„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obsah – analytická časť

ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ...... 4 PREHĽAD POUŽITÝCH SKRATIEK...... 10 ÚVOD ...... 12 HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA...... 12 SPÔSOB, OBSAH A ROZSAH SPRACOVANIA ÚLOHY ...... 15 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O OKRESE POPRAD ...... 15 I. ANALYTICKÁ ČASŤ...... 16 1. PRÍRODNÉ POMERY ...... 16 1.1 ABIOTICKÉ POMERY...... 16 1.1.1 Geomorfologické pomery...... 16 1.1.2 Geologické pomery ...... 20 1.1.2.1 Geologická stavba ...... 20 1.1.2.2 Inžinierskogeologické pomery...... 25 1.1.2.3 Geodynamické javy ...... 29 1.1.3 Pôdne pomery...... 32 1.1.3.1 Pôdne typy a druhy...... 32 1.1.3.2 Bonita poľnohospodárskej pôdy a jej ochrana...... 37 1.1.4 Hydrologické a hydrogeologické pomery ...... 38 1.1.4.1 Hydrologické pomery ...... 38 1.1.4.2 Hydrogeologické pomery ...... 39 1.1.5 Klimatické pomery...... 43 1.2 BIOTICKÉ POMERY ...... 49 1.2.1 Rastlinstvo...... 49 1.2.1.1 Fytogeografické členenie územia ...... 49 1.2.1.2 Potenciálna prirodzená vegetácia územia ...... 50 1.2.1.3 Aktuálna vegetácia ...... 65 1.2.2 Živočíšstvo ...... 90 1.2.2.1 Zoogeografické členenie územia ...... 90 1.2.2.2 Reálna fauna územia...... 93 1.2.3 Biotopy ...... 105 1.2.3.1 Lesné biotopy ...... 105 1.2.3.2 Nelesné biotopy...... 106 2. SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA...... 110 2.1 POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA...... 110 2.2 LESNÉ POZEMKY ...... 113 2.3 VODNÉ TOKY A PLOCHY...... 114 2.4 ZASTAVANÉ PLOCHY A NÁDVORIA...... 117 2.4.1 Obytné a rekreačné areály...... 117

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 1

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.1.1 Demografické údaje, osídlenie a bývanie ...... 117 2.4.1.2 Rekreácia...... 120 2.4.2 Areály priemyselných podnikov, výrobných prevádzok a skladov...... 122 2.4.3 Areály povrchovej a podpovrchovej ťažby nerastných surovín ...... 124 2.4.3.1 Ťažobné areály (lomy, hliniská, pieskoviská)...... 124 2.4.4 Areály poľnohospodárskych podnikov a záhradkárske osady ...... 126 2.4.5 Dopravné koridory a spevnené plochy statickej dopravy ...... 130 2.4.5.1 Cestná doprava ...... 130 2.4.5.2 Železničná doprava ...... 132 2.4.5.3 Letecká doprava ...... 132 2.4.6 Elektrorozvody a produktovody...... 133 2.4.6.1 Zdroje elektrickej anergie a elektrické vedenia VVN, VN...... 133 2.4.6.2 Plynovody ...... 133 2.5 OSTATNÉ PLOCHY...... 134 2.5.1 Plochy bez vegetácie ...... 134 2.5.2 Vojenské priestory a areály...... 134 2.5.3 Skládky odpadov...... 134 2.6 ÚČELOVÁ OCHRANNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA A EKOLOGICKÁ ZELEŇ ...... 135 2.6.1 Nelesná drevinová vegetácia...... 135 2.6.1.1 Mezofilné až subhygrofilné krovinové spoločenstvá ...... 135 2.6.1.2 Hygrofilné krovinové spoločenstvá ...... 137 2.6.1.3 Synantropné spoločenstvá drevín...... 138 2.6.1.4 Mimolesná drevinová vegetácia s charakterom lesa ...... 138 2.7 PLOCHY VEREJNEJ A VYHRADENEJ ZELENE ...... 139 2.8 MOZAIKOVÉ ŠTRUKTÚRY ...... 139 3. ZHODNOTENIE VZŤAHU K ÚZEMNÉMU PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU A DOTKNUTÝCH OBCÍ ...... 140 3.1 OBSAH ÚZEMNÉHO PLÁNU VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA VO VZŤAHU K RÚSES OKRESU POPRAD ...... 140 3.1.1 Verejnoprospešné stavby okresu Poprad, vymedzené ÚP VÚC Prešovského kraja ...... 146 4. POZITÍVNE A NEGATÍVNE PRVKY / JAVY V ÚZEMÍ...... 148 4.1 POZITÍVNE PRVKY A JAVY...... 148 4.1.1 Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu...... 148 4.1.1.1 Veľkoplošné chránené územia...... 149 4.1.1.2 Maloplošné chránené územia...... 152 4.1.1.3 Európska sústava chránených území NATURA 2000 ...... 159 4.1.1.4 Územia chránené podľa medzinárodných dohovorov...... 168 4.1.1.5 Chránené druhy rastlín a živočíchov...... 169 4.1.2 Priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR ...... 170 4.1.3 Prírodné zdroje...... 173 4.1.4.1 Chránené lesy...... 173 4.1.4.2 Chránené pôdne zdroje ...... 174 4.1.4.3 Chránené vodné zdroje ...... 176 4.1.4.4 Kúpeľné a liečivé zdroje...... 176 4.1.4.5 Minerálne vody ...... 176 „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 2

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.4.6 Dochovávané genofondové zdroje ...... 177 4.1.4.7 Vodopády a jaskyne ...... 178 4.1.4 Ekologicky významné krajinné prvky bez legislatívnej ochrany (genofondové lokality) ...... 180 4.1.5 Kultúrno–historicky hodnotné formy využívania krajiny...... 208 4.1.5.1 Krátka história územia ...... 208 4.1.5.2 Historické krajinné štruktúry v súčasnej krajinnej štruktúre...... 210 4.1.5.3 Priemet kultúrno – historických foriem štruktúry krajiny do pozitívnych prvkov a javov ...... 216 4.1.6 Iné pozitívne prvky / javy v území ...... 217 4.1.6.1 Ochrana pamiatkového fondu...... 217 4.2 NEGATÍVNE PRVKY A JAVY...... 219 4.2.1 Prirodzené stresové faktory ...... 219 4.2.1.1 Radónové riziko...... 219 4.2.1.2 Územia ohrozené zosuvmi...... 220 4.2.1.3 Územia ohrozené vodnou eróziou, lavínami a sutinovými prúdmi...... 221 4.2.1.4 Polomy a kalamitiská ...... 224 4.2.1.5 Výskyt nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov...... 225 4.2.2 Antropogénne stresové faktory ...... 229 4.2.2.1 Primárne stresové faktory (zastavené plochy, bariérové prvky) ...... 229 4.2.2.3 Sekundárne stresové faktory ...... 237

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 3

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV

Zoznam obrázkov Obrázok 1. Situácia okresu Poprad v rámci územno-správneho členenia Slovenskej republiky a Prešovského kraja...... 13 Obrázok 2. Prehľadná fyzicko-geografická mapa okresu Poprad...... 14 Obrázok 3. Výsek z mapy geomorfologických jednotiek s vyznačením hraníc okresu Poprad...... 17 Obrázok 4. Pohľad na veľhory Vysoké Tatry v centre s najvyššín vrcholom SR – Gerlachovským štítom (2 655 m n.m.), dvíhajúce sa z Podtatranskej kotliny ...... 18 Obrázok 5. Hrebeň Belianskych Tatier (zľava vrcholy Muráň – Nový – Havran - Ždiarka Vidla), pohľad z Jahňacieho štítu...... 19 Obrázok 6. Výsek mapy regionálneho geologického členenia s vyznačením hraníc okresu Poprad...... 20 Obrázok 7. Štruktúrno-tektonická schéma okresu Poprad...... 21 Obrázok 8. Gánovce – tvorba travertínu na travertínovej kope ...... 24 Obrázok 9. Výsek z mapy inžinierskogeologickej rajonizácie s vyznačením hraníc okresu Poprad...... 26 Obrázok 10. Výsek z mapy vybraných geodynamických javov s vyznačením hraníc okresu Poprad...... 29 Obrázok 11. Výsek z mapy lavínových dráh (oblasť Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách), dostupnej na www.hiking.sk...... 31 Obrázok 12. Výsek pôdnej mapy s vyznačením hranice okresu Poprad ...... 33 Obrázok 13. Pôdne typy poľnohospodárskych pôd okresu Poprad ...... 35 Obrázok 14. Pôdne druhy poľnohospodárskych pôd okresu Poprad...... 36 Obrázok 15. Hydrogeologické rajóny okresu Poprad...... 39 Obrázok 16. Hydrogeologické pomery územia okresu Poprad...... 41 Obrázok 17. Výsek z mapy klimatických oblastí s vyznačením hraníc okresu Poprad...... 43 Obrázok 18. Maximálne a minimálne teploty vzduchu – stanica Poprad letisko, stav k III/2012...... 44 Obrázok 19. Maximálne a minimálne teploty vzduchu – stanica Lomnický štít, stav k III/2012 ...... 45 Obrázok 20. Atmosférické zrážky – stanica Poprad – letisko, stav k XI/2012...... 46 Obrázok 21. Atmosférické zrážky – stanica Lomnický štít, stav k XI/2002 ...... 46 Obrázok 22. Priemerné ročné úhrny zrážok v okrese Poprad (obdobie pozorovania 1961 – 1990)...... 47 Obrázok 23. Výsek z mapy ročných priemerov rýchlosti vetra, smeru vetra a inverznosti územia – stanice Poprad – letisko a Lomnický štít...... 48 Obrázok 24. Mapa fytogeografického členenia okresu Poprad ...... 49 Obrázok 25. Vysvetlivky k mape rekonštruovanej vegetácie okresu Poprad...... 62 Obrázok 26. Potenciálna rekonštruovaná vegetácia okresu Poprad ...... 63 Obrázok 27. Obnova jedľových a jedľovo-smrekových lesov na nespracovanom polome približne 30 rokov po kalamite ...... 66 Obrázok 28. Dominantný lesný biotop horského stupňa – smrečiny s čučoriedkou ...... 67 Obrázok 29. Mapa potencionálnych biotopov podľa databázy NLC Zvolen...... 76 Obrázok 30. Zoogeografické členenie územia okresu Poprad – terestrický biocyklus ...... 91 Obrázok 31. Zoogeografické členenie územia okresu Poprad – limnický biocyklus...... 92 Obrázok 32. Najväčšie tatranské pleso – Veľké Hincovo pleso, s rozlohou vyše 20 ha...... 116 Obrázok 33. Vybrané rekreačné zariadenia okresu Poprad ...... 121 „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 4

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 34. Grafická prezentácia výsledkov celoštátneho sčítania dopravy z r. 2010 – okres Poprad ...... 131 Obrázok 35. Vozidlo ozubnicovej dráhy a letisko Poprad – osobitosti dopravného systému okresu Poprad 132 Obrázok 36. Skupiny kvality poľnohospodárskych pôd v okrese Poprad...... 175 Obrázok 37. Vodopád Skok...... 178 Obrázok 38. Jaskyňa Mesačný Tieň, objavená v r. 2004 ...... 179 Obrázok 39. Lazarova mapa Uhorska z roku 1528 (výrez), v ľavej hornej časti región Vysokých Tatier...... 209 Obrázok 40. Lipského mapa Uhorska z roku 1806 (výrez), v centrálnej časti Poprad...... 210 Obrázok 41. Areál parku v Pamiatkovej zóne Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica...... 211 Obrázok 42. Kaštieľ a park v Lučivnej ...... 212 Obrázok 43. Fragmenty terasovitých políčok v súčasnej krajinnej štruktúre východne od obce Hôrka...... 213 Obrázok 44. Terasovité polia usporiadané kolmo na vrstevnice východne od Liptovskej Tepličky ...... 213 Obrázok 45. Okolie Vernára ...... 214 Obrázok 46. Pasienky s rozptýlenou drevinovou vegetáciou v súčasnej krajinnej štruktúre nachádzajúce sa medzi obcami Hôrka a Jánovce...... 215 Obrázok 47. Liptovská Teplička – letecká fotografia obce...... 215 Obrázok 48. Pásové polia v krajinnej štruktúre v okolí Šuňavy ...... 216 Obrázok 49. Mestská pamiatkvá rezervácia Spišsá Sobota - kostol a zvonica ...... 217 Obrázok 50. Výsek z mapy prognózy radónového rizika...... 219 Obrázok 51. Výsek z mapy stability svahov...... 220 Obrázok 52. Potenciálna ohrozenosť poľnohospodárskych pôd okresu Poprad vodnou eróziou...... 222 Obrázok 53. Ohrozenie horských oblastí okresu Poprad vodnou eróziou, snehovými lavínami a sutinovými prúdmi...... 223 Obrázok 54. Rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004 v Západných a Vysokých Tatrách...... 224 Obrázok 55. Vybrané nepôvodné a invázne druhy živočíchov v okrese Poprad ...... 226 Obrázok 56. Vybrané invázne druhy rastlín v okrese Poprad...... 228 Obrázok 57. Bariérové prvky v okrese Poprad – cestné stavby, železnica a vedenia VN...... 231 Obrázok 58. Diaľnica D1 v okrese Poprad...... 233 Obrázok 59. Priečne bariéry na rieke Poprad...... 234 Obrázok 60. Nestabilné lesné monokultúry – nepôvodné smrečiny, boriny a porasty smrekovca v okrese Poprad...... 236 Obrázok 61. Zdravotný stav lesov okresu Poprad ...... 239 Obrázok 62. Chemický stav povrchových vôd okresu Poprad...... 240 Obrázok 63. Chemický stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007...... 241 Obrázok 64. Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007 – kvartérne horniny...... 242 Obrázok 65. Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007 – predkvartérne horniny...... 243 Obrázok 66. Poprad – DEPO, modernizované stáčisko na mieste pôvodného...... 246 Obrázok 67. Skládka Chemosvit – priestor kalových polí...... 247 Obrázok 68. Veľký Slavkov – skládka Pod farmou, kopy skládkovaných koreňov stromov po kalamite vo Vysokých Tatrách...... 248 Obrázok 69. Hluková mapa cesty 1. triedy – mesto Svit – denný hluk ...... 251

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 5

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zoznam grafov Graf 1. Poľnohospodárska pôda v okrese Poprad podľa skupín BPEJ ...... 37 Graf 2. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev v okrese Poprad...... 62 Graf 3. Lesnatosť okresu Poprad podľa orografických celkov (v percentách) ...... 65 Graf 4. Prehľad potencionálneho zastúpenia jednotlivých typov biotopov na LPF v okrese Poprad ...... 75 Graf 5. Zastúpenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy v okrese Poprad, stav r. 2011...... 112 Graf 6. Zastúpenie druhov lesných porastov v okrese Poprad ...... 113 Graf 7. Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) v okrese Poprad v rokoch 2007 - 2011...... 119 Graf 8. Počet prepravených cestujúcich na letisku Poprad v rokoch 2006 - 2011...... 132 Graf 9. Podiel chránených lesov na celkovej ploche lesov v okrese Poprad ...... 174 Graf 10. Vývoj emisií znečisťujúcich látok v okrese Poprad za roky 2001 – 2010 (v tonách) ...... 238

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 6

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zoznam tabuliek Tabuľka 1. Geomorfologické jednotky v okrese Poprad ...... 16 Tabuľka 2. Prejavy VI. a VII. stupňa zemetrasenia podľa MSK - 64...... 31 Tabuľka 3. Základné údaje o pomere poľnohospodárskej pôdy k celkovej výmere okresu Poprad (porovnanie rokov 2000 a 2009)...... 34 Tabuľka 4. Poľnohospodárska pôda v okrese Poprad podľa skupín BPEJ...... 37 Tabuľka 5. Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu v °C a za vegetačné obdobie (IV – IX) ...... 44 Tabuľka 6. Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku (IV – IX) v mm na klimatologickej stanici Poprad...... 45 Tabuľka 7. Priemerná mesačná (ročná) rýchlosť vetra na klimatologickej stanici Poprad v m.s-1 ...... 47 Tabuľka 8. Fytogeografické členenie flóry v okrese Poprad ...... 50 Tabuľka 9. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev – lesné spoločenstvá...... 60 Tabuľka 10. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev – nelesné spoločenstvá...... 61 Tabuľka 11. Prehľad zastúpenia jednotlivých typov biotopov (reálneho / potencionálneho) na LPF v okrese Poprad...... 74 Tabuľka 12. Zoogeografické členenie územia v okrese Poprad ...... 90 Tabuľka 13. Kmeňové stavy vybraných druhov fauny okresu Poprad k 31.3.2011 ...... 104 Tabuľka 14. Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v riešenom území – lesné biotopy ...... 105 Tabuľka 15. Zoznam nelesných biotopov v riešenom území – prirodzené a sekundárne biotopy...... 107 Tabuľka 16. Úhrnné hodnoty výmer podľa druhov pozemkov v jednotlivých obciach okresu Poprad (m2, celková výmera v ha)...... 110 Tabuľka 17. Úhrnné hodnoty výmer podľa druhov pozemkov v okrese Poprad v čase (ha)...... 112 Tabuľka 18. Zastúpenie druhov lesných porastov v okrese Poprad (z mapy SKŠ) ...... 113 Tabuľka 19. Zoznam tatranských plies podľa katastrálnych území ...... 114 Tabuľka 20. Prehľad 10 najväčších tatranských plies...... 116 Tabuľka 21. Počet miest a obcí v okrese Poprad ...... 117 Tabuľka 22. Zoznam obcí okresu Poprad (505)...... 117 Tabuľka 23. Počet obyvateľov okresu Poprad podľa veľkostných skupín obcí (stav k 31.12.2010) ...... 118 Tabuľka 24. Celkový vývoj počtu obyvateľov v okrese Poprad (roky 2000 – 2010)...... 118 Tabuľka 25. Prirodzený prírastok a úbytok obyvateľstva okresu Poprad...... 118 Tabuľka 26. Veková štruktúra obyvateľstva okresu Poprad (podľa Sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011) ...... 119 Tabuľka 27. Veková štruktúra obyvateľstva okresu Poprad podľa pohlavia (podľa Sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011) ...... 119 Tabuľka 28. Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v meste Poprad a regióne Vysoké Tatry v roku 2011120 Tabuľka 29. Vývoj ukazovateľov rozvoja cestovného ruchu v okrese Poprad v r. 2001 - 2011...... 120 Tabuľka 30. Zákaldné charakteristiky podnikateľského sektora v okrese Poprad (r. 2009)...... 122 Tabuľka 31. Vybrané ukazovatele priemyselnej produkcie za okres Poprad...... 122 Tabuľka 32. Počet firiem (priemyselné výroby a živnosti) v okrese Poprad podľa jednotlivých odvetví...... 123 Tabuľka 33. Chránené ložiskové územia v okrese Poprad...... 124 Tabuľka 34. Dobývacie priestory v okrese Poprad ...... 124

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 7

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 35. Údaje o ťažbe stavebného kameňa za roky 2006 – 2010 na výhradných ložiskách okresu Poprad ...... 124 Tabuľka 36. Údaje o ťažbe štrkopieskov na výhradných ložiskách s územnou ochranou (DP – dobývací priestor) a na ložiskách nevyhradených nerastov (LNN) ...... 125 Tabuľka 37. Prehľad ložísk stavebného kameňa bez územnej ochrany (LNN) v okrese Poprad (stav k r. 2011) ...... 125 Tabuľka 38. Údaje o ťažbe stavebného kameňa na ložiskách nevyhradeného nerastu okresu Poprad...... 125 Tabuľka 39. Porovnanie produkcie vybraných poľnohospodárskych plodín (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011...... 126 Tabuľka 40. Porovnanie produkcie vybraných druhov zeleniny (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011...... 127 Tabuľka 41. Porovnanie produkcie ovocia (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011...... 128 Tabuľka 42. Stavy hospodárskych zvierat v okrese Liptovský Mikuláš – porovnanie za r. 2000, 2006 a 2011 ...... 128 Tabuľka 43. Prehľad poľnohospodárskych družstiev v okrese Poprad...... 129 Tabuľka 44. Ročné priemerné denné intenzity profilové (sk.voz./24 hod) ...... 130 Tabuľka 45. Plynofikácia Prešovského kraja a okresu Poprad (stav v r. 2002) ...... 133 Tabuľka 46. Zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie, mozaikových štruktúr a pásových polí na trvalom trávnatom poraste v okrese Poprad (z mapy SKŠ) ...... 139 Tabuľka 47. Veľkoplošné chránené územia v okrese Poprad...... 151 Tabuľka 48. Národné prírodné rezervácie (NPR) v okrese Poprad ...... 152 Tabuľka 49. Prírodné rezervácie (PR) v okrese Poprad ...... 154 Tabuľka 50. Národné prírodné pamiatky (NPP) v okrese Poprad...... 157 Tabuľka 516. Prírodné pamiatky (PR) v okrese Poprad ...... 157 Tabuľka 52. Navrhované maloplošné chránené územia v okrese Poprad...... 158 Tabuľka 53. Chránené stromy v okrese Poprad ...... 158 Tabuľka 54. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Tatry ...... 160 Tabuľka 55. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Nízke Tatry ...... 161 Tabuľka 56. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Slovenský raj ...... 162 Tabuľka 57. Chránené vtáčie územia v okrese Poprad ...... 163 Tabuľka 58. Územia európskeho významu v okrese Poprad...... 167 Tabuľka 59. Mokrade okresu Poprad (podľa Ramsarského dohovoru) ...... 168 Tabuľka 60. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad – podľa uznesenia vlády SR č. 319/1992 ...... 170 Tabuľka 61. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad podľa KURS 2001...... 171 Tabuľka 62. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad podľa VÚC Prešovského kraja...... 172 Tabuľka 63. Podiel chránených lesov na celkovej ploche lesov v okrese Poprad ...... 174 Tabuľka 64. Základná charakteristika minerálnej vody z Gánoviec...... 176 Tabuľka 65. Počet nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v jednotlivých obciach okresu Poprad..... 218 Tabuľka 66. Prehľad druhov rýb v ľadovcových jazerách – plesách v okrese Poprad...... 225 Tabuľka 67. Celková výmera a podiel plochy sídiel, rekreačných a športových areálov, poľnohospodárskych, lesohospodárskych a priemyselných areálov k výmere okresu Poprad ...... 229

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 8

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 68. Emisie - produkcia znečisťujúcich látok v okrese Poprad v tonách za rok...... 237 Tabuľka 69. Klasifikácia chemického stavu povrchových vôd podľa ustanovení vodného zákona č. 364/2004 Z. z...... 241 Tabuľka 70. Environmentálne záťaže okresu Poprad (časť B REZ) ...... 245 Tabuľka 71. Pravdepodobné environmentálne záťaže okresu Poprad (časť A REZ) ...... 245 Tabuľka 72. Sanované a rekultivované lokality okresu Poprad ...... 249 Tabuľka 73. Priemerné hodnoty sledovaných parametrov v pôde za rok 1998 (mg.kg-1)...... 250 Tabuľka 74. Hluková mapa cesty 1. triedy – mesto Poprad – denný hluk ...... 252

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 9

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

PREHĽAD POUŽITÝCH SKRATIEK

Bc, Bk Biocentrum, biokoridor BPEJ Bonitovaná pôdno– ekologická jednotka ČOV Čistiareň odpadových vôd EIA Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment) EVSK Ekologicky významný segment krajiny EZ Environmentálna záťaž GIS Geografický informačný systém GNÚSES Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR HKŠ Historická krajinná štruktúra CHA Chránený areál CHKO Chránená krajinná oblasť CHS Chránený strom CHÚ Chránené územie IMK Integrovaný manažment krajiny JSTK Jednotná trigonometrická sieť katastra k.ú. Katastrálne územie IUCN Svetová únia ochrany prírody (International Union for Conservation of Nature) KEK Krajinnoekologický komplex KEP Krajinnoekologický plán KES Koeficient ekologickej stability KEZ Krajinno-ekologická základňa KÚRS Koncepcia územného rozvoja Slovenska LANDEP Krajinnoekologické plánovanie (Landscape Ecological Planning) LHC Lesný hospodársky celok LHP Lesný hospodársky plán LPF Lesný pôdny fond LVS Lesný vegetačný stupeň m n.m. metrov nad morom (nadmorská výška) MÚSES Miestny územný systém ekologickej stability NAPANT Národný park Nízke Tatry NDS Národná diaľničná spoločnosť NDV Nelesná drevinová vegetácia NEIS Národný emisný informačný systém NLC Národné lesnícke centrum NP Národný park NPR Národná prírodná rezervácia OP Ochranné pásmo OPK Ochrana prírody a krajiny OPŽP Operačný program Životné prostredie „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 10

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

PHO Pásmo hygienickej ochrany PP Prírodná pamiatka PPF Poľnohospodársky pôdny fond (do 30.4.2004) PR Prírodná rezervácia REZ Register environmentálnych záťaží RÚSES Regionálny územný systém ekologickej stability SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav SKŠ Súčasná krajinná štruktúra ŠGÚDŠ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra ŠMO Štátna mapa odvodená ŠOP Štátna ochrana prírody ŠÚ SR Štatistický úrad SR TANAP Tatranský národná park TTP Trvalý trávny porast ÚKE SAV Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied ÚP Územný plán ÚPD Územno–plánovacia dokumentácia ÚPN Územno-plánovací návrh ÚSES Územný systém ekologickej stability ÚTJ Územno–technická jednotka, kataster VÚC Veľký územný celok VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva

Kategórie ohrozenia podľa IUCN: EX - vymiznutý taxón (Excint) VU - zraniteľný taxón (Vulnerable) CR - kriticky ohrozený taxón (Critically Endangered) LR - menej ohrozený taxón (Lower Risk), niekedy aj s podkategóriami: LR:nt - takmer ohrozený (Near Threatened) LR:cd - závislý na ochrane (Conservation Dependent) LR: lc - najmenej ohrozený (Least Concern) EN - ohrozený taxón (Endangered) DD - údajovo nedostatočný taxón (Data Deficient) NE - nehodnotený taxón (Not Evaluated)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 11

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

ÚVOD Vypracovanie dokumentácie RÚSES pre okres Poprad bolo realizované v rámci projektu OPŽP „Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“. Projekt je prioritne zameraný na okresy, kde sa predpokladá výrazný hospodársky rozvoj a to v koridore diaľnice D1. Nevyhnutnosť spracovania aktuálneho RÚSES okresu Poprad vyplynula z dôvodov dynamických zmien v krajine. Súčasný stav krajiny sa za posledných 15 rokov výrazne zmenil. Budovaním technickej infraštruktúry sa sprístupnili nové územia pre investičný rozvoj a cestovný ruch, čím sa zvýšil tlak na zachovalé prírodné ekosystémy v územiach NATURA 2000 a dochádza k častejším stretom záujmov človeka a týchto území. Zachovalé ekosystémy a ekologické koridory, spájajúce jednotlivé centrá biotickej aktivity sú často vnímané ako prekážka realizácie hospodárskych a rekreačných aktivít. V súčasnosti využívané dokumentácie RÚSES boli zhotovené v rokoch 1993-1995. RÚSES pre okres Poprad spracoval Ing. arch. Pavol Repka, PhD. v r. 1994. V priebehu posledných 15 rokov do systému ochrany prírody na Slovensku boli implementované európske smernice ochrany prírody (smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, známa tiež ako smernica o vtákoch - Birds Directive a smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, známa tiež ako smernica o biotopoch - Habitats Directive), ktoré je potrebné uplatňovať vo všetkých dokumentoch ochrany prírody, medzi ktoré patrí aj RÚSES. Aktuálny Regionálny územný systém ekologickej stability predstavuje dokument, ktorý odzrkadľuje všetky legislatívne zmeny ochrany prírody a krajiny, aktualizuje analýzu súčasného stavu krajiny a javov, ktoré vplývajú na zmenu krajiny a ekologickej stability. Významným výstupom sú definované regulatívy, ktoré po premietnutí do relevantných územnoplánovacích dokumentov budú usmerňovať činnosť človeka v krajine, čím prispejú k zachovaniu lokalít NATURA 2000 v priaznivom stave a zároveň pomôžu zosúladiť plánované činnosti s potrebou ochrany lokalít NATURA 2000 a ich integrácie do funkčného celopriestorového systému.

HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA • Zvýrazní sa dôležitosť území siete NATURA 2000 v celoeurópskom kontexte, • identifikujú a zmapujú sa bariéry biokoridorov vo voľnej krajine, brániace toku hmoty, energie a genetických informácií medzi jednotlivými územiami NATURA 2000, čím budú vytvorené predpoklady pre účinnú elimináciu týchto bariér a tým k zlepšeniu stavu území NATURA 2000, • budú spracované dokumenty monitorujúce zmeny využitia krajiny a významných charakteristických čŕt krajiny, • spracuje sa verifikovaný podklad pre rozhodovací proces využitia krajiny v okresoch, v ktorých je predpoklad masívneho rozvoja hospodárskych a investičných aktivít, čo preventívne zabráni zhoršovaniu priaznivého stavu biotopov a druhov, pre ktoré sú územia NATURA 2000 vyhlásené, • posilní sa nový model ochrany prírody a krajiny zapracovaním území NATURA 2000 do územných plánov a územnoplánovacích podkladov, • posilní sa inštitúcia ochrany prírody a krajiny vytvorením koncepcie zabezpečujúcej celoplošnú ochranu prírody a zachovanie biodiverzity v územiach.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 12

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 1. Situácia okresu Poprad v rámci územno-správneho členenia Slovenskej republiky a Prešovského kraja

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 13

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 2. Prehľadná fyzicko-geografická mapa okresu Poprad

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 14

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

SPÔSOB, OBSAH A ROZSAH SPRACOVANIA ÚLOHY

Dokumentácia RÚSES bola spracovaná v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Základné bloky dokumentácie ako i podrobnejšie členenie a obsah jednotlivých kapitol sú vypracované v zmysle Metodických pokynov na vypracovanie projektov regionálych ÚSES a miestnych ÚSES (Izakovičová a kol., 2000) a Metodických pokynov na vypracovanie aktualizovaných dokumentov RÚSES (Brezníková a kol., XII/2009 - pracovný materiál SAŽP). Niektoré kroky však bolo potrebné modifikovať v závislosti na charaktere územia a výskyte niektorých špecifických javov. Dokumentácia je rozdelená do hlavných blokov: I. Analytická časť 1. Prírodné pomery 2. Súčasná krajinná štruktúra 3. Zhodnotenie vzťahu k ÚPN VÚC a dotknutých obcí 4. Pozitívne a negatívne prvky / javy v území II. Syntézová časť 5. Syntéza analytických vstupov a hodnotenie III. Návrhová časť 6. Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O OKRESE POPRAD

Názov: Poprad Príslušnosť ku VÚC: Prešovský kraj Rozloha: 110 509 ha / 1 105 km2 stav v r. 2011 Počet obyvateľov: 103 914 podľa SOBD 2011 - z toho muži: 50 590 podľa SOBD 2011 - z toho ženy: 53 324 podľa SOBD 2011 Hustota zaľudnenia: 94 obyvateľov na km2 Počet obcí: 29 - z toho mestá: 3 (Poprad, Svit, Starý Smokovec) - z toho obce nad 2000 obyvateľov: 4 (Hranovnica, Liptovská Teplička, Spišské Bystré, Štrba) Susedné okresy SR: LM, BR, RV, SN, LE, KK Pozn.: SOBD 2011 – Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov v r. 2011

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 15

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

I. ANALYTICKÁ ČASŤ 1. PRÍRODNÉ POMERY 1.1 ABIOTICKÉ POMERY 1.1.1 Geomorfologické pomery Okres Poprad patrí do prvej desiatky okresov Slovenska podľa rozlohy (8. miesto s rozlohou 1 105,4 km2). Geomorfologické pomery okresu sú veľmi pestré, územie okresu zasahuje do horstiev na severe okresu (Tatry) a na JZ okraji okresu (Kráľovohoľské Nízke Tatry), medzi ktorými sa nachádza Podtatranská kotlina a zóna pahorkatín. Tabuľka 1. Geomorfologické jednotky v okrese Poprad Subprovincia - Oblasť Celok Podcelok Časť Liptovské Tatry (1.3) Západné Tatry (1) Červené vrchy (1.5) Tatry Liptovské kopy (1.6) Vysoké Tatry (2.1) Východné Tatry (2) Belianske Tatry (2.2) Liptovská kotlina (1) Hybianska pahorkatina (1.5) Popradská rovina (2.1) Štrbská pahorkatina (2.2) Podtatranská kotlina Popradská kotlina (2) Lomnická pahorkatina (2.3) Vnútorné Západné Kežmarská pahorkatina (2.4) Karpaty - Fatransko - tatranská oblasť Vrbovská pahorkatina (2.6) Tatranské podhorie (3) Važecký chrbát (1) Kozie chrbty Dúbrava (2) Vikartovská priekopa (1) Hornádska kotlina Medvedie chrbty (3) Kráľova hoľa (2.1) Predná hoľa (2.2) Nizke Tatry Kráľovohoľské Tatry (2) Priehyba (2.3) Teplická kotlina (2.4) Vnútorné Západné Karpaty - Slovenské Spišsko-Gemerský kras Slovenský raj (2) rudohorie

Vonkajšie Západné Spišská Magura Repisko (1) Karpaty - Podhôľno - Podtatranská brázda Ždiarska brázda (2) Kopec (1) magurská oblasť Levočské vrchy Levočské planiny (3) Levočské úbočia (3.2) Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 16

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Podľa geomorfologického členenia (Mazúr, Lukniš, 1986) patrí väčšina územia okresu Poprad do Vnútorných Karpát, Fatransko-tatranskej oblasti, (Tatry, Podtatranská kotlina a Nízke Tatry), okrajovo aj Slovenského Rudohoria (Slovenský raj). SV okrajom a najvýchodnejším výbežkom zasahuje aj do Vonkajších Karpát, Podhôľno-magurskej oblasti (Spišská Magura, Podtatranská brázda, Levočské vrchy). Obrázok 3. Výsek z mapy geomorfologických jednotiek s vyznačením hraníc okresu Poprad

Zdroj: Mazúr – Lukniš, 1986, upravené

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 17

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Najvyšším bodom okresu je Gerlachovský štít, ktorý je najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celej Slovenskej republiky (2 655 m n. m.), najnižším je Hornádska kotlina medzi Spišským Štiavnikom a Betlanovcami (okolo 552 m n. m.). Najväčšia dĺžka územia (v smere V – Z) je asi 36 km a najväčšia šírka (v smere S – J) je asi 50 km. Obrázok 4. Pohľad na veľhory Vysoké Tatry v centre s najvyššín vrcholom SR – Gerlachovským štítom (2 655 m n.m.), dvíhajúce sa z Podtatranskej kotliny

Celkove je v okrese Poprad zastúpených až 8 z 13 základných typov erózno-denudačného reliéfu vyčlenených v rámci celej Slovenskej republiky (Mazúr, Činčura, Kvitkovič, 1980 in Atlas krajiny SR, 2002). Veľhorský reliéf hôľny, glaciálnohôľny až glaciálny je typický pre masív Tatier a pre najvyššie časti hrebeňa Nízkych Tatier, napr. v okolí Kráľovej hole, Strednej hole. Veľhorský reliéf je plošne druhý najrozšírenejší v okrese Poprad. Zaberá okolo 23 % územia. Relatívne rozšírený (okolo 18 %) je tiež vysočinový podhôľny reliéf. Typický je najmä pre Nízke Tatry, vyskytuje sa aj v južných okrajových úsekoch Západných Tatier, v Belianských Tatrách a aj v Kozích chrbtoch. Takmer 28 % plochy územia tvorí reliéf kotlinových pahorkatín, ktorý je typický pre Podtatranskú a Hornádsku kotlinu, vyskytuje sa aj v Podtatranskej brázde. Je najrozšírenejším typom reliéfu v okrese. Hornatinový reliéf (okolo 4 %) sa vyskytuje v malej časti Kozích chrbtov a Slovenského raja. Vrchovinový reliéf (okolo 8 %) sa vyskytuje v Kozích chrbtoch, ale aj v okrajových (severných) častiach Nízkych Tatier, v Podtatranskej brázde. Reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín je vyvinutý na asi 16 % plochy okresu. Typický je pre Tatranské podhorie (lemuje Tatry od juhu) a Vrbovskú pahorkatinu (východne od Popradu), ktoré patria do Podtatranskej kotliny. Vyvinutý je aj v Kozích chrbtoch (podcelok Važecký chrbát) a Nízkych Tatrách (v častiach Priehyba a Predná hoľa). Reliéf eróznych brázd (takmer 2 %) je vyvinutý v časti Nízkych Tatier (Teplická kotlina) a pri západnom okraji Hornádskej kotliny resp. Vikartovskej priekopy – v okolí Liptovskej Tepličky a Vikartoviec. Najmenšiu plochu tvorí reliéf rovín a nív (cca 1 %) vyvinutý v nive rieky Poprad v okolí Popradu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 18

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Pestrosť územia z geomorfologického hľadiska naznačujú aj vyskytujúce sa morfologicko-morfometrické typy reliéfu (Tremboš, Minár in Atlas krajiny SR, 2002). Vyskytujú sa všetky základné morfologicko-morfometrické typy reliéfu (roviny, pahorkatiny, vrchoviny, nižšie a vyššie hornatiny, veľhornatiny). Z podrobnejšieho rozdelenia (18 typov v rámci SR) nie sú zastúpené iba 3 podtypy rovinatého reliéfu. Z hľadiska horizontálnej a vertikálnej členitosti reliéfu prevládajú najmä členitejšie typy. Zastúpené sú roviny (nerozčlenené), pahorkatiny (mierne, stredne, silne členité), vrchoviny (stredne, silne a veľmi silne členité), nižšie hornatiny (stredne, no najmä silne a veľmi silne členité), vyššie hornatiny (stredne, silne, no najmä veľmi silne členité), veľhornatiny (silne, veľmi silne, ale najmä extrémne členité). Členitejšie typy sú vyvinuté najmä vo vyšších nadmorských výškach – najmä v Tatrách a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji. Menej členité typy sú vyvinuté najmä v Podtatranskej a Hornádskej kotline. Obrázok 5. Hrebeň Belianskych Tatier (zľava vrcholy Muráň – Nový – Havran - Ždiarska vidla), pohľad z Jahňacieho štítu

Zdroj: http://fr.wikipedia.org/wiki/Fichier:Zdiarska_vidla_Belianske_Tatry.jpg

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 19

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.2 Geologické pomery 1.1.2.1 Geologická stavba Z hľadiska regionálneho geologického členenia patrí územie okresu Poprad do Centrálnych Západných Karpát. Hlavnými regionálnymi geologickými jednotkami prvého rádu (Vass et al., 1987) sú jadrové pohoria, veporské pásmo, gemerské pásmo a vnútrokarpatský paleogén1. Jadrové pohoria v území reprezentujú Tatry (Západné, Vysoké a Belianske Tatry). Veporské pásmo reprezentujú jednotky Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. Gemerské pásmo zastupuje v okrese Poprad kras Slovenského raja a Hornádska kotlina. Popradská kotina, Spišská Magura, Ždiarska brázda a Hornádska kotlina sú budované prevažne paleogénnymi klastickými sedimentami (zlepence, pieskovce, ílovité bridlice). Obrázok 6. Výsek mapy regionálneho geologického členenia s vyznačením hraníc okresu Poprad

Vysvetlivky:

Zdroj: Vass et al.., 1987

Okres Poprad sa vyznačuje pestrou a zložitou geologickou stavbou. Z hlavných geologicko-tektonických jednotiek Západných Karpát sú tu zastúpené jednotky jadrových pohorí - kryštalinikum tatrika, sedimentárny obal tatrika a subtatranské príkrovy (krížňanský, chočský), kryštalinikum veporského pásma a jeho sedimentárny obal, silicikum ako príkrovovú jednotku gemerika (besnícky alebo stratenský príkrov), vnútrokarpatský paleogén a samozrejme kvartérny pokryv.

1 vymedzenie pojmu „Vnútorné Karpaty“, či „vnútrokarpatský“ v zmysle geomorfologickom a geologickom nie je zhodné. Spišská Magura z hľadiska členenia geomorfologických jednotiek patrí k Vonkajším Západným Karpatom, z hľadiska geologického členenia je však budovaná vnútrokarpatským paleogénom. Hranicou medzi vonkajšími a vnútornými geologickými jednotkami Západných Karpát (externidy resp. internidy) je bradlové pásmo, geomorfologické členenie však túto hranicu nerešpelktuje. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 20

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 7. Štruktúrno-tektonická schéma okresu Poprad

tatrikum – kryštalinikum – magmatické horniny veporské pásmo – kryštalinikum - (prevažne granitoidy) granitoidy veporské pásmo – kryštalinikum - tatrikum – obalová sekvencia ortoruly krížňanský príkrov veporské pásmo - metamorfity

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 21

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

chočský príkrov veporské pásmo – tektonické brekcie

chočský príkrov – paleozoické členy veporské pásmo – mladšie paleozoikum

veporské pásmo – mezozoikum série vnútrokarpatský paleogén Veľkého boku gemerské pásmo – silicikum – besnícky

alebo stratenský príkrov Zdroj: http://mapserver.geology.sk/

Jadrové pohoria - Tatry Jadrové pohoria sú na území okresu Poprad zastúpené pohorím Tatry, tvorené horstvami Vysoké, Belianske Tatry a čiastočne aj Západné Tatry2. Pohorie Tatry má asymetrickú stavbu jadra. Obalové sekvencie a príkrovy na južnej strane poklesli, takže kryštalinické jadro je tu odkryté. Kryštalinikum jadra buduje podstatnú časť Západných Tatier a Vysokých Tatier. Belianske Tatry sú budované dominantne krížňanským príkrovom (veporikom, staršie označenie spodný subtatranský príkrov), teda komplexom sedimentárnych, najmä karbonatických hornín. Kryštalinické jadro v Belianskych Tatrách nevystupuje. Kryštalinické jadro, budujúce Západné Tatry a Vysoké Tatry je tvorené prevažne granitoidmi, prevládajú najmä biotitické tonality až granodiority, obzvlášť vo Vysokých Tatrách, najmenej sú zastúpené leukokrátne granitoidy, nachádzajú sa iba v Západných Tatrách. Štruktúrne je kryštalinikum komplexom viacerých tektonických jednotiek, čo je výsledkom tak alpínskych, ako aj predalpínskych tektonických procesov. Granitoidný masív v Západných a Vysokých Tatrách je husto popretínaný poruchovými zónami rôznych smerov a sklonov, pričom tieto poruchy sú zvýraznené aj morfologicky. Väčšina žľabov, sediel a depresií bola založená na poruchových zónach, pretože práve tam vyskytujúce sa horniny majú zníženú pevnosť. Obalová sekvencia tatrika, označovaná aj ako vysokotatranská sekvencia (autochtónne mezozoikum3) vystupuje v nadloží kryštalinika a v podloží subtatranských príkrovov na S strane Západných a Vysokých Tatier. Sedimentárna sekvencia obalového mezozoika začína koperšadskými (medoďolskými) zlepencami, s úlomkami a obliakmi tatranských žúl. Sedimentárne horniny tatrika sú prevažne vápence, dolomity, sliene a pieskovce. Krížňanský príkrov buduje dominantne Belianske Tatry. Štruktúrne ide o zložité teleso, zložené zo šupín a čiastkových príkrovov, ktorých identifikáciu uľahčuje značná odkrytosť terénu. Tak boli v rámci krížňanského príkrovu (ktorý radíme k veporiku, prípadne podľa staršieho členenia k fatriku) rozoznané čiastkové príkrovy, na území okresu Poprad napr. čiastkový príkrov Havrana a Bujačieho vrchu. Triasové sedimenty sa začínajú kremencami a verfénskym súvrstvím, neskôr nastupuje gutensteinske súvrstvie tvorené lavicovitými vápencami, dolomitmi, bazálnymi brekciami alebo karpatským keuperom. Chočský príkrov (hronikum, staršie označenie vrchný subtatranský príkrov) na území okresu Poprad v Tatrách takmer nevystupuje, nachádza sa mimo hraníc okresu v tektonických troskách, opísaný je však v tektonických oknách Popradskej kotliny (dolina Mlyničnej vody). Priľahlé depresie Tatier (na území okresu Poprad je to Popradská kotlina a Ždiarska brázda) sú vyplnené paleogénnym bazálnym borovským súvrstvím, ktoré reprezentujú zlepence, brekcie, ako aj dolomitové pieskovce či organodetritické a organogénne vápence. Kvartérne sedimenty Tatier a ich predpolia tvoria predovšetkým glaciálne a glaciofluviálne sedimenty (morény, glacifluviálne štrky), ako aj fluviálne, resp. proluviálne sedimenty (výplavové kužele). Hojné sú i gravitačné svahové sedimenty.

2 Nízke Tatry sú na území okresu Poprad zastúpené kráľovohoľskou časťou (Kráľovohoľské Nízke Tatry), ktorú z geologického hľadiska zaraďujeme k veporskému pásmu. 3 v súčasnosti sem radíme autochtónne mezozoické členy (tzv. tomanovská sekvencia) aj paraautochtónne, t. j. čiastočne presunuté série, napr. na území okresu v oblasti Javorinskej Širokej (podľa J. Nemčok a kol., 1993) „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 22

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Veporské pásmo (veporikum) JV časť okresu Poprad buduje veporské pásmo. Vystupuje v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier a Kozích chrbtoch, východne od čertovickej línie, deliacej Nízke Tatry na jadrové pohorie (Ďumbierske Nízke Tatry) a veporské pásmo (Kráľovohoľské Nízke Tatry). Vystupuje tu kryštalinikum veporského pásma a jeho sedimentárny obal (mladopaleozoické až mezozoické sekvencie Veľkého Boku), budujúci juhovýchodnú časť okresu v pohorí Nízke Tatry (medzi Veľkou Vápenicou, Liptovskou Tepličkou a Vernárom). Nad sedimentárnym obalom veporika je zložitá sústava príkrovov hronika (chočský príkrov), ktoré zasahujú až do Kozích chrbtov a do podložia Vikartovskej priekopy. Kryštalinikum je budované kryštalickými bridlicami (fylity, svory, ruly, amfibolity) a granitoidmi – tonalitmi. Má zložitú stavbu a tvoria ho viaceré príkrovy fundamentu (napr. hronský komplex, kráľovohoľský komplex), ktorých názvy a členenie nie je jednotné a líši sa podľa autorov (Klinec, Putiš, Bezák, ...). Severné veporikum sa považuje za domovskú oblasť krížňanského príkrovu, kde skrátením sedimentačného priestoru bol tento vytlačený na sever a východ. Diskordantne nad kryštalinikom sa nachádzajú mladopaleozoické (permské) členy obalu, tvoriace miestami bazálne členy sekvencie Veľkého Boku. Sekvencia Veľkého Boku bola pôvodne pokladaná za obalové mezozoikum, neskôr však bola rozoznaná jej allochtónna pozícia. Ide vlastne o tylovú časť krížňanského príkrovu, presunutú južným smerom. Na báze má útržky permských sekvencií, vyznačuje sa prítomnosťou takmer úplného vrstevného sledu mezozoika (kremence na báze triasu, pestré bridlice a pieskovce – verfénske vrstvy, gutensteinské vápence, ramsauské dolomity, lunzské vrstvy – pieskovce a ílovité bridlice, karpatský keuper – pestré bridlice s vložkami pieskovcov a dolomitov, jurské členy – krinoidové a hľuznaté vápence, rohovcové vápence, rádiolarity a najmladšie spodnokriedové slienité vápence, sliene - vápence typu biancone). Severne od jednotky Veľkého Boku a v tektonickej pozícii nad ňou sa nachádza chočský príkrov (hronikum). Štruktúrne ide vlastne o sústavu príkrovov, s podstatným zastúpením vulkanogénnych mladopaleozoických jednotiek (nižnobocianske a malužinské súvrstvie) a mezozoických sedimentárnych formácií. Horninovú náplň vrchnokarbónskeho nižnobocianskeho súvrstvia tvoria zlepence, pieskovce, bridlice, polohy dacitov a ich vulkanoklastík; permské malužinské súvrstvie tvoria zlepence, pieskovce, pestré ílovité bridlice, andezitovo-bazaltové vulkanity – tzv. melafýry, z toho pochádza aj starší názov „melafýrová séria“. Typicky sa vyskytujú v okolí Malužinej a Nižnej Boce (okres Liptovský Mikuláš), v páse sa ťahajú najmä smerom na východ (južne od Čierneho Váhu) až do popradského okresu. Mezozoické členy siahajú od permotriasu až do spodnej kriedy. Nemajú homogénny faciálny vývoj, podľa odlišností najmä v strednom triase sa rozlišuje tzv. čiernovážska (s väčším zastúpením dolomitov) a bielovážska (hlbokovodnejšia s väčším zastúpením reiflinských vápencov a lunzských vrstiev) faciálna oblasť (staršie „séria“). Horninovú náplň mezozoika chočského príkrovu tvoria spodnotriasové kremence, gutensteinské (tmavé) vápence, strednotriasové dolomity (v čiernovážskej sérii), resp. reiflinské (rohovcové) vápence, lunzské vrstvy (tmavé bridlice a pieskovce) a hlavný dolomit v bielovážskej sérii, ďalej nad nimi jurské krinoidové a kremité vápence až radiolarity a v spodnej kriede slienité vápence.

Gemerikum V juhovýchodnom cípe okresu v okolí Vernára vystupuje prevažne karbonátový komplex Slovenského raja, ktorý radíme k siliciku a gemerskému pásmu. Na území okresu Poprad v rámci karbonátového komplexu medzi Vernáron a Stratenou vystupujú wettersteinské dolomity, dachsteinské dolomity (so stromatolitmi), dachsteinské vápence (svetlé svetloružové rífové a lagunárne) a wettersteinské (svetlé) vápence.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 23

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vnútrokarpatský paleogén Popradská a Hornádska kotlina je budovaná najmä vnútrokarpatským paleogénom, ktorý je prekrytý kvartérnym pokryvom. Vnútrokarpatský paleogén je zastúpený borovským, hutianskym, zubereckým a bielopotockým súvrstvím. Bazálne borovské súvrstvie (zlepence, pieskovce, vápence, brekcie; lutét – priabón) je prítomné na povrchu zväčša iba na okrajoch Popradskej kotliny (napr. okolie Šuňavy. Viac je zastúpené na povrchu v Hornádskej kotline (Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Hranovnica). Vystupuje aj južne od Ždiaru, na úpätí Belianskych Tatier (v Podtatranskej brázde). Hlavnú náplň Popradskej kotliny tvorí zuberecké súvrstvie (flyšová litofácia – pomer pieskovce k ílovcom od 2:1 do 1:2; spodný priabón – spodný oligocén) a hutianske (ílovcová litofácia – ílovce, podradné zastúpenie zlepencov, pieskovcov; spodný – stredný priabón). Hutianske súvrstvie je na povrchu zastúpené najmä v Hornádskej kotline, menej v Popradskej kotline. V Popradskej kotline je zastúpené skôr v južnejších úsekoch (napr. v okolí Popradu), kým predpolie Tatier buduje na povrchu skôr zuberecké súvrstvie.

Kvartérny pokryv Kvartérny pokryv je rozšírený najmä v Popradskej a Hornádskej kotline. V okolí väčších riek ako je Poprad a Hornád a ich významnejších prítokov (Velický potok, Slavkovský potok, Mlynica, ...) sú to hlavne fluviálne sedimenty. Fluviálne sedimenty sú zastúpené aj v okolí Bieleho a Čierneho Váhu. Zastúpené sú holocénne fluviálne nivné hliny a štrkovité, prípadne piesčité hliny, pleistocénne terasové štrky, piesčité štrky. Rozšírené sú aj proluviálne (hlinité, hlinito-piesčité štrky s úlomkami hornín). V predpolí Tatier sú značne rozšírené glacifluviálne (štrky, piesčité štrky, hrubé až balvanovité...), glacigénne (balvanovito-blokovité sedimenty morén, morénové valy, periglaciálne kamenné moria a blokoviská, ...) sedimenty. Miestami sú v území zastúpené aj deluviálne sedimenty (svahové hliny, sutiny, deluviálno-proluviálne štrky, ...). Do kvartéru (recentu) kladieme aj skadkovodné vápence – travertíny, ktoré sa vyskytujú pri Gánovciach a na línii Hranovnica – Vernár pozdĺž Vernárskeho potoka (4 výskyty – travertínové terasy a kopy). Rašeliny a rašelinové hliny sú známe z JZ okolia Spišskej Teplice a Svitu (Spišskoteplické slatiny). Obrázok 8. Gánovce – tvorba travertínu na travertínovej kope

Foto: J. Madarás, http://mw2.google.com/mw-panoramio/photos/medium/8979904.jpg

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 24

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.2.2 Inžinierskogeologické pomery Na území sa nachádzajú nasledujúce typy rajónov: Rajóny predkvartérnych hornín: • rajón vysokometamorfovaných hornín (Mv), • rajón metamorfovaných hornín vcelku (Mk), • rajón magmatických intruzívnych hornín (Ih), • rajón efuzívnych hornín (Vl), • rajón pieskovcovo-zlepencových hornín (Sz), • rajón flyšoidných hornín (Sf), • rajón vápencovo-dolomitických hornín (Sv), • rajón ílovcovo-vápencových hornín (Ss), • rajón spevnených sedimentov vcelku (Sk). Rajóny kvartérnych sedimentov: • rajón morénových sedimentov (M), • rajón glacifluviálnych sedimentov (G), • rajón deluviálnych sedimentov (D), • rajón proluviálnych sedimentov (P), • rajón údolných riečnych náplavov (F), • rajón náplavov terasových stupňov (T),

Rajón vysokometamorfovaných hornín (Mv) Vysokometamorfované horniny zahŕňa komplexy svorov, rúl, amfibolitov a migmatitov, v okrese Poprad ide o plošne menej významný pruh kryštalinika veporského pásma. Rajón sa vyznačuje puklinovou priepustnosťou, slabým zvodnením, buduje mierne až strmé svahy.

Rajón metamorfovaných hornín vcelku (Mk) Tento rajón zasahuje len okrajovo do územia okresu vo veporskom pásme (Kráľovohoľské Nízke Tatry). Má podobné charakteristiky ako rajón vysokometamorfovaných hornín.

Rajón magmatických intruzívnych hornín (Ih) Vystupuje v oblasti odkrytých magmatických jadier jadrového pohoria Tatry – vo Vysokých a Západných Tatrách. Tvoria ho rôzne typy granitov a granodioritov. Reliéf je väčšinou zaoblený hôľny, ale buduje aj ostré hrebene, ľadovcové kary a trógy. Môžu v ňom vznikať gravitačné poruchy, napr. skalné rútenia, mury a lavíny. Časté sú prejavy tektonického porušenia – tektonicky porušené a mylonitizované zóny, prejavujúce sa aj morfologicky. Podzemná voda je viazaná na poruchové zóny, kde môže výdatnosť dosiahnuť 5 – 10 l.s-1.

Rajón efuzívnych hornín (Vl) V okrese Poprad ide o paleoefuzíva tzv. „melafýrovej série“ na báze chočského príkrovu v Nízkych Tatrách a autochtónne mladšie paleozoikum veporika. Bývajú postihnuté sekundárnymi premenami (hydrotermálne premeny). Viažu podzemné vody plytkého obehu, výraznejšie zvodnenie sa viaže na poruchové zóny, časté sú aj minerálne a termálne vody (kyselky, železnaté vody).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 25

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Rajón pieskovcovo-zlepencových hornín (Sz) Viaže sa na bazálne fácie flyša (Spišská Magura) a na transgresívny karbón a perm ipoltickej skupiny chočského príkrovu (Kozie chrbty). Horniny – najčastejšie zlepence a brekcie s polohami pieskovcov - majú puklinovú priepustnosť, ojedinele až puklinovo-krasovú. Priepustnosť závisí od tmelu zlepencov, miestami výdatnosť prameňov dosahuje aj 10 l.s-1. Obrázok 9. Výsek z mapy inžinierskogeologickej rajonizácie s vyznačením hraníc okresu Poprad

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 26

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Rajóny predkvartérnych hornín Rajóny kvartérnych sedimentov

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

Rajón flyšoidných hornín (Sf) Vystupuje na okrajoch Popradskej kotliny a v Ždiarskej brázde. Vytvára prevažne mierne svahy a zaoblené formy reliéfu. Tvoria ho komplexy vnútrokarpatského paleogénu, kde sa striedajú polohy ílovcov, prachovcov a pieskovcov. Hydrogeologicky je rajón málo zaujímavý. Pre rajón je typický výskyt geodynamických javov – zosuvov, značný je výskyt eróznych rýh a výmoľov.

Rajón vápencovo-dolomitických hornín (Sv) V okrese Poprad ho budujú komplexy krížňanského a chočského príkrovu – Belianske Tatry, sekvencia Veľkého Boku a chočský príkrov kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Reprezentujú ho karbonátové horniny – vápence a dolomity, hlavne triasového, menej jurského veku. Horniny majú puklinovú alebo puklinovo- krasovú priepustnosť, tvoria jeden z najvýznamnejších kolektorov podzemných vôd regiónu, s výdatnoťou prameňou 1 – 10 l.s-1. Horniny rajónu vytvárajú morfologicky aktívne formy reliéfu, zväčša strmé svahy, miestami i skalné steny a bralá. Sú náchylné na krasovatenie – často sa v nich nachádzajú krasové javy – jaskyne (Belianska jaskyňa v Belianskych Tatrách).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 27

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Rajón ílovcovo-vápencových hornín (Ss) Ílovcovo-vápencové horniny (slieňovce) tvoria pruhy v Belianskych Tatrách a Kráľovohoľských Nízkych Tatrách. Ide o spodnokriedové členy krížňanského príkrovu (titón – neokóm), resp. série Veľkého Boku, pre ktoré je typické striedanie slienitých vápencov a slieňovcov (bridlíc). Hydrologicky nemajú väčší význam.

Rajón spevnených sedimentov vcelku (Sk) Ide v podstate o kombinovaný rajón, zlučujúci viacero inžinierskogeologických rajónov menšieho rozsahu s podobnými charakteristikami (Sz, Si, Sf, Sv, Ss). V plošne významnom rozsahu je vyčlenený v pásme pladopaleozoických členov chočského príkrovu (hronika) Kráľohovoľských Nízkych Tatier.

Rajón morénových sedimentov (M) Územne limitovaný na územie horstva Tatier. Morénové (glaciálne) sedimenty sú hrubozrnné až balvanité štrky, slabo opracované a slabo triedené. Vypĺňajú ľadovcové údolia a tvoria súvislý lem južnej strany na úpätí Vysokých Tatier. Dosahujú hrúbky 20 – 100 m. Sú dobre zvodnené, v depresiách sa tvoria horské jazerá (plesá). Voda má nízku tvrdosť a vysokú agresivitu.

Rajón glacifluviálnych sedimentov (G) Ide o preplavené ľadovcové sedimenty. Štrky sú stredno až hrubozrnné, spravidla zahlinené, dosahujú hrúbky 5 – 30 m. Sú to vhodné základové pôdy. Glacifluviálne štrky pokrývajú väčšinu Podtatranskej kotliny. Hladina podzemnej vody obvykle pri báze sedimentov, v hĺbke 5 – 10 m, podzemná voda s nízkou tvrdosťou. Lokálne sú zamokrené. Tvoria ploché kužele a terasy s malým sklonom povrchu.

Rajón deluviálnych sedimentov (D) Deluviálne sedimenty (svahové hliny) nerovnomerne pokrývajú svahy, ploché chrbty a rôzne terénne depresie. Rajón je v okrese Poprad málo zastúpený, súvislejšie len v Hornádskej kotline. Hrúbka deluviálnych sedimetov je relatívne malá, najčastejšie 1 – 2 m, len zriedka presahujú 5 m. Vzhľadom k podložným horninám (paleogén – flyš) je ich litologické zloženie v okrese najčastejšie ílovité – íly stredne, nízko aj vysokoplastické, s variabilným obsahom úlomkov podložných hornín (pieskovcov, ílovcov i okruhliakov z terás). Rajón nie je vhodný na akumuláciu podzemných vôd.

Rajón proluviálnych sedimentov (P) Väčšinou ide o slabo opracované, hlinité štrky z náplavových kužeľov a splachov, miestami s polohami pieskov a hlín. Hrúbka akumulácií je do 10 m, miestami až 15 m. Podzemná voda v závislsoti na hrúbke náplavov, zvyčajne od 2 – 5 m. Náplavy tvoria mierne svahy členené eróznymi ryhami. Pri väčšom zastúpení hlín a ílov sa môžu vyskytnúť svahové deformácie. Najväčšie plošné zastúpenie v okrese Poprad má tento rajón v Hornádskej kotline.

Rajón údolných riečnych náplavov (F), rajón náplavov terasových stupňov (T) Tvorí rovinné územie údolnej nivy rieky Poprad a jeho prítokov a terasy SV od mesta Poprad. Je budovaný štrkovitými zeminami, ktoré sú nesúvisle prekryté nivnými ílovitohlinitými zeminami hrúbky do 2 m. Hrúbka náplavov väčšinou nepresahuje 5 m. Štrková akumulácia je trvale zvodnená, tvorí významný kolektor podzemnej vody, ktorý je však ohrozený povrchovým znečistením. Terasy tvoria plošiny, mierne svahy a okraje nivy Popradu. Litologicky sú tvorené ílovitými štrkmi.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 28

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.2.3 Geodynamické javy Ku geodynamickým javov radíme svahové deformácie, eróziu, krasové javy, presadanie hornín, lavinózne svahy. Špecifickým geodynamickým javom sú seizmické javy (zemetrasenia). Obrázok 10. Výsek z mapy vybraných geodynamických javov s vyznačením hraníc okresu Poprad

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 29

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Erózia pôdy Erózia pôdy je rozrušovanie (lat. erode = hrýzť) povrchu pevnín vodou, ľadom a vetrom. V závislosti od podmienok sa prejavuje jednotlivo alebo v určitej kombinácii. Znamená odnos pôdnej hmoty (denudácia), jej premiestňovanie do iných polôh (transport) a ukladanie (akumulácia) vo forme nánosu alebo prekryvu (Bedrna, 2002). Z hľadiska vodnej erózie pôdy (Atlas krajiny SR, 2002) môžeme konštatovať, že územie okresu Poprad je značne exponované a tým sa tu vyskytujú všetky stupne vodnej erózie – od katastrofálnej (> 15,00 mm.rok-1) vo vrcholových častiach Tatier bez pôdneho krytu, cez veľmi silnú (5,01 – 15,00 mm.rok-1) o niečo nižšie a v hôľnej časti Kráľovohoľských Nízkych Tatier, až po silnú (1,51 – 5,00 mm.rok-1) na úbočiach horstiev a v Kozích chrbtoch. Úpätia horstiev a územia pahorkatín okresu vykazujú lokálne slabú vodnú eróziu (0,05 – 0,50 mm.rok-1). Táto je vykazovaná aj v mierne uklonených častiach Podtatranskej a Hornádskej kotliny. Pôdy ohrozené veternou eróziou sa v riešenom území nenachádzajú.

Svahové deformácie Svahové deformácie sú viazané predovšetkým na svahy (delúviá) s podložným vnútrokarpatským paleogénom. Je to SV okraj okresu budovaný Spišskou Magurou a svahy Hornádskej kotliny. Pozorujeme tu prúdové plošné a frontálne zosuvy. Aktívne zosuvy majú zväčša výrazné odlučné hrany, ich povrch je zvlnený. Prevládajúcim typom zemín, tvoriacim zosuvné delúviá sú íly a hliny s úlomkami podložných hornín, s hrúbkou polohy nad 5 m, u väčších zosuvoch nad 10 m. Špecifickým typom svahových deformácií sú skalné rútenia, mury a sutinové prúdy vo vrchoholových častiach Tatier, bez pôdneho krytu.

Výmoľová erózia Výmoľovou eróziou je predmetné územie postihnuté dosť nerovnomerne. Výmoľová erózia je najviac rozšírená na J a JV svahoch Tatier, v glacifluviálnych a proluviálnych sedimentoch, ale tiež v JZ svahoch Spišskej Magury. Výmole a rokliny dosahujú obvykle hĺbku niekoľko metrov, spravidla do 10 m.

Skrasovatenie hornín – krasové javy V okrese Poprad sa nachádza významné krasové územie v Belianskych Tatrách, aj so sprístupnenou jaskyňou (Belianska jaskyňa). Ďalšie krasové územie je v JV cípe okresu medzi Vernárom a Stratenou (Slovenský raj). Skrasovatenie horninových masívov má veľký význam i z hľadiska infiltrácie, obehu a akumulácie podzemných vôd. Na tieto masívy sú viazané najvýdatnejšie pramene územia, a preto je potrebne ich chrániť pred akýmikoľvek antropogénnymi zásahmi.

Lavinózne svahy Za lavinózne svahy sa v zásade považujú bezlesnaté svahy so sklonom v rozmedzí od 20º do 50º. Takéto lavinózne terény sa nachádzajú vo Vysokých, Západných, Belianskych aj Kráľovohoľských Nízkych Tatrách. Lavinózne svahy sú zdrojom lavín. Lavína je vlastne jednorazové, náhle premiestnenie snehovej masy po svahu, zapríčinené gravitačne. Vždy ju ovplyvňujú najmä konfigurácia terénu, vývoj počasia a charakter snehovej pokrývky.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 30

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 11. Výsek z mapy lavínových dráh (oblasť Lomnického štítu vo Vysokých Tatrách), dostupnej na www.hiking.sk

Zdroj: www.hiking.sk

Seizmicita Seizmicita (náchylnosť k seizmickým dejom – zemetraseniam) sa vyjadruje izoseistami seizmickej intenzity v stupňoch M.S.K. (Medvedev - Sponheuer - Kárník, škála navrhnutá v r. 1964). Podľa normy STN 73 0036 „Seizmické zaťaženie stavených konštrukcií“ sa seizmická aktivita okresu Poprad sa pohybuje v rozmedzí 6. až 7. stupňa M.S.K. Podľa stupnice intenzity zemetrasenia môžu byť na území okresu Poprad dosiahnuté maximálne prejavy opísané v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 2. Prejavy VI. a VII. stupňa zemetrasenia podľa MSK - 64

Stupeň Označenie Zrýchlenie Prejavy (cm.s-2) VI. silné 5,0-10 Pozorované aj mimo budov, mnohí sú vystrašení, padajú komíny, nábytok sa hýbe, rozbíjajú sa poháre. Škody sú aj na tehlových stavbách, zosuvy pôdy, niekedy zmena výšky spodnej vody. VII. veľmi 10-25 Väčšina ľudí vybieha z budov, citeľné v idúcich autách, zvonia veľké zvony. silné Ojedinelé škody aj na železobetónových budovách, na voľnej hladine vody sa tvoria vlny. Vysvetlivky: stupne podľa MSK – 64

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 31

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.3 Pôdne pomery 1.1.3.1 Pôdne typy a druhy Prevládajúcimi pôdnymi typmi na území okresu Poprad sú v horských oblastiach Západných, Vysokých a Nízkych Tatier litozeme a podzoly. V Belianskych Tatrách a na prevažne karbonátových komplexoch kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier (sekvencie Veľkého Boku, chočský príkrov) k nim pristupujú rendziny. Podtatranskú kotlinu pokrývajú najmä pseudogleje, v nive rieky Poprad pristupujú luvizeme, podobne aj v nive Hornádu. Pahorkatiny budované vnútrokarpatským paleogénom pokrývajú prevažne kambizeme. Uvedené stručné charakteristiky prevládajúcich typov pôd sa cez indexy pôdnych typov odkazujú na mapové zobrazenie (obrázok č. 12) na nasledujúcej strane.

Litozeme silikátové a rankre (r) Vystupujú vo vrcholových častiach horstiev – v Západných, Vysokých aj Belianskych Tatrách. Sú to veľmi plytké (do 10 cm), málo vyvinuté (iniciálne) pôdy, veľmi skeletnaté (viac ako 50 % skeletu), zvyčajne veľmi kyslé, pretože pôdotvorný substrát sú prevažne zvetraliny kyslých hornín.

Podzoly typické (P3); Podzoly kambizemné (P2) Pod zónou litozemí sú na svahoch a úpätiach Západných, Vysokých, Belianskych aj Kráľovohoľských Nízkych Tatier, zväčša pod smrekovým lesom, kosodrevinou a alpínskymi lúkami, sú vyvinuté typické podzoly, nižšie s prechodonm do podzolov kambizemných. Pôdy sú výrazne kyslé, skeletnaté, prevažne plytké až stredne hlboké. Pôdotvorný substrát tvoria ľahšie zvetraliny kyslých hornín (granitoidy), prípadne metamorfity.

Rendziny vylúhované a rendziny organogénne (R4); Rendziny vylúhované a rendziny organogénne (R3) Tieto pôdne typy dominujú v Belianskych Tatrách, kde podložím sú prevažne karbonatické komplexy krížňanského príkrovu. Sú to väčšinou skeletnaté, plytké až stredne hlboké pôdy veľmi nevyrovnaných vlastností a znakov. Majú neutrálnu, prípadne slabo kyslú pôdnu reakciu. Hrúbka humusového horizontu veľmi kolíše, u organogénnych rendzín dosahuje humus hrúbky viac ako 10 cm.

Rendziny a kambizeme rendzinové (R1) Sú (popri rendzinách vylúhovaných a organogénnych – R3) relatívne hojné v Nízkych Tatrách, kde podložím sú prevažne karbonátové komplexy (sedimentárny obal tatrika, sekvencia Veľkého Boku, chočský príkrov). Ide o neutrálne pôdy s karbonátovým A-horizontom, s výrazným zastúpením skeletu.

Pararendziny, regozeme a kambizeme renzdinové (R6) Táto skupina pôdnych typov vystupuje v Slovenskom raji. Podobajú sa predchádzajúcemu typu, čo sa týka charakteristík sú o niečo variabilnejšie, s nižším obsahom skeletu a prevažne hlboké.

Pseudogleje typické kyslé a pseudogleje stagnoglejové (G3) Pokrývajú väčšinu Podtatranskej kotliny, vyvinuté sú na deluviálnych, glacifluviálnych a proluviálnych sedimentoch (svahoviny, výplavové kužele a splachy). Sú to povrchovo zamokrené, textúrne diferencované pôdy s výskytom zvýšeného obsahu ílu už v podornici, mierne kyslé až kyslé, hlboké, prevažne bez skeletu (často s výrazným rašelinovým horizontom do 30 cm, ale i viac).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 32

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 12. Výsek pôdnej mapy s vyznačením hranice okresu Poprad

Zdroj: www.podnemapy.sk

Kambizeme dystrické a kambizeme typické kyslé (H7); Kambizeme dystrické (H10) Kambizeme sú vyvinuté na pôdotvornom substráte kyslých hornín, v okrese Poprad sú to jednotky kryštalinika veporského pásma (Nízke Tatry) a bazálneho borovského súvrstvia vnútrokarpatského paleogénu (Spišská Magura, Hornádska kotlina).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 33

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tento typ je typický prítomnosťou hnedo až hrdzavo sfarbeného tzv. kambického horizontu, ktorý vzniká zvetrávaním hornín s obsahom železa. Ide o pôdy kyslé až výrazne kyslé, často skeletnaté, prevažne hlboké až plytké, kambizeme dystrické zvyčajne len stredne hlboké až plytké.

Kambizeme pseudoglejové kyslé (H11); Kambizeme pseudoglejové nasýtené (H6); Kambizeme typické nasýtené až kyslé (H1) Tieto kambizeme vznikajú na rôznych horninách, preto nie sú tak výrazne kyslé ako predchádzajúca skupina pôd. Zväčša sú skeletnaté (do 30 %) a hlboké. Kambizeme typické nasýtené až kyslé (H1) sú viazané na zvetraliny nekarbonátových hornín. V okrese Poprad majú 1 výskyt, viazaný na vnútrokarpatský paleogén Podtatranskej kotliny, v Kozích chrbtoch pri Šuňave. Ide o slabo kyslé až kyslé pôdy, stredne hlboké až hlboké.

Kambizeme pseudoglejové nasýtené a čiernice typické (H5) Vyskytujú sa na pieskovcovo-ílovcových horninách vnútrokarpatského flyšu Podtatranskej kotliny. Majú vyvinutý čiernicový A-horizont, sú mierne kyslé, mierne skeletnaté, prevažne stredne hlboké až hlboké.

Fluvizeme typické (N1) Sú to pôdy, ktoré sa nachádzajú v nivách povrchových tokov. V okrese Poprad je to najmä rieka Poprad a Hornád. Podzemná voda v týchto pôdach kolíše v značnom rozpätí podľa stavu vody v najbližšom vodnom toku, spravidla nie vyššie ako 50 cm. Zrnitostne sú to pôdy ľahšie bez viditeľných zákonitostí rozdelenia frakcie ílu. Obsah humusu je v humusovom horizonte 2 - 3 %, pod trvalými trávnymi porastami do 5 %. Pôdna reakcia je slabo kyslá. Sú to prevažne orné pôdy, stredne hlboké až hlboké. Ich agronomická hodnota je limitovaná vysokou hladinou podzemnej vody a frekvenciou záplav.

Z hľadiska distribúcie pôdnych typov poľnohospodárskych pôd (teda mimo lesných pôd) patria k prevládajúcemu typu pôd kambizeme, menej luvizeme a rendziny. Tabuľka 3. Základné údaje o pomere poľnohospodárskej pôdy k celkovej výmere okresu Poprad (porovnanie rokov 2000 a 2009)

Okres Poprad Rok 2000 Rok 2009 Rozloha (ha) 112 348 110 539 Stupeň zornenia (%) 41,1 40,7 Poľnohospodárska pôda (ha) 28 682 28 071 - z toho orná pôda (ha) 11 799 11 432 Nepoľnohospodárska pôda (ha) 83 666 82 468 z toho lesná pôda (ha) 78 072 76 565 Zdroj: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava, 2011

Z hľadiska skeletnatosti je vzhľadom na rozmanitý reliéf, zahŕňajúci horstvá, hornatiny, pahorkatiny a kotliny s rôznorodým pôdotvorným substrátom možné v okrese Poprad nájsť širokú paletu pôdnych druhov, od pôd skeletnatých (kamenitých) až po pôdy ílovité a ílovito-hlinité. Podobne to platí aj pre poľnohospdoárske pôdy. Nedá sa vymedziť dominujúci druh, aj keď samozrejme extrémne kamenité pôdy horských oblastí v poľnohospodárskych pôdach zahrnuté nie sú.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 34

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 13. Pôdne typy poľnohospodárskych pôd okresu Poprad

Zdroj: VÚPOP Bratislava, 2010

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 35

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 14. Pôdne druhy poľnohospodárskych pôd okresu Poprad

Zdroj: VÚPOP Bratislava, 2010

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 36

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.3.2 Bonita poľnohospodárskej pôdy a jej ochrana Podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sú poľnohospodárske pôdy zaradené do skupín kvality v stupni 1 – 9 (1. stupeň je najkvalitnejší), označovaných ako bonitované pôdno- ekologické jednotky (BPEJ). Odvody za vyňatie poľnohospodrňárskej pôdy sa platia za vyňatie pôdy patriacej do 1. až 4. skupiny. Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) je ustanovená zákonom ako klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. Podľa údajov VÚPOP Bratislava (2010) sa v okrese Poprad nenachádzajú pôdy 1. – 4. skupiny BPEJ. Nachádzajú sa tu iba poľnohospodráske pôdy 5. – 9. skupiny BPEJ. Tabuľka 4. Poľnohospodárska pôda v okrese Poprad podľa skupín BPEJ

Skupina kvality BPEJ Plocha (ha) Plocha (%) BPEJ - 5. sk. 20 0,07% BPEJ - 6. sk. 2 251 8,02% BPEJ - 7. sk. 10 072 35,88% BPEJ - 8. sk. 7 304 26,02% BPEJ - 9. sk. 8 424 30,01% poľnohospodárska pôda spolu 28 071 100,00% nepoľnohospodárska pôda 82 468

Graf 1. Poľnohospodárska pôda v okrese Poprad podľa skupín BPEJ

Plocha (ha)

BPEJ - 9. sk.

BPEJ - 8. sk.

BPEJ - 7. sk.

BPEJ - 6. sk.

BPEJ - 5. sk.

poľnohospodárska pôda spolu

nepoľnohospodárska pôda

0 10 000 20 000 30 000 40 000 50 000 60 000 70 000 80 000 90 000

Zdroj: VÚPOP Bratislava, 2010

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 37

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.4 Hydrologické a hydrogeologické pomery 1.1.4.1 Hydrologické pomery Časť okresu (povodie Váhu a Hornádu) patria do úmoria Čierneho mora, druhá časť (povodie Popradu, Bielej Vody) patrí k úmoriu Baltského mora (Zaťko, Lauko, Gurňák in Atlas krajiny SR, 2002). Čierny Váh pramení pri JZ okraji Nízkych Tatier a preteká v smere od JV na SZ a postupne sa stáča na západ. Biely Váh pramení na SZ územia a tečie smerom k juhu a až mimo územia sa stáča na západ. Sútok Čierneho a Bieleho Váhu je pri Kráľovej Lehote v okrese Liptovský Mikuláš. Priemerný prietok Čierneho Váhu na stanici Liptovská Teplička bol v roku 2005 1,130 m3.s-1 a na stanici Čierny Váh 3,288 m3.s-1 (L. Blaškovičová a kol.,2006 – ročenka SHMÚ). Priemerný prietok Bieleho Váhu na stanici Východná (už mimo územia) bol 1,512 m3.s-1 (SHMÚ, 2006). Do povodia Váhu patrí iba západný pás územia. Južná resp. JV časť územia patrí do povodia Hornádu. Hornád tečie od západu na V resp. JV. Priemerný prietok Hornádu na stanici Hranovnica bol v roku 2005 1,021 m3.s-1 a v Hrabušiciach (už mimo územia okresu) 1,987 m3.s-1. Najväčšia časť okresu (centrálna a severná, resp. severovýchodná) patria do povodia Popradu, ktorý tečie od juhozápadu k severovýchodu. Priemerný prietok Popradu v roku 2005 bol na Štrbskom Plese 0,996 m3.s-1, vo Svite 1,570 m3.s-1 a v Matejovciach 4,595 m3.s-1. Biela voda (priemerný prietok v roku 2005 bol na stanici Ždiar - Lysá Poľana 3,474 m3.s-1) spolu s Javorinkou (priemerný prietok v roku 2005 bol na stanici Ždiar - Podspády 1,844 m3.s-1) tečú z Tatier na sever, priamo do Poľska. Riečna sieť v povodí Váhu a Hornádu v okrese Poprad má stromovitú textúru, čo je aj v dôsledku toho, že ide o horné časti povodí týchto riek bez výraznejšej dominancie jednej rieky. Povodie Popradu má prevažne vejárovitú textúru, ktorá je typická pre oblasť prechodu z vyšších polôh do oblasti pahorkatín a nížin. Väčšina prítokov Váhu, Hornádu aj Popradu na území okresu aj v skutočnosti pramení priamo v okrese Poprad. Z významných prítokov Váhu môžeme spomenúť Belú (pramení na SZ územia v Tatrách), ktorá však do Váhu ústi až mimo územia. Priemerný ročný prietok Belej na stanici Podbanské bol 2,439 m3.s-1 (SHMÚ, 2006). Ďalšími, ale už menej významnými potokmi povodia Váh na území sú Ždiarsky potok, Benkovský potok, Kôprovský potok. K významným pravostranným prítokom Hornádu patria Vernársky potok a Bystrá, k ľavostranným Gánovský potok. K významným ľavostranným prítokom Popradu patria Háganský potok, Velický potok (priemerný prietok v roku 2005 bol na stanici Poprad - Veľká 1,280 m3.s-1), Slavkovský potok (priemerný prietok v roku 2005 bol na stanici Poprad – Matejovce 0,634 m3.s-1), Studený potok, Kežmarská Biela voda, Biela. Posledné tri ústia do Popradu až v okrese Kežmarok. K významným pravostranným prítokom Popradu patrí Mlynica (priemerný prietok v roku 2005 bol na stanici Svit 0,621 m3.s-1(SHMÚ, 2006)). Povodie Váhu, Popradu, Hornádu v okrese Poprad patria do stredohorskej oblasti a majú snehovo-dažďový režim odtoku, iba oblasti s najvyššou nadmorskou výškou v Tatrách a miestami aj v Nízkych Tatrách patria do vysokohorskej oblasti s prechodne snehovým režimom odtoku. Prechodne snehový režim odtoku (vysokohorské oblasti, rieka Poprad) je charakteristický akumuláciou v októbri až marci (prípadne apríli), s najvyššou vodnosťou v apríli až júli (prípadne v auguste), s najvyššími prietokmi obvykle v máji až júni (s väčšími prietokmi v júli ako v apríli), s najnižšími prietokmi v januári - februári. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy býva nevýrazné (Šimo a Zaťko in Atlas krajiny SR, 2002). Vyššie položené stredohorské oblasti (Tatry, Nízke Tatry, Kozie chrbty) so snehovo-dažďovým režimom sa vyznačujú akumuláciou v novembri až marci, s najvyššou vodnosťou v apríli až júni, s najvyššími prietokmi obvykle v máji (prípadne v apríli resp. júni), s najnižšími prietokmi v januári - februári. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy býva nevýrazné. V nižšie položených stredohorských oblastiach (Podtatranská kotlina, Hornádska kotlina, Podtatranská brázda, Spišská Magura, časť Kozích chrbtov) sa uplatňuje snehovo-dažďový režim odtoku s akumuláciou v novembri až februári, s najvyššou vodnosťou v marci až máji, s najvyššími prietokmi obvykle v apríli (prípadne v marci resp. máji), s najnižšími prietokmi v januári - februári resp. v septembri - októbri. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy býva mierne výrazné.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 38

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.4.2 Hydrogeologické pomery Obrázok 15. Hydrogeologické rajóny okresu Poprad

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

Okres Poprad patrí do 11 hydrogeologických regiónov, vyčlenených na základe typu priepustnosti a záklaných hydrogeologických a štruktúrno-tektonických charakteristík územia Malíkom a Švastom (in Atlas krajiny SR, 2002) a to:

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 39

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• (9) Kryštalinikum Západných Tatier a kvartér východnej časti Liptovskej kotliny, • (10) Mezozoikum chočského príkrovu severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov, • (11) Paleozoikum a mezozoikum – melafýrová séria severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov, • (12) Mezozoikum série Veľkého Boku – západná a stredná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier, • (13) Mezozoikum série Veľkého Boku – východná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier, • (115) Paleogén Hornádskej a časti Popradskej kotliny, • (116) Mezozoikum Slovenského raja a Havraních vrchov s priľahlým paleozoikom, • (139) Kryštalinikum časti Vysokých Tatier a kvartér ich predpolia, • (140) Mezozoikum časti Kozích chrbtov, • (141) Paleogén Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny, a severozápadnej časti Spišsko- šarišského medzihoria a Pienín, • (142) Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Vysokých a Belianskych Tatier. Určujúcim typom priepustnosti je v Podtatranskej kotline a na kvartérom pokrytom kryštaliniku medzizrnová priepustnosť, na prevažne karbonatických komplexoch (Belianske Tatry, séria Veľkého Boku a chočský príkrov v Nízkych Tatrách a Kozích chrbtoch, tiež Slovenský raj) je to krasová a krasovo-puklinová priepustnosť. V časti okresu budovanej prevažne vnútrokarpatským paleogénom (Spišská Magura, časť Popradskej a Hornádskej kotliny) je to puklinová priepustnosť. Podľa mapy hydrogeologických pomerov (Malík, Švasta, Jetel, Hanzel, Gedeon, Scherer, Fendek in Atlas krajiny SR, 2002) je kvantitatívna charakteristika prietočnosti (hydrogeologická produktivita) hornín v území nízka (T < 10-4 m2.s-1), mierna (T = 10-4 – 10-3 m2.s-1), ale aj vysoká (T = 10-3 – 10-2 m2.s-1), čo je odrazom pestrej geologickej stavby. Nízku prietočnosť majú hlbinné vyvreliny a metamorfity kryštalinika tatrika a veporika (Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry), ale aj zlepencovo-pieskovcovo-bridličnaté súvrstvia mladšieho paleozoika (malužinské, nižnobocianske súvrstvie, ...). Miernu prietočnosť majú spodnotriasové kremence, bridlice (napr. karpatský keuper), sliene, slienité vápence (jurské a kriedové súvrstvia sedimentárneho obalu a príkrovov), ale najmä pieskovcovo-ílovcový komplex (sedimenty vnútrokarpatského paleogénu v Podtatranskej kotline, Hornádskej kotline, Spišskej Magure). Miernu prietočnosť majú aj niektoré fluviálne sedimenty, najmä menších tokov, lokálne aj väčších tokov. Vysokú prietočnosť majú najmä mezozoické (triasové) vápence a dolomity v Nízkych Tatrách, Západných a Belianských Tatrách, Kozích chrbtoch (krížňanský a chočský príkrov, obalové mezozoikum tatrika a veporika), lokálne aj štrko-piesčité náplavy väčších tokov (Poprad, Hornád, Váh,...). Miestami môže mať vysokú prietočnosť aj prevažne zlepencové bazálne súvrstvie paleogénu (borovské súvrstvie). Oblasti s významnými zdrojmi podzemných resp. povrchových vôd sú v okrese aj náležite plošne chránené. Juhovýchodná časť územia, v povodí Váhu je vlastne Chránená vodohospodárska oblasť Nízke Tatry – východ. Do juhozápadnej často okresu okrajovo zasahuje Chránená vodohospodárska oblasť Hnilca. V povodí Hornádu je vyčlenené spoločné povodie vodárenských tokov Hornád, Bystrá, Veľká Biela voda, ktoré zaberá cca 20 % plochy okresu. Všetky tieto 3 toky sú súčasne vodohospodársky významnými vodnými tokmi. V severnej časti okresu – v Tatrách je vyčlenených 9 povodí vodárenských tokov – Javorinka, spoločné povodie Poprad a Ľadový potok, ďalej Veľký Šum, Mlynica, Hromadná voda, Slavkovský potok, Štiavnik, Studený potok, a spoločné povodie Kežmarská Biela voda a Zelený potok. V severnej časti územia je až 18 vodohospodársky významných vodných tokov – Biela voda, Rybí potok, Javorinka, Suchý potok, Ľadový potok, Poprad, Veľký Šum, Mlynica, Velický potok, Hromadná voda, Slavkovský potok, Štiavnik, Skalný potok, Studený potok, Kežmarská Biela voda a Čierna voda.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 40

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 16. Hydrogeologické pomery územia okresu Poprad

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 41

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V okrese sú tiež vytýčené ochranné pásma II. stupňa vodárenských zdrojov podzemných vôd aj ochranné pásma II. a III. stupňa vodárenských zdrojov povrchových vôd. Mnohé z nich sú súčasne OP vodárenských zdrojov podzemných aj povrchových vôd. Z mapy ochrany vôd (Kollár, Gajdová, Štefanovičová, Friedlová in Atlas krajiny SR, 2002) vyplýva, že najväčšiu plochu má OP II. stupňa vodárenských zdrojov podzemných aj povrchových vôd v povodí Hornádu, ktoré prakticky zaberá celú časť povodia Hornádu v okrese Poprad a ešte aj časť povodia rieky Poprad južne od Štrby, Svitu a Popradu. Ďalšie ochranné pásma sa v podstatnej miere zhodujú s vyčlenenými povodiami vodárenských tokov v oblasti Tatier spomínanými vyššie. Na území sa nachádza aj ochranné pásmo prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd Starý Smokovec. Plošne legislatívne chránené oblasti z hľadiska vodárenských a vodohospodárskych záujmov zaberajú podstatne viac ako 50 % plochy okresu. Liptovská kotlina, ktorá zasahuje do územia od západu, sa považuje za perspektívnu oblasť (štruktúru) geotermálnych vôd. Popradská a Hornádska kotlina, ale aj Spišská Magura sa považujú za perspektívnu oblasť (štruktúru) geotermálnych vôd, ktorá má spoločný názov levočská panva – západná a južná časť (Fendek, Poráziková, Štefanovičová, Supuková in Atlas krajiny SR, 2002). Niektoré zdroje minerálnych resp. geotermálnych vôd v okrese sa aj využívajú. Niektoré majú vytýčené maloplošnejšie OP (I. prípadne II. stupňa), nakoľko ide zvyčajne o vody v hlbšie uložených kolektoroch s dostatočne hrubou (ochrannou) krycou vrstvou. Z významnejších zdrojov (Fendek, Poráziková, Štefanovičová, Supuková in Atlas krajiny SR, 2002) môžeme spomenúť lokalitu Poprad (vrt PP-1, ...). Niektoré minerálne e geotermálne vody sa využívali v minulosti, ale v súčasnosti sa nevyužívajú, alebo len v menšej miere (Gánovce).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 42

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.1.5 Klimatické pomery Obrázok 17. Výsek z mapy klimatických oblastí s vyznačením hraníc okresu Poprad

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 43

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Na základe mapy klimatických oblastí zostrojenej Lapinom, Faškom, Melom, Šťastným, Tomlainom (in Atlas krajiny SR, 2002) patrí podstatná časť okresu Poprad do chladnej klimatickej oblasti, iba časť Hornádskej kotliny v okolí Vydrníka a Jánoviec patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, mierne teplého, mierne vlhkého, dolinového/kotlinového okrsku (M2) so studenou zimou. V chladnej klimatickej oblasti najväčšiu časť zaberá mierne chladný, veľmi vlhký okrsok (C1), s priemernou teplotou vzduchu v júli 12 až 16 °C. Stredné polohy Tatier a Nízkych Tatier patria chladnému horskému, veľmi vlhkému okrsku (C2) s priemernou teplotou vzduchu v júli 10 až 12 °C. Najvyššie polohy Tatier a Nízkych Tatier patria do studeného horského, veľmi vlhkého okrsku (C3), s priemernou teplotou vzduchu v júli menej ako 10 °C. Priemernú ročnú teplotu vzduchu demonštrujeme na údajoch o priemerných teplotách zo stanice Poprad za obdobie 1979 – 2008 a na údajoch z klimatologických staníc Poprad – letisko a pre porovanie aj zo stanice Lomnický štít. Vyznačené sú dlhodobé maximá a minimá (červená, resp. modrá čiara) a denné minimá a maximá v r. 2012. Tabuľka 5. Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu v °C a za vegetačné obdobie (IV – IX) (st. Poprad) né č Parameter I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok obdobie obdobie Vegeta

Priem. teplota -4,2 -2,9 1,2 6,2 11,6 14,6 16,2 15,6 11,3 6,8 1,2 -3,0 6,2 12,6 vzduchu [ºC] Zdroj: SHMÚ, 2012, hodnotené obdobie 1979 - 2008

Obrázok 18. Maximálne a minimálne teploty vzduchu – stanica Poprad letisko, stav k III/2012

Zdroj: www.shmu.sk

Aj vzhľadom na nadmorské výšky, teploty vzduchu dosahujú na území okresu Poprad a to vo Vysokých Tatrách svoje slovenské minimá. Priemerná mesačná teplota vzduchu v júli tu dosahuje menej ako 15 °C (napr. Tatranská Lomnica 14,8 °C, Štrbské Pleso 12,3 °C, Skalnaté pleso 9,4 °C), v auguste na Lomnickom štíte len 3,6 °C. Najchladnejším mesiacom je január, v najvyšších polohách Tatier február. V zime sú časté teplotné inverzie, ktoré znižujú priemerné mesačné teploty vzduchu v kotlinách na úroveň stredných horských polôh, ležiacich o niekoľko 100 metrov vyššie (napr. Poprad má v januári priemer okolo -5,0 °C, Starý Smokovec -4,9 °C, Štrbské Pleso -5,1 °C). V najvyšších polohách Tatier je teplota najchladnejšieho mesiaca nižšie ako -10 °C. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 44

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 19. Maximálne a minimálne teploty vzduchu – stanica Lomnický štít, stav k III/2012

Zdroj: www.shmu.sk

Zima v Popradskej kotline prichádza už okolo 25. novembra a končí okolo 15. marca. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách začína zimné obdobie pred 1. novembrom a končí po 20. máji. Hlavné vegetačné obdobie s priemernou dennou teplotou 10 °C a viac nastupuje v stredných polohách do 5. mája a končí koncom septembra. Vo vysokých polohách Tatier sa prakticky takéto denné priemery teploty vzduchu nevyskytujú. Počet letných dní vo výškach okolo 1000 m sa v priemere za rok pohybuje okolo 5 až 10. Vo výškach približne nad 1800 m sa letný deň v priemere už nevyskytuje. Výskyt mrazov, charakterizovaný mrazovými dňami, kedy minimálna denná teplota poklesne pod 0 °C je v kotlinách pod Tatrami nad 160 za rok. Uvedené teplotné charakteristiky platia pre obdobia medzi rokmi 1931-1990, po roku 1990 došlo vplyvom všeobecného oteplenia asi o 1 °C k posunu všetkých charakteristík. Množstvo zrážok na Slovensku vo všeobecnosti pribúda s nadmorskou výškou o približne 50-60 mm na 100 m výšky. Najvyššie zrážkové úhrny boli pozorované práve vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2 130 mm). Relatívne nízke úhrny zrážok sú v tzv. dažďovom tieni pohorí, podhorských kotlinách. Tabuľka 6. Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku (IV – IX) v mm na klimatologickej stanici Poprad

Parameter I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Letný Letný polrok

Priem. úhrny 24 24 32 45 72 80 83 71 50 40 35 28 583 401 zrážok [mm] Zdroj: SHMÚ, 2012, hodnotené obdobie 1979 - 2008

V priebehu roka pripadá na letné obdobie (jún-august) približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 % zrážok (zreteľná je teda prevaha zrážok v lete). Najdaždivejší mesiac býva jún alebo júl a najmenej zrážok je v januári až marci. Sneženie zaznamenávame v kotlinách od októbra až do apríla a v polohách nad 1500 až 2000 nad morom po celý rok, teda aj v letných mesiacoch. Priemerné trvanie snehovej pokrývky v kotlinách je v priemere 60 až 80 dní, v pohoriach 80 až 120 dní. Najväčší počet dní so snehovou pokrývkou je vo vrcholových polohách Vysokých Tatier, aj viac ako 200 dní za rok. Vo výškach nad 1 300 m n.m. sa bežne vyskytuje snehová pokrývka aj viac ako 100 cm vysoká. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 45

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vo vysoko položených zatienených vysokotatranských dolinách sa snehová pokrývka udrží ojedinele aj celoročne v podobe dočasných alebo trvalých snehových polí (snežníky, firnové polia). Aj údaje o zrážkach čerpáme najmä z klimatologických staníc Poprad – letisko a Lomnický štít. Pre porovnanie uvádzame zrážkové úhrny z pozorovaní z oboch staníc. Údaje sú za rok 2012, dlohodobé maximá (1951 – 2011) sú vyznačené červenou čiarou. Obrázok 20. Atmosférické zrážky – stanica Poprad – letisko, stav k XI/2012

Zdroj: www.shmu.sk Obrázok 21. Atmosférické zrážky – stanica Lomnický štít, stav k XI/2002

Zdroj: www.shmu.sk

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 46

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 22. Priemerné ročné úhrny zrážok v okrese Poprad (obdobie pozorovania 1961 – 1990)

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002 V kotlinách je veternosť závislá od ich polohy a uzavretosti, resp. otvorenosti voči prevládajúcim prúdeniam. V Podtatranskej kotline sa priemerná ročná rýchlosť vetra pohybuje v intervale od 2 do 3 m.s-1. V pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky je priemerná ročná rýchlosť vetra 4 až 8 m.s-1. Maximálna rýchlosť bola nameraná na Skalnatom plese, 78,6 m.s-1, resp. 283 km.h-1. V ročnom priemere fúka najsilnejší vietor vo februári a v marci, ale aj v novembri. Naopak september je v priemere najmenej veterným mesiacom. Tabuľka 7. Priemerná mesačná (ročná) rýchlosť vetra na klimatologickej stanici Poprad v m.s-1

Parameter I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Letný Letný polrok

Priem. rýchlosť 3,6 3,7 3,8 3,3 3,3 3,1 3,1 2,8 2,9 3,1 3,3 3,0 3,2 3,6 vetra [m.s-1] Zdroj: SHMÚ, 2012, hodnotené obdobie 1979 - 2008

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 47

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 23. Výsek z mapy ročných priemerov rýchlosti vetra, smeru vetra a inverznosti územia – stanice Poprad – letisko a Lomnický štít

Vysvetlivky: modrá mierka – početnosť smerov vetra (ročný priemer) červená mierka – rýchlosť vetra (ročný priemer) číslo v krúžku – bezvetrie (8%) číslo pod názvom stanice – nadmorská výška (m n.m.) podklad – inverzia:

silne inverzné polohy až

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002 zriedkavo inverzné polohy

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 48

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2 BIOTICKÉ POMERY 1.2.1 Rastlinstvo 1.2.1.1 Fytogeografické členenie územia Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, 1966) patrí okres do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Prevažne leží v obvode flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum), v okresoch Tatry (23) a Nízke Tatry (22). Kotlinová časť okresu leží v obvode flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum) a okrese Podtatranské kotliny. J časť patrí do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Slovenský raj. Severovýchodná časť okresu patrí do obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Spišské vrchy (29). Obrázok 24. Mapa fytogeografického členenia okresu Poprad

Zdroj: Futák, J., 1966, upravené „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 49

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 8. Fytogeografické členenie flóry v okrese Poprad Oblasť Obvod Okres Podokres Západné Tatry (23a) Flóra centrálnych Karpát Tatry (23) Vysoké Tatry (23b) (Eucarpaticum) Belianske Tatry (23c) Nízke Tatry (22) Západokarpatská Flóra vnútrokarpatských Spišské kotliny (26b) flóra (Carpaticum Podtatranské kotliny (26) kotlín (Intercarpaticum) occidentale) Liptovská kotlina (26a) Predkarpatská flóra Slovenský raj (17) (Praecarpaticum) Východobeskydská flóra Spišské vrchy (29) (Beschidicum orientale) Zdroj: Futák, J., 1966

1.2.1.2 Potenciálna prirodzená vegetácia územia Klimatické a edafické podmienky strednej Európy po skončení ostatnej doby ľadovej umožňovali existenciu lesných ekosystémov v takmer celom priestore, okrem najvyšších polôh Tatier. Pred príchodom človeka - poľnohospodára pokrýval les celý tento priestor s výnimkou subalpínskeho a alpínskeho vegetačného stupňa, enkláv skalných útvarov, sutín, jazier, vodných tokov, vrchovísk a rašelinísk. Existencia väčších bezlesných enkláv a úloha bylinožravcov (zubor, los, tur, jeleň, tarpan - divý kôň, kamzík) pri ich vytváraní a udržiavaní nie je dodnes uspokojivo zodpovedaná. Nebolo tomu inak ani na území okresu Poprad (Michalko a kol., 1987). Aj tu v dávnej minulosti dominoval les, bezlesím boli polohy nad hornou hranicou lesa, väčšie prameniská, rašeliniská, skalné masívy a útvary a plochy vodných tokov, kde sa však vzhľadom na ich ráz bystrín, zriedkavejšie podhorských riek, nevytvárali osobité rastlinné spoločenstvá. Podľa rekonštruovanej vegetácie (Michalko a kol., 1987) sa v riešenom území vyskytovali tieto prirodzené lesné vegetačné jednotky: • Plošne najrozšírenejšou pôvodnou cenologickou jednotkou boli v okrese Poprad jedľové a jedľovo- smrekové lesy (Abietion, Vaccinio Abietenion p.p). Tieto lesy sa, s výnimkou Levočských vrchov, ktoré do okresu zasahujú zanedbateľnou výmerou, vyskytovali vo všetkých orografických celkoch okresu Poprad. Dominantnými boli predovšetkým v Popradskej kotline, Kozích chrbtoch a v Kráľovohoľských Tatrách. Podľa Geobotanickej mapy ČSSR (Michalko a kol., 1987) zaberali takmer 40 % z výmery riešeného územia. Tu sa vyskytovali ako súvislý pás na dolnej hranici horských klimaxových smrečín (tzv. geografický bezbukový variant). Tieto spoločenstvá zaberali súvislé plochy lesa pod čučoriedkovými smrečinami, a vzhľadom k tomu že lepšie znášali aj určité prevzdušnenie pôdy, obsadzovali tiež plochy na bývalých morénach a pod Tatrami tvorili súvislý pás, ktorý sa tiahol od Podbanského, resp. z okresu Liptovský Mikuláš až po Lendak. Podobne súvislý pás sa tiahol cez Kozie chrbty, predovšetkým na severne orientovaných svahoch, spojený so súvislým výskytom v severnej časti Kráľovohoľských Tatier. Cez severné svahy Nízkych Tatier pokračoval až do severnej časti Slovenského raja. Menšie edaficky podmienené výskyty boli aj v severnej časti okresu v Bielovodskej doline a v Podtatranskej brázde a menšie plochy aj na ďalších lokalitách. Cenologicky patria tieto spoločenstvá k zväzu Luzulo - Fagion a podľa viacerých autorov sú vyvinuté na miestach, kde sa buk z dôvodov geologických, klimatických či vývojových nepresadil ako porastotvorná drevina, ale v pásme bukových lesov z rôznych dôvodov nadobudli prevahu smrek s jedľou. Iný charakter má pomiestny výskyt jednotky na sutinách a blokoviskách, prípadne v inverzných polohách podmienených mikroklimaticky.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 50

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V týchto podmienkach buk zvyčajne nie je schopný existovať, alebo konkurovať iným drevinám a jeho miesto obsadzuje predovšetkým jedľa biela. Tieto jedľové a jedľovo-smrekové lesy sa vyvinuli na nenasýtených až podzolovaných kamenistých hnedozemiach, prevažne na strmších svahoch a v podhrebeňových polohách. Na spodnej hranici nadväzovali najmä na dubovo-hrabové lesy lipové, na hornej hranici prechádzali najčastejšie do prirodzených smrečín. Edifikátormi týchto porastov boli hlavne smrek obyčajný (Picea abies) a jedľa biela (Abies alba), vtrúsene sa vyskytovali aj smrekovec opadavý (Larix decidua), borovica lesná (Pinus sylvestris), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), topoľ osikový (Populus tremula), javor horský (Acer pseudoplatanus) a veľmi ojedinele, často iba zakrpateného vzrastu, aj buk lesný (Fagus sylvatica). Táto jednotka býva zaraďovaná k staršej vývojovej fáze vývoja lesov v postglaciáli. Predstavujú ekvivalent zmiešaných porastov (smrek, buk, jedľa) v oblastiach, do ktorých sa buk nerozšíril natoľko, aby mohol byť určujúcou drevinou lesných spoločenstiev. Významná časť plochy tejto jednotky bola odlesnená hlavne v kotlinách, kde došlo k odlesneniu v okolí rozvíjajúcich sa sídel. Na plochách, kde v rámci tejto jednotky zostal les boli naopak vhodné podmienky pre intenzívne lesné hospodárenie, čo výrazne negatívne postihlo tieto spoločenstvá. Niekoľko zachovalých ukážok týchto spoločenstiev nájdeme na severných svahoch Kozích chrbtov, alebo v Podtatranskej brázde, prípadne malé enklávy na suťoviskách a blokoviskách aj na viacerých miestach napr. v Tichej doline. • Ďalším pomerne výrazne zastúpeným typom lesa sú smrekové lesy čučoriedkové (Eu-Vaccinio- Piceenion p.p), ktoré podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987) pokrývali až okolo 17 % územia okresu Poprad. Smrekové lesy čučoriedkové sú v rámci Karpát zonálne spoločenstvá, ktoré obsadzujú najvyššie položené miesta vhodné pre lesy, zvyčajne v pohoriach na kyslých substrátoch. Niekedy sa vyskytujú spoločne aj s ostatnými typmi smrekových alebo smrekovcovo-limbových lesov. Vo vyšších nadmorských výškach plynulo prechádzajú v kosodrevinové spoločenstvá. V nižšie položených miestach naopak prechádzajú alebo do jedľovo-smrekových lesov alebo v rôznych typov bukových lesov v závislosti od humídnosti klímy. Azonálne výskyty týchto spoločenstiev sú niekedy podmienené edaficky a mikroklimaticky v chladných plochých inverzných polohách. Takéto azonálne výskyty nájdeme ešte aj dnes v okrese Poprad. Zonálne smrekové lesy čučoriedkové (Eu-Vaccinio-Piceenion p.p) sa v rámci okresu Poprad vyskytovali v rôzne širokom klimaticky podmienenom súvislom pásme v polohách od cca 1100 m n.m. až po prirodzenú hornú hranicu lesa v pohoriach Tatier (Západné, Vysoké, Kráľovohoľské). Menšie súvislé areály sa nachádzali aj zo severnej strany Vysokých Tatier – v Bielovodskej doline a v niektorých vyššie položených bočných hrebeňoch Kráľovohoľských Tatier a aj v najvyšších polohách Kozích chrbtov (okolo Kozieho kameňa). Druhové zloženie týchto porastov je prirodzene chudobné, základným edifikátorom je smrek obyčajný (Picea abies), iba zriedkavo pristupujú javor horský (Acer pseudoplatanus) a aj jedľa biela (Abies alba) – v nižších polohách. Vo Vysokých a Západných Tatrách sa sporadicky uplatňoval aj smrekovec opadavý (Larix decidua) a borovica limba (Pinus cembra), prípadne na spodnom okraji aj borovica lesná (Pinus sylvestris). V okrese Poprad sa veľmi vzácne mohol vyskytovať aj buk lesný (Fagus sylvatica) často len zakrpateného vzrastu. Stálou, veľmi dôležitou prirodzene hojnou súčasťou prirodzených horských smrečín je jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), ktorá so smrekom prekonáva vo vývoji cyklickú zámenu, najmä po katastrofickom rozpade týchto porastov. Prirodzené zonálne horské smrečiny sú v porovnaní s ostatnými lesnými ekosystémami špecifické svojím prirodzeným vývojovým cyklom, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je náhly katastrofický rozpad ekosystému na pomerne veľkých plochách, ako aj veľmi vysokú viazanosť prirodzenej obnovy hlavnej porastotvornej dreviny na odumreté drevo, ktorá sa stúpajúcou nadmorskou výškou zvyšuje. Kroviny sa vyskytujú len zriedkavo (Lonicera nigra, Rosa pendulina) a aj bylinné poschodie je chudobné (Vaccinium myrtillus, Calamagrostis villosa, Homogyne alpina, Avenela flexuosa, Luzula sylvatica, L. nemorosa, Oxalis acetosella, Dryopteris dilatata, Soldanela carpatica, ..).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 51

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Na minerálne bohatších a vlhších stanovištiach sa ako ekvivalent predchádzajúcej jednotky vytvorili smrekové lesy vysokobylinné (Athyrio-Picetalia). Vhodnejšie podmienky nachádzali na vápencových substrátoch a preto v rámci rekonštrukčného mapovania potenciálnej prirodzenej vegetácie (Michalko a kol., 1987) ich v okrese Poprad identifikovali v Belianskych Tatrách a v Javorovej doline. Podľa tohto mapovania pokrývali v okrese Poprad 2 % územia, je však predpoklad, že viaceré plošne malé výskyty toto mapovanie vzhľadom k metodike, ktorú si zvolilo nezachytilo. Od smrekových lesov čučoriedkových sa odlišovali najmä zvýšeným zastúpením javora horského (Acer pseudoplatanus) v stromovom poschodí, zníženým zastúpením oligotrofných druhov a dominanciou nitrofilných bylín vysokého vzrastu v bylinnom poschodí. Z drevín tu samozrejme dominuje smrek obyčajný (Picea abies), a podobne ako pri predchádzajúcej jednotke je zastúpená aj jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), ojedinele pristupujú javor horský (Acer pseudoplatanus), jedľa biela (Abies alba), z krovín ríbezľa skalná (Ribes petraeum), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), vŕba sliezska (Salix silesiaca). Pokryvnosť bylinného podrastu je vysoká (60 - 90 %) s dominanciou nitrofilných, heminitrofilných a humikolných druhov vysokobylinného rázu ako napríklad mačucha cesnakovitá (Adenostyles alliariae), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), papraďka alpínska (Athyrium distentifolium), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana), papraď rozložená (D. dilatata), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), chlpaňa lesná (Luzula sylvatica), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), prilbica pestrá (Aconitum variegatum). • V úzkom páse medzi smrekovými lesmi a kosodrevinou v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách sa v členitom teréne niekedy vyskytovali prirodzene aj smrekové lesy limbové (Vaccinio-Picetum cembretosum nom. prov). Pásmo porastov s limbou nájdeme v rozpätí nadmorských výšok od 1408 do 1893 m a nebýva široké (od 40 do 120 m). V geobotanickej mape SR (Michalko a kol., 1987) boli v okrese Poprad identifikované len na jednej ploche na východnej strane Bujačieho vrchu v Belianskych Tatrách. Tieto spoločenstvá sa na malých plochách prirodzene vyskytovali a vyskytujú na hornej hranici lesa v celom leme okolo Západných, Vysokých a Belianskych Tatier a preto rozsah ich výskytu v rámci geobotanickej mapy je podhodnotený. V tlačenej verzii geobotanickej mapy je však presnejšie identifikovaný prirodzený výskyt samotnej limby. Preto je ich zaznamenaná výmera 130 ha značne podhodnotená. Z hľadiska rastlinného zloženia sa s výnimkou limby (Pinus cembra) takmer neodlišujú od smrekových lesov čučoriedkových. Istý rozdiel je aj v tom, že do týchto lesov prenikajú a uplatňujú sa viaceré druhy s vyššie položených subalpínskych a alpínskych spoločenstiev. V drevinovom zložení je aj vyšší podiel smrekovca opadavého (Larix decidua) a v krovinnom poschodí aj kosodreviny (Pinus mugo). V porastoch sa viac uplatňovali aj breza karpatská (Betulla carpatica), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), topoľ osikový (Populus tremula), vŕba sliezska (Salix silesiaca). • Smrek bol dominantnou drevinou aj v smrekových lesoch zamokrených (Eu-Vaccinio-Piceenion), ktoré boli vyvinuté na rovných alebo mierne sklonených terénoch s vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá stagnuje alebo len pomaly odteká. Ich výskyt je podmienený nielen pedologicky, ale aj mezoklimaticky. Viazali sa len polohy nad 700 m n.m. a na miesta s vyšším úhrnom zrážok (fluvioglaciálne terasy a morény, rovné dná dolín, pramenísk, okraje rašelinísk, inverzné polohy severných svahov, ...). V geobotanickej mape Slovenska (Michalko a kol., 1987) sú v Poprade identifikované dve rozsiahlejšie plochy, kde sa takéto spoločenstvá vyskytovali a to oblasť v súčasných rezerváciách Mokriny a Pramenište a menšia v pramenisku potoka Rakovec západne od Mengusoviec. Celkovo tieto plochy pokrývajú 1,3 % výmery okresu Poprad. Menšie plochy nezachytené mapovaním sa vyskytovali aj inde v okrese Poprad a to predovšetkým v nivách tatranských potokov alebo na fluvioglaciálnych terasách pod Tatrami. Pôdy v tejto jednotke sú výrazne oglejené. Popri dominantnom smreku (Picea abies) sa v často riedkych porastoch uplatňovali jedľa biela (Abies alba), topoľ osikový (Populus tremula), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), breza plstnatá (Betula pubescens) a niektoré druhy vŕb (Salix aurita, S. caprea, S. silesiaca, S. pentadra) či jelša sivá (Alnus incana). Vysokú pokryvnosť mali machorasty, v bylinnom poschodí dominovali vlhkomilné a oligotrofné druhy. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 52

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Existenciu lužných lesov podhorských a horských (Alnenion glutinoso-incanae) podmieňuje vysoká pôdna vlhkosť, ktorá je v alúviách potokov a horských a podhorských riek zabezpečovaná prúdiacou podzemnou vodou a častými povrchovými záplavami. V predmetnom území mali tieto spoločenstvá rozsiahle uplatnenie predovšetkým popri tokoch v kotlinách, najmä popri Poprade a jeho početných prítokoch a Hornáde, kde sa vytvorila aj rozsiahlejšia riečna niva porastená týmito spoločenstvami. V súčasnosti sú mnohé z týchto bývalých lužných lesov premenené na ornú pôdu alebo lúky. Podobné spoločenstvá boli vyvinuté aj pri Čiernom Váhu a na niektorých úsekoch pri tokoch Biela voda a Javorinka. Celkovo podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987) pokrývali v okrese Poprad plochu približne 8 350 ha, čo predstavuje 7,6 % územia. Porasty boli tvorené najmä jelšou sivou (Alnus incana) a v menšej miere aj jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) pri niektorých nižšie položených tokoch. Prímes tvorili smrek obyčajný (Picea abies), vŕba krehká (Salix fragilis), breza bradavičnatá (Betula pendula), miestami aj jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čremcha obyčajná (Padus avium), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) a kalina obyčajná (Viburnus opulus). Z bylín sú typické hygrofilné a nitrofilné druhy za všetky možno spomenúť záružlie močiarne (Caltha palustris), škardu močiarnu (Crepis paludosa), žerušnicu horkú (Cardamine amara), deväťsil lekársky (Petasites hybridus), netýkavku nedotklivú (Impatiens noli-tangere), kozonohu hostcovu (Aegopodium podagraria), lastovičník väčší (Chelidonium majus), krkošku chlpatú (Chaerophyllum hirsutum), hluchavku žltú (Galeobdolon luteum), pŕhľavu dvojdomú (Urtica dioica), či scilu Kladneho (Scilla kladnii). V porastoch so stagnujúcou vodou sa vyskytujú aj rašelinníky (Sphagnum) a niekoľko druhov ostríc (Carex elongata, C. brizoides, C. canescens). • V rámci Slovenska boli najrozšírenejšími potenciálnymi prirodzenými spoločenstvami bukové a jedľové lesy kvetnaté (Eu-Fagenion). V okrese Poprad sú to pomerne vzácne spoločenstvá. Podľa mapy rekonštruovanej vegetácie Slovenska (Michalko a kol., 1987) sa v Poprade vyskytovalo len niekoľko plošne obmedzených enkláv v Belianskych Tatrách a v Podtatranskej brázde. Okrem týchto identifikovaných plôch je predpoklad, že menšie plochy mohli byť aj v Slovenskom raji, v Kráľovohoľských Tatrách a Kozích chrbtoch. Ich podiel na prirodzenej vegetačnej pokrývke dosahoval len 0,5 % z výmery okresu Poprad. Spoločenstvá bukových a jedľových lesov kvetnatých boli vyvinuté na hlbších a vlhších pôdach, kde buk a jedľa boli v blízkosti svojho ekologického optima a to na rôznych geologických podložiach, aj keď ich floristické zloženie sa na rôznych geologických podložiach čiastočne odlišovalo. Dominoval v nich buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba), ktorá v niektorých lokalitách mohla dosahovať vyššie zastúpenia ako buk, čo bolo typické práve pre oblasť východne od Belianskych Tatier. V týchto spoločenstvách sa sporadicky vyskytovali aj javory (Acer platanoides, A. pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), brest horský (Ulmus glabra) či jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vo vyšších alebo inverzných polohách aj smrek obyčajný (Picea abies), alebo dokonca aj smrekovec opadavý (Larix decidua) alebo borovica lesná (Pinus sylvestris). Vzhľadom na pestrosť drevinového zloženia a dobré podmienky obnovy všetkých drevín mali porasty dvojetážový a nezriedka až trojetážový charakter. Krovinatú etáž tvorili najmä baza červená (Sambucus racemosa), baza čierna (Sambucus nigra), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), egreš obyčajný (Grosularia uva-crispa), zriedkavo aj zemolez čierny (Lonicera nigra). V podraste dominovali bežné druhy bučín ako napr. zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), zubačka deväťlistá (D. eneaphyllos), lipkavec voňavý (Galium odoratum), hluchavka žltá (Galeobdolon luteum), mliečka múrová (Lactuca muralis), kopytník európsky (Asarum europaeum), bažanka trváca (Mercurialis perenis), ostružina srstnatá (Rubus hirtus), malina obyčajná (Rubus idaeus), veternica hájna (Anemone nemorosa), vranie oko štvorlisté (Paris quadrifolia), na vlhších miestach sa výrazne uplatňuje deväťsil biely (Petasites albus), netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), vo vyšších polohách starček vajcovitolistý (Senecio ovatus), papraďka samičia (Athyrium filix-femina), papraď samičia (Dryopteris filix- mas) a ďalšie druhy vápnomilných a javorových bučín.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 53

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Z bukových lesov boli v okrese Poprad rozšírenejšou jednotkou bukové kyslomilné lesy horské (Luzulo-Fagion p.p.maj.). Podhorské bukové kyslomilné lesy pravdepodobne do okresu Poprad nezasahovali vzhľadom ku klimatickým a geomorfologickým dôvodom. Spoločenstvá bukových kyslomilných lesov horských sa podľa geobotanickej mapy Slovenska (MICHALKO A KOL., 1987) vyskytovali v orografických celkoch Kráľovohoľské a Belianske Tatry, v Podtatranskej brázde, v Spišskej Magure, v Kozích chrbtoch a v Slovenskom raji. Celkovo sa na prirodzenej vegetačnej pokrývke podieľali takmer 5 %. Ťažisko výskytu mali v horských polohách, kde zaberali súvislé plochy od 700 m n.m. až po pásmo prirodzených smrečín (1 300 m n. m.), na rôznych expozíciách a sklonoch alebo vytvárali rôzne veľké ostrovy v prostredí iných typov lesov. Tak ako aj v iných typoch bučín, aj tu najvýznamnejší podiel drevinnej zložky tvoril buk lesný (Fagus sylvatica), avšak práve v tomto type tvorili najväčší podiel ďalšie dreviny a to najmä javory (Acer platanoides, A. pseudoplatanus), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), niekedy topoľ osikový (Populus tremula) či breza bradavičnatá (Betula pendula). Krovinné prostredie je síce druhovo pestré (Lonicera nigra, Rosa pendulina, Ribes petraeum, Sambucus racemosa, Rubus sp., Salix caprea, Corylus avellana na vápenci aj Sorbus aria, Lonicera xylosteum) nebývalo však bohato vyvinuté. Od ostatných typov bučín sa odlišovali dominanciou oligotrofných druhov, ako napr. chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), chlpaňa lesná (L. sylvatica), chlpaňa chlpatá (L. pilosa), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus), metluška krivoľaká (Avenella flexuosa), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), veronika lekárska (Veronica officinalis), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), zľatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea), podbelica alpínska (Homogyne alpina). Vyskytovali sa aj ďalšie druhy vyšších polôh napr. kokorík praslenatý (Polygonatum verticilatum), metlivca trstnatá (Deschampsia caespitosa), kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. lobelianum), vzácnejšie aj kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) či mliečivec alpínsky (Lactuca alpina). • Ďalším reprezentantom spoločenstiev bučín na území sú bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero- Fagion). V pohoriach, kde dominuje karbonátový substrát sa v menej členitých vrchoch v nadmorských výškach 600 až 1100 m n.m. (prípadne aj vyššie) vyskytovali práve tieto spoločenstvá. Spoločne s kvetnatými bukovými lesmi a kyslomilnými lesmi sú považované za zonálnu vegetáciu, na ktorú vo vyšších polohách nadväzujú jedliny a smrečiny. V nižšie položených miestach zase nadväzujú dubovo- hrabové lesy. V okrese Poprad majú karbonátový podklad a podmienky pre vývin takýchto spoločenstiev dve pohoria a to Belianske Tatry a Slovenský raj. Zo Slovenského raja zasahujú tieto spoločenstvá aj do východnej časti Kráľovoholských Tatier a je pravdepodobné, že na menších plochách sa tieto spoločenstvá mohli vyskytovať aj v Kozích chrbtoch. Na základe geobotanickej mapy táto vegetácia pokrýva v okrese Poprad približne 3 400 ha, čo predstavuje niečo menej ako 3 %. Obsadzujú skôr členitejšie tvary reliéfu, kde sa vyvinuli rendzinové pôdy. Prilbicové bučiny sú v porovnaní s ostatnými bučinami floristicky bohaté. Na rozdiel od predchádzajúcich bukových jednotiek sa okrem dominantného buku lesného (Fagus sylvatica) menej uplatňuje jedľa biela (Abies alba). Pridružujú sa však aj ďalšie dreviny sutinových lesov a jarabina mukyňová (Sorbus aria), výnimočne aj tis obyčajný (Taxus baccata) v predmetnom území predovšetkým v Slovenskom raji. Na niektorých členitejších miestach môže pristupovať aj borovica lesná (Pinus sylvestris) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Krovinné poschodie býva spravidla druhovo bohaté, aj keď bez výraznejšej pokryvnosti. Z kríkov sa uplatňujú rôzne špecifické druhy ako napríklad skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus), prípadne mukyne kríkovitého vzrastu. V bylinnej vrstve sa mozaikovito uplatňujú druhy rôznych ekologických skupín – lesostepné vápnomilné, mezotrofné, ale aj oligotrofné prvky kvetnatých bučín. Indikačnými druhmi sú zástupcovia rodu prilboviek (Cephalanthera) alebo niektoré typické byliny trávovitého vzhľadu ako smlz pestrý (Calamagrostis varia), ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), alebo ostrica biela (Carex alba).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 54

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Buk je dominatnou drevinou aj v ďalšom type prirodzených lesných spoločenstiev a to javorové horské lesy (Aceri-Fagenion p.p. maj., Tilio-Acerion p.p.min.), ktoré sa vyskytovali v riešenom území na niekoľkých plochách hlavne v orografickom celku Belianske Tatry, kde sa vyskytujú v úzkych pásoch v podhrebeňových partiách v horskom až vyššom horskom stupni v nadmorskej výške nad 900 - 1200 m n.m. V rámci geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987), je v Belianskych Tatrách identifikovaná jedna lokalita v severozápadnom okraji okolo Muráňa a Nového vrchu. Táto plocha pokrýva takmer 400 ha, čo predstavuje 0,4 % výmery riešeného okresu. Podklad týchto lesov je značne nestabilný (pohybujúci sa štrk, kamene a balvany) a preto prirodzené lesy tohto spoločenstvá sú permanentne pod značným tlakom, akoby v neustálom vývoji. Napriek vysokému obsahu skeletu v pôdach sa tu tvoria prevzdušnené čerstvovlhké pôdy bohaté na humus. Vo vyšších polohách sa často prelínajú s vysokobylinnými smrekovými spoločenstvami s javorom horským (Acer pseudoplatanus). Podmienkam týchto lesov sú prispôsobené viaceré druhy rastlín. Zo stromov okrem dominantného buka lesného (Fagus sylvatica) je to hlavne javor horský (Acer pseudoplatanus), ktorý však nebýva v dominantnom postavení. V stromovej vrstve sa sporadicky vyskytujú aj brest horský (Ulmus montana), jedľa biela (Abies alba) a smrek obyčajný (Picea abies), výnimočne aj jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí sa uplatňujú viaceré druhy, najvýraznejšie však zemolez čierny (Lonicera nigra) – pri nevhodnom obhospodarovaní môže výrazne ovládnuť priestor, ale aj ďalšie. Bylinné poschodie zvyčajne nie je druhovo bohaté, ale s vysokou pokryvnosťou, kde prevláda len niekoľko druhov, ktoré sa striedajú. Na zazemnených sutiach môžu dokonale pokryť celý povrch. Typickým druhom týchto lesov hlavne na vápencových podkladoch je zubačka žľaznatá (Dentaria glandulosa), ale aj vysoké byliny ako mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), alebo paprade ako papradka alpínska (Athyrium distentifolium). Výrazne indikačný charakter ma aj iskerník platanolistý (Ranunculus platanifolius) a večernica voňavá snežná (Hesperis matronalis subsp. nivea), niekedy aj cesnak medvedí (Allium ursinum), cesnak hadí (A.victorialis), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa), pakost hnedočervený (Geranium phaeum), pižmovka mošusová (Adoxa moschatellina), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), čistec lesný (Stachys sylvatica), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana), papraď rozložená (D.dilatata), čarovník alpínsky (Circaea alpina), králik okrúhlolistý (Leucanthemum rotundifolium), valeriana výbežkatá (Valeriana excelsa) a valeriana trojená (V.tripteris) či sladičovec bučinový (Phegopteris connectilis). • Azonálny charakter výskytu majú lipovo-javorové lesy (Tilio-Acerenion). V podmienkach riešeného územia boli vyvinuté tam, kde boli najrozšírenejšie dreviny smrek, jedľa a buk v konkurenčnej nevýhode. Takouto ekologickou nikou sú hlavne sutiny, rozváľané skalné chrbty, skalnaté doliny či úžľabiny. Nikdy nezaberali rozsiahle súvislé plochy, avšak v menších enklávach boli vyvinuté v niektorých členitejších orografických celkoch v nižších nadmorských výškach ako sú napr. Slovenský raj, prípadne aj Kráľovoholské Tatry, Kozie chrbty alebo Belianske Tatry. V rámci geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1987) tieto menšie výskyty neboli zaznamenané, ale to neznamená, že sa v potenciálnej prirodzenej vegetácii okresu Poprad nevyskytovali. Ich podiel na prirodzenej vegetácií okresu odhadujeme na menej ako 0,3 %. V týchto spoločenstvách prevládali dreviny prispôsobené kamenitému podložiu ako javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata) brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), v najnižších polohách prímes tvorili dub zimný (Quercus petraea), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), vo vyšších polohách smrek obyčajný (Picea abies), buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba). V podmienkach riešeného územia absentujú duby a hlavným edifikátorom týchto porastov bol buk. Priaznivé vlhkostné a výživové podmienky počas celého vegetačného obdobia podmieňuje bujný rast bylinnej etáže, v ktorej majú zákonite prevahu nitrofyty a humifyty ako napr. lastovičník väčší (Chelidonium majus), pakost smradľavý (Geranium robertianum), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), chochlačka dutá (Corydalis cava), bažantka trváca (Mercurialis perenis), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum), zvonček repkovitý (Campanula rapunculoides), zádušník chlpatý (Glechoma hirsuta), sladič obyčajný (Polypodium vulgare), na vápencoch aj jelení jazyk celistvolistý (Asplenium scolopendrium), slezinník zelený (A.viride), peračina Robertova (Gymnocarpium robertianum).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 55

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Severne ležiace vnútrokarpatské kotliny majú špecifickú klímu v porovnaní so susednými pohoriami. V dôsledku zrážkového tieňa sú tieto kotliny podstatne suchšie. V takýchto podmienkach sa vyformovali špecifické, fytogeograficky a chorologicky významné lesy - dubovo-hrabové lesy lipové (Tilio- Carpinenion betuli). Zaberali pomerne veľké súvislé plochy v najnižších polohách Hornádskej a Popradskej kotliny a priľahlých polohách východnej časti Kozích chrbtov a výbežku Levočských vrchov zasahujúceho do okresu Poprad. V zmysle geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987) zaberali až 6,8 % plochy okresu. Do súčasnosti sa zachovalo len málo plôch, kde v týchto miestach ostal les a ešte menšie až zanedbateľné množstvo lokalít s lesmi podobnými prirodzeným spoločenstvám týchto lesov. Takmer všetky plochy s týmito spoločenstvami boli premenené na poľnohospodársku pôdu, alebo boli zastavané sídlami. O ich zložení a štruktúre vieme pomerne málo, nakoľko do súčasnosti sa vo vnútrokarpatských kotlinách nezachovala žiadna lokalita, z ktorej by bolo možné jednoznačne rekonštruovať pôvodnú vegetáciu. Bezprostredne nadväzovali na nivy riek s lužnými lesmi podhorskými. Predpokladá sa, že v nich dominoval dub letný (Quercus robur agg.), s výraznou prímesou smreka (Picea abies), a s prímesou lipy malolistej (Tilia cordata) a borovice lesnej (Pinus sylvestris). Z ďalších drevín sa v porastoch v malej miere mohli uplatňovať (Populus tremula, Fraxinus excelsior, Sorbus aucuparia, Acer platanoides,, Corylus avellana, Lonicera xylosteum, L. nigra, , Quercus petraea agg., Carpinus betulus, Frangula alnus a ojedinele aj Larix decidua, Abies alba, A. pseudoplatanus). So stúpajúcou nadmorskou výškou sa zvyšovalo zastúpenie smreka, pričom miestami prechádzali tieto porasty až do čistých smrečín. Tento typ kotlinových smrekových lesov stojí na prechode dubovo-hrabových lesov lipových k smrekovým a jedľovo-smrekovým lesom, ktoré na ne výškovo nadväzovali. V podraste dominovali druhy s pomerne veľkou ekologickou valenciou (napr. Aegopodium podagraria, Astrantia major, Carex digitata, C. pilosa, Dryopteris filix-mas, Fragaria vesca, Galium schultesii, Gentiana asclepiadea, Lathyrus vernus, Luzula luzuloides, L. pilosa, Maianthemum bifolium, Melampyrum nemorosum, Melica nutans, Melittis melissophyllum, Mycelis muralis, Oxalis acetosella, Phyteuma spicatum, Poa nemoralis, Prenanthes purpurea, Pulmonaria officinalis agg., Ranunculus auricomus agg., Sanicula europaea, Stellaria holostea, Symphytum tuberosum, Thalictrum aquilegiifolium, Viola reichenbachiana.). • Ďalším typom z okruhu dubových lesov boli subxerotermofilné dubové a borovicové xerofilné lesy (Quercion pubescenti-petraeae p.p., Cytiso-Pinion) vyskytujúce sa na najextrémnejších reliéfových tvaroch s plytkými pôdami typu rendzín a rankrov na výslnných expozíciách v teplých a suchých oblastiach, najčastejšie na karbonátoch a bázických horninách. V riešenom území sa podľa geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1987) vyskytovali iba v Hornádskej kotline (v katastroch obcí Gánovce, Hozelec, Švábovce a Jánovce) a ich plošný podiel bol malý (pokrývali len cca 170 ha). V súčasnosti sa v týchto miestach už les nevyskytuje, plochy boli premenené na poľnohospodársku pôdu alebo zastavané. Je možné, že na niektorých výslnných miestach s vápencovým podkladom v Kozích chrbtoch sa takéto typy mohli vyskytovať aj mimo plôch identifikovaných v geobotanickej mape. Viaceré súčasné spoločenstvá zaznamenané na južných svahoch v Kozích chrbtoch pri Svite sa vegetáciou čiastočne približujú týmto typom. V porastoch dominoval dub zimný (Quercus petraea agg.), významnú prímes tvorila borovica lesná (Pinus sylvestris), ktorá mohla na niektorých miestach prebrať dominantné postavenie. Z ďalších drevín boli zvyčajne prítomné lipa malolistá (Tilia cordata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jedľa biela (Abies alba). Z krovín to boli hlavne skalník černoplodý (Cotoneaster melanocarpus), jarabina mukyňa (Sorbus aria), svíb krvavý (Swida sanguinea). V bylinnom podraste prvdepodobne dominovali mezofilné byliny trávovitého vzhľadu ako mrvica péristá (Brachypodium pinnatum), alebo chlpaňa hájna (Luzula luzuloides). O ich charakteristikách sa vie pomerne málo a ich klasifikácia nie je jednoznačne vyriešená. • Ďalším zástupcom dubových lesov v riešenom území boli dubové kyslomilné lesy (Genisto germanicae-Quercion daleschampii - Quercetalia robori-petraeae auct. Europae orientalis). Tieto lesy boli viazané na vyslnné svahy nižších pahorkatín, kde substrát bol tvorený kyslými horninami. V okrese Poprad sa takéto podmienky vyskytovali na východnom okraji Kozích chrbtov, na ich výslnných svahoch v katastroch obcí Hranovnica, Spišský Štiavnik a Vydrník.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 56

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Na maličkých enklávach sa niekde zachovali dodnes, napríklad v prírodnej rezervácii Hranovnická dubina nájdeme niekoľko takýchto plôch. Podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987) pokrývali v okrese Poprad plochu 212 ha, čo predstavuje zanedbateľnú výmeru z výmery riešeného územia – len 0,2 %. Spoločenstvá sa vyvíjajú na extrémne kyslých, plytkých pôdach typov kambizeme dystrické a podzoly typické. Pôdy bývajú na jar vlhké, v lete výrazne presychajú. Tieto extrémne podmienky z drevín dobre znášal hlavne dub zimný (Quercus petraea), ktorý vytváral porasty zakrpateného vzrastu. Okrem duba sa v prímesi uplatňovala aj borovica lesná (Pinus sylvestris) a sporadicky aj breza (Betula pendula), osika (Populus tremula), lipa (Tilia cordata, T.platyphyllos) a výnimočne aj hrab (Carpinus betulus) a buk (Fagus sylvatica). Krovinné poschodie prakticky chýba, alebo bolo tvorené len niekoľkými jedincami liesky (Corylus avellana). Bylinné poschodie je takisto druhovo aj pokryvnosťou veľmi chudobné, tvorené hlavne malými kríčkami, ktoré dobre znášajú zakyslenie ako sú kručinky (Genista, germanica, G.pilosa, G.tinctoria) a čučoriedka (Vaccinium myrtillus). Okrem týchto druhov sa vyskytujú aj ďalšie druhy znášajúce tieto podmienky (Avenella flexuosa, Tithymallus cyparissias, Silene nutans, Carex pilulifera, Steris viscaria, Galium schultesii, Antennaria dioica, Hieracium sabaudum, H.pilosella). Veľmi bohatá býva vrstva machov a lišajníkov, na niektorých miestach môžu úplne prevládnuť. • Členitý vápencový skalný reliéf, skalné terasy, skalné veže, ostré skalnaté hrebienky, veľmi strmé vypuklé svahy, kde sa nemohla vytvoriť súvislejšia vrstva pôdy schopná hostiť troficky náročnejšie lesné formácie, pokrývali v pásme bučín až smrečín bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Seslerio-Asterion p.p.). V okrese Poprad boli na viacerých miestach v Belianskych Tatrách, v Javorovej doline a v Slovenskom raji vhodné podmienky pre vývin a existenciu takýchto spoločenstiev. Geobotanická mapa (Michalko a kol., 1987) eviduje v rámci okresu len jednu takúto plochu v podhrebeňovej časti pod Holicou a Zadnou kopou v Javorovej doline. Plocha zaberá cca 60 ha, čo predstavuje desatinu percenta z výmery okresu. Extrémne klimatické a trofické podmienky značne zúžili škálu drevín schopných trvalo osídliť tieto lokality. Absolútne dominatne sa tu uplatňuje borovica lesná (Pinus sylvestris), vtrúsene hlavne na priaznivejších mikrostanovištiach aj buk lesný (Fagus sylvatica), viaceré druhy jarabín, topoľ osikový (Populus tremula), breza bradavičnatá (Betula pendula), vo vyšších polohách smrek obyčajný (Picea abies). Veľmi pestrá a zvyčajne aj dobre vyvinutá je etáž krovín, v ktorej sa uplatňujú napr. vtáčí zob (Ligustrum vulgare), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), hloh obyčajný (Crataegus leavigata), rôzne druhy skalníkov (Cotoneaster integerrimus, C. tomentosus), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), niekedy aj borievka obyčajná (Juniperus communis). Okrem druhov vápnomilných bukových lesov tu rastú napr. poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare), jagavka konáristá (Anthericum ramosum), dvojštítok hladkoplodý rakúsky (Biscutella leavigata supsp. austriaca), ranostaj pošvatý (Coronila vaginalis), ranostaj pestrý (Securigera varia), prerastlík kosákovitý pravý (Bupleurum falcatum subsp. falcatum), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria), sezel sivý (Seseli osseum), kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), bôľhoj lekársky (Anthylis vulneraria), zanoväť černejúca (Citisus nigricans), črmel lesný (Melampyrum sylvaticum) či devätorník veľkokvetý (Helianthemum grandiflorum). Charakteristika sa neobmedzuje len na plochy identifikované v geobotanickej mape, ale aj menšie plochy, kde sa spoločenstvá vyskytovali a vyskytujú a to predovšetkým oblasť Slovenského raja. • Regionálnym variantom vyššie opísaných spoločenstiev v tzv. bezbukovej oblasti boli podľa geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1987) smrekovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Seslerio-Asterion p.p.). Tieto spoločenstvá sa okrem bezbukovej oblasti vyskytovali aj vo vyššie položených výslnných miestach, kde nadväzovali na predchádzajúcu jednotku. V okrese Poprad sa vyskytovali v niekoľkých orografických celkoch. Najvýraznejšie zastúpenie mali v orografickom celku Kozích chrbtov, kde boli identifikované v okolí Svitu (PR Baba a inde). Vyskytovali sa však aj v celku Kráľovoholské Tatry, na juhozápadne orientovaných hrebienkoch nad Čierny Váhom a Benkovským potokom. V geobotanickej mape (Michalko a kol., 1987) sú zaznamenané aj v rámci Liptovskej kotliny (nad Važcom medzi potokmi Solisko a Mlyničná voda) a v Slovenskom raji (v NPR Sokol). Prirodzený výskyt sa nedá vylúčiť ani v Belianskych Tatrách alebo v Javorovej a Bielovedskej doline. Podľa geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1987) pokrývali približne 1,5 % územia okresu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 57

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Spoločenstvá sa vyznačovali dominanciou smreka (Picea abies) a borovice lesnej (Pinus sylvestris). Okrem týchto drevín mali v jednotke nezastupiteľné miesto aj viaceré druhy jarabín (Sorbus aria, S. carpatica, S.austriaca, S.aucuparia), topoľ osikový (Populus tremula), breza bradavičnatá (Betula pendula), smrekovec opadavý (Larix decidua), ale aj jedľa biela (Abies alba). Veľmi pestrá a zvyčajne aj dobre vyvinutá je etáž krovín, v ktorej sa uplatňujú napr. rôzne druhy skalníkov (Cotoneaster integerrimus, C. tomentosus), borovica horská (Pinus mugo), vŕby (Salix silesiaca, S. caprea, S. alpina), niekedy aj borievka obyčajná (Juniperus communis). Charakteristické druhy sú podobné ako v predchádzajúcej jednotke. Na viacerých miestach prechádzajú smrekovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá do otvorených skál s typickou vegetáciou skál a skalných štrbín. Z typických zástupcov spomenieme prvosienku holú (Primula auricula), rozchodník biely (Sedum album), rozchodník prudký (S. acre), kurička vápencová (Minuartia langii), skalnica guľkovitá (Jovibarba globifera), lomikameň vždyživý (Saxifraga paniculata), trojštet alpínsky (Trisetum alpestre), zvonček maličký (Campanulla cochlearifolia), slezinníky (A. trichomanes, A. ruta-muraria), dúšovka alpínska (Acinos alpinus), zriedkavejšie aj horčičník Witmanov (Erysimum witmanii), kostrava tvrdá (Festuca pallens), gulôčka srdcovitolistá (Globularia cordyfolia), horec Clusiov (Gentiana clusii), klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox), piesočnica dúškolistá (Areniaria serpyllifolia), na zatienených miestach slezinník zelený (Asplenium viride), sladič obyčajný (Polypodium vulgare) či stokráska horská (Bellidiastrum michelii). • V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj smrekovo-smrekovcové lesy a travinné spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Vaccinio-piceion p.p., Seslerio-Asterion p.p.), ktorej výskyt je uvedený podľa geobotanickej mapy (Michalko a kol., 1987) v Belianskych Tatrách (v údolí Babieho potoka a na východne orientovanom svahu vrchu Tokáreň) na ploche cca 180 ha. Pravdepodobne sa však vyskytovali aj na iných miestach v rámci Belianskych Tatier. Tvoria mozaiku vzájomne prelínajúcich sa asociačných jednotiek vyvinutých na malých plochách v komplexe so skalnými biotopmi, ktoré sú svetlomilné a dobre znášajúce značné výkyvy klímy. Viazané sú na strmé bohato členené vápencové svahy, skalné terasy, skalné mestá a bralá. Extrémne podmienky prostredia vyhovujú najmä borovici lesnej (Pinus sylvestris), smrekovcu opadavému (Larix decidua), smreku obyčajnému (Picea abies), rôznym druhom jarabín (Sorbus aucuparia, S.aria, S. carpatica, S. austriaca..), na menej extrémnych stanovištiach sa uplatnili aj jedľa biela (Abies alba), alebo buk lesný (Fagus sylvatica). Charakteristika vegetačného krytu je podobná predchádzajúcej jednotke s vyšším zastúpením horských a subalpínskych druhov. Vďaka extrémnemu stanovišťu sa na prevažnej časti lokalít pôvodného výskytu zachovali v prirodzenom alebo len málo narušenom stave. • Polohy nad prirodzenou hranicou lesov v okrese Poprad v orografických celkoch Západné, Vysoké, Belianske a Kraľovohoľské Tatry pokrývali prirodzené porasty kosodreviny. Podľa geologického podkladu tu boli vyvinuté dva typy. Prvý typ subalpínske kosodrevinové a travinné vápnomilné spoločenstvá (Pinion mugi, Calamagrostion variae) je na území vzácnejší, mapovaný hlavne v Belianskych Tatrách, ale aj v oblasti Červených vrchov v závere Tomanovej a Tichej doliny. Tieto typy spoločenstiev sa prakticky a prirodzene aj dnes vyskytujú v týchto miestach. Celkovo pokrývajú približne 1,4 % z územia okresu Poprad, čo predstavuje približne 1 500 ha. Dominuje tu borovica horská (Pinus mugo), hojne zastúpená je aj jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), ríbezľa skalná (Ribes petraeum), vŕba sliezska (Salix silesiaca), smrek (Picea abies), zriedkavejšie sa vyskytujú jarabina mišpuľková (Sorbus chamaemespilus), zemolez čierny (Lonicera nigra). • Podstatne rozšírenejším sú subalpínske kosodrevinové kyslomilné spoločenstvá (Pinion mugi p.p), ktoré sa v pestrej mozaike striedali so subalpínskymi travinnými kyslomilnými spoločenstvami zväzov Nardion p.p, Calamagrostion villosae a Calamagrostion arundinaceae. Pôvodne vytvárali súvislé takmer nepreniknuteľné plochy v oblasti Západných a Vysokých Tatier, vrátane mnohých bočných rázsoch, menšie plochy pokrývali v Kráľovohoľských Tatrách v oblasti masívu samotnej Kráľovej hole. Podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko a kol., 1987) tieto spoločenstvá pokrývali približne 6 700 ha.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 58

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V týchto formáciách jednoznačne dominuje borovica horská (Pinus mugo), z ostatných drevín sa často vyskytujú jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), smrek (Picea abies), vŕba sliezska (Salix silesiaca), ruža ovisnutá (Rosa pendulina) a zemolez čierny (Lonicera nigra), v Západných a Vysokých Tatrách ojedinele na spodnom okraji aj borovica limbová (Pinus cembra). • Alpínske kyslomilné spoločenstvá (Juncetea trifidi, Salicetea herbaceae, Thlaspietea rotundifolii p.p.) Jednotka zahŕňa trávinné a kríčkovité spoločenstvá triedy Juncetea trifidi Hadač in Klika et Hadač 1944 (syn. Caricetea curvulae Br.-Bl. 1948) a spoločenstvá snehových pôd na silikátoch spolu so spoločenstvami spevnených silikátových odvalov. Charakter vegetácie určuje krátke vegetačné obdobie, veľmi chladné a dlhotrvajúce zimy s množstvom snehu, s častými a prudkými vetrami. Miestami sneh leží takmer po celý rok. Skalné podložie podlieha intenzívnemu zvetrávaniu, skalné sutiny sú v pohybe. Jednotka zahŕňa rôzne spoločenstvá obsadzujúce prudké skalnaté svahy, štrbiny, skaly, skalné sutiny, odvaly, štrkové nánosy, či snehové výležiská. V okrese Poprad zaberali rozsiahle plochy v subalpínskom a alpínskom stupni Tatier, hlavne Vysokých a Západných, v malej miere aj Kráľovohoských Tatrách. • Alpínske vápnomilné spoločenstvá (Elyno-Seslerietea, Asplenietea trichomanis p.p., Thlaspietea rotundifolii p.p., Seslerion tatrae). Vyskytovali na podobných stanovištiach ako predchádzajúca jednotka avšak boli vyvinuté na horninách bohatých na bázy. Do tejto jednotky boli zaradené alpínske, vápnomilné travinné (mačinové) spoločenstvá. Floristicky patria k druhovo najbohatším spoločenstvám. Sú známe z celých Belianskych Tatier, Červených vrchov v Západných Tatrách a menších území vo Vysokých Tatrách. • Výnimočne sa pri potokoch v Tatrách v širších ľadovcových dolinách vytvorila aj špecifická vegetácia vysokohorských vysokobylinných nív, ktorá sa podľa geobotanickej mapy (MICHALKO a kol., 1987) zaraďuje do jednotky Spoločenstvá horských pramenísk a vysokobylinných subalpínskych nív (Cardamino-Montion, Cratoneurion commutati, Adenostylion alliariae). V geobotanickej mape (Michalko a kol., 1987) sú tieto spoločenstvá identifikované v dolinách Tichého a Krížneho potoka v Západných Tatrách, kde zbytky tejto prirodzenej vegetácie nájdeme aj dnes. Lokálne sa podobné biotopy mohli a môžu nachádzať aj v iných tatranských dolinách. Jednotka zahŕňa aj spoločenstvá horských pramenísk, ktoré sú vyslovene maloplošného charakteru a mierka geobotanickej mapy nie je vhodná pre ich zobrazenie. Vyskytovali sa však a podnes sa vyskytujú pomiestne na území všetkých celkov Tatier nachádzajúcich sa v okrese Poprad. Vysokohorské vysokobylinné nivy zahŕňajú prirodzené nelesné spoločenstvá vysokých bylín a tráv s ťažiskom výskytu v subalpínskom stupni. Vysokobylinné nivy sa vyvíjajú na stanovištiach, kde lavíny, plazivý sneh, či akumulácia väčšieho množstva snehu bránia vývoju lesa. Dominantami spoločenstiev sú stredne vysoké až vysoké druhy tráv (Calamagrostis arundinacea, C. varia, C. villosa, Deschampsia cespitosa, Trisetum fuscum), širokolistých bylín (Aconitum firmum, Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina, Delphinium elatum, Doronicum austriacum, Veratrum lobelianum) a papradí (Athyrium distentifolium, Dryopteris filix-mas). Spoločenstvá pramenísk Cratneurion communati sa vyvinuli na bázických horninách. Typické druhy týchto spoločenstiev boli kropenáč trváci (Swertia perennis), kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), tučnica alpínska (Pinguicula alpina) a lomikameň vždyzelený (Saxifraga aizoides). • Ďalšími prirodzene bezlesími spoločenstvami, ktoré sa vyskytovali v okrese Poprad, boli Vrchoviská a prechodné rašeliniská (Oxyrocco-Sphagnetea, Scheuchzerietalia palustris, Caricetalia fuscae). Sú to prirodzene vzácne spoločenstvá, ktoré sa v rámci Slovenska vyskytujú na južnej hranici ich prirodzeného európskeho rozšírenia. V geobotanickej mape (Michalko a kol., 1987) sú viazané na lokality v Popradskej kotline, ktoré majú skôr slatinný charakter – Popradské rašelinisko a juhozápadne od Spišskej Teplice, obe lokality tvorili v minulosti rozsiahlejšie komplexy bezlesných slatinných spoločenstiev, ale vyskytujú sa na malých plochách s výnimkou Slovenského raja vo všetkých orografických celkoch okresu Poprad. Sú to špecifické spoločenstvá, kde z nejakých dôvodov v kyslom a na živiny chudobnom prostredí stagnuje voda, na ktorej rastú rašelinníky, ktoré postupne odumierajú bez prístupu kyslíka a vytvárajú tak rašelinu. Tieto faktory sa významne prejavujú aj v druhovom zložení vegetačného krytu, ktorý je tvorený iba niekoľkými druhmi rastlín, prispôsobeným extrémnym životným podmienkam.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 59

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Slatiniská (Tofieldietalia, Molinion coeruleae, Caricetalia fuscae) Tento typ vegetácie bol viazaný výlučne na Liptovskú kotlinu, kde sa viazal na mŕtve ramená či staré koryto Váhu a na terénne priehlbiny trvale zásobované povrchovou, podzemnou vodou alebo vodou z prameňov, ktorá bola stredne až silne mineralizovaná. Vznikali postupným zarastaním a zazemňovaním mŕtvych ramien a preliačin, v dôsledku nedokonalého rozkladu odumretých rastlinných zvyškov pod vodou bez prístupu atmosférického kyslíka a pri slabej mikrobiálnej činnosti. Vegetácia je značne rozdielna podľa jednotlivých fáz sukcesie, pričom konečným štádiom je vysokokmenný slatinný jelšový les (asociácia Carici elongatae-Alnetum). Na tvorbe a akumulácií slatiny majú hlavný podiel močiarna a slatinná vegetácia.

Prehľad jednotlivých prirodzených spoločenstiev zastúpených na mape rekonštruovanej vegetácie (Michalko a kol., 1987) v okrese Poprad je v nasledovných tabuľkách, grafické znázornenie pomerného zastúpenia jednotlivých spoločenstiev rekonštruovanej vegetácie je v nasledovnom grafe (spracované podľa Mapy rekonštruovanej vegetácie – Michalko a kol., 1987).

Tabuľka 9. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev – lesné spoločenstvá, v okrese Poprad

Názov spoločenstva Výmera v okrese v ha v % Lesné spoločenstvá Lužné lesy podhorské a horské 8 200 7,43 Dubové subxerotermofilné a borovicové xerofilné lesy 170 0,15 Dubovo-hrabové lesy lipové 7 600 6,89 Dubové kyslomilné lesy 220 0,20 Bukové lesy vápnomilné 3 200 2,90 Bukové a jedľové lesy kvetnaté 600 0,54 Bukové kyslomilné lesy horské 5 500 4,98 Bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá 60 0,05 Lipovo-javorové lesy 300* 0,27 Javorové horské lesy 400 0,36 Smrekové lesy zamokrené 1 300 1,18 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy 42 100 38,13 Smrekové lesy čučoriedkové 18 800 17,02 Smrekové lesy vysokobylinné 2 300 2,08 Smrekovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá 1 600 1,45 Smrekovcovo-smrekové lesy a travinné spoločenstvá 180 0,16 Smrekové lesy limbové 630* 0,57

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 60

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 10. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev – nelesné spoločenstvá

Názov spoločenstva Výmera v okrese v ha v % Nelesné spoločenstvá Slatiny (výnimočne jelšové lesy slatinné)* 500* 0,45 Vrchoviská a prechodné rašeliniská 300* 0,27 Subalpínske kosodrevinové a trávinné kyslomilné spoločenstvá 6 700 6,08 Subalpínske kosodrevinové a trávinné vápnomilné spoločenstvá 1 500 1,36 Spoločenstvá horských pramenísk a vysokobylinných subalpínskych nív 270 0,24 Alpínske kyslomilné spoločenstvá 7 300 6,61 Alpínske vápnomilné spoločenstvá 700 0,63 Spolu (lesné + nelesné spoločenstvá) 110 430 100

Zdroj: spracované podľa mapy rekonštruovanej vegetácie, Michalko a kol., 1987,* upravené

Hodnotenie lesných porastov podľa miery zhody s potenciálnym prirodzeným drevinovým zložením (t. z. do akej miery sa aktuálne lesné porasty podobajú potenciálnym) je v kap. 5.4.1 „Porovnanie aktuálneho stavu vegetácie s potenciálnou prirodzenou vegetáciou“. Rozdiely v zastúpení jednotlivých prirodzených lesných spoločenstiev medzi geobotanickou mapou a dátami z NLC Zvolen majú viacero príčin. Za hlavné dôvody považujeme nasledovné skutočnosti: - dáta NLC Zvolen sa vzťahujú len na lesný pôdny fond, kým geobotanická mapa zachytáva predpokladaný stav na celom území okresu Poprad, - z dát NLC Zvolen jednoznačne vyplýva prehodnotenie tzv. bezbukovej oblasti, hlavne v oblasti Popradskej kotliny, Kráľovohoľských Tatrách a Kozích chrbtoch, čo sa prejavilo vo výrazne rozdielnom hodnotení rozšírenia spoločenstiev s prevahou buka na jednej strane a jedľových a jedľovo-smrekových lesov na strane druhej, - dáta NLC využívajú typologické hodnotenie spoločenstiev, ktoré v niektorých prípadoch okrem potenciálnej prirodzenej vegetácie zohľadňuje aj aktuálnu vegetáciu a z toho dôvodu potom vznikajú značné rozdiely vzhľadom ku geobotanickej mape, ktorá sa snažila vyhodnotiť potenciálnu prirodzenú vegetáciu, - v neposlednom rade sa dáta NLC zaoberajú výlučne lesmi a prirodzenú vegetáciu, tam kde sa vzájomne prelínali nelesné a lesné spoločenstvá, hodnotila len na základe lesných charakteristík, čím vznikali ďalšie odlišnosti od geobotanickej mapy, ktorá prirodzenú nelesnú vegetáciu neodčleňovala od lesnej, ak sa jednalo len o určitý variant predmetnej vegetácie.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 61

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Graf 2. Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev v okrese Poprad

Prehľad zastúpenia jednotlivých prirodzených spoločenstiev v okrese Poprad

7,43% 1,18% 6,89% 3,89% 17,02% 6,61%

1,36%

6,08%

2,90%

1,45%

4,98% 2,08% 38,13%

Lužné lesy podhorské a horské Smrekové lesy zamokrené Dubovo-hrabové lesy lipové Smrekové lesy čučoriedkové Bukové lesy vápnomilné Bukové kyslomilné lesy horské Smrekové lesy vysokobylinné Jedľové a jedľovo-smrekové lesy Smrekovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá Subalpínske kosodrevinové a trávinné kyslomilné spoločenstvá Subalpínske kosodrevinové a trávinné vápnomilné spoločenstvá Alpínske kyslomilné spoločenstvá Ostatné

Zdroj: spracované podľa mapy rekonštruovanej vegetácie, Michalko a kol., 1987

Obrázok 25. Vysvetlivky k mape rekonštruovanej vegetácie okresu Poprad

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 62

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 26. Potenciálna rekonštruovaná vegetácia okresu Poprad

Zdroj: Geobotanická mapa ČSSR, SSR, J. Michalko, J. a kol., 1987

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 63

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2.1.3 Vývoj vegetácie v záujmovom území Charakter vegetačnej pokrývky ovplyvňovala v ostatných dvoch tisícročiach, okrem meniacich sa klimatických faktorov, v hlavnej miere činnosť človeka. Ešte v 13.-14. storočí pokrývali región severného Slovenska pralesy (Kavuljak, 1942). S rozvojom poľnohospodárstva, najmä pastierstva, sa výmera lesa v riešenom území neustále znižovala, najprv v kotlinách (Popradská, Hornádska) a širších alúviách tokov neskôr aj na horách. Azda najvýraznejším zásahom bolo odlesnenie rozsiahlych plôch, vrátane najvyšších polôh záujmového územia, počas valašskej kolonizácie (hlavne Západné, Belianske, Vysoké a Kráľovohoské Tatry). Vznikli tak rozsiahle sekundárne lúky a pasienky (hole) využívané už niekoľko storočí, kde sa postupne vyformovali pestré sekundárne nelesné rastlinné spoločenstvá. Až v posledných 4 – 5 desaťročiach, po zanechaní pravidelného obhospodarovania, nastupuje sekundárna sukcesia, v dôsledku ktorej sa tieto plochy rôznou rýchlosťou stávajú opäť lesom. Ten však často nezodpovedá drevinovým zložením ani štruktúrou pôvodnému lesnému spoločenstvu. Trend zvyšovania lesnatosti v posledných 100 rokoch čiastočne urýchlilo aj umelé zalesňovanie pasienkov a lúk a plôch na hornej hranici lesa. Okrem získavania pôdy pre poľnohospodárstvo sa na znižovaní výmery lesov, zmene ich štruktúry a drevinového zloženia rozhodujúcou mierou podieľal výrazný rozvoj uhliarstva ako sprievodnej aktivity podmieňujúcej rozvoj hutníctva a sklárstva (najmä v 16. - 19. storočí). Aj rastúce požiadavky na stavebné a palivové drevo a v neposlednom rade aj pastva v lesoch sa spolupodieľali na devastácií liptovských lesov. Exploatácia lesa v dôsledku týchto činností vyústila do stavu, keď bola ohrozená samotná jeho podstata. Východiskom z tejto situácie bolo zavedenie moderného lesného hospodárstva, ktoré zabezpečovalo obnovu základných funkcií lesov, v tom čase hlavne funkcie drevoprodukčnej. Negatívnym dôsledkom tohto procesu bola premena prirodzených listnatých či zmiešaných porastov na porasty s absolútnou prevahou smreka (v oveľa menšej miere aj borovice či smrekovca), väčšinou monokultúry týchto drevín. Výrazne zvýšil svoje zastúpenie aj smrekovec opadavý, ktorý je umelo vnášaný do mnohých miest, kde dovtedy nerástol. Dreviny prípravného lesa (breza, jarabiny, osika, ...) sú desaťročia systematicky potláčané, naopak niektoré dreviny v tomto území sa pôvodne nevyskytujúce boli do porastov úmyselne vnesené (napr. borovica čierna, smrek pichľavý, duglaska tisolistá, jelša zelená, borovica limba, ...), prípadne sem prenikli spontánne z okolitých území (napr. agát biely). Z porastov veľmi výrazne ustúpila jedľa, buk, dub a bresty, k zmenám došlo aj v rozšírení niektorých ďalších akcesorických drevín (lipy, jaseň, javory, tis, ...), tieto sa však vždy uplatňovali len ako prímes popri dominantnom postavení hlavných porastotvorných drevín (buk, jedľa, dub, smrek). Okres Poprad je špecifický tým, že vzhľadom na prírodné podmienky tu bol podiel porastov s prirodzenou prevahou ihličnanov značný. Lesné spoločenstvá s prevahou smreka sa v okrese prirodzene vyskytovali nielen v najvyšších polohách Tatier, ale aj v pomerne veľkom rozsahu aj v kotlinách a na predhoriach. V nižších polohách často v porastoch dominovali jedľa so smrekom v rôznom vzájomnom pomere. Zo súčasných lesov zaberajú porasty s prirodzenou dominanciou ihličnanov (smrek, borovica, smrekovec, limba ) viac ako 65 %. Podľa stavu k 1.1.2010 porasty s výraznou dominanciou ihličnanov (smrek / borovica / smrekovec zastúpenie viac ako 70 %) tvoria takmer 55 % zo všetkých lesných porastov a porasty s prevahou smreka/borovice/smrekovca (zastúpenie 50 % a viac) dokonca až takmer 80 % všetkých lesov. Monokultúry ihličnanov zaberajú rozsiahle plochy hlavne v Nízkych Tatrách, Belianskych Tatrách, Slovenskom raji a Kozích chrbtoch, v menšej miere aj v ostatných orografických celkoch. Ich celková výmera je takmer 14 900 ha a ich celkový podiel z lesov okresu dosahuje takmer 23 %. Odlesnenie a miera zmeny drevinového zloženia neboli v okrese Poprad rovnomerné. Z orografických celkov bola najvýraznejšie odlesnená Hornádska kotlina (24 % lesnatosť), veľmi výrazne ustúpili lesy aj Popradskej kotline (42 % lesnatosť), naopak vysoký podiel lesov sa zachoval nielen v pohoriach obklopujúcich kotlinu – od 65 % (Spišská Magura, Kozie chrbty) až po Západné Tatry (86%) a Slovenský raj (87 %), ale aj v Podtatranskej brázde – východ (58%) a Liptovskej kotline (70%). V prípade Tatier (hlavne Vysokých) zaberali pomerne významné výmery aj plochy prirodzeného bezlesia (hlavne subalpínska a alpínska vegetácia, skalné biotopy), v iných orografických celkoch zaberali podstatne menšie plochy až nepatrné plochy. To sa odrazilo aj na pomerne nízkej lesnatosti Vysokých Tatier, ktorá dosahuje iba 52%. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 64

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Miera zalesnenia jednotlivých orografických celkov sa v čase dynamicky mení, v druhej polovici 20. storočia došlo k pomerne rozsiahlemu zalesňovaniu - rekonštrukcii hornej hranici lesa v Tatrách. Ešte výraznejšie prírastky lesa nastali v dôsledku prirodzenej sukcesie drevín na opustených poľnohospodárskych plochách, najmä pasienkoch. Takto sa postupne menia na les pomerne veľké oblasti najmä v Liptovskej a Popradskej kotline v podhorí Vysokých Tatier ( napr. širšie okolie Tatranskej Štrby, SZ od Gerlachova, S až Z od Štôly). V iných územiach nie je prírastok lesa taký markatný, aj keď najmä v horských oblastiach sa ide o pomerne rozsiahle plochy (napr. v oblasti Vikartovskej hole, Soľanky, J a Z od Šuňavy, S od Hôrky, S a V od Vikartoviec....). V súčasnosti lesnatosť okresu dosahuje vyše 59 % (lesné porasty na LPF), pri započítaní porastov s charakterom lesa mimo LPF to môže byť až takmer 61%. Okres sa tak radí k najlesnatejším okresom na Slovensku. Zmeny nelesnej vegetácie sú podrobne opísané v ďalších častiach dokumentu. Lesnatosť jednotlivých orografických celkoch v rámci okresu Poprad znázorňuje nasledovný graf. Graf 3. Lesnatosť okresu Poprad podľa orografických celkov (v percentách)

Lesnatosť orografických celkov v okrese Poprad

Spišská Magura 100 86 87 80 82 Podtatranská brázda (východ) 90 70 Levočské vrchy 80 65 65 Popradská kotlina 70 58 52 Západné Tatry 60 42 Belianske Tatry 50 34 Vysoké Tatry 40 24 Liptovská kotlina 30 Kozie chrbty 20 Hornádska kotlina 10 Kráľovohoľské Tatry 0 1 Slovenský raj

1.2.1.3 Aktuálna vegetácia Aktuálna lesná vegetácia Aktuálny stav lesnej vegetácie je výsledkom prírodného potenciálu a dlhodobého ovplyvňovania prirodzenej vegetácie človekom. Prehľad aktuálnej lesnej vegetácie prinášame v nasledovnom texte členený podľa jednotlivých jednotiek prirodzenej vegetácie a ich súčasného stavu. Podkladom pre spracovanie nasledovného hodnotenia bola databáza NLC poskytnutá spracovateľom a vlastné dlhoročné poznatky autorov.

Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Abietion, Vaccinio Abietenion p.p) V minulosti aj v súčasnosti sú tieto porasty intenzívne lesohospodársky využívané, čo sa prejavilo ústupom menej zastúpených drevín (jedle a buka) a absolútnou dominanciou smreka a výraznou zmenou porastovej štruktúry. Pri intenzívnej lesnej ťažbe v podtatranskej oblasti dochádzalo aj k zmene podmienok prostredia a preto sú už viaceré plochy pre tieto spoločenstvá v súčasnosti nevhodné. Najvýraznejšia zmena nastala v zastúpení jedle v porastoch, ktorej nevyhovuje veľkoplošné hospodárenie a čo zároveň s narastajúcim tlakom kopytníkov (hlavne jeleň, menej srnec – obhryz, lúpanie) prispelo výraznej redukcii až k eliminácii jedle na mnohých miestach.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 65

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zachovalejšie ukážky týchto typov lesov môžeme dnes veľmi vzácne nájsť v Kozích chrbtoch (napr. severne orientované svahy PR Baba, Krížová – Kvetnica južne od Popradu), na viacerých menších lokalitách v Kráľovohoľských Tatrách južne od Liptovskej Tepličky, v Popradskej kotline (najmä medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou kotlinou – PR Fľak, PR Jedliny) a v Podtatranskej brázde (napr. PR Grapa). Menej zachovalé lesy tohto typu nájdeme aj v iných orografických celkoch, ide však o plošne malé enklávy. Zaujímavosťou je, že na niektorých starších kalamitných plochách, kde nedošlo k spracovaniu dreva, sa tieto lesy výborne obnovujú aj s náležitým zastúpením jedle, čo môže byť dôsledkom toho, že zver sa necíti bezpečne v priestoroch väčších polomov. Podľa dát z NLC bolo do tejto jednotky zaradených niečo viac ako 5 200 ha týchto lesov, čo predstavuje niečo viac ako 15 % z výmery prírodných lesov v okrese Poprad. Väčšina týchto lesov je však hodnotená vo veľmi zlom (nepriaznivom) stave. Obrázok 27. Obnova jedľových a jedľovo-smrekových lesov na nespracovanom polome približne 30 rokov po kalamite

Pozn. Veľmi dobrú rekonštrukciu dokumentujú v popredí hrubšie jedince asi 30 ročných jarabín, v pozadí asi 20 ročné smreky a v strede mladé jedince jedle, ktoré sa obnovujú ako posledné, keď už je plocha dostatočne zatienená predchádzajúcimi drevinami, určitý vplyv môžu mať aj obmedzený pohyb a bezpečnosť zveri v polomoch; prirodzené podmienky pre obnovu vytvárajú tiež optimálnu diferencovanú štruktúru týchto lesov. Foto: Polák, 2008

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 66

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Smrekové lesy čučoriedkové (Eu-Vaccinio-Piceenion p.p) V Západných, Vysokých, Belianskych a Kráľovoholských Tatrách bola významná časť týchto lesov, najmä v období valašskej kolonizácie, premenená na vysokohorské pasienky. Pôvodne zaberali viac ako 17 % výmery riešeného územia. V súčasnosti sa na ich redukcií podpisuje najmä urbanizácia (výstavba športových a rekreačných zariadení), k zhoršovaniu ich stavu prispievajú aj nevhodné zásahy (plošná ťažba dreva, aplikácia chemických látok, nevhodný spôsob zalesňovania a výchovy porastov, atď.). Napriek tomu sú čučoriedkové smrekové lesy najzachovalejším a najrozšírenejším typom aktuálnej vegetácie v riešenom území. Najrozšírenejším sa stal aj preto, že v minulosti prišlo k výraznej redukcii a premene jedľových a jedľovo-smrekových lesov, ktoré sa nachádzali v prístupnejších lokalitách a lokalitách vhodnejších pre budovanie a rozvoj sídiel. Rovnako časť smrekových lesov limbových po odstránení limby zaradilo de facto do tohto typu biotopu. Pekné ukážky týchto lesov s charakterom pralesa nájdeme v každom z vyššie uvedených celkov a to v prírodných rezerváciách (Tichá dolina – viacero miest, Kôprová dolina – prales Nefcerka, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Javorová dolina, Bielovodská dolina, Belianske Tatry – viac lokalít), ale aj mimo nich (napr. v Kráľovoholských Tatrách - lokality Holičná, Veľký Brunov, Kráľova hoľa a Predná hoľa). Obrázok 28. Dominantný lesný biotop horského stupňa – smrečiny s čučoriedkou

Pozn. Tento biotop sa zachováva aj po odumretí stromovej vrstvy. Vo svetelných podmienkach odumretého porastu zmladzuje jarabina a smrek. Polotieň stojacich kmeňov a bylinná etáž bránia prieniku nepôvodných druhov. Foto: Polák, 2007

V posledných rokoch však dochádza k výraznej zmene aj v rámci tohto typu vegetácie. Po rozsiahlych veterných polomoch a premnoženiach lykožrútov smrekových nasledovalo masívna ťažba takto zasiahnutých plôch a to ťažbou formou veľkoplošných holorubov.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 67

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

To so sebou prináša viaceré javy, ktoré sa negatívne podpisujú pod nasledujúce generácie lesov a to predovšetkým vo vysokohorských podmienkach, kde dochádza k trvalej degradácii lesných pôd. Dáta z NLC, ktoré boli k dispozícii pre vypracovanie RÚSESu Poprad, ešte nezohľadňujú roky 2009 - 2012, kedy predovšetkým v Kráľovoholských Tatrách došlo k realizácii intenzívnych ťažieb. Napriek tomu aj dostupných dát je v porovnaní so staršími údajmi evidentná zmena vekovej štruktúry týchto lesov v neprospech lesov nad 100 rokov, teda lesom, ktoré majú z hľadiska biodiverzity najväčší význam. Na druhej strane na zložení novovznikajúcich lesných porastov sa významnou mierou podieľajú aj viaceré tzv. pionierske dreviny a v prípade, že by sa v neskorších fázach vývoja lesov neodstraňovali, by to mohlo mať aspoň čiastočne pozitívny vplyv na štruktúru budúcich lesov. Negatívnym zásahom sa nevyhli ani viaceré územia chránené v najvyššom stupni ochrany, prevažná časť však zostala bez zásahov a na týchto plochách je možné sledovať prirodzenú revitalizáciu plôch.

Smrekové lesy vysokobylinné (Athyrio-Picetalia) Negatívne ovplyvnenie je podobné ako v prípade čučoriedkových smrečín, naviac tento typ smrečín, pokiaľ sa nachádzal v blízkostí pastvín, bol často využívaný na pastvu. Ich zastúpenie je v porovnaní s predchádzajúcim typom podstatne menšie (cca 6,8 % lesov okresu). Na rozdiel od predchádzajúceho typu vegetácie sa výrazne uplatňoval v Belianskych Tatrách, kde predstavuje zonálne smrečiny. Pomiestne sa však uplatňuje v pásme smrečín aj vo Vysokých, Západných a Kráľovoholských Tatrách v závislosti od geomorfologických a edafických podmienok prostredia. Zachovalé ukážky týchto lesov s charakterom pralesa nájdeme v každom z vyššie uvedených celkov a to v prírodných rezerváciách (Belianske Tatry – viac lokalít), ale aj mimo nich (napr. v Kráľovoholských Tatrách - lokality Holičná, Kráľova hoľa).

Smrekové lesy limbové (Vaccinio-Picetum cembretosum nom.prov) Veľká časť týchto porastov bola v Západných, Vysokých, ale aj Belianskych Tatrách zničená pri získavaní limbového dreva, ktoré malo široké uplatnenie a v malej miere aj pri získavaní vysokohorských pasienkov. Viaceré lesy považované za smrekové lesy limbové na základe dát z NLC sú už v skutočnosti porasty kosodreviny s limbou, alebo iný typ smrekových lesov s výskytom limby. Veľmi pekné, zachovalé pralesy s týmto typom vegetácie nájdeme dnes v Nefcerke (Kôprová dolina), ale aj v Javorovej doline (pod Čiernym Javorovým plesom, severne od Kolového plesa). Menšie zvyšky sú aj v Tichej doline, Mlynickej a Furkotskej doline, v okolí Popradského plesa a na niekoľkých miestach aj v Bielovodskej doline.

Smrekové lesy zamokrené (Eu-Vaccinio-Piceenion) Pri tomto type vegetácie je značný rozdiel medzi dátami z geobotanickej mapy Slovenska (MICHALKO a kol., 1987) a dátami z NLC. Potenciálna vegetácia predpokladá tieto spoločenstvá v NPR Mokriny a Pramenište a v priľahlých územiach. Podľa dát NLC ide o územie s výskytom viacerých typov rašeliniskových lesov. Vegetácia smrekových lesov zamokrených však zahŕňa aj biotop Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy v zmysle Katalógu biotopov Slovenska (STANOVÁ, VALACHOVIČ (eds.), 2002). Katalóg biotopov Slovenska vyčlenil aj jednotku Podmáčané smrekové lesy – Ls9.3, ktorá zodpovedá opisu smrekových lesov zamokrených. V podtatranskej oblasti sa zachovalo relatívne značné množstvo súborne rašeliniskových lesov (Ls7.1 – Rašeliniskové brezové lesy, Ls7.2 – Rašeliniskové borovicové lesy a Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy) a to z toho dôvodu, že podmáčaný terén bol náročnejší na ťažbu a dopravu dreva a zároveň rašeliniskové lesy sú v porovnaní s okolitými porastami jedľových a jedľovo-smrekových lesov máloprodukčné. Viaceré lokality však zanikli v dôsledku zásahu/zásahov do vodného režimu. Najkrajšie ukážky je možné nájsť v rezerváciách Bor, Čikovská a Pavlová (Ls7.2, Ls7.3), pričom niektoré malé časti týchto lesov majú charakter pralesa (Pavlová, Bor).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 68

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Menšie plochy rašeliniskových lesov sa nachádzajú aj vo Vysokých, výnimočne v Kráľovoholských Tatrách (Poškutová) a pravdepodobne aj v Kozích chrbtoch pri Šuňave (aj keď v týchto miestach v posledných rokoch prebiehala intenzívna ťažba dreva a došlo k ovplyvneniu týchto lokalít). Celkovo zaberajú v lesoch okresu Poprad okolo 650 ha. Podmáčané smrekové lesy sú podobné vyššie opísaným rašeliniskovým lesom, s tým rozdielom, že v nich neprebieha proces rašelinenia. Vyskytujú sa skôr vo vyšších polohách na miestach, kde stagnuje voda, zvyčajne na plošne obmedzených lokalitách, ktoré môžeme nájsť v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Niekedy je ich výskyt viazaný aj na podmáčané/zaplavované nivy horských, kde vytvárajú komplexy s lužnými lesmi horskými. Plošne rozsiahlejšie porasty sa nachádzajú v severovýchodnom cípe okresu Poprad v Podtatranskej brázde, na území medzi riečkami Javorinka a Biela voda. Najextrémnejšie časti týchto lesov sa zaraďujú medzi rašeliniskové lesy. Na ochranu týchto podmáčaných a rašeliniskových lesov boli zriadené aj rezervácie Bor, Čikovská a Pavlová. Podmáčané smrečiny pokrývajú približne 340 ha v okrese Poprad. Súborne aj s rašeliniskovými lesmi je to približne 1 000 ha. Špecifický charakter majú porasty kosodreviny na rašeliniskách ako výsledok prirodzenej sukcesie plies vo Vysokých Tatrách (napr. rašelinisko Christlová a okolie v NPR Studené doliny, PR Rašelinisko, Vrchoviská na Štrbskom plese, plochy v NPR Uhliščiatka, NPR Batizovská dolina, ...). Zaraďované bývajú k rašeliniskovým borovicovým lesom.

Subalpínske kosodrevinové a travinné vápnomilné spoločenstvá (Pinion mugi, Calamagrostion variae) Množstvo týchto plôch bolo v minulosti odstránených pri rozširovaní pasienkov, ale neskôr pri opustení pasenia tieto porasty obsadili časť bývalých pasienkov, ale aj miesta bývalých lesných spoločenstiev. K zníženiu prirodzenej hranice lesa došlo prakticky v celom obvode, kde sa nachádzajú tieto spoločenstvá s výnimkou veľmi členitých skalných území a inverzných polôh výskytu. Súvislé plochy týchto porastov nájdeme hlavne v Belianskych Tatrách, v masíve Červených vrchov a na niektorých miestach v Javorovej a Bielovodskej doline. Na niektorých miestach prebiehali v nedávnej minulosti pokusy o jeho rekonštrukciu.

Subalpínske kosodrevinové kyslomilné spoločenstvá (Pinion mugi p.p) Takisto ako pri predchádzajúcej vegetácii, tak aj rozsiahle plochy týchto spoločenstiev boli v minulosti odstránené pri získavaní pasienkov. V súčasnosti sa kosodrevinový stupeň prirodzene regeneruje a na niektorých miestach prebiehali v nedávnej minulosti pokusy o jeho rekonštrukciu (v riešenom území napr. v masíve Kráľovej hole, na viacerých miestach v Západných a Vysokých Tatrách). V rámci riešeného územia patria tieto dve spoločenstvá medzi tie zachovalejšie a ich pekné ukážky môžeme nájsť vo všetkých oblastiach ich prirodzeného výskytu a to hlavne na členitých formách reliéfu, kde si zachovali svoje prirodzené zloženie aj štruktúru. Prirodzené porasty kosodreviny sa vyskytujú nad hornou hranicou lesa od Západných cez Vysoké až po Belianske Tatry (s výnimkou porastov na vápencovom podklade v Červených vrchoch a v Belianskych Tatrách, ktoré prináležia predchádzajúcej jednotke) a niekoľko porastov je aj v masíve Kráľovej holi. Podľa databázy NLC na LPF potencionálne pokrýva tento typ biotopu necelých 6 000 ha, reálne porasty kosodreviny (zastúpenie kosodreviny viac ako 50 %) zaberajú až 8 600 ha. Tento rozdiel má viacero dôvodov. Jednak časť súčasných porastov kosodreviny sa nachádza na biotopoch smrekových a limbovo-smrekových lesov (Ls9.1, Ls9.2 a Ls9.4), na druhej strane rozsiahle plochy kosodreviny boli odstránené a nahradené travinno-bylinnými spoločenstvami (najmä Al1, Al3, Al9..).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 69

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae) Polohy, v ktorých sa tieto spoločenstvá vyskytovali boli priaznivé pre poľnohospodárstvo (orná pôda, lúky), osídlenie a situovanie dopravných koridorov, a preto boli v záujmovom území mnohé z nich prakticky zlikvidované. Vo väčšine zostávajúcich prípadov sa zredukovali na sprievodné brehové porasty vodných tokov. Niekoľko tokov si však zachovalo relatívne širšie nivy s lužnými lesmi aspoň v určitých úsekoch, spravidla na horných tokoch. V minulosti vypĺňali tieto typy lesných spoločenstiev nivy Popradu, Hornádu, Váhu a ich prítokov hlavne v Popradskej kotline, často však popri tokoch siahali aj hlboko do pohorí. Pri niektorých tokoch sa v určitých úsekoch zachovala takáto vegetácia dodnes. Pekné ukážky sú pri určitých úsekoch toku Poprad (pri Svite, a v PR Jelšina), pri Velickom potoku (od letiska vyššie), pri Mlynickom potoku, pri Hornáde a jeho prítokoch, popri Čiernom Váhu, tiež pri Tichom a Kôprovom potoku, výnimočne aj pri Javorinke a Bielej vode, ktorých korytá sú však viac zarezané do terénu a ich niva je širšia iba severne od Podspádov. V terénnych depresiách na podhorí Tatier sa zachovali plošne rozsiahle ukážky týchto spoločenstiev napr. v NPR Mraznica, PR Blatá, lokalitách Zadné Lósy, Červený potok, NPR Pramenište a okolí. Celkovo tieto lesy v okrese Poprad pokrývajú až okolo 900 ha, čo sa môže zdať nadhodnotené. Je to však tým, že sú v niektorých prípadoch nivy potokov pomerne široké a zároveň je do tejto vegetácie zahrnutá aj vegetácia jelšín, ktorá je už na prechode k slatinným jelšinám, ktorá zaberá plošne rozsiahlejšie zamokrené miesta. Viaceré brehové porasty s týmito typmi biotopov nie sú zahrnuté do LPF a z tohto dôvodu, môže byť ich skutočná výmera dokonca ešte vyššia ako výmera, ktorá je odvodená z dát od NLC (odhadujeme spolu až 1 100 ha).

Bukové a jedľové lesy kvetnaté (Eu-Fagenion) Podľa dát z NLC sa v okrese Poprad, takéto lesy vyskytovali v Kráľovoholských Tatrách, Kozích chrbtoch, Belianskych Tatrách, Podtatranskej brázde, Spišskej Magure a v Slovenskom raji na pomerne rozsiahlej výmere (cca 6 700 ha). Na takmer všetkých týchto plochách však došlo vplyvom hospodárenia k výraznej zmene drevinového zloženia a štruktúry. Zvyčajne došlo k ich premene na sekundárne monokultúrne smrečiny alebo zmesy ihličnanov. V niektorých prípadoch je to dokonca už štvrtá generácia pestovaných smrečín. Okrem buka sa v týchto porastoch uplatňovala aj jedľa, ktorá v súčasnosti prakticky v týchto lesoch absentuje, čo je dôsledok holorubného systému hospodárenia, ale aj plošného spracovávania plôch po disturbanciách. Rozsiahlejšie zachovalejšie ukážky tohto typu lesných spoločenstiev dnes v riešenom území už nenájdeme, menšie plochy (skôr jednotlivé porasty) sa dajú nájsť na niektorých miestach v Belianskych Tatrách (napr. severné až západné svahy masívu Kýčery, pralesový zvyšok Javorinka), v Spišskej Magure (PR Grapa – pralesovitý charakter, masív Suchého vrchu severne od Podspádov) a na niekoľkých miestach v Slovenskom raji (napr. pralesový zvyšok v NPR Mokrá a Tri kopce).

Bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero-Fagenion) Tieto lesy tvorili rozsiahle porasty v Belianskych Tatrách, v Slovenskom raji a menšie zastúpenie mali aj na západnom okraji Kráľovoholských vrchov a Kozích chrbtov v rámci okresu Poprad. Vo všetkých týchto častiach je aj v súčasnosti les dominantnou formáciou. Na mnohých miestach však došlo k totálnej premene týchto lesov a to hlavne v Belianskych Tatrách, kde boli tieto lesy opakovane zalesňované smrekom a smrekovcom. Lesy na západnom okraji Kozích chrbtov a Kráľovoholských Tatrách v okrese Poprad postihol rovnaký osud. Zachovalo sa len niekoľko porastov v masíve kóty Muránik nad údolím Čierneho Váhu. Najvyššiu zachovalosť vykazujú lesy týchto spoločenstiev nachádzajúce sa v orografickom celku Slovenský raj, kde je to najrozšírenejší typ biotopu. Najzachovalejšie lesy tohto typu rastú napr. v PR Mokrá a jej okolí, severne od sedla Kopanec, v masíve Dlhého grúňa, v okolí kóty Vahan. Niektoré lesy v NPR Sokol, PR Mokrá, NPR Tri kopce majú dokonca charakter pralesa. Z bučín je to najzachovalejší typ (cca 1 300 ha), aj napriek tomu, že dnes ho nájdeme len na zhruba štvrtine jeho pôvodnej výmery ( cca 5 400 ha).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 70

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Bukové kyslomilné lesy horské (Luzulo-Fagion p.p.maj.) Tieto lesy pokrývali pomerne rozsiahle plochy (cca 5 000 ha) vo východnej časti Kráľovoholských Tatier, ale aj juhovýchodne orientované svahy Kozích chrbtov a priľahlé časti zasahujúce do Hornádskej kotliny a menšie plochy pokrývali aj v Podtatranskej brázde a v Spišskej Magure. S výnimkou veľmi malých plôch boli obhospodarovaním premenené na sekundárne monokultúrne smrečiny. Na území sa nezachovali prirodzenejšie ukážky tohto typu biotopu.

Lipovo-javorové lesy (Tilio-Acerenion) Tieto lokality zostali až dodnes lesom, pretože nie sú vhodné na poľnohospodárske využívanie, ale na mnohých miestach bolo zmenené ich drevinové zloženie (smrečiny). Maloplošné výskyty zanikli najmä preto, že plochy by si vyžadovali špecifický manažment, na čo nie sú obhospodarovatelia lesov nastavený. Podľa databázy NLC pokrývali až 1 800 ha, čo považujeme za nadhodnotené a veľká časť týchto plôch patrila do iných typov biotopov (Ls5.1, Ls5.3, Ls5.4). Podľa kvalifikovaných odhadov je ich súčasná výmera nepresahuje 300 ha. Zachovalejšie ukážky nájdeme v orografickom celku Slovenský raj, najmä v NPR Mokrá a v NPR Sokol. Niekoľko zvyškov nájdeme aj v Kozích chrbtov a to najmä vo východnej časti, kde sa striedajú s dubovými lesmi a jedľovo-smrekovými lesmi. V Belianskych Tatrách nájdeme najzachovalejšie ukážky na severných až západných svahoch masívu Kýčera, alebo maloplošne v PR Pálenica. Lipovo-javorové lesy s charakterom pralesa sa zachovali v PR Grapa a lokalite Nový potok.

Javorové horské lesy (Aceri-Fagenion p.p. maj., Tilio-Acerion p.p.min.) V rámci riešeného územia, ale aj celého Slovenska ide o pomerne zriedkavý typ lesnej vegetácie, ktorý bol naviac značne redukovaný v dôsledku odlesnenia na vysokohorské pasienky. Výškovo nadväzoval na predchádzajúcu jednotku a naopak vo vyšších polohách prechádzaj vo vysokobylinné smrečiny, výnimočne môže tvoriť aj hornú hranicu lesa a to predovšetkým na miestach, kde bola umelo znížená. Tak ako ostatné lesy s dominanciou buka, tak aj tieto boli postihnuté premenou na monokultúrne smrečiny. Niekoľko malých ukážok sa zachovalo v Belianskych Tatrách (masív Skalky a Holého vrchu JJZ a J od Tatranskej Javoriny), maloplošne snáď aj v Kráľovohoľských Tatrách.

Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae-Carpinenion betuli) Pre územie okresu Poprad je pomerne netypický výskyt dubovo-hrabových lesov karpatských. Niekoľko plôch sa nachádza v NPR Hranovnická dubina, aj keď ich zaradenie do tejto jednotky je sporné a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, že výskyt v Hranovnickej dubine je značne izolovaný od súvislého areálu rozšírenia tohto biotopu (najbližšie je evidovaný 33 km vzdušnou čiarou) a zároveň v druhovom zložení absentujú viaceré indikačné druhy týchto spoločenstiev. To však môže byť spôsobené špecifickým geologickým podkladom -melafýry lučivniansko-gánovskej vysočiny a zároveň polohou lokality, ktorá je vysunutá značne sever od areálu biotopu a v nadmorskej výšky až 850 m n.m. Zároveň spoločenstvá tu vyskytujúce sú najbližšie práve dubovo-hrabovým lesom karpatským a preto sme ich aj my zaradili k tejto jednotke, napriek značnej nejednoznačnosti zatriedenia týchto spoločenstiev. Celkovo sa v NPR Hranovnická dubina a v jej okolí vyskytuje 32 ha týchto spoločenstiev.

Dubovo-hrabové lesy lipové (Tilio-Carpinenion betuli) V súčasnosti sú redukované na maloplošné fragmenty s výrazne pozmeneným drevinovým zložením, takmer všetky tieto lesy boli premenené na poľnohospodársku pôdu alebo boli urbanizované. Niekoľko menších lesov sa nachádza v Hornádskej kotline a vo východnej časti Kozích chrbtov. Výmera cca 140 ha podľa dát z NLC je nadhodnotená, nakoľko nastavenie modelov pre tieto lesy je pomerne zložité. V rámci Slovenska sa nezachovali prirodzenejšie ukážky týchto lesov. V súčasnosti sú to zvyčajne dvojvrstvové lesy, kde hlavnú stromovú etáž tvorí hlavne borovica, menej smrek alebo smrekovec.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 71

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Pod touto vrstvou sa nachádza zvyčajne druhá stromová vrstva s dominanciou lipy, zriedkavejšie duba, buka, brezy, osiky a ostatných drevín prirodzeného zloženia. Pri ťažbe hlavnej stromovej vrstvy dôjde zvyčajne aj k zlikvidovaniu spodnej etáže, čo znemožňuje regeneráciu týchto spoločenstiev.

Dubové kyslomilné lesy (Genisto germanicae-Quercion daleschampii - Quercetalia robori-petraeae auct. Europae orientalis) Vo východnej časti Kozích chrbtov sa zaznamenalo aj niekoľko plošne obmedzených lokalít (cca 10 ha) dubových kyslomilných lesov. Nachádzajú sa v priestore NPR Hranovnická dubina a jej okolí na extrémne zakyslených južne orientovaných svahoch. Viažu sa na exponované tvary reliéfu (hrebienky, rebrá, plochy s plytkou pôdou). Obrázok 4 .Biotop kyslomilnej dubiny v NPR Hranovnická dubina

Pozn.: - extrémne zakyslenie pôdy znášajú dobre len machy a lišajníky, byliny takmer chýbajú - z drevín sa uplatňujú len zakrpatené duby zimné a borovica lesná, miestami aj breza bradavičnatá. Foto: Polák 2009

Subxerotermofilné dubové a borovicové xerofilné lesy (Quercion pubescenti-petraeae p.p., Cytiso-Pinion) O ich rozšírení, druhovom zložení a štruktúre vo vnútrokarpatských kotlinách sa vie veľmi málo. V súčasnosti sú tieto plochy buď odlesnené alebo majú výrazne zmenené drevinové zloženie (borovica, smrek, smrekovec). V Kozích chrbtoch sú identifikované pomerne rozsiahle porasty týchto lesov, napr. v priestore Svit - Štrba ( PR Baba a okolie, PR Bôrik a okolie, ale aj inde), v JV časti Popradskej kotliny a okrajovo aj v Hornádskej kotline, Levočských vrchoch a Liptovskej kotline (PR Hrádok nad Pavúčou dolinou). „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 72

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V prevažnej časti prípadoch ide o bývalé pasienky, ktoré postupne zarastajú predovšetkým borovicou, ale pôvodná vegetácia pred začiatkom pasenia, bola zrejme podobná okolitým jedľovým a jedľovo-smrekovým lesom, ktoré sa striedali s prirodzenými porastmi dubov. Účasť borovice v prirodzených porastoch je otázna. Celkovo tieto lesy pokrývajú v okrese Poprad takmer 1 000 ha, ich hodnotenie a zatriedenie podľa lesníckych dát je nadhodnotené a nejednoznačné, nakoľko typologické jednotky veľmi nezodpovedajú jednotkám fytocenologickým.

Bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Seslerio-Asterion p.p.) Smrekovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Seslerio-Asterion p.p.) Smrekovo-smrekovcové lesy a travinné spoločenstvá (Erico-Pinion p.p., Vaccinio-piceion p.p., Seslerio- Asterion p.p.) Tieto spoločenstvá patria k najmenej ovplyvneným nielen v rámci opisovaného územia, ale na Slovensku všeobecne, pretože boli hospodársky málo využiteľné, najväčšie nebezpečenstvo pre ne predstavujú človekom spôsobené požiare. Dobre zachované ich nájdeme v Slovenskom raji (NPR Sokol, NPR Tri kopce – pralesový charakter, NPR Vernárska tiesňava, Dlhý grúň), v malej miere na viacerých miestach aj v Belianskych Tatrách (napr. Suchá dolina, Monkova dolina, Javorinka, PR Pálenica, ...), alebo Kozích chrbtoch (napr. v PR Baba).

Lesnatosť riešeného územia presahuje 59 % s pozitívnym vývojom v posledných desaťročiach. V nasledovnom grafe a tabuľke je uvedený prehľad jednotlivých typov biotopov, ako boli identifikované prevodom z jednotiek lesníckej typológie na ploche LPF. Vyjadrujú približný prehľad o aktuálnej vegetácii, zistení predovšetkým porovnaním súčasného drevinového zloženia s modelovým zložením biotopov charakteristickým pre danú lesnú oblasť. Nezohľadňujú aktuálny stav biotopov, ktorý je značne rozdielny v závislosti od jednotlivých typov biotopov. V prípade, že sa súčasné drevinové zloženie nezhodovalo s modelovým aspoň z 50 %, nebolo zaradené do výpočtu. Čiastočne boli zohľadnené aj ostatné štrukturálne charakteristiky a funkcie biotopov. Výpočet má len informatívny charakter, nakoľko využíva dáta získané pre iné účely. Najviac porastov s prírode blízkym drevinovým zložením (zhoda na viac ako 75 %) sa zachovalo vo Vysokých a Západných Tatrách (avšak takmer výlučne v najvyššom lesnom vegetačnom stupni -7. smrekový) a v Slovenskom raji, menej v Podtatranskej brázde, Belianskych Tatrách a v Kozích chrbtoch. Porasty v nižších kotlinových polohách a v polohách, kde dominovali listnaté a zmiešané lesy (časť Kráľovoholských Tatier, Spišská Magura, časť Belianskych Tatier) boli do veľkej miery premenené na porasty s dominanciou smreka, menej borovice či smrekovca a ich zmesi. Prirodzené drevinové zloženie majú aj niektoré časti Kozích chrbtov, minimum takýchto porastov je v Popradskej a Hornádskej kotline. K najvýraznejším zmenám v prirodzenom drevinovom zložení došlo v dubinách (Ls2.3.1, Ls2.3.3), bučinách (Ls5.1, Ls5.2, Ls5.3), borovicových lesoch (Ls6.1, Ls6.2) a v jedľových a jedľovo-smrekových lesoch (Ls8) a horských jelšových lužných lesoch (Ls1.4).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 73

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 11. Prehľad zastúpenia jednotlivých typov biotopov (reálneho / potencionálneho) na LPF v okrese Poprad Kód SK Názov biotopu Výmera z LPF v okrese v ha % z LPF Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy 150 (210) 0,23 (0,32) Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy 750 (1 570) 1,15 (2,40) Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy 300 (1 800) 0,46 (2,75) Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské 30 (45) 0,05 (0,07) Ls2.3.1 Dubovo-hrabové lesy lipové – časť A ? (100) ? (0,15) Ls2.3.3 Dubovo-hrabové lesy lipové – časť C 5 (40) 0,01 (0,06) Ls3.51 Sucho a kyslomilné dubové lesy – časť A 10 (30) 0,02 (0,05) Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy 250 (6 700) 0,38 (10,24) Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy ? (5 000) ? (7,64) Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy 10 (120) 0,02 (0,18) Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy 1 300 (5 400) 1,98 (8,26) Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy ? (200) ? (0,31) Ls6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 125 (125) 0,19 (0,19) Ls6.3 Lesostepné borovicové lesy 400 (1 000) 0,61 (1,53) Ls7.1 Rašeliniskové brezové lesíky 13 (4) 0,02 (-) Ls7.2 Rašeliniskové borovicové lesy 20 (16) 0,03 (0,02) Ls7.3 Rašeliniskové smrekové lesy 620 (900) 0,95 (1,38) Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy 5 200 (22 400) 7,95 (34,25) Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové 7 150 (7 150) 10,92 (10,94) Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné 2 360 (2 500) 3,61 (3,82) Ls9.3 Podmáčané smrekové lesy 340 (520) 0,52 (0,79) Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy 520 (3 660) 0,79 (5,59) Kr10 Kosodrevina 7 500 (5 930) 11,46 (9,06) Spolu 27 053 (65 420) 41,35 (100) zmenené lesy 38 367 (0) 58,65 (0) Zdroj: spracované podľa dát NLC Zvolen ______Poznámky: 1) Použitá databáza / vrstva lesných typov/typov biotopov NLC Zvolen upravená ŠOP SR zachytáva nielen plochy LPF, ale aj plochy susediace a to najmä v kotlinách. Naopak nezachytáva pomerne veľké výmery v pásme kosodreviny v Tatrách (Západné, Vysoké, Belianske) a menšie enklávy lesov v Popradskej kotline v priestore Matejovce – Hôrka. To vedie k nadhodnoteniu potencionálneho výskytu niektorých typov biotopov (najmä Ls8, Ls6.3, Ls.6.1 a Ls5.2 – odstránené prekryvom typologickej vrstvy a vrstvy a porastov) alebo naopak k jeho podhodnoteniu (najmä Kr10/Kr11) 2) V tabuľke je uvedený expertný odhad reálneho výskytu jednotlivých typov biotopov a to na základe databáz NLC Zvolen (typologická mapa, stupeň prirodzenosti), geobotanickej mapy, definície jednotlivých typov biotopov uvedených v Katalógu biotopov Slovenska, výsledkov viacerých mapovaní a vlastného poznania územia. V zátvorke je uvedený potencionálny výskyt jednotlivých typov biotopov na LPF podľa databázy/vrstvy lesných typov/typov biotopov NLC Zvolen upravenej ŠOP SR. 3) Mnohé polygóny nie sú v databáze NLC Zvolen klasifikované jednoznačne, ale ako „dvojičky“, napr. Ls5.1 s Ls5.4 a naopak, Ls4 často s Ls5.1 a Ls5.4 a naopak, Ls8 s Ls9.1, Ls5.2, Ls9.3, Ls9.1 s Ls9.2 a naopak, Ls9.1, Ls9.2 s Ls9.4 a naopak) „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 74

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Graf 4. Prehľad potencionálneho zastúpenia jednotlivých typov biotopov na LPF v okrese Poprad

Prehľad potencionálneho zastúpenia jednotlivých typov biotopov na LPF v okrese Poprad

0,32%

0,72% 2,40% 0,31% 5,59% 9,06% 10,94% 10,24% 3,82% 1,53%

0,79%

7,64% 2,75%

34,25% 8,26% 1,38%

Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Horské jelšové lužné lesy Kosodrevina Bukové a jedľové kvetnaté lesy Lesostepné borovicové lesy Kyslomilné bukové lesy Lipovo-javorové sutinové lesy Vápnomilné bukové lesy Rašeliniskové smrekové lesy Jedľové a jedľovo-smrekové lesy Podmáčané smrekové lesy Smrekové lesy vysokobylinné Smrekové lesy čučoriedkové Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy Smrekovcovo-limbové lesy Ostatné

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 75

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 29. Mapa potencionálnych biotopov podľa databázy NLC Zvolen

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 76

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Aktuálna nelesná vegetácia Ako nelesné biotopy môžeme označiť také, na ktorých sa nenachádza zapojený porast drevín, sú teda bezlesé. Z hľadiska ich vzniku a aj vývoja ich môžeme rozdeliť na dva typy. Prvým sú prirodzené nelesné biotopy. Sú to také, ktorých vznik a existencia nie je podmienená ľudskými aktivitami. V stredoeurópskej krajine boli v rôznej miere zastúpené už pred príchodom človeka. V porovnaní s lesnými biotopmi boli rozšírené v omnoho menšej miere. V prírodných podmienkach severného Slovenska, kde patrí aj územie okresu Poprad, do úvahy pripadajú iba niektoré rašeliniská, vodné plochy, skalné útvary a plochy nad hornou hranicou lesa. Práve vysokohorské bezlesie je na území okresu Poprad zastúpené v miere, aká nemá v iných okresoch na Slovensku obdobu. Primárne bezlesie vysokých horských polôh zaberajúce veľkú časť Vysokých a Belianskych Tatier sa celé nachádza v tomto okrese. Druhým typom sú sekundárne, poloprirodzené nelesné biotopy. Tie sú v dnešnej krajine zastúpené nepomerne väčšou mierou a predstavujú ich v prvom rade kosné lúky a pasienky. Stáročným využívaním tradičným obhospodarovaním týchto plôch sa tu vyvinula typická vegetácia, najmä na lúkach na vápencovom podloží s veľkým bohatstvom rastlinných druhov. Na tieto biotopy je svojim výskytom viazané veľké množstvo rastlín, významné je zastúpenie druhov čeľade Orchidaceae. Najväčšie plošné rozšírenie tieto biotopy zaznamenali po Valašskej kolonizácii, kedy došlo k veľkoplošnému odlesneniu krajiny za účelom získania pasienkov, lúk ale aj ornej pôdy. Po priemyselnej revolúcii začal nielen plošný úbytok nelesných biotopov, ale najmä v druhej polovici uplynulého storočia došlo i k ich kvalitatívnym zmenám. Rekultiváciou a intenzifikáciou lúk došlo k strate ich pôvodne vysokej biodiverzity, veľké rozlohy lúk a pasienkov najmä v podhorských a horských oblastiach bolo vzhľadom na ich ťažkú prístupnosť opustených. Nelesné biotopy v takomto prípade zanikli alebo priamo zalesnením, ale procesom sekundárnej sukcesie - postupných zarastaním drevinami. Medzi nelesné biotopy podľa katalógu biotopov (Stanová, Valachovič 2002) zaraďujeme aj vodné biotopy (rieky, vodné plochy a ich brehy), ktoré najmä v prípadoch brehových porastov riek tvoria prechod medzi lesnými a nelesnými biotopmi a spoločenstvá krovísk v subalpínskom stupni (kosodrevina, vŕby). Väčšie súvislé plochy nelesnej vegetácie v okrese Poprad sú rozmiestnené nerovnomerne, v niekoľkých izolovaných územiach. Veľkú výmeru zaberá v samotnej Popradskej kotline, ktorá do územia okresu zasahuje svojou západnou časťou. Vo významnej miere je zastúpená aj v povodí horného toku Hornádu (Hornádska kotlina) a do územia okresu zasahuje aj najvýchodnejšia časť Liptovskej kotliny (najvýchodnejšia časť Horného Liptova), kde tiež prevláda nelesná vegetácia . Výmera sekundárnych nelesných spoločenstiev síce presahuje výmeru primárneho bezlesia, ale v tomto prípade je primárne bezlesie na území zastúpené v podstatnej miere, aká v iných okresoch Slovenska nemá obdoby. Primárne bezlesie je vyvinuté v najvyšších polohách Západných (Červené vrchy), Vysokých a Belianskych Tatier, nad hornou hranicou lesa. Vysoké Tatry predstavujú najväčší ostrov primárneho bezlesia v Západných Karpatoch. Menšie plochy primárneho bezlesia nachádzame aj v nižších polohách na rašeliniskách a miestami aj na skalnatých miestach. V súčasnej, reálnej nelesnej vegetácii dominujú poľnohospodársky využívané plochy, či už samotná obrábaná pôda, alebo lúčne porasty do rôznej miery intenzifikovaných lúk a pasienkov. Významným zásahom, ktorý v minulosti postihol prevažnú časť Popradskej, Liptovskej a Hornádskej kotliny, ale aj svahy okolitých pohorí, boli veľkoplošné meliorácie a rekultivácie, pri ktorých došlo k významnej zmene krajinného rázu. V ich dôsledku boli prírodné a poloprírodné biotopy premenené na poľnohospodárske kultúry. Vznikli rozsiahle pôdne bloky využívané ako polia alebo intenzívne trvalé trávne porasty. V okrese Poprad si malá časť rozlohy lúk a pasienkov, najmä vo vyšších polohách, zachovala svoj pôvodný, poloprirodzený charakter a môžeme ich označiť ako rastlinné spoločenstvá patriace do zväzu Arrhenatherion, prípadne pasienkové spoločenstvá podzväzov Polygalo-Cynosurenion a Lolio-Cynosurenion. Najunikátnejšie sú horské lúky Slovenského raja, kde na viacerých miestach v k.ú. Vernár sa zachovali pôvodné porasty s vysokou diverzitou. Príkladom sú Kopanecké lúky s počtom rastlín až 74 na 1m2. Až do súčasnosti ostali zachované najmä v oblasti obcí Ždiar a Liptovská Teplička, kde stále nachádzame rozsiahle lúčne poloprirodzené komplexy. Inde v rámci okresu už iba viac menej fragmentárne.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 77

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Miestami sa zachovali poloprirodzené lúčne spoločenstvá s veľkým bohatstvom vstavačovitých (okolie Šuňavy). Tradične boli obhospodarované až do 80-tych rokov minulého storočia, v súčasnosti mnohé z nich ostávajú opustené a ich diverzita klesá (týka sa všetkých vyššie vymenovaných oblastí). Suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitom substráte, v ktorých bývajú hojne zastúpené druhy čeľade vstavačovitých (Orchideaceae), nachádzame v okrese Poprad vzhľadom na jeho polohu iba veľmi vzácne. Najlepšie sú vyvinuté západne od obce Šuňava a v oblasti kóty Kolumbiarik severovýchodne od Štrby. Fragmenty možno nájsť aj inde, väčšinou na svahoch s južnou expozíciou (napr. úpätia Bôrika a Baby pri Svite). V tomto biotope nachádzame viacero teplomilných druhov rastlín, ktoré dosahujú v rámci Slovenska severnú hranicu rozšírenia. Najzaujímavejším druhom z tohto pohľadu je Adonis vernalis vyskytujúci sa pri obci Švábovce. Ďalšími sú druhy ako Anemone sylvestris, Linum flavum, Asyneuma canescens, Cota tinctoria, Pseudolysimachion spicatum, Oxytropis pilosa a ďalšie. Vlhké lúky sa dosiaľ zachovali v podhorských oblastiach okresu na nivách vodných tokov a v terénnych depresiách, najmä v okrajových častiach kotliny, predovšetkým v podhorí vysokých Tatier, v okolí Liptovskej Tepličky alebo v alúviu Hornádu. Reprezentujú ich napr. spoločenstvá zväzov Calthion, Molinion, Alopecurion pratensis. Niekedy je ich výskyt viazaný na okraje slatín. Sú biotopmi, v ktorých sa vyskytujú vzácnejšie, ohrozené a chránené druhy ako napr. Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Iris sibirica, Trollius altissimus a i. Prevažná časť lúk a pasienkov v riešenom území je intenzívne obhospodarovaná - kosenie, pastva, hnojenie, dosievanie krmovinársky cenených druhov tráv a pod. Ide prakticky o všetky zvyšky lúk a pasienkov v samotnej kotline, ale aj o veľkú časť lúk na úpätí pohorí. Druhovo sú veľmi chudobné, väčšinou s výraznou prevahou tráv Dactylis glomerata, Trisetum flavescens, Festuca rubra a celkový počet druhov v porastoch je iba okolo 20. Ide o nenáročné a bežné druhy ako Bellis perennis, Carum carvi, Phleum pratense, Ranunculus acris, Trifolium pratense, Trifolium repens alebo Veronica chamaedrys. Potenciál pre postupnú premenu na z prírodného hľadiska zaujímavejšie typy biotopov majú menej intenzifikované porasty, v ktorých nachádzame o čosi viac, do 50 rastlinných druhov. Z charakteristických druhov sa v nich vyskytuje napr.: Achillea millefolium, Arrhenatherum elatius, Brachypodium pinnatum, Campanula patula, Carum carvi, Colchicum autumnale, Crepis biennis, Festuca rubra agg., Geranium pratense, Heracleum sphondylium, Jacea phrygia, Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare, Lotus corniculatus, Phleum pratense, Plantago lanceolata, Poa pratensis, Primula veris, Ranunculus acris, Ranunculus auricomus, Salvia pratensis, Tragopogon orientalis, Trifolium pratense, Veronica chamaedrys a i. Ojedinele v nich rastú aj niektoré druhy z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). Už iba vzácne nachádzame horské pasienky, ktoré bývali v minulosti využívané ako jednokosné lúky a extenzívne až polointenzívne pasienky. V spoločenstve dominuje z tráv Agrostis capillaris a zo širokolistých bylín ľubovník škvrnitý Hypericum maculatum. K charakteristickým druhom uvedeného biotopu patrí napr.: Agrimonia eupatoria, Anthoxanthum odoratum, Carex pallescens, Leontodon hispidus, Luzula campestris, Prunella vulgaris a i. Dnes sú tieto porasty zväčša opustené a sú vystavené tlaku sekundárnej sukcesie. Väčšie plochy dosiaľ využívaných a v minulosti nerekultivovaných horských pasienkov nachádzame v oblasti Liptovskej Tepličky, kde sa zachovali aj plochy s veľmi vzácnym biotopom Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom podklade. Z časti sú dosiaľ tradične využívané pasením. Veľmi významnou a zároveň ohrozenou zložkou krajiny z hľadiska biodiverzity sú rašeliniská a prameniská. Podľa vodného režimu a chemizmu vody sa vyvinuli prechodné rašeliniská (zv. Sphagno recurvi-Carcicion canescentis) a slatiny s vysokým obsahom báz zväzu Caricion davallianae. Na niektorých lokalitách bázických slatín dochádza k tvorbe penovcov. Slatiny sú zastúpené prevažne biotopom Slatiny s nízkym obsahom báz, zväz Sphagno recurvi-Caricion canescentis. Ich výskyt je sústredený najmä vo vyšších nadmorských výškach v podhorí Tatier (napr. PR Poš) a v širšej oblasti Liptovskej Tepličky v podhorí Kráľovohoľských Tatier. Slatiny s vysokým obsahom báz (zvázy Caricion davallianae a Sphagno warnstorfiani-Tomenthypnion) boli na území okresu pôvodne rozšírené pomerne hojne v kotlinách aj podhoriach. Napriek tomu, že v uplynulých desaťročiach bolo mnoho lokalít zničených (najmä v Popradskej kotline), do súčasnosti existuje niekoľko aj z celoslovenského pohľadu významných lokalít. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 78

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V okrese Poprad sa nachádza aj jedno z najzachovalejších slatinných rašelinísk na území Slovenska, slatina Brezové juhozápadne od Štrby. V okolí Spišskej Teplice dosiaľ prežívajú zvyšky donedávna (do 70-tych rokov minulého storočia) rozsiahlych reliktných slatín s výskytom celého radu veľmi vzácnych a ohrozených druhov. Slatinné rašeliniská, sú biotopom s výskytom množstva vzácnych, ohrozených a chránených druhov rastlín, z ktorých viaceré sú považované za glaciálne relikty. Medzi celoslovensky najvzácnejšie rašelinné druhy vyskytujúce sa v okrese Poprad patria Schoenus ferrugineus, reliktné druhy ako Carex limosa, Carex lasiocarpa, Carex dioica, Eriophorum gracile, Scheuchzeria palustris alebo Trichophorum pumilum. Z ďalších vzácnych a chránených druhov sú to napr.: Carex davalliana, Comarum palustre, Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, a ďalšie. Osobitým prípadom sú lokality biotopu Karpatské travertínové slaniská viazané na vývery minerálnych vôd. Vegetačný kryt je tvorený unikátnou kombináciou slanomilných a slatinných druhov, aká nemá inde v Európe obdobu. Typicky vyvinutý tento biotop nachádzame v rámci Karpát a teda aj Slovenska iba v Popradskej a Hornádskej kotline. V okolí obcí Hôrka a Gánovce vo východnej časti okresu sa dosiaľ biotop maloplošne zachoval v pôvodnom druhovom zložení s halofytmi Glaux maritima, Plantago maritima a Triglochin maritima. Z celoslovenského pohľadu veľmi vzácnym biotopom sú vrchoviská. Na území okresu Poprad sú vyvinuté najmä v horskom stupni Vysokých Tatier a v podtatranskej brázde (severne od Tatranskej Javoriny). Okres Poprad je spoločne s okresmi Tvrdošín a Námestovo oblasťou s najvýznamnejším zastúpením tohto biotopu v rámci Slovenska. V okrese Poprad sa, aj keď vzácne, vyskytujú takmer všetky druhy typické pre tento biotop. Medzi veľmi zriedkavé druhy vrchoviskovej flóry vyskytujúce sa v okrese Poprad patria Andromeda polifolia, Carex pauciflora, Ledum palustre a Vaccinium uliginosum. K plošne málo rozsiahlym, ale mimoriadne cenným biotopom patria prameniská. Penovcové prameniská sa v riešenom území vyskytujú iba veľmi vzácne, zriedkavo v komplexe slatín s vysokým obsahom báz, ale nachádzame ich aj vo vápencových častiach podhoria, v Belianskych Tatrách, v severnej časti Vysokých Tatier alebo v Slovenskom raji. Veľmi pekne sú vyvinuté v doline Veľkej Bielej Vody v k.ú. Vernár. Prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách sú zastúpené v dolinách Vysokých Tatier, kde má tento biotop centrum rozšírenia v rámci Slovenska. Lužné lesy a vodné spoločenstvá na území okresu sú viazané najmä na vodné toky vytekajúce z Vysokých Tatier (napr. rieka Poprad, Batizovský potok) a na rieku Hornád v južnej časti okresu. Okolo nich sa vzácne vyvinuli lužné spoločenstvá druhovým zložením zodpovedajúce jaseňovo - jelšovým podhorským lužným lesom, vŕbovo - topoľovým nížinným lužným lesom a porasty vŕb na zaplavovaných brehoch riek a s nimi susediacich plochách. Nelesnú drevinovú vegetáciu v riešenom území predstavujú aj brehové porasty, vzácne ostali zachované aj fragmenty vŕbovo-topoľových nížinných lužných lesov zväzu Salicion albae alebo jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov zväzu Alnion incanae s hojnou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa). Tie vo vyššie položených úsekoch tokov prechádzajú do horských jelšových lužných lesov patriacich do rovnakého zväzu, s typickým výskytom jelše sivej (Alnus incana). Tieto zvyšky lužných lesov bývajú väčšinou redukované na úzke viac-menej líniové útvary lemujúce brehy. Biotopom, ktorý je pri väčšine vodných tokov v riešenom území sú z bylinných brehových spoločenstiev porasty devätsilov s druhmi Petasites hybridus, P. albus, Chaerophyllum hirsutum, Geranium phaeum, Carduus personata a iné. V horských údoliach pristupuje druhy Petasites kablikianus, Rumex alpinus a Aconitum variegatum. Na naplaveninách okolo vodných tokov sa vytvárajú brehové spoločenstvá zväzu Bidention tripartiti, veľmi zriedkavo aj štrkové lavice bez vegetácie, napr. v rieke Poprad severne od Svitu. Do brehových porastov viacerých tokov prenikajú invázne druhy, napr. Impatiens glandulifera, Fallopia japonica, Aster lanceolatus a Solidago gigantea. Situácia s výskytom inváznych druhov v týchto biotopoch nie je až taká markantná ako v iných, aj severných častiach Slovenska. Osobitnou skupinou je primárna aj sekundárna vegetácia viazaná na horské až vysokohorské polohy. Z nich najväčšiu výmeru zaberajú alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade, ktoré pokrývajú rozsiahle oblasti nad hornou hranicou lesa vo Vysokých Tatrách. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 79

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Sú druhovo chudobné, nachádzame tu však viacero vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Veľkú výmeru zaberá aj drevinová nelesná vegetácia, reprezentovaná rozsiahlymi porastmi kosodreviny. Horská vegetácia viazaná na vápence je v okrese zastúpená v Belianskych Tatrách v miere, aká na Slovensku nemá obdobu. Belianske Tatry predstavujú botanicky najzaujímavejšie pohorie v rámci Slovenska s výskytom celého radu reliktných druhov. Viaceré druhy rastlín sa v rámci Západných Karpát, prípadne celých Karpát vyskytujú len tu, napr. Juncus triglumis, Kobresia simpliciuscula, Carex atrofusca, Tofieldia pusilla a ďalšie. Druhou vápencovou vysokohorskou oblasťou sú Červené vrchy (časť Západných Tatier). Len z toho územia sú v SR známe druhy Carex parviflora a Sibbladia procumbens. V kotline vzácne nachádzame ovocné sady, ktoré sú dnes väčšinou extenzívne využívané prípadne postupne premieňané na iné kultúry alebo podliehajúce sukcesným procesom, vďaka ktorým sa včleňujú do porastov nelesnej drevinovej vegetácie. Častou zložkou sprievodnej zelene komunikácií v okrese sú stromoradia z ovocných drevín. Zriedkavejšie sú stromoradia z iných druhov alebo porasty krov zarastajúce nekosené plochy pri cestách. Vzácne sú v poľnohospodárskej krajine zastúpené solitérne dreviny, ktoré tu môžu plniť dôležitú ekologickú funkciu. Na opustených plochách, zboreniskách, haldách a skládkach odpadov, ale často aj na okrajoch poľných ciest, poľných hnojiskách a na v dôsledku hospodárskych aktivít narušených alebo eutrofizovaných plochách sa šíri ruderálna vegetácia a invázne neofyty. Časté sú napr. Artemisia vulgaris, Cirsium arvense, Chaerophyllum aromaticum, Phragmites australis, Tanacetum vulgare, Urtica dioica, Aster lanceolatus, Solidago gigantea, Fallopia japonica a i. V nasledujúcom texte je stručné zhodnotenie zachovalosti jednotlivých typov nelesných biotopov, ich druhová rozmanitosť a výskyt chránených a ohrozených druhov. Prvú veľkú skupinu prirodzených nelesných biotopov tvoria (vysoko)horské biotopy, ktoré nachádzame obvykle nad hornou hranicou lesa. Ich spoločným rysom je, že vzhľadom na členitosť terénu ich nachádzame často na malých, v mozaike sa striedajúcich plochách, len niektoré z nich v horstvách Západných Karpát (a tiež okresu Poprad) nachádzame na väčších výmerách desiatok či stovák ha.

Alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade (Al1 – 6150) - obsadzujú hrebene, skalné rebrá a strmé vrcholové partie vystavené počas celého roka silným vetrom, v zimnom období nezriedka bez alebo iba s nízkou snehovou pokrývkou. Vzhľadom na extrémne podmienky patria k druhovo najchudobnejším vysokohorským spoločenstvám. Patrí medzi biotopy horských polôh, ktoré sa oproti pôvodnému stavu rozšírili na miestach, kde človek odstránil kosodrevinu kvôli získaniu pasienkov. Biotop nachádzame nad hranicou kosodreviny na rozľahlých plochách žulových Vysokých Tatier. Tak, ako väčšina nasledujúcich vysokohorských biotopov, aj tento má na území okresu Poprad plošne najväčšie rozšírenie na Slovensku.

Alpínske snehové výležiská na silikátovom podklade (Al2 – 6150) - v horách Slovenska ide o vzácny biotop, ktorý nachádzame na dnách terénnych depresií a k nim priľahlých mierne sklonených svahoch. Charakterizuje ich dlho ležiaca snehová pokrývka (deväť ale i viac mesiacov). Charakteristickým druhom je vŕba bylinná (Salix herbacea), ktorá je zároveň našou najmenšou drevinou. V okrese Poprad je tento biotop vytvorený najmä v záveroch vysokotatranských dolín, kde sa vyskytuje v mozaike s biotopom skalných sutín.

Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty (Al3 – 6170) - sú to floristicky bohaté, nízkobylinné spoločenstvá s výrazným zastúpením nízkych poliehavých kríčkov. Rastú na plytkých skeletnatých, prevažne vápenatých, humóznych pôdach so zásaditou, neutrálnou, niekedy vo vrchnej vrstve pôdy až slabo kyslou reakciou. V riešenom území sú plošne najviac zastúpené a najtypickejšie vyvinuté v Belianskych Tatrách, ďalej v Červených vrchoch a na severnom vápencovom obale Vysokých Tatier (Zámky).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 80

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Alpínske snehové výležiská na vápnitom podklade (Al4 – 6170) Biotop sa nachádza na stabilizovaných vápencových a dolomitových sutinových svahoch, v lievikovitých závrtoch a v záveroch karov (veľmi vzácne) v alpínskom vegetačnom stupni. Indikačnými druhmi sú vankúšovité chamaefyty a ružicovité hemikryptofyty. Ide o vzácny biotop, pričom väčšina jeho rozlohy v rámci Slovenska sa nachádza v okrese Poprad. Najväčšie plochy zaberá v Belianskych Tatrách (napr. Tristárska dolina) a v Červených vrchoch (Rozpadlý grúň).

Vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa (Al5 – 6430) - zahŕňajú vysokobylinné rastlinné spoločenstvá na nivách v montánnom až alpínskom stupni. Ide o viacvrstvové uzavreté spoločenstvá s prevahou vysokých bylín na brehoch a náplavoch horských potokov a bystrín, vo vlhkých žľaboch a kotlinách v montánnom, najmä však v subalpínskom a alpínskom stupni. Biotop býva vytvorený na rôznom geologickom podloží. Rastlinné spoločenstvá naň viazané vyžadujú bázické až mierne kyslé, humózne, vlhké pôdy s rôznym (zväčša vyšším) podielom skeletu. Na vhodných miestach ich roztrúsene, ale pomerne hojne nachádzame v celých Tatrách.

Vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom podklade (Al6) - V rámci biotopu sú rozlišované dva varianty. Prvú predstavujú vysokobylinné, druhovo chudobné spoločenstvá charakterizované dominanciou smlzu chĺpkatého. Optimálne miesta na existenciu biotopu sú lavínové dráhy, žľaby, voľné plochy medzi kosodrevinou, kde je vytvorený na chránených miestach s dlhšie trvajúcou snehovou pokrývkou. Spoločenstvá vyžadujú plytké, kyslé pôdy s vysokým podielom skeletu a dlhotrvajúcu snehovú pokrývku. Druhý variant biotopu je viazaný na dná priehlbní v blízkosti horských vodných tokov a plies, na stredne hlboké, silne humózne, hlinité, husto prekorenené pôdy. V okrese Poprad je biotop hojne zastúpený v subalpínskom až alpínskom stupni Vysokých Tatier.

Vysokosteblové spoločenstvá vlhkých skalnatých žľabov na karbonátovom podklade (Al7) - biotop býva vytvorený obvykle maloplošne na chránených stanovištiach v strmých žľaboch a lavíniskách s dlhšie trvajúcou snehovou pokrývkou, vzácnejšie aj maloplošné enklávy v porastoch kosodreviny. Naň viazané rastlinné spoločenstvá sú druhovo bohaté a vyžadujú plytké, silne štrkovité pôdy sýtené stekajúcou vodou. V Západných Karpatoch ide o zriedkavý biotop, okres Poprad ho má zrejme najväčšie zastúpenie na Slovensku a to v supramontánnom až subalpínskom stupni v Belianskych a Záp. Tatrách (Červené vrchy).

Horské vysokosteblové spoločenstvá na suchších a teplejších svahoch (Al8) - biotop býva vytvorený nad súčasnou hornou hranicou lesa, kde ho nachádzame na výslnných miestach, na skalných hrebienkoch záveterných polôh s juhovýchodnou až východnou expozíciou. Špecifické stanovište podmieňuje teplejšiu a suchšiu mikroklímu, vďaka ktorej v biotope nachádzame populácie viacerých (sub)termofilných druhov skalných stepí až submontánnych vápencových bučín a ich lemov na hornej hranici ich vertikálneho rozšírenia v Západných Karpatoch. V rámci Slovenska ide o veľmi vzácny biotop, v okrese Poprad ho nachádzame v niektorých častiach Belianskych Tatier (napr. Faixová) a vzácnejšie aj v Červených vrchoch.

Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni (Al9 – 4060) - biotop charakterizujú dvojvrstvové rastlinné spoločenstvá s dominujúcimi nízkymi až poliehavými kríčkovitými chamaefytmi z čeľadí Ericaceae, Vacciniaceae a Empetraceae v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni. Porasty sú vytvorené prevažne na kyslých až extrémne kyslých, na živiny chudobných a skeletnatých pôdach na silikátovom podloží. Nachádzame ich aj na bázickom substráte, tu na hlbších, silne humóznych až humusových pôdach, kde ich vrstva surového humusu izoluje od podkladu. Tvoria husto zapojené porasty na uvoľnených plochách medzi kosodrevinou. Patrí medzi biotopy horských polôh, ktoré sa oproti pôvodnému stavu rozšírili na miestach, kde človek odstránil kosodrevinu kvôli získaniu pasienkov. Na území okresu Poprad je rozšírený v subalpínskom a alpínskom stupni silikátových Tatier, veľké plochy pokrýva v Liptovských Kopách, ale v rôznej miere je zastúpený prakticky v celých Vysokých Tatrách.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 81

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Spoločenstvá subalpínskych krovín (Kr4; 4080) – tento zriedkavý biotop nachádzame iba zriedkavo. Ide o prevažne maloplošné, floristicky bohaté krovinovo-bylinné porasty s pestrou vnútornou štruktúrou. V podraste vŕby sliezskej (Salix silesiaca) sa uplatňujú najmä druhy vysokobylinných nív. Optimálne vyvinuté sú v supramontánom stupni na pôdach s dobrými vododržnými vlastnosťami. K ich formovaniu vo významnej miere prispelo pôsobenie snehových más (lavíny, plazivý sneh, preveje). Na území okresu Poprad ide o mimoriadne vzácny biotop, ktorého presné rozšírenie nie je v súčasnosti známe. Porasty blízke tomuto biotopu sa nachádzajú napr. v Doline Zeleného plesa.

Nízke subalpínske kroviny (Kr5 – 4080) - biotop formujú nízke, floristicky chudobnejšie krovinno-bylinné porasty s dominanciou vŕby švajčiarskej. Vyskytuje sa obvykle maloplošne. Porasty osídľujú bázy sutinových kužeľov a svahy vlhkých, tienistých žľabov s dlho trvajúcou snehovou pokrývkou, tiež na brehoch plies a horských vodných tokov. Vyžaduje humózne, vlhké, kyslé pôdy, prevažne viac skeletnaté. Biotop je vzácne roztrúsene zastúpený v subalpínskom stupni Západných a Vysokých Tatier. Pekne vyvinutý ho nachádzame v bočných dolinách Kôprovej doliny, v Temnosmrečinskej doline a v Nefcerke.

Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (Sk1 – 8220) - ide o pionierske spoločenstvá výslnných aj zatienených skalných štrbín a skalných terás na vápencoch. Rastlinný kryt je prispôsobený špecifickým klimatickým aj pôdnym podmienkam (plytká až takmer žiadna pôda, presychanie, absencia snehovej pokrývky). Na biotop je svojim výskytom viazaná skupina dealpínskych, vo viacerých prípadoch vzácnych druhov rastlín. Biotop je v okrese Poprad vyvinutý najmä v horskom a subalpínskom stupni Belianskych Tatier a Červených vrchov a taktiež v Slovenskom raji.

Karbonátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni (Sk4 – 8120) - biotop charakterizujú pionierske spoločenstvá rastlín osídľujúce nespevnené, čiastočne stabilizované vápencové a dolomitové sutiny v horskom až alpínskom stupni. V spoločenstvách je vysoké zastúpenie západokarpatských endemitov a ďalších vzácnych a ohrozených druhov rastlín. V riešenom území je vyvinutý vo vápencových častiach pohorí – Belianske Tatry a Červené vrchy. Je vzácnejší ako predchádzajúci biotop.

Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni (Sk6 – 8160*) - prirodzené, plošne často rozsiahlejšie sutiny s nízkym obsahom jemnozeme, viazané na miesta pod skalnými stenami stredne vysokých pohorí. Nachádzajú sa na výslnných, ako aj na zatienených miestach v závislosti od expozície. Hrúbka substrátu je premenlivá a závisí od geologických podmienok – od drobnej dolomitovej drviny až po stabilizované balvanité sutiny. Vegetačný kryt je rozvoľnený. Miestami sa prelína s predchádzajúcim biotopom. Na území okresu Poprad ho nachádzame pomerne vzácne v oblasti Belianskych Tatier, Červených vrchov, ale aj v Slovenskom raji a inde (napr. Baba pri Svite).

Sekundárne sutinové a skalné biotopy (Sk7) – biotop viazaný na sekundárne stanovištia, najmä opustené lomy alebo haldy po banskej činnosti, najmä na vápencoch a dolomitoch, zriedkavejšie aj melafýrov. Vegetácia je otvorená, štruktúrne jednoduchá s prevahou sukulentov. Často sú prítomné aj ruderálne druhy. V riešenom území biotop nachádzame na melafýroch južne od Popradu (Kvetnica), na vápencoch napríklad južne od Spišskej Teplice alebo pri Lučivnej.

Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou (Sk2 – 8220) - druhovo chudobný biotop je svojim výskytom viazaný jednak na vysoké polohy žulových Tatier, ale vyskytuje sa aj v nižších pohoriach. Vegetácia je dosiaľ málo preskúmaná, na biotop je viazaných viacero vzácnych druhov rastlín. V okrese Poprad biotop relatívne hojne nachádzame v najvyšších polohách žulových Tatier, ale vzácne aj v nižších polohách, napríklad na melafýroch v oblasti Kvetnice pri Poprade.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 82

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni (Sk3 – 8110) - aj z celoslovenského pohľadu vzácny biotop. Predstavujú ho kyslé, vlhké sutiny často v blízkosti letných snehových polí. Na mylonitoch je vegetácia druhovo bohatá, naopak, na žulách je často druhovo veľmi chudobná. Na území okresu Poprad biotop roztrúsene nachádzame vo vysokých polohách Vysokých Tatier. Na tento biotop je viazaných viacero vzácnych druhov rastlín, napr. glaciálny relikt Ranunculus pygmaeus alebo endemický druh Cochlearia tatrae.

Nesprístupnené jaskynné útvary (Sk8 – 8310) - biotop zahŕňa jaskyne (bez vegetácie), ale aj ich vchody a skalné previsy s vytvorenou veľmi svojráznou vegetáciou s viacerými vzácnymi druhmi rastlín. Na území okresu je biotop veľmi dobre vyvinutý predovšetkým vo vápencoch Belianskych Tatier (napr. Michalštôlska dolina) a v Červených vrchoch. Mimoriadne bohatý na krasové javy vrátane jaskýň je Slovenský raj.

Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch (Pi5 – 6110*) - ide o pionierske, riedko zapojené a nízke porasty s prevahou efemérnych vápnomilných terofytov, drobných trvaliek, geofytov a sukulentných rastlín, spravidla klíčiacich vo vankúšoch machorastov. Osídľujú najplytkejšie pôdy a často prechádzajú aj na skalky. Prevládajúcim typom substrátu sú vápence. Na území okresu Poprad biotop nachádzame na karbonátovom podloží v nižších polohách, napr. na dolomitoch v okolí Svitu a na odumretých travertínových kopách (Gánovce, Hôrka). Vzácny je pri Vernári v Slovenskom raji.

Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty (Tr5 – 6190) - ide o sucho a teplomilné travinnobylinné porasty otvorených, často skalnatých svahov na vápencoch a dolomitoch, kde osídľujú skalnaté stupne a terasy, strmé svahy s plytkou pôdou typu rendzina. Podľa hrúbky pôdy sa na nich utvára mozaika rastlinných spoločenstiev od pionierskych porastov s dominanciou sukulentov až po zapojené travinno-bylinné porasty. Na južne exponované svahy prenikajú viaceré panónske teplomilné druhy, na severne exponované strmé svahy s plytkou pôdou a skalné hrebienky je viazaná skupina dealpínskych a perialpínskych druhov, ktoré preferujú mezofilnejšie stanovištia, chlad a polotieň. Biotop je vo vápencových oblastiach riešeného územia zastúpený iba vzácne napr. v širšej oblasti Vernára (Slovenský raj), alebo v oblasti dolomitov Kozích chrbtov (Baba pri Svite, Spišská Teplica).

Ďalšou skupinou nelesných biotopov sú biotopy svojim výskytom viazané na vodné toky. Či už na samotné vodné toky, alebo na ich brehy vodných. Ide všetko o primárne spoločenstvá, v prípade najmä brehových porastov sú často do značnej miery ovplyvnené ľudskou činnosťou.

Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto- Nanojuncetea (V01 – 3130) – Veľmi vzácny biotop, ktorý predstavuje štruktúrne a druhovo veľmi chudobné rastlinné spoločenstvá plytkých, stojatých alebo mierne tečúcich vôd. V okrese Poprad je biotop zastúpený typom Vo1a. obmedzeným prakticky len na dve plesá, Nižné Furkotské pleso s výskytom reliktného druhu Ranunculus reptans a Nižné Žabie Bielovodské pleso s ďalším reliktom, Sparganium angustifolium.

Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (Vo4 – 3260) – Druhy viazané na biotop vyžadujú relatívne rýchle prúdenie vody a jej vysokú priehľadnosť, vysoký a konštantný obsah kyslíka. Veľká ekologická plasticita rastlinných druhov sa môže prejaviť v zmene štruktúry porastov počas vegetačnej sezóny. V okrese Poprad sa tento biotop vyskytuje veľmi vzácne napríklad v niektorých úsekoch Hornádu a na Blajzlochu v k.ú. Vernár.

Prirodzené dystrofné stojaté vody (V03 – 3160) - veľmi vzácny biotop aj z celoslovenského pohľadu, ktorý je na našom území obmedzený na niekoľko málo desiatok lokalít. Nachádzame ho v mozaike biotopu slatiny s vysokým obsahom báz, v centrálnych častiach slatinných rašelinísk, kde predstavuje šlenky a depresie vyplnené vodou.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 83

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Charakterizuje ho výskyt mäsožravej bublinatky menšej (Utricularia minor). V našich podmienkach ide o veľmi maloplošný biotop (iba m2). V okrese Poprad je výskyt zaznamenaný iba na niekoľkých lokalitách (Prírodná rezervácia Poš, okolie Spišskej Teplice (prevažne v súčasnosti zničené) a Popradské rašelinisko).

Štrkové lavice bez vegetácie (Br1) – veľmi osobitý biotop predstavujú útvary popri riekach a väčších podhorských a horských potokoch, kde sa na niektorých úsekoch ukladá vodným tokom donesený materiál (štrk, hrubý piesok) ukladá vo forme lavíc. Následkom kolísania vody sa tu iba v minimálnej miere uchytia rastliny, ktoré však netvoria uzavretejšie spoločenstvá. Ide o veľmi dynamický biotop, ktorý je nestály a formovaný počas zvýšených prietokov. Biotop je v okrese Poprad vytvorený v rieke Poprad, v Batizovskom potoku, v riečke Bialka a ďalších tokoch stekajúcich z Tatier.

Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Br2 – 3220) – predstavujú trávnaté, prípadne vysokobylinné dvoj- až trojvrstvové spoločenstvá, druhovo chudobné v dôsledku dominancie druhov Calamagrostis pseudophragmites a Phalaroides arundinacea. Ich stanovišťom sú poriečne náplavy podmáčané a podomieľané prúdiacou vodou, kde sa strieda litorálna a terestrická ekofáza. Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺžky a šírky a smerom do koryta riek sú veľmi často v kontakte so spoločenstvami zväzu Potentillion anserinae, prípadne so sukcesne pokročilejšími porastami s myrikovkou nemeckou Br3, porastmi vŕb Kr9, ako aj porastmi deväťsilov Br6. Na území okresu Poprad je biotop rozšírený na viacerých miestach pozdĺž riek Poprad, Bialka, Batizovský potok a fragmentárne aj inde.

Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou (Myricaria germanica) (Br3 – 3230) – biotop vzniká na erózne pretváraných štrkových sedimentoch a na brehoch horských a podhorských vodných tokov. Charakterizovaný je dominanciou alebo vysokým zastúpením myrikovky nemeckej, vytvárajúcej bylinné i krovinové porasty. Pristupujú i niektoré druhy vŕb ale aj bylín. V okrese Poprad je tento biotop na hranici vymiznutia, napr. ešte donedávna známe porasty myrikovky na brehoch Popradu severne od Svitu sa v súčasnosti nepodarilo overiť.

Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou (Salix elaeagnos) (Br4 – 3240) - biotop tvorí pionierske spoločenstvá s cca 5 m vysokým krovitým poschodím s dominanciou vŕb Salix eleagnos a S. purpurea, ku ktorým v malej miere pristupujú ďalšie dreviny ako jelša, smrek a iné. Bylinný podrast je dobre vyvinutý a druhovo bohatý. Biotop lemuje v úzkom páse horské bystriny s rýchlo prúdiacou vodou na štrkových, kamenitých aj piesočnatých pôdach a je viazaný na úzke doliny v horskom až podhorskom stupni. V okrese Poprad je vzácne zastúpený, vyvinutý iba maloplošne. Známy je napríklad z brehov rieky Poprad.

Brehové porasty deväťsilov (Br6 – 6430) – biotop predstavujú príbrežné spoločenstvá s dominanciou deväťsilov (Petasites hybridus, P. kablikianus), často sa vyskytuje aj štiav alpínsky (Rumex alpinus), tvoriace husté, zapojené porasty. Vyskytujú sa jednak na prirodzených ale aj poloprirodzených až ruderalizovaných stanovištiach v horských oblastiach. Okrem brehov vodných tokov biotop zriedkavejšie nachádzame aj na prameniskách a na zamokrených, nivných lúkach či v úzkych pásoch v priekopách popri cestách. Na území okresu ide o najbežnejší nelesný biotop európskeho významu viazaný na vodné toky a nachádzame ho na množstve lokalít takmer vo všetkých dolinách v pohoriach obklopujúcich kotlinu.

Vŕbové kroviny stojatých vôd (Kr8) – v krajine nápadný biotop je tvorený uzavretými porastami krovitých vŕb charakteristického bochníkovitého tvaru. Dominujú druhy Salix cinerea a S. aurita, veľmi premenlivé bylinné poschodie je vytvorené na miestach, kde dlhodobo nestagnuje voda. Stagnujúca voda a jej chemizmus je najdôležitejším ekologickým faktorom, ktorý určuje kvalitu podrastu. Biotop sa dokáže vytvoriť aj sekundárne, napríklad na dlhodobo zaplavených poliach, je rozšírený od nížin až do podhorského stupňa. V okrese Poprad sa vyskytuje vzácne roztrúsene, v okolí rieky Hornád, východne od Svitu, miestami na vhodných miestach v podhorí Tatier.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 84

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek (Kr9) – tento typ biotopu je tvorený uzavretými alebo aj rozvoľnenými porastmi 2–5 m vysokých krovín, predovšetkým vŕb. Na mladých riečnych usadeninách lemujú brehy vodných tokov, ojedinele aj brehy vodných nádrží. Bylinný podrast je v prípade uzavretých porastov vyvinutý iba slabo, naopak, v rozvoľnenejších porastoch je relatívne druhovo bohaté. Porasty sú výrazne podmáčané pod vplyvom prúdiacej vody, v jarných mesiacoch zaplavované. Vplyvom regulácie riek nie je tento biotop v rámci Slovenska príliš rozšírený, v okrese Poprad a vyskytuje iba vzácne roztrúsene napríklad na niektorých úsekoch na brehoch Hornádu.

Celoeurópsky ohrozenou skupinou biotopov sú rašeliniská a prameniská. Tieto biotopy sú existenčne závislé na vysokej hladine podzemnej vody a v súčasnosti nachádzame v riešenom území už iba zvyšky ich niekdajšieho rozšírenia, najmä v podhorí Západných Tatier.

Aktívne vrchoviská (Ra1 – 7110*) - Na Slovensku jeden z najvzácnejších biotopov vôbec predstavuje rašeliniská sýtené prevažne zrážkovou vodou, teda s ombrotrofným vodným režimom. Hostia špecifickú vegetáciu a ich povrch je charakterizovaný striedaním priehlbín (šlenkov) a vyvýšených miest (bultov), čo sa odráža aj v druhovom zložení vegetácie. Vrchoviská sú miestom výskytu celého radu veľmi vzácnych a ohrozených druhov, viacerí z nich na Slovensku rastú iba na niekoľko málo lokalitách. Sú rozšírené od podhorského až do subalpínskeho stupňa. Vznikajú v zásade dvomi spôsobmi, odrastením pôvodnej slatiny od podzemnej vody a následným prechodom na zrážkový vodný režim, alebo zazemňovaním jazier (u nás najmä v oblasti Tatier). Na území okresu Poprad je tento biotop vyvinutý predovšetkým v horskom a čiastočne i v subalpínskom stupni Vysokých Tatier, kde väčšina lokalít vznikla zazemnením pôvodných plies (napr. Slepé pleso). Len ojedinele nachádzame aj vrchoviská vzniknuté odrastením slatinného rašeliniska, napríklad v NPR Uhliščatká. Plošne rozsiahle vrchoviská v súčasnosti do veľkej miery porastené rašelinnými smrečinami sa na území okresu vyvinuli v Podtatranskej brázde (v oblasti Tatranskej Javoriny – PR Bor, PR Čikovská a PR Pavlová).

Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy (Ra2 – 7120) - ide o vrchoviská s poškodeným vodným režimom, negatívne ovplyvnené ťažbou alebo inými ľudskými aktivitami. Antropogénne zásahy sú však ešte do istej miery zvrátiteľné, aj keď táto možnosť je často skôr iba v teoretickej rovine. V okrese Poprad za tento biotop môžeme považovať malé vrchoviská v okolí Štrbského plesa a západne od neho (oblasť Rakytovských pliesok) poškodené počas spracovania vetrovej kalamity po roku 2004.

Špecifický charakter majú porasty kosodreviny na rašeliniskách ako výsledok prirodzenej sukcesie plies (napr. rašelinisko Christlová a okolie v NPR Studené doliny, PR Rašelinisko, Vrchoviská na Štrbskom plese, plochy v NPR Uhliščiatka, NPR Batizovská dolina...... ).

Prechodné rašeliniská a trasoviská (Ra3 – 7140) - Ide o druhovo chudobné spoločenstvá s vysokým zastúpením machorastov a vyžadujúce stabilnú a vysokú hladinu podzemnej vody. Biotop predstavuje z pohľadu vegetácie prechod medzi vrchoviskami a slatinnými rašeliniskami. Biotop zahŕňa niekoľko typov slatín s nízkym obsahom báz, spoločným rysom je skutočnosť, že vodný režim je závislý od podzemnej vody, ktorá je chudobná na živiny a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou. Vegetácia je druhovo relatívne chudobná (v niektorých prípadoch môže byť i bohatšia) a v biotope sa vyskytuje viacero druhov veľmi vzácnych a ohrozených druhov rastlín. V okrese Poprad tento biotop relatívne rozšírený v podhorí Vysokých Tatier – napr. prírodné rezervácie Poš, Kút, Mraznica (časť Medvedisko), Slepé pleso a viaceré lokality sa nachádzajú západne od Tatranského Lieskovca.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 85

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Slatiny s vysokým obsahom báz (Ra3 – 7130) - Biotop zahŕňa heliofilné rastlinné spoločenstvá kalcitrofných slatín, ktoré sú veľmi bohaté na živiny. Substrát je bohatý na uhličitany a sírany, vyskytujú sa na výveroch prameňov podzemnej vody so slabo (až silne) bázickou alebo neutrálnou reakciou, časté je zrážanie zrniečok penovca (uhličitanu vápenatého) v substráte. Sú to druhovo bohaté (v prípade iniciálnych spoločenstiev chudobnejšie) rastlinné spoločenstvá s dominanciou nízkych ostríc a veľmi dobre vyvinutým poschodím machorastov. Na biotop je viazaných veľké množstvo vzácnych a chránených rastlinných druhov, viaceré majú na Slovensku už iba niekoľko posledných lokalít. Slatiny s vysokým obsahom báz sa na území okresu Poprad nachádzajú roztrúsene na okrajoch územia (v samotnej kotline boli prevažne zničené), v niektorých prípadoch len vo zvyškoch. S poškodeným vodným režimom sú vystavené tlaku sekundárnej sukcesie. Najzachovalejšie a plošne najväčšie slatiny s vysokým obsahom báz sa dosiaľ vyskytujú pri Štrbe (lokalita Brezové), v podhorí Tatier západne od Tatranského Lieskovca, v okolí Liptovskej Tepličky v povodí Čierneho Váhu, vo fragmentoch v širšom okolí Spišskej Teplice a inde. V typickej podobe sú rozšírené na viacerých miestach v Slovenskom raji.

Sukcesne zmenené slatiny (Ra7) – biotop predstavuje ľudskými aktivitami degradované štádiá slatín a ich rastlinných spoločenstiev. Degradácia spočíva predovšetkým v poškodení vodného režimu (odvodnenie) a následným zmenám vegetácie, kedy na úkor nízkobylinných, konkurenčne slabých spoločenstiev nastupujú vysokobylinné druhy, najčastejšie bezkolenec belasý (Molinia caerulea), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), trsť (Phragmites australis) ale aj iné druhy. Spoločne s poškodením vodného režimu sa negatívne prejavuje sekundárna sukcesia, teda zarastanie lokality drevinami a hromadenie stariny. V okrese Poprad sa biotop nachádza na viacerých lokalitách v podhorí Tatier alebo v okolí Spišskej Teplice.

Karpatské travertínové slaniská (Sla2 – 1340*) – biotop je viazaný na vývery minerálnych vôd, z ktorých často dochádza k zrážaniu sladkovodných vápencov (pramenitov). Sladkovodné vápence sa môžu zrážať vo forme zrniek v pôde, alebo vo forme štítov, kaskád a kôp. Pre vegetačný kryt biotopu je charakteristická kombinácia druhov slatín a slanomilných druhov. Ide o mimoriadne vzácny biotop viazaný svojim výskytom len na územie Slovenska, kde sa v typickej forme vyskytuje len v Popradskej a Hornádskej kotline. V minulosti došlo ľudskými aktivitami k veľkej redukcii tohto vzácneho biotopu a v okrese Poprad sa v súčasnosti nachádzajú takmer všetky posledné zachovalé lokality. Biotop sa vyskytuje v okolí obce Hôrka a Gánovce.

Prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách (Pr1) - biotop nachádzame na otvorených aj polozatienených stanovištiach na prameniskách s chladnou vodou s kyslou reakciou. Zatienenie sa odráža vo vegetácii od prevahy machorastov (zatienené) alebo vyšších rastlín na otvorených miestach, machorasty sú však vždy hojne zastúpené. V okrese Poprad biotop nachádzame v horských polohách Tatier, prakticky v každej doline (pekne vyvinuté napr. v doline Zlomiská, v Mlynickej a Furkotskej doline).

Penovcové prameniská (Pr3 – 7220*) - obvykle maloplošne vyvinutý biotop vápencových pramenísk s chladnou, alkalickou vodou bohatou na kyslík a rozpustené katióny vápnika, ktoré sa vyzrážajú a usadzujú na vegetácii. Penovcové prameniská často na okrajoch prechádzajú do slatín s vysokým obsahom báz, čomu zodpovedá aj vegetácia. Rozšírený je predovšetkým v podhorských polohách, zriedkavejšie ho nachádzame aj vyššie, v subalpínskom stupni. V okrese Poprad sa vyskytuje zriedkavo v oblasti Belianskych Tatier a na severnom vápencovom obale Vysokých Tatier. Typické, mimoriadne dobre vyvinuté porasty sa nachádzajú v Doline Veľkej Bielej Vody v Slovenskom raji.

Omnoho väčšou mierou sú na území okresu Poprad zastúpené sekundárne, poloprirodzené nelesné biotopy, predovšetkým kosné lúky a pasienky, v menšej miere aj ďalšie biotopy, ktorých charakteristika je v nasledujúcom texte.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 86

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Nížinné a podhorské kosné lúky (Lk1 – 6510) - Jedno až dvojkosné, často prihnojované hospodárske lúky s dominanciou vysokosteblových, hospodársky zaujímavých druhov tráv a širokolistých bylín. Biotop sa vyskytuje v širokom spektre ekologických podmienok, od vlhších a chladnejších až po suchšie a teplejšie, čo je dané nadmorskou výškou a aj oblasťou Slovenska, v ktorej sa nachádza. S týmto súvisí aj pomerne značná variabilita druhovo bohatej vegetácie, ktorú navyše ovplyvňuje aj spôsob hospodárenia. Biotop sa vyskytuje na slabo kyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých pôdach s vysokým obsahom živín od nížin až do horského stupňa. Zachované kosené lúky majú vysokú biodiverzitu s vysokým počtom vzácnych a chránených rastlinných druhov, nezriedka sa vo veľmi početných populáciách vyskytujú viaceré druhy čeľade vstavačovitých. Ešte pred niekoľkými desaťročiami išlo o najrozšírenejší sekundárny nelesný biotop európskeho významu na území okresu Poprad. V druhej polovici 20-teho storočia boli rozsiahle plochy, najmä v samotnej kotline a v nižších polohách intenzifikované a nedajú sa preto dnes zaradiť do tohto biotopu. Pôvodné druhovo bohaté lúky ostali zachované najmä na ťažšie prístupnejších miestach (strmé svahy, vzdialenosť od ľudských sídiel), čo sa však v ďalších rokoch prejavilo ich opustením a v súčasnosti rekultiváciami ušetrené plochy zanikajú sekundárnou sukcesiou alebo sú zalesňované. Dnes nachádzame biotop roztrúsene, často v malých, mozaikovitých plochách napríklad v okolí obcí Štrba, Šuňava, Liptovská Teplička, Ždiar a Vernár.

Horské kosné lúky (Lk2 – 6520) - tento biotop bol zastúpený vzácnejšie ako predchádzajúci, spôsob obhospodarovania bol obdobný. Ide teda o jedno až dvojkosné, hnojené lúky vo vyšších nadmorských výškach s dlhšie trvajúcou snehovou pokrývkou v oblastiach s vyšším úhrnom letných zrážok. Pôdy sú mierne kyslé až kyslé, dobre zásobené živinami, vzhľadom na horské polohy môžu byť aj plytšie a kamenité. Na území okresu Poprad ich biotop, dnes už iba vo zvyškoch, nachádzame vo vyšších polohách napríklad v okolí Ždiaru a Liptovskej Tepličky a Tatranskej Javoriny. Na malých plochách ostali zachované aj v spodných častiach niektorých tatranských dolín, kde sú dosiaľ kosené (napr. Bielovodská dolina).

Ďalším sekundárnym nelesným biotopom v minulosti značne rozšíreným na území je biotop národného významu Lk3. Tak isto pri Lk1 aj v tomto prípade boli značné rozlohy intenzifikované a druhovo ochudobnené.

Mezofilné pasienky a spásané lúky (Lk3) - v rámci značnej variability závisiacej od ekologických podmienok v tomto biotope rozoznávame niekoľko typov. Intenzívne spásané, často oplôtkovým spôsobom, krátkosteblové pasienky na hlbších pôdach dobre zásobených živinami na nerekultivovaných plochách. Extenzívne, nízkosteblové kvetnaté pasienky. Obidva typy sa vyskytujú od (nížin) pahorkatín do horského stupňa, v druhom prípade sú pred pasením raz kosené. Tretím typom sú pasienky horských polôh na vápencoch. Tak ako kosné lúky, aj pasienky boli vo veľkej miere po II. sv. vojne intenzifikované, čo spôsobilo významný pokles biodiverzity. Všetky typy ostali zachované prakticky iba vo väčších či menších fragmentoch, v okrese Poprad na okrajoch Popradskej kotliny v podhorí Tatier (Štrba), v okolí Liptovskej Tepličky, Ždiaru a inde. V samotnej kotline tento biotop tak, ako väčšina ostatných lúčnych biotopov takmer úplne zanikol.

Bezkolencové lúky (Lk4 – 6140) – ide o druhovo pestré travinno-bylinné porasty. Biotop obsadzuje minerálne a slatinné pôdy, od kyslých až po bázické substráty, čo sa odráža v druhovom zložení. Typické je výrazné kolísanie hladiny podzemnej vody počas roka bez povrchových záplav a s prechodným preschnutím v letných mesiacoch. Bezkolencové lúky vyžadujú kosenie raz ročne a úplnú absenciu hnojenia. Aj v rámci Slovenska ide o veľmi vzácny biotop, ktorý je v okrese Poprad zastúpený len ojedinele. Za jednu z najtypickejších lokalít môžeme považovať Velický les neďaleko Gerlachova s výskytom viacerých typických druhov. Medzi nimi aj Dianthus superbus subsp. superbus, ktorá tu bol objavený iba nedávno. Bezkolencové lúky sa nachádzajú aj v okolí Štrby a Liptovskej Tepličky.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 87

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (Lk5 – 6430) - biotop tvoria kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách, často aj v kontakte so slatinami s vysokým obsahom báz. V jarných mesiacoch môžu byť krátkodobo zaplavené. Vodný režim a živnosť pôd rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú mohutný vzrast a vysoký zápoj porastov. Porasty majú často mozaikovitý charakter a ich druhové zloženie je veľmi variabilné. V okrese Poprad ostali zachované lokality iba vzácne, v okolí Štrby, Liptovskej Tepličky a Ždiaru, vzácnejšie aj inde.

Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí (Lk6) - biotop nachádzame v alúviách vodných tokov alebo v okolí pramenísk, tiež v kontakte so slatinnými rašeliniskami. Vegetácia je značne variabilná a závisí od vodného režimu, obsahu báz, fyzikálnych vlastností pôdy, klímy a aj spôsobu obhospodarovania, v minulosti bývali (dnes už iba veľmi vzácne) raz až dva razy ročne kosené. Najčastejšie sa tento biotop nachádza v pahorkatinách a podhorskom stupni, často v mozaike s inými typmi lúk. V okrese Poprad boli pomerne hojným biotopom, viazaným na priesaky a vývery podzemnej vody vo vnútrokarpatskom flyši v podtatranskej oblasti, po melioráciách v krajine ich značne ubudlo. Najviac lokalít je dosiaľ zachovaných vo východnej časti okresu (obdobne ako v prípade biotopu Lk5).

Vegetácia vysokých ostríc (Lk10) – biotop zahŕňa druhovo chudobné porasty s dominanciou vysokých ostríc silne ovplyvňované podzemnou aj povrchovou vodou. Biotop vyžaduje zaplavenie v jarných mesiacoch, naopak, neskôr v lete dochádza často k presychaniu povrchovej vrstvy pôdy. Vlastnosti pôdy sú značne variabilné a aj na základe tejto variability poznáme dva základné podtypy tohto biotopu. Biotop vysokých ostríc má optimum v nižších polohách nížin až planárneho stupňa, v kotlinách je vzácnejší a v okrese Poprad patrí medzi vzácne biotopy, ktoré sú vyvinuté oba fragmentárne. Napríklad v povodí Hornádu (Hranovnica), východne od Gánoviec v údolí Gánovského potoka a inde.

Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (Tr8 – 6230*) - patrí medzi veľmi vzácne biotopy v rámci celého Slovenska. Ide o sekundárne rastlinné spoločenstvá horských polôh, ktoré po ukončení obhospodarovania (pasenia) degradujú (zarastanie čučoriedkou, smlzom a smrekom), niektoré časti boli umelo zalesnené kosodrevinou a smrekom. Sú to fyziognomicky jednotvárne aj kvetnaté, jedno-, zriedkavejšie viacvrstvové, uzavreté, floristicky chudobné aj bohaté, prevažne sekundárne spoločenstvá pasienkov, prípadne lúk. Popri Nardus stricta v nich miestami prevláda Avenella flexuosa, na vhodných stanovištiach aj Deschampsia cespitosa. Rastú na kyslých substrátoch, prípadne na hlbokých odvápnených pôdach v podhorskom a horskom (subalpínskom) stupni. Ich aktuálne floristické zloženie je okrem podmienok stanovišťa výsledkom pôsobenia aj ďalších faktorov (zloženie im predchádzajúcich lesných porastov, spôsob či absencia využívania a i.). Na území okresu Poprad je biotop zastúpený vo vyšších polohách Západných aj Vysokých Tatier, kde po ukončení pastvy na veľkých plochách rýchlo degraduje. Dosiaľ zachované porasty nachádzame napríklad v závere Kamenistej doliny v Západných Tatrách, na pomerne veľkých plochách dosiaľ tento biotop prežíva v okolí Liptovskej Tepličky.

Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (Tr1 – 6210) - Biotop sa v niektorých oblastiach Slovenska vyskytoval aj prirodzene, ide teda čiastočne o prirodzené nelesné spoločenstvá, v severných oblastiach Slovenska ide prevažne ale o sekundárne spoločenstvá vzniknuté vyklčovaním a vypálením pôvodných lesov a udržiavaný predovšetkým pastvou. V tomto biotope sa rozlišuje viacero typov, ktoré sa odlišujú geologickým podložím a spôsobom využívania. Ide o travinno-bylinné spoločenstvá s dominanciou teplomilných druhov tráv, ostríc a bylín. Typický je v jarných mesiacoch výskyt viacerých efemérnych jarných terofytov. Biotop je v podmienkach okresu Poprad vzácny a osídľuje najteplejšie, chránené polohy s južnou a juhovýchodnou expozíciou. V minulosti bol hojne rozšírený v kotline na flyšových pahorkoch v priestore od Popradu do Spišského Štvrtka. Dodnes tu nachádzame pekné porasty avšak postupne zanikajú zarastaním drevinami. Ďalej ho nachádzame ho v kotline v okolí Šváboviec, Gánoviec a Svitu (fragmenty), vo vyšších polohách východne od Šuňavy. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 88

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae * (Tr1.1. – 6210*) - ide o biotop Tr1, ktorý je za prioritný považovaný vtedy, ak je lokalita bohatá na výskyt orchideí – alebo viacero druhov kriticky ohrozených druhov, ale početná populácia jedného druhu. V okrese Poprad ide o veľmi vzácne stanovištia, len východne od Šuňavy, fragmentárne v okolí Svitu (Bôrik).

Mezofilné lemy (Tr7) – porasty tohto biotopu obsadzujú polozatienené, stredne vlhké miesta na svahoch a v blízkosti lesných porastov, na podložie nemajú vyhranené nároky. Vegetačný kryt tvoria druhy lúk, krovín ale aj lesov a sú pomerne druhovo bohaté. V okrese Poprad ho nachádzame roztrúsene v celom území, viac na okrajoch kotliny.

Porasty borievky obyčajnej (Kr2 – 5130) - biotop predstavujú rozvoľnené až po takmer zapojené porasty borievky v lúčnych spoločenstvách. Borievka zarastá najčastejšie extenzívne spásané, svahovité plochy, často na vápencoch, ale aj na inom geologickom podloží (flyš, andezit) a na presychavých stanovištiach. Najvyššiu biodiverzitu majú extenzívne pasené porasty, alebo porasty tesne po ukončení pasenia, kde borievka dosahuje pokryvnosť do 30%. V ďalšom vývoji bez obhospodarovania biotop pomerne rýchlo zaniká, najprv zarastením borievkou ktorú následne prerastú iné dreviny (v podmienkach severného Slovenska najčastejšie smrek). V okrese Poprad nachádzame tento biotop iba veľmi vzácne napríklad v okolí obce Švábovce a Šuňava.

Sukcesné štádiá s borievkou obyčajnou (Kr3) - biotop je viazaný na mezofilné stanovištia na kyslom podloží silikátov alebo na flyši. Vzniká na chudobných, extenzívnych, psicových pasienkoch a druhové zloženie sa mení od stupňa zarastania borievkou. V minulosti bol tento biotop rozšírený najmä vo východnej časti kotliny v podhorí Tatier, dnes ostal zachovaný iba veľmi vzácne, vo fragmentoch a jeho presné rozšírenie nie je známe.

Trnkové a lieskové kroviny (Kr7) - vzhľad biotopu charakterizujú dominantné kroviny a v bylinnom podraste sú zastúpené mezofilné, polotieňomilné až nitrofilné druhy. Vyvíja sa najčastejšie na svahoch, porasty sú podkladu je indiferentné. Často indikuje opustené pasienky a v takýchto prípadoch ide o relatívne krátkoveký biotop, pretože kry liesok a trniek sú následne prerastené vyššími drevinami a sukcesia smeruje k lesu. V okrese Poprad je pomiestne rozšírený v celom území vrátane samotnej kotliny v mozaike s pasienkami, alebo sa sústreďuje do blízkosti lesných okrajov.

Osobitnú skupinu tvoria synantropné biotopy (X1,X2,X3,X4,X5,X7,X8,X9,X10) rúbanísk, nitrofilná vegetácia v sídlach aj mimo sídiel, úhory, intenzívne obrábaná poľnohospodárska pôda, rúbaniská a podobne. Jej zastúpenie v rámci okresu Poprad je značné, z pohľadu záujmov ochrany prírody nemajú význam.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 89

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2.2 Živočíšstvo 1.2.2.1 Zoogeografické členenie územia Územie Slovenska patrí v rámci rozšírenia a druhovej diverzity živočíchov do Palearktickej oblasti. Staršie členenie podľa Čepeláka (1980) zaraduje územie okresu Poprad v biogeografii resp. zoogeografii do oblasti Západných Karpát, vnútorného obvodu Západných Karpát. Mařan (1958) radí faunu Slovenska do zóny lesov Eurosibírskej oblasti. Podľa najnovšieho zoogeografického členenia patrí územie do dvoch hlavných biocyklov. V rámci terestrického biocyklu patrí územie do oblasti Palearktickej, podoblasti Eurosibírskej, provincie listnatých lesov, podkarpatského úseku. Ďalej do provincie stredoeurópskych pohorí, podprovincie karpatských pohorí a západokarpatského úseku (Jedlička & Kalivodová 2002ab). V limnickom biocykle je územie zaradené do pontokaspickej provincie, hornovážskeho a potiského okresu (slanská časť), ďalej do atlantickej provincie popradského okresu (Hensel 2002, Hensel & Krno 2002). V rámci regionalizácie území európskeho významu NATURA 2000 patrí územie okresu Poprad do alpského bioregiónu (EEA). Tabuľka 12. Zoogeografické členenie územia v okrese Poprad Cyklus Oblasť Podoblasť Provincia Úsek Podprovincia Úsek (okres) Listnatých lesov Podkarpatský –––––– –––––– Paleo- Euro- Terestrický Stredoeurópskych Karpatských Západo- arktická sibírska pohorí pohorí karpatský Hornovážsky Paleo- Euro- Pontokaspiscká Severopontický –––––– Limnický Potiský arktická mediteránna Atlantická –––––– Popradský Zdroj: Jedlička & Kalivodová 2002ab, Hensel 2002, Hensel & Krno 2002

Do okresu Poprad zasahujú tieto hlavné geomorfologické celky: Východné (Vysoké a Belianske) a Západné (Červené vrchy, Liptovské Kopy a Liptovské Tatry) Tatry, Podtatranská brázda východná časť, Hornádska, Liptovská a Popradská kotlina, Kozie chrbty a Kráľovohoľské Nízke Tatry (Mazúr & Lukniš 1978). Okrajovo na južnej hranici zasahuje Slovenský raj, na východe Levočské vrchy na severe Spišská Magura. Územie okresu nemá prirodzenú os, nakoľko sa nachádza na rozvodí dvoch povodí. Severnú časť odvodňuje rieka Poprad, južnú časť rieka Hornád. V tomto prípade je možnou osou územia pohorie Kozie chrbty oddeľujúce Popradskú kotlinu od Hornádskej resp. Kráľovohoľských Nízkych Tatier. Územie okresu sa vyznačuje veľkými otvorenými kotlinami (dominujúca je Popradská kotlina) v kontraste so značným hypsometrickým prevýšeným vnútrokarpatských pohorí. Poloha okresu v centrálnej časti Západných Karpát, predurčuje charakter, zloženie a diverzitu živočíšstva, kde dominujú hlavne oreálne, oreotundrálne, boreálne a alpínske prvky fauny. Na zachovalých refúgiách v kotlinách môžeme nájsť aj submediterárne a subatlantické prvky. Vyššie polohy obývajú typické alpínske prvky fauny, z bezstavovcov napr. mäkkýš Isognostoma holosericum (Jedlička et al. 2002b), pavúk Panamomops palmgreni nájdený v Belianskych Tatrách (Svatoň 2010). Typickými predstaviteľmi chladnomilných druhov chrobákov sú: Carabus fabrici, Bembidion glaciale, Deltomerus tatricus, Nebria gyllenhali, Nebria tatrica, Pteroloma forstroemi, Trechus latus a Catops westi. Z oreálnych a oreotundrálnych prvkov sú to podenka (Ameletus inopinatus), očkáne - Erebia epiphron, Erebia manto, Erebia gorge a Erebia pharte (Jedlička et al. 2002a), pavúk plachetnatka ľadová (Oreonetides glacialis) a plachetnatnka snežná (Oreonetides montigena), slimák Chilostoma cingulellum, potápnik (Oreodytes davisii), vodomil (Helophorus glacialis) (Jászay & Majzlan 2010, Svatoň 2010, Šteffek 2010). Z boreomontánnych prvkov fauny sú to vážka - Leucorrhinia dubia, Somatochlora alpestris, šidielko (Coenagrion hastulatum), pošvatka (Capnia vidua) z rovnokrídlovcov koník vrchovský (Miremella alpina), koník belasonohý (Podisma pedestris), potočník Chaetopteryx sahlbergi (Jedlička et al. 2002d) a pavúk – Mecynargus morrulus, slimák – Arianta arbustorum, behúnik (Bembudion difficile), potápnik (Oreodytes rivalis) (Jászay & Majzlan 2010, Svatoň 2010, Šteffek 2010). „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 90

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V okrese doznievajú a majú severnú hranicu rozšírenie aj submediterárnne a subatlantické prvky ako potočník (Lithax obscurus) a pošvatka (Dinocras cephalotes) (Jedlička et al. 2002c). Obrázok 30. Zoogeografické členenie územia okresu Poprad – terestrický biocyklus

Medzi vzácne živočíchy patria endemity územia Vysokých Tatier ako bežec snežný (Nerbia tatrica tatrica), drobčík (Coryphiomorphus dieckmanni), drobčík (Alpinia alpicola), drobčík (Alpinia lohseiana), ale napr. aj roztoč Echinonsysus tatricus opísaný z Veľkej studenej doliny ako parazit hraboša snežného (Chionomys nivalis) (Krumpál & Cyprich 2010). Ďalej utekáčik (Pterostichus tatricus), ktorý bol zaznamenaný aj z územia Oravských Beskýd (Jászay & Majzlan 2010), mäkkýš valónia tatranská (Spelaeodiscus triarius tatricus) ako endemit Belianskych Tatier (Šteffek 2010). Medzi jaskynné karpatské endemity patrí aj zástupca čeľade Carabidae Pseudanophthalmus pilosellus strobiecki vyskytujúci sa v Belianskej jaskyni (Višnovská & Jászay 2010). Zo západokarpatských endemitov sa na území okresu Poprad vyskytuje fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens), ďalej západokarpatský endemit mäkkýš slimák skalný (Chilostoma cingulella), slimák slovenský (Faustina rossmaessleri), chrobák Deltomerus tatricus, ale aj endemit Vysokých a Nízkych Tatier chrobák Carpatobyrrhulus tatricus. Z mnohonôžok (Chelogna carpaticum), dvojkrídlovcov Procladius tatrensis, Pseudodiames arctica (Krno et al. 2010, Panigaj 2010). Z masívu Liptovských kôp bol opísaný druh endemickej mnohonôžky Leptoiulus liptauensis (Panigaj 2010).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 91

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Z motýľov patrí medzi postglaciálne relikt a endemit jasoň červenooký (Parnassius apollo), ktorého poddruh jasoň čevenooký belianskotatranský (Parnasius apollo subsp. candidus) sa vyskytuje na vápencových masívoch Belianskych Tatier a jasoň červenooký karpatský (Parnasius apollo subsp. carpathicus) v Liptovskej a Popradskej kotline (Kríž 2011). Zo stavovcov sú to napr. karpatský endemit mlok karpatský (Lissotriton montandonii) a piskor vrchovský (Sorex alpinus). Vlajkovými endemickými a reliktnými druhmi pohoria Východných a Západných Tatier sú svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latrirostris) a kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Zástupcami treťohorných reliktov na území okresu sú napr. mäkýšše pimprlík (Pupila alpicola) glaciálny relikt (Vertigo modesta arctica), kolumela severská (Columella columella gredleri), bystruška lesklá (Carabus obsoletus), bežec snežný Nebria tatrica tatrica a fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens). Medzi glaciálne relikty radíme z hlodavcov myšovku vrchovskú (Sicista betulina), z vtákov sú to kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), krivonos smrekový (Loxia curvirostra), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), ďubník trojprstý (Picoides tridactylus) a drozd kolohrivý (Turdus torquatus), ktoré sú typické pre zachovalé horské lesné porasty a hornú hranicu lesa. Obrázok 31. Zoogeografické členenie územia okresu Poprad – limnický biocyklus

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 92

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2.2.2 Reálna fauna územia Faktormi, ktoré determinujú charakter a druhové zloženie živočíchov v okrese Poprad sú geomorfologické, geologické, hydrologické, klimatické a vegetačné podmienky stanovíšť. V rámci okresu môžeme vyčleniť niekoľko krajinných typov: kotlinovú (urbanizovaná - Liptovská, Popradská a Hornádska kotlina), prevažne bezlesú resp. so značne pozmeneným drevinovým zložením, kde sa vyskytujú rôzne agrocenózy, kultúrocenózy a antropocenózy. V tomto priestore sú lokálnymi osami územia rieky Poprad resp. Hornád, kde sa vyskytujú hlavne druhy naviazané na trvalú alebo periodickú vodu napr. ichtyocenózy, hydrofilné avicenózy, akvatické a semiakvatické druhy živočíchov. Priestory kotlín sú ohraničené pásmom vysokých hôr (Východné a Západné Tatry, Kráľovohoľské Nízke Tatry) s rozličnými typmi lesných spoločenstiev. Táto časť najviac charakterizuje živočíšstvo okresu, nakoľko sa tu nachádzajú ešte prirodzené a zachovalé stanovištia, kde sa vyskytujú hlavne na diverzitu pestré lesné spoločenstvá živočíchov (hlavne bezstavovce). Posledným výrazným, plošne však menším segmentom krajiny je hôľne, subalpínske a alpínske pásmo spomínaných pohorí spolu so skalnými biotopmi. Východné a Západné Tatry a Kráľovohoľské Nízke Tatry sa vyznačujú predovšetkým veľkým bohatstvom západokarpatských horských a vysokohorských zoocenóz, z čoho práve chrobáky predstavujú významnú zložku výskytom aj mnohých vzácnych, chránených, reliktných a endemických druhov. Samozrejme vzhľadom na izolovanosť prostredia v pleistocéne (kvartérne zaľadnenie), zachoval sa tu celý rad endemických a reliktných druhov aj z radov stavovcov, ohrozených a vzácnych v rámci celého karpatského oblúka. Napr. kamzík vrchovský tatranský, ako najsevernejšie vyskytujúci sa vysokohorský párnokopytník tejto skupiny prežúvavcov, ktorého populácia v súčasnosti má približne 650 jedincov (Novacký & Chovancová 2010).

Živočíchy lesov Tieto stanovištia svojimi ekologickými podmienkami podmieňujú vysokú diverzitu živočíchov a patria k najzložitejším ekosystémom. Do tejto skupiny zaraďujeme druhy, ktoré sú naviazané na rôzne typy lesných stanovíšť. Zaujímavou skupinou sú druhy z Belianskych Tatier, ktoré sú naviazané na vápnomilné stanovištia zmiešaných a ihličnatých lesov častokrát v extrémnych polohách (sklon, expozícia). K typickým druhom patrí bežec (Nebria jockichi subsp. höpferi), behúnik (Trechus striatulus), behúnik horský (Trechus pulchellus) alebo aj nosánik (Otiorhynchus armadillo), tvrdoň (Leiosoma cribrum). V lesoch Belianskych Tatier sú známe len dve loklity utekáčika (Dromis strigiceps) (Jászay & Majzlan 2010). V zachovalých ihličnatých lesoch ďalej žijú vzácnejšie druhy ako fuzáče Acmaeops septentrionis, Anastrangalia reyi, Palleocallidium coriaceum, Pedostrangalia pubescens, Lepturobosca virens, vrzúnik pralesový (Monochamus sartor), kováčik Sericus subaenus, bystruška zlatá (Carabus auronitens) a z ďalších druhov Dendrophagus crenatus, Serropalpus barbatus, Xylita laevigata, Pytho depressus, Calopus serraticornis či Peltis grossum. Medzi vzácne chrobáky smrekových lesoch patrí aj Cornumutila quadrivittata, ktorého larvy sú naviazané na odumreté drevo. V porastoch s výskytom zemolezu čierneho sa vyskytuje vzácny endemit karpatskej horskej fauny, vymierajúci treťohorný relikt – fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens). Spolu s ním tu vyskytuje aj krasoň (Agrilus cyanescens) a vrzúnik (Oberea puppilata). Vo vyšších polohách s výskytom lykovca jedovatého žije krasoň Agrilus integerrimus. Na staré bukové a jedľovo-bukové pralesovité porasty sú viazané napr. kováčiky Ampedus praeustus, Stenagostus rhombeus, Ctenicera heyeri, Lacon lepidopterus, krasone (Melanophila knoteki), Eurythyrea austriaca, Chrysobothris chrysostigma, fuzáče (Acanthocinus reticulatus), Pogonocherus ovatus, bystruška (Carabus irregularis), nosáčik (Ceutorhynchus pectoralis), roháčik jedľový (Ceruchus chrysomelinus), roháčik bukový (Sinodendron cylindricum), Xylita livida, Xylophilus corticalis. Horské listnaté a zmiešané lesy s javorom horským sú biotopom fuzáča (Cyrtoclytus capra) a vzácneho chrobáka (Phloestichus denticollis). V najzachovalejších borovicových porastoch žijú vzácne fuzáče (Arhopalus ferus, Nothorhina muricata a Semanotus undatus). V rozkladajúcom sa opadankovom detrite tu žijú napr. Dasycerus sulcatus Trimium carpathicum a Stephostethus sinuatocollis. Predovšetkým na vŕbach v okolí vodných tokov žijú fuzáč pižmový (Aromia moschata), vrzúnik vŕbový (Lamia textor), podobne ako oveľa vzácnejší vrzúnik (Saperda similis) a fuzáč (Xylotrechus pantherinus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 93

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V horských lesoch vyšších polôh žije bystruška zlatá (Carabus auronitens), bystruška (Carabus irregularis), značne viazaná na pôvodné listnaté a zmiešané lesy. Z fúzačov tu nájdeme aj druhy Brachyta interrogationis, Cyrtoclytus carpa, Pachyta quadrimaculata, Lepturobosca virens, Judiola sexmaculata, ale aj blyskáčika (Meligether coeruleovirens). Prvotné štádiá sukcesných zmien lesných porastov obsadzujú na pionierskych drevinách žijúce liskavka (Melasoma lapponica) alebo šupináčik (Phyllobius alpinus). S narastajúcou nadmorskou výškou, prechádza lesný porast do nižších rastových foriem, znižuje sa zápoj a pribúdajú boreomontánne druhy. V tomto ekotonovom pásme medzi supramontánnym a alpínskym stupňom nájdeme druhy bežec (Leistus piceus), utekáčik (Pterostichus foveolatus), drobčík (Omalium caesum), kováčik (Hypnoidus rivularis), tvrdoň (Otiorhynchus arcticus). Z obojživelníkov sa v lesných ekosystémoch najčastejšie vyskytuje skokan hnedý (Rana temporaria), ktorý miestami vystupuje až k hornej hranici lesa, ďalej kunka žltobruchá (Bombina variegata), ktorá je typická pre neperiodické vodné plôšky. Najmä v zmiešaných a listnatých lesoch nájdeme salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra). Z plazov je to v lesoch kotlín v nižších polohách (Popradská a Liptovská) typický silvikolný druh slepúch lámavý (Angius fragilis), na presvetlených miestach aj vretenica severná (Vipera berus). Na podobných stanovištiach ako kunku nájdeme aj mloka karpatského (Lissotriton montandoni) a mloka vrchovského (Mesotriton alpestris). Jašterica živorodá (Zootoca vivipara) má ťažisko rozšírenia v rôznych typoch lesov, preniká však aj na otvorené plochy v podhorí (pasienky, rašeliniská). Územie okresu Popradu patrí medzi miesta s najvyšším počtom evidovaných párov orla skalného (Aquila chrysaetos) na Slovensku (KORNAŇ et al. 2003), ktorých tu hniezdi tu 8-11 párov (M.MACEK, M. MAJDA, J.KORŇAN in verb.) Významným druhom hniezdiacim prevažne v lesoch na okrajoch súvislých lesných komplexov (Tatry, Kozie chrbty, Slovenský raj) zbiehajúcich do podhoria je orol krikľavý (Aquila pomarina). Potravné teritória nachádza v poľnohospodárskej krajine Liptovskej, Popradskej a Hornádskej kotliny, kde v niektorých väčších komplexoch lesov aj hniezdi. Početnosť jeho populácie v okrese možno odhadnúť minimálne na dve až tri desiatky párov (KICKO pers comm.). Bežným druhom vyhľadávajúcim na hniezdenie rôzne typy lesov je myšiak lesný (Buteo buteo), ktorý hniezdi v podhorí - kotline, ale aj vo vyšších polohách okolitých pohorí. Podobné stanovištia v nižších polohách obsadzuje včelár lesný (Pernis apivorus). Z dravcov medzi vzácnejšie druhy riešeného územia patria jastrab lesný (Accipiter gentilis) a jastrab krahulec (Accipiter nisus), ktorých populácie majú negatívny trend. Pomerne vzácnym druhom je v riešenom území sokol lastovičiar (Falco subbuteo) vystupujúci ako hniezdič pomerne vysoko - až do 1 000 m (SEDLAKOVÁ in verb.). Lesné porasty sú tiež vhodným stanovišťom pre vtáky nokturnálnou aktivitou – sovy. Silnú populáciu majú v rámci okresu lesné druhov sov, najmä kuvik kapcavý (Aegolius funereus) a kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum). Pomerne bežná je sova lesná (Strix aluco), ktorá sa prispôsobila aj iným stanovištiam (napr. jaskyne, urbánne prostredie) a evidujeme tu tiež sovu dlhochvostú (Strix uralensis), ktorá má ťažisko rozšírenia vo východnej polovici Slovenska. V opustených hniezdach väčších dravcom (myšiak, včelár) občas hniezdi aj hniezdi výr skalný (Bubo bubo), ktorý však na hniezdenie oveľa častejšie vyhľadáva prirodzené skalné útvary a kameňolomy. V podhorí - v poľných lesíkoch, na okraji pohorí, ale aj v parkoch hniezdi myšiarka ušatá (Asio otus). Z lesných kurovitých vtákov sa tu vyskytuje tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), ktorý tu má na niekoľkých lokalitách ešte životaschopnú populáciu Slovenska, no v súčasnosti je silne ohrozený lesohospodárskou činnosťou. Vyskytuje sa prevažne v zachovalých porastoch v 5. až 7. lesnom vegetačnom stupni. Môžeme ho pozorovať hlavne v Tatrách (Západné a Východné) a v Kráľovohoľských Nízkych Tatrách. Zo Slovenského raja už takmer vymizol, snáď ešte prežíva v malom počte na lokalitách na hranici s NP Nízke Tatry. Podstatne častejšie sa v zmiešaných, ihličnatých lesoch vyskytuje jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), ktorého často nájdeme aj v jednovekých smrekových porastoch. Najpočetnejší je však v štrukturálne a druhovo pestrých lesoch a lesíkoch, ktoré vznikajú na bývalých pasienkoch ako dôsledok sekundárnej sukcesie. K bežným druhom patria druhy viazané na ihličnaté lesy ako sú napr. krivonos smrekový (Loxia curvirostra), králiček zlatohlavý (Regulus regulus), králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), sýkorka chochlatá (Parus cristatus), sýkorka uhliarka (Periparus ater), hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula), stehlík čížavý (Carduelis spinus), tesár čierny (Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), naopak druhy viazané na listnaté a zmiešané lesy ako napr. holub plúžik (Columba oenas), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva),

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 94

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), sedmohlások hájový (Hippolais icterina), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) či žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) sú na území vzácne, ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) a ďateľ malý (Dendrocopos minor) hniezdia v riešenom území len ojedinele. Okraje lesov, najmä borovicových, blízko otvorených plôch pasienkov, lesných lúk, či rúbanísk, obľubuje lelek lesný (Caprimulgus europaeus). V rôznych typoch lesov, najmä vlhkých, v rôznych nadmorských výškach, hniezdi sluka lesná (Scolopax rusticola). V okrese Poprad hniezdi aj niekoľko párov bocianov čiernych (Ciconia nigra) a to hlavne v nižších polohách (napr. Podspády-Tatranská Javorina, Liptovská kotlina, severný okraj Popradskej kotliny) . Pomerne bežným druhom, obývajúcim rôzne typy lesov, najmä v nižších nadmorských výškach je muchár sivý (Muscicapa striata). Druhy viazané na rôzne typy lesných spoločenstiev sú v riešenom území bežne rozšírené, napr. drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomelos), pinka lesná (Fringilla coelebs), ľabtuška lesná (Anthus trivialis), holub hrivnák (Columba palumbus), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), slávik červienka (Erithacus rubecula), vrchárka modrá (Prunella modularis), sýkorky (Parus major, P. montanus, P. coeruleus, P. palustris), sojka škriekavá (Garrulus glandarius), brhlík lesný (Sitta europaea), kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris), kolibkáriky (Phylloscopus sibilatrix, P. collybita, trochylus), drozd trskotavý (Turdus viscivorus), kukučka sťahovavá (Cuculus canorus), ďateľ veľký (Dendrocopos major). K typickým druhom vtákov vyšších polôh resp. hornej hranice lesa patria: ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), drozd kolohrivý (Turdus torquatus) či orešnica perlovaná (Nucifraga cariocatactes). Z drobných zemných cicavcov sa v lesnom prostredí vyskytuje hlavne hrdziak lesný (Myodes glareolus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicolis), piskor obyčajný (Sorex araneus), piskor malý (Sorex minutus), piskor horský (Sorex alpinus), vo vlhšom prostredí aj dulovnica väčšia (Neomys fodiens), zo vzácnych druhov myšovka vrchovská (Sicista betulina), ktorá je druhom horských smrečín, ale aj lesov zmiešaných lesov a horských mokradí, o čom svedčia mnohé záznamy. Ochranársku pozornosť si zasluhujú aj plchy ako plch sivý (Glis glis), plch lesný (Dryomys nitedula) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius). Lesné prostredie využívajú aj rôzne druhy netopierov hlavne ako úkryt ale aj miesto lovenia potravy. Medzi typické druhy, ktoré lovia v podhorských a horských lesov patrí ucháč svetlý (Plecotus auritus), večernica pestrá (Vespertilio murinus) a večernica pozdná (Eptesicus serotinus). Medzi vzácnejšie druhy, ktorý sa vyskytuje v zachovalých lesných porastov s dostatkom vhodných dutín, hlavne v bukovom a jedľovo-bukovom stupni je netopier veľkouchý (Myostis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Medzi typických stratégov, ktorý lovia v lesnom prostredí, patrí večernica malá (Pipistellus piputrellus). V okrese Poprad sa vyskytujú všetky tri druhy veľkých šeliem: vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx) (Churí et al. 2007). Tento okres patrí v rámci Slovenska do skupiny okresov s najvyšším počtom týchto živočíchov čo je logické vzhľadom k ešte pomerne zachovalým stanovištiam. Medzi druhy, ktoré majú pomerne skrytý spôsob života patrí mačka divá (Felis silvestris), ktorá sa tu v menšom počte vyskytuje tiež a to hlavne v teplejších častiach okresu (kotliny, okraje pohorí – napr. južné svahy Kozích chrbtov, Baba) ale bola zaznemenaná aj v samotných Tatrách (napr. Monkova dolina, Kopské sedlo). Podľa dostupných údajov sa zdá, že nepôvodný psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) sa stáva pomerne bežnou súčasťou fauny riešeného územia. Šíri sa najmä nivami riek. Z párnokopytníkov patria k bežným druhom jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa). Na lesné prostredie je úzko viazaná aj kuna lesná (Martes martes), veverica stromová (Sciurus vulgaris), zriedkavejší je jazvec lesný (Meles meles), bežná je líška hrdzavá (Vulpes vulpes). Výnimočne býva zaznamenaný výskyt losa mokraďového (Alces alces), naposledy v r. 2009 (Spišská Magura, Medzisteny, Bielovovodská dolina – Sedláková in verb.). V lesnom prostredí sa pomerne bežne objavuje aj lasica myšožravá (Mustela nivalis), zriedavejšie aj hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) a v okolí potokov a tatranských osád aj tchor tmavý (Mustela putorius).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 95

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Živočíchy alpínskych polôh, lúk a pasienkov (polí, úhorov) Veľmi špecifickým prostredím, charakteristickým pre najvyššie polohy Tatier (Západných a Východných – Vysokých a Belianskych) sú alpínske travinno-bylinné porasty na spodnej hranici výškového rozšírenia mozaikovito doplnené porastmi kosodreviny. Rozsiahlejšie komplex lúk a pasienkov sa zachovali v horských polohách (napr. v okolí Liptovskej Tepličky - Okrúhle, Doštianka, Pánska hoľa, Vikartovská hoľa, Smrečiny, Lapinová, okolí Vernáru, ...), ale v podobe mezofilných až vlhkých lúk a pasienkov aj v Popradskej (hlavne severná časť), Liptovskej a Hornádskej kotline (hlavne v nive Hornádu). V subalpínskom (hôľnom pásme) a alpínskom stupni nachádzajú vhodné stanovištné podmienky chladnomilné a často vlhkomilné, pôvodom severské druhy. Veľa z nich patrí medzi treťohorné relikty a západokarpatské endemity. Medzi význačné druhy chrobákov alpínskeho stupňa patria bystrušky Carabus sylvestris, C. arcensis, bežec snežný (Nebria tatrica), meravec Carpatobyrrhulus tatricus, kováčiky Hypnoidus rivularis, Hypnoidus riparius, nosáčik Otiorhynchus arcticus, hnojníky Aphodius alpinus, A. piceus a ďalšie. Spoločenstvo glaciálnych reliktov na alpínskych lúkach tvoria napr. fúzače Poecilus szepligetti havelkai, Trechus matejkai a Tropiphorus cucullatus. Druhovo najpočetnejšie sú drobné, nenápadné drobčíky z rodov Arpedium, Geodromicus, Anthophagus, Omalinus, Quedius, Atheta a Stenus. Z pavúkov je to plachetnatka ľadová (Oreonetides galcialis), plachetnatka žabia (Incestophantes annulatus). Zo vzácnejších druhov je to pavúčenka severská (Mecynargus morulus), zistenú iba v okolí Kriváňa (Svatoň 2010). Z rovnokrídlovcov (Ortoptera) nájdeme typických horských zástupcov ako koníka vrchovského (Miramella alpina), koníka belasonohého (Podisma pedestris), vo vyšších polohách na alpínskych lúkach nájdeme kobylôčku lúčnu (Metrioptera roeselii), kobylôčku krátkokrídla (Metrioptera brachyptera), kobylôčku zelenkastú (Metrioptera bicolor) a kobylku vrchovskú (Isophya camptoxypha). Medzi nápadné druhy patria nepochybne motýle. Najväčšie druhové spektrum dosahujú hlavne na živných horských lúkach v Belianskych Tatrách. Patria sem napr. huňatec púpavový (Psodos quadrifaria) a huňatec alpský (Psodos alpinatus). Len v Belianskych Tatrách bol doteraz zistený huňatec karpatský (Psodos moricanus) a západokarpatský endemit priadzovec Zimmermannov (Kessleria zimmermanni) (Panigaj et al. 2010). Z menších motýľov sú to druhy trávovček dvojpásový (Elachista bifascielata), vijačka alpínska (Udea alpinalis), sivenka alpská (Eudonia vallesialis), obalovač kýchavcový (Clepis rogana). Typickým motýľom alpínskych lúk sú hlavne očkáne. Očkáň vrchovský (Erebia panderose) patrí medzi najbežnejšie motýľe týchto stanovíšť v Belianskych Tatrách, pomerne bežný je aj očkáň vysokohorský (Erebia gorge). Z huňatcov sú to napr. huňatec vysokohorský (Psodos canalicatus), piadivka arábková (Entephria cyanata), piadivka lomikameňová (Entephria flavicinctata), vijačka karpatská (Udea uliginosalis). Zo stavovcov predstavujú najpočetnejšiu skupinu vtáky. K typickým druhom hniezdiacim v subalpínskom resp. hôľnom pásme patria ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta), ľabtuška lúčna (Anthus pratensis) a vrchárka červenkavá (Prunella collaris), v porastoch kosodreviny vzácne aj stehlík čečetavý (Carduelis flammea) a červenák karmínový (Carpodacus erythrinus), na kontakte so skalnými biotopmi sa vyskytujú aj žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) či skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe). Otvorené lúčne formácie s kosodrevinou vyhľadáva počas obdobia toku tetrov hôlniak (Lyrurus tetrix), ktorého tokaniská nájdeme napr. v masíve Liptovských kôp, Belianskych Tatrách (Belianska kopa, Predné Meďodoly) či na hrebeni Spišskej Magury (Magurka, Prehrštie) na hranici s okresom Kežmarok. Jeho tokaniská sa nachádzajú aj v alpínskom stupni Kráľovohoľských Tatier (už okres Brezno), ale aj na rozsiahlejších horských lúkach (Panská hoľa, Okrúhle, Smrečiny, Vikartovská hoľa...). Tokaniská v Liptovskej a Popradskej kotline s kedysi početnými populáciami tetrovov už pravdepodobne zanikli. Typickým predstaviteľom plazov je jašterica živorodá (Zootoca viviipara) a vretenica severná (Vipera berus). Hlavne na karbonátových horninách môžeme stretnúť aj jej čiernu formu (Vipera berus morpha preaster), ktorá vystupuje aj do vyšších polôh. Typickým predstaviteľom plazov alpínskych a subalpínskych polôh je jašterica živorodá (Zootoca viviipara) a vretenica severná (Vipera berus), miestami sa hlavne na v travinno-bylinných biotopov s výskytom skalných biotopov (Osobitá, Sivý vrch) môžeme stretnúť aj jej čiernu formu (Vipera berus morpha preaster), ktorá vystupuje aj do vyšších polôh.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 96

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Z drobných zemných cicavcov viacerí autori uvádzajú (Baláž & Ambros 2010, Kocian et al. 2010) druhy ako piskor vrchovský (Sorex alpinus), piskor obyčajný (Sorex araneus), krt obyčajný (Talpa europaea), hraboš snežný (Chionomys nivalis) a hraboš tatranský (Microtus tatricus), miestami sem vystupuje aj hrdziak lesný (Myodes glareolus) a ryšavka obyčajná (Apodemus sylvaticus). Medzi typických vysokohorských párnokopytníkov patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), ktorý je na tieto stanovištia troficky viazaný. Počas vegetačnej sezóny do hôlneho a subalpínskeho pásma vystupujú za potravou často jeleň lesný (Cervus elaphus), medveď hnedý (Ursus arctos), zriedkavejšie srnec lesný (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), zajac poľný (Lepus europaeus), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), rys ostrovid (Lynx lynx) a vlk dravý (Canis lupus). Jelene sa tu zdržujú aj počas obdobia ruje. Charakteristickými a významnými druhmi vtákov nižších polôh otvorenej poľnohospodárskej krajiny (extenzívne využívané lúky a pasienky) sú predovšetkým chrapkáč poľný (Crex crex), ktorý je v okrese pomerne bežne rozšírený v rôznych typoch lúk, mokradí, lúčnych úhoroch a niektorých typov poľnohospodárskych kultúr od kotliny až po horské lúky a prepelica (Coturnix coturnix) viazaná hlavne na kotliny. Na vlhkých lúkach, ale aj vlhších poliach zriedkavo hniezdi cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), prevažná časť hniezdnych lokalít (mokré lúky, rozsiahlejšie rašeliniská a slatiny) močiarnice mekotavej (Gallinago gallinago) už zanikla a druh je v riešenom území ako hniezdič veľmi vzácny (napr. Popradské rašelinisko). V Popradskej a Hornádskej kotline žije nepočetná populácia jarabice poľnej (Perdix perdix). V minulosti bol vypúštaný do voľnej prírody aj bažant poľovný (Phasianus colchicus), ktorý sa však na tunajšie podmienky neadaptoval. Mozaika lúk, pasienkov, polí, nelesnej drevinnej vegetácie a menších komplexov lesov je typickým prostredím pre existencie takých druhov ako drozd čvikotavý (Turdus pilaris), strnádka lúčna (Emberiza citrinella), vrabec poľný (Passer montanus), škovránok poľný (Alauda arvensis), kanárik poľný (Serinus serinus), stehlíky (Cardelius cannabina, C. cardelius, C. chloris), škorec lesklý (Sturnus vulgaris), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), straka čiernozobá (Pica pica), z ďatľov žlna zelená (Picus viridis) a ďateľ veľký (Dendrocopus major), zo sov najmä myšiarka ušatá (Asio otus). Na nekosených, drevinami zarastajúcich lúkach, resp. na po okrajoch obhospodarovaných lúk nájdeme vtáčie druhy, ktoré hniezdia alebo sa ukrývajú v krovinnej vegetácii ako napr. pŕhľaviar červenskastý (Saxicola rubetra), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola rubicola), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), vzácnejšie strakoš veľký (Lanius excubitor) a penice (Sylvia communis, Syvia atricapilla, S. borin, S curruca), v úhoroch a hustých porastoch ruderálnych bylín pomerne často aj trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris). Len mimoriadne vzácne hniezdi okrese aj dudok chochlatý (Upupa epops), kuvik plačlivý (Athene noctua) a ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), vrana túlavá (Corvus corone) výrazne znížila svoju početnosť a z poľnohospodárskej krajiny takmer zmizla. Vzácny je aj sokol lastovičiar (Falco subbuteo), hniezdiaci v hniezdach iných druhov dravcov a krkavcovitých. Z cicavcov sú na tento typ stanovišťa viazané napr. zajac poľný (Lepus europaeus), lasica myšožravá (Mustela nivalis), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), jež východný (Erinaceus concolor), viacero drobných zemných cicavcov (krt, piskor obyčajný, ryšavka obyčajná, hraboš poľný....) a vzácne aj tchor tmavý (Putorius putorius). Iba teplé a lesostepné biotopy osídľuje bielozúbka bielobruchá (Crocidura leucodon) a bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens), ktoré niekedy prenikajú do blízkosti ľudských stavieb. Preniká sem aj mnoho druhov viazaných svojimi životnými prejavmi prevažne na lesné prostredie (srnec hôrny, jeleň lesný, sviňa divá, šelmy, jazvec lesný, kuna lesná, netopiere...). Na oraných poliach trvalo žije len pomerne málo druhov živočíchov, s malým ekosozologickým významom. Napriek tomu majú tieto plochy veľký význam ako trofická základňa (drobné hlodavce, poľnohospodárske plodiny) mnohých druhov živočíchov (dravé vtáky, kopytníky, medveď hnedý). Cez zimné obdobie sa v Liptovskej, Popradskej a Hornádskej kotline vyskytujú myšiaky severské (Buteo lagopus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 97

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Živočíchy vodných tokov, vodných plôch a mokradí Územie okresu odvodňujú rieky Hornád, Poprad, Čierny Váh a Biela voda. Osou najvýznamnejšieho hydrického biokoridoru, ktorá odvodňuje prevažnú časť územia a ktorou vedie dôležitá migračná cesta sťahovavého vtáctva, je rieka Poprad. Podľa kategorizácie vodných tokov Slovenska je tok Poprad po mesto Svit geomorfologicky pestrým tokom so zachovalými brehovými porastmi. Nižšie je tok ,,skanalizovaný“ a fragmentovaný sústavou riečnych stupňov kvôli stabilizácii koryta. Pod mestom Svit sa zachovali iba zvyšky a malé fragmenty pôvodného koryta Popradu. Z hľadiska dlhodobého ročného prietoku vody zaraďujeme recipient Popradu do kategórie malých a stredných vodných ekosystémov a podľa biologickej klasifikácie tokov zaraďujeme horný Poprad do epiritrálu, ako tok s veľkým spádom a teplotou vody nepresahujúcou 16ºC. Významné ľavostranné prítoky Popradu sú Hagánsky potok, Mlynica, Velický, Gerlachovský, Slavkovský, Studený potok a Kežmarská biela voda. Pravostranné prítoky Mlynica (Lučivná), Lopušná, Potôčik, Hozelecký a Kamenný potok. Rieka Hornád je od prameňa až po hranicu okresu geomorfologicky pestrým tokom so zachovalým korytom (s výnimkou niektorých úsekov v intravilánoch obcí) a so na mnohých miestach bohato vyvinutými brehovými a sprievodnými porastmi. Z hľadiska dlhodobého ročného prietoku vody zaraďujeme recipient Hornádu do kategórie malých a stredných vodných ekosystémov a podľa biologickej klasifikácie tokov zaraďujeme horný Hornád do epiritrálu, ako tok s veľkým spádom a teplotou vody nepresahujúcou 16ºC. Významné pravostranné prítoky rieky Hornád sú Červenec, Bystrá, Boršov a Vernársky potok. Z ľavostranných je to Gánovský potok. Významnejšími tokmi riešeného územia sú aj Čierny Váh a Biela voda. Ďalšie dva vodné toky Čierny Váh a Biela voda majú bystrinný charakter, pričom Biela voda je jednou z mála podhorských riečok na Slovensku, kde stále prebieha intenzívny korytotvorný proces. Ďalším významným faktorom, ktorý ovplyvňuje faunu dotknutého územia sú vysokohorské jazerá - plesá, ktoré do značnej miery zvyšujú diverzitu hlavne aquatických evertebrát vysokohorskej krajiny. V okrese Poprad sa nachádza spolu 127 plies (Vysoké, Belianske a Západné Tatry). Najväčšie je Veľké Hincove (rozloha 20,08 ha). Medzi pôvodné druhy rýb niektorých tatranských plies (hlavne Štrbské a Popradské pleso) môžeme zaradiť iba pstruha potočného v dvoch jeho ekoligických formách - potočná forma (Salmo labrax morpha fario) a forma jazerná (Salmo labrax morpha lacustris). Výskyt ďalších druhov rýb v plesách je výsledkom ich introdukcie a sú tak nepôvodnou zložkou tohto akvatického prostredia. Zaujímavým zoologickým fenoménom je výskyt štuky severnej (Esox lucius) a siha marény (Coregonus maraena) v Štrbskom plese (Zontág & Kot 2010) ako na najvyššie dokladovanej lokalite na Slovensku. Z bezstavovcov v žije v popri zachovalých horských potokoch Tatier vzácny hygrofilný druh bystruška potočná (Carabus variolosus). Je to chránený druh európskeho významu a zaujímavý je aj tým, že za korisťou vchádza do vody. Okolie alpínskych a subalpínskych prameníšť a najvrchnejších častiach tokov (kreál) je vhodným biotopom pre Helophorus arvernicus, potápniky – Platambus maculatus a Agabus subtilis. V čistých vodných tokoch žijú napr. rod Elmis spp., Elodes hausmanni a Elodes marginata. Medzi chladnomilné druhy tečúcich vôd, môžeme zaradiť vodomila Hydraena dentipes, glaciálny relikt potápnik (Ilybius crassus). Slatinné rašeliniská hostia tiež spektrum zaujímavých a vzácných druhov bezstavovcov ako sú napr. Eubria palustris, na krvavci žijúceho nosánik (Auletobius sanguisorbae) a liskavka (Plateumaris sericea), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), pimprlík močiarny (V. geyeri), valónia rebravá (Vallonia costata) a valónia hladká (Vallonia pulchella) či pikulík bucľatý (Pupilla alpicola). V okolí plies sa vyskytujú potápniky Agabus bipustulatus, Agabus guttatus, Hydroporus nemmnonius a Helophorus flavipes. Typickým druhom podhorských až horských brehových porastov, ale aj slatín s valeriánou je hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina). Medzi hygofilných motýľov, ktoré sa vyskytujú v okrese patrí aj ohniváčik štiavový (Lycaena hippothoe). Vážky (Odonata) patria k stenoektným druhom, ktoré sú naviazané na tečúce, ale aj stojaté vody. V rámci okresu Poprad bolo doposiaľ zaznamenaných 38 druhov vážok (Šácha in litt). Medzi bežné druhy kotlín a podhorských oblastí patrí hadovka lesklá (Calopteryx splendens) a šidlovka tmavá (Lestes dryas), šidlovka (Lestes barbarus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 98

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Najvýznamnejšou lokalitou ich výskytu je Popradské rašelinisko, kde bolo zistených 22 druhov napr. šidlo modré (Aeshna cyanea), šidlo (Aeshna juncea), (Anax imperator), šidlielko (Coenagrion armatum), šidlielko (Coenagrion hastulatum), šidielko obyčajné (Coenagrion puella), (Enallagma cyathigerum), šidielko menšie (Ischnura pumilio), šidielko (Ischnura elegans), šidlovka (Lestes barbarus), šidlovka (Lestes sponsa), šidlovka (Lestens virens), vážka ploská (Libellula depressa), štvorškrnná (Libellula quadrimaculata), vážka (Orthetrum brunneum), vážka (Orthetrum cancellatusm), vážka (Sympetrum danae), vážka žltoškvrnná (Sympetrum flaveolum), (Sympetrum pedemontanum), vážka (Sympetrum sanquineum), vážka (Sympetrum striolatum) a vážka (Sympetrum vulgatum), zo vzácnych a ohrozených druhov napr. vážka (Orthetrum brunneuma). Medzi ďalšie významné lokality výskytu vážok v okrese patria Batizovské štrkoviská, Jamské, Štrbské a Trojrohé pleso. Na území okresu Popradu sa vyskytujú 2 druhy kruhoústych a 22 druhov rýb patriacich do 9 čeľadí. Podľa vzťahu k prostrediu a neresovému substrátu prevládajú reofilné (prúdomilné) litofily - teda druhy preferujúce ako neresový substrát štrk. Jeden druh je psamofilný slíž severný (Barbatula barbatula). Popri dominantných druhoch podhorských tokov ako pstruh potočný (Salmo labrax morpha fario), lipeň tymianový (Thymallus thymallus) a alochtónneho pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss), sa tu vyskytujú aj ďalšie druhy ako napr. hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), zriedkavo aj hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) či slíž severný (Barbatula barbatula). Najvyšší bioindikačný stupeň majú mihuľa potočná (Lampetra planeri), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), lipeň tymianový (Thymallus thymallus) a pstruh potočný (Salmo labrax morpha fario). Hlavátka poddunajská (Hucho hucho) nepatrí medzi pôvodné druhy riešeného územia, do rieky Poprad bola introdukovaná v 20. storočí. V rámci zoogegrafického delenia ichtyofauny prevládajú endemity palearktu nad európskymi endemitmi a alochtónnymi taxónmi. Podľa statusu ochrany štyri druhy kruhoústych a rýb sú druhmi európskeho významu (oba druhy mihúľ (Lampetra planeri a Eudontomyzon danfordi), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), ktoré sú zároveň cieľovými druhmi II. prílohy smernice o biotopoch (Smernica Rady EHS 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín). Dva druhy sú zaradené do prílohy V smernice o biotopoch (Hucho hucho, Thymallus thymallus). Z hľadiska stupňa ohrozenia sú jednoznačne najohrozenejšími druhmi mihuľa potočná (Lampetra planeri) a mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), ktoré sú klasifikované ako kriticky ohrozené druhy. Napriek svojej nepôvodnosti v okrese Poprad je hlavátka podunajská (Hucho hucho) ohrozeným druhom závislým na ochrane. Zaznamenalo sa šesť druhov kruhoústych a rýb, ktoré sú zaradené do III. prílohy Bernského dohovoru. Dva druhy rýb - hlavátka podunajská (Hucho hucho) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) sú druhmi dôležitými pre územia siete EMERALD (SPA – Special Protected Area) v súvislosti s uplatňovaním Bernského dohovoru. Vodné prostredie vyhľadávajú hlavne počas obdobia rozmnožovania obojživelníky, keďže voda je základným ekologickým faktorom pre vývoj larválnych štádií týchto živočíchov. Stojaté periodické a neperiodické vodné plochy (rôznych typov) vyhľadávajú hlavne v tomto type krajiny skokan hnedý (Rana temporaria) a ropucha bradavičnatá (Bufo budo), ktoré prenikajú pomerne vysoko (napr. Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso, skokan hnedý až napr. Zelené pleso). Typickým druhom poľnohospodárskej aj lesnej krajiny viazaným hlavne na neperiodické vodné plôšky je kunka žltobruchá (Bombina variegata), ktorú nájdeme s výnimkou vyšších polôh v celom riešenom území. Na podobných stanovištiach nájdeme aj mloky hlavne predstaviteľov horských druhov ako mlok vrchovský (Mesotriton alpestris) a endemit Karpát mlok karpatský (Lissotriton montandoni). Z Popradského rašeliniska Rindoš & Jablonski (2012) uvádzajú iba jeden druh obojživelníka ropuchu bradavičnatú (Bufo bufo), ale až päť druhov plazov a to jaštericu krátkohlavú (Lacerta agilis), jaštericu živorodú (Zootoca vivipara), užovkú obojkovú (Natrix natrix), užovku fŕkanú (Natrix tessellata) a vretenicu severskú (Vipera berus). Zaujímavý je hlavne nález semiakvatickej užovky fŕkanej, ktorá je typická pre nižšie polohy Slovenska, ako údaj o výskyte ropuchy zelenej (Bufo viridis), mloka veľkého (Triturus cristatus) a mloka bodkovaného (Lissotriton vulgaris). Ropucha zelená sa častejšie vyskytuje iba v JV časti územia, kde sa rozmnožuje v menších vodných plochách v poľnohospodárskej krajine. V databáze ŠOP SR je údaj o výskyte rosničky zelenej (Hyla arborea) na hornom Liptove.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 99

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Celkovú biodiverzitu vodných a vodou ovplyvnených stanovíšť dotvárajú vtáky, ktoré môžu byť priamo topicky alebo troficky naviazané na toto prostredie. Medzi druhy hniezdiace na riekach a potokoch riešeného územia a ich bezprostrednom okolí patria napr. kačica divá (Anas platyrhynchos), trasochvost horský (Motacilla cinerea), trasochvost biely (Motacilla alba), vodnár potočný (Cinclus cinclus), na Poprade, Hornáde a Bielej vode aj kalužiačik malý (Actitis hypoleucos) a rybárik riečny (Alcedo atthis). Vlha hájna (Oriolus oriolus) je na území veľmi vzácna (niva Hornádu v JV časti územia), podobne ako aj kulík riečny (Charadrius dubius) zriedkavo hniezdiaci na štrkových laviciach rieky Poprad, na štrkoviskách pri Svite a možno aj inde. V okrese je evidované aj hniezdenie brehule hnedej (Riparia riparia). Počas celého roka je častá volavka popolavá (Ardea cinerea), ktorá najbližšie k riešenému územiu hniezdi pri Liptovskej Mare. Vo vodných tokoch pravidelne loví bocian čierny (Ciconia nigra). V alúviách tokov hniezdi hýľ karmínový (Carpodacus erythrinus), svrčiaky (Locustella fluviatilis, L. naevia), na mokradiach s vyvinutou makrofytnou vegetáciou zriedkavo aj strnádka trstinová (Emberiza schoeniclus) a trsteniariky (Acrocephalus palustris, A. schoenobaenus). V mimohniezdnom období a počas migrácie sa tu zastavujú aj mnohé ďalšie druhy, pri vodných tokoch často hľadajú potravu aj ďalšie druhy ako napr. myšiak hôrny, orol krikľavý či krkavcovité. Na nezamŕzajúcich tokoch zimujú napr. kačica divá (Anas platyrhynchos), vodnár potočný (Cinclus cinclus), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) a čajka bielohlavá (Larus cachinnans). Medzi semiakvatických cicavcov patria niektoré druhy drobných zemných cicavcov, hlavne z radu hmyzožravce. Typickým predstaviteľom tejto skupiny je dulovnica väčšia (Neomys fodiens), ktorá bola zistená na viacerých lokalitách v nive rieky Poprad a Hornád, ale vyskytuje sa aj vo vyšších polohách popri menších potokoch, podobne aj hrabáč podzemný (Pitymys subterraneus) a ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius). Z ostatných druhov hlodavcov a hmyzožravcov boli v tomto prostredí zaznamenané všetky druhy rodu Sorex (predovšetkým však na mokradiach v lesnom prostredí), dulovnice (Neomys fodiens, N. anomalus), hryzec vodný (Arvicola terrestris) a hraboš močiarny (Microtus agrestis) (Baláž & Ambros 2005, 2007). Na vlhkých lúkach, rašeliniskách, vrbinách a pobrežných zárastoch sa vyskytuje myška drobná (Micromys minutus), kde si nad zemou medzi vegetáciou buduje svoje typické guľovité hniezda. Vydra riečna (Lutra lutra) sa trvale vyskytuje hlavne na väčších vodných tokoch ako Čierny Váh, Poprad, Hornád, Biela voda, Velický potok a v zimnom období sa presúva za potravou aj do ich menších prítokov (Urban et al. 2011, Urban 2009). Na niekoľkých lokalitách okresu sa opäť vyskytol bobor vodný (Castor fiber), topicky aj troficky úzko viazaný na menšie vodné toky a plochy, trvalejšie sa však vyskytuje zatiaľ iba na dvoch lokalitách (v rokoch 2009-2012 - ľavostranný prítok Javorinky severne od Podspádov - Sedláková in verb.; rieka Poprad, kde je pozorovaný od r. 1997 a v posledných rokoch trvalejšie obýva úsek rieky medzi Popradom a Svitom, v Poprade-Strážach pričom preniká aj do prítokov). Pobytové znaky boli zaznamenané na viacerých ďalších miestach okresu v povodí rieky Poprad, vrátane takých raritných výskytov ako Zelené pleso (r. 2010) a Dlhé pleso vo Velickej doline v nadmorskej výške 1 939 m n.m. (rok 2012 - zatiaľ najvyššie zaznamenaným výskytom tohto živočícha na Slovensku). Z netopierov je troficky naviazaný na vodné prostredie hlavne pomaly tečúcich resp. stojatých vôd netopier vodný (Myotis dasicneme), kde loví potravu (napr. lokalita Mlynčeky). Z ostatných druhov bol môžeme pri vodách vidieť aj raniaka hrdzavého (Nyctalus noctula) a večernicu malú (Pipistrellus pipistrellus) v okolí urbanizovaného prostredia Štrbského plesa.

Živočíchy skál, brál a podobných stanovíšť Skalné útvary v pásme lesa využívajú na hniezdenie a ako úkryt predovšetkým dravé vtáky ako sokol myšiar (Falco tinnunculus), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), orol skalný (Aquila chrysaëtos), zriedkavejšie sovy - výr skalný (Bubo bubo) alebo sova obyčajná (Strix aluco). Vzácne na skalách hniezdi aj bocian čierny (Ciconia nigra). Omnoho typickejšími stanovišťami sú skalné bralá, steny a žľaby v hôľnom, subalpískom až alpínskom stupni. Typickou ukážkou takýchto stanovíšť v okrese Poprad sú všetky tatranské štíty vystupujúce vysoko nad hornú hranicu lesa. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že diverzita druhov je väčšia na vápencovom podklade a najvyššie hodnoty dosahuje práve v Belianskych Tatrách (Muráň, Nový vrch, Havran, Žiarska Vidla, Predné a Zadné Jatky, Bujačí vrch) resp. Červených vrchoch (Poľská Tomanová, „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 100

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Temniak, Kresanica) a Slovenskom raji (Vernárska dolina, Sokol). Zaujímavými stanovišťami sú glaciálne kary, kde sa nahromadilo pomerne veľké množstvo skalného materiálu. Z chrobákov takýchto stanovíšť sú charakteristickými predstaviteľmi hlavne druhy čeľade Carabidae. Napr. Carabus fabricii, Carabus arcensis), behúnik (Bembidion glaciale). V oblasti Kriváňa bol nájdený druh kováčika (Selatosomus confluens subsp. rugosus) (Jászay & Majzlan 2010). K typickým predstaviteľom takýchto stanovíšť patria predovšetkým dravé vtáky. V okrese Poprad v súčasnosti hniezdi minimálne 9 -10 párov sokola sťahovavého (Falco peregrinus) na lokalitách vo Vysokých a Belianskych Tatrách a Slovenskom raji (Sedláková 2010, Barlog in litt, Chavko in verb.). Bežnejším druhom sokola viazaného hniezdením aj na prirodzené skalné útvary je sokol myšiar (Falco tinnunculus), ktorý hniezdi na väčšine vhodných lokalít. Zo spevavcov je ako nidifikant naviazaný na skalné stanovištia krkavec čierny (Corvus corax), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe). V Belianskych Tatrách hniezdi v prirodzených skalných dutinách aj malá populácia dažďovníka hnedého (Apus apus). K vzácnym nidifikantom patrí murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), ktorý sa vyskytuje na niektorých lokalitách vo Vysokých a Belianskych Tatrách (4-5 hniezdnych párov) resp. aj na ďalších vhodných lokalitách, pričom v rámci riešeného územia žije významná časť populácie v rámci Slovenska (Saniga 2004). Medzi vzácne druhy patrí aj skaliar pestrý (Monticola saxatilis), ktorý hniezdil/hniezdi? vo veľmi nízkej početnosti na vápencových skalách v oblasti Belianskych Tatier (Kocian et al. 2010b). Z plazov sa na týchto stanovištiach vyskytuje jašterica živorodá (Zootoca vivipara) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) na niekoľkých lokalitách v podhorí (Kautman & Smolinský 2010). Skalné stanovištia ako miesto pre trofickú základňu vyhľadáva aj žltochvost domový (Phoenicurus phoenicurus). Z motýľov sú to napr. vzácne motýle ako jasoň červenooký (Parnassius apollo) a očkáň alpský (Erebia panderose). Medzi petrofilné živočíchy, ktoré sú topicky naviazané na ekosystémy skál, patria aj dva vlajkové druhy Tatier. Ako glaciálny relikt sa tu zachovala populácia vysokohorského kopytníka – kamzíka vrchovského. V dôsledku pleistocénnej izolácie sa vyvinula osobitá geografická rasa, ktorá bola v roku 1972 na základe morfometrických údajov lebky opísaná ako kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) (Blahout 1972) a neskoršie ako samotná geneticky sygnifikantná jednotka (Rodrígues et al., 2009). Topicky je naviazaný na subalpínske až alpínske pásmo, ale v priebehu roka schádza aj pod hornú hranicu lesa. V nedávnej minulosti (posledné dve dekády 20. storočia) mala početnosť tohto druhu výrazne negatívny trend, v súčasnosti nastáva progres populácie (Novacký & Chovancová 2010). Približne 40 % populácie sa vyskytuje v Belianskych Tatrách (Ksiažek & Sedláková 2006). Druhým druhom je taktiež glaciálny relikt, najväčší zástupca čeľade Sciuridae svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris). V roku 1961 ho na základe porovnávacej analýzy mier lebky opísal Kratochvíl (1961). V súčasnosti sa vyskytuje vo vhodných biotopoch na rôznych typoch stanovíšť - hôľne pásmo (napr. Liptovské kopy), subalpínske pásmo (glaciálne kary a závery dolín Tichá, Kôprová, Skalnatá dolina a iné) a alpínske pásmo (záver Červenej doliny, Jahňací štít atď.). Novacký & Chovancová (2010) poukazujú na pokles populácie, ktorý skončil jeho úplnými vyhynutím v Belianskych Tatrách v prvej dekáde 21. storočia (Sedláková 2008, 2009). Projekt reštitúcie svišťa do Belianskych Tatier začala realizovať Správa TANAP-u v roku 2008, kedy sa vypustilo do Belianskych Tatier pod Široké sedlo a do Doliny pod Novým vrchom postupne 18 dospelých jedincov odchytených v Západných Tatier (Žiarska, Smutná a Bystrá dolina). Posledné štyri boli vypustené v roku 2010. Svište sa na novoobsadených lokalitách rozmnožujú (napr. v r. 2009 4 mláďatá, v r. 2010 9 mláďat), výsledok reštitúcie je však stále neistý. V 60. rokoch minulého storočia prebehla úspešná introdukcia kamzíka vrchovského alpského (Rupicapra rupicapra rupicapra) do Slovenského raja (Hájek & Ogurčák 1981) a to za účelom jeho poľovného obhospodarovania. V súčasnosti sa trvale v okrese nevyskytuje, ale migrujúce jedince boli pozorované vo Vernárskej doline (sedlo Vernár, Hrabušice) resp. na okolitých skalných bralách v lesných porastoch (Bačkor 2008, Hájek & Ogurčák 1981, Lehotský pers comm.). V 19. storočí bol introdukovaný svišť vrchovský vrchovský (Marmota marmota marmota) do oblasti Kráľovej hole (Somora 1954, Kratochvíl 1964). Kolónia nachádzajúca sa na severnej strane v závere doliny Čierneho váhu pri zachytávači pitnej vody, leží v okrese Poprad.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 101

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Živočíchy jaskýň Špecifické podmienky toho prostredia do značnej miery determinujú faunu týchto stanovíšť. Podľa aktuálneho zoznamu jaskýň Slovenska (Bella et al. 2007) sa na území okresu Poprad nachádza spolu 416 jaskýň (stav k r. 2007). Z bezstavovcov sú bežným druhom jaskýň nočné motýle ako mora pivničná (Scoliopteryx libatrix), piadivka jaskynná (Triphosa dubitata), z pavúkov meta temnostná (Meta menardi) a metelina jaskynná (Mettelina merianae), z kôrovcov žízavka (Mesoniscus graniger), štúrik (Neobisium muscorum), chvostoskoky (Plutomurus carpaticus a Arrhopalites pygmaeus). Z dvojkrídlovcov tu môže nájsť jaskynnú ,,muchu“ Eccoptomera emarginata, ale aj nové druhy pre Slovensku dipterofaunu ako Crumomyia glacialis, Exechiopis patula a Bolitophila austriaca (Košel 2010). K významným jaskyniam tohto územia patrí určite Belianska jaskyňa, ktorá je sprístupnená aj verejnosti. Zaujímavý nález z tejto jaskyne je depigmentovaný troglobiont -chrobák z čeľade Carabidae Pseudanophthalmus pilosellus Strobiecki ako vzácny karpatský endemit (Višnovská & Jászay 2010). Ďalej tu bol opísaný nový druh roztoča pre Slovensko Vulgarogamarus maschkeae (Kováč et al. 2002). Významné sú aj nálezy vodného kôrovca ako Synerulla intermedia, chvostoskoky Ceratophysella granulata, Megalothorax minimus, Oncopodura reyersdorfensis, Folsomia candida, Folsomia lawrencei a Parisotoma notabilis (Višnovská & Papáč 2010, Kováč et al. 2002). Medzi typických troglobiontov patrí aj druh Protaphorura janosik, ktorý sa vyskytuje v extrémnych podmienkach (teplota okolo 2,5°C) jaskýň v Červených vrchoch (Košel 2010). Početnú skupinu živočíchov jaskýň predstavujú netopiere. Medzi významné zimoviská v okrese patrí Belianska a Alabastrová jaskyňa, kde zimuje 10 druhov netopierov (Mihucová 2009, Višnovská 2008, Pjenčák et al. 2003, Danko 2002, Vachold 1960). Ďalej môžeme spomenúť aj lokálne významné Lučivianske jaskyne v orografickom celku Kozie chrbty a Koniarova jaskyňa v Slovenskom raji. Spolu bolo na všetkých zimoviskách potvrdených až 14 druhov zimujúcich netopierov, čo je vzhľadom na geografickú polohu okresu značný počet. Dominantným zimujúcim druhom Belianskej jaskyne je netopier veľký (Myotis myotis) s priemernou početnosťou cez sto jedincov (Mihucová 2009, Višnovská 2008). Potom nasleduje oreomontánny druh netopier fúzatý/Brandtov (Myotis mystacinu / Brandtii) s priemernou početnosťou 30 jedincov, ktorého môžeme zaradiť medzi dominantné netopiere Tatier. Medzi ďalšie významnejšie druhy, ktoré zimujú v tejto jaskyni patria večernica severská (Eptesicus nillsonii), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier pobrežný (Myotis dasicneme), netopier vodný (Myotis daubentonii), netopier riasnatý (Myotis nattereri) a podkovár malý (Rhinolophus hiposideros). Podobné faunistické zloženie má aj Alabastrová jaskyňa, kde bolo zistené zimovanie aj silvikolného druhu netopiera veľkouchého (Myotis bechsteini).

Živočíchy ľudských sídel a iných urbánnych stanovíšť Do urbanizovaných plôch prenikajú živočíchy z okolitých stanovíšť a preto aj druhové zloženie len často krát zodpovedá okolitému prostrediu resp. trofickej a topickej ponuke daného biotopu. Z bezstavovcov tu väčšinou nájdeme euryektné druhy, ktoré sa vyskytujú na podobných stanovištiach ako v okolitej krajine. Vzhľadom na prevažne nízku ekosozologickú hodnotu neboli urbanofilné bezstavovcve podrobne hodnotené. Samotné urbánne prostredie horských osád v Tatrách bezprostredne hraničí s okolitou krajinou a prenikanie pôvodných druhov je do týchto polo-umelých až umelých stanovíšť vysoké. V rámci tejto skupiny spomenieme snáď motýle (Lepidoptera), ktoré sú naviazané aj na polo prirodzené aj umelé urbánne travinno-bylinné stanovištia. Bežné synantropné motýle reprezentuje napr. rod mlynárik (Pieris) zastúpený druhmi (P. rapae), (P. napi) a (P. brassicae). Z ďalších ubikvistných druhov spomenieme napr. žltáčika lucernového (Colias erate), žltáčika rannostajového (Colias hyale), modráčika obyčajného (Polyomatus icarus), babôčku bodliakovú (Vanessa cardui), očkáňa lúčneho (Maniola jurtina), očkáňa pohánkového (Coenonympha pamphilus) a iné. V mestských parkoch môžeme pozorovať žltáčika rešetliakového (Gonepteryx rhamni). Z obojživeľníkov môžeme v intravilánoch zastihnúť najmä ropuchu obyčajnú (Bufo bufo), ropuchu zelenú (Bufo viridis). V horských osadách v Tatrách sa možno stretnúť aj so skokanom hnedým (Rana temporaria) či salamandrou škvrnitou (Salamandra salamandra), napr. v priestore Štrbského plesa vo viacerých vodných plochách rozmnožuje skokan hnedý. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 102

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zaujímavým fenoménom niektorých miest na Slovensku sú početné hniezdne kolónie havrana čierneho (Corvus frugilegus). V meste Poprad bolo zdokumentovaných 17 lokalít s hniezdením druhu (park pri železničnej stanici, parkovisko na Francisciho ulici v centre, park v areáli Nemocnice Poprad, park pri obchodnej akadémii, Huszov park, dom kultúry, futbalový štadión, stromoradie oproti cirkevnej škole, park Milana Zvaru, Kollárova ulica – Veľká, Slovenského odboja – Západ (pri obchodnom dome Billa), Partizánska ulica – Západ, Partizánska ulica (pri kruhovom objazde) – Západ, Komenského ulica – Západ a areál ZŠ 29. augusta – Západ (Ilavský 2010)). V roku 2010 dosiahla početnosť cez 550 jedincov. Najväčšia kolónia sa nachádza v parku pri Železničnej stanici s počtom až 165 jedincov (Ilavský 2010). Urbánnemu prostrediu sa dokonale prispôsobili hlavne avicenózy s rôznym stupňom synantropizácie, ktorá závisí od topických a trofických podmienok stanovíšť. Medzi typických nidifikantov mestských parkov patria: červienka obyčajná (Erithacus rubecula), drozd čvikotavý (Turdus pilaris), drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomelos), kolibkárik čipčavý (Phylloscopus collybita), kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochillus), muchárik sivý (Muscicapa striata), sýkorka bielolíca (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus), straka čiernozobá (Pica pica) škorec lesklý (Sturnus vulgaris), pinka lesná (Fringilla coelebs), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) . Medzi obligátnych synantropných vtákov patrí bocian biely (Ciconia ciconia), ktorého hniezda nájdeme v riešenom území v nasledovných obciach: Batizovce, Gánovce, Gerlachov, Hranovnica, Lučivná, Mengusovce, Mlynica, Poprad – Smetanova ulica, Poprad – Levočská ulica, Poprad – Teplická, Poprad – Na jarmočnej, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Svit, Štrba, Šuňava, Veľký Slavkov a Vikartovce. V panelových domoch nachádza vhodné podmienky dažďovník tmavý (Apus apus), ktorý hniezdi v atikových vetracích otvoroch. Vyskytuje sa v meste Poprad (sídlisko Juh) a Svit (Baťova kolónia). Spolu s ním tam hniezdia aj žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), vrabec domový (Passer domesticus) a belorítka obyčajná (Delichion urbica). V Poprade ojedinele hniezdi aj kavka tmavá (Corvus monedula), vrana túlavá (Corvus corone), pipíška chochlatá (Galerida cristata) – tá aj napr. na letisku Poprad a sokol myšiar (Falco tinunculus). Vo vidieckych sídlach hniezdia okrem už uvedených druhov aj napr. lastovička domová (Hirundo rustica) a v záhradách veľmi vzácne aj krutohlav hnedý (Jynx torquila). Medzi typické synanntropné druhy cicavcov, ktoré využívajú ľudské prostredie patria aj samičie kolónie netopierov. V okrese Poprad evidujeme dve veľké kolónie netopiera veľkého (Myotis myotis) v podkroví kostola v Hranovnici (300 jedincov) a v podkroví kostola v Spišskom Bystrom (350 jedincov). Z ostatných obligátnych synantropov sa v meste Poprad vyskytuje raniak hrdzavý (Nyctalus notula) a večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Aj výskyt niektorých ďalších druhov cicavcov je úzko viazaná na urbanizované prostredie (napr. potkan tmavý, myš domová). V poslednom období čaraz častejšie schádzajú do tatranských osád divožijúce živočíchy hlavne medveď hnedý (Ursus arctos), ktorý v nezabezpečených kontajneroch nachádza potravu (napr. Tatranská Lomnica, Zamkovského chata). Medzi bežné javy patrí výskyt líšky hrdzavej (Vulpes vulpes) či kuny skalnej (Martes foina) v intraviláne Popradu, Svitu či v Tatranských osadách pri rekreačných zariadeniach. Vo vidieckych sídlach je škála vyskytujúcich sa cicavcov ešte pestrejšia, popri už spomenutých druhoch sem z okolitej krajiny prenikajú napr. lasica myšožravá (Mustela nivalis), hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea), jež východný (Erinaceus concolor), veverica stromová (Sciurus vulgaris), viacero drobných zemných cicavcov (krt, bielozúbky, myš domová, ...) a vzácne aj tchor tmavý (Putorius putorius). Zo vzácnejších cicavcov sa vyskytuje ešte priamo resp. na jeho okraji v meste Poprad a Svit, ale aj v Hranovnici, Vernári vydra riečna (Lutra lutra), ktorá tu má svoje lovné teritórium (Urban et al. 2011). Pre ilustráciu uvádzame jarné kmeňové stavy niektorých druhov fauny tak, ako ich uvádza poľovnícka štatistika k 31.3.2011 sumárne pre okres Poprad.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 103

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 13. Kmeňové stavy vybraných druhov fauny okresu Poprad k 31.3.2011

Druh Početnosť Druh Početnosť Jeleň lesný 1 582 Muflón lesný 88 Diviak lesný 362 Srnec hôrny 935 Bobor vodný 2 Havran čierny 55 Hranostaj čiernochvostý 5 Holub hrivnák 137 Jazvec lesný 75 Hrdlička poľná 36 Kamzík vrchovský tatranský 425 Hrdlička záhradná 182 Kuna lesná 112 Jastrab veľký 66 Kuna skalná 132 Kavka tmavá 50 Lasica myšožravá 141 Krkavec čierny 211 Líška hrdzavá 412 Lyska čierna 50 Mačka divá 13 Myšiak lesný 83 Medveď hnedý 92 Myšiak severský 44 Psík medvedíkovitý 3 Potápka chochlatá 10 Rys ostrovid 53 Sojka škriekavá 397 Svišť vrchovský 579 Straka čiernozobá 493 Šakal zlatý 1 Tetrov hlucháň 123 Tchor tmavý 4 Tetrov hoľniak 53 Vlk dravý 88 Volavka popolavá 15 Vydra riečna 26 Vrana túlavá 70 Zajac poľný 102 Jariabok hôrny 255 Drozd čvikotavý 204 Jarabica poľná 64 Ostatné druhy kačíc 20

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 104

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2.3 Biotopy 1.2.3.1 Lesné biotopy Z pohľadu klasifikácie podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, 2002) bolo v riešenom území identifikovaných 16 typov lesných biotopov európskeho významu a 4 typy lesných biotopov národného významu. Ich prehľad je uvedený v tabuľke 10. Tri typy pôvodných lesných biotopov (Ls2.3.2, Ls2.3.3, Ls3.3) sa už v okrese Poprad nevyskytujú. Všetky ich pôvodné miesta výskytu boli premenené na nelesné biotopy, boli zastavané alebo aj ak sú lesom, tak s úplne zmeneným drevinovým zložením. Jednotlivé typy biotopov boli identifikované z databáz poskytnutých objednávateľom tohto dokumentu, z verejne dostupných zdrojov (www.sopsr.sk) a v neposlednom rade z vlastného poznania územia. Pri ich vyčleňovaní bol použitý podobný postup ako pri hodnotení biotopov pre účely návrhu území NATURA 2000. Informácie o aktuálnom stave lesných ale aj nelesných biotopov sú založené na dlhoročnom poznaní riešeného územia a terénom mapovaní v rokoch 2009-2012 spracovateľmi tohto dokumentu. Tabuľka 14. Zoznam biotopov národného významu a biotopov európskeho významu v riešenom území – lesné biotopy

Kód SK Názov biotopu Kód NATURA Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy 91E0* Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy 91E0* Ls2.3.1 Dubovo-hrabové lesy lipové 9170 Ls3.5.1 Sucho a kyslomilné dubové lesy - Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy 9180* Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy 9130 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy 9110 Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy 9140 Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy 9150 Ls6.1 Kyslomilné borovicovné a dubovo-borovicové lesy - Ls6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy 91Q0 Ls6.3 Lesostepné borovicové lesy - Ls7.1 Rašeliniskové brezové lesíky 91D0* Ls7.2 Rašeliniskové borovicové lesy 91D0* Ls7.3 Rašeliniskové smrekové lesy 91D0* Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy - Ls9.1 Smrekové lesy čučoriedkové 9410 Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné 9410 Ls9.3 Podmáčané smrekové lesy 9410 Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy 9410 Poznámka: Biotopy európskeho významu sú podfarbené zeleno, biotop národného významu modro

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 105

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.2.3.2 Nelesné biotopy Ako nelesné biotopy môžeme označiť také, na ktorých sa nenachádza zapojený porast drevín, sú teda bezlesé. Z hľadiska ich vzniku a aj vývoja ich môžeme rozdeliť na dva typy. Prvým sú prirodzené nelesné biotopy. Sú to také, ktorých vznik a existencia nie je podmienená ľudskými aktivitami. V stredoeurópskej krajine boli v rôznej miere zastúpené už pred príchodom človeka. V porovnaní s lesnými biotopmi boli rozšírené v omnoho menšej miere. V prírodných podmienkach severného Slovenska, kde patrí aj územie okresu Poprad, do úvahy pripadajú iba niektoré rašeliniská, vodné plochy, skalné útvary a plochy nad hornou hranicou lesa. Práve vysokohorské bezlesie je na území okresu Poprad zastúpené v miere, aká nemá v iných okresoch na Slovensku obdobu. Primárne bezlesie vysokých horských polôh zaberajúce veľkú časť Vysokých a Belianskych Tatier sa celé nachádza v tomto okrese. Druhým typom sú sekundárne, poloprirodzené nelesné biotopy. Tie sú v dnešnej krajine zastúpené nepomerne väčšou mierou a predstavujú ich v prvom rade kosné lúky a pasienky. Stáročným využívaním tradičným obhospodarovaním týchto plôch sa tu vyvinula typická vegetácia, najmä na lúkach na vápencovom podloží s veľkým bohatstvom rastlinných druhov. Na tieto biotopy je svojim výskytom viazané veľké množstvo rastlín, významné je zastúpenie druhov čeľade Orchidaceae. Najväčšie plošné rozšírenie tieto biotopy zaznamenali po valašskej kolonizácii, kedy došlo k veľkoplošnému odlesneniu krajiny za účelom získania pasienkov, lúk ale aj ornej pôdy. Po priemyselnej revolúcii začal nielen plošný úbytok nelesných biotopov, ale najmä v druhej polovici uplynulého storočia došlo i k ich kvalitatívnym zmenám. Rekultiváciou a intenzifikáciou lúk došlo k strate ich pôvodne vysokej biodiverzity, veľké rozlohy lúk a pasienkov najmä v podhorských a horských oblastiach bolo vzhľadom na ich ťažkú prístupnosť opustených. Nelesné biotopy v takomto prípade zanikli alebo priamo zalesnením, ale procesom sekundárnej sukcesie - postupných zarastaním drevinami. Medzi nelesné biotopy podľa katalógu biotopov (Stanová, Valachovič 2002) zaraďujeme aj vodné biotopy (rieky, vodné plochy a ich brehy), ktoré najmä v prípadoch brehových porastov riek tvoria prechod medzi lesnými a nelesnými biotopmi a spoločenstvá krovísk v subalpínskom stupni (kosodrevina, vŕby). Z pohľadu klasifikácie podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, 2002) bolo v riešenom území identifikovaných 57 typov nelesných typov biotopov, z toho 28 prirodzených a 29 sekundárnych. Z nich je 31 typov biotopov európskeho významu a 11 typov biotopov národného významu. Ich prehľad je uvedený v tabuľke na nasledovnej strane.

Prirodzené nelesné biotopy Prvým sú prirodzené nelesné biotopy. Sú to také, ktorých vznik a existencia nie je podmienená ľudskými aktivitami. V stredoeurópskej krajine boli v rôznej miere zastúpené už pred príchodom človeka. V porovnaní s lesnými biotopmi boli rozšírené v omnoho menšej miere. V prírodných podmienkach severného Slovenska, kde patrí aj územie okresu Poprad do úvahy pripadajú iba niektoré rašeliniská, vodné plochy, skalné útvary a plochy nad hornou hranicou lesa. Práve vysokohorské bezlesie je na území okresu Poprad zastúpené v miere, aká nemá v iných okresoch na Slovensku obdobu. Primárne bezlesie vysokých horských polôh zaberajúce veľkú časť Vysokých a Belianskych Tatier sa celé nachádza v tomto okrese. Na miesta s prirodzenou nelesnou vegetáciou sa viažu viaceré zaujímavé a najmä vzácne biotopy európskeho a národného významu s výskytom celého radu vzácnych, ohrozených a chránených vyšších aj nižších rastlín. Niektoré z nich považujeme za relikty z predchádzajúcich období. Napríklad za glaciálne relikty (svedkov vegetácie na našom území v ostatnej dobe ľadovej) považujeme viaceré rašelinné druhy, ako ostricu dvojdomú (C. dioica), o. barinnú (Carex limosa), o. plstnatoplodú (Carex lasiocarpa) či ostricu oblastnú (Carex diandra), blatnicu močiarnu (Scheuchzeria palustris) vyskytujúce sa v okrese Poprad vzácne na rašeliniskách, najmä v podhorí Tatier. V rámci Slovenska sa len v podhorí Tatier vyskytuje vzácny všivec žezlovitý (Pedicularis sceptrum-carolinum). Veľmi vzácne sa na slatinných rašeliniskách v podhorí vyskytuje páperec alpínsky (Trichophorum pumilum).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 106

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 15. Zoznam nelesných biotopov v riešenom území – prirodzené a sekundárne biotopy Kód SK Biotop Kód NATURA Pi5 Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a 6110* bázických substrátoch Vo1 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae 3130 a/alebo Isoëto-Nanojuncetea Vo3 Prirodzené dystrofné stojaté vody 3160 Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a 3260 Callitricho-Batrachion Br1 Štrkové lavice bez vegetácie - Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov 3220 Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou 3230 (Myricaria germanica) Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou (Salix elaeagnos) 3240 Br6 Brehové porasty deväťsilov 6430 Kr2 Porasty borievky obyčajnej 5130 Kr3 Sukcesné štádiá s borievkou obyčajnou - Kr4 Spoločenstvá subalpínskych krovín 4080 Kr5 Nízke subalpínske kroviny 4080 Kr7 Trnkové a lieskové kroviny - Kr8 Vŕbové kroviny stojatých vôd - Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek - Kr10 Kosodrevina 4070* Kr11 Vysadená kosodrevina - Al1 Alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade 6150 Al2 Alpínske snehové výležiská na silikátovom podklade 6150 Al3 Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty 6170 Al4 Alpínske snehové výležiská na vápnitom podklade 6170 Al5 Vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa 6430 Al6 Vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom podklade - Al7 Vysokosteblové spoločenstvá vlhkých skalnatých žľabov na karbonátovom - podklade Al8 Horské vysokosteblové spoločenstvá na suchších a teplejších svahoch - Al9 Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni 4060 Tr1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte 6210 Tr1.1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte 6210* s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae * Tr5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty 6190 Tr6 Teplomilné lemy - Tr7 Mezofilné lemy - Tr8 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte 6230* Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky 6510 Lk2 Horské kosné lúky 6520

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 107

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Kód SK Biotop Kód NATURA Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky - Lk4 Bezkolencové lúky 6140 Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach 6430 Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí - Lk10 Vegetácia vysokých ostríc - Lk11 Trstinové spoločenstvá mokradí (Phragmition) - Ra1 Aktívne vrchoviská 7110* Ra2 Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy 7120 Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská 7140 Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz 7230 Ra7 Sukcesne zmenené slatiny - Pr1 Prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách - Pr3 Penovcové prameniská 7220* Sl2 Karpatské travertínové slaniská 1340* Sk1 Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8210 Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8220 Sk3 Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8110 Sk4 Karbonátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni 8120 Sk6 Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni 8160* Sk7 Sekundárne sutinové a skalné biotopy - Sk8 Nesprístupnené jaskynné útvary 8310 X1 Rúbaniská s prevahou bylín a tráv - X2 Rúbaniská s prevahou drevín - X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídiel - X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel - X5 Úhory a extenzívne obhospodarované polia - X7 Intenzívne obhospodarované polia - X8 Porasty inváznych neofytov - X9 Porasty nepôvodných drevín - X10 Porasty ruderalizovaných bahnitých brehov - Poznámka: Biotopy európskeho významu sú podfarbené zeleno, biotopy národného významu modro. Sekundárne biotopy sú bez podfarbenia.

Z vysokohorských druhov považovaných za glaciálne relikty sa v okrese Poprad vyskytuje väčšie množstvo taxónov, viaceré z nich sú na území Slovenska známe len z tatranskej oblasti. Iba v Belianskych Tatrách vyskytujú kosatka nízka (Tofieldia pusilla), turička jednoduchá (Kobresia simpliciuscula), medvedík alpínsky (Arctous alpina), ostrica čiernohnedá (Carex atrofusca) alebo sitina trojplevová (Juncus triglumis). Okrem Belianskych Tatier sa aj vo Vysokých vyskytuje veľmi vzácna ostrička myšia (Elyna myosuroides). Z ďalších reliktných druhov je to ostrica skalná (Carex rupestris), iba v Západných Tatrách (Červené vrchy) sibaldka rozprestretá (Sibbaldia procumbens) a len v Červených vrchoch a v Belianskych Tatrách veľmi vzácny lomikameň ovisnutý (Saxifraga cernua). Iba vo Vysokých Tatrách sa z reliktov vyskytuje ostrica Lachenalova (Carex lachenalii) a sitina gaštanovohnedá (Juncus castaneus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 108

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Za západokarpatské endemity sú považované druhy lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii) a stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum), ktoré majú v okrese Poprad najviac známych lokalít v rámci Slovenska. Väčšie množstvo lokalít na území okresu má endemický poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), ktorého výskyt je sústredený do podhorského a horského stupňa a okrem pôvodných lokalít obsadil aj sekundárne typy biotopov. Za reliktný môžeme považovať výskyt teplomilného druhu hlaváčik jarný (Adonis vernalis), ktorý má v Spišskej kotline najsevernejší výskyt na Slovensku.

Sekundárne nelesné biotopy Druhým typom sú sekundárne, poloprirodzené nelesné biotopy. Tie sú v dnešnej krajine zastúpené nepomerne väčšou mierou a predstavujú ich v prvom rade kosné lúky a pasienky. Stáročným využívaním tradičným obhospodarovaním týchto plôch sa tu vyvinula typická vegetácia, najmä na lúkach na vápencovom podloží s veľkým bohatstvom rastlinných druhov. Na tieto biotopy je svojim výskytom viazané veľké množstvo rastlín, významné je zastúpenie druhov čeľade Orchidaceae. Najväčšie plošné rozšírenie tieto biotopy zaznamenali po Valašskej kolonizácii, kedy došlo k veľkoplošnému odlesneniu krajiny za účelom získania pasienkov, lúk ale aj ornej pôdy. Po priemyselnej revolúcii začal nielen plošný úbytok nelesných biotopov, ale najmä v druhej polovici uplynulého storočia došlo i k ich kvalitatívnym zmenám. Rekultiváciou a intenzifikáciou lúk došlo k strate ich pôvodne vysokej biodiverzity, veľké rozlohy lúk a pasienkov najmä v podhorských a horských oblastiach bolo vzhľadom na ich ťažkú prístupnosť opustených. Nelesné biotopy v takomto prípade zanikli alebo priamo zalesnením, ale procesom sekundárnej sukcesie - postupných zarastaním drevinami. Medzi nelesné biotopy sú podľa katalógu biotopov (Stanová, Valachovič 2002) zaraďujeme aj vodné biotopy (rieky, vodné plochy a ich brehy), ktoré najmä v prípadoch brehových porastov riek tvoria prechod medzi lesnými a nelesnými biotopmi a spoločenstvá krovísk v subalpínskom stupni (kosodrevina, vŕby). Podrobnejší komentár týkajúci sa zachovalosti jednotlivých typov nelesných biotopov, ich druhová rozmanitosť a výskyt chránených a ohrozených druhov je v kapitole 2.6 Účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 109

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2. SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) je zobrazená na mape 1 v mierke 1 : 50 000 a predstavuje základ pre krajinoekologické syntézy vykonané v tomto dokumente. Mapa bola zostavená kombinovaným postupom – spracovaním dostupných digitálnych údajov po jednotlivých vrstvách (napr. lesné pozemky, poľnohospodárska pôda, sídla a infraštruktúra), prácou s ortofotomapou územia doplnenou terénnymi obhliadkami (napr. NDV, mozaikové štruktúry, malo- a veľkobloková orná pôda, ...) a terénnym výskumom (napr. historické krajinné štruktúry). Obsahom tejto kapitoly je charakteristika jednotlivých prvkov SKŠ.

2.1 POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA Tabuľka 16. Úhrnné hodnoty výmer podľa druhov pozemkov v jednotlivých obciach okresu Poprad (m2, celková výmera v ha) Zastavané Celková Ovocné Lesné Vodné Ostatné Názov obce PP spolu Orná pôda Záhrady TTP NPP spolu plochy výmera (ha) sady pozemky plochy plochy a nádvoria Batizovce 1 434,83 10 180 814 4 740 133 104 349 0 5 336 332 4 167 532 1 323 769 150 141 996 874 1 696 748 Gánovce 783,35 3 750 553 2 478 969 116 930 0 1 154 654 4 082 978 3 365 300 29 985 535 187 152 506 Gerlachov 527,08 4 228 602 1 331 700 71 619 0 2 825 283 1 042 163 429 393 31 585 378 552 202 633 Hôrka 1 135,00 7 804 851 3 543 478 151 280 0 4 110 093 3 545 159 2 119 343 89 077 738 456 598 283 Hozelec 399,96 2 364 346 1 551 452 110 080 0 702 814 1 635 263 1 127 440 30 776 378 512 98 535 Hranovnica 3 266,11 12 770 764 8 432 839 534 748 59 565 3 743 612 19 890 376 18 357 103 239 168 841 310 452 795 Jánovce 967,62 7 160 264 4 093 838 121 522 0 2 944 904 2 515 928 1 631 885 42 863 473 760 367 420 Kravany 2 433,82 6 478 976 2 169 372 40 305 0 4 269 299 17 859 260 17 290 628 79 776 378 610 110 246 Liptovská Teplička 9 846,30 16 859 567 626 809 59 638 0 16 173 120 81 603 409 79 966 101 548 750 944 041 144 517 Lučivná 1 876,56 7 381 612 2 927 409 49 935 0 4 404 268 11 383 960 10 175 251 163 078 845 702 199 929 Mengusovce 894,42 5 516 171 2 051 689 53 134 0 3 411 348 3 428 078 2 378 120 130 203 448 105 471 650 Mlynica 776,80 7 113 531 4 324 510 14 953 0 2 774 068 654 443 207 518 53 353 293 434 100 138

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 110

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

- pokračovanie tabuľky Zastavané Celková Ovocné Lesné Vodné Ostatné Názov obce PP spolu Orná pôda Záhrady TTP NPP spolu plochy výmera (ha) sady pozemky plochy plochy a nádvoria Nová Lesná 417,02 2 894 568 1 426 764 42 656 0 1 425 148 1 275 662 563 141 49 098 453 111 210 312 Poprad 6 311,40 40 598 669 27 665 448 680 397 0 12 252 824 22 515 290 6 659 744 817 336 10 605 040 4 433 170 Spišská Teplica 3 112,24 9 307 943 5 912 528 107 896 0 3 287 519 21 814 440 20 200 241 189 030 762 044 663 125 Spišské Bystré 3 794,85 12 265 402 6 380 187 228 786 0 5 656 429 25 683 101 24 443 533 229 199 869 297 141 072 Spišský Štiavnik 1 822,13 11 196 990 8 509 924 96 941 2 201 2 587 924 7 024 283 5 864 658 189 570 729 347 240 708 Svit 447,59 954 697 189 600 317 611 0 447 486 3 521 225 676 859 217 085 1 719 007 908 274 Štôla 255,51 1 438 154 69 366 27 029 0 1 341 759 1 116 923 759 737 55 719 176 460 125 007 Štrba 6 307,57 32 819 008 7 453 001 178 317 0 25 187 690 30 256 732 25 581 547 634 785 2 954 016 1 086 384 Šuňava 2 637,33 13 266 562 3 321 811 124 513 0 9 820 238 13 106 787 11 498 193 168 388 916 663 523 543 Švábovce 916,87 6 186 861 2 856 803 135 300 0 3 194 758 2 981 855 1 904 997 26 253 707 655 342 950 Tatranská Javorina 9 403,70 1 876 597 1 098 18 014 0 1 857 485 92 160 373 90 761 086 951 605 438 974 8 708 Veľký Slavkov 1 221,31 9 806 818 5 914 822 59 820 0 3 832 176 2 406 310 1 069 174 113 840 843 440 379 856 Vernár 5 288,03 5 934 911 17 936 21 511 0 5 895 464 46 945 368 46 045 043 87 260 699 485 113 580 Vikartovce 5 027,02 15 271 191 2 999 726 61 038 0 12 210 427 34 998 968 33 848 317 186 794 675 480 288 377 Vydrník 492,93 3 202 547 2 361 679 146 754 0 694 114 1 726 788 1 211 099 31 366 367 827 116 496 Vysoké Tatry 35 978,70 9 915 265 19 005 59 016 0 9 837 244 349 871 781 341 218 816 2 404 585 3 440 652 2 807 728 Ždiar 2 732,55 10 891 648 698 221 9 611 0 10 183 816 16 433 831 15 321 446 168 717 774 539 169 129 Pozn.: PP – poľnohospodárska pôda, TTP – trvalé trávnaté porasty, NPP – nepoľnohospodárska pôda; vinice a chmeľnice sa v okrese Poprad nenachádzajú

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 111

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Predchádzajúca tabuľka udáva výmery podľa druhov pozemkov v jednotlivých obciach okresu Poprad prevzatých z údajov Štatistického úradu SR. Výmery plôch sú členené na poľnohospodársku pôdu (v členení orná pôda, záhrady, ovocné sady, TTP) a nepoľnohospodársku pôdu (v členení lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Plochy viníc a chmeľníc, patriace do poľnohospodárskej pôdy sa v okrese Poprad nenachádzajú. Na základe údajov Ústavu geografie a kartografie Bratislava môžeme konštatovať, že trendom je znižovanie celkovej rozlohy výmery poľnohospodárskej pôdy a tiež lesných pozemkov na úkor ostatných plôch. Tabuľka 17. Úhrnné hodnoty výmer podľa druhov pozemkov v okrese Poprad v čase (ha)

Rok Poľnohosp. Lesné Vodné Zastavané Ostatné Celková pôda pozemky plochy plochy plochy výmera 1998 28 691 78 007 799 3 255 1 587 112 338 2002 28 696 76 939 806 3 242 1 533 111 216 2010 28 001 76 587 821 3 421 1 708 110 538 2011 27 944 76 600 811 3 439 1 715 110 509 Pozn.: Údaje z databázy RegDat Štatistického úradu SR (http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/)

Antropogénny tlak na využívanie pôdy spôsobuje je pozvoľný úbytok (vyňatie pre stavebné účely), významný a zreteľný je aj trend zalesňovania – postupnej premeny poľnohospodárskej pôdy na lesné pozemky. Graf 5. Zastúpenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy v okrese Poprad, stav r. 2011

Zastúpenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy v okrese Poprad (ha)

29 535; 22% 27 944; 21%

76 600; 57%

Poľnohospodárska pôda Lesná pôda Ostatná pôda

Zdroj: Štatustický úrad SR, stav k r. 2011

Kvalita poľnohospodárskych pôd v okrese je relatívne nízka, v okrese sa nenachádzajú pôdy s 1. – 4. stupňom BPEJ (bližšie pozri kap. 1.1.3.2 „Bonita poľnohospodárskej pôdy a jej ochrana“).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 112

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.2 LESNÉ POZEMKY V súčasnosti lesnatosť okresu Poprad dosahuje vyše 59 % (lesné porasty na LPF), pri započítaní porastov s charakterom lesa mimo LPF to môže byť až takmer 61 %. Okres sa tak radí k najlesnatejším okresom na Slovensku. Zo súčasných lesov zaberajú porasty s prirodzenou dominanciou ihličnanov (smrek, borovica, smrekovec, limba) viac ako 65 %. Podľa stavu k 1.1.2010 porasty s výraznou dominanciou ihličnanov (smrek / borovica / smrekovec viac ako 70 %) tvoria takmer 55 % zo všetkých lesných porastov a porasty s prevahou smreka / borovice / smrekovca (zastúpenie 50 % a viac) dokonca až takmer 80 % všetkých lesov. Monokultúry ihličnanov zaberajú rozsiahle plochy hlavne v Nízkych Tatrách, Belianskych Tatrách, Slovenskom raji a Kozích chrbtoch, v menšej miere aj v ostatných orografických celkoch. Ich celková výmera je vyše 14 900 ha a ich celkový podiel z lesov okresu dosahuje takmer 23 %. Miera zalesnenia jednotlivých orografických celkov (pozri graf 3) sa v čase dynamicky mení, v druhej polovici 20. storočia došlo k pomerne rozsiahlemu zalesňovaniu - rekonštrukcii hornej hranici lesa v Tatrách. Ešte výraznejšie prírastky lesa nastali v dôsledku prirodzenej sukcesie drevín na opustených poľnohospodárskych plochách, najmä pasienkoch. Takto sa postupne menia na les pomerne veľké oblasti najmä v Liptovskej a Popradskej kotline v podhorí Vysokých Tatier (napr. širšie okolie Tatranskej Štrby, SZ od Gerlachova, S až Z od Štôly). V iných územiach nie je prírastok lesa taký markatný, aj keď najmä v horkých oblastiach sa ide o pomerne rozsiahle plochy (napr. v oblasti Vikartovskej hole, Soľanky, J a Z od Šuňavy, S od Hôrky, S a V od Vikartoviec, ...). Tabuľka 18. Zastúpenie druhov lesných porastov v okrese Poprad (z mapy SKŠ)

Lesy Plocha (ha) Plocha (%) ihličnaté lesy 61 720 94,56% - z toho kosodrevina 7 489 - z toho smrekové monokultúry 14 514 listnaté lesy 855 1,31% zmiešané lesy 2 698 4,13% lesy spolu 65 273 100,00%

Graf 6. Zastúpenie druhov lesných porastov v okrese Poprad

Lesy podľa zloženia (ha)

2 698; 4% 855; 1%

61 720; 95%

ihličnaté lesy listnaté lesy zmiešané lesy

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 113

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.3 VODNÉ TOKY A PLOCHY Vodné toky Územie okresu Poprad sa nachádza na rozhraní úmorí Čierneho mora a Baltského mora. SV časť okresu, v povodí rieky Poprad patrí do úmoria Baltského mora. Rieka Poprad teda tečie na sever, obteká Spišskú Maguru a Ľubovniansku vrchovinu a na území Poľska sa vlieva do Dunajca a neskôr do Visly. Západná časť okresu patrí do povodia rieky Váh, resp. jeho zdrojových tokov – Čierneho a Bieleho Váhu. Biely Váh pramení vo Važeckej doline južne od Kriváňa (k. 2494,7), Čierny Váh severne od Kráľovej hole (k. 1946,1). JV časť okresu (Hornádska kotlina) patrí do povodia rieky Hornád, ktorá tečie na východ, v Kysaku (mimo územia okresu) sa stáča k juhu a na území Maďarska sa vlieva do Tisy. Viac o hydrografickej sieti okresu a prietokoch na vodných tokoch pozri kap. 1.1.4.1 „Hydrologické pomery".

Vodné plochy V okrese Poprad sa nenachádzajú vodné nádrže na využitie hydroenergetického potenciálu ani veľkokapacitné nádrže ako vodné zdroje. Výhľadovo (ÚPN VÚC 2004 Prešovského kraja) sa počíta s vybudovaním VN Bušovce na rieke Poprad a VN Spišské Bystré na toku Bystrá. Najvýznamnejšími vodnými plochami okresu sú tak jazerá ľadovcového pôvodu - tatranské plesá. Ich vznik súvisí s kvartérnym zaľadnením, kde vysokohorské ľadovce vyhĺbili tzv. glaciálne kotly – kary (tzv. karové plesá) a morénami zahradili depresie v ľadovcových údoliach (tzv. morénové plesá), prípadne plesá vznikli kombináciou týchto procesov. Osobitným typom je Tiché pleso, ktoré vzniklo zrútením jaskynného stropu v krasovom teréne. Rôzne zdroje uvádzajú rôzny počet plies – podľa Wikipédie sa na slovenskej strane Tatier nachádza 87 plies (http://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR eviduje celkom 80 plies (niektoré však obsahujú viacero plies na jednom mieste – napr. Päť Spišských plies), z toho 74 v okrese Poprad (http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=9586). V celých Tatrách (vrátane poľskej strany) sa nachádza okolo 135 plies (Wikipédia, iné zdroje uvádzajú až 170 plies), z toho však len 103 je trvalých, resp. trvalo zavodnených. Plocha všetkých 135 plies je takmer 3 km2 a celkový objem je asi 12 mil. m3 vody. V ďalšom uvádzame zoznam tatranských plies na území okresu Poprad, kde sa budeme pridŕžať názvoslovia podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava. Tabuľka 19. Zoznam tatranských plies podľa katastrálnych území

Názov plesa Katastrálne územie Názov plesa Katastrálne územie Batizovské pleso Starý Smokovec Čierne Javorové pleso Tatranská Javorina Čierne pleso Starý Smokovec Kačacie pliesko Tatranská Javorina Dlhé pleso Starý Smokovec Kolové pleso Tatranská Javorina Slavkovské plieska Starý Smokovec Litvorové pleso Tatranská Javorina Szontaghovo pleso Starý Smokovec Malé Žabie Javorové pleso Tatranská Javorina Velické pleso Starý Smokovec Nižné Bielovodské Žabie pleso Tatranská Javorina Capie pleso Štrbské Pleso Rovienkové pleso Tatranská Javorina Dračie pleso Štrbské Pleso Ťažké pleso Tatranská Javorina Jamské pleso Štrbské Pleso Tiché pleso Tatranská Javorina Kobylie pleso Štrbské Pleso Vyšné Bielovodské Žabie Tatranská Javorina pleso Krivánske Zelené pleso Štrbské Pleso Zamrznuté pleso Tatranská Javorina

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 114

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov plesa Katastrálne územie Názov plesa Katastrálne územie Ľadové pleso Štrbské Pleso Zelené Javorové pleso Tatranská Javorina Malé Dračie pleso Štrbské Pleso Zelené pleso Tatranská Javorina Malé Hincovo pleso Štrbské Pleso Zmrzlé pleso Tatranská Javorina Malé Kozie pleso Štrbské Pleso Žabie Javorové pleso Tatranská Javorina Malé pliesko Štrbské Pleso Baranie pliesko Tatranská Lomnica Nižné Furkotské pleso Štrbské Pleso Belasé pleso Tatranská Lomnica Nižné Kozie pleso Štrbské Pleso Červené pleso Tatranská Lomnica Nižné Temnosmrečinské Štrbské Pleso Čierne pleso Tatranská Lomnica pleso Nižné Terianske pleso Štrbské Pleso Dlhé pleso Tatranská Lomnica Nižné Wahlenbergovo pleso Štrbské Pleso Horné Spišské pleso Tatranská Lomnica Okrúhle pleso Štrbské Pleso Ľadové pleso Tatranská Lomnica Pliesko pod Skokom Štrbské Pleso Malé Čierne pleso Tatranská Lomnica Popradské pleso Štrbské Pleso Modré pleso Tatranská Lomnica Rakytovské plieska Štrbské Pleso Päť Spišských plies Tatranská Lomnica Rumanovo pleso Štrbské Pleso Pusté plesá Tatranská Lomnica Slepé pleso Štrbské Pleso Sesterské pleso Tatranská Lomnica Smrekovické plieska Štrbské Pleso Sivé plesá Tatranská Lomnica Štrbské pleso Štrbské Pleso Skalnaté pleso Tatranská Lomnica Tomanovské plesá Štrbské Pleso Starolesnianske pleso Tatranská Lomnica Veľké Hincovo pleso Štrbské Pleso Studené plesá Tatranská Lomnica Volie plieska Štrbské Pleso Trojrohé pleso Tatranská Lomnica Vyšné Furkotské pleso Štrbské Pleso Vareškové pleso Tatranská Lomnica Vyšné Kozie pleso Štrbské Pleso Zbojnícke plesá Tatranská Lomnica Vyšné Temnosmrečinské Štrbské Pleso Zelené pleso Tatranská Lomnica pleso Vyšné Terianske pleso Štrbské Pleso Žlté pleso Tatranská Lomnica Vyšné Wahlenbergovo pleso Štrbské Pleso Nové Štrbské pleso Štrba Žabie plesá Štrbské Pleso Zdroj: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2012

Plesá postupne zanikajú napr. zanášaním horninovým materiálom, ktorý do nich splavia zrážky (príklad bývalého Lievikového plesa), pri nižšie položených plesách zarastajú vegetáciou, najmä rašeliniskami (príklad bývalého Slepého plesa). Ďalšia možnosť je pri morénových plesách porušenie tesnosti hradiacej morény (príklad v minulosti asi najväčšieho tatranského plesa, po ktorom zostala asi 60-hektárová panva Christlovej s rašeliniskami a nimi pretekajúcim Studeným potokom).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 115

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 32. Najväčšie tatranské pleso – Veľké Hincovo pleso, s rozlohou vyše 20 ha

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Velke_Hincovo_pleso.jpg

Tabuľka 20. Prehľad 10 najväčších tatranských plies

Poradie Názov Plocha (ha) Nad. výška (m n. m.) Hĺbka (m) 1. Veľké Hincovo pleso 20,08 1 946 53,0 2. Štrbské pleso 19,76 1 346 20,0 3. Nižné Temnosmrečinské pleso 12,00 1 677 38,0 4. Vyšné Bielovodské Žabie pleso 9,56 1 699 24,3 5. Popradské pleso 6,88 1 494 17,0 6. Vyšné Temnosmrečinské pleso 5,55 1 725 19,0 7. Nižné Terianske pleso 5,47 1 940 47,2 8. Vyšné Wahlenbergovo pleso 5,18 2 157 21,0 9. Krivánske Zelené pleso 5,16 2 013 23,1 10. Nižné Bielovodské Žabie pleso 4,65 1 675 20,2 Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 116

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4 ZASTAVANÉ PLOCHY A NÁDVORIA 2.4.1 Obytné a rekreačné areály 2.4.1.1 Demografické údaje, osídlenie a bývanie Tabuľka 21. Počet miest a obcí v okrese Poprad

Počet obcí - toho miest Okres Poprad 29 3 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Tak rozlohou, ako aj počtom obyvateľov patrí okres Poprad medzi veľké okresy Slovenska. Je jedným zo 16 okresov, kde počet obyvateľov presahuje 100 000. Hustota zaľudnenia však nie je veľká, na 1 km2 tu žije v priemere o 20 obyvateľov menej, ako je celoslovenský priemer (v okrese Poprad to je 95 obyvteľov na 1 km2). Územie okresu je osídlené nerovnomerne. Obyvateľstvo sa skoncentrovalo do stredu okresu v Popradskej a Hornádskej kotline. Horské oblasti Tatier a Nízkych Tatier sú takmer bez obyvateľstva. V okrese Poprad sú 3 mestá – Poprad, Svit a Starý Smokovec. Viac ako 2 000 obyvateľov majú 4 obce – Hranovnica, Liptovská Teplička, Spišské Bystrá a Štrba. Tabuľka 22. Zoznam obcí okresu Poprad (505)

Por. Čís. kód Názov Por. Čís. kód Názov č. č. 1 523402 Batizovce 16 523852 Spišské Bystré 2 523437 Gánovce 17 523879 Spišský Štiavnik 3 523445 Gerlachov 18 523925 Svit 4 523488 Hôrka 19 559890 Štôla 5 523496 Hozelec 20 523933 Štrba 6 523518 Hranovnica 21 524107 Šuňava 7 523542 Jánovce 22 523950 Švábovce 8 523593 Kravany 23 580368 Tatranská Javorina 9 523631 Liptovská Teplička 24 524018 Veľký Slavkov 10 523658 Lučivná 25 524026 Vernár 11 523721 Mengusovce 26 524034 Vikartovce 12 523747 Mlynica 27 524093 Vydrník 13 523763 Nová Lesná 28 560103 Vysoké Tatry 14 523381 Poprad 29 524107 Ždiar 15 523844 Spišská Teplica Zdroj: Vyhláška č. 597/2002 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva štatistický číselník krajov, štatistický číselník okresov a štatistický číselník obcí

Demografické charakteristiky okresu Poprad sme prevzali z databáz Štatistického úradu SR, aktualizovaných so stavom v r. 2011, pokiaľ nie je uvedené inak.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 117

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 23. Počet obyvateľov okresu Poprad podľa veľkostných skupín obcí (stav k 31.12.2010)

Počet obcí Počet mužov Počet žien Počet obyvateľov Spolu 29 51 062 54 006 105 068 0 - 199 0 0 0 0 200 - 499 2 327 323 650 500 - 999 7 2 618 2 638 5 256 1 000 - 1 999 10 7 385 7 345 14 730 2 000 - 4 999 8 11 071 11 519 22 590 5 000 - 9 999 1 3 600 3 971 7 571 10 000 - 19 999 0 0 0 0 20 000 - 49 999 0 0 0 0 50 000 – 99 999 1 26 061 28 210 54 271 100 000 + 0 0 0 0 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Tabuľka 24. Celkový vývoj počtu obyvateľov v okrese Poprad (roky 2000 – 2010)

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Spolu 103 342 104 554 104 526 104 356 104 320 104 326 104 333 104 481 104 508 104 827 105 068 Muži 50 212 50 806 50 792 50 729 50 730 50 740 50 703 50 815 50 806 50 954 51 062 Ženy 53 130 53 748 53 734 53 627 53 590 53 586 53 630 53 666 53 702 53 873 54 006 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 Tabuľka 25. Prirodzený prírastok a úbytok obyvateľstva okresu Poprad

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 Počet živonarodených 1 176 1 087 1 062 1 190 1 189 1 182 1 149 1 173 1 314 1 248 1 245

Počet zomretých 776 821 872 769 841 825 800 827 857 833 870

Prirodzený prírastok 400 266 190 421 348 357 349 346 457 415 375 (- úbytok) obyvateľstva Celkový prírastok 296 -28 -170 -36 6 7 148 27 319 241 141 (- úbytok) obyvateľstva Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Aj keď tento trend sa postupne oslabuje, okres Poprad zostáva okresom s pozitívnym demografickým vývojom.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 118

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 26. Veková štruktúra obyvateľstva okresu Poprad (podľa Sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011)

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Tabuľka 27. Veková štruktúra obyvateľstva okresu Poprad podľa pohlavia (podľa Sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011)

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Ostatné demografické údaje je možné získať z Demografického interaktívneho atlasu, ktorý na svojej webovej stránke prevádzkuje Prešovský samosprávny kraj (http://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne- informacie/demografia/). Zamestnanosť v okrese v priemere za rok 2011 v organizáciách s počtom zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách dosiahla 19 190 fyzických osôb (medziročný pokles o 34 osôb). Medzi najväčších zamestnávateľov okresu patria Tatravagónka a.s. (priemerný počet zamestnancov za rok 2011 – 1 835), Nemocnica Poprad a.s. (počet zamestnancov 1192), Whirlpool Slovakia, spol. s.r.o. (počet zamestnancov 1006), Chemosvit Folie, a.s. (počet zamestnancov 903). Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v organizáciách s počtom zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách v kraji za rok 2011 dosiahla 749,-€ (medziročný nárast o 28,-€). Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) k 31.12.2011 pri disponibilnom počte uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v počte 6 685 dosiahla hodnotu 12,33 %. Graf 7. Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) v okrese Poprad v rokoch 2007 - 2011

Zdroj: Regionálna analýza trhu práce a sociálnych vecí v okresoch Poprad a Levoča (rok 2011); Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 119

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.1.2 Rekreácia Potenciál okresu Poprad pre cestovný ruch a rekreáciu je rozsiahly. Podstatnú časť tohto potenciálu napĺňa horský a rekreačný turizmus (Tatry, Nízke Tatry), menej poznávací turizmus, ale významné je aj využitie geotermálnych vôd (Poprad), minerálnych vôd (Gánovce). Rekreačnú hodnotu územia ešte zvyšuje jeho multimodálna dopravná prístupnosť, vrátane medzinárodného letiska v Poprade. Prirodzeným cieľom horského a rekreačného turizmu sú Tatry,s rekreačnými centrami Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Ždiar a ďalšími. Horský turizmus zahŕňa aktivity z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie pri ponechaní živelného vývoja a absencii manažmentových opatrení potenciálne rizikové, vyžadujúce reguláciu (zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo, paragliding), aj stredne rizikové (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika). Okrem rekreačných aktivít viazaných na jediné veľhory Slovenskej republiky – Tatry, netreba zabúdať ani na to, že do okresu Poprad zasahujú aj Nízke Tatry a Slovenský raj, územne chránené ako národné parky, s viacerými prírodnými rezerváciami. Z hľadiska urbanistickej koncepcie sú na území okresu vymedzené nasledovné rekreačné krajinné celky – RKC (ÚPN VÚC Prešovský kraj 2004): • RKC Vysoké Tatry, • RKC Belianske Tatry, • RKC Kozie chrbty. Tabuľka 28. Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v meste Poprad a regióne Vysoké Tatry v roku 2011

Mesto (región) Ubytovacie Lôžka spolu Návštevníci Prenocovania Využitie lôžok zariadenia* návštevníkov (%) Poprad 27 1 607 70 400 146 004 31,1 Vysoké Tatry (región) 271 15 635 414 051 1 333 916 35,4 Pozn. * - vrátane kempingov Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Tabuľka 29. Vývoj ukazovateľov rozvoja cestovného ruchu v okrese Poprad v r. 2001 - 2011

Počet prenocovaní Počet návštevníkov Rok návštevníkov v ubytovacích Počet ubytovacích zariadení v ubytovacích zariadeniach zariadeniach 2001 1 839 199 226 447 053 2002 1 995 042 238 493 462 2003 1 808 431 235 448 084 2004 1 503 224 230 397 224 2005 1 363 353 217 399 894 2006 1 398 017 221 416 589 2007 1 449 790 255 448 170 2008 1 440 302 251 446 579 2009 1 227 690 250 359 883 2010 1 230 502 236 376 108 2011 1 231 150 223 390 185 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 120

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Poznávací turizmus zameraný na kultúrne a historické pamiatky sa môže rozvíjať napr. v Poprade – Spišskej Sobote, kde je pamiatková rezervácia, prípadne v rezervácii ľudovej architektúry v Ždiari. Zaujímavý, pôvodne renesančný kaštieľ je aj v Spišskom Štiavniku. Na území okresu je viacero klimatických kúpeľov, využívajúcich účinky kombinácie nadmorskej výšky a zloženia ovzdušia – Nový Smokovec, Tatranské Matliare, Štrbské Pleso, Lučivná. Prírodné podmienky tu napomáhajú hlavne liečbe dýchacích ciest a chorôb s tým súvisiacich, tiež pri rekondičných pobytoch. V Belianskych Tatrách je jediná sprístupnená tatranská jaskyňa – Belianska jaskyňa. Obrázok 33. Vybrané rekreačné zariadenia okresu Poprad

Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok Belianska jaskyňa

Aquacity Poprad Pamiatková rezervácia Poprad – Spišská Sobota Zdroj: internet

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 121

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.2 Areály priemyselných podnikov, výrobných prevádzok a skladov V okrese Poprad je rozvinutý predovšetkým strojársky a chemický priemysel, z ďalších odvetví sú významné najmä textilný priemysel a výroba potravín. Strojársky a chemický priemysel je koncentrovaný v Poprade a neďalekom Svite. Podľa údajov Podnikateľskej aliancie Slovenska (Konkurencieschopné regióny 21, http://www.regiony21.sk, údaje z r. 2009) najväčším zamestnávateľom je Tatravagónka (vyše 1 800 zamestnancov). Zaoberá sa vývojom, výrobou a údržbou koľajových vozidiel, s výrobou zameranou na export. Najväčším priemyselným podnikom chemickej výroby je Chemosvit Folie, s takmer 900 zamestnancami. Tento priemyselný podnik, so sídlom vo Svite vyrába flexibilné fólie a výrobky z nich (plastové dosky, hadice, profily), ako aj iné výrobky z papiera a lepenky. Vo Svite sídli aj textilný závod Tatrasvit Svit – Socks, vyrábajúci ponožky a pančuchové nohavice, ako aj iné pletené a háčkované odevy. Podľa údajov z r. 2010 mal Tatrasvit medzi 500 a 1 000 zamestancami. Z ostatných priemyselných podnikov okresu, sídliacich v meste Poprad menujme Whirlpool Slovakia a.s., Tatramat a.s., Wagonmarket spol. s r.o., Baliarne Poprad s.r.o. a ďalšie. Tabuľka 30. Základné charakteristiky podnikateľského sektora v okrese Poprad (r. 2009)

Zdroj: http://www.regiony21.sk/vystupy/IRPP/vysledky.html

Tabuľka 31. Vybrané ukazovatele priemyselnej produkcie za okres Poprad

Počet priemyselných Rok Hrubý obrat (tis. €) Pridaná hodnota (tis. €) závodov 2001 832 881,23 40 116 731,20 2002 789 147,98 41 140 570,87 2003 976 949,64 41 199 245,73 2004 945 243,61 39 151 667,66 2005 874 737,30 48 92 345,68 2006 909 231,23 46 92 673,47 2007 1 035 638,15 50 69 218,71 2008 1 093 109,94 47 82 654,29 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Nasledovná tabuľka podáva počty firiem zaoberajúcich sa priemyselnou výrobou v okrese Poprad (vrátane živností) v členení podľa jednotlivých druhov priemyselnej výroby. Údaje boli prevzaté z webovej stránky KATALÓG-FIRIEM.SK Prehľadný katalóg firiem a webstránok (www.k-f.sk) so stavom k novembru 2012.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 122

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 32. Počet firiem (priemyselné výroby a živnosti) v okrese Poprad podľa jednotlivých odvetví

Druh priemyselnej výroby Počet firiem v okrese Výroba potravín 80 Výroba nápojov 10 Výroba textilu 44 Výroba odevov 98 Výroba kože a kožených výrobkov 3 Výroba dreva a výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov zo 264 slamy a prúteného materiálu Výroba papiera a papierových výrobkov 8 Tlač a reprodukcia záznamových médií 26 Výroba chemikálií a chemických produktov 9 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov 2 Výroba výrobkov z gumy a plastu 29 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 43 Výroba a spracovanie kovov 4 Výroba kovových konštrukcií, okrem strojov a zariadení 594 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov 10 Výroba elektrických zariadení 18 Výroba strojov a zariadení i. n. 40 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov 3 Výroba ostatných dopravných prostriedkov 3 Výroba nábytku 31 Iná výroba 66 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov 70 Zdroj: http://poprad.k-f.sk/1-priemyselna-vyroba/

Pre potreby rozvoja priemyselnej výroby v meste Poprad bol zriadený priemyselný park Poprad – Matejovce s rozlohou okolo 10 ha. Priemyselný park je západným pokračovaním areálu Tatramat a Whirlpool Slovakia, z južnej strany je ohraničený trasou diaľnice D1 a zo severnej strany južným okrajom obytného súboru Matejovce. Investori začali výrobu v priemyselnom parku v r. 2007 – 2008 a k dnešnému dňu sú to Transservice Europa SK, s.r.o. (logistika a skladovanie), GGP Slovakia, sr.o. (import cukroviniek a priemyselného tovaru), CA.BI, s.r.o. (sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a dopravy), LPH, s.r.o. (výroba výliskov z plastov, vrátane montáží vyšších celkov), HO & PE FAMILY, s. r. o. (výroba mrazených polotovarov a potravín ), Immergas Europe, s. r.o. (výroba plynových kotlov) a iní.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 123

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.3 Areály povrchovej a podpovrchovej ťažby nerastných surovín 2.4.3.1 Ťažobné areály (lomy, hliniská, pieskoviská) Územná ochrana ložísk nerastných surovín sa na ložiskách vyhradených nerastov (§ 3 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov), vykonáva vo forme chránených ložiskových území (§ 16 cit. zákona – zriaďuje sa po overení výhradného ložiska, spravidla po ukončení etapy vyhľadávania geologického prieskumu) a dobývacích priestorov (§ 25 cit. zákona - pred začatím ťažby ako forma rozhodnutia o využívaní územia). Chránené ložiskové územia sa s dobývacími územiami prekrývajú, resp. dobývacie priestory sa nachádzajú vo vnútri chránených ložiskových území, ktoré sú zvyčajne rozsiahlejšie. Takouto formou územnej ochrany môžu byť chránené aj niektoré ložiská nevyhradených nerastov, a to tie, ktoré boli pred rokom 1989 skúmané štátnymi organizáciami za štátne peniaze. Takéto ložiská označujeme ako výhradné ložiská nevyhradených nerastov. Ostatné ložiská nevyhradených nerastov sú podľa § 7 cit. zákona súčasťou pozemku, nie sú teda územne chránené. Nasledovné tabuľky boli spracované podľa údajov Obvodného banského úradu Spišská Nová Ves a udávajú stav za r. 2011. Tabuľka 33. Chránené ložiskové územia v okrese Poprad

Názov ložiska Druh nerastu Organizácia Poznámka Batizovce štrkopiesky Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. ťažba ukončená Batizovce I štrkopiesky Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. ťažba ukončená Hranovnica melafýr, kremité porfýry EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o. ložisko v ťažbe Kvetnica melafýr M-LOM, spol. s r.o. ťažba ukončená Zdroj: OBÚ Spišská Nová Ves, 2011

Tabuľka 34. Dobývacie priestory v okrese Poprad

Názov ložiska Druh nerastu Organizácia Poznámka Batizovce štrkopiesky Štrkopiesky Batizovce, s.r.o ťažba ukončená Batizovce I. štrkopiesky Štrkopiesky Batizovce, s.r.o. ťažba ukončená Hranovnica melafýr EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o. ložisko v ťažbe Kvetnica melafýr M - LOM, spol. s r.o. ťažba ukončená Zdroj: OBÚ Spišská Nová Ves, 2011

Ako vidno z predchádzajúcich tabuliek, z výhradných ložísk je v ťažbe už len ložisko stavebného kameňa Hranovnica (označované aj ako Hranovnica – Dubina) sp. EUROVIA – Kameňolomy. V roku 2010 vykázali ťažbu 144 kt stavebného kameňa – melafýru (resp. paleobazaltu). Tabuľka 35. Údaje o ťažbe stavebného kameňa za roky 2006 – 2010 na výhradných ložiskách okresu Poprad

Zdroj: OBÚ Spišská Nová Ves, 2011

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 124

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V ťažbe sú však viaceré ložiská nevyhradených nerastov, ktoré - ako bolo povedané v úvode - nepožívajú územnú ochranu a sú súčasťou pozemku. Najväčšou ťažobnou organizáciou z pohľadu množstva vyťaženej suroviny v okrese Poprad sú Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., ktoré vyťažili 373,0 kt štrkopieskov a to na ložisku nevyhradeného nerastu (LNN) Batizovce II. Na tomto ložisku súčasne vykonáva ťažbu aj Agrostav Poprad, s.o.d., ktorá v roku 2011 vyťažila 131,2 kt suroviny, takže z ložiska bolo spolu vyťažených 504,2 kt štrkopieskov. Tabuľka 36. Údaje o ťažbe štrkopieskov na výhradných ložiskách s územnou ochranou (DP – dobývací priestor) a na ložiskách nevyhradených nerastov (LNN)

Zdroj: OBÚ Spišská Nová Ves, 2011

Na území okresu Poprad sa ešte nachádzajú viaceré ložiská nevyhradených nerastov (LNN) na stavebný kameň. Tabuľka 37. Prehľad ložísk stavebného kameňa bez územnej ochrany (LNN) v okrese Poprad (stav k r. 2011)

Názov LNN Nerast Názov organizácie Stav ČVBS* Batizovce - Nižné Poprady štrkopiesky Agrodružstvo SOD Poprad do 31.12.2008 Gerlachov - juh štrkopiesky PD Gerlachov do 31.12.2010 Gerlachov - Kozúbok štrkopiesky STEMP-MaG, s.r.o. Poprad neťaží sa Mengusovce - Kimbjarg stavebný kameň PD Mengusovce do 31.12.2009 Spišská Teplica stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava neťaží sa Spišská Teplica - Bor stavebný kameň PDP Spišská Teplica do 31.12.2013 Tatranská Kotlina stavebný kameň Mestský podnik Spišská Belá, s.r.o. bez obmedzenia Vernár stavebný kameň neťaží sa Pozn.: * ČVBS – činnosť vykonávaná banským spôsobom, na ktorú je potrebné povolenie obvodného banského úradu

Z uvedených ložísk v r. 2010 bola vykonávaná ťažba len na ložiskách Spišská Teplica a Tatranská Kotlina Tabuľka 38. Údaje o ťažbe stavebného kameňa na ložiskách nevyhradeného nerastu okresu Poprad

Zdroj: OBÚ Spišská Nová Ves, 2011

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 125

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.4 Areály poľnohospodárskych podnikov a záhradkárske osady Podľa údajov Štatistického úradu SR z celkovej plochy okresu 110 539 ha (stav k r. 2009) zaberá poľnohospodárska pôda okolo 25 % (28 071 ha) a z toho predstavuje orná pôda 11 432 ha (okolo 10 % z celkovej plochy okresu). Rastlinná výroba je zameraná prevažne na pestovanie zemiakov, z obilovín dominuje jačmeň. Z údajov Štatistického úradu SR je v porovnaní s rokom 2000 zrejmý jasný prepad produkcie zeleniny a ovocia. Tabuľka 39. Porovnanie produkcie vybraných poľnohospodárskych plodín (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011 Okres Poprad 2000 2011 Pšenica ozimná (vrátane osiva) 4 934,50 7 244,33 Pšenica jarná (vrátane osiva) 0 174,76 Kukurica na zrno (vrátane osiva) 0 45,6 Jačmeň ozimný (vrátane osiva) 18,9 49,22 Jačmeň jarný (vrátane osiva) 10 524,30 7 596,78 Jačmeň jarný sladovnícky (vrátane osiva) 5 214,30 3 377,85 Raž ozimná (vrátane osiva) 2 681,90 325,08 Raž jarná (vrátane osiva) 0 38 Ovos (vrátane osiva) 946,9 1 242,25 Tritikale (vrátane osiva) 622,3 1 661,45 Zemiaky konzumné skoré (vrátane sadiva) 1282,2 1336,16 Zemiaky konzumné neskoré (vrátane sadiva) 10 142,10 0 Zemiaky ostatné (vrátane sadiva) 13 739,30 5 596,04 Fazuľa jedlá (vrátane osiva) 2,8 0 Hrach jedlý (vrátane osiva) 1,9 0 Peluška kŕmna (vrátane osiva) 39,7 0 Vika siata (vrátane osiva) 0 5 Repka olejka ozimná (vrátane osiva) 731,8 997,282 Repka olejka jarná (vrátane osiva) 0 1 206,92 Horčica (vrátane osiva) 116 5,976 Semeno ľanu olejného 54,9 33,73 Mak (vrátane osiva) 0,1 0 Kukurica a jej miešanky na zeleno a siláž 3 556,20 12 530,86 Ozimné strukovinoobilné miešanky 0 523,9 Jarné strukovinoobilné miešanky 2 400,60 7 716,31 Ostatné jednoročné krmoviny 12 127,80 4 797,13 Ďatelina červená dvojkosná 597,2 2 099,12 Lucerna 474,8 1 080,78 Ďatelina jednokosná 0 4,89 Ďatelinové a lucernotrávne miešanky 987,1 5 395,39 Ostatné viacročné ďatelinoviny 329,1 1 071,83

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 126

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Okres Poprad 2000 2011 Viacročné porasty tráv na ornej pôde 980,2 2 459,68 Trvalé trávne porasty 18 024,60 20 209,18 Ostatné viacročné krmoviny 8 315,50 772,51 Kŕmna repa 653,6 180 Kŕmna tekvica 0 100 Stonky ľanu odsemenené rosené 4,5 0 Liečivé rastliny 0 59,7 Semeno ďateliny 6,6 0 Semeno viacročných tráv a krmovín 3,6 2 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Tabuľka 40. Porovnanie produkcie vybraných druhov zeleniny (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011

Okres Poprad 2000 2011 Mrkva a karotka neskorá 237,6 10 Petržlen a paštrnák 94,3 0 Zeler buľvový 34,7 0 Repa červená šalátová (cvikla) 53 0 Cibuľa skorá a letná 3,3 0 Cibuľa suchá 169,5 0 Cesnak čerstvý 13,9 0 Uhorky nakladačky 25,5 0 Rajčiaky konzumné zrelé 41,5 0 Fazuľa struková 2,3 0 Hrach strukový 2,3 0 Kaleráb neskorý 55,4 0 Kapusta biela skorá a letná 57,4 0 Kapusta biela neskorá 1 421,80 16,56 Karfiol neskorý 59,5 0 Paprika zeleninová 36,9 0 Ostatná neuvedená zelenina 26 0 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 127

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 41. Porovnanie produkcie ovocia (t) v okrese Poprad v r. 2000 a 2011

Okres Poprad 2000 2011 Ringloty 11,4 0 Jablone 1 119,60 0 Hrušky 164,4 0 Broskyne 0,1 0 Marhule 0,7 0 Slivky bystrické 137,5 0 Ostatné slivky a slivy 98,2 0 Čerešne 38,2 0 Višne 5,3 0 Ríbezle (červené, biele a čierne) 93,8 0 Egreš 14,3 0 Maliny šľachtené 3,7 0 Jahody záhradné 6,2 0 Orechy vlašské 10,5 0 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Živočíšna výroba má primárne postavenie v poľnohospodárskej veľkovýrobe okresu. Orientovaná je na tradičné chovy hovädzieho dobytka na mlieko. Chovy ošípaných a oviec zaznamenali za posledných 10 rokov značný pokles, kolísavé počty sú v stavoch koní a hydiny. Tabuľka 42. Stavy hospodárskych zvierat v okrese Liptovský Mikuláš – porovnanie za r. 2000, 2006 a 2011

2000 2006 2011 Hovädzí dobytok 9 818 8 492 8 931 Ošípané 8 737 3 302 1 126 Ovce a barany 4 986 3 994 1 514 Kozy a capy 391 295 293 Kone 219 135 152 Hydina 26 615 37 569 31 583 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012

Súčasnú organizačnú štruktúru poľnohospodárstva tvoria poľnohospodárske podniky transformované z bývalých jednotných roľníckych družstiev, alebo vzniknuté z nových právnych subjektov, ktoré zabezpečujú poľnohospodársku výrobu na základe zmlúv s vlastníkmi pôdy. Podľa Agroregistra SR na území okresu Poprad v súčasnosti vykonáva činnosť 16 poľnohospodárskych družstiev.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 128

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 43. Prehľad poľnohospodárskych družstiev v okrese Poprad

Por. č. Názov poľnohospodárskeho družstva 1 Agrovita – podielové družstvo 2 PD Švábovce 3 PD Kravany 4 PD Mengusovce 5 PD Šuňava 6 PD Štrba 7 PD Spišské Bystré 8 PD Mlynica 9 PD Hranovnica 10 PD Batizovce 11 PD Vikartovce 12 PD „Tatran“ v Gerlachove 13 PD podieľnikov v Spišskej Teplici 14 PD podieľnikov „Hornád“ v Spišskom Štiavniku 15 Poľnohospodárske podieľnicke družstvo v Liptovskej Tepličke 16 Roľnícke družstvo Lučivná Zdroj: http://agroregister.mpsr.sk

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 129

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.5 Dopravné koridory a spevnené plochy statickej dopravy Cez okres Poprad prechádza európska cestná trasa E-50 (hranica ČR/SR – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – hranica SR/UA) a medzinárodná železničná trať (hranica UA/SR – Čierna nad Tisou – Košice – Poprad – Žilina – Bratislava – hranica SR/AT). V meste Poprad je medzinárodné letisko Poprad – Tatry.

2.4.5.1 Cestná doprava Koncepcia rozvoja cestnej dopravy Infraštruktúra cestnej dopravy okresu Poprad odráža celkový stav budovania cestnej siete SR a Prešovského kraja. V súčasnosti prechádza celým územím okresu Poprad východo-západným smerom diaľnica D1 (od Mengusoviec cez Poprad smerom na Levoču, Prešov a Košice), s napojovacími uzlami: Važec (I/18), Štrba (II/538), Mengusovce (II/539), Batizovce (mesto Svit), Poprad – Veľká (II/534), Poprad – Matejovce (I/67). V okrese Poprad sú 2 hraničné priechody: • Tatranská Javorina – Lysá Poľana – medzinárodný, cestný (I/67), osobná doprava a nákladná doprava bez obmedzenia, TIR • Podspády – Jurgow – malý pohraničný styk, cestný (III/06729), osobná doprava a nákladná doprava s obmedzením (do 7,5 t), vylúčená TIR Ťažiskový dopravný koridor v smere V-Z je multimodálny koridor Va a v ňom trasa diaľnice D1, vedená súbežne s cestou I/18. Cesta I/67 (severo-južný ťah) prechádza okresom Poprad trasou Vernár – Hranovnica – Poprad - Matejovce – Kežmarok. Dopravu do oblasti Tatier zabezpečuje cesta II/537 (Podbanské – Štrbské Pleso – Starý Smokovec – Tatranská Lomnica – Tatransklá Kotlina) s napojenín na cestu I/67 (tzv. Malý tatranský okruh) a cesta II/538 (Tatranská Štrba – Štrbské Pleso). Cesta II/539 Mengusovce – Vyšné Hágy má funkciu radiálnej obsluhy stredísk Vysokých Tatier. Cesta II/534 Poprad-mesto – Poprad-Veľká (napojenie na D1) – Starý Smokovec prepája mesto Poprad s Malým tatranským okruhom.

Intenzita cestnej dopravy Údaje o intenzite cestnej dopravy na území okresu čerpáme z údajov Slovenskej správy ciest, ktorá vykonáva celoštátne sčítanie cestnej dopravy (http://www.ssc.sk/sk/Rozvoj-cestnej-siete/Dopravne-inzinierstvo/Celostatne- scitanie-dopravy-2010/Presovsky-kraj.ssc). Posledné celoštátne sčítanie sa uskutočnilo v októbri 2010. Tabuľka 44. Ročné priemerné denné intenzity na vtbraných cestných profiloch (sk.voz./24 hod)

Zdroj: http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/csd_2010/po/scitanie_tabulka_po_2010.pdf

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 130

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 34. Grafická prezentácia výsledkov celoštátneho sčítania dopravy z r. 2010 – okres Poprad

Pozn. Hrúbka pásu okolo cestu znázorňuje počet vozidiel (pozri predchádzajúcu tabuľku) Zdroj: http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/csd_2010/po/scitanie_vuc_po_2010.pdf

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 131

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.5.2 Železničná doprava Okresom Poprad prechádza medzinárodná tranzitná trať Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad - Košice – Užhorod, ako súčasť multimodálneho koridoru č. Va. Trať je súčasťou európskej siete najdôležitejších železničných tratí AGC a AGTC a pripravuje sa jej modernizácia pre traťovú rýchlosť 120 km/hod. Z Popradu vedie tiež železničná trať regionálneho významu smerom na Kežmarok, Starú Ľubovňu a Plaveč, v decembri 2012 však bola osobná doprava na niektorých tratiach (Lipany – Plaveč, Stará Ľubovňa Plaveč) z úsporných dôvodov redukovaná. Dopravné spojenie medzi hlavnými turistickými a liečebnými strediskami vo Vysokých Tatrách zabezpečujú Tatranské elektrické železnice (TEŽ) električkami na tratiach z Popradu-Tatier cez Starý Smokovec na Štrbské Pleso a zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Celková dĺžka elektrifikovaných tratí je približne 35 km. TEŽ prevádzkujú aj elektrickú úzkorozchodnú (rozchod 1 000 mm) ozubnicovú železnicu - zubačku. Dĺžka zubačkovej trate je necelých 5 km a na trase medzi Štrbou a Štrbským Plesom je jedna zastávka - Tatranský Lieskovec. Veľkému záujmu sa teší aj pozemná lanová dráha zo Starého Smokovca na Hrebienok. Obrázok 35. Vozidlo ozubnicovej dráhy a letisko Poprad – osobitosti dopravného systému okresu Poprad

2.4.5.3 Letecká doprava V meste Poprad sa nachádza letisko so štatútom medzinárodného letiska. Vykonáva sa z neho pravidelná (v čase písania tohto dokumentu to boli linky do Varšavy a Gdaňska) aj nepravidelná (charterové lety) letecká doprava. V r. 2011 letisko Poprad prepravilo takmer 25 tis. cestujúcich. Graf 8. Počet prepravených cestujúcich na letisku Poprad v rokoch 2006 - 2011

Zdroj: http://www.airport-poprad.sk/o-letisku.php?lang=sk&data=statistiky

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 132

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.4.6 Elektrorozvody a produktovody 2.4.6.1 Zdroje elektrickej anergie a elektrické vedenia VVN, VN Na území okresu nie sú významnešie zdroje elektrickej energie. Dokumentácia ÚPN VÚC Prešovského kraja uvádza len 1 parnú turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu (inštalovaný výkon 18,4 MW) popri výrobe tepla v Chemosvite Svit. Hlavný napájací uzol okresu sa nachádza mimo územia okresu v Spišskej Novej Vsi, ktorý je napojený vedením 400kV na elektráreň Vojany. Na území okresu Poprad sú nasledovné stanice VVN/VN: a) 110/22 kV ES Poprad 1 b) 110/22 kV ES Poprad 2 c) 110/22 kV Chemosvit Svit Územím okresu prechádzajú nasledovné vzdušné vedenia VVN: • 1x110 kV vedenie č. 6723 Lopušná dolina - Štrba • 1x110 kV vedenie č. 6725 Spišská Nová Ves – ES Poprad 1 • 1x110 kV vedenie č. 6731 ES Poprad 1 – Lopušná dolina • 2x110 kV vedenie č. 6436 ES Poprad 2 – Lopušná dolina • 2x110 kV vedenie č. 6429, 6430 Lopušná dolina - Chemosvit • 1x110 kV vedenie č. 6431 Lopušná dolina - Chemosvit • 1x110 kV vedenie č. 6428 Spišská Nová Ves – ES Poprad 2 • 2x110 kV vedenie č. 6427 Spišská Nová Ves – ES Svit Pre zvýšenie spoľahlivosti prenosovej sústavy sa plánuje vybudovanie nového vedenia z PVE Čierny Váh do Spišskej Novej Vsi a Lemešian.

2.4.6.2 Plynovody Dodávku a spotrebu zemného plynu v okrese zabezpečuje vysokotlaký plynovod VTL DN 500/300, PN 4,0 MPa v trase Haniska pri Košiciach – Drienovská Nová Ves – Tatranská Štrba. Podzemné zásobníky plynu sa na území okresu nenachádzajú. Okres Poprad má jednu z najvyšších mier plynofikácie na Slovensku (97 %). Tabuľka 45. Plynofikácia Prešovského kraja a okresu Poprad (stav v r. 2002)

Počet obcí Percento plynofikácie spolu plynofikovaných Prešovský kraj 665 474 71 % Okres Poprad 29 28 97 % Zdroj: Územný plán VÚC Prešovského kraja

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 133

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.5 OSTATNÉ PLOCHY

2.5.1 Plochy bez vegetácie Významnejšie plochy bez vegetácie sa na území okresu nachádzajú v horských oblastiach Tatier, ako prirodzený dôsledok činnosti denudačných činiteľov na exponované plochy tatranských štítov a vrcholov. Na plochách bez pôdneho krytu prebieha intenzívna erózia za tvorby sutín, od balvanitých cez ľadovcové morény, tilly až po glacifluviálne štrky. Na mape súčasnej krajinnej štruktúry sú tieto plochy označené ako „prirodzené skalné útvary“ a zaberajú viac ako 10 000 ha (10 857 ha).

2.5.2 Vojenské priestory a areály V okrese Poprad sa nenachádzajú vojenské výcvikové priestory. Vojenský obvod Javorina sa nachádza na území susedného okresu Kežmarok, ktorý bol do r. 1996 súčasťou okresu Poprad. Na území okresu sa z vojenských zariadení nachádzajú len ozdravovne a zotavovne v Tatrách – na Novej Polianke (Vojenský ústav pre choroby pľúcne), v Tatranských Matliaroch (zotavovňa a ozdravovňa) v Tatranských Zruboch (Vojenská zotavovňa).

2.5.3 Skládky odpadov Okres Poprad nemá vlastnú skládku komunálnych odpadov, resp. skládku kategórie NNO (NNO – nie nebezpečný odpad). Skládkovanie komunálnych odpadov vzniknutých v obciach okresu je saturované skládkami NNO v susednom okrese Kežmarok (skládka Úsvit v Žakovciach) a Spišská Nová Ves (Kúdelník v Spišskej Novej Vsi). Do roku 2008 bola prevádzkovaná skládka NNO Chemosvit Environchem, a.s Svit, ale táto slúžila len pre interné potreby Chemosvitu a jeho zmluvných partnerov. Odpady zo zdravotnej starostlivosti sú zneškodňované v spaľovni, ktorú prevádzkuje Nemocnica s poliklinikou Poprad.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 134

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.6 ÚČELOVÁ OCHRANNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA A EKOLOGICKÁ ZELEŇ 2.6.1 Nelesná drevinová vegetácia Významným prvkom v krajine je nelesná drevinová vegetácia. Vyskytuje sa vo forme plošnej súvislej, rozptýlenej alebo líniovej nelesnej drevinovej vegetácie (ďalej „NDV“). NDV plní v krajine viaceré funkcie a často je v rôznych formách aj súčasťou prvkov ÚSES na rôznych úrovniach. Je významným ekostabilizačným prvkom, nezastupiteľnú funkciu plní najmä v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Znižuje vplyv erózie, stabilizuje zosuvné územia, zvyšuje retenčnú schopnosť územia, ovplyvňuje biodiverzitu a heterogenitu krajiny i jej kultúrno-historickú a estetickú hodnotu. V našich prírodných podmienkach predstavuje nelesná drevinová vegetácia spravidla sukcesné štádiá smerujúce ku klimaxovým lesným spoločenstvám, ktorých ďalší vývoj však môže byť činnosťou človeka blokovaný. Môžeme sem zaradiť aj prirodzené krovinové spoločenstvá, ktorých sukcesný vývoj je blokovaný vplyvom prirodzených faktorov. Takýmto prípadom sú napr. subalpínske kríčkové a krovinové spoločenstvá, spoločenstvá krovitých vŕb na stojatých vodách alebo periodicky narušované spoločenstvá na štrkových náplavoch vodných tokov a pod. Nelesná drevinová vegetácia môže byť tvorená aj degradačnými štádiami pôvodne lesných spoločenstiev. Vzniká ako dôsledok prirodzených alebo antropogénnych disturbancií pôvodne lesných spoločenstiev. Z hľadiska fytocenologického postavenia a klasifikácie krovín v zmysle zürišsko-montpelierskej školy môžeme vychádzať z potenciálne prirodzenej vegetácie (s výnimkou stanovíšť, kde abiotické podmienky boli ireverzibilne zmenené – ako sú zastavané územie, priemyselné skládky - alebo inými antropickými vplyvmi). Do tejto kategórie SKŠ zaraďujeme: - fragmenty lesných spoločenstiev, ktoré z hľadiska priestorových parametrov alebo nekompaktnosti stromovej vrstvy nevytvárajú typicky lesné prostredie s lesnými spoločenstvami, - spoločenstvá krovín s dominantným postavením nanofanerofytov, - kultúrne prvky NDV (stromoradia, vetrolamy, zasakovacie pásy, krycia zeleň, remízky, ...). V zmysle metodických postupov stanovených pre vypracovanie územného systému ekologickej stability k NDV zaraďujeme aj lesné spoločenstvá, ktoré vznikli sukcesiou na človekom v minulosti odlesnených plochách mimo lesných pozemkov.

2.6.1.1 Mezofilné až subhygrofilné krovinové spoločenstvá Z tohto hľadiska je možné na území okresu vyčleniť sukcesné štádiá vývoja mezofilných až subxerofilných lesov podhorského pásma, kam môžeme zaradiť náhradné spoločenstvá po dubovo-hrabových lesoch, prípadne bukových lesoch podhorských. V tomto prípade ide prevažne o krovinové spoločenstvá zväzu Prunion spinosae. Krovinové spoločenstvá sú tvorené teplomilnejšími a svetlomilnými krovinami dubových lesov s dominantným postavením trnky (Prunus spinosa). V podmienkach okresu Poprad nie sú vyvinuté typicky, ťažisko ich rozšírenia je južný okraj Slovenska. V riešenom území ich nájdeme najmä v Hornádskej kotline, na južných svahoch Kozích chrbtov a v JV časti Popradskej kotliny. Na plochách bývalých dubín tu síce nájdeme kroviny s dominaciou trnky, avšak vysokú konštantnosť, ale dominanciu dosahujú aj druhy zväzu Corylo-Populion tremulae a Berberidion ako Corylus avellana, Rosa spec. div. (R. canina ), Crataegus monogyna, C. laevigata, Ligustrum vulgare, Swida sanguinea, Viburnum opulus, Sambucus nigra, Rhamnus cathartica, Euonymos europaes, na vápencoch aj Berberis vulgaris, Viburnum lantana, Sorbus aria,...). S odstupom času sa v nich objavujú aj stromy – dub zimný, hrab, buk, borovica lesná, breza bradavičnatá, jaseň štíhly, čerešňa vtáčia, topoľ osikový, javor poľný, jarabina mukyňa a výnimočne aj niektoré ďalšie. Krovinové spoločenstvá zväzu Corylo-Populion tremulae a Berberidion, sú náhradnými spoločenstvami na stanovištiach, kde pôvodne rástli bukové až jedľovo-bukové lesy v horských polohách. Spoločenstvá sú tvorené dominantnou lieskou Corylus avellana. Vyššiu konštantnosť a dominanciu, okrem už spomenutých druhov, dosahujú aj ďalšie tieňomilnejšie kroviny bukových lesov ako Lonicera nigra, L. xylosteum, Rosa pendulina, Salix caprea. V druhovom zložení majú akcesorické zastúpenie aj pionierske a lesné dreviny: Populus tremula, Betula pendula, Picea abies, Fagus sylvatica, Acer pseudoplatanus. Pokiaľ sú takého kroviny ponechané bez ľudských zásahov spontánne sa v priebehu niekoľkých desaťročí menia na lesné spoločenstvá, avšak len za predpokladu ich väčšej výmery.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 135

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Osobitné postavenie majú v kotlinách (Liptovská, Popradská, Hornádska) spoločenstvá sekundárnych subhygrofilných krovín, ktoré sa zaraďujú tiež do zväzu Corylo-Populion tremulae. Patria sem špecifické spoločenstvá jelšových krovín a širokolistých vŕb, kde okrem dominantnej liesky pristupujú subhygrofilné dreviny. Z nich predovšetkým jelša sivá (Alnus incana) a z ďalších Frangula alnus, Padus racemosa , Salix purpurea, Salix aurita, S. cinerea, ale aj ostatné stromovité druhy z tohto zväzu: Populus tremula, S. caprea, Betula pendula, Picea abies. Výskyt týchto spoločenstiev je bežný, pričom sa viažu na nivy tokov, bázy svahov, ale aj na medze na svahoch na vlhkejších pôdach. Variabilita stanovištných podmienok na území celého okresu Poprad je príčinou výskytu bohatého spektra rôznych prechodov medzi opísanými jednotkami. Významným fenoménom je stupeň ich antropického ovplyvnenia, ktoré sa prejavuje redukciou vertikálneho zloženia spoločenstva, zvýšeným podielom synantropných druhov a redukciou pôvodne lesných alebo ekotónových druhov krovín. Dominantné postavenie potom preberajú oproti diagnostickým druhom príslušnej vegetačnej jednotky druhy ako Salix caprea, Populus tremula či Betula pendula. V prípade iniciálnych štádií krovinových spoločenstiev, alebo ich fragmentácie či plošnej redukcie dochádza k formovaniu takzvaných bazálnych spoločenstiev, ktoré sa vyznačujú redukovaným počtom druhov, pričom druhové spektrum spravidla tvorí iba niekoľko konštantných a dominantných druhov. Ďalší sukcesný vývoj smeruje už k lesným spoločenstvám, ktoré majú spravidla v dôsledku obmedzených priestorových parametrov týchto plôšok (nedostatočná výmera či šírka prvku) výrazne zredukovaný počet druhov. Týka sa to hlavne druhov podrastového synuziálneho komplexu charakteristických pre dobre vyvinuté lesné spoločenstvá zodpovedajúce potenciálnej vegetácie. Rovnaký charakter majú aj fragmentované lesné spoločenstvá, ktoré v dôsledku antropického vplyvu (redukovanie veľkosti či vertikálnej štruktúry) majú takisto redukované druhové spektrum. V dôsledku výrazného odklonu drevinového zloženia veľkého podielu lesných spoločenstiev, predstavujú sukcesné štádiá nelesnej drevinovej vegetácie, vrátane lesných spoločenstiev na pôvodne poľnohospodárskej pôde, taxonomicky pestrejšie spoločenstvá ako sú súčasné lesné spoločenstvá s dominanciou smreka na nevhodných stanovištiach. Sekundárne smrekové lesy sa navyše vyznačujú malou štrukturálnou diverzitou. K mezofilnej NDV patrí rozptýlené jedince až plošné zárasty na strmých svahoch a nevyužívanej poľnohospodárskej pôde, vegetácia ekotonových porastov na hranici s lesom, líniové zárasty HKŠ, aleje. V prípade, že pozemky prestali byť poľnohospodársky využívané (najčastejšie z dôvodu vzdialenosti od sídla, alebo vysokého sklonu) dochádza k zarastaniu krovinami a drevinami. Na jednej strane zárasty môžu tvoriť biologicky hodnotné lokality; na strane druhej zarastaním bývalých poľnohospodárskych plôch (hlavne historických krajinných štruktúr) dochádza k strate poľnohospodárskej pôdy a charakteristického vzhľadu krajiny. Zarastajúce plochy v rôznom stupni sukcesie a rôznej veľkosti (od niekoľko árov po niekoľko ha) sa nachádzajú takmer vo všetkých katastroch obcí. Z pohľadu vývojových charakteristík a vizuálneho pôsobenia možno definovať 3 základné skupiny: a) na plochách v minulosti využívaných ako mezo až makroštruktúry TTP (alebo orná pôda) sa vegetácia šíri v smere od okraja s drevinovým porastom smerom do TTP. Pričom môže existovať prechodné pásmo s výskytom bodovej NDV. Stred (vzdialená časť) plochy tvorí TTP. V mnohých prípadoch tieto plochy vizuálne pôsobia ako listnatý, prípadne zmiešaný les. Veková diferenciácia porastu je nepravidelná. Najviac takýchto plôch sa nachádza v severnej a východnej časti okresu. Ďalšie lokality s výskytom plošných zárastov sa nachádzajú v celom území, tvoria však len úzky pás na hranici lesa; b) pri sceľovaní pozemkov počas kolektivizácie došlo k likvidácií alebo opúšťaniu terasových štruktúr ornej pôdy. Zachovalé ostali iba fragmenty, ktoré boli vo vzdialenejších alebo pre mechanizáciu neprístupných častiach krajiny. Na plochách s terasovými štruktúrami dochádza k líniovému šíreniu krovitej vegetácie. V prvotné štádium je tvorené nesúvislými líniami drevín na medziach, ktoré sa postupne zapájajú a rozrastajú. Posledným štádiom je súvislý sukcesný zárast plôch. V štruktúre porastu sú viditeľné vekovo diferencované línie drevín. Vzhľadom na dynamický vývoj iniciálnych štádií sukcesie sú tieto plochy relatívne nestabilné. Nebezpečný je hlavne výskyt trnky (Prunus spinosa) a šípovej ruže (Rosa sp.). Z hospodárskeho hľadiska predstavujú neúžitky. Zachovalé terasové štruktúry a úzkobloky nachádzajúce sa iba v niektorých k. ú. (napr. Liptovská Teplička, Ždiar, Šuňava) sú ohrozené rozšírením NDV do tej miery, že zaniknú v priebehu niekoľkých desaťročí. Čím zanikne i charakteristický vzhľad týchto lokalít.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 136

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

c) na hranici lesa sa vyskytuje NDV znižujúca pôvodnú členitosť hraníc lesných pozemkov a posúvajú sa hranicu lesa na úkor TTP. Vznikajú tak rôzne veľké, druhovo bohaté ekótonové pásy. Najväčšie takéto plochy sa nachádzajú v podhorí Vysokých Tatier, v menšej miere aj inde. Výskyt súvislých plošných zárastov bez kontaktu s lesom je prevažne na vzdialenejších častiach k.ú. a plochách s vysokým sklonom (12 - 25°). Vegetácia sa začína šíriť od rozptýlenej formy na neobhospodárených TTP, a postupným zahusťovaním dosahuje úplný zápoj porastu a vzhľad lesa. Porasty NDV na mezofilných stanovištiach patria k trnkovo-lieskovým krovinám. Vyskytujú sa tu dreviny: baza čierna (Sambucus nigra), trnka obyčajná (Prunus spinosa), čremcha obyčajná (P. padus), lieska obyčajná (Corylus avellana), jaseň štíhly (Fraxinus exelsior), svíb krvavý (Cornus sanguinea), vtáči zob obyčajný (Ligustrum vulgare), kalina obyčajná (Viburnum opulus), ruža šípová (Rosa sp.), ostružina malinová (Rubus idaeus), o. černicová (R. fruticosus), javor horský (Acer pseudoplatanus), ojedinele j. mliečny (A. platanoides) a poľný (A. campestre), miestami breza (Betula verrucosa), V prípade kontaktu so smrekovým porastom sa vyskytuje smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris). Na teplejších, výslnných stanovištiach hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), bršlen európsky (Eonymus europea). Narušenie človekom indikuje topoľ osikový (Populus tremula) a zvýšený výskyt liesky obyčajnej (Corylus avelana). Pomerne zriedkavý je výskyt čisto trnkových porastov (napr. južné svahy Kozích chrbtov a JV časť Popradskej kotliny).

2.6.1.2 Hygrofilné krovinové spoločenstvá Do tohto okruhu spoločenstiev zaraďujeme krovinové spoločenstvá na stanovištiach so stagnujúcou vodou vrátane fragmentov pôvodne lesných mokraďných spoločenstiev slatinných a podmáčaných jelšových lesov, ale aj podmáčaných a rašelinných smrečín spravidla výrazne antropicky ovplyvnených (odlesnenie a poľnohospodárske využívanie v dávnejšej minulosti). Patria sem spoločenstvá zväzu Salicion cinareae a to jednak ako prirodzená primárna hydroséria, ale aj sekundárne spoločenstvá hygrofilných širokolistých vŕb, ktoré postupne osídľujú slatinné či vlhké lúky či sekundárne zamokrené stanovištia v dôsledku prirodzených bariér prúdenia vody (bariéry vznikajúce v dôsledku budovania dopravnej infraštruktúry). Spoločenstvá sú tvorené bochníkovitými polykormónmi vŕby popolavej (Salix cinerea), vŕby ušatej (Salix aurita), prípadne je prítomná vŕba päťtyčinková (Salix pentandra), ostatné druhy sa vyskytujú síce pravidelne, ale ich výskyt je sporadický (Frangula alnus, Padus avium, Salix purpurea, Betula pubescens, Alnus glutinosa, ...). V bylinnej vrstve je vysoké a pestré zastúpenie lesných aj svetlomilných vlhkomilných druhov. Tieto spoločenstvá sukcesne smerujú k podmáčaným jelšovým lesom, v prípade, že sukcesia prebieha na slatinných rašeliniskách vývoj smeruje k slatinným jelšovým lesom. Pomerne veľké plochy zaberá tento NDV v nivách tokov v podhorí Tatier (Poprad, Velický potok, Gerlachovský potok, Batizovský potok, Slavkovský potok, Mlynica. ...) alebo v Hornádskej kotline (v nive Hornádu) ako aj na rovinách v Podtatranskej brázde. Zaraďujeme sem aj fragmenty pôvodných slatinných alebo podmáčaných jelšín, ktoré sú dôsledkom výrazných antropických zásahov do stromovej vrstvy, prípadne podstatnou redukciou edifikátorov týchto spoločenstiev a stratili charakter lesných mokraďných spoločenstiev. Spravidla sú tieto fragmenty sprevádzané vyššou pokryvnosťou práve vŕby popolavej pri súčasnom výraznom nástupe juvenilných jedincov pôvodných lesných drevín (Alnus sp., Betula sp. a pod.). Na stanovištiach s prúdiacou vodou nachádzame fragmenty podhorských až horských lužných lesov a ich sukcesné štádiá, vzniknuté v dôsledku prirodzeného fluviálneho režimu alebo v dôsledku degradácie týchto spoločenstiev vplyvom človeka (napr. ťažba štrku). Patria sem sukcesné spoločenstvá na mladých riečnych naplaveninách, ktoré zaraďujeme do zväzu Salicion eleagni. V porastoch dominujú vŕby (Salix triandra, S.purpurea menej často aj S.fragilis, S.alba, S.vinimalis), zriedkavo sa vyskytujú aj iné dreviny (napr. jelša lepkavá). Tieto postupne prechádzajú do brehových porastov – jaseňovo-jelšových podhorských lužných lesov alebo vo vyšších polohách do horských jelšových lužných lesov. V okrese Poprad tieto spoločenstvá pekne vyvinuté na rieke Poprad a Bielej vode (Bialke) a fragmentálne aj na niektorých ďalších tokoch. Najčastejšie sa v riešenom území stretávame s degradovanými fragmentmi podhorských a horských lužných lesov zväz Alnenion incanae, podzväz Alnenion glutinoso-incanae. V širších nivách podhorských potokov a riek sa formujú lužné porasty tvorené dominantnými jelšami (Alnus glutinosa a Alnus incana) a krovitými a stromovitými vŕbami (Salix fragilis, Salix purpurea, Salix triandra, Salix viminalis, S.caprea).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 137

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Z ďalších drevín má vysokú konštanciu čremcha obyčajná, topoľ osikový, jaseň štíhly a ďalšie dreviny okolitých lesných spoločenstiev (javor horský, brest horský....) a viaceré kroviny. Spravidla majú len líniový charakter, iba výnimočne majú plošný charakter (napr. lokálne porasty popri Poprade či Velickom potoku...). Vysoký podiel predstavujú fragmenty lužných lesov podhorských až horských, ktoré okrem plošnej redukcie sú výrazne ovplyvnené aj odstránením stromových edifikátorov v rôznom stupni sekundárnej sukcesie po týchto degradačných zásahoch. Degradácia týchto spoločenstiev sa prejavuje zjednodušením ich vertikálnej štruktúry a znížením počtu druhov drevín. Výrazné zásahy do týchto spoločenstiev až ich úplná redukcia sú sprevádzané iniciálnymi štádiami juvenilných jedincov dominantných druhov s prienikom druhov iniciálnych spoločenstiev vŕbových krovín a to predovšetkým vŕby purpurovej (Salix purpurea). Degradácia brehových spoločenstiev vodných tokov je zjavná hlavne v kontakte so zastavanými územiami, či intenzívne poľnohospodársky využívanými územiami. Proces degradácie sprievodnej vegetácie vodných tokov indukuje prienik ruderálnych, expanzívnych a inváznych druhov bylín a drevín. Osobitý charakter majú spoločenstvá drevín vznikajúce na plochách vyťažených štrkových jám v priestore medzi Batizovcami a Svitom. V závislosti od výšky a kolísania hladiny vody sa tu vyvíjajú buď „suchý“ typ s dominanciou borovice lesnej a prímesou ďalších drevín (smrek, osika, breza) alebo „mokrý“ typ s dominanciou jelše sivej a hojnou prímesou osiky, jelše lepkavej, smreka a viacerých druhov vŕb.

2.6.1.3 Synantropné spoločenstvá drevín Sem zaraďujeme spontánne synantropné spoločenstvá drevín na stanovištiach výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou. Charakteristické sú pre pustnúce stanovištia ovplyvnené výstavbou, narušením pôdneho krytu, depóniami. Z hľadiska fytocenologického systému sem patria spoločenstvá zväzu Arctio-Sambucion nigrae. Konštantnými druhmi je spravidla baza čierna a vŕba rakyta, ku ktorým sa pripája väčšie množstvo neofytov a pionierskych drevín. K synantropným spoločenstvám možno zaradiť aj umelo zakladané prvky nelesnej drevinovej vegetácie ako sú aleje, vetrolamy, sady, parky a pod. K druhotným porastom NDV zaraďujeme aj pomerne rozsiahle plochy umelo vysadených porastov krovín a drevín pozdĺž diaľnice D1. NDV sa vyskytuje aj ako spontánne sa šíriaca ruderálna vegetácia poľnohospodárskych areálov a hnojísk; záhumienky a záhrady na okraji intravilánu; súčasť záhradkárskych osád.

2.6.1.4 Mimolesná drevinová vegetácia s charakterom lesa V predmetnom území sa nachádzajú rozsiahle porasty vysokej a zapojenej vegetácie, ktoré podľa zákona nepatria k lesným pozemkom a sú zaradené k nelesnej drevinovej vegetácií. Tieto plochy často predstavujú ekologicky i krajinársky veľmi hodnotné časti územia. Sú tvorené priestorovo širokými a biologicky bohatými ekotónovými spoločenstvami, ktoré by pri konvenčnom lesnom hospodárení stratili svoje špecifické vlastnosti. V týchto porastoch dominuje smrek, zriedkavejšie sa vyskytuje borovica, topoľ osikový, jelša sivá, breza bradavičnatá a výnimočne aj ďalšie druhy. Osobitne rozsiahly je ich výskyt v podhorí Vysokých Tatier (širšie okolie Tatranskej Štrby, SZ od Gerlachova, S až Z od Štôly), v menšej miere aj v ostatných častiach územia (napr. v oblasti Vikartovskej hole, Soľanky, J a Z od Šuňavy, S od Hôrky, S a V od Vikartoviec....). Plochy porastené NDV sú vymedzené v mape súčasnej krajinnej štruktúry (mapa 1). Vzhľadom na účel a mierku mapy boli medzi plochy NDV zaradené plochy drevinovej vegetácie na poľnohospodárskej pôde väčšie ako 1 ha. Je potrebné poznamenať, že NDV je zahrnutá aj v niektorých prvkoch HKŠ. Celková plocha NDV na mape súčasnej krajinnej štruktúry dosahuje takmer 3 700 ha.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 138

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.7 PLOCHY VEREJNEJ A VYHRADENEJ ZELENE Patria sem parkové plochy a iná verejná zeleň, cintoríny a zeleň na sídliskách (na mape mierky 1 : 50 000 nie sú plochy verejnej zelene v rámci sídelných plôch osobitne vyčlenené, s výnimkou cintorínov). Pôsobenie týchto prvkov na okolie je prevažne pozitívne, väčšiu významnosť z hľadiska ekologickej kvality územia majú v samotnom zastavanom území mesta (najmä parky a cintoríny). Celková plocha cintorínov v okrese Poprad podľa mapy SKŠ je 37 ha.

2.8 MOZAIKOVÉ ŠTRUKTÚRY Mozaikové štruktúry nie sú v krajine ani metodicky presne definované, a preto nie sú ani štatisticky vykazované, napriek tomu sme ich na mape súčasnej krajinnej štruktúry vymedzili (mapa 1) a to predovšetkým pre ich veľký ekostabilizačný význam v kultúrnej krajine. Sú to vlastne malobloky ornej pôdy, trvalých trávnych porastov a drevinovej vegetácie – stromov a krov spravidla na TTP - tvoriace mozaiku. Vyčlenené boli kombináciou metód – prácou s ortofotomapou a terénnymi obhliadkami, pričom kritériom vymedzenia mozaikovej štruktúry bola prítomnosť striedania uvedených typov plôch v rozsahu, ktorý je možné znázorniť na mape (t. j. najmenej asi 2 mm na mape, čo v mierke 1 : 50 000 predstavuje prvok dĺžky 100 m). Okrem ekostabilizačnej funkcie majú mozaikové štruktúry aj dôležitú pôdoochrannú funkciu. Tabuľka 46. Zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie, mozaikových štruktúr a pásových polí na trvalom trávnatom poraste v okrese Poprad (z mapy SKŠ)

Trvalý trávnatý porast Plocha (ha) Plocha (%) plocha TTP 18 401 100,00 % - z toho nelesná drevinová vegetácia 3 696 20,08 % - z toho mozaikové štruktúry 1 014 5,51 % - z toho pásové polia na TTP 773 4,20 %

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 139

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

3. ZHODNOTENIE VZŤAHU K ÚZEMNÉMU PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU A DOTKNUTÝCH OBCÍ 3.1 OBSAH ÚZEMNÉHO PLÁNU VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA VO VZŤAHU K RÚSES OKRESU POPRAD Územný plán VÚC Prešovského kraja bola schválený nariadením vlády SR č. 216/1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Prešovský kraj. Neskôr bol tento dokument aktualizovaný, posledné aktuálne znenie záväznej časti ÚPN VÚC Prešovský kraj bolo schválené Všeobecným záväzným nariadením č. 4/2004 Prešovského samosprávneho kraja dňa 22.6.2004. Spracovateľom platnej územnoplánovacej dokumentácie z r. 2004 bola Slovenská agentúra životného prostredia, CKEP Prešov, hlavný riešiteľom bol Ing. arch. Marián Rajnič, AA. Zo záväznej časti ÚP VÚC Prešovského kraja vyberáme časti, ktoré sa zaoberajú návrhom záväzných regulatívov v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a krajiny a kultúrneho dedičstva, vo vzťahu k predmetnému územiu – okresu Poprad: I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia 1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov 1.1.1 vytvárať podmienky západo-východného koridoru Bratislava – Žilina – Prešov – Košice v regióne Prešov, ...

1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.1.1 podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: 1.2.1.1.1 žilinsko-podtatranskú rozvojovú os: Žilina – Martin – Poprad – Prešov, 1.2.1.2 podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa: ... 1.2.1.3 podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa: 1.2.1.3.1 kežmarsko-ľubovniansku rozvojovú os: Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Spišská Stará Ves, 1.2.1.3.8 horehronskú rozvojovú os: Heľpa – Vernár – Poprad, 1.2.1.3.9 rožňavskú rozvojovú os: Rožňava – Dobšiná – Vernár, 1.2.2 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 1.3 v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia (ťažiská osídlenia) 1.3.2 podporovať ako ťažiská osídlenia druhej úrovne (nadregionálneho až celoštátneho významu) 1.3.2.1 popradsko-spišskonovoveské ťažisko osídlenia, ... 1.3.5 formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie, upevňovať vnútroregionálne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia, 1.3.6 podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 1.3.7 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 140

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier: 1.3.8.2 prvej skupiny ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Poprad, 1.3.8.6 tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Vysoké Tatry, 1.3.8.7 centier štvrtej skupiny: Lipany, Spišská Belá, Spišské Podhradie, Svit, 1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja, 1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ... 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom 1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko- architektonických daností, 1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry ... 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 141

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrnohistorické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov, 1.17.4 vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine (hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze, 1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, 1.17.6 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína, ... 1.17.10 zachovať typickú štruktúru krajiny na území národných parkov, chránených krajinných oblastí, v pripravovaných chránených krajinných oblastiach a pri novej výstavbe usmerňovať rozvoj sídelných štruktúr vo väzbe na zachovaný historický urbanizmus a s ohľadom na prostredie jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Pri rekonštrukciách rešpektovať tradičnú architektúru a z hľadiska krajinotvorby limitovať štruktúru zástavby a výškové zónovanie hmôt. 2. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky 2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky (RKC): Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry, 2.2 považovať za priestory spoločného záujmu pri zabezpečovaní ich rozvoja rekreačné priestory v prihraničnej oblasti s Poľskou republikou a Ukrajinou, 2.3 v obciach nachádzajúcich sa na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Poloniny, Národného parku Slovenský raj a Pieninského národného parku sa môžu umiestňovať stavby: 2.3.1 len v hraniciach zastavaného územia vymedzeného v zmysle schváleného územného plánu obce, 2.3.2 do doby schválenia ÚPN obce sa môžu umiestňovať stavby len v hraniciach zastavaného územia ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp, 2.4 vytvárať podmienky pre vznik nových komplexných stredísk CR s fakultatívnym využitím potenciálu atraktívnych priestorov, pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a krajiny,

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 142

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.5 zvyšovať kvalitu existujúcich stredísk cestovného ruchu na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízkych Tatier, Národného parku Poloniny, Národného parku Slovenský raj, Pieninského národného parku a ich ochranných pásiem a na území chránených krajinných oblastí Vihorlat a Východné Karpaty: 2.5.1 zariadenia a služby prioritne umiestňovať v zastavaných územiach existujúcich stredísk cestovného ruchu. Do voľnej krajiny umiestňovať len vybavenosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uskutočňovanie rekreačných činností závislých od prírodných daností, 2.5.2 návštevnosť, kapacity vybavenosti a využitie voľnej krajiny v ich okolí zosúlaďovať s požiadavkami ochrany prírody, 2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus, 2.7 zachovať plochy na uskutočňovanie vrcholových športových podujatí v Kežmarku, Lučivnej, Poprade, vo Svite, na Štrbskom Plese, v Štrbe a miestnej časti Tatranská Štrba, 2.8 uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia určených na rozvoj turistiky a rekreácie, 2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.11 vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach, 2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu, 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 2.16.1 na úrovni medzinárodných súvislostí , 2.16.1.1 cestné severo–južné prepojenie prešovským regiónom od severských a pobaltských štátov smerom na Balkán : - hranica PR – Podspády – Spišská Belá – Kežmarok – Poprad – Vernár – hranica hranica Košického kraja, ... 2.16.1.2 cestné prepojenie západo–východné z južnej časti Slovenska, zachytávajúce diagonálne prepojenie naprieč Európou (od juhozápadnej Európy po severovýchodnú Európu) : - hranica Žilinského kraja – Prešov – hranica Košického kraja, 2.16.1.3 železničné severojužné prepojenie: - hranica PR – Čirč – v smere Poprad a v smere Prešov – hranica Košického kraja, 2.16.1.4 medzinárodné cyklomagistrály a pešie turistické magistrály prepájajúce významné turistické centrá v Európe prechádzajúce Prešovským samosprávnym krajom. 2.16.2 na nadregionálnej úrovni, 2.16.2.1 cestné koridory: - Malý tatranský okruh - Vitanová – Oravice – Zuberec – Liptovský Hrádok – Pribylina – Starý Smokovec – Ždiar - Javorina s vylúčením tranzitnej nákladnej dopravy v celom úseku, - Poprad – Levoča – Prešov – Vranov nad Topľou – Humenné - Snina – Ubľa – hranica s Ukrajinou, „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 143

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

2.16.2.2 nadregionálne cyklomagistrály a pešie turistické magistrály prepájajúce Prešovský región s významnými turistickými centrami na Slovensku, 2.16.3 na regionálnej úrovni, 2.16.3.1 cestné koridory najmä: - hranica PR – Lysá nad Dunajcom – Spišská Stará Ves – Spišská Belá – Kežmarok - (Poprad - Vernár) – Levoča – (Prešov) - hranica Košického kraja, 2.16.3.2 železničné trate: - Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa, - Tatranská elektrická želežnica, - lanové dráhy, 2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centrá regiónu: a) 007 Podtatranská magistrála b) 014 Spišská cyklomagistrála (severná vetva ) 3. V oblasti kúpeľníctva ... 4. Ekostabilizačné opatrenia 4.1 postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia za osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v regióne, 4.2 postupne odstraňovať environmentálne zaťaženia najmä regiónov, 4.2.2 podtatranskej oblasti, 4.2.4 ťažby nerastných surovín v blízkosti chránených území, 4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.3.1 technologickými opatreniami v priemyselných podnikoch, 4.3.2 znižovať spotrebu technologických vôd a zvyšovať kvalitu vypúšťaných odpadových vôd a tým zlepšovať stav vo vodných tokoch, 4.3.3 znižovať emisie do ovzdušia a tým zvyšovať jeho kvalitu, 4.3.4 znižovať energetickú náročnosť výroby a zlepšovať rekuperáciu odpadového tepla, 4.3.5 znižovať produkciu odpadov a zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, 4.4 pri spracovávaní lesných hospodárskych plánov v oblastiach navrhovaných ako osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny menšieho plošného rozsahu rešpektovať také formy obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečia funkčnosť zachovania a skvalitnenia hodnotných ekosystémov, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou, 4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizovať ekologickým prepájaním nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier, 4.8 postupne utlmiť a ukončiť povrchovú ťažbu nerastných surovín v osobitne chránených územiach ochrany prírody a krajiny a v územiach navrhovaných do území sústavy NATURA 2000 a revitalizovať dobývacie priestory. Plány otvárky a dobývania v jestvujúcich kameňolomoch schvaľovať len s

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 144

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad vypracovanou projektovou dokumentáciou revitalizácie a krajinného zakomponovania dotknutého územia po ukončení jeho exploatácie, 4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny, 4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000 (t.j. chránené vtáčie územia a územia európskeho významu), 4.9.2 pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, najmä zohľadnovať samoreprodukčnú schopnosť revitalizácie prírodných zdrojov, 4.9.3 rešpektovať prioritnú ekologickú a environmentálnu funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom nachádzajúcich sa vo vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s piatym stupňom ochrany, 4.9.4 vo všetkých vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s tretím a štvrtým stupňom ochrany prírody a krajiny a v územiach vymedzených biocentier, ktoré sú v kategóriách ochranné lesy, lesy osobitného určenia mimo časti lesov pod vplyvom imisií zaradených do pásiem ohrozenia rešpektovať ako jednu z hlavných funkcií ekologickú funkciu lesov s minimálnym drevoprodukčným významom, 4.9.5 rešpektovať hlavnú environmentálnu funkciu lesov so značným drevoprodukčným významom, ktoré sú súčasťou vyhlásených a navrhovaných chránených území s druhým stupňom ochrany, 4.9.6 rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky začlenenie území, 4.9.6.1 medzi ťažiskové územia európskeho významu – územie NP Slovenský raj, územie CHKO Vihorlat, územie Kráľovohoľských Nízkych Tatier, územie Tatranského národného parku zahŕňajúce Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, územie NP Pieniny, územie NP Poloniny, 4.9.6.2 medzi ťažiskové územia národného významu - územie Branisko - Sľubica, územie Branisko - Smrekovica, územie Kozích chrbtov, územie zahrňujúce Spišské travertíny, časť územia Levočských vrchov - Ihlu, časť územia Levočských vrchov - Tichý potok, časť územia Čergova - Minčol, časť územia Čergova - Lysá, územie Busova - Cígeľka, časť územia CHKO Východné Karpaty v oblasti Palota - Dukla, časť územia Vihorlatu – Humenský Sokol, 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať podmienky stanovené pre 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.9.7.2 ochranu poľnohospodárskj pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, 4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), 4.9.8 chrániť mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (t.j. medzinárodne významné mokrade), chrániť aj mokrade regionálneho a lokálneho významu a podporovať obnovu zaniknutých a vytváranie nových mokradí.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 145

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

3.1.1 Verejnoprospešné stavby okresu Poprad, vymedzené ÚP VÚC Prešovského kraja Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou záväzných regulatívov ÚP VÚC Prešovského kraja na území okresu Poprad sú tieto (vybrané stavby súvisiace s ohranou a tvorbou životného prostredia): 1. V oblasti dopravy 1.1 diaľnica D1 a mimoúrovňové krížovanie ciest na území kraja, diaľničné privádzače, 1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.1 medzinárodný cestný ťah E 50 v trase cesty I/18 Žilina - Poprad - Prešov ... 2. V oblasti vodného hospodárstva 2.1 pre navrhované VVZ – povrchové zdroje a ich ochranné pásma 2.2 pre prevod vody Poprad - Torysa (kategória C) na trase Poprad - Kučmanovský potok Torysa, 2.2.1 stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrží 2.2.1.1 stavby protipovodňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, 2.2.1.2 poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacúčelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, .... 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.4 rozšírenie Popradského skupinového vodovodu prívod z Vrbového do Tvarožnej a po roku 2015 prívod Kežmarok – Spišská Belá – Bušovce – Podolínec, 2.4.8 prívod do Jablonova z nových vodných zdrojov západne od Lúčky pre prívodné potrubie z nových vodných zdrojov východne od Tatranskej Štrby na skupinový vodovod Tatranská Štrba – Štrba, pre prepojovacie potrubie prívodu z vodárenskej nádrže Garajky s vodovodom Štrba, 2.4.9 napojenie vodných zdrojov v Tatranských Matliaroch a prívod z nich do Tatranskej Lomnice, 2.4.11 prívod Poprad – Kežmarok, odbočku Veľká Lomnica – Stará Lesná – Tatranská Lomnica a odbočku do Smokovcov a prepojenie na Starú Lesnú, 2.4.12 hlavný diaľkový privádzač pre Spišsko-popradskú vodárenskú sústavu v trase vodárenská nádrž Garajky – Šuňava – Svit – Poprad a prepojenie do Smokovcov, 3. V oblasti zásobovania plynom a energiami ... 4. V oblasti hospodárstva a priemyslu .. 5. V oblasti telekomunikácií ... 6. V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva ... 7. V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objekty súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu, 7.2 stavby technických pamiatok a historické dopravné stavby, ktoré sú vyhlásené za NKP, 7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít. 8. V oblasti poľnohospodárstva 8.1 stavby pre závlahové systémy, rozvodné siete a čerpacie stanice, 8.2 stavby viacúčelových vodných nádrží pre zavlažovanie s využitím pre rekreáciu a turizmus, rybné hospodárstvo a ekostabilizáciu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 146

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

9. V oblasti životného prostredia 9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky poldre a viacúčelové vodné nádrže, 9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia. 10. V oblasti odpadového hospodárstva 10.1 skládka odpadov v okrese Poprad (k.ú. Stráže), ... 10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov, 10.4 nadregionálna spaľovňa nebezpečného odpadu, 11. V oblasti ekostabilizačných opatrení 11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 147

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4. POZITÍVNE A NEGATÍVNE PRVKY / JAVY V ÚZEMÍ 4.1 POZITÍVNE PRVKY A JAVY 4.1.1 Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu V súčasnosti vytvára zákonný rámec pre existencii chránených území na Slovensku zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej len „zákon“). Podľa tohto sa ochranou prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako i odstraňovanie takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Prijatím tohto zákona sa tiež naplnila jedna z prioritných podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v oblasti ochrany prírody. Z právneho hľadiska ide o proces implementácie dvoch smerníc ES - smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) a smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch). Tieto dve smernice predstavujú doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete. Vstupom do Európskej únie Slovensko prijalo európsky systém ochrany prírody, čím dochádza k čiastočnej zmene oproti doterajšej koncepcii ochrany prírody, kde sa zdôrazňovala najmä ochrana území a zameriava sa na účinnú ochranu biotopov a druhov, pre ktoré sa vyhlasujú chránené územia. Pre územnú ochranu sa ustanovuje 5 stupňov ochrany. Stupne ochrany sa od seba líšia zoznamom činností, ktorých uskutočňovanie je v tom-ktorom stupni možné iba so súhlasom orgánu ochrany prírody a krajiny, alebo úplne zakázané. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje (§ 12 až 16 zákona č. 543/2002 Z. z.). Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu možno vyhlásiť za chránené územia: • Chránená krajinná oblasť – je rozsiahlejšie územie, spravidla nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami osídlenia. Ak nie je stanovené inak, na území CHKO platí 2. stupeň ochrany. • Národný park – je rozsiahlejšie územie, spravidla nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatnejšie nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Ochrana prírody je nadradená nad ostatné činnosti. Ak nie je stanovené inak, platí tu 3. stupeň ochrany. • Chránený areál – je lokalita spravidla s výmerou do 1 000 ha, s významnými biotopmi, kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, alebo územie s trvalým výskytom chránených druhov bioty, skamenelín a nerastov, prípadne plocha slúžiaca na prírodovedecké a kultúrno-výchovné účely, dotvorená ľudskou činnosťou. Na území platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. • Prírodná rezervácia – je územie spravidla do 1 000 ha s pôvodnými, resp. málo pozmenenými biotopmi národného alebo európskeho významu, alebo biotopmi druhov európskeho alebo národného významu. Ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva môže byť vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Na území platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. Ak sa národná prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, MŽP jej ustanovenie všeobecne záväzným právnym predpisom zruší. • Prírodná pamiatka – sú bodové, líniové, alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický, alebo krajinotvorný význam. Jedinečné prírodné pamiatky, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva môžu byť vyhlásené za národné prírodné pamiatky. Ak nie je ustanovené inak, platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. V zmysle § 24 prírodnou pamiatkou sú aj všetky jaskyne a prírodné vodopády. • Chránený krajinný prvok - je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku, najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 148

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• Chránené vtáčie územie - je územie biotopov druhov vtákov európskeho významu alebo biotopov sťahovavých vtákov vyhlásené za účelom zabezpečenia ich prežitia alebo rozmnožovania. Zakazuje sa vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Zoznam týchto činností ustanoví ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom V chránenom vtáčom území nie je stanovený stupeň ochrany, niektoré stanovené zákazy budú platiť len v časovo obmedzenom období a len na vymedzených miestach (napr. ťahové zastávky). Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. V zóne A platí 5. stupeň ochrany, v zóne B 4. stupeň, v zóne C 3. stupeň a v zóne D 2. stupeň. Podľa zákona č. 454/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 543/2002 Z.z. možno zóny podľa členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne záväzným právnym predpisom určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu. Vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia má zníženú ochranu o jeden stupeň oproti stupňu, ktorí platí na predmetnom území. Ak ochranné pásmo nie je vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m von od hranice (NPR, PR), resp. 60 m (NPP, PP). V nevyhlásených ochranných pásmach platí tretí stupeň ochrany. V ochranných pásmach prírodných pamiatok – jaskýň a prírodných vodopádov nie je určený stupeň ochrany, ale sú ustanovené osobitné podmienky ( § 24 cit. zákona). Sústava chránených častí prírody a krajiny na území Slovenskej republiky tvorí národnú sústavu chránených území prírody a krajiny. Okres Poprad je región s vysoko nadpriemerným plošným podielom území v rôznom stupni ochrany v rámci SR. Zachovalé prírodné bohatstvo je chránené vo veľkých súvislých celkoch, ako i v menších maloplošných chránených územiach. Na území okresu sa v súčasnosti nachádzajú, alebo do neho zasahujú 3 národné parky a ich ochranné pásma. Maloplošné chránené územia sú zastúpené počtom 25 národných prírodných rezervácií, 25 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky a 4 prírodné pamiatky. Okrem toho je na území okresu evidovaných 8 chránených stromov na 4 lokalitách. Ako prírodné pamiatky sú chránené priamo zo zákona č. 543/2002 Z.z. tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády.

4.1.1.1 Veľkoplošné chránené územia Tatranský národný park (TANAP) Vyhlásený zákonom č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku z r. 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Nariadením vlády SR č. 58/2003 Z.z. zo dňa 5. februára 2003 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma. Výmera: 73 800 ha (OP 30 703 ha) Tatranský národný park je najstarším národným parkom Slovenska. Tvorí ho najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom (2655 m n. m.). Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske Tatry) a Západné Tatry. Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú lesy, prevažne smrekové a jedľovo-smrekové. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je tu výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Menšie zastúpenie majú listnaté lesy - bučiny a javoriny, ktoré sa vyskytujú najmä v Belianskych Tatrách. Svojráznosť podnebia a pestrá geologická stavba Tatier podmienili vznik rastlinstva osobitého horského a vysokohorského charakteru. Niektoré druhy sú v Západných Karpatoch svojim výskytom obmedzené iba na Západné Tatry. Sem je možné priradiť napríklad ďatelinu lupinovitú (Trifolium romanicum), sibaldku rozprestretú (Sibbaldia procumbens), výskyt druhu na slovenskej strane Červených vrchov sa nedarí v súčasnosti overiť, ďalej pyštek alpínsky (Linaria alpina) a iba v Červených vrchoch na niekoľkých lokalitách rastrúcu ostricu černastú (Carex parviflora). Iba z Račkovej a Jamníckej doliny je na Slovensku známy zbehovec ihlanovitý (Ajuga pyramidalis). Dlho bol iba z územia Západných Tatier známy ježohlav úzkolistý (Sparganium angustifolium), v roku 2003 bol však prekvapivo nájdený vo Vysokých Tatrách (Dítě et al. 2004). Naopak, iskerník trpasličí (Ranunculus pygmaeus), ktorý bol známy iba z Vysokých Tatier, bol v roku 1998 nájdený na Bystrej ako nový druh pre Západné Tatry (Turis , Košťál, 2001). „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 149

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vo fytogeografickom podokrese Vysoké Tatry je najväčšie sústredenie vysokohorských druhov v rámci celých Západných Karpát, pričom viaceré druhy rastú v Západných Karpatoch (prípadne celých Karpatoch) iba tu. Medzi najvýznamnejšie patria napr. rožec jednokvetý (Cerastium uniflorum), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans), trávnička alpínska (Armeria alpina), páperec trsnatý (Trichophorum cespitosum), v súčasnosti iba odtiaľto je v Západných Karpatoch známy výskyt sitiny gaštanovej (Juncus castaneus). Najviac druhov, ktoré nikde inde v Západných Karpatoch nerastú, je známych z podokresu Belianske Tatry. Za všetky napríklad chudôbka kaukazká (Draba siliquosa), chudôbka bledožtlá (Draba fladnizensis), chudôbka štajerská (Draba pacheri), skalokráska pyrenejská (Petrocallis pyrenaica), medvedík alpínsky (Arctous alpina), sitina trojplevová (Juncus triglumis), turička jednoduchá (Kobresia simpliciuscula), ostrička myšia (Elyna myosuroides), kosatka nízka (Tofieldia pusila), ostrica čiernohnedá (Carex atrofusca), ostropysk Hallerov (Oxytropis halleri), prvosienka dlhokvetá plocholistá (Primula halleri subsp. platyphylla), iskerník obličkolistý (Ranunculus thora), kostravec fialový (Bellardiochloa variegata), vičenec horský (Onobrychis montana) a ďalšie. Vo viacerých prípadoch ide o glaciálne relikty, ktoré majú v súčasnosti centrum areálu vo vyšších zemepisných šírkach (Škandinávia, Arktída) alebo v Alpách. Z fytogeografického hľadiska je významné prenikanie niekoľkých atlantských a subatlantských druhov na okraj územia TANAP-u (okres Západobeskydskej flóry). Ide o druhy všivec lesný (Pedicularis sylvatica), sitina kostrbatá (Juncus squarrosus) a rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), ktoré sa vyskytujú vzácne v Západných Tatrách a ich podhorí a na Slovensku sa hojnejšie vyskytujú na severozápade územia (Kysuce, Orava). K významným druhom živočíchov patria kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, tetrov hlucháň, tetrov hôľniak, murárik červenokrídly, orol skalný, sokol sťahovavý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý, myšovka horská, hraboš tatranský, hraboš snežný a iné. Územie je tiež významným refúgiom populácií bežnejších druhov veľkých cicavcov ako napr. jeleň lesný, diviak lesný, srnec lesný a ďalšie.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) Vyhlásený Nariadením vlády SSR č. 119/78 Zb. zo dňa 14. júna 1978 v znení zákona SNR č. 1/1995 Zb. Nariadením vlády SR č. 182/1997 Z.z. zo dňa 17. júna 1997 boli upravené a novelizované hranice národného parku a jeho ochranného pásma. Výmera: 72 842 ha (OP 110 162 ha) NP Nízke Tatry je rozlohou druhý najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m.). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Z geologického hľadiska je pohorie budované granitmi, kryštalickými bridlicami, ale tiež dolomitmi, vápencami i ďalšími sedimentárnymi horninami. Na vápencové komplexy sa viažu rozsiahle krasové územia ako Demänovský, Bystriansky a Ďumbiersky kras. Predmetom ochrany je celá škála prirodzených lesných aj nelesných typov biotopov ako aj niektoré sekundárne nelesné typy. Na niekoľkých miestach sa zachovali pralesy, a to najmä v 5. až 7. lesnom vegetačnom stupni. Flóra je rozmanitá, s prevahou druhov typických pre podmienky chladnej klímy, v juhozápadnej časti územia však doznieva výskyt mnohých teplomilných druhov. Medzi najvýznamnejšie druhy možno zaradiť skalienku ležatú (Louseleria procumbens) a lomikameň (Saxifraga mutata), ktoré majú v NAPANTe jedinú známu lokalitu na Slovensku, viaceré endemity ako klinček lesklý (Dianthus nitidus), lomikameň karpatský (Saxifraga carpatica), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum), glaciálne relikty ako ostrica skalná (Carex rupestris), dryádka osemlupienková (Dryas octopetala) a ďalšie. Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre zachovanie životaschopných populácií veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre ďalšiu existenciu svišťa i kamzíka vrchovského tatranského. K ďalším vysokohorským živočíchom patria vzácny hraboš tatranský a hraboš snežný. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, tetrov hlucháň, tetrov hôľniak, jariabok lesný, murárik červenokrídly, chriašteľ poľný, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý. Územie je tiež významným refúgiom populácií bežnejších druhov veľkých cicavcov ako napr. jeleň lesný, diviak lesný, srnec lesný a ďalšie.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 150

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Národný park Slovenský raj Vyhlásený nariadením vlády SSR č. 23/1988 Zb. o Národnom parku Slovenský raj zo dňa 18. januára 1988. Výmera : 19 763 ha (OP 13 011 ha) Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala. Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity druhohôr. Nachádza sa tu takmer 200 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. K zaujímavým geomorfologickým javom patrí aj 11 km dlhá prielomová dolina Hornádu. Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Vyskytujú sa tu chránené a vzácne druhy flóry ako napríklad astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý, šafrán Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Bohatstvo fauny, zastúpené živočíchmi ako medveď, rys, orol krikľavý, orol skalný, sokol sťahovavý, výr skalný, bocian čierny a ďalšie, dopĺňa v roku 1963 vypustený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách. Tabuľka 47. Veľkoplošné chránené územia v okrese Poprad

Stupeň Výmera (ha) Názov chráneného územia Kategória ochrany Celková z toho v okrese TANAP národný park 3 73 800 47 928 TANAP – OP ochranné pásmo 2 30 703 9 569 NAPANT národný park 3 72 842 8 659 NAPANT – OP ochranné pásmo 2 110 162 3 380 NP Slovenský raj národný park 3 19 763 5 583 NP Slovenský raj - OP ochranné pásmo 2 13 011 3 832 Výmera spolu v okrese 78 951 Zdroj: ŠOP SR

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 151

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.1.2 Maloplošné chránené územia Tabuľka 48. Národné prírodné rezervácie (NPR) v okrese Poprad

Stupeň Kód Názov Výmera (ha) Predmet ochrany ochrany 84,59 / Zachovalé zriedkavé spoločenstvá nivy Hnilca s výskytom NPR1 Hnilecká jelšina* 5 21,12* chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Hlboko zarezaná antecedentná dolina Vernárskeho potoka na šedých dolomitoch vernárskej série s množstvom bralnatých NPR2 Vernárska tiesňava 82,94 5 útvarov (veže, ihly, výstupky), pokrytých smrekovými borinami i vápencovými bučinami so vzácnymi rastl. taxónmi, hniezda dravých vtákov. Geosystém v strednej časti Vysokých Tatier s pestrým a bohatým zastúpením glaciálnych (i akumulačných – vzácne NPR3 Velická dolina 1 217,22 5 ózy) foriem georeliéfu na kryštaliniku a s pestrou montánnou až subniválnou vysokohorskou vegetáciou a faunou Vzácne biocenózy na zvlnenej rovine na glacifluviál. nánosoch pod V. Tatrami. Ide o prechodné rašeliniská až vrchoviská s NPR4 Mraznica 159,8 5 blatnicou močiarnou a inými vzácnymi druhmi, ale aj o brezové jelšiny a borovicové smrečiny. Citlivé ekosystémy s flórou i faunou endemického charakteru, mnohé taxóny sú ohrozené. Pestrá mozaika unikátnych foriem NPR5 Belianske Tatry 5 407,65 5 reliéfu i pôdneho krytu. Vysokohorský kras s povrchovými i podz. formami. Les. porasty majú dôležité ochranné funkcie. Mimoriadne hodnotné územie na rozhraní Z a V Tatier. Ľavá 3 220,92 / strana doliny má pôvodnú krajinnú štruktúru, nenarušené les.a NPR6 Kôprová dolina* 5 3 084,14* kosodr. porasty i zriedkavé alpínske fytocenózy, v J časti výskyt buka. Cenný komplex glaciál. reliéfu. Ochrana zvláštnej ukážky degradovanej doliny (následkom 739,96 asymetrického zdvihu Tatier), v JV časti je pre Vysoké Tatry NPR7 Štôlska dolina 5 ojedinelý výskyt kryštalických bridlíc. Porasty limby v masíve Ostrvy, množstvo endemitov flóry i fauny. Ochrana vzácneho územia v stred. časti Vysokých Tatier. Labilné vysokohorské geosystémy s glaciálnymi formami NPR8 Slavkovská dolina 979,00 5 reliéfu na granodiorite a mylonitoch, vzácne a ohrozené prirodzené spoločenstvá a rastlinné i živočíšne druhy montánneho až subniválneho stupňa. Geomorfologicky a krajinársky atraktívneho prírodného 700,93 / prostredia v Slovenskom raji a vedecky významných NPR9 Sokol* 5 181,39* zachovalých biotopov a na vedeckovýskumné a kultúrno- vlastivedné ciele. Územie s veľkou diverzitou druhov (aj vzácne a endemity) i Skalnatá dolina spoločenstiev (všetky alpínske silikát. podkladov) fauny a NPR10 1 069,05 5 flóry. Bohatstvo glaciálnych foriem georeliéfu na granitoch a mylonitoch, geosystémy sú veľmi labilné. Ochrana rašelinísk a relikt. borovicovo-brezového porastu, najstaršieho a najzachovalejšieho na fluvioglaciále pod V. NPR11 Pramenište 45,57 5 Tatrami. Jedna zo 6 lokalít krit. ohrozeného všivca žezlovitého (Pedicularis sceptrum-carolinum), ktorý v Tatrách má J hranicu areálu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 152

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Stupeň Kód Názov Výmera (ha) Predmet ochrany ochrany Vzácne územie v záp. časti V.Tatier, ktoré v porovnaní s okolím Štrb.plesa je menej narušené urbanizáciou. Vzácne 1 185,86 / NPR12 Važecká dolina* 5 rastlin.spoločenstvá mont.až subnivál. stupňa na žulovom i 994,24* mylonit.podklade. Glaciálny reliéf horskej skupiny Kriváňa (2494 m). Mimoriadne vzácne územie vo vých. časti Vys. Tatier so zastúpením skoro všetkých druhov foriem glaciál. reliéfu na NPR13 Studené doliny 2 222,41 5 granodiorit. i mylonit. podkladoch a bohatstvom biocenóz mont. až subnivál. stupňa so zriedkavými, ohroz. a endemickými druhmi. Vzácne územie na morénach južného úpätia Vysokých Tatier s močiarnymi, prameniskovými, rašeliniskovými a lesnými NPR14 Uhliščiatka 385,51 5 spoločenstvami. Pestré zastúpenie vrchoviskových a slatinných druhov, mnohé sú vzácne a ohrozené. Lesné porasty majú prirodzené zloženie, vzácna je jedľa Mimor. vzácne územie v Tatrách s typickou vertikál. stupňovitosťou typov krajiny. Vzácne rastliny kyslých i NPR15 Mlynická dolina 704,29 5 mylonitických podkladov, výskyt vŕby švajčiarskej. Najvyššie siahajúca horná hranica lesa v TANAPe (na Patrii). Glaciálny reliéf, vodopád Skok. Cenné územie kryštalinika Vysokých Tatier so vzácnym výskytom kryštalických bridlíc v granodioritovom masíve, Mengusovská NPR16 1 612,96 5 bralnatého glaciálneho reliéfu, jazier a viacerých vzácnych dolina druhov rastlín, živočíchov a ich biocenóz. Pramenná oblasť rieky Poprad. Bohatstvo endemických rastl. spoločenstiev rôznych druhov geol. podkladu. Glaciálne formy reliéfu, vertikálna stupňovitosť NPR17 Javorová dolina 2 250,89 5 rastlinstva. Geoekosystémy sú labilné, zvlášť pôdny kryt. Zachovalé les. porasty. Dôležitá vodohospodárska oblasť. Vzácna a mimoriadne bohatá flóra a vegetácia s množstvom endemických, chránených a ohrozených druhov v spoločen- NPR18 Dolina Bielej vody 1 661,11 5 stvách na kryštaliniku, mylonite i vápencoch. Unikátne formy reliéfu, geosystémy sú tu veľmi labilné - možné ohrozenie pôdneho krytu. Komplex zachovalých pôvodných a vzácnych biocenóz montánneho až subniválneho vegetačného stupňa s NPR19 Bielovodská dolina 3 712,14 5 množstvom vzácnych, ohrozených a endemických taxónov, pestrých geologických a geomorfologických útvarov. NPR tvoria veľmi labilné vysokohorské geoekosystémy. Genofond reliktnej a endemickej flóry a fauny v supra- montánnom až subniválnom vegetačnom stupni, ochrana NPR20 Batizovská dolina 523,19 5 pôvodných lesných biocenóz, pôdnej pokrývky, hydrolog. javov a javov glaciálnej geomorfológie. Vysoký erózny potenciál a krehkosť geosystémov. Lesné spoločenstvá dubového a bukovo-dubového vegetačného stupňa na melafýre lučivniansko-gánovskej NPR21 Hranovnická dubina 66,49 5 vysočiny. Najsevernejší autochtónny výskyt duba zimného na Slovensku. V lesnom podraste sú mnohé teplomilné druhy so severnou hranicou rozšírenia tu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 153

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Stupeň Kód Názov Výmera (ha) Predmet ochrany ochrany Geomorfologické formy (dolomit. brál, ostrých hrebeňov, 246,23 / suchých dolín s puklinovými prameňmi) a prirodzené lesné NPR22 Tri kopce* 5 172,28* rastlinné a živočíšne spoločenstvá územia v Slovenskom raji na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Krajinársky cenné a vedecky významné územie Tatier s výraznými formami glaciálneho reliéfu, množstvom plies, NPR23 Furkotská dolina 842,43 5 Mimoriadne vzácnymi fytocenózami endemického charakteru, jediná lokalita trávničky alpínskej v SR. Rašelin. vegetácia zanikajúceho Slepého plesa. Jedna z najvýznamnejších prírodovedeckých lokalít strednej Európy. Glacifluviálne kužele na flyšovom podloží so NPR24 Mokriny 882,82 5 vzácnymi zyškami rašelin. flóry, ktorá v minulosti lemovala celé úpätie Vysokých Tatier. Výskyt vzácnych druhov - všivca žezlovitého, rojovníka močiarneho, reliktné breziny. Ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrovovej stavby Tatier, prvé paleontologické nálezy 5 966,64/ suchozemskej mezozoickej fauny a flóry v SR, vysokohor. NPR25 Tichá dolina* 5 4 726,00* kras, pramenná oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO. Mimoriadne vzácna flóra- mnoho endemitov a reliktov. Spolu v okrese: NPR – 33 744,6 ha Zdroj: ŠOP SR Pozn. 1: výmery označené * platia pre tú časť územia, ktorá sa nachádza v okrese Poprad; lokality NPR označené * prekračujú hranice okresu Pozn. 2: Kódy uvedené v tejto tabuľke a v tabuľkách nasledujúcich (tabuľky 49 – 53) sú totožné s kódmi použitými na mape 2 (Priemet pozitívnych prvkov a javov)

Tabuľka 49. Prírodné rezervácie (PR) v okrese Poprad

Kód Názov Výmera (ha) Stupeň ochrany Predmet ochrany Mozaika najrozmanitejších les.spoločenstiev, najcennejšia je jedľová bučina zo severovýchodnýchj Beskýd. PR1 Goliášová 27,29 5 Charakteristické zoocenózy dolnej časti montánneho vegetačnéhostupňa. Prípotočná jelšina s jelšou sivou, jelšou lepkavou a PR2 Jelšina 16,43 4 prímesou vŕb a inými drevinami. Ochrana žltohlavu najvyššieho (Trollius europaeus L.) spolu s ďalšími ohrozenými druhmi prirodzených PR3 Pastierske 2,93 4 zamokrených lúk Popradskej kotliny, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska. Reliktné teplomilné spoločenstvá vápencových a PR4 Baba 205,15 5 dolomitových skál Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny. Pestrá zmes reliktných, xerotermných i dealpínskych Hrádok nad a prealpínskych druhov rastlín a ich spoločenstiev. PR5 105,1 5 Pavúčou dolinou Zvláštnosťou je prirodzený výskyt buka, čo je na juhu a juhovýchode Tatier výnimočným javom.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 154

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Kód Názov Výmera (ha) Stupeň ochrany Predmet ochrany Celá variačná šírka asociácie Circaeo alpinae-Abietetum - typického spoločenstva jedľových smrečín Západných PR6 Grapa 40,86 5 Karpát na podklade magurského flyšu. Nesú ešte stopy po jedľových bučinách, ktoré sú tu výnimkou. Zachovalé zoocenózy dolnej časti montánneho stupňa. Krajinársky hodnotné územie so skalným amfiteátrom a 154,82 / zachovalými živočíšnymi a rastlinnými spoločenstvami, PR7 Martalúzka* 5 22,96* ktoré sa viažu na prirodzené lesné spoločenstvá šiesteho a siedmeho vegetačného stupňa a subalpínske lúky. Najväčšie vrchoviskové rašeliniská v podtatranskej oblasti. Dominujú v nej rašeliníkové smrečiny a rojovníkové boriny. PR8 Bor 133,61 5 Výskyt početných vzácnych druhov flóry a fauny typických pre tieto biotopy a pôvodných lesných biocenóz. Ojedinelé nálezisko vzácneho a kriticky ohrozeného všivca žezlovitého (Pedicularis sceptrum-carolinum) v PR9 Blatá 37,7 4 prirodzených fytocenózach na okrajoch lesa a v lesných rašeliniskách na fluvioglaciále Popradskej kotliny. Územie s vysokou botanickou hodnotou, ktorú predstavujú predovšetkým porasty asociácie Abieti-Laricetum. Je to PR10 Skalka 36,15 5 dosiaľ jediná z Tatier známa koexistencia Larix decidua subsp. polonica a Abies alba. Vzácny je tiež plynulý prechod horského lesa do kosodreviny Botanicky výnimočne bohaté územie - teplomilné spoločenstvo s hlaváčikom jarným (Adonis vernalis), PR11 Švábovská stráň 18,26 4 ktorého najsevernejší výskyt tu je izolovaný od súvislého výskytu v Slovenskom krase. Význam pre štúdium formovania flóry v minulosti. Jedno z mála zachovaných biotopov rašelinísk prechodného a slatinného typu. Výskyt viacerých 20,82 / PR12 Poš* 4 ohrozených, vzácnych a endemických taxónov flóry. 2,35* Zvyšky lesných porastov podmáčaných brezových jelšín a borovicových smrečín. Fauna montánneho stupňa. 3 typy jedľovo-smrekových lesných spoločenstiev vo flyšovej časti TANAPu, vo vlastných Tatrách zriedkavých. Masový výskyt lipkavca okrúhlolistého (Galium PR13 Pod Črchľou 31,82 5 rotundifolium), ktorý vo vlastných Tatrách chýba. Endemické západokarpatské spoločenstvá, rôznorodá lesná fauna. Floristicky významná lokalita - dolomit. podklad podmienil 291,2 / pestrosť druhov i fytocenóz. Jedinečná je asociácia PR14 Pálenica* 278,12* 5 Seslerio-pinetum, ktorá tu má v celých Tatrách a možno i v Západných Karpatoch, jedinú lokalitu. Dealpínske, vápnomilné, xerotermné i chránené druhy. Vzácne územie na JZ úpätí Vysokých Tatier na ojedinelom mezozoickom ostrove krížňanského príkrovu so smrekovo- PR15 Surovec 41,75 5 jedľovými lesmi, čučoriedkovými smrečinami i bukovými javorinami s prirodzenou štruktúrou a pestrým zastúpením vápnomilných druhov rastlín.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 155

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Kód Názov Výmera (ha) Stupeň ochrany Predmet ochrany Objekt pre pozorovanie dynamiky rašeliniskových smrečín, sú tu zastúpené zriedkavé rašeliniskové spoločenstvá PR16 Čikovská 6,2 5 celoslovensky významné s charakteristickými druhmi flóry a fauny. Hojný výskyt rojovníka močiarneho (Ledum palustre) i diablika močiarneho (Calla palustris). Jedliny, ktoré sú fytocenologicky špecifickými pre Tatry. Floristicky sú bohaté s množstvom vzácnych a chránených PR17 Fľak 37,93 5 druhov. Lesy majú dôležité ochranné funkcie. Pomerne nenarušené zoocenózy montánneho vegetačného stupňa. Vzácne rastlinné spoločenstvá rašeliniskových smrečín, vrchoviskových reliktných brezín, ktoré sú popretkávané PR18 Pavlová 58,49 5 nelesnými rašeliniskami z triedy Scheuchzerio-Caricetea fuscae a Oxycocco-Sphagnetea. Vzácne rastliny, aj také, ktoré inde v TANAPe nerastú. Zachovanie rastlinných spoločenstiev reliktného charakteru a veľmi rôznorodého pôvodu na vedeckovýskumné a PR19 Primovské skaly 7,61 4 náučné ciele. Mohutné melafýrové skalné útvary, z rastlín prevládajú xerotermné druhy, čo je v blízkosti Tatier nezvyčajné. Lokalita viacerých kriticky ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Môžu sa tu reintrodukovať niektoré ohrozené PR20 Barborica 11,97 4 druhy rastlín a živočíchov z podobných lokalít Slovenského raja. Ochrana prirodzených a vzácnych biocenóz. Vzácne lesné spoločenstvá v rámci tatranskej oblasti, ale aj celého Slovenska zriedkavé a majú také floristické PR21 Jedliny 32,89 4 zloženie, aké inde v Západných Karpatoch nebolo zistené. Sú to spoločenstvá dealpínskych smrekových jedlín. Lokalita s reliktným výskytom Andromeda polifolia, ktorá je v TANAP-e ojedinelá, v typickom spoločenstve - PR22 Rašelinisko 0,32 5 rašelinovej borine s kosodrevinou a krovitými vŕbami. Rastú tu aj iné ohrozené taxóny flóry SR (napr. Drosera rotundifolia). Vzácne zvyšky lesných porastov bukového až smrekovo- bukovo-jedľového vegetačného stupňa na vápencovom podklade sev. svahov Stratenskej hornatiny. Možnosti PR23 Mokrá 60,2 5 štúdia pestrých lesných spoločenstiev a ich závislosti na expozícii, nadmorskej výške a konfigurácii terénu. Vodohospodársky význam - pramenná oblasť. Vzácny doklad vývoja vegetácie podtatranskej oblasti v minulosti. Biocenóza tvorená zmesou prealpínskych, PR24 Bôrik 20,74 5 dealpínskych a xerotermných druhov rastlín na vápencovom podklade a vzácnych druhov živočíchov dolnej časti montánneho stupňa. Najsevernejšie a najvyššie situované nálezisko severského druhu všivca žezlovitého (Pedicularis sceptrum-carolinum) PR25 Brezina 1,16 5 v SR, ktorý je u nás známy len z oblasti Vysokých Tatier a Podtatranskej kotliny. Glacifluviálny kužeľ s rozvoľneným brezovým porastom. Spolu v okrese: PR – 1 337,99 ha Zdroj: ŠOP SR „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 156

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 50. Národné prírodné pamiatky (NPP) v okrese Poprad

Stupeň. Kód Názov Výmera (ha) Predmet ochrany ochrany Najrozsiahlejšia jaskyňa vo vysokohorskom prostredí Tatier, 5. najdlhšia (5198 m) na Slovensku. Podzemné priestory sú NPP1 Javorinka - - nepoškodené, esteticky pôsobivý je najmä podzemný tok s vodopádmi a jaskynné perly. Je to fluviokrasová jaskyňa s výskytom sintra. Mimoriadne významné nálezisko fosílnej fauny a flóry v travertínoch z posledného interglaciálu a tiež archeologické a antropologické nálezisko. Cenný geol.a geomorfolog. NPP2 Gánovské travertíny 2,03 4 fenomén dokumentujúci vznik travertínu sedimentáciou z termálnych minerálnych vôd. Nález výliatku mozgu neandertálca. Význam ochrany vyplýva z geologických a speleologických hodnôt jaskyne. Druhotnú krasovú výplň predstavuje bohatá NPP3 Belianska jaskyňa - - sintrová výzdoba. Je dlhá 1720 m. Jediná sprístupnená jaskyňa v TANAPe. Spolu v okrese: NPP – 2,03 ha, OP NPP - ha

Tabuľka 516. Prírodné pamiatky (PR) v okrese Poprad

Stupeň Kód Názov Výmera (ha) Predmet ochrany ochrany PP1 Hučivá diera - - Jaskynný ekosystém. - PP2 Elektrárenská jaskyňa - Jaskynný ekosystém.

Mohutné travertínové terasy, ktoré predstavujú plošne PP3 Hranovnické pleso 68,09 4 najväčší travertínový výskyt na Slovensku. Travertínové terasy ležia len ako čiapky na staršom horninovom podklade. Reliktné narastanie travertínov, dôležitých z PP4 Briežky 0,30 5 vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Spolu v okrese: PR - 68,39 ha Zdroj: ŠOP SR * Pozn.: výmera určená z GIS

Predmet ochrany uvedený v predchádzajúcich tabuľkách je prevzatý zo Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody SR (http://uzemia.enviroportal.sk/) a v prípade prevažnej väčšiny území nie je totožný s predmetom ochrany , ktorý je uvedený vo vyhlasovacom predpise a v projekte ochrany konkrétneho územia. V súčasnom období prebieha prehodnocovanie jednotlivých MCHÚ (NPR, PR, PP, NPP, CHA) a ich ochranných pásiem. Táto úloha vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny, ktorá bola schválená uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.) ako aj Programového vyhlásenia vlády SR.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 157

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 52. Navrhované maloplošné chránené územia v okrese Poprad

Číslo/ Názov Plocha Katastrálne chráneného územia Predmet ochrany Príslušnosť k VCHÚ kategória územie ochrany územia (ha) Hozelecké anorganika, spoločenstvá 1/PP 0,7265 Hozelec travertíny rastlín Popradské spoločenstvá rastlín, druhová 2/PR 4,5765 Poprad rašelinisko ochrana rastlín Prameniská pri spoločenstvá rastlín, druhová 3/CHA ? Spišská Teplica Spišskej Teplici ochrana rastlín Slatina pri Spišskej spoločenstvá rastlín, druhová 4/CHA 1,488 Nižná Teplici ochrana rastlín ochrana ekosystému, 5/PR Brunov ? Liptovská Teplička spoločenstva a druhová ochrana Spolu v okrese: 31,21 ha Zdroj: ÚPN VÚC Prešovského kraja, 2009, upravené

Tabuľka 53. Chránené stromy v okrese Poprad

Počet Katarstrélne Id. č. Názov Druh dreviny V pôsobnosti stromov územie CHS1 Lipa v Spišskom Bystrom lipa malolistá 1 Spišské Bystré TANAP CHS2 Stromy v obci Batizovce lipa malolistá 4 Batizovce TANAP CHS3 Lipy Eugena Suchoňa lipa malolistá 1 Štrba TANAP CHS4 Bresty pri obci Spišský Štiavnik brest horský 2 Spišský Štiavnik NP Slovenský raj Zdroj: ŠOP SR

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 158

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.1.3 Európska sústava chránených území NATURA 2000 NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Základom pre vytvorenie sústavy NATURA sú dve právne normy EÚ : • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Smernice kladú dôraz na to, aby výber území NATURA 2000 bol vykonávaný na základe vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava by mala zahŕňať najhodnotnejšie územia bez ohľadu na vlastnícke vzťahy či súčasné hospodárske využívanie. Opatrenia na zabezpečenie priaznivého vývoja týchto území však berú do úvahy aj ekonomické, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Na plány a projekty, ktoré by mohli územia sústavy NATURA 2000 negatívne ovplyvniť, bude povinne vypracované hodnotenie vplyvov na chránené druhy a prírodné biotopy.

Chránené vtáčie územia Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený vládou SR uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 543/2002 Z.z. a bol publikovaný vo Vestníku MŽP SR č. XI, čiastka 4. Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území je prvým krokom v oblasti implementácie smernice č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov. Chránené vtáčie územia uvedené v národnom zozname sa stanú chránenými územiami až po ich vyhlásení všeobecne záväznými vyhláškami ministerstva životného prostredia. V chránených vtáčích územiach nie sú stanovené stupne ochrany. Pre každé chránené vtáčie územia bude vypracovaný osobitný režim ochrany – budú obmedzované (priestorovo, a časovo) činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany v chránenom vtáčom území. Do okresu Poprad čiastočne zasahujú 3 chránené vtáčie územia o celkovej rozlohe 41 616 ha, čo je takmer 38 % z územia okresu, pričom ich prekryv s územiami národných parkov (TANAP, NAPANT, NP Slovenský raj) a ich ochrannými pásmami (OP NP Slovenský raj) je takmer 100 %. Charakteristika a dôvody ochrany sú uvedené v nižšie.

Chránené vtáčie územie SKCHVÚ 030 Tatry (vyhláška MŽP SR č. 4/2011 Z.z.) Vo veľkej miere sa prekrýva s národným parkom. Tvoria ho lesné biotopy (ihličnaté lesy) a čiastočne lúky. Tatry sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hôľniak (Tetrao tetrix), jariabok hôrny (Bonasa bonasia) a kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), strakoš sivý (Lanius excubitor) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 159

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 54. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Tatry Priemerný počet Druh Kritériové druhy Splnené kritérium hniezdiacich párov Aquila chrysaetos 9 • K1 Tetrao urogallus 107,5 • K1 Tetrao tetrix 110 • K1 Glaucidium passerinum 200 • K1 Bonasa bonasia 1300 • K1 Falco peregrinus 3 >1% Ciconia nigra 12 >1% Aquila pomarina 17 >1% Caprimulgus europaeus 25 >1% Dryocopus martius 55 >1% Picoides tridactylus 100 >1% Lanius excubitor 10 >1% Aegolius funereus 110 >1% Coturnix coturnix 10 Jynx torquilla 10 Crex crex 20 Picus canus 20 Streptopelia turtur 70 Saxicola torquata 80 Alauda arvensis 200 Lanius collurio 300 Muscicapa striata 400 Bubo bubo + Pernis apivorus + Phoenicurus phoenicurus + Spoločná poznámka k tabuľkám 54 – 56: Priemerný počet hniezdiacich párov je udávaný k marcu 2003, t. j. k termínu vypracovania Vedeckého návrhu národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území (nCHVÚ)

Chránené vtáčie územie SKCHVU018 Nízke Tatry (vyhláška MŽP SR č. 189/2010 Z.z.) Hranica územia takmer kopíruje súčasný národný park. Typická je bohatosť prevažne lesných ihličnatých biotopov doplnených lúkami a pasienkami. Nízke Tatry sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hôľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), výr skalný (Bubo bubo), včelár lesný (Pernis apivorus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata) a lelek lesný (Caprimulgus europaeus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 160

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 55. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Nízke Tatry Priemerný počet Druh Kritériové druhy Splnené kritérium hniezdiacich párov Aquila chrysaetos 10 • K1 Tetrao tetrix 170 • K1 Tetrao urogallus 200 • K1 Picoides tridactylus 250 • K1 Aegolius funereus 300 • K1 Glaucidium passerinum 300 • K1 Bonasa bonasia 1300 • K1 Ciconia nigra 13 >1% Aquila pomarina 15 >1% Bubo bubo 15 >1% Pernis apivorus 15 >1% Dendrocopos leucotos 60 >1% Picus canus 70 >1% Dryocopus martius 150 >1% Ficedula parva 250 >1% Ficedula albicollis 1000 >1% Lanius excubitor 7 >1% Coturnix coturnix 40 >1% Phoenicurus phoenicurus 300 >1% Muscicapa striata 1200 >1% Caprimulgus europaeus 50 >1% Falco peregrinus 1 Jynx torquilla 10 Crex crex 20 Saxicola torquata 100 Streptopelia turtur 100 Lanius collurio 300 Alauda arvensis 500

Chránené vtáčie územie SKCHVU053 Slovenský raj (vyhláška MŽP SR č. 3/2011 Z.z.) Slovenský raj je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie sokola sťahovavého (Falco peregrinus) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), sova dlhochvostá (Strix uralensis), včelár lesný (Pernis apivorus), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasia) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 161

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 56. Prehľad zastúpenia druhov vtákov a kritérií pre vymedzenie CHVÚ Slovenský raj Priemerný počet Druh Kritériové druhy Splnené kritérium hniezdiacich párov Falco peregrinus 3 • K1 Aquila chrysaetos 2 >1% Tetrao tetrix 9 >1% Tetrao urogallus 7 >1% Bubo bubo 8 >1% Ciconia nigra 6 >1% Aquila pomarina 9 >1% Strix uralensis 12 >1% Pernis apivorus 18 >1% Picus canus 40 >1% Dryocopus martius 55 >1% Picoides tridactylus 60 >1% Glaucidium passerinum 40 >1% Bonasa bonasia 250 >1% Ficedula albicollis 1500 >1% Crex crex 40 Lanius excubitor 2 Ciconia ciconia 5 Falco cherrug 1.5 Alcedo atthis 5 Caprimulgus europaeus 12 Aegolius funereus 14 Coturnix coturnix 20 Dendrocopos medius 20 Jynx torquilla 20 Dendrocopos leucotos 30 Phoenicurus phoenicurus 50 Saxicola torquata 70 Streptopelia turtur 70 Alauda arvensis 150 Ficedula parva 150 Lanius collurio 250 Muscicapa striata 250 Hirundo rustica + Sylvia nisoria +

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 162

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 57. Chránené vtáčie územia v okrese Poprad

Výmera (ha) Kód NATURA Názov Kód celková / Katastrálne územia v okrese Poprad 2000 CHVÚ z toho v okrese CHVU1 SKCHVU030 Tatry 54 611/ Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Tatranská Javorina a Ždiar (okrem toho CHVÚ leží 23 360* v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín) CHVU2 SKCHVU008 Nízke Tatry 98 169/ Liptovská Teplička, Vikartovce a Vernár (okrem toho CHVÚ leží v okresoch Banská Bystrica, 9 828* Ružomberok, Brezno a Liptovský Mikuláš) CHVU3 SKCHVU053 Slovenský 25 243/ Hranovnica, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik a Vernár (okrem toho CHVÚ leží v okresoch raj 8 428* Rožňava, Spišská Nová Ves a Brezno) Spolu v okrese: 41 616 ha Zdroj: ŠOP SR *Pozn.: výmera určená z GIS

Vymedzenie chránených vtáčích území v okrese Poprad je na mape 2 (Priemet pozitívnych prvkov a javov).

Územia európskeho významu Navrhované územia európskeho významu sú výsledkom implementácie smernice č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. S účinnosťou od 1.8.2004 platí výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Jeho aktualizácia bola schválená uznesením vlády SR č. 577/2011 zo dňa 31.8.2011. Smernica o biotopoch chráni biotopy, ktorým hrozí zánik v ich prirodzenom areáli rozšírenia alebo majú malý areál, prípadne predstavujú výnimočné príklady európskych biotopov. Špeciálny dôraz sa kladie na prioritné biotopy. V rámci EÚ je chránených 198 typov biotopov, z toho je 65 prioritných. Z nich sa na Slovensku vyskytuje 67 typov biotopov, z čoho 22 sa zaraďuje medzi prioritné. Smernica okrem toho chráni biotopy chránených druhov, ktoré možno efektívne chrániť iba v prípade zachovania ich celého biotopu. Aj v tomto prípade sa zdôrazňuje ochrana prioritných druhov rastlín a živočíchov. V rámci EÚ zoznam obsahuje viac ako 200 chránených druhov živočíchov a 500 druhov rastlín, z ktorých sa na Slovensku vyskytuje približne 150 druhov živočíchov a 50 druhov rastlín (stav k 1.5.2012). Národný zoznam bol vypracovaný na základe presne stanovených kritérií, na podklade podrobného celoplošného mapovania chránených biotopov a druhov. Významná časť navrhovaných území európskeho významu je už v súčasnosti chránená v rámci národnej sústavy chránených území (86 %). Smernica o biotopoch nestanovuje mieru intenzity ochrany v územiach navrhnutých do sústavy NATURA 2000, ale ukladá členským štátom : • prijať primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám jednotlivých typov biotopov a druhov (v právnom systéme SR premietnuté do stupňov ochrany), • vytvoriť vhodné plány starostlivosti (v právnom systéme SR sú to programy starostlivosti), • činnosť (plán, projekt), ktorá nie je pre starostlivosť o územie nevyhnutná a môže mať podstatný vplyv na územie, podrobiť posudzovaniu jej vplyvov na životné prostredie – na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany (§ 28 zákona). Európska komisia nestanovuje, aké konkrétne ochranné opatrenia majú členské štáty zabezpečiť pre to ktoré územie, ona len zaväzuje členský štát zabezpečiť primeranými opatreniami ochranu území. Povinnosťou členského štátu je informovať Európsku komisiu prostredníctvom šesťročných správ (reportov) o realizácii ochranných opatrení v územiach a hodnotení vplyvov týchto opatrení na stav biotopov a druhov uvedených v prílohách smernice o biotopoch. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 163

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu až do vyhlásenia navrhovaného územia európskeho významu za chránené územie podľa § 17 strpieť za náhradu obmedzenia vyplývajúce z podmienok ochrany navrhovaného územia európskeho významu. Tam, kde sa navrhované územie európskeho významu prekrýva s existujúcim chráneným územím alebo jeho ochranným pásmom, platí vo vzťahu k stupňom ochrany ustanovenie § 27 ods. 8 zákona, podľa ktorého, ak stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom. Celkovo je na území okresu alebo doň zasahuje 14 území európskeho významu na výmere 50 879 ha, čo predstavuje viac ako 46 % z výmery okresu. Prekryv s existujúcimi chránenými územiami národnej sústavy je viac ako 99 %. Predmet ochrany navrhovaných území európskeho významu v okrese Poprad je uvedený v ďalšom texte.

• SKUEV0307 Tatry Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Karbonátové skalné sutiny alpínskeho až montánneho stupňa (8120), Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni (4060), Kosodrevina (4070), Spoločenstvá subalpínskych krovín (4080), Alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte (6150), Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty (6170), Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Horské kosné lúky (6520), Aktívne vrchoviská (7110), Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (3220), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea (3130), Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni (8110), Smrekovcovo-limbové lesy (9420), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Kyslomilné bukové lesy (9110), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91D0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Horské smrekové lesy (9410), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), vrchovka alpínska (Tozzia carpathica), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), klinček lesklý (Dianthus nitidus), korýtkovec (Scapania massalongi), grimaldia trojtyčinková (Mannia triandra), závitovka (Tortella rigens), bystruška potočná (Carabus variolosus), mihuľa potočná (Lampetra planeri), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata), kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra tatrica), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), vlk dravý (Canis lupus), hraboš tatranský (Microtus tatricus), svišť vrchovský (Marmota marmota latirostris), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).

• SKUEV0290 Horný tok Hornádu Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430) a druhov európskeho významu: korýtko riečne (Unio crassus), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata), vydra riečna (Lutra lutra) a vlk dravý (Canis lupus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 164

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• SKUEV0112 Slovenský raj Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Suchomilné trávinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Penovcové prameniská (7220), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110), Kyslomilné bukové lesy (9110), Javorovo-bukové horské lesy (9140), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Horské smrekové lesy (9410), Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230), Horské kosné lúky (6520), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (3220), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310) a druhov európskeho významu: kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia), korýtko riečne (Unio crassus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), vydra riečna (Lutra lutra), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

• SKUEV0310 Kráľovohoľské Nízke Tatry Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Javorovo-bukové horské lesy (9140), Kosodrevina (4070), Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni (4060), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Alpínske trávinnobylinné porasty na silikátovom substráte (6150), Vápnomilné bukové lesy (9150), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91D0), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Horské smrekové lesy (9410), Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni (8110), Kyslomilné bukové lesy (9110) a druhov európskeho významu: jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), bystruška potočná (Carabus variolosus), Boros schneideri, pimprlík močiarny (Vertigo geyeri), fúzač alpský (Rosalia alpina), mlynárik východný (Leptidea morsei), mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), svišť vrchovský (Marmota marmota latirostris) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

• SKUEV0139 Dolina Gánovského potoka Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340) a druhov európskeho významu: ohniváčik (Lycaena helle) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 165

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

• SKUEV0140 Spišskoteplické slatiny Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), ohniváčik (Lycaena helle) a syseľ pasienkový (Spermophilus citellus).

• SKUEV0141 Rieka Belá Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou (3230) a druhov európskeho významu: vydra riečna (Lutra lutra) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

• SKUEV0141 Blatá Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Horské smrekové lesy (9410), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91D0) a Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos) a vydra riečna (Lutra lutra).

• SKUEV0196 Brezové Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430) a Slatiny s vysokým obsahom báz (7230).

• SKUEV0308 Machy Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Horské smrekové lesy (9410), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91D0) a druhov európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis lupus).

• SKUEV0709 Poš Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (*91D0), Horské smrekové lesy (9410) a druhu európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata).

• SKUEV0708 Primovské skaly Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stupňa (8150), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220) a druhu európskeho významu: poniklec otvorený (Pulsatilla patens).

• SKUEV0782 Vydrnícka slatina Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a druhov európskeho významu: pimprlík močiarny (Vertigo geyeri).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 166

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 58. Územia európskeho významu v okrese Poprad Kód Čís. Stupeň Výmera (ha) celková / NATURA Názov územia Katastrálne územie ochrany z toho v okrese* 2000 Štôla, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, 2, 3, 4, Tatranská Lomnica, Tatranská Javorina, 1. SKUEV0307 Tatry 61735,30 / 40 095,14* 5 Ždiar (okrem toho územie leží v okrese Liptovský Mikuláš, Tvrdošín a Kežmarokl) Hranovnica, Kravany, Spišské Bystré, 2. SKUEV0290 Horný tok Hornádu 2,3 290,06 / 243,15* Spišský Štiavnik, Vikartovce (okrem toho územie leží v okrese Spišská Nová Ves) Hranovnica, Vernár (okrem toho územie 2, 3, 4, 3. SKUEV0112 Slovenský raj 15 696,07 / 4 089,87* leží v okrese Spišská Nová Ves, Brezno a 5 Rožňava) Liptovská Teplička, Vernár, Vikartovce SKUEV0310 Kráľovohoľské Nízke 35 513,27 / 6 050,87* 4. 2,3,5 (okrem toho územie leží v okrese Liptovský a 70,94*** SKUEV1310 Tatry Mikuláš a Brezno) Dolina Gánovského Hôrka, Švábovce, Hozelec 5. SKUEV0139 4 19,25 potoka Spišskoteplické Spišská Teplica 6. SKUEV0140 4 24,49 slatiny 7. SKUEV0141 Rieka Belá 2 471,66 / 19,64* Štrba 8. SKUEV0146 Blatá 2,4 356,2** / 185,41* Štrba 9. SKUEV0196 Brezové 4 13,49 Štrba Štrbské pleso (okrem toho územie leží 10. SKUEV0308 Machy 2,3,5 305,04 / 22,33* v okrese Liptovský Mikuláš) Batizovce, Mengusovce, Štôla, Poprad, 11. SKUEV0309 Rieka Poprad 2,4 34,33 / 20,20* Spišská Teplica, Svit Starý Smokovec, Tatranská Lomica (okrem 12. SKUEV0709 Poš*** 4 34,6 / 5,12* toho územie leží v okrese Kežmarok) 13. SKUEV0708 Primovské skaly*** 4 7,61 Hôrka 14. SKUEV0782 Vydrnícka slatina*** 2 11,37 Vydrník Spolu v okrese 50 878,88 ha Zdroj: ŠOP SR ______Poznámka : * výmera určená z GIS; ** chybná výmera vo výnose; *** doplnené do Národného zoznamu území európskeho významu, ktorého aktualizácia bola schválená uznesením vlády SR č. 577/2011 zo dňa 31.8.2011

Mapové zobrazenie území NATURA 2000 je na mape 2 (Priemet pozitívnych prvkov a javov).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 167

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.1.4 Územia chránené podľa medzinárodných dohovorov Mokrade Významnými pozitívnymi prvkami v krajine sú mokrade. V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Znamená to, že medzi mokrade patria všetky územia prírodného aj umelého pôvodu, kde je vodná hladina na povrchu, alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch pokrýva plytká voda, ako aj potoky, rieky a vodné nádrže. Civilizačné trendy posledného storočia vo svete, no najmä v Európe viedli k premene a často k likvidácii existujúcich mokradí. Dôvodom týchto aktivít bola transformácia mokradí na produkčnú, alebo inak "rozumne" využitú pôdu alebo likvidácia mokradí ako zdrojov človeku "škodlivých organizmov". Situácia sa stala kritickou, čoho dôsledkom bola nutnosť pristúpiť k medzinárodnej spolupráci pri ochrane a rozumnom využívaní mokradí. Rámec týmto snahám poskytol Dohovor o mokradiach podpísaný zmluvnými stranami v roku 1971 v iránskom meste Ramsar (preto aj „Ramsarský dohovor“). Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej ČSFR v roku 1990, čím na seba zobrala príslušné záväzky. Podmienky plnenia záväzkov vyplývajúcich z dohovoru riadi a koordinuje Ramsarský výbor SR. Vypracovanie návrhov na ochranu mokradí a ich následná realizácia je nemysliteľná bez poznania ich polohy, umiestnenia, prírodných hodnôt, t. z. odbornej inventarizácie. Na túto úlohu sa podujal Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny, ktorý ju realizoval v rámci desaťročia ochrany mokradí. Inventarizáciu koordinovalo Centrum mapovania mokradí v Prievidzi. Výsledky práce desiatok mapovateľov za uplynulých 10 rokov boli zhrnuté do publikácie „Mokrade Slovenska“. V databáze Centra mapovania mokradí je v súčasnosti evidovaných: - 22 medzinárodne významných lokalít (z toho 14 zapísané ako ramsarské lokality), - 72 národne významných mokradí, - 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálne významných mokradí. Podľa tohto prehľadu evidujeme v okrese Poprad 4 regionálne významné a 3 lokálne významné mokrade (pozri nasledovná tabuľka). Tabuľka 59. Mokrade okresu Poprad (podľa Ramsarského dohovoru) Číslo Názov Plocha (m2) Obec Kat. 1 Tatranské Mlynčeky – rybník 60 000 Mlynčeky L 2 Čierny Váh, lokalita č. 1 2 300 Liptovská Teplička L 3 Ždiarsky potok 450 Liptovská Teplička L 4 Poš, cca 1 km Z od obce Stará Lesná 208 200 Stará Lesná, Starý Smokovec R 5 CHN Pastierske 29 300 Štrba R 6 Brezina, cca 500 m Z od žel. st. Vyšné Hágy 11 600 Starý Smokovec R 7 Rašelinisko cca 100 m V od Štrbského plesa 3 200 Starý Smokovec R Vysvetlivky: L – lokálne významná, R – regionálne významná Zdroj: http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/tab6.htm#Poprad

Mapovanie mokradí nebolo systematické a celoplošné, o čom svedčí existencia viacerých ďalších národne a lokálne významných mokradí v okrese. Viaceré vyššie uvedené mokrade patria zároveň medzi významné genofondové plochy, resp. patria medzi významné typy biotopov v biocentrách nadregionálneho významu (tu neboli rozlišované genofondovo významné plochy). „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 168

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.1.5 Chránené druhy rastlín a živočíchov Druhová ochrana rastlín je v súčasnosti upravená vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Počet štátom chránených taxónov je 823 taxónov (cievnatých rastlín - 713, machorastov - 23, vyšších húb - 70, lišajníkov – 17 druhov (podľa http://botany.cz/cs/chranene- rastliny-slovenska/). V súčasnosti sú našou legislatívou chránené aj druhy európskeho významu zaradené do smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktoré sa na území Slovenskej republiky nevyskytujú. Z celkového počtu 1 368 chránených taxónov je 850 taxónov, vyskytujúcich sa na Slovensku (cievnatých rastlín - 713, machorastov - 23, vyšších húb - 85, lišajníkov - 21, rias - 8). Základným kritériom ochrany rastlinných druhov je okrem ohrozenosti aj ich zaradenie v zoznamoch príslušných medzinárodných dohovorov a environmentálnom práve EÚ. Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je komplexná ochrana ich biotopu a bezprostredného okolia. Za bezprostredné okolie rastliny sa považuje taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala. Prehľad chránených, vzácnych a ohrozených druhov vyšších rastlín okresu Poprad je uvedený v priloženej tabuľke „Hodnotenie typov biotopov z hľadiska výskytu vzácnych, ohrozených a chránených druhov flóry“.

Druhová ochrana živočíchov je upravená rovnakou vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z. Počet štátom chránených taxónov živočíchov je 792 taxónov na úrovni druhu a poddruhu a na 12 taxónov na úrovni rodu. Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v prirodzených biotopoch, najmä v bezprostrednom okolí miest ich rozmnožovania, zimného spánku, zhromažďovania sa. Za bezprostredné okolie sa považuje taký priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu živočícha. Prehľadné tabuľky jednotlivých taxónov živočíchov sú v tabuľkovej prílohe tohto dokumentu v nasledovných tabuľkách:. Tabuľka 1. Prehľad druhov vodných bezstavovcov v okrese Poprad Tabuľka 2. Prehľad druhov chrobákov (Coleoptera) zistených v okrese Poprad Tabuľka 3. Prehľad pavúkov (Araneae) zistených v okrese Poprad Tabuľka 4. Prehľad zistených druhov vážok (Odonata) v okrese Poprad Tabuľka 5. Prehľad zistených druhov rovnokrídlovcov (Ortoptera) v okrese Poprad Tabuľka 6. Prehľad denných a nočných motýľov (Lepidoptera) zistených v okrese Poprad Tabuľka 7. Prehľad mäkkýšov (Mollusca) zistených v okrese Poprad Tabuľka 8. Prehľad zástupcov mihúľ (Petromyzontes) a rýb (Osteichthyes) v okrese Poprad - Súčasné druhové zloženie ichytofauny a ekologické charakteristiky rýb okresu Poprad Tabuľka 9. Prehľad ohrozenosti a kategórií druhovej ochrany rýb okresu Poprad Tabuľka 10. Lokality výskytu rýb v okrese Poprad Tabuľka 11. Prehľad druhov obojživelníkov (Lissamphibia) a plazov (Reptilia) v okrese Poprad Tabuľka 12. Prehľad druhov vtákov (Aves) v okrese Poprad Tabuľka 13. Prehľad zistených druhov cicavcov (Mammalia) v okrese Poprad Tabuľka 14. Prehľad druhov netopierov zistených v okrese Poprad Tabuľka 15. Prehľad druhov netopierov (Chiroptera) v okrese Poprad – podľa zimovísk Tabuľka 16. Prehľad výskytu letných zoskupený netopierov v okrese Poprad (Spoločnosť pre ochranu netopierov in litt.)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 169

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.2 Priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR Územné zabezpečenie zachovania druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov v ich prirodzenom prostredí, vytvorenie optimálneho priestorového základu ekologicky stabilných plôch a ich prepojenie, zachovanie unikátnych krajinných prírodných prvkov, udržanie a zvýšenie prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny, ako aj ochrana prírodných zdrojov boli základnými požiadavkami pre spracovanie regionálnych územných systémov ekologickej stability (ÚSES). Návrh kostry ÚSES vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá : ƒ zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území, ƒ vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región - biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), ƒ umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov – biokoridory, ƒ zlepšuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky, ƒ zabezpečuje optimálny rozvoj prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území. Generel nadregionálneho ÚSES (GNÚSES) SR vytvára základ pre stratégiu ochrany ekologickej stability, biodiverzity a genofondu SR a pre tvorbu dokumentov nižších úrovní ÚSES. Je záväzným podkladom pre všetky stupne a kategórie plánovacej a projekčnej dokumentácie, ktoré sa dotýkajú priestorovej organizácie a využitia územia. GNÚSES bol schválený uznesením vlády SR č. 319/1992. Vyčlenené boli nadregionálne biocentrá, v rámci nich jadrá a prechodné zóny. Tabuľka 60. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad – podľa uznesenia vlády SR č. 319/1992

Prvky ekologickej siete Názov Biocentrum biosferického významu Belianske Tatry (cca 13 500 ha) s jadrami NPR Belianske Tatry - Javorová dolina - Bielovodská dolina - Dolina Bielej vody o výmere 13 030 ha Biocentrum provincionálneho významu Liptovské kopy (cca 10 500 ha) s jadrami NPR Tichá dolina a Kôprová dolina o výmere 9 188 ha Slovenský raj (cca 11 950 ha, z toho v okrese 5 464 ha) s jadrami NPR Kyseľ – Prielom Hornádu – Holý kameň a Stratená – Sokol – Piecky – Suchá Belá – Vernárska tiesňava – Tri kopce o výmere 3 445 ha Biocentrum nadregionálneho významu Dúbrava (cca 590 ha) s jadrom NPR Hranovnická dubina o výmere 69 ha Vysoké Tatry (cca 63 791 ha, z toho v okrese 31 219 ha) s jadrami NPR Važecká dolina - Furkotská dolina - Mlynická dolina - Mengusovská dolina - Štôlska dolina - Batizovská dolina - Velická dolina - Studené doliny - Skalnatá dolina - Slavkovská dolina o výmere 9 710 ha. Mokriny (cca 1 500 ha) s jadrami NPR Mokriny a NPR Pramenište o výmere 929 ha

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 170

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Prvky ekologickej siete Názov Biokoridory nadregionálneho významu 3 biokoridory smerujúce od biocentier v okrese smerom do území mimo riešeného územia a to: - NRBc Belianske Tatry – smer Pieniny (NRBc Pieniny) a Levočské vrchy (NRBc Tichý Potok a NRBc Ihla) - terestrický - NRBc Belianske Tatry – pohorie, rozhranie lesnej a lesno-lúčnej krajiny (terestrický) - NRBc Dúbrava – smer Levočské vrchy (NRBc Tichý Potok a NRBc Ihla) - terestrický

V rámci spracovania Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS, 2001 - nariadenie vlády SR č. 528/2000 Z. z.) bol ako podklad vypracovaný aktualizovaný generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability (GNÚSES), v ktorom boli biocentrá a biokoridory na základe nových poznatkov prehodnotené a doplnené, a boli v ňom tiež premietnuté návrhy vyplývajúce z odporúčaní regionálnych RÚSES (spracovaných v rokoch 1993- 1995). Podľa aktualizovaného GNÚSESu do okresu Poprad zasahujú nasledovné prvky (pozri nasledovná tabuľka): Tabuľka 61. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad podľa KURS 2001

Prvky ekologickej siete Názov Biocentrum biosferického významu Belianske Tatry s jadrom NPR Belianske Tatry Biocentrum provincionálneho významu Liptovské kopy s jadrom NPR Tichá dolina Biocentrum nadregionálneho významu Nízke Tatry Slovenský raj s jadrom NPR Tri kopce Vysoké Tatry s jadrom NPR Bielovodská dolina Mokriny s jadrom NPR Mokriny Biokoridory nadregionálneho významu Veľká Pálenica (Tatry) – Brezové (Nízke Tatry) Spálený vrch (Tatry) – Čierna (Kozie chrbty) Magurka - Pálenica Hrebienok – Lósy - Čiapka

V rámci platného územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja boli vyčlenené nasledovné prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability (pozri nasledovná tabuľka):

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 171

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 62. Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability v okrese Poprad podľa VÚC Prešovského kraja

Prvky ekologickej siete Názov Biocentrum biosferického významu Belianske Tatry s jadrom NPR Belianske Tatry Tatry (Liptovské kopy) s jadrom NPR Tichá dolina Tatry (Vysoké Tatry) s jadrom NPR Bielovodská dolina Biocentrum provincionálneho významu Kráľovohoľské Nízke Tatry (Nízke Tatry) Slovenský raj s jadrom NPR Tri kopce Biocentrum nadregionálneho významu Mokriny s jadrom NPR Mokriny Mraznica s jadrom NPR Mraznica Pálenica s jadrom PR Pálenica Skorušniak Biokoridory nadregionálneho významu Veľká Pálenica (Tatry) – Brezové (Nízke Tatry) Spálený vrch (Tatry) – Čierna (Kozie chrbty) Magurka - Pálenica Hrebienok – Lósy - Čiapka Rieka Poprad

Priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR schválený uznesením vlády SR č. 319/1992 je zapracovaný do mapy 2 (Priemet pozitívnych prvkov a javov).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 172

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.3 Prírodné zdroje 4.1.4.1 Chránené lesy Ochrana lesov sa vykonáva prostredníctvom inštitútu ochranných lesov a lesov osobitného určenia. Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Táto kategória teda zahŕňa porasty, ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu (pod porastom, v prípade vetrolamov aj vedľa porastu), brehovú čiaru alebo nižšie (po svahu) položené porasty. V odôvodnených prípadoch je potrebné aj v týchto porastoch zasahovať, jednak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia, a jednak z dôvodu často nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia (ako dôsledku nevhodného prístupu v minulosti). Hlavným cieľom hospodárenia v týchto porastoch nikdy nie je produkcia, ale vždy zabezpečenie trvalého plnenia ochrannej funkcie. Toto je možné len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy. Ochranné lesy vyhlasuje, alebo ruší orgán štátnej správy na základe návrhu stanovištného prieskumu. Členia na nasledovné subkategórie: a) Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach b) Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie c) Lesy v pásme kosodreviny d) Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené, a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Ide o tzv. „osobitný režim hospodárenia“. Do tejto kategórie patria porasty plniace osobitné verejnoprospešné funkcie vyplývajúce zo špecifických celospoločenských potrieb, ktoré významne ovplyvňujú (obmedzujú) spôsob ich obhospodarovania. Okrem svojej hlavnej funkcie (na základe ktorej boli vyhlásené) plnia tieto porasty spravidla aj ďalšie funkcie, miera ich významnosti však je nižšia. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že niektoré funkcie sa pri vyššej významnosti navzájom vylučujú, napr. rekreačná s vodoochrannou alebo s poľovníckou a podobne. Kategória nie je definovaná osobitnými typologickými jednotkami (nesmú to však byť jednotky ochranného charakteru), miera významnosti určitej funkcie je daná výlučne spoločenskou požiadavkou. Vyhlasovanie týchto lesov je preto v kompetencii štátnej správy lesného hospodárstva, návrh podáva obhospodarovateľ lesov alebo orgán štátnej správy. Kategória lesov osobitného určenia sa člení na nasledujúce subkategórie: a) Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov b) Kúpeľné lesy c) Rekreačné lesy d) Poľovnícke lesy e) Chránené lesy f) Lesy na zachovanie genetických zdrojov g) Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu h) Vojenské lesy Na základe údajov NLC Zvolen viac ako 50 % lesných pozemkov na území okresu Poprad plní funkciu ochranných lesov (42,81 %) alebo lesov osobitného určenia (15,54 %).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 173

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 63. Podiel chránených lesov na celkovej ploche lesov v okrese Poprad

Ochrana lesov Plocha (ha) Plocha (%) lesy spolu 76 600 100,00% z toho: lesy osobitného určenia 11 906 15,54% z toho: ochranné lesy 32 789 42,81%

Graf 9. Podiel chránených lesov na celkovej ploche lesov v okrese Poprad

Lesy podľa ochrany

lesy spolu 76 600

z toho: ochranné lesy 32 789 Kategórie ochrany Kategórie

z toho: lesy osobitného 11 906 určenia

0 10 000 20 000 30 000 40 000 50 000 60 000 70 000 80 000 90 000 Plocha (ha)

Zdroj: NLC Zvolen, 2011

4.1.4.2 Chránené pôdne zdroje Ochrana poľnohospodárskej pôdy sa na Slovensku riadi ustanoveniami zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ochrana pôdy sa vykonáva prostredníctvom ich zaradenia do jednotlivých skupín kvality (1. – 9. skupina) podľa BPEJ. Pre skupinu kvality 1. – 4. sú sprísnené pravidlá pri ich vynímaní z poľnohospodárskej pôdy (odvody). Pôdy skupiny 1. – 4. sa na území okresu Poprad nenachádzajú. Pôdy skupiny 5 sa v okrese nachádzajú len v zanedbateľnom rozsahu (20 ha; 0,07 %). Ako je zrejmé z nasledovného obrázka, na území okresu Poprad dominujú poľnohospodárske pôdy skupiny kvality 7, podstatné zastúpenie majú aj pôdy skupiny 8 a 9. Pôdy skupiny kvality 5, 6 a 7 sa označujú ako stredne kvalitné pôdy, pôdy skupiny kvality 8 a 9 sú pôdy nízkej kvality. Podrobnejšie o distribúcii BPEJ v okrese Poprad pozri kap. 1.1.3.2 „Bonita poľnohospodárskej pôdy a jej ochrana“).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 174

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 36. Skupiny kvality poľnohospodárskych pôd v okrese Poprad

Zdroj: VÚPOP Bratislava, 2010

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 175

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.4.3 Chránené vodné zdroje Podľa § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma (OP) na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. OP sa členia na OP I. stupňa a OP II. stupňa a orgán štátnej vodnej správy na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže určiť aj OP III. stupňa. Určené OP sú súčasne PHO podľa osobitného predpisu. V okrese Poprad sa ochrana týka všetkých využívaných vodárenských zdrojov

4.1.4.4 Kúpeľné a liečivé zdroje Známe kúpeľné miesto so štatútom kúpeľov – Vysoké Tatry – pozostávajú z jednotlivých prírodných liečebných kúpeľov v Hornom Smokovci, Novom Smokovci, Štrbskom Plese a Lučivnej. Liečba je založená na klimatoterapii, a prebieha inhalačne (s doplnkovými procedúrami podľa diagnózy a daného liečebného zariadenia). Liečivým zdrojom tu je čistý horský vzduch, s vysokými hodnotami slnečného a ultrafialového žiarenia, zníženým atmosférickým tlakom, priemernou vlahou a presýtenosťou tatranského ovzdušia ozónom a voňavými silicami. Liečebné kúpele sú doplnené sieťou odborných liečebných ústavov (Dolný Smokovec, Nový Smokovec, Nová Polianka, Tatranská Kotlina, Tatranská Polianka, Tatranské Matliare, Štôla, Vyšné Hágy). Kúpele založené na zdrojoch prírodnej liečivej vody v okrese Poprad nie sú.

4.1.4.5 Minerálne vody Minerálne vody sú prírodné vody, ktoré sa líšia od obyčajných vôd teplotou, chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a najčastejšie biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Jediným chráneným zdrojom minerálnej vody v okrese Poprad je Smokovecká kyselka I, so záchytom označeným SK-1 v meste Vysoké Tatry, v katastrálnom území Starý Smokovec. Ochranné pásmo bolo vyhlásené vyhláškou MZ SR č. 112/2002 Z. z. Smokovecká kyselka je prírodná minerálna voda slabo mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, sodno-vápenatá, kyslá, studená, hypotonická, s -1 -1 celkovou mineralizáciou 91 mg.l , s teplotou vody 6,1ºC, s obsahom plynu CO2 1 496 mg.l a s výdatnosťou 0,45 l.s-1. Formovanie a obeh minerálnych vôd sa uskutočňujú v kvartérnych svahových polygenetických sutinových akumuláciách a horninách kryštalinika Slavkovského štítu. K nasycovaniu vody hlbinným CO2 dochádza počas výstupu minerálnej vody na povrch, a to únikmi CO2 pozdĺž tektonickej línie v podloží. Ďalším významnejším zdrojom minerálnej vody v okrese Poprad sú Gánovce, kde sa miestna vápenato- horečnatá voda v nedávnej minulosti využívala aj na kúpeľníctvo. V súčasnosti sa postupne areál kúpeľov v Gánovciach rekonštruuje, aj keď so zmeraním skôr na wellness a športovo-rekračné využitie. Tabuľka 64. Základná charakteristika minerálnej vody z Gánoviec

Lokalita Zdroj Výdatnosť (l.s-1) Chemický typ Poznámka Gánovce G – 1 (180 m)

GA – 1 (250 m) Ca-Mg-HCO3-SO4 -1 GA – 1A (276 m) 2,7 – 1,0 mg.l CO2 – inf. pre plyn. Miestny význam ŠHG – 1 (150 m) 2 - 3 (3 000 mg.l-1) ŠHG -2 (110 m) 0,5 – 1,0 teplota 20 – 22ºC Kúpeľný (187 m) Zdroj: ÚPN VÚC Prešovského kraja, 2004

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 176

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.4.6 Dochovávané genofondové zdroje Chránené rybie oblasti Chránené rybie oblasti sú časti rybárskeho revíru, prípadne celý revír vhodný na trenie rýb alebo na odchov rybej násady a generačných rýb. Označené sú tabuľou na oboch koncoch a brehoch toku nápisom „Chránená rybia oblasť", v ktorej je zakázané loviť ryby, rušiť ich neres, vývoj plôdika a násady alebo zimovanie rýb, vykonávať ťažbu riečnych materiálov a podobne. Na území TANAP-u vykonávajú správu územia Štátne lesy TANAP-u (ďalej: ŠL TANAP), ktorým vyplýva aj povinnosť obhospodarovať vodné toky na území národného parku, vyhlásené ako rybárske revíry. V zmysle platnej koncepcie ochrany a tvorby prírodného prostredia TANAP-u z roku 1964 sa stanovilo nasledovné zatriedenie a využívanie vodných tokov a plies: Chránené rybie oblasti bez zásahu technickou úpravou, bez zarybňovania a bez regulácie rýb: • Ľadový potok nad Popradským plesom a potok Krupá od Popradského plesa po sútok s Hincovým potokom, • Hincov potok v celej dĺžke, • Veľký Studený potok od prameňov po cestu Slobody, • Potok Javorinka od prameňov po obec Javorina, • Biely Váh od prameňov po cestný most Štrba - Važec.

Chránené rybie oblasti s umelým zarybňovaním: • revír č. 774 Tichý potok od mosta na Podbanskom po pramene a potok Kôprová od ústia po pramene, • revír č. 731 Poprad od hranice TANAP-u po pramene a všetky vodné plochy a vodné toky v povodí Popradu na území národného parku. Tu zaraďujeme všetky významné vodné toky na juhu Vysokých Tatier, ako Mlynica, Velický potok, Červený potok, Studený potok, Skalnatý potok, Biela Voda, Slavkovský potok, Čierna voda. Z Belianských Tatier je to potok Biela. • Revír č. 657 Javorinka - od štátnej hranice s Poľskom po pramene.

Rybochovné toky Ako rybochovné toky označujeme plesá a potoky, ktoré slúžia ako lokality pre odlov generačného materiálu pre Stredisko genofondu rýb vo Východnej. V oblasti TANAP-u boli na tento účel vyčlenené: • Nové Štrbské pleso, • Biely Váh od cesty Važec - Tatranská Štrba po Stredisko genofondu rýb ŠL TANAP-u, • Potok Javorinka od Podspádov, • Ždiarska Biela voda od zotavovne Tatra v Ždiari po Kardolinu, • Iné toky podľa potreby

Rybárske revíry Podľa údajov MO Slovenského rybárskeho zväzu v Poprade sa na území okresu (mimo územia TANAP) nachádzajú: 2 kaprové revíry (vodné plochy v meste Poprad), 12 pstruhových revírov, 7 chovných revírov a 2 lovné kaprové revíry. Pre podrobnejšie infomrácie pozri http://www.mosrzpoprad.sk.

Uznávané zverníky a samostatné bažantnice Na území okresu sa nachádza zverník Kvetnica na výmere 21 ha, s chovom muflónej a diviačej zveri.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 177

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.4.7 Vodopády a jaskyne Vodopády Podľa údajov ŠOP SR (www.sopsr.sk) sa v riešenom území nachádza 14 evidovaných lokalít s výškou vodopádu 1 m a viac. Ide o nasledovné vodopády: • Vodopád Skok, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 725 m n.m., výška vodopádu 10 m, • Obrovský vodopád, k.ú. Tatranská Lomnica, nadmorská výška 1 355 m n.m., výška vodopádu 15 m, • Kmeťov vodopád, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 245 m n.m., výška vodopádu 80 m, • Vodopády Studeného potoka, k.ú. Tatranská Lomnica, nadmorská výška 1 195 m n.m., 4 vodopády (Malý, Skrytý, Veľký, Dlhý) s výškami vodopádov 18, 5, 13 a 16 m, • Vajanského vodopád, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 620 m n.m., výška vodopádu 90 m, • Velický vodopád, k.ú. Starý Smokovec, nadmorská výška 1 750 m n.m., výška vodopádu 15 m, • Medený vodopád, k.ú. Tatranská Lomnica, nadmorská výška 1 614 m n.m., výška vodopádu 15 m, • Tomanovský vodopád, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 270 m n.m., výška vodopádu 6 m, • Vodopád Rígeľského potoka, k.ú. Tatranská Lomnica, nadm. výška 1 375 m n.m., výška vodopádu 12 m, • Batizovské vodopády, k.ú. Starý Smokovec, nadmorská výška 1 870 m n.m., výška vodopádu ? m, • Nižný Nefcerský vodopád, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 600 m n.m., výška vodopádu ? m, • Vyšný Nefcerský vodopád, k.ú. Štrba, nadmorská výška 1 875 m n.m., výška vodopádu 9 m, • Český vodopád, k.ú. Tatranská Javorina, nadmorská výška 1 611m n.m., výška vodopádu 10 m, • Hviezdoslavov vodopád, k.ú. Tatranská Javorina, nadmorská výška 1 575 m n.m., výška vodopádu 20 m.

Podľa našich zistení sa v tomto území nachádza podstatne viac vodopádov spĺňajúcich kritériá podľa zákona (napr. v NP Slovenský raj – roklina Malý Sokol, v Belianskych Tatrách – Český/Ťažký vodopád – cca 100 m, Čierny vodopád, Závojový vodopád, Dlhý vodopád, ....). Prevažná časť vodopádov sa nachádza v chránených územiach – NPR, PR, na území národných parkov alebo ich ochranných pasiem alebo sú chránené ako prírodné pamiatky priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. Takmer všetky ležia v biocentrách nadregionálneho významu. Obrázok 37. Vodopád Skok

Zdroj: http://hiking.sk/hk/ga/294/tatry-vodopad_skok.html

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 178

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Jaskyne Významným fenoménom riešeného územia sú jaskyne, ktorých je v okrese Poprad evidovaných celkovo 416 (stav k roku 2007), čo ho zaraďuje na druhé miesto na Slovensku. V riešenom území patria medzi najpozoruhodnejšie prírodné výtvory, mnohé z nich sú svojimi parametrami unikátne v rámci celého územia Slovenska. Tieto ekologicky významné segmenty krajiny slúžia zároveň ako refúgiá rôznym druhom (hlavne bezstavovce a netopiere). Prevažná časť jaskýň sa nachádza v chránených územiach – NPR, PR, na území národných parkov alebo ich ochranných pasiem alebo sú chránené ako prírodné pamiatky priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. Takmer všetky ležia v biocentrách nadregionálneho významu. Viaceré z nich boli pre ich mimoriadne hodnoty ustanovené za národné prírodné pamiatky (NPP v riešenom území napr. Javorinka a Belianska jaskyňa).

• Najdlhšie jaskynné systémy v riešenom území (výber – stav k 1.4.2010) Mesačný tieň (Vysoké Tatry – 24 250 m) Javorinka (Belianske Tatry – 9 335 m)

• Najhlbšie jaskynné systémy v riešenom území (výber – stav k 1.4.2010) Mesačný tieň (Vysoké Tatry – 451 m) Javorinka (Belianske Tatry – 374 m) Čiernohorský jaskynný systém (Vysoké Tatry – 232 m) Tristarská priepasť (Belianske Tatry – 201 m)

Obrázok 38. Jaskyňa Mesačný Tieň, objavená v r. 2004

Vstupná šachta Dóm „Tatra Open“ Foto: M. Audy (http://audy.speleo.cz/MT/)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 179

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.4 Ekologicky významné krajinné prvky bez legislatívnej ochrany (genofondové lokality) V tejto kapitole sú vyčlenené lokality, ktoré sú významné pre zachovanie genofondu živej prírody v riešenom území. Vzhľadom na potrebu komplexného prístupu bolí odlíšené genofondové plochy bez ohľadu na ich súčasný status ochrany. Ďalším dôvodom pre tento prístup je fakt, že v platnej legislatíve na úseku ochrany prírody a krajiny je zadefinovaná diferencovaná ochrany podľa jednotlivých stupňov ochrany, pričom však samotná legislatívna ochrana nemusí v dostatočnej miere zabezpečovať zachovanie, obnovu alebo zlepšenie lokalít významných pre zachovanie biologickej diverzity. Všetky nadregionálne významné biocentrá (Tatry, Slovenský raj, Kráľovohoľské Tatry) sú centrami biodiverzity a automaticky sú považované za významné genofondové plochy. Ich podrobný opis je uvedený v inej časti tohto dokumentu. Genofondové lokality mimo biocentier nadregionálneho významu vyčlenené v tejto kapitole sú v syntézovej časti tejto dokumentácie klasifikované ako ekostabilizačné prvky ostatné (okrem prvkov samotného územného systému ekologickej stability, spolu s mokraďami – nezaradenými medzi genofondové lokality a prvkami historickej krajinnej štruktúry). Zobrazené sú na návrhovej mape (mapa 4 - Územný plán ekologickej stability (návrh) v mierke 1 : 50 000) a to ako bodové značky (do veľkosti plochy 50 ha) alebo polygóny (plošne ohraničené plochy). Poznámka pri charakteristike genofondovej lokality, týkajúca sa atribútovej tabuľky (pole „FID“) sa vzťahuje k digitálnej vrstve RÚSES_okres_Po_genofondové_plochy, ktorá je súčasťou dodávky dokumentácie RÚSES a ktorá obsahuje polygóny (ohraničenie) jednotlivých genofondových lokalít v súradniciach. Táto vrstva je súčasťou GIS, dodanej objednávateľovi v digitálnej forme. Použitý GIS softvér je Arc/View sp. ESRI. Údaje o označení genofondových lokalít v atribútových tabuľkách digitálnych vrstiev GIS slúžia na uľahčenie vyhľadávania a práce s GIS pre užívateľov geografického informačného systému.

Genofondové lokality okresu Poprad

Názov lokality: Železná voda Krátka charakteristika: slatinné rašeliniská, vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk4 – Bezkolencové lúky (6410) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex hartmanii, Carex davalliana, Carex diandra, Carex dioica, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza majalis, Drosera rotundifolia, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Triglochin palustre, Trollius altissimus. Fauna: Crex crex, Saxicola torquata, Saxicola rubetra Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia, iba vlhké lúky na južnom okraji kosené Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV 0146 Blatá Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_gnofondove_plochy“ (pole „ID“): 1 (dve plochy)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 180

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Tatranský Lieskovec Krátka charakteristika: lúky a slatiny Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex hartmanii, Carex paniculata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Triglochin palustre, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia, donedávna extenzívne prepásané Manažment: bez manažmentu Katastrálne územia: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 2

Názov lokality: Blatá Krátka charakteristika: lesy a slatiny Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*), Ls9.3 – Podmáčané smrekové lesy (9410), Ls1.4 – Horské jelšové lužné lesy (91E0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pedicularis sceptrum- carolinum, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Trollius altissimus, Viola palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba, Starý Smokovec Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP, TANAP Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Blatá Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV 0146 Blatá Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 3

Názov lokality: Brezové Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex diandra, Carex dioica, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Triglochin maritima, Triglochin palustre, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: kosenie, výruby náletových drevín (nepravidelne) Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 181

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV 0196 Brezové Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 4

Názov lokality: Pastierske Krátka charakteristika: vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk4 – Bezkolencové lúky (6410), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris, Gentiana pneumonanthe, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: kosenie, výruby náletových drevín (nepravidelne) Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Pastierske Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 5

Názov lokality: Šuňavské lúky Krátka charakteristika: lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Tr7 – Mezofilné lemy, Lk3 – Mezofilné pasienky a spásané lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Coeloglossum viride, Crepis praemorsa, Gentiana cruciata, Gentianopsis cilliata, Gymnadenia conopsea, Listera ovata, Malaxis monophyllos, Ophrys insectifera, Orchis mascula ssp. signifera, Orchis ustulata ssp. aestivalis, Platanthera bifolia. Fauna: Crex crex, Coturnix coturnix, Saxicola torquata Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: pasené Manažment: jednorazové odstránenie náletových drevín (borovice) na dvoch severných plochách Katastrálne územie: Šuňava Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 6 (tri plochy)

Názov lokality: Kotelnice Krátka charakteristika: vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Lk4 – Bezkolencové lúky (6410), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex hartmanii, Comarum palustre, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pedicularis sylvatica, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 182

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 7

Názov lokality: Pri motoreste Sosna Krátka charakteristika: rašeliniská, vlhké lúky, lesy Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex flava, Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pedicularis sceptrum-carolinum, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia, nelesné spoločenstvá zarastajú náletovými drevinami. Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 8

Názov lokality: Pod Vtáčnikom Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex hostiana, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Triglochin palustre, Trollius altissimus. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 9

Názov lokality: Liptovská Teplička Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Stellaria palustris, Triglochin palustre, Trollius altissimus. „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 183

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“):10

Názov lokality: Niva Čierneho Váhu Krátka charakteristika: Horská riečka s prirodzeným korytom, zachovalými ichtyocenózami, sprievodnými brehovými spoločenstvami, lužnými a rašelinnými lesíkmi, vlhkými lúkami a prechodnými a slatinnými rašeliniskami (3 lokality – „Mokrade pri horárni Váh“, „Nad horárňou Váh“, „Rovienky“ – samostatne opísané). Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk3 – Mezofilné pasienky a spásané lúky, Ls9.3 – Podmáčané smrekové lesy (9410), Ls1.4 – Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Lk2 – Horské kosné lúky (6520), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex dioica, Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza elodes, Drosera rotundifolia, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Trollius altissimus. Fauna: Vertigo geyeri, Rana temporaria, Bombina variegata, Vipera berus, Actitis hypolencos, Ciconia nigra, Crex crex, Actitis hypoleucos, Cinclus cinclus, Alcedo atthis, Neomys anomalus, Sorex alpinus, Lutra lutra Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť bez využitia, časť kosenie Manažment: na 7 častiach kosenie, výruby náletových drevín Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť NAPANT, časť OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 11

Názov lokality: Mokrade pri horárni Váh Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko, mezofilné lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk2 – Horské kosné lúky (6520) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex dioica, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Gymnadenia densiflora, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: kosenie, výruby náletových drevín Katastrálne územie: Vikartovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 54 „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 184

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Nad horárňou Váh Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko, vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk2 – Horské kosné lúky (6520) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia densiflora, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: kosenie Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 55

Názov lokality: Rovienky Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko, prechodné rašelinisko, vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex dioica, Carex davalliana, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza elodes, Dactylorhiza maculata subsp. maculata, Drosera rotundifolia, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: kosenie Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 56 (4 plochy)

Názov lokality: Ždiarska dolina Krátka charakteristika: vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk2 – Horské kosné lúky (6520) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex dioica, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Gymnadenia densiflora, Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus. Fauna: Vertigo angustior, Crex crex, Vipera berus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 12

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 185

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Vikartovská hoľa Krátka charakteristika: mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Pr3 – Penovcové prameniská (7220*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex dioica, Dactylorhiza majalis, Drosera rotundifolia, Eleocharis quinqueflora, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Trollius altissimus, Viola palustris. Fauna: Crex crex, Vipera berus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Vikartovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 13

Názov lokality: Lučivná Krátka charakteristika: mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex canescens, Comarum palustre, Dactylorhiza maculata, Viola palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Lučivná Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 14

Názov lokality: Baba Krátka charakteristika: Zalesnený dolomitový masív Baby s fragmentmi reliktných borín, otvorených skalných spoločenstiev a opustených pasienkov. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr7 – Mezofilné lemy, Tr5 Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty (6190), Sk1 – Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou, Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Ls6.2 - Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Ls6.3 - Lesostepné borovicové lesy Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Arctostaphyllos uva-ursi, Astragalus danicus, Daphne cneorum, Dryas octopetala, Epipactis atrorubens, Pulsatilla slavica, Pyrola chlorantha, Linum flavum, Aster amelloides. Fauna: Glaucidium passerinum, Caprimulgus europaeus, Picus viridis, Dryocopus martius, Dendrocopus syriacus, Picus canus, Strix aluco, Aquila pomarina Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: časť porastov v prírodnej rezervácii bez zásahov, na ostatnej ploche len občasný výber kalamity, hospodárenie obmedzuje zaradenie do ochranných lesov Manažment: bez manažmentu

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 186

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Katastrálne územie: Lučivná, Spišská Teplica, Svit Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Baba Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 15

Názov lokality: Slatina v Lopušnej doline Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex echinata, Carex rostrata, Carex dioica, Comarum palustre, Dactylorhiza majalis, Gladiolus imbricatus, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris, Salix rosmarinifolia, Valeriana simplicifolia, Viola palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Šuňava Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 16

Názov lokality: Spišskoteplické slatiny Krátka charakteristika: slatinné rašeliniská a malý fragment teplomilnej vegetácie na vystupujúcom dolomitovom kopčeku Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Vo3 – Prirodzené dystrofné stojaté vody (3160), Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex davalliana, Carex diandra, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus, Triglochin maritima, Triglochin palustre, Trichophorum pumilum, Trollius altissimus, Utricularia minor, Pulsatilla slavica, Aster amelloides, Gentiana cruciata, Hippocrepis comosa,Prunella grandiflora, Potentila recta. Fauna: Aeshna cyanea, Aeshna juncea, Anax imperator, Calopteryx splendens, Coenagrion puella, Ischnura pumilio, Libellula depressa, Libellula quadrimaculata, Orthetrum brunneum, Pyrrhosoma nymphula, Sympetrum sanguineum, Sympetrum striolatum, Sympetrum vulgatum, Vetigo angustior, Bombina variegata, Zootoca vivipara Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Spišská Teplica Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: časť leží v SKUEV 0140 Spišskoteplické slatiny (3 plochy) Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 17 (5 plôch)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 187

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Popradské rašelinisko Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Vo3 – Prirodzené dystrofné stojaté vody (3160) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Flóra: Carex davalliana, Carex diandra, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes, Dactylorhiza lapponica, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza pulchella, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Malaxis monophyllos, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Utricularia australis. Fauna: Aeshna cyanea, Aeshna juncea, Anax imperator, Coenagrion armatum, Coenagrion hastulatum, Coenagrion puella, Crocothemis erythraea, Ischnura elegans, Ischnura pumilio, Lestes sponsa, Libellula depressa, Libellula quadrimaculata, Orthetrum brunneum, Sympetrum danae, Sympetrum flaveolum, Sympetrum pedemontanum, Sympetrum sanguineum, Sympetrum striolatum, Sympetrum vulgatum, Lissotriton vulgaris, Triturus cristatus, Bufo bufo, Bufo viridis, Lacerta agilis, Zootoca vivipara, Natrix natrix, Natrix tesellata, Lutra lutra, Gallinago gallinago, Gallinula chloropus, Actitis hypoleucos, Locustella naevia, Locustella fluviatilis, Emberiza schoeniclus, Vanelus vanelus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: áno, v minulosti kosenie, v súčasnosti bez manažmentu Katastrálne územie: Poprad Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 18

Názov lokality: Mokrade pri Svite Krátka charakteristika: Mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Kr8 – Vŕbové kroviny stojatých vôd Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza incarnata subsp. haematodes, Dactylorhiza majalis. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Spišská Teplica, Veľká, Svit Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0309 Poprad (časť, len rieka) Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 19

Názov lokality: Červený potok I. Krátka charakteristika: komplex rôznych typov horských jelšín a v malej miere aj smrečín, prirodzené vodné toky so sprievodnou vegetáciou, vlhké lúky (opísané osobitne ako lokality „Pri Repisku“), ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Podbanské - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Lk4 – Bezkolencové lúky (6410), Br6- Brehové porasty

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 188

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

deväťsilov (6430), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lukách, Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Dianthus superbus subsp. superbus, Gentiana pneumonanthe, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus, Drosera rotundifolia, Menyanthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Carex dioica, Carex davalliana, Epipactis palustris, Pinguicula vulgaris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: lesné porasty sú obhospodarované podľa platného PSoL (z veľkej väčšiny ide o ochranné lesy) Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Veľký Slavkov, Gerlachov, Starý Smokovec, Poprad Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť TANAP, časť OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 57 (2 plochy)

Názov lokality: Pri Repisku Krátka charakteristika: vlhká lúka Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk4 – Bezkolencové lúky (6410), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Dianthus superbus subsp. superbus, Gentiana pneumonanthe, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: kosené Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Poprad Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 20

Názov lokality: Kolumbiarok Krátka charakteristika: lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr7 – Mezofilné lemy, Lk3 – Mezofilné pasienky a spásané lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Astragalus danicus, Coeloglossum viride, Gentiana cruciata, Gymnadenia conopsea, Listera ovata, Ophrys insectifera, Orchis mascula ssp. signifera, Orchis ustulata ssp. aestivalis, Platanthera bifolia. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: - Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 21

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 189

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Švábovské stráne Krátka charakteristika: zväčša opustené teplomilné lúky a pasienky, kroviny Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Kr2 – Porasty borievky obyčajnej (5130*), Kr3 – Sukcesné štádiá s borievkou obyčajnou, Tr1 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Tr6 – Teplomilné lemy, Tr7 – Mezofilné lemy, Lk3 – Mezofilné pasienky a spásané lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Adonis vernalis, Astragalus danicus, Gentiana cruciata, Gymnadenia conopsea, Polygala major, Prunella grandiflora. Fauna: Argiope bruennichi, Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Lacerta agilis, Anguis fragilis, Coronella austriaca, Coturnix coturnix, Perdix perdix, Crex crex, Upupa epops, Erinaceus concolor, Sorex araneus, Crocidura suaveolens, Mustela nivalis, Muscardinus avellanarius Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia, len malá časť sa kosí Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Švábovce, Hôrka Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Švábovská stráň Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 22 (tri plochy)

Názov lokality: Hôrka - pri minerálnom prameni Krátka charakteristika: slatinné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex davalliana, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Schoenus ferrugineus, Triglochin maritima, Pedicularis palustris, Parnassia palustris. Fauna: Emberiza schoeniclus, Panurus biarmicus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: áno, časť kosená Katastrálne územie: Hôrka pri Poprade Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 23

Názov lokality: Slaniská v Hôrke Krátka charakteristika: mimoriadne hodnotný komplex slanísk, slatín a vlhkých lúk priamo v intraviláne obce Hôrka Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Sl – Karpatské travertínové slaniská (1340*), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex diandra, Centaurium litoralle subsp. uliginosum, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Glaux maritima, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Plantago maritima, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Schoenoplectus tabernaemontani, Triglochin maritima, Triglochin palustre, Trichophorum pumilum, Blyssmus compressus, Carex disticha, Carex distans. Fauna: Aeshna cyanea, Coenagrion puella, Libellula depressa, Pyrrhosoma nymphula, Sympetrum vulgatum „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 190

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: sčasti kosené a pasené Manažment: kosenie Katastrálne územie: Hôrka pri Poprade Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV 0139 Gánovské slaniská Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 24

Názov lokality: Primovské skaly Krátka charakteristika: vystupujúce melafýrové bralá s jedinečnou reliktnou teplomilnou vegetáciou Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Sk2 - Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou, Sk5 - nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni, Lk - 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Allium strictum, Pulsatilla patens.Eremogone micradenia (Arenaria procera ssp. glabra, Saxifraga adscendens, Orchis mascula, Myosotis stenophylla, Scorzonera purpurea Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využívania Manažment: pred r. 2000 výrub drevín v NPR, dnes bez manažmentu Katastrálne územie: Hôrka pri Poprade Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: PR Primovské skaly Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 25 (3 plochy)

Názov lokality: Gánovské slaniská Krátka charakteristika: rozsiahly komplex slatinných lúk a slanísk v údolí Gánoveckého potoka, otvorené teplomilné porasty (v starom opustenom kameňolome) a xerotermné trávniky nad obcou Gánovce Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Sl – Karpatské travertínové slaniská (1340*), Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Tr1 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex distans, Carex disticha, Centaurium littorale subsp. uliginosum, Centaurium pulchellum, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Glaux maritima, Gymnadenia densiflora, Parnassia palustris, Plantago maritima, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Schoenoplectus tabernaemontani, Trifolium bonnanii, Triglochin maritima, Triglochin palustre, Trichophorum pumilum, Polygala major, Linum flavum, Oxytropis pilosa. Fauna: Vetigo angustior, Sympetrum danae, Sympetrum flaveolum, Sympetrum sanguineum, Sympetrum vulgatum Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: časť kosená a pasená Manažment: áno, časť plôch občasné kosenie Katastrálne územie: Gánovce, Švábovce, Hozelec Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: malú časť tvorí PP Briežky Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: časť SKUEV 0139 Gánovské slaniská Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“):26 (dve plochy)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 191

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Slepé pleso Krátka charakteristika: vrchovisko a prechodné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra1 – Aktívne vrchoviská (7110*); Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex limosa, Carex pauciflora, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum, Listera cordata, Oxycoccus microcarpus, Oxycoccus palustris, Scheuchzeria palustris. Vaccinium uliginosum. Fauna: Aeshna cyanea, Aeshna subarctica, Coenagrion hastulatum, Coenagrion puella, Enallagma cyathigerum, Leucorrhinia dubia, Pyrrhosoma nymphula, Somatochlora alpestris, Bufo bufo, Rana temporaria Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0307 Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 27

Názov lokality: Rašelinisko Krátka charakteristika: vrchovisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra1 – Aktívne vrchoviská (7110*), Kr10 – Kosodrevina (4070*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Andromeda polifolia, Carex pauciflora, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum, Oxycoccus palustris, Vaccinium uliginosum Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: áno, občas (výrub kosodreviny) Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: PR Rašelinisko Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 29

Názov lokality: Vrchoviská na Štrbskom Plese Krátka charakteristika: vrchovisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra2 – Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy (7120), Kr10 – Kosodrevina (4070*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex pauciflora, Eriphorum vaginatum, Oxycoccus palustris, Vaccinium uliginosum Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 30 (2 plochy)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 192

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Nové Štrbské pleso Krátka charakteristika: mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra2 – Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy (7120), Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex limosa, Eriphorum vaginatum, Oxycoccus palustris, Vaccinium uliginosum. Fauna: Anax imperator, Pyrrhosoma nymphula, Rana temporaria, Bufo bufo Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 31

Názov lokality: Rašelinisko pod Cestou slobody Krátka charakteristika: mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex limosa, Carex pauciflora, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum, Oxycoccus palustris, Scheuchzeria palustris. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Štrba Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 32

Názov lokality: Slatina na Hozeleckom potoku Krátka charakteristika: komplex slatín a vlhkých lúk, v najzachovalejšej časti aj niekoľko penovcových pramenísk; dnes už len zvyšky v minulosti rozsiahlych plôch slatín zničených alebo poškodených masívnym odvodnením Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Pr3 Penovcové prameniská (7220), Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Carex davalliana, Carex dioica, Carex distans, Carex flava, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza incarnata, Gymnadenia densiflora, Menyanthes trifoliata, Parnassia palustris, Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Triglochin maritima, Triglochin palustre, Trichophorum pumilum, Valeriana simplicifolia. Fauna: Vertigo angustior, Vertigo geyeri, Libellula depressa, Sympetrum flaveolum, Bombina variegata, Zootoca vivipara, Crex crex, Vanelus vanelus, Saxicola rubetra, Saxicola torquata Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: väčšia časť porastov kosená alebo mulčovaná, menšia časť bez využitia Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Stráže pod Tatrami, Spišská Sobota, Gánovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: -

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 193

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 33

Názov lokality: Vikartovský mlyn Krátka charakteristika: zachovalý komplex vlhkých lúk Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk2 – Horské kosné lúky (6520), Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Carex davalliana, Carex flava, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia densiflora, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre. Fauna: Bombina variegata, Zootoca vivipara, Vipera berus, Crex crex Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: väčšia časť porastov pravidelne kosená Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 34

Názov lokality: Okrúhle Krátka charakteristika: slatiny a prechodné rašeliniská Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk2 – Horské kosné lúky (6520), Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Dactylorhiza majalis, Drosera rotundifolia, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Pseudorchis albida, Trientalis europaea, Triglochin palustre. Fauna: Bombina variegata, Zootoca vivipara, Vipera berus, Crex crex, Coturnix coturnix Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: plochy nie sú v súčasnosti kosené, občas sú extenzívne prepásané Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť (3 plochy) NAPANT, časť (1 plocha) OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 35 (4 plochy)

Názov lokality: Suchdol Krátka charakteristika: zachovalý komplex rôznych typov lúk s niekoľkými prameniskami Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk3 – Mezofilné lúky a spásané pasienky, Lk2 – Horské kosné lúky (6520), Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Tr8 - Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230*) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Corallorhiza trifida, Dactylorhiza majalis, Ophioglossum vulgatum, Ophrys insectifera, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Pseudorchis albida, Primula farinosa, Scorzonera humilis, Triglochin palustre, Traunsteinera globosa,

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 194

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: plochy sú extenzívne prepásané Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: prevažná časť NAPANT, menšia časť OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 36 (2 plochy)

Názov lokality: Soľanka Krátka charakteristika: zachovalý komplex lúk s dvomi prechodnými rašeliniskami Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr8 - Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230*), Lk3 – Mezofilné lúky a spásané pasienky, Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Dactylorhiza lapponica, Dactylorhiza majalis, Drosera rotundifolia, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Pseudorchis albida, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Traunsteinera globosa, Viola palustris. Fauna: Bombina variegata, Zootoca vivipara, Vipera berus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: plochy sú extenzívne prepásané Manažment: výrub stromov, kosenie rašelinísk (2 plohy) Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 37 (dve plochy)

Názov lokality: Dolinky Krátka charakteristika: zvyšky kedysi kosných lúk s výskytom vzácnych druhov Výskyt biotopov európskeho a národného významu: ? Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Gymnadenia conopsea, Ophioglossum vulgatum, Ophrys insectifera Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: nevyužívané plochy, pravdepodobne občasne prepásané Manažment: jednorázový výrub drevín Katastrálne územie: Liptovská Teplička Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NAPANT Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 38

Názov lokality: Lyskinova Krátka charakteristika: komplex podmáčaných a rašelinných smrekových lesov s fragmentmi otvoreného rašeliniska; vzácny výskyt, jediný v širokom okolí. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: LS7.3 Rašeliniskové smrekové lesy, Ls 9.3 Podmáčané smrekové lesy, Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: -

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 195

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: zariadené ako lesný porast, obhospodarovanie pod dohľadom Správy NP Slovenský raj Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Hranovnica Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 39

Názov lokality: Rakač Krátka charakteristika: kyslomilné lúčne spoločenstvá s fragmentom prameniskovej slatiny Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr8 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230*), Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Carex davalliana, Carex flava, Carex rostrata, Crocus discolor, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia conopsea, Menyanthes trifoliata, Pseudorchis albida, Valeriana simplicifolia Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: Kosené pravidelne Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Hranovnica Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 40

Názov lokality: Park v Spišskom Štiavniku Krátka charakteristika: Anglický park prírodného charakteru, s úplne vyvinutým podrastom lužného lesa, v najvýchodnejšej ¼ ponechaný na samovývoj; jediná lokalita tvrdého lužného lesa v celej Hornádskej kotline. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls 1.2 Dubovo-brestovo-jaseňove nížinné lužné lesy Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Fauna: Bombina variegata, Aromia moschata, Argiope bruennichi, Iphiclides podalirius, Lissotriton vulgaris, Mesotriton alpestris, Rana temporaria, Bufo bufo, Anguis fragilis, Lacerta agilis, Zootoca vivipara, Natrix natrix, Vipera berus, Picus viridis, Dendrocopos major, Dendrocopos syriacus, Dendrocopos medius, Dendrocopos minutus, Aegithalos caudatus, Sorex araneus, Sorex minutus, Crocidura suavelolens, Mustela erminea, Mustela nivalis, Martes martes, Muscardinus avellanarius, Pipistrellus pipistrellu, Nyctalus noctula Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: väčšia časť parku kosená, zvyšok bez obhospodarovania Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Spišský Štiavnik Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 41

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 196

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Čenčice Krátka charakteristika: opustený teplomilný pasienok s výskytom ohrozených druhov flóry; väčšia časť lokality sa nachádza v okrese Levoča Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Asyneuma canescens, Linum flavum, Aster amelloides, Crinitaria lynosyris, Thesium linophyllon, Anthericum ramosum, Gentiana cruciata Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: dlhodobo bez využitia, opustený pasienok je dnes už takmer celý zarastený náletom drevín, najmä borovice Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Machalovce (časť lokality leží v okrese Kežmarok) Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 42

Názov lokality: Kamenec pri Jánovciach Krátka charakteristika: teplomilné pasienky charakteristické pre flyš Hornádskej kotliny. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Polygala major, Linum flavum, Aster amelloides, Potentilla recta, Thesium linophyllon, Anthericum ramosum, Gentiana cruciata, Prunella grandiflora, Anemone sylvestris, Chamaecytisus albus. Fauna: : Argiope bruennichi, Mantis religiosa, Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Lacerta agilis, Anguis fragilis, Coronella austriaca, Coturnix coturnix, Crex crex, Upupa epops, Erinaceus concolor, Sorex araneus, Crocidura suaveolens, Mustela nivalis, Muscardinus avellanarius Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: výrazný trend zarastania náletovými drevinami, iba východnejšia lokalita sa občas prepása, západnejšia bez využitia už dlhodobo. Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Jánovce pri Poprade, Hôrka pri Poprade Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 43 (2 plochy)

Názov lokality: Pri železničnom tuneli Spišský Štiavnik Krátka charakteristika: malý fragment xerotermnej stráne na melafýroch vedľa železničného tunela Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Potentilla rupestris, Cerasus fruticosa Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia, extrémne strmé, tak odoláva sukcesii, občas vyhorí Manažment: bez manažmentu

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 197

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Katastrálne územie: Spišský Štiavnik Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 44

Názov lokality: Vydrnícka slatina Krátka charakteristika: jedna z najvýznamnejších slatín Hornádskej kotliny, zvyšok kedysi rozsiahlych porastov narušených odvodnením Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Pr3 Penovcové prameniská (7220), Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Carex davalliana, Carex dioica, Carex flava, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza incarnata, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Menyanthes trifoliata, Pedicularis palustris, Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Trollius altissimus, Valeriana simplicifolia. Fauna: Vertigo angustior Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: Väčšia časť porastov príležitostne kosená alebo mulčovaná, menšia časť na západe pasená hovädzím dobytkom Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Vydrník, Spišský Štiavnik Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: väčšina je súčasťou SKUEV 0782 Vydrnícka slatina Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 45 (2 plochy)

Názov lokality: Poprad-Kalionka Krátka charakteristika: bývalé rozsiahle slatiny, v minulosti odvodnené a dnes regenerujúce Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ra7 – sukcesne zmenené slatiny, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex davalliana, Carex lepidocarpa, Dactylorhiza incarnata, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Pedicularis palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Triglochin palustre, Trollius altissimus Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: bez manažmentu Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 46 (dve plochy)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 198

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Lúky pri letisku Krátka charakteristika: lúčny komplex s prevahou vlhkých lúk, miestami slatinného charakteru v bezprostrednom okolí letiska Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk7 Psiarkové aluviálne lúky, Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Carex davalliana, Carex flava, Crocus discolor, Dactylorhiza majalis, Gymnadenia conopsea, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Scorzonera humilis, Thalictrum lucidum, Trollius altissimus, Valeriana simplicifolia. Fauna: Crex crex, Vanelus vanelus, Coturnix coturnix Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: pravidelne kosené Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Veľká, Batizovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 47

Názov lokality: Hranovnícka dubina Krátka charakteristika: Komplex dubových a sutinových lesov a otvorenej skalnej vegetácie na melafýroch Kozích chrbtov s významnou teplomilnou vegetáciou. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls3.5.1 Sucho a kyslomilné dubové lesy, Ls4 Lipovo- javorové sutinové lesy, Tr1 – Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Sk2 Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou, Sk 5 Nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni, Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Iris aphylla ssp. hungarica, Potentilla rupestris. Fauna: Picus canus, Dedrocopus medius, Dendrocopus syriacus, Pernis apivorus, Pistrellus pipistrellus, Nyctalus notula Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: v NPR bez využitia, v ostatnej časti viac-menej tiež, v ochranných lesoch je aktuálny len občasný výber kalamity Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Hranovnica, Spišské Bystré Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: časť je v NPR Hranovnická dubina Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 48

Názov lokality: Lúky pri Kravanoch Krátka charakteristika: druhovo veľmi bohaté zachované pôvodné lúčne porasty, na malej ploche komplex mezofylných, suchých, vlhkých lúk s vtrúsenými slatinnými prameniskami. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky, Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Astragalus danicus, Carex davalliana, Carex flava, Dactylorhiza majalis, Gladiolus imbricatus, Orchis morio, Parnassia palustris, Pinguicula vilgaris, Primula farinosa, Triglochin palustre, Valeriana simplicifolia

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 199

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: Prepásané hovädzím dobytkom, časť kosená Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Kravany Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 49

Názov lokality: Vikartovské lúky Krátka charakteristika: Druhovo bohaté rozsiahle pasienky, veľmi pekná mozaika rôznych lúčnych biotopov a krovín, zaujímavé je vyznievanie teplomilných druhov na hornádskej ceste Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky, Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky, Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Arabis hirsuta, Astragalus danicus, Carex davalliana, Carex flava, Crepis conyzifolia, Dactylorhiza majalis, Gladiolus imbricatus, Orchis morio, Pedicularis palustris, Platanthera bifolia, Potentilla alba, Thesium alpinum, Triglochin palustre, Valeriana simplicifolia. Fauna: Crex crex, Lanius colurio, Anthus pratensis, Saxicola rubetra Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: pasené hovädzím dobytkom Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Vikartovce, Kravany Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 50

Názov lokality: Lúky pod Spišskou Teplicou Krátka charakteristika: Zvyšky zaujímavých podmáčaných lúk slatinného charakteru v komplexe s mezofilnými lúkami Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Astragalus danicus, Dactylorhiza majalis, Phyteuma orbiculare, Triglochin palustre Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: kosené a pasené hovädzím dobytkom Manažment: bez manažmentu Katastrálne územie: Poprad, Spišská Teplica Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 52

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 200

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Horný tok Hornádu Krátka charakteristika: prirodzený tok Hornádu s komplexom vlhkých, mezofytných a suchých lúk, brehových porastov a vŕbových krovín (osobitne opísaná lokalita „Mokraď v Hranovnici“). Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Tr1 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210), Lk1 - Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 – Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk10 – Vegetácia vysokých ostríc, Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk7 Psiarkové aluviálne lúky, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc, Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek, Kr8 Vŕbové kroviny stojatych vôd Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Dactylorhiza incarnata, Arabis hirsuta, Astragalus danicus, Carex davalliana, Carex distans, Carex flava, Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris, Menyanthes trifoliata, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, Platanthera bifolia, Salix rosmarinifolia, Thalicthrum lucidum, Triglochin palustre, Valeriana simplicifolia. Fauna: Aromia moschata, Argiope bruennichi, Iphiclides podalirius, Parnassius mnemosyne, Lissotriton vulgaris, Mesotriton alpestris, Astacus astacus, Cottus gobio, Barbus maridionalis, Thymallus thymallus, Eudontomyzon danfordi, Rana temporaria, Bombina variegata, Lissotriton montandoni, Unio crassus, Pseudodepidalea viridis, Bufo bufo, Bufo viridis, Anguis fragilis, Lacerta agilis, Zootoca vivipara, Natrix natrix, Vipera berus, Perdix perdix, Actitis hypolencos, Cinclus cinclus, Alcedo atthis, Vanellus vanellus, Emberiza schoeniclus, Crex crex, Actitis hypoleucos, Ciconia ciconia, Ciconia nigra, Upupa epops, Dendrocopos major, Dendrocopos syriacus, Dendrocopos medius, Locustella naevia, Sylvia atricapilla, Sylvia communis, Sylvia curruca, Lutra lutra, Sorex araneus, Sorex minutus, Neomys fodiens, Crocidura suavelolens, Mustela erminea, Mustela nivalis, Muscardinus avellanarius Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: väčšia časť kosená a pasená hovädzím dobytkom, malá časť bez využívania Manažment: - Katastrálne územie: Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Hranovnica, Spišský Štiavnik, Betlanovce (presahuje do okresu Spišská Nová Ves) Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť OP NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: bez manažmentu Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0290 Horný tok Hornádu Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 53

Názov lokality: Mokraď v Hranovnici Krátka charakteristika: mokraď Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk6 – Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk10 – Vegetácia vysokých ostríc Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Dactylorhiza incarnata. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: - Katastrálne územie: Hranovnica Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: bez manažmentu Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: časť leží SKUEV0290 Horný tok Hornádu Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 28

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 201

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Rieka Poprad Krátka charakteristika: Úsek horskej a podhorskej rieky od Cesty slobody až po hranicu okresu, ktorý má v jednotlivých častiach odlišný charakter. Od prameňa až po železničný most pri Svite má koryto toku prirodzený charakter, s mnohými štrkovými náplavami, lavicami a štrkovými prahmi (s výnimkou zregulovaného úseku pozdĺž štrkovísk pri Svite). Brehové a sprievodné porasty sú prirodzené, bohato vyvinuté, najlepšie ukážky nájdeme v PR Jelšina a v úseku most diaľnice D1 – most železnice. Úsek Popradu od železničného mosta vo Svite až po hranicu okresu má zregulované koryto lichobežníkovitého profilu, morfologicky homogénne, navyše fragmentované sústavou riečnych stupňov. Tok je tu prevažne bez akýchkoľvek brehových a sprievodných porastov alebo majú len líniový charakter. V úseku od východného okraja mesta Poprad až po hranicu okresu má rieka, hoci je tu zregulovaná, prirodzené štrkovité dno. Naďaleko diaľničného mosta sa rieka prerezala dolomitovým podložím a vytvorila tu zaujímavé riečne prahy a menšie vodopády. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou, Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Crocus discolor, Myricaria germanica, Pyrola media. Fauna: Astacus fluviatilis, Cottus gobio, Lampetra planeri, Thymallus thymallus, Hucho hucho, Rana temporaria, Bombina variegata, Natrix natrix, Actitis hypolencos, Cinclus cinclus, Alcedo atthis, Actitis hypolencos, Carpodacus erythrinus, Motacilla alba, Phalacrocorax carbo, Ardea cinerea, Vanellus vanellus, Emberiza schoeniclus, Ciconia nigra, Ciconia ciconia, Pipistrellus pipistrellus, Neomys anomalus, Lutra lutra, Castor fiber Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: lužné lesy neobhospodarované, poškodzované nelegálnym výrubom, štrkové náplavy po povodniach upravované miestami upravované; voda využívaná pre viaceré MVE Manažment: nie Katastrálne územie: Štrba, Štôla, Mengusovce, Batizovce, Lučivná, Svit, Spišská Teplica, Veľká, Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Matejovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: horná časť TANAP a OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Jelšina, časť NPR Uhličiatka Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: horná časť SKUEV Tatry, časť SKUEV0309 Rieka Poprad Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 58

Názov lokality: Mraznica Krátka charakteristika: komplex rôznych typov horských jelšín a v malej miere aj rašelinných smrečín, prirodzené vodné toky so sprievodnou vegetáciou, prechodné rašelinisko (písané osobitne), ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Menyanthes trifoliata, Drosera rotundifolia, Carex dioica, Carex diandra, Pinguicula vulgaris, Scheuchzeria palustris, Oxycoccus palustris. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov, ostatné lesné porasty sú obhospodarované podľa platného PSoL (z veľkej väčšiny ide o ochranné lesy) Manažment: - Katastrálne územie: Starý Smokovec, Batizovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 202

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Príslušnosť k MCHÚ: prevažná časť NPR Mraznica Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV0307 Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 59 (2 plochy)

Názov lokality: Mraznica (rašelinisko) Krátka charakteristika: prechodné rašelinisko Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Menyanthes trifoliata, Drosera rotundifolia, Carex dioica, Carex diandra, Pinguicula vulgaris, Scheuchzeria palustris, Oxycoccus palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: bez využitia Manažment: nepravidelné kosenie Katastrálne územie: Starý Smokovec Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: NPR Mraznica Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0307 Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 59

Názov lokality: Tatranské potoky (Velický potok, Batizovský a Gerlachovský potok) Krátka charakteristika: Podhorské toky s prirodzenou geomorfologickou stavbou koryta, s početnými meandrami, miestami so štrkovými náplavami, lavicami a štrkovými prahmi (s výnimkou zregulovaného úseku od sútoku Velického a Gerlachovského potoka až po ústie do Popradu). Brehové a sprievodné porasty sú prirodzené, bohato vyvinuté a pomerne široké. Slúžia ako dôležité refúgium fauny v poľnohospodárskej krajine. Úsek v intraviláne mesta Poprad má zregulované koryto lichobežníkovitého profilu, morfologicky homogénne, navyše fragmentované sústavou riečnych stupňov. Tok je tu prevažne bez akýchkoľvek brehových a sprievodných porastov alebo majú len líniový charakter. Súčasťou územia sú aj rôzne typy vlhkých lúk. Osobitne je opísaná lokalita Do Šajera Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls 1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Kr8 - Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí, Lk4 – Bezkolencové lúky (6410) – lokalita Do Šajera Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: Carex hartmanii, Crocus discolor, Dactylohriza fuchsii subsp. fuchsii, Dactylorhiza majalis, Dianthus superbus subsp. superbus, Epipactis helleborine, Gentiana pneumonanthe, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus. Fauna: Astacus fluviatilis, Cottus gobio, Cottus poecilopus, Lampetra planeri, Thymallus thymallus, Rana temporaria, Bombina variegata, Actitis hypolencos, Cinclus cinclus, Picus canus, Carpodacus erythrinus Alcedo atthis, Aquila pomarina, Lutra lutra, Neomys anomalus, Castor fiber. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: lužný les neobhospodarovaný, len poškodzovaný nelegálnym výrubom Manažment: nie Katastrálne územie: Štrba, Štôla, Mengusovce, Batizovce, Lučivná, Svit, Spišská Teplica, Veľká, Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Matejovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: horná časť TANAP a OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Jelšina, časť NPR Uhličiatka Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 58

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 203

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Názov lokality: Do Šajera Krátka charakteristika: mokré lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Lk4 – Bezkolencové lúky (6410), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Carex hartmanii, Dactylorhiza majalis, Dianthus superbus subsp. superbus, Gentiana pneumonanthe, Salix rosmarinifolia, Trollius altissimus. Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: časť lokality je nepravidelne kosená Manažment: bez manažmentu Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 69

Názov lokality: Honvald Krátka charakteristika: komplex rôznych typov horských jelšín a rašelinných smrečín, prirodzené vodné toky so sprievodnou vegetáciou, ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*), Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Menyanthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Eriophorum vaginatum, Trientalis europaea, Viola palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov (ide o ochranné lesy) Manažment: - Katastrálne územie: Štrba, Mengusovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: prevažne TANAP, časť OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: časť NPR Uhliščiatka Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: prevažná časť SKUEV0307 Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 61

Názov lokality: Zadné Lósy Krátka charakteristika: komplex horských a slatinných jelšín a podmáčaných smrečín, ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls7.4 – Slatinné jelšiny, Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Fauna: Picus canus, Dendrocopus minor Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov (ide o ochranné lesy) Manažment: -

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 204

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Katastrálne územie: Štrba, Lučivná Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: - Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 62

Názov lokality: Štiavnik Krátka charakteristika: Enklávy jelšín a podmáčaných smrečín, ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Dactylorhiza fuchsii subsp. fuchsii, Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov, ostatné lesné porasty sú obhospodarované podľa platného PSoL Manažment: - Katastrálne územie: Štrba, Lučivná Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 63

Názov lokality: Červený potok II. Krátka charakteristika: Menší komplex jelšín, ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004 Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.4 - Horské jelšové lužné lesy (91E0*), Ls7.3 – Rašeliniskové smrekové lesy (91D0*), Ls7.4 – Slatinné jelšiny Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: Menyanthes trifoliata, Dactylorhiza fuchsii subsp. fuchsii Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov (ide o ochranné lesy) Manažment: - Katastrálne územie: Starý Smokovec, Nová Lesná Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP, OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 64

Názov lokality: Dolný Smokovec Krátka charakteristika: Menší komplex jelšín, ktoré sú významným refúgiom fauny a flóry; lokalita predstavujú jednu z mála zachovaných a ucelenejších enkláv lesa v podhorí Tatier v priestore Štôla - Tatranská kotlina po ťažbe dreva nasledujúcej po veternej smršti z 19.11.2004

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 205

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov rastlín: - Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť lesov je bez zásahov (ide o ochranné lesy) Manažment: - Katastrálne územie: Starý Smokovec Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 65

Názov lokality: Slavkovský potok Krátka charakteristika: Podhorský tok s prirodzenou geomorfologickou stavbou koryta, s početnými meandrami, miestami so štrkovými náplavami (s výnimkou zregulovaného úseku cez intravilán obce Veľký Slavkov a Matejovce). Súčasťou lokality je aj fragment pôvodného koryta rieky Poprad – rameno Popradu (cca 700 m) v m.č. Poprad – Matejovce. Rameno je prietočné a napája ho Slavkovský potok, na konci sa spája s hlavným tokom Popradu. Je to pozostatok nedávnej preložky v súvislosti s výstavbou D1 a priľahlých cestných komunikácií. Brehové a sprievodné porasty sú prirodzené, bohato vyvinuté však iba v hornej časti toku. Úseky v intravilánoch majú zregulované koryto lichobežníkovitého profilu, morfologicky homogénne, navyše fragmentované sústavou riečnych stupňov. Tok je tu prevažne bez akýchkoľvek brehových a sprievodných porastov alebo majú len líniový charakter. Súčasťou územia sú aj rôzne typy vlhkých lúk a zriedkavo aj slatiny. Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ls 1.3 - Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0*), Br6 - Brehové porasty deväťsilov (6430), Kr8 - Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek, Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu a ohrozených druhov národného významu: Flóra: - Fauna: Astacus fluviatilis, Cottus gobio, Cottus poecilopus, Lampetra planeri, Thymallus thymallus, Rana temporaria, Bombina variegata, Actitis hypolencos, Cinclus cinclus, Carpodacus erythrinus, Alcedo atthis, Lutra lutra Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: brehové porasty neobhospodarované, poškodzované nelegálnym výrubom, časť lúk pravidelne kosených, časť bez využitia Manažment: nie Katastrálne územie: Veľký Slavkov, Matejovce Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: horná časť OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: - Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: - Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 66

Názov lokality: Pusté pole Krátka charakteristika: Slatinné rašeliniská a vlhké lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Lk5 – Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Lk6 - Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex capillaris, Carex davalliana, Carex dioica, Carex flava, Carex paniculata, Dactylorhiza majalis, Dactylorhiza lapponica, Hippochaete variegata, Ligularia sibirica, Parnassia palustris, Pedicularis palustris, Pinquicula vulgaris, Primula farinosa, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre, Trollius altissimus Fauna: Vertigo angustior, Rana temporaria, Bombina variegata, Vipera berus, Lutra lutra.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 206

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: prevažná časť bez využitia, časť je pasená Manažment: pravidelné kosenie a výruby náletových drevín Katastrálne územie: Vernár Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť NAPANT, časť NP Slovenský raj Príslušnosť k MCHÚ: malá časť NPR Hnilecká jelšina Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 67

Názov lokality: Poš Krátka charakteristika: Prechodné rašeliniská, rašelinné lesy, lúky Výskyt biotopov európskeho a národného významu: Ra3 – Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140), Ra6 – Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Vo3 – Prirodzené dystrofné stojaté vody (3160); Ls7.1 – Rašelinné brezové lesíky (91D0*) Výskyt druhov európskeho významu, chránených a ohrozených druhov: Flóra: Carex davalliana, Carex dioica, Carex lasiocarpa, Carex limosa, Comarum palustre, Drosera rotundifolia, Eriophorum vaginatum, Menyanthes trifoliata, Oxycoccus palustris, Pinguicula vulgaris, Primula farinosa, Triglochin palustre, Viola palustris Súčasné hospodárske využívanie vlastníkmi, resp. užívateľmi pozemkov: - Manažment: - Katastrálne územie: Tatranská Lomnica (prevažná časť v okrese Kežmarok) Príslušnosť k VCHÚ a ich OP: časť TANAP, časť OP TANAP Príslušnosť k MCHÚ: časť PR Poš Príslušnosť k územiam sústavy NATURA 2000: SKUEV0709 Poš Označenie v atribútovej tabuľke vrstvy „RÚSES_okres_Po_genofondove_plochy“ (pole „ID“): 68

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 207

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.5 Kultúrno–historicky hodnotné formy využívania krajiny Vplyv človeka na štruktúru krajiny sa začal výraznejšie uplatňovať v období neolitu (mladšej kamennej doby), kedy vo vývoji ľudskej spoločnosti dochádza k nahradeniu zberu a lovu produktívnym hospodárstvom. Od tohto obdobia až po dnešnú dobu mala miera vplyvu ľudských aktivít na štruktúru krajiny len stúpajúcu tendenciu. Antropogénna štruktúra krajiny vyjadrená formami využitia krajiny je prejavom uspokojovania potrieb a požiadaviek ľudskej spoločnosti, pričom ju môžeme spájať s konkrétnym historickým obdobím. Prejav uspokojovania potrieb chápeme ako súčasný alebo k danému obdobiu prislúchajúci odraz, priemet socioekonomických procesov v krajine, zodpovedajúci stupňu vedecko – technického pokroku. Z hľadiska identifikácie jednotlivých krajinotvorných prvkov v území nám dostupnosť informácií o krajine a antropogénnych aktivitách v nej umožňuje spracovanie podrobnejších výstupov vo väčších mierkach pre súčasnú krajinnú štruktúru ako v prípade spracovania modelov historických krajinných štruktúr. Aj v rámci súčasnej krajinnej štruktúry je však možné identifikovať krajinotvorné prvky predstavujúce historicky hodnotné formy využívania krajiny, ktoré sa vyznačujú vyváženou interakciou človeka a prírody (antropických aktivít a prírodných procesov). Pomerne významná časť týchto štruktúr, aj keď v krajine ešte jasne identifikovateľná, zmenou využívania krajiny za obdobie posledných 15-20 rokov postupne zaniká.

4.1.5.1 Krátka história územia Okres Poprad tvorí severnú a západnú časť regiónu Spiša. Osídlenie územia mesta a jeho okolia siaha až do praveku, svedectvom čoho je nález skameneného odliatku mozgovne lebky neandertálskeho človeka v travertínovej kope v Hrádku v Gánovciach pri Poprade. Od tohto obdobia uvažujeme s trvalým osídlením územia, čoho dokladom sú aj mnohé archeologické nálezy (archeologické náleziská Batizovce, Gánovce, Gerlachov, Hozelec, Hôrka, Hranovnica, Jánovce, Lučivná, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Poprad, Spišská Teplica, Spišské Bystré, Spišský Štiavnik, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, Svit, Štôla, Štrba, Švábovce, Veľký Slavkov, Vernár, Vikartovce, Vydrník). V staršej dobe železnej osídlil podtatranskú oblasť ľud lužickej kultúry. Okolo roku 300 pred n. l. prevzali iniciatívu porýnski Kelti, ktorí presadili svoju kultúru. Sprostredkovali styk oblasti s južnou antickou civilizáciou a ako vynikajúci hutníci sa zaslúžili o rozmach železiarstva a kvalitnej keramiky. Svedčia o tom centrá vtedajších hút v oblasti Važca, Gerlachova, Nového Smokovca a Tatranskej Polianky. Z hľadiska archeológie je významný unikátny archeologický nález v Poprade-Matejovciach – kniežacia hrobka zo 4. storočia po Kr. Podtatranské múzeum v Poprade, jedno z najstarších múzeí na Slovensku, ponúka odborne spracovanú expozíciu tohto unikátneho nálezu. V 9. a začiatkom 10. storočia bol kraj pod Tatrami súčasťou Veľkomoravskej ríše. Ale už v polovici 12. storočia začali si ho podmaňovať maďarské jazdecké družiny, ktoré zastavili kolonizačné úsilia poľských kniežat od severu. Pripojenie nadhornádskej časti Spiša k Maďarom súvisí s rodinnou zmluvou uzavretou medzi kráľom Kolomanom a Boleslavom roku 1108 v Starej Vsi. Roku 1120 sa už spomína Borics ako pán Spišského hradu. Život slovanského obyvateľstva Spiša bol do 12. - 13. storočia skôr lovecký, pastiersky s primitívnym obrábaním kúskov zeme. Obydlia boli napoly zapustené v zemi a pokryté čečinou. To všetko dovoľovalo voľný pohyb obyvateľstva, takže celé osady sa ľahko presťahovali bez stopy na iné miesto. Záujem panovníkov bol zaľudniť krajinu tak, aby osadníci boli trvale pripútaní k jednému miestu. Takúto politiku začal Gejza II (1140-1160). V rokoch 1241-1242 bolo Slovensko spustošené tatárskymi vpádmi. Po odchode Tatárov nariadil Belo IV. na vyvýšeninách a iných vhodných miestach stavať kamenné hrady a okolo miest kamenné hradby (lebo tatárskym nájazdom odolali len opevnené mestá a hrady). Okrem toho kráľ aj šľachta, aby zaľudnili územie, povolali na Slovensko „hostí“ - kolonistov prevažne zo Saska. Priznávali im rozsiahle hospodárske výhody a práva. Medzi osídlencami boli okrem roľníkov skúsení baníci, zruční remeselníci, šikovní kupci. Po odchode Tatárov pohraničné vojvodstvá a teda i spišský Sek a jeho strážcovia lesov a hôr (custodes silvarum et montium) stratili svoj význam.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 208

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 39. Lazarova mapa Uhorska z roku 1528 (výrez), v ľavej hornej časti región Vysokých Tatier

Prvá písomná zmienka o existujúcej osade Poprad pochádza z roku 1256. Mesto Poprad sa od 14. storočia vyvíjalo ako mnohonárodnostný celok, v priebehu storočí s prevažujúcou tou ktorou národnosťou - slovenskou, nemeckou, maďarskou, poľskou. Jednotlivé mestské časti dnešného Popradu si zachovávali základné rysy stredovekých mestečiek. Najstaršou a súčasne historicky najcennejšou časťou mesta je Spišská Sobota, ktorá si zachovala svoje prvenstvo až do konca 19. storočia. Dnes predstavuje spolu s Kostolom sv. Juraja a dielami Majstra Pavla z Levoče jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov na Slovensku. V prvej polovici 13. storočia bolo územie administratívne rozčlenené na župy ako územno-administratívne celky, ktoré fungovali bez podstatnejších zmien až do začiatku 20. storočia. Z hľadiska vytvárania osídlenia územia môžeme významnejšiu sieť osídlenia datovať najmä od 6. storočia, odkedy nepretržite trvá slovanské osídlenie, ktoré sa do prelomu 16. a 17. storočia vyvinulo do ustáleného počtu sídiel, ktorý sa už neskôr podstatne nemenil. Na prelome 16. a 17. storočia bolo poľnohospodárstvo tradičnou činnosťou väčšiny tunajšieho obyvateľstva. Len malá časť poddaných sa v tom období venovala ovčiarstvu. Mešťania sa venovali remeslám a obchodu, hoci takmer každá meštiacka domácnosť mala pridružené aj poľnohospodárstvo, najmä roľnícke. Ako riedko bol Spiš vtedy obývaný možno si urobiť predstavu z údajov zachovaného záznamu o sčítaní domov (port) z čias oveľa neskorších (roky 1561-1610). Záznam slúžil na určenie tzv. cenzu z porty, ako sa na Spiši vravievalo dani až do I. ČSR. Celý Spiš vtedy mohol mať spolu vyše 4 000 port, zatiaľ čo v roku 1889 je ich už 14 133.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 209

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 40. Lipského mapa Uhorska z roku 1806 (výrez), v centrálnej časti Poprad

4.1.5.2 Historické krajinné štruktúry v súčasnej krajinnej štruktúre Historické štruktúry v krajine vo vzťahu k ekologickej stabilite majú dve základné vlastnosti: o sú to krajinné štruktúry reprezentujúce vyváženú interakciu človeka a prírody, antropických aktivít a prírodných procesov (napr. laznícke osídlenie, archaické spôsoby poľnohospodárstva, zachovalá pôvodná štruktúra krajiny spred socializácie a pod.), o sekundárny genofond introdukovaných druhov. Nejedná sa len o historickú hodnotu panských záhrad, arborét a pod., ale i o reálnu poznávaciu hodnotu týchto lokalít (Jančura a kol., 1994). Na území okresu Poprad sme v súčasnej krajinnej štruktúre identifikovali nasledovné historické krajinné štruktúry: • historické sídelné štruktúry (archeologické lokality, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, pamiatkové zóny, hradiská...), • historické parky, • zachované agrárne terasy – terasovité polia, • pasienky s rozptýlenou drevinovou vegetáciou, • pásové polia. V nasledujúcom texte si tieto historické štruktúry popíšeme a zdokumentujeme fotodokumentáciou.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 210

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Historické sídelné štruktúry V Registri pamiatkových rezervácií v Slovenskej republike sú na území okresu Poprad evidované Pamiatková rezervácia Spišská Sobota (mestská pamiatková rezervácia) a Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Ždiar. V rámci Registra pamiatkových zón sú uvedené Pamiatková zóna Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica. Obrázok 41. Areál parku v Pamiatkovej zóne Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica

Dôležitú skupinu pamiatok vo voľnej krajine predstavujú aj archeologické náleziská (sídliská, pohrebiská, mohylníky, hradiská, zaniknuté sakrálne stavby a panské sídla), na ktoré je riešené územie bohaté. Napriek tomu, že význam niektorých lokalít je na európskej až svetovej úrovni (napr. náleziská pobytu neandertálskeho človeka v Gánovciach a v Hôrke), ich uplatnenie ako krajinotvorného prvku v súčasnej krajinnej štruktúre v nami spracovávanej mierke nie je významné. Tento jav je daný jednak samotnou rozlohou predmetných lokalít a na druhej strane zmeneným charakterom súčasnej krajinnej pokrývky daných lokalít, ktorá prekrýva mapované historické štruktúry.

Historické parky Do tejto kategórie sme v rámci okresu Poprad zaradili územie kaštieľa a parku v Lučivnej a územie lesoparku v Kvetnici. Kaštieľ a park v Lučivnej sú evidované aj v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Park má z hľadiska pamiatkovej ochrany charakter historickej zelene s datovaným založením parku v prvej polovici 19. storočia. Kvetnica je časťou mesta Poprad, a známa je od konca 19. storočia najmä svojimi klimatickými kúpeľmi, ktoré ako Ústav pre liečbu respiračných a onkologických ochorení v Kvetnici ukončili v roku 2008 svoju činnosť. Centru Kvetnice dominuje veľký dobre udržiavaný park s jazierkom a fontánou. Lesopark v Kvetnici slúži ako rekreačná a oddychová zóna. Okolité lesné porasty sú v rámci ÚPN SÚ Poprad charakterizované ako lesy osobitného určenia s kúpeľnou a liečebnou funkciou. V parku sa tiež nachádza kostol svätej Heleny.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 211

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 42. Kaštieľ a park v Lučivnej

Zachované agrárne terasy – terasovité polia Terasovité polia predstavujú na území okresu Poprad jednu z historických krajinných štruktúr v súčasnej krajinne štruktúre, ktorá je v teréne pomerne jasne identifikovateľná a pomerne rozšírená, avšak s ohľadom na hospodársky a sociálny vývoj regiónu je funkcia tejto štruktúry ako poľnohospodárskej (ornej) pôdy na zreteľnom ústupe. Náročnosť obhospodarovania, dostupnosť a cena pestovaných produktov v obchodnej sieti, migrácia obyvateľstva za pracovnými príležitosťami, v niektorých prípadoch vzdialenosť políčok od sídiel sú všetko faktory, ktoré majú za následok postupné zanechávanie terasovitých políčok bez poľnohospodárskeho využitia (ako ornej pôdy). Lokality majú v súčasnosti prevažne charakter lúčnych porastov, dlhodobejšie neobhospodarované s výraznými prejavmi sekundárnej sukcesie. Terasy sú situované predovšetkým na svahoch miernych pahorkatín, ktoré nadväzujú na rovinaté nivy vodných tokov, v povodí ktorých sú situované sídla. Podľa vzťahu orientácie terasovitých políčok a sklonitosti môžeme v území identifikovať dva typy agrárnych terás. Prvým typom sú tradičné agrárne terasy, pri ktorých dlhšie línie hraníc pozemkov korešpondujú s vrstevnicami (pozri foto z lokality východne od Hôrky). Druhým typom, ktorý je z hľadiska zaradenia do kategórie historických krajinných štruktúr na rozhraní kategórií agrárne terasy – pásové polia je prípad, kedy sú predĺžené hranice pozemkov vedené kolmo na vrstevnice. Takéto usporiadanie pozemkov je pravdepodobne dôsledkom pôvodnej parcelácie územia nadväzujúcej na zastavané územia (napr. v Liptovskej Tepličke). Plochy terasovitých polí sme vyčlenili v okolí obcí Liptovská Teplička, Ždiar, Vernár, Hôrka a Šuňava.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 212

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 43. Fragmenty terasovitých políčok v súčasnej krajinnej štruktúre východne od obce Hôrka

Obrázok 44. Terasovité polia usporiadané kolmo na vrstevnice východne od Liptovskej Tepličky

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 213

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Pasienky s rozptýlenou drevinovou vegetáciou Charakteristickým a hlavným zameraním obyvateľstva, žijúceho v území podtatranského regiónu bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Pestovanie kultúrnych plodín bolo situované hlavne do nižšie položených oblastí s miernymi sklonmi terénu. Nezalesnené plochy v blízkosti sídiel, ktoré neboli vhodné pre pestovanie plodín sa využívali ako kosné lúky alebo pasienky. Obrázok 45. Okolie Vernára

Napriek tomu, že pasenie má v regióne dlhodobú tradíciu je výskyt typických pasienkov s rozptýlenou drevinovou vegetáciou pomerne nízky. Väčšina z nich sa postupne vplyvom zníženia počtu chovaných oviec a hovädzieho dobytka sukcesným vývojom vyvinula do kompaktného zapojeného lesa. Predmetný typ krajinnej štruktúry je v rámci súčasnej štruktúry krajiny reprezentovaný rozptýlenými lokalitami v rámci celého okresu (napr. v okolí Hôrky, Liptovskej Tepličky a pod.).

Pásové polia Rovinaté územia situované v širšej nive riek Poprad, Hornád, Čierny Váh a ich prítokov nadväzujúce na zastavané územia sídiel boli a sú využívané najmä ako orná pôda. Súvislejšie územia v priestore Hornádskej a Popradskej kotliny v súčasnosti tvorené veľkými blokmi ornej pôdy sú dôsledkom tzv. kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorá prebehla v 50-tych až 60-tych rokoch 20. storočia. Následkom kolektivizácie bolo rozorávanie medzí a združovanie menších políčok (najmä charakteru pásových polí) do veľkých blokov. V súčasnej krajinnej štruktúre môžeme v rámci okresu Poprad pásové polia identifikovať najmä v okolí Liptovskej Tepličky, Šuňavy, Hôrky.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 214

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 46. Pasienky s rozptýlenou drevinovou vegetáciou v súčasnej krajinnej štruktúre nachádzajúce sa medzi obcami Hôrka a Jánovce

Obrázok 47. Liptovská Teplička – letecká fotografia obce

V rovinatých častiach územia prevláda obytná zástavba doplnená pásovými poľami, na priľahlých územiach s väčšou sklonitosťou sa nachádzajú terasovité polia. Zdroj: www.liptovskateplicka.sk

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 215

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 48. Pásové polia v krajinnej štruktúre v okolí Šuňavy

Zdroj: www.sunava.sk

Súčasný stav rozšírenia tohto krajinotvorného prvku v území je dôsledkom udržiavania tradičných foriem hospodárenia v regióne (maloroľníci).

4.1.5.3 Priemet kultúrno – historických foriem štruktúry krajiny do pozitívnych prvkov a javov Pri výbere kultúrno – historických foriem štruktúry krajiny do priemetu pozitívnych prvkov a javov sme rešpektovali východiská a klasifikáciu stanovenú v metodických pokynoch na vypracovanie aktualizovaných dokumentov R-ÚSES (2009). Okrem toho sme zohľadňovali princíp regionálnej významnosti zachytených javov, ale aj ich plošný rozsah. Časť identifikovaných krajinotvorných štruktúr je výsledkom dlhodobého a kontinuálneho obhospodarovania krajiny človekom. K týmto formám sme zaradili aj zanikajúce formy využívania krajiny, pri ktorých nezanikli znaky (štruktúra) zodpovedajúca pôvodnému využívaniu. Ide o štruktúry buď dobre zastabilizované alebo u nich režim obhospodarovania zanikol iba v nedávnej minulosti. Do tejto skupiny patria: • zachované agrárne terasy – terasovité polia s rozlohou väčšou ako 1 ha, • pasienky s rozptýlenou drevinovou vegetáciou, prípadne ďalšie extenzívne pasienky, ktoré nesú znaky pôvodného obhospodarovania s rozlohou väčšou ako 5 ha, • pásové polia s rozlohou väčšou ako 5 ha. Druhú skupinu identifikovaných kultúrno – historických štruktúr a javov, predstavujú štruktúry, ktoré sú významné z hľadiska identity regiónu a významne ovplyvňujú krajinný ráz. Ich význam spočíva v dokladovaní kultúrno – historického vývoja územia. Zaradili sme sem: • historické parky (lesopark v Kvetnici a kaštieľ s parkom v Lučivnej), • park s okolitou zástavbou v Pamiatkovej zóne Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica. Mapa pozitívnych prvkov a javov v mierke 1 : 50 000, kde sú vynesené aj pozitívne kultúrno-historické formy využívania krajiny, tvorí mapovú prílohu 2.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 216

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.1.6 Iné pozitívne prvky / javy v území 4.1.6.1 Ochrana pamiatkového fondu Ochrana pamiatkového fondu sa riadi ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre: o register hnuteľných kultúrnych pamiatok o register nehnuteľných kultúrnych pamiatok o register pamiatkových rezervácií o register pamiatkových zón Register nehnuteľných kultúrnych pamiatok (do prijatia zákona č. 49/2002 Z. z. označovaný ako Zoznam národných kultúrnych pamiatok) je dostupný na www.pamiatky.sk. Okres Poprad je mimoriadne bohatý na kultúrne pamiatky. V celom okrese je evidovaných celkom 508 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. V sídlach s najzachovanejším historickým urbanisticko-architektonickým fondom sú vyhlásené pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. V okrese Poprad sa nachádzajú: • 2 pamiatkové rezervácie o Pamiatková rezervácia Spišská Sobota o Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Ždiar • 1 pamiatková zóna o Pamiatková zóna Vysoké Tatry -Tatranská Lomnica

Mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota bola vyhlásená v r. 1950 a má rozlohu 13,8 ha. V Spišskej Sobote (v súčasnosti časti mesta Poprad) sa zachovali gotické, renesančné i barokové meštianske domy, viaceré sakrálne objekty (kostoly), z ktorých v kostole sv. Juraja je hlavný neskorogotický oltár z dielne majstra Pavla z Levoče. Obrázok 49. Mestská pamiatková rezervácia Spišsá Sobota - kostol a zvonica

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 217

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Ždiar bola vyhlásená v r. 1977. Pozostáva celkom zo 4 zoskupení ľudových stavieb. Ľudovú architektúru charakterizujú najmä trojpriestorové drevené domy, ktoré spolu s hospodárskymi budovami vytvárajú átriové domy. Drevenice majú modré škárovanie a okenné rámy zdobia ornamenty. Pamiatková zóna Vysoké Tatry -Tatranská Lomnica. V meste Vysoké Tatry, konkrétne v mestských častiach: Dolný Smokovec, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Tatranské Zruby a Vyšné Hágy a tiež v Tatranskej Lomnici sú viaceré liečebné objekty, zotavovne, sanatóriá, obytné objekty — vily, ale aj sakrálna architektúra (kostoly), pamiatky histórie (pomníky, pamätné tabule) a tech- nické pamiatky (lanovky) hodné pamiatkovej ochrany, chránené v rámci pamiatkovej zóny vyhlásenej v r. 1992. Tabuľka 65. Počet nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v jednotlivých obciach okresu Poprad Názov obce Počet nehnuteľných NKP Batizovce 4 Gánovce 3 Gerlachov 2 Hôrka 1 Hozelec 2 Hranovnica 1 Jánovce 1 Kravany 0 Liptovská Teplička 4 Lučivná 3 Mengusovce 1 Mlynica 1 Nová Lesná 2 Poprad 126 Spišská Teplica 0 Spišské Bystré 0 Spišský Štiavnik 3 Svit 0 Štôla 4 Štrba 14 Šuňava 0 Švábovce 1 Tatranská Javorina 3 Veľký Slavkov 3 Vernár 3 Vikartovce 1 Vydrník 5 Vysoké Tatry 64 Ždiar 256 Spolu 508 Zdroj: www.pamiatky.sk

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 218

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.2 NEGATÍVNE PRVKY A JAVY 4.2.1 Prirodzené stresové faktory 4.2.1.1 Radónové riziko Jedným z významných zdrojov prírodného žiarenia je radón (222Rn) a jeho dcérske produkty rozpadu (polónium, bizmut a olovo). Zdrojovými objektmi radónu sú horniny s obsahom rádia (226Ra), ktorého rozpadom radón vzniká. Prísunovými cestami radónovej emanácie z väčších hĺbok na povrch sú dobre priepustné horniny a mladé zlomové systémy, najmä miesta ich križovania. Obrázok 50. Výsek z mapy prognózy radónového rizika

Zdroj: Mapa prognózy radónového rizika (P. Čížek, A. Gluch, H. Smolárová, 2001; www.geology.sk)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 219

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Údaje o radónovom riziku pochádzajú z úlohy „Atlas geofyzikálnych máp a profilov“ (Grand T. a kol., 2001). Oblasti s vysokým radónovým rizikom v okrese Poprad (červené plochy na nasledujúcom obrázku) sú v Ždiarskej brázde a sú determinované priebehom hlboko založených tektonických zlomov, ohraničujúcich zo SV jadro Tatier, pozdĺž ktorých došlo k ich výzdvihu. Inde v okrese je radónové riziko nízke až stredné. V rizikových oblastiach radón preniká z geologického podložia do obytných priestorov, kde sa akumuluje a pôsobí ako významný rizikový faktor pre obyvateľstvo. Prevenciou je izolácia stavby a vetranie pivničných priestorov.

4.2.1.2 Územia ohrozené zosuvmi Obrázok 51. Výsek z mapy stability svahov

Zdroj: Atlas máp stability svahov SR (J. Šimeková a kol., 2006; www.geology.sk) „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 220

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Svahové deformácie v okrese Poprad sú zastúpené deformáciami v skalných horninách na území Tatier – najmä roztrhanie a rozvoľnenie skalného masívu (červeno šrafované plochy na predchádzajúcom obrázku - na J svahoch Západných a Vysokých Tatier) a svahové deformácie typu prúdových plošných a frontálnych zosuvov viazaných na zosuvné delúviá paleogénnych sedimentov – flyš Spišskej Magury (zeleno šrafované plochy na SV cípe okresu), menej časté aj v Hornádskej kotline. Nasledujúci obrázok je prevzatý z mapového servera ŠGÚDŠ (www.geology.sk), kde ako podklad digitálnych vrstiev boli použité údaje z úlohy „Atlas máp stability svahov SR M 1 : 50 000“ (Šimeková J. a kol.). Rovnaké digitálne podklady sme použili aj v mape negatívnych prvkov.

4.2.1.3 Územia ohrozené vodnou eróziou, lavínami a sutinovými prúdmi Z ďalších prírodných prvkov, ktoré sa môžu negatívne prejaviť na využívaní krajiny (stresové faktory) sa budeme zaoberať vodnou eróziou, lavínami a sutinovými prúdmi. Pod eróziou rozumieme stratu pôdy, ku ktorej dochádza na povrchu pôdy vplyvom pôsobenia prírodných činiteľov. V okrese Poprad sa najvýraznejšie uplatňuje vodná erózia a to priamo úmerne expozícii, sklonitosti a nadmorskej výške svahov, vystavených vodnému živlu. Predovšetkým územie nad hornou hranicou lesa v Tatrách (čo je nad 1400 m n. m.) je ohrozené vodnou eróziou. Na mape priemetu negatívnych prvkov a javov v M 1 : 50 000 (mapa 3) sú rozlíšené horské a vysokohorské územia s eróziou silnou, t. j. s možným odnosom pôdneho substrátu od 5 do 15 mm za rok. Plochy s eróziou katastrofálnou, t. j. nad 15 mm za rok v horských a vysokorhorských oblastiach sa v okrese Poprad nenachádzajú (podľa R. Midriak in Atlas krajiny SR, 2002, upravené). Z hľadiska ochrany poľnohospodárskych pôd je vážna situácia v Žiarskej brázde, ale aj v okolí Liptovskej Tepličky, kde sú poľnohospodárske pôdy v svahovitom teréne extrémne atakované vodnou eróziou. Lavíny sú fenoménom typickým pre vysokohorský terén, ktrorý na území okresu Poprad predstavujú Západné, Vysoké a Belianske Tatry, ako aj okrajovo hrebeňové časti Nízkych Tatier. V Západných a Vysokých Tatrách je evidovaných 586 lavínových dráh (žľabov). Sutinové prúdy sú osobitným typom svahových deformácií. O sutinových prúdoch hovoríme, ak sa rýchlo premiestňuje masa sutiny zmiešanej s vodou (v pomere asi 1 : 1). Nebezpečenstvo takýchto sutinový prúdov spočíva najmä v rýchlosti zosunu. Vznikajú prevažne nad hornou hranicou lesa (kde v prípade svojho ukončenia pod skalnými stenami, v záveroch trógov a v karoch vytvárajú úsypy - dejekčné kužele, úšusty), transportujú často na svojej dráhe popri skalných odrobinách a mohutných balvanoch aj celé stromy.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 221

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 52. Potenciálna ohrozenosť poľnohospodárskych pôd okresu Poprad vodnou eróziou

Zdroj: VÚPOP Bratislava, 2010

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 222

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 53. Ohrozenie horských oblastí okresu Poprad vodnou eróziou, snehovými lavínami a sutinovými prúdmi

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 223

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.2.1.4 Polomy a kalamitiská K sekundárnym stresovým faktorom radíme aj polomy a kalamitiská. Vetrové kalamity na Slovensku sú zaznamenané z r. 1912, 1915, 1921, 1925 a 1941. Veľmi nepriaznivý vplyv na stav lesov mali vetrové polomy v rokoch 1947, 1948 a 1949. V dôsledku nich, ako aj extrémneho sucha v rokoch 1947 a 1950, došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. Ďalšie kalamity sú datované v r. 1964 – kedy bolo vyťažených 5 mil. m3 polomového dreva, 1971, 1976 – vyše 1 mil. m3 polomového dreva, 1981, 1982, 1989, 1990, 1996 – 1,5. mil. m3 polomového dreva (A. Kunca, M. Zúbrik, 2006). Poslednou vetrovou kalamitou, ktorá zanechala po sebe rozsiahle plochy polomov vo Vysokých, ale aj Nízkych Tatrách bola veterná smršť z 19. novembra 2004. Obrázok 54. Rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004 v Západných a Vysokých Tatrách

Zdroj: A. Kunca, M. Zúbrik, 2006

Kalamitu spôsobil studený padavý vietor typu bóra. Ide o padavý vietor SZ smeru, príznačný nárazovitými pulzami. Kalamita z 19. novembra 2004 najviac zasiahla oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Oravy a 3 Slovenského rudohoria. Následkom kalamity bolo evidovaných 5,3 mil m kalamitnej drevnej hmoty. Najviac postihnutým okresom kalamitou z r. 2004 bol práve okres Poprad a najviac postihnutou lesnou správou Štátne lesy TANAP, ktorá vykázali na ploche viac ako 12 tis. ha celkom 2 030 tis.m3 kalamitnej drevnej hmoty. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov (ďalej len OO) Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 224

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.2.1.5 Výskyt nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov Živočíchy Invázne druhy živočíchov sa do prostredia dostávajú rôznymi spôsobmi (zapríčineným človeka, úmyselne alebo neúmyselne) a cestami (dopravou, komunikáciami, emigráciou z prirodzených areálov, atď.). V ekologickom chápaní, ak má jedinec malú konkurenciu a euryektnú životnú stratégiu, môže sa po určitom čase začať správať invazívne. Svoju pozornosť zameriame hlavne na stavovcov. Medzi druhy, kde zaznamenávame najväčší počet inváznych druhov sú vodné druhy – ryby. Ako vyslovene nepôvodné možno hodnotiť pôvodom americké druhy lososovitých - sivoň potočný (Salvelinus fontinalis) a pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss). Z čeľade kaprovitých je to pôvodom východoázijský druh amur biely (Ctenopharyngodon idella). Sivoň sa už nevysádza, ale keďže sa zrejme vo voľnej prírode vytiera, stále býva v úlovkoch rybárov zaznamenávaný. Naopak pstruh dúhový sa v prírode nevytiera, ale stále, aj po vyše desiatich rokoch, býva zaznamenávaný. Do vodných tokov okresu Poprad sa pravidelne vypúšťa. Okrem spomenutých druhov tu bolo vysadených mnoho ďalších, na Slovensku síce pôvodných, ale nevyskytujúcich sa prirodzene na lokalitách v rámci okresu, napr. úhor európsky (Anguilla anguilla), boleň dravý (Aspius aspius), šťuka severná (Esox lucius), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis), sumec obyčajný (Silurus glanis), zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca) či lieň obyčajný (Tinca tinca). Najviac boli pozmenená druhová diverzita niektorých ľadovcových jazier – plies. Najmarkantnejšie to poznať na Štrbskom plese, kde bolo zaznamenaných počas posledných desaťročí celkom až 12 druhov rýb (pozri nasledovnú tabuľku). V súčasnosti je tu evidovaných 8 druhov. Medzi dominantné druhy patrí pstruh potočný forma potočný (Salmo labrax morpha fario), pstruh potočný forma jazerná (Salmo labrax morhpha lacustris), ďalej ,,farebné“ formy jalcov tmavých (Leuciscus idus abber. orfus a Leuciscus idus abber. auratus). Zo zoologického hľadiska je zaujímavým druhom tohto plesa je výškovo najvyšší výskyt dravej štuky severnej (Esox lucius). Výskyt nepôvodných druhov rýb je ešte zaznamenaný v Popradskom plese, Veľkom Hincovom plese, Jamníckom plese a Novom Štrbskom plese. V týchto plesách sa vyskytuje prevažne pstruh potočný forma potočný (Salmo labrax morpha fario). Nepôvodným druhom v rieke Poprad je hlavátka podunajská (Hucho hucho). Tabuľka 66. Prehľad druhov rýb v ľadovcových jazerách – plesách v okrese Poprad

Vedecký názov A B C D E Zdroj Hucho hucho X+ Holčík et al. 1984 Salmo labrax morpha fario X X X Dyk 1961, 1966a, Bitušík pers. comm Salmo labrax morhpha lacustris X X Dyk 1961, 1966b Oncorhynchus mykiss X+ X+ Zontág & Kot 2010 Salvelinus fontinalis X+ Zontág & Kot 2010 Coregonus maraena * X Mužík et al. 2004 Leuciscus idus abber. orfus X Balon & Žitnaň 1964 Leuciscus idus abber. auratus X Dyk 1968 Leucaspius delineatus X+ Dyk 1958 Perca fluviatilis X Zontág & Kot 2010 Esox lucius X Zontág & Kot 2010 Rutilus rutilus X X Zontág & Kot 2010 Pozn. * introdukovaná v roku 1929, v súčasnosti ,,najčistejšia genetická forma“ (Mužík at al. 2004), + historický výskyt, v súčasnosti sa už nevyskytujú Vysvetlivky: A – Štrbské pleso, B – Popradské pleso, C – Jamnícke pleso, D – Nové Štrbské pleso, E – Veľké Hincove pleso

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 225

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 55. Vybrané nepôvodné a invázne druhy živočíchov v okrese Poprad

pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto)

korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides elegans) Zdroj: internet

Spomedzi plazov je nepôvodnou korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans), o ktorej výskyte v okrese Poprad existuje len nepotvrdená informácia (Popradské rašelinisko). V týchto podmienkach sa prírode nerozmnožuje, ale zdá sa, že môže prezimovať. Za už prirodzenú súčasť našej prírody pokladáme hrdličku záhradnú (Streptopelia decaocto), ktorá sa však rozšírila na Liptove a v Popradskej a Hornádskej kotline len začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia a jej rozšírenie malo invázny charakter. Početná je napríklad v intraviláne mesta Poprad a Svit, menej často sa vyskytuje aj v menších sídlach. Výrazný nárast početnosti zimujúcich populácií kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) býva tiež označovaný ako invázia. Výrazne šíriacim sa druhom v ostatnom desaťročí je čajka bielohlavá (Larus cachinans), ktorá už na Liptovskej Mare bežne hniezdi. Oba druhy sa vyskytujú aj v riešenom území. Nepôvodným druhom je aj holub skalný domáci (Columba livia f. domestica). Spomedzi cicavcov sa lokálne invázne správa psík medvedíkovitý. Aj keď zrejme dosť uniká pozornosti, bol pozorovaný či zastrelený v okrese len výnimočne (napr. odchyt psíka priamo v meste Poprad v r. 2010, úhyn v TANAPe z r. 2007 uložený v zbierkach Múzea TANAPu, či ulovené v r. 2007 v priestore Javorina - Podspády). Nepôvodnými druhmi, ktoré sa však už dávno rozšírili po celej Zemi sú potkany, v okrese Poprad je bežným potkan hnedý (Rattus norvegicus) a zaznamenaný bol aj potkan tmavý (Rattus rattus).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 226

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Rastliny Spontánne šírenie a prenikanie cudzích (nepôvodných) druhov do ekosystémov, v ktorých sa predtým nevyskytovali, spôsobuje najmä človek svojimi aktivitami (napr. obchodom, dopravou, cestovaním a pod.), ale tiež má podiel na tomto jave celosvetová globalizácia. Prenikanie inváznych nepôvodných druhov do spoločenstiev a biotopov spôsobuje v posledných desaťročiach zásadné zmeny v ich druhovom zložení a vo vlastnostiach biocenóz. Tieto druhy ohrozujú ich rozmanitosť, menia úlohu pôvodných druhov v spoločenstvách, narušujú evolučné procesy a spôsobujú radikálne zmeny v početnosti pôvodných druhov. Najvážnejším ekologickým dopadom biologickej invázie je narušenie celých ekosystémov, v ktorých invázny nepôvodný druh nahradil domáce (pôvodné) druhy a prispel k vytvoreniu často veľmi homogénnych monocenóz. Z hľadiska ochrany prírody predstavujú vážny problém v tom, že ohrozujú stanovištia chránených a zriedkavých druhov, ale sa tiež podieľajú na znižovaní celkovej biologickej diverzity najcennejších ekosystémov zastúpených v chránených územiach Slovenska. Invázne nepôvodné druhy zapríčiňujú nielen nežiaduce environmentálne zmeny, ale tiež sa podieľajú na vážnych hospodárskych stratách na úrodách, ohrozujú genetickú štruktúru domácich druhov, s ktorými sa krížia, vyvolávajú choroby poľnohospodárskych plodín, hospodárskych zvierat. Sťažujú prístup k vodným tokom pri údržbe, odstraňovaní následkov povodní, obnove brehovej a sprievodnej vegetácie, poškodzujú okolie rekreačných areálov a i. Ich odstraňovanie si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Mnohé z týchto druhov sú známe aj ako alergény, iné z nich vyvolávajú rôzne poranenia kože, dýchacie ťažkosti a pod., čiže je s nimi spojené isté zdravotné riziko. Ohrozenie poloprirodzených a prirodzených spoločenstiev biologickými inváziami sa stáva vážnym problémom aj na Slovensku. Svedčia o tom viaceré poznatky o výskyte, ako i prenikaní týchto druhov tiež do tých najcennejších ekosystémov, akými sú chránené územia. Najkompletnejší prehľad výskytu inváznych druhov prinieslo mapovanie výskytu inváznych druhov v chránených územiach ako aj v nechránenej krajine, ktoré realizuje ŠOP SR od roku 1996. Podľa Haladu (1998) viaceré nepôvodné druhy prenikli do strednej Európy už v neolite. Boli to najmä druhy z mediteránu, prednej a strednej Ázie a neskôr aj z ďalších oblastí. Významným medzníkom bolo objavenie Ameriky v roku 1492 a s tým súvisiaci prílev nových amerických druhov. Námorná doprava umožnila šírenie druhov aj z Afriky, Austrálie a Ázie. Nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na nové stanovištia dostali a dostávajú zámernou alebo nezámernou činnosťou človeka, sa rozdeľujú podľa obdobia kedy imigrovali na archeofyty a neofyty (druhy, ktoré boli zavlečené a zdomácnili v prirodzených ekosystémoch v novoveku po objavení Ameriky). V rámci Slovenska máme z minulosti len málo údajov, ktoré hovoria o inváznych druhoch alebo o inváziách. Historická rekonštrukcia šírenia je veľmi problematická. Inváznym druhom a inváziám sa venuje pozornosť najmä v poslednom desaťročí. Z tohto obdobia existujú viaceré práce zaoberajúce sa nielen rozšírením druhov (údaje sú založené na mapovaní v teréne), ale aj ich klasifikáciou. Najviac pozornosti je venovanej najmä inváznym druhom zo skupiny neofytov, napr.: Aster novi-belgii, A. lanceolatus, Asclepias syriaca, Echinocystis lobata, Impatiens parviflora, Impatiens glandulifera, Fallopia japonica, Fallopia × bohemica, Heracleum mantegazzianum, Helianthus tuberosus, prípadne druhom Rudbeckia laciniata, Solidago gigantea, S. canadensis, Robinia pseudoacacia, Ailanthus altissima, Negundo aceroides, Lycium barbarum a ďalším. Pre riešenie problému invázií a inváznych nepôvodných druhov je nevyhnutná ich správna identifikácia a vypracovanie národného zoznamu inváznych nepôvodných druhov pre každú taxonomickú skupinu rastlín i živočíchov, resp. v 1. etape by bolo vhodné zabezpečiť najprv národnú inventarizáciu nepôvodných druhov podľa jednotlivých taxonomických skupín a na základe nej následne vypracovať národný zoznam inváznych nepôvodných druhov. Nie je tomu inak ani v okrese Poprad, kde v súčasnosti môžeme nájsť rádovo stovky mikrolokalít inváznych rastlín predovšetkým druhov Fallopia japonica, Aster novi-belgii, Solidago canadensis, Heracleum mantegazzianum, Impatiens glandulifera, Helianthus tuberosus, Impatiens parviflora, Lupinus polyphyllus, Stenactis annua, Echinocystis lobata, Aster lanceolatus, zriedkavejšie sa vyskytujú aj druhy Bidens tripartita, Fallopia sachalinensis, S. gigantea. Za hlavný koridor šírenia inváznych druhov v okrese Poprad možno jednoznačne označiť údolie/nivu riek Poprad a Hornád a to najmä z dôvodu, že ide o plochy najvýraznejšie atakované ľudskou činnosťou už dlhé obdobie. Silné narušenie až likvidácia pôvodných ekosystémov a neustále silné disturbancie narušujúcich pôdny a vegetačný kryt v dôsledku rôznych aktivít (predovšetkým výstavba) vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie inváznych druhov.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 227

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Súvisí to aj so stanovištnými nárokmi najbežnejších inváznych druhov, ktoré uprednostňujú mezofilné a nitrofilné stanovištia. Ich šírenie je pravdepodobne obojsmerné, t.j. aj po prúde, aj proti prúdu oboch riek a ich prítokov. V súčasnosti viaceré invázne druhy môžeme nájsť roztrúsene rastúce v údolí rieky Poprad s viacerými ohniskami výskytu (napr. priemyselné zóny mesta Poprad, bezprostredné okolie železnice, širšie okolie ČOV v Matejovciach, záhradkárske osady a záhrady v intravilánoch mnohých obcí). Ich výskyt sa sústreďuje na úhory najmä v nivách tokov, úhory v priemyselných areáloch a ich bezprostrednom okolí, na rumoviská, neriadené skládky, na plochy pozdĺž komunikácií, železníc atď. Špecifickým koridorom šírenia inváznych druhov je koridor cesty II/537 od Podbanského po Tatranskú kotlinu a Tatranskej elektrickej železnice. Novodobými miestami výskytu a šírenia inváznych druhov rastlín sú miesta prikrmovania poľovnej zveri. V iných oblastiach okresu má výskyt inváznych rastlín skôr bodový charakter, pričom ide hlavne o priestor intravilánov a ich bezprostredné okolie. Častokrát ide o druhy pestované v záhradách, ktoré unikli do voľnej prírody (Rhus thypina, Lupinus polyphyllus, Ailanthus altissima). Vo využívanej poľnohospodárskej krajine je výskyt inváznych druhov minimálny, má skôr výnimočný a dočasný charakter. V lesných porastoch, ak neberieme do úvahy lužné lesy, je výskyt inváznych druhov tiež minimálny (Lupinus polyphyllus, Impatiens parviflora). Agát biely sa v okrese Poprad vyskytuje kvôli nevhodným klimatickým podmienkam (teplomilný druh) iba ojedinele a preto nepredstavuje nateraz vážnejšie ohrozenie ekosystémov v okrese. Problematiku inváznych druhov je riešená v slovenskej legislatíve, najmä v zákone č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhláške MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a komplexnejšie je spracovaná v Národnej stratégií pre nepôvodné druhy spracovanej ŠOP SR (http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php). V týchto dokumentoch sú uvedené aj postupy na odstraňovanie jednotlivých inváznych druhov, resp. ich skupín. Obrázok 56. Vybrané invázne druhy rastlín v okrese Poprad

pohánkovec japonský (Fallopia japonica) netýkavka žliazkatá (Impatiens parviflora)

pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) sumach pálkový (Rhus thypina) Zdroj: informačné materiály ŠOP SR

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 228

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.2.2 Antropogénne stresové faktory 4.2.2.1 Primárne stresové faktory (zastavené plochy, bariérové prvky) Zastavané plochy Medzi zastavané plochy radíme: o sídelné plochy, rekreačné a športové areály, o poľnohospodárske, lesohospodárske a vodohospodárske areály a zariadenia, o priemyselné areály a dobývacie areály, o iné (vojenské areály, záhradkárske osady, ...). Zastavané plochy radíme medzi primárne stresové faktory spôsobené ľudskou činnosťou, teda antropogénne podmienené. Prejavujú sa plošným záberom prírodných ekosystémov. Podkladom pre vymedzenie sídelných plôch, rekreačných a športových areálov, poľnohospodárskych areálov. priemyselných a dobývacích areálov na mape súčasnej krajinnej štruktúry a na mape priemetu negatívnych prvkov a javov okresu Poprad (mapa 1 a 3) boli mapové podklady ŠMO 1 : 50 000 a digitálne vrstvy poskytnuté Úradom VÚC Prešovského kraja. Základné informácie o celkovej ploche zabratej plochami sídiel, poľnohospodárskych a priemyselných areálov a pomere zastavaných plôch k celkovej výmere okresu Poprad sú v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 67. Celková výmera a podiel plochy sídiel, rekreačných a športových areálov, poľnohospodárskych, lesohospodárskych a priemyselných areálov k výmere okresu Poprad

Druh výmery Plocha (ha) Plocha (%) Plocha sídiel 2 327 2,11 % Plocha rekreačných a športových areálov 538 0,49 % Plocha poľnohospodárskych areálov 245 0,22 % Plocha lesohospodárskych areálov 245 0,22 % Plocha priemyselných areálov 330 0,30 % Plocha dobývacích areálov 143 0,13 % Okres Poprad spolu 110 509 ha 100,00 % Pozn. Plochy vychádzajú z digitálnych podkladov poskytnutých Úradom VÚC Prešovského kraja a ŠGÚDŠ Bratislava (dobývacie areály)

Ako je zrejmé z predchádzajúcej tabuľky, zastavané plochy – teda plochy sídiel, rekreačných a športových areálov, poľnohospodárskych, lesohospodárskych, priemyselných a dobývacích areálov spolu - netvoria ani 5 % (3,47 %) z celkovej plochy okresu Poprad. Sídelné areály sú jednoznačne plošne vymedzené v krajine. Rozširovaním urbanizovaných plôch, t. j. plôch sídiel dochádza k zmene štruktúry a využívania krajiny (zánik prirodzených ekosystémov v dôsledku rozvoja antropických aktivít), ako i ohrozeniu migrácie bioty v dôsledku bariérového pôsobenia sídiel. Do sídelných areálov na mape SKŠ (mapa 1) sú zahrnuté aj plochy občianskej vybavenosti, ako sú obchodné centrá. Podobný vplyv majú aj rekreačné a športové areály, aj keď tu je stresový účinok nižší a často obmedzený sezónne. Z hľadiska funkčného členenia rekreačných a športových areálov plošne dominujú areály vyčlenené na zimné športy, najmä zjazdové lyžovanie, čo je dané prírodnými danosťami okresu Poprad. Poľnohospodárske areály sú na mape súčasnej krajinnej štruktúry (mapa 1) vymedzené ako areály a prevádzky poľnohospodárskych družstiev a podnikov. Podrobnejšie sú charakterizované v kapitole 2.4.4 „Areály poľnohospodárskych podnikov a záhradkárske osady“.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 229

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Priemyselné areály (areály závodov – priemyselné prevádzky a sklady, priemyselné parky, ...) a dobývacie areály (dobývacie priestory) okrem účinkov opísaných pri sídlach sú často zdrojom aj sekundárnych stresových faktorov – emisií znečisťujúcich látok, hlučnosti a podobne. Samozrejme pri dobývacích areáloch je toto tvrdenie platné len pri prebiehajúcej ťažbe. Tam, kde ťažba neprebieha, je ich vplyv na ekosystém neutrálny. Priemyselné areály sú podrobnejšie sú charakterizované v kapitole 2.4.2 „Areály priemyselných podnikov, výrobných prevádzok a skladov“. Dobývacie areály sú charakterizované v kapitole 2.4.3 „Areály povrchovej a podpovrchovej ťažby nerastných surovín“. Medzi primárne antropogénne stresové faktory patria aj skládky, resp. areály odpadového hospodárstva vo všeobecnosti. Tieto sú podrobnejšie charakterizované v kapitole 2.5.3 „Skládky odpadov“. Osobitne sa v nasledujúcich kapitolách budeme zaoberať bariérovými prvkami v hodnotenom území, vybranými lesohospodárskymi prvkami a javmi so stresujúcim účinkom (nestabilné lesné monokultúry, poškodenie lesných porastov imisiami) a environmentálnymi záťažami.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 230

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Bariérové prvky Bariérové prvky sú všetky antropogénne prvky v krajine (najčastejšie stavby), ktoré svojim charakterom znižujú alebo častokrát znemožňujú disperziu živočíchov v krajine. Tieto prvky, môžu znamenať pri prechode pre živočíchy riziko zranenia alebo úhynu. Rozoznávame štyri typy bariérových prvkov: ƒ líniové (priečne) bariérové prvky na vodných tokoch, ƒ líniové cestné a železničné komunikácie, ƒ líniové nadzemné vedenia elektrického prúdu, ƒ iné - napr. sídla, ploty, prípadne kombinácie už uvedených a ďalšie. Obrázok 57. Bariérové prvky v okrese Poprad – cestné stavby, železnica a vedenia VN

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 231

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Podľa štúdie Finďo et al. (2007) sa územie okresu Poprad nachádza v oblasti kritických úsekov hlavnej dopravnej siete, ktorá pretína areály veľkých šeliem – medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx) a mačka divá (Felis silvestris) a veľkých kopyníkov – jeleň obyčajný (Cervus elaphus) a sviňa divá (Sus scrofa).

Cestné a železničné komunikácie Cesty a železničné trate sú tým nebezpečnejšie pre transmigrujúce živočíchy, čím je väčšia ich šírka, vyššia intenzita a rýchlosť po nich prechádzajúcich vozidiel. Za najrizikovejšie treba v tejto kategórii bariérových prvkov považovať diaľnice, ale aj cesty I. triedy, ktoré pretínajú napr. vhodné prírodné prostredie, živočíchmi zaužívané migračné trasy, atď. V okrese Poprad sem patria aj cesty II. triedy, pretože prechádzajú úpätím Tatier resp. na styku Popradskej kotliny a Tatier. V okrese boli identifikované tri úseky ciest, ktoré môžeme hodnotiť ako miesta, kde dochádza k významným a opakovaným stretom živočíchov s automobilovou dopravou: ¾ diaľnica D1 hranica okresu (Važec/Štrba) – hranica okresu (Jánovce/Spišský Štvrtok) na dĺžke 36,056 km; ¾ cesta I. triedy č. 18/E50 hranica okresu (Važec/Tatranská Štrba) – Poprad – hranica okresu (Jánovce / Spišský Štvrtok), osobitne úsek medzi Mengusovcami a Tatranskou Štrbou; ¾ cesta I. triedy č. 67 Pusté pole – Hranovnica – Poprad – Veľká Lomnica (Kežmarok) resp. Tatranská Kotllina - Ždiar – Tatranská Javorina – Lysá Poľana (štátna hranica); Významnými líniovými bariérami sú aj cesty II. triedy, ktoré prechádzajú podhorím Tatier resp. spájajú tatranské osady s mestom Poprad a Svit.: ¾ cesta II. triedy č. 537, cesta Slobody, hranica okresu Podbanské – Vyšné Hágy – Starý Smokovec – Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina (napája sa na cestu I. triedy č. 67); ¾ cesta II. triedy č. 538, Tatranská Štrba – Štrbské pleso; ¾ cesta II. triedy č. 539, Mengusovce – Vyšné Hágy; ¾ cesta II. triedy č. 534, Poprad – Starý Smokovec; ¾ cesta II. triedy č. 540, Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica. Dvorštiak (2010) na ceste prvej triedy č. I/18/E50 (Važec – Tatranská Štrba - Mengusovce) zaznamenal na jedenástich úsekoch spolu 10 druhov stavovcov (17 jedincov). Dominantnú skupinu tvorili cicavce (59 %) a vtáky (35 %). Prehľad zistených druhov: z plazov vretenica severská (Vipera berus), z vtákov sova lesná (Strix aluco), drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomelos), sýkorka bielolíca (Parus major), slávik červienka (Erythacus rubeculla) a pinka lesná (Fringilla coelebs), z cicavcov kuna lesná (Martes martes), líška hrdzavá (Vulpes vulpes) a jeleň lesný (Cervus elaphus). Množstvo jedincov rôznych druhov zrazených na cestných komunikáciách v TANAPe a jeho okolí je deponovaných v Múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici. Dominantnou skupinou boli cicavce s druhom líška hrdzavá, s percentuálnym zastúpením až 77 % (n=7). Potom nasledovala kuna lesná a jeleň lesný. Definoval aj úseky s najvyššou zaznamenanou mortalitou na tejto ceste: ƒ odbočka na Nemecký vojenský cintorín; ƒ cyklopodjazd popod diaľnicu D1; ƒ chata pri železnici pred obcou Tatranská Štrba; ƒ odbočka na sklad dreva v lesnom priestore pri Ekodukte Lučivná. Medzi zaujímavé nálezy patrí nájdený jedinec sovy obyčajnej (Strix aluco), jeleňa lesného (Cervus elaphus), srnca lesného (Capreolus capreolus), svine divej (Sus scrofa), ale aj dvoch jedincov medveďa hnedého (Ursus arctos), práve medzi obcami Tatranská Štrba a odbočka na Mengusovce (Dvorštiak 2010, Jankura 2010, Správa TANAP in litt.). V tomto priestore je v súčasnosti vybudovaný ekodukt Lučivná, o šírke 250 metrov, ktorý prepája fragmenty lesných porastov tiahnúce sa z podhoria Tatier smerom do Popradskej kotliny. Podľa vlastných pozorovaní, informácií od NDS, a.s., stredisko správy a údržby Mengusovce, Správy TANAP a miestnych poľovných združení je ekodukt funkčný, intenzívne využívaný a prechodný pre všetky druhy cicavcov.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 232

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Podľa našich zistení využívajú väčšie stavovce (hlavne párnokopytníky - Capreolus capreolus, Cervus elaphus a Sus scrofa), ale aj zajace a menšie šelmy (Vulpes vulpes, Martes spp.) na migráciu aj niektoré väčšie mostné objekty na diaľnici D1: most – potok Rakovec, most – Červená voda, most – Štrba, most – Úsvit, most – (516,0 cestný km) a most – Lučivný potok a Biely Váh. Je veľmi pravdepodobné, že aspoň niektoré z týchto mostov využívajú na migráciu aj veľké šelmy. Z ohrozených druhov cicavcov využíva vydra riečna (Lutra lutrra) na migráciu hlavne mostné objekty ponad potoky (napr. mostný objekt D1, ponad D1 a most – Lučivný potok a Biely Váh). Úhyny živočíchov, vrátane vzácnejších druhov sú evidované aj na menej frekventovaných cestách, napr. úhyn vlka dravého bol zaevidovaný pri Vojtasovej severne od Podspádov, vydry riečnej na ceste I/67 pri Tatranskej kotline (Sedláková in verb.). Obrázok 58. Diaľnica D1 v okrese Poprad

Zo železničných koridorov prechádza okresom Poprad Paneurópsky koridor č. 5 s dvojkoľajovou traťou s elektrickou trakciou 3 KV, železničná trať č. 180 Važec - Vydrník (Bratislava - Žilina - Košice). Mesto Poprad je tak isto dôležitý železničný uzol Tatranských elektrických dráh a tiež železničnej trate smerujúcej severom Slovenska do obce Plaveč (Kežmarok - Stará Ľubovňa resp. Prešov). Prehľad ostatných železničných tratí: • č. 182 ozubnicová elektrická trakcia 1,5 KV Štrba – Štrbské pleso; • č. 183 elektrická trakcia 1,5 KV Poprad -Tatry – Starý Smokovec – Štrbské pleso; • č. 184 elektrická trakcia 600V, Starý Smokovec – Tatranská Lomnica; • č. 185 motorová trakcia, Poprad -Tatry – Plaveč s odbočkou Studený Potok – Tatranská Lomnica. Vzhľadom na rýchlosť a frekvenciu vlakových spojení, dochádza určite aj na železničných tratiach k mortalite živočíchov, avšak ich evidencia sa nevedie.

Bariérové prvky na vodných tokoch - migračné bariéry Bariérovými prvkami na vodných tokoch sú všetky technické diela na vodných tokoch, pôsobiace ako prekážka pre pohyb vodných organizmov, predovšetkým rýb, po prúde alebo proti prúdu vodného toku. Môžu mať podobu priehrad, hatí či vodných stupňov, prahov alebo iných technických zariadení, ktoré prehradzujú profil a vzdúvajú hladinu vodného toku. Podľa toho, aké technické riešenie bolo v konkrétnom vodnom profile použité a aký silný je jeho bariérový efekt, rozoznávame priechodné, čiastočne priechodné alebo úplne nepriechodné bariéry.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 233

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

V okrese Poprad sú najväčšími vodnými tokmi rieka Poprad (od prameňa po Matejovce) a Hornád (od prameňa po Spišský Štiavnik), ďalej rieka Čierny Váh (od prameňa po hranicu okresu) a čiastočne aj rieka Hnilec (od prameňa po hranicu okresu). Najviac priečnych bariér sa nachádza na rieke Poprad, hlavne v závode Chemko Svit resp. v priemyselnom parku a bytovej zóne, spolu 16. Ako migračné bariéry na rieke Poprad boli identifikované nasledovné objekty: • od prameňa po Svit - pred Svitom dve priečne bariéry pred sútokom s potokom Mlynicou, obe s výškou 1,2 metre (k.ú Svit, 130,1 rkm), obmedzene priechodné migračné bariéry (priechodné len pre dospelé pstruhy); • v meste Svit - 17 priečnych bariér, výška od 0,6 do 1,2 m, takmer všetky s výškou nad 1 m sú obmedzene priechodnými migračnými bariérami (priechodné len pre dospelé pstruhy); • medzi Svitom a Popradom - 7 priečnych bariér, výška od 0,6 do 1,0 m, takmer všetky s výškou nad 1 m sú obmedzene priechodnými migračnými bariérami (priechodné len pre dospelé pstruhy) • v meste Poprad – 4 priečne bariéry, výška od 0,6 do 1,0 m, takmer všetky s výškou nad 1 m sú obmedzene priechodnými migračnými bariérami (priechodné len pre dospelé pstruhy) • ľavostranný prítok potok Mlynica, na začiatku mesta Svit, prah s výškou 1,2 metre (k.ú. Svit, 20,3 rkm), obmedzene priechodné migračné bariéry (priechodné len pre dospelé pstruhy); Na Čiernom Váhu, Hnilci a Bielej vode nie sú zatiaľ v riešenom území priečne bariéry zabraňujúce migrácií vodných živočíchov. Obrázok 59. Priečne bariéry na rieke Poprad

Autor: M. Jasík, 2012

Nadzemné vedenia elektrického prúdu Nadzemné vedenia (v rôznych výškach) predstavujú bariérový prvok v krajine a vysoké riziko zranenia alebo úhynu pre väčšinu vtáčích druhov. Na vedeniach VVN ako aj vedeniach VN dochádza k nárazom a úhynom vtákov a to najmä pri zosadaní na konzoly elektrických stožiarov alebo izolátorov, v dôsledku priameho nárazu do elektrického vedenia za zhoršenej viditeľnosti (nízka oblačnosť, hmla) alebo aj na miestach lokálnej koncentrácie vtákov (napr. pri potravných zdrojoch alebo na migračných trasách).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 234

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Riziko závisí predovšetkým od typu konštrukcie elektrického stĺpu resp. nosnej konzoly, závesu izolátora. Úmrtnosť výrazne narastá za vlhkého počasia. Ďalším faktorom je krajinná štruktúra, kade elektrické vedenie prechádza a zvyšuje sa s homogenitou prostredia (napr. monokultúrna orná pôda, veľké poľnohospodárske plochy s trvalými trávnymi porastmi atď.). V súčasnosti má povinnosť správca a prevádzkovateľ elektrickej siete podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zabezpečiť všetky kolízne úseky ochrannými prvkami tak, aby nedochádzalo k usmrteniam vtákov resp. zabezpečiť tak všetky linky, ktoré sa rekonštruujú. Z liniek VVN 400KV do okresu Poprad zasahuje linka č. 407 (Liptovská Mara – Spišská Nová Ves) a VVN 220 KV č. 273 (Medzibrod – Lemešany). VN linky 22 kV sú prevažne vedené v kotlinách alebo prirodzených koridoroch dolín (resp. podhorí Tatier) s ukončením v intravilánových trafostaniciach v jednotlivých obciach a osadách. V okrese Poprad patria medzi kolízne úseky s vysokou mortalitou avifauny na el. vedeniach všetky úseky prechádzajúce Popradskou a Hornádskou kotlinou a niektoré úseky VVN pretínajúce letové koridory vtákov, pretože prevažne vedú lesnou krajinou okolitých pohorí. Do určitej miery sa dá tento negatívny jav eliminovať osadením zábran/chráničiek na stĺpy 22 kV vedení a zviditeľňovacích prvkov na drôty VVN. V riešenom území patria medzi najrizikovejšie úseky 22 kV vedení vedenia medzi obcami Gánovce a Prímovce, Batizovce a Svit, Ždiar a Javorina. Časť z nich už bola ošetrená v r. 2012.

Ostatné barierové prvky Bariérovými prvkami v krajine sú aj rôzne oplotenia. Okrem oplotení v intravilánoch obcí, oplotení priemyselných areálov, letiska, plotov viacerých malých obôr (napr. Kvetnica v PZ Dubina - Poprad na južných svahoch Kozích chrbtoch) a oplotení pasienkov, najvýraznejšou bariérou tohto typu je oplotenie diaľnice D1 v to takmer v celom jej úseku prechádzajúcom v okrese Poprad. Výraznou bariérou je aj oplotenie zvernice Javorina pri Podspádoch, ktorá má výmeru cca 700 ha. Negatívne môžu pôsobiť aj zdanlivo neškodné bežne používané oplotenia pasienkov, majúce podobu ostnatého drôtu natiahnutého vo výške asi ¾ m. Na takýchto oploteniach sa často zrania svine divé (Sus scrofa), srnce hôrne (Capreolus capreolus), či jelene lesné (Cervus elaphus), nebezpečné však môžu byť aj pre sovy či medvede. V lesnom prostredí na oplôtkoch lesných porastov dochádza k úhynom kurovitých (jariabok, hlucháň), sov a jastrabov. Na nefukčných drôtených oplôtkoch sa zraňujú hlavne kopytníky. Mohutnou a miestami takmer neprekonateľnou bariérou pre migráciu veľkých šeliem a ostatných veľkých cicavcov v smere sever - juh v Popradskej kotline je kombinácia železnice, diaľnice D1, štrkovísk, cesty I/18, železnice, letiska a intravilánov miest Poprad sústredených do pomerne úzkeho pruhu. Situácia sa pravdepodobne ešte zhorší ďalšou urbanizáciou tohto priestoru.

Nestabilné lesné monokultúry (smrekové) Za nestabilné lesné ekosystémy považujeme porasty, kde podiel ihličnatých drevín (hlavne smreka, menej borovice, smrekovca a výnimočne aj iných drevín) je väčší ako 50 % a ktoré nepatria do biotopov, kde tieto dreviny dominovali prirodzene, t. j. do biotopov Ls9.1, 9.2, 9.3, 9.4, Ls8, Ls7.2, Ls7.3, . Ls6.2, Ls5.2 (časť), resp. Ls2.3.3. Ich výmera je približne 52 430 ha, čo je viac ako 80 % z výmery lesov riešeného územia. Niekedy sa za monokultúry označujú porasty, kde je podiel smreka / borovice / smrekovca dosahuje 90 % a viac (mimo prirodzených stanovíšť týchto drevín, kde prirodzene dosahujú takýto podiel v porastoch). Podľa skúseností odborníkov však už 50 a viac percentné neprirodzené zastúpenie smreka sa považuje za stresový faktor. Okrem podstatne nižšej úrovne pôvodnej biodiverzity sú monokultúry (hlavne smrekové) mimoriadne náchylné na prirodzené narušenia (disturbancie) spôsobované hlavne vetrom, námrazou, podkôrnym hmyzom, hubami či jeleňou zverou. V okrese Poprad porasty s prirodzenou dominanciou ihličnanov (smrek, borovica, smrekovec, limba ) tvoria viac ako 65 % zo súčasných lesov (LPF) riešeného územia. Ide o najväčší podiel v rámci Slovenska. Naproti tomu monokultúry ihličnanov zaberajú rozsiahle plochy hlavne v Nízkych Tatrách, Belianskych Tatrách, Slovenskom raji a Kozích chrbtoch, v menšej miere aj v ostatných orografických celkoch. Ich celková výmera je takmer 14 900 ha a ich celkový podiel z lesov okresu dosahuje takmer 23 %. V súvislosti s porastmi nepôvodných druhov drevín je potrebné podotknúť, že sú stresorom len pre časť organizmov, naopak pre inú skupinu predstavujú vhodnú ekologickú niku. Bariérovo pôsobia na druhy s malou mobilitou (bezstavovce), ktoré sú schopné migrovať na maximálne niekoľko desiatok metrov.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 235

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Podobnú bariéru však predstavujú aj porasty s prirodzeným drevinovým zložením, v ktorých chýbajú štruktúry nevyhnutné pre existenciu a prežitie týchto organizmov (napr. hrubé mŕtve drevo vo vhodnom štádiu rozkladu). Pre niektoré druhy, viazané na v minulosti obhospodarované travinno-bylinné biotopy sa stáva bariérou aj porasty drevín, pri zarastaní týchto lokalít v dôsledku sekundárnej sukcesie. Obrázok 60. Nestabilné lesné monokultúry – nepôvodné smrečiny, boriny a porasty smrekovca v okrese Poprad

Zdroj: NLC Zvolen, 2011 „Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 236

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

4.2.2.3 Sekundárne stresové faktory Sekundárne stresové faktory členíme na zdroje a zóny (znečistenia). V nasledovnom texte sa budeme bližšie venovať: - znečisteniu ovzdušia a jeho zdrojmi, - poškodeniu lesných porastov imisiami, - znečisteniu podzemných a povrchových vôd a jeho zdrojmi, - environmentálnymi záťažmi – ako osobitnému typu znečistenia podzemnej a povrchovej vody, pôdy a horninového prostredia, či už ako zdrojmi znečistenia, alebo kontaminovanými územiami, - kontaminovanými pôdami (poľnohospodárskymi), - zdrojmi hluku.

Znečistenie ovzdušia a jeho zdroje Ochranu ovzdušia upravuje zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia sú ustanovené v § 9 ods.1 cit. zákona o ovzduší ako: a) oblasti riadenia kvality ovzdušia, b) vymedzené časti zón alebo aglomerácií o rozlohe najmenej 50 km2, ak sa v nich vyskytujú pachové znečisťujúce látky v koncentráciách, ktoré znepríjemňujú život obyvateľstvu, c) národné parky, d) chránené krajinné oblasti, e) kúpeľné miesta. Z uvedených oblastí do územia okresu Poprad zasahujú 3 národné parky (pozri kapitolu 4.1.1.1 „Veľkoplošné chránené územia“). Údaje o emisnej situácii sú dostupné zo zdrojov SHMÚ Bratislava, ktorý vedie od r. 2000 register NEIS (NEIS = Národný emisný informačný systém, bližšie informácie www.air.sk). Do r. 1999 sa používal register zdrojov znečistenia REZZO. Nasledovná tabuľka udáva údaje o produkcii znečisťujúcich látok v okrese Poprad za roky 2001 až 2008. Informácie sú prevzaté zo zdrojov ŠÚ SR Bratislava. Tabuľka 68. Emisie - produkcia znečisťujúcich látok v okrese Poprad v tonách za rok

Znečisťujúca látka 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 (v tonách) / Rok Tuhé emisie (TZL) 249,7 166 228,1 261 323 304,1 293 293 293,1 279,2 Oxid siričitý 195,5 137 92,1 83 75 68,2 37 38 31,4 34,2 Oxidy dusíka 272,8 260 238,8 232 248 225,7 207 203 190,1 191,4 Oxid uhoľnatý 685,6 556 454,6 459 540 553,2 513,8 458 441,3 423,6 Zdroj: Štatistický úrad SR, RegDat, 2012

Pozorovateľný je ustálený trend emisií TZL a oxidov dusíka (NOx), mierne klesajúci trend emisií oxidu uhoľnatého (CO) a výrazne klesajúci trend emisií oxidu siričitého (SO2)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 237

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Graf 10. Vývoj emisií znečisťujúcich látok v okrese Poprad za roky 2001 – 2010 (v tonách)

700

600

500

400

300

200

100

0 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Tuhé emisie (TZL) Oxid siričitý Oxid dusíka Oxid uhlíka

Zdroj: Štatistický úrad SR, RegDat, 2012

Medzi najväčších producentov emisií znečisťujúcich látok v okrese sa radia podniky (uvedené zdroje sú vyznačené aj na mape 3 (priemet negatívnych prvkov a javov): • TZL – Tatravagónka, a.s., Poprad

• NOx – Tatravagónka, a.s., Poprad Schule Slovakia, s.r.o., Poprad Dalkia Poprad, a.s. (prevádzkuje 49 kotolní v okrese) • CO – Schule Slovakia, s.r.o., Poprad

Poškodenie lesných porastov imisiami Imisné poškodenie lesov v posledných rokoch mierne klesá, no úroveň kyslej depozície na lesy a lesné pôdy je ešte stále vysoká a potrvá ďalšie desaťročia, kým sa v kontaminovanom prostredí ekologická rovnováha v lesoch obnoví (podľa http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=122&id_indikator=443#2). Podľa "Správy o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR 2003", z celkového objemu depozícií vzdušných znečisťujúcich látok na Slovensku pochádza z lokálnych zdrojov len 20 - 25 %. Teda prevažné znečistenie, spôsobujúce poškodenie lesných porastov imisiami u nás je cezhraničného pôvodu, hlavne z priemyselných oblastí susedných štátov (Poľsko, Česká republika). Miera poškodenia lesných porastov imisiami sa vyjadruje prostredníctvom stupňov poškodenia podľa miery straty asimilačných orgánov (tzv. stupeň defoliácie). Informáciu o intenzite defoliácie lesov SR je možné získať napr. na mapovom serveri SAŽP na adrese http://atlas.sazp.sk/lesy_sr/defoliacia.html.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 238

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 61. Zdravotný stav lesov okresu Poprad

Zdroj: Atlas krajiny SR, 2002

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 239

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Znečistenie povrchových a podzemných vôd, kvantitatívny stav vôd Údaje o chemickom a kvantitatívnom stave povrchových a podzemných vôd preberáme z podkladov poskytnutých SHMÚ Bratislava a VÚVH Bratislava, vychádzajúcich z Vodného plánu SR so stavom údajov k decembru 2008. Vodný plán je dostupný na webovej stránke VÚVH bratislava www.vuvh.sk.

Povrchové vody – chemický stav Chemický stav povrchových vôd sa v súlade s ustanoveniami vodného zákona č. 364/2004 Z. z. a jeho vykonávacích predpisov (najmä vyhlášky MŽP SR č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii) definuje ako dobrý a nedosahujúci dobrý. Hodnotenie chemického stavu vôd pozostáva z posúdenia výskytu 41 prioritných látok vo vodných útvaroch povrchových vôd. Súlad výsledkov monitorovania s environmentálnymi normami kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav. Obrázok 62. Chemický stav povrchových vôd okresu Poprad

Zdroj: Vodný plán SR (VÚVH Bratislava, 2010)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 240

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Klasifikácia povrchových tokov podľa chemického stavu je na predchádzajúcom obrázku, vysvetlivky ku klalsifikácii z hľadiska zaradenia povrchového toku do triedy chemického stavu (kvality) a spoľahlivosti údajov sú v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 69. Klasifikácia chemického stavu povrchových vôd podľa ustanovení vodného zákona č. 364/2004 Z. z.

Zdroj: Vodný plán SR (VÚVH Bratislava, 2010)

Chemický stav nedosahujúci dobrý je zaznamenaný na rieke Poprad.

Podzemné vody – chemický stav Podľa údajov z Vodného plánu SR sa každý útvar podzemnej vody hodnotil z hľadiska dosiahnutia dobrého chemického stavu ako celok. Kvartérne aj predkvartérne útvary podzemných vôd sa hodnotili na základe výsledkov monitorovania kvality podzemných vôd v r. 2007, použité boli aj údaje z r. 2004. Podzemné vody sa ¯ + 2 hodnotili z hľadiska obsahu NO 3, Na, Fe, Mn, Cr, Cu, Se, As, Cd, Pb, Hg, NH 4, Cl a SO ¯4, trichlóreténu, tetrachlóreténu a ďalších (úplný prehľad pozri príloha č. 4 Vodného plánu SR na www.vuvh.sk). V okrese Poprad sa nenachádzajú útvary kvartérnych podzemných vôd a predkvartérnych podzemných vôd v zlom chem. stave. Obrázok 63. Chemický stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 241

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zdroj: Vodný plán SR (VÚVH Bratislava, 2010)

Podzemné vody – kvantitatívny stav Hodnotenie množstva podzemných vôd, t. j. ich kvantitatívneho stavu je posúdenie dopadu dokumentovaných vplyvov (na Slovensku sa výlučne dokumentuje vplyv odberu podzemných vôd) na útvar podzemnej vody ako celok – osobitne pre kvartérne a predkvartérne útvary. Pri hodnotení sa vychádzalo z dlhodobých údajov prietokov na bilančných profiloch pre ktoré boli spracované nasledovné štatistické údaje: Q180 a Q355 dňová zabezpečenosť prietokov. Následne bola vypočítaná hodnota miery vplyvu využívania podzemných vôd na vyčíslené prietoky v bilančnom profile t. j. pomer hodnoty dlhodobého sumárneho odberu podzemných vôd nad bilančným profilom Σodb. k hodnote Q180, Q355 alebo Qmin.

Ak sumárny odber podzemných vôd presahoval 50 % hodnotu Q355, resp. minimálneho prietoku bolo konštatované, že vodohospodárske využívanie zdrojov podzemných vôd ovplyvňuje rizikovosť útvaru povrchových vôd. Obrázok 64. Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007 – kvartérne horniny

Zdroj: Vodný plán SR (VÚVH Bratislava, 2010)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 242

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 65. Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd okresu Poprad so stavom k r. 2007 – predkvartérne horniny

Zdroj: Vodný plán SR (VÚVH Bratislava, 2010)

Do okresu Poprad zasahuje jeden útvar podzemných vôd v zlom kvalitatívnom stave a to SK200360FK Puklinové a krasovo - puklinové podzemné vody SV Nízkych Tatier oblasti povodia Váhu.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 243

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Environmentálne záťaže Termín environmentálnej záťaže bol do slovenskej legislatívy zavedený v r. 2009 novelou geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach) a neskôr upravený v osobitnom zákone (zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Definícia environmentálnej záťaže (a s problematikou súvisiaca definícia pravdepodobnej environmentálnej záťaže) bola citovaným zákonom včlenená do geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.) a je nasledovná: • environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody, • pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže. Východiskom pre riešenie problematiky environmentálnych záťaží sa stala úloha riešená SAŽP Banská Bystrica v rokoch 2006 – 2008 pod názvom „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky“ (K. Paluchová a kol., 2008). Riešiteľskou organizáciou čiastkovej úlohy, riešiacej identifikáciu EZ v okrese Poprad bola sp. AuREX TRADE, s. r. o., Banská Bystrica (J. Helma, L. Fekete, 2008 in Paluchova a kol., 2008). V rámci tejto úlohy bolo územie Slovenska zmapované z hľadiska výskytu environmentálnych záťaží a zostavený bol Register environmentálnych záťaží (REZ), pozostávajúci z 3 čiastkových databáz: ¾ časť A (pravdepodobné environmentálne záťaže), ¾ časť B (environmentálne záťaže), ¾ časť C (sanované a rekultivované lokality). Informačný systém environmentálnych záťaží, aj s údajmi z Registra environmentálnych záťaží a mapovými službami je dostupný na enviroportáli na adrese http://enviroportal.sk/environmentalne-zataze/. Z enviroportálu preberáme aktualizovaný zoznam a charakteristiky environmentálnych záťaží a pravdepodobných environmentálnych záťaží okresu Poprad. V REZ je pre okres Poprad registrovaných: • 3 (overené) environmentálne záťaže, • 22 pravdepodobných environmentálnych záťaží, • 34 sanovaných a rekultivovaných lokalít. Všetky lokality sú zobrazené aj na mape priemetu negatívnych javov a prvkov (mapa 3). Upozorňujeme, že niektoré lokality môžu byť v registri vedené aj duplicitne, napríklad v prípade, že na nich bola vykonaná sanácia, ktorá však neodstránila úplne znečistenie a preto je lokalita evidovaná v časti B (potvrdené environmentálne záťaže) aj C (sanované a rekultivované lokality). Z pravdepodobných environmentálnych záťaží uvádzame len zoznam, pretože ich zaradenie do REZ vychádza len z indícií a prítomnosť znečistenia územia spôsobeného činnosťou človeka je potrebné na týchto lokalitách ešte preukázať a to prieskumnými prácami. Environmentálne záťaže aj krátko charakterizujeme, pretože znečistenie územia sa tu pokladá za doložené v rozsahu, predstavujúcom riziko pre človeka alebo ekosystém. Systémové riešenie problematiky EZ spočíva v naplnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží. Tento stanovuje priority riešenia problematiky environmentálnych záťaží, rozdelených do krátkodobých, strednodobých a dlhodobých časových horizontov, definuje ďalší postup prác v oblasti riešenia environmentálnych záťaží vrátane odhadu ich finančnej náročnosti s cieľom postupnej minimalizácie ich negatívnych účinkov na životné prostredie a zdravie človeka a tiež identifikuje finančné zdroje využiteľné na riešenie problematiky environmentálnych záťaží. Štátny program sanácie je dostupný cez informačný systém EZ na enviroportáli (pozri predchádzajúci text).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 244

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 70. Environmentálne záťaže okresu Poprad (časť B REZ) Č. Identifikačný kód pravdepodobnej EZ Druh činnosti Priorita 1 Poprad - DEPO železničné depo a stanica 1 2 Svit - skládka Chemosvit skládka priemyselného odpadu 1 3 Veľký Slavkov - skládka Pod farmou skládka komunálneho odpadu 2 Vysvetlivky: Priorita riešenia 1 – vysoká, 2 – stredná, 3 - nízka Zdroj: Register EZ, časť B (SAŽP, 2012)

Tabuľka 71. Pravdepodobné environmentálne záťaže okresu Poprad (časť A REZ)

Č. Identifikačný kód pravdepodobnej EZ Druh činnosti Priorita 1 Batizovce - skládka pri ihrisku skládka komunálneho odpadu 2 2 Gerlachov - skládka Gerlachovský potok skládka komunálneho odpadu 1 3 Lučivná - hnojisko Roveň hnojisko 2 4 Lučivná - skládka Roveň skládka komunálneho odpadu 2 5 Poprad - ČS PHM - areál SAD čerpacia stanica PHM 1 6 Poprad - ČS PHM Západ čerpacia stanica PHM 2 7 Poprad - DEPO železničné depo a stanica 1 8 Poprad - obaľovačka Kvetnica obaľovačka bitúmenových zmesí 2 9 Poprad - Tatravagónka strojárska výroba 2 10 Spišská Teplica - hnojisko Kamence hnojisko 2 11 Spišská Teplica - hnojisko Veľké lúky hnojisko 2 12 Poprad - ŽSR - stanica železničné depo a stanica 1 13 Spišský Štiavnik - skládka Za tehelňou skládka komunálneho odpadu 2 14 Svit - ČS PHM Hlavná ul. čerpacia stanica PHM 1 15 Svit - skládka pri rieke Poprad skládka priemyselného odpadu 2 16 Štrba - hnojisko Vysoký les hnojisko 2 17 Štrba - Konská diera skladovanie a distribúcia agrochemikálií 2 18 Štrba - skládka Lúčny potok skládka komunálneho odpadu 2 19 Štrba - skládka Tatranská Štrba skládka komunálneho odpadu 2 20 Vysoké Tatry - skládka Hlboký potok skládka komunálneho odpadu 2 21 Vysoké Tatry - skládka Pod lesom skládka komunálneho odpadu 1 22 Vysoké Tatry - skládka Štrbské Pleso skládka komunálneho odpadu 2 Vysvetlivky: Priorita riešenia 1 – vysoká, 2 – stredná, 3 - nízka Zdroj: Register EZ, časť A (SAŽP, 2012)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 245

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Stručná charakteristika environmentálnych záťaží okresu Poprad • Poprad – DEPO (SK/EZ/PP/703) Znečistenie zemín a podzemných vôd ropnými látkami bolo potvrdené geologickým prieskumom. Analýza rizika (2009) preukázala riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody, nie však do povrchovej vody a nezistila riziko ohrozenia zdravia obyvateľov inhaláciou toxických látok. Sanačné práce boli vykonávané v r. 2011 (HGM- Žilina, s.r.o.), sanácia však nebola ukončená v potrebnom rozsahu, pretože počas sanácie boli zistené nové skutočnosti - nárast pritekajúceho množstva ropných látok (na úrovni voľnej fázy), čo indikovalo druhý zdroj znečistenia. Tento sa doplnkovým geologickým prieskumom potvrdil – ide o bývalé stáčisko. Od r. 2012 sa realizuje iba monitoring. V období 1/2011 až 3/2011 bolo z hladiny podzemnej vody odčerpaných 463 l ropných látok. Od začiatku sanačného čerpania od 10.11.2009 do 31.3.2011 bolo odčerpaných 8613,5 l ropných látok. Obrázok 66. Poprad – DEPO, modernizované stáčisko na mieste pôvodného

Zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/Obrazove-prilohy/PP-(008)-Poprad-DEPO-register-B

• Svit - skládka Chemosvit Chemosvit má skládku mimo hlavného areálu podniku. Vyváža odpad na miesto, kde predtým mal kalové polia, v blízkosti ČOV. V súčasnosti ide najmä o popol a škvaru zo spaľovne. Skládka sa nachádza v blízkosti starej skládky priemyselného odpadu. Skládka Chemosvitu je situovaná v intraviláne obce, v priemyselnej zóne. Údaje o znečistení podzemnej vody pochádzajú z údajov z monitorovacieho systému, ktorý pozostáva zo sond J-3, J-5, J-6 a monitoruje sa aj priesakový kanál. Z monitorovania vyplýva, že sú prekračované intervenčné limity (Cd, Al, vodivosť), indikačné limity (anionaktívne tenzidy). Obsahy Cd si nevedia vysvetliť pracovníci Chemosvitu, ani pracovníci ObÚŽP. Ohrozené sú podzemné aj povrch. vody. Je nutné realizovať prieskum.

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 246

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 67. Skládka Chemosvit – priestor kalových polí

Zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/Obrazove-prilohy/PP-(015)-Svit-skladka-Chemosvit-register-B

• Veľký Slavkov - skládka Pod farmou Ide o skládku komunálneho odpadu, ktorej činnosť bola oficiálne ukončená, keď skončili osobitné podmienky na jej prevádzkovanie (2000). Podľa Registra skládok odpadov (RSO) je na nej uložených vyše 100 tis. m3 odpadu. Časť skládky je rekultivovaná (.A.S.A. Slovensko, s. r. o., podľa projektu z r. 1994), rekultivácia pre nedostatok finančných prostriedkov však nebola celkom dokončená. Po vysokotatranskej veternej kalamite (2004) sa tam ukladali korene stromov, ale nelegálne aj nejaký komunálny odpad. Skládka má vybudovaný monitorovací systém, pozostávajúci zo 4 monitorovacích vrtov. Podľa dostupných údajov sú v podzemnej vody občas prekračované limity pre ChSK-Mn (chemická spotreba kyslíka ako ukazovateľ chemického znečistenia) a S-sulfidickú (síra sulfidická). Na skládku sa aj v súčasnosti vyváža biologický odpad - zvyšky rastlín (stromov, kríkov, koreňov a pod.). Skládka je monitorovaná, sú tu 4 monitorovacie vrty (1 nad skládkou, 1 vo vrchnej časti skládky a 2 pod skládkou).

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 247

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Obrázok 68. Veľký Slavkov – skládka Pod farmou, kopy skládkovaných koreňov stromov po kalamite vo Vysokých Tatrách.

Zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/Obrazove-prilohy/PP-(021)-Velky-Slavkov-skladka-Pod-farmou-register-B

K nadchádzajúcej tabuľke obsahujúcej prehľad lokalít zaradených do časti C Registra environmentálnych záťaží (Sanované a rekultivované lokality) je potrebné poznamenať, že zaradenie určitej lokality do časti C neznamená automaticky, že daná lokalita je environmentálnou záťažou, teda kontaminovanou lokalitou. Zaradenie lokality do časti C znamená len toľko, že na danej lokalite boli vykonané alebo prebiehajú sanačné práce, prípadne rekultivácia. Cieľom registra sanovaných a rekultivovaných lokalít (REZ – časť C) bolo vypracovať register sanačných zákrokov a rekultivačných prác (a to aj tých najjednoduchších – ako je napr. prosté zahrnutie nelegálnej skládky zeminou) bez toho, že by sa preverovala ich potenciálna rizikovosť po vykonaní sanácie, prípadne rekultivácie. Pokiaľ podozrenie na kontamináciu na týchto lokalitách je aktuálne, sú takéto lokality zaradené zároveň aj medzi pravdepodobnými EZ (časť A) alebo dokonca EZ (časť B - ak je kontaminácia doložená). Environmentálne záťaže tvoria informačnú vrstvu na priloženej mape negatívnych prvkov a javov v mierke 1 : 50 000 (mapa 3).

Vysvetlivky kategorizácie (nasledujúca tabuľka): REK – 1 – rekultivovaná nelegálna skládka, 2 – rekultivovaná skládka prevádzkovaná za osobitných podmienok, 0 – rekultivovaná halda, b – so zbytkovou kontamináciou, c – bez údajov o súčasnom stave kontaminácia na lokalite SAN – 1 – sanácia malého a stredného rozsahu (do 1 ha), a – bez kontaminácie (sanácia odstránila znečistenie), b – so zbytkovou kontamináciou, c - bez údajov o súčasnom stave kontaminácie na lokalite, u – ukončená, p – prebiehajúca (so stavom k XII/2008)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 248

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Tabuľka 72. Sanované a rekultivované lokality okresu Poprad Č. Identifikačný kód pravdepodobnej EZ Druh činnosti Kategória 1 Batizovce - skládka pri ihrisku skládka komunálneho odpadu REK-1c 2 Gerlachov - skládka Pri pieskovni skládka komunálneho odpadu REK-1c 3 Hranovnica - skládka Šlichtálka skládka komunálneho odpadu REK-1c 4 Jánovce - skládka Pri družstve skládka komunálneho odpadu REK-1c 5 Lučivná - skládka Roveň skládka komunálneho odpadu REK-1c 6 Poprad - ČS PHM - areál SAD čerpacia stanica PHM SAN-1c-p 7 Poprad - ČS PHM DK, Štefánikova ul. čerpacia stanica PHM SAN-1a-u 8 Poprad - ČS PHM Východ čerpacia stanica PHM SAN-1b-u 9 Poprad - ČS PHM Západ čerpacia stanica PHM SAN-1c-p 10 Poprad - DEPO železničné depo a stanica SAN-1b-p 11 Poprad - skládka Matejovce skládka komunálneho odpadu REK-1c 12 Poprad - skládka Záhradkárska osada skládka komunálneho odpadu REK-1c 13 Poprad - Tatravagónka strojárska výroba SAN-1b-u 14 Poprad - Východoslovenská energetika energetika SAN-2b-p 15 Poprad - ŽSR - stanica železničné depo a stanica SAN-1c-u 16 Spišské Bystré - skládka Vyšné lúky skládka komunálneho odpadu REK-1c 17 Spišský Štiavnik - skládka Za tehelňou skládka komunálneho odpadu REK-1c 18 Svit - ČS PHM Hlavná ul. čerpacia stanica PHM SAN-1c-p 19 Svit - skládka pri rieke Poprad skládka priemyselného odpadu REK-1c 20 Štrba - ČS PHM Tatranská Štrba čerpacia stanica PHM SAN-1b-u 21 Štrba - Konská diera skladovanie a distribúcia agrochemikálií SAN-1b-p 22 Štrba - skládka Hovald II skládka komunálneho odpadu REK-1c 23 Štrba - skládka Lieskovec skládka komunálneho odpadu REK-1c 24 Štrba - skládka Lúčny potok skládka komunálneho odpadu REK-1c 25 Štrba - skládka pri železnici skládka komunálneho odpadu REK-1c 26 Štrba - skládka Tatranská Štrba skládka komunálneho odpadu REK-1c 27 Veľký Slavkov - skládka Slavkovský potok skládka komunálneho odpadu REK-1c 28 Veľký Slavkov - skládka Pod farmou skládka komunálneho odpadu REK-2b 29 Vysoké Tatry - skládka Hlboký potok skládka komunálneho odpadu REK-1c 30 Vysoké Tatry - skládka Pod lesom skládka komunálneho odpadu REK-2c 31 Vysoké Tatry - skládka Štrbské Pleso skládka komunálneho odpadu REK-1c 32 Vysoké Tatry - ČS PHM Nový Smokovec čerpacia stanica PHM SAN-1a-u 33 Vysoké Tatry - ČS PHM Tatranské Matliare čerpacia stanica PHM SAN-1a-u 34 Ždiar - ČS PHM pri Ždiarskom p. čerpacia stanica PHM SAN-1c-u Zdroj: Register EZ, časť C (SAŽP, 2010)

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 249

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Kontaminované pôdy Kontaminácia pôd sa prejavuje narušením chemických vlastností pôdy, predovšetkým ide o zvýšený obsah cudzorodých látok v pôde. Kontaminácia pôdy sa hodnotí na základe najvyšších prípustných koncentrácií rizikových látok v pôde. Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde pre prvky As, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, Se, Zn, F sú uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Komplexné hodnotenie kontaminácie pôd v okrese Poprad podľa platnej legislatívnej normy však nemáme k dispozícii. Preto použijeme staršie údaje, vychádzajúce z monitorovania kvality poľnohospodárskej a lesnej pôdy v r. 1991 – 1996, kde boli pôdy hodnotené podľa rozhodnutia MP SR č. 531/1994-540 a zatriedené do nasledovných kategórií: ƒ 0 – nekontaminované pôdy, ƒ A, A1 – rizikové pôdy, ƒ B – kontaminované pôdy, ƒ C – silne kontaminované pôdy. V okrese Poprad neboli zistené kontaminované pôdy kategórie B a C. V území sa však vyskytujú pôdy zaradené do kategórie A, A1, teda pôdy rizikové, s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie, čo znamená, že obsah najmenej jednej z rizikových látok prekračuje limit A, A1, až po limit B. Vyšší obsah kontaminujúcich látok v pôde môže byť spôsobený prirodzene zvýšeným obsahom prvkov vplyvom geochemických anomálií (napr. v okolí rudných ložísk), vplyvom globálnych emisií pochádzajúci prevažne zo zahraničných zdrojov (prejavuje sa zvýšeným obsahom Cd, Pb, Cr, As), vplyvom regionálnych zdrojov znečistenia (rôzne druhy priemyslu a teplárne), vplyvom poľnohospodárskej výroby (najmä na obsah Cd z fosforečných hnojív) a nakoniec vplyvom emisií z dopravy. V r. 1998 v rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (zabezpečuje VÚPOP Bratislava ako súčasť Čiastkového monitorovacieho systému – časť Pôda) bola sledovaná pôda vybraných katastrálnych území, kde aspoň jeden zo sledovaných parametrov prekračoval limitnú hodnotu. Ako dokladá nasledovná tabuľka, v Poprade boli zistené mierne nadlimitné obsahy niklu (limit A1 je 10 mg.kg-1). Tabuľka 73. Priemerné hodnoty sledovaných parametrov v pôde za rok 1998 (mg.kg-1)

Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava98/1/kap3c/kap3c4.html

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 250

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Zdroje hluku Za najvýznamnejší zdroj hluku z regionálneho hľadiska pokladáme hluk z automobilovej dopravy. V r. 2006 bola počítaná plošná hluková záťaž vypočítaná na vybraných úsekoch diaľnice a ciest I. triedy v správe SSC. Koordinátorom projektu bola sp. Klub ZPS vo vibroakustike Žilina, zadávateľom prác Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Výsledky týchto meraní a výpočtov, aj s návrhom opatrení sú dostupné na http://www.hlukovamapa.sk/. Na tomto mieste budeme prezentovať hlukovú mapu úseku cesty 1. triedy I/18 a I/67 Poprad. Obrázok 69. Hluková mapa cesty 1. triedy – mesto Svit – denný hluk

Zdroj: http://www.hlukovamapa.sk/

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 251

„Podpora ochrany lokalít NATURA 2000 začlenením do celopriestorového systému ekologickej stability“ Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Poprad

Prezentovaný úsek pokrýva asi 90 % územia Svitu a približne 80 % mesta Poprad. Úsekom prechádza cesta I/18, ktorú v Poprade pretína cesta I/67. V blízkosti uvedených ciest je železničná trať. Tabuľka 74. Hluková mapa cesty 1. triedy – mesto Poprad – denný hluk

Zdroj: http://www.hlukovamapa.sk/

„Tento projekt je spolufinancovaný z ERDF“ 252