 – kategórie MO 7,5/40 C3 – kategórie MO 6,5/40

· Miestne nemotoristické komunikácie : upokojené komunikácie funkčnej triedy D1 cyklistické komunikácie funkčnej triedy D2 pešie komunikácie funkčnej triedy D3

· Účelové komunikácie (hospodárske) s obmedzeným prístupom vozidiel

Zásadou návrhu miestnej siete pozemných komunikácií bola maximálna snaha o upokojenie dopravy na území celej obce. S výnimkou ciest I. a III. triedy, ktoré plnia v obci zbernú funkciu a funkciu ciest s autobusovou dopravou, sú takmer všetky miestne komunikácie navrhované do funkčnej skupiny upokojených komunikácií (D1) s prioritou nemotoristickej dopravy cyklistov a peších (v zmysle STN 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“). Ide o obytné ulice v podmienkach obytných zón obce (existujúcich aj navrhovaných) navrhovaných obdobne ako v peších zónach mestských centier s atypickou dláždenou úpravou šírkového usporiadania komunikácií s maximálnou ponukou plôch v prospech pešej, cyklistickej a statickej dopravy, uličnej zelene a pod.

Návrh smerového vedenia nadradeného dopravného systému ako aj základnej komunikačnej siete obce, návrhová kategória ciest a ich funkčná úroveň v prejazdných úsekoch cez obec je zdokumentované v grafickej časti ÚPN obce Hliník nad Hronom.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 91 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

13.1.3 Dopravné zaťaženie cestnej siete

Prepravné vzťahy sú zabezpečované hlavne po ceste I/65, ktorá aj keď prechádza zastavaným územím obce, má prednostne dopravný význam. Podiel medzi tranzitnou dopravou a dopravou vnútornou nie je známy, ale podľa veľkosti obce sa dá predpokladať, že tranzitná doprava podstatne prevyšuje podiel vnútornej dopravy. Obdobná situácia je aj na cestách III. triedy, ktoré prechádzajú zastavaným územím obce a zabezpečujú dopravné prepojenie okolitých obcí regiónu. Cesta III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice zároveň zabezpečuje napojenie okresného mesta Banská Štiavnica vrátane jeho okolitých obcí na nadradený dopravný systém, t.j. cestu I/65.

Najlepší obraz o objeme a zložení prepravných vzťahov dávajú pravidelne sa opakujúce sčítania dopravy, ktoré každých päť rokov organizuje Slovenská správa ciest Bratislava, prostredníctvom svojich okresných pobočiek.

Tab. Dopravné zaťaženie na ceste I/65, III/06523 a III/06526 v prieťahu obcou Hliník nad Hronom za rok 2005 podľa jednotlivých druhov dopráv, Zdroj SSC :

cesta č. úseku úsek cesty T O M S 3.273 11.369 25 14.667 I/65 90.380 Bzenica – Hliník nad Hronom 22,32 77,51 0,17 100 % 4.165 12.031 189 16.385 I/65 90.390 Hliník nad Hronom – Žiar n/Hronom 25,42 73,43 1,15 100 % 234 1.632 19 1.885 III/06523 94.370 Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa 12,42 86,58 1,00 100 % 384 2.065 18 2.467 III/06526 93.427 Hliník nad Hronom 15,57 83,70 0,73 100 % 262 1.023 11 1.296 III/06526 93.420 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice 20,21 78,94 0,85 100 %

Vysvetlivky : T - počet nákladných automobilov a prívesov za 24 hodín O - počet osobných a dodávkových automobilov za 24 hodín M - počet motocyklov za 24 hodín S - súčet všetkých automobilov a prívesov za 24 hodín

Tab. Výhľadový počet dopravného zaťaženia na ceste I/65, III/06523 a III/06526 v prieťahu obcou Hliník nad Hronom podľa prognózového koeficientu rastu dopravy, Zdroj SSC :

2005 2010 2020 2030 cesta č. úseku úsek cesty K = 1,00 K = 1,19 K = 1,58 K = 1,98 I/65 90.380 Bzenica – Hliník nad Hronom 14.667 17.454 23.174 29.041 I/65 90.390 Hliník nad Hronom – Žiar n/Hronom 16.385 19.498 25.888 32.442

2005 2010 2020 2030 cesta č. úseku úsek cesty K = 1,00 K = 1,07 K = 1,20 K = 1,32 III/06523 94.370 Hliník nad Hronom – Dolná Ždaňa 1.885 2.017 2.262 2.488 III/06526 93.427 Hliník nad Hronom 2.467 2.640 2.960 3.256 III/06526 93.420 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice 1.296 1.387 1.555 1.711

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 92 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Zvýšená intenzita dopravy na ceste I/65 v úseku Bzenica – Žiar nad Hronom si vyžaduje vybudovanie štvorpruhovej rýchlostnej komunikácie vedenej mimo zastavaného územia obce. V Koncepte ÚPN obce Hliník nad Hronom je rešpektovaná navrhovaná trasa rýchlostnej komunikácie R1 kategórie R 22,5/100,80 (R 22,5/120) v zmysle ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, ktorá vychádza z koncepcie rozvoja výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií v SR. Trasa navrhovanej komunikácie je v súlade v projektovou dokumentáciou stavby pre stavebné povolenie : R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie I. stavba (úsek Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi), ktorej investorom je Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava.

Cesty III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot a III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice s ohľadom na mierny nárast dopravného zaťaženia a na dostatočnú kapacitnú rezervu budú po rekonštrukcii v zmysle normových požiadaviek pre príslušnú funkčnú triedu a kategóriu v extraviláne aj intraviláne vyhovovať potrebám pre návrhové obdobie 2020. Podobná situácia je aj u všetkých ostatných miestnych obslužných komunikáciách v obci.

B.13.2 DOPRAVA PEŠIA

V prevažnej časti zastavaného územia obce sú vybudované samostatné komunikácie pre peších. Chodníky pre peších sú zrealizované pozdĺž obslužných komunikácií, miestami sú od automobilovej dopravy oddelené zeleným pásom.

Hlavný peší ťah vedie pozdĺž hlavnej obslužnej miestnej komunikácie, ktorá prechádza stredom starej časti obytného územia obce v dĺžke cca 1.600 m. Táto komunikácia má vybudované obojstranné postranné chodníky o šírke cca 0,90 – 1,20 – 1,50 – 1,80 m, ktoré sú miestami oddelené od vozovky zeleným pásom. Ďalší hlavný ťah pre peších vedie pozdĺž cesty I/65 a zabezpečuje prepojenie obytného územia starej i novej časti obce s jestvujúcim výrobným areálom (Pohronské strojárne a.s. Hliník nad Hronom a Agropodnik a.s. Hliník nad Hronom). Chodník pre peších smerom k výrobnej zóne je po pravej strane komunikácie I/65 v úseku od Tehelnej ulici vedený mimoúrovňovo (pod niveletou komunikácie) a od cesty je oddelený zeleným pásom.

Ostatná pešia doprava v starej časti obce je organizovaná po chodníkoch pozdĺž miestnych komunikácií. Chodníky pre peších popri komunikáciách sú vybudované aj v celej časti novej obytnej výstavby Pod Kalváriou.

Samostatný chodník pre peších o šírke cca 3,00 m s vylúčením automobilovej dopravy je vedený od Kamenárskej ulice cez Priehradku popri areáli MŠ až k ceste I/65, kde podchodom prechádza na druhú stranu do obytného súboru Pod Kalváriou. Ďalší samostatný chodník pre peších vedie od Kamenárskej ulice – Námestia SNP cez cintorín smerom k ceste I/65.

Spevnené plochy a pešie priestranstvá sú v centre obce v parku, na Námestí SNP, pred bývalou Základnou školu, pred kostolom, v obytnom súbore Priehradka a Strojárska, pri Dome služieb a Obecnom klube.

V rámci rozvojových plôch bývania, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie, ako aj plôch výroby a služieb, vrátane priemyselného parku, sa pozdĺž navrhovaných obslužných a prístupových komunikácií navrhujú prevažne dvojstranné chodníky pre peších o šírke 1,50 – 2,00 m. V rámci zastavaného územia obce sa pri navrhovanej jednostrannej zástavbe prevažne rodinných domov navrhuje minimálne jeden postranný chodník o šírke 1,50 – 2,00 m. Šírka samostatných chodníkov sa s ohľadom na strojné čistenie navrhuje cca 3,00 m.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 93 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Pri rozvoji hlavného pešieho ťahu smerujúceho zo starej obytnej zástavby do novej obytnej zástavby v predĺžení ulice Priehradka sa navrhuje využitie obidvoch jestvujúcich podchodoch pre peších a cyklistov. Jeden podchod smerom do obytnej zóny Pod Kalváriou a Hrabiny II., druhý podchod smerom do navrhovaného športovo-rekreačného areálu pri Základnej škole. Pre bezpečný prechod chodcov na druhú stranu cesty I/65 od jestvujúcej výrobnej zóny a navrhovaného priemyselného parku smerom k obytnej zástavbe Pod Kalváriou sa navrhuje využitie jestvujúceho podchodu v blízkosti križovatky cesty I/65 a Tehelnej ulici a vybudovanie chodníka pre peších od podchodu popod Kalváriu s napojením na ulicu kpt. Nálepku.

V rámci športovo-rekreačného areálu a hlavne v zelenom páse sprievodnej a izolačnej zelene sú navrhnuté samostatné komunikácie, ktoré budú slúžiť pre peší pohyb, pre korčuliarov ale aj pre cyklistov. V rámci lesoparku „Kalvárie“ sa navrhujú chodníky a skľudnené plochy pre peších. Navrhnutá je sieť chodníkov prepájajúca centrum obce s kaštieľom a priľahlým parkom. Výhľadovo sa navrhuje realizácia pešej dopravy spoločne s cyklistickou dopravou za účelom sprístupnenia nábrežia Hrona a lodenice prechodom popod železnicu a rýchlostnú komunikáciu R1.

B.13.3 DOPRAVA CYKLISTICKÁ

V obci je čiastočne zrealizovaný cyklistický okruh spájajúci priemyselnú zónu so železničnou stanicou, centrum obce v starej časti s futbalových štadiónom a obytnou zónou Pod Kalváriou. Prepojenie centra obce s IBV Pod Kalváriou, športovým a školským areálom je stávajúcim podchodom pod cestou I/65.

Organizácia cyklistickej dopravy je v koncepcii územného rozvoja obce navrhovaná pozdĺž všetkých stávajúcich a navrhovaných komunikáciách s obojstrannými chodníkmi, kde po jednej strane sa bude realizovať peší pohyb a po druhej strane cyklistická doprava.

Chodníky vedúce do jestvujúcej výrobnej zóny a navrhovaného priemyselného parku, ako aj chodníky smerujúce na železničnú stanicu a chodníky o šírke 3,00 m treba vodorovným značením oddeliť pre cyklistickú a pešiu dopravu. Pod stávajúcou cestou I/65 sú zrealizované ešte dva stávajúce podchody, ktoré sa navrhujú využiť na cyklistickú a pešiu dopravu. Jeden podchod je medzi štadiónom a sídliskom Strojárska, druhý je na konci obce za stavebninami.

Výhľadovo sa navrhuje realizácia cyklistickej trasy spoločne s pešou dopravou po nábreží Hrona smerom k lodenici.

B.13.4 STATICKÁ DOPRAVA

Odstavovanie vozidiel je vzhľadom na charakter zástavby obce riešené prevažne na plochách a v individuálnych garážach na pozemkoch vlastníkov rodinných domov. Hromadné garážovanie pri bytových domov je riešené formou radových garáží s celkovým počtom 96 garážovacích miest , ktoré sú lokalizované na dvoch miestach pri obytnom súbore Strojárska.

Parkovanie a odstavovanie vozidiel je uskutočňované aj na vyhradených samostatných parkoviskách a plochách v rámci zastavaného obytného územia výstavby (obytný súbor Priehradka – 36 parkovacích miest, Strojárka – 28 parkovacích miest), pri objektoch občianskej vybavenosti a v rámci výrobného územia obce vo vlastných výrobných areáloch. Z hľadiska nedostatku parkovacích a odstavných plôch je odstavovanie a parkovanie vozidiel nie len na území jestvujúcej bytovej výstavby, ale aj v rámci zmiešaného územia bývania a občianskej

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 94 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

vybavenosti v centre obce (Kamenárska ulica, Námestie SNP, Železničná ulica), riešené pozdĺž zberných, obslužných a prístupových komunikácií.

Územný plán obce pri výhľadovom stupni motorizácie 1 : 3 (2,8) navrhuje parkovanie na území obce v dopravnom priestore na pridružených pruhoch zberných a obslužných miestnych komunikáciách v zastavovacích a parkovacích pruhoch s pozdĺžnym radením, prípadne šikmým radením, pri dostatočnej šírke uličného profilu sa nevylučuje aj kolmé radenie vozidiel a na vyhradených plochách mimo dopravného priestoru nasledovne :

· V jestvujúcich obytných súboroch Priehradka a Strojárska sa navrhuje na jednotlivom obytnom území vymedzenom základnou komunikačnou kostrou obce dobudovať parkoviská na úrovni terénu na vyhradených plochách mimo dopravné priestory podľa samostatných dopravno-technických štúdií. Pri menovanej dostavbe predpokladať minimálny záber plôch obytnej zelene. V okrajových polohách obytného súboru Strojárska sa v predĺžení ulice Sovietskej armády navrhujú dopravné plochy pre zriadenie parkoviska s celkovým počtom cca 80 parkovacích miest, prípadne s výstavbou radových garáží. V okrajovej časti obytného súboru Priehradka sa v priestore viacúčelovej plochy v rámci výstavby občianskej vybavenosti uvažuje so zriadením parkoviska, ktoré v nočných hodinách a dňoch pracovného voľna bude slúžiť pre parkovanie a odstavovanie vozidiel obyvateľov tohto obytného súboru.

· V navrhovanej zástavbe rodinných domov v lokalite Hrabiny II., ako aj novej výstavbe rodinných domov v rámci zastavaného územia obce sa garážovanie a parkovanie rieši na plochách rodinných domov v rozsahu 1 RD = 1 garáž.

· V navrhovanom obytnom súbore na Tehelnej a Pekárenskej ulici si predpokladaný počet 24 + 18 bytových jednotiek vyžaduje realizáciu parkoviska o kapacite 18 + 12 miest. Odstavné garážové plochy sú navrhované na úrovni parteru bytových domov alebo pod bytovými domami pod úrovňou terénu o kapacite 10 + 6 státí.

· Pri zabezpečovaní odstavných a parkovacích miest novonavrhovaných objektov občianskej vybavenosti je potrebné vychádzať z charakteru objektu, jeho prevádzky, počtu zamestnancov a hlavne z počtu návštevníkov (zákazníkov). Odstavné a parkovacie plochy pri objektoch občianskej vybavenosti komerčného charakteru realizovať na pozemkoch jednotlivých prevádzok a areálov.

· Pre zabezpečenie väčšieho počtu parkovacích miest v súvislosti s prevádzkou cintorína, sa z dôvodu nedostatku priestorových možností pre rozšírenie jestvujúceho parkoviska navrhuje parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel pri nárazových akciách na opačnej strane cesty I/65, na rozvojovej ploche vybavenosti. Tieto odstavné a parkovacie plochy budú zároveň slúžiť aj pre návštevníkov Kalvárie. Alternatívne je možné so zriadením parkoviska uvažovať na voľnej nezastavanej ploche v nadväznosti na miestnu komunikáciu ústiacu na cestu I/65 v blízkosti areálu cintorína.

· Pre potreby jestvujúceho športového areálu sa na voľnej nezastavanej ploche medzi areálom základnej školy a areálom futbalového ihriska vo väzbe na novú prístupovú komunikáciu vedúcu v predĺžení ulice Československej armády smerom na ulicu Pionierov, navrhujú zrealizovať parkovacie plochy s kapacitou cca 50 miest, ktoré budú spoločne slúžiť pre potreby základnej školy i športového areálu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 95 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Pre navrhovanú športovo-rekreačnú zónu sa v jej vstupnom priestore v nadväznosti na novú obslužnú komunikáciu smerujúcu od cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice cez navrhované obytné územie Hrabiny II. k existujúcej IBV Pod Kalváriou, navrhujú krátkodobé parkovacie plochy na parkovisku o kapacite 120 miest.

· V rámci navrhovaného rozvoja športovo-rekreačného priestoru existujúcej vodáckej základne – lodenici na Hrone sa navrhuje zriadenie parkoviska s celkovou kapacitou cca 50 parkovacích a odstavných miest.

· Na území priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“ sa statická doprava navrhuje na úrovni terénu formou odstavných a parkovacích státí. S väčšími parkovacími plochami sa uvažuje pri vstupe do priemyselného parku z južnej strany od cesty I/65 a na opačnom konci pri výstupe z priemyselného parku, resp. vstupe zo severnej strany od cesty III/06523 v blízkosti železničného priestoru, kde sa navrhujú aj odstavné státia pre kamióny. Parkovacie a odstavné plochy sú navrhnuté pozdĺž hlavnej obslužnej komunikácie vedúcej stredom priemyselného parku, ale aj pozdĺž ostatných obslužných komunikácií. Ďalšie parkovacie plochy pre zamestnancov budú riešené na plochách v rámci jednotlivých výrobných prevádzok a areálov v závislosti od požiadaviek výroby, prevádzky a počtu zamestnancov. Pri návrhu počtu parkovacích miest vychádzať z predpokladu zabezpečenia 1 stojiska na 5 pracovníkov.

· Odstavné a parkovacie miesta pre autobusy sú riešené v rámci plochy určenej pre realizáciu autobusovej stanici, ktorá je situovaná oproti železničnej stanici, pri severnom vstupe do priemyselného parku.

· Statická doprava na ostatných rozvojových plochách výroby vrátane zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb sa navrhuje na úrovni terénu formou odstavných a parkovacích státí, ktoré sú situované prevažne na plochách v rámci jednotlivých výrobných prevádzok a areálov v závislosti od požiadaviek výroby, prevádzky a počtu zamestnancov (1 miesto na 5 pracovníkov). S určitým počtom parkovacích a odstavných miest je potrebné uvažovať aj pred výrobnými areálmi v nadväznosti na hlavné obslužné miestne komunikácie.

· Ostatné jestvujúce odstavné a parkovacie plochy na celom zastavanom území obce je potrebné zachovať a neuvažovať s ich zástavbou. V rámci rekonštrukcie existujúcich plôch statickej dopravy sa nahrnuje aj zvýšenie estetickej úrovne ich okolia. Jedná sa hlavne o lokality, ktoré sú súčasťou obytného prostredia.

Pri územnom rozvoji obce musí byť návrhom parkovacích a odstavných plôch zabezpečená potreba 1 odstavného miesta na 1 byt v bytovom dome a pri plochách individuálnej bytovej výstavby na pozemkoch rodinných domov v rozsahu min. 1 RD = 1 garáž. Na rozvojových plochách občianskej vybavenosti a navrhovaného výrobného a zmiešaného územia je potrebné v súlade s STN 736110 parkovacie a odstavné plochy riešiť a zabezpečiť predovšetkým na ich vlastných pozemkoch a v miestach predpokladaných zdrojov a cieľov prepravy osôb. Kapacitu parkovacích a odstavných plôch je potrebné stanoviť v zmysle STN 73 6110 individuálne podľa parametrov kapacít a návštevnosti predmetného zariadenia vybavenosti.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 96 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.13.5 VEREJNÁ HROMADNÁ DOPRAVA

Prioritnú úlohu v dopravnej obsluhe obce má autobusová doprava. Prímestské (regionálne) linky autobusovej dopravy sú vedené po ceste I/65, III/06523, III/06524 a III/06526. Diaľkové linky sú vedené po ceste I/65. Poloha autobusových zastávok a ich dostupnosť (do 500 m) v rámci územia obce vyhovuje súčasným požiadavkám.

Železničná stanica je situovaná v severozápadnej časti zastavaného územia obce na konci obytnej zóny. Prístupná je z hľadiska pešej dostupnosti, ale aj verejnou autobusovou dopravou, nakoľko v blízkosti železničnej stanice je zriadená autobusová zastávka regionálnej autobusovej dopravy.

V územnom pláne obce je rešpektované jestvujúce rozmiestnenie autobusových zastávok. Navrhuje sa úprava priestorov existujúcich autobusových zastávok z dôvodu zvýšenia bezpečnosti výstupu a nástupu osôb. Pre zvýšenie estetickej úrovne doporučujeme výmenu starých autobusových prístreškov za nové.

Oproti železničnej stanici sa navrhuje umiestniť autobusová stanica o počte cca 7 – 10 nástupných stanovísk, ktorá bude slúžiť tak pre regionálne ako aj diaľkové linky. Z dôvodu zriadenia autobusovej stanici je potrebné jestvujúci areál kovošrotu premiestniť na iné, vhodnejšie miesto.

Koncepcia rozvoja autobusových zastávok :

· vytvorenie bezpečného výstupu a nástupu mimo komunikácie na jestvujúcej zastávke diaľkovej a regionálnej autobusovej dopravy situovanej na ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice za križovatkou, · úprava plôch pre výstup a nástup v obidvoch smeroch na jestvujúcej autobusovej zastávke pri ambulancii praktického lekára na ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, · úprava priestoru pre bezpečný výstup a nástup cestujúcich na jestvujúcej zastávke na ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice v centre obci pri reštaurácii, · úprava jestvujúcej zastávky diaľkovej a prímestskej autobusovej dopravy pri podchode na ceste I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica v oboch smeroch za účelom bezpečného výstupu a nástupu, · úprava výstupu a nástupu na jestvujúcich zastávkach pre prímestské linky na trase cesty I/65 pri závode Pohronské strojárne a.s. v oboch smeroch, · zriadenie novej autobusovej zastávky pri pekárni a bytovkách, · zriadenie novej autobusovej zastávky pri objekte OV v obytnej zóne Pod Kalváriou, · výstavba autobusovej stanice oproti železničnej stanice.

Výhľadovo sa navrhuje predĺženie trasy autobusovej hromadnej dopravy do riešeného územia obytnej zóny Hrabiny II. a športového areálu, s cieľom zabezpečenia hromadnej dopravy v danom území. Zároveň sa navrhuje zokruhovanie hromadnej dopravy zástavkami pri objektoch občianskej vybavenosti, pri športovom areáli a pri výrobných areáloch. Takýmto komunikačným riešením sa umožní v budúcnosti prevádzkovať nové druhy hromadnej dopravy napr. pre prepravu osôb mikrobusmi formou podnikateľských aktivít občanov.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 97 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.13.6 DOPRAVNÉ ZARIADENIA A SLUŽBY

V katastrálnom území obci Hliník nad Hronom sa nachádzajú dve čerpacie stanice pohonných hmôt. Jedna čerpacia stanica pohonných hmôt (na Kamenárskej ulici) je umiestnená po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica, pri odbočke cesty III/06526 smer Hliník nad Hronom – Sklené Teplice. Druhá čerpacia stanica PHM (na Priemyselnej ulici) je umiestnená v priemyselnej zóne po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica. Ďalšia najbližšia čerpacia stanica PHM sa nachádza mimo katastrálneho územia obce na trase cesty I/65 v Žiari nad Hronom v priemyselnej zóne.

Z hľadiska dopravných zariadení sa na Tehelnej ulici nachádza opravovňa motorových vozidiel Tencer a autodielňa Kalamár. Na Priemyselnej ulici má svoje sídlo opravovňa automobilov REVISO. Na konci obce po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica sa oproti jestvujúcemu areálu Pohronských strojární nachádza motorest a v jeho tesnej blízkosti je zriadený aj autobazár. Rozsah dopravných služieb a zariadení je adekvátny veľkosti obce a jej výrobnej zóny.

Územný plán obce navrhuje pre dopravné zariadenia a autoservisné služby rozvojové plochy zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb v predĺžení Tehelnej ulice v blízkosti železničnej trate č. 390 v priestore za Železničnou a Kamenárskou ulicou (Námestie SNP), rozvojové plochy zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, vo výrobnej zóne bývalého Jednotného roľníckeho družstva, ako aj v rámci zmiešaného územia výroby, skladov a služieb v rámci priemyselného parku.

Po ľavej strane navrhovanej rýchlostnej komunikácie R1 v smere Nitra – Žiar nad Hronom sa v priestore meandra Hrona uvažuje s výstavbou veľkého ľavostranného odpočívadla, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie.

B.13.7 DOPRAVA ŽELEZNIČNÁ

Severným okrajom zastavaného územia obce Hliník nad Hronom prechádza železničná trať č. 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky celoštátneho významu, ktorá je súčasťou tzv. „južného ťahu“ : Nové Zámky / Palárikovo – Šurany – Levice – Kozárovce – Lučenec – Lenartovce – Rožňava – Košice. V roku 1993 bolo zrealizované zlepšenie parametrov zdojkoľajnením a elektrifikáciou železničnej trate v pôvodnej trase. Rýchlosť na trati je 80 km/hod. V stanici je rýchlosť obmedzená na 40 km/hod. V zmysle ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004 sa uvažuje s dobudovaním celého „južného ťahu“ a jeho postupnou elektrifikáciou a zdvojkoľajnením s cieľom zvýšiť návrhovú rýchlosť trate na 100 km/hod. (v obmedzujúcich úsekoch 80 km/hod.) a výhľadovo trať dobudovať na traťovú rýchlosť 120 km/hod s parametrami trate pre medzinárodnú kombinovanú dopravu.

V staničnom obvode je nasledovný počet koľají :

· 4 dopravné koľaje · 1 manipulačná koľaj · 2 vlečkové koľaje (Pohronské strojárne a bývalý Agrochemický kombinát so zdvojeným koľajiskom)

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 98 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Železničná stanica, ktorá slúži pre osobnú aj nákladnú dopravu, ostáva v pôvodnej polohe, avšak na základe narastajúceho objemu prepravy tovaru a vypravených osôb sa navrhuje previesť rekonštrukciu verejnej časti železničnej stanice a jej rozšírenie o plochu sústredenej vykládky a nakládky tovaru. Vlečkové koľajište je napojené zo skladištnej koľaje. Nástupištia sú jednostranné o dĺžke cca 300 m.

Ochranné pásmo pre železničnú dopravu je 60 m od osi koľajišťa na obidve strany. V priestore medzi železničnou traťou a riekou Hron je navrhnutá rýchlostná cesta R1 Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom (Šašovské Podhradie).

V územnom pláne obce je rešpektovaná jestvujúca trasa železničnej trate č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava vrátane umiestnenia železničnej stanice. V nadväznosti na stávajúce vlečkové koľajište je navrhnuté rozšírenie plochy pre sústredenú vykládku a nakládku tovaru, vrátane rozšírenia vlečkových koľajíšť pre potreby priemyselného parku. Z hľadiska zlepšenia životného prostredia a obmedzenia negatívneho vplyvu železničnej trate na obyvateľov obce je navrhnutá výsadba izolačnej sprievodnej zelene pozdĺž celého zastavaného územia obce. Z dôvodu bezpečnosti je potrebné riešiť cestné aj pešie priechody cez železničnú trať.

B.13.8 LETECKÁ DOPRAVA

Najbližšie letisko Sliač, ktoré slúži pre zmiešanú civilnú a vojenskú prevádzku, je od obce Hliník nad Hronom vzdialené cca 35 km, čo je dostupnosť automobilovou dopravou 30 – 35 minút. Letisko Sliač je zaradené do kategórie verejných medzinárodných letísk Slovenskej republiky a v súčasnosti zabezpečuje pravidelnú leteckú dopravu linkou Sliač – Praha. Slúži tiež pre vykonávanie obchodných letov firemných a súkromných lietadiel, nepravidelných letov pre väčšie skupiny cestujúcich, pre nepravidelné lety s leteckým nákladom, záchranné a sanitné lety, lety pre transplantačný program, športové a ostatné lety.

Najbližšie letisko slúžiace na poľnohospodárske účely so spevnenou dráhou a s rozhodnutím o vyhlásených ochranných pásmach vydaných Štátnou leteckou inšpekciou sa nachádza v obci Janova Lehota, ktorá je od okresného mesta Žiar nad Hronom smerom na Prievidzu vzdialená cca 10 km.

V zmysle § 30 leteckého zákona je nutné prerokovať s Leteckým úradom Slovenskej republiky nasledujúce stavby :

· stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, písmeno a), · stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), · zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1f písmeno c), · zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 99 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.14 VODNÉ HOSPODÁRSTVO

B.14.1 ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU

14.1.1 Súčasný stav

Obec Hliník nad Hronom je zásobovaná pitnou vodou prevažne z 250,00 m3 vodojemu a z novo zrealizovaného 650 m3 vodojemu. Do 250 m3 vodojemu s kótou dna 298,60 m n.m. a maximálnou hladinou vody 303,60 m n.m sú privedené zachytené pramene v katastri obce Sklené Teplice z časti nazývanej Číčava (3 pramene) a z vodného zdroja Ladienka, ktorý je zachytený pri ceste pod lomom. Voda je privedená do vodárne – čerpacej stanice pri areáli bývalého Jednotného roľníckeho družstva, odkiaľ sa voda prečerpáva do 250 m3 vodojemu pre obec Lehôtka nad Brehmi a Hliník nad Hronom, ktorý je umiestnený na okraji lesa nad kameňolomom. Minimálna výdatnosť prameňov je 6,28 l/s. Pri nedostatku vody je do siete dodávaná voda z vrtov KSH 4 a KSH 5 (obytný súbor Strojárska) prostredníctvom dotláčacích staníc. Pri športovom štadióne je ďalší vrt (C), z ktorého sa voda neodoberá pre vysokú koncentráciu arzénu. Pod záhradkárskou osadou je zachytený prameň (B), pre údržbu plôch štadióna. Ďalší vrt (A) je pri ulici ČSA, z ktorého sú zásobované dva bytové domy na sídlisku Strojárska, 6 RD – fínske domky a areál bývalej Materskej školy pri ceste I/65, v ktorom v súčasnosti sídli firma na výrobu ponožiek. Samostatný vodný zdroj z vŕtanej studne s výdatnosťou Qmin. 4,0 l/s a Qmax. 13,0 l/s a s vodojemom o objeme 300,00 m3 majú aj Pohronské strojárne a.s., ktorý sa však využíva pre úžitkovú vodu. Samostatný vodný zdroj – kopanú studňu, ktorá je vyhovujúca, majú aj Pekárne a cukrárne a.s. Hliník nad Hronom.

Z vybudovaného 250 m3 vodojemu je do obce privádzaná voda potrubím z liatinových rúr DN 125. Potrubie smeruje k oploteniu Jednotného roľníckeho družstva a odtiaľ jednou vetvou pokračuje do areálu bývalého JRD a druhou vetvou, z rúr PVC DN 160, cez armatúrnu šachtu, je zásobovaná obec. Do tejto šachty je privedené aj potrubie z areálu bývalého JRD, ktoré je po potok Hliník (Hliníčok) nefunkčné. Dĺžka vodovodnej siete je 12,50 km.

Nedávno bola ukončená výstavba nového 650,00 m3 vodojemu s kótou dna 305,00 m n.m a s max. hladinou vody 310,00 m n.m., ktorý je umiestnený v blízkosti existujúceho vodojemu o objeme 250 m3 a do ktorého je dodávaná voda z vodnej nádrže Turček prívodným potrubím DN 500 Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik a následným prívodom DN 150 Hliník nad Hronom. Trasa diaľkového privádzača z VN Turček do 650,00 m3 vodojemu vedie západne a južne od jestvujúceho obytného súboru IBV Pod Kalváriou, po západnej hranici katastrálneho územia, cez Štepnicu, južne od Kalvárie, popri Hrabinách k vodojemu.

Na verejný vodovod je v súčasnosti napojených 2.923 obyvateľov obce, čo predstavuje 96,5 % z celkového počtu. Je potrebné dobudovať rozvody na Kamenárskej ulici a na Ulici ČSA. Tiež je potrebné uvažovať s novými rozvodmi pre novo navrhovanú výstavbu. Existujúce rozvody sú poruchové. Príčinou je nekvalitný materiál a častá realizácia odberu vody sprevádzaná zmenou tlaku v potrubí.

14.1.2 Výpočet potreby pitnej vody

Potreba pitnej vody pre obec Hliník nad Hronom pre návrhové obdobie roku 2020 je vyčíslená podľa Úpravy č. 14 Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 477/99-810 z 29.02.2000

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 100 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

na výpočet potreby pitnej vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov nasledovne :

· Bytový fond : predpokladaný počet 3.200 obyvateľov a 100 % napojenie na vodovod

- špecifická potreba vody 145 l/osobu/deň (byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom) 3.200 x 30 % (960 obyvateľov) x 145 l/osobu/deň = 139.200 l/deň 139,20 m3/deň

- špecifická potreby vody 135 l/osobu/deň (byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom) 3.200 x 67 % (2.144 obyvateľov) x 135 l/osobu/deň = 289.440 l/deň 289,44 m3/deň

- špecifická potreba vody 80 l/osobu/deň (ostatné byty napojené na vodovod vrátane bytov so sprchovacím kútom) 3.200 x 3 % (96 obyvateľov) x 80 l/osobu/deň = 7.680 l/deň 7,68 m3/deň

S P O L U potreba pitnej vody pre bytový fond : 436.320 l/deň = 436,32 m3/deň

· Základná a vyššia vybavenosť obce 3.200 x 65 l/obyvateľa/deň = 208.000 l/deň 208,00 m3/deň

· Rekreácia a šport 3.200 x 15 l/obyvateľa/deň = 48.000 l/deň 48,00 m3/deň

· Priemyselná a stavebná výroba, skladové hospodárstvo

- navrhované pracovné príležitosti v priemyselnom parku „Za Šiancom“ 300 x 80 l/pracovníka/deň (čistá prevádzka) = 24.000 l/deň 24,00 m3/deň 210 x 150 l/pracovníka/deň (špinavá prevádzka) = 31.500 l/deň 31,50 m3/deň

- pracovné príležitosti na rozvojových zmiešaných územia výroby, skladov a služieb 250 x 80 l/pracovníka/deň (čistá prevádzka) = 20.000 l/deň 20,00 m3/deň

S P O L U potreba pitnej vody pre priemyselnú výrobu : 75.500 l/deň = 75,50 m3/deň

Pre priemyselnú výrobu, stavebnú výrobu a sklady je uvažované len s potrebou pitnej vody špecifikovanej na 1 pracovníka. Potreba vody pre výrobné procesy nie je započítaná do celkovej potreby pitnej vody. Tieto vody je potrebné zabezpečiť z iných vlastných zdrojov.

Do predpokladanej potreby vody nie sú započítané ani jestvujúce výrobné prevádzky v rámci areálu Pohronských strojární a.s. Hliník nad Hronom vrátane Pekární a cukrární a.s. Hliník nad Hronom, ktoré majú vlastné vodné hospodárstvo.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 101 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Potreba pitnej vody pre rok 2020 :

Priemerná denná potreba Maximálna denná potreba Hod. potreba Odberateľ m3/deň l/s m3/deň l/s l/s bytový fond 436,32 5,05 698,112 8,08 0,61 základná.+ vyššia vybavenosť 208,0 2,40 332,8 3,85 0,69 rekreačná vybavenosť a šport 48,0 0,56 76,8 0,89 0,16 výrobná vybavenosť 75,5 0,89 120,8 1,43 0,41 Spolu 767,82 8,90 1.228,5 14,25 1,87 Poznámka : Súčiniteľ (koeficient) dennej nerovnomernosti = 1,6 (pre obce od 1.000 do 5.000 obyvateľov)

· Priemerná potreba vody Qp : 767,82 m3/deň 8,90 l/s · Maximálna denná spotreba vody Qm = Qp x 1,6 : 1.228,50 m3/deň 14,25 l/s · Maximálna hodinová potreba vody Qh : 1,87 l/s

Potrebná minimálna akumulácia vody podľa STN 75 5302 predstavuje 60% maximálnej dennej spotreby vody : Qm (1.228,50 m3/deň) x 0,6 = 737,10 m3. Jestvujúca kapacita vodojemov o objeme 250 m3 a 650 m3 vyhovuje výhľadovým potrebám obce. Zásobovanie obce pitnou vodou z hľadiska zdrojov vody je zabezpečené okrem stávajúcich vodných zdrojov na území obce a jej blízkeho okolia z nadregionálnej vodárenskej sústavy zo skupinového vodovodu Turček.

14.1.3 Tlakové pásma

Z hľadiska konfigurácie terénu a výškového rozsahu urbanizovaného územia od 228,00 m n.m. do 284,00 m n.m. je územie rozdelené do dvoch tlakových pásiem tak, aby bolo zabezpečené plynulé zásobovanie obyvateľov obce Hliník nad Hronom pitnou vodou.

· I. tlakové pásmo predstavuje zastavané územie v rozsahu vrstevníc 226 – 235 m n.m., ktoré je zásobované súčasným prívodným vodovodným potrubím o dimenzii DN 125 zo stávajúceho vodojemu V = 250 m3 s kótou dna 298,60 m n.m. a max. hladinou na kóte 303,60 m n.m. a z novovybudovaného vodojemu V = 650 m3 s kótou dna 305,00 m n.m a s max. hladinou 310,00 m n.m.

Do I. tlakového pásma spadá jestvujúca zástavba nízkopodlažných samostatne stojacich rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti, ktoré sa nachádzajú v starej časti obce po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Nitra. Do tohto pásma budú zaradené aj rozvojové lokality určené pre výstavbu rodinných domov (lokalita č. 2 – RD za Kamenárskou ulicou, lokalita č. 3 – RD za Materskou školou, lokalita č. 4 – RD za Železničnou ulicou, lokalita č. 5 - RD pri cintoríne a lokalita č. 11 – Domy remeselníkov na Mlynskej ulici), občianskej vybavenosti (lokalita č. 12 – viacúčelová plocha, lokalita č. 13 – za Železničnou ulicou) a zmiešané územie výroby, skladového hospodárstva a služieb (lokalita č. 22).

· II. tlakové pásmo predstavuje zastavané územie v rozsahu vrstevníc 235 – 280 m n.m., ktoré je zásobované súčasným prívodným vodovodným potrubím o dimenzii DN 125 zo stávajúceho vodojemu V = 250 m3 s kótou dna 298,60 m n.m. a max. hladinou na kóte 303,60 m n.m. a z novovybudovaného vodojemu V = 650 m3 s kótou dna 305,00 m n.m a s max. hladinou 310,00 m n.m.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 102 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Do II. tlakového pásma spadá jestvujúca zástavba nízkopodlažných obytných domov a objektov občianskej vybavenosti, ktoré sa nachádzajú v novej časti obce Pod Kalváriou (po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Nitra). Do tohto pásma zároveň patria aj viacpodlažné bytové domy v starej časti zástavby na sídlisku Strojárska a Priehradka. Z hľadiska plánovanej výstavby budú do druhého tlakového pásma zaradené rozvojové plochy bývania (lokalita č. 1 – IBV Hrabiny, lokalita č. 6 – Dostavba IBV Pod Kalváriou, lokalita č. 7 a 8 – Bytová výstavba na Pekárenskej ulici, lokalita č. 9 – Podkrovné byty Strojárska, lokalita č. 10 – Podkrovné byty Priehradka), občianskej vybavenosti (lokalita č. 14 a 15 – cesta I/65, lokalite č. 17 – Hrabiny II.) športovo-rekreačnej zóny (lokalita č. 16 a 18) a zmiešané územie výroby, skladového hospodárstva a služieb (lokalita č. 23).

· Pre územie priemyselného parku „Za Šiancom“ a územie najvyššie položených stávajúcich rodinných domov v obytnom súbore Pod Kalváriou v lokalite Na obraze, ktoré sú situované na kóte nad 280,00 m n.m. (cca 20 rodinných domov), sa z dôvodu optimálneho zásobovania územia obce pitnou vodou navrhuje vybudovanie nového vodojemu s objemom 250 m3, ktorý bude osadený na západnom svahu Kalvárie s kótou dna 310,00 m n.m. a s kótou max. hladiny 315,00 m n.m. Zásobovanie vodojemu sa navrhuje odbočkou z prívodného potrubia vodovodu Turček v dĺžke 320 m profilu DN 125.

Tab. Predpokladané rozšírenie a dostavba vodovodnej siete v rozvojových plochách bývania s ohľadom na maximálny navrhovaný územný rozvoj obce :

dĺžka Druh Počet tlakové číslo Lokalita vodovodu zástavby bytov pásmo „m“ 1 IBV Hrabiny II. IBV 147 2.075 II. 2 RD za Kamenárskou ulicou IBV 14 325 I. 3 + 5 RD za Materskou školou + RD pri cintoríne IBV 9 + 3 200 + 80 I. 4 RD za Železničnou ulicou IBV 11 180 I. 7 + 8 Bytový dom na Pekárenskej ulici HBV 24+ 18 150 II. 11 Domy remeselníkov na Mlynskej IBV 3 180 I. S P O L U 3.190 m

14.1.4 Návrh zásobovania územia pitnou vodou

Koncepcia zásobovania pitnou vodou v ÚPN obce Hliník nad Hronom rešpektuje jestvujúci systém zásobovania pitnou vodou, vrátane samostatného vodného hospodárstva v existujúcej priemyselnej zóne, rozdelenie územia do dvoch tlakových pásiem, navrhuje rekonštrukciu nevyhovujúcej rozvodnej siete profilov menších ako DN 100 a navrhuje rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete vo väzbe na územný rozvoj obce nasledovne :

· V rámci existujúceho obytné súboru IBV Pod Kalváriou a navrhovaného obytného súboru Hrabiny II. budú rodinné domy zásobované v dvoch tlakových pásmach, nakoľko časť najvyššie situovaných rodinných domov v existujúcej zástavbe obytného súboru Pod Kalváriou v lokalite Na Obraze (ulica 9. mája) siaha až nad kótu 280,00 m n.m., kde pri nedostatku vody potrubie nie je dostatočne zavodnené, čo spôsobuje nedostatky v zásobovaní predmetného územia pitnou vodou. Nad kótou 280,00 m n.m. budú existujúce rodinné domy zásobované z novo navrhovaného vodojemu o objeme 250 m3, odkiaľ bude vybudované samostatné

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 103 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

zásobovacie potrubie DN 100 v dĺžke 860 m. Celková dĺžka uličných vodovodných rozvodov je cca 2.075 m.

· Ostatné navrhované lokality pre individuálnu bytovú výstavbu rodinných a bytových domov, ktoré sú navrhnuté na rozvojových plochách v starej obytnej časti zástavby, sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich rozvodov vody. Zásobovanie týchto lokalít sa zabezpečí rozšírením verejnej vodovodnej siete, ktorú bude potrebné dobudovať do všetkých navrhovaných rozvojových lokalít v zmysle konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom o celkovej dĺžke cca 1.115 m.

· V jestvujúcich obytných súboroch Priehradka a Strojárska sa pre zásobovanie obyvateľstva podkrovných bytov navrhuje rozšírenie a predĺženie vnútorných rozvodov vody v rámci jednotlivých stávajúcich bytových domov.

· Rozvojová plocha pre vyššiu občiansku vybavenosť pri ceste I/65 bude napojená vodovodným potrubím DN 100 z jestvujúceho potrubia vedeného pozdĺž hlavnej komunikácie obytného súboru Pod Kalváriou smerom do starej časti obce v celkovej dĺžke 220 m.

· Navrhovaná športovo-rekreačná zóna, vrátane zmiešaného územia výroby, skladového hospodárstva a služieb bude napojená predĺžením jestvujúcich rozvodov z obytného súboru Pod Kalváriou a Hrabiny II. v celkovej dĺžke 1.030 m, prípadne na existujúce prívodné potrubie DN 125, ktoré prechádza pozdĺž komunikácie III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice vo vzdialenosti cca 300 m.

· Pre potreby lodenice sa navrhuje vodovodné potrubie DN 100 dĺžky 380 m predĺžením existujúcej vodovodnej siete.

· Rozvojová plocha medzi jestvujúcou zástavbou domov na Železničnej ulici a železničnou traťou č. 390, ktorá je určená pre výstavbu rodinných domov, objektov občianskej vybavenosti a v blízkosti železničnej trate pre zmiešané územie výroby, skladového hospodárstva a služieb, bude napojené na verejný vodovod z rozvodu vedúceho Železničnou ulicou poza verejný park. Predpokladaná dĺžka vodovodnej siete je cca 1.090 m.

· Územie priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“ bude zásobované zo samostatného navrhovaného vodojemu s objemom 250 m3, ktorý bude osadený na západnom svahu Kalvárie s kótou dna 310,00 m n.m a s kótou max. hladiny 315,00 m n.m. Zásobovanie vodojemu bude odbočkou z prívodného potrubia vodovodu Turček o dĺžke 320 m a dimenzii DN 125. Zásobovanie priemyselného parku bude následne rozvodným potrubím DN 100 v dĺžke 350 m a samostatným potrubím DN 100 v dĺžke 1.500 m.

· Výrobné územie pod Štepnicou bude zásobované vodovodným samostatnou odbočkou DN 100 dĺžky 500 m z rozvodného potrubia vedúceho z navrhovaného 250 m3 vodojemu na Kalvárii smerom do priemyselného parku „Za Šiancom“.

Návrh zásobovania pitnou vodou na území obce Hliník nad Hronom je zakreslený vo výkrese v mierke 1 : 5 000 – Verejné technické vybavenie (vodné hospodárstvo). Navrhované vodárenské zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 104 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.14.2 ZÁSOBOVANIE ÚŽITKOVOU VODOU

Územie priemyselného parku sa navrhuje zásobovať úžitkovou vodou z rieky Hron. Odberný objekt bude umiestnený neďaleko cestného mostu do Dolnej Ždane v smere toku. Bude obsahovať zariadenie na zachytávanie splachov a nečistôt, ako aj čerpadlo. Prívod v dĺžke 600 m je navrhnutý o dimenzii DN 100 a zásobovacie potrubie vedené pozdĺž navrhovanej hlavnej obslužnej komunikácie vedúcej stredom priemyselného parku v dĺžke 500 m profilu DN 80. Potreba úžitkovej vody je navrhnutá odhadom na 1,2 l/s. Úžitkový vodovod bude slúžiť aj pre požiarne účely. Z tohto dôvodu sa na jeho trase vo vzdialenosti max. 80 m od seba osadia podzemné požiarne hydranty o celkovom počte cca 7 ks.

B.14.3 ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD

14.3.1 Súčasný stav

Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v katastrálnom území obce je zabezpečené odkanalizovaním. V obci je vybudovaná jednotná kanalizačná sieť. Odpadové vody sú čistené v biologicko-mechanickej ČOV s aktiváciou s nitrifikáciou a denitrifikáciou a s aneróbnou stabilizáciou kalu. ČOV je v skúšobnej prevádzke podľa rozhodnutia č. 2000/1097 a 2000/21418 a je v správe obci. Projektovaná kapacita je pre 3.419 EO s prítokom 798,0 m3/deň. Obec má v súčasnosti evidovaných 2.958 obyvateľov.

Balastné vody, povrchové vody z odvodnenia štátnej cesty a melioračného kanála sú zaústené do stoky DN 1000. Odľahčenie týchto vôd je v odľahčovacej komore bez zachytávania hrubých nečistôt. Pred ČOV je vypínacia komora s možnosťou obtoku.

Kanalizačné potrubie je v správe Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. VEOLIA. Pohronské strojárne a.s. vypúšťajú odpadové vody do obecnej kanalizácie. Odpadové vody z odstavných plôch sú prečisťované v lapači olejov, na ktorého využívanie vydal rozhodnutie OÚ v Žiari n. Hronom zo dňa 28.6.2002 pod č. 2002/17572. Vlastnú ČOV majú pekárne. Na ich odpad, ktorý zaúsťuje do obecnej kanalizácie, sú napojené aj objekty z bývalého areálu SALUS (predtým Ovocie a zelenina).

14.3.2 Návrh

Koncepcia ÚPN obce Hliník nad Hronom z hľadiska odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd :

· navrhuje rozšírenie verejnej kanalizácie s napojením na čistiareň odpadových vôd vo väzbe na územný rozvoj obce, · rešpektuje projektovú dokumentáciu súvisiacu s realizáciou dostavby, resp. rozšírenia existujúcej biologicko-mechanickej ČOV obce Hliník nad Hronom, · rieši odkanalizovanie navrhovaného obytného súboru Hrabiny II. delenou kanalizáciou, pričom dažďové vody budú samostatným potrubím odvádzané do jarku, ktorý vyúsťuje do Hrona, · odkanalizovanie priemyselného parku „Za Šiancom“ navrhuje delenou kanalizáciou, dažďové vody po prečistení odviesť do recipientu, splaškovú kanalizáciu napojiť na jestvujúcu ČOV, pre priemyselné vody vybudovať samostatnú kanalizáciu s vlastnou priemyselnou ČOV,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 105 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· navrhuje napojenie ostatných rozvojových plôch výroby, skladov a služieb, vrátane jestvujúceho areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva, na kanalizačný systém obce s alternatívnym vybudovaním malých lokálnych ČOV, · navrhuje zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku odtekajúceho zo zastavaného územia obce a z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, vrátane parkovísk a odstavných plôch s prečistením zachytávajúcim plávajúce látky v lapači splachov, · navrhuje na miestach, kde sa predpokladá obsah látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej a podzemnej vody (odstavné plochy, parkoviská, autobusové nástupištia, plochy vo výrobných prevádzkach) zrealizovať potrebné opatrenia na ich elimináciu, osadiť lapače na zachytávanie ropných látok, · pri územnom rozvoji rešpektuje všetky ochranné pásma jestvujúcich i navrhovaných zariadení na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v zmysle platnej legislatívy.

14.3.3 Stanovenie množstva splaškových vôd

Na verejnú kanalizáciu budú napojení všetci obyvatelia v obci, ako aj všetky zariadenia občianskej a športovo-rekreačnej vybavenosti nachádzajúce sa v obci, vrátane výrobných areálov a navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“.

Tab. Množstvo splaškových vôd v roku 2020, podľa vyčíslenej potreby pitnej vody pre maximálny navrhovaný územný rozvoj obce :

Množstvo splaškových vôd Producent Priemerná denná potreba / Qd Qmax.d m3/deň l/s l/s bytový fond 436,32 5,05 8,08 základná.+ vyššia vybavenosť 208,0 2,40 3,85 rekreačná vybavenosť a šport 48,0 0,56 0,89 výrobná vybavenosť 75,5 0,89 1,43 Spolu 767,82 8,90 14,25

· Dimenzované množstvo : Q dim = 28,50 l/s

S ohľadom na dimenzované množstvo sa pri minimálnom sklone navrhuje kanalizačné potrubie profilu DN 300. Budovaná a vyprojektovaná splašková kanalizácia obce vyhovuje uvažovanému územnému rozvoju.

V rámci koncepcii územného rozvoja obce je navrhnuté rozšírenie vyprojektovanej kanalizačnej siete o cca 5.450 m pri navrhovanom variante maximálneho urbanistického rozvoja :

- 1.700 m Hrabiny II. - 1.050 m bývanie v zastavanom území obce - 1.350 m priemyselný park „Za Šiancom“ - 1.350 m ostatné rozvojové plochy vybavenosti a výroby

Projektovaná kapacita ČOV obce Hliník nad Hronom je pre 3.419 EO s prítokom 798,0 m3/deň. Uvedené hodnoty produkcie odpadových vôd sú nižšie ako je projektovaná kapacita čistiarne

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 106 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

odpadových vôd, takže ČOV by mala plne postačovať pre potreby návrhového obdobia roku 2020, kedy sa uvažuje s celkovým počtom 3.200 ekvivalentných obyvateľov s prítokom 767,82 m3/deň.

Produkované znečistenie BSK5

Orientačný výpočet vychádza z podielu množstva splaškových vôd ostatných producentov k množstvu splaškových vôd od obyvateľstva, ktorý je stanovený nasledovne : pri objektoch občianskej vybavenosti sa uvažuje so 47,7 % podielom z množstva splaškových vôd vyprodukovaných obyvateľstvom, pri športovo-rekreačnej vybavenosti sa uvažuje s 11,0 % podielom a pri výrobe sa uvažuje so 17,3 % podielom z množstva splaškových vôd vyprodukovaných obyvateľstvom.

Tab. Produkované znečistenie :

Producent Znečistenie splaškových vôd obyvateľstvo 3.200 obyvateľov x 60 g/deň = 192,0 kg občianska vybavenosť 192,0 kg x 0,477 = 91,6 kg rekreačná vybavenosť a šport 192,0 kg x 0,110 = 21,1 kg priemyselná výroba 192,0 kg x 0,173 = 15,9 kg S P O L U = 320,6 kg

Zneškodňovanie splaškových vôd

· splaškové vody odvádzané verejnou kanalizáciou obce budú zneškodňované v obecnej ČOV, ktorá je navrhnutá do dostavbu, resp. rekonštrukciu, · na obecnej ČOV budú zneškodňované aj splaškové vody z priemyselného parku, pre priemyselné vodu je potrebné vybudovať samostatnú priemyselnú ČOV, · zneškodňovanie splaškových vôd vo výrobných areálov mimo priemyselného parku zabezpečiť samostatnými malými ČOV s následným napojením na verejnú kanalizáciu.

Ochranné pásmo kanalizačného potrubia je v zmysle STN 73 6701 v šírke 3 m na obidve strany vonkajšieho priemeru potrubia. V tomto pásme je možné robiť akúkoľvek stavebnú činnosť len so súhlasom správcu kanalizácie. Nad vybudovanou kanalizáciu sa nesmú budovať žiadne podzemné a nadzemné stavby, vysádzať stromy, aby korene nevnikali do stôk a realizovať stavby, ktoré by negatívne ovplyvnili stoku. Okrem toho musí by zabezpečený prístup k revíznym šachtám.

Návrh riešenia odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd na území obce Hliník nad Hronom je zakreslený vo výkrese v mierke 1 : 5 000 – Verejné technické vybavenie (vodné hospodárstvo). Navrhované zariadenia na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole.

B.14.4 VODNÉ TOKY A NÁDRŽE

14.4.1 Súčasný stav

Hlavným tokom v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom je rieka Hron s priemerným ročným prietokom Q = 49,9 m3/s, ktorá nie je v rozsahu riešeného územia regulovaná. Riečnu sieť tvoria tri ľavostranné prítoky Hrona : Teplá, Sobotište s prítokom

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 107 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Dolné lúky a potok Hliník (miestny názov Hliníčok), na ktorých sú z dôvodu ochrany intravilánu obce pred povodňami zrealizované úpravy.

Potok Teplá – číslo toku 270, je vodohospodársky významný vodný tok (č. hydrologického poradia 4-23-04-064), ktorý tvorí severnú a severovýchodnú hranicu katastra. Od neho sa odkláňa v mieste mlynského náhona vodný tok s miestnym názvom Mlynský potok, ktorý spolu s potokom Hliník, ktorého je pravostranným prítokom, pretekajú obytným územím obce.

Potok Hliník (miestny názov Hliníčok) – číslo toku 269, je z časti vedený v otvorenom lichobežníkovom koryte so šírkou dna 0,5 m sklonom svahov 1 : 1,5 a výškou profilu cca 1,3 m. Potok Hliník je v úseku pod športovým areálom a od začiatku ulice Priehradka odvádzaný kanalizačnými rúrami DN 1 200 pod povrchom terénu.

Tab. Hydrologické údaje potoka Hliník (Hliníčok) :

1 5 10 20 50 100 rokov 0,6 1,5 2,0 3,0 4,5 6 m3/s

Mlynský potok je pravostranným prítokom potoka Hliník. Upravený profil Mlynského potoka je lichobežníkového tvaru so šírkou dna 1,0 m sklonom svahov 1 : 1,5 a výškou profilu 1,0 m. Na potoku Teplá, kde tento mlynský náhon začína, je vybudovaný objekt, ktorým možno regulovať prietok vody v náhone. Kapacita profilu Mlynského potoka je Q = 6,65 m3/s.

Potok Sobotište – číslo toku 252 s pravostranným prítokom Dolné lúky – číslo toku 253 pretekajú výrobnou zónou v upravených lichobežníkových korytách. Potok Sobotište vedie pozdĺž hranice katastrálneho aj zastavaného územia obce Hliník nad Hronom.

V súčasnosti sa na území obce Hliník nad Hronom nenachádzajú žiadne vodné nádrže. Nebude sa realizovať ani niekoľko desaťročí plánovaná výstavba vodnej nádrže na Hrone s hrádzou na úrovni obce Hliník nad Hronom, nakoľko na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 51/92-810 zo dňa 12.10.1992 bola táto nádrž vyradená z vodohospodárskeho plánu. Obec Hliník nad Hronom má vypracovanú štúdiu pre stavbu vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica, ktorá sa preberá do koncepcie územného rozvoja obce Hliník nad Hronom vo variante č. 2 – nižšia hrádza s plochou 6 ha, z dôvodu nízkeho prítoku do nádrže, čo by pri stavbe podľa variantu č. 1 – vyššia hrádza s plochou 12 ha, mohlo byť obmedzujúce.

14.4.2 Návrh

V zmysle Vodohospodárskeho plánu povodia Hrona II. cyklus sa v úseku Hrona pretekajúceho cez intravilán obce Hliník nad Hronom nenavrhujú žiadne úpravy. K úprave koryta Hrona však dôjde v súvislosti s navrhovanou realizáciou rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie, ktorá je vedená v trase pozdĺž železničnej trati č. 390 a vodného toku Hron. V koncepcii územného rozvoja obce sú rešpektované zámery na úpravu koryta rieky Hron v úseku cca 0,350 km (začiatok 0,000 km v rkm 119,665 a koniec 0,350 km v rkm 120,230) z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 v úseku Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi I. stavba, na ktorú je v súčasnosti vydané právoplatné stavebné povolenie. V rámci riešenia odtokových pomerov je navrhnutá revitalizácia nevhodne upravených korýt miestnych potokov v intraviláne obce.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 108 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Koncepcia územného rozvoja obce Hliník nad Hronom uvažuje s výstavbou vodnej nádrže – rybníka o veľkosti vodnej plochy 6 ha , ktorá je situovaná v lokalite Štepnica. Priehradný profil hrádze je v rkm 1,6 bezmenného potôčika s celoročným prietokom. K lokalite je zabezpečený prístup z dvoch smerov pomocou poľných ciest. V koncepte ÚPN obce sa uvažuje s využitím vodnej nádrže – rybníka na rekreačno-športové využitie (športový lov rýb bez intenzívneho chovu rýb prikrmovaním, člnkovanie, kúpanie, slnenie).

Priestorová charakteristika nádrže - zatopená plocha 6 ha - výška hrádze 7,60 m - objem násypu hrádze 11.461 m3 - maximálna prevádzková hladina 154,50 n n.m. - objem vody pri max. prev. hladine 125.000 m3 - retenčný objem 24.000 m3 - kapacita bočného prepadu 8 m3/s - dĺžka bezpečnostného prepadu 108 m - kapacita dnového výpustu 0,35 m3/s

Pri ďalšom územnom rozvoji obytného, výrobného a rekreačného územia je potrebné rešpektovať ochranné pásma pozdĺž tokov, kde v zmysle § 45 zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon) môže správca vodného toku a správca vodných stavieb užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom toku sú pozemky do 10,00 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5,00 m od brehovej čiary, pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10,00 m od vzdušnej päty hrádze.

B.15 ENERGETIKA

B.15.1. ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU

Návrh riešenia z hľadiska zásobovania elektrickou energiou je zameraný na :

· zhodnotenie súčasného stavu v zásobovaní elektrickou energiou · výpočet a návrh v zásobovaní elektrickou energiou · vymedzenie ochranných pásiem

15.1.1 Súčasný stav

Hlavným napájacím bodom pre zásobovanie elektrickou energiou riešeného územia obce Hliník nad Hronom je jestvujúca transformačná stanica TR 110/22 kV v Žiari nad Hronom. Nakoľko táto transformačná stanica nepostačovala pre zásobovanie územia elektrickou energiou, bola medzi obcami Horná a Dolná Ždaňa vybudovaná nová elektrická transformovňa TS 400/110 kV, do ktorej boli presmerované 110 kV a 400 kV linky. Obec je zásobovaná z 22 kV vzdušného distribučného vedenia linky č. 372 a 397, z ktorých sú prevedené vzdušné VN prípojky k stožiarovým trafostaniciam a káblové prípojky k murovaným alebo kioskovým TR.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 109 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Pre zásobovanie obce a jej miestnych častí slúžia nasledovné trafostanice :

parcela výkon TR č. Lokalita číslo kW 1 pri štadióne – štátna cesta I/65 559/1 160 2 pri kaštieli – Ulica Kopaničná 110 160 3 pri 24 b.j. – Ulica Tehelná 1489/3 250 4 v pekárni – vlastná murovaná trafostanica 1480/8 400 + 160 5 píla Spektrum 1501 400 6 ČOV pri panelárni 1504/1 100 7 Agropodnik – vlastná trafostanica 1494/3 160 8 Ulica Majerského – MELO 798 250 9 Ulica Pionierov – pri Haškovi 692 160 10 bývalý ŠM pri Varšovi – 2 stožiarové a 1 kiosková 2999/1 400 11 železničná stanica pri bufete 1485/2 100 12 24 b.j. – Ulica Strojárska 498 400 13 sídlisko Priehradka – murovaná trafostanica 482/1 400 14 Ovocie a zelenina (SALUS) 1482 400 15 areál ŠM pri Pelet 2999/1 630 16 areál ŠM pri Kmeťovi 2999/1 100 S P O L U 4.630 kW

Stožiarové trafostanice TR 1 až TR 3 a murované trafostanice TR 12 a TR 13 v intraviláne obce sú využívané pre zásobovanie elektrickou energiou objektov individuálnej bytovej výstavby (IBV), hromadnej bytovej výstavby (HBV) a objektov občianskej vybavenosti v starej časti obce. Stožiarové trafostanice TR 8 a TR 9 slúžia pre zásobovanie objektov IBV a objektov občianskej vybavenosti obytného súboru Pod Kalváriou v novej časti obce. Tieto trafostanice sú pri súčasnej potrebe elektrickej energie na úrovni DTS pomerne vyťažené. Ďalší prírastok ich zaťaženia z hľadiska kapacitného a prevádzkového je možný výmenou starých transformátorov za nové s vyšším výkonom. Dôležitú úlohu tu zohráva aj kapacita prenosových možností VN a NN vedení (dĺžky a prierezy jednotlivých vedení a stupeň ich zaťaženia). Tieto trafostanice slúžia aj pre technicko-komunálnu vybavenosť, ich výkonové zaťaženie je premenlivé a závislé na sezónnosti odberu a ročnom období.

Poľnohospodársky podnik je zásobovaný elektrickou energiou nezávisle z vlastného odberného zariadenia pomocou 2 stožiarových a 1 kioskovej trafostanice TR 10, TR 15 a TR 16. Územie jestvujúcej priemyselnej zóny je zásobované elektrickou energiou z linky č. 372 a 397, na ktorú sú VN vzdušnými prípojkami pripojené stožiarové trafostanice 22/0,4 kV TR 4 až TR 7, TR 11 a TR 14.

Sekundárne rozvody NN sú prevedené systémom napätí 3 x 400/230 V. Rozvody sú prevedené vonkajšími vzdušným vedeniami NN a to holými vodičmi AlFe s prierezom od 3x35+25 mm2 do 3x70+25 mm2 na betónových a drevených podperných bodoch spolu s rozvodom verejného osvetlenia. NN sekundárna sieť je vybudovaná. Niektoré NN sekundárne vývody zo stožiarových trafostaníc do centier spotreby sú vyvedené prostredníctvom závesných a samonosných káblov po stožiaroch NN sekundárnej vzdušnej siete. Na sídlisku je vybudovaná taktiež kábelová NN sekundárna sieť. Niektoré vývody zo stožiarových trafostaníc sú do centier spotreby vyvedené zemnými káblami zo PRIS skríň.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 110 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Vonkajšie osvetlenie

Vonkajšie osvetlenie je riešené výbojkovými ramenovými svietidlami upevnenými na výložníkoch, ktoré sú osadené na stĺpoch sekundárnej NN siete. Rozvod pre napájanie verejného osvetlenia je prevedený vodičmi AlFe 3x25 mm2, ktoré sú napojené zo skríň RVO pre ovládanie osvetlenia. Bytovky sú napojené zemnými káblami a vonkajšie osvetlenie okolo bytoviek je prevedené na oceľových osvetľovacích stožiaroch s výbojkovými svietidlami. Rozvod medzi svietidlami budovať káblom AYKY 3 x 35 mm2 – 1 kV. Ovládanie verejného osvetlenia centrálnym impulzom od spínacích hodín. Jednotlivé skrine verejného osvetlenia budovať v blízkosti transformačných staníc s ich vzájomným prepojením pomocou impulzného kábla.

Vzdušná NN sekundárna sieť a sieť verejného osvetlenia (VO) je v niektorých častiach obce značne preťažená a fyzicky zastaraná. Vyskytuje sa na nej množstvo porúch na samotnom vedení NN, na osvetľovacích telesách a aj na podperných bodoch. Preto bude nutné v blízkej dobe počítať s jej rekonštrukciou a výmenou zastaralých svietidiel VO za modernejšie a úspornejšie svietidlá.

Energetická bilancia riešeného územia

Pri bilancovaní potreby elektrickej energie sa bude vychádzať z predpokladu, že domácnosti budú používať elektrickú energiu na prevádzkové účely a z časti na prípravu teplej vody, pretože obec je plynofikovaná. V častiach, ktoré nie sú plynofikované, je možné počítať aj s elektrickým vykurovaním. Vzhľadom k tomu, že väčšia časť obce je plynofikovaná, nepočíta sa v budúcnosti s rozsiahlejšou rekonštrukciou sekundárnych rozvodov, ale len s prípadnou výmenou jestvujúcich drevených stĺpov za betónové resp. výmenou vodičov. V prípade zvýšených požiadaviek na odber elektrickej energie bude potrebné rekonštruovať jednotlivé trafostanice s výmenou transformátorov vyššieho výkonu.

15.1.2 Návrh zásobovania elektrickou energiou

Návrh zásobovania riešeného územia elektrickou energiou bol spracovaný pre kapacitne náročnejší variant koncepcie územného rozvoja obce Hliník nad Hronom. Pri bilancovaní potreby elektrickej energie sa vychádzalo z charakteru súčasného i navrhovaného bytového fondu a z predpokladu, že 95 % objektov IBV a HBV využíva komplexne na vykurovanie, varenie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) zemný plyn, v malej miere elektrickú energiu. Navrhovanú IBV sme zaradili do kategórie „B“ so súčasným príkonom na jednu bytovú jednotku podľa STN 33 2130 Z2 prílohy Ss = 12 kW a bytové jednotky v objektoch HBV sme zaradili do kategórie „A“ so súčasným príkonom na jednu bytovú jednotku podľa STN 33 2130 Z2 prílohy Ss = 7 kW. Celková potreba elektrickej energie pre občiansku vybavenosť, komunálnu spotrebu a športovo-rekreačné účely je stanovená z podielu odberu účelových jednotiek v štruktúre jednotlivých objektov na maximálnom dennom odbere riešeného územia a to v závislosti na kubatúre jednotlivých objektov a podľa merných účelových jednotiek jednotlivých druhov vybavenosti podľa "Pravidiel pre elektrizačnú sústavu č. 2".

Výpočet plošného zaťaženia navrhovaných plôch IBV a HBV vrátane OV

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 111 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Jestvujúce i navrhované bytové jednotky individuálnej bytovej výstavby (IBV) a hromadnej bytovej výstavby (HBV) v riešenom obytnom území obce (komunálne, družstevné, rodinné domy, ostatné) k navrhovanému obdobiu 2020 : · stav 2001 : 923 b.j. 495 IBV + 428 HBV · návrh IBV + HBV : 282 b.j. 198 IBV + 84 HBV

S byt i = 693 x 12 kW/b.j. = 8.316 kW S byt i = 512 x 7 kW/b.j. = 3.584 kW S byt s = 8.316 x 0,28 = 2.328 kW S byt s = 3.584 x 0,28 = 1.004 kW

S s vyb. = 30 % z 2.017 = 698 kW S s vyb. = 30 % z 1.004 = 301 kW S s kom. = 45 kW S s kom. = 30 kW

S s celkom = 2.328 + 698 + 45 = 3.071 kW S s celkom = 1.004 + 301 + 30 = 1.335 kW

S s celkom = 3.071 kW + 1.335 kW = 4.406 kW

Vysvetlivky : S byt i - celkový inštalovaný príkon pre byty S byt s - celkový súčasný príkon pre byty S s vyb. - celkový súčasný príkon pre občiansku vybavenosť

S s kom. - celkový súčasný príkon pre komunálnu spotrebu S s celkom - celkový požadovaný súčasný príkon

· Podiel 1 bytu na súčasnom maximálnom príkone vrátane komunálnej spotreby :

Sn = S s celkom : n = 4.406 : 1.210 = 3,64 kVA/b.j.

· Podiel 1 obyvateľa na súčasnom maximálnom príkone vrátane komunálnej spotreby :

Sno = S s celkom : no = 4.406 : 3.200 = 1,26 kVA/obyvateľa

· Celkový počet transformačných staníc VN/NN s výkonom 400 kVA zaťažených na 85 % :

NcDTS = NcDTS . s . cos Ψ . 0,85 = 4.406 : 333 = 13,23 ks = 13 ks

· Pri predpokladanom ročnom využití maxime 1.600 hodín, bude ročná spotreba elektrickej energie 7.049,6 MWh/rok.

Tab. Predpokladaná spotreba elektrickej energie na rozvojových plochách bytovej výstavby, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie :

Počet bytov Ročná lokalita Druh Lokalita – názov a popis Účelová spotreba Trafostanica číslo zástavby jednotka kVA 1+17 IBV Hrabiny II. + OV IBV + OV 147 628 nová TR 630 2 RD za Kamenárskou ulicou IBV 14 48 TR 13/400-630 3 RD za Materskou školou IBV 9 30,5 TR 12/400-630 4+13 RD za Železničnou ulicou + OV IBV 11 49 TR 3/250-400 5 RD pri cintoríne IBV 3 10,2 TR 3/250-400 6 Dostavba IBV Pod Kalváriou IBV 11 38 TR 8 a TR 9 7 Bytový dom na Tehelnej ulici HBV 24 48 TR 3/250-400 8 Bytový dom na Pekárenskej ulici HBV 18 36 TR 3/250-400 9 Podkrovné byty – Strojárska HBV 18 35 TR 12/400-630 10 Podkrovné byty – Priehradka HBV 24 47 TR 13/400-630

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 112 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

11 Domy remeselníkov na Mlynskej IBV 3 13,5 TR 2 / 160 14+15 OV – cesta I/65 + lesopark OV 30 zamest. 150 + 50 nová TR 250 16+18 OV + Športový areál OV + Š 30 zamest. 150 nová TR 250 S P O L U : bývanie + OV 1.333,20 1.130 + 1.520 · Lokalita 1 – IBV Hrabiny II. počet navrhovaných bytov IBV : 147 b.j.

S byt i = 147 x 12 kW/b.j. = 1.764 kW S byt s = 1.764 x 0,28 = 494 kW

S s vyb. = 25 % z 494 = 124 kW S s kom. = 8 kW S s celkom = 494 + 124 + 8 = 628 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 630 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 628 : 529 = 1,19 ks = 1 ks

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že pre zásobovanie navrhovanej lokality elektrickou energiou je potrebné vybudovať novú stožiarovú trafostanicu s výkonom 630 kVA a vzdušnú VN prípojku, ktorá odbočí z jestvujúceho VN vedenia prechádzajúceho vedľa hospodárskych objektov bývalého ŠM. Výstavbu potrebnej NN rozvody pre napojenie nových rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti riešiť káblami AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi a zaslučkovanými v prípojných skriniach.

· Lokalita 2 – RD za Kamenárskou ulicou počet navrhovaných bytov IBV : 14 b.j.

S byt i = 14 x 12 kW/b.j. = 168 kW S byt s = 168 x 0,28 = 47 kW

S s kom. = 1 kW S byt s + s kom. = 47 + 1 = 48 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 48 : 84 = 0,57 ks = 1 ks

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že pre zásobovanie navrhovanej lokality elektrickou energiou je potrebné vybudovať novú stožiarovú trafostanicu s výkonom do 100 kVA, prípadne zvýšiť výkon jestvujúcej murovanej trafostanice TR 13 na sídlisku Priehradka zo súčasných 400 kVA na 630 kVA a následné nové NN sekundárne rozvody káblami AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi a zaslučkovanými v prípojných skriniach.

· Lokalita 3 – RD za Materskou školou počet navrhovaných bytov IBV : 9 b.j.

S byt i = 9 x 12 kW/b.j. = 108 kW

S byt s = 108 x 0,28 = 30 kW S s kom. = 0,5 kW S byt s + s kom. = 30 + 0,5 = 30,5 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 30,5 : 84 = 0,36 ks

Pre zásobovanie navrhovanej lokality elektrickou energiou je navrhnuté napojenie rozšírením jestvujúcej siete NN vedenej pozdĺž ulice Priehradka, ktorá je napojená z jestvujúcej

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 113 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

murovanej trafostanice TR 12 na ulici Strojárska na parcele č. 498, kde je potrebné zvýšiť jestvujúci výkon trafostanice zo súčasných 400 kVA na 630 kVA. Nové NN sekundárne rozvody realizovať káblami AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi so zaslučkovaním v prípojných skriniach.

· Lokalita 4 – RD za Železničnou ulicou počet navrhovaných bytov IBV : 11 b.j.

S byt i = 11 x 12 kW/b.j. = 132 kW

S byt s = 132 x 0,28 = 37 kW S s vyb. = 30 % z 37 = 11 kW

S s kom. = 1 kW S s celkom = 37 + 11 + 1 = 49 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 49 : 84 = 0,58 ks

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že pre zásobovanie navrhovanej lokality elektrickou energiou je potrebné zabezpečiť celkovo výkon 35 kVA, čo bude riešené predĺžením jestvujúcich NN rozvodov v trase z Tehelnej ulice zo stávajúcej trafostanice, prípadne z novo navrhovanej trafostanice TR o výkone 400 kVA, ktorá bude spoločná pre rozvojovú lokalitu občianskej vybavenosti a plôch zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb v priestore medzi jestvujúcou zástavbou na Železničnej ulici a námestí SNP a železničnou traťou č. 390.

· Lokalita 5 – RD za cintorínom počet navrhovaných bytov IBV : 3 b.j.

S byt i = 3 x 12 kW/b.j. = 36 kW S byt s = 36 x 0,28 = 10 kW

S s kom. = 0,2 kW S byt s + s kom. = 10 + 0,2 = 10,2 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 10,2 : 84 = 0,12 ks

Zásobovanie navrhovanej lokality 5 RD elektrickou energiou je riešené predĺžením jestvujúcich NN rozvodov smerujúcich z Tehelnej ulice k stávajúcim rodinným domom pri cintoríne.

· Lokalita 6 – Dostavba RD Pod Kalváriou počet navrhovaných bytov IBV : 11 b.j.

S byt i = 11 x 12 kW/b.j. = 132 kW

S byt s = 132 x 0,28 = 37 kW S s kom. = 0 kW

S byt s + s kom. = 37 + 0 = 37 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 38 : 84 = 0,45 ks

Zásobovanie elektrickou energiou navrhovanej dostavby jestvujúcich rodinných domov v lokalite Pod Kalváriou je riešené z jestvujúcich NN rozvodov. Pri dostavbe územia by mali byť

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 114 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

zvýšené nároky na spotrebu elektrickej energie pokryté z jestvujúcich stožiarových trafostaníc TR 8 na ulici Majerského – MELO o výkone 250 kVA a TR 9 na ulici Pionierov – pri Haškovi o výkone 160 kVA so súčasným výkonom.

· Lokalita 7 – BD na Tehelnej ulici počet navrhovaných bytov HBV : 24 b.j.

S byt i = 24 x 7 kW/b.j. = 168 kW S byt s = 168 x 0,28 = 47 kW

S s kom. = 1 kW S byt s + s kom. = 47 + 1 = 48 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 48 : 84 = 0,57 ks = 1 ks

· Lokalita 8 – BD na Pekárenskej ulici počet navrhovaných bytov HBV : 18 b.j.

S byt i = 18 x 7 kW/b.j. = 126 kW

S byt s = 126 x 0,28 = 35 kW S s kom. = 1 kW

S byt s + s kom. = 35 + 1 = 36 kW počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 36 : 84 = 0,43 ks = 1 ks

Pre zásobovanie bytových domov v navrhovaných lokalitách na Tehelnej a Pekárenskej ulici elektrickou energiou je navrhnuté zvýšenie výkonu jestvujúcej stožiarovej trafostanice TR 3 pri 24 b.j. – ulica Tehelná zo súčasných 250 kVA na 400 kVA a následné nové NN sekundárne rozvody káblami AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi a zaslučkovanými v prípojných skriniach. Prípadne je možné vybudovať samostatnú murovanú trafostanicu pre výstavbu bytových domov na Tehelnej a Pekárenskej ulici.

· Lokalita 9 – Podkrovné byty Strojárska počet navrhovaných bytov HBV : 18 b.j.

S byt i = 18 x 7 kW/b.j. = 126 kW S byt s = 126 x 0,28 = 35 kW

S s kom. = 0 kW S byt s + s kom. = 35 + 0 = 35 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 35 : 84 = 0,42 ks

Zásobovanie elektrickou energiou navrhnutých podkrovných bytov na sídlisku Strojárska je riešené z jestvujúcich NN rozvodov a existujúcej stožiarovej trafostanice TR 12 na ulici Strojárenská s výkonom 400 kVA, ktorú sa navrhuje zrekonštruovať a zvýšiť jej výkon na cca 630 kVA.

· Lokalita 10 – Podkrovné byty Priehradka počet navrhovaných bytov HBV : 24 b.j.

S byt i = 24 x 7 kW/b.j. = 168 kW

S byt s = 168 x 0,28 = 47 kW S s kom. = 0 kW

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 115 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

S byt s + s kom. = 47 + 0 = 47 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 47 : 84 = 0,56 ks

Zásobovanie elektrickou energiou navrhnutých podkrovných bytov na sídlisku Priehradka je riešené z jestvujúcich NN rozvodov cez stávajúcu murovanú trafostanicu TR 13 na sídlisku Priehradka so súčasným výkonom 400 kVA, ktorú sa navrhuje zrekonštruovať a zvýšiť jej výkon na cca 630 kVA.

· Lokalita 11 – Domy remeselníkov počet navrhovaných bytov IBV : 3 b.j.

S byt i = 3 x 12 kW/b.j. = 36 kW S byt s = 36 x 0,28 = 10 kW

S s vyb. = 30 % z 10 = 3 kW S s kom. = 0,5 kW S s celkom = 10 + 3 + 0,5 = 13,5 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 100 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 13,5 : 84 = 0,16 ks

Zásobovanie elektrickou energiou pre 3 domy remeselníkov na Mlynskej ulici v starej časti zástavby je navrhnuté predĺžením jestvujúcej trasy NN rozvodov na Mlynskej ulici.

· Lokalita 14 + 15 – plochy vybavenosti pozdĺž cesty I/65

S s celkom = 150 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 250 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 30 : 208 = 0,72 ks = 1 ks

Zásobovanie elektrickou energiou pre navrhnutú výstavbu občianskej vybavenosti pozdĺž cesty I/65 po ľavej strane v smere Žiar nad Hronom – Nitra je riešené výstavbou murovanej trafostanice TR 22/0,4 kV o výkone 250 kVA, ktorá bude napojená VN prípojkou zo vzdušného elektrického VN vedenia v blízkosti cesty I/65.

· Lokalita 16 + 18 – športovo-rekreačná zóna s občianskou vybavenosťou

S s celkom = 150 kW

počet navrhovaných transformačných staníc s výkonom 250 kVA :

Ncs = S s celkom : s . cos Ψ . 0,85 = 30 : 208 = 0,72 ks = 1 ks

Zásobovanie elektrickou energiou pre navrhnutú výstavbu občianskej vybavenosti pozdĺž cesty I/65 po ľavej strane v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica je riešené výstavbou murovanej trafostanice TR 22/0,4 kV o výkone 250 kVA, ktorá bude napojená zo vzdušného elektrického VN vedenia v blízkosti cesty I/65.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 116 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Výpočet plošného zaťaženia rozvojových plôch výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb

Celková potreba elektrickej energie pre priemyselnú výrobu, dopravné zariadenia, skladové hospodárstvo a výrobné služby je stanovená na základe predpokladaného odberu, nakoľko nie sú známe konkrétne požiadavky a ani štruktúra jednotlivých výrobných areálov.

Predpokladá sa, že zásobovanie elektrickou energiou jednotlivých odberateľov v priemyselnom parku i na rozvojových plochách zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb bude zo samostatných kioskových alebo murovaných trafostaníc s inštalovaným výkonom transformátorov do 630, resp. 1.000 kVA. Tieto trafostanice budú napojené zo vzdušných vedení č. 372 a 397 zemnými VN káblami a budú navzájom zaslučkované. Jestvujúce vzdušné prívody pre trafostanice na železničnej stanici – TR 11, v pekárni – TR 4 a Agropodniku a.s. – TR 7 budú demontované a nahradené 22 kV káblami uloženými v zemi.

Napojenie jednotlivých objektov bude prevedené NN zemnými káblami. Objekty napojené z tej istej trafostanice budú navzájom zaslučkované. Vonkajšie osvetlenie sa navrhuje previesť na oceľových osvetľovacích stožiarov s výbojkovými svietidlami napájanými zemným káblom z rozvádzača vonkajšieho osvetlenia.

Tab. Predpokladaná spotreba elektrickej energie v priemyselnom parku „Za Šiancom“ a na rozvojových plochách priemyselnej výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb :

Počet bytov Ročná lokalita Druh Lokalita – názov a popis Účelová spotreba Trafostanica číslo zástavby jednotka kVA 20 Priemyselný park PP 400 zamest. 2.000 nové TR 2250 21 Plochy výroby V 50 zamest. 200 nová TR 250 22 Plochy výroby, skladov, služieb V + S 75 zamest. 350 nová TR 400 23 Plochy výroby, skladov, služieb V + S 125 zamest. 500 nová TR 630 S P O L U PP + V + S 650 3.050 3.530

Z uvedeného orientačného výpočtu požadovanej potreby elektrickej energie a z analýzy jestvujúceho stavu energetických zariadení, kapacít a prenosových možností vyplýva, že súčasný stav prevádzkovanej VN a NN siete v riešenom území je nepostačujúci pre navrhovaný urbanistický rozvoj s intenzifikáciou a ďalšie požiadavky na potrebný elektrický príkon bude možné riešiť len vybudovaním nových energetických zariadení a to v oboch napäťových úrovniach VN a NN siete. Bude nutné vybudovať ďalšie zahusťovacie trafostanice v rozvojových lokalitách pre navrhovanú bytovú výstavbu (IBV a HBV), výstavbu občianskej vybavenosti a hlavne v lokalite priemyselného parku a ostatných plôch výroby. V intenzifikovanom území bude zásobovanie elektrickou energiou riešené z jestvujúcich trafostaníc NN sekundárnymi prípojkami zo zrekonštruovanej a rozšírenej NN sekundárnej siete. V prípade potreby sa zvýšia výkony jestvujúcich stožiarových trafostaníc až na 400 kVA, prípadne 630 kVA s výmenou NN rozvádzačov trafostaníc. Jestvujúce stožiarové trafostanice v lokalitách susediacich s rozvojovými lokalitami bude potrebné demontovať a nahradiť ich novými murovanými (prefabrikovanými) trafostanicami s možnosťou zaslučkovania VN 22 kV vedení. V navrhovaných lokalitách bytovej výstavby, občianskej vybavenosti, športovo- rekreačnej zóne a výrobno-skladovacích priestoroch je požadované zriaďovať nové trafostanice ako murované (prefabrikované).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 117 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Návrh rekonštrukcie a výstavby nových trafostaníc :

súčasný navrhovaný druh TR č. Lokalita výkon výkon kW kW 1 pri štadióne – štátna cesta I/65 stožiarová 160 160 2 pri kaštieli – Ulica Kopaničná stožiarová 160 160 3 pri 24 b.j. – Ulica Tehelná stož./murov. 250 400 4 v pekárni – vlastná murovaná trafostanica murovaná 400 + 160 400 + 160 5 píla Spektrum stožiarová 400 400 6 ČOV pri panelárni stožiarová 100 100 7 Agropodnik – vlastná trafostanica stožiarová 160 160 8 Ulica Majerského – MELO stožiarová 250 250 9 Ulica Pionierov – pri Haškovi stož./murov. 160 160 10 bývalý ŠM pri Varšovi – 2 stožiarové a 1 kiosková stožiarová 400 400 11 železničná stanica pri bufete stožiarová 100 100 12 24 b.j. – Ulica Strojárska stož./murov. 400 630 13 sídlisko Priehradka – murovaná trafostanica murovaná 400 630 14 Ovocie a zelenina (SALUS) stožiarová 400 400 15 areál ŠM pri Pelet stožiarová 630 630 16 areál ŠM pri Kmeťovi stožiarová 100 100 17 Lokalita č. 1 – IBV Hrabiny II. murovaná - 630 18 Lokalita č. 14 a 15 – OV pri ceste I/65 murovaná - 250 19 Lokalita č. 16 a 18 – športovo-rekreačná zóna murovaná - 250 20 Lokalita č. 20 – Priemyselný park „Za Šiancom“ stož./murov. - 2250 21 Lokalita č. 21 – Plochy výroby pod Štepnicou stož./murov. - 250 22 Lokalita č. 22 – Zmiešané územie za Železničnou stož./murov. - 400 23 Lokalita č. 23 – Zmiešané územie pri III/06526 stož./murov. - 630 S P O L U 4.630 kW 9.900 Poznámka : číslovanie trafostaníc je účelové a výkony sú informatívne

15.1.3 Zásady zásobovania elektrickou energiou

Analýzou jestvujúceho stavu v zásobovaní elektrickou energiou a predpokladaným vypočítaným nárastom potreby elektrickej energie v riešenom území z dôvodu ďalšej urbanizácie a intenzifikácie je potrebné :

· nahradiť jestvujúce stožiarové trafostanice TR 3 a TR 12 murovanými (prefabrikovanými) trafostanicami s výkonmi transformátorov 400 a 630 kVA, · v rámci zahustenia výstavby jestvujúceho zastavaného územia obce zvýšiť výkony existujúcich stožiarových a murovaných trafostaníc podľa potreby intenzifikácie, · vybudovať nové murované trafostanice TR 17 až TR 19, vrátane TR 9 a murované, prípadne stožiarové trafostanice TR 20 až TR 23 s kapacitou transformátora podľa tabuľky navrhovaných trafostaníc a energetického zbilancovania jednotlivých lokalít s ich káblovým prepojením na jestvujúce distribučné VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397, · navrhované murované trafostanice pripojiť VN 22 kV káblovým rozvodom suchými káblami v zemi z VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397 podľa možností zokruhovaním,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 118 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· v lokalite navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“ zdemontovať VN 22 kV vzdušné prípojky k TR 4, TR 7 a TR 11 a vybudovať pre ne nové VN 22 kV káblové zemné prípojky v novej trase, · NN sekundárne vývody z jestvujúcich trafostaníc v intenzifikovaných lokalitách riešiť závesnými a samonosnými káblami po jestvujúcich podperných bodoch sekundárnej vzdušnej siete NN, ktoré budú postupne nahrádzať vzdušné vedenia z neizolovaných vodičov AlFe, resp. tieto vedenia v obytnej časti obce a popri ceste I/65 postupne zakáblovať zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi, · NN sekundárnu sieť v navrhovaných lokalitách bytovej zástavby IBV a HBV a k objektom občianskej vybavenosti budovať zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi popri cestných a peších komunikáciách, kde sa jednotlivé objekty budú napájať slučkovaním cez rozpojovacie a prípojkové skrine objektov s elektromerovými rozvá-dzačmi voľne prístupnými z ulice s možnosťou dosiahnutia dvojcestného zásobovania, · vonkajšie osvetlenie riešiť výbojkovými svietidlami s úspornými zdrojmi, ktoré budú osadené na podperných bodoch spolu s NN sekundárnym rozvodom, resp. v navrhovaných rozvojových lokalitách na samostatných oceľových stožiaroch s káblovým zemným rozvodom AYKY do 25 mm2. Spínanie osvetlenia bude zabezpečené prostredníctvom rozvádzačov RVO od trafostaníc, · rešpektovať všetky jestvujúce trasy vedení a zariadení elektrizačnej sústavy, vrátane zachovania ich ochranných pásiem v zmysle § 36 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.

B.15.2 ZÁSOBOVANIE PLYNOM

15.2.1 Súčasný stav

Obcou prechádza diaľkový vysokotlakový plynovod DN 300 Žiar nad Hronom – Nová Baňa s tlakom 2,5 MPa. Jeho trasovanie s bezpečnostným ochranným pásmom 20 m od osi potrubia na obidve strany nepriaznivo člení obec na dve časti. Hliník nad Hronom je zásobovaný zemným plynom naftovým z tohto plynovodu cez tri VTL/STL regulačné stanice 3 plynu. Regulačná stanica plynu RS1 s inštalovaným výkonom 1.200 m /hod. je umiestnená 3 v areáli Pohronských strojární a.s., regulačná stanica plynu RS2 2 x 1.200 m /hod. v blízkosti 3 areálu základnej školy a regulačná stanica plynu RS3 1.200 m /hod. v blízkosti železničnej stanice.

Na celom území obce je vybudovaný stredotlaký rozvod plynu s prevádzkovým tlakom do 100 kPa. Distribučné STL rozvody plynu sú prevedené z oceľových bezošvých rúr hladkých spojovaných V – zvarom od DN 50, DN 80, DN 100, DN 150 do DN 200.

Trasa hlavného strednotlakového STL rozvodu plynu je v starej časti zástavby uložená v hlavnej zbernej komunikácií III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot po celej dĺžke trasy a v novej časti zástavby je uložená v hlavnej obslužnej komunikácii (Školská ulica) po celej dĺžke.

V jednotlivých uliciach sú v nadväznosti na hlavný STL rozvod plynu zrealizované jednotlivé vetvy distribučného plynovodu o priereze DN 50 až DN 150, čím sú vytvorené podmienky pre pripojenie všetkých rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti podľa individuálnych požiadaviek obyvateľov obce a jednotlivých podnikateľských subjektov, vrátane možnosti

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 119 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

napojenia priemyselného parku a ostatných rozvojových plôch výroby a skladov na rozvody plynu.

Počet bytov napojených na plyn je 832, čo predstavuje 92,8 % z celkového počtu. Podobná situácia je aj v napojení zariadení a prevádzok občianskej vybavenosti na plyn. Limitujúcim faktorom 100 % napojenia bytov a prevádzok služieb a výroby sú iba finančné prostriedky.

15.2.2 Návrh zásobovania zemným plynom

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom sa uvažuje s výstavbou samostatne stojacich rodinných domov, nízkopodlažnou výstavbou bytových domov, zariadení občianskej vybavenosti a výstavbou priemyselného parku vrátane zmiešaných plôch výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb.

Stanovenie potrieb a využitia zemného plynu

Pre rodinné domy a nízkopodlažné objekty bytových domov bez centrálnej dodávky tepla a teplej vody je navrhované komplexné používanie plynu pre potreby vykurovania, ohrevu teplej vody a varenia. Plynové vykurovanie má obvykle formu ústredného vykurovania, len výnimočne sa realizuje samostatnými plynovými pecami. V objektoch občianskej vybavenosti a drobného priemyslu sa zemný plyn používa na vykurovanie, ohrev teplej vody a technologické potreby. Veľkoodberatelia plynu používajú zemný plyn ako hlavné či doplnkové palivo pri výrobe tepla.

Tab. Predpokladaná spotreba zemného plynu na rozvojových plochách bytovej výstavby, občianskej vybavenosti, športu, rekreácia a priemyselnej výroby a služieb :

Počet bytov Hodinová Ročná Druh číslo Lokalita Účelová spotreba spotreba zástavby jednotka m3/hod. m3/rok 1 IBV Hrabiny II. IBV 147 235,2 705.600 2 RD za Kamenárskou ulicou IBV 14 22,4 67.200 3 RD za Materskou školou IBV 9 14,4 43.200 4 RD za Železničnou ulicou IBV 11 17,6 52.800 5 RD pri cintoríne IBV 3 4,8 14.400 6 Dostavba IBV Pod Kalváriou IBV 11 17,6 52.800 7 Bytový dom na Tehelnej ulici HBV 24 38,4 115.200 8 Bytový dom na Pekárenskej ulici HBV 18 28,8 86.400 9 Podkrovné byty – Strojárska HBV 18 28,8 86.400 10 Podkrovné byty – Priehradka HBV 24 38,4 115.200 11 Domy remeselníkov na Mlynskej IBV 3 4,8 14.400 12-17 Občianska vy bav enos ť OV 30 36 108.000 18 Športovo-rekreačná zóna Š 15 18 54.000 20 Priemyselný park PP 510 612 1.836.000 21-23 Plochy výroby, skladov, služieb V + s 250 300 900.000 S P O L U 1.417,2 4.251.600

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 120 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Výpočet potreby plynu pre IBV a HBV

V zmysle smernice č. 10/2000 Generálneho riaditeľstva Slovenského plynárenského priemyslu Bratislava, boli pre výpočet potreby plynu rodinných a bytových domov, kde sa uvažuje s komplexným použitím plynu pre potreby vykurovania, ohrevu teplej vody a varenia, stanovené nasledovné základné údaje :

· maximálna hodinová spotreba : 1,6 m3 /hod. · ročná spotreba plynu : 4.800 m3 /rok

IBV + HBV 282 x 1,6 = 451,2 m3/hod. 282 x 4.800 = 1.353.600 m3/rok Návrh plynofikácie

Rozvodná a distribučná sieť v obci má dobudované uličné rozvody. Vzhľadom na kapacitné rezervy vybudovaného STL rozvodu plynu je navrhnuté iba rozšírenie distribučnej siete v novonavrhovaných uliciach nasledovne :

· V rámci obytného súboru Hrabiny II. sa uvažuje s dobudovaním stredotlakých rozvodov plynu o celkovej dĺžke 2,075 m. Nové STL rozvody budú napojené na stredotlaký rozvod plynu v jestvujúcej zástavbe Pod Kalváriou. Z hlavného rozvodu plynu budú zrealizované k jednotlivým domom prípojky z polyetylénového potrubia. Odbočky k jednotlivým domom budú z hlavného STL rozvodu cez regulátor a plynomer, ktoré budú umiestnené v oplotení rodinných domov.

· Ostatné navrhované lokality pre individuálnu bytovú výstavbu rodinných a bytových domov, ktoré sú navrhnuté na rozvojových plochách v starej obytnej časti zástavby, sa nachádzajú v blízkosti jestvujúcich strednotlakových plynovodov. Zásobovanie týchto lokalít sa zabezpečí rozšírením miestnej plynovodnej siete, ktorú bude potrebné dobudovať do všetkých navrhovaných rozvojových lokalít v zmysle ÚPN obce Hliník nad Hronom o celkovej dĺžke cca 1.145 m.

dĺžka STL Druh číslo Lokalita Počet bytov rozvodov zástavby „m“ 1 IBV Hrabiny II. IBV 147 2.075 2 RD za Kamenárskou ulicou IBV 14 300 3 + 5 RD za Materskou školou + RD pri cintoríne IBV 9 + 3 300 4 RD za Železničnou ulicou IBV 11 270 7 + 8 Bytový dom na Tehelnej a Pekárenskej ulici HBV 24+ 18 185 11 Domy remeselníkov na Mlynskej IBV 3 90 S P O L U 3.220 m

Výpočet potreby plynu pre občiansku vybavenosť, výrobu a výrobné služby

V objektoch občianskej vybavenosti a výrobných služieb sa zemný plyn bude používať na vykurovanie, ohrev teplej vody a technologické potreby. Predpokladaná potreba plynu je vypočítaná na základe odhadovaného počtu zamestnancov v jednotlivých prevádzkach vybavenosti a výroby :

§ maximálna hodinová spotreba : 1,2 m3/hod.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 121 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

§ ročná spotreba plynu : 3.600 m3/rok počet zamestnancov 805 x 1,2 = 912 m3/hod. 805 x 3.600 = 2.898.000 m3/rok

Výpočet potreby plynu pre vybavenosť, výrobu a výrobné služby sa prevedie na základe výpočtu potrebných kapacít zásobovania teplom v ďalších stupňoch projektových dokumentácií jednotlivých objektov a údaje uvádzané v tabuľke sú len informatívne a zodpovedajú stupňu územnoplánovacej dokumentácie.

Návrh plynofikácie

Miestny rozvod stredotlakého plynu má kapacitné rezervy pre nové potreby plynu v dosahu distribučnej siete. Ďalší rozvoj plynovodnej siete by sa mal realizovať tak, aby sa uspokojila potreba plynu vyplývajúca z návrhu územného plánu obce Hliník nad Hronom nasledovne :

· Pri objektoch občianskej vybavenosti, kde sú zrealizované uličné distribučné rozvody STL plynu, sa uvažuje prevažne s predĺžením týchto rozvodov z dôvodu napojenia rozvojových plôch v stávajúcom zastavanom území obce. Celková predpokladaná dĺžka navrhovanej distribučnej siete STL rozvodov plynu je 950 m.

· V navrhovanej športovo-rekreačnej zóne pri stávajúcom futbalovom štadióne je uvažované s napojením lokality na zemný plyn predĺžením STL rozvodov z obytného súboru Pod Kalváriou cez novo navrhovaný obytný súbor Hrabiny II. Alternatívne je možné uvažovať s odberom zemného plynu prostredníctvom STL rozvodov vedúcich zmiešaným územím výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb v priestore medzi ČS PHM a areálom bývalého JRD po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice cez novo navrhovanú VTL/STL regulačnú stanicu plynu.

· U ostatných navrhovaných lokalít je možné prípadné nároky na zemný plyn zabezpečiť predĺžením alebo napojením na jestvujúce STL rozvody v obci.

· Pre zásobovanie územia navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“ zemným plynom je potrebné zabezpečiť realizáciu VTL prípojky, ktorá bude napojená z jestvujúceho VTL plynovodu DN 100 vedeného pozdĺž cesty I/65 v smere Žarnovica – Žiar nad Hronom po jej ľavej strane. Pre odber zemného plynu sa navrhuje v priestore pri bočnom vstupe do priemyselného parku z južnej strany od cesty I/65 výstavba novej VTL/STL regulačnej stanice plynu o výkone min. 2.400 m3/hod. Trasy STL plynovodov sú navrhnuté v spoločných koridoroch technickej infraštruktúry vedúcich pozdĺž obslužných miestnych komunikácií v celkovej dĺžke cca 1.040 m.

· Odber zemného plynu pre zmiešané územie výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb, umiestneného po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, sa navrhuje zabezpečiť napojením na VTL rozvod plynu DN 100 pozdĺž cesty I/65 cez novonavrhovanú VTL/STL regulačnú stanicu plynu o výkone 1.200 m3/hod. a následný STL rozvod v hlavnej trase pozdĺž cesty III. triedy. Po spresnení nárokoch na odber zemného plynu a posúdení kapacity jestvujúcej RS VTL/STL pri základnej škole o výkone 2 x 1.200 m3/hod. je možné uvažovať s predĺžením navrhovaného STL rozvodu z lokality Hrabiny II.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 122 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Po spresnení výhľadových nárokov potreby zemného plynu pre technologické účely priemyselnej výroby a získaní potrebných údajov je nutné celkové bilancie pre výrobné územie prehodnotiť a na základe zhodnotenia upraviť navrhované kapacity plynárenských zariadení.

V koncepcii územného rozvoja obce sú rešpektované všetky jestvujúce trasy a zariadenia SPP a.s. Pri návrhu zástavby boli z dôvodu ochrany plynárenských zariadení dodržané ochranné a bezpečnostné pásma v zmysle STN 386413 – 15, STN 6005 a § 56 a 57 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.

B.15.3 ZÁSOBOVANIE TEPLOM

Z klimatických údajov pre obec Hliník nad Hronom a jeho okolie vyplýva, že riešené územie sa nachádza v oblasti na rozhraní najnižších vonkajších výpočtových teplôt vzduchu od – 15°C do – 18oC, bez intenzívnych vetrov. Priemerná denná teplota v najchladnejšom mesiaci január je okolo – 3oC. Vykurovacie obdobie pre pokles vonkajších teplôt pod + 12oC trvá 232 dní pri priemernej vonkajšej teplote vzduchu + 2,9oC. Vykurovacie obdobie pre pokles vonkajších teplôt pod + 15oC trvá 281 dní pri priemernej teplote + 4,7OC. Ročná priemerná teplota vzduchu sa pohybuje od 7,5°C do 8,1oC. Pri výpočtoch tepelných strát objektov bude potrebné vychádzať z týchto údajov.

15.3.1 Súčasný stav

Plynofikácia obce Hliník nad Hronom umožnila využívať zemný plyn naftový na vykurovanie v celom zastavanom území obce. Vzhľadom na charakter obytnej zástavby (väčšinou samostatné rodinné domy) a občianskej vybavenosti v obci je v súčasnosti zásobovanie bytovo-komunálnych objektov teplom prevádzané prevažne na báze zemného plynu naftového. Vo výrazne menšom rozsahu je na vykurovanie používaná ako médium elektrická energia a výnimočne sa používajú aj tuhé palivá, ktoré sú spaľované v domových blokových kotolniach a individuálnych zdrojoch tepla.

Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov vykonanom v roku 2001 malo v obci Hliník nad Hronom z 897 trvalo obývaných bytov ústredné kúrenie 660 bytov, čo predstavuje 73,6 % z celkového počtu bytového fondu. Z toho 252 bytov v bytových domov bolo donedávna vykurovaných z centrálneho zdroja tepla (plynovej kotolne), ktorého vlastníkom boli Pohronské strojárne a.s. Hliník nad Hronom a zvyšných 408 bytov z lokálnych zdrojov (9 na pevné palivo, 386 na plyn, 8 elektrické). V rodinných domoch s etážovým kúrením je 111 bytov (3 na pevné palivo, 104 na plyn, 4 ostatné). Bytov vykurovaných kachľami na pevné palivo je 21, na plyn 12, elektrickými pecami 1 a 2 byty sú vykurované inak. Zostávajúcich 89 bytov má iné, než vyššie uvedené spôsoby vykurovania.

Pri riešení spôsobu zásobovania teplom je potrebné vychádzať z predpokladu zlepšenia, resp. zachovania čistoty ovzdušia na celom území, čoho predpokladom je využitie ušľachtilých médií, akými sú zemný plyn a elektrická energia, pri výrobe tepla. V zastavanom území obce je potrebné používať v maximálnej miere pre vykurovanie zemný plyn.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 123 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

15.3.2 Návrh zásobovania teplom

Postupne je potrebné naradiť všetky zdroje tepla so spaľovaním tuhého paliva novými technológiami, ktoré využívajú ekologické druhy paliva. Vzhľadom na realizovanú plynofikáciu obce je možné všetky navrhované objekty bytovej výstavby aj vybavenosti vykurovať domovými plynovými kotolňami na zemný plyn. Na území priemyselného parku, vrátane ostatných rozvojových plôch výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb, sa doporučuje používať pre účely vykurovania v maximálnej miere zemný plyn.

B.16 ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE

B.16.1 SÚČASNÝ STAV

Z hľadiska telekomunikačných vzťahov bolo riešené územie obce Hliník nad Hronom začlenené do MTO Hliník nad Hronom a uzlového telefónneho obvodu UTO Žiar nad Hronom s TTO Banská Bystrica. V súčasnosti podľa nového digitálneho členenia patrí UTO Žiar nad Hronom do primárnej oblasti PO Zvolen.

Telefónni účastníci v riešenom území obce Hliník nad Hronom sú napojení na automatickú telefónnu ústredňu Hliník nad Hronom v objekte telekomunikácií situovanom v strede obce, na ktorú sú napojené aj vedľajšie telefónne ústredne Vyhne, Sklené Teplice, Dolná Trnávka a Prestavlky. Menovaná ATÚ svojou kapacitou cca 500 Pp je plne obsadená a svojimi technologickými možnosťami neumožňuje zabezpečiť výhľadové požiadavky na jednotlivé služby pre telefónnych účastníkov obce a jej priľahlých obcí.

Telekomunikačné spojenie záujmového a riešeného územia je prevádzané diaľkovými telekomunikačnými optokáblami (DOK), ktoré vychádzajú z ATÚ Žiar nad Hronom a vedú pozdĺž cesty III/05075 v smere Žiar nad Hronom – Lovča – Hliník nad Hronom. Prepojenie OMTO Hliník nad Hronom s vedľajšími telefónnymi ústredňami je vybudované káblami Cu. V rámci telekomunikačnej infraštruktúry Železníc SR vedie pozdĺž železničnej trate č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava diaľkový telekomunikačný kábel DOK v smere Levice – Žiar nad Hronom, ktorý je súčasťou metropolitnej železničnej siete v smere Bratislava – Zvolen – Košice.

Rozvody miestnej telefónnej siete, ktoré sú vedené prevažne vzdušnou trasou, sú ukončené na stĺpoch objektoch alebo v SR1, SR2 a SR7, prípadne na drevených stĺpoch s betónovou pätkou. Telefónne prípojky sú riešené v najkratších úsekoch vzdušnou trasou od telekomunikačných zariadení, ktoré sú inštalované priamo na telefónnych stĺpoch. V súčasnej dobe je na pevné telefónne linky napojených asi 500 hlavných telefónnych staníc (HTS), vrátane objektov občianskej vybavenosti, čo pri počte cca 2.958 obyvateľov predstavuje súčasnú hustotu telefonizácie 16,9 %.

Jestvujúca vzdušná telekomunikačná sieť je nevyhovujúca po stránke fyzického a morálneho opotrebovania rozvodov mts aj po stránke nedostatočnej kapacity pre potreby jestvujúcej a navrhovanej bytovej výstavby a občianskej vybavenosti, ako aj súkromného a podnikateľského sektoru aj napriek tomu, že v posledných rokoch prebehla jej čiastočná rekonštrukcia a zrealizovalo sa rozšírenie mts zemnou úložnou kabelážou v centrálnej časti obce a priľahlých uliciach.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 124 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.16.2 NÁVRH ROZVOJA PEVNÝCH SIETÍ ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ

V návrhovom období by mala dosiahnuť hustota telefónnej siete (HTS) 34 – 35 % a telefonizácia bytov 100 %. Rýchlosť telefonizácie bude daná technickými možnosťami a bude ju určovať samotná potreba urbanizovaných častí riešeného územia na nové telefónne prípojky, ako aj potreba skvalitnenia prenosu a rozšírenia možnosti využívania tejto siete na služby ako sú telefax, bureaufaxu, teletextu a videotextu a verejnej dátovej a parketovej siete na prenos dát.

· Hustota telefónnej siete (HTP) v návrhovom období roku 2020 – orientačný výpočet, kde telekomunikácia bytov bola kategorizovaná podľa veľkosti sídla a jej limitné hodnoty sú u sídiel do 5.000 obyvateľov – 33 % :

počet obyvateľov x telef.hustota 3.200 x 33 HTP = ––––––––––––––––––––––––––– = –––––––––- = 1.056 100 100

počet bytov 1.067 HTS = ––––––––––––––––- x 100 = ––––––- x 100 = 33,3 % počet obyvateľov 3.200

Pokrytie požiadaviek na zriadenie nových telefónnych prípojok a rozšírenie poskytovaných telekomunikačných služieb bude možné zrealizovať v plnom rozsahu po rozšírení telefónnej ústredne min. o 1.500 Pp, po dokončení rekonštrukcie mts v obci a vybudovaním novej mts v rozvojových plochách. Miestna telefónna sieť v intenzifikovaných a novo urbanizovaných priestoroch bude aj naďalej budovaná klasickou technológiou pomocou zemných káblov Cu štvorkovej konštrukcie, čím sa zabezpečí plné pokrytie dopytu na zriadenie nových bytových staníc a staníc podnikateľských s možnosťou nadštandardných telekomunikačných služieb v kvalite ISDN a ID protokolov.

Trasa káblových rozvodov bude v prevažnej miere vedená popri nových cestných a peších komunikáciách. Vstupy do nových objektov budú riešené pomocou vstupných šácht. V objektoch občianskej vybavenosti budú zriadené sústreďovacie body. Objekty individuálnej bytovej výstavby budú riešené napojením na navrhovanú mts z účastníckych rozvádzačov (ÚR) káblovými prípojkami do telekomunikačných skriniek osadených v predzáhradkách. Objekty HBV a občianskej vybavenosti budú pripojené prostredníctvom skriniek ÚR osadených na jednotlivých objektoch.

Výhľadová potreba HTS v obci Hliník nad Hronom, ktorá vychádza z predpokladanej 60 % telefonizácie bytov a 100 % podielu podnikateľských staníc v rámci SR je nasledovná :

· Telefónna sieť v sústredenej zástavbe je pre bytové stanice a stanice občianskej vybavenosti dimenzovaná na 1,5 Pp na 1 bytovú jednotku + 2 Pp na občiansku vybavenosť. Pri navrhovanom počte výstavby 147 b.j. v rámci rozvojového obytného územia Hrabiny II. je potreba HTS 220,5 Pp pre bytové stanice a 294 Pp pre občiansku vybavenosť. Celková potreba HTS v obytnom súbor Hrabiny II. je 514,5 Pp + 10 % káblová rezerva (565,95 Pp).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 125 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Pre ostatnú bytovú výstavbu plánovanú v rámci zahustenia jestvujúcej obytnej zástavby (rodinné domy v prelukách a v jestvujúcich záhradách + podkrovné byty získané nadstavbou bytových domov v obytnom súbore Strojárska a Priehradka), kde je uvažované celkovo so vznikom cca 135 b.j., je potreba HTS 202,5 Pp pre bytové stanice a 270 Pp pre občiansku vybavenosť. Celková potreba HTS v jestvujúcom obytnom území obce je 472,5 Pp + 10 % káblová rezerva (519,75 Pp).

· Celková potreba HTS pre zmiešané územie výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb lokalizovaného po pravej strane komunikácie III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice je pri dimenzii 2 – 3 Pp pre nebytovú stanicu a odhadovanom rozsahu 25 telefónnych staníc cca 75 Pp + 10 % káblová rezerva (82,5 Pp).

· V navrhovanom priemyselnom parku „Za Šiancom“, kde sa predpokladá vybudovanie miestneho telefónneho kábla pre cca 50 účastníkov, je celková potreba HTS cca 150 Pp + 10 % káblová rezerva (165 Pp). Navrhované miestne telefónne vedenie bude napojené z jestvujúcej ATÚ v strede obce a trasované pozdĺž navrhovaných obslužných komunikácií priemyselného parku v zmysle koncepcie schváleného Doplnku č. 2 Územného plánu zóny Hliník nad Hronom – Priemyselný park „Za Šiancom“.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom sa z hľadiska rozvoja telekomunikačnej siete uvažuje s nasledovným :

· z dôvodu súčasnej plnej využiteľnosti a nevyhovujúcich technických parametrov pre návrhové obdobie roku 2020 je navrhnuté rozšírenie jestvujúcej automatickej telefónnej ústredne (ATÚ) cca o 1.500 Pp, · telefónna sieť je dimenzovaná na 1 – 1,5 Pp na bytovú jednotku a pre nebytové stanice 2 – 3 Pp na účastníka + 10 % káblová rezerva, · rešpektované sú trasy jestvujúcich telefónnych sietí, vrátane diaľkových káblov a ich ochranné pásma, · v súlade s navrhovanou urbanistickou koncepciou rozvoja obce sa uvažuje s rozšírením a skvalitnením existujúcej miestnej telefónnej siete, · v zastavanom obytnom území obce je potrebné existujúce vzdušné telefónne rozvody tam, kde to obostavanosť komunikácií a jestvujúca zástavba umožňuje, zrekonštruovať uložením káblov do zeme, · na navrhovaných rozvojových plochách realizovať nové miestne telefónne káblové vedenia uložením v zemi pozdĺž navrhovaných obslužných a prístupových komunikácií spolu s ostatnou technickou infraštruktúrou.

Pri investičnej výstavbe je potrebné dodržať ochranné pásmo existujúcich i navrhovaných telekomunikačných vedení, ktoré sú vymedzené a charakterizované v zákone NR SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Ochranné pásmo pri diaľkových a spojovacích vedeniach je 1 až 1,5 m na každú stranu od trasy ich uloženia, 2 m do výšky a 2 m do hĺbky od úrovne terénu. Ochranné pásmo miestnych telefónnych vedení je 1 m od trasy pokládky na obidve strany.

B.16.3 NÁVRH ROZVOJA MOBILNÝCH SIETÍ ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ

Rozvoj mobilnej telekomunikačnej siete zabezpečujú v súčasnosti traja operátori a to

Orange Slovensko a.s., T – Mobile Slovensko a.s. a O2 (Telefónica O2 Slovakia s.r.o.). Tieto spoločnosti majú na území Slovenska rozmiestnené svoje základňové, prenosové a centrálne

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 126 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

stanice podľa vlastných navrhnutých koncepcií rozvoja, za pomoci ktorých zabezpečujú pre svojich užívateľov pokrytie signálom GSM v pásme 900 a 1800 MHz.

Riešené územie obce Hliník nad Hronom je dostatočne plošne pokryté signálom GSM všetkých troch prevádzkovateľov tejto mobilnej siete prostredníctvom prenosových staníc rozmiestnených na okolitých svahoch a ZS a RR bodu ZH_HLN spoločnosti T-mobile Slovensko a.s. na výškovej budove na sídlisku Strojárska. V najbližšom návrhovom období sa na území obce neplánuje výstavba nových základňových staníc na zlepšenie pokrytia signálom verejnej rádiotelefónnej siete. V prípade takejto požiadavky vzniknú nároky na pozemok za účelom umiestnenia ZS vrátane jej napojenia na verejný rozvod elektrickej energie.

B.16.4 NÁVRH ROZVOJA OSTATNÝCH INFORMAČNÝCH SIETÍ

16.4.1 Miestny rozhlas

Ústredňa miestneho rozhlasu AUR s výkonným zosilňovačom AUC a výkonným stojanom pre 600 W je umiestnená v priestoroch obecného úradu. Rozvody obecného rozhlasu sú vedené vzdušne, od obecného úradu v krátkych úsekoch na samostatných oceľových stĺpoch Æ 65/6 mm. V prepojovacích úsekoch sú tieto rozvody vedené na elektrických betónových stĺpoch, na ktorých sú namontované oceľové objímky s keramickými izolantmi v normovanej vzdialenosti od sekundárnych Nín rozvodov. Reproduktory prevažne 6 a 12 W v počte 70 ks sú rozmiestnené na najfrekventovanejších miestach obce a na hlavných miestnych komunikáciách tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskoistkami.

V koncepcii územného rozvoja obce sa neuvažuje s rekonštrukciou existujúceho drôtového miestneho rozhlasu, nakoľko obec v súčasnosti uvažuje s realizáciou bezdrôtového obecného rozhlasu.

16.4.2 Televízne zariadenia

Televízne vysielanie v obci sa zabezpečuje TV vykrývačom. V rámci zástavby samostatne stojacich rodinných domov je televízny signál zabezpečovaný prevažne individuálnymi TV anténami pre príjem 1. a 2. TV programu, Markízy a JOJ. Na území viacpodlažnej bytovej výstavby obytného súboru Priehradka a Strojárska je príjem TV signálu riešený spoločnými anténami.

Ďalšie možnosti zabezpečenia televízneho signálu sú pomocou satelitných prijímačov. Pre rozšírený príjem televízneho vysielania v obci je možné uvažovať so zrealizovaním káblovej televízie s príjmom satelitných programov, kde technologické zariadenie by bolo situované v objekte Obecného úradu a rozvod k užívateľom by sa realizoval káblom v zemi, prípadne závesným káblovým vedením po stĺpoch NN siete, alebo modernejším bezdrôtovým šírením satelitného programu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 127 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.17 KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V zmysle environmentálnej rajonizácie Slovenskej republiky z roku 2004 bolo na základe stanovených kritérií a vybraného súboru environmentálnych charakteristík rozčlenené územie Slovenskej republiky do regiónov podľa piatich stupňov – tried environmentálnej kvality (EK) :

· 1. stupeň tvorí prostredie s environmentálnou kvalitou vysokej úrovne · 2. stupeň prostredie s vyhovujúcou environmentálnou kvalitou · 3. stupeň prostredie mierne narušené · 4. stupeň prostredie narušené · územia s 5. stupňom EK (prostredie silne narušené) tvoria jadrá zaťažených oblastí

V rámci Slovenska bolo takto vymedzených 8 zaťažených oblastí. Územie Žiarskej kotliny spolu s územím Zvolenskej kotliny bolo zaradené do Pohronskej zaťaženej oblasti, ktorej zaťaženie je spôsobené najmä drevárskym priemyslom, výrobou hliníka, priemyslom energetiky, ale aj veľkým počtom lokálnych tepelných zdrojov.

Jadro oblasti Žiarskej kotliny s narušenou až sile narušenou environmentálnou kvalitou životného prostredia, ktorá je zaradená do piateho stupňa, t.j. silne narušené ŽP, je lokalizované v okolí Žiaru nad Hronom, kde najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia sú priemyselné podniky SLOVALCO a.s. Žiar nad Hronom a ZSNP a.s. Žiar nad Hronom. Smerom na juh a sever od mesta Žiar nad Hronom kvalita prechádza do štvrtého stupňa, ktorý charakterizuje narušené prostredie. Smerom na severovýchod prechádza do druhého stupňa, t.j. kvalita ŽP je vyhovujúca. Na severe, juhu a juhovýchode sa ostrovčekovito vyskytujú územia s vysokou kvalitnou ŽP (prvý stupeň).

Samotné riešené územie obce Hliník nad Hronom môžeme z hľadiska celkového stavu jednotlivých zložiek životného prostredia – voda, pôda a ovzdušie zhodnotiť ako stredne zaťažené územie, nakoľko leží v dotyku s najväčšími znečisťovateľmi v Žiarskom regióne, ktorý majú negatívnych vplyv aj na územie obce ako aj z dôvodu toho, že v rámci vlastného katastrálneho územia obce sa tiež nachádzajú významné zdroje znečistenia životného prostredia.

B.17.1 OVZDUŠIE

Ochrana ovzdušia je legislatívne zabezpečovaná zákonom NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) a podľa zákona č. 76/1998 Z.z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,. Od 1. januára 2003 je v platnosti vyhláška MŽP SR č. 705/2002 Z.z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane ovzdušia.

17.1.1 Kvalita ovzdušia

V rámci monitorovacieho systému kvality ovzdušia sa na dlhodobom meraní kvality ovzdušia podieľajú príslušné Regionálne ústavy verejného zdravotníctva a SHMÚ. Sieť SHMÚ tvoria v rámci regiónu Banskobystrického kraja štyri meracie stanice Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a jedna monitorovacia stanica Regionálnej monitorovacej siete kvality

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 128 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

ovzdušia a zrážok na Chopku. Z uvedených štyroch meracích staníc Národnej monitorovacej siete sa v blízkosti riešeného územia obce Hliník nad Hronom nachádza automatizovaná monitorovacia stanica v Žiari nad Hronom na meranie TZL – PM10.

Oblasť Žiarskej kotliny bola podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 112/1993 Z.z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia zaradená do zoznamu 12 zaťažených oblastí v Slovenskej republike s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší. Patrili sem katastrálne územia miest a obcí Dolná Trnávka, Dolná Ždaňa, Hliník nad Hronom, Horná Ždaňa, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Lovča, Lovčica – Trubín, Prestavlky, Stará Kremnička, Šašovské Podhradie a Žiar nad Hronom. K tejto oblasti boli zaradené aj obidve chránené krajinné oblasti CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Ponitrie, ako aj kúpeľné sídlo Sklené Teplice.

Nadobudnutím platnosti zákona NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov od 1.9.2002 nie je oblasť Žiarskej kotliny zaťaženým územím, nakoľko znečistenie ovzdušia v regióne Žiaru nad Hronom za posledných 15 rokov v dôsledku modernizácie výroby hliníka a zrušenia výroby oxidu hlinitého v roku 1996 významne pokleslo (s výnimkou emisií CO). V uvedenom období tiež došlo k rapídnemu poklesu typickej emisie regiónu – fluóru.

V súčasnosti katastrálne územie obce Hliník nad Hronom, aj napriek blízkosti samotného mesta Žiar nad Hronom (od júna 2006 je k.ú. mesta Žiar nad Hronom zaradené do oblasti s riadenou kvalitou ovzdušia pre tuhé znečisťujúce látky – PM10), kde sú lokalizované dva najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v SR (SLOVALCO a.s. Žiar nad Hronom, ZSNP a.s. Žiar nad Hronom), ktoré diaľkovým prenosom emisií nepriaznivo ovplyvňujú aj kvalitu ovzdušia v obci Hliník nad Hronom, nepatrí medzi extrémne oblasti, ktoré by si vyžadovali osobitnú ochranu ovzdušia v zmysle § 9 zákona NR SR č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, to znamená, že v dotknutom území nie je prekročená limitná hodnota niektorej zo základných znečisťujúcich látok, ani hodnota dlhodobého cieľa pre prízemný ozón, ani sa v rozsiahlejšom území nevyskytujú pachové látky v koncentrácii, ktoré znepríjemňujú život obyvateľstva.

Tab. Vývoj množstva emisií základných znečisťujúcich látok v okrese Žiar nad Hronom (t/rok)

Žiar nad Hronom TZL (t) SO2 (t) NOx (t) CO (t) 1990 2.800 7.749 2.528 3.383 1995 972 2.838 1.057 2.411 2000 500 2.724 724 8.828 2003 432 1.914 818 12.380 2004 461 1.912 880 14.011 2005 593 1.791 1.075 13.903

Na znečisťovaní ovzdušia sa v najväčšej miere podieľa priemysel výroby hliníka, ale aj vysoká intenzita cestnej dopravy.

Medzi najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia v tejto lokalite patrí

SLOVALCO a.s. Žiar nad Hronom, ktorý v roku 2005 emitoval 145,698 t TZL, 1.310,102 t SO2,

688,732 t NOx a 12.993,550 CO, čo predstavuje takmer 24,57 % celkovej emisie TZL v okrese (0,69 % na území SR), 73,15 % emisií SO2 (1,57 % v SR), 64,09 % emisií NOx (1,47 % v SR)

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 129 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

a 93,46 % celkových emisií CO na území okresu Žiar nad Hronom (9,30 v SR). Druhým najvýznamnejším stacionárnym zdrojom znečistenia v tejto lokalite je ZSNP a.s. Žiar nad

Hronom, ktorý v roku 2005 emitoval 36,70 t TZL, 407,70 t SO2, 250,30 t NOx a 305,10 t CO, čo predstavuje takmer 6,19 % celkovej emisie TZL v okrese, 22,76 % emisií SO2, 23,28 % emisií NOx a 2,19 % celkových emisií CO v okrese Žiar nad Hronom.

V samotnej obci sa na znečistení ovzdušia podieľajú PHS strojárne a.s. Hliník nad Hronom, ktoré svojou produkciou priemyselných emisií patria medzi veľké zdroje znečistenia ovzdušia a ďalej je to PELET s.r.o., ALACO a.s., LBG s.r.o., TATRANWOOD s.r.o., MWS CASTING s.r.o., SPEKTRUM s.r.o. Hliník nad Hronom, BONUM IMPEX s.r.o. a tiež Zlatý Ónyx s.r.o., ktoré sú evidované ako stredné a malé zdroje znečistenia ovzdušia. Všetky tieto bodové stresové faktory vytvárajú samostatné lokality mimo urbanizovaného prostredia.

17.1.2 Ozónová situácia

V súvislosti s ochranou ľudského zdravia a vegetácie pred pôsobením prízemného ozónu, jednotlivé medzinárodné organizácie navrhli celý rad smerodajných hodnôt, kritických úrovní a limitov, pre hodnotenie koncentrácie prízemného ozónu.

Tab. Odporúčané imisné limity podľa smernice EÚ 92/72/EEC :

-3 Imisné limity Koncentrácia O3 (μg.m ) Priemer za časový interval Pre ochranu ľudského zdravia 120 8 h Pre ochranu vegetácie 200/65 1/24 h Pre informáciu obyvateľstva 180 1 h Pre varovanie obyvateľstva 360 (240-upravená) 1 h

8-hodinový priemer je počítaný ako kĺzavý priemer 4-krát za deň na základe hodnôt v časových intervaloch 0.00-9.00 (SHMU)

Tab. Priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu (μg.m-3) v rokoch 1995 – 2005 :

Stanica 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Žiar nad Hronom 48 54 48 47 40 43 - 50 57 55 51

Z hľadiska dlhodobých priemerov úrovne koncentrácií prízemného ozónu sa počas obdobia rokov 1995 – 2005 pohybovali koncentrácie O3 na monitorovacej stanici v Žiari nad Hronom v hodnotách od 40 (μg.m-3) do 57 (μg.m-3) (ročný priemer).

Na celom území v okolí monitorovacej stanice v Žiari nad Hronom bola v období rokov 1996 – 2001 pravidelne prekračovaná kritická hodnota 50 (μg.m-3) (EHK, OSN), počítaná ako priemer z denných hodín za 6 mesačné vegetačné obdobie.

Tab. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí (8h koncentrácia prízemného ozónu 120 μg.m-3). Cieľová hodnota povoleného počtu prekročení pre rok 2010 je 25 dní v priemere za 3 roky.

Stanica 2003 2004 2005 priemer Žiar nad Hronom 66 23 39 43

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 130 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Počet prekročení odporúčaných krátkodobých imisných limitov pre prízemný ozón v rokoch 1996 – 2001 sumarizuje nasledovná tabuľka. Vo fotochemicky aktívnych rokoch dochádza k občasným prekročeniam limitu pre informáciu obyvateľstva, limit pre varovanie obyvateľstva 360 (μg.m-3), neskôr 240 (μg.m-3) nebol prekročený.

Tab. Počet prekročení (v hodinách) informačného hraničného prahu (IHP) a výstražného hraničného prahu (VHP) prízemného ozónu v rokoch 1996 – 2001 pre upozornenie a varovanie obyvateľstva :

-3 -3 IHP1h = 180 (μg.m ) VHP1h = 360 (μg.m ) Stanica 1996 1997 1998 1999 2000 2001 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Žiar nad Hronom 0 0 1 0 5 0 0 0 0 0 0 0 V období rokov 2003 – 2005 nedošlo k prekročeniu limitu pre upozornenie obyvateľstva a ani k prekročeniu limitu pre varovanie obyvateľstva, ktorého hodnota bola znížená z 360 (μg.m-3) na 240 (μg.m-3).

Tab. Počet prekročení (v hodinách) informačného hraničného prahu (IHP) a výstražného hraničného prahu (VHP) prízemného ozónu v rokoch 2003 – 2005 pre upozornenie a varovanie obyvateľstva :

-3 -3 IHP1h = 180 (μg.m ) VHP1h = 240 (μg.m ) Stanica 2003 2004 2005 2003 2004 2005 Žiar nad Hronom 0 0 0 0 0 0

17.1.3 Emisná situácia

Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok v ovzduší je sledovaný prostredníctvom databázy miesta registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia, ktorá sa od roku 1985 spracováva v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Vývoj a stav emisnej situácie sledujú okrem SHMÚ aj Obvodné úrady životného prostredia, ktoré spolu so Slovenskou inšpekciou životného prostredia – inšpektorátom ochrany ovzdušia sledujú aj technologický stav jednotlivých zdrojov znečisťovania.

V záujmovom území – okresu Žiar nad Hronom, do ktorého spadá riešené územie obce Hliník nad Hronom, sú za rok 2005 merné územné emisie tuhých látok 1,15 tony/rok*/km2, 2 2 oxidu siričitého – SO2 3,69 tony/rok*/km a oxidov dusíka – NOx 1,70 tony/rok*km . Merné územné emisie oxidu uhoľnatého – CO dosahujú hodnoty 27,07 tony/rok*/km2. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené emisie a merné územné emisie pre okres Žiar nad Hronom za rok 2004 a 2005 (MŽP SR). Z tabuľky vyplýva, že v území sa najviac prejavuje zaťaženie oxidom uhoľnatým a oxidom siričitým. Tab. Emisie základných znečisťujúcich látok v okrese Žiar nad Hronom za rok 2004 :

Tuhé emisie Oxid siričitý Okres t/rok t/rok*km2 t/rok t/rok*km2 Žiar nad Hronom 461 0,89 1.912 3,69

Okres Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 131 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

t/rok t/rok*km2 t/rok t/rok*km2 Žiar nad Hronom 880 1,70 14.011 27,07

Tab. Emisie základných znečisťujúcich látok v okrese Žiar nad Hronom za rok 2005 :

Tuhé emisie Oxid siričitý Okres t/rok t/rok*km2 t/rok t/rok*km2 Žiar nad Hronom 593 1,15 1.791 3,46

Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý Okres t/rok t/rok*km2 t/rok t/rok*km2 Žiar nad Hronom 1.075 2,08 13.903 26,86 Na základe údajov porovnávajúcich vývoj emisií a merných územných emisií na území okresu Žiar nad Hronom v roku 2004 a 2005 je možné pozorovať pokles množstva dvoch základných znečisťujúcich látok v ovzduší – oxid siričitý a oxid uhoľnatý. Najvýraznejším faktorom vplývajúcim na pokles oxidu uhoľnatého môžeme zaradiť najmä zmenu zloženia palivovej základne, pokles výroby, ale aj procesy zavádzania nových a zlepšovania starých technológií.

K úrovni znečistenia ovzdušia v riešenom území výraznou mierou prispieva automobilová doprava a to hlavne komunikácia I/65 Nitra – Žiar nad Hronom (Šašovské Podhradie), ktorá prechádza cez zastavaného územie obce. Znečistenie ovzdušia vzniká hlavne prevádzkou motorov ale aj vírením prachu usadeného na komunikácii a jej okolí. K hlavným látkam znečisťujúcim ovzdušie pochádzajúcich z automobilovej dopravy patria najmä oxid uhoľnatý CO, oxid dusíka NOx, aromatické uhľovodíky CxHy a pevné častice. Emisné limity pre dopravu sú určené vyhláškou MDPT SR č. 116/1997 Z.z. a predstavujú 200 μq.m-3 pre maximálnu 30 minútovú koncentráciu a 100 μq.m-3 pre priemernú 24 hodinovú koncentráciu NOx. V súčasnosti dochádza na ceste I/65 z hľadiska hodnotenia emisnej situácie k prekračovaniu krátkodobých imisných limitov NOx.

Tab. Emisie základných znečisťujúcich látok z cestnej dopravy z celej SR a prepočítané emisie na okresnú regionálnu úroveň Žiaru nad Hronom :

Rok 2004 CO NOx SO2 TZL PM10 PM2,5 Slovensko 111.602 36.443 827 9.480 3.190 2.845 Žiar nad Hronom 1.271 436 10 113 37 33

Poznámka : PM10 – častice menšie ako 10 µm PM2,5 – častice menšie ako 2,5 µm

Žiarsky okres, ktorého územím prechádzajú hlavné dopravné trasy celoštátneho až medzinárodného významu (cesty I/65 a I/50) sa v roku 2004 podieľal na celoslovenských emisiách z cestnej dopravy asi 1,1 %.

17.1.4 Opatrenia na ochranu ovzdušia

V ÚPN obce Hliník nad Hronom z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a ochranu ovzdušia sú navrhované nasledujúce opatrenia :

· pri umiestňovaní nových výrobných prevádzok a technológií na území obce zvážiť ich dopad na kvalitu životného prostredia aj z hľadiska znečistenia ovzdušia,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 132 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· na území obce neumiestňovať nové výrobné prevádzky a technologické zariadenia, ktoré sú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení neskorších predpisov veľkými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, resp. ich povoľovanie zvážiť na základe individuálneho posúdenia s ohľadom na emisné množstvá a druh znečisťujúcich látok, · do navrhovanej výrobnej zóny pri ceste III/06526 neumiestňovať výrobné prevádzky a technologické zariadenia, ktoré majú negatívny dopad na kvalitu životného prostredia, vrátane znečistenia ovzdušia a majú zvýšené požiadavky na nákladnú automobilovú dopravu, · postupne modernizovať jestvujúce zariadenia strojárenského priemyslu na území obce s predpokladom zníženia emisií z hlavného stacionárneho zdroja znečistenia ovzdušia, ktorým sú PHS strojárne a.s. Hliník nad Hronom, · technickými a technologickými opatreniami u všetkých existujúcich zdrojoch znečistenia ovzdušia upraviť emisné zaťaženie ovzdušia na stav zodpovedajúci emisným limitom v zmysle platnej legislatívy, vrátane emisií CO, · zabezpečiť plynofikáciu rozvojových plôch a postupne plynofikovať jestvujúce malé zdroje znečisťovania ovzdušia na tuhé palivo, · pri rozvojových plochách zvážiť možnosť využitia alternatívnych zdrojov energie (solárna energia, zvyšná drevná hmota, biomasa a podobne), · v priemyselnom parku a na ostatných plochách výrobného a zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení a skladov realizovať výsadbu sprievodnej a izolačnej zelene, ktorá bude zabraňovať prehrievaniu lokality v letných obdobiach a bude slúžiť na záchyt emisií tuhých znečisťujúcich látok, · problematiku znečisťovania ovzdušia z cestnej dopravy riešiť výstavbou rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie mimo obytného územia v priestore medzi riekou Hron a železničnou traťou tak, aby priniesla zníženie súčasných nepriaznivých dopadov na životné prostredie, · pozdĺž plánovanej rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie zrealizovať výsadbu izolačnej a sprievodnej zelene z dôvodu eliminácie nepriaznivých vplyvom na obytné územie obce.

B.17.2 VODA

Základným právnym dokumentom ochrany podzemných a povrchových vôd je zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Kvalitu povrchových a podzemných vôd, vrátane ich kvantitatívnych ukazovateľov na území Slovenskej republiky sleduje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) Bratislava, ktorý je špecializovanou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Údaje čiastkového monitorovacieho systému – Voda sú následne publikované za jednotlivé roky v Ročenkách pre celé územie SR.

17.2.1 Povrchové vody

Z hydrologického hľadiska patrí katastrálne územie obce Hliník nad Hronom do povodia rieky Hron. Riečnu sieť tvoria tri ľavostranné prítoky Hrona : jeden väčší vodný tok Teplá a dva drobné toky, potok Sobotište s prítokom Dolné lúky a potok Hliník. Kvalita povrchových vôd je sledovaná v rámci celoslovenského monitoringu len na toku Hron. Najbližšie miesto odberu sa

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 133 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

nachádza nad obcou Hliník nad Hronom priamo v meste Žiar nad Hronom v riečnom kilometri 131,50 a pod obcou v meste Žarnovica v riečnom kilometri 112,00. Kvalitu povrchových vôd v predmetnom území sleduje SHMÚ.

Kvalita vody v mieste odberu Žiar nad Hronom je v rozmedzí II. – V. triedy. V skupinách kyslíkový režim (A), základné fyzikálno-chemické ukazovatele (B) a nutrienty (C) kvalita vyhovuje požiadavkám II. a III. triedy, čo je čistá až znečistená voda. V skupinách biologické ukazovatele (D), mikrobiologické ukazovatele (E) a mikropolutanty (F) kvalita vody je zaradená do IV. a V. triedy, čo je silne znečistená až veľmi silne znečistená voda. Najhoršia V. trieda je spôsobená množstvom koliformných baktérií, čo poukazuje predovšetkým na nedostatočné čistenie produkovaných komunálnych odpadových vôd. V skupine ukazovateľov „D“ je IV. trieda spôsobená zvýšenými hodnotami sapróbneho indexu makrozoobentosu. V skupine ukazovateľov „F“ IV. triedu spôsobuje obsah nepolárne extrahovateľných látok. Kvalita vody v mieste odberu Žarnovica sa výrazne nemení. Zlepšenie možno pozorovať v skupine ukazovateľov „F“, z V. triedy na II. triedu. V tomto odbernom mieste nebol zaznamenaný výskyt nepolárne extrahovateľných látok. Zlepšenie o jednu triedu nastalo i v skupine ukazovateľov „E“.

Tab. Kvalita povrchových vôd za rok 2005, Zdroj SHMÚ Bratislava : skupiny ukazovateľov a triedy kvality tok km miesto odberu A B C D E F Hron 131,50 Žiar nad Hronom III. II. III. IV. V. IV. Hron 112,00 Žarnovica III. II. III. IV. IV II.

Pri porovnaní údajov z predchádzajúceho obdobia roku 2002 možno konštatovať, že v mieste odberu Žiar nad Hronom došlo v skupine ukazovateľov „B“ k zhoršeniu triedy kvality a jednu úroveň, v skupine ukazovateľov „A“, „C“, „E“ a „F“ nedošlo ku žiadnej zmene kvality. Len v skupine ukazovateľov „D“ nastalo zlepšenie triedy kvality o jednu úroveň, t.j. z triedy IV. na triedu III.

Tab. Kvalita povrchových vôd za obdobie rokov 2002, Zdroj SHMÚ Bratislava : skupiny ukazovateľov a triedy kvality tok km miesto odberu A B C D E F Hron 131,50 Žiar nad Hronom III. I. III. III. V. IV. Hron 112,00 Žarnovica III. I. III. III. V. II.

Kvalita vody v toku rieky Hron je v mieste odberu Žiar nad Hronom ovplyvnená kvalitou privádzaných vôd z jej horného toku. Rieka Hron prichádza do predmetného územia už znečistená, nakoľko je recipientom odpadových vôd zo strojárenských, drevospracujúcich, poľnohospodárskych, farmaceutických a ostatných priemyselných podnikov a sú do nej vypúšťané odpadové vody z jednotlivých miest a obcí nachádzajúcich sa nad miestom odberu.

Úsek Hrona od Žiaru nad Hronom po Kalnú nad Hronom ovplyvňujú podniky na spracovanie hliníka – ZSNP a.s. Žiar nad Hronom, Pohronské strojárne a.s. Hliník nad Hronom, drevovýroba Preglejka a.s. Žarnovica, spracovanie minerálnych vlákien IZOMAT a.s. Nová Baňa, Rudné bane v Hodruši – Hámroch a odpadové vody z verejnej kanalizácie v celej oblasti.

Tab. Rozhodujúci producenti odpadových vôd vypúšťajúcich znečisťujúce vody do rieky Hron v roku 2000 a 2001, Zdroj SHMÚ Bratislava :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 134 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Množstvo tis.m3/rok Názov producenta odpadových vôd Názov toku rok 2000 rok 2001 VK Banská Bystrica Hron 17 975,000 17 975,000 KREMNICKÉ BANE a.s. Kremnica Hron 15 354,000 17 725,000 BIOTIKA Slovenská Ľupča Hron 9 912,000 12 525,000 VK Zvolen Hron 7 884,000 8 199,400 VK Brezno Hron 3 169,400 3 136,700 VK Žiar nad Hronom Hron 2 523,000 2 640,700 ZSNP a.s. Žiar nad Hronom – VY.A Hron 1 865,000 1 925,000 ZSNP a.s. Žiar nad Hronom – VY.B Hron 1 096,000 1 029,000 ŽELEZIARNE – nový závod PIESOK Hron 1 151,200 975,700 PETROCHEMA Dubová Hron 937,000 960,000 VK Nová Baňa Hron 631,000 731,000 VK Slovenská Ľupča Hron 551,000 551,000 ANB Žarnovica Hron 516,000 469,600 VSB Sliač Hron 401,000 400,000

Do kategórie významných zdrojov znečistenia sú zaradený znečisťovatelia, ktorí prekročujú nasledovné kritériá : BSK5 > 200 t.r-1 NL > 200 t.r-1 CHSK > 300 t.r-1 NEL > 5 t.r-1

17.2.2 Podzemné vody

Obec Hliník nad Hronom sa nachádza vo vodohospodársky významnej oblasti „Riečne náplavy Hrona od Žiaru nad Hronom po Želiezovce". Najbližší monitorovací objekt – vrt základnej siete SHMÚ sa nachádza v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom. V tomto monitorovacom objekte bol nameraný zvýšený obsah mangánu a železa, čo môže byť aj dôsledkom zlých kyslíkových pomerov. Zvýšený obsah bol zaznamenaný u stopových prvkov – arzén. Podzemné vody v tejto oblasti sú vo všeobecnosti zaťažené aj zvýšenými obsahmi chloridov, síranov, dusičnanov, amónnych iónov, čoho dôsledkom je poľnohospodárska činnosť v údolnej nive Hrona. Na kvalitu podzemných vôd má však výrazný vplyv priemysel, čo sa prejavuje zvýšenými obsahmi všeobecných a špecifických organických látok a stopových prvkov.

Tab. Hodnotenie kvality podzemných vôd podľa STN 735 7111 Pitná voda :

Hodnotená oblasť Zhodnotenie podzemných vôd Pozorovacie objekty podľa STN 75 7111 „Pitná voda“ (platnej od júla 2003) Riečne náplavy Hrona Vzorky podzemných vôd nevyhovovali požiadavkám na kvalitu vôd, ktoré sú + od Žiaru nad Hronom definované v STN 75 7111 kvôli zvýšeným koncentráciám HN4 (2x), celkového Fe po Želiezovce a Mn (6x). - -2 Vrty ZS SHMÚ : Zo skupiny aniónov došlo k prekročeniu limitných hodnôt v prípade Cl (1x), SO4 - - - Hronský Beňadik (2x), NO3 (5x), NO2 (2x) a CHSKMn (2x). - Bíňa Bol zaznamenaný zvýšený obsah stopových prvkov v prípade Al (lx), As (4x), Hg (1x) - Šalov – Hron (Šalov) a Ni (1x). - Želiezovce Namerali sa prekročenia aj v skupine všeobecných organických látok. Limitné - Hronské Kosihy hodnoty definované STN 75 7111 boli prekročené v prípade fenolov prchajúcich s - Veľké Kozmálovce vodnou parou (1x), humínnych látok (1x) a NELUV (4x). - Hliník nad Hronom Namerané boli nadlimitné koncentrácie 1,3 dichlórbenzénu a 1,1-dichlóreténu (lx). - Rudno nad Hronom Vo využívaných vodných zdrojoch v porovnaní z vrtmi základnej siete SHMÚ došlo

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 135 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- - Tekovská Breznica iba k prekročeniu NO3 a NELUV (2x). - Kozárovce Kvalita podzemných vôd aluviálnych náplavov Hrona v oblasti od Žiaru nad Hronom - Lehôtka pod Brehmi po Želiezovce sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zhoršila najmä čo sa - Šašovské Podhradie týka stopových prvkov. Stále však pretrváva vysoký obsah chloridov, síranov, Využívaný vrt : dusičnanov, amónnych iónov na čo výrazne vplýva poľnohospodárska činnosť v - Rudno nad Hronom údolnej nive Hrona. - Čajkov Na kvalitu podzemných vôd vplýva najmä priemysel v Žiari nad Hronom, Hliníku nad - Hronské Kľačany Hronom, Leviciach a Tlmačoch. Oproti minulému roku sa výrazne zvýšil počet - Kalnica prekročených limitných hodnôt v skupine všeobecných organických látok a špecifických organických látok a taktiež v skupine stopových prvkov.

Na základe zisteného skutkového stavu kvality povrchových a podzemných vôd je možné konštatovať, že znečistenie povrchových vôd – rieky Hron a takisto aj znečistenie podzemných vôd, ktoré sú hlavným zdrojom pitnej vody, je dôsledkom silnej antropogénnej činnosti.

17.2.3 Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd

Hlavným opatrením na ochranu povrchových a podzemných vôd je dodržiavanie zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktorý v 5. časti pojednáva o ochrane vodných pomerov a vodárenských zdrojov. Ukladá všetkým užívateľom dbať o ich ochranu a účelné využívanie, vlastníkom alebo správcom poľnohospodárskych a lesných pozemkov napomáhať zlepšovaniu vodných pomerov, zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov a splavovaniu pôdy, dbať o udržiavanie pôdnej vody, zlepšenie retenčnej schopnosti územia a zachovávať vhodné podmienky na výskyt vôd.

Podľa § 5 ods. 1 písm. c.) zákona o vodách, sa na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania stanovujú chránené územia, ktorými sú územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, územia s vodou vhodnou na kúpanie, územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránená vodohospodárska oblasť), ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti, chránené územia a ich ochranné pásma podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ochrana vodných tokov a ich korýt je ustanovená zákonom NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov sa vyhlasujú ochranné pásma vodárenských zdrojov I., II., III. stupňa.

· Vodárenské a vodohospodársky významné toky

Vodárenské toky sú vodné toky, alebo úseky vodných tokov, ktoré sa využívajú alebo môžu využívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Vodohospodársky významnými tokmi sú vodné toky, ktorými prechádza štátna hranica, vodné toky, ktoré sa využívajú ako vodárenský zdroj alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje (vodárenský vodný tok), vodné toky s plavebným využitím, vodné toky s významným odberom vody pre priemysel a pre poľnohospodárstvo (ich významnosť sa určuje vo vzťahu k vodohospodárskej bilancii povrchových vôd v príslušnom čiastkovom povodí), vodné toky využívané na iné účely, napríklad na využívanie hydroenergetického potenciálu, ako vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb alebo na rekreáciu. Zoznam vodárenských tokov a vodohospodársky významných vodných tokov je uvedený v prílohe č. 1 a 2 Vyhlášky MŽP SR

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 136 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

č. 211/2005 Z.z. z 29.4.2005, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. V zmysle uvedenej legislatívy sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom nachádzajú len vodohospodársky významné vodné toky, medzi ktoré je zaradený Hron 4-23-01-001 a potok Teplá 4-23-04-064.

· Citlivé a zraniteľné oblasti

Citlivé a zraniteľné oblasti ustanovuje nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z.z. podľa § 33 a 35 zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Za citlivé oblasti boli ustanovené vodné útvary povrchových vôd, v ktorých môže dôjsť k nežiadúcemu stavu kvality vôd, alebo ktoré sa využívajú alebo môžu využívať ako vodárenské zdroje, prípadne ktoré si vyžadujú v záujme vyššej ochrany vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Za zraniteľné oblasti boli ustanovené poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnych územiach obcí, z ktorých odtekajú, resp. vsakujú vody s nadlimitnou koncentráciou dusičnanov (viac ako 50 mg/l). V zmysle Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 617/2004 Z.z., ktorým sa stanovujú citlivé a zraniteľné oblasti, je katastrálne územie obce Hliník nad Hronom zaradené medzi zraniteľné oblasti, kde ochrana vody vyplýva z § 30 vodného zákona.

· Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd

Legislatívne opatrenia na ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd ustanovením ich ochranných pásiem určuje zákon NR SR č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Ochranné pásmo je územie, na ktorom sa určia opatrenia a podmienky v záujme zachovania kvantitatívnych a kvalitatívnych hodnôt prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a ich racionálneho využívania. V ochranných pásmach sa zakazuje, alebo obmedzuje činnosť, ktorá môže tieto zdroje nepriaznivo ovplyvniť alebo obmedziť.

Na katastrálne územie obce Hliník nad Hronom sa vzťahuje legislatívna ochrana vyplývajúca zo zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách, stanovená Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 57/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach. Jedná sa o ochranné pásmo I. a II. stupňa. Ochranné pásmo I. stupňa, ktoré chráni výverovú oblasť, nezasahuje do katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom. Prevažná časť katastrálneho územia obce sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa, ktoré chráni akumulačnú oblasť a obkolesuje ochranné pásmo I. stupňa. Má tvar rovnoramenného trojuholníka s preponou pozdĺž rieky Hron. Jeho hranice sú vedené v teréne po viditeľných kótach, cestách a rieke Hron. Severnú hranicu tvorí rieka Hron. V ochrannom pásme II. stupňa bez vydania záväzného posudku ministerstva zdravotníctva je zakázané zriaďovať skládky odpadov a toxických látok, prepravovať a skladovať ropné látky, pohonné hmoty a chemické látky, vykonávať vrty hlbšie ako 6 m, vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa osobitného predpisu, vykonávať neplánovanú ťažbu dreva, ťažiť štrk a zeminu, povoľovať a odberať podzemné vody v množstve vyššom ako 0,5 1/s. Uvedené ochranné pásmo II. stupňa PLZ Sklené Teplice nemá obmedzujúci vplyv na funkčné využitie riešeného územia.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 137 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

V ÚPN obce Hliník nad Hronom sú z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a ochranu vôd navrhnuté nasledujúce opatrenia :

· rešpektovať všeobecnú legislatívnu ochranu vyplývajúcu zo zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), · dobudovať verejnú kanalizáciu s napojením na čistiareň odpadových vôd, · dobudovať, respektíve rozšíriť jestvujúcu ČOV obce Hliník nad Hronom, · napojiť všetky objekty bývania a občianskej vybavenosti v navrhovanom obytnom súbore Hrabiny II. na verejnú kanalizáciu a ČOV, vrátane ostatných navrhovaných rozvojových plôch bývania, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie, · odkanalizovanie priemyselného parku riešiť delenou kanalizáciou, dažďové vody po prečistení odviesť do recipientu, splaškovú kanalizáciu napojiť na jestvujúcu ČOV, pre priemyselné vody vybudovať samostatnú kanalizáciu s vlastnou ČOV, · napojiť ostatné rozvojové plochy výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb, vrátane jestvujúceho areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva, na kanalizačný systém obce s alternatívnym vybudovaním malých lokálnych ČOV, · zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku odtekajúceho zo zastavaného územia obce a z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, vrátane parkovísk a odstavných plôch s prečistením zachytávajúcim plávajúce látky v lapači splachov, · na miestach, kde sa predpokladá obsah látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej a podzemnej vody (odstavné plochy, parkoviská, autobusové nástupištia, plochy vo výrobných prevádzkach) zrealizovať potrebné opatrenia na ich elimináciu, osadiť lapače na zachytávanie ropných látok, · zabezpečiť pôdoochranárske a lesotechnické opatrenia na zvýšenie retenčnej schopnosti územia – zmenšenie a spomalenie povrchového odtoku v povodí rieky Hron a na severných svahov Štiavnických vrchov.

B.17.3 PÔDA

Pôda je nezastupiteľnou zložkou životného prostredia a nenahraditeľným prírodným zdrojom, ktorá popri produkčnej funkcie plní aj výraznú ekologickú a environmentálnu funkciu. Spôsob využívania pôdy musí byť primeraný prírodným podmienkam, musí zaručovať zachovanie a obnovu prirodzených vlastností, funkčnú spätosť prírodných procesov a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu. Produkčnosť pôd je silne závislá od bonity pôdy a spôsobu obhospodarovania. Pôda svojím obrovským regulačným, detoxikačným a čistiacim účinkom ovplyvňuje ďalšie zložky životného prostredia, ako aj prírodné zdroje.

Medzi hlavné negatívne faktory ovplyvňujúce produkčné a environmentálne funkcie pôdy prírodného charakteru, ktoré vyplývajú z geologických, pôdnych, geomorfologických a klimatických podmienok v území, patrí vodná a veterná erózia. Negatívne faktory antropického charakteru vyplývajú zo spôsobu a intenzity využívania územia.

Na ohrozovaní a znehodnocovaní pôdy najväčšou mierou podieľajú :

Ø veľkoblokové usporiadanie ornej pôdy so svahovitosťou nad 5°, Ø územne rozsiahle odvodnenia pozemkov, Ø nevhodná aplikácia chemických prostriedkov na ochranu a výživu rastlín, Ø pasenie dobytka na strmých svahoch,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 138 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Ø lokalizácia a hygienicko-ekologické dopady priemyselných, dopravných a poľno- hospodárskych účelových zariadení, Ø nadmerná a holo rezná ťažba drevnej hmoty a nevhodná obnova lesných drevín, Ø imisný zásah z lokálnych, miestnych a diaľkových zdrojov znečistenia a zhoršený zdravotný stav lesa, Ø sneh, vietor a mráz, Ø biologický škodcovia.

Výskumné centrum pôdnej úrodnosti Bratislava na základe zhodnotenia prírodných podmienok a ekologicko-pôdnych stanovíšť začleňuje pôdy podľa intenzity potenciálnej erodovateľnosti pôd vodnou eróziou do 3 kategórií :

· slabo až stredne erodovateľné pôdy – odnos je do 1,5 mm/rok · silno erodovateľné pôdy – odnos je 1,6 – 5,0 mm/rok · veľmi silno erodovateľné pôdy – odnos je 5,1 – 20,0 mm/rok

Tab. Potenciálna erodovanosť orných pôd vodnou eróziou v okrese Žiar nad Hronom :

Slabo až Silno Veľmi silno stredne Výmera ornej erodovateľné erodovateľné Spolu Okres erodovateľné pôdy pôdy pôdy pôdy v okrese ha % ha % ha % ha % Žiar nad 3.224 63 1.663 32 240 5 5.127 81,2 6.312 Hronom

V okrese Žiar nad Hronom je v kategórii veľmi silno erodovateľných pôd 240 ha ornej pôdy. Tieto pôdy by mali byť využívané výlučne len v kategórii trvalé trávne porasty, alebo majú byť preradené medzi lesné pôdy. V samotnom katastrálnom území obce Hliník nad Hronom je erodovateľnosť pôdy vodnou eróziou nižšia oproti dokumentovanej erodovateľnosti za celý okres Žiar nad Hronom. Obdobne veterná erózia zásadne neovplyvňuje pôdny kryt a nevyžaduje si zvláštne opatrenia.

17.3.1 Kontaminácia pôdy

Zhoršená kvalita pôdy v celej Žiarskej kotline je spôsobená hlavne produkciou znečisťujúcich látok pri výrobe hliníka a ich následným spádom na poľnohospodársku pôdu. Žiarska kotlina je dlhodobo zaťažená emisiami flóru, najmä v okolí ZSNP a.s. Žiar nad Hronom, kde výmera kontaminovanej pôdy predstavuje cca 9.000 ha. V roku 1998 boli zistené hodnoty obsahu fluóru v pôde v rozsahu koncentrácií 3 – 26,4 mg/kg, pričom platný hygienický limit pre vodný výluh kontaminácie pôd fluórom je 5 mg/kg.

Okrem fluóru bolo v území zistené aj zaťaženie pôd ťažkými kovmi (Cd, Hg, As, Pb, Cu). Namerané hodnoty z roku 1993 boli voči referenčným hodnotám zvýšené približne 2 – 4 krát. Zvýšené obsahy kovov sa však vyskytujú v celom údolí Hrona, aj v smere proti prúdu, čoho príčinou je pravdepodobne okrem iného aj banská činnosť v regióne.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 139 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Obsahy kontaminantov v pôde súvisia s emisiami vyprodukovanými pri výrobe hliníka starou technológiou. Keďže stará elektrolýzna hala A a B bola v roku 1996 odstavená, uvedené hodnoty sa v dôsledku zavedenia novej technológie výroby hliníka a redukcie množstva emisií najmä fluoridu, ďalej dechtu a prachu výrazne znížili.

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom je všetka poľnohospodárska pôda znehodnotená dlhodobou kontamináciou nebezpečnými látkami (najmä ťažkými kovmi) a z tohto dôvodu je možné len pestovanie technických plodín.

17.3.2 Ochrana pôdy

Na ochranu pôdy sa uplatňuje najmä zákon NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú : produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode a v neposlednom rade ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie a to hlavne poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny. Vyhláškou MP SR č. 508/2004 Z.z. sa vykonáva § 27 zákona NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

B.17.4 ODPADY

Koncepcia odpadového hospodárstva obce vychádza zo všeobecných zámerov Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, ako základného dokumentu pre riadenie odpadového hospodárstva do roku 2005 a následných koncepčných materiálov na nižších úrovniach riadenia. Odpadové hospodárstvo Slovenskej republiky je zabezpečované podľa zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov a zákona č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obec má v súlade s platnou legislatívou spracovaný „Program odpadového hospodárstva obce Hliník nad Hronom do roku 2005“, ktorý bol schválený rozhodnutím Okresného úradu v Žiari nad Hronom č. 2002/26238 zo dňa 29.1.2003. PHO obce Hliník nad Hronom je v súlade so záväznou časťou „Programu odpadového hospodárstva okresu Žiar nad Hronom do roku 2005“ a „Programu odpadového hospodárstva Banskobystrického kraja do roku 2005“, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 4/2002 zo dňa 3.6.2002.

Podľa Programu odpadového hospodárstva obce Hliník nad Hronom do roku 2005,bolo potrebné v obci Hliník nad Hronom prijať nasledovné opatrenia :

· na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov zvýšením separovaného zberu biologicky rozložiteľných zložiek komunálnych odpadov v domácnostiach

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 140 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· riešiť priestory, v ktorých bude možné odovzdávať oprávnenému subjektu vyseparované zložky komunálneho odpadu, drobný stavebný odpad, objemný odpad a vytriedené odpady z domácnosti s obsahom škodlivín

Odpady vznikajúce na území obce sú v súčasnosti zneškodňované na skládke odpadov TKO v katastrálnom území Horné Opatovce – označenie „KO“, trieda skládky „O“ (mesto Žiar nad Hronom), ktorého prevádzkovateľom sú Technické služby s.r.o. Žiar nad Hronom. Odvoz domového odpadu na skládku TKO je v súčasnosti realizovaný Technickými službami s.r.o. Žiar nad Hronom na základe uzatvorenej zmluvy.

Likvidácia priemyselného odpadu zo závodov a prevádzok na území obce je vyriešená odvozom na riadenú skládku v katastrálnom území Horné Opatovce, označený ako odpad „PO“, trieda skládky „O“ a „N“. Zber, odvoz a prepravu tohto odpadu si zabezpečujú samotní producenti odpadu na základe vlastných zmlúv.

Zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov na území obce prostredníctvom veľkokapacitných kontajnerov vykonávajú Technické služby s.r.o. Žiar nad Hronom. V obci sa organizuje jedno rázový hromadný zber použitých pneumatík, batérií, mrazničiek atď. V blízkom časovom horizonte chce obec začať so separovaným zberom odpadu a znižovaním podielu bioodpadu v komunálnom odpade kompostovaním.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom je z hľadiska odpadového hospodárstva navrhnuté :

· vyvážať komunálny odpad na riadenú skládku TKO Horné Opatovce, · zhodnotiť aktuálny stav odpadového hospodárstva v riešenom území v nadväznosti na PHO okresu Žiar and Hronom a PHO obce Hliník nad Hronom, ktorý rieši nakladanie s komunálnym odpadom, · prijať opatrenia na zhodnotiteľné odpady, na dôslednejšie triedenie odpadu a recyklovanie získaných surovín, · v nadväznosti na množstvá a druhy odpadov riešiť nie len systém zberu, prepravy a zneškodňovania komunálnych odpadov vrátane separovaného zberu, ale určiť aj priestory (zberný dvor), kde je možné odovzdávať vyseparované zložky komunálneho odpadu, drobný stavebný odpad, objemný odpad, vytriedené odpady z domácností s obsahom škodlivín, · nakoľko podľa § 39 ods. 14 zákona NR SR č. 409/2006 Z.z. o odpadoch sú obce povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov, je potrebné určiť priestory alebo plochy potrebné na tieto účely už teraz v riešení priestorového usporiadania a funkčného využitia územia obce, · v závislosti od množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vyprodukovaných občanmi, ale aj obcou pri údržbe verejnej zelene a podobne, navrhnúť opatrenia na znižovanie množstva takýchto odpadov ukladaných na skládku odpadov vybudovaním kompostárne a podobne, · pri hodnotení aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a stanovení požiadaviek z hľadiska životného prostredia v dotknutom území riešiť nie len komunálne odpady, ale aj odpady vzniknuté v iných odvetviach, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, · stanoviť zásady pre likvidáciu nebezpečného odpadu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 141 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Bližšie informácie, konkrétne ciele a opatrenia sú uvedené v Programe odpadového hospodárstva obce Hliník nad Hronom, ktorý bude na základe nového POH kraja, ktorý je v súčasnosti v procese spracovania, aktualizovaný, resp. bude vypracovaný nový POH obce.

B.17.5 HLUK, PRACH A VIBRÁCIE

V súbore negatívnych faktorov, ktoré zhoršujú kvalitu životného prostredia a nepriaznivo vplývajú nie len na zdravie ľudí ale aj flóru a faunu, zaujíma významné miesto hluk, prach a vibrácie. Z dopravy má najväčší podiel na hluku cestná doprava (76%), potom železničná doprava (13%) a letecká doprava (11%). Ďalšími zdrojmi hluku sú priemyselné prevádzky a tiež aj areály poľnohospodárskeho dvora.

Územie obce Hliník nad Hronom je zasiahnuté hlukom zo železničnej a automobilovej dopravy. Produkovaný hluk na ceste I/65 v prieťahu zastavaným územím obce v roku 2002 dosahoval hodnoty v dennom režime nad 72 dB(A) a v nočnom režime nad 65 dB (A). V roku 2009, kedy narastie intenzita dopravy o 20 až 25 % to bude nad 73 dB (A) v dennom režime a nad 67 dB (A) v nočnom režime. Na zlepšenie danej situácie je potrebné zrealizovať preložku cesty I/65 mimo zastavané územie obce. Jedná sa o výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie, I. stavba (v úseku Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi), na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie.

Z hľadiska ďalších opatrení na zníženie hluku z automobilovej dopravy je potrebné v navrhovaných lokalitách výrobného územia a hlavne v zmiešaných územiach výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb (lokalita č. 22 a lokalita č. 23) neumiestňovať nové priemyselné, skladové prevádzky, dopravné zariadenia a služby s rozsiahlou nákladnou automobilovou dopravou, ktorá by mohla byť zdrojom nadmerného hluku pre okolité obytné územia.

Železničná doprava z hľadiska hlukového pôsobenia je obdobná ako cestná doprava. Produkcia hluku je závislá na počte, druhu a skladbe vlakov ale aj na parametroch trasy. Trasa železnice sa dotýka zastavaného územia obce a ovplyvňuje hlučnosťou cca 1/3 obyvateľov. Pre zlepšenie tejto situácie je navrhnutá realizácia protihlukovej steny a výsadba pásovej vegetácie.

B.17.6 RADÓNOVÉ RIZIKO

Prirodzená rádioaktivita geologického prostredia bola v posledných rokoch predmetom intenzívneho výskumu a je súčasťou pripravovaného „Geochemického atlasu SR“. Radiačné riziko je spracované vo forme mapy dávkového príkonu a mapy radónu. V priebehu roku 1995 nedošlo k závažným odchýlkam v rozsahu umelých rádionuklidov v ovzduší a ich úroveň je v poslednom období stabilizovaná.

Regionálne odvodené mapy radónového rizika obsahujú informácie získané z priamych meraní na referenčných plochách, doplnené o širšie geologické poznatky objasňujúce zákonitosti distribúcie, migrácie a akumulácie radónu. Z výsledkov priamych meraní radónu v pôvodnom vzduchu a ich štatistického spracovania je možné konštatovať, že na území Slovenska je pomerne rovnomerné zastúpenie nízkeho a stredného radónového rizika a asi 3 % vysokého radónového rizika.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 142 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Prirodzená rádioaktivita hornín je podmienená prítomnosťou prvkov K, U a Th. Tieto prvky emitujú gama žiarenie a podmieňujú vonkajšie ožiarenia. Horniny používané ako stavebné suroviny sa stávajú zdrojom radiácie v budovách. Vzhľadom k celosvetovému trendu narastajúceho podielu času stráveného v budovách, je posúdenie rádioaktivity stavebných surovín a stavebných materiálov nevyhnutné. Nariadenie vlády SR č. 350/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia stanovuje odvodenú zásahovú úroveň pre obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch určených na výstavbu stavieb a najvyššie prípustné hodnoty indexu hmotnostnej aktivity pre obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch určených na výstavbu stavieb s bytovými priestormi.

Kategórie radónového rizika plôch zástavby sa určujú kombináciou údajov :

· výskytu radónu v zeminách a horninách hodnôt objemovej aktivity 222Rn v pôdnom vzduchu a jeho distribúcie, · plynopriepustnosťou zemín a hornín. V roku 1996 pokračoval radónový program na ochranu zdravia pre ionizujúcim žiarením, meraniami rádioaktivity stavebných materiálov, meraniami ekvivalentnej objemovej aktivity radónu (EOAR) v pohybových miestnostiach a objemovej aktivity pôdneho radónu. V rámci štátneho zdravotného dozoru a expertíznej činnosti bolo 93 vzoriek stavebných materiálov a surovín na ich výrobu, ktoré sa vyrábajú na území Banskobystrického kraja, alebo sú do kraja dovážané. Prekročenie hodnoty 120 Bq/kg pre hmotnú aktivitu 236Ra (podľa vyhlášky MZ SR č. 406/92 Zb.) nebolo zistené u žiadneho zo skúmaných výrobkov.

Rádioaktívny atmosferický spád sa zberá v Banskobystrickom kraji v Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom a v Dudinciach. V odoberaných vzorkách sa stanovuje Cs-137, prípadne iné detekované umelé rádionuklidy. Aktivita Cs-137 je v súčasnosti pod, alebo tesne nad detekčným limitom 0,4 Bq/m3. Aktivity iných rádionuklidov sú pod detekčnou úrovňou používaných detekčných prístrojov.

V roku 2003 bola pre záujmové územie vypracovaná štúdia Radónového prieskumu Žiarskej kotliny (Geocomplex a.s. Bratislava), na základe ktorej bolo stanovené, že 54,3 % územia patrí medzi územia SR s nízkym radónovým rizikom a 45,7 % územia so stredným radónovým rizikom.

Pri navrhovaní nových stavieb a posudzovaní ich vnútorného ovzdušia a vonkajšieho žiarenia je treba postupovať podľa platnej legislatívy.

B.17.7 SEIZMICITA

Seizmicita vo všeobecnosti je determinovaná geologickou históriou a tektonikou daného územia. Pri skúmaní seizmicity sa však nemožno obmedziť iba na tektonickú jednotku daného územia, ale je potrebné vziať do úvahy i susedné tektonické jednotky. Táto zásada platí aj pre naše riešené územie.

Na strednom Slovensku vznikajú ohniská v Kremnicko-Štiavnickom pohorí. Najznámejší a v podstate nevyriešený prípad silného zemetrasenia 8°- 9° MSK z 5.6.1443, ktoré spôsobilo vážne škody v Prievidzi, Kremnici, Bojniciach a údajne zničilo starú Banskú Štiavnicu. Ohniská zemetrasení v okolí Banskej Štiavnice dávajú niektorí autori do súvislosti s banskou činnosťou.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 143 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Z hľadiska regionálnej seizmicity sa zaraďuje riešené územie obce Hliník nad Hronom do pásma s intenzitou menšou ako 5°MSK.

Tab. Základné údaje o zemetraseniach v okolí riešeného územia : Dátum Lokalita Pozorovaná intenzita 19.08.1978 Banská Bystrica, Hliník nad Hronom, Poniky 3,5° MSK 07.06.1898 Žiar nad Hronom, Kremnica, Horná Ves ... 4,0° MSK

Na území Slovenska do roku 1996 neboli namerané žiadne prístrojové časové záznamy silných seizmických pohybov, ktoré by boli vhodné na použitie vo výpočtoch seizmickej odozvy konštrukcií.

B.18 VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽISKOVÝCH ÚZEMÍ A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV

Ochranu a využívanie nerastného bohatstva, ktoré je charakteristické svojou neobnoviteľnosťou, nepremiestniteľnosťou a obmedzeným množstvom zásob, zabezpečuje zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov.

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa v súčasnosti nachádzajú dve výhradné ložiská nerastov : § VL č. 207 „Hliník nad Hronom, stavebný kameň (ryolit)" s určeným chráneným ložiskovým územím a dobývacím priestorom „Hliník nad Hronom" pre spoločnosť Zlatý Onyx Levice, s. r. o., Levice,

§ VL č. 345 „Hliník nad Hronom, bentonit" s určeným chráneným ložiskovým územím a dobývacím priestorom „Hliník nad Hronom I" pre spoločnosť GE.NE.S., a. s., Hnúšťa.

Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia. V rámci katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom sú vyčlenené štyri chránené ložiskové územia, ktoré sú v pôsobnosti Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

Tab. Chránené ložiskové územia v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

Názov ChLÚ Nerast Organizácia

Hliník II. kremenec Rudné bane š.p. Banská Bystrica Hliník III. kremenec Rudné bane š.p. Banská Bystrica Hliník nad Hronom ryolit Zlatý ONYX s.r.o. Levice Hliník nad Hronom IV. bentonit ŠGÚ Dionýza Štúra Bratislava

Na dobývanie výhradného ložiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie, určí dobývací priestor. Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Dobývací priestor môže

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 144 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

zahŕňať jedno alebo viaceré výhradné ložiská alebo, ak je to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť výhradného ložiska. V riešenom území obce Hliník nad Hronom sú určené dva dobývacie priestory, ktoré spadajú do pôsobnosti Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici.

Tab. Dobývacie priestory v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

Názov DP Nerast Názov a sídlo organizácie

Hliník nad Hronom ryolit Zlatý ONYX a.s. Levice Hliník nad Hronom I. bentonit GNS a.s. Hnúšťa

Podľa Evidencie ložísk nevyhradených nerastov Slovenskej republiky k 1.1.2007 (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, jún 2007) sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom nenachádzajú žiadne ložiská nevyhradených nerastov.

Do katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom zasahuje prieskumné územie „Vyhne – Au, Ag, Cu, Zn, Pb, Sb, As, Hg rudy) s platnosťou do 17.02.2009 určené pre spoločnosť Kremnica Gold a.s., Banská Bystrica.

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sú evidované nebilancované ložiská štrkopiesku a kremenca, ktoré sú uvedené v mapovej prílohe.

V územnom pláne obce je potrebné rešpektovať výhradné ložiská ryolitu a bentonitu, na ktoré boli určené dobývacie priestory, ako aj určené chránené ložiskové územia Hliník nad Hronom I. – III.

V prípade rozšírenia dobývacieho priestoru je nevyhnutné, aby tomu predchádzala projektová príprava, v rámci ktorej budú podrobnejšie riešené strety záujmov v území a budú stanovené podmienky využívania ťažobného priestoru s dopadom na životné prostredie a devastáciu krajiny.

B.19 VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVLÁŠTNU OCHRANU

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa nenachádzajú žiadne plochy vyžadujúce zvláštnu ochranu.

V severnej časti katastrálneho územia obce sa v blízkosti vodného toku Hron nachádza inundačné a záplavové územie, pričom pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Žiar nad Hronom v priestore medzi železničnou traťou a riekou Hron budú zrealizované protipovodňové opatrenia. V zachovanej inundácii nie je ohrozované zastavané územie obce a ani územný rozvoj nepredpokladá v tomto území iné ako poľnohospodárske využitie. Výnimkou je vodácka základňa na Hrone – lodenica, ktorá je navrhnutá na dostavbu a rozšírenie, ako aj veľké ľavostranné odpočívadlo v priestore medzi navrhovanou rýchlostnou komunikáciou R1 a Hronom.

Z hľadiska zlepšenia kvality poľnohospodárskej pôdy boli v lokalite navrhovaného priemyselného parku „Za Šinacom“ a navrhovaného športovo-rekreačného územia „Pod Štepnicou“ zrealizované hydromelioračné zariadenia, ktoré sú v správe Hydromeliorácie š.p. Bratislava a ktoré je potrebné rešpektovať.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 145 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

V koncepcii územného rozvoja obce sú rešpektované existujúce ťažobné a dobývacie priestory vo východnej časti katastrálneho územia obce, ktoré bude potrebné v prípade ukončenia ťažby zrekultivovať, revitalizovať alebo inak vhodne upraviť.

B.20 VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PP A LP NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY

B.20.1 POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA

20.1.1 Charakteristika poľnohospodárskej pôdy

Katastrálne územie obce Hliník nad Hronom má rozlohu 1.132,2395 ha, z ktorej poľnohospodárska pôda má 41,49 % zastúpenie (469,7684 ha). Z hľadiska druhovej skladby ju tvoria nasledovné kultúry :

Tab. Druhová skladba poľnohospodárskej pôdy podľa kultúr : Výmera celkom % podiel z celkovej % podiel z celkovej Druh pozemku ha výmery PP výmery k.ú. Orná pôda 314,1524 66,9 27,75 Záhrady 35,9194 7,6 3,17 Trvalé trávne porasty 119,7013 25,5 10,57 PP spolu 469,7684 100 41,49

Najväčšie percentuálne zastúpenie na poľnohospodárskej pôde má orná pôda (66,9 %), trvalé trávne porasty majú menšie zastúpenie (25,5 %) a najmenšie zastúpenie majú záhrady (7,6 %). Chmelnice, vinice a ovocné sady sa v katastrálnom území obce nenachádzajú.

Z hľadiska pôdnych typov v aluviálnej nive Hrona dominujú fluvizeme typické, viazané na užšiu riečnu nivu a výrazné sú aj pseudogleje typické. V ostatnom riešenom území jednoznačne prevládajú kambizeme.

Tab. Stručná charakteristika pôdnych typov nachádzajúcich sa v riešenom území : Pôdny typ Charakteristika Fluvizeme vyskytujú sa len v nivách vodných tokov, ktoré sú, alebo boli ovplyvňované záplavami a výrazným (nivné pôdy) kolísaním podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Kambizeme sú pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania (hnedé pôdy) skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu. sú pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont Pseudogleje a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil (oglejené pôdy) je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu.

Podrobnú charakteristiku o pôdno-ekologickom potenciály celého katastrálneho územia poskytujú bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ), ktoré vyplývajú zo zhodnotenia genetických vlastností pôd, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, klímy, svahovitosti, štrkovitosti, hĺbky pôdy a expozície. Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 146 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Tab. Bonitované pôdno-ekologické jednotky (BPEJ) v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom, Zdroj OÚ odbor OPPLH Žiar nad Hronom : Kód Pôdne typy Zrnitosť Skeletovitosť Hĺbka pôdy BPEJ fluvizeme typické, ľahké (piesočnaté a hlinito- 0505001 bez skeletu hlboké vysychavé piesočnaté) stredne ťažké 0506002 fluvizeme typické bez skeletu hlboké (hlinité) ťažké – ľahšie 0506005 fluvizeme typické bez skeletu hlboké (piesočnato-hlinité) pseudogleje typické na stredne ťažké – ľahšie 0557005 sprašových a polygénnych bez skeletu hlboké (piesočnato-hlinité) hlinách kambizeme typické, kyslé, luvizemné na minerálne stredne ťažké – ľahšie 0561415 slabo skeletnaté hlboké bohatých zvetralinách (piesočnato-hlinité) vulkanitov kambizeme typické, kyslé, luvizemné na minerálne stredne ťažké – ľahšie 0561515 slabo skeletnaté hlboké bohatých zvetralinách (piesočnato-hlinité) vulkanitov kambizeme typické stredne ťažké – ľahšie 0565215 a luvizemné na svahových slabo skeletnaté hlboké (piesočnato-hlinité) hlinách kambizeme typické stredne ťažké – ľahšie 0565315 a luvizemné na svahových slabo skeletnaté hlboké (piesočnato-hlinité) hlinách kambizeme typické stredne ťažké – ľahšie 0565415 a luvizemné na svahových slabo skeletnaté hlboké (piesočnato-hlinité) hlinách kambizeme typické stredne ťažké – ľahšie 0565515 a luvizemné na svahových slabo skeletnaté hlboké (piesočnato-hlinité) hlinách kambizeme na vulkanických stredne ťažké – ľahšie stredne až silno 0581885 horninách na výrazných všetky hĺbky (piesočnato-hlinité) skeletnaté svahoch kambizeme na ostatných bez až slabo 0583672 substrátoch na výrazných stredne ťažké (hlinité) všetky hĺbky skeletnaté svahoch kambizeme na ostatných stredne ťažké – ľahšie bez až slabo 0583675 substrátoch na výrazných všetky hĺbky (piesočnato-hlinité) skeletnaté svahoch kambizeme na ostatných bez až slabo 0783772 substrátoch na výrazných stredne ťažké (hlinité) všetky hĺbky skeletnaté svahoch kambizeme na ostatných stredne ťažké – ľahšie bez až slabo 0783775 substrátoch na výrazných všetky hĺbky (piesočnato-hlinité) skeletnaté svahoch

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 147 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Bonitované pôdno-ekologické jednotky sú základnou mapovacou a oceňovacou jednotkou bonitačnej sústavy pôd Slovenska. Cena BPEJ je stanovená na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

Poľnohospodárska pôda (PP) má legislatívne stanovenú ochranu zákonom NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon okrem ochrany vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ako aj ochrany environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy ustanovuje ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

V zmysle § 12 uvedeného zákona možno poľnohospodársku pôdu použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutnom prípade a v odôvodnenom rozsahu. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v Prílohe č. 3 zákona NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej je poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu BPEJ do 9 skupín kvality.

Tab. Zaradenie bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) do kvalitatívnych skupín :

Skupina Kód BPEJ 5 0506002, 0506005, 0565215, 0565315 6 0557005, 0561415, 0561515, 0565415, 0565515 7 0505001 9 0583672, 0583675, 0783772, 0783775, 0581885

V katastrálnom území obce Hliník nad Hronom sa nenachádzajú plochy poľnohospodárskej pôdy osobitne chránenej, ktorá je zaradená do 1. až 4. skupiny bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.

V riešenom území obce Hliník nad Hronom sa nachádza poľnohospodárska pôda, na ktorý sa vzťahuje zvýšená ochrana v zmysle zákona NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zrealizovaných hydromeliorácií, ktorými sa upravujú vzdušné pomery v pôde a zvyšuje sa jej úrodnosť. Jedná sa o nasledovné melioračné zariadenia, ktoré sú v správe Hydromeliorácie š.p. Bratislava :

· odvodňovací kanál evidenčné číslo 5312 012 001 o celkovej dĺžke 1,215 km vybudovaný v roku 1967 v rámci stavby „OP Hliník nad Hronom“, nachádzajúci sa na území navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“ medzi lokalitou 20e a 20a,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 148 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· odvodňovací kanál „B“ evidenčné číslo 5312 070 002 o celkovej dĺžke 0,050 km vybudovaný v roku 1973 v rámci stavby „OP Hliník nad Hronom“, nachádzajúci sa na území navrhovanej vodnej nádrži „Pod Štepnicou“ v lokalite č. 35,

· odvodňovací kanál „C“ evidenčné číslo 5312 070 003 o celkovej dĺžke 0,050 km vybudovaný v roku 1973 v rámci stavby „OP Hliník nad Hronom“, nachádzajúci sa na území navrhovanej vodnej nádrži „Pod Štepnicou“ v lokalite č. 35,

· odvodňovací kanál „D“ evidenčné číslo 5312 070 004 o celkovej dĺžke 0,050 km vybudovaný v roku 1973 v rámci stavby „OP Hliník nad Hronom“, nachádzajúci sa na území navrhovanej vodnej nádrži „Pod Štepnicou“ v lokalite č. 35.

Uvedené hydromelioračné zariadenia – odvodňovacie kanály vrátane ich ochranného pásma (min. 5 m od brehovej čiary kanála) je potrebné rešpektovať. Zároveň nie je možné uvažovať so zaústením akýchkoľvek odpadových vôd do vyššie uvedených kanálov.

20.1.2 Vyhodnotenie záberov poľnohospodárskej pôdy

Územný plán obce Hliník nad Hronom uvažuje s územným rozvojom obce jednak v rámci jej zastavaného územia, ale aj s ďalším rozvojom mimo zastavaného územia obce vo väzbe na zastavané územie obce tak, aby navrhované rozvojové lokality mohli byť napojené na jestvujúce komunikácie a rozvody technického vybavenia obce.

· ZÁMERY ROZVOJA BÝVANIA

Hlavnou rozvojovou lokalitou pre bývanie je novonavrhovaná IBV Hrabiny II. (lokalita č. 1), nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce v nadväznosti na existujúci obytný súbor IBV Pod Kalváriou.

Ostatné rozvojové plochy bývania sú situované v súčasnom zastavanom území obce. V rámci možností zastavaného územia obce sa uvažuje s rozvojom bývania formou rodinných domoch v jestvujúcich záhradách (lokalita č. 2, 3, 4, 5, 11) a dostavbou v prelukách (lokalita č. 6). Výstavba nových bytových domov (lokalita č. 7 a 8) je situovaná vo väzbe na bytovú výstavbu na Tehelnej ulici, nové bytové jednotky je možné vytvoriť nadstavbou a zobytnením podkrovných priestoroch existujúcich viacpodlažných bytových domov v obytnom súbore Strojárska (lokalita č. 9) a Priehradka (lokalita č. 10).

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) 0557005 6 8,285 1 IBV Hrabiny II. 2 orná pôda 0565315 5 11,3075 20,3375 0565515 6 0,745 2 RD za Kamenárskou ulicou 1 záhrady 0557005 6 1,70 1,70 3 RD za Materskou školou 1 záhrady 0557005 6 1,295 1,295 0506002 5 1,02 4 RD za Železničnou ulicou 1 záhrady 1,26 0557005 6 0,24 5 RD pri cintoríne 1 záhrady 0557005 6 0,35625 0,35625 6 Dostavba IBV Pod Kalváriou 1 - - - - -

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 149 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

7 Bytový dom na Tehelnej ulici 1 orná pôda 0506002 5 0,6425 0,6425 8 Bytový dom na Pekárenskej ulici 1 záhrady 0506002 5 0,5175 0,5175 9 Podkrovné byty – Strojárska 1 - - - - - 10 Podkrovné byty – Priehradka 1 - - - - - 0506002 5 0,15318 11 Domy remeselníkov na Mlynskej 1 záhrady 0,21518 0557005 6 0,062 S P O L U 26,32393 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 20,33750 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 5,98643 ha - záber PP pre rozvoj bývania : s p o l u ...... 26,32393 ha Lokalita č. 1 : „IBV Hrabiny II.“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce vo väzbe na dopravnú a technickú infraštruktúru obytného súboru IBV Pod Kalváriou. Funkčne je rozdelená 3 časti : lokalita č. 1a, 1b a 1c.

Lokalita č. 1a : je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov o výmere pozemkov cca 20 x 45 m a šírke priestoru pre komunikáciu a obojstranné chodníky cca 10 m. Celková výmera lokality je 10,19875 ha, z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 8,76125 ha a pre komunikácie 1,4375 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 4,37 ha, BPEJ 0565315 bonitnej skupiny 5 – 5,82875 ha). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb, užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 1b : je navrhnutá pre výstavbu nízkopodlažných bytových domov (dvojdomy, trojdomy, prípadne štvordomy). Celková výmera lokality je 5,72875 ha, z toho plocha pozemkov pre bytové domy 4,98375 ha a pre komunikácie 0,745 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0565315 bonitnej skupiny 5 – 4,98375 ha, BPEJ 0565515 bonitnej skupiny 6 – 0,745 ha). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb, užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 1c : je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov vidieckeho charakteru s možnosťou chovu hospodárskych zvierat o výmere pozemkov cca 20 x 90 m a šírke priestoru pre komunikáciu a obojstranné chodníky cca 10 m. Celková výmera lokality je 4,41 ha, z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 3,915 ha a pre komunikácie 0,495 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 3,915 ha, BPEJ 0565315 bonitnej skupiny 5 – 0,495 ha). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb, užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 2 : „RD za Kamenárskou ulicou“ sa nachádza v zastavanom území obce v nadväznosti na dopravnú a technickú infraštruktúru v starej časti obce. Je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov v jestvujúcich záhradách o výmere pozemkov cca 20 x 45 m vytvorením ulice s jednostrannou zástavbou. Celková výmera lokality je 1,70 ha, z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 1,40 ha a pre komunikácie 0,30 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Kamenárskej ulici.

Lokalita č. 3 : „RD za Materskou školou“ sa nachádza v zastavanom území obce. Je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov v stávajúcich záhradách o výmere pozemkov cca 20 x 45 m vytvorením ulice s jednostrannou zástavbou. Celková výmera lokality je 1,295 ha,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 150 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 0,95 ha a pre komunikácie 0,345 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Námestí SNP.

Lokalita č. 4 : „RD za Železničnou ulicou“ sa nachádza v zastavanom území obce. Je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov v jestvujúcich záhradách o výmere pozemkov cca 20 x 45 m vytvorením ulice s obojstrannou zástavbou. Celková výmera lokality je 1,26 ha, z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 0,995 ha a pre komunikácie 0,265 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0506002 bonitnej skupiny 5 – 1,02 ha, BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 0,24 ha). Pozemky sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Námestí SNP a Železničnej ulici.

Lokalita č. 5 : „RD pri cintoríne“ sa nachádza v zastavanom území obce. Je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov v stávajúcich záhradách o výmere pozemkov cca 900 m2, v pokračovaní existujúcej obojstrannej zástavby z Tehelnej ulice. Celková výmera lokality je 0,35625 ha, z toho plocha pozemkov pre rodinné domy 0,20625 ha a pre komunikácie 0,15 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Námestí SNP a na Železničnej ulici.

Lokalita č. 6 : „IBV Pod Kalváriou“ sa nachádza v zastavanom území obce. Jedná sa o dostavbu existujúcich cca 11 voľných stavebných pozemkov pre rodinné domy v obytnom súbore IBV Pod Kalváriou. Celková plocha voľných stavebných pozemkov o veľkosti 600 m2 je 0,66 ha. Pozemky, ktoré boli vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 (BPEJ 056315), sú vyňaté z poľnohospodárskej pôdy a ich plošná výmera sa nezapočítava do plochy pre výstavbu.

Lokalita č. 7 : „BD na Tehelnej ulici“ sa nachádza v zastavanom území obce vo väzbe na stávajúci obytný súbor na Tehelnej ulici. Celková výmera lokality je 0,6425 ha, z toho plocha pozemkov pre bytové domy 0,5625 ha a pre komunikácie 0,08 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 8 : „BD na Pekárenskej ulici“ sa nachádza v zastavanom území obce. Je navrhnutá pre bytovú výstavbu v jestvujúcich záhradách v nadväznosti na stávajúci obytný súbor na Tehelnej ulici. Celková výmera lokality je 0,5175 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 9 : „Podkrovné byty – Strojárska“ sa nachádza v zastavanom území obce. Jedná sa o získanie nových bytových jednotiek v rámci zobytnenia jestvujúci podkroví sedlových striech na bytových domoch v obytnom súbore Strojárska. Lokalita je bez záberu PP.

Lokalita č. 10 : „Podkrovné byty – Priehradka“ sa nachádza v zastavanom území obce. Jedná sa o možnosť získania nových bytových jednotiek nadstavbou sedlových striech na existujúcich bytových domoch s plochou strechou v obytnom súbore Priehradka. Pozemky sú vyňaté z poľnohospodárskej pôdy a ich plošná výmera sa nezapočítava do plochy pre výstavbu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 151 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Lokalita č. 11 : „Domy remeselníkov na Mlynskej ulici“ sa nachádza v zastavanom území obce. Je navrhnutá pre výstavbu rodinných domov remeselníkov v priestore, kde bol voľakedy mlyn. Celková výmera lokality je 0,21518 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0506002 bonitnej skupiny 5 – 0,15318 ha, BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 0,062 ha). Pozemky sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Mlynskej ulici.

· ZÁMERY ROZVOJA OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI

V rámci súčasného zastavaného územia obce je ako rozvojová lokalita pre občiansku vybavenosť navrhnutý priestor medzi navrhovanou bytovou výstavbou za Železničnou ulicou (lokalita č. 13), priestor v jestvujúcich záhradách rodinných domov pri parku oproti kultúrnemu domu (lokalita č. 19) a územie pri ceste I/65 (lokalita č. 14 a 15).

Ostatné rozvojové plochy pre občiansku vybavenosť sú situované mimo zastavaného územia obce v novo navrhovanom obytnom súbore Hrabiny II. (lokalita č. 17) a vo väzbe na jestvujúci športový areál (lokalita č. 16 a 18).

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) 13 OV za Železničnou ulicou 1 záhrady 0506002 5 0,985 0,985 14 OV pri ceste I/65 pri areáli ZŠ 1 orná pôda 0557005 6 1,85625 1,85625 0557005 6 1,67125 15 OV pri ceste I/65 oproti cintorínu 1 záhrady 2,19875 0561515 6 0,5275 16 OV športovo-reakčného areálu 2 orná pôda 0557005 6 1,2375 1,2375 0557005 6 0,36 17 OV v obytnom súbore Hrabiny II. 2 orná pôda 0,77 0565315 5 0,41 18 Športovo-rekreačná zóna 2 orná pôda 0557005 6 3,27875 3,27875 19 Športoviská na Pekárenskej ulici 1 záhrady 0506002 5 0,40 0,40 S P O L U 10,72625 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 5,28625 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 5,44000 ha - záber PP pre rozvoj vybavenosti : s p o l u ...... 10,72625 ha

Lokalita č. 13 : „OV za Železničnou ulicou“ sa nachádza v zastavanom území obce v nadväznosti na jednostrannú novonavrhovanú výstavbu rodinných domov v jestvujúcich záhradách za Železničnou ulicou. Celková výmera lokality je 0,985 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Námestí SNP a Železničnej ulici.

Lokalita č. 14 : „OV pri ceste I/65 pri areáli ZŠ“ sa nachádza v zastavanom území obce po ľavej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Nitra, v blízkosti areálu základnej školy. Celková výmera lokality je 1,85625 ha, z toho plocha pozemkov pre občiansku vybavenosť 1,56625 ha

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 152 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

a pre komunikácie 0,29 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad.

Lokalita č. 15 : „OV pri ceste I/65 oproti cintorínu“ sa nachádza v zastavanom území obce po ľavej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica oproti cintorínu, za záhradami rodinných domov na Školskej ulici. Celková výmera lokality je 2,19875 ha, z toho plocha pozemkov pre občiansku vybavenosť 1,91375 ha a pre komunikácie 0,285 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005 – 1,67125 ha, BPEJ 0561515 – 0,5275 ha) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad za rodinnými domami na Školskej ulici.

Lokalita č. 16 : „OV športovo-rekreačného areálu“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce a tvorí vstupný priestor do navrhovanej športovo-rekreačnej zóny. Celková výmera lokality je 1,2375 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 17 : „OV v obytnom súbore Hrabiny II.“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce a tvorí centrálny priestor navrhovaného obytného súboru Hrabiny II. Celková výmera lokality je 0,77 ha, z toho plocha pozemkov pre občiansku vybavenosť 0,675 ha a pre komunikácie 0,095 ha.. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 a 6 (BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 0,36 ha, BPEJ 0565315 bonitnej skupiny 5 – 0,41 ha). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb a ich užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 18 : „Športovo-rekreačná zóna“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce vo väzbe na jestvujúci športový areál – futbalový štadión a novo navrhovaný obytný súbor Hrabiny II. Celková výmera lokality je 3,27875 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb, užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 19 : „Športoviská na Pekárenskej ulici“ sa nachádza v zastavanom území obce v nadrozmerných záhradách v nadväznosti na navrhovanú bytovú výstavbu na Pekárenskej ulici. Celková výmera lokality je 0,40 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve záhrad majiteľov rodinných domov na Železničnej ulici pri parku oproti kultúrnemu domu.

· ZÁMERY ROZVOJA VÝROBY

Hlavnou rozvojovou lokalitou pre výrobu je navrhovaný priemyselný park „Za Šiancom“ (lokalita č. 20), nachádzajúca sa mimo zastavaného územia obce vo väzbe na existujúcu priemyselnú zónu pri ceste I/65. Mimo zastavaného územia obce je pre ďalší rozvoj výroby navrhnuté výrobné územie Pod Štepnicou (lokalita č. 21) a pre zmiešané územie výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb je navrhnuté územie pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice (lokalita č. 23), ktorého ¼ celkovej výmery je určená na zástavbu v rámci návrhového obdobia a ostatné ¾ plochy sú ponechané ako územná rezerva pre výhľadové obdobie.

V súčasnom zastavanom území obce sa s rozvojom výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb uvažuje v zmiešanom území medzi navrhovanou výstavbou rodinných domov a občianskej vybavenosti za Železničnou ulicou a železničnou traťou (lokalita č. 22).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 153 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) orná pôda 0506002 5 25,12 20 Priemyselný park „Za Šiancom“ 2 25,36 TTP 0506002 5 0,24 21 Výrobné územie pod Štepnicou 2 orná pôda 0506002 5 2,9925 2,9925 22 Zmiešané územie za Železničnou 1 TTP 0506002 5 4,9875 4,9875 23 Pri ceste III/06526 Sklené Teplice 2 orná pôda 0557005 6 7,9675 7,9675 S P O L U 41,3075 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 36,32000 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 4,98750 ha - záber PP pre rozvoj výroby : s p o l u ...... 41,30750 ha Lokalita č. 20 : „Priemyselný park Za Šiancom“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce v priestore medzi cestou I/65 a železničnou traťou č. 390 vo väzbe na existujúcu priemyselnú zónu. Celková výmera lokality je 25,36 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda a trvalé trávne porasty bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002 – orná pôda 25,12 ha a TTP 0,24 ha). Pozemky sú v súkromnom vlastníctve.

Lokalita č. 21 : „Výrobné územie Pod Štepnicou“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce po ľavej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica, oproti PHS a.s. Hliník nad Hronom. Celková výmera lokality je 2,9925 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002). Užívateľom je PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 22 : „Zmiešané územie výroby, dopravných zariadení a služieb za Železničnou ulicou“ sa nachádza v zastavanom území obce v blízkosti železničnej trate č. 390. Celková výmera lokality je 4,9875 ha, z toho plocha pozemkov pre výrobu, dopravné zariadenia a služby 4,0675 ha a pre komunikácie 0,92 ha. Pozemky sú vedené ako trvalé trávne porasty – TTP bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 23 : „Zmiešané územie výroby, dopravných zariadení a služieb pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce po pravej strane cesty, v priestore medzi jestvujúcou ČS PHM a bývalým areálom Jednotného roľníckeho družstva. Celková výmera lokality je 7,9675 ha, z toho plocha pozemkov pre výrobu, dopravné zariadenia a služby 7,8175 ha a pre komunikácie 0,15 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005). Vlastníkom sú súkromné osoby, užívateľom PD Lovčica – Trubín.

Pre návrhové obdobie sa uvažuje so záberom PP o výmere 2,755 ha vrátane komunikácie (cca ¼ celkovej výmery). Ostatná plocha o výmere 5,2125 ha je ponechaná ako územná rezerva pre výhľadové obdobie, na ktorej sa uvažuje s výstavbou až po vyčerpaní ostatných navrhovaných plôch pre výrobu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 154 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· ZÁMERY ROZVOJA DOPRAVNEJ VYBAVENOSTI

V rámci súčasného zastavaného územia obce je ako rozvojová lokalita pre dopravné zariadenia – autobusovú stanicu navrhnutá voľná nezastavaná plocha oproti železničnej stanici (lokalita č. 24), pre odstavné a parkovacie plochy priestor pri obytnom súbore na Tehelnej ulici (lokalita č. 25), pri obytnom súbore Strojárska (lokalita č. 26) a pri futbalom štadióne a pri základnej škole (lokalita č. 28).

Mimo zastavaného územia obce sa navrhujú odstavné a parkovacie plochy pre novonavrhovanú športovo-rekreačnú zónu (lokalita č. 27) a veľké ľavostranné odpočívadlo (lokalita č. 36).

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) 24 Autobusová stanica 1 záhrady 0506002 5 0,82625 0,82625 25 Parkovisko pri OS na Tehelnej ulici 1 orná pôda 0557005 6 0,18 0,18 26 Parkovisko pri OS Strojárska 1 záhrady 0557005 6 0,30 0,30 27 Športovo-rekreačná zóna 2 orná pôda 0557005 6 0,35 0,35 28 Parkovisko pri futbalovom štadióne 1 - - - - - 36 Veľké ľavostranné odpočívadlo 2 TTP 0505001 7 4,5755 4,5755 S P O L U 6,23175 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 4,92550 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 1,30625 ha - záber PP pre rozvoj dopravy : s p o l u ...... 6,23175 ha

Lokalita č. 24 : „Autobusová stanica“ sa nachádza v zastavanom území obce oproti jestvujúcej železničnej stanici. Celková výmera lokality, ktorej časť zaberá areál Kovošrotu, je 0,82625 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve súkromných osôb a majiteľa Kovošrotu.

Lokalita č. 25 : „Parkovisko pri obytnom súbore na Tehelnej ulici“ je situované v zastavanom území obce. Celková výmera lokality je 0,18 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 26 : „Parkovisko pri obytnom súbore Strojárska“ sa nachádza v zastavanom území obce a je navrhnutá pre zriadenie parkovacích a odstavných plôch, prípadne pre výstavbu hromadných garáží. Celková výmera lokality je 0,30 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005).

Lokalita č. 27 : „Parkovisko pre športovo-rekreačnú zónu“ je umiestnené mimo zastavaného územia vo väzbe na vstupný priestor novo navrhovanej športovo-rekreačnej zóny. Celková výmera lokality je 0,35 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb, užívateľom je PD Lovčica - Trubín. Lokalita č. 28 : „Parkovisko pri futbalovom štadióne a ZŠ“ sa nachádza v zastavanom území obce v nadväznosti na navrhovanú komunikáciu, v priestore medzi stávajúcim areálom

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 155 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

futbalového štadióna a základnej školy. Celková výmera lokality je 0,25875 ha, z toho plocha pozemkov pre parkovisko 0,236525 ha a pre komunikácie 0,0225 ha.. Pozemky sú vedené ako ostatná plocha a nie sú predmetom záberu PP.

Lokalita č. 36 : „Veľké ľavostranné odpočívadlo“ je situovaná mimo zastavaného územia obce v priestore medzi navrhovanou rýchlostnou cestou R1 a riekou Hron. Celková výmera lokality je 4,5755 ha. Pozemky sú vedené ako trvalé trávne porasty – TTP bonitnej skupiny 7 (BPEJ 0505001). Vlastníkom sú súkromné osoby.

· ZÁMERY PRE ROZVOJ PLÔCH VEREJNEJ ZELENE

V rámci súčasného zastavaného územia obce sa pre verejnú izolačnú zeleň navrhuje územie medzi autobusovou stanicou a športoviskami pri obytnom súbore na Pekárenskej ulici (lokalita č. 29) a pás pozdĺž komunikácie I/65, v ktorom sú umiestnené hlavné rozvody technickej infraštruktúry (lokalita č. 30 a 31).

Ostatné rozvojové plochy verejnej zelene sú navrhnuté v nadväznosti na navrhovanú športovo- rekreačnú zónu a obytný súbor Hrabiny II. (lokalita č. 32 a 33).

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) 29 Izolačná zeleň na Pekárenskej ulici 1 záhrady 0506002 5 0,37875 0,37875 0557005 6 1,14875 30 Sprievodná zeleň pri ceste I/65 1 záhrady 1,24875 0561515 6 0,10 31 Sprievodná zeleň pri ceste I/65 1 TTP 0557005 6 1,185 1,185 32 Izolačná zeleň pri rekreačnej zóne 2 orná pôda 0557005 6 6,655 6,655 33 Izolačná zeleň pri OS Hrabiny II. 2 orná pôda 0557005 6 4,06625 4,06625 S P O L U 13,53375 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 10,72125 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 2,81250 ha - záber PP pre rozvoj zelene : s p o l u ...... 13,53375 ha

Lokalita č. 29 : „Izolačná zeleň na Pekárenskej ulici“ je situovaná v zastavanom území obce, v jestvujúcich záhradách rodinných domov na Železničnej ulici. Celková výmera lokality je 0,37875 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0506002) a sú vo vlastníctve majiteľov záhrad rodinných domov na Železničnej ulici.

Lokalita č. 30 : „Sprievodná zeleň pri ceste I/65“ nad jestvujúcimi rozvodmi technickej infraštruktúry sa nachádza v zastavanom území obce po ľavej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica, v záhradách rodinných domov oproti cintorínu. Celková výmera lokality je 1,24875 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005 bonitnej skupiny 6 – 1,14875 ha, BPEJ 0561515 bonitnej skupiny 6 – 0,10 ha). Pozemky sú vo vlastníctve majiteľov záhrad za rodinnými domami na Školskej ulici.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 156 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Lokalita č. 31 : „Sprievodná zeleň pri ceste I/65“ nad jestvujúcimi rozvodmi technickej infraštruktúry sa nachádza v zastavanom území obce po ľavej strane cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica pri areáli základnej školy. Celková výmera lokality je 1,185 ha. Pozemky sú vedené ako poľnohospodárska pôda – záhrady, bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005) a sú vo vlastníctve súkromných osôb.

Lokalita č. 32 : „Izolačná zeleň pri športovo-rekreačnej zóne“ sa nachádza mimo zastavaného územia obce v priestore medzi zmiešaným územím výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a navrhovanou športovo-rekreačnou zónou nadväzujúcou na existujúci športový areál futbalového ihriska. Celková výmera lokality je 6,655 ha, z toho plocha pozemkov pre zeleň 6,0505 ha a pre cyklistické, bežecké a komunikácie pre peších 0,15 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005). Vlastníkom sú súkromné osoby, užívateľom PD Lovčica – Trubín.

Lokalita č. 33 : „Izolačná zeleň pri obytnom súbore Hrabiny II.“ je situovaná mimo zastavaného územia obce v priestore medzi bývalým areálom Jednotného roľníckeho družstva a navrhovaným obytným súborom Hrabiny II. Celková výmera lokality je 4,06625 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 6 (BPEJ 0557005). Vlastníkom sú súkromné osoby, užívateľom PD Lovčica – Trubín. Z hľadiska realizácie sa so záberom poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite uvažuje až vo výhľadovom období.

· ZÁMERY ROZVOJA REKREÁCIE

Priestory pre rozvoj rekreácie sú situované mimo zastavaného územia obce. Jedná sa o jestvujúci priestor vodáckej základne na Hrone s lodenicou (lokalita č. 34), ktorý je určený na rozšírenie a o zriadenie nenáročnej rekreačnej zóny v nadväznosti na plánovanú výstavbu vodnej nádrže – rybníka (lokalita č. 35).

celková výmera druh skupina výmera čís. Lokalita BPEJ záberu pozemku BPEJ záberu BPEJ (ha) (ha) 34 Vodácka základňa pri Hrone 2 TTP 0505001 7 3,5414 3,5414 orná pôda 0565215 5 6,0 35 Rekreačné územie – vodná nádrž 2 7,75875 TTP 0565315 5 1,75875 S P O L U 11,30015 Vysvetlivky : 1 – zastavané územie obce (intravilán) 2 – mimo zastavaného územia obce (extravilán)

- záber PP mimo zastavaného územia obce ...... 11,30015 ha - záber PP v rámci zastavaného územia obce ...... 0,00000 ha - záber PP pre rozvoj rekreácie : s p o l u ...... 11,30015 ha

Lokalita č. 34: „Vodácka základňa pri Hrone – lodenica“ je situovaná mimo zastavaného územia obce. Jestvujúca plocha lodenice a športového ihriska má výmeru 3,3325 ha, rozvojová plocha určená pre športoviská, stanovanie a mólo má rozlohu 0,2089 ha. Celková výmera lokality je 5,0625 ha. Pozemky sú vedené ako trvalé trávne porasty – TTP bonitnej skupiny 7 (BPEJ 0505001). Vlastníkom sú súkromné osoby.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 157 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Lokalita č. 35 : „Rekreačné územie – vodná nádrž“ je umiestnená mimo zastavaného územia. Jedná sa o zriadenie nenáročného rekreačného územia v priestore Štepnica vo väzne na plánovanú výstavbu vodnej nádrže – rybníka s vodnou plochou 6,00 ha. Celková výmera lokality je 7,75875 ha. Pozemky sú vedené ako orná pôda bonitnej skupiny 5 (BPEJ 0565215 bonitnej skupiny 5 – 6,00 ha, BPEJ 0565315 bonitnej skupiny 5 – 1,75875 ha). Pozemky sú vo vlastníctve súkromných osôb.

20.1.3 Rekapitulácia záberov poľnohospodárskej pôdy

Z hľadiska navrhovaného územného rozvoja sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom uvažuje s celkovým záberom poľnohospodárskej pôdy o výmere 109,42333 ha, z toho v zastavanom území obce (v intraviláne) je 20,53268 ha a mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) 88,89065 ha PP.

Z celkového záberu PP o výmere 109,42333 ha sa uvažuje :

- pre návrhové obdobie ...... 100,11458 ha - pre výhľad ...... 9,27875 ha (extravilán) Tab. Záber PP v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom podľa jednotlivých BPEJ :

v intraviláne v extraviláne spolu čís. Skupina BPEJ Kód BPEJ (ha) (ha) (ha) 1 0506002 9,91068 28,3525 38,26318 2 5 0565215 - 6,0 6,0 3 0565315 - 13,47625 13,47625 4 0557005 9,9945 32,20 42,1945 5 6 0561515 0,6275 - 0,6275 6 0565515 - 0,745 0,745 7 7 0505001 - 8,1169 8,1169 S P O L U 20,53268 88,89065 109,42333

20.1.4 Zhodnotenie a zdôvodnenie zámerov na poľnohospodárskej pôde

Záber poľnohospodárskej pôdy pre rozvojové zámery obce Hliník nad Hronom vychádzal z ustanovení zákona NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky dotknuté pozemky, ktoré sa navrhujú na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely, sú v zmysle Prílohy č. 3 uvedeného zákona podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek zaradené do 5 až 9 skupiny BPEJ a nie sú predmetom ochrany v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

Pre bytovú výstavbu obytného súboru „Hrabiny II.“ a pre priemyselný park „Za Šiancom“ bol udelený súhlas k vyňatiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely v rámci schváleného Doplnku č. 1 ÚPN – Z Hliník nad Hronom, ktorý rieši bytovú výstavbu v lokalite „Hrabiny II.“ a Doplnku č. 2 ÚPN – Z Hliník nad Hronom, ktorý rieši zriadenie priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 158 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

B.20.2 VYHODNOTENIE ZÁBEROV LESNÝCH POZEMKOV

Lesné pozemky zaberajú z celkovej výmery katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom 483,7684 ha (42,73 %). Súvislé lesné komplexy sa nachádzajú v juhovýchodnej a južnej časti katastrálneho územia v oblasti Štiavnické vrchy. V ostatnej, pomerne rovinatej časti územia, je zastúpenie lesov podstatne nižšie.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom sa uvažuje so záberom pôdneho fondu len na poľnohospodárskej pôde. Lesné pozemky nie sú z hľadiska navrhovaného územného rozvoja obce dotknuté.

B.21 HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

B.21.1 HODNOTENIE Z HĽADISKA ENVIRONMENTÁLNYCH DÔSLEDKOV

Jedným zo základných princípov tvorby územného plánu je vytvorenie podmienok pre zachovanie optimálnej kvality životného prostredia v priestoroch, kde sú podmienky vyhovujúce a vytvorenie podmienok pre zlepšenie životného prostredia tam, kde to územno-technické a socio-ekonomické podmienky umožňujú.

V územnom pláne obce Hliník nad Hronom nie sú navrhnuté aktivity, zariadenia a funkcie, ktoré by ohrozovali, prípadne zhoršovali životné prostredie.

Záťažou v obytnom území je predovšetkým hluk od dopravných trás železnice č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava, ktorá vedie severným okrajom zastavaného územia obce a cesty I/65 Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom, ktorá prechádza stredom zastavaného obytného územia obce a rozdeľuje obec na dve časti : starú časť s pôvodným historickým jadrom a novú časť Pod Kalváriou. Obec je plne plynofikovaná a elektrifikovaná. Napojená je na skupinový vodovod Turček. Časť verejnej kanalizácie, ktorá bola budovaná postupne, je napojená na stávajúcu čistiareň odpadových vôd, ktorú je potrebné rekonštruovať, resp. dobudovať.

Rizikové prevádzky sa nachádzajú v jestvujúcej výrobnej zóne po pravej strane komunikácie I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica, vo väzbe na ktorú sa uvažuje so zriadením priemyselného parku „Za Šiancom“ a v areáli bývalého Jednotného roľníckeho družstva, ktorý sa nachádza v juhovýchodnej časti katastrálneho územia obce po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice.

Obmedzenia využívania územia sú z titulu ochrany prírody a krajiny, ochrany vodných a liečivých zdrojov, ako aj ochrany nerastných surovín. Na ich ochranu sú stanovené ochranné pásma, ktoré určujú podmienky využívania územia v nich. Koncepcia územného rozvoja obce rešpektuje navrhovanú trasu rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Žiar nad Hronom mimo zastavaného územia obce, čím by sa mali vytvoriť podmienky na elimináciu nepriaznivých vplyvov z jestvujúcej komunikácie I/65 vedúcej cez obytné územie obce. Jedná za hlavne o zníženie hladiny hluku a zníženie množstva exhalátov produkovaných predovšetkým z tranzitnej dopravy. V súvislosti s trasou rýchlostnej komunikácie R1, ktorá vedie súbežne so železničnou traťou severným okrajom zastavaného územia obce, sú navrhnuté opatrenie aj na zníženie nepriaznivého vplyvu železnice na obyvateľov obce. Týka sa to hlavne výsadby izolačnej zelene pozdĺž dopravných trás

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 159 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

a situovania zmiešaného územia v priestore medzi zástavbou existujúcich a navrhovaných rodinných domov a železničnou traťou, kde nadmerná hlučnosť z dopravy bude eliminovaná aj vhodným rozmiestnením objektov drobnej výroby, dopravných zariadení a služieb. Pozdĺž jestvujúcej cesty I/65, ktorá po realizácii rýchlostnej komunikácie R1 (preložka cesty I/65 mimo zastavaného územia obce) bude slúžiť ako hlavná obslužná komunikácia, je navrhnutá výsadba sprievodnej a izolačnej zelene.

Navrhovaný územný rozvoj obce zároveň rešpektuje chránené územia prírody a významné segmenty krajiny, vrátane prvkom územného systému ekologickej stability, rešpektuje trasy biokoridorov a nezasahuje do ich ekosystémov. Zohľadňuje záujmy ochrany vodných zdrojov, liečivých minerálnych vôd ako aj ochranu nerastných surovín.

Všetky rozvojové plochy navrhuje zabezpečiť potrebnou technickou infraštruktúrou, vrátane odkanalizovania a zabránenia úniku rizikových látok do spodných vôd (dopravné stavby). Z hľadiska ochrany ovzdušia sa pre prípravu tepla a teplej úžitkovej vody navrhuje využívať prevažne zemný plyn, prípadne iné ekologické spôsoby výroby tepla.

B.21.2 HODNOTENIE Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH A EKONOMICKÝCH DÔSLEDKOV

Navrhované riešenie územného plánu vytvára predpoklady pre rozvoj obce z hľadiska tvorby nových pracovných príležitostí v oblasti priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a s tým súvisiacim rozvojom bývania.

Územný plán obce predpokladá zriadenie priemyselného parku v lokalite „Za Šiancom“, ako aj realizáciu menších zmiešaných výrobno-obslužných zón s nezávadnými prevádzkami, čím sa vytvorí predpoklad pre zvýšenie zamestnanosti. Tak isto sa predpokladá remeselnícka činnosť a malé podnikanie v rodinných domoch.

Vo väzbe na bývanie sa navrhuje aj rozvoj obchodnej vybavenosti a poskytovaných služieb, vrátane skvalitnenia jestvujúcej občianskej vybavenosti, ktorá aj v súčasnosti zabezpečuje potreby nie len obyvateľov samotnej obce, ale aj jej spádového územia.

Dôraz sa kladie na posilnenie koncom dennej a koncom týždňovej rekreácie vybudovaním športovo-rekreačnej zóny v blízkosti jestvujúceho futbalového areálu a zriadením nenáročného rekreačného priestoru pri plánovanej vodnej nádrži – rybníka. Z pohľadu nadregionálnej reakčnej vybavenosti sa navrhuje dostavba jestvujúcej vodáckej základni na Hrone – lodenica.

Z hľadiska ekonomických aspektov boli rozvojové plochy bývania, vybavenosti, výroby, rekreácie a športu navrhnuté vo väzbe na jestvujúce zastavané územie obce s možnosťou čo najekonomickejšieho napojenia na zrealizované inžinierske siete. Preferovaná bola obojstranná uličná zástavba. Výnimkou sú lokality určené na výstavbu rodinných domov v zastavanom území obce v jestvujúcich záhradách, kde nie sú vytvorené územné predpoklady pre obojstrannú zástavbu.

B.21.3. HODNOTENIE Z HĽADISKA ÚZEMNO-TECHNICKÝCH DÔSLEDKOV

Výstavba v navrhovaných rozvojových lokalitách si vo všeobecnosti vynúti dostavbu miestnych komunikácií a inžinierskych sietí. Všetky rozvojové lokality je možné napojiť na verejnú vodovodnú sieť, ktorá je zásobovaná zo skupinového vodovodu Turček, odkanalizovať a odpadové vody čistiť v existujúcej ČOV, ktorú je potrebné zrekonštruovať, resp. dobudovať.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 160 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Územie priemyselného parku je možné zabezpečiť úžitkovou vodou z vodného toku Hron. Zároveň je potrebné podľa charakteru jednotlivých prevádzok v priemyselnom parku a ostatných výrobných územiach zrealizovať priemyselnú čistiareň odpadových vôd, resp. samostatné menšie ČOV. Zásobovanie elektrickou energiou riešiť zemnými káblami z novo navrhovaných trafostaníc. Zásobovanie zemným plynom riešiť predĺžením jestvujúcich STL rozvodov, po presnom stanovení potreby zemného plynu výstavbou nových regulačných staníc v zmysle územného plánu obce.

Z hľadiska regionálnych a nadregionálnych vzťahov je potrebné rezervovať priestor pre výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Žiar nad Hronom vedúcej pozdĺž železničnej trate č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava a veľkého ľavostranného odpočívadla.

Realizácia rozvojových zámerov si vyžiada zmenu poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, TTP). Nezasahuje sa do lesov a nenarúša sa terénna štruktúra.

V zmysle § 65 zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov posudzovaniu podľa tohto zákona nepodlieha strategický dokument, ktorým je územnoplánovacia dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 časti II. bode 2, ktorého obstarávanie podľa osobitného predpisu sa začalo pred účinnosťou tohto zákona.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 161 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

C. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE HLINÍK NAD HRONOM

Záväzná časť Územného plánu obce Hliník nad Hronom obsahuje v zmysle § 12 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii návrh regulatívov územného rozvoja, ktoré presne formulujú priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Príslušným orgánom verejnej správy poskytne nástroj pre koncepčné, aktuálne i výhľadové kvalifikované riadenie rozvoja územia.

Záväzná časť obsahuje :

· zásady a regulatívy funkčného využívania územia, · zásady a regulatívy priestorového usporiadania, · zásady a regulatívy umiestnenia verejného občianskeho vybavenia územia, · zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia územia, · zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia územia, · zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability, vrátane plôch zelene, · zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, · vymedzenie zastavaného územia obce, · vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov, · vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a chránené časti krajiny, · určenie, na ktoré časti územia je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, · verejnoprospešné stavby, · schému záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.

Všetky ostatné regulatívy, zásady a navrhované riešenia, ktoré nie sú uvedené v záväznej časti, majú charakter odporúčaní a tvoria smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.

C.1 NÁVRH REGULATÍVOV PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA

Pri riadiacom procese zameranom na využívanie a usporiadanie katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom je potrebné akceptovať a dodržiavať záväzné regulatívy, definované pre všetky záujmové okruhy v nasledujúcom rozsahu :

C.1.1 ZÁSADY A REGULATÍVY FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA

1.1.1 Obec Hliník nad Hronom je v súlade s vyššími rozvojovými zámermi Banskobystrického kraja a Slovenskej republiky koncipovaná ako sídlo miestneho významu šiestej skupiny s priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou a ubytovacou funkciou. Má vybudovanú základnú a čiastočne aj vyššiu občiansku vybavenosť a z hľadiska spádovitosti uspokojuje potreby okolitých obcí : Dolná Ždaňa, Horná Ždaňa, Dolná Trnávka, Prochot, Prestavlky, Sklené Teplice, Repište, Bzenica, Vyhne a Lehôtka pod Brehmi.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 162 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.1.2 V návrhovom a výhľadovom období územného plánu obce sa predpokladá postupné zvyšovanie počtu obyvateľov obce, čo je spojené s vytváraním vhodných územných a technických podmienok pre novú bytovú výstavbu a vybavenosť, vytváraním podmienok pre skvalitnenie existujúceho bytového fondu, ale hlavne vytvorením nových pracovných príležitostí zriadením priemyselného parku „Za Šiancom“, ako aj vytvorením ďalších pracovných miest v oblasti vybavenosti a služieb.

1.1.3 Urbanistický rozvoj obce je navrhnutý s ohľadom na jej súčasné danosti, priestorové podmienky a obmedzenia, demografický a sídelný potenciál, jej kultúrno-historické hodnoty a prírodné podmienky, vrátane potenciálu pre rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výroby.

1.1.4 Za hlavné funkcie v území považovať bývanie, priemyselnú a poľnohospodársku výrobu, občiansku vybavenosť, služby a rekreáciu.

1.1.5 Rešpektovať a zachovať funkčné členenie zastavaného územia obce ako polyfunkčného celku s územnou prevahou obytnej funkcie.

1.1.6 Za základnú urbanistickú os považovať smer od Kopaničnej ulice popri kostole sv. Martina a bývalom objekte Základnej školy, cez námestie SNP ku kultúrnemu domu a obecnému parku smerom na železničnú stanicu.

1.1.7 Za centrum považovať staré historické jadro obce – námestie SNP.

Funkčné plochy bývania

1.1.8 Ďalší rozvoj obytnej funkcie v súčasných hraniciach zastavaného územia obce realizovať dostavbou pôvodnej zástavby rodinných domov v jestvujúcich prelukách (lokalita č. 6 – dostavba IBV Pod Kalváriou), rekonštrukciou a prestavbou existujúceho bytového fondu na pôvodných prelukách (Kamenárska ulica, Námestie SNP, Železničná ulica, Mlynská ulica, Kopaničná a Potočná ulica, Priehradka).

1.1.9 Novú bytovú výstavbu rodinných domov v rámci jestvujúceho zastavaného územia obce je možné realizovať v stávajúcich záhradách vytvorením novej, prevažne jednostrannej uličnej zástavby (lokalita č. 2 – za Kamenárskou ulicou, lokalita č. 3 – za Materskou školou, lokalita č. 4 – za Železničnou ulicou, lokalita č. 5 – pri cintoríne, lokalita č. 11 – Domy remeselníkov na Mlynskej ulici).

1.1.10 Rozvoj obytnej funkcie mimo súčasného zastavaného územia obce orientovať hlavne do navrhovaného obytného súboru „Hrabiny II.“ (lokalita č. 1), ktorý nadväzuje na existujúcu funkčnú štruktúru, komunikačný systém a technickú infraštruktúru obytného súboru „IBV Pod Kalváriou". Obytný súbor je určený pre výstavbu rodinných domov čistej bytovej výstavby (lokalita č. 1a), nízkopodlažných dvojdomov, trojdomov, prípadne nízko-podlažných štvorbytoviek (lokalita č. 1b), rodinných domov vidieckeho charakteru (lokalita č. 1c) a základnej občianskej vybavenosti (lokalita č. 17).

1.1.11 Pri rozvoji bytového fondu sa zamerať na rekonštrukciu a prestavbu existujúceho bytového fondu s možnosťou realizácie podkrovných bytov (lokalita č. 9 – Podkrovné byty na sídlisku Strojárska, lokalita č. 10 – Podkrovné byty na sídlisku Priehradka).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 163 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.1.12 Novú výstavbu viacpodlažných, max. 4. podlažných bytových domov s obytným podkrovím realizovať na Tehelnej ulici (lokalita č. 7) vo väzbe na novo zrealizovaný obytný súbor a na Pekárenskej ulici (lokalita č. 8) v jestvujúcich záhradách rodinných domov na Železničnej ulici.

Funkčné plochy občianskej vybavenosti

1.1.13 Zachovať funkčné plochy základnej a vyššej občianskej vybavenosti v rámci stávajúceho obytného územia. Pre tieto účely budú aj naďalej využívané predovšetkým prízemia a predné časti rodinných domov na Kamenárskej ulici, na Námestí SNP a na Železničnej ulici (zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti), ako aj objekty zrealizované v lokalite bytovej výstavby na sídlisku Strojárska a IBV Pod Kalváriou.

1.1.14 Vo väzbe na nové plochy bývania rozvíjať predovšetkým centrá základnej občianskej vybavenosti (lokalita č. 13 a lokalita č. 17).

1.1.15 So špecifickou vyššou občianskou vybavenosťou uvažovať v priestore pozdĺž jestvujúcej cesty I/65, ktorá sa po zrealizovaní rýchlostnej komunikácie R1 (preložky cesty I/65 mimo zastavaného územia obce) stane hlavnou zbernou a obslužnou komunikáciou (lokalita č. 14 a 15).

1.1.16 Osobitnú pozornosť treba venovať viacúčelovej ploche vytvorenej medzi Kamenárskou ulicou a bytovou výstavbou na sídlisku Priehradka, ktorá je určená iba pre terénne úpravy a umiestnenie prvkov drobnej architektúry a má slúžiť pre zriadenie parku s detským ihriskom a oddychovej plochy s lavičkami, prípadne má byť využitá pre príležitostné rozmiestnenie predajných stánkov (lokalita č. 12).

1.1.17 Pre výstavbu objektov reštauračných a stravovacích zariadení, ako aj ostatných objektov obchodnej vybavenosti a služieb je určený vstupný priestor navrhovaného športovo-rekreačného areálu (lokalita č. 16).

Funkčné plochy rekreácie a športu

1.1.18 Funkčné plochy rekreácie a športu majú svoj ťažiskový priestor v areáli futbalového štadióna, ktorý je situovaný po pravej ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica. V územnom pláne obce sa posilňuje jeho význam a vo väzbe na stávajúcu i plánovanú bytovú výstavbu sa navrhuje dostavba územia severovýchodným smerom s cieľom vytvorenia komplexného športovo-rekreačného areálu (lokalita č. 18).

1.1.19 Pre rozšírenie a dostavbu menších športovísk a detských ihrísk sú navrhnuté plochy v rámci obytného súboru Priehradka a Strojárska, viacúčelová plocha (lokalita č. 12), ako aj plochy vo väzbe na navrhovanú dostavbu obytného súboru na Tehelnej ulici a na Pekárenskej ulici (lokalita č. 19).

1.1.20 Osobitné postavenie z hľadiska rekreačného využitia má záhradkárska osada za areálom bývalého JRD, ktorá bude aj v budúcnosti slúžiť svojmu účelu.

1.1.21 Pre rozvoj špecifickej funkcie v oblasti rekreácie je navrhnutá rekonštrukcia, dostavba a rozšírenie vodáckej základne pri Hrone – lodenice : vybudovanie stanového tábora

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 164 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

s potrebnou sociálnou a technickou vybavenosťou, prístavného móla, úprava pláže a športovísk, zriadenie nenáročných ihrísk pre loptové hry a hry pre deti (lokalita č. 34).

1.1.22 Vo väzbe na plánovanú výstavbu vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica, sa uvažuje s vytvorením nenáročného rekreačného priestoru. Okolie jazera sa navrhuje dobudovať tak, aby mohlo slúžiť pre rekreáciu, turistiku a pobyt pri vode : oddych pri vode, slnenie, kúpanie a športový lov rýb (lokalita č. 35).

Funkčné plochy výroby a skladov

1.1.23 V rámci súčasného zastavaného územia obce rešpektovať jestvujúce plochy priemyselnej výroby a skladov vo výrobnej zóne po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica a menšie výrobné prevádzky v priestoroch bývalého Jednotného roľníckeho družstva po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice.

1.1.24 Pre ďalší rozvoj priemyselnej výroby a skladov mimo súčasného zastavaného územia obce je navrhnutý priemyselný park lokalite „Za Šiancom“, ktorý vypĺňa priestor medzi železničnou traťou a cestou I/65 (lokalita č. 20).

1.1.25 Pre rozvoj drobnej výroby a služieb je navrhnutá plocha oproti bývalému areálu Agrochemického podniku a PHS strojárne a.s. Hliník nad Hronom, po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica „Pod Štepnicou“ (lokalita č. 21)

1.1.26 Rozvojové plochy zmiešaného územia výroby, skladov, dopravných zariadení a služieb sú lokalizované medzi navrhovaným obytným územím za Železničnou ulicou a železničnou traťou č. 390 (lokalita č. 22) a pozdĺž komunikácie III/06523 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, na voľnom nezastavanom území medzi bývalým areálom JRD a stávajúcou ČS PHM (lokalita č. 23), kde cca ¼ plochy je uvažovaná pre návrhové obdobie a cca ¾ pre výhľadové obdobie. Na tieto plochy je možné umiestňovať len prevádzky, ktoré svojou činnosťou nebudú ohrozovať životné prostredie.

Funkčné plochy dopravných zariadení

1.1.27 Vo väzbe na plánovanú výstavbu rýchlostnej komunikácie R1 rezervovať priestor medzi navrhovanou komunikáciou rýchlostnej cesty R1 a riekou Hron pre realizáciu veľkého ľavostranného odpočívadla (lokalita č. 36).

1.1.28 Z dôvodu realizácie navrhovanej autobusovej stanici je potrebné rezervovať plochu oproti stávajúcej železničnej stanici (lokalita č. 24).

1.1.29 Pre vykrytie deficitu parkovacích a odstavných plôch je potrebné rezervovať priestor pre odstavné a parkovacie plochy vo väzbe na stávajúci obytný súbor na Tehelnej ulici (lokalita č. 25) a stávajúci obytný súbor Strojárska, kde je možné alternatívne uvažovať aj s výstavbou hromadných garáží (lokalita č. 26).

1.1.30 Vo väzbe na vstupný priestor do navrhovanej športovo-rekreačnej zóny vytvoriť podmienky pre realizáciu odstavných a parkovacích plôch (lokalita č. 27).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 165 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.1.31 V priestore medzi areálom základnej školy a areálom futbalového štadióna vytvoriť podmienky na úpravu a rozšírenie stávajúcich odstavných a parkovacích plôch s ohľadom na navrhovanú prístupovú komunikáciu (lokalita č. 28).

1.1.32 S umiestnením a realizáciou hromadných garáží, ako aj inými zariadenia z oblasti dopravy je možné uvažovať aj v zmiešanom území výroby, skladov, dopravných zariadení a služieb medzi navrhovaným obytným územím za Železničnou ulicou a železničnou traťou č. 390 (lokalita č. 22).

1.1.33 Ostatné odstavné a parkovacie plochy pre objekty občianskej vybavenosti, výroby a služieb je potrebné umiestňovať na vlastných pozemkoch s ohľadom na charakter prevádzky a s tým súvisiacimi nárokmi na statickú dopravu.

Funkčné plochy verejnej zelene

1.1.34 V zastavanom území obce zachovať jestvujúce plochy verejnej a vyhradenej zelene.

1.1.35 V rámci súčasného zastavaného územia obce sa pre verejnú izolačnú zeleň navrhuje rezervovať územie medzi autobusovou stanicou a športoviskami pri obytnom súbore na Pekárenskej ulici (lokalita č. 29).

1.1.36 Pozdĺž komunikácie I/65 (po ľavej strane v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica) ponechať pre výsadbu sprievodnej zelene cca 50 m široký pás, v ktorom sú umiestnené hlavné rozvody technickej infraštruktúry (lokalita č. 30 a 31).

1.1.37 Pre výsadbu verejnej izolačnej zelene, v ktorej sú navrhnuté cyklistické trasy, bežecké chodníky a plochy pre chodcov a korčuliarov, rezervovať priestor medzi zmiešaným územím výroby, dopravných zariadení a služieb pri ceste III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a navrhovanou športovo-rekreačnou zónou nadväzujúcou na existujúci areál futbalového ihriska (lokalita č. 32) a priestor medzi bývalým areálom Jednotného roľníckeho družstva a navrhovaným obytným súborom Hrabiny II. (lokalita č. 33).

1.1.38 V lesnom komplexe Zmína v nadväznosti na Kalváriu uvažovať so zriadením lesoparku.

C.1.2 ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA

1.2.1 Obytné územie individuálnej bytovej výstavby (IBV)

Slúži výlučne pre bývanie v rodinných domoch s priľahlou zeleňou na pozemkoch spravidla menších ako 1.000 m2 s obmedzeným chovom hospodárskych zvierat a pre obsluhu denných potrieb bývajúceho obyvateľstva. Maximálny koeficient zastavanosti 0,3 minimálny koeficient zelene 0,5 a maximálna podlažnosť 2 nadzemné podlažia a obytné podkrovie.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- rodinné domy všetkého druhu podľa legislatívnych noriem, - plochy verejnej zelene a základnej športovej vybavenosti pre obyvateľov, - pešie priestranstvá a chodníky. · Prípustné doplnkové funkčné využitie :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 166 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- obchodno-obslužná vybavenosť zabezpečujúca denné potreby obyvateľov situovaná v rodinných domoch, ktorá neruší bývanie (maloobchodné zariadenia, zariadenia nevýrobných služieb a pod.), - polyfunkčné domy s bývaním, drobné prevádzky, zariadenia základnej občianskej vybavenosti, nevýrobné služby, remeslá a opravárenské služby, ktoré nerušia bývanie, - základná vybavenosť zdravotníctva situovaná v rodinných domoch, ktorá neruší bývanie (lekárne, lekárske ambulancie, základné lekárske pracoviská, lekárske poradne a pod.), - administratívno-kancelárska vybavenosť situovaná v rodinných domoch, ktorá neruší bývanie (kancelárie, ateliéry a pod.), - rekreačno-športová vybavenosť pre obsluhu územia (detské ihriská, športoviská a športové ihriská), - malé ubytovacie zariadenia (do 20 lôžok), - drobná poľnohospodárska výroba na spracovanie poľnohospodárskych produktov situovaná v rodinných domoch a samostatných prevádzkových objektoch, - zariadenia pre úpravu a spracovanie poľnohospodárskych a lesných produktov situované v rodinných domoch a v samostatných prevádzkových objektoch, - ochranná a izolačná zeleň oddeľujúca plochy bývania od plôch dopravy, technickej vybavenosti a plôch výroby s rušivým účinkom na obytné prostredie, - verejná zeleň (parkovo upravená a ostatná verejná zeleň), - príjazdové a prístupové komunikácie, verejné pešie komunikácie a cyklistické chodníky, - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne, - zariadenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia (trafostanice, regulačné stanice plynu).

· Neprípustné funkčné využitie :

- obchodno-obslužná vybavenosť negatívne ovplyvňujúca kvalitu bývania, resp. znižujúca kvalitu obytného prostredia, - obchodno-obslužná vybavenosť zvyšujúca dopravnú záťaž obytného prostredia, - základné a stredné školstvo, zábavné zariadenia, veľké športové zariadenia a areály, - drobná poľnohospodárska výroba zhoršujúca kvalitu obytného prostredia, - veľkokapacitná poľnohospodárska výroba, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - výrobné služby s nepriaznivým vplyvom na bývanie (hluk, prach, zápach, otrasy a pod.), - ČS PHM všetkých druhov.

· Regulatívy pre chov hospodárskych zvierat :

V zásade nemožno chovať a držať hospodárske zvieratá, najmä hovädzí dobytok, kone, ošípané, ovce, kozy, jednokopytníky, okrem hrabavej, vodnej hydiny a kožušinových zvierat v súvislej zástavbe rodinných domov, kde nie je možné dodržať umiestnenie vedľajšej stavby v ochrannom pásme 10 m od hlavnej stavby, vzdialenosť medzi hospodárskymi objektami, uličnou čiarou a susediacimi obytnými objektami najmenej 10 m, vzdialenosť od individuálneho vodného zdroja 15 m. Prípustný počet HZ na 1 bytovú jednotku je 3 ks. Vzdialenosť včelstiev je min. 20 m od uličnej čiary a 10 m od hranice pozemku suseda, počet včelstiev v intravilánoch sa obmedzuje na max.10 rodín. Bližšie podmienky pre chov hospodárskych a spoločenských zvierat na území obce Hliník nad Hronom je potrebné stanoviť samostatným VZN v zmysle platnej legislatívy.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 167 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.2.2 Obytné územie hromadnej bytovej výstavby (HBV)

Slúži prevažne pre bývanie v nízkopodlažných bytových domoch (bytové domy do 4 – nadzemných podlaží), pre bývanie vo viacpodlažných bytových domoch (bytové domy s 5-timi a viacerými nadzemnými podlažiami) a pre umiestňovanie zariadení občianskej vybavenosti, remesiel a služieb slúžiacich pre obsluhu denných a občasných potrieb obyvateľstva miestneho významu. Pri nízkopodlažných bytových domoch maximálny koeficient zastavanosti 0,6 minimálny koeficient zelene 0,3 a maximálna podlažnosť 4 nadzemné podlažia. Pri viacpodlažných bytových domoch maximálny koeficient zastavanosti 0,4 minimálny koeficient zelene 0,4 a maximálna podlažnosť 7 + 1 nadzemných podlaží.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- nízkopodlažné a viacpodlažné bytové domy všetkého druhu podľa legislatívnych noriem, - plochy verejnej zelene a základnej športovej vybavenosti pre obyvateľov, - pešie priestranstvá a chodníky.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- obchodno-obslužná vybavenosť situovaná v parteri polyfunkčných bytových domov a v samostatných prevádzkových objektoch (maloobchodné zariadenia, obslužné zariadenia a pod.), - zariadenia verejného stravovania a ubytovania situované v parteri polyfunkčných bytových domov a v samostatných prevádzkových objektoch (bistrá, kaviarne, reštaurácie a pod.), - zariadenia základnej zdravotníckej a sociálnej starostlivosti situované v parteri polyfunkčných bytových domov a v samostatných prevádzkových objektoch (lekárne, lekárske ambulancie, základné lekárske pracoviská a poradne, stanice opatrovateľskej služby, domovy – penzióny dôchodcov a pod.), - zariadenia pre vzdelávanie a kultúru situované v parteri polyfunkčných bytových domov a v samostatných prevádzkových objektoch (malokapacitné, špecializované a špecifické školské a vzdelávacie zariadenia, galérie a výstavné siene, knižnice, kultúrno- spoločenské zariadenia, kluby a pod.), - administratívna vybavenosť situovaná v parteri polyfunkčných bytových domov a v samostatných prevádzkových objektoch (úrady miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, pošty, policajné stanice, kancelárske a administratívne zariadenia, peňažné ústavy a pod.), - vybavenosť nevýrobných služieb s nerušivými účinkami na ŽP situovaná v parteri polyfunkčných bytových domoch a v samostatných prevádzkových objektoch, (obslužné, opravárenské a servisné prevádzky a dielne, údržbárske dielne a pod.), - rekreačno-športová vybavenosť pre obsluhu územia (detské ihriská, športoviská a športové ihriská a pod.), - verejná zeleň a zeleň obytného prostredia, - ochranná a izolačná zeleň oddeľujúca plochy bývania od plôch dopravy, technickej vybavenosti a plôch výroby s rušivým účinkom na obytné prostredie, - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne i pod terénom (parkoviská, odstavné a parkovacie pruhy pri prístupových a príjazdových komunikáciách, vstavané podzemné a nadzemné objekty pre garážovanie vozidiel a pod.),

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 168 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- príjazdové a prístupové komunikácie, verejné pešie komunikácie, cyklistické chodníky a pod., - nevyhnutné plochy technickej vybavenosti slúžiace k obsluhe územia.

· Neprípustné funkčné využitie :

- priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - výrobné služby rušiace bývanie, - výrobné služby s nerušivými účinkami na ŽP (autoservisy, klampiarske prevádzky, stolárstvo, lakovne), - poľnohospodárska výroba, - veľké športové zariadenia a areály, - veľké ubytovacie zariadenia, - ČS PHM všetkých druhov.

1.2.3 Plochy občianskej vybavenosti

Slúžia pre zariadenia vyššej verejnej a komerčnej vybavenosti zabezpečujúce najmä periodické a občasné potreby bývajúcich obyvateľov obce a jej spádového územia, ktoré súvisia s obchodom, službami, zdravotníctvom, sociálnou starostlivosťou, kultúrou a športom a ktoré sa riešia ako samostatné objekty, integrované objekty alebo samostatné areály.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- zariadenia obchodu (obchodné centrá, malé supermarkety, špecializované obchody vrátane predaja automobilov), - vybavenosť verejného stravovania (reštaurácie, kaviarne, bistrá, vinárne), - vybavenosť školstva (materské školy, základné školy, pomocné špeciálne školy, základné umelecké školy, učilištia, stredné školy, detské domovy), - zdravotnícka vybavenosť (samostatné zdravotnícke strediská, primárna a sekundárna pomoc, lekárne), - vybavenosť sociálnej starostlivosti (denné stacionáre pre pobyt geriatrických občanov, stacionáre pre denný pobyt postihnutých detí predškolského a školského veku, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, detské domovy), - vybavenosť kultúry a osvety (knižnice, kultúrne strediská pre klubovú a spolkovú činnosť a pod.), - vybavenosť verejnej administratívy (úrady miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, pošta, policajné stanice a pod.), - kostoly a modlitebne jednotlivých náboženských obcí, - bývanie ako súčasť zariadení občianskej vybavenosti.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- plochy vyhradenej rekreačno-športovej vybavenosti (detské ihriská, športoviská a športové ihriská a pod.), - plochy vyhradenej zelene (parkovo upravená vyhradená zeleň, zeleň areálov a pod.), - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne i pod terénom (parkoviská, odstavné a parkovacie pruhy pri príjazdových a prístupových komunikáciách, vstavané podzemné a nadzemné parkovacie objekty a pod.),

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 169 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- príjazdové a prístupové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod., - ČS PHM so sprievodnými prevádzkami.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v bytových a rodinných domoch, - priemyselná výroba, stavebná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby, - poľnohospodárska výroba.

1.2.4 Zmiešané plochy bývania v rodinných domoch a občianskej vybavenosti

Slúžia pre bývanie v rodinných domoch, pre obsluhu denných a občasných potrieb obyvateľstva a pre umiestnenie a rozvoj drobnej výroby, komunálnej výroby a výrobných služieb, ktoré nerušia a neobmedzujú životné a obytné prostredie. Bývanie je spravidla situované v horných podlažiach (v podkroviach) alebo v dvorných traktoch, priečelia objektov pričlenené k hlavným komunikáciám sú využité pre občiansku vybavenosť.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných domoch, - obchodno-obslužná vybavenosť situovaná v rodinnom dome alebo jeho časti (maloobchodné zariadenia, obslužné zariadenia a pod.), - základná zdravotnícka vybavenosť a sociálna starostlivosť situovaná v rodinnom dome alebo jeho časti (lekárne, lekárske ambulancie, stanice opatrovateľskej služby, domovy – penzióny dôchodcov a pod.), - zariadenia pre vzdelávanie a kultúru situované v rodinnom dome alebo jeho časti (malokapacitné školské a vzdelávacie zariadenia, kultúrno-osvetové, kultúrno- spoločenské zariadenia, kluby a pod.), - administratívna vybavenosť situovaná v rodinnom dome alebo jeho časti (úrady miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, pošty, policajné stanice, kancelárske a administratívne zariadenia, peňažné ústavy a pod.), - drobné výrobné, servisné, remeselné a skladovacie prevádzky situované v rodinných domoch alebo ich častiach bez nepriaznivých dôsledkov na životné prostredie v bezprostrednom okolí, - rekreačno-športová vybavenosť (detské ihriská, športoviská a športové ihriská a pod.).

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- plochy verejnej, ochrannej a izolačnej zelene, - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne i pod terénom, - prístupové komunikácie, pešie komunikácie, zjazdné chodníky, cyklistické chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod.

· Neprípustné funkčné využitie :

- veľké zariadenia a areály obchodnej vybavenosti a služieb, - veľké športové zariadenia a areály, - priemyselná výroba, stavebná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby, - poľnohospodárska výroba,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 170 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- ČS PHM všetkých druhov.

1.2.5 Zmiešané plochy bývania v bytových domoch a občianskej vybavenosti

Slúžia pre bývanie v nízkopodlažných bytových domoch (v bytových domoch do 4-nadzemných podlaží) a pre bývanie vo viacpodlažných bytových domoch (v bytových domoch s 5-timi a viacerými nadzemnými podlažiami) a pre obsluhu denných a občasných potrieb obyvateľstva.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- bývanie v bytových domoch nízkopodlažných a viacpodlažných, vrátane polyfunkčných obytných domov s verejnou a komerčnou vybavenosťou, obchodno-obslužnou a kultúrno-spoločenskou vybavenosťou, - samostatné prevádzkové objekty s verejnou a komerčnou vybavenosťou, obchodno- obslužnou vybavenosťou, kultúrno-spoločenskou a rekreačno-športovou vybavenosťou (detské ihriská, športoviská a športové ihriská a pod.).

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- obchodno-obslužná vybavenosť situovaná v polyfunkčnom bytovom dome alebo samostatnom prevádzkovom objekte (maloobchodné zariadenia, obslužné zariadenia a pod.), - základná zdravotnícka vybavenosť a sociálna starostlivosť situovaná v polyfunkčnom bytovom dome alebo samostatnom prevádzkovom objekte (lekárne, lekárske ambulancie, stanice opatrovateľskej služby, domovy – penzióny dôchodcov a pod.), - zariadenia pre vzdelávanie a kultúru situované v polyfunkčnom bytovom dome alebo v samostatnom prevádzkovom objekte (malokapacitné školské a vzdelávacie zariadenia, kultúrno-osvetové, kultúrno-spoločenské zariadenia, kluby a pod.), - administratívna vybavenosť situovaná v polyfunkčnom bytovom dome alebo samostatnom prevádzkovom objekte (úrady miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, pošty, policajné stanice, kancelárske a administratívne zariadenia, peňažné ústavy a pod.), - zariadenia nevýrobných služieb situované v polyfunkčnom bytovom dome alebo samostatnom prevádzkovom objekte (obslužné, opravárenské a servisné prevádzky bez nepriaznivých dôsledkov na obytné prostredie), - rekreačno-športová vybavenosť, - verejná zeleň (parkovo upravená a ostatná zeleň v okolí bytových domov), - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne i pod terénom, - príjazdové a prístupové komunikácie, verejné pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky a pod.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných domoch, - základné a stredné školy, - veľké zariadenia a areály obchodnej vybavenosti a služieb, - veľké športové zariadenia a areály, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - výrobné služby s rušivými účinkami na životné prostredie, - poľnohospodárska výroba,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 171 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- ČS PHM všetkých druhov.

1.2.6 Zmiešané plochy bývania, občianskej vybavenosti a výroby

Slúžia pre bývanie v rodinných alebo bytových domoch, pre obsluhu denných a občasných potrieb obyvateľstva a pre umiestnenie a rozvoj drobnej výroby, komunálnej výroby a výrobných služieb, ktoré nerušia a neobmedzujú životné a obytné prostredie.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných domoch, nízkopodlažných bytových domoch (v bytových domoch do 4-nadzemných podlaží a vo viacpodlažných bytových domoch (v bytových domoch s 5-timi a viacerými nadzemnými podlažiami), - obchodno-obslužná vybavenosť situovaná v bytových domoch alebo v samostatných prevádzkových objektoch (maloobchodné zariadenia, obslužné zariadenia a pod.), - základná vybavenosť zdravotníctva a sociálnej starostlivosti situovaná v bytových domoch alebo v samostatných prevádzkových objektoch (lekárne, lekárske ambulancie, stanice opatrovateľskej služby, domovy – penzióny dôchodcov a pod.), - vybavenosť vzdelávania a kultúry situovaná v bytových domoch alebo v samostatných prevádzkových objektoch (malokapacitné školské a vzdelávacie zariadenia, kultúrno- osvetové, kultúrno-spoločenské zariadenia, kluby a pod.), - administratívna vybavenosť situovaná v bytových domoch alebo v samostatných prevádzkových objektoch (úrady miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, pošty, policajné stanice, kancelárske a administratívne zariadenia, peňažné ústavy a pod.), - výrobné, servisné a skladovacie prevádzky situované v bytových domoch alebo v samostatných prevádzkových objektoch, ktoré nerušia ostatné funkcie v okolí, - rekreačno-športová vybavenosť (detské ihriská, športoviská a športové ihriská a pod.).

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- verejná zeleň, ochranná a izolačná zeleň (parkovo upravená zeleň), - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne i pod terénom, - príjazdové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod.

· Neprípustné funkčné využitie :

- základné a stredné školy, - veľké športové zariadenia a areály, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - výrobné služby s rušivými účinkami na životné prostredie, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkých druhov.

1.2.7 Plochy rekreácie a športu

Slúžia pre umiestnenie verejne prospešných zariadení športovej, telovýchovnej a rekreačnej vybavenosti pre aktívne využitie voľného času obyvateľov obce a jej spádového územia. Patria sem športovo-rekreačné areály neorganizovanej telovýchovy a areály voľného času. V tomto

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 172 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

území je možné umiestniť iba športové zariadenia pre neorganizovanú telovýchovu, kultúrne, zábavné a stravovacie zariadenia slúžiace výlučne na obsluhu tohto územia.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- športovo-rekreačné objekty a zariadenia, - zariadenia základnej rekreačnej vybavenosti a služieb.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- plochy zariadení areálového charakteru, ktoré sú tvorené krytými športoviskami, otvorenými športoviskami, ihriskami a ďalšími zariadeniami telovýchovy, - zariadenia vybavenosti verejného stravovania (bistrá, kaviarne, vinárne, reštaurácie a pod.) a ubytovania s obmedzenou kapacitou (menšie hotely, motely, turistické ubytovne a ostatné ubytovacie zariadenia), - obchodná vybavenosť (maloobchodné zariadenia a pod.), - plochy zelene rekreačno-relaxačného prostredia (parkovo upravená zeleň, verejná a vyhradená zeleň športovísk a ihrísk a pod.), - príjazdové a prístupové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v bytových a rodinných domoch, - základné a stredné školy, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - výrobné služby, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkého druhu.

1.2.8 Plochy rekreácie a športu v krajinnom prostredí

Slúžia pre koncentráciu zariadení rekreačnej a športovej vybavenosti zväčša v dotyku s prírodnými vodnými plochami a tokmi, ktoré podstatne neohrozia prírodný charakter územia.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- športovo-rekreačné objekty a zariadenia, - zariadenia základnej a špecifickej rekreačnej vybavenosti a služieb (vodácke a ostatné areálové zariadenia).

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- rekreačno-relaxačné plochy vzrastlej zelene a vodné plochy (vodné plochy, toky a nádrže), - rekreačno-relaxačné odlesnené plochy – pobytové lúky, - zariadenia areálového charakteru, ktoré sú tvorené otvorenými športoviskami pre letné vodné športy (vodácke zariadenia, lodenice, ihriská, športoviská, a pod.), - vybavenosť verejného stravovania (bufety, prípadne malé bistrá, kaviarne, reštaurácie) a ubytovania (stanový tábor, prípadne ubytovacie zariadenia s malými kapacitami),

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 173 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- plochy zelene rekreačno-relaxačného prostredia (parkovo upravená zeleň, verejná a vyhradená zeleň športovísk a ihrísk a pod.), - príjazdové a prístupové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod.

· Neprípustné funkčné využitie :

- priemyselná výroba, stavebníctvo, skladové hospodárstvo a výrobné služby, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkých druhov.

1.2.9 Plochy priemyselnej výroby

Slúžia na umiestnenie prevádzok priemyselnej výroby miestneho až nadmiestneho významu a sú určené pre situovanie stavieb a zariadení s potenciálnym rušivým účinkom na životné a obytné prostredie.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- výrobno-produkčné zariadenia areálového charakteru – priemyselný park s produkciou pre regionálne až nadregionálne zázemie obce,

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia obchodno-obslužnej vybavenosti pre pracovníkov výroby (maloobchod, verejné stravovanie, služby), - základná vybavenosť zdravotníctva pre pracovníkov výroby (primárna lekárska starostlivosť), - zariadenia súvisiaceho odborného školstva (učilištia, špeciálne školy), - zariadenia vedy a výskumu (výskumné pracoviská), - plochy ochrannej a izolačnej zelene vyhradeného charakteru a plochy špecifickej vnútro areálovej zelene, - príjazdové komunikácie, pešie komunikácie, vyhradené komunikácie areálov a pod., - areály zariadení výroby stavebných hmôt a stavebných konštrukcií, - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne, - ČS PHM všetkých druhov.

· Neprípustné funkčné využitie :

- rodinné a bytové domy, - zariadenia základnej občianskej vybavenosti, nákupné centrá, športové zariadenia, - nevýrobné služby. 1.2.10 Plochy drobnej výroby, skladového hospodárstva a služieb

Slúžia na umiestňovanie zariadení drobnej priemyselnej i poľnohospodárskej výroby (nie však živočíšnej), služieb a skladov čiastočne obťažujúcich svoje okolie (hluk, vibrácie, prašnosť, zápach a pod.).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 174 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- drobné prevádzky a drobná priemyselná výroba, - nevýrobné služby, remeslá a opravárenské služby, - poľnohospodárske prevádzky, - sklady, - parkoviská, parkovacie garáže, hromadné garáže, - garáže a odstavné státia pre nákladné autá, prívesy, autobusy, - čerpacie stanice PHM.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia základnej obchodno-obslužnej vybavenosti pre pracovníkov výroby (maloobchod, verejné stravovanie, služby), - plochy ochrannej a izolačnej zelene, plochy špecifickej vnútro areálovej zelene, - príjazdové komunikácie, pešie komunikácie, vyhradené komunikácie areálov a pod., - areály zariadení výroby stavebných hmôt a stavebných konštrukcií, - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne.

1.2.11 Zmiešané územie výroby, dopravných zariadení , skladov a výrobných služieb

Slúžia predovšetkým pre lokalizáciu a rozvoj drobnej výroby, komunálnej výroby a výrobných služieb, ktoré nerušia a neobmedzujú životné a obytné prostredie.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- prevádzky výrobno-obslužných podnikateľských aktivít, - malokapacitné a prenajímateľné výrobné, obslužné a skladovacie prevádzky, - opravárenské a servisné prevádzky, prevádzky výrobných služieb, - prevádzky komunálneho a miestneho hospodárstva, - prevádzky údržby obecnej infraštruktúry, čistenia komunikácií a verejných plôch, údržby zelene a pod., - distribučno-skladovacie prevádzky a centrá, - maloobchodné a veľkoobchodné skladovacie prevádzky a areály.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia obchodno-obslužnej vybavenosti pre obsluhu pracovníkov výroby (maloobchod, verejné stravovanie, služby), - obchodná vybavenosť (obchodné zariadenia), - vybavenosť verejného stravovania, - vybavenosť komerčnej administratívy (kancelárie a administratívne zariadenia), - príjazdové komunikácie, pešie komunikácie a zjazdné chodníky, vyhradené komunikácie areálov a pod., - zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne, - zariadenia a plochy na garážovanie vozidiel na teréne i pod terénom, - malé ČS PHM.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 175 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných a bytových domoch, - rekreačno-športová vybavenosť (detské ihriská a športoviská a pod.), - priemyselná výroba, stavebná výroba a výroba stavebných hmôt, - poľnohospodárska výroba.

1.2.12 Plochy zariadení poľnohospodárskej výroby

Slúžia pre umiestnenie poľnohospodárskych výrobných prevádzok a fariem miestneho až nadmiestneho významu a sú určené pre situovanie stavieb a zariadení s potenciálnym rušivým účinkom na obytné prostredie.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- poľnohospodárske výrobno-produkčné zariadenia areálového charakteru (stavby na chov zvierat a zariadenia na spracovanie a uskladnenie poľnohospodárskych produktov), - skladovanie a distribúcia.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- opravárenské služby poľnohospodárskych mechanizmov, - odstavné státia a garáže poľnohospodárskych mechanizmov, - objekty technickej vybavenosti pre obsluhu územia, - zariadenia sociálnej vybavenosti pre zamestnancov, - zariadenia obchodno-obslužnej vybavenosti pre pracovníkov výroby (maloobchod, verejné stravovanie, služby), - ČS PHM.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných a bytových domoch, - rekreačno-športová vybavenosť, - priemyselná výroba, stavebná výroba a výroba stavebných hmôt. 1.2.13 Plochy parkov, verejnej a vyhradenej zelene

Tvoria verejne prístupné ucelené plochy zelene s parkovou úpravou vysokých, stredných a nízkych podlaží, ktoré sú situované v zastavanom území obce a sú dôležitým miestotvorným prvkom v území.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- parky slúžiace na odpočinok a drobné rekreačné aktivity, - plochy menších parkovo upravených plôch, - ostatná verejná zeleň.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 176 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia verejného stravovania (bistrá, kaviarne, vinárne, reštaurácie), - zariadenia kultúry (otvorené pódiá, amfiteátre, letné kiná), - odstavné a parkovacie plochy, - turistické pešie a cyklistické chodníky a voľné priestranstvá, - doplnkové rekreačno-športové zariadenia parkov, peších chodníkov a trás (oddychové miesta, prírodné športové plochy a ihriská, lavičky, fontány a vodné plochy, sochárske umelecké diela, detské ihriská, informačné a orientačné tabule a pod.), - doplnkové hygienické zariadenia.

· Neprípustné funkčné využitie :

- priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkých druhov. 1.2.14 Plochy ochrannej a izolačnej zelene

Predstavujú plochy sprievodnej zelene dopravných trás automobilovej a železničnej dopravy a koridorov verejnej technickej infraštruktúry.

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- ochranná zeleň, izolačná zeleň, výplňová zeleň, - plochy menších parkovo upravených plôch, - ostatná verejná zeleň.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia a plochy pre odstavovanie vozidiel na teréne (parkoviská, odstavné a parkovacie pruhy pri prístupových a príjazdových komunikáciách a pod.), - prístupové a príjazdové komunikácie, verejné pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky a pod., - trasovanie vedení, sietí a líniových zariadení technickej obsluhy územia, - parky slúžiace na odpočinok a drobné rekreačné aktivity, - plochy menších parkovo upravených plôch, - ostatná verejná zeleň.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných a bytových domoch, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkých druhov.

1.2.15 Plochy záhradkárskych a chatových osád mimo zastavaného územia

Predstavujú plochy výhradne s rekreačno-relaxačnými aktivitami a s aktivitami rastlinnej produkcie.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 177 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Vhodné dominantné funkčné využitie :

- záhrady začlenené do záhradkárskych osád, - záhrady samostatné, - chatové osady.

· Prípustné doplnkové funkčné využitie :

- zariadenia vybavenosti verejného stravovania (bufety), - odstavné a parkovacie plochy, - príjazdové a prístupové komunikácie, verejné pešie komunikácie a zjazdné chodníky, cyklistické chodníky.

· Neprípustné funkčné využitie :

- bývanie v rodinných a bytových domoch, - verejná a komerčná vybavenosť, - priemyselná výroba, stavebná výroba, výroba stavebných hmôt, skladové hospodárstvo, - poľnohospodárska výroba, - ČS PHM všetkých druhov.

C.1.3 ZÁSADY A REGULATÍVY URBANISTICKO – ARCHITEKTONICKÉHO RIEŠENIA

1.3.1 Zachovať charakteristickú urbanistickú štruktúru starej historickej časti zastavaného územia obce.

1.3.2 Za súbory stavieb s historickými regionálnymi charakteristikami považovať zástavbu pozdĺž Kamenárskej ulice smerom k jestvujúcemu areálu kaštieľa – Mlynská a Potočná ulica.

1.3.3 Akceptovať hlavnú urbanistickú kompozičnú os, ktorou je Kamenárska ulica od križovatky s Kopaničnou ulicou v smere popri kostole sv. Martina cez Námestie SNP ku kultúrnemu domu na Železničnej ulici smerom na železničnú stanicu.

1.3.4 Za podružnú (priečnu) kompozičnú os považovať komunikáciu pozdĺž obytného súboru Priehradka smerom k sídlisku Strojárska.

1.3.5 Za hlavný peší ťah spájajúci staršiu historickú časť obce s novou zástavbou Pod Kalváriou považovať smer od Námestia SNP cez Priehradku a podchod pre chodcov pozdĺž Školskej ulice do obytného súboru Pod Kalváriou a od podchodu pre chodcov opačným smerom pozdĺž komunikácie I/65 do navrhovaného športovo-rekreačného areálu. 1.3.6 Za základné dominanty obce považovať kostol sv. Martina, jestvujúce tri vežové bytové domy v obytnom súbore Strojárska pri ceste I/65 a ako prírodnú dominantu Kalváriu.

1.3.7 Pri realizácii nových objektov dodržať uličné čiary, podmienky tvorby hmotovej skladby a výškovej hladiny navrhovaných objektov (max. výška zástavby rodinných domov 2

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 178 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

nadzemné podlažia a 1 obytné podkrovie, max. výška zástavby bytových domov 4 nadzemné podlažia a 1 obytné podkrovie).

1.3.8 Urbanisticky a architektonicky dotvoriť centrálny priestor na Námestí SNP po asanácii objektu reštaurácie pri zachovaní výškového a hmotového členenia a pri zachovaní súčasného podielu zelene.

1.3.9 Urbanisticky a architektonicky dotvoriť priestor obytného súboru Strojárska a Priehradka.

1.3.10 Zachovať a dotvoriť parkovou zeleňou areál kaštieľa, kostola a viacúčelovej plochy pri obytnom súbore Priehradka.

1.3.11 Zachovať v plnom rozsahu súčasný plošný podiel verejnej zelene.

C.1.4 ZÁSADY A REGULATÍVY PRE UMIESTNENIE OBČIANSKEHO VYBAVENIA

1.4.1 Zariadenia občianskej vybavenosti zachovať, postupne ich obnovovať a rekonštruovať s cieľom zabezpečenia vyššieho štandardu poskytovaných služieb.

1.4.2 Akceptovať súčasnú lokalizáciu zariadení občianskej vybavenosti a rozvíjať prirodzené centrá občianskej vybavenosti na plochách v primeranej pešej dostupnosti a s vyhovujúcou dopravnou obsluhou.

1.4.3 Zariadenia základnej občianskej vybavenosti umiestňovať na jestvujúcich a navrhovaných rozvojových plochách obytného a zmiešaného územia.

1.4.4 Zariadenia vyššej občianskej vybavenosti umiestňovať na jestvujúcich a rozvojových plochách občianskej vybavenosti a vo väzbe na stávajúce a navrhované plochy športovo-rekreačných území.

1.4.5 Zariadenia občianskej vybavenosti produkujúce zložky zaťažujúce obytné prostredie (hluk, exhaláty) umiestňovať tak, aby nedochádzalo k negatívnemu pôsobeniu na kvalitu obytného prostredia.

1.4.6 Pri umiestňovaní zariadení občianskej vybavenosti dôsledne uplatňovať požiadavky na rozsah plôch statickej dopravy, zodpovedajúci príslušnému druhu a veľkosti zariadenia občianskej vybavenosti.

Školstvo

1.4.7 Zachovať súčasnú sieť školských a predškolských zariadení, ktoré svojou kapacitou a lokalizáciou v území vyhovujú súčasným i navrhovaným požiadavkám.

1.4.8 Zabezpečiť rekonštrukciu objektu materskej školy, vrátane úpravy areálu.

1.4.9 Zabezpečiť rekonštrukciu objektu základnej školy s doplnením športových a oddychových plôch, výhľadovo rozšíriť súčasné kapacity prístavbou, dostavbou, prípadne nadstavbou.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 179 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.4.10 Zachovať zariadenie stredného odborného učilišťa strojárskeho, postupne ho rekonštruovať a v prípade väčších plošných nárokoch na jeho dostavbu uvažovať s jeho premiestnením do inej lokality.

1.4.11 Vytvoriť územno-technické podmienky pre rozvoj ostatných zariadení školskej a predškolskej výchovy v rámci obytnej zástavby obce, vrátane zariadení založených na komerčnej báze (základná umelecká škola, klubová činnosť a podobne).

Zdravotníctvo

1.4.12 Zachovať jestvujúce zdravotnícke zariadenia a postupne zabezpečiť ich rekonštrukciu a modernizáciu.

1.4.13 Stávajúce zdravotnícke zariadenie zrekonštruovať a nároky na nové kapacity riešiť jeho dostavbou alebo prístavbou. Nie je vylúčená ani výstavba nového zdravotníckeho zariadenia na rozvojových plochách určených pre výstavbu vybavenosti.

1.4.14 Vytvoriť podmienky pre možnosť realizácie malých privátnych zdravotníckych zariadení (lekárske ambulancie, lekárne a podobne) v rámci stávajúcej a navrhovanej obytnej zástavby (vstavané, prípadne samostatné zariadenia situované prevažne v rodinných domoch).

Sociálna vybavenosť

1.4.15 Rešpektovať základnú sieť sociálnych služieb a dobudovať ju na požadovanú úroveň vzhľadom na predpokladaný demografický rozvoj a tendencie jeho vývoja.

1.4.16 Dobudovať sieť domácej ošetrovateľskej starostlivosti o dlhodobo chorých a zdravotne ťažko postihnutých.

1.4.17 Vytvoriť podmienky pre zriadenie Domu opatrovateľskej služby s vývarovňou pre starých a nevládnych spoluobčanov, s jedálňou pre dôchodcov, s práčovňou pre dôchodcov a podobne. Uvažovať so zriadením menšieho Domova resp. penziónu pre dôchodcov.

1.4.18 Vytvoriť podmienky pre zabezpečenie služieb pre sociálne slabých občanov (zriadiť samostatnú vývarovňu s donáškou do domu, prípadne s jedálňou a stredisko osobnej hygieny). Nevylučuje sa zriadenie ani resocializačného, či rehabilitačného strediska, zariadenie typu azylového domu, domovu pre matky s deťmi a tehotné ženy, so zapojením a účasťou aj neštátnych subjektov.

1.4.19 Pre zariadenia sociálnej vybavenosti zrekonštruovať objekt kaštieľa.

1.4.20 Nové sociálne zariadenia a služby situovať do navrhovaných rozvojových plôch občianskej vybavenosti.

1.4.21 Vyššiu regionálnu infraštruktúru pre poskytovanie sociálnych služieb bude aj naďalej zabezpečovať okresné mesto Žiar nad Hronom a nadregionálnu infraštruktúru krajské mesto Banská Bystrica.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 180 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Kultúra a osveta

1.4.22 Rešpektovať jestvujúce zariadenia pre kultúrne vyžitie a osvetovú činnosť obyvateľstva.

1.4.23 Zabezpečiť postupnú rekonštrukciu a modernizáciu stávajúceho zariadenia Kultúrneho domu nie len z dôvodu zvýšenia estetickej úrovne interiéru a doplnkových služieb, ale hlavne z dôvodu jeho využitia (premiestniť sídlo Obecného úradu do vyhovujúcich priestorov a budovu Kultúrneho domu ponechať pre účely kina a klubovej činnosti).

1.4.24 Zabezpečiť postupnú rekonštrukciu a modernizáciu stávajúceho zariadenia Obecného klubu (bývalý Závodný klub ROH). Pre ďalšie využitie objektu ponechať na poschodí obecnú knižnicu a prízemie využívať pre pohostinstvo, diskotéky, zhromažďovanie občanov a iné spoločenské akcie.

1.4.25 Vytvoriť podmienky pre realizáciu základnej kultúrno-spoločenskej vybavenosti v stávajúcom obytnom území obce vrátane nových navrhovaných obytných zón a v rozvojových plochách pre občiansku vybavenosť.

1.4.26 Areál rímskokatolíckeho kostola sv. Martina na Námestí SNP s farou postupne zrekonštruovať, upraviť a doplniť vztaslou zeleňou.

1.4.27 Pre sporadické náboženské obrady naďalej využívať priestor Kalvárie s hodnotnými sakrálnymi stavbami.

1.4.28 Vyššiu kultúrnu vybavenosť obyvateľom obce budú poskytovať kultúrne zariadenia v mestách Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica, prípadne Nitra a Bratislava.

Verejná správa, administratíva a peňažné ústavy

1.4.29 Zachovať súčasný rozsah zariadení verejnej správy, administratívy a peňažných ústavov a zabezpečiť ich rozvoj s ohľadom na veľkosti sídla a jeho postavenie v štruktúre osídlenia.

1.4.30 Vytvoriť podmienky pre premiestnenie Obecného úradu z nevyhovujúcich priestorov kultúrneho domu do priestorov bývalej základnej školy. Pre tieto účely zabezpečiť rekonštrukciu a prestavbu objektu starej základnej školy na Námestí SNP, vrátane úpravy okolia, parkovacích a odstavných plôch.

1.4.31 Vytvoriť podmienky pre rekonštrukciu a rozšírenie, prípadne výstavbu nového areálu Obecného podniku s hospodárskym dvorom.

1.4.32 Ostatné jestvujúce zariadenia postupne podľa potreby zrekonštruovať a zmodernizovať. 1.4.33 Nové zariadenia umiestniť v rámci zastavaného obytného územia obce a vo väzbe na rozvojové plochy bývania.

Maloobchodná sieť a nevýrobné služby

1.4.34 Rešpektovať jestvujúce plochy maloobchodnej siete a nevýrobných služieb v rámci obytného a zmiešaného územia obce. Vytvoriť územno-technické podmienky pre ich postupnú rekonštrukciu a modernizáciu.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 181 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.4.35 Rozvoj maloobchodnej siete a nevýrobných služieb prispôsobiť požiadavkám trhu.

1.4.36 Pre obchodnú vybavenosť a nevýrobné služby budú aj naďalej využívané predovšetkým prízemia domov v zmiešanom území bývania a občianskej vybavenosti na Námestí SNP a na Kamenárskej ulici, ako aj ťažiskový priestor obytného súboru Strojárska, Pod Kalváriou, prípadne Priehradka.

1.4.37 Nové zariadenia základnej obchodnej vybavenosti situovať predovšetkým vo väzbe na navrhované rozvojové plochy bývania (ťažiskový priestor obytného súboru Hrabiny II.) a rozvojové plochy občianskej vybavenosti.

1.4.38 Vyššiu obchodnú vybavenosť umiestňovať do priestoru pozdĺž hlavnej komunikácie I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica.

1.4.39 Ostatné zariadenia základnej a vyššej obchodnej vybavenosti, ako aj zariadenia nevýrobných služieb situovať na rozvojové plochy občianskej vybavenosti, prípadne na rozvojové plochy v zmiešanom území výroby, dopravných zariadení a služieb.

Ubytovacie a stravovacie služby

1.4.40 Zachovať súčasnú kapacitu a rozmiestnenie stravovacích a ubytovacích zariadení v rámci zastavaného územia obce a zabezpečiť ich postupnú rekonštrukciu s cieľom zvýšenia kvalitatívnej úrovne poskytovaných služieb.

1.4.41 S doplnením stravovacích a ubytovacích služieb uvažovať v priestoroch obytného územia, na plochách občianskej vybavenosti a vo väzbe na rozvojové plochy športovo- rekreačných území.

1.4.42 S doplnením ubytovacích kapacít uvažovať formou malých zariadení (do 20 lôžok).

1.4.43 V rámci rozvoja vodáckej základe pri Hrone – lodenice, uvažovať so zriadením stanového tábora a potrebnou občianskou a technickou vybavenosťou.

Šport a telovýchova

1.4.44 Ponechať všetky jestvujúce zariadenia športovej vybavenosti na území obce.

1.4.45 V rámci urbanizácie a estetizácie obytného priestoru na sídlisku Strojárska a Priehradka uvažovať s rekonštrukciou jestvujúcich športových plôch a detských ihrísk a vytvoriť územno-technické predpoklady pre ich rozšírenie. 1.4.46 V nadväznosti na realizáciu nových plôch bývania vytvoriť územno-technické podmienky pre umiestnenie športových plôch pre deti aj dospelých (obytný súbor Hrabiny II., bytové domy na Tehelnej ulici a na Pekárenskej ulici).

1.4.47 S plošne rozsiahlejším športovým areálom s vyššou vybavenosťou uvažovať v navrhovanej rozvojovej lokalite športovo-rekreačnej zóny, v nadväznosti na stávajúci športový areál futbalového ihriska (tenisové dvorce, basketbalové a volejbalové ihriská, detské ihriská a zriadenia doplnkových služieb).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 182 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.4.48 V páse sprievodnej izolačnej zelene v nadväznosti na navrhovanú športovo-rekreačnú zónu realizovať bežecké chodníky, chodníky pre korčuliarov, vrátane oddychových plôch s lavičkami a prvkami drobnej architektúry.

1.4.49 Vytvoriť územno-technické podmienky pre rozšírenie jestvujúcej vodáckej základne na Hrone – lodenice.

1.4.50 V väzbe na plánovanú výstavbu vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnice zabezpečiť územno-technické podmienky pre zriadenie nenáročného rekreačného územia pre letné športy. V prípade využitia jazera na kúpanie je potrebné rešpektovať ustanovenia § 19 zákona NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonávacej vyhlášky MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu a na kúpaliská.

1.4.51 Pre zimné športy – korčuľovanie a hokej je potrebné zabezpečiť rekonštrukciu stávajúceho klziska s vybavenosťou.

C.1.5 ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA VYBAVENIA PRE REKREÁCIU A CR

1.5.1 Zachovať jestvujúce zariadenia pre rekreáciu a cestovný ruch, vrátane existujúcej záhradkárskej a chatovej osady.

1.5.2 Rozvoj rekreačnej funkcie v území zamerať hlavne na pokrytie potrieb koncom dennej a koncom týždňovej rekreácie prevažne pre obyvateľov obce a jej spádového územia.

1.5.3 Vybavenosť pre rekreáciu a cestovný ruch v zastavanom území obce realizovať formou dostavby občianskej a rekreačnej vybavenosti na voľných parcelách, rozvoj podriadiť priestorovým možnostiam.

1.5.4 Umiestnenie športových plôch realizovať v súlade s návrhom územného plánu obce vo všetkých súčasných a navrhovaných lokalitách.

1.5.5 Vytvoriť územno-technické podmienky pre realizáciu športovo-rekreačného komplexu v nadväznosti na jestvujúci areál futbalového štadióna. Súčasťou športovo-rekreačného areálu je aj pás sprievodnej a izolačnej zelene, kde je navrhnutá sieť bežeckých a cyklistických dráh, vrátane korčuliarov, chodníkov pre peších a oddychových plôch.

1.5.6 Ostatné rekreačné zariadenia a zariadenia cestovného ruchu regionálneho a vyššieho významu budú aj naďalej poskytovať okolité obce a mestá (Sklené Teplice, Vyhne, Banská Štiavnica).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 183 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

C.1.6 ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA

1.6.1 Železničná doprava

· rešpektovať trasu železničnej trate č. 390 Nové Zámky – Hronská Dúbrava 390 Hronská Dúbrava – Nové Zámky celoštátneho významu, ktorá je súčasťou tzv. „južného ťahu“ : Nové Zámky / Palárikovo – Šurany – Levice – Kozárovce – Lučenec – Lenartovce – Rožňava – Košice, vrátane umiestnenia železničnej stanice, · vytvoriť podmienky pre dobudovanie celého „južného ťahu“ (postupná elektrifikácia a zdvojkoľajnenie) pre návrhovú rýchlosť trate 100 km/hod. (80 km/hod.) a výhľadovo na traťovú rýchlosť 120 km/hod. s parametrami pre medzinárodnú kombinovanú dopravu, · z hľadiska zlepšenia životného prostredia a obmedzenia negatívneho vplyvu železničnej trate na obyvateľov obce rezervovať územie pozdĺž celého zastavaného územia obce pre výsadbu izolačnej sprievodnej zelene, · zrealizovať bezpečnostné opatrenia pre cestné aj pešie priechody cez železničnú trať, · modernizovať budovu železničnej stanice vrátane predstaničného priestoru, · naviazať priestor železničnej stanice na individuálnu automobilovú dopravu, pešiu a hromadnú dopravu, vrátane priestoru navrhovanej autobusovej stanici, · v podrobnejšej územnoplánovacej a projektovej dokumentácii zabezpečiť rezervovanie plôch pre verejne prístupné odstavné a parkovacie plochy, · rešpektovať existujúce železničné vlečky, · vo väzbe na stávajúce vlečkové koľajište rezervovať územie pre rozšírenie plochy na sústredenú vykládku a nakládku tovaru, · vytvoriť územno-technické podmienky pre zriadenie železničnej vlečky pre priemyselný park v lokalite „Za Šiancom“, · rešpektovať ochranné pásmo železnice.

1.6.2 Cestná doprava

· rezervovať územie pre výstavbu rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie kategórie R 22,5/100,80 v priestore medzi železničnou traťou a vodným tokom rieky Hron podľa projektovej dokumentácii stavby : R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie I. stavba v úseku Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi, · rešpektovať pôvodné trasy ciest I. a III. triedy, · rezervovať územie pre rekonštrukciu cesty I/65, ktorá po zrealizovaní preložky cesty I/65 mimo zastavaného územia obce (rýchlostná cesta R1) bude v zastavanom území obce plniť funkciu hlavnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B1 kategórie MZ 11,5/60 a mimo zastavaného územia obce v kategórii C 11,5/80,70, · rezervovať územie pre rekonštrukciu cesty III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot (Železničná ulica), ktorá bude v zastavanom území obce plniť funkciu hlavnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B2 kategórie MZ 8/60 a mimo zastavaného územia v kategórii C 9,5/70,60, · rezervovať územie pre rekonštrukciu cesty III/06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica, ktorá bude plniť v zastavanom území obce funkciu hlavnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B2 kategórie MZ 8/60, · rezervovať územie pre rekonštrukciu cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice (Námestie SNP, Kamenárska ulica, Sklené Teplice), ktorá bude v zastavanom území obce plniť funkciu hlavnej zbernej komunikácie vo funkčnej triede B2 kategórie MZ 8,5/60 a mimo zastavaného územia obce v kategórii C 9,5/80,70,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 184 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· rešpektovať jestvujúcu sieť miestnych obslužných a prístupových komunikácií a postupne zabezpečiť ich rekonštrukciu na kategórie v zmysle návrhu územného plánu obce a STN 736110, · rezervovať územie pre vybudovanie nových obslužných a prístupových komunikácií, ktoré sú navrhované pre obsluhu rozvojových plôch bývania a vybavenosti v zastavanom i mimo zastavaného územia obce v kategórii C2 – MO 7,5/40 a C3 - MO 6,5/40 minimálne s jednostranným chodníkom, · rezervovať územie pre napojenie hlavnej obslužnej komunikácie zo stávajúceho obytného súboru IBV Pod Kalváriou (Školská ulica – Partizánska ulica – ulica Februárového víťazstva v predĺžení) cez novo navrhovaný obytný súbor Hrabiny II. a navrhovaný športovo-rekreačný areál na cestu III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, · rezervovať územie pre výhľadové dopravné prepojenie obytného súboru IBV Pod Kalváriou a Hrabiny II. s jestvujúcou obytnou zástavbou na Lesnej ulici, · rezervovať územie pre navrhovanú novú hlavnú obslužnú komunikáciu priemyselného parku „Za Šiancom“ funkčnej triedy C2 v kategórii MO 7,5/40 vedúcou stredom územia PP, ktorá je z južnej strany napojená na cestu I/65 a zo severnej strany popri železničnej stanici na cestu III/06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica a následne na cestu III/06523 Hliník nad Hronom - Prochot, · hlavnú obslužnú komunikáciu priemyselného parku „Za Šiancom“ zrealizovať v dvoch etapách tak, aby jej spodné vrstvy zrealizované v predstihu mohli slúžiť pre odklonenie nákladnej dopravy z obytného územia obce pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1, · rezervovať územie pre postupnú realizáciu ostatných obslužných a prístupových komunikácií v priemyselnom parku „Za Šiancom“ vo funkčnej triede C2 v kategórii MO 7,5/40. Z hľadiska organizácie vnútornej dopravy na území priemyselného parku sa tieto komunikácie doporučujú ako jednosmerné. · rezervovať územie pre úpravu stávajúcich úrovňových križovatiek : cesta I/65 – Tehelná ulica, Tehelná ulica – cesta III/06526 (Námestie SNP) – cesta III/06523 (Železničná ulica), cesta III/06523 (Železničná ulica) – cesta III/06524 (odbočka k železničnej stanici), · rešpektovať jestvujúce odstavné a parkovacie plochy, · rezervovať územie pre zabezpečenie výstavby nových parkovacích a odstavných plôch v zmysle STN 736110, · v podrobnejšej územnoplánovacej a projektovej dokumentácii zabezpečiť rezervovanie plôch pre verejne prístupné odstavné a parkovacie plochy v stávajúcich i navrhovaných obytných súboroch, pri objektoch občianskej vybavenosti, rekreačnej a ostatnej vybavenosti. · pri zabezpečovaní odstavných a parkovacích miest novo navrhovaných objektov občianskej vybavenosti je potrebné vychádzať z charakteru objektu, jeho prevádzky, počtu zamestnancov a predpokladanej návštevnosti. Odstavné a parkovacie plochy pri objektoch občianskej vybavenosti komerčného charakteru realizovať na pozemkoch jednotlivých prevádzok a areálov, · v navrhovanej zástavbe rodinných domov v lokalite Hrabiny II., ako aj novej výstavbe rodinných domov v rámci zastavaného územia obce riešiť garážovanie a parkovanie na pozemkoch rodinných domov v rozsahu 1 RD = 1 garáž, · statickú dopravu na rozvojových plochách priemyselného parku a ostatnej výroby vrátane zmiešaného územia výroby, skladového hospodárstva a služieb riešiť prevažne na plochách v rámci jednotlivých výrobných prevádzok a areálov v závislosti od požiadaviek výroby, prevádzky a počtu zamestnancov (cca 1 miesto na 5 pracovníkov).

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 185 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

S určitým počtom parkovacích a odstavných miest uvažovať aj pred výrobnými areáli vo väzbe na hlavné obslužné miestne komunikácie, · rešpektovať ochranné pásma komunikácií vyplývajúce z cestného zákona, · zabezpečiť dôsledné vodorovné a zvislé dopravné značenie na miestnych komunikáciách, · odstrániť všetky bodové a líniové dopravné závady na základnej komunikačnej sieti.

1.6.3 Pešie a cyklistické komunikácie

· rešpektovať a postupne rekonštruovať jestvujúcu sieť peších a cyklistických komunikácií, vrátane spevnených plôch a peších priestranstiev, · rešpektovať a postupne rekonštruovať hlavný peší ťah pozdĺž hlavnej obslužnej miestnej komunikácie prechádzajúcej stredom starej časti obytného územia, · rešpektovať a postupne rekonštruovať peší a cyklistický ťah prepájajúci obytného územia starej i novej časti obce s jestvujúcim výrobným areálom a priemyselným parkom, · rezervovať územie pozdĺž navrhovaných obslužných a prístupových komunikácií v rozvojových plochách bývania, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie, ako aj rozvojových plochách výroby a služieb, vrátane priemyselného parku pre realizáciu obojstranných chodníkov pre peších o šírke 1,50 – 2,00 m, · v rámci zastavaného územia obce pri navrhovanej jednostrannej zástavbe prevažne rodinných domov rezervovať územie minimálne pre jeden postranný chodník o šírke 1,50 – 2,00 m. · v rámci stávajúcich a navrhovaných peších a cyklistických ťahoch využiť všetky stávajúce podchody popod cestu I/65, · v rámci navrhovaného športovo-rekreačného areálu a v zelenom páse sprievodnej a izolačnej zelene rezervovať územie pre samostatné komunikácie slúžiace pre peší pohyb, pre korčuliarov ale aj pre cyklistov, · v rámci lesoparku „Kalvárie“ rezervovať územie pre realizáciu chodníkov a skľudnených plôch pre peších, · rezervovať územie pre výhľadovú realizáciu pešej dopravy spoločne s cyklistickou dopravou za účelom sprístupnenia nábrežia Hrona a lodenice prechodom popod železnicu a rýchlostnú komunikáciu R1, · cyklistickú dopravu organizovať pozdĺž všetkých stávajúcich a navrhovaných komunikáciách s obojstrannými chodníkmi.

1.6.4 Dopravné zariadenia a služby

· rezervovať územie pre výstavbu veľkého ľavostranného odpočívadla rýchlostnej cesty R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie v priestore medzi navrhovanou rýchlostnou komunikáciou a vodným tokom rieky Hron podľa vydaného územného rozhodnutia, · rešpektovať jestvujúce ČS PHM umiestnené v katastrálnom území obce, · rešpektovať jestvujúce dopravné zariadenia a služby v katastrálnom území obce, · nové dopravné zariadenia a autoservisné služby situovať prevažne do rozvojových plôch zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 186 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.6.5 Hromadná doprava

· rešpektovať jestvujúce rozmiestnenie zastávok hromadnej dopravy, · existujúce zastávky hromadnej dopravy zrekonštruovať a nové navrhovať v zmysle STN 736425, · upraviť priestor pre bezpečný výstup a nástup cestujúcich na všetkých stávajúcich zastávkach hromadnej dopravy, · zvýšiť estetickú úroveň zastávok hromadnej dopravy a postupne zabezpečiť výmenu starých autobusových prístreškov za nové, · rezervovať územie pre zriadenie nových zastávok hromadnej dopravy vo väzbe na plánovanú výstavbu priemyselného parku „Za Šiancom“ a obytný súbor IBV Pod Kalváriou, resp. Hrabiny II., · rezervovať územie pre výstavbu autobusovej stanici oproti železničnej stanice, · v podrobnejšej územnoplánovacej a projektovej dokumentácii zabezpečiť umiestnenie navrhovanej autobusovej stanici vo väzbe na dopravný systém obce, existujúcu železničnú stanicu, individuálnu automobilovú a pešiu dopravu, vrátane odstavných a parkovacích plôch.

C.1.7 ZÁSADY A REGULATÍVY UMIESTNENIA VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA

1.7.1 V oblasti vodného hospodárstva

Zásobovanie pitnou vodou

· rešpektovať jestvujúci systém zásobovania obce Hliník nad Hronom pitnou vodou zo skupinového vodovodu Turček, · rešpektovať využívanie jestvujúcich miestnych vodných zdrojov pitnej vody Ladienka, Číčava 1 až 3, doplňujúcich vodných zdrojov A, KHS 4 a KHS 5, vrátane samostatného vodného hospodárstva v existujúcej priemyselnej zóne, · rešpektovať rozdelenie územia do dvoch tlakových pásiem s akumuláciou vody : - vodojem 250 m3 s kótou dna 298,60 m n.m. a max. hladinou 303,60 m n.m. - vodojem 650 m3 s kótou dna 305,00 m n.m. a max. hladinou 310,00 m n.m. · zabezpečiť rozšírenie jestvujúcej vodovodnej siete vo väzbe na územný rozvoj obce s rekonštrukciou nevyhovujúcich potrubí, · rezervovať územie pre plánovaný prívod DN 125 v dĺžke cca 320 m zo skupinového vodovodu Turček a distribučný vodojem s objemom 250 m3 s kótou dna 310,00 m n.m. a max. hladinou vody 315,00 m n.m. na západnom svahu Kalvárie pre zásobovanie priemyselného parku „Za Šiancom“, výrobného územia „Pod Štepnicou“ a vyššie položených rodinných domov (nad kótou 280 m n.m.) v časti IBV Pod Kalváriou, · rezervovať územie pre zásobovacie potrubie pre priemyselný park „Za Šiancom“ DN 100 v dĺžke 350 m a následného rozvodného vodovodného potrubia v celkovej dĺžke cca 1.500 m, · rezervovať územie pre rozvodné vodovodné potrubie pre výrobné územie „Pod Štepnicou“ DN 100 v celkovej dĺžke cca 500 m, · rezervovať územie pre navrhované samostatné zásobovacie potrubie pre jestvujúci obytný súbor „IBV Pod Kalváriou“ DN 100 v dĺžke cca 860 m s napojením na jestvujúce vodovodné uličné rozvody,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 187 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· rezervovať územie pre výstavbu rozvodnej vodovodnej siete v navrhovanom obytnom súbore IBV Hrabiny II. DN 100 o celkovej dĺžke 2.075 m, · rezervovať územie pre rozšírenie vodovodnej siete do navrhovaných rozvojových lokalít v starej obytnej časti zástavby pre individuálnu bytovú výstavbu rodinných a bytových domov DN 100 o celkovej dĺžke cca 1.115 m, · rezervovať územie pre rozšírenie vodovodnej siete pre výstavbu športovo-rekreačného areálu a ostatných rozvojových lokalít, vrátane zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb, · rezervovať územie pre rozšírenie vodovodnej siete do navrhovanej rozvojovej plochy medzi jestvujúcou zástavbou domov na Železničnej ulici a železničnou traťou DN 100 o celkovej dĺžke cca 1.090 m, · rezervovať územie pre realizáciu zásobovacieho potrubia do existujúcej športovo- rekreačnej zóny pri Hrone – Lodenice DN 100 o celkovej dĺžke 380 m.

Zásobovanie úžitkovou vodou

· rezervovať územie pre realizáciu prívodného potrubia DN 100 o celkovej dĺžke 600 m a zásobovacieho potrubia úžitkovej vody DN 80 o celkovej dĺžke cca 500 m z vodného toku Hron do priemyselného parku „Za Šiancom“.

Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd

· rešpektovať vybudovaný kanalizačný systém v obci, kde odpadové vody sú odvádzané jednotnou verejnou kanalizáciou do mechanicko-biologickej obecnej čistiarne odpadových vôd a po prečistení sú vyústené do recipientu – rieky Hron. · rezervovať územie pre dobudovanie a rozšírenie verejnej kanalizácie s napojením na čistiareň odpadových vôd vo väzbe na územný rozvoj obce, · rešpektovať projektovú dokumentáciu súvisiacu s realizáciou dostavby, resp. rozšírenia existujúcej biologicko-mechanickej ČOV obce Hliník nad Hronom, · rezervovať územie pre výstavbu delenej kanalizácie za účelom odkanalizovania navrhovaného obytného súboru Hrabiny II., pričom dažďové vody budú samostatným potrubím odvádzané do jarku, ktorý vyúsťuje do Hrona, · rezervovať územie pre odkanalizovanie priemyselného parku „Za Šiancom“ delenou kanalizáciou, dažďové vody po prečistení odviesť do recipientu, splaškovú kanalizáciu napojiť na jestvujúcu ČOV, pre priemyselné vody vybudovať samostatnú kanalizáciu s vlastnou priemyselnou ČOV, · rezervovať územie pre napojenie ostatných rozvojových plôch výroby, dopravných zariadení, skladov a služieb, vrátane jestvujúceho areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva, na kanalizačný systém obce s alternatívnym vybudovaním malých lokálnych ČOV, · zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku odtekajúceho zo zastavaného územia obce a z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, vrátane parkovísk a odstavných plôch s prečistením zachytávajúcim plávajúce látky v lapači splachov, · na miestach, kde sa predpokladá obsah látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej a podzemnej vody (odstavné plochy, parkoviská, autobusové nástupištia, plochy vo výrobných prevádzkach) zrealizovať potrebné opatrenia na ich elimináciu, osadiť lapače na zachytávanie ropných látok, · rešpektovať všetky ochranné pásma jestvujúcich i navrhovaných zariadení na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd v zmysle platnej legislatívy.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 188 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

Vodné toky a nádrže

· rezervovať územie pre navrhovanú úpravu koryta rieky Hron v úseku cca 0,350 km (začiatok 0,000 km v rkm 119,665 a koniec 0,350 km v rkm 120,230) z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie podľa projektovej dokumentácii stavby R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie I. stavba, v úseku Žarnovica – Lehôtka pod Brehmi, · rezervovať územie pre úpravu časti ľavého brehu vodného roku Hron vo väzbe na navrhovanú dostavbu a rekonštrukciu existujúceho rekreačného areálu lodenice, · rezervovať územie pre výstavbu vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica o veľkosti vodnej plochy 6 ha, · revitalizovať nevhodne upravené korytá miestnych potokov v intraviláne obce.

1.7.2 Zásobovanie elektrickou energiou

· rešpektovať jestvujúci systém zásobovania obce Hliník nad Hronom elektrickou energiou z distribučného VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397, · nahradiť jestvujúce stožiarové trafostanice TR 3 a TR 12 murovanými (prefabrikovanými) trafostanicami s výkonmi transformátorov 400 a 630 kVA, · v rámci zahustenia výstavby jestvujúceho zastavaného územia obce zvýšiť výkony existujúcich stožiarových a murovaných trafostaníc podľa potreby intenzifikácie, · vybudovať nové murované trafostanice TR 17 až TR 19, vrátane TR 9 a murované, prípadne stožiarové trafostanice TR 20 až TR 23, s kapacitou transformátora podľa tabuľky navrhovaných trafostaníc a energetického zbilancovania jednotlivých lokalít s ich káblovým prepojením na jestvujúce distribučné VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397, · navrhované murované trafostanice pripojiť VN 22 kV káblovým rozvodom suchými káblami v zemi z VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397 podľa možností zokruhovaním, · v lokalite navrhovaného priemyselného parku „Za Šiancom“ zdemontovať VN 22 kV vzdušné prípojky k TR 4, TR 7 a TR 11 a vybudovať pre ne nové VN 22 kV káblové zemné prípojky v novej trase, · NN sekundárne vývody z jestvujúcich trafostaníc v intenzifikovaných lokalitách riešiť závesnými a samonosnými káblami po jestvujúcich podperných bodoch sekundárnej vzdušnej siete NN, ktoré budú postupne nahrádzať vzdušné vedenia z neizolovaných vodičov AlFe, resp. tieto vedenia v obytnej časti obce a popri ceste I/65 postupne zakáblovať zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi, · NN sekundárnu sieť v navrhovaných lokalitách bytovej zástavby IBV a HBV a k objektom občianskej vybavenosti budovať zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi popri cestných a peších komunikáciách, · vonkajšie osvetlenie riešiť výbojkovými svietidlami s úspornými zdrojmi, ktoré budú osadené na podperných bodoch spolu s NN sekundárnym rozvodom, resp. v navrhovaných rozvojových lokalitách na samostatných oceľových stožiaroch s káblovým zemným rozvodom AYKY do 25 mm2. Spínanie osvetlenia bude zabezpečené prostredníctvom rozvádzačov RVO od trafostaníc, · rešpektovať všetky jestvujúce trasy vedení a zariadení elektrizačnej sústavy, vrátane ich ochranných pásiem v zmysle § 36 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 189 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.7.3 Zásobovanie plynom

· rozvoj zásobovania plynom riešiť v súlade so zákonom NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v súlade s energetickou politikou štátu a zásadami hospodárenia s energiami, · rešpektovať všetky jestvujúce trasy a zariadenia plynárenského priemyslu, · pri podrobnejšom riešení územnoplánovacej a projektovej dokumentácie posúdiť voľné kapacity plynovodov a navrhnúť ich rozšírenie do rozvojových lokalít, · rezervovať územie pre rozšírenie miestnej plynovodnej siete do všetkých navrhovaných rozvojových lokalít bývania, vybavenosti, rekreácie a výroby v zmysle konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom, · rezervovať územie pre dobudovanie stredotlakých rozvodov plynu v rámci obytného súboru Hrabiny II. o celkovej dĺžke cca 2.075 m, · rezervovať územie pre rozšírenie miestnej plynovej STL siete do ostatných navrhovaných rozvojových lokalít pre bytovú výstavbu rodinných a bytových domov v starej obytnej časti zástavby o celkovej dĺžke cca 1.145 m, · rezervovať územie pre rozšírenie existujúcich distribučných rozvodov STL plynu do rozvojových plôch občianskej vybavenosti v zastavanom území obce o celkovej dĺžke navrhovanej distribučnej siete STL rozvodov plynu 950 m. · rezervovať územie pre predĺženie STL rozvodov z obytného súboru Pod Kalváriou cez novo navrhovaný obytný súbor Hrabiny II. do navrhovanej športovo-rekreačnej zóny pri stávajúcom futbalovom štadióne, alternatívne cez novo navrhovanú regulačnú stanicu plynu RS VTL/STL pri ceste III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, · rezervovať územie pre realizáciu VTL prípojky a výstavbu novej regulačnej stanice plynu RS VTL/STL o výkone min. 2.400 m3/hod. pre zásobovanie priemyselného parku „Za Šiancom“, vrátane nových STL plynovodov v celkovej dĺžke cca 1.040 m, · rezervovať územie pre realizáciu VTL prípojky, novo navrhovanú regulačnú stanicu plynu RS VTL/STL o výkone 1.200 m3hod. a následný STL rozvod pre zmiešané územie výroby, skladového hospodárstva a služieb umiestneného po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice. (Po spresnení nárokoch na odber zemného plynu a posúdení kapacity jestvujúcej RS VTL/STL pri základnej škole o výkone 2 x 1.200 m3/hod. je možné uvažovať s predĺžením navrhovaného STL rozvodu z lokality Hrabiny II.), · po spresnení výhľadových nárokov potreby zemného plynu pre technologické účely priemyselnej výroby a získaní potrebných údajov je nutné celkové bilancie pre výrobné územie prehodnotiť a na základe zhodnotenia upraviť navrhované kapacity plynárenských zariadení.

1.7.4 Zásobovanie teplom

· rešpektovať existujúci systém zásobovania tepla, ktorý je založený prevažne na báze využívania zemného plynu, · v zastavanom území obce aj naďalej používať v maximálnej miere pre účely vykurovania zemný plyn, · postupne nahradiť všetky zdroje tepla, ktoré spaľujú tuhé palivá, novými technológiami na báze využitia ekologického druhu paliva, · vzhľadom na realizovanú plynofikáciu obce je možné všetky navrhované objekty bytovej výstavby a občianskej vybavenosti vykurovať domovými plynovými kotolňami na zemný plyn,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 190 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· na území priemyselného parku, vrátane ostatných rozvojových plôch výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb používať pre účely vykurovania v maximálnej miere zemný plyn.

1.7.5 Elektronické komunikácie

· rešpektovať všetky jestvujúce trasy telekomunikačných vedení, vrátane diaľkových káblov a ich ochranné pásma, · rozšíriť kapacitu existujúcej automatickej telefónnej ústredne, · v súlade s navrhovanou urbanistickou koncepciou rozvoja obce uvažovať s rozšírením a skvalitnením existujúcej miestnej telefónnej siete, · v zastavanom obytnom území obce je potrebné existujúce vzdušné telefónne rozvody tam, kde to obostavanoť komunikácií a jestvujúca zástavba umožňuje, zrekonštruovať uložením káblov do zeme, · na navrhovaných rozvojových plochách realizovať nové miestne telefónne káblové vedenia uložením v zemi pozdĺž navrhovaných obslužných a prístupových komunikácií spolu s ostatnou technickou infraštruktúrou.

C.1.8 ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNO – HISTORICKÝCH HODNÔT

1.8.1 Pri využívaní územia zabezpečiť ochranu kultúrnych pamiatok a kultúrno-historických hodnôt v obci v zmysle zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

1.8.2 Zachovať a vytvoriť predpoklady pre ochranu všetkých kultúrnych hodnôt pod terénom a nad terénom.

1.8.3 Zachovať priestorové podmienky objektov kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky (ÚZPF SR) :

· NKP č. 1225/1 rímsko-katolícky kostol sv. Martina s areálom, parcela č. 1 · NKP č. 1225/2 plastika Kalvária pred kostolom, parcela č. 23 · NKP č. 1225/3 plastika sv. Jána Nepomuckého pri kostole, parcela č. 1 · NKP č. 2248/0 plastika sv. Floriána pred hostincom, parcela č. 1542 · NKP č. 2593/0 plastika sv. Vendelína pri dome č. 91, parcela č. 1537 · NKP č. 2594/0 božia muka pri ceste I/65 (križovatka na Teplice), parcela č. 214/1 · NKP č. 1227/0 kaštieľ – Kopaničná ulica č. 238, parcela č. 74/1 · NKP č.1287/0 pomník padlých v I. svetovej vojne, parcela č. 1445

1.8.4 Rešpektovať ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktoré vyhlásil v zmysle § 18 ods. 2 pamiatkového zákona Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhodnutím č. PÚ-04/1369-3/10042/HAB zo dňa 16.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2005 :

· rímsko-katolíckeho kostola sv. Martina – číslo ÚZPF SR 1225/1 · plastiky Kalvárie pred kostolom – číslo ÚZPF SR 1225/2

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 191 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· plastiky sv. Jána Nepomuckého pri kostole – číslo ÚZPF SR 1225/3 · kaštieľa – číslo ÚZPF SR 1227/0

1.8.5 Vytvárať podmienky pre zachovanie urbanistickej štruktúry pôvodnej zástavby okolo šošovkovitého námestia (náves) a priečnej parcelácie na hlavnú os ulice,

1.8.6 Pri realizácii novej výstavby nenarušiť význam a priestorové pôsobenie pamiatkových objektov v panoráme obce, hmotovo-objemové riešenie novostavieb prispôsobiť okolitej nízko-podlažnej zástavbe tak, aby nebola narušená dominantnosť kostola.

1.8.7 Pri možnej dostavbe, resp. prestavbe a obnove nehnuteľností na území staršej historickej časti zástavby rešpektovať pôvodnú architektúru, objektovú skladbu, výškové a priestorové usporiadanie objektov (prízemné a poschodové domy so štítmi orientovanými do ulice na Kamenárskej ulici, hlavne od križovatky s Kopaničnou ulicou, okolo kostola a kaštieľa, Námestia SNP až po križovatku so Železničnou ulicou).

1.8.8 Zachovať vidiecky typ zástavby i napriek už zrealizovanej bytovej zástavbe panelových výškových domov.

1.8.9 Areál kostola sv. Martina s farou a súsoším vrátane záhrady zachovať a naďalej využívať pre duchovné účely. Areál kaštieľa dotvoriť parkovou úpravou, obnoviť sochu sv. Floriána.

1.8.10 Areál Kalvárie južne nad obcou, ktorý pozostáva z viacerých menších sakrálnych stavieb (kaplnka sv. Kríža, tri kríže s Ukrižovanými, 14 zastavení Krížovej cesty, 5 zastavení Slávnostného ruženca, zastavenie Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie) zachovať v stávajúcom prírodnom rámci a posilniť jej religiózny význam.

1.8.11 Pri náleze archeologických lokalít postupovať v zmysle platnej legislatívy.

1.8.12 Podľa § 40 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona a § 127 stavebného zákona v prípade zistenia, resp. narušenia archeologických nálezov mimo povoleného výskumu je nálezca povinný ohlásiť nález príslušnému krajskému pamiatkovému úradu.

1.8.13 V rámci ochrany archeologických nálezov si stavebník – investor každej stavby vyžadujúcej si zemné práce, od Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica už v stupni projektovej prípravy, resp. územného konania vyžiada stanovisko k plánovanej stavebnej akcii vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk. Stanovisko – vyjadrenie Archeologického ústavu SAV v Nitre bude slúžiť ako podklad k stanoviskám Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, prípadne rozhodnutiam Pamiatkového úradu Bratislava v zmysle pamiatkového zákona.

C.1.9 ZÁSADY A REGULATÍVY PRE OCHRANU A VYUŽÍVANIE PRÍRODNÝCH ZDROJOV

1.9.1 Ochranu a využívanie nerastného bohatstva zabezpečovať v zmysle zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 192 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.9.2 Pri využívaní územia rešpektovať výhradné ložiská nerastov nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

· VL č. 207 : „Hliník nad Hronom, stavebný kameň (ryolit)" · VL č. 345 : „Hliník nad Hronom, bentonit"

1.9.3 Rešpektovať určené chránené ložiskové územia nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

· Chránené ložiskové územie Hliník II. - kremenec · Chránené ložiskové územie Hliník III. - kremenec · Chránené ložiskové územie Hliník nad Hronom - ryolit · Chránené ložiskové územie Hliník nad Hronom IV. - bentonit

1.9.4 Pri dobývaní výhradných ložísk rešpektovať stanovené dobývacie priestory, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom :

· Dobývací priestor Hliník nad Hronom - ryolit · Dobývací priestor Hliník nad Hronom I. - bentonit

1.9.5 Pri využívaní územia rešpektovať prieskumné územie „Vyhne – Au, Ag, Cu, Zn, Pb, Sb, As, Hg rudy) s platnosťou do 17.02.2009 určené pre spoločnosť Kremnica Gold a.s., Banská Bystrica, ktoré zasahuje do katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom.

1.9.6 V prípade rozšírenia dobývacieho priestoru je nevyhnutné, aby tomu predchádzala projektová príprava, v rámci ktorej budú podrobnejšie riešené strety záujmov v území a budú stanovené podmienky využívania ťažobného priestoru s dopadom na životné prostredie.

C.1.10 ZÁSADY A REGULATÍVY OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VRÁTANE EKOLOGICKEJ STABILITY

1.10.1 Pri využívaní územia rešpektovať vymedzené chránené územia podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov :

· CHKO Štiavnické vrchy · Prírodná rezervácia (PR) Bralce s ochranným pásmom

1.10.2 Z hľadiska sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000 pri využívaní územia rešpektovať navrhované chránené územie európskeho významu SKUEV 0265 Suť, ktoré zasahuje do katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom.

1.10.3 Rešpektovať vymedzenie prvkov kostry územného systému ekologickej stability :

· Biocentrum nadregionálneho významu CHKO Štiavnické vrchy · Biocentrum regionálneho významu Bralce · Biocentrum miestneho významu Na skalku

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 193 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· Biocentrum miestneho významu Hlinická hora · Biocentrum miestneho významu Odtoky · Biokoridor nadregionálneho významu alúvium Hrona · Biokoridor regionálneho významu potok Teplá · Biokoridor miestneho významu Hory (Hlinická – Farská – Štátna hora) · Biokoridor miestneho významu Štepnica · Biokoridor miestneho významu Hlinický potok (miestny názov Sobotište)

1.10.4 Rešpektovať a chrániť ekologicky a krajinársky významné segmenty krajiny :

· súvislé lesné porasty pohoria Štiavnické vrchy, · väčšie plochy vlhkomilnej vegetácie v alúviu Hrona, · líniové prvky stromových a krovinových porastov v lokalite Štepnica v okolí toku Hrona, · suchšie až vlhké trávnaté porasty v lokalitách Dolina a Štepnica.

1.10.5 Rešpektovať a chrániť genofondovo významné lokality :

· zachovalý podhorský lužný les vo forme brehových porastov okolo menšieho vodného toku, · kyslý dubový porast v lokalite Starý bán a v lokalite Nad kameňolomom, · územie Prírodnej rezervácie Bralce, · komplex lesných porastov na lokalite Štátna hora, · podhorský lužný les okolo toku Teplá, · alúvium toku Teplá, · lokalita Na skalku.

1.10.6 V zónach lesných pozemkov :

· zachovať typologickú a druhovú pestrosť lesných ekosystémov, · pri obnove lesa sa zamerať na pestovanie domácich a stanovištne vhodných druhov lesných drevín a eliminovať nepôvodné a stanovištne nevhodné dreviny, · pri hospodárení a obnove lesa postupne meniť drevinové zloženie jestvujúcich monokultúr na porasty blízke štruktúrou a druhovou skladbou prírodným lesom s cieľom zvýšenia podielu odolnosti voči imisiám, zvýšiť podiel listnatých drevín domácej proveniencie, · lesné pozemky obhospodarovať so zreteľom na ochranu druhov fauny viažucich sa na staré odumreté stromy, v rámci výkonu hospodárskych opatrení ponechávať adekvátny počet starých stromov (odumretých) na jednotku plochy v závislosti na ornotocenózach a ďalších špecifických podmienkach, · vylúčiť holorubnú formu hospodárskeho spôsobu, využívať formy podrastového hospodárskeho spôsobu, · rešpektovať samotný prirodzený proces tvorby krajiny (najmä v Štiavnických vrchoch) a umelo do neho nevstupovať, · v lokalitách Štiavnické vrchy, kde má sukcesný proces dominantnú prevahu, zvážiť zmenu hospodárenia, · pohybové turistické aktivity vykonávať len po vyznačených turistických trasách.

1.10.7 Na plochách poľnohospodárskej pôdy :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 194 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy podľa typologicko-produkčnej kategorizácie pôd, · na orných pôdach zachovať výrobu súčasných poľnohospodárskych komodít, · zabezpečiť kosenie alebo spásanie trvalých trávnych porastov, · odstraňovať prirodzený nálet a dreviny, ktoré sa takto rozširujú na TTP, aby sa pasienky a lúky postupne nezalesnili, · upustiť od možnosti navrátenia lokalít s výrazným sukcesným procesom do pôvodného stavu, · trvale trávne porasty lokalizovať tak, aby tvorili kontaktnú, prechodnú zónu medzi poľnohospodársky intenzívne využívanou krajinou a lesnou krajinou Štiavnických vrchov, · ponechať prirodzenú sukcesiu drevín, alebo zalesniť pôvodnými druhmi v odľahlejších oblastiach najmä v Štiavnických vrchoch, kde sa prestalo alebo sa prestane hospodáriť na poľnohospodárskych pozemkoch, · pôvodnú rozptýlenú vegetáciu v krajine priebežne ošetrovať a omladzovať, · zachovať prírodný charakter vodných tokov vrátane ich sprievodnej vegetácie, · vysadiť chýbajúcu sprievodnú vegetáciu popri cestách a vodných tokoch, zabezpečiť starostlivosť o existujúce stromoradia a brehové porasty, · rámcovo zachovať súčasnú organizáciu prvkov štruktúry krajiny.

1.10.8 Dodržiavať základné práva a povinnosti pri ochrane prírody a krajiny vyplývajúce zo zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

C.1.11 ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

1.11.1 Ochrana ovzdušia

· dodržiavať záujmy ochrany ovzdušia v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), · podporovať zmenu palivovej základne v prospech ušľachtilých palív, · znižovať produkciu znečisťujúcich látok jednak znižovaním počtu veľkých a stredných, prípadne i malých znečisťovateľov ovzdušia, ako aj znižovaním emisie škodlivín vypúšťaných do ovzdušia, · pri umiestňovaní nových výrobných prevádzok a technológií na území obce zvážiť ich dopad na kvalitu životného prostredia aj z hľadiska znečistenia ovzdušia, · na území obce neumiestňovať nové výrobné prevádzky a technologické zariadenia, ktoré sú v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení vyhlášky č. 410/2003 Z.z., vyhlášky č. 260/2005 Z.z. a vyhlášky č. 575/2005 Z.z. veľkými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, resp. ich povoľovanie zvážiť na základe individuálneho posúdenia s ohľadom na emisné množstvá a druh znečisťujúcich látok, · technickými a technologickými opatreniami u všetkých existujúcich zdrojoch znečistenia ovzdušia upraviť emisné zaťaženie ovzdušia na stav zodpovedajúci emisným limitom v zmysle platnej legislatívy, vrátane emisií CO,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 195 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· v priemyselnom parku a na ostatných plochách výrobného a zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení a skladov realizovať výsadbu sprievodnej a izolačnej zelene, ktorá bude zabraňovať prehrievaniu lokality v letných obdobiach a bude slúžiť na záchyt emisií tuhých znečisťujúcich látok, · problematiku znečisťovania ovzdušia z cestnej dopravy riešiť výstavbou rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie mimo obytného územia obce a zredukovaním celkového množstva emisií z dopravy, najmä NOx, · zvýšiť podiel vegetácie v okolí všetkých uvedených zdrojov znečistenia ovzdušia, vrátane výsadby izolačnej a sprievodnej zelene pozdĺž hlavných dopravných komunikácií.

1.11.2 Ochrana vôd

· rešpektovať všeobecnú legislatívnu ochranu vyplývajúcu zo zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), · rešpektovať legislatívnu ochranu vyplývajúcu zo zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a ochranu stanovenú Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 57/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach, · rešpektovať ochranu vodných zdrojov a ich ochranných pásiem, · dobudovať verejnú obecnú splaškovú kanalizáciu s napojením na ČOV, · dobudovať, resp. rozšíriť jestvujúcu čistiareň odpadových vôd obce Hliník nad Hronom, · napojiť všetky objekty bývania a občianskej vybavenosti v navrhovanom obytnom súbore Hrabiny II. na verejnú kanalizáciu a ČOV, vrátane ostatných navrhovaných rozvojových plôch bývania, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie, · odkanalizovanie priemyselného parku riešiť delenou kanalizáciou, dažďové vody po prečistení odviesť do recipientu, splaškovú kanalizáciu napojiť na jestvujúcu ČOV, pre priemyselné vody vybudovať samostatnú kanalizáciu s vlastnou ČOV, · napojiť ostatné rozvojové plochy výroby, skladov a služieb, vrátane jestvujúceho areálu bývalého Jednotného roľníckeho družstva na kanalizačný systém obce s alternatívnym vybudovaním malých lokálnych ČOV, · zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku odtekajúceho zo zastavaného územia obce a z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, vrátane parkovísk a odstavných plôch s prečistením zachytávajúcim plávajúce látky v lapači splachov, · na miestach, kde sa predpokladá obsah látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej a podzemnej vody (odstavné plochy, parkoviská, autobusové nástupištia, plochy vo výrobných prevádzkach) zrealizovať potrebné opatrenia na ich elimináciu, osadiť lapače na zachytávanie ropných látok, · zabezpečiť pôdoochranárskymi a lesotechnickými opatreniami na zvýšenie retenčnej schopnosti územia – zmenšenie a spomalenie povrchového odtoku v povodí rieky Hron a na severných svahov Štiavnických vrchov. · zabezpečiť ochranu intravilánu obce pred povodňami technickými opatreniami v rámci výstavby rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie (po ľavej strane Hrona smerom k železničnej trati), vrátane úpravy vtoku Mlynského potoka do rieky Hron, · zachovať ostatné inundované územie nad obcou.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 196 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.11.3 Odpady

· dodržiavať záujmy, stratégie a ciele odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade so zákonom NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov a zákona č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, · nakladanie s odpadmi riešiť v zmysle zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi zodpovednosť za porušenie povinnosti na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie recyklačného fondu, · v zmysle § 6 zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovať a aktualizovať Program odpadového hospodárstva, ktorý musí byť v súlade s POH Banskobystrického kraja a s POH okresu Žiar nad Hronom, · znižovať množstvo biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov zvýšením separovaného zberu biologicky rozložiteľných zložiek komunálnych odpadov v domácnostiach, · v závislosti od množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov vyprodukovaných občanmi, ale aj obcou pri údržbe verejnej zelene a podobne, navrhnúť opatrenia na znižovanie množstva takýchto odpadov ukladaných na skládku odpadov vybudovaním kompostárne a podobne, · zriadiť priestory, v ktorých bude možné odovzdávať oprávnenému subjektu vyseparované zložky komunálneho odpadu, drobný stavebný odpad, objemný odpad a vytriedené odpady z domácnosti s obsahom škodlivín, · prijať opatrenia na zhodnotiteľné odpady, na dôslednejšie triedenie odpadu a recyklovanie získaných surovín, · stanoviť zásady pre likvidáciu nebezpečného odpadu.

C.1.12 VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

1.12.1 Hranica zastavaného územia obce

Súčasná hranica zastavaného územia obce Hliník nad Hronom bola stanovená k 1.1.1990. Zastavané územie obce v súčasnosti tvoria plochy kompaktného obytného územia s vybudovanou občianskou a technickou vybavenosťou situované po obidvoch stranách cesty I/65 Žiar nad Hronom – Žarnovica, územie existujúcej výrobnej zóny v západnej časti katastrálneho územia obce po pravej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica, časť výrobného územia po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica.

Samostatnú časť zastavaného územia tvorí jestvujúci areál bývalého Jednotného roľníckeho družstva s obytnou zástavbou na Lesnej ulici, ktoré sú umiestnené po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice a obytné územie situované po ľavej strane cesty III/06526 v smer Hliník nad Hronom – Sklené Teplice oproti bývalému areálu JRD.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 197 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.12.2 Rozšírenie zastavaného územia obce

V územnom pláne obce sa rozširuje súčasné zastavané územie obce Hliník nad Hronom o navrhované rozvojové plochy pre bývanie a občiansku vybavenosť obytného súboru IBV Hrabiny II. v juhovýchodnej časti (lokalita č. 18, 16, a 17), navrhovanú športovo-rekreačnú zónu s vybavenosťou (lokalita č. 18, 16 a 27) a plochy zelene (lokalita č. 32 a 33) vo väzbe na navrhovaný obytný súbor Hrabiny II. v juhovýchodnej časti, o rozvojovú plochu pre navrhované zmiešané územie výroby, dopravných zariadení, skladového hospodárstva a služieb umiestnenú po pravej strane cesty III/06526, vrátane jestvujúcej čerpacej stanici PHM (lokalita č. 23), o rozvojovú plochu priemyselného parku „Za Šiancom“ situovanú v západnej časti katastrálneho územia obce medzi zastavaným obytným územím obce a jestvujúcou výrobnou zónou, v priestore medzi cestou I/65 a železnicou (lokalita č. 20) a o rozvojovú plochu výrobného územia „Pod Štepnicou“ situovanú po ľavej strane cesty I/65 v smere Žiar nad Hronom – Žarnovica oproti jestvujúcemu areálu PHS a.s. Hliník nad Hronom (lokalita č. 21).

Samostatnú časť zastavaného územia obce bude tvoriť územie po ľavej strane rýchlostnej komunikácie R1 v smere Nitra – Žiar nad Hronom, kde je rezervované územie pre výstavbu veľkého ľavostranného odpočívadla (lokalita č. 36) a územie pre rozvoj a dostavbu jestvujúcej vodáckej základne na Hrone (lokalita č. 34).

C.1.13 VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

1.13.1 Ochranné pásma elektrických vedení a zariadení

Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sú v zmysle § 36 zákona NR SR č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov zriadené nasledovné ochranné pásma :

· ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia, vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča pri napätí :

- od 1 kV do 35 kV vrátane : - pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m - pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m - pre zavesené káblové vedenie 1 m - pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane 15 m - pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane 20 m - pri napätí od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m - pri napätí nad 400 kV 35 m

· ochranné pásmo závesného káblového elektrického vedenia, vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča pri napätí od 35 kV do 110 kV vrátane je 2 m

· ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia, vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla :

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 198 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

- 1 m pri napätí do 110 kV vrátane riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky - 3 m pri napätí nad 110 kV

· ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia :

- s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice - s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice - s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení

1.13.2 Ochranné a bezpečnostné pásma plynárenských zariadení a plynovodov

· ochranné pásmo plynovodu v zmysle § 56 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia merané kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia :

- 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm - 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm - 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm - 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm - 1 m pre plynovod v zastavanom území obce s tlakom nižším ako 0,4 MPa - 8 m pre technologické objekty (regulačné stanice)

· bezpečnostné pásmo plynovodu v zmysle § 57 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia merané kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia :

- 10 m pre plynovod v nezastavanom území obce s tlakom nižším ako 0,4 MPa - 20 m pre plynovod s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a DN do 350 mm - 50 m pre plynovod s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa a DN nad 350 mm - 50 m pre plynovod s tlakom nad 4 MPa a DN do 150 mm - 100 m pre plynovod s tlakom nad 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 300 mm - 150 m pre plynovod s tlakom nad 4 MPa a s menovitou svetlosťou do 500 mm - 300 m pre plynovod s tlakom nad 4 MPa a s menovitou svetlosťou nad 500 mm - 50 m pre regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly 1.13.3 Ochranné pásma produktovodov

· ochranné pásmo produktovodu v zmysle § 63 a 64 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 199 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.13.4 Ochranné pásma elektronických komunikácií

· ochranné pásmo diaľkových a spojovacích vedení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a priestorovej normy úpravy vedení technického vybavenia je 1,5 m na každú stranu od trasy ich uloženia, 3 m do výšky a 3 m do hĺbky od úrovne terénu,

· ochranné pásmo miestnych telefónnych vedení v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a priestorovej normy úpravy vedení technického vybavenia je 1,0 m na každú stranu od trasy ich uloženia.

1.13.5 Ochranné pásma vodárenských zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a vodohospodárskych zariadení

· ochranné pásmo II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach, vyplývajúce zo zákona NR SR č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách, stanovené Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 57/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach,

· ochranné pásmo vodných zdrojov I. stupňa, stanovené v hraniciach oplotenia,

· ochranné pásmo vodných zdrojov II. stupňa (PHO 2° vodného zdroja na Pasienku v k.ú. Hliník nad Hronom a PHO 2° Uhlisko v k.ú. Bzenica),

· ochranné pásmo vodných tokov v šírke 5,0 m od brehovej čiary po obidvoch stranách toku pri drobných tokoch, 10,0 m od brehovej čiary po obidvoch stranách toku pri vodohospodársky významnom toku a pri ochrannej hrádzi 10,0 m od vzdušnej päty hrádze, slúžiace pre výkon správy toku v súlade s ustanoveniami § 45 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon),

· ochrana vody vyplývajúca z ustanovenia § 30 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) pre zraniteľné oblasti, nakoľko v zmysle Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 617/2004 Z.z. boli za zraniteľné oblasti ustanovené poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom, z ktorých odtekajú, resp. vsakujú vody s nadlimitnou koncentráciou dusičnanov (viac ako 50 mg/l),

· ochranné pásmo verejného vodovodu a kanalizácie v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov, stanovené od vonkajšieho okraja potrubia na obidve strany : - 1,5 m do priemeru DN 500 mm - 2,5 m nad priemer DN 500 mm

· ochranné pásmo skupinového vodovodu Turček : Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik DN 500 je stanovené v intraviláne 3,0 m a v extraviláne 5,0 m od vonkajšieho okraja potrubia na obidve strany,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 200 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· ochranné pásmo I. stupňa vodojemu Hliník nad Hronom o objeme 250 m3 a 650 m3, vrátane navrhovaného vodojemu na západnom svahu Kalvárie o objeme 250 m3, stanovené v hraniciach oplotenia.

1.13.6 Ochranné pásma dopravných zariadení

· v zmysle § 11 zákona NR SR č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, sa na ochranu komunikačnej siete mimo zastavaného územia obce Hliník nad Hronom (v extraviláne) stanovujú nasledovné ochranné pásma :

- ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie R1 stanovené mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) je 100 m od osi krajnej vozovky, - ochranné pásmo cesty I. triedy (I/65 Nitra – Žiar nad Hronom) stanovené mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) je 50 m od osi komunikácie na obidve strany, - ochranné pásmo cesty III. triedy (III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot a III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice) stanovené mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) je 20 m od osi komunikácie na obidve strany.

· ochranné pásma ostatných dopravných trás mimo zastavaného územia obce (v extraviláne) sú stanovené nasledovne :

- pri miestnych zberných komunikáciách a pri miestnych komunikáciách prístupných pre všetky vozidlá je ochranné pásmo stanovené na 15 m od osi komunikácie na obidve strany.

· v zmysle zákona č. 164/1996 Zb. o dráhach je mimo zastavaného územia obce Hliník nad Hronom (v extraviláne) stanovené ochranné pásmo železničnej trate v šírke 60 m na každú stranu od osi krajnej koľaje (v priestore stanice resp. železničného zariadenia 30 m od obvodu dráhy).

1.13.7 Ochranné pásma lesov

· ochranné pásmo lesa v zmysle § 10 zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

1.13.8 Ostatné ochranné pásma a pásma hygienickej ochrany

· ochranné pásmo pohrebiska v zmysle ustanovenia § 16 ods. 8 zákona NR SR č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je ochranné pásmo pohrebiska 50 m, v ochrannom pásme pohrebiska sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy, · hygienické ochranné pásmo živočíšnej výroby – 200 m od objektov živočíšnej výroby.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 201 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.13.9 Chránené územia

· V zmysle § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (pamiatkový zákon) Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie č. PÚ-04/1369-3/10042/HAB zo dňa 16.12.2004, ktorým vyhlásil v katastrálnom území obce Hliník nad Hronom ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR :

- rímsko-katolíckeho kostola sv. Martina – číslo ÚZPF SR 1225/1 - plastiky Kalvárie pred kostolom – číslo ÚZPF SR 1225/2 - plastiky sv. Jána Nepomuckého pri kostole – číslo ÚZPF SR 1225/3 - kaštieľa – číslo ÚZPF SR 1227/0

· Z hľadiska územnej ochrany je južná a juhovýchodná časť katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom (cca 35 % z celkovej rozlohy katastrálneho územia) súčasťou CHKO Štiavnické vrchy, ktorá bola vyhlásená v roku 1979 vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 124/79 Zb. V hodnotenej oblasti sa nachádza aj osobitne chránená časť prírody a krajiny – prírodná rezervácia Bralce, ktorá bola vyhlásená v roku 1965. Ochranné pásmo je podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov územie 100 m smerom von od hranice PR.

· Juhovýchodná časť katastrálneho územia obce Hliník nad Hronom vo väzbe na katastrálne územie Lehôtka pod Brehmi a lesný komplex Štiavnických vrchov sa nachádza v zóne vyhradených ložísk nerastných surovín (chránené ložiskové územie – dobývací priestor).

C.1.14 VYMEDZENIE PLÔCH NA VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY, NA VYKONANIE DELENIA A SCEĽOVANIA POZEMKOV, NA ASANÁCIU A CHRÁNENÉ ČASTI KRAJINY

1.14.1 Vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby

V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 108, ods. 3) a vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii sú vymedzené verejnoprospešné stavby, pre ktoré je možné pozemky, stavby a práva ich vyvlastniť. Jedná sa o stavby verejnoprospešných služieb a verejného technického vybavenia územia podporujúceho rozvoj územia a ochranu životného prostredia.

V riešenom území obce Hliník nad Hronom sa pre verejnoprospešné stavby vyčleňujú plochy, na ktorých budú vybudované dopravné stavby, chýbajúce zložky technickej infraštruktúry, chýbajúce objekty verejnej občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry, verejná zeleň a ekostabilizačná výsadba. Plochy je potrebné vymedziť pre verejnoprospešné stavby v zmysle Zoznamu verejnoprospešných stavieb, uvedených v kapitole C.2 Územného plánu obce Hliník nad Hronom. Zároveň je potrebné vyčleniť plochy pre verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou záväzných regulatívov ÚPN VÚC Banskobystrického kraja – Zmeny a doplnky 2004.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 202 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

1.14.2 Vymedzenie plôch na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov

Na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov sa vymedzujú všetky rozvojové plochy. K deleniu parciel dôjde najmä z dôvodu potreby vymedzenia plôch pre verejné komunikácie a vymedzenia stavebných parciel. Sceľovanie pozemkov sa predpokladá vzhľadom na potrebu vytvorenia plochy väčších rozmerov. Bližšiu špecifikáciu týchto parciel určia podrobnejšie stupne projektovej dokumentácie.

1.14.3 Vymedzenie plôch na asanáciu

Súčasná zástavba je až na malé výnimky v dobrom technickom stave a asanácie vo veľkom rozsahu preto nie sú potrebné.

Navrhovaná výstavba obytného súboru Hrabiny II. si vyžiada čiastočný záber jestvujúceho pozemku rodinného domu na ulici Pionierov z dôvodu predĺženia ulice Februárového víťazstva a zokruhovania uličnej siete stávajúcej zástavby Pod Kalváriou a novej zástavby bytových domov v lokalite Hrabiny II., vrátane športovo-rekreačnej zóny s napojením na cestu III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice.

V územnom pláne obce sa uvažuje aj s asanáciou existujúceho reštauračného zariadenia na Námestí SNP z dôvodu prestavby a vytvorenia centrálneho priestoru (námestia) v starej časti zástavby.

1.14.4 Vymedzenie plôch na chránené časti krajiny

· rešpektovať územie CHKO Štiavnické vrchy, ktorá bola vyhlásená v roku 1979 vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 124/79 Zb., · rešpektovať územie osobitne chránenej časti prírody a krajiny – prírodná rezervácia Bralce, ktorá bola vyhlásená v roku 1965 a jej ochranné pásmo podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, · rešpektovať stávajúce vyhradené ložiská nerastných surovín (chránené ložiskové územie) vrátane existujúceho dobývacieho priestoru, ktorý je určený na rozšírenie.

C.1.15 URČENIE ÚZEMIA, NA KTORÉ JE POTREBNÉ OBSTARAŤ ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY

Na základe spracovaného konceptu Územného plánu obce Hliník nad Hronom a zámerov rozvoja obce navrhujeme nasledovné územia spracovať v ďalšom, podrobnejšom stupni územnoplánovacej dokumentácie – Územný plán zóny, prípadne urbanistická štúdia priestoru :

· Všetky rozvojové plochy bývania · Viacúčelová plocha pri obytnom súbore Priehradka · Úprava predstaničného priestoru vo väzbe na realizáciu novej autobusovej stanici · Rozvojová plocha medzi zástavbou na Železničnej ulici a železničnou traťou č. 390 · Športovo-rekreačná zóna a plochy zelene vo väzbe na existujúci športový areál · Úprava priestoru pozdĺž cesty I/65 pre vybavenosť a plochy verejnej parkovej zelene · Rekonštrukcia a rozšírenie vodáckej základni na Hrone – lodenice · Nenáročné rekreačné územie v okolí malej vodnej nádrže – rybníka v lokalite Štepnica · Územie navrhovaného lesoparku v lokalite „Kalvária“

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 203 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

C.2 ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB

Zo zámerov riešenia ÚPN obce Hliník nad Hronom vyplývajú požiadavky na definovanie verejnoprospešných stavieb, pre ktoré je potrebné až do doby ich realizácie rezervovať územie a vytvoriť vhodné územno-technické podmienky a pre ktorých realizáciu je možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

C.2.1 OBČIANSKA VYBAVENOSŤ A SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA

2.1.1 plochy pre školské zariadenia všetkých druhov

· rekonštrukcia objektu materskej školy, · rekonštrukcia a dostavba areálu základnej školy, · rekonštrukcia a dostavba vybavenosti SOU, prípadne výstavba nového areálu, · dobudovanie základnej umeleckej školy.

2.1.2 plochy pre zdravotnícke zariadenia · rekonštrukcia a prístavba zdravotného strediska, prípadne výstavba nového zariadenia.

2.1.3 plochy pre sociálne zariadenia a služby

· dom opatrovateľskej služby s vývarovňou pre starých a nevládnych spoluobčanov s možnosťou útulku pre bezdomovcov, · samostatná vývarovňa pre sociálne slabších občanov, · rekonštrukcia kaštieľa a úprava okolia pre poskytovanie sociálnych služieb (hospic).

2.1.4 plochy pre kultúru · rekonštrukcia a modernizácia kultúrneho domu, · rekonštrukcia a modernizácia obecného klubu. 2.1.5 plochy pre miestnu správu a obecný podnik

· rekonštrukcia a adaptácia objektu bývalej základnej školy pre potreby miestnej správy, · dobudovanie obecného podniku a hospodárskeho dvora obce, · vybudovanie zberného dvoru.

2.1.6 plochy pre telovýchovu a šport

· rekonštrukcia a modernizácia jestvujúcich športových zariadení vrátane detských ihrísk, · realizácia nových športovísk vo väzbe na rozvojové plochy bývania, · rekonštrukcia klziska vrátane dobudovania potrebnej vybavenosť, · realizácia športovo-rekreačnej zóny vo väzbe na existujúci areál futbalového štadióna, · rekonštrukcia a modernizácia lodenice pri Hrone a zriadenie rekreačno-športovej pláže, · zriadenie nenáročného rekreačného územia pri vodnej nádrži – rybníka v lokalite Štepnica.

2.1.7 plochy verejnej parkovej zelene

· úprava obecného parku umiestneného oproti kultúrnom dome,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 204 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

· úprava zelene, komunikácie a spevnených plôch na Kalvárii, vrátane zriadenia lesoparku, · výsadba zelene a realizácia parkovej úpravy v areáli kaštieľa, · výsadba zelene a realizácie parkovej zelene v areáli kostola a farského úradu, · výsadba zelene a realizácia parkovej.

C.2.2 DOPRAVA A DOPRAVNÉ ZARIADENIA

2.2.1 rýchlostná cesta R1 (E 58) Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie (xI/65), nová trasa (kategória R – 22,5/100,80), 2.2.2 súbežná cesta s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Budča – Kováčová (x I/69), výstavba súvislej trasy s využitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5) pre cesty I. (II.) triedy, 2.2.3 veľké ľavostranné odpočívadlo rýchlostnej cesty R1 (E 58) Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie, 2.2.4 rekonštrukcia cesty I/65 Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Šašovské Podhradie, 2.2.5 rekonštrukcia cesty III/06523 Hliník nad Hronom – Prochot, 2.2.6 rekonštrukcia cesty III/06524 Hliník nad Hronom – železničná stanica, 2.2.7 rekonštrukcia cesty III/06526 Hliník nad Hronom – Sklené Teplice, 2.2.8 rekonštrukcia miestnych obslužných a prístupových komunikácií v súvislosti s ich rozšírením, prípadne s prebudovaním na požadované funkčné triedy, 2.2.9 nové obslužné a prístupové komunikácie pre obsluhu rozvojových plôch bývania, vybavenosti, výroby, športu a rekreácie v zastavanom i mimo zastavaného územia obce, 2.2.10 nové pešie komunikácie a cyklistické trasy podľa návrhu územného plánu obce, 2.2.11 verejné odstavné a parkovacie plochy na obecných pozemkoch pri objektoch verejnej vybavenosti, 2.2.12 rekonštrukcia existujúcich a realizácia nových zastávok hromadnej dopravy vrátane úpravy zastávkových pruhov a výmeny starých prístreškov za nové, 2.2.13 zriadenie novej autobusovej stanici, 2.2.14 rekonštrukcia stávajúceho objektu železničnej stanice, 2.2.15 modernizácie železničnej trate TINA Nové Zámky – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice v zmysle ÚPN VÚC Banskobystrický kraj – Zmeny a doplnky 2004, 2.2.16 realizácia protihlukovej bariéry na elimináciu hluku z dopravnej prevádzky na rýchlostnej ceste R1 a železničnej trati č. 390.

C.2.3 VODNÉ HOSPODÁRSTVO

2.3.1 rekonštrukcia a rozšírenie jestvujúcej vodovodnej siete vo väzbe na územný rozvoj obce, 2.3.2 dobudovanie skupinového vodovodu Žiar nad Hronom – Žarnovica – Hronský Beňadik z Hliníka nad Hronom do Hronského Beňadika, 2.3.3 vybudovanie hlavného prívodu pitnej vody Sklené Teplice VDJ – Hliník nad Hronom – Bzenica prívod zo ŽŽB, 2.3.4 prívod DN 125 zo skupinového vodovodu Turček a distribučný vodojem s objemom 250 m3 na západnom svahu Kalvárie, 2.3.5 zásobovacie a rozvodné potrubie pre priemyselný park „Za Šiancom“,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 205 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

2.3.6 rozvodné vodovodné potrubie pre výrobné územie „Pod Štepnicou“, 2.3.7 samostatné zásobovacie potrubie pre jestvujúci obytný súbor IBV Pod Kalváriou, 2.3.8 rozvodné vodovodné potrubie v navrhovanom obytnom súbore IBV Hrabiny II., 2.3.9 rozšírenie vodovodnej siete do ostatných navrhovaných rozvojových lokalít bytovej výstavby, občianskej vybavenosti, športovo-rekreačného areálu a zmiešaného územia výroby, dopravných zariadení a služieb, vrátane rekreačnej zóny pri Hrone – lodenice, 2.3.10 prívodné a zásobovacie potrubie úžitkovej vody pre priemyselný park „Za Šiancom“, 2.3.11 realizácia skupinového kanalizačného systému Hliník nad Hronom – Lehôtka pod Brehmi, 2.3.12 rozšírenie a dostavba ČOV Hliník nad Hronom, 2.3.13 rekonštrukcia a rozšírenie verejnej kanalizácie s napojením na čistiareň odpadových vôd vo väzbe na územný rozvoj obce, 2.3.14 úprava koryta rieky Hron z dôvodu výstavby rýchlostnej komunikácie R1 Žarnovica – Šašovské Podhradie, 2.3.15 úprava časti ľavého brehu vodného roku Hron vo väzbe na navrhovanú dostavbu a rekonštrukciu existujúceho rekreačného areálu lodenice, 2.3.16 revitalizácia nevhodne upravených korýt miestnych potokov v intraviláne obce.

C.2.4 ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU

2.4.1 nahradiť jestvujúce stožiarové trafostanice TR 3 a TR 12 murovanými (prefabrikovanými) trafostanicami, 2.4.2 zvýšiť výkony existujúcich stožiarových a murovaných trafostaníc podľa potreby intenzifikácie, 2.4.3 vybudovať nové murované trafostanice TR 16 až TR 19, vrátane TR 9 a murované, resp. stožiarové trafostanice TR 20 až TR 23 vo väzbe na územný rozvoj obce, 2.4.4 nové trafostanice pripojiť káblovým rozvodom z VN 22 kV vedenia č. 372 a č. 397, 2.4.5 zdemontovať VN 22 kV vzdušné prípojky k TR 4, TR 7 a TR 11 a vybudovať pre ne nové VN 22 kV káblové zemné prípojky v novej trase, 2.4.6 NN sekundárne vývody z jestvujúcich trafostaníc v intenzifikovaných lokalitách riešiť zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi, 2.4.7 NN sekundárnu sieť v navrhovaných lokalitách budovať zemnými káblami typu AYKY do 240 mm2 uloženými v zemi popri cestných a peších komunikáciách, 2.4.8 vonkajšie osvetlenie riešiť výbojkovými svietidlami s úspornými zdrojmi na samostatných oceľových stožiaroch s káblovým zemným rozvodom AYKY do 25 mm2.

C.2.5 ZÁSOBOVANIE PLYNOM

2.5.1 rozšírenie miestnej stredotlakej plynovodnej siete do všetkých navrhovaných rozvojových lokalít bývania, vybavenosti, rekreácie a výroby zmysle konceptu ÚPN obce Hliník nad Hronom, 2.5.2 zriadenie novej VTL prípojky a výstavba novej regulačnej stanice plynu RS VTL/STL pre zásobovanie priemyselného parku „Za Šiancom“, vrátane nových STL plynovodov, 2.5.3 zriadenie novej VTL prípojky, výstavba novej regulačnej stanice plynu RS VTL/STL a následný STL rozvod pre zmiešané územie výroby, dopravných zariadení a skladového hospodárstva a služieb po pravej strane cesty III/06526 v smere Hliník nad Hronom – Sklené Teplice,

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 206 Územný plán obce HLINÍK NAD HRONOM

2.5.4 po spresnení výhľadových nárokov potreby zemného plynu pre technologické účely priemyselnej výroby a získaní potrebných údajov je nutné celkové bilancie pre výrobné územie prehodnotiť a na základe zhodnotenia upraviť navrhované kapacity plynárenských zariadení.

C.2.6 ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE

2.6.1 rozšírenie kapacity existujúcej automatickej telefónnej ústredne, 2.6.2 rekonštrukcia nevyhovujúcej miestnej telefónnej siete v zastavanom obytnom území metalickými káblami uloženými v zemi, 2.6.3 realizácia nových miestnych telefónnych káblových vedení v navrhovaných rozvojových plochách uložených v zemi pozdĺž navrhovaných obslužných a prístupových komunikácií spolu s ostatnou technickou infraštruktúrou.

C.3 SCHÉMA ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ RIEŠENIA

Pre riešenie Územného plánu obce Hliník nad Hronom sú záväzné časti riešenia premietnuté do grafickej a textovej časti nasledovne : a) Grafická časť :

- výkres č. 02 Funkčné využitie katastrálneho územia - výkres č. 03 Komplexný urbanistický návrh zastavaného územia obce - výkres č. 04 Verejné dopravné vybavenie územia - výkres č. 05 Verejné technické vybavenia územia – vodné hospodárstvo - výkres č. 06 Verejné technické vybavenia územia – energetika a telekomunikácie

a to v rozsahu textovej časti – Záväzná časť Územného plánu obce Hliník nad Hronom b.) Textová časť :

Záväzná časť Územného plánu obce Hliník nad Hronom, vrátane zoznamu verejnoprospešných stavieb, pre ktorých realizáciu je možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Ing. Bohumír Krátky, PROJ – IČO – KRÁTKY, Žiar nad Hronom strana 207