Špecifiká Cestovného Ruchu Pre Česko-Slovenskú Klientelu V KĽDR

VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAHE 8, SPOL. S. R. O.

Nikola Lomenčíková

Špecifiká cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v KĽDR

Bakalárska práca

2018 Špecifiká cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v

KĽDR

Bakalárska práca

Nikola Lomenčíková

VYSOKÁ ŠKOLA HOTELOVÁ V PRAHE 8, SPOL. S R. O.

Katedra cestovného ruchu

Študijný program: Management destinace cestovního ruchu Vedúci bakalárskej práce: Ing. Jitka Mattyašovská Dátum odovzdania bakalárskej práce: 2018-11-22 Dátum obhajoby bakalárskej práce: E-mail: [email protected]

Praha 2018 The specifics of tourism of Czechoslovak clients in

DPRK

Bachelor´s Dissertation

Nikola Lomenčíková

THE INSTITUTE OF HOSPITALITY MANAGEENT IN PRAGUE 8, Ltd.

Department of Tourism

Major: Tourism Destination Management Thesis Advisor: Ing. Jitka Mattyašovská Date of submission: 2018-11-22 Date of Thesis Defence E-mail: [email protected]

Prague 2018

Čestné prehlásenie

P r e h l a s u j e m,

že som bakalársku prácu na tému Špecifiká cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v KĽDR spracovala samostatne a všetku použitú literatúru a ďalšie podkladové materiály, ktoré som použila uvádzam v zozname použitých zdrojov a že zviazaná a elektronická podoba práce je zhodná.

V súlade s § 47b zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách v platnom znení súhlasím so zverejnením svojej bakalárskej práce, a to v neskrátenej forme, v elektronickej podobe vo verejne prístupnej databáze Vysokej školy hotelovej v Prahe 8, spol. s r. o.

.………..………

Nikola Lomenčíková

V Prahe dňa

Abstrakt

LOMENČÍKOVÁ, Nikola. Špecifiká cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v KĽDR [Bakalárska práca] Vysoká škola hotelová v Prahe. Praha: 2018, počet strán 70.

Bakalárska práca je analýzou cestovného ruchu v Kórejskej ľudovodemokratickej republike, ktorá v súčasnosti predstavuje najizolovanejšiu krajinu sveta. Hlavným cieľom tejto práce je analýza cestovného ruchu a jeho špecifík, ktoré plynú z politického postavenia krajiny a severokórejského režimu. Téma bakalárskej práce bola zvolená na základe vlastného záujmu autorky o danú problematiku s cieľom zlepšiť dostupnosť a pravdivosť informácií o krajine pre českých a slovenských záujemcov. Bakalárska práca je rozdelená do troch častí. V teoretickej časti sa autorka venuje podrobnému popisu cestovného ruchu, novým trendom v oblasti cestovného ruchu, identifikuje dobrodružný cestovný ruch, ktorý sa s návštevou KĽDR spája a destinácií cestovného ruchu, ktorú podrobne rozoberá. V tejto časti autorka taktiež popisuje vznik a atribúty ideológie, kult osobnosti a históriu severokórejského režimu s cieľom čitateľom priblížiť hlavné dôvody špecifickosti krajiny. V analytickej časti autorka predstavuje Kórejskú ľudovodemokratickú republiku ako novú destináciu cestovného ruchu. Pomocou vlastného výskumu, dostupných informácií, elektronickej komunikácie so zástupcom českého veľvyslanca v Pchjongjangu a rozhovorov s cestovnými kanceláriami sa autorka v tejto časti práce venuje identifikácií špecifických prvkov cestovného ruchu. Prostredníctvom vybraných výskumných metód boli v tejto časti získavané potrebné informácie vedúce k potvrdeniu alebo vyvráteniu predom stanovených hypotéz. Na základe získaných informácií autorka v tretej časti práce vytvorila model troch odporúčaní, ktoré by podľa autorkinho presvedčenia viedli v budúcnosti k zlepšeniu vnímania KĽDR s čím by priamoúmerne súviselo aj zvýšenie záujmu o destináciu.

Kľúčové slová: Kórejská ľudovodemokratická republika, cestovný ruch, destinácia, režim, Česká republika, Slovenská republika

Abstract

LOMENČÍKOVÁ, Nikola. The specifics of tourism of Czechoslovak clients in DPRK [Bachelor Thesis] The Institute of Hospitality Management. Prague: 2018, 70 pages.

Bachelor Thesis is an analysis of tourism in the Democratic People's Republic of Korea, which is currently the world's most isolated country. The objective of this work is the analysis of tourism and its specificities, which stem from the political position of the country and the North Korean regime. The topic of the bachelor thesis was chosen based on the author's own interest in the issue, in order to improve the accessibility and truthfulness of information about the country for Czech and Slovak tourists interested in this particular destination. The bachelor thesis is divided into three parts. In the theoretical part, the author focuses on a detailed description of tourism, new trends in tourism, identifies the adventurous tourism that is associated with the visit of the DPRK and the tourist destinations, which she dealt with in detail. In this part, the author also describes the origins and attributes of ideology, personality cult, and the history of the North Korean regime in order to bring readers closer to the main reasons of landscape specificity. In the analytical part, the author presents the Korean People's Democratic Republic as a new destination for tourism. Using her own research, available information, electronic communication with the Czech Ambassador in Pyongyang, and interviews with travel agencies, the author focuses on identifying specific elements of tourism in this part of the work. Through selected research methods, the necessary information was obtained to confirm or rebut the hypotheses. Based on the information obtained, the author, in the third part of the thesis, has produced a model of three recommendations that, according to the author, would lead to an improvement in the DPRK's perceptions in the future, with which the interest in the destination would be directly related. Key words: Democratic People's Republic of Korea, tourism, destination, regime, Czech reublic, Slovak republic

Obsah

ÚVOD ...... 10 1 TEORETICKY– METODOLOGICKÁ ČASŤ ...... 12

1.1 CESTOVNÝ RUCH ...... 12 1.1.1 Vymedzenie pojmu cestovný ruch ...... 13 1.1.2 Základné pojmy v cestovnom ruchu ...... 13 1.2 TYPOLÓGIA V CESTOVNOM RUCHU ...... 14 1.2.1.1 Druhy cestovného ruchu ...... 14 1.2.1.2 Formy cestovného ruchu ...... 14 1.3 SÚČASNÉ TRENDY V CESTOVNOM RUCHU ...... 15 1.3.1 Nové produkty cestovného ruchu z hľadiska motivácie účastníkov...... 17 1.3.2 Dobrodružný cestovný ruchu ...... 17 1.4 DESTINÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU ...... 19 1.4.1 Vymedzenie pojmu destinácia cestovného ruchu...... 19 1.4.1.1 Typológia destinácií ...... 19 1.5 DOPYT A PONUKA V CESTOVNOM RUCHU ...... 20 1.5.1 Dopyt v cestovnom ruchu ...... 21 1.5.2 Ponuka v cestovnom ruchu ...... 22 1.6 HISTÓRIA ...... 23 1.6.1 Kórejská vojna 1950-1953 ...... 23 1.7 CHARAKTERISTIKA SEVEROKÓREJSKÉHO REŽIMU ...... 24 1.7.1 Ideológia ...... 25 1.7.2 Kult osobnosti ...... 26 1.7.3 Oficiálna propaganda ...... 26 2 ANALYTICKÁ ČASŤ ...... 27 2.1 KĽDR ...... 27 2.1.1 Základné informácie ...... 27 2.1.1.1 Administratívne členenie krajiny ...... 28 2.1.1.2 Demografické tendencie ...... 28 2.2 POZÍCIA KĽDR AKO NOVEJ DESTINÁCIE CESTOVNÉHO RUCHU ...... 29 2.2.1 Cestovný ruch v KĽDR ...... 29 2.2.1.1 Výjazdový cestovný ruch ...... 31 2.2.1.2 Tuzemský cestovný ruch ...... 31 2.2.2 Zdrojové destinácie ...... 31 2.2.3 Vstup a vízová povinnosť ...... 33 2.2.3.1 Vstup cez Čínu ...... 34 2.2.3.2 Vstup cez Rusko ...... 36 2.2.4 Zájazd ...... 37 2.2.4.1 Druhy zájazdov ...... 38 2.2.5 Ukážka zájazdu...... 40 2.3 VPLYV REŽIMU NA CESTOVNÝ RUCH ...... 41 2.3.1 Voľný pohyb v KĽDR ...... 41 2.3.2 Sprievodcovia v KĽDR ...... 42 2.3.3 Využitie elektroniky v KĽDR ...... 42 2.3.4 Fotografovanie a dokumentácia počas zájazdu ...... 43 2.3.5 Platobný styk v KĽDR ...... 44 2.3.6 Zdravotná starostlivosť ...... 44 2.3.7 Severokórejská mentalita a tri základné pravidlá ...... 45 2.3.8 Bezpečnosť v krajine ...... 47 2.4 METODOLÓGIA VÝSKUMU ...... 47 2.4.1 Vyhodnotenie dotazníkového šetrenia ...... 57 3 NÁVRHOVÁ ČASŤ ...... 58 ZÁVER ...... 62 LITERATÚRA ...... 64 PRÍLOHY ...... 68

Zoznam obrázkov

Obrázok 1: Typológia cestového ruchu

Obrázok 2: Hierarchia potrieb podľa A. Maslowa

Obrázok 3: Administratívne členenie krajiny s hlavným mestom

Obrázok 4: Odhadované silné zdrojové destinácie KĽDR podľa Koryogroup

Obrázok 5: Grafické znázornenie priebehu zájazdu

Obrázok 6: Model obsahujúci odporúčania

Obrázok 7: Vizuálny návrh odporúčaní pre klientov

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1: Počet výjazdov čínskych turistov za rok 2012

Tabuľka 2: Približné ceny víza v českých korunách a eurách

Tabuľka 3: Letecké spojenie na trase Pchjongjang-Peking a Pchjongjang-Vladivostok

Tabuľka 4: Vlakové spojenie na trase Peking-Pchjongjang, Pchjongang-Peking Ceny lístkov na festival v eurách

Tabuľka 5: Ceny lístkov na festival v eurách

Tabuľka 6: Základné informácie o KĽDR

Zoznam grafov Graf 1: Kde ste sa prvý krát stretli s pojmom Severná Kórea (KĽDR)?

Graf 2: Vedeli by ste zvoliť z nižšie uvedených možností súčasného vodcu KĽDR?

Graf 3: Ktorá z nižšie uvedených možností sa Vám najviac spája so Severnou Kóreou?

Graf 4: Uvedomujete si existenciu cestovného ruchu v krajine?

Graf 5: Dokázali by ste z nižšie uvedených možností odhadnúť cenu zájazdu?

Graf 6: Aké náročné je podľa Vás získať povolenie na vstup (vízum) do KĽDR? 1-najľahšie, 10-najťažšie

Graf 7: Považujete sa za dobrodružného človeka, ktorého lákajú nepoznané destinácie?

Graf 8: Uvažovali by ste niekedy nad návštevou Severnej Kórei?

Graf 9: Vaše pohlavie:

Graf 10: Váš vek:

Zoznam skratiek • BOK – Bank of Korea • CNY – Čínsky Juan • ČR – Česká republika • DCR – Dobrodružný cestovný ruch • HDP – Hrubý domáci produkt • EUR – Euro • GPS – Global Positioning System • KĽDR – Kórejská ľudovodemokratická republika • MHz – Megahertz • NTA – National Tourism Administration • OSN – Organizácia spojených národov • SR – Slovenská republika • UNWTO – United Nations World Tourism Organization • USA – Spojené štáty americké • USD – Americký dolár • ZSSR – Zväz sovietskych socialistických republík • WTO – World Tourism Organization

Úvod

V úvode tejto bakalárskej práce by autorka rada zmienila dôvody, ktoré ju viedli k výberu zvolenej témy „Špecifiká cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v KĽDR“. Na problematiku Severnej Kórei je možné nahliadať z mnohých uhlov, táto práca sa bude predovšetkým zameriavať analýzou cestovného ruchu a jeho špecifikami, ktoré vyplývajú z politickej situácie v krajine.

Vďaka zvýšenému fondu voľného času a vysokej životnej úrovni je cestovný ruch v súčasnosti jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví na svete. V minulosti obľúbené a tradičné destinácie sú dnes nahradzované jedinečnými a človekom neobjavenými miestami. V posledných rokoch sa celosvetovým fenoménom stáva „adventure tourism“ alebo dobrodružný turizmus, ktorého cieľom je návšteva jedinečných miest spojená s rizikom a nebezpečenstvom. Kórejská ľudovodemokratická republika je v súčasnosti najizolovanejším štátom sveta so silnou totalitnou propagandou, kde sa aj za obyčajné slovo platí životom. Z hľadiska cestovného ruchu je táto krajina unikátom. Cestovný ruch v Severnej Kórei podlieha ideologickému režimu, ktorý v krajine panuje od roku 1948 a jeho autorom je „večný prezident“ Kim Ir-sen. V posledných rokoch sa záujem o návštevu tak nevšednej destinácie razantne zvýšil, nepochybne k tomu prispela neslávna zahraničná politika súčasného predsedu Kórejskej strany práce, ktorá vyvolala mediálny záujem a Severnej Kórei priniesla publicitu. Vyššie zmienené dôvody nepatria k jediným vďaka, ktorým počet návštevníkov každoročne stúpa. Téma bakalárskej práce bola zvolená na základe vlastného záujmu o danú problematiku so zámerom zvýšiť informovanosť česko-slovenskej klientely o pomeroch, ktoré v krajine prevládajú a obmedziť vplyv dezinformácií.

Cieľom bakalárskej práce je analýza cestovného ruchu v Severnej Kórei. Práca sa zameriava analýzou súčasných špecifík a odlišností cestovného ruchu z dostupných relevantných zdrojov, ktoré vyplývajú z ideologického postavenia krajiny. Výsledky tejto práce by mohli byť nápomocné cestovným kanceláriám pri organizácií zájazdov, potencionálnym turistom alebo záujemcom pri štúdiu cestovného ruchu v Severnej Kórei. V záujme naplnenia stanoveného cieľa je štruktúra bakalárskej práce rozdelená do troch častí.

Prvá časť je teoreticky-metodologická a pomocou deskriptívnych metód sú v nej charakterizované základné informácie o cestovnom ruchu, nových trendoch v oblasti cestovného ruchu, autorka identifikuje dobrodružný cestovný ruch, ktorý sa spája s návštevou KĽDR a v neposlednej rade sa venuje destinácií cestovného ruchu. Ďalej sa teoretická časť venuje Kórejskej ľudovodemokratickej republike z historického a ideologického hľadiska. Táto časť je konkrétne venovaná základným informáciám o vzniku KĽDR, rozoberá ideologické zakotvenie krajiny, propagandu a kult osobnosti. Materiál použitý v prvej časti je čerpaný prevažne z odborných knižných publikácií.

V úvode analytickej časti autorka uvádza základné informácie týkajúce sa KĽDR. V druhej časti autorka predstavuje KĽDR ako novú destináciu zameranú na príjazdový zahraničný cestovný ruch. Táto časť je zameraná na súčasné postavenie KĽDR ako novej destinácie cestovného ruchu, venuje sa podrobnému popisu cestovného ruchu v krajine, zaoberá sa hodnotením ponuky cestovného ruchu v destinácií, obsahuje stručnú ukážku zájazdu. Tretia časť práce sa už konkrétne dotýka vplyvu režimu na cestovný ruch a čitateľom sa pokúsi priblížiť špecifické prvky cestovania, ktoré so sebou prináša návšteva takejto destinácie. Vo štvrtej časti je predstavená analýza, ktorá skúma povedomie a záujem česko-slovenských občanov o existencií cestovného ruchu v KĽDR a jej výsledky sú použité na vyhodnotenie predom stanovených hypotéz. Táto časť obsahuje analýzu štatistických dát získaných pomocou kvantitatívneho dotazníkového šetrenia od 117 respondentov. Vzhľadom k tomu, že k spracovaniu danej problematiky boli potrebné aktuálne zdroje, informácie sú v tejto časti čerpané prevažne z elektronických zdrojov, elektronickej či telefonickej komunikácie s cestovnými kanceláriami a vlastného výskumu. Je nutné zdôrazniť, že získanie relevantných zdrojov k vypracovaniu tejto témy bolo veľmi náročné a preto je aj počet odbornej knižnej či elektronickej literatúry nižší v porovnaní s ostatnými odbornými prácami. Táto práca vychádza z predom stanovených hypotéz:

Hypotéza0: „KĽDR je na území ČR/SR vnímaná skôr negatívne ako pozitívne.“

Hypotéza1: „KĽDR momentálne nepredstavuje cieľovú dovolenkovú destináciu pre česko- slovenských turistov.“

Tretia návrhová časť reaguje na výsledky dotazníkové šetrenia a autorka práce v nej zostavila tri odporúčania zamerané na zlepšenie informovanosti česko-slovenskej klientely o cestovnom ruchu v KĽDR.

1 Teoreticky– metodologická časť Prvá časť tejto práce, teoreticky-metodologická, je rozdelená do šiestich samostatných podkapitol, ktoré sú ďalej členené. Prvá pokapitola sa venuje definícií cestovného ruchu, druhá je venovaná stručnej typológií cestovného ruchu, tretia sa zaoberá súčasnými trendami v oblasti cestovného ruchu a štvrtá podrobne rozoberá definíciu dobrodružného cestovného ruchu. Posledná, piata časť, ktorá je spojená s cestovným ruchom je zameraná na vymedzenie pojmu destinácia cestovného ruchu, rozoberá ponuku a dopyt cestovného ruchu. Šiesta kapitola je venovaná histórií Kórei a vzniku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Táto podkapitola je nevyhnutná pre pochopenie súčasnej situácie v krajine a ďalších termínov, ktoré sa s režimom spájajú. Ďalej sa venuje charakteristike severokórejského režimu, jeho ideológií, propagande a kultu osobnosti. Je potrebné si uvedomiť dôležitosť týchto pojmov, ktoré ovplyvňujú a zasahujú do všetkých sektorov hospodárstva a ekonomiky, vrátane cestovného ruchu.

1.1 Cestovný ruch Až po druhej svetovej vojne sa pozornosť verejnosti obracia na cestovný ruch. S rastúcim fondom voľného času, slobodou človeka a zvyšujúcou sa životnou úrovňou sa cestovanie postupne stávalo dostupnejším pre širšie masy obyvateľstva. S postupným rozvojom cestovného ruchu dochádza aj k demokratizácií cestovania, strácajú sa rozdiely v tom, kto má či nemá právo cestovať.

V súčasnosti cestovný ruch významným spôsobom zasahuje do života ľudí a stáva sa tak ich neoddeliteľnou súčasťou. Základným predpokladom realizácie cestovného ruchu je voľný čas, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu potrieb človeka prostredníctvom určitých aktivít. Doba v rámci, ktorej dochádza k výkonu týchto aktivít je časovo rozlíšená. Doba stanovená ako prechodná v medzinárodnom cestovnom ruchu predstavuje jeden rok, v domácom cestovnom ruchu predstavuje šesť mesiacov. Cestovný ruch predstavuje sociálne-ekonomický jav, kde hlavným subjektom je človek, ktorého cieľom je uspokojovať svoje potreby mimo bežné prostredie a v rámci svojho voľného času.

Cestovný ruch je momentálne považovaný za jeden z najrýchlejšie rastúcich priemyslov na svete a predstavuje prostriedok rozvoja spoločnosti. Vďaka cestovnému ruchu dochádza k vzniku nových podnikateľských a pracovných príležitostí, k rozvoju obchodu a platobnej bilancií krajiny. Pozitívne vplýva na štátny rozpočet prostredníctvom daňových príjmov,

12 taktiež má pozitívny vplyv na rozvoj vzdelanosti, zdravotnej starostlivosti a ovplyvňuje životnú úroveň spoločnosti. Prínosy cestovného ruchu podľa Nejdla (2010, s. 25) môžeme charakterizovať ako výsledky pozitívnych procesov, postupne na seba nadväzujúcich a vnútorne spojených zmien javov a vecí, ku ktorým dochádza na území v dôsledku pôsobenia cestovného ruchu. Problémom pri hodnotení a meraní prínosov cestovného ruchu je, že nie všetky sa dajú jednoznačne kvantifikovať. Nejdl vo svojej knihe Management destinace cestovního ruchu (2010) rozlišuje prínosy cestovného ruchu z hľadiska sociálne – ekonomického na dve základné skupiny: • Ekonomické; • Neekonomické (sociálne, životné prostredie, a ďalšie.) V určitých prípadoch môžu mať prínosy z cestovného ruchu negatívny dopad. K hlavným dôvodom patrí rozvoj masového cestovného ruchu, s ktorým úzko súvisí strata národnej identity, znečisťovanie a poškodzovanie prírodného prostredia, iritácia rezidentov voči zahraničným návštevníkom kvôli zvyšovaniu cenovej hladiny statkov a služieb.

1.1.1 Vymedzenie pojmu cestovný ruch V medzivojnovom období vzniklo niekoľko definícií a názorových skupín, ktoré sa snažili cestovný ruch teoreticky vymedziť. Prvá chápala cestovný ruch ako vzťahovú kategóriu a zakladá svoje poňatie na vzájomných vzťahoch návštevníkov miesta a miestneho obyvateľstva. (Nejdl, 2010, s. 17) Rýchly rozvoj cestovného ruchu dal za vznik novým typom cestovného ruchu, ktoré bolo potrebné zahrnúť do definície. Po druhej svetovej vojne sa zrodilo mnoho odlišných vymedzení cestovného ruchu no ani jedno nebolo oficiálne vyhlásené za jednotné, preto Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO), predchodkyňa dnešnej UNWTO, zorganizovala v 80. rokoch minulého storočia medzinárodnú konferenciu v Ottawe a prijala odporúčanie oficiálnej definície cestovného ruchu: „Cestovný ruch je činnosť osoby cestujúcej na dobu prechodnú do miesta mimo obvyklého prostredia a to na dobu kratšiu, než je stanovaná, pričom hlavný účel jej cesty je iný, než vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste.“ (www.artslexikon.cz)

1.1.2 Základné pojmy v cestovnom ruchu Vychádzajú zo súboru Odporúčania pre štatistiku cestovného ruchu, ktorý v roku 1991 v Ottawe prijala WTO s cieľom zjednodušiť a spresniť definície štatistických pojmov v rámci cestovného ruchu. Nejdl vo svojej knihe Management destinácie cestovného ruchu (2010) definuje základné pojmoslovie v cestovnom ruchu:

Turizmus je možné charakterizovať ako ekonomicko-sociálnu kategóriu vzťahov, ktoré sú navzájom prepojené a existujú v určitom čase a mieste. Tieto vzťahy môže byť jedinečné alebo sa môžu pravidelne opakovať, závisí to na charakteristike jednotlivých miest cestovného ruchu. Turistika je vo všeobecnosti pohybová aktivita, spojená s presunom konkrétnej osoby z jedného miesta do druhého. Stály obyvateľ je v medzinárodnom cestovnom ruchu osoba, ktorá v krajine žije minimálne po dobu jedného roka pred príjazdom do inej krajiny na dobu kratšiu ako je jeden rok. V domácom cestovnom ruchu je stálym obyvateľom osoba, ktorá v určitom mieste žije nepretržite 6 po sebe idúcich mesiacov pred príjazdom do iného miesta a to na dobu kratšiu ako šesť mesiacov. Návštevník je osoba, ktorá v medzinárodnom cestovnom ruchu cestuje do inej krajiny ako má svoje trvale bydlisko, mimo svoje obvyklé prostredie a na dobu neprekračujúcu 12 mesiacov, pričom hlavný cieľ cesty je odlišný ako zárobková činnosť osoby. V domácom cestovnom ruchu sa jedná o osobu, ktorá má v krajine trvalé bydlisko a cestuje mimo svoje bežné prostredie a to na dobu neprekračujúcu 6 mesiacov. Turista v medzinárodnom cestovnom ruchu je návštevníkom, ktorý v navštívenej zemi strávi aspoň jednu noc v hromadnom ubytovacom zariadení alebo v individuálnom ubytovaní. V domácom cestovnom ruchu je definícia zhodná.

1.2 Typológia v cestovnom ruchu Vymedziť cestovný ruch vo všeobecnej rovine by predstavovalo veľmi náročný proces a výsledok by nebol postačujúci vzhľadom na medziodborový charakter cestovného ruchu. Na základe rôznorodosti cestovného ruchu sa prejavuje v rôznych druhoch a formách. Vplyvom technologického pokroku a silného dopytu jedincov na trhu cestovného ruchu sa ponuka foriem a druhov cestovného ruchu z roka na rok zvyšuje.

1.2.1.1 Druhy cestovného ruchu V druhoch cestovného ruchu sa zohľadňuje hľadisko realizácie v závislosti na geografických, ekonomických a iných podmienkach.

1.2.1.2 Formy cestovného ruchu Vo formách cestovného ruchu sa zohľadňuje hľadisko motivačné. Medzi základné motivátory patrí odpočinok, poznávanie prostredia a kontakt s ľuďmi. (Zelenka, Pásková, s. 167)

Obrázok 1: Typologické rozdelenie cestovného ruchu

Zdroj: autorka podľa Zelenka, Pásková (2012)

1.3 Súčasné trendy v cestovnom ruchu Na trhu cestovného ruchu sa v zásade stretávajú dva subjekty: ponuka a dopyt po cestovnom ruchu medzi ktorými dochádza k vzájomnej interakcií. Vplyvom určitých faktorov dochádza k neustálemu rozvoju ponuky a dopytu. V súčasnosti sa jedná najmä o vedecko-technologický pokrok, ktorý ovplyvňuje výrobu konečných produktov, poskytovanie služieb a životný štýl spoločnosti. V oblasti cestovného ruchu vplyvom vedecko-technologického pokroku došlo taktiež k významným zmenám. K celosvetovým trendom súčasnosti je možné zaradiť zvyšovanie kvality poskytovaných služieb, inováciu a rýchlu reakciu ponuky na dopyt cestovného ruchu prostredníctvom rozvoja online aplikácií, odstraňovanie bariér v cestovnom ruchu s cieľom sprístupniť turistické oblasti záujemcom s určitým handicapom či špecifickými požiadavkami, krátkodobý charakter pobytov s vyššou frekvenciou počas roka. Vplyvom rozmachu ponuky nízko nákladových európskych spoločností akými sú napríklad Easyjet, Eurowings a Lufthansa sa cestovný ruch stal dostupnejším a zaujímavejším

15 pre ďalšie segmenty trhu. Ako uvádza Kotíková (2013, s. 25) v roku 2012 spoločnosť Euromonitor vypracovala súhrn týkajúci sa globálnych trendov v cestovnom ruchu. Tieto trendy sa vzťahujú aj k sprístupneniu doposiaľ uzavretých destinácií. Štáty ako Kuba, Líbya a Severná Kórea neboli v minulosti turistom z USA sprístupnené, dnes sa tešia zo stále vyššieho počtu príjazdov zo strany amerických turistov.1

Cestovný ruch značne ovplyvňujú a posúvajú v pred spoločnosti, ktoré sa špecializujú na porovnávanie cien ubytovania na rezervačných stránkach a tým uľahčujú potenciálnym zákazníkom výber. K takýmto sprostredkujúcim spoločnostiam patrí napríklad aj internetový vyhľadávač Trivago s.r.o., ktorý porovnáva ceny viac než 600 rezervačných stránok poskytujúcich hotelové ubytovanie a je dostupný aj v mobilnej aplikácií. (https://www.trivago.cz//) Ďalším fenomén no zároveň hrozbu pre poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu predstavuje zdieľaná ekonomika. Rastúci záujem o jednotlivé zdieľané aplikácie (Uber, Airbnb, Homeaway) je pozorovateľný aj na území Českej a Slovenskej republiky. V prevažnej väčšine svetových metropol nie je zdieľaná ekonomika legislatívne upravená. Dochádza tak k zneužívaniu možnosti prevádzkovania takejto služby zo strany poskytovateľov, ktorí nie sú zákonom viazaní platiť dane a miestne poplatky. Podnikateľské prostredie najmä v ubytovacích službách je upravené radou predpisov, ktoré musia podnikatelia dodržiavať. (https://home.kpmg.com/cz/cs/home.html) Dochádza tak k stretu dvoch odlišných skupín s rozdielnymi podmienkami podnikania na rovnakom trhu.

Významným celosvetovým trendom, nie len v rámci cestovného ruchu, je „udržateľnosť. Rozvoj masového turizmu a jeho neudržateľnosť vedie k vzniku nových šetrnejších alternatív k životnému prostrediu. Trvalo udržateľný cestovný ruch spočíva v zaisťovaní súčasných a budúcich potrieb účastníkov cestovného ruchu a pritom prispieva k rozvoju územia. (http://www.eden-czechtourism.cz/) Príkladom podpory udržateľného cestovného ruchu v rámci Európskej únie je projekt EDEN (European Destinations of ExcelleNce), ktorý funguje od roku 2007. (http://www.eden-czechtourism.cz/) Projekt je zameraný na súťaž o excelentnú destináciu cestovného ruchu, ktorá sa realizuje v členských štátoch Európskej únie. V rámci udržateľnosti v cestovnom ruchu významnú úlohu zohráva aj súkromný sektor. Česká a Slovenská republika v počte ekologických hotelov v porovnaní so zahraničím

1 Od roku 2017 na základe rozhodnutia súčasného prezidenta USA majú americkí turisti vstup do KĽDR opäť zakázaný.

16 zaostáva. Na území Českej republiky je v súčasnosti 9 certifikovaných ekologických hotelov, na území Slovenskej republiky len dva.

1.3.1 Nové produkty cestovného ruchu z hľadiska motivácie účastníkov Hlavným dôvodom vďaka ktorému dochádza k vzniku zmien a trendov v oblasti ponuky cestovného ruchu sú meniace a rozširujúce sa potreby účastníkov cestovného ruchu, na ktoré reaguje ponuka s cieľom ich uspokojenia. Na základe toho sa stal dopyt určujúcim a dominujúcim faktorom pri vytváraní a rozširovaní ponuky cestovného ruchu. Účastníci cestovného ruchu v súčasnosti vyhľadávajú nové a človekom doposiaľ nepreskúmané destinácie, túžia po nových a alternatívnych zážitkoch. Reakciou na dopyt účastníkov cestovného ruchu je tvorba nových produktov cestovného ruchu. Kotíková (2013) vo svojej knihe Nové trendy v ponuke cestovného ruchu uvádza nasledujúce nové druhy cestovného ruchu: • Gastronomický cestovný ruch (Food tourism); • Zdravotný (liečebný) cestovný ruch (Medical tourism); • Dobrodružný cestovný ruch (Adventure tourism); • Temný cestovný ruch (Dark tourism); • Event turizmus (Event tourism);; • Dobrovoľnícky cestovný ruch (Volunteer tourism); • Svadobný cestovný ruch (Wedding tourism); • Filmový cestovný ruch; • Vesmírny cestovný ruch.

1.3.2 Dobrodružný cestovný ruchu Táto bakalárska práca sa bude v druhej časti zaoberať analýzou cestovného ruchu v KĽDR. Návšteva tejto izolovanej krajiny patrí k novým trendom v oblasti cestovného ruchu a predstavuje dobrodružstvo a neopakovateľný zážitok, no na druhej strane sa s návštevou KĽDR spája hroziace nebezpečenstvo pri nerešpektovaní pravidiel vyplývajúcich z režimu. Autorka práce sa rozhodla z nových druhov cestovného ruchu podrobne identifikovať dobrodružný cestovný ruch, lebo sa najviac spája s návštevou KĽDR.

Kotíková (2013) vo svojom diele Nové trendy v cestovnom ruchu uvádza, že dobrodružný cestovný ruch so sebou nesie silnú emocionálna angažovanosť jedinca, ktorá sa prejavuje v pocitoch vzrušenia, slasti a radosti. Dobrodružstvo predstavuje jedinečnú neopakovateľnú situáciu, ktorá je časovo obmedzená. Ďalšími znakmi sú výzva a pocit nebezpečenstva

(prekonávanie vlastných hraníc a možností). Každý jedinec vníma dobrodružstvo individuálne, prežívanie dobrodružstva predstavuje subjektívnu aktivitu. To čo sa pre niekoho javí ako unikátny zážitok nemusí byť rovnako vnímané z pohľadu druhého. Spojením dobrodružstva s cestovným ruchom by mala vzniknúť konečná podoba dobrodružného cestovného ruchu. Definícií dobrodružného cestovného ruchu je niekoľko. Indrová (2009, s. 122) definuje DCR nasledovne: „Jedná sa o súhrn aktivít, ktoré sú spojené s nebezpečenstvom alebo testovaním fyzických a morálnych vlastností jedinca v konfrontácií s prírodou.“ Kotíková (2013, s. 68) ponúka súhrnnú definíciu DCR: „Dobrodružný cestovný ruch predstavuje takú formu cestovného ruchu, ktorá obsahuje určitú dávku rizika (kontrolovaného), vyžaduje úsilie k prekonaniu výziev (fyzických, emočných, psychických), vyžaduje určitý stupeň zručnosti a vyvoláva silné emócie.“

Dobrodružný cestovný ruch sa delí na tvrdý (hard adneture) a mäkký (soft adventure). Tvrdý cestovný ruch vyžaduje fyzickú vybavenosť jedinca, odvahu a prináša so sebou podstatne vyššie riziko ako mäkký DCR. Tvrdý dobrodružný cestovný ruch sa ďalej delí na aktívny a pasívny. V rámci aktívneho cestovného ruchu sa od účastníkov očakáva aktívne zapájanie do aktivít, zručnosť, vybavenosť určitými schopnosťami (fyzickými, emocionálnymi), ktoré sú potrebné k zdolávaniu prekážok. Aktívny cestovný ruch zahŕňa napríklad windsurfing, horolezecké výstupy, splavovanie, potápanie v oceáne. Pri pasívnom DCR sa od účastníkov nevyžadujú pokročilé skúsenosti a zručnosti, dôležité je prekonať strach a pud sebazáchovy. Príkladom pasívneho DCR je napríklad bungee jumping. Mäkký dobrodružný cestovný ruch nevyžaduje žiadne zvláštne schopnosti ani nadmerné fyzické úsilie, úroveň rizika je subjektívna. Príkladom mäkkého DCR sú poznávacie exotické zájazdy, expedície.

Dobrodružný cestovný ruch sa dynamicky rozvíja a stáva sa atraktívnym nie len pre účastníkov ale aj pre cestovné kancelárie a zážitkové agentúry. Dôkazom je zvyšujúci sa počet špecializovaných cestovných kancelárií. Zájazdy v oblasti DCR by mali zahŕňať: • Individuálny prístup; • Dokonalé organizačné zabezpečenie; • Špeciálne preškolený a kvalifikovaný personál; • Kvalitné vybavenie; • Zaistenie bezpečnosti účastníkov. Kotíková (2013, s. 74)

V Českej republike sú rozšírené extrémne závody a preteky o prežitie, kde sú účastníci vystavený extrémnym podmienkam s cieľom testovať svoje zručnosti a schopnosti. Príkladom je napríklad Spartan race, ktorý predstavuje kombináciu behu a zdolávania prekážok. Spartan Race ponúka niekoľko typov náročností závodov. Najnáročnejším je Spartan Beast, ktorý trvá 20 kilometrov a obsahuje 30 prekážok Ako uvádza ich oficiálny webový portál tento závod otestuje účastníkovu vytrvalosť, pevnú vôľu a myseľ. (http://www.spartan-race.cz/cs)

1.4 Destinácia cestovného ruchu Pojmy ako destinácia alebo organizácia procesov spojených s cestovným ruchom patria k objektom skúmania už od 60. rokov minulého storočia. Jedna z prvých definícií destinácie siaha do roku 1969 kedy Medlik pri posudzovaní ekonomických dopadov turizmu na územie uviedol, že „ekonomický dopad môže byť skúmaný za akúkoľvek geografickú jednotku, nech je to zem, okres, región, mesto alebo dedina a tejto územnej jednotke je pridelené označenie destinácia cestovného ruchu.“ (Nejdl, 2010, s. 47)

1.4.1 Vymedzenie pojmu destinácia cestovného ruchu Podľa Biegera a WTO je destinácia určitý „geografický priestor (štát, miesto, región), ktorý si konkrétny návštevník vyberá ako cieľ svojej cesty. Obsahuje pre pobyt návštevníka všetky potrebné zariadenia pre bývanie, stravovanie a iné aktivity.“ (http://www.mmr.cz/getmedia/3869c784-9a21-41d7-aa4e-3ae736eccbe4/GetFile7_3.pdf) Palatková (2011, s. 11) definuje destináciu ako zväzok rôznych služieb koncentrovaných v určitom mieste alebo oblasti, ktoré sú poskytované v nadväznosti na potenciál cestovného ruchu (atraktivity). Destinácia sama o sebe predstavuje produkt, ktorý je zložený z mnohých ďalších produktov.

1.4.1.1 Typológia destinácií Destinácia cestovného ruchu je jednotkou rozmanitou, bohato štruktúrovanou a jedinečnou, preto je možné destináciu posudzovať z rôznych pohľadov. Záleží to na konkrétnej situácií a špecifických kritériách, ktoré z tejto situácie vyplývajú. V územnom riadení cestovnom ruchu hovoríme o typológií a rôznych typoch destinácií cestovného ruchu, kde sa snažíme destináciu podľa určitých kritérií kategorizovať. Nejdl (2004, s. 79-80) rozdeľuje typy destinácií podľa veľkosti územia na miesto, región, štát, euroregión a svetadiel

Podľa hlavných aktivít typických pre dané územie člení Buhalis (2003, s. 16) typy destinácií podľa atraktivít cestovného ruchu na: • Mestské; • Prímorské; • Horské; • Dedinské; • Autentické; • Jedinečné; • Exotické; • Výlučné.

Na druhej strane Laws (2003, s. 17) navrhuje rozlišovať destinácie na typy podľa aktivít, ktoré na ich území môžeme praktikovať. • Hlavné mestá; • Rozvinuté tradičné centrá cestovného ruchu; • Strediská cestovného ruchu; • Účelovo vybudované rezorty.

1.5 Dopyt a ponuka v cestovnom ruchu Základom zmenného procesu sú potreby a ich poznanie a reakcia. Vo všeobecnosti potreba predstavuje pocit nedostatku. V ekonómií je potreba vnímaná ako požiadavka, ktorú je potrebné uspokojiť. K uspokojovaniu potrieb dochádza prostredníctvom statkov a služieb. Najznámejším delením potrieb je Hierarchia potrieb podľa A. Maslowa.

Obrázok 2: Hierarchia potrieb podľa A. Maslowa

Zdroj: autorka podľa Jakubíkovej (2012)

1.5.1 Dopyt v cestovnom ruchu Dopyt je vo všeobecnosti definovaný ako množstvo statkov a služieb, ktoré sú si ochotní zákazníci za danú tržnú cenu na trhu kúpiť za inak stálych podmienok. Vzťah medzi cennou (ktorá ja nezávislou premenou) a množstvom (závislá premenná) je nepriamo úmerný. Zákazníci budú pri čím nižšej cene dopytovať väčšie množstvo a naopak čím vyššia cena statkov a služieb tým menšie množstvo bude dopytované (za podmienky ceteris paribus). Takto vo veľmi zjednodušenej verzií by sa dal definovať zákon klesajúceho dopytu. Krivka dopytu nám v podstate hovorí aké množstvo statkov či služieb bude dopytované pri danej cene. V rámci cestovného ruchu by sme mohli dopyt definovať ako: „celkový počet osôb, ktorý ktorí cestujú, alebo si prajú cestovať.“ (Jakubíková, 2011 s. 49) Počtom osôb, ktoré využívajú služby cestovného ruchu v destinácií. Cestovný ruch sám o sebe potrebu nepredstavuje, človek pociťuje v rámci účasti na cestovnom ruchu celú škálu potrieb. Jakubíková vo svojom diele Marketing v cestovnom ruchu (2011) uvádza tri základné zložky dopytu v cestovnom ruchu. • Účelný, aktuálny dopyt – počet ľudí, ktorí cestujú; • Potlačený, utajený dopyt – časť populácie, ktorá z určitých dôvodov nemôže cestovať; • Chýbajúci dopyt – ľudia, ktorí nemajú potrebu cestovať, nemôžu cestovať z rodinných dôvodov alebo kvôli chorobe. Dopyt na trhu statkov a služieb nadobúda rôzne podoby, obdobne je to aj s dopytom na trhu cestovného ruchu. Dopyt môže byť individuálny (dopyt jedného účastníka cestovného ruchu, alebo dopyt po produkcií jedného výrobcu), agregátny (dopyt všetkých účastníkov CR). Preferencie účastníkov cestovného ruchu sa z roka na rok menia a tým sa mení aj dopyt v cestovnom ruchu. Príčinou zmien je napríklad vyššia náročnosť účastníkov cestovného

21 ruchu, politické a ekonomické zmeny (teroristické útoky, hospodárska kríza), demografické a klimatické zmeny. Dopyt v cestovnom ruchu je vždy zložený z troch častí: • Motív účasti na cestovnom ruchu vychádza z potrieb účastníkov CR; • Požadované služby, ktoré slúžia k uspokojeniu potrieb účastníkov CR; • Požiadavky na miesto, kde ma nastať uspokojovanie potrieb. (Jakubíková 2012, s. 50)

1.5.2 Ponuka v cestovnom ruchu Ponuku je možné opäť vo veľmi všeobecnej rovine charakterizovať ako určitý objem výroby, ktorý sú pri danej tržnej cene výrobcovia ochotní predať spotrebiteľom za inak stálych podmienok. S rastúcou cenou na trhu bude rásť aj množstvo ponúkaných výrobkov, jedná sa o zjednodušenú verziu interpretácie zákona rastúcej ponuky. Ponuku v cestovnom ruchu by bolo možné definovať ako maximálne množstvo produktov cestovného ruchu, ktoré je výrobný subjekt ochotný predať za danú cenu. Palátková (2012, s. 49) uvádza: „Ponuka v cestovnom ruchu je súhrn statkov a služieb a voľných statkov, ktoré sa snaží destinácia realizovať na trhu turizmu. Predmetom ponuky sú všetky služby a statky poskytované verejným a súkromným sektorom a voľné statky, ktoré slúžia v určitom mieste a čase k uspokojeniu potrieb návštevníkov destinácie.“ Ponuka v cestovnom ruchu sa delí na dve časti: • Primárna ponuka (atraktivity destinácie) • Sekundárna ponuka (vybavenosť destinácie) Primárna ponuka v CR zahŕňa prírodný, kultúrno–historický a kultúrno-spoločenský potenciál cestovného ruchu. (Kiráľová, 2003 s. 40) Primárna ponuka slúži k uspokojovaniu primárnych potrieb účastníkov. Jedná sa napríklad o prírodný potenciál destinácie, ktorý je rozhodujúcim činiteľom rozvoja v rámci cestovného ruchu. (Kiráľová, 2003 s. 41) Jedná sa napríklad o klimatický, geomorfologický, hydrologický potenciál. Na druhej strane kultúrno- spoločenský potenciál CR predstavuje umelo vytvorený produkt, prípadne zložku produktu. Kiráľová vo svojom diele Marketing destinace cestovního ruchu (2003) uvádza tieto atraktivity: • Hrady a zámky; • Múze, skanzeny; • Sakrálne pamiatky; • Zábavné a tematické parky.

Sekundárna ponuka v CR predstavuje vybavenosť destinácie. Zameriava sa na sekundárne potreby účastníkov (ubytovacie, stravovacie, dopravné služby). Sekundárna ponuka sa ďalej delí na: • Turistická supraštruktúra; • Turistická infraštruktúra; • Všeobecná infraštruktúra. (Kiraľová, 2003 s. 42) Turistickú supraštruktúru v CR predstavujú ubytovacie a stravovacie zariadenia. Pod turistickú infraštruktúru spadajú turistické informačné centrá, zmenárne, rekreačná doprava a všeobecná infraštruktúru zahŕňa napríklad dopravu a zásobovanie.

1.6 História Dnešný svet vníma Severnú Kóreu ako agresora s jadrovými zbraňami, krajinu hladomoru a koncentračných táborov. Zásluhu na tom má striktná politika krajiny, vďaka ktorej sa KĽDR od roku 1948 neangažuje v medzinárodnom dianí. Severnú Kóreu ako ju vidíme dnes ovplyvnil búrlivý vývoj, ktorý nastal následne po druhej svetovej vojne. Pôvodne bolo na území kórejského polostrova kráľovstvo, v ktorom rozhodujúcu úlohu pri formovaní štátu a spoločnosti zohrala dynastia Čoson. Významný bol pre vtedajšiu Kóreu rok 1910, ktorý spustil dobu temna, tá predstavovala tridsaťpäť ročnú nadvládu Japonského cisárstva a definitívne skončila v roku 1945 kedy došlo k následnému rozdeleniu krajiny medzi víťazné mocnosti (USA, ZSSR) podľa 38. rovnobežky. Tento okamih je v histórií Kórei kľúčovým, od neho sa datuje obdobie dvoch ideologicky antagonistických táborov. Aby sme pochopili súčasnú politickú situáciu v Kórei je potrebné hlbšie nazrieť do minulosti, ktorá mala veľký vplyv na formovanie vzťahov na kórejskom polostrove.

1.6.1 Kórejská vojna 1950-1953 Vojna v Kórei je špecifickou v porovnaní s inými vojenskými konfliktami, nebola oficiálne vyhlásená a doposiaľ neexistuje žiadna mierová zmluva, ktorá by signalizovala jej koniec. Boje skončili prímerím, ale podľa medzinárodného práva vojna formálne trvá. Po voľbách v roku 1948 to bola už len otázka času kedy v krajine vyvrcholí politická situácia. Zima so sebou priniesla časté boje medzi južnými a severnými ozbrojenými silami, ktoré strážili svoje územia rozdelené podľa 38. rovnobežky. Juh sa netajil tým, že má v pláne v krátkej dobre zaútočiť na Sever, v tom čase nemal povedomie o zväčšujúcej sa militarizačnej základni v severnej časti, ktorá sa po vyhlásení volieb pred svetom uzavrela. Neúspešné partizánske boje pozdĺž demilitarizovanej zóny a možný útok zo strany I Sung-

23 mana, boli rozhodujúcimi faktormi, ktoré KĽDR viedli k útoku. Dňa dvadsiateho piateho júla 1950 prekročili severokórejské vojská demilitarizovanú zónu a mierili k na juh k Soulu. (Catchpole, 2003, s. 14) Kim Ir-sen mal v pláne bleskovú vojnu a predpokladal jasné víťazstvo za podpory ZSSR. Na agresívny útok okamžite reagovalo OSN vytvorením koalície v čele s USA, ktorá mala útok zo strany KĽDR potlačiť. Vstup spojencov vyvolal prudký obrat, za niekoľko dní sa im podarilo znovu získať Soul a severokórejské vojská zahnať až k hranici demilitarizovanej zóny. Najväčší zvrat nastal po vstupe čínsky ľudových dobrovoľníkov, ktorí boli určení k porážke medzinárodných síl. (Catchpole, 2003, s. 80) V roku 1951 sa Kim Ir-senovým spojencom podarilo Soul získať po druhý krát, avšak spojenci sa nevzdali a po dvoch mesiacoch bojov bolo víťazstvo na ich strane. Severokórejské vojská sa ustálili okolo 38. rovnobežky a ďalej už nepostupovali. Boje stále v menšej miere pokračovali a po dvoch rokoch vyjednávania bola nakoniec 27 júna 1953 v Pchammundžom podpísaná dohoda o prímerí. Kórejská vojna definitívne potvrdila rozdelenie polostrova a započala obdobie tvrdého režimu Kim Ir-sena. (www.dejepis.com) Koniec vojny avšak neznamenal mier, ale vznik najstráženejšie demilitarizovanej zóny na svete a napätie, ktoré medzi krajinami pretrvalo dodnes.

„Válka je mír, svoboda je otroctví, nevědomost je síla!“ (Goerge Orwell, 1949)

1.7 Charakteristika severokórejského režimu Kórejská ľudovodemokratická republika patrí medzi štáty so silným totalitným režimom predstavujúcim prostredie, v ktorom sa rodí kult osobnosti. Táto kapitola sa bude zameriavať charakteristikou severokórejského režimu, ktorý vplýva na všetky aspekty severokórejského života. Špecifickosť a jedinečnosť KĽDR tkvie v jej režime. Americkí politológovia Carl Joachim Friedrich a Zbigniew Brzezinský, vo svojom diele Totalitarian Dictatorship and Autocracy, definovali šesť hlavných rysov totalitného režimu, ktoré budú v tejto práci využité pri charakteristike režimu v KĽDR. (Balík, Kubát, 2004, s. 36-37) • Existuje oficiálna ideológia, ktorú musí akceptovať celá spoločnosť. Touto ideológiou sú zdôvodňované kroky režimu; • Politický a spoločenský život ovláda jedna a jediná politická strana, v ktorej čele je vodca. Strana je priamo spojená s výkonom štátnej moci. Poňatie práva a spravodlivosti je podriadené straníckym záujmom. Najmocnejším orgánom je prezident alebo ústredný výbor;

• Strana má absolútny monopol nad kontrolou armády; • Prostriedky masovej komunikácie podliehajú prísnej kontrole; • Tajná polícia tvorí systém fyzickej a psychickej kontroly spoločnosti; • Hospodárstvo je centrálne riadené, plánovanie a celá ekonomika je kontrolovaná.

Charakteristika režimu v Severnej Kórei je pomerne zložitá, preto budú v tejto časti charakterizované primárne tie atribúty režimu, z ktorých vyplýva špecifickosť a uzavretosť KĽDR ako destinácie cestovného ruchu.

1.7.1 Ideológia S. Balík a M. Kubát vo svojom diele Teorie a praxe totalitních a autoritativních režimů I. (2004) uviedli, že Ideológia je náhradou náboženskej viery a zahŕňa v sebe silný utopický a futuristický element. Od náboženstva sa však líši tým, že blažený stav - raj nekladie až za dejiny, ale už do dejín. Podoba tohto raja je samozrejme rôzna, avšak vždy je založená na likvidácií určitých spoločenských skupín a ďalšej existencií iba jedného „vyvoleného národa. V roku 1972 došlo k prijatiu ústavy, ktorou bola nastolená formálna oddanosť ideológií marxizmu-leninizmu, neskôr sa vyvinula v severokórejskú filozofiu čučche. Slovo v približnom preklade znamená „absolútnu sebestačnosť“. (Špitalníková, 2017, s. 184) Podľa severokórejskej propagandy je čučche zdokonalený marxizmus, ktorý je prepojený s kórejskou tradíciou a kultúrou. Jej tvorcom je večný severokórejský prezident Kim Ir-sen a KĽDR od svojej ideológie neupustila ani v dobách najväčších katastrof, vrátane hladomoru. Základným predpokladom čučche je myšlienka, že človek je pánom všetkého a o všetkom rozhoduje. Severokórejské učenie zasahuje všetky oblasti ľudskej činnosti, stáva sa tak akýmsi všeobecne platným návodom, ktorý je v spoločnosti masovo rozšírený. Základom praktikovania čučche je absolútna dôvera v neomylného vodcu, ktorého v duchu kultu osobnosti predstavuje „rodič“ severokórejského národa Kim Ir-sen. Učenie má skutočne univerzálne uplatnenie a dňa deviateho júla 1997 sa mu podriadil aj samotný čas, kedy bol zavedený nový „revolučný“ kalendár čučche, ktorý začína rokom Kim Ir-senovho narodenia (15. apríla 1912). (Špitalníková, 2017, s. 185) Z toho plynie, že pre Severnú Kóreu neplatí rok 2018 ale rok čučche 107. Na záver je možné povedať, že cieľom severokórejského učenia je predovšetkým získanie dôvery a úcty severokórejského ľudu voči vládnucej triede a ospravedlnenie diktatúry jednej rodiny.

1.7.2 Kult osobnosti Kult osobnosti je možné definovať ako neprirodzené zveličovanie vlastností a zásluh osobnosti bez možnosti kritiky. Národnému idolu sú nadmerne pripisované zásluhy a jeho údajné hrdinské skutky sú oslavované čo vedie k jeho „zbožšteniu“. (Randák, 2007, s. 6-7) Kult osobnosti Kim Ir-sena začalo spočiatku budovať ZSSR po skončení druhej svetovej vojny v súvislosti s jeho inštalovaním na budúcu pozíciu vodcu KĽDR. Po odklone od ZSSR začal svoj kult osobnosti budovať sám Kim, ktorý bol vykresľovaný ako národný hrdina, bezpríkladný vlastenec, súdruh Kim, veľký vodca a mysliteľ. V skutočnosti bol Kim Ir-sen stále častejšie označovaný androgynným titulom „rodičovský vodca“ (oboi surjong) a rovnako ako Hirohito bol viac materskou postavou než patriarchom. (Myers 2013, s. 46) Typické prejavy kultu osobnosti vychádzajú z konfucianizmu, predstavujú Kim Ir-sena ako „múdreho a starostlivého rodiča“ Severokórejčanov, ktorý sa stará a dbá o svoj ľud. Obraz vodcu bol implementovaný vo všetkých oblastiach spoločnosti s účelom neustále pripomínať jeho všadeprítomnosť. Ovládanej spoločnosti bol predstavený kódex cností. Za najvyššie cnosti boli považované oddanosť strane, železná kázeň, plnenie príkazov a bezvýhradná oddanosť vodcovi v mene revolúcie. (Špitalníková 2013, s. 30) Kult osobnosti Kim Ir-sena je najprepracovanejším na svete a v krajine žije do dnes. Tento umelo vytvorený kult sa zažal rozširovať aj na ostatných členov rodiny, aby bolo možné legitimizovať predávanie moci z otca na syna. Po smrti Kim Čong-ila sa k moci dostáva jeho syn a vnuk „večného prezidenta“ Kim Čong-un.

1.7.3 Oficiálna propaganda „Vítejte v státě, kde je slovo považováno za ideologickou zbraň.“ „Vítejte v ráji propagandy.“ Toto sú slová bývalej študentky koreanistiky Niny Špitalníkovej (2017, s. 156), ktorá ako jediná na svete mala možnosť dva krát po sebe vycestovať do KĽDR na študentské vízum. Základným princípom severokórejskej propagandy je ovládnutie masmédií a informačná izolovanosť. Moc a silu médií si veľmi dobre uvedomovala severokórejská vláda a od roku 1946 podriadila komunikačné prostriedky svojím účelom. (Špitalníková, 2017, s. 157) Severokórejská propaganda preniká do všetkých oblastí života, výnimkou nie sú ani súkromné záležitosti ako napr. uzatváranie manželstva. Propaganda v KĽDR je postavená na primitívnosti a neustálom dogmatickom opakovaní najjednoduchších hesiel ako napr.: „Nikto nás nemôže premôcť“, „Nezabudnite na krvou preliatu nenávisť!“ (Špitalníková 2017, s. 158) Takéto heslá sú rozmiestnené po celej krajine a bývajú často doplnené ilustračnou ukážkou, ktorou je v KĽDR politický plagát. Využitie plagátu ako propagandistického prostriedku je

26 v Severnej Kórei veľmi obľúbenou a častou záležitosťou, presadil sa v 50. rokoch minulého storočia, v čase veľkej negramotnosti obyvateľstva.

Severná Kórea je v súčasnosti príkladom najizolovanejšie krajiny sveta a nie je jednoduché do nej preniknúť, na druhej strane sa vláda snaží zabrániť úniku akýchkoľvek informácií, ktoré by sa týkali života v KĽDR. V krajine neexistujú ilegálne média, ktoré by zabezpečovali alternatívne zdroje informácií. Potenciálny zdroj informácií by mohli predstavovať turisti, avšak komunikovať s návštevníkmi môžu len špeciálne vyškolené osoby tak zvaní „sprievodcovia“, ktorí sú najvernejšími prívržencami severokórejskému režimu a komunikáciu s návštevníkmi obmedzujú len na povolené témy. Unikátnosťou severokórejskej propagandy je jej konzistentnosť, za posledných 70 rokov sa takmer nezmenila. Tým pádom už tretia generácia žije v akomsi vákuu bez predstavy o okolitom svete a existencií iných spoločností, slepo a dogmaticky verí v správnosť režimu a oslavuje jeho vodcov. Bežný severokórejský občan nemal nikdy prístup k iným než oficiálnym správam v KĽDR, ktoré bezmyšlienkovite prijíma a považuje ich za jedinú pravdu.

2 Analytická časť Táto časť bude venovaná podrobnej analýze destinácie ako novej ekonomickej oblasti v zemi. Druhá kapitola tejto práce zhodnotí možnosti vstupu do krajiny, povolenia vstupu (vízum), ďalej sa v tejto časti autorka práce zameria na analýzu zájazdu a v stručnosti opíše základný balíček služieb zájazdu a identifikuje špecifické prvky cestovného ruchu, ktoré vyplývajú z existencie severokórejského režimu. V analytickej časti je nakoniec priestor venovaný podkapitole, v ktorej sa autorka práce venovala výskumu s využitým kvantitatívnych metód a zisťovala mieru povedomia občanov Českej a Slovenskej republiky o KĽDR.

2.1 KĽDR Nižšie uvedené kapitoly sa budú zaoberať Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, destináciou zameranou na zahraničný príjazdový cestovný ruch.

2.1.1 Základné informácie Oficiálnym názvom Kórejská ľudovodemokratická republika (Choson-minjujuui-inmin- konghwaguk) v súčasnosti predstavuje jeden z posledných žijúcich pozostatkov tvrdého komunizmu. (https://www.encyclopedia.com/) Leží vo východnej Ázii a rozprestiera sa v severnej časti Kórejského polostrova, kde hraničí s Ruskom a Čínou. Hranica s Južnou Kóreu predstavuje najstráženejšiu demilitarizovanú zónu na svete.

2.1.1.1 Administratívne členenie krajiny Severná Kórea má trojúrovňovú administratívnu hierarchiu, ktorá je tvorená deviatimi provinciami (Chagang do, Hamgyong bukto, Hamgyong namdo, Hwanghae bukto, Hwanghae -namdo, Kangwon-do, Pyongyang-bukto, Pyongyang-namdo, Yanggang-do), tromi mestami so špeciálnym postavením a tromi administratívnymi mestami. (https://www.nationsonline.or g/oneworld/first.shtml) K mestám so špeciálnym postavením patrí hlavné mesto Pchjongjang, ktoré predstavuje samostatný štát v štáte a tvorí turistickú základňu cestovného ruchu v krajine. K ďalším mestám so zvláštnym postavením patrí mesto Kesong, Nampo a Rason. Obrázok 3: Administratívne členenie KĽDR s hlavným mestom

Zdroj: autorka podľa (https://www.nationsonline.org/oneworld/first.shtml)

2.1.1.2 Demografické tendencie Počet obyvateľov je odhadovaný na 25,396 mil., s ktorým KĽDR obsadila 52. miesto na svete. (www.businessinfo.cz) Národnostné zloženie je mimoriadne homogénne, prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria kórejskí obyvatelia. Obyvateľstvo je v dôsledku politickej situácie silne ateistické, akákoľvek iná ideológia než čučche je štátom zakázaná.

2.2 Pozícia KĽDR ako novej destinácie cestovného ruchu Severná Kórea ako destinácia cestovného ruchu prakticky existuje len pár desiatok rokov, od roku 1980 sa aktívne venuje budovaniu cestovného ruchu. V roku 1986 bola zriadená Národná turistická správa (NTA) a v roku 1987 KĽDR vstúpila do UNWTO. (www.scholarworks.umass.edu) Rok 1998 bol pre cestovný ruch kľúčovým, Severná Kórea otvorila turistický región Mount Kumgang, do dnes je tento projekt považovaný za jeden z najúspešnejších. Od roku 1998 navštívilo región viac než dva milióny turistov. (https://allthatsinteresting.com/) V roku 2017 KĽDR spustila aj svoju novú oficiálnu webovú stránku na podporu cestovného ruchu. Je nutné podotknúť, že oficiálna webová stránka slúži pre účely propagandy. Informácie v nej obsiahnuté sú z veľkej časti zavádzajúce a ich dôveryhodnosť je len ťažko overiteľná. Destinácia disponuje mnohými atraktivitami avšak cestovný ruch má v plnej réžií štát a je výlučne organizovaný štátnou centrálou cestovného ruchu, ktorá vytvára zájazd presne podľa kritérií vlády. Návštevník sa tak voľným okom dostane len na miesta, ktoré sú mu sprístupnené. Centrum atraktivít je možné rozdeliť na štyri časti: • Pchjongjang; • Severná časť (Mt. Paektu); • Južná časť (Wonsan – Mt. Kumgang, Mt. Chilbo, Hahung); • Západná časť (Nampho, Mt. Kuwoi, Mt. Myohyang, Kaesong, Sinuiju). Jedná sa teda o pomerne mladú destináciu, ktorá sa podľa životného cyklu destinácie nachádza vo fáze rozvoja. Aj keď Severná Kórea nepatrí medzi každoročné dovolenkové destinácie, jej návštevnosť sa z roka na rok zvyšuje a tak isto sa zvyšujú príjmy a zisky plynúce z cestovného ruchu. Počet návštev zo západných krajín sa každoročne odhaduje na 4000-8000, čo je v porovnaní s inými destináciami cestovného ruchu v podstate zanedbateľné číslo. Termíny zájazdov sú presne stanovené na základe rozhodnutí vlády, tak isto je obmedzený aj počet turistov. Zájazdy sú častokrát organizované tematicky a súvisia s udalosťami v krajine, napríklad známym dôvodom návštevy je maratón, ktorý sa koná v hlavnom meste Pchjongjang, alebo sviatok práce či oslava narodenia večného prezidenta Kim Ir-sena.

2.2.1 Cestovný ruch v KĽDR Organizácia cestovného ruchu v Severnej Kórei podlieha prísnym pravidlám a priamo spadá pod vládny sektor, v krajine prakticky neexistuje individuálna turistika. Do KĽDR je vstup

29 možný len v rámci organizovaného zájazdu alebo na základe pozvania niektorého z miestnych orgánov. Destinácia KĽDR sa výhradne orientuje na príjazdový cestovný ruch. Ako vlastne Severná Kórea vníma cestovný ruch? Cestovný ruch zohráva významnú rolu, pôsobí ako vonkajšia propaganda a taktiež prispieva k rozvoju niektorých sektorov ekonomiky. Severná Kórea je momentálne pod vedením Kim Čong-una, ktorý sám verejne vyslovil, že cestovný ruch je oblasť ekonomiky, ktorú je treba v krajine rozvíjať. (www.onlinelibrary.wiley.com) Ďalšie udalosti, ktoré nasvedčujú tomu, že vodca KĽDR má v pláne cestovný ruch vo svojej krajine podporovať sú nové dohody s Čínou z deviateho augusta tohto roku, ktoré sa týkajú posilnenia leteckého spojenia. Severná Kórea verí, že do roku 2020 dosiahne počet zahraničných návštev číslo 2 milióny. (www.scamp.com) V roku 2014 bolo predstavených šesť nových hospodársky rozvojových zón (EDZs), jedna z nich bola schválená ako turistická zóna a dve ako medzinárodné turistické zóny, konkrétne sa jednalo o znovuotvorenie Wonsan-Mount Kumgang medzinárodný turistický región a park Mu-bong. (www.onlinelibrary.wiley.com) Zmeny v oblasti služieb boli zaznamená aj v oblasti ľudských zdrojov a oblasti cestovného ruchu, kde došlo k veľkému uvoľneniu a cieľom vlády je v posledných rokoch zvyšovať atraktivitu destinácie a tým by mal priamoúmerne stúpať aj počet príjazdov. Od roku 2006 môže pozíciu sprievodcu v KĽDR zastávať aj ženské pohlavie, tento trend z roka na rok narastá a prakticky úplne nahradil mužských sprievodcov, s ktorými sa návštevníci stretnú až pri prehliadke demilitarizovanej zóny v Pchanmundžome. (www.onlinelibraru.wiley.com) Ďalším dôležitým počinom v oblasti cestovného ruchu, je že od roku 2012 sa Severná Kórea čím ďalej tým viac zameriava na nové typy cestovného ruchu. Roky 2013 a 2014 predstavovali boom v počte tematických zájazdov, ktoré na svojich webových portáloch ponúkali zahraničné cestovné kancelárie. (https://www.nknews.org/) V minulosti boli témy silne späté s ideológiou krajiny, po nástupe Kim Čong-una avšak došlo k rozšíreniu ponuky a súčasné zájazdy sú venované napríklad architektúre, športu, turistike ale aj gastronómií. Došlo k zrušeniu zákazu týkajúceho sa dovozu fotoaparátov a mobilných telefónov a od roku 2010 neplatí obmedzenie vstupu a dĺžky pobytu pre amerických turistov. Avšak stále pretrvávajú určité obmedzenia zo strany vlády voči amerických turistom. Americkí turisti nemajú povolené cestovať medzinárodnými vlakovými linkami (Peking–Pchjongjang) a (Pchjongjang–Peking), zákaz platí aj na tuzemských linkách. Situácia sa od roku 2017 pre amerických turistov skomplikovala, kedy nový americký prezident Donald Trump 2. septembra vydal zákaz, ktorý americkým občanom nedovoľuje s americkým pasom vstúpiť či cestovať naprieč KĽDR. Tento zákaz stále platí a je možné, že sa bude predlžovať. Dôvodom

30 takéhoto jednania zo strany prezidenta sú udalosti týkajúce sa amerického občana Otta Warmbier, ktorý KĽDR pred dvoma rokmi navštívil. (https://www.nytimes.com/)

2.2.1.1 Výjazdový cestovný ruch Výjazdový cestovný ruch je v réžií štátu a vycestovať z krajiny môžu len najvyššie postavení členovia strany na základe zvláštnych privilégií, jedná sa najmä o diplomatické pracovné cesty alebo o študentské výmenné pobyty. Na základe informácií získaných na stránkach veľvyslanectva Českej republiky v Pchjongjangu v rámci spolupráce medzi MŠMT ČR a MŠ KĽDR od roku 2008 do roku 2017 vláda ČR každoročne poskytovala študentom KĽDR dve štipendiá k riadnemu štúdiu na verejných vysokých školách v ČR. Na druhej strane sa kórejská strana práce zaviazala poskytovať každoročne štyri krátkodobé jazykové kurzy českým študentom. (www.mzv.cz) Ukážkovým príkladom a súčasne raritou je bývala študentka kórejských štúdií Nina Špitalníková, ktorá mala možnosť do KĽDR vycestovať na študentské vízum dva krát.

2.2.1.2 Tuzemský cestovný ruch Tuzemský cestovný ruch v krajine podlieha prísnej kontrole a je sprístupnený len najvernejším prívržencom režimu a pre bežných občanov v podstate neexistuje.

2.2.2 Zdrojové destinácie V súčasnej dobe sa počet turistov z roka na rok zvyšuje. K hlavným motívom návštevy tejto krajiny patrí jedinečnosť, ktorá spočíva v jej uzavretosti a izolovanosti. K zvýšeniu povedomia o krajine v posledných dňoch značne prispieva aj politické jednanie súčasného prezidenta a uvoľňovanie napätie na kórejskom polostrove. KĽDR nezverejňuje štatistické súbory týkajúce sa cestovného ruchu, preto je veľmi náročné identifikovať hlavné zdrojové destinácie. Z veľkej časti sa jedná najmä o odhady cestovných kancelárií sprostredkúvajúcich zájazdy do destinácie. Oficiálne zdroje, ktoré sa autorke práce podarilo dohľadať, sú čerpané zo štatistík ministerstva kultúry a turizmu v Číne a z Nového paradigma pre rozvoj cestovného ruchu v KĽDR dostupného na (www.scholarwork.umass.ed u). Informácie sa datujú k roku 2012. Čína od tohto roku nevykazuje pravdivé údaje o počte výjazdov do KĽDR. (www.scamp.com) Vzhľadom na nedostupnosť a neexistenciu informácií týkajúcich sa počtov príjazdov do KĽDR sa autorka práce rozhodla v tejto podkapitole na základe dostupných zdrojov uviesť aspoň jednu zo silných zdrojových destinácií.

Tabuľka 1: Počet výjazdov čínskych turistov za rok 2012

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (https://scholarworks.umass.edu/)

Na základe štatistík ministerstva kultúry a turizmu v Číne k silným zdrojovým destináciám KĽDR v roku 2012 patrila Čína, ktorá do dnes predstavuje viac než 80% celkových príjazdov (www.scholarworks.umass.edu). Tabuľka jedna zobrazuje počet výjazdov čínskych turistov za rok 2012, kde Severná Kórea obsadila 24. miesto s počtom 230 000 návštev. V porovnaní s rokom 2011 tento počet predstavuje až 22 % nárast. (www.tandfonline.com) Podľa neoficiálnych zdrojov od zahraničných cestovných agentúr sa od júna tohto roku počet čínskych turistov vďaka zrušenému obmedzenia vstupu razantne zvýšil. Obmedzenie vstupu čínskych turistov bolo udelené na základe udalostí z apríla tohto roku, kedy 32 čínskych turistov zahynulo počas cesty autobusom v Severnej. (www.bbc.com) V súčasnosti odhadovaný počet čínskych príjazdov predstavuje 100 000 za mesiac. (www.nknews.org)

Podľa neoficiálnych zdrojov britskej cestovnej kancelárie Koryogroup, ktorá sa sprostredkovaniu zájazdov do KĽDR venuje od roku 1993, približne 20% celkových príjazdov pokrývajú americkí turisti. K najsilnejším zdrojovým destináciám zo západu podľa manažéra Koryogruop Simona Cockerella patrí Veľká Británia a zvyšok Európy. (https://edition.cnn.com/)

Obrázok 4: Odhadované silné zdrojové destinácie KĽDR podľa Koryogroup

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (https://edition.cnn.com/)

Na základe elektronickej komunikácie so zástupcom veľvyslanca v KĽDR sa podľa miestnych orgánov počet českých a slovenských turistov pohybuje v jednotkách až desiatkach ročne, čo je v porovnaní s Čínou v podstate zanedbateľné číslo.

2.2.3 Vstup a vízová povinnosť Vstup do krajiny je podmienený platným cestovným dokladom a vízom. Severná Kórea rozlišuje štyri druhy víz: diplomatické, obyčajné (obchod a návšteva) a turistické vízum. Výnimku predstavuje študentské vízum. Dána práca sa bude zameriavať analýzou turistického víza. Občania Českej a Slovenskej republiky musia mať za účelom návštevy krajiny platné vízum a cestovný pas musí byť platný najmenej šesť mesiacov ku dňu vstupu do Severnej Kórei a musí obsahovať aspoň dve voľné strany. O vízum je možné požiadať na veľvyslanectve KĽDR v Českej republike, formulár víza je dostupný na stránkach veľvyslanectva Českej republiky v Pchjongjangu. Pri vstupe aj výstupe z krajiny je návštevník povinný preukázať sa platným cestovným dokladom a vyplniť prihlasovací

33 formulár. Ohlasovacia povinnosť je v KĽDR zo zákona povinná. Vybavenie víza trvá približne jeden mesiac a žiadateľ musí okrem dodania fotografie pasového formátu taktiež uhradiť stanovený poplatok. (www.mzv.cz)

Tabuľka 2: Približné ceny víza v českých korunách a eurách

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (www.esotravel.cz)

Okrem platných cestovných dokladov musí cudzinec vyplniť colné prehlásenie, v ktorom ohlási svoju finančnú hotovosť, videokamery, fotoaparáty, videokazety, DVD, VCD. Do KĽDR je zakázané dovážať materiál s erotickým obsahom, povzbudzujúce látky, zbrane a výbušniny. (www.mzv.cz) Zvláštnu kategóriu predstavujú žurnalisti a fotografi, ktorí majú vstup do KĽDR na turistické vízum zakázaný. Takíto jedinci nemôžu do KĽDR vstúpiť v rámci organizovaného zájazdu, ale len na základe pozvania a udelenia špeciálnych „žurnalistických“ víz.

Príchod do krajiny je možný letecky alebo po železničnej trati, výnimku predstavuje autobusové spojenie z Číny. Do KĽDR sa spravidla vstupuje z dvoch susedných krajín, z ktorých má krajina pravidelné letecké spojenie: Čína a Rusko. Zriedka sa lieta aj z Malajzie a Thajska, tieto letecké linky ale nie sú pravidelné. Aj keď v súčasnosti dochádza k uvoľňovaniu pomerov na kórejskom polostrove vstup do KĽDR cez Južnú Kóreu je autoritami štátu stále zakázaný. Klientom sa teda ponúkajú dve možnosti, momentálne sú ale zájazdy do KĽDR organizované prevažne z Číny. Výhodou je priame letecké a časté vlakové spojenie z mnohých miest a dobré politické vzťahy.

2.2.3.1 Vstup cez Čínu Z Číny do Pchjongjangu pravidelne lietajú letecké spoločnosti Air Koryo a Air China. Air Koryo pravidelne lieta na linke Peking-Pchjongjang-Peking a je štátnou leteckou

34 spoločnosťou so sídlom v hlavnom meste na medzinárodnom letisku Sunan a od roku 1950 poskytuje medzinárodné a vnútroštátne lety. Podľa organizácie Sky Trax, ktorá sa zaoberá hodnotením leteckých spoločností a letísk, sa Air Koryo zaradila medzi najhoršie aerolinky sveta. (Špitalníková, 2017, s. 182) Spoločnosť má svoje kancelárie v mestách: Peking, Šen-jang, Šhangaj, Vladivostok, Moskva, Berlín a Kuvajt. (www.airkoryo.com.kp) Tabuľka 3: Letecké spojenie na trase Pchjongjang-Peking a Pchjongjang-Vladivostok

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (www.airkoryo.com)

Druhou možnosťou je využitie vlakového priameho spojenia. Vlak odchádza z Pekingu a cesta do hlavného mesta KĽDR trvá približne 25 hodín (www.travelchinaguide.com). Vlak premáva štyri krát do týždňa a sú v ňom k dispozícií lôžkové vozne a jeden reštauračný vozeň.

Tabuľka 4: Vlakové spojenie na trase Peking-Pchjongjang, Pchjongang-Peking

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (www.travelchinaguide.com) Z Číny je možné využiť aj autobusové spojenie, túto možnosť poskytujú prevažne zahraničné cestovné kancelárie. Cestuje sa z Číny z autonómnej severokórejskej prefektúry-Yanji do severnej hraničnej oblasti, ktorá sa nachádza v blízkosti ekonomickej zóny Rason.

2.2.3.2 Vstup cez Rusko Ďalší spôsob akým sa môžu turisti do KĽDR dostať je cez ruské hranice s využitím buď leteckého, alebo vlakového spojenia prechodom cez hranice Khasan–Thumangan. Letecké spojenie je zabezpečené každý pondelok a piatok na pravidelnej linke Vladivostok- Pchjongjang. V súčasnosti môžu zahraniční turisti cestovať vlakom z Ruska, konkrétne z Moskvy, len do kórejského hraničného mesta Tumangang. Do hlavného mesta cesta vlakom autoritami štátu nie je povolená.

2.2.4 Zájazd Vzhľadom na nedostupnosť relevantných informácií zo strany KĽDR sú informácie v nasledujúcej podkapitole čerpané najmä zo zahraničných elektronických publikácií a na základe hĺbkových rozhovorov s cestovnými kanceláriami, ktoré realizujú zájazdy do Severnej Kórei a z elektronickej komunikácie so zástupcom českého veľvyslanca v KĽDR. Ako sa už v tejto práci spomínalo v predchádzajúcej kapitole návšteva KĽDR je možná len v rámci organizovaného zájazdu alebo na základe osobného pozvania. Na území Českej a Slovenskej republiky existuje niekoľko cestovných kancelárií, ktoré každoročne sprostredkúvajú zájazdy do KĽDR. Jedná sa napríklad o slovenskú cestovnú kanceláriu BUBO, ktorá ako prvá na tomto území v roku 2005 realizovala zájazd do KĽDR alebo o českú cestovnú kanceláriu China Tours so sídlom v Prahe. V porovnaní so zahraničnými cestovnými kanceláriami je ponuka zájazdov zúžená, jedná sa maximálne o dva zájazdy ročne na cestovnú kanceláriu. Dôvodom nízkeho dopytu na tomto území môže byť nesprávna informovanosť občanov česko-slovenského priestoru o pomeroch v krajine. České a slovenské cestovné kancelárie ponúkajú klasický okruh Severnou Kóreou, kde klienti majú možnosť vidieť základné piliere režimu v hlavnom meste a okolitých oblastiach. V porovnaní so zahraničnými poskytovateľmi je ponuka zájazdov pre česko-slovenskú klientelu obsahovo chudobnejšia.

Zájazd do KĽDR predstavuje jedinečný zážitok a neopakovateľnú skúsenosť. Klienti sa po prekročení hraníc stávajú účastníkmi režimu a podliehajú pravidlám, ktoré v krajine panujú. Po celý čas zájazdu sú neustále kontrolovaní, odpočúvaní a strážení. V krajine je možné pohybovať sa len v rámci organizovanej skupiny, ktorá je tvorená účastníkmi zájazdu, sprievodcom z cestovnej kancelárie, ktorá zájazd sprostredkúva a jedným či dvomi oficiálnymi kórejskými sprievodcami, ktorí majú na starosti priebeh celého zájazdu. Zájazd do KĽDR nie je špecifický len tým, že sa jedná o tak netradičnú destináciu. V porovnaní s inými zájazdami a balíčkami, ktoré cestovné kancelárie sami vytvárajú je zájazd do KĽDR jedinečný v tom, že je v podstate z celej časti tvorený vládou a cestovné kancelárie sa dostávajú do role sprostredkovateľa tejto služby. Každý zájazd má predom naplánovaný itinerár podľa ktorého sa postupuje. Dôvodom takto naplánovanej trasy je neustála kontrola turistov, ktorí sú počas celého zájazdu pod drobnohľadom sprievodcov a tajnej polície. Predom stanovený okruh v rámci, ktorého majú turisti možnosť spoznať krajinu o ktorej sa mnoho píše ale veľmi málo vie slúži vláde ako nástroj propagandy.

2.2.4.1 Druhy zájazdov Na základe analýzy ponuky zahraničných cestovných kancelárií autorka práce zhodnotila, že v súčasnosti sa do KĽDR realizujú tri druhy zájazdov: skupinový, individuálny a špeciálny zájazd. Ako sa už v tejto práci spomínalo, v porovnaní so zahraničnými poskytovateľmi je ponuka na našom území zúžená, jedná sa prioritne o skupinový zájazd, nadštandardným a ojedinelým je individuálny zájazd. Skupinový zájazd predstavuje celosvetovo najčastejší a najobľúbenejší spôsob cestovania po krajine. Hlavnými dôvodmi sú nižšie náklady, veľká dostupnosť termínov a jednoduchší spôsob obstarania.

V rámci českej a slovenskej klientely sú skupinové zájazdy najčastejšou možnosťou vycestovania do krajiny. Pre potreby tejto práce a dôveryhodnosti informácií použitých v danej práci autorka telefonicky kontaktovala jednu z českých cestovných kancelárií, ktorá zájazdy do KĽDR sprostredkúva. Jedná sa o cestovnú kanceláriu ESO travel a.s. so sídlom v Prahe, ktorá je najväčšou cestovnou kanceláriou na území Českej republiky so zameraním na exotické destinácie. Na základe rozhovoru autorka zistila nasledujúce informácie: počet účastníkov je v rámci zájazdu individuálny a nie je obmedzený, záleží na aktuálnom dopyte. Počet účastníkov ovplyvňuje ale služby českého/slovenského sprievodcu. Cestovná kancelária uvádza, že prítomnosť sprievodcu je zabezpečená len v prípade minimálne 16 účastníkov zájazdu. Dĺžka zájazdu je taktiež individuálna, záleží na poskytovateľovi služby a rôznorodosti itineráru, zvyčajne sa jedná o 11 dní a 9 nocí, avšak počet nocí v KĽDR je predom stanovený na základe rozhodnutia vládnej cestovnej kancelárie. Najčastejšie sa jedná o 4-5 nocí, ktoré klienti v KĽDR strávia. Počet nocí sa môže líšiť záleží na vytvorenom balíčku služieb a odletovom mieste (Peking, Vladivostok) a na dohode cestovnej kancelárie so severokórejskou cestovnou kanceláriou, ktorá zájazdy do KĽDR ponúka ďalším zahraničným sprostredkovateľom. Cena zájazdu sa pohybuje okolo 75 000-80 000,- Kč na osobu, čo predstavuje približne 2 880 eur. (www.esotravel.cz) V cene takéhoto zájazdu je zahrnuté: • Letecká preprava Praha-Peking-Praha s medzipristátím; • Letiskové taxy; • Ubytovanie s raňajkami v Pekingu v hoteli 3*- 4*; • Ubytovanie s polpenziou v Pchjongjangu v hoteli 3*- 4*; • 1x nocľah v lôžkovom vlaku; • Transfery a vstupy;

• Služby českého/slovenského sprievodcu (minimálne 16 osôb).

Cena nezahŕňa: • Vízum do Číny: 2 500,- Kč (dva vstupy); • Vízum do KĽDR: 1 900,- Kč; • Turistickú odletovú taxu z Pchjongjangu; • Cestovné poistenie. (www.esotravel.cz) Vo väčšine prípadov nebýva v cene zájazdu zahrnuté cestovné poistenie. Každý účastník zájazdu by mal mať uzavreté poistenie liečebných nákladov, vyplýva to z obchodných podmienok zájazdu. Cestovné kancelárie túto službu svojím klientom ponúkajú prostredníctvom dohodnutej spolupráce s konkrétnou poisťovňou, alebo si klienti cestovné poistenie môžu zaistiť u obdobnej poisťovni samostatne.

Individuálny (súkromný) zájazd je vhodný pre záujemcov, ktorí preferujú osobnejší prístup v rámci menšej skupiny ľudí alebo chcú cestovať samostatne. Na základe telefonickej komunikácie s cestovnou kanceláriou Eso travel a.s. autorka práce zistila, že obstaranie zájazdu je momentálne možné len na základe osobnej požiadavky u jednej z cestovných kancelárií, ktorá sa na takýto zájazd špecializuje. Jedná sa v podstate o obdobný balíček služieb ako pri skupinovom zájazde, s rozdielom, že klient má možnosť samostatnej voľby itineráru po konzultácií s cestovnou kanceláriou. Takýto zájazd predstavuje jedinečnú možnosť ako spoznať Severnú Kóreu na základe vlastného záujmu. Po celý čas pobytu v KĽDR je účastník aj v rámci individuálneho zájazdu v sprievode minimálne dvoch kórejských sprievodcov a nemôže sa voľne pohybovať po krajine.

Pod pojmom špeciálny zájazd si turista môže predstaviť zájazd organizovaný pri príležitosti jedinečnej udalosti v krajine. Častými motívmi bývajú oslavy narodenia Kim Ir-sena alebo výročia súvisiace so založením strany práce. Obdobnými zájazdami disponujú na svojich webových portáloch najmä zahraničné cestovné kancelárie. Tieto zájazdy sa pohybujú vo vyššej cenovej relácií a od bežných okruhov Severnou Kóreu sa líšia aj širším obsahom. Účastníci takéhoto zájazdu sa v rámci špeciálneho zájazdu budú môcť pozrieť napríklad na hromadný skupinový tanec, ktorý sa tancuje na počesť založenia strany práce v hlavnom meste alebo na scenérie krajiny z hôr Paektu a Chilbo.

Jednou z významnejších udalostí v krajine je gymnastické hromadné cvičenie (z anglického prekladu Arirang), ktoré sa od roku 2002 koná na štadióne 1. mája v Pchjongjangu. Airgarng v podstate predstavuje oslavu režimu a socializmu. Cieľom severokórejskej vlády je, aby turisti, ktorí sa tejto hromadnej udalosti zúčastnili uverili, že KĽDR je najsilnejšou krajinou na svete. (Špitálníková, 2017, s. 182) Táto udalosť nepatrí medzi každoročné podujatia v KĽDR, posledný krát sa festival konal v roku 2014. Na základe aktuálnych informácií sa festival vrátil na severokórejskú scénu a to s cieľom osláviť 70 výročie KĽDR. Oslavy začali 9. septembra 2018 a trvali do 10. októbra 2018. (www.koreakonsult.com) Mnohí klienti z postkomunistických krajín tento festival prirovnávajú spartakiáde, v porovnaní so spartakiádou je ale festival v KĽDR neopakovateľným a jedinečným zážitkom. Tabuľka 5: Ceny lístkov na festival v eurách

Zdroj: vlastné spracovanie podľa (www.koerakonsult.com)

2.2.5 Ukážka zájazdu Na základe získaných informácií prostredníctvom telefonickej komunikácie s cestovnými kanceláriami, autorka práce v tejto podkapitole čitateľom v krátkosti predstaví klasický okruh Severnou Kóreou. Klasický okruh Severnou Kóreu so vstupom cez Čínu začína na letisku v Pekingu, kde sa účastníci stretnú s organizátormi zájazdu a spoločne sa letí do Pchjongjangu. Väčšina zájazdov začína a končí v hlavnom meste KĽDR. Po prehliadke hlavného mesta sa zájazd presúva do Kesongu, kde turisti strávia noc v klasickom kórejskom štýle na vyhrievanej podlahe a budú mať možnosť spoznať mesto, ktoré bolo v minulosti hlavným sídlom Kórejského kráľovstva a dnes predstavuje priestor kde sa nachádza Mauzóleum „večného prezidenta“ Kim Ir-sena. Ďalšou zastávkou, ktorá je turistom sprístupnená je hora Mjohjangsan, kde sa nachádza Expozícia medzinárodného priateľstva s darmi kórejským vodcom. Významným atribútom celej prehliadky je demilitarizovaná zóna v Pchanmudžom, počas ktorej oficiálny kórejský sprievodca/vojak podáva účastníkom zájazdu informácie o kórejskej vojne a svoj výklad demonštruje na grafických a hmotných ukážkach. Zájazd v zásade končí v hlavnom meste, z ktorého sa následne skupinovo odlieta do Pekingu v Číne, kde klienti strávia jeden až dva dni na konci ktorých sa odlieta do Prahy.

Obrázok 5: Grafické znázornenie priebehu zájazdu

Zdroj: vlastné spracovanie

2.3 Vplyv režimu na cestovný ruch V teoretickej časti sa táto práca zameriavala opisom režimu, ktorý v krajine nastolil „večný prezident“ Kim Ir-sen a jeho podoba s určitým modifikáciami pretrváva dodnes a zasiahla už tretiu generáciu severokórejských občanov. Ako sa už v tejto práci spomínalo, severokórejský režim vychádza z určitých atribútov. Jedným z nich je práve ideológia, ktorá predstavuje dokonalý systém ovládania a učenia. Zasahuje všetky oblasti života a výnimkou nie je ani cestovný ruch. Daná kapitola bude rozoberať aký vplyv má severokórejský režim na cestovný ruch a na jeho účastníkov.

2.3.1 Voľný pohyb v KĽDR Po prekročení hraníc sa turisti stávajú súčasťou režimu a začínajú pre nich platiť rovnaké pravidlá a obmedzenia ako pre severokórejských občanov. V tomto prípade neexistujú výnimky, vstup do krajiny je dobrovoľný ako náhle sa ale turisti ocitnú na území KĽDR musia sa podriadiť pravidlám vyplývajúcim z režimu. V KĽDR neexistuje individuálna turistika, účastníci zájazdu majú zakázané samostatne sa pohybovať po krajine. Počas celej doby pobytu sú sprevádzaní severokórejskými sprievodcami, ktorí ich zoznámia s krajinou, výnimku predstavujú hotelové izby, kde sa návštevníci môžu pohybovať bez fyzického dozoru. Je na sprievodoch a na vzťahu, ktorý si s nimi účastníci vybudujú, do akej miery bude účastníkom ponechaná voľnosť v rámci skupinových prehliadok. Všetky trasy a čas, ktorý účastníci v KĽDR strávia je predom naplánovaný a nie je možné ho na základe osobných požiadaviek niektorého z účastníkov meniť. S obsahom zájazdu sú všetci predom zoznámení a prípadné zmeny môžu byť vykonané len na základe rozhodnutia sprievodcu. Zákaz pohybu

41 platí aj po zotmení, návštevníci majú zákaz vychádzania. Nepodriadenie sa takýmto pravidlám môže mať pre návštevníka fatálne následky.

2.3.2 Sprievodcovia v KĽDR Účastníci zájazdu do KĽDR majú bez povolenia od sprievodcov zakázané oslovovať severokórejských občanov na ulici alebo v inom bežnom prostredí. Situácia záleží na povolení od sprievodcu a na prostredí, v ktorom sa účastníci nachádzajú. (https://koryogroup.com/) Existujú miesta ako napríklad hotelová recepcia, reštaurácie či špeciálne obchody, kde sa turisti dostanú do bližšieho kontaktu so severokórejskými občanmi, ktorí sú ale špeciálne vyškolení na takýto styk a preto je interakcia povolená. Počas celého zájazdu sú klienti v neustálom kontakte so svojimi sprievodcami, ktorí sú za plnenie itinerára a správanie skupiny plne zodpovední. Sprievodca z cestovnej kancelárie sa v podstate dostáva do role účastníka zájazdu a je účastníkom nápomocný, keď ho potrebujú. Povolanie severokórejského sprievodcu zastáva v súčasnosti vo väčšine prípadov ženské pohlavie. Severokórejské sprievodkyne sú veľmi priateľské a snažia sa účastníkom odpovedať na dotazy a otázky, ktoré im kladú. Turisti by mali byť predom ponaučení cestovnou kanceláriou akým témam je lepšie sa vyhnúť a nevzbudzovať tak nechcenú pozornosť. Častými dotazmi bývajú otázky týkajúce sa fotografovania objektov či ľudí, histórie krajiny ale aj otázky vzťahujúce sa na bežný život v KĽDR. Severná Kórea je krajinou, kde sa za dobre odvedenú prácu dostáva odmena. Obdobne a pozitívne je v krajine vnímané prepitné. Svojím severokórejským sprievodcom môžu účastníci priniesť malú pozornosť z domoviny ako znak úcty a poďakovania. Finančnú odmenu severokórejskí sprievodcovia ocenia najviac. Základná odporúčaná čiastka je 25 euro a sprievodcom sa predáva súkromne na konci zájazdu. Vo všeobecnosti turisti nie sú povinní dávať prepitné za služby, ktoré využijú v KĽDR, toto rozhodnutie je dobrovoľné, avšak je odporúčané. (https://www.north-korea-travel.com/)

2.3.3 Využitie elektroniky v KĽDR Hotelové izby sú vybavené elektrickými zástrčkami, ktoré sú veľmi podobné západným typom a tým pádom im vyhovujú naše káble s dvoj-vidlicovým koncom. Zájazdy sú plne elektrifikované, výnimku predstavujú časté výpadky elektrického prúdu a nočné presuny. Do KĽDR je možné doviesť akúkoľvek elektroniku, výnimku predstavujú profesionálne fotoaparáty a videokamery a samostatné prístroje ako GPS lokalizátory na meranie polohy. Zákaz sa týka taktiež akéhokoľvek vysielacieho zariadenia, toto obmedzenie sa nevzťahuje na mobilné telefóny.

Pri odchode z KĽDR bývajú náhodné colné kontroly, kde turistov môže colný úradník pri prezeraní audiovizuálneho materiálu obstaraného v KĽDR požiadať o odstránenie niektorých fotografií či záberov. Od 1. januára 2013 neplatí zákaz dovozu mobilných telefónov/smartfónov vrátane telefónov s GPS. (https://en.wikivoyage.org/wiki/Main_Page) Severná Kórea nemá medzinárodnú roamingovú zmluvu so žiadnym zahraničným operátorom, to znamená, že roaming v KĽDR nie je dostupný. Z mobilného telefónu je možné telefonovať po zakúpení miestnej SIM karty (odhadovaná hodnota je 50 euro), vďaka ktorej je možné sa dovolať do zahraničia. Táto možnosť je avšak sprístupnená len klientom, ktorí majú odomknutý mobilný telefón a je kompatibilný so službami 3G v pásme 2 100 MHz. SIM kartu je možné zakúpiť po príchode do krajiny na letisku. Volanie na miestne čísla nie je cudzincom umožnené. Vo všeobecnosti internet a bezdrôtové internetové pripojenie v KĽDR nie je pre bežných občanov sprístupnené, slúži výhradne vládnym účelom. Jedinou možnosťou využitia internetové pripojenia pre turistov je 3G pripojenie pomocou mobilného telefónu. Mobilný internet je dostupný vo všetkých väčších severokórejských mestách a SIM karta sa dá zakúpiť v hoteli Pottonggang v Pchjongjangu. Ak chcú turisti využívať služby mobilného internetu budú ale musieť počítať s oveľa vyšším cenami v porovnaní s tým na aké sú zvyknutí v západnom svete. K využitiu mobilných dát je potrebné zakúpiť plán dátových služieb, ktorý obsahuje: • SIM Kartu: 50-120 USD (195 hlasových minút, 20 textových správ) • Aktivácia internetu: 90 USD (50 Mb) • Ďalšie internetové dáta 0,38 USD/Mb (www.koreakonsult.com) Ďalšou možnosťou spojenia je telefonický hovor, ktorý je možné realizovať len z hotelových priestorov. Umožnené sú medzinárodné ale aj miestne spojenia, ktorých cena sa pohybuje okolo 5€/minútu. Všetky hovory sú na území KĽDR monitorované.

2.3.4 Fotografovanie a dokumentácia počas zájazdu Režim zahraničným návštevníkom výrazne zasahuje do obstarávania audiovizuálneho materiálu. Existujú určité obmedzenia, ktorým sa klienti musia prispôsobiť. V zásade je možné dokumentovať všetko čo je povolené severokórejským sprievodcom. Obozretnosť a opatrnosť sa kladie najmä pri dokumentácií objektov, ktoré zobrazujú vodcov KĽDR. Fotografie musia zobrazovať celý objekt a nie len jeho časť, takáto fotografia by mohla byť považovaná za zneuctenie vodcov a nerešpektovanie ich postavenia v krajine a musela by byť

43 okamžite odstránená. (https://edition.cnn.com/) Je zakázané obstarávať audiovizuálny materiál z vlaku, lietadla a autobusu, fotografovanie či nahrávanie osôb na veľkú vzdialenosť, osôb špinavých či zanedbaných a fotografovanie severokórejských vojakov a policajtov. Ako sa už v tejto práci raz spomínalo, profesionálni fotografi a žurnalisti nemajú do KĽDR povolený vstup na turistické vízum a ich jedinou možnosťou návštevy KĽDR je oficiálne pozvanie niektorého z miestnych orgánov. Klienti cestujúci prostredníctvom cestovnej kancelárie sami zodpovedajú za okolnosti, ktoré môžu nastať pri zatajení svojej profesie.

2.3.5 Platobný styk v KĽDR Cudzinci nemajú povolené disponovať, platiť alebo inak narábať s domácou menou. Severokórejská mena sa nazýva 1 Won a delí sa na 100 Čonov. V cene zájazdu sú zahrnuté všetky potrebné výdaje (ubytovanie, stravovanie, vstupy, doprava), turisti tak nutne nepotrebujú disponovať hotovosťou, napriek tomu sa malá hotovosť do KĽDR odporúča. V KĽDR sú všetky transakcie vedené v hotovosti, platobný styk nie je v KĽDR možné realizovať prostredníctvom platobných kariet, ani bankomaty a s tým spojený výber hotovosti nie je v krajine dostupný. V KĽDR sa dá v princípe platiť tromi menami: eurami (EUR), americkými dolármi (USD) a čínskymi juanmi (CNY). (https://www.worldtravelguide.net/) Vo väčšine špecializovaných obchodov, kde majú cudzinci povolený vstup, sa dá platiť v eurách. Zahraničné cestovné kancelárie na svojich webových stránkach návštevníkom odporúčajú hotovosť vo výške 150-200 eur, ktorá by mala pokryť prípadné extra vstupy či nákup suvenírov.

2.3.6 Zdravotná starostlivosť V tejto práci sa už vyššie spomínalo že cestovné poistenie nie je v cene zájazdu zahrnuté, za jeho obstaranie sú zodpovední účastníci zájazdu. Do tak izolovanej krajiny akou je KĽDR je potrebné aby turisti mali zaistené aspoň poistenie základných liečebných nákladov. V ideálnom prípade ak majú plné zdravotné poistenie. Zdravotná starostlivosť je na území KĽDR štátom uzákonená od roku 1947 a na základnú zdravotnú starostlivosť by mal mať právo každý občan. Realita je avšak úplne iná a základná starostlivosť je v krajine doprianá len najvyššej triede. (Špitalníková, 2017, s. 33) Zdravotná starostlivosť je na oveľa nižšej úrovni ako v rozvinutých krajinách. S nedostatkom kvalitného personálu, liekov a prostriedkov, ktoré sú potrebné aj k základnému ošetreniu by mali byť turisti prostredníctvom cestovnej kancelárie predom informovaní. Na základe zlej vybavenosti a prípadných komplikácií plynúcich z tejto situácie sa cudzincom, ktorí trpia vážnymi zdravotnými problémami, neodporúča cestu realizovať.

(https://www.worldtravelguide.net/guides/asia/north-korea/) Návštevníkom sa taktiež odporúča dostatočne sa vybaviť malou lekárničkou s liekmi a dezinfekčnými prípravkami. Do KĽDR nie sú žiadne povinné očkovania ale odporúča sa očkovanie proti žltačke typu A, B a tetanu. (https://www.cdc.gov/) Na základe komunikácie s cestovnou kanceláriou China Tours autorka práce zistila, že prvú pomoc a základné ošetrenie poskytuje nemocnica Činson, ktorá sa nachádza v diplomatickej štvrti Munsudong. Cudzinci ani sprievodca cestovnej kancelári sa do nemocnice nedovolajú, vyplýva to zo špecifickosti mobilných liniek a nemožnosti kontaktovať severokórejské čísla na území krajiny. Jedinou možnosťou akou sa cudzinci môžu s nemocnicou spojiť je prostredníctvom hotelovej recepcie alebo severokórejského sprievodcu. Úroveň zdravotnej starostlivosti je veľmi nízka, niekedy priam odstrašujúca. Na základe komunikácie so zástupcom veľvyslanectva Českej republiky v Pchjongjangu sa akékoľvek náhle prípady odporúčajú riešiť v Číne prípadne späť vo vlasti. Prevoz pacienta do zahraničia by bol organizovaný výlučne kórejskou stranou, ktorá kontroluje všetky pohyby z/do KĽDR, veľvyslanectvo by v takomto prípade kontaktovali MZV ČR/SR, záleží na národnosti občana. Doposiaľ sa takáto situácia ešte nenastala a žiadny návštevník pochádzajúci z Českej či Slovenskej republiky nebol počas pobytu v KĽDR hospitalizovaný.

2.3.7 Severokórejská mentalita a tri základné pravidlá Návšteva takejto jedinečnej krajiny so sebou prináša veľkú zodpovednosť, obozretnosť a sebazaprenie. Turisti, ktorí cestu do KĽDR už absolvovali jednoslovne tvrdia, že na niečo také sa nedá predom pripraviť. (https://www.bordersofadventure.com/) Neexistuje univerzálny manuál, ktorý by cudzincom dokázal vysvetliť všetky špecifickosti a abnormality, ktoré sú v tejto krajine považované za bežné a normálne. Po prekročení hraníc už nikdy nie sú turisti sami a každý ich krok, čin či zvuk je monitorovaný. Ministerstvo zahraničných vecí ČR/SR dobrovoľnú cestu do KĽDR neodporúča. (www.mzv.cz) Cestovný ruch je otázkou osobnej zodpovednosti jedinca, ktorý je za svoje správanie a pobyt v krajine plne zodpovedný. Severná Kórea patri medzi najorganizovanejšie krajiny na svete, kde platia prísne pravidlá a obmedzenia. Je dôležité aby klienti, ktorí sa rozhodli KĽDR navštíviť, boli oboznámení so základnými prvkami režimu, ktorý v krajine panuje. Neexistuje priestor, kde by cudzinci na území KĽDR neboli sledovaní. Hotelové izby nie sú výnimkou, sú odpočúvané a každé slovo, ktoré sa v súkromí vysloví by mohlo byť neskôr použité proti turistom. Návšteva takejto krajiny je niekedy otázkou života a smrti, preto je nutné aby turisti

45 dodržiavali tri základné pravidlá návštevy KĽDR, ktoré autorka pre účely tejto práce zostavila. 1. Nikdy za žiadnych okolností neprejavujte vodcom neúctu Pravidlo jedna predstavuje veľkú závažnosť a mali by mu venovať pozornosť všetci potenciálni turisti. O vodcoch (súčasných či minulých) sa vo všeobecnosti neodporúča vôbec komunikovať v súkromí. Povolené a vítané je ak sa účastníci o vodcov zaujímajú počas sprevádzaného zájazdu a kladú otázky severokórejskému sprievodcovi. Obyvatelia KĽDR považujú svojich vodcov za bohov, v krajine existuje veľmi silný vplyv kultu osobnosti, nerešpektovanie či neúcta niektorého z nich je prísne trestaná. Takéto nerešpektovanie zahŕňa napríklad: na miestach venovaných predstaviteľom režimu by mal turista prejaviť úctu a rešpekt poklonením sa a položením kvetín, noviny obsahujúce fotografie vodcov by návštevníci nemali zakrývať, používanie mien vodcov v súkromných rozhovoroch je prísne zakázané to isté platí v prípade orezávania fotografií monumentov, ktoré sú vodcom venované. Klienti by sa mali vyhnúť akýmkoľvek komentárom týkajúcim sa režimu, totalite a izolovanosti. 2. Nešírte náboženstvo, v krajine je len jedna viera V KĽDR je striktne zakázané šíriť akékoľvek iné náboženstvo či filozofiu než čučche. Je prísne zakázané spievať náboženské piesne, modliť sa na verejnosti či darovať napríklad bibliu. Ak sú turisti prívržencami určitej viery, vstup do krajiny obmedzený nemajú, mali by byť avšak predom poučení o možnostiach praktikovania svojej viery na území KĽDR. (https://theculturetrip.com/) 3. Vyhnite sa fotografovaniu vojenských budov či miest s vojenskou tematikou KĽDR cestovný ruch využíva ako prostriedok propagandy pre západný svet. Návšteva tejto krajiny je predom plánovaná tak aby turisti nazreli len do oblastí, ktoré sú reprezentatívne a hodné obdivu. Je prísne zakázané fotiť objekty rozostavané, vojenské budovy a vojakov. Tento zákaz neplatí ale na celom území krajiny, ak majú turisti šťastie a dostanú sa v rámci zájazdu do demilitarizovanej oblasti, tak v tomto prípade so zvolením sprievodcu môžu fotografovať objekty s vojenskou tematikou, jedná sa o výnimku.

K pobytu v KĽDR sa v súčasnosti len ťažko nájde konkurencia. Cestovanie v tak nevšednom prostredí nie je vôbec jednoduché. Severná Kórea je úplne iný svet na aký sú turisti zo západných krajín zvyknutí. Režim od cudzincov vyžaduje aby sa mu podriadili a rešpektovali ho. Neuposlúchnutie pravidiel, ktoré z režimu vyplývajú môže viesť až k tragickým koncom, preto je veľmi dôležité a zdôrazňujú to cestovné kancelárie po celom svete, aby do KĽDR

46 cestovali len tí klienti, ktorí sú ochotní sa týmto pravidlám podriadiť a rešpektovať ich. Pri návšteve akejkoľvek krajiny je nutné dbať dôraz na to, že turista je hosťom v krajine a on by sa mal podriadiť miestnym zvykom a pravidlám to platí aj v prípade návštevy KĽDR.

2.3.8 Bezpečnosť v krajine Severná Kórea patrí medzi najorganizovanejšie štáty na svete so silnou vierou vo svojich vodcov a paradoxne súčasne predstavuje jednu z najbezpečnejších destinácií na svete. V krajine pri rešpektovaní režimu a pravidiel z neho vyplývajúcich klientom nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Riziko vreckovej krádeže je v podstate nulové a klienti sa tak nemusia obávať straty svojich cenností. Na základe elektronickej komunikácie so zástupcom veľvyslanectva Českej republiky v KĽDR autorka práce zistila, že českí a slovenskí klienti sa v KĽDR do žiadnych problémových situácií nikdy nedostali. Českí a slovenskí turisti sú z hľadiska priemyslu cestovného ruchu v KĽDR vnímaní ako ostatní Európania, avšak veľká časť miestneho obyvateľstva vníma českých a slovenských turistov veľmi pozitívne. Takéto vnímanie ale v praxi neznamená žiadne špeciálne zaobchádzanie s klientami.

2.4 Metodológia výskumu

Pre účely tejto práce a naplnenia jej cieľa boli v úvode tejto práce stanovené 2 hypotézy:

Hypotéza0: „KĽDR je na území ČR/SR vnímaná skôr negatívne ako pozitívne.“

Hypotéza1: „KĽDR momentálne nepredstavuje cieľovú dovolenkovú destináciu pre česko- slovenských turistov.“

Na potvrdenie či vyvrátenie stanovených hypotéz sa v tejto práci využil spôsob dotazníkové šetrenia, ktorý slúži ako najrýchlejší spôsob zberu dát od širokého kruhu respondentov. Respondenti, pre ktorých bol dotazník navrhnutí boli obyvatelia Českej a Slovenskej republiky. Dotazník bol anonymný aby opýtaní odpovedali čo najúprimnejšie. Cieľom dotazníka bolo zistiť ako je KĽDR na území ČR/SR v súčasností vnímaná a či na tomto území existuje záujem o návštevu destinácie. Následne na základe získaných výsledok zo vzorky bude v návrhovej časti vypracovaný návrh zlepšenia informovanosti o krajine. Dotazník obsahuje 10 otázok, kde prevažne všetky boli uzavreté s možnosťou výberu vždy jednej možnosti. Prvé otázky dotazníka sú zameraná predovšetkým na všeobecnú znalosť krajiny, zvyšná časť je venovaná otázkam týkajúcim sa KĽDR ako destinácie cestovného ruchu. Presné znenie dotazníka s odpoveďami sa nachádza v Prílohe č. 2 tejto práce.

K vyplneniu dotazníka boli oslovení študenti vysokých škôl prostredníctvom sociálnych sietí, pracovníci v cestovnom ruchu pomocou emailovej komunikácie a osoby blízke autorke tejto práce. Konečná vzorka opýtaných predstavovala 117 odpovedí. Dotazník bol vytvorený pomocou voľne dostupnej internetovej aplikácie www.survio.com a v jeho úvode bol predstavený dôvod jeho vzniku a na aký účel budú dáta použité.

Graf 1: Kde ste sa prvý krát stretli s pojmom Severná Kórea (KĽDR)?

Zdroj: vlastné spracovanie

Autorka tejto práce sa touto otázkou snažila zistiť z akých prameňov sa najčastejšie obyvatelia Českej a Slovenskej republiky o KĽDR prvý krát dozvedeli. Z výsledok šetrenia je možné vyvodiť nasledujúce závery. Zo 117 opýtaných sa najviac opýtaných (42,7%) s pojmom Severná Kórea po prvý krát stretlo v priestoroch školy. Dôsledkom tohto vysokého výsledku je fakt, že dotazník bol predložení najmä študentom stredných a vysokých škôl. Druhou najčastejšou volenou možnosťou je internet (29,9%). Autorka práce sa domnieva, že internet predstavuje druhú najčastejšie volenému možnosť na základe súčasného politického diania, v ktorom sa KĽDR napriek svojej uzavretosti od nástupu Kim Čong-una angažuje. Z výsledkov je možné vypozorovať, že len jeden respondent (0,9%) o KĽDR nikdy nepočul. Výsledky tohto šetrenie môžu byť považované za priaznivé, českí a slovenskí občania majú povedomie o Kórejskej ľudovodemokratickej republike.

Graf 2: Vedeli by ste zvoliť z nižšie uvedených možností súčasného vodcu KĽDR?

Zdroj: vlastné spracovanie

Zámerom druhej otázky bolo zistiť do akej hĺbky sú obyvatelia česko-slovenského priestoru oboznámení so súčasným dianím v KĽDR. Na takéto zistenie si autorka práce zvolila otázku, ktorá sa týka pôsobnosti súčasného vodcu v krajine. 93 respondentov (79,5%) zo 117 opýtaných na danú otázku odpovedalo správne a na základe toho je možné tvrdiť, že väčšina obyvateľov česko-slovenského priestoru disponuje základnými znalosťami a zaujíma sa o dianie v krajine. Len 6 (5,1%) zo 117 opýtaných zvolilo možnosť neviem.

Graf 3: Ktorá z nižšie uvedených možností sa Vám najviac spája so Severnou Kóreou?

Zdroj: vlastné spracovanie

Cieľom tretej otázky v dotazníku bolo zistiť s čím sa opýtaní pri myšlienke na KĽDR najviac stotožňujú a na základe toto vyvodiť ako opýtaní KĽDR momentálne vnímajú a aké k nej majú stanovisko. Na výber mali opýtaní zo štyroch možností, z ktorých každá bola zvolená na základe atribútov, ktoré sa momentálne s krajinou na verejnosti spájajú. Opýtaní najčastejšie volili možnosť totalita (84,6%) predstavujúc 99 respondentov. Len 9 z opýtaných stotožňuje KĽDR s unikátnou destináciou (7,7%). Na základe týchto výsledok je možné vypozorovať, že občania Českej a Slovenskej republiky KĽDR vnímajú ako politického agresora. Na základe výsledkov sa potvrdila stanovená hypotézu H0. V súčasnosti prevažuje negatívne vnímanie tejto krajiny. Podľa autorky práce takýto výsledok dotazníka vyplýva najmä zo silnej medializácie agresívnej politiky súčasného vodcu. Na druhej strane táto neslávna politika, za ktorú KĽDR vďačí súčasnému vodcovi Kim-čong unovi, krajine v posledných rokoch zvýšila publicitu a prilákala záujem. V súčasnosti na kórejskom polostrove pomaly dochádza k umierňovaniu pomerov a preto sa autorka práce domnieva, že aj tento fakt môže v budúcnosti priaznivo ovplyvniť image tejto destinácie a tým zvýšiť záujem o túto nevšednú krajinu.

Graf 4: Uvedomujete si existenciu cestovného ruchu v krajine?

Zdroj: vlastné spracovanie

Tretia otázka sa už konkrétne zaoberá cestovným ruchom v zemi. Skúma do akej miery si obyvatelia česko-slovenského priestoru uvedomujú jeho pôsobnosť. Na základe výsledkov dotazníkového šetrenia, kde 64 (54,7%) opýtaných zvolilo možnosť áno je možné tvrdiť, že českí a slovenskí občania disponujú okrem základných znalostí aj znalosťami širšími. Výsledky jasne naznačujú, že väčšia časť respondentov má povedomie o existencií cestovného ruchu v zemi. Zvyšná časť respondentov, ktorá predstavuje 53 z opýtaných povedomie o cestovnom ruchu v KĽDR nemá. Na základe dosiahnutých výsledkov väčšina opýtaných, ktorých autorka práce oslovila je o existencií cestovného ruchu v zemi informovaná a tým pádom je možné sa domnievať, že obyvatelia Českej a Slovenskej republiky disponujú základnými informáciami o cestovnom ruchu v KĽDR. Na overenie autorka práce formovala nasledujúce otázky dotazníka.

Graf 5: Dokázali by ste z nižšie uvedených možností odhadnúť cenu zájazdu?

Zdroj: vlastné spracovanie

Táto otázka bola vytvorená so zámerom zistiť v akej cenovej relácií českí a slovenskí občania odhadujú nákladnosť tejto destinácie. Výpovedná hodnota tejto otázky spočíva v tom do akej miery sú opýtaní zainteresovaní a informovaní v tejto oblasti a do akej hĺbky sa o možnosti vycestovania zaujímajú. 66 (56,4%) z opýtaných na otázku odpovedalo správne, zvyšných 51 zvolilo jednu z možností, ktorá nebola správna. Výsledok tejto analýzy je opäť priazniví, väčšina opýtaných má približne pojem o cene zájazdu.

Graf 6: Aké náročné je podľa Vás získať povolenie na vstup (vízum) do KĽDR? 1-najľahšie, 10-najťažšie

Zdroj: vlastné spracovanie

Šiesta otázka sa už priamo týka možnosti vycestovania do krajiny a analýza jej výsledkov tejto práci poskytne informácie o tom či opýtaní disponujú správnymi informáciami týkajúcimi sa cestovného ruchu. K tejto otázke autorka dotazníka použila bodovaciu škálu na stupnici od 1-10, kde po spriemerovaní vyšiel výsledok 7,7. Podľa väčšiny opýtaných (24,1%) je získanie víza do KĽDR veľmi náročné a títo opýtaní zvolili na škále možnosť desať. Obdobne to bolo s možnosťami osem a deväť, ktoré v počte odpovedí nasledovali možnosť desať. Len jeden respondent zvolil možnosť jedna – najľahšie. Na výsledku tejto otázky je možné vidieť, že opýtaní nedisponujú správnymi informáciami v každej oblasti cestovného ruchu. Získať povolenie na vstup (vízum) prostredníctvom cestovnej kancelárie je paradoxne veľmi jednoduché a obyvatelia Českej a Slovenskej republiky s tým nemávajú žiadne problémy. Jediné obmedzenie by mohol predstavovať čas, vybavenie víza trvá približne mesiac.

Graf 7: Považujete sa za dobrodružného človeka, ktorého lákajú nepoznané destinácie?

Zdroj: vlastné spracovanie

Táto otázka bola konštruovaná s cieľom bližšie spoznať povahu respondentov, ktorí odpovedali na dotazník. Autorka práce sa domnieva, že záujem o vycestovania do KĽDR budú mať najmä tí opýtaní, ktorí v tejto otázke odpovedali možnosťami: určite áno, skôr áno. 42 (35,9%) zo 117 opýtaných si zvolilo možnosť určite áno a 34 (29,1%) zo 117 si zvolilo možnosť skôr áno. Z dosiahnutých výsledok je možné vyvodiť záver, že väčšina opýtaných má dobrodružnú povahu a je otvorená poznávaniu nových miest spojených s rizikom a dobrodružstvom.

Graf 8: Uvažovali by ste niekedy nad návštevou Severnej Kórei?

Zdroj: vlastné spracovanie

Posledná otázka týkajúca sa Severnej Kórei sa priamo zaoberá možnosťou respondentov do krajiny vycestovať a jej výsledky majú autorke práce poskytnúť informácie na základe ktorých potvrdí alebo vyvráti H1. Autorka dotazníka túto otázku cielene položila ako poslednú, aby respondentom v predošlých otázkach poskytla čas a ovplyvnila ich zmýšľanie prostredníctvom zmiešaných možností k odpovediam. Táto otázka je pre túto prácu kľúčová a jej výsledok odzrkadľuje záujem opýtaných o KĽDR. Autorka práce sa v úvode domnievala, že KĽDR nepredstavuje cieľovú destináciu na česko-slovenskom trhu. Na základe získaných odpovedí od respondentov sa dospelo k nasledujúcim výsledkom. 15 zo 117 opýtaných by KĽDR zvolilo možnosť určite áno a 33 zo 117 opýtaných zvolilo možnosť skôr áno, čo v súčte predstavuje 48 opýtaných, ktorí by nad návštevou KĽDR uvažovali. Na druhej strane počet opýtaných, ktorí si zvolili možnosť určite nie a skôr nie v súčte predstavuje číslo 69. Z toho vyplýva, že väčšina opýtaných nemá záujem a neuvažuje nad návštevou KĽDR a tým dochádza k potvrdeniu druhej stanovenej hypotézy. Pozitívne na druhej strane je to, že 48 z opýtaných takúto možnosť zvažuje a tým o krajinu prejavilo záujem. Výsledok tejto otázky od začiatku autorka práce predpokladala. S počtom respondentov ktorí odpovedali kladne autorka práce nepočítala a tento výsledok je preto pre účely tejto práce považovaný ako pozitívny. Výsledok je indikátorom, že záujem o destináciu na území Českej a Slovenskej republiky existuje ale v menšom zastúpení. Za hlavný dôvod nezáujmu česko-slovenskej klientely o návštevu KĽDR autorka práce považuje prevládajúci negatívny image destinácie a nedostatočnú informovanosť respondentov o KĽDR.

Graf 9: Vaše pohlavie:

Zdroj: vlastné spracovanie

Deviata otázka v dotazníku bola smerovaná na pohlavie respondentov. Z opýtaných respondentov prevažoval počet žien s číslom 61 (52,6%). Počet mužov, ktorí dotazník vyplnili bol 55 (47,4%).

Graf 10: Váš vek:

Zdroj: vlastné spracovanie

Posledná otázka v dotazníkovom šetrení bola zameraná analýzou veku opýtaných. Z grafu je možné vypozorovať, že najviac zúčastnených bolo vo veku od 15-25 rokov (70,9%). Zvyšok tvorili opýtaní od 26-50 rokov (24,8%), ďalej početne najnižšie zastúpenie predstavovali

56 respondenti vo veku 51-70 rokov (4,3%). Výsledok tejto otázky je možné odôvodniť na základe okruhu opýtaných, ktorých autorka tejto práce oslovovala. Jednalo sa predovšetkým o respondentov vysokých a stredných škôl, ktorí sa v danej vekovej kategórií pohybujú.

2.4.1 Vyhodnotenie dotazníkového šetrenia Dotazníkové šetrenie bolo vytvorené so zámerom potvrdenia či vyvrátenia stanovených hypotéz, ktoré si autorka tejto práce na začiatku zvolila. Na základe analýzy získaných výsledkov zo šetrenia došlo k potvrdeniu prvej a druhej hypotézy. Podľa získaných odpovedí je KĽDR v súčasnosti na česko-slovenskom trhu vnímaná negatívne, konkrétne je v očiach česko-slovenských opýtaných vnímaná ako krajina s totalitnou diktatúrou a momentálne prevláda nezáujem o návštevu tejto jedinečnej destinácie.

Cestovný ruch v KĽDR je fenoménom a neexistuje destinácia, ku ktorej by sa dal prirovnať. Zdroje informácií týkajúce sa akejkoľvek oblasti v KĽDR sú limitované a častokrát majú propagandistický charakter. Je nutné tieto skutočnosti potenciálnym klientom vysvetliť a priblížiť im realitu tejto destinácie aby nedochádzalo k skreslenému obrazu, ktorý vedie k negatívnym postojom voči destinácií. Na základe analýzy je možné tvrdiť, že klienti majú viac než široké znalosti o KĽDR a vedia o existencií cestovného ruchu a disponujú základnými informáciami o CR avšak podrobnejšími informáciami týkajúcimi sa cestovného ruchu nedisponujú. Informácie, ktorými respondenti disponujú sa z veľkej časti týkajú politickej situácie, ktorá sa na severnej časti kórejského polostrova odohráva. Dôkazom je výsledok z druhej otázky dotazníkového šetrenia, kde viac než polovica respondentov určila vodcu krajiny správne. Médiá nie vždy objektívne hodnotia udalosti, ktoré v krajine prebiehajú. Na základe dezinformácií potom dochádza k vytváraniu negatívneho vnímania celej krajiny vrátane atraktivít cestovného ruchu a možnosti vycestovania. Autorka práce sa domnieva, že na základe skresľujúcej a často krát nepravdivej interpretácií informácií o KĽDR je záujem o túto destináciu nízky.

3 Návrhová časť Táto časť bakalárskej práce sa bude venovať návrhom a odporúčaniam, ktoré by prispeli k lepšej informovanosti česko-slovenskej klientely o špecifikách cestovného ruchu v KĽDR, čím by sa na základe autorkinej domnienky zmenilo negatívne vnímanie KĽDR a postupne by rástol záujem o destináciu. Návrhy a odporúčania uvedené v tejto časti vyplývajú najmä z vlastného výskumu dostupných zdrojov, na ktorom autorka tejto práce pracovala a taktiež z dotazníkového šetrenia.

Z výsledkov dotazníka vyplýva, že Severná Kórea nepredstavuje pre českých či slovenských klientov cieľovú exotickú destináciu akou je napríklad Čína či Thajsko. Dôvodom je image, ktorý destinácia na základe svojej izolovanosti a špecifikám režimu a najmä súčasnej politiky získala. V posledných mesiacoch sa toho o KĽDR veľmi veľa píše ale málo vie. Americko- kórejské napätie prispelo k zviditeľneniu KĽDR, ktoré krajina v posledných mesiacoch prostredníctvom tohto medializovaného sporu získala. Na druhej strane táto medializácia bola podnetom k čoraz väčšiemu záujmu o tak netradičnú krajinu. Problémom týkajúcim sa cestovného ruchu je na základe dotazníkového šetrenia fakt, že informácie, ktoré potenciálni klienti o krajine z komunikačných kanálov získavajú alebo samostatne vyhľadávajú sú informácie týkajúce sa predovšetkým politickej situácie v krajine a o udalostí s tým súvisiacich. Pri vypracovávaní analytickej časti mala sama autorka práce veľký problém získať dôveryhodné a relevantné zdroje informácií, ktoré by sa týkali cestovného ruchu. Pri zadaní akejkoľvek mutácie názvu krajiny do internetového vyhľadávača sa webové stránky odkazujúce na turizmus nachádzali až na 2-3 strane internetového vyhľadávača. Na druhej strane pravdivosť či relevantnosť informácií o KĽDR je otázkou diskutabilnou, nie je možné ich overiť. Vyplýva to z uzavretosti krajiny, do ktorej interných záležitostí nie je možné preniknúť. Je na rozhodnutí vlády a samotného vodcu krajiny aké informácie budú vypustené. Dôsledkom takéhoto jednania je, že obyvatelia KĽDR nemajú informácie o svete, ktorý existuje za hranicami ich štátu a naopak. Z toho vyplýva, že informácie, ktoré sú o KĽDR dostupné sú z veľmi veľkej časti súčasťou severokórejskej propagandy. Vplyv dezinformácií, ktoré sa o KĽDR šíria v západnom svete je veľmi silný a ako sa už v tejto práci raz spomínalo dokáže potenciálnych záujemcov od návštevy tejto destinácie odstrašiť. Ak má cestovný ruch v Severnej Kórei prosperovať je dôležité aby poskytovatelia takýchto služieb venovali obzvlášť veľkú pozornosť, ktorá by viedla k odstráneniu týchto dezinformácií, ktoré vedú k negatívnemu vnímaniu destinácie. Severokórejská vláda sa v propagácií destinácie

58 samostatne neangažuje ako je to napríklad v porovnaní s Prahou a činnosťou českej centrály cestovného ruchu, preto odporúčania zostavené v tejto kapitole sú predovšetkým smerované na poskytovateľov zájazdov na území ČR/SR. Autorka tejto práce poskytovateľom, ktorí sa na zájazdy do KĽDR na území Českej a Slovenskej republiky zameriavajú navrhla model obsahujúci tri odporúčania. Pomocou ich implementácie by sa zvýšila dostupnosť relevantných informácií o cestovnom ruchu a jeho špecifikách v KĽDR, ktorá by mohla dopomôcť k zvýšenému záujmu českých a slovenských občanov o návštevu KĽDR a eliminácií dezinformácií.

Existuje mnoho jazykových mutácií, ktoré poskytujú informácie o špecifických aspektoch cestovného ruchu v KĽDR avšak na slovenskom a českom trhu prevláda ich nedostatok. Zahraničné cestovné kancelárie na svojich webových portáloch poskytujú dostatočné množstvo informácií týkajúcich sa zájazdu do KĽDR a špecifík s ním súvisiacich. Portály obsahujú sekcie, ktoré sa týkajú histórie krajiny, režimu, súčasnej situácie, trendov v oblasti cestovného ruchu ale taktiež materiály obsahujúce mapy, fotografie a odporúčania na čo by klienti pri cestovaní po KĽDR nemali zabúdať. Dôležitým faktom je aj to, že informácie sú na zahraničných webových portáloch aktualizované. Autorka práce správnu prezentáciu destinácie a služieb, ktoré sú v cene zájazdu zahrnuté považuje za esenciálnu v rámci propagácie. Pri destinácií akou je KĽDR je osobitne dôležité aby cestovné kancelárie poskytovali čo najdetailnejšie informácie o pomeroch v krajine a o obsahu zájazdu aby tým zamedzili vplyvu dezinformácií. Základ modelu tvorí myšlienka, ktorej hlavnou úlohou je zlepšiť informovanosť o špecifikách destinácie v českom a slovenskom jazyku, model obsahuje tri časti.

Obrázok 6: Model obsahujúci odporúčania

Zdroj: vlastné spracovanie

1) Stručná charakteristika, základné informácie o krajine Na základe analýzy webových stránok cestovných kancelárií ponúkajúcich zájazdy do KĽDR na území ČR/SR autorka práce zistila, že prevláda nedostatok základných informácií

59 týkajúcich sa destinácie KĽDR. Na základe hierarchie modelu, autorka práce cestovným kanceláriám v úvode navrhuje uvádzať základné informácie týkajúce sa napríklad meny, štátneho zriadenia a počtu obyvateľov. Pre lepšiu prehľadnosť autorka práce odporúča tieto základné informácie uvádzať v tabuľkovej podobe. Tabuľka 6: Základné informácie o KĽDR

Zdroj: vlastné spracovanie 2) Vypracovať cestovateľskú brožúru, ktorá v sebe popisuje jednotlivé aspekty zájazdu Doposiaľ nebola preložená ani jedna zahraničná cestovateľská publikácia o KĽDR do českého či slovenského jazyka. Pre klientov neovládajúcich cudzie jazyky na dobrej úrovni neexistuje žiadna možnosť prostredníctvom ktorej by sa o krajine a jej zaujímavostiach mohli dozvedieť viac. Autorka práce cestovným kanceláriám navrhuje vypracovať stručného, prehľadného cestovateľského sprievodcu, ktorý by obsahoval informácie o celom priebehu zájazdu, na ktorý by sa klienti vydali. Brožúra by obsahovala popisy miest, trasy, fotografie, stručné mapky, popisy ubytovacích a stravovacích zariadení, v ktorých budú klienti počas zájazdu ubytovaní. Brožúra by mala taktiež obsahovať základné informácie týkajúce sa režimu, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti, kontaktov na dôležité inštitúcie, vodcov a súčasných obmedzeniach, ktoré z režimu vyplývajú. Dôležité sú taktiež tipy a odporúčania. Autorka práce sa domnieva, že vypracovaním takéhoto cestovateľského sprievodcu cestovná

60 kancelária potenciálnym záujemcom predstaví základné atribúty zájazdu a na základe ich identifikácie ovplyvní zmýšľanie záujemcov o kúpe zájazdu. Autorka práce vytvorila vizuálny prehľadný list odporúčaní, ktorý v sebe zahŕňa základné pravidlá vzťahujúce sa na klientov počas pobytu v KĽDR. Obrázok 7: Vizuálny návrh odporúčaní pre klientov

Zdroj: vlastné spracovanie 3) Zdieľať zážitky z KĽDR Pri tak nízkom počte realizovaných zájazdov do KĽDR zo strany českých a slovenských cestovných kancelárií je veľmi náročné získať referencie od návštevníkov z Českej či Slovenskej republiky, ktorí cestu do KĽDR v minulosti zrealizovali. Dnešný moderný svet je postavený na hodnotení a recenzovaní služieb a produktov, príkladom je existencia nespočetného množstva aplikácií, ktoré na tento účel slúžia. Autorka práce si myslí, že pravdivá a reálna skúsenosť, s ktorou by sa bývalí turisti na stránkach cestovných kancelárií podelili by mohla prispieť k vytvoreniu lepšieho názoru na krajinu a taktiež by odzrkadľovala kvalitu zájazdu a dôveryhodnosť poskytovaných služieb a s tým by opäť súvisel rast záujmu o destináciu.

Záver Táto bakalárska práca sa zaoberala analýzou špecifík cestovného ruchu pre česko-slovenskú klientelu v KĽDR. Zmyslom práce je analýza cestovného ruchu a jeho špecifických prvkov a na základe toho predstaviť českej a slovenskej klientele Kórejskú ľudovodemokratickú republiku ako unikátnu destináciu a nie ako posledný výdobytok tvrdej totality 21. storočia. Na túto tému neexistujú obdobné publikácie v českom či slovenskom jazyku, tým sa táto práca ako samotná destinácia stáva unikátom vo svojej oblasti. Autorkiným zámerom bolo prácu napísať tak, aby jej porozumeli aj čitatelia, ktorí sa s pojmom Severná Kórea nikdy nestretli. Autorka sa v teoretickej časti zameriavala podrobným opisom cestovného ruchu, uviedla súčasné trendy v cestovnom ruchu, identifikovala dobrodružný cestovný ruch, ktorý sa s návštevou KĽDR spája. Vymedzila základné atribúty destinácie cestovného ruchu a definovala ponuku a dopyt destinácie. V tejto časti sa autorka venovala aj opisu severokórejského režimu, z ktorého vyplývajú špecifické prvky ovplyvňujúce pobyt návštevníkov v krajine. Analytická časť sa na základe dostupných zdrojov venovala cestovnému ruchu v KĽDR, zdrojovým destináciám, vstupu do krajiny, zájazdu a špecifickým prvkom vyplývajúcim z režimu. V rámci analýzy autorka práce použila metódu kvantitatívneho výskumu a na základe dosiahnutých výsledkov ktoré autorka získala v návrhovej časti zostavila model troch odporúčaní.

V súčasnosti je záujemcom dostupné nespočetné množstvo informácií o Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Na druhej strane len veľmi málo z nich sa priamo týka cestovného ruchu. Autorka tejto práce považuje za veľmi dôležité zlepšiť informovanosť českej a slovenskej klientely o pomeroch v cestovnom ruchu, ktoré v KĽDR prevládajú. Len na základe správnej informovanosti môže dôjsť k pozitívnejšiemu vnímaniu destinácie a tým pádom aj k zvýšeniu záujmu o destináciu. V záujem naplnenia cieľa bakalárskej práce boli v úvod tejto práce stanovené hypotézy, od ktorých sa odvíjalo vypracovanie bakalárskej práce.

Na základe výsledkov z dotazníkového šetrenia došlo k potvrdenie oboch predom stanovených hypotéz a v súčasnosti na území ČR/SR prevláda nezáujem o destináciu, ktorý je podľa autorkinho názoru spôsobený vplyvom nepravdivých a najmä nedostatočných informácií týkajúcich sa krajiny. Autorka práce si myslí, že čím väčší počet jedincov bude mať prístup k pravdivým informáciám o KĽDR a o cestovnom ruchu, nebudú si naďalej túto

špecifickú krajinu zamieňať s destináciou kde sú klienti dennodenne vystavení nebezpečenstvu a tým pádom dôjde k eliminácií dezinformácií a záujem o destináciu sa bude zvyšovať. Cieľ tejto práce je možné považovať za naplnený prostredníctvom splnenia stanovených hypotéz.

Na záver tejto práce je vhodné skonštatovať dôležitosť rozoberanej problematiky. Ako sa už v tejto práci neraz spomínalo sila severokórejského režimu ovplyvňuje všetky aspekty života. V KĽDR neexistujú výnimky a toto pravidlo platí aj pre turistov, na ktorých sa vzťahuje od momentu prekročenia hraníc. Základom návštevy tejto destinácie je plná informovanosť a podriadenie sa režimu. Návšteva KĽDR nie je vhodnou voľbou pre každého, je nevyhnutné sa na určitý čas podriadiť hodnotám a pravidlám, ktoré sú v krajine uznávané a prinútiť sa zabudnúť, že existuje niečo iné.

Literatúra

[1] BALÍK, S., KUBÁT M. Teorie a praxe totalitních a autoritativních režimů I. Praha: Dokořán, 2004. 36-37 a 97 s. ISBN 80-86569-89-6

[2] BUHALIS D. Marketing the Competitive Destination of the Future. Tourism Managem- ent. In KIRÁLOVÁ, A. Marketing: destinace cestovního ruchu. Praha: Ekopress, 2003. s 16. ISBN 80-86119-56-4

[3] CATCHPOLE, B. Kórejská válka 1950 – 1953 I. Praha: BB art, 2003. 14 a 80 s. ISBN 80-7341-073-7

[4] INDROVÁ, J. Cestovní ruch: (základy). Vyd. 2., přeprac. V Praze: Oeconomica, 2009. 122 s. ISBN 978-80-245-1569-4.

[5] JAKUBÍKOVÁ, D. Marketing v cestovním ruchu: jak uspět v domácí i světové konkurenci. 2., aktualiz. a rozš. vyd. Praha: Grada, 2012. 49-50 s. ISBN 978-80-247-4209- 0. [6] KIRÁĽOVÁ, A. Marketing: destinace cestovního ruchu. Praha: Ekopress, 2003. 17 s a 40-42 s. ISBN 80-86119-56-4.

[7] KLÍMOVÁ M. Interkulturní specifika a cestovní ruch. Praha: Wolters Kluwer, 2017. 15 s. ISBN 978-80-7552-619-9.

[8] KOTÍKOVÁ, H. Nové trendy v nabídce cestovního ruchu. Praha: Grada, 2013. 25 a 74 s. ISBN 978-80-247-4603-6.

[9] MYERS, B.R, Jak Severokorejci vidí sami sebe a proč je důležité to vědět I. Praha: Ideál, 2013. 36 ISBN 978-80-86995-25-0

[10] NEJDL, K. Management destinace cestovního ruchu. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2011. 17-25 s., 47 s., 79-80 s. ISBN 978-80-7357-673-8.

[11] ORWELL, G. 1984: a novel by George Orwell. New York: Signet Classic, 2005. ISBN 0-451-52493-4

[12] PALATKOVÁ, M. Marketingový management destinací: strategický a taktický marketing destinace turismu, systém marketingového řízení destinace a jeho financování, řízení kvality v destinaci a informační systém destinace. Praha: Grada, 2011. 11 s. ISBN 978-80-247-3749-2.

[13] PRŮCHA, J. Interkulturní psychologie: [sociopsychologické zkoumání kultur, etnik, ras a národů]. 3. vyd. Praha: Portál, 2010. 45 s. ISBN 978-80-7367-709-1

[14] RANDÁK, J. Kult osobnosti. Úvaha nad jeho vymezením a místem v politických vyprávěních a mýtech. In: Kult osobnosti. ČVUT. Praha 2007, s. 5-7.

[15] ŠPITÁLNÍKOVÁ, N. Mezi dvěma Kimy: na studiích v KLDR. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2017. 33-189 s. ISBN 978-80-7422-526-0

[16] ŠPITÁLNÍKOVÁ, N. Propaganda v KLDR: funkce, metody a vývoj. [Bakalárska práca] Praha: Univerzita Karlova, 2014. 30 s. ISBN 978-80-260-5808-3

[17] ZELENKA, J., PÁSKOVÁ M. Výkladový slovník cestovního ruchu. Kompletně přeprac. a dopl. 2. vyd. Praha: Linde Praha, 2012. 16 a 167 s. ISBN 978-80-7201-880-2.

Internetové Zdroje

[18] Air koryo [online]. [cit. 2018-06-07]. Dostupné z: http://www.airkoryo.com.kp/about-us

[19] Arts Lexikon: Cestovní ruch. [online]. [cit. 2018-02-07]. Dostupné z: http://www.artslexikon.cz/index.php?title=Turismus_kulturn%C3%AD

[20] BBC news, BBC: North Korea bus crash kills 32 Chinese tourists. [online]. [2018-07-11]. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/world-asia-43863503

[21] CAITLYN, et al. Travel Guide to North Korea – The Truth About Visiting the DPRK. [online]. [cit. 2018-09-15]. Dostupné z: www.bordersofadventure.com/travel-to- north-korea-guide-reality/

[22] Centers for Disease Control and Prevention: Travelers´ health [online]. [cit. 2018-07-10]. Dostupné z: https://wwwnc.cdc.gov/travel/destinations/traveler/none/north-korea

[23] CNN: North Korea Nuclear Timeline Fast Facts. [online]. [2018-08-07]. Dostupné z: https://edition.cnn.com/2013/10/29/world/asia/north-korea-nuclear-timeline---fast- facts/index.html

[24] CNN: What Will Americans Miss out on in North Korea? [online]. [cit. 2018-09-15]. Dostupné z: http://edition.cnn.com/travel/article/american-travelers-north-korea- ban/index.html

[25] Czechtourism: Udržitelný cestovní ruch. [online]. [cit. 2018-10-26]. Dostupné z: http://www.eden-czechtourism.cz/udrzitelny-cestovni-ruch/

[26] Czechtourism: Projekt Eden [online]. [cit. 2018-11-2]. Dostupné z: http://www.eden-czechtourism.cz/

[27] Dějepis: Korejská Válka. [online]. [cit.2018-05-04]. Dostupné z: www.dejepis.com/ucebnice/korejska-valka/.

[28] ESO Travel: Okruh Severní Koreou. [online]. [cit. 2018-09-14] Dostupné z: www.esotravel.cz/poznavaci/severni-korea/okruh-severni-koreou/.

[29] FANGXUAN L., CHRIS R. Asia Pacific Journal of Tourism Research: Chinese Tourists' Motivations and Satisfaction of Visiting North Korea [online]. [cit. 2018-07-18]. Dostupné z: https://www.tandfonline.com/doi/citedby/10.1080/10941665.2014.978343?scroll =top&needAccess=true

[30] FAQ and Travel Tips: What to bring to DPRK. Koreakonsult [online]. [cit. 2018-04-02]. Dostupné z: http://www.koreakonsult.com/FAQ_whatToBring.html

[31] GLUSAC, E. Will American Travelers Be Able to Return to North Korea? [online]. [cit. 2018-09-10]. Dostupné z: www.nytimes.com/2018/05/10/travel/north-korea-travel.html

[32] HUTTON, M. How safe is North Korea – and is it an ethical tourist destination? [online]. [2018-05-15]. Dostupné z: https://www.scmp.com/magazines/post- magazine/travel/article/2143053/north-korea-it-ethical-or-safe-tourist-destination

[33] Koreankonsult: Mass Games in North Korea. [online]. [2018-08-06]. Dostupné z: http://www.koreakonsult.com/kommande-mass-games_eng.html

[34] Koryogroup: Terms & Conditions. [online]. [2018-06-23]. Dostupné z: https://koryogroup.com/dprk-north-korea/terms-and-conditions.

[35] LADNER, M. 10 Things Tourists Should Never Do While Visiting North Korea. [online]. [2018-08-06]. Dostupné z: https://theculturetrip.com/asia/north-korea/articles/10-things- tourists-should-never-do-while-visiting-north-korea/

[36] Ministerstvo zahraničních věcí České republiky: Celní a devizové předpisy. [online]. [2018-06-23]. Dostupné z: https://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/asie/korejska_lidove_demokraticka_republika/ cestovani/duty.html

[37] Ministerstvo zahraničních věcí České republiky: Formuláre ke stažení. [online]. [2018-10-12]. Dostupné z: www.mzv.cz/pyongyang/cz/viza_a_konzularni_informace/formulare_ke_stazeni.html

[38] MURRAY, L. Korean Workers' Party. [online]. [cit. 2018-02-04]. Dostupné z: www.britannica.com/topic/Korean-Workers-Party.

[39] Nations online: Administrative Map of North Korea. [online]. [cit. 2018-07-21]. Dostupné z: www.nationsonline.org/oneworld/map/korea-north-administrative-map.htm

[40] O'CARROLL, C. Chinese tourism to North Korea 'increased dramatically' in June. [online]. [2018-08-04]. Dostupné z: https://www.nknews.org/2018/06/chinese-tourism-to- north-korea-increased-dramatically-in-june/

[41] O'CARROLL, C. North Korea Launches Updated National Tourism Portal Website. [online]. [2018-08-07]. Dostupné z: www.nknews.org/2018/03/north-korea-launches-updated- national-tourism-portal-website/.

[42] PALATKOVÁ, M. Destinační management a vytváření produktu v cestovním ruchu: Prolínaní destinací a destinační partnerství [online]. [cit. 2018-11-09] Dostupné z: http://www.mmr.cz/getmedia/3869c784-9a21-41d7-aa4e-3ae736eccbe4/GetFile7_3.pdf

[43] PICONE, K. Inside Mount Kumgang Resort, North Korea's Largely Abandoned Resort. [online]. [2018-10-08]. Dostupné z: https://allthatsinteresting.com/mount-kumgang

[44] South China Morning post: North Korea tourism revival expected in China as relations thaw. [online]. [2018-08-04]. Dostupné z: https://www.scmp.com/news/china/economy/article/2148843/north-korea- tourism-revival-expected-china-relations-thaw

[45] Spartan Race Česká Republika: Přehled typů závodů [online]. [2018-09-10]. Dostupné z: http://www.spartan-race.cz/cs/race/race-types/race-types-overview

[46] The Canadian Journal of Chemical Engineering: The Tourism of North Korea in the Kim Jong‐un Era: Propaganda, Profitmaking, and Possibilities for Engagement. [online]. [2018- 09-10] Dostupné z: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/pafo.12084

[47] TrandingEconomics: North Korea GDP [online]. [2018-07-12]. Dostupné z: https://tradingeconomics.com/north-korea/gdp

[49] Travelling to North Korea - North Korean Tourism FAQs Travel Advice & DPRK Tours. [online]. [2018-09-10]. Dostupné z: www.north-korea-travel.com/travelling-to-north- korea.html.

[49] Travel China guide: Beijing - Pyongyang Trains: K27/ K28 [online]. [cit. 2018-06-13]. Dostupné z: https://www.travelchinaguide.com/china-trains/international-tickets/beijing- pyongyang-k27.htm

[50] Trivago: Mobile apps. [online]. [cit. 2018-11-20]. Dostupné z: https://www.trivago.sk/app

[51] TUMA, Z. Současné trendy v cestovním ruchu. [online]. [cit. 2018-11-20]. Dostupné z: https://home.kpmg.com/cz/cs/home/clanky-a-analyzy/2017/05/trendy-cestovni-ruch- hotelnictvi.html

[52] Uri Tours: The Nuts & Bolts of Phone and Internet Access in North Korea. [online]. [2018-09-10] Dostupné z: www.uritours.com/blog/tweets-from-north-korea/

[53] Golden Screen Cinemas: Provinces of North Korea. [online]. [2018-09-14]. Dostupné z:https://ipfs.io/ipfs/QmXoypizjW3WknFiJnKLwHCnL72vedxjQkDDP1mXWo6uco/wiki/Pr ovinces_of_North_Korea.html

[54] Wikivoyage: North Korea. [online]. [2018-07-11]. Dostupné z: https://en.wikivoyage.org/wiki/North_Korea

[55] World Travel Guide: North Korea [online]. [2018-07-10]. Dostupné z: www.worldtravelguide.net/guides/asia/north-korea/

[56] Yi, Sangchoul, Chang-mo Ma, and InJoo Yoon: A new paradigm for tourism development in North Korea. [online]. [2018-06-09]. Dostupné z: https://scholarworks.umass.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=2077&context=ttra

[57] Zastupiteľský úrad ČR v Pchjongjangu: Korea (Severní - KLDR): Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled. [online]. [2018-04-16]. Dostupné z: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/korea-severni-kldr-zakladni-charakteristika-18364.html Prílohy Príloha 1: Dotazníkové šetrenie Príloha 2: Formulár víza KĽDR

Príloha 1: Dotazníkové šetrenie

Vážení respondenti, moje meno je Nikola Lomenčíková a som študentkou cestovného ruchu na VŠH v Prahe. Týmto Vás prosím o vyplnenie krátkeho dotazníka na účely mojej bakalárskej práce na tému „Špecifiká cestovného ruchu v KĽDR.“ Dotazník je anonymný a bude použitý len na účely bakalárskej práce. Predom Vám veľmi pekne ďakujem za Váš čas a vyplnenie. 1. Kde ste sa prvý krát stretli s pojmom Severná Kórea (KĽDR)? • TV • Film • Internet • V novinách • V škole • Nepočul/a som 2. Vedeli by ste zvoliť z nižšie uvedených možností súčasného vodcu KĽDR? • Kim Čong-il • Kim Ir-sen • Kim Čong-un • Neviem 3. Ktorá z nižšie uvedených možností sa Vám najviac spája so Severnou Kóreou? • Totalita • Unikátna destinácia • Donald Trump • Nič 4. Uvedomujete si existenciu cestovného ruchu v krajine? • Áno • Nie 5. Dokázali by ste z nižšie uvedených možností odhadnúť cenu zájazdu? • 30 000 Kč (1 100€)

• 75 000 Kč (2 880€) • 90 000 Kč (3 400€) 6. Aké náročné je podľa Vás získať povolenie na vstup (vízum) do KĽDR? • Od 1- najľahšie • Po 10 - najťažšie 7. Považujete sa za dobrodružného človeka, ktorého lákajú nepoznané destinácie? • Určite áno • Skôr áno • Skôr nie • Určite nie 8. Uvažovali by ste niekedy nad návštevou Severnej Kórei? • Určite áno • Skôr áno • Skôr nie • Určite nie 9. Vaše pohlavie: • Muž • Žena 10. Váš vek: • 15-25 • 26-50 • 51-70

Zdroj: vlastné spracovanie

Príloha 2: Formulár víza do DPRK 조선민주주의인민공화국 입국사증신청서 사진매 VISA APPLICATION FORM For photos THE DEMOCRATIC PEOPLE’S REPUBLIC OF KOREA 3 x 4 cm Surname: First name: 이름 Name in full

Male 생년월일 Date of Birth (Year – Month – Day) 성별 Sex Female 출생지 Place and Country of Birth 국적 Current Nationality 민족별 Original nationality

려권종류 Type of Passport 려권번호 Number of Passport

발급날자 Date of Issue 유효기간 Date of 발행기관 Issued by

Expiry

현직 Current occupation 직장 및 집주소 Your contact details Your office address

Telephone number Email address Your Permanent residence address

Telephone number

Email address 려행목적 Purpose of Travel 부담관계 Who is paying to your travel to DPR of Korea Stay in D.P.R. of Korea Duration of Stay (nights) Date of Date of Border of Entry Means of Transportation Entry Depart

Name of Inviting Organization Previous Visits to D.P.R. Korea Accompanied By: (Names) Date and Place of Application

Applicant’s Signature:

Zdroj: www.mzv.cz

Nikola Lomenčíková a som študentkou cestovného ruchu na VŠH v Pr o vy