PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 98

VYUŽÍVANIE A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA PODZEMNÝCH VÔD NA ÚZEMÍ JUHOVÝCHODNÉHO SLOVENSKA PRE VODÁRENSKÉ ÚČELY

THE USE AND ABSTRACTION PERSPECTIVES OF GROUNDWATER ON THE SOUTH-EASTERN TERRITORY OF FOR WATER SUPPLY PURPOSES

Ladislav Tometz, Dana Tometzová

ABSTRACT In the South-eastern Slovakia are located several important areas with good conditions for producing and using groundwater. The basic prerequisite is suitable geological conditions, South-eastern Slovakia has two major hydrogeological regions to with significant amount of groundwater: (1) in the north to south direction Vihorlat mountains, Neovolcanites contain groundwater resources of regional significance which supply drinking water to the Podvihorlatský water conduit and (2) south of this older Vihorlat mountain source are the important geological formations of Quaternary – fluvial sediments which are particularly significant in terms of groundwater quantity and especially quality. These are on the river north of town. Although other Quaternary-fluvial sediments from localities such a Lastomír, Boťany, -Záhor, Lekárovce and Slovenské Nové Mesto, provide significant quantities of groundwater, they can be used for drinking-water without prior treatment.

KEY WORDS Groundwater, neovolcanites, quaternary-fluvial sediments, drinking water supply, south of eastern Slovakia

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Podzemná voda, neovulkanity, kvartérne fluviálne sedimenty, vodárenské využitie, juhovýchodné Slovensko

ÚVOD od vyššie uvedených starších útvarov. Zvlášť významné množstvom a najmä kvalitou podzemnej vody sa Na území juhovýchodného Slovenska sa nachádza viacero významných území s dobrými podmienkami pre v takýchto podmienkach javia náplavy Laborca severne tvorbu a využívanie podzemných vôd. Základným od Michaloviec. Ostatné kvartérne fluviálne sedimenty známe hlavne z lokalít Lastomír, Boťany, Pinkovce- predpokladom sú vhodné geologické podmienky. V zásade tu možno vymedziť dva samostatné hydrogeo- Záhor, Lekárovce, Slovenské Nové Mesto poskytujú logické regióny na ktoré sú viazané významné množstvá významné množstvá podzemných vôd, ale bez predchádzajúcej úpravy nie je možné ich vodárenské podzemných vôd. V smere od severu na juh sú to najprv neovulkanity Vihorlatských vrchov, kde sa nachádzajú využitie. zdroje podzemných vôd regionálneho významu zásobu- Vodárenské zariadenia využívajúce podzemnú vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú v rozho- júcich Podvihorlatské skupinové vodovody pitnou vodou. dujúcej miere majetkom alebo v správe Východo- Druhým významným geologickým útvarom sú slovenskej vodárenskej spoločnosti. Len ojedinelo spravuje zdroje pitnej vody a vodovod samotná obec. kvartérne fluviálne sedimenty situované spravidla južne

doc. Ing. Ladislav Tometz, PhD. Ústav geovied, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected] Ing. Dana Tometzová, PhD. Ústav zemských zdrojov, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 15, 042 00 Košice, [email protected]

99 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

V príspevku sú zhodnotené prírodné podmienky Plošne zaberá okres Michalovce (1073,48 km2) zachytenia podzemných vôd pre vodárenské účely, ich a okrem Michaloviec sa tu nachádzajú 3 mestá a 78 množstvo, kvalita, ako aj perspektívy ich vodárenského obcí. Okres má rozlohu 538,17 km2 s jedným využitia. mestom, 46 obcami a 22 806 obyvateľmi. Trebišovský okres je v regióne čo do rozlohy (1073,48 km2) a počtu sídiel (4 mestá a 78 obcí) najväčší. Okres Košice-okolie VYMEDZENIE HODNOTENÉHO ÚZEMIA zasahuje do záujmového územia len okrajovo na jeho A JEHO PRÍRODNÉ POMERY západnej strane obcami Kalša, Nový Salaš, Slanec, Slančík, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto. Záujmové územie je v zmysle územného a správ- neho usporiadania Slovenskej republiky z roku 1996 Podľa geomorfologického členenia Slovenska súčasťou Košického kraja. Nachádza sa na jeho (Mazúr, Lukniš, 1986 in Miklós ed., 2002), patrí záujmové územie do oblastí Vihorlatsko-gutínskej juhovýchodnom okraji, keď zasahuje do štyroch okresov – Michalovce, Sobrance, Trebišov a Košice- (celok Vihorlatské vrchy, podcelok Popriečny), Výcho- okolie (obr. 1). doslovenskej nížiny (celky Východoslovenská rovina

Obr. 1 Mapa záujmového územia so situovaním regionálnych a lokálnych vodárenských zdrojov Fig. 1 Map of evaluated area with situation of regional and local water sources

PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 100 a Východoslovenská pahorkatina), Matransko-slanskej vystupuje na povrch iba v malých výskytoch pri oblasti (celky Slanské vrchy a Zemplínske vrchy). Viničkách (pieskovce, ílovité bridlice, zlepence, Územie Východoslovenskej nížiny patrí do teplej ílovité a dolomitické bridlice s polohami sadrovca). klimatickej oblasti. Južná časť (okolie Lekároviec) Ladmovské súvrstvie tvoria vápence a dolomity predstavuje teplý, mierne suchý okrsok T5 s chladnou s ílovitými bridlicami (Baňacký et al., 1988). zimou, zvyšok nížiny na Z a S patrí do teplého, mierne Prevažnú časť povrchových výskytov predkvartér- vlhkého okrsku T7 s chladnou zimou. Vihorlatské nych hornín v skúmanom území predstavujú sedimen- a Slanské vrchy patria k mierne teplému a mierne tárne a vulkanické horniny neogénu vo vekovom vlhkému okrsku M3, vyššie časti svahov Vihorlatských rozsahu od karpatu po ruman. a Slanských vrchov k mierne teplému vlhkému okrsku Najstarším litostratigrafickými členmi neogénu C1 (Lapin et al., 2002 in Miklós ed. 2002). Východoslovenskej nížiny je prešovské súvrstvie, Ročné zrážkové úhrny vo väčšej časti nížiny reprezentované vápnitými ílovcami s polohami váp- dosahujú 550 mm až 650 mm, v južnej časti územia nitých pieskovcov. Sedimenty karpatu v jeho nadloží (okolie Bežoviec) nedosahujú ani 550 mm. Na horských predstavuje teriakovské súvrstvie (pieskovce, ílovce, okrajoch územia sa pohybujú okolo 700 mm až 800 zlepence), soľnobanské súvrstvie (slané a vápnité ílovce mm. a prachovce s vložkami vápnitých pieskovcov) Hydrologicky patrí územie do povodia Bodrogu a kladzianske súvrstvie (vápnité ílovce a íly s tenkými (4-30). Najväčšími tokmi sú Ondava, Laborec, Latorica polohami jemnozrnných vápnitých pieskovcov). a Uh. Prirodzené hydrologické pomery južnej časti Najstarším litostratigrafickým členom neogénu, územia sú narušené vodohospodárskymi úpravami. ktorý tu vystupuje na povrch, je nižnohrabovské Priemerné ročné prietoky hlavných tokov charakterizujú súvrstvie, tvorené vápnitými pieskovcami, prachovcami hodnoty 115 m3·s-1 pre Bodrog (Streda nad Bodrogom), a ílovcami s polohami ryodacitových tufov (hrabovské 32,2 m3·s-1 pre Latoricu (Veľké Kapušany), 23,0 m3·s-1 tufy). Stredný báden zastupuje vranovské súvrstvie pre Ondavu (ústie), 10,6 m3·s-1 pre Laborec po Uh, a zbudzské súvrstvie. Vranovské súvrstvie vystupuje na 31,8 m3·s-1 pre Uh (Lekárovce), 52,8 m-3·s-1 pre Laborec povrch pri s. okraji územia medzi Nižným Hrušovom pri Vojanoch, 0,38 m3·s-1 pre Dušu (ústie), 5,10 m3·s-1 a Pustým Čemerným a medzi Zbudzou a Oreským. pre Čiernu Vodu (ústie) a 0,74 m3·s-1 pre Roňavu Pozostáva z vápnitých prachovcov, ílovcov a pieskov- (ústie). cov, ktorých podiel klesá smerom k J. Na j. okraji územia vystupuje v malej ploche na JV od Byšty. Geologické pomery Zbudzské súvrstvie pozostáva zo slaných ílov, šošoviek kamennej soli, sadrovca a anhydritu. Nevystupuje na Geologický vývoj a charakteristika povrch a nie je preto znázornené v mape. Vrchný báden litostratigrafických jednotiek reprezentuje jednak lastomírske súvrstvie v jz. časti Najstaršie horniny vystupujúce v skúmanom území územia v okolí Byšty a Breziny a pri s. okraji na povrch predstavuje byštianske súvrstvie Zemplínskych vrchov, jednak klčovské súvrstvie, do (proterozoikum) v malej ploche pri štátnej hranici na J ktorého vrchná časť lastomírskeho súvrstvia laterálne od Byšty (ruly, amfibolity, migmatity). Vo väčšej prechádza smerom k S (približne na čiare Trebišov – ploche potom vystupujú horniny mladšieho paleozoika Michalovce). Lastomírske súvrstvie sa skladá v Zemplínskych vrchoch a v malých výskytoch na Z od z vápnitých ílov až ílovcov s prechodmi do prachovcov, nich. Ide o sedimenty zemplínskej skupiny, rozčlenené tufitov a tufov a v okolí Trebišova s polohami pieskov do 6 litostratigrafických jednotiek nižšieho rádu a pieskovcov. Klčovské súvrstvie je rozšírené v s. časti (Grecula, Együt, 1982) na čerhovské (zlepence, územia a jeho vrchná časť sa začleňuje už k spodnému pieskovce s vrstvičkami prachovcov a ílovitých bridlíc), sarmatu. Na povrch vystupuje v s. časti Pozdišovského Luhynské (pieskovce, ílovité bridlice), tŕňanské chrbta medzi Nižným Hrabovcom a Suchým a v malej (cyklotémy s uhoľnými slojmi, pieskovce, prachovce, ploche vo východnom okolí Zbudze. Väčšinu súvrstvia ílovité bridlice, redeponované vulkanoklastiká, ignim- tvoria (najmä vo vrchnej časti) íly s polohami piesku. brity), kašovské (prevažne pieskovce), cejkovské V bazálnej časti, ale aj vyššie, sa vyskytujú niekoľko (fialovočervené zlepence, pieskovce, ryolitové tufy) metrov hrubé polohy štrkov (Baňacký et al., 1988). a černochovské súvrstvie (bridličnaté ílovce). Čer- V spodnom a strednom sarmate sedimentovalo nochovskému a cejkovskému súvrstviu priraďuje stretavské súvrstvie. Prevažujú v ňom vápnité íly až A. Vozárová (1989) permský vek, spodnejšie súvrstvia ílovce s polohami pieskov, pieskovcov a ryolitových patria karbónu. tufov, pričom pieskov smerom k okraju panvy a do Mezozoikum vystupuje v skúmanom území nadložia pribúda. Na povrchu, resp. pod kvartérnymi v Zemplínskych a Humenských vrchoch. V Zemplín- hlinami, vystupuje predovšetkým v juhozápadnej časti skych vrchoch je zastúpené spodným a stredným územia medzi Zemplínskym Hradišťom, Novosadom, triasom v j. časti pohoria. Lúžňanské súvrstvie Úporom, Michaľanmi, Kalšou a Plechoticami. V iných

101 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

častiach územia sa objavuje na povrchu už iba vo veľmi majú z týchto uloženín v skúmanom území význam obmedzených výskytoch v severnom okolí Sečoviec, predovšetkým štrky a piesky. na Pozdišovskom chrbte na JV od Nižného Hrušova Fluviálne sedimenty tvoria najrozšírenejší typ a ďalej medzi Zbudzou a Trnavou pri Laborci. kvartérnych sedimentov v skúmanom území. Staro- Kochanovské súvrstvie tvorí povrch územia hlavne pleistocénne piesčité štrky vypĺňajú najspodnejšie časti na úpätí Slanských vrchov medzi Slanským Novým michalovsko-sliepkovskej depresie v hrúbke 5 m  Mestom a Zemplínskou Teplicou, ďalej v pruhu od 15 m. Riské piesčité štrky vystupujú jednak vo forme Zemplínskej Teplice po Zemplínske Hradište a medzi reliktov starých terás v Podslanskej pahorkatine, jednak Nižným Žipovom, Kuzmicami a Tŕňou. Buduje aj sú súčasťou výplne michalovsko-sliepkovskej depresie západné úpätie pozdišovského chrbta medzi Nižným v hrúbke 10 m  20 m. Tvoria aj zbudzskú terasu medzi Hrušovom a Bánovcami nad Ondavou. Prevládajúcim Zbudzou a Bielou horou, kde v povrchových partiách litotypom sú vápnité íly s polohami pieskov, drobno- prechádzajú do pieskov a hlín. Hrúbka terasovej zrnných štrkov, zlepencov a tufitov. Prítomné sú aj akumulácie dosahuje 5 m až 7 m. Spolu so staršími polohy lignitu a uhoľných ílov. Tokajské súvrstvie piesčitými štrkmi mindelu sú riské piesčité štrky tiež tvoria ryolitové tufy, tufity, bentonity a polohy lignitu. súčasťou akumulácie Uhu, pričom sa v koncových Vystupuje na povrch alebo v podloží kvartérnych častiach zjemňujú a od čiary Tašuľa  Vysocký Dvor  uloženín na jz. úpätí Zemplínskych vrchov v roňavskej Ťahyňa   Ruská prechádzajú do jemno- bráne a jej severozápadnom pokračovaní až po zrnných až rôznozrnných pieskov. Riské piesky sa Michaľany. Ptrukšianske súvrstvie je rozšírené vyskytujú v hlbších častiach kvartérnych depresií v j. v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, časti územia, avšak nevystupujú na povrch. Ich hrúbka na povrch však nevystupuje. Sú to vápnité piesky až dosahuje spravidla 5 m až 20 m. Najväčšie hrúbky pieskovce s polohami vápnitých ílov, tufitických ílov dosahujú v čiastkovej trakanskej depresii, značne sú a tufitov. rozšírené v bežovskej depresii. Sú prítomné aj v hlbších Spodný panón je zastúpený sečovským a senian- častiach Bodrockej roviny a v roňavskej prepadline skym súvrstvím. Sečovské súvrstvie je vyvinuté vo (Baňacký et al., 1988). fáciách ílov až ílovcov a prachovcov s polohami Piesčité štrky würmu 1, prekryté mladšími ulože- pieskov, vulkanoklastík, uhoľných ílov a lignitu. ninami, sú súčasťou výplne michalovsko-sliepkovskej Na povrchu územia sa s ním stretávame medzi depresie v hrúbke maximálne 5 m. Vypĺňajú aj hlbšie Sečovcami, Trebišovom a Veľkými Ozorovcami. časti roňavskej prepadliny v hrúbke do 8 m. Jemnozrnné Vyššiu časť spodného panónu tvorí senianske súvrstvie, piesky würmu 1 majú značné rozšírenie v j. časti ktoré buduje spolu s nadložným pliocénnymi územia. Nevystupujú na povrch, ale sú súčasťou výplne čečehovským súvrstvím celú východnú časť strážňansko-trakanskej depresie v hrúbke okolo 20 m predkvartérneho povrchu Východoslovenskej roviny ako aj bežovskej a hranskej depresie. V Bodrockej zhruba od čiary Michalovce  Suché  z. okolie rovine zastupujú würm 1 asi 4 m hrubé jemnozrnné Bánoviec nad Ondavou  Ondava po Hradištskú Moľvu piesky. Piesčité štrky würmu 2 a 3 dosahujú vo výplni (na Z od Malčíc)  Rad  Svätá Mária (Bodrog)  michalovsko-sliepkovskej depresii hrúbku do 10 m. Somotor  Malý Kamenec k V a J. Prevažujúcim V roňavskej prepadline tvoria komplex hrubý 10 m  litotypom sú pestré íly. Bazálnu a okrajovú litofáciu 15 m. Na povrch vychádzajú iba v Slovenskom Novom senianskeho súvrstvia predstavujú pozdišovské štrky, Meste a jeho j. okolí. Jemnozrnné piesky würmu 2 a 3 vyvinuté v strednej a južnej časti Pozdišovského chrbta majú najväčšiu hrúbku (okolo 30 m) v strážňansko- medzi Rakovcom nad Ondavou, Trhovišťom trakanskej depresii. Tvoria tiež podstatnú časť výplne a Pozdišovcami. Na S sú to štrky hrubé vyše 100 m, bežovskej depresie. V Bodrockej rovine dosahujú prevrstvené pestrými ílmi, k J hrúbka štrkov klesá na maximálnu hrúbku 10 m, v hranskej depresii 9 m. 3 m až 10 m a prechádzajú do pieskov. Najmladším Na povrch však nikde nevystupujú. členom neogénu je čečehovské súvrstvie. Je vyvinuté V značnej časti územia uvádza V. Baňacký (1987, v podloží kvartéru alebo na povrchu územia na značnej 1989) würmské fluviálne sedimenty bez rozlíšenia na ploche východnej časti Východoslovenskej roviny. Jeho jednotlivé podstupne. Würmské piesčité štrky tvoria výskyt je na našom území zhruba ohraničený čiarou predovšetkým významnú dnovú akumuláciu v nive Čierna nad Tisou  Oborín  v. okolie Kačanova  Tople, Ondavy a Laborca. Hrúbka nivnej výplne v. okolie Michaloviec  Blatné Remety  v. okolie Toplianskej nivy je 4 - 5 m, na prechode do Ondavskej Záhora. Tvoria ho pestré íly, piesky a štrky s prevahou roviny stúpa na 15 m  20 m. Hrúbka fluviálnej andezitových okruhliakov. akumulácie v nive Ondavy dosahuje však iba 3 m  Z kvartérnych sedimentov pokrývajú povrch 4 m. Nivu Laborca budujú hrubé piesčité štrky, smerom skúmaného územia fluviálne, proluviálne, eolické k povrchu sa zjemňujúce. Vychádzajú na povrch medzi a deluviálne uloženiny. Ako hydrogeologické kolektory Voľou a Petrovcami nad Laborcom a ich hrúbka rastie

PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 102 od 1,5 m na S na 13 m na J. V spodnej časti Laboreckej stranách nivy Čiernej vody. Jemnopiesčité spraše roviny sú miestami zachované piesčité štrky risu drahňovského eolického komplexu predstavujú erózny v hrúbke okolo 10 m. Nad nimi ležia würmské piesčité zvyšok v Drahňove a blízkom okolí. Najmladšiu štrky s hrúbkou 7 m  15 m, ktoré južne od Budkoviec vývojovú fázu sprašovej sedimentácie (würm 3  prechádzajú do fácie jemnozrnných ílovitých pieskov. neskorý würm) predstavujú prevažne odvápnené spraše V senianskej depresii vyplňujú poklesávajúcu j. a v. bešiansko-pavlovského eolického komplexu medzi časť depresie v hrúbke 15 m  20 m resedimentované Bešou a Pavlovcami nad Uhom (Baňacký et al., 1988). piesčité štrky z mindelských a riských akumulácií Uhu. Veterná činnosť produkovala v skúmanom území od Piesčité štrky a piesky würmu sú uložené ako riského glaciálu do neskorého würmu značné množstvo preplavené sedimenty podhorských prolúvií aj naviateho piesku, ktorý sa formoval do presypov, v Sobraneckej rovine. Würmské piesčité štrky tvoria aj presypových valov a pokryvov. Viate piesky vystupujú bázu dnovej výplne Roňavy od Luhyne k S, kde pri hlavne v rovinatej časti nížiny a sčasti na v. periférii Michaľanoch dosahujú hrúbku až 12 m. Vystupujú tiež Zemplínskych vrchov. Charakteristickou črtou j. časti v nive Izry na okraji Slanských vrchov až po Brezinu, územia sú pokryvy eolických pieskov uložené na kde sa ponárajú pod nivné hliny; dosahujú maximálne osamelých vulkanických telesách (tak napr. na hrúbku okolo 5 m. Tarbucke v úrovni 250 m n.m.). Najstaršími eolickými Pre holocén je v skúmanom území charakteristická pieskami sú jemnozrnné viate piesky risu 1 výrazná prevaha hlinitých sedimentov. Ílovité až v drahňovskom eolickom komplexe, uložené pod prachovité hliny pokrývajú väčšinu pleistocénnych jemnopiesčitými sprašami a vystupujúce miestami aj na fluviálnych uloženín. V nive Ondavy a Tople sú často povrch. Jemnozrnné viate piesky würmu bešiansko- nad ílovito-prachovitými holocénnymi hlinami uložené pavlovského eolického komplexu sú uložené pod jemnopiesčité hliny alebo jemnozrnné piesky. Hrúbka najmladšími sprašovými hlinami a vystupujú na povrch hlinitého pokryvu nivy Laborca rastie od 1 m pri pri Ižkovciach, Beši a Čičarovciach. Würmské viate Strážskom na 5 m ďalej k J. Vo v. časti michalovsko- piesky vystupujú ďalej na povrch aj v z. a j. časti sliepkovskej depresie dosahujú holocénne hliny hrúbku Zemplínskeho Hradišťa. Eolické piesky würmu 1 a 2 až 15 m. V mladom holocéne sedimentovali v riečnych pokrývajú územie na V od Zemplínskych vrchov medzi nivách prevažne povodňové hliny, preplavené sprašové, Zemplínskym Jastrabím a obcou Zemplín v podloží sprašovité a svahové sedimenty. Hlinité sedimenty spraší a sprašových hlín. Viate jemnozrnné piesky vystupujú na veľkých plochách, prekrývajú a vyrovná- würmu 3 sú uložené na v. strane úpätného stupňa vajú predholocénny povrch fluviálnych sedimentov. Zemplínskych vrchov. Dosahujú hrúbku 2 m  15 m, pri V reliéfe povrchu j. časti územia sú často zvyšky Hrani až 30 m. Jemnozrnné piesky würmu 3 až mŕtvych ramien, sčasti zanesené povodňovými kalmi. neskorého würmu tvoria prevažne morfologicky Na malých plochách vystupujú na povrchu jemnozrnné výrazné presypy, presypové valy a osamelé duny holocénne piesky. Po oboch stranách hlavného toku v rovinnej časti územia. Na povrch vystupujú napr. Laborca od S po Michalovce sú v periodicky v okolí Oborína a v rovine Ondavy na S od Hrane. zaplavovanom území s maximálnou šírkou 850 m Najsevernejší výskyt je v okolí Bunkoviec v Sobra- uložené subrecentné až recentné piesčité štrky (kamenec neckej rovine a v Žbinciach na okraji Malčickej tabule. Laborca). Miestami ho pokrývajú jemnopiesčité Ďalšiu skupinu tvoria piesky würmu 3 až holocénu, recentné kaly. Subrecentné až recentné piesčité štrky sformované do výrazných presypov a presypových pokrývajú v pásoch po oboch stranách hlavného toku valov na Medzibodrockých pláňavách. Nápadne v s. časti územia aj nivu Ondavy a Tople (kamenec vystupujú 2 až 15 m nad rovinu a vytvárajú tak typický Ondavy a Tople). eolický reliéf (Baňacký et al., 1988). Určitý hydrogeologický význam majú aj proluviálne Malý hydrogeologický význam majú kvartérne sedimenty. V j. časti územia sa viažu hlavne na deluviálne sedimenty. V skúmanom území možno Zemplínske vrchy a na v. svahy Slanských vrchov. rozlíšiť tri typy týchto svahovín. Soliflukčné hlinito- V s. časti územia pokrývajú podhorie okrajových kamenité sú vyvinuté hlavne na Podvihorlatskej vrchov, vypĺňajú v. časť podvihorlatskej prepadliny a po a Podslanskej pahorkatine a sú tvorené úlomkami, oboch stranách lemujú úpätie Pozdišovskej pahorkatiny. balvanmi a blokmi andezitov v piesčito-hlinitom až Eolické sedimenty kvartéru sú výsledkom hlinitom prostredí. Najväčšiu hrúbku dosahujú vo v. intenzívnej činnosti počas stredného, ale hlavne okolí Jovsy (5 m  23 m). Hlinito-kamenité deluviálne mladého pleistocénu, ktorá v skúmanom území sedimenty vrúbia úpätné stupne bližšie k svahom zanechala sprašové a piesčité sedimenty, uložené okrajových pohorí a sú zložené zo slabo opracovaných v rôznych formách. Spraše a sprašové hliny pokrývajú až ostrohranných úlomkov efuzív a vulkanoklastík. podslanský úpätný stupeň, v. a j. časť úpätného stupňa V nížinnej a okrajovej pahorkatine sa nachádzajú Zemplínskych vrchov, j. časť ponoreného Pozdišovské- prevažne hlinité delúviá. ho chrbta (Malčickú tabuľu) a vyskytujú sa aj po oboch

103 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

Geologicko-tektonická stavba územia najmladšie depresie vyvíjajúce sa aj v súčasnosti patrí aj Neogénne sedimenty Východoslovenskej nížiny sú senianska depresia v sv. okolí Stretavy a Senného. Začala sa tvoriť vo würme na jej mladý vek poukazujú porušené početnými zlomami. V stavbe neogénu sa najvýraznejšie uplatňujú pozdĺžne (smerné) zlomy piesočné duny a spraše pochované pod mladými smeru SZ-JV, vytvárajúce sústavu hrastí a prepadlín. Na fluviálnymi sedimentmi Čiernej vody. Poklesla celkove stavbe Východoslovenskej nížiny sa ďalej podieľajú o 5 m  20 m. priečne zlomy smeru SV-JZ, ktoré členia skúmané Na S a SV od michalovsko-sliepkovskej a senianskej územie smerom od SZ k JV na priečne kryhové depresie leží zalužická hrasťová štruktúra, ktorá sa štruktúry. začala dvíhať pri neotektonickej fáze v starom V západnej časti územia sa uplatňuje aj severojužný pleistocéne (biber-donau) a zabraňovala tak odnosu plio-pleistocénnych sedimentov. O postupných stavebný prvok  albinovská hrasť, vymedzená západným a východným albinovským zlomom. Zlomy zdvihoch svedčí aj antecedencia Čiernej vody. smeru S-J sa uplatňujú aj v iných častiach územia. Severozápadný výbežok zalužickej elevácie  zbudzská Radský zlom smeru S-J porušuje v. časť zemplínskej terasa  bol síce v mladšom rise vyzdvihnutý, ale hrasti. nakoniec celkove poklesol. V pliocénno-kvartérnej neotektonickej fáze začala Južný okraj Vihorlatských vrchov je lemovaný postupná prestavba reliéfu Východoslovenskej nížiny. podvihorlatským úpätným stupňom, ktorý výrazne Pri celkovej subsidencii dochádzalo k intenzívnym postihli soliflukčné a proluviálne procesy. Tieto procesy pohybom, ktoré rozčlenili nížiny na jednotlivé podľa intenzity neotektonickej aktivity zarovnali jeho neotektonické celky, ktoré definoval V. Baňacký (1987, reliéf, ktorý neskôr rozčlenili a pokryli kvartérne 1989). Na podslanskom úpätnom stupni sa prejavujú sedimenty. Na podvihorlatský stupeň sa viaže pri jeho j. neotektonické kvartérne poruchy severojužného smeru. okraji podvihorlatská kvartérna prepadlina, ktorú na J Najväčšou neovulkanickou hrasťou v štruktúrnej ohraničuje s. okraj zalužickej hrasti. V starom rovine j. časti územia je chlmecká hrasť na západnom pleistocéne vyzdvihli vo v. časti prepadliny výrazné okraji Kráľovského Chlmca s maximálnou výškou 264 neotektonické pohyby o 10 m  12 m úzku sobraneckú m n.m., t.j. okolo 110 m  140 m nad okolitou rovinou. hrasť smeru SSV-JJZ so súčasným poklesom úbrežskej Najväčšou depresnou štruktúrou v j. časti územia je čiastkovej prepadliny smeru S-J o približne 20 m. rozsiahla strážňansko-trakanská depresia roz- Východnú časť podvihorlatskej prepadliny tvorí prestierajúca sa medzi Strážnym, Svinicami, Lelesom šíravská čiastková prepadlina, ktorú oživili intenzívne a Čiernou nad Tisou a rozdelená chlmeckou hrasťou na pohyby začiatkom würmu a v postglaciáli. Subsidencia z. strážňanskú a v. trakanskú čiastkovú depresiu. sa prejavila močaristým prostredím a vznikom Súčasťou rozsiahlej podhorskej čopsko-mukačevskej rašelinísk. Vznikali hlinité fluviálne a svahové depresie, ktorá na naše územie zasahuje od V sedimenty s celkovým poklesom 10 m  15 m (Baňacký z Ukrajiny, je bežovská depresia medzi Bežovcami et al., 1988). a širším okolím ústia Laborca do Latorice. Je vyplnená pieskami okrem sv. okraja, kde vystupujú piesčité štrky. Hydrogeologické pomery Od mindelského glaciálu cez ris a würm poklesla Podľa členenia útvarov podzemných vôd (NV depresia celkove o 20 m  25 m. Depresia je rozčlenená SR č. 282/2010) je záujmové územie súčasťou dvoma hrasťami. Na J je to pochovaná polianska hrasť, nasledujúcich útvarov: ktorá sa tiahne od V k JZ a končí na sv. okrajovom zlome chlmeckej hrasti. Podobný vývoj má severnejšia A) Útvary podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch: maťovská hrasť, prekrytá würmskými pieskami a sčasti  SK1001500P – Medzizrnové podzemné vody aj štrkmi. kvartérnych náplavov južnej časti oblasti povodia Z hydrogeologického a neotektonického hľadiska je Bodrog, veľmi významná michalovsko-sliepkovská kvartérna  SK1001600P – Medzizrnové podzemné vody depresia, ohraničená na Z v. okrajovým zlomom kvartérnych náplavov Laborca oblasti povodia pozdišovskej elevácie a na V sčasti okrajovým zlomom Bodrog. zalužickej hrasti. Morfologicky sa neprejavuje (splýva B) Útvary podzemných vôd v predkvartérnych s Laboreckou rovinou). Je vyplnená až 70 m hrubým horninách: súvrstvím piesčitých štrkov.  SK200550FP – Puklinové a medzizrnové Na J od michalovsko-sliepkovskej depresie leží malá podzemné vody neovulkanitov Slanských vrchov drahňovská depresia, najmladšia zo všetkých depresií oblasti povodia Bodrog, nížiny a vyvíjajúca sa od neskorého würmu do  SK200560FK – Puklinové a krasovo-puklinové subrecentu. Vypĺňajú ju povodňové kaly, rašeliny podzemné vody Zemplínskeho ostrova oblasti a najmladšie eolické piesky, uložené na fluviálnych povodia Bodrog, pieskoch. Poklesy tu nepresahujú 10 m. Medzi PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 104

 SK2005800P – Medzizrnové podzemné vody rajónu a plochy rajónu), ktorá je jednotlivým rajónom Východoslovenskej panvy oblasti povodia priradená v Mape využiteľných zásob podzemných vôd Bodrog, Slovenska (Šuba et al. 1991).  SK200590FP – Puklinové a medzizrnové Najvyššie hodnoty modulu využiteľného množstva podzemné vody neovulkanitov Vihorlatu oblasti 2,00 až 4,99 l·s-1·km-2 vykazuje rajón Q-108 (Kvartér povodia Bodrog. Laborca od Strážskeho po Stretavu), zahrňujúci michalovsko-sliepkovskú kvartérnu depresiu, a rajón Hydrogeologická rajonizácia QN-106 (Kvartér Ondavy a Tople od Slovenskej Kajne po Trebišov). Modul využiteľného množstva podzemnej Najvýznamnejšie hydrogeologické rajóny (Šuba et vody v rozpätí 1,00 až 1,99 l·s-1·km-2 je priradený al., 1991) z hľadiska využiteľných zdrojov podzemných rajónom QN-104 (Kvartér jv. časti Východoslovenskej vôd v skúmanom území predstavujú rajóny kvartérnych nížiny), QN-102 (Kvartér sv. časti Východoslovenskej zvodnencov, odpovedajúce poriečnym rovinám hlav- nížiny pod Vihorlatom a Popriečnym), Q-103 (Kvartér ných tokov, kvartérnym depresiám a prepadlinám. dolnej časti tokov Uh, Laborec, Ondava a pravej strany Kvartérne kolektory (Q) alebo kvartérne kolektory spolu Latorice) a malému rajónu Q-114 (Kvartér dolného toku s menej významnými neogénnymi kolektormi (QN) Roňavy) v roňavskej prepadline. Nižšiu úroveň modulu dominujú v týchto rajónoch: -1 -2 využiteľného množstva (0,50  0,99 l·s ·km ) majú QN-102 – Kvartér sv. časti Východoslovenskej nížiny rajóny VNP-100 (Neovulkanity Vihorlatských vrchov), pod Vihorlatom a Popriečnym; NQ-101 (Neogén Východoslovenskej nížiny medzi La- QN-103 – Kvartér dolnej časti tokov Uh, Laborec, borcom a Čiernou vodou), N-107 (Neogén Ondava a pravej strany Latorice; Pozdišovského chrbta a Malčickej tabule), VN-111 QN-104 – Kvartér jv. časti Východoslovenskej nížiny; (Neovulkanity Slanských vrchov) a časť rajónu QPM QN-106 – Kvartér Ondavy a Tople od Slovenskej Kajne 097 zasahujúca do skúmaného územia (Humenské po Trebišov; vrchy). Z hľadiska hodnôt modulu využiteľného Q-108 – Kvartér Laborca od Strážskeho po Stretavu; množstva podzemnej vody sú v skúmanom území -1 -2 Q-114 – Kvartér dolného toku Roňavy. najmenej priaznivé (do 0,49 l·s ·km ) rajóny N112 (Neogén z. časti Východoslovenskej nížiny) a NG113 Z hydrogeologických rajónov neogénnych sedimen- (Paleozoikum a mladšie horniny Zemplínskych vrchov). tárnych kolektorov (N), neogénnych sedimentárnych Niektoré hydrogeologické rajóny sa v poslednej kolektorov spolu s menej významnými kvartérnymi úprave hydrogeologickej rajonizácie Slovenskej kolektormi (NQ) alebo rajónov paleozoika a mladších republiky členia na nasledujúce čiastkové rajóny: hornín (NG) sú v skúmanom území zastúpené rajóny: VNP-100: NQ-101 – Neogén Východoslovenskej nížiny medzi BG 10  čiastkový rajón neovulkanitov Laborcom a Čiernou vodou; BG 20  čiastkový rajón artézskych zvodnencov – N-107 – Neogén Pozdišovského chrbta a Malčickej priepustné polohy rozlámaných krýh tabule; neovulkanitov prekrytých sedimentárnym N-112 – Neogén z. časti Východoslovenskej nížiny; neogénom NG-113 – Paleozoikum a mladšie horniny BG 30  čiastkový rajón neovulkanitov (v povodí Uhu) Zemplínskych vrchov. QN-102: Neogénnymi vulkanitmi sú v skúmanom území BG 10  čiastkový rajón štrkových náplavov Uhu budované rajóny: BG 20  čiastkový rajón soliflukčných sedimentov a náplavových kužeľov VNP-100 – Neovulkanity Vihorlatských vrchov VN-111 – Neovulkanity Slanských vrchov QN-103: Subrajón povodia Bodrogu: BG 10  čiastkový rajón piesčitých náplavov Latorice Na severnom okraji zasahuje malou plochou do skúmaného územia aj rajón QPM-097: Paleogén BG 20  čiastkový rajón slabo zvodnených sedimentov neogénu a kvartéru a kvartér povodia Laborca po Brekov a mezozoikum Humenských vrchov, budovaný v záujmovom území QN-104: prevažne mezozoikom. BG 00  subrajón povodia Bodrogu Hydrogeologický význam jednotlivých rajónov možno charakterizovať úrovňou modulu využiteľného N-107: množstva podzemnej vody (podielom celkového BG 10  čiastkový rajón (Pozdišovský chrbát) využiteľného množstva podzemnej vody na území BG 20  čiastkový rajón (Malčická tabuľa)

105 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

Ca Ca Ca VN-111: C II, C IIIa a C I v Alekinovej klasifikácii (Alekin, Subrajón povodia Bodrogu: 1970). V zmysle všeobecnej vertikálnej hydrogeo- BG 10  čiastkový rajón neovulkanitov (sever) chemickej zonálnosti (Jetel, 1996) sú to vody podzóny Ca BG 20  čiastkový rajón neovulkanitov s priľahlou C II , predstavujúcej najvrchnejšiu podzónu vrchnej časťou artézskych zvodnencov oblasti (hydrogénkarbonátovej) hydrogeochemickej zóny, Ca Zemplínskej Teplice prípadne vody nasledujúcej podzóny C I . Výskyt iných BG 30  čiastkový rajón neovulkanitov (juh) základných typov Gazdovej klasifikácie je v prvej zvodni pod povrchom veľmi obmedzený a viaže sa iba Rajóny NQ-101, QN-106, Q-108, N-112, NG-113 na určité špecifické geologické podmienky, napr. a Q-114 sa na čiastkové rajóny nedelia. Z rajónu kalcium-sulfátový typ na nízkomineralizované vody QPM-097 zasahuje do skúmaného územia iba svojou neovulkanitov. Pomerne hojne sú však zastúpené vody j. časťou čiastkový rajón BG 30. rôznych prechodných a zmiešaných typov Gazdovej Chemické zloženie podzemných vôd prvej zvodne klasifikácie. Vyskytujú sa hlavne v kvartérnych pod povrchom v kvartérnych kolektoroch mimo a neogénnych sedimentoch a ich vznik súvisí poriečnych zvodní a v predkvartérnych kolektoroch je s pôsobením špecifických genetických faktorov v úzkej korelácii s mineralogicko-petrografickým (súčasné pôsobenie viacerých genetických procesov, zložením a charakterom horninového prostredia, miešanie vôd rôzneho pôvodu, rozptyl podzemných vôd v ktorom sa vyskytujú, takže ide o vody s litomorfnou hlbšieho obehu po puklinových zónach a tektonických mineralizáciou (Jetel, 1975). V genetickej klasifikácii komunikáciách v menších hĺbkach a pod.), jednak aj chemického zloženia podzemných vôd (Gazda, 1974) s významnejším vplyvom antropogénnych faktorov. patria tieto vody podtypu atmosférogénnych vôd Pre hlbšie uložené kolektory neogénu sú s petrogénnou mineralizáciou. Odlišný charakter majú charakteristické vody nátrium-hydrogénkarbonátového, vody s potamogénnou mineralizáciou, t.j. podzemné nátrium-chloridovo-hydrogénkarbonátového a nátrium- vody poriečnych zvodní v kolektoroch dnových výplní chloridového typu (Gazda, 1971). Nátrium-hydrogén- nív povrchových tokov, kde je podstatným zdrojom karbonátové vody môžu byť jednou z foriem napájania povrchová voda s časovo i priestorovo petrogénnych vôd formujúcich sa v podmienkach premenlivou mineralizáciou a kde sa na tvorbe relatívne nehlbokého obehu v sedimentoch neogénu. chemického zloženia podieľajú významne aj prítoky zo Nátrium-chloridovo-hydrogénkarbonátové vody a nát- svahov, takže vzťah chemizmu vody k horninovému rium-chloridové vody môžu reprezentovať reliktné prostredí nie je tak výrazný. morské vody v rôznom stupni infiltračne, biogénne V závislosti od toho, ktoré z mineralizačných alebo petrogénne metamorfované. Špecifickou črtou procesov prebiehajúcich na fázovom rozhraní hornina- neogénu je výskyt nátrium-chloridových soľaniek, voda (v konkrétnych podmienkach opisovaného územia viazaných sčasti na solinosné formácie karpatu je to hlavne rozpúšťanie karbonátov, sadrovca alebo a bádenu. Výskyt vôd typu Na-HCO3 a Na-Cl v hlbšie halitu, hydrolytický rozklad silikátov, oxidačno- uložených kolektoroch však nemusí mať súvislosť so redukčné, iónovýmenné a biochemické procesy) sa pri solinosnými formáciami, ale môžu byť normálnym tvorbe chemického zloženia vôd s petrogénnou prejavom globálnej vertikálnej hydrogeochemickej mineralizáciou uplatňujú ako určujúce, možno medzi zonálnosti – existencie nátrium-hydrogénkarbonátovej nimi rozlíšiť niekoľko genetických skupín. Pre podzóny v spodnej časti vrchnej (hydrogén- neovulkanity Slanských a Vihorlatských vrchov, pre karbonátovej) zóny a globálne rozšírenej spodnej soliflukčne-deluviálne a proluviálne sedimenty v ich (chloridovej) hydrogeochemickej zóny. Nátrium- podhorí a pre nevápnité kolektory sladkovodného chloridové vody, ktoré nie sú produktom rozpúšťania neogénu je charakteristický výskyt vôd so silikáto- halitu, predstavujú tak typické vody s batymorfnou génnou a menej aj sulfido-silikátogénnou minerali- mineralizáciou (Jetel, 1975), ktorých chemické zloženie záciou, resp. sulfidogénnou mineralizáciou, pre nie je korelovateľné s horninovým prostredím, lebo je karbonatické komplexy Humenských a Zemplínskych do značnej miery určovaný hĺbkovou pozíciou vrchov a pre vápnité sedimenty neogénu je to naproti a faktormi s ňou súvisiacimi. Pri tvorbe batymorfnej tomu výskyt karbonátogénnych vôd. mineralizácie sa uplatňujú genetické procesy, ktoré sú V podzemných vodách živého obehu v malých funkciou hlbinných podmienok teploty a tlaku, ďalej hĺbkach pod povrchom vzhľadom na prevažujúci migrácia, konzervácia a diagenéza vôd s mineralizáciou, význam opísaných genetických procesov mineralizácie ktorá je vo vzťahu k hornine alochtónna a napokon petrogénneho a potamogénneho typu v skúmanom faktory vnútornej evolúcie stagnujúcich roztokov (Jetel území výrazne dominuje základný kalcium- et al., 1998). hydrogénkarbonátový, resp. kalcium-(magnézium)- Pri hodnotení kvality podzemných vôd záujmového hydrogénkarbonátový typ chemického zloženia územia z hľadiska ich využitia možno konštatovať, že v zmysle Gazdovej klasifikácie (Gazda, 1971) a typy v prevažnej väčšine vôd jeho prvej zvodne sú PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 106 prekročené medzné hodnoty obsahov Mn, k čomu sa VÝSLEDKY A DISKUSIA veľmi často pripájajú aj zvýšené koncentrácie Fe Vodárenské využitie podzemných vôd a amónnych iónov. Menej často sa vyskytujú zvýšené koncentrácie dusitanov a oxidovateľných organických Zásobovanie obyvateľstva hodnoteného územia je látok, indikované vysokou chemickou spotrebou kyslíka v súčasnosti zabezpečované vodárenským systémom manganistanovou metódou (ChSK-Mn). Zvlášť pozostávajúcim: priaznivá je v tomto smere situácia v oblasti južného a) zo skupinových vodovodov v správe okraja Vihorlatských vrchov, kde obsahy železa a vlastníctve Východoslovenskej vodárenskej a mangánu len zriedkavo prekračujú medzné hodnoty spoločnosti (VVS) a.s. Košice, stanovené NV SR č. 354/2006 Z. z. b) zo skupinových vodovodov v správe VVS a.s. Prekvapivo priaznivé sú v skúmanom území a vlastníctve VVS a.s. a OcÚ (Obecné úrady), koncentrácie dusičnanov, ktoré iba výnimočne c) z obecných vodovodov v správe a vlastníctve prekračujú legislatívne stanovenú medznú hodnotu. VVS a.s., Častejšie sú v podzemných vodách záujmového územia d) z obecných vodovodov v správe a vlastníctve zvýšené obsahy chloridov, ktoré však nemožno obce, spravidla pokladať za indikáciu znečistenia, lebo so e) z individuálneho zásobovania. zreteľom na hydrogeochemické pomery územia majú väčšinou prírodný pôvod podmienený vzostupným Tam kde nie je vybudovaný vodovod, je trendom regionálneho prúdenia v skúmanom území obyvateľstvo zabezpečené pitnou vodou z vlastných s celoplošným príronom chloridových vôd z hlbších domových studní. partií (Jetel et al., 1998).

Tab. 1 Zdroje podzemnej vody regionálneho významu situované do oblasti neovulkanitov Tab. 1 Groundwater resources of regional significance situated to Neogene volcanic rocks Situovanie vrtu Označenie vrtu Hĺbka vrtu (m) Výdatnosť (l·s-1) Oblasť Hlivištia- (Sobranecký skupinový vodovod, 13 obcí) RH-1 55,0 3,0 RH-2 76,3 4,0 HVZ-20 140,0 10,0 HVZ-21 120,0 25,0 Vojnatina HVZ-22 95,0 10,0 VH-16 130,0 20,0 Hlivištia HVZ-6 110,0 3,2 Oblasť Remetské Hámre-Baškovce (Skupinový vodovod Jasenov-Ruskovce, 6 obcí a Podvihorlatský skupinový vodovod, 15 obcí) HVZ-1 121,0 15,0 Remetské Hámre HVZ-3 120,0 10,0 Hlivištia HVZ-4 110,0 23,5 Vyšná Rybnica HVZ-5 120,0 20,0 HB-2 120,0 20,0 Baškovce HVZ-8 100,0 10,0 Oblasť Vyšné Nemecké (Skupinový vodovod Vyšné Nemecké 4 obce) HVN-1 90,0 5,0 Vyšné Nemecké HVZ-18 80,0 11,0 Oblasť -Kaluža (Podvihorlatský skupinový vodovod, 35 obcí) HVZ-10 75,0 7,0 Poruba pod Vihorlatom HKJ-2 100,0 9,0 HKJ-3 121,0 9,0 HK-5 59,0 4,0 Klokočov HK-6 56,0 9,0 HK-3 40,0 3,0 Kaluža HK-7 70,0 7,0 Oblasť Dargov-Bačkov východnej časti Slanských vrchov zasahujúcej do záujmového územia (Trebišovský skupinový vodovod) SHJ-11 (S-4) 200,0 10,0 Dargov SHJ-29 (S-3) 175,0 10,0

107 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

Tab. 2 Zdroje podzemnej vody lokálneho charakteru situované do oblasti neovulkanitov Tab. 2 Groundwater resources of local significance situated to Neogene volcanic rocks Situovanie vrtu Označenie vrtu Hĺbka vrtu (m) Výdatnosť (l·s-1) Oblasť Vihorlatských vrchov KO-1 20,0 3,0 Koromľa HK-1 76,0 2,0 Petrovce PH-1 60,0 2,0 Kusín HKJ-1 117,0 10,0 Oblasť Slanských vrchov Kalša VMH-4 150,0 3,0

V rozhodujúcej miere sa podieľajú na zásobovaní Tab. 3 Lokálne zdroje podzemnej vody situované do pitnou vodou podzemné vody zachytené hydrogeo- sedimentov neogénu logickými vrtmi. Len v malej miere sú využívané Tab. 3 Local groundwater resources situated to sediments of zachytené pramene a odbery z povrchových tokov. Neogene Predmetný príspevok je preto zameraný výlučne len na Označenie Hĺbka vrtu Výdatnosť Situovanie vrtu zdroje pitnej vody zachytené vrtmi. vrtu (m) (l·s-1) Najpočetnejšia skupina vrtov je situovaná na J okraj Laškovce LE-1 40,0 2,0 neovulkanitov Vihorlatských vrchov. Všetky vrty Bánovce nad B-1 32,0 1,3 zachytili zvodnený kolektor vo forme lávových prúdov Ondavou andezitov alebo ich pyroklastík. Situovanie zdrojov Ložín HL-1 37,0 5,0 k príslušnej obci, ich pôvodné označenie a výdatnosť RH-1 45,0 1,5 uvádza tab. 1. Komentujúc tab. 1 je treba na tomto mieste uviesť, MK-2 38,0 2,0 že okrem významného množstva podzemnej vody Veľké Raškovce HOB-2 135,0 6,0 dodávanej do skupinových vodovodov je táto Blatné Remety HV-1 17,0 2,5 v rozhodujúcej miere vyhovujúca na pitné účely bez Bežovce HV-1 50,0 6,0 predchádzajúcej úpravy. Výnimku tu predstavujú len Moravany MA-1 40,0 6,2 vrty HVZ-8 so zvýšeným množstvom mangánu Tušice HTŠ-1 160,0 0,5 -1 (0,1 mg·l ), ako jediný v oblasti južného okraja Tušická Nová Ves HT-1 80,0 10,0 Vihorlatských vrchov. V oblasti Slanských vrchov je to Jastrabie pri JS-1 45,0 6,0 pre oba uvedené vrty zvýšené množstvo železa Michalovciach* pohybujúce sa v rozmedzí od 0,35 mg·l-1 až do HGP-1 35,0 3,2 -1 1,06 mg·l . HS-1 36,0 1,1 Na hodnotenom území v neovulkanitoch sú Pavlovce nad PH-1 52,0 3,7 situované aj lokálne zdroje s vyhovujúcou kvalitou Uhom pitnej vody, ktorých charakteristiky uvádza tab. 2. * Vysoký obsah železa Podzemné vody sedimentov neogénu sú zachytené pre vodárenské účely na záujmovom území len vo Pre všetky oblasti s výnimkou Strážskeho je však veľmi obmedzenom počte. Ich situovanie, hĺbku charakteristická skutočnosť, že bez predchádzajúcej a výdatnosť uvádza tab. 3. V danom prípade sa jedná úpravy nemožno podzemnú vodu viazanú na uvedené výlučne len o zdroje lokálneho významu. Vrty sú sedimenty použiť na pitné účely. Preto boli v Borši, situované najmä do oblasti medzi obce Laškovce Boťanoch, Lekárovciach a Lastomíre vybudované a Veľké Raškovce (obr. 1). Zvodnený kolektor tu veľkokapacitné úpravne podzemných vôd. spravidla predstavujú piesčité štrky a piesky. Podzemná voda z vrtov uvedených v tab. 5 má Pre zásobovanie obecných vodovodov slúžia vrty v rozhodujúcej miere nevyhovujúcu kvalitu na pitné v Laškovciach, Ložíne a Markovciach. Ostatné boli účely bez predchádzajúcej úpravy. Najčastejšími realizované pre potreby miestnych poľnohospodárskych komponentmi prevyšujúce medzné hodnoty stanovené + družstiev agropodnikov, škôl, apod. NV SR 354/2006 Z. z. sú Fe, Mn a NH4 . Voda sa Najpočetnejšiu skupinu zdrojov podzemných vôd na nepoužíva pre hromadné zásobovanie obyvateľstva záujmovom území predstavujú hydrogeologické vrty pitnou vodou. Slúži spravidla len pre technické účely situované do kvartérnych fluviálnych sedimentov, a k jej úprave dochádza len veľmi výnimočne. ktorých zvodnený kolektor tvoria piesčité štrky. Poznatky o využívaní zdrojov podzemných vôd Nachádza sa tu šesť významných vodárenských území v hodnotenom území boli čerpané z účelových prác pre so zdrojmi ktorých základné údaje uvádza tab. 4. spracovanie „štúdií prognózy zdrojov pitných vôd“ PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 108

Tab. 4 Zdroje podzemnej vody regionálneho významu situované do oblasti kvartérnych fluviálnych sedimentov Tab. 4 Groundwater resources of regional significance situated to Quaternary fluvial sediments

Situovanie vrtu Označenie vrtu Hĺbka vrtu (m) Výdatnosť (l·s-1) Vodárenské územie Strážske (Skupinový vodovod Strážske, 5 obcí)* SH-1 7,0 15,0 Strážske-juh SH-2 8,0 14,0 SH-3 7,0 19,0 Vodárenské územie Topoľany-Hrádok (Michalovský skupinový vodovod) HVH-1 21,6 15,4 HT-1 23,3 14,2 TH-2 23,4 20,2 Topoľany TH-3 25,0 14,3 TH-4 28,0 21,8 TH-5 26,2 21,8 TH-6 28,5 20,0 H-1 18,5 24,0 Hrádok H-3 30,6 32,0 Vodárenské územie Krásnovce-Lastomír (Michalovský skupinový vodovod) S-1 34,0 2,85 S-1B 34,0 30,0 Krásnovce S-2 40,0 20,0 S-3 38,0 20,0 LT-1 30,0 40,0 Lastomír LT-2 30,0 50,0 LT-3 42,0 40,0 Vodárenské územie Lekárovce-Pinkovce (Michalovský skupinový vodovod) NS-2 30,0 2,8 NS-3 32,0 1,2 Lekárovce NS-4 30,0 6,0 S-1 28,0 4,0 S-5 28,0 4,0 S-1 35,5 6,0 S-3 34,5 4,6 Pinkovce S-4 42,0 3,0 S-5 31,0 3,0 Vodárenské územie Boťany (Boťanský skupinový vodovod) S-1 16,6 S-2 16,6 S-3 18,3 S-4 15,8 S-5 15,0 Boťany-Latorica 45,0 – 50,0 S-6 (NS-6) 23,8 S-7 15,8 S-8 16,6 S-9 16,6 S-10 (NS-10) 15,8 Vodárenské územie Slovenské Nové Mesto (Trebišovský skupinový vodovod) SNM-1 30,0 18,0 Slovenské Nové Mesto SNM-2 30,0 15,6 H-2 31,5 40,0 * Využívané len ako záložné zdroje

109 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

Tab. 5 Zdroje podzemnej vody lokálneho významu situované možné aj doplnenie zdrojov podzemných vôd v tejto do oblasti kvartérnych fluviálnych sedimentov oblasti. Zvlášť priaznivé podmienky z predmetného Tab. 5 Groundwater resources of local significance situated to pohľadu možno predpokladať v oblasti medzi obcami Quaternary fluvial sediments Poruba pod Vihorlatom a Vyšné Remety, ako aj Označenie Hĺbka vrtu Výdatnosť v oblasti severne od Orechovej, no tiež medzi obcami Situovanie vrtu vrtu (m) (l·s-1) Krčava a Husák. Vrtmi nie hlbšími ako 100 m je tu Ostrov RH-1 18,5 1,64 predpoklad zachytiť podzemnú vodu vyhovujúcej HGJ-1 14,8 5,0 kvality na pitné účely v množstve okolo 30 l·s-1. RH-1 30,0 3,7 Tak trochu v úzadí bol v minulosti na záujmovom Bežovce BŽ-1 31,5 18,7 území účelový prieskum sedimentov neogénu. HV-1 31,0 25,0 Vychádzajúc z daných poznatkov je zrejmé, že lokálne Michalovce HP-1 15,0 28,5 možno v takýchto geologických podmienkach vrtmi HM-1 18,5 20,0 hlbokými 40 m až 100 m (výnimočne aj viac ako Suché S-2 11,5 2,0 100 m) získať významnejšie množstvo (5 l·s-1 až Lastomír HV-1 25,0 14,0 10 l·s-1) kvalitnej podzemnej vody (Moravany, Ložín, H-4 13,5 4,4 Veľké Raškovce, Bežovce). Senné HV-1 32,0 0,5 Nie vždy však podzemná voda viazaná na sedimenty Stretavka HS-1 30,0 3,8 neogénu odpovedá svojou kvalitou podmienkam pre jej H-4 17,0 0,5 použitie na pitné účely (Jastrabie pri Michalovciach). Krišovská Liesková HGČ-1 32,0 2,0 Pri využití súčasných metód hydrogeologického Čičarovce ČH-1 20,0 7,5 prieskumu a prípadných viac lokálnych ako regionál- Veľké Kapušany HGV-1 36,0 7,0 nych potrebách podzemnej vody pre vodárenstvo by Ruská HV 34,0 5,5 nebolo ich vyhľadávanie v daných podmienkach Veľké Slemence VS-1 19,0 3,0 zbytočné. Ptrukša HGO-1 31,0 25,0 Veľmi exponovanú problematiku z hľadiska kvality podzemných vôd predstavujú na záujmovom území zostavených formou interaktívneho informačného vody viazané na sedimenty kvartéru – hlavne fluviálne systému (IIS). Zvlášť bolo možné využiť podrobné piesčité štrky. V dôsledku daných podmienok tu údaje spracované pre okresy Sobrance (Tometz et al., dochádza najmä k zvýšeným, v niektorých prípadoch, 2008) a Michalovce (Tometz et al., 2011). Pre okres napr. Lastomír, Boťany, až k veľmi vysokým (viac ako Trebišov takýto IIS doposiaľ nebol spracovaný, preto 10 mg·l-1) obsahom železa a mangánu, menej sú v predmetnom príspevku chýbajú údaje o lokálnych + prítomné ióny NH4 . Pre takéto vody je potom potrebná zdrojoch podzemnej vody. ich úprava. Ako to už bolo uvedené skôr, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Košice Perspektívy využitia podzemných vôd zriadila za týmto účelom úpravne v Boťanoch, pre vodárenské účely Lekárovciach, Lastomíre a Borši. Z dôvodu, že úprava Vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o geolo- vody predstavuje zvýšené náklady na jej výrobu, gických a hydrogeologických pomerov záujmového prevádzkovateľ zvažuje ďalšie využitie takýchto územia, ako aj z poznatkov výsledkov regionálnych zdrojov. Zvlášť je tomu tak v prípade vodárenských a lokálnych prieskumov zameraných na vyhľadávanie zdrojov v Boťanoch, kde okrem potreby úpravy tu zdrojov podzemných vôd, no najmä zo zámerov kvalitu podzemnej vody ešte stále ohrozuje zdroj Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice znečistenia v Čiernej nad Tisou. Významnú úlohu tu možno konštatovať, že z výhľadového hľadiska sa ako zohráva aj stále sa znižujúca potreba pitnej vody pri jej najpriaznivejšia javí na záujmovom území oblasť súčasnom šetrení. južného okraja Vihorlatských vrchov. Táto skutočnosť Prevádzkovateľ uvažoval s náhradou Boťanského je podmienená hlavne množstvom a kvalitou vody zdroja formou zachytenia podzemných vôd viazaných podzemnej vody viazanej hlavne na okraje lávových na piesčité štrky roňavskej depresie pri Slovenskom prúdov andezitov a ich pyroklastík (Olekšák et al., Novom Meste. Táto oblasť bola v nedávnej minulosti 2014). Jediným limitovaným prvkom sa v danom tak trochu mimo predmetu záujmu. Zrejme aj preto tu prípade javí vek využívaných hydrogeologických vrtov. došlo k devastácii hydrogeologických vrtov realizo- Spravidla boli realizované v 70-tych a 80-tych rokoch vaných v 70-tych rokoch minulého storočia. V roku minulého storočia a doposiaľ nie sú známe údaje o ich 2014 sa VVS a.s. Košice rozhodla oživiť vodárenskú rekonštrukcii. Pre vystrojenie týchto vrtov boli použité činnosť na tomto území realizáciou dvoch nových výlučne oceľové rúry, ktoré podliehajú korózii. Zrejme hydrogeologických vrtov. Vrty s označením SNM-1 v dohľadnej dobe, pri intenzívnom využívaní vrtov bude a SNM-2 potvrdili pôvodný predpoklad získania ich rekonštrukcia nevyhnutná. Okrem rekonštrukcie je sumárneho množstva podzemnej vody viac ako 30 l·s-1, PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111 110 no obsah železa (0,54 mg·l-1 – 2,4 mg·l-1) a mangánu kvantitatívnej ale aj kvalitatívnej ochrane bude (0,48 mg·l-1 – 0,84 mg·l-1) vylúčil využitie vody bez vyžadovať trvalé odželezovanie a odmangánovanie. predchádzajúcej úpravy. Preto je voda z predmetných Prípadne časť deficitu nahradiť prívodom vody vrtov dopravovaná do úpravne v Borši. Z perspek- z vodárenskej sústavy Starina – Košice, ktorá už dnes tívneho hľadiska by bolo zrejme možné získať v daných zásobuje pitnou vodou Strážske a okolité obce. podmienkach aj väčšie množstvo kvalitnejšej Na tomto mieste je treba spomenúť, že v záujmovom podzemnej vody, no situovanie vrtov by muselo byť území sa nachádzajú oblasti s významnými množstvami mimo intravilán Slovenského Nového Mesta, čo podzemnej vody, ktorá však zrejme trvalo utrpela na potvrdili aj výsledky starších prieskumov (Frankovič, svojej kvalite. Jedná sa najmä o územia v okolí obcí 1965; Haluška, 1972; Vitikačová, Szabová, 1974). Rad-Zatín, Leles-Kapoňa, Strážne-Veľký Horeš a Veľké Nakoniec tento predpoklad potvrdzuje aj skutočnosť, že Trakany. Stalo sa tak v dôsledku migrácie ropného podzemná voda neďalekých vodárenských zdrojov na znečistenia zo železničného uzla v Čiernej nad Tisou. území Maďarska nevyžaduje úpravu. Preto je v súčasnosti zvlášť dôležitá nie len V prípade vodárenských zdrojov v Michalovciach, kvalitatívna ale aj kvantitatívna ochrana podzemných Krásnovciach, Lastomíre, Lekárovciach a Pinkovciach vôd, zvlášť na južnom okraji Vihorlatských vrchov z perspektívneho hľadiska podzemná voda pri jej ktoré predstavujú chránenú vodohospodársku oblasť.

LITERATÚRA ALEKIN, O.A. 1970: Osnovy gidrochimii. Leningrad, Gidrometeoizdat, 443 s. BAŇACKÝ, V., ELEČKO, M., KALIČIAK, M., STRAKA, P., ŠKVARKA, L., ŠUCHA, P., VASS, D., VOZÁROVÁ A., VOZÁR, J. 1988: Geologická mapa južnej časti Východoslovenskej nížiny a Zemplínskych vrchov 1:50 000. Bratislava, GÚDŠ, 1988. BAŇACKÝ, V. 1987: Kvartér. In: Baňacký, V. (Ed.): Vysvetlivky ku geologickej mape severnej časti Východoslovenskej nížiny v mierke 1:50 000. Bratislava, GÚDŠ, 1987, s. 41-59. BAŇACKÝ, V. (Ed.) 1989: Vysvetlivky ku geologickej mape južnej časti Východoslovenskej nížiny a Zemplínskych vrchov 1:50 000. Bratislava, GÚDŠ, 1989, 143 s. GAZDA, S. 1971: Modifikácia Palmerovho klasifikačného systému. Hydrologická ročenka 1970-1971. Bratislava, Geologický ústav Dionýza Štúra. s. 122-126. GAZDA, S. 1974: Chemizmus podzemných vôd Západných Karpát a jeho genetická klasifikácia. In: B. Leško (Ed.): Materiály z III. celoslovenskej geologickej konferencie, II. časť. Bratislava, Slovenský geologický úrad, 1974. s. 43-50. FRANKOVIČ, J. 1965: Slovenské Nové Mesto – zhodnotenie hydrogeologických pomerov. Manuskript – archív Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava. GRECULA, P., EGYÜT, K. 1982: Litostratigrafia mladšieho paleozoika a spodného triasu Zemplínskych vrchov. Mineralia Slovaca. ISSN 1338-3523, 1982, roč. 14, č. 3, s. 221-239. HALUŠKA, M. 1972: Slovenské Nové Mesto – odberné studne. Manuskript – archív Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava. JETEL, J. 1975: Klasifikácia chemizmu podzemných vôd. Geol. práce, Správy 62. Bratislava. s. 9-18. JETEL, J. 1996: Hydrogeológia. In: Kaličiak, M. (Ed.): Vysvetlivky ku geologickej mape Slanských vrchov a Košickej kotliny - južná časť. Bratislava, Vydavateľstvo D. Štúra, 1996, s. 123-158. JETEL, J., SIHELNÍKOVÁ, A., ŠOLTÉSOVÁ, E. 1998: TIBREG – Vysvetlivky k hydrogeologickej mape. Manuskript – archív Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, 84 s. LAPIN, M., FAŠKO, P., MELO, M., ŠŤASTNÝ, P., TOMLAIN, J. 2002: Klimatické oblasti Slovenska. Mapa č. 27., 1:50000. In: Miklós (Ed.): Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR Bratislava. ISBN 80-88833-27-2. NARIADENIE VLÁDY SR č. 354/2006 Z. z. z 1. júna 2006, ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd. NARIADENIE VLÁDY SR č. 282/2010 Z. z. z 9. júna 2010, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1986: Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000. In: Miklós (Ed.): Atlas krajiny Slovenskej republiky. MŽP SR Bratislava. ISBN 80-88833-27-2. OLEKŠÁK, S., BAJTOŠ, p., ŽEC, B. 2014: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej a hydrogeochemickej mape Vihorlatu v mierke 1:50 000. Bratislava, Vydavateľstvo D. Štúra, 2014. 135 s. ISBN 978-80-89343-6. ŠUBA, J. et al. 1991: Mapa využiteľných zásob podzemných vôd Slovenska. Stav k 31. 12. 1990. Bratislava, Slovenský hydrometeorologický ústav, 1991. TOMETZ, L., NYÁRHIDY, J., DUGÁČEK, D., KONDELA, J. 2008: Štúdia prognózne zdroje pitnej vody pre okres Sobrance. Manuskript – archív VVS a.s. Košice, 38 s. TOMETZ, L., NYÁRHIDY, J., DUGÁČEK, D., KONDELA, J. 2011: Štúdia prognózne zdroje pitnej vody pre okres Michalovce. Manuskript – archív VVS a.s. Košice, 43 s. VITIKAČOVÁ, A., SZABOVÁ, A. 1974: Slovenské Nové Mesto – predbežný hydrogeologický prieskum. Manuskript - archív ŠGÚDŠ Bratislava, 21 s. VOZÁROVÁ, A. 1989: Paleozoikum. In: Baňacký, V. (Ed.): Vysvetlivky ku geologickej mape južnej časti Východoslovenskej nížiny a Zemplínskych vrchov. Bratislava, GÚDŠ, s. 27-40.

111 PODZEMNÁ VODA, 22(2), 2016, 98 – 111

SUMMARY Although south-eastern Slovakia (Fig. 1) is rich in groundwater resources, their use for water purposes remains unclear. Geological conditions suggest that Quaternary fluvial sediments of Uh, Latorica, Laborec and Ondava river flood plains are most suitable because of their sandy gravel watered aquifers. Although the groundwater flow and accumulation is adequate, questionable water quality limits their use for water purposes. The groundwater quality here is adversely affected by the presence of iron and manganese, and to a lesser extent by ammonia ions. These waters are used for drinking purposes, but Fe and Mn levels are adjusted prior to water use so that they are below limits set by Slovak Government Regulation no. 354/2006 Coll.; these levels are 0,2 mg·L-1 for iron and 0,05 mg·L-1 for manganese. The Inc. Košice Eastern Slovak water company supplies the research area and it uses filter plants to provide appropriate groundwater quality for the surrounding Boťany, Lekárovce, Lastomír and Borša villages. However, water treatment costs have become the limiting factor in groundwater use from the Quaternary fluvial sediments in this region, and the company is already considering suspending their operations to decrease local population water consumption and thus lower their costs. This is particularly significant in Boťany village groundwater which has extremely high iron and manganese levels, and the company is attempting to revive water supply in Slovenské Nové Mesto village to replace the Boťany source. Although two 30 m deep Slovenské Nové Mesto hydrogeological wells with total yield of 30 L·s-1 were revitalized, this groundwater also contains iron and manganese, but at lower levels, and it must be transported to the Borša treatment plant before it can be supplied to customers. The water sources in Michalovce, Krásnovce and Lastomír are also situated in fluvial sandy quarternary gravels and are treated at Lastomír to remove Fe and Mn. They supply almost 50 % of the large Michalovce district population, and these Lastomír filter plants now appear permanent. Water sources situated between Lekárovce and Pinkovce villages have the same problem, and there are also other zones with significant amounts of groundwater with poor quality. This is especially evident in the areas around Rad-Zatín, Leles-Kapoňa, Strážne-Veľký Horeš and Veľké Trakany villages. This poor quality was caused by migration of oil pollution from the railway junction at Čierna nad Tisou village (Tab. 4, 5). In contrast, the important south-eastern Slovakia neovolcanites of the Vihorlat mountains do not need treatment before drinking water supply, because hydrogeological drills with 100 m depth were installed at the southern foot of these mountains in the 1970’s and 80’s. These captured watered collectors in andesite lava flows and pyroclastics (Tab. 2, 3). Especially good conditions prevail in Vojnatina and the surrounds of Tibava municipality and also between the and Poruba pod Vihorlatom villages (Tab. 1). There are also large quantities of groundwater available in the minor zone around Vyšné Nemecké village and these supplement the Michalovský, Sobranceký, Jasenov – Ruskovce and Vyšné Nemecké conduits by supplying over 200 L·s-1 of water. However, the Vihorlat Mountains have the highest water management protection in south-eastern Slovakia. This is the most important part of the assessed region, and it is therefore essential to ensure continuation of both quantitative and qualitative protection of this groundwater for public supply, health and safety.