Tomáš Klubert PhDr.Tomáš Klubert, PhD. (1972) Je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odbor história – filozofia). Od roku 2008 pôsobí ako pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa v Bratislave. Doposiaľ publikoval monografie Obrnené jednotky v Slovenskom národnom povstaní (2007) a Veľkí vojvodcovia na Slovensku (2013). Je tiež spoluautorom piateho dielu Vojenských dejín Slovenska (2008) ako aj viacerých štúdií a odborných článkov. SMRŤ SAVOLALA SCHILL SMRŤ SA Tomáš Klubert Tomáš VOLALA Schill EDÍCIA MONOGRAFIE 1 smrť sa volala schill 2 Tomáš Kluber t smrťSMRŤ sa volalaSA VOLALA schill Schill Ústav pamäti národa Bratislava 2014 3 smrť sa volala schill Tomáš Klubert smrť sa volala schill Edícia monogr afie Vydal: Ústav pamäti národa Námestie slobody 6 817 83 Bratislava 15 www.upn.sk 1. vydanie Recenzenti: prof. PhDr. Karol Fremal, CSc. PhDr. Marián Uhrin, PhD. Zodpovedná redaktorka: Alžbeta Poparová Jazykový redaktor: Adam Vanko Námet na obálku: Tomáš Klubert Autor máp: PhDr. Pavol Steiner, PhD. Grafická úprava, sadzba a obálka: Ján Pálffy Tlač: Tlačiareň P+M, s.r.o. Turany Foto na obálke: Víťazná prehliadka v Banskej Bystrici 30. októbra 1944 (Archív Múzea SNP) Printed in Slovakia © Ústav pamäti národa 2014 Všetky práva vyhradené ISBN 978-80-89335-69-5 4 Obsah Úvod 7 vznik 11 organizácia a výzbroj 14 príchod na slovensko 19 odzbrojenie bratislavskej posádky 22 nitrianske intermezzo 26 povstalecké ponitrie 32 topoľčany 35 boje o baťovany 39 pohroma pri malých uherciach 44 milión litrov benzínu 50 boje pri prievidzi 57 prielom do turca 64 čelom vzad! 69 teuteberg útočí 74 pückler odchádza, „schill“ zostáva 78 na juhozápadnom smere 81 pád žarnovice 87 pred svätým krížom 92 postup údolím hrona 96 boje pri banskej štiavnici, kozelníku a močiari 104 generálna ofenzíva 114 boje pri dobrej nive, sáse a pliešovciach 121 banská bystrica 125 porazení víťazi 129 Poznámka o stratách 133 Dokumenty 135 Tabuľky 187 Obrazová príloha 197 Zoznam použitých skratiek 225 Pramene a literatúra 229 Menný register 235 Miestny register 239 5 smrť sa volala schill 6 ú vod Úvod Napísať túto knihu som sa rozhodol z dôvodu, že do dnešných dní nebola publikovaná žiadna monografia, ktorá by sa zaoberala bojovou činnosťou nemeckých zväzkov a jednotiek v období Slovenského národného povstania. A prečo som si spomedzi všetkých vybral práve bojovú skupinu „Schill“? Nuž, hlavne preto, že tento improvizovaný útvar –pomenovaný podľa nemeckého národného hrdinu z obdobia napoleonských vojen1 –mal kľúčový podiel na vojenskej porážke nášho Povstania. Boli to práve príslušníci bojovej skupiny „Schill“, ktorí zohrali najdôležitejšiu úlohu pri odzbrojovaní bratislavskej posádky a do polovice septembra 1944 dobyli Topoľčany, Baťovany 2, Bánovce nad Bebravou (ďalej iba Bánovce), Nováky a Prievidzu. Potom útokom z ju- hozápadného smeru zasadili rozhodujúci úder dovtedy úspešnej povstaleckej obrane Turca a cez pohorie Vtáčnik prenikli do údolia Hrona. Na začiatku októbra 1944 sa po ťažkých bojoch zmocnili Sv. Kríža nad Hronom3 (ďalej iba Sv. Kríž), následne obsadili Banskú Štiavnicu, Krupinu a Dobrú Nivu a ako prví vstúpili do hlavných povstaleckých centier – Zvolena a Banskej Bystrice. Nie je teda vôbec náhoda, že som si názov pre svoj príspevok „požičal“ od Ladislava Mňačka. Na rozdiel od fiktívneho generála Engelchena totiž meno Schill znamenalo pre príslušníkov povstaleckej armády 4 a partizánov sku- točné synonymum smrti. Nemožno však zamlčovať, že analýza činnosti bojovej skupiny „Schill“ narážala od samého počiatku na zásadný problém, ktorý predstavuje 1 Schill, Ferdinand von (1776 –1809): pruský husársky dôstojník. Počas štvr- tej a piatej koaličnej vojny v rokoch 1806 –1807 a 1809 sa preslávil ako veliteľ dobrovoľníckeho oddielu, ktorý viedol partizánsku vojnu v tyle francúzskych okupačných vojsk. 2 Dnes Partizánske. 3 Dnes Žiar nad Hronom. 4 V ďalšom texte používam pre povstaleckú armádu oficiálne skratky ČSAS (od 31. augusta do 29. septembra 1944) a 1. ČSAS (od 30. septembra do 28. októbra 1944). Hlavné veliteľstvo povstaleckej armády bolo od 31. augusta 1944 označo- vané skratkou VČSA. 7 smrť sa volala schill nedostatok súdobých nemeckých prameňov. Ako-tak presný obraz o nej bolo možné získať iba dôslednou komparáciou našich a zahraničných archívnych materiálov so spomienkami pamätníkov, odbornou literatúrou a ďalšími pub- likovanými aj nepublikovanými prácami. Najvýznamnejšie zdroje informácií predstavujú popri zborníkoch dokumentov zostavených autorským kolektí- vom pod vedením renomovaného českého historika Viléma Prečana knihy, články a rukopisy bývalých príslušníkov bojovej skupiny „Schill“ Wolfganga 5 Venohra, Jochena Polleho, Horsta Wilkeho a Rudolfa Neverlu. Zo slovenských a českých historikov sa doposiaľ spomínanej problematike venovali len Michal 6 Schvarc a Jan Vajskebr. Spomedzi ďalších autorov, ktorí vo svojich prácach priniesli dôležité informácie o nasadení bojovej skupiny „Schill“ na Slovensku, je potrebné vyzdvihnúť Milana Gajdoša, Pavla Bosáka, Jozefa Jablonického, Claudea Baláža, Jána Kováča, Bohuša Chňoupka, Václava Štefanského, Jána Stanislava, LadislavaKmeťa, Jána Korčeka, Mariána Uhrina a Jána Mitáča.7 5 pr ečan, V. a kol.: Slovenské národné povstanie. Dokumenty. (Ďalej iba SNP-D) Bratislava 1965; pr ečan, V. a kol.: Slovenské národné povstanie. Nemci a Slo- vensko 1944. (Ďalej iba SNP-NaS). Bratislava 1971; venohr, W.: Aufstand in der Tatra. Der Kampf um die Slowakei. Königstein im Taunus 1979; venohr, W.: Die Abwehrschlacht. Jugenderinnerungen 1940 –1955. Berlin 2002; polle, J.: Pioniereinheiten der 32. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division „30. Januar“. Ennigerloh 1987; wilk e, H.: Idioten waren wir nicht. Stadthagen 1985; never la, R.: Mit der ››Kampfgruppe Schill‹‹ im Einsatz. Erlebnisse eines Preßburger Gymnasisten im Herbst 1944. In: Karpaten Jahrbuch 1996. Kalender der Karpatendeutschen aus der Slowakei. Stuttgart 1995, s. 63 –71; never la, R.: Nasadenie skupiny Schill. In: never la, R. (zost.): Od Povstania 1944 na Slo- vensku po vyhnanie karpatských Nemcov v roku 1946. Stuttgart –Bratislava 2005, s. 206 – 217. 6 schvarc, M.: Pohľad z druhej strany –účasť regimentu „Schill“ v bojoch Slovenského národného povstania. In: Acta historica Neosoliensia 2. Banská Bystrica 1999, s. 126 –133; vajsk ebr, J.: Zásah německých vojenských sil z Protektorátu proti Slovenskému národnímu Povstání. In: šmigeľ , M. – mičko, P. (zost.): Slovenská republika 1939 –1945 očami mladých historikov. Banská Bystrica 2005, s. 223 –228. 7 gajdoš, M.: Bojová činnosť 3. taktickej skupiny Gerlach 1. čs. armády na Slovensku. In: Sborník Múzea SNP I. Banská Bystrica 1966, s. 7 –200; bosák, P.: Z bojových operácií na fronte SNP. Bratislava 1979; jablonick ý, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava 1990. baláž, C.: Obrana povstaleckého územia od Prie- 8 ú vod Napriek tomu som neustále narážal na zásadný problém, ako uviesť do súladu početné nezrovnalosti v dátumoch bojových akcií, menách veliteľov, počte zbraní a organizácii bojovej skupiny „Schill“ atď. Zhoda nepanuje do- konca ani v pomenovaní tejto obávanej jednotky. Okrem označenia bojová skupina „Schill“ (Kampfgruppe „Schill“) sa môžeme v súdobých prameňoch stretnúť s názvami pluk „Schill“ (Regiment „Schill“) a mechanizovaný pluk SS „Schill“ (SS-Panzergrenadier-Regiment „Schill“). Rozhodol som sa pou- žívať prvý variant už len z toho dôvodu, že bojová skupina „Schill“ bola (ako napokon všetky nemecké bojové skupiny z obdobia druhej svetovej vojny) improvizovaná zmes rôznych jednotiek, ktoré mali úlohu vykonať na stano- venom mieste určitú akciu. Po splnení tejto úlohy bývali obvykle rozpustené a ich časti sa vrátili späť ku svojimkmeňovým útvarom. A to bol aj prípad bo- jovej skupiny „Schill“. S ostatnými problémami som sa viac či menej úspešne vyrovnal vďaka odborníkom a inštitúciám, ktoré mi pri práci na tejto knihe poskytli neoceniteľnú pomoc. Veľmi rád by som preto vyjadril svoje poďako- vanie recenzentom prof. PhDr. Karolovi Fremalovi, CSc. a PhDr. Marianovi Uhrinovi, PhD. za posúdenie textu a cenné pripomienky. Ďalej patrí moje uznanie všetkým ľuďom, ktorí sa rôznym spôsobom zaslúžili o vznik tejto knihy: Lucii Halmovej, Ladislavovi Kmeťovi, Martinovi Lackovi, Ernstovi Paldaufovi, Ondrejovi Pössovi, Bohušovi Saskovi, Michalovi Schvarcovi, Pet- rovi Sokolovičovi, Pavlovi Steinerovi a Janovi Vajskebrovi ako aj pracovníkom Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Vojenského vidze po Kremnicu (14. 9. – 6. 10. 1944). In: Sešity příspěvků k sociálně politické a historické problematice vojenství a armády, č. 1/1976. Praha 1976, s. 89 –119; kováč, J. a kol.: Protifašistické hnutie a odboj na hornej Nitre. Banská Bystrica 1969; chňoupek, B.: Lámanie pečatí. Bratislava 1984; štefansk ý, V.: Armá- da v Slovenskom národnom povstaní. Bratislava 1984; stanislav, J.: Letectvo v prípravách na ozbrojené vystúpenie a jeho účasť v SNP. Bratislava 1994; k meť, L.: Povstalecké pancierové vlaky. Zvolen 2009; korček, J.: Slovenská republika 1943 – 1945. K pôsobeniu mocensko-represívneho aparátu a režimu. Bratislava 1999; uhr in, M.: Pluk útočnej vozby 1944. Banská Bystrica 2012; mitáč, J.: Odboj a činnosť partizánskeho hnutia v Bánovciach nad Bebravou a okolí. In: Vojenská história, roč. 14, č. 4/2010. Bratislava 2010, s. 24 –47. 9 smrť sa volala schill historického archívu v Bratislave, Vojenského ústředního archivu-Vojenského historického archivu v Prahe, Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave, Tríbečského múzea v Topoľčanoch a Ústavu pamäti národa v Bratislave. 10