SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

1132100

HODNOTENIE PRODUK ČNÉHO POTENCIÁLU PO ĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD V OKRESE MICHALOVCE

2011 Michal Ondov čín SLOVENSKÁ PO ĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

1132100

REKTOR SPU : DEKAN FZKI : Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Doc.Ing. Karol Kalúz, CSc.

HODNOTENIE PRODUK ČNÉHO POTENCIÁLU PO ĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD V OKRESE MICHALOVCE

Bakalárska práca

Študijný program: Pozemkové úpravy a GIS

Študijný odbor: 4127700 Krajinárstvo

Katedra krajinného plánovania Školiace pracovisko: a pozemkových úprav

Školite ľ: prof. Ing. Anna Stre ďanská, PhD.

Nitra, 2011 Michal Ondov čín

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Michal Ondov čín vyhlasujem, že som závere čnú prácu na tému „Hodnotenie produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd v okrese Michalovce“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 20. mája 2011 ...... Michal Ondov čín

Po ďakovanie

Touto cestou sa chcem po ďakova ť prof. Ing. Anne Stre ďanskej PhD. za odbornú pomoc, rady a pripomienky, ktoré mi pomáhali pri písaní tejto bakalárskej práce.

V Nitre 20. mája 2011 ...... Michal Ondov čín

Abstrakt

Táto bakalárska práca bola zameraná na získanie základných poznatkov o po ľnohospodárskej pôde v okrese Michalovce. Zameriavame sa na hodnotenie pôdno-ekologických parametrov pôd a ich produk čného potenciálu s jeho využitím v praxi. Dosiahnuté výsledky môžu služi ť ako teoretický podklad pre riešenie budúcich projektov pozemkových úprav, záberu po ľnohospodárskej pôdy, projektovaní územnoplánovacej dokumentácie, alebo ako podklad pre zameranie po ľnohospodárskej výroby. Práca poskytuje základné informácie o po ľnohospodárskej pôde grafickými interpretáciami (tabu ľka, graf), ktoré môžu by ť predmetom ďalších interpretácií v programoch GIS. Tieto dosiahnuté výsledky by mali byť zdrojom informácií o po ľnohospodárskej pôde v okrese pre jej užívate ľov, s priblížením možností jej ďalšieho využitia s oh ľadom na ich produk čné vlastnosti. Kľúčové slová: bonitácia, cena pôdy, okres Michalovce, pôda, produk čný potenciál.

Abstract

This work was aimed at obtain basic knowledge of agricultural soil in the district of Michalovce. We focus on the evaluation of soil-ecological parameters of soils and their productive potential with its use in practice. Achieved results may serve as a theoretical basis for solving future land consolidation projects, occupation of agricultural soil, design planning documentation, or as a basis for focusing on agricultural production. The paper provides basic information about agricultural soil by graphical interpretations (table, chart), which may be subject to other interpretations in GIS programs. These achieved results should be a source of information about agricultural soil in the district for its users, the proximity of its options for further use with respect to their production properties. Key words: soil quality, Michalovce district, land price, soil, production potential.

Obsah

Obsah...... 5 Zoznam ilustrácií...... 6 Zoznam tabuliek...... 7 Zoznam skratiek a zna čiek (pre technické a prírodné vedy) ...... 8 Úvod ...... 9 1 Preh ľad riešenej problematiky...... 10 1.1 Pôda a jej funkcie...... 10 1.2 Degrada čné ú činky na pôde Slovenska...... 14 1.3 Štruktúra výmery a kvalita pôdy SR ...... 17 1.3.1 Bonitácia pôd Slovenska...... 21 1.3.2 Produk čná schopnos ť pôd a regiónov Slovenska ...... 23 1.3.3 Využitie produk čného potenciálu pôd pre ochranu, zúrodnenie a udržate ľné využívanie...... 26 2 Cie ľ diplomovej práce...... 31 3 Materiál a metóda...... 32 3.1 Vymedzenie a charakteristika záujmového územia ...... 32 3.1.1 Charakteristika prírodných pomerov okresu Michalovce...... 33 3.1.2 Štruktúra pôdneho fondu v sú časnom stave ...... 40 3.2 Metodický postup riešenia diplomovej práce...... 41 3.2.1 Podkladové materiály pre riešenie práce ...... 41 3.2.2 Postup riešenia diplomovej práce...... 41 4 Dosiahnuté výsledky a diskusia ...... 42 4.1 Pôdno-ekologické parametre a hodnotenie pôd okresu Michalovce...... 42 4.1.1 Parametre klímy, genetických a reliéfových vlastností pôd ...... 43 4.1.2 Produk čná schopnos ť pôd záujmového územia...... 47 4.1.3 Typologicko-produk čná kategorizácia ornej pôdy...... 49 4.1.4 Úradná cena ornej pôdy riešeného územia...... 51 4.1.5 Hodnotenie pôd z h ľadiska ich ochrany pred záberom ...... 56 5 Záver ...... 59 6 Zoznam použitej literatúry...... 61 Prílohy (Fotodokumentácia)...... 65

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Významnos ť degrada čných procesov na území SR ...... 15 Obr. 2 Štruktúra kódu BPEJ ...... 22 Obr. 3 Rozdelenie po ľnohospodárskeho pôdneho fondu Slovenska ...... 27 Obr. 4 Poloha okresu Michalovce na pozadí Košického kraja ...... 32 Obr. 5 Sedemmiestný kód BPEJ ...... 42 Obr. 6 Zastúpenie kategórií bodových hodnôt v okrese Michalovce...... 48 Obr. 7 Typologicko produk čné kategórie pôd v okrese Michalovce ...... 51 Obr. 8 Stupne kvality po ľnohospodárskej pôdy v okrese Michalovce ...... 57

6

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Zloženie pôdy ...... 11 Tab. 2 Charakteristika degrada čných procesov...... 16 Tab. 3 Stav pôdneho fondu SR k 1.1.2011 ...... 17 Tab. 4 Vývoj výmery po ľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov ...... 18 Tab. 5 Zastúpenie pôdy na jedného obyvate ľa v SR ...... 19 Tab. 6 Zastúpenie tried kvality pôdy na území SR...... 20 Tab. 7 Produk čná schopnos ť pôd ...... 24 Tab. 8 Kategórie produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd hodnotenia VÚC ...... 26 Tab. 9 Charakteristické klimatické ukazovatele, merná stanica Michalovce ..33 Tab. 10 Štruktúra pôdneho fondu v okrese Michalovce ...... 40 Tab. 11 Výskyt pôdnych typov v okrese Michalovce...... 43 Tab. 12 Skeletovitos ť a hĺbka pôdy v okrese Michalovce...... 46 Tab. 13 Zastúpenie kategórií svahu v okrese Michalovce ...... 47 Tab. 14 Typologicko-produk čná kategorizácia PP v okrese Michalovce...... 50 Tab. 15 Úradná cena ornej pôdy a TTP v KÚ okresu Michalovce...... 55

7

Zoznam skratiek a zna čiek

°C stupe ň celzia BPEJ bonitovaná pôdno-ekologická jednotka

CFK obsah uhlíka fulvokyselín GIS geografické informa čné systémy GJ gigajoul ha hektár

CHK obsah uhlíka humínových kyselín CHKO chránená krajinná oblas ť kg kilogram KPP komplexný pôdoznalecký prieskum l liter m2 meter štvorcový mg miligram mm milimeter NPR národná prírodná rezervácia PEJ pôdno-ekologická jednotka pH potencia hydrogeni PR prírodná rezervácia PS produk čná schopnos ť STN Slovenská technická norma t tona VÚC vyšší územný celok VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

8

Úvod

Pôda predstavuje jedine čnú zložku životného prostredia, ktorej význam a funkcie sú pre človeka nenahradite ľné. Skrýva v sebe ohromný potenciál, ktorý sa v nej akumuloval po dlhé tisícro čia. Je ve ľmi dôležité, aby sa tento potenciál využíval s oh ľadom na sú časnú, ale najmä budúce generácie. Najmä v posledných rokoch sa mnohí autori venovali problematike ochrany pôdy, jej udržate ľného využivania a hodnotenie nielen na úrovni ve ľkých regionálnych území, ale aj konkrétnych produk čných blokov. Ve ľkým prínosom pri riešení tejto problematiky je využívanie programov GIS a ich aplikácií. V tejto oblasti je na našom území jedinečným pôsobiacím orgánom Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, ktorý poskytuje prostredníctvom internetového portálu pôdnemapy.sk, kvalitné informácie širokej verejnosti. Práve poznanie pôdy, konkrétne tej po ľnohospodárskej, je ve ľmi dôležité pre jej správne využívanie, ale aj pre ur čenie jej mimoproduk čných hodnôt. Aj pre tieto ú čely bola vytvorená kategorizácia pôd pod ľa bonitovaných pôdno- ekologických vlastností, a práve tento kód poskytuje pracovný priestor v oblasti poznávania. V našej práci sa venujeme základným pôdnym charakteristikám, ktoré popisujeme na základe BPEJ a hodnotíme územie z hľadiska jeho potenciálu pre po ľnohospodársku výrobu, záberu pôdy na nepo ľnohospodárske využitie, ako aj ur čeniu ceny ornej pôdy v okrese. Toto hodnotenie môžeme považova ť za pomôcku pri perspektívnom plánovaní budúceho využívania krajiny.

9

1 Preh ľad riešenej problematiky

1.1 Pôda a jej funkcie

Zákon Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. definuje pôdu ako : „prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín“. Ďalej definuje po ľnohospodársku pôdu ako : „produk čne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnute ľností ako orná pôda, chme ľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Bielek a kol. (2000) uvádza pôdu ako: „živý a neustále sa vyvíjajúci trojrozmerný prírodno-historický útvar, ktorý vznikol vplyvom pôsobenia na styku atmosféry, biosféry, hydrosféry a litosféry“. Pod spojením neustále sa vyvíjajúci útvar môžeme rozumie ť neustále sa dopl ňujúci, t. z., že v prírode existujú také procesy, ktoré svojím pôsobením vytvárajú novú pôdu. Tieto procesy nazývame pôdotvornými. Pôdotvorný proces charakterizuje Zaujec a kol. (2002) ako: „prírodný jav, ktorý zah ŕň a všetky deje, prebiehajúce pri vzniku pôdy, ako aj všetky nasledujúce premeny pôdnych zložiek súvisiace s ďalším vývojom pôdnej vrstvy“. Slovenská republika v dokumente „Štátna pôdna politika Slovenskej republiky“ prijíma obsah dokumentu „Odporú čania Rady Európy č. R(92) 8 o ochrane pôdy“ (1992) a deklaruje: „že pôda Slovenskej republiky je spolo čným bohatstvom ob čanov štátu a dedi čstvom budúcich generácií. Je základným a neobnovite ľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu sú čas ť ekosystémov Zeme. Je a zostane základ ňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí by ť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.“ Základnými zložkami pôdy sú pevné, kvapalné a plynné látky. Pevné látky tvoria 50-85% pôdy. Kvapaliny alebo pôdny roztok predstavuje 10 – 45% z celkového objemu pôdy. Plynné látky vyp ĺň ajú 5-40% priestoru pôdy. Ideálny pomer v zložení pôdy je 10:7:3 (50% : 35% : 15%) (Bedrna, 1984).

10

Tab. 1 Zloženie pôdy (Pišút, 2010)

Vizuálnym pozorovaním pôdy môžeme konštatova ť, že pôda predstavuje ucelený komplex, ktorý sa skladá z viacerých zložiek. Všetky tieto zložky, ako uvádza Tab. 1, majú svoje nezastupite ľné miesto v pôde. Minerálna zložka pevnej fázy predstavuje životný priestor pre kore ňovú sústavu rastlín a organizmy žijúce pod povrchom zeme. Kvapalná fáza dodáva potrebnú vlhkos ť spolu s rozpustenými látkami, ktoré rastlinstvo odčerpáva z pôdy. Rovnako podstatnou zložkou pôdy je aj pôdny vzduch bez ktorého by rastliny len ve ľmi ťažko dokázali existova ť. Pôdny vzduch je obohatený o plyny, ktoré sú charakteristické pre pôdne prostredie, v dôsledku prebiehajúcich procesov rozkladu odumretých organizmov. Jednotlivé fázy na seba pôsobia a výsledkom týchto vz ťahov sú špecifické vlastnosti pôdy (Kupková, 2009): 1. Fyzikálne vlastnosti pôdy, ktoré charakterizujú špecifické vlastnosti medzi pevnou, kvapalnou a plynnou zložkou pôdy. • Základné (prvotné) vlastnosti, ktoré sa spájajú s priestorovým usporiadaním pôdnej hmoty a jej kvalitatívnymi vlastnos ťami. (merná a objemová hmotnos ť, štruktúrnos ť, pórovitos ť). • Funk čné (druhotné) vlastnosti, ktoré sú výsledkom funkcie pôdy, ako prostredia pre život rastlín a organizmov. Charakterizujú vz ťah pôdy k vzduchu, teplu, vode a fyzikálno-mechanickým vlastnostiam. (vzdušný, tepelný, vodný režim, súdržnos ť, lepivos ť, konzistencia, vlá čnos ť, plastickos ť, napu čiavanie, usadenie, orbový odpor, zrelos ť pôdy, pôdny prísušok). 2. Chemické vlastnosti pôdy, ktoré sa posudzujú na základe prebiehajúcich chemických reakcií medzi jednotlivými fázami.

11

• Pôdna reakcia – pH , ovplyv ňuje rozpustnos ť látok v pôde, ich využite ľnos ť, prístupnos ť živín, adsorpciu a desorpciu katiónov, biochemické reakcie, štruktúru pôdy a fyzikálne vlastnosti pôdy. Následne rozlišuje pôdnu reakciu na kyslú, neutrálnu až zásaditú. Následne rozlišuje pôdnu reakciu na kyslú, neutrálnu až zásaditú. • Sorp čná schopnos ť pôdy, je schopnos ť pôdy púta ť ióny a molekuly látok. Rozoznávame mechanickú, fyzikálnu, fyzikálno-chemickú, chemickú a biologickú sorpciu. • Zloženie minerálneho podielu pôd, ktoré je rozdielne v závislosti od pôdotvornej horniny, pôdotvorného procesu a od činnosti človeka na danom území. Pomer anorganických látok k organickým sa vo vä čšine pôd udáva 10:1. • Zloženie organického podielu pôd, pod ktorým rozumieme všetky odumreté časti rastlín a živo číchov a humus. Humus predstavuje heterogénny materiál zložený z humusových (humínových) látok a nešpecifických (nehumínových) látok. • Voda v pôde, ktorá sa vyskytuje v podobe adsorp čnej, kapilárnej a gravita čnej. 3. Biologické vlastnosti pôdy, medzi ktoré patria • Mineralizácia pôdnej organickej hmoty, je aktivita organizmov vyjadrená množstvom uvo ľneného oxidu uhli čitého z pôdy. • Mineralizácia dusíka v pôde, je proces uvo ľň ovania minerálnych foriem dusíka z pôdnej organickej hmoty. • Nitrifikácia, je biologická oxidácia dusíka v pôde.

Pôda je jednou z najdôležitejších podmienok existencie ľudstva. Na jej význam poukazuje aj Európska charta o pôde, ktorá bola prijatá Európskou radou (Council of Europe) v roku 1972 a definuje význam pôdy pre človeka takto: • pôda je jedným z najdrahocennejších ľudských majetkov. Umož ňuje život na zemskom povrchu rastlinám, živo číchom i človeku, • pôda je obmedzený zdroj, ktorý sa ľahko ni čí,

12

• priemyselná spolo čnos ť používa pôdu pre po ľnohospodárstvo rovnako ako pre priemysel a ostatné ú čely. Politika regionálneho plánovania musí by ť v súlade s vlastnos ťami pôdy a dnešnými i budúcimi potrebami spolo čnosti, • po ľnohospodári a lesníci musia aplikova ť metódy, ktoré chránia kvalitu pôdy, • pôda sa musí chráni ť proti erózii, • pôda sa musí chráni ť proti zne čisteniu, • rozvoj urbanizácie musí by ť plánovaný tak, aby spôsoboval čo najmenšie škody na pôde, • pri výstavbe inžinierskych sietí sa musia už v etape ich plánovania zoh ľadni ť vplyvy na pri ľahlé pôdy, • na zabezpe čenie širokého používania a ochrany pôdy sa požaduje ďalší výskum a interdisciplinárna spolupráca, • ochrana pôdy sa musí vyu čova ť na všetkých úrovniach škôl a stále viac udržiava ť v pozornosti verejnosti, • vlády a úradné orgány musia ú čelne plánova ť, využíva ť a ochra ňova ť zdroje pôdy.

Z globálneho h ľadiska nie je žiadna funkcia pôdy nadradená. Každá funkcia sp ĺň a esenciálne úlohy v prírode a pri vytváraní ekonomických a sociálnych podmienok života človeka. Dôležité je aby váha jednotlivých funkcií zostala v krajine v rovnováhe, a aby žiadna nedosahovala intenzitu vyvolávajúcu poškodenie, alebo v extrémnych prípadoch zni čenie pôdy, ktoré ohrozuje celkový stav prírody (Demo a kol., 1998).

Pod ľa odporú čaní Rady Európy R(92)8 o ochrane pôdy sa ako hlavné funkcie pôdy uvádzajú nasledovné funkcie: • produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na Zemi, • filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode ako sú čas ť funk čných a regula čných mechanizmov prírody,

13

• udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, • priestorová základ ňa pre ekonomické aktivity človeka a sociálne istoty obyvate ľstva, • zásoba a zdroj surovín, • kultúrne dedi čstvo štátov a Zeme, vrátane paleontologických a archeologických artefaktov.

1.2 Degrada čné ú činky na pôde Slovenska

Pod pojmom degradácia rozumieme pod ľa zákona 220/2004 : „fyzikálne, chemické a biologické poškodenie a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, ako je vodná erózia a veterná erózia, zhutnenie, acidifikácia, kontaminácia rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými organizmami a živo číšnymi organizmami a mikroorganizmami, zníženie obsahu humusových látok v pôde, obmedzenie tvorby mikrobiálnej biomasy a neprirodzené zníženie biologickej aktivity v pôde“. Výsledkom degrada čných procesov na pôde je zníženie jej bazálnej a potenciálnej schopnosti tvori ť úrodu, ekologicky pôsobi ť a poskytova ť služby. Degradácia pôdy je sprievodným javom nevhodnej po ľnohospodárskej výroby, hospodárskeho rozvoja regiónu a nevhodného pôsobenia človeka na pôdu, resp. v prípade veternej a vodnej erózie, prírodných procesov (Demo a kol.,1998, Antal, 2005, Bujnovský, 2007). Aby si pôda mohla dlhodobo resp. trvalo plni ť svoje funkcie, vyžaduje si zabezpe čiť ochranu a starostlivos ť, ako uvádza Antal (2005) najmä: - ochranu úrodnosti pôdy - ochranu hrúbky pôdneho profilu - ochranu výmery pôdy

Z hľadiska faktorov ktoré vplývajú na degradáciu pôdy rozlišuje Antal (2005) tieto procesy a subprocesy: 1. fyzikálna degradácia pôdy 1.1 erózia pôdy

14

1.2 utlá čanie pôdy 1.3 deštrukturalizácia pôdy 1.4 vysušovanie pôdy 1.5 zamokrovanie pôdy 1.6 zosuvy pôdy 2. chemická degradácia pôdy 2.1 acidifikácia pôdy 2.2 alkalizácia pôdy 2.3 salinizácia pôdy 2.4 vymývanie pôdy 2.5 zne čis ťovanie pôdy 3. biologická degradácia pôdy 4. drancovanie pôdy 5. zábery pôdy

Významnos ť degrada čných procesov v rámci po ľnohospodárskych pôd SR, vyjadrenú v % znázor ňuje graf 1.

Postihnutie územia SR degrada čnými procesmi (%)

6,20%

1,50% 17,50% 27% 0,20% úbytok humusu vodná erózia

59% zhut ňovanie acidifikácia 47,76% veterná erózia kontaminácia salinizácia

Obr. 1 Významnos ť degrada čných procesov na území SR (Šimová, 2005)

Popis degrada čných procesov, z hľadiska ich rozsahu na území Slovenska, uvádzame v Tab. 2.

15

Tab. 2 Charakteristika degrada čných procesov (Bujnovský, 2007)

Limitné hodnoty degrada čných procesov na po ľnohospodárskej pôde uvádza zákon 220/2004 Z. z. v prílohe č.1 Kategórie a limitné hodnoty k tomuto zákonu. Dovo ľujeme si negatívne hodnoti ť zákonom stanovené limitné hodnoty vodnej, resp. veternej erózie, ktoré sú dlhodobo neúnosné z hľadiska ekologickej stability a udržate ľného hospodárstva. Na tento fakt poukázal aj Antal (2005), ktorý pre ochranu po ľnohospodárskej pôdy pred eróziou odporú ča využíva ť hodnoty uvádzané v STN 75 4501. Dôvodom je prekro čenie hodnoty vyrovnanej intenzity erózie týmito limitmi v naších podmienkach 5,7 až 57 násobne. Vo všeobecnosti rozlišujeme nasledovné intenzity degradácie pôdy (Demo a kol., 1998): • nízka, ke ď sú mierne redukované produk čné a ekologické funkcie pôdy s možnou nápravou opatreniami bežne používanými pri hospodárení na pôde,

16

• stredná, ke ď sú redukované produk čné a ekologické funkcie pôdy a náprava je možná investi čnými zúrod ňovacími opatreniami, • silná, ke ď nastane strata produk čných a ekologických funkcií pôdy s možnosťou ich obnovy, • extrémna, ke ď nastane nereverzibilná strata produk čných a ekologických schopností pôdy.

1.3 Štruktúra výmery a kvalita pôdy SR

Štruktúra výmery pôd SR je pravidelne aktualizovaná Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Výsledným dokumentom, ktorý je následne vydaný, je Štatistická ro čenka o pôdnom fonde Slovenskej republiky, ktorý obsahuje komplexný preh ľad o pôdnom fonde SR a zmeny za uplynulý rok.

Tab. 3 Stav pôdneho fondu SR k 1.1.2011

Zdroj: Štatistická ro čenka o pôdnom fonde Slovenskej republiky 2011 (upravil Ondov čín)

Každoro čne sa výmera pôdy jednotlivých druhov pozemkov mení. Zmeny výmer vznikajú v dôsledku (ÚGKaK, 2011): • Spresnenia výmer pri obnove operátov katastra nehnute ľností ako aj zmien, ktoré vznikli z opráv chybných výmer zistených pri spravovaní katastra. • Zmien trvalého charakteru, ktoré majú vplyv na vývoj pôdneho fondu.

17

V rámci jednotlivých druhov pozemkov Bielek (2008) pozitívne hodnotí vysoký podiel lesných pozemkov, ktoré sa svojou rozlohou približujú celkovej výmere po ľnohospodárskej pôdy. Vývoj po ľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov od roku 2006 znázor ňuje Tab. 4 (ÚGKaK, 2011).

Tab. 4 Vývoj výmery po ľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov

Zdroj: Štatistická ro čenka o pôdnom fonde Slovenskej republiky 2011

Slovensko sa výmerou lesnej pôdy zara ďuje medzi krajiny s najvyššou lesnatos ťou. Potenciál pre ďalšie zales ňovanie na našom území má najmenej 60 tis. ha, prevažne po ľnohospodárskej pôdy. Vývoj výmery po ľnohospodárskej pôdy je na našom území dlhodobo záporný. V období od roku 1950 do 2005 ubudlo celkovo 353 tis. ha po ľnohospodárskej pôdy. Tento trend sa o čakáva aj v budúcich rokoch (Bielek, 2008). Významnou charakteristikou potravinovej zabezpe čenosti, ako aj kvality bývania, je výmera pôdy na jedného obyvate ľa. Zastúpenie jednotlivých druhov pozemkov v prepo čte na jedného obyvate ľa na území Slovenska od roku 2009 je znázornené v Tab. 5. Preto v období intenzívneho rozvoja výstavby vzniká tlak aj z orgánov EÚ pre zníženie poklesu výmery pôdy na jedného obyvate ľa. V rámci Európskej únie pripadá v priemere na jedného obyvate ľa 3500 m 2 po ľnohospodárskej a 2100 m 2 ornej pôdy.

18

Tab. 5 Zastúpenie pôdy na jedného obyvate ľa v SR (ÚGKaK, 2011)

Zdroj: Štatistická ro čenka o pôdnom fonde Slovenskej republiky 2011 (upravil Ondov čín,2011)

Pôdna kvalita integruje biologické, chemické a fyzikálne komponenty a procesy pôdy, ktoré ju spájajú s jej prostredím v krajine. Kvalitu pôdy môžeme definova ť ako schopnos ť pôdy vykonáva ť funkcie, pri čom tento pojem je rovnováhou troch hlavných cie ľov (Vil ček, Hronec, Bedrna, 2005): - udržate ľná biologická produktivita, - kvalita životného prostredia, - zdravie rastlín, zvierat, ľudí. V po ľnohospodárstve je kvalita pôdy integrálnou sú čas ťou trvalo udržate ľného po ľnohospodárstva, ktoré je ovplyv ňované mnohými degradujúcimi, ale aj ochra ňujúcimi zásahmi. Z historického h ľadiska sa pri definovaní kvality pôdy chápala jej produk čná schopnos ť – úrodnos ť pôdy (Vil ček, Hronec, Bedrna, 2005). Na rozdiely medzi pojmami „úrodnos ť pôdy“ a „kvalita pôdy“ poukázal Patzel a kol. (in Vil ček, Hronec, Bedrna, 2005). Úrodnos ť pôdy nie je aplikovate ľná ako technický termín v prírodných vedách, nako ľko je to skrytá, dispozi čná pôdna charakteristika. Pôdna kvalita ozna čuje súbor uznávaných

19

pôdnych atribútov a funkcií, ktoré môžu by ť hodnotené. Je to nástroj, ktorý integruje rozdielne premenlivé stavy pôdy a funkcie, za ú čelom hodnotenia schopnosti pôdy fungova ť, ako sa od nej o čakáva, alebo odhadnú ť trvalú udržate ľnos ť sú časného praktického využitia krajiny. Pre hodnotenie sú časných problémov súvisiacich s pôdou , produk čné hodnotenie kvality pôdy už neposta čuje a narastá požiadavka hodnoti ť kvalitu pôdy z ekologického, prípadne environmentálneho h ľadiska (Bujnovský a Juráni, 1999). Po ľnohospodárska pôda na území Slovenska sa pod ľa zákona 220/2004 Z. z. zara ďuje do 9 skupín kvality po ľnohospodárskej pôdy. Tab. 6 vyjadruje zastúpenie týchto skupín v rámci krajov.

Tab. 6 Zastúpenie tried kvality pôdy na území SR

Zdroj: www.pôdnemapy.sk (upravil Ondov čín, 2011)

20

1.3.1 Bonitácia pôd Slovenska Na Slovensku prebehla bonitácia po ľnohospodárskych pôd (orná pôda, lúky, pasienky, vinice, chme ľnice a sady) na základe Komplexného pôdoznaleckého prieskumu, ktorý bol vykonaný v rokoch 1961 – 1970 vtedajším Laboratóriom pôdoznalectva v Bratislave (dnešný VÚPOP). KPP prebehol na celej výmere po ľnohospodárskej pôdy, a v rámci neho bolo vykonaných 17 000 pôdnych sond (Stre ďanská, Buday, 2006). Bonitácia prebiehala na celej po ľnohospodárskej pôde, s výnimkou intravilánov obce, s presnos ťou mapovania 3 ha. Využíva systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré vychádzajú z elaborátov spomínaného KPP a viacro čného ekonomického sledovania o ekonomickej úrodnosti PEJ. BPEJ po ľnohospodárskej pôdy a jej kultúry vyskytujúce sa v zastavanom území obce boli ur čené iba odborným odhadom a slúžia iba na ocenenie. V intravilánoch obce sa BPEJ nepoužívajú na ocenenie pôdy (Buday, 2000). Ako uvádza Džatko a kol. (2009) bonitovaná pôdno-ekologická jednotka predstavuje: „relatívne najhomogénnejší územný celok, ktorý vznikol pôsobením špecifickej a neopakovate ľnej kombinácie rovnorodých zložiek prostredia“. Bonitácia po ľnohospodárskych pôd používa klasifika čný systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie - ocenenia. Tento klasifika čný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené. Preto, pri akejko ľvek zmene hodnotenia pôd, nie je potrebné meni ť mapové dielo a ani s ním súvisiace bázy dát, ale len prevodné číselníky v podobe zoznamu BPEJ a ich príslušnosti do novej kategórie hodnotenia pôd. To je jeden z hlavných rozdielov v porovnaní s bonitáciou pôd, ktorá sa používala pred r. 1945 (Linkeš, Pestún, Džatko, 1996). Bonitáciu pôd definuje Gavriljuk (1974) ako „špecializovanú geneticko- výrobnú klasifikáciu pôd, ktorých úrodnos ť je vyjadrená v bodoch“. Džatko (2002) pod pojmom bonitácia rozumie: „proces kvantifikácie a kategorizácie úrodnosti, resp. produk čných predpokladov pôd najmä pre ekonomické a finan čné ú čely“.

21

Bonita pôdy sa v sú časnej dobe vyjadruje legislatívne ur čenou cenou pôdy. Princípom bonitácie pôdy je teda stanovenie tejto ceny, ktorá sa používa pre rôzne, legislatívne ur čené ú čely. Sú to (Stre ďanská, Buday, 2006): - ur čenie výšky dane z po ľnohospodárskej pôdy, - stanovenie úradnej výšky za prenájom po ľnohospodárskej pôdy, - úradné ocenenie pôdy pre riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, - ocenenie pôdy pre ú čely dotácií na po ľnohospodársku pôdu, - ocenenie pôdy pri pozemkových úpravách a komasáciach pozemkov.

Bonitáciu zabezpe čuje bonita čný informa čný systém, ktorý pozostáva z týchto častí (VÚPOP, 2011):
Fyzický súbor máp BPEJ v mierke 1: 5 000
Súbor máp BPEJ pre potreby GIS
Bonita čná banka dát
Sústava pôdno-ekologických jednotiek Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka je základnou topickou jednotkou celej sústavy topických jednotiek. Vznikla pre ú čely ocenenia po ľnohospodárskych pôd a predstavuje pôdne a ekologicky relatívne najhomogénnejší územný celok (Demo a kol.,1998).

Obr. 2 Štruktúra kódu BPEJ

22

Bonitovaná pôdno-ekologická jednotka a jej kód sa postupne vyvinul v troch etapách (Džatko,Sobocká a kol.,2009): • Sústava v podobe zoznamu 5-miestnych kódov BPEJ bola publikovaná ako Metodická príru čka na využívanie máp BPEJ SSR (Džatko a kol.,1976). • Upravená sústava v podobe zoznamu 5-miestnych kódov BPEJ Slovenska bola publikovaná ako samostatná sú čas ť celoštátnej užívate ľskej príru čky pre celú ČSSR, ktorú koordinoval Kle čka v r.1984. • V roku 1996 nastala zmena kódovania z pôvodného 5-miestneho na 7-miestný kód.

1.3.2 Produk čná schopnos ť pôd a regiónov Slovenska Základnou vlastnos ťou pôdy je jej úrodnos ť. Hroššo (1958 in Demo,1998) ju charakterizuje ako: „Schopnos ť pôdy poskytova ť rastlinám také životné podmienky, ktoré zabezpe čia ich vysoké úrody.“ Na základe analýzy a zhodnotenia nárokov rozhodujúcich po ľných plodín bola vypracovaná kvantifikácia vlastností najúrodnejšej pôdy (Hraško, Bedrna, 1988):  Hĺbka pôdy nie menšia ako 1 meter.  Hladina podzemnej vody nie vyššia ako 1,2 metra.  Rýchlos ť vsakovania vody do pôdy pri zrážkach by nemala by ť menšia ako 30 mm za prvú hodinu.  Obsah skeletu vo vrchných 0,2 metra pôdy by nemal by ť vyšší než 10 %, ak sa orná pôda využíva ako orná, ve ľkos ť skeletu nesmie presahova ť 20 milimetrov.  Celková mineralizácia vodného výluhu pôdy nemôže byť vyššia než 0,3 %.  Obsah humusu do h ĺbky 0,3 metra nemôže by ť nižší než 2 %, pomer

CHK :C FK by mal by ť 1:3.  Pôdna reakcia pH(KCl) by mala by ť v rozpätí 5,2 – 8,3.  Vo všetkých vrstvách pôdy nesmú by ť žiadne toxické látky.

23

 Erózna ohrozenos ť by nemala by ť vyššia než vyjadruje erózny koeficient 0,4 pod ľa Silvestrova, čo znamená, že by nemala by ť umiestnená na svahu nad 5°.  Pôda má by ť kyprá, má obsahova ť 75 % agregátov gu ľatého tvaru ve ľkých 1 – 10 mm, ktoré sú vodoodolné.  Objemová hmotnos ť by mala by ť v rozsahu 0,8 – 1,5 t.m -3.  Pórovitos ť by mala by ť v rozpätí 40 – 50 %.  Textúrne je optimálna pôda hlinitá (30 – 45 % ílu, 50 % prachu).  Pôda nesmie prem ŕza ť hlbšie než 0,5 metra a teplota pôdy v mesiacoch jún až september by nemala by ť nižšia než 15 °C a to v h ĺbke 0,5 metra, v hĺbke 0,2 by mala by ť v rozpätí 20 – 25 °C.  Obsah vody v pôde by za celú d ĺžku vegeta čného obdobia nemal klesnú ť pod trojnásobok čísla hygroskopicity. Kvantitatívnym vyjadrením úrodnosti pôdy je produk čná schopnos ť pôdy, ktorá predstavuje pod ľa Džatka (2002): „merate ľný stupe ň základného atribútu každej pôdnej jednotky prija ť, transformova ť, akumulova ť a odovzdáva ť potrebné množstvo vody, živín a energie pre rast a produkciu konkrétnych rastlín a ich spolo čenstiev“ a „je najobjektívnejšie vyjadrený len vo vz ťahu ku konkrétnym plodinám a kultúram.“

Tab. 7 Produk čná schopnos ť pôd (Džatko, 2002)

Pre ú čely praktickej realizácie poznatkov o produk čnej schopnosti pôd bolo potrebné vykona ť integrované hodnotenia vz ťahov medzi vlastnos ťami pôdno- ekologických jednotiek, faktormi prostredia a dostupnými údajmi o úrodách plodín a tak vytvori ť relevantnú sústavu hodnotenia produk čného potenciálu

24

po ľnohospodárskych pôd, ktorá je vyjadrená v 100-bodovej stupnici (VÚPOP, 2011). Džatko (2002) definuje tento pojem takto: „Produk čný potenciál pôd vyjadruje maximálny stupe ň produk čnej schopnosti pôd v konkrétnom priestore a čase, ktorý sa prejaví optimálnou produkciou príslušnej plodiny resp. kultúry bez vážnejšieho narušenia rovnováhy faktorov a biologickej stability prostredia“. Bodové hodnoty produk čného potenciálu sú vypo čítané na základe separátneho hodnotenia pôdno-ekologických faktorov a následného výpo čtu pod ľa vzorca, ktorý je upravený pre 7-miestný kód BPEJ (Džatko, 2002).

BH = (HPJ + SE + KH + Z) * T

Kde: HPJ = bodové hodnoty hlavných pôdnych jednotiek, SE + KH + Z = bodové hodnoty kategórií svahovitosti + expozície, kamenitosti + h ĺbky pôdy a zrnitosti pôd (pod ľa 7- miestných kódov BPEJ) T = koeficient za klimatický región

V rámci Slovenskej republiky má najvyššiu 100-bodovú hodnotu BPEJ 0019002. Je to stredne ťažká, karbonátová čiernica typická ( ČAm c) v klimatickom regióne 00. Najnižšiu bodovú hodnotu 2 dosiahli BPEJ 0700891, 0700991, 1000891. Sú to ve ľmi plytké pôdy na zrázoch so sklonom nad 25° v príslušných klimatických regiónoch (Džatko, 2002). Na ú čely hodnotenia vä čších územných celkov, resp. regiónov (pod ľa indexu produktivity regiónov) sú všetky BPEJ rozdelené do 10 kategórií produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd Slovenska . Pretože po ľnohospodárska pôda nie je na celej výmere prírodného regiónu, vyjadruje sa jeho potenciál pre po ľnohospodárske využívanie sú činom priemernej bodovej hodnoty produk čného potenciálu regiónu a podielu príslušnej výmery po ľnohospodárskej pôdy. Zastúpenie jednotlivých kategórií produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd na Slovensku, bodovú hodnotu a charakter produk čného potenciálu zobrazuje Tab. 8.

25

Tab. 8 Kategórie produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd regiónov (Džatko, 2002)

Priemerný produk čný potenciál po ľnohospodárskych pôd vyjadrený v bodoch pre jednotlivé kraje Slovenska (Bielek, 2008): Bratislavský kraj 72,4; Nitriansky kraj 75,5; Trnavský kraj 76,9; Tren čiansky kraj 45,7; Žilinský kraj 29,9; Banskobystricky kraj 43,2; Prešovský kraj 36,3; Košický kraj 54,2. Priemerná hodnota produk čného potenciálu na území Slovenska je 53,9 bodu .

1.3.3 Využitie produk čného potenciálu pôd pre ochranu, zúrodnenie a udržate ľné využívanie. Využitie produk čného potenciálu pôd neslúži iba pre kategorizáciu pôd do produk čných skupín, ale predstavuje istú orienta čnú hodnotu, na základe ktorej by jej užívate ľ mal prispôsobi ť svoje správanie sa, nároky a vykonávané úkony . Ako uvádza Demo a kol. (1998), nie je správne chápať hodnotu produk čného potenciálu pôd ako indikátora možnej maximalizácie, ale len optimalizácie využívania pôdy a krajiny. Ochrana po ľnohospodárskej pôdy na Slovensku je daná zákonom 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pod ľa §12 Zásady ochrany po ľnohospodárskej pôdy pri nepo ľnohospodárskom použití, sú všetky BPEJ na základe produk čného potenciálu zaradené do 9 skupín kvality. Za

26

chránené pôdy sa považujú pôdy s BPEJ zaradenou do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny. Podrobnejšie sa tejto ochrane venujeme v kapitole 4.1.4. Hodnota produk čného potenciálu pôd sa z hľadiska ochrany po ľnohospodárskej pôdy využíva aj pri rozdelení pôdneho fondu pre podmienky multifunk čného využívania po ľnohospodárskych pôd Slovenska. Pre tento ú čel je po ľnohospodárska pôda rozdelená na: - primárny pôdny fond, - sekundárny pôdny fond, - ostatný pôdny fond.

Po ľnohospodársky pôdny fond Slovenska

15%

29%

56%

primárny pôdny fond sekundárny pôdny fond ostatný pôdny fond

Obr.3 Rozdelenie po ľnohospodárskeho pôdneho fondu Slovenska

Primárny pôdny fond predstavuje pôdu, ktorá je nevyhnutná na zabezpe čenie po ľnohospodárskej produkcie Slovenska. Sú to pôdy s najvyšším produk čným potenciálom (38 – 100) a ich priemerná bodová hodnota je 70, 35 bodu. Zaberá 1 367 853 ha po ľnohospodárskej pôdy Slovenska registrovanej v LPIS (Land parcel identification system). Sekundárny pôdny fond predstavuje pôdu, ktorá sa dočasne môže vy členi ť pre nepo ľnohospodárske ú čely, pri čom nedôjde k jej znehodnoteniu, alebo sa môže vy členi ť na alternatívne po ľnohospodárske ú čely. Sú to pôdy s priemernou bodovou hodnotou 29,43 bodu (v rozmedzí 1 – 55 bodov). Sekundárny po ľnohospodársky pôdny fond zaberá 696 038 ha.

27

Ostatný pôdny fond predstavuje pôdu, ktorá by mala by ť prednostne využívaná na alternatívne po ľnohospodárske využitie, iné nebiologické ú čely a na zábery. Zaberá asi 369 088 ha (VÚPOP, 2011). V záujme trvalého udržania produk čného potenciálu pôd je žiaduce, aby pokles obsahu organickej hmoty nebol vysoký, alebo dlhodobý. To znamená, aby deficit organického uhlíka nepresahoval limitnú hodnotu 6 t C/ha viac ako dva roky nepretržite. Intenzita procesov mineralizácie organických látok a s tým súvisiace straty uhlíka z pôdy sú rozhodujúco formované a kvantitatívne ur čované hlavne komplexom vlastností pôdno-ekologického stanoviš ťa, pri čom táto intenzita je v zápornej korelácií s produk čným potenciálom pôd. Čím je produk čný potenciál pôd nižší, tým vyššie sú straty organického uhlíka z pôdy a naopak. Na základe tohto funk čného vz ťahu boli pre ú čely bilancie pôdnej organickej hmoty roz členené orné pôdy Slovenska do troch kategórií (Bielek,

Jur čová, 2010): Kategória pôdy Cm 1. Vysoko produk čné 2,81 2. Stredne produk čné 4,27 3. Menej produk čné 4,59 V kategóriách je zoh ľadnená kvalita humusových látok (Jur čová, 1989) a produk čný potenciál pôd, vyjadrený bodovou hodnotou BPEJ (Hraško, Džatko, 1989). Pre každú z týchto kategórií orných pôd boli pomocou korela čnej rovnice vypo čítané priemerné základné ro čné straty uhlíka z pôdy v tonách C na 1 hektár (C m). Pri dosiahnutí deficitu uhlíka na úrovni 5 t C/ha je organické hnojenie potrebné a pri prekro čení limitnej hodnoty 6 t C/ha nutné (Bielek, Jur čová, 2010). Pre projektovanie trvalo udržate ľných sústav sa využívajú vz ťahy medzi vlastnos ťami BPEJ a spôsobmi využívania ich produk čného potenciálu. Na základe týchto vz ťahov bola vypracovaná typologicko-produk čná kategorizácia po ľnohospodárskych pôd (vi ď kap. 4.1.3), ktorá je podkladom pre správnu delimitáciu po ľnohospodárskej a lesnej pôdy (Džatko, 2002). Delimitácia pôdneho fondu sa rozumie vymedzenie a ur čenie štruktúry pôdneho fondu z hľadiska terénnych, pôdnych a klimatických podmienok so zrete ľom na jeho najú čelnejšie využitie pre po ľnohospodársku a lesnícku výrobu. Z poh ľadu typologicko-produk čnej kategorizácie po ľnohospodárskych

28

pôd sa delimitácia vykonáva na základe týchto štyroch kritérií (Stre ďanská, Buday, 2006): 1. Z delimita čného h ľadiska nespája ť do jedného výrobného celku (honu) rôzne kategórie typologicko-produk čného členenia ( napr. O s T ). 2. Do jedného pôdneho celku nespája ť subtypy s odstupom viac ako dvoch stup ňov kategorizácie (napr. O1 s O4). 3. Ak sú do pôdnych celkov zara ďované pozemky s menej kvalitnou pôdou, nemal by jej podiel presahova ť 20 % výmery pôdneho celku. 4. Ak do pôdneho celku s menej kvalitnou pôdou sú zaradené pozemky s kvalitnejšou pôdou, nemal by jej podiel presahova ť výmeru 15 % výmery pozemku, u TTP 25-30 %.

Výsledkom implementácie smernice č. 91/676/EHS do národnej legislatívy je dusi čnanová smernica, ktorej cie ľom je zníženie a zabránenie ďalšiemu zne čisteniu povrchových a podzemných vôd v dôsledku dusi čnanov z po ľnohospodárskych zdrojov. Táto ochrana je zabezpe čovaná prostredníctvom zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z., vyhláškou MP SR 199/2008 Z.z. V zmysle dusi čnanovej smernice sa tieto opatrenia dotýkajú tzv. zranite ľných oblastí, ktoré predstavujú po ľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú zrážkové vody do povrchových alebo vsakujú do podzemných vôd a koncentrácia dusi čnanov v nich je vyššia ako 50 mg/l, alebo môže by ť v blízkej budúcnosti prekro čená. V zranite ľných oblastiach sa na základe súboru pôdnych, hydrologických, geografických a ekologických parametrov ur čili pre každý po ľnohospodársky subjekt 3 kategórie obmedzení hospodárenia (Bujnovský, Gerge ľová, 2008): kategória A - produk čné bloky s najnižším stup ňom obmedzenia hospodárenia, povolené hnojenie v dávke 120 kg N/ha/rok (do 20 bodov PS). kategória B - produk čné bloky so stredným stup ňom obmedzenia hospodárenia, povolené hnojenie v dávke 80 kg N/ha/rok (20 až 80 bodov PS). kategória C - produk čné bloky s najvyšším stup ňom obmedzenia hospodárenia, povolené hnojenie v dávke 40 kg N/ha/rok (80 až 100 bodov PS).

29

Maximálna jednorázová dávka dusíka v priemyselných hnojivách nesmie prekro čiť 60 kg N/ha.

30

2 Cie ľ diplomovej práce

Cie ľom bakalárskej práce je na základe bonitácie pôd Slovenska vykona ť na lokalite okres Michalovce charakteristiku pôdnych pomerov z hľadiska ich produk čnej schopnosti. Na dosiahnutie hlavného cie ľa, bolo potrebné splni ť tieto čiastkové ciele: - štruktúra pôdneho fondu záujmového územia, - pôdno-ekologické parametre po ľnohospodárskej pôdy, - produk čný potenciál po ľnohospodárskych pôd v okrese, - smery využitia produk čného potenciálu pôd.

31

3 Materiál a metóda

Predmetom riešenia závere čnej bakalárskej práce bolo územie okresu Michalovce. V centrálnej časti okresu je v nadmorskej výške 114 m n.m. situované okresné mesto Michalovce. Stretávame sa s jeho ozna čením „srdce Zemplína“.

Obr.4 Poloha okresu Michalovce na pozadí Košického kraja

3.1 Vymedzenie a charakteristika záujmového územia

Riešené územie sa rozprestiera na Východnom Slovensku a je čas ťou regiónu Zemplín. Hrani čí s okresmi Sobrance a Trebišov z Košického kraja a okresmi Humenné a Vranov nad Top ľou, ktoré patria do Prešovského kraja. Najdlhšiu hranicu v západnej a južnej časti okresu má s okresom Trebišov. Hranica okresu v juhovýchodnej časti tvorí zárove ň aj štátnu hranicu, na ktorej sa nachádza hrani čný prechod s Ukrajinou v katastri obce Ve ľké Slemence. So svojou rozlohou 101 950 ha sa zara ďuje medzi ve ľmi ve ľké okresy Slovenska. Po čet obyvate ľov k 31.12.2009 predstavoval 109 547 obyvate ľov a rovnako ako rozlohou patrí medzi najvä čšie na území Slovenska. Obyvate ľstvo sa sústre ďuje v troch mestách - Michalovce, Strážske, Ve ľké Kapušany, a v 75 vidieckych sídlach kde žije 48% obyvate ľov okresu. Vä čšina územia sa nachádza na Východoslovenskej nížina, iba na severe zasahuje do okresu Vihorlatské vrchy.

32

3.1.1 Charakteristika prírodných pomerov okresu Michalovce Klimatické pomery Okres, ako sú čas ť Východoslovenskej nížiny, patrí do teplej klimatickej oblasti, ktorá pozd ĺž rie čnych dolín zasahuje aj do Laboreckej a Ondavskej vrchoviny. Táto klimatická oblas ť je plošne najrozsiahlejšia. Vyššie položené územia do 800 m n.m. patria do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorú tvoria najvyššie polohy tvorí čas ť Vihorlatu zasahujúca do územia na severe okresu. Polohy nad 800 m n.m., vyskytujúce sa len v malej miere, patria do chladnej klimatickej oblasti. Klimatické pomery v okrese bližšie charakterizuje Tab. 9, obsahujúca vybrané klimatické charakteristiky namerané mernou stanicou v Michalovciach.

Tab. 9 Charakteristické klimatické ukazovatele, merná stanica Michalovce

Zdroj: Biometeorológia (Špánik, Šiška, 2004)

Priemerná ro čná teplota na mernej stanici dosahuje hodnotu 9,2 °C, po čas vegeta čného obdobia teplotu 16,2 °C. Na území spadne v pri emere ro čne takmer 600 mm zrážok, no po čas vegeta čného obdobia v priemere iba 363,7 mm. Úhrn zrážok býva najvýdatnejší v mesiacoch jún a júl. Snehová prikrývka sa pod ľa mernej stanice vyskytuje v mesiacoch november až marec. Ro čne trvá v priemere 24,1 dní.

Geomorfologické pomery Východoslovenská nížina, ako sú čas ť Potiskej kotliny, sa za čala vyvíja ť v období neogénnych poklesov pôdy. Formovanie jej nížinného reliéfu prebieha dodnes. Najvyššie položený bod v okrese, s nadmorskou výškou 965 m n.m. sa nachádza vo Vihorlatských vrchoch. Najnižšie položený bod v okrese je medzi riekami Ondava a Latorica v katastrálnom území obce Oborín v nadmorskej výške 96 m n.m. Prevýšenie na území dosahuje 869 m.

33

Za čiatkom štvrtohôr predstavovala VSN výraznú depresiu, do ktorej stekali rieky zo zna čnej časti Východného Slovenska, ktoré postupne ukladali vulkanický a flyšový materiál. Sedimenta čné pomery sa menili, čo malo za následok nepravidelnos ť v plošnom rozšírení jednotlivých usadenín. Rie čneho pôvodu sú najmä štrkopiesky, často na povrchu zahlinené. Viate piesky tvoria v teréne menšie vyvýšeniny (mo ľvy). V ich podloží sú sladkovodné ílovité sedimenty, pod ktorými sú tekuté piesky. Na geologickej stavbe VSN sa v prevažnej miere podie ľajú neogénne a kvartérne horniny. Na severe okresu zasahujú do okresu Vihorlatské vrchy. Tie sú mladým vulkanickým pohorím patriacim do sope čného pásma východných Karpát. Na stavbe Vihorlatských vrchov sa zú čast ňujú íly, piesky, pieskovce a miestami vyskytujúce sa ryolity. Vä čšiu čas ť pohoria tvoria andezity a pyroxenické andezity v podobe masívov príkrovov a prúdov. Štvrtohorné sedimenty na úpätí pohoria sú zastúpené sprašou, terasovými štrkmi, hlinami, sutinami a aluviálnymi náplavami tokov. Do okresu Michalovce zasahujú tieto genetické jednotky: Východoslovenská pahorkatina, kam patrí Pozdišovský chrbát, Zalužická pahorkatina, Podvihorlatská pahorkatina a Východoslovenská rovina kam patrí Mal čická tabu ľa, I ňačovská tabu ľa, Závadská tabu ľa, Senianská mokra ď, Kapušianske plá ňavy a Laborecká rovina. Pod ľa regionálnej sústavy pôdno-ekologických jednotiek (Džatko, 2002) je členenie okresu podobné. Štruktúra kódu je nasledovná: X oblas ť XX podoblas ť XXX región XXXX subregión 3 Východoslovenská nížina 31 Východoslovenská rovina 311 Medzibodrocké plá ňavy a Latorická rovina 312 Ondavská rovina 313 Laborecká rovina 314 Kapušianské plá ňavy

34

32 Východoslovenské pahorkatiny 321 Mal čická tabu ľa a Pozdišovský chrbát 322 Podvihorlatská pahorkatina 4 Karpaty 45 Sope čné pohoria 458 Vihorlatské vrchy

Pedologické pomery Pôdne pomery v okrese zodpovedajú zložitým geologickým pomerom na VSN, ktoré spôsobujú ve ľkú pôdnu heterogenitu a to ako z druhového tak i typologického h ľadiska. Na naplaveninách sa vyvinuli ťažké ílovité pôdy, ktoré tvoria nepriepustný strop vertikálnemu prúdeniu podzemných vôd. V okrese sa vyskytuje 11 pôdnych typov, prevažne s glejovými pôdotvornými substrátmi. Podrobnejšia charakteristika pôdnych pomerov v riešenom území je prezentovaná v kapitole 4.1.1.

Hydrologické pomery V minulosti, približne do roku 1960, takmer každoročne dochádzalo na Východoslovenskej nížine k zaplavovaniu a podmá čaniu vyše 45 tis. ha a v extrémnych rokoch okolo 100 tis. ha pôdy. S cieľom zabráni ť záplavám a zvýši ť využitie po ľnohospodárskej pôdy v týchto oblastiach, sa v roku 1958 za čalo s rozsiahlymi vodohospodárskymi a meliora čnými úpravami. Na tieto úpravy sa v do roku 1990 vynaložilo viac ako 3 mld. Sk. Tieto úpravy sa v zna čnej miere dotkli aj okresu Michalovce. Východoslovenská nížina a zemplínsky región sú typickým príkladom vejárovitej rie čnej siete. Riešené územie spadá do spodnej časti povodí riek tvoriacich najvä čší východoslovenský vodný tok Bodrog. Ten patrí do úmoria Čierneho mora a odvod ňuje 14,7 % územia Slovenska. Vzniká sútokom Ondavy a Latorice a po ústie do Tisy má d ĺžku 65 km, na našom území len 15 km. Ondava (144 km) so svojím najvä čším prítokom Top ľou prispieva do povodia Bodrogu plochou 3 355 km 2. Latorica ktorá ohrani čuje okres z juhu, priberá svoj najvä čší prítok Laborec nieko ľko kilometrov nad sútokom s Ondavou. Laborec pramení v Nízkych

35

Beskydách v nadmorskej výške 682 m n.m. a má d ĺžku 129 km. Zlieva sa s ve ľkým ľavostranným prítokom riekou Uh, ktorého vä čšia čas ť povodia sa nachádza na Zakarpatskej Ukrajine. Laborec odvod ňuje územie s rozlohou približne 4 522 km 2 a pred zaústením sa do Latorice priberá ešte prítok Duša. Vä čšina plochy povodia Laborec je tvorená ľavostranným povodím, na ktoré pripadá 4 076 km 2 a na pravostranné 446 km 2. Tento fakt je podmienený morfológiou povodia a spomínaným prítokom Uh. Na pravej strane Laborca si s ním Ondava vytvorila takmer rovnobežné koryto. Ondava prijíma z ľavostranné povodie 1 066 km 2 a z rozvinutejšieho pravostranného 2 289 km 2. V rokoch 1960 – 1990 sa na Východoslovenskej nížine zrealizovala rozsiahla vodohospodárska výstavba: vodné nádrže Zemplínska šírava, Domaša, Starina, regulácia a úprava 316 km vodných tokov, vybudovanie 453 km ochranných hrádzi, a hydromeliora čná výstavba: vyše 107 tis. ha odvodnenia, 28 odvod ňovacích čerpacích staníc, 522 km odvod ňovacích kanálov a vyše 30 tis. ha závlah. Zemplínska šírava je zásobovaná Šíravským kanálom, ktorý je regulovaný ha ťou na rieke Laborec v katastrálnom území obce Petrovce nad Laborcom. Pre výpust ve ľkých vôd na rieke Laborec slúži suchá vodná nádrž – polder Beša. Tá svojou výmerou 1 568 ha a reten čnou kapacitou 53 mil. m 3 vody je najvä čšou suchou vodnou nádržou v strednej Európe. V okrese sa nachádza aj komplex 26 umelo vytvorených rybníkov, známych pod názvom Senné rybníky. Ne ďaleko obce Vinné sa nachádza Vinianske jazero. Na ochranu povrchových a podzemných vodných zdrojov sa Nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z. vy čle ňujú zranite ľné oblasti, ktoré predstavujú pozemky po ľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí, ktorých zoznam uvádza príloha č. 1 k tomuto nariadeniu. V okrese je zaradených 73 k.ú. nasledovne: kategória A - produk čné bloky s najnižším stup ňom obmedzenia hospodárenia, zaradených 78,61 % po ľnohospodárskej pôdy okresu. kategória B - produk čné bloky so stredným stup ňom obmedzenia hospodárenia, zaradených 17,75 % po ľnohospodárskej pôdy okresu. kategória C - produk čné bloky s najvyšším stup ňom obmedzenia hospodárenia, zaradených 1,91 % po ľnohospodárskej pôdy okresu.

36

Potenciálna vegetácia Vŕbovo-topo ľové lesy v zaplavovaných územiach ve ľkých riek Jednotka združuje spolo čenstvá mäkkých lužných lesov rozšírených na halocénnych nivách riek v teplej panónskej oblasti , na vlhkých , periodicky zaplavovaných fluviálnych sedimentoch v nížinnom a pohorkatinom stupni do 250 – 300 m n.m. Sú v nej zahrnuté fytocenózy vysokokmenných v ŕbovo- topo ľových lesov, krovitých v ŕb a všetky ich vývojové štádia. Nížinné hygrofilné dubovo-hrabové lesy Sú najrozšírenejšie listnaté lesy na našom území, zonálnou formáciou v dubovom stupni. Pôvodne zaberali súvislé rozsiahle plochy najmä v pahorkatinách a na vrchovinách až do výšky priemerne 600 m n.m vo všetkých vnútrokarpatských kotlinách a podoliach až na rovinách a nížinách na juhu Slovenska. Nátržnikové dubové lesy Táto skupina lesných a trávnych spolo čenstiev sa viaže na území Slovenska na južné svahy v dobovom stupni, a to na vápence, dolomity, vápenité zlepence, flyše, bázickejšie vyvreliny. Zaberajú neve ľké plochy územia. Viažu sa na výlu čne teplé, južné – juhozápadné a východné svahy. Jase ňovo-brestovo-dubové lesy v povodiach ve ľkých riek Zaberajú oblas ť nížin a pahorkatín, hlavnými porastovými drevinami sú duby. Len zriedkavo tvoria rovnorodé porasty, tie sú podmienené antropickými vplyvmi. Dubiny, vzh ľadom na ich vysokú p ňovú výmladnos ť, boli obnovované vegetatívnym spôsobom a dreviny s menšou, alebo kratšie trvajúcou výmladnos ťou z porastov usupovali. Bukové lesy v horských polohách Prevažnú čas ť lesných porastov vo vyššom horskom stupni tvoria horské kyslomilné bukové lesy reprezentované najmä asociáciou Luzulo-Fagetum . Polohy okolo 1000 m n.m. Na hornej hranici podhorského stup ňa a v horskom stupni (500 - 900 m n.m.) sa vyvinuli eutrofné bukové a zmiešané jed ľovo- bukové lesy.

37

Dubové a cerovo-dubové lesy Nížinné dubiny predstavujú ve ľkú, a napriek ur čitej variabilite spôsobenej rozdielmi vo vlhkosti pôd a nadmorskej výške, aj pomerne homogénnu skupinu zonálnych lesných spolo čenstiev. Zaberajú rozsiahle plochy Podunajskej nížiny s výrazným s výrazným výbežkom do Juhoslovenských kotlín. V oblasti východoslovenskej nížiny sú prirodzené dubiny bez buka o čosi vzácnejšie. Na južných svahoch prenikajú aj do pohorí. V najnižších polohách sa tieto dubiny vyskytujú na priaznivejšom reliéfe, kde nedochádza k ochudob ňovaniu o vodu bo čným odtokom. Vo vyšších polohách sa naopak prirodzené dubiny vyskytujú na najsuchších stanovištiach a na ťažkých zamokrených pôdach, čiže na stanovištiach, ktoré príliš nevyhovujú buku. Podhorské bukové lesy Prevažnú čas ť lesných porastov vo vyššom horskom stupni tvoria horské kyslomilné bukové lesy. Na hornej hranici podhorského stup ňa a v horskom stupni (500 - 900 m n.m.) sa vyvinuli živné bukové a zmiešané jed ľovo - bukové lesy. Spolo čenstvá buka lesného môžu sprevádza ť aj jedle a smreky. Pôvodné porasty sú vysoko cenené a najvýznamnejšie z nich z nich sú vyhlásené za rezervácie. V týchto lesoch sa vyskytuje viacvrstvový bohatý bylinný podrast s vysokými nárokmi na pôdne živiny. Vyskytujú sa na rôznom geologickom podloží, miernejších svahoch s menším sklonom. Dubové lesy s javorom tatarským a dubom plstnatým Tieto, miestami trochu azonálne lesy sa vyskytujú na strmých skalnatých svahoch a hrebienkoch budovaných bázickými horninami (vápence, dolomity, andezity, čadi če a p.) na okrajoch slovenských nížin, ktoré sú pod vplyvom tzv. panónskej klímy. Kvôli svojmu reliéfu, priepustnému podložiu a pomerne nízkym zrážkam sú tieto stanovištia ve ľmi presychavé, čo predstavuje hlavný limitujúci faktor pre dreviny a ostatné rastliny. Pôdy týchto lesov sú spravidla plytké a kamenité, dobre priepustné pre vodu.

38

Chránené územia CHKO Latorica Táto chránená krajinná oblas ť bola vyhlásená 25. 6. 1990. Rozprestiera sa pozd ĺž rieky Latorice a dolných tokov Laborca a Ondavy na rozlohe 15 620 ha. Je to druhé ve ľkoplošné chránené územie nížinného typu na Slovensku. V sú časnosti je to ojedinelý zachovalý súbor prirodzených lužných lesov m ŕtvych ramien riek, zriedkavých a vzácnych vodných a mo čiarnych biocenóz tvoriacich komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike. Oblasť je charakteristická vŕbovými solitérmi, dobre sa tu darí leknu bielemu, leknici žltej, kotvici plávajúcej a kosatcom. Územie sa nachádza v migra čnej ceste vodného vtáctva. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytna čka mo čiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán ve ľký, orliak morský a iné. Predpokladá sa výskyt do 90-tich druhov chránených živo číchov. Na tomto území boli doposia ľ vyhlásené dve NPR - Latorický luh 1. a Latorický luh 11. a pä ť PR – Rašelinisko, So ľ, Ve ľké jazero, Zatínsky luh, Dlhé Tice a Krátke Tice. CHKO Vihorlat Vihorlat bol vyhlásený za CHKO d ňa 28. 12.1973, avšak vyhláškou z 19. apríla 1999 sa upravila výmera pôvodnej CHKO, v sú časnosti má výmeru 17 485,24 ha. Rozprestiera sa v okresoch Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina. CHKO je pokrytá hlavne bukovými lesmi. Vihorlat je napriek neve ľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sope čné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1 000 metrov Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kame ň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bledu ľa jarná karpatská, prilbica chlpatoplodá a iné. Najcharakteristickejšou rastlinou je zákonom chránená telekia ozdobná. Celkove sa v CHKO vyskytuje okolo 35 druhov chránených rastlín. Vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát sa prejavuje aj v zložení živo číšstva Vihorlatu. Vyskytuje sa tu vyše 2 000 druhov bezstavovcov.

39

Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov napríklad bocian čierny, v čelár oby čajný, orol krik ľavý, hadiar krátkoprstý.

3.1.2 Štruktúra pôdneho fondu v sú časnom stave Štruktúru pôdneho fondu nám charakterizuje Tab. 10, v ktorej uvedené údaje sme získali z ÚGKaK (2011). Celková výmera okresu predstavuje 101 926 ha. V štruktúre prevláda charakter nížinného reliéfu, s vysokým podielom po ľnohospodárskej pôdy, v ktorej majú svoje zna čné zastúpenie TTP. Zastúpenie lesnej pôdy je v tomto prípade výrazne potla čené.

Tab. 10 Štruktúra pôdneho fondu v okrese Michalovce

Zdroj: Štatistická ro čenka o pôdnom fonde SR (ÚGKaK, 2011)

Výmera výsevných plôch okresu Michalovce sa podie ľa 24,9 % podielom na osevnej ploche Košického kraja. Štruktúra výsevných plôch jednotlivých kultúr sa za posledné roky výrazne nezmenila. Tradične najzastúpenejšou je pšenica pred ja čme ňom. Obilniny sa v okrese v roku 2009 pestovali celkovo na 25,8 tis. ha. Vzrastajúci je záujem o olejniny, najmä repku. Znižujú sa výmery výsevu zemiakov a zeleniny. Podstatnú čas ť výmery zaberajú objemové krmoviny, ktoré sú tvorené viacro čnými porastmi tráv.

40

Živo číšna výroba sa od roku 1989 markantne znížila, a tento trend sa na ďalej zachováva. Najvýraznejší úbytok bol zaznamenaný v hovädzom dobytku. Pri hydine dochádza v poslednom období k pozvo ľnému zvyšovaniu stavov. V roku 2009 sa v okrese Michalovce dosahovali tieto hektárové úrody (t): Zrniny spolu 3,79 Zemiaky 14,81 Obilniny 3,81 VRK 3,26 Olejniny 2,03

3.2 Metodický postup riešenia bakalárskej práce

3.2.1 Podkladové materiály pre riešenie práce

Pri riešení problematiky bakalárskej práce sme využívali literárne zdroje uvedené v zozname použitej literatúry a tieto podkladové materiály:

- mapová služba internetového portálu „pôdny portál“

- príru čka pre používanie máp BPEJ

- digitálny infoservis pre regióny a samosprávy (www.pôdnemapy.sk)

3.2.2 Postup riešenia práce

Postup písania závere čnej práce môžeme charakterizova ť nasledovnými krokmi:

- získanie základných informácií o území, fotodokumentácia,

- preštudovanie odbornej literatúry a jej spracovanie

- tvorba analytickej časti práce, interpretácie poznatkov o území

- sumarizácia čiastkových prác, zhrnutie dosiahnutých výsledkov

- formálna úprava závere čnej práce

41

4 Dosiahnuté výsledky a diskusia

4.1 Pôdno-ekologické parametre a hodnotenie pôd okresu Michalovce

Základnou topickou jednotkou sústavy BPEJ je pôdno-ekologická jednotka (Džatko, Sobocká a kol., 2009). Ako uvádza Džatko a kol. (1976): „všeobecne sa pod pojmom pôdno-ekologická jednotka chápe rovnorodý územný celok, ktorý má v dôsledku vzájomného pôsobenia celého komplexu zložiek prostredia, najmä pôdy, klímy a reliéfu špecifický a neopakovate ľný charakter ekologických vlastností a produk čného potenciálu“.

Obr. 5 Sedemmiestny kód BPEJ

Výsledný 7-miestný kód zaznamenáva jedine čné a špecifické vlastnosti každej BPEJ. Vyjadrená je kombináciou 11 klimatických regiónov (kód klimatického regiónu T), 100 hlavných pôdnych jednotiek (hlavná pôdna jednotka HPJ), 6 kategórie svahovitosti (svahovitos ť S) , 4 kategórie expozície (expozícia E) , 4 kategórie skeletovitosti (skeletovitos ť K) , 3 kategórie h ĺbky pôdy (h ĺbka pôdy H) a 5 kategórii zrnitosti pôd (zrnitos ť pôdy Z). Prvé štyri miesta v kóde sa ozna čujú tiež ako hlavná pôdnoklimatická jednotka. Celkový po čet kódov BPEJ je 7013 (Džatko,Sobocká, 2009). Základné jednotky sústavy BPEJ zobrazujú všetky významné rozdiely pôdno-ekologických vlastností konkrétnych územných celkov, ktoré sú v kontrastných prípadoch vä čšie ako 0,5 ha a v nekontrastných, t.j. vlastnos ťami podobných prípadoch sú všetky areály vä čšie, ako 3 ha. Ako Džatko a Sobocká (2009) ďalej uvádza, tieto hodnoty boli zmenené po roku

42

1990, a na základe internej úpravy parametrov presnosti máp BPEJ sa stanovila najmenšia plocha výrazne odlišných vlastností pôd na 0,25 ha. Za výraznú kontrastnos ť je považovaná odlišnos ť v svahovitosti najmenej o 5°, odlišnos ť v skeletovitosti, zrnitosti a v hĺbke pôdy najmenej o dve kategórie, ako aj dlhodobé zamokrenie, strže a pod (Džatko a kol., 1976).

4.1.1 Parametre klímy, genetických a reliéfových vlastností pôd Klimatický región Okres Michalovce sa prezentuje najvyrovnanejším zastúpením klimatických regiónov v rámci Košického kraja. Vyššiu vyrovnanos ť vykazuje iba okres Košice IV, ktorý je rozlohou podstatne menší, a preto aj výskyt viacerých klimatických regiónov je menej pravdepodobný. Z celkovej plochy po ľnohospodárskej pôdy sa až 71 480 ha zara ďuje do klimatického regiónu 03. Tento región je charakterizovaný ako teplý, ve ľmi suchý, nížinný, kde suma priemerných denných teplôt nad 10°C je v intervale 3160 – 2800 °C. Obdobie s teplotou vzduchu nad 5°C trvá 232 dní. Klimatický ukazovate ľ zavlaženia pod ľa Budyka v mesiacoch jún – august je 200 – 150 mm. Priemerné teploty v mesiaci január sa pohybujú v rozmedzí -3 – 4 °C a priemerná teplota vzduchu po čas vegeta čného obdobia v rozmedzí 15 – 17 °C. Menej významné zastúpenie v okrese majú pomerne teplé klimatické regióny 05 a 06. Tieto regióny zaberajú kotlinové, resp. vrchovinové územie Vihorlatských vrchov, ktoré zasahujú do okresu v jeho severnej časti.

Pôdny typ a jeho pôdotvorný substrát Riešené územie sa prezentuje pestrým zložením pôdnych typov a silným zastúpením pôd, ktoré sú ovplyv ňované vodou v krajine. Zastúpenie jednotlivých typoch je preh ľadne znázornené v Tab. 11.

Tab. 11 Výskyt pôdnych typov v okrese Michalovce

Zdroj: www.pôdnemapy.sk, upravil Ondov čín, 2011

43

V 7-miestnom kóde BPEJ je pôdny typ vyjadrený číselným kódom na 3. a 4. pozícií, ktorý charakterizuje HPJ. Tá predstavuje ú čelové zoskupenie pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnos ťami a jednotlivé názvy pôdnych typov, subtypov a variet (Buday, 2000). Pre charakteristiku významne zastúpených pôdnych typov v okrese použijeme Morfogenetický klasifika čný systém pôd, ktorý je záväzným klasifika čným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území Slovenska (Zaujec a kol., 2002).
Skupina pôd iniciálnych Fluvizeme sa nachádzajú na nivách riek . Sú to mladé dvojhorizontové A-C pôdy s vývojom rušeným záplavami (ich pôdny profil sa týmto spôsobom obohacuje o novú vrstvu kalových sedimentov) na recentných aluviálnych sedimentoch všetkých klimatických oblastí. Majú svetlý ochrický A - horizont so slabou akumuláciou humusu s hrúbkou do 0,3 m. Horizont je sorp čne nasýtený, prevažne hlinitej textúry, s nízkym obsahom humusu a priemerným pH/KCl 6,2. C - horizont pôdotvorný substrát týchto pôd predstavujú mladé silikátové a karbonátové aluviálne a proluviálne sedimenty. Najdôležitejšie subtypy používané pri hodnotení sú kultizemné (orané) vo variete karbonátové a glejové (s vysokou hladinou podzemnej vody). Do tejto skupiny pôd patrí z vyskytujúcich sa pôdnych typov v okrese aj pôdny typ Regozeme.
Skupina rendzinových pôd Do tejto skupiny pôd patrí z vyskytujúcich sa pôdnych typov v okrese pôdny typ Rendzina. Jej zastúpenie je len minimálne.
Skupina pôd molických Černozeme sú úrodné pôdy s molickým karbonátovým, alebo silikátovým A - horizontom. Sú vyvinuté na rôznych nespevnených sedimentoch, prevažne eolických karbonátových, v podmienkach teplej, suchej klímy s nepremyvných až periodicky premyvným vodným režímom. C – horizont pôdotvorný substrát sú prevažne karbonátové eolické sedimenty (spraše, sprašoidné sedimenty, lokálne viate piesky), iné nespevnené sedimenty, prevažne hlinité. Vyskytujú sa v subtypoch typické, hnedozemné, pseudoglejové, čiernicové.

44

Do tejto skupiny pôd patrí z vyskytujúcich sa pôdnych typov v okrese aj pôdny typ Čiernica. Vyskytujú sa na nivách vodných tokov. Hlavné subtypy sú typické, glejové, pelické (zrnitostne ve ľmi ťažké).
Skupina pôd ilimerických Hnedozeme sú trojhorizontové A-B-C pôdy, vyvinuté prevažne na nespevnených sedimentoch, v typickom vývoji najmä na sprašiach a iných kvartérnych a neogénnych sedimentoch, v podmienkach periodicky premyvného vodného režimu. Humusový A – horizont je tenký (< 0,3m), svetlej farby. Luvický Bt – horizont obohatený ílom v dôsledku premývania pôdy povrchovými vodami. Pôdotvorný C – horizont je svetlej farby. Tvoria ho spraše, sprašové a polygenetické hliny a neogénne sedimenty. Hlavné subtypy sú typické, luvizemné, pseudoglejové, erodované. Do tejto skupiny pôd patrí z vyskytujúcich sa pôdnych typov v okrese aj pôdny typ Luvizeme.
Skupina pôd hnedých Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom na území Slovenska. V okrese je jeho zastúpenie pomerne nízke.
Skupina pôd hydromorfných Pseudogleje vznikajú na zamokrených pôdach. Vyskytujú sa ako štvorhorizontové A-E-B-C, alebo trojhorizontové A-B-C pôdy. Majú tenký svetlý humusový A – horizont. Pod ním sa môže nachádza ť svetlejší eluviálny hydromorfný En – horizont. B – horizont je hlboký, s výrazným oglejením. Pre vznik tejto pôdy slúžia ako pôdotvorný substrát úpätné svahoviny (kolúvia), zvrstvené tercierne, fluvioglaciálne a iné polygenetické sedimenty. Gleje sú rozšírené v terénnych depresiách, v širokých rovinách riek, na miestach s ustálenou, vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá trvalo ovplyv ňuje pôdotvorný proces. Na povrchu sa nachádza ochrický A – horizont. Pôdotvorným substrátom sú prevažne fluviálne sedimenty, lokálne depresné polohy iných substrátov.
Skupina pôd salinických Do tejto skupiny pôd patrí z vyskytujúcich sa pôdnych typov v okrese pôdny typ Slanisko a Slanec. Zastúpenie tejto skupiny je len minimálne.

45

Toto široké zastúpenie pôdnych typov, znázor ňuje špecifickos ť tohto územia, ale zárove ň si vyžaduje aj zvýšenú pozornos ť pri jeho po ľnohospodárskom využívaní. Musíme poukáza ť na vysoký podiel pseudoglejí, podobne ako Vil ček (2005), pod ľa ktorého ťažké fluvizeme glejové, čiernice glejové, pseudogleje a gleje predstavujú až 65 % výmery po ľnohospodárskych pôd VSN.

Skeletovitos ť a hĺbka pôdy V štruktúre kódu BPEJ sa skeletovitos ť a hĺbka pôdy vyjadruje na 6. pozícií, ktorá je kombináciou týchto dvoch charakteristík. Skeletovitos ť sa ozna čuje číslami 0 – 3, h ĺbka pôdy číslami 0 – 2.

Tab. 12 Skeletovitos ť a hĺbka pôdy v okrese Michalovce

Zdroj: www.pôdnemapy.sk, upravil Ondov čín, 2011

V okrese Michalovce sa, ako vyplýva z Tab. 12, vyskytujú na vä čšine územia pôdy hlboké, s hĺbkou pôdneho profilu 60 cm a viac a pôdy bez skeletu, s obsahom skeletu do h ĺbky 60 cm menej ako 10 %. V kóde BPEJ tieto charakteristiky vyjadruje číslo „0“. Iné kategórie, ktoré sa na území vyskytujú, zaberajú približne rovnaké, ale nie príliš výrazné územie. Výskyt týchto kategórií je podmienený prechodom územia v severnej časti okresu z rovinatého územia, do územia členitejšieho, s narastajúcou nadmorskou výškou.

46

Svahovitos ť a expozícia Charakteristiky svahovitosti a expozície sú vyjadrené v 7-miestnom kóde BPEJ na 5. pozícií. Vyjadruje členitos ť územia a jeho polohu vo či svetovým stranám. Tab. 13 Zastúpenie kategórií svahu v okrese Michalovce

Zdroj: www.pôdnemapy.sk, upravil Ondov čín, 2011

Prevažná čas ť záujmového územia patrí do kategórie rovina, bez prejavu plošnej erózie. Významnejšie zastúpená je kategória mierny svah. Ke ďže vä čšina územia sa z hľadiska svahovitosti za čle ňuje do kategórie rovina, aj z poh ľadu expozície je pre okres charakteristická expozícia rovina. Na svahoch sa stretávame aj južnou expozíciou, severnou expozíciou, východnou a západnou expozíciou.

4.1.2 Produk čná schopnos ť pôd záujmového územia Produk čný potenciál pôdy a produkcie biomasy je ako uvádza Bielek (2008): „najdôležitejšou funkciou pôdy s výrazným ekonomickým dopadom a ekosociálnym vplyvom“. Vyjadrenie produk čného potenciálu pôdy je možné viacerými spôsobmi: • Bioenergetický potenciál v t/ha, • Bodová hodnota, • Energetické jednotky v GJ/ha, • Cena pôdy v €/ha.

Pojem „Bioenergetický potenciál“ zaviedol Kudrna (1979) a definuje ho ako energetický stav aktívnych povrchov v rizosfére ur čený koncentráciou aktívnych častíc hmoty prichádzajúcich do kore ňovej sústavy rastlín. Základnou zložkou bioenergetického potenciálu pôd je súhrn aktívnych povrchov organických a minerálnych látok v pôde. V praktickej podobe sa bioenergetický potenciál vyjadruje ako množstvo spotrebovaných živín pripadajúce na jednotku

47

produkcie (kg) v sušine, resp. aj ako množstvo sušiny vyprodukovanej z jednotky plochy (t/ha). Pri hodnotení sa zoh ľad ňuje produkcia hlavného produktu (zrno, bu ľva at ď.), ale aj ved ľajší produkt (steblá, listy at ď.) a predpokladané zaburinenie produk čných porastov (Vil ček, 2006). Databáza údajov o energetickom potenciáli po ľnohospodárskych pôd poskytuje informáciu o produk čnom potenciáli každej BPEJ v energetických jednotkách GJ. Východiskom je databáza reálnych i potenciálnych úrod hlavných po ľnohospodárskych plodín prepo čítaných na sušinu (Džatko, 2002). Na vyjadrenie produk čného potenciálu cenou pôdy, boli po ľnohospodárske podniky zaradené do 27 produk čno-ekonomických skupín, na základe orienta čného priestoru. Orienta čný priestor bol vyjadrený rozdielom medzi cenou parametrizovanej produkcie a normatívnymi nákladmi na túto produkciu, plus normatívny zisk (Buday, 2000). Pre hodnotenie pomocou bodovej hodnoty bolo ako základ 100 bodovej stupnice použité najvyššie produk čné ocenenie v najlepšej bonitovanej pôdno- ekologickej jednotke vo výške 67,18 Gj.ha -1 (Stre ďanská, Buday, 2000). Charakteristiku produk čného potenciálu v okrese interpretujeme pomocou bodovej hodnoty. Získané údaje z VÚPOP prezentuje Obr. 6.

Obr. 6 Zastúpenie kategórií bodových hodnôt v okrese Michalovce

48

Z grafu vyplýva že v okrese prevládajú ve ľmi produk čné až menej produk čné pôdy (51-80 bodov), s celkovou priemernou bodovou hodnotou 64, 59 bodu. Tá je v porovnaní s krajom o 10 bodov vyššia. Práve na základe produk čného potenciálu je žiadúce, aby sa štruktúra po ľnohospodárskej výroby prispôsobila podmienkam, ktoré v sú časnosti po ľnohospodárskej pôdy v okrese poskytujú. Na tento problém poukazuje aj Bielek (2008), ktorý uvádza, že ešte stále existujú plochy, ktoré sú využívané ako orné pôdy, pri čom tieto kritéria nesp ĺň ajú. Dosahované výsledky hospodárenia sú v takom prípade nerentabilné.

4.1.3 Typologicko-produk čná kategorizácia ornej pôdy Na základe výsledkov produk čného potenciálu a bonity pôd vrátane po četných výsledkov analýz medzi vlastnos ťami PEJ a produkciou hlavných plodín boli všetky bonitované pôdne – ekologické jednotky Slovenska za členené do 4 typov a 14 subtypov ich racionálneho využívania, ktoré chápeme ako typologicko – produk čné kategórie po ľnohospodárskych pôd Slovenska (Džatko a kol. 1985). Táto kategorizácia ornej pôdy vychádza najmä z poznatkov o negatívnom vplyve nesprávnych sústav využívania pôd na ekologickú stabilitu (Džatko, 2002). Roz ďelenie je nasledovné (VÚPOP, 2011): • O – potenciálne orné pôdy. Obsahujú tie BPEJ, ktoré sa pri klasickom spôsobe obrábania využívajú bez vážnejšieho ohrozenia ich produk čného potenciálu alebo stability po ľnohospodárskej krajiny. • OT – striedavé polia. Zah ŕň ajú také pôdy, ktoré v rámci zachovania produk čného potenciálu a stability po ľnohospodárskej krajiny vyžadujú periodické zatráv ňovanie. • T – trvalé trávne porasty. Patria sem všetky pôdy na svahoch nad 12°, plytké a málo produk čné BPEJ s bodovou hodnotou menšou ako 38 • N – nevhodné pre po ľnohospodársku výrobu. Zara ďujeme sem pôdy so sklonom svahu nad 25°, pôdy extrémne plytké, trv alo zamokrené alebo devastované pôdy.

49

V rámci uvedeného rozdelenie vy čle ňujeme 7 subtypov orných pôd (O1 – O7), 3 subtypy striedavých polí (OT1 – OT3), 3 subtypy trvalých trávnych porastov (T1 – T3) a jeden subtyp nevhodných pôd (N). Subtypy vyjadrujú relatívne rozdiely produk čného potenciálu BPEJ v rámci príslušných typov (Džatko, 2002). V Tab. 14 je toto rozdelenie bližšie charakterizované a doplnené o údaje o výmere jednotlivých subtypov vyskytujúcich sa v okrese Michalovce.

Tab. 14 Typologicko-produk čná kategorizácia PP v okrese Michalovce

Zdroj: www.pôdnemapy.sk, upravil Ondov čín, 2011

Najviac zastúpeným subtypom sú produk čné orné pôdy z typologicko- produk čného typu potenciálne orné pôdy, ktoré zaberajú 27 513 ha z celkovej výmery okresu. Dobré zastúpené sú aj striedavé polia OT1 a OT2. Kladne môžeme hodnoti ť neprítomos ť uzemí nevhodných pre agrosystémy a málo produk čné trvalé trávne porasty. Pre porovnanie získaných údajov nám poslúži Obr. 7, ktorý uvádza percentuálne zastúpenie subtypov pre okres Michalovce a Košický kraj.

50

Obr. 7 Typologicko produk čné kategórie pôd v okrese Michalovce

Košický kraj sa vyzna čuje vyššou heterogenitou subtypov v porovnaní s riešeným územím. Zna čné zastúpenie majú TTP a vyskytujú sa aj pre agroekosystémy nevhodné územia. Táto kategorizácia pôd, ktorá sa opiera o ich produk čný potenciál, by mala slúži ť ako podklad pre navrhovanie ich efektívneho budúceho využitia. V praxi to znamená, aby sa neprece ňovala schopnos ť produkcie jednotlivých kategórií a naopak. Potvrdzuje to aj Džatko (2002) svojím tvrdením, že nie všetky pôdy kategórie typu OT sa využívajú ako TTP, resp. kvalitné pôdy kategórie O sú zatrávnené.

4.1.4 Úradná cena ornej pôdy riešeného územia Cena pôdy zohráva dôležitú úlohu pri vyjadrení produk čného potenciálu konkrétnych pôd, nachádzajúcich sa v rôznych prírodných podmienkach Slovenska. K stanoveniu úradných cien po ľnohospodárskej pôdy sa pristúpilo po analýze praktických i teoretických postupov oce ňovania pôdy vo vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou a s využitím výsledkov novej bonitácie slovenského po ľnohospodárskeho pôdneho fondu. Metodický prístup k stanoveniu úradnej ceny po ľnohospodárskej pôdy vychádzal z osved čených prístupov využitia novej bonitácie pri riešení kategorizácie po ľnohospodárskych podnikov a katastrálnych území do produk čno-ekonomických skupín (PES) v období do roku 1990 (Stre ďanská, Buday, 2006).

51

Kritériom pre stanovenie úradných cien ornej pôdy bolo ekonomické ocenenie HRRE rastlinnej výroby v daných agroekologických podmienkach pri normatívne stanovenej efektívnosti hospodárenia. Hrubé ro čné rentové efekty na jednotku plochy (ha) príslušnej plodiny v typovej oce ňovacej štruktúre sú vypo čítané pod ľa vz ťahu (Buday, 1999):

HRRE = CcP – (nNpP + nZ) Kde: HRRE = hrubý ro čný rentový efekt CpP = cena parametrizovanej produkcie nNpP = normatívne náklady na parametrizovanú produkciu nZ = normatívny zisk (10%)

Pri ocenení pôd so záporným HRRE sa vychádzalo zo skuto čnosti, že v trhovom hospodárstve žiaden tovar nemôže ma ť zápornú hodnotu. Preto bolo rozhodnuté, že pri záporných hodnotách HRRE najnižšia cena po ľnohospodárskej pôdy bude ma ť hodnotu 5000 Sk/ha, t.j. 0,50 Sk/m 2 a najvyššia cena pri nulovej hodnote HRRE bude 20 tis. Sk/ha (Stre ďanská, Buday, 2006). V rámci druhej aktualizácie ceny pôdy bol vypracovaný nový Cenník ornej pôdy s rozšíreným 7- miestnym kódom. Tento cenník bol vypracovaný na základe výsledkov revízie prvej bonitácie, ktorú vykonali pracovníci VÚPOP v Bratislave a jeho regionálne pracoviská v Banskej Bystrici a v Prešove (Buday, 1994). Okrem základných znakov BPEJ, ktoré sú charakterizované 7- miestnym kódom (Obr. 5), sa vyhodnocovali aj údaje, ktoré taktiež ovplyv ňujú cenu pôdy. Ako uvádza Buday (2000) vyhodnocovali sa údaje o nadmorskej výške, reliéfe okolia, vlahových pomeroch, o realizovaných a plánovaných hydromelioráciach, za členenie do pôdnych blokov, prístupnos ť pozemkov i iné faktory ovplyv ňujúce cenu pôdy. Všetky zmeny vykonané na základe revízie boli priebežne premietané do bonita čnej banky dát v kone čnom dôsledku aj v ocenení po ľnohospodárskych pôd. To umož ňuje, okrem iných údajov, aj úradnú cenu pôdy spracováva ť pod ľa ľubovo ľných zoskupení (Stre ďanská, Buday, 2006).

52

Ceny ornej pôdy sú stanovené priamo na báze vypo čítaných HRRE pre BPEJ s kladnými hodnotami HRRE pod ľa vzorca (Buday, 2000):

COP = HRRE x (1 – D) / U + COPb Kde: COP = cena ornej pôdy HRRE = hrubý ro čný rentový efekt D = predpokladaný podiel daní na HRRE (30 %, t.j. 0,3) U = zvolená úroková miera (5 %, t.j. 0,05) COPb = bázická cena ornej pôdy (20 000 Sk/ha = 663,88 €/ha)

Na základe HRRE boli stanovené úradné ceny po ľnohospodárskej pôdy iba pre ornú pôdu. Pre TTP bolo navrhnuté oce ňova ť sadzbou prislúchajúcou pre danú BPEJ s ornou pôdou upravenou koeficientom 0,75. Vychádzalo sa z predpokladu, že pri intenzívne využívaných TTP je možné dosahova ť 70 – 80 % hodnoty HRRE prislúchajúcej k ornej pôde daných BPEJ (Stre ďanská, Buday, 2006). Úradné ceny po ľnohospodárskej pôdy sa v závislosti od ú čelu v sú časnosti stanovujú nasledovne (Bujnovský a kol., 2009): 1. Pre stanovenie hodnoty ornej pôdy za ú čelom platenia daní z nehnute ľností v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Pod ľa tohto zákona je pre každé katastrálne územie ur čená hodnota jedného m 2 ornej pôdy a trvalých trávnych porastov. 2. Pre stanovenie hodnoty pozemkov na ú čely pozemkových úprav v zmysle vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o ur čení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Pod ľa tejto vyhlášky je pre každú bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku (BPEJ) v sedemmiestnom tvare ur čená hodnota pozemku, ktorý tvorí po ľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu v € za m 2. 3. Pre ú čely výpo čtu výšky nájmu z užívania po ľnohospodárskej pôdy sa hodnota pôdy stanovuje pod ľa Vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o ur čení hodnoty pozemkov a porastov na nich (teda použije sa odborná vyhláška ako pri pozemkových úpravách). 4. Pre stanovenie hodnoty pôdy ak kupujúcim je štátna organizácia resp. Slovenský pozemkový fond sa využíva znalecký posudok vyhotovený

53

v súlade s platnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Výška ceny po ľnohospodárskej pôdy nesmie by ť v rozpore so zákonom č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dop ĺň a zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách. Pod ľa zastúpenia BPEJ v rámci katastrálnych území, okresov a krajov, boli stanovené priemerné úradné ceny v Sk.ha -1 aj pre tieto jednotky štátnej správy (Zelená správa 2002). Prvýkrát legislatívne boli tieto úradné ceny použité v da ňovom zákone NR SR č. 476/03 o dani z nehnute ľností v znení neskorších predpisov, s účinnos ťou od 1.1.2004. Prepo čítaním kurzom 1€ = 30,126 Sk uvádzame v Tab. 15 priemerné hodnoty pôdy v €.m-2 pod ľa katastrálnych území obcí okresu Michalovce. Porovnaním v tabu ľke uvedených jednotkových cien môžeme poveda ť, že cena ornej pôdy dosahuje najvyššiu hodnotu v KÚ Beša, s cenou 0,2041 €/m 2. V prepo čte za 1 ha 2 041,43 €. Najnižšiu cenu ornej pôdy v okrese Michalovce dosahuje KÚ Poruba pod Vihorlatom, s cenou 0,0269 €/m 2, resp. v prepo čte za 1 ha 268,87 €/m 2. Najlepšie výsledky ocenených druhov pozemkov (orná pôda a TTP) dosahuje KÚ Stretavka, ktorá v sú čte ceny ornej pôdy a TTP dosiahla hodnotu 3 186,62 €/ha konkrétne cena ornej pôdy je 1852,22 €/ha, a trvalých trávnych porastov 1 334,40 €/ha. Najnižšiu hodnotu v tomto ukazovateli dosiahlo KÚ Kusín, tu sa ale hodnota ornej pôdy neuvádza (TTP 378,41 €/ha). Najnižšiu sumu cien s podielom oboch druhov pozemku dosiahlo KÚ Poruba pod Vihorlatom s cenou 464,71 €/ha. Priemerná cena ornej pôdy v okrese Michalovce je na úrovni 1 374,23 €/ha. Suma cien oboch druhov pozemkov je 1 965,08 €/ha (TTP 590,85 €/ha). Priemerná cena ornej pôdy v Košickom kraji je 1 204,28 €/ha a suma cien oboch druhov pozemkov 1 646,39 €/ha (TTP 442,11 €/ha). Z uvedeného vyplýva, že priemerná cena ornej pôdy v okrese Michalovce, je o 169,95 €/ha vyššia, ako sú priemerné ceny ornej pôdy v Košickom kraji. V porovnaní sumy ornej pôdy a TTP, je cena v okrese Michalovce vyššia o 318,69 €/ha (TTP 148,74€/ha).

54

Tab. 15 Úradná cena ornej pôdy a TTP v KÚ okresu Michalovce

Zdroj: Príloha č.1 zákona NR SR č. 476/2003 Z.z.o dani z nehnute ľností, (upravil Ondov čín, 2011)

Úradná cena po ľnohospodárskej pôdy sa v porovnaní s trhovou cenou výrazne odlišuje. Na trhovú cenu, ktorej základom je úradná cena, vplývajú ďalšie faktory, a tie cenu upravujú do kone čnej predajno-kúpnej hodnoty. Priemerná trhová cena ornej pôdy v okrese Michalovce, bola v roku 2005 ako uvádza Buday a Bradá čová (2007) 0,7336 €/m2 resp. 7 335,86 €/ha. Priemerná

55

trhová cena TTP bola v roku 2005 v okrese Michalovce do 0,0886 €/m 2 resp. 886,28 €/ha. To znamená, že v skuto čnosti cena 1m 2 ornej pôdy bola 5,34- krát vyššia, a cena 1m 2 TTP bola 1,5- krát vyššia, ako je ich úradná cena . Faktory ovplyv ňujúce trhové ceny po ľnohospodárskej pôdy sú nasledovné (Bujnovský a kol., 2009): - dopyt a ponuka v mieste polohy pozemkov, - makropoloha pozemkov (poloha okresov v rámci republiky), - mikropoloha pozemkov, t.j. poloha pozemkov v rámci okresu, - prístup k pozemku, infraštruktúra, produk čná schopnos ť – bonita pôdy, - kúpna cena predávanej pôdy sa tvorí predovšetkým na vo ľnom trhu, odvíjajúc sa od ponuky a dopytu, - trhové ceny po ľnohospodárskej pôdy bez rozlíšenia ú čelu ich ďalšieho využitia sú vyššie najmä v po ľnohospodársky produk čných okresoch a okresoch s rozvinutým turistickým ruchom.

4.1.5 Hodnotenie pôd z h ľadiska ich ochrany pred záberom Ochranu po ľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepo ľnohospodárske použitie zabezpe čuje zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pod ľa § 12 Zásady ochrany po ľnohospodárskej pôdy pri nepo ľnohospodárskom použití tento zákon definuje: „Po ľnohospodársku pôdu možno použi ť na stavebné ú čely a iné nepo ľnohospodárske ú čely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu“. Po ľnohospodársku pôdu možno od ňať pod ľa zákona č. 220/2004 Z. z. : • natrvalo, • do časne, po dobu 10 rokov, • na čas do jedného roka vrátane uvedenia pôdy do pôvodného stavu. Zákon ďalej uvádza, že: „ ten, kto navrhne nepo ľnohospodárske použitie po ľnohospodárskej pôdy, je povinný chráni ť po ľnohospodársku pôdu zaradenú pod ľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny“. Hodnotu produk čného potenciálu týchto chránených

56

skupín vyjadruje bodová hodnota v rozmedzí 100 – 55 bodov. Zoznam BPEJ pod ľa príslušných kvalitatívnych tried uvádza príloha č. 3 k zákonu č. 220/2004 Z. z. Po ľnohospodárska pôda zaradená pod ľa kódu BPEJ do 9 skupín kvality. Na základe spracovaných údajov, ktoré sme získali z VÚPOP, prezentuje Obr. 8 preh ľad zastúpenia jednotlivých kvalitatívnych tried po ľnohospodárskej pôdy v okrese Michalovce. Najvä čšie zastúpenie na po ľnohospodárskej pôde v okrese Michalovce má 5. kvalitatívna trieda, ktorá zaberá 33,67 % z výmery po ľnohospodárskej pôdy, čiže 24 484 ha. V riešenom území sa vyskytuje aj zákonom chránená, 4. kvalitatívna trieda, ktorej rozloha je iba 573,78 ha. Pôdy 9. kvalitatívnej skupiny sa v okrese vyskytujú iba v rozsahu 151,99 ha, čo je v porovnaní s krajom, kde sa táto skupina vyskytuje na 35 166 ha, zanedbate ľné. V Košickom kraji má najvyššie zastúpenie 6. kvalitatívna trieda na rozlohe 123 268 ha po ľnohospodárskej pôdy.

Stupne kvality po ľnohospodárskej pôdy

40 35 30 25 20 15

Výmera [%] Výmera 10 5 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Kvalitatívna trieda Michalovce Košický kraj

Obr 8. Stupne kvality po ľnohospodárskej pôdy v okrese Michalovce

I ke ď zákon hovorí o ochrane našich najkvalitnejších pôd (skupina 1. až 4.), ktoré sú v sú časnosti zmysle zákona č. 219/2008 Z. z. a Nariadenie vlády SR č.376/2008 Z. z. chránené odvodmi za ich záber, často krát sme svedkami od ňatím práve týchto najúrodnejších resp., pre po ľnohospodársku výrobu najvhodnejších celkov. Súhlasíme s názorom Bieleka (2008), že ako opatrením pre zamedzenie týchto záberom, je nutné dodržiavanie spomínaného zákona na ochranu po ľnohospodárskej pôdy a prijatím jeho novely, sú časne so

57

zavedením platieb za zábery najlepších pôd. Bielek vychádza zo štatistických údajov o kvalite zaberanej pôdy, ktoré upozor ňujú, že až 90% záberov pod výstavbu sa v minulosti uskuto čň ovalo na ornej pôde, pri čom sa zaberali plochy, s najlepšími podmienkami pre po ľnohospodársku výrobu. Výsledkom je znižovanie priemernej kvality našich po ľnohospodárskych pôd a tým aj obmedzovanie rentability a konkurencieschopnosti hospodárov na pôde. Odhaduje sa, že v dôsledku toho poklesla priemerná bodová hodnota produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd od roku 1950 najmenej o 5 bodov (z pôvodných 58-60 bodov na 53 bodov v sú časnosti) a to aj napriek tomu, že zábery po ľnohospodárskej pôdy pod lesy sa uskuto čň ovali na najhorších pôdnych jednotkách.

58

5 Záver

Predmetom spracovania v závere čnej práci bolo územie okresu Michalovce. So svojou rozlohou 101 926 ha sa zara ďuje medzi naše najvä čšie okresy. Až viac ako 71 % z tejto rozlohy zaberá po ľnohospodárska pôda, ktorá bola predmetom skúmania. V rámci tejto po ľnohospodárskej pôdy prevláda orná pôda, s najviac vysievanými obilninami, pred TTP. Podrobnejšie štruktúru pôdneho fondu uvádzame v Tab. 10. Okres Michalovce, aj napriek svojej výmere, je z klimatického h ľadiska charakteristický výrazným zastúpením jedného klimatického regiónu 03, kam zara ďujeme až 98,25 % z výmery po ľnohospodárskej pôdy v okrese. Tento región je teplý, ve ľmi suchý nížinný, s priemernou teplotou 9,2 °C. Obd obie s teplotou nad 5 °C trvá 232 dní. Úhrn zrážok, kto rý charakterizuje merná stanica v Michalovciach, dosahuje 599,9 mm zrážok za rok. Ostatné územie spadá do regiónov 05 a 06. Charakteristickým pre Východoslovenskú nížinu, na ktorej leží aj okres Michalovce, je zastúpenie pôdnych typov fluvizeme, gleje resp. pseudogleje. Tie sa v zna čnej miere vyskytujú v okrese s postupným zastúpením 47,75 %, 18,96 % resp. 12,28 %. Môžeme konštatova ť, že takmer 79 % územia tvoria práve tieto tri pôdne typy. Prevládajú stredne tažké pieso čnatohlinité pôdy na ploche 33 365 ha. Pomerne silné zastúpenie majú ve ľmi ťažké ílovité pôdy na ploche 19 540 ha a ťažké ílovitohlinité pôdy na ploche 13 963 ha. V hodnotení okresu sa venujeme aj h ĺbke pôdy a skeletovitosti, resp. svahovitosti a expozícii. Tieto pôdne charakteristiky prezentujeme v Tab. 12. resp. Tab. 13. Pri hodnotení produk čného potenciálu sme využili hodnotenie pomocou bodovej hodnoty. Na základe tohto hodnotenia môžeme poveda ť, že v okrese sa nevyskytujú najproduk čnejšie orné pôdy. S priemernou bodovou hodnotou 64,59 sa v okrese vyskytujú ve ľmi produk čné až stredne produk čné pôdy, ktoré spolu zaberajú 95,43 % z riešeného územia. Kladne môžeme hodnoti ť neprítomnos ť málo vhodných a nevhodných pôd pre po ľnohospodársku výrobu v okrese. Všetky produk čné kategórie vyskytujúce sa v okrese prezentuje Obr. 6.

59

Pre projektovanie udržate ľných sústav je využitá typologicko-produk čná kategorizácia po ľnohospodárskej pôdy. Z tohto hodnotenia vyplýva, že takmer 66 % územia sa zara ďuje medzi potenciálne orné pôdy, 31,20 % medzi striedavé polia a iba 2,9 % územia sa zara ďuje medzi TTP. S celkovo najvyšším podielom je zastúpený subtyp produk čné orné pôdy na 27 513 ha. Podrobne toto hodnotenie uvádzame v Tab. 14. V tejto práci sme sa venovali aj stanoveniu úradnej ceny ornej pôdy a TTP v okrese pod ľa katastrálnych území. Z výsledkov uvedených v Tab. 15, sme získali priemernú úradnú cenu v okrese pre ornú pôdu 1 374 €/ha a TTP 591 €/ha. Najvyššia úradná cena za ornú pôdu bola 2 041 €/ha (k. ú. Beša) a najnižšia 269 €/ha (k. ú. Poruba pod Vihorlatom). S využitím produk čného potenciálu a na základe zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy, môžeme poveda ť že v okrese je iba takmer 574 ha pôdy chránených. Tieto spadajú do 4. kvalitatívnej triedy a zaberajú iba 0,79 % z po ľnohospodárskej pôdy. Najviac zastúpenou je 5. kvalitatívna trieda na ploche takmer 24 500 ha. Iba 152 ha pôdy zara ďujeme do 9. kvalitatívnej skupiny. Podrobné zastúpenie prezentujeme na Obr. 8. Na základe výsledkov tejto práce si dokážeme lepšie predstavi ť sú časný stav po ľnohospodárskej pôdy v riešenom území. Výsledky môžeme použi ť pri vhodnosti ur čovania vysievaných plodín s oh ľadom na ich teplotné, pôdne a iné nároky, ako aj s oh ľadom na produk čnú schopnos ť pôd. Práca môže slúži ť ako pomôcka pre projektovanie protieróznych opatrení, projektovanie udržate ľných sústav hospodárenia v krajine, pre návrhy zúrod ňovacích opatrení a pod. Ako podklad pri riešení územného systému ekologickej stability (ÚSES), pri riešení komplexných pozemkových úprav alebo iných stavebných a investi čných činnostiach spojených so záberom po ľnohospodárskej pôdy.

60

6 Zoznam použitej literatúry

1. ANTAL, J., 2005. Protierózna ochrana pôdy. Nitra: SPU, 2005. 79 s. ISBN 80-8069-572-5. 2. ANTAL, J. a kol. 2000. Hydromeliorácie. Protierózna ochrana po ľnohospodárskej pôdy. Základné ustanovenia – STN 75 4501. Bratislava: SÚTN 2000. 28 s . 3. BEDRNA, Z., 1984. Pôda. Bratislava: Príroda, 1984. 209 s. ISBN 64-019-84

4. BIELEK, P. – JUR ČOVÁ, O., 2010. Metodika bilancie pôdnej organickej hmoty a stanovenie potreby organického hnojenia po ľnohospodárskych pôd. Druhé doplnené vydanie. VÚPOP Bratislava, 2010. 145 s. ISBN 978- 80-89128-80-8.

5. BIELEK, P. a kol., 2000. Jubilejná správa o pôde Slovenskej republiky a činnosti Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Bratislava: VÚPOP, 2000. 123 s. 6. BIELEK, P., 2008. Po ľnohospodárske pôdy Slovenska a perspektíva ich využitia. Bratislava: VÚPOP, 2008. 140 s. ISBN 978-80-89128-41-9 7. BUDAY, Š. – BRADÁ ČOVÁ, K., 2007. Monitorovanie trhu s pôdou, prenájom a renta vo vybraných regiónoch SR a jeho multifaktorová analýza za rok 2005. (Štúdia č. 129/2007).VÚEPP Bratislava, 2007. 51s.ISBN 978- 80-8058-463-4. 8. BUDAY, Š., 1994. Ocenenie po ľnohospodárskeho pôdneho fondu pod ľa 7- miestneho kódu BPEJ. Závere čná správa, VÚEPP, Bratislava 1994. 9. BUDAY, Š., 2000. Cena po ľnohospodárskej pôdy a smery jej využitia. Nové Zámky: CROCUS, 2000. 100 s. ISBN 80-88992-11-7 10. BUJNOVSKÝ, R. – GERGE ĽOVÁ, Z., 2008 Dusi čnanová smernica. Nitra: Agroinštitút, 2008. 32 s. ISBN 978-80-7139-119-7. 11. BUJNOVSKÝ, R., 2007. Celospolo čenské aspekty ochrany po ľnohospodárskych pôd. Bratislava : VÚPOP, 2007. 24 s. ISBN 80-89128- 28-0. 12. BUJNOVSKÝ,R.-BALKOVI Č,J.-BARAM ČÍKOVÁ,G.-MAKOVNÍKOVÁ,J.- VIL ČEK,J., 2009. Hodnotenie a oce ňovanie ekologických funkcií

61

po ľnohospodárskych pôd Slovenska. Bratislava: VÚPOP, 2009. 72 s. ISBN 978-80-89128-56-3. 13. DEMO, M. a kol., 1998. Usporiadanie a využívanie pôdy v po ľnohospodárskej krajine. Nitra: SPU, 1998. 302 s. ISBN 80-7137-525-X 14. DŽATKO, M. – SOBOCKÁ, J. a kol., 2009. Príru čka pre používanie máp pôdnoekologických jednotiek : Inovovaná príru čka pre bonitáciu a hodnotenie po ľnohospodárskych pôd Slovenska. 4. vyd. Bratislava : VÚPOP, 2009. 102 s. ISBN 978-80-89128-55-6. 15. Džatko, M. a kol.: Hodnotenie vhodnosti pôdno-ekologických podmienok pre pestovanie po ľnohospodárskych plodín a kultúr. (Závere čná správa). Bratislava, VÚPVR 1985. 16. DŽATKO, M., 2002. Hodnotenie produk čného potenciálu po ľnohospodárskych pôd a pôdno-ekologických regiónov Slovenska. Bratislava: VÚPOP, 2002. 88s. ISBN 80-85361-94-9 17. GAVRILJUK, F.J. 1974. Bonitirovka po čv. Moskva, 1974. 271 s. 18. HROŠŠO, F., 1958. Pôdoznalectvo. Bratislava: SVPL, 1958. 313 s. 19. KOBZA, J. a kol., 2005. Návrh regula čných pôdoochranných opatrení z výsledkov monitoringu pôd SR. Bratislava: VÚPOP, 2005. 24 s. ISBN 80- 89128-21-1. 20. KOVÁ Č, L. a kol., 2010. Funkcie trávnych porastov v poldri Beša a ich využívanie in Pestovate ľke technológie a ich význam pre prax [zborník]. Pieš ťany: Centrum výskumu raslinnej výroby, 2010. 158 s. ISBN 978-80- 89417-24-7. 21. KUPKOVÁ, V., 2009. Pôda. Trnava: Tla čové štúdio Váry, 2009. 34 s. ISBN 978-80-89422-06-7. 22. LINKEŠ, V. – PESTÚN, V. – DŽATKO, M., 1996. Príru čka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Bratislava: VÚPÚ, 1996. 104 s. ISBN 80-85361-19-1. 23. MATI, R. – ŽATKOVI Č, J., 2005. Vyhodnotenie a aktualizácia koncepcie rozvoja po ľnohospodárstva na východoslovenskej nížine. Michalovce: Ústav agroekológie, 2005. 90 s. ISBN 80-88790-37-9. 24. MATI, R. a kol., 2000. Program rozvoja po ľnohospodárstva na východoslovenskej nížine do roku 2005. Michalovce: Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce, 2000. 133 s. ISBN 80-968511-6-0.

62

25. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SR, 2006. Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 – 2013. Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2006, 44 s. 26. MORFOGENETICKÝ KLASIFIKA ČNÝ SYSTÉM PÔD SLOVENSKA, 2000. Bazálna referen čná taxonómia. Bratislava: VÚPOP, 2000. 76 s. ISBN 80- 85361-70-1. 27. PIŠÚT, P., 2010. Pôda, ako ju nepoznáme. In Geovedy pre každého. [online]. 2010, [cit. 2011-02-22]. Dostupné na internete: . 28. STRE ĎANSKÁ, A. – BUDAY, Š., 2006. Bonitácia a cena pôdy. Nitra: Nitra SPU, 2006. 160 s. ISBN 80-8069-656-X. 29. ŠIMOVÁ, J., 2005. Ro čenka pôdnej služby 2005. Bratislava: VÚPOP, 2005. 16 s. ISBN 80-89128-24-6. 30. ŠPÁNIK, F. – ŠIŠKA, B., 2004. Biometeorológia. Nitra: Nitra SPU, 2004. 227 s. ISBN 80-8069-315-3. 31. ŠÚTOR, J. a kol., 1995. Hydrológia východoslovenskej nížiny. Michalovce: Media Group, 1995. 467 s. ISBN 80-88835-00-3. 32. ÚRAD GEODÉZIE KARTOGRAFIE A KATASTRA SR. Štatistická ro čenka o pôdnom fonde v SR : pod ľa údajov katastra nehnute ľností k 1. Januáru 2011. Bratislava: ÚGKaK, 2011. 128 s. ISBN 978-80-85672-94-7 33. VIL ČEK, J., 1998. Interpretácia bonitácie pôd na Východoslovenskej nížine. In Trvalo udržate ľný rozvoj po ľnohospodárskej výroby na regionálnej úrovni. Michalovce: Oblastný výskumný ústav agroekológie, 1998. 207-212 s. 34. VIL ČEK, J. – HRONEC, O. – BEDRNA, Z., 2005. Environmentálna pedológia. Bratislava: VÚPOP, 2005. 299 s. ISBN 80-8069-501-6. 35. ZAUJEC, A. a kol., 2002. Pedológia. Nitra: SPU, 2002. 98 s. ISBN 80-8069- 090-1. Legislatívne predpisy: NARIADENIE VLÁDY SR č. 617/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú citlivé a zranite ľné oblasti. NARIADENIE VLÁDY SR č.376/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za od ňatie po ľnohospodárskej pôdy.

63

VYHLÁŠKA MP SR č.199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program po ľnohospodárskych činností vo vyhlásených zranite ľných oblastiach. ZÁKON NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách o zmene zákona Slovenskej národnej rady 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). ZÁKON NR SR č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zne čis ťovania ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ZÁKON NR SR č.219/2008 Z.z., ktorým sa mení a dop ĺň a zákon č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní po ľnohospodárskej pôdy a o zmene zák. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zne čis ťovania ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon NR SR č. 476/2003 Z.z. o dani z nehnute ľností. Internetové zdroje: http://www.vupu.sk http://www.podnemapy.sk http://www.statistics.sk

64

P R Í L O H Y

FOTO 1 Realizácia výsevu obilnín (k. ú. Pozdišovce) FOTO 2 Pozberová úprava pôdy po obilnine (k. ú. Petrovce nad Laborcom) FOTO 3 Výpadok rastlín po zamokrení v poraste repky olejnej (k. ú. Horovce) FOTO 4 Realizácia kyprenia podorni čia (k. ú. Petrovce nad Laborcom)

65

FOTO 1 Realizácia výsevu obilnín (k. ú. Pozdišovce)

FOTO 2 Pozberová úprava po obilnine (k. ú. Petrovce nad Laborcom)

66

FOTO 3 Výpadok rastlín po zamokrení v poraste repky olejnej (k. ú. Horovce )

FOTO 4 Kyprenie podorni čia (k. ú. Petrovce nad Laborcom)

67