Informačná Databáza Okresu Žiar Nad Hronom

2009-12-17 2009 INFORMAČNÁ DATABÁZA OKRESU ŽIAR NAD HRONOM

1/ HISTÓRIA

HISTORICKÝ VÝVOJ

Písané dejiny – začalo to rokom 1075 Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názor „Susol, Šušol.“ Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (nerskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána.“ Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ – Sv. Kríž.

Svätý Kríž mestečkom 1246 Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultovým strediskom panstva. To ju predurčilo, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Kríža nad Hronom udelil 4. februára 1246 zemepán – ostrihomský arcibiskup Štefana Vanča, ktorý týmto sledoval aj zvýšenie vlastných príjmov (resp. príjmov svojich úradníkov) Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž nad Hronom charakter zemepanského mestečka. Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. – 17. storočie). V období nepokojom v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. novembra 1605 vzdať hold Štefanovi Bocskaiovi, ktorý tu sídlil. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Kaštieľ sa stal letným sídlom ostrihomských arcigiskupov. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlémom opäť zasiahlo do dejín. Sv. Kríža, kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak

v roku 1644 sa stretli vojská Juraja 11. Rákacziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Repište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Turci počas nasledujúceho obdobia udržiavali obyvateľstvo v neustálom strachu. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie. Prítomnosť vojska značne zaťažovalo obyvateľstvo dávkami pre ich vydržiavanie, čo sa prejavilo aj v prípade generála Rolffyho, ktorý tu so svojom vojskom v roku 1657 prezimoval. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovalo miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru, v ktorom všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokov opäť vybudovali a zúčastňuje sa ďalej dejinných udalostí, v roku 1678 priviedli vojská Imricha Thokolyho, ktorého v bitke pod Sv. Krížom porazil generál Rabatt. Imrich Thokoly v roku 1684 opäť zaútočil so svojim vojskom a spustošil arcibiskupský kaštieľ. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži dobil aj hrad Šášov, kde sídlili povstalci. Po vojnových udalostiach sa mestečko len veľmi pomaly zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie.

Biskupské sídla v 18. storočí Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. Ako významné politicko – kultúrne centrum ho navštevujú významné osobnosti ako arciknieža František, uhorský palatín ako aj portugalské knieža Don Miguel a ďalší. Dňa 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869, kedy 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.

Svätý Kríž počas I. ČSR Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám. Úplný

prerod obce vo všetkých oblastiach hospodárskeho i spoločenského života nastal až v päťdesiatych rokoch vybudovaním závodu na výrobu a spracovanie hliníka.

Vznik závodu SNP a jeho vplyv na rozvoj mesta S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu. Ekonomické premeny zmenili bývalé poľnohospodárske mestečko na priemyselné mesto, ktoré sa rozrástlo o veľké sídlisko s plnou občianskou vybavenosťou. Okres Žiar nad Hronom vznikol 24. júla 1996, kedy bol zákonom o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky zriadený ako jeden z okresov Banskobystrického kraja. Sídlom okresu je mesto Žiar na Hronom, ktoré v roku 1996 oslávilo 750. výročie udelenia mestských práv.

HISTORICKÉ PAMIATKY

Žiar nad Hronom

Mesto leží na pravobrežnej trase rieky Hron. Výhodná poloha spolu s dobrými klimatickými podmienkami lákala k osídleniu od dávnych čias. Dôkazom toho sú nálezy z obdobia strednej doby bronzovej nájdené na Šibeničnom vrchu a jeho priľahlých svahoch, ktoré v prehistorickom období osídlili nositelia tzv. lužickej kultúry. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. doby rímskej. V 9. a 10. storočí terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj krištalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. Poloha osady bola vhodná k rozvoju obchodovania, ktorý podporoval aj zemepán, ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča, udelením výsad, ktoré posilnili pozíciu Svätého kríža voči okolitým obciam. V priebehu nasledujúcich storočí tu sídlili ostrihomskí úradníci, ktorí spravovali hospodársky celé okolie. V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládol český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa. Po skončení nepokojov bolo sídlo opravené na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý tu sídlil a v roku 1615 zomrel. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy nielen neustále boje ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovala miestne obyvateľstvo. Povstanie Františka Rákoczyho zachvátilo skoro celé Slovensko. Po vojnových udalostiach sa mestečko veľmi ťažko zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie. Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Novoveké dejiny mestečka sú spojené s rozvojom industrializácie a malé mestečko mení svoj tvar a charakter a mení sa na mesto Žiar nad Hronom.

Asi dva km pred vstupom do mesta Žiar nad Hronom od Zvolena, nad mestskou časťou Šášovské Podhradie stoja zrúcaniny hradu Šášov. Hrad sa začal stavať v roku 1242 na obranu križovatiek ciest z pohronia na Kremnicu a Banskú Štiavnicu. Začali ho stavať Vincent a Peter – bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana Vanču a dokončili ho v roku 1252. V stavebných prácach pokračoval v 70 – tich rokoch 13. storočia prelát Vrbas spolu so svojím príbuzným Tomášom a hrad opevnili. V roku 1396 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dáva Šášovský hrad do vlastníctva Jurajovi a Michalovi zo Štítnika. Neskôr ho Žigmund Luxemburský získava naspäť a daruje ho svojej manželke kráľovnej Barbore. Po jeho smrti novozvolený uhorský kráľ Albrecht Habsburský v roku 1438 dáva hrad ako veno kráľovnej Alžbete. Po jej smrti ho preberá od kastelána Petra Kollára kráľ Matej Korvín. Po jeho smrti hrad predáva kráľovná Beatrix rodu Dóczy. Príslušníci tohto rodu sa vyznačovali krutosťou a svojvôľou a vyslúžili si označenie lúpežní rytieri. V roku 1647 bol príslušník tohto rodu Žigmund Dóczy sťatý Turkami v Žarnovici a hrad Šášov kupuje Gašpar Lippay. V rokoch 1676 – 78 bratia Ján a Juraj Lippayovci predávajú panstvo kráľovskej komore, čím sa hrad definitívne stáva majetkom kráľovskej komory. 20. novembra 1703 v bitke pri mestečku Kríž vojsko Františka II. Rákocziho pod vedením grófa Alexandra Karolyho porazilo cisárske vojsko a obsadilo hrad. 26. októbra 1708 cisárske vojská generála Siegberta Heistera dobyli Šášovský hrad, ktorý ešte v ten deň podpálili a rozstrieľali jeho múry. Kráľovská komora hradnú stavbu už nedala opraviť a hrad stojí dodnes v ruinách. Na začiatku 19. storočia bol pôvodne postavený v klasicistickom slohu Kostol Povýšenia Svätého Kríža. Kostol bol postavený podľa plánov kňaza rehole piaristov Floriána Doma na mieste zbúraného, pravdepodobne románskeho chrámu, jestvujúceho už v roku 1237 a spomínaného najmä v rokoch 1332 až 1337. Fasáda má predstavaný portikus, nad ktorým je trojuholníkový tympanón. V jeho strede je erb biskupa Gabriela Zerdahelyho, ktorý rozhodol o zbúraní starého kostola a o postavení nového. Pod ním sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní šiesti banskobystrickí biskupi – medzi nimi aj PhDr. Štefan Moyzes. Nad kryptou z vonkajšej strany kostola sú upevnené textové tabule zo sivého mramoru, ktoré boli odhalené 20.novembra 1955. Jedna je venovaná práve Š.M Moysesovi a druhá Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej. V roku 1969, na sté výročie úmrtia Š. Moyzesa, bol odhalený jeho pomník v parku žiarskeho kaštieľa. Medzi pamätihodnosti mesta patrí aj renesančno – barokový kaštieľ, ktorý stojí pri vstupe do mesta. V roku 1631 ho dal postaviť Peter Pázmány a slúžil ako letné sídlo banskobystrických biskupov. V rokoch 1851 – 1869 tu pôsobil a umrel PhDr. Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej. Dnes je tu obchodná akadémia so zriadenou pamätnou izbou tohto národovca. V okolí kaštieľa sa rozprestiera starobylý park s dvoma stáročnými lipami / vysadené ako symbol slovanskej vzájomnosti/ spolu s pamätníkom PhDr. Š. Moyzesa. V posledných troch rokoch je park spojený s letným hudobným festivalom – Cityfest.

HISTORICKÉ PAMIATKY

HISTORICKÉ PAMIATKY OKRESU ŽIAR NAD HRONOM

OBEC OBJEKT POPIS OBJEKTU KOSTOL rímskokatolícky sv. Jána Nepomuckého,sloh: barok, roky 1732 a 1932, Bartošova Lehôtka KOSTOL druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu, SOCHA sv. Jána Nepomuckého, vznik: rok 1783, sloh: barok neskorý, druh: KP Bartošova Lehôtka SOCHA významná z výtvarného hľadiska DOM ĽUDOVÝ kamenný, vznik: rok 1783, sloh: ľudové staviteľstvo, dispozícia: 3-

Bartošova Lehôtka ĽUDOVÝ DOM priestorový, pôdorys: obdĺžnik, podlažnosť: 1/-1, druh: KP významná z hľadiska ľudového staviteľstva a urbanizmu DOM PAMÄTNÝ S AREÁLOM názov kultúrnej pamiatky: Kmeťovský grunt, zaužívaný

Bzenica PAMATNÝ DOM, AREÁL názov pamiatky: Rodný dom Andreja Kmeťa, druh: KP významná z hľadiska historického a z hľadiska architektúry DOM PAMÄTNÝ A PAMÄTNÁ TABUĽA , unifikovaný názov pamiatky: Dom pamätný, Bzenica PAMATNÝ DOM, TABUĽA zaužívaný názov pamiatky: Osvetová beseda, druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu a z historického hľadiska DOM PAMÄTNÝ S AREÁLOM ,unifikovaný názov pamiatky: Tabuľa pamätná Andreja Kmeťa, zaužívaný názov kultúrnej pamiatky: Kmeťovský grunt, zaužívaný názov Bzenica PAMATNÝ DOM, AREÁL pamiatky: 1841-1908, botanik, kňaz …, vznik: roky 1841 – 1908, atribúty: Slovenské národné hnutie, druh: KP významná z hľadiska historického Dkolná Trnávka KAPLNKA Kaplnka v neoklasicistickom slohu z roku 1872 a Pamätný dom ilegálnej tlačiarne, kde sa tlačil ilegálny časopis Jánošík. Dolná Ves KOSTOL Kostol rímsko-katolícky zo začiatku 19. storočia, postavený v klasicistickom slohu, ktorý bol v roku 1830 rozšírený Dolná Ždaňa KOSTOL Kostol rímsko-katolícky postavený v roku 1847 v klasicistickom slohu 5

SOCHA , bližšie určenie: sv. Vendelín, vznik: rok 1778, sloh: barok neskorý, KP Hliník nad Hronom SOCHA významná z výtvarného hľadiska BOŽIA MUKA , vznik: 17. storočie, sloh: barok raný, druh: KP významná z Hliník nad Hronom BOZIA MUKA architektonického a výtvarného hľadiska KOSTOL A SOCHY, unifikovaný názov pamiatky: Kostol, bližšie určenie: rímsko- Hliník nad Hronom KOSTOL katolícky sv. Martina, vznik: 1. polovica 14. storočia, sloh: gotika neskorá, dispozícia: 1-loďový, zmeny/prestavby: roky: 1483 – 1508 a 1730 – 1739, druh: KP významná z hľadiska architektonického a z hľadiska urbanizmu KAŠTIEĽ ,unifikovaný názov pamiatky: Kaštieľ, vznik: 2. polovica 16. storočia, sloh: renesanci dispozícia: 2-traktový, půdorys: 3-krídlový nepravý, podlažnosť: 1/-1, Hliník nad Hronom KAŠTIEĽ zmeny/prestavby: rok 1610, začiatok 18. storočia, 20 storočie, druh: KP významná z hľadiska architektonického a z hradiska urbanizmu SOCHA, bližšie určenie: sv. Florián, číslo KP v ÚZPF: 2248, vznik: rok 1818, sloh:

Hliník nad Hronom SOCHA klasicizmus, zmeny/prestavby: rok 1908, druh: KP významná z hľadiska výtvarného, adresa: Námestie SNP, bližšie určenie miesta: v strede obce POMNÍK , bližšie určenie: padlí v I. svetovej vojne, číslo KP v ÚZPF: 1287, vznik: rok

Hliník nad Hronom POMNÍK 1931, autor: Majerský Ľ., druh: KP významná z hľadiska historického a výtvarného, bližšie určenie miesta: Park SNP SÚSOŠIE , zaužívaný názov kultúrnej pamiatky aj pamiatky: Morový stĺp, bližšie Horná Ves SÚSOŠIE určenie: sv. Trojica, číslo KP v ÚZPF: 1228, vznik: roky 1707 – 1711 (pozn.: do Hornej Vsi bol prenesený z Kremnice v roku 1776), sloh: barok, druh: KP významná z výtvarného hľadiska, bližšie určenie miesta: pri požiarnej zbrojnici ŠTÔLŇA), zaužívaný názov kultúrnej pamiatky aj pamiatky: Dedičná štôlňa II., číslo Horná Ves STOLŇA KP v ÚZPF: 1310, vznik: roky 1510 - 1613, druh: KP významná z technického hľadiska, bližšie určenie miesta: za dedinou PAMÄTNÍK, bližšie určenie: SNP, číslo KP v ÚZPF: 1288, vznik: rok 1949, autori:

Horná Ždaňa PAMATNÍK Hečko, Hlúbik, druh: KP významná z hľadiska historického a výtvarného, bližšie určenie miesta: pred obecným úradom

MLYN VODNÝ, zaužívaný názov KP: Mlynská usadlosť, bližšie určenie: kameň, vznik: 20. storočie, sloh: ľudové staviteľstvo, dispozícia: viacpriestorový, pôdorys: Horná Ždaňa MLYN VODNÝ obdĺžnik, podlažie: 2/-0, prestavby: 40. roky 20. storočia, druh: KP významná z hľadiska ľudového staviteľstva, technického hľadiska a z hľadiska urbanizmu Hronská Dúbrava POMNÍK Pomník padlým v Slovenskom národnom povstaní a v 2. svetovej vojne a pamätná tabuľa padlým železničiarom

KOSTOL, bližšie určenie: rímsko-katolícky Božského srdca, číslo KP v ÚZPF: 2592,

Janova Lehota KOSTOL vznik: rok 1487, (pozn.: bol postavený na starom základe), sloh: gotika, dispozícia: 1-loďový, prestavby: roky 1897 – 1898 a 1932, druh: KP významná z hľadiska architektonického a z hľadiska urbanizmu

KOSTOL, bližšie určenie: rímskokatolícky sv. Michala, vznik: 90. roky 13. storočia, Jastrabá KOSTOL sloh: gotika, dispozícia: 1?loďový, zmeny (prestavby): v 17. a 18. storočí, druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu, bližšie určenie miesta: v strede obce KOSTOL, bližšie určenie: rímskokatolícky sv. Martina, číslo KP v ÚZPF: 1243, vznik:

Kopernica KOSTOL rok 1349, sloh: barok, dispozícia: 1-loďový, zmeny (prestavby): roky 1743 a 1929, druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu

KOSTOL, bližšie určenie: rímskokatolícky sv. Ladislava, číslo KP v ÚZPF: 1235, vznik: Kosorín KOSTOL roky 1800 - 1803, sloh: klasicizmus, dispozícia: 1?loďový, zmeny (prestavby): roky 1926 - 1928, druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu POMNÍK , zaužívaný názov KP: Suvorov, Veličko, DeLanurien, zaužívaný názov pamiatky: De Lanurien, slovenská armáda, bližšie určenie: padlí francúzski, sovietski

Kosorín POMNÍK a slovenskí vojaci, číslo KP v ÚZPF: 1293, bližšie určenie miesta: Cintorín, vznik: roky 1948 – 1949, autor: V. Ihriský, atribúty: Slovenské národné povstanie, druh: KP významná z hľadiska historického a výtvarného

KOSTOL, bližšie určenie: rímskokatolícky sv. Jána Nepomuckého, číslo KP v ÚZPF:

Krahule KOSTOL 1236, vznik: rok 1806, sloh: klasicizmus, , druh: KP významná z hľadiska architektúry a urbanizmu, bližšie určenie miesta: severozápadný koniec obce DOM ĽUDOVÝ, bližšie určenie: zrubový, číslo KP v ÚZPF: 1993, vznik: 18. – 19. Krahule DOM ĽUDOVÝ storočie, sloh: ľudové staviteľstvo, pôdorys: obdĺžnik, podlažnosť: 2/-1, druh: KP významná z hľadiska ľudového staviteľstva a urbanizmu DOM BANÍCKY A BUDOVA HOSPODÁRSKA , unifikovaný názov pamiatky: Dom banícky, bližšie určenie: murovaný, číslo KP v ÚZPF: 3392, sloh: ľudové staviteľstvo, Krahule DOM BANÍCKY dispozícia: viacpriestorový, pôdorys: obdĺžnik, podlažnosť: 1/-0, druh: KP významná z hľadiska ľudového staviteľstva a urbanizmu DOM ĽUDOVÝ A STODOLA , unifikovaný názov pamiatky: Dom ľudový, bližšie určenie: zrubový, číslo KP v ÚZPF: 1992, vznik: 18. – 19. storočie, sloh: ľudové Krahule DOM ĽUDOVÝ A STODOLA staviteľstvo, dispozícia: viacpriestorový, pôdorys: obdĺžnik, podlažnosť: 1/-0, druh: KP významná z hľadiska ľudového staviteľstva a urbanizmu Mestský hrad, gotické budovy sú písomne doložené z 13. a 15. storočia – ide o Kremnica MESTSKÝ HRAD národnú kultúrnu pamiatku Karner – rotunda sv. Ondreja v románskom slohu je doložená z polovice 13. Kremnica KARNER - ROTUNDA SV. ONDREJA storočia, spodnú časť tvorí románska kostnica, hornú časť gotická kaplnka

Kostol sv. Kataríny je postavený v gotickom slohu, doložený je zo 14. storočia, prestavaný bol v 15. storočí, presbytérium je v neskorogotickom slohu, doložené je z roku 1488, v 16. – 18. storočí bol upravovaný v renesančnom a barokovom slohu, v roku 1886 bol regotizovaný; socha Madony v neskorogotickom slohu je doložená z obdobia okolo roku 1500, v roku 1880 bola prenesená zo zrúcaného farského Kremnica KOSTOL kostola; kazateľnica je postavená v neskorogotickom slohu, doložená je zo začiatku 16. storočia, busta muža v renesančnom odeve je doložená zo začiatku 16. storočia, krstiteľnica je v renesančnom slohu, doložená je z roku 1561; náhrobky sú v neskororenesančnom slohu zo 17. storočia; epitafy sú v neskororenesančnom, barokovom a klasicistickom slohu; bohoslužobné nádoby sú v barokovom slohu, oltáre sú v neogotickom slohu z konca 19. storočia Hradné opevnenie je v gotickom slohu zo 14. storočia s čiastočne zachovaným

Kremnica HRADNÉ OPEVNENIE dvojitým hradobným múrom a troma baštami (severná trojpodlažná, západná hodinová a Banská bašta – pôvodne presbytérium nedostavaného kostola Kremnica KOSTOL Špitálsky kostol sv. Alžbety je z konca 14. storočia, postavený je v gotickom slohu

Kremnica STARÁ RADNICA Stará radnica, resp. už len jej zvyšky, sú v gotickom slohu, sú medzi hradobnými múrmi z 1. polovice 15. storočia, zrútená bola v roku 1887, zachované je prízemie Mestské opevnenie okolo jadra mesta z 15. storočia je v gotickom slohu, dolná brána bola prestavaná ako barbakan v roku 1539, hradby boli zvýšené v 17. storočí, Kremnica MESTSKÉ OPEVNENIE zachovaná dolná brána na priečelí so sochami baníka a minciara má reliéfy banských a minciarskych nástrojov, sochy boli prenesené z hornej brány, Červená veža slúžila ako väznica, súčasťou je aj Čierna veža Meštianske domy na námestí, pôvodne v gotickom slohu, sú dvoj- a trojpodlažné, Kremnica MEŠTIANSKE DOMY renesančne upravované a v 18. a 19. storočí prestavané (významnejšie: radnica, katolícka fara, mestské múzeum, mincovňa Kremnica SOCHA MADONY Socha Madony v neskorogotickom slohu je zo začiatku 16 storočia

Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 – 1660, kláštor Kremnica KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya; hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia Kremnica KAPLNKA NA KALVÁRII Kaplnka na Kalvárii je z roku 1734, postavená je v barokovom slohu Kremnica KAPLNKA NA KLÁŠTORNEJ UL. Kaplnka na Kláštornej ulici je z 18. storočia, postavená je v barokovom slohu Sochy od D. Stanettiho sú z 18. storočia (Immaculata z roku 1765, Florián z roku

Kremnica SOCHY 1760, Trojičný stĺp z roku 1772, postavený je na mieste z roku 1722), dve sochy Jána Nepomuckého z dielne D. Stanettiho sú z 2. polovice 18. storočia Kostol evanjelický je z roku 1826, postavený je v klasicistickom slohu asi podľa Kremnica KOSTOL projektu M. Pollacka

Kremnica BUDOVA GYMNÁZIA Budova gymnázia je neorenesančnom slohu z roku 1874 Kostol rímsko-katolícky z 13. storočia je postavený v gotickom slohu; loď kostola je z Kremnické Bane KOSTOL 15. storočia; rozšírený bol v roku 1910,

Kremnické Bane KRSTITEĽNICA KAMENNÁ Krstiteľnica kamenná z 15. storočia je postavená v gotickom slohu, Kaplnka je z roku 1726; je v barokovom slohu, prestavaná bola v roku 1910 v Kremnické Bane KAPLNKA neogotickom slohu Kostol rímsko-katolícky asi z roku 1400 je postavený v gotickom slohu, prestavaný

Kunešov KOSTOL bol v roku 1766 v barokovom slohu (okolo kostola sú liatinové a železné kované kríže z prelomu 19. – 20. storočia), Kunešov KAPLNKA Kaplnka z polovice 19. storočia je postavená v klasicistickom slohu, Kaplnka prícestná z 2. polovice 19. storočia je postavená v neskoroklasicistickom Kunešov KAPLNKA slohu Ladomerská Vieska KAŠTIEĽ Kaštieľ z polovice 17. storočia v renesančnom slohu, upravený koncom 19. storočia v neobarokovom slohu, Ladomerská Vieska KAPLNKA Kaplnka z roku 1705 v neobarokovom slohu, Ladomerská Vieska MARIÁNSKY STĹP Mariánsky stĺp zo začiatku 18. storočia v barokovom slohu

Kostol rímsko-katolícky - postavený bol v roku 1656 v neskororenesančnom slohu, v

Lovča KOSTOL roku 1803 bol prestavaný v klasicistickom slohu a v roku 1901 bol rozšírený; v kostole sa nachádza maľba od E. Massányiho z 30 rokov 20. storočia, Lovča KOSTOL Kostol sv. Filipa a Jakuba a bol postavený v r. 1901, pôvodný kostol bol úplne zbúraný Lovča MARIÁNSKY STĹP Mariánsky stĺp - postavený bol v neskorobarokovom slohu Lovča - Trubín KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z 15. storočia v gotickom slohu, prestavaný v rokoch 1573, 1669 a v 19. storočí, Lovča - Trubín KAPLNKA Kaplnka z roku 1723 v barokovom slohu, Lovča - Trubín NÁHROBNÍK Náhrobník 17. partizánov a vojakov Lovča - Trubín KAPLNKA Kaplnka z 18. storočia v neskorobarokovom slohu Kostol rímsko-katolícky z roku 1487 je v neskorogotickom slohu (krídlové oltáre v Lúčky pri Kremnici KOSTOL gotickom slohu sú v Budapešti; na cintoríne okolo kostola sú liatinové kríže z prelomu 19. – 20. storočia),

Lúčky pri Kremnici FARA Fara z roku 1810 je v klasicistickom slohu,

Lúčky pri Kremnici KOSTOL Kostol evanjelický z roku 1823 je v klasicistickom slohu,

Lúčky pri Kremnici KAPLNKA Kaplnka prícestná z konca 19. storočia je v neogotickom slohu s barokovom Pietou Lutila KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z roku 1491 v neskorogotickom slohu, prestavaný v 17. storočí v barokovom slohu, Lutila SOCHA MADONY Socha Madony z konca 15. storočia v neskorogotickom slohu, Lutila KAPLNKA Kaplnka z konca 17. storočia v barokovom slohu Kostol rímsko-katolícky, pôvodne kaplnka z roku 1778, je v barokovom slohu; na Pitelová KOSTOL kostol bola prestavaná v roku 1857; oltár je v barokovom slohu, v roku 1779 bol prenesený z kapitulného kostola v Banskej Bystrici,

Pitelová POMNÍK Pomník SNP Prestavlky KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z roku 1896 Prochot KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z roku 1792 v klasicistickom slohu, prestavaný v roku 1829,

Prochot ZVON Zvon z roku 1443 v gotickom slohu Repište KAPLNKA Kaplnka z roku 1861 v neobarokovo-klasicistickom slohu; postavená bola na mieste neskorogotického kostola Sklené Teplice ZRÚCANINY HRADU Zrúcaniny stredovekého hradu Teplica, Sklené Teplice KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z roku 1811 v klasicistickom slohu, Kúpeľné budovy z rokov 1835 – 1848 v klasicistickom slohu, ktoré boli neskôr Sklené Teplice KÚPEĽNÉ BUDOVY prestavané Slaská KOSTOL Kostol rímsko-katolícky z 15. storočia v gotickom slohu, upravený v renesančnom slohu a veža postavená v roku 1654, Slaská KAPLNKA Kaplnka prícestná zo začiatku 19. storočia v klasicistickom slohu,

Slaská PLASTIKA MADONY Plastika Madony z polovice 18. storočia v barokovom slohu Kostol rímsko-katolícky z roku 1890, postavený na mieste starého kostola zo 17. Stará Kremnička KOSTOL storočia Trnavá Hora KOSTOL Kostol rímsko-katolícky v barokovo – klasicistickom slohu z roku 1775, Trnavá Hora KAPLNKA Kaplnka z polovice 19. storočia,

Trnavá Hora ZVONICA Zvonica drevená zo začiatku 20. storočia Kostol v barokovom slohu z roku 1776; obraz od J. B. Klemensa zo 70. rokov 19. Vyhne KOSTOL storočia, Sladovňa, pôvodná kláštorná stavba v barokovom slohu zo 70. rokov 17. storočia, Vyhne SLADOVŇA adaptovaná v roku 1895, Vyhne FARA Budova fary v barokovo-klasicistickom slohu z polovice 18. storočia,

Vyhne ZLIEVÁREŇ Zlieváreň z roku 1835,

Vyhne BUDOVY Kúpeľné budovy z 19. storočia, Kaštieľ renesančný z roku 1631 postavený na stredovekom základe, klasicistický Žiar nad Hronom KAŠTIEĽ prestavaný v rokoch 1782-1794 a rozšírený v rokoch 1850-1869

Žiar nad Hronom SOCHY Sochy z konca 18. storočia

Žiar nad Hronom KOSTOL Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1813 vybudovaný na mieste gotického; nachádza sa tu krypta, kde je pochovaný Š. Moyzes a M. Chrástek Žiar nad Hronom KAPLNKA Náhrobná kaplnka Anderlovcov z roku 1887 Žiar nad Hronom POMNÍK Pomník L. Exnára od K. Dubravského z roku 1960 Žiar nad Hronom RELIÉF Reliéf v hale kultúrneho domu, ktorý je 6 metrov dlhý, hydronálium od L. Korkoša z roku 1960

Žiar nad Hronom DOMOVÉ ZNAMENIA Domové znamenia na sídlisku od S. Hučku, A. Čuteka, L. Korkoša z roku 1957

Žiar nad Hronom PAMATNÍK Pamätník padlých hrdinov pri cintoríne od T. Baníka, pieskovec z roku 1970

Žiar nad Hronom KOSTOL Kostol (Horné Opatovce) gotický, prebudovaný koncom 17. a začiatkom 18. storočia

MAPA ÚZEMIA

2. ÚZEMIE

HUSTOTA OBYVATEĽOV na km2 92 / km2

ROZLOHA v km2 518 km2

VÝMERA ÚZEMIA 517 652 936

3. OBYVATEĽSTVO

OBYVATEĽSTVO

OBEC POČET OBYV. OBEC POČET OBYV. 1 Bartošova Lehôtka 418 19 Ladomerská Vieska 787 2 Bzenica 533 20 Lehôtka pod Brehmi 374 3 Dolná Trnávka 345 21 Lovča 706 4 Dolná Ves 229 22 Lovčica - Trubín 1537 5 Horná Ždaňa 675 23 Lutila 1299 6 Hliník nad Hronom 2956 24 Lúčky 226 7 Horná Ves 750 25 Nevoľné 421 8 Horná Ždaňa 549 26 Pitelová 652 9 Hronská Dúbrava 427 27 Prestavlky 668 10 Ihráč 567 28 Prochot 596 11 Janova Lehota 882 29 Repište 299 12 Jastrabá 574 30 Sklené Teplice 424 13 Kopernica 427 31 Slaská 470 14 Kosorín 417 32 Stará Kremnička 1095 15 Krahule 161 33 Trnavá Hora 1160 16 Kremnica 5558 34 Vyhne 1322 17 Kremnické Bane 262 35 Žiar nad Hronom 19782 18 Kunešov 252

Počet obcí /spolu/ 35 Počet obyvateľov /spolu/ 47 800 Počet obyvateľov v mestách /spolu/ 25 340 Počet obyvateľov v ostatných obciach /spolu/ 22 460

4. SOCIÁLNE ŠTATISTIKY

EKONOMICKY AKTÍVNE OBYVATEĽSTVO /SPOLU/ 24 504 EKONOMICKY NEAKTÍVNE OBYVATEĽSTVO /SPOLU/ 23 296 MIERA ZAMESTNANOSTI 15 - 64 /SPOLU/ * MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI 14,44% POČET UCHÁDZAČOV O ZAMESTNANIE - ABSOLVENTI /SPOLU/ 301

* Údaje o miere zamestnanosti 15-64 sú k dispozícii len do krajov. Zdroj: Pracovisko ŠÚ SR Banská Bystrica

5. INVESTIČNÉ MOŽNOSTI V OKRESE

Informácie boli získané na základe e-mailového a telefonického kontaktu s obcami. Budovy: Kremnické Bane: bývalá Základná škola je v rekonštrukcii /zámer: sociálne zariadenia pre seniorov/. Lúčky: Lúčky č. 18 Lutila: bývalá Základná škola Dolná Trnávka: administratívna a hospodárska budova bývalého JRD Vtáčnik. Prestavlky: obecné dielne - kováčska vyhňa. Pozemky: Lutila: priľahlý pozemok bývalej Základnej školy Krahule: možnosť odpredaja pozemkov vo vlastníctve obce Prestavlky: 13 ha poľnohospodárskej pôdy

6. KULTÚRA A ŠPORT

V okresnom meste Žiar nad Hronom sú vytvorené veľmi dobré podmienky na športovanie. Ako aj poriadanie rôznych kultúrnych podujatí. Hlavnými atrakciami mesta, ktoré poskytuje ako služby nielen svojim obyvateľom, ale aj turistom je využívanie športovísk / krytá plaváreň so saunou, zimný štadión s umelou ľadovou plochou a možnosti športového lovu udicou na vodných tokoch rieky Hron. Žiar nad Hronom je okresným mestom, školstvo a kultúra má v meste svoje tradície. Nachádzajú sa tu štyri profesionálne kultúrne inštitúcie – Mestské kultúrne stredisko, Závodný klub, Hvezdáreň M. Hella s novým planetáriom a Pohronské kultúrne centrum. Podnikateľské aktivity sa realizujú v oblasti turistiky a športu – nachádzajú sa tu tenisové kurty, futbalové ihrisko, agroturistika, jazdy na koni. Turistika a šport je oblasť podnikania v obciach: - Ladomerská Vieska – futbalové ihrisko, tenisové kurty - Lehôtka pod Brehmi – výstavba oddychovej zóny / rybník pri Hrone, reštauračné zariadenia s rybími špecialitami/ - Lovča – športový areál s tzv. Kolibou – tenis, loptové hry, výstavba ubytovní pre turistov splavujúcich Hron - Lovčica – Trubín – vodná nádrž „ejvoč“ – kúpanie, rybník, rybolov, motokrosový areál - Lutila – príprava nového športového areálu / tenisové kurty , viacúčelové ihrisko, ľadová plocha/ - Sklené Teplice – kúpalisko, lyžiarsky vlek, rybolov, cykloturistika - Nevoľné – lyžiarsky vlek - Prochot – turistický chodník - Repište – lyžiarsky vlek - Slaská – lyžiarske stredisko - Stará Kremnička – jazda na koni pre deti a dospelých

7. CESTOVNÝ RUCH

Žiar nad Hronom

V 9. a 10. storočí terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj krištalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. Poloha osady bola vhodná k rozvoju obchodovania, ktorý podporoval aj zemepán, ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča, udelením výsad, ktoré posilnili pozíciu Svätého kríža voči okolitým obciam. V priebehu nasledujúcich storočí tu sídlili ostrihomskí úradníci, ktorí spravovali hospodársky celé okolie. V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládol český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa. Po skončení nepokojov bolo sídlo opravené na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý tu sídlil a v roku 1615 zomrel. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, kedy nielen neustále boje ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovala miestne obyvateľstvo. Povstanie Františka Rákoczyho zachvátilo skoro celé Slovensko. Po vojnových udalostiach sa mestečko veľmi ťažko zotavovalo a obnovovalo svoje hospodárske zázemie. Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Novoveké dejiny mestečka sú spojené s rozvojom industrializácie a malé mestečko mení svoj tvar a charakter a mení sa na mesto Žiar nad Hronom.

Na začiatku 19. storočia bol pôvodne postavený v klasicistickom slohu Kostol Povýšenia Svätého Kríža. Kostol bol postavený podľa plánov kňaza rehole piaristov Floriána Doma na mieste zbúraného, pravdepodobne románskeho chrámu, jestvujúceho už v roku 1237 a spomínaného najmä v rokoch 1332 až 1337. Fasáda má predstavaný portikus, nad ktorým je trojuholníkový tympanón. V jeho strede je erb biskupa Gabriela Zerdahelyho, ktorý rozhodol o zbúraní starého kostola a o postavení nového. Pod ním sa nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní šiesti banskobystrickí biskupi – medzi nimi aj PhDr. Štefan Moyzes. Nad kryptou z vonkajšej strany kostola sú upevnené textové tabule zo sivého mramoru, ktoré boli odhalené 20.novembra 1955. Jedna je venovaná práve Š. Moysesovi a druhá Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej. V roku 1969, na sté výročie úmrtia Š. Moyzesa, bol odhalený jeho pomník v parku žiarskeho kaštieľa. Medzi pamätihodnosti mesta patrí aj renesančno – barokový kaštieľ, ktorý stojí pri vstupe do mesta. V roku 1631 ho dal postaviť Peter Pázmány a slúžil ako letné sídlo banskobystrických biskupov. V rokoch 1851 – 1869 tu pôsobil a umrel PhDr. Štefan Moyses, prvý predseda Matice slovenskej. Dnes je tu obchodná akadémia so zriadenou pamätnou izbou tohto národova. V okolí kaštieľa sa rozprestiera starobylý park s dvoma stáročnými lipami / vysadené ako symbol slovanskej vzájomnosti/ spolu s pamätníkom PhDr. Š. Moyzesa. V posledných troch rokoch je park spojený s letným hudobným festivalom – Cityfest.

Kremnica

Kremnica je zaujímavá pozoruhodnou históriou a zachovanými pamiatkami, ktoré sú bohatým prameňom poznania i poučenia. Slávu a bohatstvo jej prinieslo baníctvo a minciarstvo. Udelením privilégií v roku 1328 vstúpila do histórie ako slobodné kráľovské banícke a minciarske mesto. Známe kremnické dukáty patrili k najhodnotnejším a najvyhľadávanejším v Európe. Mincovňa nepretržite pracuje od svojho vzniku celé stáročia, čo ju zaradilo medzi európske rarity.

Štiavnické vrchy vznikli v neogéne počas viacerých vulkanických fáz. Okrem vulkanických hornín sa tu vyskytujú aj horniny karpatského substrátu. Územie je bohaté na minerály – je ich tu opísaných viac ako 80. Doteraz sa tu zistilo asi 1460 rastlinných druhov. Na celom území prevažuje lesná fauna, ktorú na južne exponovaných otvorených svahoch nahradili teplomilné panónske druhy. Pestrosť živočíšnej ríše sa prejavuje od veľkých cicavcoch cez malé zemné cicavce, vtáky, hmyz, plazy, obojživelníky až po ryby.

Chránená krajinná oblasť Ponitrie

Bola vyhlásená v roku 1985. Je tvorená pohoriami Tríbeč a Vtáčnik s celkovou výmerou 37 665 ha. V okrese Žiar nad Hronom sa nachádza časť pohoria Vtáčnik, ktorá zasahuje do katastrálneho územia Prochoť. Z geologického hľadiska sú tieto pohoria značne odlišné. Zatiaľ čo Tribeč je starým jadrovým pohorím, Vtáčnik je mladší a má vulkanický pôvod. 20

Plošne najrozšírenejšími horninami sú andezity a ich pyroklastiká a ryolity. Medzi geologické zaujímavosti patrí valcovitý sopečný komín na vrchu Ostrovica. Flóra Vtáčnika má horský charakter. Na lesných porastoch vrcholovej časti je viditeľný vplyv drsnej klímy, najmä vetra a mrazu. Stromy sú nízke, zakrpatené a deformované do bizarných tvarov. Nachádza sa tu niekoľko lokalít prirodzeného výskytu borovice lesnej a tisu obyčajného. Na území CHKO bolo doteraz zistených viac ako 5 500 druhov živočíchov, z ktorých je 183 druhov chránených Zloženie fauny Vtáčnika má typický karpatský charakter. Z dnes už zriedkavých mäsožravcov tu žije mačka divá, rys ostrovid a sporadicky aj medveď hnedý. Krajinársky najzaujímavejšou časťou CHKO je Novobanská štálová oblasť. Roztrúsené samoty, miestne nazývané štále sa striedajú s pasienkami, lúkami, ornou pôdou a lesmi a vytvárajú tak ekologicky vyváženú a esteticky príťažlivú klímu.

PRIPRAVOVANÁ CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ KREMNICKÉ VRCHY

Návrh bol vypracovaný roku 1993 s predpokladanou rozlohou 20370 ha. Okrem okresu Žiar nad Hronom bude spadať aj do okresov Banská Bystrica, Zvolen a Turčianske Teplice. Prevažná časť územia patrí v rámci zóny stredoslovenských neovulkanitov k jednotke vulkanitov Kremnických vrchov. Prevládajúcou horninou v území je andezit, prítomné sú aj vulkanické brekcie, aglomeráty tufy a pod. Takmer 80% územia pokrývajú lesy s veľkou pestrosťou lesných spoločenstiev. Najviac je zastúpený jedľovo – bukovo – smrekový, v stredných polohách bukový, v nižších polohách dubovo-bukový, najnižšie aj dubový. Rastlinstvo patrí do západokarpatskej fytogeografickej oblasti, predkarpatského obvodu, okresu Slovenské stredohorie a podokresu Kremnické vrchy. Charakteristické je zastúpenie typicky horských, podhorských i teplomilných druhov, s prítomnosťou endemických, chránených i ohrozených druhov rastlín, ako aj rastlín, majúcich tu fytogeografickú hranicu rozšírenia. Fauna pozostáva z horských zoocezón prevažne zmiešaných lesov a smrečín. Pozoruhodná je najmä fauna zachovalých jedľobučín so vzácnymi glaciálnymi endemitami a reliktami vrátane ďalších chránených a ohrozených druhov živočíchov. Faunisticy mimoriadne významné sú okrajové južné časti so sutinovými lesostepmi, v ktorých niektoré teplomilné druhy bezstavovcov dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia na Slovensku.

PRÍRODNÉ REZERVÁCIE

1. Prírodná rezervácia BRALCE

Bola vyhlásená za chránené nálezisko v roku 1964, novelizácia predpisov prebehla v roku 1983, prekaterizovaná na PR bola v roku 1995. Výmera je 31,23 ha. Nachádza sa v katastrálnom území Hliník nad Hronom, na úpätí a časti svahu kóty Bralce. V centrálnej časti rezervácie sa na rozpukanom ryolitovom svahu nachádzajú kaverny s výronmi

studeného vzduchu. Flóru predstavujú lesné porasty na ryolitovom podklade, s náleziskami vzácnej rastliny valdštajnka trojpočetná a viacerými vedecky významnými druhmi a ich spoločenstvami reliktného charakteru. V zmiešaných lesných porastoch sa uplatňuje najmä borovica lesná / sosna/, smrekovec opadavý, smrek obyčajný, dub zimný, breza plsnatá. V bylinnom podraste kručinka chlpatá, metluška krivoľaká.

2. Prírodná rezervácia BUJAČIA LÚKA

Vyhlásená bola v roku 1986 v katastrálnom území Kremnica. Prírodná rezervácia sa nachádza na JV okraji intravilánu mesta Kremnica, po pravej strane štátnej cesty vedúcej na Skalku na severne orientovanom svahu s rozlohou 2,0145 ha. Jedná sa o chránené územie, kde dôvodom ochrany je koncentrovaný výskyt chráneného a ohrozeného druhu flóry Slovenska šafránu dvojfarebného. Geologické podložie je budované produktami mladotreťohorného vulkanizmu, v prevažnej miere sopečnými brekciami a zvyškami andezitových lávových prúdov.Stavbe podložia ako i ďalším ekologickým podmienkam odpovedá i charakter rastlinstva a živočíšstva. Bujačia lúka predstavuje typickú podhorskú ovsdíkovú kosnú lúku, floristicky pestrú, tvorenú nasledujúcimi charakteristickými druhmi: ovsík vyšší, reznačka laločnatá, tomka voňavá, nátržník vzpriamený, margaréta biela, iskerník prudký, veronika obyčajná, prasatnica škvrnitá, prvosienka jarná, lipkavec jarný, jastrabník múrový, skorocel prostredný, kokorík praselnatý, klinček kartuziánsky, ranostaj pestrý, krasovlas bezbyľový. V lokalite sú prítomné i ďalšie chránené a ohrozené druhy – ako orlíček obyčajný a konvalinka obyčajná.

3. Prírodná rezervácia KAMENNÉ MORE

Vyhlásená v roku 1923 na rozlohe 19,90 ha. Nachádza sa v katastrálnom území Vyhne. Prírodná rezervácia predstavuje najväčšie“ kamenné more“ vo vulkanickej časti Karpát, s výskytom viacerých chránených a zriedkavých druhov živočíchov.“Kamenné more“ tvoria ryolitové balvany rôznej veľkosti na ploche približne 5 ha. Mohutný súbor blokov predstavuje skalné zrútenie, ktoré vzniklo pravdepodobne pri zemetrasení. Z rastlinstva je zaujímavý najmä výskyt vzácnych druhov lišajníkov. Zo živočíšstva sú to najmä plazy, z ktorých je typická jašterica múrová.

4. Prírodná rezervácia KAMENNÝ JAROK

Vyhlásená v roku 1993 vo výmere 65,10 ha. Nachádza sa v katastrálnych územiach Banky a Repište. Prírodná rezervácia predstavuje geologicko – geomorfologický fenomén v sopečných pohoriach s výskytom hornín pochádzajúcich z takmer všetkých geologických o bdobí sústredených na relatívne malom území. Význam rezervácie zvyšuje jediný výskyt tisu v Štiavnických vrchoch. Z geologického hľadiska predstavuje územie rezervácie najpestrejšiu časť Štiavnických vrchov. Prvohorná „ Vyhnianska drvená žula“ vytvára úzky vypreparovaný hrebeň viažuci sa na početné suťové polia. V triasových vápencoch pozorujeme krasové formy reliéfu s eróznou jaskyňou. Zaujímavou časťou je záver doliny 22

s výraznými kremencovými ostrohami a sukmi dosahujúcimi relatívnu výšku okolo 15 m. Z floristického hľadiska je najzaujímavejšia časť s karbonátovým podložím, kde rastie päťprstica obyčajná, päťprstica voňavá, vemenník dvojistý, pastavač hlavatý, ľalia zlatohlavá. Zo zoologického hľadiska je zaujímavý výskyt jasoňa chocholačkového a viacerých druhov bystrušiek. Z najväčších živočíchov tu žije jazvec obyčajný, rys ostrovid,sova obyčajná, kuvik a viacero druhov ďatlov.

5. Prírodná rezervácia KREMNICKÝ ŠTÓS

Vyhlásená v roku 1993 v katastrálnom území Kremnica. Územie rezervácie predstavuje klasické ukážky štruktúr vulkanického reliéfu a rozpadu sopečných hornín s náväznou sukcesiou, osídľovaním skalnatých útvarov machorastami, lišajníkmi a ďalšími rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.Z geologického hľadiska reprezentuje územie typovú formáciu vulkanitov Kremnických vrchov – formáciu Kremnického štítu. Postupným zvetrávaním lávových prúdov a pyroklastík s rozmanitýmii vonkajšími a vnútornými podmienkami tohoto deštrukčného procesu sa vytvorila morfologicky hodnotná scenéria skupín skalnatých útvarov typu stien, skalnatých bášt, rebier, veží i mohutných skalných sutí. Z lesných porastov sú typické sutinové lesy s charakteristickými druhmi – lipa veľkolistá, jaseň štíhly, brest väz, brest horský. Živelnosť zalesnenia charakterizujú nepôvodné dreviny ako borovica čierna, smrekovec opadavý, duglaska tisolistá. Bylinné zložky sú nesúrodé , zastúpené machorastmi a lišajníkmi. Pre faunu sú charakteristicé druhy ako jašterica živorodá, ďubník trojprstý, orešnica perlavá, drozd kolohrivý, medveď hnedý.

6. Prírodná rezervácia SZABÓOVA SKALA

Vyhlásená v roku 1907 na výmere 11,89 ha. Nachádza sa v katastrálnom území Lehôtka pod Brehmi. Szabóova skala je jednou z najstarších prírodných rezervácií na Slovensku. Samotná skala predstavuje prirodzene vypreparovaný okraj ryiolitového prúdu v morfologicky výrazné bralo vysoké okolo 50 m. Teleso má na okrajoch sklovitý lem s výskytom perlitu a obsidiánu. Z rastlín si zasluhuje pozornosť woodsia skalná, cesnak horský a višňa mahalebka. V rezervácii žije 34 chránených druhov živočíchov napr. vidlochvost feniklový, jasoň červenooký, užovka stromová a i.

CHRÁNENÉ AREÁLY

1. Chránený areál VEJMUTOVKOVÝ PORAST

Ochrana územia vyhlásená v roku 1981 na rozlohe 4,62 ha v katastrálnom území Kremnica. Predmetom ochrany je jeden z najstarších umelo založených porastov borovice vejmutovky na Slovensku, slúžiaci na sledovanie rastu pôvodom severoamerickej dreviny v našich

podmienkach.Od roku 1987 je pozorované postupné odumieranie jedincov vejmutovky, čo sa pripisuje účinkom sucha a následným napadnutím hmyzích škodcov.

PRÍRODNÉ PAMIATKY

1. Prírodná pamiatka IHRÁČSKE KAMENNÉ MORE

Vyhlásená v roku 1933 v katastrálnom území Ihráč.

Predmetom ochrany je rozpadávajúci sa sopúch relikt prírodného kanála lávy. Jeho rozpadom vznikla sústava kamenných brál. Ich zvetrávaním vzniknutá sutina vytvorila na ich úpätí kamenné more.

2. Prírodná pamiatka JASTRABSKÁ SKALA

Vyhlásená v roku 1975 v katastrálnom území Bartošova Lehôtka a jastrabá.Jedná sa o dominantný vrchol Kremnických vrchov. Stavbou dokumentuje sukcesiu tvorby vulkanických komplexov, možno pozorovať striedanie lávových prúdov s pyroklastikami, parazitické sopúchy prerážajúce staršie vulkanické sedimenty.

3. Prírodná pamiatka KAPITULSKÉ BRALÁ

Vyhlásená v roku 1993 na výmere 36,99 ha v katastrálnom území Lehôtka pod Brehmi. Prírodná pamiatka je svojou veľkosťou a tvarom vzácnym geologickým fenoménom poukazujúcim na intenzívnu neogénnu vulkanickú činnosť kyslích ryolitových láv, ktoré vytvárajú vytlačené kopy a valy nad tektonickou poruchou.

4. Prírodná pamiatka VYHNIANSKY TRAVERTÍN

Vyhlásená v roku 1986 na výmere 3 565 m2 v katastrálnom území Vyhne. Objekt predstavuje ojedinelý krasový útvar v neovulkanitoch stredného Slovenska. Prvýkrát v Európe tu boli popísané železité baktérie rodu Gallionella.

NÁUČNÉ CHODNÍKY

Náučný chodník ZELENÁ CESTA

V prevádzke je od roku 1990 v okolí Kremnice a slúži pre širokú verejnosť.Na otvorenom kruhu dlhom 4 km je 10 zastávok s drevenými informačnými tabuľami. Východiskový bod je asi 1 km od Kremnice smerom na Skalku, odtiaľ vedie trasa cez prírodnú rezerváciu Bujačia lúka, Tri studne, Kormodyho jaskyňu antropického pôvodu, Vájanku, Alžbetin jubilejný háj na Kremnický štít, Skalu lásky a konečný bod je Tajch -Jazerný majer.

Pripravovaný náučný chodník ŠBENICKÝ VRCH

Situovaný bude po jestvujúcich cestách a chodníkoch medzi Žiarom nad Hronom a Starou Kremničkou.

Pripravovaný náučný chodník ANDREJA KMEŤA

Nachádza sa v CHKO Štiavnické vrchy v katastrálnom území obce Vyhne.

Kúpele Sklené Teplice – pôvodne sa obec nazývala Skleno a bola známa výrobou skla. Prvá zmienka o kúpeľoch je z roku 1545. V Sklených Tepliciach vyvierajú termálne minerálne pramene s teplotou vody od 37st.C do 53 st.C s výdatnosťou 16 l/s. Chemickým zložením patria k typu síranovohydrouhličitanových, vápenato-horečnatých hypotonických minerálnych vôd. Sú to najvýznamnejšie minerálne pramene vulkanického pásma. Kapacita vody postačuje na liečenie 700 -800 pacientov naraz v jednom turnuse. Okrem termálnych minerálnych prameňov vyvierajú tu i teplice s menším obsahom minerálií. Základnú kúpeľnú liečbu pacientom poskytujú Liečebné termálne kúpele, a.s. v piatich bazénových kúpeľoch. Komplexná kúpeľná liečba je individuálna a uskutočňuje sa podľa liečebného plánu každého pacienta. V Sklených Tepliciach sa liečia pacienti s chorobami pohybového aparátu, chorobami chrbtice, reumatickými a nervovými chorobami. Ubytovanie a stravovanie je zabezpečené v Penzióne Lenka, v Penzióne Park, v penziónoch Spoločenský dom a Ústredný dom a v Nočnom sanatóriu ZSNP. a.s. Žiar nad Hronom. Vyhne - obec sa spomína v roku 1256 pod menom Isenpach. Vodu z teplého prameňa využívali v najstarších časoch baníci ako očistné kúpele po práci a spoznali ich blahodarné účinky. Pitnou liečbou sa liečia žalúdočné choroby so zvýšenou kyslotou, črevné choroby so sklonom ku hnačkám, katary žlčových ciest, sklon k tvorbe kamienkov, sklon ku krvácaniu žien, sklon k rôznym kŕčom, porucha vo vývoji kostí, chudokrvnosť. Dnes sa pitná liečba nemôže realizovať, pretože potrubie, ktorým bola voda vedená je nepoužiteľné. Kúpeľná liečba pomáha pri zhybovom a svalovom reumatizme, pri následkoch po úrazoch, pri ženských chorobách, kožných chorobách, pri zápaloch nervov. Na mieste bývalých kúpeľov stojí dnes krásne kúpalisko napĺňané termálnou liečivou vodou.V snahe využiť termálnu vodu i v zimných mesiacoch, boli postavené dva hotely – Termál a Sitno, v ktorom je bal-neologické liečenie v plnom rozsahu.

Ďalšie možnosti v oblasti cestovného ruchu – historické pamiatky menované v bode č. 1/ Historické pamiatky.

UBYTOVACIE ZARIADENIA CESTOVNÉHO RUCHU

UKAZOVATEĽ OKRES ŽIAR NAD HRONOM

Počet ubytovacích zariadení spolu 47 Počet izieb spolu 763 Počet lôžok spolu 2 031 v tom stále 1 843 príležitostné 188

Počet návštevníkov spolu 54 395 v tom domáci návštevníci 46 232 zahraniční návštevníci 8 163 Počet prenocovaní návštevníkov spolu 168 655 v tom domáci návštevníci 144 270 zahraniční návštevníci 24 385 Tržby za ubytov. spolu v tis. Sk 98 289 v tom domáci návštevníci 80 882 zahraniční návštevníci 17 407 v tis. EUR 2) 3 262,6 domáci návštevníci 2 684,8 zahraniční návštevníci 577,81 Priem. počet prenocovaní spolu 3,1 v tom domáci návštevníci 3,1 zahraniční návštevníci 3,0 Priemerná cena za ubytovanie 1) spolu v Sk 583 v tom domáci návštevníci 561 zahraniční návštevníci 714 v EUR 2) 19,34 domáci návštevníci 18,61 zahraniční návštevníci 23,70

8. ŠPECIFICKÉ STRÁNKY OKRESU A EKONOMICKÝ POTENCIÁL

Najvýznamnejším priemyselným objektom v meste Žiar nad Hronom je Závod SNP, a.s. na výrobu a spracovanie hliníka. V okresnom meste má zastúpenie aj stavebný priemysel, potravinárstvo a poľnohospodárstvo, priemysel na spracovanie dreva. Významné miesto má peňažníctvo. Okresné mesto má všetky predpoklady ďalšieho rozvoja po stránke hospodárskej a ekonomickej. Strategické zámery ZSNP,a.s. sú charakteristické ekologickými krokmi a spôsobmi technológie, ktoré spĺňajú kritéria na zachovanie kvality ovzdušia v Žiarskej kotline. Modernizované zariadenie bude vyrábať 105KT hliníka a 65KT vopred vypálených anód. Realizáciou projektu sa dosiahne vyriešenie hlavných ekologických problémov Žiarskej kotliny, pretože ovzdušie nebude neprístupne znečisťované špecifickými škodlivinami ako sú fluoridy a dechty .Budúcnosť mesta je spojená s ďalšou industrializáciou oblasti, ktorá mení tvar a charakter osídlenia regiónu. V miestnej industriálnej zóne sídlia desiatky spoločností zameraných nielen na hutnícky priemysel. Žiar nad Hronom je podľa posledných štatistík mesto s najvyššou priemernou mzdou v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja. Územné plánovanie mesta okrem toho počíta s ďalším rozširovaním priemyselného parku nielen na frekventovanej Priemyselnej ulici, ale aj v iných lokalitách. Pribúdať budú súbežne aj obchodné prevádzky a služby obyvateľom. Žiar nad Hronom je administratívnym centrom, uzlom dopravy. V rámci obvodu sú strediskom rekreácie – hlavne letnej, katastre obcí Sklené Teplice / liečebné kúpele/ a Vyhne / výskyt termoprameňov/. Termálne kúpaliská týchto obcí patria k najnavštevovanejším v SR. Kremnica bola v stredoveku kráľovským banským mestom. Z vyťaženého zlata sa tu razili dukáty. Kremnická mincovňa ako jediná na Slovensku pokračuje v tradícii v produkcii slovenských korún, ale najmä euromincí. Tradícia Kremnice. Podmienky pre rozvoj kultúrno – spoločenských a športových aktivít robia z mesta v poslednom období významné stredisko celoslovenských ale i medzinárodných podujatí./ rekreačná oblasť Skalka, termálne kúpalisko Katarína/. Dolná Ves – predpokladá sa výrazný rozvoj cestovného ruchu, stavaním tenisových kurtov, chcú obyvatelia obce zvýšiť atraktivitu pre turistov Dolná Ždaňa – dodnes zachovaná výroba pokrovcov – tkaných Hliník nad Hronom – podnikateľské aktivity pretrvávajú najmä v oblasti pivovarníctva, kováčstva a včelárstva V obci Ihráč a Jastrabá pretrvávajú podnikateľské aktivity v oblasti výroby šindlí. V obci Kosorín sa v rámci turistiky a športu realizujú aktivity v oblasti poľovníctva a lyžovaniu na bežkách. Obec Krahule je známa zaujímavosťami ako je pôvodná ľudová architektúra kremnického typu a čipkárstvo. Kremnické Bane – tu sa realizovala ťažba zlatonosnej rudy, obec je tiež známa výrobou čipiek, nachádza sa tu geografický stred Európy. 27

Poľnohospodárstvo : Rastlinná výroba sa v mikroregióne zameriava na pestovanie obilnín: ozimná pšenica, ozimná raž, ozimný jačmeň, jarný jačmeň, ovos; ďalej repka, kukurica na siláž a jednoročne a viacročné krmoviny. Živočíšna výroba sa orientuje najmä na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a chov oviec. Priemysel Ekonomická základňa okresu Žiar nad Hronom je sústredená v Žiari nad Hronom, Hliníku nad Hronom a v Kremnici. Prevládajúcimi hospodárskymi odvetviami je hutníctvo, spracovanie kovov, dreva a ťažba surovín. V ostatných sídlach prevláda poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo, ktoré umožňujú využitie vlastných zdrojov pre rozvoj výroby. V menšej miere sa vyskytujú aj iné odvetvia, ako napríklad menšie stavebné alebo strojárske firmy.

Najvýznamnejším priemyselným objektom v okrese Žiar nad Hronom je Závod Slovenského národného povstania, a.s. na výrobu a spracovanie hliníka, jedna z „ vlajkových lodí „slovenskej ekonomiky. Začiatkom výstavby nového závodu na výrobu hliníka robí ZSNP. a.s. najvýznamnejší ekologický krok vo svojej histórii. Bol zvolený spôsob technológie s vopred vypálenými anódami a suchou absorpciou vznikajúcich fluórových exhalátov. Modernizované zariadenie vyrába 105 kT hliníka a 65 kT vopred vypálených anód. Realizáciou projektu sa dosiahlo vyriešenie hlavných ekologických problémov v Žiarskej kotline, pretože ovzdušie nie je neprístupne znečisťované špecifickými škodlivinami ako sú fluoridy a dechty a je preukázateľné, že kvalita ovzdušia spĺňa kritériá ako ovzdušie „čisté“. Výrobný program akciovej spoločnosti ZSNP v Žiari nad Hronom je veľmi rozsiahly“ - hliník a hliníkové zliatiny - anódové, elektródové a ubíjacie hmoty - hliníkové drôty a laná - odliatky z Al-zliatin - hliníkové stavebné prvky / okná, dvere , podlahy, žalúzie, profily/ - hliníkové tuby - solárne kolektory a mnohé iné výrobky Zastúpenie tu má ďalej - stavebný priemysel - potravinárstvo a poľnohospodárstvo - priemysel na spracovanie dreva Mesto Kremnica bola v minulosti jedným z najvýznamnejších hospodárskych stredísk Slovenska ale aj Európy. V stredoveku sa tu vyťažilo toľko zlata ako nikde inde v Európe. Aj dnes je v celom svete známa ako sídlo mincovne, ktorá je už 669 rokov v nepretržitej prevádzke. Od roku 1328 sa tu razili preslávené kremnické dukáty s takmer 24karátovou

rýdzosťou. Mesto dostalo mestské privilégiá v roku 1328. Vysoká koncentrácia zlata v rudných žilách zabezpečila rýchly rozvoj mesta a blahobyt podnikateľských vrstiev. Kúpele Sklené Teplice – pôvodne sa obec nazývala Skleno a bola známa výrobou skla. Prvá zmienka o kúpeľoch je z roku 1545. V Sklených Tepliciach vyvierajú termálne minerálne pramene s teplotou vody od 37st.C do 53 st.C s výdatnosťou 16 l/s. Chemickým zložením patria k typu síranovohydrouhličitanových, vápenato-horečnatých hypotonických minerálnych vôd. Sú to najvýznamnejšie minerálne pramene vulkanického pásma. Kapacita vody postačuje na liečenie 700 -800 pacientov naraz v jednom turnuse. Okrem termálnych minerálnych prameňov vyvierajú tu i teplice s menším obsahom minerálií. Základnú kúpeľnú liečbu pacientom poskytujú Liečebné termálne kúpele, a.s. v piatich bazénových kúpeľoch. Komplexná kúpeľná liečba je individuálna a uskutočňuje sa podľa liečebného plánu každého pacienta. V Sklených Tepliciach sa liečia pacienti s chorobami pohybového aparátu, chorobami chrbtice, reumatickými a nervovými chorobami. Ubytovanie a stravovanie je zabezpečené v Penzióne Lenka, v Penzióne Park, v penziónoch Spoločenský dom a Ústredný dom a v Nočnom sanatóriu ZSNP. a.s. Žiar nad Hronom. Vyhne Obec sa spomína v roku 1256 pod menom Isenpach. Vodu z teplého prameňa využívali v najstarších časoch baníci ako očistné kúpele po práci a spoznali ich blahodarné účinky. Pitnou liečbou sa liečia žalúdočné choroby so zvýšenou kyslotou, črevné choroby so sklonom ku hnačkám, katary žlčových ciest, sklon k tvorbe kamienkov, sklon ku krvácaniu žien, sklon k rôznym kŕčom, porucha vo vývoji kostí, chudokrvnosť. Dnes sa pitná liečba nemôže realizovať, pretože potrubie, ktorým bola voda vedená je nepoužiteľné. Kúpeľná liečba pomáha pri zhybovom a svalovom reumatizme, pri následkoch po úrazoch, pri ženských chorobách, kožných chorobách, pri zápaloch nervov. Na mieste bývalých kúpeľov stojí dnes krásne kúpalisko napĺňané termálnou liečivou vodou.V snahe využiť termálnu vodu i v zimných mesiacoch, boli postavené dva hotely – Termál a Sitno, v ktorom je bal-neologické liečenie v plnom rozsahu. Pivovar Vyhne – bol založený v roku 1437 rádom templárskych rytierov. Pivovar dnes zásobuje pivom takmer celé Slovensko a export smeruje do Rumunska, Ruska, Ukrajiny, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Kanady a Maďarska.  Nerastné suroviny Mesto Kremnica bola v minulosti jedným z najvýznamnejších hospodárskych stredísk Slovenska ale aj Európy. V stredoveku sa tu vyťažilo toľko zlata ako nikde inde v Európe. Aj dnes je v celom svete známa ako sídlo mincovne, ktorá je už 669 rokov v nepretržitej prevádzke. Od roku 1328 sa tu razili preslávené kremnické dukáty s takmer 24karátovou rýdzosťou. Mesto dostalo mestské privilégiá v roku 1328. Vysoká koncentrácia zlata v rudných žilách zabezpečila rýchly rozvoj mesta a blahobyt podnikateľských vrstiev

V okrese Žiar nad Hronom sa nachádzajú nasledovné významnejšie evidované výhradné ložiská nerastných surovín: Žiaruvzdorné íly -ložisko Lutila – Slaská I sa nachádza v tufiticko – ílovom komplexe hornín vrchnosarmat – panónskeho veku. Surovina pozostáva z jemnedisperzného cristobalitu. Ložisko je opustené. Kremence – limnokvarcity na ložiskách Lutila, Lutila – Kypec, Lutila – Pod Kypec a Lutila – Slaská je hlavnou surovinou limnokvarcit vhodný na výrobu ferrosilícia a kovového kremíka, môže sa tiež využívať ako struskotvorná prísada pri výrobe čiernej medi a podobne. Ložiská sú opustené. V minulosti boli ťažené. Stará Kremnička – Kotlište – zasahuje zo západu nepatrnou časťou do katastra obce Lutila Bentonity -na ložisku Stará Kremnička – Jelšový potok I (zasahuje do katastra obce Lutila) je hlavná nerastná surovina bentonit zlievarenský. Surovina je vhodná na výrobu bieliacich hliniek s veľmi dobrými vlastnosťami. Používa sa tiež pri pelitizácii rúd, v stavebníctve, geologickom prieskume, vrtnej technike, potravinárskom, vinárskom priemysle a tiež ako plastifikátor v keramickom priemysle. Ložisko je v prevádzke . Je otvorené povrchovým stenovým lomom. Lignit -ložiská lignitu: Kosorín a Trubín - ložisko je neťažené a neperspektívne Keramické suroviny -Ložisko Lutila II. – výhradné ložisko keramických surovín Ložiská nevyhradených nerastov sa v území obcí mikroregiónu (Lovčica-Trubín, Janova Lehota, Kosorín, Slaská, Lutila) nenachádzajú. V katastri obce Lovčica –Trubín sa nachádzajú dva minerálne pramene. Významným prírodným zdrojom je drevo, v mikroregióne sa lesné porasty vyskytujú na 54 % územia.

Č. 9 - 18

čných nástrojov nástrojov čných

OBEC

sociálneho rozvoja sociálneho

inovatívne procesy inovatívne /združenia/ okrese

plánu rozvoja miest rozvoja plánu

dovod (1) a kanalizáciu (2) kanalizáciu a (1) dovod

16. Napojenie na verejný verejný na 16.Napojenie

Európskej komisie a EIB a komisie Európskej

nadnárodnej spolupráce nadnárodnej

13. Zapojenie do verejno do 13.Zapojenie partnerstiev súkromných

9.Program hospodárskeho a a hospodárskeho 9.Program

14. Zapojenie do programov programov do 14.Zapojenie

cezhraničnej, medziregionálnej, medziregionálnej, cezhraničnej,

11. Zapojenie do integrovaného integrovaného do 11.Zapojenie

17. Spolupráca s ďalšími obcami v obcami ďalšími s 17.Spolupráca

10. Vypracovaný územný plán obce plán územný 10.Vypracovaný 18. Dochádzka za prácou približne v približne prácou za Dochádzka 18.

12. Využívanie finan 12.Využívanie 1 2 15. Podnikateľ. činnosti zamerané na na zamerané činnosti Podnikateľ. 15. Bartošova Lehôtka A N N N N N N A A A 50

Bzenica A A N N N N A A N A 90

Dolná Trnávka A N N A N N N A A A 30

Dolná Ves * * * * * * * * * * *

Dolná Ždaňa A N N N N N N N N A 80

Hliník nad Hronom A A N N A A A A A A 60

Horná Ves A N N N N N N A A A 99

Horná Ždaňa A A N N N N N A A A 85

Hronská Dúbrava A N N N N N N A N A 40

Ihráč A N N N N N N A N A 95

Janova Lehota * * * * * * * * * * *

Jastrabá N N A N N N N A N A 95

Kopernica A N N N N N N A N A 40

Kosorín A N A A A A A N N N 40 31

Krahule A A N N A N N A A A 30

Kremnica A A N N N N N A A A 25

Kremnické Bane A N N N N N N A A A 80

Kunešov A N N N N N N A N A 75

Ladomerská Vieska A A N N N N N A N A 30

Lehôtka pod Brehmi A N N A N N N A A A 95

Lovča A N N N N N N N N A 80

Lovčica - Trubín A A N N A N N A A A 80

Lúčky A N N N N N N N N A 99

Lutila A A N N N N N A A A 67

Nevoľné A N N N N N N A A A 90

Pitelová N N N N N N N A N A 90

Prestavlky A A N N A N N A N A 20

Prochot A A N N N N N A N A 80

Repište A A N N N N N N N A 95

Sklené Teplice A A N N N N N A N A 50

Slaská A A N N N N N A A A 43

Stará Kremnička A A N N N N N A A A 95

Trnavá Hora A N N N N N N A N A 90

Vyhne A A N N N N A A N A 55

Žiar nad Hronom A A N N A N N A A A 5

Legenda: A - áno N - nie *neúspešný telefonický a e-mailový kontakt