Zaťažené Oblasti Životného Prostredia Slovenskej Republiky 2016

ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2016

ISBN: 978 - 80 - 89503 - 81 -0

Táto publikácia je vytlačená na papieri s cesrtiﬁ kátom FSC® Mixed ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OBSAH

REGIÓNY SO SILNE NARUŠENÝM PROSTREDÍM - ZAŤAŽENÉ OBLASTI...... 5 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 36 VÝVOJ ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍ V RÁMCI ENVIRONMENTÁLNEJ REGIONALIZÁCIE Zemplínska zaťažená oblasť...... 37 SLOVENSKA...... 6 Ovzdušie...... 37 ZAŤAŽENÉ OBLASTI...... 6 Voda...... 39 Bratislavská zaťažená oblasť...... 7 Odpady...... 40 Ovzdušie...... 7 Špecifi cké environmentálne problémy...... 40 Voda...... 9 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 41 Odpady...... 10 ZOZNAM SKRATIEK...... 42 Špecifi cké environmentálne problémy...... 11 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 11 Galantská zaťažená oblasť...... 12 Ovzdušie...... 12 Voda...... 13 Odpady...... 14 Špecifi cké environmentálne problémy...... 16 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 16 Dolnopovažská zaťažená oblasť...... 17 Ovzdušie...... 17 Voda...... 19 Odpady...... 20 Špecifi cké environmentálne problémy...... 20 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 21 Novozámocká zaťažená oblasť...... 22 Ovzdušie...... 22 Voda...... 23 Odpady...... 24 Špecifi cké environmentálne problémy...... 25 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 25 Hornonitrianska zaťažená oblasť...... 26 Ovzdušie...... 27 Voda...... 28 Odpady...... 29 Špecifi cké environmentálne problémy...... 30 Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie...... 31 Košická zaťažená oblasť...... 32 Ovzdušie...... 33 Voda...... 34 Odpady...... 35 Špecifi cké environmentálne problémy...... 36

3 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

REGIÓNY SO SILNE NARUŠENÝM PROSTREDÍM - ZAŤAŽENÉ OBLASTI

Slovenská republika (ďalej len „SR“) a v nej vyčlenené oblasti podliehajú národné akčné plány v oblasti klímy zamerané na zníženie svojich emisií, podľa úrovne zaťaženia životného prostredia (ďalej len „ŽP“) vplyvom antropogén- - ambície: vlády sa dohodli, že každých 5 rokov budú oznamovať svoje príspevky s nej činnosti človeka, ale aj klimatickým zmenám, ako je napr. oteplenie, ktoré sa cieľom stanoviť ešte ambicióznejších ciele, prejavuje vo všetkých polohách a klimatických oblastiach. Trendy v atmosférických - transparentnosť: okrem toho súhlasili s tým, že s cieľom zabezpečiť transparent- zrážkach nie sú síce také jednoznačné, ale vyznačujú sa väčšou premenlivosťou. nosť a dohľad, sa budú informovať navzájom a aj verejnosť o tom, ako napredujú pri Napríklad sa zaznamenali v krátkom časovom intervale idúce extrémne suchý rok plnení svojich cieľov, 2003 a čiastočne aj 2007, extrémne vlhký rok 2010 a mimoriadne suchý rok 2011 - solidarita: EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny budú naďalej poskytovať ﬁ nančnú pomoc a čiastočne aj 2012. Za posledných 15 rokov došlo k významnejšiemu rastu výskytu na opatrenia v oblasti klímy s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám znížiť emisie a extrémnych denných a niekoľkodenných úhrnov zrážok, čo malo za následok zvý- vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy. šenie rizika lokálnych povodní v rôznych oblastiach SR. Slovensko presadzuje záväzok zníženia domácich emisií skleníkových ply- Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy na prvé (2008 nov o 40 % do roku 2030 v porovnaní s ich stavom v roku 1990, v súlade s prijatými – 2013) a druhé záväzné obdobie (2013 – 2020) na znižovanie emisií skleníkových závermi z októbra 2014. plynov podpísala aj SR. Antropogénne emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia sú príčinou mno- Prijaté zmeny v environmentálnej politike štátu v oblasti ŽP, modernizácie hých súčasných aj potenciálnych problémov, medzi ktoré patria zníženie kvality výrobných technológií, ale i ich nárast a nárast dopravy, viedli objektívne k znižo- ovzdušia, globálne otepľovanie, klimatické zmeny, deštrukcia budov a konštrukcií a vaniu sledovaných negatívnych vplyvov na ŽP, aj keď evidujeme v SR oblasti so narušenie ozónovej vrstvy v atmosfére. zvýšeným negatívnym vplyvom na ŽP – tzv. zaťažené oblasti. V roku 2012 došlo v SR k zníženiu emisií z dôvodu inštalácie novej odsírova- Na SR vplývajú aj globálne klimatické zmeny, ktoré sú spojené s hrozbou cej jednotky v teplárni CM European Power Slovakia, s. r. o. Bratislava. Na poklese sa prírodných katastrof, ako sú prívalové povodne, zosuvy pôdy, sucho, požiare, ve- podieľali aj Slovenské elektrárne, a. s. závod Nováky, kde bol v prevádzke len jeden terné smršte a snehové kalamity. Dokážu narušiť dodávku pitnej vody, elektrického granulačný kotol. V rokoch 2010 a 2011 emisie stúpli (zhruba na úroveň roku 2002) prúdu alebo poškodiť cestnú infraštruktúru. Tieto a mnohé ďalšie riziká sa dostali na pre zvýšenú produkciu železa a ocele v prevádzke U. S. Steel s. r. o. Košice. V roku zoznam udalostí, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť SR a jeho obyvateľov. 2012 došlo k miernemu poklesu emisií CO v dôsledku poklesu emisií U. S. Steel s.r.o. Systematická príprava na takéto krízové situácie si vyžaduje nielen materiálne za- Košice a iných prevádzkovateľov. bezpečenie, ale aj jasné rozdelenie organizácie plánovaných opatrení a dohľad nad Od septembra do novembra 2015 sa podarilo obnoviť 35 automatických ich realizáciou, s nimi súvisiace kompetencie a podporu v legislatíve. imisných monitorovacích staníc a zjednotiť systém prenosu dát z meracích staníc Na konferencii OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v roku 2015 v Paríži, zmluvné NMSKO do centrálnej databázy. Tým sa významne skvalitní informovanosť verej- strany dosiahli 12. decembra 2015 novú celosvetovú dohodu o zmene klímy. Doho- nosti o jeho výsledkoch, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na včasnú da predstavuje vyvážený výsledok a obsahuje akčný plán na udržanie globálneho komunikáciu s verejnosťou. otepľovania pod hranicou 2 °C. V SR vzniklo v roku 2014 spolu 9 062 413,97 ton odpadov, z toho približne 20 % vzniklo vo vybraných zaťažených oblastiach. Medziročne možno pozorovať po- Hlavné prvky novej Parížskej dohody: kles vzniku nebezpečných odpadov s výnimkou v Bratislavskej a Košickej zaťaženej - dlhodobý cieľ: vlády sa dohodli, že budú udržiavať zvýšenie globálnej priemernej oblasti v roku 2014, kde sa koncentruje čoraz viac výrobných činností. Najväčšie teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o zastúpenie má ostatný odpad, ktorý v roku 2014 predstavoval 76 % zo všetkých vy- obmedzenie tohto zvýšenia na 1,5°C, tvorených odpadov v SR. Zaťažené oblasti sa podieľali 35 % podielom na tvorbe - príspevky: pred parížskou konferenciou a počas nej krajiny predložili komplexné ostatného odpadu. Vznik komunálneho odpadu v zaťažených oblastiach má line-

4 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

árny vývoj a tvorí 19 % podiel z celkového vzniku komunálnych odpadov v SR. V ko- Rámcovo je cieľovým rokom sanácie najrizikovejších lokalít rok 2027, čo vychádza munálnom odpade sú zastúpené obe kategórie odpadu: ostatný aj nebezpečný, ich z aplikácie povolených výnimiek pre znečistenie z Rámcovej smernice o vode. vyčlenenie je potrebné z dôvodu osobitného charakteru odpadu a režimu, ktorý sa Podľa tejto smernice musia členské štáty dosiahnuť dobrý stav útvarov podzem- na komunálny odpad vzťahuje. ných a povrchových do roku 2015. Na riešenie kontaminovaných území je možné Bez krytia potrebných výdavkov z európskych fondov, hlavne cez OP ŽP použiť výnimky v dĺžke dvoch šesťročných období, t.j. do roku 2027. Pri riešení (2007 - 2013) a zo štátneho rozpočtu, nie je možné riešiť problematiku environmen- problematiky sa počíta aj s možnosťou využitia prostriedkov z Environmentálneho tálnych záťaží, ktoré určil Štátny program sanácie environmentálnych záťaží 2010 fondu ako doplnkového zdroja ﬁ nancovania pri odstraňovaní environmentálnych – 2015. Sanácia a likvidácia environmentálnych záťaží je záležitosťou s dlhodobou záťaží. realizáciou - výhľadovo na obdobie cca 18 až 20 rokov, t.j. približne do roku 2030.

VÝVOJ ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍ V RÁMCI ENVIRONMENTÁLNEJ REGIONALIZÁCIE SR

Analýzu stavu vybratých zložiek ŽP a pôsobenia vybraných rizikových fak- Obdobie 2010 - 2015 (ucelený dokument z roku 2016) torov sleduje Slovenská agentúra životného prostredia od roku 1992 v procese re- Výsledná syntetická mapa z procesu environmentálnej regionalizácie SR gionálnej environmentalizácie. Členenie územia SR vychádzalo z podkladov Eko- v každej etape, charakterizuje úroveň ŽP v SR piatimi stupňami environmentálnej logického generelu Slovenska, pod vedením l. Mikóša (vtedy ešte ČSSR) a Atlasu kvality: životního prostředí a zdraví ČSFR, 1992 (A. Buček, I. Míchal). Na tomto základe vy- - prvý stupeň je prostredie vysokej kvality, predstavuje stav ŽP najmenej ovplyvne- členili v období rokov 1992 – 1993, v rámci prác na Stratégii štátnej environmentálnej ný činnosťou človek, politiky, Jozef Klinda a kolektív na území SR 9 zdravotne závadných (ohrozených - druhý stupeň predstavuje prostredie vyhovujúce a je charakterizované ako pre- oblastí). chodný stav medzi krajnými stavmi, SAŽP spracováva environmentálnu regionalizáciu SR v časových etapách - tretí stupeň predstavuje prostredie mierne narušené ide o stredný stav negatív- nasledovne: neho ovplyvnenia Obdobie 1994 - 1995 (ucelený dokument z roku 1997) - štvrtý stupeň charakterizuje prostredie narušené a predstavuje prechodný stav Obdobie 1999 - 2000 (ucelený dokument z roku 2001) medzi krajnými stavmi. Obdobie 2002 - 2003 (ucelený dokument z roku 2005) - piaty stupeň chápeme ako prostredie silne narušené, predstavuje stav ŽP zmene- Obdobie 2007 - 2009 (ucelený dokument z roku 2010) ný, silne ovplyvnený činnosťou človeka. ZAŤAŽENÉ OBLASTI

V období rokov 2010 - 2015 (do roku 2016) bolo v SR vymedzených 7 regió- vôd a produkcie odpadov za sledované obdobie v prevažnej miere proﬁ lujú kvalitu nov so silne narušeným prostredím - Zaťažené oblasti. environmentálnej situácie v území a sú v prevažnej väčšine ukazovateľov zaťažené Bratislavská Galantská Dolnopovažská Novozámocká oblasti nositeľom 50 – 90 % environmentálnej záťaže vyskytujúcej sa podľa dané- ho ukazovateľa na území SR. V zaťažených oblastiach sa nachádza veľká časť naj- Hornonitrianska Košická Zemplínska väčších zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré sú zaradené do prvej desiatky v rámci Pri príprave publikácie boli zhromažďované podklady za jednotlivé zložky SR. Podobne je to aj s ukazovateľmi znečistenia povrchových vôd, kde cca 60 % ŽP a bola preukázaná skutočnosť, že v rámci problematiky znečistenia ovzdušia, z počtu významných zdrojov v rámci SR je situovaných v zaťažených oblastiach.

5 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Bratislavská zaťažená oblasť visiaca so zvyšujúcou sa hustotou automobilovej dopravy. Zaťaženie ciest II. triedy na území Bratislavy je 5- až 10- násobne väčšie v porovnaní s priemerným zaťaže- ním extravilánových úsekov týchto ciest. Na území okresov Bratislava I a V. je vyme- Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: dzená oblasť riadenia kvality ovzdušia. Okres Obec Na znečistení ovzdušia sa v riešenom území podieľajú výraznou mierou činitele, Bratislava I Bratislava mestská časť Staré Mesto ktoré sú situované priamo v jeho území, ale aj pôsobiace v okolí tohto územia. Bratislava II Bratislava mestské časti Podunajské Biskupice, Ružinov, Vrakuňa Na území zaťaženej oblasti sa nachádzajú významné zdroje znečistenia po- Bratislava III Bratislava mestské časti Nové Mesto, Rača, Vajnory vrchových vôd v rámci SR. Sú to veľké priemyselné závody ako SLOVNAFT, a. s., Bratislava IV Bratislava mestské časti Devín, Karlova Ves Bratislava, Duslo, a. s. o.z. Istrochem Bratislava a tiež ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka. Bratislava V Bratislava mestské časti Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce Dunaj je nielen v zaťaženej oblasti, ale i na celom svojom toku na území SR v zlom chemickom stave spôsobenom však transhraničným vplyvom. Útvary podzem- Dunajská Streda Šamorín ných vôd sú v predkvartérnych horninách v zlom chemickom a i kvantitatívnom Pezinok Limbach, Pezinok, Slovenský Grob, Svätý Jur, Šenkvice, Viničné stave. Senec Bernolákovo, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Chorvátsky Grob, Ivanka pri Dunaji, Kalinkovo, Malinovo, Miloslavov, Most pri Bratislave, Rovinka, Tomášov, Zálesie V zaťaženej oblasti sa ročne vyprodukuje najväčšie množstvo komunálnych odpadov a nebezpečných odpadov v porovnaní s ich produkciou v ostatných oblastiach. Bratislavská zaťažená oblasť bola vymedzená už v roku 1992. V priebehu procesu aktualizácie environmentálnej regionalizácie bol jej rozsah minimálne ko- Jedným z faktorov ovplyvňujúcich kvalitu ŽP je aj ťažba nerastných surovín. V ob- rigovaný a to podľa vývoja sledovaných ukazovateľov stavu ŽP. Sústredenie zdrojov lasti Pezinka sa nachádza rozsiahle zdevastované územie ako pozostatok hlbinnej znečistenia spojených s rozvojom priemyslu a ekonomických aktivít v sídelnej ag- banskej ťažby. lomerácii mesta Bratislava, v súčasnosti je jej rozloha 404 km2. Z toho do zaťaženej oblasti patrí 99,7 % rozlohy okresu Bratislava I, 98,8 % Bratislava II, 44,9 % Bratislava Problémom zaťažených oblastí sú pôdy kontaminované ťažkými kovmi a zvýšené III, 9 % Bratislava IV, 98,4 % Bratislava V, 15,4 % Pezinok a 30,5 % okresu Senec. Na riziko kontaminácie pôd organickými látkami ako dôsledok baníckej, upravárenskej území žije približne 436 425 obyvateľov. a priemyselnej činnosti. Intenzívna ťažba štrkopieskov sa v minulosti realizovala naj- mä na území Bratislavy a v okrese Senec. Vyťažené priestory sú využívané na rekre- Rozhodujúcim faktorom vymedzujúcim zaťažené oblasti je znečistenie ačné účely. Zaťažené územie patrí do Bratislavského kraja, ktorý sa zaraďuje medzi ovzdušia. V zaťaženej oblasti sa nachádza jeden z najvýznamnejších stacionárnych kraje (tretí v poradí) s najvyšším produkčným potenciálom pôd Slovenska. zdrojov znečistenia ovzdušia v rámci SR a to SLOVNAFT, a. s. Bratislava II. Spoločnosť je tiež druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia pre TZL, SO2, NOx a významným Na území zaťaženej oblasti sa nachádzajú evidované oblasti s kontaminovaným producentom CO - spoločnosť je zaradená do odvetvia chemického priemyslu. Sú- horninovým prostredím, pôdy, podzemné vody, ktoré sú klasiﬁ kované ako environ- časťou Raﬁ nérie SLOVNAFT, a. s. je CM European Power Slovakia, s. r. o., úlohou ktorej mentálne záťaže. je výroba elektrickej energie a zabezpečenie výroby tepla vo forme prehriatej pary pre všetky výrobné i nevýrobné útvary SLOVNAFTU, a. s. Teplárni patrí prvenstvo v Ovzdušie rámci oblasti v znečisťovaní ovzdušia látkami TL, SO2, NOx. Spoločnosť Volkswagen Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2,NOx a CO) z rozhodujúcich stacio- Slovakia, a. s., patrí do odvetvia strojárenského priemyslu, je tretí najväčší zdroj zne- nárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v posledných rokoch klesajúci trend.

čistenia ovzdušia emisiami SO2, CO a NOx. a štvrtý emisiami TZL.

Zdrojom, ktorý prispieva k znečisteniu ovzdušia PM10 je aj sekundárna prašnosť sú-

6 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Celkové emisie základných znečisťujúcich látok lený počet prekročení je 25 dní v priemere za 3 roky) bola prekročená na monito- rovacích staniciach Bratislava - Jeséniova a Bratislava - Mamateyova. V roku 2014 Bratislavská zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 nebol prekročený informačný prah a ani výstražný prah. Koncentrácie narastajú s Spolu (t/r) 13 639 13 228 7229 6293 nadmorskou výškou. V letnom období cez deň sa výšková závislosť do značnej mie- ry stráca. Koncentrácie sa v čase najväčšej vertikálnej výmeny v spodnej atmosfére Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: (popoludní) v celom proﬁ le prakticky vyrovnajú. - CM European Power Slovakia, s. r. o. s vyprodukovanými emisiami 2 784 t/r - SLOVNAFT, a. s. Bratislava s vyprodukovanými emisiami 2 442 t/r - PPC POWER, a. s. Bratislava s vyprodukovanými emisiami 461 t/r - Slovnaft Petrochemicals, s. r. o. Bratislava s vyprodukovanými emisiami 287 t/r - Duslo, a. s. o. z. ISTROCHEM Bratislava s vyprodukovanými emisiami 172 t/r - VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., Bratislava s vyprodukovanými emisiami 89 t/r - pretrváva nežiaduci trend trvalého zvyšovania znečistenia ovzdušia automobilovou dopravou. Bratislavská zaťažená oblasť je v zmysle prílohy č. 17 k vyhláške č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia zaradená v zozname aglomerácií a zón ako územie hlavného mesta SR Bratislavy nasledovne:

I. pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, častice PM10, častice PM2,5, benzén a oxid uhoľnatý pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, častice PM10, častice PM2,5 . II. pre arzén, kadmium, nikel, olovo, polycyklické aromatické uhľovodíky, ortuť a ozón.

V zaťaženej oblasti sa nachádzajú: 4 monitorovacie stanice Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (vlastník SHMÚ) a to priamo v Bratislave na Kamennom námestí, Trnavskom mýte, Jeséniovej, Mamateyovej ulici a monitorovacie stanice ostatných prevádzkovateľov – veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia SLOVNAFT, a. s. Bratislava a to Vlčie hrdlo a Podunajské Biskupice a v Rovinke.

V roku 2014 boli pre sledované hodnoty imisií prekročené denné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre PM10 na stanici Bratislava - Trnavské mýto. Priemerná -3 ročná koncentrácia NO2 tu bola 37 μg.m , čo predstavuje mierny nárast približne o 2 μg.m-3 oproti roku 2013. Úroveň ostatných znečisťujúcich látok bola pod limitnými hodnotami.

Koncentrácia ozónu V roku 2014 boli sledované hodnoty pre Pb, As, Cd, Ni, BaP, Hg a O3 v ag- lomerácii Bratislava. Výsledky pre Pb, As, Cd, Ni, BaP, Hg nie sú k dispozícii kvôli pretrvávajúcim technickým problémom v skúšobnom laboratóriu. Cieľová hodnota ozónu (8 hod. koncentrácia prízemného ozónu 120 μg.m-3, povo-

7 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r) ekologický stav nedosahuje 65 % vodných útvarov v zaťaženej oblasti, Dunaj a malý Dunaj s väčšinou svojich prítokov sú v priemernom stave, časti toku malý Dunaj a 3500 CO Čierna voda v zaťaženej oblasti sú v zlom ekologickom stave. 3000 NOx 2500 Stav útvarov podzemných vôd: SO2 Vodné útvary predkvartérnych hornín v zaťaženej oblasti sú v zlom chemic- 2000 TZL kom aj kvantitatívnom stave. Zlý chemický stav je spôsobený zvýšenými koncentrá- 1500 ciami dusičnanov pochádzajúcich z difúznych zdrojov v oblasti Podunajskej panvy. 1000 Zlý kvantitatívny stav bol identiﬁ kovaný vo vodnom útvare predkvartérnych hornín 500 v oblasti Pezinských Karpát v dôsledku bilančného hodnotenia podzemných vôd. Vodné útvary kvartérnych sedimentov sú v dobrom chemickom a kvantitatívnom 0 stave. 2012 2013

Voda Hlavným tokom zaťaženej oblasti je rieka Dunaj, ktorá predstavuje medzi- národnú vodnú cestu, ako súčasť európskeho dopravného koridoru č. VII. V zaťaže- nej oblasti ju znečisťujú predovšetkým komunálne odpadové vody z ČOV Petržalka v Bratislave, z priemyselných zdrojov odpadové vody zo SLOVNAFTU, a. s. a Dus- lo, a. s. o. z. Istrochem. Následne je to poľnohospodárska činnosť a lodná doprava. Kvalita vôd Dunaja je nepriaznivo ovplyvňovaná aj znečistením, ktoré privádza jeho horný prítok Morava. Zdroje znečistenia nachádzajúce sa na území Bratislavy patria dlhodobo k významným zdrojom znečistenia povrchových vôd v rámci SR. Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov Bratislavská zaťažená oblasť 2012 2013 2014 Spolu (t/r) 5410,48 5 005,66 4 852,08

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014: - ČOV Vrakuňa s vypúšťaným znečistením celkom 2391 t, - SLOVNAFT, a. s. Bratislava, P - 4.2 technologické a energetické rozvody s vypúšťaným znečistením celkom 1 121 t, - Duslo, a. s. O. Z. Istrochem s vypúšťaným znečistením celkom 397 t, - ČOV Petržalka s vypúšťaným znečistením celkom 580 t.

Stav útvarov povrchových vôd: V zaťaženej oblasti Dunaj (v celom jeho úseku na území mesta Bratislava) a Malý Dunaj s väčšinou svojich prítokov nedosahujú dobrý chemický stav. Dobrý

8 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) 3000 NL 2011 2012 2013 2014 88989,83 104589,91 107108,74 113527,58 2500 CHSK Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom 2000 BSK 0,1% 10% 4% 3% 7% Spálenie bez využitia energie 1500 10% Skládkovanie 0,5% 25% 1000 Materiálové zhodnocovanie 42% Iný spôsob nakladania

500 Iné zneškodnenie

1% Iné zhodnotenie 0 2% Energetické zhodnotenie 2012 2013 2014 20% 76% Oblasť je ovplyvňovaná antropogénnou činnosťou, ktorá je hlavným dôvodom zmien v chemickom zložení podzemných vôd. Požiadavkám Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. nevyhovovali vzorky kvôli častým nameraným vysokým koncentráciám Mn, Fe, amónnych iónov, Cl-. Vplyvom poľnohospodárskej činnosti boli prekročené limity 2- u NO3 a SO4 . Vo všeobecnosti možno konštatovať antropogénne ovplyvnenie zá- kladného chemizmu pozorovaných podzemných vôd v oblasti Bratislavy a Malých Karpát (priemysel, vplyv osídlenia a iné). Medzi často prekračované ukazovatele pri porovnaní s medznými hodnotami Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. Sz. patria Fe, 2- Mn, Cl-, NO3 a SO4 . Tento stav súvisí s koncentráciou chemického a petrochemického priemyslu v tomto regióne a taktiež hustým osídlením a s tým spojenými aktivitami.

Odpady Produkcia odpadov v zaťaženej oblasti, podľa MŽP SR v rokoch 2011 - 2014, zaznamenala mierny pokles až do roku 2014, kedy zaznamenávame nárast produkcie nebezpečných a ostatných odpadov, ktoré mali rozhodujúci podiel na celkovej produkcii odpadov v zaťaženej oblasti. Produkcia komunálnych odpadov si zacho- vala dlhodobo pomerne ustálený charakter. Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nebezpečný odpad 22 520,91 26 978,53 18 058,93 60 947,68 Ostatný odpad 352 013,04 423 561,05 415 090,48 647 531,01 Spolu 374 533,95 450 539,58 433 149,41 708 478,69

9 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecifi cké environmentálne problémy - Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, ťažba rúd; EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Horninové prostredie - Svätý Jur - Brestová - skládka s OP, skládka komunálneho odpadu, EZ so stred- Pretrvávajúci negatívny vplyv na ŽP majú odkaliská a odvaly po ťažobnej nou prioritou (K 35 - 65) a úpravárenskej činnosti. V oblasti ťažby ostatných nerastných surovín je taktiež možné pozorovať postupné zmeny v prirodzenom reliéfe a charaktere krajiny. Hluk Významné miesto v súbore stresových faktorov, ktoré zhoršujú kvalitu život- Pôda ného prostredia, a tak nepriaznivo vplývajú na fl óru, faunu, ako aj na zdravie človeka, Plošná a bodová kontaminácia pôd (prevažne meďou) je preukázaná v oblasti zastáva hluk. Najväčším zdrojom hluku v záujmovom území je intenzívna doprava, a bývalých rudných baní v Pezinku. Zvýšené riziko kontaminácie pôd, predovšetkým to cestná aj železničná. Hluk z automobilovej dopravy predstavuje environmentálnu organickými látkami, je v areáli SLOVNAFT, a. s. Bratislava a na území identifi kovaných záťaž postihujúcu takmer každé sídlo a krajinu pozdĺž ciest zaťažených intenzív- environmentálnych záťaží. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu nou dopravou. Je závislá najmä od intenzity a skladby dopravného prúdu a od cha- byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov a to na poľnohospodárskej, ako aj lesnej rakteristík trasy cesty. Všeobecne možno konštatovať, že vysoká intenzita dopravy pôde. V okolí týchto skládok sa môžu koncentrovať neznáme, často veľmi toxické látky. je typická predovšetkým pre cesty prvej triedy a diaľnicu. Za najvýznamnejší zdroj hluku v riešenom území je možné z celkového hľadiska považovať časť diaľnice D1 Environmentálne záťaže a železničnú trať č. 180 Bratislava – Košice prechádzajúcu riešeným územím. Z kra- Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľali zariadenia na spra- jinnoekologického hľadiska sú výraznými kolíziami dopravné ťahy prechádzajúce v covanie, skladovanie a distribúciu ropy a ropných látok, chemický priemysel, ban- bezprostrednej blízkosti obytných častí sídiel a chránených území. ská činnosť, ako i skládkovanie odpadov. Na východnom okraji Bratislavy sa nachádza medzinárodné letisko M. R. Štefánika a územie je lokálne zaťažené hlukom z leteckej dopravy. Vybraté preukázané environmentálne záťaže registera B - Kopčianska - pri voj. cintoríne - skládka priemyselného odpadu; EZ s vyso- Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie kou prioritou (K > 65); V zaťaženej oblasti tiež pôsobia faktory pozitívne ovplyvňujúce stav ŽP - Čierny les - skládka priemyselného odpadu; EZ s vysokou prioritou (K > 65); – lokality s významnou prírodnou hodnotou, lokality s výskytom vzácnych biotopov, - Bratislava - Ružinov - Ústredná nákladná stanica, železničné depo a sta- resp. vzácnych druhov fl óry a fauny, kultúrno – historické pamiatky. nica, EZ s vysokou prioritou (K > 65); Do územia zaťaženej oblasti zasahujú 4 chránené vtáčie územia, 8 území - Gumon - areál závodu, výroba chemikálií; EZ s vysokou prioritou (K > 65); európskeho významu, 2 chránené krajinné oblasti, 1 národná prírodná rezervácia, 6 - Bratislava- Staré mesto Chalupkova - Bottova ul.- Chemika - areál závodu, prírodných rezervácií, 1 prírodná pamiatka a 12 chránených areálov. výroba chemikálií; EZ s vysokou prioritou (K > 65); Najväčšia koncentrácia pamiatkových objektov (895) a kultúrnych pamiatok - Bratislava - Ružinov - Twin City - severná časť, elektrotechnická výroba; (641) sa nachádza v okrese Bratislava I, čo je logicky spôsobené prítomnosťou his- čerpacia stanica PHM; výroba chemikálií, EZ s vysokou prioritou (K > 65); torického jadra Bratislavy, ktoré je vyhlásené aj za pamiatkovú rezerváciu. Naopak - Pezinok - Rudné bane – odkaliská, EZ s vysokou prioritou (K > 65); najmenej pamiatok nachádzame v okrese Bratislava II. Na území zaťaženej oblas- - Pezinok - Za Glejovkou - nelegálna skládka odpadu, skládka priemyselné- ti sa nachádza aj národná kultúrna pamiatka hrad Devín, Z okresov mimo územia ho odpadu, EZ s vysokou prioritou (K > 65); Bratislavy je najväčšia koncentrácia pamiatkových objektov a kultúrnych pamiatok v - Bratislava - Nové Mesto - CHZJD - širší priestor bývalého závodu, výroba okrese Pezinok. chemikálií, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Na severnom okraji historického centra Pezinka sa nachádza Pezinský zámok, - Bratislava - Rača - ČS PHM Krasňany, čerpacia stanica PHM; EZ so stred- ktorý si napriek prestavbám zachoval podobu vodného hradu. K významným objektom nou prioritou (K 35 - 65); patria i Botanická záhrada Univerzity Komenského a Zoologická záhrada Bratislava .

10 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Galantská zaťažená oblasť mináciou horninového prostredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované ako environmentálne záťaže.

Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: Ovzdušie Okres Obec Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx a CO) z rozhodujúcich Dunajská Streda Bellova Ves, Čenkovce, Dunajský Klatov, Horná Potôň, Horné Mýto, Malé stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v posledných rokoch klesajúci trend. V Dvorníky, Orechová Potôň, Potônske Lúky, Trhová Hradská, Vieska, roku 2013 bol zaznamenaný značný pokles emisií u všetkých znečisťujúcich látok. Galanta Abrahám, Čierna Voda, Čierny Brod, Dolná Streda, Dolné Saliby, Dolný Cho- tár, Galanta, Gáň, Horné Saliby, Hoste, Jelka, Kajal, Košúty, Kráľov Brod, Celkové emisie základných znečisťujúcich látok Malá Mača, Matúškovo, Mostová, Sereď, Sládkovičovo, Šintava, Šoporňa, Tomášikovo, Topoľnica, Trstice, Váhovce, Veľká Mača, Veľké Uľany, Vozokany Galantská zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 Komárno Dedina Mládeže, Kolárovo Spolu (t/r) 1449 1315 1 442,5 1 303,9 Nové Zámky Zemné Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: Šaľa Diakovce, Dlhá nad Váhom, Močenok, Neded, Selice, Šaľa, Tešedíkovo, Trnovec nad Váhom, Žihárec - Duslo, a. s. Šaľa 949,9 t/r, - Slovenské cukrovary s. r. o., Sereď s vyprodukovanými emisiami 323 t/r, Trnava Majcichov, Vlčkovce - Mach - Trade s. r. o., Sereď 31 t/r.

Vymedzenie zaťažených oblastí sa v tomto území menilo v rokoch 1992 až V zaťaženej oblasti sú priaznivé klimatické a mikroklimatické podmienky, 2005 podľa vývoja ukazovateľov stavu ŽP a územne bola táto oblasť v podstatnej v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných časti premietnutá ako súčasť Trnavskogalantskej resp. Dolnopovažskej zaťaženej znečisťujúcich látok. 2 oblasti. V súčasnosti je jej rozloha 761,7 km . Z toho do zaťaženej oblasti patrí 65,8 % V okrese Šaľa je umiestnená monitorovacia stanica v Trnovci nad Váhom, rozlohy okresu Šaľa, 59,7 % Galanty, 11,4 % Dunajskej Stredy, 0,1 % Nových Zámkov a ktorá je vo vlastníctve prevádzkovateľa Duslo, a. s. Šaľa, so sledovaním dodržania 0,1 % okresu Trnava. Na tomto území žije približne 198 759 obyvateľov. limitných hodnôt ukazovateľov (TZL – PM10, SO2, NOx). Limitné hodnoty sa dodržujú a sú priebežne vyhodnocované. Jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich vymedzenie zaťaženej oblasti je znečistenie ovzdušia. Nachádza sa tu veľký stacionárny zdroj znečistenia Vybraté rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014: ovzdušia emisiami TZL a NO – Duslo, a. s. Šaľa, ktorého produkcia znečisťujúcich x - Duslo Šaľa, a. s. Šaľa s vypúšťaným znečistením celkom 323 t, látok bola 796,87 ton v roku 2014, čo ho zaradilo na deviate miesto prevádzkova- - Slovenské cukrovary, a. s. Sereď s vypúšťaným znečistením celkom 40 t. teľov s najväčším znečistením v rámci SR. Na území zaťaženej oblasti sa nachádza významný zdroj znečistenia povrchových vôd taktiež v rámci SR, a to Duslo, a. s. V zaťaženej oblasti sa nenachádza žiadna monitorovacia stanica znečistenia ovzdušia Šaľa. Z tokov v zaťaženej oblasti dlhodobo pretrváva nepriaznivá situácia na dolnom SHMÚ. Imisné znečistenie možno hodnotiť len z matematického modelovania zne- toku Dudváhu. K znečisteniu tokov značne prispieva aj znečistenie z neodkanalizo- čistenia ovzdušia. Zaťažená oblasť patrí k územiam menej znečisteným emisiami vaných obcí priamo v zaťaženej oblasti aj mimo nej. a imisiami PM10, SO2, NOx a CO. Výraznejšie zvýšenie znečistenia ovzdušia je kon- centrované najmä v okresných mestách Galanta a Šaľa. Problémom zaťaženej oblasti sú pôdy kontaminované ťažkými kovmi a zvý- šené riziko kontaminácie pôd organickými látkami ako dôsledok priemyselnej čin- nosti v minulých rokoch. Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s konta-

11 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Koncentrácia ozónu prekročená 27 krát, čo je o 15 dní menej ako v predchádzajúcom trojročnom sledo- Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR v znečistených mest- vanom intervale (povolený počet je 25 dní v priemere za tri roky). Prahová hodnota ských a priemyselných polohách sa v roku 2014 pohybovali v intervale 36 – 60 μg.m-3 . pre hodinovú koncentráciu - 240 μg m-3 pre signál varovania verejnosti v roku 2014 Na ostatnom území boli od 51 do 75 μg.m-3, hlavne v závislosti od nadmorskej výšky. nebola prekročená.

Cieľové hodnoty pre prízemný ozón sú podľa vyhlášky č. 360/Z.z. o kvalite Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r) -3 ovzdušia nasledovné. Cieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí je 120 μg.m . Infor- 250 mačný práh pre upozornenie verejností je 180 μg.m-3 a výstražný práh pre varovanie verejnosti je 240 μg.m-3 . 200 CO 150 NOx 100 SO2

50 TZL

0 2012 2013 Voda Hlavnými tokmi zaťaženej oblasti sú dolný úsek Váhu s prítokmi Dolný Dud- váh a Malý Dunaj. Úsek Váhu v zaťaženej oblasti je negatívne ovplyvnený najmä priemyselnými odpadovými vodami a odpadovými vodami z mestských ČOV. Dol- ný Dudváh je zaťažený odpadovými vodami z potravinárskeho priemyslu a nezane- dbateľný vplyv má aj poľnohospodárstvo a znečistenie z neodkanalizovaných obcí. Nepriaznivú kvalitu vody má aj Salibský Dudváh, ktorý je znečistený najmä poľno- hospodárskou výrobou. Kvalita vôd Malého Dunaja v zaťaženej oblasti je nepriaznivo ovplyvňovaná aj znečistením, ktoré prináša jeho prítok Dolný Dudváh.

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov

Galantská zaťažená oblasť 2012 2013 2014

Spolu (t/r) 932,42 458,99 363,46

Stav útvarov povrchových vôd V zaťaženej oblasti nedosahujú dobrý chemický stav Váh a Malý Dunaj Počet dní, v ktorých bola prekročená priemerná osemhodinová koncentrá- v celom dotknutom území. Váh so svojimi prítokmi sú v primeranom ekologic- -3 cia prízemného O3 - 120 μg m (cieľová hodnota pre ochranu ľudského zdravia) na kom stave, Malý Dunaj, Dolný Dudváh sú s väčšinou svojich prítokov v zlom monitorovacej stanici Topoľníky, Aszód, EMEP bola v priemere za roky 2012 - 2014 ekologickom stave.

12 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) 350 NL 300 CHSK 250 BSK 200 150 100 50 0 2012 2013 2014

Stav útvarov podzemných vôd Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov v zaťaženej oblasti sú v zlom chemickom stave. Predkvartétny vodný útvar v oblasti Podunaj- skej panvy a útvary podzemných vôd kvartérnych náplav Váhu, Nitry a ich prítokov sú v zlom chemickom stave v dôsledku bodových a difúznych zdrojov.

Odpady Produkcia odpadov v zaťaženej oblasti má podľa MŽP SR, za sledované obdobie 2011 - 2014 napriek rozvoju výroby ustálenú produkciu. Tiež môžeme pozoro- vať klesajúci trend vzniku nebezpečných odpadov v porovnaní s rokom 2011.

13 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom Nebezpečný odpad 7 345,34 4 249,80 5 708,85 6 796,49 6% 0,5% Spálenie bez využitia energie 13% 28% Ostatný odpad 88 053,53 89 316,99 115 939,04 103 820,49 Skládkovanie 31% 3% Spolu 95 398,87 93 566,79 121 647,89 110 616,98 Materiálové zhodnocovanie 7% 45% Iný spôsob nakladania

Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) Iné zneškodnenie 19% Iné zhodnotenie 2011 2012 2013 2014 2%0,3% Energetické zhodnotenie 46% 36 018,52 36 836,52 37 210,20 34 422,58

14 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecifi cké environmentálne problémy - Neded - areál bývalého PD (QUEEN, skladovanie a distribúcia agrochemiká- lií;. EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Horninové prostredie - Odkalisko Amerika I (Duslo Šaľa), odkalisko Amerika I (Duslo Šaľa), EZ so stre- Zaťažená oblasť zasahuje do Podunajskej nížiny. Reliéf zemského povrchu dnou prioritou (K 35 - 65); má charakter prevažne nerozčlenenej roviny, čo vytvára vhodné predpoklady na in- - Šaľa - Duslo - výroba gumárenských chemikálií, EZ so strednou prioritou (K tenzívne hospodárske využitie územia, pretože nepredstavuje žiadne bariéry územ- 35 - 65); ného rozvoja či dopravy. Základné geochemické typy hornín tvoria v území ílovce a - Veľké Úľany - obecná skládka KO, skládka komunálneho odpadu, EZ so stred- pieskovce. nou prioritou (K 35 - 65); - Veľké Úľany - obecná skládka KO, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Pôda - Skládka TKO, Majcichov, skládka TKO, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Prevažne nerozčlenená plocha územia vytvára vhodné predpoklady na in- - Vlčkovce bývalá obaľovačka bitumenových zmesí, EZ so strednou prioritou tenzívne hospodárske využitie územia. Pôdotvorný substrát tvoria prevažne sprašo- (K 35 - 65); vé sedimenty, na ktorých sa vyvinuli hlinité, stredne ťažké, dobre obrábateľné pôdy - Sládkovičovo - ČS PHM Slovnaft, čerpacia stanica PHM, EZ s nízkou priori- s prevahou černozemí. Vďaka blízkosti vodných tokov sa na pôdotvornom substráte tou (K < 35), B Potvrdená environmentálna záťaž, C Sanovaná/rekultivova- fl uviálnych nivných sedimentov vyvinuli fl uvizeme, čiernice a gleje, ktoré sú napriek ná lokalita. charakteristickej vyššej vlhkosti, resp. sezónnemu zamokreniu produkčne najvý- nosnejšie typy pôd. Zvýšené riziko kontaminácie pôd je predovšetkým organickými Hluk látkami v oblasti areálov závodov Slovenské cukrovary, a. s. Sereď, Duslo, a. s. Šaľa Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP na území galantskej aglome- a v oblastiach identifi kovaných environmentálnych záťaží. Výrazný rizikový zdroj rácie je vplyv nadmerného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách, napr. kontaminácie pôd ťažkými kovmi predstavujú prašné spády ťažkých kovov ako Cr v meste Galanta a Šaľa. Na základe vyhodnotenia konfl iktných plánov v roku 2011 a Ni do okolia. dochádza na úsekoch ciest I. triedy v správe Slovenskej správy ciest (SSC) v časti úsekov ciest I. triedy k prekročeniu hodnoty Ldvn = 60 dB. Environmentálne záťaže Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľa priemyselná čin- Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie nosť, predovšetkým hutnícka výroba, chemický priemysel, skládkovanie odpadov, Napriek uvedeným negatívnym faktorom sa v zaťaženej oblasti nachádzajú ako aj skládkovanie a distribúcia pohonných hmôt. tiež faktory pozitívne ovplyvňujúce stav ŽP – lokality s významnou prírodnou hodnotou s výskytom vzácnych biotopov, resp. vzácnych druhov fl óry a fauny, kultúrno Vybrané preukázané environmentálne záťaže registra B,C – historické pamiatky. - Niklová huta - areál bývalého podniku, spracovanie kovov, EZ s vysokou Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 4 chránené vtáčie územia, 2 územia európ- prioritou (K > 65); skeho významu, 2 prírodné rezervácie, 8 prírodných pamiatok. - Voderady skládka komunálneho odpadu, skládka komunálneho odpadu, EZ s vysokou prioritou (K > 65); Na území zaťaženej oblasti sa nachádzajú vodné mlyny, ktoré sa zachovali - Jelka - skládka KO - pri ČOV, skládka komunálneho odpadu, EZ s vyso- na brehoch Malého Dunaja (Jahodná, Dunajský Klatov, Tomašíkovo) a v súčasnosti kou prioritou (K > 65); slúžia ako kultúrno-technické pamiatky ľudového mlynárstva. V prírodnom prostre- - Tvrdošovce - skládka NNO, skládka komunálneho odpadu; EZ s nízkou dí Malého Dunaja a Čiernej vody sa nachádzajú mokrade regionálneho a celoštát- prioritou (K < 35) neho významu. - Zlaté Klasy - skládka TKO, skládka komunálneho odpadu, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65);

15 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Dolnopovažská zaťažená oblasť Citroen Slovakia, s. r. o. – PCA Trnava, Comax TT a. s. Trnava, Johns Manville Slovakia s. r. o. Trnava. Z tokov v zaťaženej oblasti dlhodobo pretrvá nepriaznivá situácia v Trnávke, ktorá je recipientom odpadových vôd z výroby motorových vozidiel a samotného Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: mesta Trnava a patrí k najviac znečisteným tokom v SR. K znečisteniu tokov výrazne Okres Obec prispieva aj znečistenie z neodkanalizovaných obcí priamo v zaťaženej oblasti, aj Hlohovec Červeník, Hlohovec, Horné Zelenice, Jalšové, Koplotovce, Leopoldov, Madunice, mimo nej. Ratkovo, Trakovice, Žlkovce Útvary podzemných vôd sú v zlom chemickom stave. Nové Mesto nad Váhom Brunovce, Čachtice, Častkovce, Horná Streda, Hrádok, Lúka, Modrovka, Očkov, Pobedim, Podolie, Potvorice, Považany Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s kontamináciou hornino- Piešťany Banka, Bašovce, Borovce, Drahovce, Dubovany, Ducové, Hubina, Krakovany, vého prostredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované ako environmentál- Moravany nad Váhom, Ostrov, Pečeňady, Piešťany, Rakovice, Ratnovce, So- ne záťaže. kolovce, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké Orvište, Veselé Trnava Biely Kostol, Bohdanovce nad Trnavou, Brestovany, Bučany, Cífer, Dolné Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv Lovčice, Hrnčiarovce nad Parnou, Križovany nad Dudváhom, Majcichov, hluku, najmä z dopravy. Malženice, Opoj, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Šelpice, Špačince, Trnava, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč, Zvončín Ovzdušie Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO , NO a CO) z rozhodujúcich Vymedzenie zaťažených oblastí sa v tomto území v rokoch 1992 až 2005 2 x menilo podľa vývoja ukazovateľov stavu ŽP a územne bola táto oblasť v podstatnej stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v posledných rokoch klesajúci trend s výnimkou SO . časti premietnutá ako Trnavskogalantská resp. Dolnopovažská zaťažená oblasť v 2 jej staršom vymedzení. Podľa vymedzenia Dolnopovažskej zaťaženej oblasti v roku 2015 predstavuje jej rozloha 416,9 km2. Celkové emisie základných znečisťujúcich látok Z toho do zaťaženej oblasti patrí 32,8 % rozlohy okresu Piešťany, 24,8 % Hlohovca, Dolnopovažská zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 21,9 % Trnava a 11,0 % okresu Nové Mesto nad Váhom. Na tomto území žije cca 204 Spolu (t/r) 711 774 767 633 950 obyvateľov. Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: Jedným z faktorov ovplyvňujúcich vymedzenie zaťaženej oblasti je aj zne- - E. ON Elektrárne s. r. o. Trakovice s vyprodukovanými emisiami 206 t/r; čistenie ovzdušia. Nachádza sa tu veľký stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia emi- - Johns Manville Slovakia, a. s. Trnava s vyprodukovanými emisiami 190 t/r; siami TZL a SO – Johns Manville Slovakia a. s. Trnava a E. ON Elektrárne s. r. o. 2 - ENVIRAL, a. s. Leopoldov 77t/r; Trakovice, ako veľký zdroj znečistenia ovzdušia emisiami NO a CO. Na území okresu x - Zlievareň s. r. o. Trnava s vyprodukovanými emisiami 77 t/r. Trnava je vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia pre územie mesta Trnava na V zaťaženej oblasti mesta Trnava je spracovaný program riadenia kvality znečisťujúcu látku PM zasahujúca svojou podstatnou časťou na územie zaťaženej 10 ovzdušia pre prekračované imisné hodnoty znečisťujúcich látok a vydaný akčný plán oblasti. Zdrojom znečistenia ovzdušia, ktorý prispieva k zvyšovaniu obsahu PM v 10 na zlepšenie kvality ovzdušia. Rozsah sledovania je určovaný aktuálnymi potrebami ovzduší, je sekundárna prašnosť súvisiaca s automobilovou dopravou. Lokálne k zvy- a zväčša zahŕňa stanovenie prašného spádu a polietavého prachu s určením ob- šovaniu prašnosti prispieva tiež stavebná činnosť a lokálne vykurovania na tuhé palivá. sahu ťažkých kovov v týchto kontaminantoch, oxidu siričitého, oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka. Na znečisťovaní ovzdušia sa však v zvýšenej miere podieľa dopad Na území zaťaženej oblasti sa nachádza významný zdroj znečistenia po- z prevádzky motorových vozidiel, najmä v centrálnych častiach mestských aglo- vrchových vôd v rámci SR, a to TAVOS - Trnavská vodárenská spol. a. s., Peugeot merácií.

16 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Na území zaťaženej oblasti sa nachádza monitorovacia stanica Trnava, Kol- lárova, ktorá meria znečistenie ovzdušia v zóne pre benzo(a)pyrén a ostatné mera- né znečisťujúce látky. Ide o relatívne dobre ventilovanú oblasť s nízkym výskytom bezvetria. V roku 2014 neboli v zaťaženej oblasti na monitorovacej stanici Trnava – Kollárová prekročené limitované hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre žiadne mo- nitorované znečisťujúce látky B a P.

Koncentrácia ozónu Na monitorovacej stanici v zaťaženej oblasti nie sú sledované koncentrácie prízemného ozónu. Najbližšia stanica, ktorá sleduje hodnoty ozónu je v Topoľníkoch, Aszód, EMEP, kde sa ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu pohybovali v rokoch 2012 – 2014 v hodnotách 59, 64, 51 μg.m-3. Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu na Slovensku sa v zne- čistených mestských a priemyselných polohách v roku 2014 pohybovali v intervale 36 – 60 μg.m-3. Na ostatnom území boli od 51 do 75 μg.m-3, hlavne v závislosti od nadmorskej výšky.

Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r)

500

400 CO 300 NOx

200 SO2

100 TZL 0 2012 2013

17 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Voda Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) Hlavnými tokmi zaťaženej oblasti sú úsek Váhu od Piešťan po Galantu, 600 NL Horný Dodváh a Trnávka. Úsek Váhu v zaťaženej oblasti je negatívne ovplyvnený hlavne odpadovými vodami z potravinárskeho, energetického, farmaceutického 500 CHSK priemyslu, odpadovými vodami z mestských ČOV a znečistením z neodkanalizo- 400 vaných obcí priamo v zaťaženej oblasti, ako aj zo širšieho okolia. Trnávka je naj- BSK viac znečistená pod mestom Trnava v dôsledku zaťaženia odpadovými vodami. 300

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov 200 Dolnopovažská zaťažená oblasť 2012 2013 2014 100 Spolu (t/r) 1 150,46 960, 84 857,91 0 Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014: 2012 2013 2014 - TASOS – Trnavská vodárenská spoločnosť, ČOV – Zeleneč s vypúšťaným znečistením celkom 795,162 t/r; - Comax TT, a. s. Trnava, s vypúšťaným znečistením celkom 60, 572 t/r.

Stav útvarov povrchových vôd Dobrý chemický stav nedosahuje v zaťaženej oblasti Trnávka. Dobrý eko- logický stav nedosahuje väčšina vodných útvarov v zaťaženej oblasti, Váh a Trnav- ka so svojimi prítokmi sú v priemernom stave; Horný a Dolný Dudváh sú v zlom ekologickom stave.

Stav útvarov podzemných vôd Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov v zaťa- ženej oblasti sú v zlom chemickom stave. Predkvartérny vodný útvar v oblasti Podunajskej panvy a útvar podzemných vôd kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov sú v zlom chemickom stave v dôsledku bodových a difúznych zdrojov. Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov sú v dobrom kvantitatívnom stave.

18 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Odpady Produkcia nebezpečných odpadov má v zaťaženej oblasti v sledovanom ob- dobí podľa údajov MŽP SR klesajúci charakter. Celkovo je vznik odpadov v zaťaženej oblasti v roku 2014 nižší v porovnaní s rokom 2011 o 10 709,31 ton. Taktiež produkcia komunálnych odpadov má v sledovanom období klesajúci trend. Tieto trendy sa v budúcnosti zvýraznia pri triedení a zhodnocovaní odpadov.

Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nebezpečný odpad 6 680,16 10 378,40 5 846,46 4 840, 44 Ostatný odpad 167 665,58 129 440,69 175 661,17 158 795,99 Spolu 174 345,74 139 819,09 181 507,63 163 636,43

Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) 2011 2012 2013 2014 41 903,40 37 988,71 37 940,81 41 645,40

Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom

4% Spálenie bez využitia energie 9% 14% 22% Skládkovanie 12% Materiálové zhodnocovanie Špeciﬁ cké environmentálne problémy 1% 0,4% Iný spôsob nakladania 41% Iné zneškodnenie 16% Horninové prostredie

Iné zhodnotenie Časť zaťaženej oblasti v širšom okolí Trnavy je tvorená ílovcami a pieskovca- 0,5% 47% 32% Energetické zhodnotenie mi. Severo-južná časť je v pásme od Hlohovca po Piešťany tvorená geochemickým typom hornín ako sú vápence a dolomity.

Pôda Pôdy v zaťaženej oblasti môžeme z väčšej časti hodnotiť ako nekontamino- vané, resp. mierne kontaminované plošnou alebo difúznou kontamináciou. V oblasti sa vyskytujú tieto typy pôd: černozem v oblasti okolia Trnavy a v pásme od Hlohov- ca po Piešťany sú to ﬂ uvizeme a černica.

19 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Environmentálne záťaže Hluk Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľali priemyselná čin- Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- nosť, skladovanie a distribúcia ropy a ropných látok a. i. merného hluku z dopravy na pozemných komunikáciach I. triedy, rýchlostnej ko- munikácii R1 a časti diaľnice D1, ktorý pochádza z nákladnej a osobnej dopravy. V Vybrané preukázané environmentálne záťaže registra B,C kontaktnom území viacerých úsekov ciest je prekročená prípustná hladina hluku – - Vlčkovce - bývalá obaľovačka bitumenových zmesí, obaľovačka bitúmenových vypočítaná ekvivalentná hladina A zvuku cez deň (podľa strategickej hlukovej mapy zmesí, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); ciest I. triedy v správe SSC) je napr. v intraviláve Trnavy na ceste I/51 76 – 81 dB. - Častkovce - areál vojenského závodu Drienka, základne po bývalej Sovietskej Hluk zo železničnej dopravy sa negatívne prejavuje v okolí úsekov tratí ve- armáde, EZ s nízkou prioritou (K < 35) Sanácia väčšieho rozsahu; dených v intravilánoch sídel, vrátane Trnavy a Piešťan. - Trnava - areál TAZ - v likvidácii, strojárska výroba, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie - Trnava - Rušňové depo, Cargo a. s., železničné depo a stanica, EZ so strednou Napriek uvedeným negatívnym faktorom sa v zaťaženej oblasti nachádzajú prioritou (K 35 - 65); tiež faktory pozitívne ovplyvňujúce stav ŽP – lokality s významnou prírodnou hod- - Leopoldov - Rušňové depo, Cargo a. s. železničné depo a stanica, EZ s vysokou notou s výskytom vzácnych biotopov resp. vzácnych druhov ﬂ óry a fauny. prioritou (K > 65); - Hlohovec - priemyselný areál (vrátane bývalej Drôtovne), spracovanie kovov, Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 3 chránené vtáčie územia, 1 územie európ- EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); skeho významu, 1 chránená krajinná oblasť, 1 prírodná rezervácia, 2 prírodné pa- - Hlohovec - areál Zentiva, farmaceutická výroba, EZ s nízkou prioritou (K < 35), miatky a 4 chránené areály. B Potvrdená environmentálna záťaž C Sanovaná/rekultivovaná lokalita; - Hlohovec - Šulekovo - Fe-kaly, skládka priemyselného odpadu, EZ so strednou Významné kultúrno–historické pamiatky sa sústreďujú v mestách Trnava prioritou (K 35 - 65) B potvrdená environmentálna záťaž C sanovaná/ a Piešťany. Historické centrum mesta Trnava (mestská pamiatková rezervácia) po- rekultivovaná lokalita; skytuje možnosť zoznámiť sa s množstvom sakrálnych pamiatok. Mesto Piešťany je - Piešťany – Chirana, strojárska výroba, EZ s vysokou prioritou (K > 65); známe liečivými prameňmi a liečivým bahnom. Významnú historickú hodnotu majú - Piešťany - bývalá STS, strojová a traktorová stanica, EZ so strednou prioritou klasicistické objekty areálu Napoleonských kúpeľov. (K 35 - 65); V parku v blízkosti neskorobarokovo-neoklasicistického kaštieľa vo Voderadoch, - Piešťany - prečerpávacia stanica na ropné látky, skladovanie a distribúcia môžeme nájsť viacero cudzokrajných drevín, napr. dva platany javorolisté. Stromy palív, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); boli vyhlásené za chránené v roku 2000 z krajinotvorných a estetických dôvodov. - Piešťany – kasárne, základne Armády SR; EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Kmene stromov majú obvody 350 a 240 cm, výšku 32 a 37 m a majú 120, resp. 150 - Piešťany - bývalá Tesla, elektrotechnická výroba, EZ s vysokou prioritou (K > 65); rokov. - Piešťany - bývalá elektráreň, energetika, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65) B Potvrdená environmentálna záťaž, C Sanovaná/rekultivovaná lokalita; - Skládka TKO, Majcichov, skládka TKO ,EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); - Vlčkovce bývalá obaľovačka bitumenových zmesí, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65).

20 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Novozámocká zaťažená oblasť Ovzdušie

Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx a CO) z rozhodujú- cich stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú klesajúcu tendenciu. Vzhľadom Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: na stúpajúcu priemyselnú výrobu sa emisie znečisťujúcich látok z rozhodujúcich Okres Obec zdrojov a hlavne zo zdrojov poľnohospodárstva dostali na úroveň roku 2007. Komárno Bajč, Dedina Mládeže, Hurbanovo, Imeľ, Kameničná, Kolárovo, Komárno, Martovce, Nesvady, Pribeta, Svätý Peter, Vrbová nad Váhom Celkové emisie základných znečisťujúcich látok Nové Zámky Andovce, Bánov, Bešeňov, Branovo, Černík, Dolný Ohaj, Dubník, Dvory nad Novozámocká zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 Žitavou, Hul, Komjatice, Komoča, Lipová, Maňa, Mojzesovo, Nové Zámky, Palárikovo, Semerovo, Šurany, Úľany nad Žitavou, Veľké Lovce, Vlkas, Zemné Spolu (t/r) 276 149 363 276

Novozámocká zaťažená oblasť bola ako samostatná zaťažená oblasť vyme- Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: dzená v priebehu posledného cyklu aktualizácie environmentálnej regionalizácie - Bytkomfort, s. r. o. Nové Zámky; v roku 2010. Do roku 2005 tvorila súčasť Dolnopovažskej zaťaženej oblasti v jej star- - Heineken Slovensko Sladovne Nitra, prevádzka Hurbanovo. šom vymedzení. V súčasnosti je jej rozloha 602,7 km2. Z toho do zaťaženej oblasti patrí 24,83 % rozlohy okresu Nové Zámky a 24,5 % okresu Komárno. Na tomto území V zaťaženej oblasti sa nenachádza žiadna monitorovacia stanica znečiste- žije cca 124 481 obyvateľov. nia ovzdušia. Imisné zaťaženie ovzdušia možno hodnotiť na základe matematického modelovania znečistenia ovzdušia. Je možné konštatovať, že zaťažená oblasť patrí Jedným z faktorov ovplyvňujúcich vymedzenie zaťaženej oblasti je znečis- k územiam menej znečisteným emisiami PM10, SO2, NOx a CO, pričom najvýraz- tenie ovzdušia. Nachádza sa tu niekoľko zdrojov znečistenia ovzdušia situovaných nejšie znečistenie ovzdušia je koncentrované v okresnom meste Nové Zámky a v prevažne v meste Nové Zámky. meste Hurbanovo. Územím zaťaženej oblasti pretekajú úseky tokov Váh, Nitra a Žitava, kde sa kumu- Mesto Nové Zámky a jeho okolie nepatrí medzi územia výrazne zaťažené z hľadiska luje znečistenie privádzané z horných a stredných úsekov tokov a ich prítokov. K znečistenia ovzdušia - na území okresu neboli vyhlásené žiadne oblasti vyžadujúce znečisteniu výrazne prispieva aj znečistenie z okolitých neodkanalizovaných obcí. K osobitnú ochranu ovzdušia. Podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší sa uverejňu- rozhodujúcim zdrojom znečistenia povrchových vôd v zaťaženej oblasti patria hlav- je vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Riešené územie nebolo zaradené ne odpadové vody z podnikov a ČOV. Útvary podzemných vôd sú v zlom chemic- medzi takéto oblasti z hľadiska úrovne znečistenia. kom stave. Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r)

Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s kontamináciou hornino- 250 vého prostredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované ako environmentál- 200 ne záťaže. CO 150 Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- NOx merného hluku, najmä z dopravy na pozemných komunikáciách I. triedy, ktorý po- 100 chádza z nákladnej a osobnej automobilovej dopravy. SO2 50 TZL 0 2012 2013

21 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov Novozámocká zaťažená oblasť 2012 2013 2014 Spolu (t/r) 74,64 68,24 52,85

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014: - Heineken Slovensko Pivovar, a. s., prevádzka Hurbanovo s vypúšťaným znečistením celkom 52,84 t/r.

Stav útvarov povrchových vôd V zaťaženej oblasti nedosahujú všetky hlavné toky – Váh, Nitra a Malý Dunaj dobrý chemický stav. Dobrý ekologický stav nedosahuje žiadny vodný útvar v zaťaženej oblasti, Váh a Nitra s väčšinou svojich prítokov sú v priemernom stave; Malý Dunaj a Žitava sú v zlom ekologickom stave.

Stav útvarov podzemných vôd Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov v zaťaženej oblasti sú v zlom chemickom stave. Predkvartérne vodné útvary v oblasti Poduna- jskej panvy a útvary podzemných vôd kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov a kvartérnych náplavov východnej časti Podunajskej panvy sú v zlom chemickom stave v dôsledku bodových a difúznych zdrojov. Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov sú v dobrom kvan- titatívnom stave. Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) Voda 60 NL Hlavnými tokmi v zaťaženej oblasti sú úseky Váhu, Nitry a Žitavy. V tomto úseku je Váh pravidelne zaťažovaný privádzaným znečistením Trnáv- 50 CHSK ky a Dolného Dudváhu, ktoré sú zaťažené znečistením z priemyselnej výroby a 40 BSK z miestnych ČOV. Úsek Nitry a jej prítokov v zaťaženej oblasti je tiež znečisteným tokom, k čomu výrazne negatívne prispieva aj privádzané znečistenie z hornej a 30 strednej časti toku nielen z priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti, ale aj z ne- odkanalizovaných obcí, najmä zo širokého okolia mimo zaťaženej oblasti. Vzhľadom 20 na poľnohospodársku činnosť v povodí rieky Nitra sú významné tiež difúzne zdroje 10 znečistenia. 0 2012 2013 2014

22 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) 2011 2012 2013 2014 45 473,63 42 466,75 43 081,68 44 316,22

Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom

0,4% Spálenie bez využitia energie 9% 1% 18% 22% Skládkovanie 17% Materiálové zhodnocovanie

3% Iný spôsob nakladania 48% 1% Iné zneškodnenie 5%

Iné zhodnotenie 5%

26% Energetické zhodnotenie 45%

Odpady Produkcia odpadov má v zaťaženej oblasti, podľa MŽP SR, v sledovanom období 2011 - 2014 výrazne klesajúci trend. Týka sa to produkcie nebezpečných, ostatných i komunálnych odpadov v porovnaní s rokom 2011.

Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nebezpečný odpad 1 583,92 2 023,27 750,71 810,73 Ostatný odpad 244 908,69 88 629,29 50 785,74 87 682,52 Spolu 246 492,61 90 652,56 51 536,45 88 493,25

23 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špeciﬁ cké environmentálne problémy prioritou (K 35 - 65); - Komárno - Rušňové depo, Cargo a. s., železničné depo a stanica, EZ so Horninové prostredie strednou prioritou (K 35 - 65). Územie zaťaženej oblasti sa nachádza v Podunajskej nížine, a to čiastočne v Podunajskej rovine, čiastočne v Podunajskej pahorkatine. Pahorkatina je pokrytá Hluk sprašami a sprašovými hlinami. Miestami z nich vystupujú neogénne kryhy z ílov, pies- Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- kov a štrkov. Z geochemických typov hornín prevládajú v celej oblasti najmä ílovce merného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách I. triedy, ktorý pochádza z a pieskovce. nákladnej aj osobnej automobilovej dopravy. V kontaktnom území viacerých úsekov ciest je prekračovaná prípustná hladina hluku - vypočítaná ekvivalentná hladina A Povrch územia nie je veľmi členitý. Prevládajú nivné roviny, ktoré prechádzajú do zvuku cez deň. pahorkatín. Pahorkatiny sú rozčlenené úvalinami, úvalinovitými dolinami. Na území Podľa strategickej hlukovej mapy ciest I. triedy v správe SSC, ohrozené sú sa nachádzajú stredné nevýhradné ložiská nerastných surovín. určité úseky ciest v Komárne, cesta I/63 a v Nových Zámkoch - cesta I/64 a 1/75. Hluk zo železničnej dopravy sa negatívne prejavuje v okolí úsekov tratí vedených v intravilánoch sídel, vrátane Nových Zámkov a Šurian. Pôda V širšom území prevládajú v štruktúre pôdnych typov černozem a černica. Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie Pôdy v oblasti patria k najúrodnejším v SR. Ich plošná kontaminácia zaraďuje pôdy Napriek uvedeným negatívnym faktorom sa v zaťaženej oblasti nachádzajú do stupňa relatívne čisté pôdy a z časti do nekontaminovaného, resp. mierne kon- tiež faktory pozitívne ovplyvňujúce stav ŽP – lokality s významnou prírodnou hod- taminovaného stupňa. notou s výskytom vzácnych biotopov. Zloženie ﬂ óry a fauny je ovplyvnené povr- chom a podnebím, teda močiarmi, rašeliniskami, piesčinami, lesostepmi a lužnými Environmentálne záťaže lesmi. Vyskytujú sa tu vzácne druhy bezstavovcov, mäkkýšov, plazov a vtákov. Vybraté preukázané environmentálne záťaže: registra B,C - Bajč - skládka TKO, skládka komunálneho odpadu, EZ s vysokou prioritou Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 2 chránené vtáčie územia, 11 prírod- (K > 65), B, C; ných rezervácii a 6 chránených areálov. - Komárno – Madzagoš, skládka komunálneho odpadu, EZ s vysokou prioritou (K > 65); Ku kultúrnym objektom s vysokou umelecko-historickou hodnotou patrí - Komárno – Harčáš, skládka komunálneho odpadu, EZ s vysokou prioritou (K > 65); kaštieľ v Palárikove, ktorého súčasťou je anglický park so vzácnymi drevinami. Tak- - Nové Zámky - Real - H. M. – terminál, skladovanie a distribúcia palív, EZ tiež sa tu nachádza bažantnica o rozlohe 3000 ha. s vysokou prioritou (K > 65), B Potvrdená environmentálna záťaž, C Sano- vaná/rekultivovaná lokalita; - Nové Zámky - Rušňové depo, Cargo a. s., železničné depo a stanica, EZ s vysokou prioritou (K > 65); - Nové Zámky - bývalé kasárne SA – Novocentrum, základne po bývalej Sovietskej armáde, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); - Nové Zámky - mestská skládka TKO, skládka priemyselného odpadu, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65), B C Tvrdošovce - skládka NNO, skládka ko- munálneho odpadu, EZ s nízkou prioritou (K < 35); - Nesvady - skládka TKO, skládka komunálneho odpadu, EZ so strednou

24 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Hornonitrianska zaťažená oblasť oblasti riadenia kvality ovzdušia – pre územie mesta Nitra na znečisťujúcu látku

PM10 (zasahujúca svojou podstatnou časťou na územie zaťaženej oblasti) a pre úze- mie okresu Prievidza na znečisťujúcu látku PM zasahujúca obce okresu Prievidza Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: 10 na území zaťaženej oblasti. Okres Obec Zdrojom znečistenia ovzdušia, ktorý prispieva k zvyšovaniu obsahu PM10, je Bánovce nad Bebravou Nedašovce sekundárna prašnosť súvisiaca s automobilovou dopravou. Lokálne k zvyšovaniu Nitra Babindol, Bádice, Branč, Cabaj-Čápor, Čab, Čakajovce, Čechynce, Čeľa- prašnosti prispieva tiež prach zo stavebnej činnosti i lokálne vykurovanie na tuhé dice, Dolné Lefantovce, Dolné Obdokovce, Golianovo, Horné Lefantovce, palivá. Hosťová, Hruboňovo, Ivanka pri Nitre, Jelšovce, Kapince, Kolíňany, Ľudoví- tová, Lužianky, Malé Chyndice, Malé Zálužie, Malý Cetín, Malý Lapáš, Nitra, Na území zaťaženej oblasti je umiestnený významný zdroj znečistenia po- Nitrianske Hrnčiarovce, Nové Sady, Podhorany, Pohranice, Svätoplukovo, Štitáre, Šurianky, Veľký Cetín, Veľký Lapáš, Výčapy-Opatovce, Zbehy vrchových vôd v rámci SR, a to Fortischem, a. s. Nováky. Nachádzajú sa tu aj zdroje znečistenia z hľadiska komunálnych odpadových vôd. K znečisteniu tokov výrazne Partizánske Bošany, Brodzany, Chynorany, Klátova Nová Ves, Krásno, Malé Kršteňany, prispieva aj znečistenie z neodkanalizovaných obcí priamo v zaťaženej oblasti, aj Malé Uherce, Nadlice, Nedanovce, Partizánske, Pažiť, Skačany, Turčianky, Veľké Kršteňany, Veľké Uherce, Žabokreky nad Nitrou mimo nej. Útvary podzemných vôd sú v zlom chemickom stave. Prievidza Bojnice, Bystričany, Cigeľ, Čereňany, Diviacka Nová Ves, Diviaky nad Nitricou, Kamenec pod Vtáčnikom, Kanianka, Kocurany, Koš, Lazany, Lehota pod V zaťaženej oblasti sa nachádza jeden z najväčších producentov nebezpeč- Vtáčnikom, Malá Čausa, Nedožery-Brezany, Nitrianske Sučany, Nitrica, ných a ostatných odpadov v SR, a to SE, a. s. Bratislava o. z. ENO Zemianske Kosto- Nováky, Opatovce nad Nitrou, Oslany, Prievidza, Sebedražie, Veľká Čausa, ľany. V tejto zaťaženej oblasti sa ročne vyprodukuje najväčšie množstvo ostatných Zemianske Kostoľany odpadov v porovnaní s ich produkciou v ostatných oblastiach. Topoľčany Belince, Biskupová, Čeľadince, Čermany, Dvorany nad Nitrou, Horné Chlebany, Horné Obdokovce, Hrušovany, Chrabrany, Jacovce, Kamanová, Koniarovce, Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré dlhodobo negatívne ovplyvňujú Kovarce, Krnča, Krušovce, Ludanice, Malé Ripňany, Nemčice, Nitrianska kvalitu ŽP zaťaženej oblasti je ťažba nerastných surovín. Na území zaťaženej oblasti Streda, Oponice, Práznovce, Preseľany, Rajčany, Solčany, Súlovce, Topoľčany, Tovarníky, Urmince sa ťaží hnedé uhlie, ďalej dolomit, tehliarske hliny, stavebný kameň, štrkopiesky a piesky. Rozsiahle zdevastované územie sa nachádza v oblasti ťažby hnedého uhlia. Zlaté Moravce Beladice, Slepčany V oblasti ťažby je možné pozorovať postupné zmeny v reliéfe krajiny. Hornonitrianska zaťažená oblasť bola vymedzená už v roku 1992 a v priebe- Problémom zaťaženej oblasti sú pôdy kontaminované ťažkými kovmi a zvý- hu jednotlivých procesov aktualizácii environmentálnej regionalizácie bol jej rozsah šené riziko kontaminácie pôd organickými látkami ako dôsledok baníckej, úpravá- korigovaný podľa vývoja stavu rozhodujúcich zložiek ŽP. V súčasnosti je jej rozlo- renskej a priemyselnej činnosti. ha 693,3 km2. Z toho do zaťaženej oblasti patrí 32,7 % rozlohy okresu Nitra, 30,1 % Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s kontamináciou horninového pro- Partizánske, 26,0 % Topoľčany, 15,9 % Prievidza, 2,0 % okresu Zlaté Moravce a 0,1 % stredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované ako environmentálne záťaže. Bánovce nad Bebravou. Na tomto území žije cca 313 431 obyvateľov . Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vymedzenie zaťaženej oblasti je merného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách I. triedy a rýchlostnej ko- znečistenie ovzdušia. Nachádza sa tu najvýznamnejší stacionárny zdroj znečistenia munikácii R1, ktorý pochádza z nákladnej aj osobnej automobilovej dopravy. Hluk ovzdušia v rámci SR, a to SE, a. s. Bratislava o. z. ENO Zemianske Kostoľany (najväčší zo železničnej dopravy sa prejavuje v okolí úsekov tratí vedených v intravilánoch zdroj znečistenia ovzdušia emisiami SO , druhý najväčší zdroj znečistenia ovzdušia 2 sídiel, vrátane Topoľčian, Partizánskeho, Novák a Prievidze. emisiami TZL a NOx v roku 2014). Na území okresov Nitra a Prievidza sú vymedzené

25 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ovzdušie neskorších predpisov, vypracovať pre územie mesta Nitra Integrovaný program na

Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx a CO) z rozhodujú- zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia. V meste Nitra sú umiest- cich stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v sledovanom období klesajúcu nené 2 meracie stanice s programom EMEP, ktoré zaznamenávajú kvalitu ovzdušia: tendenciu. Medziročne v roku 2014/2013 bol zaznamenaný veľký pokles emisií SO2 Nitra – Štúrova - meracia stanica sa nachádza na pravej strane asi 100 m od kruho- takmer o 8653 ton/rok zo závodu SE, a. s. Bratislava o. z. ENO Zemnianske Kostoľany. vého objazdu smerom do centra Nitry, v blízkosti 4-poschodovej zástavby a zele- Kvalita ovzdušia v zaťaženej oblasti je ovplyvňovaná činnosťou veľkých priemysel- ného porastu. ných zdrojov. Štruktúra priemyslu, ktorá je tu zastúpená energetickým, chemickým, Nitra – Janíkovce. Meracia stanica sa nachádza v areáli základnej školy Veľké Janí- potravinárskym priemyslom a baníctvom, je charakteristická vysokou energetickou kovce, na kaskádovitom svahu s výhľadom na letisko Nitra. náročnosťou pri používaných technológiách so značnou produkciou a únikom emi- Na meracích staniciach nebola prekročená ročná a ani denná limitná hodnota na sií. Na celkovom znečistení ovzdušia sa podieľajú aj stredné a malé zdroje a dopra- ochranu zdravia ľudí pre PM10 a rovnako neboli prekročené cieľové hodnoty pre va. PM2,5. Ostatné ZL neprekročili limitné hodnoty. Priemyselné zdroje znečistenia sú situované a naviazané bezprostredne na súvislé Časť zaťaženej oblasti Horná Nitra zahrňuje časť Hornonitrianskej kotliny od Prie- obytné zóny a tým je ich dopad na zdravotný stav obyvateľstva závažnejší. Okrem vidze po Bystričany. Najčastejšie sa vyskytujú vetry zo severného a severovýchod- znečisťujúcich látok, ako je SO2, NOx a polietavý prach, je územie negatívne ovplyv- ného smeru. Na nevhodné podmienky pre rozptyl a prenos exhalátov poukazuje ňované špeciﬁ ckými škodlivinami a to arzénom, ortuťou, chlórom a vinylchloridom. aj nízka hodnota priemernej ročnej rýchlosti vetra 2,3 m.s-1. Dominantný podiel na Časť územia zaťaženej oblasti (okolie Prievidze a Nitry) patrí do vymedzenej oblasti znečistení ovzdušia v oblasti má energetika, menšie množstvá exhalátov emitujú riadenia kvality ovzdušia. zdroje chemického priemyslu a lokálne kúreniská. Veľký podiel na vysokej úrovni znečistenia v tejto oblasti má nízka kvalita palivovo-energetických zdrojov. Využíva- Celkové emisie základných znečisťujúcich látok né uhlie, okrem síry, obsahuje najmä arzén.

Hornonitrianska zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 Mesto Prievidza bolo v rozsahu jeho administratívnych hraníc zaradené ako Spolu (t/r) 38 313 41 992 38 832 38 439 zóna vyžadujúca osobitnú ochranu. Na zlepšenie kvality ovzdušia bol vypracovaný a schválený Integrovaný program na ochranu kvality ovzdušia. V roku 2014 nebolo Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: potrebné vyhlásenie varovania ani regulačného stupňa z dôvodu zvýšenia koncen- - SE, a. s. Bratislava, o. z. ENO Zemianske Kostoľany s vyprodukovanými trácie znečisťujúcich látok v ovzduší nad povolené hygienické limity. emisiami 37 531 t/r; V meste Prievidza a obci Bystričany sú umiestnené meracie stanice s programom - Novácke chemické závody, a. s. Nováky s vyprodukovanými emisiami 306 t/r; EMEP, ktoré zaznamenávajú kvalitu ovzdušia. - Fortischem, a. s. Nováky s vyprodukovanými emisiami 271 t/r; - TSM Partizánske s. r. o. s vyprodukovanými emisiami 138 t/r; Priaznivý dopad znížených emisií z vykurovacích systémov na kvalitu - lokálne zdroje vykurovania tuhým palivom a doprava. ovzdušia je zrejmý z výsledkov merania na staniciach mimo priemyselných ob- lastí. Túto analýzu potvrdzuje aj pokles prekračovaní hodinovej limitnej hodnoty oxidu siričitého v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 na stanici Prievidza (z 3 na Časť zaťaženej oblasti zasahuje do Podunajskej nížiny, ktorá sa vyznaču- 0). Z uvedených skutočností je zrejmé, že na znečistení ovzdušia PM10 sa výrazne je malými výškovými rozdielmi tvorenými Podunajskou pahorkatinou v severový- podieľajú vykurovacie systémy spaľujúce drevnú hmotu a fosílne palivá. chodnej časti. Prevláda prúdenie zo severovýchodu a juhozápadu s relatívne níz- Pre SO2 bola hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí 1 krát prekro- kym počtom bezveterných situácií. Pre lokalitu s nadmerne znečisteným ovzduším čená na monitorovacej stanici Bystričany, Rozvodňa SSE, avšak tento počet navrhol SHMÚ na rok 2012, na základe hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a ag- je nižší, ako je povolený počet prekročení - 24 krát. Ostatné ZL neprekročili lomeráciách v roku 2011 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení limitné hodnoty.

26 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r)

35000 Koncentrácia ozónu Počet dní, v ktorých bola prekročená priemerná osemhodinová koncentrá- 30000 -3 25000 CO cia prízemného O3 - 120 μg.m (cieľová hodnota pre ochranu ľudského zdravia) na monitorovacích staniciach SHMÚ v zaťaženej oblasti sú nasledovné: 20000 NOx Prievidza, Malonecpalská 14 v priemere bola v rokoch 2012 -2014 prekročená 13 krát 15000 Nitra - Janíkovce v priemere v rokoch 2012 - 2014 27 krát. SO2 10000 Cieľová hodnota povoleného počtu prekročení je 25 dní v priemere za 3 roky. 5000 TZL 0 2012 2013

Voda Hlavnými tokmi zaťaženej oblasti sú horný a stredný úsek Nitry a jej príto- ky. V hornom úseku toku Nitra je kvalita vôd dlhodobo ovplyvňovaná odpadový- mi vodami z banskej a upravárenskej činnosti (ťažba a spracovanie hnedého uhlia). Kvalitu vody negatívne ovplyvňujú aj ďalšie priemyselné aktivity – výroba plastov a ťažkej chémie, elektrárne, teplárne, kožiarsky priemysel. Nachádzajú sa tu aj zdroje znečistenia z hľadiska komunálnych odpadových vôd.

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov Hornonitrianska zaťažená oblasť 2012 2013 2014 Spolu (t/r) 988,55 1 174,73 1 018,30

Vybraté rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014: - ZVS, a. s. o. z. Nitra, ČOV Nitra s vypúšťaným znečistením 397,843 t/r; - FORTISCHEM a. s. Nováky s vypúšťaným znečistením celkom 152,692 t/r; - SE a. s. - ENO Zem. Kostoľany s vypúšťaným znečistením celkom 71,599 t/r; - ZDA HOLDING SLOVAKIA a. s. Bošany s vypúšťaným znečistením 26,035 t/r.

Stav útvarov povrchových vôd V zaťaženej oblasti nedosahujú dobrý chemický stav Nitra a Nitrica v celom dotknutom úseku. Dobrý ekologický stav nedosahuje viac ako polovica vodných útvarov v zaťaženej oblasti, Nitra s jej prítokmi v zaťaženej oblasti je v priemernom stave. Vodné toky Bebrava a Malá Nitra sú v zlom ekologickom stave.

27 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Stav útvarov podzemných vôd Vodné útvary predkvartérnych hornín a kvartérnych sedimentov v zaťaže- nej oblasti sú v zlom chemickom stave. Predkvartétny vodný útvar v oblasti Po- dunajskej panvy Bánovske kotliny a Hornonitrianskej kotliny a útvar podzemných vôd kvartérnych náplavov Váhu, Nitry a ich prítokov sú v zlom chemickom stave v dôsledku bodových a difúznych zdrojov kvôli vysokým koncentráciám Mn, kon- centráciám Fe a nadlimitným hodnotám stopového prvku As (88 μg.l-1 v objekte 225390 Prievidza.)

Odpady Produkcia odpadov v zaťaženej oblasti, podľa MŽP SR, mala v sledovanom období klesajúci charakter v dôsledku poklesu produkcie nebezpečných a ostat- ných odpadov avšak objem produkcie komunálnych odpadov zaznamenal mierny nárast. Nárast produkcie komunálnych odpadov upozorňuje na rezervy v triedení a zhodnocovaní komunálneho odpadu.

Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nebezpečný odpad 5 411,38 3 320,78 14 435,01 3 177,90 Ostatný odpad 452 021,20 310 936,66 278 971,12 202 985,96 Spolu 457 432,58 314 257,44 293 406,13 206 163,86

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) 800 2011 2012 2013 2014 NL 700 41 329,79 40 337,93 10 014,49 44 678,68 CHSK 600 Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom BSK 500 1% 0,9% 0,3% 10% Spálenie bez využitia energie 6% 8% 1% 400 4% Skládkovanie 19% 300 Materiálové zhodnocovanie 200 Iný spôsob nakladania 21% Iné zneškodnenie 100 62% 14% Iné zhodnotenie 0 46% Energetické zhodnotenie 7% 2012 2013 2014

28 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pôda Zdrojom kontaminácie pôd ťažkými kovmi (prevažne As) a zvýšené riziko kontaminácie pôd organickými látkami predstavujú areály ťažby hnedého uhlia (Hor- nonitrianske bane Prievidza, a. s.), FORTISCHEM a. s. Nováky, Vojenský opravárenský podnik a. s. Nováky, SE, a. s. Bratislava o. z. ENO Zemianske Kostoľany a oblasti identi- ﬁ kovaných environmentálnych záťaží. Okrem priamej kontaminácie pôd areálov zá- vodov, najväčšia miera kontaminácie je spôsobená prašnými spádmi rizikových prvkov do ich okolia. V zastúpení pôdnych typov sú v okolí Nitry zastúpené čiernozem a regozem. Oblasť od Topolčian po Bánovce nad Bebravou je charakteristická hne- dozemným pôdnym typom.

Environmentálne záťaže Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľa priemyselná činnosť, predovšetkým chemický priemysel a energetika, skládkovanie a distribúcia pohon- ných hmôt, skládkovanie priemyselných a komunálnych odpadov, ako aj činnosť rušňového depa.

Vybrané preukázané environmentálne záťaže: registra B - Prievidza - rušňové depo – nádrže, železničné depo a stanica, EZ s vysokou prioritou (K > 65); - Nitra - bývalé sklady PHM na Novozámockej ceste, skladovanie a distribúcia palív, EZ s vysokou prioritou (K > 65); - Nováky - NCHZ - areál závodu, výroba chemikálií, EZ s vysokou prioritou (K > 65); - Ivanka pri Nitre - kompresorová stanica (SPP), plynárenský priemysel, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Špeciﬁ cké environmentálne problémy - Nitra - nelegálne vypustenie RL pri ČOV (Horné Krškany), EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); Horninové prostredie - Bystričany - ENO - dočasné odkalisko, odkalisko, EZ so strednou prioritou Jedným z hlavných výrobných odvetví priemyslu v oblasti s vplyvom na (K 35 - 65); horninové prostredie je banský priemysel - ťažba hnedého uhlia a lignitu v Hor- - Zemianske Kostoľany - areál podniku Xella, výroba stavebných prefabrikátov, nonitrianskych baniach Prievidza, a. s., ktorá má za následok devastáciu územia a B potvrdená environmentálna záťaž C Sanovaná/rekultivovaná lokalita; postupné zmeny pôdneho reliéfu a charakteru krajiny. V oblastiach ťažby ostatných - Zemianske Kostoľany - ENO - pôvodné odkalisko, ENO - pôvodné odkalisko, nerastných surovín je tiež možné pozorovať postupné zmeny v reliéfe krajiny. V se- odkalisko, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); verozápadnej a západnej časti územia zaťaženej oblasti sa nachádzajú oblasti vy- - Nitra - rušňové depo (Cargo), železničné depo a stanica; EZ so strednou kazujúce výraznú predispozíciu k vzniku svahových pohybov. prioritou (K 35 - 65). V severnej, strednej a južnej časti územia zaťaženej oblasti sa vyskytujú aj oblasti poznačené prejavmi svahových pohybov. Tie sú jednak výsledkom prirodzených reliéfotvorných procesov a jednak sú pôvodu antropogénneho.

29 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Hluk Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- merného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách I. triedy a rýchlostnej ko- munikácii R1, ktorý pochádza z nákladnej aj osobnej automobilovej dopravy. Na viacerých úsekoch ciest je prekročená prípustná hladina hluku. Vypočítaná ekviva- lentná hladina A zvuku cez deň je napr. v Prievidzi na ceste I/64 78 – 81 dB a v Nitre na ceste I/64 a I/65. Hluk zo železničnej dopravy sa negatívne prejavuje v okolí úsekov tratí vedených v intraviláne sídiel, vrátane Topoľčian, Patrizánskeho, Novák a Prievidze.

Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie Napriek uvedeným negatívnym faktorom sa v zaťaženej oblasti nachádzajú tiež faktory pozitívne ovplyvňujúce stav ŽP – lokality s významnou prírodnou hodnotou s výskytom vzácnych biotopov resp. vzácnych druhov ﬂ óry a fauny.

Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 2 chránené vtáčie územia, 5 území európskeho významu, 1 chránená krajinná oblasť, 1 národná prírodná rezervácia, 3 prírodné rezervácie, 4 chránené areály, 4 prírodné rezervácie.

Významnou kultúrno–historickou pamiatkou na území zaťaženej oblasti je Bojnický zámok, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam v SR - stojí na travertíno- vom podloží. Bohatú históriu pripomína aj zrúcaniny stredovekého Topoľčianskeho hradu. V južnej časti zaťaženého územia sa nachádza mesto Nitra, ktorého historic- ké jadro je mestskou prírodnou rezerváciou. Najvýznamnejšou pamiatkou Nitry je národná kultúrna pamiatka Nitriansky hrad, ktorý sa vypína na skalnom vápenco- vom vŕšku. V zaťaženej oblasti sa nachádza Národná zoologická záhrada Bojnice, ktorá je najstaršou zoologickou záhradou SR. Rozprestiera sa na ploche 42 ha v zalesnenom, čiastočne svahovitom prostredí, ktoré susedí s Bojnickým zámkom. V rámci prírodných liečivých kúpeľov Bojnice sa nachádza jeden z najstarších kúpeľ- ných parkov v SR.

30 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Košická zaťažená oblasť k zvyšovaniu obsahu PM10 je sekundárna prašnosť súvisiaca s automobilovou dopravou. Lokálne prispieva k zvyšovaniu prašnosti tiež prach zo stavebnej činnosti i lokálne vykurovanie na tuhé palivá. Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: Okres Obec Na území zaťaženej oblasti sa nachádza významný zdroj znečistenia po- Košice - okolie Bačkovík, Baška, Belža, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bočiar, Bohdanovce, vrchových vôd v rámci SR, a to ČOV Košice a U. S. Steel Košice, s. r. o. Nepriaznivá Boliarov, Budimír, Bukovec, Buzica, Cestice, Čakanovce, Čaňa, situácia pretrváva v Sokoliarskom potoku, ktorý je recipientom priemyselných od- Čečejovce, Čižatice, Drienovec, Družstevná pri Hornáde, Ďurďošík, padových vôd zo závodu U. S. Steel Košice, s. r. o. a dlhodobo patrí k najviac znečis- Ďurkov, Dvorníky-Včeláre, Geča, Gyňov, Haniska, Hosťovce, Hrašovík, Chorváty, Chrastné, Janík, Kecerovce, Kechnec, Kokšov-Bakša, Komárovce, teným tokom v SR. K znečisteniu tokov výrazne prispieva aj znečistenie z neodka- Kostoľany nad Hornádom, Košická Polianka, Košické Oľšany, Kráľovce, nalizovaných obcí priamo v zaťaženej oblasti, aj mimo nej. Útvar podzemných vôd Malá Ida, Milhosť, Mokrance, Moldava nad Bodvou, Nižná Hutka, Nižná kvartérnych sedimentov v zaťaženej oblasti je v zlom chemickom i kvantitatívnom Myšľa, Nižný Čaj, Nižný Lánec, Nová Polhora, Olšovany, Paňovce, Peder, stave. Perín-Chym, Ploské, Rákoš, Rešica, Rozhanovce, Ruskov, Sady nad Torysou, Seňa, Skároš, Sokoľany, Svinica, Šemša, Trsťany, Trstené pri Hor- náde, Turňa nad Bodvou, Turnianska Nová Ves, Vajkovce, Valaliky, Veľká Nachádza sa tu aj jeden z najväčších producentov nebezpečných a ostat- Ida, Vtáčkovce, Vyšná Hutka, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Žarnov, Ždaňa ných odpadov v SR a to U. S. Steel Košice, s. r. o. V tejto zaťaženej oblasti sa ročne Košice I Košice mestská časť Džungľa, Kavečany, Sever, Sídlisko Ťahanovce, Staré vyprodukuje najväčšie množstvo komunálnych, nebezpečných a ostatných odpa- Mesto, Ťahanovce dov v porovnaní s ich produkciou v ostatných zaťažených oblastiach. Košice II Košice mestská časť Lorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídlisko KVP, Šaca, Západ Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré dlhodobo negatívne ovplyvňujú Košice III Košice mestská časť Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves kvalitu ŽP zaťaženej oblasti je ťažba nerastných surovín. Na území zaťaženej oblasti sa ťaží stavebný kameň, štrkopiesky a piesky. V oblastiach ťažby je možné pozorovať Košice IV Košice mestská časť Barca, Juh, Nad Jazerom, Šebastovce, Vyšné Opátske postupné zmeny v reliéfe krajiny. Nachádza sa tu územie v minulosti zdevastované Prešov Bretejovce, Janovík, Lemešany, Seniakovce, Šarišské Bohdanovce, Varhaňovce hlbinnou ťažbou magnezitu. Problémom zaťaženej oblasti sú pôdy kontaminované ťažkými kovmi a zvý- Košická zaťažená oblasť bola vymedzená už v roku 1992 a v priebehu jed- šené riziko kontaminácie pôd organickými látkami ako dôsledok baníckej, upravá- notlivých aktualizácií environmentálnej regionalizácie bol jej rozsah korigovaný renskej činnosti. podľa vývoja stavu rozhodujúcich zložiek ŽP. V súčasnosti je jej rozloha 780,0 km2. Z toho do zaťaženej oblasti patrí 31,1 % rozlohy okresu Košice I, 99,5 %, Košice II, 87,7 % Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- Košice III, 100,0 % Košice IV, 37,8 % Košice – okolie a 1,7 % okresu Prešov. Na území merného hluku z dopravy na podzemných komunikáciách I. triedy, rýchlostnej ko- žije cca 335 174 obyvateľov. munikácii R4 a časti diaľnice D1, ktorý pochádza z nákladnej aj osobnej automobilovej dopravy. Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vymedzenie zaťaženej oblasti je znečistenie ovzdušia. Nachádza sa tu najvýznamnejší stacionárny zdroj znečistenia Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s kontamináciou hornino- ovzdušia v rámci SR, a to U. S. Steel Košice, s. r. o. (najväčší zdroj znečistenia ovzdu- vého prostredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované ako environmentálne

šia emisiami TZL, NOx a CO, druhý v SO2). Na území okresov Košice I. – IV. a Košice záťaže. – okolie je vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia pre územie mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany, Veľká Ida na znečisťujúcu látku PM10 prekrývajúca veľkú časť územia zaťaženej oblasti. Zdrojom znečisťovania ovzdušia prispievajúcim

31 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ovzdušie ciach Košice – Ďumbierska. V roku 2014 počet prekročení informačného hraničného

Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx a CO) z rozhodujú- prahu koncentrácie prírodného ozónu (prahová hodnota pre hodinovú koncentráciu cich stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v posledných rokoch klesajúcu 180 μg/m3 ) pre signál „Upozornenie“ a výstražného hraničného prahu koncentrácie tendenciu. V roku 2014 bol zaznamenaný mierny nárast produkcie emisií od najväč- prízemného ozónu (prahová hodnota pre hodinovú koncentráciu je 240 μg/m3) pre šieho znečisťovateľa v SR zo závodu U. S. Steel Košice, s. r. o. V roku 2014 z emisií signál „Varovanie“, nebol prekročený. veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR 51,5 % emitoval U. S. Steel Košice, s. r. o. Cieľová hodnota povoleného počtu prekročení priemernej osemhodinovej 3 Celkové emisie základných znečisťujúcich látok koncentrácie prízemného ozónu 120μg/m bola prekročená v počte 27 dní v priemere za roky 2012 – 2014 (povolený počet je 25 dní v priemere za tri roky, čo je o 17 Košická zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 x menej ako v predchádzajúcom trojročnom sledovanom období). Spolu (t/r) 126 617 116 127 121 008 120 769

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2013: - U. S. Steel Košice, s. r. o. s produkovanými emisiami 116 576 t/r; - Carmeuse Slovakia, s. r. o. závod Košice s produkovanými emisiami 817 t/r; - TEKO, a. s. Košice s produkovanými emisiami 2 706 t/r; - SMZ a. s., Jelšava, závod Bočiar s produkovanými emisiami 571 t/r.

V zaťaženej oblasti sú základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré reali- zuje SHMÚ. Oblasť riadenia kvality ovzdušia v aglomerácii Košice, bola vybraná pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, častice PM10, častice PM2,5, benzén a oxid uhoľnatý. Pre znečisťujúcu látku PM10 bola v aglomerácií/zóne: Košice/Košický kraj vymedzená oblasť kvality ovzdušia pre územie mesta Košice a obce Bočiar, Hanis- ka, Sokoľany a Veľká Ida. Najväčší podiel na znečistení prízemnej vrstvy atmosféry v meste Košice má doprava a ťažký priemysel, najmä strojárstvo, hutníctvo a metalur- gia, ktorý je umiestnený v južnej časti mesta a ovplyvňuje aj ovzdušie okolitých obcí. Mesto Košice má taktiež vypracovaný Program na zlepšenie kvality ovzdušia, kto- rý je spracovaný pre vymedzenú oblasť riadenia kvality ovzdušia, ktorú tvorí ka- tastrálne územie mesta Košice a katastrálne územie obcí Bočiar, Haniska, Sokoľa- ny a Veľká Ida, kde dochádza k prekračovaniu limitnej hodnoty znečisťujúcej látky

PM10. Úroveň znečistenia ovzdušia PM10 môžeme charakterizovať ako závažnú, hoci limitná hodnota priemernej ročnej koncentrácie v roku 2014 bola prekročená len na jednej stanici NMSKO (Veľká Ida o 1 μg.m-3), v blízkosti najdominantnejšieho zdroja TZL - U. S. Steel, Košice, s. r. o. Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2014 namerala na stanici Krompachy (3,2 μg.m-3), čo je pod limitnou hodnotou 5 μg.m-3.

Koncentrácia prízemného ozónu bola sledovaná na monitorovacích stani-

32 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r) stav. Dobrý ekologický stav nedosahuje nadpolovičná väčšina vodných útvarov v zaťaženej oblasti. Hornád s väčšinou svojich prítokov a Ida sú v priemernom stave. 100000 Sokoliarsky potok je v zlom ekologickom stave. 80000 CO Stav útvarov podzemných vôd 60000 Vodné útvary kvartérnych náplavov Hornádu v zaťaženej oblasti sú v zlom NOx chemickom stave v dôsledku bodových a difúznych zdrojov a zlom kvantitatívnom 40000 SO2 stave v dôsledku dlhodobého poklesu hladín podzemných vôd. 20000 Vodné útvary predkvartérnych hornín sú v dobrom chemickom a kvantitatívnom TZL stave. 0 2012 2013

Voda Hlavnými tokmi zaťaženej oblasti sú Hornád a Torysa, v západnej časti Bod- va a Ida. Hornád je v oblasti zaťažený splaškovými a priemyselnými odpadovými vodami produkovanými mestom Košice. Sokoliarsky potok je dlhodobo negatívne zaťažený vypúšťaním priemyselných odpadových vôd zo závodu U. S. Steel Košice, s. r. o.

Ďalšími zdrojmi znečistenia vôd v území mesta s vplyvom na okolité územie mimo mesta, sú verejná kanalizácia mesta Košice vrátane ČOV mestských častí a menšie zdroje znečistenia vôd. Sú to rôzne priemyselné prevádzky a rekreačné zariadenia. Špeciﬁ kom je dlhoročne neriešené znečisťovanie pitnej (inak nezávadnej) vody v rozvodoch pitnej vody v niektorých lokalitách mesta, s čím je spojená nespo- kojnosť obyvateľov a opakované sťažnosti.

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov Košická zaťažená oblasť 2012 2013 2014 Spolu (t/r) 1 465,32 1 347,57 1 500,75

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014 - ČOV Košice s vypúšťaným znečistením celkom 750,625 t/r; - U. S. Steel Košice, s. r. o. s vypúšťaným znečistením celkom 685,778 t/r;

Stav útvarov povrchových vôd V zaťaženej oblasti Sokoliarsky potok a Bodva nedosahujú dobrý chemický

33 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) 2011 2012 2013 2014 800 NL 41 776,18 44 719,52 45 420,07 50 744,39 700 CHSK 600 500 BSK 400 300 200 100 0 2012 2013 2014 Odpady Produkcia nebezpečných odpadov v zaťaženej oblasti zaznamenala podľa MŽP SR, v sledovanom období, výrazný pokles. Naopak pri komunálnych odpadoch a ostatných odpadoch bol zaznamenaný nárast v sledovanom období. Zaťažená oblasť je v množstve produkcie odpadov celkom a produkcii komunálnych odpadov druhá po Bratislavskej oblasti.

Približne 60 % vyprodukovaného nebezpečného a ostatného odpadu sa skládkuje. Na území zaťaženej oblasti je využívané zariadenie na zhodnocovanie vybraných odpadov na výrobu kompostu - mestská kompostáreň. Komunálne odpady a drobné stavebné odpady, vrátane objemných odpadov, oddelene vytriedené odpady z domácností s obsahom škodlivín, ktoré vznikajú na území, sú zhodnocované alebo zneškodňované najmä v prevádzkach pôsobiacich v meste Košice. Jedná sa napr. o KOSIT a. s., SMsZ, ENVIRONCENTRUM, s. r. o., V. O. D. S. - Eko, a. s., V. O. D. S., a. s. VVS, a. s., prevádzka ČOV Kokšov – Bakša. Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom

1% 1% 6% Spálenie bez využitia energie 1%2% 19% Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) 2% Druh odpadu Skládkovanie 2011 2012 2013 2014 22% Materiálové zhodnocovanie

Nebezpečný odpad 34 842,53 22 337,50 23 271,28 8 985,10 Iný spôsob nakladania

Ostatný odpad 359 016,54 299 014, 22 352 018,09 372 681,43 Iné zneškodnenie 54% 26% Spolu 393 859,07 321 351,72 375 289,37 381 666,53 Iné zhodnotenie 66% Energetické zhodnotenie

34 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecifi cké environmentálne problémy - Košice - Juh - rušňové depo, železničné depo a stanica, EZ s vysokou prioritou (K > 65), B Potvrdená environmentálna záťaž,C Sanovaná/rekultivova- Horninové prostredie ná lokalita; Väčšia časť územia zaťaženej oblasti patrí do geomorfologického celku Ko- - Poproč - Petrova dolina, odkalisko, EZ s vysokou prioritou (K > 65); šická kotlina. Do severnej a severovýchodnej časti územia zasahuje geomorfologic- - Košice - Šaca - okolie areálu U. S. Steel, hutnícka výroba, EZ so strednou ký celok Čierna hora a severozápadný výbežok spadá do geomorfologického celku prioritou (K 35 - 65); Volovské vrchy. Geologickú stavbu územia tvoria z väčšej časti usadené neogénne - Košice - Šaca - areál U. S. Steel, hutnícka výroba, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); horniny (íly, ílovce, silovce, piesky, pieskovce, zlepence, tufy, bentonit a organogén- - Košice - Juh - VSS Košice, strojárska výroba, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); ne vápence). Z nerastných surovín nachádzajúcich sa na území mesta majú najväčší - Košice - Juh - stará plynáreň, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); význam ložisko magnezitu v lokalite Bankov, ďalej ložiská keramického ílu a staveb- - Medzev - Strojsmalt, strojárska výroba, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65), ného kameňa. B Potvrdená environmentálna záťaž C Sanovaná/rekultivovaná lokalita; Na južnom okraji mesta Košice je v lokalite Šebastovce evidovaný zdroj geo- - Košice - Staré Mesto - Malinovského kasárne, základne Armády SR, EZ termálnych vôd. Výdatnosť tohto vrtu je 10 l. s.-1. V oblasti ťažby nerastných surovín je s nízkou prioritou (K < 35). možné pozorovať postupné zmeny v prirodzenom reliéfe a charaktere krajiny. Znač- ná časť územia zaťaženej oblasti je výrazne poznačená prejavmi svahových pohybov Hluk a taktiež vykazuje výraznú predispozíciu k vzniku svahových pohybov. Svahové po- Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv hyby sú jednak výsledkom prirodzených reliéfových procesov a jednak sú pôvodu nadmerného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách I. triedy a rýchlostnej antropogénneho. komunikácii R4 a časti diaľnice D1, ktorý pochádza z nákladnej aj osobnej automobilovej dopravy. V kontaktom území viacerých úsekov ciest je prekročená prípustná Pôda hladina hluku – vypočítaná ekvivalentná hladina A zvuku cez deň, napr. časti Košice Pôdy v zaťaženej oblasti sú zaradené do mierne plošnej a bodovej kontami- - Šaca na ceste I/50. nácie pôdy s obsahom rizikových prvkov presahujúcich limitné hodnoty B a presa- V zmysle zákona č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí bola hujúce limity hodnoty C z rozhodnutia MP SR č. 531/19944 - 540. Zdrojom plošnej a spracovaná hluková mapa pre Košickú aglomeráciu, ktorá zahŕňa územie zaťaženej oblasti. bodovej kontaminácie pôd ťažkými kovmi (As, Cu, Hg, Zn a Pb) je závod U. S. Steel, Hluk zo železničnej dopravy sa prejavuje v okolí úsekov tratí vedených v intravi- s. r. o. Košice, bývalý banský závod na ťažbu magnezitu na Bankove. Okrem priamej lánoch sídiel, vrátane Košíc, kde sa nachádza aj medzinárodné letisko a územie je kontaminácie pôd areálov závodov, je podstatná miera kontaminácie spôsobená lokálne zaťažené hlukom z leteckej dopravy. emisnými a imisnými spádmi rizikových prvkov do ich okolia. Ďalšie riziko kontami- nácie pôd prevažne organickými látkami predstavujú identifi kované environmentál- Vybrané faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie ne záťaže. Pôda na zaťaženom území je mierne náchylná na vodnú a veternú eróziu. V zaťaženej oblasti sa nachádzajú tiež faktory pozitívne ovplyvňujúce stav Environmentálne záťaže ŽP – lokality s významnou prírodnou hodnotou lokality s výskytom vzácnych bioto- Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľa priemyselná činnosť, pov resp. vzácnych druhov fl óry a fauny. predovšetkým hutnícka a strojárenská výroba, skládkovanie a distribúcia pohon- Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 4 chránené vtáčie územia, 3 chráne- ných hmôt, skládkovanie priemyselných a komunálnych odpadov, ako aj činnosť né areály a 1 územie európskeho významu. rušňového depa. Historické centrum mesta Košice, mestská pamiatková rezervácia s rozlohou (85 ha), s dominantou Dómom svätej Alžbety, ktorý je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Preukázané environmentálne záťaže: Európe a zároveň najväčšou v SR. To isté platí o rozlohe Zoologickej záhrady v Košiciach - Košice - Barca - letisko - sklad LPL, letisko, EZ s vysokou prioritou (K > 65); (288 ha) i o rozlohe mestských lesov Košíc z čoho je časť vyhlásená za lesopark.

35 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Zemplínska zaťažená oblasť siaca s automobilovou dopravou. K lokálnemu zvyšovaniu prašnosti prispieva tiež prach zo stavebnej činnosti i lokálne vykurovanie na tuhé palivá.

Zoznam obcí nachádzajúcich sa v oblasti: Na území zaťaženej oblasti sa nachádzajú významné zdroje znečistenia po- Okres Obec vrchových vôd a to BUKOCEL, a. s. Hencovce, TP 2 s. r. o. PROCESSING, s. r. o. Stráž- Michalovce Bajany, Bánovce nad Ondavou, Bracovce, Budkovce, Drahňov, Dúbravka, ske. K znečisteniu tokov výrazne prispieva aj znečistenie z neodkanalizovaných obcí Falkušovce, Hatalov, Hažín, Horovce, Iňačovce, Kačanov, Krásnovce, priamo v zaťaženej oblasti, aj mimo nej. Krišovská Liesková, Lastomír, Ložín, Malčice, Markovce, Maťovské Vojkovce, Michalovce, Moravany, Palín, Pavlovce nad Uhom, Rakovec nad Ondavou, Senné, Slavkovce, Sliepkovce, Stretava, Stretavka, Šamudovce, Trhovište, Na kvalitu ŽP negatívne vplýva aj ťažba nerastných surovín. Na území za- Tušice, Tušická Nová Ves, Vrbnica, Vysoká nad Uhom, Zemplínska Široká, ťaženej oblasti sa ťažia nerudné materiály, ako napr. zeolit, tehliarske suroviny, sta- Zemplínske Kopčany, Žbince vebný kameň, štrkopiesky a piesky. V oblastiach ťažby sú možné postupné zmeny v Sobrance Bežovce, Blatná Polianka, Blatné Remety, Jenkovce, Kristy, Lekárovce, reliéfe krajiny. Nižné Nemecké, Pinkovce, Svätuš, Tašuľa, Vyšné Nemecké, Záhor Trebišov Dvorianky, Hraň, Hriadky, Kožuchov, Novosad, Parchovany, Sečovce, Sirník, Problémom zaťaženej oblasti sú pôdy kontaminované polychlórovanými Trebišov, Vojčice, Zemplínske Hradište, Zemplínsky Branč bifenylmi (PCB). Vranov nad Topľou Dlhé Klčovo, Hencovce, Kladzany, Kučín, Majerovce, Nižný Hrabovec, Nižný Ich zdrojom je areál závodu Chemko, a. s. Strážske. Zvýšené riziko kontaminácie pôd Hrušov, Nižný Kručov, Poša, Sačurov, Sečovská Polianka, Vranov nad Topľou organickými latkami je aj v okolí Slovenských elektrárni a. s., závod Elektrárne Voja- ny. Zvýšené riziko kontaminácie pôd ostatnými organickými látkami je dôsledkom Zemplínska zaťažená oblasť bola vymedzená už v roku 1992 a v priebehu súčasnej ťažobnej úpravárenskej a priemyselnej činnosti, ako aj činností vykoná- jednotlivých procesov aktualizácii environmentálnej regionalizácie bol jej rozsah vaných v minulých rokoch. Pôdy vo zvyšnej časti zaťaženého územia sú zaradené menený a korigovaný podľa vývoja stavu rozhodujúcich zložiek životného prostre- medzi relatívne čisté pôdy. Na území zaťaženej oblasti sú evidované lokality s kon- dia, pričom táto zaťažená oblasť z hľadiska svojho územného vymedzenia v jednot- tamináciou horninového prostredia, pôd, podzemných vôd, ktoré sú klasiﬁ kované livých etapách aktualizácie vychádza ako územne najpremenlivejšia. V súčasnosti ako environmentálne záťaže. je jej rozloha 553,2 km2. Z toho do zaťaženej oblasti patrí 26,3 % rozlohy okresu Mi- chalovce, 12,5 % Sobrance, 12,5 % Vranov nad Topľou a 12,4 % okresu Trebišov. Na Ovzdušie tomto území žije cca 158 227 obyvateľov. Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx a CO) z rozhodujú- cich stacionárnych zdrojov v zaťaženej oblasti majú v posledných rokoch klesajú- Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vymedzenie zaťaženej oblasti je cu tendenciu, i keď medziročne 2014/2013 bol rozhodujúci veľký zdroj znečistenia znečistenie ovzdušia. Nachádzajú sa tu najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečis- ovzdušia BUKOCEL, a. s. Hencovce s nárastom emisií všetkých znečisťujúcich látok tenia ovzdušia v rámci SR a to BUKÓZA ENERGO, a. s. Vranov nad Topľou a BUKO- okrem NOx. CEL, a. s. vo Vranove nad Topľou. Do roku 2015 to boli SE, a. s. Bratislava Elektráreň Vojany I a II. V súčasnosti tu elektrinu vyrába len jeden energoblok, ktorý využíva na Celkové emisie základných znečisťujúcich látok spaľovanie aj drevnú štiepku. Zdrojom znečistenia ovzdušia v oblasti ostáva BUKÓ- Zemplínska zaťažená oblasť 2007 2008 2012 2013 ZA ENERGO, a. s. Vranov nad Topľou a BUKOCEL, a. s vo Vranove nad Topľou. Spolu (t/r) 9 042 6 202 6 070 5 889 Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia je pre územia mesta Vranov nad Topľou a obcí Hencovce, Kučín, Majerovce a Kladzany. Zdrojom znečisťovania ovzdušia, ktorý prispieva k zvyšovaniu obsahu PM10 je aj sekundárna prašnosť súvi-

36 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia ovzdušia v roku 2014 - BUKÓZA ENERGO, a. s. Vranou nad Topľou s produkovanými emisiami 2 083 t/r ; Množstvo emisií z rozhodujúcich stacionárnych zdrojov (t/r) - SE, a. s. Bratislava elektrárne Vojany I a II s produkovanými emisiami 1 707 t/r; 2500 - HNOJIVÁ DUSLO, s. r. o. Strážske s produkovanými emisiami 664 t/r; - BUKOCEL, a. s. Hencovce s produkovanými emisiami 663 t/r; 2000 CO - SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. Strážske s produkovanými emisiami 563 t/r; 1500 - TP2, s. r. o. STRÁŽSKE s produkovanými emisiami 217 t/r. NOx 1000 SO2 V zaťaženej oblasti došlo v roku 2010 k zmene vo vymedzení územia oblasti riadenia kvality ovzdušia mesta Vranov nad Topľou a obce Hencovce. Oblasť 500 TZL bola rozšírená o obce Kučín, Majerovce a Nižný Hrabovec, v roku 2011 o Kladzany 0 (Program na zlepšenie kvality ovzdušia pre oblasť riadenia kvality ovzdušia pre úze- 2012 2013 mie mesta Vranov nad Topľou a obcí Hencovce, Kučín, Majerovce a Nižný Hrabovec (2010 – 2012)).

Na monitorovacej stanici umiestnenej na území mesta Vranov nad Topľou – M. R. Štefánika, asi 2 km severozápadne od závodu Bukocel a. s. Hencovce, ne- prekročili monitorované znečisťujúce látky v zaťaženej oblasti limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí.

Čo sa týka koncentrácie prízemného ozónu, ktorá je sledovaná v okolí zaťa- ženej oblasti, v uplynulom období nebolo zaznamenané prekročenie informačného hraničného prahu koncentrácie prírodného ozónu (prahová hodnota pre hodinovú koncentráciu - 180 μg/m3) pre signál „Upozornenie“ a výstražného hraničného prahu koncentrácie prízemného ozónu (prahová hodnota pre hodinovú koncentráciu je 240 μg/m3) pre signál „Varovanie“ v roku 2014.

Pri meraní koncentrácie prízemného ozónu, ktorá je sledovaná v okolí zaťa- ženej oblasti nebolo v uplynulom období, zaznamenané prekročenie informačného hraničného prahu koncentrácie prírodného ozónu Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu na Slovensku v znečistených mestských a priemyselných polohách sa v roku 2014 pohybovali v intervale 36 – 60 μg.m-3. Na ostatnom území boli od 51 do 75 μg.m-3, hlavne v závislosti od nadmorskej výšky. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2014 mala stanica Kojšovská hoľa (75 μg.m–3). Rok 2014 možno zaradiť, pod- ľa priemerných hodnôt za vegetačné obdobie, medzi fotochemicky menej aktívne roky. Priemerné ročné koncentrácie v roku 2014 boli nižšie ako v rekordnom roku 2003.

37 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Voda Stav útvarov povrchových vôd Hlavnými tokmi zaťaženej oblasti sú Ondava s prítokmi, Laborec a Bodrog. V zaťaženej oblasti nedosahujú dobrý chemický stav Topľa, Ondava, Rieku Ondavu znečisťujú najmä odpadové vody zo závodu Bukocel, a. s. Hencovce Laborec a Uh. Dobrý ekologický stav nedosahuje viac ako polovica vodných útvarov a odpadové vody z Ekologických služieb Strážske. Na kvalitu vody v Laborci má v zaťaženej oblasti. Väčšina menších prítokov v zaťaženej oblasti je v priemernom negatívny vplyv vypúšťanie chladiacich odpadových vôd zo závodu SE, a. s. Vojany I stave. Trnávka, Udoč a Dolná Duša sú v zlom ekologickom stave. a II, čo sa pomerne často prejavuje zvýšením teploty vody. Zlú kvalitu vody má rieka Trnávka v dôsledku vypúšťaných čistených vôd z mesta Trebišov, ale aj difúzneho Stav útvarov podzemných vôd znečistenia z povodia Trnávky nad mestom Trebišov. K zhoršeniu kvality vôd pri- Útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov i predkvartérnych hornín spieva aj privádzané znečistenie z horných častí tokov Topľa a Ondava a znečistenie v zaťaženej oblasti sú v dobrom chemickom aj kvantitatívnom stave. z neodkanalizovaných obcí priamo v zaťaženej oblasti, ako aj zo širšieho okolia.

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov Zemplínska zaťažená oblasť 2012 2013 2014 Spolu (t/r) 1 698,13 1 770,27 1 680,67

Vybrané rozhodujúce zdroje znečistenia povrchových vôd v roku 2014 - BUKOCEL, a. s. Hencovce s vypúšťaným znečistením celkom 1554,145 t/r; - TP 2 s. r. o. PROCESSING. s. r. o. Strážske s vypúšťaným znečistením celkom 124,652 t/r; - SE, a. s. Bratislava Elektráreň Vojany I a II s vypúšťaným znečistením celkom 1,873 t/r.

Vypúšťané znečistenie do povrchových tokov z rozhodujúcich zdrojov (t/r) 1500 NL

1200 CHSK

BSK 900

600

300

0 2012 2013 2014

38 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Odpady Produkcia odpadov celkom má v zaťaženej oblasti mierne stúpajúci trend a to aj v produkcii nebezpečného odpadu a to najmä v roku 2014. Približne 65 % ostat- ného vyprodukovaného odpadu sa skládkuje. Podiel celkovej produkcie odpadov Zemplínskej zaťaženej oblasti v rámci SR je 2,5 % a podiel produkcie odpadov v zaťažených oblastiach v roku 2014 bol 6,5%.

Produkcia odpadov umiestnených na trh (t/r) Druh odpadu 2011 2012 2013 2014 Nebezpečný odpad 5 817,13 7 681,27 7 585,25 11 889,84 Ostatný odpad 117 786,73 115 808,17 116 554,06 119 580,34 Spolu 123 603,86 123 489,44 124 139,31 131 470,18

Produkcia komunálnych odpadov (t/r) (skupina 20 katalógu odpadov) 2011 2012 2013 2014 24 102,82 23 910,17 23 458,53 23 052,58

Nakladanie s ostatným odpadom Nakladanie s nebezpečným odpadom 0,5% Špeciﬁ cké environmentálne problémy 2% 8% Spálenie bez využitia energie 1% 4% 2% 2% 11% 6% Skládkovanie Horninové prostredie Materiálové zhodnocovanie Na území zaťaženej oblasti sa nachádzajú významné ložiská zemného ply- Iný spôsob nakladania 19% nu s energetickým využitím, so zastavenou ťažbou. V zaťaženom území sa nena- Iné zneškodnenie chádzajú odkaliská a ani poddolované územia, nevyskytujú sa tu ani podzemné banské diela, kde by v minulosti prebiehala povrchová ťažba nerastných surovín. 65% Iné zhodnotenie

Energetické zhodnotenie 80% Pôda Na základe limitovaných hodnôt obsahu rizikových prvkov sa na území vy- skytujú relatívne čisté pôdy a pôdy nekontaminované, resp. mierne kontaminované. Zvýšené riziko kontaminácie pôd predovšetkým organickými látkami je v oblasti areálov závodov BUKOCEL, a. s. Hencovce, SE a. s. Bratislava Elektráreň Vojany I a II, Pórobetón a. s. a v oblasti identiﬁ kovaných environmentálnych záťaží.

39 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Environmentálne záťaže hodnotou a lokality s výskytom vzácnych biotopov resp. vzácnych druhov ﬂ óry a Na vzniku environmentálnych záťaží sa najviac podieľa priemyselná činnosť, fauny. predovšetkým chemická výroba, drevospracujúci priemysel, energetika, skladovanie a distribúcia ropy a ropných látok a skladovanie odpadov. Do územia v zaťaženej oblasti zasahujú 2 chránené vtáčie územia, 3 územia európskeho významu, 1 národná prírodná rezervácia a 3 prírodné rezervácie. Vybrané preukázané environmentálne záťaže: register B - Nižný Hrabovec - odkalisko Bukocel, odkalisko, EZ s vysokou prioritou (K > 65); Významné kultúrno–historické pamiatky sa viažu predovšetkým na his- - Poša - odkalisko Chemka Strážske, odkalisko, EZ s vysokou prioritou (K > 65); torický park v Trebišove. V areáli parku (62 ha ) a v jeho bezprostrednom okolí sa - Strážske - Chemko - odpadový kanál, výroba chemikálií, EZ s vysokou prio- nachádzajú kultúrne pamiatky, z ktorých jednou z najcennejších je prekrásne no- ritou (K > 65); vogotické mauzóleum postavené koncom 19. storočia pre grófa Júliusa Andrássyho. - Pozdišovce - objekty bývalých štátnych hmotých rezerv, skladovanie a distri- V strede historického parku sa rozprestiera nížinný vodný hrad Parič. Tento park vy- búcia palív, EZ s vysokou prioritou (K > 65); tvára vhodné ŽP so vzácnym stromovým porastom. - Čierna nad Tisou - Rušňové depo, Cargo a. s., železničné depo a stanica; EZ s vysokou prioritou (K > 65); - Vojany - odkalisko EVO, odkalisko; EZ so strednou prioritou (K 35 - 65); - Strážske - Chemko - časť výrobného areálu, výroba chemikálií, EZ so strednou prioritou (K 35 - 65).

Hluk Negatívnym javom lokálne zhoršujúcim ŽP v zaťaženej oblasti je vplyv nad- merného hluku z dopravy na pozemných komunikáciách. Významne sa na ňom po- dieľa cesta I/79 Vranov nad Topľou – Hriadky – Trebišov – Slovenské Nové Mesto - smer Ukrajina. Hlavný podiel hluku je z nákladnej dopravy a predovšetkým z ka- miónovej dopravy.

Hluk zo železničnej dopravy sa negatívne prejavuje na železničnej stanici v Trebišo- ve – v severnej časti zastavaného územia mesta.

Významné stacionárne zdroje hluku (napr. ťažké prevádzky) produkujúce hluk do širšieho okolia sa na území nenachádzajú.

Systematické sledovanie zaťaženia obyvateľstva hlukom sa nevykonáva. Dostupné sú len merania z vykonaných náhodných kontrol.

40 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZOZNAM SKRATIEK

MŽP Ministerstvo životného prostredia EZ Environmentálna záťaž SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia GIS Geograﬁ cký informačný systém Slovenská agentúra životného prostredia - Rámcová smernica o vode SAŽP-CER RSV Centrum hodnotenia environmentálnej kvality regiónov Slovenská agentúra životného prostredia - Oblasť riadenia kvality ovzdušia SAŽP-COH ORKO Centrum odpadového hospodárstva a bazilejského dohovoru ŠGÚDŠ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra NV SR Nariadenie vlády Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav Anizotrópna vážená inverzná dištančná interpolácia pre celoplošné hodnotenie SHMÚ IDW-A kvality ovzdušia ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky CHVÚ Chránené vtáčie územie ŠOP SR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ÚEV Územie európskeho významu VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy ÚSES Územný systém ekologickej stability VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva CEMOD Matematický model pre celoplošné hodnotenie znečistenia ovzdušia

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky BSK5 Biochemická spotreba kyslíka za 5 dní

NLC - LVÚ Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav CHSKcr Chemická spotreba kyslíka dichrómanom

VÚPÚ Výskumný ústav pôdnej úrodnosti PM10 Častice polietavého prachu do veľkosti 10 μm

ŽP Životné prostredie PM2,5 Častice polietavého prachu do veľkosti 2,5 μm NEIS Národný emisný informačný systém VOC Prchavé organické zlúčeniny RISO Regionálny informačný systém o odpadoch ČOV Čistiareň odpadových vôd EHK Európska hospodárska komisia BaP Benzo(a)pyrén Čerpacia stanica pohonných hmôt Kooperatívny program pre monitorovanie a hodnotenie diaľkového ČS PHM EMEP prenosu znečistenia v Európe ENO Elektrárne Nováky CHJZD Chemické závody Juraja Dimitrova NCHZ Novácke chemické závody o. z. Odštepný závod PCB Polychlórované bifenyly a. s. Akciová spoločnosť SSC Slovenská správa ciest TZL Tuhé znečisťujúce látky SPP Slovenský plynárenský priemysel NHK Nadhraničné hodnoty koncentrácie ERS Environmentálna regionalizácia Slovenska NMSKO Národná monitorovacia stanica kvality ovzdušia

41 ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Názov: ZAŤAŽENÉ OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vydali: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava Slovenská agentúra životného prostredia Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica

Slovenská agentúra Ing. Matej Ovčiarska, generálny riaditeľ životného prostredia: Ing. Andrej Švec, riediteľ sekcie environmentalistiky a riadenia projektov Ing. Lucia Vačoková, vedúca odboru starostlivosti o mestské a vidiecke životné prostredie

Zostavovatelia: Ing. Marcela Sláviková, Ing. Marta Slámková

Graﬁ cké spracovanie: Bc. Tomáš Mičík

Foto: Archív SAŽP, Duslo a. s.

Počet strán: 42

ISBN: 978 - 80 - 89503 - 81 - 0